Naše Dubovce
Naše Dubovce
1. ročník 2. číslo 2011
Dobrý deň, vážení spoluobčania
A opäť (alebo konečne) sa Vám dostáva do rúk náš spoločenský občasník.
Hoci sú prázdniny a leto v plnom
prúde, my sme vôbec nezaháľali a
urputne sme pre vás písali reportáže
a rozhovory, fotili všetky spoločenské
akcie (a že ich nebolo málo sa sami o
chvíľu presvedčíte), zháňali materiály
a oslovovali ľudí, ktorí sa nám zdali
niečím zaujímaví, pričom sme bohužiaľ neraz narazili na zvláštne povahy
tých z Vás, ktorí sa vyhovárali na svoju
vlastnú zaneprázdnenosť, potvrdili
nevraživosť voči niekomu či doslova
neboli ochotní sa s nami stretnúť a
porozprávať, prípadne sa odvolali
na nefunkčnosť našich emailových
adries, prepisovali rukopisy, naháňali
tých, čo nám sľúbili prispieť článkom...a robili ešte tisíc iných vecí, ktoré
nás momentálne ani nenapadajú. Do
nášho objektívneho spravodajstva na
žiadosť niektorých z vás prinášame
aj „bulvárnu“ rubriku s názvom „Čuli
sme dobre?“, kde budeme overovať
žhavé miestne klebety.Nakoniec sa
nám podarilo „nášmu druhorodenému
dieťaťu“ dať konečnú podobu a tak ju
teraz držíte v rukách.
Želáme Vám príjemné čítanie.
Redakčná rada
V čase prípravy nášho občasníka sme
požiadali o rozhovor starostku obce pani
Mgr. Danku Mikulovú. Jej odpovede
prinášame v nasledovnom texte
Pani starostka, uplynul polrok, čo
pôsobíte na poste starostky obce
Dubovce. Ako tento čas hodnotíte?
Za tento čas sa v živote jednotlivca
veľa zmení a udeje. Ale nastoliť radikálnu zmenu činnosti celého systému
ovplyvňujúceho život všetkých občanov obce, zmeniť zaužívané postupy smerom k prosperite a rozvoju
vyžaduje dlhší čas. Mám veľkú túžbu z
Duboviec budovať výnimočnú a malebnú dedinku. Všetky moje kroky sú
vedené k tomuto cieľu. Ale ako som už
povedala na začiatku, je to vízia, ktorej
prvé výsledky budú vidieť o niekoľko
rokov. Ak budeme pokračovať systematicky, cieľavedome a predovšetkým
trpezlivo, bude to stáť za to. Na začiatku som urobila analýzu a pokúsila
sa odpovedať na otázky: aká bola a je
súčasná tvár našej dediny? Má naša
dedina dušu? Akú tvár a dušu majú
mať Dubovce? Odpoveď som našla v
Programe obnovy dediny.
Čo to znamená v praxi?
V priestore našej dediny vidím vysoký
potenciál na budovanie modernej
vidieckej spoločnosti na báze využíva-
nia nových postupov a uchovávania
tradícií. Z Duboviec budeme vytvárať
sebavedomú dedinu, hrdú na svojich
predkov a históriu, ale aj na súčasnosť.
Sústredíme sa na zachovanie vidieckych a kultúrnych hodnôt a ich obnovu v duchu tradícií a miestnej identity,
rešpektujúc požiadavku mladých ľudí
na modernosť. K spolupráci pri plnení
uvedeného cieľa sme pozvali vynikajúcich slovenských architektov – Ing.
Annu Dobruckú a Ing. arch. Štefana
Šlachtu so svojimi tímami.
To sa vám ako podarilo? Získať pre
Dubovce tak významných odborníkov?
Spolu s pani Katkou Ondrušovou sme
mali šťastie, že počas predchádzajúcich pracovných pôsobení sme sa s
menovanými zoznámili. Veľkým pozitívom je, že prinášajú nové odborné
hľadiská, príklady. Už sme absolvovali
niekoľko spoločných konzultácií a
obhliadok obce. Na základe našich
predstáv a odporúčaní sa vytvára
projektová dokumentácia. Chceme
sa vyvarovať chýb, ktoré by nás mohli
mrzieť. Našim zámerom je vytvorenie
1
pevného základu, na ktorom sa bude
dať budovať a zabezpečovať rozvoj.
Čo sa raz vytvorí, aby to malo dlhoročnú trvácnosť, obsahovalo estetické
hľadiská. Možno si to málokto uvedomuje, ale túto fázu prác považujeme
za najzásadnejšiu, i keď pre občana
najmenej viditeľnú.
Spravodajstvo
Aké sú koncepčné ciele projektovej
dokumentácie?
V koncepcii sme stavili na originalitu obce a jej celkovú pozitívnu atmosféru, kvalitu životného
prostredia. Obsahuje tieto prvky:
zabezpečiť súlad starého a nového,
čitateľný prejav stavebného poriadku a snaha rešpektovať regionálnu
architektúru v novej výstavbe, čistota
a celkový vzhľad dediny, obnova
objektov, drobná dedinská architektúra, ochrana prírodných a kultúrnych lokalít, podmienky na verejné
spoločenské stretnutia, podmienky na
šport a oddych, vybudovanie miestnej
atraktivity,
- pri výsadbe zelene propagovať staré
a krajové odrody, verejné priestranstvá udržiavať ako záhradku,
- pre správnu likvidáciu odpadov zriadiť z b e r n ý d v o r,
- riešiť vodné toky v obci tak, aby spĺňali pôvodnú funkciu.
Spomínate vybudovanie miestnej
atraktivity. Čo tým myslíte?
Atraktivita znamená niečo výnimočné, nevšedné. Ja som výnimočnosť
pre Dubovce našla v našom rodákovi
Jankovi Havlíkovi. Kto mal možnosť
zoznámiť sa s jeho životom mi určite
dá za pravdu, že môže slúžiť ako vzor
morálnych hodnôt pre mladú generáciu, ale aj pre nás skúsenejších. Preto
jeho odkazu bude venovaná medzinárodná konferencia, ktorá sa uskutoční
22. októbra 2011. Na tejto konferencii
okrem iného chceme predstaviť projekt parku – oddychovej zóny s krížovou cestou - ktorý bude venovaný
Jankovi. Už dnes máme hotové všetky
koncepčné zámery. Veľmi sa teším na
realizáciu. Dúfam, že do konca môjho
volebného obdobia, s podporou spoluobčanov, to stihneme.
Presadzujete tradičnú
architektúru. Prečo?
Pre jej krásu, čistý stavebný štýl, ekonomickosť, originalitu. Tradičná architektúra dediny vládne storočiami, ostáva
platným trendom nadradeným móde a
modernizmu. Mám snahu podporiť silu
našej dediny zdôraznením jej jedinečnosti, špecifík vznikajúcich dlhoročným vývojom. Aj touto cestou bude naša dedinka
získavať „dušu“, ktorá môže byť atraktívna
pre mnohých obyvateľov a návštevníkov.
Vráťme sa k otázke výstavbe nových
rodinných domov. Už ste začali pracovať na tejto problematike?
Je to problematika, ktorej sa venujem od nástupu do funkcie. Sťažené
podmienky sú v tom, že obec Dubovce v čase keď som preberala funkciu,
nemala k dispozícii ani jeden stavebný
pozemok, nemala lokalitu určenú
pre individuálnu bytovú výstavbu,
nebola vypracovaná urbanistická
štúdia, či územný plán, čo tvorí základ
pre tvorbu stavebných pozemkov.
Samozrejme, dalo by sa vyhovárať na
nepriaznivú situáciu a byť nečinná.
Všetky okolnosti by to pripúšťali. Nie
je to však môj štýl práce a riadenia.
Idem aj cez prekážky. Musím priznať,
že tých je „neúrekom“. V tejto oblasti je
mi nápomocná zástupkyňa starostky
Katka Ondrušová. A tak sa môžeme
pochváliť, že sú už vytypované tri
lokality, robia sa zameriavacie práce,
konzultujeme s architektmi, a postupne sa pracuje na urbanistickej štúdii.
Pani starostka, priznávame, že za
krátky čas je urobený veľký kus práce. Ale máme tu mladých ľudí, ktorí
by chceli začať stavbu v krátkom
čase. Akú odpoveď máte pre nich?
Bola by som veľmi šťastná, keby
záujemcovia o stavebné pozemky boli
trpezliví a trvali na svojom rozhodnutí
postaviť dom v Dubovciach. Zatiaľ by
si mohli ušetrené peniaze uložiť na
termínový vklad s dobrým úrokom,
čím by získali finančnú výhodu oproti
úveru, či pôžičke. Úplne chápem aj
ich netrpezlivosť. Sama si spomínam
na trampoty, keď sme sa s manželom
rozhodli zostať v Dubovciach a len s
veľkými problémami sme získali pozemok. V tej dobe sa to zdalo neriešiteľným problémom. Hovorí sa „ trpezlivosť ruže prináša“. Sme toho svetlým
príkladom. Tak ako som cieľavedome
išla po získaní nášho pozemku, som
odhodlaná pracovať pre našich
spoluobčanov. Je to jediná cesta ako
zastaviť vymieranie našej dediny.
V koncepcii hovoríte o celkovom
vzhľade dediny. Vy nie ste spokojná?
Zdá sa mi, že dedinský človek si zvykol
žiť v dedine bez vizuálnej príťažlivosti.
To, čo bolo dobré pred desaťročím,
dnes už nevyhovuje. Určite by sme
mali byť kritickejší, prebudiť v sebe
hodnotiaci pohľad na svoju dedinu.
Samozrejmosťou by mala byť aktivita
a nadšenie každého z nás pre prácu vo
svojej dedine. V súčasnosti máme šťastie, že sme získali grant napráce v dedine a s našimi pracovníkmi môžeme
dedinu skrášľovať – či ide o kosenie
2
cintorínov, parkov, čistenie potokov,
čistenie priekop, úprava ihriska spolu s
Telovýchovnou jednotou Dubovce. Na
začiatku roka sa pracovalo na úprave
pozemku, ktorý sa odkúpil od
Helešiovcov, odstránila sa skládka
odpadu z cintorína, skládka odpadu
pri ihrisku, zabezpečil sa vývoz kontajnerov s niekoľkoročným odpadom,
vyčistil sa dvor kultúrneho domu.
Nespomínate však budovanie
chodníkov a ciest. To je tiež aktuálna
téma.Povedala by som, že jedna z
najaktuálnejších. Hlavne smerom
na ihrisko je táto časť cesty veľmi
zničená.
O chodníkoch premýšľame v projektovej dokumentácii nielen ako o estetickom prvku dediny, ale aj bezpečnostnom, vzhľadom na naše úzke cesty.
Iste uznáte, že je logické, ak s opravou
ciest a chodníkov počkáme a budú
sa riešiť spolu s kanalizáciou. Robia sa
všetky dostupné kroky, aby sa obce
združenia Viesky stali oprávnenými
žiadateľmi na čerpanie eurofondov na
budovanie kanalizácie. Ide o tak veľkú
finančnú čiastku, že obce zo svojich
rozpočtov by náklady nedokázali pokryť. Preto musíme čakať na európske
financie.
Prejdime k veľmi krehkej téme - otázke financií. Kde na všetky tie zmeny
chcete zobrať finančné prostriedky?
Keby sa písal rok 2002, tak by som
odpovedala, že všetko budeme
financovať z eurofondov. Skutočne
vám každý, kto sa v problematike
vyzná potvrdí, že roky 2002 až 2013
boli a sú najlepšími rokmi pre čerpanie
financií z EÚ. Snažíme sa posledné
obdobie, ktoré trvá do roka 2013
zachrániť. Ale máme toľko práce, že
nevieme čo prv. Pretože aj podanie
projektu má svoj čas. Najprv musí byť
vyhlásená výzva, potom treba projekt
vypracovať, podať ho cez príslušné
ministerstvo a čakať na vyhodnotenie.
Tento proces trvá niekedy aj celý rok.
Takže veľa času nám už nezostáva.
Zatiaľ sme využili výzvu na premenu
našej málotriednej tradičnej školy na
modernú . Projekt je kvalitne vypracovaný. Len sa obávame, že prekážkou
jeho schválenia môže byť malý počet
detí. Teraz pracujeme na projekte na
zberný dvor, ktorý má byť odovzdaný
v septembri. Začali sme rokovania
o projektoch v rámci cezhraničnej
spolupráce s Českou republikou. Stále
sledujeme výzvy. Ak z eurofondov
Spravodajstvo
nezískame dostatočný finančný balík,
prerod našej dediny bude trvať dlhšie
časové obdobie. Mojou prioritou je
tento proces naštartovať.
Ako vás počúvame, aj v oblasti tvorby projektov ste veľmi aktívna. Ako
to všetko stíhate? Veď je známe, že
mnohé inštitúcie majú celé oddelenia, ktoré sledujú výzvy a vypracúvajú projekty.
S pani Katkou Ondrušovou sme aj
v tejto otázke vytvorili tvorivý tandem.
Už počas volebnej kampane sme
hovorili, že vieme robiť projekty. A tak
ich tvoríme. A kedy? Väčšinou v sobotu,
nedeľu, po večeroch. Pretože tvorba
projektu vyžaduje veľké sústredenie a
to sa v bežnej prevádzke docieliť nedá.
Pani starostka, je nám známe, že
pracujete nielen na europrojektoch,
ale aj na projektoch, ktoré vyhlasujú
ministerstvá, nadácie, Trnavský
samosprávny kraj a podobne.
Áno, máte pravdu. K dnešnému dňu
pracujeme už na desiatom projekte. Vieme, že štyri projekty už boli
schválené, dva schválené neboli a na
výsledky ďalších čakáme. Sme vďační
za každé euro, ktoré príde do dediny
mimo rozpočet. Ale presný odpočet
projektov urobíme až na záver roka.
Čo obsahuje vaša bežná agenda?
V prvom období po voľbách som sa
zamerala na spoluprácu s poslancami,
na konštituovanie odborných komisií
a vymenovanie ich členov, konštituovanie obecného hasičského zboru,
vymenovanie kronikára obce, nadviazanie spolupráce so spoločenskými
organizáciami. Dôležitá bola príprava
a schválenie rozpočtu obce pre rok
2011, vypracovanie pre chod obce
dôležitých dokumentov – Štatút obce
Dubovce, Rokovací poriadok Obecného zastupiteľstva Dubovce, Organizačný poriadok Obecného úradu
Dubovce, všeobecne záväzné nariadenia O ochrane drevín a o vydávaní
súhlasu na výrub drevín a krovitých
porastov, Povodňový plán záchranných prác pre Dubovce. Nadviazala
som kontakty s okolitými obcami a
mestami prostredníctvom činnosti v
Klube starostov a primátorov okresu
Skalica. Práca starostky obsahuje celý
rad ďalších činností, ktoré sú charakterizované drobnou „mravčou“ prácou.
Musím sa priznať, že som typ človeka,
ktorý si prácu nájde aj tam, kde by ju
mnohí nehľadali.
Vieme o vás, že veľký význam prikla-
dáte pozitívnym medziľudským vzťahom. Myslíte si, že z pozície starostky
ich môžete ovplyvniť?
Som o tom jednoznačne presvedčená.
Starosta obce má aj v tejto oblasti
veľkú moc. Môže ľudí rozdeľovať,
ale môže ich aj spájať. Preto popri
organizovaní bežnej agendy a riešenia
okamžitých neodkladných úloh je pre
mňa dôležité stretávať sa s ľuďmi, čo
najviac hovoriť s občanmi a pritom sa
nenechať „zatiahnuť“ do rečí typu „jedna babka povedala.“ Mám z toho dobrý vnútorný pocit a verím, že občania
to vnímajú tiež pozitívne. Uvedomujem si, že najpodstatnejšie na živote
a fungovaní dediny je jej pospolitosť,
ľudský potenciál. I keď som jedna z
obyvateľov, pokúšam sa udržať si istý
nadhľad nad riešením rôznych otázok.
Snažím sa byť empatická, čo v praxi
znamená, že než sformulujem záver,
snažím sa pochopiť, prečo daný človek
konal alebo rozprával istým spôsobom. Preto nedržím v sebe hnev, ale
skôr hľadám spôsoby ako sa k tomu
človeku priblížiť, respektíve mu pomôcť. Snažím sa ku každému obyvateľovi správať tak, ako vyžadujem, aby
sa správal ku mne. Teda s najväčšou
úctou, uplatňujúc všetky pravidla slušného správania. To však neznamená,
že si nechám „všetko“ páčiť. Ak cítim,
že sa deje neprávosť obci, občanovi,
ale i mne, zaujmem jednoznačný postoj na obranu. Odmietam však postoj
pomsty a pestovanie si pocitu krivdy.
Pôsobením dlhých rokov vo sfére
výchovy a vzdelávania naučila som sa
v každom človeku hľadať dobro. A to
aj medzi spoluobčanmi. Je pravdou,
že z niektorých priam vyžaruje, iní sa
ho snažia skryť mysliac si, že preukázať
kladné vlastnosti sa v dnešnej dobe
nepatrí. Potom je tu skupina ľudí, ktorí
to vlastné dobro skryli hlboko vo svojom srdci a nechali ho „zaspať“. Možno
príčinou je ich vlastná zlá skúsenosť s
inými ľuďmi, netrpezlivosť, neprajnosť
vlastného osudu, sklamanie a podobne, a nepodarilo sa im stretnúť nového
človeka, ktorý by im ukázal krásu žitia
v žičlivosti, ústretovosti a tolerancii,
v pozitívnom myslení, rozdávaní
úsmevu a šírení porozumenia a lásky.
Ak by sa nám v Dubovciach podarilo
do životnej praxe presadiť príslovie „
dopraj a bude ti dopriate“ boli by sme
najspokojnejší obyvatelia planéty.
V čom vidíte cestu zlepšovania medziľudských vzťahov?
3
Zlepšovanie medziľudských vzťahov
vidím postupným odstraňovaním
typickej „ slovenskej namosúrenosti“
vo vystupovaní a konaní jednotlivca. Často si dávam otázku „Odkiaľ
sa slovenská namosúrenosť berie?“
Moja úvaha – myslím, že to vypláva
z nepochopenia významu a obsahu
slova demokracia. Tým, že sme si
neosvojili pojem správne a každý za
demokraciou vidí niečo iné, čo vidieť
chce len on sám, bez rešpektovania
vôle ostatných, prichádza k posudzovaniu konania a jednania len z
egoistickej stránky jednotlivca. Potom
si zamieňa vonkajší prejav demokracie
so svojou nevychovanosťou. Vyspo-riadať sa s touto témou je veľmi ťažké,
ak nenachádzame vzory ani u väčšiny
najvyšších štátnych činiteľov. Vo všeobecnosti na Slovensku chýba elementárna úcta k človeku. S medziľudskými
vzťahmi veľmi úzko súvisí otázka práv
a povinností jednotlivca. Každý si
musí uvedomiť nielen svoje práva, ale
i povinnosti. Pokiaľ sa chceme domáhať naplnenia svojich práv, musíme
súčasne rešpektovať zákony, poriadok,
nepísané pravidlá občianskeho spolužitia, pravidlá slušného správania. Ich
uplatňovaním nebude prichádzať k
narušovaniu medziľudských vzťahov.
Potom sa dajú veci rýchlo, jednoducho
a bez zbytočných nedorozumení riešiť.
Uvedomujem si, že to je jedna z najťažších oblastí ľudského správania sa.
Stretli ste sa s niečím vo vašej práci čo
vás zarmútilo?
Tak ako každý citlivý človek, ani ja nie
som imúnna voči rozličným negatívnym prejavom, rečiam, ktoré som
zachytila. Trápi ma to, ale nie tak, aby
som rezignovala na svoju aktivitu.
Dokážem sa s tým vyrovnať v zmysle
porekadla „nie je ten, aby vyhovel
všem“. Práca ma teší a som naďalej
odhodlaná vedomosti i skúsenosti
venovať spoluobčanom.
Čo vás potešilo vo vašej práci
starostky?
Veľmi ma teší vysoká účasť obyvateľov na zasadnutiach obecného
zastupiteľstva. Spoločne tak môžeme
rozmýšľať o prítomnosti a budúcnosti
Duboviec. Teší ma, že mám okolo seba
veľa úžasných Dubovčanov (ospravedlňujem sa, že všetkých menovite
neuvediem), ochotných zapájať sa
do diania obce, čo prispelo k zorganizovaniu už veľkého počtu krásnych
podujatí. Vďačíme za to členom
Spravodajstvo
spoločenských organizácií, členom a
predsedom komisií, ktoré pracujú pri
obecnom zastupiteľstve. Obzvlášť je
aktívna komisia pre kultúru, vzdelávanie a osvetu na čele s predsedníčkou
pani Tatianou Holáskovou.Aj ďalší
predsedovia komisií so svojimi členmi
pripravujú akcie, o ktorých určite budú
občania informovaní prostredníctvom
občasníka Naše Dubovce. Mojou veľ-
kou radosťou je aj zriadenie občasníka
Naše Dubovce. Nie je to len obyčajný
občasník. Má riadnu registráciu na
Ministerstve kultúry Slovenskej republiky. Po jeho prvom zverejnení som počula len chválu, či išlo o obsah článkov,
jeho skladbu, o celkový dojem. Som
za to veľmi vďačná šéfredaktorke pani
Danici Štepanovskej, redaktorkám
Mgr. Magdaléne Balážikovej, pani
Mirke Valúchovej. Tieto zabezpečujú
mediálnu propagáciu Duboviec aj v
regionálnej tlači.
Chceli by ste spoluobčanom niečo
odkázať?
Možno len jednu vetu. „Zmeny môžem robiť len s podporou vás občanov,
preto sa uchádzam o vašu ochotu
spolupracovať.“
Riadne zasadnutie obecného
zastupiteľstva
Tretie tohtoročné zasadnutie obecného zastupiteľstva sa tradične konalo v
KD Dubovce vo štvrtok, 7. apríla 2011.
Tento krát bez účasti pána poslanca
Igora Biskupiča, no opäť za dobrej
účasti verejnosti. Medzi viacerými
bodmi programu sa volila hlavná
kontrolórka obce – jednohlasne
bola schválená jediná kandidátka na
post – Ing. Alžbeta Tokošová. Pani
inžinierka sa tak stáva pracovníkom
obce na 6 rokov a raz štvrťročne bude
obecnému zastupiteľstvu podávať
správy o kontrolách, ktoré vykoná.
Pani Viera Mikičová podala informácie
o májovom sčítaní obyvateľov, domov
a bytov a pani starostka vymenovala
sčítacích komisárov a ich náhradníkov.
Bez fanfár a šampanského, no o to
srdečnejšie bol do života uvedený náš
„tlačový novorodenec – Naše Dubovce“.Pani poslankyne Holásková a Milotová potom podali správy o činnosti
svojich komisií a rozsiahle vyhodnotenie dotazníka, ktorý ste si mohli i vy
nájsť v poštových schránkach a svojimi
odpoveďami tak prispieť k zmapovaniu vašich názorov na život v dedine.
Pani starostka neskôr znova vyzdvihla
snahu našich občanov pracujúcich na
verejno-prospešných prácach, ktorí
momentálne vykonávajú čistenie a
upratovanie niektorých „smutných šedých zákutí Duboviec“. V diskusii sme
sa dozvedeli o výstavbe pre mladých
(už boli vydané dve nové stavebné
povolenia) a o vyčlenení pozemkov
pre individuálnu bytovú výstavbu,
diskutovalo sa i o „zavedení života“ k
miestnemu rybníku. Dych vyrážajúcou
informáciou bolo to, že niekto šikovný
a neskutočne geniálny „zviditeľnil“
našu dedinku na samom Ministerstve
životného prostredia v našom hlavnom meste a to neveľmi originálne
– zaslaním anonymu o znečisťovaní
Chvojnice našimi ...
NAPÍŠEM JA ANONYM
VŠETKÝM IM ZLE UROBÍM,
NA ČELO SI ŤUKAŤ BUDÚ,
NEBUDÚ VIAC POZNAŤ NUDU...
NAPÍSAL SOM ANONYM,
NECH UŽ ROBIA NIEČO S TÝM...
DanicaŠtepanovská
Ako to vidím a počujem Ja
Spočiatku sa to zdalo byť celkom
pokojné a ničím nerušené zasadanie
zastupiteľstva. Body programu ukrajovali z večerného času a zdalo sa, že
už niet žiadneho problému. A tu, kde
sa vzal, tu sa vzal, votrel sa medzi nás
Anonym spolu so svojím antismradovým pozdravom z ministerstva.
Tak Ťa, milý Anonym, vítam!
Vieš, nechcem zľahčovať vážnosť situácie, veď tvoj stvoriteľ bojuje spôsobom jemu vlastným za voňavé Dubovce a to je činnosť záslužná. Ale nedá
mi neporozmýšľať, prečo si sa dostal
na svet až teraz , keď problém, ktorý
trápi tvojho stvoriteľa, sa tu živí už
pekne dlhý čas. A prečo si sa vôbec na
svet dostal , keď súčasnej Vrchnosti
nie je oštara so zapáchajúcou dedinou
naozaj ľahostajná. A tak uvažujem a
napadá mi:
Po prvé. Tvoj stvoriteľ sa prisťahoval
len nedávno (čo je možnosť málo
pravdepodobná, ale nevylúčim ju) a
nevie, že pri vynakladaní protismradového boja nie je prvý. Rozlúsknuť
oriešok sa snažil aj náš Občan Zúfalý
pominulé roky. Aj on chce žiť bez
smradu, ktorým ho obťažuje jeho
Spoluobčan Bezohľadný. Ten Spoluobčan, ktorý bez hanby šíri do dediny
svoje zvyšky strávenej potravy. Pfuj!
Občan Zúfalý so svojou prosbou o pomoc neuspel. Dostal síce od vtedajšej
Vrchnosti radu, aby svoj čuch zameral
smerom ku kanálu a tak svojpomocne vypátral prameň výkalov nebodaj
svojho kamaráta, no nič mu to nebolo
platné. Možno to chcelo masovejšiu akciu „Dubovčané s dobrým
čuchom spojte sa!“ Veď: „V jednote je
sila!“ Potom by snáď bolo Občanov
4
Pátrajúcich viac, mohla byť pri tom
zábava, zvýšila by sa pravdepodobnosť úspechu a možno by sa úspech aj
dostavil a Občan Bezohľadný by sa už
(možno?) červenal od hanby. Niektorý
Bezohľadný by sa už aj mohol, lebo o
ňom vieme!
Po druhé. Alebo sa tvoj autor vyliečil z
dlhodobej nádchy , nosík sa mu pekne
prečistil a už aj jemu smrádeček vadí.
A po tretie. Je možné milý Anonym,
že je to celkom ináč a celé Jeho akože trápenie zo zápachu smrdí úsilím,
ktoré má pramálo spoločné s bojom
zlikvidovať smrad Občana Bezohľadného...
Magdaléna Balážiková
Spoločenské organizácie/Zo života ZŠ
Predstavujeme Vám Dobrovoľný hasičský
zbor Dubovce
Miestna organizácia má 32 členov.
Výbor pracuje v tomto zložení: Alena
Hrubšová - predseda, členka okresnej
komisie, Maximilián Mlčoch- veliteľ,
Katarína Kuglerová- referent mládeže, Veronika Tokošová - tajomníčka,
Ernest Štepanovský- strojník, Lucia Mlčochová, Jozefína Junková- členovia
Predsedníčka organizácie Alena Hrubšová pre Naše Dubovce povedala,
že je rada dorasteneckému družstvu
dievčat, ktoré tu už dlho nebolo.
Potešila by sa aj družstvu Plameň, v
ktorom by mali byť mladí od 8 do 15
rokov. Muži sa zúčastňujú taktických
cvičení a okresných súťaží. Chválila
dorastenky, ich snahu, no bohužiaľ
s hasičskou technikou je to bieda.
A toto sú naše snaživé dorastenky:
Martina Balážová, Ivana Bolebruchová,
Nikola Kuklišová, Kamila Matúšová,
Petra Mikušová, Sára Polláková, Dominika Regásková, Kristína Valentová
Sv. Florián by radosť z „babičky
mašiny“ nemal.
Mňa zaujímalo, ako sa darí mladým
dievčatám, ktoré popri učení sa, parádení sa, sú ochotné obliecť si montérky a okrem diskotéky sa dokážu
zvŕtať aj s hasičskou technikou. Dve
z ôsmich dorasteniek sa rozhovorili o
tom, ako ich mrzí, že vinou dosluhujúcej mašiny si na ostatnej súťaži vo
Vrádišti „trhli“ hanbu. Aj keď dobehli
pred terč ako prvé, voda takú kondičku už nemala. „Závideli sme iným
dievčatám, ktoré neboli tak rýchle,
ale vďaka dobrej technike im voda
Základná škola
Žiaci pod vedením pedagógov v 2.
polroku šk. roka pripravili veľmi nápadité, hodnotné kultúrne programy:
tance k fašiangom, vynášanie Moreny
a program ku Dňu matiek.
Našu základnú školu reprezentovali:
1) Martina Mikulová na obvodnom
kole matematickej súťaže Pytagoriáda
(stala sa úspešnou riešiteľkou) spolu s
Romanou Míšanou
2) Roman Vašek vo výtvarnej súťaži
škôl okresu Skalica s názvom Farebná
paleta – obsadil 2. miesto
3) Timea Mikulová v záverečnej súťaži
plaveckého výcviku v krytej plavárni
Senica (výcvik prebiehal v dňoch od
4. 4. 2011 do 9. 5. 2011) obsadila 3.
miesto v 4. kategórii
4) Timotej Vizváry, Roman Vašek, Kris-
tína Vávrová sa zúčastnili dňa 23. mája
2011 športového dňa neplno organizovaných škôl okresov Skalica a Senica
s názvom Kalokagatia, kde si zmerali
svoje sily v športových a vedomostných súťažiach
5) Martina Mikulová na pilotnom ročníku Olympiády v slovenskom jazyku
pre I. stupeň
Akcie, ktoré sme v základnej škole
pripravili pre žiakov:
- Beseda s policajtmi za účelom
bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky
- Exkurzia Planetária v Hlohovci
- Pri príležitosti Dňa detí v spolupráci
so ZŠ Popudinské Močidľany deň
plný športu, hier, zábavy a sladkých
odmien
- Škola v prírode v rekreačnom stredisku Čaradice v dňoch od 6. júna do 10.
júna 2011
A ešte niečo podnetné a zaujímavé
na záver
Každý piatok naši tretiaci a štvrtáci
pracujú daltonským štýlom. Deti
pracujú v skupinách, celé štyri hodiny
pracujú s textom z prírodovedy alebo
vlastivedy, vďaka matematickým úlohám a úlohám zo slovenského jazyka
sa dozvedajú nové zaujímavosti z
konkrétneho učiva. Na konci vyrábajú
5
trčala za zadkom a predbehli nás. My
chceme mať dobré výsledky, chceme
viac trénovať, dobre sa pripraviť na
súťaž, no je škoda, že na nás nemajú
čas, kedy potrebujeme,“ posťažovali
si dievčatá. Sú to rozumné baby a
vedia, že zaobstarať novú techniku nie
je pre tak malú obec jednoduché, ale
dúfajú, že zázraky sa dejú a už nebudú
musieť účasť na súťažiach odmietnuť.
Redakcia Naše Dubovce praje dobrovoľnému hasičskému zboru do ďalšej
práce veľa trpezlivosti a drží palce v
nastávajúcich hasičských zápoleniach.
Magdaléna Balážiková
Veľkej pocty sa dostalo dlhoročnému členovi dobrovoľného
hasičského zboru.
Prezídium dobrovoľnej požiarnej
ochrany SR udelilo pánovi
Ernestovi Štepanovskému titul
Zaslúžilý člen dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky,
titul bol udelený na návrh Okresného výboru požiarnej ochrany v
Skalici
Blahoželáme!
papierovú prezentáciu, aby to, čo zistili
z encyklopédií a z internetu, mali stále
na očiach. Tak sa učia vzájomne si pomáhať a správať sa k sebe ohľaduplne,
a tým sa pripravujú na tímovú prácu v
budúcnosti. Táto forma práce prispieva k rozvoju samostatnosti a tvorivosti.
Mgr. Adriana Speváková
Spravodajstvo
Deň učiteľov
„Jediným učiteľom hodným toho
mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha
slobodného premýšľania a rozvíja
cit osobnej zodpovednosti“ – týmto
citátom Jána Amosa Komenského sa
začínalo marcové posedenie učiteľov z
našej obce, ktorí sa nielen v tejto dobe
živia týmto poslaním, ale i tým, ktorí
už „učiteľovanie“ zavesili na klinec a
užívajú si jeseň života na dôchodku.
Príjemné posedenie v priateľskej
atmosfére sa uskutočnilo v kultúrnom
dome práve v deň výročia narodenia
učiteľa národov, v pondelok, 28. marca
2011. O milý program sa postarali
recitátori Agátka Štepanovská a Šimon
Bábik, hudobnú časť skvele zvládli
súrodenci Miroslava a Kristián Kubinovci a Kamilka Matúšová.
DanicaŠtepanovská
V škole sa dá nielen vyučovať
Keď sme dubovské deti pozvali v piatok 1. apríla stráviť noc do školy, nebol to prvoaprílový žart. To sme sa len
zapojili do medzinárodnej akcie pod
názvom Noc s Andersenom a zaradili
sme sa medzi 165 knižníc a škôl na
Slovensku, ktoré v ten večer oslavovali krásu a múdrosť Rozprávky.
Pochopiteľne , že dostaviť sa so spacím vakom, baterkou a taškou plnou
jedla nestačilo. Musela prísť odvaha
a dobrá nálada. My, dospeláci a naša
skvelá mládež sme už dva týždne
vopred vymýšľali a chystali činnosti,
aby sa naši školospáči cítili čo najfantastickejšie.
A ako bolo? Začnem od konca, sobotňajším ránom. Pred odchodom domov
sa odmeňovalo. Ježibaba ocenila
najšikovnejšieho školáka a škôlkara
za získané body v úlohách , ktoré sa
plnili v piatok v budove školy. A tak
si Kristínka Vávrová a Tomáško Pollák
odnášali na pamiatku suvenír- malú
ježibabku. Po otázke, či sa niekomu
Rozprávky sa deťom rozprávajú preto, aby v ich
čistom a miernom svetle
mohli vzklíčiť a rásť prvémyšlienky a sily duše.
bratia Grimovci
6
chce odísť, zaznelo mohutné:
„ Néééé!“ Všetkých špuntov chápem,
lebo ani mne by sa nechcelo lúčiť s
vtipno- dobrou ježibabou, s triedou
premenenou na rozprávkový les a
s veľkými kamarátmi začarovanými
do rozprávkových bytostí. Ešte aspoň
jeden večer by som chcela behať s
baterkou po školskom dvore, plniť
Spravodajstvo
vedia, že sa mu bude lepšie dariť, keď
si pod ním aspoň raz za týždeň prečítajú rozprávku. Tak Ti milý stromček
prajem, nech nám rastieš do krásy!!
Zazvonil zvonec a .... možno by sa
malo končiť ,ale ešte musím všetkým
oznámiť, že naše detičky boli skvelé,
poslušné, pri plnení úloh si pomáhali,
nezávideli si,nehádali sa, tretiak David
sa so mnou podelil o svoje jabĺčko
(ešte raz ďakujem), veľkí kamaráti radi
pomohli malým a tak aspoň v ten
večer: Dobro zvíťazilo nad zlom!
úlohy a dostať medailu, ktorú vyrobili
rozprávkoví kamaráti.
A tá noc! Po jedlo a pitie sa nemuselo
chodiť do kuchyne. Stačilo zo „spacáku“ natiahnuť ruku a už sa zásoby
premiestňovali. A zuby sa tiež nemuseli umývať. A tých kamarátov pri
sebe, s ktorými sa tak dobre drkotalo
skoro do polnoci! Paráda! Samozrejme, že ponocovanie zažili len školáci,
lebo škôlkari po večernej činnosti
hneď unavení zaspinkali v inej triede
so svojou pani riaditeľkou a Táňoježibabkou.
Po tejto milej akcii nezostanú len
spomienky a fotografie. Spoločne strávenú noc budú všetkým pripomínať
aj rozprávkové knihy, ktoré do škôlky
a školy venoval Obecný úrad Dubovce
a tiež budeme sledovať, ako rastie
stromček „ Rozprávkovník“, ktorý sme
spoločne zasadili vo dvore školy. Deti
(V rozprávke vystupovali: Rozprávkar
- naša pani starostka čítajúca rozprávku Palculienka, Ježibaba - Tatiana
Holásková , Janko a Marienka - Samuel
Milota a Viktória Matúšová, Pipi Dlhá
Pančucha - Alexandra Balážová, Šípková Ruženka - Sára Polláková, Trpaslík Barbora Vizváryová, Červená Čiapočka
- Kamila Matúšová )
Magdaléna Balážiková
66. výročie oslobodenia Duboviec si
pripomenuli aj deti
Významné výročie v histórií každej
obce či mesta patrí určite aj dňu
oslobodenia. Tento dôležitý dátum v
našej dedinke každoročne padne na
9. apríla. V predvečer 66. výročia tejto
udalosti sa zišli najmladší obyvatelia
Duboviec, aby si uctili pamiatku tých,
ktorí za oslobodenie vtedajších Vidovan a Vlčkovan, položili svoje životy.
Dvanásti súťažiaci v prvej kategórií,
ktorú tvorili škôlkari a žiaci 1. ročníka
ZŠ, vybehli spred budovy obecného
úradu ako prví. Na trati vládla pravá
športová atmosféra a za búrlivého
potlesku a hlasného povzbudzovania
nakoniec všetci drobci preťali cieľovú
pásku. Niektorí so slzami na krajíčku, niektorí aj s ľútostivým plačom...
Prvým víťazom sa stal Adrián Pavlačka,
druhé miesto obsadila Timea Mikulová, pre tretie miesto si dobehol Martin
Vašek. Druhú, vekovo staršiu kategóriu
tvorili žiaci 2. – 4. ročníka ZŠ. Ich trať
bola podstatne dlhšia a kondične
náročnejšia, no deti sa znova nedali
zahanbiť. Ako prvá prišla do cieľa Monika Keherová, ktorá svojim súperom
nedala šancu. Druhú priečku si vybojoval Timotej Vizváry, tretie miesto
patrilo Zuzane Polákovej. V tretej,
najmenej zastúpenej dorasteneckej
kategórii, si prvenstvo vybojoval David
Kudláč.
Slávnostné vyhlásenie víťazov a
odovzdanie pohárov starostkou, bolo
predohrou k najdôležitejšiemu bodu
7
programu - položeniu venca k pamätníku obetiam. Toto krásne športovo
– kultúrne podujatie, ktoré obnovilo
tradíciu „Behu o pohár starostky obce
Dubovce“ , bolo skvelou ukážkou
toho, ako treba pristupovať k minulosti našich predkov a ctiť si obetavosť
našich starých otcov.
Danica Štepanovská
Spravodajstvo
Deň remesiel
Dňa 16. apríla bol do našej dedinky
vdýchnutý život formou zaujímavej kultúrnej akcie s názvom „Deň
remesiel“.S prvotnou myšlienkou a
podnetom na zorganizovanie takejto
akcie prišla Vierka Polláková, ktorá sa
snažila v hrubých líniách načrtnúť, ako
by si takéto podujatie predstavovala.
Členovia kultúrnej komisie sa snažia
vychádzať v každom smere v ústrety.
Vzájomnou spoluprácou sa podarilo
takúto akciu uskutočniť. Známi oslovili
známych, slovo dalo slovo a tak sa
nám podarilo zaangažovať „umelcov“ zo širokého okolia, ktorí naozaj
bez akýchkoľvek pripomienok prijali
pozvanie do nášho kultúrneho domu.
Podujatie bolo oficiálne zahájené v
poobedňajších hodinách predsedníčkou kultúrnej komisie. Všetci hostia
boli vítaní tradičným pohostením a to
chlebom a soľou, ktoré boli ponúkané
štvoricou krojovaných mládežníkov
(Sára Poláková, Viktória Matúšová,
David Kudláč, Samuel Milota). Tento
deň bol obohatený remeslami naozaj
pestrej škály a rozmanitosti. Mohli sme
tu vidieť viaceré techniky zdobenia
veľkonočných kraslíc, pletenie korbáčov, výstavku medovníčkov, výrobu
šperkov, rezbárske umenie, spracovávanie šúpolia, ale aj ukážky výrobkov
z textílií. Príjemným osviežením bol
bufet s „pochúťkovou maškrtou“ v
podobe chlebíka s domácou masťou a
pažítkou.
Zo svojho pohľadu môžem usúdiť, že
tento deň sa veľmi vydaril a do kultúrneho domu sa opäť vrátila veselosť,
pohoda a príjemná nálada, v duchu
ktorej sa niesla celá akcia.
Touto cesto by sme sa chceli poďakovať všetkým, ktorí prispeli k zorganizovaniu tohto podujatia a osobitné
Krojovaná kvetná nedeľa
Dodržiavanie ľudových tradícií najmä
v období kresťanských sviatkov je
určite jedným z najkrajších prínosov
nášho bohatého kultúrneho dedičstva.
Dedičstva, ktoré je potrebné predávať
z pokolenia na pokolenie a vryť do
povedomia najmä našej mladej generácie. Posvätenie vŕbových ratolestí –
bahniatok, ktoré sa tradične vykonáva
na kvetnú nedeľu bolo v obidvoch
katolíckych kostolíkoch vykonané aj
za prítomnosti najmladšej dubovskej
generácie oblečenej v krojoch.
Nedeľné slnečné popoludnie sa potom nieslo v réžii Renáty Václavíkovej,
riaditeľky Materskej školy v Dubovciach, ktorá s deťmi na kvetnú nedeľu
už po druhý krát pripravila krásne
pásmo ľudových piesní a tancov s názvom „Létečko“. Takmer všetci škôlkari
8
ĎAKUJEM patrí samozrejme hosťom
– remeselníkom (Oľga Cáfalová, Mária
Krutá, Ján Marenčík, Iveta Matúšová,
Zuzana Matúšová, Jarmila Maxiánová, Radko Mikula, Anna Pobudová,
Ľubica Rybárová, Darina Škodáčková,
Nadežda Vachová, Kvetoslava Zavadilová), ktorí naozaj s veľkou ochotou a
chuťou predvádzali svoju prácu alebo
koníčky.
Miroslava Valúchová
Spravodajstvo
z miestnej MŠ sa zišli pred budovou
základnej školy, aby nám dospelým,
pripomenuli dedinské veľkonočné
zvyky.
Dievčatá v nabielených škrobeniciach
s farebnými sukňami, vo vyžehlených
rukávcoch a so šatkami na hlavách,
chlapci v plátenných košieľkach a
nohaviciach s vyšívanými modrými
zásterami svojím veselým spevom a
radostným tancom vítali jar. „Buďte
babičky veselé, už vám to létečko neseme, dajte nám vajíčko lebo dvje, šak
vám to chybovat nebude...“ sa nieslo
celou dedinou počas štyroch zastávok,
ktoré deti absolvovali počas jazdy na
rebriňáku ťahanom dvoma dvojnohými koníkmi. „Létečko“, čiže vajíčkami
a farebnými stužkami vyzdobená
vŕbová halúzka, ako symbol prichádzajúcej jari, bola na poslednej zastávke
odovzdaná pani starostke.
Danica Štepanovská
Máj, máj, máj zelený...
K tradičným jarným ľudovým zvykom
a tradíciám nepochybne patrí i stavanie mája v predvečer 1. mája, ktoré sa
v našej dedinke konalo tento rok na
dvoch miestach. Prvým bolo jeho tradičné umiestnenie za budovou obecného úradu, kde sa za účasti ženského
spevokolu a hudobnej kapely Jána
Biskupiča, zišla hŕstka Dubovčanov.
Typické zvuky sprevádzajúce osadenie
„májky“ do zeme, do ďaleka sa nesúce
tóny ľudových piesní, dobrá nálada
a k nej patriaci štamperlík domácej
slivovičky, chutný trdelník a úsmevy Dubovčanov všetkých vekových
kategórií - to všetko patrilo k tomuto
sobotnému popoludniu.
Druhým miestom stavania mája bolo
ihrisko TJ, kde sa neskôr konala i veselá
tancovačka. Skromnejšia účasť zábavy
chtivých občanov dala tejto akcii
prívlastok „neformálna“, čo jej však
neubralo na kvalite a v spomienkach
zúčastnených zostane ako príjemný,
takmer rodinný večer. V tento večer sa v kultúrnom dome
konala oslava významného životného
jubilea našej občianky, skvelej ženy a
momentálne aj poslankyne obecného
zastupiteľstva, pani Tatiany Holáskovej. Všetkým, ktorí ste si spomenuli na
jej 50. narodeniny a prišli jej zablahoželať, by rada aj touto cestou poďakovala. My jej za našu redakciu želáme
Deň matiek
MAMA – jedno z najkrajších slov
vôbec. Slovo zrozumiteľné vo všetkých
jazykoch, slovo, ktoré je prvé vyrieknuté z úst každého dieťaťa.
MAMA – osoba najdrahšia a jediná.
MAMA – bytosť, ktorej patrí nezastupiteľné miesto v srdci každého z nás.
„MAMA, ĽÚBIM ŤA“ - tieto slová boli
mnohokrát vyrieknuté v prvú májovú
nedeľu, ktorá patrila tradične všetkým našim mamám, starým mamám,
starenkám a babkám. O dojímavú
atmosféru nedeľného popoludnia sa
úvodom postarala pani starostka so
svojím krásnym príhovorom. Slzy a
9
pevné zdravíčko, mnoho energie
na všetky aktivity, ktoré má v pláne
uskutočniť, mnoho životného elánu
a nakoniec, veď „čože je to päťdesiatka...“
Danica Štepanovská
Spravodajstvo
stiahnuté hrdlá neskôr však nahradili
úsmevy a niekedy až salvy smiechu pri
úžasnom vystúpení našich najmenších
Dubovčanov. Deti základnej školy
predviedli pekný zdramatizovaný
príbeh popretkávaný krásnymi pesničkami a neskôr sme videli zaujímavé
spoločné vystúpenie detí z materskej
školy spolu s členkami ženského
spevokolu. Široké javisko kultúrneho domu bolo občas pritesné pre
všetky naše Dubovské talenty, ktoré si
vystúpenie na „doskách, ktoré znamenajú svet“ patrične užívali a predviedli
„bavičské“ vlohy svojho talentu.
Ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali
na príprave tohto jedinečného zážitku,
pretože sme neskoro popoludní odchádzali s neopakovateľným pocitom
patriacim dôležitosti matky v našich
životoch.
Danica Štepanovská
Ako naše detičky opísali svoje mamičky
alebo malá sonda do hlavičiek
škôlkarov
Redakcia nedala pokoj a vybrala sa do
škôlky s otázkami. Témou našej malej
ankety boli mamičky. Odpovede sme
pre lepšiu dôveryhodnosť neprekladali do spisovného jazyka.
Ktorú domácu prácu má vaša mamička najradšej?
Agátka: Najradšej upratuje okná.Anička: Najradšej odpočíva.
Edko: Já vím šecko sám ukládat.
Ktorú domácu prácu vaša mamička
robí nerada.
Tu sa všetky deti zhodli na tom, že sú
to ich rozhádzané hračky a dokonca
mamičky používajú výhražnú metódu:
„Vyhodím hračky ven oknem!“ (pozn.
to zaberalo aj u nás doma)
Váš nový kamarát vašu mamičku
nepozná. Opíšte mu ju. Ako vyzerá?
Laurinka: Moja má černé vlasy.Agátka:
Je celá bledo oranžová a má kučeravé
vlasy. Karolínka: Má černé a hnedé
vlasy dohromady a má velkú váhu, jak
ostatné maminky.
Aký darček má najradšej?
Emka: orchideje. Karolínka: bonbonie-
10
ru a kvety
Ktoré jedlo vám od vašej mamičky
chutí najviac?
Karolínka: paprikáš, Ninka: guláš, Edko:
krupica, Karinka: rajčinová omáčka,
Agátka: špenát.
Čo sa vám na vašej mamičke páči
najviac?
Emka: oblečenie, Dominik: že nosí
krásné trička, Sárka: najkrajší uklúďá,
Anička: celá je krásná.
Spravodajstvo
Odkrytý kríž
V nedeľu 29. mája nám detský kresťanský zbor Hviezdička ponúkol krásny
duchovno-umelecký zážitok z veľkonočného predstavenia „Odhaľovanie
Golgotského kríža“.
Nájsť si čas a zamyslieť sa nad zmyslom vlastného trápenia, bolestí, starostí , nad tým, čo všetko nám v živote
nevyšlo tak, ako sme my chceli... na
to všetko sme mohli počuť odpoveď
v kostole u sv. Žofie. K tomu, aby sme
mnohé veci pochopili a tie čo nepochopíme dokázali prijať, nám pomáha
pokora, nádej, viera, láska, radosť a v
konečnom dôsledku život sám.
Kristov kríž svieti v diaľke pre každého
z nás a každému nám dáva toľko sily,
koľko práve v našich starostiach a
trápeniach potrebujeme.
Zvíťazila radosť a preto sa radujme aj
z toho, že máme v našich Dubovciach
Hviezdičku, ktorá nám to z času na
čas pripomína i piesňami na svätých
omšiach.
Mária Vizváryová
Oslava dňa detí
V nedeľu, 5. júna popoludní, patrilo ihrisko TJ Slovan
Dubovce predovšetkým našim najmenším. Každoročné
oslavy dňa detí pripadli kalendárovo v tomto roku síce na
stredu (škôlkari a niektorí školáci si tento deň vychutnali
na výlete vo westernovom mestečku na Morave - Šikluv
mlýn), no to nič nezmenilo na tom, že svoj „prvo- júnový
sviatok“ potom deti oslávili dodatočne a mohli si vybrať z
viacerých zaujímavých atrakcií. Jazda v policajných autách,
ukážka zbraní a odevov pánov policajtov, jazda na krásnom
poníkovi, skákanie na trampolíne a v neposlednom rade
zaujímavé športovo-vedomostné otázky a úlohy, ktoré pre
nich pripravili starší žiaci – to všetko sa stretlo s veľkým
záujmom a ohlasom. Diplomy pre najšikovnejších z radu
škôlkarov i školákov, sladké odmeny a príjemný pocit zo
zaujímavo stráveného popoludnia v kruhu detí – tak by sa
dalo charakterizovať toto zaujímavé nedeľné podujatie.
Danica Štepanovská
Hody u svätého Antona
Pokým minuloročné vidovanské hody padli
presne na nedeľu, tohto roku sa konali pred
ich oficiálnym dátumom, 12. júna 2011,
kedy sa taktiež slávila Svätodušná nedeľa.
Príjemné slnečné počasie vítalo všetkých
„hodárov“, ktorí sa k nám zišli z miest blízkych i ďalekých, vzdialených i vzdialenejších.
Krásne jednoducho vyzdobený kostolík sv.
Antona, krojovo zastúpené všetky generácie
Dubovčanov, slávnostné fanfáry a obetné
dary odovzdané kňazovi s pokorou a bázňou,
dojímavá misionárska kázeň – to všetko dalo
tomuto slávnostnému predpoludniu krásne
zvláštnu príchuť. Celotýždňová návšteva
misionárov v Radošovskej farnosti bola teda
práve v tento deň duchovnou „čerešničkou
na torte“. Misionárskych hostí potom spolu s pánom dekanom a pánom kaplánom
privítala pani starostka s pani poslankyňou
Katarínou Ondrušovou na slávnostnom hodovom obede
na pôde obecného úradu. Veľmi priateľská, takmer neformálna atmosféra, výborné obedové menu, skvelá obsluha v
podaní manželov Márie a Miroslava Milotových bola určite
príjemným zážitkom pre všetkých pozvaných.
Danica Štepanovská
11
Spravodajstvo
Procesia k Božiemu telu
Sviatok Božieho tela v minulosti „patril“ cele dedine,
keď sa pred niektorými
bránami postavili honosné
kvetované Božie stánky so
svätými sochami a v oknách
týchto domov sa zapaľovali
sviečky. Veriaci prechádzali s
procesiou z jedného konca
dediny na druhý, deti a mládežníci v krojoch posýpali
cestu kvetnými lupeňmi,
socha Krista bola nesená
miestnymi požiarnikmi v
uniformách, pri pozdvihovaní hrala trúbka fanfáry a
býval to krásny zážitok. V minulých rokoch táto tradícia
vymizla (vinou koho ponechávam na vašom úsudku
a uhle pohľadu) a teraz sa
tento pekný zvyk v malom
opäť vrátil. Svätá omša v
kostole sv. Žofie a následná
procesia s tromi zastaveniami v blízkosti kostola
bola pekným duchovným
zážitkom (avšak len slabým
„čajovým odvarom“ niekdajších slávností).
Danica Štepanovská
Vedomostný A-Z kvíz
pre deti základnej školy
Členovia komisie pre kultúru a vzdelávanie dňa 29. 6. 2011 pripravili v KD
Dubovce pre všetkých občanov vedomostný „A – Z kvíz“, v ktorom súťažili
v dvoch družstvách žiaci Základnej
školy Dubovce. I. družstvo nastúpilo v
zložení Roman Vašek, Romana Míšaná,
David Kugler, Gabriela Míšaná, Tomáš
Pollák, II. družstvo bojovalo v zložení Kristína Vávrová, Timotej Vizváry,
Timea Mikulová, Natália Hrnčíriková,
Samuel Hrnčírik.
Súťažiaci v troch kolách odpovedali
na rôzne otázky, ktoré boli zostavené
z učiva 1. až 4. ročníka ZŠ. Svojimi
správnymi odpoveďami ukázali, čo
všetko a ako dobre sa v škole naučili,
čo všetko doštudovali aj so svojimi rodičmi. Okrem teoretických vedomostí
žiaci preukázali aj svoje zručnosti ako
rýchlosť a presnosť.
Prestávky medzi jednotlivými kolami
vhodne vyplnila trojica spevákov v
zložení Kamila Matúšová, Miroslava
Kubinová a Kristián Kubina. Pred
samotným vyhlásením víťazov sa o
zábavu postarala ukážkou „tanca“ na
pieseň Dariny Rolincovej „Učíteľka
spevu“ predsedníčka komisie, Tatiana Holásková, ktorá neskôr kvíz aj
vyhodnotila. Víťazom sa stali deti z
I. družstva. V samotnom závere boli
všetci súťažiaci odmenení darčekom a
potom sa naštartovaním pripraveného
rozprávkového auta vydali v ústrety
prázdninám.
Tatiana Holásková
Slávnostné ukončenie školského roka
na Obecnom úrade
30. jún býva každoročne najočakávanejším dňom celého školského roka.
To by vám mohli potvrdiť nielen žiaci a
študenti, no celkom určite i vyučujúci.
O veľmi hodnotný kultúrny zážitok vo
forme ukončenia školského roka sa
tento krát postarali deti z materskej
školy, ktoré sa prekrásne rozlúčili so
svojimi spolužiakmi, predškolákmi. Na
pôde obecného úradu sa vo štvrtok
popoludní zišli rodičia, starí rodičia,
priatelia a známi, aby sledovali svoje
ratolesti, ktoré si pripravili hodnotný
kultúrny program a formálne tým
odštartovali letné prázdniny.
„Veľkí“ predškoláci Ema Chocholáčko-
12
Spravodajstvo
vá, Peter Krakovský, Karolína Regásková, Tomáš Polák a Martin Vašek,
boli oblečení v talároch a s typickými
klobúkmi na hlavách si užívali posledné vystúpenie ako škôlkari. Nielen
veselý spev či recitácia, ale aj krásny
tanec a hymna detí z našej MŚ vzbudili
úsmevy na tvárach všetkých zúčastnených. Vysvedčenia, ktoré boli odovzdané pani starostkou po milom príhovore, veľká torta a detské šampanské
výborne dotvorili túto milú oslavu,
pri ktorej nám neraz zovrelo hrdlo
dojatie, nielen preto, že sme hrdí na
to, čo všetko tí naši drobci dokážu, ale
predovšetkým preto, že sme vďační
za takú skvelú pani učiteľku a zohratý
malý kolektív všetkých zamestnancov
MŠ.
Začiatok prázdnin v štýle western
Deň 2. júl 2011 bol pre Dubovčanov
opäť naplnený rôznymi aktivitami.
Členky Únie žien zorganizovali pre deti
a mládež popoludnie v štýle western.
V kultúrnom dome boli pripravené
rôzne súťažné disciplíny (hod lasom,
kruhmi, vytváranie koníkov a jazda na
nich). Na počúvanie i do tanca vyhrávala hudobná skupina The Brothers
band.
Tanečná zábava pokračovala vo
večerných hodinách i pre dospelých.
Napriek tomu, že sa jej zúčastnilo veľmi málo ľudí (nečakane bolo na okolí
veľa kultúrnych podujatí), atmosféra
bola perfektná. Perfektná už len preto,
lebo členky ÚŽ vítali hostí oblečené
vo westernovom štýle a hudobná
skupina (hoci so zložitým názvom)
hrala rôzne piesne, najmä v štýle coutry. No na svoje si prišli aj hostia, ktorí
radi počúvajú staršie žánre a tradičné
ľudovky.
Takto sa lúčili členky ÚŽ so školským
rokom a spolu s nami privítali pre
mnohých veľmi očakávané prázdniny.
Tatiana Holásková
13
Danica Štepanovská
Spravodajstvo/Publicistika
Seniori na cestách
Dňa 25. júna JDS Dubovce zorganizovala poznávací zájazd
do starobylej Nitry a do Topoľčianok.
Tridsaťšesť účastníkov, vrátane detí a mládeže malo možnosť pri prvej zastávke v Nitre na Kalvárii vidieť veľmi zaujímavé „ Misijné múzeum“, v ktorom boli vystavené exponáty
prinesené našimi misionármi z ciest, na ktorých vykonávali
svoje poslanie. Sú to skutočne zaujímavé veci pochádzajúce
z Južnej Ameriky, Afriky a Ázie.
Ďalším navštíveným miestom v Nitre bolo „Záhradné centrum“ a po ňom naša cesta smerovala do Topoľčianok. Tam
sme v Národnom žrebčíne sledovali zaujímavé parkúrové
preteky a navštívili zámok, ktorý je doteraz prezidentským
oddychovým miestom. Videli sme pracovňu 1. prezidenta
ČSR Tomáša Garyka Masaryka a bohatú knižnicu, ktorá je
veľkou vzácnosťou v rámci Európy.
Na spiatočnej ceste bola opäť zastávka v Nitre, kde sme na
poznávanie historických miest využili jazdu turistickým
vláčikom. Najzaujímavejší bol Nitriansky hrad - sídlo nitrianskeho biskupa a hradná katedrála, veľmi pútavý bol z výšky
hradného kopca pohľad na celú Nitru.
Pri návrate domov si účastníci zájazdu spestrili cestu peknými piesňami, čím dali najavo spokojnosť s takto stráveným dňom.
Albín Marenčík
Úspešní maturanti
24. júna prijal primátor Skalice Stanislav Chovanec v koncertnej sieni
františkánskeho kláštora najlepších
absolventov skalických základných
a stredných škôl. Boli medzi nimi aj
dvaja študenti z Duboviec - Annamária Milotová a Ondrej Paníček.
Najúspešnejšia študentka maturitného ročníka na ViaHumana Annamária Milotová.
Keď som sa v jednom záhoráckom
mesačníku dočítala o úspechu našej
mladej Dubovčanky, napadlo mi, dozvedieť sa o Annamárii niečo viac. Jej
rozprávanie bolo veľmi zaujímavé a v
mnohom i poučné. Už ako štrnásťročná sa vybrala dobrovoľne pracovať do
Ružinovského hospicu v Bratislave.
Tam sa stretla s ľudským utrpením.
Táto skutočnosť a možno niečo iné
ovplyvnilo zmýšľanie tejto citlivej,
vnímavej, no ctižiadostivej mladej
slečny. „Bavilo ma chodiť do školy.“
I keď jej prvé hodnotenie na vysvedčení bolo „Nedostatky v čítaní“ , tak na
Dubovskú školu spomína takto: „Už
tu som si veľmi obľúbila pani učiteľku
Vranovú a myslím si, že tu som dostala
dobré základy a pochytila som tu zodpovedný prístup k učeniu. Na málotriedku spomínam rada a nedám na ňu
dopustiť. Veľa sa nám venovali a dobre
nás pripravili na ďalšie štúdium. Nikdy
som neľutovala, že som sem chodila.“
Annamária ocenila aj roky strávené
na Základnej škole v Radošovciach.
„Boli tu kvalitní padagógovia. Rada
spomínam na pani učiteľku Bederkovú a Holúbkovú, slovenčinárku pani
Lahovú, ktorá pútavo rozprávala o
našich vlastencoch, rada spomínam na
pána učiteľa Holúbka a doteraz oceňujem jeho trpezlivý prístup k všetkým
žiakom. Poteší ma, keď sa stretneme
na ulici a opýtajú sa ma, ako sa mi
darí. Viem, že je to úprimný záujem.“
14
„Vždy som túžila stať sa lekárkou. Po
skončení základky som sa hlásila na
Cirkevné gymnázium do Trnavy. No
nechcela som bývať v internáte. Prijali
ma tiež na Gymnázium v Skalici. Keďže som humánne zameraná, tak veľa
matematiky,chémie a prírodovedy
ma od štúdia na tejto škole odradilo.
Nakoniec som si zvolila ViaHumana,
odbor Služby v cestovnom ruchu.
Tam ma zlákala skutočnosť, že tento
odbor ponúka aj rozšírenú výučbu
cudzích jazykov,“ spomína Annamária.
Po čase zistila, že cestovný ruch jej
„sadol“. Učila sa s radosťou. Bavili ju
dejiny umenia, tvorba prezentácií,
animačné služby a oceňuje zážitkové učenie, kedy si napr.angličtinu
cibrila pozeraním filmu v pôvodnom
znení. Bola rada, že dostala možnosť
sprevádzať turistov v Jezuitskom
kostole v Skalici aj na otváraní sezóny na Baťovom kanáli. „ Môžem
Publicistika
povedať, že „humanuska „ ma dobre formovala do života. Bavilo ma
chodiť do školy, tie štyri roky som si
užila naplno i keď som musela veľa
spolužiakov odtolerovať ,“ ukončila
svoje spomínanie na strednú školu.
„Očakávam, že vysoká škola ma posunie nielen vedomostne ale aj osobnostne.“
Annamária by rada absolvovala
štúdium na Univerzite Komenského
odbor Andragogika, lebo ju lákajú
poruchy správania dospelých. Pred
prijímacími pohovormi nenechala nič
na náhodu, prihlásila sa do kurzu a päť
sobôt poctivo počúvala na univerzite
prednášky. Na to spomína takto: „Už
pri prvom stretnutí nám vysvetlili, že z
osemsto uchádzačov sa na odbor dostane osemdesiat, čiže každý desiaty,
ktorý sedí teraz na prednáške. Vy tam
sedíte osem hodín, rozmýšľate, kde sú
vaši rovesníci. Bolo mi do plaču a pri
Dunaji som premýšľala, čo tam robím.
Vtedy som pochopila, že vysoká škola
bude o inom ako stredná.“
„Rodina je pre mňa motiváciou.“
„Mala som pekné detstvo. Mám
predsa veľkú milujúcu rodinu, ktorá
je mojou motiváciou. Pre mňa to nie
sú len tí, s ktorými bývam v dome,
sú to aj súrodenci mojich rodičov a
ich rodiny. Vieme o sebe všetko. Nie
sme rodina, ktorá sa stretne len pri
rodinných udalostiach a zo slušnosti
sa jeden druhého opýta, ako kto žije.
No a moja starenka sú jeden výnimočný človek. Obyčajná malá starenka a
skrýva sa v nich množstvo ľudského
dobra. Obdivujem ich prirodzenú
múdrosť, názor na veľa vecí, nezaťažujú si myseľ ani srdiečko zbytočnosťami a tým pádom šíria dobro ďalej.
Bodaj by v každom dome bol takýto
človek,“ konštatuje Annamária a ja si
myslím, že niet čo dodať. Rodina jej
okrem zázemia poskytla aj kresťanskú výchovu. „Ja do kostola nejdem
zo zvyku ani z povinnosti. Idem tam
preto, že ma to napĺňa ako človeka.
Je mi tam príjemne.“ odhaľuje svoje
vnútroAnnamária. A čo ešte Annamária o sebe prezradila: ...zvykla som si,
že si veci zorganizujem sama... nemám
rada ľudí, ktorí stresujú... verím, že je
niečo medzi zemou a nebom... mám
šťastie na dobrých ľudí.... v tábore som
zistila, že veľa malých detí má zranené,
choré duše.... od ľudí očakávam také
výkony, aké podávam ja.... cez štúdium
psychológie chcem pochopiť, prečo sú
ľudia odlišní....niekedy mi chýba pokora a vtedy prosím Boha o odpustenie....
Magdaléna Balážiková
Úspešný študent Strednej
odbornej školy strojníckej v Skalici
Ondrej Paníček
Na Ondrejovo ocenenie ma upozornila naša pani starostka, ktorá sa tiež
zúčastnila spomínaného vyhodnotenia u skalického primátora. A tak
moje kroky boli opäť vedené túžbou
vedieť niečo viac. Pohodový Ondrej
ako typický muž síce nehýril kvetnatou výrečnosťou, ale stretnutie s
ním bolo o to zábavnejšie.Výučný aj
maturitný list v odbore mechanik
- nastavovač na SOŠ mu bol asi súdený, pretože od detstva ho zaujímali
technické veci a mal rád zvuk motorov. Neskôr sa ako záľuba pridal aj
futbal a ten mu tiež vydržal dodnes.
Ako si spomínaš na školské časy?
Z dubovskej školy si nepamätám nič. V
Radošovciach bolo výborne. Najlepšia
triedna učiteľka akú som kedy mal
bola pani Bederková. Brávala nás na
výlety, riešila problémy, dokázala
si nás zastať. Na strednej škole som
už také šťastie na triedneho nemal.
Dokonca sme nemali ani stužkovú.
Triedny nechal organizáciu na nás. V
triede sme boli samí chalani a nikomu
sa nechcelo na viac niečo robiť. Mali
sme len posedenie v jedálni. Škoda, že
sme nemali v triede ani jednu babu,
závideli sme strojníkom.
Čo bolo na strednej najpozitívnejšie?
Telocvik a dobré obedy ( pozn. asi
som ani nič iné nemala od tohto
pohoďáka čakať). Bavili ma aj odborné
predmety, sústruženie a frézovanie.
Bavili ma simulácie na počítači, kedy
sme mali za úlohu naprogramovať výrobný postup na súčiastku.Zaujímavé
boli hodiny s prezentáciami a najlepšie
hodiny mala učiteľka fyziky. Tá učila
aj formou rozprávok, ktoré súviseli s
predmetom a témou hodiny. A bolo
tu dosť učiteľov, ktorí akceptovali naše
názory“.
Dala ti príprava na maturity zabrať?
Najviac som sa venoval slovenčine a
15
literatúre. A slovenčina mi dopadla aj
najhoršie a známka mi kazí maturitné vysvedčenie, ale rozbor básne sa
naučiť nedá. Odborným predmetom
som venoval menej času , lebo tie
ovládam výborne. Do učenie ma musela občas postrkovať mamka.
A kam po prázdninách?
Materiálovotechnologická fakulta v
Trnave, fakulta patrí STU v Bratislave.
Skús sa sám charakterizovať.
Som flegmatik ( pozn. to vidím), veci
beriem tak, ako prídu. Beriem to ako
svoje plus. Som nekonfliktný, s každým
sa skamarátim. Občas lenivý, ale keď
sa už do niečo pustím, tak sa snažím
vec poriadne dokončiť.
V závere Ondrej nezabudol spomenúť
aj to, že si váži toho, keď po primátorovom vyhodnotení prišla za ním aj naša
pani starostka a poblahoželala mu.
Magdaléna Balážiková
Kútik pre chovateľov/Okno do športu
Dobrý deň všetci, ktorých som v našom
prvom vydaní potešil
Som veľmi rád, že vás môžem zasa
pozdraviť prostredníctvom nášho
občasníka a podeliť sa s vami o ďalšie
informácie a skúsenosti chovateľov
našich národných plemien. Minule
som písal, že našim najčastejšie
chovaným zvieraťom sú králiky a psy,
no a určite do tejto trojice patria aj
sliepky, ktoré nám každodenne osie..
jú naše dvory, no tiež znášajú čerstvé
a pre naše gazdinky potrebné vajíčka.
Preto bude dnešok patriť im a ešte
jedným operencom, ktorých bohužiaľ v našej obci ubudlo, no verím,
že sa aj táto situácia časom zlepší.
Viem, že aj u nás boli úspešní holu-
ORAVKA
bári a Slovensko má v tejto oblasti čo
ponúknuť (máme 6 plemien holubov,
čo je najviac zo všetkých národných
plemien). Dnes by som rád predstavil
najstaršie plemeno - Komárňanský
kotrmeliak a naše jediné slovenské
plemeno sliepky Oravka.
Marek Štepanovský
Pôvodné slovenské mäsovonosivé plemeno kury. Jej šľachtenie začalo v päťdesiatych rokoch. Dedične ešte nestabilizované sa v šesťdesiatych rokoch odovzdalo drobnochovateľom na došľachtenie a rozšírenie. Pôvodným podnetom na
šľachtenie boli zámery vtedajšieho ministerstva poľnohospodárstva (1949) vyšľachtiť vhodné typy pre rozdielne klimatické oblasti v zmysle rajonizácie. Šľachtením kury pre drsné podmienky severného Slovenska poverili Ing. V. Babuškina.
Uskutočňoval ho vo Výskumnom ústave hydinárstva na biologickom materiáli kúr z oblasti severnej Oravy. Okrem
získania požadovaných vlastností a znakov do drsných klimatických podmienok - ako otužilosť, husté operenie a neomŕzajúci hrebeň, bolo treba zvýšiť mäsovú, ale najmä nosivú úžitkovosť. Babuškin používal na to kombinačné kríženie
s kohútmi rodajlendky červenej, wyandotky bielej a neskôr hempšírky. Stabilizovať šľachtené vlastnosti a znaky už
nestačil, nakoľko sa hydinárska výroba začala v tom čase orientovať na výkonné mäsové a nosivé hybridy. V takomto
stave získali oravku drobnochovatelia. Mnohí neboli pripravení riešiť problémy s nevyrovnanosťou potomstva, ktoré
im oravka poskytovala, čo poznačilo jej zušľachťovanie na dlhé obdobie. Prvý rámcový štandard oravky po konzultácii
so šľachtiteľom Ing. Babuškinom uverejnil r. 1966 Ing. Malík v Atlase plemien hydiny. Na riešenie problémov sa v roku
1968 založil Klub chovateľov oravky.Jeho pričinením sa oravka častejšie objavovala na našich výstavách a v spolupráci
s Dr. V. Podhradským sa vyriešili aj problémy so stanovením genotypu jej farby. Roku 1978 až 1980 sa v spolupráci s
Výskumným ústavom hydinárstva v Ivanke-Zálesí testovala znáška, použitím 500-dňového testu. Vzorka vajec sa získala
od drobnochovateľov z rôznych lokalít Slovenska. V tomto teste dosiahla oravka priemernú ročnú znášku 176,09 vajca
a priemernú hmotnosť vajca 55,69 g. Oravku i jej menšiu formu malú oravku uznala komisia delegovaná ministerstvom
poľnohospodárstva a výživy na okresnej výstave v Pustých Úľanoch v r. 1990.
ŠTANDARD ORAVKY
Pôvod: Slovensko
Charakteristika vlastností: plemeno kury
s kombinovanou úžitkovosťou, dobrou
zimnou znáškou, prispôsobená aj do
drsnejších klimatických podmienok.
Kurčatá dobre a rovnomerne rastú,
dobre sa operujú, sú otužilé a životaschopné
Chovný cieľ v znáške a živej hmotnosti:
hmotnosť kohúta 2,8 až 3,3 kg, sliepky
2,2 až 2,7 kg; hmotnosť kohúta malej
oravky l kg, sliepočky 0,9 kg. Znáška
180 až 200 vajec, najmenšia hmotnosť
násadových vajec 55 g, farba škrupiny
hnedastá. Znáška malej oravky 140
vajec, najnižšia hmotnosť násadového
vajca 40 g, farba škrupiny hnedastá.
Foto: zdroj internet
16
Kútik pre chovateľov/Okno do športu
Komárňanský kotrmeliak
Patrí medzi jedno z najstarších našich plemien. Jeho pôvod nedokumentujú písomné
záznamy, musíme sa teda opierať iba o ústne podania. Je nesporné, že k vyšľachteniu plemena
došlo v Komárne, odkiaľ má odvodený názov. Rovnako je isté, že sa vyšľachtilo z plemien
pochádzajúcich z Orientu (ako takmer všetky kotrmeliaky). Jeho predkovia sa ku nám dostali
pravdepodobne vojenskými výpravami Turkov v 17. storočí.
Chovatelia z Komárna si ho obľúbili, rozšírili, a tým vytvorili nevyčerpateľnú chovnú
základňu. Podľa chovateľov z Vácu pôvodne nazývali komárňanského kotrmeliaka
chocholíkový holub alebo chocholíkový kotrmeliak. Do Vácu ho vozili bohatí gazdovia i kupci
z Komárna, a tak v roku 1830 dostal názov komárňanský. Náš špeciálny klub, ktorý vznikol v roku
1951 v Prešove, si dnes medzi prvoradé úlohy kladie rozšíriť rady chovateľov tohto plemena.
Nie je tajomstvom, že jeho chov je ťažký a vyžaduje si skutočných odborníkov i vytrvalcov. Pri
slušnej členskej základni, a tým i dostatočnom počte kvalitných
jedincov, nemalo by byť
problémom navrátiť plemenu i jeho letové schopnosti a kotrmelcovanie. Nebudú ani ťažkosti s rozšírením i tých 105 ostatných kresbových a farebných variet, ktoré dnes nachádzame len
sporadicky.
ŠTANDARD KOMÁRŇANSKÉHO KOTRMELIAKA
Pôvod: Slovensko, pochádza z mesta Komárno, kde ho vyšľachtili z plemien holubov pochádzajúcich z Orientu.
Charakteristika vlastností:Je to živý, temperamentný holub,
ktorého charakteristickou vlastnosťou je kŕdľový let, prerušovaný kotrmelcami jedincov. Typickým znakom je v súčasnosti
popri krátkej, širokej postave a pomerne veľkej širokej a mierne
pretiahnutej hlave s vysokým čelom, v neprerušenej
priamej línii nasadený tupý a rovný zobák. Hlavu zdobí široký polvencový chocholík.
Foto: zdroj internet
Monika Speváková
rozdáva radosť z pohybu
Moniku som spoznala ako malú prváčku v našej základnej škole. Pol roka
bola mojou žiačkou. Malé blonďavé
dievčatko, ktoré už vtedy čítalo lepšie
než nejeden jej starší spolužiak. Usmievavá, skromná, svedomitá.
Takto si ju pamätám. Po rokoch sa
stretávame znova a teraz je mojou
učiteľkou ona. Učí mňa a ostatné
tancachtivé „baby“ hýbať sa v rytme
Zumby. Tanec má nepochybne v krvi,
no za jej skvelými pohybmi sú roky
tréningu v jednej z najúspešnejších
skupín na Slovensku.
„Tancovať som začala ako päťročná.
Mamka ma vtedy odviedla do tanečného odboru pri ĽŠU v Senici. Ona ako
malá tiež túžila tancovať, no musela
sa venovať flaute, tak si aspoň takto
začala plniť svoj sen. Keď som mala
jedenásť , vybrala som sa na konkurz
do tanečnej skupiny Scream. Tam sa
začala tá pravá tanečná drina. Už o rok
som sa zúčastnila prvých Majstrovstiev
Európy vo Varšave. Prichádzali ďalšie
úspechy, ďalšie ocenenia. Pred maturitou a „prijímačkami“ na vysokú školu
som skončila súťažne tancovať, lebo
sa nedal skĺbiť každodenný náročný
tréning s učením sa,“ spomína Monika.
Na tanec nezanevrela, vie, že hýbať
sa je zdravé. Chce, aby sme sa aj my
cítili v pohode a spravili niečo pre
17
svoje telo aj dušu, a tak nás každý
pondelok a štvrtok príjemne „mučí“ pri
super hudbe. A vôbec nevadí, že naše
pohyby nie sú dokonalé ako tie jej.
Poučila ma, že v Zumbe vôbec nejde o
úplnú presnosť cviku. Cieľom je radosť
a príjemný zážitok. A tak si tieto pocity
po hodine cvičenia s Monikou vždy
odnášam.
Magdaléna Balážiková
Rubrika
Naše futbalové hviezdy
s novým trénerom
Petrove prvé postrehy po mesačnom trénovaní:
• tréningová morálka dobrá
• niektorí by mohli pridať
• prístup starších hráčov k tréningom dávam za vzor mladším hráčom
• cieľ: umiestnenie mužstva do piateho miesta
Post trénera našej futbalovej jedenástky obsadil čerstvý
štyridsiatnik, Peter Regásek. V skratke vám ho predstavíme.
Hráčska kariéra:
1989 - 1998 TJ Holíč, 1998 - 1999 TJ Gbely, 1999- 2004 FK
Veľké Leváre, 2004 - 2007- rakúsky klub, 2007 TJ Unín
2007 – 2009 - tréner A- mužstva Unín
2009 – 2011 futbalová prestávka
2011 – po oslovení hráčmi prijal ponuku trénovať mužstvo
dospelých. V jeho športovej filozofii nájdeme okrem iného
spoliehanie sa na samého seba, nekopírovanie nikoho a
žiaden vzor.
Rozpis
zápasov
mužstva
TJ Slovan
Dubovce
6.8. o 17.30h
Hlboké - Dubovce
14.8. o 17.30h
Dubovce- Cerová
21.8. o 17h
Smolinské - Dubovce
28.8. o 17h
Dubovce - Š. Humence
4.9. o 16.30h
Čáčov - Dubovce
11.9. o 16.30h
Dubovce - P. Močidľany
18.9. o 10h
Š. Stráže - Dubovce
25.9. o 16h
Mokrý Háj - Dubovce
2.10. o 12h
Dubovce - Jablonica
9.10. o 15h
Oreské- Dubovce
16.10. o 14.30h
Dubovce - Sekule
23.10. o 14.30h
Brodské - Dubovce
30.10 o 14.30h
Dubovce - Koválov
5.11. o 13.30h
Rybky - Dubovce
13.11. o 13.30h
Radimov - Dubovce
zdroj: Internet, obfzsenica.sk
Magdaléna Balážiková
Téma na zamyslenie
Pri jednej prechádzke našou obcou
sa ma moja štvorročná dcéra spýtala:
„Mamičko, to kdo sem dal šecek ten
bordel?“ (toto slovo používa pre označenie veľkého neporiadku, priznám sa,
že ho prevzala z môjho slovníka).
„Vieš predsa, kto robí neporiadok na
ulici...“ odpovedám jej a zamyslím nad
tým, že to, čo my, dospeláci, častokrát
ani nevnímame, vidia naše deti veľmi
dobre a tiež si to aj dobre uvedomujú.
„To boli určite nejakí hlupáci“, pohotovo mi odpovie Agátka a ja jej dám za
pravdu. Vie totiž, že odpadky patria do
koša a nie na zem.
Naozaj takto chceme žiť?
18
„A proč to šecko dali sem?“ pýta sa ma
ďalej moja večne zvedavá dcéra. „To by
som aj ja rada vedela...“ odpovedám
a skutočne rozmýšľam, že prečo „asi
to bol najľahší spôsob ako sa zbaviť
všetkých tých harabúrd.“
„Ale šak to sa tak nerobí...“, neváhalo konštatovať moje dieťa a mne sa
na pery tlačí otázka, že keď to vie
štvorročné dieťa, prečo to nevedia
všetci tí, ktorí z našich pekných dedinských zákutí robia verejné skládky
odpadu.
Danica Štepanovská
Rubrika
Pripravuje sa pre vás
13. 08. 2011 Športový deň
03. 09. 2011 Indiánske leto - aktivita pre najmenších
22. 10.2011 Konferencia - Ján Havlík ( kultúrny dom )
november
plánuje sa tekvicový deň a večerná vychádzka po obci
december Mikulášske poobedie, Vianočné posedenie v KD, privítanie novonarodených občanov
Čuli sme dobre?
Pani starostka, napriek tomu, že sa nechcete dať vtiahnuť
do pouličných rečí, prosím, skúste odpovedať na moju
otázku.
O spore dedina versus č. d.173 sa pošuškáva medzi ľuďmi
už pekne dlho. Počula som dobre, že majitelia vysúdili na
opravu problémového svahu slušnú čiastku? Bude hradená aj z daní občanov?
buje zníženie jeho stability.
- Stabilitu múru mal zabezpečiť oporný múr, ale tehlový
múr, ktorý je postavený v päte svahu nie je oporným
múrom. Príčinou zosuvu svahu je nezabezpečenie stability
svahu. To nezabezpečil ani pôvodný majiteľ, ktorý staval
tehlový múr, ani nový majiteľ. Tehlový múr signalizoval
nestabilitu trhlinami.
- Oporný múr vo dvore mal byť súčasťou projektu a realizácie s domom v čase jeho výstavby, aby zabezpečoval
stabilitu svahu. Neprítomnosť oporného múru /postavený
je iba tehlový, ktorý nemá vlastnosti oporného múru/ je
príčinou odtrhu svahu.
Musím priznať, že to je najťažšia otázka, ktorú ste mi položili. Budem sa snažiť odpovedať tak, aby vysvetlenie bolo
vecné a nikoho neurazilo.
Poďme na začiatok. Problém odtrhu svahu som „zdedila“ z
predchádzajúceho obdobia. Začala som ho riešiť ihneď po
nástupe do funkcie. Začiatkom augusta 2011 môžem povedať, že z našej strany je problém vyriešený. K ukončeniu
„doťahovačiek“ prispel znalecký posudok č.3/2011 znalca z
odboru stavebníctvo, odvetvie statika pána Ing. Jozefa Kuzmu,EurIng. Tento posudok dala vypracovať Rímskokatolícka
cirkev, farnosť Radošovce.
Vyberám citácie zo znaleckého posudku:
- Jedná sa o svah, ktorý je stabilný, to znamená, že nie je ani
v aktívnom štádiu zosuvu, ani v pasívnom štádiu zosuvu.
To potvrdzuje aj to, že nebola navŕtaná šmyková plocha.
Ak by bol v štádiu zosuvu, musel by sa celý sanovať. Tento
svah nie je v štádiu zosuvu a nie je potrebné ho sanovať.
- Orezanie porastu na svahu nie je príčinou odtrhu svahu,
lebo má slabú koreňovú sústavu a nemalo podiel na stabilite svahu.
- Na tomto svahu došlo k odtrhu časti svahu za oporným
múrom. Svah nie je v svojom prirodzenom sklone po celej
svojej dĺžke, ale jeho päta je urezaná a končí zvislou stenou. Tento zásah do svahu odľahčením jeho päty spôso-
Vychádzajúc zo znaleckého posudku Obec Dubovce ako
stavebný úrad nariadil majiteľom nehnuteľnosti, aby si zabezpečili svoju nehnuteľnosť v zmysle stavebného zákona.
Občania ako daňoví poplatníci sa nebudú finančne podieľať
na uložených opatreniach.
S otázkou o odškodnení sme išli aj za pani Pollákovou, ktorá
nám ochotne poskytla jej stanovisko.
Nie je pravda, že sme vysúdili peniaze.Spor medzi obcou,
cirkevným úradom a nami je ešte stále v riešení. Naši
právnici dali vyjadrenie na súd, aby sa konečne postúpilo
k riešeniu, nakoľko už v roku 2010 sa malo začať korektné
jednanie. Podľa nášho názoru cirkevný úrad zaujal pozíciu „mŕtveho chrobáka“, ktorý o všetkom vie, ale riešiť nič
nebude. Do tridsiatich dní by mal súd vydať rozhodnutie o
tom, kto musí začať so stavebnými prácami.
(príspevok bol autorizovaný)
Za vyjadrenie ďakuje
Magdaléna Balážiková
Spoločenská kronika
Rozšírili rady Dubovčanov: Patrik Vašek 16.6. 2011
Odišli nám do večnosti:
Jaroslav Vašek 18.3.2011
Žofia Juráčková 19.3.2011
Ján Ivánek 11.6. 2011
Mária Balážiková 28.7. 2011
Počet trvale bývajúcich občanov k 1.8. 2011 - 644
19
SPRAVODAJSTVO / DUBOVSKÁ CHVÍĽKA POÉZIE
Pracovné stretnutie
4. augusta som bola, ako zástupca
nášho média, pozvaná pani starostkou na pracovné stretnutie s
pracovníkmi obecného úradu, ktorí
sú zamestnaní na protipovodňových
prácach. Je to tá partia , ktorá sa
nám stará o vyčistenie zanedbaných
miest v obci. Keďže to bolo pracovné
stretnutie, pani starostka v úvode
zhodnotila ich doterajšiu trojmesačnú
činnosť a zároveň poďakovala za kus
dobre odvedenej práce. K poďakovaniu sa pripojili aj pani Mária Milotová
a pani Tatiana Holásková ako predsedníčka Komisie pozitívnych medziľudských vzťahov a verejného poriadku.
Bohužiaľ, v diskusii sme sa dozvedeli,
že im robotu niektorí z Vás dokážu poriadne znepríjemniť. Vedzte, že nikto
z nás, občanov, nemá oprávnenie
prikazovať im čo, kde a ako majú robiť.
Na to má privilégium len pani starostka! No zároveň vyjadrili potešenie,
že sa medzi nami nájdu takí, ktorí si
ich úsilie vážime. Jeden z dôvodov je
určite ten, že aj vďaka nim je pohľad
na naše Dubovce o niečo krajší.
Magdaléna Balážiková
Jednoducho Ja
Narodiť sa tak znova,
tomu vravím silné slová.
Chcem sa nemo pozerať na svet, spoznávať
veci,
počúvať tie dospelé reči, a nerozumieť im,
nevedieť, kto je človekom dobrým a kto je
zlým.
Slepo veriť, zmeniť sa od základov, byť iná,
nebyť naivná, slaboch, ale silná.
Nebyť príťažou,
stále s dobrou náladou,
hlavou plnou nápadov...
Nepchať sa tam, kde ma nechcú,
nebyť tam, kde sa mi za chrbtom chechcú.
Vedieť veriť tým, ktorí stoja za to,
tváriť sa nezaujato.
Fantázia, sen, predstava, úbohosť, zúfalosť
a len moja – to som jednoducho JA.
Ivana Bolebruchová
Naše Dubovce - občasník obyvateľov obce Dubovce.
Vydáva OcÚ Dubovce. Šéfredaktor: Danica Štepanovská. Redakčná rada: Magdaléna Balážiková,
Miroslava Valúchová. Náklad : 200 kusov. Design a tlač: Vydavateľstvo mr. DESIGN Skalica, www.designpress.sk
Noviny sú registrované na MK SR pod číslom EV 4301/11. Adresa redakcie: Obecný úrad Dubovce, 908 62
Dubovce, č. 175, tel. / fax .: 034/669 71 34, 132 , email: [email protected], Foto: archív redakcie, Ilustrácie: Zuzana
Vojteková. Do domácností v obci Dubovce, distribuuje OcÚ Dubovce.
20
Download

č.2 / 2011 - obec DUBOVCE