www.stretnutiakk.sk
Stužková str. 28
Nebuďme ľaho
stajní, ozvime
sa
Heey, what’s up? str. 14
Lyžiarsky str. 20
! str. 8
Ako ten čas rýchlo letí str.1 16
február 2011
Jak Oskárek přišel ke své
čtvrté paličce
Čím dlhšie som na tejto škole, tým mám menšiu potrebu
hovoriť konkrétne. Dokonca
sa mi zdá, že už niečoho takého ani nie som schopný. Aby
som teda zbytočne neplytval
slovami, začnem pokračovaním príbehu z minula:
Stretnutia
Školský časopis kežmarských gymnazistov
Február 2011
web stránka: www.stretnutiakk.sk
kontakt: [email protected]
šéfredaktor: Ján Živčák
redakčná rada: Gabriela Baluchová (kvinta), Maroš Bobulský (2.A), Marek Cehula (3.B), Andrea Čekovská (3.B), Magdaléna
Dzinová (kvinta), Patrik Gallik (oktáva), Terézia Hudačková (4.B), Alexandra Hudáčová (4.A), Samuel Jakub (2.A), Júlia Klaudia
Knižková (sexta), Veronika Kovalčíková (4.B), Helena Lešundáková (2.B), Martina Lizáková (sexta), Veronika Ondrášiková
(3.B), Patrik Pekarčík (2.A), Dagmar Petrášková (2.B), Lýdia Pompová (2.B), Pavol Šatala (3.A), Barbora Špaková (oktáva), Jana
Tomaškovičová (sexta), Martin Vanečko (kvinta), Daša Vojtechová (4.A)
zodpovedná profesorka: Andrea Petrášková
grafická a technická úprava: Patrik Pekarčík, Pavol Šatala, Patrik Gallik
obálka: Patrik Pekarčík
tlač: Tlačiareň Kežmarok, spol. s. r. o.
náklad: 300 kusov
2
február 2011
„Sedel som na prútenom koši
a predstavoval si, či by bolo
možné vybubnovať Máriu,
keď cedí vanilkový krém. Od
svojich siedmich rokov som
vedel, že je to smutné, ale nikdy som nepomyslel na to, že aj moja babička pracovala kedysi
na ministerstve. Mária mi o tom minule hovorila. Vraj dlhé roky
žrebovala témy pre rádio, lebo bola posledným človekom na
Kose, ktorý plynule ovládal severný dialekt. No keď sa po dedine
rozchýrilo, že stará Jula Macepuková ujúka, ušla do krovia, pila
sladko-kyslú živú vodu a zbierala prúty ako fras. „Preto ste sa ako
deti tak čudovali, keď vaľkala pirohy,“ povedala Mária, „odkedy
zasvišťala, všetko pri nej tieklo ako mašľa.“
Mária bola jediná, ktorej som mohol veriť. Nikdy som nemal dôvod overovať si fakty, ktoré mi podávala. O to menej teraz, keď som už aj ja počul babičku rozprávať o tom, čo sa stalo.
Všetko sa zomlelo náhle – počas minulého týždňa. Stál
som dole a pozoroval, ako vaľká pirohy. Robievala to na kolene.
Keď ustala, aby si poškrabala škvrny, podišiel som k nej a po krátkom zaváhaní sa opýtal:
„Babička, aj ty si kedysi písala epitafy?“
Babička zdvihla oči od cesta, pretrela sa od tváre až po
kolená a spustila:
„Oj, to vtedy bolo. Dojili sme s Markou kravy na družstve. Tá teda
vedela, kedy je voda osolená. To len boli časy! Natiahla, uložila a
hotovo. Aj stará vtedy ešte jedávala pirohy. No, veď tá, čo balila
malé líšky do škatúľ. Vieš, takých pevných, drevených, poukladali sa zaradom – a navrch celofán. Vozievali sme ich tam, za tú
značku, ako to bolo, no, Euit. Myslím, že to je niečo s tesnením.“
Na tieto slová som sa trochu zháčil, ale keďže som vedel,
že babičke sa vrátila pamäť, až keď začala s vanilkovým krémom,
len som sa pousmial. Nenapomenul som ju, aj keď Euit znamenalo Malý elf. Začal som teda odznova:
„Dobre nás chytilo!“
„To mlieko, hej? Tak vieš, synku, takí už raz sme. Aj tvoj dedko
nosieval za pásom paličku. Načisto si sa naňho podal. Taká bola
tenká, volali sme ju Tenká.“
„To preto, že bola tenká?“
„Nie, pretože bola rôsolovitá. Ale vtedy sa to nesmelo. Bzučalo by
to ako divé a kdekto by sa strhol zo spánku, keby vedel, o čo ide.“
Vtedy som už nemohol zdržať hlasitý smiech. Babička,
hoci sa už dva mesiace vnímala, nestrácala svoj zmysel pre humor. Krčil som sa pod jej otvorenou hlinou a prvýkrát som si uvedomil, aký je rozdiel medzi tým, keď som niečo riešil s ňou, a keď
len sám so sebou voči nej.“
Nuž, veľa miesta mi neostalo. Ale čo už. Aspoň tak nesklamem našu vedúcu, ktorá sa obávala, že ak tento úvodník
napíšem v deň maturitnej skúšky, bude už aprílový. :) Prejdem
teda k tomu, čo dychvyrážúce v tomto čísle nájdete. Po štyroch mesiacoch sa konečne budete môcť začítať do „reportov“
z našich stužkových, prezriete si fotogalériu z tretieho projektového dňa, dozviete sa o módnych výstrelkoch okuliarov,
spoznáte „obyčajných cudzincov“ na našom gymnáziu, zistíte,
čo je fascinujúce na prebdených nociach v ateliéri, prebudíte si svedomie skrze slobodu alebo donútenie a vaše zmysly
nebudú ukrátené ani o sprostredkovaný zážitok z lyžiarskeho.
Zachovajte nám teda vašu ctenú
priazeň a poriadne sa do tohto
čísla zahryznite.
P.S.: NUCEM is death!
NA ÚVOD
Jak Oskárek přišel ke své čtvrté paličce..3
Čo by si spravil ako prvé .......................4
Anjel smrti, Kombinatorika, Beh ............5
Nebolo to ľahké, ale oplatilo sa to ........7
Nebuďme ľahostajní, ozvime sa!............8
Interview s Marinom Šípkom................10
Interview s Michalom Homzom............10
Interview s Veronikou Kovalčíkovou.....12
Interview s Terkou Hudáčovou.............13
Heey, what’s up?..................................14
Ako ten čas rýchlo letí .........................16
Interview s p.p. Jozefom Vlčkom..........18
Šokujúce odhalenie na lyžiarskom.......20
Glasses, die Brille alebo druhé oči........22
EKO GYPSIES........................................23
Vieme sa Šalamúnsky Vyhnúť Učeniu...24
Nadávky...............................................26
Akciové spoločnosti a.s........................27
Stužková: Oktáva.................................28
Stužková: 4.A......................................30
Sloboda verzus Donútenie...................32
Zumba.................................................33
* * *.....................................................34
Spomíname na Pavla Hudáka...............34
Bez názvu............................................35
Prvýkrát...............................................35
Nepýtaj sa, odpovedaj!.........................35
Ako prežiť deň “V”...............................36
Poskladaj si ideálneho učiteľa..............37
Viete, že .............................................38
Hlody...................................................39
Odkazy................................................39
Žolík....................................................39
február 2011
3
Aj u nás sa niečo deje...
Aj u nás sa niečo deje...
Čo by si spravil ako prvé, keby ti
niekto oznámil, že ti ostáva už len
jeden deň života ...?
Anketa
10.1 2011
Po prázdninách opäť v
škole
20.1. 2011
Vybraní študenti si
zmerali svoje sily v školskom kole MO
28.1. 2011
Hodnotenie našej polročnej práce – vysvedčenie
31. 1. 2011
Polročné prázdniny
1. 2. 2011
Školské kolo SOČ
1. 2. – 4. 2. 2011
Prváci a kvinta na lyžiarskom kurze
7. 2. 2011
Preteky absolventov
lyžiarskeho kurzu
17. 2 – 26. 2. 2011
Pobyt študentov z
Ansbachu v našej škole a
rodinách
23. 2. 2011
DOD a projektový
deň - Nebuďme lahostajní,
ozvime sa!
25. 2. 2011
Regionálne kolo SOČ –
4 práce postúpili do krajského kola
28. 2. – 4. 3. 2011
4
Anjel smrti, Kombinatorika, Beh...
Ja som mala vianočka, ružové mám líčka... Keď som prvýkrát počula túto
nežnú melódiu, moje srdce obkľúčila vianočná pohoda. Ako malé dieťa som
sa tešila z prvého snehu a túžobne očakávala, kedy si ho konečne budem
môcť užiť so všetkým, čo k tomu patrí.
Milo som si vykračovala v štýle hip - hopového dievčatka na autobusovú
stanicu. Tá ZUČ-ka má totiž naozaj vzala. Predychávala som prekvapujúce
výkony mojich spolužiakov, no zrazu ma niečo v mojom duchovnom premýšľaní prerušilo. Malé detičky hravo poskakovali okolo snehuliakov a
hrdo obdivovali svoje diela. A nová anketová otázka bola na svete ... Ako by
si sa cítil v „koži“ snehuliaka?
Tímea Horváthová, 2. B
Ja skôr preferujem letné obdobie, takže by mi
bolo veľmi zima. Ak by som bola zložená z troch gúľ,
asi by som si pripadala príliš tučná. Cítila by som sa
stiesnene a nepríjemne, pretože najlepšie sa cítim
v domácom a útlnom prostredí, ktoré ma psychicky
podporuje.
Patrícia Kurucová, 7. O
Vzhľadom na to, že zimu moc nemusím, tak si to neviem ani predstaviť. Prvé
slnko by bolo pre mňa spásou, zbavilo by ma
zimného šatu. Snehuliakom by som byť nechcela, brrrrr...
Janka Slavkovská, 2. B
Fíííííha, Brrrrr... Až ma zatriaslo. Ja ako snehuliak,
tak to teda nejde dokopy. Po prvé, krátky život, to
neberiem! Po druhé, byť večne v strachu pred štvornohými obludami a ich potrebami, nikdy! Po tretie,
keďže som veľmi živý človiečik, hrozí, že po častiach
môjho guľatého tela by muselo byť vyhlásené svetové pátranie.
Lenka Mačáková, 1. C
Cítila by som sa veľmi zvláštne, lebo by
som bola zložená z troch gúľ snehu a tá posledná
by mohla byť dokonca aj so žltým nádychom. Stále
by som len stála na jednom mieste, a keby mi náhodou spadla mrkva, nemohla by som si ju ani len
zdvihnúť... Ale na druhej strane by to bol asi pekný
pocit. Pozerať sa na deti, ktoré sa hrajú a tešia sa zo
snehu. Ale na jar by som sa opäť roztopila a zostala by už po mne, bohužiaľ, len mrkva a hrniec...
Fúha, tento rok bol naozaj plodný. Predtým, ako si začnete myslieť niečo iné, tak to uvediem na pravú mieru.
Myslím to tak, že tento rok na školskom kole SOČ (pre tých, ktorí nevedia, Stredoškolská odborná činnosť) súťažilo až 25 súťažiacich so 17 prácami.
SOČ-ka je povinná práca
tretiakov, ale nie všetci musia ísť na
školské kolo. Samozrejme, môžu sa
zapojiť aj mladší žiaci, ak majú záujem a vybratú tému, ktorú by chceli
prezentovať. Súťaží sa v rôznych odboroch, od matematiky a fyziky, až
po problematiku voľného času.
Tohto roku otvorila školské
kolo dvojica Alexandra Hudačeková a Branislav Dlugoš (III.B) s prácou Joseph Mengele. Snažili sa nám
priblížiť pokusy tohto Anjela smrti
na dvojičkách. Ako druhá súťažila
tiež dvojica, a to Dušana Kvetková a
Paulína Orinčáková (III.B). Ich práca
s názvom Kriminalita mladistvých sa
zamerala na mladých ľudí v našom
okrese a na ich trestné činy, ktoré
tvorili dosť značnú časť z celkového
počtu trestných činov mladých ľudí
na Slovensku. Ďalším súťažiacim bol
Matej Cehula (VII.O), ktorý zostavil
výukové CD o štátoch EÚ pre ZŠ a
SŠ. Toto CD je veľmi dobrou pomôckou pre žiakov, pretože sa môžu dozvedieť o štátoch EÚ – ich polohu,
štátne symboly, rieky... a dokonca si
môžu vypočuť aj ich hymnu.
Na druhej hodine sa rozpútal boj v odbore Zdravotníctvo, kde
súťažili tri práce, ale postúpiť mohli
len dve. Mňa veľmi zaujala SOČ-ka
Nikol Mištíkovej a Kataríny Rumlovej (III.A) Rakovina prsníka a krčka
maternice, pretože Katka rozprávala
veľmi zaujímavo a dobre objasnila tieto druhy rakoviny. Druhou SOČ-kou
v zdravotníctve bola práca Blahodarné účinky termálnej vody ďalšej súťažiacej dvojice dievčat, Lívie Jaseňákovej a Alžbety Hrebeňárovej (III.B).
Táto práca, bohužiaľ, nepostúpila,
ale napriek tomu nás oboznámili s
termálnou vodou Vrbova a jej účinkami. Poslednou v tomto odbore
bola práca Mariána Ksiažeka (VII.O)
Nedostatok železa v ľudskom tele a
jeho prevencia, ktorá ďalej postúpila
z 1. miesta. Ďalší boj bol v odbore Pedagogika, psychológia a sociológia.
Nepostupovou prácou sa stala práca
Islam, postavenie žien v islame opäť
dvojice dievčat Tatiany Kantorkovej
a Alexandry Královej (III.A). Súťažiace predstavili islam, obliekanie žien v
islamských krajinách, príbehy rodín,
ktoré bojovali o svoje deti... Prácou,
ktorá postúpila z 2. miesta, bola SOČ
Stres a jeho dôsledky Claudie Galambošovej (III.A). Claudia nám porozprávala o tomto skoro každodennom spoločníkovi každého človeka
a jeho pôsobení na náš organizmus.
Petra Petrovská (III.B) v tejto kategórii zvíťazila so svojou SOČ-kou Výchova zrakovo postihnutých detí. Peťa
navštívila knižnicu, školu a škôlku v
re Stavebníctvo a interiérový dizajn.
Vo svojej SOČ- ke Lezecké steny chcel
priblížiť nám, laikom, stavbu takejto
steny a ukázal nám nákresy lezeckej
steny, ktorú stavia. Na piatej hodine
Pavol Šatala (III.A) a Patrik Pekarčík
(II.A) celkom zrozumiteľne (myslím
to tak, že to bolo pochopiteľné aj pre
mňa, čo znamená, že to potom musel pochopiť už asi každý) vysvetlili
svoju prácu Rozpoznávanie tvárí v biometrii s využitím knižnice OpenCV.
Ďalšou prácou v odbore Informatika
bola SOČ Mareka Lizoňa a Daniela
Chleba (VII.O) Bezpečnosť a ochrana
osobných údajov na internete a sociálnych sieťach. Z iného kúta bola
moja práca Zneužitie kresťanských
symbolov v umení. Chcela som poukázať na to, že umelci často urazia
nejakú časť populácie a ich diela nie
vždy majú adresátov. Predposlednou
...alebo z každého rožka troška
Levoči, ktoré sú zriadené pre zrakovo
postihnutých a priniesla na ukážku aj
kalendár pre zrakovo postihnutých
a časopisy pre ľudí, ktorí majú zrak
oslabený. Na 4. hodine sme sa dostali
do odboru Matematika a fyzika, kde
ako prvá prezentovala dvojica Petra Hardoňová a Dominik Glevaňák
(III.A) svoju prácu Porovnávacia biomechanická analýza vrhu guľou. Táto
práca porazila prácu Mareka Cehulu
(III.B) Kombinatorika. Marek urobil
pokus a rozdal písomky z kombinatoriky aj v tých triedach, kde sa to
ešte neučili, a chcel tým dokázať, že
niektoré príklady vieme vypočítať aj
bez ďalších vedomostí. Michal Malina (III.B) bol jediný súťažiaci v odbo-
prácou bol Beh Patrície Kurucovej
(VII.O), ktorá sa aktívne venuje behu
a chcela jeho klady priblížiť aj ostatným. Práca Pavla Štefánika Priame
zahraničné investície v SR uzatvárala
tohtoročné školské
kolo Stredoškolskej
odbornej činnosti.
Milí mladší
študenti nášho gymnázia, dúfam, že vám
to pôjde o rok aspoň
tak dobre, ako nám.
Jarné prázdniny
február 2011
foto: archív
foto: Patrik Pekarčík
február 2011
5
Aj u nás sa niečo deje...
Aj u nás sa niečo deje...
Nebolo to ľahké, ale oplatilo sa to...
Každý človek má iné záľuby, činnosti, ktoré robí rád. Tak aj každý žiak
našej školy robí rád niečo úplne
iné. Každý trávi svoj voľný čas inak.
Niekto rád hrá futbal, iný zas modeluje z hliny. No dokonca sú aj takí
žiaci, ktorí sú ochotní venovať kúsok svojho času vzdelávaniu. Medzi
týchto študentov patria aj tí, ktorí
sa v minulom roku zapojili do korešpondenčného semináru, ktorý organizovala Univerzita Mateja Bela v
Banskej Bystrici. Boli to L. Hrebeňárová, S. Barabas (II.B) a A. Hrebeňárová (III.B). V súťaži vynaložili veľa
úsilia, no odmenou im bola účasť
na letnej škole neďaleko B. Bystrice.
Postrehy z tejto akcie, ale aj z celej
súťaže od Alžbety Hrebeňárovej si
môžete prečítať nižšie.
Ako si sa dostala k tejto súťaži?
Kamoška mojej sestry –
Janka Bukovinová (absolventka
nášho gymnázia – pozn. red.) študuje na Univerzite Mateja Bela v
Banskej Bystrici. Oslovila ma na
internete s prosbou, či by som sa
nechcela zapojiť. Vravela, že to
nebude náročné, že to bude zábava, a že jej to pomôže pri štúdiu.
Tak som si povedala – prečo nie?
Čo obnášala účasť na tomto seminári?
Janka vravela, že to nič
nebude, no nebolo to celkom tak.
Raz za dva mesiace som musela
odovzdať tri vyriešené príklady,
ktoré mi zadali. V priebehu týždňa ich opravili a každý ohodnotili
bodmi od 1 do 5. Ak som príklady
odovzdala v predstihu, tak som
ich po skontrolovaní ešte mohla
opraviť a poslať znovu, ale už nemohla dostať plný počet bodov.
Niektoré príklady boli dosť ťažké,
no stálo za to riešiť ich.
Aká bola letná škola?
Celé to bolo naozaj super. Každý deň sme robili niečo
iné. Raz sme boli na turistike, raz
sme programovali robotov alebo sa hrali rôzne hry. Pomedzi
to sme mali aj nejaké prednášky
(napríklad o programovaní robotov). Okrem toho, že som si užila
množstvo zábavy, spoznala som
aj veľa zaujímavých ľudí, či už to
boli profesori z univerzity, alebo
spoluriešitelia.
Zapojila by si sa ešte raz do tohto
korešpondenčného semináru? A
môžu sa zapojiť aj iní študenti?
Ak áno, ako?
Zapojila som sa, nakoľko
seminár prebieha aj tento rok, ale
nemám na to čas. No ak sa chce
zapojiť niekto iný, tak pokojne
môže. Myslím si, že problém nie
je ani v tom, že sa zapojí až teraz.
Doterajšie úlohy môže doriešiť,
ale už nedostane za nich plný počet bodov. Prihlásiť sa môže na
stránke lms.umb.
sk. A budúcim riešiteľom prajem veľa
úspechov.
foto: archív
6
február 2011
foto: Patrik
Pekarčík
foto:
archív
foto: archív
február 2011
7
Aj u nás sa niečo deje...
Nebuďme ľahostajní,
Aj u nás sa niečo deje...
ozvime sa!
Národné parky Slovenska - 1.C
Bez pohybu niet života - Sexta
Organizácie zaoberajúce sa ochranou
životného
prostredia - 2.B
Môj vysnívaný ekopriestor - Kvinta
V zajatí alebo na slobode? - Septima
Ohrozené druhy - chrániť alebo izolova
ť?
Čistá voda - Tercia
- Kvarta
Žiarenie - s technikou alebo bez? - 4.A
Medzinárodné dni - ako na to? - 1.A
a, vietor ale-
o, vod
Netradičné zdroje energie - Slnk
bo niečo iné? - 4.B
Vzduch - vieme čo dýchame? - 2.A
8
február 2011
Zdravý životný štýl - 1.B
foto: Patrik Pekarčík, Andrej Mitura, Adam Čížik
Katasrofy - čo nás najviac ohrozuje?
- 3.B
Pôda – tá čo nás živí? - 3.A
Kam a ako s odpadom? - Oktáva
foto: Patrik Pekarčík, Andrej Mitura, Adam Čížik
február 2011
9
Nie všetci sme rovnakí
Z nového pečiva
w
ie
v
r
e
..
s.
Na čom momentálne frčíš?
Tak jazdím na ráme Devilwork Proteus
DH 230 (oceľový rám slovenskej výroby), vidlica
Marzocchi 888, brzdy Avid Code 5, a ďalej sa vyskytujú značky, ako Novatec, Truvativ, a tak ... :D
Martinom Šípkom
Int
Možno ste si všimli, že naša škola sa okrem prvákov rozrástla aj o jeden nový prírastok v kvinte. Ešte minulého
roku, keď sme všetci pred školou stáli s čistým štítom, sa na nás nesmelo usmieval Martin Šípka, bývalý študent
Súkromného gymnázia v Poprade, ktorý nedávno zažiaril aj na ZUČ-ke...
Martin, prečo si musel prestúpiť na inú
školu a prečo si si
vybral práve naše
gymnázium?
Musel
som
prestúpiť, lebo nás
bolo málo a zrušili nám triedu. Toto
gymnázium bolo najlepšie z možností,
takže som sa rozhodol.
Čo si prežíval, keď sa
ti zrútila trieda?
Nič také, viacmenej mi to nevadilo, pretože aj tak sme tam už všetci boli dlho spolu
a liezli sme si na nervy, takže to nezaškodí niekedy
zmeniť.
podľa mňa lepšie, lebo tým ušetrím čas a skôr idem
domov a tak. Taktiež vnímam rozdiely čo sa týka
prístupu učiteľov k žiakom, to ale hodnotím pozitívne, i keď tam nie je až taký rozdiel.
Ako vnímaš našich študentov a profesorov? Ako ťa
prijal kolektív?
Študenti sú tu po väčšine múdri a zodpovední, ale niektorí aj samozrejme nie. Ale veď to je tak
všade. A profesori? Sú tu dobrí profesori, lebo hovorím do časopisu, takže nemôžem to tu tak verejne... Moji spolužiaci ma prijali celkom dobre a som
s nimi spokojný. Zatiaľ.
Cítil si niekedy vinu, aj keď si vinný nebol?
Čo? To je nejaká čudná otázka. Ale tak skôr
opačne, cítil som sa nevinný, keď som vinný bol, lebo
ja sa rád tak presviedčam.
Máš rád praženicu?
(Smiech) Hubovú mám rád!
Ako sa ti tu zatiaľ páči? Je tu niečo, čo hodnotíš po- Predstavuješ si pred spaním lymfatické uzliny?
zitívnejšie, alebo čo ti chýba? Vnímaš nejaké rozdi- Lymfatické uzliny? No, ani moc
ely medzi našou a tvojou bývalou školou?
nie. Ten váš šéfredaktor je divný.
Zatiaľ sa mi tu celkom páči, pozitívnejšie mi
pripadá to, že sa tu viac kladie dôraz na prírodné
vedy. Negatívne hodnotím desaťminútové prestávky medzi hodinami. Ja som bol zvyknutý na bloky,
to znamená, že sme mali dve hodiny spojené. To je
w
ie
v
r
e
Int
Na začiatok asi vždy padne otázka, ako si sa vôbec
k Downhillu dostal...
Ako nič :D...
Ale nie, ani neviem, nejako som sa dostal k videu na
youtube a k fotkám zjazdového biku RM adrenaline
6000. :D Bol som ako zhypnotizovaný a jednoducho
som si povedal: Toto by som chcel robiť :)
Ako dlho sa už venuješ tomuto športu?
Fúha, ani neviem, už asi tretí rok, ale ešte
som toho veľa nenajazdil, lebo často som len čakal,
kým sa dá bike do poriadku.
Čo ťa na ňom baví?
Je to adrenalínový šport, ktorý ma niečo do
seba, baví ma jazdiť rýchlo, blízko pri stromoch, po
rozbitých pasážach a rezať zákruty, ako sa len dá.
:D
A čo ti tento šport prináša?
Prináša mi finančne problémy. :D Ale nie,
tak čo ja viem... :) Je to niečo iné než na čo sú ľudia zvyknutí... Prináša mi to pocit, že sa venujem
niečomu výnimočnému... Spoznal som kopec super
ľudí, s ktorými občas jazdím, a tak z každého rožku
trošku. :)
..
.
s
Zúčastňuješ sa nejakých súťaží alebo iných podujatí?
Minulého roku som chcel ísť na moje prvé
zjazdové preteky, ale týždeň pred tým si to môj bike
rozmyslel, tak som sa nezúčastnil. :(
Kam chodíš trénovať? Je niečo aj v Kežmarku, alebo
musíš cestovať? Ak cestuješ, tak kam?
Heh, trénovať ? V Kežmarku nie je skoro nič na tréning. V Poprade Kvetnica alebo minulého roku postavili nový bike park v Bachledovej a kamarát otvorí na jar Devilwork bike park v Hriňovej, tak snáď
sa tam dostanem. :)
Pripravuješ sa špeciálne na novú sezónu?
Na novu sezónu sa nijako obzvlášť nepripravujem, keďže nepretekám. Som skôr len taký víkendový jazdec. :D Ale určite v zime nelením; ako som
už spomínal, učím sa snowboardovať, možno doma
nejaké tie brušaky a na jar by som chcel začať behať, aby som trochu dostal kondičku. :)
Michalom Homzom
február 2011
Mal si už nejaké zranenia?
Iba škrabance
a modriny, nič vážne... Nemal som ešte nič zlomené
a dúfam, že to aj tak ostane. :)
Jazdíš aj v zime?
Minulý rok som jazdil aj v zime... Na jar som
musel meniť olej skoro všade. :D Takže jazdenie v
zime a mínusových teplotách sa veľmi nevypláca,
biku to nerobí najlepšie a ešte tá soľ na cestách...
Uff. Ale kúpil som si snowboard v lete, tak nejako to
nahradím a budúci rok by som chcel snowscoot, :D
takže uvidíme. :)
Predpokladám, že mnohí z vás viete, že aj Michal Homza sa venuje športu s názvom Downhill (zjazd), ale
pre tých čo to nevedia, som sa rozhodol urobiť toto interview.
Downhill je extrémny šport na horských bicykloch. Podstatou tejto disciplíny je čo najrýchlejšie prejsť
určenú trasu. Trať je obvykle dlhá 1,5 km, väčšinou s prírodnými prekážkami, ale môžu sa objaviť aj umelé. Celá
trať je umiestnená na svahu s takmer nulovým podielom roviniek a stúpaní.
Poďme na rozhovor s týmto šialeným chlapcom. :D
10
Aké máš plány v budúcnosti s týmto športom?
Chcel by som
sa aspoň trochu zlepšovať, ale nie je na to
veľmi čas, keďže som
pred maturitami a z
každej strany nejaká
písomka. Dúfam, že
v lete, keď bude viac
času, sa tomu začnem
aktívnejšie venovať,
a chcel by som sa zúčastniť akcie Bikemagazin summer camp,
ak bude za čo. :D
foto: Samuel Jakub
Na záver mi už ostáva len poďakovať
za tento rozsiahly rozhovor...
Aj ja sa ti chcem poďakovať...
Snáď si to aj niekto prečíta. :D
foto: Samuel Jakub
február 2011
11
v
iew
r
e
t
In
..
s.
Z Redakčnej kuchyne
Z Redakčnej kuchYne
Veronikou Kovalčíkovou
Int
Školský rok je v plnom prúde, letné prázdniny sú ďaleko. Tak túto situáciu iste vníma každý študent. Avšak takto to nepozorujú všetci.Najstarších gymnazistov, ako to už v 2. polroku býva, čakajú maturity. K „rade starších“
a neodlučiteľne k redakčnej rade patria i dve sympatické baby zo 4.B. Veronike Kovalčíkovej a Terke Hudáčkovej
sme položili zopár otázok i o tom, ako v časopise začínali, kam sa budú po skúške pred zeleným stolom poberať.
tom zlepšovať naďalej. Je to súčasť môjho života už
od základnej školy a nemienim s tým seknúť.
Kedže si zotrvala v podstate do maturity, dá sa povedať, že byť redaktorkou ťa baví. Čo máš na svojej záľube najradšej?
Mám na nej veľmi rada básne. Je to forma,
ktorou sa môžem vyjadriť. Niekedy priamočiaro a
inokedy si tam zašifrujem veci, ktoré vedia pochopiť len moji najbližší a pre ostatných je to len dohad.
Je to pre mňa hra so slovami, ktorá ma vždy pohltí v
nečakanú chvíľu na rôznych miestach. Vtedy musím
vziať mobil alebo nejaký papier, zapísať si myšlienku
a potom sa s ňou hrať.
Kedy si začala pôsobiť v Stretnutiach v redakčnej
rade?
Pôsobiť som začala ako prváčka, k čomu ma
priviedla pani prof. Jančeková tým, že dala uverejniť
moju báseň. Potom sa to nejako rozbehlo a začala
som písať nielen básne, ale aj články a neskôr som
zdedila po Majke Gallikovej jej pravidelnú rubriku s
názvom Počuli ste už o..., čím som sa vlastne stala
členkou redakčnej rady. :)
w
ie
v
r
e
..
s.
Terkou Hudáčkovou
Kedy si začala pôsobiť v Stretnutiach v redakčnej
rade?
V Stretnutiach som začala pôsobiť pred dvoma rokmi, ako druháčka.
Ktorý článok bol tvoj premiérový? O čom si písala?
Ak si dobre pamätám, tak to bol rozhovor s
Máriou Čírovou a ináč ešte pred týmto rozhovorom
som prispievala básničkami.
Mala si niekedy stavy, že s časopisom „sekneš“ a
začneš sa venovať niečomu inému?
Nie, pretože som nepísala nejaké rozsiahle
články, len goralské slovíčka a básničky, a preto ma
to nezaťažovalo :)
Matura sa pomaly blíži, aké máš pocity?
„Nedá sa, nedá sa kúpiť si maturu za groš
zlatý...“ :D Zatiaľ nič nepociťujem, ale snažím sa na
maturitných predmetoch pracovať tak, aby som
mala zo seba dobrý pocit, a ostatné je v rukách Božích :)
Kedže si zotrvala v podstate do maturity, dá sa povedať, že byť redaktorkou ťa baví. Čo máš na svojej záľube najradšej?
Neviem, či sa môžem nazývať redaktorkou.
Ale keď už píšem to moje okienko, tak som najšťastnejšia, keď som s ním hotová :)
Kam budú sledovať tvoje kroky po letných prázdninách?
Verím, že do Nitry. Chcem tam študovať buď
marketingovú komunikáciu a reklamu, alebo učiteľstvo – angličtinu a slovenčinu alebo slovenčinu a
estetiku. Ešte o všetkom uvažujem, takže uvidíme,
kam ma vietor zaveje.
Matura sa pomaly blíži, aké máš pocity?
Také zmiešané, povedala som si, že keď sa
budem pripravovať, nemám sa čoho báť. Takže ak
sa stihnem pripraviť, tak sa báť nebudem, no ak
nie... to už bude iné kafé...
Ak by bola možnosť pracovať ako redaktorka Stretnutí „na diaľku“, počas VŠ, využila by si túto možnosť?
Tak to by som asi riešila, až by bola táto
možnosť reálna, ale myslím, že by som to neodmietMala si niekedy stavy, že s časopisom „sekneš“ a la, pretože tento časopis pre mňa predstavuje odrazový mostík.
začneš sa venovať niečomu inému?
Popravde, mala som tieto stavy nedávno v
tom zhone okolo stužkovej a blížiacich sa matúr. Ale Čo ti bude z kežmarského gymnázia najviac chýneviem si predstaviť, čím by som to nahradila... Pí- bať?
Predovšetkým Šlehy zo 4.B a všetky skvesanie ma vždy bavilo a chcem sa v lé momenty, ktorý som s nimi prežila, ďalej jazzové a latino prestávky v spoločnosti mojej spolužiačky Niky Zumm , veľké prestávky, vzájomné pohľady
plné nechopenia počas vysvetľovania učiva na niektorých hodinách, spolupráca pri písomkách, vzájomná podpora aj opora milovaných Šlieh, otázky: „Učila si sa?“, „Čo sme mali za domácu?“, „Kto má domácu?“, Jankine a Ferove hlody, hodiny angličtiny,
automat, náš skvelý školník Miško a veľa, veľa vecí,
na ktoré si momentálne nedokážem spomenúť.
Ktorý článok bol tvoj premiérový? O čom si písala?
Priemérou bola moja báseň Kamarát, ktorú
uverejnila pani prof. Jančeková. Bolo to o zlomenom
srdci, ktoré sa chce znova sceliť :)
Kam budú sledovať tvoje kroky po letných prázdninách?
Tak toto ešte isté nie je, ešte netuším, kde
ma vezmú, lebo musím robiť príjmačky , no ak ma
vezmú, ozvem sa :)
Ak by bola možnosť pracovať ako redaktorka
Stretnutí „na diaľku“, počas VŠ, využila by si túto
možnosť?
Ak by táto možnosť bola, možno by som
ju využila, ale určite by som nepokračovala v tých
goralských slovíčkach (robiť ankety a čakať na odpovede... ), ale radšej úvahami. Na druhej strane,
kto by to čítal ? :)
Čo ti bude z kežmarského gymnázia najviac
chýbať?
Najviac my budete chýbať vy všetci, ľudia,
ktorých mám rada, a kvôli ktorým sa oplatí
usmievať :)
Chcela by si niečo odkázať mladším generáciám?
Asi toto:,, Ak budete mať
pocit, že už nevládzete a máte
všetkého plné zuby, práve vtedy
sa zobuďte a choďte od začiatku, pretože každé ráno je tu pre
nový začiatok´´:)
Chcela by si niečo odkázať mladším generáciám?
Neviem, nemám im čo odkázať... asi len aby
si šli za svojím cieľom, a aby sa nebáli prekážok.
12
február 2011
foto: archív
foto: archív
február 2011
13
Príbehy spoza veľkej mláky
Príbehy spoza veľkej mláky
Heey, what’s up?
Aj vám ide ten čas tak rýchlo? Ani neviem ako a už je marec. Ale začnem od začiatku. Na tieto Vianoce a Nový
rok určite tak skoro nezabudnem. Nielenže som mala menší bonus v podobe pár snow days pred oficiálnymi
prázdninami, ale Vianoce tiež neboli na blate, ako som si myslela. Práve naopak, ako vo filmoch, všetko bolo
biele, naokolo mali ľudia paniku zo snehu a z nedostatku darčekov…
Dňa 24.12. som zabalila darčeky a pozrela si pár filmov s mojimi host-rodičmi. Večer som bola u
mojej druhej rodiny, rozbalila som
si darčeky a potom som sa šla ”sánkovať” s mojimi dvoma sisters na
príjazdovej ceste, čo je široko ďaleko jediný “kopec” :D. Človek predsa
musí nejako improvizovať. V sobotu ráno sme vstali pomerne skoro a
samozrejme ešte v pyžame rozbalili
darčeky a hneď potom sme šli na
raňajky ku mojim host starým rodičom. Bola to jedna veľká “párty” s
celou rodinou. Počas prázdnin som
sa pokúsila navariť niečo slovenské,
samozrejme, podarilo sa mi to, aj
keď nie všetci na začiatku dôverovali
mojim kuchárskym schopnostiam, o
čom svedčili porcie, ktoré si na začiatok naložili. Ešte cez vianočné prázdniny som bola lyžovať s mojím host
dad neďaleko Saint Louis. Zážitok,
na ktorý sa nezabúda… Najmä keď
sa môj host father odhodlal postaviť
na lyže asi po 30 rokoch. A keď som
zistila, že na sedačke nie je nič, čo by
zabránilo spadnutiu z nej, teda žiadna bezpečnostná poistka, mala som
čo robiť, aby som z toho nezletela
predčasne na svah…
Silvester tu nie je žiadna
veľká udalosť, kde - tu nejaká párty,
ale všeobecne to nie je nič také, ako
v Európe (ak nerátam mestá ako NY,
Chicago…).
V januári sa mi zmenil rozvrh
v škole a vďaka tomu mi prejde čas
strávený v škole rýchlejšie. Predsa
len, po polroku padne zmena dobre,
Christmas
Lyžovačka
aj keď len malá. Niekedy si prajem,
aby sme mali hodiny ako tu. Ako napríklad, keď sme na fyzike preberali
polčas rozpadu prvkov, mali sme k
tomu aj adekvátne laboratórne cvičenie, na ktorom sme sa “hrali” s
lentilkami M&M’s a Skittles, ktoré
sme potom, ako sme mali všetko hotové, čo bolo treba, mohli zjesť. To
bola pre väčšinu asi tá najlepšia časť
hodiny. Na telesnej momentálne
hráme tenis, ale v telocvični a s penovými loptičkami, aby sme sa tam
nepozabíjali navzájom, čo by bolo asi
dosť možné pri tom nasadení do hry
aké máme.
Nedávno som zistila, že sa tu neďaleko mesta, v ktorom bývam, nachádza miesto, kde sa dá ísť na prechádzku v prírode. Dosť ma to prekvapilo,
keďže tu všetci idú radšej autom všade ako keby mali niekam ísť pešo…
Čiže odkedy som tu, som toho veľa
nenachodila nerátajúc cestu z a do
auta. Bol to skvelý, takmer letný deň.
A po zime dobre padlo byť von len v
kraťasoch a tielku.
Čo sa týka mojej rodiny, tak
si stále skvele rozumieme, občas
ich zaujíma ako sa povie niečo po
slovensky, ako napríklad minule sa
ma moja sestra spýtala ako sa povie
“som úžasná”, a tak mi chvíľu trvalo,
kým som ich to naučila správne vysloviť, ale zvládli to. Takže keď s niekým volám na skype a moje sestry
sú niekde blízko, vždy dajú dotyčnej
osobe vedieť, že “sú úžasné”…
Minule, keď som sa vrátila
domov zo sleepover-u s ostatnými
exchange students, môj host dad
mal B-Day Party. Zo začiatku to bolo
také nijaké, ale časom sa to rozbehlo. Ešte na začiatku párty som išla
odniesť nejaké veci do mojej izby a
zavrela som za sebou dvere, čo bola
chyba. Moja kľučka nefunguje tak,
ako by mala, a tak sa zasekla a ja som
sa nemohla dostať von z izby. Už ako
párkrát predtým som zavolala mojej host mom, aby ma prišla dostať
Candy Shop
von. Aspoň to rozprúdilo trošku fun
na oslave. Zábava pokračovala v plnom prúde, až sme skončili hraním
Just Dance na Wii, čo bolo dosť funny, keď sa v rytme J Lo alebo Rihanny
vlnila pred telkou mužská časť párty.
Keďže sa to konalo v nedeľu, skončilo to pomerne skoro. Avšak v noci
mali všetci menší bonus, keď bola
dosť silná búrka a zapla sa siréna
ako varovanie pred hurikánom. Tak
všetci bežali bez srandy do suterénu o druhej v noci, kedy to začalo a
ostali tam asi polhodinu, kým to neprešlo. Našťastie ja tam mám izbu, a
tak ma nemuseli zobudiť. Keď som
ráno vstala, mamča sa ma spýtala či
ma nezobudili, keď šli
do suterénu. Ja som celú noc spala
a nechápala som celkom tú otázku,
veď predsa prečo by chodili v noci do
suterénu. Potom mi
to všetko objasnila, že
bolo varovanie pred
hurikánom. Aj tak sa
dá začať ráno…
Tak zas niekedy nabudúce… ;)
See ya :)
Pokus s lentilkami na fyzike
14
február 2011
B-Day Party
foto: Gabriela Briatková
foto: Gabriela Briatková
február 2011
15
Stratení v labyrinte
Stratení v labyrinte
o
l
h
c
ý
r
s
a
č
n
Ako te
letí ...
Ponúkame vám tretiu sériu fotografií našich profesorov z detstva. Dúfame, že sa
nepomýlite a nájdete správnu cestičku
mena a prislúchajúcej fotografie . Prajeme vám príjemnú zábavu!
Eva Mitchell
Edita Molnárová
Otto Krajňák
Mária Morongová
Pavol Šoltýs
Marta Mlynarčíková
Juraj Varholák
Daniela Žabková
Spoznali ste svojich učiteľov?
Gabriela
Smolková
16
február 2011
foto: archív
foto: archív
Mária
Krempaská
Adriana
Beňková
Ivan
Duľa
Bronislava
Oravcová
február 2011
17
Tak, pán profesor, vyznajte svoje hriechy...
Tak, pán profesor, vyznajte svoje hriechy...
w
ie
v
r
e
Int
..
s.
p. p. Jozefom Vlčkom
Aj v tomto čísle sme nazreli do súkromia jedného z našich profesorov. Rozhodli sme sa pre večne optimisticky
naladeného profesora geografie. Odpovedal nám aj na to, kde je jeho rodná vlasť a kedy sa najviac spotil.
Nejaká vtipná príhoda zo školských čias?
Nikdy nezabudnem na príhodu z gymnázia.
V rámci výučby hodín telesnej výchovy u nás v Srbsku sme mali aj spoločenské tance. Ešte aj dnes je
u mňa najobľúbenejší tanec slaďák (takže nič moc).
Viete si predstaviť ten stres, keď sme 2 chlapci museli vytancovať počas hodiny 13 dievčat. Bol som
spotený ako nikdy. Hotová nočná mora.
Ako ste sa dostali na Slovensko?
Na Slovensko som prišiel v roku 1993, keď v
bývalej Juhoslávii končila vojna a ona sa rozdelila na
dnes existujúce štáty. Prišiel som si sem hľadať prácu, pretože u nás bolo v tom čase prakticky nemožné
nájsť si prácu v dôsledku zlej ekonomickej situácie.
Pricestoval som do Bratislavy, kde ma prichýlili moji
príbuzní (teta a ujo), ktorí odišli zo Srbska po II. svetovej vojne.
Chceli by ste sa niekedy natrvalo vrátiť do vlasti?
Keď prídem domov do Srbska (počas letných
prázdnin), tak sa stretávam s rodinou, známymi, kamarátmi a vtedy mi je ľúto, že nie som s nimi. Ale v
súčasnej situácii, keď mám rodinu tu v Kežmarku, je
to prakticky nemožné. Možno raz, keď sa dožijeme
spolu s manželkou dôchodku, tak tam zakotvíme,
Kde ste sa narodili?
Narodil som sa v obci, ktorá má možno tro- pretože je tam TEPLO (a dúfam, že dovtedy už bude
chu nezvyčajný názov Pivnica v štáte, ktorý už nee- Srbsko v Európskej únii).
xistuje, Socialistická federatívna republika Juhoslávia. Dnes je táto obec súčasťou novovzniknutého Čo Vám najviac chýba z domova?
Najviac z domova mi chýba – samozrejme –
štátu Srbsko.
moja najbližšia rodina (už len mama a sestra s rodinou), kamaráti, s ktorými som zažil nádherné detKde ste študovali?
Základnú školu som ukončil v rodnej obci stvo, teplejšia klíma a vôňa domova.
Pivnica a strednú školu som absolvoval na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci (v súčasnom Prečo ste si vybrali práve geografiu?
Už v 5. ročníku na základnej škole mi učarocentre dolnozemských Slovákov vo Vojvodine). Vy- val
tento
predmet. Učil ma ho učiteľ, ktorý vzbudil u
sokú školu som vyštudoval na Univerzite v Novom
mňa
záujem
o geografiu. Dodnes naňho spomínam,
Sade na Prírodno – matematickej fakulte v odbore
pretože aj dnes ma zaujímajú knihy a dokumentárne
geografia.
seriály, v ktorých sa dozviem mnoho nových inforKtoré predmety ste ako študent mali radi a naopak mácií o jednotlivých krajinách.
nemali?
Na základnej a strednej škole (tak ako všetci Rád učíte na našom gymnáziu?
Na gymnáziu učím od roku 1999. Mojou túždolnozemskí Slováci) som nemal v láske slovenčinu bou
bolo
vždy pracovať s mladými ľuďmi. Táto práca
(pretože je gramatikou oveľa ťažšia ako srbčina), naobohacuje
nielen vás, mladých, ale aj mňa, keď viopak, veľmi som zbožňoval geografiu a dejepis. Na
vysokej škole som mal veľmi rád odborné predme- dím, aký záujem majú mladí ľudia o tento predmet.
ty – geológiu, klimatológiu, hydrológiu, regionálnu Teší ma, keď sa dozviem, že bývalí študenti si vybrali
geografiu sveta. Nemal som rád (laicky povedané učiteľský smer – geografia a sú skvelými učiteľmi na
dristy) – marxizmus a vedecký socializmus, politickú základných a stredných školách.
ekonómiu a pod.
18
február 2011
foto: archív
Ako je možné, že ako cudzinec hovoríte lepšie po
slovensky ako niektorí z nás?
Moji predkovia sa prisťahovali do Srbska v
čase, keď toto územie patrilo Rakúsko – Uhorsku.
Boli to presídlenci z oblasti Myjavy a západného Slovenska, keďže pôvodné obyvateľstvo vyhynulo počas epidémie. Slováci z Dolnej zeme (ako sa nazývame) si udržiavali svoje tradície a reč, pretože s nimi
prišli aj učitelia a evanjelickí kňazi. Mojím rodným
jazykom je slovenčina, aj keď u nás je oveľa mäkšia a využíva veľa archaických výrazov, ktoré sa už
Aký je rozdiel medzi Slovákmi a Srbmi?
Slováci a Srbi majú veľa spoločného. Okrem na Slovensku nepoužívajú. Základnú a strednú školu
toho, že patríme do slovanskej vetvy národov, nás som vyštudoval v slovenčine. Akurát vysokú školu
tradične spája pohostinnosť a dobrosrdečnosť. Srbi, mám skončenú v srbsom jazyku. Preto nemám protým že boli pod tureckou nadvládou viac ako 500 ro- blémy komunikovať v slovenčine, pretože je to môj
kov, sú väčší lokalpatrioti, zároveň sa dokáže spojiť rodný jazyk. A na koniec ešte perlička. Keď prídem
celý národ v ťažkých situáciách a spoločnými silami domov do Srbska, každý mi hovorí, ako správne spisovne rozprávam po slovensky. A keď sa vrátim zo
dosiahnuť prospešnú vec.
Najväčším negatívom Srbov podľa mňa je to, že veľ- Srbska na Slovensko, je to opačne, hovoria mi, že zaťahujem a používam archaické výrazy (ale to je len
mi veľa nadávajú v bežnom hovorom prejave.
1 deň).
Myslíte si, že sa študenti menia k horšiemu, alebo
k lepšiemu?
Aby som povedal pravdu, asi k horšiemu.
Najviac ma mrzí, že niektorí mladí ľudia nevedia byť
disciplinovaní, nepristupujú zodpovedne k svojim
povinnostiam a celkovo sú ľahostajní ku všetkému
a všetkým. Na gymnázium sa dostanú mladí ľudia,
ktorí sú prevažne najlepšími žiakmi základných škôl.
No u nás na gymnáziu akoby na to zabudli.
Aké máte záľuby?
Medzi moje
záľuby patria –
prechádzky v prírode,
pozeranie
dokumentárnych
seriálov
(žiadna
Šeherezáda), čítanie encyklopédií,
plávanie.
foto: archív
február 2011
19
Aj u nás sa niečo deje...
Aj u nás sa niečo deje...
Šokujúce odhalenie na lyžiarskom kurze...
Trpíte neustálymi záchvatmi neposednosti rúk na hodinách? Máte pocit, že vždy musíte robiť minimálne 5 vecí
naraz, inak by to bola nehanebná strata času? Poznámky v zošite si pamätáte podľa farieb nadpisov a podľa ilustrácií na tej strane? Zo zhodných zobrazení ste mali na školskej viac bodov ako Brigita Marhefková? Nemôžete sa
dočkať biológie v biologickej učebni, aby ste mohli popri počúvaní o endoplazmatickom retikule konečne dokončiť tieňovanie Pavlovovej busty? ..doteraz keď vidím tú viazanku, vždycky začnem slintať..
Medzi piatou a šiestou hodinou popoludní sme sa zoskupili na recepcii nášho penziónu San
André III a krvilačne sme sa trhali o
izby. Keďže naši kuchári nás nechali
hladovať (čo sme neskôr po nasledujúcich skúsenostiach s večerami
celkom ocenili), v jedálni nás čakal
rozkaz a stručné informácie. Potom
sme si vypočuli prvú prednáškuzdravotnú výchovu a nakoniec sme
sa pobrali do našich takmer mäkkých
postelí. Samozrejme sme nezaspali
hneď, napríklad v našej izbe sa do jedenástej písali štyri nesmierne dlhé
zápisky do denníkov, ktoré hneď po
napísaní stratili zmysel. Čo sa robilo
na iných izbách... to radšej vynecháme :D.
Prišlo prvé ráno. Všetci o
7:10 vykročili z izieb s elánom. No
dobre, len štyri osoby v sebe mali
elán - profesori. Po psychicky a fyzicky náročnej rozcvičke (veď vstávať o
siedmej a namiesto čistenia zúbkov
behať do kopca nie je len tak...) a
ďalších bezvýznamných veciach konečne nastala tá chvíľa, keď sme si
prvýkrát obuli lyže. Poniektorí. My
LOOSER-i, ako sme sa sami nazvali,
sme si najprv kopec zišli pekne v lyžiarkach s lyžami na ramene a prešli
sme k prvému bodu nášho výcvikuako si obuť lyže.
Medzitým ako sa LOOSER-i
učili základné veci, ostatní lyžiari sa
roztriedili do štyroch skupín a hybaj
ho k vlekom.
Po namáhavej prvej časti
druhého dňa sme si chvíľu odpočinuli, a potom sme sa opäť pobrali na
lyže. O štvrtej sme celkom spokojní,
no trochu unavení, dorazili do penziónu a dve hodiny sme si užívali slobodu. Niektorí tento voľný čas využili
na menšie nákupy životne dôležitých
potravín (miňonky, horalky, chipsy a
20
február 2011
pod.), iní si dali sprchu, alebo si zahrali nejakú spoločenskú hru, poprípade využili tunajší pingpongový stôl
či biliard.
Nasledovala večera a po nej
opäť rozkaz, pochvaly, pokarhania,
pripomienky a prednáška, tentoraz
s pánom profesorom Varholákom výstroj, výzbroj a údržba lyží. Nasledoval kultúrny program, ktorý si na
utorok pripravila kvinta, ktorá zvolila klasické Vilomeniny, a 1.A, ktorej
„dobrovoľníci“ nás pobavili divadelnými kúskami na vzor Partičky. O desiatej sme mali večierku, a tak všetci zaľahli do postelí (skoro všetci) a
podobne ako minulú noc diskutovali,
telefonovali... Ďalšie ráno so sebou prinieslo druhú rozcvičku. K vlekom sa
tentoraz vybrala už aj 5. a 6. skupina
(čiže LOOSER-i). Tento deň sa nejak
zvlášť nelíšil od predchádzajúceho,
akurát sme si večer vypočuli, alebo
lepšie povedané pozreli prednášku
p. p. Krajňáka, ktorá bola venovaná
metodike lyžovania. Večerný program mala 1.B, ktorá zvolila súťaž
krásy- Miss lyžiarák. Aj keď sme mali
horúcich kandidátov ako Alžbeta
Vášová (Ján Repčák) a Martina Vanečková (Martin Vanečko) svojou
krásou porotu najviac oslnila Otília
Krajňáková (tú vám predstavovať iste
nemusíme) a tak sa naši horúci kandidáti museli uspokojiť s druhým a
tretím miestom. Na víťazku budeme
mať všetci iste doživotne úsmevné
spomienky.
Tretí deň – štvrtok - sa ale
výrazne líšil od predchádzajúcich
dní. Ako nám profesori povedali,
tento deň býva rizikový (ach, tie štatistiky...) a tak sme lyžovali len dopoludnia. Štatistiky sa bohužiaľ potvrdili a jedna z nás si vykĺbila koleno, keď
nešťastne spadla na chodbe. Snáď
bude mať na lyžiarsky aj pekné spomienky.
Popoludní sme sa vybrali na
menšiu obhliadku Vyšných Ružbách.
Navštívili sme prírodné múzeum s
kamennými sochami a tiež sme sa
odfotili pri kráteri. Prednášku sme
mali o čosi skôr. Po histórii lyžovania
od p. p. Oravcovej sme mali chvíľu
čas pripraviť sa na test z prednášok.
Nasledoval program 1.C, ktorá sa
pokúsila z našich študentov urobiť
majstrov imitácie. V tento večer sme
si mohli pozrieť slávne osobnosti ako
napr. Martinku z Turca, Karla Gotta a
Evu Mázikovú, Hitlera ale aj Pamelu
Anderson či p. p. Máriu Petráškovú.
A prišla očakávaná časť - diskotéka.
Nuž, nedopadla presne podľa našich
predstáv, ale poniektorí sa odviazali
až-až. Malo to jednu výhodu- posunutú večierku do pol jedenástej.
Prišiel deň odchodu, ktorý
sme si ešte stihli užiť. Dopoludňajšie
lyžovanie bolo venované známkovaniu, popoludňajšie bolo v podstate
voľné. Potom sme si ešte dobalili posledné veci a smutne sme na recepcii
odovzdali kľúče od izieb. Postupne
sa penzión San André III vyprázdňoval. Ostali po nás už len zapadnuté
veci za posteľami a kopa upratovania. Skončila sa prvá časť lyžiarskeho
kurzu vo Vyšných Ružbachoch.
Druhá časť prišla v pondelok, keď sme si pomaly obhliadali
zľadovatený terén na Štarte v Kežmarku. Čakali nás preteky.
Po ich ukončení sa odovzdali
čokoládky a medaily víťazom. Taktiež
boli odovzdané mimoriadne ocenenia za takmer úspešné zlikvidovanie
profesorov, keď sa jednému dievčaťu
podarilo zhodiť až dvoch profesorov
naraz. Tiež mimoriadna cena pre dievča, ktorému sa podarilo preletieť
cez plôtik. Nielen im, ale aj víťazom
blahoželáme!
A sme na konci nášho rozprávania. Skončila sa aj druhá časť
lyžiarskeho výcviku a my sme sa plní
spomienok vybrali domov. Bolo načase vrátiť sa do reálneho života ku
knihám a úlohám. Čaro lyžiarskeho v
nás však pretrváva...
Chceme sa poďakovať všetkým profesorom a aj našim dvom
inštruktorom, ktorí s nami prežívali
pády i vstávania, neúspechy i úspechy. Ďakujeme :)
Á (TAKMER!) všetci :D
Martina Vanečková (alebo Martinka
z Turca? :D)
Otília Krajňáková
chlapci sa sústredia
konečne sa pred nás nenatrepali
poľské detičky so žltými vestičkami
...balet...alebo pózujeme :)
Ján Repčák, Dávid Michalík, Dávid
Hotáry
Alžbeta Vášová
Nina Modlová, Andrea Nagyová,
Kristína Kroková
foto: archív
LOOSER-i
foto: archív
Patrik Pomorský, Jakub Bartolomej
Košuth, Lukáš Tomaškovič
Kristína Božeková, Tatiana Bednárová, Beáta Uhrinová
február 2011
21
Jeden deň ...
Nie všetci sme rovnakí
EKO GYPSIES
Glasses, die Brille alebo druhé oči
Okuliare. Dnes už úplne bežná súčasť života mnohých ľudí. No kedysi to tok nebolo. Kedysi dávno si ľudia
nevedeli poradiť s poruchami zraku tak ako dnes. Až okolo roku 1300 vznikli prvé okuliare v Taliansku a odtiaľ sa
rozšírili do celého sveta.
Prvé okuliare samozrejme nevyzerali tak, ako tie dnešné. Bola to čisto funkčná záležitosť a dizajn bol úplne potlačený. Až o nejaký čas ľuďom prestal stačiť obyčajný kovový rám typu „Harry Potter“. Začali sa objavovať
rámy rôznych tvarov, vyrobené z rôznych materiálov. Najpoužívanejšími sa stali plasty, ľahké kovy, ale aj materiály
ako drevo, koža. Pre tých náročnejších dokonca aj striebro, zlato či platina.
Okuliare od týchto čias neboli už len pomôckou na korekciu zraku, ale aj výrazným módnym doplnkom. Už
ich nenosili len tí, ktorí ich potrebovali, začali ich nosiť aj ľudia, ktorým sa jednoducho páčili. A tak ako oblečenie,
tak aj okuliare začali podliehať rôznym štýlom.
Najnovšie sa presadil tzv. „bifľoš“ alebo „dedko“ štýl. Typickými znakmi sú veľké a hrubé rámy, takéto
okuliare môžete teraz vidieť aj na našej škole. Okrem tohto štýlu je však v dnešnej dobe k videniu mnoho iných.
Napríklad štýl „jednoduchých línií“. Bezrámové okuliare a čím menej materiálu, tým lepšie.
Zástancom tohto štýlu okuliarov som napríklad aj ja. Páči sa mi preto, lebo takéto okuliare nie sú výrazné
a sú neuveriteľne ľahké. Keď ich máte, tak to ani necítite. No dosť o mne, veď nie som jediný, ktorý nosí okuliare.
Na škole máme množstvo takýchto študentov a práve ich postrehy si môžete prečítať nižšie.
Veronika O. z 3.B nosí tzv. ,,bifľoš“
štýl okuliarov, opýtali sme sa jej, prečo sa rozhodla akurát pre tento druh.
,,Keď som nosila pôvodné okuliare,
tak ma veľmi hnevalo, že každý mi
hovoril, aká som s nimi pekná a zlatá. Nahnevalo ma to a rozhodla som
sa, že si vezmem tie najhoršie okuliare, aké budú mať. Ďalším dôvodom
bolo, že chcem byť iná ako ostatní,
proste nechcem byť tuctová.“
22
február 2011
Aďka Ch. z 3.A nosí okuliare s hrubším rámom, tak sme sa jej opýtali,
prečo akurát tento štýl si vybrala a či
je spokojná.
,,Ja si často mením okuliare a moje
prvé boli s tenkým rámom, ale potom prišli do módy hrubé rámy a
mne sa to páčilo a tak som si jeden
vybrala. Vôbec mi nevadí hrubší
rám, práveže naopak, som s ním
oveľa spokojnejšia, lebo je výraznejší
na tvári a je aj pevnejší a tak vydrží
silnejšie nárazy :)
Vravíte si, čo to je? To je
predsa názov našej skupiny v projekte Mladí reportéri, o ktorom sme si
niečo povedali už v minulom čísle.
Tentoraz však pre Vás máme niečo
zaujímavejšie - do jednej rómskej triedy sme sa aj vybrali.
Bola to čisto rómska trieda
na základnej škole Štefánikovej v
Spišskej Belej, pričom sme tam išli
pod vede-
ním
p.p.
Kovalovej. Našim
cieľom bolo
zistiť informovanosť
rómskych
žiakov
v
otázkach
ekológie,
ž i vo t n é h o
prostredia
a separovania odpadu.
Na začiatku hodiny
sme predstavili nás a náš
projekt, a potom sme sa pustili k dôvodom, prečo sme vlastne prišli. Na úvod sme
žiakom kládli otázky týkajúce sa ekológie, ochrany prírody a globálneho
otepľovania. Odpovede boli niekedy
veľmi zaujímavé a my sme robili, čo
sme mohli, aby sme nevybuchli smiechom.
Pokračovali sme
osemsmerovkou a
kvízom,
p o t o m
sme si zahrali hru
Globálne otepľovanie, kde žiaci tancovali na zmenšujúcom sa ľadovci
(noviny). Nakoniec žiaci vyplnili dotazník a my sme im podarovali vrecia
na separáciu a kartičky, kde čo patrí.
Aj keď sme boli občas nemilo prekvapené (ne)vedomosťami, dá
sa povedať, že boli poväčšine milí a tiež ochotní spolupracovať, takže
táto skúsenosť sa dá
hodnotiť len pozitívne.
Opýtali sme sa aj Aďky M. z 3.A, ktorá nosila okuliare, ale dala prednosť
kontaktným šošovkám, na jej postrehy:
,,S kontaktnými šošovkami ostrejšie
vidím, sú pre mňa pohodlnejšie a
nezavadzajú mi. Nebolia ma z nich
tak oči ako z okuliarov. Pri športoch
sa nemusím báť, že mi niekto hodí loptu do okuliarov, rozbijú sa a také
ma môžu potom aj poraniť. Sú síce
drahšie, ale myslím si, že sa oplatí do
nich investovať.“
foto: archív
foto: archív
február 2011
23
Vysoká Škola zvysoka Vysoká Škola zvysoka Vieme sa Šalamúnsky Vyhnúť Učeniu
Trpíte neustálymi záchvatmi neposednosti rúk na hodinách? Máte pocit, že vždy musíte robiť minimálne 5 vecí
naraz, inak by to bola nehanebná strata času? Poznámky v zošite si pamätáte podľa farieb nadpisov a podľa ilustrácií na tej strane? Zo zhodných zobrazení ste mali na školskej viac bodov ako Brigita Marhefková? Nemôžete sa
dočkať biológie v biologickej učebni, aby ste mohli popri počúvaní o endoplazmatickom retikule konečne dokončiť tieňovanie Pavlovovej busty? ..doteraz keď vidím tú viazanku, vždycky začnem slintať..
Všetky tieto a mnohé ďalšie
sú prvotné príznaky vašej príslušnosti na umeleckú školu. Celkom závažná choroba, s inkubačnou dobou
od narodenia. VŠVU, Vysoká škola
výtvarných umení, kde študujem
architektúru, je jedna z vašich možností liečby. Ale počkajte, je tu ešte
zoznam pár podmienok, ktoré musíte spĺňať..
Napríklad, takýto oznam -
by mal vo vás vyvolať chuť objať každého naokolo a od radosti rýchlejšie rezať styrodur. Mali by ste mať nevysvetliteľnú potrebu akumulovať to,
čo „muklovia“ považujú za odpad. („Ta čo si, nevyhadzuj tie
staré barbie topánky, boli by z
toho dobré náušnice!“)
24
február 2011
A nakoniec, mali by
ste mať psychickú odolnosť
voči otcovým výčitkám, keď
mu 24.12. napriek svojej ťažko dokázateľnej túžbe nepomôžete ozdobiť stromček,
lebo o pár hodín musíte odoslať dokončenú prácu vedúcemu ateliéru.
Vysvetliť
systém
VŠVU, to by bolo tak na dve
francúzske večere (aj s chodom pre ovoniavanie toluénu), takže ak sa na našom
gymnáziu nájde niekto, kto
by stál o neobmedzené vdychovanie našej grafickej dielne (fakt to stojí za to), tak
sa ozvite, konzultácie mávam každý
utorok a štvrtok. Ale pre účely tohto článku predsa len potrebujete
vedieť, že hlavným „predmetom“
je ateliér, za 10 kreditov, a hlavnou
„skúškou“ je prieskum, akési dni otvorených dverí pre verejnosť na konci semestra, kde prezentujete a obhajujete svoju polročnú prácu. Oveľa
dôležitejšie je však vedieť, že Všvu je
škola, kde sa vám bežne môže stať :
• že vám v pondelok ráno zavolá učiteľ s výčitkou, kde ste boli
„celý čas“, a ako si predstavujete, že ste šli na víkend domov
• že vám ten istý učiteľ donesie v
nedeľu o 8 ráno do školy víno a
koláč na posilnenie pri práci, v
košíku ozdobenom károvanou
utierkou (nie, nebola to červená
čiapočka, kontrolovali sme to)
• že stretnete na „hodine“ živý
nahý model,
• že spozorujete úkaz hviezdnatej
fasády školskej budovy každú
noc, aj na štátny sviatok,
• že “prespíte“ v škole, ale musíte
sa dobre skryť pred vrátnikom,
• že pri odchode zo školy o 1.30
vám spolužiačka s potešením
povie: To je super, teraz už nikto
nebude v autobuse, lebo kto by
išiel teraz zo školy..! A vy ju budete musieť vyviesť z omylu:“Jani, ale oni nepôjdu zo ŠKOLY..“
• že vás po takýchto permanentne neskorých odchodoch úplne
dorazí vrátnik, keď vás obviní, že
si všetko nechávate na poslednú
chvíľu.(A to vám celý semester
pri odchode odomykal bránu! )
foto: Andrea Lizáková
Vidíte, všvu má veľa výhod,
ale nebojte sa, polovica z toho sa týkala len architektúry. A tiež to ešte
nie je všetko. Lebo myslím , že s ľuďmi na inej vysokej sa vám len tak nestane, že:
• uvidíte obyvateľov celej intrákovej chodby v krkolomných pózach rozcvičovať svoje zpixelované hnáty
• že by mali všetci vaši spolužiaci
pochopenie pre vášho patkaňa
na hlave
• že by vám niekto, s kým trávite
takmer 24 hodín denne, nezačal
liezť na nervy a dokonca by ste
všetkých spolužiakov zobrali cez
prázdniny na túru po Slovensku
so zastávkou u každého doma
• že by ste 1 noc z tohto výletu
strávili prezliekaním sa do retro
šiat zo starej čarovnej skrine
foto: Andrea Lizáková
•
•
•
•
•
•
že by ste boli po príchode na Dejiny umenia
zasypaní otázkami: „Odkiaľ máš ten ЗЕНИТ?
•
že by ste sa aktívne
zúčastnili koncertu hry na potrubie
že by ste na „hodine“ (niekedy
je to, či je hodina, trochu diskutabilné, hlavne keď je 9 hodín
večer..) ostrihali spolužiaka na
mnícha
že by vás na skúške učiteľ prekvapil svojimi otázkami o Ľubici
a dokonalou znalosťou polohy
jej kostola
že s vedomím, koľko času ste cez
semester strávili v škole, by sa
učitelia na skúške nesnažili nájsť
dôvod, prečo vám skúšku nedať,
ale skôr nájsť otázku, na ktorú
určite budete vedieť odpovedať
že by ste prichytili spolužiaka,
ako si po prebdenej noci umýva
v škole zuby
že nikomu nemusíte vysvetľovať, čo je Sigur Ros, Mum, Banksy alebo Arsy-Versy. (Aj keď o ar-
chitektúre nemajú často prehľad
ani ľudia z iných umeleckých odborov..Prichystajte si preto definíciu Alvara Aalta.)
Štúdium na všvu, to je veľa
zábavy, tvrdej práce, spriaznených
duší a bdejúcich vrátnikov. A tak ak
ste človek, ktorý dokáže nad predmetom svojho výtvarného nadšenia
stráviť aj celé noci, ale nie je si istý,
či by radšej nemal počúvnuť rady rodičov a radšej sa dať na pragmatické
štúdiá ekonómie, určite by ste nemali váhať. Lebo fakt, že ľudia z všvu
dokážu zabezpečiť, že sa aj v cudzom
prostredí cítite ako doma, zmetie
všetky pochybnosti z plátna. Lebo na
ľuďoch záleží. Všetko a nič. Uvidíme
sa na prieskume!
(Ale dám vám jednu duchaplnú radu. Naučte sa robiť v 3dmaxe.
A nikdy nemeškajte na kresbu, ibaže
by ste chceli kresliť Emila, ktorý hrá
na píšťalke a celý čas sa pri tom vrtí.)
Andrea Lizáková
február 2011
25
Učitelia verzus Študenti
Učitelia VERZUS Študenti
Pri žmýkaní bankoviek
Nad
ávky
Ako ste si stihli určite všimnúť, nový polrok sa nám nezastaviteľne rozbehol. No my sa ďalej pokúšame
prinášať vám informácie zo zákulisia (lepšie povedané zo zborovne).
Nad touto témou som musela premýšľať veľmi dlho. A nebyť (veď ty vieš kto), rozmýšľam doteraz. A
pritom som ju mala celý čas pod nosom. Aj mne sa to stávalo. Ale len na istých hodinách – nie všetci sú predsa
rovnakí. Nadávky a urážky od profesorov k nám, milí súpútnici. Väčšinou sme to brali skôr ako žart, proste nám
to prišlo veľmi vtipné. Nemuseli to byť práve slová, ktoré by v našej tak obľúbenej televízii hneď ,,vypípali“. Stačilo len milšie, napr. ,,aj Rómovia v Lomničke to zvládnu lepšie ako vy“. Aj toto ,,názorné“ pomenovanie sa môže
niekoho dotknúť. Týmto som nechcela nikoho uraziť, iba poukázať na to, akým spôsobom sa nám – teda aj vám,
milí spolužiaci, prihovárajú profesori na hodinách. Samozrejme, nie všetci. Netreba ich hádzať do jedného vreca.
Povedala by som, že takýchto je len zopár. Ale aj to treba riešiť. Aj tentokrát som si pripravila malú anketu, ktorú
som dala profesorom aj študentom. Porovnajte si ich odpovede:
Akciové spoločnosti a.s.
Kde bolo tam bolo (určite si tento príbeh pamätáte z reklamy), bol raz jeden muž, ktorý chcel kopať a hľadať niečo cenné, no keďže si uvedomil, že nemá nič na kopanie, tak si požičal krompáč. Svojmu priateľovi povedal: „Ak
mi požičiaš tvoj a ja niečo nájdem, tak jedna pätina zisku je tvoja.“ A tak sa dohodli. Muž začal kopať a narazil na
ropu. A tak sa vlastník krompáča stal bohatým bez toho, aby niečo robil.
Profesorom som položila dve základné otázky: 1. Nadávate/ urážate študentov?
2. Čo si myslíte o profesoroch, čo im nadávajú?
Študentom som rovnako položila dve otázky: 1.Nadávajú vám profesori? Čo predchádza nadávkam a urážkam?
2.Čo si myslíte o profesoroch, ktorí vám nadávajú?
P. prof. Mačáková
1. Študentom nenadávam. Nie je to správne.
Ale priznám sa, že v
stave rozčúlenia mám
na jazyku nepekné slová. Ovplyvniť to môže
každý z nás. Stačí sebakontrola.
2. S takýmto problémom som sa nestretla
, ale taký učiteľ by si zaslúžila na holý... :) Problémy so
žiakmi by sa mali riešiť inak, nie nadávkami. Na akademickú pôdu nepatria.
P. prof. Žabková
1. Prečo by som im mala
nadávať? Nie, ja nenadávam. Nikomu a za žiadnych okolností.
2. Sú aj takí? Verím že
nie. Možno ich však občas
,,vytočia“ niektorí študenti a potom sa rozčúlia.
P. prof. Mihóková
1. Nie, lebo verím, že
zákon akcie a reakcie neplatí len vo fyzike, a všetko sa nám raz nejakou
formou vráti. Rešpekt a
úcta sa získava iným spôsobom.
2. Netrúfam si nikoho
súdiť ani hodnotiť.
26
február 2011
Viliam Červeňák, SEXTA
1. Áno. Predchádza im
buď nedostatočný výkon, alebo nič a nadávajú, len aby si vybili zlosť.
2. Len to najlepšie, lebo
,,MY“ budeme lepší!
Stanislava Chlebová,
SEXTA
1. Mne osobne žiaden
učiteľ nenadáva, ale
viem že sú takí profesori, ktorí žiakov s radosťou pomenúvajú
rôznymi slovami, myslím, že keď napr. žiaci
neporozumejú látke,
alebo sa učiteľ vytočí.
2. Nejako si treba vybiť
hnev, ale zas si to nemusia odniesť úbohí žiaci. Ale neodsudzujem ich. Veď aj žiaci si poriadne ponadávajú, aj keď
za ich chrbtom.
Neviem ako vy, ale ja som našla veľké rozdiely medzi odpoveďami ,,vládnucej vrstvy a poddaných“. Ale možno
som len neoslovila správnych respondentov. Vlastne,
oslovila som ešte zopár profesorov, ktorí
mi neodpovedali. Odvolávali sa na to, že je
pred polrokom a nestíhajú. Verím im, pretože aj na nás toho bolo pred vysvedčením veľa. Tak vidíme sa v budúcom čísle.
Dočítania, spolužiaci.
foto: archív
Kto si teraz myslí, že na realizácii takéhoto príťažlivého a inšpirujúceho príbehu je možné skutočne
zarobiť, tak má pravdu, no ani zďaleka nie je prvý, kto niečo také skúsil.
Na rovnakom spôsobe je postavený
celý svet akcií. Firemné spoločnosti, ktoré sa takouto formou obchodu zaoberajú, sa tiež označujú ako
akciové spoločnosti. V ich názve sa
za jeho hlavnou podstatou nachádza
skratka .a.s. Každému z týchto podnikov zväčša chýba krompáč, ktorý si
od nás požičajú vo forme financií. Samozrejme, že tu ide o omnoho obsiahlejšie finančné potreby, a tak sa na
to krompáčisko skladá omnoho viac
ľudí formou nakupovania akcií.
Akcia je akýmsi potvrdením o podiele na majetku akciovej
spoločnosti. Čiže ten, kto si kúpi akciu danej firmy, sa tak stáva vlastníkom jednej z jej častí, a čím väčšia je
táto časť, tým väčší zisk alebo aj straty môže mať jej vlastník – akcionár. V
dnešných časoch sa spája zisk napr.
s výhodami v prestížnych hoteloch
a pokles samozrejme s prerobením
vášho vloženého kapitálu.
Vysoký zisk ide vždy ruka v ruke s vysokým riskom. Obchody s akciami sú
spojené s rizikom straty. Je to buď...
alebo... Hodnoty akcií sú rôzne stabilné. Ich hodnota rastie s veľkosťou ich nestability a pravdepodobnosťou prosperácie podniku. Z toho
vyplýva, že čím rýchlejšie firma napreduje, tým sú jej akcie žiadanejšie
a pochopiteľne aj drahšie. Hlavným
úmyslom akcionárov je nakúpiť čo
najviac akcií za čo najmenšiu sumu
od spoločnosti, ktorá má potenciál
na ružovú budúcnosť. Akcie nemôžete vrátiť späť, môžete ich len predať, či už niekomu inému, alebo sa
stáva, že ich vykupuje firma späť. Ak
nakúpim akcie za malú cenu a firma
začne prosperovať, tak vzrastie aj
hodnota daného podielu z majetku
firmy. Daná akcia má omnoho väčšiu cenu ako mala na začiatku, keď som ju kupoval,
a celkom dobre sa dá zarobiť na jej predaji. Riziko sa spája s možnosťou
krachu alebo len pokle-
dý sa na vás snaží len zarobiť. V druhom rade musíme vedieť, že obchodovanie s akciami môžeme porovnávať s hracími automatmi. Nie je možné, aby zbohatli všetci, ich úspech sa
skôr prejavuje na jednotlivcoch. Akcie peniaze nevyrábajú, len premiestňujú. Jednoducho povedané, jedni bohatnú na úkor tých druhých.
Jedna firma je úspešná na základe
neúspechu jej konkurenta. Preto si
treba dávať pozor. Niekedy však nestačí ani to a jedinou zárukou úspechu je veľká dávka šťastia.
Asi tak nejako funguje svet akcií a
je ešte omnoho zložitejší. To však nech nás
ešte netrápi. Čím neskôr
sa začneme zaujímať o
zložité veci, tým lepšie,
lebo život je krásny aj
bez matematiky, čísel a
vypočítavej chuti zarobiť.
su úspešnosti firmy – akcie strácajú
hodnotu. Znižovanie hodnoty akcií
však môže podmieniť (okrem už
spomínanej neúspešnosti podniku) napr. aj inflácia, čiže
zníženie pokrytia peňazí
zlatom – pokles hodnoty eura.
Akcie sú príkladom, že sa dá zarobiť aj bez toho,
aby sme pracovali.
Je však veľmi dôležité mať rozum a
sa po pr nevrhať
vej akcii, na ktorú
bude dobrá akcia.
V prvom rade musíte vedieť, že kaž-
foto: internet
február 2011
27
Odchádzajúci nechá odkaz
Odchádzajúci nechá odkaz
Oktáva
Epizóda prvá. Variácia na
tému: Teraz.
Je chladný jesenný deň. Niečo, čo bývalo prvé, lezie po okne. Nástojčivo dýcha, z vlhkých pyskov sa k
streche nesie belasý dym...
Tridsať ich sedí za oknom.
Tridsať ich nevie, kam stúpiť. Do triedy vchádza usmievavá triedna profesorka. Tak to býva. Pomaly dvíha
prst a pritom hovorí: „Začíname sporiť na stužkovú. Na našom gymnáziu
tak čas dosahuje svoj vrchol. Vzhľadom na to, že údolie je tabu, všetkých by som vás láskavo prosila, aby
sme sa čím skôr dohodli, ako sa budú
veci mať o osem rokov. A keďže to už
vieme, platba predíde diskusiu.“
Tridsať ich príde domov a
prímani sa dozvedia, že začínajú sporiť na stužkovú.
Epizóda druhá. Variácia na tému:
Nebývalé.
Tridsať prímanov postupne,
vlas po vlase, prst po prste, vyrástlo
a stalo sa z nich dvadsaťštyri oktávanov. Ako to bola triedna profesorka
v ten chladný jesenný deň videla vo
vízii, dlhé roky sporili na stužkovú
slávnosť. A teraz sa jej konečne dočkali. Po opletačkách s DJ Bennym,
keď nám kvôli nevyhovujúcej zástrčke hrozilo, že čas nedosiahne svoj vrchol,
28
február 2011
Prvá parentéza.
Dobre si prečítajte text na
zmluve s DJ predtým, než ho podpíšete. Môžu tam byť rôzne šifrované
časti, ktoré je ľahké prehliadnuť. Dajte si pozor, aby vášho DJ dva týždne
pred stužkovou neseklo v krížoch a
aby deň pred slávnosťou nad vami
nevisel Damoklov meč, ktorý môže
kedykoľvek prebodnúť váš nádherný
večer v závislosti od neexistujúcej zástrčky.
sme sa mohli pokojne zobudiť do
piatkového rána a vyraziť na dve hodiny do školy, aby sa naplnil dávny
zákon: Naveky nebude dňa, kedy nebudeš môcť byť vyučovaný. Povetrie
voňalo 12. novembrom. Kráčali sme
chodbami oranžovej budovy, cítili
sme nostalgiu z toho, že o chvíľu už
oranžová nebude, a všetko sa zdalo
rýchlejšie, než sa zdalo. Prítomnosť
dievčat sa periodicky menila a my
ostatní, nehybní ako hlavy na koloch,
sme sa čoraz viac blížili k osudnej piatej hodine.
Aby som vás neunavil poetickým obrazom atmosféry nášho
veľkého dňa, plynule prejdem do
opisu faktov. Po skončení vyučovania
sa väčšina z nás ešte vrátila domov.
Boli sme však takí vzrušení, že tento
drobný krok ostal v celej spleti udalostí absolútne irelevantný. Okolo
tretej bola sála hotela Agro plná nenaplnených. Stáli sme tam roztrúsení ako ovce po oblohe a každý sa nejako podieľal na tom, čo už malo byť
zariadené. Fúkanie balónov skáčucim kompresorom odhryzovalo času
z piat. Všetci sme sa nepokojne obzerali okolo seba. Plátna boli honosné,
ako keď sa zostupuje do hlbín, zdalo
sa nám, že deň prestáva byť dňom.
Všednosť a bezvýznamnosť nejakej
slávnosti, ktorá spraví aj z najbližších
priateľov žiarlivých štvancov
Druhá parentéza.
Prípravy na stužkovú slávnosť sú sprevádzané intenzívnymi i
potláčanými hádkami medzi takmer
všetkými členmi kolektívu. Rozbíjajú
vynikajúcu partiu, ktorá prežila mohutné dva roky v uvedomení si seba
samej. Riešenie tohto problému bude
predstavené v poslednej parentéze.
pomaly nadobúdala nevysvetliteľne
transcendentný rozmer. Prakticky
povedané – každý sa triasol od stresu v rytme tekutiny vytekajúcej z fľaše. Po dni, ktorý natlačil všetky fázy
študentského života do pár hodín, sa
tomu mnohí vôbec nečudovali. Upokojenie na nás doľahlo, až keď prišla
naša triedna s príjemným úsmevom
na tvári. Po tomto definitívnom prelome sa postupne sa začali v sále
foto: Tomáš
foto: Mačej
archív
hromadiť
tváre našich rodičov a učiteľov, ktorí
v napätí očakávali, že uvidia ich deti
a naddeti tak, ako ešte nikdy predtým.
O piatej sa všetko začalo.
Slávnostné fanfáry a páry figúrok v
oblekoch a blýskavých šatách pravidelne vychádzali na pódium. Dvadsaťštyri panáčikov desivej hry a tí,
čo prídu za nimi, poprípade cez nich.
(Dej sa mierne zrýchľuje). Dojemná chvíľa. Moderátorský výstup. Príhovor. Študenta. Riaditeľky. Rodiča.
Stužkovanie. Tanec. Učiteľský. Rodičovský. Stužkársky.
(Dej narazil na prvé retardéry). Po únavnom úvode gigantickej
ceremónie sa všetko lesklé usadilo
a začalo chvatne jesť predložené.
Menu bolo znamenité. Len škoda,
že nám rodičia zatrhli krabí šalát a
dvojité kuracie mäso a tieto lahôdky
nahradili šunkovou rolkou a kapustnicou, ktorú aj tak nejedli. No nadnesúc sa nad toto sklamanie bola
večera výborná a všetkých im špecifickými spôsobmi pripravila na ďalší
program.
Po večeri sa znovu povstalo. Polovičná stelesnená dokonalosť menom oktáva začala tajomne
odhaľovať a predstavovať odraz
dokonalosti vo večer-
foto: Tomáš Mačej
nom programe. (Dej sa mierne
zrýchľuje). Baywatch. Michael
Jackson. Scénka o genetickej
vade. Triedna sa usmieva a
povzbudzuje nás. Klavír. Fresh
Prince dance. Zacvičili sme si.
Repete. Sestry v akcii prevalcovali dirigenta. Na niečo som
určite zabudol.
(Dej narazil na druhé retardéry). Unavení po programe a všeličom inom, čo bolo vlhké ako Jeruzalem, zasadli sme znovu na svoje
kráľovské miesta. Plátna sa leskli a
zostupovali s nami, aby niečo mohlo skončiť. Pri kapustnici a destilovanom intermezze sa postupne zvečerievalo. Aj vonku, aj v mysliach. Všetko bolo plné atmosféry nedefinovateľných jesenných večerov, ktoré sú
známym naveky neznáme. Hmla sadala na cestu pred hotelom, ktorá v
spánku pomaly dýchala. Pôda sa roztvorila a odzvonila vo svojich hlbinách hodinu záveru.
Presne o polnoci si dvadsaťštyri figúrok znovu nastúpilo do
dvojradu a vedľa nás sa postavila
triedna s úsmevom, ktorý naznačoval poslednú veľkú vec. Každý z nás,
panáčikov lesku a slávy, vystúpil dopredu a po prvýkrát zacítil na jazyku
trpkú príchuť konca. (Dej sa mierne
zrýchľuje). Básne. Sviečky. Nádoba.
Džbán. Príhovor triednej a úsmev na
záver. Rozbitý džbán. Svoj kúsok...
(Dej narazil na tretie retardéry). A potom – potom už zostala
len hudba. Tak to býva. Všetci,
čo cítili, cítili, že deň prišiel na
koniec rámu. Keby sa dalo písať
aj poza rám, čo sa prirodzene
nedá, chcel by
som toho ešte
veľa, ale to, čo
prekračuje, by
muselo voľnejšie než stavba
tohto článku.
A preto v tejto
chvíli končím
s druhou epizódou. Všetko
bolo
krásne,
ale najkrajšie
na tom všetkom bolo pre
nás to, že sme si
uvedomili, že sa
máme...
Epizóda tretia. Variácia
na tému: Vždycky.
Bol chladný jesenný
deň. Niečo, čo odišlo posledné, rozmliaždilo ružovú korytnačku a vydýchlo
kyticu...
Dvadsaťštyri
ich
končí púť. Dvadsaťštyri
ich na seba nezabudne.
Dvadsaťštyri ich odchádza, ale ostáva s vedomím,
že čo bolo, bolo naposledy a viac nepríde. Po dni,
keď na nás naposledy pozrie usmiata
triedna profesorka. Tak to býva.
Tretia parentéza.
Stužková slávnosť je na Slovensku tradičnou súčasťou študentského života v maturitnom ročníku.
Jej pôvod siaha hlboko do temných
vôd neblahých ideológií, ktoré chcú
človeka unaviť formalitami, stresom,
zbytočným organizovaním bezvýsledných vecí, zdĺhavými ceremóniami a množstvom príhovorov. Preto
je oveľa lepším riešením ísť namiesto
stužkovej slávnosti s celou triedou na
týždeň do Chorvátska alebo Grécka.
Je to podstatne lacnejšie (náklady
spojené so stužkovou slávnosťou sú
extrémne vysoké a poväčšine tajné a
zbytočné), vyhnete sa hádkam v triede, dobre si oddýchnete, nepodľahnete stresu a panike a nezaspíte
vo vlaku od vznešenosti, ktorá vám
obťažká viečka. A máte stužkovú aj
dozvuky v jednom.
Triedy, ktoré na iných
školách absolvovali
túto variantu oslávenia ukončenia štúdia,
ani v najmenšom
neľutovali. Takže nahliadnite do svojho
svedomia a dajte na
moju skromnú radu.
február 2011
29
Odchádzajúci nechá odkaz
Odchádzajúci nechá odkaz
4.A
Ako sa spieva v jednej pesničke :"
Navždy sa zachová v pamäti stužková...". A po mojej skúsenosti môžem
len povedať, že stopercentne súhlasím s týmito slovami.
Ale od začiatku. Naša stužková sa
uskutočnila 20. novembra 2010 o
18. hodine v Tatravagónke Poprad.
Ako si spätne na to spomínam, z dievčat sa stali dámy v krásnych šatách
a z chlapcov sa stali páni v oblekoch.
No tieto dámy a títo páni mali napriek dokonalému vzhľadu aj miestami malú dušičku, či nám vyjde program, alebo či sa nepotkneme pri
nástupe...
Aj keď všetko nebolo na 100% , aj tak
sme mali večer, ktorý sa nám vryl do
pamäti.
Ako som spomínala, naša stužko-
30
február 2011
vá sa začala o 18. hodine. Ako slušne vychovaní gymnazisti sme privítali našich rodičov, stužkárov a v neposlednom rade aj našich profesorov.
A môžeme začať. Nástup, čítanie nielen nášho príhovoru, ale aj príhovoru pani riaditeľky a zástupcu rodičov. Nasledovalo odovzdávanie symbolu nádeje, na ktorý sme sa tak veľmi tešili. Ako hrdí stužkári už so stužkami sme sa navečerali, zatancovali
s profesormi, rodičmi a samozrejme
so svojimi stužkárkami a stužkármi.
Program. Môžem s pokojným svedomím povedať, že sa podaril, všetci sa smiali a zabávali. Zábava pokračovala ďalej, až do neskorej (skorej)
polnoci, keď sme sa opäť všetci premenili na dámy a pánov. A mohol začať polnočný program. Čítanie bás-
ničiek, zapaľovanie sviečok, pitie z
džbánu a najlepšia časť´- rozbíjanie
džbánu. A potom už len zábava do
skorých ranných hodín. Čiže do 5-6
hodiny.
Keď to všetko zhrniem, aj tak najlepšie na stužkovej bolo to, že sme
boli všetci spolu a že všetci budeme
spomínať na stužkovú len v tom najlepšom.
foto: archív
foto: archív
február 2011
31
fenomén pre dušu
fenomén pre dušu
SLOBODA VERZUS DONÚTENIE
Poznáte ten pocit? Je nedeľa
ráno. Každý študent si chce aspoň cez
víkend pospať čo najdlhšie. Ale už o deviatej vám vtrhne do izby babka a povie
: „Vstávaj, treba ísť do kostola!“ Ani sa nespýta, či chcete, ale musíte. Neostáva nič
iné, len vstať a ísť na omšu...
Neviem, či ste to už niekedy zažili.
Našťastie, mňa sa tento problém netýka.
Od malička som bola vedená k viere. Každú nedeľu a prikázaný sviatok som išla na
omšu. Či už s rodičmi, alebo s babkou a
dedkom. Ale poznám veľa mladých ľudí,
u ktorých sa to opakuje pravidelne každú
nedeľu. Babka (alebo niekto iný z rodiny) ich núti chodiť do kostola. Nemá to
zmysel. Nútením sa nič nevyrieši. Práve
naopak, mladých to od viery odrádza. A
tak potom nejdú do kostola. Len akože
sa tam vyberú, aby babka „mala dušu na
mieste“. Každý človek má slobodnú vôľu,
aby sa rozhodol. Je iba na nás, či pôjdeme, alebo nie. Ak mladí idú do kostola
iba z donútenia, nedopadne to najlepšie.
Vyrušujú celú omšu s kamarátmi a to prekáža ostatným v kostole. Dokonca starí
rodičia nútia svoje vnúčatá ísť na prvé
sväté prijímanie alebo birmovku. A tak
mladí ľudia neprijímajú sviatosť birmovania z veľkej lásky k Bohu, ale aby babka s
dedkom boli spokojní. Veď dostanú veľa
darčekov a peňazí. A keď sa kňaz opýta,
na čo sa najviac dospelí kresťania tešia,
odpovede sú rôzne: „Dostanem nový bicykel.“ „Ja konečne budem
mať notebook s internetom.“ „ A ja dostanem 150
€ .“ Len málokedy človek
odpovie: „ Teším sa, že mi
bude Duch Svätý pomáhať.“
Opýtala som sa
p.p. Šoltýsa a našej spolužiačky, či ich niekto nútil
chodiť do kostola.
1.Nútil Vás niekto
chodiť do kostola?
Nie. Skôr bolo
niekedy potrebné
povzbudiť, ale nútenie to nebolo.
2 Prečo ste sa rozhodli vyučovať náboženstvo?
Náboženstvom
sme prirodzene žili doma, tak som si povedal, prečo by som nemohol učiť práve
náboženstvo...
32
február 2011
Zumba
Nechoďte do
kostola z donútenia.
Každý z nás má
právo rozhodnúť
sa. Rozhodnite sa
správne, aby ste to
nikdy neoľutovali.
Chceš byť fit, cheš byť in, chceš, aby chalani na tebe oči
nechávali? Sen nie jedného dievčaťa. Za hodinu môžete pri nej
spáliť až 1000 kalórií. Vyformujete si telo, spevníte zadok, nohy,
brucho a posilníte srdce. Telo vám zaplavia endorfíny, zhodíte zo
seba stres, vypotíte problémy. Áno, reč je o fitnes senzácii Zumba.
Zumbu vymyslel svetoznámy tréner celebrít Beto Perez úplne náhodou. Keď si zabudol hudbu
na precvičovanie aerobiku, vytiahol
z auta svoju obľúbenú kazetu s latino hudbou a začal improvizovať. Ľudia boli nadšení a dopyt po jeho hodinách začal vzrastať geometrickým
radom. V Kolumbii sa stal taký populárny, že si ho speváčka Shakira najala ako choreografa pre jeden zo svojich albumov. Zumba začala prinášať
do sveta fitnes zábavu a nové šialenstvo uchvátilo milióny ľudí po celom
svete.
Zumba je tanečná fitnes
hodina plná energie, skvelej hudby
a dobrej nálady. Kombinuje dynamickú latinsko-americkú hudbu a
latinsko-americké tance spolu s aeróbnymi pohybmi. Využíva tance ako
Salsa, Merengue, Cumbia, Reaggaeton, Flamenco, Hip-hop, Cha-cha,
Samba, Calypso, Belly Dance a omnoho viac... Vychádza z princípu, že
cvičenie by malo byť zábavné a jednoduché. Energické latino rytmy vytvárajú atmosféru, ktorá vás strhne
do víru pohybu. Je to cvičenie, ktoré
Vám zaručene zdvihne náladu!
Objavila sa aj u nás
na Slovensku a zachvátila
množstvo žien bez ohľadu
na vek. Cvičia ju tiež muži
a deti. Nie je to len nejaký
aerobik, ale je to hodina
plná zábavy, originality,
efektivity a jednoduchosti,
ktorá vám pomôže vyformovať si postavu, po akej
snívate.
Existuje veľa možností, ako sa ku Zumbe
dopracovať. Už takmer v
každom meste je možné zacvičiť si
Zumbu s inštruktorom. Ak ste však
typ, ktorý sa hanbí chodiť cvičiť medzi ľudí, alebo vaša finančná situácia
nie je najlepšia, nemusíte zúfať! Žijeme v 21. storočí a to znamená, že
všetko je na webe. Na youtube.com
nájdete množstvo videí v spojitosti
so Zumbou a ak máte záujem o nejaký celohodinový program, tak si môžete jednoducho objednať Zumba
DVD-čka, ktorými vás bude sprevádzať sám tvorca Zumby, Beto Perez.
Okrem toho, že si vyformujete postavu, naučíte sa aj latino kroky,
ktoré môžete využiť na všelijakých
príležitostiach, či už diskotékach,
svadbách, stužkových a podobne.
Zumba je svetový fenomén, ktorý
stále pohlcuje mnoho a mnoho ľudí, je to
možnosť, ako sa môže
človek na chvíľu odreagovať, zabaviť sa a samozrejme spevniť svoje
telo a zlepšiť kardiovaskulárny systém.
Veronika Ksiažeková zo VI.O:
Nespomínam si, že by ma niekto niekedy nútil
chodiť do kostola. Od malička som bola k nemu
vedená, ale v kostole som vystrájala, takže ma
tam rodičia ani nebrali a neskôr som chodila
len zo zvyku. Teraz tam chodím, pretože viem,
komu som uverila a uvedomila som si hodnotu
viery :D Podľa mňa však nie je dobré, keď rodičia alebo niekto iný núti deti chodiť do kostola
z toho dôvodu, že si deti ľahko vytvárajú negatívny názor na vieru. Často sa snažia argumentovať tým, že sa chcú slobodne rozhodnúť, že si môžu vybrať, čo budú chcieť, a nikto im nebude
hovoriť, čo majú robiť. Ale z čoho si majú vybrať, alebo medzi čím sa
majú rozhodnúť, keď nie sú k ničomu vedení a s vierou nemajú žiadne
skúsenosti? Ako majú objaviť hodnoty života a ciele, obmedzovaní vo
svete plnom stereotypov? Ale... to je len môj názor.
foto:
archív
foto:
internet
foto: internet
archív
február 2011
33
Keď kopnutie nebolí
Keď kopnutie nebolí
***
Bez názvu...
... a propos smrť. Nebytie.
Pozri sa naspäť,
za zvlnený pruh svetla,
za prvý bod,
za prvé nadýchnutie čo vidíš
a čo počuješ?
Ani len náznak
bitia mŕtvej vlny,
ani len neurčitá jeseň,
len ticho ako
v ušiach utopenca,
to drúzgajúce ticho...
Pavol Hudák
Prechádzaš okolo a ja čakám na pozdrav.
Srdce mi búši a som plná predstáv.
Pozrieš sa na mňa, srdce mi láskou
k tebe horí. Ty prechádzaš sám a je mi
ľúto, keď ťa takto vidím. Chcem sa
dostať
k tebe bližšie, no mám strach, že ma
odmietneš. Ako mám vedieť, že ma
máš rád?
Skús mi to prosím najavo dať!
Naozaj je to len to,
kam sa pozeráš?
K čomu stojíš
primrazený
chrbtom?
Táňa
Pavol Hudák
Prvýkrát
Spomíname na Pavla Hudáka
V júni minulého roku sa konala súťaž o najlepší školský časopis, ktorú organizovala Podtatranská knižnica v Poprade. Jedným z členov poroty bol aj spisovateľ Pavol Hudák, ktorý nás
opustil 18. januára 2011. Narodil sa 7. októbra 1959 vo Vranove nad Topľou a väčšinu času žil a tvoril v Poprade. Debutoval básnickou zbierkou Broskyňový súmrak, ktorú vydal v roku
1992. Ďalšími boli zbierky Silvester 1999 a Zatmenie slnka. Počas svojho života mu boli udeľované rôzne ceny, ako napríklad
Cena Janka Kráľa či Cena Ivana Kraska a mnohé iné. Jeho prínos
bol naozaj nezanedbateľný, a preto na neho v smútku spomíname.
34
február 2011
foto: Tina Lizáková
Pocit plný radosti,
chvíle plné slasti.
Krásne slová, veľa citu,
povzbudenie bez súcitu.
Závislosť to veru nie je,
sú to chvíle prenádherné.
Radosť v srdci, láska v duši?
Ktovie, po čom jeho a moje srdce
túži.
Život zrazu cenu má,
veď láska si nevyberá.
Čo nás čaká a čo minie?
Hádky, zvady, odlúčenie?
Prosím ťa, len to nie...
Voda tečie, čas nám plynie,
Amorov šíp nevyhynie....
foto: Tina Lizáková
Nepýtaj sa, odpovedaj!
Plačeš?
Ak plačem, strácam všetko, čo mám.
Ak plačem, strácam niekoho, na kom
mi záleží.
Ak plačem, strácam niekoho, na kom
mi záleží.
Natoľko, že strácam samú seba.
Tak prečo plačeš?
Pýtaš sa, i keď poznáš odpoveď.
Bez teba nespím.
Bez teba nejem.
Bez teba žiť nedokážem.
Či chodím, sedím, ba i nebodaj sním.
V každú chvíľu i v chvíľu inú
myslím na teba.
Trápiš sa?
Ak sa trápim, strácam všetko, čo mám.
Ak sa trápim, dokážem len mlčky
a v nemom tichu premýšľať.
Trápim sa, bojím sa, nedokážem
vyrieknuť svoj žiaľ.
Tak prečo sa trápiš?
Pýtaš sa, i keď poznáš odpoveď.
Bez teba nepoznám sa.
Bez teba zabúdam sa smiať.
Bez teba žiť nedokážem.
Či chodím, sedím, ba nebodaj sním.
V každú chvíľu i v chvíľu inú
myslím na teba.
Trápim sa, ale plakať už viac
nedokážem.
Nepýtaj sa, ale odpovedaj!
február 2011
35
Ako na to...
Kde už nie je možná idealizácia
938
7
93
936
Pekný deň vysvedčenia (hlavne
bez ublížení na zdraví (či
už psychickom, alebo fyzickom)) a hlavne krásne
prázdniny!
93
5
935
Poskladaj si ideálneho učiteľa
postup:
Polčas rubriky Poskladaj si ideálneho učiteľa je zameraná na ďalšiu časť tváre - pery.Tie sú špecifickým
orgánom, bez ktorého by sme vyzerali naozaj veľmi zvláštne. Nuž zvláštne, nezvláštne, sú rovnaké. Alebo nie???
Skúste podľa akýchsi bodov určiť komu tieto a tamtie pery patria. V nasledujúcom čísle uverejníme správne odpovede.
Ešte stále môžete hlasovať na našej www stránke za naj oči, naj nos a teraz aj za naj pery.
2. Po príchode domov sa s
falošným plačom (viď bod
1) hodíme na nahnevaného
rodiča, a tým ho trochu obmäkčíme. Nenápadne si do
uší vložíme štuple (príp. slúchadlá) a nešťastne hľadíme
pred seba. Psychicky sa pripravujeme na hysterické výlevy našich rodičov.
3. Rodič sa dostáva k slovu. No fajn, toto radšej
opisovať nebudeme... :)
933
932
948 Andrea Petrášková
947 Daniela Čekovská
36
február 2011
foto: internet
foto: Tina Lizáková
946 Gabriela Pástorová
945 Marta Mlynarčíková
93
93
Správne ste identifikovali majiteľov očí?
931
1
3
5. Po skončení tohto pre naše uši
a pre hlasivky rodičov ťažkého
dňa zájdeme za rodičmi a ešte s
náznakmi plaču v hlase a trpezlivým pohľadom oznámime, že
budúci polrok bude určite lepší.
4. Umyjeme riad, povysávame,
utrieme prach, polejeme kvety.
Samozrejme, nerobíme to kvôli čistote domova, ale pre uspokojenie rodičov a pre vysvetlenie:
„Nemôžeme sa učiť. My predsa
makáme!“
934
93
4
1. V prvom rade treba našim
zákonným zástupcom oznámiť naše známky. Bolo by dobre povedať alebo zatelefonovať
(v krajných prípadoch môžeme
použiť holuba) im to ešte pred
tým, ako ten zdrap papiera uvidia. V telefónne musí náš hlas
znieť nešťastne. Dobre by bolo
aj simulovať plač, čo sa dá za pár
hodín nacvičiť.
Hlasujte na novej stránke
www.stretnutiakk.sk
93
2
1. silné štuple do uší (ak ste odvážni – slúchadlá)
2. veľmi pevné nervy – vás aj vašich rodičov
3. poriadne nacvičený pohľad „je mi to ľúto“ a psie oči
937
6
Pomôcky:
Pozn.: Ak ste náhodou vyznamenaní (čím kazíte prospech prepadajúcej polovici školy), určite tieto
problémy s rodičmi nemáte. Máte
však šťastie, že konečne nemusíte stráviť deň nad knihami, ani pri
kope špinavej práce.
Ak vám nezáleží len na svojom,
ale aj na prospechu školy a máte
chuť ho aspoň o trošíčku zlepšiť,
napíšte nám svoje návody na prípravu na ........................ .
93
Ako študenti nášho gymnázia ste už aj vy určite zažili ten deň, keď
vás po ceste domov neťažilo len 20 kg kníh, ktoré nás každý deň
nútia nosiť do školy, ale aj ten jeden papier, ktorý nás ťaží najmä vo
svedomí – VYSVEDČENIE. Ako tento nesmierne ťažký deň prežiť vám
ukážeme v nasledujúcich bodoch.
93
8
Ako prežiť deň „V“ (Vysvedčenia)
944 Jozef Vlček
943 Vladimíra Mačáková
942 Ivan Duľa
941 Daniela Mihóková
október
február 2010
2011
37
Viete, že ...
Pod lavicou
Viete, že ...
NA HODINE...
Milí čitatelia (najmä tí zo študentských lavíc). V rukách držíte februárové číslo nášho školského časopisu.
Február – to je mesiac Valentína, ničnerobenia (vysvedčko už bolo a 4 mesiace sú dlhý čas), Enviro dňa (konečne
sa neučí) a mnohých iných vecí, ktoré gymnazistu potešia. Tento mesiac má však výročie narodenia najvýznamnejší básnik slovenskej literatúry, ktorého rodiskom je Orava. Správne, druhého februára si pripomíname výročie narodenia Pavla Országha-Hviezdoslava... Pozývam vás prečítať si zopár riadkov opisujúcich jeho život.
... obrat k slovenčine nastal počas štúdií v Kežmarku, kde
prišiel po strýkovej smrti?
... ako básnik na neho silne pôsobil A. Sládkovič?
... vynikal predovšetkým ako lyrik, ale stal sa aj významným epikom, dramatikom a prekladateľom?
... jeho poézia bola preložená do viacerých cudzích jazykov – ruštiny, angličtiny, francúzštiny, nemčiny a iných?
... franiny
Le bouc je cap a la
chevre je capica
U: Urobte niečo, čo
sa bude podobať na
niečo.
... NAS
Ž: Cogito ergo sum...
taže to čo je?
U: Myslím teda som.
Ž: A to kto povedal?
Descartes?
Ž2: No ne, jeho brat
Cyril asi.
teľné.
U: Ako sa volajú židovské fúzy?
Ž: Fúzy alebo tiež bajusy.
... chémie
U: Prečo vodík s dvoma nukleónmi voláme ťažký vodík?
Ž: A prečo nie?
Fyziokratizmus vznikol ako reakcia na
metabolizmus.
... fyziky
U: Zhubné účinky
alkoholu na tvojom
tele sú značne vidi-
... po roku 1900 dominujú v jeho tvorbe kratšie útvary –
balady, historická epika a básne s ľúbostnou tematikou?
... v máji 1918 viedol slovenskú delegáciu na oslavách
50. výročia vzniku Národného divadla v Prahe, kde vo
svojom prejave vložil náznak pre bližšiu spoluprácu Slovákov a Čechov?
...od roku 1919 bol čestným členom Matice slovenskej?
... zomrel 8. Novembra 1921 v Dolnom Kubíne?
... pamiatky na jeho literárnu činnosť sú sústredené v
Múzeu P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne?
...v súčasnosti na jeho odkaz nadväzuje
Hviezdoslavova knižnica?
U: Prečo sa vodík vyskytuje v molekulovom stave?
Ž: Lebo samému by
mu bolo smutno a
tak sa spojí s ďalším
a ostanú navždy spo-
lu. A ani jednému
z nich potom nie je
smutno.
... matematiky
V trojuholníku platí
trojuholníková rovnosť.
... geografie
Prvé ozónové džury
vznikli v Antarktíde,
Austrálii a Arktíde.
... dejepisu
Vo februári, resp.
v marci 1917 sa
v
Rusku
uskutočnila veľká
októbrová
revolúcia,
inak nazývaná
Oktoberfest.
Schránka čaká... vrátnica
alebo [email protected]
Od zebristov pre žirafistov: veľa šťastia so škvrnami!
Pre Janka R. z 1.C: Knižnica, regál číslo 3, šiesta poliaca zhora, medzi 4.a
5. knihou. Čaká ťa tam prekvapenie.
Pre Zuzku K. od Paťa T.: Veľa šťastia v
plnení predsavzatí.
Pre Floém, Piesok, Havrana, Houstona 2... : Nemôžeš byť taká zlá k našim novým kamarátom (myslím, že
vie presne, koho myslím)!!! Tvoja Xylém, Štrk, Lastovička, Houston 1...
Pre Noami: NEPOUŽÍVAJ
MENO!!! Noami C.
nič podobné, preto sa nemusíte báť
použiť ju. Čaká tam len a len na vaše
odkazy!
MOJE
Pre Antona F.: Chýbaš nám!
Odkaz pre pani R.: Nebuďte už taká,
lebo sa s vami nebudeme hrať!
... Pavol Országh-Hviezdoslav pochádzal z rodiny garbiara a roľníka?
HĽADÁME konvice! Odmena: čaj!
2.A a 3.A
Pre baby z knižnice: Konečne by ste
mohli začať niečo robiť!!!
... na jeho národnostný vývin mal veľký význam leštinský
učiteľ Adolf Medzihradský?
Pre kvetináč z 3.B: Čakám ťa – v utorok čaj o piatej!
Pre Táničku od Noami C.: Si môj vzor!
... svoje básnické texty tvoril na gymnáziu v Miškolci po
maďarsky a nemecky?
Odkaz pre kvety z 2.B od kvetov zo
zborovne: Aj tak sme krajšie!!!
Od redakcie: Prosíme vás, aby ste
aj vy prispeli vašimi zmysluplnými
odkazmi. Schránku nájdete pri vrátnici. Nehryzie, nepľuje, nekričí a ani
Haló študenti!
A som tu zase... Mnohí ma už dobre poznáte, ale s niektorými sa možno stretávam po prvý raz. Tak teda
niečo o mne. Volám sa Žolík a aj tento školský rok som sa zamestnal na vašom gymnáziu. Náplňou mojej práce je
zachrániť vás pred pätorkou. Ak sa vám náhodou stane, že vás profesor na niektorej hodine vyvolá a vy nebudete
vedieť ani tému minulej látky, alebo sa vám nebude chcieť pred tabuľou vymýšľať si niečo od veci, jednoducho ma
vytiahnite a máte po starostiach. Má to však jeden háčik – musíte sa pridržiavať pravidiel, ktoré sa naozaj neoplatí
porušovať a podvádzať:
1. Každý z vás ma môže použiť len raz, nepomôže vám ani to, ak si kúpite viac časopisov.
2. Na jeden predmet ma môžeš použiť len raz za školský rok.
3. Po použití ma musíte odovzdať profesorovi, pred ktorého skúšaním som vás zachránil.
4. Pri písomkách, vopred ohlásených skúšaniach a polročných testoch som žiaľ bezmocný.
5. V deň predaja februárového čísla časopisu strácam platnosť.
Pevne verím, že som mnohým z vás v nepríjemných situáciách pomohol a vytiahol vás z kaše. Snáď to budem môcť robiť i naďalej. Všetko závisí len od vás
38
február 2011
ilustrácia: Livia Kruliacová, foto: Patrik Pekarčík
február 2011
39
Nebuďme ľahostajní, ozvime sa!
Žolík
Meno:
Predmet:
40
február 2011
Trieda:
Podpis:
Download

39-2011-03-februar-1