Krátky
sprievodca
Archívom
Divadelného ústavu
Bratislava
Rudolf Hudec
Edícia Základné publikácie
Divadelný ústav Bratislava 2011
1
kniha_sprievodca.indd 1
11. 5. 2011 15:13:03
© Rudolf Hudec
Krátky sprievodca Archívom Divadelného ústavu Bratislava
Vydal © Divadelný ústav Bratislava 2011 v edícii Základné publikácie
ISBN 978-80-89369-29-4
2
kniha_sprievodca.indd 2
11. 5. 2011 15:13:03
Obsah
Úvod
Dejiny Divadelného ústavu Bratislava
Dejiny Archívu Divadelného ústavu
Základné poslanie a úlohy Archívu Divadelného ústavu Archívne fondy a zbierky Archívu Divadelného ústavu
A. Osobné fondy (M. II.)
B. Archívne fondy divadliel a múzeí (H. I. 5)
C. Iné ústredné orgány (A. VI. 2)
D. Archívne fondy vydavateľstiev a redakcií (H. I. 7)
E. Iné kultúrne zariadenia (H. II. 8)
F. Fondy záujmových organizácií (N. V.)
G. Zbierky fotografií, fotonegatívov a diapozitívov (O. VII. 1)
H. Zbierky plagátov a letákov (O. V.)
I. Iné zbierky (O. XI.)
J. Tzv. Dokumentačné zbierky
Zoznam použitej literatúry
Zoznam skratiek
Autorská poznámka
5
7
11
15
19
19
87
95
96
97
98
100
103
105
108
112
113
114
3
kniha_sprievodca.indd 3
11. 5. 2011 15:13:04
4
kniha_sprievodca.indd 4
11. 5. 2011 15:13:07
Úvod
Archívne dokumenty sú živým obrazom minulosti. Sprítomňujú osudy osobností, rodov, rodín, inštitúcií a vnímavým bádateľom ponúkajú možnosť nazrieť do života našich predkov v celej jeho šírke. Informácie v nich
obsiahnuté vytvárajú plastickú mozaiku dejín, o ktorých dnes hovoríme, že sú
učiteľkou života.
Každý štát preto venuje veľkú pozornosť svojmu archívnemu dedičstvu. Býva ukryté zväčša v sieti archívov, ktorých základným cieľom je historické archívne dokumenty zhromažďovať, ochraňovať, odborne spracovať
a sprístupňovať pre verejnosť. Sprístupňovanie archívnych dokumentov sa
uskutočňuje rôznymi formami – výstavami, edíciami dokumentov, prostredníctvom archívnych inventárov, katalógov a často aj prostredníctvom archívnych sprievodcov – knižiek, ktoré čitateľa oboznamujú s archívnymi fondmi
a zbierkami príslušného archívu a nabádajú na ich štúdium.
Rovnaký cieľ si kladie aj Krátky sprievodca Archívom Divadelného ústavu.
Jeho vydaním si Divadelný ústav pripomína začiatky budovania archívnodokumentačných zbierok v bratislavskej pobočke Divadelného ústavu, ktorá
vznikla pred päťdesiatimi rokmi. Významné jubileum je príležitosťou prezentovať prácu archívu a jej význam pre slovenskú kultúru.
Veríme, že publikácia prispeje k lepšiemu poznaniu Divadelného
ústavu, ktorý už polstoročie plní úlohu jediného dokumenačného pracoviska slovenského divadla. Jeho bránou každoročne prejdú stovky bádateľov,
ktorých vedecké práce spolu s výsledkami edičných projektov zamestnancov
ústavu najlepšie reprezentujú význam a činnosť tejto špecializovanej organizácie slovenského divadelníctva.
Rudolf Hudec
5
kniha_sprievodca.indd 5
11. 5. 2011 15:13:09
6
kniha_sprievodca.indd 6
11. 5. 2011 15:13:13
Dejiny
Divadelného
ústavu
Bratislava
Divadelný ústav (1961) je celoslovenskou odbornou inštitúciou
v priamom riadení Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorá sa zaoberá
komplexným výskumom, dokumentáciou a poskytovaním informácii vo vzťahu k divadelnej kultúre na Slovensku od vzniku prvej profesionálnej scény
v roku 1920.1
Začiatky budovania divadelnej dokumentácie na Slovensku však nachádzame už v roku 1953, keď Povereníctvo školstva, vied a umení (PŠVU)
zriadilo v rámci Slovenského múzea v Bratislave samostatné Divadelné oddelenie. Jeho prvá vedúca Dr. Magdaléna Husáková-Lokvencová začala
zhromažďovať dokumentačný materiál o dejinách divadla na Slovensku, čím
položila základ dokumentačných zbierok dnešného Divadelného ústavu. Odchodom Magdy Husákovej-Lokvencovej zo Slovenského múzea v roku 1955
sa zbierkotvorné aktivity na čas prerušili. V roku 1958 Povereníctvo školstva
a kultúry rozhodlo o obnovení činnosti Divadelného oddelenia v Slovenskom
múzeu v Bratislave. Za jeho vedúceho bol vymenovaný Andrej Smolinský.
Obnovené Divadelné oddelenie Slovenského múzea, okrem dokumentačnej,
akvizičnej a výstavnej činnosti, nadviazalo veľmi úzke pracovné kontakty
s pražským Divadelným ústavom založeným v roku 1959. Ich spolupráca viedla v roku 1961 k začleneniu Divadelného oddelenia Slovenského múzea
História a poslanie. [online]. 2010. [cit. 28. 2. 2011]. Dostupné na internete: http://www.theatre.
sk/sk/divadelny-ustav/o-institucii/historia-a-poslanie/ .
1
7
kniha_sprievodca.indd 7
11. 5. 2011 15:13:14
v Bratislave do pražského Divadelného ústavu ako jeho detašovaného pracoviska. Od tohto dátumu sa začínajú písať dejiny bratislavského Divadelného
ústavu, ktorý sa od svojich začiatkov formoval ako relatívne nezávislá inštitúcia.
Pod formovanie bratislavskej pobočky sa podpísali najmä jej vedúci
Andrej Smolinský (1961 – 1962), Ladislav Lajcha (1962 – 1965) a Stanislav
Vrbka (1965 – 1968). Postupne sa im podarilo rozvinúť dostatok špecifických aktivít pri budovaní divadelnej dokumentácie a následne prirodzenou
cestou pripraviť podmienky na vznik samostatného Divadelného ústavu na
Slovensku.
Postavenie bratislavského pracoviska Divadelného ústavu sa radikálne
zmenilo po prijatí ústavného zákona o Československej federácii v 1968. 1.
januára 1969 bol zriadený samostatný Divadelný ústav v Bratislave. Za jeho
riaditeľa bol vymenovaný Dr. Stanislav Vrbka.
Medzi základné úlohy Divadelného ústavu v Bratislave patrili spracovanie dokumentačných materiálov z dejín a súčasnosti divadla na Slovensku,
teatrologická, študijno-konzultačná, výstavná a divadelno-organizačná činnosť. Divadelný ústav mal zároveň spolupracovať aj s partnerskými inštitúciami v zahraničí. V duchu tejto línie rozvíjal najmä svoju akvizičnú činnosť,
odborne spracovával získaný dokumentačný a archívny materiál pochádzajúci
z činnosti divadiel a od významných osobností slovenského divadla a aktívne participoval na domácich aj na významných medzinárodných výstavách,
akými boli Pražské Quadriennale či scénografické bienále v São Paule. Veľmi
sľubne sa rozvíjala aj publikačná činnosť. Začali sa vydávať divadelné ročenky, ale aj mnohé neperiodické publikácie. Od druhej polovice sedemdesiatych
rokov pribudla aj úloha hodnotenia dramaturgických plánov a výsledkov sezón jednotlivých divadiel.
Len s malým pochopením prijala divadelná obec v roku 1984 politické rozhodnutie Ministerstva kultúry SSR spojiť bratislavský Divadelný ústav
s obsahovo nekompatibilným Výskumným oddelením kultúry a umenia Ústavu pre informácie a riadenie v kultúre do Ústavu umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie.
8
kniha_sprievodca.indd 8
11. 5. 2011 15:13:16
Priečelie budovy Divadelného ústavu na Jakubovom námestí v Bratislave
Foto: Katarína Križanovičová/Archív Divadelného ústavu
9
kniha_sprievodca.indd 9
11. 5. 2011 15:13:21
Teatrologický výskum i dokumentácia divadelnej kultúry sa dostali do nerovnomerného postavenia s ďalšími aktivitami tejto inštitúcie. Preto krátko
po novembrových udalostiach v roku 1989 sa objavili snahy o obnovu Divadelného ústavu. Túto myšlienku sa podarilo zrealizovať v roku 1991. Od
Ústavu umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie sa odčlenili hodnotiteľské
a dokumentačné úseky a vzniklo Národné divadelné centrum (NDC). NDC
prevzalo štafetu výskumu a dokumentácie profesionálneho divadelníctva na
Slovensku a svojím charakterom sa stalo nielen právnym nástupcom Ústavu
umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie, ale aj pôvodného Divadelného
ústavu.
Základným poslaním NDC daným štatútom organizácie bolo dôsledne sledovať a kriticky analyzovať slovenské profesionálne divadlo a zároveň dokumentovať a archivovať materiály o jeho činnosti. Na základné
úlohy nadväzovali ďalšie výskumné, výstavné a edičné aktivity NDC, ktoré
mali slúžiť na „koncepčné zviditeľňovanie“ slovenského divadla v domácom, ako
aj v zahraničnom kultúrnom kontexte.
V roku 1999 na základe rozhodnutia Ministerstva kultúry SR bolo
NDC premenované na Divadelný ústav.
Obdobie od začiatku nového milénia v Divadelnom ústave sa vyznačuje popri významnej výskumnej, publikačnej a výstavnej činnosti prudkým rozvojom informačných technológii a tvorbou nových databáz, ktoré
slúžia ako nezastupiteľný zdroj informácií pre dejiny divadla na Slovensku.
Dôsledkom zmien sa Divadelný ústav transformoval na moderné divadelnovýskumné pracovisko so širokou pramennou a informačnou bázou, ktorá
slúži stovkám bádateľov zo Slovenska aj zo zahraničia.
10
kniha_sprievodca.indd 10
11. 5. 2011 15:13:21
Dejiny
Archívu
Divadelného ústavu
Medzi najvýznamnejšie pracoviská Divadelného ústavu patrí jeho verejný špecializovaný archív. Bol založený 27. septembra 2002 ako samostatné
pracovisko Divadelného ústavu na základe súhlasu Odboru archívnictva a spisovej služby MV SR (dnešný Odbor archívov MV SR) so žiadosťou vedenia
ústavu o vytvorenie archívneho pracoviska, ktorého úlohou by bolo prevzatie
správy archívnych fondov a zbierok zhromažďovaných v Divadelnom ústave
od vzniku bratislavskej pobočky českého Divadelného ústavu v roku 1961
a pokračovanie v získavaní, odbornom spracúvaní a sprístupňovaní ďalších
archívnych materiálov o dejinách divadla a divadelnej kultúry na Slovensku.
Archív Divadelného ústavu, i keď nemá právnu subjektivitu, je ako
správna jednotka súčasťou siete verejných špecializovaných archívov patriacich do odbornej správy Odboru archívov Ministerstva vnútra SR a Odboru
registratúr a správy dokumentov Ministerstva vnútra SR.
Vznik verejného špecializovaného archívu na pôde Divadelného ústavu bol výsledkom dlhej genézy. Divadelný ústav, respektíve jeho bratislavská
pobočka, od svojho založenia v roku 1961 zhromažďoval veľké množstvo
archívneho materiálu o dejinách divadla na Slovensku. Jeho správou bývali
poverovaní zamestnanci ústavu, zväčša teoretici a historici divadla. I keď podľa vzoru pražskej centrály aj vedúci pracoviska v Bratislave Ladislav Lajcha
(1962 - 1965) v širšom personálnom pláne na roky 1963 – 1970 rátal s prijatím
jedného špecializovaného archivára, ktorému by bola zverená starostlivosť
11
kniha_sprievodca.indd 11
11. 5. 2011 15:13:22
o odbornú správu archívneho materiálu, jeho plán sa pre personálne problémy a priority organizácie nepodarilo naplniť.2 Na druhej strane Divadelný
ústav a jeho právny predchodcovia – Ústav umeleckej kritiky a divadelnej
dokumentácie (1984 – 1991) a Národné divadelné centrum (1991 – 1999)
naďalej zhromažďovali vzácne archívne dokumenty, ktoré spravovalo príslušné oddelenie dokumentácie a zároveň každá z uvedených inštitúcií vytvárala
registratúru, ktorá si takisto vyžadovala odbornú archívnu správu.
Na problém odbornej archívnej správy získaných archívnych dokumentov reflektovalo vedenie obnoveného Divadelného ústavu krátko po
prijatí zákona NR SR č. 395/2002 Z.z. O archívoch a registratúrach, ktorý
sprísnil povinnosti pri správe archívneho dedičstva. Na základe nariadenia riaditeľky divadelného ústavu Mgr. Silvie Hroncovej sa v roku 2002 uskutočnila
hĺbková revízia správy dokumentov Divadelného ústavu, pri ktorej boli vyčlenené archívne fondy. Ich odborná správa bola v zmysle archívneho zákona
(§ 6) zverená archivárke Mgr. Valérii Hrtánkovej. Krátko po prijatí nového archívneho zákona v máji 2002 spolu s vedúcim Oddelenia dokumentácie doc.
Jánom Jaborníkom iniciovali inštitucionalizovanie špecializovaného verejného
archívu na pôde Divadelného ústavu. 19. júna 2002 požiadal preto Divadelný
ústav Odbor archívnictva a spisovej služby MV SR o jeho zriadenie. Komisia
z odboru archívnictva (Mgr. Milan Mišovič a Mgr. Júlia Ragašová) v spolupráci so zástupcami Divadelného ústavu (Mgr. Silvia Hroncová, doc. Ján
Jaborník a Mgr. Valéria Hrtánková) prerokovali návrh a stanovili podmienky,
za ktorých Odbor archívnictva bol ochotný v Divadelnom ústave povoliť vytvorenie špecializovaného archívu. Po ich splnení vydal Odbor 27. septembra
2002 povolenie na zriadenie Archívu Divadelného ústavu. Odbornú prácu vo
vytváranom archíve vykonávala Mgr. Valéria Hrtánková, ktorá začala s postupným archívnym spracúvaním archívnych fondov a plnením cieľov, ktoré
archívu stanovil Odbor archívov a registratúr MV SR, zároveň zodpovedala za
2
Archív Divadelného ústavu, Divadelný ústav v Bratislave (1953) 1961 – 2010, šk. 1.
12
kniha_sprievodca.indd 12
11. 5. 2011 15:13:23
Depot Archívu Divadelného ústavu
Foto: Olja Triaška Stefanović/Archív Divadelného ústavu
13
kniha_sprievodca.indd 13
11. 5. 2011 15:13:31
ich plnenie. V roku 2002 odovzdala Odboru prvú časť evidenčných kariet archívnych fondov a zbierok archívu a pripravila inventárne súpisy najvýznamnejších archívnych fondov (Janko Borodáč, Oľga Országhová-Borodáčová,
Magda Husáková-Lokvencová, Štefan Munk, Mária Medvecká). V nasledujúcich rokoch vypracovala Bádateľský poriadok archívu (2003), Registratúrny
poriadok a Registratúrny plán (2004), ktoré ako interné smernice pre archív
a registratúrne stredisko schválilo aj vedenie Divadelného ústavu. Archívne
fondy a zbierky archívu boli umiestnené do chráneného depotu vybaveného
moderným regálovým systémom, čím sa splnila aj podmienka ich náležitej
ochrany.
V roku 2007 Mgr. Hrtánková rozviazala pracovný pomer s Divadelným ústavom. Na pozícií archivára ju nahradil Mgr. Miroslav Čovan. Ten sa
počas svojho pomerne krátkeho pôsobenia v Archíve Divadelného ústavu
(2008 – 2009) sústredil najmä na aplikáciu automatizovaného archívneho systému Janus, ktorý Divadelný ústav zakúpil v roku 2008.
Od roku 2009 pozíciu správcu Archívu Divadelného ústavu zastáva
PhDr. Rudolf Hudec, PhD. Jeho prvým cieľom od nástupu bolo vyriešiť
otázky základnej evidencie archívnych fondov a zbierok archívu. V rokoch
2009 – 2010 uskutočnil ich základnú revíziu, po ktorej bude nasledne potrebné vypracovať nové evidenčné karty, lokačný prehľad, stanoviť priority
preberania a spracovania archívnych dokumentov, riešiť otázku vyraďovania
materiálu z registratúrneho strediska Divadelného ústavu a zabezpečiť zvýšenia ochrany priestorov depotu archívu prostredníctvom elektronického požiarneho systému.
14
kniha_sprievodca.indd 14
11. 5. 2011 15:13:31
Základné
poslanie
a úlohy Archívu
Divadelného ústavu
Základné poslanie každého archívu bližšie špecifikuje § 7 zákona NR
SR č. 395/2002 Z.z. O archívoch a registratúrach. Podľa jeho znenia má každý archív:
→→
→→
→→
→→
→→
→→
→→
→→
→→
→→
vykonávať predarchívnu starostlivosť a preberať archívne dokumenty
od ich pôvodcu alebo vlastníka,
evidovať archívne dokumenty, ktoré prebral, udržiavať evidenciu v súlade so skutočným stavom a oznamovať zmeny v evidencii,
ochraňovať archívne dokumenty,
sprístupňovať archívne dokumenty vrátane vypracúvania archívnych pomôcok,
vydať bádateľský poriadok,
umožňovať výkon štátneho odborného dozoru,
umožňovať prístup k archívnym dokumentom, archívnym pomôckam a k evidencii archívnych dokumentov, ktoré prebral,
vypracúvať program vyhotovovania konzervačných kópií a o programe informovať Slovenský národný archív,
zabezpečovať a zasielať jedno vyhotovenie konzervačnej kópie naj-
významnejších archívnych dokumentov Slovenskému národnému archívu.
15
kniha_sprievodca.indd 15
11. 5. 2011 15:13:31
V súlade s uvedenou legislatívnou normou sa aj Archív Divadelného
ústavu v súčasnosti sústreďuje na štyri hlavné úlohy:
A/ Predarchívna starostlivosť a preberanie archívneho materiálu
K základným povinnostiam archívu patri staroslivosť o registratúru
Divadelného ústavu. Archív metodicky usmerňuje pracovníčku registratúrneho strediska. V spolupráci s Odborom registratúr a správy dokumentov MV
SR riadi na základe schváleného registratúrneho poriadku a registratúrneho
plánu organizácie proces hodnotenia dokumentov registratúry a preberá z nej
dokumenty s trvalou historickou hodnotou (archívne dokumenty).
Od založenia Archívu jeho pracovníci pripravili v spolupráci s externými spolupracovníkmi dve skartačné konania v rokoch 2002 a 2004 a v
súčasnosti sa pripravuje jeho tretia fáza.
Okrem archívnych dokumentov z produkcie Divadelného ústavu preberá Archív Divadelného ústavu aj archívne fondy a zbierky iných pôvodcov,
najmä osobností slovenskej divadelnej kultúry. V súčasnom období archív
spravuje približne 130 archívnych fondov a zbierok, ktorých rozsah prevyšuje
100 bežných metrov.
B/ Ochrana archívneho materiálu
Archív sa v súčinnosti s vedením Divadelného ústavu usiluje zabezpečovať vysokú mieru ochrany archívnych dokumentov, ktoré sú uskladnené
v chránenom depote vybavenom regálovým systémom spĺňajúcim archívne
štandardy. Optimálnu vlhkosť a teplotu v archíve zabezpečuje klimatizačná
jednotka. Bezpečnosť depotu sa v najbližšom období zvýši inštaláciou systému EPS.
16
kniha_sprievodca.indd 16
11. 5. 2011 15:13:31
C/ Evidencia archívnych dokumentov
V rokoch 2009 – 2010 bola v archíve vykonaná jeho základná revízia,
na základe ktorej bol vyhotovený aktuálny zoznam archívnych fondov a zbierok archívu, ktorý bude prístupný na webovej stránke Divadelného ústavu.
Vykonaná revízia bude slúžiť aj na vypracovanie nových evidenčných kariet,
ktorých odovzdávanie bolo v posledných rokoch dôsledkom fluktuácie zamestnancov archívu riešené len okrajovo.
D/ Sprístupňovanie a využívanie archívnych dokumentov
Archív Divadelného ústavu systematicky odborne spracúva archívne
fondy a zbierky archívu. Jeho pracovníci vyhotovili archívne inventáre fondov
Janka a Oľgy Borodáčovcov, Štefana Munka, Ľudovíta Brezinského, Martina Hollého, Magdy Husákovej-Lokvencovej, Márie Markovičovej, Ľubomíra
Smrčka, pričom inventár fondu Magdy Husákovej-Lokvencovej bol už vypracovaný v archívnom programe Janus, ktorý organizácia zakúpila v roku 2008.
Archívne dokumenty z Archívu Divadelného ústavu možno študovať
vo všeobecnej študovni Divadelného ústavu po splnení podmienok, ktoré pre
bádateľov stanovuje Bádateľský poriadok archívu. Na základnú informáciu
o mnohých archívnych fondoch v súčasnosti deponovaných v archíve môžu
slúžiť aj nearchívne súpisy, ktoré vypracovali pracovníci Divadelného ústavu,
najmä PhDr. Ladislav Lajcha, CSc., v období pred vznikom archívu. I keď tieto súpisy nedosahujú úroveň archívnych pomôcok, bádateľom môžu pomôcť
orientovať sa v archívnom materiáli. Z tohto dôvodu bude v najbližšej budúcnosti viac ako potrebné pristúpiť k revízii a vyhotovovaniu nových archívnych
pomôcok.
Archívne dokumenty z Archívu Divadelného ústavu pravidelne využívajú nielen bádatelia, ale aj sami pracovníci Divadelného ústavu, najmä pri
príprave výstav a odborných publikácií.
17
kniha_sprievodca.indd 17
11. 5. 2011 15:13:31
Pracovná zmluva Gašpara Arbéta so Slovenským národným divadlom z roku 1929
Archív Divadelného ústavu, Fond Gašpar Arbét
18
kniha_sprievodca.indd 18
11. 5. 2011 15:13:40
Archívne
fondy a zbierky
Archívu
Divadelného ústavu
A. Osobné fondy
(M. II.)
Gašpar ARBÉT
(1898 – 1987)
1922 – 1975, 0,36 bm
Herec a inšpicient
Archívny fond Gašpara Arbéta získal Divadelný ústav v roku 1976.
V roku 1993 k nemu Ladislav Lajcha vyhotovil informatívny súpis.
Fond obsahuje osobné doklady (pracovné zmluvy so SND 1929 –
1948, menovacie dekréty), korešpondenciu s divadlami a divadelnými pracovníkmi (J. Kákoš, A. Noskovič) najmä pri príležitosti jeho životných jubileí,
bulletiny k niektorým inscenáciám Karvašových hier (Meteor, Zmŕtvychvstanie
deduška Kolomana), ako aj recenzie a články o divadle publikované na stránkach
slovenských a maďarských periodík v rokoch 1937 – 1972. Najvzácnejšou
časťou fondu sú vreckové kalendáre s osobnými záznamami G. Arbéta o jeho
pôsobení v divadelných súboroch z rokov 1922 – 1971 obsahujúce repertoár
divadiel, údaje o príjmoch a výdavkoch a inšpicientské záznamy. Najmä údaje
o pôsobení v Marške, ktoré doposiaľ neboli publikované, radia tento fond
medzi významné pramenné materiály k dejinám slovenského profesionálneho
divadla.
19
kniha_sprievodca.indd 19
11. 5. 2011 15:13:42
Andrej BAGAR
(1900 – 1966)
1931 – 1959 (1978), 0,24 bm
Herec, režisér a divadelný pedagóg
Archívny fond Andreja Bagara získal Divadelný ústav v roku 1990.
V roku 1993 k nemu Ladislav Lajcha vypracoval základný súpis.
Fond obsahuje najmä Bagarovu zbierku doposiaľ nerozčlenených
bulletinov slovenských, ruských, nemeckých, francúzskych a poľských divadiel (1931 – 1978). Niektoré z nich sa viažu k pobytu umelca v Moskve v roku
1934. Vo fonde nájdeme aj Bagarove karikatúry. Ich autorom bol martinský
herec Eugen Medek (1905 – 1949). Najvýznamnejšou časťou fondu je torzo
strojopisu spomienok A. Bagara pokrývajúce obdobie jeho detstva a divadelnej mladosti (1900 – 1926).
Fond slúži ako pramenný materiál k osobnosti A. Bagara, dejín Maršky, Slovenského národného divadla, Východoslovenského národného divadla
v Košiciach a divadelnej kultúry na Slovensku.
Anton BALÁŽ
(1927 – 1997)
1954 – 1958, 0,05 bm
Herec
Archívny fond Antona Baláža bol v archíve vyčlenený pri revízii v roku 2010. Obsahuje torzo spomienok z jeho pôsobenia v Armádnom divadle
v Martine a v Divadle Jonáša Záborského v Prešove (1954 – 1958).
Tieto dokumenty môžu slúžiť ako zdroj údajov o umelcovom pôsobení v uvedených divadlách a zároveň aj ako prameň k dejinám martinského
a prešovského divadla.
20
kniha_sprievodca.indd 20
11. 5. 2011 15:13:42
Boris BÁLENT
(1912 – 1994)
(1886) 1912 – 1984, 0,24 bm
Bibliograf a knihovedec
Archívny fond Borisa Bálenta získal Divadelný ústav v roku 2004.
Základný súpis k nemu vypracoval Ján Sládeček.
Majoritná časť archívneho fondu sa dotýka vzťahu manželov Bálentovcov so slovenským dramatikom Júliusom Barčom-Ivanom (1909 – 1953).
Jeho výsledkom bola aj Bálentova kniha Bibliografia Júliusa Barča-Ivana (Martin
1959).
Fond obsahuje Bálentov rukopis Barčovej bibliografie, súbor článkov
o živote a diele J. Barča-Ivana (1934 – 1984), rukopisné poznámky B. Bálenta
(1947 – 1953), jeho korešpondenciu najmä s Júliusom Barčom-Ivanom a so
svojou manželkou (1943 – 1967). Súčasťou fondu je aj zbierka fotografií a negatívov Bálentovcov s J. Barčom-Ivanom (1931 – 1951). Fond dopĺňajú nedatované fragmenty rukopisov a poznámok J. Barča-Ivana, torzo jeho osobných
dokladov z roku 1948, rôzne divadelné pozvánky, plagáty, programy a bulletiny z rokov 1886 – 1958 a zlomok korešpondencie profesora slovenskej literatúry a estetiky a zakladateľa Teologickej fakulty UK ThDr. Aloisa Kolíska
(1868 – 1931).
Fond slúži ako prameň poznania života a tvorby Júliusa Barča-Ivana,
dejín slovenského divadla a drámy a okrajovo aj života Borisa Bálenta a Aloisa
Kolíska.
Helena BARTOŠOVÁ-SCHÜTZOVÁ
(1905 – 1981)
1923 – 1955 (1984), 0,6 bm
Operná speváčka
Pozostalosť Heleny Bartošovej-Schützovej bola v Divadelnom ústave
zaevidovaná po revízii v roku 2002. Nedatovaný čiastkový súpis k nej vytvoril
Stanislav Mičinec (1979 – 2002).
21
kniha_sprievodca.indd 21
11. 5. 2011 15:13:42
Fond obsahuje osobné doklady umelkyne (pracovné zmluvy s operou SND 1928, 1932, 1933), medailóny, rozsiahlu, bližšie nedatovanú zbierku súkromných a divadelných fotografií, ktoré dopĺňajú novinové výstrižky,
recenzie a kritiky operných predstavení (1924 – 1955), v ktorých účinkovala
H. Bartošová-Schützová alebo jej prvý manžel – operný spevák JUDr. Janko
Blaho (1901 – 1981). Súčasťou fondu je aj torzo korešpondencie druhého
manžela H. Bartošovej-Schützovej Emila Schütza (1984).
Archívny fond H. Bartošovej-Schützovej poskytuje rozsiahle údaje
o začiatkoch opery SND, o jej súbore, repertoári, vývoji opery na Slovensku,
ako aj o živote a umeleckej kariére významnej opernej speváčky.
Ján BELNAY
(1900 – 1992)
1923 – 1927, 0,12 bm
Prekladateľ, publicista, režisér
a divadelný dramaturg
Národné divadelné centrum získalo pozostalosť Jána Belnaya v roku
1992. PhDr. Katarína Bílková-Belnayová, CSc. k nej vyhotovila preberací
zoznam.
Fond obsahuje iba rukopisy prekladov divadelných hier A. P. Čechova
Višňový sad (1923), D. Merežkovského Cárevič Alexej (1924), torzo korešpondencie so Štefanom Krčmérym (1924 – 1926) a niekoľko bulletinov parížskych divadiel (1926 – 1927).
Fond môže slúžiť ako prameň k dejinám prekladu dramatickej literatúry na Slovensku.
Tibor BEŇO
(1929 – 2004)
1946 – 1987, 0,12 bm
Baletný tanečník
Archívny fond Tibora Beňu získal Divadelný ústav v roku 1996. V roku 1997 k nemu Ladislav Lajcha vyhotovil súpis.
22
kniha_sprievodca.indd 22
11. 5. 2011 15:13:42
Archívny fond T. Beňu obsahuje súbor 355 zväčša nedatovaných inscenačných fotografií (P. I. Čajkovskij: Labutie jazero, Luskáčik, Spiaca krásavica,
O. Nedbal: Z rozprávky do rozprávky, Ch. Gounod: Faust a Margaréta atď.) dokumentujúcich profesionálny vývoj umelca.
Fond môže slúžiť ako prameň poznania dejín baletu na Slovensku
v povojnovom období.
Anna BLŠŤÁKOVÁ
(1923 – )
1955 – 1976, 0,24 bm
Bábkoherečka
Divadelný ústav získal archívny fond Anny Blšťákovej v roku 1997.
Obsahuje súbor fotografií z vystúpení Detského divadla filmu na nedatovaných zájazdoch v Chrudimi, Budapešti, Karlových Varoch, nedatované fotografie z inscenácií Štátneho bábkového divadla v Bratislave, plagáty k predstaveniam, programové bulletiny bábkových divadiel v Košiciach, Nitre a Banskej
Bystrici (1958 – 1973), pozvánky na premiéry Štátneho bábkového divadla
v Bratislave (1956 – 1964), texty hier (1957 – 1971) a nedatované škice bábok
od Bohdana Slavíka.
Dokumenty obsiahnuté vo fonde mapujú dejiny Detského divadla
filmu v Bratislave, ako aj Štátneho bábkového divadla v Bratislave a v iných
mestách.
Janko BORODÁČ
(1892 – 1964)
1911 – 1964 (1995), 6,3 bm
Herec, režisér a divadelný pedagóg
Pozostalosť Janka Borodáča získal Ústav umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie v roku 1988. V roku 2003 k nemu Valéria Hrtánková
vyhotovila archívny inventár.
23
kniha_sprievodca.indd 23
11. 5. 2011 15:13:42
Fond obsahuje osobné doklady (krstný a sobášny list, vysvedčenia,
vojenské doklady, pracovné zmluvy, platové výmery) umelca z rokov 1911 –
1964, rozsiahlu korešpondenciu (1921 – 1964) s významnými osobnosťami
slovenskej kultúry, najmä však so svojou manželkou Oľgou Borodáčovou,
rod. Országhovou, ako aj s A. Bagarom, J. Belnayom, M. Gontkom, s J. Lieskovcom, A. Chmelkom, s I. Stodolom a I. Turzom, odborné články a poznámky (1919 – 1963), rukopisné preklady hier (1924 – 1935), režisérske príhovory a poznámky (1936 – 1958), školské písomnosti (1920 – 1963), vlastné
životopisy, pamäti a spomienky (1949 – 1995), zápisníky (1921 – 1963), denníky (1921 – 1963), súbor dokumentov a článkov o J. Borodáčovi (1922 – 1992),
dokumenty viažuce sa k dejinám SND a ŠD v Košiciach (1929 – 1972). Veľkú
časť fondu tvorí aj fotografický materiál o súkromnom a profesionálnom živote umelca (1909 – 1965).
Rozsiahly materiál detailne mapuje osudy Janka Borodáča a môže
slúžiť aj na bližšie poznanie dejín Slovenského národného divadla (SND),
Štátneho divadla (ŠD) v Košiciach a divadelnej kultúry na Slovensku.
Oľga BORODÁČOVÁ
(1899 – 1986)
(1870) 1915 – 1986 (1993), 4 bm
Herečka
Pozostalosť Oľgy Borodáčovej, rod. Országhovej získal Ústav umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie v roku 1988. V roku 2004 pozostalosť usporiadala a odborne archívne spracovala Valéria Hrtánková.
Fond O. Borodačovej obsahuje takmer 3000 archívnych dokumentov, najmä osobné doklady umelkyne (členské preukazy, vysvedčenia, sobášny
list, pracovné zmluvy atď.) z rokov 1921 – 1993, rozsiahlu korešpondenciu
väčšinou s V. Fišerom, M. Gacekom, H. Gregorovou, J. Huškovou a J. Zborovjanom, osobné diáre (1950 – 1960), autorské články a výstrižky (1951 –
1973), zápisníky a poznámky (1921 – 1971), fotografický materiál viažuci sa
k jej rodinnému a profesionálnemu životu (1870 –1975), práce výtvarného
24
kniha_sprievodca.indd 24
11. 5. 2011 15:13:42
charakteru (Zacharova karikatúra O. Borodáčovej, nedatované návrhy scén
a kostýmov) z rokov 1923 – 1955 a rôzne tlačoviny (1935 – 1983).
Dokumenty obsiahnuté vo fonde sú významným prameňom k dejinám Slovenského národného divadla, Štátneho divadla v Košiciach, najmä
však k životu a umeleckému pôsobeniu O. Borodáčovej.
Miloš BORSKÝ
(1914 – 2001)
1946 – 1990, 0,12 bm
Herec, divadelný organizátor
a divadelný riaditeľ
Archívny fond Miloša Borského získalo Národné divadelné centrum
v roku 1991. Obsahuje najmä Borského Pamäti, ktoré napísal v roku 1990
a rukopis jeho nepublikovanej práce Ochotnícke divadlo na Slovensku (Obdobie
pred rokom 1918, za prvej ČSR a do roku 1945). Súbor dopĺňajú výstrižky o Divadelných závodoch krajanov v Jablonke (1950), zbierka fotografií ÚSOD-u,
nedatované fotografie z predstavení Slovenského spevokolu (1946 – 1948),
nedatované portrétne fotografie A. Bagara, J. Kronera, J. Tučnej, M. Bancíkovej, G. Valacha a S. Adamčíka, fotografie zo zájazdov Armádneho divadla
v Plzni (1960), v Poľsku a Ľvove (1960) a osláv výročí Armádneho divadla.
Fond tak môže slúžiť najmä pre výskum dejín martinského Armádneho divadla a ochotníckeho divadla na Slovensku.
Pavol BRAXATORIS
(1909 – 1980)
1944 – 1977, 0,12 bm
Libretista a autor piesní
Pozostalosť Pavla Braxatorisa získal Ústav umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie v roku 1990. Väčšina z dokumentov sa týka umeleckej
tvorby P. Braxatorisa. Fond obsahuje nedatovaný zápisník z obdobia spolupráce P. Braxatorisa s bratislavskou Tatra revue s textami rôznych skečov,
nedatované fotografie, bulletiny a plagáty k Dusíkovým operetám (Modrá ruža,
25
kniha_sprievodca.indd 25
11. 5. 2011 15:13:42
Plagát z inscenácie Hrnčiarskeho bálu v Štátnej opere v Banskej Bystrici v roku 1960
Archív Divadelného ústavu, Fond Pavol Braxatoris
26
kniha_sprievodca.indd 26
11. 5. 2011 15:13:48
Zlatá rybka, Hrnčiarsky bál, Karneval na Rio Grande), výstrižky mapujúce tvorbu
umelca (1956 – 1977), rukopisy Braxatorisových diel Pán v zelenom fraku, Túzy
ľahkej múzy, Potulný spevák, Hrnčiarsky bál, Giuditta, Karneval na Rio Grande, ako
aj tlače niekoľkých jeho piesní. Významnou časťou fondu je aj skromná korešpondencia P. Braxatorisa s hudobným vydavateľstvom Supraphon a s Vydavateľstvom krásnej literatúry (1947 – 1969).
Fond môže slúžiť najmä ako prameň poznania vývinu slovenskej
operety, činnosti Tatra revue, no predovšetkým ako materiál na štúdium diela
P. Braxatorisa.
František BRESTOVANSKÝ
(1923 – 1985)
1943 – 1966, 0,36 bm
Režisér a herec
Pozostalosť Františka Brestovanského získal Divadelný ústav v roku
2003. Obsahuje rôznorodý archívny materiál, najmä scenáre skečov, scénok
a estrádnych vystúpení (1954 – 1966), rôzne inscenačné fotografie (1943 –
1954) zvlášť z pôsobenia F. Brestovanského v Krajovom divadle v Nitre (Dobrodružstvo pri obžinkoch, 1953; Kocúrkovo, 1952; Čaj u pána senátora, 1953/1954;
Panský dvor, 1954), ako aj nedatované fotografie z jeho vystúpení v Československej televízii.
Významnou časťou fondu sú aj archívne dokumenty a fotografie
z pôsobenia F. Brestovanského vo Frontovom divadle (1943), ktoré organizovalo vystúpenia pre vojakov Slovenskej armády operujúcich vo Ľvovskej
vojenskej oblasti východného frontu.
Fond môže slúžiť ako prameň poznania umeleckej tvorby F. Brestovanského, dejín Krajového divadla v Nitre, Tatra revue a Frontového divadla.
27
kniha_sprievodca.indd 27
11. 5. 2011 15:13:49
Ľudovít BREZINSKÝ
(1907 – 1987)
1922 – 1970, 0,24 bm
Pedagóg, herec, divadelný organizátor,
štátny intendant SND (1940 – 1945).
Pozostalosť Ľudovíta Brezinského získal Divadelný ústav v roku
2004. V roku 2007 k nemu Valéria Hrtánková vyhotovila archívny inventár.
Fond obsahuje spolu 187 kusov spisov, listov a iných archívnych dokumentov
z rokov 1922 – 1970. Sú to najmä kritiky a články o slovenskom divadle (1922
– 1954), spisy z pôsobenia Ľ. Brezinského na MŠaNO (1939 – 1945), medzi
ktorými nájdeme štúdiu prístavby SND, informácie o výstavbe SND (1940
– 1942), ustanovenie A. Bagara za riaditeľa SND (1945) či správy o činnosti
SND (1944 – 1945).
Informácie obsiahnuté vo fonde môžu slúžiť najmä na poznanie
dejín Slovenského národného divadla (SND) počas vojnového slovenského
štátu.
František DIBARBORA
(1916 – 1987)
1940 – 1987, 0,12 bm
Herec
Pozostalosť Františka Dibarboru prevzalo Národné divadelné centrum v roku 1996. Základný súpis k nemu vytvoril Ján Kákoš.
Fond obsahuje najmä súbor fotografii z pôsobenia F. Dibarboru v činohre SND (Alcast v Mizantropovi, Smerďakov v Bratoch Karamazovovcoch, Galiba v Žobráckom dobrodružstve, Diafoirus v Zdravom nemocnom, Peter v Tanci nad
plačom atď.), inscenačné fotografie z vystúpení v operete SND (Slečna vdova,
1940; Guiditta, 1942; Bellarosa, 1941; Rose Marie, 1941), činohry Novej scény
(Hitler, Divoký západ; Dubec, Ľudia z našej ulice; Zbyško, Morálka pani Dulskej
atď.), z filmov (Dovolenka s andělem, Skalní v ofsajde, Piatok trinástého, Zbabelec)
a estrád (vystúpenia s L. Chudíkom, F. Zvaríkom, V. Burianom, K. Latabá-
28
kniha_sprievodca.indd 28
11. 5. 2011 15:13:50
rom, J. Pehrom atď.). Súčasťou fondu je aj súbor článkov o F. Dibarborovi
a kópie kondolenčných listov k jeho úmrtiu.
Materiály dokumentujú profesionálny život F. Dibarboru a jeho pôsobenie na doskách Slovenského národného divadla, Novej scény, ako aj vývin operetného a zábavného žánru na Slovensku.
Leopold FIALA
(1921 – 1996)
1974 – 1995, 1,44 bm
Publicista
Pozostalosť Leopolda Fialu získalo Národné divadelné centrum v roku 1997. Obsahuje zošity výstrižkov s článkami L. Fialu z rokov 1968 – 1975,
rukopisy jeho článkov (1975 – 1995) a rozsiahlu zbierku fotografií mapujúcu
činnosť Novej scény, Krajového divadla v Nitre, Maďarského oblastného divadla v Komárne (1979 – 1995).
Fond tak môže slúžiť ako prameň informácií o vývine slovenskej
divadelnej kritiky a o činnosti divadiel na západnom Slovensku v rokoch 1968
– 1995.
Štefan FIGURA
(1910 – 2001)
1928 – 2001, 1 bm
Herec a vynálezca
Archívny fond Štefana Figuru Divadelný ústav získaval v rokoch
1997 – 2009. Obsahuje osobné dokumenty umelca (1943 – 2001) a jeho prvej
manželky Renáty Šímanovej, zbierku inscenačných fotografií z predstavení
SND odohraných na bratislavskej aj na zájazdových scénach (1933 – 1958),
fotografií mapujúcich prácu Š. Figuru v divadlách a vo filme (1932 – 1959)
a dokumenty viažuce sa k Figurovým vynálezom a patentom (1939 – 1975).
Archívny fond Š. Figuru je významným prameňom o živote a umeleckej činnosti Š. Figuru a o dejinách SND v pred a povojnovom období.
29
kniha_sprievodca.indd 29
11. 5. 2011 15:13:50
Ctibor FILČÍK
(1920 – 1986)
1944 – 1984, 1,5 bm
Herec
Archívne dokumenty viažuce sa k životu Ctibora Filčíka získaval Divadelný ústav a jeho právni nástupcovia postupne od päťdesiatych rokov minulého storočia. V roku 1997 k vytvorenému fondu vyhotovil Ladislav Lajcha
základný súpis.
Archívny fond C. Filčíka sa majoritne skladá z inscenačných obálok
obsahujúcich texty hier, bulletiny, recenzie a v niektorých prípadoch (Hra o láske a smrti, SKD Martin, 1945; Stanica Gordian, SKD Martin, 1945) aj fotografie z divadelných inscenácií, v ktorých C. Filčík účinkoval. Na každej obálke
je uvedený názov inscenácie, dátum jej premiéry, prípadne ďalšie údaje (akú
postavu v príslušnej hre C. Filčík interpretoval, koľkokrát sa hra uviedla atď.).
Obálky v škatuliach nie sú chronologicky usporiadané, no vyhotovený súpis
v nich umožňuje základnú orientáciu. Okrem divadelných inscenačných obálok obsahuje súbor aj obálky viažuce sa k televíznym filmom, v ktorých C. Filčík hral (Štyridsaťštyri, Previerka lásky). Fond dopĺňajú recenzie hodnotiace
umeleckú činnosť tohto významného slovenského herca.
Archívny fond dokumentuje umeleckú prácu C. Filčíka. Zároveň
môže poslúžiť aj ako prameň pre výskum dejín Slovenského komorného divadla v Martine, Novej scény a činohry Slovenského národného divadla.
Karol FISCHER
(1884 – 1957)
(1882) 1886 – 1954, 0,24 bm
Dirigent
Archívny fond Karola Fischera bol v Archíve Divadelného ústavu
vyčlenený počas revízie v roku 2010. Obsahuje výstrižky mapujúce kultúrny
život na Slovensku, najmä v Košiciach v rokoch 1882 – 1944, zbierku portrétnych fotografií (K. Fischer J. Kubelík atď.) a iných fotografií viažucich sa
30
kniha_sprievodca.indd 30
11. 5. 2011 15:13:50
k dejinám divadla (napr. fotografie divadelných budov v Bratislave – Mestské
divadlo, Divadlo Aréna atď.). Fond obsahuje aj divadelné plagáty Bratislavského mestského múzea (1886), nedatovaný životopis K. Fischera a jeho nesignovanú karikatúru.
Archívne dokumenty poskytujú informácie o divadelnej kultúre v Bratislave a v Košiciach od konca 19. až do polovice 20. storočia.
Arnold FLÖGL
(1885 – 1950)
1910 – 1950, 0,12 bm
Operný spevák a pedagóg
Pozostalosť Arnolda Flögla získal Divadelný ústav v roku 2002.
Obsahuje dva fotoalbumy mapujúce Flöglovu profesionálnu dráhu od jeho
pôsobenia v Martinskom spevokole v roku 1910 až po jeho úmrtie v roku
1950. Prvý fotoalbum členený chronologicky obsahuje fotografie z operných
vystúpení umelca v Martinskom spevokole (1910 – Čarostrelec), v Opere ND
v Prahe (1913 – 1918, napr. ako Komtúr v Donovi Juanovi), v opere v Záhrebe
(1914 – 1924, napr. v Čarovnej flaute), v opere Národního divadla v Brne (1924
– 1930, napr. ako Kardinál v Židovke, Hoffmannove rozprávky, Dalibor, Faust
a Margaréta atď.) a v Slovenskom národnom divadle (1930 – 1948 napr. v operách Carmen, Cigánsky barón, Aida, Faust a Margaréta, Boris Godunov, Čert a Káča,
Ružový gavalier, Štyria grobiani, Don Quijote, Bohéma, Barbier zo Sevilly).
Druhý fotoalbum obsahuje zmiešané profesionálne a súkromné fotografie, ktoré boli od roku 1945 dopĺňané recenziami inscenácií, v ktorých
A. Flögl vystupoval.
Fotografie môžu slúžiť ako informačný materiál k dejinám opery
v Čechách (Praha, Brno), Chorvátsku (Záhreb) a na Slovensku (SND).
31
kniha_sprievodca.indd 31
11. 5. 2011 15:13:50
Anna FRITZOVÁ-NEDVĚDOVÁ
osobné údaje nezistené
1920 – 1961, 0,12 bm
Garderobierka a vedúca
divadelnej krajčírskej dielne
Pozostalosť Anny Fritzovej-Nedvědovej bola vyčlenená pri revízii
archívu v roku 2010. Obsahuje najmä súbor takmer 250 zväčša nedatovaných fotografií pochádzajúcich z medzivojnového obdobia. Tie sú doposiaľ
usporiadané podľa pôvodného členenia do ôsmich skupín: Zájazdy ND 1931
– 1938 (napr. Viedeň, 1931 a 1933; Piešťany, 1934), Známi umelci – opera pred
rokom 1945 (M. Kišonová-Hubová, A. Drašar, F. Devinský, M. Česányiová,
A. Hrubešová, J. Hájek, A. Flögl, Z. Frešová, M. Frýdová, R. Hübner, Š. Hoza, R. Šimanová atď.), Clementisová – Blaho v Hofmannových rozprávkach, Inscenačné
a portrétne fotografie (súbor baletu, Cigánsky barón, Salamanka, Salambo, Psohlavci,
Turandot, Na tý louce zelený, F. K. Veselý, O. Nový, B. Relský atď.), Zahraniční
umelci (A. Savi, F. I. Šaľjapin, M. Németh, J. Gostic, J. Drápalová, V. Argyris,
O. Čechovová, G. Fröhlich atď.), Rôzne fotografie (R. Hübner, A. Flögl, J. Blaho,
Z. Frešová, M. Česányiová, J. Jamnický), Podpísané fotografie umelcov opery a baletu v Bratislave a Košiciach (Z. Bezručová, B. Milec, M. Šponarová, J. Novotná,
L. Merlusová, S. Procházková, J. Hájek, M. Jirásková atď.) a Neidentifikované
fotografie.
Súbor fotografií dopĺňa jediný písomný dokument – žiadosť Jarmily
Novotnej zo 4. októbra 1933 adresovaný A. Fritzovej týkajuci sa fotografií,
ktoré jej poslala.
Fotografie obsiahnuté vo fonde môžu slúžiť ako dokumentačný materiál k dejinám baletu a opery na Slovensku.
32
kniha_sprievodca.indd 32
11. 5. 2011 15:13:50
Hana GRISSOVÁ
(1921 – 2001)
1941 – 1998, 0,12 bm
Herečka
Národné divadelné centrum prevzalo pozostalosť Hany Grissovej
v roku 1998. Základný súpis k nej vytvorila Ivica Ozábalová.
Fond obsahuje osobné doklady H. Grissovej (1945 – 1968), výstrižky
z novín týkajúce sa jej pôsobenia v divadle a vo filme (1955 – 1998), bulletiny
ŠD v Košiciach (1955 – 1995) a zbierku fotografií (1941 – 1977) mapujúcu
profesionálny vývin H. Grissovej na doskách divadiel v Nitre a v Košiciach.
Fond môže slúžiť ako študijný materiál k dejinám Štátneho divadla
v Košiciach, Slovenského ľudového divadla a samostatne aj k osobe a kariére
H. Grissovej.
František HÁJEK
(1897 – 1960)
1933, 0,02 bm
Operný spevák
Pozostalosť Františka Hájka bola v Archíve Divadelného ústavu vyčlenená pri revízii v roku 2010. Obsahuje iba jeden gratulačný list slávnostného vyhotovenia, ktorý F. Hájkovi venovali jeho kolegovia pri príležitosti jeho
tridsiatych šiestych narodenín (1933). Okrem umeleckej hodnoty môže tento
výtvarne zaujímavý dokument podpísaný všetkými členmi súboru a technického personálu slúžiť aj ako prameň informácií o súbore opery Slovenského
národného divadla v predmetnom období.
Miloš HÁLEK
osobné údaje nezistené
1877 – 1950, 0,12 bm
Pozostalosť Miloša Hálka prevzal Divadelný ústav pravdepodobne
ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Oficiálne však bola z doku-
33
kniha_sprievodca.indd 33
11. 5. 2011 15:13:50
mentácie Divadelného ústavu vyčlenená pri revízii v roku 2002. V roku 1997
k nej Ladislav Lajcha vyhotovil základný súpis.
Fond bol pôvodne usporiadaný do siedmich oddelení, obsahuje rôzne typy dokumentov, najmä preklady operných libriet (Fidelio, Kdybych byl králem, Peer Gynt), materiály viažuce sa k zájazdu SND do Španielska v roku 1924
(kritiky, bulletiny k inscenáciám) či zájazdu speváckeho združenia moravských
učiteľov na Slovensku v roku 1924. Zaujímavosťou fondu je text privítania
Richarda Straussa v Bratislave, ktorého autorom bol Dr. Ľudovít Okánik
(1923). Fond dopĺňajú divadelné bulletiny opery SND 1948 – 1950 (Faust
a Margaréta, 1948; Gajdoš Švanda, 1948; Sylfidy, 1948; Krútňava, 1949; Aida,
1949; Halka, 1950) a tlačoviny.
Fond obsahuje dôležité informácie o dejinách opery SND a jej pôsobení v prvej polovici 20. storočia.
Jozef HANÚSEK
(1927 – 1971)
1958 – 1969, 0,12 bm
Herec, estrádny umelec,
ľudový rozprávač
Pozostalosť Jozefa Hanúska získalo Národné divadelné centrum
v roku 1997. V tom istom roku k nej Ivica Ozábalová vyhotovila stručný preberací zoznam doplnený v roku 2010. Fond obsahuje majoritne dokumenty
týkajúce sa pôsobenia J. Hanúska v Tatra revue, najmä fotografický materiál
(súbor 73 fotografií J. Hanúska s J. Ďuríčkom, M. Pavelekovou, M. Belákom,
fotografie zakladajúcich členov súboru Tatra revue, zábery z inscenácií Mimoriadne vydanie, Orfeus v polosvete, Ostrov kráľa Leopolda, fotografie zo zájazdu
súboru v Černíku, 1966 atď.), xerokópie a originály recenzií predstavení Tatra
revue (1958 – 1966), bulletin Tatra revue z roku 1966, ako aj programové
plagáty divadla (1969).
Fond tak slúži ako pramenný materiál k dejinám Tatra revue a estrádneho umenia na Slovensku.
34
kniha_sprievodca.indd 34
11. 5. 2011 15:13:52
Gratulačný list Františkovi Hájkovi z roku 1933
Archív Divadelného ústavu, Fond František Hájek
35
kniha_sprievodca.indd 35
11. 5. 2011 15:14:05
Naďa HEJNÁ
(1906 – 1994)
1906 – 1983, 0,24 bm
Herečka
Pozostalosť Nade Hejnej, rod. Pietorovej prevzalo Národné divadelné centrum v roku 1996, keď bol k nej vyhotovený aj preberací zoznam.
Fond obsahuje plagáty k inscenáciám, v ktorých umelkyňa účinkovala (Únos
Sabiniek, 1925; Strýko, 1925; Herakles versus Puma, 1926; Vrelo milovaný Celimár,
1926; Revolúcia, 1928; Peg, srdce moje, 1928; Hra o láske a smrti, 1931; Popelka
Patsy, 1934; Svätá Jana, 1935 atď.), rôzne pozvánky (1906 – 1955), drobné
tlačoviny (1943 – 1983), rozsiahlu zbierku súkromných a profesionálnych fotografií (1906 – 1980) a karikatúru N. Hejnej od A. Richtera (1969).
Fond slúži na dokumentovanie dejín Slovenského spevokolu v Martine a umeleckej činnosti N. Hejnej.
Gusta HERÉNYIOVÁ
(1930 – )
1949 – 1972, 0,12 bm
Baletná tanečníčka a pedagogička
Archívny fond Gusty Herényiovej, rod. Starostovej získalo Národné
divadelné centrum v roku 1995. V tom istom roku k nemu Ján Kákoš vytvoril
aj preberací zoznam. Obsahuje súbor 87 fotografií mapujúcich kariéru G. Herényiovej v balete SND od uvedenia Rapsódie v modrom (1948) až po Labutie
jazero (1972). Časť fotografií sa viaže k osobe manžela umelkyne – M. Herényiho (1950 – 1959), ktorý takisto pôsobil v balete SND.
Martin HOLLÝ st.
(1904 – 1965)
1935 – 1965 (1971), 3 bm
Divadelný režisér, herec a prekladateľ
Pozostalosť Martina Hollého prevzal Ústav umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie v osemdesiatych rokoch minulého storočia. V roku
36
kniha_sprievodca.indd 36
11. 5. 2011 15:14:05
1986 k nemu Anna Štvrtecká vyhotovila predbežný súpis a v roku 2010 fond
odborne spracovala a inventarizovala Katarína Medvecká. Fond je rozdelený
do štrnástich oddelení. Obsahuje osobné dokumenty (osvedčenia o štátnej
spoľahlivosti, pracovné zmluvy, udelenie titulu zaslúžilý umelec) z rokov 1945
– 1965, rozsiahlu korešpondenciu z rokov 1949 – 1963 s osobnosťami kultúrneho života (napr. J. Brezina, P. Haspra, P. Karvaš, K. Machata) a inštitúciami (divadlá, vydavateľstvá, štátna správa), dokumenty viažuce sa k Hollého
réžiám divadelných inscenácií (režijné knihy, poznámky, náčrty postáv, kulís,
fotografie, bulletiny, lektorské dotazníky atď.), texty divadelných inscenácií,
ktoré M. Hollý režíroval v rokoch 1947 – 1965, dokumenty viažuce sa k Hollého filmovým (1959 – 1965) a rozhlasovým réžiám (1935 – 1959). Súčasťou
fondu sú aj vlastné umelecké (Jánošík) a vedecké práce M. Hollého (posudky
k inscenáciám, prednášky a prejavy), ako aj práce iných autorov o M. Hollom
(K. Kapišická, J. Kurilová, J. Hollá-Mažáriová). Fond uzatvára súbor osobných
a profesionálnych (divadlo, televízia, rozhlas) fotografií M. Hollého a novinové výstrižky o M. Hollom (1954 – 1965).
Fond je pramenným materiálom a zdrojom informácií o osobe a diele
M. Hollého a jeho pôsobení v slovenskom divadle, filme a v rozhlase.
Katarína HRABOVSKÁ
(1923 – 1992)
1923 – 1992, 1,7 bm
Dramaturgička, divadelná
a filmová kritička
Pozostalosť Kataríny Hrabovskej, vl. menom Klára Helméczyová,
získal Divadelný ústav a jeho predchodcovia v niekoľkých fázach od deväťdesiatych rokov minulého storočia do roku 2002. Ešte pred vyčlenením fondu
z Oddelenia dokumentácie k nemu Ladislav Lajcha vyhotovil v roku 1993
základný súpis.
Fond obsahuje osobné doklady K. Hrabovskej (1973 – 1974), jej súkromnú korešpondenciu s J. Kasačom, R. Hálovou, E. Nagyom, T. Kovačevičovou, T. Ursínyovou (1948 – 1987), nedatované zošity zápiskov, školské
37
kniha_sprievodca.indd 37
11. 5. 2011 15:14:05
práce (1935 – 1936), stenografické záznamy z filmových a divadelných aktívov
(1968 – 1969), výpisky z literárnych diel, súbor fotografií (1923 – 1992), recenzie 1986 – 1988, rozsiahlu zbierku jej nedatovaných rukopisov prác a bloky zápiskov. Zaujímavosťou fondu je zväzok žiadostí matky K. Hrabovskej
adresovaných štátnym orgánom v ZSSR o návrat jej manžela Jozefa Helméczyho z gulagu (1945 – 1948).
Fond môže slúžiť ako zdroj poznania osoby a tvorby K. Hrabovskej,
vývoja slovenskej divadelnej a filmovej kritiky, ako aj slovenského divadla a filmu.
Zita HUDCOVÁ-FREŠOVÁ
(1912 – 2005)
1912 –1997, 2 bm
Operná speváčka
Pozostalosť Zity Hudcovej-Frešovej získal Divadelný ústav v roku
2002, keď bol k nej vyhotovený aj jednoduchý nedatovaný súpis, upravený
a doplnený v roku 2010.
Fond obsahuje súbor fotografii z operných predstavení (Matúš Čák,
Túžba, Krútňava, Čarovná flauta, 1938; Komedianti, 1941; Carmen, 1938 atď.) a súkromných fotografií umelkyne (40. – 50. roky), korešpondenciu (1937 –
1991), rôzne rukopisy (1931 – 1952), dokumenty viažuce sa k spolupráci
Z. Hudcovej-Frešovej s rozhlasom a televíziou (1952 – 1977), záznamy o jej
pedagogickej činnosti (1968 – 18978), osobné doklady a dokumenty o jej rodine (1912 – 1997), vlastný životopis a súpis repertoáru (1948 – 1972), tlače
piesní, z ktorých časť skomponoval jej brat Tibor Frešo (Svadba, Tulák, Ráno,
Svieti mesiac atď.), časopisy, kópie bulletinov dokumentujúce umeleckú činnosť
Z. Hudcovej-Frešovej (1936 – 1988), ako aj scenáre rozhlasových a televíznych relácií o živote a diele umelkyne.
Jej fond môže slúžiť ako pramenný materiál na štúdium dejín opery
na Slovensku, no najmä na výskum života a diela Z. Hudcovej-Frešovej a čiastočne aj T. Freša.
38
kniha_sprievodca.indd 38
11. 5. 2011 15:14:06
František HUDEK
(1922 – 1982)
1941 – 1982, 0,24 bm
Operný spevák
Pozostalosť Františka Hudeka prevzal Divadelný ústav v roku 2005.
V roku 2010 bol k nemu vyhotovený základný súpis. Obsahuje zoznam opier
a operiet, v ktorých F. Hudek spieval (1940 – 1981), kritiky jeho vystúpení
(1942 – 1954), rôzne výstrižky (1965 – 1982), vreckové kalendáre s poznámkami (1941 – 1962), ocenenia a gratulácie (1966 – 1982), zbierku fotografií
(košický súbor, 1946; inscenačné fotografie zo Slovenského ľudového divadla – Veselá vdova, 1941; Keď láska nedá pokoja, Dve srdcia na predaj, Dom U troch
dievčatiek; Zem úsmevov, 1944; My Fair Lady, 1965; Don Quijote, 1967; Husári,
1974; Keď je v Ríme nedeľa, 1981 – Nová scéna Bratislava) a drobné tlačoviny
(Hudekov exemplár Keď rozkvitne máj atď.)
Fond mapuje najmä umeleckú tvorbu F. Hudeka a v súvislosti s ňou
aj vývoj slovenskej opery a operety.
Magda HUSÁKOVÁ-LOKVENCOVÁ
(1916 – 1966)
1949 – 1966, 1,5 bm
Herečka, režisérka, divadelná pracovníčka
a pedagogička
Pozostalosť Magdy Husákovej-Lokvencovej získali Ústav umeleckej
kritiky a divadelnej dokumentácie a Národné divadelné centrum v rokoch
1990 a 1999. V roku 2006 k nemu vypracovala Valéria Hrtánková archívny
inventár, ktorý do elektronickej formy upravil v roku 2009 Miroslav Čovan.
Fond obsahuje 1069 dokumentov usporiadaných do niekoľkých skupín: personálie z rokov 1948 – 1949 (Národná cena za rok 1949 za úlohu
vo filme Vlčie diery, korešpondencia), réžie inscenácií M. H. Lokvencovej na
Novej scéne, v Štátnom divadle v Košiciach a v Divadle J. G. Tajovského vo
39
kniha_sprievodca.indd 39
11. 5. 2011 15:14:06
Zvolene v rokoch 1947 – 1965 (Bratia Karamazovovci, Desať malých černoškov
atď.), televízne réžie z rokov 1964 – 1966 (Všetko naopak, Plynové lampy atď.),
herecké postavy M. H. Lokvencovej v televíznom filme Vlčie diery a v divadelnej incenácii Jiráskovej Vojnarky (1948 – 1949), rôzne rukopisy – najmä
odborné články (1952 – 1962), texty pre školenia ochotníkov (1960 – 1963),
študijné materiály k rôznym pripravovaným inscenáciám (1950), tlačoviny
(1948 – 1956), jej autorské recenzie, ako aj kritiky jej réžií (1947 – 1959). Poslednou časťou fondu je skromný súbor zväčša súkromných fotografií M. H.
Lokvencovej (1947 – 1956).
Ide o rôznorodý archívny materiál o živote a diele M. Husákovej-Lokvencovej, ktorý však možno použiť aj pri štúdiu dejín Novej scény a vývoja divadelnej réžie na Slovensku.
Roman HÜBNER
(1891 – 1964)
1919 – 1964, 0,5 bm
Operný spevák
Divadelný ústav získal pozostalosť Romana Hübnera v roku 1964.
V roku 1993 k nemu Ladislav Lajcha vypracoval základný súpis.
Fond obsahuje osobné doklady R. Hübnera (1931 – 1932), jeho korešpondenciu najmä s A. Smolinským, L. Lajchom a O. Nedbalom (1921 –
1964), zápisníky či divadelné plagáty (1923 – 1952). Súčasťou fondu sú aj
Hübnerove kritiky inscenácií (S. D.), katalógy z výstav (1908 – 1933), scénické
návrhy (S. D.; Carmen; Kdybych byl králem; Rusalka; Eugen Onegin; Tosca; Šárka),
rôzne karikatúry (O. Nedbal, V. Jiřikovský atď.), texty opier, hudobné partitúry a iné tlačoviny (1922 – 1952).
Zaujímavosťou fondu sú najmä nedatované spomienky R. Hübnera
na SND a súbor troch fotoalbumov označených: I. – Vinohradské divadlo
a Národné divadlo v Prahe, II. – Wien a Berlín, III. – Paris a London obsahujúce nešpecifikované fotografie a výstrižky o činnosti týchto súborov.
Fond môže slúžiť ako zdroj informácií o dejinách opery na Slovensku a v zahraničí.
40
kniha_sprievodca.indd 40
11. 5. 2011 15:14:07
Magda Husáková-Lokvencová
Foto: Archív Divadelného ústavu, Fond Magda Husáková-Lokvencová
41
kniha_sprievodca.indd 41
11. 5. 2011 15:14:11
Franjo HVASTIJA
(1911 – 2005)
1941 – 2004 (2006), 0,5 bm
Operný spevák
Pozostalosť Franja Hvastiju prevzal Divadelný ústav koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia. Obsahuje výstrižky (1945 – 1994) a rozsiahly súbor inscenačných fotografií (1941 – 1963) ku kariére F. Hvastiju, fotografie jeho žiakov (J. Vašicová, J. Zemko, M. Doboš atď.), programové plagáty
opery SND a iných operných scén (40. – 60. roky), bulletiny (40. – 90. roky
najmä zo SND) a drobné tlačoviny.
Všetky dokumenty sa viažu najmä k životu a dielu F. Hvastiju, no
fond môže poslúžiť aj ako pramenný materiál k dejinám opery Slovenského
národného divadla.
Andrej CHMELKO
(1908 – 1998)
1941 – 1975, 0,4 bm
Herec, režisér a divadelný organizátor
Ústav umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie prevzal osobný
fond Andreja Chmelka v roku 1989. V roku 2010 bol k nemu vytvorený základný súpis. Fond obsahuje iba dva albumy fotografií mapujúcich divadelnú
kariéru A. Chmelka v SND, v Slovenskom divadle v Prešove a v Štátnom divadle v Košiciach v rokoch 1941 – 1975 a ďalšie dva albumy fotografií, ktoré
darovali A. Chmelkovi členovia súborov v Ostrave (1958) a v Prešove (1962)
pri príležitosti jeho režijného hosťovania.
Ide o veľmi torzovitý materiál, ktorý aspoň čiastočne dokumentuje
životné osudy A. Chmelka a dejiny súborov činohry Slovenského národného
divadla, Slovenského divadla v Prešove a Štátneho divadla v Košiciach.
42
kniha_sprievodca.indd 42
11. 5. 2011 15:14:11
Anton ILLENBERGER
(1908 – 1972)
cca 1930 – 1940, 0,12 bm
Inšpicient, zborista a sólista opery SND
Fond Antona Illenbergera získal Divadelný ústav pravdepodobne ešte
v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Obsahuje súbor približne 400
negatívov a fotografií dokumentujúcich činnosť baletu a opery SND najmä
v 30. a 40. rokoch minulého storočia (orchester SND, M. Relská, E. Krušinová, B. Relský, P. Dúbravský, M. Hájková, B. Füssegger atď.), ktoré pravdepodobne A. Illenberger získal počas svojho pôsobenia v súbore.
Fond tak slúži ako prameň k dejinám operného a baletného súboru
SND v prvej polovici minulého storočia.
Karol IZAKOVIČ PODOLINSKÝ
(1903 – 1998)
1943 – 1956, 0,4 bm
Prekladateľ a dramatik
Pozostalosť Karola Izakoviča prevzala bratislavská pobočka Divadelného ústavu v roku 1965. V roku 1969 k nej Nelly Štúrová vyhotovila
základný súpis, ktorý v roku 1993 upravil Ladislav Lajcha. Fond obsahuje
rozsiahlu korešpondenciu (1943 – 1956) K. Izakoviča Podolinského s rôznymi osobnosťami kultúrneho života (A. Bagar, I. Ballo, M. Benka, J. Borodáč,
J. Jamnický, I. Teren, Ľ. Zúbek atď.) a spoločenskými inštitúciami (Spolok
sv. Vojtecha, Spolok slovenských spisovateľov, Tatran atď.), súpis preložených divadelných inscenácií, porotný poriadok ÚSOD-u (1942), ako aj torzo
niektorých jeho článkov.
Fond tak môže slúžiť na mapovanie života a diela K. Izakoviča Podolinského a takisto vývoja prekladu dramatických textov na Slovensku.
43
kniha_sprievodca.indd 43
11. 5. 2011 15:14:12
Ján JABORNÍK
(1942 – 2010)
2010, 0,12 bm
Divadelný historik, teoretik a kritik
Fond Jána Jaborníka vznikol sekundárne na pôde Divadelného ústavu. Tvorí ho súbor fotografií z poslednej rozlúčky s významnou osobnosťou slovenskej divadelnej kultúry v bratislavskom krematóriu a vo Dvorane
VŠMU v Bratislave 27. mája 2010.
Ľudovít JAKUBÓCZY
(1898 – 1954)
1921 – 1954 (1955), 0,24 bm
Herec
Pozostalosť Ľudovíta Jakubóczyho získal Divadelný ústav v roku
1963. V roku 1969 k nemu Nelly Štúrová vyhotovila základný súpis, ten v roku 1993 upravil Ladislav Lajcha.
Fond obsahuje zväčša rodinnú korešpondenciu Ľ. Jakubóczyho a jeho manželky E. Jakubóczyovej (1953 – 1955), osobné a profesionálne fotografie (napr. s A. Bagarom), výstrižky (1937 – 1948) najmä k filmu Matkina
spoveď (1937), rôzny notový materiál (Sbírka lidových popěvků atď.), scénografické návrhy (neidentifikované pôdorysné návrhy) a nedatované tlačoviny.
Fond môže slúžiť ako prameň k dejinám SND, slovenského divadla
a filmu, ako aj k divadelnému a filmovému účinkovaniu L. Jakubóczyho.
Ján JAMNICKÝ
(1908 – 1972)
1928 – 1970, 3 bm
Herec, režisér a divadelný pedagóg
Pozostalosť Jána Jamnického získal Divadelný ústav v roku 2001 až
2002. V nasledujúcom období bol k nemu vyhotovený základný súpis.
Fond obsahuje nedatované osobné doklady (pracovný poukaz), fotografie z filmových skúšok (Varuj!, Biela tma, Vlčie diery, Štvorylka), fotografie
44
kniha_sprievodca.indd 44
11. 5. 2011 15:14:12
z televíznych inscenácií (Ruže na úver, Nepochovaní, Slovenské ľudové balady atď.),
zo spoločenských udalostí (aktív inteligencie, odovzdávanie titulu národný
umelec), súkromné fotografie, recenzie a články viažuce sa k jeho práci v televízii (1947 – 1970), programy divadelných inscenácií, ktoré režíroval alebo
v nich hral (S. D.), recenzie (1938 – 1944), texty divadelných hier, scenáre
k filmom (Biela tma, Tonka šibenice, Batalión). Významnou časťou fondu sú
dokumenty viažuce sa k rehabilitácii J. Jamnického v roku 1963 či dokumenty
z Československého filmového festivalu vo Veľkej Británii (1947) a materiály
k nezrealizovanému projektu filmu Drak sa vracia, ktorý pripravoval s Bélom
Balázsom (1948).
Fond je kompletným pramenným materiálom o živote a diele J. Jamnického, no dotýka sa aj dejín Slovenského národného divadla, slovenského
divadla a filmu.
Ján KÁKOŠ
(1927 – 1996)
1952 – 1996, 1,2 bm
Dramatik, režisér, dramaturg
a divadelný riaditeľ
Pozostalosť Jána Kákoša získavalo Národné divadelné centrum a Divadelný ústav postupne v rokoch 1995, 1996 a 2004. V tom istom roku k nej
Ján Sládeček vypracoval základný súpis.
Fond obsahuje dokumenty o štúdiu J. Kákoša na VŠMU, ako napríklad oznámenie rektorátu VŠMU o zápise študentov v akademickom roku
1952 – 1953, Kákošove seminárne práce (1952 – 1953), dokumenty o umeleckej činnosti J. Kákoša a jeho pôsobení na poste riaditeľa SND (1948 – 1987),
rôzne teatrálie o jeho inscenáciách (1949 – 1979) a ich recenzie (1949 – 1990).
Súčasťou fondu je aj korešpondencia J. Kákoša s rôznymi inštitúciami, najmä so Zväzom československých dramatických umelcov (1989 – 1990),
ale aj s významnými osobnosťami kultúrneho života na Slovensku, ako napríklad s B. Hanákom, Ľ. Vajdičkom, L. Chudíkom, no najmä s J. Budským (1967
– 1987). Súčasťou fondu sú aj rukopisy Kákošových článkov (1962 – 1988).
45
kniha_sprievodca.indd 45
11. 5. 2011 15:14:12
Jednou z najzaujímavejších častí fondu sú dokumenty viažuce sa k novostavbe budovy SND (písomný materiál a fotografie) z rokov 1978 – 1986, najmä
však pamäti J. Kákoša (1967 – 1996), ktoré poskytujú plastický obraz o živote
a diele J. Kákoša.
Fond tak môže slúžiť nielen ako významný prameň poznania dramatickej tvorby J. Kákoša, ale aj dejín VŠMU a SND.
Peter KARVAŠ
(1920 – 1999)
1943 – 1970, 6,5 bm
Slovenský dramatik, dramaturg
a vysokoškolský pedagóg
Pozostalosť Petra Karvaša získalo Národné divadelné centrum a Divadelný ústav v rokoch 1998 až 2003. Obsahuje korešpondenciu P. Karvaša
(gratulácie k udeleniu titulu zaslúžilý umelec, Radu práce), jeho rodinné aj
profesionálne fotografie s významnými osobnosťami politického (A. Zápotocký) a kultúrneho života (M. Majerová, N. Hikmet, L. Lajcha atď.). Fond
obsahuje aj súbor Karvašových fotografií z rôznych spoločenských udalostí
(odovzdávanie štátnej ceny K. Gottwalda, 1960, delegácia československých
spisovateľov v Moskve, 1955 atď.). Majoritnú časť fondu však tvoria texty
a rukopisy Karvašových divadelných inscenácií (Malá anketa, Veľká parochňa,
Hanibal pred bránami atď.) a rozhlasových hier (Sedem svedkov, Vo výťahu atď.)
ako aj televíznych filmov, inscenácii a seriálov (Fascikel „S“, Pán si neželal nič,
Starí známi, Malý nočný rozhovor atď.) z rokov 1942 – 1997 a filmové scenáre
(Bašta, 1968). Súčasťou fondu sú aj recenzie Karvašových inscenácií (1942 –
1999: Polnočná omša, Expriment Damokles, Veľká parochňa, Zmŕtvychvstanie deduška
Kolomana atď.), bulletiny (1946 – 1992) a divadelné plagáty k niektorým jeho
hrám (1945 – 1995). Zaujímavosťou je fotodokumentácia premiéry prvej hry
Slovenského komorného divadla v Martine – Filip II., ktorú vyhotovil práve
P. Karvaš.
Fond je kompletným prameňom na výskum života a diela P. Karvaša,
ako aj dejín divadelnej kultúry na Slovensku v 40. až v 70. rokoch minulého
storočia.
46
kniha_sprievodca.indd 46
11. 5. 2011 15:14:14
Bulletin z inscenácie hry Petra Karvaša Meteor v Armádnom divadla SNP
Martin v roku 1958
Archív Divadelného ústavu, Fond Peter Karvaš
47
kniha_sprievodca.indd 47
11. 5. 2011 15:14:19
Peter KOVÁČIK
(1936 – )
1975 – 1995, 0,24 bm
Spisovateľ, dramatik a filmový scenárista
Archívny fond Petra Kováčika prevzalo Národné divadelné centrum
v roku 1998. Tvorí ho korešpondencia P. Kováčika z rokov 1975 – 1995 (s Litou, Ľ. Vajdičkom, V. Dudášom, M. Kopeckým, M. Kováčom atď.), rukopisy
hier Krčma Pod zeleným stromom, Slovenská balada v niekoľkých verziách a fotoalbumy z premiér Kováčikových hier v Divadle SNP v Martine (Krčma Pod zeleným stromom, 1977) Divadla Jonáša Záborského v Prešove (Krčma Pod zeleným
stromom, 1977; Pohľadnica z Benátok, 1978 a Recesia, 1979) obsahujúce okrem
fotografií aj podpísané bulletiny.
Fond dokumentuje tvorbu P. Kováčika a jej reflexiu na martinskej aj
prešovskej scéne.
Jela KRČMÉRY-VRTELOVÁ
(1924 – )
1941 – 1989, 0,4 bm
Speváčka, dramaturgička, libretistka
a prekladateľka
Osobný fond Jely Krčméry-Vrtelovej prevzal Divadelný ústav v roku
2003. Doposiaľ je neusporiadaný. Hlavnou časťou fondu je zbierka fotografií,
ktorá obsahuje portréty slovenských hercov a spevákov (F. Dibarbora, C. Filčík, E. Vášáryová, A. Bagar, F. Zvarík, L. Poppová, E. Gruberová atď.), osobné nedatované fotografie J. Krčméry-Vrtelovej, fotografie zo zájazdov opery
a baletu SND (Drážďany, 1959; Taliansko, 1970), nedatované zábery zo skúšok súboru opery, fotografie z opier, v ktorých J. Krčméry-Vrtelová spievala
(1946 – 1948), rôzne výstrižky (1950 – 1988), nedatované torzá vlastných
článkov a prekladov libriet.
Fond je prameňom k dejinám slovenskej opery a baletu, ako aj umeleckej tvorbe J. Krčméry-Vrtelovej.
48
kniha_sprievodca.indd 48
11. 5. 2011 15:14:19
Eva KRISTINOVÁ
(1928 – )
(1918) 1943 – 2007, 0,12 bm
Herečka
Osobný fond Evy Kristinovej prevzal Divadelný ústav v roku 2010.
Tvorí ho najmä súbor súkromných fotografií (fotografie otca – generála Jozefa Martina Kristina, fotografie z dovoleniek, portréty z rokov 1918 – 2007)
a zväčša nedatovaných filmových fotografii (účinkovanie v STV – Chvíľky poézie, skúšky k filmom Paulínka, Jeden zo siedmich, Bičianka z doliny, Kubo, Krompašská vzbura atď.), ako aj fotografie z literárnych pásiem s Klárou Havlíkovou či
fotografie zo zájazdov a vystúpení v USA, v Kremnických Baniach, v Modre,
Prahe a Necpaloch. Súbor dopĺňajú články o Kristinovej umeleckej činnosti
(1958 – 1961) a výstrižky o živote jej otca – generála J. M. Kristina (1968).
Fond tak môže slúžiť ako základný prameň poznania umeleckej činnosti E. Kristinovej a študijný materiál k dejinám filmu na Slovensku.
Jindřich LÁZNIČKA
(1901 – 1970)
1929 – 1970 (1985), 1,3 bm
Herec a spevák
Pozostalosť Jidřicha Lázničku získal Divadelný ústav v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Základný súpis k nej vypracovala Anna Štvrtecká.
Fond obsahuje osobné doklady J. Lázničku (1961), korešpondenciu
súkromného charakteru (1945 – 1964), Lázničkove nedatované texty k piesňam, scenáre ku kabaretom a inscenáciám (dramatizácia Haškovho románu
Dobrý vojak Švejk, Stréček Krompál Amorkem, Písmeno P), výstrižky k divadelnému a televíznemu účinkovaniu J. Lázničku (1945 – 1957), šesť albumov portrétnych a inscenačných fotografií z rokov 1924 – 1945, nedatované osobné
fotografie, profesionálne fotografie z Divadla O. Nového, Arizony, Arény,
Vesnického divadla, Novej scény, rôzne tlačoviny (1910 – 1961), bulletiny slovenských a českých divadiel (Svadba v malinovke, Pánska volenka, Dvanásta odbila
atď.).
49
kniha_sprievodca.indd 49
11. 5. 2011 15:14:19
Fond môže slúžiť ako zdroj informácií o dejinách Novej scény,
niektorých českých divadiel, no najmä o divadelnom účinkovaní J. Lázničku.
Igor LEMBOVIČ
(1931 – 2003)
1961 – 1971, 0,12 bm
Režisér a scenárista
Osobný fond Igora Lemboviča získal Ústav umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie v roku 1990. Väčšina z týchto materiálov sa viaže ku
vzniku Divadla poézie v Bratislave (1960), ktoré I. Lembovič založil a viedol. Fond obsahuje aj divadelné plagáty tohto divadla z rokov 1960 – 1961
(premiérové predstavenie Volám sa V. V. Majakovskij, Dotyky atď.), bulletiny
divadla (Aby bol život plný poézie, Zázračný triezvy koráb, Dotyky, Perly a ruže atď.),
kritiky divadelných predstavení (1961 – 1971) a rôzne divadelné výstrižky
(1961 – 1975), z ktorých väčšina sa opäť týka Divadla poézie.
Fond tak ponúka množstvo informácií o dejinách Divadla poézie
(1960 – 1971) a v širšom kontexte aj o dejinách divadla na Slovensku.
Ivan LICHARD
(1905 – 1972)
1941 – 1969 (1991), 0,12 bm
Herec a režisér
Pozostalosť Ivana Licharda prevzal pravdepodobne ešte Ústav umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie v osemdesiatych rokoch minulého
storočia. V roku 1993 k pozostalosti Ladislav Lajcha vytvoril základný súpis.
Fond je veľmi skromný. Obsahuje iba kritiky Lichardových réžií z rokov 1941
– 1958, jeho korešpondenciu s. A. Bagarom, M. Želenskou, Š. Králikom, zamestnancami Divadelného ústavu a ďalšími osobnosťami kultúrneho života
(1964 – 1966), ako aj niekoľko nedatovaných fotografií z divadelných predstavení pravdepodobne Slovenského národného divadla (Dom Bernardy Alby,
Kozie mlieko).
I napriek torzovitosti môže fond I. Licharda slúžiť ako zdroj informácií o dejinách SND a o umeleckej tvorbe I. Licharda.
50
kniha_sprievodca.indd 50
11. 5. 2011 15:14:21
Jindřich Láznička
Foto: Archív Divadelného ústavu, Fond Jindřich Láznička
51
kniha_sprievodca.indd 51
11. 5. 2011 15:14:25
Oľga LICHARDOVÁ
(1917 – 2001)
1936 – 1987, 1,1 bm
Herečka a dramatička
Archív Divadelného ústavu prevzal pozostalosť Oľgy Lichardovej
v roku 2005. Základný súpis k nej vyhotovil Ján Sládeček. Fond usporiadaný chronologicky podľa pôsobísk O. Lichardovej obsahuje nedatovaný súbor
rodinných fotografií umelkyne, jej súkromnú korešpondenciu z rokov 1944
– 1987 (s J. Budským, P. Karvašom, M. Husákovou-Lokvencovou atď.), zväčša nedatované inscenačné fotografie (Vojnarka, Veselá vdova, Bílá nemoc atď.),
divadelné recenzie z jej pôsobenia v kladnianskom divadle, články a recenzie
z hereckého obdobia na Novej scéne (1947 – 1950), dokumenty z pôsobenia v Mládežníckom súbore ND (1951 – 1952) aj niekoľko divadelných bulletinov. Významnou časťou fondu sú spomienky O. Lichardovej na M. H.
Lokvencovú (1968 – 1987) s ohlasom v tlači na jej úmrtie (1966). Tie dopĺňajú
fotografie z divadelných skúšok (Reštaurácia, Kúpeľ, Ploštica) a osobné fotografie
s M. H. Lokvencovou. Súčasťou fondu sú aj texty divadelných a televíznych
inscenácií, ktoré samostatne alebo spoluautorsky O. Lichardová vytvorila (Vymenená princezná, Miško drotár a naozajstná princezná, Filip a Rozabela, Husiarka
a kráľ, Štvrtá hlava draka atď.), ako aj inscenačné obálky obsahujúce bulletiny,
plagáty, recenzie a fotografie z inscenácií hier O. Lichardovej v divadlách na
Slovensku, v Čechách a v Maďarsku (1953 – 1981). Súbor uzatvárajú články
O. Lichardovej o divadelnej kultúre na Slovensku z rokov 1965 – 1986.
Fond slúži ako prameň na štúdium dejín Novej scény a osobností
O. Lichardovej a M. Husákovej-Lokvencovej.
Emília LOKVENCOVÁ
(1926 – )
1945 – 1967, 0,6 bm
Herečka
Osobný fond Emílie Lokvencovej prevzal Divadelný ústav v roku
1999. Jeho majoritnú časť tvoria inscenačné texty (Spievajúce srdce, Malé líšky,
52
kniha_sprievodca.indd 52
11. 5. 2011 15:14:25
Soľ nad zlato atď.), rozsiahly súbor fotografií dokumentujúci účinkovanie E. Lokvencovej na doskách divadla v rokoch 1948 – 1957 napríklad z hier Snehulienka a sedem trpaslíkov (1948), Raz na Silvestra (1948), Návrat do života (1948),
Huncút Klimko (1954), Mladé letá (1955), dokumenty viažuce sa k jej pôsobeniu
na Novej scéne (60. roky), programové bulletiny a iné tlačoviny (1951 – 1967).
Zaujímavosťou fondu je domáci poriadok bratislavskej Novej scény z roku
1958, v ktorej E. Lokvencová pracovala.
Fond je prameňom k dejinám Novej scény a pôsobeniu E. Lokvencovej v jej súbore.
Gizela MAČUGOVÁ
(1914 – 1997)
(1881) 1947 – 1995, 2 bm
Divadelná dramaturgička, kritička,
prekladateľka a novinárka
Osobný fond Gizely Mačugovej prevzal Divadelný ústav v rokoch
1995. V tom istom roku k nemu Ladislav Lajcha vytvoril základný súpis.
Fond obsahuje kritiky G. Mačugovej publikované v printových médiách (1965
– 1993), torzá nesignovanej korešpondencie (1909 – 1938), zbierku fotografií
z jej pobytu v USA (90. roky) a kópie článkov z novín a časopisov (1881 –
1930).
Fond je významným prameňom k dejinám divadelnej kritiky na Slovensku, ako aj k osobnosti G. Mačugovej.
Mária MARKOVIČOVÁ
(1908 – 1984)
1918 – 1982 (1988), 1,8 bm
Herečka
Divadelný ústav získal pozostalosť Márie Markovičovej v roku 2000.
V roku 2007 k nej Valéria Hrtánková, po usporiadaní pozostalosti, vytvorila
archívny inventár.
53
kniha_sprievodca.indd 53
11. 5. 2011 15:14:25
Fond obsahuje osobné doklady herečky z rokov 1918 – 1988 (domovský list, svedectvá o mravnosti, štátnom občianstve, športové legitimácie, diplomy, životopisy atď.), osobnú korešpondenciu (1934 – 1982) s významnými osobnosťami slovenskej kultúry, akými boli napríklad I. Turzo,
A. Chmelko, M. Husáková-Lokvencová, zápisníky, denníky, spomienky a poznámky z rokov 1931 – 1981, ako aj rôzne tlačoviny ako napríklad bulletiny
a programové plagáty z rokov 1899 – 1981. Súčasťou fondu sú aj rôzne články a kritiky (1932 – 1979), osobné a inscenačné fotografie umelkyne (1900
– 1977) a práce výtvarného charakteru (1930 – 1968).
Fond môže slúžiť ako zdroj informácií o dejinách divadla v Banskej
Bystrici a vo Zvolene, ako aj k osobnosti a umeleckej tvorbe M. Markovičovej.
Viera MARKOVIČOVÁ-ZÁTURECKÁ
(1910 – 1953)
1948 – 1950 (1995), 0,12 bm
Dramatička
Pozostalosť Viery Markovičovej-Zátureckej získal Divadelný ústav
v roku 2007. V tom istom roku k nej Katarína Kunová pripravila preberací zoznam. Fond obsahuje dramatické texty V. Markovičovej-Zátureckej (Za
frontom, Na druhý breh), súpis personálnej bibliografie, články a výstrižky o autorke (1973 – 1995), ako aj súbor súkromných a incenačných fotografií (1948
– 1949). Fond je pramenným materiálom k dejinám slovenskej dramatickej
spisby.
Marka MEDVECKÁ
(1916 – 1990)
1934 – 1950, 0,24 bm
Speváčka, sólistka opery, pedagogička
Pozostalosť Marky Medveckej získal Ústav umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie v roku 1990 a 1991. Základný súpis k nemu vyhotovila
Božena Šérová. Fond obsahuje dva albumy fotografií, výstrižkov, bulletinov
54
kniha_sprievodca.indd 54
11. 5. 2011 15:14:26
a plagátov dokumentujúcich celú profesionálnu kariéru M. Medveckej (1940
– 1952). Súbor pravdepodobne vznikol priamo zbierkovou činnosťou Medveckej, čo zvyšuje informačnú hodnotu materiálu o živote a diele umelkyne.
Súčasťou fondu aj aj archívny materiál (fotografie, výstrižky, tlačoviny) o žiakoch M. Medveckej z rokov 1941 – 1950, ktorý dopĺňa mozaiku života M. Medveckej.
Fond je prameňom k dejinám operného spevu na Slovenku a k osobnosti M. Medveckej.
Ivan MISTRÍK
(1935 – 1982)
1935 – 1982, 1,2 bm
Herec
Pozostalosť Ivana Mistríka získal Divadelný ústav v roku 2008. Fond
obsahuje osobné doklady I. Mistríka (kópie rodného, sobášneho listu, školských vysvedčení a originály diplomov a ocenení) a jeho manželky Heleny
Kollárovej (rodný, sobášny list, osobné doklady) z rokov 1946 – 1977, rozsiahly súbor fotografií z jeho pôsobenia v Divadle Jozefa Gregora Tajovského
vo Zvolene, na Novej scéne a v činohernom súbore Slovenského národného
divadla (Rok na dedine, Mladé letá, Svätá Barbora, Snehová kráľovná atď.). Súčasťou
fondu sú aj recenzie jeho divadelných a filmových hereckých vystúpení (1961
– 1970) a dve neidentifikované audionahrávky.
Fond je excelentným prameňom pre výskum hereckého umenia I. Mistríka, jednej z najvýznamnejších osobností slovenského divadla a filmu 20.
storočia.
Vladimír MLČOUŠEK
(1949 – )
1985, 0,3 bm
Filmový kritik a teoretik
Osobný fond Vladimíra Mlčouška získal Divadelný ústav v roku
2002. Obsahuje výstrižky z denníkov (Rudé právo, Pravda, Ľud, Práca atď.) na
55
kniha_sprievodca.indd 55
11. 5. 2011 15:14:26
tému divadlo a film. Väčšina z nich pochádza z roku 1985. Súbor dopĺňajú
neidentifikované negatívy a fotografie viažuce sa k jeho pôsobeniu na VŠMU
(skúšky hier, pedagógov, spoločenských akcií organizovaných na pôde Vysokej školy múzických umení atď.).
Fond je prameňom k dejinám VŠMU a divadelnej kritiky na Slovensku.
Štefan MUNK
(1907 – 1962)
1924 – 1962 (1973), 0,12 bm
Režisér, herec a spevák
Pozostalosť Štefana Munka získal Divadelný ústav v roku 2005. V nasledujúcom roku ho Valéria Hrtánková usporiadala a vyhotovila k nemu archívny inventár.
Fond obsahuje 97 dokumentov roztriedených do šiestich kategórii:
osobné doklady (S. D.), osobná korešpondencia, ktorú viedol Š. Munk najmä
s A. Drašarom (1929 – 1952), literárne diela – básne (cca 1930), osobné fotografie Š. Munka a jeho manželiek Trudy Grosslichtovej a Marie Kohoutovej,
fotografie Š. Munka s priateľmi (napr. s A. Drašarom, J. a A. Letenskými,
s O. Novým; 1925 – 1943), inscenačné fotografie z hier, operiet a opier, kde
Š. Munk vystupoval (1924 – 1960) a rôzne tlačoviny (1928 – 1973).
Fond tak slúži najmä ako materiál na štúdium života a diela Š. Munka
a jeho pôsobenia v slovenských divadlách.
Oskar NEDBAL
(1874 – 1930)
1877 – 1930 (1945), 0,12 bm
Dirigent, violista, skladateľ
a divadelný podnikateľ
Pozostalosť Oskara Nedbala získal Ústav umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie v osemdesiatych rokoch minulého storočia. V roku 1985
k nej Anna Štvrtecká vyhotovila základný súpis.
56
kniha_sprievodca.indd 56
11. 5. 2011 15:14:26
Fond obsahuje korešpondenciu O. Nedbala s rôznymi osobnosťami, najmä s F. Devinským a L. Majerským (1922 – 1934), nedatované torzá
Nedbalových diel: Trio pre husle, čelo a klavír, predohra k melodráme O hlúpom
Janovi, Z rozprávky o smútku a šťastí, Sedliak Jakub, Poľská krv atď., osobné a rodinné fotografie (1877 – 1926), divadelné fotografie a fotografie osobností,
napríklad L. N. Tolstého s venovaním pre O. Nedbala z roku 1899. Fond obsahuje aj karikatúry O. Nedbala či rôzne kostýmové návrhy. Zaujímavosťou
fondu sú Nedbalove spomienky na L. N. Tolstého z roku 1928.
Fond tak slúži ako významný prameň poznania dejín Slovenského
národného divadla, života a diela O. Nedbala a L. N. Tolstého.
Alexander NOSKOVIČ
(1924 – 1975)
(1920) 1924 – 1972, 0,5 bm
Divadelný kritik, teoretik, režisér a historik
Pozostalosť Alexandra Noskoviča získal Divadelný ústav pravdepodobne začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia. V roku 1985 fond
usporiadala Anna Štvrtecká, ktorá z neho pre potreby dokumentácie vyčlenila
všetky fotografie a iný materiál, ktorý bol založený do dokumentačných zbierok. K fondu v roku 1997 vyhotovil Ladislav Lajcha základný súpis.
Fond obsahuje torzá Noskovičových vedeckých prác a článkov o L. Mrázovej, J. Kellovi, I. Lichardovi, J. Chalupkovi a iných osobnostiach, ako aj rozsiahlu korešpondenciu (1953 – 1961) s predstaviteľmi slovenskej divadelnej
kultúry (I. Stodola, J. Zborovjan, P. Karvaš, Š. Hoza, Ľ. Hradský, M. Hollý,
J. Borodáč atď.). Súčasťou fondu sú aj poznámky a excerpcie zo slovenských
periodík k rôznym témam, na ktorých pracoval A. Noskovič. Medzi ne patrila aj problematika viažuca sa k osobnosti J. Kella, o ktorom A. Noskovič
dlhodobo zbieral materiály. Časť z nich, ako napríklad pozvanie J. Kella na
prijímacie skúšky do súboru SND z 28. mája 1921 či ponuka na angažovanie
J. Kella do SND, sa zachovali aj v osobnom fonde A. Noskoviča.
Fond tak slúži nielen ako primárny prameň na mapovanie diela A. Noskoviča, ale aj osobnosti J. Kella.
57
kniha_sprievodca.indd 57
11. 5. 2011 15:14:26
Ján OZÁBAL
(1914 – 1981)
1916 – 1981 (1990), 0,36 bm
Herec a režisér
Národné divadelné centrum získalo pozostalosť Jána Ozábala v roku
1995. K pozostalosti je vyhotovený základný súpis.
Fond rozdelený do desiatich oddelení obsahuje osobné doklady J. Ozábala (zmluvy), jeho korešpondenciu najmä s ministerstvom školstva a národnej osvety, J. Kákošom a G. Mačugovou (1934 – 1982), súpis jeho autorských
článkov (1969 - 1981), súbor článkov o J. Ozábalovi (1964 – 1990), ako aj
recenzie k jeho inscenáciám Veselé medvieďa, Zvedavý sloník, Šuma striborova, Veli
Jože, Tri volavčie perá, Veľký Ivan. Súčasťou fondu sú aj nedatované rukopisy inscenácii Dva krčahy, Na hrade straší, Fidlimajko, Chorý medvedík, ako aj inscenačné
obálky viažuce sa k inscenáciám Divé husi (1967, 1969), Zvieratká a zbojníci
(1970), Zvedavý sloník (1965, 1970, 1986). Samostatné oddelenia fondu tvoria
aj súbory súkromných (portrétne) a profesionálnych fotografií (fotografie zo
Štátneho bábkového divadla v Bratislave, amatérske bábkarské súťaže, ochotnícky bábkarský súbor Strojárik v Martine, UNIMA atď.) a takisto dokumenty
viažuce sa k práci J. Ozábala v regionálnych orgánoch UNIMA na Slovensku
(1969 – 1980).
Fond je tak prameňom nielen k tvorbe a pôsobeniu J. Ozábala v Štátnom bábkovom divadle v Bratislave, ale aj k jeho činnosti v UNIMA, ktorej
sa stal v roku 1984 čestným členom (in memoriam).
Ľudovít OZÁBAL
(1922 – 1992)
1930 – 1992, 0,24 bm
Herec
Pozostalosť Ľudovíta Ozábala prevzalo Národné divadelné centrum
v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. K pozostalosti je vyhotovený
jednoduchý súpis.
58
kniha_sprievodca.indd 58
11. 5. 2011 15:14:28
Ján Ozábal
Foto: Archív Divadelného ústavu, Fond Ivica Ozábalová
59
kniha_sprievodca.indd 59
11. 5. 2011 15:14:32
Fond obsahuje torzo osobných dokladov, zlomky súkromnej i profesionálnej korešpondencie Ľ. Ozábala z rokov 1949 – 1968 (s I. Turzom,
L. Chudíkom, J. Lysým, korešpondencia o Večeroch poézie atď.) a dokumenty
viažuce sa k umelcovej profesionálnej divadelnej práci (1963 – 1989). Tú najlepšie reflektujú inscenačné obálky z rokov 1942 – 1960 mapujúce hereckú
a režijnú tvorbu Ľ. Ozábala, ako aj recenzie, ktoré sa vo fonde zachovali z rokov 1957 – 1978. Fond obsahuje aj zbierku nedatovaných portrétnych fotografií slovenských umelcov (O. Borodáčová, Š. Hoza, J. Pántik, A. Bagar atď.),
fotografie viažuce sa k amatérskemu divadelnému pôsobeniu a angažmán
Ľ. Ozábala v SND (cca. 1930 – 1949) a dokumenty k vzniku Divadla pantomímy (1963).
Fond slúži ako študijný pramenný materiál k dejinám SND, Krajového divadla v Nitre a umeleckej činnosti Ľ. Ozábala.
Ivica OZÁBALOVÁ
(1943 – )
(1930) 1964 – 1994, 0,72 bm
Bábkoherečka
Osobný fond Ivice Ozábalovej prevzalo Národné divadelné centrum
a Divadelný ústav v rokoch 1995, 1996 a 2000.
Fond obsahuje zväčša korešpondenciu I. Ozábalovej s rôznymi osobnosťami slovenskej kultúry (P. Vašíček, K. Brožek, M. Kožuchová, O. Augusta atď.) z rokov 1991 – 1994, nedatované fotografie z inscenácií Bábkového
divadla v Košiciach (Čin-Čin, Peter Pan atď.), Bábkového divadla v Nitre (Traja
veteráni, Strach má veľké oči atď.), Bábkového divadla v Žiline (Diablov most, Kráľ
Lear atď.), Štátneho bábkového divadla v Bratislave (Botafogo, Čarodejník z krajiny Oz atď.), Krajského bábkového divadla v Banskej Bystrici (Radúz a Mahuliena, Popolvár atď.), ktoré mapujú divadelnú tvorbu I. Ozábalovej. Súbor
dopĺňajú fotografie z bábkarských festivalov, fotografie významných predstaviteľov bábkoherectva na Slovensku (Anderlovci), nedatované súkromné
fotografie, ako aj rôzne tlačoviny z rokov 1978 – 1993 (kalendáre UNIMA,
zahraničné bulletiny 1967 – 1987, časopis Svet bábok atď.).
60
kniha_sprievodca.indd 60
11. 5. 2011 15:14:32
Fond môže slúžiť ako pramenný materiál k dejinám bábkového divadla na Slovensku, jednotlivých bábkarskych profesionálnych súborov, najmä
však k osobe a umeleckej činnosti I. Ozábalovej.
Jaroslav PIVKO
(1929 – 2008)
1956 – 1991, 0,36 bm
Režisér, dramatik a dramaturg
Osobný fond Jaroslava Pivku prevzal Divadelný ústav v roku 1999.
V tom istom roku k nemu Vladimír Predmerský vypracoval aj základný súpis.
Fond obsahuje osobné doklady umelca z rokov 1956 – 1978 (úpravy
platov, menovacie dekréty, pracovné zmluvy), jeho korešpondenciu z rokov
1958 – 1989, Pivkove odborné články (1964 – 1987) a interné hodnotenia
Bábkového divadla v Žiline (1987 – 1991). Súbor uzatvárajú rôzne fotografie, najmä z pôsobenia J. Pivku v Dedinskom divadle (zájazdy, Scapinové šibalstvá atď.), poznámky zo zahraničných ciest vo Vietname, Rumunsku a v
ZSSR (1965 – 1979), rôzne nesignované články pravdepodobne iných autorov
(1957 – 1987), bulletiny z výstav a bábkových inscenácií (1963 – 1989), ako aj
programy a propagačný materiál Bábkového divadla v Žiline (70. roky).
Fond slúži ako pramenný materiál k dejinám Dedinského divadla,
Bábkového divadla v Žiline a k osobe J. Pivku.
Milan POLÁK
(1932 – )
1943 – 2003, 0,6 bm
Teatrológ
Osobný fond Milana Poláka získal Divadelný ústav v roku 1998 až
2006. Fond obsahuje súbor Polákových článkov uverejnených v periodikách
Zpravodaj Bratislavy, Hlas ľudu, Večerník, Život, Film a divadlo v rokoch 1958
– 2003. Najvýznamnejšou časťou fondu sú však doposiaľ nevyčlenené dokumenty viažuce sa k činnosti Frontového divadla a jeho pôsobenia na zájazdoch na východnom fronte v roku 1943.
61
kniha_sprievodca.indd 61
11. 5. 2011 15:14:32
Fond slúži na štúdium vývoja divadelnej kritiky na Slovensku a činnosti Frontového divadla.
Štefánia POLÁKOVÁ
(1928 – 2004)
(1878) 1928 – 1984, 0,12 bm
Divadelná historička
Osobný fond Štefánie Polákovej vznikol pravdepodobne ešte počas
jej pôsobenia v Divadelnom ústave a doposiaľ nebol špeciálne evidovaný.
Obsahuje archívne dokumenty viažuce sa k dejinách slovenského ochotníctva,
najmä plagáty z ochotníckych predstavení v Kláštore pod Znievom, Žiline,
Tisovci, Sučanoch a iných mestách (1878 – 1914), rôzne divadelné bulletiny
(1922 – 1931), výstrižky o divadelnej kultúre na Slovensku (1920 – 1984),
ako aj dokumenty o redakcii novín Esti Ujság (1939). Najvýznamnejšou súčasťou zbierky je rukopis práce Slovenské ochotnícke divadlo v Amerike, ktorú sa
Polákovej nepodarilo vydať a spolu s ostatnými dokumentmi je významným
prameňom k dejinám slovenského ochotníckeho divadla u nás aj v zahraničí.
Beta PONIČANOVÁ
(1908 – 1987)
1949 – 1965, 0,12 bm
Herečka
Divadelný ústav prevzal pozostalosť Bety Poničanovej pravdepodobne koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia. Obsahuje neusporiadané
výstrižky článkov a recenzií viažucich sa k profesionálnemu životu B. Poničanovej, najmä k jej vystupovaniu vo filme (Matkina spoveď, Vlčie diery).
Torzo pozostalosti B. Poničanovej je významným prameňom poznania osobnosti a diela umelkyne.
62
kniha_sprievodca.indd 62
11. 5. 2011 15:14:32
Barbora POPOVIČOVÁ
(1914 – 1997)
1936 – 1972, 0,12 bm
herečka a dramaturgička
Osobný fond Barbory Popovičovej získal Divadelný ústav v roku
1972. Obsahuje novinové výstrižky o činnosti Zemského podkarpatskoruského národného divadla v Užhorode (1936 – 1938), fotografie jeho súboru
(1936 – 1939), inscenačné fotografie divadla (1936 – 1939), fotografie, recenzie a iný materiál k filmu Poloninská láska, v ktorej hrala B. Popovičová hlavnú
úlohu. Okrem nich fond obsahuje aj vlastný životopis B. Popovičovej z roku
1960, torzo jej korešpondencie, osobné a profesionálne fotografie (1955 –
1967), bulletiny Ukrajinského národného divadla v Prešove (1946 – 1955) a rôzne tlačoviny zo štyridsiatych rokov minulého storočia.
Fond B. Popovičovej je jedinečným pramenným materiálom k dejinám národnostného, najmä ukrajinského a rusínskeho divadla na Slovensku
a Podkarpatskej Rusi.
Lucia POPPOVÁ
(1939 – 1993)
1939 – 1993 (2002), 1 bm
herečka a operná diva
Archívny fond Lucie Poppovej získal Divadelný ústav v roku 2007.
Fond nie je doposiaľ spracovaný. Obsahuje osobnú korešpondenciu L. Poppovej (1970 – 1984), pozvánky na jej vystúpenia aj na vystúpenia jej matky Milady Poppovej, ktorú v mladosti často sprevádzala (1948 – 1987). Najvzácnejšou časťou fondu je však niekoľko albumov súkromných a profesionálnych fotografií umelkyne (1939 – 1980), ktoré dopĺňajú dva albumy
výstrižkov a súbor plagátov (1981 – 2002) mapujúcich kariéru L. Poppovej.
Zaujímavosťou fondu je aj herecká kniha L. Poppovej k filmu Paľa Bielika
Jánošík (1962 – 1963), v ktorom si zahrala hlavnú ženskú postavu.
Fond slúži ako zdroj informácií o živote a tvorbe našej najvýznamnejšej opernej speváčky a o dejinách slovenskej opery a filmu.
63
kniha_sprievodca.indd 63
11. 5. 2011 15:14:32
Bulletin z koncertného vystúpenia Lucie Poppovej v Pretórii v roku 1974
Archív Divadelného ústavu, Fond Lúcia Poppová
64
kniha_sprievodca.indd 64
11. 5. 2011 15:14:37
Ružena PORUBSKÁ
(1908 – 1978)
(1908) 1920 – 1978, 0,12 bm
Herečka
Pozostalosť Ruženy Porubskej získal Divadelný ústav v roku 2009.
Fond je doposiaľ nespracovaný. Obsahuje personálie herečky z rokov 1920 –
1978 (druhopis rodného listu, sobášny list, pracovné zmluvy so SND, parte),
ako aj torzo jej korešpondencie s Ľ. Brezinským, M. Sýkorovou, manželmi
Beníškovými, so SND, Povereníctvom školstva a národnej osvety (1941 –
1978) a ministerstvom kultúry. Dôležitou súčasťou fondu je vlastný životopis
R. Porubskej (1953) a súbor jej spomienok, ktoré spolu s novinovými výstrižkami (1929 – 1959), rozsiahlym súborom súkromných a profesionálnych,
najmä inscenačných fotografií (Strakonický gajdoš, RUR, Statky – zmätky atď.),
bulletinov (1926 – 1939) a pozvánok na predstavenia (1921 – 1945) vytvárajú
plastický obraz o profesionálnom a súkromnom živote umelkyne.
Vladimír PREDMERSKÝ
(1932 – )
1957 – 1996, 0,6 bm
Bábkoherec, dramaturg, režisér
a divadelný historik
Osobný fond Vladimíra Predmerského získalo Národné divadelné
centrum v roku 1997, vtedy bol k nemu vyhotovený aj základný súpis.
Fond obsahuje zatiaľ nevyčlenené knižné tituly. Majoritnú časť fondu
však tvoria archívne dokumenty z pôsobenia V. Predmerského vo Zväze československých dramatických umelcov a vo Zväze slovenských dramatických
umelcov, ako sú všeobecné písomnosti SČSDU z rokov 1978 – 1989 (Stanovy
SČSDU, podklady a uznesenia k zjazdom, hodnotenia, prehľady zväzových
podujatí, zápisnice bábkarskej komisie SČSDU z roku 1979 atď.), všeobecné
písomnosti ZSDU z rokov 1977 – 1990 (zápisnice zo zasadnutí ÚV ZSDU,
plány hlavných úloh, organizačný a rokovací poriadok atď.) a interné bulletiny ZSDU z rokov 1972 – 1988. Tieto dokumenty dopĺňa rukopis zborníka
65
kniha_sprievodca.indd 65
11. 5. 2011 15:14:38
príspevkov z konferencie Vývinové etapy a kontexty slovenského bábkového divadla
(1950 – 1996), ktorý V. Predmerský zostavil.
Fond môže slúžiť ako zdroj informácií o činnosti zväzov dramatických umelcov v Československu a na Slovensku.
Anton RAKOVSKÝ Z KOČOVIEC
( – 1953)
1889 – 1933, 1,2 bm
Vojak a cestovateľ
Pozostalosť Antona Rakovského získal Divadelný ústav pravdepodobne ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Obsahuje súbor 21
veľkých zošitov s nalepenými bulletinmi, pozvánkami, programami, plagátmi
z divadelných a operných predstavení z takmer všetkých krajín sveta (1889
– 1933). Medzi materiálmi sa nachádza napríklad Pucciniho pozvánka do maďarskej kráľovskej opery s podpisom umelca (1906) či informácia o koncerte
baskicko-španielskeho husľového virtuóza Pabla Sarasateho v Pešti (1906).
Fond možno použiť ako prameň na štúdium vývoja divadelných bulletinov, k dejinám divadla na Slovensku, v Európe a vo svete.
Zoltán RAMPÁK
(1920 – 1998)
1954 – 1996, 0,24 bm
Literárny a divadelný teoretik,
kritik a pedagóg
Pozostalosť Zoltána Rampáka prevzal Divadelný ústav v roku 2000.
Doposiaľ nebola odborne spracovaná. Obsahuje osobné doklady Z. Rampáka
z rokov 1954 – 1990 (osobné dotazníky, členské legitimácie ZČSDU, ROH,
Slovenského literárneho fondu atď.), časť jeho korešpondencie (1974 – 1996),
deväť nedatovaných článkov, štúdií a oponentských posudkov (Nástup teatrologickej eseje, Európskosť dramatika Jána Chalupku atď) a dva exempláre rukopisu
66
kniha_sprievodca.indd 66
11. 5. 2011 15:14:40
Bulletin Divadla Sarah Bernhardtovej v Paríži z roku 1908
Archív Divadelného ústavu, Fond Anton Rakovský z Kočoviec
Podpis Giacoma Pucciniho na pozvánke na slávnostnú večeru,
ktorú usporiadala maďarská Kráľovská opera na počesť umelca v roku 1906
Archív Divadelného ústavu, Fond Anton Rakovský z Kočoviec
67
kniha_sprievodca.indd 67
11. 5. 2011 15:14:46
jeho pamätí Na hranách divadla a života, ktoré sú významným prameňom informácii o živote a práci Z. Rampáka a o vývoji slovenskej divadelnej kritiky na
Slovensku v druhej polovici 20. storočia.
František RELL
(1913 – 2009)
1966 – 1970, 0,12 bm
Režisér, dramaturg, dramatik,
divadelný riaditeľ a prekladateľ
Pozostalosť Františka Rella získalo Národné divadelné centrum v roku 1997. V tom istom roku bol k nej vyhotovený aj základný nesignovaný súpis. Fond obsahuje iba dokumenty viažuce sa k pôsobeniu F. Rella v Tatra revue (1966 – 1970), ako napríklad rozhodnutie o zrušení divadla (1970), režijné
knihy k estrádam Sex, sex, sex, Aj keby chleba nebolo a kabaretnému programu
Hovoríme viacerými jazykmi. Súbor dopĺňajú recenzie predstavení (1969) a niekoľko drobných tlačovín.
Osobný fond F. Rella je významným prameňom k dejinám Tatra revue a kabaretného divadla na Slovensku.
Květa ŘÍHOVÁ
(1916 – )
1957 – 1977, 0,12 bm
Bábkoherečka a bábkarska výtvarníčka
Pozostalosť Květy Říhovej získal Divadelný ústav v roku 2000. V tom
istom roku bol k nemu vyhotovený základný nesignovaný súpis. Obsahuje
sériu fotografií mapujúcich profesionálny život K. Říhovej od jej pôsobenia
v Detskom divadle filmu až po osemdesiate roky minulého storočia. Medzi
fotografiami figurujú nedatované zábery K. Říhovej pri práci v dielňach, v kolektíve ŠBD (1977), z inscenácií Veselé medvieďatá (1957), Mačkin dom (1963)
a snímky zo zájazdov súboru ŠBD v Brne (1960), v chorvátskom Osijeku
(1966) a v Moskve (1974).
68
kniha_sprievodca.indd 68
11. 5. 2011 15:14:46
Fond slúži ako zdroj informácií o dejinách Detského divadla filmu,
Štátneho bábkového divadla v Bratislave a bábkového výtvarníctva na Slovensku.
Ján SEDLÁK
(1914 – 2007)
1943 – 1976, 0,24 bm
Dramaturg SND a prekladateľ
Pozostalosť Jána Sedláka získal Divadelný ústav v roku 1998. Základný súpis k nej pripravil Vladimír Predmerský.
Fond obsahuje výňatky z novín o pôsobení českej a slovenskej činohry SND v medzivojnovom období, súpis repertoáru SND (1920 – 1945) a VND
(1922 – 1924), rukopisy príspevkov divadelného zborníka, ktorý J. Sedlák
v roku 1944 zostavil, a rozsiahlu korešpondenciu (1943 – 1976) s osobnosťami kultúrneho života (I. Turzo, J. Hušková, J. Barč-Ivan, I. Stodola atď.).
Fond je pramenným materiálom k dejinám SND a VND v Košiciach.
Wiliam SCHIFFER
(1920 – 2007)
1939 – 1945, 0,12 bm
Sochár, herec a medailér
Pozostalosť Wiliama Schiffera získal Divadelný ústav v roku 2005,
v tom istom roku bol k nej vytvorený nesignovaný súpis. Fond obsahuje iba
herecké knihy W. Schiffera pochádzajúce z jeho pôsobenia v Slovenskom ľudovom divadle (Gróf z Luxemburgu, Námorný kadet, Uličnica, Tajomný prsteň) a jednu nedatovanú kópiu kresby W. Schiffera napodobňujúceho Freda Astaira.
Tento torzovitý materiál dopĺňa údaje o činnosti Slovenského ľudového divadla a o umeleckej činnosti W. Schiffera.
69
kniha_sprievodca.indd 69
11. 5. 2011 15:14:47
Juraj Viliam SCHÖFFER
(1897 – 1972)
1907 – 1972, 0,12 bm
Dirigent a skladateľ
Pozostalosť Juraja Viliama Schöffera získal Divadelný ústav v druhej
polovici minulého storočia. Obsahuje vzácny album s bulletinmi, výstrižkami
a fotografiami mapujúci kariéru J. V. Schöffera od jeho študentských čias v klavírnej škole Anny Sedláčkovej-Houfovej v Prahe (1907) až po jeho úmrtie
v roku 1972. Súbor dopĺňa rozsiahla zbierka nedatovaných súkromných a profesionálnych fotografií umelca najmä zo zájazdov a predstavení VND, jedinečný Schifferov rukopis repertoáru a obsadenia všetkých inscenácií operetného súboru Východoslovenského národného divadla v sezóne 1924/1925
či partitúra jeho skladby Holubica mieru.
Fond slúži ako prameň na štúdium dejín opery a operety na Slovensku a umeleckej činnosti J. V. Schöffera.
Rudolf SKUKÁLEK
(1931 – 2008)
1963 – 1990, 0,36 bm
Dramatik, spisovateľ, prekladateľ
a redaktor Rádia Slobodná Európa
Divadelný ústav prevzal osobný fond Rudolfa Skukálka v roku 2004.
Základný súpis k nemu vyhotovil Ján Sládeček.
Obsahuje texty Skukálkových divadelných (Metla, Piliny, Hodinky) a filmových inscenácií (Stratené leto, Dvaja, Kára, Smaragdový prsteň) z rokov 1964 –
1967. Veľkú časť fondu tvoria jeho nedatované štúdie a reportáže o historických osobnostiach Slovenska (Fráter Cyprián, Matúš Čák Trenčiansky, Samuel Móric Beňovský, Mikuláš Zmeškal atď.), cestopisné príspevky z putovania po Poľsku (Krakow, Warszawa, Pulawy, Kazimierz Dolny) a cyklus reportáží o Jantárovej
ceste. Samostatnou časťou fondu je 21 nedatovaných poviedok a torzo jeho
básnickej tvorby (dve básne Rozlúčka ako pád a Zimná krajina). Väčšina uvede-
70
kniha_sprievodca.indd 70
11. 5. 2011 15:14:47
ných diel vznikla pravdepodobne počas jeho práce v Rádiu Slobodná Európa.
K tejto skupine môžeme zaradiť aj nedatované rozhovory (s L. Mňačkom)
rozhlasové scenáre (Pod alpskými končiarmi) a fejtóny (Vianoce, Rozkol v Rusku
atď.), ktoré pripravoval R. Skukálek pre československú redakciu RSE.
Fond je prameňom k dejinám Rádia Slobodná Európa, slovenskej
absurdnej drámy, ako aj k životu a dielu R. Skukálka.
Bohdan SLAVÍK
(1917 – 1974)
1936 – 1974 (1987), 0,36 bm
Bábkarský výtvarník a režisér
Pozostalosť Bohdana Slavíka získal Divadelný ústav v roku 1997,
v tom istom roku k nej Helena Slavíková, ako odovzdávateľka, vyhotovila
základný súpis. Fond obsahuje osobné doklady (1967), diplomy a vyznamenania B. Slavíka (1955 – 1967), výstrižky zo slovenskej, francúzskej, chorvátskej
a inej zahraničnej tlače dokumentujúce profesionálny vývin umelca a uvádzanie jeho diel v divadlách (1966 – 1987) či pozvánky na predstavenia, na
ktorých B. Slavík participoval najmä ako výtvarník (1935 – 1974). Súčasťou
fondu sú aj dramatické texty B. Slavíka (Concertino unisono, 1972; Pre pána kráľa,
1986; Pastorále, 1976 atď.) a jeho korešpondencia (1970 – 1974). Významnou
časťou fondu je aj rozsiahla zbierka fotografií viažucich sa k Slavíkovej divadelnej (predstavenie a súbor Detského divadla filmu, výstavy Slavíkových
scénografií v Osijeku v rokoch 1965,1967, fotografie z inscenácii Štátneho
bábkového divadla – Oceľové mesto, Veselé medvieďatá), ale aj fotodokumentačnej práci (SNP, Kremnička – exhumácia tiel, Bombardovanie Bratislavy 1945,
Návšteva prezidenta E. Beneša v Banskej Bystrici).
Fond tak detailne dokumentuje profesionálny vývin B. Slavíka, jeho
umeleckú tvorbu a jej reflexie.
71
kniha_sprievodca.indd 71
11. 5. 2011 15:14:47
Ján SLIVKO
(1921 – )
1951 – 1996, 0,12 bm
Divadelný kritik a organizátor
Osobný fond Jána Slivku prevzalo Národné divadelné centrum v roku 1997. Obsahuje súpis Slivkových štúdií a článkov z rokov 1951 – 1996, za
ktorým nasledujú chronologicky usporiadané výstrižky a strojopisy väčšiny
jeho prác.
I keď ide iba o torzovitý materiál, fond môže slúžiť ako prameň na
výskum slovenskej divadelnej kritiky.
Boris SLOVÁK
(1926 – 1994)
1945 – 1991, 0,6 bm
Tanečník, choreograf a režisér
Národné divadelné centrum získalo osobný fond Borisa Slováka v roku 1991. Obsahuje rozsiahly súbor fotografií mapujúcich profesionálnu kariéru B. Slováka od jeho pôsobenia v olomouckom divadle (neidentifikované
tanečné kreácie umelca) a cez jeho pobyt v Opave (tanečník v Labuťom jazere,
Maškaráde, Snehulienke, Viktorke), na Novej scéne (fotografie zo skúšok a predstavení West Side Story, Fidlikant na streche, My Fair Lady, Keď je v Ríme nedeľa,
Čierna mačka atď.), Tatra revue (choreografie baletného súboru), SND (Preludio eroico, Carmen, Anna Kareninová atď.) až po hosťovanie v Teatre muzyczny
Szczeciń (Hello, Dolly!, Rose Marie, Carmen). Informačne tieto fotografie dopĺňajú výstrižky z tlače reflektujúce úspechy B. Slováka na doskách divadiel
v rokoch 1977 – 1984. Fond uzatvárajú bulletiny zo zahraničných baletných
prehliadok a festivalov z rokov 1973 – 1991.
Fond je prameňom k umeleckej tvorbe B. Slováka a vývoju tanečného
umenia na Slovensku.
72
kniha_sprievodca.indd 72
11. 5. 2011 15:14:47
Filip SMOLKO
(1910 – 2001)
(1886) 1943 – 1996, 1,35 bm
Divadelný pracovník
Pozostalosť Filipa Smolka prevzal Divadelný ústav v roku 2001, v tom
istom roku k nemu Ján Sládeček vyhotovil základný čiastkový súpis. Fond
obsahuje najmä dokumenty k dejinám divadla v Prešove. Základným pramenným materiálom sú kroniky prešovského divadla (I. 1943 – 1954, II. 1955
– 1964, III. 1965 – 1974, IV. 1975 – 1980, samostatný zväzok 1963 – 1969),
ktoré mapujú kultúrny vývoj v šarišskej metropole. Dopĺňajú ich výstrižky
z dennej tlače (1942 – 1995), fotografický materiál a zbierky iných dokladov
a tlačovín o dejinách divadla (1943 – 1953). Samostatnou časťou fondu sú
dokumenty viažuce sa k novostavbe divadla (Kronika 1969 – 1980).
Fond obsahuje aj dokumenty viažuce sa priamo k osobe F. Smolka.
Sú to najmä jeho články publikované v regionálnej tlači (1989 – 1994), korešpondencia (1954 – 1989) a niekoľko nedatovaných fotografií.
Zaujímavosťou fondu je aj súbor doposiaľ nevyčlenených textov hier
z rokov 1886 – 1911, ktoré pravdepodobne patrili F. Smolkovi.
Tento fond je významným prameňom k dejinám divadelnej kultúry
v Prešove, ako aj k osobe F. Smolku.
Ľubomír SMRČOK
(1919 – 1970)
1947 – 1970 (1977), 1 bm
Dramatik a režisér
Pozostalosť Ľubomíra Smrčka získal Ústav umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie v osemdesiatych rokoch minulého storočia. V roku 1986
k nej Anna Štvrtecká vypracovala základný predbežný súpis. Fond obsahuje
divadelné, rozhlasové a televízne hry Ľ. Smrčka z rokov 1947 – 1970 (Kruhy
na vode, Nečistí, Návrat, Na svojom, Zaľúbenci, Sestry Márie Magdalény atď.), z ktorých časť bola publikovaná aj v maďarčine a v češtine. Súčasťou fondu sú aj
73
kniha_sprievodca.indd 73
11. 5. 2011 15:14:47
Smrčkove poznámky k niektorým jeho inscenáciám (Rodinná udalosť, Plyšová
kanapa, Keď chlebom vonia zem atď.) a zápisky z ciest (1949 – 1959).
Fond možno hodnotiť ako významný prameň informácii o zástoji
diela Ľ. Smrčka v slovenskej kultúre.
Pavol SOCHÁŇ
(1862 – 1941)
1910 – 1921, 0,12 bm
Dramatik, maliar, etnograf a ochotník
Pozostalosť Pavla Socháňa získal Divadelný ústav v sedemdesiatych
rokoch minulého storočia. Obsahuje iba rukopis Socháňovho Jánošíka a texty
diel, ktoré pravdepodobne slúžili ako pracovné podklady (Ľ. Kubáni: Hôrni
chlapci, J. Mahen: Jánošík, F. Svobodová: Jánošík atď.).
Larisa Pavlovna SOLNCEVOVÁ
(1924 – )
1998 – 2001, 0,12 bm
Teatrologička
Fond Larisy P. Solncevovej vznikol pri príležitosti prípravy publikácie
o známom teatrológovi a etnografovi P. G. Bogatyriovovi (1893 – 1971). Obsahuje korešpondenciu L. P. Solncevovej s autormi príspevkov do publikácie
(V. Ron, V. I. Krastovskij, K. H. Ehlers, B. Beneš atď.), články o Bogatyriovovi, ako aj kópie textov knihy Petr Grigorievič Bogatyrev – Spomienky, dokumenty,
State, ktorú zostavila Solncevová a vyšla v Sankt Peterburgu v roku 2001.
Fond je pramenným materiálom k tvorbe L. P. Solncevovej a P. G.
Bogatyriovova.
74
kniha_sprievodca.indd 74
11. 5. 2011 15:14:47
Ján SOLOVIČ
(1934 – )
1970 – 1989, 0,75 bm
Dramatik a pedagóg
Osobný fond Jána Soloviča získalo Národné divadelné centrum v roku 1997, v tom istom roku k nemu Ivica Ozábalová pripravila čiastkový súpis.
Fond obsahuje fotoalbumy zo Solovičových inscenácií uvedených na
doskách niekoľkých slovenských divadiel (Meridian, DAB Nitra, 1984; Právo na
omyl, Divadlo SNP Martin, 1981; Peter a Pavol, ŠD Košice, 1987; Veža nádeje,
DJZ Prešov, 1973; Zlatý dážď , ŠD Košice, 1976 atď.), ktoré dopĺňajú recenzie
autorových hier (1970 – 1989) a divadelné plagáty, ktoré sa však zväčša týkajú
uvádzania Solovičových hier v Poľsku, Rumunsku, Juhoslávii, v Maďarsku
a Bulharsku v rokoch 1976 – 1987. Súčasťou fondu sú aj preklady jeho hier
do španielčiny, arabčiny, ruštiny a maďarčiny či súbor diplomových a iných
písomných prác venovaných osobe a dielu J. Soloviča z rokov 1974 – 1989.
Fond slúži najmä na dokumentovanie dramatickej tvorby J. Soloviča
a realizácií jeho diel na slovenských javiskách.
Marie SVOBODOVÁ
(1911 – 1987)
1935 – 1945, 0,12 bm
Tanečnica, speváčka a herečka
Pozostalosť Marie Svobodovej získal Divadelný ústav pravdepodobne v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Fond obsahuje iba divadelné
kalendáre herečky s poznámkami o jej obsadzovaní v rokoch 1935 – 1945,
ktoré môžu slúžiť ako zdroj informácií o dejinách Stredoslovenského divadla,
Slovenského národného divadla a Slovenského ľudového divadla.
75
kniha_sprievodca.indd 75
11. 5. 2011 15:14:47
Oľga SÝKOROVÁ
(1918 – 1976)
1942 – 1968, 0,24 bm
Herečka
Pozostalosť Oľgy Sýkorovej, rod. Kadancovej získal Ústav umeleckej
kritiky a divadelnej dokumentácie v roku 1989. V roku 1993 k fondu vypracoval Ladislav Lajcha základný súpis.
Fond obsahuje rôznorodé materiály mapujúce kariéru O. Sýkorovej,
ako aj jej manžela – dramatika Vladimíra Sýkoru (1913 – 1942), známejšieho
pod pseudonymami Peter Zvon či Juraj Valach.
Najvýznamnejšou časťou fondu je súbor časovo neidentifikovaných
fotografií z divadelných vystúpení umelkyne. Fond obsahuje aj doposiaľ nevyčlenené rukopisy hier Vzdálená země a Tanec nad plačom Vladimíra Sýkoru, ktoré
umelkyňa zachovala vo svojej pozostalosti, ako aj početné výstrižky a recenzie
viažuce sa k uvádzaniu Sýkorových diel na doskách divadiel, najmä k jeho Tancu nad plačom (1942 – 1973). Súčasťou fondu sú aj rôzne divadelné bulletiny
(1948 – 1968) a divadelné plagáty (1944 – 1946) slovenských divadiel.
Fond slúži ako prameň na štúdium života a diela manželov Sýkorovcov a dejín slovenského divadla druhej polovice 20. storočia.
Juraj ŠEREGI
(1907 – 1990)
1946 – 1973, 1 bm
Herec a režisér
Pozostalosť Juraja Šeregiho získal Ústav umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie v osemdesiatych rokoch minulého storočia. V roku 1986
k nej Anna Štvrtecká vypracovala základný súpis.
Pomerne rozsiahly a kompletný fond obsahuje osobné doklady J. Šeregiho (1951 – 1953), jeho úradnú korešpondenciu (1952 – 1954), materiály
viažuce sa k jeho pôsobeniu v košickom divadle (výstrižky, repertoár, poznámky, plány, inscenačné texty), v maďarskom súbore Dedinského divadla
76
kniha_sprievodca.indd 76
11. 5. 2011 15:14:48
(výstrižky, fotografie, pozvánky, inscenačné texty), Ukrajinskom národnom
divadle (inscenačné texty) a pohostinského pôsobenia v opavskom divadle
(korešpondencia, režijné poznámky). Súčasťou fondu sú aj dokumenty o spolupráci J. Šeregiho s ochotníckymi súbormi v Brezne a v Púchove (1951 –
1953). Vo fonde nájdeme aj 26 Šeregiho prekladov divadelných hier do ukrajinského a slovenského jazyka, ako aj zbierku rôznych dokladov o osobnostiach kultúrneho (J. Borodáč, N. Hazuchová, A. Chmelko atď.) a politického
života (M. J. Chudík). Najvýznamnejšou časťou fondu je však rukopis Pamäti
J. Šeregiho (1917 – 1977), ktoré mapujú umelcovu kariéru aj jeho osobný
život. Tento materiál dopĺňajú albumy fotografií, výstrižkov a plagátov zo
Šeregiho pôsobenia v operetnom súbore v Košiciach (1947 – 1954) a v dome
Československo-sovietskeho priateľstva v Bratislave (1964 – 1973), kde J. Šeregi pracoval ako režisér a prekladateľ.
Fond tak kompletne dokumentuje život a kariéru J. Šeregiho a je prameňom aj k dejinám súborov, v ktorých pôsobil.
Karol ŠROM
(1918 – 2002)
1940 – 1997, 0,12 bm
Tanečník
Pozostalosť Karola Šroma získal Archív Divadelného ústavu v roku
2005. Základný zoznam k nej vypracovala Katarína Kunová.
Fond obsahuje osobné doklady K. Šroma (1951 – 1952) a súbor tridsiatich dvoch časovo neidentifikovaných osobných fotografií doplnených
súborom inscenačných fotografií z pôsobenia umelca v SND v rokoch 1945
– 1958 (Majster bábkar v Luskáčikovi, Gazda v Šatôčke atď.).
Fond slúži ako prameň informácií o dejinách baletu Slovenského národného divadla a o živote a umeleckej činnosti K. Šroma.
77
kniha_sprievodca.indd 77
11. 5. 2011 15:14:48
Vladimír ŠTEFKO
(1942 – )
1989, 0,12 bm
Divadelný vedec a pedagóg
Časť osobného fondu Vladimíra Štefka získalo Národné divadelné
centrum v deväťdesiatych rokoch minulého storočia Obsahuje dva rukopisy
jeho prác: Divadelná Nitra a Dramaticko-inscenačné umenie, divadlo, film a rozhlas na
Slovensku 1929 – 1938, ktorej bol spoluautorom.
Ide iba o torzo jeho archívneho fondu, ktoré sa bude v budúcnosti
dopĺňať o ďalšie materiály.
Nelly ŠTÚROVÁ
(1929 – 1998)
1944 – 1997, 0,4 bm
Divadelná vedkyňa a encyklopedistka
Osobný fond Nelly Štúrovej, rod. Kazárovej získal Divadelný ústav
pravdepodobne v roku 1978, keď Nelly Štúrová odišla z Divadelného ústavu.
V roku 1998 k nemu Ladislav Lajcha vypracoval základný súpis.
Relatívne skromný fond obsahuje rukopisy N. Štúrovej (Premiéry Divadla Jonáša Záborského 1944 – 1971, Ukrajinské národné divadlo 1945 – 1971,
Súpis premiér 1945 – 1971 – Činohra, Opera, Balet, Spevohra, Bábkové divadlo atď.),
niekoľko divadelných kritík (Sto dní do zatmenia atď.) a korešpondenciu N. Štúrovej (1967 – 1977) viažucu sa k jej pôsobeniu v Divadelnom ústave.
Štefan ŠUGÁR
(1934 – )
1965 – 1997, 0,7 bm
Divadelný vedec
Osobný fond Štefana Šugára získal Divadelný ústav v roku 2000.
Obsahuje najmä dokumenty zo Šugárovho pôsobenia v ZSDU z rokov 1965
– 1987 (návrhy na udelenie titulov zaslúžilý umelec, národný umelec atď).
78
kniha_sprievodca.indd 78
11. 5. 2011 15:14:48
Významnou časťou fondu je rozsiahly súbor čiastočne identifikovaných inscenačných fotografií opery, baletu a činohry SND (Carmen, Lux et requiem,
Herodes a Herodias (1990), Záhrada (1990), Ivan Hrozný (1947), Idiot (1965) a iných
divadiel (Nová scéna, ND v Prahe atď.), ako aj skupinu portrétnych fotografií a osobných fotografií osobností slovenského divadla (I. Turzo, V. Predmerský, I. Teren, J. Slivko, R. Mrlian, J. Solovič, J. Bobok, J. Kot, I. Králik,
Š. Uher, V. Záborský, S. Mičinec, L. Purkyňová, D. Heger, E. Medek, J. Kákoš
atď.) a fotografií z divadelných aktívov a stretnutí divadelných pracovníkov.
Súbor dopĺňa séria recenzií a článkov o slovenskom divadle z rokov 1958 –
1997.
Fond je prameňom k dejinám divadelnej kultúry na Slovensku.
Ivan TEREN
(1921 – 2010)
1938 – 1955, 0,24 bm
Režisér, scenárista a dramaturg
Národné divadelné centrum získalo pozostalosť Ivana Terena v roku
1996, v tom istom roku k nej Ján Kákoš vytvoril základný súpis. V roku 1997
k fondu vypracoval Ladislav Lajcha nový podrobnejší súpis.
Fond obsahuje najmä korešpondenciu I. Terena s divadelnými pracovníkmi (J. Borodáč, Š. Králik, P. Karvaš, I. Turzo atď.) z rokov 1950 –
1955 a časť cudzej korešpondencie, najmä A. Bagara (1938 – 1948). Súčasťou
fondu je aj rozsiahla zbierka fotografií významných slovenských divadelných
hercov (A. Bagar, M. Labuda, F. Dibarbora atď.), režijné poznámky Jozefa
Budského o Shakespearovom Hamletovi (1953 – 1954) a kompletný materiál
z Aktívu divadelníkov konanom v roku 1950.
Fond tak môže slúžiť najmä ako pramenný materiál o osobe I. Terena, ale s ohľadom na rôznorodosť zachovaného materiálu aj k dejinám slovenského divadla ako celku.
79
kniha_sprievodca.indd 79
11. 5. 2011 15:14:48
Dušan ÚRADNÍČEK
(1899 – 1985)
1939 – 1945, 0,12 bm
Právnik, podnikateľ,
vládny komisár SND (1938 – 1940)
Divadelný ústav získal pozostalosť Dušana Úradníčka v roku 1969,
v tom istom roku k nej Nelly Štúrová vyhotovila aj základný súpis. Ten v roku
1997 upresnil Ladislav Lajcha.
Fond obsahuje iba torzo korešpondencie D. Úradníčka z rokov 1938
– 1945, pričom väčšina dokumentov sa viaže k jeho pôsobeniu vo funkcii
štátneho intendanta SND. Z tohto dôvodu možno fond použiť iba ako prameň k dejinám SND v období od viedenskej arbitráže do roku 1941.
Juraj VÁH
(1925 – 1976)
1942 – 1977, 1,6 bm
Dramatik, dramaturg a prekladateľ
Pozostalosť Juraja Váha, vl. menom Henrich Herzog, získalo Národné divadelné centrum v roku 1996. Základný súpis k nemu vypracoval
Ladislav Lajcha.
Fond obsahuje texty Váhových hier (V tmavých horách pramene, Nuda,
Výstrel nik nepočul, Bohovia z Amsterdamu, Ticho atď.), doplnené v niektorých
prípadoch plagátmi a fotografiami z ich uvádzania na doskách slovenských
a zahraničných divadiel. Vo fonde sa zachovalo aj niekoľko Váhových úprav
inscenácií pre televíziu (Zrnko vo vetre, Nočná eskorta atď.). Súčasťou fondu je
aj súbor novinových recenzií na umelcovu tvorbu (1951 – 1968) a niekoľko
samostatných bulletinov k realizácii jeho hier (1957 – 1977). Významnou časťou Váhovej archívnej pozostalosti sú vreckové kalendáre s jeho osobnými
zápiskami dokumentujúce profesionálny a súkromný život J. Váha v rokoch
1942 – 1975. Tento materiál dopĺňa torzo zväčša nedatovanej korešpondencie
najmä so Stanislavom Blahom.
80
kniha_sprievodca.indd 80
11. 5. 2011 15:14:48
Fond slúži najmä ako zdroj informácií o živote a diele dramatika J. Váha v kontexte slovenského divadla.
Gizela VECLOVÁ
(1923 – )
1942 – 2002, 0,4 bm
Speváčka a herečka
Osobný fond Gizely Veclovej získal Divadelný ústav v roku 2003.
V roku 2004 k nemu Andrej Navara, Miloš Blahynka a Zdenka Pašúthová
vypracovali čiastkový súpis.
Fond obsahuje osobné dokumenty G. Veclovej z rokov 1942 – 1954
(pracovné zmluvy so SND, VND, NS), torzo pracovnej korešpondencie (1954
– 1986), no najvýznamnejšou časťou fondu sú dokumenty viažuce sa k jej
profesionálnemu účinkovaniu na doskách divadiel, ako napríklad kniha výstrižkov a plagátov, ktorú si G. Veclová viedla v rokoch 1942 – 1953, súbor
výstrižkov z košického pôsobenia umelkyne (1945 – 1951) a obsiahla zbierka
dokumentov (bulletiny, výstrižky, recenzie a fotografický materiál) k inscenáciám, v ktorých G. Veclová účinkovala (1952 – 2002).
Fond tak môže slúžiť najmä ako zdroj informácií o živote G. Veclovej a o dejinách divadelnej kultúry v Bratislave a Košiciach.
Bohuš VILÍM
(1884 – 1953)
1923 – 1930, 0,12 bm
Režisér, skladateľ, spevák a pedagóg
Pozostalosť Bohuša Vilíma získal Divadelný ústav v roku 2005.
Fond obsahuje zväčša časovo bližšie neurčené Vilímove rukopisné
preklady operných diel (Čarovná flauta, Netopier, Moja sestra a ja, Knieža Igor atď.)
a rukopisy teoretických divadelných prác (Princíp štylizácie). Najvýznamnejšou
súčasťou fondu sú však dva albumy novinových výstrižkov dokumentujúcich
kariéru B. Vilíma od jeho pôsobenia v olomouckom divadle až po päťdesiate
roky minulého storočia (1908 – 1949).
81
kniha_sprievodca.indd 81
11. 5. 2011 15:14:48
Titulný list prekladu Mozartovej Čarovnej flauty od Bohuša Vilíma z roku 1929
Archív Divadelného ústavu, Fond Bohuš Vilím
82
kniha_sprievodca.indd 82
11. 5. 2011 15:14:53
Fond môže slúžiť ako pramenný materiál o dejinách Slovenského
národného divadla, divadelného prekladu a aj o osobnosti B. Vilíma.
Stanislav VRBKA
(1934 – 1991)
1955 – 1991, 1,6 bm
Divadelný kritik a teoretik
Pozostalosť Stanislava Vrbku získalo Národné divadelné centrum v roku 1996, v tom istom roku k nej Ladislav Lajcha vyhotovil základný súpis.
Fond obsahuje torzo korešpondencie s E. Lehutom, R. Šimkom, H. Zelinovou, O. Borodáčovou a inými osobnosťami slovenskej kultúry (1966 –
1989), encyklopedické heslá, ktoré S. Vrbka pripravil (M. Pietor, H. Meličková,
M. Hollý, divadelná réžia atď.), hodnotenia divadelných inscenácií a divadelných sezón Divadla Andreja Bagara v Nitre (1967 – 1984), Divadla Petra
Jilemnického v Žiline (1966 – 1967), Divadla Jonáša Záborského v Prešove
(1980 – 1983), Štátneho bábkového divadla v Bratislave (1981 – 1987), Novej scény v Bratislave (1965 – 1989), Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo
Zvolene (1980 – 1991), Divadla SNP v Martine (1984 – 1989), Radošinského
naivného divadla (1988). Fond obsahuje aj scenáre k výstavám, ktoré Vrbka
pripravoval (J. G. Tajovský, Slovenský divadelný kostým atď.), rôzne výstrižky o divadle. Najvýznamnejšou súčasťou fondu je však neúplná zbierka Vrbkových
kritík publikovaných v slovenskej tlači v rokoch 1955 – 1991, ktoré dopĺňa
súbor jeho zväčša nedatovaných referátov, prejavov a umeleckých profilov.
Fond je jedinečným prameňom poznania dejín divadelnej kritiky na
Slovensku, ktorej významným predstaviteľom bol práve S. Vrbka.
83
kniha_sprievodca.indd 83
11. 5. 2011 15:14:55
Oľga VRONSKÁ
(1920 – 2002)
1940 – 1944, 0,12 bm
Herečka
Pozostalosť Oľgy Vronskej, vl. menom Oľga Wagnerová, získalo Národné divadelné centrum v roku 1995. Fond obsahuje iba fotografie hosťujúcich umelcov v opere SND v rokoch 1940 – 1944, medzi ktorými nájdeme
napríklad Josipa Gostiča, Emila Merinesca a Georgia Beleva.
Fond tak aspoň v obmedzenej miere môže slúžiť ako študijný prameň k dejinám SND, najmä však k problematike hosťujúcich divadelných
pracovníkov na Slovensku v období vojnového slovenského štátu.
Viliam ZÁBORSKÝ
(1920 – 1982)
1941 – 1979, 0,24 bm
Herec
Pozostalosť Viliama Záborského získal Ústav umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie v roku 1989. V roku 1993 k nej Ladislav Lajcha vyhotovil základný súpis.
Fond obsahuje divadelné (Herodes a Herodias, Tanec nad plačom, Svätá Barbora atď.) aj filmové fotografie (Pole neorané) Záborského postáv z rokov 1943 – 1955, súbor kritík a rozhovorov mapujúcich jeho kariéru (1942
– 1979), články v časopisoch o jeho umeleckom prejave (1942 – 1979), torzá
vlastných rukopisov (1979), ako aj súbor novinových výstrižkov (1962 –
1976). Súčasťou fondu je aj korešpondencia V. Záborského s G. Rapošom,
N. Hejnou, J. Solovičom, M. Tomanovou a ďalšími osobnosťami slovenského
kultúrneho života (1960 – 1972).
I napriek torzovitosti materiálu fond môže slúžiť ako zdroj informácií o V. Záborskom a jeho pôsobení v slovenských divadlách a vo filme.
84
kniha_sprievodca.indd 84
11. 5. 2011 15:14:55
Jozef ZAJKO
(1923 – 1991)
1945 – 1982, 0,4 bm
Baletný tanečník, choreograf a pedagóg
Pozostalosť Jozefa Zajka získalo Národné divadelné centrum v roku
1998, v tom istom roku k nej Ladislav Lajcha vypracoval základný súpis.
Fond obsahuje rozsiahly súbor fotografií mapujúcich baletnú, no najmä choreografickú prácu J. Zajka na doskách brnianskeho a bratislavského
Národného divadla, najmä však inscenačné fotografie a fotografie zo skúšok. Okrem profesionálnych fotografií súbor obsahuje aj portrétne fotografie
umelcov, napríklad Gusty Herényiovej, ktorá svoju fotografiu s venovaním
darovala Zajkovi pri príležitosti jeho prvej choreografie – Nedbalovej Z rozprávky do rozprávky v roku 1956 či súkromnú fotografiu J Zajka s Ľ. Pančevom.
Fotografie obsahujú aj vyčlenené súbory dokumentov (fotografie, bulletiny,
kritiky, niekedy aj scénické návrhy) viažuce sa k baletom Červený mak (1954),
Šatôčka (1955), Ples kadetov (1956), Laurencia (1959) a Labutie jazero (1953).
Popri nich fond obsahuje aj početný nevytriedený súbor baletných bulletinov
(1945 – 1971) a plagátov (Bachčisarajská fontána, Slovanské tance, 1966; Spiaca
krásavica, 1968; Raymonda, 1965 atď.) a baletné libretá (Rytierska balada, Bachčisarajská fontána).
Fond možno použiť ako študijný materiál na výskum dejín baletu na
Slovensku.
Karol ZAREMBA
(1934 – 2005)
1981 – 1987, 0,12 bm
Bábkoherec a bábkový výtvarník
Časť osobného fondu Karla Zarembu získalo Národné divadelné
centrum v roku 1997, v tom istom roku k nemu Ivica Ozábalová vyhotovila
aj základný súpis.
85
kniha_sprievodca.indd 85
11. 5. 2011 15:14:55
Fond obsahuje typologicky rôznorodý materiál. Najvýznamnejšou
časťou fondu sú inscenačné fotografie (1960 – 1989) a fotografie súboru
KBD v Banskej Bystrici (1962 – 1985), ktoré dokumentujú činnosť divadla
počas štyridsiatich rokov jeho existencie. Tento súbor dopĺňajú kritiky predstavení publikovaných v slovenskej i v zahraničnej tlači (1981 – 1987) a programové bulletiny divadla z rokov 1969 – 1985. Fond obsahuje aj herecké
knihy K. Zarembu s poznámkami k niekoľkým bábkovým inscenáciám (napr.
Komu vrabce čvirikajú, Brémski muzikanti atď.) a technické návrhy bábok, ktoré
vytvoril K. Zaremba v roku 1981 (V každom lese je nosorožec, byvol a hroch).
Fond možno použiť ako prameň k dejinám bábkového divadla na
Slovensku, osobitne v Banskej Bystrici.
Milada ŽELENSKÁ
(1897 – 1974)
1949 – 1954, 0,12 bm
Herečka
Osobný fond Milady Želenskej, rod. Frýdovej získal Divadelný ústav
v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Obsahuje poznámky pre recenzie k inscenáciám Profesor Poležajev (1953), Učené ženy (1954), Nepriatelia (1952)
a Na tom našom dvore (1951). Okrem toho sú súčasťou fondu aj Želenskej
záznamy zo školení (1950) a podklady k príspevku o Stanislavskom a niekoľko tlačovín (1951 – 1953).
Fond slúži ako prameň k osobe M. Želenskej a jej pôsobeniu v Slovenskom národnom divadle.
86
kniha_sprievodca.indd 86
11. 5. 2011 15:14:55
B. Archívne
fondy divadiel
a múzeí
(H. I. 5)
Armádne
divadlo
Slovenského
národného
povstania
v Martine, 1958
0,12 bm
1951 : založené Armádne divadlo v Martine
1956 : zmenený názov na Armádne divadlo
SNP v Martine
1960 : divadlo vyčlenené z vojenskej správy a premenované na Divadlo Slovenského národného
povstania v Martine
Fond Armádneho divadla v Martine bol vyčlenený v archíve pri revízii v roku 2010. Obsahuje osobné záznamy o zamestnancoch divadla (meno
a priezvisko, dátum a miesto narodenia, záznamy o umeleckých školeniach,
najdôležitejšie body umeleckej činnosti, vyznamenania a rády, dôležité články
o umelcovej činnosti) z roku 1958. Medzi členov súboru v tom období patrili
napríklad Naďa Hejná, Emil Horváth st., Štefan Kvietik, Ivan Letko či Eva
Rysová. Deponované torzo tohto archívneho fondu tak môže slúžiť najmä na
doplnenie doposiaľ neznámych údajov o členoch súboru a dejín armádneho
divadelníctva na Slovensku.
87
kniha_sprievodca.indd 87
11. 5. 2011 15:14:55
DEDINSKÉ
DIVADLO
V BRATISLAVE, 1949 – 1959
0,40 bm
1948 : založené Dedinské divadlo
Fond Dedinského divadla bol v Archíve vyčlenený pri revízii v roku
2010. Obsahuje iba kádrové dotazníky zamestnancov divadla z rokov 1949 –
1959 a prehľad hier pre deti a mládež hraných v Dedinskom divadle v rokoch
1945 – 1958.
Torzo tohto fondu môže slúžiť na mapovanie obsadenia súboru Dedinského divadla.
DIVADLO
JOZEFA GREGORA
TAJOVSKÉHO
VO ZVOLENE, 1965 – 1998
0,14 bm
1949 : založené Stredoslovenské divadlo vo
Zvolene
1959 : názov divadla zmenený na Divadlo
J. G. Tajovského
Archívne dokumenty Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene
získalo Národné divadelné centrum a Divadelný ústav v rokoch 1998 a 2000.
Obsahuje súbor 47 inscenačných fotografií (Dámy a husári, Veselé panie z Windsoru, Kocúrkovo, Rodeo atď) a viac ako 80 negatívov portrétnych fotografií členov súboru (napr. A. Jakubisová, M. Markovičová, Z. Paulendová, J. Tréger,
M. Zborovančíková-Richterová). Dokumenty dopĺňajú bulletiny divadla (1959
– 1971) a súpis bibliografie divadla v rokoch 1949 – 1972. Tieto dokumenty,
i napriek ich torzovitosti, sú významným prameňom na štúdium dejín divadla
vo Zvolene.
88
kniha_sprievodca.indd 88
11. 5. 2011 15:14:55
DIVADLO
PETRA JILEMNICKÉHO
V ŽILINE, 1956 – 1966
0,48 bm
1950 : vzniklo pod názvom Krajové divadlo
pracujúcich
1956 : premenované na Divadlo P. Jilemnického
1966 : v rámci reorganizácie bolo Divadlo Petra Jilemnického zrušené
Fond Divadla P. Jilemnického bol vyčlenený pri revízii v roku 2010.
Vznikol pravdepodobne z dokumentov, ktoré Divadelnému oddeleniu Slovenského múzea a neskôr aj Divadelnému ústavu povinne posielali zo žilinského
divadla. Jeho základom sú inscenačné fotografie majoritne zo sezón 1962 –
1965 (Ženy s minulosťou, Učiteľ tanca, Veľký klenotník atď.), ktoré dopĺňa súbor
nedatovaných plagátov žilinského divadla (Bláznivá nedeľa, Puknutý mliečnik
atď.), programových návestí (1959 – 1966) a bulletinov z rokov 1956 – 1957
(Zaľúbenci, Verím ti, Tri strašidlá).
Fond tak relatívne podrobne dokumentuje činnosť žilinského divadla
v rokoch 1956 – 1966, jeho vývoj a umelecké smerovanie.
SLOVENSKÝ SPEVOKOL
V MARTINE, 1873 – 1977
0,12 bm
1872 : vznikol Slovenský spevokol v Martine
Po zániku Matice Slovenskej (1875) Spevokol
prevzal aj úlohu vytvárať podpornú bázu pre
ochotnícke súbory na Slovensku.
Fond Slovenského spevokolu bol pravdepodobne vytvorený v Divadelnom ústave v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Obsahuje bulletiny z divadelných inscenácií (1875 – 1951), ako aj výstrižky o činnosti súboru
89
kniha_sprievodca.indd 89
11. 5. 2011 15:14:56
Diplom Slovenského spevokolu Jozefovi Kohútovi z roku 1873
Archív Divadelného ústavu, Fond Slovenský spevokol v Martine
90
kniha_sprievodca.indd 90
11. 5. 2011 15:15:01
(1936 – 1977) a kompletné inscenačné obálky hier Statky – zmätky (1940), Sedliak svojím pánom (1947), Matka (1943) a Búrka (1934). Zaujímavosťou fondu
je diplom, ktorý udelil spevokol Jozefovi Kohútovi v roku 1873.
Fond je pramenným materiálom k dejinám Slovenského spevokolu
a jeho pôsobeniu v Martine.
Dramatické
združenie
Detvan
vo Zvolene, 1935 – 1965
0,12 bm
1932 : vzniklo spojením viacerých zvolenských
ochotníckych súborov
1965 : súbor zanikol
Časť fondu Dramatického združenia Detvan získal Divadelný ústav
pravdepodobne ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Fond obsahuje štyri albumy inscenačných fotografií mapujúcich činnosť súboru v rokoch 1935 – 1965. Ak v repertoári súboru pôvodne prevažovali náročné hry
K. Čapka Biela nemoc (1937) a Matka (1938), neskôr sa sústredil najmä na veselohry (Zdravý nemocný, 1945; Don Juan, 1946 atď.).
Fond je pramenným materiálom k dejinám ochotníckeho divadla vo
Zvolene.
SLOVENSKÉ
ĽUDOVÉ
DIVADLO
V NITRE, (1926) 1939 – 1945 (1987)
0,4 bm
1939 : vzniklo Slovenské ľudové divadlo
1941 : presídlilo sa do Nitry
91
kniha_sprievodca.indd 91
11. 5. 2011 15:15:02
Plagát z predstavenia Slovenského spevokolu Radúz a Mahuliena z roku 1899
Archív Divadelného ústavu, Fond Slovenský spevokol v Martine
92
kniha_sprievodca.indd 92
11. 5. 2011 15:15:08
1943 : súbor divadla sa rozdelil na spevohru
s malou baletnou skupinou a činohru.
1945 : názov zmenený na Oslobodené divadlo
1945 : zánik divadla
Archívny fond Slovenského ľudového divadla získal Divadelný ústav
v druhej polovici 20. storočia. Fond obsahuje torzo registratúry divadla z rokov 1939 – 1945 (zakladajúca listina, zápožičky garderóby, žiadosti o oslobodenie od vojenskej služby atď.), výstrižky z novín o činnosti divadla (1939
– 1945), celosezónne bulletiny (1940 – 1942), divadelné plagáty (S. D.) a fotografický materiál (skupinové aj portrétne fotografie členov súboru, G. Dusík
s C. Radványim pri práci na operete Pod cudzou vlajkou, kostýmové návrhy
atď.). Súčasťou fondu sú aj spomienky Márie Devinskej (1987) a F. Grissu
(1967) na Slovenské ľudové divadlo. Časť fondu je venovaná osobe F. Devinského (výstrižky, plagáty, portrétne fotografie, korešpondencia, 1926 – 1946).
Archívny fond Slovenského ľudového divadla v Nitre je jedinečným
prameňom k dejinám tohto súboru, jeho pôsobenia v Nitre a k osobnosti
Fraňa Devinského.
Zemplínske
ľudové
divadlo
v Michalovciach,
(1945) 1946 – 1947 (1949)
0,12 bm
1946 : vznik Zemplínskeho ľudového divadla
v Michalovciach premenou z Ochotníckeho súboru Úsvit v Michalovciach
1947 : zánik súboru a jeho spätná transformácia na ochotnícku bázu
Divadelný ústav získal jeho fond postupne v rokoch 1963 a 1984. V roku 1993 k nemu vypracoval Ladislav Lajcha základný súpis.
93
kniha_sprievodca.indd 93
11. 5. 2011 15:15:10
Fond obsahuje dôležité dokumenty viažuce sa k vzniku súboru –
zakladaciu listinu Družstva Zemplínskeho ľudového divadla v Michalovciach
(1946), zapísané účastiny, žiadosti o členstvo v družstve (1946), ako aj súvahu
výdavkov za roky 1946 – 1948. Materiál informačne dopĺňajú spomienky zakladateľa divadla Štefana Gojdu na vznik divadla, skromný fotografický materiál, výstrižky o predstaveniach divadla (1945 – 1949) a torzo korešpondencie
Štefana Gojdu s ÚSOD-om týkajúce sa najmä repertoáru a personálneho obsadenia divadla (1945 – 1947).
Fond je významným prameňom pre štúdium dejín divadelnej kultúry
na východnom Slovensku, osobitne v Michalovciach, kde súbor pôsobil.
Divadelné
múzeum
v Bratislave
a v Prešove, 1970 – 1994
0,5 bm
Nerealizovaná vízia vedenia Divadelného
ústavu a predstaviteľov divadelnej obce (1970,
1972, 1983, 1990 a 1992)
2006 : vznik Divadelného múzea na pôde Divadelného ústavu v Bratislave
V súvislosti s úsilím o zriadenie Divadelného múzea vznikala v Divadelnom ústave a v jeho nástupníckych organizáciách rozsiahla agenda, ktorá
sa postupne dopĺňala o ďalšie dokumenty (fotografie, informačné materiály
o divadelných múzeách v zahraničí). Všetky tieto materiály sú ohraničené horizontom rokov 1970 – 1994. Mapujú celý proces pokusov o zriadenie divadelného múzea a dokumentujú jeho vývojové etapy.
94
kniha_sprievodca.indd 94
11. 5. 2011 15:15:10
C. Iné
ústredné
orgány
(A. VI. 2)
DIVADELNÁ
A DRAMATURGICKÁ
RADA, (1946) 1948 – 1953
0,6 bm
1948 : Divadelná a dramaturgická rada
(DDR) vznikla ako poradný orgán Povereníctva školstva a osvety pre oblasť divadla
1953 : zánik DDR. Jej pôsobnosť v roku
1957 prevzal Zväz slovenských divadelných
umelcov
Fond Divadelnej a dramaturgickej rady (DDR) bol v Archíve Divadelného ústavu vyčlenený pri revízii v roku 2010. Obsahuje zápisnice z rokovaní DDR (1948 – 1952), korešpondenciu (1948 – 1952), hodnotenia rámcových dramaturgických plánov (1952/1953), dokumenty z konferencií a plenárnych zasadnutí DDR (1949 – 1952) a rôzne výstrižky o divadelnej kultúre na
Slovensku (1946 – 1949).
Je zdrojom informácií o stave a vývoji divadelnej kultúry v povojnovom období.
95
kniha_sprievodca.indd 95
11. 5. 2011 15:15:10
D. Archívne
fondy
vydavatelstiev
a redakcií
(H. I. 7)
LITA
(Slovenská literárna agentúra),
1978 – 1991
0,5 bm
1949 : vznik Slovenskej literárnej agentúry
ako pobočky českej Divadelní a literátní agentúry (DILIA)
1954 : osamostatnenie Slovenskej literárnej
agentúry (LITA)
Fond LITA bol v Archíve Divadelného ústavu vyčlenený pri revízii
v roku 2010. Obsahuje takmer kompletný súbor inscenačných textov vydaných Slovenskou literárnou agentúrou, ako aj posudky dramatických textov,
ktoré boli ponúknuté agentúre na vydanie (1979 – 1989), zmluvy s autormi na
vyhotovenie diel (1978 – 1991) či autorské zmluvy (1986 – 1988). Najhodnotnejšou časťou fondu sú autorské a edičné plány LITA na roky 1980 – 1989,
ktoré dokumentujú edičnú činnosť agentúry v predmetnom období.
Fond môže slúžiť ako prameň k dejinám LITA a divadelnej edičnej
činnosti na Slovensku.
96
kniha_sprievodca.indd 96
11. 5. 2011 15:15:10
E. Iné
kultúrne
zariadenia
(H. II. 8)
Divadelný
ústav
BratislavA, (1953) 1961 – 2010
45 bm
Divadelný ústav prešiel počas svojej existencie
dlhým vývinom poznačeným početnými organizačnými zmenami, na ktoré sme upozornili v úvode tejto publikácie.
Archívny fond Divadelného ústavu preberal Archív Divadelného
ústavu postupne vyraďovaním dokumentov z registratúrneho strediska inštitúcie. Doposiaľ je nespracovaný. Obsahuje rôzne typy dokumentov z činnosti
Divadelného ústavu a jeho právnych nástupcov, najmä organizačné poriadky,
ročné výkazy a plány, korešpondenciu, fotografický materiál, hodnotenia, rukopisy vydávaných kníh a dokumenty týkajúce sa výstavnej činnosti Divadelného ústavu. Najvýznamnejšou časťou fondu je však Kronika Divadelného
ústavu, ktorá podáva informácie o predchodcoch, založení a genéze tejto významnej kultúrnej inštitúcie.
Dokumenty obsiahnuté v archívnom fonde Divadelného ústavu poskytujú plastický obraz o rozvoji inštitúcie a o jej vplyve na formovanie a dokumentovanie divadelnej kultúry na Slovensku.
97
kniha_sprievodca.indd 97
11. 5. 2011 15:15:10
F. Fondy
záujmových
organizácií
(N. V.)
Slovenská
kancelária
Medzinárodnej
bábkarskej
organizácie
(UNIMA), 1969 – 1997
0,7 bm
1929 : vznik Medzinárodnej bábkarskej organizácie v Prahe
1969 : vznik národného strediska UNIMA
v Bratislave
Fond UNIMA bol vyčlenený pri revízii v roku 2010. Obsahuje zápisnice zo zasadnutia slovenského centra (1969 – 1991), jej korešpondenciu
(1988 – 1998), výstrižky o práci slovenskej kancelárie UNIMA (1970 – 1997),
správy o činnosti 1978 – 1992, informačné materiály z rokov 1977 – 1983,
ako aj festivalové bulletiny organizácie UNIMA (1987 – 1990) a propagačné
materiály z bábkarských festivalov v zahraničí (1984 – 1994).
Fond je jedinečným materiálom mapujúcim dejiny a činnosť UNIMA
na Slovensku.
98
kniha_sprievodca.indd 98
11. 5. 2011 15:15:10
Zväz
slovenských
dramatických
umelcov, 1984 – 1988
0,12 bm
Vrcholná umelecko-ideová organizácia združujúca umelcov pôsobiacich v oblasti dramatických
umení na Slovensku
1957 : vznik Zväzu československých dramatických umelcov
1969 : vznik Zväzu slovenských dramatických
umelcov
1990 : zánik Zväzu slovenských dramatických
umelcov
Fond organizácie bol v Archíve divadelného ústavu vyčlenený pri
revízii v roku 2010. Obsahuje bežnú agendu Zväzu (1987 – 1988), zápisnice
zo zasadnutí predsedníctva (1984 – 1987), námety na rokovania (1987) a personálne záležitosti Zväzu (členské prihlášky) z roku 1987.
Je prameňom reflektujúcim činnosť jednej z kľúčových organizácií
slovenského divadla, ktorá sa významnou mierou podieľala na ideovom a odbornom hodnotení osobností divadelnej kultúry.
99
kniha_sprievodca.indd 99
11. 5. 2011 15:15:10
G. Zbierky
fotografií,
fotonegatívov
a diapozitívov
(O. VII. 1)
ZBIERKA
NEGATÍVOV
A DIAPOZITÍVOV, 1921 – 1970
6 bm
Zbierka vznikla vyčlenením negatívov a diapozitívov z rôznych akvizícií archívneho materiálu, najmä však od O. Bleyovej, I. Ozábalovej, Š. Červeného, Š. Podhradského a iných autorov, ktoré zachytávajú dejiny slovenskej
divadelnej kultúry v najširšom zmysle slova. K zbierke je vyhotovený čiastkový súpis.
Obsahuje rozsiahly materiál fotonegatívov a diapozitívov k dejinám
jednotlivých divadiel na Slovensku, najmä negatívy inscenačných a portrétnych fotografií.
Zbierka je excelentným zdrojom poznania dejín divadiel a divadelnej
kultúry na Slovensku.
100
kniha_sprievodca.indd 100
11. 5. 2011 15:15:10
ZBIERKA
FOTOKÓPIÍ
DIVADELNÝCH
PLAGÁTOV
MAĎARSKÉHO
A NEMECKÉHO
DIVADLA
V BRATISLAVE, 1843 – 1939
8 bm
Divadelný ústav získal zbierku fotografií divadelných plagátov bratislavských divadiel v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, keď Gizela
Mačugová dala v Szécsényiho knižnici v Budapešti vyhotoviť fotokópie plagátov nemeckého a maďarského divadla v Bratislave z rokov 1843 – 1939.
Zbierka je doposiaľ iba usporiadaná (ešte nebola vyhotovená nijaká archívna
pomôcka) a je v nej možné študovať deponované dokumenty, ktoré slúžia ako
prameň k dejinám bratislavského divadla.
Môže poslúžiť ako študijný materiál k dejinám nemeckého a maďarského divadla v Bratislave a divadelnej kultúry na Slovensku v rokoch 1843
– 1939.
101
kniha_sprievodca.indd 101
11. 5. 2011 15:15:11
Fotokópia plagátu bratislavského Mestského divadla z roku 1826
Archív Divadelného ústavu, Zbierka fotokópií divadelných plagátov maďarského
a nemeckého divadla v Bratislave
102
kniha_sprievodca.indd 102
11. 5. 2011 15:15:16
H. Zbierky
plagátov
a letákov
(O. V.)
ZBIERKA
DIVADELNÝCH
PLAGÁTOV, 1955 – 1975
0,12 bm
Zbierka bola vytvorená v roku 2010 z voľných plagátov objavených
v depote Archívu Divadelného ústavu. Obsahuje datované i nedatované plagáty Dedinského divadla, Krajového divadla v Nitre, Štátnej zájazdovej divadelnej scény v Spišskej Novej Vsi, Divadelného súboru Radosť pri vojenskom
útvare v Košiciach, Zemplínskeho ľudového divadla, Ukrajinského národného divadla v Prešove, Maďarského oblastného divadla v Komárne a Armádneho divadla v Martine z rokov 1955 – 1975.
Zbierka je prameňom k vývoju divadelného plagátu na Slovensku a dejinám predmetných divadiel.
Okrem uvedených plagátov Múzeum divadelného ústavu vlastní
vlastnú samostatnú zbierku divadelných plagátov, ktorá je takisto prístupná
na štúdium.
103
kniha_sprievodca.indd 103
11. 5. 2011 15:15:18
I. Iné zbierky
(O. XI.)
Ivan BALLO
(1909 – 1977)
1928 – 1938 (1970), 0,48 bm
Operný kritik
Archívna zbierka I. Ballu vznikla pri príležitosti vydania knihy Boženy
Ormisovej-Záhumenskej Ivan Ballo – personálna bibliografia (Martin, 1970). Po
jej vydaní autorka odovzdala do Divadelného ústavu dva rukopisy svojej práce, ktorú redigoval Ladislav Lajcha, a kópie Ballových článkov v slovenských
a českých periodikách v rokoch 1928 – 1938.
Zbierka je prameňom k dejinám slovenskej opery, hudobnej kritiky
v medzivojnovom období, a najmä osobnosti Ivana Ballu.
ZBIERKA
DOKUMENTOV
OCHOTNÍCKYCH
DIVADIEL, 1830 – 1950
1,4 bm
Zbierka vznikla vďaka zberateľskej činnosti pracovníkov Divadelného ústavu, najmä Ivana Turzu, ale aj ako sekundárny výsledok výskumu
ochotníckeho divadla na Slovensku.
Obsahuje dokumenty, najmä fotografie z ochotníckych predstavení,
súborov, ďalej výstrižky, plagáty a fotokópie dokumentov inej proveniencie
viažuce sa k dejinám ochotníckych súborov na Slovensku od prvej tretiny 19.
104
kniha_sprievodca.indd 104
11. 5. 2011 15:15:19
Súbor košického Mestského divadla v sezóne 1878 – 1879
Archív Divadelného ústavu, Zbierka divadlo v Košiciach
Budova košického Mestského divadla 1788 – 1895
Archív Divadelného ústavu, Zbierka divadlo v Košiciach
105
kniha_sprievodca.indd 105
11. 5. 2011 15:15:24
storočia do roku 1950. V zbierke je zastúpená väčšina slovenských ochotníckych súborov, ktoré od prvej polovice 19. storočia existovali a pôsobili na
Slovensku.
Ide o jedinečnú zbierku, ktorá poskytuje informácie o ochotníckom
hnutí na Slovensku a jeho divadelných aktivitách.
Divadlo
v Košiciach, 1874 – 1944
0,12 bm
Zbierku divadla v Košiciach získal Divadelný ústav od Júliusa Kárdoša a Ladislava Sotáka v roku 2002. Obsahuje výstrižky a fotografie mapujúce
dejiny divadla v Košiciach v rokoch 1788 – 1944 usporiadané v dvoch veľkých
fotoalbumoch (divadelné budovy, fotografie členov súboru divadla, košickej
divadelnej rady, hosťovanie súboru v roku 1926 v pražskom Vinohradskom
divadle atď.) a originály divadelných plagátov (1874 – 1929), bibliografiu k dejinám Maďarského divadla v Košiciach (1919 – 1944) a články o Východoslovenskom národnom divadle v Košiciach z rokov 1929 – 1938.
Zbierka môže slúžiť ako prameň k dejinám divadelnej kultúry v Košiciach.
Zbierka
dokumentov
k dejinám SND, 1920 – 1959
3 bm
Divadelný ústav vytvoril zbierku dokumentov SND z materiálov, ktoré Ladislav Lajcha získal zo SND. Ide najmä o písomnosti Kancelárie vtedajšieho ministerstva školstva a národnej osvety, respektíve SND. L. Lajcha časť
dokumentov, ktoré zbierka obsahuje, publikoval vo svojej dvojzväzkovej práci
Dokumenty SND (1 – 1920 – 1938, 2 – 1939 – 1945).
106
kniha_sprievodca.indd 106
11. 5. 2011 15:15:24
Zbierka je v súčasnosti roztriedená a čaká na ďalšie odborné spracovanie. Okrem dokumentov publikovaných v Lajchovej práci, zbierka obsahuje materiály o vzniku a pôsobení Jiráskovho fondu (1920 – 1930), ktorý
slúžil ako podporný fond pri založení a financovaní Slovenského národného
divadla, rôzne nedatované divadelné fotografie, dokumenty viažuce sa k činnosti Hudobnej komory (1939 – 1944), ktorá mala dohľad nad vydávaním
a prezentáciou hudobných diel na Slovensku počas vojnového slovenského
štátu. Z tohto obdobia pochádza aj agenda k odvolávaniu českých hercov zo
slovenských súborov. Zbierka obsahuje aj dokumenty o maďarskom a nemeckom divadle na Slovensku v rokoch 1925 – 1938, personálie divadelných
umelcov (1920 – 1944), zmluvy členov SND (1945 – 1949) či album fotografií
o zájazde súboru SND v Prahe v roku 1959.
Táto zbierka môže slúžiť najmä na mapovanie kultúrnej politiky počas vojnového slovenského štátu a dejín Slovenského národného divadla.
107
kniha_sprievodca.indd 107
11. 5. 2011 15:15:24
J. Tzv.
Dokumentacné
zbierky
Okrem archívnych fondov a zbierok, ktoré
spravuje Archív Divadelného ústavu, Divadelný ústav vlastní aj dokumentačno-archívne
zbierky, ktoré ako živé fondy doposiaľ spravuje
Oddelenie dokumentácie Divadelného ústavu.
Ide o zbierky inscenačných obálok, osobností,
tematických hesiel, fotografií, inscenačných textov, digitálnych dokumentov.
Zbierka
inscenačných
obálok, 1920 – 2010
84 bm
Zbierka je najväčšou archívno-dokumentačnou zbierkou Divadelného ústavu. Obsahuje približne 10 300 inscenačných obálok o inscenáciách
realizovaných v slovenských profesionálnych divadlách od roku 1920 do súčasnosti. Každá z obálok obsahuje základné informácie o hre (meno autora,
miesto a dátum premiéry v jednotlivých divadlách na Slovensku), bulletin,
fotografie, kritiky v tlači, čím tieto dokumenty vytvárajú komplexný obraz
o inscenácii a jej hodnote pre dejiny divadelnej kultúry na Slovensku. Zbierka
vznikla z povinne posielaných dokumentov divadiel, ktoré sa dopĺňali z archívnych akvizícií Divadelného ústavu a jeho právnych nástupcov. K zbierke
108
kniha_sprievodca.indd 108
11. 5. 2011 15:15:24
je vypracovaný základný súpis, ktorý bude publikovaný na webovej stránke
Divadelného ústavu.
Zbierka je jedinečným prameňom k dejinám slovenského profesionálneho divadla a poskytuje informácie o takmer všetkých divadelných premiérach na Slovensku od roku 1920.
Zbierka
osobností,
dvadsiate roky
20. storočia – 2010
47 bm
Zbierka obsahuje vyše 6000 obálok viažucich sa k osobnostiam slovenského a zahraničného divadla. Základnou podmienkou zaradenia osobnosti do zbierky bolo jej pôsobenie na Slovensku (domáci a hosťujúci zahraniční divadelníci). Jednotlivé obálky obsahujú rôzne dokumenty, najmä články, bulletiny, drobné tlačoviny, fotografie a v niektorých prípadoch i spisový
materiál, ktorý pravdepodobne pochádza z archívnych akvizícií Divadelného
ústavu a jeho právnych nástupcov. K zbierke je vyhotovený základný súpis,
ktorý bude sprístupnený na webovej stránke Divadelného ústavu.
Zbierka je prameňom k dejinám slovenského divadla a jeho osobností.
Zbierka
predmetových
hesiel, 1922 – 2010
100 bm
Zbierka vznikla opätovne z aktivity pracovníkov Divadelného ústavu s cieľom dokumentovať konkrétne témy divadelnej kultúry na Slovensku.
Obsahuje najmä výstrižky z dennej tlače, dokumentačný materiál, bulletiny,
fotokópie archívnych dokumentov, fotografie k jednotlivým heslám. Zbierka
je rozdelená do niekoľkých oddelení: Antropológia, Divadlo, Dráma, Jazyková
kultúra, Kultúrna politika, Muzikál, Opera, Pantomíma, Pramene, Rozhlas, Sezóna,
109
kniha_sprievodca.indd 109
11. 5. 2011 15:15:24
Scénografia, Tanec, Televízia a film, Vzťahy česko-slovenské, Inštitúcie – organizácie
– múzeá (Múzeum hračiek), Inštitúcie – organizácie – asociácie (ITI, LITA atď.),
Inštitúcie – umelecké školy (VŠMU, konzervatóriá atď.), Divadelný ústav, Inštitúcie –
divadlá (zbierka jednotlivých divadiel), Ceny, Festivaly, Hostia (jednotlivci, súbory), Konferencie, Kultúrne podujatia, Projekty, Súťaže, Výstavy, Zájazdy (jednotlivci,
súbory). K zbierke existuje súpis, ktorý vytvorili Zdenka Pašúthová a Zuzana
Nemcová (2007).
Zbierka poskytuje informačnú bázu pre dejiny divadla na Slovensku
v celej ich šírke.
Zbierka
veľkorozmerných
fotografiÍ
70. – 90. roky 20. storočia
4 bm
Zbierka vznikla z vyčlenených veľkorozmerných fotografií, ktoré Divadelný ústav získal z akvizícií. Väčšina z fotografií je identifikovaná, k súboru
však chýba presný súpis.
Zbierka
digitalizovaných
dokumentov, 1939 – 1945
2969 súborov
Zbierka obsahuje 2969 digitalizovaných divadelných fotografií z obdobia vojnového slovenského štátu. Vznikla v súvislosti s projektom digitalizácie dokumentov Divadelného ústavu v roku 2007. K súboru existuje súpis,
ktorý vypracovala Viera Helbichová.
110
kniha_sprievodca.indd 110
11. 5. 2011 15:15:25
Zbierka
incenačných
textov
20. – 80. roky 20. storočia
15 bm
Zbierka obsahuje súbor hereckých, režijných, inšpicientských a šepkárskych textov doplnených o rukopisné poznámky svojich pôvodných vlastníkov. Nachádzajú sa medzi nimi aj inšpicientské knihy G. Arbéta, herecké
a režijné knihy J. Budského či režijné knihy J. Jamnického. Zbierka vznikla
z darov inštitúcií a súkromných osôb, najmä však od Slovenského národného
divadla, ktoré Divadelnému ústavu darovalo veľký súbor týchto kníh s poznámkami.
Zbierka nie je doposiaľ spracovaná.
Zbierka
bulletinov, 1945 – 2010
32 bm
Zbierka obsahuje divadelné bulletiny k premiéram inscenácií slovenských divadiel. Slúži najmä ako záložný zdroj informácií v prípade, že v zbierke inscenačných obálok chýba tento druh materiálu. Zbierka bulletinov vznikla
z povinne posielaných exemplárov divadiel ku každej premiére, ako aj z nákupov.
Existuje k nej základný súpis, ktorý slúži interným potrebám organizácie.
111
kniha_sprievodca.indd 111
11. 5. 2011 15:15:25
Zoznam použitej literatúry
BLECH, Richard a kol. Encyklopédia dramatických umení Slovenska 1., Bratislava : Veda 1989, ISBN: 80-2240000-9.
BLECH, Richard a kol. Encyklopédia dramatických umení Slovenska 2., Bratislava : Veda 1990, ISBN: 80-2240001-7.
ČAVOJSKÝ, Ladislav. Prví a prvoradí herci SND. Bratislava : TÁLIA press, 1993, ISBN 80-85455-10-2.
LAJCHA, Ladislav. Zápas o zmysel a podobu SND (1920 – 1938). Bratislava : Divadelný ústav, 2000, ISBN
80-88987-16-4.
LAJCHA, Ladislav. Zápas o zmysel a podobu SND (1939 – 1945). Bratislava : Divadelný ústav, 2000, ISBN
80-88987-17-2.
MAŤOVČÍK, Augustín. Biografický lexikón Slovenska 1., Martin : Slovenská národná knižnica, Národný
bibliografický ústav, 2002, ISBN 80-89023-16-9.
MAŤOVČÍK, Augustín. Biografický lexikón Slovenska 2., Martin : Slovenská národná knižnica, Národný
bibliografický ústav, 2004, ISBN 80-89023-44-4.
MAŤOVČÍK, Augustín. Biografický lexikón Slovenska 3., Martin : Slovenská národná knižnica, Národný
bibliografický ústav, 2007, ISBN 978-80-89023-96-7.
MAŤOVČÍK, Augustín. Slovenský biografický slovník IV., Martin : Matica slovenská, 1990, ISBN 80-7090070-9.
MAŤOVČÍK, Augustín. Slovenský biografický slovník V., Martin : Matica slovenská, 1992, ISBN 80-7090111-X.
MAŤOVČÍK, Augustín. Slovenský biografický slovník VI., Martin : Matica slovenská, 1994, ISBN 80-7090216-7.
MAŤOVČÍK, Augustín. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska, Martin : Matica slovenská, 1999, ISBN
80-7090-537-9.
PATOČKOVÁ, Jana a kol. Divadelní ústav 1959 – 2009. Praha : Divadelní ústav, 2009, ISBN 978-7008237-9.
VALENTOVIČ, Štefan. Slovenský biografický slovník I., Martin : Matica slovenská, 1986.
VALENTOVIČ, Štefan. Slovenský biografický slovník II., Martin : Matica slovenská, 1987.
VALENTOVIČ, Štefan. Slovenský biografický slovník III., Martin : Matica slovenská, 1989, ISBN 80-7090019-9.
112
kniha_sprievodca.indd 112
11. 5. 2011 15:15:25
Zoznam skratiek
DAB – Divadlo Andreja Bagara Nitra
SČSDU – Svaz československých dramatických
DAMU – Divadelní akademie múzíckých umění
umělců
Praha
ŠD – Štátne divadlo Košice
DJGT – Divadlo Jozefa Gregora Tajovského Zvo-
UK – Univerzita Komenského Bratislava
len
UNIMA – Medzinárodná bábkarská federácia
DJZ – Divadlo Jonáša Záborského Prešov
(Union Internationale de la Marionnette )
Divadlo SNP – Divadlo Slovenského národného
UND – Ukrajinské národné divadlo Prešov
povstania Martin
USA – Spojené štáty americké
DDR – Divadelná a dramaturgická rada
ÚSOD – Ústredie slovenských ochotníckych di-
EPS – Elektronický požiarny systém
vadiel
ICT – Medzinárodné centrum divadla (International
ÚV – ústredný výbor
Center of Theatre)
VND – Východoslovenské národné divadlo Košice
KBD – Krajské bábkové divadlo
VŠMU – Vysoká škola múzických umení Bratislava
LITA – Slovenská literárna agentúra
ZSDU – Zväz slovenských dramatických umelcov
MŠaNO – Ministerstvo školstva a národnej osvety
ZSSR – Zväz sovietskych socialistických republík
MV SR – Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
ND – Národné divadlo
NS – Nová scéna
NDC – Národné divadelné centrum
NR SR – Národná rada Slovenskej republiky
PŠVU – Povereníctvo školstva, vied a umení
ROH – Revolučné odborové hnutie
RSE – Rádio Slobodná Európa
SAV – Slovenská akadémia vied
S. D. – sine dato – bez údaja
SKD – Slovenské komorné divadlo Martin
SĽD – Slovenské ľudové divadlo
SND – Slovenské národné divadlo Bratislava
SNP – Slovenské národné povstanie
SR – Slovenská republika
SSM – Slovenský spevokol v Martine
STV – Slovenská televízia
113
kniha_sprievodca.indd 113
11. 5. 2011 15:15:25
Autorská poznámka
Každý opis archívneho fondu či archívnej zbierky uvedený v Sprievodcovi sa skladá z niekoľkých údajov, ktoré uvádzame podľa ich zaradenia
v príslušnom hesle. Údaje sú oddelené čiarkou.
→→
→→
→→
→→
→→
→→
→→
Rok narodenia, prípadne aj smrti umelca. Ak ide o organizáciu uvá-
dzame základné údaje o jej existencii
Názov archívneho fondu/zbierky, časový rozsah, rozsah v bežných metroch (bm)
Profesijné zameranie pôvodcu archívneho fondu/zbierky
Údaje o získaní a spracovaní archívneho fondu/zbierky
Krátky opis archívneho fondu/zbierky
Údaje o možnosti využitia archívneho fondu/zbierky na vedecký výskum
114
kniha_sprievodca.indd 114
11. 5. 2011 15:15:27
115
kniha_sprievodca.indd 115
11. 5. 2011 15:15:30
Z ponuky titulov
Divadelného ústavu
Bratislava
Edícia Osobnosti
Ľubica Krénová: Milan Kňažko. Hráč
Nadežda Lindovská a kolektív:
Magda Husáková-Lokvencová.
Prvá dáma slovenskej divadelnej réžie
Richard Pupala, Martina Skúpa, Ján Jaborník,
Vladimír Štefko, Vladimír Mlčoušek:
Človek odinakiaľ. Ivan Mistrík
Ľubica Krénová: Ladislav Chudík
Zuzana Bakošová-Hlavenková a kolektív:
Elixír smiechu. Jozef Kroner a Kronerovci
Edícia Slovenská dráma
Július Barč-Ivan: Súborné dramatické dielo
Ivan Stodola: Súborné dramatické dielo I., II., III.
Dráma 2001 (zborník víťazných hier)
Dráma 2002 – 2003 (zborník víťazných hier)
Dráma 2004 – 2005 (zborník víťazných hier)
Dráma 2006 (zborník víťazných hier)
Dráma 2007 – 2008 (zborník víťazných hier)
Miloš Karásek: EXTRAKT, Päť projektov /
Five Projects
Viliam Klimáček: Desať hier
GUnaGU Remix (Kolektívne texty 1985 – 2000)
Divadlo SkRAT: Hry
Silvester Lavrík: Hry
Ján Uličiansky: Sedem rozprávkových hier
Edícia Teória v pohybe
Milan Čorba: Kostýmová tvorba (Prednášky)
Prednášky o divadle II.
Goran Stefanovski: Malá kniha nástrah
Deti revolúcie (Zborník víťazných prác súťaže
a edukačného projektu Divadelného ústavu)
Helen Nicholsonová: Divadlo a vzdelávanie
Dan Rebellato: Divadlo a globalizácia
Marta Poláková: Sloboda objavovať tanec
Slovenská dráma v preklade
Visegrad Drama 1., 2., 3.
Contemporary Slovak Drama 2., 3., 4., 5.
Katalóg súčasných slovenských dramatikov /
The Catalogue of Contemporary Slovak
Dramatists / Catalogue des auteurs dramatiques
contemporains slovaques / Katalog der
zeitgenössischen slowakischen Dramatiker
Slowakische Gegenwartsstücke
Durchbrochene Linien
Uschni, láska moja. Osem slovenských hier /
Увядший сад любви. Восемь словацких пьес
Slovak Drama in Translation (CD)
Edícia Svetové divadlo
Erika Fischer-Lichte: Dejiny drámy
Patrice Pavis: Divadelný slovník
Dramatika viedenskej (vídeňské) moderny
Jana Bžochová-Wild: Úvod do shakespearovského
divadla
Jana Bžochová-Wild: Začarovaný ostrov?
Shakespearova Búrka inak
S. M. Ejzenštejn: Umenie mizanscény II.
Henryk Jurkowski: Metamorfózy bábkového
divadla v 20. storočí
Marvin Carlson: Dejiny divadelných teórií
116
kniha_sprievodca.indd 116
11. 5. 2011 15:15:30
Hans-Thies Lehmann: Postdramatické divadlo
Peter Scherhaufer: Čítanka z dejín divadelnej
réžie (4)
Jana Bžochová-Wild: Malé dejiny Hamleta
Milan Lukeš: Divné divadlo našeho věku
Richard Schechner: Performancia: teórie, praktiky,
rituály
George Steiner: Smrť tragédie
Ruská dráma (I. Vyrypajev, O. Muchina,
M. Kuročkin, V. Sigarev, J. Klavdijev)
Slovinská dráma (D. Jovanović, M. Zupančič,
S. Semenič)
Edícia Vreckovky
Gianina Cărbunariu: Kebab
José Maria Vieira Mendes: Moja žena
Koffi Kwahulé: Misterioso-119
Tom Lanoye: Celibát
Pau Miró: Úsmev slona
Letizia Russo: Psí hrob
Kari Hotakainen: Červený vlk
Edícia Svetová dráma – antológie
Sam Shepard: Hry
Stanislaw Ignacy Witkiewicz: Hry
August Strindberg: Hry
Marguerite Durasová: Hry
David Mamet: Hry
Paul Claudel: Hry
Antológia súčasných francúzskych hier
a ich analýz (P. Pavis /štúdie/, M. Vinaver,
B.-M. Koltès, E. Cormann, J-L. Lagarce)
Samuel Beckett: Hry
V edícii Slovenské divadlo pripravujeme:
Marška – Denník Karla Baláka
Michaela Mojžišová: Od Fausta k Orfeovi.
Operné divadlo na Slovensku po roku 1989
Vladimír Štefko a kolektív autorov: Dejiny
slovenskej drámy
Ján Jaborník: Dejiny slovenského divadla
od stredoveku po súčasnosť I.
Viera Dlháňová, Henrieta Moravčíková:
Divadelná architektúra na Slovensku
Stanislav Vrbka: Súborné dielo I. Kritiky
divadelných inscenácii 1955 – 1969
Emil Tomáš Bartko: Podoby slovenského
tanečného divadla. Tanec na Slovensku od vzniku
slovenského profesionálneho divadla
Ladislav Lajcha: Silueta generácie. Osobnosti
činohry SND
Edícia Nová dráma / New Drama
Marius von Mayenburg: Hry
Ingmar Villqist: Hry
Nemecká dráma (I. Bauersima,
R. Schimmelpfennig, A. Ostermaier, D. Loher,
T. Walser)
Patrick Marber: Hry
Valère Novarina: Hry
Srbská dráma (N. Romčević, B. Srbljanović,
M. Marković, M. Bogavac, M. Pelević)
Maďarská dráma (K. Hamvai, P. Karpati,
A. Nagy, A. Németh, A. Szilágyi)
117
kniha_sprievodca.indd 117
11. 5. 2011 15:15:31
118
kniha_sprievodca.indd 118
11. 5. 2011 15:16:16
119
kniha_sprievodca.indd 119
11. 5. 2011 15:16:19
Krátky sprievodca Archívom Divadelného ústavu Bratislava
(1. vydanie)
Edícia Základné publikácie
© Rudolf Hudec
Fotografie
© Archív DÚ
© Olja Triaška Stefanović/Archív DÚ
© Katarína Križanovičová/Archív DÚ
Grafický dizajn a DTP © Ján Triaška
Redigovala Darina Peťková
Vedúca redaktorka Andrea Domeová
Zodpovedná vydavateľka Vladislava Fekete, riaditeľka Divadelného ústavu
Náklad 400 ks
Sadzba a tlač DOLIS s. r. o.
Všetky práva vyhradené. Nijaká časť tejto knihy sa nesmie reprodukovať, uchovávať v rešeršných systémoch alebo prenášať akýmkoľvek spôsobom vrátane elektronického, fotografického či iného záznamu bez
súhlasu autora a vydavateľa.
Vydavateľ urobil všetky kroky smerujúce k zisteniu autorov použitých diel a k získaniu súhlasu na ich
použitie. V prípade, ak ste nositeľom autorských práv k niektorému z použitých diel, prosíme Vás, aby ste
sa obrátili na vydavateľa.
Divadelný ústav / The Theatre Institute Bratislava
Jakubovo nám. 12, 813 57 Bratislava
Tel.: + 421 2 204 871 02, 204 874 00
Fax: + 421 2 529 315 71
[email protected], www.theatre.sk
Vydal © Divadelný ústav Bratislava / The Theatre Institute Bratislava 2011
ISBN 978-80-89369-29-4
120
kniha_sprievodca.indd 120
11. 5. 2011 15:16:20
Download

Krátky sprievodca Archívom Divadelného ústavu Bratislava