Vojenské lesy
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Ročník VI / december 2012 - január - február 2013
vojenské
lesy
ISSN 1338-3221
SLOVO NA ÚVOD
Časopis zamestnancov
Vojenských lesov
a majetkov SR, š.p.
4/2012
Ročník 6
december 2012 - január - február 2013
Vydavateľ:
Vojenské lesy a majetky SR, š.p.
Lesnícka 23
962 63 PLIEŠOVCE
tel: 045/5306 101
fax: 045/5306 102
e-mail: [email protected]
web: www.vlm.sk
Redakcia:
Vojenské lesy a majetky SR, š.p.
Lesnícka 23
962 63 PLIEŠOVCE
tel: 045/5306 121
mobil: 0902 913 223
fax: 045/5306 122
Redakčná rada:
Predseda: Mgr. Marianna Konopová
(šéfredaktor - odborný
garant pre lesnú pedagogiku)
Podpredseda:Ing. Teodor Derco
(zástupca šéfredaktora)
Členovia: Ing. Jozef Bittara (redaktor)
Ing. Marián Hojdan (redaktor)
Ing. Jozef Joppa (redaktor)
Ing. Ivan Schlosser (redaktor - odborný garant pre strelectvo)
Jaroslav Jurský (redaktor - odborný
garant pre kynológiu)
Registrácia:
MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007
ISSN 1338-3221
LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky
TLAČ: Ars spektrum s.r.o.
NEPREDAJNÉ!
Vážení čitatelia, kolegyne a kolegovia,
ďalší rok je pomaly za nami. Na základe prežitého sme možno múdrejší a bohatší o poznatky skúsenosti, niektorí aj majetnejší alebo chudobnejší...ale všetci o rok starší, lebo roky pribúdajú každému rovnako. Rok 2012 kráča k záveru, pre niekoho bol šťastný, pre iného možno menej
úspešný. Je teda čas obzrieť sa a bilancovať. Porovnať to, čo končiaci sa rok priniesol, ale aj naopak,
čo nám vzal. Každému sa vryl do pamäti iným spôsobom. Poviete si, čo sa nám to tu snaží pripomenúť, veď všetci máme kalendár a vieme si pozrieť, že čas vianočný sa blíži. Vlastne, do kalendára ani nemusíme nahliadnuť a je nám to hneď jasné. Dá sa to zistiť podľa toho, že zo všetkých strán
sa na nás valia vianočné melódie. Spoza každého rohu na nás vyskakuje Dedo Mráz, Santa Claus
či Ježisko - v nákupných centrách, od výrobcu topánok až po mobilného operátora. Reklamy s deťmi, pobehujúcimi po zasnežených svahoch, alebo falošné soby, či kamióny rozvážajúce nápoj, ktorý vyčarí úsmev na tvári. Vianoce už nie sú tým, čím bývali v minulosti. Už to nie sú sviatky pokoja, ale zhonu pri nakupovaní darčekov a dobrôt na štedrovečerný stôl. Pre mnohých z nás sa už
stali symbolom nakupovania, preplnených obchodov a stolov prehýbajúcich sa pod jedlom. Nie je
to už čas, keď sa zíde celá rodina pri jednom stole, aby prežila aspoň tento čas roka spolu, trávila
spoločné pokojne chvíle. Prečo sa také krásne sviatky zmenili na nepoznanie? Možno to bude prirodzenou chamtivosťou, pohodlnosťou ľudí. Nie, na vine nie sú médiá, reklama, podniky. Na vine
sme my, ľudia. Reklama len využíva, ponúka to, čo ľudia chcú. Preniká cez slabé miesta. Konzum
nie je výsledkom pôsobenia reklamy. Je len následkom prirodzenej povahy človeka, bažiaceho po
konzume a pohodlnosti. Človeka, ktorý sa rád sťažuje a hľadá na všetkom a každom chyby, no
vlastné akosi prehliada. Práve preto rád nadáva na celú takzvanú komercionalizáciu Vianoc a pritom sám využíva jej výdobytky. Keď sa obzrieme do minulosti, zistíme, že našej kultúre sú takéto Vianoce cudzie a aj napriek tomu sme sa komerčnému štýlu Vianoc prispôsobili. Reklama, darčeky, nakupovanie, štedrovečerná večera či „Tri oriešky pre popolušku“, to všetko v súčasnosti už
neodmysliteľne patrí k najkrajším sviatkom v roku - Vianociam. Bohužiaľ, nie všetko by aj patriť
malo a vyjadruje podstatu týchto sviatkov. Je už len na nás, aké si tieto sviatky urobíme. Prajem
vám, nech sú to naozaj tie najkrajšie dni tohto roka, bez prítomnosti prvkov, ktoré nepatria do našich tradícií a kultúry a bez zhonu, v prítomnosti vašich najbližších. Šťastné a veselé Vianoce 2012
a úspešný celý rok 2013
za redakčnú radu, Ing. Teodor Derco ❧
Neprešlo jazykovou úpravou.
fotografia na titulnej strane © Jozef Vitkovič
2
vojenské le sy 4/2012
OBSAH
SLOVO NA ÚVOD . . . . . . . . . . 2
Lesníctvo
od spoločných
koreňov
strelectvo
Mannlicher Classic klasika od Steyra . . . 22
Karpatské bukové pralesy – ako ďalej?. . . . . 4
Ako prebieha ochrana lesných
kultúr proti zveri ? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5
Sledování siky japonského pomocí
telemetrického zařízení
v honitbě Hradiště. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16
HISTÓRIA
Strelecké preteky na OZ Malacky. . . . . . . 23
spoločenská
rubrika
Konferencia PEFC Slovensko. . . . . . . . . . . . 6
aktuality . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7
poľovníctvo
a rybárstvo
Prvá svetová poľovnícka výstava vo Viedni
v roku 1910 - prezentácia poľovníctva
z územia Slovenska. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18
kynológia
Životné a pracovné jubileá . . . . . . . . . . . . 24
Jeden z nás
Valéria Čongrádyová. . . . . . . . . . . . . . . . . . 24
Jeden z nás
Ing. Štefan Čuvala. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25
Karpatské lesy (1. časť). . . . . . . . . . . . . . . . 26
Lov trofejovej raticovej zveri. . . . . . . . . . . . 8
Lesná pedagogika
Riešenie mimoriadnych udalostí . . . . . . . 11
Spoločné poľovačky. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12
Ako ďalej s vodnými plochami? . . . . . . . . 14
Renesancia impozantného stopára. . . . . . 20
Zvernice v OZ Malacky. . . . . . . . . . . . . . . . 15
Memoriál
Fridricha Konráda. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21
Lesno-pedagogické akcie
VLM v roku 2012 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 28
Stretnutie lesných pedagógov 2012. . . . . . 29
Prečo neničiť zdravie lesa odpadom?. . . . 30
Správne odpovede
z predchádzajúceho čísla . . . . . . . . . . . . . . 31
vojenské le sy 4/2012
3
LesnÍctvo
Karpatské bukové
pralesy – ako ďalej?
Karpatské bukové pralesy sú sústavou chránených území na slovenskej a ukrajinskej strane Karpát, ktorá predstavuje spoločné svetové prírodné dedičstvo SR a Ukrajiny. Lokalita bola zapísaná
do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO v Christchurche na Novom
Zélande v roku 2007.
Projekt dvoch republík
Spoločný projekt Slovenska a Ukrajiny pozostáva z desiatich pralesových lokalít. Z nich
štyri sú na území Slovenska, a to tri v Národnom parku Poloniny a jedna v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Nominácia projektu
lokality svetového prírodného dedičstva na Slovensku sa pripravovala sedem rokov v gescii
MŽP v spolupráci s Technickou univerzitou vo
Zvolene.
Územie nie je presne vymedzené
Avšak ani v súčasnosti, 5 rokov po zapísaní územia do zoznamu UNESCO proces vyhlasovania týchto chránených území nie je
uzatvorený. Neexistuje presná mapa s oficiálnym vyznačením zapísaného územia do zoznamu UNESCO. Vlastníci pozemkov tak nemajú informácie o vymedzení hraníc územia,
ani o tom, aké obmedzenia v hospodárení im
z toho plynú. V rámci procesu ich vyhlasovania boli za účelom dosiahnutia spoločného cieľa zachovať lokalitu Svetového prírodného dedičstva predkladané rôzne návrhy.
Pozemky v správe Vojenských lesov
Keďže jednou z pralesových lokalít je aj lokalita Vihorlat, ktorá sa nachádza na pozemkoch v správe VLM SR š.p., o.z. Kamenica n/Cir.,
VLM SR po prehodnotení súčasného stavu lesných porastov podľa „Kritérií vyhraničenia jadrovej zóny lokality Vihorlat“ predložili riaditeľstvu Štátnej ochrany prírody SR stanovisko
a návrh na úpravu priebehu hraníc územia na
pozemkoch v správe VLM SR š.p., o.z. Kamenica
n/Cir., v ktorom sa pôvodná navrhovaná výmera upravuje na 262 ha jadrovej zóny. Jedným zo
záverov, aby bola dosiahnutá proklamovaná výmera lokality, z posledného rokovania slovenskej
časti Spoločného manažmentového výboru pre
lokality Svetového prírodného dedičstva Kar4
Ing. Marián Hojdan, vedúci oddelenia lesnej
výroby, OZ Kamenica n/ Cir., text;
foto Ing. Dušan Staško
patských bukových pralesov bol aj návrh na zaradenie Kyjovského pralesa do sústavy chránených území Karpatské bukové pralesy.
Vzácnosti Kyjovského pralesa
Lokalita PR Kyjovský prales sa nachádza
v západnej časti pohoria Vihorlat v okolí vrchu
Kyjov na výmere 397 ha. Je jednou z ochranársky nejcennejších lokalít v rámci VLM. Z hľadiska poznania prírodných zákonitostí lesných
spoločenstiev a štúdia vývoja a histórie lesov
oblasti Vihorlatu si zasluhuje osobitnú pozornosť. Účelom jej vyhlásenia je zabezpečenie
ochrany prirodzených procesov a neobmedzeného vývoja rastlinných a živočíšnych spoločenstiev, prioritných biotopov európskeho významu lipovo-javorové sutinové lesy, biotopov
európskeho významu bukové a jedľovo-bukové
kvetnaté lesy a biotopov európskeho významu
silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou
vegetáciou nachádzajúcich sa v západnej časti Vihorlatských vrchov. V súčasnosti ako súčasť ochrany prírody slúži ako zdroj vedeckých
poznatkov pre potreby lesného hospodárstva
a iných výskumných záujmov.
Zaradením PR Kyjovský prales do sústavy
chránených území Karpatské bukové pralesy
by síce došlo k zmene jej tvaru a spojitosti územia, avšak získalo by sa územie s ochranársky
cenným pralesovitým charakterom. ❧
vojenské le sy 4/2012
LesnÍctvo
Ochrana Pellacol
Ako prebieha ochrana
lesných kultúr proti zveri ?
V predchádzajúcom čísle nášho časopisu mal čitateľ možnosť oboznámenia sa so škodami, ktoré
dokáže na porastoch spôsobiť lesná zver. V nadväznosti na tento príspevok by sme chceli teraz
priblížiť záujemcom o túto tému spôsoby, ako sa možno týmto škodám vyhnúť, respektíve ich
zredukovať. Možností ochrany porastov je niekoľko. Vyžadujú si však odbornosť pracovníkov,
ich čas a nemalé finančné náklady podniku.
Poškodenie zverou bolo na Lesnej správe
Riadok v období 2011 - 2012 vykázané na redukovanej ploche 41 ha. Išlo hlavne o mladé
lesné porasty do štádia žrďkoviny. Vo finančnom vyjadrení suma prekročila štyri tisíc Eur.
Najväčšie škody na ploche lesnej správy s výmerou 8656 ha spôsobuje zver jelenia a muflónia. Menej už zver danielia a srnčia. Stavy
zveri celkom sú na LS Riadok nasledovné: jelenia-185, muflónia – 270, danielia – 125, srn-
čia – 332 a diviačia – 105. Okrem toho evidujeme v Uznanom zverníku Hlboká mláka 380
ks muflonej, 72 ks danielej , 8 ks jelenej a 12 ks
srnčej zveri. Ako zaujímavosť uvádzam, že začiatkom storočia sa na Záhorí začína šíriť bobor, ktorého škody na starých stromoch v okolí vodných tokov začíname evidovať od r.2009.
I keď plánovaným odstrelom sa snažíme
škody redukovať, stále zostávajú zhruba na rovnakej úrovni. Za poslednú sezónu máme naplánované uloviť 113 ks jelenej, 322 ks mufloIng. Miloš Kuchárek, technik LS
Riadok , OZ Malacky (text, foto)
foto: Ing. Štefan Čuvala
Mechanická ochrana pomocou oplôtkov - tzv. oplotený kotlík
vojenské le sy 4/2012
Odpudzovače popri cestách často
chránia aj ľudské životy - pachový plot
5
LesnÍctvo
O Medzinárodnej konferencii Financovanie
2012 Lesy - Drevo už v budúcom čísle.
Kamenné more - Vyhne
nej, 91 ks danielej, 102 ks srnčej a 88 ks diviačej
zveri. Ako jednu z príčin vidíme aj stiahnutie
selektívneho herbicídu Velpar 90 WSP z predaja. Po jeho použití zostali plochy kultúr bez buriny minimálne tri roky a na základe toho boli
pre zver neatraktívne. Dotykové herbicídy Fusi-
Dubový oplotok
Konferencia
PEFC Slovensko
Pri príležitosti 10. výročia svojho založenia usporiadalo združenie PEFC Slovensko 7. novembra v hoteli Sitno vo Vyhniach konferenciu pod názvom „Postavenie a úloha lesov v zelenej
ekonomike“. Záštitu nad ňou prevzal minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek.
Úhyn spôsobený zrážkou s automobilom
lade Super Forte a momentálne u nás používaný Clinic nedokážu Velpar nahradiť. Kultúry po
pár mesiacoch opäť zaburiňujú. Zver sa na nich
pasie a pritom poškodzuje aj vysadené sadenice.
V poslednej dobe sa nám objavili na kultúrach
vysadených dvojročnou borovicou špecifické
škody. Sadenice majú silnejší kmienok a zver ich
okrem odhryzu terminálov vyťahuje zo zeme aj
s koreňmi. Toto riešime náterom repelentným
prípravkom Cervacol Extra. Spotreba na hektár je okolo 8 kg. Mechanická ochrana pomocou
oplôtkov vychádza finančne veľmi draho. Kilometer oplotenia stojí okolo štyri tisíc Eur. Preto oplocujeme len dubové kultúry a samozrejme
všetky kultúry v Uznanom mufloňom zverníku.
Tu oplocujeme aj úživné dreviny ako gaštany,
čerešne, orechy, ktoré sadíme jednotlivo, alebo
do malých kotlíkov.
Frekventované cesty sú častou
príčinou úhynov zveri
Cez LS Riadok vedie 26 km frekventovaných ciest. Z toho je dokonca 6 km diaľnice.
Migrujúca zver je automobilovou prevádzkou
dosť ohrozovaná. Tohto roku len do 11.11.2012
takto zahynulo 2 ks jelenej, 2 ks muflonej, 12
ks srnčej a 6 ks diviačej zveri, z toho 4 ks diviačej zveri na diaľnici. Na odradenie zveri od komunikácií používame „Pachový plot“. Má dve
zložky – penu a koncentrát. Penu aplikujeme
na stromy vo vzdialenosti 5 – 10 m od seba. Záleží na intenzite pohybu zveri. Pena vydrží 8 až
12 týždňov a potom sa do nej aplikuje koncentrát, ktorý má životnosť pol roka a potom sa do
peny dá znova. ❧
6
PEFC Slovensko je záujmové združenie
právnických osôb, ktorého cieľom je podpora
trvalo udržateľného obhospodarovania lesov,
spotreba dreva ako ekologicky obnoviteľného zdroja, výrobkov z dreva, ochrany prírody a trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti. Cieľom medzinárodnej organizácie PEFC
je podpora trvalo udržateľného obhospodarovania lesov prostredníctvom certifikácie
nezávislou organizáciou. Keďže účastníkmi
Ing. Číž a Mgr. Miľanová na konferencii vo Vyhniach k 10. výročiu PEFC
certifikácie PEFC sú aj VLM SR, š.p. Pliešovce, zúčastnil som sa na konferencii ako ich
zástupca.
myšlienka potreby
trvalo udržateľného
obhospodarovania
Slovenských lesov
Všetky referáty na konferencii sa niesli
v duchu presvedčenia o potrebe trvalo udržateľného obhospodarovania lesov na Slovensku. Referujúci zhodnotili proces certifikácie lesov, každý zo svojho pohľadu. Zhodli sa
v tom, že proces trvalo udržateľného obhospodarovania lesov má veľký význam pre rozvoj lesníctva, drevospracujúceho priemyslu
i pre rozvoj slovenskej ekonomiky ako celku.
Na záver konferencie účastníci jednomyseľne
prijali komuniké, ktoré dávajú do pozornosti vládnej a zákonodarnej moci. S komuniké
i so všetkými referátmi je možné oboznámiť
sa na webovej adrese http://www.pefc.sk/sk/
materialy-a-zdroje/10-vyrocie-pefc-sk.
Konferencii dodalo atmosféru príťažlivé prostredie hotela Sitno. Ten stojí pod
Chráneným územím Kamenné more, ktoré sa rozprestiera na pravej strane Vyhnianskej doliny, pod Kamenným vrchom (495 m)
Pohľad na účastníkov konferencie
v Štiavnických vrchoch a je naň z hotela nádherný pohľad. Kamenné móre vo Vyhniach,
ako geologická rezervácia, je jedno z najstarších a najznámejších slovenských chránených území. Bolo schválené v roku 1937 (13
ha). Mohutný plošný rozsah a krásna ukážka
genetickej spojitosti materského masívu, kamenného mora a následného produktu zaraďuje toto územie medzi celoštátne významné javy. Je to plošne najrozsiahlejšie kamenné
more vo vulkanickej časti Karpát. Keď niekedy zavítate do Vyhní, určite si tento krásny
prírodný úkaz nenechajte ujsť.
❧
Ing. Teodor Derco, samostatný
odborný referent oddelenia
lesnej výroby GR (text, foto)
vojenské le sy 4/2012
aktuality
2. február - Svetový deň mokradí
Ramsarský dohovor je prvý z novodobých
globálnych medzinárodných dohovorov na
ochranu a racionálne využívanie prírodných
zdrojov. Ochrana mokradí sa stala predmetom medzinárodnej spolupráce najmä z toho
dôvodu, že veľký úbytok a nerozumné využívanie mokradí spôsobili na celom svete vážne
ohrozenie mokraďových ekosystémov a druhov, ktoré sú na ne existenčne viazané. Jedným
z hlavných impulzov pre vytvorenie Dohovoru bol už začiatkom šesťdesiatych rokov alarmujúci pokles početnosti populácií mnohých
druhov vodných vtákov. Pádnym dôvodom sa
stala aj rastúca potreba ochrany biotopov, najmä sťahovavých druhov vodných vtákov, preto
sú v názve dohovoru slová „predovšetkým ako
biotopy vodného vtáctva“. Neskôr však konvencia rozšírila svoj záujem na všetky aspekty
ochrany a múdreho využívania mokradí a považuje mokrade za ekosystémy, ktoré sú mimoriadne významné pre ochranu biodiverzity
aj pre človeka. Dôležitým rozmerom Ramsarského dohovoru je medzinárodná spolupráca pri ochrane mokradí (spoločná starostlivosť
o cezhraničné mokrade). Ramsarský dohovor je medzivládny dohovor, ktorý vytvára rámec pre medzinárodnú spoluprácu pri ochrane
a využívaní mokraďových biotopov. Do platnosti vošiel v roku 1975 a v súčasnosti má 154
zmluvných strán. V Zozname mokradí medzinárodného významu je zapísaných 1 636
mokradí, ktoré zaberajú celkovú plochu 145,7
miliónov hektárov. Slovenská republika pristúpila k Ramsarskému dohovoru v rámci bývalej
ČSFR 2. júla 1990, čím na seba zobrala príslušné záväzky. Výkonným orgánom, zodpovedným za implementáciu Ramsarského dohovoru
v SR je Ministerstvo životného prostredia SR.
Na Slovensku evidujeme 14 mokradí medzinárodného významu, ktoré sú zapísané ako Ramsarské lokality. Základné informácie o slovenských Ramsarských lokalitách je možné nájsť aj
na webstránke ŠOP SR - www.sopsr.sk
Zdroj:http://www.minzp.sk/informacie/
tlacovy-servis/tlacove-spravy/2-februarsvetovy-den-mokradi.html
Medzinárodný deň ľudských práv
10. december je v kronike historických dní
zaznamenaný ako Medzinárodný deň ľudských
práv. Je to už 63 rokov, čo v tento deň Valné
zhromaždenie OSN vyhlásilo Všeobecnú deklaráciu ľudských práv. Jej preambula uvádza, že
uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovných a neodňateľných práv všetkých členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru
vo svete. Ignorovanie ľudských práv a pohŕdanie
nimi viedlo k barbarským činom, urážajúcim
svedomie ľudstva, a vybudovanie sveta, v ktovojenské le sy 4/2012
rom sa budú ľudské bytosti zbavené strachu
a núdze tešiť slobode prejavu a viery, bolo vyhlásené za najvyšší cieľ ľudstva. Je nevyhnutné, aby
boli ľudské práva chránené zákonom, ak nemá
byť človek donútený uchyľovať sa ako k poslednej možnosti k odboju proti tyranii a útlaku.
Je tiež nevyhnutné podporovať rozvoj priateľských vzťahov medzi národmi, pretože národy
Organizácie Spojených národov znovu potvrdili v Charte svoju vieru v základné ľudské práva,
v dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnosti, ako aj
v rovné práva žien a mužov a rozhodli sa podporovať sociálny rozvoj a lepšie životné podmienky
vo väčšej slobode. Členské štáty sa zaviazali usilovať v spolupráci s Organizáciou Spojených národov o zvýšenie všeobecného uznávania a zachovávania ľudských práv a základných slobôd,
pretože rovnaké chápanie týchto práv a slobôd
je nanajvýš dôležité pre plnú realizáciu tohto záväzku. Práve preto Valné zhromaždenie vyhlásilo Všeobecnú deklaráciu ľudských práv ako spoločný štandard, ktorý majú dosiahnuť všetky
národy a štáty s cieľom, aby sa každý jednotlivec
i každý orgán spoločnosti, majúc túto deklaráciu
stále na zreteli, snažil vyučovaním a výchovou
zvyšovať úctu k týmto právam a slobodám a zabezpečiť postupnými vnútroštátnymi i medzinárodnými opatreniami ich všeobecné a účinné uznávanie a zachovávanie tak medzi národmi
členských štátov navzájom, ako aj medzi národmi území spadajúcich pod ich právomoc.
Zdroj: http://www.vop.gov.sk/
medzinarodny-den-ludskych-prav
Revitalizácia lokality Tri
duby v Malackách
bolo značne zanedbané, a pripomenuli minulosť tohto územia. Nasledovali ďalšie aktivity, do ktorých sa zapojili aj poslanci mestského zastupiteľstva, žiaci malackých škôl spolu
so zástupcami ochrany prírody. Vypracovali projekt Revitalizácie lokality Troch dubov,
ktorý sa úspešne realizoval s podporou NAFTA a.s.. Začiatok bol spojený aj s aktivitami
pre deti, ktoré nielen sadili zeleň, ale tiež prostredníctvom tvorivých dielní spoznávali prírodu a súťažili v mnohých kvízoch s tematikou životného prostredia. Tri duby dostanú
novú zeleň, ohnisko, lavičky, informačnú tabuľu a prvky na hranie pre deti. Zostáva len
dúfať, že sa nestanú útočiskom vandalov, ale
budú plnohodnotným prínosom pre širokú
verejnosť.
Minimálna mzda sa
od 1. 1. 2013 zvýši
O zvýšení minimálnej mzdy od 1. januára 2013 rozhodla v októbri vláda nariadením.
Ide o nárast, s ktorým však nesúhlasili všetci
sociálni partneri. Suma minimálnej mzdy na
rok 2013 sa ustanovuje na 337,70 eura za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou. Minimálna mzda sa zvyšuje o 3,2
%. V roku 2012 bola výška minimálnej mzdy
327,20 eura. Minimálna hodinová sadzba zamestnanca vzrastie zo súčasných 1,880 eur na
1,941 eura. Upozorňujeme, že v súlade s novelou zákonníka práce budú mať nárok na minimálnu hodinovú mzdu od januára 2013 aj „dohodári“ (osoby pracujúce na dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru).
Vláda odsúhlasila výšku minimálnej mzdy aj
napriek tomu, že s jej zvýšením nesúhlasili zástupcovia zamestnávateľov a Združenie miest
a obcí Slovenska odporučilo zvýšenie sumy minimálnej mzdy najviac do 2,2 %.
Zdroj: http://www.podnikajte.sk/spravy/c/785/
category/spravy/article/minimalna-mzda-sa-od-1-12013-zvysi. Minimálna mzda sa od 1. 1. 2013 zvýši
Kalendár plánovaných akcií
Múzea vo Svätom Antone
v mesiacoch december
2012 – marec 2013
Pri sprístupňovaní vojenských obvodov
pre širokú verejnosť sa argumentuje aj tým,
že ľudia z priľahlých obcí a miest chcú vo
svojom okolí územie, kam by sa mohli ísť poprechádzať, vyvenčiť domácich miláčikov,
opekať alebo len tak vypadnúť z rušného prostredia. VLM SR š.p., o.z. Malacky v spolupráci s mestským úradom a NAFTA a.s. sa
rozhodli pre revitalizáciu územia na okraji mesta Malacky, známeho pod názvom Tri
duby.
Lokalita Tri Duby sa už v minulosti využívala na oddychové aktivity a kedysi sa tam
dokonca usporadúvali nezabudnuteľné poľovnícke juniálesy. Aj pre dnešných Malačanov
je dostupným miestom, vhodným na posedenie a piknik pri vode, dotvoreným o scenériu
okolitej prírody a mágiu starých dubov. Podľa projektu je svojou polohou predurčené na
zastávku cyklotrasy a umiestnenie tabule budúceho náučného chodníka. Vojenské lesy už
pred rokom v spolupráci s Povodím Moravy
upravili okolie vodného toku Maliny, ktoré
DECEMBER
6.12.2012
ADVENT SLOVENSKO 2012 Adventný charitatívny koncert vo
výstavných priestoroch múzea
Vianoce pre zvieratká – deti z Materskej
školy a ZŠ Svätý Anton pripravia
zvieratkám v parku krásne Vianoc
viac informácií k podujatiu na http://www.
msa.sk/kalendarium/aktualne.html
FEBRUÁR
16. 2. 2013
Deň otvorených dverí pre
občanov Svätého Antona
Komnaty kaštieľa sa v tento deň
otvárajú všetkým domácim.
MAREC
Chovateľská prehliadka poľovníckych trofejí
Tradičné stretnutie poľovníkov v sýpke
pri kaštieli. Vítaní sú aj zvedavci!
7
Poľovníctvo a rybárstvo
Lov trofejovej
raticovej zveri
V minulosti bola zver chápaná primárne ako zdroj potravy. Zver lovcovi poskytovala mäso, kožu,
kosti na výrobu nástrojov. Trofej je odrazom kvality zveri a v minulosti bola chápaná ako symbol
sily lovca, jeho obratnosť a neskôr majetkové zázemie. Neskôr sa zistilo, že trofej je úzko spojená
s genetickým založením zveri a s kondičnými znakmi, ako sú hmotnosť zveri, či jej zdravotný stav.
Dnes je už známe, že trofej je úzko spätá s kvalitou životného prostredia, teda územia, v ktorom žijú. Životné prostredie je ovplyvňované antropogénnou činnosťou a teda v konečnom
dôsledku, človek čiastočne ovplyvňuje kvalitu trofejí.
Vo svojej podstate sa názory na chov zveri
v prírode príliš nezmenili. Cieľom poľovníckej
starostlivosti zostáva aj ďalej maximálna produkcia úžitkovej zveriny a kvalitných trofejí či
kožušín získavaných zo zdravej zveri, chovanej
v zodpovedajúcej druhovej rozmanitosti a počtoch v takých pohlavných a vekových štruktúrach, ktoré sú zárukou minimálnych strát
spôsobených zverou na poľnohospodárskom,
lesnom či rybničnom hospodárení. Na dosiahnutie takýchto cieľov vplývajú vnútorné a vonkajšie činitele. Medzi vnútorné činitele patria
zoologicko-morfologické predpoklady (genetika, morfológia, anatómia, fyziológia), ktoré
sú spojené s ekologickými, prípadne etologickými podmienkami. Medzi vonkajšie patria
geografické a klimatické vplyvy. Taktiež človek je neodmysliteľným činiteľom, ktorý zver
ovplyvňuje pozitívne či negatívne. Človek sa
v poľovníctve snaží zver skvalitňovať. Zlepšovať jeho životné prostredie, prikrmovať v čase
núdze, chrániť zver pred škodlivými účinkami
a v konečnom dôsledku robiť správny selektívny odstrel, najmä u raticovej zveri.
Lov trofejovej
raticovej zveri
v Malackách
Ing. Ivan Hirner, technik LS
Jablonové, OZ Malacky
Správna starostlivosť o zver
si vyžaduje celoročné úsilie
Na lesnej správe Jablonové sa snažíme celoročne starať správne o raticovú zver. Patrí
sem najmä správny výber plodín pestovaných
na políčkach, ktorý slúži ako zdroj potravy pre
zver všeobecne. Snažíme sa vyberať vhodné
plodiny, ktoré zvyšujú kvalitu zveriny - najmä
oziminu a rôzne pastevné zmesi, ktoré poskytujú rozmanitý prísun dôležitých živín, neodmysliteľných pre správny vývoj zveri. Na Borskej nížine sú pomerne málo kvalitné pôdy
ako regozeme, podzole a v menšom množstve
kambizeme, fluvizeme a gleje. Sme teda limitovaní výberom plodín. Tieto pôdy sú málo bohaté na živiny, preto sa snažíme zveri poskytnúť čo najviac živín správnym výberom plodín
8
fej ovplyvňujú aj spomínaná strava, prostredie,
klíma, ale i vnútorné činitele ako sú hormóny,
trávenie, atď., ktoré sú ovplyvňované vonkajším prostredím. Faktory ako potrava sa snažíme pozitívne ovplyvňovať.
Po starostlivosti o zver prichádza na rad
odstrel. Dôležité je dlhodobé pozorovanie
Úspešný lov danielej zveri
a dokrmovaním. Treba tiež vyzdvihnúť prikrmovanie v čase núdze. Zveri poskytujeme dostatočné množstvo soli a minerálnej soli, ktorá je dôležitá pre jej rast a vývin. Okrem toho
zveri dávame repu a seno, dôležité najmä na
odstránenie hladu a pri úprave tráviaceho systému (objemové seno). Taktiež poskytujú stavebné a energetické látky dôležité pre ich život.
Zver si vyberá svoje miesta
podľa podmienok, ktoré sú
pre ňu najvýhodnejšie
Naše podmienky pre jeleniu a danieliu zver
sú pomerné vhodné, pretože obýva najmä stepi a lesostepi, kde má hlavnú potravovú zložku trávy a byliny. V lesných porastoch sa živí
najmä ohryzom kríkov, stromov, ostružinami, žihľavou a inými bylinami. Čierna (diviačia) zver má vhodné podmienky na Tureckom
vrchu, kde buk poskytuje dostatok živín. Pri
správnom chove je výsledok viditeľný na trofejach. Trofej je výsledok predovšetkým založený
na genetickom základe (vhodný výber rodičovského páru) a na veku (ponechanie jedincov do
príslušného veku). Okrem týchto faktorov tro-
zveri, aby sa urobil správny výber jedincov
samčej aj samičej populácie. Dôležitý je odstrel najmä jedincov, ktorých parožie nespĺňa stanovené kritériá, či už prvej vekovej triedy, ktorých selekciu vykonáva personál LS. Je
potrebné, aby sa ponechali v prírode vhodné jedince s dobrým genetickým materiálom, ktoré zabezpečujú kvalitných potomkov
s dobrým genofondom.
Vysoké bodové ohodnotenie je
znakom kvalitnej starostlivosti
Výsledkom našej dlhodobej práce a starostlivosti o zver sú ulovené jedince, ktoré
dosiahli na naše podmienky výborné bodové výsledky. Možno spomenúť z jelenej zveri,
ulovenej na LS Jablonové na území Bažantnice, jeleňa s bodovou hodnotou 180,11 CIC.
a 175,72 CIC a z danielej zveri daniela, ktorý
získal 158,92 CIC a druhý kus získal 149,42
CIC. Podľa hodnotenia CIC dosiahli ulovené trofeje bronzovú medailu. Lesníkom vďaka za starostlivosť a úspešným lovcom ,,Lovu
Zdar!“
vojenské le sy 4/2012
Poľovníctvo a rybárstvo
Lov trofejovej
zveri v revíri
Javorina
Eduard Kriššák, samostatný referent
oddelenia lesnej výroby, OZ Kežmarok
Revír Javorina patrí
rozlohou medzi najväčšie
revíry na Slovensku
Spoločný poľovný revír Javorina, nachádzajúci sa v komplexe Levočského pohoria,
dáva možnosť všetkým poľovníckym hosťom
stať sa majiteľom kvalitnej trofeje. Tento revír patrí svojou rozlohou medzi najväčšie na
Slovensku, medzi najkvalitnejšie genofondom
jelenej zveri ako aj jedinečnosťou z hľadiska zrušenia výcvikového priestoru. Úspechy
z predchádzajúceho obdobia zaručujú výbornú reklamu na poplatkový lov jeleňov v ruji.
Žiadosti o poplatkový lov prichádzajú už za-
Úspešný hosť s doprovodom
2018,79 CIC vek 13r
čiatkom roka a stavy sú naplnené už do letných mesiacov.
Tak to bolo aj na túto jeleniu ruju. K dobrému priebehu jelenej ruje prispelo tohoročné dlhodobé sucho tým, že ruju nevyrušovali
hubári, ktorých je rok čo rok viac. Prevažná väčšina poľovných hostí bola úspešná a tí,
ktorí si neodniesli trofej jeleňa, odniesli si
bohaté a neopakovateľné zážitky. Najväčší úspech v tejto sezóne zožal niekoľkoročný
hosť z Čiech. Po príchode na polesie Kolačkov na Lesnej správe Podolínec mu pridelený
sprievodca lesník Radovan Pilát spolu s vedúcim lesnej správy ukázali na videokamere
niekoľkokrát pozorovaného jeleňa s otázkou,
či skúsia ísť za ním. Na prvej vychádzke tohto
jeleňa ulovili s bodovou hodnotou 218,79 CIC
a komisiou určeným vekom 13 rokov. Samozrejme, nie je možné každú cennú trofej takto
zdokumentovať ešte pred ulovením, ale aj tento príklad svedčí o profesionálnom prístupe
a príprave na každý sprievod od daného lesníka. Gratulácia však patrí všetkým, ktorí sa
pričinili o zdarný priebeh tohtoročnej ruje.
vojenské le sy 4/2012
Predbežná
bilancia
poľovníckej
sezóny
Ing. Marek Hojdan, lesník ,
OZ Kamenica n. Cirochou
V súčasnom období je poľovnícka sezóna
v plnom prúde. Nejeden poľovnícky hospodár
si kladie otázku, ako dopadne, či sa podarí naplniť stanovený plán lovu zveri, alebo sa aspoň
priblíži k tomuto plánovanému lovu.
Jelenia ruja predstavuje v horských a podhorských revíroch Slovenska hlavnú poľovnícku sezónu, keď sa v priebehu 2-3 týždňov
rozhodne o výsledku celoročnej práce v starostlivosti o zver a poľovné revíry. Poplatkový
lov trofejovej zveri je v našom poľovnom revíri VLM Kamenica n/Cir. rozhodujúcou tržbonosnou položkou a jelenia zver spolu s diviačou zverou sú najvýznamnejšími druhmi zveri
z hľadiska tržieb v poľovníctve. Preto sa príprave na jeleniu ruju a jej organizačnému zabezpečeniu venuje náležitá pozornosť.
Aká teda bola jelenia ruja
2012 pod Vihorlatom?
Tohtoročnú jeleniu ruju môžme charakterizovať jednou vetou: začala sa pomerne neskoro,
trvala asi týždeň a skončila sa veľmi rýchlo. Jej
priebeh ovplyvňovalo viacero faktorov, medzi
9
Poľovníctvo a rybárstvo
zového jeleňa pokračovali v poľovaní na niečo
väčšie. Podarilo sa nám dostať na dostrel k jeleňovi, ktorému som odhadoval vysoké zlato. Len
5 metrov, ktoré nás delili od seba zapríčinilo,
že ja som mal jeleňa ako na dlani a on mu videl
iba parohy. Jeleň sa pomaly odobral z rúbaniska , pričom sme stále čakali, že sa otočí bokom.
Neotočil sa. Náš odhad bodovej hodnoty bol
taký, že som sa ho dlho bál vysloviť. Išlo o jeleňa starého min. 12 rokov s počtom výsad min.
9 na oboch stranách. Dve noci nespal poriadne ani hosť, ani ja. Tohto roku som urobil všetko preto, aby sme „nášho“ zlatého jeleňa ulovili. Chodili sme márne. Po „našom „ jeleňovi ani
stopa. Po odchode tohto hosťa som zháňal niekoho, kto by bol schopný jeleňa nielen uloviť,
ale aj zaplatiť. Podarilo sa. Prišiel veľmi skúsený poľovník, ktorého presvedčil môj priateľ, aj
keď s ním pár dní pred tým ulovil v Maďarsku
zlatého jeleňa. Dohoda bola, že cieľom poľovačky nie je za každú cenu vysoká bodová hodnota uloveného jeleňa, ale poľovnícky zážitok.
Ak bude dobrá ruja, jeleňov uloví aj viac. To je
najlepšia kombinácia, žiadny stres, žiaden ťah
za konkrétnym jeleňom, ale nič sa neodmieta.
Hneď na druhú vychádzku sme ulovili výradového 8-9 ročného „večného“ osmoráka (165
bodov). Úprimná radosť môjho nového hosťa ma presvedčila, že mám dočinenia s ozajstným poľovníkom. Úprimne som mu prial, aby
sme natrafili na hľadaného zlatého jeleňa. Ďalším odstrelovým jeleňom, ku ktorému sme prišli nasledujúci deň v doline Pikulovka, bol dlhý,
asi 8 ročný nepravidelný dvanástorák s dlhou
šabľou na pravej strane. Po mojom zavábení nechal svojho soka a prišiel k nám na „štych“ asi
na 50 m. Po rane neznačil a ušiel. Hosť trafil konárik neďaleko od hlavne. Mrzelo to aj mňa, jeleň patril do kategórie rarít a poľovačka na neho
bola ako zo starej knihy. Myslel som si, že sa už
hosť nevráti. Vyčítal si, že to mal predvídať a že
keď takúto ukážkovú situáciu nevie využiť, tak
si už nezaslúži tohto roku ani poľovať. Prvého
októbra ráno som ho telefonicky presvedčil.
Spokojný hosť a Jovsianske zlato
nimi aj počasie. A práve to nebolo tohto roku
najpriaznivejšie. Najskôr bolo pomerne veľmi
teplo a ruja sa začala potichu, potom v poslednom septembrovom týždni, keď vrcholila, sa
ochladilo a hneď nato prišiel dážď, v dôsledku
čoho jelene takmer úplne prestali ručať.
Najvhodnejším obdobím na
hodnotnú jeleniu trofej
je koniec septembra?
Zo skúseností z uplynulých rokov sa snažíme poľovných hostí usmerniť na lov jeleňov
v prvej polovici ruje a na vrchol, teda v termínoch okolo 20. septembra. Práve v tomto čase
je aj vyššia úspešnosť a šanca uloviť staršie, trofejovo kvalitné jelene. Tí, ktorí si plánovali lov
jeleňov na neskôr, mali poväčšine smolu. Možno im dá Diana druhú šancu a budú mať väčšie
šťastie uloviť nejakého krásavca na snehu.
Ku dňu 6.11.2012 sa spolu ulovilo 29 kusov jelenej zveri, z toho 16 jeleňov I. až IV. vekovej triedy, z ktorých dosiahol jeden bronzovú (182,40 b. CIC) a jeden zlatú (216,89 b. CIC)
medailovú bodovú hodnotu. S odstrelom jelenej zveri, najmä holej, pokračujeme naďalej
a veríme, že stanovený plán lovu sa nám podarí naplniť. V plnení plánu lovu diviačej zveri sa
zatiaľ ulovilo 79 kusov, z toho 10 kancov, z ktorých dva dosiahli bodovú hodnotu bronzovej
medaily, jeden striebornej a dva zlatej (120,50
a 121,10 b. CIC). Na okraj spomeniem, že v septembri sa skončil aj čas lovu srncov. Z plánovaného lovu 28 kusov sa ulovilo 19 srncov.
Dobrý hosť
a zlatý jeleň
Ing. Štefan Duda, vedúci LS Jovsa,
OZ Kamenica n. Cirochou
Zdá sa to ako otrepaná fráza, ale poľovačka na ručiaceho jeleňa je to najkrajšie, čo poľovníkovi slovenské hory ponúkajú. Jelenej ruji
10
sa každý rok venujem koľko vládzem, nakoľko
tiež patrím k tým, ktorí sa ruje nevedia nabažiť.
Keď mi ešte šťastie dopraje správneho, poľovnícky zapáleného hosťa v dobrej kondícii, užívam si poľovačku spolu s ním naplno. Hostia
väčšinou vycítia, či sprievod robíte so srdcom,
alebo len z povinnosti. V prvom prípade vzniká
medzi vami dôverný až priateľský vzťah, ktorý
je základom úspechu.
Úspech závisí od
rozhodnutia hosťa
Mne sa podarilo v posledných troch rokoch
zabezpečiť dvoch hostí, ktorí sú skúsenými poľovníkmi, sú pokorní k prírode a poľovníckym
tradíciám, pripravení uloviť každú zver, na ktorú dostanú môj súhlas. Zvlášť u jeleňa je dôležité, aby hosť neváhal využiť situáciu, keď má
možnosť uloviť veľkého jeleňa, a neodmietol
ju pre vyššiu cenu za odstrel. Bola by to škoda, lebo dostať sa k takémuto jeleňovi je dopriate poľovníkovi len málokedy a ulovená trofej je
nielen prezentáciou tohto poľovníka-hosťa, ale
najmä revíru, v ktorom ho ulovil. Už v roku
2010 nám o máličko ušiel kapitálny jeleň (určite
nad 200 bodov) s hosťom z Česka. Išlo o unáhlenú chybnú ranu. Odišiel domov nadšený, plný
zážitkov s pekným bronzovým jeleňom, ale uistený, že objavil dobrý revír. O rok neskôr sme
s tým istým hosťom po ulovení taktiež bron-
Hľadanie zlata zvíťazilo
nad fyzickou bolesťou
Presviedčanie bolo potrebné nielen na zrušenie jeho samotrestu, ale aj pre jeho stále sa zhoršujúce problémy s chodidlom pravej nohy. On
sám pochopil, že bez chodenia to u nás nejde.
Hneď po pár sto metroch sme, pod malým hrebienkom porasteným drienkami, prišli k trom
ručiacim jeleňom. Noha prestala bolieť a začala
sa poľovačka. Po mojom zavábení a následnom
vybehnutí lane z drienok vyšiel asi 185-190 bodový jeleň, na ktorého som po dosť dlhom uvažovaní dal súhlas k odstrelu. Lenže Diana mala
s nami iné plány. Jeleň sa opäť otočil a pozerajúc na nás nám nedovolil nijaký pohyb. „Nevadí,“ vravel som po jeho pomalom navrátení sa
do hustých drienok. „Nad nami s dobrým vetrom máme ešte minimálne 2-3 jelene“. Išli sme
pomaly, stále kontrolujúc nie celkom stabilný
vietor, až sme došli k peknému štrnástorákovi , ktorého odstrel by nám Diana neodpustila.
Jeleň sa presúval našim smerom po ľavej strane
už aj tak zapadnutého chodníka k ďalšiemu ručiacemu jeleňovi s dobrým hlasom , ktorý ťahal
z pravej strany z mladiny nazývanej Stok smerom na zvážnicu Kocúrová. Zrýchlili sme , aby
sme mu skrížili cestu skôr, ako dostane vietor.
Stále sústredení na pravú stranu doliny sme fučali hore kopcom, bez akéhokoľvek náznaku
chorej nohy môjho hosťa. Adrenalín robí divy.
vojenské le sy 4/2012
Poľovníctvo a rybárstvo
Náhle som slabo započul z ľavej strany nevýrazné zaručanie v asi 90 ročnom jaseňovo-bukovom poraste s vyšším podrastom. Hneď mi
napadlo, že to môže byť ten mladý nádejný štrnástorák, ale keď som tam uvidel asi 7 kusov
laní, zdvihol som ďalekohľad a prezrel som si
porast. Z vrchu dole pomedzi lane práve prebehol jeleň zahnať zrejme tú „mladú štrnástku“. Zamrazilo ma. Hneď som upriamil pozornosť hosťa na druhú stranu chodníka slovami:
„Opri o tamten strom, mal by sa vrátiť odspodu k jeleniciam. Neváhaj so streľbou, má mimoriadne hrubé parožie a jelenice už o nás vedia! „. Tých pár sekúnd mi stačilo na to, aby
som zaregistroval neobvyklú hrúbku parožia
a dostatočný vek. Hosť po niekoľkých sekundách čakania vystrelil tak, že som ani nestačil
opäť dvihnúť triéder, aby som videl znakovanie
po výstrele. „Malo by byť dobre,“ povedal hosť.
Po malej cigarete, ktorú nám nefajčiarom nahradila byľ zo smlzu , som sa pobral k nástrelu,
navigovaný mojím hosťom. Ani som nedošiel
k nástrelu a už som ho zbadal.
Zlatá bodová hodnota bola
nepochybná už z diaľky
Zo vzdialenosti 30 m od ležiaceho jeleňa som už kričal od radosti „máme isté zlato“. Následná radosť môjho hosťa umocňovala
tú moju. Prvé merania bodovej hodnoty hneď
po zvezení jeleňa na lesnú správu boli nad 220
bodov. Presnejšie meranie po vyvarení lebky a stanovení váhy boli nasledovné : bodová
hodnota 217 bodov, váha k fakturácii 10,10 kg.
Konečne máme zlato z Jovsy. Čo je najdôležitejšie, verím, že nebude posledné. Jeleň, ktorého sme ulovili, nebol ten, za ktorým sme chodili s predchádzajúcim hosťom. Tamten mal
výsady oveľa dlhšie a hrúbka bola takisto obdivuhodná. Tieto zážitky a početné stretnutia s chovnými, nádejnými jeleňmi medailovej
hodnoty za posledné roky ma utvrdzujú v tom,
že kvalitou a početnosťou jelenej populácie sa
zaraďujeme medzi najlepšie revíry v regióne.
Túto skutočnosť mi potvrdzujú aj naši poľovní
hostia, ktorí poľujú po celom Slovensku. Na záver chcem citovať šťastného strelca. Z viacerých
myšlienok, ktoré som si vypočul od tohto veľmi
skúseného poľovníka, uznávajúceho len poctivú poľovnícku klasiku, aspoň jedna veta, ktorou sa mi poďakoval: „Nie som až tak zvedavý,
koľko má jeleň bodov, body si vymyslel len človek a parohy možno časom aj tak budú len materiálom na gombíky, ale zážitok, ten vo mne
ostane nadosmrti, ďakujem ti zaň.“ Teším sa,
že k našim poľovníckym klientom pribudol poľovník zo starej poctivej poľovníckej školy. ❧
Riešenie mimoriadnych udalostí
Napriek zodpovednému prístupu všetkých zložiek pôsobiacich na území VO Valaškovce k vytváraniu podmienok pre bezpečnú prácu
a napriek informovanosti o pravidlách správania sa vo VO vznikajú situácie, keď dochádza k úrazom, iným ohrozeniam zdravia a života
a k vzniku iných mimoriadnych udalostí. To vyvoláva potrebu vypracovania plánu starostlivosti o zranených, tzv. traumatologického plánu.
presné informácie
pre Záchranárov
Obzvlášť dôležité je to na vysunutých či
roztrúsených pracoviskách so sťaženým prístupom rýchlej lekárskej pomoci, napr. v lesnom teréne. Dôležité je taktiež zabezpečenie
čo najširšieho okruhu pracovníkov VLM SR,
š.p. na inštruktáži poskytovania prvej pomoci závodnou lekárskou službou, kde si pracovníci osvoja najdôležitejšie úkony pri záchrane zranených osôb, správne ohlásenie úrazu
s poskytnutím čo najpresnejších informácii
o zranenom pracovníkovi a mieste nehody
záchrannému tímu. Prílohou traumatologického plánu má byť mapová časť s vyznačením prístupových ciest do lesných porastov
alebo do ich blízkosti, zjazdných pre vozidla
záchrannej služby, ako aj telefónny zoznam
osôb, ktorým sa tieto udalosti nahlasujú, respektíve ktoré môžu poskytovať pomoc pri záchrane napr. terénnymi vozidlami, či znalosťou terénu (doviesť na miesto záchranárov).
Vďaka opatreniam sú cesty
sprístupnené prakticky neustále
Keďže mimo pracovnej doby v pracovných dňoch a počas dní pracovného voľna
a sviatkov sú vstupné brány a závory na o.z.
Kamenica n/Cir. zatvorené, na zabezpečenie
prístupnosti účelových lesných komunikácií pri vzniku mimoriadnych udalostí vo VO
Valaškovce má VLM SR š.p., o. z. Kamenica
n/Cir. prijaté nasledovné opatrenia:
- Diaľkové ovládače od vstupných brán
Kamienka a Jovsa a kľúče od závor na vstupoch do VLM sú za účelom zabezpečenia ich
otvorenia pri vzniku mimoriadnych udalostí
vo VO Valaškovce uložené na vrátnici VLM
SR na o.z. Kamenica n/Cir. v zapečatenej
obálke.
- Pri vzniku mimoriadnej udalosti (požiar, ekologická havária, dopravná nehoda,
zranenie z radov verejnosti - turistov, úrazy
vo výrobe a pri výcviku vojsk) a pri potrebe
rýchleho sprístupnenia príjazdovej cesty žia-
Mimo pracovnej doby v pracovných dňoch a počas dní pracovného voľna a pokoja
a sviatkov sú vstupné brány a závory na o.z. Kamenica n/Cir. zatvorené.
vojenské le sy 4/2012
dateľ (spoločnosti prevádzkujúce záchranky,
hasiči, PZ SR, príslušníci armády SR) kontaktuje pracovníka SBS na vrátnici VLM
SR š.p., o. z. Kamenica n/Cir na tel. číslach:
pevná linka - 057 7590515 mob. tel. - 0907
417 299. Pracovník stálej služby (SBS) v prípade vyrozumenia záchrannou službou resp.
iným oprávneným žiadateľom o potrebe dostať sa na územie VO Valaškovce povolá na
pracovisko – vstupná brána Kamienka, Jovsa, alebo závora na vstupe Kamenica n/Cir.
v dňoch pracovného voľna a pokoja a počas
sviatkov službukonajúceho príslušníka lesnej stráže, v pracovných dňoch povereného
zamestnanca VLM SR š.p., o. z. Kamenica n/
Cir., ktorý má k dispozícii terénne motorové
vozidlo a bude sprevádzať záchrannú službu
na miesto MU.
Zamestnanec by nemal
podceňovať vzdelávanie
sa v oblasti bezpečnosti
Základné vedomosti a zručnosti v poskytovaní prvej pomoci musí mať každý zamestnanec. Je preto potrebný aj osobný záujem zo strany zamestnancov o dopĺňanie
vedomosti aj v tejto oblasti, pretože nikto nevie, kedy ich bude potrebovať – kedy
bude musieť poskytnúť prvú pomoc alebo
zachrániť život či už na pracovisku, doma,
alebo na ceste. Najhoršia je nevedomosť, nemohúcnosť, keď by aj človek chcel pomôcť,
ale nevie ako. Zodpovednosť záchrancu
sa končí po odovzdaní postihnutého záchranárom alebo inej oprávnenej osobe.
Z miesta nehody neodchádzame, kým sme
nepodali správu osobe preberajúcej zodpovednosť a kým sme sa nepresvedčili, že naša
pomoc už nie je potrebná. ❧
Marián Hojdan Ing., vedúci
oddelenia lesnej výroby, OZ
Kamenica n/Cir., (text, foto)
11
Poľovníctvo a rybárstvo
Spoločné
poľovačky
Spoločné poľovačky na diviačiu zver sú medzi poľovníkmi veľmi obľúbené. V revíri s dostatkom
diviakov a pri dobrej organizácii poľovačky poskytujú možnosť poľovníckeho vyžitia, radosti
z úlovkov, z pobytu v prírode a mnohí ich vnímajú aj ako spoločenskú udalosť, možnosť stretnúť
sa s priateľmi. Na základe plánovaného odstrelu sa pred začiatkom sezóny urobí plán poľovačiek.
Termíny poľovačiek pre hostí sa plánujú podľa požiadaviek poľovníckych cestovných kancelárií,
alebo podľa požiadaviek samotných poľovníkov, ak si poľovačku objednávajú sami. Na poľovačkách plánovaných pre personál sa môžu po zaplatení poplatku zúčastniť aj poľovní hostia. Poľovačky pre hostí sa plánujú väčšinou v diviačej zvernici, ktorá sa nachádza na južných svahoch
Vihorlatu na Lesnej správe Jovsa, alebo v kombinácii zvernica a voľný revír. Poľovačky pre zamestnancov sú plánované vo voľnom revíri.
OZ Kamenica
nad Cirochou
Ing. Stanislav Luteran, technik LS Jovsa,
OZ Kamenica nad Cirochou,
Na základe plánovaného odstrelu sa pred
začiatkom sezóny urobí plán poľovačiek. Termíny poľovačiek pre hostí sa plánujú podľa požiadaviek poľovníckych cestovných kancelárií,
alebo podľa požiadaviek samotných poľovníkov, ak si poľovačku objednávajú sami. Na poľovačkách plánovaných pre personál sa môžu
po zaplatení poplatku zúčastniť aj poľovní hostia. Poľovačky pre hostí sa plánujú väčšinou
v diviačej zvernici, ktorá sa nachádza na južných svahoch Vihorlatu na Lesnej správe Jovsa, alebo v kombinácii zvernica a voľný revír.
Poľovačky pre zamestnancov sú plánované vo
voľnom revíri.
12
Príprava poľovačky
Pred samotnou poľovačkou sa podľa počtu
nahlásených strelcov vyberú lokality jednotlivých honov a určí sa smer nadhánky, dohodnú
sa signály a spôsob dorozumievania. Pri poľovačkách vo voľnom revíri, ak už je snehová pokrývka, sa ráno obídu mladiny s pravdepodobným výskytom diviakov pre presnú lokalizáciu
zveri. Určia sa pracovníci, zodpovední za prípravu miesta výradu, občerstvenie počas poľovačky, určí sa spôsob prepravy diviakov. Ďalší
pracovníci majú na starosti označenie diviakov
štítkami strelcov, evidenčnými značkami, ošetrenie diviny a uloženie v chladiarenskom boxe.
Dôležitý podiel na celkovej atmosfére poľovačky má po výrade aj príprava občerstvenia s gulášom v zasadačke lesnej správy, alebo v prípade
priaznivého počasia vo vonkajších priestoroch.
Priebeh poľovačky
Po kontrole poľovníckych lístkov, zbraní
a vyhotovení zoznamu účastníkov poľovačky nasleduje na mieste výradu otvorenie poľovačky. Po odtrúbení poľovníckych signálov spravidla pracovník závodu privíta hostí
Organizácia
spoločných
poľovačiek
Každá spoločná poľovačka na diviačiu
zver je určitou prezentáciou daného revíru
i jeho užívateľa. V tomto duchu sa pristupuje k organizácii spoločných poľovačiek v Odštepnom závode Kežmarok, s dodržaním
všetkých poľovníckych tradícii. Dostatočné množstvo diviačej zveri je predpokladom
úspešnosti každej takejto poľovačky. Nakoľko Odštepný závod Kežmarok má aj oplôtok s diviačou zverou, kynologické organizácie veľmi rady organizujú duričské skúšky,
ktorých jedna časť je spoločná poľovačka. Aj
v tohtoročnej sezóne počíta schválený plán
s dostatočným množstvom spoločných poľovačiek, aby sa naplnili predpoklady v pláne
lovu diviačej zveri, ale zároveň aby sa obmedzili škody diviačej zveri predovšetkým na
verifikovaných plochách.
Eduard Kriššák, samostatný referent
oddelenia lesnej výroby, Kežmarok
a vedúci poľovačky ich oboznámi s miestom
poľovačky, počtom honov, lovenou zverou,
dohodnutými signálmi a upozorní ich na dodržiavanie bezpečnosti pri streľbe a manipulácii so zbraňami. Následne strelcom pridevojenské le sy 4/2012
Poľovníctvo a rybárstvo
lia čísla. Potom nasleduje preprava autami na
miesto poľovačky. Vedúci strelcov rozmiestni poľovníckych hostí po stanovištiach a určí
miesto pre personál zodpovedný za označenie
ulovených diviakov štítkami strelcov. Vedúci
honcov odvedie honcov so psami na začiatok
honu a po určenom signáli začnú tlačiť diviaky na strelcov. Vo zvernici je dostatok diviakov a už o chvíľu počuť brechot psov a zo streleckých stanovíšť streľbu, do ktorej sa občas
zamieša adrenalínový pokrik honcov, ak diviaky majú snahu preraziť dozadu. Pracovníci rozmiestnení medzi strelcami sledujú úlovky jednotlivých strelcov, poprípade značenie
a smer úniku diviakov po rane. Po skončení
honu označia ulovené diviaky číslom strelca, usmernia honcov k uloveným diviakom,
aby ich stiahli na miesto, odkiaľ ich traktor
s plošinou prepraví na zhromaždisko. Ak situácia dovolí, postarajú sa o okamžité dohľadanie dobre farbiacich diviakov. Na zhromaždisku sa určený personál postará o ošetrenie
diviny a ostatní pokračujú v poľovaní. V prestávke medzi pohonmi sa podáva občerstvenie, pričom vedúci poľovačky môže informovať účastníkov o ďalšom priebehu poľovačky,
poprípade upozorní na nedostatky, ktoré sa
v priebehu dňa vyskytli. Po skončení poľovačky nasleduje preprava účastníkov a ulovených
diviakov na lesnú správu, kde sa urobí výrad.
Na výrade po odtrúbení poľovníckych signálov podá vedúci poľovačky hlásenie o počte
olovených diviakov a vyzve úspešných strelcov, aby zaujali miesto pri svojich úlovkoch,
kde dostanú zálomky, alebo v prípade prvého úlovku absolvujú za všeobecnej veselosti
aj krst. Po tejto ceremónii pracovník závodu
poďakuje všetkým za dodržanie bezpečnosti,
odvedenú prácu a pozve všetkých na posledný
hon. Tam sa pri guláši rozprúdi družná debata, každý pri rozprávaní svojich zážitkov znovu prežíva dnešný deň.
v poľovníckych združeniach, kde organizácia poľovačky vyzerala tak, že ráno pred nástupom sa hospodár s niekoľkými členmi bavil asi na úrovni: „Jano, potlačíme to spodné
šáchorie, alebo tú vrchnú stranu...“, „...kto to
tam pozná, aby nastavil strelcov“...atď.
U Vojenských lesov som mal dlhé roky vzor
v organizátoroch poľovačiek ako boli vedúci lesných správ páni Ing. Peter Strigáč, Janko
Stískal alebo Ing. Karel Kaňa a vyššie spomínané debaty pred poľovačkou neexistovali. Ich
detailizmus v príprave som ako mladý pocho-
vali miesta lovu. Po vytipovaní pohonov sa
dohodol spôsob obstavenia, určili sa pokyny
pre honcov, zabezpečilo sa spojenie s personálom, ktorý pozbiera ulovenú zverinu, zver
vyvrhne, odoberie vzorky na nevyhnutné vyšetrenie a zabezpečí transport na výrad. Pred
začiatkom musel byť pripravený výrad z čečiny a zabezpečení trubači na neodmysliteľne
fanfáry. Nesmiem zabudnúť na skupinu, ktorá býva málo viditeľná. Sú to ľudia, ktorí sa
niekoľko dní vopred starajú o nákup potravín
a prípravu občerstvenia.
pil, až keď som po rokoch stál pred úlohou zorganizovať a zabezpečiť priebeh komerčnej poľovačky. Termín zadali z odštepného závodu.
Ostávalo mi „len“ zabezpečiť hladký priebeh.
Poľovačku považujeme aj za
spoločenskú udalosť
Prídeme radi znovu
Pekné prostredie, dobrá starostlivosť
o zver, výsledkom ktorej sú dobré stavy, pomerne časté úlovky kapitálnych diviakov
a v neposlednej miere dobrá úroveň organizácie spoločných poľovačiek vytvorili klientelu z radov poľovníckych cestovných kancelárii i jednotlivcov, spokojných s našimi
službami, ktorí nás pravidelne navštevujú už
niekoľko rokov. Je len na nás, aby sme ich ani
tohto roku nesklamali.
OZ Malacky
Ing. Peter Pápay, technik LS
Mikulášov, OZ Malacky
Organizácia spoločných poľovačiek je veľmi
všeobecný pojem, ktorý chápu len tí, ktorí za
ňou stoja. Každý z nás má vlastné skúsenosti
a zážitky.
Vo VLM sa organizovanie poľovačiek dá
považovať za vysoko profesionálne, aj keď nepredvídané skutočnosti mnohokrát naštrbia
vynaložené úsilie kolektívu. S nimi sa počas
poľovačky musíme rýchlo vyrovnať.
Ale pekne od začiatku: Poľujem už 36 rokov a zažil som veľa poľovačiek. Boli aj také,
vojenské le sy 4/2012
Na organizácii
sa podieľa veľa ľudí
Spolu s lesníkmi, ktorí denne prechádzali svoj úsek a v drobnom zasýpali krmivo
v miestach, kde sa zver zdržuje, sme vytipo-
Treba pamätať na to, že poľovačka je nielen
lov, ale aj spoločenská udalosť, kde sa pri teplom čaji, chutnom guláši alebo polievke stretajú ľudia. Ožívajú spomienky, nadväzujú sa
nové priateľstvá. Preto je veľmi dôležité aj tento časový úsek poľovačky bezchybne organizačne zabezpečiť.
Nástupy zvyknú prebehnúť v živej debate.
13
Poľovníctvo a rybárstvo
Ako ďalej s vodnými
plochami?
Zväčša sa zvítavajú kamaráti, ktorí si po roku
majú čo povedať. Prednesie sa privítanie, poučenie o bezpečnosti a organizačné pokyny. Najväčší problém nastáva vždy pri prvom pohone. Strelci si zabudli zapamätať, či
stoja v prvom, alebo v druhom rade. Pri počte 20 doľava alebo doprava, ak sa dvaja pomýlia, problém nenastáva. Pri počte, ako to
býva u zahraničných poľovačiek, 7 doľava a 7
doprava, dvaja nedisciplinovaní vedia urobiť zmätok. Vďaka priemerným jazykovým
znalostiam vieme už aj takéto situácie riešiť.
Veľmi dôležité je strelcov poučiť, do ktorých
priestorov je bezpečné strieľať. Za súčasnej legislatívy je veľmi ťažko strelcovi vysvetliť, ako
má dávať pozor na osoby voľne sa pohybujúce v lese. Ďalší problém, ktorý sa ťažko rieši,
je, že aj po poučení pri nástupe, kde sú strelci
vyzvaní, aby zotrvali až do skončenia pohonu
na mieste a personálu ukázali, čo ulovili, alebo či nejakú zver postrieľali, túto výzvu nerešpektujú a svoje stanovištia opúšťajú. Zvlášť
to vidíme, ak ide o kusy, ktoré by mali byť
spoplatnené.
Načrtol som len základné úlohy, ktoré si organizácia poľovačky vyžaduje. Obyčajne sa vyskytnú drobné problémy, ktoré treba už počas
organizácie riešiť a tie zväčša vyžadujú viac času
a úsilia ľudí, ako zabezpečenie úloh, vyplývajúcich zo základného scenára. Na záver si dovolím
uviesť niekoľko mojich postrehov z organizovania spoločných poľovačiek:
- Organizácia poľovačiek vo VLM SR má vysokú úroveň a mohla by slúžiť ako príklad pre
iné organizácie zaoberajúce sa poľovníctvom
ako komerčnou aktivitou.
- Organizácia poľovačky je postavená na vysokej disciplíne každého človeka, ktorého konanie musí zapadnúť do dohodnutého scenára.
- Organizáciu musí riadiť len jeden vedúci,
ktorý má stále prehľad o dianí a sú nežiaduci všetci „ poradcovia“, ktorí tam už voľakedy
poľovali niečo zažili a dnes vedia organizátorom poradiť.
- Organizátori každú spoločnú poľovačku pripravujú s cieľom mať čo najväčší úspech. Nie
vždy sa to vydarí. Poľovačka je súboj človeka
a prírody. Človeku ide o úlovok, zveri o život.
Mnohokrát si neúspech na poľovačke zapríčiní sám poľovník, lebo nemá potrebnú trpezlivosť, alebo má „súrny“ hovor z mobilu („mamička, je tu krásne“... „práve prebehli
tri srnky“... „nezabudni papagájovi nasypať
zrno“ atď.)
- Každá spoločná poľovačka, ktorá je pred
nami, znamená pre mňa určité očakávanie,
ale večer v spoločnosti kolegov, ktorí sa na organizácii podieľali, si vieme povedať, čo sme
urobili zle a na čo si dáme nebudúce väčší pozor.
Naša organizácia obhospodaruje rôzne druhy vodných plôch - od drobných vodných tokov,
protipožiarnych nádrží, lovných rybárskych revírov až k sústavám chovných rybníkov. Pri
drobných vodných tokoch sa staráme predovšetkým o ich čistenie a spriechodnenie pre vody
z prívalových dažďov a jarného topenia snehu, čím sa snažíme predchádzať povodňovým situáciám a následným škodám. Na športový rybolov sa využíva predovšetkým sústava vodných plôch „Rašeliny“ pri obci Prievaly, ktorá vznikla po povrchovej ťažbe rašeliny a následnom zatopení týchto plôch povrchovou vodou.
Sústavy chovných rybníkov začal ešte
v minulosti precízne budovať gróf Pálfy a v jeho diele neskôr pokračovali Vojenské lesné podniky. Pre hospodársku činnosť
VLM SR, š.p., o. z. Malacky má význam predovšetkým sústava rybníkov „Rakáreň“, pozostávajúca zo štyroch rybníkov. Na tejto sústave produkujeme predovšetkým násadu
kapra, ktorý je našim hlavným chovným druhom. Ako pridružené druhy sú to sumec,
šťuka, zubáč, karas a iné. V pôsobnosti našej
organizácie je ešte jedna rybničná sústava –
Marhecké rybníky. Tú v minulosti rozdelila
diaľnica D2, pričom vodné plochy po diaľnicu zostali súčasťou VO Záhorie a rybníky za
diaľnicou prešli do k. ú. Malacky. Išlo o premyslený systém obtočných rybníkov, ktoré sa
využívali tiež na chov kaprovitých rýb. Recesia rybničného hospodárstva po roku 1989
mala však za následok postupný útlm hospodárenia na sústave Marheckých rybníkov.
Rybníky postupne zarastali travinami a náletom drevín. Telesá hrádzí poškodzoval bobor a výpustné zariadenia jednotlivých rybníkov sa stali neustálym terčom „zberačov“
železa, čo malo za následok ich znefunkčnenie. Toto územie však má svoju hodnotu aj
z hľadiska ochrany prírody a bolo vyhlásené
za chránený areál „Marhecké rybníky“ s treIng. Richard Hájek, samostatný referent
oddelenia výroby o. z. Malacky
tím stupňom ochrany. Určitá nádej na obnovu a revitalizáciu celej sústavy vznikla s PRV
2007-2013 – OP Rybné hospodárstvo 20072013. No nakoľko sa rybníky nachádzajú
v Bratislavskom kraji, miera spolufinancovania by bola neúmerne vysoká. Vzhľadom na
to sme od tohto zámeru upustili. Hospodárenie je tu do určitej miery zároveň obmedzené
aj požiadavkami ochrany prírody. V minulom roku sme však uvítali aktivity miestnych
škôl, občianskych aktivistov a záujmových
združení. Organizácia DAPHNE v spolupráci s CHKO Záhorie zorganizovala so ZŠ Dr.
J. Dérera Malacky v rámci projektu „Voda je
nielen náš život“ čistenie celej lokality Marheckých rybníkov. Na akcii sa zúčastnilo asi
40 detí, ktoré si najskôr so záujmom a s pútavou prednáškou pozreli chránený areál. Následne sa pustili do čistenia lokality od odpadu. Sami sme boli prekvapení, koľko sa toho
nazbieralo. Odvoz odpadu zabezpečilo svojimi kapacitami mesto Malacky. Akciu podporila aj naša organizácia, a to zabezpečením
občerstvenia pre deti, rukavicami a mechmi na odpad. V spolupráci s RZ Marheček
sme zasa vyčistili rybníky Marhečky č.8 a 9.
Opravili sa ich výpustné zariadenia, vyčistili
sa hrádze a ich okolie. Nakoľko sa nám táto
spolupráca osvedčila a lokalita znovu začína
ožívať pri minimálnych finančných nákladoch, plánujeme v podobných akciách a spolupráci pokračovať aj naďalej.
❧
❧
14
vojenské le sy 4/2012
Poľovníctvo a rybárstvo
Zvernice v oz malacky
Chovy raticovej zveri vo zverniciach majú na Slovensku pomerne dlhú tradíciu.
Muflónia zvernica
„Pod Hanušovou”
Radovan Popovič, LS
Mikulášov, OZ Malacky
Nakoľko existuje záujem o lov muflonej
zveri nielen medzi domácimi, ale aj zahraničnými poľovníkmi, rozhodli sa VLM Malacky
chovať mufloniu zver vo zvernici „Pod Hanušovou”, LS Mikulášov.
Muflonia zvernica sa nachádza v Bratislavskom kraji, v okrese Malacky. Lesy patria do LHC Mikulášov, VLM Malacky.
Hranicu zvernice tvorí oplotenie. Výmera
muflonej zvernice je 68,84 ha, z toho 84,98%
tvorí lesná pôda, 14,69% poľnohospodárska
pôda a 0,33% ostatná pôda. Z ekologického
hľadiska sa zvernica nachádza v lokalite s prevahou listnatých porastov na priemerných bonitách. Porasty jelše, vŕby a brezy poskytujú
zveri úkryt. Dubové porasty nie sú len prirodzeným zdrojom potravy (listový opad a žalude), ale v zimných mesiacoch slúžia zveri na
oddych a slnenie. Dostatočné množstvo vody
zabezpečuje vodný tok Starej Rudavy. Nadmorská výška sa pohybuje od 190m.n.m. do
220m.n.m.
Zvernica bola založená na chov len jedného druhu zveri. Z toho sa vychádzalo aj pri
plánovaní jarných kmeňových stavov. Pre
I.
II.
III.
Spolu
Muflonka
Muflonča
Spolu
Muflón
Plán
3
1
2
6
12
9
27
Odstrel
2
1
3
4
Úhyn
0
7
0
zvernicu bolo navrhnutých 22 kusov muflonej zveri, z toho 9 muflónov (40%), 9 muflónic
(40%) a 4 muflónčatá (20%).
Tabuľka ukazuje plán a aktuálny odstrel
muflonej zveri za sezónu 2012/2013. Podľa nej
bol plánovaný odstrel spolu 6 muflónov, 12
muflónic a 9 muflónčat. Z toho je k 20.11.2012
evidovaný odstrel spolu 3 muflónov a 4 muflónic. To znamená, že k úspešnému naplneniu plánu lovu sa musia v tejto sezóne odstreliť ešte 3 muflóny, 8 muflónic a 9 muflónčat.
Danielia zvernica
„Kopča “
Patrik Jurkovič, LS Jablonové, OZ Malacky
Danielia zvernica Kopča sa nachádza na katastrálnom území lesnej správy (ďalej LS ) Jabloňové, VLM Malacky, lesnícky obvod Štumbach. Celková výmera zvernice je 195,73 ha.
Z toho tvoria lesné porasty 191,85 ha, poľnohospodárska pôda 3,51 ha a ostatné plochy
0,37 ha. Lesné porasty sú zastúpené drevinami
borovica 65 %, dub 30 %, jelša, topoľ, agát 5 %.
Borovica slúži v prerezávkových porastoch ako
ohryzová drevina a dub tvorí svojimi žaluďmi
dôležitú zložku potravy. Pretože má zvernica
pieskový podklad, úživnosť lúk a poľnohospodárskej pôdy nie je vysoká. Snažíme sa ju zvyšovať pravidelným vápnením a hnojením.
Dostatočný príjem
potravy je základ
O dostatok potravy pre zver sa musíme starať celoročným prikrmovaním - najmä objemovým krmivom, senom, senážou, silážou, zemiakmi a cukrovou repou.
Odchyt a prevoz živej zveri
Danielia zver v Kopči
Danielia zver z Čiech
Genetický materiál zveri našej zvernice bol
postupne dovezený u danielej zveri z LS Namesť nad Oslavou, LS Soutok a LS Svodín,
a u muflónej zveri z LS Riadok. V súčasnosti máme vo zvernici z danielej zveri 29 kusov
daniela, 23 danielic a 13 dančiat. Z muflónej
zveri máme 16 kusov muflóna, 13 muflónic
a 6 muflónčiat. Do plánu lovu sme zaradili 40 kusov danielej zveri a 30 muflonej. Počas poľovnej sezóny sa snažíme zver nielen
uloviť, ale časť aj odchytiť a následne vypustiť
do voľnej prírody na občerstvenie a zlepšenie
populačnej hodnoty, alebo na odpredaj iným
subjektom. Nato nám slúži naše odchytové
zariadenie s narkotizačnou puškou. Správnym výberom zveri určenej na lov sa snažíme
vo zvernici udržovať geneticky zdravý, poľovne vysoko hodnotený chov daniela a muflóna.
❧
podmienky, pravidlá a legislatíva
Lov zveri ako taký podľa našej legislatívy neznamená priamo iba odstrel, ale jednou z jeho foriem je i odchyt živej zveri. Základným predpokladom na
odchyt zveri sú dostatočné početné stavy daného druhu a u raticovej zveri aj nadpriemerná trofejová kvalita. Vzhľadom na skutočnosť, že v odštepnom
závode VLM SR, š.p., v Malackách fungujú až tri uznané samostatné zvernice s početným chovom kvalitnej muflonej a danielej zveri, s ich odchytom už
máme nemalé skúsenosti. Najmä pri muflonej zveri, ktorej sa odchytilo od roku 2008 až 355 kusov. Tie sa použili na zazverenie a skvalitnenie chovu muflonej zveri v existujúcich lokalitách vo voľnej prírode, alebo v iných zverniciach. Treba zdôrazniť, že rozširovať danieliu a mufloniu zver do nových lokalít
vo voľnej prírode je možné len so súhlasom ministerstva pôdohospodárstva a príslušného orgánu ochrany prírody. Zákon o poľovníctve definuje zariadenie pre odchyt všeobecne ako poľovnícke zariadenie. V našich zverniciach máme tri odchytové zariadenia. Ich aplikácia sa ukázala ako najúčinnejšia a ich
vybudovaniu predchádzali mnohé, nie veľmi úspešné pokusy o odchyt, či už prostredníctvom perorálneho podávania uspávacej látky v jadrovom krmive
alebo narkotizačnej pušky. Efektívnosť a úspešnosť odchytu v takomto zariadení je však podmienená vonkajším prostredím, najmä nedostatkom potravy
a nižšími teplotami. Jedine vtedy muflonia zver pri zvýšenom energetickom výdaji ochotne vchádza do odchytového zariadenia s dostatkom pravidelne
podávaného krmiva. Preto je najvhodnejšie na odchyt zimné obdobie so snehovou pokrývkou. Nie vždy sa podarí odchytiť živú zver v požadovanej štruktúre veku a pohlavia, preto je potrebné rýchlo a racionálne prebrať chytené jedince, aby sa eliminovalo zbytočné stresovanie najmä gravidných muflónic.
Živú zver prepravujeme v prepravných debnách, ktoré obmedzujú zver v pohybe a ktorých rozmery závisia od druhu raticovej zveri. Všeobecne platí zásada, že zver treba prepravovať v tme, aby bol opäť eliminovaný stres, a tiež tak, aby na ňu zbytočne nefúkalo. Muflonia zver zvláda túto manipuláciu veľmi
dobre, na rozdiel od iných druhov raticovej zveri, ktorej často treba podávať sedatíva a samčej zveri aj zrezať parožie. ❧
Ing. Martin Kováč, samostatný referent odd. výroby, OZ Malacky
vojenské le sy 4/2012
15
od spoločných koreňov
Sledování siky
japonského
pomocí telemetrického zařízení v honitbě Hradiště
Od roku 2009 probíhá na území divize Karlovy Vary telemetrické sledování siky japonského (Cervus nippon nippon). Sledování je prováděno pomocí GPS obojků zakoupených od německé firmy VECTRONIC Aerospace
GmbH se sídlem v Berlíně.
Sledování sičí zěře
u divize Karlovy Vary
Sičí zvěř je u divize Karlovy
Vary zatím ještě v poměrně vysokých početních stavech a je velmi
hojně vyhledávána poplatkovými lovci, na druhou stranu působí značné škody na mladých lesních porostech. Omezení škod na
porostech a zefektivnění lovu bylo
také důvodem k nákupu zařízení
pro telemetrické sledování.
Sledování siky japonského je zajímavé tím, že dosud nebylo touto
metodou v Evropě prováděno. Telemetrickou metodou sledování
jsou podle dostupných zdrojů monitorovaní pouze jedinci na Japonských ostrovech, a to pouze zvěř
samičí. Autoři uvádějí u laní velikost domovských okrsků od 20 do
50 ha, v závislosti na ročním období a převládajících biotopech.
Narkotizační puška
a GPS obojky
V rámci tohoto výzkumu byla
k imobilizaci použita nejsilnější narkotizační puška dostupná na našem trhu prodávaná firmou AtomVet. Puška Dist-Inject má výkon
přesahující 16 Joulů a je tedy nutné, aby osoba, která s touto puškou
pracuje, byla držitelem zbrojní skupiny D nebo C. Používaná puška je
plynová a model má označení vz.
70. Puška má dvě hlavně v ráži 11
a 13 mm, tyto rozměry umožňují
používat všechny běžně se vyskytující narkotizační střely. Výrobce udává maximální dostřel pušky
70 m, avšak reálné je pušku používat max. na 40 m, kdy je možné ještě garantovat úspěšný zásah.
K narkotizaci jsou používány střely
od amerického výrobce PneuDart
o velikosti 3 cl a průměru střely 11
mm. Jedná se o jednorázové střely,
které jsou vybaveny rozbuškou, jež
vytlačuje narkotizační směs do těla
zvířete.
Postupem času bylo zakoupeno sedm obojků, narkotizační puška sloužící k imobilizaci a další
příslušenství ke stahování dat z nasazených GPS zařízení. Nákup čtyř
obojků, narkotizační pušky a zá16
kladního příslušenství zajistily Vojenské lesy a statky divize Karlovy
Vary, další obojky a příslušenství je
hrazeno z grantů České zemědělské univerzity.
Velikost obojků je označovaná
podle velikosti a váhy baterie od
1C s váhou 350 g, přes 1D, 2D, 3D,
4D, 5D, 6D, po 7D s váhou 1380
g. Pro výzkum byly vybrány obojky GPS Plus 2006 Collar od firmy
Vectronic Aerospace GmbH, a to
konkrétně obojky GPS Plus 2006
Collar 2D s váhou 600 g a s možností záznamu průměrného počtu 14 940 zaměřených poloh, 3D
s váhou 800 g a možností záznamu
průměrného počtu 24 900 zaměřených poloh, dále obojky 4D o váze
830 g, bez automatického rozepnutí obojku, obojky 4D o váze 980 g
s automatickým rozepnutím a moduly GSM. U obojků 4D je možno
v optimálním případě zaznamenat
až 52 500 zaměřených poloh.
Základem obojku je GPS zařízení, které pracuje s přesností 10
až 15 m. Obojek je vybaven zařízením pro uložení zaměřených pozic a je možno jej dovybavit dalšími senzory pro sledování venkovní
teploty (k měření dochází každé 2
hodiny), nadmořské výšky, aktivitových dat (k měření dochází každých 5 minut), senzorem mortality
(k zjištění případného úhynu zvířete). Tento senzor nás upozorňuje na úhyn zvířete, tzn. signalizuje,
jestliže nedojde za 24 hodin k žádnému pohybu.
Obojky jsou na přání zákazníka nastaveny tak, aby zaměřovaly
pozici označeného jedince každé
dvě hodiny. Na obojcích můžeme
na dálku měnit výchozí nastavení pomocí ručního terminálu, a to
až na vzdálenost 5 km. Tímto terminálem se také stahují z obojků data s označením jednotlivých
pozic. Tato data je možné stahovat do vzdálenosti 5 km, ale pouze
za předpokladu přímé viditelnosti
označených jedinců.
Nově používané obojky jsou
nadstavbově vybaveny GSM modulem, který obsahuje SIM kartu zvoleného operátora, jež má
v předpokládaném místě pohybu
označených jedinců nejlepší pokrytí signálem. Pomocí modulu
jsou načtené souřadnice odesílány do čtecího zařízení. Jeho pomocí převádíme data do formátu, ve
kterém můžeme sledované jedin-
Ing. Stanislav Dvořák (text, foto),
Ing. Petr Skočdopole (foto)
vznikly mapováním pro NATURU
2000, oblast Doupovské hory. (Vyhodnocení biotopů bylo provedeno
na základě 25 000 zaměření v období 30 dní až 1,5 roku. Vyhodnocení porostní půdy vycházelo
z 11.000 zaměření na lesní půdě.)
Jelen sika s nasazeným obojkem pro telemetrické sledování
ce zobrazovat v mapových podkladech nebo získané informace vyhodnocovat. Jedince tak můžeme
sledovat on-line.
Získávání dat
Získaná bodová data jsou transformována ze systému VGS 84 do
systému JTSK. Údaje jsou pak zobrazovány na digitálních mapách
GIS (ArcMAP). V těchto programech jsou vypočítávány například
velikosti domovských okrsků home-range (minimum Convex Polygon, Kernel Home Range), ušlé
vzdálenosti a další. V současné
době probíhá vyhodnocování dat
ve vztahu k biotopům a porostním
třídám hlavně pomocí programu
Excel.
Ke každému zaznamenanému
bodu v souřadném systému WGS
84 byl v souboru DBF přiřazen soubor biotopů s procentuálním zastoupením. Do tabulek a grafů byl
pro přehlednost vybrán vždy pouze
převládající biotop. Pro určení biotopů bylo využito podkladů, které
Největší překonaná vzdálenost
za 24 hod zaznamenaná u označeného jedince je 5 km. Největší
překonaná vzdálenost zatím činí
10 km vzdušné vzdálenosti. Z celkového počtu 25 000 zaměření je
pouze 6 zaměření zaznamenáno
v sousední honitbě LČR, kde se jelen pohyboval 12 hodin v období
říje.
V současné době je označeno
celkem sedm jedinců – jelenů siky
japonského. Z tohoto počtu jsou tři
jedinci tříletí, dva jeleni čtyřletí, jeden pětiletý a jeden šestiletý.
Vyhodnocování dat
Lokality (po rozdělení na biotopy) výskytu označených jedinců za
celé sledované období vykazovaly
tyto charakteristiky:
• Nelesní plochy – 52 %
• Lesní pochy – 48 %
Z uvedených grafů lze vyčíst, že
označení jeleni preferují spíše nelesní plochy před lesními, i když
převaha nelesní půdy je velmi zanedbatelná. V lokalitách, kde slevojenské le sy 4/2012
od spoločných koreňov
dování probíhá, je od listopadu do
ledna prováděn intenzivní lov pomocí naháněk. Individuální lovy
v zájmovém území probíhají intenzivně od srpna do konce doby
lovu, tj. 15. ledna, a je proto možné,
že tyto skutečnosti mohou ovlivnit
biotopy, ve kterých se jeleni nacházejí.
Z uvedeného grafu využití porostní půdy vyplývá mimořádná
obliba porostů do 20 let stáří.
Obliba těchto porostů je dána
především tím, že zvěř zde nachází dostatek potravy, ale především jsou tyto porosty vyhledávány
z důvodu krytu před lovci a nepřízní počasí.
K zpracování velikosti domovských okrsků byl použit program
ArcMap pomocí extenze Home
Range Tools v programu ArcGis 9
a metoda Minimum Convex Polygon (MCP) v programu ArcMap 9.
Sika Dybowski v Malackách na porovnania
Graf využití prostředí podle biotopů u všech sledovaných jelenů za období 2009-2011
Tabulka velikosti jednotlivých domovských okrsků u označených jelenů
Ev. č.
obojku
Jméno
Počet. Domovský
okrsek
záznamů (MCP)
ha
Domovský okrsek
(Kernel) ha
50%
90%
95%
Sledování
ve dnech
7805
Petr
6499
1807
356
1159
1540
541
7806
Marek
5979
4125
415
1520
2083
498
7814
Jirka
4903
2587
486
7817
Pepa
2256
1487,9
104,5
509,6
699,9
181
8557
Vlasta
1750
2185
468
1570
2111
35
8768
Láďa
1981
1124
280
1058
1325
165
8775
Honza
517
406
58
229
317
60
Při použití metody MCP se
u jednotlivých monitorovaných jedinců propojují směrovými polygony nejvzdálenější zaměřené body
do uzavřeného obrazce. Ze zaměřených bodů se musí odstranit
hodnoty nepřesně zaměřené, ktevojenské le sy 4/2012
1 642,00 2 078,00
408
ré rozpoznáme podle indexu DOP.
Plocha obrazce pak udává hodnotu velikosti domovského okrsku
zaměřenou podle nejvzdálenějších
bodů výskytu.
Zpracování zaměřených bodů
pomocí metody Kernel extenzí
Graf využití porostní půdy u všech sledovaných jelenů za období 2009-2011
Home Range Tools vychází z vytyčení co nejmenší plochy, která obsahuje dané procento (50%, 90%,
95%) bodů výskytu. To znamená,
že procenta udávají počet bodů výskytu, které se nacházejí na uvedené ploše, nebo-li kolik času monitorovaný jedinec tráví na této ploše.
Průměrná velikost domovského
okrsku zjištěná sběrem dat ze sedmi označených jedinců metodou
MCP je 1960 ha.
Průměrná velikost domovského
okrsku zjištěná metodou KHR ze
sedmi označených jelenů je při 50%
310 ha, při 90 % 1098 ha a při 95%
1450 ha.
Data z radiotelemetrického a telemetrického výzkumu ve světě jsou velmi obtížně porovnatelná
s daty získanými telemetrickým sledováním v honitbě Hradiště. Je to
způsobeno hlavně značně odlišnými přírodními podmínkami a silným ovlivněním sledovaných zvířat
v honitbě Hradiště v době lovu, tj.
od 1. 8. – do 15. 1. a zimním přikrmováním.
Lov a zimní přikrmování se projevily jako velmi významné faktory ovlivňující velikost domovských
okrsků a výskyt nejoblíbenějších
biotopů.
U každého sledovaného jedince bylo provedeno vyhodnocení
v průměru z 500 až 6500 zaměření.
V současné době se nepodařilo nikde dohledat vyhodnocení tak velkého množství dat u siky japonského.
projekt ješte neni
ukončen
Projekt je ve fázi, kdy jsou data
neustále dále shromažďována a vyhodnocována.
Během dvou let telemetrického
sledování došlo k jednomu úhynu
a jeden jedinec musel být odloven
kulovou zbraní z důvodu nefunkčního obojku. V tomto případě se
jednalo o špičáka ve věku dva roky.
Jeden jelen byl opětovně imobilizován, aby mu byl sejmut nefunkční
obojek.
❧
17
história
Prvá svetová poľovnícka
výstava vo Viedni v roku 1910
prezentácia poľovníctva z územia Slovenska
Prvá svetová poľovnícka výstava vo Viedni v roku 1910 bola dôležitým medzníkom v histórii poľovníckeho výstavníctva. Málokto vie, že už na nej sa veľmi úspešne predstavilo aj poľovníctvo zo
slovenského územia. Výstavu usporiadali pri príležitosti životného jubilea – 80. narodenín cisára
a kráľa Františka Jozefa I.
Prípravné práce trvali takmer rok
Panovník sa ešte v pokročilom veku venoval poľovníctvu a bol dobrým strelcom. Jeho
Veličenstvo zastávalo v Rakúsko-uhorskej
monarchii funkciu najvyššieho lovca a zároveň vrchného ochrancu poľovníctva. Bol patrónom výstavy a osobne ju viackrát navštívil.
Veľkolepá výstava dostala svoje miesto v Prátri na ploche 240 ha. V roku 1873 bola na tom
Pavilón Uhorska
Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom
Antone (text),
Foto: archív Múzea vo Svätom Antone
istom mieste slávna „Svetová výstava“. Poľovnícka výstava pôsobila dojmom samostatného
mestečka, v ktorom boli všetky pavilóny a budovy spoločne s okolím usporiadané v krás-
nom architektonickom i krajinárskom súlade.
Prípravné práce – stavebné i terénne úpravy sa robili od júna 1909 a výstavu pre verejnosť
oficiálne sprístupnili 7. mája 1910. Trvala až
do 17. októbra. Vo vyše 60 pavilónoch a väčších či menších budovách boli prezentované
výstavy trofejí, výtvarných prác, predmetov
umeleckého remesla s tematikou poľovníctva a taktiež diorámy so zoopreparátmi. Spolu
bolo vystavených takmer 20 tisíc exponátov.
Výstava mala vlastnú Oboru
Na odbornú časť nadväzovali aj priestory
určené na zábavu a stravovanie. Popri pavilónoch Rakúska a Uhorska sa v samostatných
pavilónoch predstavili aj Nemecko, Anglicko, Francúzsko, Taliansko, Nórsko, Švédsko, Kanada i Perzia. Na voľnom priestranstve bola zriadená obora, do ktorej sústredili
jeleniu, srnčiu, muflóniu a diviačiu zver, bažanty a dravé vtáctvo. Osobitné pavilóny boli
určené histórii lovu, umeleckého remesla
a výtvarného umenia, ľudovému umeniu, poľovníckej literatúre a štatistike, školstvu a výučbe poľovníctva, jeden pavilón aj na predaj
divej zveri a kožušín.
Pohľad zhora na kaštieľ vo Sv. Antone
Uhorský poľovnícky kaštieľ
Z expozície panstva Javorina
18
Uhorsko disponovalo veľkým pavilónom,
ktorý nazývali Uhorský poľovnícky kaštieľ. Bol
situovaný pri brehu jazera. Rozmermi i bohatými zbierkami vynikal nad ostatnými. Vystavovateľmi v uhorskom pavilóne boli najmä predstavitelia aristokracie. Samostatné výstavné
sály mali aj šľachtici, ktorí vystavovali trofeje
z územia Slovenska: Imrich Erdody, arciknieža
Jozef August Habsburský, Štefan Pálffy, Odon
Pálffy, Július Andrássy, Gejza Andrássy, Ľudovít Károlyi (spoluzakladateľ C.I.C.), Karol Forgách (vďačíme mu za prvé muflóny vypustené
do voľnej prírody), knieža Christian Hohenlohe Oehringen a taktiež posledný majiteľ svätoantonského kaštieľa, knieža Filip Coburg. Ako
zaujímavosť uvádzam, že jeho mladší brat Ferdinand Coburg – vtedajší bulharský cár a posledný užívateľ svätoantonského kaštieľa, navštívil viedenskú výstavu dvakrát ako VIP
hosť. Práve posledným dvom menovaným vďačí Múzeum vo Svätom Antone za unikátne trofeje a vzácne výtvarné práce s poľovníckou tevojenské le sy 4/2012
história
matikou. Na viedenskej výstave sa trofeje ešte
nehodnotili bodovacími metódami, len sa merali a vážili. Napríklad zo všetkých 477 jeleních trofejí získala prvé miesto trofej z maďarskej Szalky (dnes by mala 246,51 b. C.I.C.). Zo
Slovenska boli najlepšie jelenie trofeje z Topoľčianok - 1899 (polesie Piesky – neskôr 228,10
b. C.I.C.), z Tokárne -1896 (Spišská Nová Ves –
neskôr 219,18 b. C.I.C.) a parožie šestnástoráka
z Javoriny z roku 1909. Najlepšie danielie lopaty, aj najlepšie muflónie rohy na výstave pochádzali zo žinkovskej zvernice pri Nepomuku
(dnešná ČR). Dobre sa umiestnili aj muflónie
rohy z andrássyovskej zvernice v Betliari. Na
poschodí uhorského pavilónu mala osobitnú
expozíciu aj Vysoká škola banícka a lesnícka
z Banskej Štiavnice a Horárska škola z Liptovského Hrádku. Obidve školy vystavovali dermoplastické preparáty, spôsoby lovu, makety
poľovníckych zariadení, kynologickú expozíciu, kŕmidlá a ďalšie učebné pomôcky. J. Kocsy
z Banskej Bystrice sa prezentoval veľkou zbierkou vábničiek. Pavilón umeleckého remesla a výtvarného umenia predstavil aj originály od P. P. Rubensa, F. Snydersa, B. Liljeforsa, J.
E. Ridingera, F. X. Pausingera, J. Fyta a ďalších.
Medzi umelcami, ktorí vystavovali vo Viedni,
si zasluhuje pozornosť aj sochár Alojz Stróbl
z Kráľovej Lehoty a v expozícii umeleckého
priemyslu nechýbali ľudové výšivky zo Spišskej a Šarišskej župy. Z umelcov zo Slovenska
sa okrem Alojza Stróbla zúčastnil aj J. Fadrusz
so sochou Vlkobijca. Z maliarov K. Markó, A.
Neogrády a F. Katona vystavovali svoje práce v expozícii kniežaťa Christiana Hohenlohe,
ktorá bola umiestnená v zrubovej stavbe – poľovníckom kaštieli. V ňom patrili medzi rarity
preparované hlavy zubrov a taktiež upravené
zubrie kopytá v striebre.
Prvotina bola vzorom
pre ďalšie výstavy
Zámer výstavy priblížiť širokej verejnosti
poľovníctvo z hľadiska národohospodárskeho
vyšiel dokonale. Okrem iného poukázala aj na
mnohostranný etický a kultúrny význam poľovníctva. Viedenská výstava sa stala vzorom
pri organizovaní ďalších medzinárodných poľovníckych výstav v 20. storočí - Lipsko 1930,
Berlín 1937, Dusseldorf 1954, Florencia 1960,
1964, Nový Sad 1967, Budapešť 1971, Marseil-
Vojenské lesy
a majetky
Slovenskej
republiky, štátny
podnik Pliešovce
(Od lesnej správy cez podnik
až po generálne riaditeľstvo
VLM SR - jedenásta časť)
Zmeny organizačnej
štruktúry podniku
Poľovnícky kaštieľ kniežaťa Hohenlohe
le 1977, Bukurešť 1978, Plovdiv 1981 a Norimberg 1986. Výstavy v Berlíne (1937), Budapešti
(1971) a Plovdive (1981) možno označiť za svetové. Čitatelia Vojenských lesov si iste spomínajú na výstavu, ktorá bola v Brne v roku 100.
výročia viedenskej výstavy v roku 2010. Aj táto
výstava dostala označenie svetová. Úspešne sa
na nej predstavili aj VLM SR – spoločne so svojimi kolegami z Českej republiky a taktiež Múzeum vo Svätom Antone. Dnes, po viac ako sto
rokoch, môžeme konštatovať, že veľkolepú viedenskú výstavu v roku 1910 bude ťažké prekonať rozsahom, poňatím i kvalitou prevedenia,.
Nás v rámci VLM SR i Múzea vo Svätom Antone môže tešiť skutočnosť, že svojimi expozíciami prispievame k realizácii našich celoštátnych
poľovníckych výstav s medzinárodnou účasťou
„Poľovníctvo a príroda“. Expozície VLM SR
i nášho múzea patrili k tým lepším aj v rámci
celoštátnej poľovníckej výstavy s medzinárodnou účasťou v júni 2011 v areáli Incheba-Expo
v Bratislave.
❧
V prechádzajúcích častiach sme sa venovali postupnej privatizácii jednotlivých
častí podniku a návrateniu majetkových
práv obciam a rôznym oprávneným subjektom. Samozrejme, že tieto okolnosti mali dosah na hospodárenie podniku a zamestnanosť, pretože postupne so
zmenšovaním obhospodarovanej plochy
klesali aj výkony a vedenie podniku muselo pružne reagovať na vzniknutú situáciu. Keďže strata výmery znamenala aj
menej pracovných príležitostí, bolo nutné
v tomto období (1989 až 1999) postupne
upravovať organizačnú štruktúru podniku a riešiť sociálne dosahy na zamestnancov podniku. V prípade niektorých novovznikajúcich organizácií na území obce
Pliešovce prechádzali kmeňoví zamestnanci VLM, ktorých sa tieto zmeny dotkli, spolu s navráteným majetkom pod
obec. Tento proces bol plynulý a pôvodní
zamestnanci VLM postupne prechádzali do technicko hospodárskych funkcií
a robotníckych profesií v novovzniknutých obecných organizáciách. Niektorí
zamestnanci, ktorí boli v tomto ťažkom
období tesne pre odchodom na starobný dôchodok, využili možnosť odísť do
predčasného starobného dôchodku vo
veku 58 rokov. Podľa zákona o sociálnom poistení, platného v tom období, im
dôchodok nebol krátený a bol im priznaný v plnom rozsahu. Aj touto formou sa
podarilo vtedajšiemu vedeniu VLM riešiť
sociálny dosah na zamestnancov podniku. Riešila sa tiež organizačná štruktúra
podniku a postupne sa rušili rôzne strediská, správy a zlučovali sa. Týmito organizačnými zmenami sa ušetrilo veľmi
veľa prostriedkov, ktoré boli potrebné na
réžiu podniku. Postupne sa podnik, ktorý v období svojho najväčšieho rozvoja
koncom sedemdesiatych rokov minulého
stročia riadil desať svojich správ, dostával
na svoju východiskovú pozíciu zo začiatku päťdesiatych rokov. Ako sa organizačná štruktúra postupne menila vplyvom
zmenených politickospoločenských udalostí si povieme v budúcich pokračovaniach nášho seriálu.
Pokračovanie v budúcom čísle
viac na www.vlm.sk ❧
autor: Ing. Teodor Derco, samostatný
odborný referent oddelenia výroby GR
V pavilóne Uhorska
vojenské le sy 4/2012
19
kynológia
Renesancia
impozantného
stopára
Chien de Saint-Hubert, Svätohubertský pes, Bloodhound či Anglický farbiar. Stopár, poľovný
a rodinný pes. Bol a stále ešte je najmä poľovníckym plemenom, ktoré je pre svoj vynikajúci čuch
predovšetkým stopárom, používaným často na dohľadanie poranenej zveri - tak pri farbiarskej
skúške, ako aj pri pátraní po nezvestných osobách v rámci policajných akcií. Svätohubertský pes
je obdarený veľkou vytrvalosťou a okrem toho výnimočným čuchom, čo mu umožňuje sledovať
stopu bez námahy aj v ťažko prístupnom teréne a na dlhé vzdialenosti.
Jaroslav Jurský, technik, LS Tichý potok
(foto: http://www.svetpejsku.cz)
meno podľa sv. Huberta ?
Veľký durič a stopár v pravom zmysle slova s veľmi slávnym pôvodom. Už storočia je známy a oceňovaný pre svoj výnimočný čuch a dobré vlohy pre lov. Vyšľachtili ho
mnísi z opátstva sv. Huberta v Ardenách. Pochádza z čiernych alebo čierno pálených duričov, ktorých používal v VII. storočí mních
Hubert. Toho neskoršie menovali za biskupa a po kanonizácií sa stal patrónom lovcov.
Veľkí duriči sa rozšírili v Ardenách, kde bola
hojnosť vysokej zveri. Psy sv. Huberta boli vychvaľované pre svoju robustnosť a vytrvalosť
predovšetkým pri love diviakov. Prvé psy sv.
Huberta boli čierne, ale neskoršie čierne s pálením. V XI. storočí tieto psy doviezol Viliam
Dobyvateľ do Anglicka. V rovnakom čase tam
priviezli aj psy rovnakého typu, ale s úplne
20
bielou srsťou, nazývané „Talbot“. Pravdepodobne preto sa aj ešte dnes u bloodhoundov
objavujú biele škvrny najčastejšie na labkách
a na hrudi. V Anglicku potom vzniklo na základe importovaných psov nové plemeno.
Odchované psy sv. Huberta tam dostali názov
„bloodhound“, ktorý pochádza z „blooded
hound“ čo znamená „čistokrvný pes“, pes čistej rasy. Následne sa toto plemeno rozšírilo
v Spojených štátoch. Predovšetkým v južných
štátoch sa tieto psy používali na vyhľadávanie
otrokov na úteku.
Má harmonické línie, je vybavený silnou
kostrou, dobrým svalstvom a je celkovo veľmi robustný bez toho, aby pôsobil ťažkopádne. Stavba jeho tela je ľahko predĺžená, obdĺžniková. Celkovo pôsobí ušľachtilo. Jeho
držanie tela je impozantné. Hlava a krk priťahujú pozornosť bohatou, pružnou a mäkkou
kožou, ktorá visí v hlbokých záhyboch. Hlava impozantná, majestátna a veľmi ušľach-
vojenské le sy 4/2012
kynológia
tilá, je najtypickejším znakom tohto plemena. Je vysoká, ale vzhľadom na celkovú dĺžku
úzka a dlhá v pomere k dĺžke tela. Stavba kostí je dobre viditeľná. Bočné plochy sú sploštené a profil je štvorcový. Nos je zhruba rovnobežný s hornou predĺženou líniou čela. Koža,
bohatá a jemná, vytvára na čele a lícach hlboké vrásky a záhyby, ktoré pri nízkom nesení hlavy padajú. Jeho pohyb je skôr pomalý,
mierne kolísavý, ale vyvážený, pružný a nenútený. Žiadny z charakteristických znakov nesmie byť prehnaný natoľko, aby narušil celkovú harmóniu alebo pôsobil hrubo, a už vôbec
nie natoľko, aby uškodil zdraviu alebo celkovo dobrému stavu psa.
Pes s dobrými vlastnosťami
Mierny, pokojný, milý a spoločenský k ľuďom. Obzvlášť je viazaný na svojho pána. Tolerantný k ostatným psom vo výbehu a ďalším domácim zvieratám. Je skôr rezervovaný
a umiernený. Je citlivý na pochvalu, rovnako
ako na trest. Nikdy nie je agresívny. Jeho hlas
je veľmi hlboký, ale nie je štekavý.
Vycvičiť bloodhounda je veľmi zložité. Aj
základným povelom, ktoré ste mu trpezlivo
vštepovali do hlavy, sa tento „samorast“ pri
prvej príležitosti vyhne. Proste to nie je vlčiak ani labrador. Na jeho obranu treba povedať, že práve tvrdohlavosť je pri práci, na
ktorú bol po stáročia vychovávaný – stopovanie - obrovskou výhodou. Ak je presvedčený
že má správny smer, je takmer neodvolateľný,
s nesmiernou túžbou prácu dokončiť. Bloodhounda netreba cvičiť stopovať, túto vlastnosť
má v sebe zakódovanú, na čo má aj prispôsobený veľký a široký nos. Pri výcviku sa kladie
dôraz na spoluprácu psovod – pes. Ak maji-
teľ psa pochopí jeho povahu a správne využije jeho vlastnosti a schopnosti, je táto dvojica
na najlepšej ceste za úspechom, či už na stope
poľovnej zveri alebo človeka.
často využívaný
v policajných službách
Bloodhounda v Amerike, ale aj v niektorých európskych štátoch, využívajú všetky zložky polície, profesionálni aj dobrovoľní záchranári. Je to jedinečný pes, ktorého
označenie páchateľa sa v niektorých krajinách uznáva ako usvedčujúci dôkaz na súde.
Trénovaný jedinec dokáže niekoľko kilometrovú a niekoľko dní starú stopu sám sledovať
a vyhodnocovať.
S postupným prenikaním informácií
a praktickými ukážkami výcviku bloodhouda na ľudskej stope sa otvárajú nové obzory,
nielen v rozšírení chovu tohto plemena, ale
aj v jeho praktickom využití.
❧
Memoriál
Fridricha Konráda
V Tatranských Zruboch vo Vysokých Tatrách bol v dňoch 17.–21.okóbra XIV. ročník MFK, medzinárodných skúšok farbiarov za účasti členov
ISHV. Tieto vrcholné skúšky na Slovensku každé dva roky organizuje Klub chovateľov farbiarov, tento raz v spolupráci so ŠL TANAPu.
Skúšok sa zúčastnilo 11 psov, 5 zo Slovenska a po jednom z Českej republiky, Maďarska, Nemecka, Poľska, Rakúska a Švajčiarska.
Práce na umelých a prirodzených
stopách posudzoval 25-členný zbor
rozhodcov zo siedmich krajín ISHV
a Slovenska. Po absolvovaní posliedky a umelých stôp v dĺžke cca
1000 metrov (nájdenie nástrelu a na
stope troch znakov) najlepší výsledok dosiahol náš vodič Pavel Sirotný s bavorskou farbiarkou Ivena od
Margarétky. Stopu absolvoval za
13 minút a našiel všetky tri znaky.
Najlepšiu prácu na prirodzenej stope ukázala bavorská farbiarka Ciba
(Vrátna dolina) s vodičom Pavlom
Židekom, pri dohľadávke jelenčaťa
v dĺžke stopy 1200m a následným
Víťazné slovenské trio
zastavením a dostrelením. Víťazná
vojenské le sy 4/2012
suka na umelej stope Ivena od Margarétky preverovala lov na diviaka, keď strelec nevedel nájsť diviaka – lanštiaka. Uviedol, že v skupine bolo viac kusov. Po overení nástrelu neďaleko našli uloveného diviaka.
Až následne strelec uviedol, že strieľal
aj na odchádzajúce kusy, ale nezaregistroval „značenie“. Rozhodcovia dali
príkaz aj na preverenie tejto rany. Po
vykonaní predsledu v značnom okruhu suka zaľahla do remeňa a ukázala
farbu. Po 900 metrovej práci na remeni zdvihla poraneného diviaka, zastavila a vodič ho dostrelil. Druhý v poradí skončil Pavol Mikloš s bavorským
farbiarom Malik de Eisenkappel a tretí bol ďalší Slovák Gustáv Krajčí s BF
Largo Lesnícka Lúka. ❧
Jaroslav Jurský, technik, LS Tichý potok
21
strelectvo
Mannlicher Classic
klasika od Steyra
Máloktorá zbrojovka sa môže pochváliť tak slávnou tradíciou, pretrvávajúcou až do súčasnosti, držiac si stále poprednú pozíciu v celosvetovom meradle, ako rakúska fabrika Steyr
Mamnnlicher, ktorá sa prehupla cez 150 ročnú existenciu do 21. storočia. Je to vďaka progresívnemu uvažovaniu vedenia firmy a vyhýbaniu sa zabehnutým konvenčným riešeniam konštruktérov pri technickom vývoji zbraní. Produkcia zbrojovky sa orientuje na požiadavky ozbrojených
zložiek, predovšetkým pre armádu, z ktorých potom vychádzajú osvedčené modely loveckých
a športových zbraní. Guľovnice tejto zbrojovky sú medzi našimi poľovníkmi symbolom prestíže,
zárukou kvality, presnosti a nezničiteľnosti, v neposlednom rade aj symbolom európskej klasiky
pokiaľ ide o dizajn.
V priebehu niekoľkých rokov som mal som
možnosť otestovať viacero rôznych pušiek svetových výrobcov a tak som si vytvoril názor na
to, čo funguje, čo je dobré a čo funguje najlepšie. K tým posledne uvedeným patria aj opakovačky od Steyr Mannlicher, jedny z najviac
Technické parametre
Výrobca: Steyr Mannlicher
GmbH, Kleinraming,
Rakúsko
Model : Mannlicher Classic,
opakovacia guľovnica
Kaliber: .03 – 06 Spring.
Celková dĺžka: 1150 mm
Dĺžka hlavne: 600 mm
Hmotnosť: 3,3 kg
Kapacita zásobníka: 4 (3 Mag.) kusy
Cena: 1750,- EUR
Predajca: Poľovník Kuruc,
Bratislava
inovovaných pušiek pri zachovaní si pekných
klasických tvarov. Aj to bol dôvod prečo sme
sa rozhodli predstaviť vám Mannlicherku Classic, polopažbenú, na naše pomery v univerzálnom kalibri .30 – 06 Springfield. Tichý a hladký chod záveru umožňuje zdokonalený systém
uzamykania dvoma pármi dvoch zubov nad
sebou, po otočení len o 60 stupňov. Tie sú vyfrézované v prednej časti, zadné sú užšie, za
ktorými je masívne telo záveru. Jeho prstenec tvorí základ bezpečnostného systému SBS
(Safe Bolt System) pri nehode spôsobenej nadmerným nárastom tlakov v hlavni. Hlavný bezpečnostný prvok je zložený z dvoch segmentov, ktoré utesňujú voľný priestor medzi zubmi
pri uzamknutom závere a zabraňujú tak úniku
horúcich plynov s pevnými čiastočkami kovu
z nábojnice do tváre strelca. Tie odvádzajú „odfukové“ otvory a elipsovitá drážka po oboch
stranách tela záveru, ústiace do dlhého vyhadzovacieho okienka. Celý systém je doplnený
trojpolohovou mechanickou poistkou, plastovým kolieskom na vrchnej strane krku pažby.
Otočením poistky do zadnej krajnej polohy vi-
dieť len výstražný červený bod,
zbraň je pripravená na streľbu. Informuje o tom aj výstražník, vystupujúca zadná časť úderníka. Pri zatlačení poistky
dopredu, v druhej pozícii, keď vidieť len biely
bod, môžeme manipulovať so záverom, prebíjať
alebo vybíjať zbraň, ale spúšť zostáva zablokovaná. No a v tretej, bezpečnostnej polohe, vidieť
biely bod spolu s výrazne šedou poistkou. Vtedy je spúšť zablokovaná a nedá sa manipulovať
ani so záverom, čím sa výrazne zlepšilo bezpečné zaobchádzanie a manipulácia so zbraňou.
Činnosť poistky je tichá, bezhlučná. Treba ju
ovládať vedomou silou, nemôže sa stať, že by sa
guľovnica odistila pri náhodnom dotyku. Steyr
Mannlicher svojím SBS systémom patrí medzi
popredné vo svete, čo je v dnešných uponáhľaných časoch už samozrejmou bezpečnostnou
nevyhnutnosťou. Na doplnenie, plochá, prehnutá kľuka záveru plní funkciu piateho uzamykacieho zubu. Na čele záveru je krátky, 15
mm odpružený vyťahovač a kolíček vyhadzovača. Do puzdra záveru je naskrutkovaná 600
mm dlhá plávajúca hlaveň. Je kovaná za studena z chrómmolybdénovej ocele, ktorá zaručuje
vysokú tvrdosť a dlhú životnosť aj pri pomerne častej streľbe. Vývrt tvoria štyri pravotočivé
drážky so stúpaním 190 mm, takže strela dostáva vysokú rotáciu a stabilitu, čo sa zákonite
prejavuje vo výbornej presnosti. Pre všetky guľovnice je charakteristická elegantná, tordovaná hlaveň. Skrutkovnica na povrchu však nie je
samoúčelná, zvyšuje pevnosť, znižuje kmitanie
Koliesková mechanická poistka
Pažba Monte Carlo s výraznou lícnicou
V nábojovej komore vidieť krátky vyťahovač nábojníc
22
vojenské le sy 4/2012
strelectvo
hlavne a lepšie odvádza teplo. V mieste nábojovej komory je hlaveň rozšírená, za ňou sa kužeľovito zužuje, za cieľnikom prechádza do priemeru 22 mm a končí oblým ústim. Vylepšenie
oproti starším modelom pušiek Steyr predstavuje aj odnímateľný, dvojradový schránkový
zásobník Detachable Box Magazine (DBM).
Dá sa naplniť 4, v prípade Magnum 3 nábojmi.
V plastovom tele je kovový box, ktorý slúži aj
ako podávač. Zásobník má obojstrannú drop-lock „západku“ a jeho tvar kopíruje vybratie
v predpažbí.
Pri zatlačení len do prvej polohy môžeme
zasunúť záver bez toho, aby zobral náboj do komory. Na zbrani boli namontované mechanic-
Jazýček spúšte je zvisle drážkovaný zvnútra
ké mieridlá, ktoré však nie sú v štandardnej výbave. Muška sa dá nastaviť výškovo, tropický
cieľnik v tvare otvoreného písmena V stranovo. Mieridlá poskytujú strelcovi ostrý obraz a komfort pri mierení. Samozrejmosťou sú otvory na prichytenie základne montáže zameriavacej optiky na vrchnej časti puzdra tela záveru.
Guľovnicu sme dostali od predajcu už s otočnou, „švenkovou“ montážou priamo od Steyra,
na ktorej bol upevnený zameriavací ďalekohľad
Classic Diatal 7 x 50 T od nemeckého výrobcu
Carl Zeiss. Objímky obopínajúce tubus optiky
s osvetlenou osnovou a hmotnosťou 460 g boli
v našom prípade s palcovým priemerom. Pri
vzdialenosti oka 80 mm od okulára, zorné pole
predstavovalo asi 7 - 8 metrov.
Na skúšobnú streľbu sme použili náboje RWS so stredovým zápalom, poloplášťovou strelou so strižnou hranou ID o hmotnosti 9,7 g a sinoxidovou, neortuťovou zápalkou,
ktorá nespôsobuje hrdzavenie hlavne. Strieľali sme na terč vo vzdialenosti 80 m s podopretou zbraňou. Najlepší rozptyl 3 ranovej položky bol 29 mm. Keďže zbraň bola nastrelená na
vzdialenosť 160 m strely dopadali v osi 45 –
55 mm nad stredom terča. Spúšť je jednočinná, nastaviteľná, vybavená francúzskym napináčikom. Jazýček spúšte je zrkadlovo hladký
a široký, dobre prístupný. Z opačnej strany je
drážkovaný, pre ľahšie zatlačenie napináčika.
Bodová spúšť mala odpor 10 N. K dobrej manipulácii a pohotovému zacieleniu prispela ergonomická pažba z vyberaného orechového
dreva typu Monte Carlo s lícnicou. Predpažbie,
ukončené černeným nosom v tvare tulipána
a pištoľová rukoväť sú na úchopových častiach
zdrsnené jemnou rybinou. Hlavisko pažby zakončuje gumená botka. Povrchová úprava zodpovedá tiež klasike, kovových častí je urobená
pod fabrickým označením Manox, matný čierny brunýr a pažba morením, olejovaním a leštením.
Okrem uvedeného modelu Classic, zbrojovka Steyr dodáva na trh guľovnice vo vyhotoveniach Luxus, Classic Ligh, Pro Hunter, Pro
Varmint, Scout, Pro African, Big Bore (v kalibri .450 Marlin), celopažbené alebo karabíny, v celom rade kalibrov od .222 Rem., .223
Rem., .243 Win., 6,5x55 SE, .25-06 Rem., .270
Win., 7x64, 7 mm-08 Rem., .308 Win., .30-06
Spr., 8x57 JS, až po 9,3x62, 7 mm Rem. Mag.,
.300 Win. Mag., 7 mm WSM, .270 WSM, .300
WSM, či 8x68 S. Zbraň sa dodáva v plastovom
prepravnom kufríku so závesnými očkami
a širokým remeňom s označením Mannlicher.
Vysoká spoľahlivosť, elegancia a maximálna
presnosť, to sú atribúty, ktoré zaujmú takmer
každého milovníka zbraní a nielen poľovníka.
Pripravil: Ľuboš Ivanovčan ❧
Strelecké preteky na OZ Malacky
25. júna mali zamestnanci OZ Malacky strelecký deň a 7. septembra pretek o putovný pohár generálneho riaditeľa VLM SR š.p.
V pondelok 25. júna sme sa my, zamestnanci OZ, stretli na strelnici na LS Riadok, aby
sme už tradične strávili spoločný deň na streleckých pretekoch. Po dlhých dňoch horúčav
nás príjemne osviežil dážď. Súťažné disciplíny
boli, ako po minulé roky, malokalibrovka M
400 a trap 10 terčov. Muži súťažili v kategóriách jednotlivci a družstvá, ženy len v kategórii jednotlivcov. Okrem zamestnancov VLM
v súťaži jednotlivcov pretekali aj zamestnanci VLÚ MO SR, VO Záhorie a VTSÚ Záhorie. V súťaži jednotlivcov zvíťazil Ing. Pavol
Ing. Ivan Schlosser, vedúci LS Jablonové,
OZ Malacky (text)
foto: Ing. Richard Hájek
Holický z VTSÚ Záhorie s nástrelom 551/600
bodov, na druhom mieste skončil Ing. Peter
Cintula z LS Mikulášov (535/600 bodov) a na
treťom mieste Radovan Popovič z LS Mikulášov (518/600 bodov). Súťaž družstiev vyhralo
družstvo LS Mikulášov v zložení Ing.Cintula,
Popovič a Kráľovič s nástrelom 1397/1800 bo-
Gratulácie víťazom
dov, na druhom mieste skončila LS Jablonové
v zostave Ing. Schlosser, M. Ivan A L. Šrámek
s nástrelom 1380/1800 bodov a tretia LS Riadok – Ing. Čuvala, P. Suchovský a R. Maráček
s nástrelom 1340/1800 bodov. Súťaž žien vyhrala Mgr. Konopová s nástrelom 174/200 bodov, druhá skončila Ing. Pápayová (173/200)
a na treťom mieste Mgr. Hirnerová (156/200)
bodov. Zúčastnení strelci si splnili povinnosť
absolvovať povinné streľby pri OPK Malacky.
Putovný pohár GR
zostal v Malackách
7. septembra bola na strelnici súťaž o putovný pohár generálneho riaditeľa VLM SR
š.p.. Okrem družstiev jednotlivých OZ, SL
a GR súťažili aj hostia z VO Záhorie a Lesy
SR, OZ Trenčín. Súťažilo sa v štyroch guľových a dvoch brokových disciplínach. Medzi jednotlivcami zvíťazil Štefan Podolan
z OZ Trenčín s nástrelom 652/800 bodov,
na druhom mieste skončil Radovan Popovič z OZ Malacky (629/800 bodov) a na treťom mieste Ing. Peter Cintula z OZ Malacky (609/800 bodov). V súťaži družstiev
získalo putovný pohár generálneho riaditeľa VLM družstvo z OZ Malacky v zložení
Ing. Peter Cintula, Ing. Ivan Schlosser a Radovan Popovič s nástrelom 1811/2400 bodov, na druhom mieste bol OZ Kežmarok,
ktorý reprezentovali Ing. Pavol Tomala, Jaroslav Jurský a Radoslav Pilát (1441/2400
bodov) a na treťom OZ Kamenica nad Cirochou v zostave Ján Komarc, Ján Brezáni
a Ing. Ján Vasiľ (1333/2400 bodov).
❧
vojenské le sy 4/2012
23
spoločenská rubrika
Životné jubileá
JANUÁR 2013
Ing. František Pošik,
samostatný referent oddelenia
lesnej výroby, OZ Kamenica nad
Cirochou, 55 rokov
FEBRUÁR 2013
Valéria Čongrádyová,
samostatný referent
OZ Kežmarok, 60 rokov
Ľudovít Šprinc, lesník
LS Jablonové, OZ Malacky,
50 rokov
MAREC 2013
Lýdia Lefčíková, samostatný
referent oddelenia odbytu,
OZ Malacky, 55 rokov
Róbert Macek, technik LS
Mikulášov, OZ Malacky,
50 rokov
Ján Komarc, samostatný
referent oddelenia lesnej výroby,
OZ Kamenica nad Cirochou,
50 rokov
Pracovné jubileá
FEBRUÁR 2013
Ing. Peter Pápay, technik správy
– zástupca vedúceho správy
LS Mikulášov, OZ Malacky,
20. výročie
MAREC 2013
Ing. Jozef Ivanič, vedúci
oddelenia odbytu, š.p. Pliešovce,
30. výročie
Jozef Glogovský, lesník
LS Mikulášov, OZ Malacky,
35.výročie
Jozef Hrivňák, robotník
SL Pliešovce, 35. výročie
24
Jeden z nás
Valéria
Čongrádyová
S Vojenskými lesmi je spätý celý jej pracovný život. Firme odovzdala všetko svoje pracovné úsilie a schopnosti, neraz aj počas osobného voľna. My, ktorí ju poznáme, si myslíme, že viac sa
pre firmu odviesť ani nedá. Táto útla osoba nás však neustále presviedča, že spojením snahy,
úsilia, nevyčerpateľnej energie a dobrej nálady to nie je pravda. V dnešnej dobe je obdivuhodné dožiť sa významného životného jubilea pri toľkých odpracovaných rokoch v našej firme tak
ako Valika, preto by som ju chcel predstaviť čitateľom nášho časopisu.
Ing. Peter Šoltés, samostatný
referent ekonomického oddelenia,
OZ Kežmarok (text, foto: archív T.D.)
Koľko rokov môže odpracovať zamestnanec, ktorý sa dožíva takého životného jubilea ako Ty?
Vo vojenských lesoch pracujem nepretržite 41 rokov. Nastúpila som po ukončení štúdia 8. augusta 1972 na vtedajší národný podnik Kežmarok, Lesná správa Spišská
Belá. Pracovala som na expedičnom sklade
pri expedícii dreva. Po roku a pol som prešla na funkciu
ekonóma lesnej
správy, na ktorej som pracovala do roku 2004,
takmer 30 rokov.
Od tohto roku
pracujem
na
sekretariáte riaditeľa odštepného závodu Kežmarok.
Ako spomínaš
na príchod k
Vojenským lesom, na prácu
a na spolupracovníkov dnes
už neexistujúcej
Lesnej
správy
Spišská Belá?
Na lesnú správu som nastúpila k dnes už nebohému
pánu
Frindtovi. Musím povedať, že
to bola známa
osoba na Vojenských lesoch aj
v Spišskej Belej. Vedúcim správy bol taktiež
už nebohý pán Jakub Juraško, ktorý stál na
jej čele od vzniku tejto správy v roku 1955.
Prácu na lesnej správe, či už v expedícii dreva, alebo potom dlhé roky na pozícii ekonóma správy, som vykonávala rada a vždy som
sa snažila odovzdať maximum. Najmä pre
pracovný kolektív. Aj keď sa za môjho pôsobenia obmieňal, vždy som sa mohla na spolupracovníkov spoľahnúť. Mnoho bývalých
kolegov je už nebohých (Frindt, Juraško,
Lendácky, Gurník a.i.), s tými, ktorí žijú, sa
stretávam dodnes. Rovnako sa rada stretávam aj s bývalými spolupracovníkmi, ktorí
sú oveľa mladší ako ja. Pri tejto príležitosti
chcem povedať, že na lesnej správe som pracovala aj s Ing. Juricom, ktorý v tom čase
pracoval ako polesný.
Na záver práca na sekretariáte odštepného
závodu...
V roku 2004 som prišla pracovať na odštepný závod. Je prirodzené, že všetkých zamestnancov odštepného závodu som veľmi
dobre poznala. Bola to pre mňa nová práca, viac organizačného ako
administratívneho charakteru, hoci administratívy bolo
a je dosť. Ale
aj túto zmenu
som
zvládla,
dúfam že k spokojnosti mojich
nadriadených.
Samozrejme, že
podiel na tom
majú aj pracovníci odštepného závodu, s
ktorými sa mi
veľmi
dobre
spolupracuje.
Tvoje želanie
do budúcnosti?
Pre seba by
som si priala
najmä zdravie,
aby som mohla plnohodnotne vykonávať
svoje pracovné povinnosti. Želaním pre mňa je aj to, aby som mohla od Vojenských lesov odísť do dôchodku.
Chcela by som poďakovať spolupracovníkom z Vojenských lesov za doterajšiu aj budúcu spoluprácu a rovnako im želám najmä zdravie, ale aj spokojnosť. ❧
Predstavitelia Zakarpatia na Slovensku
čítajte už v budúcom čísle.
vojenské le sy 4/2012
spoločenská rubrika
Jeden z nás
Ing. Štefan Čuvala
Dlhoročný pracovník Vojenských lesov, nenápadný, skromný. Určite však stojí za povšimnutie.
Celý svoj život som pracoval vo Vojenských lesoch, rozpráva Štefan. Nastúpil som 1.augusta 1978
do Ústavu pre hospodársku úpravu lesa Vojenských lesov a statkov Praha, pobočka Malacky. Na
moje 9-ročné pôsobenie vo funkcii samostatný projektant – zástupca vedúceho pobočky mám
len príjemné spomienky, veď okrem vyhotovovania LHP pre Malacky ma práca zaviedla do takých končín ako Kamenica nad Cirochov, Pliešovce či Morava a VLM Plumlov. Od 1.6.1987 som
pracoval na Lesnej správe Riadok ako ťažbár a zástupca vedúceho správy. Ďalšie moje kroky viedli na LS Šranek, kde som pôsobil ako správca v rokoch 1995–1996.V roku 1997 som začal sedemročné obdobie na mieste výrobného námestníka riaditeľa o.z. Malacky, neskôr som pôsobil ako
samostatný referent, vedúci oddelenia Lesnej výroby a zástupca riaditeľa o.z. Malacky. Rok 2010
bol rokom môjho návratu na LS Riadok, kde ako vedúci lesnej správy pracujem dodnes.
v čo najkratšom termíne. Touto zásadou som
sa riadil aj ja. Vedel som o starom moriakovi, ktorý hraduje pri hájovni Hrdzavý Jarok,
tak som sa tam večer pred vychádzkou vydal.
Samozrejme, moriak ma už čakal na spodnej
vetve duba. Hovorím si: Chytím ťa a poď ho
do blízkej mladiny, kde nás do rána počkáš.
Ing. Igor Haluška, technik
LS Riadok, OZ Malacky
Úspešná dohľadávka zlatého muflóna postrieľaného poľovným hosťom
Ing. Štefan Čuvala
vojenské le sy 4/2012
Čo vás viedlo k tomu, že sa budete venovať
lesníckemu povolaniu? Kedy ste sa preň rozhodli?
Rozhodnutý som bol už od základnej školy, nakoľko ma to k prírode a zvlášť k lesu vždy
ťahalo. Ale keďže som bol jedináčik, rodičia
mi neumožnili študovať na strednej lesníckej škole, pretože ma nechceli pustiť „do sveta“ na internát, takže som vyštudoval strojnícku priemyslovku. Pri výbere vysokej školy
som už nezaváhal a jednoznačne som si zvolil Zvolen.
Viem o Vás, že ste vášnivý poľovník. Priblížte
čitateľom jeden z vašich nespočetných zážitkov pri výkone práva poľovníctva.
Ako zástupca vedúceho správy som bol
poverený sprievodom vysokého armádneho predstaviteľa na lov moriaka. V tom čase
sme však s chovom moriakov na našom závode končili, takže bolo skoro nemožné na nejakého natrafiť. Každý, kto mal poľovného hosťa, vie, že prioritou číslo jeden je úspešný lov
Ale kdeže, moriaka som síce zdrapil, lenže
ten sa mi vyšmykol a ja som ostal na začiatku.
Ako ťa prekabátim? V hore už bolo prítmie,
nuž som skúsil posvietiť pred moriaka baterkou. Čuduj sa svete! Vták nešťastný už sa aj terigá za tým svetlom. Samozrejme, musel som
mu sem tam pomôcť palicou, ale za chvíľu
sme v mladine. Ráno generála vediem priamo k miestu večerného výletu. Moriak sa ani
len nepohol ostal presne tam kde som ho zanechal. Aha, tam je, ukazujem ho. Strieľajte!
Báác! Ostal v ohni, chválim ranu a už aj gratulujem k úspešnému lovu. Obojstranná spokojnosť panovala do večerných hodín.
Čo by ste odkázali svojim kolegom, kolegyniam ?
Predovšetkým pevné nervy a zdravie, to
sú podľa mňa najdôležitejšie veci pri brodení
sa každodennou realitou dnešnej doby.
Ja Vám želám veľa úspešných rokov v pracovnom aj osobnom živote.
❧
25
spoločenská rubrika
Výsledky práce v škôlke Wisla.
Karpatské lesy
Koncom septembra som sa spolu s kolegom Ing. Ondrejom Hodovancom zúčastnil na krátkej,
no vo všetkých ohľadoch veľmi zaujímavej akcii, ktorú organizovala Slovenská lesnícka komora. Cieľom cesty a exkurzie zároveň boli lesy Karpát na poľskej strane hraníc. Navštívili sme najskôr Bielovodskú dolinu vo Vysokých Tatrách, Morské oko na poľskej strane Tatier, potom Nadlešnictwo Wisla, Novy Targ a Babiogorski Park Narodowy. Možno tieto končiny dobre poznáte,
no pre mňa boli viaceré spomenuté lokality neznáme. Práve tomu druhému okruhu čitateľov sa
v dvoch častiach pokúsim ich priblížiť.
Ing. Jozef Joppa , OZ Kežmarok
vedúci oddelenia obchodu a marketingu
Vysoké Tatry nás vítali nepríjemne sychravým počasím, prevaľujúce sa hmly a nízka
oblačnosť len stupňovali tiesnivú atmosféru,
ktorej príčinou bol strašidelný mŕtvy les, vytŕčajúci z hmly na druhej strane Bielovodskej
doliny, konkrétne Bialky. Terénnou pochôdzkou nás sprevádzal Ing. Ján Slivinský, vedúci
LS TANAPu Javorina, zanietený lesník, ktorý
už skoro dve desaťročia bojuje s lykožrútom
a s legislatívou zároveň. Ešte predtým sme
však zhliadli jeho krátku prezentáciu. Veľavravné fotografie nepotrebovali komentár, no
on slovami nešetrí, jeho poznámky sú adresné
a konkrétne špecifikujú zdroj problému. Uzákonená zonácia a najmä bezzásahová zóna na
druhej strane potoka Bialky, kde týmto spôsobom spravuje rozsiahle porasty smreka Tatrzanski Park Narodowy. Znie to ako žart, ale
je evidentné, že lykožrút o existencii hraníc
nič nevie, a tak sme žasli, ako kedysi stabilné
a zdravé ihličnaté porasty po pár rokoch zmenili tvár. Keď sledujeme zábery, kde lesníci na
slovenskej strane Bielovodskej doliny lopatami plnia vrecia imágom kôrovca, natíska sa
nám otázka, kde zostáva zdravý rozum, komu
tento spôsob ochrany prírody pomôže?! Vystupujúc dolinou Bialky k Morskému oku už
26
na poľskej strane vstupujeme pomaly do epicentra tejto pohromy, ináč to nedokážem ani
nazvať. Opakovane si kladiem otázku, ako sa
tieto porasty budú prirodzene obnovovať, ako
dlho to potrvá? Mám pocit, že sa nachádzam
(1. časť)
v pralesoch nekonečnej Patagónie, no do reality ma privádza hlučný dav „ceprov“, ktorých
cestou stretávame. Práve toto „chránené“ územie s rozsiahlymi plochami mŕtveho lesa je
obľúbenou a hojne navštevovanou lokalitou...
iste, ale ich priťahuje horský terén a chata pri
Morskom oku. Áno, samotné pleso a okolité skalnaté bralá a hrebene s najvyšším štítom
Poľska ( Rysy 2499 m n.m. ) sú krásne a impozantné, no ja som aj napriek tomu odtiaľto odchádzal so zmiešanými pocitmi ....
Nasledujúci deň nám však priniesol množstvo zážitkov, ktoré boli doslova protipólom
Lesná škôlka Wisla
vojenské le sy 4/2012
spoločenská rubrika
Výsledky práce v škôlke Wisla.
Nie je to nádherný výtvor prírody !!
Genetik Mgr. Ing. Zenon
Roňca vysvetľuje ...
Tokajúci krásavec ... a to je koniec septembra !!
tých z Vysokých Tatier. Zo Zakopaného sme
sa presunuli cez Kysuce do Sliezska do Nadlesnictwa Wisla. Rozlohou patrí k najmenším z 38 lesných celkov, spravovaných riaditeľstvom štátnych lesov v Katowiciach. Toto
nadlesnictwo obhospodaruje 8718 ha lesov
v súvislých lesných komplexov na flyši Západ-
Ing. Ján Slivinský a jeho poslucháči
vojenské le sy 4/2012
ných Karpát v Sliezskych Beskydách. V obci
Krezelka neďaleko hraníc so Slovenskom, pri
meste Istebna, sa nás ujal Mgr. Ing. Zenon
Roňca. Zaviedol nás do porastov najcennejšej
variety smreka v Poľsku, smreka istebnianskeho. Nádherné plnodrevné jedince, dosahujúce výšku vyše 40 metrov. Tieto porasty
predstavujú ten najcennejší genofond pre rozmnožovanie a zakladanie porastov s priemernou zásobou 1000 m3 na hektár. Po predošlých skúsenostiach sa človeku ani nechce
veriť, že takéto porasty ešte existujú. Pritom pozorne monitorujú kôrovca, ale nemajú
s ním v tomto regióne problémy. Občas sa vyskytnú závrty, ale s tými sa napadnuté jedince
vysporiadajú. Na to, že sa tam kôrovec nerozširuje, majú výrazný vplyv pomery, zapojenie
porastu a pod. Prechádzame na druhú stranu
doliny, kde navštevujeme lesnú škôlku, presnejšie terénnu stanicu Wyrchczadeczka, kde
sa archivuje a rozmnožuje vrúbľovaním tento vzácny genofond smreka istebnianskeho.
Každý jedinec je presne evidovaný s “rodným
listom“ a jeho rast priebežne monitorujú. Ďalšou našou zastávkou je srdce „Karpackego
Banku Genov“, moderne vybavená a úspešne
prosperujúca lesná škôlka. Jej súčasťou je aj
sekcia, ktorá sa úspešne zaoberá umelým odchovom tetrova hlucháňa. Prechádzame celou škôlkou, snažíme sa vnímať precízny, ale
aj vtipný výklad pána Zenona a zároveň obdivujeme výsledky práce malej skupiny zanietených pracovníkov. Záverečnou čerešničkou
bol tokajúci hlucháň, dovezený z Litvy, ktorý
sa nebál takej veľkej skupiny ľudí, bleskov fotoaparátov a v plnej kráse sa predvádzal, ako
keby bol na kľúčik. Odchádzajúc, plní dojmov, sa ešte pristavujeme pri exponáte istebnianského smreka. Je to špeciálne vystavený odkôrnený nádherný jedinec s výškou 47
m, stredným priemerom 45 cm, objemom 7,5
m3. Vek 150 rokov. Nádhera! Ako lesník a zároveň aj ako laik žasnem, čo dokáže príroda
vytvoriť.
Rozsah tohto článku, žiaľ, nedovoľuje podrobnejšie sa zaoberať všetkým, čím sa kolegovia z Poľska prezentovali. Zážitky uspokojili
určite každého z prítomných. Preto vrelo odporúčam organizovanou formou túto lokalitu
pri meste Istebna v Poľsku navštíviť.
pokračovanie v budúcom čísle ❧
27
lesná pedagogika
Lesno-pedagogické
akcie VLM v roku 2012
Mesiac december naznačuje blížiaci sa koniec roka, spojený s bilancovaním. Hodnotiť sa dá vo všeobecnosti, no zároveň máme možnosť vybrať si i konkrétnu oblasť. Vzhľadom na moju pôsobnosť
mám potrebu zrekapitulovať uskutočnené akcie v lesnej pedagogike počas tohto roka a zároveň
tak poďakovať ľuďom, ktorí síce nevlastnia certifikát LP, no napriek tomu ich ochota a snaha pomôcť hodnotovo prevýši i tých certifikovaných. Akcií, do ktorých sa Vojenské lesy priamo zapojili,
bolo tento rok viac, spomeniem aspoň niektoré.
Výstava Silva Regina v Brne
Na Brnianskom výstavisku sa spoločne
s predstaviteľmi VLS ČR, s p. zamestnanci VLM SR, š.p. prezentovali aj formou lesno-pedagogických aktivít, ktoré deťom boli
k dispozícii 5 dní.
Detský Sv. Hubert
námiť prostredníctvom predchádzajúcich čísel
nášho časopisu v rubrike lesná pedagogika, bol
Mgr. Marianna Konopová, samostatný
referent oddelenia Kancelárie
riaditeľa OZ Malacky (text, foto)
Medzinárodný deň Zeme
Výstava Silva Regina v Brne
Medzinárodný deň Zeme
Každý odštepný závod svojím spôsobom
oslávil Deň Zeme, ktorý tento rok pripadol na
22.4.2012. Konkrétne zamestnancov o.z. Malaciky oslovili zo ZŠ Malé Leváre, kde sprostredkovali deťom nielen odborný výklad a priebeh
sadenia stromu, ale aj zaujímavé hry, ktoré potrápili ich mozgové bunky.
Lesnícke dni
V priamej nadväznosti na Apríl, mesiac lesov a Deň Zeme sa usporadúvali už tradične
v mestách ako Zvolen, Bratislava, Poprad (Tatranská Lomnica, Kežmarok ) a Prešov Lesnícke
dni 2012. Od 19.4.2012 do 1.5.2012 boli v týchto mestách ich brány otvorené širokej verejnosti a svojou činnosťou priamo podporovali rozvoj
lesnej pedagogiky.
Krok za krokom
Projekt Národného lesníckeho centra. Bližšie sa naši čitatelia mali možnosť s ním oboz28
Krok za krokom
plne zameraný na oblasť lesnej pedagogiky.
Detský Sv. Hubert
Vo Svätom Antone sa zamestnanci VLM SR
š.p. a OZ Kežmarok priamo, nielen teoreticky,
ale najmä praktický zapojili počas dvoch dní
(20.–21.6.2012) do rôznych poznávacích, vedomostných a iných aktivít lesnej pedagogiky.
Lesnícke dni
Vraví sa, komu sa nelení , tomu sa zelení.
Akcií Vojenských lesov, ktoré mali podtón
lesnej pedagogiky, bolo viac. Pre dôkaz, dobrý pocit a poďakovanie sa všetkým priamo či
nepriamo zúčastneným som spomenula aspoň niektoré. Ako vidno, nám sa nelenilo.
❧
vojenské le sy 4/2012
lesná pedagogika
Stretnutie lesných
pedagógov 2012
Lesná pedagogika má v slovenskom lesníctve nenahraditeľné miesto. Prispieva k pozitívnemu
vnímaniu úloh lesníctva pre spoločnosť u verejnosti. Práve výchova mladej generácie formou zážitkových hier umožňuje lesníkom pracovať s verejnosťou a predstaviť činnosti prospešné pre
lesy na Slovensku.
Stretnutie prebieha raz ročne
Lesníci, ktorí celoročne pripravujú aktivity a podujatia pre všetky cieľové skupiny,
sa každoročne stretávajú, aby vyhodnotili
uplynulý rok a prostredníctvom prezentovania najúspešnejších nápadov pre ďalšiu prácu tiež našli možnosti vzájomnej spolupráce.
„Bez nápadu neodídeš“ bol slogan 7. Stretnutia lesných pedagógov 23.-24. októbra na
zážitkové hry, či už z vlastnej tvorby alebo z
podujatí medzinárodnej spolupráce.
Svoju kreativitu ľudia pretvoria
do konkrétnych nápadov
Obľúbená „Burza nápadov“ každý rok naberá na kvantite, ale najmä na kvalite, preto
sa organizátor stretnutia rozhodol vyhlásiť
súťaž. Naj nápadom roka 2012 bolo „Lesné
divadielko z varešiek“ od Evky Vavrekovej
a Števky Sirkovej zo štátneho podniku LSR,
OZ Revúca a „Vyrob si svoju knižku“ od Eleny Kovácsovej z LSR, š.p. OZ Rimavská Sobota.
Svoju kreativitu ľudia pretvoria
do konkrétnych nápadov
Pre motiváciu a ocenenie celoročnej snahy
rozvíjať lesnú pedagogiku správnym smerom
si lesní pedagógovia volia toho najlepšieho za
uplynulý rok. Za celú rodinu lesných pedagógov blahoželáme Milanovi Lašovi z LSR,
š.p. OZ Čadca, ktorému lesní pedagógovia
udelili titul Naj lesný pedagóg za rok 2012.
Ako les potrebuje lesníka, rovnako lesná
pedagogika potrebuje nové inšpirácie a overené nové metódy pre aktivity. Vzdelávanie
formou výmeny skúseností medzi lesnými
pedagógmi má už svoje pevné miesto v kalendári podujatí lesnej pedagogiky a všetkých partnerských lesníckych inštitúcií na
Slovensku, vrátane štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR. Tešíme sa na stretnutie v roku 2013.
❧
Na porovnanie - takto vyzeralo
stretnutie LP v roku 2011
Látkach. Národné lesnícke centrum – Ústav
lesníckeho poradenstva a vzdelávania Zvolen
pripravil dvojdňový program, ktorého cieľom bolo sprostredkovať novinky v lesnej pedagogike a najmä umožniť diskutovať a nájsť
nové možnosti pre rozvoj aktivít v činnosti
lesného pedagóga. Lesní pedagógovia mali
možnosť vyskúšať si nové pohybové aktivity,
ktoré môžu zaradiť do programu lesných vychádzok. Prvýkrát do programu zaradili aj
teambuildingovú aktivitu ako možnosť lesnej pedagogiky pri stretnutiach pracovných
tímov. Samozrejme, všetci si na vlastnej koži
vyskúšali tímovú prácu pri riešení krízovej
situácie na príklade lesa. S veľkým úspechom
sa stretla aj tradičná spoločná lesná vychádzka, kde lesní pedagógovia sami hrali nové
Ing. Andrea Melcerová,
Národné lesnícke centrum
(text, foto)
vojenské le sy 4/2012
Praktické hry, ktoré využijeme na lesných vychádzkach
29
lesná pedagogika
Prečo?
Prečo neničiť zdravie
lesa odpadom?
Trojlístok tém k úspešnému projektu Krok za krokom uzatvárala v súčasnosti zvučná problematika odpadov. Levárska „ Green Group“ sa pri hľadaní odpovede na túto otázku aj prakticky presvedčila o negatívnom vplyve odpadov na les.
Uhynuté chrobáky, ktoré sa von zo
skla pre jeho povrch nedostali
Mgr. Marianna Konopová, samostatný
referent oddelenia Kancelárie
riaditeľa OZ Malacky (text, foto)
Potok znečistený odpadmi
Tu žiaľ recyklácia neprebehne
KEĎ JE LES CHORÝ
Choroba vo všeobecnosti stelesňuje všetko negatívne. I les môže ochorieť, preto je o to
smutnejšie, ak zistíme fakt, že príčine jeho neduhu dopomohol človek. Aby som žiakom
ukázala, čoho všetkého sme my „ praktickí ľudia“ schopní, vzala som ich na vychádzku do
neďalekej prírody. Z miesta, kde ani nie pred
20 rokmi tiekol čistý potok a rástli zdravé stromy, sa stalo dobre a často využívané skladisko
odpadu. Praktický tvor sa zbavuje nepotrebných vecí ich vývozom do lesa. Prečo nie?... veď
plocha je dostatočná. Málo kto si však uvedomí, že negatívna estetická stránka nie je jediným dôsledkom jeho činu. Ako škodí odpad
lesu a aký vplyv má zdravie lesa na zdravie
človeka? Uvedomujeme si, že ničíme k konečnom dôsledku vlastné zdravie? So žiakmi sme
na kedysi krásnom mieste plnom zelene našli priame dôkazy, ako sa dá zničiť časť živočíchov, ktorí do lesa patria. Ak by ešte žili, boli
by nápomocní jeho fungovaniu. Postačí na to
vyhodiť do lesa zopár sklenených nádob a život
napr. chrobákov sa stane vecou pominuteľnou.
Tiež postačí vyliať do lesa oleje, či iné chemic30
ké prostriedky, ktoré vsiaknu do pôdy a tá už
nebude rodiskom nového života v akýchkoľvek
podobách. Nečistoty sa z pôdy odparia a v podobe zrážok na nás bude pršať chémia. Pneumatiky, či plasty, ktoré sa nerozložia skôr ako
pominie život ich darcu lesu, budú dlhodobo
ozdobou prírody a vizitkou ľudského rozumu.
Pre zbavenie sa odpadu nedáme
šancu novému životu
Strom, ktorý pod nimi už nevyrastie, by
sa odvďačil mnohorako jeho potomkom. Takýchto príkladov sme našli s deťmi neúre-
kom, zachytili ich fotoaparátom a aby sme boli
prospešní matke prírode, čiastočne sme ju odbremenili od ťarchy spôsobenej človekom. Odpad sme si vzali späť, na miesto kam patrí.
Na zlepšenie nikdy nie je neskoro
Buďme príkladom svetu, zamyslime sa nad
svojimi činmi voči lesu a dôsledkami, ktoré
prinesú. Kým sa náš život stane vecou pominuteľnou máme veľmi veľa možností na zlepšenie
kvality všetkého, čo ho obklopuje, teda aj zlepšenie vlastného zdravia cez zdravú zeleň lesa.
❧
vojenské le sy 4/2012
lesná pedagogika
Nájdi lyžiarovi
cestu von z lesa
Vyfarbi a ozdob
vianočný strom
vystrihni a pošli na uvedenú
adresu. Odmena ťa neminie :)
viac na www.vlm.sk - súťaže
VLM SR, š. p. oz Malacky
Zámocká 7, Malacky
súťaž Môj Vianočný strom
Správne odpovede z predchádzajúceho čísla :
Ako sa volá najobľúbenejší a najchutnejší hríb rastúci
aj v Slovenských lesoch? Hríb dubový (osemsmerovka)
Správne rozdelenie húb na jedlé a nejedlé:
vojenské le sy 4/2012
31
PUŠKÁRSTVO HERMES
Dovozca zbraní značky Browning a nábojov
Winchester pre Slovenskú Republiku
Trnavská cesta 46, 821 02 Bratislava
Tel./Fax: 02/44644511, www.hermes.sk
Otváracie hodiny:
Pondelok – Piatok: 10:00 – 18:00 hod,
Sobota: 9:00 – 12:00 hod.
Guľovnica Browning Euro-Bolt II Standard
kal.: .30-06Spr, .300Win.Mag., 7mmRem.Mag., 7x64
cena: 1 290 €
Guľovnica Browning X-Bolt Composite Stalker (bez optiky)
kal.: .223Rem., .270WSM, .308Win., .30-06Spr., .300Win.Mag.
cena: 1 008 €
Broková kozlica Browning Cynergy Hunter Gr.3
kal.: 12/76, 71cm, INV+
cena: 2 880 €
Broková kozlica Browning Citori
kal.: 12/76, 76cm a 71cm
cena: 1 548 €
Samonabíjacia brokovnica Browning Maxus Premium
kal.: 12/76, 71cm, INV+, Gr. 3
cena: 1 896 €
Broková kozlica Browning Cynergy Composite Black Ice
kal.: 12/76, 76cm, INV+
cena: 2 580 €
Samonabíjacia guľovnica Browning BAR ShortTrac/LongTrac Plus
kal.: .308Win., .300Win.Mag., 9,3x62, .30-06Spr.
cena: od 1 450 €
Guľovnica Browning X-Bolt Hunter
kal. .308Win. - ľavácke vyhotovenie
kal.: .308Win., .30-06Spr., 56cm hlaveň
cena od: 1 242 €
cena od: 1 090 €
Download

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov sR, š.p. Ročník