SEMINA R O NEOLIBERALIZME
Ivan Lesay
1. VY VOJ A VYMEDZENIE POJMU
Neoliberalizmus je pomerne novy pojem, ktory oznacuje politiku presadzovanu
hospodarsky najsilnejs ımi s tatmi sveta v poslednych troch desaôrociach. Trend posobenia
tejto politiky je priamo pozorovatežny na procese ekonomickej globalizacie, ktora nie je vo
svojej podstate nicım inym, nez uskutocnenım neoliberalnej doktrıny v politickej praxi.
V su vislosti s celosvetovym uplatnenım neoliberalnych mys lienok a ich ideologickym
primatom je paradoxom, ze z u st ich protagonistov pojem “neoliberalizmusé nepocuô. Akiste
to su visı so vs eobecnym trendom postmoderny nazyvaô ideologicky ocividne zaôazene
politicke konanie “pragmatickymé, v ramci danych okolnostı “jedinym moznymé. Skutocnosô
ale vyzera diametralne odlis ne ó dejiny sa neskoncili, ideolďgie es te nepovedali posledne
slovo a neoliberalizmus je prave jednou z nich ó je u celovou ideolďgiou s presne
vymedzenym dejinnym a mys lienkovym pozadım.
1.2. LIBERALIZMUS
Uz z nazvu je jasne, ze neoliberalizmus cerpa z mys lienkoveho dedicstva liberalizmu.
V politickej teďrii mozno pri patranı po liberalizme na casovej osi zajsô az do staroveku, kedy
sa stretavame s “klasickymé (v zmysle “antickymé) liberalizmom Demokrita a Lukrecia. Tı
boli liberalni tym, ze, na rozdiel od sokratikov davali prednosô su kromnemu zivotu pred
politickym zivotom komunity resp. s tatu, ktory bol podža nich neprirodzeny. Pre tento
“protoliberalizmusé bude kvoli jasnosti leps ie nepouzıvaô prıvlastok “klasickyé, pretoze ten
sa pouzıva na oznacenie liberalizmu 18. storocia, ktory je sıce v porovnanı s antickym,
liberalizmom modernym, ale pre nas a na odlıs enie od neskors ıch variant liberalizmu je
liberalizmom klasickym.
1.2.1. KLASICKY LIBERALIZMUS
Obdobiu klasickeho liberalizmu predchadzali samozrejme naznaky jeho zrodu, ako
naprıklad obmedzovanie tradicnej moci panovnıka (Magna Charta, Bill of Rights), anglicka
revolu cia alebo politicka filozofia J. Locka. O pravych dejinach liberalizmu ale mozno zacaô
hovoriô az od druhej polovice 18. storocia. Dolezitym medznıkom bolo nepochybne vydanie
knihy A. Smitha Bohatstvo na rodov (1776), ktore sa dodnes chape ako manifest liberalizmu.
Zakladnym princıpom klasickeho liberalizmu je nazor, ze politika je nieco umele. Vlada je
nutna, ale nie prirodzena, prirodzenym stavom cloveka je vožnosô. Nejestvuje ziaden sposob
zivota ani trieda žudı, ktorı by si mohli ciniô narok vladnuô prirodzenym alebo
nadprirodzenym pravom. Spolocnosô by nemala maô apriďrny ciež, mala by byô vysledkom
spontanneho procesu, do ktoreho neradno zasahovaô. Najleps ım prıkladom takeho procesu je
trh. Ten naprıklad delı majetok a ina redistribu cia majetku je umela a neprıpustna. Vys s ie,
univerzalne moralne hodnoty nejestvuju , jestvuju len nazory ó tie by mali byô vyjadrene
verejnosôou, ktora na akomsi “trhu nazorové sformuluje pravdu. Vs etci su si formalne rovnı,
rovnosô vs ak neplatı v oblasti talentu. Nedostatkom logiky liberalizmu je jeho kompromis
s mys lienkou narodneho s tatu ó ten sa berie ako dana politicka a ekonomicka arena
liberalnych procesov napriek tomu, ze mys lienka politickeho spolocenstva zalozeneho na
spolocnom povode, jazyku a dejinach vobec nie je liberalna. Liberali sa nikdy nepoku sili
PDF byl vytvoren zkus ebnıverzıFinePrint pdfFactory http://www.fineprint.cz
sformulovaô moznosô vzniku dobrovožneho, nehistorickeho s tatu zalozeneho na dohode,
ktory by z liberalizmu mal logicky vyplyvaô.
Az asi do roku 1850 neboli rozdiely medzi politickym a ekonomickym liberalizmom.
Neskor menovany vznikol ods tiepenım sa od povodnej vetvy, pricom dovodom bol presun
ôaziska z politicko-hospodarskych tem cisto na hospodarske. Ekonomickı liberali pripisuju
trhovym silam priam moralny vyznam, v ramci celej spolocnosti patrı trhu primat. Medzi
zakladne dogmy ekonomickych liberalov patrı zaporny postoj k hospodarskej sebestacnosti
a k trhovym prekazkam (cla, tarify atĎ.). Distribu cia majetku a prıjem, ako aj ine dolezite
oblasti zivota spolocnosti by mal urcovaô trh. D als ım charakteristickym znakom
ekonomickeho liberalizmu je exaltovana u loha podnikatežskeho subjektu. Podnikatež je ten,
kto odpoveda na podnety trhoveho mechanizmu, a keĎze bez neho niet vožneho trhu,
ekonomickı liberali prenho pozaduju privilegovany socialny status. Toto presvedcenie ide
Ďalej a, hoci zamlcane, vyslovuje sa za to, aby podnikatelia priamo ovladali hospodarstvo.
Tato viera v podnikateža vytvorila skutocnu a identifikovatežnu spolocensku elitu (v USA
nazyvanu “the business communityé), ktora ma s pecificke kultu rne preferencie, sposob
obliekania a casto pouzıva s pecificku formu jazyka (sociolekt). Ekonomicky liberalizmus je
v mnohom medzistupnom medzi klasickym liberalizmom a neoliberalizmom.
1.2.2. SOCIALNY LIBERALIZMUS
Podobne ako sa rozvoj klasickeho liberalizmu viazal na vyvoj priemyselneho kapitalizmu,
socialny liberalizmus vznikol v su vislosti s Ďals ım rozvojom industrializacie. Kapitalisticky
system vožneho trhu ocividne vo svojich dosledkoch neviedol ku vzniku idealnej spolocnosti
socialnej rovnosti, naopak ó prispel ku zhors eniu situacie v¨csiny obyvatežstva, ktora bola
postihnuta hmotnou nu dzou a socialnou nespravodlivosôou. C asô liberalov sa rozhodla
preformulovaô niektore tezy klasickeho liberalizmu. Uvedomili si zlyhanie trhu v istych
oblastiach a zacali pripu s ôaô s tatne zasahy do ekonomiky na odstranenie tychto nedostatkov.
Pre socialny liberalizmus existuju aj ine oznacenia ó “modernyé, “novyé (oproti klasickemu),
“liberalizmus 20. storociaé ó vzhžadom na jeho agendu nahradenia minimalneho s tatu s tatom
intervencionistickym v prospech nizs ıch vrstiev sa mi ale zda najvhodnejs ım oznacenie
“socialnyé. Napriek skors iemu posobeniu “duchovneho otcaé socialneho liberalizmu ó J.S.
Milla ó zacala byô tato forma liberalizmu vs eobecne prijımana az na prelome 19. a 20.
storocia, v USA naprıklad ale az v 30. rokoch (ako reakcia na hospodarsku krızu). Medzi
predstavitežov patria okrem uz spomınaneho Milla L. T. Hobhouse, T.H. Green (ten hovoril
o pozitıvnej slobode a za svoje solidaristicke chapanie žudskej prirodzenosti si vyslu zil
nalepku “socialisticky liberalé), politicky ekonďm J. M. Keynes a progresıvni reformatori J.
Dewey a H. Croly. Agendy socialnych liberalov sa v Eurďpe chopili socialni demokrati,
ale v USA sa socialni liberali naĎalej oznacovali “liberalmié (boli progresıvni), zatiažco
prıvrzenci klasickej podoby liberalizmu boli oznacovanı za “konzervatıvcové. Prave tu
pramenı odlis ne chapanie liberalizmu v eurďpskom a severoamerickom kontexte. “Starıé
liberali v USA vycıtali (socialnym) liberalom odklon k socializmu, socialni liberali zasa
obvinovali konzervatıvnych liberalov z lipnutia na staromďdnej liberalnej koncepcii, ktora uz
neslu zi liberalnym ciežom.
1.2.3. NEOLIBERALIZMUS
Politika socialnych liberalov (napr. Rooseveltov “New Dealé) sa v 20.storocı uplatnovala
az do sedemdesiatych rokov, kedy prichadza k zastaveniu povojnoveho hospodarskeho rastu.
Reakciou na tu to skutocnosô a protestom proti keynesianizmu a welfarizmu bola renesancia
klasickych liberalnych mys lienok v podobe vzniku tzv. “Novej praviceé. Jej konzervatıvne
PDF byl vytvoren zkus ebnıverzıFinePrint pdfFactory http://www.fineprint.cz
krıdlo dostalo oznacenie “neokonzervativizmusé (alebo “konzervatıvna Nova pravicaé)
a prezentovalo temy klasickeho konzervativizmu 19. storocia, ako napr. obhajoba poriadku
autority a disciplıny, u lohy rodiny, cirkvi a naroda v spolocnosti. Medzi najznamejs ıch
predstavitežov patrı R. Scruton. Liberalne krıdlo je oznacovane pojmom “neoliberalizmusé
(“liberalna Nova pravicaé), je prentypicky ideologicky zapal pre vožny trh a cerpa najm¨
z klasickej liberalnej ekonomickej teďrie Smitha a Ricarda v prepracovanej podobe z pera
ekonďmov F. A. von Hayeka a M. Friedmana.
V konkretnej politike sa mys lienky Novej pravice uplatnili na prelome sedemdesiatych
a osemdesiatych rokov v podanı britskej premierky M. Thatcherovej a prezidenta USA R.
Reagana. Tıto politici podporovali oba smery Novej pravice, tie sa mimochodom v mnohom
prelınaju a su zamienane, k comu nemalo prispieva aj uz spomınane odlis ne chapanie pojmov
liberalizmus a konzervativizmus v Eurďpe a v USA. Historicke pozadie vzniku a presadenia
sa neoliberalizmu tvorı hospodarska recesia zo zaciatku 70. rokov, kedy sa zvys ovala
nezamestnanosô rovnako ako inflacia (jav stagflacie). USA sa Ďalej obavali konkuruju cej
japonskej a nemeckej ekonomiky, v Britanii bol zaznamenany ekonomicky pokles a obavy zo
straty vežmocenskeho postavenia po vstupe do Eurďpskych spolocenstiev v roku 1973.
Neoliberali na keynesianizme najviac kritizovali obhajobu s tatnych zasahov do
ekonomiky, ktora moze byô dobre myslena, ale ignorovanım trznych sıl je s kodliva. D als ı
zasadny rozdiel je doraz neoliberalov na problem inflacie a ich teďria strany ponuky1.
V Keynesovej teďrii sa zdoraznuje problem nezamestnanosti a teďria strany dopytu. Friedman
ale tvrdil, ze jestvuje prirodzena miera nezamestnanosti, zasahy do ktorej su z ekonomickeho
hžadiska s kodlive. KeĎ vlada dopustı, aby jej vydavky prevys ili prıjmy z danı, vlastne tym
“tlacı peniazeé ó zivı inflaciu, ku ktorej dochadza, keĎ “priveža penazı nahana primalo
tovarové. Hayek a Friedman kladli doraz na “zdrave peniazeé a tvrdili, ze hlavnou
ekonomickou funkciou s tatu je zaistiô financnu stabilitu trhovej ekonomiky znızenım alebo
u plnym odstranenım inflacie.
2. ZAKLADNE ZNAKY NEOLIBERALIZMU
Z predchadzaju cej kapitoly a jej jednotlivych podkapitol mapuju cich vyvoj pojmu
liberalizmus teda jasne vyplyva, ze neoliberalizmus sa vymedzuje voci modernemu
socialnemu liberalizmu a je ideovym dedicom klasickeho liberalizmu 18. storocia a,
zjednodus ene povedane, iba nanovo formuluje poziadavku minimalneho s tatu. Obroda
liberalizmu sa ale neuskutocnila bez vyhrad a dokonale ó v dnes nom neoliberalizme mozno
najsô niekožko odlis nostı od klasickeho liberalizmu.
2.1. ROZDIELY MEZDI KLASICKY M LIBERALIZMOM A NEOLIBERALIZMOM
Zakladnym pojmom liberalizmu je “slobodaé. V tejto su vislosti bude kžu covou otazka, ci
mozno slobodu nanu tiô. Klasickı liberali v 19. storocı podporovali rozs irovanie liberalnej
spolocnosti, avs ak tym bolo myslene rozs irovanie v ramci “civilizovanych narodové.
“Liberalni misionarié typu G. Sorosa boli v tom case neznami alebo vedžajs ı. Presvedcenie
o presadzovanı mys lienky liberalnej spolocnosti v celosvetovom meradle (teda napr. aj
v Afrike alebo Azii) je az domenou neoliberalov ó intervencionisticka predstava politiky casti
z nich rata aj s nasadenım vojenskych prostriedkov “osvetyé.
1
Teďria strany ponuky bola zakladnym charakteristickym znakom tzv. “reaganomicsé v USA. V roku 1981
Reagan v Kongrese presadil danovy zakon, ktory znızil dane fyzickych a pravnickych osob na najnizs iu u roven
v dejinach. Za vlady Thatcherovej sa u rovenpriamych danı vo Vežkej Britanii postupne znızila az na u roven
americkych danı. Napr. najvys s ia sadzba dane z prıjmu sa znızila z 83 pencı za libru v roku 1979 na 40 pencı za
libru v roku 1988.
PDF byl vytvoren zkus ebnıverzıFinePrint pdfFactory http://www.fineprint.cz
Ak som pri definovanı ekonomickeho liberalizmu hovoril, ze dolezite oblasti
spolocenskeho zivota (distribu cia majetku, prıjmov a pod.) by mal urcovaô trh, neoliberali
toto presvedcenie rozs ırili ó podža nich by mal byô vs etok spolocensky zivot determinovany
trhom. Z trhu ako mechanizmu na prerozdelenie a distribu ciu zdrojov a sluzieb sa stal ciež
sam o sebe.
Neoliberalizmus nesporne je znovuozivenım mys lienok zakladatežov klasickeho
predchodcu tejto ideolďgie A. Smitha a D. Ricarda, ale v ich aplikacii urcite nie je dosledny.2
Smith naprıklad hovorı o trhu pozostavaju com iba z drobnych kupcov a predavaju cich.
D als ımi podmienkami Smithovho trhoveho modelu su podmienky dokonalej su ôaze (tu
charakterizuje existencia viacerych firiem, z ktorych ziadna nemoze ovplyvniô cenu,
a dokonala informovanosô) a podmienka, ze kapital musı byô stabilizovany na lokalnej a
narodnej u rovni a ze jeho majitelia musia byô priamo zapojenı do jeho spravovania. Trh, aky
vo svojej teďrii prezentuje Smith, ma vežmi malo spolocne so su casnou neoliberalnou
globalnou ekonomikou ovladanou obrovskymi korporaciami, ktore nemaju korene v ziadnej
lokalite alebo narode, riadenou profesionalmi, ktorı ziju oddelene od skutocnych vlastnıkov
barierou roznych investicnych ins titu ciı a holdingovych spolocnostı.
D als ım ekonďmom, ktory funkcnosô trhoveho mechanizmu podmienoval dodrziavanım
viacerych podmienok, bol David Ricardo. Obchod medzi dvoma krajinami ma priaznivy
u cinok na obyvatežov obidvoch obchoduju cich krajın vtedy, keĎ su splnene tri podmienky:
kapital nesmie maô moznosô prechadzaô z krajın s vysokymi mzdami do krajın s nızkymi
mzdami, obchod medzi zu castnenymi krajinami musı byô v rovnovahe a v kazdej krajine
musı byô zabezpecena plna zamestnanosô. V roku 1990 vs ak z celosvetoveho obratu
obchodovaneho tovaru a sluzieb tvorili celu tretinu transakcie v ramci jednej firmy a coraz
v¨csiu casô medzinarodneho obchodu tvoria vymeny v ramci toho isteho odvetvia. Je teda
ôazke argumentovaô, ze tu ide o prakticke uplatnenie prirodzenych komparatıvnych vyhod
obchoduju cich krajın, cım cela ekonomicka teďria o zisôovanı nakladov a vynosov v obchode
straca na vyzname.
2.2. KONKRETNA EKOMOMICKA POLITIKA NA NARODNEJ U ROVNI
Neoliberalnu ekonomicku politiku vo vs eobecnosti charakterizuje tu zba po zintenzıvnenı
a rozs ırenı trhu zvys ovanım poctu, frekvencie, opakovania transakciı a ich formalizacia.
Konecnym ciežom neoliberalizmu je svet, v ktorom je kazda cinnosô kazdej bytosti trhovou
transakciou vedenou v suž az i so vs etkymi ostatnymi.
Uz pri ekonomickom liberalizme som spomınal dominanciu ekonomiky v zivote
spolocnosti. V neoliberalizme ide tento princıp es te Ďalej, da sa hovoriô o diktate voé ne ho
trhu3. Ten prinas a oslobodenie évožnehoŇ, t.j. su kromneho podnikania od akychkožvek
vladnych obmedzenı bez ohžadu na spolocenske nasledky, otvorenie narodnych ekonomık
medzinarodnemu trhu a zahranicnym investıciam v es te v¨csej miere, nez zabezpecili uz
existuju ce dohody o vožnom obchode s drastickymi spolocenskymi a ekologickymi dopadmi
(napr. NAFTA). Podža neoliberalov vs etko, co prinas a trh, je dobre, preto mu treba vytvoriô
priestor, aby diktoval podmienky. KeĎ budu z cesty trhu odstranene vs etky prekazky, zvys i sa
ekonomicky rast, z ktoreho budu nakoniec profitovaô vs etci.4
2
Podrobnejs ie v KORTEN, David C.: Keš korpora cie vla dnu svetu. Vydavatežstvo Mikulas Hucko. Kos ice,
2001.ss. 74-80 kapitola Zrada myslienok Adama Smitha a Davida Ricarda.
3
Vožny trh je slovne spojenie, ktoreho vyznam ma byô apriďrne kladny- hovorı totiz o vožnosti, teda slobode,
zakladnej mys lienke liberalizmu, do ktorej neslobodno zasahovaô. Konkretne dopady nicım neobmedzeneho trhu
na zivot v¨csiny žudı vs ak slobodu neprinas aju . Vožnosô trhu je vožnosôou pre trh sam, nie vožnosôou pre žudı.
4
Reaganovsky princıp “ trickle-down economy - ekonomika, z ktorej ma rastu ce bohatstvo najbohats ıch
postupne épresakovaôŇ zhora nadol.
PDF byl vytvoren zkus ebnıverzıFinePrint pdfFactory http://www.fineprint.cz
D als ou implikaciou dogmy o su ôazi ako centralnej hodnote neoliberalizmu je drasticka
redukcia verejne ho sektora ó verejny sektor sa totiz nepodriaĎuje a ani nemoze
podriaĎovaô zakladnemu imperatıvu su ôaze o zisky alebo podiel na trhu. Privatizacia je
jednou z hlavnych foriem ekonomickej transformacie pocas uplynulych dvadsiatich rokov.
Dovodom, preco boli takmer vs etky sluzby (telekomunikacie, pos ta, dodavky elektriny,
plynu, vody, zeleznicna a letecka doprava a pod.) aj v zapadnej Eurďpe az donedavna vo
verejnom vlastnıctve je to, ze predstavuju tzv. “prirodzeny monopolé. Prirodzeny monopol
existuje vtedy, keĎ minimalna vežkosô garantuju ca maximalnu ekonomicku u cinnosô sa
rovna skutocnej vežkosti trhu. Inymi slovami, firma musı maô istu vežkosô, aby mohla
ekonomicky ôaziô zo svojej sily a tak poskytovaô najleps ie mozne sluzby za najnizs ie mozne
ceny pre spotrebiteža. Verejne sluzby tiez vyzaduju obrovske pociatocne investicne naklady
ó naprıklad vystavba zeleznicnych tratı ci elektrickych rozvodnych sietı ó co tiez
nepovzbudzuje konkurenciu. Preto boli verejne monopoly ocividne najleps ım ries enım.
Neoliberalna argumentacia v prospech privatizacie sa zaklada na (casto opodstatnenej) kritike
neefektivity podnikov vo verejnom vlastnıctve, ktorym chyba motıv zisku. Neoliberalne
“ries enieé ale nic neries i, pretoze sku senosti ukazuju , ze sluzby sa privatizaciou casto ani
ekonomicky nezefektıvnia, ani neskvalitnia a ze jedinym motıvom tejto transformacie je
prevod bohatstva z verejnej pokladne do su kromnych ru k.5
D als ou s trukturalnou crtou neoliberalizmu je honorovanie kapitalu na u kor prace ó a tym
presun bohatstva v spolocnosti zdola nahor. Jednotlivec, ktory sa nachadza niekde medzi
20 percentami tych, co tvoria najleps ie zarabaju cu vrstvu spolocnosti, pravdepodobne z
neoliberalizmu nieco zıska. C ım vys s ie na prıjmovom rebrıcku sa nachadza, tym to bude viac.
Naopak, zvys nych 80 percent clenov spolocnosti bude stracaô. C ım nizs ia je ich s tartovacia
priecka, tym viac proporcionalne stracaju . Vežka politika je dizajnovana v prospech
vplyvnych tak, aby im zabezpecila rast prıjmov ó a to prostrednıctvom zniz ovania danı6 a
stlacania miezd. Teoreticke a ideologicke zdovodnovanie takejto politiky vychadza z
predpokladu, ze vys s ie prıjmy a zisky bohatych umoznia viac investovaô, leps ie distribuovaô
zdroje a tak vytvoriô viac pracovnych prılezitostı a socialne istoty pre vs etkych. V skutocnosti
pohyb penazı smerom nahor po ekonomickom rebrıcku viedol k nafukovaniu bublın na
burzach, nevycıslitežnemu papierovemu bohatstvu pre malu vrstvu a k roznym typom
financnych krız. Ak by sa prıjmy prerozdežovali v ramci dolnych 80 % spolocnosti, pouzili by
sa na spotrebu, nasledkom coho by sa zvys ila zamestnanosô. Ak sa bohatstvo prerozdežuje
smerom nahor, kde žudia uz maju v¨csinu toho, co potrebuju , nebude smerovaô do miestnej
alebo s tatnej ekonomiky, ale na medzinarodne trhy s akciami.
Mimoriadne dolezitym a v okruhu neoliberalnych reformatorov obžu benym, je pojem
deregulacia. V praxi to znamena snahu o odstranenie vs etkych obmedzenı ó zakonov,
nariadenı, regu l, smernıc atĎ. ó ktore by mohli su kromnym firmam braniô v zisku. Obzvlas ô
5
V Britanii a vo vs etkych ostatnych krajinach prevazna v¨csina akciı privatizovanych firiem je dnes majetkom
financnych ins titu ciı a gigantickych investorov. Zamestnanci British Telecom naku pili len 1 % akciı,
zamestnanci British Aerospace 1,3 % akciı, a pod. Pred nastupom M. Thatcherovej bola vežka casô verejneho
sektoru v Britanii ziskova, v roku 1984 priniesli s tatne podniky do s tatneho rozpoctu 7 miliard libier. Vs etky
tieto peniaze plynu dnes su kromnym akcionarom.
6
Neoliberalnu danovu politiku mozno ilustrovaô vysledkom danovej reformy z dielne Thatcher-Major: v
priebehu 80-tych rokov 1 % danovych poplatnıkov zıskalo az 29 % danovych u žav, pricom clovek zarabaju ci
polovicu priemernej mzdy zistil, ze jeho dane vzrastli o 7 %, kym ten, co zarabal desaônasobok priemernej
mzdy, sa tes il 21 % znızeniu danı.
7 Od konca 19.storocia do 60. rokov 20.storocia vznikali v USA stale nove dozorne organy a vladne agentu ry,
ktore zriaĎoval Kongres s u myslom regulovaô su kromne podnikanie v su lade s verejnym zaujmom. Reaganov
nazor bol ale taky, ze tieto agentu ry iba pos kodzuju vykonnosô su kromneho podnikania a celospolocensky
zaujem skor zarucı samotny trhovy mechanizmus. Pocas jeho funkcneho obdobia sa znacne znızilo financovanie
tychto agentu r (napr. rozpocet Agentu ry pre ochranu zivotneho prostredia EPA sa znızil o polovicu). Navys e boli
do tychto agentu r menovanı pracovnıci s v¨csımi sympatiami pre vožny trh nez pre vladnu regulaciu.
PDF byl vytvoren zkus ebnıverzıFinePrint pdfFactory http://www.fineprint.cz
nepriaznivou je tato cinnosô v oblasti bezpecnosti prace, dostojnej vys ky prıjmu, ochrany
zivotneho prostredia a pod..7
Medzi Ďals ie zavazne prejavy ekonomickej politiky neoliberalizmu mozno zaradiô
zniz ovanie verejnych vydavkov na socialne sluz by (vzdelavanie, zdravotnıctvo, verejna
doprava atĎ.), samozrejme s ciežom minimalizovaô s tat. D alej je to oslabovanie vplyvu
odborov, presun dorazu z “majetkuš na “zmluvuš (fanaticky neoliberal by namiesto toho,
aby si ku pil s alku kavy rads ej vyjednaval o kazdom mililitri zvlas ô), caste uzatvaranie
zmluv (kratkodobe zmluvy, praca na dohodu atĎ.) v mene flexibility trhu prace, rast sektora
financnych sluz ieb (burzy, spolocnosti zamestnane spravou vlastnıctva, financnymi
prevodmi, “s pekulatıvnymé kapitalom a pod.), ktory je v priamom rozpore s neoliberalnou
poziadavkou po redukovanı byrokracie.
2.3. MEDZINARODNA U ROVEN
Niektore z praktık, spomınanych na narodnej u rovni, platia rovnako aj v medzinarodnom
meradle. Tyka sa to predovs etkym deregulacie, ktora sa na poli medzinarodneho obchodu
prejavuje odstranovanım colnych barier, tarıf, legislatıvnych opatrenı a s tandardov a inych
“prekazoké vožnemu obchodu a neobmedzenemu toku kapitalu a investıciı.
Vežmi u cinnym nastrojom presadzovania neoliberalnej doktrıny na celom svete su
medzinarodne financne institucie (IFI) Medzinarodny menovy fond (IMF), Svetova
banka (WB) a Svetova obchodna organizacia (WTO). WB a IMF boli zalozene v roku 1944
v americkom Bretton Woods na medzinarodnej konferencii poprednych svetovych politikov
a ekonďmov, s ciežom zaloziô take medzinarodne ins titu cie, ktore by priviedli svet ku ó
slovami Eisenhowera “su kromnemu kapitalu, otvorenosti podnikania a vožnemu trhué ó teda
k idealnym podmienkam pre fungovanie nadnarodnych korporaciı. Naprıklad WB sa vyrazne
podieža na financovanı des truktıvnych “rozvojovyché projektov ako giganticke priehrady,
diažnice vedu ce cez dazĎovy prales a pod.. Financovanie a podpora fyzickej infras truktu ry,
potrebnej k prilakaniu zahranicnych investorov, bolo tiez povodnym poslanım WB. IMF
a WB su takisto svetovymi veritežmi rozvojovych krajın. Prostrednıctvom programu
poskytovania poziciek (Structural Adjustment Programme) pre s pecificke projekty, zavadzaju
SB a MMF “ozdravneé procedu ry na ozivenie oslabenych ekonomık. Troma zakladnymi
ciežmi neoliberalizmu na medzinarodnej u rovni su : 1. voé ny obchod s tovarom a sluz bami,
2. voé ny pohyb kapitalu a 3. voé ny tok investıciı.
2.4. POLITICKE ASPEKTY NEOLIBERALIZMU
SnaĎ najvyraznejs ım politickym dopadom neoliberalizmu je skutocnosô, ze z politiky sa
vytraca moc. Znie to sıce paradoxne a neuveritežne, ale trend tomu nasvedcuje. Na papieri to
funguje tak, ze obcania urciteho u zemneho celku (s tatu), ktorı su zdrojom moci, ju deleguju
na svojich zastupcov (politikov), ktorı by ju mali v ich mene a zaujme vykonavaô s ciežom
dosiahnuô “verejny prospeché (je samozrejme, ze vyklad tohto pojmu, ako aj predstavy
o sposobe jeho dosiahnutia sa roznia). Politici su docasnymi drzitežmi moci, ktora je na
danom u zemı zvrchovana. Tožko teďria. Odhliadnuc od vs etkych nedostatkov zastupitežskej
demokracie, od zis tnych motivaciı casti politikov, od ovplyvnovania politiky nelegalnymi
(mafianskymi) skupinami a tak Ďalej, je priamo podkopavany aj vys s ie uvedeny teoreticky
koncept moci. Narodne s taty su dnes v podstate iba formalnymi prezitkami s tatnych u tvarov
19.storocia. V tomto obdobı bola ekonomika priamo podriadena narodnemu zaujmu, ktory
definoval s tat. Politicka s truktu ra s tatu sa v zmysle relevantnych a zasadnych otazok odvtedy
PDF byl vytvoren zkus ebnıverzıFinePrint pdfFactory http://www.fineprint.cz
prılis nezmenila, zatiažco skutocnosô sa v mnohom diametralne lıs i. V predchadzaju cich
kapitolach spomınana dominancia ekonomiky nad spolocnosôou je dnes uz nielen
neoliberalnym heslom, ale realitou.8 Obchod je aj v globalnom meradle coraz viac ciežom ako
prostriedkom, pricom v tejto medzinarodnej su ôazi nerovnych ôaha za krats ı koniec v¨csina
s tatov 2. a 3. sveta. Tie nemaju stabilizovanu ekonomiku s vybudovanou infras truktu rou
a predpokladmi pre udrzovanie nızkych vyrobnych nakladov. Aby prilakali zahranicnych
investorov (lebo nemaju dostatok domaceho kapitalu), su nu tene poskytovaô im coraz v¨csie
“stimulyé ó danove prazdniny, dotacie na vystavbu priemyselnych parkov, odpredaj majetku
pod cenu, znehodnocovanie legislatıvy na ochranu socialnych istot a pod.. Ak sa dostatocne
neprisposobia poziadavkam, investor si vyberie inu krajinu, kde mu vyhoveju . Tento proces
znicuju cej konkurencie sa prıslovecne nazyva “preteky ku dnuš. V minulosti zıskane
vydobytky na ochranu cloveka pred zhubnymi nasledkami trhoveho mechanizmu sa stavaju
prekazkou a koncept socialneho s tatu sa ocita pod tvrdou pažbou neoliberalnej kritiky, ktora
mu vycıta ekonomicku neefektıvnosô.
Program ekonomickej globalizacie, naplanovany tymi, ktorı z nej najviac profituju
(nadnarodne korporacie), a presadzovany najvplyvnejs ımi financnymi ins titu ciami formou
direktıvnych odporu canı a natlakov na narodne vlady, priamo podkopava demokraticky
koncept moci, pretoze IFI su nedemokraticky riadene a verejnosô nema absolu tne ziadnu
kontrolu nad ich politikou, a to napriek tomu, ze jej dopady su pre nu citežne snaĎ viac, nez
cokožvek ine.
2.4.1. NEOLIBERALIZMUS A STAT
Obvyklym a vs eobecne akceptovanym nazorom je, ze (neoliberalny) vožny trh a s tat su
opacne formy socialnej organizacie. Aj retorika neoliberalov by tomu nasvedcovala, najm¨jej
kžu cove heslo minimalizacie s tatu v prospech trhu.9 Pri doslednom pozorovanı ale mozeme
dospieô k prekvapuju cemu zaveru, ze trh a s tat podža neoliberalnej koncepcie nie su opakom
jeden druheho, ale jestvuju v protichodnej jednote. V dominantnej ó teda v ekonomickej ó
oblasti platı snaha neoliberalov obmedziô moc s tatu, ale naprıklad v oblastiach ako sloboda
zhromazĎovania, sloboda slova, vožnosô pohybu, ochrana su kromia a pod. horlivosô
v prospech obmedzovania zasahov s tatu v podanı neoliberalov nebadaô. Prave naopak,
podporuju v nich represıvny prıstup, co je z ich hžadiska celkom pochopitežne. Masove
zhromazdenia, obcianske protesty a nezavisle media by mohli demaskovaô skutocnu podstatu
neoliberalizmu, co by urcite prispelo k poklesu jeho popularity a dominantneho postavenia.
Vožny pohyb žudı medzi s tatmi by od zakladov zru cal jednu zo zakladnych podmienok
su casneho fungovania globalnej ekonomiky, ktorou je lokalna (narodna) fixacia pracovnej
sily. Sp¨tosô dvoch naoko protichodnych princıpov trhu a s tatu jasne demons truje fakt, ze vo
vedenı s tatov a v ich administracii su žudia s neoliberalnym ideologickym pozadım. Tı maju
moc presadzovaô politickymi prostriedkami (s tatnym nasilım) umlcanie nepriaznivej kritiky.
Kazdy pokus spochybniô neoliberalny vožny trh sa interpretuje ako pokus o spochybnenie
jednej fundamentalnej spolocenskej s truktu ry, preto neprekvapuje represıvny zasah s tatu.10
8
P¨ôdesiatjeden z najv¨csıch svetovych ekonomık sveta tvoria nadnarodne korporacie. Kombinovany odbyt
Fordu a General Motors bol v roku 1998 v¨csı, nez kombinovany HDP vs etkych s tatov subsaharskej Afriky.
Dnes neprekvapı, ze rozpocet priemernej korporacie prevys i rozpocet Slovenskej republiky.
9
Totalitnymi ideolďgiami pos ramotena povesô etatistickeho princıpu v 20.storocı znacne nahrava neoliberalom
pri obhajovanı fundamentalnej rovnice “s tatne = zleé. Obzvlas ô to platı v stredo- a vychodoeurďpskych krajinach
s pomerne cerstvymi spomienkami na sku senosti s božs evizmom.
10
Taky sme mohli vidieô napr. na demons traciach proti WTO v Seattli. Ilustratıvna a zaroven varovna je
skutocnosô, ze prezident USA G.W. Bush v su vislosti s obcianskymi protestmi proti vojne v Iraku inicioval
zalozenie organizacie NGO Watch na monitorovanie aktivıt mimovladnych organizaciı.
PDF byl vytvoren zkus ebnıverzıFinePrint pdfFactory http://www.fineprint.cz
D als ie paradoxy argumentacie v prospech znizovania u lohy s tatu mozno dokazaô
hospodarskou politikou silnych s tatov v obdobı, kedy im vožny trh nevyhovuje. KeĎ je ich
pozıcia v medzinarodnej su ôazi nahodou slabs ia, nevahaju zaviesô tvrdo protekcionisticku
politiku ochrany vlastneho trhu. D alej su neoliberali za kratenie verejnych vydavkov na
socialne sluzby, ale s tatne subvencie a poskytovanie danovych i nedanovych zvyhodnenı pre
su kromny biznis (v bohats ıch s tatoch pre domace firmy, u nas najm¨ pre zahranicnych
investorov) uz az tak neprekaza.
Aby som to zhrnul ó neoliberalny vzôah k minimalizacii s tatu je dvojznacny a keĎ neoliberali
hovoria “aé, teda obmedzenie manevrovacieho priestoru s tatu v monetarnej a financnej
politike, my musıme povedaô “bé, teda ze u loha s tatu v strazenı a organizovanı obyvatežstva
(v ekonomickom ponımanı “pracovnej silyé) a v ekonomike vtedy, keĎ to vyhovuje, je podža
neoliberalov stale dolezitejs ia.
2.5. SOCIALNE ASPEKTY NEOLIBERALIZMU
Mnohe socialne dopady neoliberalizmu mozno pochopiô v su vislosti s tym, co som
spomınal v predchadzaju cej kapitole. Napriek su stavnemu proklamovaniu obmedzenia
s tatnych pravomocı s tat naopak stale zvys uje v spolocnosti svoju intervencnu silu. Zamienkou
k tomu su napr. boj proti drogam, vojna proti terorizmu, narodna bezpecnosô, policajne
a vojenske zasahy doma (napr. proti demons traciam) i v zahranicı a pod..
Zaujımavu analyzu dopadov neoliberalizmu na pracovne vzôahy, a tym na celu spolocnosô
ponu ka Pierre Bourdieu. Ten hovorı, ze v pracovnych vzôahoch sa zaklada absolu tne panstvo
flexibility. Ta sa prejavuje zvys enym tlakom na “sebakazené zamestnancov, snazı sa ich
“zaangazovaôé podža technık “participatıvneho manazmentué. V podnikoch ide o vytvorenie
atmosfery “kazdy sam za sebaé, atmosfery neistoty, nap¨tia a stresu. Vs etko toto ma viesô
k oslabeniu kolektıvnych s tandardov a solidarity. V tejto su vislosti sa vynara darvinisticky11
pojem “boj vs etkych proti vs etkymé, na vs etkych u rovniach hierarchie; struktura lne na silie
nezamestnanosti, neistoty docasnosti pracovneho miesta a hrozby prepustenia. Manazment
podnikov nikdy nehovoril tožko o dovere, kooperacii, lojalite a organizacnej kultu re
zamestnancov ako teraz, v ere kedy su garancie zachovania zamestnania coraz viac
obmedzene. V spolocnosti sa normou stava cynizmus a moralny darvinizmus kultu vıôaza.12
2.5.1. PRINCIPY NEOLIBERALIZMU NA U ROVNI JEDNOTLIVCOV
Vs adeprıtomny princıp neoliberalizmu ó dominancia ekonomiky nad spolocnosôou ó ma
pochopitežne dopad aj na osobny zivot jednotlivcov a ich zivotnu filozofiu. Zakladnou
zasadou je princıp su ôaze a neoliberali naozaj veria, ze MY sme tu pre TRH, ktory je pre
niektorych z nich dokonca zmyslom zivota (hoci takto explicitne by to sotva niekto priznal).
Sme tu teda pre trh a mali by sme su ôaziô. Ak je okrem trhu a su ôaze v zivote cloveka dolezite
aj nieco ine, nemalo by to znamenaô, ze sa ich nezu castnı. Ak tak predsa ucinı,
z neoliberalneho hžadiska zlyhal ó clovek je predsa podnikatežom, ktory manazuje svoj zivot
a mal by sa tak spravaô. Predstava klasickeho liberalizmu o prirodzenosti a podstate cloveka,
uz aj tak dosô redukcionisticka, ide v neoliberalizme es te Ďalej. Óudia sa podža nej riadia
11
Socialny darvinizmus je neoliberalizmom bezne akceptovana teďria, v ktorej sa Darwinova prırodovedecka
teďria o prirodzenom vybere druhov aplikuje na spolocenske pomery. Predstavitež tohto smeru H. Spencer
hovoril o “prezitı najvhodnejs ıché. Óudia su schopnı a neschopnı a je prirodzene a pre spolocnosô dobre, keĎ tı
schopnı maju vysostne postavenie, zatiažco slabı su nepotrebny odpad, ktory sa nie je schopny prisposobiô
evolu cii. Podpora chudobnych, nezamestnanych, chorych atĎ. je teda proti prırode. K tejto teďrii sa bez s krupu ž
hlasila M. Thatcherova, ktora napr. vyhlasila, ze “je nas ou u lohou oslavovaô nerovnosôé.
12
Podrobnejs ie v BOURDIEU, Pierre: The Essence of Neoliberalism.
www.mondediplo.com/1998/12/08bourdieu
PDF byl vytvoren zkus ebnıverzıFinePrint pdfFactory http://www.fineprint.cz
princıpom racionalneho vyberu, snaziac sa maximalizovaô zisky a minimalizovaô straty
(zisky i straty sa ponımaju hrubo materialne). Ak klasicky liberalizmus zžahcoval ine
dimenzie žudskosti a pohnu tky konania, jeho novodoby dedicich u plne vo svojom koncepte
“homo economicusé ignoruje. Neoliberalna “etikaé sa prejavuje najm¨ na zis tnom
a sebeckom konanı jednotlivcov, ktorı si svojich priatežov, konıcky, s porty, partnerov
a vs etko ostatne vyberaju tak, aby maximalizovali svoj status kvoli zisku co najleps ieho
zamestnania (teda materialnych vyhod).
3. NEOLIBERALNA REVOLU CIA13
V prvej casti seminara som sa snazil popısaô historicky vyvoj a mys lienkovy sled vzniku
neoliberalizmu. Na prelome 70. a 80.rokov sa v dosledku zastavenia konjunktu ry
hospodarskeho rastu spochybnila dovtedy prevladaju ca koncepcia keynesianizmu a ku slovu
sa dostala Nova pravica aj so svojou liberalnou vetvou hlasaju cou minimalny s tat. Vyzera to
logicky a jednoducho, v tejto su vislosti treba ale braô do u vahy jednu mimoriadne zavaznu
skutocnosô, ktoru som nespomenul a ktorej sa chcem venovaô v tejto casti.
Politici typu Thatcherovej a Reagana sa nevynorili nahodne, koncepty roznych privatizaciı,
deregulaciı, res trukturalizaciı a inych reforiem nevznikli vo vakuu a urcite neboli jedinou
moznosôou, ako hospodarskej recesii celiô. Skutocnosô je taka, ze na prıprave “neoliberalnej
revolu cieé sa pracovalo intenzıvne uz od 2. svetovej vojny a prelom 70. a 80.rokov poskytol
vhodnu prılezitosô na uvedenie intelektualnych plodov tohto obdobia do praxe. Ako teda
pris lo k tomu, ze idey ultramens inoveho geta intelektualov sa tak rozs ırili a stali sa
dominantnymi?
Op¨ô sa treba trochu vratiô do minulosti, konkretne do s tyridsiatych rokov. V “zapadnyché
s tatoch v tych casoch bol kazdy buĎ stu pencom Keynesa, socialnym demokratom,
kresôanskym demokratom alebo vyznaval iste odtiene marxizmu. Vtedy boli dokonca aj IMF
a WB, akokožvek neuveritežne to znie, povazovane za progresıvne ins titu cie, prezyvane tiez
Keynesove dvojcata. Nic nenasvedcovalo tomu, ze u zka skupinka žudı okolo filozofa
a ekonďma F.A. Hayeka a jeho ziaka M. Friedmana bude urcuju cim faktorom neskors ieho
vyvoja. Spomınanı ale celkom spravne pochopili, ze idey maju svoje nasledky. Zacali z
embryonalneho s tadia na Univerzite v Chicagu, aby zalozili giganticku medzinarodnu sieô
nadaciı, ins titu ciı, vyskumnych centier a PR agentu r chrliacu publikacie, akademikov a
spisovatežov, ktorych u lohou bolo a je neu navne generovaô vlastne idey a doktrıny, baliô ich
do lakavych obalov knıh, casopisov, konferenciı, sympďziı, profesionalnych asociaciı,
s tudentskych spolkov, univerzitnych centier, masmediı a potom politicky presadzovaô.
Zjednodus ene sa da povedaô, ze neoliberali si ku pili pozornosô verejnej mienky, a to doslova.
Seriou clankov, publikaciı a “reakciıé na ne z toho isteho tabora umelo vygenerovali
mnozstvo diskusiı, ktore potom preberali popredne mienkotvorne periodika, cım nielenze
urcovali agendu neoliberalov za hodnu pozornosti, ale ju servırovali ako diskusiu nezavislych
expertov, ktorı spolocne dospeli k ideologicky neutralnemu zaveru (taktika pre neoliberalov
viac nez prıznacna). Boli si vedomı pravidla “ak mozes zamestnavaô mysle žudı, ich srdcia
a ruky ôa budu nasledovaôé (gramsciovsky koncept kultu rnej hegemďnie).
V strucnosti budem menovaô najvyznamnejs ie nastroje neoliberalnej revolu cie. Historicky
prvou je organizacia the American Enterprise Institute, zalozeny v roku 1943 skupinou
obchodnıkov, ktorym sa nepacila politika New Dealu. Najznamejs ım a dodnes vežmi
vplyvnym think-tankom Novej pravice je the Heritage Foundation. Bola zalozena v roku
1973 a bola vo vežmi u zkom styku s neskors ım americkym prezidentom Reaganom, a to aj
pocas jeho posobenia v u rade. Mens ım think ó tankom je napr. the Manhattan Institute for
13
C erpane z GEORGE, Susan: Winning the War of Words. www.tni.org/george/articles/dissent.htm
PDF byl vytvoren zkus ebnıverzıFinePrint pdfFactory http://www.fineprint.cz
Policy Research (1978). V Britanii su najznamejs ie the Centre for Policy Studies, the antiStatist Institute of Economic Affairs a the Adam Smith Institute. Posledny menovany
vyvinul na presadenie a propagaciu privatizacie pravdepodobne viac u silia, nez ktorakožvek
ina ins titu cia na svete. No a samozrejme nemozno zabudnu ô na najvplyvnejs ı spolok “bratstva
neoliberalnych intelektualové the Mount Pelerin Society. Tato spolocnosô bola zalozena
v roku 1947 samotnym Hayekom a dodnes zdruzuje vysoko postavenych politikov
a ekonďmov s neoliberalnym mys lienkovym pozadım. Spolocnosô si clenov vybera, ich mena
nezverejnuje, napriek tomu je zname, ze k nim patria napr. V. Klaus a M. Thatcherova.
Masıvne financovanie kampane na propagaciu neoliberalizmu umoznila skutocnosô, ze
dosledky zavedenia tejto doktrıny do praxe sa mali pozitıvne prejaviô na prıjmoch
“sponzorové, teda mens iny bohatych. Tı ochotne investovali miliardy dolarov a dnes nemusia
žutovaô ani cent, pretoze neoliberalizmu sa naozaj podarilo dosiahnuô, ze zisky sa v ramci
spolocnosti prerozdežuju smerom zdola hore. Spomınane think-tanky boli s tedro dotovane
nadaciami ako naprıklad the William Volker Fund, the Ford Foundation, the Bradley
Foundation, alebo nadaciami vežkych priemyselnych firiem typu Coors, Scaife ci Mellon
alebo Olin. Tie naprıklad financuju aj cele katedry niektorych najprestıznejs ıch univerzıt.
Vypisuju su ôaze o financne vežmi zaujımave s tipendia, granty, dotovane projekty a pod..
Odmenou za celu tu to snahu je dnes situacia, kedy je neoliberalizmus vs eobecne povazovany
za prirodzenu a normalnu podmienku existencie žudstva. Nezalezı na tom, kožko katastrof
kazdeho druhu dokazatežne zaprıcinil, kožko financnych krız es te sposobı, kožko
stroskotancov a vydedencov vyprodukuje. Neoliberali dosiahli to, ze ich politicka doktrına sa
zda byô nevyhnutnou, akoby danou od Boha a jedinym moznym ekonomickym a socialnym
poriadkom, ktory mame k dispozıcii. Snazia sa ju prezentovaô ako cosi, co je rovnako
prirodzene, ako to, ze kazdy denvyjde slnko alebo ze dychame vzduch (mozno aj to sa casom
sprivatizuje). Pre neoliberalizmus je typicke heslo zavedene Thatcherovou ó “TINAé, co
v skratke znamena “There Is No Alternativeé (prekl. “niet inej alternatıvyé). Z malej a
neobžu benej sekty s prakticky nulovym spolocenskym vplyvom sa teda vykžulo dominantne
svetove nabozenstvo so svojimi dogmatickymi doktrınami, kazatežmi, zakonodarnymi
ins titu ciami a co je azda najpodstatnejs ie, so svojım peklom pre pohanov a hries nikov, ktorı
sa odvazia odporovaô zjavenej pravde.
4. UTO PIA NEOLIBERALIZMU
Neoliberali sa vežmi radi s tylizuju do u lohy odporcov akychkožvek utopickych predstav
o spolocnosti, socialnoinzinierskych zasahov do nej a svoju ideolďgiu vydavaju za kopıruju cu
prirodzeny poriadok. Napriek svojej antiutopickosti je ale ideolďgia neoliberalizmu sama
utopickou.
Redukcionisticku predstavu prirodzenosti cloveka som spomınal na inom mieste, tu len
doplnım, ze neoliberali vo svojom ekonomizuju com prıstupe a jeho koncepte “idealneho
svetaé neignoruju len existenciu inych, nez racionalno-trhovych dimenziı v povahe a
pohnu tkach konania cloveka, ale aj existenciu tovarov a statkov, ktore nie su produktom
trhovych sıl. V oboch sferach obchadzaju skutocnosô, aka je, a hovoria o tom, aka by mala
byô, snazia sa ju napasovaô na teďriu, samu o sebe utopicku . Aj niektore nespochybnitežne
tezy liberalizmu stoja na piesku, coho najleps ım prıkladom je Smithova teďria “neviditežnej
ruky trhué. Berie sa ako zakladna poucka ekonďmie, no pritom nie je nicım inym, nez zatiaž
nikdy neoverenou hypotezou. Uz od zaciatku je teda cela teďria liberalizmu i neoliberalizmu
zalozena na obrovskej abstrakcii (nehovoriac o tom, ze Smith aj fungovanie “neviditežnej
rukyé podmienoval mnohymi podmienkami, ktore v realite malokedy nastanu ). Skor to vyzera
tak, ze od korenov desocializovana a dehistoricizovana neoliberalna teďria, disponuju c celou
mas ineriou propagandy, sa snazı o realizaciu politickeho planu na vytvorenie podmienok, za
PDF byl vytvoren zkus ebnıverzıFinePrint pdfFactory http://www.fineprint.cz
ktorych by mohla fungovaô. Tento plan ma metodicky likvidovaô spolocenstva a skupiny
(s tat, nepohodlne MVO, odbory, ekonomicky sebestacne spolocenstva atĎ.) prostrednıctvom
politiky financnej deregulacie, lebo utďpia cisteho a dokonaleho trhu bude mozna iba tak.
Socialne inzinierstvo neoliberalov mozno najleps ie dokumentovaô napr. na cinnosti Svetovej
banky, ktora uplatnuje svoju politiku vs ade s ablďnovito rovnakym sposobom, absolu tne bez
ohžadu na socialny, politicky, historicky a demograficky kontext. Rovnake projekty
privatizacie verejnych sluzieb, reformy dochodkovych systemov a pod. sa forsıruju od
Guatemaly cez Srı Lanku az po Slovensko.
5. NEOLIBERALIZMUS A SLOVENSKO
Na Slovensku pocuô pojem neoliberalizmus iba vežmi zriedka a keĎ tak, tak z u st jeho
nemnohych odporcov. To vs ak neznamena, ze by nas u krajinu tento fenomen obis iel, prave
naopak. Podobne ako v inych krajinach sveta, su tu jeho dopady coraz citežnejs ie. HneĎ po
pade božs evizmu prikvitli do nepripravenych, v podstate es te nejestvuju cich s truktu r noveho
s tatu medzinarodne financne ins titu cie s presnym navodom, ako previesô vs etok majetok do
su kromnych ru k. Napriek protestom mimovladnych odbornıkov, ktorı upozornovali na
absolu tnu nepripravenosô a na hrozbu korupcie, sa zacala privatizacia s tatneho majetku. Dnes
uz aj zavedenı ekonomickı experti (I. Miklos ) priznavaju , ze sa spravili chyby, a to presne
tam, kam smerovala kritika mimovladnych organizaciı. Dalo by sa uspokojiô
s kons tatovanım, ze ziaden prerod nie je žahky, chyby sa vyskytnu a ze sa poucıme. Kiezby to
tak bolo... . Dnes sa ale situacia opakuje ó Ďalej sa nezmyselne privatizuju verejne monopoly,
planuje sa dochodkova reforma, reforma zdravotnıctva sa uz zacala. Opakujeme svoje chyby?
Z isteho hžadiska ano, z hžadiska neoliberalov ide ale vs etko ako po masle. V pravicovej
vlade su kžu cove ministerstva obsadene neoliberalmi najhrubs ieho zrna (Kanık, Miklos ,
Zajac), jej cinnosô sa opiera o podporu “nezavislyché think-tankov (SFPA, IVO, INEKO),
ako STV, tak Markıza sa tak nevidia, ale su neoliberalnymi dogmami nasiaknute az po us i, to
iste platı o mienkotvornych periodikach (SME, ale aj PRAVDA). Jedine Domino Fďrum sa
netajı svojım neokonzervatıvnym zameranım (v podstate ich vs ak mozeme pokojne zaradiô
k neoliberalom, vlastna sebadefinıcia ako neokonzervatıvcov pramenı z ich orientacie na
americku mys lienkovu s kolu Novej pravice). Óavicovy politicky protipďl sa zmieta v krci a de
facto (okrem smies nej KSS) nejestvuje, progresıvne hnutia (ekologicke, za globalnu
spravodlivosô) a media trpia oproti neoliberalnej infras truktu re financnou podvyzivou,
organizacnou podvyvinutosôou a neustalym ostrakizovanım zo strany dominantnej pravice,
ktora ma vyhodu prveho ôahu. Slovensku sa uz zacalo hovoriô prvy “azijsky tigeré v Eurďpe
a, bohuziaž, nieco na tom asi bude.
Napriek jasnemu u celu celej neoliberalizacie, ktorym je nenavratny prevod vs etkych
statkov do su kromnych ru k a majetkova polarizacia spolocnosti, sa aj na Slovensku chcu
neoliberali tvariô, ze konaju pragmaticky, v prospech vs etkych a TINA. K tomuto im ma
slu ziô aj ich novodoby newspeak zastieraju ci pravu podstatu vecı. Kžu cove hesla
neoliberalizmu su : deregula cia, flexibilita, reforma, transforma cia, pragmatizmus,
restrukturaliza cia a nas li by sa es te Ďals ie. Tieto cudzie vyrazy, ktorym v¨csina žudı
nerozumie, maju navodiô u zasadne negatıvnych a nepopularnych javov zdanie odborneho
ries enia problemu, ktore sıce moze byô urcity cas neprıjemne (ako vrtanie u zubara), ale je
nevyhnutne a pomaha.
PDF byl vytvoren zkus ebnıverzıFinePrint pdfFactory http://www.fineprint.cz
Download

Seminar o neoliberalizme