AKO NA TO
Morenie, lakovanie
a natieranie dreva
v interiéri
Drevo je prírodný materiál, ktorý sa odpradávna používa na
výrobu nábytku. Spoluutvára príjemné a pokojné prostredie
interiéru. Na zvýraznenie krásy dyhovaného a masívneho
nábytku pred konečným zmontovaním dielcov je potrebná jeho
povrchová úprava lakovaním, prípadne morením a lakovaním,
alebo krycím náterom.
Pred natieraním by sme mali vedieť, aký
konečný vzhľad dreva chceme dosiahnuť.
Lakovanie a morenie zvýrazňuje a zachováva prírodnú štruktúru a kresbu dreva.
Na takéto nátery sa používajú rôzne druhy moridiel, transparentných lakov, lazúrovacích lakov rôznych odtieňov. Krycí náter, naopak, môže zakryť nedostatky
menej kvalitného dreva, ktoré treba pred
náterom tmeliť, staršieho nábytku s poškodeným povrchom a pod., alebo ho po-
Podklad môžeme ošetriť fungicídnym prostriedkom na
ochranu proti drevokaznému hmyzu, plesniam a hubám.
V obytnom interiéri odporúčame vyhnúť sa používaniu
biocídnych prostriedkov.
užijeme na dosky z drevených lisovaných
materiálov, na ktorých sa kresba ani nevyskytuje. Krycia farba síce prekryje kresbu
dreva, no dodá mu farebný vzhľad podľa
požadovaného odtieňa.
Náterové látky
Dôležité je poznať zaťaženie drevených
častí interiéru, ktoré budeme natierať.
Odlišné laky sa používajú na nátery podláh – podlahové laky, kde je mechanické pôsobenie, ako aj chemické ošetrovanie intenzívnejšie, ako napríklad pri
interiérových dverách, skrinkách, či policiach. Kvalitatívne odlišné sú náterové
materiály na detské hračky a detský nábytok, ktoré musia spĺňať prísne požiadavky na zdravotnú bezpečnosť. Všetky dôležité vlastnosti výrobcovia uvádzajú na
obaloch. Veľmi obľúbené sú vodou riediteľné nátery na drevo, ktoré sa vyrábajú najčastejšie na báze akrylátov a polyuretánov a ktoré extrémne nezapáchajú
Odstraňovače starých náterov možno kúpiť v predajniach
s maliarskymi a natieračskými potrebam.
a nedráždia organizmus. To však nevylučuje aj použitie tradičných syntetických
rozpúšťadlových farieb a lakov. Pri používaní každého náteru sa predovšetkým
riadime odporúčaním výrobcu.
Cieľ – ochrana povrchu
V dôsledku týchto úprav sa povrch chráni
pred oxidáciou a zmenou farby, zašpinením, obchytaním, zaprášením a čiastočne
Po použití ochranného prostriedku na drevo proti hmyzu,
hubám a plesniam povrch dôkladne vysušíme a obrúsime.
1 – 2/2010
uRoB SI Sám
21
aj proti škodcom. Podobným spôsobom
môžeme ošetrovať aj iné drevené časti interiéru, najmä drevené obklady. Povrch
sa takto môže obnoviť. Je to ekonomicky výhodné aj pri nábytku z preglejky, lebo dnes už ani preglejka nie je lacný materiál – pri hrúbke 10 mm stojí asi 33 €
(1 000 Sk) za m2, v dôsledku toho, že sa
väčšinou dováža z Nemecka. Pri ochrane
dreva proti škodcom sa použitiu chemických látok na ochranu dreva radšej vyhnime. V interiéri je drevo pomerne dobre chránené tým, že vlhkosť vzduchu je
nízka, takže aj drevený nábytok obsahuje
malý podiel vody (do 10 – 12 %), a škodcom jednoducho „nechutí”.
Zodpovedný redaktor: Stanislav Botur
AKO NA TO
Odstránenie šelakového náteru
1. Pred odstránením na šelakový náter viackrát nanesieme technický lieh.
Odstraňovanie
starých náterov
Pri opravách starého nábytku povrch vybrúsime až k dyhe, resp. k masívnemu
drevenému podkladu. Lak je však výhodnejšie odstrániť odstraňovačom starých náterov, lebo si tým ušetríme množstvo brúsneho papiera, ktorý sa brúsnym
prachom z laku rýchlo zanesie a stráca
schopnosť brúsenia.
2. Pred brúsením, resp. zoškriabaním pôvodného náteru 3. Zmäknutý šelak zoškriabeme z povrchu ostrým
predmet upevníme k stolu napríklad zvierkou.
predmetom, napríklad škrabkou.
Oplachový odstraňovač
Pracujeme vo vetranom priestore alebo
v exteriéri s výnimkou oplachových odstraňovačov, ktoré nezvyšujú množstvo
výparov z organických látok v ovzduší.
V rozriedenom stave s vodou ich v malom množstve (použitý obsah jedného
balenia) možno vypustiť aj do kanalizá-
cie, podľa údajov výrobcu. Všetky odstraňovače majú leptavé účinky, pracujeme preto v gumových rukaviciach.
Prípravok nanesieme na starý náter,
necháme pôsobiť, potom ho oškriabeme špachtľou alebo stolárskou škrabačkou či iným ostrým predmetom. Povrch
opláchneme vodou pomocou hubky. Následne použijeme octovú vodu na neutralizáciu zvyškov odstraňovača. Zvyšky by mohli zapríčiniť vytváranie škvŕn
pri morení alebo neskoršie opadávanie
nového laku, teda vznikli by chyby na
ošetrenom povrchu.
Pred morením treba povrch obrúsiť. Brúsime v brúsnych
chodoch, ktoré sú navzájom kolmé.
Okrem tekutých si môžeme kúpiť aj práškové moridlá,
treba ich však prevariť s vodou.
Na vzorkovnici vidieť farebné odtiene viacerých moridiel
pred lakovaním a s použitím laku.
22
uRoB SI Sám
1 – 2/2010
AKO NA TO
Bezoplachovým odstraňovačom
V prípade tzv. bezoplachových odstraňovačov je potrebné drevený povrch utrieť
handrou s použitím riedidla, ktoré predpisuje výrobca, napr. C 6000, ktoré čiastočne vytiahne zvyšky laku aj z pórov dreva. Pri použití odstraňovača vždy presne
dodržiavajme pokyny výrobcu, ktoré sú
uvedené na obale. Typ použitého odstraňovača nemusí byť vhodný pre ten-ktorý lak. Preto je potrebné jeho účinnosť
vyskúšať pred použitím na malej ploche. Podotýkame, že použitý odstraňovač s obsahom náterovej látky nemožno
odstrániť z textílii, preto pri práci nosíme
starší odev, ktorého znečistenie, resp. rozleptanie nespôsobí veľkú škodu.
Na odstránenie náterov je možné využiť aj teplovzdušnú pištoľ (dvere, zárubne, obklady).
Postup pri morení
1. Drevo bezprostredne pred morením navlhčíme čistou 5. Moridlo sa nanáša najlepšie hubkou, môžeme však
vodou.
použiť aj štetce.
Odstránenie šelaku
Na odstránenie pôvodného šelakového
náteru použijeme lieh. Šelakovú politúru natrieme 1 – 2× technickým liehom
a necháme pôsobiť. Potom ju zoškriabeme špachtľou alebo stolárskou škrabkou.
Keďže technický lieh sa rýchlo odparuje z povrchu, môžeme naň položiť handru namočenú do liehu, aby dlhšie pôsobil. Šelak možno rozleptať aj riedidlom
C 6000, ktoré je účinnejšie, ale odparujú
sa z neho organické rozpúšťadlá. Po odstránení šelaku použijeme na odstránenie podkladového oleja či tuku acetón.
Potom môžeme nanášať nitrolak, syntetický lak, vodou riediteľný lak, resp. pred
jeho použitím môžeme povrch namoriť.
Ak by sme mastnotu neodstránili, laková vrstva by po čase opadala. Ak chceme
opäť naniesť šelak, mastnotu nemusíme
odstraňovať, pretože olej, resp. tuk tvorí
základ pod šelakový náter. Brúsenie nepoužívame, pretože šelakovým prachom
by sa brusivo rýchlo zanieslo, stratilo by
účinnosť, pálilo by povrch a vyžadovalo by časté výmeny brúsneho papiera, čo
by bolo neekonomické. Po vyschnutí povrch dielca zľahka prebrúsime jemným
brúsnym papierom, aby sa odstránili aj
ďalšie zvyšky laku zachytené v priehlbinách a póroch dreveného povrchu. Ďalší krok spočíva v dokonalom odstránení
brúsneho prachu. Prípadné živičné škvrny odstránime riedidlom C 6000.
Brúsenie
Pred natieraním by povrch by mal byť
dokonale čistý, odmastený, zbavený vosku, lepidiel, starých náterov a čo najlepšie vybrúsený. Povrch brúsime najskôr nahrubo brúsnym papierom P 80,
potom brúsnym papierom P 120. Takto
2. Na vlhčenie môžeme použiť hubku alebo štetec.
6. Prebytočné moridlo utrieme.
3. Znečistenú vodu vymieňame.
4. Moridlo nanášame na mokrý povrch.
upravený povrch môžeme navlhčiť.
Brúsne papiere so zrnitosťou nad P 150
sa používajú prakticky pri len pri profesionálnej stolárskej výrobe. (Pri jem-
7. Po vyschnutí moridla pred nanášaním laku môžeme
povrch zľahka obrúsiť brúsnym vankúšikom.
nom medzibrúsení jednotlivých náterových vrstiev by však veľmi jemné brusivá
so zrnitosťou od P 220 do P 240 mali používať aj amatéri.)
1 – 2/2010
uRoB SI Sám
23
AKO NA TO
Najvhodnejšia brúska – vibračná
Jednotlivé dielce brúsime pred zmontovaním – jednak sa s nimi ľahšie manipuluje, jednak, čo je dôležitejšie, ich
možno precíznejšie obrúsiť. (V prípade
obkladov môžeme brúsiť aj namontovaný obklad.) Dielce sa najlepšie brúsia na
pásovej brúske, ktorú však majú len stolári, u amatérov sa vyskytuje len zriedkavo. Je výkonná.
Ak ju nemáme, použijeme dostupné
prostriedky, najmä vibračnú brúsku,
ktorú možno kúpiť za dobrú cenu, a má
ju takmer každý domáci majster. Upozorňujeme, že pri dlhotrvajúcom brúsení vibračnou brúskou môžu brnieť ruky,
lebo brúska ich vďaka vibračnému spôsobu brúsenia prenáša vibrácie do rúk.
Pri brúsení cítiť, ako sa brúska ťahá dopredu na neobrúsenom povrchu. Ako
povrch získava hladkosť, brúska ostáva
stáť na jednom mieste. Predávajú sa aj
ručné pásové brúsky, ktoré sú výkonnejšie ako vibračné, čo však v neskúsených rukách môže zapríčiniť prebrúsenie, resp. neželané ryhovanie povrchu.
Vhodné využitie nachádzajú pri brúsení s cieľom ubrať väčšiu hrúbku povrchu (1 – 2 mm, tzv. egalizačné brúsenie hrubým brúsnym papierom (P 60,
P 80). Ich nevýhodou je aj relatívne vysoká cena za pásy z brúsneho papiera,
okolo 1,70 € (50 Sk) za kus. Výhodou
je možnosť postaviť brúsku na „chrbát“.
V takom prípade ručnú pásovú brúsku
používame ako stabilnú a prítlakom
dreveného obrobku na bežiaci brúsny
pás môžeme na ňom vybrúsiť napríklad
oblúk.
Lakovanie
1. Prvú vrstvu pri natieraní dreva lakom alebo
farbou tvorí tzv. brúsny základ (alebo iný názov je
plniaci lak), prípadne zriedený lak. Slúži najmä na
vyplnenie pórov.
2. Po zaschnutí brúsneho základu povrch zľahka
obrúsime, aby sme odstránili nadvihnuté vlákna, ktoré
ho zdrsňujú.
3. Po každom brúsení musíme z povrchu dôkladne
odstrániť brúsny prach, ktorý by znížil kvalitu
následného náteru.
4. Po očistení a prebrúsení povrchu aplikujeme dva
nátery lakom riediteľným vodou s prestávkou medzi
nátermi 3 až 5 hodín.
Ručné brúsenie
Opatrní musíme byť pri oblých a oválnych plochách - vnútorné oblúky brúsime ručne, lebo s brúskou sa k nim dá ťažko dostať a hrozí prebrúsenie dreveného
povrchu (napríklad dyhy pri ohýbaných
preglejkách). Pri morení povrchu potom
vznikne škvrna.
Nadvihnuté vlákna
Ako jeden z krokov pri brúsení by sa
mohol aj povrch navlhčiť vodou (špongiou) a potom, po jeho uschnutí, ho ešte raz prebrúsiť brúsnym papierom P
120, resp. P 180. Tento medzikrok slúži
na odstránenie drobných vlákien dreva,
ktoré sa na povrchu vztýčia po napustení akoukoľvek tekutinou, čím ho zdrsnia.
Z praktického hľadiska je však výhodnejšie urobiť tento krok nanesením brúsneho základu a po zaschnutí ju prebrúsiť.
Zdvihnuté vlákna sa odstránia a zároveň
sa prebrúsi vrstva laku, a „zabijeme dve
muchy jednou ranou“.
24
uRoB SI Sám
1 – 2/2010
Morenie
Ani opísaným odstraňovaním sa nepodarí odstrániť celkom dokonale pôvodný lak
či moridlo, keďže vniká do povrchu hlbšie. Z tohto dôvodu pri opätovnom morení staršieho nábytku je po odstránení laku vhodné namoriť ho na tmavší odtieň,
ako bol pôvodný. Platí to najmä pre dubové povrchy (dyha, masív), lebo dub je
veľmi pórovitý.
Špecifický dub
Pri dube musíme dávať pozor, aby sme sýtosť moridla neprehnali, lebo jeho drevo
je špecifické aj tým, že obsahuje farebné
pigmenty, ktoré sa pri styku s vodou dostávajú na povrch, čo spôsobuje tmavnutie. Množstvo týchto pigmentov v dreve závisí aj od prostredia a pôdy, v ktorej
strom rástol. Dubový povrch môžeme
stmaviť už tým, že ho niekoľkokrát pretrieme čistou vodou, a po každom nátere
ho necháme vyschnúť. Takéto tieňovanie
povrchu by však bolo veľmi nepravidelné
a hrozilo by vytváranie škvŕn. Pri morení dubového povrchu používame menej
sýte moridlo a moríme len raz (v jednej
vrstve). Výhodnejšie je natierať buk, ktorý sa samovoľne nesfarbuje.
AKO NA TO
Svetlosť dreva
Medzi najsvetlejšie druhy dreva sa radí
breza, jaseň, do žlta je sfarbený buk, potom dub okrovejší, k červeným odtieňom
má blízko čerešňa a višňa, k hnedej svetlý či tmavý orech, tík, slivka, hruška, potom nasledujú tmavé dreviny ako napríklad wenge či mahagón.
siahneme zmenu sýtosti odtieňa. Väčšina výrobcov má svoje moridlá navzájom
miešateľné, takže z nich môžeme namiešať aj ďalšie odtiene. Moridlá nanášame
štetcom, hubkou, príp. máčaním. Odporúčame pred morením nábytku vyskúšať
sýtosť odtieňa na menej viditeľnej časti,
resp. na kúsku dreva.
Príprava na morenie
Postup pri morení
Dielce nábytku moríme jednotlivo. Až
pred lakovaním ich môžeme poskladať
do jedného celku. Stoličky sú špecifické, moria a lakujú sa spravidla zmontované. Pred morením musíme pozakrývať niektoré, najmä drevené predmety,
prípadne podlahu, a to novinami či fóliami, aby sa na ne nedopatrením nedostalo moridlo, ktoré sa odstraňuje ťažko
aj z nedrevených materiálov. Z tohto dôvodu pracujeme v gumových rukaviciach
a starom odeve. Pracujeme kontinuálne,
teda prácu neprerušujeme, aby na povrchu nevznikli škvrny.
Povrch dreva najprv navlhčíme, aby sa
moridlo dobre rozpíjalo, resp. roznieslo
po povrchu dreva bez ostrých kontúr od
ťahu hubky z molitanu (alebo štetcom).
Voda musí byť, samozrejme, čistá, najlepšia je pitná vlažná voda z vodovodu.
Pri väčších morených plochách vodu pravidelne vymieňame, aby sa povrch dreva
neznečistil.
Na navlhčený povrch nanášame moridlo. Snažíme sa ho nanášať rovnomerne a neprekrývať vrstvy, aby na povrchu
nevznikli tmavé škvrny. Moridlo, ktoré
sa do povrchu nevpije za 10 – 15 minút,
hneď utrieme z povrchu hubkou.
Po dôkladnom zaschnutí povrch zľahka prebrúsime jemným brúsnym papierom P 150 – 180. Brúsny prach dôkladne
odstránime. Pracovné pomôcky a okolie
ihneď po použití umyjeme vodou. Podmienky pre aplikáciu (platí pre väčšinu
vodou riediteľných náterových hmôt):
teplota vzduchu pri aplikácii musí byť
vyššia ako +8 °C a relatívna vlhkosť vzduchu nižšia ako 70 %.
Moridlá
Moridlo môžeme kúpiť ako hotový tekutý
výrobok, ktorý sa riedi buď vodou, alebo
liehom. Predáva sa však aj práškové moridlo, ktoré treba povariť s vodou, čo si zasa
vyžaduje vhodnú nádobu na varenie, ktorú už na iný účel sotva využijeme, keďže sa
zafarbí. Liehové moridlá majú tú výhodu,
že rýchlo schnú, takže prácu s nábytkom
prakticky nemusíme nadlho prerušovať.
Predávajú sa aj vodou riediteľné moridlá.
Podľa nasiakavosti podkladu a požadovanej sýtosti odtieňa môžeme moridlo rozriediť čistou vodou v pomere až do 2 : 1
(2 diely moridla a 1 diel čistej vody). Riedením alebo viacnásobným náterom do-
Ak lak dlhšie stál na polici, pravdepodobne ho bude
treba zriediť.
Lakovanie
Nanesené moridlo treba natrieť lakom.
Dnes používame najmä vodou riediteľné ekologické laky určené na natieranie
dreva v interiéri. Obsahujú minimálny
podiel organických rozpúšťadiel, nezaťažujú životné prostredie škodlivými
výparmi. Vďaka riedeniu vodou môžeme pracovné pomôcky umývať a čistiť
vo vode a zriedený roztok možno vypustiť do kanalizácie. Najlepšie je použiť vodou riediteľný lak od toho istého výrobcu, ktorý vyrába aj moridlo.
Pred aplikáciou lakov od iných výrobcov odporúčame vyskúšať kompatibilitu, prípadne aplikáciu konzultovať s výrobcom.
Ak požadujeme mimoriadne krátky čas
schnutia, použijeme nitrolaky. Syntetické laky odporúčame skôr pre vonkajšie
prostredie pre ich vysokú odolnosť proti vlhkosti.
Nanášanie
Výsledný lakovaný povrch môže byť matný, polomatný a lesklý. Uvedené látky
môžeme nanášať striekaním, čo je z hľadiska estetickosti výsledného efektu najlepší spôsob. V domácich podmienkach
môžeme farbu nanášať štetcom, valčekom
alebo aj molitanovou hubkou. Priemyselne sa lak nanáša na špeciálnom stroji – nanášačke, kde nábytok prejde clonou a lak sa nanesie rovnomerne. Takéto
zariadenie majú však len veľké podniky.
Pri striekaní je lepšie použiť vzduchovú striekaciu pištoľ (poháňa ju stlačený
vzduch), v dielenskej výbave však musíme mať kompresor. Elektrické striekacie pištole majú o niečo horšie parametre
a výsledná kvalita povrchu je nižšia, ale
v porovnaní so štetcom alebo hubkou je
výsledný efekt oveľa lepší. Striekací tlak
je pri vodou riediteľných náterových látkach 0,25 MPa (2,5 atm).
Lazúrovacie laky sa predávajú v širokej farebnej škále.
1 – 2/2010
uRoB SI Sám
25
AKO NA TO
Príklad nanášania
Tmelenie
Prvý náter vodou riediteľného laku tvorí tzv. brúsny základ na drevo alebo zriedený lak (riedenie čistou vodou v pomere
10 dielov laku a 1 diel vody, podľa nasiakavosti podkladu). Po zaschnutí (3 – 5
hodín) povrch zľahka prebrúsime jemným brúsnym papierom č. 240. Brúsny
prach dôkladne odstránime.
Po prebrúsení aplikujeme dva nátery neriedeným lakom s prestávkou asi 3 – 5
hodín. V prípade potreby sa môže medzi nátermi opäť vykonať medzibrúsenie.
Veľmi nasiakavé podklady si vyžadujú
až tri vrchné nátery. Pracovné pomôcky
ihneď po použití umyjeme vodou. Predĺženie zretia náteru zlepší jeho mechanickú odolnosť.
Šelak
Šelak je vlastne živičný mäkký lak. Používa sa aj v priemysle pri výrobe transformátorov. Zvyčajne má zlatistú farbu
(rozlišuje sa pomarančový a citrónový
šelak), rozrobený šelakový lak má svetlohnedú alebo okrovohnedú farbu. Ako
základová hmota, ktorou sa napúšťalo
drevo, aby šelak dobre držal, sa používal
ľanový olej, resp. husacia masť, či vosk.
V predajniach s umeleckými potrebami
predávajú šupiny šelaku (živica figovníka indického), treba ich však vedieť rozmiešať. Šelak sa vmieša do liehu. Kilogram šupín stojí okolo 60 – 70 € (1 800
až 2 100 Sk). Predáva sa vo vrecúškach
po 200 g. Niektoré z nich už obsahujú
1. Na tmelenie dreva sa využívajú bezrozpúšťadlové
tmely. Tmely sa využívajú najmä pri natieraní krycími
farbami.
vosk. Na pianíno sa môže spotrebovať
1 až 1,5 kg šelaku. Keď je potrebný čierny šelak, ako napríklad na klavír s vysokým leskom, rozrába sa tak, že šelakové
šupiny sa zmiešajú s čiernym liehovým
moridlom.
Niektoré šelaky obsahujú vosk aj preto,
aby získal vysoký lesk. Na tento účel sa
pri leštení používa aj olej alebo husacia
masť. Pri nanášaní šelaku treba postupo-
2. Tmel sa nanesie vo väčšom množstve, pretože pri
schnutí zmenšuje objem. Po stvrdnutí treba miesto
prebrúsiť.
vať kontinuálne, proces sa nesmie prerušiť. Inak sa môže stať, že sa nanesené súvrstvie strhne, takže treba povrch obrúsiť
a šelak nanášať odznova. To je aj príčinou, prečo nemožno opraviť lokálne poškodený šelakový náter. Oprava šelakového povrchu sa robí vždy na celej ploche.
Pôvodný náter treba teda celkom odstrániť. Na nanášanie sa rozrába v pomere 1 :
2, resp. 1 : 3, pri leštení sa používa roztok
Základný náter
1. Brúsiteľný rozpúšťadlový lak na vyplnenie pórov slúži ako
základný náter na drevo. Vytvorí sa tzv. brúsny základ.
26
uRoB SI Sám
1 – 2/2010
2. Nanášanie základnej vrstvy, tzv. brúsneho základu
3. Po vybrúsení základu možno nanášať prvú vrstvu
vrchného krycieho náteru, po jej vyschnutí aj druhú.
AKO NA TO
zriedený v pomere 1 : 10. Treba ho nechať zrieť aspoň dva týždne. Pri šelakovaní musí byť teplota v miestnosti aspoň
25 °C, takže buď pracujeme v lete, alebo
miestnosť poriadne vykúrime.
Šelak drží aj na pôvodnom šelaku, aj na
nitrolaku. Pri použití nitrolaku sa najprv spraví náter rozriedeným lakom na
utesnenie pórov, potom po prebrúsení
sa nanesie jedna alebo dve vrstvy nitrolaku, a potom tenšia vrstva šelaku. Dôvodom je cena: kilogram nitrolaku stojí
približne 6,70 € (200 Sk), zatiaľ čo kilogram rozrobeného šelaku okolo 73 €
(2 200 Sk).
Šelakový povrch treba udržiavať suchý,
pri náhodnom poliatí ho ihneď poutierame. Víno a iný alkohol povrch rozleptáva.
Náter farbou
Lazúrovanie dreva
Keď hovoríme o morení a lakovaní, nemali by sme zabudnúť na nátery lazúrovacími lakmi, ktoré sú určené na ochranné
nátery drevených chát, obkladov, štítov,
plotov, zábradlí, nábytku a iných predmetov v exteriéri, ale aj v interiéri. Zvýrazňujú kresbu dreva a súčasne dávajú drevu farebný odtieň, podobne ako moridlo.
Vyznačujú sa dlhodobou svetlostálosťou
a veľmi dobrou priľnavosťou a odolnosťou proti UV žiareniu. Univerzálne nátery určené pre exteriér i interiér spravidla
nie sú vhodné na úpravu povrchov, prichádzajúcich do styku s potravinami, krmovinami, pitnou vodou, ako aj na nátery detských hračiek.
1. Na obrúsený plniaci náter, resp. obrúsený základný
náter nanesieme prvú vrstvu vrchného náteru a farbu
necháme zaschnúť.
2. Po vyschnutí (4 až 6 hodín) nanesieme aj druhú
vrstvu. Je správne, ak smery natierania jednotlivých
vrstiev sú na seba kolmé.
Príklad postupu pri nanášaní
Lazúrovací lak môžeme nanášať štetcom,
hubkou, máčaním a striekaním. Ak nepoužijeme napúšťací náter proti škodcom (v exteriéri sa odporúča jeho použitie), tak prvý bude náter tzv. brúsnym
základom (ide o základný náter na drevo) alebo vodou zriedeným lazúrovacím
lakom v pomere 2:1 (2 diely laku a 1 diel
vody) podľa nasiakavosti podkladu. Po
zaschnutí (2 – 6 hodín) povrch zľahka
prebrúsime brúsnym papierom P 150 –
200. Brúsny prach dôkladne odstránime.
Potom aplikujeme dva nátery neriedeným lazúrovacím lakom s prestávkou asi
2 – 6 hodín. V prípade potreby sa môže
medzi nátermi vykonať medzibrúsenie.
Na lepšiu ochranu v exteriéri sa odporúčajú až 3 nátery.
Krycí náter dreva
Náter je určený na povrchovú úpravu
dreva v interiéri a exteriéri, ktorý síce
prekryje štruktúru dreva, no dosiahneme farebný povrchový film podľa vlast-
3. Na natieranie krycou farbou môžeme použiť aj hubku alebo valček.
ného výberu. Na nátery v interiéroch
použijeme najmä vodou riediteľné krycie farby. Môžeme ich nanášať štetcom,
valčekom, striekaním alebo aj hubkou
z molitanu.
Náter na neošetrené drevo
Povrch musí byť suchý, pevný, zbavený
nečistôt, mastnoty, zvyškov starých náterov. Po dôkladnom postupnom prebrúsení brúsnymi papiermi až do zrnitosti do P
150 – P 180 a odstránení brúsneho prachu
urobíme náter základnou farbou na drevo
v jednej, prípadne vo dvoch vrstvách. Ak
nemáme základnú farbu, môžeme použiť
lak na drevo zriedený s vodou (10 die-
lov laku, 1 diel vody), musíme však overiť jeho kompatibilitu s ďalšími vrstvami.
Po preschnutí základnej farby na drevo
(4 – 6 h) podklad opakovane prebrúsime
brúsnym papierom P 150, resp. 180. Potom celý náterový systém uzavrieme najmenej dvoma vrstvami vrchnej farby na
drevo. Medzi jednotlivými vrstvami je
potrebné dodržať technologickú prestávku 4 – 6 hodín. Nezabudnime pracovné
pomôcky ihneď po použití umyť vodou,
lebo po stvrdnutí farby bude potrebné na
očistenie použiť riedidlo.
Text: Ing. Peter Fischer
Foto: Stanislav Botur, PAM, Chemolak
1 – 2/2010
uRoB SI Sám
27
Download

Morenie, lakovanie a natieranie dreva v interiéri