Vojenské lesy
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Ročník VI / október – november – december 2013
vojenské
lesy
ISSN 1338-3221
SLOVO NA ÚVOD
Časopis zamestnancov
Vojenských lesov
a majetkov SR, š.p.
3/2013
Ročník 6
október – november – december 2013
Vydavateľ:
Vojenské lesy a majetky SR, š.p.
Lesnícka 23
962 63 PLIEŠOVCE
tel: 045/5306 101
fax: 045/5306 102
e-mail: [email protected]
web: www.vlm.sk
Redakcia:
Vojenské lesy a majetky SR, š.p.
Lesnícka 23
962 63 PLIEŠOVCE
tel: 045/5306 121
mobil: 0902 913 223
fax: 045/5306 122
Redakčná rada:
Predseda: Mgr. Marianna Huljaková
(šéfredaktor – odborný
garant pre lesnú pedagogiku)
Podpredseda:Ing. Teodor Derco
(zástupca šéfredaktora)
Členovia: Ing. Jozef Bittara (redaktor)
Ing. Marián Hojdan (redaktor)
Ing. Jozef Joppa (redaktor)
Ing. Ivan Schlosser (redaktor – odborný garant pre strelectvo)
Jaroslav Jurský (redaktor – odborný
garant pre kynológiu)
Registrácia:
MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007
ISSN 1338-3221
LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky
TLAČ: Ars spektrum s.r.o.
NEPREDAJNÉ!
Vážené kolegyne, kolegovia, milí čitatelia časopisu,
na konci augusta deťom skončili prázdniny a v septembri, ako každý rok, sa im začali školské povinnosti. Nám lesníkom začiatok školského roka avizuje hektické obdobie, ktorým je čas poľovačiek
na jeleniu zver – jelenia ruja. Na jednej strane je veľmi potešiteľné, že Vojenské lesy a majetky obhospodarujú oblasti s jeleňou zverou, ktorej trofeje sú roky našou pýchou, na druhej strane sa pre našich
zamestnancov začína ťažké obdobie sprievodov poľovných hostí so všetkým, čo s tým súvisí. Práve
pri tom by som sa chcel trošku pozastaviť.
Oblasť poľovníctva z titulu trofejového odstrelu jelenej zveri poľovníckymi hosťami je nezanedbateľná súčasť ekonomiky nášho štátneho podniku. Samotný odstrel zveri hosťom je však už len konečná fáza procesu, ktorý tomu predchádza. Naši kolegovia, ktorí zabezpečujú administratívu odstrelu, vedia, o čom hovorím. Organizačné zabezpečenie odstrelu poľovným hosťom stojí nemalé úsilie
pracovníkov oddelenia výroby. Zvlášť náročné je to pri zahraničných poľovníckych hosťoch, pretože
agenda zabezpečenia odstrelu je zložitejšia ako pri tuzemských hosťoch. Organizačne zladiť požiadavky hostí a ich predstavy odstrelu s našimi reálnymi možnosťami, čo sa týka zabezpečenia sprievodu, ubytovania a ostatných nutných záležitostí, sa niekedy zdá až nemožné.
Zvlášť sa chcem pristaviť pri našich zamestnancoch, ktorí chodia s poľovníckymi hosťami na
sprievody. Treba oceniť ich úsilie a vynaloženú snahu, pretože zabezpečiť ranný sprievod poľovníckeho hosťa, zabezpečenie výrobných úloh v priebehu dňa, k tomu ešte večerný sprievod až do
úspešného konca, trvá aj niekoľko dní. Ani to všetko ešte úspech nezaručuje. Ak aj príde, pridáva sa
k tomu preparácia trofeje. Všetci zainteresovaní dobre vieme, že nejde len o jedného hosťa. Na jedného nášho zamestnanca, ktorý robí sprievod, je ich niekoľko.
Preto by som sa chcel poďakovať všetkým zamestnancom, ktorí zabezpečujú túto, na čas a organizáciu náročnú činnosť, za ich vynaložené úsilie, neraz aj na úkor rodiny. Úspešné zabezpečenie poľovníckej sezóny má však nielen ekonomický efekt pre podnik, ale zároveň je v hre aj prestíž Vojenských lesov a majetkov, aby hostia mali dobrý poľovnícky zážitok s výbornými trofejami a v ďalšej
sezóne sa k nám radi vrátili.
Lovu zdar!
Ing. Miroslav Petras ❧
Neprešlo jazykovou úpravou.
fotografia na titulnej strane © Ing. Jozef Joppa
2
vojenské le sy 3/2013
OBSAH
SLOVO NA ÚVOD . . . . . . . . . . . 2
Lesníctvo
od spoločných
koreňov
HISTÓRIA
„Pri Obrázku“ v Kamenici. . . . . . . . . . . . . . . . 21
Invázne druhy rastlín a spôsob
ich odstraňovania. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4
Malá Sahara pieskovňa pri Plaveckom
Štvrtku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5
Spoločná riaditeľská rada
pod Malými Karpatmi. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17
spoločenská rubrika
strelectvo
Návrat k dodávkam dreva vagónmi
na OZ Kežmarok je realita. . . . . . . . . . . . . . . . . 6
Požiare v roku 2013 vo VLM SR š.p., o.z.
Malacky – ich príčiny a opatrenia. . . . . . . . . . 7
aktuality . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8
poľovníctvo
a rybárstvo
Jeden z nás
Ing. Milan Mydlo. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22
Guľovnica CZ 557 – premena Mausera na
Remington. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18
kynológia
Jaroslav Jurský. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23
Dni svätého Huberta 2013. . . . . . . . . . . . . . . . 24
Priestor na otázku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26
Deň SV. Huberta v Pliešovciach. . . . . . . . . . . 27
Lesná pedagogika
Jelenia ruja na LS Ľubica. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9
Cicavica obrovská parazit jeleňovitých. . . . . 10
Hubárstvo verzus poľovníctvo. . . . . . . . . . . . 11
Los mokraďový v Levočských vrchoch. . . . . 12
Rašeliny. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13
EKPR elektronická kniha návštev poľovného
revíru trocha inak . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14
Predbežná bilancia poľovnej sezóny
na lesnej správe Pliešovce. . . . . . . . . . . . . . . . . 16
vojenské le sy 3/2013
Chovateľská stanica hrubosrstých
jazvečíkov „zo Šraneckých borín“ FCI. . . . . 20
Prečo srnky nosia zrkadlo? . . . . . . . . . . . . . . . 28
Nadstavbové semináre lesnej pedagogiky. . 29
Hubertovská súťaž
o najkrajšiu maľbu jesene. . . . . . . . . . . . . . . . . 30
Osemsmerovka. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31
3
LesnÍctvo
1
Invázne druhy
rastlín a spôsob
ich odstraňovania
Invázne druhy sú na území Slovenska nepôvodné druhy rastlín, ktoré k nám boli dovezené za
rôznym účelom – najčastejšie ako okrasné alebo medonosné rastliny, zvyčajne z iných kontinentov. Na Slovensku sa kedysi nevyskytovali, no v súčasnosti sa na mnohých miestach správajú invázne, samovoľne sa šíria, vstupujú do rastlinných spoločenstiev a ich prirodzených biotopov,
odkiaľ vytláčajú pôvodné druhy a vytvárajú monocenózy.
Invázne druhy majú vysoký reprodukčný
potenciál. Dokážu sa rýchlo šíriť vegetatívnym
spôsobom (napr. podzemkami), alebo vytvárajú každoročne veľké množstvo semien s vysokou klíčivosťou. Viaceré z týchto druhov v súčasnosti vytvárajú rozsiahle porasty na území
Slovenska, najčastejšie popri vodných tokoch,
cestách, železniciach, na opustených priestranstvách, ale zasahujú aj do pôvodných rastlinných spoločenstiev (biotopov). V prípade ich
masového rozšírenia významne menia charak-
2
3
4
Marián Hojdan Ing., vedúci oddelenia
lesnej výroby, OZ Kamenica n/Cir.,
[email protected], ( text, foto internet )
ter biotopov a ohrozujú pôvodné druhy rastlín.
Niektoré sú známe ako alergény, iné vyvolávajú rôzne kožné poranenia.
Zákon ukladá odstraňovať
Za najdôležitejšie vlastnosti inváznych
druhov rastlín sa považujú: vysoká konkurenčná schopnosť, schopnosť prežívať nepriaznivé obdobia, schopnosť rásť aj na odlišných typoch stanovíšť, dobré reprodukčné
vlastnosti, účinné mechanizmy rozširovania, absencia alebo obmedzená frekvencia/
hustota domácich prirodzených nepriateľov. Medzi najproblematickejšie druhy v súčastnosti patria krídlatky, netýkavky a bolševník. Za účelom ochrany prírody a najmä
udržiavania pôvodného druhového zloženia
našich ekosystémov je nevyhnutné invázne
druhy rastlín odstraňovať. Pre ochranu pri-
4
5
1) slnečnica hľuznatá (Helianthus tuberosus)
2) boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum)
3) pohánkovec (krídlatka) (Fallopia sp., syn. Reynoutria)
4) netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera)
5)zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis)
6) ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia)
rodzeného druhového zloženia ekosystémov
je zakázané invázne druhy dovážať, držať,
pestovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi,
ako aj s ich časťami alebo výrobkami z nich,
ktoré by mohli spôsobiť samovoľné rozšírenie invázneho druhu (§ 7 ods. 1 a 2 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov). Vlastník
(správca, nájomca) pozemku je povinný odstraňovať invázne druhy zo svojho pozemku
a o pozemok sa starať takým spôsobom, aby
zamedzil opätovnému šíreniu inváznych druhov, a to na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je
známy, inak na náklady štátu (§ 7 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov).
vojenské le sy 3/2013
LesnÍctvo
Ako s nimi bojovať
Vo všeobecnosti je odstraňovanie takýchto druhov rastlín veľmi problematické a vyžaduje niekoľkoročné opakovanie. Invázne
druhy rastlín je potrebné odstraňovať hneď
v počiatočnom štádiu ich výskytu na lokalite, keď je ich odstraňovanie najefektívnejšie.
O najvhodnejšom spôsobe odstránenia inváznej rastliny rozhoduje v prvom rade spôsob,
akým sa rozmnožuje, ďalej stanovište – jeho
charakter a taktiež lokalizácia, samotná početnosť daného druhu, ako aj fáza jeho rastu, alebo iné vlastnosti. Pri ojedinelom alebo
maloplošnom výskyte druhu v ochranných
pásmach vôd alebo v chránených územiach
je vhodné použiť mechanický spôsob odstránenia, aby nebolo chemicky porušené prirodzené ochranné pásmo. Pre všetky druhy je
vhodný spôsob vykopávania, ktorý je vhodné robiť najmä v období pred kvitnutím. Vytrhávaním je vhodné odstraňovať semenáčiky
rastlín a mladé rastliny. Pastvou hovädzieho
dobytka, oviec alebo kôz je možné odstrániť
vegetatívnu fázu vývoja rastlín a mechanicky sa odstraňujú koreňové púčiky i celé rastliny. Pastvou sa početnosť jedincov na lokalite
znižuje, ale bez použitia aj ďalších spôsobov
sa ich úplne odstrániť nepodarí. Na poľnohospodársky využívaných stanovištiach je
vhodné využiť spôsob orby. Porast je potrebné poorať v období pred kvitnutím. Po orbe
je nevyhnutné osiať plochu konkurenčne silnejšími druhmi ako ozimná raž alebo jačmeň
jarný. Veľmi vhodným spôsobom skoro pre
všetky druhy inváznych rastlín je ich odstránenie kosením, mulčovaním pred kvitnutím,
alebo sekaním, orezávaním a odstrihávaním
súkvetí a súplodí. Ďalej sa využívajú chemické spôsoby odstraňovania herbicídmi – naj-
6
mä pri veľkoplošných výskytoch druhu v čase
najväčšej tvorby listovej plochy, ktoré je ale
potrebné opakovať, alebo pri druhoch s hrubšou stonkou možno využiť aj metódu vpichu
koncentrovaného prípravku do stoniek (injekčná metóda). Na rozsiahlych plochách, kde
nie je postačujúca chemická aplikácia, sa využíva kombinovaný spôsob odstraňovania, pri
ktorom sa porasty najprv odstránia mechanicky a následne sa na regenerujúce sa časti
použije vhodný prípravok. ❧
vojenské le sy 3/2013
Malá Sahara
pieskovňa pri Plaveckom Štvrtku
V blízkosti diaľnice D1 medzi Lozornom a Malackami je naša malá slovenská Sahara. Na území LS
Jablonové, LC Bažantnica sa nachádza piesková baňa Bažantnica, kde sa ťaží kvalitný sklársky piesok.
Ing. Ivan Schlosser, vedúci LS Jablonové,
OZ Malacky, e-mail: [email protected]
Piesok tam začali ťažiť koncom 60-tych
rokov minulého storočia Štrkopiesky Bratislava a po roku 1989 prevzali štafetu Vojenské lesy a majetky. V súčasnosti piesok
ťaží firma Stumbach s.r.o. v spolupráci s Vojenskými lesmi. Ťažba piesku sa za posledné roky výrazne znížila (v roku 2012 66 tisíc
ton, v roku 2011 68 tisíc ton, pričom v roku
1989 to bolo 341 tisíc ton). Znížený dopyt po
kvalitnom piesku zapríčinila zmena technológie v stavebníctve, kde sa začali používať
hotové zmesi na murovanie, omietanie a podobne. Pri výrobe týchto zmesí sa namiesto
piesku používajú popolčeky z elektrární,
ktoré sú lacnejšie ako piesok, ktorý sa dnes
predáva za cenu 5,40 € za tonu.
Na ťažbu používame čelné nakladače Caterpilar, výška ťažobnej steny je cca 10 metrov. Vyťažená plocha sa postupne zalesňuje.
Eolické kremenné piesky tvorí ľahká frakcia
najmä žilného kremeňa číreho, mliečnobieleho až žltkastého, kremence červenej, hnedočervenej až čiernej farby, žlto-biele živce
a prevažne čierne akcesórie. Obsah kremeňa je 79 – 92%. Piesky sú sivohnedej až žltohnedej farby. Zrná majú dokonale zaoblené
hrany, lokálne sú rozpukané a na povrchu
zdrsnené pozdĺž puklín. Zrná sú číre alebo mliečne zakalené. Z hľadiska chemického hodnotenia majoritnou zložkou piesku je
oxid kremičitý SiO2. Jeho obsah sa pohybuje v intervale 90 – 93 hmot.%. Obsah Al2O3
sa pohybuje v intervale 3,64 – 4,48 hmot.%
a jeho nositeľom sú hlavne živce.
Z hľadiska využiteľnosti pieskov na sklárske a zlievarenské účely, sa kládol dôraz na
stanovenie obsahu železa. Z dosiahnutých
výsledkov vyplýva, že obsah železa kolíše
v intervale 0,51 – 1,06 hmot.% Fe2O3. Obsah oxidu sodného je v intervale 0,54 – 0,77
hmot.%. Obsah oxidu draselného je v intervale 1,15 – 1,45 hmot.%.
Na Borskej nížine sa nachádzajú tri pieskovne, avšak pieskovňa Bažantnica vyniká
jedinečnou čistotou piesku. Pieskové duny
vytvárajú rozmanitú biodiverzitu. Na vrcholoch dún rastú borovice, pretože hladina
podzemnej vody je nízko. V medzidunových
depresiách práve hladina podzemnej vody
vystupuje na povrch a vznikajú tam jelšové
porasty s rôznymi druhmi organizmov.
Pieskovňa sa už niekoľkokrát stala inšpiráciou filmárov, fotografov ale aj spevákov.
Treba však pripomenúť, že ide o banské dielo, je tam dôležitá bezpečnosť a keďže hrozia
zosuvy piesku, vstup je zakázaný.
Pieskovňa je zdrojom surovín, ale i inšpirácii. Treba ju však stále chrániť a po ťažbe
zrekultivovať, aby si plnila aj naďalej svoje
funkcie.
❧
5
LesnÍctvo
Návrat k dodávkam
dreva vagónmi
na OZ Kežmarok je realita
Je koniec septembra a my finišujeme v dodávkach sortimentov dreva tretieho štvrťroka. Aj
keď plánovaný objem dodávok prekračujeme, chceme využiť pekné a stabilné počasie a vyexpedovať maximum zo zásob. Vraciam sa práve zo železničnej stanice v Podolínci, kde som
odkontroloval a vybavil dokladmi nakládku vagónov s vlákninovým drevom pre nemenovanú
slovenskú fabriku. Nevdojak si uvedomujem, že je to tento týždeň už tretíkrát, keď dodávame
sortimenty dreva prostredníctvom ZSSK CARGO.
du na stovky kilometrov vzdialenej stanici. Bohužiaľ, za tie roky kríza nahlodala zabehnuté
mechanizmy. Dnes je prioritný stabilne fungujúci odberateľ, ktorý najmä nemešká s platbami
za tovar. Sú to väčšinou veľké spoločnosti, ktoré však samy diktujú aj podmienky dodávok.
Návrat k železnici
Myšlienkami sa vraciam do obdobia pred
8 – 9 rokmi. Vtedy sa na našom závode v Kežmarku v rámci racionalizačnej reorganizácie
upustilo od manipulovania dreva na ES. Expedičné sklady boli zrušené a všetka manipulácia sa presunula na odvozné miesta do lesa.
Takmer zo dňa na deň sa zároveň prestalo dodávať drevo vagónmi ŽSR. Všetok odvoz, aj do
tých najvzdialenejších lokalít ako Velké Karlovice a Jihlava, sa robil nákladnou automobilovou dopravou. Zvykali sme si na obmedzený
priestor na OM, ich nesporne ťažšiu dostupnosť autami v hornatom teréne Levočských vrchov, obmedzené množstvo zásob rovnakého
sortimentu dreva na jednom OM, aj na problémy v zimných podmienkach. Zároveň sme
si však aj trochu vydýchli a pomaly zabudli na maniere železníc, neústupčivosť zamestnankýň na nákladných staniciach, čakanie na
vhodný vagón. Konečne prestala zo strany ŽSR
často neodôvodnená a vynútená úprava náklaIng. Jozef Joppa , vedúci
OOaM o.z. Kežmarok
Dokončovanie nakládky vysokostenného vagóna na stanici v Podolínci
Mnohé z nich sa vracajú pre rentabilnosť späť
k dodávkam po železnici. Musíme sa prispôsobiť a nakládka na vagóny sa opäť pre nás stáva
každodennou realitou.
Zmeny na koľajniciach
Výsledok celodennej práce vodiča a lesníka
6
Mnohé sa za tie roky na železnici zmenilo.
Niečo k lepšiemu, niečo k horšiemu. Nám pribudli pomaly zabudnuté starosti. Celkový objem dodávok vagónmi za štvrťrok je do 20%,
priemerná odvozná vzdialenosť na nakladacie
stanice je 25 km, náklady na „navagónovaný“
m3 dreva sú v priemere v rozpätí 5 – 6 eur bez
DPH. Prevažuje nakládka vagónov typu SPS,
Eanos a Eas. A negatíva? Bojujeme s neochotou autodopravcov vôbec na vagóny nakladať,
pri vagónovaní klanicových vagónov dopravcovi musí asistovať lesník, bez jeho pomoci nie
je často schopný správne naložiť. Vystupuje tu
takto aj riziko možného úrazu, táto činnosť
oberá lesníka o čas. Objem denne dodaného
dreva sa pre časovú náročnosť a pracnosť znižuje. Je toho dosť, no realita je taká, že nechcené dodávky vagónmi sú pomaly nutnosť a objem takto dodaného dreva sa bude do budúcna
len zvyšovať.
❧
vojenské le sy 3/2013
LesnÍctvo
Požiare v roku 2013
vo VLM SR š.p., o.z. Malacky
– ich príčiny a opatrenia
Počet požiarov vo VLM o.z. Malacky, ale aj na celom území Záhoria, bol tento rok skutočne značný. K tejto nemilej skutočnosti veľkou mierou prispelo počasie. V letných mesiacoch bola prakticky nulová zrážková činnosť. Celkovo sme registrovali 13 požiarov, z toho 11 na LS Riadok časť
V. Leváre, čo na takom malom území naznačuje, že to nebude náhoda.
Pavel Čaniga, technik BOZP a PO
Zo všetkých 13 požiarov bola len v dvoch
prípadoch preukázaná jasná príčina:
16.4.2013 – požiar na strojnom zariadení –
chyba na elektroinštalácii. Zhorel štiepkovač
dodávateľskej organizácii.
8.8.2013 – lesný požiar – pokazený brzdový systém na vlakovej súprave. Vzniklo veľa
ohnísk požiarov vedľa železničnej trate v úseku Zohor – Závod, cca 25 km.
V ostatných prípadoch bola príčina neznáma – pravdepodobná činnosť človeka. Čo
si ale myslieť, keď v krátkom čase vzniknú
tri lesné požiare v okruhu 500 metrov? Jednoznačne jasný úmysel – podpaľačstvo, ktoré
sa nedá dokázať.
vojenské le sy 3/2013
Dňa 25.9.2013 som sa spolu s riaditeľom
o.z. VLM Malacky Ing. P. Bartoškom zúčastnil zasadnutia Bezpečnostnej rady obvodu
Malacky. Téma bola plnenie úloh počas krízových situácií – lesných požiarov. Zasadnutia
sa zúčastnili KR HaZZ Bratislava, OR HaZZ
Malacky, OR PZ Malacky, OÚ Malacky, VÚ
1201 Kuchyňa, OÚ VO Záhorie, MO SR,VLM
o.z. Malacky a Lesy slovenskej republiky. Po
prerokovaní predložených materiálov, návrhov a pripomienok vzišiel zo zasadnutia Bezpečnostnej rady návrh opatrení proti nežiaducej činnosti človeka v prevencii proti vzniku
lesných požiarov. Niektoré z nich:
– zvýšená kontrola zákazu vstupu na lesné pozemky po vyhlásení OR HaZZ – zvýšené nebezpečenstvo vzniku lesných požiarov
v období dlhotrvajúceho sucha, spolupráca
hliadok lesnej stráže, vojenskej polície, štátnej polície
– zlepšená spolupráca hliadok VLM, ŠL
a súkromných vlastníkov lesa.
– dohodu o spolupráci o ochrane pred
požiarmi medzi MO SR a MV SR realizovať
v praxi.
Na zasadnutí Bezpečnostnej rady neboli
dotknuté povinnosti vlastníkov a užívateľov
lesa v zmysle vyhl.č.121/ 2002 Z. z. v znení
neskorších predpisov.
Diskutovalo sa aj na tému poskytovania
občerstvenia a stravy pre hasičov zasahujúcich viac ako 5 hodín. Tento problém sa vlečie už 20 rokov. Stanovisko VLM bolo, že
VLM SR š.p., o.z. Malacky sa snaží v zmysle
vyhl.č.611/2006, § 13 a 14 a v zmysle Zákona
č. 314/2001,§ 49 v rámci svojich možností vychádzať v ústrety HaZZ.
Problematika okolo hasenia lesných požiarov bude asi večná. Nedostatok financií,
ľudských zdrojov, techniky, ochoty a pochopenia zo strany obyvateľstva totiž, žiaľ, stále zostáva.
❧
7
aktuality
Svetový deň ochrany zvierat
Ondrej Hodovanec, Ing., vedúci oddelenia
obchodu a marketingu, [email protected]
Svetový deň zvierat si pripomíname 4. októbra. Prvýkrát sa tak stalo v roku 1931 vo
Florencii počas stretnutia ekológov. Vybrali ho, pretože naň pripadá sviatok sv. Františka z Assisi, ktorý bol veľkým milovníkom
zvierat a je patrónom zvierat a ekológov. Sv.
František, vlastným menom Giovanni Francesco di Bernardone, sa narodil v roku 1181
a zomrel 3.10.1226. Bol katolíckym diakonom, kazateľom, zakladateľom rádu minoritov. Je považovaný za patróna ochrancov prírody, zvierat, vtákov, životného prostredia
a Talianska.
Cieľom svetového dňa ochrany zvierat je
zdôraznenie práva zvierat na citlivé zaobchádzanie a vhodné podmienky na žitie. Deň
je oslavou života zvierat, ich nezastupiteľnej
úlohy v našom živote, oslavou vzťahu medzi
ľuďmi a ríšou zvierat.
Zdroj: http://kalendar.azet.sk/
medzinarodne/popis/2013-10-4
tív profesionálov! Podujatie je súčasťou celoeurópskeho cyklu European Month of
Photography, ktorý okrem Bratislavy hostia
iba také metropoly ako Viedeň, Berlín, Luxembourg, Rím, Paríž a Moskva. Príďte sa
pozrieť, ako sa provinčné stáva na mesiac
svetovým a nájdite skryté svety okom fotografov svetového formátu. Viac informácií
na: www.mesiacfotografie.sk
klub trubačov
Klub trubačov SR vďaka spolupráci s pani
Máriou Andrašovanovou, Slovenským poľovníckym zväzom, Slovenskou poľovníckou komorou a umeleckou agentúrou Thomas vydal
Slovenské poľovnícke signály vo viachlasnej
Zdroj: http://blog.danubiagate.sk/
november-mesiac-fotografie-v-bratislave
Pozvánka
Srdečne Vás pozývame na jubilejný,
10.ročník obľúbenej výstavy na východe Slovenska – POĽOVNÍK – LESNÍK, NOŽE
– CHLADNÉ ZBRANE, ktorá sa uskutoční v priestoroch Domu techniky v Košiciach v dňoch 25. – 27. októbra. Výstava je
pod záštitou Ministerstva pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka SR, odbornými garantmi k výstave POĽOVNÍK – LESNÍK je SPZ
Košice-mesto a OPK Košice-okolie, odborným garantom výstavy NOŽE-CHLADNÉ
Kniha o prírode a poľovníctve
Na trh s knižnými publikáciami prichádza kniha od autora Egona Gočára – Zelené
zápisky z poľovníckych chodníkov. Pútavá
publikácia zaujme príbehmi, ktoré obsahujú
osobné poznatky zo života autorovej rodiny.
Určite stojí za prečítanie, nakoľko sú v nej
opísané zážitky viacerých generácií.
Viac na http://www.lovuzdar.sk/produkt-374/
zelene-zapisky-z-polovnickych-chodnikov
ZBRANE je Slovenské technické múzeum
v Košiciach. Na návštevníkov čaká okrem
vystavovaného sortimentu bohatý sprievodný program.
úprave. Nové vydanie signálov je upravené do
štvorhlasu s pridaním základného hlasu pre
začínajúcich trubačov. Texty sú okrem slovenčiny preložené aj do angličtiny a nemčiny. Veríme, že sa vám nové vydanie zapáči. Aktívni
členovia Klubu trubačov SR si signály môžu
zakúpiť za 5, – €, ostatní záujemcovia za 8, –
€. Objednávky zasielajte na adresu Klub trubačov SR, Hradná 534, 033 14 Liptovský Hrádok lebo na e-mail: [email protected] Českí
trubači majú možnosť zakúpenia nôt aj prostredníctvom www.music-online.cz .
Podrobnosti o ňom nájdete na
www.hotel-centrum.sk .
Svetové výstavy
národných plemien
November – mesiac
fotografie v Bratislave
Ondrej Hodovanec, Ing., vedúci oddelenia
obchodu a marketingu, [email protected]
November v Bratislave patrí fotografii.
Každoročne máte možnosť navštíviť množstvo kolektívnych a individuálnych výstav
z celého sveta, celý rad sprievodných podujatí a obdivovať pohľady na život cez objek8
Dňa 10.11.2013 sa uskutočnia Svetové výstavy národných plemien ktoré sa budú konať
v Bratislave na výstavisku Incheba. Pre poľovníkov by mohlo byť lákadlom plemeno Slovenský kopov a Slovenský hrubosrstý stavač.
Deň pred výstavou (9.10.2013) sa budú konať semináre o jednotlivých plemenách s témou história a štandard plemena. Pozor druhá uzávierka už 21.10.2013 – nepremeškajte....
viac na http://www.slovakdogbreeds.sk/
vojenské le sy 3/2013
Poľovníctvo a rybárstvo
Jelenia ruja na LS Ľubica
Keď v minulom roku doreval posledný jeleň, už som sa tešil na to, že o rok to prepukne znova. Koniec augusta sa nesie v znamení očakávania, kedy sa ozve prvý. Ozvali sa nejaké, ale len sporadicky.
Však je to len začiatok, vravím si. Jeden večer počujem ručať na ruskinovskom chrbáte už troch. Je
to nádejné. Nasledujúci večer sedím presne na tom mieste vyzbrojený kamerou . Plný očakávania,
čo sa bude diať. Žiaľ, nedialo sa nič. Ticho ako v hrobe. Veď ono sa to musí zlepšiť... Dúfam.
František Špirko, technik LH LS
Ľubica, o. z. Kežmarok
Prví hostia prišli dvanásteho. Na večerný sprievod zvolím lokalitu Kanadské jedle.
Trochu mrholí, ale ozval sa nám jeleň. Podľa hlasu sopliak. Došli sme ho. Osmorák skúšal silu na mladej jedličke. Občas zaručal.
Nad ním sa ozval ďalší. Poberieme sa za ním.
Obojstranne korunový desatorák, nič pre
hosťa. Ideme ďalej, do cesty vošiel dvojročný
šestorák . Ako prišiel tak, aj odišiel. Pokračujeme po chodníku do záveru dolinky. Ozvala sa aj druhá strana. Sú tam lepšie hlasy. Ale
za svetla tam nedôjdeme. Tak sa nikam neponáhľame, ešte „napiršujeme“ dvoch jeleňov, ale všetko samá mládež. Druhú stranu
si ponecháme na ráno. Na chate sa dozviem,
že iný hosť postrelili dobrého jeleňa. Ráno ho
treba dohľadať.
Na ranný sprievod som sa okrem bežnej
výbavy vyzbrojil aj vozíkom s dvoma „hanoverákmi“. S mojím hosťom pokračujeme
sprievodom na druhej strane Kanadských
jedli. Jeleň sa ozval ešte za tmy. Ideme za
ním. Došli sme už k nemu. Svetlo je už celkom dobre. Jeleň ručí nad nami, ale ho nevivojenské le sy 3/2013
díme. Presúva sa doprava a my s ním. Znova
sa presúva. Tak mu nadbehneme. Stojíme na
dobrom mieste. Podľa toho, ako sa pohyboval, mal by prísť rovno na nás. Jeleň sa ozýva
a my čakáme. Čakanie sa zdá nekonečné. Konečne sa objaví. Rýchlo ho skontrolujem ďalekohľadom. Je to on. Osemročný nepravidelný dvanástorák, cca stosedemdesiat bodov.
Všetko na chvíľu preruší výstrel. Jeleň značí
a zbieha dolu svahom. Sto metrov od nástrelu
leží zhasnutý. Poľovný hosť je spokojný. Jeleňa obriadime a ponáhľame sa na dohľadávku.
Nad listnatým sa dozviem, ako to včera
prebehlo. Miesto, kde jeleň vbehol do mladiny, je dobre označené. Hanoveračku nasadím
na nástrel . Chytí stopu o pokračuje smerom
označenému miestu. Snažím sa nájsť aspoň
kvapku farby, ale po nočnom daždi sa mi to
nedarí. Okolo miesta, kde vbehol jeleň do
mladiny, začína overovať ostatné stopy. Podľa jej správania vidím, že to nie je ono. Nočný
dážď urobil svoje. Vracia sa naspäť. Zaľahne
do remeňa a ja viem, že je to dobré. Preplietame sa medzi trnkami a šípkami. Potom to
skrižuje rovno nadol. Po sto metroch som ho
zbadal. Ležal zakliesnený okolo liesky. Dobrý. (Po obodovaní 202,29 CIC)
Na to, že je piatok a trinásteho to nie je
také zlé!
Doteraz máme ulovených sedem jeleňov.
Dvoch dvestobodových, jedného stodeväťdesiatbodového, jedného stoosemdesiatbodového, dvoch skoro stosedemdesiatbodových
a jednu abnormálnu trofej. A to sa nám zdá,
že ruja vyzerá slabo...
❧
9
Poľovníctvo a rybárstvo
Cicavica obrovská
parazit jeleňovitých
Pôvodcom nákazy je parazitický červ cicavica obrovská Fascioloides magna. Je autochtónnym
pečeňovým cudzopasníkom jeleňovitých v Severnej Amerike. Introdukciou jeleňa wapiti bola
zavlečená v roku 1865 do Talianska. Postupne sa rozšírila do viacerých krajín v Európe. Na území Slovenska bola diagnostikovaná v roku 1988. Je považovaná za najzávažnejšieho pečeňového
parazita jeleňovitých spôsobujúceho poruchy zdravia, znižovanie trofejovej kvality a hynutie infikovaných zvierat.
3
1
4
2
Cicavica obrovská
(syn. motolica obrovská)
Vyvoláva parazitárne ochorenie nazývané fascioloidóza. Dospelé červy dosahujú dĺžku až 100 mm a šírku 35 mm (foto 1). Dospelé
cicavice cudzopasia v pečeni vnímavých hostiteľov – na americkom kontinente sú hostiteľmi
jeleník bielochvostý, jeleník ušatý, jeleň wapiti,
los mokraďový a ďalšie druhy cervidov. V európskych podmienkach sa adaptovala na jeleňa lesného a ostatné druhy jeleňovitých, ale aj
vnímavá je aj diviačia zver, kamzík, muflón
a domestikované prežúvavce.
čene uhynutej jelenice v oblasti Vodného diela Gabčíkovo. Do súčasnosti vytvorila na našom území rozsiahle prírodné ohnisko nákazy
v lužných lesoch a na dunajských ostrovoch na
ľavom brehu Dunaja pod Bratislavou po Komárno. Centrom rozšírenia je poľovná oblasť
JI – Podunajská. Z ďalších oblastí s výskytom
jelenej zveri na Slovensku sú za najrizikovejšie považované pohraničné poľovné revíry pri
rieke Morave. Po roku 2000 boli hlásené sporadické záchyty cicavice obrovskej v pečeniach
ulovenej jelenej zveri aj v okrese Bratislava,
Malacky, Senica a Skalica. Pravdepodobne sa
jednalo o jedince migrujúce z Rakúska, stabilizované prírodné ohniská fascioloidózy na našom území v tomto regióne neboli zistené.
Ďalšie hlásené ohniská výskytu v širšom
Podunajsku sú z Maďarska (1994), Rakúska
(2000 – oblasť východne od Viedeň), a neskôr
z Chorvátska, Slovinska, Rumunska a Srbska.
Životný cyklus
Parazit sa v európskych podmienkach adaptoval na vývinový cyklus našej autochtónnej
motolice pečeňovej Fasciola hepatica, ktorej
medzihostiteľom je slimák vodniak malý Galba truncatula. Dospelé jedince cicavice obrovskej sa lokalizuje v pečeni infikovaných jeleňovitých, produkujú vajíčka, ktoré sú trusom
vylučované do vonkajšieho prostredia a z nich
vyliahnuté larvy aktívne prenikajú do medzihostiteľského slimáka. Ďalším infekčným štádiom, ktoré po prekonaní vývoja v tele slimáka
je metacerkária (adoleskária) a jej prehltnutím s potravou alebo vodou sa nakazí vnímavé
zviera – hostiteľ.
Klinické príznaky
a patologický nález
Rôzne druhy prežúvavcov sa podstatne líšia toleranciou k infekcii cicavicou obrovskou.
História rozšírenia v Európe
Po prvom opise parazita na európskom kontinente v Taliansku (zvernica pri Turíne) bola
postupne zavlečená presunmi infikovanej zveri a spontánnym šírením zverou aj do ďalších
krajín: Španielska, Francúzska, Nemecka, Poľska, Švajčiarska a inde. Na území Čiech ju zaznamenali v roku 1910 a odborne zdokumentovaný nález zo Slovenska je z roku 1988, kde
bola cicavica obrovská diagnostikovaná z pe-
doc. MVDr. Dušan Rajský, PhD.
10
vojenské le sy 3/2013
Poľovníctvo a rybárstvo
V európskych podmienkach má fascioloidóza
za následok hynutie najmä mladej jelenej zveri a jeleníc. Úhyny jeleňov sú len sporadické,
a v niektorých prípadoch bolo z pečene uloveného dospelého jeleňa z podunajských lužných
lesov izolovaných viac ako 100 exemplárov cicavíc (foto 2) s maximum 174 červov z jednej pečene. Pri srnčej zveri zvyčajne dochádza
k uhynutiu často už pri výskyte 3 – 5 cicavíc
v pečeni (foto 3). Klinické príznaky nákazy nebývajú pri jelenej zveri špecifické. Opisuje sa
nechutenstvo, hnačky a chudnutie a poruchy
výmeny srsti. Parazit v pečeňovom parenchýme má mechanický, toxický a alergický vplyv
na hostiteľa. Pri pitve sa zisťuje charakteristické patologické zväčšenie pečene, spôsobené
vytváraním cýst v parenchýme (cysty s priemerom 5 – 10 cm). Povrch pečene infikovanej
jelenej zveri je nápadne nerovný, pologuľovito
klenutý s farebnými zmenami (foto 4).
Vplyv fascioloidózy na poľovnícke
obhospodarovanie jeleňovitých
Okrem spomenutého priameho patologického vplyvu cicavice obrovskej na infikovaného
jedinca má fascioloidóza aj sekundárne účinky: zníženie hmotnosti zveri, trofejovej kvality jeleňov, narušenie obvyklej rujoviskovej aktivity a sezónnej migrácie jeleňov a časového
priebehu ruje (aj tichou rujou). Pečeň zveri pri
fasciolidóze je z dôvodu parazitárnej infekcie
nevhodná pre ľudskú výživu (foto 5). V prípade
ak je ulovený jedinec v dobrej telesnej kondícii,
možno zverinu po odstránení pečene považovať za požívateľnú.
Prevencia – opatrenia
proti šíreniu nákazy
K nakazeniu zvierat dochádza v prostredí
revírov kontaminovaných infekčnými štádiami parazita potravou a vodou. Infekcie človeka neboli zaznamenané. Vzhľadom k priebehu
parazitárneho cyklu fascioloidózy v prírodnom
prostredí cez medzihostiteľské slimáky, sú plošné preventívne opatrenia ťažko uskutočniteľné. Dôraz sa kladie na striktné dodržiavanie
veterinárnych podmienok pri presunoch zveri
do voľných revírov (zazverovaní) a do zverníc
a farmových chovov. V prírodných ohniskách
fascioloidózy je za určených veterinárnych postupov možné odčervovanie zveri podávaním
krmiva medikovaného dehelmintizačnými prípravkami účinnými voči parazitovi.
❧
5
vojenské le sy 3/2013
Hubárstvo verzus
poľovníctvo
Každoročne v polovici septembra sa v Malackách začína hubárska sezóna, keďže začínajú
rásť suchohríby (Boletus badius). Podmienka je však vlhké a teplé leto, lenže také už dva
roky nebolo.
Ján Jánoš, Ing, polesný, OZ Malacky,
LS Jablonové, [email protected]
Tento rok po suchom a extrémne teplom lete začalo pršať až v septembri, pričom
sa ochladilo. Suchohríby preto vo väčšom
množstve nerastú, ale vysvetliť to hubárom
je nemožné. Invázia hubárov z okolitých
okresov je veľká. Všetky prístupové cesty sú
zaplnené automobilmi až tak, že v mnohých
prípadoch nie je možné vyvážať drevo z lesa.
Jediné šťastie je, že sú zabezpečené závorami, ktoré znemožňujú vjazd áut do lesa.
ny to neraz vyzerá, akoby sa Záhorie stalo
ich prechodným bydliskom. Preto sa stáva,
že vplyvom invázie hubárov dochádza k tichej ruji, ktorá sa deje v mladinách a húštinách, kde sa však veľmi ťažko poľuje. Taktiež strieľať na zver v tomto období je veľmi
nebezpečné, lebo hubári sa objavia aj na takých miestach, kde by ste ich nikdy nečakali a samotný rovinatý terén je aj bez hubárov
na strielanie nebezpečný.
Preto my, lesníci v Malackách, sme najradšej, keď huby vôbec nerastú, alebo rastú
len v takom množstve, ktoré stačí na vianočnú kapustnicu.
❧
Hubári plašia zver
Najväčší problém je však v tom, že hubárska sezóna kopíruje jeleniu a danieliu ruju,
čo veľmi znepríjemňuje lov jeleňov a danielov. Začína sa obyčajne v polovici septembra a trvá pri priaznivých podmienkach až
do konca novembra. Nedočkaví hubári už
za tmy prichádzajú do lesa a niektorí z neho
za tmy odchádzajú. Často zablúdia a potom
namiesto trúbenia jeleňov a rochania danielov počuť piskot a krik stratených hubárov.
Každá zver má počas ruje rada pokoj, avšak
tým, že hubári sú v každom kúte lesa, zver
sústavne vyrušujú. Preto neskoro vychádza
na rujoviská a za tmy zaťahuje, čím je poľovanie veľmi sťažené, až znemožnené. Často
poľovný sprievod s poľovným hosťom namiesto zveri stretnú skupinu hubárov, ktorí hlasitým hovorom a krikom zver vyrušujú a plašia. Najviac hubárov je samozrejme
z Bratislavy, nakoľko je vzdialená od Malaciek len 36 km. V období hubárskej sezó11
Poľovníctvo a rybárstvo
Los mokraďový
v Levočských vrchoch
Los európsky mokraďový patrí k pôvodným zástupcom fauny na Slovensku.Bol vyhubený asi
pred tristo rokmi, ale zriedkavo sa k nám zatúlajú najmä mladšie jedince z Poľska. Pred nežnou
revolúciou sa vyskytovala na Orave malá populácia v počte až sedem kusov, dve mláďatá sa narodili na Slovensku. Keď táto skupina migrovala do Poľska, objavoval sa los u nás iba sporadicky. V roku 2002 videli losa aj v okolí Jakubovian a Ďumbiera. V okrese Michalovce ulovili v roku
2012 4-ročného losa s hmotnosťou asi 400 kg, ale trofej sa dostala do Zemplínskeho Múzea v Michalovciach. Losicu v roku 2010 pozorovali aj v okolí Sobraniec, Michaloviec a o pár týždňov aj
pri Plavnici. Aj vo VVP Javorina pozorovali v roku 1978 losa, ktorý sa túlal nad Tichým Potokom
v okolí rieky Torysa.
chveli ruky od vzrušenia. Pozoroval som ho
asi tri minúty, celý čas pokojne kráčal predo
mnou. Sem-tam na mňa mrkol očkom a pokýval veľkou hlavou. Bol to asi 3-ročný samec s vidlovitými parohami a peknou čiernohnedou farbou. Upútala ma na ňom jeho
veľká hlava a mohutný krk. Mohol mať asi
200-250 kg a výšku v kohútiku asi 2-2,1 metra. Našiel som aj stopy jeho ratíc, predné
merali 13 cm a zadné 14 cm. Asi o dve hodiny ho videl kolega Miki neďaleko Lesnej
správy, asi sedem kilometrov od miesta pozorovania. Neskôr som sa dozvedel, že večer pred mojim zážitkom ho videl poľovník
nad obcou Poloma, asi kilometer od dediny.
Ďalšie správy zatiaľ nemáme, ale dúfam, že
u nás ostane aspoň pár mesiacov. V našich
vrchoch má dostatok pokoja a najmä potravy, keďže konzumuje prevažne výhonky pionierskych drevín, ako sú rakyta, breza, ale aj
malinčie a černice.
Pokus o návrat
V minulosti sa robili pokusy s domestifikáciou losa, ktorá by umožnila jeho využitie ako ťažného a jazdeckého zvieraťa v ťažko
prístupných tajgových oblastiach. O výsledkoch sme sa však nedozvedeli. Na Slovensku je práve teraz projekt prinavrátenia losa.
Skupina nadšencov zo stredného Slovenska
chce priviesť dvoch samcov a štyri samice
zo severských krajín. Vypustili by ich v okolí Poltára. Ich polohu by monitorovali pomocou GPS obojkov. Celý projekt by mal stáť asi
Zoči-voči
O pár desaťročí neskôr, 20.9.2013 o 7:18 sa
los zjavil predo mnou ako duch. Ráno som sa
vyviezol na hrebeň Čiernej hory nad obcou
Poloma a keď som vybavil zopár služobných
hovorov, pred Ladou Niva sa zrazu zjavila
čierna hlava a mierila rovno ku mne.17 metrov pred autom prešiel cez zvážnicu, to som
Jano Ščavnický, lesník LS Tichý Potok
12
už naňho mieril olympusom. Prvé zábery
som urobil cez čelné sklo, potom som opatrne vystúpil z auta a cvakal som ďalej. Slnko som mal za chrbtom, akurát sa mi trocha
100 000 eur a financovaný má byť z grantových fondov. Teraz už ostáva iba čakať, či sa
to podarí. Losu zdar!
❧
vojenské le sy 3/2013
Poľovníctvo a rybárstvo
Rašeliny
Tak voláme, my rybári, päť rybníkov neďaleko obce Prievaly. Rozprestierajú sa v nádhernom prostredí, kde sa ich brehy z jednej strany opierajú o lesy štátneho podniku Vojenské lesy a majetky – Vojenský obvod Záhorie a z druhej strany sú vidieť Malé Karpaty a obec Prievaly a Cerovú.
Toto miesto na rybárčenie a oddych navštevujem viac ako 20 rokov a v posledných rokoch
chodím za rybami a odpočinkom najradšej
práve tam. Nie je to len rybami, ktorých za posledné roky akosi ubúda, i keď sa sem tam chytia pekné kúsky kaprov, lieňov, zubáčov, či dokonca sumcov, ale najmä prostredím. Okrem
pokoja, ktorý sa tam dá zažiť, je tam bohatá
flóra i fauna. Stále sa niečo mení a stále sa dá
niečo nové a zaujímavé pozorovať. Nikde som
nezažil také krásne rána i večery. Také jesenné ráno, keď je cítiť, že slniečko sa tlačí niekde
v pozadí pary a hmly, ktorá sa vznáša nad vodnou hladinou, je plné očakávania a keď ešte do
toho príde záber, tak je zážitok dokonalý. Alebo v noci, obzvlášť v lete, okolo 13. augusta, ak
je vhodné počasie, nikde som nepozoroval roje
Gen. v. v. Ing. Ľubomír BULÍK, CSc.
meteoritov tak jasne ako práve tam. Či v čase
okolo Jána a potom až do augusta, keď je dostatočne teplo, toľko svetielok, ktoré sa pretekajú byť jasnejšie, to inde nevidieť. Svätojánske mušky, alebo svetlušky dávajú o sebe vedieť
v období párenia a pre nás je to pekné divadlo,
najmä keď je skoro úplná tma. V posledných
rokoch vídať krásne zdravé raky, ale tiež korýtka riečne, niektoré sú aj 15 cm dlhé.
Pestrý život na vode i okolo nej
Samozrejmosť sú rôzne druhy žiab a tiež
veľké užovky. Občas je vidieť na vodnej hladine plávať bobra, pričom s jeho prácou sa stretávame aj na brehoch, kde na stromoch pozorujeme stopy po jeho zuboch, alebo už vzorne
vojenské le sy 3/2013
lí ľudia, s ktorými sa človek nenudí a v poslednom čase si uvedomujem, že na Rašeliny chodím rád aj preto, že tu mám priateľov. Na jeseň
sú Rašeliny zaujímavé aj tým, že niektorí z nás
rybárov svoju vášeň zamieňajú za hubárčenie.
Ryby i huby Rašelín
„narezané“ a naskladané drevo na zimu. V posledných rokoch sú stále odvážnejšie aj vydry,
ktoré sa nebojácne postavia aj proti psovi. Dlhé
roky za nádherný pohľad považujem skupinu asi 5 – 8 husí, ktoré sa na rybníkoch v lete
zdržujú. Na večer, keď sa zlietajú škorce v obrovských kŕdľoch na prenocovanie v početných trstinových porastoch, môžeme sledovať
nevídané divadlo, ktoré tieto kŕdle vytvárajú
za veľkého hluku a potom celkom náhle niekam do trstín zosadnú. Ešte stále je ich počuť
ako sa hašteria, občas časť kŕdľa vyletí, zmení
miesto odpočinku a včasne ráno rovnako s veľkým hlukom odlietajú niekam za potravou.
Šteklivé sú chvíle, keď v úplnom tichu odrazu niečo fučí, dupe a robí lomoz. Aké prekvapenie, keď v lúči svetla baterky zasvietia červené oči zvedavého ježa alebo neposednej myšky.
Adrenalín sa vám vytvorí aj pri lomoze a čľapote, keď sa jelenia zver prediera vychodenými
chodníčkami trstín a potom pláva cez rybník
z lesa za potravou tam a späť. Hrozivejšie sú
Miestne lesy poskytujú mnohé príležitosti na zber krásnych a zdravých, samozrejme aj
jedlých húb. A je čo obdivovať aj chuťovými receptormi. Skvelá kapustnica s čerstvými hubami, uvarená priamo na mieste, dokáže spestriť
jedálny lístok každého rybára.
Zažili sme aj prekvapenia, keď sme s príchodom studených nocí a slnečných dní vyrazili z Bratislavy v nádeji chytiť na prívlač zubáča alebo šťuku a po príchode na Rašeliny nás
vítala úplne zamrznutá vodná plocha. Ale aj to
patrí do databázy stále sa niečoho meniaceho
na Rašelinách.
Okrem fauny sú Rašeliny miestom výskytu
mnohých kvetov a rastliniek, ktorých pomenovanie by vyžadovalo odbornejší pohľad, ale my
sa z nich tešíme a každý rok sledujeme, čo viac
prevláda a potom debatujeme o príčinách.
Rašeliny sú teda miestom, ktoré som si dovolil opísať tak, ako ho vidím ja z mojich návštev. Ide najmä o pozitíva, ale žiaľ, sú mnohí
ľudia, ktorých sem zrejme priťahujú tie isté dôvody ako mňa, ale nemajú toľko úcty k tomuto miestu, ako by si vyžadovalo. Veď ako inak
si vysvetliť neporiadok na lovných miestach
však stretnutia s početnými skupinami diviakov, ktoré najmä v noci krúžia navôkol a hľadajú potravu. Občas vidieť i líšku. Úplne odlišne tu kukajú kukučky. Asi všetci poznáme ten
zvuk, ktorý naozaj pripomína „kuku, kuku,
kuku“ , ale tu je počuť okrem tohto zvuku aj
niečo iné, akoby nám kukučky nadávali. Nechcem byť neslušný, tak to písať nebudem. Miestni sa smejú a hovoria, že kukučky poznajú, kto
je domáci a ku komu sa majú správať slušne.
Nuž, napriek tomu, že tam chodím viac ako
20 rokov, stále asi domácim nie som. Zaujímavé je tiež spojenie lovu kaprov a ručania jeleňov. Miestni tvrdia, že kapry dobre idú, až keď
sa z okolitých lesov ozýva jelenia ruja. A majú
pravdu. Apropo, miestni, tých mám rád. Skve-
a prístupových cestách? Ťažko chápať, že človek si prinesie napr. plnú plastovú fľašu minerálky a potom ju, prázdnu, podstatne ľahšiu,
bezohľadne len tak niekam odhodí. Musím povedať, že naša partia rybárov okrem toho, že
zozbiera vrecia odpadkov po našich predchodcoch, si tak váži Rašeliny, že odpadky odvážame až do kontajnerov v miestach, kde bývame
v Bratislave. Okrem toho sme za posledné roky
išli až tak ďaleko, že používame napr. suché toalety. A to všetko z úcty k tomuto miestu.
Dovoľte mi poďakovať zamestnancom Vojenských lesov a majetkov v Malackách za záujem a ochotu starať sa o tento kúsok našej
prírody pre potešenie a oddych nás rybárov
a milovníkov prírody. ❧
13
Poľovníctvo a rybárstvo
EKPR = elektronická
kniha návštev
poľovného revíru
trocha inak
Bc. Miroslav Čongrády, vedúci
oddelenia informačných technológií
text, foto Ing. Teodor Derco
Už niekoľko rokov sa Vojenské lesy a majetky
SR, š.p. venujú okrem svojich hlavných činností aj analýze, vývoju a implementácii nových informačných systémov. Nie bezvýznamne sme
sa podieľali na vývoji geografického informačného systému (GIS) VLM, ktorý od roku 2005
aj úspešne prevádzkujeme. Stal sa základnou
geografickou informačnou zložkou s multiplatformovou databázou nielen GIS, ale aj iných
aplikácií tvoriacich integrovaný technický informačný systém (ITIS). Ide o rozsiahlu databázu, z ktorej čerpáme aj pre nové projekty, akým
bol v tomto roku vývoj elektronickej knihy návštev poľovného revíru (EKPR). Práve tento projekt by som rád predstavil nielen z tej užívateľskej strany, z ktorej ho väčšina pozná v jeho
súčasnej podobe.
Projekt EKPR sa začal realizovať na základe požiadavky prevádzky. Dôvod bol optimalizácia evidencie návštev poľovných revírov VLM SR, š.p. v zmysle platnej legislatívy.
Ako základ pre tvorbu daného projektu sme
zvolili existujúci GIS, na základe ktorého sa
vytvorili v súčinnosti s organizačnými zložkami vrstvy jednotlivých poľovných lokalít
s jedinečnou alfanumerickou hodnotou, zachovaním organizačného členenia VLM SR,
Základné užívateľské rozhranie
14
Jelenica na Lešti
š.p. a doplnený členením podľa jednotlivých
poľovných revírov, pre ktoré sa vytvára kniha návštev poľovného revíru. Takto spracované údaje sa spolu s databázou užívateľov
previedli z GIS databázy do databázy EKPR
so zachovaním kompatibility pre ďalšie roz-
širovanie systému a pričlenili sa k nim atribúty časového a účelového charakteru knihy návštev poľovného revíru. Vymedzenie
pravidiel pre samotný zápis do knihy je tak
v rolovacích zoznamoch jedinečné, eliminuje možné užívateľské chyby (lokalita, dá-
Rolovacie zoznamy v jednotlivých atribútoch
vojenské le sy 3/2013
Poľovníctvo a rybárstvo
Zoznam návštev
tum, čas a účel) a dopĺňa ho číslo povolenky.
V užívateľskom rozhraní sa tak po vyplnení daných atribútov vytvorí zoznam prihlásených návštev v časovej osi na jednotlivých
lokalitách a zároveň aplikácia vytvára kontrolu návštev, aby nedošlo k duplicite obsa-
Zobrazenie polygónov lokalít v Google Earth
vojenské le sy 3/2013
Report návštev a úlovkov za organizačnú jednotku
denia lokalít, prípadne zariadení podľa účelu
návštevy. V praxi to znamená, že ak sa užívateľ autorizoval prihlásením do EKPR a zapísal do lokality, kde už niekto v danom časovom úseku je prihlásený, tak ho aplikácia
sama upozorní na obsadenie danej lokality,
prípadne zariadenia.
Užívateľské rozhranie ponúka zoznam
návštev, umožňuje užívateľovi priamo v zozname vytvoriť novú návštevu, prípadne
priamo z hlavnej stránky rozhrania spustiť zapísanie návštevy aktiváciou „návšteva“.
Funkcia „Moje návštevy“ slúži podľa účelu
na jej uzavretie, prípadne zapísanie úlovku
a zistených skutočností počas návštevy revíru. Funkcia „Moje návštevy“ zase poskytuje
každému prehľad o jeho návštevách a dáva
možnosť úpravy v prípade zmeny lokality
a času návštevy. Všetky uvedené funkcie sú
v prijateľnom a prehľadnom rozhraní jednoducho ovládateľné, optimalizované tak, aby
užívateľovi samotný zápis zabral minimum
času. Optimalizovanie rozhrania zabezpečuje webový prehliadač v PC aj v mobilných
zariadeniach a smartfónoch. EKPR sa takto
stáva dostupnou odkiaľkoľvek, prostredníctvom internetu a pre ešte lepšie podmienky
sú v niekoľkých lokalitách nainštalované terminály all-in-one PC, na ktorých je možné
použiť aplikáciu a pozrieť si polygóny lokalít na ortofotomape. Pre používateľov, ktorí
majú nainštalovaný Google Earth, či už v PC
alebo smartfóne, je na domovskej strán-
ke rozhrania možné stiahnuť *.KMZ súbor
(„Mapy“), ktorý polygóny lokalít dokáže zobraziť v 3D Google Earth.
Architektúra EKPR nám zabezpečuje reportovanie a parametrickú sumarizáciu podľa jednotlivých atribútov v logických
algoritmoch, čo umožňuje nielen prehľad
o návštevách a úlovkoch podľa jednotlivých
organizačných jednotiek pre užívateľa, ale
v neposlednom rade nám poskytne dáta na
ďalšie využitie v iných systémoch ako sú GIS
a LESW. Informácie získané z EKPR nám
napríklad poskytnú štatistiky najnavštevovanejších lokalít, lokalít s najväčším počtom
úlovkov, vyhodnotenie lokalít podľa kvality trofejovej zveri a mnohé ďalšie. Za obdobie od júla 2013, keď sme spustili EKPR, do
októbra 2013 bolo zaznamenaných 182 118
prístupov do aplikácie, z toho bolo 61 629
prístupov z mobilných zariadení, čo predstavuje zhruba 30%, a bolo zaznamenaných
4 710 návštev. Aj táto štatistika potvrdzuje,
že aplikácia si našla pevné miesto v informačnom systéme a využívanie mobilných
zariadení a smartfónov nám dnes naozaj nie
je cudzie. Žiaden informačný systém a aplikácie nedokážeme vytvoriť bez aktívnej spoluúčasti vás, všetkých používateľov, hodnotia
sa všetky pripomienky a návrhy, ktoré nám
pomáhajú posúvať kvalitu a precíznosť stále
dopredu.
❧
Terminál all-in-one PC so zobrazenou mapou lokalít
15
Poľovníctvo a rybárstvo
Predbežná bilancia
poľovnej sezóny na
LESNEJ SPRÁVE Pliešovce
V úvode septembra sa v slovenských lesoch začína jelenia ruja. Lov jelenej zveri v našom poľovnom revíre znamená zdroj finančných príjmov za poplatkový lov trofejovej zveri a tiež za zverinu všetkej jelenej zveri. Preto sme sa venovali príprave na jeleniu ruju a jej organizačnému zabezpečeniu.
Marián Bobák, vedúci strediska
poľovníctva, Správa lesov Pliešovce
Priebeh jelenej ruje ovplyvňuje viacero
faktorov – počasie, množstvo holej jelenej
zveri a v našom poľovnom revíre aj vojenská činnosť, ktorá býva každoročne v septembri intenzívna.
Počasie nám neprialo hneď na začiatku,
organizovali sa vojenské cvičenia a všetko
nasvedčovalo tomu, že tohtoročná jelenia
ruja bude slabá. Z môjho pohľadu a porovnaním s predošlými rokmi bola priemerná, i keď vrchol ruje od 25. do 30. septembra
bol dobrý. Aj napriek počasiu a vojenskej
činnosti sa nám podarilo uloviť k 30. septembru jedného zlatého jeleňa s bodovou
hodnotou 217,69 C.I.C., 5 strieborných a 4
bronzové jelene, 7 ks II. vt, 7 ks I.vt a 57 kusov jeleníc. V odstrele jelenej zveri pokračujeme aj naďalej a veríme, že stanovený plán
lovu sa nám podarí naplniť.
❧
Najsilnejšie trofeje ulovené k 30.9. v poľovnom revíry Javorie.
16
vojenské le sy 3/2013
od spoločných koreňov
Spoločná riaditeľská
rada pod Malými
Karpatmi
Stalo sa tradíciou, že riaditeľská rada zasadá nielen na pôde GR VLM SR š.p. Pliešovce, ale aj na
jednotlivých organizačných jednotkách, prípadne u kolegov z VLS s.p. Praha. V dňoch 3. a 4. septembra 2013 rokovala riaditeľská rada na o.z. Malacky za účasti vedenia VLM SR š.p. Pliešovce
a zástupcov odštepných závodov Malacky, Kežmarok, Kamenica nad Cirochou a Správy lesov
Pliešovce. Vlastnú poradu si na Slovensku zorganizovali aj kolegovia z VLS CR s.p.
Ing. Ján Kaplán, pestovný
technik SL Pliešovce.
Po skončení zasadnutia rady nasledoval
spoločný odborný program pre všetkých účastníkov. Vzhľadom na nepriaznivé počasie (silný
vietor) sa musel program prvého dňa operatívne upraviť. S prezentáciami vystúpili Ing. P.
Krpeľan, ktorý oboznámil prítomných so systémom sledovania a vyhodnocovania výsledkov hospodárenia jednotlivých organizačných
vojenské le sy 3/2013
zložiek VLM SR a následne aj celého štátneho
podniku, a Bc. M. Čongrády, ktorý predstavil
systém evidencie došlých faktúr a absolútnu
novinku v celej SR – elektronickú knihu návštev poľovného revíru.
Následne sme sa presunuli do lesných porastov na LS Riadok, kde nám prezentovali
rôzne technológie výroby štiepky zo zvyškov
po ťažbách všetkých druhov, vrátane pňov.
Potom nasledovala návšteva pieskovne.
Oboznámili nás s minulosťou a súčasnosťou
tohto dobývacieho priestoru, kde sa väčšina
z nás ocitla po prvý raz v živote. Je veľká ško-
da, že záujem o piesok poklesol na minimum.
Po prejazde malebnou Pezinskou babou do
Pezinka sme úvodný deň zakončili spoločnou
slávnostnou večerou v priestoroch jazdeckého
Areálu Rozálka. V príjemnom prostredí sme
mohli podiskutovať s kolegami z ČR.
Priaznivé poveternostné podmienky umožnili na druhý deň absolvovať vyhliadkový let
nad VVP Záhorie. Na vojenskom letisku v Kuchyni na nás už čakali štyri lietadlá typu L 410
Turbolet. Každý, kto mal záujem, mohol absolvovať približne 30-minútový let a z vtáčej perspektívy vidieť územia, kde hospodári o.z. Malacky, vojenské dopadové plochy, ale aj okolité
mestá a dediny. Zároveň bol aspoň z časti viditeľný rozsah kalamity podkôrneho hmyzu,
s ktorou v súčasnosti zápasia na o.z. Malacky.
❧
17
strelectvo
Guľovnica CZ 557
– premena Mausera
na Remington
Guľovnica CZ 557 Lux modernej koncepcie.
Je samozrejmé, že po modernizácii a technickej inovácii služobných a vojenských krátkych i dlhých zbraní prišli v Českej zbrojovke na rad aj opakovacie guľovnice, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou jej slávnej histórie. Mnoho našich poľovníkov prijalo túto realitu s nadšením i povzdychom – konečne. V minulosti i súčasnosti platilo a stále platí, že vojenské pušky sú veľmi úspešne modifikované na lovecké. Konštruktéri z Uherského Brodu preto skĺbili dlhoročné poznatky
s praktickými skúsenosťami pri využití najmodernejších materiálov a technológií a výsledok je
guľovnica CZ 557, zbraň hodná 21. storočia. Jej konštrukcia je zameraná na funkčnosť a presnosť,
v ničom však nezaostáva ani po estetickej stránke. Keďže sa o tejto puške šíria len samé superlatívy, pozrime sa bližšie, prečo.
Hovorí sa, že je lepšie raz vidieť, ako trikrát počuť. Tak som zašiel za priateľom Andrejom, skúseným to poľovníkom, do bratislavskej predajne zbraní a streliva Erik, kde mi
poskytli na malé otestovanie CZ 557 vo vyhotovení Lux. Na prvý pohľad ide o kompaktnú guľovnicu s krátkou hlavňou a výraznými
mieridlami. Základ opakovačky tvorí valcový odsúvací záver v modifikácii Remingtonu,
ktorý si zbrojovka vyskúšala už pri modeli CZ
555, nie je s ním však totožný. Podstatná zmena je v nahradení mauserovho záveru s dlhým
listom vyťahovača a vyhadzovača v tele zbrane, krátkym odpruženým vyťahovačom a odpruženým vyhadzovačom v lôžku dna záveru
pre nábojnice. Dva symetrické zuby zamykajú do puzdra záveru. Pohyb záveru je plynulý a hladký, presne vymedzený drážkami po
oboch stranách, tiež systém Remington, nabíjanie a vybíjanie je spoľahlivé. Pri vyberaní
záveru zo zbrane sme boli v rozpakoch, páčku
uvoľnenia sme hľadali márne. Po chvíli špekulovania nám napadlo, že túto funkciu môže pl-
niť malá, zle dostupná lyžina pod telom záveru
na ľavej strane. Integrované puzdro záveru je
vyrobené z jedného kusu oceľového materiálu s rybinami pre montáž optiky. Spolu s hlavňou a spúšťovým mechanizmom je uchytený
dvoma skrutkami torx do pažby. Lôžko pažby
je proti tlakom spätných nárazov chránené
vložkou z hliníkovej zliatiny. Nový spúšťový
mechanizmus nemá napínač, ale všetky prvky sa dajú nastaviť. V jazýčku spúšte je skrutka nastavenia dĺžky jeho chodu od nuly po 6
mm. Sila odporu sa dá nastaviť len po vybratí
celého puzdra záveru v rozmedzí od 10 do 24
N. Chod jazýčka spúšte je hladký a krátky, čo
umožňuje presné spustenie bez strhnutia rany.
Hrubostenná, iba 520 mm dlhá hlaveň je kovaná za studena. Jej vývrt tvoria štyri pravotočivé drážky so stúpaním 183 mm, čo dáva
strele vysokú rotáciu a stabilitu. Výsledok je
vyššia presnosť. Voľne plávajúca hlaveň z kvalitnej ocele má valcovité ukončenie, ktoré chráni vývrt ústia pred mechanickým poškodením.
Ovládacie prvky sú dobre umiestnené v dosa-
Záver sa dá otvoriť aj pri zaistenej zbrani.
Náboj je do komory zatlačený čelom záveru.
18
Technické parametre:
Výrobca: Model: Kaliber: Dĺžka hlavne: Celková dĺžka: Hmotnosť: Záver: Kapacita: Cena:
Predajca: Česká zbrojovka a.s.,
Česko
CZ 557 Lux
.30 – 06 Springfield
520 mm
1 063 mm
3 300 g
otočný, odsuvný
5 nábojov
890, – Eur
Zbrane a strelivo
Erik, Bratislava
hu strieľajúcej ruky, ich použitie je pohodlné
a intuitívne. Platí to o jazýčku spúšte, ale najmä
o poistke, ktorá je dostatočne veľká, drážkovaná a takmer nehlučná. Tiež dosah na kľuku záveru je dobrý a prebíjať možno pohodlne, bez
odloženia zbrane z ramena. Manuálna dvojpolohová poistka sa nachádza na pravej strane,
hneď za kľukou záveru a blokuje bicí mechanizmus. Vypína sa zatlačením smerom dopredu, na čo by starší strelci nemali zabudnúť.
Pripravenosť zbrane na streľbu signalizuje červená bodka i výstražník, zadná časť úderníka,
ktorá po natiahnutí vystupuje na konci matice
záveru. Chod poistky je hladký a tichý, s istými polohami. Významný bezpečnostný prvok
predstavuje možnosť otvorenia záveru pri zaistenej zbrani a vybratia náboja z komory. Široký nábehový kužeľ umožňuje pohodlné a plynulé zatlačenie streliva do nábojovej komory
z dvojradovej schránky s plastovým podávačom, takže zbraň možno „nakŕmiť“ strelivom
s rôznymi strelami, čo je ďalšia prednosť 557čky v porovnaní s jej predchodkyňami. Náboj
už nie je zachytený dlhým zubom vyťahovača
typu Mauser a zasúvaný, ale tlačený čelom záveru. Pozitívum je aj umiestnenie tlačidla vypúšťania nábojovej schránky do prednej časti
lučíka spúšte ako pri ZKK. Je dostatočne chránené pred nechceným stlačením a nehrozí nevojenské le sy 3/2013
strelectvo
Pažba modelu Lux má bavorskú lícnicu.
Schránka má kapacitu 5 nábojov.
kontrolovateľné otvorenie schránky. Výklopné
dno nábojovej schránky umožňuje pohodlné
a rýchle vyprázdnenie zbrane. Jednotná pažba
je vyrobená z kvalitného tureckého orecha,
mierne vyosenie umožňuje rýchle a pohodlné
prilícenie zbrane. Predpažbie s tulipánovým
nosom, v prednej časti oblé, prechádza v strede zospodu do rovnej plochy, ktorá robí zbraň
stabilnejšiu. Pažba modelu Lux má bavorskú
lícnicu, výrazné vybratie na krku poskytuje
pohodlný dosah ukazováka na jazýček spúšte. Ostrá rybina na predpažbí i pištoľovej rukoväti je zhotovená laserom. K pevnejšiemu držaniu guľovnice prispieva aj rybina na ploche
pod koreňom palca strieľajúcej ruky. Pištoľová
rukoväť je pomerne veľká, na spodnej časti vytvára výrazný nos. Pažba je ukončená pružnou
„botkou“, ktorá tlmí časť spätného nárazu. Povrchová úprava je návrat ku klasike, lakovanie
je nahradené napúšťaním olejom, čím sa podstatne zvýraznila kresba dreva. Štandardne
sú na guľovnici namontované pevné výkyvné
pútka na remeň. Komfort zbrane by bez väčších nákladov zvýšili praktickejšie rýchloupínacie, pretože nejeden poľovník na postriežke
remeň dáva dolu, aby náhodou zbraňou o niečo nezavadil. Guľovnica CZ 557 je štandardne vybavenánovými otvorenými mechanickými mieridlami, ktoré poskytujú strelcovi ostrý
zámerný bod. Výškovo nastaviteľná muška
so svetlovodným vláknom je doslova v malej
klietke. Ochranný kryt s tromi veľkými otvormi zabezpečuje dostatočné svetlo pre jej dobrú
čitateľnosť aj v šere. Stranovo nastaviteľný cieľnik s trítiovými bodkami je upevnený na otočnej základni. V primárnej polohe je plátok cieľnika orientovaný šikmo k strelcovi. Komu to
ale nevyhovuje, môže si ho obrátiť dopredu. Na
montáž zameriavacích ďalekohľadov slúži klasická 19 mm rybina, vyfrézovaná priamo na
prednom a zadnom mostíku tela záveru. K nej
sa dodáva jednotná alebo dvojdielna oceľová
montáž z produkcie Českej zbrojovky, určená pre guľovnice CZ 557 a CZ 550 a pre optiku
s priemerom tubusu 30 mm. Pri použití tejto montáže sa dá bez problémov zacieliť aj cez
mechanické mieridlá. Guľovnicu sme prakticky otestovali len s otvorenými mieridlami na
50 a 100 metrov. Použili sme náboje Sellier&Bellot Sierra .30 – 06 SBT, s hmotnosťou strely 11,7 g (180 gr). Ide o veľmi kvalitné a presné strelivo s počiatočnou energiou E0 3614 J
a rýchlosťou v0 786 m/s. Poloplášťové strely
GameKing so zúženou zadnou časťou sú konštruované pre lov na väčšie vzdialenosti, kde
ich presnosť a účinok má rozhodujúci vplyv na
výsledok streľby. Aerodynamická konštrukcia
strely v tvare zadku lode významne znižuje odpor vzduchu. Výsledok je menší úbytok rýchlosti (pri 300 m je to ešte 624 m/s), vyššia dopadová energia, plochejšia dráha letu a menšia
odchýlka spôsobená vplyvom bočného vetra.
Pri sérii troch výstrelov na malokalibrový terč
vo vzdialenosti 50 metrov bol najmenší rozptyl
opísaný kružnicou 27 mm so stredom zásahu
centimeter dolu o piatej. V druhom prípade na
100 metrov sme strieľali na medzinárodný pištoľový terč, všetky zásahy boli v čiernom strede s rozptylom 3,6 mm v strede. Spätný náraz
bol dosť citeľný, pri prebíjaní sme však nemuseli dávať guľovnicu dolu z pleca. Celkom sme
sa nestotožnili s nekonečnou chválou na dokonalú pažbu Lux, ktorá padne do ramena ako
keby bola vyrobená na zákazku. Nám viac vyhovoval štandard, s americkou pažbou. Presnosť 557-čky je v porovnaní s predchádzajúcimi modelmi guľovníc CZ o triedu lepšia. Tento
fakt dokresľujú aj dlhodobé strelecké skúšky
s jedným z vývojových modelov v kalibri .308
Winchester. Po 8 tisíc výstreloch, čo je minimálna životnosť zbrane, na 300 metrov dosiahli rozptyl 85 mm. Od začínajúcich až po profesionálnych lovcov má každý inú predstavu
o ideálnej poľovníckej guľovej zbrani. Podľa
všeobecného názoru, pre praktického poľovníka či lesníka je CZ 557 to „pravé orechové“.
Aj keď sú pre mnohých 60 ročné Zetky či ZKK
nenahraditeľné, verím, že moderná päťstopäťdesiatsedmička sa stane, tak ako jej predchodkyne, „ľudovou“ guľovnicou nielen v Čechách,
ale i na Slovensku. Predurčujú ju na to kompaktné rozmery, presnosť streľby, vysoká bezpečnosť, ľahká ovládateľnosť a prijateľná cena.
vojenské le sy 3/2013
Výškovo nastaviteľná muška so svetlovodným vláknom.
Pažba je ukončená pružnou botkou.
Text a foto: Ing. Luboš Ivanovčan ❧
Záver s dvoma zubmi, krátkym odpruženým
vyťahovačom a vyhadzovačom nábojníc.
Výrazná pištoľová rukoväť, ostrá rybina na ploche
pod koreňom palca strieľajúcej ruky.
Predpažbie s tulipánovým nosom,
výkyvné pútko na remeň.
Stranovo nastaviteľný cieľnik
s trítiovými bodkami.
19
kynológia
Chovateľská stanica
hrubosrstých jazvečíkov
„zo Šraneckých borín“ FCI
Štvorica mojich prvých jazvečíkov – Juka, Argo, Blesk a Celine
Je dobré, ak majú šteniatka prvé podnety už v rannom
veku, prvý kontakt s líščou kožou vo veku 6 týždňov.
Ako chovateľ poľovníckeho plemena kladiem
dôraz práve na ich prácu, ktorá musí byť prvoradá. Nie som zástancom ortodoxných exteriérových chovov, kde veľmi často jazvečíci strácajú vrodené vlastnosti dôležité pre ich výkon
v revíroch. Dokonca ma nebavia ani výstavy,
ktoré považujem za veľmi subjektívne a beriem
ich absolvovanie len ako nevyhnutnosť pre zaradenie psa do chovu.
Ideálne podmienky na chov
Môj prvý kontakt s jazvečíkom siaha až do ranného detstva, keď som ako prvák na základnej
škole spoznal dlhosrstú „jazvečíčku“ Lindu. Bývala u rodičov mojej triednej učiteľky a patrila jej
bratovi poľovníkovi. Nakoľko sme bývali s rodičmi v paneláku a nechceli tam žiadneho psa, rád
som sa s ňou chodil hrávať a prirástla mi k srdcu. Vtedy som ešte netušil, že raz budem lesníkom
a tiež sa budem venovať poľovníctvu a poľovníckej kynológii.
Ing. Martin Kováč, samostatný referent
oddelenia výroby, OZ Malacky
ností jazvečíka. Darí sa mi to skôr v tej pracovnej úrovni, čo už niekoľko rokov dokazujú moji odchovanci na skúškach z poľovníckej
upotrebiteľnosti, aj na medzinárodnej úrovni.
Svojho prvého „hrubáča“ som si zadovážil
ako študent TU vo Zvolene v roku 1994. Odvtedy mi prešlo rukami ďalších 14 jazvečíkov,
z ktorých mám momentálne na dvore štyroch.
Ako poľovníka ma oslovili nielen svojou univerzálnosťou, ale predovšetkým veľkým srdcom, obrovskou bojovnosťou a vynikajúcim
čuchom.
Vlastná chovateľská stanica
Zlomovou sukou v mojom živote bola Juka
od Baďuru, ktorá je zakladateľkou môjho chovu. V roku 1999 som požiadal o chránenie názvu chovateľskej stanice „zo Šraneckých borín“ a v priebehu nasledujúcich 14 rokov som
odchoval v osemnástich vrhoch 106 šteniatok
hrubosrstých štandardných jazvečíkov. Väčšina z nich skončila na Slovensku, ale niektoré
si našli nových majiteľov aj v Čechách, Poľsku,
Maďarsku a na Ukrajine. Tak ako asi každý
chovateľ, aj ja sa snažím dopracovať v chove
k exteriérovo a pracovne ideálnemu jedincovi
so zachovaním typických povahových vlast20
S Honey po úspešnej dohľadávke.
Mal som šťastie, že som v roku 1996 našiel zamestnanie práve vo VLM SR, š.p., o.z.
Malacky, kde mám obrovské možnosti skúšať a cvičiť jazvečíkov vo veľkom a vynikajúco
zazverenom revíri. Takéto podmienky mnohí
chovatelia bohužiaľ nemajú. Jazvečíkov používam predovšetkým ako duričov na spoločných
poľovačkách na diviaky a vzhľadom na ich
dobrý čuch aj na dohľadávanie poranenej zveri. Vyhýbam sa ich použitiu pod zemou v prírode, aj keď prácu v umelom brlohu považujem z hľadiska chovu za veľmi dôležitú – je to
predsa len brlohár a bol na to vyšľachtený. Som
predsvedčený, že na Slovensku máme pracovne špičkových jazvečíkov a pokrivkávame jedine v už spomenutom exteriéri. Pre jeho zlepšenie som do svojho chovu importoval štyroch
jedincov z Talianska a Nemecka, no okrem
jedného z nich, ktorý tragicky uhynul, sú pre
mňa vzhľadom na ich chudozubosť skôr rozčarovaním. Napriek tomu som sa rozhodol už
pred jedenástimi rokmi vycestovať za krytím
do zahraničia. V roku 2002 som páril v Poľsku a odvtedy s výnimkou dvoch rokov jazdím
kryť suky s dvoma psami do Rakúska. Všetci
boli plnochrupí, takže chýbajúce zuby sú u potomstva skôr výnimočné, ale nedajú sa samozrejme úplne vylúčiť. Súvisí to s rozdielnymi
podmienkami na zaradenie do chovu v týchto
krajinách, kde nekladú na tento znak až taký
dôraz.
Momentálne mám dve chovné suky, Honey
a Mandy, a ich ďalšou plemenitbou sa naďalej
budem pokúšať priblížiť sa k vysnívanému ideálu hrubosrstého jazvečíka. ❧
vojenské le sy 3/2013
história
„Pri Obrázku“
v Kamenici
Les najmä v minulosti často poskytoval útočisko a ochranu ľuďom, ktorí sa z rôznych dôvodov
dostávali na okraj spoločnosti a nemohli sa zdržiavať v obvyklých ľudských komunitách.
Boli to napríklad zbojníci z ľudu, lúpežní rytieri, ale aj osoby typu pustovníkov a mníchov,
ktorí sa do lesa utiekali dobrovoľne meditovať
alebo vytvoriť duchovné spoločenstvo. V nedávnych dobách sa les stal základňou partizánskych skupín pre boj proti okupantom.
Z vojnových čias je zaujímavý aj príbeh obyvateľov obce Kamenica nad Cirochou. Na je-
presne vyzeral rozhovor medzi nemeckým
dôstojníkom a kňazom, ale záver bol v každom
prípade taký, že prosba kňaza bola vypočutá.
Iste sa musela u nemeckého dôstojníka prejaviť
sila ľudskosti, lebo z titulu svojej funkcie musel
veľa riskovať. Obyvatelia zobrali na vozy najpotrebnejšie veci, niektorí aj dobytok, a ušli do
lesa. V dedine ostali len nevládni a vážne chorí so svojimi opatrovníkmi. Kameničania boli
pod ochranou lesa v období od 1. októbra do
24. Novembra 1944. Zdržiavali sa v časti Vojenských lesov nazývanej Strupaňová, ktorá
dnes patrí pod Lesnú správu Kamienka, pole-
seň roku 1944 prechádzali cez dedinu ustupujúci nemeckí vojaci. Nemecké velenie nariadilo
evakuáciu obyvateľov obce. V tom čase pôsobil
v tamojšej rímskokatolíckej farnosti „šikovný“
kňaz Juraj Macak, ktorý dobre ovládal nemecký jazyk. Navštívil veliaceho nemeckého dôstojníka a predniesol mu prosbu, aby obyvatelia Kamenice nemuseli byť evakuovaní a mohli
sa ukryť v tamojších lesoch. Nikto nevie, ako
sie Kamenica. Obyvatelia obce na tomto mieste
umiestnili po skončení vojnových hrôz na prírodný kameň jednoduchú pamätnú tabuľu ako
pripomienku na tieto udalosti. Zároveň sa tam
každoročne organizujú duchovné slávnosti,
pri ktorých je vystavený obrázok Sedembolestnej Panny Márie. Aj preto sa pre túto lokalitu
ujal názov „Pri Obrázku“. Na slávnosti sa každoročne zúčastňoval aj spomínaný farár, ktorý
zomrel v roku 2010 vo veku 97 rokov.
Občianske združenie z Kamenice požiadalo v roku 2006 VLM SR š.p. OZ Kamenica nad
Cirochou o súhlas na vybudovanie jednoduchej sakrálnej stavby v danej lokalite pre účely organizovania spomienkových slávnosti.
Po vybavení potrebných úradných dokumentov s orgánmi štátnej vojenskej správy – Vojenským stavebným úradom Košice a OÚ VO
Valaškovce ju postavili v roku 2007. Duchovná pripomienka udalosti vo Vojenských lesoch
z čias II. svetovej vojny tam bola aj tento rok,
v nedeľu 29. septembra. ❧
Ing. Anton Bodnár, riaditeľ OZ Kamenica
nad Cirochou, [email protected]
vojenské le sy 3/2013
Vojenské lesy
a majetky
Slovenskej
republiky, štátny
podnik Pliešovce
(Od lesnej správy cez podnik
až po generálne riaditeľstvo
VLM SR – trinásta časť)
Reštrukturalizácia
štátneho podniku
V predošlom pokračovaní nášho pohľadu do dejín Vojenských lesov a majetkov Pliešovce sme si povedali o postupnom rušení jednotlivých správ, ktoré
netvorili hlavný predmet činnosti, a o ich
začlenení ako stredísk pod jednotlivé lesné správy. Celospoločenské zmeny mali
veľký vplyv aj na ekonomiku štátneho
podniku a postupne aj jednotlivé strediská prestali spĺňať jeho potreby, lebo ich
v regióne začali nahrádzať malé neštátne firmy. Stredisko pridruženej piliarskej
výroby so sídlom v Lopatách, ktoré bolo
začlenené pod lesnú správu Vidov Vrch,
dali v roku 2002 do prenájmu súkromnej
firme, podobne v roku 2001 stredisko sadových a asanačných úprav na Malej Zábave. Ekonomický prenájom sa však stával pre podnik nevýhodným, preto sa
začal proces postupného odpredaja nadbytočného majetku podniku.
Odpredaj majetku štátneho podniku bol podľa zákona o štátnom podniku podmienený súhlasom zakladateľa
a majetok v hodnote nad 5 miliónov korún aj súhlasom vlády SR. Po súhlase zakladateľa na odpredaj majetku VLM bola
v roku 2004 odpredaná súkromnej firme Záhrady Dobrá Niva budova strediska sadových a asanačných úprav vrátane
pozemku a skleníkov na množenie sadbového materiálu. Dielne príslušného
strediska previedli po odpredaji na obec
Pliešovce. Budova, pílnica a dielne strediska pridruženej piliarskej výroby nebolo možné odpredať, lebo sa nachádzajú
na území vojenského obvodu Lešť a majetok štátu vo vojenských obvodoch nie
je možné odpredať. Taktiež nebolo možné splniť požiadavku na odpredaj časti píly na Lažtekoch, ktorá sa tiež nachádza vo vojenskom obvode. Táto píla je
dodnes v ekonomickom prenájme. Sredisko pridruženej piliarskej výroby v Lopatách, ktoré bolo v ekonomickom prenájme, sa postupne dostávalo do útlmu,
nájomca vypovedal nájom a výroba sa
úplne zastavila. Preto bolo nutné situáciu
riešiť. Vedenie podniku začalo vyvíjať iniciatívu na vyčlenenie tejto lokality z vojenského priestoru. Vládu SR požiadalo
o zmenu hraníc vojenského obvodu. Aká
bola odpoveď, povieme si v ďalšej časti.
Pokračovanie v budúcom čísle.
viac na www.vlm.sk ❧
autor: Ing. Teodor Derco,
samostatný odborný referent
oddelenia výroby GR
21
spoločenská rubrika
Jeden z nás
Ing. Milan Mydlo
Tento raz patrí miesto v našej rubrike môjmu blízkemu kolegovi a mne pripadla milá povinnosť tak trochu
ho „vyspovedať“. Ing. Milan Mydlo, rodák z Podbrezovej, prežil detstvo a dospievanie v Prešove. Osud z ho
zavial do Veľkokrtíšskeho okresu, aby väčšiu časť života strávil v horárni na Veľkom Lome.
Hovorí sa, že lesnícky chlieb sa dedí
a lesníctvo je viac povolanie ako práca,
pretože lesníci majú aj krv zelenú. Čo
priviedlo teba k tomuto povolaniu?
Lesnícke povolanie som nezdedil. Môj otec
mal strednú drevársku školu. Pracoval ako
správca píly, no bol vášnivý poľovník. Poľoval v krásnom prostredí v poľovnom revíri na
Červenej Skale s výhľadom na Kráľovu hoľu.
Na víkendové poľovačky ma brával so sebou
a tak som spoznal čaro a krásu lesa, stretol
som sa s poľovníkmi – lesníkmi, ktorí rozprávali zaujímavé príhody z lesníckeho a poľovníckeho prostredia. To bol impulz k tomu,
že som sa prihlásil na SLTŠ v Prešove a po jej
ukončení aj na VŠLD vo Zvolene.
Viem, že vo Vojenských lesoch
pôsobíš už dlho – celý svoj profesijný
život. Aké boli tvoje začiatky?
Po ukončení vysokej školy v roku 1978 som
bol rozhodnutý, že pôjdem pracovať na Lesprojektu ako taxátor, no osud rozhodol inak.
Stretol som sa s krajanom, Ing. Vojtechom
Paumerom, ktorý v tom čase pracoval ako vedúci útvaru lesnej výroby Vojenských lesov
a majetkov v Pliešovciach a ten ma informoval o voľnom mieste technika na lesnej správe
Lešť. A tak som sa 1.7.1978 hlásil na personálnom oddelení PR VLM na absolventskú prax
a po strastiplnej ceste autobusom a stopom,
na lesnej správe Lešť v osade Riečky. Začiatky boli ťažké. Musel som prekonať počiatočnú
nedôveru kolegov, no mal som šťastie. Ujal sa
ma vedúci lesnej správy Jozef Bartko, ktorý ma
oboznámil s územím na ktorom LS hospodárila, s výrobnými úlohami, s pracovníkmi LS,
ako aj s problémovým riadením vzhľadom na
vojenskú prevádzku, nakoľko väčšia časť územia sa nachádzala vo VVP. Po roku strávenom
22
na základnej vojenskej službe som sa vrátil
na lesnú správu Lešť. Začal som robiť technika pestovnej činnosti a zároveň ma menovali za zástupcu vedúceho lesnej správy. Svojimi
vedomosťami a priateľským prístupom som si
pomerne rýchlo získal dôveru nadriadených,
kolegov i robotníkov. Po mojom príchode sa
personálne obsadenie lesnej správy stabilizovalo na dlhé roky. Ako najmladšiemu mi prischla funkcia predsedu závodného výboru odborov, ktorú som vykonával 15 rokov. Hlavnú
náplň mojej pracovnej činnosti v tom čase tvorilo organizovanie zalesňovania nelesných ťažko zalesniteľných plôch v okrajovej zóne VVP.
Za úspech pokladám pomerne rýchle zvládnutie výpočtovej techniky na LS.
Ing. Zuzana Balandová,
vedúca oddelenia výroby
Kariérny postup ťa postavil na
pozíciu vedúceho lesnej správy.
Ako hodnotíš toto obdobie?
Po ťažkej autonehode p. Bartka v roku 1995
a po neúspešnom pokuse o zlúčenie so stavebnou správou sa v roku 1997 lesná správa znova osamostatnila a ja som sa stal na 10 rokov
jej vedúcim. Prechod na túto funkciu bol plynulý, nakoľko som poznal všetky problémy,
ktoré som ako zástupca vedúceho LS riešil aj
dovtedy. Vykonával som funkciu odborného
lesného hospodára a viedol celú LHE, riadil
som poľovníctvo, ktoré v tom období začalo
rásť až na dnešnú úroveň. Za úspech považujem, že vďaka dobrej práci celého kolektívu technikov a lesníkov lesnej správy sme
dosiahli veľmi dobré výrobné i ekonomické
výsledky a mohli sme sa porovnať s dovtedy gardovou lesnou správou Pliešovce. Za dosiahnutie týchto výsledkov chcem celému vtedajšiemu kolektívu poďakovať. Toto obdobie
považujem za najkrajšiu časť môjho lesníckeho života.
Prežil si mnohých riaditeľov, transformácie
podniku, tiež delenie republík. Ktoré
obdobie bolo po pracovnej stránke
z tvojho pohľadu najťažšie?
Za môjho pôsobenia vo VLM som mal piatich riaditeľov. Každý bol iný, každý mal iné
priority, iný spôsob riadenia, no neprichodí mi hodnotiť ich prácu, za každého hovoria výsledky, ktoré dosiahol. Najťažšie bolo
obdobie po spojení lesnej správy Lešť a lesnej
správy Pliešovce do jednej správy a po vytvovojenské le sy 3/2013
spoločenská rubrika
rení odštepného závodu Pliešovce. Vtedy začalo nové vedenie pochybovať o odbornom
spravovaní lesov riadiacimi pracovníkmi na
oboch lesných správach, no komisia MO SR
pri previerke plnenia úloh LHP po 10 rokoch
na LHC Pliešovce konštatovala, že hospodárske opatrenia v lese boli vykonané odborne
v súlade so zákonom o lesoch, čo bolo pre nás
všetkých zadosťučinením
Vieš tak trochu zbilancovať, aké to bolo
napríklad pred 20 rokmi a aké je to teraz?
Ak dovolíš, budem bilancovať obdobie 35
rokov môjho pôsobenia vo VLM. V minulosti aj za najtvrdšieho socializmu nebolo oslovenie lesníka iné ako pán horár. Horára si
každý vážil ako odborníka vo svojej profesii. Každý ho rešpektoval a jeho rozhodnutia
v oblasti lesníctva boli pre robotníkov i pre
ostatných občanov „zákonom“. Jeho práca
bola náročnejšia, nakoľko jeho jediným pomocníkom bola často len kalkulačka.
V dnešnej demokracii je to inak. Lesnícke
povolanie si verejnosť necení tak, ako v minulosti, práve naopak. Odborné rozhodnutia lesníka často ovplyvňuje ekonomická situácia, no prácu má značne uľahčenú tým,
že je vybavený modernou výpočtovou technikou na zber rôznych dát priamo v lese, tieto spracuje buď na mieste, alebo na lokálnych
počítačoch. Lesníci majú k dispozícii terénne
služobné autá, čo im uľahčuje riadiacu prácu
v teréne.
Za tie roky si spolupracoval s mnohými
kolegami. Mnohí odovzdávali skúsenosti
tebe a mnohých si zase zaúčal ty. Spomínaš
si na niektorého alebo niektorých z nich,
ktorí v tebe zanechali „najhlbšiu stopu“?
V prvom rade to bol Ing. Vojtech Paumer.
Dal mi radu, ktorou sa riadim doteraz – presadzovať sa iba svojimi vedomosťami a usilovnosťou. Pán Jozef Bartko, ktorý mi pomohol v začiatkoch môjho pôsobenia u VLM.
Pán Viliam Méres, ktorý ma naučil plánovaniu a ekonomike, bez ktorej sa nedá riadiť
žiadna organizácia a v neposlednom rade si
rád spomínam i na najstarších lesníkov Jána
Bardiovského a Viliama Jozefčeka. Najhlbšiu
stopu vo mne však zanechal kolega, s ktorým
som vo VLM začínal, Ivan Kašiar. I napriek
tomu, že o svoju životosprávu veľmi nedbal,
nepoznal som vo svojej dlhoročnej praxi takého človeka, ktorý by bol tak dobrosrdečným človekom v súkromí a zároveň tak obetavým pri plnení služobných povinností.
Čo dodať? Už dlhší čas denne spolupracujeme a vážim si tvoj pozitívny prístup
k práci, rozvážne a konštruktívne riešenie
problémov, objektívne zhodnotenie situácií
a vynikajúcu schopnosť „čítať medzi riadkami“. Nečudo, veď čerpáš z celoživotných skúseností. Rovnako, ak nie viac, si vážim to, že
aj v najťažších životných situáciách si nezanevrel na prácu a pracovný kolektív. Zachoval si si jasnú myseľ, priateľskú a veselú povahu. V novembri tohto roku sa dožívaš
krásneho životného jubilea. Želám Ti najmä
pevné zdravie a aby Ťa nikdy neopustila Tvoja životná sila, entuziazmus a veselosť. Všetko ostatné už príde samo.
❧
vojenské le sy 3/2013
Jaroslav Jurský
V decembri tohto roku sa dožíva náš kolega Jaroslav Jurský životného jubilea – 50 rokov
Jaroslav Jurský sa narodil 5. decembra
1963 v Kežmarku. Po ukončení štúdia na
strednej lesníckej škole v Prešove nastúpil
v roku 1986 na lesnú správu Levočská Dolina
ako lesník. Po niekoľkých rokoch dostal ponuku pracovať ako vedúci polesia na Lesnej
správe Tichý potok, kde pracuje dodnes. Medzi jeho príkladné vlastnosti patria skromnosť, pracovitosť, kolegiálnosť a rozvaha. Za
prístup k práci si zaslúži uznanie a poďakovanie. Medzi jeho záujmy a koníčky patrí poľovníctvo a v jeho rámci najmä kynológia.
Venuje sa chovu farbiarov, predovšetkým hanoverských, patrí medzi chovateľov na Slovensku, ktorí sa zaslúžili o rozvoj a zdokonaľovanie chovu tohto plemena. Zároveň je
aj rozhodcom pri posudzovaní na rôznych
skúškach upotrebiteľnosti poľovných psov.
Úspešne sa zúčastnil na niekoľkých farbiarskych súťažiach, aj medzinárodných. Odchoval niekoľko vrhov šteniatok farbiarov,
ktorým sa darí po celom Slovensku aj v zahraničí.
Ďakujeme mu za obetavú prácu v prospech Vojenských lesov a majetkov SR š.p.,
a želáme mu do ďalších rokov veľa zdravia,
úspechov a spokojnosti
za kolektív spolupracovníkov
VLM SR Kežmarok Eduard Kriššák,
Odštepný závod Kežmarok ❧
Životné a pracovné jubileá
životné jubileá
pracovné jubileá
november 2013
Ing. Milan Mydlo,
samostatný odborný
referent OV GR, 60 rokov
november 2013
Ing. Ľubomír Pisarčík,
technik správy, OZ Kežmarok,
25. výročie
František Roško, robotník DSS,
OZ Kamenica nad
Cirochou, 50 rokov
Ľuboš Tomáška, samostatný
referent OZ Kežmarok, 25. výročie
december 2013
Jaroslav Jurský, technik správy
SL OZ Kežmarok , 50 rokov
23
spoločenská rubrika
Dni svätého Huberta 2013
Už po 23. raz smerovali v dňoch 31. 8. a 1. 9. 2013 tisíce poľovníkov a ďalších priateľov prírody do areálu svätoantonského kaštieľa. Podujatie pod
záštitou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zorganizovali Múzeum vo Sv. Antone, Slovenská poľovnícka komora, Slovenský poľovnícky zväz a významnými spoluorganizátormi aj Vojenské lesy a majetky SR, š. p. a Lesy SR, š. p. Medzi najvzácnejšími hosťami nechýbali J.E. Ivan
Gašparovič – prezident SR, Prof. Ing. Ľubomír Jahnátek, CSc. – minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Bernard Lozé – prezident Medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu zveri – C.I.C., Jaroslav Palas – predseda Českomoravskej mysliveckej jednoty, Ing. Tibor Lebocký – prezident
SPZ, SPK a poslanec NR SR či J. E. Theodore Sedgwick, veľvyslanec USA v SR a mnohí ďalší.
V znamení spoločného výročia
Tohtoročné celoslovenské poľovnícke
slávnosti sa niesli v duchu osláv 90. výročia Československej mysliveckej jednoty. Aj
hlavná výstava múzea „Lovu zdar!“, ktorá
bola v kaštieli od 18. mája do konca septembra, sa venovala tomuto výročiu. Návštevníci
mohli na nej uvidieť okrem iného unikátne
pušky slávnych českých puškárov, časť vzácnej Sallačovej zbierky trofejí jeleňovitých,
obrazy Jiřího Židlického (to všetko z Loveckého zámku Ohrada pri Hluboké nad Vltavou), obrazy akademického maliara Viktora
Bilčíka, aj rekordné slovenské i české trofeje – vrátane najsilnejšej svetovej trofeje muflóna. Taktiež úvodný program osláv bol spoločný. Pod názvom Československé Halali
predstavil českých aj slovenských trubačov,
vábičov, sokoliarov i poľovníčky. Slávnostná
Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom
Antone (text), PhDr. Ingrid Hričovcová
a archív Múzea vo Svätom Antone (foto)
24
vojenské le sy 3/2013
spoločenská rubrika
recepcia vo výstavnej sále kaštieľa v sobotu
večer 31. 8. podčiarkla vzájomnú spoluprácu
medzi českými, moravskými a slovenskými
poľovníkmi. V barokovej sýpke upútala výstava „Unikátne trofeje Hornej Nitry“ s mimoriadne hodnotnými trofejami danielov,
srncov, diviakov, no najmä jeleňov – vrátane rekordnej slovenskej trofeje z Bojníc. Do
siene úcty a slávy poľovníctva na Slovensku
v tomto roku slávnostne uviedli autorov slovenských poľovníckych signálov – zaslúžilého umelca Tibora Andrašovana a MVDr.
Pavla Porubana, no taktiež skutočnosť, že
v tomto roku získala poľovná oblasť Poľana,
ktorú umne spravujú Lesy SR, š.p., prestížne ocenenie C.I.C. – cenu Edmonda Blanca.
Medzi ďalšie „československé“ výstavy patrila prehliadka víťazných fotografií z viacerých
ročníkov memoriálu Slávy Štochla, fotografie zveri Jana Hlaváča i výstava fotografií
z našej súťaže Poľovníctvo vo fotografii 2013.
pami zveri, ukážky streľby z historických lukov, kuší a palných zbraní, divadelné predstavenie, vystúpenia hudobných a tanečných
súborov, ukážky práce remeselníkov, vtipné súťaže – Hájnikova žena, „5F“ poľovníka,
hádzanie flinty do žita, alebo súťaž o najdlhšiu a najkrajšiu bradu. Zlatým klincom slávností bola tradične svätohubertovská omša
so sprievodom s uloveným jeleňom a obet-
Ocenenie pre hlavu štátu
Medailu MUDr. Jana Červíčka – najvyššie ocenenie SPK – odovzdal prezident SPK
Ing. Tibor Lebocký J.E. Ivanovi Gašparovičovi, prezidentovi SR a takmer 50 ročnému členovi SPZ, za mimoriadne zásluhy pri
rozvoji poľovníctva na Slovensku. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
odovzdávalo v dôstojnom prostredí rezortné vyznamenania a SPZ medaily sv. Huberta vzácnym ľuďom, ktorí významnou mierou prispeli k rozvoju nášho poľovníctva. Na
podujatí slávnostne uviedli do života novú
reprezentačnú publikáciu o Svätom Antone. Ihličím ju „pokrstil“ prezident SR. Medzi
osvedčené podujatia v rámci slávností patrili majstrovstvá Slovenska vo vábení jeleňov
(1. Miroslav Políček, 2. Jaroslav Orság, 3. Ján
Šimurda), vo vábení srnčej, diviačej a dravej
zveri (1. Miroslav Gajan,2. Ľubomír Olexa,
3. Marek Levay) – Hubertlov-Halali – o putovný pohár Hubertlovu, súťaže o najkrajší
poľovnícky šperk, poľovnícky nôž, poľovnícky klobúk, ukážky práce sokoliarov, poľovníckej kynológie, klubová výstava alpských
jazvečíkovitých duričov, atraktívny rybolov,
aktivity pre deti – poľovnícky chodník a Stovojenské le sy 3/2013
nými darmi. Úprimne nás teší, že tohto roku
v rámci „Hubertovskej kvapky krvi“ darovalo túto vzácnu tekutinu 39 ďalších poľovníkov. Za štyri roky ich bolo už spolu 141.
Dovoľte mi na záver v mene hlavných organizátorov poďakovať všetkým, ktorí pomohli pri príprave a realizácii Dní sv. Huberta 2013. Prispeli tak významnou mierou
k šíreniu dobrého mena slovenskej poľovníckej kultúry pred nepoľovníckou verejnosťou
i pred svetom.
❧
25
spoločenská rubrika
Práca v zime je plná možných rizík
Priestor na otázku
Milí čitatelia nášho časopisu, redakcia vám ponúka priestor pýtať sa v rubrike Priestor na otázku.
Vaše dopyty posielajte na adresu [email protected], ako predmet správy uvediete názov Otázka. Odpovede budú uverejnené v Spoločenskej rubrike nášho časopisu.
Dnešná otázka znie:
Na čo treba dbať
v zimnom období
v oblasti BOZP?
Ing. Katarína Belanová, PhD.,
š.p. Pliešovce:
Nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú pracovníkov, treba zvažovať nielen v zimnom období, ale po celý rok. Najvýznamnejší faktor v zime je nízka teplota a s tým súvisiaci
sneh a ľad. Tieto javy netreba podceňovať
predovšetkým na cestách. Z hľadiska pracovnej náplne v rámci lesníckych činností
sú najväčšiemu riziku vystavení pracovníci v lese, kde okrem vyskytujúcich sa zimných javov spolupôsobí aj o to náročnejší
terén. Ak sa k tomu pridajú aj vibrácie motorovej píly a vlhko, nepriaznivý synergický efekt môže mať významný vplyv na vznik
choroby z povolania – choroby z vibrácií.
Zo štatistík je známe, že najčastejšie zdroje pracovných úrazov v lesníctve sú materiál, bremená, predmety, na druhom mieste sú
pracovné, prípadne cestné dopravné priestory ako zdroje pádov zamestnancov. Je preto
nevyhnutné v tomto prípade zvážiť vhodné
osobné ochranné pracovné prostriedky. Profesionálnym, najmä však sviatočným poľovníkom chcem pripomenúť, že pohyb v lese či
ťahanie ulovenej zveri je náročné na kondíciu a po tejto činnosti je potrebné organizmu dopriať teplo, sucho, oddych a, samozrejme, aj v zime netreba zabúdať na pitný
režim, najlepšie teplý čaj. Predpokladám, že
tieto skutočnosti sú všetkým známe, napriek
tomu chcem poukázať na potrebu pred každou činnosťou v lese zvážiť všetky potenciálne riziká a podľa toho sa pripraviť, aby sa
pravidlo „Lesník nepozná zlé počasie, iba zlé
oblečenie“ potvrdilo v plnej miere.
❧
26
vojenské le sy 3/2013
spoločenská rubrika
Deň SV. Huberta
v Pliešovciach
Dňa 14.9.2013 sa konal v poradí už desiaty teda jubilejný deň svätého Huberta v Pliešovciach.
Túto dnes už tradičnú akciu začali organizovať Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Pliešovce v spolupráci s obcou Pliešovce pred desiatimi rokmi.
Deň svätého Huberta v Pliešovciach sa začal
organizovať v októbri 2003, otcom myšlienky
dňa sv. Huberta bol vtedajší riaditeľ štátneho
podniku VLM SR Ing. Vladimír Brodniansky, ktorý oslovil starostu obce Pliešovce Ing.
Štefana Sýkoru. Slovo dalo slovo a od vtedy sa
táto pekná poľovnícka akcia každoročne koná
v mesiaci septembri v Pliešovciach. Na organizácii a priebehu desiateho ročníka dňa sv. Huberta sa spolu s Vojenskými lesmi a majetkami
Pliešovce podieľala obec Pliešovce v spolupráci
s Mikroregiónom Pliešovská kotlina, Obvodnou poľovníckou komorou vo Zvolene a OkO
SPZ Zvolen s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja. Samozrejme,
že na podporu tohto podujatia prispeli finančnými čiastkami sponzori z radov obchodných
partnerov VLM SR.
Tohto ročný deň sv. Huberta sa začal daždivým počasím, ale tesne pred začiatkom
programu sa počasie predsa umúdrilo a priebeh celej akcie už nič nenarušilo. Zaujímavos-
Ing. Teodor Derco, samostatný
odborný referent oddelenia
lesnej výroby GR(text, foto)
ťou je ekumenický hold ulovenej zveri, ktorým
sa táto poľovnícka akcia začína. Túto ekumenickú slávnosť celebrujú spoločne katolícky
kňaz a evanjelická farárka. Je to veľmi pekný
kultúrny zážitok. Po ekumenickej slávnosti
nasledoval pekný kultúrny program, z ktorého
si každý môže vybrať čo ho zaujíma. Keďže sa
tento rok konal deň sv. Huberta už desiaty krát,
tak sa rozhodol generálny riaditeľ VLM SR Ing.
Ján Jurica oceniť pamätnou plaketou všetkých
tých , ktorí sa počas desiatich rokov podieľali
na organizovaní tejto akcie. Pamätnou plaketou boli ocenení aj naši najväčší sponzori ako
Slovak Telekom, OkO SPZ Zvolen a VÚC Banská Bystrica . Pamätnou plaketou boli ocenení
aj naši partneri, ktorí sa každoročne podieľajú
na organizovaní dňa sv. Huberta a sú to najmä
Ekumenická slávnosť je vždy súčasťou programu
Oceňovanie ľudí pri príležitosti 10. Výročia podujatia
vojenské le sy 3/2013
Lesná pedagogika
Zástupcovia organizácií podporujúcich podujatie
Ing. Tibor Lebocký poslanec NR SR a prezident Slovenskej poľovníckej komory, Múzeum
Svätý Anton, Hornové kvarteto, stredná odborná škola lesnícka B. Štiavnica a v neposlednom rade aj hlavní otcovia myšlienky dňa sv.
Huberta v Pliešovciach Ing. Brodniansky a Ing.
Sýkora. V hudobnom programe sa predstavili Lýdia Volejníčková a Dušan Grúň, ktorí zožali veľký úspech najmä u odrastlejšieho obecenstva o čom svedčila aj hojná účasť divákov
na ich autogramiáde. Veľmi pôsobivé bolo vystúpenie Ing. Alojza Kaššáka z Hallali, ktorý
divákov zaujal profesionálnym napodobením
hlasov rôznych zvierat žijúcich v našej prírode.
Program bol veľmi pestrý a každý si mohol vybrať čo ho zaujalo. Okrem programu na javisku
boli rôzne sprievodné akcie, či už v parku nafukovací hrad pre tých najmenších, v kultúrnom dome hneď pri vstupe lesný pedagógovia
Vierka Kacianová, Katka Belanová a Marianka
Huljaková z VLM pripravili pre deti rôzne súťaže na poznávanie prírody formou skladačiek
a rôznych hier. Deti bavili výborne a boli šťastné, že si mohli odniesť aj sladké odmeny , alebo
darčekové predmety od organizátorov podujatia, ktoré získali v náučných súťažiach. V zasadačke obecného úradu bola starším deťom
k dispozícii laserová strelnica , ktorú poskytla
pre tento deň stredná odborná škola lesnícka
z Banskej Štiavnice. Okrem už spomenutých
akcií bola tiež vyhlásená ako každoročne aj súťaž o najlepšiu poľovnícku špecialitu do ktorej
sa zapojili poľovnícke združenia mikroregiónu
pliešovskej kotliny. Tohtoročným víťazom sa
stali obecné lesy Sása.
Na záver kultúrneho programu bolo vystúpenie umeleckého folklórneho súboru Mladosť z Banskej Bystrice, ktoré udržalo divákov v hľadisku až do 19-tej hodiny. Návštevníci
podujatia si mohli tiež pozrieť výstavu poľovníckych trofejí, ktorá bola v kultúrnom dome.
Veľmi pôsobivá bola tiež v programe pietna spomienka na tých poľovníkov a organizátorov , ktorí sa už tohto jubilejného desiateho
ročníka nedožili. Desiaty jubilejný ročník dňa
sv. Huberta sa vydaril a organizátorov môže
len tešiť priaznivý ohlas verejnosti a dúfajme že
sa o rok stretneme na 11 . ročníku dňa sv. Huberta v Pliešovciach na čo si poprajme LESU
A LOVU ZDAR! ❧
27
lesná pedagogika
Prečo?
Prečo
srnky nosia
zrkadlo?
Medzi a najpočetnejšiu a takmer všetkým známu lesnú zver našich lesov patrí srnčia. Vďaka
celkovému výzoru, ktorý pôsobí na ľudského pozorovateľa „nevinne“, má tento druh mnoho
priaznivcov. Platí to nielen u detí. Okrem príjemného vzhľadu tohto zvieratka je však na ňom
ešte čosi zaujímavé.
Mgr. Marianna Huljaková, samostatný
referent oddelenia Kancelárie
riaditeľa OZ Malacky (text)
cov do čried, možno aj vďaka nepriazni klimatických podmienok. Výrok „v jednote je sila“
možno aj srnčia zver vyobrazuje v spôsobe svojho presúvania sa v lese pri vyhľadávaní potravy
v zime. Črieda má pre zver aj ochrannú funkciu.
Vedie ju spravidla skúsená samica, ktorá skupine dominuje. Takéto skupinky možno pozorovať v zime na poliach. Nie je na škodu zvýšiť
pozornosť, ak vám cez cestu prebehne v zime
jedna srnka. Pravdepodobne ich totiž bude nasledovať viac. Biele a chladné ročné obdobie sa
blíži, preto ak sa náhodou vyberiete po stopách
srnky, na ukážku prikladáme aj ilustračný obrázok, po ktorých stopách treba ísť.
❧
Čím si zasluhujú pomenovanie?
Všetka srnčia zver nosí na svojom tele po
celý život zrkadlo. Či už sú to samce alebo samičky, biela škvrna na zadnej časti ich tela,
ktorú takto nazývame, má pre ne významnú
funkciu. Slúži ako signalizátor. Predovšetkým
za šera, keď je v lese nedostatok svetla, si srnky práve vďaka zrkadlám navzájom signalizujú polohu. Zrkadlá sú efektívne svetlou farbou.
Líšia sa tvarom – podľa pohlavia. Samce majú
tvar zrkadla trojuholníkový alebo obličkovitý,
pre samičky je typický skôr srdcovitý. Zmenu
na tomto útvare môžeme pozorovať aj v závislosti od ročného obdobia, takisto sa tiež mení
aj správanie sŕn.
V zimnom období, ktoré aj teraz prichádza,
môžeme pozorovať zoskupovanie jednotliv28
vojenské le sy 3/2013
lesná pedagogika
NADSTAVBOVÉ SEMINÁRE
LESNEJ PEDAGOGIKY
Národné lesnícke centrum ponúka v rámci zabezpečovania kontinuálneho vzdelávania lesných
pedagógov nadstavbové semináre v dvoch moduloch – A a B. Cieľom seminárov je prinášať inovatívne témy zamerané na podporu využívania nových, netradičných metód a stratégií v lesnej
pedagogike.
zmyslov, najmä cez vône a farby. Obidva nadstavbové semináre, každý v rozsahu 16 hodín,
lektorujú odborníci z vedecko – vzdelávacích
inštitúcií. ❧
Ing. Andrea Melcerová,
Národné lesnícke centrum
(text, foto)
Hlavné témy MODULU A sú muzikoterapia,
základy fotografovania a využitie tém lesníckej
zoológie v lesnej pedagogike. Lesní pedagógovia majú možnosť vyskúšať si rytmické cvičenia,
zvukové zážitkové hry a rovnako vyrobiť si jednoduché drevené hudobné nástroje, získať praktické skúsenosti v tvorbe reportážnej fotografie
a obohatiť zážitkové hry o zaujímavé fakty zo živočíšnej ríše.
MODUL B ponúka zaradenie metód tvorivej
dramatiky a projektového vyučovania do aktivít lesnej pedagogiky a využitie lesníckej botaniky. Cieľ modulu B je poukázať na nové moderné metódy výchovy a vzdelávania detí, ktoré
umožňujú aktivovať celostný rozvoj osobnosti
a ponúknuť praktické zručnosti do bežného života. Poznávanie flóry prostredníctvom vedomostí z lesníckej botaniky sa u detí rozvíja nielen vedomostná úroveň, ale aj cit ku rozvoju
Tvoriva dramatika
Reportážna fotografia
vojenské le sy 3/2013
Muzikoterapia
Lesnícka botanika
Muzikoterapia
29
lesná pedagogika
Hubertovská súťaž
o najkrajšiu maľbu jesene
V programe Dňa Sv. Huberta v Pliešovciach je vždy obsiahnutá aj Lesná pedagogika, aby dostali priestor aj tí najmenší. Zamestnankyne Vojenských lesov aj napriek nepriazni počasia usilovne sprevádzali deti pri ich hrách po celý deň až do neskorého popoludnia. Nakoľko poveternostné
podmienky obmedzovali aktivity, ich výber sme zúžili len na také, ktoré sa dajú robiť vo vnútorných priestoroch. V rámci súťaživosti, ktorú treba
podporovať, lebo podnecuje deti k lepším výkonom a často je motivovaná oceneniami, sme pripravili rýchlu súťaž o najkrajšiu maľbu jesene. Zúčastnilo sa jej 6 detí. Všetky ich výtvory sme poctivo zhodnotili a rozhodli, že súťaž vyhráva krásna maľba iba 7 ročného Peťka Škrabana. Všetkým súťažiacim posielame vecné ceny a Peťkovi, samozrejme, hlavnú cenu.
Aďo Rievaj
Andrejka Speváková
Ján Velkov
Ninka Polcová
Paťka Polcová
Peťko Škraban
30
vojenské le sy 3/2013
lesná pedagogika
Osemsmerovka
Ako sa volá druh vtáka, ktorý v jesennom
období preletuje v kŕdľoch nad územím
Slovenska a prežíva tu zimu?
Mgr. Marianna Huljaková, samostatný
referent oddelenia Kancelárie
riaditeľa OZ Malacky / text / foto
D
U
B
H
H
L
R
Ý
P
Ť
A
Ž
O
B
A
D
L
Y
K
O
Ž
R
Ú
T
I
U
U
N
R
R
R
V
Í
L
Ý
R
A
S
N
Č
Ť
B
T
D
A
E
A
E
Š
U
M
S
E
N
O
I
I
D
O
M
Ň
H
B
R
K
S
Ú
K
M
E
N
I
E
L
E
S
Y
V
K
E
A
K
R
Ý
CH
L
O
A
E
Á
A
C
I
S
A
L
dub horský, lusk, líška, múr, súkmenie, lýra, Anna, rýchlo, lykožrút, seno, očiť, rúno, lesy, niť, ťažoba,
piť, pýr, dreň, dvere, žreb, arabka, lasica, Elo, Ema, sob, auto, breh, Hana, dom
vojenské le sy 3/2013
31
Download

november – december 2013 - Vojenské lesy a majetky SR, š.p.