Strany 6 – 7
8. jún 2011
»
CHVÁLY sú nebezpečné,
ak sa jednoduchý text
na spôsob mantry
opakuje nespočetne
cena 0,90 €
»
ČÍSLO 23 – 24
»
Strany 12 – 13
PODIVUHODNÝ
PRÍBEH POKLADOV
prešovských
protestantov
Strany 20 – 21
ÚLOHA KRESŤANSTVA
Nájsť správny pomer
Božej moci a ľudskej
autority
ročník 101
Ó, DUCHU SVÄTÝ...
PAVEL TOMKO
Ó Duchu Svätý, Bože náš,
Ty štedrý darca neba,
posväť nás, darov požehnaj,
všade ich hojne treba,
ako v ten deň letníc veliký,
rozlej dnes svoje dary,
nech húf oddaných veriacich
zhalí sa v svätožiari.
Ako tých tam vtedy predivne,
pretvor nás v nových ľudí,
mnohí sú kleslí na duchu
a mnohý trápne blúdi;
vytrhni, zachráň, zdvihni, vzmuž,
v duši zjav Majstra, Krista
a ukáž, kadiaľ jediná
správna a cesta istá.
Buď s nami v celom živote,
buď, Duchu Svätý, stále –
by slúžili sme Pánovi
a žili k Božej chvále –
pomáhaj preniesť, čo príde:
súženie, pokúšanie
a preveď časom v nebesá,
daj vidieť vykúpenie.
Foto: Štefan Kazi
2
8. jún 2011
DO SRDCA A MYSLE
ÚVODNÍK
Na „Ducha“
ĽUBOMÍR TURČAN »
A máme tu svätodušné
sviatky. Tretie a posledné,
po Vianociach a Veľkej
noci, výročité slávnosti
cirkevného roka. Pravidelne sa sťažujeme, že
ich vážnosť a význam nie
sú docenené. Neviem, či duchovne, alebo sa to
len tak javí – lebo nie je skomercionalizovaný. Prežívame Vianoce a Veľkú noc intenzívnejšie, alebo nás do kostola tlačí len masová
reklama v masmédiách?
Raz som si podobne vylieval srdce pred spevokolom v zbore a spomínal, že u nás sa na
„Ducha“ stavali máje pred kostol. Jeho členky zaspomínali, že aj u nich bol taký zvyk vyzdobiť kostol zelenými vetvičkami lipy. Rozišli
sme sa a na druhý deň, keď som vstúpil do kostola, stratil som reč. Celý bol vyzdobený lipovými vetvičkami. Členky spevokolu mi urobili obrovskú radosť, ktorá sa nedala ani vypovedať. Verím, že podobnú radosť vám prinesie
svätodušné dvojčíslo, lebo našou snahou je, aby
sme boli zelenými vetvičkami na strome nášho
Pána.
MODLITBA
Foto: -pz-
Pane, Tvoj Duch nech osvecuje ducha,
zmysly naše, srdcia nám posväcuje, vedie
k večnej spáse, učí pravej múdrosti, čo pochádza z neba, aby sme v úprimnosti milovali Teba.
Tvoj Duch nech nás do pravdy Kristovej uvedie, lebo lož, klam, hriech každý
len do skazy vedie; dar rozumu zdravého,
čo si nám ráčil dať, na česť Tvojho svätého mena daj užívať.
Duchu Svätý, potešuj človeka hriešneho a zomdlenú občerstvuj myseľ skľúčeného; posilňuj nás milosťou, pevné srdce
stvor v nás, obdar viery stálosťou na celý
život náš. Amen.
Štefan Leška, ES č. 181/ 2 – 4. v.
»
Evanjelický posol spod Tatier
Keď však príde On, DUCH PRAVDY,
uvedie vás DO VŠETKEJ PRAVDY
HOMÍLIA, 1. slávnosť svätodušná, 1Tim 3, 14 – 15
„Keď dúfam, že čoskoro prídem k tebe, píšem ti, aby si, ak sa oneskorím, vedel, ako sa treba
správať v dome Božom, ktorým je cirkev živého Boha, (tento) stĺp a základ pravdy.“
MILOŠ KLÁTIK »
GENERÁLNY BISKUP ECAV
VERÍM V DUCHA SVÄTÉHO,
SVÄTÚ CIRKEV VŠEOBECNÚ...
Takto to vyznávame v Apoštolskom vyznaní viery. Duch Svätý a cirkev sú tu vzájomne prepojení. Je to preto, že práve
Duch Svätý spôsobil vznik kresťanskej
cirkvi a stále v nej pôsobí. On ju udržuje, rozširuje, povzbudzuje, obnovuje
a oslobodzuje k poslušnosti.
Kresťanská cirkev teda nevznikla preto, že ľudia rovnako zmýšľali, že mali rovnaké presvedčenie a rozhodli sa vytvoriť cirkev.
Vznikla preto, lebo to bola Božia
vôľa.
Apoštol Pavel napísal slová nášho textu svojmu vernému spolupracovníkovi. Pavel avizuje svoj
príchod, ale aj dáva smernice, ako
sa správať v dome Božom, ktorým je cirkev živého Boha.
Keď hovoríme o Božom dome,
v prvom rade možno pomyslíme
na Boží chrám. V Žalme 26, 8 čítame: Milujem obydlie Tvojho
domu, Hospodine, a miesto,
kde Tvoja sláva prebýva. Alebo:
Blahoslavení, ktorí prebývajú
v Tvojom dome, oni Ťa stále
chvália ... lebo lepší je jeden deň
v Tvojich sieňach, ako inde tisíc (Ž 84, 5 a 11).
Domom Božím v širšom zmysle slova je Izrael, vyvolený národ
Boží, kde On prebýva so svojím
ľudom. Už za Mojžišových čias
Hospodin zasľubuje: Postavím si
príbytok medzi vami, nezošklivým si vás. Budem chodiť medzi
vami, budem vám Bohom a vy budete
mojím ľudom (3M 26, 11 – 12).
BOŽÍM DOMOM SME MY – CIRKEV
V svätodušnom evanjeliu čítame slová
Pána Ježiša Krista: Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo a môj
Otec bude ho milovať a prídeme
k nemu a budeme prebývať u neho (J 14,
23). Apoštol Pavel píše Korintským kresťanom: Či neviete, že ste chrám Boží
a Duch Boží prebýva vo vás? (1K 3,16).
Kristus ako Syn je nad domom a tým
domom sme my, čítame v Žid (3, 6).
A apoštol Peter píše: Aj vy sami, ako živé
kamene, budujte sa na duchovný dom
(1Pt 2,5). Teda domom Božím sme my,
Kristova cirkev.
Božími domami sú aj rodiny, ktoré prijímajú Pána Ježiša Krista do svojich do-
mácností, ako Marta v Betánii (L 10, 38),
alebo ako rodina Lýdie a žalárnika vo Filipis
(Sk 16, 15 a 34). Takými Božími domami
majú byť aj naše rodiny, naše príbytky.
Domom Božím je každý z nás, každý
kresťan, ktorý prijme Pána Ježiša do
svojho srdca. Domom Božím je každý
z nás, ak pevnú dôveru a chválu nádeje zachovávame až do konca (Žid 3, 6).
A ako sa v Božom dome správať?
V chráme Božom sa stretáme s Pánom
Bohom, a tak sa primerane tomu aj
Znamená to odriekať sa bezbožnosti
a svetských žiadostí a mierne, spravodlivo a pobožne žiť na tomto svete
(Tit 2, 12).
Cirkev Kristova je stĺpom a základom
pravdy. Stĺp je niečo pevné, isté. Stĺpy nesú
konštrukciu budovy a ak nie sú pevné, budova nemá stabilitu. To je Božia vôľa, aby
sme robiac dobre umlčali nerozumnosť
nevedomých ľudí, ktorí si myslia, že cirkev človeku nič nedáva, a tak je vlastne
zbytočná. Treba žiť tak, aby ľudia vidiac
naše dobré skutky, oslavovali
Boha (1Pt 2, 12). Treba, aby
sme boli takými pevnými stĺpmi,
nosnými piliermi v našej súčasnosti, stojaci na pevnom základe
pravdy, vybudovaní na základe
apoštolov a prorokov... (Ef 2,
20)! Tak nás raz Pán urobí stĺpmi
v chráme svojho Boha (Zjav 3,
12).
PRIŠIEL DUCH PRAVDY
správame. Dbáme o chrám Boží a milujeme ho. Udržiavame ho, aby bol aj po
vonkajšej stránke dôstojným príbytkom
Božím, aby sme sa v ňom dobre cítili, radi
sem prichádzali a prijímali v ňom duchovné požehnanie, silu do života posväteného Pánu Bohu.
STĹP A ZÁKLAD PRAVDY
Je však potrebné, aby sa všetko to, čo
v chráme Božom prijímame, prejavilo na
živote kresťanov vo všeobecnosti. Často
sa ponosujeme na duchovný a mravný
úpadok dnešnej doby. My sme cirkev živého Boha, ktorá je domom Božím uprostred tohto pokolenia. A tak, ako sa ten
rukami vybudovaný chrám líši nielen svojím vonkajším vzhľadom, ale aj tým, čo
sa v ňom deje od ostatných ľudských príbytkov vôbec, tak sa máme aj my správať.
Ako vzácny ľud, horliaci za dobré skutky.
Pán Ježiš zasľúbil (J 16, 13):
Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od
seba, ale bude hovoriť, čo počuje; a bude vám zvestovať aj
budúce veci. Toto zasľúbenie
splnil v 50. deň po vzkriesení.
Duch pravdy prišiel, je tu a pôsobí. Dáva odpoveď na pilátovskú otázku: čo je pravda? Ježiš
hovorí: Tvoje (Božie) slovo je
pravda (J 17, 17). Tou Pravdou je
Ježiš sám (J 14, 6). V tej pravde
sa utvrďme aj cez tieto Svätodušné slávnosti a stojme v nej
pevne. Stojme v cirkvi, ktorá je
stĺp a základ pravdy. Celým spôsobom
svojho života vyznávajme spolu s apoštolom Pavlom: Veď ja sa nehanbím za
evanjelium Kristovo, lebo ono je mocou Božou na spasenie každému veriacemu! Nehanbím sa za to, že verím
v Pána Boha, že Pán Ježiš Kristus je môj
Spasiteľ. Nehanbím sa za to, že som kresťan – evanjelik. Vyznám to pred kýmkoľvek. Ježiša Krista nezradím, nezapriem. Chcem pre Neho žiť i mrieť!
Keď hovoríme o vyznávaní viery v Trojjediného Pána Boha, tak sme práve
v centre svätodušnej zvesti. Cez svätodušné sviatky ide o osobné privlastnenie
si toho, čo nám zvestovali Vianoce a Veľká noc. Žiť Božím slovom, Božou láskou
a milosťou znamená s pomocou Ducha
Svätého kráčať po tej ceste života, ktorá
je pravá, ktorá je Pravdou aj Životom. Tou
Cestou, Pravdou i Životom je náš Spasiteľ Pán Ježiš Kristus.
Evanjelický posol spod Tatier
»
8. jún 2011
POUČNÉ PRÍBEHY
OTROK
Pred mnohými stáročiami žil
v jednej ďalekej zemi mladý muž.
Mal krásnu ženu a kopu malých, zdravých detí. Ich oči žiarili nevinnou bezstarostnosťou detskej nevedomosti.
Ale život tohto muža nebol jednoduchý. Bol otrokom. Rovnako
ako jeho otec a dedo, a možno aj
pradedo. Ako otrok sa už narodil.
Nikdy nespoznal, čo to znamená
byť slobodný. Robiť si, čo mu napadne. Chodiť tam, kam si zmyslí. Jednoducho byť sám sebe pánom.
Celý deň musel počúvať niekoho iného. Každý deň vstával už za
svitania a chodil spať až neskoro
večer potme. Zaspával tvrdým
spánkom vyčerpaného človeka,
ktorému spánok ponúka vyslobodenie a zabudnutie. Napriek
tomu, že sa vracal domov unavený, býval plný radosti, že aspoň
na chvíľu môže byť so svojou ženou a deťmi, ktoré miloval.
V noci, keď zaspával, sníval
o svete, v ktorom by bol slobodným človekom. Sníval o veľkom
dome s veľkou záhradou, v ktorej
sa ozývalo radostné pokrikovanie
jeho detí. O hospodárstve, ktoré
by sám spravoval, pretože by bolo
jeho. O susedoch, ktorí by si ho
vážili a ktorí by ho uznávali. Sníval o dňoch, ktoré by patrili len
jemu.
A jedného takéhoto večera, keď
utekal do vysnívaných svetov,
kde bol svojím pánom, mu napadla myšlienka, že zaplatí svojmu pánovi všetko, čo má a tým
pádom sebe aj svojej rodine vykúpi slobodu. Dá mu všetko, čo
má. Všetko. Dá mu tú trošku peňazí, o ktorú svojho pána okradol,
keď ho poslal niečo kúpiť, dá mu
oblečenie, nádoby, ktoré vyrobila jeho žena, domček – jednoducho všetko, čo má. Jeho pán
bol múdry a dobrý muž, vari sa
jeho prosbou dá obmäkčiť. Tento nápad sa mu pozdával a divil
sa, že mu to nenapadlo už skôr.
Hádam to bude stačiť, zaspával
s obavou.
Nasledujúce ráno šiel za svojím
pánom ako obvykle, ale tentoraz
pokorne nečakal na príkazy, ale
predniesol svoj návrh. Síce ti-
chým, ale pevným hlasom povedal: „Pán môj, vypočuj ma, prosím. Chcel by som všetkým, čo
mám, vykúpiť sebe a svojej rodine slobodu. Už viac nechcem
byť otrokom.“
Jeho pán, šedivý starec s prenikavým pohľadom, ticho vypočul otrokove slová. Dlho sa na
neho zadíval a chvíľku premýšľal
nad jeho slovami. Bola to strašná
chvíľa. Veď mladému mužovi
šlo o jeho budúcnosť. O jeho slobodu. Už tá opovážlivosť, že niečo takéto vôbec navrhol! Teraz sa
rozhodne!
„Dobre. Čo mi môžeš dať za
svoju slobodu?“
Čože? On súhlasil? Mladý muž
sa prekvapene pozeral na svojho
pána.
„Všetko!“ – vykríkol nahlas.
„Vezmi si moje oblečenie, topánky, domček, nádoby, náradie... Všetko, čo chceš!“
„Chcem tvoje deti,“ zaznel tichý,
smutný starcov hlas. V tvári otroka sa objavila bolesť.
„... a tvoju ženu.“
Po týchto slovách nastalo ticho. Otrok bol šokovaný požiadavkami svojho pána. Zdrvene
opakoval: „Moje deti? Moju
ženu?“ Slzy mu pomaly začali stekať po tvári. Celý sa triasol.
V jeho vnútri burácala búrka
hnevu. On chce moju ženu
a moje deti! Nie. Nikdy. Nikdy!
To je to najdrahšie, čo mám. Iba
ťažko sa ovládal.
Starý muž vstal a urobil niekoľko pomalých stareckých krokov k mladíkovi. Aj keď mu bolo
zrejmé, že v srdci otroka je bolesť
človeka, ktorému berú to najcennejšie, na jeho tvári nebola
ani známka strachu.
„Tak čo? Platí tá ponuka?“ – spýtal sa jemným súcitným hlasom.
Nebolo v ňom výsmechu. Ale bol
to smutný hlas.
„Áno,“ odpovedal mladý muž
odovzdane. Čo mohol robiť? Útechou mu bola myšlienka, že snáď
bude môcť slúžiť u svojho pána
ako slobodný človek a časom
nájde spôsob, ako svoju ženu
a svoje deti zbaviť otroctva.
„Som teda slobodný?“ spýtal sa
otrok.
„... nie, nie si,“ odpovedal pán
unavene. Bolo na ňom poznať, že
je strápený a že mu tento rozhovor nie je príjemný.
„A čo ešte chceš? Čo ti mám
ešte dať? Chceš môj život?“ – kričal rozrušene otrok a urobil niekoľko krokov k starcovi. Služobníctvo, ktoré napäto počúvalo
tento rozhovor, sa vyjavene pozeralo na svojho pána. Za toto ho
pán určite nechá zabiť, preblesklo
im hlavou.
Starec sa nebojácne vztýčil
a pevným hlasom zvolal: „Vari to
3
nechápeš? Si taký natvrdlý? Nedal si mi vôbec nič. Všetko, čo si
mi ponúkal, je moje. Nemáš nič,
čím by si sa mohol vykúpiť. Veci
v tvojom dome, tvoje oblečenie...
Tvoja žena a aj tvoje deti sú
moje! Aj ty patríš mne!“
Otrok stuhol a pozeral sa na
svojho pána, ktorý opäť tichým
hlasom pokračoval: „Zbláznil si
sa, môj milý? Nič z toho, čo
máš, nie je tvoje. Čo by si mi
chcel dať?“
„Lebo milosťou ste spasení skrze
vieru. A to nie sami zo seba; je to
dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.“ (Ef 2, 8 – 9)
„Veď viete, že zo svojho márneho
počínania, zdedeného po otcoch,
boli ste vykúpení nie porušiteľnými
vecami, striebrom alebo zlatom,
ale drahou krvou nevinného a nepoškvrneného Baránka, Krista.“
(1Pt 1, 18 – 19)
SÚBOJ medzi dvoma vlkmi
Jeden starý Indián rozprával svojmu vnukovi o bitke, ktorá sa odohráva vo vnútri človeka, ktorý uveril v Boha.
Povedal: „Syn môj, je to bitka medzi dvoma vlkmi vo vnútri veriaceho človeka. Jeden je starý človek. Je to hnev, závisť, žiarlivosť, smútok, chtivosť, arogancia, sebaľútosť, pocit viny, zášť, pocit menejcennosti, lož, falošná pýcha, pocit prevahy a ego. Druhý je nový človek. Je to radosť, mier, láska, nádej, vyrovnanosť,
pokora, láskavosť, zhovievavosť, schopnosť vcítiť sa, veľkorysosť,
pravda, súcit a viera.“
Vnuk o tom chvíľu premýšľal a potom sa spýtal dedka: „Ktorý z vlkov vyhráva?“
Starý Indián odpovedal: „Ten, ktorého kŕmiš.“
„Lebo telo žiada proti duchu a duch proti telu; navzájom si odporujú,
aby ste nerobili, čo by ste chceli.“ (G 5, 17)
HLINENÉ NÁDOBY
V Číne mal jeden nosič vody dve veľké hlinené nádoby. Viseli na oboch koncoch palice, ktorú nosil na krku. V jednej bola prasklina, naproti tomu druhá bola dokonalá
a vždy niesla plnú mieru vody. Na konci dlhej cesty, ktorá trvala od potoku až k domu,
mala prasknutá nádoba už len polovicu vody.
Celé dva roky to šlo takto. Nosič vody nosil domov vždy len jeden a pol nádoby vody.
Samozrejme, dokonalá nádoba bola pyšná na svoj výkon, veď zakaždým priniesla všetku vodu. Ale úbohá prasknutá nádoba sa hanbila za svoju nedokonalosť a cítila sa biedne, lebo je schopná len polovičného výkonu. Po dvoch rokoch služby oslovila nosiča
pri potoku: „Hanbím sa, lebo voda tečie po celú cestu domov.“ A nosič jej odpovedal:
„Všimla si si, že kvety rastú len na tvojej strane chodníku a nie na druhej strane? To
preto, že som vždy vedel o tvojom nedostatku a na túto stranu cesty som rozsieval semená kvetín. To ty si ich každý deň polievala, keď sme sa vracali domov. Dva roky zbieram tieto krásne kvetiny, aby som si ozdobil svoj stôl. Keby si nebola taká, aká si, tak
by táto krása nemohla rozžiariť môj domov.“
Poviedky z rôznych zdrojov spracovala -r-
4
8. jún 2011
DO SRDCA A MYSLE
VY SA PÝTATE,
MY ODPOVEDÁME
»
Evanjelický posol spod Tatier
MODLITBA
EVA KOLESÁROVÁ
DUCH SVÄTÝ – DARCA ŽIVOTA
Duchu Svätý, Ty Darca života, radujeme sa z toho, že pôsobíš medzi nami a v nás. Ty si naplnením sľubu nášho
drahého Pána Ježiša Krista. On povedal, že nás neopustí
ako siroty, že nebudeme sami bez Boha na svete. Ale
sľúbil nám Teba, Pomocníka a Radcu. A Ty prichádzaš
a dávaš nám zo svojich darov. Učíš nás žiť v pravde
a láske. Ukazuješ nám, čo je pravá sloboda
Božích detí. Bez Teba by sme možno vedeli,
kto je Boh a čo pre nás urobil vo svojom
Synovi, ale nedokázali by sme si
tento dar spasenia privlastniť. Lebo len Ty,
Duchu Svätý, obživuješ túto pravdu
v nás a ukazuješ nám, ako si ju
máme privlastniť a ako z tejto pravdy žiť.
Tvoja životodarná sila sa prejavuje aj ďalej,
keď nám dávaš svoje dary a schopnosti,
aby sme mohli premôcť každé sebectvo,
a naopak slúžiť svojim bratom a sestrám,
keď nám pomáhaš svedčiť im o Božej láske.
Duchu Boží, buď oslávený v našich životoch,
medzi nami, v našej cirkvi,
v tomto svete. Amen.
Ovocie Ducha je aj
krotkosť. Čo sa v praxi
myslí pod týmto slovom?
Grécke slovo prays sa do slovenčiny prekladá
väčšinou ako tichý alebo mierny. Hebrejský
termín anáv prekladá teológ Martin Buber
ako oddanosť. Toto slovo asi najlepšie vyjadruje, čo tým apoštol Pavel v Liste
Galatským myslel. Základné osvetlenie obsahu pojmu krotkosť je v Žalme 37. Žalmista
tu radí, aby sa zbožný netrápil kvôli zlým
ľuďom. Nezávidel im, že sú bohatší a úspešnejší, pretože špekulujú a obchádzajú zákon.
Foto: Juraj Predný
My sa vznášame na hladine
Nedbajú na právo, spravodlivosť a milosrdenstvo. Páchatelia bezprávia uschnú ako tráva. Uvädnú ako zelená bylina. Ty dôveruj
Hospodinovi a čiň dobre, bývaj v krajine, pravdu ostríhaj! Raduj sa v Hospodinovi a dá ti,
po čom ti srdce túži. Uvaľ na Hospodina svoju cestu, dúfaj v Neho a On vykoná. Utíš sa
pred Hospodinom. Nevzbĺkni hnevom, lebo
zlosynovia budú vyťatí. No dúfajúci v Hospodina vlastniť budú zem. Máličko ešte, a niet
bezbožníka, pozrieš na jeho miesto, a hľa, nieto ho. Lež pokorní budú vlastniť zem a
radovať sa v hojnosti blaha. Takže krotkí sú
oddaní Hospodinovi. Spoliehajú sa na neho
a to im dáva vnútorný pokoj, ktorý sa prejaví
i navonok. Nemusí sa trápiť kvôli bezbožníkom, že teraz prosperujú a bohatnú. Pokojne kráča po Božích cestách. O Pánovi
Ježišovi sa píše, že bol krotký. To neznamená,
že by bol zakríknutý či mlčanlivý. Ale že bol
oddaný Bohu. V 1. liste apoštola Petra je
napísané: „keď Mu zlorečili, nezlorečil; keď
trpel, nehrozil, ale porúčal Tomu, ktorý
spravodlivo súdi“ a tiež „ale skrytý človek srdca, to jest neporušiteľný a pred Bohom veľmi vzácny duch krotkosti a tichosti“. Gréckemu pojmu prays, ktorý je v Novej zmluve,
zodpovedá najlepšie slovo oddanosť Hospodinovi. Tichosť a krotkosť sú vlastne vonkajšie
dôsledky tejto oddanosti Hospodinovi.
-mk(pripravené podľa výkladu P. Hudeca)
Mocný kráľ raz povedal starému kňazovi: „Hovoríš, že človek, ktorý sto rokov páchal zlo pred smrťou, poprosí Boha o odpustenie, dostane sa do neba. Ale ak niekto spácha iba jeden zločin a neoľutuje
ho, skončí v pekle. Je to spravodlivé? Sto
zločinov je ľahších ako jeden?“ Starý
kňaz na to kráľovi povedal: „Keď vezmem
takýto malý kamienok a položím ho na
hladinu jazera, potopí sa alebo ostane na
hladine?“
„Potopí sa,“ povedal kráľ.
„A keď zoberiem sto veľkých kameňov
a vložím ich do člna a postrčím ho do stre-
du jazera, potopia sa alebo ostanú na hladine?“
„Ostanú na hladine.“
„Tak teda sto kameňov s člnom je ľahších ako jeden kamienok?“
Kráľ nevedel, čo má na to povedať.
A tak mu to starý kňaz vysvetlil: „Kráľ,
tak je to aj s ľuďmi. Človek, aj keď
mnoho zhreší a spolieha sa na Boha,
nespadne do pekla. Kým človek, ktorý sa prehreší čo len jeden raz a neprosí o Božie milosrdenstvo, bude zatratený.“
Neznámy autor
SVIATKY NÁDEJE
IGOR KIŠŠ »
V týchto dňoch slávime svätodušné sviatky. Ak Vianoce nazývame sviatkami lásky a Veľkú noc sviatkami života, svätodušné sviatky by sme mohli nazvať sviatkami nádeje.
Nádherne je to obrazne vyjadrené už na
samom začiatku Biblie. Zem bola spočiatku beztvárna a pustá; tma bola nad
prahlbinou (1M 1, 2). V hebrejskej Biblii
je to vyjadrené slovami, že bolo všade
„tóhu vabóhu“. Do slovenčiny by sme to
mohli preložiť, že bol všade len chaos.
A predsa situácia sveta nebola beznádejná, pretože Duch Boží sa vznášal nad
vodami. V tom bola nádej.
Takto to bolo aj na letnice v Jeruzaleme. Kristus vstúpil na nebesia. Učeníci
zostali v tomto svete už sami bez svojho
Majstra. A pritom dostali rozkaz ísť
evanjelizovať celý svet. „Až do posledných
končín zeme“ (Sk 1, 8). Ako mohlo niekoľko Kristových apoštolov splniť túto
úlohu?!
A predsa to nebolo beznádejné. Kristus
im zasľúbil: Neopustím vás ako siroty. Pošlem vám Ducha svätého (J 14, 18). Duch
Svätý zostúpil na apoštolov a došlo k založeniu kresťanskej cirkvi. A táto cirkev
už celé stáročia ide dejinami. Prekonala
všetky prenasledovania zo strany rímskych
cisárov i novodobých mocipánov, ktorí
predpovedali, že zakrátko už cirkvi nebude. V dejinách cirkvi boli síce niekedy
obdobia, keď cirkev bola akoby beztvárna a pustá. Aj v dejinách cirkvi boli
doby chaosu. Ale keďže bol na Letnice
cirkvi daný z neba Duch Svätý, zase povstala k novému životu. Prišli doby nápravy, reformácie a návratu k Pánu Bohu.
Duch Svätý je ako holubica, ktorá sa
vznáša nad životom jednotlivcov, cirkvi
i sveta. Tak ako orlica sa vznáša nad hniez-
LITURGICKÁ FARBA
– ČERVENÁ
Táto farba je farbou lásky, obete, ohňa
a krvi. Vzťahuje sa na všetky sviatky cirkvi, pretože bola založená cez oheň Ducha svätého a rozšírená cez krv martýrov
a mučeníkov. Chrámové rúcho tejto farby sa používa na svätodušné sviatky –
slávnosť Zoslania Ducha Svätého na
apoštolov, slávnosť Svätej Trojice, Pamiatku reformácie, Pamiatku posvätenia
chrámu a pamiatku apoštolov a mučeníkov a počas celého obdobia bezslávnostnej polovice cirkevného roka. -r-
dom svojich mláďat a nedopustí skazu,
tak aj Duch Svätý je taká orlica, ktorá je
symbolom ochraňujúcej Božej ruky nad
nami. Pretože sa nad naším životom vznáša holubica Ducha Svätého, môžeme mať
nádej pre svoj život, pre život cirkvi i život sveta.
A tak ani dnes nestrácajme nádej pre
tento svet. Mnohí ľudia aj dnes vidia budúcnosť sveta beznádejne. Hrozia nukleárne zbrane. Všeličo sa nám vo svete
zdá byť možno pusté, prázdne a temné.
Toľko zlých správ počujeme každý deň
v televízii. Ale pamätajme: Svet je Boží.
Duch Svätý sa svojou tajomnou mocou
vznáša nad svetom, nami i cirkvou. Aj
nad ľudským chaosom. Beznádej nechajme tým, ktorí v Pána Boha neveria.
Pán Boh si nájde svoje cesty, ako prekonať tmu, prázdnotu i chaos. Hľaďme na
svoju budúcnosť, na budúcnosť tohto sveta i cirkvi vždy s nádejou. Sme v Božích
rukách. Poučky z dejín na to máme. Je
to Boží svet. Nezabúdajme: Duch Boží sa
vznáša aj nad tmou a chaosom v tomto
svete, aby ich prekonal.
»
8. jún 2011
DO SRDCA A MYSLE
Celoročný sviatok Svätej Trojice
5
8
Evanjelický posol spod Tatier
ZLATICA ORAVCOVÁ
Ako tomu rozumieť? Aby sme našli odpoveď na túto otázku, treba si pripomenúť niektoré skutočnosti v súvislosti s blížiacim sa sviatkom Svätej Trojice. Tento sviatok pripadá v našej cirkvi na poslednú nedeľu slávnostnej
polovice cirkevného roku. Ale nemala by to byť len formálna stránka s ohľadom na liturgické zvyklosti našej cirkvi, ale aj zhrnutie toho, čo nám Hospodin zjavil tak, že Ho môžeme vnímať v Jeho diele ako Boha Otca
Stvoriteľa, Boha Syna Vykupiteľa a Boha Ducha Svätého Posvätiteľa.
JÁN KACHNIČ »
V zvýšenej miere si to pripomíname, keď slávime výročné
sviatky: Vianoce, Veľkú noc
a zoslanie Ducha Svätého na
apoštolov. Je to zvýraznené aj
v liturgii týchto období cirkevného roku, veď aj v predspevoch spievame: Ó, Ježiši:
Tvoje vtelenie, narodenie,
umučenie, vzkriesenie, vstúpenie. Len svätodušné obdobie
(ale aj Zjavenie Krista Pána
mudrcom) nemá zvláštny predspev. Dalo by sa to napraviť,
keby od 1. slávnosti svätodušnej až po kajúcu nedeľu bol na
začiatok služieb Božích zaradený predspev, pôvodom z Békešskej Čaby: Prijdi, prosíme...
(jestvuje ako slovenský preklad a harmonizácia, ich autori
by iste nič nenamietali, keby
tento predspev v ich podaní bol
zaradený do liturgického poriadku.)
Škoda, že jednotlivé spôsoby,
v ktorých sa nám Hospodin
zjavuje, sú vnímané veľmi rozdielne, nielen pokiaľ ide o liturgiu.
Prejavuje sa to napr. aj v tom,
že chrámy sú húfne navštevované najmä na Vianoce aj
tými cirkevníkmi, ktorí po celý
rok javia veľmi malý alebo aj
žiadny záujem o spoločné bohoslužobné zhromaždenia.
Natíska sa otázka: prečo je to
tak? Prichádzajú títo tzv. ročiaci, len aby zadosťučinili
tradícii, zo zvyku, pre tzv. náboženský folklór, ktorý sa prejavuje vo viditeľných, hmotných veciach, ako sú napr.
vianočné stromčeky, betlehemy, jasličky a iné vianočné zvyky aj mimo chrámov?
Kto si napr. pri bohato prestretom štedrovečernom stole
spomenie, že Hospodin nám
prestiera stôl hojnosti prostredníctvom prírody? Kto si
spomenie, že narodený Spasiteľ prišiel na svet aj ako chlieb
večného života, ale aj ako Brat
a Priateľ veriacich? To je tá celková, Božia rodina, ktorá by
mala viesť ľudí k súdržnosti
nielen na Štedrý večer, ale
vždy.
Potešuje skutočnosť, že toto
si uvedomujú kresťania, aj
keď takýchto je asi málo. Je potešiteľné, že to dokážu zakomponovať aj do modlitieb
pri štedrovečernom stole.
A ešte potešiteľnejšia je skutočnosť, že v mnohých CZ sa
toto spoločenstvo a túžba po
Neboj sa!
ZAMYSLENIE
PAVEL POKORNÝ »
„Ty však, sluha môj Izrael, Jákob, ktorého
som vyvolil, potomstvo môjho obľúbenca
Abraháma, ktorého som uchopil na konci zeme a povolal od jej hraníc, tebe som
povedal: Ty si môj sluha, vyvolil som si ťa
a nezavrhol; neboj sa, lebo ja som s tebou,
nepozeraj ustrašene vôkol seba, lebo ja som
Boh tvoj! Posilním ťa a pomôžem ti, i podopriem ťa svojou spásonosnou pravicou.
Na hanbu a posmech vyjdú všetci, ktorí zlosťou kypia proti tebe. Zmenia sa na nič a za-
chlebe večnosti prejavuje aj na
Vianoce v prijímaní Večere
Pánovej. Tak sa upevňuje aj
myšlienka súvislosti Vianoc
a Veľkej noci, keď skutočnosť
utrpenia a smrti – obete Pána
Ježiša na kríži vrcholí Jeho
vzkriesením – víťazstvom nad
smrťou. Je chyba, ak sa aj na
Veľkú noc kladie prílišný dôraz
na sprievodné javy jarného
ročného obdobia. Pučiaca vegetácia, jahniatka, zajačiky,
vajíčka sú síce milé symboly rodiaceho sa života, ale ak sa im
nedá kresťanský dôraz a zmysel, stávajú sa aj veľkonočné
sviatky návratom k pohanstvu.
O podcenení svätodušných
sviatkov hádam najvýraznejšie
vypovedá materialistické zameranie, ktoré do cirkvi preniká aj inými aktivitami na
úkor duchovnosti. Veď práve
na 1. slávnosť svätodušnú chý-
hynú mužovia, ktorí sa sporia s tebou. Budeš ich hľadať, ale nenájdeš tých, ktorí sa
s tebou vadia; zmenia sa na nič a na márnosť mužovia, ktorí bojujú proti tebe, lebo
ja som Hospodin, tvoj Boh, torý ťa drží za
pravicu a vraví ti: Neboj sa, ja ti pomôžem!“
(Iz 41, 8 – 13)
V období, keď ešte neboli občianske preukazy, totožnosť človeka určovala príslušnosť k domu. Do dotazníkov sa neuvádzali čísla, ale každý uvádzal mená svojich otcov a meno svojho pána. Bez nich
by bol stratený, úplná nula. V čase, keď
vzťah pána a služobníka bol úplne bežný
a každý si ctil autoritu, ktorú mal nad sebou, nebolo nič otrocky ponižujúceho na
vyhlásení: Ty si môj služobník! Takto sa
Pán Boh zaväzoval človeku, že sa oň po-
bajú na službách Božích neraz
aj tí, ktorí inokedy viac-menej
pravidelne navštevujú služby
Božie. Zrejme im chýbajú už
spomínané vianočné a veľkonočné zvyky.
A preto treba stále pripomínať nepretržitú spojitosť medzi
účinkovaním živého Boha
a tým, čo prežívame. A ďakovať Bohu Otcu, Bohu Synu
a Bohu Duchu Svätému, že
z Jeho milosti žijeme, hýbeme
sa a trváme, že bez Pána Ježiša Krista, ktorý sa za nás prihovára a bez Jeho obete by nás
Božia moc a spravodlivosť zničila, že bez Ducha Svätého by
sme si tieto súvislosti neuvedomili a neuverili, a tak by sa
Božie dielo stalo pre nás zbytočným.
Bez účinkovania Ducha Svätého by sa stali aj chrámy potemkinovskými stavbami, keď
by krásne fasády budov či organizácie cirkvi zakrývali bezduchosť kázní, v ktorých by sa
možno hojne citovalo Božie
slovo, ale len jeho litera, ale aj
bezduchosť poslucháčov (uši
majú, nepočujú).
Nezarmucujme Ducha Svätého nezáujmom, ba odporom k hodnotám kráľovstva
Božieho (Ef 4, 30; Iz 63, 10).
Dovoľme Mu, aby vpísal do našich sŕdc natrvalo vieru v jediného živého Boha Otca,
Syna a Ducha Svätého. Nepriečme sa Jeho pôsobeniu,
lebo je to nebezpečné, pretože:
„každý hriech a rúhanie odpustí sa ľuďom, ale rúhanie
Duchu sa neodpustí“ (Mt 12,
31).
stará. Pán vkladá na strateného a bezmenného služobníka svoju ruku a prijíma
ho do svojho domu a svojej služby. Ty si
môj služobník – to je ponuka azylu a bezpečia. Boh hovorí: Keď mne budeš patriť,
nemusíš sa báť.
Neboj sa! – Ako často sa táto výzva opakuje v Božom slove. No napriek všetkým
vymoženostiam vedeckého storočia zostáva strach stálym sprievodcom ľudského pokolenia. Strach je zlom, lebo človek
je ním ochromený, zbavený slobody, neschopný rozumne a zodpovedne sa rozhodnúť, ako by sa na homo sapiens patrilo.
Boží Duch však všetkému ľudskému
strachu vzdoruje a prináša slobodu v živote, za ktorý sa raz človek bude zodpovedať pred Božou tvárou.
Vďaka Svätej Trojici
Bože, Otče, Ty si stvoril nebesá i zem
A hviezdam dal si oči plamenisté.
Ja v každom kvete
Tvoju veľkú lásku zriem
Všemúdrosť Tvoju
vidím v každom liste,
Bože, Synu, Ty si obmyl srdca
môjho zem
Keď skalilo ju hriechov mnohých
blato.
Pri nohách Tvojich svätých
Pane, Kriste, dliem
Ty odpúšťaš mi, žehnáš prebohato.
Bože, Duchu Svätý,
Ty si duše posvätil
Apoštolov dľa svojej božskej vôle
Príď, tak vrúcne volám dnes
Zo všetkých síl
Vo svojej svätej vyučuj ma škole!
Ó, Trojjediný Bože,
vzdávame Ti chválu
Vďaku za lásku a milosť neskonalú!
Amen.
8
TEXTY SVÄTÉHO PÍSMA
1. slávnosť svätodušná
Zoslanie Ducha Svätého
12. jún 2011
J 14, 15 – 21; Ef 2, 19 – 22; Ez 36, 22 –
28
13. 6. 2. slávnosť svätodušná 1K 12, 4
– 11
14. 6. F 3, 12 – 21
15. 6. F 4, 1 – 9
16. 6. F 4, 10 – 23
17. 6. Pr 10, 6 – 12
18. 6. Pr 10, 22 – 32
Svätá Trojica
Otec, Syn, Duch Svätý
19. jún 2011
Mt 28, 16 – 20; Ef 1, 3 – 14; Iz 6, 1 – 8
20. 6. Pr 11, 24 – 31
21. 6. Pr 14, 29 – 34
22. 6. Pr 15, 13 – 18
23. 6. Pr 16, 1 – 9
24. 6. J 3, 22 – 30
25. 6. Pr 17, 1 – 17
6
8. jún 2011
ROZHOVOR
»
Evanjelický posol spod Tatier
Chvály sú NEBEZPEČNÉ,
ak sa jednoduchý text na spôsob
mantry opakuje nespočetne
„V každom prípade je to pokrytecké jesť „evanjelický augsburského vyznania chlieb“,
a pritom sa nestotožňovať s jeho učením a bohoslužobnými formami či nemať dobré slovo na ECAV,“ tvrdí v rozhovore zameranom na charizmatické vplyvy v našej cirkvi predseda Vieroučného výboru ECAV na Slovensku JÁN MEŇKY.
MARTINA KOVÁČIKOVÁ »
» Brat farár, hovorí sa, že charizmatické
smery a hnutia pôsobia dnes vari v každej
cirkvi. Kto sú to vlastne charizmatici?
Charizmatici sú v biblickom zmysle slova
ľudia obdarovaní charizmami – darmi milosti. V Prvom liste Korintským v 12. kapitole sa píše: „A každému je daný prejav
Ducha na všeobecný úžitok, lebo jednému
sa od Ducha dostáva reč múdrosti, inému
slovo známosti...“ Okrem iného sa tam píše
i o dare rozlišovať duchov. Apoštol Pavel
tam tiež poznamenáva: „Veď my všetci
v jednom Duchu sme boli pokrstení v jedno telo...“ Každý pokrstený je charizmatikom.
Iní sú tzv. charizmatici – ľudia, ktorí po
páde železnej opony nekriticky prijali
z USA duchovné hnutia, ktoré už doma
stratili pôdu pod nohami a v mnohých
ohľadoch boli zdiskreditované. Sám charizmatický vodca Derek Prince konštatuje, že skutky hnutia nepramenili z Ducha
Svätého, ale zo starostlivo vypracovaného
systému pravidiel a konceptov. Kredit
charizmatických hnutí v USA bol takmer
zničený a mnohí odpadli od viery. Na základe proroctva svojej manželky ponúkal
svoje knihy misionárom za železnou oponou. Jeho demonológia a negatívny vzťah
k cirkvám sa stali základom vierouky nezávislých charizmatikov v Československu.
Hnutie Neskorého dažďa (mládež s obľubou spieva ich pieseň Zošli dážď, zošli
dážď...), Hnutie uzdravovania – Healing
Revival, Hnutie viery, Hnutie vinice, Pastierske hnutie, Prorocké hnutie, Torontské požehnanie a ďalšie patria k tejto tzv.
druhej vlne ducha.
» Čo teda navonok charakterizuje takýchto
charizmatikov?
Charakteristickým znakom týchto hnutí je,
že už prakticky neočakávajú príchod Pána
Ježiša, ale skôr príchod „veľkého prebudenia posledných čias“. Svoju misiu zakladajú
na kritike existujúcich cirkví, ktoré označujú
za cintorín ducha; tvrdia, že nad jednotlivými cirkvami stoja zlí duchovia, hovoria
o nás, že sme diablovo múzeum, matrikoví kresťania bez jasnej vízie, bľabotajúci.
» A na čo kladú najväčší dôraz?
Ako som už povedal, ide o tzv. krst Duchom Svätým. Je to druhá nevyhnutná skú-
senosť kresťanského života. Po tejto skúsenosti tvrdia, že nastáva úplne nový kvalitatívny život kresťana, ktorý sa prejavuje hovorením v jazykoch, teda schopnosťou modliť sa v neexistujúcom jazyku – bez
toho, aby kresťan bol obmedzovaný myšlienkami, potom darom proroctva, uzdravovania, činenia zázrakov, misijnou aktivitou a pod. Človek pri tejto skúsenosti pri
skladaní rúk padá na chrbát a upadá do
bezvedomia.
» Ako v praxi vyzerajú ich stretnutia?
Ich stretnutia charakterizuje citové prežívanie, tlieskanie, dvíhanie rúk, entuziazmus, výkriky, stonanie – tzv. pôrodné bolesti. Pri modlení sa modlia všetci naraz,
hlasno, prehlušujú sa. Atmosféra je nabitá.
Mal som dojem, že niekto riadi intenzitu
hlasitosti. Typické pre nich sú chvály.
Jednoduché mnohokrát sa opakujúce popevky, ktoré plnia funkciu transcendentálnej meditácie a sú jedinečnou prípravou
na manipuláciu s človekom. V Torontskom
hnutí je typický aj nekontrolovaný „svätý
smiech“, keď ľudia vydávajú zvieracie
zvuky a váľajú sa po zemi, mnohí sú
v kŕčoch. Padanie na zem na spôsob mexickej vlny pod vplyvom spíkra je považované za vanutie Ducha.
» Čo o takýchto ľuďoch hovorí Biblia?
„Varujte sa falošných prorokov, ktorí prichádzajú v ovčom rúchu a vo vnútri sú draví vlci. Po ovocí ich poznáte. Nie každý, kto
mi hovorí Pane, Pane, vojde do kráľovstva
nebeského, ale kto činí vôľu môjho Otca
nebeského. Mnohí mi povedia v onen deň,
či sme neprorokovali v Tvojom mene, či
sme nevyháňali démonov v tvojom mene
a či sme nerobili mnohé divy v tvojom
mene? A vtedy im vyznám: Nikdy som vás
neznal: odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti.“ (Mt 7)
Práve vyháňanie démonov, divy, prorokovanie sú agendou tzv. charizmatikov.
Apoštol Pavel veľmi dôrazne varuje pred
tými, ktorí prinášajú iné evanjelium.
„Nech je prekliaty,“ až takto tvrdo sa vyjadruje Pavel.
» Problémom charizmatikov sa už venujú
aj Symbolické knihy...
Symbolické knihy vznikli v 16. storočí, ale
súčasné tzv. charizmatické hnutia v histórii
mali svojich predchodcov. V 2. storočí po-
dobným spôsobom
blúznil Montanus.
Hovoril o dobe zákona ako o detskej, o dobe
evanjelia ako
dobe dospievania a tretiu poslednú
dobu Ducha napĺňal podobným obsahom ako súčasní
blúznivci. Zwikauskí anabaptisti so svojím
hlásaním konca sveta a druhým krstom sú
nám z histórie dobré známi. Augsburské
vyznanie v 9. článku jasne hovorí: „zavrhujeme“. V Obrane Augsburského vyznania v stati O ospravedlnení čítame: „...
jedine vierou prijímame odpustenie hriechov a Ducha Svätého.“ Viera v Božie slovo je v striktnom rozpore s tzv. druhou skúsenosťou – „krstom Duchom“, kde človek
upadá do hypnotického alebo nejakého
iného bezvedomia. Viera vylučuje skúsenosť. Jedine viera.
» Dá sa povedať, že aj niektorých našich
farárov v cirkevných zboroch vystihuje
skôr charizmatická identita ako evanjelická
augsburského vyznania...
Áno, je to smutné, že aj v našej cirkvi sa
nachádzajú takíto farári. Zhrozil som sa,
keď som v jedno nedeľné popoludnie vošiel do evanjelického kostola v Košiciach
a videl tam prejavy uctievania cudzie našej luteránskej tradícii.
V každom prípade je to pokrytecké jesť
„evanjelický augsburského vyznania
chlieb“, a pritom sa nestotožňovať s jeho
učením a bohoslužobnými formami. Nemať dobré slovo na ECAV (pozri väčšinu
Cirkevných listov z posledného obdobia).
Snažím sa pochopiť farárov a farárky, ktoré túžia po veľkom prebudení, po plných
kostoloch, po živých zboroch, len mi je
ľúto, že si nedajú námahu skúmať duchov,
alebo jednoducho si na internete nezistia,
kto je pôvodcom Balíčka napr. naddenominačnej organizácie, ktorá sa nazýva
SIEŤ (Network of Christian Ministries)
a ktorou nekriticky „kŕmia“ svoju mládež.
» Kto je SIEŤ a aké sú ciele tejto organizácie v našej cirkvi? Má s ECAV nejaký
konkrétny vzťah?
V roku 2005 sa SIEŤ mení na Tréningové centrum Kompas – občianske združenie. Jeho poslanie je: Životom inšpirovať
a trénovať mládežníckych vedúcich a pomáhať im pri výchove ďalšej generácie
nasledovníkov Krista v cirkvi. Veľmi krásne ideály. Kľúčom k rozlúšteniu je však
ďalšie heslo tohto tréningového centra:
„Miestny zbor je Kristovou nevestou
a všetko, čo robí, mu musí prospievať.“
Štandardný evanjelik si pod miestnym zborom predstaví svoj cirkevný zbor. Pojem
„miestny zbor“ je nápadne podobný s pojmom Watchmana Neea, ktorý hovorí
o „cirkvi v meste“. Jeho presvedčenie je,
že v každom meste má byť len jediný zbor,
nie niekoľko zborov rôznych denominácii,
a to je už základ ekleziológie prevažnej časti nezávislého charizmatického hnutia.
Takže Tréningové centrum Kompas nevychováva učeníkov pre ECAV, ale pre
Miestny zbor. Aby došlo ešte k väčšiemu
zakamuflovaniu, o čo ide, použije sa anglický názov City Church. Napr. mládežnícka skupina z CZ v Kukovej chodí až do
Bratislavského City Church zahrať tejto
„cirkvi“. Jedna nemenovaná dievčina
publikujúca a vyrastená v ECAV dokonca pracuje na plný úväzok pre túto cirkev.
Farári našej cirkvi sa so svojimi mládežníkmi zúčastňujú týchto koncertov či bohoslužieb v blahej naivite, že je to neškodné. Ján Vecan, ktorý je v správnej rade
Tréningového centra Kompas, sa môže popod fúz usmievať, ako nám slepým a driemajúcim strážcom pomáha dostať naše
deti a mládež z ECAV a vytvoriť voči nej
nenávistný a pohŕdajúci postoj.
» Ako teda podľa vás vníma táto „nezávislá charizmatická cirkev“ ECAV?
Ako ostatné denominácie, ktorých rozdelenie je hriešne a spôsobujú ho zlí duchovia stojaci nad každou denomináciou.
Evanjelický posol spod Tatier
Z týchto cintorínov vyvádza Boh cez tzv.
krst Duchom obnovených charizmatikov. Tí sú začleňovaní do tzv. skupiniek,
kde sa im pridelí osobný pastier. Títo pastieri sú zase pridelení svojmu pastierovi.
Je to forma pyramídy. Členovia skupinky
postupne v rámci rastu robia s vodcom
zmluvu o vykázateľnosti a podrobení sa.
Vodca je nekritizovateľný. Má právo nepovoliť svadbu alebo štúdium. Učitelia
hnutia nazývajú túto štruktúru cirkvou založenou na vzťahoch. Pre viac informácii
pozri: Christian Grow Ministry.
Na minuloročnej synode som upozornil
na nebezpečenstvo skupinkového hnutia.
Dotknutí z bratislavského zboru a Košíc
dali návrh na moje odvolanie. Nečudujem
sa dozorcovi z Košíc, ale jeden bratislavský farár by mal mať prehľad v súčasných
manipulačných trendoch. Spomenutá
City Church resp. Miestny zbor alebo Zbor
v meste má svoje metódy práce a svoju definíciu. Tréningové hnutie alebo skupinkové, resp. pastierske obsahuje jednu základnú tézu: „Kresťan, ktorý by nemal
svojho supervízora – pastiera sa nepovažuje za učeníka Ježiša Krista.“ Učeník sa
učí od svojho majstra žiť. Je k tomu pripravená i kolekcia inštruktáží. Byť členom
skupinky, prežiť tzv. krst Duchom Svätým,
byť zaviazaný zmluvou je predpokladom
stať sa vojakom Božej armády, ktorá dobyje národy pre Krista, čo bude dôsledkom
prebudenia posledných čias a žatvy národov.
» Má to nejaký konkrétny vplyv na duchovnú orientáciu evanjelického kresťana?
Áno, duchovná orientácia je ohrozená. Je
to raj pre vlkov, čo si vyberajú ovečky zo
stáda popri spiacich strážcoch. Teológ spí,
a keď aj niektorý nespí, tak ďalší kričia,
že ho netreba počúvať. To som už zacitoval nebohého brata farára Bohdana Hroboňa. Nespomenul som ešte psychické i telesné poškodenia mnohých kresťanov.
Vo Švédsku po šetrení a štúdiách postihnutých charizmatickým Hnutím viery
a Slovo života, kde absolventi biblických
škôl v 93 percentách majú úzkosť a návaly
strachu, 86 percent nočné mory a poruchy spánku, 77 percent strach zo straty duševného zdravia, 88 percent pocit prázdnoty, 93 percent pocit viny, 63 percent samovražedné myšlienky či 23 percent pokus o samovraždu zo skúmanej skupiny
43 absolventov. Švédska spoločnosť žiada
novú legislatívu, ktorá sa sústredí na potreby postihnutých a ochráni deti pred nezdravým vplyvom manipulatívnych skupín.
» V čom sú teda hlavné rozdiely, ktoré by
si veriaci mali všimnúť?
Hlavný rozdiel vidím v antropocentrizme.
Tieto hnutia sú atraktívne, lebo ponúkajú ľuďom to, po čom túžia. Ak si veriaci,
máš právo byť zdravý, bohatý, úspešný.
Všetko toto je pre teba pripravené, len
skrze vieru to máš uchopiť. Ak si chorý,
tak Boh je klamárom, alebo ty nemáš vieru. Sú to však úplne bludy. V centre nášho učenia je Ježiš Kristus a Jeho cesta, po
ktorej s Ním kráčame k Otcovi. Bol mužom bolesti, nemal výzor, aby sme ho obdivovali – z ľudského hľadiska bol neúspešný.
Staviame na tom, čo On pre nás vykonal a cez krst a vieru si to prisvojujeme.
Krstom sa stávame Božími deťmi, ale starého Adama v nás v pokore každodenne
»
8. jún 2011
si uvedomujúc svoj krst topíme a dávame
priestor Ježišovi Kristovi. Je to zápas na
každý deň, kým sme v tele.
Žiadne odpočívanie na chválach. Denne berieme na seba tento kríž. Jedine viera, žiadna druhá skúsenosť. Jedine Písmo,
nijaké priame zjavovanie sa. Jedine Kristus, nie Duch, ktorý dáva jazyky, ale neusvedčuje z hriechu a nesvedčí o Ježišovi Kristovi. Jedine milosť, nie môj tréning,
moja vykázateľnosť.
» Sú napr. chvály a dvíhanie rúk niečo, čo
škodí alebo je nebezpečné pre veriacich
v cirkevných zboroch?
Chvály a dvíhanie rúk samo osebe nie je
škodlivé. Spievame aj my na bohoslužbách
Chvála tebe, Hospodine. Chvály sú nebezpečné, ak sa jednoduchý text na spôsob
mantry opakuje nespočetne alebo veľmi
veľa krát. Tu už chvály tohto typu plnia
funkciu prania mozgu. Samozrejme, že sú
ľudia, ktorí chcú týmto spôsobom vypnúť.
Božie slovo nás však vyzýva, aby sme bdeli, boli opatrní, lebo diabol obchádza
hľadajúc, koho by zožral.
Dvíhanie rúk tiež o niečom svedčí.
Naše deti učíme, že pri modlitbe je dobré zložiť ruky, skloniť hlavu, ideálne si
kľaknúť. Mňa osobne rozčuľuje, keď vidím evanjelického farára, ktorý by mal toto
učiť, modliť sa v kostole, resp. spoločenstve iným spôsobom.
» Charizmatici teda zachádzajú k prehnanej citovosti a živelnosti. Sú však ľudia, u ktorých emócie prevládajú a sú súčasťou ich osobnosti...
Keďže mám možnosť sledovať ľudí, ktorí odišli k tzv. charizmatikom, musím skonštatovať, že to boli emocionálne frustrovaní labilní ľudia. Ježiš Kristus, ktorý je
stelesnenou láskou, nenaplnil ich emocionálny život a radšej sa oddali manipulácii a mám obavy, že v týchto spoločenstvách je priestor pre zlých duchov. Mal
som možnosť byť na prednáške psychiatra brata Remeša v Prahe, ktorý konštatoval, že mnohí takíto ľudia končia v psychiatrickom ústave v Bohuniciach.
» Čo to vlastne znamená byť pokrstený
Duchom Svätým? Je to fakt alebo len pocit?
Neviem vám povedať, čo to je byť pokrstený Duchom podľa tzv. charizmatikov.
Môžem sa podeliť so svedectvom dvoch
sestier z môjho cirkevného zboru. Jedna
bola ťažko onkologicky chorá a priznala
sa, že bola aj na takomto charizmatickom
uzdravovaní. Modlila sa. Pane Bože, keď
to nie je od Teba, nech mi to neublíži. Stáli v rade. Uzdravovač išiel vpredu, dvaja
vzadu chytali padajúcich. Padol človek po
jej pravici, keď prišiel uzdravovač k nej, len
nedôverčivo okolo nej prešiel, a ani sa jej
nedotkol. Druhá bola so svojou dcérou
a vnukmi v Banskej Bystrici v tamojšom
spoločenstve. Všetci popadali pri krste, ona
nie. Vnuk jej potom vysvetľoval, že nemala
otvorené ústa a Duch Svätý do nej nemohol vojsť. Vysvetľoval to presne podľa
charizmatickej vierouky, kde sa človek
môže zbaviť zlého ducha vydychovaním.
» Ako môže byť teda človek naplnený Duchom Svätým?
Duch veje, kam chce, počuješ jeho hlas,
ale nevieš, kam ide a odkiaľ prichádza.
Duch Svätý je suverénna Božská osoba
a nenechá sebou manipulovať kde-akými
šamanmi. V každom prípade je Duch Svä-
ROZHOVOR
tý spojený s Písmom Svätým. Z vlastnej
sily ani rozumu nemôžem v Pána Ježiša
veriť ani k Nemu prísť, ale Duch Svätý nás
povoláva evanjeliom. Evanjelium je kľúčom k tomu, ako byť naplnený Duchom
svätým.
» Ako interpretujú charizmatici Božie
slovo? Prečo sú dary Ducha Svätého (dar
uzdravovať, hovoriť v cudzích jazykoch) pre
nich také dôležité?
Tzv. charizmatici nepovažujú Božie slovo
za kánon – pravidlo viery a života. Niektoré ich publikácie dokonca zavrhujú hlboké štúdium Písma svätého a odporúčajú
usilovať sa o priame vlámanie sa ducha do
človeka. Reformácia zaradila dar uzdravovania do apoštolskej doby. Príchod Mesiáša mali sprevádzať znamenia. Poznáme
ich – slepí budú vidieť, chromí budú chodiť, malomocní sa budú čistiť a chudobným sa bude zvestovať evanjelium. Pán Ježiš neuzdravoval plošne, len v rozsahu znamení. Tak isto urobil iba tri vzkriesenia
z mŕtvych. Samozrejme, Boh uzdravuje aj
dnes, máme svoje skúsenosti, ale som presvedčený, že sa nenechá zneužívať na
uzdravovania jarmočného spôsobu. Hovorenie v jazykoch nachádzame aj v pohanských kultoch. Podľa návodu knihy
Osho meditácií sa dá získať v krátkom
čase. Zatiaľ som nestretol jedného vykladača jazykov. Som presvedčený, že biblický kánon je uzavretý a je v ňom všetko, čo potrebujeme pre svoju spásu. Hovorenie v jazykoch je prinajmenšom zbytočné. Ak obsahuje to, čo je v Biblii, je zbytočné, ak niečo iné, je od Zlého.
» Ako sa dá rozoznať pravý dar od nepravého?
Po ovocí ich poznáte. Ak farár rozbije zbor
a povie, že má dar Ducha, že rozpoznáva
Božie deti a tých ostatných, tak ten duch
nie je Kristov. Kristov Duch sa ujíma
slabých vo viere, potešuje, povzbudzuje,
zjednocuje. Diabol rozdeľuje. Pravý dar od
nepravého sa dá poznať po ovocí Ducha.
» Aj na pôde rímskokatolíckej cirkvi
pôsobia charizmatické spoločenstvá.
Napr. Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina
– bratislavská skupina prevažne mladých ľudí, ktorá sa každý týždeň schádza
v počte asi 300 osôb. V záujme udržať takúto mládež na pôde cirkvi biskupi súhlasili s tým, aby sa skupina schádzala ďalej a ponechala si svoje charizmatické dôrazy a prejavy...
Počas základnej vojenskej služby som
stretol katolíckeho charizmatika a ten mi
vysvetľoval, že cirkev ich akceptuje, pokiaľ
rešpektujú autoritu cirkvi a príjmu služobnú úlohu. To bolo v Čechách ešte za
čias kardinála Tomáška. Myslím si, že táto
mládež je telesne ešte v rímskej cirkvi, duchovne sú už preč a je len otázkou času,
kým budú úplne.
» Aj niektorí evanjelickí farári chcú pritiahnuť ľudí do kostola rôznymi aktivitami
či svetskými zábavkami. Je to zlé, ak sa im
to darí?
Ideálne je, keď ľudia prídu do kostola počuť Božie slovo, prijať sviatosti a pomodliť sa. Samozrejme, je dobré, keď aj
mládež má svoje zázemie, svoje priestory, len aby to nedopadlo ako v jednom
zbore, kde začínali biblickou hodinou
a potom pokračovali stolným tenisom,
a nakoniec zostal iba stolný tenis bez Božieho slova.
7
» „Medzi charizmatickými prejavmi a tradičným evanjelickým vyznávaním viery dochádza k napätiu medzi tzv. teológiou kríža a teológiou slávy,“ uviedol v článku pre
časopis Rozmer vyučujúci na EBF UK
O. Prostredník. Podľa neho sa „kyvadlo vierouky z jednej strany prehuplo do druhej
krajnosti - do tzv. „haleluja kresťanstva“.
Myslí si však, že obidve pozície sú extrémne.
Evanjelickú teológiu, ktorá zdôrazňuje pocit hriešnosti a hľadanie milostivého
Boha vôbec nepovažujem za extrémnu,
ale za jedinečný spôsob vyjadrenia skutočného stavu človeka, jeho biedy a odkázanosti na Božiu milosť. Teológia kríža je jedinečná, aj keď mi jeden mladý kolega, zrejme ovplyvnený teológiou slávy,
namietol: „Tak potom vyhoďme z Biblie
Zjavenie Jána!“ Chcem mu touto cestou
odpovedať: „Áno, Zjavenie Jána má
v sebe teológiu slávy, ale je adresovaná
cirkvi , ktorá je pod ťažkým krížom prenasledovania.“
Súhlasím však, že tzv. „haleluja kresťanstvo“ načahujúce sa po ľudskej dokonalosti skĺzava na rovinu New age a počíta
s využívaním ľudského potenciálu.
» Vyplýva z toho, že pôsobenie charizmatického hnutia v našej cirkvi nemožno
ignorovať, ale začať ho teologicky vysvetľovať aj v spojitosti so svojou evanjelickou augsburského vyznania tradíciou. Čo v tejto otázke robí Vieroučný výbor ECAV?
Vieroučný výbor upozorňuje na nebezpečenstvo, v ktorom sa ECAV nachádza.
Na Synode v Látkach v roku 2009 bolo
z podnetu Vieroučného výboru prijaté toto
uznesenie: „Synoda ECAV na Slovensku
konštatuje, že učenie a zbožnosť tzv.
„charizmatických a letničných hnutí“ je
v príkrom rozpore s učením ECAV a vnášanie tohto učenia do ECAV je pre ňu
škodlivé. Synoda ECAV na Slovensku
vyzýva členov CZ a zvlášť ordinovaných,
ktorí sympatizujú s týmito hnutiami
a praktizujú túto zbožnosť, aby si uvedomili, že konajú proti záujmom ECAV a ordinačnému sľubu. Synoda ECAV na Slovensku ukladá biskupom a seniorom
v spolupráci s CZ a VV vyhodnotiť stav
ECAV v oblasti vieroučnej čistoty a urýchlene prijať opatrenia k náprave.“ Toto
uznesenie platí. Napriek tomu, najpovolanejší majú dojem, že situácia nie až taká
zlá.
» Dá sa však vôbec takýmto vplyvom zabrániť? A ak áno, ako?
Brat farár B. Hroboň povedal: „Strážcovia
nikdy nesmú mlčať. Majú napomínať ľudí
a majú volať aj k Bohu. Nedoprajte si pokoja a ani jemu nedajte pokoja, hovorí prorok. Aj so strážcami Siona boli zlé skúsenosti. Prorok vydával o strážcoch Siona
otriasajúcu výpoveď. Všetci jeho strážcovia sú slepí, nič nevedia, všetci sú nemí psi,
nevládzu štekať. Polihujúc snívajú, radi
driemu. Takýchto strážcov si prajú všetci,
ktorí chcú robiť svojvoľne. Služba strážcu
v cirkvi je služba prorocká. Strážca musí
vidieť skôr a lepšie do veci ako iní. Má upozorniť na nebezpečenstvo a ukázať aj východisko. Nemali sme (počas komunizmu) vtedy dosť prorockých duchov cirkvi.
Máme ich dnes, či neplytváme silami na
obhajovanie svojich záujmov a málo chránime spoločný záujem cirkvi? Myslenie,
ktoré by inšpirovalo a kontrolovalo duchovný pohyb v zemi chýba...“
8
8. jún 2011
SPRAVODAJSTVO
STĹPEC
Cirkev
a viera
DANIEL MIDRIAK »
To tvrdenie
stretám z času
na čas pri rôznych diskusiách a výmenách názorov.
Znie jednoducho: „Musíme
rozlišovať medzi cirkvou
a vierou.“ Zaznieva aj v obmenenom podaní: „Verím, ale cirkev k viere nepotrebujem“,
alebo: „K cirkvi sa nehlásim, ale verím“.
Tento prístup dnes už mnohých ľudí
mi niekedy pripadá ako opakovanie
Lutherovho pálenia kliatby, listiny,
ktorou pápež „vyobcoval“ reformátora z lona „Cirkvi“. Je to až tragické,
keď si uvedomíme, čo človek zo „spoločenstva svätých“ – spoločenstva veriacich v Ježiša Krista v dejinách za
tých takmer 2000 rokov urobil. Cirkev dnes nie je jednoznačný pojem.
A už vôbec nie pojem jednoznačne
kladný. Čo si predstavujeme, keď zaznie toto slovo? A na čo myslíme, keď
vyznávame, že veríme „v svätú cirkev
všeobecnú...“ v Apoštolskom vierovyznaní? Pri ekumenických pobožnostiach sa Viera všeobecná kresťanská
niekedy už ani nevyznáva, pretože
rímskokatolícka strana zaviedla na
Slovensku namiesto slova všeobecnú
latinské katolícku, aby sa odlíšila
pravá „Cirkev“ a „oddelení bratia“
(na sestry sa zabúda). Čo to je za láska Božia a láska Kristova v srdciach
ľudí, ktorí sa už pri jednom slove dokážu vzájomne vo svojich predstavách vylučovať, povyšovať a ponižovať, vyhlasovať za pravejších a nepravejších?
Kto chce porozumieť, ako cirkev
a viera skutočne súvisia, ako jedno
bez druhého vlastne nemôže existovať, musí sa vydať na neľahkú cestu
skúmania a hľadania a poriadne
očistiť zrno od pliev. Musí sa dopracovať k tej skutočnosti, ktorú naznačujú slová o spoločenstve dvoch alebo
troch stretajúcich sa v mene Toho,
ktorý je medzi nimi. Je to úzka a ťažká cesta.
Nechcem v žiadnom rozhorčení vystupovať proti ľuďom, ktorí rozlišujú
medzi cirkvou a vierou. Skôr poviem,
že im rozumiem, aj keď by som niekedy pridal aj kritiku povrchnosti takého prístupu a asi by som sa v tom
smere veľmi nemýlil. Ak sa však
niekto začne na adresu cirkvi vyjadrovať určitou mierou negatívne, prípadne tak, že sme z toho smutní alebo chceme nahnevane siahnuť
k útočnej obrane a poukázať na jeho
hriešnosť, mali by sme si na vlastnú
adresu pripomenúť slová nášho
Pána: „Ak však soľ stratí chuť, čím
bude osolená?“
»
Evanjelický posol spod Tatier
GENERÁLNE PRESBYTERSTVO
ÚBYTOK ČLENOV
zrejme vyvolá hlbšie zmeny v ústave
» BRATISLAVA – Zasadnutie Generálneho presbyterstva (GP) ECAV na Slovensku, ktoré sa zišlo 27. mája v Bratislave, sa tentoraz nieslo v trochu komornejšej atmosfére, keďže zo 16 riadnych členov sa pre pracovné povinnosti museli ospravedlniť šiesti.
DUŠAN VAGASKÝ »
PRÍPRAVA NA SYNODU
V správe o aktivitách predsedníctva od posledného zasadnutia
prítomných presbyterov zaujali
najmä informácie o rokovaní na
Ministerstve práce, sociálnych
vecí a rodiny SR. Brat generálny
biskup sa na ňom zúčastnil spolu so zástupcom Evanjelickej
diakonie, najmä pre pretrvávajúce
problémy súvisiace s financova-
ním našich stredísk. Na požiadanie účastníkov M. Klátik hovoril aj o svojom stretnutí so zástupcami pražského slovenského
evanjelického cirkevného zboru,
ktoré sa nedávno uskutočnilo
v Bratislave.
Najdôležitejšími bodmi rokovania generálneho presbyterstva
boli otázky, ktoré súvisia s prípravou synody. Tá sa uskutoční
24. a 25. júna v Trenčianskych
Tepliciach. GP sa zaoberalo predovšetkým uzneseniami, plnením ktorých ho zaviazala minuloročná synoda v Žiline.
Presbyterstvo v druhom kole
pripomienkovalo návrh Štatútu
kuratória Beckovská Vieska, ktorý s pripomienkami schválilo.
Rovnako sa oboznámilo s analýzou problému tvorby Fondu
ECAV na podporu EBF UK
a niekoľkými alternatívami možných riešení, ktoré generálnemu presbyterstvu predložila
správna rada fondu. Po diskusii
prijalo uznesenie – synode predložia dve z navrhnutých riešení
s analýzou dopadov a komentárom možných rizík.
Presbyteri sa stotožnili aj so záverom, ktorý bol prijatý na poslednej správnej rade (správnu
radu tvoria generálny biskup, generálny dozorca, predseda GHV
a dekan EBF UK) spracovať
spolu s vedením fakulty koncepciu ďalšej spolupráce ECAV
a EBF UK na najbližších 15 – 20
rokov. Okrem iného by v nej rie-
výsledok ECAV. S blížiacou sa synodou súviselo aj prerokovanie
novelizácie Cirkevného zákona
č. 11/94 o cirkevných predstaviteľoch, ich voľbách a o charakteristike niektorých funkcií, ktorý generálnemu presbyterstvu
predložil právny výbor. Touto
novelou by sa mali riadiť voľby
cirkevných predstaviteľov už od
budúceho – tzv. „volebného“
roku, a právny výbor, generálne
presbyterstvo, ako aj nastávajúca
synoda v nej hľadajú vyvážený
šili aj starostlivosť o nehnuteľnosti ECAV, ktoré využíva fakulta.
kompromis medzi právom každého člena cirkvi, ktorý – ak
spĺňa určité kritériá – má právo
voliť a byť volený, a zodpovednosťou cirkevných predstaviteľov – v tomto prípade členov kandidačnej porady – vybrať vhodných kandidátov na príslušné
pozície v cirkvi bez toho, aby kandidačná porada dopredu určovala, koho veriaci môžu a koho
nemôžu voliť. Tento zákon sa
čiastočne novelizoval už v minulom roku, keď sa zrušilo obmedzenie maximálneho počtu
troch kandidátov.
S voľbami v roku 2012 súviselo
aj ďalšie uznesenie, ktorým GP
zaviazalo Predsedníctvo ECAV
už na najbližšie riadne zasadnutie GP v októbri predložiť spracované organizačné pokyny a harmonogram volieb na všetkých
úrovniach správy ECAV, v ktorých
by boli zapracované všetky synodou schválené novinky vo volebnom systéme.
NOVELA ZÁKONA
O VOĽBÁCH
GP vzalo na vedomie informáciu
o plnení ostatných uznesení z minuloročnej synody. V tejto súvislosti sa obracia na všetkých, ktorí sú zodpovední za riešenie úloh,
aby svoje hodnotenie predložili
v písomnej podobe. Tak ho bude
možné rozposlať všetkým synodálom vopred.
Ďalej na návrh GHV schválilo
nový odpisový plán majetku
ECAV, a využijúc možnosti podľa Opatrenia Ministerstva financií SR o účtovných postupoch
jednotiek nezaložených na účel
podnikania stanovilo primeranejšie doby odpisovania, ktoré už
v tomto roku a najmä v rozpočte
pripravovanom na rok 2012 pozitívne ovplyvnia hospodársky
POKLES
„KARTOTÉKOVÝCH“ ČLENOV
GP dostalo cez dištrikty informácie z jednotlivých cirkevných
zborov o aktuálnom počte členov
ECAV k 31. 12. 2010. Pokles tzv.
„kartotékových“ členov ECAV
z roka na rok narastá, a tento rok
máme vykázaný opätovný pokles o 991 členov. Aj keď GP zatiaľ v tejto veci neprijalo žiadne
uznesenie, v diskusii došlo ku
konsenzu o potrebe možno aj
hlbších zmien v ústave, kde sa definujú práva a povinnosti členov cirkvi, ale najmä o potrebe aktivizácie našich duchovných i laických pracovníkov v cirkevných
zboroch.
S tým určite súvisia aj také misijné podujatia, ako sú evanjelické
cirkevné dni. Pre tie nasledujúce,
v poradí III. evanjelické cirkevné
dni, schválilo GP program
a ústredný organizačný tím. III.
ECD sa budú konať 29. júna až
1. júla 2012 vo Veľkom Krtíši
a predchádzať im bude III. konferencia slovenských evanjelikov
žijúcich v zahraničí v Lučenci 27.
až 29. júna 2012.
GP schválilo príspevok zo sociálneho fondu bratovi Belanjimu
a sestre Pospíšilovej pri príležitosti
narodenia dieťaťa po 100 eur
a z účelových zdrojov 1000 eur na
pomník Martinovi Rázusovi, ktorý bude na nábreží Dunaja v Bratislave.
Po prvý raz po tom, čo GP
v decembri minulého roku prijalo
Štatút synodálnych výborov, využili predsedovia hneď dvoch synodálnych výborov – právneho
a generálneho hospodárskeho
výboru – ustanovenie čl. 2 ods.
(5) spomínaného cirkevného
predpisu a navrhli odvolať pre neospravedlnenú neúčasť na troch
po sebe nasledujúcich zasadnutiach dvoch svojich členov. GP
žiadosti vyhovelo. Do GHV zároveň zvolilo dvoch nových členov
– Ladislava Slávika a Miroslava
Maxona.
Upozorňujeme čitateľov, že tieto
informácie sú zverejňované s cieľom
napomôcť otvorenosti a informovanosti v našej cirkvi; o presnom
znení prijatých uznesení budú dotknuté COJ a osoby informované
úradným postupom.
Evanjelický posol spod Tatier
»
8. jún 2011
SPRAVODAJSTVO
AKTIVITY NAŠICH ŠKÔL
9
MISIJNÉ DNI 2011
Pôsobenie firmy ENERGETIC VZDELÁVACIE
SEMINÁRE
sa skončilo úspechom
» TISOVEC – Činnosti študentských spoločností na tisoveckom evanjelickom gymnáziu sa na stránkach Evanjelického posla spod Tatier venujeme pravidelne. Ako sa študentskej spoločnosti energetic darilo v tomto školskom roku?
DOMINIKA KŇAŽKOVÁ »
V októbri 2010, keď vznikla študentská spoločnosť energetic, jej prezidentka Lucia Klimková v podnikateľskom pláne napísala:
Činnosť energeticu bude sprevádzaná mottom: „feel the energy“ –
„cíť tú energiu“. Dúfame, že naša
energia vložená do tohtoročného
študentského podnikania bude vi-
a účastníkov akcií, ale dostala aj niekoľko významných ocenení.
Hlavným produktom firmy bol tanečný koberec určený pre mladšie
vekové kategórie. Vlastným dizajnom členovia spoločnosti upútali
hlavne deti a zožali s ním veľký
úspech po škôlkach v okolí Tisovca
a v Brezne. Dokonca prijali niekoľko objednávok na jeho zakúpenie.
V škôlkach predstavili aj bábkové di-
Študentská spoločnosť energetic zaznamenala v priebehu školského roka
niekoľko významných úspechov.
diteľná aj na našej práci. Budeme sa
snažiť splniť nielen vlastné očakávania, ale i tie vaše, pretože zmyslom
akéhokoľvek podnikania je práve pohľad na spokojných zákazníkov využívajúcich firemné produkty alebo
zabávajúcich sa účastníkov akcie zorganizovanej našou firmou energetic.
Ako to nakoniec dopadlo? Spoločnosť od vzniku zaznamenala
niekoľko veľkých úspechov. Získala pozitívne ohlasy od zákazníkov
vadlo vytvorené vyčleneným tímom
ľudí z firmy, ktorí si sami vytvorili
bábky, kulisy aj scenár zameraný na
ochranu prírody.
Medzi ďalšie produkty patrili perá,
eko-produkty, sklenené pilníky na
nechty s originálnou vzorkou alebo
menom podľa želania, ktoré si sami
vyrábali. Vytvorili tiež vlastný dizajn
potlače na tepláky, predávané v škole spolu s firemnými tričkami a školskými mikinami.
ZO ZAHRANIČIA
Firma energetic bola v marci pozvaná do Viedne, kde reprezentovala
na 11. rakúskom veľtrhu študentských spoločností školu, ale aj Slovenskú republiku. Ďalšou dôležitou
akciou bol celoslovenský veľtrh študentských spoločností v Košiciach,
v ktorom sa im podarilo vyhrať
cenu najlepšieho produktu a 1.
miesto v kategórii najlepší manažérsky tím. Tam získali nomináciu
reprezentovať SR v konkurencii 50
študentských spoločností z 23 štátov
na európskom veľtrhu, ktorý bol tento rok v Bratislave. Za úspešnú reprezentáciu SR dostali od premiérky
Ivety Radičovej pozvanie na návštevu Úradu vlády v Bratislave.
Absolvovali tiež stretnutie troch
partnerských študentských spoločností v Česku, Novom Jičíne, s ktorými uzavreli partnerstvo cez medzinárodný projekt Enterprise Without Borders.
Pre študentov Evanjelického gymnázia v Tisovci pripravovali aj zaujímavé akcie. Energetic party, floorbalový a stolnotenisový turnaj,
aerobic, výlet na vianočné trhy do
Viedne. Medzi najväčšie výzvy patril školský ples.
Aplikovaná ekonómia ako vzdelávací program študentom nedala
len výučbu, ale najmä hodnotnú
prax do budúcnosti. Nadobudli
podnikateľské, ekonomické, finančné vzdelanie, rozvíjali praktické skúsenosti, aj komunikačné
a manažérske schopnosti. Zapojili
sa i do súťaže Banky v akcii, v ktorej postúpili do celoštátneho kola.
Okrem úspechov firmy energetic
bol ocenený aj učiteľ L. Čajko, ktorý dostal cenu pre najlepších učiteľov aplikovanej ekonómie.
INFÓRUM TRANOSCIA
SPRIEVODCA KOSTOLMI pre deti Predseda
predstavenstva
» DRÁŽĎANY – S pozitívnou odozvou sa stretla iniciatíva Saskej evanjelicko-luteránskej cirkvi v Nemecku, ktorá chcela priblížiť osobitosti sakrálnych budov deťom.
ABDIKOVAL
Vo vybraných väčších mestách vydali osobitné sprievodcovské brožúrky, na ktorých sú samotnými deťmi alebo umelcami nakreslené kostoly a katedrály. Brožúrku dopĺňajú aj príbehy a svedectvá
viery zo života kresťanov. Táto pedagogická práca s cirkevnými
priestormi získava stále väčší význam pre duchovný rast detí, ako
aj vyučovanie náboženstva a etiky. Deti takýmto spôsobom poznávajú konkrétne priestory a ich význam pre liturgické zhromaždenia. V súvislosti s aktuálnym podujatím Kirchentag 2011
vydali pre deti sprievodcovskú brožúrku o kostoloch v Drážďanoch.
» LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – Predseda predstavenstva Tranoscia, a. s., Ján Brozman 19.
mája odstúpil z tejto funkcie.
Za predsedu predstavenstva vydavateľstva
Tranoscius v Liptovskom Mikuláši ho zvolilo valné zhromaždenie, ktoré sa uskutočnilo 29. apríla 2011. K dôvodom svojho rozhodnutia sa pre EPST nevyjadril.
-r-
počas Misijných dní 2011
V dňoch 15. – 17. júla 2011 sa uskutočnia
na okraji Liptovského Mikuláša Misijné
dni VD. Už tradičnou súčasťou podujatia
sú vzdelávacie semináre, ktorých úlohou
je ponúknuť účastníkom bohatý okruh tém
z oblasti biblického vzdelávania, duchovného, a osobnostného rozvoja:
Misijná stratégia apoštola Pavla pri zakladaní nových zborov. Pavel je považovaný za misijne najaktívnejšieho spomedzi
apoštolov. Výsledkom jeho misie boli nové kresťanské zbory. Bola to iba náhoda, osobný imidž, ochota vzdať sa pohodlia
a veľa cestovať? (Seminár Dušan Cina)
Impulzy a skúsenosti z vonkajšej misie. Budeme sa zamýšľať nad tým, aké sú trendy dnešnej spoločnosti a ako cirkev
v tejto spoločnosti môže misijne pôsobiť. Podelíme sa taktiež o praktické skúsenosti z vlastného zboru. (Seminár Michal Klus)
Ježiš – náš misijný vzor. Kreatívna misia v zbore a zboru. Na
biblickom príbehu stretnutia colníka Léviho s Ježišom budeme skúmať rôzne misijné impulzy v cirkvi a v sekulárnom
svete. Ako konať misiu, akými spôsobmi oslovovať moderného človeka. (Seminár Miroslav Hvožďara)
Mládež v cirkevnom zbore. Cieľom seminára je poukázať na
poslanie mladých v cirkvi, budeme hľadať možnosti ich zapojenia do života zboru a premýšľať aj nad témami: Mládež
ako zbor v zbore? Komunikácia s vedením zboru. Mládež
a služby Božie. (Seminár Marian Kaňuch)
Ako môžem zvládať úlohu milosrdného samaritána v dnešnej
dobe? Seminár prinesie nové podnety a inšpirácie, ako aj praktické zručnosti pri sprevádzaní ťažko chorých, zomierajúcich,
starých ľudí a ich príbuzných. (Seminár Miriam Prášilová)
Až potiaľto pomáhal Hospodin Evanjelickej diakonii. ED si
v tomto roku pripomína svoje 20. „narodeniny“. V roku 1991
sa podarilo obnoviť jej činnosť. Seminár priblíži toto obdobie. V budúcnosti je dôležité reagovať na meniace sa potreby
spoločnosti. (Seminár pracovníci ED)
Zákon a evanjelium. V týchto dvoch kľúčových slovách sa ukrýva porozumenie evanjelickej identite. Nielenže ich nemožno od seba odtrhnúť, musíme ich zároveň zreteľne odlíšiť.
Nikdy nie zákon bez evanjelia, nikdy nie evanjelium bez zákona. (Seminár Ján Midriak)
Znovuzrodenie a obrátenie. Je obrátenie vecou ľudského rozhodnutia alebo je Božím dielom? Je na ceste posvätenia potrebná naša aktívnosť alebo stačí pasívne prijímať Božiu milosť? Ako sa na tieto pojmy pozerajú naše vierovyznávačské
spisy? (Seminár Boris Mišina)
Láska po 20 rokoch. V čase ranej zamilovanosti sú partneri
„opití“ láskou. Čo však, keď zamilovanosť zovšednie? Ako sa
chrániť pred rutinou každodenného spolunažívania? (Seminár
manželia Velebírovci)
Výchova detí – alebo ide o srdce. Seminár pre rodičov či nastávajúcich rodičov o tom, čo je základom pri výchove detí.
(Seminár Šárka Klusová)
Time Management ako duchovná úloha. Od toho, ako zaobchádzame so svojím časom, závisí často spokojnosť s naším
životom. Dobrý časový manažment sa však netýka len efektívnosti a disciplinovanosti. (Seminár František Korečko)
Organizačný tím
10
8. jún 2011
SPRAVODAJSTVO
Z NAŠICH ZBOROV
»
Evanjelický posol spod Tatier
ZO ZAHRANIČIA
Piesne a básne na Božiu slávu
Na synode ČCE
» PRÍBOVCE – V poslednú májovú nedeľu sa v evanjelickom chráme Božom konalo literárno-hudobné pásmo.
HĽADALI RIEŠENIA
rómskej otázky
Zorganizovalo ho občianske združenie Nádej
človeka spoločne s evanjelickým cirkevným zborom.
O program sa postarali
deti z materskej školy,
ako aj deti z umeleckého
krúžku pri základnej škole, evanjelický aj katolícky spevokol dospelých.
Spievalo aj prednášalo
sa na Božiu slávu. Toto
podujatie má v Príbovciach už šesťročnú tradíciu a z roka na rok sa ho
zúčastňuje viac návštevníkov.
-rá-
» PRAHA – Od 19. do 22. mája sa v Prahe konalo prvé zasadnutie 33. synody Českobratskej cirkvi evanjelickej (ČCE). Synoda je najvyšším zákonodarným a riadiacim orgánom cirkvi, do ktorej sú volení zástupcovia seniorátov,
teda nižších správnych celkov cirkvi. Zúčastnili sa na nej aj viacerí hostia z ekumenickej obce cirkví v USA, Francúzsku, Poľsku, Maďarsku a na Slovensku.
Literárno-hudobné pásmo spestrili svojím vystúpením deti.
SPOLOČENSTVO EVANJELICKÝCH ŽIEN
ZODPOVEDNOSŤ
kresťanských žien v spoločnosti
» LIPTOVSKÝ TRNOVEC – Evanjelické ženy z rôznych seniorátov ECAV sa koncom mája stretli na seminári pod vedením Daniely Horínkovej, aby načerpali nové sily a tešili sa zo vzájomného spoločenstva.
A. ČINČURÁKOVÁ-TIPULOVÁ »
Gertrud Dorn zo Stuttgartu,
ktorá koncom roku 2009 dostala od Spolkovej vlády Nemecka vyznamenanie Kríž za
zásluhy za prácu so ženami, hovorila na tému: Zodpovednosť
kresťanskej ženy v spoločnosti.
Prednáškami účastníčky povzbudila k zodpovednému a aktívnemu životu s Kristom,
v ktorom majú práve ženy svoje špeciálne miesto, pretože
Boh ich obdaril zmyslom pre
vzťahy, silou niesť bolesť
a utrpenie iných a citom ku
každému stvoreniu.
Je veľmi dôležité, aby ženy neostali bokom, aby nekalkulovali, ale slúžili rôznymi formami vo svojich zboroch, ale aj
v spoločnosti tým, čím ich Boh
obdaril. Pritom by sa mohli
motivovať prácou žien v Nemecku a Južnej Amerike, ktorú G. Dorn predstavila prezentáciou, a porovnať to so
službou v našich cirkevných
zboroch.
O úlohe kresťanskej ženy na
Slovensku hovorila známa sociologička Zuzana Kusá, ktorá
poukázala hlavne na postoj nedôvery voči sociálne slabším,
ktorý bráni v službe. Božím slovom na ranných a večerných
stíšeniach poslúžili sestry farárky: Alena Ďurčíková, Lýdia
Kordošová, Zlatica Adameová
a Daniela Horínková. Seminár sa skončil v nedeľu ráno
účasťou na službách Božích,
ktorými posúžila domáca sestra farárka Eva Ščerbáková.
Synoda sa začala službami Božími
v Kostole Panny Márie v Emauzoch. V priestoroch Benediktínskeho opátstva Panny Márie a sv. Jeronýma v Emauzoch v Prahe – Novom
Meste sa konala celá synoda. Záverečné bohoslužby sa konali v pražskom Kostole u Klimenta.
Hlavnou témou synody bola práca
pre Rómov a s Rómami. Ako prvá so
svojím príspevkom o histórii, mentalite a spoločenskom postavení Rómov v Čechách vystúpila Irena Kašparová, odborná asistentka Fakulty
sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne, obor sociálna antropológia. Ďalší referát predniesla Eva
Potměšilová, farárka ČCE a pedagogička, a to na tému Vzdelávanie
Rómov – skúsenosti z učiteľskej
praxe v Prahe – Žižkove.
Na tému Práca s rómskou komunitou a vplyv evanjelizácie na konkrétnu skupinu hovorila Marta Doubravová, vedúca nízkoprahového za-
riadenia pre deti a mládež Rubikon,
strediska Diakonie ČCE na Vsetíne.
Posledný príspevok predniesol Dušan
Vagaský, riaditeľ Generálneho biskupského úradu ECAV na Slovensku, ktorý hovoril o situácii Rómov
u nás.
V uzneseniach synoda požiadala členov ČCE, ktorí majú praktické skúsenosti s postavením a potrebami Rómov v Českej republike, aby prostredníctvom staršovstiev zborov
a konventov navrhovali konkrétne
kroky, ako pracovať s Rómami a čo
pre nich robiť na zborovej, seniorátnej i celocirkevnej úrovni. Synoda považuje problematiku života menšín
v českej spoločnosti za aktuálnu a vyzýva zbory ČCE, aby aktívnym nesením pokoja v ekumenickej spolupráci miernili napätie vznikajúce
medzi väčšinovou spoločnosťou
a menšinami.
Podľa www.e-cirkev.cz
spracoval Dušan Vagaský
Z NAŠICH ZBOROV
STRETNUTIE ZBOROV
v lone Božej prírody
» KRÁĽOVCE-KRNIŠOV/DEVIČIE – V poslednú nedeľu po Veľkej noci sa členovia
oboch cirkevných zborov stretli pri známom Koháryho dube.
Po túre ich na mieste privítala farárka K. Kmecová a vypočuli si aj zaujímavosti o spomínanom dube,
ktorý má asi 450 rokov. Dozvedeli sa
tiež informácie o rode Koháryovcov.
Senior M. Dubek mal prednášku
o pevnosti kresťana a miernosti, prezieravosti či spravodlivosti. -mb-
ZO ZAHRANIČIA
KONFERENCIA o práci a postavení
žien V CIRKVI A SPOLOČNOSTI
» KOVAČICA – V srbskej Kovačici sa konala konferencia o práci a postavení žien v cirkvi a spoločnosti pre región strednej a východnej Európy.
Konferenciu organizovalo Oddelenie Svetového luteránskeho
zväzu pre prácu žien v cirkvi
a spoločnosti v Srbsku. Na stretnutie prišli regionálne koordinátorky z Ruska, Poľska, Slovenska, Česka, Lotyšska, Maďarska a Chorvátska.
Konferencia určila aj hlavné
témy a definované najpálčivejšie problémy postavenia žien
v cirkvi a spoločnosti. „Práca
konferencie sa niesla aj v znamení dôležitého jubilea pre
evanjelickú cirkev, ktoré nás
čaká v roku 2017, keď si pripo-
menieme 500 rokov od vyvesenia 95 výpovedí Dr. Martina
Luthera proti predávaniu odpustkov,“ povedala Anna Petrák, farárka z Kovačice.
Zahraničné správy sú z relácie Ekuména vo svete
– Rádio Slovensko
Pri slávnom Koháryovskom dube veriaci rozmýšľali o pevnosti kresťana.
Evanjelický posol spod Tatier
»
8. jún 2011
KONVENTY
11
ROKOVALI dištriktuálne konventy
V máji sa v Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku uskutočnili dištriktuálne konventy Západného a Východného dištriktu. Dištriktuálny konvent je najvyšším orgánom dištriktu a schádza sa raz ročne. Tvoria ho členovia dištriktuálneho presbyterstva, predsedníctva seniorátu a delegáti seniorátov. Konvent je verejným zasadnutím. Jeho úlohami je starať sa o cirkevný a mravno-náboženský život v dištrikte, rozhodovať
o organizačných a hospodárskych záležitostiach dištriktu, schvaľovať jeho rozpočet a záverečný účet. Prerokúva tiež správy o činnosti dištriktuálneho
presbyterstva a účelových zariadení dištriktu. Do právomoci konventu patrí aj voľba a odvolávanie cirkevných predstaviteľov a funkcionárov na úrovni dištriktu. Stručný prehľad niektorých najdôležitejších informácii z konventov uvádzame v nasledujúcich príspevkoch.
Našu cirkev charakterizuje Augsburské vyznanie
SENEC – Konvent Západného dištriktu (ZD) ECAV na Slovensku sa v tomto roku uskutočnil v evanjelickom kostole v Senci 7. mája. Pozvanie prijali generálny biskup Miloš Klátik a generálny dozorca Pavel Delinga. Hlasovacie právo využilo 48 zo 60 konventuálov.
„Časy sa menia a my sa
meníme tiež.“ V tejto
myšlienke je uložený
kus pravdy a reality.
Každá doba niečo prináša, konštatoval v správe biskup ZD Milan
Krivda. Upozornil predovšetkým na 400. výročie Žilinskej synody,
ktorú si ECAV v uplynulom roku pripomenula. Táto synoda totiž
prijala prvé synodálne zákony
a zvolila prvých superintendentov.
„Prameňom viery a pravidlom života našej cirkvi bolo Písmo sväté,
ktoré sa rozumelo v zmysle evanjelických vyznávačských spisov,
predovšetkým Augsburského vyznania z roku 1530,“ uviedol. Zdôraznil, že práve preto sa naša cirkev
volá evanjelická cirkev augsburského vyznania. Identifikuje nás
vlastné učenie, vyznanie viery
i vlastná organizácia, v ktorej sa Božie slovo čistotne zvestuje a podľa
neho sa prisluhujú i sviatosti – Krst
svätý a Večera Pánova. Pripomenul
i to, že každá doba mala vplyv na
cirkev i na ľudí, ktorí v nej žili, no
i napriek rôznym útokom, bojom,
prekážkam a cudzím vplyvom jej
príslušníci zostali verní učeniu
augsburského vyznania.
Zhodnotil i prácu v seniorátoch
ZD. Zaoberal sa problémami, s ktorými zápasia a vyzdvihol aj ich aktívnu misijnú činnosť (EPST o činnosti seniorátov informoval v správach z konventov v č. 19/2011).
Konvent sa zaoberal aj štatistikou
a úbytkom členov cirkevných zborov za posledných päť rokov, ktorý
spôsobilo vyradenie členov cirkevného zboru z kartotéky pre neplatenie cirkevného príspevku (tejto otázke sa bude EPST venovať
v niektorom z nasledujúcich čísel).
ŠKOLSTVO
V správe Školského výboru ZD
ECAV na Slovensku jeho predseda Roman Sarvaš informoval o situácii vo vyučovaní náboženstva
v seniorátoch ZD. V Bratislav-
skom senioráte si školský dekan
Bratislavského seniorátu R. Hargaš
kladie otázku klasifikácie predmetu náboženstvo (či známkovať
alebo nie) a aké množstvo učiva by
mali žiaci prebrať. Hargaš tvrdí, že
by malo ísť skôr o kvalitu ako
o kvantitu, pretože „ani tie najlepšie vedomosti ešte nezaručujú
živú vieru“. Na druhej strane si
myslí, že bez vedomostí je cesta ťažšia, a preto sú tiež dôležité.
Školstvo v Dunajsko-nitrianskom
senioráte vedie Z. Lichvarčíková.
Problémy s vyučovaním náboženstva sú podľa nej spojené s pozornosťou detí. „Nie je to tým, že by
si kolegovia nevedeli tú pozornosť
získať. Ide skôr o postoj rodín
k náboženstvu. To, čo deti počujú
doma, prenášajú do školy...“
Školský dekan Hontianskeho seniorátu R. Sarvaš vyzýva evanjelických rodičov a starých rodičov,
aby výchovu neprenechávali počítačovým hrám, televízii a mobilom,
aby nezanedbávali evanjelickokresťanskú výchovu, ale ich viedli za Pánom Ježišom. Dôležitou informáciou je aj fakt, že od septembra 2010 sa začalo vyučovanie
náboženstva aj v ZŠ v Žarnovici.
V Myjavskom senioráte pribudlo vyučovanie náboženstva v novej
škole v Dojči. Z nedostatkov, ktoré školský dekan S. Mišiak uviedol,
je, že vyučovanie náboženstva sa
posúva na posledné hodiny, podceňovanie predmetu, keďže nie
je klasifikovaný.
V Novohradskom senioráte sa počet detí, ktoré chodia na náboženstvo, zvýšil oproti minulému
roku o 39 žiakov. Vo Veľkom Krtíši bola zriadená
učebňa náboženstva a etiky. Školskou dekankou seniorátu je M. Rumanová.
Školský dekan Považského seniorátu M. Šipka poukázal na spôsob vyučovania náboženstva. „Vyučujúci sa snažia spestriť hodiny rôznymi aktivitami.“
V niektorých školách začali
náboženstvo aj známkovať.
Pokles v počte žiakov, ktorí sa prihlásili na náboženstvo, konštatoval
školský dekan Rimavského seniorátu M. Krivuš. Vyučovanie učiteľov však hodnotí kladne: „Väčšina
učiteľov nemá problémy vyučovať, v školách im boli vytvorené aspoň aké-také podmienky na výučbu.“
„Najžalostnejšie asi našu realitu
vystihuje počet prihlásených študentov na náboženstvo na stredných školách,“ konštatuje školský
dekan Zvolenského seniorátu
P. Kevický.
VNÚTROMISIJNÁ ČINNOSŤ
Predseda Vnútromisijného výboru
ZD Ivan Mucha priblížil podujatia,
ktoré sa v uplynulom roku v dištrikte uskutočnili: Futbalový turnaj
ZD v Pliešovciach, v ktorom sa víťazom majstrovstiev ECAV stalo
mužstvo z Rožňavy; spomienkové
slávnostné služby Božie, ktoré boli
vyvrcholením osláv 400. výročia Žilinskej synody; seniorálne víken-
dovky pre konfirmandov v stredisku detskej misie Častá.
DIŠTRIKTUÁLNE PRESBYTERSTVO
Dištriktuálne presbyterstvo ZD
zasadalo v roku 2010 päťkrát.
Okrem iného riešili nedoplatky
dištriktuálneho príspevku, žiadosti
z generálnej podporovne, disciplinárne previnenia niektorých farárov pre porušovanie cirkevnoprávnych predpisov, ale aj aktuálne otázky zo školstva. Zaoberali sa
opravami chrámov či voľbou predsedajúceho farára CZ Bratislava.
VOĽBY
Dištriktuálny konvent zvolil za
predsedu dištriktuálneho súdu Jaromíra Šumu; za podpredsedu Michala Zdychu a za dištriktuálneho
žalobcu Annu Drobnú.
Práci s mládežou sa má venovať SEM
v rámci štruktúr ECAV
PREŠOV – Dištriktuálny konvent Východného dištriktu (VD) sa každoročne koná v Prešove. V tomto roku
sa uskutočnil 28. mája v zrekonštruovanej zasadačke biskupského úradu. Hosťami konventu boli generálny biskup Miloš Klátik a biskup ZD Milan Krivda. Zúčastnilo sa ho 42 konventuálov.
Biblický text o žene Samaritánke tvoril základ správy biskupa VD Slavomíra Sabola. „V dnešnej dobe
je mnoho smädných ľudí, ktorí svojím konaním nemo
vyslovujú svoju prosbu: Pane, daj mi tej vody. Budeme
ako služobníci Krista im nablízku, aby sme im ju mohli ponúknuť?“ uviedol.
Konštatoval, že kým ženu Samaritánku oslovil prvý
Pán Ježiš, vzájomnú komunikáciu a ďalšie napredovanie u kresťanov znemožňujú bariéry predsudkov
a hriech, keď si nevieme vzájomne odpúšťať a povýšenecky sa pozeráme jeden na druhého. Pre budovanie vzťahov preto v dištrikte organizovali v uplynulom roku napr. stretnutie starostov a podnikateľov
či niekoľkodňové dištriktuálne dni VD.
Biskup S. Sabol okrem iného upozornil i na náročnosť práce s mládežou, pretože tejto skupine sa
v súčasnosti ponúka množstvo rozličných lákadiel.
„Mládeži sa musíme v našej ECAV viacej venovať.
Tým, že slabo funguje práca SEM (organizácie, ktorá by ich mala združovať), napojili sa naši mladí na
organizácie a stretnutia, ktoré nie sú organizované
našou cirkvou (Kompas Žilina, Campfest). Môže to
ohroziť odcudzenie sa mladých vlastnej cirkvi. Je to
naša chyba, že sme im dlhodobo nič neponúkli. Je
potrebné zobudiť SEM, docieliť, aby fungovali v rámci štruktúr vlastnej cirkvi a cieľavedome sa venovali mladým. Som vďačný, že v niektorých seniorátoch
prebiehajú seniorálne dni mládeže.“ Konventuálov
oboznámil i s plánovaním zriadenia evanjelického
gymnázia v Martine.
VOĽBY
Presbyterstvo VD zvolilo náhradného člena Dištriktuálneho presbyterstva VD – Martina Chalupku. Z radov neordinovaných to bol Ľuboš Pastor. Vo voľbách
zvolilo aj členov dištriktuálneho súdu VD. Za člena
Revíznej komisie VD odhlasovali Petra Sotáka a dištriktuálnym žalobcom sa stal Pavel Pangrác.
(ďalšie správy z Konventu VD ECAV neboli
pre EPST poskytnuté) Foto: autor
Spracovala: Martina Kováčiková
12
8. jún 2011
REPORTÁŽ
»
Evanjelický posol spod Tatier
PODIVUHODNÝ
PRÍBEH POKLADOV
prešovských protestantov
„Neexistujú tajomstvá, ktoré by beh času neodkryl.“ Jean Racine, Britannicus 1669
Uvádzať dejinný príbeh slovnou hračkou nie je celkom
obvyklé, ale rovnako neobvyklé sú aj nasledujúce histórie, ktoré majú všetkých
„5 P“, ako sa zvykne hovoriť:
pravdivý základ, príťažlivé
prostredie, pikantérie i poslanie a v neposlednom rade
poučenie o hodnotách a ich
význame.
JÁN ĽACHKÝ »
LÚPANIE CIBULE
Rovnako ako celá história, aj
každá historická knižnica sa skladá z viacerých vrstiev, knižných
zbierok rozličnej proveniencie
(pôvodu), tak ako sa cibuľa skladá z mnohých plátov rozličnej
hrúbky, vlhkosti a textúry. Kolegiálna knižnica nie je výnimkou.
Jej zbierka sa skladá z viacerých
darov a zbierok kníh najmä bývalých profesorov a učiteľov Kolégia. No jedna z knižných zbierok v tunajšej knižnici je predsa
výnimočná. Založil ju gróf Szirmay, známy patrón školy a nedocenený teoretik poľnohospodárstva a prírodných vied. Jeho
knižnica dala pečať a charakter
celej kolegiálnej knižnici, ktorá
bola známa ako perla v korune
uhorskej vzdelanosti. A ak sa
ešte na chvíľku vrátime k prirovnaniu s cibuľou, môžeme si
všimnúť, že pri citlivom prežívaní histórie, alebo čítaní dobrej
knihy sa nám z očí môžu pustiť
slzy rovnako ako pri krájaní cibule. A je v podstate jedno, či sú
to slzy smiechu, alebo zármutku,
či dojatia, pravdivá história, hodnotná kniha a poctivá cibuľa
naše oči nikdy nenechajú suché.
SOĽ NAD ZLATO
Do Prešova sa kedysi chodievalo
najmä kvôli soli. Pretínali sa tu
dôležité obchodné cesty, z ktorých
baltsko-jadranská magistrála tvorila základnú komunikačnú líniu
stredovekého sveta. Na tejto starobylej ceste spájajúcej Benátky
s Baltským morom sa obchodovalo s rôznymi komoditami, z ktorých najcennejšia bola soľ. Možno tu niekde je pôvod rozprávky,
ktorá je vlastne pravdivým podobenstvom o relatívnej hodnote vecí – „Soľ nad zlato“. Áno, soľ
sa svojho času vykupovala zlatom,
striebrom či jantármi a tvorila základ životosprávy vtedajšieho (i
dnešného) sveta. Táto soľ bola vysoko cenená pre vysoký obsah stopových prvkov a jódu, ktoré sú dôležité pre fungovanie štítnej žľazy a celého organizmu. Kde chýbala soľ, bývali choroby i dedičné onemocnenia. Ľudia si boli vedomí významu tejto zlúčeniny sodíka a chlóru, a tak soľ v rozličnej forme nemohla chýbať v žiadnej dobovej farmácii a obsahoval
ju aj tajomný „lapis philosopho-
rum“ – kameň mudrcov, ktorý
bol večnou múzou renesančnej
vedy. A tak soľ prirodzene priťahovala záujem nielen obchodníkov ale i lekárov a alchymistov.
Biely prášok so zázračnými vlastnosťami bol symbolom už v dávnych starozmluvných dobách a hovorí o ňom vo svojich podobenstvách aj Pán Ježiš. Jednoducho
obchod so soľou stál za významom mesta Prešov, ktorého duchovný základ tvorila aspoň v 17.
až 19. storočí Kolegiálna knižnica.
SEN O PRAVEJ VZDELANOSTI
Prešov ako stredisko obchodu
s bielym zlatom bol, podobne ako
všetky významné mestá Uhorska,
domovom troch základných národností, pričom popri Slovákoch, Maďaroch a Nemcoch nechýbali ani najzdatnejší obchodníci vtedajšej doby – židia, teda
Izraeliti. Títo všetci vyznávali
svoje náboženstvá pomerne slo-
bodne, pričom prevahu nadobudlo reformačné učenie. Bolo to
tak až do doby protireformácie,
keď sa nad celým kráľovstvom zatiahli mračná, ktoré sužovali krajinu vyše sto rokov, až do Tolerančného patentu v roku 1781.
A práve v týchto časoch sa zrodil
plán duchovnej obnovy, do ktorého vkladali nádeje všetci protestanti krajiny. Daniel Krman
bol začiatkom 18. storočia vyslaný na nebezpečnú a strastiplnú
misiu do Švédska, aby našiel prostriedky na vybudovanie prvej
a pravovernej protestantskej univerzity u švédskeho kráľa. I keď
sa smelé plány reformačných
otcov ohľadom univerzity nikdy
nenaplnili, myšlienka vybudovať v Prešove centrum krajinského vzdelania sa ujala a výsledkom bolo v roku 1665 zriadenie Kolégia, ktoré svoj rozkvet
udržalo a dosiahlo koncom 19.
storočia a po neprajnom 20. storočí jeho sláva opäť ožíva vďaka
cieľavedomej práci brata biskupa
Východného dištriktu (VD) Slavomíra Sabola a jeho organizačného tímu. Základy tohto diela
obnovy však boli položené po
roku 1989 už za biskupa VD
Jána Midriaka.
MÁGOVIA A SLOBODMURÁRI
V PREŠOVE
Štepnica uhorskej vzdelanosti
bola otvorená duchovným prúdom a tendenciám svojej doby,
čoho stopy sú dodnes čitateľné
v knižnom fonde Szirmayiho
knižnice. Ide o vzácne tlače o slobodomurároch, o. i. napr. „Hirtenbrief“ od grófa von Haughwitz.
Svet je fascinovaný tajomstvom
slobodných murárov, na základe
ktorých vznikli populárne filmy
podľa námetu D. Browna – Da
Vinciho kód, Anjeli a démoni
a mnohé ich napodobeniny, v ktorých vidíme honbu za tajomstvom na základe slobodomu-
Evanjelický posol spod Tatier
rárskej symboliky. Tzv. „moderné
mýty“ označujú napr. symboly na
amerických dolároch ako „slobodomurárske“, pričom tieto
majú obsahovať kľúč k absolútnej
moci, vedeniu, sláve či bohatstvu,
podľa toho, kto o čom fantazíroval. Tieto tzv. „Šalamúnove kľúče“ popisuje kniha uchovaná
v Szirmayiho knižnici v osobitne
chránenom trakte. Skutočnosť
je však prozaickejšia ako ľudská
fantázia vybičovaná túžbou po akčných tajomstvách. Slobodomurári neboli žiadni zakuklenci
s dýkami v plášťoch, ktorí v podzemí Vatikánu snovali plány na
ovládnutie vesmíru.
V prípade spomínanej tlače ide
o nenápadnú knižočku v sivej plátenej väzbe s celkom nevinným
názvom (Hirtenbrief, v preklade
Pastiersky list). Spisok je anonymný a obsahuje tézy spolku
a tajného spoločenstva „Frommenkreuz“, čo by sme mohli
preložiť ako „Zbožný kríž“. Autor,
gróf Christian von Haughwitz
(1752 – 1832) bol pruský štátnik
a neskôr minister zahraničia Pruskej ríše. Mal blízko k cisárovi
Friedrichovi Wilhelmovi III., ktorý mal sklony k ezoterike, špiritizmu a okultizmu všetkého druhu, čo gróf využil pre svoje zámery a založil tajný spolok na základe slobodomurárskej symboliky. Pre cirkevné dejiny je zaujímavé, že v spolku sa angažovali
predstavitelia pietizmu, bratia
Stolbergovci a taktiež bratské
spoločenstvo z Ochranova (Herrnhut), a spolok zohral svoju úlohu
počas napoleonských vojen. Za
knižkou je spletitý príbeh a podobné sa nachádzajú v stovkách,
ba tisíckach exemplárov knižnice,
čakajúc na svoje odhalenie, historické poznanie a pochopenie.
»
8. jún 2011
REPORTÁŽ
légia – až prišiel čas, keď sa o ňu
začali zaujímať nepovolaní ľudia.
Istý Jozef Sninčák bol švagrom
nechvalne známeho krajčíra (mimochodom dodnes žijúceho vlastizradcu z r.1968 a nikdy neodsúdeného „dôchodcu“) a „červeného kráľa Východu“ Vasiľa Biľaka. Sninčák bol človek známy
svojim opilstvom, kartárstvom
a pochybným charakterom, no
vďaka protekcii sa stal správcom
prešovského múzea presne podľa komunistického zvyku – urobiť capa záhradníkom. Sninčák sa
dozvedel o vzácnej zbierke mincí uschovávanej v depozite Kolégia a presvedčil jeho predstaviteľov o potrebe jej muzeálnej
„ochrany“. „Vedecký pracovník“
Sninčák prehrával v Prešove čoraz
väčšie sumy v kartách, jeho opil-
ČERVENÝ VLK
V KOŠIARI KOLÉGIA
Brat archivár VD Miloš Kožlej,
ktorý spravuje a popisuje Kolegiálnu knižnicu, má kľúč k mnohým jej tajomstvám. Tá sa po
dlhých 40 rokoch (aj zásluhou
brata emeritného biskupa J. Midriaka) vrátila spolu s celou budovou do správy ECAV. Husárskym kúskom v tomto zápase
bolo vydobytie refundácie na bývalom štátnom Múzeu prešovskej
republiky rád, kde sa nekalým
spôsobom „stratilo“ vyše 300 najcennejších mincí zo zbierok Kolégia: Tak ako to bolo zvykom na
klasických školách, kabinety nezriedka obsahovali aj numizmatické zbierky nesmiernej hodnoty. Mince sú komodita, ktorá odráža ducha doby, kedy bola vyrazená, nesie hodnoty estetické
a samozrejme najmä ekonomické, ktoré boli v prípade Kolegiálnej zbierky nevyčísliteľné.
Zbierka vzácnych mincí vznikala
postupne z darov profesorov i patrónov školy či lepších žiakov. Až
do šesťdesiatych rokov 20. storočia bola uschovaná v depozite Ko-
13
stvo sa stupňovalo a pozícia sa stávala čoraz vratkejšou v priebehu
reformného roku 1968. Napriek
tomu bol však „vybratý“ na vedeckú konferenciu o múzejníctve do Ríma. Poverený súdruh si
povyberal najcennejšie mince
z evanjelického pokladu (čosi
vyše 3 stovky) a z Ríma ubzikol
rovno do Kanady. Môžeme si
už len domýšľať, ako sa prezentoval imigrantským úradníkom
ako úbohý disident, ktorý si na
úteku pred komunizmom stihol
vziať len jeden kufrík... Aj ten mu
však stačil na to, aby sa v zámorskej krajine slobody pekne
uchytil a zabezpečil. Bodaj by nie,
keďže cena ukradnutých mincí
bola v podstate nevyčísliteľná.
HAPPYEND A SĽUBNÁ NÁDEJ
BUDÚCNOSTI
Je ojedinelým historickým precedensom, že v prípade kolegiálnej zbierky sa podarilo plnohod-
notne zjednať nápravu zločinu po
vyše 30 rokoch. Vysoko preto
treba oceniť morálnu výšku predstaviteľov Prešovského samosprávneho kraja (PSK) – menujme za všetkých župana Petra
Chudíka – ktorí prevzali zodpovednosť za krádež na základe
historickej pravdy. Keďže Múzeum prešovskej republiky rád samozrejme po roku 1989 zaniklo,
vzniklo na jeho základe Prešovské vlastivedné múzeum. A práve
táto inštitúcia v správe PSK ako
nasledovníčka bývalej inštitúcie
krádež priznala, i keď s ňou prakticky nemala nič do činenia.
Videli sme tu ukážku politickej
vyspelosti, zodpovednosti a morálky, ktorá u nás nemá obdobu a je hodná nášho obdivu. Po
korektných jednaniach medzi
PSK a VD ECAV a znaleckých
posudkoch vznikla dohoda, na
základe ktorej sa PSK zaviazal
financovať rekonštrukciu budovy kolégia vo výške cca 100 000
eur.
Tento príbeh by sa možno dal
uzavrieť slovenským príslovím
o sýtom vlkovi a celej ovci. Máme
však dojem, že prekračuje doterajšie mantinely štátnej a cirkevnej politiky a otvára novú éru
pružnej korektnosti, historickej
zodpovednosti a transparentnosti. Zatiaľ čo pri pohľade na Sninčákovho protektora Biľaka ako
spokojného dôchodcu vo vile
pod Slavínom sa nám môže zdať,
že v tejto krajine nielenže neexistuje historická spravodlivosť ale
ani elementárne právo, odškodnenie Sninčákovej krádeže nám
dáva nádej, že to tak (aspoň niekedy) nie je. A nás ako veriacich
môže len tešiť, že na Východe je
čosi nové, ba doteraz v našej
dlhodobej defenzíve nevídané,
čosi, čo má všetkých „5 P“. A že
to vychádza zo slávnej budovy
nášho Kolégia, ktorého dušou je
slávna a naša knižnica, je malým
zázrakom. Alebo veľkým?
14
8. jún 2011
SKUTOČNÝ PRÍBEH
Keď ma Carl prvý raz navštívil, spýtal sa,
či sa pamätám na Clebe McClaryho. Jasné, že som si ho pamätal. Bol to nadaný
športovec na strednej škole Winyah. Hrali sme spolu vo futbalovom a basketbalovom tíme.
Brat mi povedal, že Clebe bol vo Vietname vážne zranený.
„Teraz je evanjelikom, a chcel by za tebou
prísť,“ povedal Carl.
Posledný, s kým by som sa chcel stretnúť,
bol niekto, kto káže evanjelium.
O niekoľko týždňov prišli štyria spolužiaci
zo strednej školy. Aj oni spomenuli, že Clebe ma chce navštíviť.
18. februára 1974 prišiel do mojej cely
dozorca a povedal mi, že mám návštevu.
Vošiel som do haly, ale muža, ktorý stál
chrbtom ku mne, som nepoznal. Keď
lia. Potom som si našiel 1J 1, 9: „Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od
všetkej neprávosti.“
V R 6, 23 som čítal: „Lebo mzdou hriechu
je smrť, avšak milostivým darom Božím je večný život v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.“
A v 1Pt 2, 24 toto: „On sám, na vlastnom
tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme
odumreli hriechom, a žili spravodlivosti.“
Nasledovalo Zjav 3, 20: „Hľa, stojím pri
dverách a klopem: Ak niekto počuje môj hlas
a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.“
Deanna označila aj prvé tri kapitoly
z Listu Filipským. Nechápal som ich význam, ale čítal som ich znova a znova.
Na kazete hovoril Clebe o útoku vo Vietname, ktorý ho postavil tvárou v tvár
»
Evanjelický posol spod Tatier
ševne chorého a doviedli ho k psychiatrovi. Lekár určil prekvapujúci diagnózu:
„Tento človek je kresťan a vy by ste potrebovali ešte aspoň štyristo takých, ako je
on.“
Počas prvej biblickej hodiny mi Ernie povedal: „Harold, nechcem tu mať nijaké
problémy!“
Prvý raz som si uvedomil, ako som sa
k týmto ľuďom správal. „Ernie, neprišiel
som robiť problémy,“ povedal som. „Dnes
v noci som sa odovzdal Kristovi a rád by
som chodil na biblické hodiny. Mám tu jednu pásku a chcel by som vám ju pustiť.“
Keď si vypočuli Clebov príbeh, niektorí
z tých, čo sem prišli iba tak, uverili v Krista.
Počítal som s tým, že si teraz od ostatných
užijem aj príkorie.
prijali Ježiša Krista. Niektorí to skutočne
urobili.
Presvedčil som správcu, aby 8. júla mohol mať Clebe opäť evanjelizáciu. Vrahovia, lupiči, násilníci a iní zločinci – bolo ich
120 – naplnili malú kaplnku. Keď Clebe
skončil svoju reč, šesťdesiatšesť mužov kleslo na kolená a odovzdalo svoje srdce Ježišovi.
Poznávanie Božieho slova bolo kľúčom
k zmene charakteru. Môjho aj ostatných.
Krátko potom, čo som uveril v Krista, som
robil pre mužov stručný výklad Písma. Začal som 1. knihou Mojžišovou. Tento výklad sa zmenil na biblické hodiny a onedlho sme prečítali celú Bibliu.
Niekoľko kresťanov z miestneho zboru
dostalo od vedenia väznice povolenie začať
učenícky program nazvaný Laický evan-
A nemýlil som sa. Posmievali sa mi na
každom kroku.
Rast v Kristovi bol pomalý proces. Občas
som sa vracal k svojim zlozvykom. Dokonca
som niekoľkokrát fajčil marihuanu. Ale
čím viac som sa zoznamoval s Božím slovom, tým väčšmi som sa učil spoliehať sa
na Kristovu moc vo svojom živote, a jednotlivé pokušenia premáhať.
Raz mi na basketbalovom ihrisku jeden
väzeň napľul do tváre a preklial meno mojej matky. Lomcovala mnou zlosť, ale vedel som, že sa nesmiem biť. Miesto toho
som sa rozplakal. Bolo to po prvý raz v živote, že som neopätoval útok. Jeden z väzňov prišiel za mnou do cely a povedal mi:
„Si baba! Nikdy som si nemyslel, že ťa takto uvidím. Si úplne vedľa.“
„Tomu ty nerozumieš,“ odpovedal som.
„Nie som baba. Práve som sa stal človekom.
Nechcem sa už biť a ubližovať iným,
chcem im pomáhať.“
V priebehu ďalších rokov prišlo za mnou
veľa väzňov, aby som im pomohol. Postavil som sa na stranu pravdy a Boh to ocenil.
Clebe mi poslal niekoľko kaziet, ktoré
som prehrával ostatným. Každú nedeľu
sme sa schádzali v malej väzenskej kaplnke a spievali sme chválospevy. Keď som im
prehral pásku, vyzval som poslucháčov, aby
jelizačný kurz (LEK), ktorý bol zostavený
medzinárodnou organizáciou Campus
Crusade for Christ. Títo ľudia vysvetlili program nám, veriacim väzňom, a poprosili
nás, aby sme sa modlili za to, aby sa čo najviac ľudí zúčastnilo na prednáškach. Spomenul som si, že v jednej kresťanskej príručke som čítal o takzvanej modlitebnej reťazi. Každú dennú aj nočnú hodinu sa niekto modlí.
„Koľko ľudí sa bude chcieť modliť počas
dvadsiatich štyroch hodín?“ Rozhodlo sa
dvadsaťštyri väzňov. Každý z nich mal určenú hodinu. Niektorí si zobrali ešte hodinu navyše na tretí deň, aby sa reťaz neprerušila.
Na druhý deň sa dozorcovia zastavili v oddelení, kde som pracoval, a vraveli, že to
bolo čudné, keď pri počítaní väzňov o tretej a o piatej ráno našli niektorých ako kľačia. Iní strávili svoju hodinu v kaplnke, čítali Bibliu a modlili sa.
V utorok večer prišlo na prvú prednášku
presne päťdesiatštyri väzňov! Kurz nás síce
ukončilo iba 31, ale presvedčili sme sa, akú
veľkú moc má modlitba.
Niekoľko mesiacov potom, čo som uveril v Krista, som mal zaujímavý telefonát.
Telefonoval mi niekto, kto tvrdil, že je môj
obhajca. Ale bol to Jack, jeden z tých dvoch,
ktorí svedčili proti mne.
SLOBODA
pre väzňa
H. MORRIS »
sa obrátil, všimol som si, že namiesto
ľavého oka má klapku a namiesto ľavej
ruky protézu. V pravej ruke držal Bibliu.
Je to azda Clebe? Dve tretiny tváre mu
strhol granát, ale po tridsiatich operáciách mu dali lekári tvár a telo dokopy. Vykročil ku mne a plakal.
„Toto som ti priniesol,“ povedal, pridržiavajúc Bibliu protézou. Nikdy som
nemal Bibliu. Keby mi správca povedal:
„Cituj Jána 3, 16, a ja ťa pustím,“ nedokázal
by som to.
„Poďme sa pomodliť,“ navrhol Clebe. Nechcel som, aby ma správca a väzni videli
modliť sa. Nezatvoril som teda oči, aj keď
som si kľakol.
„Aké máš spojenie s Pánom?“ opýtal sa
ma.
„Tu bývajú často bohoslužby,“ zahundral
som. Hanbil som sa priznať, že neverím
v Boha. Clebe povedal, že Boh ma miluje
a Ježiš zomrel aj za mňa. Ešte nikdy mi nikto nič také nepovedal. Vypytoval sa na zločin v Atlante a na život vo väzení, a potom
chcel, aby som sa zoznámil s jeho ženou
Deannou. Dala mi kazetu s Clebovým svedectvom a lístok, na ktorom bolo niekoľko veršov z Biblie.
„Harold, obaja ťa máme radi,“ povedala.
„Ale najdôležitejšie je, že ťa miluje Boh
a On ti pomôže.“
Vrátil som sa do cely a pozeral som sa,
ako idú cez parkovisko. Clebe si pri aute
kľakol a ja som vedel, že sa modlí za mňa.
Rozplakal som sa. „On ma má rád...“ obrátil som sa k svojmu spoluväzňovi. Zrazu
mi došlo, že kým sa ja celé roky len ľutujem, Clebe je vo svojom poľutovaniahodnom stave ochotný starať sa o mňa – trestanca, ktorý nikdy, ani jediný deň nebol
chorý. Premohlo ma dojatie.
V tú noc som po prvý raz v živote otvoril Bibliu a čítal texty, ktoré označila
Deanna. Boli väčšinou z Jánovho evanje-
smrti, a pripravil mu roky liečenia a rehabilitácie. Hovoril, že jeho životná cesta
sa zmenila počas jednej evanjelizácie.
Zrazu sa pretrhla hrádza, ktorá vo mne
roky držala nenávisť a horkosť, a zmenila
sa na záplavu sĺz. Štyri hodiny som plakal
a čítal Písmo sväté, až som to už ďalej nemohol vydržať. V tej špinavej, hmyzom zamorenej cele som padol na kolená a volal
Ježiša. Vyznával som svoje hriechy a prosil Ho o odpustenie. Boh počul volanie môjho srdca. Očistil ma od hriechu, a naplnil
ma takým šťastím a pokojom, aký som doteraz nepoznal.
19. februára 1974 sa kajúci hriešnik stretol so všemocným Spasiteľom. V tú noc
som odovzdal svoje telo, dušu, myseľ aj
srdce Bohu...
V mojej rozháranej duši sa usídlil pokoj.
Len mi bolo divné, že môj spoluväzeň tak
tvrdo spí. Keď sme sa však ráno hlásili do
práce, začul som, ako hovorí dozorcovi:
„Odteraz by ste si mali dávať pozor, čo poviete pred Haroldom. On je kresťan.“
„Čo si to povedal?“ opýtal sa prekvapene.
Kresťan! Kristov nasledovník!
Povedal som mu: „Práve si mi zložil najväčšiu poklonu, akú si mohol. Vďaka!“ Ešte
v ten istý deň som napísal veľmi dôležitý
list.
Drahá mamička, viem, že si sa tridsaťpäť rokov za mňa modlila. Dnes v noci som odovzdal svoje srdce Ježišovi Kristovi. Chcem, aby
si to vedela. Bozkáva Ťa Tvoj Harold
Onedlho prišla odpoveď:
„Synku, modlila som sa za Teba každý deň
Tvojho života. Som na Teba pyšná. Buď dobrý, synček, a nechaj Ježiša, aby riadil Tvoj život. Mojím prianím je, aby som sa dočkala
toho, že budeš slobodný, prídeš k nám do kostola a povieš svoje svedectvo.“
V deň, keď som odovzdal svoj život Kristovi, som sa pridal k skupinke niekoľkých
väzňov, ktorí sa schádzali na biblických hodinách. Viedol ich mrzák menom Ernie.
Pamätal som si, ako to bolo, keď uveril
v Krista. Dozorcovia ho prehlásili za du-
Evanjelický posol spod Tatier
A
N
K
E
T
A
8. jún 2011
ANKETA
15
Ktorý z darov Ducha Svätého si vo
svojom živote najviac ceníte?
RÓBERT PETRILÁK, 17 rokov »
Každý si pod darmi Ducha Svätého
predstavuje niečo iné.
Môžu to byť dary
typu hovorenia v jazykoch, uzdravovania,
proroctva, ktoré sú
skvelé a slúžia na budovanie cirkvi (1K
14, 12) ... pre mňa je však najväčším darom dar spasenia, ktorý je od Otca vykonaný prostredníctvom Syna a nám
ponúkaný cez DUCHA SVÄTÉHO.
ONDREJ ŠOLTÉS, 23 rokov »
Ako dôležitý dar Ducha Svätého si najviac cením dar načúvania iným. Je veľmi
dôležité, aby sme vedeli ľudí počúvať
a vnímať, čo nám hovoria. Rovnako dôležité je, aby sme sa snažili nad tým zamýšľať, a ak vieme, tak reagovať a pomôcť.
nejší dar – On je môj život! Je pre mňa
vzácnejší ako múdrosť, sila, rozumnosť...
je nad všetky dary.
Veľmi dôležitým darom je aj láska.
Božia láska ku mne, k nám.
PAVOL TRÚSIK, 27 rokov »
Ako prvé mi napadli pokoj a trpezlivosť. Myslím si, že
mám dar prechádzať
záťažovými skúškami s chladnou hlavou. Pred vzbĺknutím dávam prednosť
pokojnej racionálnej
analýze v láske a úcte k blížnemu. Občas
som dokonca empatický. Obe spomenuté vlastnosti mi pomáhajú i v mojej učiteľskej práci. No pomaličky sa učím aj
správnemu spôsobu hnevania sa a tiež nepovažovať problémy, ktoré sú v srdci vyrovnané či v hlave rozlúsknuté za reálne
vyriešené.
MÁRIO DUREC, 30 rokov »
Medzi moje najdrahšie dary Ducha
Svätého patrí určite
dar modlitby, pretože
keby sme nemali priamy rozhovor s Bohom,
tak nie sme nič. Vidím, ako Boh koná
cez modlitby nielen v
našom zbore, ale aj v mojom osobnom živote. Preto v našom meste existujú modlitby za mesto, kde sa spoločne modlíme
za toto mesto, aby Boh konal svoje dielo.
Toto je môj dar, ktorý si najviac vážim od
Boha.
ZUZANA Č., 19 rokov »
Pre mňa je dôležitým
darom Ducha Svätého
dar milosti. Je pre mňa
asi najviac, pretože nie
každý môže dostávať
milosť.
VIERKA ŠOLTÉS TIPULOVÁ, 27 rokov »
Cením si všetko
vo svojom živote, čo
Duch Svätý v mojom
živote robí. Všetko,
čo svojím rozumom
viem označiť ako z
Božej milosti dané
na to, aby som mohla byť pre Neho užitočná a použiteľná. Pán Boh ma stvoril
ako výrečnú ženu. Jeho Svätý Duch ma
však každodenne usmerňuje tak, aby som
svoj jazyk vedela využívať s múdrosťou,
na úžitok iným a na oslavu nášho Pána
Ježiša Krista. Držím sa Prísloví 31, 26,
S múdrosťou otvára svoje ústa, na jazyku
má láskavé naučenie.
LUCIA BALÁŽOVÁ, 33 rokov »
Najviac si cením poznanie. Poznanie
podľa mňa súvisí aj s múdrosťou a rozumom, ale aj bázňou pred Bohom... Pre
mňa to znamená, že viem na základe poznania rozpoznať dobro a zlo.
DOMINIKA HOREČNÁ, 17 rokov »
Ktorý zo svojich darov Ducha Svätého
si najviac cením? ŽIVOT! Život v Pánovi Ježišovi! On sám je pre mňa najväčším
a najvzácnejším darom. Tým, že bolo pre
mňa vždy dosť ťažké prijať život ako dar,
o to viac si ho cením teraz, keď mám dar
života v Ňom... Nie život sám osebe, ale
večný život... Nikdy som nejako nevedela prijať, že si zaslúžim niečo, nejaký dar,
ale tento dar Ducha Svätého si nezaslúžim nijak – je to len milosť Božia, dar, ktorý som si nikdy nezaslúžila, dar Jeho života za mňa... Pán Ježiš je môj najvzác-
PATRÍCIA BUKOVČANOVÁ, 24 rokov »
Vieme, že dary Ducha Svätého sú: múdrosť, rozum, rada, sila,
poznanie, nábožnosť,
bázeň Božia. No ja
chcem byť trocha konkrétnejšia a osobnejšia. Preto najväčší dar,
ktorý ja vnímam vo
svojom živote, nie je jeden. Prvým je
spev. Spevom môžeme chváliť nášho Pána,
ako členka zborovej kapely Eleos, na službách Božích, rôznych vystúpeniach, či
počas chvál na klube ISKejp a aj takýmto
spôsobom osloviť ľudí. Ďalším veľkým darom od Ducha Svätého je pre mňa práca
s deťmi a besiedkou, ktorej sa venujem už
osem rokov. Naozaj to vnímam ako veľkú
milosť od Pána a verím, že každému z nás
bolo daných dostatok darov, hrivien či talentov, len ich treba nájsť a rozvíjať podľa Božej vôle.
MONIKA J., 41 rokov »
Dary Ducha Svätého pociťujeme denne a na každom kroku. Spomínam si na
definíciu Ducha Svätého z čias mojej konfirmačnej prípravy: „Duch Svätý je naším
Posvätiteľom, On nás osvecuje, posväcuje
a zachováva.“
Myslím si, že tým najväčším darom od
Ducha Svätého pre človeka je jeho schopnosť myslieť, môcť si voliť, vyberať, rozlišovať dobré od zlého, schopnosť cítiť, vedieť načúvať iným, nebyť ľahostajným
voči svojmu okoliu. To sú tie najkrajšie
dary pre človeka, aby mal srdce a rozum
na tom správnom, pravom mieste. Všetko sa to začína už od kolísky, od chvíle,
keď sa dieťa naučí používať dve slová, ktoré sú však veľké svojím významom: „ďakujem a prosím“. Keď sa naučí chápať ich
význam a vedieť ich využiť v pravý čas, to
je veľký dar Ducha Svätého.
JAROSLAV OTEPKA, 37 rokov »
KATARÍNA KNAPOVÁ, 16 rokov »
Každý z darov Ducha
Svätého je niečím dôležitý a výnimočný.
Nemyslím, že sa dá
povedať, že by bol nejaký dar dôležitejší než
druhý. Boh dal (dáva)
každému človeku nejaký dar cez Ducha
Svätého. Myslím si, že každý by mal byť
spokojný s tým, čo mu Boh dal a snažiť sa
rozvíjať a využívať tento dar, či už na budovanie spoločenstva, alebo osobného
vzťahu s Bohom. Boh vie najlepšie, čo potrebujeme a čo by sme vedeli správne (s
Jeho vedením a pomocou) využiť.
Z vlastností – ovocia Ducha si najviac
cením vernosť a lásku. Čo sa týka darov
Ducha, tak ide o prorocký dar.
Anketu pripravil Daniel Baláž
KÚPIM za najvyššie ceny OBRAZY
od významných slovenských,
českých a iných maliarov,
staré obrazy a STAROŽITNOSTI.
Mobil: 0907 071 077, 0905 409 972
Tel.: 032 652 84 92
E-mail: [email protected]
(430005)
„Každý deň na teba myslím, Harold. Mrzí
ma, čo sa stalo. Urobím, všetko na svete, aby
som ti pomohol,“ sľuboval. Oženil sa s nejakou bohatou dievčinou a chcel ma s ňou navštíviť. Povedal, že ak si nájdem advokáta, urobí vyhlásenie o lživej výpovedi.
„To myslíš vážne?“ opýtal som sa neveriacky. Trval na tom.
„Ide o môj život,“ pripomenul som mu. Sľúbil, že príde. Bol som ohromený. Jack by mi
chcel naozaj pomôcť?
„Ďakujem ti! Nikdy ti to nezabudnem, človeče, mám ťa rád!“ vychrlil som zo seba jediným dychom.
Zavolal som rodine a oni zohnali advokáta,
ktorý sa mal s Jackom stretnúť. Prišla streda,
ale Jack sa neobjavil. Neospravedlnil sa ani
o sebe nedal vedieť. Bol som sklamaný.
Dvíhala sa vo mne vlna zlosti a horkosti. Mal
som ďalší dôvod, prečo som chcel, aby Jack
prišiel – aby som ho zabil. Môj spolubývajúci prisahal, že ak to neurobím ja, urobí to on.
Ale už nikdy som o Jackovi nepočul.
Vedel som z Biblie, že v živote kresťana nie
je miesto pre nenávisť, a preto som sa s tým
rozhodol bojovať.
Jedného dňa mi správca povedal, že podľa
nariadenia vlády musia byť väzni v celách rasovo zmiešaní.
„Zajtra dostaneš do cely černocha. Môžeš si
ho vybrať.“
Musel som sa zmieriť s tým, že do konca života budem v cele s černochom. Išiel som teda
za Williem. Bol to človek s najväčším športovým talentom, aký som kedy videl. A mal
aj celkom slušné vzdelanie.
Willie bol naozaj fajn. Napriek tomu bolo pre
mňa ťažké žiť s černochom. Keď boli dvere
odomknuté, snažili sme sa nebyť spolu.
Raz, keď sme sedeli na posteliach, iba kúsok
od seba, opýtal sa ma: „Ty ma nemáš rád, čo?“
„Nenávidím ťa,“ povedal som. „A ty nemáš
rád mňa, mám pravdu?“
„Ja ťa strašne nenávidím,“ priznal sa. Potom
sa pozrel na mňa a opýtal sa: „Prečo ma vlastne nenávidíš?“
„Pretože si čierny,“ odpovedal som naveľa.
„Moja matka prala bielym prádlo a zachádzali s ňou ako s nejakou šmudľou,“ smutne
sa uškrnul. „Som taký dobrý ako ty.“
Keď dohovoril, vyhŕkli mu slzy.
„Nemám pravdu,“ uznal som. „Celý život
som sa učil nenávidieť. Prepáč mi to. Budem
sa snažiť napraviť to.“
Nepodarilo sa mi to cez noc, ale čím viac
som ho spoznával, tým mi bol bližší. Keď mal
osemnásť, známy klub Cincinnati Reds mu
ponúkol zmluvu. On však začal drogovať
a dostal osemnásť rokov za vylúpenie banky.
Postupne som zisťoval, že mám Willieho stále radšej a dokonca som zariadil, aby mohol
pracovať so mnou v športovom oddelení. Naše
priateľstvo sa stalo príkladom a prispelo
k svornosti a obmedzeniu rasovej neznášanlivosti.
Prišli Vianoce. Obaja sme boli smutní. Veľmi intenzívne sme prežívali odlúčenie od rodín. Na Štedrý večer, neskoro v noci, sa mi Willie zdôveril s tým, čo ho trápilo.
„Strčili nás sem. Ale my potrebujeme byť aj
so svojimi rodinami. Sú Vianoce. Nechápem,
prečo Boh dovolí, aby to bolo tak.“
„Willie, viem, čo prežívaš,“ povedal som mu.
„Toto sú moje deviate Vianoce vo väzení. Aj
ja som smutný. Ale niečo ti poviem. Apoštol
Pavel bol v žalári a nohy mal v klade. Nemohol
sa prechádzať po cele ako my. Nemal dokonca
ani záchod. Je toľko vecí, za ktoré musíme byť
vďační. Máme jeden druhého a ľudí, ktorí nás
majú radi. Tvoja matka chodí za tebou každý
týždeň. Nemáme nijaký majetok, ale máme
najväčšie bohatstvo na svete – Ježiša Krista.
A sme Jeho spoludediči.“
Spracované z knihy Dva razy udelená milosť.
»
16
8. jún 2011
HISTÓRIA
»
Evanjelický posol spod Tatier
ORAVSKÝ ROD SEBERÍNIOVCOV
a jeho podiel na národnom povedomí
DOLNOZEMSKÝCH SLOVÁKOV
K 70. výročiu smrti Ľudovíta Žigmunda Seberíniho (1859 – 1941)
JÁN JANČOVIC »
Dokončenie z EPST č. 22
VENOVAL SA AJ ROĽNÍCKEJ
PROBLEMATIKE
V kronike aradáčskeho zboru, v časti uverejnenej v publikácii autora Ondreja Peťkovského, sa možno na Ľudovíta Žigmunda Seberíniho dočítať samé chvály.
„V roku 1884 v cirkvi zaviedol viacej dobrôt.
Tak v roku 1885 založil Cirkevnú obilnicu,
do ktorej sa z milodarov nazbierala pšenica
a potom z nej chudobným alebo chýbajúcim
sa vypožičiava. Zasadil sa aj o cirkevnú knižnicu, aby táto fungovala a zadovažoval
i nové knihy. V cirkvi zaviedol rodinné hárky, kde podľa abecedy značili údaje o každej rodine. V roku 1888 v kronike poznačili, že Ľudovít Seberíni požíva veľkú úctu a za
jeho dobročinenia, rady a pomoc mu patrí od
každého čísla domu po jednom kurati. 1889
– zásluhou farárovou bola rozparcelovaná
časť chotára „Bačar“, dovtedy vo vlastníctve
veľkostatkára. Tak mnohí ľudia si mohli
pôdu kúpiť.“
Keďže pôsobil medzi roľníckym ľudom,
roľníckej problematike venoval permanentnú pozornosť aj v publicistike. Napísal, preložil a vydal veľa kníh a brožúr, nielen cirkevno-náboženského zamerania,
ale aj sociálneho, historického a cestopisného charakteru. Viaceré boli vydané
aj v Tranosciu. Preložil knihy a brožúrky
o histórii a súvekom stave roľníctva
v Uhorsku. Veľa čítal, vzdelával sa, cestoval a jeho prednosťou bolo, že ovládal viacero jazykov. Veľa prekladal zo severských jazykov. Aj preto bol jedným z propagátorov roľníckeho hospodárenia a vzdelávania na školách podľa dánskeho vzoru.
Keď bol poslancom v hornej snemovni
za Békešskú stolicu, obhajoval práva a záujmy pospolitého ľudu. Jeho prívrženci
boli z veľkej časti slovenskej národnosti,
preto bránil ich právo na materinský jazyk.
Celý život bol otvoreným priaznivcom
slovenských záležitostí, v záujme ktorých
na cirkevných konventoch neraz povedal
mužné slovo. Jeho úspechom bolo, že vybojoval slovenský časopis Evanjelický
hlásnik, písal a vydával knihy v slovenčine. Hlásil sa k oravskému pôvodu svojho
rodu, k slovenskému ľudu, k odhodlaniu
dať všetky sily do zápasu za zachovanie
jeho národnokultúrnych a cirkevných tradícií. Aby mohol slovenské práva a záujmy
účinnejšie vysvetľovať aj medzi maďarsky
hovoriacimi obyvateľmi, roku 1895 zalo-
žil v Békešskej Čabe Evangelikus Egyházi
Szemle, ktorý sa ako jediný maďarský cirkevný časopis zastával evanjelických Slovákov. Za heslo časopisu si vzal apoštolské vyznanie: „Neboj sa, ale hovor a nemlč!“ Vydal dve brožúrky, v ktorých sa ostro postavil proti nariadeniu banského
dištriktu, ktorý umožňoval cirkevným
vrchnostiam útočiť proti farárom a učiteľom pre ich slovenské národné povedomie.
Dolnej zeme o pripojenie časti Slovákmi
obývaných dolnozemských obcí k Rumunsku.
V horthyovskom Maďarsku patril k vedúcim osobnostiam evanjelických Slovákov v békeščabianskej oblasti. Jeho zápas
za udržanie slovenských evanjelických
obcí mal významnú úlohu najmä v udržiavaní národného povedomia. O jeho konkrétnych činoch na zachovanie slovenského národného povedomia svedčí napríklad aj to, že v Békešskej Čabe roku 1896
založil a dlhé roky viedol Evanjelické cirkevné kníhkupectvo, ktoré poskytovalo,
a to neraz i zadarmo, slovenským deťom
učebnice a plnilo i úlohy vydavateľskej činnosti. Týmto spôsobom Ľ. Ž. Seberíni
udržiaval a šíril slovenské tlačené slovo
v Slovákmi obývanom priestore na maďarskej Dolnej zemi.
PODPOROVAL SPOLOK TRANOSCIUS
Pamätník Ľudovíta Žigmunda Seberíniho
PREŠIEL VEĽKOU INKVIZÍCIOU
Za takéto aktivity sa stal nenávideným
v očiach šovinistických činiteľov vo vedení evanjelickej cirkvi v Uhorsku. Obhajoba práv slovenských evanjelikov a zápas
proti šovinizmu mu vyniesli nemilosť
u vrchnosti. Za prvú brožúrku Myšlienky
a úvahy... bol po trojročnom vyšetrovaní
a súdení odsúdený na pokarhanie a pokutu
1 100 korún a tým mu bolo znemožnené
zvolenie za biskupa dištriktu. Prešiel veľkou inkvizíciou a už na konvente v roku
1907 bránil obsah brožúry mužne a dôstojne, nedal sa zastrašiť a pri skončení obrany so zápalom povedal: „Tu stojím,
a proti svedomiu a pravde, inak nemôžem!“
Ako horlivému Slovákovi mu protivníci
túto voľbu znemožnili nielen v roku 1906,
ale aj v roku 1918. V ďalšej brožúrke Moderné procesy proti bosorkám odsúdil politické procesy v celouhorskej evanjelickej
cirkvi proti národne uvedomelým slovenským činiteľom. V roku 1918 podporoval
iniciátorov z radov Slovákov z maďarskej
Po skončení svetovej vojny roku 1918, keď
slovenskí evanjelici v bývalom Uhorsku
v prevažnej čiastke pripadli do novoutvorených štátov, Seberíni pre slovenské
evanjelictvo v Maďarsku, založil a začal redigovať v roku 1920 podnes obľúbený Čabiansky kalendár. Umožnil tiež otvorenie
filiálneho kníhkupectva Tranoscius. Navyše v roku 1934 založil a redigoval Evanjelický hlásnik. Viacerými článkami prispieval aj do Cirkevných listov.
Seberíni je spoluautorom životopisov
dolnozemských slovenských, najmä náboženských spisovateľov. Evanjelická teologická fakulta vo Viedni mu v roku 1911
udelila titul Dr.h.c. s odôvodnením „... za
kňazské a spisovateľské zásluhy tomu, ktorý patrí medzi najvzdelanejších, najvýznamnejších a najcharakternejších kňazov v Uhorsku“.
Ľudovít Žigmund Seberíni umrel 23. 9.
1941 v Békešskej Čabe. O tom, aká to bola
pre pospolitý slovenský čabiansky ľud
osobnosť svedčí list, ktorý v roku 1948 napísal do Tranovského kalendára roľník Pavel Likér z čabianskej samoty Féneš. Uvádza príklady, ako odpovedali žiaci na konci školského roku pri „exzámene“ pánu seniorovi Rohalyovi (po maďarsky o príchode
Slovákov do Čaby). „Zhrozili sme sa nad
tým,“ píše ďalej pán Likér, „ako mohli Slováci po maďarsky spievať tú krásnu pieseň
„Kdo jen na Boha se spoléha ...“. Škoda nášho dobrého pastiera Dr. Ľudovíta Seberiniho,
ktorý veľmi zastával Slovač. Keď odišiel na
večný odpočinok, hneď sa všetko premenilo.
Ako by sa s ním bolo do hrobu prepadlo ...“
Veľmi horlil za slovenskú evanjelickú
spisbu ako dôležitý prameň náboženskej
výchovy. Spolku Tranoscius veľmi prial, bol
s ním v styku a podporoval ho pri jeho vzniku, v začiatkoch a ďalšom vývine.
VEĽKÝ CHARITATÍVNY PROJEKT
Nakoniec po línii oravského Jána Seberíniho tretím čabianskym pokračovateľom
rodu bol syn Ľudovíta Žigmunda – Dr. Gustáv Seberíni. Narodil sa v roku 1890
v Aradáči. Teológiu študoval v Bratislave,
Erlangene a Lipsku. Na kratšiu stáž ho otec
vyslal do rodiska svojich predkov – Veličnej. Po vysvätení za farára sa stal najprv biskupským kaplánom u Juraja Čepregyho
v Békešskej Čabe. Počas 1. svetovej vojny
slúžil v roku 1915 ako vojenský kazateľ vo
Viedni. Od januára roku 1917 do septembra roku 1918 bol kaplánom u otca
v Békešskej Čabe a v tom istom mesiaci sa
stal aj riadnym farárom.
Porozumel tradícii svojej rodiny a vrodenou inteligenciou, smelosťou a húževnatosťou na ňu nadviazal a boril sa v duchu predkov medzi čabianskym slovenským ľudom. Vážil si jeho reč a nebol mu
cudzí ani jeho kultúrny a národný život.
Z otcových rúk prevzal správu cirkevného
kníhkupectva. Od čabianskych spevákov
zbieral texty a melódie, vydal ľudovú Postillu, do ktorej prispeli viacerí autori aj zo
Slovenska. Zostavil tiež skvelú zbierku Cithary sanctorum a v roku 1936 usporiadal
vydarenú slávnosť na počesť Juraja Tranovského. Počas jeho pôsobenia v Békešskej Čabe vznikla organizovaná evanjelická diakonia. V roku 1923 odporučil cirkevnému presbyterstvu založiť sirotinec, na
ktorý ponúkol časť svojej odmeny. Takto
mohla už v októbri roku 1923 začať svoju činnosť inštitucionálna diakonia s počtom ôsmich sirôt umiestnených vo farskej
budove. Gustáv Seberíni v rámci svojich
ušľachtilých iniciatív zriadil aj ďalšiu charitatívnu inštitúciu – Preparandiu diakonís. Svoj charitatívny projekt zavŕšil zorganizovaním založenia Evanjelického starobinca, ktorý bol pre najstarších Čabanov
zriadený v roku 1929. Gustáv Seberíni venoval svoje tvorivé sily aj publicistike. Do
tejto kategórie patrí redigovanie v slovenčine vychádzajúceho Evanjelického
hlásnika a Novín békeščabianskych evanjelikov.
Umrel mladý, 1. októbra 1941, čím iba
o týždeň prežil svojho otca Ľudovíta Žigmunda Seberíniho.
Foto: autor
SLUŽBA ČITATEĽOM [email protected], 0918 828 554
EPST 25/2011 vyjde
v stredu 22. 6. 2011.
(1840005)
(1610005)
hľadá učiteľov nasledujúcich predmetov:
Ponúkame prácu v mladom slovensko-americkom kolektíve.
Žiadosti so životopisom pošlite do 17. júna 2011 na adresu školy:
Evanjelické gymnázium, Jesenského 836, 980 61 Tisovec,
prípadne na mailovú adresu: [email protected]
Bližšie informácie na telefónnom čísle: 047 55 11 700.
(2090005)
INFORMATIKA v rôznej kombinácii
– znalosť anglického jazyka vítaná
EVANJELICKÉ a. v. NÁBOŽENSTVO
– v kombinácii s anglickým jazykom
,
VYRÁBAME OLTÁRNE
RÚCHA,
KAMŽE, LUTERÁKY A TABLIČKY
Adresa: Slovenské ľudové umenie, Záhradná 3, 962 12 DETVA
Tel.: 045 545 5545, 045 545 6155
Mobil: 0905 314 674, www.parta.sk
MAĽOVANIE INTERIÉROV KOSTOLOV
Obnova fasád, reštaurovanie oltárov, olejomalieb a zlátenie. Oprava a ladenie historických organov. Pokrývanie kostolných striech
a veží. Ponúkame zľavu, stopercentnú kvalitu a dlhoročnú záruku.
Tel.: 035 659 31 39, 0905 389 162, www.reart.eu
»
VÝROBA ZVONOV
– OPRAVA PRASKNUTÝCH
ELEKTROINŠTALÁCIA ZVONOV
Tel.: 0905 233 451, 045 681 21 43
E-mail: [email protected]
45-ročný inv. dôchodca, bývajúci
v RD, 15 km od LM, hľadá partnerku
na trvalý vzťah. ZN. DOVOLENKA 2011.
(2160005)
28-ročná hľadá partnera, ktorý chce
kráčať cestou života... ZN. ...S BOHOM.
(2050005)
39/177 slobodný, nefajčiar, neal-
60-ročná sympatická vdova hľadá
spoločníka na ceste spoznávania Božieho slova a kráčania za Ježišom Kristom.
ZN. KONFERENCIA v RUŽOMBERKU.
Reštaurujem starožitný nábytok.
Dovoz zabezpečím. Tel.: 0948 036 018
(2040005)
ponúka možnosť umiestnenia v zariadení.
Mobil: 0918 824 251-2, www.ddpodhaj.com
(1800005)
TATRY – POPRAD DOMOV DÔCHODCOV
koholik hľadá partnerku so zmyslom
pre rodinný život na vidieku. ZN. ZÁPADNÉ SLOVENSKO.
(1900005)
(1990005)
65-ročná evanjelička rada spozná
seriózneho pána do 68 rokov dobrej povahy, nealkoholika, ktorého ťaží samota. Ozvi sa! ZN. LEVICE.
(2120005)
RÔZNE
JARNÝ RELAX V LIPTOVE
»
Byliny odstránili hemoroidy, kŕčové žily, cievne mapy, pečeňové škvrny,
opuch nôh. Tel.: 0905 801 108. (3440005)
OPRAVY a LADENIE
ORGANOV.
0903 487 191
Rekondičné zariadenie Relax Hotel*** Avena, nachádzajúce sa v prekrásnom horskom prostredí Liptovského Jána v Nízkych Tatrách,
Relax Hotel FIM – Demänovská dolina – JASNÁ ponúkajú na jarné mesiace možnosť stráviť príjemný rekreačný alebo rekondičný
pobyt za skvelé akciové ceny už od 107,56 € (3.240 Sk) s polpenziou
na týždeň. Penzión Horec už od 78,34 € s polpenziou na týždeň.
Vo všetkých našich zariadeniach dieťa do 15 rokov ZDARMA.
K dispozícii hotelový bazén, sauna, vodoliečba, masáže, solárium,
parafín, rašelinové zábaly a iné rehabilitačné procedúry.
Tel.: 044 526 34 01 alebo www.avena.sk
(400005)
Uzávierka inzercie
EPST 25 – 15. 6. 2011.
ROZHLAS
EVANJELICKÉ GYMNÁZIUM v TISOVCI
»
A to je zasľúbenie, ktoré nám On
sám zasľúbil: večný život. (1J 2, 25)
Dňa 15. mája
2011 nás vo veku
90 rokov v nádeji
vzkriesenia navždy opustil manžel, otec, starý
a prastarý otec,
príbuzný
ONDREJ PAVLÍK z IVANOVIEC.
Ďakujeme Pánu Bohu za všetko
dobré a krásne, čo sme spolu prežili.
S láskou spomínajú manželka,
deti s rodinami a ostatná rodina.
ZOZNÁMENIE
(2030005)
Na Hospodina uvaľ svoju cestu,
a On vykoná.
Zároveň si manželka
a deti spomínajú na
35. výročie tragickej
smrti OTCA.
Odišiel si tíško,
nestihol si zbohom dať.
Dal si nám všetko,
čo si mohol dať.
ROZLÚČILI SME SA
Deti od 6 do 13 rokov v termínoch: 17. – 22. 7. a 24. – 29. 7. 2011
(s možnosťou angličtiny); 31. 7. – 5. 8. 2011 (s možnosťou nemčiny)
Dorast od 13 do 18 rokov: 7. – 12. 8. 2011
Rodinný tábor: 14. – 19. 8. 2011
PROGRAM: biblické témy, hry, súťaže, termálne kúpalisko + tobogan, zábavné večery...
Prihlášky si môžete vyžiadať
do 25. júna 2011 na adrese:
CENA TÁBORA:
Ev. a. v. farský úrad, 906 06 Vrbovce 118
49 €/osoba
Tel.: 034 628 32 02, 0908 118 675
(1660005)
(2140005)
Neboj sa, len ver.
Ak ma bude kryť čierna zem
a slovka nepoviem,
prosím, buď so mnou,
Pane, kým tu žijem.
Dňa 9. júna 2011 sa dožíva 70 rokov
naša mama
HELENA BOTKOVÁ z LADY.
Ďakujeme Bože, za
prežité roky. Ak nám
ju chceš ponechať,
pridaj jej sily a svojej
pomoci.
Blahoželajú dcéry
a syn s rodinami.
Dňa 13. júna 2011
si so žiaľom v srdci
pripomenieme
smutné prvé výročie, čo nás navždy
opustila milovaná
babka, mama a svokra
MÁRIA FRANKOVÁ zo ŠALE.
Jej odchod naplnil bolesťou
srdcia milovaným vnučkám Henike a Danke, dcére Márii a zaťovi
Pavlovi.
Kto ste ju poznali, spomínajte
s nami.
Zborové presbyterstvo Cirkevného zboru ECAV
na Slovensku JASENOVÁ vypisuje SÚBEH na obsadenie
uprázdneného miesta ZBOROVÉHO FARÁRA.
CZ patrí do Liptovsko-oravského seniorátu, má 324
členov, bohoslužobnou rečou je slovenčina. K dispozícii
je zrekonštruovaná fara s ústredným kúrením a záhrada.
Prihlášky posielajte do 15. júna 2011 na adresu:
Seniorský úrad LOS, 032 04 Liptovský Ondrej 77
LETNÉ TÁBORY V KOVÁČOVEJ PRE DETI, DORAST A RODINY
so slovenskými i zahraničnými lektormi
(2130005)
Lebo Ty si mi nádejou, Pane, Hospodine, Tebe dôverujem od svojej
mladosti. Nezavrhni ma v čase
staroby, a keď mi sila mizne, Ty ma
neopusť!
(Ž 71, 5. 9)
Dňa 10. júna 2011 sa z milosti Božej
dožíva 85 rokov naša mami, vdova
ALŽBETA ČULKOVÁ z ČERVENICE.
K životnému jubileu úprimne blahoželáme a do ďalších rokov vyprosujeme od Pána Boha dobré zdravie,
hojnosť Božieho požehnania, porúčajúc ju do Jeho ochrany.
Za jej starostlivosť, obetavosť a hlbokú lásku ďakuje dcéra, zať a vnučky
s rodinami.
Duše všetkých
verných v Božích rukách sú,
majú po dňoch
ťažkých slávu
nebeskú.
(ES 684, 1. verš)
Dňa 29. mája 2011 uplynul rok, čo
navždy odišla k Pánovi naša drahá
mamička, starká, babka a sestra
ZUZANA KLOCKOVÁ,
rod. ŠKRABÁKOVÁ
z LIPTOVSKEJ SIELNICE.
Veríme, že náruč nášho Pána jej
priniesla večný pokoj.
S láskou spomínajú dcéra, synovia a sestra s rodinami. (2170005)
(2150005)
Po štúdiách na Bohosloveckej fakulte
v Bratislave začínal
svoju službu Pánovi
ako kaplán v Spišskej Novej Vsi a v Ružomberku. Neskôr
ako námestný farár
v Prenčove a zborový farár v Párnici
a v Ponikách. Ešte aj v penzijnom veku
vypomáhal opäť v Prenčove.
Vďační cirkevníci zo spomínaných
zborov ho doteraz osobne aj písomne
kontaktujú a vyjadrujú tak svoje poďakovanie za jeho obetavú prácu na vinici Pánovej.
Spolu s manželkou SOŇOU, ktorá
stojí verne po jeho boku už takmer
55 rokov, nás vychovávali v láske, viere a úcte ku kresťanským hodnotám.
Aj v ťažkých časoch socializmu nám
umožnili študovať na vysokých školách
a pomáhali nám s výchovou našich
detí, ktoré všetky potvrdili svoju vieru
zložením konfirmačného sľubu.
Chceme sa aj touto cestou poďakovať za všetku lásku a opateru, ktorú
sme od neho dostali a poprosiť Pána
Boha, aby mu dožičil ešte veľa rokov
života.
Syn Milan a dcéra Soňa s rodinami.
S
Ú
B
E
H
(3930005)
Dňa 7. júna 2011 sa z milosti Božej dožil 80 rokov svojho života náš milovaný
otec
Mgr. MILAN NOSÁL,
evanjelický a. v. farár vo výslužbe.
»
(4190005)
SPOMÍNAME
(4100005)
»
(1100005)
BLAHOŽELÁME
PROGRAM
INZERCIA [email protected], 0904 960 474
ŠTVRTOK 9. 6.
Regina – 21.00 – Cesty (repr.)
SOBOTA 11. 6.
Regina – 21.00 – Viera v živote (Š. Chrappa)
NEDEĽA 12. 6.
Rádio Slovensko – 21.05 – Cesty: Náboženské
spektrum (N. Lúčanská); Regina Bratislava,
B. Bystrica – 7.55 – Z duše: A. Slaninka: Turíce dnes; Regina – 17.10 – Frekvencia M
(N. Lúčanská); Rádio Slovensko + Reginy –
9.30 – Kresťanská nedeľa: Omša z Petržalky;
Devín – 7.30 – Slovo pre veriacich i neveriacich (Š. Chrappa); 9.30 – Viera v živote (repr.)
STREDA 15. 6.
Rádio Slovensko – 19.20 – Ekuména vo svete
ŠTVRTOK 16. 6.
Regina – 21.00 – Cesty: Náboženské spektrum (repr.)
SOBOTA 18. 6.
Regina – 21.00 – Viera v živote (M. Bačová)
NEDEĽA 19. 6.
Rádio Slovensko – 21.05 – Cesty: Odkaz duchovných otcov (P. Gabriš); Regina Bratislava, B. Bystrica – 7.55 – Z duše: D. Dian: Otcovia v našom živote; Regina – 17.10 – Frekvencia M (N. Lúčanská); Rádio Slovensko +
Reginy – 9.30 – Kresťanská nedeľa: Omša
z Košíc; Devín – 7.30 – Slovo pre veriacich
i neveriacich: A tí traja jedno sú (P. Gabriš,
J. Antal); 9.30 – Viera v živote (repr.)
STREDA 22. 6.
Rádio Slovensko – 19.20 – Ekuména vo svete
ŠTVRTOK 23. 6.
Regina – 21.00 – Cesty: Náboženské spektrum (repr.)
SOBOTA 25. 6.
Regina – 21.00 – Viera v živote: Stále vanúci
Duch (P. Gabriš)
NEDEĽA 26. 6.
Rádio Slovensko – 21.05 – Cesty: Náboženské spektrum (Š. Chrappa); Regina
Bratislava, B. Bystrica – 7.55 – Z duše:
M. Šidlík: Leto; Regina – 17.10 – Frekvencia M (N. Lúčanská); Rádio Slovensko + Reginy – 9.30 – Kresťanská nedeľa: Evanjelické služby Božie z Babinej (čísla piesní:
187, 467, 199, 229, A 49); Devín – 7.30 – Slovo pre veriacich i neveriacich (Š. Chrappa);
9.30 – Viera v živote (repr.)
TELEVÍZIA – DVOJKA
STREDA 8. 6.
14.20 – Sféry dôverné: Diskusia k 150. výročiu I. Memoranda slov. národa (repr.)
SOBOTA 11. 6.
14.15 – Poltón: Gospelový magazín
NEDEĽA 12. 6.
10.00 – Bohoslužby: Archijerejská liturgia:
Prenos z Michaloviec k sviatku Zostúpenia
Ducha Svätého; 13.00 – Orientácie: Náboženský magazín; 13.25 – Slovo: Príhovor ev.
farára v Príbovciach Mareka Szaba k Svätodušným sviatkom; 23.25 – Slovo (repr.)
UTOROK 14. 6.
15.05 – Orientácie (repr.)
PIATOK 17. 6.
16.55 – Historická panoráma: Jozef Lettrich
SOBOTA 18. 6.
14.35 – Poltón: Gospelový magazín
NEDEĽA 19. 6.
10.00 – Bohoslužba: Omša z Trenčianskych Teplíc (Celebruje V. Judák); 11.55 –
Orientácie: Televízny posol: Náboženský
magazín zo života evanjelikov. Témy: Prorok Samuel, Pozvánka na SEMFEST, Zbor
v Dolných Salibách, Konfirmácia); 12.15 –
Slovo: Príhovor J. Formánka; 12.30 – Ekumenický koncert 2011; 00.00 – Slovo (repr.)
UTOROK 21. 6.
10.40 – Portréty: Pavol Uhorskai (Dokumentárny film o významnej osobnosti Slovenska, generálnom biskupovi ECAV);
15.35 – Orientácie: Televízny posol (repr.);
17.15 – Osobnosti a udalosti: Jur Hronec
ŠTVRTOK 23. 6.
16.45 – Idea štátnosti: Dr. Milan Hodža
SOBOTA 25. 6.
14.15 – Poltón: Magazín o gospelovej hudbe
NEDEĽA 26. 6.
9.30 – Omša na sviatok Božieho Tela zo Žiliny; 11.50 – Orientácie: Nábož. magazín;
12.15 – Slovo: Zamyslenie prof. A. Hajduka:
Svetlo a pravda – paralely; 16.30 – Pavol Jozef Šafárik; 18.45 – Poklady.sk: Zabudnuté
Oždianske lýceum; 23.00 – Slovo (repr.)
18
8. jún 2011
ODDYCH
»
Evanjelický posol spod Tatier
K Pánovi S ÚSMEVOM
IVANA HAVRANOVÁ-ŠTROFFEKOVÁ »
V evanjelickej rodine otca Janka a matky Zuzanky vyrastali štyri krásne, citlivé dcéry a jeden múdry a dobrý syn. Nezdržali sa však v rodičovskom hniezde dlho. Hneď, ako im to
umožnil vek, vybrali sa do škôl. Niektoré do
Viedne, iné do Pešti. A Štefan, ten do Prešporku.
Lebo ak ich rodičia považovali niečo za najdôležitejšie, tak to bola určite láska k Pánovi,
bohabojný život a vzdelanie detí...
Dievčatá vyštudovali a pripravené na život
sa i povydávali.
Jedna z nich, tá najmladšia, Žaninka,
stretla ale asi najväčšiu lásku. Mladého Pražáka, bankára, ktorý pri pobyte vo Viedni chodieval pravidelne do evanjelického chrámu
a či to už s Božím poriadkom bolo, alebo nie,
tajne sa práve tam zahľadel do krásneho dievčaťa s prenádhernými čiernymi vlasmi a úžasnými očami. Vždy stála pred tvárou Otca pokorne a oddane sa modlievala.
Jedného nedeľného predpoludnia po službách Božích to mladý muž nevydržal a dievčinu oslovil. No a tá, so zapýrenou tvárou
a sklopeným zrakom, naveľa súhlasila s pozvánkou do neďalekej cukrárne. Neskôr divadla, ešte neskôr navštívili jej rodičov na rodnom Slovensku.
Lebo veľká láska bola na svete.
Žaninka sa presťahovala do rodného kraja, našla si v tatranských ozdravovniach dobré miesto a Jan prichádzal za ňom vždy, ak
mal čo i len malú možnosť. Veľmi ľúbil svo-
ju dobrú, krásnu, skromnú Žaninku!
Čas letel ako pávie pierko v jesennom víchre. Nuž a mladí, zamilovaní pracovali, trochu cestovali, trochu sa pripravovali na spoločný život...
Rodičia dievčinky sa veľmi tešili z toľkého
šťastia! Veď ich najmladšia sa pripravovala
na život s výnimočným človekom! Slušným,
Boha milujúcim chlapcom, ktorý videl v ich
dcére bytosť stvorenú na spoločný život až do
smrti!
Prešpork, Vysoké Tatry, Praha, Viedeň...
To boli miesta, kde sa dvojica vyskytovala
najčastejšie. Tam sa cítili najlepšie, tam ďakovali Bohu za úžasnú chvíľu, keď sa stretli.
Koľko prešlo zím ich spoločného šťastia?
Žaninka, pracovité, milujúce žieňa, si jedného dňa všimla ťažobu žalúdka. Nahnevala sa sama na seba, veď asi bola nedisciplinovaná a zjedla viac, ako mala! Začala si dávať väčší pozor a oplatilo sa. Žalúdok sa upokojil.
Až do jednej chvíle.
Ohlásil sa už pichľavou, výraznou bolesťou.
Žaninka si musela ľahnúť a v posteli zostala niekoľko dní. Pod dozorom Pána, svojho
milého, svojich rodičov a lekára.
Všetko prešlo. Bolesť akoby odniesli spenené, tmavé vody Váhu na miesta nekonečné.
Žaninka s Janom sa zo života tešili o to viac.
A svadba bola vec, ktorú chceli najviac zo
všetkého. Prípravy sa rozprúdili a všetci v rodine mali z toho úprimnú radosť.
Nežné, dlhé, ale prosté biele šaty, jemný závoj na tvár...
U krajčírky pri próbe odpadla od bolesti.
Vrátila sa bolesť žalúdka. Tento raz už musela do nemocnice. Jan pribehol z Prahy, ako
sa len najrýchlejšie dalo a zúfalo, bezradne
pozeral na pochudnutú, pobledlú lásku, najväčšiu v jeho živote.
Týždne liečenia, odložená svadba, neutíchajúce bolesti. Verdikt lekárov: rakovina žalúdka.
Jan bol pri svojej Žaninke vždy, keď sa dalo. Bojovala statočne. Úpenlivé modlitby
k Bohu, viera, nádej. To boli ich najsilnejšie
oporné piliere. Vydržali s nimi prežívať ťažkú chorobu, vydržali s nimi prechádzať
utrpením, ktoré, ak Pán naloží, dá aj silu
uniesť.
Bledučká Žaninka povzbudzovala svoju lásku, dodávala silu, hoc sama chradla...
Pri lôžku sa striedali súrodenci, rodičia, Jan.
Boli chvíľky, keď bolesť ustúpila a svet bol
krajší, nádejnejší. Vtedy sa Žaninka modlila ešte vrúcnejšie.
Prestala celkom jesť a Jan pochopil nešťastie, ktoré ho postretlo. Stráca svoju lásku, stráca bytosť, za ktorú by dal celý svoj život.
Ešte dve rána sa Žaninka zobúdzala, aby
cez oblok pozrela na modré nebo, predstavila
si cestu, ktorú mala čo nevidieť pred sebou.
Ešte dve rána.
To tretie ju našli s tvárou chladnou, bielou
ako čerstvo napadaný tatranský sneh. Kútiky úst sa však akoby potmehúdsky usmievali.
Akoby už videla svoju ďalšiu budúcnosť. Akoby vedela, že v dimenzii Pána už nebude bolesti ani trápenia.
Jan sa na pohrebe svojej milovanej Žaninky
KOHO BOH OSLOVÍ...
AVÍZO
Výbor misie ECAV na Slovensku vydal na konci mája
zvukovú knihu Wilhelma Buscha s názvom Koho Boh osloví.
Meno Wilhelm Busch nie je
kresťanom na Slovensku neznáme. V roku 1993 vyšla v slovenčine asi najznámejšia kniha tohto nemeckého evanjelického farára – Ježiš, náš osud.
Bola to zbierka evanjelizačných kázní, ktoré Wilhelm
Busch prednášal nielen po celom Nemecku, ale aj po celom
svete. Okrem tohto titulu vyšli
v slovenčine aj iné jeho zbierky kázní ako Ježiš,
náš pokoj, Ježiš, náš kráľ a iné.
V roku 2006 vyšla tlačou kniha Koho Boh osloví. Od tých ostatných sa líši najmä tým, že kázne v nej obsiahnuté nie sú evanjelizačné, ale povzbudzujúce. Wilhelm Busch v nich odpovedá
na mnohé naliehavé otázky Božích detí, ako napríklad: prečo Boh niekedy mlčí a necháva nás
čakať, prečo niekedy naše modlitby nevypočuje, či Boh nie je nespravodlivý, či je férové, ak
si Boh povoláva do služby tých, ktorých my odsudzujeme a podobne.
Výbor misie Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku prichádza s touto knihou vo zvukovej po-
dobe. Na štyroch CD je
načítaných všetkých 20
kapitol tejto útlej knižky,
pričom svojím hlasom
pre tento účel poslúžili
sestry Hanka Peničková
a Silvia Kissová a bratia
Miroslav Hvožďara a Ján
Jančo. Každé CD obsahuje 5 kapitol, ktoré sú
oddelené príjemnou hudbou rôznych žánrov.
Kým na jednom CD znejú organové skladby, iné
obohacujú melódie klasickej hudby, ale nechýbajú ani melódie z Evanjelického spevníka alebo
mládežnícke melódie.
Hudbu zaranžoval a nahral Štefan Kiss a o výrobu záznamu sa postarali zvukoví majstri Tamás Dobosi (nahrávka) a Ondrej Rosík (strih
a mixáž).
Zvuková kniha Koho Boh osloví je vhodným
darčekom pre tých, ktorí prahnú po duchovnom
povzbudení, ale pre vek či chorobu nemôžu prichádzať do spoločenstva alebo čítať kresťanskú
literatúru. Zamyslením z tejto knihy však môžete spríjemniť aj dlhú cestu vašim spolucestujúcim v aute, alebo v pohodlí obývačky dopriať
odpočinok svojim očiam a započúvať sa do povzbudzujúcich myšlienok Wilhelma Buscha.
-šk-
zrútil a odvtedy ho už nik z jej rodiny nevidel. Ale dodnes, hoci aj sto desať rokov od
narodenia tejto milej a dobrej dievčiny, kedykoľvek na jej hrobe niekto rozsvieti malé
svetielka sviečok. Lebo v rodine doteraz
o nej rozprávajú ako o krásnej Žaninke, ktorú Pán povolal k sebe, lebo jej dobrota nepatrila do nášho sveta.
Foto: archív Ivany Havranovej-Štroffekovej
HISTORICKÝ KALENDÁR
15. júna 1923 zomrel v Pezinku evanjelický kňaz, botanik, historik, publicista a osvetový pracovník Jozef Ľudovít Holuby.
16. júna 1871 zomrel v Martine spisovateľ, pedagóg, riaditeľ gymnázia
v Modre a Tešíne, štúrovec Ján Kalinčiak.
18. júna 1840 sa v Ratkovej narodil Daniel Bchát, spisovateľ a prekladateľ.
Bol evanjelickým farárom, biskupom banského dištriktu, organizátorom
kultúrneho života a divadelníctva.
21. júna 1621 bol v Prahe popravený lekár, chirurg, anatóm Ján Jesenský – Jesenius.
21. júna 1684 sa v Ivančinej narodil Ján Blasius, evanjelický farár, náboženský spisovateľ. Písal najmä výchovné diela, modlitby a polemiky.
21. júna 1846 sa v Tisovci-Rimavskej Píle narodil Ján Vansa, evanjelický kňaz, národný buditeľ, ľudovýchovný pracovník a publicista. Bol manželom spisovateľky Terézie Vansovej.
24. júna 1851 sa v Bukovci narodila poetka, národovkyňa Mária Holuby-Boorová.
24. júna 1895 zomrel v Hodruši-Hámroch Pavel Hečko, evanjelický farár a pedagóg.
Výbor cirkevnej hudby a hymnológie ECAV
a Konzervatórium, Tolstého 11, Bratislava
pozývajú cirkevných hudobníkov a kantorov
na KANTORSKÝ KURZ: 7. – 9. júla 2011 v Bratislave
(konzervatórium, bratislavské kostoly)
TÉMY: Základy organovej hry (pre začiatočníkov)
Hra chorálov a liturgických nápevov (pre pokročilých)
Hlavný lektor: prof. Ján Vladimír Michalko, ArtD.
Prihlášky sú k dispozícii aj na farských úradoch
(potrebné uviesť úroveň hudobného vzdelania, praxe).
Prihlášky, bližšie informácie:
Mgr. Art. Katarína Juríková, Bartókova 8, 811 02 Bratislava 1
[email protected], 0903 814 828
Mgr. Jozef Havrila ml., 956 52 Podlužany 312
[email protected], 0918 828 189
(2010005)
PRÍBEH
Evanjelický posol spod Tatier
»
8. jún 2011
NÁZORY BISKUPOV K TÉME
19
Pán Ježiš je najvyšším
BISKUPOM
V téme svätodušného dvojčísla sa venujeme moci a rôznym pohľadom na ňu. Ako vnímajú moc evanjelickí biskupi
– pokiaľ ide o jej využívanie v prospech cirkvi. Ako podľa nich mení viera pohľad na moc.
MILOŠ KLÁTIK »
generálny biskup
V Biblii, ale i dejinách ľudstva
možno nájsť príklady mnohých
ľudí – vládcov, vodcov či iných
predstaviteľov svetskej moci, ktorí zverenú moc využívali vo svoj
prospech. Konali násilne až despoticky, na úkor pravdy a spravodlivosti, zabúdajúc pritom, že
sú len Božím nástrojom. No neboli to len ľudia sveta, ktorí túžili
konať a rozhodovať z pozície
moci. Aj predstavitelia cirkvi – biskupi si neraz zamieňali biskupskú moc so svetskou právomocou: „Predtým sa o moci biskupov veľa a všeličo popísalo
a niektorí pritom nesprávne zamieňali právomoc biskupov s výkonom svetskej moci (mečom).
Z tohto nevecného zmiešania
vznikli veľké vojny, povstania
a vzbury, lebo biskupi, odvolávajúc sa na právo a moc, údajne
danú Kristom, nielenže zavádzali nové bohoslužby, v určitých prípadoch si rozhrešenie vyhradili pre seba, ... ale nárokovali si aj právo ľubovoľne zosadzovať a dosadzovať cisára a kráľov...,“ vysvetľujú Symbolické
knihy našej cirkvi.
Práve preto niektorí kazatelia cítili povinnosť poukázať na rozdiel
medzi duchovnou právomocou
a svetskou mocou. Evanjelická cirkev a. v. podľa Symbolických
kníh učí, že k právomoci biskupov patrí odpúšťať alebo zadržiavať hriechy (moc kľúčov),
učiť a kázať Božie slovo a prisluhovať sviatosti. Lebo Kristus vyslal apoštolov s týmto poverením: „Ako mňa poslal Otec, aj ja
posielam vás. Prijmite Ducha
Svätého, ktorýmkoľvek odpustíte hriechy, odpúšťajú sa im, ktorýmkoľvek zadržíte, zadržujú sa.“
(J 20, 21 – 23)
K právomoci biskupov patrí aj
zvestovať evanjelium, lebo „evanjelium je mocou Božou na spasenie každému veriacemu“ (R 1,
16).
Svetská moc sa preto od právomoci cirkvi a biskupov líši práve
tým, že cirkev sa zasadzuje za več-
SLAVOMÍR SABOL, biskup VD »
né hodnoty a jej moc sa dosvedčuje len kazateľským úradom.
Svetská moc „nechráni dušu, ale
mečom, telesnými trestami chráni telo a majetok pred vonkajším
ohrozením. Preto sa tieto dve
formy vládnutia, duchovná
a svetská, nemajú navzájom premiešavať“.
Duchovná moc „nesmie zasahovať do cudzej právomoci, dosadzovať a zosadzovať kráľov,
z platnosti vyzdvihovať alebo
rušiť svetské zákony a poslušnosť voči vládnucim. Ani nesmie svetskej vrchnosti predpisovať zákony a robiť predpisy
v svetských záležitostiach.“ Rozhoduje však v otázkach učenia
a zavrhuje také učenie, ktoré je
proti evanjeliu. Biskupi tiež nemajú nijakú moc ustanovovať
alebo predpisovať niečo, čo protirečí evanjeliu.
Biskup teda má byť služobník.
A ako mení viera pohľad na
moc? Pán Ježiš povedal, že neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby
On slúžil (Mk 10, 42 – 45). Nadriadeným často hrozí pýcha
vďaka moci, ktorú majú. No v rukách tých, ktorí slúžia svojim
blížnym, je táto moc v bezpečí.
Len cez vieru možno mať na
zreteli skutočnosť, že aj biskup je
povolaný k službe a potrebám
iných. Pán Ježiš, hoci bol Pánom
všetkých, stal sa sluhom všetkých. A nám hovorí podobne, aby
sme sa odeli do pokory a navzájom si slúžili v láske.
Moc je schopnosť dosiahnuť
požadovaný výsledok. Je vždy
definovaná zo zreteľom na cieľ
a vo vzťahu k niekomu alebo niečomu. Ak hovoríme o moci v cirkvi, musíme konštatovať, že ju
má jedine Pán cirkvi Ježiš Kristus
(Mt 28, 19 – 20), ktorého cieľom
je záchrana človeka (L 19, 10).
V tejto moci od Krista a z Jeho
poverenia hlása cirkev evanjelium, ktoré je pre človeka mocou
na spasenie (R 1, 16 – 17). Toto
evanjelium nesie cirkev svetu
ako poklad, iba „v hlinených nádobách“, teda cez nehodných
služobníkov, aby svetu bolo jasné,
že moc ohlasovanej spásy nie je
z nich, ale z Boha (2K 4, 7). Týchto „šafárov tajomstiev Božích“
(1K, 1 – 2) povoláva Kristus a vy-
zbrojuje ich duchovnými darmi
na dielo služby budovať cirkev –
telo Kristovo (Ef 4, 8. 11).
K výkonu tejto služby v cirkvi
bol okrem iného zriadený úrad
biskupa. Jeho úlohou je správa
zborov, učiteľská, kazateľská a pastierska činnosť. Augsburské vierovyznanie o tejto úlohe a moci
biskupa hovorí: „Preto biskupský
úrad podľa Božieho práva znamená: zvestovať evanjelium, odpúšťať hriechy, rozsudzovať a zavrhovať učenia protiviace sa evanjeliu, bezbožných ľudí, bezbožný
život ktorých je zjavný, vylučovať
z kresťanského zboru, nie však
svetskou mocou, ale slovom Božím.“ (AV čl. 28, odsek 20).
Služba biskupa (aj ostatných
duchovných) nesmie byť „panovaním nad dedičstvom“, ale znamená „byť vzorom stádu“ (1Pt 5,
2 – 4). Vernosť v tejto službe je priamo úmerná poslušnosti a úprimnosti našej viery.
Prosím vás, bratia a sestry, o modlitby za nás stojacich v tejto službe.
cirkvi. Má tiež rovnaké právomoci
ako dištriktuálny biskup, ale na
celocirkevnej (generálnej) úrovni. Okrem toho zvoláva zbor biskupov a predsedá mu. Presedá aj
komisii pre farárske a kaplánske
skúšky.
Funkcia biskupov v našej cirkvi však nie je vnímaná hierarchicky, ako napr. v rímskokatolíckej cirkvi. Biskup, či už dištriktuálny alebo generálny, je len
„prvý medzi rovnými“ („primus
inter pares“). Najvyšším biskupom nad všetkými pozemskými
kňazmi a biskupmi je Pán Ježiš.
Povinnosťou kňazov v Starej
zmluve bolo prinášať obeť za
hriechy človeka. Kňazi túto úlohu plnili, keď obetovali krv zvierat na očistenie hriechov. Pán Ježiš sa však obetoval za nás sám.
Šiel cestou, ktorou nekráčali
kňazi minulosti a nepôjdu ňou
ani kňazi dneška. Jeho vznešenosť spočíva v tom, že sa ponížil
až k smrti a vylial svoju krv za
druhých. V Jeho krvi má základ
nová zmluva – nový poriadok
medzi Bohom a ľudom viery.
Preto je Pán Ježiš najvyšším
Veľkňazom či Biskupom. V Jeho
osobe, činoch možno vidieť vzor
i pre nás biskupov. Kto vníma
svoje postavenie či funkciu cez
vieru v Krista, jeho zverená moc
má podobu nesebeckej lásky,
ktorá sa obetuje pre druhých, podobu bázne pred pravdou, ktorá
je silnejšia než strach či ponuka
úspechu a má podobu milosti,
ktorá dáva šancu nedokonalým.
V tom je skutočná moc, ktorá
tvorí dejiny, osobné i spoločenské. Ak svoje konanie biskup postaví na tomto základe – na
Kristovi, stáva sa silný Jeho mocou a je soľou pre spoločnosť
i svet.
MILAN KRIVDA, biskup ZD »
Cirkevnoprávne predpisy
ECAV na Slovensku vysvetľujú,
kto je biskup – generálny či dištriktuálny – a aké sú jeho právomoci. Článok 43 O dištriktuálnom biskupovi označuje biskupa
ako prvého duchovného pastiera
a vedúceho náboženského života v dištrikte. V jeho právomoci
je zabezpečovať, aby sa v dištrikte Kristovo evanjelium zvestovalo
podľa ECAV, dozerať na činnosť duchovných v dištrikte, navštevovať cirkevné zbory, vykonávať kanonické vizitácie, kontrolovať činnosť seniorátov, zabezpečovať cirkevnú disciplínu,
inštalovať seniorov, uvádzať seniorálnych dozorcov, dištriktuálnych presbyterov, členov dištriktuálneho súdu. Vykonáva tiež
posviacky chrámov, vymenúva
námestných farárov, kaplánov
a diakonov, udeľuje dišpenzy,
vydáva pastierske listy a udeľuje
kanonickú misiu učiteľom na
školách. Obdobne je to aj s generálnym biskupom, ktorý je
pokladaný za prvého duchovného pastiera a vedúceho náboženského života celej evanjelickej
20
8. jún 2011
TÉMA
»
Evanjelický posol spod Tatier
ÚLOHA
KRESŤANSTVA
Nájsť správny pomer
Božej moci a ľudskej autority
Moc je duchovná veličina na špici ľudských možností a želaní, nadradená
kvantitatívnym predpokladom, ale väčšinou od nich odvodená. Táto filozofická definícia odráža charakter a podstatu moci: Moc je to najvyššie,
čo si človek môže v materiálnom svete želať či dosiahnuť. Vychádza z charakteru spoločnosti, ktorá je postavená na vzťahoch.
JÁN ĽACHKÝ »
CIRKEV JE VLASTNE
„DVOJDOMÁ“
Kto dokáže zlúčiť najviac pozitívnych vzťahov k svojej osobe, je
najmocnejší. Čím nižšie na vývojom rebríčku, tým viac moc závisí od reálnej, fyzickej sily. To
znamená, že dnes už neplatí, že
na vrchole moci je ten, kto pobije svojich konkurentov bakuľou
ako v praveku. Mocný nemusí byť
– a spravidla nie je – silný. Sila nie
je moc, i keď moc silu ostatných
využíva alebo môže využiť. Ani
peniaze či majetok neznamenajú automaticky moc, ak ich dotyčný nevie využiť. Ešte raz zhrnieme – moc je schopnosťou
ľudského ducha. To všetko platí
pre moc vo svetskom význame
slova. V biblickom poňatí je moc
schopnosťou uplatňovať autoritu, ktorá náleží iba Hospodinovi
(Ž 62, 11). Prejavila sa vo stvorení a udržiavaní sveta a človeka,
i keď časť právomoci udelil Boh
i ľudstvu (Ž 8, 5 – 8). V špeciálnom význame Boh uplatnil svoju moc pri vyvedení Izraela
z Egypta a pri darovaní Kanaánu
vyvolenému národu. V Novej
zmluve sa všetka moc vzťahuje na
Ježiša Krista (Kol 1, 16), i keď
kresťanstvo počíta aj s autoritou
svetskej moci (R 13, 1 – 3), tá však
nie je neobmedzená. Pre kresťana platí, že Boha sa má báť viac
ako ľudí.
Vyvrcholením Božej moci je
pre apoštola Pavla vzkriesenie
Krista (R 1, 4). Na Letnice prišlo
Božie kráľovstvo v plnej moci (v
duchovnom zmysle); naplnenia (v
súdnom zmysle) dôjde pri druhom príchode Krista. Evanjelium je prostriedok, ktorým sa
moc Ducha Svätého – nositeľa
Božej moci – uplatňuje v ľudských životoch.
Keď uvažujeme o moci na pôde
cirkvi, musíme si uvedomiť, že
cirkev je v podstate dvojdomá.
Jednoducho povedané, cirkev je
nebeská inštitúcia, ktorá pôsobí
vo svete. Moc v biblickom pojme
musí pôsobiť na zemi, kde sa
uplatňuje moc v sociopolitickom
zmysle. Každá moc, ktorá sa
v cirkvi uplatňuje, musí byť kombináciou týchto dvoch faktorov.
Moc opretá o Božie slovo a moc
v právnom systéme spoločnosti.
Tu sa uplatňuje učenie o dvoch ríšach Martina Luthera, ktoré vychádza z apoštola Pavla: „Každá
duša buď poddaná nadriadeným
vrchnostiam, lebo nieto vrchnosti, iba ak od Boha, a tie čo sú, sú
zriadené Bohom. Kto sa teda
protiví vrchnosti, Božiemu zriadeniu sa protiví, a tí, čo sa protivia, priťahujú si súd.“ (R 13, 1 –
2)
Táto stať Písma sa stala základom učenia o dvoch ríšach, božskej a ľudskej, ktoré koexistujú
v spoločnom priestore sveta.
Problémom je však výklad, ktorý
umožňoval utlmovať akýkoľvek
odpor voči nepriateľom cirkvi, totalitným režimom, v Lutherovom prípade išlo o potlačenie sedliackeho povstania a následných
radikálnych baptistických prúdov, ktoré vzišli z reformácie.
Poslednú skúsenosť s toleranciou,
ba prisluhovaním totalitnej moci,
máme z obdobia socializmu, keď
sa cirkevné špičky ospravedlňovali
týmto učením za aktívnu kolaboráciu s režimom, ktorá mala
v pláne kresťanstvo vyhubiť.
BOŽIE SLOVO DEFINUJÚCE SVOJU MOC ZOSTÁVA NEZMENENÉ
Nájsť správny pomer Božej moci
a ľudskej autority je trvalou úlohou kresťanstva a rozličné denominácie sa s touto otázkou vyrovnali rozličným spôsobom, od
absolútnej ignorácie spoločnosti
(anabaptisti) až za hranicu zákona až po faktické splynutie so štátnou mocou a aparátom štátu
(cárske Rusko).
Problémom však je, že Božie slovo zostáva nemenné (Iz 40, 8).
Tento problém je vlastne problémom autority, ktorý začína riešiť už Nová zmluva pred samotným založením kresťanskej cirkvi na Letnice. Od známeho výroku Ježiša Krista odvodzuje svoju autoritu katolícka cirkev: „Ty
si Peter, a na tej skale postavím
svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Dám ti kľúče Kráľovstva nebeského a čokoľvek, čo
zviažeš na zemi, bude rozviazané
v nebesiach.“ (Mt 16, 18)
Autorita tu bola daná Petrovi,
od ktorého odvodzuje svoj úrad
pápež. V biblických dobách, keď
ešte úrad pápeža ako rímskeho
biskupa nebol zriadený, autoritu
niesol cirkevný zbor, ktorý si volil svojich predstaviteľov. Ako
cirkev rástla, rástla aj moc biskupov. Tí sa začali združovať pod
úrad pápeža, ktorý získal vedúce
postavenie po uznaní kresťanstva za štátne rímske náboženstvo
v r. 313. Moc pápeža ako autority nielen vo veci cirkevného, ale
i štátno-mocenského aparátu vyvrcholila v 12. storočí, keď sa Innocent XII. stotožnil s Kristovým
výrokom: „Daná mi je všetka
moc na nebi i na zemi.“ (Mt 28,
18) Pod jeho kompetenciu patril
i úrad cisára Barbarossu, najmocnejšieho vojvodcu kresťanského sveta, keď tento pri známej
bitke o moc v Canosse pokľačiačky tri dni konal pred pápežom
pokánie. Postupným členením
stredovekej spoločnosti klesala
najmä počas renesancie aj pápežská moc, ktorá sa postupne obmedzila iba na tzv. Pápežský štát
okolo Ríma, keď vznikla schizma,
ktorá viedla k cirkevnej autonómii Francúzska.
PEVNE ZAKOTVENÝ PRINCÍP
DEMOKRACIE
Reformácia bola prelomom v duchovnom zmysle, keď sa skončila autorita pápeža a zaviedla sa
v princípe demokratická voľba
moci, i keď vieme, že v priebehu
dejín došlo k mnohým zásahom
politickej moci do kompetencie
evanjelickej cirkvi. Princíp „cuius
regio, ejus religio“ (koho moc,
toho náboženstvo) zdeformoval
vzťah cirkvi a štátu aj v 20. storočí.
Demokratický princíp delenia
moci a jej voľby však zostáva
v evanjelickej cirkvi pevne zakotvený, i keď v súčasnosti sa otvárajú mnohé otázky o zmysle demokracie a o tom, či sa pôvodné
princípy demokracie už príliš nezdeformovali neviditeľným vplyvom novej ekonomickej reality.
Výkyvy demokracie sme napokon
pocítili aj v domácich pomeroch
v nedávnej minulosti. Dnes už je
známym faktom, že skutočnými
nositeľmi moci dnešného sveta
nie sú národné parlamenty a demokraticky zvolené vlády, ale
ekonomické elity, ktoré predstavujú megakorporácie svetového
biznisu. V novej postmodernej situácii sme vstúpili do informačného veku, keď je moc rozptýlená v hyperinformačnom priestore bežnému človeku nepochopiteľných ekonomicko-právnych
vzťahov. Skutočnou výzvou budúcej ekumény tak bude prehodnotenie novej situácie v deľbe moci. Kresťanstvo 21. storočia
stojí pred novou mocou, ktorá neviditeľne ovplyvňuje svet formou
médií. Boj o zachovanie biblických princípov moci a zvládnutie
„facebookovej demokracie“ bude
bojom o zachovanie kresťanstva
samotného.
Evanjelický posol spod Tatier
»
8. jún 2011
TÉMA
21
ANKETA
Akou mocou by ste chceli disponovať? Čo by ste
zmenili, keby ste si mohli vybrať ľubovoľnú moc?
NORA BARÁTHOVÁ »
Ak by som mala tú „všemohúcu“ moc, akú pochopiteľne nemám, tak:
1. zlikvidovala by som všetky zbrane, aby bol raz
navždy koniec všetkým vojnám a teroristickým
útokom;
2. dala peniaze na výskum, ktorý by konečne objavil lieky proti zatiaľ nevyliečiteľným chorobám;
3. zabezpečila jedlo a vodu pre všetky krajiny sveta, aby už nikto nikdy neumrel od hladu;
4. „vymazala“ v ľudských hlavách nenávisť, faloš, nepriateľstvo, pýchu, nadradenosť.
Je to všetko naozaj až také nemožné?
ĽUBO BECHNÝ »
Ktosi povedal, že demokratické zriadenie je to
najlepšie zo zlých. Z nedemokratických vraj boli
dobré kráľovstvá – ak bol kráľ dobrý a múdry človek. Ešte aj dnes vidíme to očarenie kráľovnou
napríklad v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie
a Severného Írska.
Netúžim disponovať veľkou mocou. Tá býva nebezpečná a len málokto z ľudí je schopný ju uniesť. Ak by sa tak stalo, tak by som si našiel múdrych radcov z rôznych oblastí života. Duchovných, ekonómov, lekárov, filozofov, pekárov i umelcov. Aby mi
poradili, čo treba zmeniť najskôr a čo ešte chvíľku počká.
EVA BACHLETOVÁ »
NA POMOC mocným
NÁZOR
SVETOZÁR GAVORA »
Boh stvoril človeka na svoj obraz a daroval mu
slobodnú vôľu,
ktorou v časnom
živote disponuje
pri všetkých svojich rozhodnutiach. Toto rozhodovanie je vystavené neustálym a všakovakým pokušeniam, ktorým málokto odolá. Vtedy je veľmi ťažké nezabudnúť sa pýtať, či sa
práve Jemu naše skutky naozaj
páčia.
Táto povinnosť k Bohu je oveľa ťažšia, pokiaľ ide o toho, kto
drží v rukách opraty moci. Moc
znamená možnosť rozhodovať
o osude iných ľudí, zasahovať
do ich života a ovplyvňovať ho.
Málokto dokáže neustále odolávať pokušeniu zneužívať svoju moc – či už sa k nej dostal so
súhlasom tých, ktorých ovláda, alebo bez neho. Tí, ktorí to
dokázali, majú miesto v učebniciach dejepisu obvykle isté, aj
keď často až dávno po smrti. Je
ich totiž veľmi málo, a nikto
z nich sa nevyhol ani nesprávnym rozhodnutiam.
Čo čaká Boh od mocných
tohto sveta?
Že sa budú inšpirovať Jeho
Desatorom. A okrem neustáleho kladenia si spomenutej otázky predovšetkým to, aby dali čo
najväčší priestor, čo najväčšiu
slobodu myslenia, vyjadrovania a konania tým ľuďom, ktorých život ich moc ovplyvňuje.
Teda čo najmenej mocenských
zásahov. Aby mohli ovládaní
uplatňovať svoju slobodnú vôľu,
ten dar, ktorý je z Božej vôle iba
výsadou človeka. Boh teda očakáva, že mocní nebudú zotročovať svojich blížnych a ani ich
nútiť, aby robili veci, ktoré sú
v rozpore s ich presvedčením,
pokiaľ tým neobmedzia podobné právo iných. Neschvaľuje
zdieranie ľudí vysokými daňami – ani keď sú vyberané pod
zdanlivo ušľachtilou zámienkou pomoci potrebným. Štát nedokáže určiť, kto takú pomoc
naozaj potrebuje! Boh očakáva,
že tí, ktorí majú viac, ako potrebujú, pomôžu bez toho, aby
ich k tomu nútil štát. Skutočná
solidarita nie je tá, ktorá má pôvod v strachu pred exekútorom, ale v láske k blížnemu vedenej Duchom Svätým. Boh
tiež nemá rád javy ako socializmus či fašizmus, nedodržovanie sľubov alebo cenzúra.
Bolo by úžasné, keby sa všetci mocní aspoň pokúsili držať sa
Desatora! Je to ale veľmi ťažké:
nenájdete jediné prikázanie,
ktoré by niekde niektorý z mocných neporušil.
Tí „dobrí“ z dejepisu sú určite tiež vhodnou inšpiráciou.
Mali niekoľko spoločných znakov: v prvom rade víziu, ktorá
oslovila ovládaných. Pravda, tú
mali aj Hitler a Mao. Tí inšpirujúci mali však aj niečo navyše: odvahu hovoriť pravdu aj vtedy, keď sa to ľuďom nepáčilo.
Schopnosť prijať kritiku a poučiť sa z nej. Silu netrestať svojich oponentov za ich názory
a prejavy: nemstiť sa na slabších,
ale snažiť sa aj o ich priazeň.
Teda veľkorysosť víťazov, ale –
keď boli ťažké chvíle – aj vzdor
porazených. Vzdor vedený presvedčením, že moc nie je iba privilégium, ale hlavne zodpovednosť. A služba ovládaným.
Mať „moc“, byť „mocný“, „vládnuť“ a „ovládať“
druhých. To je veľmi lákavá ponuka a dejiny sú
dôkazom, že „moc“ bola často krát zneužitá v neprospech ľudstva. A svedčí o tom aj súčasný stav
našej krajiny. Doposiaľ som bola vždy v pozícií,
keď som musela a musím komunikovať s tými,
ktorí moc majú, a je už v podstate jedno, či ju získali legálne (voľbami) alebo podvodom. Skôr sa snažím na „mocných“
vplývať, aby sa v nich prebudili bunky spravodlivosti, ľudskosti
a zodpovednosti. Aby mali na mysli prospech všetkých, nie iba vyvolených politických, finančných skupín, rodinných príslušníkov a kamarátov.
Vzhľadom na stav sveta si nie som istá, či je možné zmeniť súvislosti,
ktoré už tak výrazne zdeformovali ľudstvo na celej zemi. Ak by to bolo
možné – určite by to bolo nastolenie spravodlivosti, humanizmu, mieru, bezpečnosti, ochrany životného prostredia, rovnováhy, zastavenie
konzumu a efektívne riešenie situácie v najchudobnejších krajinách
zeme. A čo je najdôležitejšie – energické zvestovanie evanjelia, ozdravenie ľudského ducha, ľudského rozumu. Žijeme totiž vo veku pomätenosti mysle a znetvorenia duše. Žiaľ.
VIOLA FRONKOVÁ »
Nechcem veľkú moc, veď s tým je spojená veľká zodpovednosť! Mám dosť od Pána Boha a On
vie, koľko unesiem. Ako kresťan viem, že mať viac
moci znamená viac slúžiť: „A my mocní sme povinní niesť slabosti tých, ktorí nie sú mocní“ (R
15, 1). Moja služba je v rómskej misii. A v našej
dedine.
V Modlitbe Pánovej sa modlíme: Tvoje je kráľovstvo i moc. Pán Boh
je všemohúci. V mene Pána Ježiša nám Pán Boh vo svojej moci dáva
všetko potrebné. Aká milosť!
Ľubovoľnú moc – nie. Lebo je aj moc temnosti, z ktorej ma voľakedy musel Pán Boh vytrhnúť, ako je napísané: „ktorý nás vytrhol
z moci temnosti a premiestnil do kráľovstva Syna svojej lásky“ (Kol
1, 13). Keď moc, tak len moc Ducha Svätého. Nech Pán požehná, aby
sme boli všetci ako diakon Štefan, o ktorom čítame, že bol „plný viery, milosti a moci, činil veliké divy a zázraky medzi ľudom“ (Sk 6, 8).
Modlím sa s Mojžišom: „Nech je zvelebená moc Pánova!“ (4M 14, 17).
Anketu pripravila -zz-
22
8. jún 2011
ODDYCH
»
Evanjelický posol spod Tatier
SEMFEST – Tvoj mládežnícky festival
Aj v toto leto sa bude konať tradičná celoslovenská mládežnícka aktivita – SEMFEST. V tomto roku sa uskutoční 7. – 10. júla v Záriečí (okres
Púchov). Hlavným rečníkom bude Ulrich Parzany (nemecký evanjelický
farár a misionár). Témy večerných programov budú: ZACHEUS – od pozorovateľa k hlavnej postave; PETER – nasledovanie ako na horskej dráhe; PAVOL – z prenasledovateľa prenasledovaný a v nedeľu zaznie Slovo – ...a ľud stál a díval sa.
Je to štvordňový festival pre mladých, ktorý okrem hudby a Božieho slova prináša
veľa skvelých seminárov, workshopov, adrenalínových športových aktivít, svedectiev,
ale v prvom rade spoločenstvo s Pánom Ježišom a tiež s bratmi a sestrami z rôznych
kútov Slovenska. V minulom roku sa ho
zúčastnilo viac ako 1000 ľudí. Celý program sa odohráva na pódiách a stanoch
v areáli cirkevného zboru Záriečie, za výdatnej pomoci brata farára M. Eštoka
a jeho manželky. Hlavným organizátorom
je Spoločenstvo evanjelickej mládeže.
Podtitulom SEMFESTU je Môj festival, čo
je vyjadrením túžby organizátorov, aby to
pre mladých bol ich festival, kde majú priestor prezentovať svoje umelecké počiny,
stretnúť sa s mnohými skvelými ľuďmi, zažiť skvelé spoločenstvo a načerpať mnoho
motivácie pre každodenný život s Pánom
Ježišom i pre fungovanie svojej mládeže
či zboru.
Tohtoročnou témou je výzva NESLEDUJ
– NASLEDUJ! V nasledovaní sa skrýva rozhodnutie vykročiť. Vykročiť z pohodlia svojho života, zo svojej pasivity. Vyžaduje to určitú námahu, zapretie samého seba, lebo,
priznajme si, pohodlný život sa nám páči.
Aj keď vieme o Ježišovi a Jeho živote veľa,
tušíme, ako má vyzerať kresťanský život
a máme predstavu, čo to znamená byť
Kristovým nasledovníkom, zostávame často pasívni, pozorujúci tých, čo našli odvahu
a vykročili. Máme strach, že niečo poka-
zíme, že zlyháme, že nie sme dosť dobrí.
Alebo len jednoducho máme radi pohodlie.
Je čas priznať si, že sme už dosť času strávili pozorovaním viery iných. Je čas vykročiť z pohodlia svojho života, urobiť ten
dôležitý prvý krok, ktorý sme tak dlho od-
kladali a potom ďalší a ďalší – vydať sa na
cestu nasledovania Pána Ježiša Krista.
A o tom bude tohtoročný SEMFEST.
Viac informácií sa dozviete na stránke
www.semfest.sk a tiež na stránkach Evanjelického Posla spod Tatier.
NAPÍSALI STE NÁM
EŠTE RAZ k sčítavaniu...
Budeme sa ešte môcť
ĽUBO BECHNÝ »
Dovoľte, aby som zareagovala na článok
v EPST č. 20 o alternatívnom prisluhovaní Večere Pánovej. Som radová členka
ECAV a vôbec sa nebránim slobodnej diskusii o problémoch v cirkvi. Návrhy a úvahy, o ktorých som sa v tomto článku dočítala, však vo mne vyvolali hlboké zdesenie
a pocit hanby, že je vôbec možné, aby niekto takýmto spôsobom mohol siahnuť na
základné, ťažko vybojované hodnoty našej
cirkvi a priam porušiť príkaz Pána Ježiša
Krista (ešte horšie, ak sú to dokonca duchovní pastieri). Budeme sa potom môcť
ešte nazývať evanjelikmi? Myslím si, že takto nových členov nezískame, ale stratíme aj
tých, čo máme. Veľmi by som uvítala jednoznačné stanovisko najvyšších predstaviteľov ECAV na Slovensku.
Čitateľka z Piešťan
Ako jeden zo sčítacích komisárov nadväzujem na stĺpček Štefana Jakobyho
pár slovami z praxe. Od 13. mája navštevujeme domácnosti s hárkami, ktoré vydal Štatistický úrad SR. Sčítanie by malo
byť ukončené 6. júna, komisárom týmto
dňom končí poverenie k týmto úkonom.
Žiaľ, mediálna vojna dvoch štátnych inštitúcií v čase sčítavania spustená vyhlásením Štatistického úradu SR: „Sčítací formulár neobsahuje meno, priezvisko, rodné
číslo, presnú adresu obyvateľa a obyvateľ ho
nebude podpisovať. To znamená, že sčítacie
formuláre aj po vyplnení zostanú anonymné,“ neprispela k pokojnej práci.
Tomuto vyhláseniu kontroval Úrad na
ochranu osobných údajov upozornením,
že sčítanie anonymné nie je. Predmetom
sporu sa stal tzv. identifikátor, čiarový kód,
vďaka ktorému sa dá vyplnený hárok priradiť ku konkrétnemu človeku – občanovi
SR. A pritom stačilo vyjadrenie, že štatistický úrad zaručí anonymitu zhromaždených osobných údajov – namiesto
vyhlásenia, že zhromaždené údaje sú
anonymné. V tomto je kameň úrazu, že
štátna inštitúcia klamala občanom platiacim dane. Iná inštitúcia potom možno
účelovo vyvolala šírenie poplašnej správy
– a to až v čase sčítavania, hoci mala na
námietky dostatok času.
Ako komisári sme sa stretávali s rôznymi reakciami. Od bezproblémového ústretového prístupu, cez nenalepené kódy, až
po úplné odmietnutie odovzdať vyplnené
hárky. Osobne mám prevažne dobré skú-
senosti. Väčšina občanov pri zbere dát aktívne spolupracovala. Ale stalo sa, že jeden človek mi pod vplyvom alkoholu hárky pred očami roztrhal, pár ľudí mi vynadalo, že vstupujem do ich súkromia.
Najväčšie problémy mali muži so zlatými
reťazami na krku. Vidieť, že médiá majú
stále veľký vplyv a dokážu mnohých
zneistiť.
To ani nehovorím o e-mailových varovaniach niektorých kresťanov, kde v identifikátoroch videli predvoj čipovania ľudí
– diela to satanovho.
Mal som aj jednu milú skúsenosť. Na základe telefonátu z mestského úradu som
si dohodol presný čas stretnutia s obyvateľkou narodenou v roku 1924. Ani pri
jednej z mojich troch návštev nepočula
zvonenie a klopanie na dvere. Teraz ma
už očakávala v okne, ospravedlňujúc sa mi
za komplikácie, ktoré spôsobili jej sluchové problémy. Spolu sme tlačivá vyplnili, vrátane nalepenia identifikátorov.
Podarilo sa mi tiež objaviť viacero „zablúdivších“ evanjelikov a. v. Na moju otáz-
ku sviežej dôchodkyni, kedy bola naposledy v kostole, odpovedala, že tak pred
šiestimi rokmi, nejako jej nevychádza čas.
„Tak príďte, máme nových sympatických
farárovcov, ktorí prišli do Žiliny z Bardejova,“ povedal som. „Tak to určite prídem,“ odpovedala. Uvidíme, či prieskum
zvýši návštevnosť evanjelických služieb Božích na tomto našom katolíckom Slovensku.
Toto sčítanie sa uskutočňuje vo viacerých krajinách EÚ, pričom občania tam
poskytujú ešte osobnejšie údaje ako
u nás. V dotazníkoch nie je nič, snáď
okrem vierovyznania, čo by si štát nevedel zistiť inými, i keď možno zložitejšími
cestami. Preto odporúčam – slovami Písma: „Neboj sa, len ver!“ (Mk 5, 36)
Ilustračné foto: autor
NAZÝVAŤ EVANJELIKMI?
Neznámy autor
Bieliť hroby a kameňovať
prorokov býva i pri Božom ľude
nadmieru bežná prax.
»
8. jún 2011
KRÍŽOVKA
23
Správne odpovede posielajte do 21. júna 2011 na adresu: Redakcia EPST, Tranovského 1, 031 01 Liptovský Mikuláš. Nezabudnite uviesť svoju adresu. Jedného z úspešných riešiteľov vyžrebujeme a od vydavateľstva
Tranoscius dostane knižnú odmenu. Správna odpoveď z EPST č. 20 znie: I porodila svojho prvorodeného Syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, lebo v nocľahárni nebolo pre nich miesto.“ Odmenu posielame
Anne Tóthovej z Važca.
Evanjelický posol spod Tatier
EVANJELICKÝ POSOL SPOD TATIER, týždenník evanjelikov a. v. na Slovensku. Vydáva, rozširuje a objednávky prijíma: Tranoscius, Tranovského 1, 031 01 Lipt. Mikuláš. Tel./fax 044/55 230 70. Šéfredaktorka EPST: Martina Kováčiková,
[email protected], [email protected] Redaktorka: Zuzana Zimániová, [email protected] Inzercia: Drahomíra Krajčíriková, [email protected] Grafická úprava: Andrea Vostiková Adresa redakcie:
Tranovského 1, 031 01 Lipt. Mikuláš Tel. 044/55 222 06 Fax 044/55 230 70. Neobjednané rukopisy a nevyžiadané fotografie redakcia nevracia. Redakcia si vyhradzuje právo krátenia a úpravy rukopisov. Uzávierka EPST – streda 14.00
hod., inzercia – streda 11.00 hod., spravodajstvo – štvrtok 12.00 hod. Predplatné: 1. polrok 11,70 €. Distribúcia a predplatné: Gabriela Mucová, [email protected], 044/55 222 06 Tlač: PETIT PRESS. ISSN 0139-8768. EV 145/08
24
8. jún 2011
KNIHY
»
Evanjelický posol spod Tatier
ZLATÁ BAŇA,
duchovné básne a piesne banícke
Dnes sa už málo hovorí a vie o tom, že naše územie, presnejšie južný rudohorný pás začínajúci Štiavnickými vrchmi a končiaci Gelnicou, bolo zasľúbenou krajinou baníctva.
Svedčí o tom nielen prvá vysoká banícka škola na svete (v roku 1763 v Banskej Štiavnici). Toto prastaré povolanie budilo rešpekt už od najstarších čias, keď boli odvážlivci
vstupujúci do hlbín zeme považovaní za spriaznencov s vyššími silami, neskôr to boli mágovia a alchymisti a naposledy sa nám zachovala ešte z budovateľských čias socializmu
prípoviedka – „Ja som baník, kto je viac?“
JÁN ĽACHKÝ »
BANSKÉ OBLASTI BOLI VŽDY
CENTRAMI REFORMÁCIE
Dnes, v dobe transformácie ťažkého priemyslu a rozpadu štátnej
energetickej politiky spojenom
s masovou privatizáciou baní
a banských závodov sme svedkami postupného zániku tohto dávneho povolania u nás. Energetické centrá a ťažobné stratégie sa
presúvajú z našej krajiny – vraj už
vyťaženej – do zámoria, Perzského zálivu či Číny a Indie a Afriky,
kde je zisk z ťažby väčší a pracovná sila lacnejšia. S útlmom baníctva súvisí celkový pokles hospodárstva. Ešte menej sa hovorí
o ďalšom, pre nás evanjelikov mimoriadne dôležitom aspekte baníctva – banské oblasti boli u nás
vždy centrami reformácie a zostali
nimi aj po masívnych útokoch
protireformácie. Dnes, v dobe,
keď – nebojme sa to povedať – ba-
níctvo vychádza z módy a stráca
pôdu pod nohami rovnako ako reformačné učenie a celkovo kresťanstvo u nás (vyprázdňovanie
baní priamoúmerne súvisí s vyprázdňovaním kostolných lavíc
v bývalých banských zboroch), je
veľmi cennou kniha, ktorá spája
svet baníctva s evanjelickou vierou,
resp. svedčí o súvise tejto ťažkej
a zodpovednej práce s biblickou
modlitbou. Kniha, o ktorej hovoríme, vyšla v roku 2010 v Rožňave vo vydavateľstve Roven s podporou Slovenskej banskej komory
v Banskej Štiavnici a Gemerského
seniorátu ECAV a jej názov znie
Zlatá Báňe, banícke modlitby
a piesne.
Ide vlastne o čiastočný reprint
(pretlač) a prepis pôvodného diela Zlatá báňe, to jest nábožné modlitby a písně (...) od významného tolerančného kňaza Martina Laučeka (1732 – 1802). Lauček, rodák
z Martina, je známy najmä ako vážený a verný skalický služobník Bo-
žieho slova, autor prvej pôvodnej
konkordancie (1791). Kniha banských modlitieb a piesní vyšla
roku 1776 počas jeho 29-ročnej duchovnej činnosti v krajine gemerskej, kde sa Lauček stretol s baníkmi a ich spiritualitou. Kniha vyšla v Prešporku a je venovaná pamiatke Pavla Gomoryho (Gemerského), patróna slávnej štítnickej školy, ktorá bola vzdelaneckým stredom banského gemerského okolia v tej dobe. Gomory bol zároveň šľachtic, podnikateľ, politik i vzdelanec, čo je
šťastná kombinácia pre evanjelického patróna, ktorú by sme v dnešných časoch tak potrebovali...
SVET TVRDEJ PRÁCE
A SKUTOČNEJ VIERY
Kniha nás uvádza do duchovného
sveta ľudí tvrdej práce a skutočnej
viery a dodnes nás udivuje hĺbkou
evanjelického presvedčenia. Jediné, čo by som tejto peknej knižke
v pevnej väzbe vytkol z pohľadu
evanjelickej a. v. vierouky, je obálka, na ktorej sú znázornení barokoví amorkovia s pannou Máriou
a vystavenou hostiou, čo sú čisto
katolícke atribúty, ba protireformačné ako celé habsburgské baroko. Rovnako nepatrične pôsobí
zmienka o baníckych patrónoch
(svätých), ktorí s knihou tolerančného kňaza nemajú nič spoločné. No tieto detaily možno pripísať na vrub všeobecného baníckeho klišé, bez ktorého si baníctvo
starých čias už snáď ani nevieme
predstaviť. O to cennejšie je posolstvo a svedectvo Laučekovej
knihy, z ktorého vyberáme aj dnes
aktuálnu modlitbu za vodu. Tá je
nielen svedectvom hlbokej viery
založenej na poznaní Písma, ale aj
ekologického povedomia, o ktorom
si zvykneme myslieť, že ho vynašla
len moderná doba:
Díku činení za Vodu.
Ó dobrotivý Bože! Jak mnohá dobrodiní Ty nám prokazuješ, která mi
nikdy pilně nepoznáváme, nikdy rozumně nepovažujeme, nikdy také za
ně hodně a náležitě neděkujeme. Ó
jak veliké dobrodiní jesti voda a studnice, které nám lidem i hovádkúm
k potřebě, a k zachování života našého, co nejpotrebnější dar a to bez
přestání, řízením Tvým, vyplývají
a tekou, na větším díle i mimo naši
práce a ustávaní. Kdybychom musili
vodu kupovati, jako se Jeremiáš žaluje, že se to za jeho času dělo: aneb
kdyby nám na míru dávána byla
voda ku pití, jako zemdleným obyvatelum Betulským, aneb kdyby
všeckna voda vyschla, jako sa přihodilo Proroku Tvému Elijášovi při
potoku Karyr, tuť bychom museli žízní mříti, naše pak všelijaké obchody,
mlýny, handle a díla banské, na darmo a prázdno státi: a teprve bychom
toto Tvé tak veliké dobrodění, lépe
považovati a se vynasnažovali. Nic
méně však, my jsme lid nedbanlivý
a nedúmyslný, jenž o tomto bedlivě
nepřemýšlet a na toto Tvé hodné
a bohaté dobrodiní málo pozorovat.
Kteréžto tak veliké hříchy naše ráčiž
nám milostivě odpustit Pane! a dej
nám do budoucně rozumné a prozřetelné srdce, abychom jak jiná
dobrodiní Tvá nesmírná, tak také
i táto, která nám skrze vodu prokazovati ráčiš, náležitě poznati, a v nejhlubší pokore srdca našeho s povinným diku činěním, užívati se usilovali (...) Amen.
Nad knihou WM Paula YOUNGA CHATRČ
LUDVÍK KLOBÁSA »
Tematika rozprávania je vzatá z temnej
stránky života, ktorá sa nevyhýba žiadnej
spoločnosti. Na rodinnom výlete Američana
Mackenzieho zmizne najmladšie dieťa Missy, ktoré bolo podľa očitých svedkov unesené
a zavraždené v opustenej chatrči. Čitateľ nemôže ostať nezúčastnený na „veľkom smútku“ rodiny. Sotvaktorý ľudský príbeh nás
dojme viac ako ten, v ktorom umrie dieťa.
Hlava rodiny na seba preberá zodpovednosť
a mnoho rokov nevychádza z krízy a depresie. V čase, keď sa zdá, že neveselú atmosféru rodinnej komunity už nemôže rozjasniť žiadna udalosť, nájde Mack v schránke
zvláštne pozvanie do osudnej „chatrče“, na
ktorom je podpísaný „otecko“. Je to vari ďalšia ľstivá intriga dosiaľ neznámeho vraha?
Smutný muž neodolá a vydá sa tam.
A v rozmedzí, ktoré sa vzpiera zaradeniu do
občianskeho času, sa odohrajú veci, ktoré
by sa dali pomenovať biblickým „čo oko nevidelo, ucho neslýchalo.“ Mack sa stretáva
s Bohom a nevratná temná realita je krok
za krokom presvetľovaná až do upokojenia
a zmierenia. V dejinách sa nájde mnoho prípadov, keď je pozemšťan konfrontovaný so
skutočnosťami, ktoré nijako nezapadajú do
ľudskej skúsenosti. A nie sú
to len starozmluvní proroci
a vybraní svedkovia Novej
zmluvy. A tých vízií vo všetkých dobách, ktoré dali
podnet k výstavbe kostolov
a kláštorov! Prečo osvietenecky vyhlasovať, že slobodná Božia reč k súčasníkovi
sa vylučuje?
Na Mackenzieho prípade
je zvláštne to, že na poznatky a zážitky v chatrči
nadväzujú vyšetrovacie orgány a policajne zdokladujú priebeh zločinu. To je presvedčivé. Napriek zdôrazneniam, že rozprávanie je autentické a preto pravdivé, nemožno obísť
údaj, že na vzniku knihy majú zásluhu ďalší traja vymenovaní ľudia. To znamená, že
základný zážitok bol štylizovaný. Čitateľovi to napadne pri rôznych úvahách o tom,
že záleží predovšetkým na vzťahoch ako na
samotných činoch, o prvotnom hriechu, ktorý je charakterizovaný ako úsilie o nezávislosť od Boha a rozsiahlych pasážach
o odpustení. Osnova uvažovania sa drží kresťanského učenia. Čo vyložene vadí, je výraz
„otecko“ (v ženskej podobe), láskavý kum-
pán Ježiš (kde zostal Pán evanjelií, ktorý príde súdiť živých
i mŕtvych?) i táto roztomilá bytosť Saraju v úlohe Ducha Svätého, teda celá tá poľudštená,
zdemokratizovaná Trojica. Ako
by autor – v snahe o pochopenie
„polopate“ chcel priviesť všetky
Božie tajomstvá. Aj to vyrovnanie a odpustenie neznámemu
zločincovi sa musí javiť ako
rýchle, účelové a lacné. Černoške bohu to bolo všetko ľúto,
vrchná sudkyňa ťažobu súdu obráti na Mackenzieho. Takže
z toho záveru by mohli úchyláci dobre usúdiť: Budeme vraždiť ďalej, je tu predsa nekonečné Božie odpustenie, keď aj otec
dievčatka odpustil! Prečo spisovateľa nezaujímala temnota toho zvrhlého činu?
Výbornú predajnosť knihy možno zdôvodniť atraktívnym námetom: Konečne
Tranoscius a. s.
Tranovského 1
031 01 Liptovský Mikulš
„D+2“
dobývame zónu Božej skrytosti! Podtitul diela predsa znie: Chatrč, kde sa tragédia
stretáva s večnosťou. Spomeňme si, akému
veľkému záujmu sa tešila Moodyho kniha
Život po živote (ktorá sa mimochodom skončila patovo; niektorí ľudia mali pri klinickej smrti jedinečné zážitky, iní vôbec žiadne). Ani pre neveriaceho to nie je presvedčivý argument o večnom živote. Ani nemôže byť. Ten je predsa výhradne záležitosťou viery!
Biblicky orientovaný kresťan vie, že „blahoslavení, ktoré nevideli a uverili“ (J 20, 29).
A tiež že nemáme kúzlo voči „veľkým
smútkom“ a že nasledovanie trpiaceho
Krista, nesenie kríža a nesenie bremien jedni druhých zostávajú odporučením pre
Kristových učeníkov všetkých čias. Nie
sme však bez skvelého Božieho prísľubu,
a tým je, že Kristus vstal z mŕtvych ako prvý
z tých, ktorí usnuli. (Evangelický týdeník
Kostnické Jiskry 12/2011)
Úver poštovného
031 01 Liptovský Mikuláš 1
Download

PAVEL TOMKO Ó Duchu Svätý, Bože náš, Ty štedrý darca