VYSOKÁ ŠKOLA HOTELOVÁ V PRAZE 8, SPOL. S.R.O.
Bc. Tomáš Parák
Slow Food na Slovensku a v zahraničí ako súčasť modernej gastronómie
Diplomová práca
2014
Slow Food na Slovensku a v zahraničí ako súčasť modernej
gastronómie
Diplomová práca
Bc. Tomáš Parák
Vysoká škola hotelová v Praze 8, spol s r. o.
Katedra hotelnictví
Študijný odbor: Management hotelnictví a lázeňství
Vedúci diplomovej práce: Ing. Blanka Zimáková
Dátum odovzdania: 7.5.2014
Dátum obhajoby: Jún 2014
E-mail: [email protected]
Praha 2014
Slow Food in Slovakia and abroad as part of modern cuisine
Master´s Dissertation
Bc. Tomáš Parák
The Institute of Hospitality Management in Prague 8, Ltd.
Department of Hospitality
Major: Hotel and Spa Management
Thesis advisor: Ing. Blanka Zimáková
Date of Submission: 2014-05-07
Date of Thesis Defense: June 2014
E-mail: [email protected]
Prague 2014
Čestné prehlásenie
Prehlasujem,
ţe som diplomovú prácu na tému „Slow Food na Slovensku a v zahraničí ako
súčasť modernej gastronómie“ spracoval samostatne. Pouţitú literatúru a podkladové
materiály, ktoré som pouţil uvádzam v priloţenom zozname literatúry. Zároveň
prehlasujem, ţe viazaná a elektronická podoba práce je zhodná.
V súlade s § 47b zákona č 111/1998 Z. z., o vysokých školách v platnom znení súhlasím so
zverejnením svojej diplomovej práce, a to v neskrátenej forme, v elektronickej podobe vo
verejne prístupnej databáze Vysokej školy hotelovej v Prahe 8, spol. s r.o.
………………………………………….
Bc. Tomáš Parák
V Prahe, dňa 7.5.2014
Poďakovanie
Touto cestou by som chcel chcem poďakovať vedúcej diplomovej práce Ing.
Blanke Zimákovej za cenné rady a odbornú pomoc, ktorú mi poskytla pri vypracovaní
diplomovej práce.
Abstrakt
PARÁK, Tomáš. Slow Food na Slovensku a v zahraničí ako súčasť modernej gastronómie.
[Diplomová práca] Vysoká škola hotelová. Praha: 2014. 84 s.
Diplomová práca sa v teoretickej časti zaoberá pojmom gastronómia, gastronomickými
zariadeniami a modernými trendmi gastronómie. Práca tieţ podrobne popisuje hnutie Slow
Food.
Praktická časť práce sa venuje analýze vybraných štátov Európy z hľadiska ,,Slow Food“.
Na základe výsledku analýzy sa zistí skutočné postavenie ,,Slow Food“ na Slovensku
a v zahraničí.
Kľúčové slová: gastronómia, Slow Food, konvívium, gastronomické zariadenia, moderné
trendy v gastronómii, analýza štátov
Abstract
PARÁK, Tomáš. Slow Food in Slovakia and abroad as part of modern cuisine. [Diploma
thesis] The Institute of Hospitality Management. Prague: 2014. 84 p.
Diploma work is concerned with the term of gastronomy, gastronamy facilities and modern
gastronomy trends in its theoretical part. The work also describes the movement Slow
Food in datail.
Practical part of the work focus on the analysis of particular European states from the point
of view of ,,Slow Food“. On the basis of the outcome of the analysis it is stated a real
position of ,,Slow Food“ in the Slovak republic and abroad.
Key words: gastronomy, Slow Food, gastronomy, convivium, facilities, modern
gastronomy trends, analysis of the states
Obsah
Úvod .................................................................................................................................... 10
1 Teoreticko – metodologická časť ................................................................................... 12
1.1 Vymedzenie pojmu gastronómia ................................................................................ 12
1.2 Stručné dejiny kuchárskeho umenia .......................................................................... 13
1.2.1 Známi zakladatelia francúzskej kuchyne ......................................................................................... 15
1.3 Moderné, súčasné trendy gastronómie ...................................................................... 16
1.4 Gastronomické zariadenia .......................................................................................... 20
1.5 Slow Food...................................................................................................................... 24
1.5.1 História Slow Food ........................................................................................................................... 25
1.5.2 Vývoj hnutia Slow Food .................................................................................................................... 26
1.5.3 Štruktúra hnutia Slow Food ............................................................................................................. 27
2 Analytická časť ............................................................................................................... 29
2.1 Rakúsko ........................................................................................................................ 29
2.2 Belgicko ......................................................................................................................... 31
2.3 Bulharsko...................................................................................................................... 32
2.4 Cyprus ........................................................................................................................... 34
2.5 Dánsko........................................................................................................................... 35
2.6 Estónsko ........................................................................................................................ 36
2.7 Fínsko ............................................................................................................................ 36
2.8 Francúzsko ................................................................................................................... 37
2.9 Nemecko ........................................................................................................................ 39
2.10 Grécko ......................................................................................................................... 40
2.11 Maďarsko ................................................................................................................... 41
2.12 Írsko ............................................................................................................................ 42
2.13 Taliansko..................................................................................................................... 43
2.14 Litva ............................................................................................................................ 45
2.15 Lotyšsko ...................................................................................................................... 45
2.16 Luxembursko ............................................................................................................. 46
2.17 Malta ........................................................................................................................... 47
2.18 Holandsko ................................................................................................................... 48
2.19 Nórsko ......................................................................................................................... 49
2.20 Poľsko ......................................................................................................................... 49
2.21 Portugalsko ................................................................................................................. 50
2.22 Rumunsko ................................................................................................................... 51
2.23 Slovinsko ..................................................................................................................... 52
2.24 Španielsko ................................................................................................................... 53
2.25 Švédsko ....................................................................................................................... 54
2.26 Švajčiarsko ................................................................................................................. 55
2.27 Turecko ....................................................................................................................... 57
2.28 Veľká Británia ........................................................................................................... 58
2.29 Česká republika ......................................................................................................... 59
2.30 Slovensko .................................................................................................................... 60
2.30.1 Konvívium Pressburg (Bratislava) .................................................................................................. 61
2.30.2 Konvívium Banská Bystrica ............................................................................................................ 62
2.30.3 Konvívium Tatry .............................................................................................................................. 63
2.30.4 Občianske združenia ,,Slow Food Pressburg“ ............................................................................... 64
2.30.5 ,,Penzión U Juhása“........................................................................................................................ 64
2.31 Spracovanie analýzy .................................................................................................. 65
2.31.1 Grafické spracovanie informácií analyzovaných štátov Európy.................................................... 65
2.32 Výsledok analýzy........................................................................................................ 69
3 Návrhová časť ................................................................................................................. 72
Záver ................................................................................................................................... 75
Zoznam použitej literatúry ............................................................................................... 77
Zoznam grafov a tabuliek
Graf 1: Rozloha analyzovaných štátov (v km2) ................................................................... 67
Graf 2: Počet obyvateľov v analyzovaných štátov (v mil.) ................................................. 67
Graf 3: Počet konvívií v analyzovaných štátoch ................................................................. 68
Graf 4: 1 konvívium pripadajúce na km2 ............................................................................. 68
Graf 5: Počet obyvateľov v štáte (v mil.) na 1 konvívium .................................................. 69
Tabuľka 1: Výsledok analýzy v číselnej podobe ................................................................. 66
Úvod
V dnešnom uponáhľanom svete si človek často krát neuvedomuje základné
skutočnosti, ktoré sa nás všetkých priamo dotýkajú. Kaţdý z nás konzumuje potravu,
pohybuje sa po krajine a naplno vyuţíva všetko to, čo nám naša krajina ponúka. Musíme si
však uvedomiť skutočnosť, ţe všetko čo vyuţívame, nám tu prenechal niekto pred nami
a myslel aj na budúce generácie. Všetko má svoju históriu, svoj pôvod a svoje tradície.
Práve naša diplomová práca na tému ,,Slow Food na Slovensku ako súčasť modernej
gastronómie“ nám predstaví základnú filozofiu fungovania hnutia Slow Food na
Slovensku, ale aj v zahraničí.
Cieľom našej diplomovej práce je zistiť, do akej miery funguje hnutie Slow Food
vo vybraných štátoch Európy a na Slovensku. Prostredníctvom teoretickej analýzy krajín,
v ktorých pôsobí hnutie Slow Food má práca ponúknuť prehľad aktivít lokálne pôsobiacich
konvívií a tieţ predpoklady na ich rozvoj na základe politicko-hospodárske situácie krajiny
a jej kultúrneho dedičstva. Vyuţitím komparatívnej analýzy má táto práca zhodnotiť
predpoklady na budúci rozvoj jednotlivých konvívií.
Diplomová práca pozostáva z úvodu, v ktorom si podrobne rozoberieme pojem
gastronómia. V nasledujúcich kapitolách ďalej nadviaţeme na vývoj gastronómie u nás, ale
aj v zahraničí. Popíšeme gastronómiu od jej počiatku, teda od doby ešte pred naším
letopočtom, aţ po súčasnú, modernú gastronómiu. Predstavíme si tak zvaných
zakladateľov modernej gastronómie, ktorí pochádzajú z Francúzska. V nasledujúcej časti
sa budeme venovať najmä novým trendom v gastronómií. Tieto trendy si podrobne
popíšeme a vysvetlíme. Gastronomické zariadenia sú úzko späté s gastronómiou, a preto
ich predstavíme v nasledujúcej podkapitole. Vysvetlíme si rozdelenie stravovacích
zariadení a rozdiely medzi jednotlivými zariadeniami.
V analytickej časti diplomovej práce sa budeme venovať vybraným štátom Európy.
Tieto štáty nám budú slúţiť ako výskumná vzorka, na základe ktorej zrealizujeme stručnú
analýzu. Dáta zozbierané za účelom výskumu boli čerpané z internetu a odbornej tlače,
keďţe problematika hnutia Slow Food je relatívne nedávna a nie je pokrytá v odbornej
literatúre. Štáty budeme analyzovať z dvoch hľadísk. Uvedieme základné informácie
o kaţdom štáte, ako je rozloha, počet obyvateľov a hlavné mesto. Ďalej popíšeme štáty
z hľadiska politického zriadenia, polohy,
ale aj
hospodárstva.
Tieţ
popíšeme
10
poľnohospodársku činnosť štátov, chov zvierat a tradičné národné jedlá a nápoje. Tieto
informácie súvisia s hnutím Slow Food, pretoţe pre správne fungovanie tejto organizácie
by mali byť aj vhodné podmienky. Krajiny analyzujeme tieţ z hľadiska fungovania hnutia
Slow Food, počtu konvívií, mnoţstva a zamerania aktivít, ktoré konvíviá realizujú.
Rovnakú analýzu zrealizujeme aj v štáte Slovenská republika. V tomto štáte sa budeme
podrobnejšie venovať aktivitám konkrétnych konvívií a zistíme v akom postavení je hnutie
Slow Food na Slovensku v porovnaní s ostatnými štátmi.
Pre účely tejto diplomovej práce boli vypracované 2 základné hypotézy.
H1: Počet konvívií sa bude meniť v závislosti na hospodárskom výsledku krajiny a jej
gastronomických tradícií. Predpokladáme, ţe počet konvívií závisí na miere rozvoja
ekologického poľnohospodárstva a kultúrneho dedičstva krajiny ako základných faktorov
pre správne fungovanie hnutia Slow Food.
H2: Predpokladáme, ţe aktivity sa vo vybraných krajinách budú líšiť ako počtom, tak aj
zameraním v závislosti na demografických ukazovateľoch. Na základe analýzy zistíme
štáty, v ktorých sa konvíviá angaţujú a rozvíjajú hnutie najviac a zároveň aj ktoré štáty
svojimi aktivitami nerozvíjajú hnutie vôbec, alebo len vo veľmi malej miere.
V závere práce po zistení skutočností navrhneme riešenia na prípadné zlepšenie
situácie vo vybraných štátoch Európy. Väčšiu pozornosť budeme venovať práve
konvíviám a ich aktivitám na Slovensku. Navrhneme konkrétne moţné riešenia pre
konkrétne konvíviá pôsobiace na Slovensku.
11
1 Teoreticko – metodologická časť
1.1 Vymedzenie pojmu gastronómia
V počiatkoch kuchárskeho umenia sa prípravou jedál zaoberali výlučne platení
sluţobníci, ktorí si prísne stráţili zbierky svojich receptov. Neskôr sa o jedlo a jeho účinky
začali zaujímať vedci, ktorí zanalyzovali a zatriedili potraviny do rôznych skupín. Zároveň
vypracovali teóriu gastronómie.
Gastronómia je náuka o kuchynskom umení. Súvisí s gréckym slovom gastro, čo
v doslovnom preklade znamená ţalúdok, majúci vzťah k ţalúdku. Gastronómia dáva návod
ako pripravovať pokrmy, aké nápoje k nim podávať, ako vylúčiť neţiaduce vplyvy, ktoré
narušujú činnosť tráviaceho ústrojenstva. Gastronomická disciplína sa dostáva do
popredného záujmu pri výţive národa ako činiteľ ovplyvňujúci jeho zdravie, ktoré patrí
k najvyšším hodnotám človeka a celej spoločnosti.
,,Gurmán je človek, ktorý konzumuje rád a dobré jedlá.
Gurmet je znalec a milovník dobrého jedla.“1
Gastronómia má aj spoločenskú funkciu. Pri dobre prestretom stole sa vytvára
ovzdušie lepšieho vzájomného pochopenia, láskavejšia atmosféra, v ktorej sa odstraňujú
mnohé prekáţky a nezrovnalosti. Gastronómia sa však riadi súhrnom predpisov a smerníc,
ktoré môţeme chápať ako technológiu – prípravu jedál a nápojov a ako stolovanie – servis,
obsluhu a predaj jedál a nápojov. Príprava jedál je v pravom slova zmysle najhumánnejšou
činnosťou človeka, ktorá predpokladá jeho určité fyzické i psychické vlastnosti, ako aj
dobrý vzťah a záľubu v tomto poslaní. Tieto fyzické a psychické vlastnosti, ako aj dobrý
vzťah k príprave jedál sa plne uplatnia iba vtedy, keď sú podloţené jednak primeranými
vedomosťami o správnej výţive, ako aj o obsluhe a pravidlách stolovania, ale v prípade
prípravy
jedál
i zručnosťou,
skúsenosťami,
tvorivou
fantáziou
a odbornou
vynaliezavosťou.2
1
VERMIČKOVÁ, Ľ. 2006, Technológia 1. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá,
s.7
2
PAPULOVÁ, E a kol. 1999, Hotelový a gastronomický manažment. Bratislava: Slovenské pedagogické
nakladateľstvo, s. 25
12
1.2 Stručné dejiny kuchárskeho umenia
Vývoj kuchárskeho umenia je neoddeliteľnou súčasťou vývoja dejín ľudskej
civilizácie. Za kolísku kuchárskeho umenia moţno povaţovať primitívne ohnisko, okolo
ktorého sa zhromaţďovali prvotné ľudské kmene, aby prijali potravu. Dejiny kuchárskeho
umenia sa datujú pravdepodobne od chvíle, keď primitívny pračlovek náhodou poloţil
v bezprostrednej blízkosti ohniska kus ulovenej zveriny a po chvíli zistil, ţe mäso sa stalo
chutnejším a stráviteľnejším. Z takejto náhody sa zrodila primitívna tepelná úprava
pokrmu, ktorá umoţnila nášmu predchodcovi realizovať prípravu pokrmov. Po objavení
raţňa, roštu a hlinených nádob mohol človek postupne realizovať aj náročnejšiu prípravu
pokrmov.
Vznik
vyššieho
stupňa
prípravy
pokrmov
sa
pripisuje
predhistorickým
juhoázijským civilizáciám, ktorých národy uţ vtedy poznali prípravu pokrmov z rôznych
druhov obilnín, zo zveriny, z mäsa domácich zvierat, rýb, z ovocia a z rozličných druhov
korenia.
Rozvojom obchodných stykov a prenikaním ázijskej kultúry na západ sa z Ázie cez Perziu
do Egypta, do Grécka, neskoršie do Ríma sa šíri kuchárske umenie. Dovtedy jednoduchá
a primitívna grécka kuchyňa sa vplyvom spomínaného kuchárskeho pokroku dostáva
v krátkom časovom období na vysokú úroveň. Kuchárske umenie aténskych majstrov
kuchárov si cenil celý vtedajší kultúrny svet. V období rozkvetu Gréckej ríše boli majstri
kuchári vysoko uctievanými osobami, ktorých umenie sa honorovalo zlatom.
Súčasne s prenikaním gréckej kultúry do Ríma prevzali Rimania aj kuchárske
umenie starých Grékov, vplyvom ktorého sa v 3. storočí pred naším letopočtom
zaznamenáva rímska kuchyňa nebývalý rozmach. Prudký vývoj kuchárskeho umenia sa
čiastočne pripisuje vplyvu a všemoţnej podpore vtedajšej pôţitkársky ţijúcej šľachty,
z ktorej radov vyšli najmä legendárne postavy ako napríklad Lukulus Hortenzius, Vitelius,
Petronius a najmä autor kuchárskeho slovníka De re coquinaria Apicius. Z prepychovej
rímskej kuchyne sa zachovali záznamy receptúr Lukula (108 – 156 pred n.l.), u ktorého sa
na hostinách podávali rôzne druhy exkluzívnych pokrmov, napríklad ostrieţe zo Severného
mora, mnohé druhy morských rýb obloţené morskými rakmi, rôzne druhy zveriny
upravovanej vcelku, drozdy obloţené špargľou, kačice plnené figami. V gastronómii sa
nadmerne pouţívali koreniny, ktoré sa dováţali a boli znakom bohatstva. Hlavným
chodom na stredovekých stoloch bývala labuť alebo páv. Stravovanie vo všeobecnosti
13
nemalo veľmi vysokú úroveň. Hygiena pri stolovaní sa zanedbávala, mastné ruky sa
utierali o šaty.3
V období sťahovania národov aţ do neskorého stredoveku kuchárske umenie
nezaznamenalo rozmach a doslova viazlo na mŕtvom bode. Túto skutočnosť potvrdzujú
historické záznamy, v ktorých sa celé tisícročia (od 4.storočia aţ do 14.storočia)
nenachádzajú nijaké záznamy o kuchárskom umení. Informácie o kultúre stolovania
nájdeme v stredovekej mravoučnej literatúre. Aţ v polovici 14.storočia sa objavujú znova
kuchárske knihy, v ktorých sa predovšetkým opisujú pôvodné receptúry z čias Ríma
a vlády Cézara. Ide najmä o záznamy receptúr nákladných a komplikovaných druhov
pokrmov podávaných na šľachtických hostinách.
Kuchárskym umením sa preslávili aj mnísi a mníšky. Patrónom kuchárov sa stal svätý
Benedikt. V Taliansku sa za najlepšiu reklamu povaţovalo, keď bolo pred vchodom
napísané : „Tu varí mníška.“ Mnísi nevynikali len vo varení, ale aj vo výrobe vína.
Benediktínskemu mníchovi menom Perignon sa podarili vyrobiť koncom 17. storočia
v kláštore Hautvillies v oblasti Champagne prvé šampanské víno. Mnísi tieţ poznali
tajomstvo destilácie.
Za tvorcov modernej gastronómie sa právom povaţujú talianski kuchári. Talianska
kuchyňa v 16. storočí dosiahla vysoký stupeň dokonalosti najmä zásluhou šľachtických
dvorov vo Florencii a Benátkach.
V čase najväčšieho rozkvetu talianskej kuchyne a jej nesporného prvenstva v gastronómii
bola francúzska kuchyňa na nízkom stupni vývoja. O rozvoj kuchárskeho umenia vo
Francúzsku sa zaslúţila Katarína Medicejska (1573 – 1642), ktorá zaviedla taliansku
kuchyňu na francúzskom kráľovskom dvore pozvaním slávnych talianskych majstrov
kuchárov, ktorí naučili francúzskych kuchárov základom jemného kuchárskeho umenia.
Vývoj francúzskej kuchyne aj napriek silnému vplyvu talianskej kuchyne sa uberal svojou
charakteristickou cestou. Za čias panovania Ľudovíta XV. sa kuchyňa úplne zbavuje
vplyvu talianskej kuchyne a dosahuje svoj vrchol. Stáva sa klasicky francúzskou
kuchyňou. Vo vývoji kuchárskeho umenia moţno francúzske kuchárske umenie v 17. a 18.
storočí právom označiť za zlatý vek francúzskej gastronómie. Gastronomickým centrom
vtedajšieho kultúrneho sveta sa stal Paríţ. Mohutný hospodársky a kultúrny rozvoj
Francúzska, pôţitkársky spôsob ţivota v prepychu a hojnosti ţijúcej francúzskej šľachty
3
PAPULOVÁ, E a kol. 1999, Hotelový a gastronomický manažment. Bratislava: Slovenské pedagogické
nakladateľstvo, s. 18
14
a neskorší rozvoj hotelierstva vytvárajú najideálnejšie podmienky pre rozvoj kuchárskeho
umenia.4 V takýchto ideálnych podmienkach vyrastajú aj slávni majstri kuchárskeho
umenia na čele s legendárnym a nekorunovaným kráľom kuchárov Augustom Escoffierom
a zakladateľom modernej vedeckej gastronómie , francúzskym filozofom a právnikom
Brilatom – Savarinom, ktorý vo svojej knihe ,,Filozofia chuti,, definoval chuť nasledovne
,,Chuť nás zoznamuje s objektmi, ktoré majú chuťové vlastnosti a to prostredníctvom
pocitov vznikajúcich v orgánoch na to určených“5 Prípravou pokrmov sa vyznamenali
i slávni muţi ako Béchamel, Colbert, Dumas.
Vývoj kuchárskeho umenia všetkých národov podliehal spoločným zákonom
vzhľadom na vývoj prípravy pokrmov. Z prvej fázy primitívnej prípravy pokrmov
prenikaním vyššej kultúry a civilizácie sa vytvárali predpoklady na prípravu zloţitejších
a náročnejších druhov pokrmov. Po vyčerpaní všetkých gastronomických moţností
vtedajších čias sa začínajú pri príprave pokrmov prejavovať neţiaduce tendencie
uprednostňovať dekoratívnu stránku prípravy na úkor akosti a chutnosti pripravovaných
pokrmov. Najlepší kuchárski a cukrárski majstri sa špecializovali na vytváranie extrémne
bohatých a komplikovaných ozdôb pokrmov. Pokrmy sa strácali v mnoţstve ozdôb
pripravených z cesta, marcipánu, cukru, čokolády a vosku. Prví, ktorí sa postavili proti
spomínaným extrémom v gastronómii, sú veľkí reformátori kuchárskeho umenia Francúzi
Prosper Montagné a Auguste Escoffier ( koncom 19. a začiatkom 20.storočia). Zavrhovali
nepouţívateľné dekoratívne doplnky pokrmov, pouţívali na ozdobovanie pokrmov triezve
jedlé doplnky, ktorých poslaním bolo harmonicky dopĺňať a zvýrazňovať základné
pokrmy. Vytvorila sa moderná francúzska kuchyňa, ktorá obohatená vedeckými
poznatkami súčasnosti tvorí základ modernej svetovej gastronómie.6
1.2.1 Známi zakladatelia francúzskej kuchyne
Ako sme uţ spomenuli, za zakladateľov novodobej, modernej gastronómie, ktorá sa
začala líšiť od tradičnej patria práve Francúzi. Najviac významných kuchárov, ktorý sa
podieľali na tejto kulinárskej reforme si stručne predstavíme v nasledovnej podkapitole.
Anthelme Brillat-Savarin
-
autor výroku ,,Povedz mi, čo ješ a ja ti poviem kto si“
4
DZIGGY. 2012. Stručná historie gastronomie. [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na internete:
http://www.dziggy.cz/strucna-historie-gastronomie/
5
BRILLAT-SAVARIN, J. 1829, Fyziológia chuti. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo –
Mladé letá, s. 4
6
VERMIČKOVÁ, Ľ. 2006, Technológia 1. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá,
s. 34
15
-
zakladateľ modernej gastronómie
-
autor knihy Fyziológia chuti
-
ako prvý zdôrazňoval dôleţitosť chuťovej a estetickej stránky jedál7
Marie-Antoine Careme
-
kráľ kuchárov a kuchár kráľov
-
,,Existuje päť krásnych umení: maliarstvo, sochárstvo, poézia, hudba a architektúra.
Najdôleţitejším odvetvím architektúry je cukrárstvo“8
Auguste Escoffier
-
nekorunovaný kráľ francúzskej kuchyne
-
vytvoril najznámejší dezert Peche melba9
Paul Bocuse
-
vytvoril nový kuchársky smer
-
gastronomický umelec, šéfkuchár 20. storočia
-
podieľal sa na zrode značky nouvelle cusine /jedlá bez ťaţkých omáčok, jedlá
z čerstvých surovín/10
Alain Ducassel
-
najmladší šéfkuchár sveta, ktorý získal prvé dve michelinové hviezdy
-
je autorom rovnice ,,mágia varenia = 60% produkt, 40% technika varenia a 5%
talent šéfkuchára“11
1.3 Moderné, súčasné trendy gastronómie
Faktory, ktoré celé stáročia ovplyvňovali úroveň stravovania vo svete boli najmä
prírodné a klimatické podmienky. Taktieţ tieto činitele pôsobili aj na rozvoj slovenskej
gastronómie. Najväčším činiteľom, ktorý doznieva aj do súčasnosti sú cezhraničné vplyvy
českej, maďarskej, rakúskej či poľskej kuchyne. Zásadný obrad v charaktere stravovania
nastal v dobe rozvoja spoločného a verejného stravovania. Spoločné stravovanie
predstavovalo stravovanie v jedálňach, poskytovaním spoločných hromadných obedov,
7
BRILLAT-SAVARIN, J. 1829, Fyziológia chuti. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo –
Mladé letá, s. 6
8
UHRÍKOVÁ. J. 2002. Z hrncov majstrov kuchárov. [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na internete:
http://korzar.sme.sk/c/4671679/z-hrncov-majstrov-kucharov.html
9
Escoffier. A. 2007, Moje francouská kuchyně. Praha, Pragma, s. 65
10
Media Watch. 2009. Paul Bocuse. [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na internete:
http://www.alifewortheating.com/france/paul-bocuse
11
Alain Ducasse. The king of French cuisine and his Tuscan trattoria. [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné
na internete: http://www.italytraveller.com/en/e/alain-ducasse
16
alebo večerí. Rozmach reštauračných zariadení a rôznych podnikov verejného stravovania
znamenal zavedenie inovatívnych technológií, nových postupov varenia a spôsobov
prípravy jedál. Mobilita, príjmy a hodnota času obyvateľstva prinútila ľudí k častejšiemu
stravovaniu sa mimo domova. Zmena ţivotných a stravovacích návykov mala dopad na
výţivu a zdravie človeka. V súčasnosti sa kladie väčší dôraz na hygienu, bezpečnosť
surovín a prípravu pokrmov. Preto sa sprísnila kontrola kvality pouţívaných ingrediencií.12
V nasledujúcej podkapitole si stručne predstavíme moderné trendy, ktoré sa stali súčasťou
gastronómie v posledných rokoch.
Amuse bouche – chápeme najmä ako pozornosť podniku pred konzumáciou jedla
vo forme
malého predjedla zloţeného s viacerých surovín, niekedy aj v netradičných
kombináciach.
Bio food – tieto jedlá oslovujú najmä ľudí zameraných na zdravý ţivotný štýl.
Jedná sa o produkty, ktoré pochádzajú z bio produkcie, teda bez pouţívania chemických
prostriedkov pri pestovaní a spracovaní.
Convenience Food -
v tomto prípade hovoríme o polotovaroch, ktoré sú
v poslednej dobe veľmi obľúbenými prvkami v kuchyni, nakoľko urýchľujú čas a prácu.
Enogastronómia – je ďaľším znakom modernej záţitkovej gastronómie.
Zjednodušene povedané ide o snúbenie jedla a vína. Eno je starorímsky výraz pre
označenie vína a v spojení s gastronómiou označuje harmonické sľúbenie jedla a vína. Pri
správnom zosúladení jedla a vína je veľmi podstatná spolupráca so šéfkuchárom
a someliérom. Neodmysliteľnou súčasťou je aj individuálny prístup k zákazníkom, ktorý
robí podnik jedinečným.
Ethno Food – etnická kuchyňa je najrozmanitejší súbor gastronomických zariadení,
ktoré poskytujú nielen špecifický druh jedál a nápojov, ale taktieţ pribliţujú hosťom blízke
a vzdialené krajiny, či náboţenstvá, ku ktorým sa viaţu jedlá. Pre dokonalý záţitok treba
prispôsobiť nielen jedlá, ale aj interiér podniku, ktorý pripomína krajinu alebo región. Vo
väčšine etnických kuchýň, ktoré sa zriaďujú mimo domovskej krajiny z ktorej pochádzajú,
dochádza k určitej úprave jedál, aby viac vyhovovali chuti miestneho obyvateľstva. Často
sa pouţívajú menej ostré omáčky a korenie, ktoré by mnohí hostia, neboli schopný
skonzumovať.13
12
HAVRANOVÁ, K. 2008 Gastronómia vplyvy a trendy. [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na internete:
http://www.tophotelierstvo.sk/gastro/trendy-v-stravovani/gastronomia-vplyvy-a-trendy/
13
PATÚŠ, P. 2007. Gastronómia ako zážitok. [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na internete:
http://www.tophotelnictvi.cz/gastro/trendy-v-stravovani/gastronomia-ako-zaitok/
17
Fast Food – v doslovnom preklade môţeme hovoriť o tzv. rýchlom jedle. Toto
jedlo sa pripravuje, aj predáva v rovnakom čase. Príprava jedla je veľmi rýchla. Veľa krát
sa konzumuje pri chôdzi, alebo v stoji a to zabalené v papierovom alebo v plastovom
obale. Zvyčajne majú tieto jedlá vysokú kalorickú hodnotu a povaţujeme ich za nie veľmi
zdravý druh stravy.
Fast casual Food – práve tento druh gastronómie a uponáhľaný spôsob stravovania
ponúka priestor aj pre náročnejšiu klientelu, ktorá si ţiada vysokú kvalitu jedál a príjemnú
obsluhu. V ponuke často krát nechýbajú lokálne jedlá. Na rozdiel od fast foodu je jedlo
servírované na kvalitnom servise, nie z plastu alebo z papiera.
Finger Food – doslovný preklad ,,prstové jedlo“, čo znamená, ţe sa konzumuje
prstami a to zvyčajne na jedno, alebo dve sústa. Servírujeme ho na spoločenských akciách
a tento druh jedla sa konzumuje po stojačky a bez príboru. Finger food môţe byť tematicky
ladený podľa národných kuchýň napr.
taliansky /mini pizze/
japonský /sushi/
mexický /nachos/
španielsky /tapas/
ázijský /dim sum/14
Functional Food – hovoríme o jedlách ktoré majú vysokú výţivovú hodnotu
s obsahom účinných látok, ako napríklad vitamíny, vláknina, minerálne látky, či iné
zdraviu prospešné látky. V podstate hovoríme o tzv. funkčných potravinách alebo tieţ
o liečivách.15
Fun Food – v prípade fun foodu by doslovný preklad znel ako zábavné potraviny
alebo zábavné jedlo. Tento smer vyjadruje show, pri ktorej kuchár pripravuje jedlo
s vysoko kvalitných surovín v spojení svojej kreatívnej stránky a estetického cítenia.
V prípade tohto druhu kuchárskeho umenia kvalita predstihuje kvantitatívnu stránku. Ide
o dizajnovo perfektne pripravený pokrm z čo najkvalitnejších surovín.
Fusion cuisine – hovoríme o gastronomickom štýle, pri ktorom regionálna kuchyňa
tvorí základ a je obohatená netradičnou exotickou kuchyňou. Ide o zmes pokrmov
pripravovaných pomocou vzájomne premiešaných tradičných postupov. V tomto prípade je
veľký priestor oţivenia tradičnej slovenskej kuchyne. Tento gastronomický štýl si
14
GURMENT SERVIS. Čo je to finger food? [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na internete:
http://www.gourmetklub.sk/?art=servis.php&id=4
15
British Nutrition Foundation. 2009. Functional Food. [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na internete:
http://www.nutrition.org.uk/nutritionscience/foodfacts/functional-foods
18
vyţaduje veľké majstrovské schopnosti pri spojení dvoch alebo viacej gastronómií ako
napríklad: japonská a francúzska kuchyňa, mexická a talianska.16
Hand Held Food – ide o pouţitie rôznych druhov jedál, ktoré sú ľahko uchopiteľné
a premiestniteľné v rukách s jedlým obalom. Najčastejšie hovoríme o wrapoch, sendvičoch
alebo hamburgeroch. Tento štýl korešponduje s miestnymi tradíciami, preto môţe byť
menu prispôsobené práve lokálnym surovinám.
Globálna gastronómia – spojenie globálnych prvkov a pokrmov vyrobených
z rôznych surovín a miestnych tradícii, kultúrnych prvkov a trendov z lokálnych surovín.
Instinct Food – naše inštinkty môţu pozitívne, ale aj negatívne vplývať na
jednotlivé zloţky potravy. Smer, ktorý môţe pomôcť alergikom, ale i ďalším skupinám
spotrebiteľom potravy, ktorá je vyberaná s ohľadom na naše inštinkty. Môţeme hovoriť
o nezapracovaných potravinách, ale aj výrobkoch – nápojoch a pokrmoch, ktoré sú
posudzované podľa čuchu, vzhľadu, chuti vyberané podľa preferencií poprípade odporu
k niečomu s ohľadom na telesné potreby.
Junk Food – hovoríme o jedlách tzv. podradných jedlách s prázdnymi kalóriami.
Jedlo tohto typu ponúka fast food v podobe vypráţaných a sladkých jedlách bez
vyţivovacej hodnoty. 17
Lego Food – sú to jedlá najmä z oblasti cukrárskeho umenia, kde cukrárske
výrobky tvoria dokonalé umelecké dielo
LOHAS – Lyfestyle of Health and Sustainability môţeme preloţiť ako zdravý
a udrţateľný ţivotný štýl, ktorý súvisí so spôsobom stravovania. Súčasťou pokrmov sú
potraviny z miestnej produkcie, s ohľadom na šetrné spracovanie, pestovanie, obaly
a distribúciu. Tieto produkty môţu obsahovať látky prospievajúce ľudskému zdraviu.
Môţu to byť antioxidanty, flavonoidy a iné. V gastronómii ide o zmenu v prístupe k ich
technologickým úpravám a podávaniu.18
Molekulárna gastronómia – molekulárna gastronómia zisťuje a objasňuje chemické
deje, ktoré sa skrývajú za transformáciou ingrediencií a surovín počas prípravy jedla.
Zaoberá sa technickými, sociálnymi a umeleckými komponentmi gastronómie vo
16
FARBACGER, D. So what is fusion food...??? Really??. [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na
internete: http://www.examiner.com/article/so-what-is-fusion-food-really
17
MAGEE, E. Junk – Food Fact. [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na internete:
http://www.webmd.com/diet/features/junk-food-facts
18
ŠTEPKA, P. 2013. Nový životný štýl LOHAS. [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na internete:
http://peterstetka.wordpress.com/2013/12/02/novy-zivotny-styl-lohas/
19
všeobecnosti. Je to trend v gastronómii na najvyššej úrovni, a na Slovensku zatiaľ menej
uznávaný.19
Novel Food – sú to nové druhy potravín, surovín a pochutín, ktoré doposiaľ neboli
konvenčným spôsobom pripravované.
Slow Food – ide o hnutie, kde sa bojuje o zachovanie kultúry stravovania
a stolovania s ohľadom na regionálne tradície a zdravie. Jedná sa o atraktívne menu
zostavené s regionálnych surovín.
Zážitková gastronómia – podstatou je, ţe predmetom záţitkovej gastronómie nie je
samotné jedlo, ale obsluhujúci personál, ktorí sa mení z poskytovateľa sluţby na hostiteľa
a inscenátora záţitku. Veľmi obľúbenou atrakciou pre hostí je ,,front cooking,, teda
otvorená kuchyňa, v ktorej hosť vidí, z akých surovín a za akých podmienok sa jedlo
pripravuje. Ďalším moderným trendom, ktorý vyvolá u hosťa záţitok je grilovanie na
rozpálenom kameni, kedy si hosť sám pripraví svoju porciu jedla priamo pred sebou za
stolom v reštaurácii. Tento druh prípravy jedla preferujú najmä barbeque reštaurácie, ktoré
sú zaloţené predovšetkým na zábave a vzájomnej komunikácii.
Wellness gastronómia – povaţujeme ju za top trend v súčasnosti. Hovoríme
o trende zdravého ţivotného štýlu spojeného s prírodou, kondíciou v zdravom ţivotnom
štýle. Záujem o tento spôsob ţivota odráţa aj nová kategorizácia ubytovacích zariadení –
wellness hotel, ktorá zahŕňa i prvky racionálnej kuchyne. Pri príprave jedla sa
uprednostňuje surová zelenina a ovocie, hydinové mäso, králik a ryby. Zároveň sa
obmedzuje soľ, rafinované cukry, ţivočíšne tuky. Príprava jedál sa pripravuje modernými
spôsobmi úpravy.20
1.4 Gastronomické zariadenia
Gastronomické sluţby poskytujú gastronomické zariadenia, presnejšie sú
charakterizované ako zariadenia spoločného stravovania, ktoré v našich podmienkach
môţu byť aj súčasťou ubytovacích zariadení. V minulosti sa u nás zariadenia spoločného
stravovania podľa komfortu konzumácie a kvality poskytovaných sluţieb členili na
kategórie a skupiny. Toto členenie u nás zaniklo v roku 2001. Členenie stravovacích
19
BREZÁK, K. 2010. Veda v kuchyni – Molekulárna gastronómia [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na
internete: http://www.hotelblog.sk/clanky/netradicna-gastronomia/veda-v-kuchyni-%E2%80%93molekularna-gastronomia
20
HAVRANOVÁ, K. 2008. Gastronómia – vplyvy a trendy. [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na
internete: http://www.tophotelierstvo.sk/gastro/trendy-v-stravovani/gastronomia-vplyvy-a-trendy/
20
zariadení je rozmanité, veľmi diferencované, je produktom historického vývoja. Sústavne
pozorujeme vývoj a zmeny, ktoré znamenajú pretváranie alebo zánik starších druhov
a vznik nových, sluţbami viac špecializovaných stravovacích zariadení.
V našich podmienkach delíme stravovacie sluţby v cestovnom ruchu na základné
stravovacie sluţby (celodenná strava, kompletné obedy, večere), s funkciou doplnkového
stravovania (občerstvenie) a zariadenia s funkciou spoločensko – zábavnou.
V našej diplomovej práci si v nasledovnej časti podrobne popíšeme a charakterizujeme
všetky zariadenia, ktoré môţeme beţne navštíviť za rôznym účelom.
1. Základné stravovacie sluţby sa poskytujú v týchto reštauračných zariadeniach:
Reštaurácia
reštaurácia je zariadenie spoločného stravovania, v ktorom sa pripravujú jedlá a nápoje
hosťom na základe objednávky za určitý poplatok. Jedlá sú určené na konzumáciu
v priestoroch reštaurácie, prípadne si ich môţe hosť odniesť so sebou. Reštaurácie sa
veľmi líšia ponukou jedál, úrovňou sluţieb, či otváracou dobou. Ponuka záleţí na
samotnom šéfkuchárovi a tieţ na vopred zvolenej koncepcii reštaurácie. Krčmy
a hostince boli známe uţ od staroveku. Tieto zariadenia boli určené pre cestujúcich, no
len zriedka sa tam mohli najesť. Moderné reštaurácie sú špecializované na prípravu
jedál, ktoré si hostia môţu vopred vybrať a objednať.
Samoobslužná reštaurácia
je to jedna z jednoduchších foriem stravovania. Hosť prichádza do tohto zariadenia za
účelom nasýtiť sa najrýchlejšie. Je tu obmedzený počet jedál a to najmä hotových
jedál. Nemôţeme tu hovoriť o záţitkovej gastronómii.
Pohostinstvo
je modifikovaným typom reštaurácie najmä na vidieku. Poskytuje základné
a doplnkové stravovacie sluţby. V ponuke prevládajú jednoduchšie jedlá, hotové jedlá,
často krát s prihliadnutím na regionálnu gastronómiu.
Jedálenské a reštauračné vozy
poskytujú základné a tieţ doplnkové stravovanie v dopravných prostriedkoch
ţelezničnej dopravy. Ponúkajú obmedzený sortiment teplých a studených jedál
a nápojov. Sú zaradené vo vybraných vlakoch slúţiacich spravidla pri medzinárodnej
a diaľkovej preprave cestujúcich.
Motorest
21
sú to reštauračné zariadenia s dostatočnou kapacitou pre parkovanie motorových
vozidiel. Najčastejšie sú vybudované pri hlavných rýchlostných cestách, alebo pri
diaľniciach. Sortiment ponúkaných jedál je zameraný na rýchlu prípravu jedál,
prípadne na sortiment hotových jedál a širokej škály teplých a studených nápojov.
2. Doplnkové stravovacie sluţby sa poskytujú v nasledovných zariadeniach:
Bufet, bistro
sú to pohostinské, samoobsluţné zariadenia poskytujúce občerstvovacie sluţby
a občerstvenie spravidla v stoji. Jedlá a nápoje môţu byť podávané a servírované
v nevratných obaloch.
Fast-food
je moderné stravovacie zariadenie s úzkou ponukou ponúkaných jedál, ktoré sú
pripravované pred zrakom hosťa. Sú vytvorené podmienky pre priamu konzumáciu
v tomto zariadení, ale sú podľa ţelania zákazníka jedlá zabalené a zákazník si jedlo
odnáša zo sebou. Ponuka jedál je doplnená ponukou nápojov. Jedlá a nápoje sú
podávané spravidla v nevratných obaloch. V súčasnosti prevládajú v Európe franchise
a to napríklad: Mc Donald´s, Burger King, Nordsee a iné.
Stánok s občerstvením /kiosk/
sú to pohostinské zariadenia, ktoré zabezpečujú ponuku občerstvenia a nápojov.
Zriaďujú sa v mestách s vysokým dopytom po tomto druhu sluţbách. Podľa dopytu
máva zvyčajne sezónny charakter. Veľmi často nemá odbytovú plochu a zriaďuje sa
ako predajné okno. Veľmi často sa stretávame s touto formou občerstvenia na rôznych
podujatiach, festivaloch a pod. Výhoda tohto pohostinského zariadenia je mobilita
a moţnosť rýchleho premiestnenia z jedného miesta na druhé.
3. Zariadenia s funkciou spoločensko-zábavnou:
Denný bar
je to pohostinské zariadenie, ktorého dominantným vybavením je bar. Poskytuje
obsluţným spôsobom občerstvovania, prípadne podľa svojho zamerania aj
stravovacie sluţby. Podľa hlavného predmetu predaja je moţné bar špecializovať
nasledovne:
Grill bar
-
vo svojej ponuke jedál prevládajú jedlá pripravované na grile, ľahké šaláty,
prípadne predjedlá a dezerty. Tieto jedlá sa môţu pripravovať priamo pred zrakom
hosťa. V ponuke nechýba široká škála nápojov.
Pizerria
22
-
ponúka široký výber pokrmov prevaţne talianskej kuchyne, a to najmä pizzu,
špeciality z cestovín, vaječné pokrmy a šaláty. V ponuke nápojov sa často objavujú
lokálne talianske vína a nealkoholické nápoje.
Snack bar
-
toto zariadenie so spoločensko-zábavnou funkciou ponúka svojim hosťom najmä
výrobky studenej kuchyne a minútkové jedlá. Hostia pri konzumácii jedla stoja pri
barovom pulte, prípadne sedia pri stolíkoch. Zariadenie tohto druhu neposkytuje
veľké kapacity na sedenie.
Aperitív bar
-
v ponuke nechýbajú výrobky studenej kuchyne a rôzne pripravované jedlá
Lobby bar
-
je to reprezentatívna súčasť hotela, ktorá ponúka rôzne pripravované teplé a studené
nápoje. Väčšinou býva umiestnená v hotelovej hale a tento bar je vybavený
pohodlným sedacím nábytkom. Ponuka jedál je v lobby bare obmedzená.
Nočný bar
nočné zábavné pohostinské zariadenie poskytujúce obsluţnou formou pokrmy
a nápoje. Dominantou tohto zariadenia tvorí barový pult a tanečný parket. Je
vybavená pohodlným štýlovým a dizajnovým zariadením a nábytkom.
Epresso
stredisko so širokým výberom teplých a studených nápojov, najmä kávy,
alkoholických a nealkoholických studených nápojov, cukrárskych výrobkov,
prípadne výrobkov studenej kuchyne.
Vináreň
pohostinské zariadenie s obsluhou špecializované na podávanie vína a pokrmov
studenej a teplej kuchyne. Môţe byť vybavená tanečným parketom a tieţ môţe
zabezpečovať ţivú hudbu a program.
Kaviareň
pohostinské zariadenie so zameraním na predaj teplých nápojov, cukrárskych
výrobkov, pokrmov studenej prípadne teplej kuchyne. Svojím interiérom
a vybavením je prispôsobená na dlhší pobyt hostí.
Hostinec
pohostinské zariadenie pre predaj piva a studených pokrmov.
Pivnica
23
zariadenie s obsluhou špecializované na podávanie viacero druhov piva a jedál
vhodných k pivu.
Výčap piva
zariadenie špecializované na predaj piva, spravidla cez ulicu.21
1.5 Slow Food
V slovníkoch je pojem Slow Food popisovaný nasledovne: ,, pokrmy, ktoré boli
pripravené starostlivo a s vyuţitím vysoko kvalitných lokálnych a sezónnych surovín“22,
,,potraviny vypestované lokálne (prednostne v bio kvalite a sezónne) farmármi a inými
pracovníkmi, ktorý sú spravodlivo odmeňovaný“23, ,, potraviny vyrábané, alebo
pripravované v súlade s kulinárskymi tradíciami, obvykle s pouţitím vysoko kvalitných
lokálnych surovín“24, ,,pokrmy, ktoré sú starostlivo pripravené pomocou tradičných
kuchárskych postupov z kvalitných surovín a ktoré sú určené pre pomalú konzumáciu
a vychutnanie“25, ,,potraviny a pokrmy, ktoré sú súčasťou kompletného jedla, najmä
z regionálnej a tradičnej kuchyne“26
Slow Food v uţšom slova zmysle je aj nezisková organizácia, ktorá bola zaloţená
ako odpor proti masívne sa šíriacemu globalizovanému stravovaniu v štýle fast food,
priemyslovej veľkovýrobe potravín a štandardizácii ich chuti. Bojuje proti neustále sa
zrýchľujúcemu ţivotnému tempu, vytrácaniu sa miestnych gastronomických tradícií
a slabnúcemu záujmu ľudí o to, aké jedlo jedia, odkiaľ pochádza a ako chutí. Snaţí sa
ukázať ako výroba jedla ovplyvňuje nie len jednotlivca ale aj spoločnosť a ţivotné
prostredie. Pretoţe trend industrializácie poľnohospodárstva a potravinárstva ovplyvňuje
tradičné kultúrne väzby medzi človekom a jedlom a to znamená oslabovanie vzťahu medzi
spotrebiteľom a výrobcom.27 Hnutie Slow Food sa snaţí tieto väzby znovu vytvárať
21
SMETANA, F. 2009, Podnikání v hotelnictví a gastronomii.Praha: Fortuna, s. 54
Slow food. In: Collins.com [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na internete:
http://www.collinsdictionary.com/dictionary/english/slow-food?showCookiePolicy=true
23
Slow food. In: Your Dictionary.com [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na internete:
http://www.yourdictionary.com/slow-food
24
Slow food. In: Oxford Dictionaries.com [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na internete:
http://www.oxforddictionaries.com/definition/english/slow-food?q=slow+food
25
Slow food. In: Maxmillan Dictionary.com [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na internete:
http://www.macmillandictionary.com/dictionary/british/slow-food
26
Slow food. In: Allwords.com [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na internete:
http://www.allwords.com/query.php?SearchType=0&Keyword=slow+food&goquery=Find+it!&Language=
ENG&v_PageSize=25
27
JONES, P. a kol. Return to traditonal values?A care study of Slow Food. British Food Jurnal., p. 297-304
22
24
a posilňovať. Kladie za úlohu naučiť sa váţiť si hodnotu stolu, chrániť a vychutnávať si
miestne dobroty a zachovať tradičné postupy v poľnohospodárstve i vo výrobe a príprave
potravín, ktoré by mohli byť odsúdené k zániku na úkor medzinárodnej štandardizácie
potravinárskych výrobkov a rýchlo sa rozvíjajúcej kultúry fast food. Snaţí sa navrátiť
potešenie s pomaly pripravovaných pokrmov zdielaných v spoločnosti ostatných ľudí.
Jednou z dôleţitých aktivít hnutia Slow Food je ochrana a zachovanie biodiverzity, preto
podporuje a iniciuje projekty zamerané na ochranu ţivočíšnych druhov a rastlinných odrôd
a na udrţanie potravinárskej výroby podľa tradičných historických metód. 28
Slow Food nie je len o stravovaní sa, ale predovšetkým o ţivotnej filozofii. Byť
členom tohto hnutia znamená navracať jedlu jeho dôstojnosť a podporovať poznávanie
rôznych chutí, usilovať sa o súhru etických zásad a pôţitku z jedla. Jedlo nemá byť
vnímané ako komodita, ale má mať kľúčovú rolu v rozvoji a udrţiavaní spoločnosti. Je to
systém hodnôt, ktorých hlavná myšlienka sa dá zhrnúť do hesla ,,uţívanie si ţivota bez
zhonu začína pri stole“29
V širšom slova zmysle môţeme ako Slow Food nazývať všetky pokrmy, ktoré
nezaraďujeme medzi fast food. V podstate sa jedná o ,,normálny“ typ stravovania
s tradičnou prípravou pokrmov, servírovaním a konzumáciou pri stole z klasického
stolového inventáru a bez ponáhľania sa.
K pojmu Slow Food je potrebné spomenúť pojem slow cooking, tzv. pomalé
varenie. Jedná sa o obecné pomenovanie procesu, pri ktorom je pokrm pripravovaný dlhšiu
dobu, bez ohľadu na technológiu prípravy. Môţe sa teda jednať o varenie, pečenie, dusenie
ako na sporáku, tak i v rúre. K tomu účelu dnes pouţívame tieţ tzv. pomalé hrnce, do
ktorej sa vloţia suroviny a pri nízkej teplote sa nechajú pripravovať dlhú dobu. Slow Food
pokrmy nemusia byť pripravované vţdy metódou slow cooking. Ale za to starostlivo, so
záujmom a podľa miestnych tradícii.30
1.5.1 História Slow Food
Slow Food pravdepodobne ako väčšinu druhov gastronómie produkuje ľudstvo
odjakţiva. Môţeme predpokladať, ţe práve ,,normálne jedlo“ sa vyvinulo ako prvé a to
28
Slow Food Prague. Slow Food – je tisíc dôvodou, prečo sa k nám pridať [online] [citácia 18.2.2014]
Dostupné na internete: http://www.slowfood.cz/slow-food-projekty.
29
PIETRIKOWSKI, B. You Are What You Eat: The Social Economy of the Slow Food Movement. Review
of Social Economy, p 307-321.
30
JARACZ, J. How Slow Cookers Work. [online] [citácia 22.3.2014] Dostupné na internete:
http://home.howstuffwork.com/
25
prirodzene. Jeho obľúbenosť v priebehu času kolísala, a keď aj v určitom období bol Slow
Food zatienený novými smermi ako je napríklad fast food, nikdy skutočne nevymizlo.31
Určité snahy o zachovaní prirodzenosti a tradícií v stravovaní, či uţ udrţanie dobrej
kvality potravín tu bolo ešte pred samotným vznikom hnutia Slow Food. Za prvého
zástancu tradičných potravinárskych prístupov môţe byť povaţovaný Sylvester Graham
a jeho protest proti novému spracovaniu múky. Po vojne ako reakciu na potravinársky
priemysel a jeho rozsiahlu industrializáciu vzniklo nezávisle na sebe v rôznych krajinách
zdruţenie spotrebiteľov. Ich členovia neodmietali inováciu, ale monitorovali a určovali
smer masovej produkcie a distribúcie potravín napr. snaţili sa udrţať dobrú kvalitu
potravín a to neustálou kontrolou pomocou porovnávacích testov.
Tieto organizácie a protesty často krát vznikli práve ako odpor k homogenite,
umelosti a štandardizácii. Rast produktivity poľnohospodárstva a sluţieb síce obohatil
stravu, no na druhej strane však komercializácia a zmedzinárodnenie znamenali
globalizáciu jedál a chutí. Tento triumf so sebou niesol degeneráciu a zatemnenie
skutočného významu jedla a pôţitku z neho. V súčasnej dobe majú podobné organizácie
svojich zástancov, ale i odporcov, ktorí obviňujú vývoje potravinárskeho priemyslu
z umelého vytváranie tradícii a autentičnosti.32
Hnutie Slow Food zaloţil v roku 1986 taliansky novinár a gastronóm Carlo Petrini
ako odozvu na otvorenie novej pobočky nadnárodného reťazca McDonald´s priamo na
historickom námestí Piazza di Spagna v Ríme. Organizácia Arcigola, ako sa zdruţenie
najskôr volalo, sa zmenila na hnutie Slow Food v roku 1989 na medzinárodnom stretnutí
v Paríţi, kde vznikol Manifest Slow Food, podpísaný delegátmi z 15 krajín sveta.
V súčasnej dobe má Slow Food viac ako 100 000 členov vo viac ako 150 krajinách sveta.33
1.5.2 Vývoj hnutia Slow Food
1986 vznik zdruţenia Arcigola (Piedmont, Taliansko)
1988 prvý národný kongres zdruţenia Arcigola v Siene
1899 vznik medzinárodného hnutia Slow Food v Paríţi (premenovanie z Arcigona)
prijatie manifestu Slow Food
1999 prvý medzinárodný kongres hnutia Slow Food v Benátkach
31
FREEDMAN, P. Jídlo: dejiny chuti. Praha: Mladá fronta. s. 27
SMITH, A.F. Encklopedia of Junk Food and Fast Food. London: Greenwood Press. s. 185
33
ANDREW, G. The Slow Story: Politic and Pleasure. London: Pluto Press. s. 108
32
26
1996 prvé číslo medzinárodného Slow Food časopisu tlačeného v taliančine, angličtine
a nemčine
1999 zahájenie zberu podpisov na obranu talianskych potravín a vína ako národného
dedičstva
- poţiadanie na preskúmanie európskych HACCP predpisov
2001 spustenie novej webovej stránky www.slowfood.it v taliančine a www.slowfood.com
v angličtine
2003 vytvorenie Slow Food nadácie pre biologickú rozmanitosť
2004 FAO oficiálne uznáva Slow Food ako neziskovú organizáciu a stanovuje dohodu
o spolupráci
- zaloţenie univerzity gastronomických vied Slow Food v Taliansku ( okrem iného
oficiálne uznanie talianskym ministerstvom vysokých škôl a vedeckého výskumu)
- prvé predstavenie Slow Fish – aktivita na podporu trvalo udrţateľného rybolovu
a morských plodov
- Carlo Petrini bol menovaným za ,,Európskeho hrdinu“ časopisom Time
2008 Carlo Petrini bol menovaný jedným z ,,50 ľudí, ktorí by mohli zachrániť planétu“
britským listom The Guardia
2009 Slow Food USA bojuje za zlepšenie školského stravovania
2011 spustenie kampane ,,The Slow Europe“ ktorá podporuje udrţateľnosť, ochranu
bioinverzity a podporu pre mladých poľnohospodárov
2012 Carlo Petrini hovorí na konferencii OSN o udrţateľnom rozvoji RIO +20. Slow Food
spája s ďalšími mimovládnymi organizáciami a s organizáciami pre lepšiu spoločnú
poľnohospodársku politiku.
2013 zahájenie projektu ESSEDRA (Ekologicky udrţateľný sociálno – ekonomický rozvoj
vidieckych oblastí.
1.5.3 Štruktúra hnutia Slow Food
Medzinárodná úroveň
-
medzinárodné ústredie hnutia Slow Food sa nachádza v Bra v Taliansku, konkrétne
v meste Piemont, kde sa hnutie zrodilo. Práve z tohto miesta asociácia plánuje
a podporuje rozvoj sietí a projektov po celom svete.
-
zdruţenie je koordinované Medzinárodnou radou a je riadená výkonným výborom.
Výkonný výbor je najvyšší inštitucionálny riadiaci orgán. Carlo Petrini, ktorý
hnutie zaloţil je prezidentom Slow Food hnutia.
27
Národná úroveň
-
v niektorých krajinách boli zriadené národné asociácie pre koordináciu činností,
opatrení a projektov. Sú to Taliansko, Švajčiarsko, Nemecko, USA, Veľká Británia,
Japonsko a Holandsko.
Miestna úroveň
-
na miestnej úrovni poznáme skupiny pod názvom convivia. Convivia koordinujú
činnosť a organizujú podujatia v mestách, obciach a komunitách po celom svete.
Existuje viac ako 1500 convivia po celom svete.
Ďalšie orgány
-
pre realizovanie svojich projektov a ambícií Slow Food vytvoril nasledovné
subjekty:
Slow Food nadácia pre biodiverziu – nadácia zaloţená v roku 2003 na podporu
projektov Slow Food, ktoré chránia potraviny, biodiverzitu a tradície.
Nadácia Tera Madre – zaloţená v roku 2004 na podporu rastu celosvetovej siete
potravinových komunít, kuchárov, akademikov a mládeţe, ktorí pracujú pre
udrţateľný potravinový systém.
Univerzita gastronomických vied (UNISG) - zaloţená v roku 2004 na vzdelávanie
budúcich profesionálov potravín.34
34
Slow Food. Our Structure [online] [citácia 20.3.2014] Dostupné na internete:
http://www.slowfood.com/international/3/structure
28
2 Analytická časť
V analytickej časti našej diplomovej práce analyzujeme štáty Európy a pôsobenie
Slow Food hnutia v kaţdom štáte. Jednotlivé štáty si analyzujeme z viacerých hľadísk.
Uvedieme základné údaje o kaţdom štáte ako rozloha, počet obyvateľov a hlavné mesto.
Ďalej sa budeme stručne venovať polohe, podnebiu a tieţ politickému zriadeniu v krajine.
Faktory ako sú poľnohospodárstvo, klimatické podmienky a chov dobytka je úzko späté
s témou našej diplomovej práce, pretoţe Slow Food môţe fungovať len na základe
vhodných podmienok a kvalitného prostredia. V ďalšej časti si analyzujeme vybrané štáty
z pohľadu mnoţstva konvívií, aktivít a projektov, ktoré tieto organizácie vyvíjajú v rámci
podpory a rozvoja hnutia Slow Food. Výber štátov je podmienený aktivitami jednotlivých
konvívií v týchto krajinách, na základe čoho v analytickej časti diplomovej práce
analyzujeme 30 štátov.
Väčší dôraz venujeme aktivitám a pôsobeniu konvívií na Slovenku. Podrobne
rozoberieme jednotlivé aktivity, zhromaţdenia a akcie, ktoré kaţdé konvívium v minulosti
organizovalo. V závere analytickej časti našej diplomovej práce graficky znázorníme
výsledok analýzy a vyhodnotíme rebríček štátov podľa počtu obyvateľov, rozlohy, ale aj
počtu konvívií.
2.1 Rakúsko
Rozloha: 82 858 km2
Počet obyvateľov: 8,4 mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Viedeň
-
celý názov Rakúska republika je spolkový štát v strednej Európe s parlamentnou
demokraciou. Táto krajina je členom OSN a od roku 1995 členom Európskej
únie. Povrch Rakúska z veľkej časti pokrýva mohutný masív Álp. Rakúsko je po
Švajčiarsku druhý najhornatejší štát Európy, čo veľmi vplýva na cestovný ruch
v krajne. Najdlhšou riekou Rakúska je rieka Dunaj, ktorý meria 350 km. Hustota
obyvateľstva je relatívne malá a to 98 obyvateľov/ km2. Krajina má veľké
zásoby nerastných surovín vďaka hornatému povrchu. V alpských údoliach
29
s dobrou pôdou sa pestuje najmä ovos, jačmeň, pšenica, kukurica a vo veľkej
miere hrozno.35
Počet konvívií:15
Kovíviá v Rakúsku: Thermale (Baden), Wachau_plus (Dientorf am Kamp), Lungau
(Saltzburg), Styria (Gratz), Waldviertel (Horn), Tirol (Innsbruck), Carinthia
(Klagenfurt), Weinviertel (Korneubung), Linz (Linz), Burgenland (Lutzmannsburg,
Burgenland), Pinzgau (Saalfelden), Saltzburg (Schwaz), Voralrberg (Voralrberg), Wien
(Wien), Youth Network – Wien (Wien), Thayatal (Zissersdorf/Geras).
Aktivity Slow Food Ostereich:
-
trh krajiny Parndorf – trh, ktorý organizuje konvívium Burgenland sa koná dva
krát za mesiac a predávajú sa na ňom výrobky od regionálnych výrobcov
z Rakúska, ale aj od výrobcov zo Slovenska a Maďarska. Na tomto podujatí sa
zúčastňuje pribliţne 2000 účastníkov.
-
konferencia v roku 2013, ktorú organizovalo konvívium Voralrberg, za
prítomnosti dvadsiatich účastníkov, na ktorej sa riešil problém politického
smerovania Slow Food Europe a tieţ otázka biodivezrity a práce ARC komisie.
-
v roku 2012 sa konalo sympózium s názvom ,,región je naša sila,, ktoré
organizovalo Slow Food Štajersko v rámci projektu ,,Regio Vitalis,, ktorý sa
vyvíjal ako spolupráca medzi Rakúskom a Slovinskom s podporou EÚ
a Federálneho ministerstva práce, sociálnych vecí a ochrany spotrebiteľa
v Rakúsku. Cieľom tohto stretnutia bolo zachovanie biodiverzity a zachovanie
chuti regiónu a posilnenie regionálnych hospodárskych cyklov.
-
festival varenia v Oberwarte s cieľom podporovať miestne jedlo. Na tomto
festivale sa prezentovali jedlá Maďarskej, Rumunskej a Chorvátskej kuchyne.
Okrem ochutnávky jedál a vzdelávania v oblasti gastronómie sa organizovali aj
jazykové kurzy, ľudové tance a hudobné vystúpenia
-
v roku 2011 konvívium Wachau Plus organizovalo podujatie s názvom ,,Cheese,
a mature pleasure,, Cieľom podujatia bolo zaviesť spotrebiteľom sveta syru
a jeho biologickej rozmanitosti a tradícii o tom, aká dôleţitá je udrţateľná
výroba a miestne tradície pre udrţanie tvorcov syra.
35
Die GeoBine. Osterreich [online] [citácia 15.4.2014] Dostupné na internete: http://www.diegeobine.de/austria.htm
30
2.2 Belgicko
Rozloha: 30 528 km2
Počet obyvateľov: 10,7 mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Brusel
-
celý názov Belgické kráľovstvo, je to štát v západnej Európe a hraničí
s Holandskom, Francúzskom, Nemeckom a Luxemburskom. Belgicko je
federatívny štát rozdelený na tri regióny. Flámsko, Valómsko a Brusel, taktieţ je
zakladateľským štátom Európskej únie. Je to krajina s veľmi vysokou hustotou
obyvateľstva a to takmer 350 osôb na km2. Belgicko má rozmanitý prírodný
terén, rovinaté pobreţné pláne pozdĺţ Severného mora, náhornú plošinu v strede
a súvislé pásma kopcov a lesov v oblasti Andern. Významnú pozíciu v krajine
má ťaţký priemysel a to najmä hutnícky a chemický. Belgicko je známe svojou
čokoládou a najznámejšie jedlo sú mušle s hranolčekmi. V tejto krajine sa okrem
iného vyrába viac ako 1000 druhov piva.36
Počet konvívií: 9
Konvíviá v Belgicku: Brussels (Bruxelles), Namur (Dave), Leuven (Leuven), Belgian
Coast (Oostende, West-Vlaanderen), Vlaanderen (Schilde, Antwerpen), Les Saveurs De
Silly (Silly, Hainaut), Meetjesland (Sint-Laureins, Oost-Vlaanderen), Vertes Vallées
(St-Sauveur), Liege (Thimister).
Aktivity Slow Food Belgium:
-
konferencia v roku 2013 s názvom ,,End Ecocide in Europe!,, Je to iniciatíva pre
prípady závaţného zničenia ţivotného prostredia, ktoré majú byť uznané ako
trestný čin. Je to európska občianska iniciatíva (ECI), demokratický nástroj,
ktorý umoţňuje občanom Európskej únie navrhnúť zmeny európskych právnych
predpisov a podieľať sa priamo na vývoji politík EU. Na rozdiel od iných
návrhov, je európska občianska iniciatíva právny orgán ovplyvňujúci politiku.
Navrhovaná smernica bude pouţitá v prípade zničenia ţivotného prostredia,
definovaného ako rozsiahle poškodenie, zničenie, alebo stratu ekosystémov
v danom území. Tento projekt podporilo viac ako 100 000 ľudí.
36
EUEOPSKAUNIA. Belgicko [online] [citácia 15.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.europskaunia.sk/belgicko
31
-
v septembri v roku 2013 kovívium Silly organizovalo tzv. ,,Týţdeň Slow Food
v Silly“ zameraný na zvyšovanie povedomia o zodpovednej komunikácii. Kaţdý
deň boli chuťové semináre, ochutnávky, vzdelávacie aktivity a trh pre malých
miestnych producentov.
-
,,konferencia o decentralizovanej spolupráci pre rozvoj,, Táto konferencia sa
konala 10.4.2013 v Bruseli.
Cieľom konferencie bola európska podpora
decentralizovanej spolupráce. Miestne orgány vo vyspelých krajinách, najmä
v Európe, vytvorili vzťahy spolupráce s partnermi v rozvojových krajinách,
s ktorými sa ustanovujú dohody o partnerstve, predovšetkým so zameraním na
posilnenie a zlepšenie inštitucionálnych a operačných kapacít. Táto metóda
spolupráce, definovaná a decentralizovaná spolupráca, je komunikačne novým
fenoménom. V posledných desaťročiach ju prevádzkuje tisíce miest a regiónov
po celom svete.
-
Goûter Brusel 2011 – podujatie, ktoré organizuje kovívium Karikol – Brusel.
Táto akcia trvala 7 dní a cieľom bolo ukázať návštevníkom iný obraz mesta.
Obraz ako eko-gastronomického kapitálu, zeleného mesta, kde sa môţe človek
prejsť a relaxovať v rovnakú dobu a môţe vyskúšať všetky svoje zmysli.
Zameranie tejto akcie je pohostinnosť, kvalitné jedlo, chuť, ochrana ţivotného
prostredia, obrana rozmanitosti a dedičstva potravín. Jedným z cieľov je aj
vytvorenie prepojenia medzi výrobcami a spotrebiteľmi.
2.3 Bulharsko
Rozloha: 110 910 km²
Počet obyvateľov: 8,9 mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Sofia
-
oficiálny názov Bulharská republika, s formou vlády parlamentná demokracia. Štát
sa rozprestiera v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove. Krajina susedí
s Rumunskom, Srbskom, Macedónskom, Gréckom, Tureckom a východnú hranicu
tvorí Čierne more. Od 1.1.2007 je Bulharsko členom Európskej únie a od roku
2004 sa stala krajina členom NATO. Hustota obyvateľstva je pomerne nízka a to
necelých 90 obyvateľov na km2. Bulharsko je priemyselne – poľnohospodársky
štát. Hlavným priemyselným odvetvím je strojárstvo, hutníctvo, textilný priemysel
32
a potravinárstvo. Ťaţí sa tu hnedé uhlie a farebné kovy. Pestuje sa tu pšenica,
jačmeň, kukurica, zemiaky, cukrová repa. Chovajú sa ovce, ošípané, kozy
a prevláda produkcia vlny, medu a rybích výrobkov. Medzi bulharské špeciality
patria jedlá z rýb, zeleniny a mäsa.37
Počet konvívií: 11
Konvíviá v Bulharsku: Tcherni Vit (Tcherni Vit), Gabrovo (Gabrovo), Bela Rechka (Gorna
Bela Rechka, Montana/V.), Gorno Draglishte (Gorno Draglishte vilige), Kyustendil
(Kyustendil), Pirin-Vlahi (Pernik), Sliven (Sliven), Rhodopi – Smilyan (Sofia), Sofia
(Sofia), Troyan (Troyan), Strandja – Great and Veleka River (Tsarevo).
Aktivity Slow Food Bulgaria:
-
kaţdoročne sa v miestnej komunite údolia Andry organizuje kaţdý posledný víkend
v novembri tzv. ,,Fazula fest“. Tento festival ze zameraný na oslavu zmesí miestnej
fazule, vypestovaných v údolí Andtry s takmer dvesto ročnou tradíciou. Tento
festival máva tradične niekoľko zloţiek ako napríklad: kulinárske súťaţe alebo
najlepší výrobca. Festivalu sa zúčastňujú hostia z krajín ako Macedónsko,
Taliansko, ale aj z Rumunska, kde varia a spoločne degustujú jedlá pripravené
z fazule.
-
na deň nezávislosti v Bulharsku organizovalo konvíviium Bulgaria takzvaný ,, Deň
nezávislosti potravín“. Cieľom tejto akcie bolo diskutovať o dôleţitosti miestnych
potravín. Boli pozvaný miestny ľudia, ktorý predávali svoje jesenné jedlá
z miestnych záhrad. Tohto podujatia sa zúčastnilo asi 200 ľudí.
-
podujatie s názvom ,,St. George Day the day of shepherds“ teda ,,Deň Sv. Juraja,
deň pastierov“ s cieľom podporovať filozofiu trhu krajiny organizovalo konvívium
Tcherni Vit. Deň pastierov v Bulharsku je široko oslavovaný. V minulosti práve
v tento deň boli všetky ovce zhromaţdené a následne dopravené do horských
pastvín, kde strávili celé leto. Na tomto podujatí ľudia predávali vajcia, med,
dţemy, syry a víno z domácej produkcie. Diskutovalo sa najmä o potenciály krajiny
organizovať podobné podujatia.
-
viac ako 10000 ľudí sa zúčastnilo folklórneho festivalu s názvom ,,Od Timoku do
Vitu“. Cieľom festivalu bolo zvýšenie povedomia existujúcich potravinárskych
kultúr a tradícií miestnych komunít po celom Bulharsku a podporiť miestu identitu
37
Eastern Europe Travel. Bulgaria Facts [online] [citácia 15.4.2014] Dostupné na internete:
http://goeasteurope.about.com/od/bulgariatravel/a/Bulgaria-Facts.htm
33
ako významnú súčasť vidieckych oblastí. Od roku 2008 tento festival spája
folklórne skupiny z celej krajiny s moţnosťou ochutnávky tradičných jedál
a nápojov. V rámci festivalu sa súťaţí o najlepšie pripravené jedlo.
2.4 Cyprus
Rozloha: 9 250 km2
Počet obyvateľov: 0,8 mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Nikózia
-
celý názov Cyperská republika sa nachádza na ostrove Cyprus v Stredozemnom
mori. V roku 2004 Cyprus vstúpil do Európskej únie. Hustota obyvateľstva veľmi
nepresahuje 90 obyvateľov na km2. K hlavným hospodárskym odvetviam patrí
cestovný ruch, vývoz textilu, vývoz remeselných výrobkov a námorný obchod.
Medzi tradičné remeselné výrobky patrí keramika, výšivky a medové výrobky.
Cyprus patrí do subtropického klimatického pásma a vyznačuje sa bohatou faunou
a flórou. Tradičné jedlá na tomto ostrove pozostávajú prevaţne z jahňacieho mäsa,
rýb a zeleniny.38
Počet konvívií: 2
Konvíviá na Cypre: Cipro (Nicosia), Salamis (Yenibogzaci, K.K.T.C Mersin 10)
Aktivity Slow Food na Cypre:
-
akcia s názvom Slow Island Cyprus sa konala 10.12.2013 a zúčastnilo sa jej asi 100
účastníkov. V týchto rokoch sa zdruţenie Slow Food snaţí získať pozornosť na
progresívnu, postupnú, ale vytrvalú izoláciu ostrovov, ktorá generuje opustenie
ostrova tých, ktorý tam ţijú z generácie na generáciu. Úlohou je vytvoriť priaznivé
podmienky pre domácich producentov, remeselníkov – teda poskytovateľov
cestovného ruchu počas celého roka a nie len počas letnej sezóny. Týmto sa
medzinárodná sieť Slow Island Cyprus, ktorá spája všetky malé ostrovy
v Stredozemnom mori snaţí zabrániť odchodu týchto obyvateľov z ostrova.
38
Európska Únia. Cyprus [online] [citácia 15.4.2014] Dostupné na internete: http://europa.eu/abouteu/countries/member-countries/cyprus/index_sk.htm
34
2.5 Dánsko
Rozloha: 43 094 km2
Počet obyvateľov: 5,5 mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Kodaň
-
celým názvom Dánske kráľovstvo, z politického hľadiska je krajina od roku 1849
konštitučnou monarchiou. Hlavou štátu je kráľ. Do Európskej únie krajina vstúpila
v roku 1973. Krajina má členité pobreţie a níţinaté vnútrozemie. krajine chýbajú
nerastné suroviny, preto sa rozvíjajú také odvetvia, ktoré majú nízke nároky na
suroviny. Z priemyslu je rozvinutý najmä strojársky, chemický, textilný, ale aj
potravinársky priemysel. Pre ekonomiku krajine je veľmi dôleţitá námorná
doprava. Pestujú sa tu predovšetkým obilniny a krmoviny, na ktorých sa zakladá
chov hospodárskych zvierat. Z krajiny sa exportuje najmä mlieko a mliečne
výrobky, hovädzie mäso, bravčové mäso, hydina a vajcia. Známym dánskym
jedlom je smorrebrod, teda bohato obloţený sendvič z tmavého chleba s mäsom,
rybami, darmi mora, zeleninou a vajcami. Za ďalšie špeciality krajiny môţeme
povaţovať marinované haringy, údeného lososa, ale aj tradičný vianočný nápoj
Glogg.39
Počet konvívií: 5
Konvíviá v Dánsku: Aalborg (Aalborg), Aarhus-East Jutland (Aarhus), Fyn (Kerteminde),
Copenhagen-North Zealand (Kobenhavn), Odsherred (Nykobing Sj.)
Aktivity Slow Food v Dánsku:
-
,,Kulinarisk Sydfyn“ je jedným z hlavných veľtrhov v severnej Európe zameraných
na potraviny. Cieľom tohto veľtrhu je zvýšiť povedomie spotrebiteľov o miestnych
produktoch a zodpovednej spotrebe produktov. ,,Slow Food Fyn“ sa na tomto
veľtrhu prezentuje usporiadaním ochutnávok a organizovaním seminárov s cieľom
zvýšiť povedomie zodpovednej spotreby produktov.
-
filmový festival DOX ,,Food on Film“ sa konal 1-11.11.2012 a organizovalo ho
konvívium Copenhagen. Na tomto festivale sa predstavilo niekoľko filmov,
v ktorých hlavnú úlohu zohralo jedlo.
39
Tripod. Dánsko [online] [citácia 18.4.2014] Dostupné na internete:
http://interrailers.tripod.com/dkb.htm#_TIPY,_UBYTOVANIE,_LINKY..._1
35
-
13.1.2012 sa konalo prvé stretnutie tzv. dánskych ustríc. Cieľom tohto projektu
bola prezentácia ustríc v mestskom prostredí.
2.6 Estónsko
Rozloha:45 226 km2
Počet obyvateľov: 1,3 mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Tallinn
- dlhý tvar Estónska republika, je štát v severovýchodnej Európe, najsevernejšia
krajina z pobaltských krajín. Členom Európskej únie a NATO sa stala v roku 2004.
Hustota obyvateľstva je 29 obyvateľov na km2. Krajina leţí na východnom pobreţí
Pobaltského mora. 47% rozlohy krajiny pokrývajú lesy. Priemerná nadmorská
výška dosahuje iba 50 m nad morom. Estónske hospodárstvo je zaloţené prevaţne
na sluţbách. Významný je najmä sektor IT, telekomunikácie a bankovníctvo.
Dôleţitú úlohu zohráva aj rybolov.40
Počet konvívií:2
Konvíviá v Estónsku: Saaremaa (Saaremaa), Tallinn (Tallinn)
Aktivity Slow Food v Estónsku:
-
konvívium Saaremaa organizovala v roku 2012 prednášku pre študentov o mori,
rybárčení a tradičných výrobkoch. V priebehu roka sa študenti zúčastnili prednášky
o mori a udrţateľnom rybolove. Tieţ boli vyzvaný, aby zhromaţďovali informácie
a vypracovali správy o význame vodných zdrojov.
2.7 Fínsko
Rozloha:338 145 km2
Počet obyvateľov: 5,2 mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Helsinki
40
Visit Estonia. Facts about Estonia [online] [citácia 19.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.visitestonia.com/en/about-estonia/quick-facts
36
-
Fínska republika je severský štát v severovýchodnej Európe. Z celkovej rozlohy
tvorí 10% vodná plocha, 69% lesy, najmä ihličnaté a iba 8% obrábaná pôda. Vo
fínskej pahorkatine sa nachádza viac ako 60 000 jazier, čo je najväčšia koncentrácia
na Zemi. Preto je krajina právom označovaná ako krajina tisícich jazier a ostrovov.
Štvrtina územia leţí za polárnym kruhom. Napriek tomu je poľnohospodárstvo
v základných produktoch sebestačné. Kľúčovým sektorom je priemyselná výroba,
spracovanie dreva a kovu, strojárstvo a odvetvie telekomunikácii a elektroniky.41
Počet konvívií:14
Konvíviá vo Fínsku: VästNyland (Ekenäs), Hanko (Hanko), Helsinki (Helsinki), Oulu
(Jääli), Jyväskylä (Jyväskylä), Keski Soumi (Jyväskylä), Kristinestad-Kristiinankaupunki
(Kristinestad), SataPirkka (Sastamala, Pirkanmaa), Itäuusimaa-Östnyland (Sipoo),
Uusimaa-Nyland (Solberg), Turku (Turku), Uusikaupunki (Uusikaupunki), Savo
(Vaajasalmi), Ostrobothnia (Vasa)
Aktivity Slow Food vo Fínsku:
-
v roku 2012 sa konal druhý ročník potravinárskeho veľtrhu, ktorý organizovalo
konvívium Slow Food Vastnyland. Cieľom podujatia polo podporiť dobrých,
čistých a fair výrobcov z celého Fínska.
-
v decembri 2011 sa konali Vianočné trhy, s miestnymi produktmi na podporu
miestnych produktov.
-
v roku 2011 sa konal prvý ročník festivalu Vastnyland, ktorého sa zúčastnilo viac
ako 10000 účastníkov.
-
na akcii ,,Food producers in Hanko“, ktrej sa zúčastnilo 56 producentov, sa
predstavil kalendár miestnych a starých produktov z regiónu Hanko.
2.8 Francúzsko
Rozloha: 547 030km2
Počet obyvateľov: 60,6 mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Paríţ
41
EUROPSKAUNIA. Finsko [online] [citácia 19.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.europskaunia.sk/finsko
37
-
Francúzska republika je demokratický štát, ktorého hlavná časť sa nachádza
v západnej Európe. Súčasťou sú aj zámorské departmenty a zámorské územia
v Karibiku, Severnej a Juţnej Amerike, v Indickom oceáne a v Oceánii. Je členom
NATO a jedným zo zakladateľských členov Európskej únie v roku 1952 a OSN.
Pevninová časť francúzska je na severe a západe rovinatá s miernym vlnením, na
zvyšku územia pahorkatá a hornatá. Vo francúzskych Alpách sa nachádza najvyšší
bod západnej Európy Mont Blanc (4810 m). Najväčšie francúzske rieky sú Loira,
Rhôna a Seina. Francúzska vláda výrazne investovala do ochrany ţivotného
prostredia o čom značí aj narastajúci počet zvieracej populácie. Francúzsko je
najväčší poľnohospodársky štát v EÚ. Vo veľkom mnoţstve sa tu pestuje jačmeň,
pšenica, zemiaky a cukrová repa. Na mnohých miestach sa pestujú vinice, ktorých
výsledkom sú svetoznáme vína vysokej kvality. Chová sa najmä hydina, ovce
a hovädzí dobytok, no osobitý význam má aj rybolov. Kulinárskou špecialitou vo
Francúzsku je kohút na červenom víne a veľké mnoţstvo kvalitných syrov.42
Počet konvívií:32
Konvíviá vo Francúzsku: Paris Terroirs du monde, Coolporteur (La Roche Des Arnauds),
Narbonne L'Aude à la Bouche (Narbonne), Terre Normande (Cambremer), Segonzac en
Grande Champagne (Saint Preuil, Charente), Saintonge - Les Ventres Rouges (Fontaines
d'Ozillac), Dijon Côte D'or (Premeaux Prissey, C.-D'Or), Tregor-Bro Dreger (Pedernec,
Bretagne), Midi Toulousain (Blagnac), Gascogne Gersoise (Cayron, Beaumarches),
Bordeaux (Bordeaux), Terrasses Du Haut-Languedoc (Castanet-le-Haut), Languedoc
(Murviel les Montpellier), Rennes - Haut Gallo (Louvigne de Bais), Tours - Val De Loire
(Tours), Landes (Lit et Mixe, Landes), Les Petits Beurrés Nantais (Nantes (Pornic),
Sologne-Sancerre (Cerdon), Loire et Loing (Ouzouer des Champs), Goustet de Moyenne
Garonne (Tonneins), Lorraine (Châtel St. Germain), Volca'niac (Clermont-Ferrand), PaysBasque Bizi Ona (Anglet), Béarn (Pau-Cedex), Bigorre (Lourdes, Hautes-Pyrenées),
Roussillon (Canhoes), Bas-Rhin – Schnaeckele (Strasbourg), Schnackala (Mulhouse),
Lyon - Les Canuts Ecervelés (Genay), Bastille (Paris), Provence Mediterranée (Six Fours),
Sur le pont d'Avignon (Le Pontet, Vaucluse).
Aktivity Slow Food vo Fracúzsku:
42
Francúzsko. Fakty o Francúzsku [online] [citácia 19.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.francuzsko.sk/?page=facts
38
-
koncom roku 2013 sa vo Francúzsku konala akcia, ktorú podporilo viac ako 25000
ľudí. Akcia ,,Slow Food Culture in France“ bola venovaná biodiverzite
a potravinám. Na programe nechýbal ateliér zeme, ulica s miestnymi potravinami,
ochutnávka nových princípov barskitskej a bretonskej kuchyne. Osobitá pozornosť
bola venovaná arche taste projektu.
-
od 10-13 októbra sa konala konferencia ,,Conference on ethics food“. Bola to prvá
akcia tohto zamerania a bola venovaná etnickým potravinám v Európe. Akcia bola
rozdelená na tri časti. Stretnutie s autorom Pascalom Brucknerom, premietanie
filmov a organizácia siedmych okrúhlych stolov, kde poľnohospodári a reštaurácie
sú v porovnaní s odborníkmi, filozofmi, vedcami, lekármi a dodávateľmi
poľnohospodársko-potravinárskeho sektora.
-
takzvaný trh s miestnymi výrobcami sa organizoval priamo v Paríţi. Trh
s miestnymi producentmi, kde sa prezentovali s miestnym medom, šunkou, ale
pivom z mini pivovarov. Cieľom bolo ukázať, ţe aj v metropole ako je Paríţ sa
pracuje na zachovaní biodiverzity, miestnych tradícií a produktov.
-
debaty na tému ,,Potraviny, ţivotné prostredie a zdravie“ s Carlom Petrinim sa
zúčastnilo 500 osôb
2.9 Nemecko
Rozloha: 357 021km2
Počet obyvateľov: 81,9 mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Berlín
-
Nemecká spolková republika je spolkový štát v strednej Európe. Okrem iného je
členom Spojených národov, EÚ, NATO, G8. Nemecko pozostáva zo šestnástich
suverénnych krajín. Má najväčší počet obyvateľov zo všetkých štátov EÚ. Jeho
územie sa rozprestiera od Severného a Baltického mora na severe aţ po Alpy na
juhu a cez krajinu preteká niekoľko veľkých riek ako Rýn, Dunaj a Labe. Nemecko
má tretie najväčšie hospodárstvo na svete zamerané na výrobu automobilov, ľahké
strojárstvo, výrobu elektronických a komunikačných zariadení. Je druhý najväčší
producent chmeľu na svete a krajina je známa svojim kvalitným pivom. V údoliach
39
Rýnu sa pestuje vinič. Medzi typické nemecké jedlá patria grilované špeciality ako
biele klobásy, bavorské koleno, ale aj špeciálna polievka Eintopf.43
Slow Food v Nemecku: Slow Food bol v Nemecku zaloţený v roku 1993 a teraz má viac
ako 13000 členov a viac ako 80 konvívií, ktoré ročne organizujú tisícky akcií. Organizácia
vydáva sprievodcu po dobrých, čistých a spravodlivých reštauráciách nemeckej regionálnej
kuchyne a šesť vydaní Slow Food časopisov za rok. Hlavnou myšlienkou v Nemecku je
boj proti plytvaniu potravín.44
Aktivity Slow Food v Nemecku:
-
podujatie ,,Príliš dobré pre odpadky“ sa konalo v Berlíne. Cieľom podujatí
zameraných na zvyšovanie povedomia o plytvaní s potravinami. V deň akcie
v Berlíne Slow Food Nemecko upozornilo na preventívne opatrenia plytvaniu
chleba. Akcia bola tieţ podporená Federálnym ministerstvom poľnohospodárstva
a výţivy.
-
,,Medzinárodný zelený týţdeň“ organizovalo konvívium Berlín. Počas druhého
najväčšieho veľtrhu potravín v Európe sa konal seminár o potravinovom odpade.
Tejto akcie sa zúčastnilo viac ako 100 osôb.
-
Slow Fish, podujatie, ktorého cieľom je prezentovať spravodlivé, čisté a dobré
ryby zo severnej Európy. Sprievodné programy tvoria miestny producenti piva,
vína, korenín a potravín.
-
podujatie ,,Teller statt Tonne“ organizovalo konvívium v máji 2012. Cieľom bolo
zvýšiť povedomie o stravovacích návykoch a o odpadoch. Akcia sa konala v rámci
festivalu ,,Natur 2012“, kde sa konalo zhromaţdenie malých ekologických fariem.
-
na konci januára sa Slow Food Deutschalnd podieľa na demonštrácii v Berlíne.
Cieľom tejto akcie bolo prehodnotiť poľnohospodárstva a biodiverzity.
2.10 Grécko
Rozloha: 131 957km2
Počet obyvateľov: 11,2 mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Atény
43
Európska Únia. Nemecko [online] [citácia 20.4.2014] Dostupné na internete: http://europa.eu/abouteu/countries/member-countries/germany/index_sk.htm
44
Slow Food. Where we are: [online] [citácia 20.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.slowfood.com/international/4/where-we-are#risultati
40
-
Grécka republika sa nachádza na kriţovatke medzi Európou a Áziou na juţnom
okraji Balkánskeho polostrova v juhovýchodnej Európe. Do gréckeho územia spadá
viac ako 2000 ostrovov v Egejskoma Iónskom mori, z ktorých je len asi 165
obývaných. Najvyšší bod krajiny je na vrchu Olymp. Polovica gréckeho priemyslu
sa sústreďuje v oblasti Atén a ich okolia. Najvýznamnejšie hospodárske odvetvia sú
poľnohospodárstvo, cestovný ruch, výstavba námorná obchod. Grécka kuchyňa je
zaloţená na kozacine a baranine. Obľubuje aj jedlá z rýb. Olivový olej sa vyrába vo
veľkom a dodáva jedlám charakteristickú chuť.45
Počet konvívií: 7
Konvíviá v Grécku: Thrace (Alexandroupli), Attica (Alimos), Athens (Athens), Ikaria
(Ikaria), Samos (Samos), Thessaloniki (Thessaloniki), Thesaloniki East (Thesaloniki).
Akvitvity Slow Food v Grécku:
-
cieľom akcie ,,Vyčistite prostredie v ktorom ţijete!“ bolo zaviesť čistenie prostredia
a kolektívny zber odpadu. Tento úspešný deň, aj napriek menšiemu mnoţstvu ľudí
bol zakončený piknikom, kde všetci účastníci zdielali svoje prinesené jedlo.
-
,,Speed Exchange Festival“ sa organizujme uţ od roku 1999 a cieľom tohto
festivalu je podporovať a zachovávať semená tradičných odrôd, pôvodných rastlín
a ţivočíchov. Tejto akcie sa zúčastňujú ľudia z celého Grécka a hovorí sa tu tieţ
o Slow Food, ale aj o poľnohospodárskej politike.
2.11 Maďarsko
Rozloha: 93 030 km2
Počet obyvateľov: 10 mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Budapešť
-
Maďarsko je vnútrozemská krajina v Panónskej níţine v Strednej Európe. Od roku
1999 je členom NATO a od roku 2004 členom EÚ. 68% povrchu krajiny tvoria
níţiny. Vďaka priaznivým klimatickým pomerom má poľnohospodárstvo priaznivé
klimatické podmienky. Rozšírená je aj ţivočíšna a rastlinná výroba /chov
ošípaných, hovädzieho dobytka, koní, oviec, hydiny/. Pestovanie zeleniny, papriky,
cibule, ovocia. Významné je tieţ vinohradníctvo a výroba kvalitných vín.
45
Greek Landscapes. Country Information: Greece [online] [citácia 20.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.greeklandscapes.com/travel/information.html
41
Maďarsko disponuje aj určitými obmedzenými prírodnými zdrojmi, ako sú bauxit,
uhlie a zemný plyn. Populárne je turistické stredisko Balaton, ktoré je najväčším
jazerom v strednej Európe. Maďarská gastronómia sa vyznačuje zachovaním
tradičných receptúr. Medzi základné jedlá patria guláš, perkelt a paprika.46
Počet konvívií: 4
Konvíviá v Maďarsku: Tokaj (Abujszato), Central Budapest (Budapest), Kiskunsag
(Kerekegyhaza), Pécs-Pannonia (Székelyszabar, Baranya).
Aktivity Slow Food v Maďarsku:
-
cieľom podujatia s názvom ,,Cheeese! Tera Hungarica“, ktoré sa konalo v roku
2012, bolo predstaviť spotrebiteľom Maďarska výrobcov a producentov syru
z Budapešti. Akciu organizovalo Slow Food Central Budapest, a bola rozdelená na
dve časti. V prvej časti bolo zoznámenie s remeselníkmi a producentmi syra
a v druhá časť obsahovala degustáciu syrov s vybranými maďarskými vínami.
-
Slow Food konvívium v Maďarsku organizovalo dvojdňový festival vo
znovuotvorenom skanzene, na oboznámenie a rozšírenie povedomia hnutia Slow
Food.
2.12 Írsko
Rozloha: 70 273km2
Počet obyvateľov: 4,5 mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Dablin
-
Írska republika sa od vstupu do EÚ v roku 1973 zmenila z prevaţne
poľnohospodárskej spoločnosti na modernú, technologicky vyspelú ekonomiku.
Väčšinu vnútrozemia tvoria poľnohospodárske níţiny, ktoré miestami pretínajú
nízke pohoria, veľké močiare a jazerá. Na západe sa čnejú pobreţne vrchy miestami
aţ 1000 metrov nad morom. Takmer tretina obyvateľstva ţije v hlavnom meste
Dublin. Rozvinutý je najmä potravinárky priemysel, kde sa spracúvajú najmä
miestne poľnohospodárske produkty. Hlavným odvetvím poľnohospodárstva je
46
EUROPSKAUNIA. Maďarsko [online] [citácia 20.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.europskaunia.sk/madarsko
42
tradičný chov oviec pre vlnu. Hlavné prvky Írskej kuchyne sú jednoduché mäsité
jedlá a varená zelenina ako napríklad zemiaky, mrkva, repa a petrţlen.47
Počet konvívií: 15
Konvíviá v Írsku: Sugarloaf (Camolin), Mayo (Castlebar), Westmeath (Coole), South East
Ireland (Dunhill), Galway (Galway), Cork City (Grenagh), The Garden Convivium –
Wicklow (Killiney), Limerick & Region (Limerick), Clare (Lisdoonvarna), Kerry
(Listowel 236), Dublin (Marino), East Cork (Midleton), Tipperary (Nenagh), West Cork
(Schull), Bantry Bay (The Quay, Bantry)
Aktivity Slow Food v Írsku:
-
,,Deň babičiek 2013“ bola akcia, ktorej cieľom bolo znovuobjaviť zabudnuté
zručnosti a zvýšiť povedomie o dôleţitosti procesu poznatkov z jednej generácie na
druhú. Účastníci mali moţnosť skúmať cyklus potravín od jeho začiatku aţ po
koniec s dôrazom na udrţateľnosť dobrého a čistého jedla. Nechýbali rokovania
o včelárstve, morských riasach a semenách.
-
festival ,,Wild & Slow“ oslavuje všetko to, čo je dobré na írskom jedle: čerstvosť,
lokálnosť, tradície. Cieľom je podporovať biodiverzitu a zvýšiť povedomie
spotrebiteľov.
-
9. októbra sa konal najväčší festival jedla v Írsku. Na tejto akcii sa prezentovali
miestny poľnohospodári, producenti potravín a reštaurácie. Návštevníci, ktorých
počet bol viac ako 50 000 mali moţnosť zdegustovať tradičné írske jedlá.
-
viac ako 100 ľudí sa zúčastnilo festivalu ,,The Burren Slow Food Festival“, ktorého
cieľom bolo zvýšiť povedomie miestnych podnikateľov u spotrebiteľov.
2.13 Taliansko
Rozloha: 301 263km2
Počet obyvateľov: 60,6 mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Rím
-
Talianska republika je štát v juţnej Európe na Apeninskom polostrove. Je to
prevaţne hornatá krajina. Na severe sa vypínajú členité pásma Álp s najvyšším
vrchom Európy (Mont Blanc 4810m.n.m.)
a s mnohými ľadovcami. Alpy sa
47
Infopleas. Ireland [online] [citácia 22.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.infoplease.com/country/ireland.html
43
zvaţujú do Pádskej níţiny. Medzi najvýznamnejšie hospodárske odvetvia krajiny
patria najmä cestovný ruch, móda, strojárstvo, chemický priemysel a potraviny.
Talianska kuchyňa patrí k najvyberanejším a najrozmanitejším v Európe. Zahŕňa
pikantné chute Neapola a Kalábrie, jedlá s pestom z Lígúrie, ale aj syrové a ryţové
jedlá z talianskych Álp.48
Počet konvívií: 276
Aktivity Slow Food v Taliansku:
-
koncom roku 2013 sa zakladateľ Slow Food Carlo Petrini stretol s Josephom Civati,
jedným
z kandidátov
Demokratickej
strany
a riešili
otázky
týkajúce
sa
udrţateľnosti, ţivotného prostredia a poľnohospodárstva
-
,,Potraviny, zdravie, šťastie“ takýto názov nesie kurz, ktorý sa venoval výţive
a wellness v Taliansku.
-
konvívium San Miniato organizovalo podujatie z názvom ,,Modrá krv“. Cieľom
tejto akcie bolo výšiť propagáciu a šíriť kultúru mäsa z rôznych talianskych
regiónov. Slow Food si kladie za cieľ podporovať posilnenie malých producentov
a chrániť kvalitu remeselných výrobkov.
-
akcia ,,Otázka štýlu 2013“ bola podporovaná mestom Torbole Casaglia. Tento
festival nových ţivotných štýlov ponúkal účastníkom výstavu kníh, zmyslové
a tvorivé dielne a vzdelávacie akcie pre študentov a učiteľov.
-
akcie ,,Marina Slow 2013“ sa zúčastnilo viac ako 400 ľudí. Cieľom tento akcie bolo
zvýšiť predajnosť miestnych rýb a moţnosť predávať ich v obchodoch.
-
konvívium Bra organizovalo podujatie z názvom ,,Cheese“. Zameriava sa na syry
a mliečne výrobky, zdruţuje stovky najlepších svetových syrov a syrových
výrobkov.
-
7. festival biodiverzity sa konal v septembri 2013. Hlavnou témou festivalu bola
voda a energia ţivota. Tento festival bol organizovaný prostredníctvom
organizačného výboru, ktorý je zloţený z inštitucionálnych orgánov, zdruţení,
druţstiev a spoločností.
-
podujatie ,,BibliOtro“ ţíri poznatky o pestovaní zeleniny a prezentuje miestne
odrody zeleniny
48
EuroInfo. Taliansko [online] [citácia 10.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.euroinfo.gov.sk/459/taliansko/
44
2.14 Litva
Rozloha: 65 200km2
Počet obyvateľov: 3,4 mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Vilnius
-
Litovská republika je štát vo východnej Európe, najväčší a najľudnatejší z troch
pobaltských štátov. Povrch Litvy je prevaţne rovinatý. Najvyšší vrch Aukštasis
siaha do výšky 294 m.n.m. Hlavné mesto Litvy teda Vilnius je malebný prístav na
brehoch riek Neris a Vilnia s jedným z architektonicky najpôsobivejších starých
miest vo východnej Európe. Vilniusská univerzita zaloţená v roku 1579 je
renesančný komplex s nespočetnými vnútornými nádvoriami, ktoré tvoria akoby
mesto v meste. Priemysel v krajine je odkázaný na dovoz surovín, najdôleţitejším
odvetvím je strojárstvo. Pestuje sa tu najmä ľan, obilniny a zemiaky. Litovská
kuchyňa je známa pre svoju studenú repnú polievku, Súčasťou jedál sú zemiaky,
z nich placky a Cepelinai – zemiakové guľky plnené mäsom, tvarohom
a hríbikmi.49
Počet konvívií: 1
Konvíviá v Litve: Vilnius (Vilnius district)
Aktivity Slow Food v Litve:
-
na podujatí ,,Local apple variaties“ mali účastníci moţnosť ochutnať jablká z celej
oblasti. Táto akcia bola zameraná na diskusiu ohľadom moţnosti kúpy, predaja,
uskladnenia jabĺk a tieţ problémov poľnohospodárstva.
2.15 Lotyšsko
Rozloha: 64 589km2
Počet obyvateľov: 2,3mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Riga
-
Lotyšská republika, je štát vo východnej Európe, prostredná z troch pobaltských
krajín. Nachádza sa na pobreţí Baltského mora ako rovinatá krajina s veľkými
lesmi, ktoré zásobujú stavebníctvo a papierenský priemysel drevom. Jeho príroda je
49
Európska Únia. Litva [online] [citácia 22.4.2014] Dostupné na internete: http://europa.eu/abouteu/countries/member-countries/lithuania/index_sk.htm
45
bohatá na voľne ţijúce druhy zveri. Lotyšsko vyrába spotrebný tovar, textilné
výrobky a stroje. Významný je tieţ rybolov. Pre lotyšské poľnohospodárstvo je
typický chov hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny. Pestuje sa raţ, cukrová
repa, zemiaky a ľan. Krajina priťahuje turistov z celej Európy. K typickým
špecialitám lotyšskej kuchyne patria takzvané slaninové koláče a osvieţujúca
smotanová polievka.50
Počet konvívií: 1
Konvíviá v Lotyšsku: Riga (Riga)
Aktivity Slow Food v Lotyšsku:
-
ako jediné konvívium Riga organizovalo akciu ,,Street od the Taste Masters“.
Cieľom tejto iniciatívy je udrţateľná spotreba potravín pre spotrebiteľov. Tohto
podujatia sa zúčastnilo viac ako 40 000 osôb.
-
,,Taste Master Streets Festival“ prezentoval gastronomické tradície a históriu mesta.
2.16 Luxembursko
Rozloha: 2 586 km2
Počet obyvateľov: 0,5 mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Luxemburg
-
Luxemburské
veľkovojvodstvo
je
malá
krajina
susediaca
s Belgickom,
Francúzskom a Nemeckom. Tvoria ju prevaţne mierne kopce a lesy. Z údolia rieky
Mosely pochádzajú známe a obľúbené luxemburské vína. Vyrába sa tu aj pivo.
Hospodárstvo Luxemburska je zaloţené najmä na bankovníctve, poisťovníctve
a oceliarskom priemysle. Významné miesto zastáva aj poľnohospodárstvo
a vinárstvo. Miestne špeciality vychádzajú z lesného prostredia napríklad dusený
zajac v kameninovej nádobe a ardenská šunka. K ďalším typickým jedlám patria
sladkovodné ryby, pstruh a šťuka z miestnych riek.51
Počet konvívií: 2
Konvíviá v Luxembursku: Grand-Duché (Esch sur Alzette, Luxembourg), Slow Food
Lussemburgo (Luxembourg)
50
Cestovanie. Lotyšsko [online] [citácia 10.4.2014] Dostupné na internete:
http://cestovanie.sme.sk/cest_lokalita.asp?kr=34
51
Európska Únia. Luxembursko [online] [citácia 10.4.2014] Dostupné na internete: http://europa.eu/abouteu/countries/member-countries/luxembourg/index_sk.htm
46
Aktivity Slow Food v Luxembursku:
-
podujatie ,,Hungry Planet“ organizovalo konvívium Lussemburgo v roku 2012.
Cieľom bolo diskutovať o výrobe potravín a o hlade.
-
v roku 2012 v Luxembursku prezentoval generálny tajomník Slow Food
International M. Paolo di Crose, ako novému členovi Slow Food Luxemburg
princípy fungovania Slow Food vo svete. Tejto akcie sa zúčastnilo 100 účastníkov.
-
2.17 Malta
Rozloha: 316 km2
Počet obyvateľov: 0,4 mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Valletta
-
Maltská republika je skupina siedmich ostrovov v Stredozemnom mori. Len tri
najväčšie z nich Malta, Gozo a Comino sú obývané. Povrch je rovný a skalnatý
s pobreţnými útesmi. Malta je bohatá na histrické pamiatky. Tri z nich sa
nachádzajú na zozname Kultúrneho dedičstva UNESCO: hlavné mesto Valletta ako
celok, megalitické chrámy na Malte a Gozu, takzvaný Hypogeum v Hal Saflieni.
Tradičné maltské jedlo pozostáva z polievky / zeleninovej s cestovinami, rybacej/
cestovín a pečených koláčov. V obľube sú aj plnené jedlá. Národným jedlom je
dusený králik – Stuffat Tal-Fenek. Maltská gastronómia je čiastočne ovplyvnená
anglickou gastronómiou, nakoľko ide o anglickú kolonizačnú krajinu.52
Počet konvívií: 1
Konvíviá na Malte: Malta (Msida)
Aktivity Slow Food na Malte:
-
malta je známa svojim jedinečným a tradičným chlebom. Univerzita na Malte
usporiadala akciu s cieľom znovuobjaviť tradičný chlieb. Na tejto akcii sa
pripravovali rôzne tradičné recepty chlebov nielen z Malty, ale aj zo susedných,
okolitých štátov
-
novootvorené eno-gastronomické centrum na Malte bolo v roku 2011. Hlavným
cieľom centra je poskytnúť študentom vzdelanie o histórii a kultúre maltského jedla
a nápojov od stredoveku aţ po súčasnosť.
52
Europe Union. Malta [online] [citácia15.4.2014] Dostupné na internete: http://europa.eu/abouteu/countries/member-countries/malta/index_en.htm
47
2.18 Holandsko
Rozloha:41 526 km2
Počet obyvateľov: 16,4mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Amsterdam
-
Holandsko je konštitučná monarchia leţiaca v západnej Európe. Spolu s Belgickom
a Luxemburskom vytvárajú voľné spoločenstvo – Benelux. Krajina je známa
svojimi rastlinami a rezanými kvetmi. Rotterdam je najfrekventovanejší prístav
v Európe. Štvrtina Holandska leţí na úrovni alebo pod úrovňou hladiny mora. Preto
sú mnohé oblasti chránené proti záplavám hrádzami a vlnolamami. Priemysel sa
zameriava
na
spracovanie
potravín,
výrobu
chemikálií,
elektrických
a elektronických prístrojov. K známym holandským špecialitám patrí surový sleď,
údený úhor a hrachová polievka. No nesmieme zabudnúť na holandské syry ako
Eidam a Gouda.53
Počet konvívií:14
Konvíviá v Holandsku:
Aktivity Slow Food v Holandsku:
-
Limburg Preuve Festival 2012 s cieľom podporovať miestne sezónne jedlá
podporilo vyše 4000 ľudí. Festival sa konal na statku. Pripravený bol komplexný
program pre mladých i starých účastníkov, kde nechýbali ochutnávky a hudobný
sprievod
-
Farmársky trh s názvom ,,Markt van de Smaakbelevenis“ organizovalo konvíviu,
Texel s cieľom podporovať miestne kuchyne a zabudnuté techniky prípravy
a spracovania potravín. Cieľom bolo tieţ dozvedieť sa viac o potrave, zdieľať
gastronomické skúsenosti medzi generáciami, obnoviť zabudnuté múdrosti
o kuchyni.
-
máj 2011 – otvorenie prvej Slow Fish reštaurácie v Holandsku.
53
Holland. Holland Information [online] [citácia 12.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.holland.com/us/tourism/holland-information.htm
48
2.19 Nórsko
Rozloha: 324 220 km2
Počet obyvateľov: 4,5 mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Oslo
-
Nórske kráľovstvo, je štát v severnej Európe na Škandinávskom polostrove. Je to
prevaţne hornatá krajina. Má veľmi malý podiel ornej pôdy. Poľnohospodárska
výroba sa zameriava predovšetkým na chov, najmä oviec, hovädzieho dobytka,
koţušinovej zveri a na severe aj chov sobov. V priemysle má významnú úlohu
ťaţba nerastných surovín, ropy a zemného plynu. Ťaţba dreva v nadväznosti na
drevársky a papierenský priemysel. Nezanedbateľný prvok je aj rybolov
a spracovanie rýb asi z ročným úlovkom asi 300 000 ton.
K typickým jedlám
v Nórsku patrí údený losos, sušená treska, morské raky a krevety.54
Počet konvívií:17
Kovíviá v Nórsku: Lofoten, Fosnavaag (Aalesund), Asker og Barum (Baerums Verk),
(Fitjar), Hallingdal (Geilo), Solund (Hardbakke), Innlandet (Kirknaer), Oslo (Oslo), Roros
(Roros), Telemark (Skien), Stavanger (Stavanger), Nidaros (Trondheim), Hardanger
(Ulvik), Sognefjord (Undredal).
Aktivity Slow Food v Nórsku:
-
v máji 2013 sa v Ulvik v Nórsku konalo školenie zástupcov Slow Food siete
v severských krajinách. Toto školenie bolo venované téme biodiverzity. Tieţ boli
organizované návštevy miestnych výrobcov a producentov.
2.20 Poľsko
Rozloha: 312 679 km2
Počet obyvateľov: 38,1 mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Varšava
-
Poľská republika je štát leţiaci v strednej Európe pri Baltskom mori. Sever tvoria
výhradne níţiny, zatiaľ čo na juhu sa týčia Karpaty, ktorých súčasťou sú aj Tatry.
54
Orbion. Základné informácie [online] [citácia 12.4.2014] Dostupné na internete:
http://norsko.orbion.com/sk/stat/sprievodca/zakladne-informacie-9755/
49
Mazúrsko je najväčší a najnavštevovanejší kraj s jazerami v Poľsku. Krajina je
bohatá na prírodné nerastné suroviny /ţelezo, zinok, meď a kamenná soľ/. Soľná
baňa Wieliczka, postavená v 13. storočí, v sebe ukrýva takmer celé podzemné
mesto so sanatóriom, divadelným pódiom, kaplnkou a kaviarňou. Všetko od
schodov aţ po svietniky je vyrobené zo soli. K poľským tradičným jedlám patrí
repná polievka, plnená kapusta /kapustové listy plnené mäsom a ryţou/ a pierogi
teda plnené knedličky s kapustou a hríbikmi.55
Počet kovívií: 13
Konvíviá v Poľsku: Dolny Slask (Jelenia Gora), Kracovia (Krakow), Lodz (Lodz),
Lubelskie (Niemce), Wielkopolska (Pozan), Lubuskie (Racula), Vigrensis (Suwalki),
Gruczno (Swiecie), Szczecin (Szczecin), Varmia (Warminski), Masovia (Warszawa),
Warsaw (Warszawa), Youth Wroclaw (Wroclaw).
Aktivity Slow Food v Poľsku:
-
,,Gruczno Festival of Taste 2012“ organizovalo konvívium Gruczno s cieľom
zvýšenia informovanosti nad rozmanitosťou a kvalitou miestnej produkcie
potravín. Tento festival chutí je zameraný na podporu miestneho medu, dţemov,
likérov. Akcie sa zúčastnilo viac ako 6000 osôb.
-
producenti syrov z celého Poľska, ale aj z cudzích krajín sa stretli na podujatí ,,Čas
dobrého syru“, aby informovali návštevníkov o rôznorodosti, konzumácii
a rozmanitosti syrov a potravín.
-
takmer 100 osôb sa zúčastnilo prednášky s cieľom podpory a zachovania tradičných
poľských plemien oviec. Nasledovala ochutnávka mäsa pripravená tradičnými
spôsobmi.
2.21 Portugalsko
Rozloha: 92 391 km2
Počet obyvateľov: 10,1 mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Lisabon
-
dlhý tvar Portugalská republika je krajina Iberijského polostrova. Je parlamentnou
republikou. Portugalsko je jedným z dvanástich zakladajúcich členov NATO v roku
55
Európska Únia. Poľsko [online] [citácia 16.4.2014] Dostupné na internete: http://europa.eu/abouteu/countries/member-countries/poland/index_sk.htm
50
1949. Doprava v krajine je dobre rozvinutá a diverzifikovaná, má 3 medzinárodné
letiská a viac morských prístavov. Poľnohospodárstvo je na nízkej úrovni. Na ornej
pôde sa pestuje pšenica, kukurica a ryţa. Nachádzajú sa tu aj olivové plantáţe,
vinohrady a plantáţe citrusového ovocia. Svetoznáme sú portugalské vína.
V horských oblastiach je rozšírený chov kôz a oviec. Kaţdý portugalský región má
vlastné tradičné jedlá z rôznych druhov mäsa a plodov mora.56
Počet kovívií: 6
Konvíviá v Portugalsku: Alto Minho (Arcos de Valdevez), Lisboa (Lisboa), Alto-Alentejo
(Lisboa), Algarve (Loulé, Algarve), Ribatejo e Oeste (Macussa, Ribatejo), Alentejo (Sao
Miguel de Machede)
Aktivity Slow Food v Portugalsku:
-
konvívium Algarve pracuje na projekte na podporu stredomorskej stravy, ktorá
bude zahŕňať všetky oblasti Algarve. Projekt zahŕňa vytvorenie siete reštaurácií,
ktoré podporujú miestnu kuchyňu a do varenia vkladajú svoje typické produkty,
rešpektujú ročné obdobia a nakupujú lokálne produkty a suroviny.
-
v apríli 2013 sa konalo tzv. jarné stretnutie, ktoré bolo zamerané na činnosť
zdruţenia Slow Food. Diskutovalo sa o sebestačnosti potravín a potravinovom
odpade v Portugalsku.
-
1. mája pozdĺţ horských potokov konvívíum Algarve oslavovalo jedenie ako
slimáky teda spoločný piknik s rodinou. Slimáky sa zhromaţďujú od polovice
apríla a po dlhom procese čistenia sa umyjú a pripravujú s cesnakom, oreganom,
citrónom a soľou.
-
podujatie ,,Ochutnajte vzdelávanie“ malo za hlavný cieľ stanovené podporovať
eko-gastronómiu, kombináciu pôţitku, potravín s vedomím a zodpovednosťou
2.22 Rumunsko
Rozloha: 238 391 km2
Počet obyvateľov: 19 mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Bukurešť
56
Visit Portugal. All about Portugal [online] [citácia 16.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.visitportugal.com/en/sobre-portugal/biportugal
51
-
Rumunsko, štát v juhovýchodnej Európe. Sever je prevaţne hornatý, zatiaľ čo na
juhu dominuje rozsiahle údolie povodia Dunaja. Krajina má značné prírodné zdroje
– ropu, zemný plyn, uhlie, ţelezo, meď a bauxit. Hlavné priemyselné odvetvia sú
kovovýroba, petrochémia a strojárstvo. Pestuje sa tu hlavne pšenica a kukurica.
K rumunským špecialitám patria grilované mäsové guľky, kapustné listy plnené
mäsom, dusená bravčovina s cesnakom a cibuľou a šišky so smotanou a syrom.57
Počet kovívií: 13
Konvíviá v Rumunsku: Alba Transilvania (Alba Lulia), Maramures (Baia Mare), Brasov
(Brasov), Bran-Moeciu (Brasov), Bucuresti-Valahia Gusturilor (Bucharest), Cluj
Transilvania (Cluj, Napoca), Tara Barsei (Cristian, Brasov), Tara Fagarasului (Fagaras),
Lasi (Falticeni, Suceava), Brusturoasa – Palanca (Galati), Tarmava Mare (Saschiz, Mures),
Timisoara (Timisoara, Timis), Turda (Turda).
Aktivity Slow Food v Rumunsku:
-
,,Podpora tradičných produktov prostredníctvom krátkeho dodávateľského reťazca“
jedna z hlavných tém veľtrhu poľnohospodárstva a zootechniky v Rumunsku.
-
Turda Culinara je festival varenia pre deti. Prvý festival varenia pre deti bol
organizovaný v Turda Slow Food v spolupráci s obcou Turda. Konal sa
v historickom centre mesta a pripravovali sa tam tradičné, miestne a zdravé jedlá.
Tejto akcie sa zúčastnilo viac ako 1000 detí a mládeţe.
2.23 Slovinsko
Rozloha: 20 273 km2
Počet obyvateľov: 2 mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Ľubľana
-
Slovinská republika je stredoeurópsky a stredomorský štát. Samostatné Slovinsko
vzniklo v roku 1991, ako jeden z nástupníckych štátov Juhoslávie. Prísup
k Jadranskému moru má vďaka 42 kilometrovému pásu pobreţia. Je členom OSN,
EÚ a NATO. Rozľahlé lesy poskytujú dostatok dreva pre píly, nábytkársky
a papierenský priemysel krajiny. Z poľnohospodárstva krajiny je najviac rozvinuté
vinárstvo a chmeliarstvo. Chovajú sa kone, hovädzí dobytok a ošípané. Slovinská
57
Európska Únia. Rumunsko [online] [citácia 18.4.2014] Dostupné na internete: http://europa.eu/abouteu/countries/member-countries/romania/index_sk.htm
52
kuchyňa je silne ovplyvnená kuchyňami susedných národov. Tradičný slovinský
orechový závin sa volá ,,potica,,58
Počet konvívií: 2
Konvíviá v Slovinsku: Ljubljana (Lg), Primorska (Koper Capodistria).
Aktivity Slow Food v Slovinsku:
-
v starom zámku v Ľubľane sa zúčastnilo viac ako dvadsať novinárov tlačovej
konferencie priamo v novootvorenej Slow Foodovej reštaurácii. Cieľom tejto
tlačovej konferencie bolo posilniť spoluprácu medzi médiami a sieťou Terra
Madre.
-
projekt ,,Mesiac slnečníc“ sa organizoval v meste Manzano. Dôvodom tohto
projektu bolo zvýšiť povedomie o pestovaní slnečnice. Za týmto účelom
organizovalo Slow Food Primorska sériu podujatí od potravín, ochutnávok
slnečnicového oleja a pouţití tohto produktu v gastronómii.
-
,,Špargľového festivalu“ sa zúčastnilo viac ako 2000 ľudí. Cieľom tohto festivalu
ktorý trval takmer mesiac bolo zvýšiť povedomie o nutričnej hodnote a tradičného
významu špargle.
2.24 Španielsko
Rozloha: 504 782 km2
Počet obyvateľov: 45,8 mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Madrid
-
Španielske kráľovstvo, je krajina v juhozápadnej Európe na Pyrenejskom
polostrove, je druhou najväčšou krajinou v západnej Európe a na EÚ po
Francúzsku.
Španielsku
dominuje
sektor
sluţieb
a výroba,
ale
aj
poľnohospodárstvo a to najmä pestovanie ovocia a zeleniny, výroba olivového
oleja a vína. Veľký prínos pre krajinu má tieţ cestovný ruch. Španielska kuchyňa je
známa takzvanou Paellou pripravenou z ryţe, šafranu, morských plodov a zeleniny.
Typickým nápojom v Španielsku je sangria pripravená z vína a ovocia.
Počet konvívií: 38
58
EUROPSKAUNIA. Slovinsko [online] [citácia 18.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.europskaunia.sk/slovinsko
53
Konvíviá v Španielsku: Palancia-Mijares (Almedijar, Castellon), Gredos-Tiétar (Arenas de
San Pedro, Ávila), Lanzarote (Lanzarote), Ribagorza (Benabarre), Valencia (Benifaió),
Burgos (Burgos), Priorat (Falset), Madrid (Madrid) a iné.
Aktivity Slow Food v Španielsku:
-
,,Udrţateľná školská jedáleň“ tento názov nesie projekt, do ktorého sa zapojilo 80
školských zariadení, aby ukázali udrţateľnosť v školských jedálňach.
-
konvívium Terres de Lleida kaţdoročne organizuje veľtrh potravín a zdravia,
ktorého sa kaţdoročne zúčastnia tisícky návštevníkov. Veľtrh trvá dva dni a ponúka
návštevníkom semináre, ochutnávky a prednášky na rôzne témy.
-
pri príleţitosti oslavy Dňa Zeme sa v centre Barcelony organizovalo stretnutie, na
ktorom sa debatovalo o význame farmárskych trhoch za účelom skrátenia
dodávateľského reťazca od výrobcu aţ k spotrebiteľovi.
-
konferenciu s názvom ,,Stretnutie na Zemi“ organizovalo konvívium Rincom de la
biodiversidad. Hlavných cieľom tohto stretnutia bolo vytvoriť silné povedomie
o otázkach, ktoré sa točia okolo témy potravín a potravinovej sebestaorganizovalo
konvívium Rincom de la biodiversidad. Hlavných cieľom tohto stretnutia bolo
vytvoriť silné povedomie o otázkach, ktoré sa točia okolo témy potravín
a potravinovej sebestačnosti s cieľom zabezpečiť:
návrat miestnych poľnohospodárov a rozvoj farmárskych trhov,
oţiviť regionálne kuchyne a kulinárske tradície,
eliminovať nezdravé jedlá zo škôl a nemocníc,
obnoviť stratených miestnych tradícií,
a reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky.
-
fesival ,,Ecozine“ bol zameraný na zamyslenie sa nad pálčivou otázkou odpadu
2.25 Švédsko
Rozloha: 449 964 km2
Počet obyvateľov: 9,2 mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Štokholm
-
Švédske kráľovstvo je severská krajina v Škandinávii. Spomedzi severských krajín
má najväčší počet obyvateľov. Významné švédske spoločnosti sú napríklad IKEA,
Volvo, ale aj H&M. Vo Švédsku je rozvinutý automobilový, strojársky,
54
telekomunikačný a papierenský priemysel. Pestuje sa tu najmä zelenina, ovocie
a bylinky. Najviac pestovanými obilninami v krajine sú pšenica, jačmeň a ovos.
Chová sa hovädzí dobytok, soby a koţušinová zver. Švédsku kuchyňu preslávil
bohatý bufet s chutnými delikatesami, baltský sleď, ale aj hrachová polievka.59
Počet konvívií:21
Konvíviá vo Švédsku: Dalarna (Borlänge), Falköping (Falköping), Öland (Öland),
Gästrikland (Gävle), Göteborg (Gothenburg), Götene Kinnekulle (Hällekis), Jämtland
(Jämtland), Scania (Helsingborg), Helsingland (Ljusne), Sápmi (Nacka, Stockholm),
Nprbotnia (Niemisel), Skaergarden (Runmaro), Skåne Nordost (Sibbhult), Stockholm
(Stockholm), Sormland (Stockholm), Norra Bohusläm (Uddevalla), Uppsala (Uppsala),
Vasteras
(Västeras),
Tjust
(Västervik),
Värend
(Vaxjo,
Kronoberg),
Matfäster
(Vessigebro).
Aktivity Slow Food vo Švédsku:
-
študenti pre udrţateľný rozvoj v spolupráci s Allwin a Slow Food Network mládeţe
organizovali prvý ,,Schnippel“ párty v Gothenburgu. Počas tejto akcie sa varila
polievka z 50 kilogramov ovocia pre vegánov. Hnutie Allwin pravidelne zbiera
nepredajné potraviny pred koncom spotreby a rozdáva ich ľudom v núdzi.
-
konvívium Sápmi organizovala v roku 2012 súťaţ šéfkuchárov. Cieľom tejto
súťaţe bolo podporiť miestnu tradičnú kuchyňu, ale zároveň ju prezentovať
moderným atraktívnym štýlom.
-
seminár s názvom ,,Investície do detských potravín“ organizovalo konvívium
Štockholm. Cieľom bolo vzdelávať deti a ich rodičov o tom, ako sa jedlo vyrába,
ako sú suroviny pestované a spracovávané.
-
na seminári ohľadom geneticky modifikovaných potravinách sa prebrala
problematika o rozmanitosti miestnych odrôd, ktorým hrozí, ţe zmiznú v dôsledku
genetickej modifikácii potravín.
2.26 Švajčiarsko
Rozloha: 41 290 km2
Počet obyvateľov: 7,6 mil.
Základné informácie o štáte:
59
Infopleas. Sweden [online] [citácia 18.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.infoplease.com/country/sweden.html
55
Hlavné mesto: Bern
-
Švajčiarska konfederácia, je. vnútrozemský spolkový štát v strednej Európe. Má
dlhodobú tradíciu politickej a .vojenskej neutrality, ale tieţ. medzinárodnej
spolupráce a je sídlom. viacerých medzinárodných organizácii. Švajčiarsko má
vyspelý priemysel ako napríklad potravinársky a chemická, pre jeho ekonomiku je
však veľmi dôleţitý sektor sluţieb, najmä finančných. Krajina je jedným
z tradičných centier bankovníctva. V poľnohospodárstve je najvýznamnejšie
vysokohorské poľnohospodárstvo najmä chov dobytka a pestovanie zemiakov
a krmovín.
V niţšie
poloţených
oblastiach
je
významné
ovocinárstvo
a vinohradníctvo. Typickými surovinami švajčiarskej kuchyne sú syr a zemiaky.
Najznámejším syrom, ktorý sa v krajine vyrába je ,,Emmentall,, s jemne orechovou
príchuťou.60
Počet konvívií: 21
Konvíviá vo Švajšiarsku: Genéve, Vaud, Neuchatel/Jura, Fribourg, Wallis, Bern, Basel,
Oberaargau, Zentralschwiz, Ticino, Aargau/Solothurn, Schaffhausen, Zurich Stadt, Zurich
linkes
Seeufer,
Zurich
Oberland,
Säuliamt,
Ostschweiz,
Liechtenstein/Rheintal,
Nordbunden, Sudbunden, Firbourg
Hlavné aktivity Slow Food vo Švajčiarsku:
-
Tabe Willi a Simon Schneeberger po druhy krát organizovali deň mrkvy, kde
pripravovali domáce jedlá zo spravodlivých a zdravých potravín.
-
,,Slow Food Market“ je veľtrh, na ktorom sa predstavilo viac ako 200
vystavovateľov, ktorý predstavili svoju voľbu a vysoký štandard potravín, ktoré sú
k dispozícii širokej verejnosti. Všetky potraviny mali svoj pôvod a známe pozadie
ich výroby. Festival si obľúbilo a zúčastnilo sa ho viac ako 10000 nadšencov.
-
medzinárodná kampaň boja proti nadobúdaniu pozemkov poľnohospodárov zo
strany
špekulantov
a veľkých
priemyselných
investorov.
Koncentrácia
poľnohospodárskej pôdy v nesprávnych rukách ohrozuje ţivotné prostredie,
potravinovú sebestačnosť krajiny a ekonomickú nezávislosť miestnych komunít.
-
Slow Food proti geneticky modifikovanému osivu a zvieratám. Genetické
inţinierstvo nesie zo sebou riziko. Geneticky modifikované organizmy sú
nepredvídateľné, ekonomicky neefektívne a z vedeckého hľadiska znečisťujú
60
EuroInfo. Švajčiarska konfederácia [online] [citácia 26.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.euroinfo.gov.sk/471/svajciarsko/
56
ţivotné prostredie. Ohrozujú konvenčné plodiny, a tieţ existenciu počatých
drobných poľnohospodárov.
2.27 Turecko
Rozloha: 783 562 km2
Počet obyvateľov: 71,5 mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Ankara
-
Turecká republika je euroázijská krajina, ktorá sa rozprestiera v Malej Ázii a na
časti Balkánskeho polostrova. Prevaţná časť krajiny patrí k Ázii. Turecko
obmývajú štyri moria. Je to prevaţne hornatá krajina. Níţiny sa nachádzajú len
v európskej časti. Príjemné pláţe sú na pobreţí Egejského mora a v juţnom
Turecku pri Stredozemnom mori. Turecké územie patrí k najstarším trvalo
osídleným regiónom na svete. Východné Turecko je najmohutnejšou časťou
krajiny. Pramenia tu rieky Eufrad a Tigris, Aras, leţí tu jazero Van a najvyššia
turecká hora Ararat. V Turecku sa pestuje hlavne pšenica, bavlník a stredomorské
plodiny ako olivy, citrusy, vinič a figovníky. Vo veľkej miere sa tieţ pestuje tabak
a cukrová trstina. V moriach je rozšírený rybolov. Základ jedál tvorí najmä zelenina
a kuracie, jahňacie a baranie mäso. Typickým internacionálnym jedlom je ,,doner
kebab,, Ako typický nápoj v Turecku je ,,Ayran,, je to mliečny kyslý nápoj.61
Počet konvívií: 22
Konvíviá v Turecku: Kars, Adapazari (Adapazari), Ankara ( Ankara), Antalya-Mavi
Yengecler (Antalya), Yenipazar (Aydin, Yenipazar), Yagmur Boregi (Istambul), Tire
(Tire, Izmir), Urla (Urla, Izmir), a iné
Aktivity Slow Food v Turecku:
-
,,Slow Food v Istanbule“ v roku 2013 zasadala v Istanbule Medzinárodná rada Slow
Food a diskutovalo sa o kľúčových stratégiách pre nasledujúce obdobie.
61
Infopleas. Turkey [online] [citácia 26.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.infoplease.com/country/turkey.html
57
2.28 Veľká Británia
Rozloha: 244 820 km2
Počet obyvateľov: 60,6 mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Londýn
-
Oficiálny názov krajiny: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.
V súčasnosti je Spojené kráľovstvo piatou najvýznamnejšou obchodnou veľmocou.
Medzi najdôleţitejšie odvetvia patria spracovateľský priemysel teda spracovanie
uhlia a ropy, chemický priemysel a petrochémia. Významnú úlohu zohráva
strojárstvo – zbrojárstvo a kovospracujúci priemysel. Anglická kuchyňa je
ovplyvnená kuchyňami zo vzdialenejších krajín ako Severná Amerika, Čína a India
a to vďaka importu surovín. Typickým anglický jedlom je ,,Fich and Chips,, vypráţané kúsky ryby s hranolčekmi.62
Počet konvívií: viac ako 40
Aktivity Slow Food v Anglicku:
-
viac ako 18 000 ľudí sa zúčastnilo ,,Food Festivalu“,
ktorý sa konal v meste
Ludlow. Na festivale sa prezentovalo takmer 200 vysoko kvalifikovaných
nezávislých
výrobcov
potravín
a nápojov
z vnútrozemia
krajiny,
ale
aj
z pohraničných oblastí. Kvalifikovaný odborníci v oblasti gastronómie organizovali
ochutnávky jedla a nápojov, ktorými zároveň školili návštevníkov festivalu.
-
,,Slow Food Week 2013“ – hlavným cieľom tohto podujatia bolo zvýšiť povedomie
britskej archy chuti. Program pomáhal chrániť britskú biodiverzitu, ktorá je
ohrozená v priemyselnom poľnohospodárstve, degradáciu ţivotného prostredia
a homogenizáciu.
-
cieľom sviatku ,,Wild Food“ bolo podporiť voľne rastúce plody a miestne tradície.
Osobitá pozornosť bola venovaná miestnej škótskej výrobe so zameraním na lesné
suroviny a výrobky.
-
s cieľom pouţitia zmyslov človeka a vzdelávania detí bolo organizované podujatie,
ktoré sa konalo v okolí Bristolu. Pomocou kurzov varenia a iných workshopov mali
moţnosť nielen deti nadobudnúť pocit šťastia z potravín a z okolitej prírody.
62
AnglickoInfo. Anglicko [online] [citácia 26.4.2014] Dostupné na internete: http://anglicko.info/
58
2.29 Česká republika
Rozloha: 78 867km2
Počet obyvateľov: 10,5 mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Praha
-
Česká republika, je štát strednej Európy, s liberálnym štátnym zriadením. Je to
vnútrozemský štát, ktorý susedí s Nemeckom, Poľskom, Slovenskom a na juhu
s Rakúskom. Podnebie v Česku je prechodné, čo je prospešné pre rastlinstvo
a ţivočíšstvo v krajine. Najviac sa tu pestuje obilie, pšenica a kukurica. Zo zvierat
prevláda hovädzí dobytok a hydina. Na území tohto štátu sa nachádza veľké
mnoţstvo kúpeľov, ktoré tvoria podstatnú časť príjmov cestovného ruchu v krajine.
Hlavným priemyselným odvetvím je chemický, strojársky, hutnícky, potravinový
a automobilový priemysel. Medzi tradičné české jedlá patria takzvané knedle
pripravené buď z kysnutého, alebo zemiakového cesta. Podávajú sa slano a sladko
ako hlavné jedlo, ale aj ako príloha k rôznym gulášom. Obľúbeným nápojom u
väčšiny muţov je pivo, ktoré je známe takmer na celom svete. Na východe krajiny
sa pestuje tieţ hrozno, z ktorého sa následne vyrába kvalitné víno.63
Počet konvívií: 6
Konvíviá v Čechách: Brno (Brno), Palava (Mikulov), Moravia, Prague (Praha), Tábor
(Praha), Bílé Karpaty (Morava)
Aktivity Slow Food v Čechách:
-
na akcii ,,Hostina pre tisíc“, ktorú organizovalo konvívium Praha spolu s českou
skupinou aktivistov ,,Záchrana jedla“, bolo pripravených a distribuovaných 1000
porcií zeleniny. Cieľom bolo dať do pozornosti potraviny, ktoré sú plnohodnotné
a ktorými denne plytváme.
-
festival ,,Jídlo z blízka“ sa organizoval v Brne a trval takmer mesiac. Bol to jeden
z prvých festivalov organizovaných na juţnej Morave. Tento festival bol zaloţený
na filozofii Slow Food a ponúkol svojim návštevníkom jedinečný záţitok v podobe
trojchodového menu, ktoré bolo pripravené z tých najlepších čerstvých, sezónnych
surovín od miestnych producentov.
63
Česká republoka. Fakta o CR [online] [citácia 26.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.czech.cz/cz/Objevte-CR/Fakta-o-CR
59
-
do
Českej
republiky
po
druhý
krát
zavítali
predstavitelia
Univerzity
gastronomických vied z Talianska s cieľom zistiť viac o miestnej biodiverzite,
o súčasnej situácii v poľnohospodárstve malého rozsahu.
2.30 Slovensko
Rozloha: 49 036km2
Počet obyvateľov: 5,5 mil.
Základné informácie o štáte:
Hlavné mesto: Bratislava
-
celý názov Slovenská republika, je vnútrozemský štát, ktorý sa nachádza v strednej
Európe. Susediacimi štátmi sú Ukrajina, Maďarsko, Rakúsko a Poľsko. Je členom
OSN, NATO, WTO a od roku 2004 aj členom Európskej únie. Stred a sever
Slovenska je hornatý, juţná časť prevaţne níţinatá. Na severe krajiny sa
nachádzajú Vysoké Tatry. Na území krajiny sa pestuje najviac obilie, zelenina,
zemiaky, ovocie a hrozno. Z hrozna sa vyrába kvalitné víno známe na celom svete.
Zo ţivočíšnej produkcie prevláda hovädzí dobytok, ošípané a hydina. Prevláda tu
hutnícky, strojársky, ťaţobný, automobilový a potravinársky priemysel. Medzi
typické slovenské jedlá patria bryndzové halušky so slaninou a pirohy plnené
bryndzou. Originálnym dezertom, ktorý sa vyrába pod ochrannou známkou
Slovenka je trdelník, ktorý pochádza z mesta Skalica. Obľúbeným nápojom na
Slovensku je víno a pivo.64
Počet konvívií na Slovensku: 3
Konvíviá na Slovensku: Pressburg (Bratislava), Banská Bystrica (Michalová), Tatry
(Poprad).
Aktivity Slow Food na Slovensku:
-
v roku 2013 – začiatok Archa chuti na Slovensku, preloţenie potrebných
dokumentov do slovenského jazyka s pomocou a zapojenia celej Slow Food siete.
-
konvívium Pressburg organizoval ,,Dobrý trh“, na ktorom sa v roku 2013 zúčastnilo
21 dobrých, spravodlivých a čistých výrobcov, ktorý pochádzali zo západného
Slovenska.
64
Európska Únia . Slovenská republika [online] [citácia 26.4.2014] Dostupné na internete:
http://europa.eu/about-eu/countries/member-countries/slovakia/index_sk.htm
60
-
,,Didaktické hľadanie slovenskej biodiverzity“ toto podujatie bolo zamerané na
mapovanie
tradičných
výrobcov.
Prebehla
diskusia
o politickom
vplyve
komunistického reţimu na drobných poľnohospodárov a to práve v dobe po páde
komunizmu. Bola to prvá návšteva Univerzity gastronomických vied na Slovensku.
-
seminár s názvom ,,Slow Food a regionálne potraviny“ sa konal v máji v roku
2012.
Seminár
bol
venovaný
producentom
a profesionálom
z odvetvia
poľnohospodárstva, kde im bola vysvetlená filozofia fungovania hnutia Slow Food.
Tohto semináru sa zúčastnilo 60 odborníkov z oblasti poľnohospodárstva.
2.30.1 Konvívium Pressburg (Bratislava)
Konvívium Pressburg bolo zaloţené v decembri 2011. Konkrétne v deň, kedy sa
oslavuje Deň Zeme na celom svete bol podpísaný protokol o zaloţení konvívia. V tento
deň sa stretáva celá komunita Slow Food na celom svete, aby podporila dobré, čisté
a férové potraviny. Pod konvívium Presburg spáda územie západného Slovenska a to
konkrétne Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky a Bratislavský kraj.
Ciele konvívia Slow Food Pressburg:
-
propagovať myšlienky hnutia a osloviť čo najširšiu verejnosť,
-
aktívne sa zúčastňovať na projektoch a aktivitách Slow Food na medzinárodnej
úrovni,
-
spájať malovýrobcov a farmárov,
-
obnoviť kultúru jedenia v ktorej má svoje miesto druţnosť, radosť a pôţitok,
-
budovať komunitu uvedomelých konzumentov, podporovať výmenu skúseností,
sprostredkovávať ľuďom záţitok z chuti,
-
spolupracovať s ďalšími konvíviami ako zo Slovenska, tak zo zahraničia.65
Jednou z aktivít a projektov, ktoré sú podporované organizáciou Slow Food Pressburg, je
,,Dobrý trh“. Tento trh otvára ulice, mestský priestor a dvory pre ľudí. Vytvára miesto pre
stretnutie a záţitky. Podporuje kvalitné domáce produkty, produkty rozmanitých kultúr
a etník, ktoré sú súčasťou našej spoločnosti. Prestavuje alternatívny ţivotný štýl.
Dobrý trh vznikol v roku 2011 a to z iniciatívy občianskeho zdruţenia Punkt, ktoré ho
pravidelne organizuje niekoľkokrát do roka. Cieľom tejto akcie je priniesť pridanú hodnotu
do konkrétneho susedstva. ,,Dobré trhy,, boli úspešne realizované v hlavnom meste
Bratislava a to konkrétne na Panenskej ulici, Jakubovom námestí a počas vianočného
65
Slow Food. Slow Food Pressburg: [online] [citácia 26.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.slowfood-pressburg.sk/slow-food-pressburg/
61
obdobia v priestoroch Starej trţnice. Trh je učený pre lokálnu komunitu, ktorá sa podieľa
na organizovaní tohto podujatia, ale aj pre všetkých obyvateľov a návštevníkov mesta
Kritériá výberu predávajúcich:
-
výber sa sústreďuje na rozmanitosť a vyváţené spojenie farmárskeho a blšieho trhu.
Zameriava sa na prirodzenú atmosféru lokality a dáva priestor kreatívnym,
miestnym predajcom. Zohľadňujú sa ďalšie kritériá ako napríklad: typ produktu,
kvalita,
pôvod,
výroba
a spracovanie,
inovácia,
exkluzivita,
sezónnosť
a udrţateľnosť.66
2.30.2 Konvívium Banská Bystrica
Konvívium vzniklo v roku 2012 ako druhé samostatné konvívium na Slovenku.
Vzniklo za iniciatívy účastníkov stretnutia miestnych akčných skupín a verejnosúkromných partnerstiev v Dolnej Strehovej. Lídrom Konvívia Banská Bystrica sa stal I.
Pašmík. Medzi hlavné ciele boli kladené nasledovné kritériá:
-
váţiť si kultúru stolovania, chrániť a vychutnávať si miestne produkty a jedlo ,,z
blízka“,
-
presadzovať miestne produkty, domáce odrody rastlín,
-
zachovať domáce plemená hospodárskych zvierat,
-
zachovať diverzitu a pestrosť potravinovej ponuky,
-
podporovať tradičné remeselné a trvalým spôsobom vytvorené potraviny,
-
prepájať miestnych producentov potravín s gastronomickými zariadeniami,
-
budovať sieť ľudí a organizácií, ktorí podporujú princípy Slow Food.
Nasledujúce aktivity a projekty sú podporované organizáciou Slow Food Banská Bystrica:
Lučenská klobásová ofenzíva
-
toto podujatie sa konalo poslednú fašiangovú nedeľu. Jednou z hlavných atrakcií
podujatia ,,Fašiangy na mestskej trţnici v Lučenci“ bola súťaţ vo výrobe klobás.
Táto akcia zoţala veľký úspech a zúčastnilo sa jej niekoľko stoviek ľudí. Medzi
sprievodné
atrakcie
tejto
akcie
patrilo
zabíjanie
prasiatka,
ochutnávka
zabíjačkových špecialít, ale aj ochutnávka vína od miestnych vinárov.67
66
Dobrý trh. O trhu: [online] [citácia 26.4.2014] Dostupné na internete: http://dobrytrh.sk/o-trhu
Rozvoj vidieka. Lučenecká klobásová ofenzíva: [online] [citácia 26.4.2014] Dostupné na internete:
http://rozvojvidieka.webnode.sk/news/lucenecka-klobasova-ofenziva/
67
62
,,Čipkárskô“
-
podujatie ,,Čipkárskô“ sa konalo uţ po 15. krát, takto krát aj s podporou Slow Food
Banská Bystrica. Je to súťaţ vo varení, ktorej sa zúčastnilo viac ako 25 druţstiev.
Čipkárskô nesie názov z minulosti, pretoţe čipkármi boli obchodníci, ktorí
cestovali po celej Európe na vozoch a varili v špeciálnej nádobe tradičné jedlo
priamo na vlečke voza. 68
,,Regionálny farmársky trh“
-
v areáli strednej odbornej školy v Banskej Bystrici sa konal ,,Regionálny farmársky
trh“, ktorý mal remeselnú, farmársku a gastronomickú. Vo farmárskej časti sa
prezentovalo 13 miestnych producentov, ktorý prezentovali mliečne výrobky, med,
medovnikárstvo, výrobu tradičných oblátok, lekvárov a farmárke oblečenie.
V gastronomickej časti sa pripravovali tradičné jedlá z konkrétnych obcí
pripravované zo surovín so známym pôvodom. Vybraní producenti, gazdovia,
pripravovali jedlá ,,dobré, čisté a férové“ ktoré boli ocenené a zaradené do ,,Slow
Food Zóny“. Títo producenti a ich výrobky spĺňali prísne zásady pouţívania
miestnych, sezónnych a tradičných surovín, ktoré sú vyrábané v harmónii
s prírodou a našim zdravím.69
,,Food revolution day“
-
je akcia ktorú organizovalo konvívium Banská Bystrica. Znamená to spojenie
radosti, zo zdravého, domáceho jedla, varenia a podpory podstivých, dobrých,
lokálnych surovín, ale aj udrţiavanie medziľudských vzťahov. Okrem farmárskych
výrobkov sa na tomto podujatí prezentovali miestni nadšenci svojimi kulinárskymi
a kuchárskymi špecialitami. Ochutnávka jedál bola spojená s prednáškami hnutia
,,Slow Food“ o svojom pôsobení a aktivitách. 70
2.30.3 Konvívium Tatry
Konvívium Tatry vzniklo v roku 2013, konkrétne v mesiaci jún. Je to miestne
zdruţenie ľudí, ktorým záleţí na tom, čo jedia. Konvívium pravidelne organizuje aktivity
na zviditeľnenie miestnych potravín a ich producentov.
68
Hlavné správy. Brusno: Čipkárskô sa počtom súťažiacich družstiev dostalo do knihy rekordov: [online]
[citácia 26.4.2014] Dostupné na internete: http://www.hlavnespravy.sk/brusno-cipkarsko-sa-poctomsutaziacich-druzstiev-dostalo-do-knihy-rekordov/216576
69
Regionálny farmársky trh. Otváranie Bánoša: [online] [citácia 26.4.2014] Dostupné na internete:
http://rozvojvidieka.webnode.sk/news/jarny-regionalny-farmarsky-trh/
70
Slow Food. Povstanie dobrého jedla: [online] [citácia 26.4.2014] Dostupné na internete: http://slowfoodbb.webnode.sk/news/povstanie-domaceho-jedla/
63
Aktivity a projekty hnutia ,,Slow Food Tatry“:
,,Ekologické dni na farme v Liptovskej Tepličke“
-
ekologické dni sa konali na farme s rozlohou 1274 ha v Liptovskej Tepličke. Farma
ma viac ako dvadsať ročnú tradíciu a preto sa spolu s hnutím Slow Food rozhodla
usporiadať takzvané ,,Ekologické dni“. Návštevníci mali moţnosť ochutnať
bioprodukty, ale aj baraninu a tradičné zemiakové placky. Medzi atrakcie, ktoré
boli pripravené pre návštevníkov patrila tieţ prezentácia moderných a historických
prístrojov spojených s fungovaním farmy a rôzne poučné prednášky a súťaţe.71
2.30.4 Občianske združenia ,,Slow Food Pressburg“
Občianske zdruţenie bolo zaloţené v roku 2012. Cieľom bolo zabezpečiť konvíviu
,,Slow Food Pressburg“ organizačné, koordinačné, právne a administratívne zázemie.
Konvívium má charakter neformálneho zdruţenia v miestnych podmienkach by nemalo
právnu subjektivitu, čo by obmedzovalo jeho činnosť. Preto bola konvíviu zanechaná
neformálnosť, no občianske zdruţenie je určené na vytváranie vhodného zázemia vţdy,
keď je to potrebné. Sídlom občianskeho zdruţenia Slow Food Pessburg je Penzión
U Juhása v Košariskách.72
2.30.5 ,,Penzión U Juhása“
Penzión, reštaurácia a zároveň sídlo občianskeho zdruţenia Slow Food Pressburg sa
nachádza v Košariskách na Záhorí, neďaleko hraníc s českou republikou, ale zároveň
neďaleko hlavného mesta Bratislavy. Neďaleko penziónu sa nachádza ,,Bradlo“, teda
pomník na počesť Milana Rastislava Štefánika. Toto miesto je často navštevovanou
pamiatkou domácich, ale aj zahraničných turistov.
Reštaurácia je otvorená uţ 6 rokov, ale od roku 2012 sa majiteľ, teda gazda
podniku rozhodol tento podnik prevádzkovať vo filozofii Slow Food. Reštaurácia je
otvorená iba počas sezóny, čo je ťaţko definovateľné. Počas zimných mesiacov je
uzatvorená. Otváracia doba je tieţ netradičná. Podnik je otvorený od piatku do nedele, aby
si personál mohol dostatočne oddýchnuť a načerpať nové sily do ďalšieho týţdňa.
Zariadenie reštaurácie a penziónu korešponduje s vonkajším dizajnom a s umiestnením
71
Podtatranský kuriér. Ekologické dni na farme v Liptovskej Tepličke: : [online] [citácia 28.4.2014]
Dostupné na internete: http://www.podtatransky-kurier.sk/clanky/ekologicke-dni-na-farme-v-liptovskejteplicke
72
Slow Food Pressburg. Slow Food Pressburg o.z.:[online] [citácia 28.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.slowfood-pressburg.sk/obcianske-zdruzenie/
64
v prírode, čo je veľmi dôleţitým faktorom pri prevádzkovaní reštaurácie takéhoto typu.
Preto je na Slovensku podobných podnikov zatiaľ veľmi málo.
Všetky jedlá a nápoje sú z domáceho chovu, alebo z domácej produkcie, prípadne
od malých farmárov a producentov vzdialených neďaleko od podniku. Spravidla by okruh
nemal byť väčší ako 40km. Voda, ktorú gazda ponúka pochádza z miestneho prameňa
Baranec. V ponuke je taktieţ voda z domácej studne. Nechýbajú však ani domáce sirupy,
ovocné šťavy a ľadové čaje. Menu v tejto reštaurácii je kaţdý týţdeň jedinečné a iné.
Gazda zo svojim tímom pripravujú vţdy nové jedlá, ktoré spĺňajú kritériá slowfoodovej
reštaurácie. Sú vţdy čerstvé, sezónne, lokálne a hlavne pripravené s láskou a citom.
2.31 Spracovanie analýzy
V nasledujúcej podkapitole sa budeme venovať doposiaľ zisteným informáciám
o štátoch Európy a postavenia hnutia Slow Food. Na základe zistených informácii, ako sú
rozloha štátu, počet obyvateľov, počet konvívií a mnoţstvo aktivít hnutia za posledné
obdobie, spracujeme grafy, ktoré následne popíšeme.
2.31.1 Grafické spracovanie informácií analyzovaných štátov Európy
V nasledujúcej tabuľke uvádzame hodnoty, ktoré sme získali v analýze štátov
Európy. Na základe základných informácii o kaţdom štáte, vieme zistiť rozlohu, počet
obyvateľov a počet konvívií. Z týchto informácií zistíme koľko konvívií pripadá na
jedného obyvateľa štátu a na akú veľkú plochu pripadá jedno konvívium v konkrétnom
štáte.
65
Tabuľka 1: Výsledok analýzy v číselnej podobe
počet
počet
rozloha
obyv.
počet
1 konvívium obv.(mil)/ 1
Názov štátu
(km)
(mil.)
konvívií
na/km
kon.
Rakúsko
82858
8.4
15
5523.87
0.560
Belgicko
30528
10.7
9
3392.00
1.189
Bulharsko
110910
8.9
11
10082.73
0.809
Cyprus
9250
0.8
2
4625.00
0.400
Dánsko
43094
5.5
5
8618.80
1.100
Estónsko
45226
1.3
2
22613.00
0.650
Fínsko
338145
5.2
14
24153.21
0.371
Francúzsko
547030
60.6
32
17094.69
1.894
Nemecko
357021
81.9
80
4462.76
1.024
Grécko
131957
11.2
7
18851.00
1.600
Maďarsko
93030
10
4
23257.50
2.500
Írsko
70273
4.5
17
4133.71
0.265
Taliansko
301263
60.6
276
1091.53
0.220
Litva
65200
3.4
1
65200.00
3.400
Lotyšsko
64589
2.3
1
64589.00
2.300
Luxembursko
2586
0.5
2
1293.00
0.250
Malta
316
0.4
1
316.00
0.400
Holandsko
41527
16.4
14
2966.21
1.171
Nórsko
324220
4.5
17
19071.76
0.265
Poľsko
312679
38.1
13
24052.23
2.931
Portugalsko
92391
10.1
6
15398.50
1.683
Rumunsko
238391
19
13
18337.77
1.462
Slovinsko
20273
2
2
10136.50
1.000
Španielsko
504782
45.8
38
13283.74
1.205
Švédsko
449964
9.2
21
21426.86
0.438
Švajčiarsko
41290
7.6
21
1966.19
0.362
Turecko
783562
71.5
22
35616.45
3.250
Veľká Británia
244820
60.6
40
6120.50
1.515
Česká republika
78867
10.5
6
13144.50
1.750
Slovenská
republika
49036
5.5
3
16345.33
1.833
Zdroj: Vlastné spracovanie
66
Graf 1: Rozloha analyzovaných štátov (v km2)
Zdroj: Vlastné spracovanie
Celková rozloha všetkých štátov Európy, ktoré sme analyzovali majú takmer 5,5
milióna km2. Z grafu môţeme vidieť, ţe medzi tri najväčšie štáty patria Turecko, ktorého
značná časť patrí do ázijskej časti. Druhým najväčším štátom je Francúzsko, ktoré má
rozlohu viac ako 500000 km2. Tretím najväčším štátom je Španielsko, ktoré sa rozprestiera
na Pyrenejskom polostrove. Medzi najmenšie štáty skúmanej vzorky patrí ostrov Malta,
ktorý má rozlohu iba 316km2.
Graf 2: Počet obyvateľov v analyzovaných štátov (v mil.)
Zdroj: Vlastné spracovanie
Celkový počet obyvateľov v analyzovaných štátoch Európy je viac takmer 600
miliónov ľudí. Najviac zaľudneným štátom s viac ako 80 miliónmi obyvateľov je
Nemecko. Ďalším gigantom medzi skúmanou vzorkou, nielen počtom obyvateľov, ale aj
rozlohou je Turecko, ktoré je druhým najľudnatejším štátom. Najmenej zaľudnené štáty sú
ostrovy Cyprus, Malta, Luxembursko, ale aj Estónsko, Lotyšsko a Slovinsko.
67
Graficky sme si znázornili počet obyvateľov a rozlohu štátov, čo povaţujeme za
základné informácie o skúmaných štátoch. V nasledujúcom grafickom znázornení si
zobrazíme počet konvívií ,,Slow Food“ hnutia v kaţdom štáte.
Graf 3: Počet konvívií v analyzovaných štátoch
Zdroj: Vlastné spracovanie
Spomedzi všetkých analyzovaných štátov má najväčší počet konvívií Taliansko.
Z celkového počtu 695 konvívií sa v Taliansku, ako v zakladateľskom štáte nachádza 276,
čo predstavuje takmer 40% z celkového počtu 30 skúmaných štátov. Najniţší počet
konvívií majú štáty Lotyšsko, Litva a Malta a to celkom iba jedno konvívium.
Graf 4: 1 konvívium pripadajúce na km2
Zdroj: Vlastné spracovanie
V grafe č.4 môţeme vidieť pomer rozlohy kaţdého štátu k počtu konvívií. Zistili
sme, na akú veľkú plochu v km2 pripadá jedno konvívium. Litva a Lotyšsko, teda štáty,
68
ktoré majú v súčasnosti iba jedno konvívium na celej svojej rozlohe skončili spomedzi
skúmanej vzorky na najhoršej pozícii, pretoţe na celú rozlohu krajiny, ktorá je pomerne
veľká, prináleţí iba jedno konvívium hnutia ,,Slow Food“. Turecko, ako skúmaná krajina
s vysokým počtom obyvateľov a veľkou rozlohou má iba 22 konvívií a preto skončila ako
tretia najhoršia krajina z hľadiska pomeru rozlohy a počtu organizácií.
Graf 5: Počet obyvateľov v štáte (v mil.) na 1 konvívium
Zdroj: Vlastné spracovanie
V grafe č.5 máme moţnosť vidieť počet prislúchajúcich obyvateľov na jedno
konvívium. Počet obyvateľov je uvádzaný v miliónoch. Nízky počet obyvateľov pripadá
paradoxne ostrovu Malta, ktorý má iba jedno konvívium, ale aj malú rozlohu a nízky počet
obyvateľov. Taliansko, Írsko, Nórsko a Švajčiarsko patria tieţ medzi štáty, v ktorých jedno
konvívium prislúcha malému počtu obyvateľov. V týchto štátoch majú obyvatelia väčšie
mnoţstvo informácií o fungovaní a filozofii Slow Food.
2.32 Výsledok analýzy
Na základe analýzy, ktorú sme v našej diplomovej práci zrealizovali sme zistili
nové skutočnosti a fakty o štátoch Európy, ktoré sme si vopred určili ako predmet analýzy.
Analyzovali sme viaceré faktory pri kaţdom štáte a to napríklad rozlohu, počet
obyvateľov, ale aj poľnohospodárstvo, vodstvo a politické zriadenie. Počet a aktivity
Konvívií hnutia Slow Food boli ďalším skúmaných faktorom pri kaţom štáte. V závere
analýzy sme sa venovali pôsobeniu hnutia Slow Food a príslušných konvivií na Slovensku,
ktoré sme podrobne analyzovali.
69
Taliansko, ako zakladateľský štát hnutia Slow Food je spomedzi našej výskumnej
vzorky, teda vybraných štátov Európy , najviac aktívnym štátom z hľadiska Slow Food.
V krajine existuje takmer 40% konvívií z celkového počtu analyzovaných štátov. Konvíviá
sa na zviditeľňovaní hnutia podieľajú vo veľkej miere. Organizujú veľké mnoţstvo
seminárov, trhov, akcií určené širokej verejnosti. Akcie sú zväčša zamerané na zachovanie
biodiverzity a na oboznámenie verejnosti o myšlienke a fungovaní medzinárodného hnutia
Slow Food. Taktieţ spoluorganizujú a zúčastňujú sa na medzinárodných seminároch
a veľtrhoch po celom svete.
Anglicko, Nemecko a Francúzsko svojou rozlohou, počtom obyvateľov a hlavne
politickým postavením spomedzi štátov Európy patria medzi veľmoci. Z pohľadu
pôsobenia, činností, aktivít konvívií hnutia Slow Food uzatvárajú štyri najaktívnejšie štáty
spomedzi vopred zvolenej výskumnej vzorky. Kaţdá z týchto krajín má bohatú históriu,
tradície a ideálne podmienky pre pestovanie plodín a chov zvierat. Práve hnutie Slow Food
a príslušné konvíviá sa svojou existenciou a aktivitami podieľajú na udrţiavaní
a znovuobnovovaní týchto tradícií. Rovnako ako Taliansko organizujú aj tieto štáty vo
veľkej miere stretnutia, zhromaţdenia a konferencie. Na týchto zhromaţdeniach prebiehajú
semináre, ochutnávky a prednášky o filozofii fungovania hnutia. Vďaka vyspelosti týchto
štátov, ekonomickej stabilite a mentalite ľudí je hnutie Slow Food na pomerne vysokej
rozvinutej úrovni. Ľudia majú záujem sa stretávať, debatovať a hlavne podporovať čisté,
dobré a kvalitné jedlo a nápoje s udrţaním tradície.
V ďalších štátoch, ktoré sme analyzovali evidujeme konvíviá a aktivity konvívií na
nie veľmi vysokej úrovni. Vzhľadom na rozlohu štátov, počet obyvateľov a mnoţstva
konvívií s príslušnými aktivitami môţeme tvrdiť, ţe sú štáty takmer na rovnakej úrovni.
Organizácie prezentujú hnutie a organizujú stretnutia a semináre skôr na miestnej alebo
lokálnej úrovni. Štáty s malou rozlohou a veľmi nízkym počtom konvívií nedokáţu
prezentovať hnutie do takej miery, ako vyspelé štáty s veľkým počtom konvívií. V tomto
prípade sa k obyvateľom nedostane také mnoţstvo informácií, aby ich mohli reprodukovať
ďalej. Štáty s nepriaznivými klimatickými podmienkami ako napríklad severské štáty,
majú obmedzené moţnosti s dopestovať si vlastné suroviny. Výhodou však môţeme
povaţovať more, ktoré obklopuje tieto krajiny a moţnosť vyuţiť produkty práve z mora.
Zaznamenali sme v týchto krajinách aktivity ako sú ,,Slow Fisch“, ktoré sa týkajú
produktov pochádzajúcich z mora.
Slovensko, ako vnútrozemskú krajinu, s vhodnými klimatickými podmienkami
môţeme povaţovať za ideálnu krajinu plnú tradícií pre kvalitný rozvoj hnutia Slow Food.
70
V pomere rozlohy, počtu obyvateľov a počtu konvívií sa Slovensko nachádza
v priemernom pásme spomedzi analyzovaných štátov. Na Slovensku aktívne v súčasnosti
fungujú tri konvíviá, ktoré sa nachádzajú na západnom, strednom a severnom Slovenku.
V analýze sme zistili, ţe aktivity kaţdého konvívia sa líšia, čo vyplýva práve z rozdielneho
pôsobenia v krajine. Tieţ sme zistili aj počet aktivít, kaţdej organizácie, ktoré sme
podrobne popísali. Najviac aktívnou organizáciou je Slow Food Banská Bystrica. Hnutie
sa nachádza na stredom Slovensku, v kraji plnom prírody, prírodných pamiatok
a rezervácií. Konvívium podporuje nespočetné mnoţstvo podujatí, akcií a festivalov, ktoré
sa týkajú zachovania tradícií so zameraním na čerstvosť, kvalitu a férovosť. Konvívium
Pressburg a Tatry aj napriek rozdielnemu pôsobeniu na území republiky a atraktívnej
polohe sa propagujú na podujatiach iba veľmi okrajovo. Pressburg síce podporuje ,,Dobrý
trh“, ktorý je obľúbeným stretnutím veľkého mnoţstva domácich, ale aj zahraničných
návštevníkov. Hlavné mesto Slovenska, Bratislava, teda miesto pôsobenia konvívia
Pressburg ponúka oveľa viacej moţností na rozvoj a propagáciu hnutia Slow Food.
Konvívium Tatry pôsobia v jednej z najväčších atrakcií v krajine, teda vo Vysokých
Tatrách, ktoré sú ideálnym miestom pre zviditeľnenie sa a rozvoj aktivít hnutia.
71
3 Návrhová časť
V návrhovej časti našej diplomovej práce na základe výsledku analýzy a zistených
nedostatkov navrhneme moţné riešenia pre prípadné zlepšenie situácie. Na základe
výsledku analýzy sme zistili, ţe Slow Food ako súčasť modernej gastronómie sa
v jednotlivých štátoch Európy, ktoré predstavovali našu výskumnú vzorku, vyskytuje.
Miera výskytu je však v kaţdom štáte individuálna, čo je spôsobené umiestnením štátu,
klimatickými podmienkami, počtom konvívií a tieţ ekonomickou istotou. V nasledujúcej
časti navrhneme prípadné riešenia pre zahraničné štáty. Väčšiu pozornosť budeme venovať
hnutiu Slow Food na Slovensku, kde navrhneme riešenia, ktoré by pomohli zviditeľniť
existenciu hnutia a získať väčšie mnoţstvo priaznivcov a zástancov tradícií, dobrého
a férového jedla a produktov.
Kaţdý jeden analyzovaný štát má svoju históriu a tradície, ktoré sa týkajú tieţ
gastronómie. Existuje veľa produktov, jedál a ingrediencií, ktoré nahradili a pohltili
novodobé náhrady a alternatívy, často krát za niţšiu cenu. Tieto alternatívy sú vyrábané vo
veľkom mnoţstve a z nie veľmi kvalitných surovín. Pouţívanie chemikálií umelých
dochucovadiel, esencií a sladidiel docielia podobnú chuť a arómu, no nikdy nám nedajú
pocit zdravého, férového a udrţateľného jedla.
Preto navrhujeme lepšie zviditeľnenie tradičných jedál, surovín a nápojov, ktoré
majú svoj pôvod a históriu. Zviditeľnenie by malo prebiehať vo forme festivalov
v konkrétnom meste z ktorého surovina, alebo jedlo pochádza. Ďalšia prezentácia vo forme
účasti na medzinárodných veľtrhoch, ktorých sa zúčastňuje ako odborná, tak laická
verejnosť. Štáty a ostrovy ktoré obklopuje more by mali väčšiu pozornosť venovať
propagácii ,,Slow Fisch“, pretoţe aj ryby sa dnes chovajú v chovných staniciach, kde
nemajú vhodené podmienky na zdravý a slobodný ţivot. Často krát sú dokrmované
antibiotikami pre zrýchlenie rastu a krmivom škodlivým pre ľudský organizmus. Veľa
analyzovaných štátov pestuje na svojom území hrozno z ktorého sa vyrába unikátne
a kvalitné víno. Bolo by vhodné sa zamerať na kvalitu a nie na kvantitu, čo je v dnešnej
dobe veľmi časté. Práve tento problém sleduje hnutie ,,Slow Vine“, ktoré spolupracuje
s hnutím ,,Slow Food“.
Cena, veľmi dôleţitý faktor, ktorý ovplyvňuje podporu poctivého, dobrého
a kvalitného jedla. Pretoţe všetko, čo sa vyrába poctivo, kvalitne a s prihliadnutím na
ţivotné prostredie a udrţateľnosť nesie so sebou vyššie náklady. Tento faktor sa odzrkadlí
72
na cene, ktorú nie je kaţdý spotrebiteľ ochotný zaplatiť. Preto si zvolí lacnejšiu alternatívu,
ktorá má podobné vlastnosti, no nie rovnakú kvalitu.
V nasledujúcej časti diplomovej práce navrhneme riešenia pre zlepšenie situácie
Slow Food na Slovensku.
Konvívium Pressburg pôsobí na západnom Slovensku, preto navrhujeme
propagáciu tohto hnutia práve v tejto časti krajiny. Bratislava ponúka veľké mnoţstvo
kultúrnych pamiatok, kostolov, historických budov, ale aj tradičné jedlá, ktoré si zaslúţia
väčšiu propagáciu. Jedným z týchto jedál je ,,Bratislavský roţok“.
Tento tradičný dezert pozná veľké mnoţstvo ľudí, no málo kto pozná jeho prípravu,
tradíciu a históriu. Na Slovensku existuje občianske zdruţenie Bratislavský roţok.
V spolupráci hnutia Slow Food a občianskeho zdruţenia by mohol vniknúť úspešný
projekt, pri ktorom by sa zviditeľnilo hnutie aj občianske zdruţenie. Spoločne by sa mohli
prezentovať na tradičných podujatiach ako sú vinobrania, jarmoky a hody, ktoré sa
organizujú kaţdoročne v kaţdom meste, ale aj na vidieku. Sú to podujatia, ktorých sa
zúčastňujú stovky návštevníkov. Práve toto sú miesta vhodné na vštepovanie ľudom
filozofiu fungovania hnutia Slow Food.
Keďţe aktivity a filozofia hnutia a konvívií nie sú iba prvoplánové informácie, ale
je to súbor prepracovaných myšlienok, je potrebné viesť a vychovávať ďalšie generácie
práve v tomto duchu. Preto druhým návrhom na zviditeľnenie sa je prezentácia
a oboznamovanie fungovania hnutia na školách. Pokiaľ sa nasledujúca generácia začne
rozvíjať uţ od detských čias v duchu Slow Food, teda bude javiť záujem o zdravé, chutné,
férové a udrţateľné produkty a jedlá, bude zachovaná biodiverzita a krajina aj pre
nasledujúce generácie.
V nadväznosti na predchádzajúci návrh na zlepšenie navrhujeme jedno z ďalších
moţných riešení. Nakoľko väčšina z nás ani nevieme ako majú chutiť dobré, poctivé
suroviny vypestované bez pesticídov a bez rôznych podporných látok, navrhujeme zmenu
stravovania v školských jedálňach a v kantínach, kde je obmedzený sortiment jedál, ktoré
sú vo veľkej miere pripravované nezdravými tepelnými úpravami zo surovín, ktoré majú
neznámy pôvod. V tomto konkrétnom návrhu je viac neţ pravdepodobné, ţe pri príprave
jedál z kvalitných surovín, ktoré by pochádzali z produkcie od malých, miestnych
dodávateľov by rapídne stúpla vstupná cena nákladov. Táto skutočnosť by sa odzrkadlila
na výslednej predajnej cene. V dnešnej dobe pravdu povediac ľudia zaplatia radšej za
kvantitu ako za kvalitu. Na začiatok v rámci prieskumu navrhujeme zaradiť menší počet
jedál do sortimentu, ktorý by ponúkal jedlá pripravené v duchu filozofie Slow Food. Po
73
určitej dobe by sa stravovacie zariadenie na základe ohlasov rozhodlo ponuku rozšíriť,
ponechať, alebo zúţiť.
Medzi veľmi obľúbené výrobky výlučne slovenskej produkcie patrí bryndza, ovčí
syr, korbáčiky, parenice a iné produkty vyrábané z ovčieho, prípadne kravského mlieka.
V oblasti Liptova, Oravy a Kysúc sa nachádza veľké mnoţstvo malých farmárov
a producentov práve týchto tradičných syrových výrobkov. Konvívium Tatry by v jarnom
období mohlo zaviesť tradíciu organizovaním festivalu syrových produktov. V jarnom
období, v čase kedy je všetko
po zime znovuzrodené, zvieratá tieţ produkujú
najkvalitnejšie mlieko z celého roka.
Na tejto akcii by sa zišli výrobcovia týchto
produktov, kde by priblíţili širokej odbornej, ale aj laickej verejnosti výrobu a produkciu
syra, bryndze a výrobkov z nich. Zároveň by vznikol priestor na výmenu názorov
a poznatkov medzi odborníkmi. Organizoval by sa tieţ seminár spojený s ochutnávkou
syrov a bryndze a tieţ ochutnávky slovenského národného jedla bryndzových halušiek.
Takmer zabudnutým, ale predsa veľmi obľúbeným jedlom je zemiaková lokša. Je
to tradičné zemiakové jedlo, respektíve príloha, ktorá má svoje tradície a históriu v meste
Trnava. Toto špecifické jedlo sa pripravuje z jednoduchých surovín a to z múky, soli
a zemiakov. Z týchto surovín sa pripraví cesto, ktoré sa rozvaľká na tenkú placku, ktorá sa
pešie na rozpálenej platni. Konzumuje sa na slano, ale aj ako dezert na sladko. Prezentácia,
výroba, ochutnávka, ale hlavne pôvod a história tohto produktu by mala byť prezentovaná
na podujatí s veľkým počtom účastníkov, aby sa dostala do povedomia širokému okruhu
ľudí. V Trnave sa kaţdoročne organizuje Tradičný trnavský jarmok, ktorého účasť sa
pohybuje v tisíckach ľudí. Prezentuje sa tam viacero producentov, remeselníkov
a výrobcov tradičných predmetov, produktov a jedál. Preto navrhujeme, aby sa konvívium
Pressburg zúčastňovalo rovnakých, alebo podobných festivalov a prezentovalo na nich
konkrétne produkty z miesta, kde sa akcia koná.
74
Záver
Táto diplomová práca bola inšpirovaná modernými trendmi v gastronómii
vychádzajúcimi z filozofie hnutia Slow Food. Závery, ktoré poskytuje táto práca
vychádzajú z teoretickej analýzy vybraných európskych krajín, v ktorých hnutie Slow
Food pôsobí v rôznych formách.
Teoretická analýza krajín, v ktorých v rôznych formách pôsobí hnutie Slow Food
dokázala, ţe počet konvívií je vysoko závislý na kultúrnom dedičstve krajiny, jej tradíciách
nie len v oblasti gastronómie ale i poľnohospodárstva. Slow Food je úspešný najmä
v krajinách, ktoré podporujú ekologické poľnohospodárstvo a zachovanie biodiverzity.
Týmito krajinami sú Taliansko, Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko. Tieto krajiny patria
medzi gatsronomické veľmoci v Európe. Tento titul si zaslúţili najmä bohatou históriou
v oblasti gastronómie, kultúrou varenia ale i podporou malých producentov v oblasti
poľnohospodárstva zo strany štátu. Hnutie Slow Food sa viaţe najmä na lokálne a miestne
suroviny z produkcie malých podnikateľov. Ekonomiky podpodrujúce tento sektor
vytvárajú hostilné prostredie pre vznik a rozvoj konvínií. Toto zistenie potvrdzuje
hypotézu H1.
Analýza demografických údajov nepotvrdila hypotézu H2. Graf č. 4 a graf č. 5
zobrazujú, ţe na základe analyzovaných demografických ukazovateľov (rozloha, počet
obyvateľov) počet konvívií pôsobiacich v určitom štáte nie je závislý na počte
obyvateľstva a rozlohe konkrétneho štátu. Tento záver podporuje napríklad porovnanie
výsledkov krajín Taliansko, Nórsko, Švajčiarsko a Luxembursko v grafe č. 5. Uvedené
krajiny sa líšia v počte obyvateľov a rozlohe, no dosahujú rovnaké výsledky pri porovnaní
týchto demografických ukazovateľov s počtom pôsobiacích konvívií.
Analýzou pôsobenia hnutia Slow Food v Slovenskej republike sme zistili, ţe
pôsobenie konvívií je odlišné vo vidieckych a mestských oblastiach. Od roku 2012
dokázali mestské oblasti ako je Bratislava, Banská Bystrica a Tatry adaptovať konvíviá do
kultúrneho
ţivota.
Podujatia
organizované
konvíviami
sa
stali
obľúbenými
a vyhľadávanými medzi rôznymi vrstvami obyvateľstva v danej geografickej oblasti.
Ţiadne zo slovenských konvívií zatiaľ nedosiahlo celoštátnu úroveň pôsobenia. Vznik
konvívií na území Slovenskej republiky je relatívne nedávny a obdobie 1,5 roka
neposkytuje dostatočný priestor pre rozvoj konvívií do takej miery, aby ich počet mohol
byť porovnateľný s krajinami Európy, ktoré zastávajú popredné pozície v počte
fungujúcich konvívií. Podľa nášho názoru má Slovensko bohatú históriu a kultúru v oblasti
75
gastronómie avšak trpí nedostatočnou prezentáciou a vytráca sa tak z povedomia
obyvateľstva.
Tak ako sa móda vracia a opakuje, aj trendy v grastonómii sa vracajú k základným
a tradičným surovinám. Suroviny späté s danou lokalitou, domácimi producentmi, v bio
kvalite, s prihliadnutím na udrţateľnosť krajiny pre budúce generácie. Toto sú základné
trendy modernej gastronómie – bez ohľadu na jej kultúrny pôvod. Odlišnosť
a výnimočnosť jednotlivých národných európskych krajín je spojená práve hnutím Slow
Food. Pompéznosť francúzskej kuchyne, ľahkosť talianskych jedál či jedinečnosť
slovenských špecialít môţe byť zachovaná iba v prípade zachovania filozofie hnutia Slow
Food.
76
Zoznam použitej literatúry
ANDREW, G. The Slow Story: Politic and Plesure. London: Pluto Press, 2008, 196 p.
ISBN 978-0-7453-2745-7.
BRILLAT-SAVARIN, J. 1829, Fyziológia chuti. Bratislava: Slovenské pedagogické
nakladateľstvo –Mladé letá, 2012, 222s. ISBN 978-80-10-02017-1
ESCOFFIER. A. 2007, Moje francouská kuchyně. Praha, Pragma 2007, 936s. ISBN 807205-240-3
FREEDMAN, P. Jídlo: dejiny chuti. Praha: Mladá fronta. 2008. 368 s. ISBN 978-80-2041847-0.
JONES, P. a kol. Return to traditonal values?A care study of Slow Food. British Food
Jurnal, 2003, vol 105, no 4/5, p. 297-304
PAPULOVÁ, E a kol. 1999, Hotelový a gastronomický manažment. Bratislava: Slovenské
pedagogické nakladateľstvo, 1999, 162s. ISBN 80-08-02721-5
PAPULOVÁ, E a kol. 1999, Hotelový a gastronomický manažment. Bratislava: Slovenské
pedagogické nakladateľstvo, 1999, 162s. ISBN 80-08-02721-5
PIETRIKOWSKI, B. You Are What You Eat: The Social Economy of the Slow Food
Movement. Review of Social Economy, 2004, vol. 62, no. 3, p 307-321.
SMETANA, F. 2009, Podnikání v hotelnictví a gastronomii.Praha: Fortuna, 2009, 160s.
ISBN 978-80-7373-054-3
SMITH, A.F. Encklopedia of Junk Food and Fast Food. London: Greenwood Press. 2006.
321 p. ISBN 0-313-33527-3
VERMIČKOVÁ, Ľ. 2006, Technológia 1. Bratislava: Slovenské pedagogické
nakladateľstvo – Mladé letá, 2006, 144s. ISBN 978-80-10-01437-8
Alain Ducasse. The king of French cuisine and his Tuscan trattoria. [online] [citácia
18.2.2014] Dostupné na internete: http://www.italytraveller.com/en/e/alain-ducasse
77
AnglickoInfo.
[online]
Anglicko
[citácia
26.4.2014]
Dostupné
na
internete:
http://anglicko.info/
BREZÁK, K. 2010. Veda v kuchyni – Molekulárna gastronómia [online] [citácia
18.2.2014]
Dostupné
na
internete:
http://www.hotelblog.sk/clanky/netradicna-
gastronomia/veda-v-kuchyni-%E2%80%93-molekularna-gastronomia
British Nutrition Foundation. 2009. Functional Food. [online] [citácia 18.2.2014]
Dostupné
na
internete:
http://www.nutrition.org.uk/nutritionscience/foodfacts/functional-foods
Cestovanie.
Lotyšsko
[online]
[citácia
10.4.2014]
Dostupné
na
internete:
http://cestovanie.sme.sk/cest_lokalita.asp?kr=34
Česká republoka. Fakta o CR [online] [citácia 26.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.czech.cz/cz/Objevte-CR/Fakta-o-CR
Die
GeoBine.
Osterreich
[online]
[citácia
15.4.2014]
Dostupné
na
internete:
http://www.die-geobine.de/austria.htm
Dobrý trh. O trhu: [online] [citácia 26.4.2014] Dostupné na internete: http://dobrytrh.sk/otrhu
DZIGGY. 2012. Stručná historie gastronomie. [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na
internete: http://www.dziggy.cz/strucna-historie-gastronomie/
Eastern Europe Travel. Bulgaria Facts [online] [citácia 15.4.2014] Dostupné na internete:
http://goeasteurope.about.com/od/bulgariatravel/a/Bulgaria-Facts.htm
EUEOPSKAUNIA. Belgicko [online] [citácia 15.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.europskaunia.sk/belgicko
78
EuroInfo. Švajčiarska konfederácia [online] [citácia 26.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.euroinfo.gov.sk/471/svajciarsko/
EuroInfo.
Taliansko
[online]
[citácia
10.4.2014]
Dostupné
na
internete:
Dostupné
na
internete:
http://www.euroinfo.gov.sk/459/taliansko/
Europe
Union.
Malta
[online]
[citácia15.4.2014]
http://europa.eu/about-eu/countries/member-countries/malta/index_en.htm
Európska Únia . Slovenská republika [online] [citácia 26.4.2014] Dostupné na internete:
http://europa.eu/about-eu/countries/member-countries/slovakia/index_sk.htm
Európska
Únia.
Cyprus
[online]
[citácia
15.4.2014]
Dostupné
na
internete:
na
internete:
http://europa.eu/about-eu/countries/member-countries/cyprus/index_sk.htm
Európska
Únia.
Litva
[online]
[citácia
22.4.2014]
Dostupné
http://europa.eu/about-eu/countries/member-countries/lithuania/index_sk.htm
Európska Únia. Luxembursko
[online] [citácia 10.4.2014] Dostupné na internete:
http://europa.eu/about-eu/countries/member-countries/luxembourg/index_sk.htm
Európska Únia.
Nemecko
[online]
[citácia 20.4.2014]
Dostupné na internete:
http://europa.eu/about-eu/countries/member-countries/germany/index_sk.htm
Európska
Únia.
Poľsko
[online]
[citácia
16.4.2014]
Dostupné
na
internete:
http://europa.eu/about-eu/countries/member-countries/poland/index_sk.htm
Európska Únia. Rumunsko [online] [citácia 18.4.2014] Dostupné na internete:
http://europa.eu/about-eu/countries/member-countries/romania/index_sk.htm
EUROPSKAUNIA. Finsko [online] [citácia 19.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.europskaunia.sk/finsko
79
EUROPSKAUNIA. Maďarsko
[online] [citácia 20.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.europskaunia.sk/madarsko
EUROPSKAUNIA. Slovinsko
[online] [citácia 18.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.europskaunia.sk/slovinsko
FARBACGER, D. So what is fusion food...??? Really??. [online] [citácia 18.2.2014]
Dostupné na internete: http://www.examiner.com/article/so-what-is-fusion-food-really
Francúzsko. Fakty o Francúzsku [online] [citácia 19.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.francuzsko.sk/?page=facts
Greek Landscapes. Country Information: Greece [online] [citácia 20.4.2014] Dostupné na
internete: http://www.greeklandscapes.com/travel/information.html
GURMENT SERVIS. Čo je to finger food? [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na
internete:
http://www.gourmetklub.sk/?art=servis.php&id=4
HAVRANOVÁ, K. 2008 Gastronómia vplyvy a trendy. [online] [citácia 18.2.2014]
Dostupné
na
internete:
http://www.tophotelierstvo.sk/gastro/trendy-v-
stravovani/gastronomia-vplyvy-a-trendy/
Hlavné správy. Brusno: Čipkárskô sa počtom súťažiacich družstiev dostalo do knihy
rekordov:
[online]
[citácia
26.4.2014]
Dostupné
na
internete:
http://www.hlavnespravy.sk/brusno-cipkarsko-sa-poctom-sutaziacich-druzstiev-dostalodo-knihy-rekordov/216576
Holland. Holland Information [online] [citácia 12.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.holland.com/us/tourism/holland-information.htm
Infopleas.
Ireland
[online]
[citácia
22.4.2014]
Dostupné
na
internete:
http://www.infoplease.com/country/ireland.html
80
Infopleas.
Sweden
[online]
[citácia
18.4.2014]
Dostupné
na
internete:
na
internete:
http://www.infoplease.com/country/sweden.html
Infopleas.
Turkey
[online]
[citácia
26.4.2014]
Dostupné
http://www.infoplease.com/country/turkey.html
JARACZ, J. How Slow Cookers Work. [online] [citácia 22.3.2014] Dostupné na internete:
http://home.howstuffwork.com/
MAGEE, E. Junk – Food Fact. [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na internete:
http://www.webmd.com/diet/features/junk-food-facts
Media Watch. 2009. Paul Bocuse. [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na internete:
http://www.alifewortheating.com/france/paul-bocuse
Orbion. Základné informácie [online] [citácia 12.4.2014] Dostupné na internete:
http://norsko.orbion.com/sk/stat/sprievodca/zakladne-informacie-9755/
PATÚŠ, P. 2007. Gastronómia ako zážitok. [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na
internete:
http://www.tophotelnictvi.cz/gastro/trendy-v-stravovani/gastronomia-ako-
zaitok/
Podtatranský kuriér. Ekologické dni na farme v Liptovskej Tepličke: : [online] [citácia
28.4.2014] Dostupné na internete: http://www.podtatransky-kurier.sk/clanky/ekologickedni-na-farme-v-liptovskej-teplicke
Regionálny farmársky trh. Otváranie Bánoša: [online] [citácia 26.4.2014] Dostupné na
internete:
http://rozvojvidieka.webnode.sk/news/jarny-regionalny-farmarsky-trh/
Rozvoj vidieka. Lučenecká klobásová ofenzíva: [online] [citácia 26.4.2014] Dostupné na
internete: http://rozvojvidieka.webnode.sk/news/lucenecka-klobasova-ofenziva/
Slow Food Prague. Slow Food – je tisíc dôvodou, prečo sa k nám pridať [online] [citácia
18.2.2014] Dostupné na internete: http://www.slowfood.cz/slow-food-projekty.
81
Slow Food Pressburg. Slow Food Pressburg o.z.:[online] [citácia 28.4.2014] Dostupné na
internete: http://www.slowfood-pressburg.sk/obcianske-zdruzenie/
Slow food. In: Allwords.com [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na internete:
http://www.allwords.com/query.php?SearchType=0&Keyword=slow+food&goquery=Find
+it!&Language=ENG&v_PageSize=25
Slow food. In: Collins.com [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na internete:
http://www.collinsdictionary.com/dictionary/english/slow-food?showCookiePolicy=true
Slow food. In: Maxmillan Dictionary.com [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na
internete: http://www.macmillandictionary.com/dictionary/british/slow-food
Slow food. In: Oxford Dictionaries.com [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na internete:
http://www.oxforddictionaries.com/definition/english/slow-food?q=slow+food
Slow food. In: Your Dictionary.com [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na internete:
http://www.yourdictionary.com/slow-food
Slow Food. Our Structure [online] [citácia 20.3.2014] Dostupné na internete:
http://www.slowfood.com/international/3/structure
Slow Food. Povstanie dobrého jedla: [online] [citácia 26.4.2014] Dostupné na internete:
http://slowfood-bb.webnode.sk/news/povstanie-domaceho-jedla/
Slow Food. Slow Food Pressburg: [online] [citácia 26.4.2014] Dostupné na internete:
http://slowfood-bb.webnode.sk/news/povstanie-domaceho-jedla/
Slow Food. Where we are: [online] [citácia 20.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.slowfood.com/international/4/where-we-are#risultati
ŠTEPKA, P. 2013. Nový životný štýl LOHAS. [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné na
internete: http://peterstetka.wordpress.com/2013/12/02/novy-zivotny-styl-lohas/
82
Tripod.
Dánsko
[online]
[citácia
18.4.2014]
Dostupné
na
internete:
http://interrailers.tripod.com/dkb.htm#_TIPY,_UBYTOVANIE,_LINKY..._1
UHRÍKOVÁ. J. 2002. Z hrncov majstrov kuchárov. [online] [citácia 18.2.2014] Dostupné
na internete: http://korzar.sme.sk/c/4671679/z-hrncov-majstrov-kucharov.html
Visit Estonia. Facts about Estonia [online] [citácia 19.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.visitestonia.com/en/about-estonia/quick-facts
Visit Portugal. All about Portugal [online] [citácia 16.4.2014] Dostupné na internete:
http://www.visitportugal.com/en/sobre-portugal/biportugal
83
Download

VYSOKÁ ŠKOLA HOTELOVÁ V PRAZE 8, SPOL. S.R.O. Bc. Tomáš