Časopis o problematike fyzikálnych faktorov prostredia
TECHNICKÁ UNIVERZITA v Košiciach, Strojnícka fakulta,
Katedra environmentalistiky
Ročník: I.
Číslo: 1.
September 2011
ISSN 1338-3922
Osvetlenie
Práva na slnko a na denné svetlo v Slovenskej republike
Tepelnovlhkostná mikroklíma
Zdravotné aspekty tepelno – vlhkostnej mikroklímy pri
práci
Hluk z dopravy
TECHNICKÁ UNIVERZITA
V KOŠICIACH,hluku
Strojníckazfakulta
Zariadenia
na zníženie
cestnej dopravy ako
Katedra environmentalistiky
priestorotvorné prvky územia
Tematické zameranie: Objektivizácia
a posudzovanie fyzikálních faktorov
prostredia, metódy pre meranie
a vyhodnocovanie meraní, technické,
prístrojové a softvérové vybavenie pre
meranie a analýzu dát a metódy predikcie,
Vydavateľstvo: Katedra environmentalistiky,
Strojnícka fakulta, Technická univerzita
v Košiciach, Park Komenského 5, 042 00,
Košice, Miesto vydania: Košice,
Periodicita: 2 x ročne, Náklad: 150 ks,
Ročník: I., Číslo: 1., Schválené: MK SR,
Vydavateľ (organizátor): Katedra
environmentalistiky, Strojnícka fakulta,
Technická univerzita v Košiciach, Park
Komenského 5, 042 00, Košice
Adresa redakcie: Strojnícka fakulta
Technickej univerzity v Košiciach, Katedra
environmentalistiky, Park Komenského 5,
042 00 Košice, Tel.: 055/ 602 2682, Fax:
6022711, E-mail: [email protected],
Recenzenti: prof. Ing. Ervin Lumnitzer,
PhD., doc. RNDr. Anna DANIHELOVÁ,
PhD., Ing.Milan Drahoš,
Redakčná rada
predseda
prof. Ing. Ervin LUMNITZER, PhD.
Strojnícka fakulta TU v Košiciach
členovia
Dr.h.c. mult. prof. Ing. František TREBUŇA,
CSc., dekan Strojníckej fakulty TU
v Košiciach,
MUDr. Gabriel ŠIMKO, MPH – Hlavný
hygienik, Úrad verejného zdravotnictva
Slovenskej republiky,
Dr.h.c prof. Ing. Miroslav BADIDA,
PhD.,Strojnícka fakulta TU v Košiciach,
prof. Ing. Jozef HRAŠKA, PhD., Stavebná
fakulta STU v Bratislave,
doc. RNDr. Anna DANIHELOVÁ, PhD.,
Slovenská akustická spoločnosť,
Ing. Milan DRAHOŠ – Slovenská akustická
spoločnosť.
Technická redaktorka:
Ing. Zuzana FARKAŠOVSKÁ
Vážené dámy, vážení páni.
Dostáva sa Vám do rúk prvé číslo odborného časopisu FFP
(Fyzikálne Faktory Prostredia). Dúfame, že Vás zaujme a že sa stanete
našim priaznivcom a prispievateľom.
Čo nás viedlo k vydávaniu tohto časopisu? V prvom rade to, že
sme pri činnosti nášho pracoviska, zaoberajúceho sa objektivizáciou
faktorov prostredia pociťovali chýbajúci segment na trhu s odbornou tlačou,
ktorý by sa venoval pomerne úzko špecifikovanej oblasti – problematike
merania a objektivizácie fyzikálnych faktorov v životnom a pracovnom
prostredí na účely posudzovania ich možného vplyvu na verejné zdravie.
Našim cieľom je vytvoriť platformu, na ktorej by prebiehala
diskusia o metódach merania a spracovania údajov, o postupoch
stanovovania neistôt a o postupoch objektivizácie fyzikálnych faktorov
prostredia. Súčasťou tejto platformy je vytvorenie priestoru na prezentáciu
modernej prístrojovej techniky, poskytnutie priestoru na informovanie
odbornej verejnosti o nových technických normách a o poznatkoch o vplyve
fyzikálnych faktorov na zdravie, vrátane výkladu technických noriem
a legislatívy na ochranu životného prostredia a zdravia.
Časopis má vytvoriť aj priestor na prezentáciu činnosti spoločností,
ktoré sa zaoberajú problematikou fyzikálnych faktorov prostredia a
informovať o zaujímavých projektoch, ktoré sa v praxi vyriešili a ďalších
súvisiacich témach.
Chceme sa zamerať predovšetkým na problematiku hluku,
vibrácií, osvetlenia, tepelno-vlhkostnej mikroklímy, elektromagnetických polí,
výhľadovo aj na kvantitatívne hodnotenie prašnosti. Budeme oslovovať
odborníkov z jednotlivých oblastí a poskytovať priestor pre odborníkov z
Úradu verejného zdravotníctva, Úradov životného prostredia, Stavebných
úradov, Slovenského metrologického ústavu, Slovenského ústavu technickej
normalizácie, Slovenskej národnej akreditačnej služby, Slovenskej
akustickej spoločnosti a ďalších zainteresovaných orgánov a organizácii.
Boli by sme radi, keby sa príspevky venovali aj takým oblastiam,
ako je stavebná akustika, priestorová akustika, mapovanie fyzikálnych
polí, návrh osvetľovacích sústav a ich energetická optimalizácia, znižovanie
hluku, ochrana pred elektromagnetickým žiarením a podobným oblastiam.
Verím, že Vás naša iniciatíva zaujme a stanete sa odberateľom
nášho časopisu. Začíname bezplatným číslom a periodicitou 2 krát ročne.
Rozsah čísla predpokladáme asi 30 strán. Samozrejme, že periodicita
a rozsah sa budú meniť podľa Vášho záujmu. Príspevky budú recenzované,
čím chceme zaručiť vysokú odbornú úroveň časopisu.
V tomto čísle nájdete objednávku na predplatné časopisu FFP na
druhé tohtoročné číslo a na rok 2012. Ak Vás náš časopis zaujal, budeme
radi, ak nám záväznú objednávku pošlete na adresu našej redakcie. Môžete
nám adresovať aj Vaše prípadné pripomienky a námety na zlepšenie. Vaša
odpoveď pomôže nám, vydavateľom, usmerniť ďalší vývoj tohto časopisu
a Vy získate možnosť aktívne ovplyvniť jeho budúce smerovanie. Zároveň
Vás prosíme o zhovievavosť pri zistení prípadných nedostatkov, ktoré sa v
budúcnosti budeme snažiť minimalizovať.
prof. Ing. Ervin Lumnitzer, PhD.
predseda redakčnej rady
http://ffp.elfa.sk
OBSAH:
5
APLIKÁCIA SÚČASNÝCH PRÍSTUPOV
PRI NÁVRHU PROTIHLUKOVÝCH
OPATRENÍ V ŤAŽOBNOM
PRIEMYSLE
Ervin Lumnitzer, Pavol Liptai,
Marek Moravec, Monika Biľová,
Marcel Behún
11
5
ZARIADENIA NA ZNÍŽENIE HLUKU
Z CESTNEJ DOPRAVY AKO
PRIESTOROTVORNÉ PRVKY
ÚZEMIA
Martin Decký, Peter Krušinský
11
16
PRÁVA NA SLNKO A NA DENNÉ
SVETLO V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
Jozef Hraška
16
21
ZDRAVOTNÉ ASPEKTY
TEPELNO-VLHKOSTNEJ
MIKROKLÍMY PRI PRÁCI
Richard Drahoš, Milan Drahoš
21
26
VYHODNOCOVANIE
MEDZILABORATÓRNYCH
POROVNÁVACÍCH MERANÍ IMISIÍ
HLUKU V CHRÁNENOM VNÚTORNOM
PRIESTORE Z VNÚTORNÝCH
ZDROJOV
Miriam Andrejiová, Ervin Lumnitzer
26
ZNIŽOVANIE HLUKU
Aplikácia súčasných prístupov pri návrhu
protihlukových opatrení v ťažobnom priemysle
Ervin Lumnitzer, Pavol Liptai, Marek Moravec, Monika Biľová, Marcel Behún
Ložiská stavebného kameňa Slanských vrchov sú viazané na pevné vulkanické telesá, čiže lávové prúdy a extrúzie. V oblasti Slanských
vrchov a ich okolia sa nachádza osem výhradných ložísk nevyhradených nerastov. Medzi nimi je aj lom Vyšná Šebastová (IS-LOM s.r.o
Maglovec). V lome sa ťaží hnedastý až tmavosivý dioritový porfyrit (prírodné kamenivo), ktorý sa ďalej spracováva a triedi podľa
požiadaviek trhu. Prírodné drvené kamenivo z lomu sa používa na výrobu betónov, mált, hutnených asfaltových vrstiev vozoviek, liate
asfalty, stmelené vrstvy vozoviek, stabilizované podklady
vozoviek, obaľované zmesi, železničné zvršky, zimné
posypy a letnú údržbu ciest.
Dobývanie stavebného kameňa sa v prevažnej časti
vykonáva lomovým spôsobom v rozetážovaných
lomoch pomocou trhacích prác veľkého rozsahu
(clonových odstrelov) s doplnkovým druhotným
rozpojovaním trhacími prácami malého rozsahu. Pri
povrchovom dobývaní sa používa rôzna technika ako
napríklad rýpadla, nakladače, buldozéry, vrtné súpravy
a dopravné mechanizmy. Samotná úprava spočíva v
drvení drvičmi a následne triedením na frakcie
prostredníctvom
stabilných
alebo
mobilných
úpravarenských liniek za použitia ďalších strojnotechnologických zariadení. Na obr. 1 je uvedený celkový
pohľad na priestor lomu.
Obr. 1 Priestor lomu a jeho technológia
Pri všetkých týchto náročných a ťažkých
procesoch vzniká aj vedľajší produkt
v podobe nadmerného hluku a vibrácií,
ktoré či už priamym alebo nepriamym
spôsobom vplývajú na životné prostredie
a v konečnom dôsledku na človeka, ako
bezprostredne zainteresovaného elemen tu do procesu ťažby. Nadmerný hluk
a vibrácie zaberajú v rade faktorov
ohrozujúcich naše životné prostredie
dôležité miesto. V programoch ochrany
životného prostredia, ktoré realizujú
vyspelé štáty sveta, sa hluk zaraďuje hneď
za znečisťovanie ovzdušia a povrchových
vôd. Preto snaha čo najviac eliminovať
hluk, znížiť jeho hodnoty na minimum
a vytvárať ekologicky vhodné pracovné
prostredie zbavené rušivých, ale aj zdraviu
škodlivých účinkov hluku by mali patriť
k prvoradým úlohám a cieľom každej
spoločnosti.
Jednou z možností ako
udržať hlukovú expozíciu pracovníka
v mimoriadne exponovaných pracovi skách v prijateľných medziach je využitie
moderných
metód
pri
návrhu
protihlukových opatrení.
Tento príspevok prezentuje okrem iného
aj využitie metódy vizualizácie hluku pri
meraní hluku, návrhu a vyhodnotení
účinnosti protihlukových opatrení triediča
v ťažkej priemyselnej
prevádzke –
triediči kameniva, ktoré boli uskutočnené
akustickou kamerou.
Merania akustickou kamerou boli
následne vizualizované a použité pre
identifikáciu zdrojov hluku.
Metodika riešenia
problematiky
Pri riešení problematiky bol použitý
nasledovný postup:
• Meranie hluku klasickou zvu komernou technikou, ktorým sa
•
•
•
•
•
•
stanovili hladiny akustického
tlaku
pri
technologických
prvkoch pred a po vykonaní
protihlukových opatrení.
Meranie
hluku
akustickou
kamerou pred a po vykonaní
protihlukových opatrení.
Analýza meraní, stanovenie
kritických
zdrojov
hluku
a kritických frekvencií emito vaného hluku.
Vytipovanie zdrojov hluku pre
riešenie znižovania emisií hluku
a spôsoby riešenia.
Ideový návrh protihlukového
krytu triediča.
Výroba a inštalácia protihlu kového krytu.
Vyhodnotenie účinnosti proti hlukového krytu triediča.
5
Návrh
protihlukových
opatrení
Na obr. 2 je znázornený triedič, ktorý
sa v kameňolome používa na delenie
jednotlivých
frakcií
kameniva.
Veľkosť frakcií je úmerná veľkosti
aplikovaných sít.
Triedič pracuje na princípe vibrovania
jeho aktívnej časti – sít, čím dochádza
k emitovaniu značného množstva
akustickej energie.
Keďže z technologickej prevádzky,
v ktorej sa triedič nachádza nie je
možné úplne vylúčiť pobyt osôb, je
nevyhnutné riešiť akustickú situáciu
v okolí triediča.
Obr.2 Pohľad na triedič
Návrh materiálu pre protihlukový kryt
Pri návrhu protihlukového krytu na
triedič sme vychádzali z nameraných
výsledkov materiálu s obchodným
názvom „Ekomolitan PUR“, ktoré boli
dodané výrobcom a taktiež z vlastných
meraní koeficienta zvukovej pohltivosti.
Pri spracovaní starých vozidiel vzniká
veľké množstvo odpadov. Jedným z
takýchto odpadov je aj polyuretánová
pena, ktorá je súčasťou autosedačiek.
Takýto
materiál
v
kombinácii
s recyklovanými poťahmi sedačiek a
spojivom
na
báze
tekutých
vytvrdzovateľných polymérov vytvára
materiál, ktorý vykazuje priaznivé
tepelnoizolačné a zvukoizolačné vlast nosti. Fyzikálne vlastnosti materiálu
„Ekomolitan PUR“, dodané výrobcom sú
uvedené v tab. 1.
Tab.1 Fyzikálne vlastnosti materiálu „Ekomolitan PUR“
Vlastnosť
Tepelný odpor (hrúbka 50 mm)
Tepelná vodivosť (hrúbka 50 mm)
Objemová hmotnosť
Deklarovaná hodnota
alebo trieda
1,16 m2.K/W
0,0453 W/m.K
192,6 kg/m3
Pevnosť v tlaku kolmo na rovinu dosky
≥ 50 kPa
Pevnosť v šmyku
51,3 kPa
Modul pružnosti v šmyku
203,4 kPa
Nasiakavosť pri dlhodobom úplnom ponorení
(20 mm) - 0,35 MH
(40 mm) - 0,65 MH
Kroková nepriezvučnosť stropných konštrukcií
(STN EN ISO 140-6)
KPUR 150
Ln,w(C1) = 58(-1) dB
Index normalizovanej hladiny krokového hluku
40-08-0190
Technický a skúšobný ústav stavebný, n.o.
Bratislava
Akreditované laboratórium
004/S-045
32,4 %
Vážený súčiniteľ zvukovej pohltivosti
Index zníženia hladiny krokového hluku (STN EN
ISO 717-2)
Číslo protokolu o skúške a laboratórium
KPUR 150
ΔLw = 19 dB
A12-1/08, A12-2/08
A12-3/08, A12-4/08
Applied Precision, s.r.o., Bratislava
Akreditované laboratórium 175/S-167
AO SK 51
KPUR 150
ΔLa,r,w = 59 dB
Index vzduchovej nepriezvučnosti
Rw = 57 dB
-
Index zvukovej pohltivosti
DLα = 10 dB
-
6
Pórovité materiály obvykle nemôžu
byť situované bez nosnej konštrukcie
(strop, stena). Vo väčšine prípadov
tvoria
výplň
zvukovopohltivých
konštrukcií. Keď je pórovitý materiál
pevne pripevnený na stenu, činiteľ
zvukovej pohltivosti závisí od hrúbky
h [mm] materiálu (obr.3).
Schopnosť
materiálu
alebo
konštrukcie pohlcovať zvuk je
charakterizovaná koeficientom zvu kovej pohltivosti (bezrozmerné číslo).
Koeficient zvukovej pohltivosti je
daný pomerom zvukovej energie Ipoh, pohltenej plochou a zvukovej energii Idop,
dopadajúcej na túto plochu, čo je vyjadrené vzťahom:
α
=
I
poh
I
dop
[− ]
(1)
pričom pohltená energia Ipoh = Idop − Iodr, kde Iodr je odrazená zložka zvukovej energie.
Koeficient zvukovej pohltivosti nadobúda hodnoty 0 ≤ α ≤ 1. V prípade, že α = 1, všetka
dopadajúca zvuková energia sa pohltí. Keď α = 0, ide o dokonale odrazovú plochu.
Hodnoty α do 0,25 považujeme za nízke, do 0,6 za stredné a nad 0,6 za veľmi dobré.
Hodnota činiteľa zvukovej pohltivosti závisí od kmitočtu a uhla dopadu.
Výsledok merania koeficienta zvukovej pohltivosti vzorky „Ekomolitan PUR“, hrúbky
20 mm a priemeru 60 mm je znázornený na obr. 4.
1,10
K o e fic ie n t z v u k o v e j p o h ltiv o s ti α (-)
V prípade riešenia protihlukových
opatrení je potrebné aby sa určitá časť
akustickej energie pohltila v materiáli.
Veľmi vhodné pre toto použitie sú
pórovité materiály.
Pórovité materiály - sú všetky tuhé
látky, ktorých povrch, ale aj vnútorná
štruktúra sa vyznačujú veľkým
percentuálnym zastúpením vzducho vých
dutín.
Pomer
objemu
vzduchových
dutín
k celkovému
objemu látky je väčší ako 60% (až
99%). Podľa štruktúry delíme takéto
látky na:
¾ vláknité
(drevovláknité
a drevotrieskové dosky atď.),
¾ kanálikové a penové (mäkké
plastické hmoty).
1,00
0,90
0,80
0,70
0,60
0,50
0,40
0,30
0,20
0,10
0,00
0
500
1000 1500 2000 2500 3000 3500 4000 4500 5000 5500 6000 6500
Frekvencia f (Hz)
Obr. 4 Koeficient zvukovej pohltivosti vzorky „Ekomolitan PUR“ hrúbky 20 mm
Obr. 3 Kmitočtová závislosť činiteľa zvukovej pohltivosti od hrúbky materiálu
7
Ideový návrh krytu
pre triedič
Na obr. 5 a) b) je znázornený ideový návrh protihlukového krytu
triediča. Má kontrolné dvere pre bežné kontroly technológie, je
delený na dve časti, ktoré sa od seba odsúvajú v prípade potreby
prístupu k drviču pri opravách a údržbe. Celý kryt sa pohybuje
po koľajniciach prostredníctvom odpružených kolies.
Vstup kameniva
Kontrolné dvere
Obr. 5 a) Ideový návrh krytu
Odnímateľné panely
Otvor chladenia pohonu
Obr. 5 b) Ideový návrh krytu
8
Výsledky meraní akustickou kamerou
Merania akustickou kamerou boli vykonané na pozíciách bez
prísunu frakcie (naprázdno) a taktiež s prísunom frakcie
o veľkosti do 16 mm vo vytypovaných meracích rovinách od
triediča.
Merania boli vykonané pred a po vykonaní protihlukových
opatrení. V nasledovnom sú pre ilustráciu uvedené len vybrané
merania po vykonaní protihlukových opatrení. Umiestnenie
akustickej kamery a zvukomera na meracom stanovišti je
znázornené na obr. 6.
Zloženie celého frekvenčného
a spektrogramu na obr. 9.
spektra,
je
na
obr.
8
Obr. 8 Frekvenčné spektrum emitovaného hluku
zaznamenaného v meracom bode K1
Obr. 6 Situovanie meracieho stanovišťa K2
Meracia pozícia K1 – pohon
a prevody zariadenia
Na obr. 7 sú znázornené emisie hluku meranej technológie
triediča s krytom. Z prezentovaného akustického snímku je
zrejmá lokalizácia integrovaného pôsobiska zdrojov hluku.
Kvôli bližšej identifikácii zdrojov hluku je nasledovne vykonaná
ich bližšia identifikácia spektrálnou analýzou.
Obr. 9 Spektrogram emitovaného hluku zaznamenaného
v meracom bode K1
Meracia pozícia K2 – triediace
sito zariadenia (spredu)
Obr. 7 Vizualizácia intenzity emisií hluku meranej
technológie triediča s krytom
Na obr. 10 sú znázornené emisie hluku meranej technológie
triediča SDT s krytom. Vizualizácia zdrojov hluku je vypočítaná
z celého meraného frekvenčného rozsahu (200 – 20 000 Hz).
Z prezentovaného akustického snímku je zrejmá lokalizácia
integrovaného pôsobiska zdrojov hluku.
Kvôli bližšej identifikácii zdrojov hluku je nasledovne vykonaná
ich spektrálna analýza. Zloženie celého frekvenčného spektra, je
na obr. 11 a spektrogramu na obr. 12.
9
Obr. 10 Vizualizácia intenzity emisií hluku meranej
technológie triediča SDT s krytom
Obr. 12 Spektrogram emitovaného hluku zaznamenaného
v meracom bode K2
Obr. 11 Frekvenčné spektrum emitovaného hluku zaznamenaného v meracom bode K2
Vyhodnotenie výsledkov merania akustickou kamerou
Hodnoty efektívnej hladiny A zvuku merané na jednotlivých pozíciách sú uvedené v tab. 2.
Tab. 2 Efektívne hladiny A zvuku merané na jednotlivých pozíciách
Leff [dBA]
Režim triediča pri meraní
Bez prísunu frakcie
(naprázdno)
Meracia pozícia
K1
K2
K1
S prísunom frakcie o veľkosti do 16 mm
K2
K3
Bez krytu
S krytom
88,5
86,1
79,4
93,0
90,2
92,4
92,3
77,3
91,4
91,8
ZÁVER
Príspevok vznikol ako výsledok spolupráce medzi priemyselnou praxou a univerzitou a prezentuje využitie špičkových softvérových aplikácii pre riešenie
technických a technologických problémov praxe. Na základe vykonaných meraní hluku klasickou zvukomernou technikou a akustickou kamerou pred a po
realizácii protihlukových opatrení možno konštatovať, že vykonané protihlukové opatrenia považujeme za účinné. Pri meraniach sa preukázal útlm hluku
v rozmedzí 3 – 5 dB, treba však podotknúť, že v priestore, kde sa nachádza drvič, sa nachádzajú ďalšie dva drviče, ktoré výrazne ovplyvňujú akustickú
situáciu pri meraní. Tento príspevok vznikol v súvislosti s riešením projektu KEGA 3/7426/09.
POUŽITÁ LITERATÚRA
Žiaran, S.: Ochrana človeka pred kmitaním a hlukom, Slovenská technická univerzita v Bratislave, 2007, ISBN 978-80-2799-0
Hatina a kol.: Encyklopedický súbor bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, Bratislava, 2007, Inštitút pre výskum práce a rodiny, ISBN 978-807138-124-2
[3] Lumnitzer, E., Badida, M., Biľová, M.: Hodnotenie kvality prostredia, Elfa s.r.o. Košice, 2007, ISBN 978-80-8073-836-5
[4] Janoušek, M.: Pravidlá dobrej praxe BOZP, Publikácia 12, Obmedzte hluk! Zásady BOZP pri práci v hluku, 2005, ISBN 80-968834-7-X
[1]
[2]
10
HLUK Z DOPRAVY
Fyzikálny Fa
Zariadenia na zníženie hluku z cestnej
dopravy ako priestorotvorné
prvky územia
Martin DECKÝ, Peter KRUŠINSKÝ
ABSTRAKT:
Zariadenia na zníženie hluku z cestnej dopravy, okrem
svojej primárnej funkcie ochrany životného prostredia,
sekundárne pomáhajú artikulovať priestor v ktorom sú
osadené. Svojim umiestnením v priestore tvoria hranicu
medzi dvoma odlišnými priestormi, ktoré sú však
zároveň prevádzkovo prepojené. Zároveň vznikajú
plochy vnímané značným množstvom ľudí. Je nutné
tieto zariadenia navrhovať s ohľadom na dané
prostredie s kontextom na okolie.
Kľúčové slová: hluk, cestná doprava, priestorotvorný
prvok
ÚVOD
V aktuálne platných STN EN normách vzťahujúcich sa
k zariadeniam na zníženie hluku z cestnej dopravy tieto zariadenia
rozdeľujeme na [1]:
ƒ protihluková clona (angl. noise barrier): zariadenie na
zníženie hluku, zabraňujúce priamemu prenikaniu zvuku
z cestnej dopravy – obr.1,
ƒ obklad (angl. cladding): zariadenie na zníženie odrazeného
hluku upevnené na stene alebo inej konštrukcii – obr.1,
ƒ prekrytie (angl. cover): zariadenie na zníženie hluku, ktoré
prekrýva pozemnú komunikáciu buď v celej šírke, alebo jej
časti – obr.2,
ƒ prídavné zariadenie (angl. added device): prídavný
komponent ovplyvňujúci akustický účinok primárneho z
ariadenia na zníženie hluku (účinok zariadenia je primárne
závislý od difraktovanej energie) – obr.3.
Obr. 1 Príklady použitia protihlukových clôn a obkladu
portálovej časti tunela [2]
Obr. 2 Úplné prekrytie (The Sound Tube) Tullamarine
Freeway v Melbourne [3]
V [4] sa uvádza, že celkový výkon vertikálnej clony sa všeobecne riadi rozptylom zvuku na jej hornom okraji. Hlavné ošetrenia
difrakčného okraja sú:
ƒ clony v tvare T,
ƒ clony s mnohonásobnými
okrajmi,
ƒ clony v vare Y,
ƒ rúrové hlavice,
ƒ fázovo interferenčné zaria denia.
Akustický účinok realizovaných
prídavných zariadení (oktagonálnych
redukovačov hluku) v meste Žilina
(obr.3) nebol doposiaľ preukázaný
priamymi meraniami ekvivalentných
hladín hluku.
Obr.3 Žiarovkovo-hubová [5] a oktagonálna forma [6] prídavného zariadenia
11
Protihluková clona ako priestorotvorný prvok
Neartikulovanosť priestoru pôsobí monotónne, neosobne, deprimujúco, a zase opačne prílišná rozmanitosť s množstvom
nekomponovaných kontrastov pôsobí chaoticky a disharmonicky. V prípade clôn, ktoré sú z jednej strany vnímané vodičmi vo väčšej
rýchlosti, môžu mať obidva
extrémné prípady negatívny dopad
na bezpečnosť cestnej premávky. Z
druhej strany, hlavne v prípade
osadenia v mestskej zástavbe,
dotvárajú verejné priestory a sú
citlivejšie vnímané obyvateľmi.
Preto je dôležité skĺbiť funkčnosť
protihlukovej clony z jej estetikou,
harmonickou kompozíciou, keďže
sa podieľa na celkovej artikulácii
priestoru (obr.4).
Obr. 4 Protihlukové clony z pohľadu obyvateľa mesta – vhodné riešenie [7]
Z aspektu architektonickej kompozície je artikulovanosť
priestoru a všeobecná artikulovanosť prvkov formy (bodu, línie,
objemu, priestoru) daná mierou logickej odlíšiteľnosti vlastností
jednotlivých častí prvkov formy, alebo ich vzťahom k okoliu.
Prvky formy môžu byť artikulované rôznou mierou tvarovej
určitosti, odlíšením od okolia zmenou materiálu, farby, textúry,
mierky, tvarovým odlíšením, osvetlením, celkovými proporciami
a polohou.
V súvislosti s protihlukovými clonami ide hlavne o mieru
tvarovej určitosti a odlíšenie od okolia [9]. Miera tvarovej
určitosti priestoru je determinovaná, kompaktnosťou
ohraničenia, mierou geometrického priestoru a obsiahnu teľnosťou priestoru v procese percepcie. Dimenzie prvkov vo
vzťahu k vnímateľovi by mali umožňovať identifikáciu tvaru,
pričom jednoznačná tvarová určitosť prvku formy predpokladá
jeho zhodu so šablónou v podvedomí vnímateľa, na základe
ktorej identifikuje vnímateľ tvar. Čím je tvar bližší archetypom v
podvedomí vnímateľa, tým menej prvkov ohraničenia priestoru
je nutných na identifikáciu jeho tvaru. So zreteľom na
čitateľnosť tvaru sú najdôležitejšími prvkami ohraničenia tie,
ktoré kvalitatívne menia plášť jednotlivých prvkov formy,
priestoru. Ide napríklad o hrany, prieniky rovín a plôch plášťa,
v prípade farebnosti prieniky a kontrasty jednotlivých farebných
plôch, body rohov a zalomení plášťa, celková plasticita plochy
a pod [9], [10].
Významnými kompozičnými nástrojmi sú materiál, farba,
textúra a mierka, ktoré sa vzťahujú ku všetkým prvkom
priestoru. Konštrukčne môžu byť protihlukové clony vytvorené
z rôznych betónových i prefabrikovaných prvkov, segmentov
s rôzne upraveným povrchom z hľadiska absorpcie zvuku
a vnímania vodiča. Tiež
je dôležité, aby monotónnosť
protihlukovej clony (obr.5) nepôsobila nepriaznivo na vodiča.
Obr. 5 Príklad realizácie „monotónnej“ protihlukovej clony [12]
Preto je vhodné vkladanie rôznych hlavíc, stĺpov (obr.6), použitie
rôznych textúr (obr.7) resp. vzorových (obr.8) a farebných (9)
úprav.
Obr. 6 Použitie vizuálnych stĺpov v protihlukových clonách [7]
Obr. 7 Textúrovanie povrchov protihlukových clôn [7]
Obr. 8 Vzorovanie protihlukových clôn – vľavo [7], vpravo [12]
12
Pri kompozícii môžeme voliť rôzne prístupy, a to konkrétne
harmonický súlad (pomocou prirodzenej farebnej, štrukturálnej
alebo mierkovej jednotnosti), harmonický kontrast (pomocou
kontrastu v rámci jednotlivých prostriedkov kompozície ako
napr. vo farebnosti, textúre a pod.), neharmonický kontrast
(pôsobí provokujúco, napr. výrazný kontrast vo farebnom riešení
zvýraznený kontrastom prirodzených vlastností použitých
materiálov). Z hľadiska aplikácie na protihlukové clony je
potrebné použiť prístup harmonického zosúladenia, keďže v
prvom rade je dôležitá bezpečnosť (aby nebola zbytočne rušená
pozornosť vodičov).
Obr. 9 Príklady harmonického zosúladenia farby
protihlukových clôn – vľavo [7], vpravo [12]
Dôležitú úlohu pri navrhovaní zohráva farebnosť spestrujúca a
harmonizujúca monotónne okolité prostredie. Preto je potrebné
pri realizácii a návrhu protihlukových clôn zohľadňovať aspoň
najzákladnejšie princípy vzájomného ladenia farieb. Základnými
spôsobmi ladenia farieb sú decentné kontrastné ladenie.
Decentné ladenie narába pri a sú lomené bielou, čiernou alebo
inými tmavými farebnými tónmi. Zaujímavým spôsobom sa dá
farebné riešenia aplikovať pri sadových úpravách protihlukových
clôn, kde sa dá počítať s farbou lístia, s časom a farebnosťou
kvitnutia, s opadavými a neopadavými prvkami a samozrejme s
veľkosťou a vzrastom použitých rastlín (obr.10).
detaily, symboly, podobne ako v prírode. Aby sme dosiahli
správny stupeň zložitosti, príjemné prostredie, treba rešpektovať
tieto tri základne pravidlá o mierkach [11]:
1. Pravidlo najmenšej mierky pozostáva z vytvorenia páru
opačných prvkov, ktoré existujú vo vzájomnom
významovom napätí.
2. Pravidlo väčšej mierky sa objavuje vtedy, keď každý
prvok súvisí s ďalším pri vnímaní z určitej
vzdialenosti, čím sa znižuje entropia.
3. Pravidlo malej mierky. Malá mierka je spojená s veľkou
hierarchiou stredných mierok s faktorom mierok
e = 2,718
Tieto pravidlá boli formulované
profesorom matematiky
Salingarosom, na základe analýzy prirodzeného prostredia
človeka. Pravidlá, vrátane súvzťažnej teórie, sa dajú aplikovať na
optimalizáciu, humanizáciu a harmonizáciu priestorov, ich
sprirodzeneniu človeku vrátane architektonického návrhu
protihlukových clôn.
Environmentálne
progresívne
protihlukové clony
Medzi tieto zariadenia možno zaradiť také druhy protihlukových
clôn, ktoré okrem primárnej environmentálnej funkcie (zlepšenie
hlukových pomerov) plnia aj sekundárnu funkciu (napr.
likvidácia odpadov, použitie nevhodných zemín, využitie
nekvalifikovanej pracovnej sily,
získavanie energie...).
V poslednom období z týchto technológií našli uplatnenie:
ƒ „zelené“ protihlukové clony – obr.11,
ƒ protihlukové panely z recyklovaných odpadových
materiálov – obr.12,
ƒ protihlukové steny a zemné valy vytvorené
z drôtokamenných konštrukcií – obr.13
ƒ protihlukové clony vytvorené z tvárnic Durisol –
obr.14,
ƒ fotovoltaické články...
Na obr.11 je znázornená zelená protihluková clona v Košiciach,
ktorá je tvorená dvojitou oceľovou konštrukciou, z vnútornej
strany vystlanej záhradníckym sitom. Do tejto konštrukcie je
vsypaná rašelina s vysadenou zeleňou. Zavlažovanie je zaistené
pomocou potrubia umiestnených vo vnútri konštrukcie. Jej
význam okrem primárneho protihlukového efektu spočíva tiež v
prečisťovaní vzduchu od výfukových plynov a estetizácii
prostredia.
Obr. 10 Farebné zosúladenie protihlukovej clony
s vegetáciou [7]
Každý prvok prírody a prostredia má svoju charakteristickú
štruktúru, presnejšie, charakteristický stupeň zložitosti, ktorý je
daný mierkami so vzájomnou súvzťažnosťou. Táto zásada platí
aj pre človeka, pre jeho vzťah s prostredím, pre
dokomponovanie prostredia vrátane protihlukových clôn.
Kompozíciu, v súvislosti s priestorovým a plošným členením,
tvoria štruktúry vo vzájomnom vzťahu. V súčasnosti jedným z
vynárajúcich sa trendov v tejto oblasti, definujúci mierkový
vzťah prvkov v kompozícii, vychádza z fraktálnej geometrie,
ktorej základným princípom je samopodobnosť. Rovnaký
geometrický a matematický princíp je aplikovaný na celok a
zároveň aj na najmenší detail, čím sa dosiahne jednotnosť a
harmónia. Človek pri približovaní nachádza stále nové a nové
Obr. 11 „Zelená“ protihluková clona v Košiciach [13]
Na obr.12 je prezentovaný pohľad na clonu vybudovanú z
protihlukových panelov z recyklovaných zmesných plastov [19]
vyvinutých v rámci výskumných aktivít VÚSAPL Nitra. Panel je
13
vyrobený zo zmesného odpadového plastu a to v podiele 60 % PE a 40 %
zmesný plast. Aktívnou pohltivou zložkou je minerálna vlna NOBASIL.
Okrem zhodnotenia plastových odpadov (na 1 m2 panelu sa použije cca
45 až 50 kg plastového odpadu) sú tieto panely charakterizované i nízkymi
nákladmi na údržbu. Pred viac než šesťdesiatimi rokmi bol v Holandsku
patentovaný prírodný stavebný materiál DURISOL. Firma Durisol má
hlavné sídlo v Achau pri Viedni a od roku 1991 spoločný podnik v
Bratislave. Najčastejším zdrojom vonkajšieho hluku je hluk z dopravy.
Pozdĺž ciest dochádza vplyvom nepriaznivého hluku k škodlivému vplyvu
na životné prostredie. Špeciálne tvarovky Durisol majú vďaka členitému a
pórovitému povrchu výborné zvukovo-pohltivé vlastnosti. Pórovitosť
povrchu charakterizuje pohlti vosť materiálu steny. Výplňový
betón v tvarovkách Durisol
svojou plošnou hmotnosťou
pozitívne vplýva na neprie zvučnosť.
Vo
vzájomnej
súčinnosti týchto vlastností majú
steny z Durisolu, v prípade ich
vhodného návrhu a realizácie,
požadované zvukovo-pohltivé aj
zvukovo-izolačné vlastnosti [15].
Obr. 12 Clona vytvorená z vysokozvukovo
pohltivých panelov na
D 61 Mierová - Senecká
Obr. 13 Protihlukové steny vytvorené z
environemnentálne vhodného produktu
Obr. 14 Pohľad na protihlukovú clonu vytvorenú z environemnentálne vhodných produktov
Durisol na D3 Hričovské Podhradie – Žilina (Strážov) [6]
Spoločnosť Durisol má 4 produkty, ktoré majú právo používať
značku environmentálne vhodný produkt. Environmentálne vhodný
produkt (EVP) je národná environmentálna značka, ktorá je
vlastníctvom MŽP SR a má verejnoprávnu povahu [16].
Podmienky a postup pri udeľovaní a používaní
environmentálnych značiek v SR upravujú:
ƒ zákon č. 469/2002 Z.z. [17],
ƒ
vyhláška č. 258/2003 Z.z. [18], ktorou sa vykonáva
zákon.
Podľa údajov SAŽP (Slovenská agentúra životného prostredia) v
roku 2011 má právo používať túto značku 146 výrobkov. V
súvislosti s rozvojom nových technológií sa ponúkajú možnosti
ako sekundárne využiť veľké plochy protihlukových clôn na
ďalšiu, po viacerých stránkach efektívnu funkciu. Ide napríklad v
súčasnosti sa rozvíjajúci alternatívny spôsob získavania energie,
kde práve protihlukové clony poskytujú obrovské plochy [19].
Konkrétne sú do panelov osadené fotovoltaické články, ktoré sú
čistým ekologickým zdrojom elektrickej energie.
Fotovoltaické články sa skladajú z desiatich modulov, z ktorých
každý má výkon cca 200 W. Získaným elektrickým prúdom
môžu byť zásobované systémy svetelnej signalizácie, stĺpy
núdzového volania, varovné a informačné systémy diaľnic.
Fotovoltaické moduly sa vyrábajú vo viacerých farebných
odtieňoch (modrá, zelená, zlatá a pod.), čo umožňuje v spojení
so samotnou štruktúrou modulov vytváranie záujmových
architektonických konceptov.
Použitá literatúra
[1]
[2]
[3]
[4]
[5]
Obr. 15 Aplikácia fotovoltaických článkov na
protihlukových clonách [20]
STN EN 14388 Zariadenia na zníženie hluku z cestnej
dopravy. Špecifikácie, 2006.
FORSTER. [online]. [cit. 2011-31-08]. Dostupné
z < http://www.forster.at>.
Expressway: The Australian Highway Site. [online]. [cit.
2011-31-08]. Dostupné z < http://expressway.
paulrands.com>.
SALAIOVÁ, B. - MANDULA, J. - KOVAĽAKOVÁ,
M.: Vybrané kapitoly z cestných a železničných stavieb.
Hluk z dopravy. Košice: 2001. 123 s. ISBN 80-7099-7044.
Review of Japanese Noise Barrier Research [online]. The
Dutch Innovation Programme on noise mitigation IPG.
DWW-2004-081 RAP-04.000836.
14
[6]
[7]
[8]
[9]
[10]
[11]
[12]
[13]
[14]
[15]
[16]
[17]
[18]
[19]
[20]
Autor fotografie Decký Martin.
Highway Traffic Noise. The Federal Highway Admini
stration (FHWA). U.S. Department of Transportation.
[online].
[cit.
2011-31-08].
Dostupné
z
<
http://www.fhwa.dot.gov/environment/noise>.
KRUŠINSKÝ, P. - DECKÝ, M.: Vertikálne protihlukové
opatrenia ako priestorotvorný prvok územia. In:
Eurostav, roč. 9, 2003, č. 6, s. 32-352, ISSN 1335-1249.
FINKA, M.: Architektonická kompozícia. Bratislava:
Oikodome, 1994.
PETRÁNSKY, Ľ.:
Teória a metodológia designu.
Zvolen: KNDV DF TU, 1994.
NIKOS A. SALINGAROS.: The Laws of Architecture
From a Physicist's Perspective. In: Physics Essays volume
8, number 4, pages 638-643. Posted by permission of
Physics Essays Publications, December 1995.
Autor fotografie Krušinský Peter.
Autor fotografie Panulinová Eva.
COMPAG SK. Gabiónové stavebné k onštrukcie.
[online]. [cit. 2011-31-08]. Dostupné z
<http://www.compag.eu/fotogaleria .html>.
Durisol. [online]. [cit. 2009-08-03]. [online]. Dostupné z
<http://www.durisol.sk>.
Slovenská agentúra životného prostredia. [online]. [cit.
2011-31-08].
Dostupné
z
http://www.sazp.sk/
public/index/ go.php?id=1571.
Zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom
označovaní výrobkov.
Vyhláška MŽP SR č. 258/2003, ktorou sa vykonáva
zákon o environmentálnom označovaní výrobkov.
KRUŠINSKÝ, P DECKÝ, M.: Vertikálne protihlukové
opatrenia ako priestorotvorný prvok úze-mia.
EUROSTAV 6/2003, s. 32-352, ISSN 1335-1249.
Energiewenderechner.de. Die Energiewende selbst
gestalten [cit. 2011-31-08]. [online]. Dostupné z
<http://www.energiewenderechner.de/204040en_photo
voltaik_laermschutz.php>.
Poďakovanie
Tento príspevok vznikol vďaka podpore v rámci op výskum a
vývoj pre projekt „nezávislý výskum inžinierskych stavieb na
zvýšenie efektívnosti konštrukčných prvkov“(itms: 26220220112)
ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov európskeho fondu
regionálneho rozvoja.
Adresa autorov:
Martin DECKÝ: Katedra cestného staviteľstva, Stavebná
fakulta, Žilinská univerzita Žiline, Univerzitná 8215/1 Veľký
Diel, 010 26 Žilina, [email protected]
Peter KRUŠINSKÝ: Katedra pozemného staviteľstva
a urbanizmu, Stavebná fakulta, Žilinská univerzita Žiline,
Univerzitná 8215/1 Veľký Diel, 010 26 Žilina,
[email protected]
15
OSVETLENIE
Práva na slnko
a na denné svetlo
v Slovenskej republike
Abstract
This paper deals with rights to
sun and rights to daylight which
are applied in this time in
Slovakia. These rights have a
significant influence on districts
dense and in many cases they
strong limit rights to erect a
building. The presented article
deals mainly with principles of
these rights and some problems
which arise in process of urban
creation in actual legislation
environment.
Keywords
rights to sun, rights to light,
development envelope, zoning
system
Jozef Hraška
ÚVOD
Právo na dostupnosť priameho slnečného žiarenia a denného svetla do budov je známe už
z obdobia Rímskej ríše. Neskôr sa explicitne „právo na slnko“ nezvyklo uplatňovať takmer
nikde a tak je to aj vo vyspelých štátoch prakticky dodnes. Vo väčšine krajín je formou
rôznych stavebných predpisov, spravidla s lokálne vymedzenou platnosťou, definované
„právo stavať“. Veľkosť stavieb a hustota zástavby určená týmito predpismi nepriamo
určuje podmienky preslnenia a denného osvetlenia vnútorných priestorov. Rôzne ďalšie
smernice, technické normy, odborná literatúra nabádajú tvorcov budov, aby v daných
podmienkach zabezpečili čo najlepšie podmienky preslnenia a denného osvetlenia budov.
Čiže „právo stavať“ je takýmto spôsobom v podstate nadradené požiadavkám na
preslnenie bytov a denné osvetlenie vnútorných priestorov budov. Takýto systém do istej miery implicitne vytvára podmienky na
preslnenie a denné osvetlenie, nijako ich však pre konkrétne priestory negarantuje. V niektorých krajinách sú však aj zákonnou formou
definované požiadavky na preslnenie bytov a denné osvetlenie vnútorných priestorov s dlhodobým pobytom ľudí. V takýchto
prípadoch sú práva na slnko a denné svetlo nadradené právam stavať, ktoré sú spravidla obsiahnuté v územných plánoch zón. K týmto
krajinám patrí aj Slovensko. Na jednej strane znamená takýto prístup určité zvýšenie kvality života „pre všetkých“, deklaruje sa to aj
ako rozšírenie ľudských práv. Na druhej strane vyvoláva takýto systém v praxi mnohé problémy, lebo sa do konfliktu dostávajú dva
všeobecne záväzné právne predpisy. Niektoré z týchto problémov, viaceré sú špecificky slovenské, sa tomto príspevku uvádzajú.
Právo na slnko v Slovenskej republike
Požiadavky na preslnenie bytov a jeho
kritériá majú na území bývalého
Československa
dlhú
tradíciu,
v poslednom polstoročí boli normované
v [1 až 5]. Podľa Vyhlášky MŽP SR č.
532/2002 [6, § 18] musia byť všetky byty
preslnené. Vo Vyhláške MZ SR č.
259/2008 [7, § 5] sa okrem preslnenia
bytov požaduje aj preslnenie obytných
miestností
v detských
domovoch,
miestností na denný pobyt detí
a vonkajšej plochy určenej na pobyt detí
v predškolských zariadeniach, domovoch
dôchodcov a podobných zariadeniach
slúžiacich na dlhodobý pobyt. V praxi sa
uvedené vyhlášky posudzujú podľa
metód, požiadaviek a kritérií STN 73
4301 [5]. Minimálna požiadavka na
preslnenie bytu je 1,50 hodiny denne
v čase od 1. marca do 13. októbra. Toto
kritérium sa týka aspoň tretiny obytnej
plochy bytu. V historických častiach
sídelných
útvarov
v
osobitne
odôvodnených prípadoch možno podľa
aktuálnej STN 73 4301 skrátiť
požadovaný čas preslnenia na 1 hodinu.
V uvedenej norme sa uvádza väčší počet
požiadaviek a podmienok, ktoré je
potrebné zohľadniť pri posudzovaní
preslnenia bytov. V [5] sa špecifikujú
minimálne
požiadavky
najmä
na
preslnenie novonavrhovaných bytov,
zákonné predpisy [6 a 7] nereálne
požadujú preslnenie všetkých bytov.
Vyhlášky nerešpektujú fakt, že existuje
množstvo, často starých bytov, ktorých
preslnenie
nevyhovuje
súčasným
požiadavkám. Zdanlivo nezáleží na tom,
či sa preslnenie vyžaduje iba pre novo
budované byty alebo pre všetky byty.
Používanie
rovnakých
kritérií
na
preslnenie nových aj všetkých existujúcich
bytov však vyvoláva pomerne často
problémy pri umiestňovaní stavieb do
územia. Pri navrhovaní každej stavby je
potrebné splniť požiadavky na preslnenie
už existujúcich okolitých bytov podľa
uvedenej normy. Táto požiadavka je
veľmi náročná až idealistická. Ak niektorý
z okolitých bytov nemá podľa súčasných
predpisov a noriem dostatočné preslnenie
alebo jeho preslnenie práve vyhovuje
minimálnemu kritériu, nemôže ho nová
výstavba zhoršiť. V staršom znení STN
73 4301, keď sa do preslnenia
existujúceho bytu započítaval čas,
v ktorom sa Slnko nachádzalo iba
niekoľko stupňov nad horizontom, takáto
požiadavka často podstatne obmedzovala
právo stavať. Ak ponad prázdnu
stavebnú parcelu svietilo Slnko 1. marca
do jednostranne orientovaného bytu
s nevyhovujúcim preslnením krátko po
jeho východe alebo tesne pred jeho
západom, tak v niektorých prípadoch
nebolo možné na parcele prakticky nič
postaviť. Tento problém čiastočne
zmierňuje posledné znenie STN 73
4301:2005, podľa ktorého je možné vždy
postaviť nové objekty v smere slnečných
azimutov tak, aby netienili kontrolné
body okolitých existujúcich bytov viac
ako 18º od horizontály. Nie vždy sa toto
normové
ustanovenie
interpretuje
16
v súlade s jeho zmyslom. Dogmatickí
interpretátori vyššie uvedených vyhlášok
žiadajú, aby preslnenie novonavrho vaných
domov
spĺňalo
normové
požiadavky aj po ich zatienení pod uhlom
18º. Týmto sa určitá úľava, ktorá
zmierňovala nadmernú tvrdosť ustano vení o preslnení existujúcich bytov,
prenáša do neprimeraného sprísňovania
požiadaviek na preslnenie nových budov
na bývanie.
Ukážme si na príklade (obr. 1), aký vplyv
má táto zmena na preslnenie okna bytu
orientovaného na severovýchod a na
možnosť výstavby na parcele ležiacej
pred týmto oknom v Bratislave.
Ničím netienené okno orientované na
severovýchod bude podľa STN 73 4301
1. marca preslnené 1,50 hodiny, po jeho
zatienení širokou a s oknom rovno bežnou prekážkou pod uhlom 18º sa čas
preslnenia zníži na 0,85 hodiny (počítané
programom INS [8]). Čas preslnenia
tieneného okna pod uhlom 18º v trvaní
1,50 hodiny sa dosiahne 19. marca. Podľa
staršieho znenia STN 73 4301
v azimutálnom smere, v ktorom výška
Slnka dosahuje 5º, nesmie výška stavby
tento uhol presiahnuť. Prakticky to
znamená, že budova resp. jej časť, ktorá
sa nachádza vo vzdialenosti 30 m od okna
nesmie kontrolný bod v okne prevyšovať
viac ako 2,6 m. V ďalších azimutoch sa
môže výška stavby zvyšovať tak, ako sa
postupne zvyšuje výška Slnka nad
horizontom. Čas preslnenia posudzo vaného okna s uplatnením požiadaviek [5]
v priebehu celého roka bez tienenia
a s tienením pod uhlom 18º znázorňuje
obr. 2. V prípade netieneného okna bude
jeho kontrolný bod podľa podmienok
STN 73 4301 insolovaný 1 149 hodín za
rok, v Bratislave bude pravdepodobný čas
insolácie posudzovaného okna (so
zohľadnením priemerne sa vyskytujúceho
relatívneho slnečného svitu) 543 hodín za
rok. Po zatienení okna širokou prekážkou
pod uhlom 18º tieto údaje klesnú na 854
resp. 459 hodín. Pravdepodobný čas
preslnenia okna sa zníži o zhruba 15 %,
čas preslnenia pri zanedbaní oblačnosti sa
v prípade výstavby objektu tieniaceho
uvažované okno pod uhlom 18º zníži
približne o 25 %. Z pohľadu hygienickej
služby sa môže vnímať takáto výstavba
ako výrazne zhoršujúca preslnenie
existujúceho bytu. Z pohľadu stavebníka
ide o neprimerané obmedzenie jeho práv
na výstavbu, najmä vtedy, ak existujúce
okolité byty sú umiestnené napr.
v štvorpodlažných domoch a on môže
postaviť na rovnakej stavebnej parcele
napr. iba dvojpodlažnú budovu, prípadne
jej časť musí byť dvojpodlažná a slnečná
geometria „vymodeluje“ výšku a tvar
ostatnej časti budovy. Ak by existujúce
okolité byty mali okná orientované
južným smerom, obmedzovali by novú
výstavbu z hľadiska ich práva na slnko
v podstatne menšej miere, prípadne
vôbec. Ba dokonca by v niektorých
prípadoch dovoľovali postaviť vyššiu
budovu
ako
ostatné,
postavené
v minulosti.
Naznačené problémy vysvetľujú, prečo
väčšina štátov vo svete si nedovolila
zaviesť právo na slnko. Napríklad vo
Viedni [9] sa podrobnejšie vysvetľujú
zásady susedských vzťahov v zmysle
ustanovení Stavebného poriadku mesta
Viedeň. Jednoznačne sa tu uvádza „...
žiadne susedské práva nie sú zaručené
z hľadiska určitého preslnenia alebo určitej
dostupnosti svetla alebo určitého prevetrávania
pre nové alebo existujúce budovy“. V známom
systéme
hodnotenia
dostupnosti
slnečného žiarenia v bytoch [10], ktorý sa
používa najmä v Anglicku a vo Walese sa
kritériá dostupnosti viažu iba na okná
orientované od východu cez juh po
západ. Okná, ktorých normála je od
južného smeru odklonená viac ako 90º sa
z hľadiska
preslnenia
jednoducho
neposudzujú. Naviac, uvedený systém
nemá zákonný charakter. Ak požiadavky
na preslnenie podľa [10] nie sú splnené,
môžu sa účastníci sporu dohodnúť na
odškodnom resp. nie sú záväzné pre
rozhodovanie stavebných úradov.
V Nemecku tiež neexistuje právo na
preslnenie bytov. Nemecká norma [11]
odporúča, aby aspoň jedna z miestností
bola preslnená 17. januára aspoň 1
hodinu. Výber dátumu tiež nepriamo
preferuje južnú orientáciu hlavných
priečelí a smerovanie ulíc východnozápadným smerom. Vo väčšine štátov
v USA bolo v 70. rokoch minulého
storočia zavedené právo na slnko, ktoré je
orientované na využívanie energie
slnečného žiarenia. Toto právo je viazané
na čas od 9:00 do 15:00 hodiny, prípadne
od 10:00 do 14:00 hodiny. Teda právo na
slnko viac-menej získavajú iba tie solárne
zariadenia (do čoho sa počítajú ak okná),
ktoré sú orientované na najslnečnejšie
strany.
Zákonné požiadavky na preslnenie bytov
v SR vysoko prekonávajú aj novo
formulované požiadavky v komplexných
systémoch hodnotenia trvalo udržateľnej
výstavby, ktoré nemajú zákonný, ale iba
dobrovoľný rámec (napr. internacionálny
SBTool alebo rakúsky IBO ÖKOPASS).
Napríklad v systéme IBO ÖKOPASS sa
za veľmi dobre vyriešený nový bytový
dom z hľadiska preslnenia považuje taký,
v ktorom hlavná obytná miestnosť je 21.
decembra preslnená 1,5 hodiny aspoň
v 55 % bytov umiestnených v danom
dome. Na garantovanie preslnenia
v okolitých domoch sa dokonca ani
nadšenci udržateľnej výstavby neodvážili
ani pomyslieť. Rovnako ho do
budúcnosti negarantujú ani v novo
postavenom dome. Aby nedošlo k omylu,
treba
poznamenať,
že
uvádzané
informácie nie sú vo všeobecnosti
argumentmi proti náročnosti slovenských
práv na preslnenie bytov. Tieto
informácie iba upozorňujú na to, že
garantovanie preslnenia vo všetkých
existujúcich
bytoch
a nemožnosť
zhoršenia času preslnenia v bytoch
s nevyhovujúcim
preslnením
je
požiadavka, ktorá prekonáva aj sny
ekologických aktivistov vo svete.
Obr. 1 Preslnenie netieneného okna (vľavo) orientovaného na severovýchod a tieneného pod uhlom 18º (vpravo)
v pravouhlom slnečnom diagrame
1
17
Obr. 2 Čas preslnenia podľa STN 73 4301 a pravdepodobný čas preslnenia so zohľadnením relatívneho slnečného svitu netieneného
okna orientovaného na severovýchod (vľavo) a tieneného okna pod uhlom 18º (vpravo) v Bratislave v celoročnom priebehu
Právo na denné svetlo v Slovenskej republike
V systéme práva na svetlo, ktorý sa
uplatňuje na Slovensku podľa vyššie
uvedených vyhlášok a STN 73 0580-1:Z2
[12] sa zaviedol pojem ekvivalentného
uhla tienenia, ktorým sa prakticky
geometricky ľubovoľne riešená zástavba
resp.
hocaké
tieniace
prekážky
transformujú na situáciu, v ktorej je
kontrolný bod (malá zvislá plôška)
tienený
fiktívnou
rovnobežnou,
nekonečne
širokou
pravouhlou
prekážkou. Na tento účel sa používajú
diagramy uvedené v obr. 3, s ktorými
môže pracovať aj laik zo základným
vzdelaním. Pomocou týchto diagramov sa
vlastne zisťuje oblohová zložka činiteľa
dennej osvetlenosti na vertikálnej rovine
(spravidla v strede existujúceho okna),
pričom navonok sa výsledok výpočtu
z praktických
dôvodov
prezentuje
geometricky formou ekvivalentného uhla
tienenia. Kritériom práva na denné svetlo
na Slovensku je teda ekvivalentný uhol
tienenia, ktorého horná hodnota sa môže
pohybovať v rozsahu 25º až 42º.
Hodnota 25º je všeobecne odporúčaná
a tiež je to horný limit pre školské učebne
a podobné priestory s veľmi vysokými
nárokmi na denné osvetlenie. Hodnota
30º
je
všeobecný
horný
limit
ekvivalentného tienenia okien miestnosti
s dlhodobým
pobytom
ľudí.
Ak
oprávnené orgány obce rozhodnú o tom,
že v nejakej časti obce (prípadne aj v celej
obci) bude hustejšia zástavba, možno
zákonným spôsobom zvýšiť tienenie do
36º a v prípadoch historických centier
miest do 42º. Bohužiaľ, napriek tomu, že
tento systém je v platnosti dlhšie ako 10
rokov, iba niektoré mestá na Slovensku si
vytvorili zóny s diferencovanou hustotou
zástavby. Uvedené limity sa nevzťahujú
iba na existujúce stavby, ale analogicky sa
chránia aj voľné stavebné pozemky.
V praxi je toto možné uplatniť v zásade
iba vtedy, ak existuje územný plán zóny,
ktorý určí stavebné čiary a ďalšie
potrebné parametre ďalšieho rozvoja
zástavby v danej lokalite. Týmto
spôsobom sa garantuje iba dostupnosť
denného svetla na vertikálnej rovine
v kontrolných miestach, nie úroveň
a rozloženie
denného
svetla
v konkrétnych vnútorných priestoroch.
Pri normových ekvivalentných uhloch
vonkajšieho zatienenia sa však vo
vnútorných
priestoroch
bežných
rozmerov s primerane veľkými oknami
dajú dosiahnuť normované a príslušnými
vyhláškami požadované úrovne dennej
osvetlenosti. Je dôležité zdôrazniť, že
ekvivalentný uhol tienenia vyjadruje právo
na
dostupnosť
denného
svetla
v pobytových priestoroch v podmienkach
husto zamračenej oblohy. Nie je to
priamy nástroj urbanistického plánovania.
Paradoxne sa však právo na denné svetlo
stalo na Slovensku hlavnou metódou,
ktorou sa posudzuje veľkosť a tvar budov
umiestňovaných do územia. Je tomu tak
z niekoľkých dôvodov. Hlavný dôvod
spočíva v tom, že na Slovensku často
chýbajú územné plány zón, prípadne sú
nedostatočne alebo nedbalo spracované.
Veľký problém spôsobuje fakt, že zo
všeobecne
záväzných
stavebných
predpisov sa odstránili limitné požiadavky
na vzájomné odstupy stavieb (okrem
rodinných domov) a mnohé nástroje,
ktorými sa vymedzujú podmienky
umiestňovania stavieb na pozemok sa
nevyužívajú alebo sa uplatňujú iba
v obmedzenom rozsahu. Hygienické
požiadavky vymedzujúce právo na svetlo
tak suplujú neexistenciu iných záväzných
kritérií, o ktoré sa úrady môžu pri
rozhodovaní oprieť. Vývoj dospel až tak
ďaleko, že niektorí účastníci stavebného
konania nemajú alebo „stratili“ akúkoľvek
reálnu mierku v tejto oblasti. Dokonca
niektorí architekti, najmä mladší, sú
schopní
navrhnúť
mnohopodlažné
bytové domy, ktorých hlavné priečelia sú
od seba vzdialené iba niekoľko metrov.
Existujú aj objektívnejšie dôvody pre to,
že ako prvé sa pri umiestňovaní stavieb
do územia preverujú práva na denné
svetlo. Jednoduché predpisy, ktorými sa
v minulosti
predpisovali
vzájomné
odstupy budov (obyčajne pomerom výšky
a vzájomného odstupu) je v modernej
Obr. 3 Diagramy používané v STN 73 0580-1:Z2 na určovanie ekvivalentného uhla tienenia
18
rozptýlenej zástavbe často ťažko uplatniť.
Vysoké
a štíhle
budovy
by
sa
do zastavaného územia pri rigidnom
dodržiavaní odstupových vzdialeností
prakticky nedali umiestniť, hoci vtedy,
keď sú osamotené, majú pomerne malý
tieniaci vplyv na svoje okolie. Pri
rozptýlenej zástavbe sú vzájomné polohy
budov
rozmanité
a ani
stanoviť
odstupovú vzdialenosť nie je celkom
samozrejmé. Napríklad vtedy, ak sa
budova nachádza vzhľadom na okennú
stenu inej budovy bočne. Takáto nová
budova nemusí významne zhoršovať
podmienky
dennej
osvetlenosti
v existujúcej susednej budove aj v prípade
ich menšieho vzájomného odstupu.
Umiestňovanie veľmi vysokých budov do
územia vyvoláva vo všeobecnosti
v mnohých
krajinách
množstvo
problémov. Chýbajú dobre premyslené
pravidlá, ktoré by boli porovnateľné
s pravidlami zaužívanými pri súvislej
uličnej zástavbe. V niektorých krajinách
(napr. Hong Kong) alebo veľkých
mestách (napr. New York) sa výška
limituje uhlom tienenia ulice, napr. 72,5º
v Hong Kongu. Takýto systém, ktorý
zabezpečuje iba to, aby v ulici nebolo aj
počas dňa tma, je samozrejme v miernej
klíme a tam, kde sa výstavba komplexne
reguluje, neakceptovateľný. V krajinách,
kde sa výstavba dlhodobo riadi podľa
stavebných poriadkov sa musia pri
umiestňovaní
vysokých
budov
uplatňovať špecifické postupy. Napr.
v niektorých mestách vo Švajčiarsku sa
o tejto otázke rozhoduje dokonca na
základe výsledkov referenda.
Metóda podľa [12] je zdanlivo
univerzálna. Z geometrického hľadiska
univerzálna
v skutočnosti
aj
je.
V konkrétnych súvislostiach však s jej
uplatňovaním
vzniká
množstvo
problémov. Snáď najväčším problémom
je, že v prípadoch, keď neexistuje územný
plán zóny (na Slovensku bežný prípad) sa
posúdi zatieňujú vplyv iba navrhovanej
stavby na existujúce okolité pobytové
priestory. Tieniaci vplyv budúcich stavieb
na voľných stavebných parcelách sa
nezohľadní. Takýmto spôsobom môžu tí,
ktorí prichádzajú do menej zastavaných
území prví, postaviť aj neobyčajne veľké
budovy. Ďalší majú možnosti výstavby
oveľa menšie a poslední skoro žiadne.
Jednoducho právo na denné svetlo nie je
nástroj územného plánovania, hoci sa na
tieto účely využíva. V podmienkach, keď
neexistuje územný plán zóny by sa mala
uvažovať aj na voľných parcelách
zástavba pod ekvivalentným uhlom
tienenia v danej zóne a pre navrhovanú
stavbu používať „parcelný“ ekvivalentný
uhol tienenia. Ekvivalentný uhol tienenia
tiež nič nehovorí o odstupe tieniacej
prekážky od kontrolného bodu. Ak tomu
nebránia iné zákonné predpisy, môže byť
z hľadiska kritéria ekvivalentného uhla
tieniaca prekážka priamo v kontakte
s kontrolným bodom.
Pre praktické používanie práva na denné
svetlo je potrebné spracovať určité zásady
používania s riešenými príkladmi. Takýto
manuál si nevyžaduje samotná metodika,
ale
jej
používanie
v konkrétnych
podmienkach, ktoré sa vyskytujú
v územnoplánovacej činnosti. A je úplne
samozrejmé, že aspoň v zásadných rysoch
musí byť územný plán zóny zladený
s právom na denné svetlo. Obyvatelia
príslušnej zóny obce takýmto prístupom
získajú
garancie
určitého
stupňa
zatienenia ich budov resp. pozemkov.
Majitelia nových stavebných pozemkov
získajú právo stavať v rozsahu, ktorý je
v príslušnej zóne obvyklý. Pravde podobne by sa tak zmiernili súčasné
problémy, keď noví stavebníci často
hľadajú všetky možné spôsoby na
postavenie čo najväčšieho objektu
a vlastníci
okolitých
nehnuteľností
využívajú všetky prostriedky na vylúčenie
alebo rozmerové obmedzenie navrho vanej stavby. Zároveň by sa vytvorili
predpoklady
na
zreálnenie
cien
stavebných pozemkov, zvýšila by sa
v tejto oblasti právna istota.
Niektoré ďalšie
problémy
spojené
s uplatňovaním
práv na slnko a
svetlo vo väzbe
na právo stavať
Vyššie uvedené práva na slnko a denné
svetlo majú na Slovensku zákonnú formu,
ktorá však nie je, ako je vyššie naznačené,
vyváženým spôsobom zakomponovaná
do procesu umiestňovania stavieb do
územia. Dostupnosť slnečného žiarenia
v budove nie je zadarmo, ako sa bežne
myslí, ale je okrem iného „platená“
ohraničenou využiteľnosťou okolitých
parciel z hľadiska veľkosti (najmä výšky)
zástavby. Obyvateľ existujúceho bytu sa
na zástavbu voľnej parcely vo svojom
susedstve, ponad ktorú mu do bytu celý
rok svieti slnko, díva úplne inak, ako ten,
ktorý na tejto parcele plánuje postaviť
budovu. Práva na preslnenie bytov
a denné osvetlenie existujúcich pobyto -
vých miestností môžu vo viacerých
prípadoch dosť zvláštnym spôsobom
obmedziť
polohu,
rozsah
a tvar
novostavieb.
Právo na slnko
a právo stavať
V zastavaných
územiach,
osobitne
v uličnej mestskej zástavbe, získavajú
veľmi často existujúce byty preslnenie
ponad nižšie budovy. V takýchto
prípadoch často nie je možné z hľadiska
práva na slnko dostavať nižšie budovy na
úroveň susedných. To isté platí
o možnosti
dostavania
prieluk.
Povedzme, že v ulici má väčšina budov 6
nadzemných podlaží a byty začínajú od
druhého podlažia. V tejto ulici sa
nachádza jedna stará dvojpodlažná
budova, pred ktorou je bytový dom,
v ktorom je na najnižšom bytovom
podlaží byt s oknami iba do ulice. Tento
byt je preslnený ponad strechu starého
domu. Podľa terajšieho práva na slnko
nemožno postaviť na mieste starej
budovy od nej vyššiu budovu, hoci všetky
ostatné byty ležiace oproti vyšším
budovám v ulici tiež nie sú preslnené
podľa aktuálnych normových kritérií.
Z hľadiska vyváženosti práva na slnko a
práva stavať je tiež problematický častý
postup, keď sa niektoré budovy v ulici
nadstavia aj o niekoľko podlaží vyššie ako
ostatné budovy a to iba z toho dôvodu,
že oproti nim je prázdny pozemok,
prípadne sú tam budovy s priestormi,
v ktorých sa nepožaduje preslnenie.
Postaviť budovu na bývanie na vysokou
budovou znehodnotenom pozemku
môže byť v budúcnosti vážny problém.
Prax reaguje na uvedené fakty svojskými
postupmi. Stavebníci odkupujú byty,
v ktorých sa novou výstavbou zhoršia
podmienky pod normové kritériá
preslnenia, prípadne denného osvetlenia
a menia ich účel na nebytový, niekedy iba
„papierovo“. Objavujú sa tiež „riešenia“,
keď sa nedostatočne preslnené byty
prehlasujú za apartmány, ateliéry
a podobne a za byty, ktoré práve spĺňajú
požiadavky na preslnenie si developeri
pýtajú naviac peniaze za „nadštandardné“
riešenie. Stavia sa v záhradách a všade
tam, kde sa dá vyhnúť prísnosti práva na
slnko. V uplynulom období sa v tejto
oblasti značne zmenilo až deformovalo
myslenie mnohých účastníkov procesu
umiestňovania stavieb do územia.
Architekti spravidla vyhľadávajú služby
špecialistov, ktorí na základe aktuálnej
situácie (podľa účelu miestností v okolí)
"vymodelujú" možný tvar novostavby.
Developeri nechcú potom zmenšiť
19
dosiahnutý objem ani v minimálnej
miere. Takýmto spôsobom niekedy
aj schátraný objekt, ktorý je vhodný
len na asanáciu, určuje rozmery
a tvar novej stavby. To vytvára
vhodný priestor niekedy až na
vydieranie stavebníka zo strany
majiteľov starej budovy. Úsilie
postaviť čo najväčšiu a najvyššiu
budovu vedie stále častejšie k tomu,
že sa objavujú rôzne zazubené
budovy
(„chytajúce
slnko“
z momentálne voľných smerov)
alebo uskočenia, zošikmenia a iné
novotvary a to aj v historických
častiach miest. Vážna deformácia
myslenia spočíva aj v tom, že si
všetci príliš zvykli na to, že pri
umiestňovaní budov do územia
resp. zmenách tvaru existujúcich
budov sa prednostne preverujú
kritéria denného osvetlenia a
preslnenia budov a myslia si, že nie
je nevyhnutné organizovať výstavbu
podľa územných plánov zón. To je
vážny omyl, lebo súčasný spôsob
má znaky pyramídovej hry, keď prví
vyhrávajú na úkor tých, ktorí vstúpia
do hry neskôr.
Právo na denné svetlo a právo stavať
Dnes sú známe lekárske (hygienické) poznatky, z ktorých vyplýva, že na reguláciu biorytmov,
pre výkonný a zdravý život sú potrebné podstatne vyššie intenzity svetla v porovnaní s tými,
ktoré v budovách zabezpečuje umelé svetlo. V minulosti neboli síce poznatky o dôležitosti
denného svetla pre človeka tak detailne prebádané ako dnes, boli však známe a všeobecne sa
akceptoval názor o výraznom kreatívnom vplyve denného svetla na urbanizmus
a architektúru. Aj v našich zemepisných šírkach sa ustálili určité zásady hustoty zástavby,
navrhovania veľkosti okien a podobne. Vo všeobecných technických podmienkach pre
výstavbu sa horný limit vzájomného tienenia budov (predovšetkým budov na bývanie)
v minulosti definoval pomerom výšky ich priečelí k vzájomnému odstupu najviac 1 : 1. Ak sa
však majú splniť požiadavky na denné osvetlenie podľa [12, 13], má byť uvedený pomer
zhruba 1 : 2 (v prípade dlhých rovnobežných budov). Sídliská postavené počas socializmu na
Slovensku boli stavené približne v takejto mierke. Právo na denné svetlo uplatňované na
Slovensku v súčasnosti je nastavené zhruba v tomto rozpätí, teda štandard podľa pravidiel,
ktoré sa uplatňovali pri výstavbe socialistických sídlisk, ktorý môžu oprávnené organy obcí
znižovať po úroveň, ktorá sa na našom území používala už v časoch Rakúsko - Uhorska
(pomer výšky a vzájomného odstupu stavieb 1 : 1). Dnes sme svedkami zahusťovania sídlisk,
pričom nezriedka sa v nich nové budovy stavajú podstatne vyššie ako tie, ktoré sa postavili v
minulosti. Je potrebné uvedomiť si, že vysoké budovy tienia oblohu v širokom okolí.
V systéme, keď sa má stavať podľa „práva na svetlo“ možno v prípadoch postavenia veľmi
vysokých budov na malých pozemkoch často hovoriť doslova o krádeži oblohy resp. svetla
pre ostatných. Rozumne zvolenými indexmi regulujúcimi hustotu zástavby sa dá predísť
výstavbe vysokých budov alebo ich nadmernej kumulácii. Žiaľ, začínajú sa u nás objavovať
územné plány zón s indexmi veľmi podobnými tým, ktoré sa používajú v New Yorku.
V takýchto prípadoch je priestor na vyváženie práva na denné svetlo s právom stavať takmer
nulový a všetkým, ktorí budú musieť zabezpečovať výstavbu v podmienkach nastavených
takouto územnoplánovacou dokumentáciou sa neskutočne skomplikuje život a napriek
nekonečným problémom môže byť výsledok výstavby nanajvýš rozpačitý.
Záver
Na jednej strane treba oceniť pozitívny znak realizovanej mohutnej výstavby po druhej svetovej vojne, keď sa spravidla pod hygienickou kontrolou podarilo
zabezpečiť v bytoch preslnenie a vo väčšine vnútorných priestorov dobré denné osvetlenie. Na druhej strane je potrebné rešpektovať široké súvislosti tvorby
stavebného prostredia, jeho historickú podmienenosť a zmenené spoločenské súvislosti a tam, kde práva na slnko a denné osvetlenie sa dostávajú do príkreho
rozporu s rozumným urbanizmom prijať adekvátne korekcie.
Poďakovanie
Tento článok vznikol s podporou grantovej výskumnej úlohy VEGA 1/0647/09.
Použitá literatúra
[1]
ČSN 73 0020 Obytné budovy. Platnosť od 1. 2. 1955
[2]
ČSN 73 4301 Obytné budovy. Účinnosť od 1. 1. 1969
[3]
[4]
[5]
[6]
ČSN 73 4301 Obytné budovy. Účinnosť od 1. 1. 1989
STN 73 4301 Budovy na bývanie. Účinnosť od 1. 6. 1998
STN 73 4301 Budovy na bývanie. Účinnosť od 1. 6. 2005
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532 Z.z. z 8. júla 2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných
technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych
požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia.
Hraška, J. – Štujber, M.: Program INS. Manuál. Bratislava, 1993.
Stadt Wien. Info für Nachbarinnen. Juli 2009. www.bauen.wien.at
Littlefair, P.J.: Site Layout Planning for Daylight and Sunlight: a Guide to Good Practice. Building Research Establishment Report. Garston
: BRE, 1991.
DIN 5034 Tageslicht in Innenräumen. Teil 1: Allgemeine Anforderungen, 2010.
STN 73 0580-1:Z2 Denné osvetlenie budov. Časť 1: Základné požiadavky.
STN 73 0580-2 Denné osvetlenie budov. Časť 2: Denné osvetlenie budov na bývanie.
[7]
[8]
[9]
[10]
[11]
[12]
[13]
Adresa autora:
Jozef HRAŠKA: Stavebná fakulta STU v Bratislave, Katedra konštrukcií pozemných stavieb, Radlinského 11 813 68 Bratislava,
e-mail: [email protected]
20
17
TEPELNOVLHKOSTNÁ MIKROKLÍMA
Zdravotné aspekty
tepelno-vlhkostnej mikroklímy pri práci
Richard Drahoš, Milan Drahoš
Tepelno-vlhkostná mikroklíma je dôležitým fyzikálnym faktorom prostredia, ktorý výrazne ovplyvňuje pracovné podmienky na
pracoviskách. Za účelom vylúčenia alebo zníženia nepriaznivých účinkov tepelno-vlhkostnej mikroklímy na zdravie zamestnancov
sú v § 37 zákona č. 355/2007 Z.z. [1] ustanovené základné povinnosti zamestnávateľov:
a) na pracoviskách s trvalým výkonom práce, zabezpečiť dodržiavanie prípustných hodnôt mikroklimatických veličín
(parametrov)tepelno-vlhkostnej mikroklímy v závislosti od tepelnej produkcie organizmu zamestnanca,
b) pracovné podmienky zamestnancov zabezpečiť tak, aby nebola prekračovaná únosná tepelná záťaž na pracoviskách, na
ktorých nemožno dodržať prípustné hodnoty parametrov mikroklímy z dôvodu tepelnej záťaže z technológie, ako aj na iných
pracoviskách počas dní, keď teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni presahuje 30 oC,
c) pracovné podmienky zamestnancov zabezpečiť tak, aby nebola prekračovaná prípustná záťaž chladom,
d) zabezpečiť dodržanie prípustných povrchových teplôt pevných materiálov a kvapalín, s ktorými prichádza do kontaktu
pokožka zamestnanca,
e) poskytnúť vhodné osobné ochranné pracovné prostriedky, ochranný odev a pitný režim pri zvýšenej záťaži teplom alebo
chladom.
Požiadavky súvisiace s ochranou zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci sú ustanovené vo vyhláške MZ SR č. 544/2007
Z.z. [2].
Fyziologická
reakcia človeka
na okolité
prostredie
Metabolická tepelná produkcia človeka je
vyvolaná bazálnym metabolizmom (teplo
je produkované na základe biologických
procesov) a svalovým metabolizmom,
ktorý vzniká pri vykonávaní činností
(spaní, odpočívaní, práci a pod.)
Teplo produkované organizmom sa musí
odvádzať do okolitého prostredia alebo
dochádza ku zmene telesnej teploty.
Teplota vo vnútri ľudského tela je okolo
37 oC, zatiaľ čo teplota kože sa môže
pohybovať v rozmedzí 31 oC až 34 oC,
podľa stavu okolitého prostredia.
Rozdiely vznikajú v priebehu času (deň,
večer, noc), ale aj podľa častí tela
(pokrytie odevom, množstve krvi, ktorá
preteká
periférnymi
kapilárami
v podkoží). V ľudskom tele dochádza
k nepretržitému procesu dopravy tepla
z vnútorných orgánov k povrchu kože,
odkiaľ je teplo odvádzané sálaním,
prúdením, vedením a odparovaním.
Tepelná bilancia
Tepelná bilancia ľudského tela môže byť
vyjadrená rovnicou [3]:
M −W − Cres − Eres − K − C − R − E = ΔS
kde M - hodnota metabolizmu,
W - efektívna mechanická práca,
Cres - tepelný tok prúdením pri
dýchaní,
Eres - tepelný tok odparovaním pri
dýchaní,
K - tepelný tok vedením,
C - tepelný tok prúdením povrchom
kože,
R - tepelný tok sálaním povrchom
kože,
E - tepelná strata bežným
odparovaním (potením) povrchom
kože,
ΔS - zmena akumulácia tepla (tepelnej
kapacity).
Ak je ΔS kladné, teplota ľudského tela
stúpa, ak je ΔS záporné, teplota ľudského
tela klesá. Odvod tepla z ľudského tela
závisí na faktoroch okolia, avšak ľudské
telo je homoiotermické (nie je pasívne),
tzn., že má niekoľko fyziologických
regulačných mechanizmov ako docieliť
tepelnú pohodu, keď ΔS je rovné nule.
Reakcia
ľudského tela na
teplé prostredie
Na teplé prostredie alebo stúpajúcu
produkciu metabolického tepla, telo
človeka odpovedá rozšírením podkož ných ciev (vazodilatácia), čím sa zvyšuje
zásoba podkožnej krvi.
Tým nastáva zvýšenie teploty pokožky,
ktorá zvýši odvod tepla z tela.
Ak zvýšenie teploty pokožky nemôže
obnoviť tepelnú rovnováhu, aktivizujú sa
potné žľazy a začne prebiehať ochladenie
odparovaním.
V krátkom
časovom
intervale môže byť vyprodukované až 4
litre potu za hodinu. Udržateľná miera
odparovania je však 1 liter/hodinu,
pričom pri odparovaní 1 litra potu je
z tela odvedené okolo 2,4 MJ tepla.
Ak tieto dva mechanizmy nemôžu
obnoviť tepelnú rovnováhu tela,
dochádza k prehrievaniu organizmu hypertermii. Prvé zdravotné príznaky
hypertermie sú: slabosť, bolesť hlavy,
nevoľnosť, krátke dýchanie, zrýchlená
srdcová frekvencia (až 150/min), apatia
21
a pod.. Pri tepelnom šoku teplota tela
rýchlo stúpa cez 41 oC, zastaví sa potenie,
začne kóma a nastáva smrť. Aj keď je
človek v tejto fáze zachránený tepelný šok
môže spôsobiť nenávratné poškodenie
mozgu.
Reakcia
ľudského tela
na chladné
prostredie
Na chladné prostredie reaguje ľudské telo
najprv znížením podkožnej cirkulácie
krvi, znížením teploty pokožky, čo
následne znižuje tepelné straty. Tento
proces je sprevádzaný vznikom „husej
kože“
alebo
atavistickým
javom
„postavením chĺpkov na koži“, čo
spôsobuje lepšiu tepelnú izoláciu kože.
Ak je tento mechanizmus neúčinný,
nastupuje svalové napätie, trasenie, ktoré
zvyšuje tepelnú produkciu tela. Ak tieto
fyziologické reakcie nezabezpečia tepelnú
rovnováhu, nastane nevyhnutné pod chladenie tela – hypotermia a vnútorná
teplota tela môže klesnúť pod 35 oC. Aj
keď nenastane hypotermia, pokračujúce
vystavenie
chladným
podmienkam
spôsobuje vzostup krvného tlaku,
srdcovej frekvencie a spotreby kyslíka. Ak
začne klesať teplota telesného jadra, klesá
srdcová frekvencia a dochádza
k prerušeniu krvného obehu, pričom
smrť nastáva pri teplote jadra medzi 25
oC až 30 oC.
Faktory
ovplyvňujúce
tepelnú pohodu
Faktory ktoré ovplyvňujú tepelnú bilanciu
organizmu (zároveň aj tepelnú pohodu)
sa môžu rozdeliť do troch skupín [4]:
1. skupina – Vnútorné prostredie:
- teplota vzduchu,
- relatívna vlhkosť vzduchu,
-sálavé účinky okolitých plôch
(povrchov stien, konštrukcií a pod.),
- rýchlosť prúdenia vzduchu a jeho
turbulencia.
2. skupina – Osobné faktory:
- hodnota metabolizmu,
- oblečenie.
3. skupina – Doplňujúce faktory:
-aklimatizácia (adaptácia na vonkajšiu
klímu),
- aklimatizácia (adaptácia na vnútorne
prostredie),
- telesná postava a podkožný tuk,
- vek a pohlavie.
Tepelná pohoda
Pod pojmom tepelná pohoda sa rozumie
stav mysle, ktorá vyjadruje spokojnosť
Obr. č. 1: Predpokladané percento nespokojných
ako funkcia predpokladaného stredného
tepelného pocitu
človeka s teplotnou klímou a ktorá
vychádza zo subjektívneho hodnotenia
[5].
Tepelná pohoda človeka závisí na jeho
pocitovom vnímaní, na psychologických
vplyvoch a na skúsenostiach s tepelným
stavom prostredia. To znamená, že
tepelná rovnováha nemusí nutne
znamenať tepelnú pohodu, ale tepelná
pohoda
je
podmienená
tepelnou
rovnováhou.
Z rovnice tepelnej bilancie bol odvodený
index PMV (predicted mean vote predpokladaný stredný tepelný pocit),
ktorý je vyjadrený vzťahom:
PMV = [0,303 . exp (-0,036 . M) +
0,028] . L
kde
M - hodnota metabolizmu,
L - rozdiel vnútornej produkcie tepla
a odvedeného tepla.
Predpokladaná tepelná voľba (výsledný
stredný tepelný pocit) je hodnotený
sedemstupňovou stupnicou, kde „+ 3“ je
horúco, „+ 2“ je teplo, „+ 1“ je mierne
teplo, „0“je neutrálne (tepelná pohoda),
„– 1“ je mierne chladno, „– 2“ je chladno
a „– 3“ je zima.
Percentuálny podiel nespokojných PPD
(predicted percentage dissatisfied predpokladané percento nespokojných
osôb) sa vyhodnocuje na indexu PMV
podľa vzťahu:
PPD = 100 – 95 . exp [-(0,03353 . PMV4
+ 0,2179 . PMV2)]
Obr. č. 2: Hranice tepelnej pohody pre 10 % a 20 %
nespokojných osôb ako funkcia predpokladaného
stredného tepelného pocitu
Na obrázku č. 1 je grafické znázornenie predpokladaného percenta nespokojných (PPD) ako funkcie predpokladaného stredného
tepelného pocitu (PMV) [6]. Z grafu je zrejmé, že u veľkej skupiny osôb vystavených rovnakému prostrediu, bude vždy aspoň 5 %
nespokojných osôb. Stanoviť hranice tepelnej pohody tak, aby to vyhovovalo všetkým osobám je prakticky nemožné a preto sa
vždy predpokladá určité percento nespokojných osôb. Na obrázku č.2 sú hranice tepelnej pohody stanovené pre 10 % a 20 %
nespokojných osôb s daným tepelným stavom prostredia.
22
PPD 10 znamená, že 10 % osôb je nespokojných s daným
tepelným stavom prostredia a to zodpovedá rozsahu hodnôt
teplôt, ktoré sú vo vyhláške udávané ako optimálne teploty. PPD
20 znamená, že 20 % osôb je nespokojných s daným tepelným
stavom prostredia a to zodpovedá rozsahu hodnôt teplôt, ktoré
sú udávané ako prípustné teploty.
Prípustné teploty nemajú u zdravých osôb vplyv na zdravie,
ale môžu byť pociťované ako teplotný diskomfort.
Na pocite tepelnej pohody sa podieľajú aj ďalšie parametre
prostredia ako rýchlosť prúdenia vzduchu a vlhkosť vzduchu
a faktory práce. Na obrázku č. 3 je graf, ktorý znázorňuje
vnímanie vlhkosti vzduchu v závislosti na teplote v priestore.
Vzhľadom na skutočnosť, že do posúdenia tepelnej pohody
vstupuje celá rada parametrov, ktorých určenie výpočtom je
zložité, pri hodnotení tepelnej pohody sa spravidla vychádza
z merania jednotlivých mikroklimatických veličín (parametrov)
tepelno-vlhkostnej mikroklímy
• operatívna teplota to - jednotná teplota uzavretej
uniformnej izotermickej
čiernej plochy (čiernom
priestore)
vo vnútri ktorej by medzi človekom
a prostredím nastala výmena rovnakého množstva tepla
prúdením a sálaním ako v skutočnom nehomogénnom
prostredí. Operatívna teplota sa vypočíta podľa vzťahu
[8]:
to = t r + A(t a − t r )
kde ta – teplota vzduchu v oC, za zvolený časový interval
alebo priemerná hodnota za
pracovnú
zmenu,
tr – stredná teplota sálania v oC, za zvolený časový
interval alebo priemerná hodnota za pracovnú
zmenu,
A - koeficient, ktorý je funkciou rýchlosti prúdenia
vzduchu.
va (m.s-1)
0,2
0,3
0,4
0,6
0,8
1,0
A (-)
0,50
0,53
0,60
0,65
0,70
0,75
Poznámka: Za podmienky rýchlosti prúdenia v ≤ 0,2 m.s-1 sa
operatívna teplota to môže nahradiť výslednou teplotou
guľového teplomera tg.
Obr. č. 3: Vnímanie vlhkosti vzduchu v závislosti na teplote
v priestore
Mikroklimatické veličiny
Najdôležitejšími mikroklimatickými veličinami (parametrami)
tepelno-vlhkostnej mikroklímy pracovného prostredia sú [7]:
• teplota vzduchu ta – teplota vzduchu vo vnútornom
priestore bez vplyvu sálania z okolitých povrchov
(označovaná suchá teplota),
• korigovaná teplota – teplota vzduchu znížená vplyvom
prúdenia vzduchu, ktorá sa používa pri posudzovaní
účinkov prúdenia vzduchu spravidla na vonkajších
pracoviskách,
• výsledná teplota tg – teplota meraná guľovým
teplomerom, ktorá zahrňuje vplyv súčasného pôsobenia
teploty vzduchu, teploty okolitých plôch a rýchlosti
prúdenia vzduchu,
• stredná teplota sálania plôch tr - pomyslená homogénna
teplota okolitých plôch, pri ktorej sa sálaním odovzdáva
rovnaké teplo, ako v skutočnom heterogénnom prostredí.
Stredná teplota sálania plôch sa vypočíta z výslednej
teploty a teploty vzduchu pre nútené prúdenie vzduchu
podľa vzťahu:
[
]
t r = (t g + 273 ) + 2 ,9 . 10 8.v a0 , 6 .(t g − t a )
4
1 4
− 273
kde tg – výsledná teplota guľového teplomera Ø 0,10 m
v oC,
ta – teplota vzduchu v oC,
va – rýchlosť prúdenia vzduchu v m.s-1.
• teplota mokrého teplomera tw – teplota nútene vetraného
vlhčeného mokrého teplomera v C,
• relatívna vlhkosť vzduchu rh – udáva stupeň nasýtenia
vzduchu vodnými parami, definovaná pomerom hustoty
vodenej pary vo vzduchu a vo vlhkom vzduchu
nasýtenom vodnou parou pri rovnakej teplote a tlaku,
udaná v %,
• asymetria teploty sálania Δtpr – rozdiel medzi rovinnými
teplotami sálania dvoch protiľahlých plôch malého
rovinného prvku v K,
• rýchlosť prúdenia vzduchu – veličina charakterizujúca
pohyb vzduchu v priestore, je určená veľkosťou
a smerom prúdenia, udaná v m.s-1.
Optimálne a prípustné
hodnoty
Tepelná pohoda je zabezpečená v rozsahu optimálnych hodnôt
operatívnej teploty to vrátane hodnôt ďalších mikroklimatických
veličín. Mierny teplotný diskomfort je vyjadrený rozsahom
prípustných hodnôt operatívnej teploty to vrátane hodnôt
ďalších mikroklimatických veličín. Rozsah optimálnych a
prípustných hodnôt operatívnej teploty to a ďalších
mikroklimatických veličín závisí na celkovom energetickom
výdaji organizmu (triede prác) a je stanovený pre teplé a chladné
obdobie roka. Rozdiel medzi teplým a chladným obdobím súvisí
s rozdielnym oblečením (izoláciou oblečenia v clo), t.j. v lete 0,3
až 0,7 clo a v zime 1,0 až 1,5 clo.
Poznámka: Pre oblečenie bola zavedená jednotka clo, pričom 1
clo odpovedá izolačnej hmote s tepelným odporom R = 0,155
m2.K.W-1 (bežný pánsky oblek s bavlneným spodným prádlom).
V tabuľke č. 1 sú uvedené hodnoty mikroklimatických veličín
tepelno-vlkostnej mikroklímy pre triedu prác 1a (práca po
sediačky s minimálnou pohybovou aktivitou, práca posediačky
23
spojená s ľahkou manuálnou prácou rukami a ramenami)
v letnom a v zimnom období roka.
Tab. č. 1: Hodnoty mikroklimatických veličín pre triedu prác 1a
Asymetria sálania v K
Hodnoty
to
C
o
va
m.s-1
to,hl – Rh
*)
to,čl
oC
%
od okien /
chladných
povrchov
od teplého
stropu/
vodorovnýc
h plôch
Teplé obdobie roka
Optimálne
Prípustné
23
až
27
20
až
28
≤
0,25
3
30 až
70
3
Prípustné
20
až
24
18
až
26
≤
0,2
3
30 až
70
3
10
Poznámka: *) Ak relatívna vlhkosť trvale prekračuje 90 %,
zamestnávateľ má zabezpečiť účinné náhradné opatrenia. Na
pracovisku, na ktorom sa vykonáva dlhodobá práca (dlhšia ako 4
hodiny za pracovnú zmenu) a nie je možné zabezpečiť optimálne
hodnoty mikroklimatických veličín, zamestnávateľ má
zabezpečiť prípustné hodnoty s výnimkou:
•
pracoviska, kde sa vyžadujú osobitné tepelné podmienky,
•
pracoviska, na ktorom nie je možné technickými
prostriedkami odstrániť záťaž teplom alebo chladom
z technologických procesov,
mimoriadne teplých dní (v tieni teplota vzduchu vyššia ako
30 oC a mimoriadne chladných dní (teplota vonkajšieho
vzduchu nižšia ako – 15 oC).
Ak sa na pracovisku (pracovnej zóne, pracovnom mieste)
prekračujú prípustné hodnoty
mikroklimatických veličín
v dôsledku sálavých zdrojov tepla (technologických zariadení
a pod.) alebo za mimoriadnych teplých dní, čas práce sa upraviť
tak, aby sa dodržala dlhodobo a krátkodobo únosná záťaž
teplom.
Tab. č. 2: Referenčné hodnoty ukazovateľa tepelnej záťaže pre
kategóriu prác 4
Energetický výdaj
Na
Na
jednotku priemernú
povrchu
plochu
tela
povrchu
tela 1,8 m
W.m-2
W
> 260
> 468
Referenčná hodnota WBGT
Aklimatizovan
á
osoba
oC
Tepelná záťaž organizmu vzniká v dôsledku energetického
výdaja organizmu súvisiaceho s charakterom pracovnej činnosti
a tepelným stavom prostredia, ktorý ovplyvňuje odvod tepla
z tela do okolitého prostredia. Pri stanovenie záťaže teplom
zamestnancov sa vychádza z energetického výdaja (tepelnej
produkcie organizmu). Energetický výdaj sa zisťuje meraním
spotreby kyslíka, odhadom podľa referenčných tabuliek alebo
výpočtom.
Dlhodobá a krátkodobá
únosná záťaž teplom
10
Chladné obdobie roka
Optimálne
Únosná záťaž teplom
Neaklimatiz
ovaná
osoba
oC
1)
2)
1)
2)
23
25
18
20
Poznámka: 1) Bez pociťovaného pohybu vzduchu
Dlhodobo a krátkodobo únosný čas práce je limitovaný čas práce
na pracoviskách, na ktorých sú u zamestnanca prekračované
hodnoty prípustnej záťaže teplom. Únosný čas práce je závislý
od energetického výdaja, od mikroklimatických podmienok pre
Dlhodobá únosná záťaž teplom je limitovaná množstvom vody
vylúčenej z organizmu potením a dýchaním, pri ktorej je ešte
organizmus schopný udržať tepelnú rovnováhu termoreguláciou.
Krátkodobá únosná záťaž teplom je limitovaná množstvom
akumulovaného tepla v organizme, pri ktorom už organizmus
nedokáže udržať tepelnú rovnováhu, pričom teplota telesného
jadra (mozog, miecha, orgány brušnej a rudnej dutiny)
v stanovenom čase neprekročí limitnú hodnotu.
V norme [9] je uvedený postup stanovenia tepelnej záťaže podľa
ukazovateľa WBGT (wet bulb globe temperature – teplota
mokrého a guľového teplomeru). Ukazovateľ WBGT zlučuje
hodnoty troch parametrov VTM – teplotu prirodzene vetraného
mokrého teplomera tnw, výslednú teplotu guľového teplomera tg,
(teplotu suchého teplomera)
a
teplotu
vzduchu ta
s prihliadnutím k ich časovým a priestorovým zmenám. Vzťah
medzi týmito troma parametrami TVM je vyjadrený takto:
WBGT = 0,7.t nw + 0,3.t g
(bez vplyvu slnečného žiarenia) alebo
WBGTS = 0,7.t nw + 0,3.t g + 0,1.t a
(s vplyvom slnečného žiarenia).
Meraním získané hodnoty ukazovateľa tepelnej záťaže WBGT sa
porovnávajú s referenčnými hodnotami. Referenčné hodnoty
WGBT predstavujú priemerný účinok tepla na zamestnanca za
dostatočne dlhý čas práce, okrem špičkových hodnôt záťaže
vyskytujúcej sa v krátkych časových intervaloch. V tabuľke č. 2
sú uvedené referenčné hodnoty WBGT pre kategóriu prác 4.
2)
Pociťovaný pohyb vzduch
Ak sú prekračované referenčné hodnoty ukazovateľa tepelnej
záťaže WBGT je nutné na danom pracovnom mieste znížiť
tepelnú záťaž vhodnými technickými opatreniami
alebo
organizačnými opatreniami – stanovením únosného čas práce.
Stanovením únosného času práce sa má zabezpečiť dodržanie
dlhodobej alebo krátkodobej únosnej záťaže teplom. Smerné
hodnoty dlhodobo a krátkodobo únosnej záťaže teplom sú
uvedené v tabuľke č. 4 a 5 v prílohe k vyhláške .
Tepelná záťaž za sálania silných zdrojov (napr. taviacich pecí) sa
má vyhodnotiť pre každé exponované pracovné miesto.
Dlhodobý a krátkodobý
únosný čas práce
aklimatizovaných a neaklimatizovaných zamestnancov so
zohľadnením tepelného odporu odevu. Únosný čas práce
v minútach za 8 hodinovú pracovnú zmenu osobitne pre mužov
24
a ženy je uvedený v tabuľkách č. 6 až 20 v prílohe k vyhláške
alebo sa dá vypočítať podľa normy [3].
Záťaž chladom
Pri dlhodobej práci na pracovisku s operatívnou teplotou nižšou
ako 10 oC až 4 oC sa ochrana zdravia zamestnancov zabezpečuje
ochranným odevom s tepelným odporom, ktorý zabezpečí
tepelne neutrálne podmienky pre organizmus. V prípade
vonkajšieho pracoviska,
ak
rýchlosť prúdenia vzduchu
prekračuje 1,8 m.s-2 musia vlastnosti odevu splniť podmienky
v závislosti od korigovanej teploty vzduchu podľa skutočnej
rýchlosti prúdenia vzduchu na pracovnom mieste.
Ak tepelný odpor ochranného odevu nestačí na zabezpečenie
tepelne neutrálnych podmienok pre organizmus, práca sa
prerušuje a zamestnancom sa umožní odpočinok v ohrievarni
s teplotou vzduchu 22 oC s vybavením na ohrievanie rúk.
Záver
Tepelno-vlhkostná mikroklíma prostredia v rozsahu optimálnych hodnôt
operatívnej teploty a v podmienok doplňujúcich mikroklimatických veličín
vytvára predpoklad pre tepelné pohodu zamestnancov pri práci vo vnútorných
priestoroch. V rozsahu prípustných hodnôt vzniká mierny tepelný
diskomfort, bez vplyvu na zdravie zamestnancov.
V prípade prekračovania horného rozsahu prípustných hodnôt operatívnej
teploty alebo pri práci v blízkosti sálavých zdrojov tepla, ochrana zdravia
zamestnancov sa zabezpečuje stanovením dlhodobého alebo krátkodobého
únosného času práce za pracovnú zmenu. V prípade práce v chladných
vnútroných priestoroch sa ochrana zdravia zabezpečuje vhodným ochranným
odevom a opakovaným pobytom zamestnancov v ohrievarni.
Tepelno-vlhkostná mikroklíma patrí medzi dôležité fyzikálne faktory
vnútorného prostredia, pretože na charakteristike jednotlivých
mikroklimatických veličín (parametroch) závisia aj biologické
a mikrobiologické faktory, ako aj množstvo niektorých chemických látok
uvoľnených v prostredí.
Použitá literatúra
[1]
[2]
[3]
[4]
[5]
[6]
[7]
[8]
[9]
Zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji
verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov
Vyhláška MZ SR č. 544/2007 Z.z. o podrobnostiach
o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom.
STN EN ISO 7933:2005: Ergonómia tepelného prostredia.
Analytické určovanie a interpretácia tepelného zaťaženia
predpokladaného tepelného namáhania výpočtom
Centnerová, L.: Tepelná pohoda a nepohoda. VVI 5/2000
ANSI/ASHRAE Standard 55-1922. Thermal Environment
Conditions for Human Occupancy 1992
STN EN ISO 7930:2006: Ergonómia tepelného prostredia.
Analytické určovanie a interpretácia tepelnej pohody
pomocou výpočtu ukazovateľov PMV a PPD a kritérií
miestneho tepelného prostredia
Z. Mathauserová: Vzduchotechnické veličiny v nové
hygienické legislativĕ. VVI 2/2002
Vestník MZ ČR, Čiastka 2/2009 Metodický návod. Měření
mikroklimatických parametrů pracovního prostředí
a vnitřních prostředí staveb
STN ISO 7243 ZMENA 1:1998: Horúce prostredia.
Stanovenie tepelnej záťaže podľa ukazovateľa WBGT
Adresa autorov:
Milan DRAHOŠ: D2R engineering, s.r.o., Hraničná 5, 058 01
Poprad, e-mail: [email protected],
Richard DRAHOŠ: D2R engineering, s.r.o., Hraničná 5, 058 01
Poprad, e-mail: [email protected]
25
METÓDY PRE MERANIE A VYHODNOCOVANIE
Fvx
Vyhodnocovanie
medzilaboratórnych
porovnávacích meraní imisií
hluku v chránenom
vnútornom priestore
z vnútorných zdrojov
Miriam Andrejiová, Ervin Lumnitzer
Úvod
Medzilaboratórne porovnávacie meranie (MLPM) je organizácia, uskutočnenie
a vyhodnotenie skúšok rovnakého typu, vykonaných vo viacerých laboratóriách,
na rovnakom alebo podobnom objekte (vzorke) podľa vopred stanovených
podmienok [6]. Tieto merania predstavujú dôležité prostriedky integrálneho
hodnotenia technickej spôsobilosti laboratórií. Účelom MLPM je napr9klad
porovnávanie národných etalónov v rámci metrologických laboratórií,
certifikácia referenčných materiálov, medzilaboratórne porovnávanie v rámci
preverovania kvality merania a testovanie rôznych metód [5, 6].
MLPM je jedným zo základných prvkov vonkajšieho kontrolného systému
kvality slúžiacim na overenie spoľahlivosti výsledkov jednotlivých laboratórií.
Umožňuje laboratóriu
• porovnať svoje výsledky s výsledkami iných účastníkov,
• zistiť prípadnú systematickú chybu stanovenia,
• získať objektívny dôkaz o úrovni spoľahlivosti produkovaných
výsledkov,
• overiť alebo vylepšiť už zavedený systém kvality v laboratóriu.
Abstrakt:
Medzi dôležité prostriedky
hodnotenia spôsobilosti
laboratórií patria
medzilaboratórne porovnávacie
merania. Slovenská národná
akreditačná služba prijala politiku,
ktorá deklaruje hlavné princípy
a dôležitosť týchto meraní, ktoré
sú súčasťou akreditačných kritérií
pre akreditované laboratóriá. Prvá
časť článku sa zaoberá
medzilaboratórnym porovnávacím
meraním, jeho modelom
a štatistickým spôsobom
vyhodnotenia. V druhej časti je
prostredníctvom uvedených
metód vyhodnotené zrealizované
meranie imisií hluku v chránenom
vnútornom priestore z vnútorných
zdrojov (konštantný a premenný
zdroj hluku).
Kľúčové slová:
Medzilaboratórne porovnávania,
vyhodnotenie meraní, testy
homogénnosti a konzistencie
výsledkov, Mandelove štatistiky,
z-skóre
Účasť laboratória je dobrovoľná a výsledky sú anonymné. Vo väčšine prípadov
môžu používať metódu merania, ktorú sami uznajú za vhodnú a ktorú
používajú vo svojom laboratóriu. Výber metódy je pre MLPM veľmi dôležitý,
pretože často ide o uznávané štandardizované metódy, pri ktorých je popísaná aj
postupnosť krokov. V poslednom období sa považuje úspešná účasť za dôležitý
prvok pri preukazovaní plnenia akreditačných kritérií akreditovaných laboratórií.
[6]
Vyhodnotenie MLPM
Po samotnej realizácii MLPM je potrebné vyhodnotiť výsledky jednotlivých laboratórií. Medzilaboratórne porovnávacie merania sú
vykonávané s rôznymi cieľmi, a preto vyžadujú rôzne metódy hodnotenia a štatistického spracovania. Základné nástroje pre
vyhodnotenie výsledkov MLPM sú zahrnuté v medzinárodnej norme ISO 5725 „Presnosť (správnosť a zhodnosť) metód a výsledkov
meraní“. V novom poňatí presnosť metódy je charakterizovaná dvojicou pojmov: správnosť a zhodnosť. Správnosť vyjadruje tesnosť
zhody medzi aritmetickým priemerom veľkého počtu výsledkov skúšok a skutočnou, resp. prijatou referenčnou hodnotou.
Zhodnosť vyjadruje tesnosť zhody medzi nezávislým výsledkom skúšok získanými za vopred definovaných podmienok.
26
Vo všeobecnosti súčasťou všetkých spôsobov štatistického
vyhodnotenia výsledkov MLPM je
• stanovenie nominálnej hodnoty, určenie intervalu
prijateľných výsledkov,
• výpočet
parametrov
výkonnosti,
hodnotenie
výkonnosti,
• grafické metódy hodnotenia výsledkov [2].
Pod nominálnou hodnotou sa rozumie určená hodnota
veličiny, ktorá je predmetom skúšania a ktorá sa berie za základ
pri hodnotení výsledkov účastníkov MLPM. Táto hodnota môže
byť určená ako
• známa hodnota,
• referenčná hodnota, resp. certifikovaná referenčná
hodnota
• referenčná
hodnota
získaná
meraním
alebo
porovnávaním s certifikovaným referenčným materiál om
• konsenzná hodnota, ktorá je určená v expertných
laboratóriách alebo je stanovená na základe výsledkov
vybraných laboratórií, resp. výsledkov všetkých
laboratórií. (napr. aritmetický priemer, medián, modus a
iné).
Výsledky skúšok sa získavajú z p laboratórií
( i = 1,2, K p ), z ktorých každé vykoná ni opakovaní, čo dáva
počet opakovaní, CIPAC jasne vyžaduje zdvojenie. Iné štandardy
odporúčajú vykonať aspoň dve opakovania. V nemeckej norme
sa odporúča väčší počet (napr. štyri) a okrem toho si táto norma
vyžaduje aj to, aby súčin počtu laboratórií a počtu opakovaní bol
väčší alebo rovný ako 24 [3].
Prítomnosť vybočujúcich a odľahlých hodnôt sa analyzuje
pomocou dvoch numerických testov (Grubbsov test, Cochranov
test) pre zistenie odľahlých hodnôt. Grubbsov test sa používa
na zistenie jedného odľahlého pozorovania, resp. dvoch
odľahlých pozorovaní. Ak tieto testy odhalia odľahlú hodnotu,
tak táto hodnota (resp. laboratórium) sa vylúči.
Cochranov test slúži k overeniu platnosti predpokladu, že medzi
laboratóriami existujú len malé rozdiely vo vnútrolaboratórnych
rozptyloch. Nevýhodou testu je to, že skúma iba najväčšie
hodnoty v súbore rozptylov jednotlivých laboratórií, a teda ide o
jednostranný test odľahlých hodnôt.
Pri zisťovaní a identifikácií vybočujúcich alebo odľahlých hodnôt
pomocou Grubbsovho, resp. Cochranovho testu môžu nastať tri
prípady [1, 6, 8]. Testovanú hodnotu považujeme za
•
C ≤ C krit (0,05) ,
•
p
spolu
∑n
i
ponecháme v súbore),
i =1
je postavený na predpoklade, že vo všeobecnosti každý výsledok
skúšky sa dá vyjadriť v tvare
kde
(1)
pre i = 1,2 ,K p , j = 1,2 ,K ni ,
y ij je výsledok merania i-teho laboratória v j-tom opakovaní
merania,
μ je stredná hodnota, B i je medzilaboratórna premenlivosť,
eij je náhodná chyba merania [1, 6].
Medzilaboratórna premenlivosť Bi je konštantná pri skúškach
prevádzaných za podmienok opakovateľnosti a mení sa pri
skúškach za iných podmienok. Je ovplyvňovaná rôznymi
klimatickými podmienkami, rôznymi zariadeniami, odlišnosťou
metód používaných pri meraní. V prípade viacerých laboratórií sa
predpokladá, že zložky B i majú približne normálne rozdelenie.
V experimente je často potrebné rozhodnutie o počte laboratórií
a počte opakovaných skúšok. Tang [8] odporúča optimálny počet
zúčastnených laboratórií medzi 8 až 15. CIPAC (ang.
Collaborative International Pesticides Analytical Council)
a IUPAC (ang. International Union of Pure and Applied
Chemistry) uvádza minimálny počet laboratórií 5.
V niektorých literatúrach sa preferuje väčší počet laboratórií pred
väčším počtom meraní. Počet opakovaní nie je presne
špecifikovaný, záleží od typu merania. Zatiaľ čo ISO neurčuje
vybočujúcu, ak G krit ( 0,05 ) < G ≤ G krit ( 0,01) ,
resp. C krit (0,05 ) < C ≤ C krit (0,01) (hodnotu
výsledkov. Model používaný v normách ISO 5725
y ij = μ + Bi + eij ,
správnu, ak G ≤ G krit ( 0,05) , resp.
•
odľahlú, ak G ≥ G krit (0,01) , resp.
C ≥ C krit (0,01) (hodnotu vylúčime zo súboru).
Na
posúdenie
vnútrolaboratórnej
a medzilaboratórnej
konzistencie súborov sa použijú Mandelove štatistiky
konzistencie, ktoré sú považované za grafické metódy zisťovania
homogenity výsledkov. Mandelovou h štatistikou konzistencie
posudzujeme medzilaboratórnu konzistenciu a zisťujeme, či
niektoré z laboratórií nemá extrémne priemery výsledkov.
Výsledné hodnoty môžu byť kladné i záporné. Prostredníctvom
Mandelovej k štatistiky konzistecnie, ktorá nadobúda len kladné
hodnoty, zisťujeme vnútrolaboratórnu konzistenciu, resp. či
niektoré z laboratórií nemá horšiu opakovateľnosť [6, 7].
Pod pojmom opakovateľnosť r rozumieme tesnosť súhlasu medzi
výsledkami nezávislých meraní vykonaných rovnakou metódou,
rovnakým experimentátorom, na rovnakom prístroji, mieste a za
rovnakých podmienok v krátkom časovom intervale.
Reprodukovateľnosť R vyjadruje tesnosť súhlasu medzi
výsledkami meraní toho istého objektu, ktoré sú prevádzané za
rôznych podmienok (experimentátor, prístroj, iná metóda).
Hodnoty Mandelových štatistík sa vykresľujú do dvoch
stĺpcových grafov.
Znázornené horizontálne priamky odpovedajú kritickým
hodnotám na hladine významnosti 5% a 1%, ktoré sú
v príslušných tabuľkách. Porovnaním hodnôt Mandelovej
štatistiky s kritickými hodnotami sa dá určiť, ktoré výsledky sú
vyhovujúce, akceptovateľné alebo nevyhovujúce (Obr.1, Obr.2).
27
Obr. 1 Mandelova h štatistika konzistencie
Obr. 2 Mandelova h štatistika konzistencie
)
Na určenie odhadu strednej hodnoty m sa často používa
celkový aritmetický priemer meraní jednotlivých laboratórií,
ktoré zostali po vylúčení odľahlých výsledkov. Pri výpočte
odhadu rozptylov určujeme rozptyl opakovateľnosti
sr2 ,
sL2 a rozptyl reprodukovateľnosti s R2 ,
2
2
2
pre ktorý platí s R = s r + s L . Pri stanovení smerodajných
medzilaboratórny rozptyl
odchýlok opakovateľnosti a reprodukovateľnosti je potrebné
rešpektovať postup uvedený v norme ISO 5723-3. Pre
opakovateľnosť r a reprodukovateľnosť R na hladine
významnosti α = 0,05 platia nasledujúce vzťahy
r = 2,8 ⋅ s r , R = 2,8 ⋅ s R .
(2)
Záverečné sledovanie správnosti výsledkov a výkonnosti
laboratórií sa veľmi často realizuje prostredníctvom Z-skóre
Zi =
xi − X
, pre i = 1,2 ,K p ,
σ
kde x i je priemerná hodnota výsledkov i-teho laboratória a
σ vhodne určená miera variability [5]. V praxi sa často používa
smerodajná
odchýlka
alebo
smerodajná
odchýlka
reprodukovateľnosti s R . Hodnota X môže byť známa
referenčná hodnota, aritmetický priemer po vylúčení odľahlých
výsledkov, medián a pod.
Pre hodnotenie výkonnosti laboratória pomocou
Z-skóre sa používajú nasledujúce hodnotiace kritéria :
•
Zi ≤ 2
- výsledok i-teho laboratória je
uspokojivý,
•
2 < Zi < 3
- výsledok i-teho laboratória je
sporný,
•
Zi ≥ 3
- výsledok i-teho laboratória je
neuspokojivý.
(3)
Vyhodnotenie výsledkov meraní
Úsek objektivizácie faktorov prostredia na Katedre
environmentalistiky, Strojníckej fakulty Technickej univerzity v
Košiciach začal v tomto roku ako prvá organizácia na Slovensku
organizovať MLPM v oblasti fyzikálnych faktorov prostredia.
Predmetom prvého MLPM bolo
• meranie imisií hluku v chránenom vnútornom priestore
z vnútorných zdrojov (konštantný a premenný zdroj
hluku),
•
meranie expozície vibráciám prenášaných z ručného
náradia na ruky,
• meranie expozície vibráciám prenášaných z podlahy na
celé telo.
V ďalšej časti sa budeme venovať podrobne meraniu imisií hluku
v chránenom vnútornom priestore. Merania sa zúčastnilo 5
laboratórií, pričom každému z nich bolo priradené anonymné
identifikačné číslo. Pre všetky meracie skupiny bol dopredu
pripravený dokument so zadaním a zoznámením sa s pracovným
28
priestorom a špecifickými podmienkami merania. Výsledkom
merania hluku v chránenom vnútornom priestore bol výpočet
hodnoty ekvivalentnej hladiny akustického tlaku v dB pre deň
(LAeq,12h) za týchto simulovaných podmienok trvania pôsobenia
hluku počas dňa: trvanie ustáleného hluku s tónovou zložkou 4
hodiny a trvanie premenného hluku v trvaní 4 hodiny. Získané
výsledky boli štatisticky spracované v súlade s STN ISO 5725.
V Tab.1 a Tab.2 sú uvedené základné číselné charakteristiky
nameraných hodnôt všetkých zúčastnených laboratórií pre prípad
konštantného a premenného zdroja hluku.
Tab.1 Číselné charakteristiky – konštantný zdroj hluku
Konštantný zdroj
Aritmetický
priemer
Rozptyl
Smerodajná
odchýlka
Aritmetický
priemer
Rozptyl
Smerodajná
odchýlka
Tab.5 Výsledné hodnoty Mandelových štatistík
Mandelova
statistika
Konštantný zdroj
Premenný zdroj
h
k
h
k
Lab.1
1,137
1,225
1,377
1,581
Lab.2
-1,229
0,707
0,244
1,195
0,707
-0,322
0,598
Lab.1
Lab.2
Lab.3
Lab.4
Lab.5
Lab.3
-0,277
66,5
63,8
64,9
64,6
66,2
Lab.4
-0,537
0,707
-1,368
0,598
0,010
0,003
0,003
0,003
0,013
Lab.5
1,414
0,058
0,058
0,058
0,115
0,070
kkrit(0,0
5)
kkrit(0,0
1)
0,598
0,100
0,906
hkrit(0,0
5)
hkrit(0,0
1)
Tab.2 Číselné charakteristiky – premenný zdroj hluku
Premenný zdroj
Na posúdenie medzilaboratórnej (h) a vnútrolaboratórnej (k)
konzistencie súborov sú použité Mandelove štatistiky. Hodnoty
jednotlivých Mandelových štatistík pre všetky zúčastnené
laboratória sú v Tab.5.
Lab.1
Lab.2
Lab.3
Lab.4
Lab.5
59,6
58,8
58,3
57,5
58,6
0,023
0,003
0,003
0,003
0,003
0,153
0,115
0,058
0,058
0,058
1,57
1,72
1,62
1,85
Hodnoty Mandelových štatistík porovnáme s kritickými
hodnotami podľa pravidiel znázornených na Obr.1 a Obr.2.
Z vypočítaných hodnôt a z grafov Mandelovej k štatistiky
a Mandelovej h štatistiky konzistencie vyplýva, že výsledky
všetkých laboratórií sú vyhovujúce (Obr.3, Obr.4, Obr.5, Obr.6).
Odľahlosť výsledkov je overená Grubbsovým testom
a Cochranovým testom. Hodnoty testovacích charakteristík
Grubbsovho testu na zistenie jednej odľahlej hodnoty vrátane
kritických hodnôt sú v Tab.3.
Tab.3 Hodnoty testovacích charakteristík – Grubbsov test
Grubbsov test
Jedna malá
hodnota
Jedna veľká
hodnota
Kritické
hodnoty
Konštantný zdroj
Premenný zdroj
Test. charakteristika
Test. charakteristika
1,240
1,414
1,151
1,336
Gkrit(0,0
5)
x (dB)
s (dB)
1,715
65,2
1,129
Gkrit(0,0
1)
x (dB)
s (dB)
1,764
58,6
0,734
Obr. 3 Mandelova h štatistika konzistencie – konštantný
zdroj hluku
Pretože v obidvoch prípadoch hodnota testovacej charakteristiky
je menšia alebo rovná ako 5% kritická hodnota, môžeme tieto
testované hodnoty považovať za správne. Hodnota testovacej
charakteristiky Cochranovho testu a kritické hodnoty sú v Tab.4.
Vzhľadom k tomu, že hodnota testovacej štatistiky spĺňa
nerovnosť C ≤ C krit (0,05) , nebola potvrdená existencia
odľahlých hodnôt.
Tab.4 Hodnoty testovacích charakteristík – Cochranov test
Hodnota test.
charakteristiky
Kritická
hodnota
(alfa=0,05)
Kritická
hodnota
(alfa=0,01)
Konštantný
zdroj
0,4
0,684
0,788
Premenný zdroj
0,5
0,684
0,788
Cochranov test
Obr. 4 Mandelova k štatistika konzistencie – konštantný
zdroj hluku
29
Absolútne hodnoty rozdielov priemerných hodnôt dvoch
laboratórií pre konštantný zdroj hluku sa nachádzajú v intervale
od 0,3 do 2,7. V prípade premenného zdroja hluku je to intervale
od 0,2 do 2,1
V záverečnom hodnotení výsledkov meraní sú vypočítané pre
každé laboratórium hodnoty Z-skóre, ktoré sú uvedené v Tab.7.
X sme zvolili celkový aritmetický
a za hodnotu σ
smerodajnú odchýlku
Za referenčnú hodnotu
priemer
)
m
reprodukovateľnosti s R .
Tab.7 Hodnoty Z-skóre
Obr. 5 Mandelova h štatistika konzistencie – premenný
zdroj hluku
Z-skore
Konštantný
zdroj
Premenný
zdroj
Lab.1
Lab.2
Lab.3
Lab.4
Lab.5
1,137
-1,229
-0,277
-0,537
0,906
1,377
0,244
-0,322
-1,368
0,070
Obr. 6 Mandelova k štatistika konzistencie – premenný
zdroj hluku
Obr. 7 Z-skóre – konštantný zdroj hluku
sL2 , s R2 , opakovateľnosti r a reprodukovateľnosti R sú
Súhrnné výsledky sú znázornené graficky v grafe Z-skóre na
Obr.7 a Obr.8. Z grafov je možné posúdiť presnosť všetkých
laboratórií pre danú meranú veličinu.
Za daných podmienok vyplýva, že výsledok každého laboratória
je uspokojivý (pre konštantný zdroj a rovnako aj pre premenný
zdroj hluku).
)
Odhad strednej hodnoty m vykonáme výpočtom celkového
2
aritmetického priemeru všetkých meraní. Hodnoty rozptylov sr ,
v Tab.6.
Tab.6 Celkový priemer, odhady rozptylov, opakovateľnosť
a reprodukovateľnosť
Hodnoty
Konštantný
zdroj
Premenný
zdroj
)
m
65,2
58,6
sr2
sL2
s R2
sR
r
R
0,006 1,328 1,335 1,155 0,229
3,236
7
7
4
6
2
0,009 0,575 0,585 0,765 0,270
2,142
3
9
2
0
0
Z výpočtov pre opakovateľnosť vyplýva, že absolútna hodnota
rozdielu medzi dvoma výsledkami jednotlivých meraní v danom
laboratóriu by mala byť menšia alebo rovná hodnote 0,2292 dB
(pre konštantný zdroj hluku) a 0,2700 dB (pre premenný zdroj
hluku), čo bolo aj splnené. Rovnako aj výsledky dvoch laboratórií
by sa nemali líšiť viac ako o 3,236 dB (pre konštantný zdroj
hluku) a o 2,142 dB (pre premenný zdroj hluku).
Obr. 8 Z-skóre – premenný zdroj hluku
30
Na hodnotenie celkovej účasti v medzilaboratórnom
porovnávaní pri stanovení viacerých výsledkov v jednom teste
alebo na zhodnotenie účasti vo viacerých testoch je možné
použiť štandardizovanú sumu Z-skóre RSZ (ang. Rescaled Sum of
Z-scores) a sumu kvadrátov Z-skóre SSZ (ang. Sum of Squared
Z-scores), ktorá sa porovnáva s kritickou hodnotou
rozdelenia [2,8].
χ2
-
Tab.8 Hodnoty RSZ a SSZ
Hodnoty
Lab.1
Lab.2
Lab.3
Lab.4
Lab.5
RSZ
1,777
-0,696
-0,424
-1,347
0,690
SSZ
3,188
1,570
0,181
2,160
0,825
Poďakovanie
Tento príspevok vznikol v rámci projektu VEGA No.
1/0543/10 a KEGA No.3/7426/09.
Použitá literatúra
[1]
Fabián, f., Horálek, V., Křepela, J., Michálek, J., Chmelík,
V., Chodounský, J., Král, J.: Statistické metody řizení
jakosti. ČSJ, Praha, 2007, 39 s.
[2]
Hrbáľ., I: Skúšky spôsobilosti MSA – L/09, Metodická
smernica na akreditáciu. SNAS, Bratislava, 2009, 14 s.
[3]
Hund, E., Massart, D.L, Smeyers-Verbeke, J.: Interlaboratory studies in analytical chemistry. In: Analytica
Chimica Acta 423 (2003), p. 146-165..
[4]
Metrologická terminologie v chemii. [cit. 2011-08-25].
Dostupné
na
internete:
<www.vscht.cz/lam/new/barekterminologie2000_07_01
.pdf.>
[5]
Misák, P.: Mezilaboratorní porovnávací zkoušky (MPZ).
Ústav stavebního zkušebnictví, FAST VUT Brno, 2010.
[cit.
2011-08-25].
Dostupné
na
internete:
<http://147.229.27.214/vyuka/CI52/MPZ.pdf>.
[6]
Palenčár, R., Ruiz, J.M., Janiga, i., Horníková, A:
Štatistické metódy v metrologických a skúšobných
laboratóriách. STU Bratislava, 2001, 375 s.
[7]
Practical guide to ISO 57 25-2:1994. Part 2: Basic method
for the determination of repeatability and reproducibility
of a standard measurement method. [cit. 2011-08-25].
Dostupné
na
internete:
<
www.stat.ucl.ac.be/cours/stat3320/Doc_2004_2005/>.
[8]
Tang., L., Schouenborg, B: Methodology of Intercomparison tests and statistical nalysis of Test Results –
Nordtest project No.1483-99. Building Technology,
Boras,
2000,
39 s.
Web
page:
http://www.nordicinnovation.net/nordtestfiler/tec482.p
df.
[9]
Zpráva z DS-9612-2003 Měrení hlukové zátěže na míste
obsluhy dle ISO 9612. České Budějovice, 2003.
Podľa výsledkov vyplýva (Tab.8, Obr.9), že všetky hodnoty
SSZ i sú menšie ako kritická hodnota χ 02, 05 (5) = 11,071 .
Obr. 9 Suma štvorcov Z-skóre
Grafické vyjadrenie (Obr.9) umožňuje vzájomne porovnať
laboratória. Poradie čísel v grafe odpovedá celkovej úspešnosti
laboratória z pohľadu oboch meraní. Z výsledkov vypláva, že
najúspešnejším laboratóriom bolo Lab.3 a druhé najúspešnejšie
Lab.5.
Záver
Adresa autorov:
Jedným so základných nástrojov zabezpečenie kvality výsledkov meraní je
pravidelná účasť laboratórií na medzilaboratórnych porovnávacích
meraniach. Účasť na tomto meraní umožňuje zvýšiť spoľahlivosť hodnôt
meraní a je objektívnou a medzinárodne uznávanou formou zisťovania
kvality laboratória. Testy odľahlých hodnôt nepreukázali existenciu
odľahlých hodnôt a namerané hodnoty sú považované za vyhovujúce.
Z analýzy
a vyhodnotenia
výsledkov
vyplýva,
že
v danom
medzilaboratórnom porovnávacom meraní uspeli všetky laboratória.
Miriam ANDREJIOVÁ: Katedra aplikovanej matematiky
a informatiky, Strojnícka fakulta, Technická univerzita
v Košiciach,
Letná
9,
042
00
Košice,
e-mail:
[email protected]
Ervin LUMNITZER: Katedra environmentalistiky, Strojnícka
fakulta, Technická univerzita v Košiciach, Park Komenského 5,
042 00 Košice, e-mail: [email protected]
31
Ponúkame Vám možnosť reklamy v časopise „FFP“!
Pokiaľ máte záujem informovať širokú odbornú verejnosť o Vás, o Vašich produktoch a službách,
prosíme kontaktujte našu redakciu.
„Nie sme zodpovední len za to, čo robíme,
ale aj za to, čo nerobíme“
Moliére
Download

Práva na slnko a na denné svetlo v Slovenskej republike Zdravotné