Seminár Praha 2014 : Náhradná rodina v procese adaptácie.
_____________________________________________________________________________________________________________
ATTACHMENT
Citové puto, vzťahová väzba, pripútanie, attachment:
je všeobecný pojem, ktorý označuje stav a kvalitu citových väzieb (attachmentu) jedinca.
 Je to správanie vyhľadávajúce bezpečie a blízkosť.
 Vytvára sa v prvých rokoch života.
 Ide o výlučný vzťah medzi dieťaťom a osobou /osobami, ktoré sa oň starajú.
 Existujú rôzne vzorce citových väzieb (attachmentu), ktoré sa vykryštalizujú približne
v troch až piatich rokoch života dieťaťa.
Attachmentové správanie – predstavuje akúkoľvek formu správania, ktorého cieľom je získanie
alebo zachovanie si blízkosti k určitej preferovanej osobe. Spúšťačom attachmentového
správania je separácia alebo hroziaca separácia od osoby, ku ktorej má jedinec citové puto.
Dosiahnutím bezpečnej blízkosti sa navodzuje stav uvoľnenia, v ktorom človek môže fungovať.
Ako sa citové puto vyvíja?
Vzťahová väzba medzi matkou a dieťaťom vzniká na základe vzájomnej schopnosti pripútavať sa
jeden k druhému. Táto schopnosť je vlastná nielen ľuďom, ale i iným živočíšnym druhom. Je to
niečo, čo pomáha prežiť mláďaťu, ktoré nie je schopné samostatne existovať.
Táto prirodzená danosť je podporovaná správaním matky i dieťaťa. Posilňovanie vzťahovej
väzby sa dá ilustrovať napríklad na kruhu uspokojovania potrieb dieťaťa.
1) Dieťa pociťuje potrebu. Táto potreba môže byť fyzická – hlad, smäd, mokro v plienke,
alebo psychická – túžba po blízkosti.
2) Vydáva signál, ktorým privoláva svoju matku (pre zjednodušenie budeme osobu, ktorá
uspokojuje potreby dieťaťa nazývať matkou i keď to môže byť aj iný primárny opatrovník
– otec, náhradná matka, babička).
Seminár Praha 2014 : Náhradná rodina v procese adaptácie.
_____________________________________________________________________________________________________________
3) Matka signál zachytí, dešifruje a potrebu uspokojí.
4) Dieťa na základe skúsenosti s tým, že môže takýmto spôsobom zabezpečiť uspokojenie
vlastnej potreby, získava dôveru v to, že svet je bezpečné miesto.
Hlavnými znakmi matky, ktorá má schopnosť vytvoriť s dieťaťom kvalitnú vzťahovú väzbu je
spoľahlivosť a stálosť.
Spoľahlivosť znamená, že dokáže vnímať signály dieťaťa, dešifrovať ich a uspokojiť potrebu
práve vtedy keď to dieťa potrebuje.
Stálosť znamená, že to robí stále rovnako spoľahlivo, že nemá výrazné výkyvy v tom, či
potrebu uspokojí, alebo dieťa ponechá samé na seba. Okrem toho stálosť znamená to, že ide
stále o tú istú osobu, že v opatrovaní dieťaťa sa nestrieda viacero osôb.
Pokiaľ sú tieto atribúty zabezpečené a vzťahová väzba medzi matkou a dieťaťom sa bez
výrazných narušení vyvíja 7 – 9 mesiacov, stáva sa matka pre dieťa bezpečnou základňou.
Dieťa ju potrebuje najmä vo chvíľach, v ktorých pociťuje stres a nepokoj. Vtedy vyhľadáva
blízkosť matky a prostredníctvom nej sa upokojuje. Je to tak preto, lebo malé dieťa ešte
nemá vyvinutú schopnosť upokojiť sa samo. Bez svojej bezpečnej základne zostáva so
svojím nepokojom osamelé a opustené.
Postupne sa naučí cítiť sa bezpečne aj pri iných blízkych ľuďoch, vzťah k nim si však vytvára
opäť za pomoci matky, ktorá mu v styku s nimi spočiatku dodáva pocit istoty. Dieťa si oveľa
rýchlejšie vytvorí vzťah založený na dôvere k človeku, ktorému dôveruje jeho matka.
Až niekedy okolo troch rokov je dieťa pripravené na to, že nepokoj zvládne bez
bezprostrednej blízkosti vzťahovej osoby. Teda je to vek kedy je obvykle zrelé byť bez blízkej
osoby počas celého dňa v škôlke.
Zároveň vďaka tomu, že matka dostatočne sýtila jeho potreby počas prvých mesiacov života,
dokáže dieťa svoje potreby regulovať a prispôsobiť sa ostatným deťom a režimu v škôlke.
Neočakáva už totiž „bábätkovsky“, že jeho potreby budú naplnené okamžite ako ich bude
Seminár Praha 2014 : Náhradná rodina v procese adaptácie.
_____________________________________________________________________________________________________________
signalizovať. Pre ilustráciu to znamená, že i keď je hladné, dokáže počkať kým bude čas
obeda, i keď túži po pozornosti dokáže sa o ňu deliť s ostatnými deťmi. V týchto situáciách sa
už vie oprieť o vnútorný pocit bezpečia, ktorý uňho vznikol v období budovania vzťahovej
väzby.
Napriek tomu, že v troch rokoch má vnútorný pocit bezpečia, stále je preňho svet plný
udalostí, ktoré na základe svojich zručností, skúseností a stupňa zrelosti nie je schopné
samostatne zvládnuť . Vždy znova a znova žiada svoju matku, príp. inú blízku osobu o pomoc.
Pokiaľ sa mu tejto pomoci dostane, jeho vnútorná istota silnie, ak nie, naopak silnie pocit
opustenosti.
Je to však už obdobie, v ktorom sa dieťa pomaly od matky odpútava a stáva sa stále
samostatnejším a aj schopnejším samo sa zbaviť stresu a napätia. Tento proces postupuje
zhruba do 15. roku života. Vtedy sa miera pripútania stabilizuje a zostáva na tejto úrovni do
konca života.
Znamená to toľko, že aj dospelý človek v stave ohrozenia a stresu vykazuje pripútavacie
správanie, teda vyhľadáva blízkosť svojej vzťahovej osoby. Matka ňou zostáva do doby, kým
si nenájde životného partnera. Potom sa mu vzťahovou osobou, u ktorej hľadá pomoc
a upokojenie stáva on.
Dospelý človek, ktorý má vzorec bezpečnej vzťahovej väzby dokáže ďalej takýto typ
vzťahovej väzby vytvárať so svojím dieťaťom, teda je schopný stať sa jeho bezpečnou
základňou.
Čo sa však deje ak nie je všetko tak ako má byť?
V prípade ak matka nemá niektorú zo základných charakteristík primárneho opatrovateľa,
teda nespráva sa stálo alebo spoľahlivo, má to vplyv na to ako dieťa vníma okolitý svet aj
seba samé.
Seminár Praha 2014 : Náhradná rodina v procese adaptácie.
_____________________________________________________________________________________________________________
Nedostatočná spoľahlivosť sa môže prejaviť v rôznej miere a podobe. Napríklad matka síce
je schopná vnímať signály dieťaťa, ale nie je schopná na ne dostatočne rýchlo a intenzívne
reagovať. Môže to mať viacero príčin, napr. je sama veľmi unavená, zaneprázdnená,
depresívna, chorá, má veľa problémov sama so sebou a s usporiadaním svojho života. Vtedy
nemá dosť energie uprednostniť potreby dieťaťa pred svojimi vlastnými.
Iná miera nespoľahlivosti je v prípade ak dieťa vyrastá v inštitúcii a kapacita opatrovateľov
a režim zariadenia nedovoľujú vždy reagovať na potreby dieťaťa dostatočne rýchlo.
Dieťa vtedy signalizuje svoju potrebu, ale neprichádza jej uspokojenie, dieťa zostáva so
svojou potrebou osamelé. Najskôr sa pokúša uspokojiť potrebu samé. Ak je hladné cmúľa si
palček, ak túži po kontakte snaží sa dotýkať samé seba, ak potrebuje pokolísať, snaží sa kývať
zo strany na stranu.
Keď je dieťa nútené takto sa správať dostatočne dlhý čas, vzniká v ňom presvedčenie, že
nemôže očakávať pomoc od svojej vzťahovej osoby. V neskoršom veku tieto deti nie sú
schopné požiadať o pomoc, nesignalizujú svoje potreby (už ako malé bábätká veľmi málo
plačú) a snažia sa zaobísť sa bez cudzej pomoci. Toto samozrejme vzhľadom na svoje
schopnosti nedokážu a získavajú obraz o sebe samých ako o zlyhávajúcich a neschopných
bytostiach. V dospelosti pôsobia chladne, akoby neboli schopní blízkych vzťahov. Sú totiž
presvedčení o tom, že nikomu sa nedá úplne dôverovať, že aj tak ich každý sklame a ak by aj
oni do vzťahu niečo investovali, nedostanú nič späť.
Paradoxne ani prehnaná starostlivosť nie je pre dieťa užitočná. Matky, ktoré uspokojujú
dieťaťu potreby skôr ako ich ono samé signalizuje, teda skôr ako si ich uvedomí, robia
dieťaťu medvediu službu. Dieťa si totiž nespojí uspokojenie potreby s tým, že ono samé
svojím signálom uspokojenie privolalo. Ono sa vlastne tiež nenaučí žiadať o pomoc, ale
v neskoršom veku automaticky vyžaduje naplnenie svojich potrieb bez toho, aby o to
žiadalo. Pokiaľ jeho potreby nie sú naplnené automaticky, dostáva sa do stavu nepohody,
s ktorou si nevie poradiť.
Seminár Praha 2014 : Náhradná rodina v procese adaptácie.
_____________________________________________________________________________________________________________
Nestálosť matky sa môže prejaviť tak, že sú obdobia kedy poskytuje dieťaťu potrebnú
starostlivosť a tie sa striedajú s obdobiami, kedy túto starostlivosť zanedbáva. Sú to napríklad
matky, ktoré na dlhší čas od svojho dieťaťa odchádzajú, prípadne ich život je ovplyvňovaný
podmienkami, ktoré im neumožňujú starať sa o dieťa stále v dostačujúcej miere. Môžu to byť
ženy, ktoré majú partnerské problémy, ktoré ich občas zamestnávajú tak, že sa nedokážu
dobre vyladiť na potreby dieťaťa. Deti v inštitucionálnej starostlivosti prežívajú nestálosť
reprezentovanú častým striedaním sa opatrovníkov.
Dieťa reaguje na takýto typ opatery tým, že sa naučí veľmi intenzívne využívať chvíle,
v ktorých sa mu matka venuje. Kontakt s matkou je poznačený úzkosťou z možného
prerušenia opatery, deti na matke lipnú, v strese a nepohode sú len veľmi ťažko utíšiteľné.
Tieto deti sa naučia, že musia veľmi hlasno dávať najavo svoje potreby a snažia sa svoju
vzťahovú osobu mať stále pod kontrolou.
Aj v prípade, že vzťah medzi matkou a dieťaťom sa vyvíja dobre, matka sa správa primerane
opatrujúco, existujú udalosti, ktoré vytvorenie vzťahovej väzby komplikujú. Napr. ochorenie
matky, jej hospitalizácia, nutnosť riešiť partnerské problémy, príp. problémy spojené so zlou
ekonomickou situáciou rodiny.
Je však dôležité vedieť, že napriek týmto komplikáciám je možné vytvoriť s dieťaťom
dostatočne pevnú a bezpečnú vzťahovú väzbu za predpokladu, že vzťahová osoba má všetky
dôležité atribúty. Platí to aj v prípade, že o dieťa sa začnú starať náhradní rodičia. Treba však
rátať s tým, že vznik vzťahovej väzba bude trvať dlhšie, že dieťa bude náchylnejšie citlivo
reagovať na zmeny a výpadky starostlivosti.
Typy vzťahovej väzby (attachmentu)
-
ak boli dieťaťu dostatočne uspokojované jeho potreby vzniká – bezpečná vzťahová
väzba. 60 – 65% detí vyrastie na dospelých z bezpečnou vzťahovou väzbou,
Seminár Praha 2014 : Náhradná rodina v procese adaptácie.
_____________________________________________________________________________________________________________
-
ostatných 35 – 40% dospelých má neistú vzťahovú väzbu – naučili sa, že existujú
určité obmedzenia alebo podmienky, aby mohli prijímať lásku, pochvalu alebo
prijatie, pochybujú, či boli skutočne milovaniahodní, hodnotní, schopní. Medzi deťmi
prichádzajúcimi do náhradnej rodiny je veľké percento detí s neistou vzťahovou
väzbou.
Štýly neistej vzťahovej väzby
1. Vyhýbavá vzťahová väzba – pri povrchnom pohľade ide o deti nezávislé a po
emočnej stránke spoliehajúce sa samy na seba. Ide však skôr o obrannú reakciu.
Emocionálne sa menej prejavujú, predovšetkým skrývajú svoje pocity strachu alebo
zranenia a prekrývajú ich pocitom ľahostajnosti (nič sa nedeje). Svoje a cudzie pocity
ich znepokojujú, sú menej schopné rozpoznať vlastné potreby. Snažia sa byť stále
zaneprázdnené, tým sa vyhnú ťaživým pocitom frustrácie a osamelosti.
2. Ambivalentná vzťahová väzba alebo úzkostno-ambivalentná vzťahová väzba – ide
o deti zúfalo až výhradne zamerané na snahu získať pozornosť rodiča. Túžia po vzťahu
a upokojení, sú však plné hnevu a frustrácie. Nemajú skúsenosť, že rodič bude
skutočne naporúdzi ako bezpečná základňa, keď to bude potrebné. Niekedy sa
prejavujú zmätenými reakciami: lipnutia na rodičovi, pokusmi o jeho odstrčenie
a frustráciou z toho, že ani v jednom prípade nedostali všetko, čo potrebovali. Môžu
pôsobiť pasívne, akoby sa zasekli medzi priblížením a vyhýbaním. Aby dostali
pozornosť zvyšujú intenzitu svojich pocitov a požiadaviek alebo zveličujú svoju
bezmocnosť. Túžia si rodiča udržať a dokonca ho aj kontrolovať. Môžu mať ťažkosti
s vytváraním a udržiavaním zdravých hraníc s inými ľuďmi, ľahko vstupujú do
rizikových vzťahov. Nadmerne sa zaoberajú fungovaním svojich vzťahov, veľa energie
vyplýtvajú na obavy, či svoje vzťahy udržia. Prehnane sa trápia pre menšie nezhody,
vyžadujú opakované uistenia, že veci sú v poriadku. Zdráhajú sa pri skúšaní nových
zážitkov.
Seminár Praha 2014 : Náhradná rodina v procese adaptácie.
_____________________________________________________________________________________________________________
3. Dezorganizovaná vzťahová väzba – ak je dieťa dlhodobo vystavené úzkostnému
alebo desivému správaniu rodiča. Rodič bol pre dieťa zdrojom bezpečia a zároveň
strachu. Tieto deti dávajú najavo strach a zmätok. Niekedy „zamrznú“ a nie sú
schopné reagovať. Inokedy reagujú rozporuplne. Cítia potrebu pohnúť sa k rodičovi,
aby vzápätí zareagovali rovnakou silnou potrebou odstrčiť ho. Už mierne nepríjemný
podnet u dieťaťa môže vyvolať veľkú emocionálnu odozvu.
Poruchy attachmentu
Ak neistý štýl vzťahovej väzby pretrváva, aj keď dieťa získalo nové skúsenosti so
starostlivými a citlivými rodičmi, tak sa tento fixovaný štýl vzťahovej väzby nazýva
porucha vzťahovej väzby.
Poruchy attachmentu:
-
chronické nekonštruktívne rigidné nemenné vzorce správania
-
spôsobujú ťažkosti vo fungovaní dieťaťa
-
môžu spôsobiť oneskorenie alebo narušenie vývinu.
Uzdravovanie porúch attachmentu
-
silné, zdravé, vytvalé, láskavé vzťahy
-
budovať pozitívny sebaobraz dieťaťa
-
prejavovať dieťaťu bezpodmienečné prijatie
-
zvyšovať u dieťaťa sebavedomie a sebahodnotu, oceňovať dieťa
-
odstraňovať pocity viny
-
pokúsiť sa zraňujúce správanie dieťaťa nebrať osobne.
Seminár Praha 2014 : Náhradná rodina v procese adaptácie.
_____________________________________________________________________________________________________________
POZNÁMKY:
Download

Citové puto, vzťahová väzba, pripútanie, attachment: je všeobecný