OBSAH
KALENDÁR VÝROČÍ NA ROK 2015
OSOBNOSTI, VÝROČIA A LITERATÚRA
Kubiš, Pavol M.: Andrej Sládkovič a Marína.................................... s. 10
Kubiš, Pavol M.: Osud prachom zaviaty…………………………………….... s. 12
VZDELÁVAJME SA
Miková, Miroslava: Biblioterapia – liečba prostredníctvom kníh......... s. 14
Šuraba, Martin: Ako vníma spoločnosť biblioterapiu?...................... s. 17
Kollárová, Dana: Literárny text ako nástroj sociálnej komunikácie
alebo prienik bibliopedagogiky a biblioterapie........ s. 24
Z NAŠICH KNIŽNÍC
Muránska, Mária: Obecná knižnica v Čiernom Balogu a verejnosť.... s. 38
PREČÍTAJME SI
Čorbová, S.:Sklenka, V.: Lexikón obcí a ich pamiatok..................... s. 39
Olejová, J.: Nemôžem mať všetko, kam by som to dala s. 39
Páleš, M.: Malý príbeh veľkej nádeje............................ s. 39
Magula, M.: Kolovrat.................................................. s. 39
INFORMÁCIE
- Chalachanová, Z.: Kognitívna aktivácia seniorov - Tréning pamäte
seniorov ..................................................... s. 40
- Matúšková, K.: Exkurzia Spolku slovenských knihovníkov
v Ružomberku..................................................... s.42
1
KALENDÁR VÝROČÍ NA ROK 2015
Kalendár výročí na rok 2015 ponúka prehľad výročí
významných regionálnych osobností, ktoré sú
späté s regiónom Banská Bystrica a Brezno. V
kalendári sa spomínajú osobnosti žijúce i
nežijúce, ktoré významným spôsobom zasiahli,
alebo zasahujú do spoločenského a kultúrneho
života regiónov. Zároveň prípadných záujemcov o
významné osobnosti nášho regiónu odporúčame
navštíviť stránku našej knižnice
a regionálne databázy článkov
o regióne a regionálnych osobnostiach.
J a n u á r
1.1.1915 Andrej Sršeň, vydavateľ - 100. výr. narodenia
3.1.1940 Tomáš Winkler, slov. liter. historik a autor literatúry faktu
- 75. výr. nar. v Lopeji
5.1.1965 Anna Gleimanová, spisovateľka, prekladateľka – 50. výr.
úmrtia
7.1.1825 Ján Krstiteľ Tombor r.k. kňaz, spisovateľ, publicista - 190.
výr. narodenia
8.1.1950 Andrej Škrábik, nábož. spisovateľ, biskup – 65. výr. úmrtia
11.1.1995 Lea Mrázová, slov. maliarka, publicistka, prekladateľka, nar.
v Moštenici – 20. výr. úmrtia
18.1.1915 Štefan Furdek, spisovateľ a redaktor, – 100. výr. úmrtia
22.1.1935 Ivan Stadrucker, slov. spisovateľ, odborný pedagóg – 80.
výr. nar.
22.1.1860 Jaroslav Vlček, jeden z najväčších historikov slov. a českej
lit., narodil sa v B.B. – 155. výr. nar. a 85. výr. úmrtia
28.1.1915 Filip Machold, kníhtlačiar, vydavateľ- 100. výr. úmrtia
30.1.1885 Gregorová, Hana, slov. spisovateľka – 130. výr. narodenia
2
F e b r u á r
2.2.1725 Matej Platy, nábož. spisovateľ, pedagóg – 290. výr. narod.
7.2.1945 Tatjana Balkovicová, kostýmová výtvarníčka, narodená
v Slovenskej Ľupči – 70. výr. narodenia
8.2.1945 Jozef Karvaš, džezový hudobník, textár. Je
spoluzakladateľom a spoluorganizátorom džezového
festivalu a života v B. Bystrici – 70. výr. narodenia
9.2.1910 Dionýz Holesch, maliar, narod. v B.B. – 105. výr. nar.
14.2.1890 Ján Gál-Podďumbiersky, publicista a národovec, nar.
v Lopeji – 125. výr. narodenia
17.2.1955 Štefan Krčméry, slov. básnik, liter. historik a
kritik – 60. výr. úmrtia
19.2.1945 Ladislav Sára, rozhlasový hlásateľ, hrdina
SNP, narod. sa v Lopeji – 70. výr. úmrtia
26.2.1900 Anton Augustín Baník, literárny a kult.
historik, knihovník, jeho meno nesie Obec.
knižnica vo Valaskej – 115. výr. narod.
26.2.1910 Alexander Matuška, slov. liter. historik, spisovateľ –
105. výr. nar. vo Vlkanovej a 40. výr. úmrtia (1.4.1975)
26.2.1950 Miroslav Baran, spevák ľudových piesní, pedagóg – 65. výr.
narodenia
28.2.1875 Viliam Figuš Bystrý, slov. hud. skladateľ – 140. výr. narod.
M a r e c
1.3.
otvorenie Mesiaca knihy
1.3.1910 Žela Inovecká, prozaička, detská spisov.
– 105. výr. narod. a 35. výr. úmr.
(25.5.1980) v B.B.
6.3.1815 Jozef Jarín Kmeť, národnokultúrny
pracovník, právnik, spisovateľ, narodil sa
a pôsobil v Ľubietovej – 200. výr. narod.
9.3.1925 Koloman Čillík, režisér, dramaturg – 90. výr. narodenia
16.3.1905 Andrej Dobrota, slov. spisovateľ – 110. výr. narodenia
3
16.3.1935 Igor Vajda, muzikológ, hud. kritik, redaktor – 80. výr. nar.
18.3.1875 Jozef Messerschmidt, národný kultúrny pracovník, úradník,
rodák z Ľubietovej. Podporoval rozširovanie slov. tlače
a národ. kultúry v období silnejúcej maďarizácie –
140. výr. nar.
19.3.1925 Jozef Viktor Schwarcz, lekár, spisovateľ vedecko-fantast.
liter., autobiografickej novely a poviedok, narod. v B.B. –
90. výr. narod.
25.3.1925 Zora Bachnárová, režisérka, hlásateľka, nar. v Ľubietovej
- 90. výr. narod.
27.3.1995 Margita Figuli, slov. spisov. lyrizovanej
prózy, spis. pre deti a mládež,
prekladateľka – 20. výr. úmrtia
30.3.1820 Andrej Sládkovič, štúrovský básnik –
195. výr. narodenia
A p r í l
4.4.1770 Ján Demian, nábož. spisovateľ, nar. v Ponikách – 245. výr.
úmrtia
7.4.1925 Emil Fillo, dramaturg, herec, nar. v B.B. – 90. výr. narod.
7.4.1945 Ľudovít Varga, maliar – 70. výr. úmrtia
7.4.1950 Anton Lauček, prozaik, spisovateľ pre deti – 65. výr. nar.
8.4.1995 Andrej Očenáš, hudobný skladateľ, pedagóg, nar. v Selciach
– 20. výr. úmrtia
9.4.1980 Blanka Bázliková, klavírna pedagogička, narod. v Slov. Ľupči 35. výr. úmrtia
12.4.1830 Ondrej Fridrich Halický, spisovateľ, pedagóg – 185. výr.
úmrtia
12.4.1920 František Kreutz, slov. spis. povestí z Horehronia – 95. výr.
narodenia
20.4.2000 Ivan Čajda, spis. pre deti a mládež – 15. výr. úmrtia
25.4.1920 Peter Karvaš, spisovateľ a dramatik – 95. výr. nar. (v B.B.)
26.4.1975 Gizela Kocoureková, spisovateľka – 40. výr. úmrtia
4
M á j
6.5.1735 Anton Gabon, filozof, narod. v B.B. – 280. výr. úmrtia
6.5.1755 Vojtech Roys, nábož. spisovateľ, nar. v B.B. – 260. výr. úmrt.
15.5.1720 Maximilián Hell, svetoznámy astronóm, rodák
zo Slovenska (Štiavnické Bane) – 295. výr.
narodenia
17.5.1860 Martin Kukučín, slov. realistický spisovateľ –
155. výr. nar.
20.5.1940 Marián Kováčik, básnik, spisovateľ pre deti,
rodák z Bystrej – 75. výr. narodenia
24.5.1715 Andrej Blasius, spisovateľ, prekladateľ, pedagóg –
300. výr. úmrtia
25.5.1975 Ivan Bukovčan, slov. dramatik, publicista, narod. v B.B. –
40. výr. úmrtia
28.5.1935 Viliam Marčok, básnik, historik, kritik, nar. v Dubovej –
80. výr. narodenia
29.5.1825 Michal Chrástek, liter. historik, bibliograf, redaktor –
190. výr. narodenia
30.5.1905 Ján Spevák, kníhtlačiar, redaktor, nar. v B.B.-Kostiviarska
– 110. výr. úmrtia
J ú n
7.6.1845 Ignác Zechenter, spisovateľ, nar. v Moštenici – 170. výr.
úmrtia (Poniky)
7.6.1935 Rastislav Bero, architekt, fotograf, nar. v Brezne – 80. výr.
narodenia
16.6.1935 Soňa Dušová, bábkoherečka, narod. v B.B. – 80. výr. narod.
20.6.1825 Daniel Matej Kmeť, astronóm, pedagóg, nar. v Brezne –
190. výr. úmrtia
22.6.1895 Žofia Thielová, spisovateľka, nar. v Hornej Lehote –
120. výr. nar.
23.6.1925 Karol Murgaš, pedagóg, nar. v Tajove – 90. výr. úmrtia
27.6.1900 Emil Rusko, slov. folkorista, zakladateľ SĽUK-u – 115. výr.
narodenia v Ľubietovej
5
J ú l
2.7.1955 Juraj Kuniak, básnik a prozaik, pracuje v B.B., žije
v Kordíkoch – 60. výr. narodenia
3.7.1835 Pavol Michal Kuzmány, spisovateľ – 180. výr. nar. v B.B.
4.7.1895 Ervín Horáček, hudobný pedagóg, nar. v Podbrezovej –
120. výr. narodenia
5.7.1895 Sergej Protopopov, fotograf, pôsobil v B.B. – 120. výr. nar.
8.7.1935 Samuel Cambel, slov. zberateľ a prozaik, nar. v Slov. Ľupči –
80. výr. úmrtia
11.7.2005 Klára Jarunková, spisov. pre deti a mládež – 10. výr. úmrtia
12.7.1945 Peter Kompiš, ml., básnik, prozaik, dramatik, pôsobil aj
v B.B. – 70. výr. úmrtia
14.7.1975 Matej Tasler, autor divad. hier, básni, rozprávok, poviedok
– 40. výr. úmrtia
22.7.1835 Adolf Holesch, staviteľ, nar. v B.B. – 180. výr. narodenia
A u g u s t
1.8.1825 Mikuláš Štefan Ferienčík, novinár, spisovateľ – 190. výr. nar.
12.8.1945 Ján Fekete, spisovateľ pre mládež, básnik, publicista –
70. výr. narodenia
14.8.1945 Miloslav Luther, režisér, nar. v B.B. - Jakub – 70. výr. nar.
16.8.1725 František Laho, nábož. spisovateľ – 290. výr. narod. v B.B. –
Radvaň
22.8.1950 Peter Holka, slov. spisovateľ – 65. výr. narodenia
29.8.1925 Juraj Váh, dramatik, prozaik, prekladateľ, pôsobil v B.B. –
90. výr. narodenia
31.8.1935 Jarmila Vašicová, operná speváčka – 80. výr. narodenia
S e p t e m b e r
13.9.1835 Martin Hamaliar, nábož. spisovateľ – 180. výr. úmrtia
14.9.1915 Ľudovít Gostoni, prekladateľ, pedagóg – 100. výr. úmrtia
14.9.1995 Karol Dúbravský, sochár, výtv. pedagóg, rezbár –
20. výr. úmrtia
6
23.9.1905 Michal Foltin, pedagóg, publicista, narodený v Predajnej –
110. výr. narodenia
23.9.1995 Ján Pohronský, spisovateľ pre deti a mládež, prozaik, nar.
v Brezne – 20. výr. úmrtia
26.9.1945 Béla Bartók, maďarský hud. skladateľ – 70. výr. úmrtia
O k t ó b e r
1.10.1975 Fedor Klimáček, maliar, grafik, ilustrátor – 40. výr. úmrtia
2.10.1865 Irena Laciaková, spisovateľka – 150. výr. narodenia
2.10.1915 Karol Miloslav Lehotský, spisovateľ, prekl. – 100. výr. úmrt.
7.10.1935 Alojz Čobej, redaktor, dramatik - 80. výr. narodenia
9.10.1850 Samuel Bodický, slov. spisovateľ a prekladateľ – 165. výr.
narodenia v Španej Doline
13.10.1950 František Švantner, slov. spisovateľ, narodený v Bystrej –
65. výr. úmrtia
18.10.1815 Filip Machold, kníhtlačiar, vydavateľ – 200. výr. narodenia
18.10.1875 Jozef Gregor Tajovský, slov. spisovateľ, dramatik, nar.
v Tajove – 140. výr. narodenia
19.10.1905 Alžbeta Göllnerová-Gwerková, liter. historička,
prekladateľka, nar. v Čiernom Balogu – 110. výr. narod.
20.10.1945 Gizela Gáfriková (Slavkovská), slov. poetka, nar. v B.B. –
70. výr. narodenia
31.10.1975 Jana Baculáková, slov. poetka, pôsobí v B.B. – 40. výr. nar.
N o v e m b e r
1.11.1625 Ján Sinapius-Horčička, spisovateľ – 390. výr. narodenia
5.11.1955 Štefan Kmeť, spisovat., nar. v Španej Doline – 60. výr. úmr.
6.11.1915 Anton Hollý, maliar, grafik, pôsobil v B.B. – 100. výr. narod.
14.11.1815 Samuel Rožnay, básnik, prekladateľ – 200. výr. úmrtia
14.11.1845 Ondrej Braxatoris, publicista, pedagóg, narod. v Hronseku
– 170. výr. úmrtia
17.11.1665 Daniel Láni, nábož. spisovateľ – 350. výr. úmrtia
20.11.1985 Ján Bodenek, slov. spisovateľ, žil a pôsobil v B.B. –
30. výr. úmrtia
7
D e c e m b e r
2.12.1985 Ján Riečan, novinár, redaktor, bibliograf, nar. v B.B.Radvaň – 30. výr. úmrtia
3.12.1940 Svetozár Stračina, hudobný skladateľ spojený s Banskou
Bystricou, kde je aj pochovaný – 75. výr. narod.
9.12.1955 Alexander Križka, spisovateľ, režisér, dramaturg, pôsobil
v B.B. – 60. výr. úmrtia
11.12.1910 Paľo Bielik, režisér, herec, scenárista,
nar. v B.B.-Senica – 105. výr. narodenia
15.12.1950 Mariana Komorová, spisovateľka pre
deti a mládež – 65. výr. narod.
(žije v B.B.)
16.12.1855 Janko Tajný, básnik – 160. výr. narodenia
18.12.1835 František Mráz, jazykovedec, pedagóg, pôsobil v B.B. –
180. výr. narodenia
20.12.1895 Viktor Mydlo, sochár, narodený v Donovaloch-Mistríky –
120. výr. narodenia
20.12.1905 Dominik Štubňa-Zámostský, spisovateľ
pre deti a mládež – 110. výr. narod.
(Nemecká) a 45. výr. úmrtia (21.12.1970)
23.12.1935 Michal Bodický, spisovateľ, narod.
v Španej Doline – 80. výr. úmrtia
24.12.1880 Eva Anderlová, bábkoherečka –
marionetárka, zakladateľka rodinnej
tradície kočovných bábkárov-marionetárov v Banskej
Bystrici-Radvani – 135. výr. narodenia
25.12.1925 Jozef Borivoj Krčméry, publicista,
narod. v Badíne – 150. výr. narodenia
(8.12.1865) a 90. výr. úmrtia
27.12.1945 Janko Jesenský, slovenský spisovateľ
– 70. výr. úmrtia
29.12.1940 Anita Tešovičová, spisovateľka pre
deti, poetka – 75. výr. narod.
30.12.2000 Pavol Dobrík, sochár, žil a tvoril v B.B. – 15. výr. úmrtia
8
Ďalej spomenieme významné osobnosti, pri ktorých
síce nevieme určiť presný dátum narodenia, alebo
úmrtia, iba rok, no významným spôsobom zasiahli do
spoločenského a kultúrneho života regiónov Banská
Bystrica a Brezno.
1515 Anton Pilgram, staviteľ, sochár – 500. výr. úmrtia
1550 Ján Baptista, spisovateľ, pedagóg, rodák z B.B. – 465. výr. úmr.
1600 Jakub Wagner, básnik, pedagóg, ev. kňaz – 415. výr. úmrtia
1615 Štefan Pilárik, spisovateľ, ev. kňaz – 400. výr. narodenia
1630 Ján Abrahamides, náboženský spisovateľ, rodák z Poník –
385. výr. úmrtia
1640 Ján Kalinka, básnik, ev. kňaz – 375. výr. úmrtia
1675 Pavol Severini, ev. kňaz, nábož. spisovateľ, zaslúžil sa
o výstavbu dreveného artikulárneho kostola v Hronseku –
340. výr. narodenia
1680 Samuel Kephalides, spisovateľ, ev. kňaz – 335. výr. narodenia
1715 Michal Rotarides, literárny historik, pedagóg, viedol uhorskú
knižnicu – 300. výr. narodenia
1715 Tomáš Šteler, pedagóg, náb. spisovateľ, študoval a pôsobil v B.B.
– 300. výr. úmrtia
1745 Ján Schwarzkőnig, železiarsky odborník, vynálezca, nar.
v Hronci – 270. výr. narodenia
1825 Ján Ľudomil Štepán, pedagóg, pôsobil v B.B., zúčastňoval sa na
vydávaní slov. učebníc – 190. výr. narodenia
1855 Michal Pollack, architekt, staviteľ – 160. výr. úmrtia
1855 František Horváth, huslista, primáš, nar. v B.B. – 160. výr. narod.
1875 Ján Lányik, maliar – 140. výr. narodenia
1890 Karol Koller, maliar, fotograf – 125 výr. úmrtia
1935 Móric Sonnenfeld, kníhtlačiar, kníhkupec – 80. výr. úmrtia
1935 Michal Václav Anderle, bábkoherec-marionetár – 80. výr. úmrtia
1945 Arpád Juhász, spisovateľ maďarskej národnosti na Slovensku,
redaktor – 70. výr. úmrtia
1945 Ján Golian, generál – 70. výr. úmrtia
9
OSOBNOSTI, VÝROČIA A LITERATÚRA
Andrej Sládkovič a Marína
Vynikala v ručných prácach
Banskoštiavnickému
garbiarovi
a váženému kurátorovi, mešťanovi
a cechmajstrovi Pavlovi Pischlovi sa
veru ani nesnívalo, že sa raz jeho
dcéra Mária (z druhého manželstva)
stane slávnou. Mária bola len o pol
roka mladšia ako Andrej Braxatoris.
Bohatý otec ju dal na edukáciu do
Banskej Bystrice, do takrečeného
Weibliche Lehr- und Erziehungsanstalt
k profesorovi a riaditeľovi Dr. C. A.
Zipserovi, kde vyniká najmä v ručných
prácach
(dodnes
sa
niektoré
i zachovali).
Ako šestnásťročná „kišasonka“ dostala
v tomto
ženskom
vyučovateľskom
a vychovávateľskom
ústave
vysvedčenie a vrátila sa domov. Mária
von Pischl (sko sa po matke zemianke
podpisovala) bola prekrásna dievčina.
Takú rozkvitnutú ju spoznal aj Andrej
Sládkovič, rétor a poet, ale biedny
a otrhaný, bez groša a hladný, aj keď
„veselý a gurážny“. Zaľúbil sa.
A tak – zatiaľ čo sa Maríina sesternica
Zuzka Šulcka na diaľku zamilovala do
štúrovca Sama Bohdana Hroboňa,
Mária našla zaľúbenie v počernom
kučeravom Andrejkovi, ktorý sa pod
verše začal podpisovať ako Andrej
Krasislav Sládkovič. Svoju Marínu však
musel opustiť a odísť na štúdia do
Bratislavy
a neskôr
do
Halle
v Nemecku…
V začínajúcom
predrevolučnom
vrení,
v poslednom
mohutnom príboji
všetkých smerov
európskej romantiky, sa v štyridsiatych
rokoch 19. storočia prihlásil k slovu
básnik blízky slovenskému ľudu –
Andrej Sládkovič. Básnik, ktorý vo
svojej tvorbe spojil všetky romantické
protiklady, sa narodil pred 195 rokmi –
30. marca 1820 v Krupine.
Sládkovičov
rodný
dom
na
krupinskom námestí je označený
pamätnou tabuľou. Odtiaľ sa mladý
Andrej vybral na štúdia (B. Štiavnica,
Bratislava, Halle). Roku 1839 sa dostal
ako učiteľ do rodiny Pavla Pischla
v Banskej Štiavnici k jeho dcére Maríne
a zaľúbil sa do nej.
Vykúpil sa poéziou
Básnik
a žena?
Alebo:
žena
a básnik?! Je to v podstate takmer
jedno. Z ich vzájomného napätia
vzniká najčarovnejšia nôta umenia.
Tentoraz však nemám na mysli ani tak
známu Smrekovu skladbu, ako práve
naznačený vzťah Andreja Braxatorisa
Sládkoviča a Márie – Maríny Pischlovej.
Keď sa Marína vydala za iného,
Sládkovič sa z tejto bolesti „vykúpil“
poéziou. Takto vzniklo lyrické dielo
Marína; táto básnikova poézia spolu
s Detvanom
upevnila
v kritických
rokoch slovenského národa jednotnú
spisovnú reč, zvýraznila národnú ideu
a do budúcnosti poskytla silný zdroj
oduševnenia a národnej sily.
Bolo to v lete 1842,
po smrti Maríninho otca Pavla
Pischla, keď už mala takmer 22 rokov
a čakala ju hanlivá prezývka „stará
dievka“, mať vdova sa začala obzerať
10
po rúčom čeľadníkovi, ktorý by prevzal
i garbiarstvo. Ale Marína sa pozerala na
prstienčok s očkom nezábudky od
Andreja a pytačov odmietala. Čakala
verne.
Sládkovič sa vrátil. Prišiel z Halle
zadĺžený a chudobný a ani si len
netrúfol pýtať Marínu za manželku.
Vydala sa pred 170 rokmi – 27. mája
1845 za Juraja Geržóa, sviečkara
a medovnikára z Nového Mesta nad
Váhom. Zachovala sa aj nemecká
Traunsgrede
a sobášny
príhovor
kazateľa M. Šterzela. Či na tejto
svadbe bol aj Andrej, nevedno. Maríne
však poslal sonet, že sa ich večná láska
nikdy nerozdvojí.
Zadumaná, stará Marína často
plakávala.
V pamäti
Banskoštiavničanov
zostala ako tučná a červená v lícach,
oči
mala
„belasie“,
vlasy
už
prešedivené, „hrubý nos“, ale krásna
vraj už nebola. Rada sa parádila, nosila
„hodvábnie
fertušky“,
šperky
a náušnice. V samom hodvábe ju
i pochovali. Stalo sa tak 27 rokov po
Sládkovičovom skone – 20. mája 1899.
Sládkovič sa tiež oženil
Pol druha roka po svadbe Márie
von Pischlovej, v básnikovom srdci
vzklíčila nová láska – k Antónii Júlii
Sekovičovej z Hronseka, s ktorou sa aj
oženil a odviedol si ju na Hrochoť, kde
konečne dostal vytúženú faru.
Mal s ňou desať detí (!), z ktorých
štyri umreli. So svojou manželkou
prežil 9 rokov v Hrochoti a ďalších 16
rokov – až do svojej smrti – v Radvani.
Umrel 20. apríla 1872 ako 52-ročný.
Päť detí – päť tragédií
Marína – pani Geržó priviedla na
svet päť detí: dcéra Katarína umrela
v roku 1846 (v tom čase vyšla
Sládkovičova Marína), Hermína umrela
ako 5-ročná, Mária Ludvika zomrela
v Pešti pomätená, syn Karol Juraj sa
zastrelil. Pri Maríne zostal iba najmladší
syn Jánoš. Ako pripomenul literárny
historik Rudo Brtáň – Jánoš sa neoženil
šťastlivo, lebo Marína vraj nebola
dobrá svokra. Nevesta umrela rok po
starom Geržóovi a vinu za jej smrť
dávali Maríne.
Tá pod presilou výčitiek skočila do
Klingerovho tajchu, ale zachránili ju.
Syn Jánoš odišiel, oženil sa, no Marína
prežila aj jeho.
Posledné
roky
Maríny
Pischovej
Opustená, spomínajúc na zlaté
mladé časy, žila Marína GeržóPischlová v Banskej Štiavnici, kde ju
opatrovala chudobná žena Mála
Predáčová. Bývalá boháčka, brokátom
a hodvábom odetá, živorila v dome na
Ružovej ulici a neskôr sa presťahovala
do Lengyelovského domu, oproti lýceu.
Mária (Marína) Pischlová
Pavol M. Kubiš
In: KUBIŠ, Pavol M.: Národný
kalendár. - Martin : Matica slovenská,
2010, s. 96-97. - ISBN 978-80-7090933-1
11
OSUD PRACHOM
ZAVIATY
S obľubou používal
pseudonymy
Určite nie je záhadou, že Ján Gál si
prímenie Podďumbiersky zvolil podľa
rodiska (nad horehronskou obcou
Lopej sa týči Ďumbier). Pod svoje
príspevky sa však podpisoval ešte
ďalšími, asi 20 pseudonymami.
RODÁK Z LOPEJA, KTORÝ SA
NAPIL Z KALICHA UTRPENIA
Slovenský
národovec,
životopisec
a publicista Ján
GálPodďumbiersky
sa narodil v Lopeji
pred 125 rokmi – 14. februára 1890,
kde vyrastal ako sirota a priúčal sa
rôznym robotám a remeslám.
… v Slovníku slovenských
pseudonymov od D. Kormútha na str.
253 a 254 sa dozvieme, že najčastejšie
používal pseudonymy: Ján GálPodďumbiersky, Janko
Podďumbiersky, ale tiež Anička
Podďumbierska, Čierťažan, Čierťažský,
Janko Aničkin, Martin Ustarostený… iné
slovníky obsahujú jeho ďalšie
pseudonymy: Enčan, Janko Hugáň,
Jano Maškara, Józef Macuľa, Lopejský
a iné (Pavol Odaloš, Smer na koniec
Samouk píše
Začas bol pastierom, obuvníkom,
ba i obchodníkom a potrebné vzdelanie
získal ako samouk. Až v roku 1918
absolvoval notársky náukobeh
a nastúpil ako podnotár v Dolnej
Lehote. Od roku 1921 až do dôchodku
v roku 1950 bol notárom
v Domadiciach, Santovke, Brhlovciach
i hlavným notárskym tajomníkom
Miestneho národného výboru v Trnave.
Po roku 1945 pracoval tu i ako notár
v Spolku svätého Vojtecha.
Akékoľvek informatívne či
hodnotiace články o spisovateľovi
Jánovi Gálovi-Podďumbierskom sa
rodia ťažko, keďže v archívoch sa
o ňom nájde len veľmi málo, jeho
knihy nemali doslovy a hoci sú plné
faktografického materiálu, o pôvodcovi
tam nie je ani slovo. To iba pobáda
k dôkladnejšiemu a dôstojnému
výskum a k všestrannému zhodnoteniu
tejto zložitej osobnosti slovenského
diania.
Do slovenskej i krajanskej tlače
prispieval už od roku 1909. Z mnohých
môžeme spomenúť Národné noviny,
Slovenský denník, Slovák a periodiká
vychádzajúce v Rakúsku, Kanade či
v Spojených štátoch amerických.
týždňa, 1980).
Za pravovernosť do väzenia
Ján Gál-Podďumbiersky napísal
a vlastným nákladom (!) vydal tri
pozoruhodné publikácie. Medzi ne patrí
Spomínajme otcov a osvecovateľov
národa, 1 – 2, Bratislava 1936, Trnava
1948 (životopisy Slovákov z minulosti,
najmä „účinkujúcich v úradoch
politickej správy“ v dvoch zväzkoch).
Hoci ide o kompilát, práca má význam
z hľadiska sústredených dát
a prameňov. Ešte predtým (po roku
1918) vydal kalendárové črty Statoční
zlodeji a iné rozprávky zo života
slovenského ľudu (Ružomberok 1923).
Ako som spomínal, jeho články
a črty často uverejňovala krajinská
tlač. Pre príspevky napísané do
slovenských novín v Amerike ho ľudáci
internovali v roku 1939 v Ilave. Zážitky
z väzenia zachytil v knihe Z kalicha
utrpenia (Komárno 1947).
12
… Už v prijímacej kancelárii ilavskej
väznice, o ktorej sa častejšie hovorilo
ako o koncentračnom tábore, som
študoval na stene vyvesený zoznam
väzňov: dr. Jur Janoška, dr. Fedor
Turzo, Martin Rázus a ďalšie známe
mená. My, politickí, nie sme ani väzni,
ani trestanci, ale ilavskí „strieženci“.
Číre slovenské slovo odvodené od
slova „striehnuť na niekoho“, keby sa
za ním neskrývalo toľko ľudského
utrpenia…
S breznianskymi národovcami
V týždenníku Horehronie (20. apríla
2004) pani Alžbeta Prepletaná
spomína, že Ján Gál-Podďumbiersky
udržiaval priateľské vzťahy aj
s breznianskymi národovcami. Citát je
z jeho listu, ktorý na Zelený štvrtok
1937 napísal rodine Márie HúskovejMateičkovej (ochotníčka, herečka,
režisérka, matičiarka – pozn. aut.):
… Vašou umeleckou a kultúrnou
prácou a vystupovaním konáte vďačnú
misiu národnú, a tým získavate slávu
mena tak Vašej rodine, ako i rodnému
mestu Breznu… i Brezno dalo národu
dobrých synov, ktorí boli ochotní
v ťažkých časoch poroby i životy svoje
obetovať za lepšie časy národa. Tak
Samo Lopušný v roku 1849 pod
slovenskou zástavou Hurbanovho
vojska postavil 600 chlapov vojska,
ktorému sa stal kapitánom…
Púť ukončil v Trnave
Gálov výkrik má nadčasovú mieru
a zmysel. Je to výkrik o tom, ako
dokáže Slovák Slovákovi urobiť zo
života peklo a nepretržitú, neutíchajúcu
bolesť. Nie údermi palicou, ale
jazykom. Také rany sa nikdy nezahoja.
Hoci Ján Gál-Podďumbiersky
nepriniesol podstatnejšie hodnoty do
fondu slovenskej literatúry, má v ňom
svoje miesto. Umrel 23. apríla 1964
v Trnave.
Pavol M. Kubiš
Autobiografia je kľúčom
Vo väzení sa Ján GálPodďumbiersky ocitol niekoľkokrát.
Iróniou osudu je, že vždy iba preto,
lebo bol pravoverný Slovák a Slovan.
Nič inšie nespáchal. Ale nie je dôležité,
kedy a v akých politických pomeroch
ho väznili. Nejde o čas, ale o spôsob
a systém. Trestnice a utrpenie v nich
sa bez ohľadu na storočie a politické
zriadenie podobajú ako vajce vajcu.
Vždy sú predovšetkým mučiarňami
ľudského ducha.
Znovu a znovu som listoval v jeho
autobiografickej knihe Z kalicha
utrpenia, v ktorej opisuje svoje
väznenie v Ilave. A tu je
pravdepodobne aj ten správny kľúč na
odomknutie trinástej komnaty, tej
tajnej, ktorú hlboko v sebe nosí asi
každý človek a do ktorej nie je
dovolené nazrieť hocikomu. Vo
faktografických spomienkach sa totiž
dá čítať aj medzi riadkami…
Tu je úryvok:
In: KUBIŠ, Pavol M.: Národný
kalendár. - Martin : Matica slovenská,
2010, s. 156 - 157. - ISBN 978-807090-933-1
13
VZDELÁVAJME SA
BIBLIOTERAPIA – liečba prostredníctvom kníh
„Knihy sú kompasy, ďalekohľady, sextanty a mapy
pripravené ľuďmi, aby sme mohli plávať nebezpečnými
oceánmi života.“
Jesse Lee Bennet
Knihy ukrývajú v sebe kúzlo, ktoré nás dokáže preniesť do iného sveta. Je
úžasné ponoriť sa do nekonečne plynúcich riadkov tohto ľudského vynálezu
a zároveň sa stotožniť s hlavným hrdinom a jeho životnými osudmi. Okrem toho
knihy prinášajú cenné informácie, napomáhajú osobnostnému rozvoju a uvoľňujú
psychické napätie, ktoré nás prenasleduje na každom kroku. Knihy sú jedným
z účinných prostriedkov formovania ľudskej osobnosti. Uvedené pozitívne účinky
kníh sú len malou ukážkou toho, čo všetko literatúra dokáže.
Literatúra vie skvelým spôsobom pôsobiť na myslenie človeka, jeho celkové
vnímanie sveta, cítenie, prežívanie a v konečnom dôsledku aj správanie sa k sebe
a svojim blízkym. Knihy majú v sebe bohatstvo, ktoré spočíva v liečení ubolenej
duše človeka. Správne zvolená literatúra pomáha zdolávať neľahké životné osudy
každého z nás.
Čo je biblioterapia?
Definícia pojmu biblioterapia pochádza z gréckych slov biblion a therapeia. Čo
to znamená? Slovo biblion znamená kniha, pojem therapeia možno preložiť ako
ošetrenie, službu alebo opateru. Biblioterapiu teda možno jednoducho
charakterizovať ako liečbu prostredníctvom kníh resp. literatúry. Jiří Kulka ju
definuje nasledovne: „Biblioterapia je liečenie duševných chorôb vhodne
programovaným čítaním kníh.“ Zároveň ju spája s tvorbou kratších literárnych
žánrov, ktorými sú poviedky, básne alebo novely. S touto definíciou vo svojej
podstate súhlasí množstvo iných odborníkov. Väčšina z nich sa zhoduje v tom, že
biblioterapia je metóda psychoterapie, ktorá využíva účinky čítania na liečbu
a podporu psychického zdravia človeka.
V súčasnosti sa stretávame s viacerými druhmi biblioterapie. Najznámejšie je
členenie, ktoré ju rozdeľuje na klinickú, inštitucionálnu a vývojovú. Klinickú
biblioterapiu využívajú odborníci z radov psychológov, psychoterapeutov
a psychiatrov pri liečbe pacientov, ktorí trpia emocionálnymi problémami
rozličného druhu. Inštitucionálna biblioterapia sa zasa sústreďuje na využívanie
literatúry, ktorá zohľadňuje zdravotný stav pacienta a jej úlohou je napomôcť
14
fyzickému uzdraveniu postihnutého. Zvyšovanie emocionálnej vyspelosti má na
starosti vývojová bibliografia. Michel De Montaigne sa vyjadril o knihách a ich
význame v našom živote veľmi presne: „Knihy považujem za najlepšiu výzbroj pre
cestu životom a ľutujem všetkých inteligentných ľudí, ktorí ich nemajú.“ Jeho
názor možno považovať za pravdivé vyjadrenie hodnoty kníh v ľudskej existencii.
V čom spočíva podstata liečby?
Využívanie kníh k efektívnej liečbe pacientov musí spĺňať niekoľko
predpokladov. Azda najdôležitejším zo všetkých je správna voľba knihy, pretože
aj pri knihách platí, čo jednému pacientovi pomôže, u druhého môže vyvolať
výrazné zhoršenie existujúceho zdravotného stavu.
Biblioterapia je jedným z druhov psychoterapie, ktorá sa uskutočňuje
individuálne alebo v skupine. Odborníkmi je vyzdvihované jej pôsobenie na
psychické funkcie človeka. „Klienti na základe čítania konfrontujú vlastné
problémy, hľadajú ich riešenia, sú inšpirovaní k ďalším úvahám, v knihách
nachádzajú vzory pre svoje konanie,“ hovorí Jiří Kulka vo svojej knihe
Psychologie umění. Biblioterapeutom môže byť nielen psychológ, ale aj sociálny
pracovník, učiteľ alebo vychovávateľ.
História a vývoj biblioterapie
Historické korene biblioterapie majú svoj pôvod už v starovekom svete.
Barbara Janczak píše, že v starovekom Grécku a Alexandrii navrhovali čítať
texty Hesioda a Homéra. S ďalšou liečebnou metódou sa stretávame počas
obdobia stredoveku. V 13. storočí v nemocnici v Al-Mansur v Káhire kňazi čítali
Korán celý deň i noc. Široké praktiky biblioterapie poznáme z dôb 18. a 19.
storočia v Anglicku, Francúzsku, Nemecku, či Škótsku. Ale až v 20. storočí
môžeme hovoriť o biblioterapii ako o vede. Prečo je tomu tak?
Tomasz Kruszewski tvrdí, že biblioterapia sa vyvíjala z psychiatrie
a psychológie. Preto je to pomerne mladá disciplína. Takisto netreba zabúdať, že
nielen psychiatria a psychológia môžu za vývin biblioterapie. Terapeutický
charakter literatúry sa rozšíril v 20. storočí aj vďaka špeciálnemu druhu
knihovníctva. Hlavný cieľ špeciálneho knihovníctva bol: postaviť knižnice
a pobočky v nemocniciach, väzeniach, v centrách pre utečencov, v starostlivých
organizáciách a pod. Teda tam, kde je človek pripútaný a nemôže nič robiť.
V súčasnej dobe sa s biblioterapiou stretávame ako s určitým poslaním.
Biblioterapia má dôležité poslanie: dokáže liečiť, komunikovať a tvoriť osobnosť
človeka. Sme ľudia a teda citlivé, ľudské bytosti. Každého niečo trápi a má svoje
smutné obdobia, „svoje vlastné krvácanie". Horšie je to v prípade, keď sa náš
duševný svet stane doslovným bojiskom a pomaličky začne miznúť ako Fantázia
15
v Nekonečnom príbehu. „Díra je přece aspoň něco. Ale tam nic není." (Ende, 2001,
s. 25) Ľudské vnútro je podobné ako tá Fantázia z rozprávky Nekonečný príbeh.
Ale kedy je to, keď sa vnútorný svet človeka rozpadá? Jiří Růžička má na túto
otázku odpoveď. „Nejhroznejší utrpení jsou právě ta, kdy se sami sobě ztrácíme
a tak nám uniká i smysl světa a našeho života. Tělesné utrpení lze odstranit
lékem, mastí, nožem nebo jinou věcí. Duševní utrpení může odstranit pouze
člověk." (Růžička, 1996, s. 10-11)
Ak sa človek takto rozpadá, potrebuje niečo, aby ho zachránilo. Opäť to
prenesiem do literatúry, zoberme si napríklad Malého princa. Pilot havaruje, míňa
sa mu zásoba vody, potrebuje opraviť motor a nemá pri sebe nikoho. Zrazu príde
Malý princ a úplne zmení jeho život, nikdy na neho nezabudne. Toto je podľa mňa
poslanie psychoterapie a všetkých jej druhov, teda aj biblioterapie. „Hlavní náplní
biblioterapie je dosažení změny u klienta (čtenář, uživatel, pacient - dále jen
klient), což zahrnuje vlastní pohled na sebe sama a získání nových dovedností,
které mu pomáhají lépe zdolávat životní problémy." (Kruszewski, 2008)
Moje osobné tipy na knihy, ktoré pomáhajú liečiť dušu:
Antoine de Saint-Exupéry - Malý princ
Malý princ je dielkom, po ktorom siahnem vtedy, keď
pocítim smútok. Osudy Malého princa ma fascinujú
a napĺňajú novým poznaním. Vždy, keď knižku otvorím,
nájdem v nej niečo nové, krásne a povzbudzujúce. Je
nezabudnuteľným zážitkom vcítiť sa do role Malého
princa. Každý jeden riadok prináša čitateľovi veľké bohatstvo. Jediné, čo musíte
urobiť, je otvoriť svoje srdce a načúvať slovám nesmrteľnej knihy,
vychádzajúcich z úst Malého princa, ktorým je sám autor. Nájdite životnú
múdrosť a nakŕmte svoju dušu slovami, ktoré nenájdete nikde inde. Neveríte?
Presvedčte sa: „U vás ľudia pestujú päťtisíc ruží v jednej záhrade,“ povedal malý
princ, „a predsa tam nenachádzajú to, čo hľadajú...“ alebo „...kvetiny nesmiete
nikdy poslúchať. Musíme sa na ne dívať a vdychovať ich vôňu. Moja kvetina
napĺňala vôňou celú planétu, ale nedokázal som sa z toho tešiť.“
Richard Bach - Čajka Jonathan Livingston
Rovnako krásnym zážitkom je kniha od Richarda Bacha, ktorá hovorí o osudoch
nebojácnej čajky. V príbehu je množstvo nádherných myšlienok: „Never tomu, čo
vidíš vlastnými očami. Všetko, čo ukazujú, sú hranice. Pozeraj sa svojím vnútrom,
objavuj, čo už poznáš a pochopíš, ako treba lietať.“ Za ústredný motív možno
považovať časť, kde autor rečou čajky hovorí: „...musíte pochopiť, že morská
čajka je neobmedzenou myšlienkou slobody, obrazom Veľkej Čajky a že celé vaše
telo od jedného konca krídla po druhý nie je nič iného ako samotná vaša
myšlienka.“
16
AKO VNÍMA SPOLOČNOSŤ BIBLIOTERAPIU?
Článok sa zaoberá vplyvom spoločnosti na biblioterapiu. V
úvodnej časti je zahrnutá definícia tejto metódy a vnímanie
súčasnosti na túto liečbu. Ďalšia časť sa venuje informačnému
prieskumu. Ten sa venuje vnímaniu blízkeho okolia na samotnú
problematiku. Na záver prichádza zhrnutie spomínaného
informačného prieskumu, výsledky sú znázornené číselne.
Úvod
Určite každý z nás sa občas cíti ako malý Bastian z Nekonečného príbehu,
v ktorom ožíva jeho vlastná fantázia, jeho vlastný svet. Dostal sa doň vďaka
knihe a knihy majú tú nádhernú vlastnosť, že prostredníctvom nich vieme
zabúdať na svoje problémy. Naše knižnice sa postupom času budujú na komunity.
Spájajú nás prostredníctvom rôznych záujmov a vytvárajú v nás jednu čitateľskú
rodinu. Rastie počet čitateľov. Nemyslím štatisticky, ale čitatelia sa rozvíjajú,
rastú a budujú si v sebe tú najzákladnejšiu ľudskú potrebu: byť človekom. My
ako knihovníci sa musíme o svojich čitateľov starať a oboznamovať ich s novými
možnosťami, aké knižnice dokážu poskytovať. Jednou z týchto nových možností
pre naše okolie je aj biblioterapia.
Karel Čapek píše vo svojej poviedke Sbírka známek: „Kdyby se člověk hrabal ve
své minulosti, našel by, že v ní je dost látky na docela jiné životy." (Čapek, 1958,
s. 286) A tento citát je vhodný použiť aj na biblioterapiu. Skúsme si pospomínať
na knihy, ktoré sme prečítali? Pri každej jednej knihe je jeden ľudský príbeh.
Nemyslím dej knihy, ale to ako sme sa ku knihe dostali, čo všetko sa dialo pred,
počas i po prečítaní. Myslím, že aj v tomto je kus terapie. Je to podobné ako pri
rozhovore o spomínanej knihe. Ale ľudia sa začali rozprávať o knihách odkedy sa
knihy začali písať. A tak ako dnes, tak aj v minulosti museli mať nejaké pocity po
prečítaní kníh.
Informačný prieskum v spoločnosti
Ľudská spoločnosť nie je jednostranná. Každý človek je iný a práve svojou
individualitou a pohľadom na svet prináša spoločnosti nezastupiteľné miesto.
Čítame knihy odkedy sme sa naučili čítať. Ale nie všetky knihy, ktoré sme
prečítali, považujeme za tie, ktoré sú pre nás srdcové. Nie každá prečítaná kniha
je pre nás „svetlom v zablúdenom tmavom lese". Ja si myslím, že obľúbené knihy
nám dokážu spĺňať tie najosobnejšie sny a nájdeme v nich odpovede na naše
najintímnejšie otázky. Tie sny a odpovede sú v každom človeku iné. A ak sa tie
sny a odpovede k dvom (alebo viacerým) ľuďom priblížia, veľmi ich to zblíži. Na
svete neexistujú ľudia, ktorých očarí na knihe (alebo knihách) stále to isté. Aj
keď sa nejaká kniha (napríklad Švejk) páči skupine ľudí, každý z nich má úplne
17
iný pohľad na tú knihu. Je to podobné ako líška v Malom princovi. „Ty si zatiaľ pre
mňa malý chlapec podobný tisícom iných malých chlapcov. Nepotrebujem ťa a ani
ty ma nepotrebuješ. Som pre teba len líška podobná státisícom líšok. Ale keď si
ma skrotíš, budeme sa navzájom potrebovať." (Saint-Exupéry, 1999, s. 71)
Podobne je to aj s knihami a čitateľmi. Na svete je ich mnoho, státisíce, ale
nepotrebujeme všetky. Lebo všetky si nedokážeme skrotiť.
Bol som zvedavý ako vníma ľudská spoločnosť okolo mňa biblioterapiu. Vedia
vôbec, čo to je? Preto som spravil informačný prieskum, aby som zistil ako je na
tom moje najbližšie okolie. Zostavil som veľmi jednoduchý dotazník, ktorý mal iba
10 otázok.
1. Stretli ste sa už s pojmom biblioterapia?
A) áno.
B) nie.
2. Aký je váš výklad tohto pojmu: biblioterapia?
A) Liečba pomocou kníh.
B) Nový knihovnícky druh marketingu ako získať ľudí do knižnice.
C) Liečebný proces psychológov a psychiatrov na chorú dušu.
D) Iný... (uveďte).
3. Čo si myslíte? Biblioterapia je problematika...
A) Knihovnícka.
B) Psychologická.
C) Podľa mňa aj psychologická, aj knihovnícka.
4. Stretli ste sa v knižnici s biblioterapiou?
A) Samozrejme.
B) Nie.
C) Možno áno, ale neviem, či to bola práve biblioterapia.
18
5. Viete si predstaviť v knižnici terapeutické oddelenie, kde vám bude nejaký
psychoterapeut odporúčať čítanie pre zvládnutie životne ťažkej skúsenosti?
A) Áno, viem si to predstaviť. Knižnica je koniec koncov chrám duše.
B) Je to zaujímavá predstava, ale podľa mňa neuskutočniteľná.
C) Nie, to sa vôbec nehodí pre knižnicu.
6. Snažili ste sa riešiť svoje problémy pomocou čítania kníh?
A) Áno.
B) Nie.
7. Myslíte, že kniha vám pomôže v nejakej ťažkej životnej situácii?
A) Áno.
B) Nie.
C) Neviem.
8. Aký druh literatúry podľa vás pomôže človeku v ťažkej životnej situácii?
A) Beletria.
B) Odborná.
9. Existuje pre vás nejaká kniha, ktorá vám pomôže, keď ste v kríze?
A) Áno, existuje.
B) Nie, neexistuje.
10. Jestvuje pre vás spisovateľ, ktorý vám pomôže, keď sa cítite ťažko?
A) Áno, jestvuje.
B) Nie.
Výsledok informačného prieskumu
Prieskumu sa zúčastnilo 103 osôb, ženy mi prejavili viac ochoty na spoluprácu,
preto je ich až 75, mužov bolo iba 28.
19
1. otázka
Zo 103 opýtaných sa iba 41 ľudí stretlo s týmto pojmom. Ostatných 62 ľudí sa
s tým pojmom nestretli. Nestretli sa s ním nikde, ani v médiách, ani v knižnici,
dokonca ani v nemocnici. Poniektorí odmietli vyplniť dotazník pri tejto otázke
preto, lebo si nesprávne vyložili tento pojem. Mysleli si, že to má niečo spoločné
s bibliou a tak nechceli ísť ďalej.
Biblioterapia je veľmi mladá disciplína, ale jej pojem by nemal byť cudzí. Nie je
však rozšírený, neobjavuje sa nikde. Šírenie informácii o biblioterapii nie je také
ako by sme čakali. 62 ľudí tento pojem počula prvýkrát. Asi je na nás, na
knihovníkov, aby sme biblioterapiu a všetky jej metódy dostali do spoločnosti.
2. otázka
Druhá otázka zaznamenala trochu lepšie výsledky. Až 89 ľudí si vyložilo tento
pojem tak, že ide o liečbu pomocou kníh, teda o najjednoduchší výklad slova
biblioterapia. Jeden respondent hodnotil možnosť B, teda vraj ide o nový
knihovnícky druh marketingu ako získať ľudí do knižnice. Ale potrebuje to
knižnica? Potrebuje takto na seba upozorňovať? 15 ľudí sa priklonili k názoru, že
biblioterapia je liečebný proces a 2 si vyložili tento pojem po svojom. Jeden
respondent si vysvetlil tento pojem po svojom, pretože možnosť A sa mu zdala
nedostatočná a tak si ju trochu upravil. Podľa neho je to nielen liečba pomocou
kníh, ale nejaký vnútorný proces, ktorý človekom prechádza celý život. No a ten
ďalší s možnosťou D si vyložil tento pojem, že ide o terapiu pomocou čítania
biblie.
Štyria ľudia si neboli istí, ktorú odpoveď označiť. Pre nich bola vyhovujúca
odpoveď A, ale aj C, tak preto označili prvú i tretiu možnosť.
3. otázka
Položil som túto otázku pretože som bol zvedavý, ako vidí moje najbližšie okolie
biblioterapiu. Kto sa tým má predovšetkým zaoberať? Či knihovníci,
psychológovia, alebo aj knihovníci a psychológovia. Iba jeden respondent sa
priklonil ku knihovníckej problematike. Ostatní ľudia sa prikláňali
k psychologickej problematike. 64 respondentov sa priklonilo k psychologickej
a knihovníckej problematike. Teda 64 ľudí si myslí, že biblioterapii by sa mali
venovať a rozširovať ju ako aj psychológovia, tak aj knihovníci.
Nie je dôležitá aká problematika je biblioterapia. Venujú sa jej psychológovia,
psychoterapeuti, ale aj knihovníci, kníhkupci. Dôležité však je, kde sa s ňou človek
stretne. Je na nás knihovníkoch, aby sme problematiku biblioterapie rozšírili
medzi svojich čitateľoch. Myslím si, že je potrebné uvedomiť spoločnosť, že
biblioterapia nie je iba liečba ľudí. Ľudia by mali pochopiť, že biblioterapia je
rovnako prístupná každému človeku tejto spoločnosti. Biblioterapia nie je iba pre
ľudí, ktorí prídu za psychoterapeutom so svojimi problémami. Je rovnako dôležitá
20
pre ľudí, ktorí nenájdu v sebe tú silu navštíviť lekára. Koľko ľudí trpí depresiami,
či inými rôznymi problémami a dusí ich to v sebe? Cesta ku knihám môže byť pre
týchto ľudí oveľa dôležitejšia ako návšteva lekára.
4. otázka
Opýtal som sa ľudí, pretože som bol zvedavý ako sú na tom naše knižnice. Štyria
ľudia sa s biblioterapiou v knižnici stretli. Knihovníci by mali pôsobiť ako radcovia
čitateľom, vedieť im doniesť svetlo do ich tmavého života. Iba štyria ľudia našli
takúto pomoc vo svojich knižniciach. Ostatní sa priklonili k názoru, že
biblioterapiu v knižnici nikdy nenašli. 72 ľudí uviedlo, že s biblioterapiou sa
v knižnici nestretli. Buď to knižnice, ktoré navštevujú, neposkytujú, alebo
čitatelia si nenašli s knižnicou takú cestu, aby im tento druh terapie poskytovala.
Posledná časť opýtaných, 27 respondentov nevie, či sa s biblioterapiou stretla
v knižniciach.
Musíme svojich čitateľov upozorniť, že knižnice nie sú „hluché budovy". Knižnica
je v prvom rade miesto, kde je neuveriteľné ticho a pokoj. Je to zdroj inšpirácie,
relaxu a neraz aj zmeny nálady. Takisto je potrebné si uvedomiť, že knižnica
koná mnoho akcií a aj tie sú pre človeka neraz istým druhom skupinovej
biblioterapie. Možno by sa ľudia aj chceli zúčastniť rôznych besied, prípadne
akcií, ale nevedia o tom. Možno je knižnica pre nich miesto, kde sa iba vymieňajú
knihy. Mnoho ľudí chodí do knižníc a nevie o tom, čo knižnice ponúkajú. Preto je
v prvom rade na nás, aby sme informovali spoločnosť, čo všetko knižnica
obsahuje.
5. otázka
Bol som zvedavý ako sa ľudia pozerajú na knižnice. Preto som sa ich spýtal, či si
vedia predstaviť psychoterapeuta v knižnici, ktorý sa bude venovať ľuďom.
Príjemne ma respondenti prekvapili. Knižnice majú pre mnohých ľudí isté poslanie,
istú dávku istoty a naplnenia snov. Až 57 ľudí si vie predstaviť
psychoterapeutické oddelenie, kde príde čitateľ a niekto sa mu venuje.
Potom tu bola skupina ľudí, ktorá sa pozerala na tento problém tak, že by to bolo
pekné, ale nevedia si to predstaviť v súčasných knižniciach. Tých bolo 37. Táto
skupina respondentov zaujala predstava, ale vzhľadom na súčasný stav knižníc to
nevidia reálne.
Posledná skupina ľudí sa nevedela stotožniť s touto predstavou. Podľa nich sa
niečo také pre knižnicu nehodí. Je to tým, že knižnice podľa nich majú byť tiché,
pokojné a bez kadejakých rečí a predstáv.
6. otázka
Čítanie kníh je jedna z najkrajších vecí na svete, aké môže človek robiť. Pomocou
čítania kníh sa dokážeme dostať na stovky, ba až tisíce kilometrov od svojho
21
miesta. Knihy dokážu preniesť našu myseľ niekam od svojich problémov.
Nehovoriac o literárnych postavách. V literárnom svete jestvuje mnoho postáv
a niektoré sa dostávajú do nášho vnútorného sveta ako veľmi blízke osoby.
Šesťdesiatšesť ľudí sa pokúšalo riešiť svoje problémy pomocou čítania kníh. Buď
šlo o pracovnú terapiu, teda ľudia sa chceli niečo nové naučiť. Alebo šlo
o beletriu a psychické problémy sa strácali pomocou čítania kníh. Napríklad
v knihe bolo krásne vykreslené prostredie a postavy v knihách sa stotožnili
s reálnym čitateľom.
Tridsaťsedem ľudí nedokázalo riešiť svoje problémy pomocou čítania kníh.
Vysvetľovali mi to tým, že na riešenie problémov potrebujú reálny svet a reálne
osoby. Niektorí sa nevedeli rozhodnúť, ale prišli k tejto možnosti, pretože si to
nevedia predstaviť.
7. otázka
Túto otázku som vytvoril preto, lebo som bol zvedavý ako moje najbližšie okolie
vníma význam knihy. Knihy majú predsa tú nádhernú vlastnosť, že človeku
spôsobujú emócie. Koľkokrát si čítame knihu a plačeme nad postavou, ktorú sme
v živote nevideli? Koľkokrát pri plakaní kníh dokážeme vyplaviť aj vlastné slzy?
Presne na tieto otázky som bol zvedavý.
Sedemdesiat ľudí si myslelo, že kniha im pomôže v ťažkej životnej situácii. Práve
táto skupina ľudí je presvedčená o tom, že knihy dokážu človeka povzbudiť
a podporiť.
Deväť ľudí si myslelo, že kniha im nepomôže v ťažkej životnej situácii. Podobne
ako v minulej otázke, potrebujú na zvládanie ťažkej životnej situácie reálny svet
a reálne postavy.
Dvadsaťpäť ľudí sa nevedelo rozhodnúť. Bola to pre nich ťažká otázka. Nevedeli
to hlavne preto, lebo by museli vedieť, aká je tá ťažká životná situácia pre
človeka.
8. otázka
Táto otázka vyvolala veľkú polemiku. Niektorí ľudia sa nevedeli rozhodnúť,
pretože si uvedomovalo vážnosť otázky. Bolo 22 ľudí, ktorí nevedeli rozhodnúť.
Preto zvolili obe možnosti. Osemdesiatjeden ľudí malo pocit, že ak by boli
biblioterapeuti, „naordinovali" by svojim pacientom beletriu. Štyridsaťosem ľudí
by „ordinovalo" odbornú literatúru. Boli aj dvaja, ktorí si mysleli, že žiadna kniha
nepomôže človeku v ťažkej situácii, ani beletria, ani odborná.
9. otázka
Pri tejto otázke sa ľudia rozpísali. Z tých 75.tich skoro všetci napísali aj to, aká
kniha im pomôže v kríze. Najčastejšie spomínaný bol Malý princ a Biblia, ale
spomínané knihy boli aj Alchymista, Osudy dobrého vojaka Švejka, Dáma
22
s kaméliami, Obraz Doriana Graya, Harry Potter, Pán prsteňov, Čajka a iné.
Takisto mi do dotazníka niektorí písali, že najlepšie knihy sú také, kde je úplne
iný svet.
Pre 28 ľudí neexistuje žiadna kniha, ktorá by ich naplnila, pomohla.. Ešte sa
k takej knihe nedostali. Nedokázali nájsť knihu, ku ktorej sa vracali, keď im je
ťažko.
10. otázka
Bol som zvedavý akého spisovateľa majú v srdci, keď sa cítia ťažko. Odpovede
ma veľmi prekvapili. Niektorí ľudia mali podobných spisovateľov na ťažké chvíle
ako mám ja.
Podobne ako v predchádzajúcej otázke, aj táto otázka spôsobila mnoho
kreativity. Zaznelo mnoho mien ako Antoine de Saint-Exupéry, Jaroslav Hašek,
Karel Čapek, J. R. R. Tolkien, Oscar Wilde, Franz Kafka, Karel Jaromír Erben,
Lev Nikolajevič Tolstoj, Fiodr Michajlovič Dostojevskij, Charles Bukowski,
Herman Hesse, Erich Maria Remarque, Charles Dickens, P. Coelho, Emily
Bronteová, Nick Hornby a mnoho, mnoho iných.
Druhú možnosť vyplnilo 38 ľudí. Podobne ako v predchádzajúcej otázke, aj pri
tejto otázke boli ľudia, ktorí spisovateľa svojho srdca nenašli.
Zhrnutie
Informačný prieskum ukázal na malej reprezentatívnej vzorke to, ako sú
ľudia informovaní o biblioterapii. O tom čo je a hlavne aký je jej význam. Ukázalo
sa, že spoločnosť už niečo o biblioterapii tuší, ale nevyhľadáva ju.
Respondenti ukázali, že ich záujem o biblioterapiu by aj bol, ale chýbajú im
prostriedky. Najlepšie to vidno na 4. a 5. otázke. Iba štyria ľudia sa stretli
s biblioterapiou v knižnici, ostatní sa s ňou nestretli, alebo nevedia, či to bola
práve biblioterapia. Zo 103 opýtaných sa našli iba deviati, ktorí si myslia, že
psychoterapeutické oddelenie sa pre knižnicu nehodí. Ostatní si to vedia
predstaviť, resp. si by to aj chceli, ale nevedia si predstaviť vzhľadom na to, ako
vnímajú knižnicu.
Až 70 ľudí si myslí, že kniha pomôže človeku v psychickej traume, v ťažkom
probléme. To znamená, že ľudia potrebujú biblioterapiu, ale majú o nej veľmi
málo informácii. Prišiel čas, aby sa z nás knihovníkov stali učitelia, ktorí dokážu
šíriť informácie. Dnešné knižnice ponúkajú neuveriteľné služby, bez ktorých si
ani knižnicu nedokážeme predstaviť. Je na čase, aby sa tieto služby zviditeľnili.
Presvedčme ľudí, že biblioterapia nie je len liečba, ale poslanie pre každého
človeka. Tak ako knihy, tak aj biblioterapia je tu pre každého a nikdy nevymizne.
Naučme ľudí, že biblioterapia nie je len obyčajné čítanie, ale čítanie, ktoré lieči.
(Kruszewski, 2008)
23
LITERÁRNY TEXT AKO NÁSTROJ SOCIÁLNEJ KOMUNIKÁCIE
ALEBO PRIENIK BIBLIOPEDAGOGIKY A BIBLIOTERAPIE
Úvod
Slovo – hovorené, čítané, písané, počúvané – každé
nás dokáže rovnako pohladiť, alebo rozladiť. Už od
predškolského veku by sme mali viesť deti k objavovaniu
a poznávaniu jeho rozličných podôb v komunikácii. V
našom príspevku pôjde skôr o slová, ktoré by nás mali
povzbudiť, potešiť, posmeliť, pomôcť uvoľniť sa. Jeden
zo spôsobov, ktorým môžeme nachádzať v slovách
potešenie a uvoľnenie, je biblioterapia. V školskom kontexte nám nejde o liečbu,
ale skôr o podpornú terapiu – čítaním, počúvaním, vlastnou literárnou tvorbou.
Hodnotu tohto procesu môžeme zvýšiť tým, ak pri práci s textom využijeme
prvky alebo metódy tvorivej dramatiky, ktorá je súčasťou zážitkového učenia.
Takéto zoznámenie s knihou môže deti motivovať k tomu, že zatúžia samy
siahnuť po knihe a čítaní. Od biblioterapie je teda len kúsok k výchove detského
čitateľa – bibliopedagogike.
Bibliopedagogika alebo výchova detského čitateľa
Bibliopedagogika je podľa L. Vášovej (1995)
knižničná práca s čitateľom, pričom využívame
poznatky pedagogiky, psychológie, sociológie a
literárnovedných disciplín. Pôsobíme ňou na
formovanie čitateľských záujmov, informačných
potrieb a čitateľskej kultúry v celkovom
kontexte výchovy a vzdelávania človeka. Jej
obsahom je psychológia čitateľa.
V rámci bibliopedagogiky nás zaujíma smerovanie
k vnútornej motivácii čitateľa, jeho čítania a
využívania knižničných a informačných služieb. P. Gavora (1998, s. 146) uvádza,
že „motivácia čítať, je silne spojená s kognitívnou úrovňou žiaka, teda jeho
schopnosťou spracovávať text“. Podľa autora sú dobrými motivátormi zvedavosť
žiaka (vôľa dozvedieť sa viac), estetický záujem (poznať krásu vyjadrenú
textom), interakcia s rovesníkmi a dospelými o prečítanom, prekonávanie
optimálne ťažkých prekážok a pozitívne sebapoňatie. Treba však pripomenúť, že
k týmto atribútom treba najskôr žiakovi ukázať cestu a nástroje, ktorými
odhalíme ich význam pre náš kognitívny a emocionálny rozvoj, a tie má v rukách
učiteľ. Je to jeho rozhodnutím pri výbere metód, ktorými pristúpi k práci s
literárnym textom. To je zároveň podmienené jeho osobnosťou, teda aj jeho
24
čitateľskou výbavou a celkovou individuálnou koncepciou vyučovania, v ktorej by
mala byť podčiarknutá tvorivosť.
Čitateľskú kultúru podľa V. Sakálovej (1995) môžeme charakterizovať podľa
týchto znakov:
- motivačné dispozície – okrem zvládnutia techniky čítania rozvíjame u detí
potrebu a obľubu čítať, rozvíjame u nich čitateľské záujmy,
- inštrumentálne (činnostné) dispozície – ide v nich o schopnosti vyhľadávať a
vyberať si literatúru na čítanie, napr. pre potreby recepcie alebo pri
uspokojovaní individuálnych záujmov,
- čitateľské správanie – prejavuje sa vo variabilite reakcií a vzťahu čitateľa v
práci s textom a postupne prerastá do návykov - každodenné čítanie, používania
služieb knižnice, budovania vlastnej knižnice, tvorba osobnej dokumentácie o
prečítanom a pod.
Ak hovoríme v súvislosti s bibliopedagogikou o knižničnej práci, môžeme hovoriť
aj o práci v školskej knižnici, alebo priamo na hodinách literárnej výchovy. Formy
knižničnej práce môžu byť aj prostredníctvom rozličných organizačných foriem
v školských zariadeniach (napr. v školských kluboch detí - príprava na vyučovanie,
relaxačná činnosť, záujmová činnosť). Uvedieme príklad vlastného projektu,
ktorý sme realizovali v spolupráci materských škôl, 1. ročníka žiakov ZŠ a
knižnicou. Išlo o trojročný výchovno-vzdelávací projekt Hrajme sa s knihou (viac
D. Kollárová, 2005) so zameraním na literárnu, výtvarnú, hudobnú, dramatickú a
etickú výchovu pre deti vo veku 5 – 7 rokov. Projekt vznikol práve na podnet
viacerých pedagógov materských a základných škôl, pretože vo svojej
pedagogickej praxi postrehli učitelia nezáujem detí o knihu. Cieľom projektu bolo
uplatňovaním metód tvorivej dramatiky viesť deti v predčítankovom období k
vzťahu a komunikácii s knihou ako s estetickou a etickou hodnotou, vychovávať
tak detského čitateľa, prostredníctvom knihy ho naučiť citlivo vnímať okolitú
skutočnosť. Za významný moment pokladáme práve miesto realizácie takéhoto
projektu, ktorým je mestská knižnica. Som presvedčená, že práve toto je
priestor, ktorý môže ponúknuť dieťaťu ozajstný dotyk s knihou, s ľuďmi, ktorí
mu pomôžu, aby sa dieťa vedelo v literatúre orientovať z hľadiska veku, záujmu,
žánru. Ponúkli sme deťom hru s novšími titulmi kníh, ktoré sú svojou témou,
obsahom pre detského čitateľa pútavé, zamerala som sa na modernejší typ
poézie a prózy pre deti od autorov ako sú D. Hevier, T. Janovic, Ľ. Feldek, J.
Navrátil, J. Pavlovič, I. Gálová, V. Klimáček a pod. Našou úlohou bolo sledovať
knižné novinky pre detského čitateľa tejto vekovej kategórie a nájsť hravú
cestu, aby sa deti naučili pozorovať, nachádzať podobnosť vzťahov
rozprávkových hrdinov so vzťahmi s realitou, učiť sa orientovať porozumieť
týmto vzťahom. Neskôr sme siahli i po klasickom type poézie a prózy, po dielach
M. R. Martákovej, Ľ. Podjavorinskej, K. Bendovej a pod., pretože aj touto
25
literatúrou musí každé dieťa prejsť. V nej sa rovnako dá pohrať s veršom, s jeho
zvukovou stránkou. Podobne sme pracovali aj so Šlabikárom, aby žiak získal
vzťah nielen k tejto knihe, ale aj k zvukom a hláskam, ktoré sú základným
stavebným prvkom slabík, slov, veršov, viet a rozprávok. Spoločne,
prostredníctvom metód tvorivej dramatiky sme sa učili hľadať v nich rým,
rytmus, hru so slovom, hru s obrazom, ktoré nás inšpirovali k dramatickým,
výtvarným, hudobným činnostiam. Výtvarná časť bola vždy v závere stretnutia.
Tá sa tematicky viazala k preberanému literárnemu motívu. Vždy inými
výtvarnými technikami si deti mohli z každého stretnutia odniesť okrem
sociálno-estetického zážitku i vlastnú tvorivú prácu, ktorá im pripomínala, s akou
knihou sa stretli. Kniha, s ktorou sme pracovali, zostala vždy v knižničnom fonde
knižnice, aby mali deti kedykoľvek k nej prístup v detskom oddelení. Potešujúcim
zistením v procese projektu bol fakt, že často to boli práve detskí čitatelia,
ktorí priviedli do knižnice i svojich rodičov, súrodencov, starých rodičov. Mali
sme možnosť presvedčiť sa, že zážitok, ktorý si deti odniesli z knižnice a z kníh,
mal za následok návraty malých i veľkých čitateľov.
Biblioterapia alebo len pohladenie čítaním a radosť z vlastnej tvorby
Biblioterapia, jej cieľom v školskom kontexte
by malo byť psychofyzické uvoľnenie, zbavenie sa
zábran, napätia, pričom by malo prísť k pozitívnej
zmene v prežívaní, konaní a správaní jednotlivca.
Ide o relaxáciu čítaním, počúvaním, písaním. Ak sa
oprieme o odbornú literatúru, stretneme sa u
S. Pilarčíkovej – Hýblovej (1997) s nasledujúcou
definíciou: Biblioterapia je terapeutická
disciplína, ktorá využíva hovorené slovo a písané slovo k terapeutickým účelom.
Podľa B. Janczka (2004) je nástrojom biblioterapie kniha, ale ako autor
upozorňuje, iba vhodne vybraná kniha môže prospešne pôsobiť na psychický život
a zabrániť chvíľam znechutenia a pochybností. Na to, aby kniha splnila svoju
pozitívnu úlohu, v našej pedagogickej praxi, musí byť prispôsobená potrebám a
okolnostiam, v ktorých sa v určitom momente žiak ocitol, a to pri hodnotení
vplyvu knihy musíme zohľadniť. Uvedieme príklad pre 2. stupeň ZŠ: V triede sa
nám môže vyskytnúť negatívny jav – posmievanie spolužiakovi pre jeho fyzický
vzhľad. Vzhľad a značkové oblečenie sú niekedy pre žiakov dôležitejšie, ako
kamarátstvo, spolupatričnosť, ústretovosť a pod. Úlohou je štrukturovaním
aktivít nasmerovať myslenie detí, že:
- každý z nás v niečom vyniká, každý z nás je v niečom jedinečný,
- mám sa akceptovať taký aký som,
- niekedy sa vnímam inak ako ma vnímajú ostatní,
- vzhľad človeka nie je najdôležitejší.
26
Uvedieme príklady z možného metodického postupu:
Čítanie a počúvanie príbehu
Deti sedia v kruhu, učiteľ im prečíta príbeh z knihy Príbeh Tracy Beakerovej (J.
Wilsonová, 2005, s. 24 – 25).
Ak ste veľmi dobré a veľmi krásne dievča a máte dlhé zlaté kučery, tak keď
vymetiete trochu popola alebo dlho spíte v paláci obrastenom šípovými ružami,
príde si po vás princ a budete spolu žiť šťastne až do smrti. To je fajn, pokiaľ
ste vzor dokonalosti a krásy. Lenže keď ste neposlušná a škaredá, nemáte vôbec
nijakú šancu. Dajú Vám hlúpe meno ako napríklad Oslia koža a nikto vás nepozýva
na večierky a nikto vám za nič nie je vďačný, ani keď mu urobíte ohromnú
láskavosť. Takže Vás pochopiteľne také správanie nasrdí. Začnete dupať od
jedu, hodíte sa na dlážku alebo vrieskate ako šialená, až kým vás nezatvoria do
veže a kľúč od nej nezahodia.
Moje meno
Každý hráč si na lístok napíše svoje krstné meno tak, aby písmená boli zoradené
pod sebou. Lístok bude kolovať v kruhu, pričom sa budú hráči snažiť vymyslieť k
jednotlivým písmenám pojmy. Pojmy by mali predstavovať schopnosti, dobré
vlastnosti, úspechy nositeľa mena. Aj keď sa to nepodarí k všetkým písmenám,
keď lístok príde k majiteľovi mena, ten prečíta pred všetkými, čo k jeho menu
pripísali jeho spolužiaci. Uvedieme príklad:
M - milý
I - inteligentný
L - láskavý
A - aktívny
N - nenáročný
Po tomto kole bude nasledovať rozhovor o tom, ako sa deti cítili, keď o sebe
čítali pozitívne informácie. Povieme deťom, aby sa zamysleli a porozmýšľali o
otázkach, na ktoré môžu, ale aj nemusia odpovedať:
- Čo vás z toho, čo ste sa o sebe dozvedeli, prekvapilo?
- Aké to je čítať a počúvať na seba chvály?
- Od koho počúvate najčastejšie chvály?
- Od koho by ste ich chceli počuť častejšie a prečo?
Obmenou môže byť, že k prívlastkom môžu žiaci vymýšľať prirovnania. Prípadne
môžu rozohrať etudy, v ktorých využijú pozitívne vlastnosti.
Pantomíma – telo rozpráva
Učiteľ sa postaví do kruhu a neverbálne vyjadruje situáciu, kedy je nahnevaný,
zamračený, prípadne mrzutý. Po ukážke deti hovoria o tom, podľa čoho zistili, že
aj keď učiteľ nepovedal ani slovo, uhádli, že nemá dobrú náladu, je nahnevaný. Pri
27
odpovediach deťom zdôrazňujeme, že naše telo rozpráva rovnako ako naše slová -
výrazom tváre, postojom tela, gestikuláciou rúk, príjemným, či nepríjemným
dotykom, očami, vieme sa dorozumieť zvukmi a podobne.
Deti vytvoria opäť dvojice, učiteľ im dá limit na prípravu simulovanej situácie, v
ktorej prostredníctvom pantomímy využijú rôznych ľudí a ich rôzne nálady a
stavy. Po zahratí situácie ostatným spoluhráčom, sa snažia ostatní uhádnuť, akú
situáciu chceli pantomímou vyjadriť.
Po pohybovej etude deťom pripomenieme, že treba v sebe neustále objavovať
vlastné možnosti, pretože jeden sa lepšie vyjadrí slovom, iný pohybom, ďalší
kresbou, prípadne piesňou. Deťom treba pripomínať, že je dôležité v sebe
hľadať, nachádzať a rozvíjať to, čo nás zaujíma, čomu sa chceme venovať,
pretože to má zmysel a pretože sme každý iný. Potom si môžeme veriť, získať
istotu v tom, čo budeme robiť a čím môžeme obohacovať iných.
K literárnemu textu, ktorý nám slúži ako východisko pre biblioterapiu môžeme z
literárnej predlohy vyberať len určitú časť v texte alebo protagonistu, prípadne
situáciu, či prostredie. Literárnu predlohu si upravíme podľa potreby skupiny, čo
potrebujeme práve riešiť. Nemusíme predlohu vnímať ako niečo záväzné, ale
nemusíme sa báť text škrtať, dopĺňať (o postavu, zmenu prostredia), začať
koncom, alebo necháme otvorený koniec, prípadne použijeme literárnu predlohu
tak, ako je napísaná. Uvedieme, že veľký pozitívny ohlas vyvolalo u žiakov,
napríklad to, keď mali možnosť horeuvedený literárny úryvok čítať tak, že
zamieňali negatívne znaky a vlastnosti za pozitívne. Biblioterapia je proces
tvorivý.
Biblioterapia podľa S. Pilarčíkovej - Hýblovej (1997) zahŕňa tieto formy:
- receptívna biblioterapia (čítanie literatúry),
- expresívna biblioterapia (literárna tvorba).
Čítaný text je skôr zameraný na citlivosť vnímania, teda receptívnu stránku
človeka a vo vlastnom písomnom prejave ide skôr o expresívnu, teda skôr o
rozvíjanie vlastnej tvorivosti a objavovanie schopností tvorivo pracovať so
slovom. Treba však povedať, že aj pri vlastnom čítaní môžeme pracovať s
expresívnou rovinou, skúšať a objavovať variabilitu jazykového významu zmenou
suprasegmentálnych javov reči. Dovolíme si tvrdiť, že pre obidva rozmery by mal
mať učiteľ literárno-jazykovo-umeleckú výbavu.
Naše výskumy, ktoré sme uskutočnili z oblasti techniky hlasu a reči učiteľa
ukazujú, že učitelia majú zábrany nahlas čítať. Ako príčinu uvádzajú
nedostatočnú prípravu z tejto oblasti na učiteľskú profesiu a zároveň
nedostatok príležitostí hlasného, resp. výrazného čítania adresátovi. Ukázalo sa,
že naposledy pred niekým hlasno čítali, keď mali 10 rokov (!). Tu naozaj vidíme
problém v tom, že pedagógovia nemajú dostatočné skúsenosti - výcvik, ako
správne využívať suprasegmentálne javy reči, aby čítanému literárnemu textu
dali život, dokázali vytvoriť atmosféru a vykresliť vzťahy medzi protagonistami,
28
resp. technikou hlasu a reči zachytiť ich rozhodovanie, konanie, zmeny v správaní
a rozlíšenie charakterov postáv. Skúsenosti z niekoľkoročnej praxe tiež ukazujú,
že študenti a učitelia sa obávajú vlastnej literárnej tvorby, čo vychádza z
nedostatočnej skúsenosti s takýmto tvorivým procesom. Môžeme však na základe
vlastnej praxe potvrdiť, že ak pocítia úspech z vlastnej tvorivej práce, majú z
toho nesmiernu radosť a postupne nadobúdajú istotu. Dovolíme si tvrdiť, že na
tvorivý proces s prácou s literárnym textom by sa malo vo väčšej miere
prihliadať v príprave na učiteľskú profesiu, pretože základným pracovným
nástrojom každého učiteľa je ľudské slovo a hlas, mal by mať teda aspoň v
týchto oblastiach istotu. Vychádzajme však z predpokladu, že kvalitne pripravený
učiteľ má záujem funkčne využívať prácu s hlasom a má záujem pracovať s
literárnymi textami v rovine receptívnej aj expresívnej. Takýto učiteľ môže mať
predpoklady aj pre uplatňovanie prvkov podpornej biblioterapie. Treba
pripomenúť, že nemáme na mysli biblioterapiu ako vedu, ktorá by mala byť pod
dohľadom lekára, ale biblioterapiou ako umenie, teda podpornú terapiu, ktorá
pomáha zvládať, alebo predchádzať problémom. Takáto tvorivá práca s
literárnym textom môže byť prospešná nielen pre dieťa, ale rovnako pre toho,
kto ho biblioterapiou „sprevádza“.
Učiteľ, vychovávateľ, knihovník by sa mal v každom prípade pri práci s literárnou
predlohou držať takých zásad, ako sú dokázať navodiť, vytvoriť a udržať
príjemnú atmosféru, spolu si stanoviť pravidlá, dokázať štruktúrovať stretnutie
z hľadiska organizácie, dokázať dať presné pokyny k aktivitám, dokázať deti
nepriamo (otvorenými otázkami) priviesť k možnému riešeniu problému (nedávať
návod), vystavať stretnutie na princípe kontrastu.
Pri práci s literárnym textom v rámci biblioterapie sa odporúča nasledovný
postup:
- dešifrovanie a identifikácia problému dieťaťa – učiteľ by si mal poznať
svoju triedu a svojou vnímavosťou postrehnúť problém už v jeho začiatkoch,
- výber literárnej predlohy - učiteľ by mal dokázať na základe identifikácie
problému vybrať primeraný literárny text, v ktorom by mali žiaci problém
spoznať,
- zvoliť si vhodnú metódu (v rámci individuálnej alebo skupinovej formy) – text
môže čítať učiteľka, alebo deti samy, môžeme zvoliť varianty spoločného čítania
(skôr tichého), alebo hlasného reťazením po vetách, po odsekoch, rozdelením
úloh a pod. Jedna skupina môže čítať, druhá skupina môže na základe nadpisu,
prípadne podnadpisu porozprávať alebo napísať krátky príbeh;
- štruktúrovanie aktivít – otvorené otázky, prerozprávanie príbehu, naratívna
pantomíma, stvárnenie príbehu zástupnými predmetmi, prípadne bábkami, robenie
si poznámok, využívanie umelecko-výchovných činností, čo je dôležité, mali by
byť vystavané na kontraste;
29
- nájdenie riešenia - dieťa si za pomoci učiteľa a spoluhráčov (spolužiakov)
uvedomuje, že jeho problémy môžu byť vyriešené. Riešenie problémov môže a
nemusí byť identické s udalosťami v príbehu.
Podobný pohľad na metodiku môžeme zachytiť aj u J. T. Pardecka (1993), keď
tvrdí, že biblioterapeutický proces prechádza štyrmi základnými stupňami,
ktorými sú: registrácia, výber, uvedenie a skúmanie. Registráciou v uvedenom
postupe môže byť zaznamenanie, objavenie dešifrovanie a interpretácia možného
problému. Výber treba vidieť práve v dešifrovaní problému a vybrať k nemu
vhodnú knihu, literárny text, alebo len časť literárneho útvaru. Uvedenie –
môžeme tu zahrnúť fázu, kedy participant, alebo aktér postihol prepojenie a
akési zvnútornenie s literárnym textom, resp. spoznal tam svoj problém a jeho
riešenie – spoločné prekonávanie problému aktivitami a kroky k jeho spracovaniu.
Len na krok k poetoterapii
Samostatnou oblasťou biblioterapie je
poetoterapia. Treba povedať, že sa vyskytuje
ojedinele. Jadrom alebo princípom poetoterapie je
slovesná poetika, ktorá nám otvára možnosti
spomínanej hry - hrať sa so slovom, veršom, rýmom a
zároveň nám dovoľuje lyrické experimenty. Opäť treba
pripomenúť, že v školskom kontexte nemáme na mysli
liečebnú terapiu, ale skôr špeciálnopedagogickú,
presnejšie expresívnu terapiu. V práci s básňou nám nejde o hĺbkovú vnútornú
interpretáciu umeleckého diela. Ide nám o hľadanie, objavovanie a nachádzanie
známych i nových momentov v podobe slovných spojení – metafor, personifikácií,
opozít a ďalších básnických figúr, ktoré nemusia byť nositeľom logického
významu. Tie by mali byť skôr impulzom k vytváraniu našich predstáv v podobe
obrazov na základe zvukových podnetov, ktoré rozvíjajú našu fantáziu, a v
neposlednom rade nás dokážu prekvapiť a preniesť do iného priestoru. A zároveň
by bolo dobré, aby dokázali vyvolať aj emócie radosti.
Autori, ktorí sa venujú biblioterapii, ju nerozdeľujú na poéziu a prózu, ako to
vidíme v literatúre. Hovoria o biblioterapii, ktorej nástrojom liečenia je kniha
(čítaná a písaná reč). Metodika práce s prozaickými a poetickými literárnymi
útvarmi je pomerne dosť rozdielna. Možno aj to bol dôvod, prečo sa z
biblioterapie vyvinula postupne poetoterapia. Biblioterapia kladie akcent skôr na
prácu s dejom a jeho významom literárnemu textu. Práve dej nám dáva viac
možností k rolovým hrám v podobe improvizácií alebo dramatickej hry, kde
literárny text pretvoríme do priestoru, pričom pracovným nástrojom je ľudské
telo. Súčasne rolovými hrami, prežitím príbehu, máme možnosť vytvárať časovú
následnosť, prípadne prerozprávať príbeh. V poetoterapii nejde o dejovú líniu,
30
ale skôr o hru alebo ako to nazýva P. Sloboda (2007, s. 16) „intuitívnu prácu s
rýmom, rytmom, zvukomaľbou a ďalšími básnickými atribútmi“.
Cieľom obidvoch by malo byť v prvom rade psychofyzické uvoľnenie, zbavenie sa
zábran, napätia, pričom by malo prísť k pozitívnej zmene v prežívaní., konaní a v
správaní jednotlivca. Ako uvádza P. Svoboda (2007), pri úspešnej poetoretaii by
malo dochádzať k stavu zmeneného prežívania človeka, a pri opakovaní by sme
mali zmeniť k lepšiemu konanie, aj svoje osobnostné rysy v zmysle celkovej
harmonizácie.
Od bibliopedagogiky dotykmi tvorivou dramatikou k biblioterapii
V našej pedagogickej praxi, ako sme už
naznačili, vo veľkej miere pri výchove
detského čitateľa (v škole, v knižnici) alebo v
biblioterapii (kurzy pre budúcich učiteľov a
vychovávateľov) využívame postupy tvorivej
dramatiky. V nich sú ťažiskové hry v role,
hry v situácii, interpretácie – zvukom,
slovom, pohybom, pantomímou, písmom,
kresbou, predmetmi a priestorom, a to
všetko uskutočňujeme cez improvizáciu alebo dramatickú hru. Práca s literárnym
textom dáva dieťaťu možnosť prostredníctvom umeleckého zážitku ventilovať
subjektívne prežívanie emócií, strachu, pocitov menejcennosti, neúspechu, ktoré
majú v príbehu konkrétnu podobu. E. Machková (1998) uvádza, že práve tvorivá
dramatika dáva príležitosť preniknúť do obsahu i formy literárneho diela
(príbehu) prostredníctvom osobnej skúsenosti. Na rozdiel od divadla, v tvorivej
dramatike nie je dôležitý výsledný tvar, ale proces tvorby a poznávania.
V mnohých príbehoch deti ľahko nájdu samy seba, svoje vlastné príbehy a
problémy. Vstupom do príbehu a imaginárnej roly (v role protagonistu) majú žiaci
možnosť objaviť sporné otázky, vzťahy, udalosti z prostredia, ktoré nachádzajú
vo svojej dennej sociálnej komunikácii. Dôležitú úlohu v tomto procese má učiteľ,
ktorý musí vybrať taký literárny text, aby korešpondoval s momentmi, ktoré sa
žiaka v jeho sociálnej komunikácii dotýkajú, alebo môže sa s nimi stretnúť. Sú to
rozličné udalosti z rodinného, školského alebo sociálneho prostredia, v ktorých sa
žiak ocitne a potrebuje sa rýchlo rozhodnúť, ako bude konať.
Vstupom do komunikačných situácií (i simulovaných) rozvíjame u dieťaťa sociálne
učenie, lebo tu ide o neustále premeny a zmeny kvality sociálnej stránky jeho
osobnosti. Ako základné formy sociálneho učenia sa vyčleňujú (L. Ďurič, V. Kačáni
et. al., 1992):
- napodobňovanie - preberanie určitých spôsobov správania iných ľudí,
- stotožňovanie - výrazná forma preberania vzorov správania, keď dochádza k
úplnej vedomej a nevedomej identifikácii s inou uznávanou osobou,
31
- preberanie úloh - racionálne osvojenie si určitých tvrdení, zásad, spôsobov
riešenia od iných osôb.
Tu nachádzame podobnosť s hlavnou metódou tvorivej dramatiky – s hrou v
role, ktorá tiež vychádza z námetovej hry, dokonca tu môžeme zaznamenať jej
všetky tri stupne – simuláciu, alteráciu, charakterizáciu.
Sociologický slovník (B. Geist, 1992) definuje rolu ako očakávané správanie,
ktorého nositeľ sa správa:
- ako musí – nutné (nevyhnutné) správanie,
- ako má – žiaduce správanie,
- ako môže – prístupné správanie,
- ako nesmie – neprístupné správanie.
Často vychádzame v praxi zo všetkých týchto možností správania v
improvizáciách, aby žiaci porovnaním konania zistili a uvedomili si jeho možné
dôsledky. Podmienkou však je, aby podobné aktivity s literárnym textom mali
charakter hry, teda aby menovateľom bola vnútorná motivácia a dobrovoľnosť.
Ak má ísť naozaj o hrový proces, musí v sebe obsahovať napätie, uvoľnenie a
zážitok. Tento proces si vyžaduje rovnako myšlienkové operácie, aj emocionálnu
stránku osobnosti. Pracujeme v ňom s konkrétnym priestorom, s konkrétnou
témou, ale zároveň využívame predstavivosť, ktorá nám pomáha so zvládnutím
simulovaných situácií v imaginárnom priestore. A ako upozorňuje K. Bláhová
(1996), naše kontakty a konania budú prirodzené, ak z nás vychádzajú
dobrovoľne. Tomu však predchádza - naučiť sa zvládať dva priestory: skutočný,
vymyslený. Aby sme si dokázali priestor predstaviť, k tomu nám pomáhajú úryvky
literárnych textov. Tie nás dokážu preniesť do rozličného priestoru, v ktorom
môžeme cítiť, istotu, nebezpečenstvo alebo vnútornú pohodu, či bezpečie až
lásku.
Kľúčom k vhodnému výberu literárneho textu je snaha porozumieť detskému
mysleniu, jeho optike a záujmom. Vhodne vybraný literárny text môže učiteľovi
do istej miery pomôcť minimalizovať negatívne javy, s ktorými sa stretáva na
vyučovaní. Vôbec nemusí ísť o (pre nás dospelých) vážne problémy dieťaťa/žiaka,
triedy. Ale pre dieťa, keďže sa s nimi stretáva v živote prvýkrát, ich právom
treba za vážne pokladať a venovať im náležitú pozornosť. Môže ísť o tieto
(ne)riešené problémy školáka:
-
odmietanie spolužiakmi,
predbiehanie na obede,
absencia značkového oblečenia,
klamstvo zo strachu,
vyhováranie sa,
nedodržanie pravidiel,
strach zo sólo hlasného čítania,
32
- rozmaznaný spolužiak,
- krádež v triede,
- neistota vo vlastné schopnosti,
- strach z pomýlenia sa v diktáte,
- vysmievanie spolužiakmi,
- lakomstvo,
- šikana.
Učiteľ by mal mať prehľad v literatúre pre deti a mládež, aby vedel, po akej
knihe, literárnom texte siahnuť. Navyše by mal poznať čitateľské záujmy žiakov,
aj z hľadiska ich vekových osobitostí. E. Machová (1998) aj v súvislosti s
prístupom tvorivej dramatiky k literárnemu textu upozorňuje na výhody a
nevýhody práce s literárnym textom. Tieto výhody a nevýhody sa pokúsime
priblížiť smerom k biblioterapii. Za výhody môžeme považovať:
- výber literatúry – dieťa rozumie myšlienke, dej má dynamiku a dieťa v ňom
nájde protagonistou, ktorého trápi rovnaký problém, dej sa odohráva v prostredí,
ktoré si dokáže dieťa predstaviť, ak má dej spád, výhodu môžeme vidieť aj v
čase;
- rozvoj osobnosti – literárny motív ponúka deťom pohľad z viacerých uhlov na
riešený problém, a to prispieva k ich kultivovanosti a sociálnej vnímavosti, majú
možnosť sa vcítiť aj do iných postáv, ktoré sú v deji do riešenia problému
zaangažované, vyskúšať si ich spôsoby vyjadrovaniam (slovom, neverbálne), ich
spôsoby konania,
- riešenie problémov – literárny obraz autorka nazýva „duševnou maskou“
aktuálneho problému, túto výhodu možno vidieť ako podstatu biblioterapie v
prístupe tvorivou dramatikou,
- rozvoj poznania – prostredníctvom vstupu do simulovaných sociálnych situácií,
má žiak možnosť vnímať, pozorovať, hodnotiť rozhodovanie, správanie, konanie
iných účastníkov hry, pričom si uvedomuje nutnú podmienku komunikácie –
odlišnosť charakterov ľudí a teda aj odlišnosť riešenia situácií,
- sebapoznávanie – konfrontáciou s inými účastníkmi v hre, alebo s literárnym
hrdinom žiaci zistia, že sa riešený problém sa možno pozrieť aj z inej strany, čo
obohacuje našu duševnú stránku,
- rozvoj fantázie – pri rozhodovaní v simulovaných alebo reálnych situáciách si
dokáže žiak skôr predstaviť, aké môžu byť dôsledky nevhodného konania,
prípadne môžeme hovoriť o výhode, ako o upokojení alebo navodení príjemných
predstáv na základe čítania literárneho textu, alebo o rozvíjaní kladných emócií
prostredníctvom vlastnej literárnej (lyrickej, epickej) tvorby, ktorá vznikla
napríklad hrou so slovom.
33
Ako nevýhody sa môžu objaviť:
- náročnosť výberu – ako sme uviedli, učiteľ musí byť zorientovaný v literatúre
pre deti a mládež, aby dokázal pružne reagovať na rozličné situácie výberom
primeranej literárnej predlohy,
- sústavnú prácu – permanentne treba sledovať literatúru a systematicky
využívať aktivity, aby bol učiteľ pripravený na možné úskalia, ktoré môže
priniesť literárny text, alebo zloženie skupiny, prípadne jej (ne)záujem,
- náročnosť prípravy – náročnosť treba vidieť v dramaturgickej príprave s
literárnym textom, nielen v jeho výbere, ale aj vo výbere a štruktúrovaní aktivít
vzhľadom na riešený problém a zloženie skupiny, jej klímu,
- možnosť omylu – omylu sa dá predísť, ak nebudeme vidieť problém našimi
očami, ale pokúsime sa naň pozrieť, aj očami detí, môže to spôsobiť jeho
skreslenie, zľahčenie problému, vzdialenie.
Skôr, ako siahneme po literárnej predlohe, ktorú využijeme na čítanie žiakom,
aby sme uvoľnili napr. napätie v triede, alebo zvolíme aktivity na vlastné tvorivé
rozprávanie, čítanie a písanie, musíme vychádzať z edukačného cieľa. Rovnako
treba brať do úvahy záujmy a vek žiakov. Kritériom pôsobivosti literatúry je
životnosť hrdinov. Nie sú vzormi pre bezchybné správanie, ale odrážajú
vlastnosti normálnych detí s ich prednosťami, ale aj s detským omylom,
zvedavosťou a nezbednosťami. Literárne diela deťom pomáhajú všímať si, vidieť
dobro a krásu v živote a byť, podľa svojich schopností, aktívnym účastníkom ich
utvárania.
Biblioterapia môže byť prospešná rovnako pre žiaka, aj pre učiteľa
Naše skúsenosti s expresívnou oblasťou
biblioterapie už niekoľko rokov ukazujú, že
spontánnosť a radosť z vlastnej tvorivej činnosti
dodáva nielen žiakom, ale rovnako učiteľovi chuť a
odvahu pustiť sa do nových experimentálnych
postupov v hre so slovom, veršom, témou, dejom,
postavami.
Ako príklad uvedieme našu hru s rytmom a rýmom.
Úlohou detí bolo vystúpiť na stoličku „akože na rozhľadňu“, pozerať sa do diaľky
a tvoriť rýmy na slová: Vidím čo ako čo… Deti sa postupne pri jednotlivých
rýmoch menili, podľa toho, kedy komu čo napadlo. Vytvorili báseň:
Hra s rýmom
Vidím školu ako colu,
vidím dom ako strom,
vidím skriňu ako sviňu,
vidím kvet ako svet,
cítim dym ako rým.
34
Ďalším príkladom je báseň ktorú mali vytvoriť študenti, ak mali k dispozícii štyri
slová – tie si vybrali náhodne pexesom:
Dúha, komín, lienka, slnko
Za slnkom sa objavila dúha,
ale bola krásna! Fú-ha!
Lienka rýchlo odletela z komína
a zostala tam dúha, sama, jediná.
Pri hre so slovom si treba uvedomiť, že hra s nonsensom, s rýmom, rytmom je
proces, ktorý nám prináša radosť a uvoľnenie a odhalí nám mnohé naše nepoznané
kvality. V škole vôbec nemusí ísť o biblioterapiu, ale len o tvorivý proces,
príkladom je tiché, hlasné, výrazné, estetické alebo umelecké čítanie, ktorým
chceme vychovávať nielen aktívneho čitateľa, ale odkryť mu, čo môže priniesť
čítanie. Treba využívať rozličné formy: číta učiteľ, číta dieťa (hlasno, ticho),
ticho si číta alebo počúva celá trieda, žiaci čítajú postupne, na pokračovanie,
žiaci dopĺňajú text, žiaci sa hrajú s literárnym motívom, veršom, vymýšľajú
literárne figúry, hrajú sa so slovom (individuálne, v skupinách), využívajú rolové
hry na vyjadrenie situácií, priestoru a pod. V takejto tvorivej práci môže dieťa
objaviť seba, svoje schopnosti a môže ňou získať odvahu a istotu v komunikácii,
lebo nepodporujeme v ňom obavy, že niečo pokazí.
Už na dieťa predškolského veku pôsobí upokojujúco, keď si ho vezmeme na
kolená a spoločne čítame a ukazujeme si práve čítané riadky a spoločne čítame z
ilustrácií tzv. metóda lona. Rovnako je inšpiratívne a upokojujúce pre dieťa, keď
vidí rodiča v tichosti si čítať vo svojom priestore knihu a dieťa sa môže pri ňom
pokojne hrať, pretože mu rodič svojou činnosťou vytvára priestor bezpečia.
Literatúra a biblioterapia sú teda navzájom úzko prepojené. V tomto zmysle B.
Kováčová (2006) hovorí o interaktívnom procese, v ktorom vybraný literárny text
(alebo kniha) umožňuje dieťaťu získať obraz reálne sa vyvíjajúcej osobnosti, t.j.
dieťa má možnosť identifikovať sa alebo sa stotožňovať s niekým, niečím.
Prostredníctvom uvedeného procesu umelecký text prispieva k morálnoosobnostnému rastu v zmysle chápania reality, eliminovania strachu, prehlbovania
sociálneho cítenia a empatie.
Už od predškolského veku treba deťom čítaním odhaľovať, že v knihe môžu
nájsť podobných kamarátov, ako majú ony, že aj z nich niektorí riešia podobné
problémy, s ktorými sa stretávajú aj ony v materskej škole – neobľubujú nejaké
jedlo, nechce sa im spať, špárjú sa v nose, nechce sa im umývať, obliekať,
vymýšľajú prezývky, niekto je lenivý, vysmievajú sa mu, stratia sa prezuvky, alebo
pani učiteľka je nahnevá a pod. Aj toto môžu byť pre dieťa problémy, o ktorých
sa dospelí s ním nerozprávajú, z časových alebo iných dôvodov. Ale v literatúre
môže nájsť dieťa za po moci učiteľky cesty k riešeniam, ktorými môže
nadobudnúť istotu a odvahu sám si s problémom pomôcť, vynájsť sa.
35
Záver
Kontakt a komunikácia s knihou rozvíja celú našu osobnosť. Do určitej miery
nás môže pripraviť na sociálnu komunikáciu, pretože sa v budúcnosti môžeme
ocitnúť v podobnej situácii ako literárny hrdina. Literárni hrdinovia nás svojim
charakterom a konaním priam provokujú k zaujatiu vlastných postojov. Aj na
hodinách literárnej výchovy odporúčame venovať pozornosť tomu, aby žiaci
dokázali porovnať a zhodnotiť svoje reálne alebo čitateľské skúsenosti so
situáciami a konaním literárnych hrdinov práve čítaného literárneho textu.
Môžeme im tak ukázať, že v knihe sa dajú nájsť rozličné „návody“ a pomoc, ako
sa dostať z pre nich komplikovaných situácií. Musíme im ukázať, že proces
experimentovania so slovom, veršom, príbehom je niečo zábavné a napínavé
zároveň.
Zoznam bibliografických odkazov:
1. BACH, R. - Čajka Jonathan Livingston, Gardenia 1999
2. BLÁHOVÁ, K. 1996. Uvedení do systému školní dramatiky. Praha : IPOS, 1996.
83 s. ISBN 80-7068-070-9.
3. ČAPEK, K. 1958. Povídky z jedné kapsy. Povídky z druhé kapsy. Praha :
Československý spisovatel, 1958. 313 s.
4. ĎURIČ, L., KAČÁNI, V. et. al. 1992. Učiteľská psychológia. Bratislava : SPN,
1992. 374 s. isbn 80-08-00433-9.
5. ENDE, M. 2001. Nekonečný příběh. Praha : Albatros, 2001. 395 s. ISBN 8000-00957-9.
6. GAVORA, P. Školská gramotnosť verzus funkčná gramotnosť. In: Slovenský
jazyk a literatúra v škole. 1998/1999, č. 5 – 6, s. 143 – 147. ISSN 1335-2040.
7. GEIST, B. 1992. Sociologický slovník. In. KOLLÁROVÁ, D., BENEŠOVÁ, M.
Tvorivá dramatika pre stredné školy. Bratislava : SPN, 2002. s. 10. ISBN 8008-03307-X.
8. HÝBLOVÁ-PILARČÍKOVÁ, S. 1997. Biblioterapia. Liptovský Mikuláš : vlastným
nákladom, 1997, 60 s. ISBN 80-97875-4-3.
9. JANCZAK, B. 2004. Biblioterapia – teória i praktyka. In Biuletyn EBIB. 2004,
č. 1. [cit. 2005-12-21]. Dostupné na
http:/ebib.oss.wroc.pl/2004/52/janczak.php
10. JANCZAK, B. 2006. Biblioterapia - Teória a prax. In. Knižnica. 2006, č. 2,
s. 7-10.
11. KOLLÁROVÁ, D. 2005. Metóda tvorivej dramatiky a výchova detského
čitateľa. Bratislava : Renesans. 2005, 90 s. ISBN 80-968427-6-5.
12. KOVÁČOVÁ, B. 2006. Biblioterapia. In Pán učiteľ, 2006, roč. 1, č.5, s.28-29.
ISSN 1336-1996.
36
13. KRUSZEWSKI, T. Biblioterapie - léčba četbou. In. Čtenář. 2008, č. 07.
Dostupné online: <http://ctenar.svkkl.cz/clanky/2008-roc-60/07082008/tema-biblioterapie-lecba-cetbou-43-196.htm> [cit. 2009-08-22]
14. KULKA, J. - Psychologie umění, Grada 2008
15. MACHKOVÁ, E. 1998. Úvod do studia dramatické výchovy. Praha : IPOS,
1998. 199 s. isbn 80-7068-103-9.
16. MARTINS, C. D. La biblioterapia aplicada a pacientes con Consumo
problematico de sustancias psicoactivas: experiencia. 2009. Dostupné online:
<http://www.bibliotecahospitalaria.com/?p=291> [cit. 2009-08-22]
17. PARDECK, J. T. 1993. Literature and adoptive children with disabilities. In
Early Child Development and Care. č. 91, 1993, 33-39 s.
18. RŮŽIČKA, J. 1996. Místo a posláni psychoterapie v dnešní době. In.
Psychiatrie I: Sborník přednášek. Praha : Triton, 1996. s. 9-21. ISBN
80-85875-16-0.
19. SAINT-EXUPÉRY, A. 1999. Malý princ. Bratislava : Cesty. 94 s. ISBN
80-7181-262-5.
20. SAKÁLOVÁ, E. 1995. Súčasné trendy knižničnej práce s deťmi a mládežou.
In: Knižnice a informácie. roč. 29, 1997, č. 5, s. 185-198. ISSN 1210-096X.
21. SVOBODA, P. 2007. Poetoterapie. Olomouc : UPOL, 2007. 187 s. ISBN 97880-244-1682-3.
22. VÁŠOVÁ, L. 1995. Úvod do bibliopedagogiky. Praha : ISV. 1995. 132 s. ISBN
80-85 866-07-2.
23. VÁŠOVÁ, L. 2005. Biblioterapie. Dostupné online:
<http://sigma.nkp.cz/F/LHCQ8CE8D6UIITXKX4BE6MGJ7SKXB8V692YE8SAE
NDTUBDAQ9V-17253?func=full-setset&set_number=090989&set_entry=000001&format=999> [cit. 2009-08-21]
24. WILSONOVÁ, J. 2005. Príbeh Tracy Beakerovej. Bratislava : Slovart. 2005,
158 s. ISBN 80-80850-43-7
25. http://www.mamaaja.sk/rodinny-zivot/zivotny-styl/biblioterapia-liecbaprostrednictvom-knih/
Zaujímavé stránky:
http://www.kniznicatrnava.sk/files/files/Publikacie/Biblioterapia/holoubkova_pr
ezentacia.pdf
http://www.kniznicatrnava.sk/files/files/Publikacie/Biblioterapia/kollarova.pdf
Miroslava Miková
Martin Šuraba
Dana Kollárová
37
Z NAŠICH KNIŽNÍC
OBECNÁ KNIŽNICA V ČIERNOM BALOGU A VEREJNOSŤ
Naša knižnica má neuveriteľných
54 rokov. Ja som za tieto roky v
poradí štvrtou knihovníčkou, čo je,
myslím si, veľmi pekné umiestnenie.
Každá z nás knižnicu obohatila o rôzne novinky a podpísala sa aj na vzhľade
knižnice.
Práca v knižnici je naozaj zaujímavá, rozvíja vedomosti, zručnosti,
všímavosť, obratnosť a v neposlednom rade vzťahy s ľuďmi. Tu v knižnici sa
človek môže imaginárne pohybovať v rôznych žánroch, dokáže „cestovať“ po
celom svete, stačí len otvoriť ktorúkoľvek knihu.
Keďže som nastúpila v období, kedy knihy pomaly, ale isto zatieňuje výpočtová
technika, snažím sa ísť s dobou a našu knižnicu obohatiť aj o tieto technické
vymoženosti. Knižnica od roku 2005 pracuje s programom KIS MaSK, vďaka
čomu máme perfektný prehľad o knihách v knižnici a výpožičkách. Moja
predchodkyňa začala so zverejňovaním knižných noviniek na obecnej stránke,
s čím ja pokračujem v jej stopách. Ďalej bolo mojou snahou zútulniť miestnu
knižnicu, preto som navrhla a vďaka Obecnému úradu Čierny Balog aj zrealizovala
premaľovanie priestorov knižnice a opravu osvetlenia. V budúcnosti plánujem
výmenu nábytku čitateľského kútika za pohodlnejšie. Keďže svet žije internetom
a WiFi pripojenie je takmer všade, ani naša knižnica nie je výnimkou. Čitatelia
majú k dispozícii bezplatné pripojenie sa na knižničnú WiFi, a taktiež môžu pri
práci v knižnici použiť aj knižničný notebook. Ďalej som sa snažila o zverejnenie
ONLINE katalógu, čo sa tiež podarilo. Presný postup je zverejnený na obecnej
stránke : www.ciernybalog.sk a na Facebooku. Naša mládež žije sociálnou sieťou
Facebook, a aby som sa aj ja im priblížila, vytvorila som tu stránku: Obecná
knižnica Čierny Balog, kde pravidelne zverejňujem knižné novinky, ale aj pozvánky
na rôzne akcie v kultúrnom dome, kde sa
knižnica nachádza. Čitatelia využívajú
touto formou aj možnosť opýtať sa na
knihu, poprípade zarezervovať si ju.
Technika sa zlepšuje zo dňa na deň a ja sa
budem snažiť zlepšiť, zviditeľniť knižnicu
aspoň nejaký krok za krokom, ale nato
musím predovšetkým chcieť a ja chcem.
Mária Muránska
38
PREČÍTAJME SI
SKLENKA, Vladimír
LEXIKÓN OBCÍ A ICH PAMIATOK
Centrum pre rozvoj cestovného ruchu, 2014
Publikácia "Lexikón obcí a ich pamiatok Banská Bystrica a
okolie" príťažlivým spôsobom podáva historický a
faktografický prehľad o meste pod Urpínom vrátane jeho
mestských častí - Radvane, Sásovej, Rudlovej, Iliaša,
Kremničky, Kostiviarskej, Jakuba, Senice, Uľanky, Podlavíc,
Skubína, Kráľovej či Rakytoviec. Na 90 stranách knihy sa čitatelia dozvedia aj o
ďalších 15 obciach z okolia mesta a Banskobystrického okresu, či už ide o Staré
Hory, Španiu Dolinu, Donovaly, Tajov, Kynceľovú, Vlkanovú alebo Hronsek.
OLEJOVÁ, Janka
NEMÔŽEM MAŤ VŠETKO, KAM BY SOM TO DALA
Básnická zbierka Janky Olejovej - Nemôžem mať všetko, kam by
som to dala
PÁLEŠ, Marcel
MALÝ PRÍBEH VEĽKEJ NÁDEJE
Banská Bystrica : NULA, 2014
Kniha inšpirovaná skutočným príbehom mladej ženy, ktorá sa
musela popasovať so zákernou zhubnou chorobou. Nesie v sebe
silné posolstvo – nádej.
MAGULA, Milan
KOLOVRAT
Banská Bystrica : DALI-BB, 2014
Kniha Kolovrat je určená všetkým, ktorým nie je osud
Slovenska ľahostajný. Autor v nej retrospektívnym pohľadom
glosuje udalostí rokov 1990 až 2014. Ako nestranný
pozorovateľ porovnáva a pýta sa. Seba aj čitateľa.
39
INFORMÁCIE
Kognitívna aktivácia seniorov - Tréning pamäte seniorov
Každý z nás mal už niekedy v živote pocit, že
stále niečo zabúda, zle sa sústredí, alebo že sa mu
zhoršuje pamäť. Toto je spôsobené nielen hektickou
dobou, ktorú žijeme, veľkým časovým tlakom
a stresom, ale v neposlednej rade to poukazuje na to,
že svoju pamäť skôr zanedbávame, ako
precvičujeme. Veď koľkí z nás, pri sčitovaní viac ako dvoch čísel, vyťahujeme
kalkulačku, telefónne čísla si hneď ukladáme do mobilov, či si zapisujeme, a do
obchodov chodíme so siahodlhými zoznamami, čo treba kúpiť. Odborníci už
dávnejšie zistili, že pamäť je ako telo, keď sa s ním nepracuje, ochabne. Vo svete
sú kognitívne tréningy rozšírené, postupne sa presúvajú z medicínskeho
prostredia smerom k bežnej seniorskej populácii. Pojem kognitívny tréning, ako
dôležitá aktivita mentálnej zdatnosti sa začína udomácňovať aj u nás.
Na základe veľmi dobrých skúseností pracovníkov knižníc v Čechách sa aj
knihovníci na Slovensku rozhodli pracovať so seniormi v rámci skvalitnenia ich
života. Jednou z aktivít je aj kognitívna aktivizácia seniorov, ktorá spočíva
v aktivácii pamäte krátkodobej, dlhodobej, pozornosti, koncentrácie a myslenia.
Začiatkom roka bola Konferencia knihovníkov v Žiline, kde sme boli oboznámení
s projektom Vzdelaní knihovníci = spokojní návštevníci. Tento projekt vypracovala
Slovenská asociácia knižníc v roku 2013. Po schválení projektu MK SR, na základe
vzdelania, práce s čitateľmi a komunitnej činnosti bolo vybraných 12 knihovníkov
z knižníc celého Slovenska na absolvovanie vzdelávacích kurzov: "Kognitívna
aktivizácia seniorov", ktorý sa konal v Centre MEMORY na Mlynarovičovej 21, v
Bratislave – Petržalke v termíne: 19.8. 2013 do 23.8. 2013, končil záverečnými
skúškami a každý absolvent obdržal certifikát s celoslovenskou platnosťou.
Druhá etapa vzdelávanie sa konala pod názvom : Modul II. : "Rozvoj trénerského
potenciálu v oblasti kognitívnej aktivizácie seniorov" v termíne: 30.9.-4.10.2013
v Centre MEMORY, taktiež končil záverečnými skúškami s obdržaním certifikátu
s celoslovenskou platnosťou. Jeden cyklus
tréningov pamäte má desať sedení, každé
sedenie trvá 90 minút, počet zúčastnených
je 12 – 15 seniorov.
Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej
Bystrici, v zastúpení pracovníčky knižnice
Mgr. Zdenky Chalachanovej, prvýkrát
realizovala Kognitívnu aktivizáciu seniorov v mesiacoch: október - december 2013
40
na pobočke Karpatská 3 v Sásovej . Po dobrých skúsenostiach a na základe
požiadaviek od seniorov sa vedenie VKMK rozhodlo pokračovať v tréningoch aj
v roku 2014 a svoju činnosť rozšíriť aj na iné pobočky. Už v stredu 8.1.2014 bolo
pokračovanie ďalšej série lekcií tréningu pamäti v Sásovej. Od tej doby Knižnica
Mikuláša Kováča uskutočnila jeden ucelený cyklus tréningov na pobočke Okružná,
jeden na pobočke Lazovná. Celkove absolvovalo tieto tréningy pamäti 53 seniorov.
V mesiaci september – október 2014 sa chystajú znovu kurzy pamäti na
pobočkách na Karpatskej ul.,v pobočke na ul.Lazovná pre členov klubu dôchodcov
Harmónia a od 20.10.2014 na pobočke Okružná pre členov klubu dôchodcov
Aksen.
Odozvy našich seniorov:
„Do krúžku tréning pamäti seniorov som len začala chodiť a som
ním nadšená. Páčia sa mi postupy pre aktivovanie pamäti, ktoré sú
vedené hravou a zábavnou formou. Veľmi milá a príjemná je
aj naša vedúca pani Zdenka,“ pani Soňa.
„Rada som v tomto kolektíve, je dobrá atmosféra, možnosť
precvičiť si pamäť, pohotovosť mysle, dozvieme sa aj nové
veci, ktoré som nepoznala. Je to super !!!,“ pani Janka.
„Osvieženie pamäte vo výbornom kolektíve so senzačnou
trénerkou,“ pani Katka
„Precvičenie pamäti v kolektíve rovnocenných osôb mi prospieva
nielen rozumove ale aj duchovne,“ pani Nora.
„Cvičenie pamäte je pre mňa dôležité z niekoľkých dôvodov : je
skvelá spoločnosť a tréning je robený zábavnou formou, zlepšujem
si koncentráciu a pohotovosť, musím si namáhať krátkodobú a
dlhodobú pamäť a zároveň si hodnotím svoje reakcie,“ pani Mirka.
„Tréning pamäti ma veľmi zaujal, boli precvičené pohybové
zručnosti drobného svalstva rúk. Zručnosti pamäti, pozornosti,
pohotovosti a rečových zručností. Rýchla reakcia a postreh
na slová a mená miest, príslovia v písomnom prejave.
Veľmi sa teším na ďalšie stretnutie,“ pani Viera.
Mgr. Zdenka Chalachanová
[email protected], Verejná knižnica Mikuláša Kováča Banská Bystrica
41
Exkurzia Spolku slovenských knihovníkov v Ružomberku
Krajská pobočka Spolku slovenských knihovníkov v Banskej Bystrici
každoročne organizuje pre svojich členov odbornú exkurziu do niektorej
slovenskej alebo zahraničnej knižnice a prehliadku ďalších pamiatok, prípadne iný
kultúrny program.
Tento rok bola 10.6.2014
zorganizovaná návšteva novopostavenej
Univerzitnej knižnice Katolíckej univerzity
v Ružomberku. Knižnica bola slávnostne
otvorená a sprístupnená študentom
Katolíckej univerzity a verejnosti vlani. Ako
nová stavba využíva najmodernejšie
technológie nielen v architektúre, ale aj v
technickom vybavení knižnice. Interiér zdobia vkusné farebné mozaiky
akademických maliarov, ktoré zjemňujú strohosť modernej stavby. Prakticky
všetko je automatizované, čitatelia si sami môžu knihy vrátiť aj vypožičať
prostredníctvom troch selfcheck terminálov. Na prízemí je registračný pult,
dotykové terminály do online katalógu knižnice, fond odborných periodík a tlače,
všeobecná literatúra.
Budova má tri poschodia s dostatkom miesta na štúdium
v otvorených aj samostatných študovniach, fond je usporiadaný
podľa študijných odborov univerzity. K nahliadnutiu sú
k dispozícii aj všetky diplomové práce študentov univerzity
a publikačná činnosť pracovníkov univerzity.
Knižnica má aj oddychové zóny – malú galériu s výstavou
obrazov, kaviareň a predajňu kníh Don Bosco. Časť fondu
knižnica získala aj zo súkromných darov sponzorov, podľa
ktorých má na poschodiach pomenované „námestia“ a „ulice“.
V najbližších letných mesiacoch čaká knižnicu sťahovanie knižničného
fondu do skladových priestorov v suteréne, nakoľko len nedávno ho dokončili
a fond je doposiaľ uložený v kartónoch.
V knižnici pracuje 14 profesionálnych knihovníkov, využívajú aj pomoc
brigádnikov z radu nezamestnaných a študentov, ktorí majú o túto prácu záujem.
Po individuálnej prehliadke Ružomberka bol naplánovaný výstup na hrad
Likava, kvôli nepriaznivému počasiu bol zrušený. Nasledujúcou zastávkou bola
blízka obec Vlkolínec, ktorá je zapísaná ako kultúrna pamiatka v zozname
UNESCO. Návštevou dediny sa exkurzia skončila.
Katarína Matúšková
42
MDT:
NÁZOV:
VYDAVATEĽ:
ZOSTAVILA:
ZODPOVEDÁ:
VYDANÉ:
021
Knihovnícke informácie č. 38 – 39 /2014
Verejná knižnica Mikuláša Kováča
v Banskej Bystrici
Mgr. Silvia Čorbová
Mgr. Peter Klinec
Október 2014
43
Download

č. 38 – 39 /2014 - Verejná knižnica Mikuláša Kováča Banská Bystrica