SOCIETAS ET RES PUBLICA
Medzinárodný
internetový vedecký
časopis zameraný na problematiku
verejnej správy v kontexte
interdisciplinárnych
spoločenských
súvislostí
Vydáva:
Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda
v Trnave
Vychádza štvrťročne
2012, ročník I.
URL časopisu:
http://serp.fsv.ucm.sk
Poštová adresa redakcie:
Bučianska ul. 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
E-mailová adresa redakcie:
[email protected]
Hlavný redaktor:
Ing. Jana Koprlová, PhD.
Výkonný redaktor:
Mgr. Miroslav Koprla
© Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda
v Trnave
An International
Scientific Online Journal
for the Study of Public Administration
in the Context of Interdisciplinary
Social Relations
Issued by:
Faculty of Social Sciences
University of Ss. Cyril and Methodius
in Trnava
Issued Quarterly
2012, Volume I.
Journal’s URL:
http://serp.fsv.ucm.sk
Editorial Office Postal Address:
Bučianska ul. 4/A
917 01 Trnava
Slovak Republic
Editorial Office E-mail Address:
[email protected]
Editor in Chief:
Ing. Jana Koprlová, PhD.
Executive Editor:
Mgr. Miroslav Koprla
© Faculty of Social Sciences
University of Ss. Cyril and Methodius
in Trnava
ISSN 1338-6530
2012, ročník I., číslo 2
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Redakčná rada
Hlavný redaktor:
Ing. Jana Koprlová, PhD.
odborný garant pre prierezové otázky svetovej ekonomiky a medzinárodných ekonomických vzťahov
odborný garant pre formálne náležitosti príspevkov
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Výkonný redaktor:
Mgr. Miroslav Koprla
odborný garant pre prierezové otázky demografie
odborný garant pre metodologické, analytické a štatistické otázky
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
doc. Ing. Jiří Blažek, CSc.
odborný garant pre prierezové otázky nadnárodných a národných
ekonomík
Masarykova univerzita v Brně
doc. PhDr. Milan Čáky, CSc.
odborný garant pre prierezové otázky politológie, histórie a zahraničných vzťahov
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
doc. JUDr. Juraj Jankuv, PhD.
odborný garant pre prierezové otázky medzinárodného práva
Trnavská univerzita v Trnave
doc. Mgr. Peter Juza, PhD.
odborný garant pre prierezové otázky medzinárodných vzťahov
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
doc. PhDr. Martin Klus, PhD.
odborný garant pre prierezové otázky verejnej správy, verejnej politiky a politológie
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
doc. PhDr. Mgr. Viliam Končal, PhD.
odborný garant pre prierezové otázky politológie a psychológie
Slovenská technická univerzita v Bratislave
REDAKČNÁ RADA
2012, ročník I., číslo 2
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
doc. Mgr. Pavel Šaradín, Ph.D.
odborný garant pre prierezové otázky verejnej správy, verejnej politiky a politológie
Univerzita Palackého v Olomouci
doc. PhDr. Vojtech Wagner, CSc.
odborný garant pre prierezové otázky sociológie
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
PhDr. Karol Čukan, CSc.
odborný garant pre prierezové otázky sociológie
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
PhDr. Peter Horváth, PhD.
odborný garant pre prierezové otázky verejnej politiky a politológie
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Mgr. Juraj Marušiak, PhD.
odborný garant pre prierezové otázky politológie, histórie a zahraničných vzťahov
Slovenská akadémia vied v Bratislave
Jazykoví garanti:
Ing. Jana Koprlová, PhD.
slovenský jazyk
český jazyk
anglický jazyk
nemecký jazyk
ruský jazyk
Mgr. Eva Lukáčová, PhD.
anglický jazyk
španielsky jazyk
japonský jazyk
doc. PhDr. Milan Čáky, CSc.
francúzsky jazyk
Mgr. Juraj Marušiak, PhD.
poľský jazyk
ukrajinský jazyk
Mgr. Tomáš Oľšavský
taliansky jazyk
Mgr. Shapoor Sahidi
perzský jazyk daríjčina
REDAKČNÁ RADA
2012, Volume I., Issue 2
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Editorial Board
Editor in Chief:
Ing. Jana Koprlová, PhD.
special supervisor for interdisciplinary questions of world economy
and international economic relations
special supervisor for formal correctness of submitted contributions
University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic
Executive Editor:
Mgr. Miroslav Koprla
special supervisor for interdisciplinary questions of demography
special supervisor for methodological, analytical and statistical questions
University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic
Assoc. Prof. Ing. Jiří Blažek, CSc.
special supervisor for interdisciplinary questions of transnational
and national economies
Masaryk University, Brno, Czech Republic
Assoc. Prof. PhDr. Milan Čáky, CSc.
special supervisor for interdisciplinary questions of political sciences, history and foreign relations
University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic
Assoc. Prof. JUDr. Juraj Jankuv, PhD.
special supervisor for interdisciplinary questions of international
law
University of Trnava, Trnava, Slovak Republic
Assoc. Prof. Mgr. Peter Juza, PhD.
special supervisor for interdisciplinary questions of international relations
University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic
Assoc. Prof. PhDr. Martin Klus, PhD.
special supervisor for interdisciplinary questions of public administration, public policy and political sciences
University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic
EDITORIAL BOARD
2012, Volume I., Issue 2
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Assoc. Prof. PhDr. Mgr. Viliam Končal, PhD.
special supervisor for interdisciplinary questions of political sciences
and psychology
Slovak Technical University, Bratislava, Slovak Republic
Assoc. Prof. Mgr. Pavel Šaradín, Ph.D.
special supervisor for interdisciplinary questions of public administration, public policy and political sciences
Palacký University, Olomouc, Czech Republic
Assoc. Prof. PhDr. Vojtech Wagner, CSc.
special supervisor for interdisciplinary questions of sociology
University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic
PhDr. Karol Čukan, CSc.
special supervisor for interdisciplinary questions of sociology
University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic
PhDr. Peter Horváth, PhD.
special supervisor for interdisciplinary questions of public policy and
political sciences
University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic
Mgr. Juraj Marušiak, PhD.
special supervisor for interdisciplinary questions of political sciences, history and foreign relations
Slovak Academy of Sciences, Bratislava, Slovak Republic
Language Supervisors:
Ing. Jana Koprlová, PhD.
Slovak language
Czech language
English language
German language
Russian language
Mgr. Eva Lukáčová, PhD.
English language
Spanish language
Japanese language
Assoc. Prof. PhDr. Milan Čáky, CSc.
French language
Mgr. Juraj Marušiak, PhD.
Polish language
Ukrainian language
Mgr. Tomáš Oľšavský
Italian language
Mgr. Shapoor Sahidi
Persian language Dari
EDITORIAL BOARD
2012, ročník I., číslo 2, s. 5-6
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Obsah
Jana Koprlová
Editoriál k jarnej edícii SOCIETAS ET RES PUBLICA 2012 ........................... 9
ŠTÚDIE
Dai Bingguo
Stick to the Path of Peaceful Development ..............................................................15
Květa Kubátová
Politika snížených sazeb daně z přidané hodnoty v zemích
Evropské unie ......................................................................................................................30
Juraj Jankuv
Kľúčové momenty vývoja medzinárodného práva verejného
a jeho vedy ............................................................................................................................42
Monika Sobeková Majková
Podporné programy pre začínajúcich podnikateľov na Slovensku –
analýza ich využívania, prínosov a nedostatkov ...................................................74
Monika Skalická
Demokratický deficit Európskej únie z pohľadu vybraných teórií
medzinárodných vzťahov ...............................................................................................88
Jana Koprlová – Miroslav Koprla
Analýza vývoja počtu zamestnancov verejnej správy v období rokov
2001 až 2010 z pohľadu administratívno-správneho členenia
Slovenskej republiky: Bratislavský kraj ................................................................. 103
ESEJE
Jozef Ružarovský
Základné tendencie vývoja českého straníckeho systému v rokoch
1997 až 2002 .................................................................................................................... 126
Shapoor Sahidi
Inštitút politického pluralizmu na súčasnej afganskej
politickej scéne................................................................................................................. 133
OBSAH
5
2012, ročník I., číslo 2, s. 5-6
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
RECENZIE
Juma Haydary
Sahidi, Shapoor – Koprlová, Jana: Building Afghan Democracy
in the Socio-Political Context. Bratislava : Daniel NETRI, 2011. 281 p.
ISBN 978-80-89416-06-6 .............................................................................................142
Viliam Končal
Koprlová, Jana (ed.): Národné centrálne banky krajín eurozóny:
Acta Universitatis Sanctorum Cyrilli et Methodii Tyrnaviae:
Working Papers 2012. [CD-ROM]. Trnava : Fakulta sociálnych
vied UCM v Trnave, 2012. 425 s. ISBN 978-80-8105-328-3............................146
INFORMÁCIE
Jozef Ružarovský
Správa o vedeckej konferencii Starnutie populácie –
celospoločenský problém..............................................................................................150
Miroslav Koprla
Správa o výročnej vedeckej konferencii Slovenskej sociologickej
spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied Slovenská politika
po roku 1993 v sociologickej reflexii .......................................................................153
Marek Vrbinčík
Správa o podujatí Deň otvorených dverí na Fakulte sociálnych
vied UCM v Trnave ..........................................................................................................158
Informácie pre autorov .............................................................................................161
6
OBSAH
2012, Volume I., Issue 2, Pages 7-8
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Contents
Jana Koprlová
Editorial for Spring Edition SOCIETAS ET RES PUBLICA 2012 ................12
STUDIES
Dai Bingguo
Stick to the Path of Peaceful Development ..............................................................15
Květa Kubátová
The Policy of Reduced Rates of Value Added Tax in the European
Union Countries ..................................................................................................................30
Juraj Jankuv
The Key Moments of Development of Public International Law
and Its Science.....................................................................................................................42
Monika Sobeková Majková
Support Programs for Young Entrepreneurs in Slovakia –
The Analysis of their Using, Benefits and Deficiencies ........................................74
Monika Skalická
Democratic Deficit of the European Union in Context with Chosen
International Relations Theories.................................................................................88
Jana Koprlová – Miroslav Koprla
Analysis of Development in Number of Public Administration
Employees in the Period between Years 2001 and 2010 from the View
of Territorial-Administrative Division of the Slovak Republic:
the Bratislava Region.................................................................................................... 103
ESSAYS
Jozef Ružarovský
Basic Trends in Development of the Czech Party System in the Period
between Years 1997 and 2002 .................................................................................. 126
Shapoor Sahidi
Institute of Political Pluralism at the Present Afghan
Political Scene .................................................................................................................. 133
CONTENTS
7
2012, Volume I., Issue 2, Pages 7-8
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
REVIEWS
Juma Haydary
Sahidi, Shapoor – Koprlová, Jana: Building Afghan Democracy
in the Socio-Political Context. Bratislava : Daniel NETRI, 2011. 281 p.
ISBN 978-80-89416-06-6 .............................................................................................142
Viliam Končal
Koprlová, Jana (ed.): National Central Banks in the Eurozone Countries:
Acta Universitatis Sanctorum Cyrilli et Methodii Tyrnaviae:
Working Papers 2012. [CD-ROM]. Trnava : Faculty of Social
Sciences at UCM in Trnava, 2012. 425 p. ISBN 978-80-8105-328-3 ...........146
INFORMATION
Jozef Ružarovský
Information on Scientific Conference Population Ageing –
Society-Wide Problem ...................................................................................................150
Miroslav Koprla
Information on Annual Scientific Conference of the Slovak Sociological
Association at the Slovak Academy of Sciences Slovak Politics
after 1993 in Sociological Reflection.......................................................................153
Marek Vrbinčík
Information on the Open Day Event at the Faculty of Social Sciences
of UCM in Trnava.............................................................................................................158
Information for Authors ...........................................................................................165
8
CONTENTS
2012, ročník I., číslo 2, s. 9-11
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Editoriál k jarnej edícii
SOCIETAS ET RES PUBLICA 2012
Ctení čitatelia, vážení priatelia,
dovoľte, aby som Vám predstavila druhé číslo
SOCIETAS ET RES PUBLICA, medzinárodného
internetového vedeckého časopisu zameraného na problematiku verejnej správy v kontexte jej interdisciplinárnych spoločenských súvislostí.
Časopis vychádza pod záštitou Fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda
v Trnave a tematicky sa zameriava na spoločensky významné prierezové súvislosti inštitútu verejnej správy, prelínajúce sa s ťažiskovými oblasťami spoločensko-vedných disciplín v najširšom zmysle, osobitne verejnej politiky, politológie, sociológie,
demografie, medzinárodného práva, medzinárodných vzťahov, medzinárodných ekonomických vzťahov, ako aj svetovej ekonomiky, nadnárodných ekonomík a národných ekonomík.
Časopis vychádza v elektronickej on-line podobe pravidelne štyrikrát
ročne, a to v termínoch 31. január, 30. apríl, 31. júl a 31. október, pričom
ponúka priestor pre publikáciu príspevkov v podobe samostatných vedeckých štúdií, ako aj cyklov vedeckých štúdií, esejí zamýšľajúcich sa nad
aktuálnou spoločenskou témou alebo dianím, recenzií publikácií vzťahujúcich sa na hlavné zameranie časopisu, a taktiež informácií súvisiacich
so základným poslaním časopisu.
Časopis prijíma a publikuje výhradne iba pôvodné, doposiaľ nepublikované príspevky v slovenskom jazyku, českom jazyku, anglickom jazyku, nemeckom jazyku, ruskom jazyku, ukrajinskom jazyku, poľskom jazyku, francúzskom jazyku, španielskom jazyku, talianskom jazyku, japonskom jazyku, perzskom jazyku daríjčina a po vzájomnej dohode podľa
aktuálnych možností redakcie aj v iných svetových jazykoch.
Aktuálne, druhé číslo časopisu SOCIETAS ET RES PUBLICA ponúka
celkovo šesť samostatných vedeckých štúdií, dve eseje v podobe autorských úvah a zamyslení sa nad aktuálnou spoločenskou problematikou,
dve recenzie knižných publikácií a v závere aj tri informácie o vedeckých
EDITORIÁL
9
2012, ročník I., číslo 2, s. 9-11
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
a odborných podujatiach uskutočnených na domovskom pracovisku časopisu v najnovšom období. Rubrika Štúdie prináša tentoraz predstavenie a objasnenie stratégií ďalšieho smerovania mierového rozvoja Číny,
analýzu politiky znížených sadzieb dane z pridanej hodnoty v krajinách
Európskej únie, objasnenie a analýzu kľúčových okamihov vývoja medzinárodného práva verejného a jeho vedy, ďalej výklad venovaný podporným programom pre začínajúcich podnikateľov na Slovensku z pohľadu
analýzy ich využívania, prínosov a nedostatkov, objasnenie problematiky
demokratického deficitu Európskej únie z pohľadu vybraných teórií medzinárodných vzťahov, a rubriku napokon uzatvára analýza vývoja počtu
zamestnancov verejnej správy v Slovenskej republike v období rokov
2001 až 2010 z pohľadu Bratislavského kraja. Nasledujúca rubrika Eseje
ponúka čitateľovi zamyslenie sa nad základnými tendenciami vývoja českého straníckeho systému v rokoch 1997 až 2002, a podobne aj autorskú
úvahu o vytváraní a vnímaní inštitútu politického pluralizmu na súčasnej
afganskej politickej scéne. Rubrika Recenzie predstavuje dve nové knižné
publikácie vydané pod záštitou Fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave na tému budovania afganskej demokracie v širších
spoločensko-politických súvislostiach, a tiež otázok národných centrálnych bánk v krajinách súčasnej eurozóny, a záverečná rubrika časopisu
informuje osobitne o dvoch významných vedeckých konferenciách: Starnutie populácie – celospoločenský problém a Slovenská politika po roku
1993 v sociologickej reflexii.
Pri príležitosti vydania druhého čísla časopisu SOCIETAS ET RES
PUBLICA by som sa veľmi rada úprimne poďakovala všetkým prispievateľom, ktorí doň aktívne prispeli a podelili sa tak s čitateľmi o svoje vedomosti, skúsenosti či nevšedné pohľady na problematiku verejnej správy v jej najširších spoločenských súvislostiach, a rovnako aj vedeniu Fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, všetkým
priateľom, kolegom, zamestnancom Rektorátu UCM v Trnave za ich podporu a podnetné rady, a napokon tiež členom redakčnej rady, a obzvlášť
nášmu výkonnému redaktorovi za celú konečnú vizuálnu a technickú podobu časopisu a jeho webovej stránky, ktorá už rozšírila svoju pôsobnosť
aj prostredníctvom spustenia verzie Blind Friendly určenej pre zrakovo
hendikepovaných čitateľov, plne funkčnej rovnako v slovenskej, anglickej
aj nemeckej verzii webovej stránky časopisu SOCIETAS ET RES PUBLICA.
Verím, že časopis SOCIETAS ET RES PUBLICA poskytne podnetnú
a inšpiratívnu platformu pre komunikáciu na úrovni odbornej aj občianskej verejnosti, a rovnako aj pre vedecké a celospoločensky prínosné rie10
EDITORIÁL
2012, ročník I., číslo 2, s. 9-11
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
šenia aktuálnych otázok problematiky verejnej správy v kontexte jej najširších interdisciplinárnych spoločenských súvislostí, a to nielen na národnej, ale aj na regionálnej a medzinárodnej úrovni.
V mene celej redakčnej rady, redakcie aj realizačného tímu časopisu
SOCIETAS ET RES PUBLICA
s úctou,
Jana Koprlová,
hlavný redaktor
Trnava 30. apríl 2012
EDITORIÁL
11
2012, Volume I., Issue 2, Pages 12-14
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Editorial for Spring Edition
SOCIETAS ET RES PUBLICA 2012
Dear readers and friends,
let me introduce the second issue of SOCIETAS
ET RES PUBLICA, an international scientific
online journal for the study of public administration in the context of interdisciplinary social relations.
The journal is issued under the auspices
of the Faculty of Social Sciences at University
of Ss. Cyril and Methodius in Trnava, Slovakia,
and it thematically focuses on social relevant
interdisciplinary relations of the institute of
public administration connected to key areas
of social science disciplines in the broadest
understanding, especially of public policy, political sciences, sociology,
demography, international law, international relations, international
economic relations as well as world economy, transnational economies
and national economies.
The journal is issued in an electronic on-line version four times
a year, regularly on January 31st, April 30th, July 31st and October 31st, and
it offers a platform for publication of contributions in the form of separate papers and scientific studies as well as scientific studies in cycles,
essays on current social topics or events, reviews on publications related
to the main orientation of the journal and also information connected
with the inherent mission of the journal.
The journal accepts and publishes exclusively only original, hitherto
unpublished contributions in the Slovak language, Czech language, English language, German language, Russian language, Ukrainian language,
Polish language, French language, Spanish language, Italian language,
Japanese language, Persian language Dari and by mutual agreement in
relation to current possibilities of the editorial office also in other world
languages.
The current, second issue of the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA
offers a total of six separate scientific studies, two essays in the form of
author’s considerations and reflections of current social themes, two
12
EDITORIAL
2012, Volume I., Issue 2, Pages 12-14
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
book publication reviews as well as three pieces of information at the
end on scientific and professional events held on the journal’s alma mater in recent days. Section Studies offers this time presentation and clarification of strategies for China’s further peaceful development direction,
analysis of policy of reduced rates of value added tax in the European Union countries, clarification and analysis of key moments of development
of public international law and its science, thereinafter interpretation
dedicated to support programs for young entrepreneurs in Slovakia from
the view of analysis of their using, benefits and deficiencies, clarification
of questions related to democratic deficit of the European Union in context with chosen international relations theories and, finally, analysis of
development in number of public administration employees in the Slovak
Republic in the period between years 2001 and 2010 from the view of
the Bratislava region. The following section named Essays familiarizes
the reader with reflections on the fundamental tendencies of basic trends
in development of the Czech party system in the period between years
1997 and 2002 as well as with author’s consideration of creating and understanding the institute of political pluralism at the present Afghan political scene. The section of Reviews presents two new book publications
issued under the auspices of the Faculty of Social Sciences at University
of Ss. Cyril and Methodius in Trnava, Slovakia, those aim at the questions
of building Afghan democracy from the view of socio-political context as
well as at the questions of national central banks in the Eurozone countries, and the final section Information informs first of all about two important scientific conferences: Population Ageing – Society-Wide Problem and Slovak Politics after 1993 in Sociological Reflection.
On the occasion of the launch of the second issue of the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA I would be delighted to sincerely thank all contributors who contribute actively in it and share with the readers their
knowledge, experience or extraordinary views on issues of public administration in its broadest social context as well as the top management
of the Faculty of Social Sciences at University of Ss. Cyril and Methodius
in Trnava, all friends, colleagues, employees of the rector’s administration at the UCM in Trnava for their support and suggestive advices and,
finally, also members of editorial board and especially our executive editor for all the final visual and technical appearances of the journal and its
website which has been expanded in its scope through launching Blind
Friendly versions designed for visually handicapped readers, fully functional in the same way in the Slovak, English and German versions of the
website of the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA.
EDITORIAL
13
2012, Volume I., Issue 2, Pages 12-14
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
I believe that the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA will provide
a stimulating and inspirational platform for communication both on the
professional level and the level of the civic society, as well as for scientific
and society-wide beneficial solutions to current issues of public administration in context of its broadest interdisciplinary social relations, in like
manner at national, regional and international levels.
On behalf of the entire editorial board, editorial office as well as executive team of the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA
Yours faithfully,
Jana Koprlová,
editor in chief
Trnava, Slovakia, April 30th, 2012
14
EDITORIAL
2012, Volume I., Issue 2, Pages 15-29
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Stick to the Path of Peaceful Development
Dai Bingguo
Abstract: Study presenting the official Chinese government’s strategy in
relation to the oncoming peaceful development of today’s China, while answering following questions: Why has China chosen the path of peaceful
development?, What is the path of peaceful development?, What is China’s
direction and strategic intention?, How to see China’s development?, Will
China seek hegemony when it becomes more developed?, How will a fast
developing China handle its relations with other countries?, How will China
use its growing power and influence?, How is the path of peaceful development related to socialism with Chinese characteristics?, What is the relationship between the path of peaceful development and the building of
a harmonious world?, Will China’s path of peaceful development lead to its
desired outcome?
Key Words: China; Peaceful Development; Direction and Strategic Intentions; International Relations; International Position and Influence; Development Related to Socialism with Chinese Characteristics.
Why has China chosen the path of peaceful development?
To stick to the path of peaceful development is not an impulsive decision.
On the contrary, it is a carefully considered choice based on our analysis
of the great changes that have taken place in the world, in China and in
China’s relations with the rest of the world. We realize that we must
adapt to the changing situation and follow a path that suits the trend of
world development and China’s national conditions.
The world is undergoing extensive and profound changes. Economic
globalization and development of information technology are gaining
momentum. Science and technology are advancing fast. The world is getting smaller and has become a “global village”. Countries are more closely
linked and interdependent with their interests more closely integrated
than ever before. They find more areas of common interests and more
issues that need joint response. They want to engage in mutually beneficial cooperation more than ever before. To some extent, the world has
become a community of interests. No country, even the most powerful
ones, can stand alone and survive. The behavior of one country will have
STUDIES
15
2012, ročník I., číslo 2, s. 15-29
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
an impact not only on itself, but also on other countries. Those selfish
practices of conquering or threatening others by force, or seeking development space and resources by non-peaceful means are losing ground. It
has also become very unpopular for some countries to identify friends
and foes on the basis of ideology and gang up under various pretexts in
quest of dominance of world affairs. In response to increasing risks and
challenges, the international community has opted for peace, development and cooperation, which is the irresistible trend of the times. Countries should consider themselves passengers in the same boat and cross
the river peacefully together instead of fighting one another and trying to
push one another off the boat.
China is undergoing extensive and profound transformation. More
than 30 years of reform and opening-up has brought about earth-shaking
changes in the country: from “taking class struggle as the key principle”
to focusing on economic development and building socialist modernization on all fronts, from planned economy to socialist market economy
through reform across the board, from a closed society and over emphasis on self-reliance to opening up and international cooperation, from
emphasis on ideology in external relations to advocating harmonious coexistence of various social systems and development models and developing external relations in an all-round way. All this calls on us to act in
light of the basic national conditions and features of development at the
current stage of our country, deepen the reform and opening-up and accelerate the transformation of economic growth pattern.
China’s relations with the rest of the world have also undergone historic changes. With deepening reform and opening up and sustained economic and social development, China is increasingly integrated into the
international community and closely connected with the world. Its future
and destiny is increasingly linked with that of the world. China cannot
develop in isolation of the world. And the world cannot achieve prosperity and stability without China. If we fail to manage well our relations
with the rest of the world, we might miss the development opportunities
provided by the overall peace in the world, relative stability in relations
between major countries and fast progress in new science and technology revolution in the first 20 years of the new century.1
1
The 12th Five-Year Plan for China’s Economic and Social Development.
16
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 15-29
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
What is the path of peaceful development?
Sticking to the path of peaceful development is a brand new development
path put forward by the CPC Central Committee with Comrade Hu Jintao
as the General-Secretary on the basis of the features of the times, China’s
national conditions, domestic and international situations, and development experiences and lessons of other major countries. This is a major
decision on China’s development strategy and a major statement of
China’s external strategy.
In my view, there are five features of this path. First, the peaceful nature of development. China will not engage in invasion, plundering, war
or expansion that Western powers used to practice. Our strength will be
harnessed to serve world peace and integrate development with peace.
Second, the independent nature of development. Independence is the
fundamental feature of China’s diplomacy. And self-reliance is our fine
tradition. Over the past 30 years and more, in our efforts to develop the
country, we have mainly relied on reform and opening-up, our own wisdom and hard work, expanding domestic demand and transforming economic growth pattern. Third, the scientific nature of development. According to the requirement of the Scientific Outlook on Development that
puts people first and pursues comprehensive, coordinated and sustainable development, we have intensified efforts to promote sound and fast
economic development and the building of a harmonious society with
a view to securing a sound domestic environment for peaceful development. Fourth, the cooperative nature of development. China is a member
of the international community. It best serves our own and others’ interests to cooperate with others, and share interests and responsibilities. In
external relations, we advocate friendship instead of animosity, cooperation instead of confrontation, trust instead of suspicion, and treating each
other as equals instead of imposing one’s will on others. Fifth, common
development. China’s national interests are consistent with the common
interests of mankind. In developing itself, China aims to achieve common
development with other countries and never does anything at the expense of others. We know full well that if a country wants to develop itself, it must let others develop too. If a country wants to have security, it
must make others feel safe too. And if a country wants a better life, it
must let others have it too.
STUDIES
17
2012, ročník I., číslo 2, s. 15-29
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
What is China’s direction and strategic intention?
After over 30 years of reform and opening up, especially after China successfully hosted the Beijing Olympic Games and withstood the test of the
international financial crisis, the world has shown a stronger interest in
China’s strategic direction. Let me point out that China’s strategic intention is not as complex or unfathomable as some people may think. Nor is
there any hidden agenda or ambition. In fact, China’s strategic intention
can be defined in two words: peaceful development, i.e. harmony and development at home and peace and cooperation abroad. This is what we
must focus on and achieve – not just this generation but for generations
to come. This is the policy that will not change in 100 years or 1,000
years. To be specific, we need to achieve the goal by peaceful means, by
continued reform and improvement of our own system, and through
hard work, creativity and ingenuity of the Chinese people, and long-term
friendly co-existence, equality and mutually beneficial cooperation with
other countries.
This way, the Chinese people, accounting for one-fifth of the world’s
total population, will rid themselves of poverty and lead a better life. This
way, China will develop into a country where people are contented, society is harmonious, and political, material, cultural and environmental development proceeds in a balanced way. This way, China will become
a most responsible and law-abiding member of the international community. In this process, we will develop socialist democracy and political
system in light of China’s national conditions. In a word, the Chinese people have suffered long enough from poverty. Our greatest and only strategic intention is to live a better life, where every day is better than the
previous one. We wish the same for all the people in the world. The CPC
has termed this process “peaceful development” and the ways and means
to achieve peaceful development “the path of peaceful development”. As
one may notice, this path has been solemnly incorporated into the Report
at the 17th Party Congress and reiterated in the proposal for the 12th FiveYear Plan at the latest plenary session.2 This speaks volumes about CPC’s
sincerity and resolve to stick to the path of peaceful development.
How to see China’s development?
After over 30 years of reform and opening-up, China has achieved remarkable progress in its economic and social development. In recent
2
The Report at the 17th Party Congress of P. C. of the People’s Republic of China.
18
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 15-29
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
years, in particular, China’s development has attracted even more international attention. Many think that China is already a developed country,
on a par with the United States. This view indicates that the path of
peaceful development can lead a nation to development and we have
made the right choice. However, it also shows a lack of comprehensive
and in-depth understanding of the level of China’s development. The reality is that China’s GDP, however big it may grow, must be shared among
the 1.3 billion people. China’s per capita GDP is only $3,800, ranking
about 104th in the world, even lower than many African countries. By the
United Nations standard of one US dollar a day, 150 million Chinese are
still living below the poverty line. Even by the standard of 1,200 yuan per
capita income, over 40 million Chinese are still in poverty. Today in
China, 10 million people have no access to electricity and each year, employment must be provided for 24 million Chinese. China has a huge
population and a weak economic foundation. The urban-rural gaps, imbalances in industrial structure and underdevelopment of productivity
are issues yet to be fundamentally addressed. In whatever sense, China is
big in terms of population but small in terms of economy. It is a developing country in every sense of the term. The economic and social problems
we face are the biggest and most difficult in the world. We have no reason whatsoever to be conceited or arrogant. Our road to real development and better life for our people will be long and hard. This will require the unremitting efforts of several generations or even more. Even if
one day China comes close to Western countries, like the United States,
Europe and Japan, in per capita GDP, the quality of our economy and life
will still lag far behind.
I must point out in particular that even if China becomes stronger, it
will remain a member of the developing world and will continue to stand
by the developing countries and work in unity with them for common
development. That is because we share similar historical experiences
with developing countries, we were comrades-in-arms with them, and
we have common development tasks and strategic interests. Our position
will never change even when China’s economy has grown or its international status has changed. Now and forever, China is, and will remain the
most sincere and trustworthy friend, brother and partner of the developing countries. Although there is room for improvement in our relations
with the developing countries, China’s cooperation with them is open and
honest and based on equality, mutual benefit and sincere friendship. The
hat of the so-called “neocolonialism” does not fit China.
STUDIES
19
2012, ročník I., číslo 2, s. 15-29
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Will China seek hegemony when it becomes more developed?
This concern is unfounded. To oppose hegemony has been written into
China’s Constitution and the Constitution of the Communist Party of
China. Probably, no other big country or political party in the world has
ever done that.
In terms of history, China has no culture or tradition of seeking expansion or hegemony. Throughout our history of thousands of years, benevolence and harmony are at the heart of our political and cultural tradition, which values harmony, good-neighborliness and friendship with
all. China never sought expansion or hegemony even in its heyday centuries ago, when it accounted for 30 percent of the world’s GDP. Zheng He,
a great Chinese navigator, led the world’s strongest fleet to the Western
Seas on seven voyages, taking with him not bloodshed or war, pillage or
colonization but porcelain, silk and tea. In the height of the Tang Dynasty
(AD 618 – 907), what Japan got from China was not threat but prosperity.
China’s territory has basically been what it is today since the Western
Han Dynasty (206 BC – 24 AD).
In terms of world development, revitalization of a country in the era
of economic globalization can be well achieved through equal and orderly international competition and mutually beneficial cooperation. It’s
no longer necessary or possible to take the old path of challenging either
the existing international order or other countries. The rise and fall of
some big powers in the world tells us: Expansionism leads to nowhere;
arms race leads to nowhere; seeking world domination leads to nowhere;
and peaceful development is the only right path. The more developed
China is, the more it needs to strengthen cooperation with the rest of the
world, and the more it needs a peaceful and stable international environment. Mutual benefit and common development is what we have
learned most profoundly from over 30 years of experiences in foreign relations since reform and opening-up. That is also a key to our success. We
must hold on to the key and never give it up.
In terms of our basic policy, never seeking leadership, never competing for supremacy and never seeking hegemony is our basic national policy and strategic choice. Whether a country is a threat to the world or not
is a matter of what policies it pursues. China always adheres to the Five
Principles of Peaceful Coexistence, respects the right of the people in all
countries to choose their own development paths, never seeks hegemony
or leadership and never tries to dominate the world. As Comrade Deng
20
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 15-29
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Xiaoping once said, if one day China tries to seek hegemony in the world,
people of the world should expose, oppose and overthrow it. The international community can hold us to account.3
Some say China wants to replace the US and dominate the world.
That is simply a myth. Politically, what we practice is socialism with Chinese characteristics. We do not export our social system or development
model and we respect the choice of the people of other countries. Economically, we focus all our efforts on development. We are happy to see
lasting prosperity and development in all other countries and we pursue
common progress. Militarily, we reject any arms race. Our top priority is
to enable the 1.3 billion Chinese people to have better clothes, better
food, better housing and more convenient transportation. We cannot and
will not spend heaps of money on weaponry.
We do not seek hegemony and will never compete with other countries for leadership in our region, seek so-called joint hegemony or follow
so-called Monroe Doctrine. What we pursue is a policy of friendship, security and prosperity with our neighbors. The purpose of our Asia-Pacific
strategy is to create a good, stable neighboring environment for our own
development and achieve common progress with all countries. We want
to be a good friend, good neighbor and good partner of ASEAN and all
countries in Asia. The bilateral and multilateral agreements we have
signed with Asian countries do not have a single article that is exclusive.
We are open to regional cooperation and our intentions are transparent
and good. We hope that what other countries do in Asia is not aimed to
keep off, contain or harm China. We hope that what they say and do at
our gate or in this region where the Chinese people have lived for thousands of years is also well intentioned and transparent. Take China’s development as an opportunity and seize it, and one stands to benefit.
Doubt China’s regional and international strategic intentions and focus
on finding fault and making trouble, and one will lose the good opportunity to cooperate with China. The attempts to team up to counter or contain China and the practices of sowing discords between countries in the
region and conducting joint military exercises in China’s adjacent waters
are a clear demonstration of the Cold War mentality. It is out of date and
cannot stop China’s advances. It can only lead to the loss of the historical
3
The Position Paper of the People’s Republic of China at the 65th Session of the United Nation General Assembly. [cit. 2010-09-13].
STUDIES
21
2012, ročník I., číslo 2, s. 15-29
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
opportunity of developing cooperation with China. It is doomed to failure.
Some people misinterpret the Chinese idiom “keep a low profile and
make due contributions.” They take China’s announcement of a peaceful
development path as a smokescreen for its real intention before it gets
strong enough. This is groundless suspicion. That Chinese idiom was
quoted from Comrade Deng Xiaoping’s remarks from late 1980s to early
1990s, saying that China should keep modest and prudent, not serve as
others’ leader or a standard bearer and not seek expansion or hegemony.
This is consistent with the idea of the path of peaceful development.
In short, the Chinese is a good-will and responsible nation. We respect others, but do not allow others to bully us. We are developing socialist democracy based on our national conditions. We value, respect
and protect human rights. We may encounter many difficulties on our
way forward, but we will never waver in reform and opening-up. We will
always keep an open mind and learn from others. In our relations with
other countries, we will seek equality, harmonious co-existence, mutual
benefit and common development. Ours is a country that follows the path
of peaceful development and treats others with candor and sincerity. The
world may feel reassured and confident in dealing with such a country as
China.
The international community should welcome China’s peaceful development rather than fear it, help rather than hinder it and support
rather than constrain its effort. The international community should understand and respect China’s legitimate interests and concerns in the
course of its peaceful development.
How will a fast developing China handle its relations with other
countries?
As a Chinese saying goes, “Scooping rice from the same pot, the ladles
may inevitably knock against each other.” As we live in a global village,
frictions and clashes of various kinds are inevitable. It is nothing alarming. What matters is the principles that one follows in trying to tackle the
problems: A tit-for-tat tactic or making a fuss of a minor problem, or
rather, a totally different approach? We have our basic principles in our
external relations, which have proven effective over the past decades.
First, we follow the Five Principles of Peaceful Co-existence. To be specific, we reject interference in others’ internal affairs and the use or
22
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 15-29
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
threat of use of force and we do not enter into alliance with any country.
Second, we follow the win-win strategy of opening-up and never adopt
the beggar-thy-neighbor policy. We value, develop and protect common
interests and strive to make the pie of common interests bigger and better. Third, we stand for settlement of disputes and conflicts through dialogue and negotiation and by seeking common ground while shelving differences. That is what we have been doing over the past years. We have
set up strategic dialogue and consultation mechanisms with the United
States, Europe, Japan and some emerging countries and have been engaged in in-depth exchange of views with them on important overarching
and long-term issues concerning the world situation and bilateral relations. Those discussions have helped to enhance mutual understanding
and trust, seek strategic consensus, expand common interests and reduce
troubles and setbacks. For knotty problems, we have proposed that they
be put aside until conditions are ripe for solution. Some issues can even
be left to future generations.
Some people argue that since the Chinese government has never renounced the use of force for the settlement of the Taiwan question and
China’s military spending is growing continuously, it is contradictory to
China’s statement about its path of peaceful development. In my view, no
development path should be chosen at the expense of major national interests, core interests in particular. What are China’s core interests? My
personal understanding is: First, China’s form of government and political system and stability, namely the leadership of the Communist Party of
China, the socialist system and socialism with Chinese characteristics.
Second, China’s sovereignty, territorial integrity and national unity.
Third, the basic guarantee for sustainable economic and social development of China. These interests brook no violation.
The Taiwan question constitutes China’s core interest concerning its
unification and territorial integrity, dear to the heart of the 1.3 billion
Chinese citizens and the whole Chinese nation. On this question, we pursue the basic principle of “peaceful unification and one country, two systems”. We will never allow Taiwan to split from China, nor will we ever
commit ourselves to the renunciation of force. This is not targeted at our
Taiwan compatriots but a handful of Taiwan separatists. In recent years,
the peaceful development of cross-Straits relations has made positive
and significant progress as evidenced by the signing of Economic Cooperation Framework Agreement between the two sides, which opens up
greater prospects for the peaceful development of cross-Straits relations.
STUDIES
23
2012, ročník I., číslo 2, s. 15-29
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
However, there are those who, out of Cold War mentality and geopolitical needs, have continued to sell weapons to Taiwan in disregard of
China’s firm opposition. Such failure to keep one’s word should be corrected at once as it is not conducive to the peaceful development of crossStraits relations and runs counter to the trend of peace, cooperation and
development in the Asia-Pacific region.
China pursues a defense policy that is defensive in nature. Its military building is aimed at upholding sovereignty and territorial integrity,
safeguarding its more than 22,000 km-long land boundary and 18,000
km-long sea boundary and ensuring development in a peaceful environment. It is neither driven by arms race nor the desire to seek hegemony
or expansion. Some people in the world have the unnecessary worry that
China will turn its growing economic power into military might. Compared with quite a number of countries such as the United States and Japan, China’s military spending is minimal both in aggregate and per capita terms and cannot pose a threat to other countries. As for transparency, there is no country that is absolutely transparent in the military
field. China’s military transparency has been rising over the past decades.
Its strategic intent, in particular, is more transparent than many other
countries, especially some major powers. For example, we have openly
declared to the world that we will never seek hegemony and openly
committed to no first use of nuclear weapons and no use or threat of use
of nuclear weapons against non-nuclear-weapon states. If other countries
follow suit, it will no doubt be a great contribution to world peace, stability and development.
How will China use its growing power and influence?
The objective of China’s development boils down to one sentence: to
build a harmonious society at home and help build a harmonious world
abroad. This means China will first of all be responsible to its 1.3 billion
people and also responsible to people across the world and world peace
and development so that the fruits of China’s development can benefit
both its own people and the international community. There is misunderstanding about “giving top priority to China’s development”. Some
people take it as a sign of ducking China’s international obligations. In
fact, since the beginning of the reform and opening-up, the Communist
Party of China has made it one of its three historical tasks to uphold
world peace and promote common development. In recent years, the
Party has further introduced the idea of building a harmonious world of
24
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 15-29
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
enduring peace and common prosperity. We are paying greater attention
to and giving more input in international and regional affairs. First, China
has taken an active part in the joint response to global issues such as energy, food, climate change, terrorism, natural disasters, infectious diseases and financial crisis as well as the settlement of regional hotspot issues such as the Korean nuclear issue, the Iranian nuclear issue, Palestine-Israel conflict and the Darfur issue in Sudan. Second, China is active
in the building of the international system. China has been a responsible
player in the international system. It is a beneficiary as well as a builder
and contributor. The current international system is not perfect and
should be reformed and improved to keep pace with the changing time so
as to be fairer and more rational. China is ready to play a more active role
in this process, including the making and improvement of international
rules and will continue to assume international responsibilities and obligations commensurate with its national strength. Third, China has actively promoted the development agenda. We have focused on our own
development. As China’s development is an integral part of the world development, the further it develops, the better for the world. Over the
years, China’s economy has contributed over 10 percent to world economic growth and over 12 percent to international trade growth, creating millions of job opportunities for relevant countries and regions. At
the same time, we are not only an important participant in but also a major promoter of global development. We are ready to work with other
countries to push forward the UN Millennium Development Goals in the
interest of world prosperity and progress.
How is the path of peaceful development related to socialism with
Chinese characteristics?
These are the two sides of the same coin. On one side, the path of peaceful development is intrinsic to socialism with Chinese characteristics. At
the end of the day, a country’s choice of development path is determined
by the nature of its system. The innate greed of capitalist society and
capital determined that the rise of Western powers was accompanied by
aggression and expansion, full of blood and violence. China, a socialist
country, is committed to the goal of prosperity, social justice, national
development and world peace. China will remain in the primary stage of
socialism for a long time to come, and the mismatch between the people’s
increasing material and cultural need and the backward production is
still our major problem. This fact dictates that we must constantly put
development on top of the agenda in the Party’s effort to rule and revitalSTUDIES
25
2012, ročník I., číslo 2, s. 15-29
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ize the country, and create a stable international environment of lasting
peace; it also determines that “in pursuing socialism, we should constantly raise productivity and advocate peace.” (Deng Xiaoping). On the
other side, the path of peaceful development is an integral part of socialism with Chinese characteristics, which manifests itself in many respects,
such as in the economic, political, cultural, social, ecological and other
fields. And its manifestation in external relations is the path of peaceful
development. In other words, peaceful development represents the basic
nature, features, content of and means to achieve socialism with Chinese
characteristics in external relations. To hold high the banner of socialism
with Chinese characteristics means we should hold high the banner of
peace, development and cooperation and never waiver in taking the path
of peaceful development. This is a basic conclusion our Party has reached
after analyzing the world situation and summarizing the experiences and
lessons of development history of both China and other countries. It is an
important result we have achieved in suiting Marxism to Chinese realities
and the time; it is also a fundamental guarantee for China to realize scientific development in the complex and volatile international situation.
What is the relationship between the path of peaceful development
and the building of a harmonious world?
To stick to the path of peaceful development is to make known to the
world how China is to realize development and revitalize itself. It represents essentially a choice of the development path and strategy our Party
has made. To promote the building of a harmonious world tells what kind
of world and international order China is committed to build. It represents essentially the international order and code of conduct our Party
advocates. A commitment to the path of peaceful development is the basis and prerequisite of building a harmonious world while the latter is
the inevitable need of the former. China upholds the unity of the two and
advocates both patriotism and internationalism. By taking the path of
peaceful development, the Chinese people, accounting for one-fifth of the
world population, can lead a better life, which will be a tremendous contribution to mankind and make the world a more harmonious place.
China has made clear to the world and repeatedly stressed its commitment to the path of peaceful development, because we want to demonstrate our sincerity in pursuing peaceful development and also to inspire
more countries to join us on the path of peaceful development. If more
countries do so, a harmonious world of lasting peace and common prosperity won’t be far away. And if the world we live in becomes more har26
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 15-29
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
monious, China’s path of peaceful development will also become more
smooth and stable. Taken in this sense, the commitment to the path of
peaceful development and the building of a harmonious world serve as
each other’s condition and are mutually-reinforcing and they cannot be
separated artificially.
Will China’s path of peaceful development lead to its desired outcome?
It will. The world may notice that in the past 30 years, we have broken
the precedents of emerging powers engaging in plunder, aggression and
rivalry for hegemony by opening a whole new path in the time of globalization, the path of peaceful development through hard work, wisdom
and win-win cooperation. China’s progress in the five years of the 11th
Five-Year Plan (2006 – 2010) has proved once again that the path of
peaceful development will lead to a bright future. In the past five years,
China’s aggregate national strength has kept growing; it has taken part in
international cooperation in a wide range of areas; its international
standing and influence have risen remarkably; its relations with other
countries have deepened and its diplomatic work has achieved great success.
In these five years, under the wise leadership of the Party Central
Committee and the State Council, we have worked to serve the overall
interests of development, bearing in mind our central task, seized opportunities and coped with various challenges. We have hosted grand events,
overcome crisis, promoted development and built a good image. We have
furthered China’s interests and made new strides in our diplomatic work.
The CPC Central Committee has successfully convened the meeting on
foreign affairs work. In the meeting, on the basis of a comprehensive and
in-depth understanding of the developments and changes in the domestic
and international environment, the central leadership has stressed that
China’s relations with the rest of the world have gone through historic
changes. And a host of major strategic thoughts on foreign affairs, such as
the overall consideration of domestic and external situation, the commitment to the path of peaceful development and an opening strategy of
mutual benefit and win-win progress, and building a harmonious world
of lasting peace and common prosperity have been put forward, which
will guide our diplomatic work along the path of scientific development.
During the past five years, we have taken into account domestic and
international situations, conducted diplomatic work in all fields and enSTUDIES
27
2012, ročník I., číslo 2, s. 15-29
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
deavored to create a peaceful international environment and favorable
external conditions for China’s modernization drive. We have steadily
promoted China’s relations with major countries, neighboring countries
and developing countries and further pushed forward our friendship and
cooperation with other countries in a comprehensive manner. We have
actively conducted multilateral diplomacy and summit diplomacy, Party
and State leaders have stated our major policies and positions on many
occasions and we have taken an active part in the cooperation to tackle
the international financial crisis and efforts to push forward reform of
the international economic system. We have played a unique constructive role in dealing with climate change and other global issues. We have
integrated the “bring-in” and “going global” strategies and energetically
carried out economic and trade cooperation with other countries, and
rendered good service to the domestic efforts to fight the crisis, maintain
stability, promote development and transform economic development
pattern. We have made good use of the hosting of the Beijing Olympic
Games, the 60th anniversary of the founding of new China, the Expo 2010
Shanghai China, the Guangzhou Asian Games and other major events to
strengthen public diplomacy and people-to-people and cultural exchanges and build up China’s image as a culturally-advanced, democratic,
open, progressive and responsible major country, make more friends
among countries in the world and deepen our friendship with them, actively guide international public opinion and help deepen the building of
state soft power. We have firmly safeguarded our country’s sovereignty
and security, resolutely countered separatist and sabotaging activities
and actively engaged in international cooperation in non-traditional security. We have put people first, made diplomacy serve the people, safeguarded the legitimate rights and interests of Chinese businesses and
citizens abroad and carried out a lot of international rescue and peacekeeping activities. We have expanded our shared interests with other
countries through extensive cooperation and promoted common development with mutual benefit and win-win progress. We have also worked
energetically to diffuse frictions, differences, misgivings and misunderstandings through various forms of strategic dialogues and policy consultations.
It has been proven by practice that as we pursue reform and opening-up to stay in line with the trend of economic globalization, build
friendly partnership with other countries through peaceful development
and international cooperation, properly handle various problems and
frictions, play a constructive role in international affairs, move the inter28
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 15-29
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
national order in a fair and rational direction, we will be able to open
a path of peaceful development in line with the trend of the time and this
road will lead to a bright future.
Literature
The 12th Five-Year Plan for China’s Economic and Social Development.
The Position Paper of the People’s Republic of China at the 65th Session of
the United Nation General Assembly. [cit. 2010-09-13].
The Report at the 17th Party Congress of P. C. of the People’s Republic of
China.
Mr. Dai Bingguo
Contact person
from the Embassy of the People’s Republic of China
in the Czech Republic:
Mrs. Yan Yuqing
Counsellor – Political Affairs
Embassy of the People’s Republic of China in the Czech Republic
Pelléova 18
160 00 Praha 6 – Bubeneč
Czech Republic
[email protected]
STUDIES
29
2012, ročník I., číslo 2, s. 30-41
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Politika snížených sazeb daně z přidané hodnoty
v zemích Evropské unie
The Policy of Reduced Rates of Value Added Tax
in the European Union Countries1
Květa Kubátová
Abstract: The study deals with the application of reduced rates of VAT in
the European Union. This article aims to perform comparative analysis of
these rates in member countries and show some patterns, which determine
policy governing the reduced rates. The method of correlation analysis and
graphical display of regression functions is used. There is still a high variability of reduced rates and their application in member countries, there
are still many exceptions from Appendix III of the VAT on reduced rates.
Also a higher economic level correlates the use of reduced rates and exceptions (the new member states thus tending to lower the number of commodities at a reduced rate) and that a higher number of commodities at
a reduced rate correlates with a higher number of exceptions.
Key Words: VAT; Reduced Rate of VAT; 77/388/ECC.
Abstrakt: Studie se zabývá uplatňováním snížených sazeb daně z přidané
hodnoty v zemích Evropské unie. Cílem článku je provést komparativní analýzu těchto sazeb v členských zemích a ukázat na některé zákonitosti, kterými se politika stanovení snížených sazeb řídí. Jsou použity metody korelační analýzy a grafického zobrazení regresních funkcí. Ukazuje se, že stále
přetrvává vysoká variabilita snížených sazeb a jejich uplatňování v členských zemích, stále existuje mnoho výjimek z Přílohy III Směrnice o DPH
o snížených sazbách. Dále se prokázalo, že s vyšší ekonomickou úrovní koreluje využití snížených sazeb a výjimek (nové členské země mají tudíž tendenci k menšímu počtu komodit ve snížené sazbě) a že vyšší počet komodit
ve snížené sazbě koreluje s vyšším počtem výjimek.
Klíčová slova: DPH; snížená sazba DPH; 77/388/ECC.
1
Studie vznikla jako jeden z výstupů projektu IGA VŠFS č. 7734 „Fiskální opatření v zemích
EU v souvislosti s krizí“.
30
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 30-41
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Úvod
Z hlediska daňové teorie představují snížené sazby DPH nebezpečí pro
daňovou efektivnost, neboť způsobují distorzi mezi cenami různých druhů zboží a služeb. Jedná se o jistý druh diferenčního spotřebního zdanění
a různí autoři poukazují na jeho neefektivnost plynoucí z distorznosti
zdanění.2 Podle Stiglitze je diferenční spotřební zdanění také administrativně náročné a navíc může vzniknout jako vedlejší produkt nespravedlnost mezi různými skupinami poplatníků z důvodu rozdílných spotřebních zvyků.3
Přes vážné námitky proti diferencovaným sazbám u spotřebního
zdanění jsou na diferenčním zdanění založeny nejen praktické systémy
DPH, ale i teoretické návrhy na optimalizaci daní, přičemž nejznámější
z nich je koncept optimálního diferenčního zdanění podle Ramseyho, který ukládá nejvyšší spotřební daň na výrobky s nízkými elasticitami substituce poptávky i nabídky.4
V novější době Sørensen diskutuje teorii optimálního zdanění pro
jednotnou daň spotřební a neutrální daň z kapitálového příjmu.5 Používá
k tomu model celkové rovnováhy v Harbergerově duchu, ale za předpokladu malé otevřené ekonomiky. Ukazuje, že ačkoliv pořád platí argumenty ve prospěch jednotného a neutrálního zdanění, tak poslední výsledky výzkumu naznačují, že získat podklady pro diferenční zdanění je
snazší než se dříve zdálo.
Publikace Evropské unie se zabývá vlivem snížených sazeb daní
v členských státech a také konstatuje existenci nákladů z distorzí u těchto
sazeb.6 Avšak zatímco Společenství má zájem na hladkém fungování jednotného trhu (požadavek sbližování sazeb), členské státy preferují svou
2
3
4
5
6
JAMES, S. – NOBES, Ch.: The Economics of Taxation: Principles, Policy and Practice. Harlow : Financial Times/Prentice Hall, 2006. 321 s., MUSGRAVE, R. A. – MUSGRAVEOVÁ, P.
B.: Veřejné finance v teorii a praxi. Praha : Management Press, 1994. 581 s. a STIGLITZ, J.
E.: Ekonomie veřejného sektoru. Praha : Grada Publishing, 1997. 664 s.
Podle STIGLITZ, J. E.: Ekonomie veřejného sektoru. Praha : Grada Publishing, 1997. 664 s.
Podle RAMSEY, F. P.: A Contribution to the Theory of Taxation. In: The Economic Journal.
[online]. 1927, roč. 37, č. 145, s. 47-61. [cit. 2011-11-21]. Dostupné na internete: <http://
www.jstor.org/stable/2222721>.
Podle SØRENSEN, P. B.: The Theory of Optimal Taxation: What is the Policy Relevance? In:
International Tax and Public Finance. 2007, roč. 14, č. 4, s. 383-406.
Dokument Study on Reduced VAT Applied to Goods and Services in the Member States of the
European Union: Final Report. [online]. 2007. 103 s. [cit. 2011-11-21]. Dostupné na internete: <http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/vat/how_
vat_works/rates/study_reduced_vat.pdf>.
STUDIES
31
2012, ročník I., číslo 2, s. 30-41
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
vlastní efektivnost a přerozdělovací efekt snížených sazeb. Existence snížených sazeb je tudíž kompromisem mezi požadavky teorie a politiky na
jedné straně a celku a dílčích států na straně druhé. Zmíněná publikace
provádí analýzu uplatňování snížených sazeb DPH a jejich vlivu na ekonomiku v zemích EU z hlediska teoretických a empirických aspektů. Její
závěry jsou sice obecně platné, avšak tím, že byla dokončena v roce 2007
neodráží změny způsobené krizí.
Předkládaná studie provádí komparativní analýzu aplikace snížených sazeb DPH v zemích Evropské unie v roce 2011 (respektive 2012)
a pomocí metod korelační analýzy a bodových diagramů zkoumá vztahy
mezi proměnnými HDP/obyvatele a proměnnými týkajícími se sazeb
DPH. Nejprve je stručně uveden cíl a stav harmonizace DPH v Evropské
unii, poté je provedena komparace sazeb DPH, zejména snížených a jejich
užití. V další části jsou hledány závislosti mezi relevantními proměnnými
týkajícími se sazeb DPH a nakonec je stručně shrnuto, jak se světová krize projevila na snížených sazbách DPH v jednotlivých zemích.
Harmonizace DPH v Evropské unii
Již v době uzavření smlouvy o Evropském hospodářském společenství
mezi šesti zakládajícími členy (Německo, Francie, Itálie, Belgie, Nizozemí
a Lucembursko) bylo zřejmé, že volný pohyb zboží a služeb uvnitř společenství se neobejde bez harmonizace nepřímých daní, aby bylo zajištěno
neutrální zdanění.
Nejdůležitější směrnicí v oblasti harmonizace DPH a nepřímých daní
vůbec se stala šestá směrnice č. 77/388/ECC, která stanovuje pravidla
pro stanovení základu daně, teritoriální dosah, okruhy subjektů a sazby
daně. Směrnice se věnuje harmonizaci sazby a hledání efektivní sazby
DPH v členských zemích. V žádné z členských zemí však nedošlo k jejímu
úplnému a jednotnému začlenění do právního systému, vzhledem k tomu, že většina zemí používá sazby odrážející jejich individuální poměry
a potřeby.
Šestá směrnice byla postupně více než 30krát novelizovaná a v roce
2006 se stala součástí směrnice č. 2006/112/EC, která ji od 01. 01. 2007
nahradila. Jejím účelem bylo především sjednotit a zpřehlednit dosavadní
32
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 30-41
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
úpravu obsaženou ve velkém počtu směrnic a nepřinesla žádné zásadní
změny v harmonizaci daně z přidané hodnoty.7
Sazby DPH jsou podle zmíněné směrnice harmonizovány takto:
existuje jedna základní sazba o výši minimálně 15 %;
mohou existovat nejvýš dvě snížené sazby o výši minimálně 5 %;
snížené sazby je možné uplatnit pouze na zboží a služby vyjmenované ve směrnici.
Již na počátku platnosti těchto pravidel, což bylo ke dni vzniku jednotného trhu 01. 01. 1993, se však ukázalo, že individuální potřeby členských zemí vyžadují schválení výjimek z pravidel pro užití snížených sazeb. Jednak měly některé země ještě sazby tzv. supersnížené ve výši pod
5 %, jednak některé země měly více snížených sazeb než dvě a také existovaly výjimky na zařazení vybraných zboží a služeb do snížené sazby,
ačkoliv se na ně měla vztahovat sazba základní. Navíc později vznikl institut tzv. parkovacích sazeb (některé položky podle směrnice patřící do základní sazby měly dočasně sazbu v rozmezí mezi 15ti procenty a sazbou
základní v dané zemi).
Sazby DPH v zemích Evropské unie a aplikace snížených sazeb
Přehled sazeb současných ukazuje Tabulka 1. Tyto sazby jsou výsledkem
dlouholetého vývoje v jednotlivých zemích. Sazby základní se od roku zavedení v té které zemi do roku 2012 kromě České republiky u všech členských zemí zvýšily.
Co se týká vývoje snížených sazeb, 16 zemí má sníženou sazbu v roce
2012 vyšší než v roce zavedení. Z ostatních zemí je u 9 trend neurčitý
(sazba se nevyvíjí, diverzifikuje, jsou zaváděny supersnížené sazby
apod.), pouze dvě země sazbu snížily.
Počet druhů zboží a služeb zařazených ve snížené sazbě má u zemí
Evropské unie vysokou variabilitu. Na Grafu 1 je ale vidět také to, že nikoliv převážně nové členské státy, nýbrž spíše původní patnáctka má tendenci ke zvýšenému využívání možnosti snížených sazeb danou směrnicí.
Nové členské státy naproti tomu mají počet druhů zboží a služeb se sníženou sazbou podle směrnice převážně silně redukován.
7
Podle NERUDOVÁ, D.: Harmonizace daňových systémů zemí Evropské unie. Praha : ASPI,
2008. 260 s.
STUDIES
33
2012, ročník I., číslo 2, s. 30-41
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Stejná, i když ne tak zřetelná tendence se jeví u počtu výjimek ze
směrnice při využití snížené sazby daně – viz Graf 2. V tomto grafu značně vystupují z řady Irsko a Lucembursko s nadměrnými počty výjimek.
Irsko nejenže má dvě snížené sazby, ale také sazbu supersníženou 4,8 %
na některé potraviny a parking rate 13,5 % na větší počet zboží a služeb.
Lucembursko má vedle jedné snížené sazby 6 %, u níž má výjimky na některá zboží a služby, navíc supersníženou sazbu 3 % na dětské oblečení
a obuv a 12 %ní parking rate na větší počet komodit.
Tabulka 1 Přehled sazeb DPH v zemích EU v roce 2012
Pramen: Dokument VAT Rates Applied in the Member States of the European Union. [online].
Brusel : Evropská komise, 2012. 27 s. [cit. 2012-04-01]. Dostupné na internete:
34
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 30-41
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
<http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/vat/how_
vat_works/rates/vat_rates_en.pdf>.
Graf 1 Počet druhů zboží a služeb ve snížené sazbě v zemích EU v roce 2011
30
počet komodit ve snížené sazbě
25
20
15
10
5
0
BG SI SK UK DK IT FR LU PT LV RO CZ DE AT HU ES MT SE CY EL PL FI IE EE BE LT NL
Pramen: Portál http://online.ibfd.org/kbase/.
Slovensko v roce 2011 již žádnou výjimku z Přílohy III Směrnice
o DPH nemělo, zatímco v České republice se snížená sazba 10 % uplatňovala v rámci udělené výjimky na palivové dřevo, květiny a rostliny na dekorativní použití, umělecká díly a starožitné sbírky a na dodávky tepla.
Graf 2 Počet druhů zboží a služeb s výjimkou z Přílohy III Směrnice o DPH v roce 2011
20
18
počet komodit s výjimkou
16
14
12
10
8
6
4
2
0
BG CY DK EE HU RO SK FI LT SE SI MT NL ES CZ LV PL AT BE DE EL FR IT UK PT IE LU
Pramen: Portál http://online.ibfd.org/kbase/.
STUDIES
35
2012, ročník I., číslo 2, s. 30-41
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vztahy mezi proměnnými
Korelační matice s proměnnými sazeb a počtu komodit se sníženou sazbou v Tabulce 2 může ozřejmit některé zákonitosti, kterými se tyto hodnoty v zemích EU řídí. Statisticky významná je na 5 %ní hladině významnosti pozitivní korelace mezi základní a sníženou sazbou, mezi HDP/
obyvatele a počtem komodit ve snížené sazbě, mezi HDP/obyvatele počtem výjimek ze směrnice a mezi počtem komodit ve snížené sazbě a počtem výjimek ze směrnice.
Tabulka 2 Korelační matice ukazatelů sazeb DPH zemí EU*
Korelační matice ukazatelů sazeb DPH zemí EU*
HDP/obyv.
podle standardu kupní
síly
Základní
sazba
Snížená
sazba průměr
Počet komodit ve
snížené
sazbě
Počet výjimek
ze směrnice
týkajících se
snížené sazby
1,0000
-0,2724
-0,1160
0,4116
0,4087
-0,2724
1,0000
0,5425
-0,0350
-0,1571
-0,1160
0,5425
1,0000
0,0015
-0,1054
Počet komodit
ve snížené sazbě
0,4116
-0,0350
0,0015
1,0000
0,5622
Počet výjimek
ze směrnice
týkajících se
snížené sazby
0,4087
-0,1571
-0,1054
0,5622
1,0000
HDP/obyv.
podle standardu
kupní síly
Základní
sazba
Snížená
sazba průměr
Pramen: Dokument VAT Rates Applied in the Member States of the European Union. [online].
Brusel : Evropská komise, 2011. 27 s. [cit. 2011-11-21]. Dostupné na internete:
<http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/vat/how_
vat_works/rates/vat_rates_en.pdf>, dokument Country Profiles. [online]. [cit. 201112-01]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/guip/theme
Action.do;jsessionid=9ea7d07d30e5a0b9a8971ac9496baa73d59700f4c098.e34M
bxeSaxaSc40LbNiMbxeNa3uRe0> a portál http://online.ibfd.org/kbase. Poznámka: * Bez extrémního data za Dánsko (základní sazba 25, snížená 0), Irsko (vysoce
nadprůměrný počet komodit ve snížené sazbě s výjimkou) a Lucembursko (vysoce
nadprůměrný HDP na hlavu a počet komodit ve snížené sazbě s výjimkou), vypočítáno statistickým programem Gretl: Korelační koeficienty, 5 % kritická hodnota
(oboustranná) = 0,4044 pro n = 24.
36
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 30-41
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Graf 3 Závislost základní a snížené sazby (2011) v zemích EU*
13
12
snížená sazba
11
10
9
8
7
6
5
4
3
14
16
18
20
22
24
26
základní sazba
Pramen: Dokument VAT Rates Applied in the Member States of the European Union. [online].
Brusel : Evropská komise, 2011. 27 s. [cit. 2011-11-21]. Dostupné na internete:
<http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/vat/how_
vat_works/rates/vat_rates_en.pdf>. Poznámka: * Bez extrémního data za Dánsko
(základní sazba 25, snížená 0).
Vztah základní a snížené sazby (viz Graf 3) se dá vysvětlit technickými podmínkami stanovení sazeb – když je základní sazba na vyšší
úrovni, roste variační rozpětí mezi 15ti procentním minimem a základní
sazbou a je zde větší prostor pro velikost sazby snížené.
Zatímco výše základní ani snížené sazby nekoreluje s ekonomickou
úrovní danou HDP/obyvatele, využívání snížených sazeb včetně získaných výjimek na ní závisí (viz Graf 4). To poněkud odpovídá vžité představě, že snížené sazby daně mají sociální důvody a mají zabezpečit menší regresivitu daně. Tento vztah je proto pravděpodobně možno vidět
spíše jako výraz výhodnějších vyjednávacích podmínek původních 15
členských států (vyšší HDP/obyv.) oproti novým členům (nižší HDP/
obyv.).
Vztah počtu komodit ve snížené sazbě a počtu výjimek na sníženou
sazbu (viz Graf 5) je velmi zajímavý a ukazuje na jistou „inflaci“ v určitých
zemích při využívání snížené sazby. Pokud je tato možnost hojně využita,
hledají se současně možnosti získat další výjimky, ve směrnici nepředpokládané. Tuto korelaci můžeme vidět i tak, že pokud je systém sazeb DPH
složitý a sazby diferencované, platí to všeobecně a nikoliv jen pro směrnicí povolené komodity.
STUDIES
37
2012, ročník I., číslo 2, s. 30-41
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Graf 4 Závislost počtu komodit ve snížené sazbě na HDP/obyv. podle standardu kupní síly*
počet komodit ve snížené sazbě
v roce 2011
30
25
20
15
10
5
0
35
55
75
95
115
135
155
HDP/ obyv. - EU27 = 100, v roce 2010
Pramen: Dokument VAT Rates Applied in the Member States of the European Union. [online].
Brusel : Evropská komise, 2011. 27 s. [cit. 2011-11-21]. Dostupné na internete:
<http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/vat/how_
vat_works/rates/vat_rates_en.pdf>, dokument Country Profiles. [online]. [cit. 201112-01]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/guip/theme
Action.do;jsessionid=9ea7d07d30e5a0b9a8971ac9496baa73d59700f4c098.e34M
bxeSaxaSc40LbNiMbxeNa3uRe0> a portál http://online.ibfd.org/kbase. Poznámka: * Bez extrémního data za Dánsko (základní sazba 25, snížená 0), Irsko (vysoce
nadprůměrný počet komodit ve snížené sazbě s výjimkou) a Lucembursko (vysoce
nadprůměrný HDP na hlavu a počet komodit ve snížené sazbě s výjimkou).
Graf 5 Závislost počtu komodit ve snížené sazbě a počtu výjimek ze směrnice v roce 2011*
10
počet výjimek ze směrnice
9
8
7
6
5
4
3
2
1
0
0
5
10
15
20
25
30
počet komodit ve snížené sazbě
38
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 30-41
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Pramen: Dokument VAT Rates Applied in the Member States of the European Union. [online].
Brusel : Evropská komise, 2011. 27 s. [cit. 2011-11-21]. Dostupné na internete:
<http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/vat/how_
vat_works/rates/vat_rates_en.pdf> a dokument Country Profiles. [online].
[cit. 2011-12-01]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/guip/
themeAction.do;jsessionid=9ea7d07d30e5a0b9a8971ac9496baa73d59700f4c09
8.e34MbxeSaxaSc40LbNiMbxeNa3uRe0>. Poznámka: * Bez extrémního data za
Dánsko (základní sazba 25, snížená 0), Irsko (vysoce nadprůměrný počet komodit
ve snížené sazbě s výjimkou) a Lucembursko (vysoce nadprůměrný HDP na hlavu
a počet komodit ve snížené sazbě s výjimkou), vypočítáno statistickým programem
Gretl: Korelační koeficienty, 5 % kritická hodnota (oboustranná) = 0,4044 pro n =
24.
Politika snížených sazeb DPH v období krize
Na finanční a hospodářskou krizi, která začala v průběhu roku 2008 a dosud (duben 2012) neskončila, reagovaly vlády v rámci rozpočtových
opatření s cílem podpořit udržitelnost svých rozpočtů. Nástrojem v oblasti DPH se stalo mj. zvyšování sazeb, a to jak základních, tak snížených,
viz Tabulka 3. Růst snížené sazby je téměř tak častý jako růst sazby základní; je tedy zřejmé, že nejen politika základních, ale i politika snížených sazeb se považuje za důležitý protideficitní nástroj.
Tabulka 3 Úpravy DPH v zemích Evropské unie v letech 2009 – 2011*
Úpravy DPH v zemích Evropské unie v letech 2009 – 2011*
Sazba daně
základní
Sazba daně
snížená
Změna daňového
základu
Růst/rozšíření
CZ, EL, ES, EE, HU, LV,
LT, FI, PT, RO, SK, UK
BG, CZ, EE, FI, EL, IT,
LV, PL, PT, ES
EE, LV, LT, BG, CY, EL,
ES, FR, PT
Pokles/zúžení**
IE, FI, UK
FI
BE, DE, CY, FR, LT, MT,
HU, NL, RO, SI, FI, PL
Pramen: Dokument VAT Rates Applied in the Member States of the European Union. [online].
Brusel : Evropská komise, 2011. 27 s. [cit. 2011-11-21]. Dostupné na internete:
<http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/vat/how_
vat_works/rates/vat_rates_en.pdf>, dokument VAT Rates Applied in the Member
States of the European Union. [online]. Brusel : Evropská komise, 2012. 27 s.
[cit. 2012-04-01]. Dostupné na internete: <http://ec.europa.eu/taxation_customs/
resources/documents/taxation/vat/how_vat_works/rates/vat_rates_en.pdf>,
vlastní úprava. Poznámka: * Uvedena jsou pouze významnější opatření, avšak
včetně dočasných, některé země provedlo protichůdná opatření v různých letech
krize, takže se vyskytují v obou kolonkách (růst i pokles); ** Finsko jednu sníženou
sazbu v roce 2009 zvýšilo a v roce 2010 obě zvýšilo.
Je také pravděpodobné, že s prohlubujícími se problémy veřejných
rozpočtů v dalším průběhu krize, bude docházet k dalšímu růstu snížených sazeb, což se stalo již v České republice, kde je pro rok 2012 snížená
STUDIES
39
2012, ročník I., číslo 2, s. 30-41
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
sazba již na úrovni 14 % a atakuje tak hranici 15 % vyhrazenou původně
sazbě základní (viz směrnice 2006/112/EC).
Závěr
Komparativní analýza snížených sazeb DPH v zemích Evropské unie ukázala, že přes harmonizaci této daně v EU trvající desítky let stále přetrvává vysoká variabilita snížených sazeb a jejich uplatňování v členských
zemích, stále existuje mnoho výjimek z Přílohy III Směrnice o DPH o snížených sazbách. Dále se prokázalo, že s vyšší ekonomickou úrovní koreluje využití snížených sazeb a výjimek (nové členské země mají tudíž
tendenci k menšímu počtu komodit ve snížené sazbě) a že vyšší počet
komodit ve snížené sazbě koreluje s vyšším počtem výjimek.
V období krize 2009 – 2011 deset zemí EU přikročilo ke zvýšení snížené sazby, a tak manipulace se sníženou sazbou stala téměř tak významnou jako růst sazby základní. Přitom pouze Finsko sníženou sazbu
snížilo a ostatních 19 zemí sníženou sazbu nezměnilo.
Literatura
Dokument Country Profiles. [online]. [cit. 2011-12-01]. Dostupné na internete:
<http://epp.eurostat.ec.europa.eu/guip/themeAction.do;
jsessionid=9ea7d07d30e5a0b9a8971ac9496baa73d59700f4c098.e3
4MbxeSaxaSc40LbNiMbxeNa3uRe0>.
Dokument Study on Reduced VAT Applied to Goods and Services in the
Member States of the European Union: Final Report. [online]. 2007.
103 s. [cit. 2011-11-21]. Dostupné na internete: <http://ec.europa.
eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/vat/how_vat_
works/rates/study_reduced_vat.pdf>.
Dokument VAT Rates Applied in the Member States of the European Union.
[online]. Brusel : Evropská komise, 2011. 27 s. [cit. 2011-11-21]. Dostupné na internete: <http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/vat/how_vat_works/rates/vat_rates_
en.pdf>.
Dokument VAT Rates Applied in the Member States of the European Union.
[online]. Brusel : Evropská komise, 2012. 27 s. [cit. 2012-04-01]. Dostupné na internete: <http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/vat/how_vat_works/rates/vat_rates_
en.pdf>.
40
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 30-41
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
JAMES, S. – NOBES, Ch.: The Economics of Taxation: Principles, Policy and
Practice. 7th ed. Harlow : Financial Times/Prentice Hall, 2006. 321 p.
ISBN 0-273-64630-3.
MUSGRAVE, R. A. – MUSGRAVEOVÁ, P. B.: Veřejné finance v teorii a praxi.
1. vyd. Praha : Management Press, 1994. 581 s. ISBN 80-85603-76-4.
NERUDOVÁ, D.: Harmonizace daňových systémů zemí Evropské unie.
2. vyd. Praha : ASPI, 2008. 260 s. ISBN 978-80-7357-386-7.
RAMSEY, F. P.: A Contribution to the Theory of Taxation. In: The Economic
Journal. [online]. 1927, roč. 37, č. 145, s. 47-61. [cit. 2011-11-21]. Dostupné na internete: <http://www.jstor.org/stable/2222721>.
SØRENSEN, P. B.: The Theory of Optimal Taxation: What is the Policy
Relevance? In: International Tax and Public Finance. 2007, roč. 14,
č. 4, s. 383-406. ISSN 0927-5940.
STIGLITZ, J. E.: Ekonomie veřejného sektoru. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1997. 664 s. ISBN 80-7169-454-1.
Prof. Ing. Květa Kubátová, CSc.
Centrum pro ekonomické studie a analýzy
Vysoká škola finanční a správní
Estonská 500
100 00 Praha 10
Česká republika
[email protected]
STUDIES
41
2012, ročník I., číslo 2, s. 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Kľúčové momenty vývoja medzinárodného práva
verejného a jeho vedy
The Key Moments of Development of Public
International Law and Its Science
Juraj Jankuv
Abstract: This study aims to identify and analyze the most important key
moments of development of public international law and its science, which
have influenced the present form of public international law (shorten form
– international law) in the context of the traditional segmentation of world
history to the ancient, medieval and modern age. Due to the specific common characteristics of the development of international law in different
historical periods in this study, developments of international law and its
science are separately analyzed within the period of antiquity, in the scope
of the Middle Ages and in the first two centuries of modern times up to the
of Peace of Westphalia (1948), within the period of modern times after
Westphalia peace to end of World War I and in the scope of the period after
World War I to the present.
Key Words: Public International Law; Development of Public International
Law; International Law in Antiquity; International Law in the Middle Ages;
International Law in Modern Times; Traditional International Law; Contemporary International Law.
Abstrakt: Cieľom tejto štúdie je identifikácia a analýza najdôležitejších
kľúčových momentov vývoja medzinárodného práva verejného a jeho vedy,
ktoré ovplyvnili súčasnú podobu medzinárodného práva verejného, v kontexte s klasickým členením svetových dejín na starovek, stredovek a novovek. Vzhľadom na špecifické spoločné charakteristiky vývoja medzinárodného verejného práva (skrátene medzinárodné právo) v jednotlivých historických obdobiach je v tejto štúdii vývoj medzinárodného práva a jeho vedy
osobitne analyzovaný v rámci obdobia staroveku, v rámci obdobia stredoveku a prvých dvoch storočí novoveku do Westfálskeho mieru (1648),
v rámci obdobia novoveku po Westfálskom mieri do konca prvej svetovej
vojny a v rámci obdobia po prvej svetovej vojne do súčasnosti.
Kľúčové slová: Medzinárodné právo verejné; vývoj medzinárodného práva
verejného; medzinárodné právo v staroveku; medzinárodné právo v stredo42
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
veku; medzinárodné právo v novoveku; tradičné medzinárodné právo; súčasné medzinárodné právo.
Úvod
Vývoj medzinárodného právo verejného je úzko spätý s vývojom ľudskej
spoločnosti. Má svoj špecifický historický vývoj, ktorého prvé fázy je
možné odhaliť už v čase vzniku prvých starovekých civilizácií. Jeho vznik
a vývoj je spojený so vznikom štátov, s ich správaním, ktoré sa premietalo do normotvornej činnosti, ako aj s vonkajšími okolnosťami, ktoré štáty
nútili do vzťahov vzájomnej spolupráce a pomoci. Historický vývoj vedy
medzinárodného práva je spätý s aktivitami významných teoretikov, ktorí sa v rôznych historických obdobiach a podmienkach snažili odhaľovať
zákonitosti správania sa štátov a vytvárať predstavu o procese vývoja
a povahe právnych pravidiel, ktoré štáty vo vzájomných vzťahoch rešpektovali a rešpektujú. Vývoj medzinárodného práva verejného a vedy
medzinárodného práva verejného sú logicky úzko späté, pričom veda
medzinárodného práva verejného bola často jednou z hybných síl vývoja
medzinárodného práva verejného.
Cieľom tejto štúdie je identifikácia a analýza najdôležitejších kľúčových momentov vývoja medzinárodného práva verejného a jeho vedy,
ktoré ovplyvnili súčasnú podobu medzinárodného práva verejného,
v kontexte s klasickým členením svetových dejín na starovek, stredovek
a novovek. Vzhľadom na špecifické spoločné charakteristiky vývoja medzinárodného práva v jednotlivých historických obdobiach je v tejto štúdii vývoj medzinárodného práva a jeho vedy osobitne analyzovaný
v rámci obdobia staroveku, v rámci obdobia stredoveku a prvých storočí
novoveku do Westfálskeho mieru (1948), v rámci obdobia novoveku po
Westfálskom mieri do konca prvej svetovej vojny a v rámci obdobia po
prvej svetovej vojne do súčasnosti.
Medzinárodné právo a jeho veda v staroveku
Medzinárodné právo sa začalo vyvíjať už v rámci starovekých regionálnych centier. Svet staroveku (do roku 476 n. l. – zánik Západorímskej Ríše) nespájali žiadne trvalejšie mnohostranné záväzky medzi jednotlivými
ohniskami civilizácie (najvýznamnejšími štátmi boli Čína, India, Egypt,
mezopotámske summerské, akkadské a babylonské štátne útvary, ríša
Mittani, Chetitská ríša, Asýria, Urtartu, Sýria, Izrael, Grécko, Helénske štáty, Rím). V tomto období prevládala ekonomická sebestačnosť, nedôvera
STUDIES
43
2012, ročník I., číslo 2, s. 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
k cudzine a politická izolácia. V rámci jednotlivých regionálnych centier
civilizácie však vznikali prvé inštrumenty potrebné pre život každého
medzinárodného spoločenstva a to medzinárodné zmluvy, niektoré prostriedky mierového riešenia sporov, diplomacia a dočasné formy diplomatického zastúpenia. Medzinárodné zmluvy v tomto období boli spravidla
dvojstranného charakteru. Uzatvárali ich spravidla geograficky blízke
štáty. Išlo o zmluvy o neporušiteľnosti hraníc, mierové spojenecké zmluvy,
zmluvy o neútočení, zmluvy o extradícii a podobne.
Prvé zmluvy uvedeného typu vznikali v oblasti Mezopotámie a neskôr i vo vzťahoch Egypta so susednými štátmi. Úplne prvou zmluvou
v tomto smere bola mierová zmluva medzi štátmi Lagaš a Umma z roku
3100 pred n. l.1 Veľmi dobre sa dochovali spojenecká zmluva medzi babylonským vladárom Narámsinom a elamským panovníkom dynastie Chita
z roku 2260 pred n. l.2 a spojenecká a zároveň extradičná zmluva medzi
egyptským panovníkom Ramessem II a chetitským panovníkom Chattušilišom III. z roku 1278 pred n. l.3 So vznikom týchto zmlúv sa rozvíjajú základy niektorých pravidiel medzinárodného zmluvného práva. V uvedených oblastiach ale aj v priestore starovekej Indie a Číny dochádza k intenzívnej diplomatickej činnosti. V Indii o problematike medzinárodných
vzťahov pojednávali historické širšie koncipované pramene práva nazývané arthašástry, ktoré boli chápané ako akási rukoväť politiky obsahujúce okrem iného i úpravy týkajúce sa realizácie zahraničnej politiky
a vedenia vojny.4 Najznámejšia je tzv. Kautiljova arthašástra, ktorú podľa
starších prameňov písomne spracoval okolo roku 250 pred n. l. Čánakja,
minister panovníka Čandraguptu ríše Maurjov.5 Toto dielo uvádza názory
Kautilju na problematiku medzinárodných zmlúv, postavenie cudzincov,
postavenie vyslancov, užívanie mora, vedenia vojny a podobne. Podobné
ustanovenia obsahuje je i tzv. Manuov zákonník, ktorý bol písomne zachytený v 1. storočí n. l. avšak pochádza pravdepodobne z 18. storočia pred
1
2
3
4
5
Bližšie pozri SHAW, M. N.: International Law. Cambridge : Cambridge University Press,
2003, s. 14.
Bližšie k tejto problematike pozri DAVID, V.: Historie mezinárodního práva a jeho vědy.
Praha : Aleko, 1991, s. 8-9.
Bližšie pozri PAUL, V.: Nejstarší památky mezinárodního práva. Praha : Academia, 1996,
s. 21-28.
Bližšie pozri PAUL, V.: Nejstarší památky mezinárodního práva. Praha : Academia, 1996,
s. 187.
Bližšie pozri PAUL, V.: Nejstarší památky mezinárodního práva. Praha : Academia, 1996,
s. 188.
44
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
n. l.6 V čínskych štátoch v starovekom období tradične existovali medzinárodné obyčaje i medzinárodné zmluvy, pričom zmluvy boli uchovávané
na posvätnom mieste zvanom Meng-fu, palác zmlúv.7 Jednou z prvých
zmlúv bola mnohostranná zmluva o priateľstve viacerých čínskych panovníkov z Kuej-čou z roku 650 pre n. l.8 V čínskom priestore sa odohrávali
i prvé medzinárodné konferencie. V roku 546 pred n. l. bola napríklad zvolaná konferencia viacerých čínskych panovníkov o riešení politických
a vojenských otázok, v rámci ktorej bola prijatá prvá dohoda o neútočení.9
Relatívne intenzívna spolupráca v medzinárodnej oblasti sa rozvinula v gréckych mestských štátoch. Tu napríklad vznikol i pojem diplomacia
(od slova diploma, čo bola hlinená doštička, ktorá obsahovala poverenie
pre dočasných vyslancov viesť diplomatické rozhovory). Grécke štáty si
už (i keď sporadicky) uzatvárali písomné zmluvy o vymedzení štátnych
hraníc, zmluvy o prímerí, zmluvy o vzájomnej pomoci obchodné zmluvy,
zmluvy o postavení cudzincov a zmluvy o morskom práve.10 V rámci vzájomných stykov gréckych štátov sa rozvíjali i zárodky medzinárodného
práva pokojného riešenia medzinárodných sporov. Zmluva medzi Aténami
a Spartou z roku 421 pred n. l. predpokladá riešenie budúcich sporov
medzi týmito štátmi, podľa práva súdom, ktorý si zvolia. Vyskytovali sa
i osobitné rozhodcovské zmluvy pre riešenie hraničných sporov, sporov
o právo na užívanie riek, pričom arbitrom bol spravidla tretí štát.11 Najstaršou formou diplomatických vzťahov v starovekom Grécku bol inštitút
proxéna, vyslanca konkrétneho mestského štátu v inom rode, kmeni či
štáte. Proxén (gr. proxenos) mal oproti iným cudzincom určité práva
a výhody pri vykonávaní obchodu, platení daní, v konaní pred súdom
a podobne.12 Gréci obohatili históriu medzinárodného práva i o svojskú
formu starovekých medzinárodných inštitúcií. Starogrécke amfiktiónie
(cirkevné a neskôr politické spolky gréckych miest) a symmachie (vojenBližšie pozri PAUL, V.: Nejstarší památky mezinárodního práva. Praha : Academia, 1996,
s. 187-197.
7 DAVID, V.: Historie mezinárodního práva a jeho vědy. Praha : Aleko, 1991, s. 12.
8 Bližšie pozri PAUL, V.: Nejstarší památky mezinárodního práva. Praha : Academia, 1996,
s. 228 a ADAMOVÁ, K. – KŘÍŽKOVSKÝ, L.: Stručné dějiny diplomacie. Praha : C. H. Beck,
2002, s. 38.
9 Bližšie pozri PAUL, V.: Nejstarší památky mezinárodního práva. Praha : Academia, 1996,
s. 230.
10 Bližšie pozri DAVID, V.: Historie mezinárodního práva a jeho vědy. Praha : Aleko, 1991,
s. 13-16.
11 Bližšie pozri DAVID, V.: Historie mezinárodního práva a jeho vědy. Praha : Aleko, 1991,
s. 14.
12 ADAMOVÁ, K. – KŘÍŽKOVSKÝ, L.: Stručné dějiny diplomacie. Praha : C. H. Beck, 2002, s. 47.
6
STUDIES
45
2012, ročník I., číslo 2, s. 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ské spolky gréckych miest) je možné pokladať za prvých predchodcov
medzinárodných vládnych organizácií.13
Rimania vo vzťahu navonok uplatňovali politiku vojenskej sily
a územnej expanzie a rozvíjajú najmä základné zásady práva ozbrojených
konfliktov. Ak Rimania nedokázali daný štát vojensky poraziť vytvárali
rôzne druhy zmlúv. Išlo o zmluvy o priateľstve (lat. amicitia), zmluvy pohostinné (lat. hospitum) a zmluvy spojenecké (lat. foedum). Ako príklad
zmluvy o priateľstve je možné uviesť Zmluvu Ríma s egyptským panovníkom Ptolemaiom II z roku 273 pred n. l.14 Spojenecké zmluvy sa uzatvárali buď na základe rovnosti (lat. foedera aequa) alebo boli zamerané na
ochranu iného štátu a v skutočnosti znamenali jeho podriadenie Rímu
(lat. foedera iniqua).15 To neprospievalo rozvoju medzinárodného práva.
Na druhej strane jedno z odvetví rímskeho práva právo národov lat. ius
gentium, dalo názov súčasnému medzinárodnému právu, i keď šlo o rímske vnútroštátne právo. Rím obohatil diplomatické a konzulárne právo
a dodržiaval princíp nedotknuteľnosti diplomatických zástupcov.16
Pre všetky spomenuté civilizačné centrá platilo spoločne, že sa v ich
rámci vyvíjali rôzne formy diplomatického zastúpenia, buď vo forme ad
hoc, alebo v trvalejšej podobe.17 Vo vzťahu k medzinárodnému právu
v staroveku ako celku je možné konštatovať, že jeho zárodky existovali
spravidla iba v podobe dvojstranných zmlúv (výnimočne i viacstranných
zmlúv), existujúcich v rámci oddelených, menších zemepisných regiónov.
Nemožno teda hovoriť o všeobecnom starovekom medzinárodnom práve. V rámci vzájomných vzťahov jednotlivých civilizačných centier vlastne vznikali konkrétne medzinárodné pravidlá v zmluvnej a zriedkavo
i obyčajovej podobe a zárodky niektorých inštitútov medzinárodného
práva v zmluvnej podobe.
Veda medzinárodného práva v období staroveku nebola rozvinutá.
V dielach starovekých filozofov nájdeme iba fragmentárne názory na
otázky vzťahov medzi štátmi, na platné či vytvárajúce sa právne normy
týchto vzťahov a na povahu medzinárodného práva. Niektoré z uvedeBližšie pozri ADAMOVÁ, K. – KŘÍŽKOVSKÝ, L.: Stručné dějiny diplomacie. Praha : C. H.
Beck, 2002, s. 47-48.
14 KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné (všeobecná a osobitná časť). Bratislava : Iura Edition, 2011, s. 21.
15 DAVID, V.: Historie mezinárodního práva a jeho vědy. Praha : Aleko, 1991, s. 17.
16 DAVID, V.: Historie mezinárodního práva a jeho vědy. Praha : Aleko, 1991, s. 18.
17 Bližšie pozri KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné (všeobecná a osobitná časť). Bratislava : Iura Edition, 2011, s. 21.
13
46
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ných názorov však mali veľmi pokrokový charakter a prekvapujúco korešpondujú s niektorými významnými zásadami súčasného medzinárodného práva verejného. Čínsky svetoznámy filozof Konfucius (Kchung-fu-ć,
552 až 479 pred n. l.) vo svojich dielach propagoval myšlienku mierových
vzťahov medzi štátmi na základe medzinárodnej morálky. Formuloval
doktrínu politickej a hospodárskej nezávislosti štátov, zásadu spolupráce
v medzinárodných vzťahoch a zrejme ako prvý formuloval myšlienku
svetovej medzinárodnej organizácie.18 Iný čínsky filozof Lao-ć (6. až 5. st.
pred n. l.) vystupoval proti dobyvačným vojnám a za pripúšťal ju len ako
kolektívnu alebo sociálnu reakciu proti narušiteľovi práva alebo mravnosti.19 Rímski filozofi prepracovali koncepciu tzv. spravodlivej vojny
(bellum iustum), za ktorú považovali vojny vyhlásené podľa pravidiel vedenia vojny (ius fetiale). Pokrokové boli materiálne kritériá pre vedenie
vojny, ktoré vyslovil Marcus Tullius Cicero (106 – 43 pred n. l.), ktorý za
spravodlivú vojnu považoval len takú, ktorá je následkom utrpeného alebo hroziaceho bezprávia.20 Na sklonku staroveku sa k medzinárodnoprávnym otázkam vyjadroval i rímsky filozof a teológ biskup Augustín
(354 – 430 n. l.), ktorý rímsku koncepciu bellum iustum pretvoril do cirkevného učenia o spravodlivej vojne. Za spravodlivú vojnu považoval
vojnu smerujúcu k vyšším cieľom Civitas Dei. Za takú bola považovaná
len vojna proti štátu, ktorý prvý porušil právo. Zvýrazňoval potrebu mieru. V spise De civitate dei dospel k známej definícii pax est ordinata concordia (mier je zhoda z poriadkom). Odsudzoval snahy podrobiť si iný
národ násilím, vrátane dobyvačných vojen smerujúcich k získaniu koristi.
Takéto vojny pokladal za zločin.21
Medzinárodné právo a jeho veda v stredoveku a v počiatku novoveku do Westfálskeho mieru
Obdobie stredoveku je vymedzené rokom 476 n. l., t.j. pádom Západorímskej ríše a rokom 1492 n. l., v ktorom došlo k objaveniu Ameriky, čím sa
začal novovek. Po páde Západorímskej ríše sa formujú nové štátne útvary
ako Byzantská ríša (Východorímska ríša), arabské islamské kalifáty a nové germánske, románske a slovanské ríše. V tomto spoločenstve sa postupne vytvorili dva póly moci – pápež a cisár Svätej ríše rímskej, ako aj
DAVID, V.: Historie mezinárodního práva a jeho vědy. Praha : Aleko, 1991, s. 19.
DAVID, V.: Historie mezinárodního práva a jeho vědy. Praha : Aleko, 1991, s. 20.
20 DAVID, V. – SLADKÝ, P. – ZBOŘIL, F.: Mezinárodní právo veřejné s kazuistikou. Příbram :
Leges, 2008, s. 33-34.
21 Bližšie pozri JANKUV, J.: Dejiny práva. Skalica : Stredoeurópska vysoká škola v Skalici,
2008, s. 10.
18
19
STUDIES
47
2012, ročník I., číslo 2, s. 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
zodpovedajúce dva druhy práva – kanonické (cirkevné) právo a svetské
právo.22 Moc pápeža ako hlavy kresťanskej a neskôr katolíckej cirkvi sa
sústavne posilňovala od milánskeho ediktu rímskeho cisára Konštantína
I. z roku 313, ktorým priznal kresťanom slobodu, nezávislosť a právo na
majetok. Cisár svätej ríše rímskej bol od 10. storočia do roku 1806 hlavou
spočiatku centralizovaného, neskôr voľného zväzku štátov na území Nemecka a Severného Talianska. Pápež a cisár Svätej ríše rímskej si podmaňovali menšie politické jednotky, čo vylučovalo myšlienku rovnosti23
a nevytváralo priaznivú klímu pre rozvoj medzinárodného práva založenom na vzťahoch rovnosti. Medzinárodné právo sa považovalo za súčasť
cirkevného práva,24 pričom podľa cirkevných predstáv bolo večným právom božieho pôvodu (lex aeterna), ktorému sa museli jednotlivé štáty podrobiť pre svoju vlastnú spásu. Pápež i cisár Svätej ríše rímskej pri svojich aktivitách vychádzali z idey svetovej kresťanskej monarchie či svetového kresťanského spoločenstva štátov (res publica christiana).25 Ideologické základy pre takéto chápanie medzinárodného spoločenstva a medzinárodného práva ako práva božského pôvodu sformoval taliansky
scholastik (zakladateľ tomizmu) Tomáš Aquinský (1225 – 1274). Tomáš
Aquinský vyslovil hypotézu existencie medzinárodného spoločenstva zahrňujúceho všetky kresťanské štáty, ktoré by mala viesť katolícka cirkev
na čele s pápežom. Rozoznával božie právo (lex aeterna alebo lex divinum)
dané slovami Stvoriteľa, prirodzené právo (lex naturalis) poznávané ľudským rozumom z poriadku vytvoreného Stvoriteľom a ľudské právo (lex
humana alebo ius positivum) vytvorené z vôle ľudí. Pravidlá existencie
medzinárodného spoločenstva boli súčasťou božieho práva. Božie a prirodzené právo dominujú podľa Aquinského nad právom ľudským.26 Medzinárodné právo v tomto období idea svetového kresťanského spoločenstva štátov významne poznamenala a preto sa príliš nevyvíjalo. Cirkev na
čele s pápežom v tomto období vystupovala ako tvorca noriem medzinárodného práva a ako garant medzinárodných záväzkov. Cirkevný Lateránsky koncil, napríklad v roku 1139 zakázal používanie lukov a kuší
Porovnaj MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným
právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk,
2008, s. 37.
23 KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné (všeobecná a osobitná časť). Bratislava : Iura Edition, 2011, s. 37.
24 KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné (všeobecná a osobitná časť). Bratislava : Iura Edition, 2011, s. 24.
25 Porovnaj DAVID, V. – SLADKÝ, P. – ZBOŘIL, F.: Mezinárodní právo veřejné s kazuistikou.
Příbram : Leges, 2008, s. 35.
26 TOMKO, J. et al.: Medzinárodné verejné právo. Bratislava : Obzor, 1988, s. 49.
22
48
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
v ozbrojenom konflikte. Pápež vystupoval ako depozitár medzinárodných
zmlúv i ako najvyšší arbiter pri riešení sporov štátov. Pápež Alexander,
napríklad v roku 1493 vo svoje bule Inter Caetra rozhodol o rozdelení
morí medzi Portugalsko a Španielsko.27 Tento charakter medzinárodného
práva vytrval s malými obmenami až do Westfálskeho mieru v roku
1648, teda prakticky až do prvých dvoch storočí novoveku.
Určité náznaky intenzívnejšieho formovania novej formy medzinárodného práva začali vznikať vo vzťahoch medzi západoeurópskymi
štátmi po 13. storočí, keď došlo k oslabeniu moci cisára Svätej ríše rímskej. Významnú aktivitu v tomto smere vyvíjajú mestské štáty v priestore
súčasného Talianska, ktoré tvorivo rozvíjajú rímske a byzantské tradície
vysielania diplomatických zástupcov, čím rozvíjajú i základy medzinárodného diplomatického práva. Úplne prvým stálym diplomatickým predstaviteľom bol vyslanec Milána vo Florencii, ktorý bol vyslaný v roku 1450
a pôsobil vo Florencii 17 rokov. Miláno neskôr vytvára vytvorilo prvú stálu diplomatickú misiu v Janove v roku 1455.28 V roku 1460 vojvoda savojský vyslal stáleho diplomatického zástupcu do Ríma. Benátska republika v roku 1495 vyslala zástupcu na dvor cisára Maximiliána. V roku
1500 vymenovala diplomatického zástupcu v Benátkach Svätá stolica. Od
15. storočia prax vytvárania stálych diplomatických misií štátov v iných
štátoch prekračuje hranice talianskych mestských štátov a stáva sa všeobecnou zvyklosťou aj v iných európskych štátoch.29 Koncom stredoveku
sa v mnohých európskych štátoch zakladajú ministerstvá zahraničných
vecí, ktoré pravidelne vysielajú stálych diplomatických zástupcov do
iných štátov. V rámci stredoveku sa objavujú i viaceré myšlienky založenia medzinárodnej mierovej organizácie.30 Inšpiračný význam pre rozvoj
medzinárodného práva má najmä myšlienka medzinárodnej mierovej organizácie, vytvorená Švajčiarom Antoniom Marinim v roku 1464, prezentovaná českým panovníkom Jiřím z Poděbrad. Táto myšlienka vychádzala
z predstavy uzavretia Mierovej zmluvy (lat. Tractatus pacis), najvýznamnejšími európskymi panovníkmi, ktorá by položila základy vzniku „medzinárodnej mierovej organizácie“. Tento návrh predpokladal vytvorenie
systému kolektívnej sebaobrany a následne i kolektívnej bezpečnosti,
KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné (všeobecná a osobitná časť). Bratislava : Iura Edition, 2011, s. 23.
28 BYSTRICKÝ, Ľ.: Základy diplomacie. Bratislava : Dilema, 2000, s. 18.
29 Bližšie pozri KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné (všeobecná a osobitná časť). Bratislava : Iura Edition, 2011, s. 28.
30 Bližšie pozri JANKUV, J.: Dejiny práva. Skalica : Stredoeurópska vysoká škola v Skalici,
2008, s. 13-14.
27
STUDIES
49
2012, ročník I., číslo 2, s. 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
existenciu zákazu použitia ozbrojenej sily, záväzku pokojného riešenia
medzinárodných sporov a kolektívnych donucovacích akcií. Išlo návrh,
ktorý by vytvoril priestor pre postupné formovanie univerzálneho medzinárodného práva. Vtedajšie medzinárodné spoločenstvo však nebolo
na takúto zmenu pripravené a daný návrh bol panovníkmi odmietnutý.
Medzinárodné právo i preto až do konca 17. storočia existovalo len v podobe regionálnych, respektíve dvojstranných zmluvných pravidiel.
V období stredoveku a prvých dvoch storočí novoveku sa formuje aj
veda medzinárodného práva, v rámci prác viacerých právnych teoretikov, ktorí buď obhajujú existujúci stav medzinárodných vzťahov s dominanciou pápeža a cisára Svätej ríše rímskej, alebo signalizujú potrebu nového usporiadania medzinárodných vzťahov. Teoretici sa však začínajú
zoberať aj medzinárodným právom ako takým. Osobitne je tu potrebné
spomenúť španielskych scholastikov Francisca de Vittoria (1480 – 1546)
a Francisca Suáreza (1548 – 1617), ktorí reprezentujú tzv. morálnoteologickú školu medzinárodného práva. De Vittoria a Suárez, ktorí hlásali
prirodzenosť medzinárodného práva daného bohom a na večné časy. De
Vittoria formuje i prístup k názvu medzinárodné právo. Za základ tohto
pojmu zobral latinský pojem ius gentium (právo národov prekladané aj
ako cudzinecké právo), ktoré v histórii označovalo právne odvetvie existujúce v rámci právneho poriadku antického Ríma. Tento pojem preniesol de Vittoria do sféry právnych vzťahov medzi štátmi s tým, že ho poopravil na ius inter gentes – právo medzi národmi.31 Vyskytuje sa však
i názor, že túto zásluhu má Francisco Suárez.32 Novú podobu medzinárodných vzťahov a medzinárodného práva už v prvej polovici 17. storočia signalizujú teoretické práce významného holandského teoretika Huiiga de Groota, ktorého veda medzinárodného práva pozná pod latinským
menom Hugo Grotius (1583 – 1645). Grotius je zakladateľom tzv. klasickej prirodzeno-právnej školy. Grotius vychádzal z teoretických prác spomenutých španielskych scholastikov Francisca de Vittoriu a Francisca
Suáreza. I Grotius vychádzal z predpokladu, že medzinárodné právo je
prirodzené právo, avšak jeho chápanie pozmenil tým, že ho plne sekularizoval a považoval ho za právo, ktoré je výrazom ľudskej prirodzenos-
SEIDL-HOHENVELDERN, I.: Mezinárodní právo veřejné. Praha : ASPI, 2006, s. 21 a MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s. 32.
32 BIERZANEK, R. – SYMONIDES, J.: Prawo miedzynarodove publiczne. Warszawa : Wydawnictva Prawnicze PWN, 1997, s. 19.
31
50
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ti.33 Okrem prirodzeného práva pripustil Grotius i existenciu pozitívneho
práva (zmluvného a obyčajového), ktoré môže meniť prirodzeno-právne
normy, aj keď s nimi má byť v zásade v súlade.34 Hugo Grotius vytvoril,
v porovnaní s často fragmentárnymi a príležitostnými spismi scholastikov, komplexné dielo. Všeobecne akceptované je najmä jeho dielo Tri
knihy o práve vojny a mieru (lat. De iure belli ac pacis libri tre) z roku
1625,35 ktoré sa stalo na dlhé obdobie príručkou kráľov, diplomatov
a tiež učebnicou na právnických fakultách. Grotius týmto dielom dal medzinárodnému právu základňu, ktorá bola všeobecne uznávaná vtedajšími kresťanskými štátmi.36 Toto dielo je považované za prvé skutočne vedecké dielo o medzinárodnom práve a Grotius je dobovo nazývaný „otcom medzinárodného práva“.37 Vo svojich prácach spracoval Grotius systematiku medzinárodného práva a rozpracoval teoretické základy viacerých významných inštitútov medzinárodného práva, ktoré existujú v danej podobe dodnes. Ide, napríklad o inštitút právnej rovnosti štátov, či
inštitút slobôd šíreho mora (v diele Slobodné more – lat. Mare liberum
z roku 1605). Je zaujímavé, že vo vzťahu k medzinárodnému právu Grotius používal starší pojem ius gentium a neprevzal pojem ius inter gentes
používaný de Vitoriom a Suárezom. Ako protipól Grotiovho prirodzenoprávneho chápania medzinárodného práva sa v tomto období objavujú
i prvé teórie, ktoré medzinárodné právo popierajú. Základ týchto koncepcií
býva videný v prácach Angličana Thomas Hobbsa (1588 – 1679), ktorý
nadradzoval nad medzinárodné právo absolutistickú moc hláv štátov,
ktorá nemala byť ničím obmedzovaná. Svoje zásadné diela Hobbes tvoril
tesne pred (dielo De cive z roku 1642) a krátko po Westfálskom mieri
(dielo Leviathan z roku 1651).38
Medzinárodné právo a jeho veda v novoveku po Westfálskom mieri
do konca prvej svetovej vojny
Zásadný význam pre vývoj medzinárodného práva do univerzálnej podoby mal, až vznik prvých skutočných národných štátov v novoveku po WesBližšie pozri ČEPELKA, Č. – ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné. Praha : C. H. Beck,
2008, s. 1-2.
34 ADAMOVÁ, K.: Dějiny veřejného práva v Evropě: Přehled vybraných otázek. Praha : C. H.
Beck, 2000, s. 87.
35 Toto dielo vyšlo v anglickom preklade. Bližšie pozri GROTIUS, H.: On the Law of War and
Peace. Kitchener : Batoche Books, 2001. 374 s.
36 SEIDL-HOHENVELDERN, I.: Mezinárodní právo veřejné. Praha : ASPI, 2006, s. 24.
37 ČEPELKA, Č. – ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné. Praha : C. H. Beck, 2008, s. 2.
38 Bližšie pozri DAVID, V.: Historie mezinárodního práva a jeho vědy. Praha : Aleko, 1991,
s. 58-59.
33
STUDIES
51
2012, ročník I., číslo 2, s. 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
tfálskom kongrese v roku 1648, kedy sa vytvára aj prvý skutočne funkčný
systém medzinárodných vzťahov.39 Na tomto kongrese boli prijaté viaceré mierové zmluvy nazývané aj ako tzv. Westfálsky mier. Westfálsky mier
ukončil tridsaťročnú vojnu v Európe, potvrdil faktický zánik dominancie
Pápeža ako hlavy katolíckej cirkvi a Svätej ríše rímskej (neskôr Svätej ríše
rímskej nemeckého národa) v medzinárodných vzťahoch a zaznamenal
zrod nového medzinárodného systému založeného na vzťahoch rovnosti
a pluralite nezávislých štátov, neuznávajúcich nadradenosť žiadneho suveréna. Westfálsky mier je okrem iného pokladaný aj za výsledok snáh, ktoré sú obsiahnuté v dielach Huga Grotia.40 V rámci tohto kongresu bol položený základ pre ďalší rozvoj medzinárodného práva.41 Po tomto kongrese za dynamicky rozvinula obyčajová normotvorba, ktorá až do konca
19. storočia prevládala nad zmluvnou. Postupne sa stabilizujú, napríklad
pravidlá medzinárodného diplomatického práva, medzinárodného konzulárneho práva, medzinárodného zmluvného práva, niektoré pravidlá
medzinárodného práva ozbrojených konfliktov a podobne. Tieto pravidlá
sa stabilizovali i prostredníctvom záverov významných povojnových kongresov. K najvýznamnejším kongresom patrí Viedenský kongres (1815),
Parížsky kongres (1856) a Berlínsky kongres (1884).42 K ustáleniu obyčajových pravidiel významne prispel rozmach arbitrážneho riešenia medzinárodných sporov.43 V rámci arbitrážnych rozhodnutí v priebehu 19.
storočia arbitri potvrdili existenciu veľkého množstva obyčajových pravidiel. Vývoj obyčajovej (alebo aj tradičnej) normotvorby a jej rozšírenie
do všetkých častí sveta prostredníctvom koloniálnej expanzie kulminoval
práve na prelome 19. a 20. storočia do takej miery, že sa vytvorilo všeobecné obyčajové medzinárodné právo v danom období nazývané i tradičným medzinárodným právom.44 Malo však stále dispozitívny charakter.
Mnohé jeho inštitúty boli archaické a odlišné od súčasného moderného
medzinárodného práva. Tradičné medzinárodné právo vytváralo tzv. tradičný systém medzinárodných vzťahov. Tento systém mal nízky stupeň
MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním
systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s. 38.
40 HOBZA, A.: Právo mezinárodní. Praha : Všehrd, 1915, s. 38.
41 ADAMOVÁ, K.: Dějiny veřejného práva v Evropě: Přehled vybraných otázek. Praha : C. H.
Beck, 2000, s. 84.
42 Bližšie pozri KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné (všeobecná a osobitná časť). Bratislava : Iura Edition, 2011, s. 30.
43 Bližšie pozri DAVID, V. – SLADKÝ, P. – ZBOŘIL, F.: Mezinárodní právo veřejné s kazuistikou.
Příbram : Leges, 2008, s. 62-63.
44 Porovnaj ČEPELKA, Č. – ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné. Praha : C. H. Beck, 2008,
s. 21.
39
52
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
organizovanosti vyplývajúci z nevyváženosti vzťahov medzi subjektmi.
Najmocnejším regulátor vzťahov tu bola reálna sila subjektov presadzovaná i ozbrojenou silou. Tradičné medzinárodné právo nezakazovalo použitie sily. Vtedajší medzinárodný systém bol preto živelný a nestabilný
v dôsledku častého vzniku nových štátov a zániku existujúcich, ako aj nepretržitými zmenami v ich reálnom postavení. Tradičné medzinárodné
právo inklinuje najmä k fixovaniu existujúcich mocenských pomerov.45
Štáty si v tomto období pre zabezpečenie svojich mocensko-politických
záujmov vytvárajú rôzne dočasné aliancie alebo spolky pričom vychádzali z koncepcie, tzv. mocenskej rovnováhy. V prvej polovici 19. storočia bola
dominujúcou, tzv. Svätá aliancia vzniknutá na základe, tzv. Chaumontskej
dohody z roku 1814. Táto aliancia zahŕňala Rakúsko, Prusko, Rusko,
Francúzsko, Veľká Británia a bola založená na, tzv. „európskom koncerte“
t.j. mocenskej rovnováhe najmocnejších európskych štátov. V medzinárodných vzťahoch sa presadzuje najmä princíp reciprocity bez väčšej
miery solidarity. S medzinárodného systému boli vylučované tzv. nekresťanské, divošské alebo a necivilizované krajiny. Toto vylučovanie bolo
dosahované aplikáciou inštitútu uznania (s konštitutívnymi účinkami), inštitútom tzv. kapitulačných zmlúv (tieto zmluvy zabezpečovali výsadné
postavenie štátu na území iného štátu bez reciprocity), inštitútom práva
objavu a koncepciou územia nikoho (za také územia boli považované územie obývané národmi, ktoré boli považované za necivilizovane, divošské).
Právo objavu a inštitút územia nikoho umožňoval privlastniť si zámorské
územia, ktoré európske mocnosti považovali za necivilizované, divošské.46
Po roku 1850 sa paralelne s procesom dotvárania a šírenia všeobecného obyčajového práva začal proces vzniku nových trendov vo vývoji medzinárodného práva. V tomto období sa okrem dovtedy prevažujúcich noriem upravujúcich mocenské záujmy štátov postupne začali prijímať
i normy slúžiace všeobecnému záujmu (napríklad inštitút pokojného riešenia medzinárodných sporov). Dynamickejšie sa rozvíja zmluvná normotvorba. Medzinárodné spoločenstvo akceptuje neeurópske a nekresťanské štáty. Živelná spolupráca štátov je postupne nahrádzaná systematickou spoluprácou.47 Dochádza k častému organizovaniu už spomenutých
medzinárodných kongresov a medzinárodných konferencií kvôli urovnaniu
MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním
systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s. 40.
46 Bližšie pozri KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné (všeobecná a osobitná časť). Bratislava : Iura Edition, 2011, s. 31-34.
47 MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním
systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s. 42.
45
STUDIES
53
2012, ročník I., číslo 2, s. 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
politických a územných dôsledkov vojen, vytváraniu mnohostranných
zmluvných právnych noriem i riešeniu iných otázok (napríklad Ženevskou
konferenciou v roku 1863 došlo k uznaniu špeciálneho postavenia Medzinárodného výboru pre pomoc raneným – neskôr nazvaného Medzinárodný výbor Červeného kríža).48 Zvyšujúcu sa intenzitu mierovej spolupráce potvrdilo i zakladanie prvých medzinárodných medzivládnych organizácií ako sú, napríklad Medzinárodná telegrafná únia (1865), Svetová poštová únia (1874) a podobne. Medzinárodné obyčaje a medzinárodné zmluvy sú vykladané a aplikované i za pomoci novo vznikajúcich prameňov medzinárodného práva, ktorými boli všeobecné právne zásady,
súdne a arbitrážne rozhodnutia a veda medzinárodného práva. Tieto nové
moderné prvky v medzinárodnom práve síce neznamenali zásadnú zmenu povahy tradičného medzinárodného práva avšak položili základné
kamene pre jeho zmenu na moderné respektíve súčasné medzinárodné
právo. Skutočnosť, že povaha medzinárodného práva sa v danej dobe zásadne nezmenila sa prejavila v poslednej tretine 19. storočia po vzniku
tzv. monopolného kapitalizmu. Monopolný kapitalizmus spôsobil nárast
produkcie tovaru a hľadanie nových odbytísk tovaru. Dynamicky sa rozvíjajú imperiálne snahy piatich až šiestich mocností, najväčších vývozcov
tovaru, rozdeliť si svet a získať čo najviac kolónií ako odbytísk tovaru.
Vzniká zložitá sieť vzájomne sa prelínajúcich záujmov, sprevádzaných
početnými spormi a diplomatickými zápletkami. Vzhľadom na to, že medzinárodné právo nezakazovalo používanie ozbrojenej sily v medzinárodných vzťahoch v nadväznosti na uvedené spory vzniklo viacerých
vojnových konfliktov ako bola napríklad francúzsko-pruská vojna (1870
– 1871), či španielsko-americká vojna (1898). Zanikajú dovtedy existujúce vojenské zoskupenia ako Svätá aliancia založená na „európskom koncerte“ rovnováhy moci. Vzniká Trojspolok zahŕňajúci Nemecko, RakúskoUhorsko a Taliansko (1879 – 1882) a neskôr konkurenčne orientovaná
Trojdohoda zahŕňajúca Francúzsko, Veľkú Britániu a Rusko (1904 –
1907), ktorých vzájomné spory vyústili až do vypuknutia prvej svetovej
vojny.
Vo vede medzinárodného práva v období tradičného medzinárodného práva prežíva naďalej prirodzenoprávna koncepcia, ale vzniká i celý
rad nových koncepcií a škôl medzinárodného práva. Na názory Huga Grotia v 18. storočí nadväzuje tzv. neskorá prirodzenoprávna škola. K pred48
MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním
systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s. 4243.
54
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
staviteľom tejto školy patria Prus Christian Wolff (1679 – 1754), Švajčiar
Emmerich de Vattel (1714 – 1767), Francúzi Charles Louis Montesquieu
(1689 – 1755) a Jean Jacques Rousseau (1712 – 1778), nemeckí filozofi
a teoretici Immanuel Kant (1724 – 1804), Georg Wilhelm Friedrich Hegel
(1770 – 1831) a Georg Friedrich von Martens (1756 – 1821). Základom
filozofie tejto školy bolo uznávanie existencie medzinárodného prirodzeného práva vychádzajúceho z ľudskej prirodzenosti a tiež medzinárodného pozitívneho práva vytváraného ľuďmi. Nemec Samuel Pufendorf
(1632 – 1694) nadväzuje na teoretické koncepcie Thomasa Hobbesa
a zakladá tzv. radikálnu naturalistickej školu. Táto škola odmieta prirodzeno-právne poňatie medzinárodného práva prezentované Grotiom
a nahrádza ho subjektívnou vôľou štátov vychádzajúcou z poznania božskej vôle rozumom. Z nových vedeckých škôl má však najväčší význam
tzv. pozitívnoprávna škola medzinárodného práva (vznikla v sedemnástom a osemnástom storočí), ktorá neskôr na dlhé obdobie prevládala vo
vede medzinárodného práva. Zdroj medzinárodného práva táto škola,
v porovnaní z prirodzenoprávnou koncepciou Huga Grotia, videla v mocenskej vôli štátov, ako jediného materiálneho prameňa medzinárodného
práva. Skutočným prvým pozitivistom však bol holandský právnik Cornelius van Bynkershoek (1673 – 1743).49 Víťazný nástup pozitivizmu otvoril najmä nemecký internacionalista Johan Jacob Moser (1701 – 1785)
a nemecký teoretik Georg Friedrich von Martens (1756 – 1821).50 G. F.
Martens sa okrem iného sa vo vede medzinárodného práva preslávil tým,
že systematicky usporiadal a vydával najdôležitejšie vtedajšie medzinárodné zmluvy od roku 1761. Tento jeho súbor nazvaný Recueil de Traités
vychádzal od roku 1790 za pomoci jeho nasledovníkov až do konca druhej svetovej vojny. Iní predstavitelia tejto školy neskôr významne prispeli
k formovaniu sa nových pomocných prameňov medzinárodného práva
a to všeobecných právnych zásad, súdnych rozhodnutí a vedy medzinárodného práva. K formovaniu všeobecných právnych zásad ako pomocného prameňa medzinárodného práva významne prispel berlínsky profesor civilného práva August Wilhelm Heffter (1796 – 1880), ktorý vnášal
do medzinárodného práva civilnoprávne európske kontinentálne kon-
AKEHURST, M.: A Modern Introduction to International Law. London; New York :
Routledge, 1995, s. 14.
50 K činnosti týchto pozitivistov bližšie pozri ČEPELKA, Č. – ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo
veřejné. Praha : C. H. Beck, 2008, s. 5-8 a DAVID, V.: Historie mezinárodního práva a jeho
vědy. Praha : Aleko, 1991, s. 66-68.
49
STUDIES
55
2012, ročník I., číslo 2, s. 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
cepcie.51 K chápaniu súdnych rozhodnutí ako pomocného prameňa medzinárodného práva výrazne prispeli v rovnakom období, predstavitelia
osobitnej anglo-americkej verzie pozitivizmu, americkí internacionalisti
Henry Wheaton (1785 – 1848) a Francis Wharton (1820 – 1889) a britskí
teoretici Sir Robert Phillimore (1810 – 1885) a William Edward Hall
(1835 – 1894).52 Pre identifikáciu vedy medzinárodného práva ako pomocného prameňa medzinárodného práva má veľký význam nemecký
internacionalista, predstaviteľ tzv. neskoro-pozitivistickej školy Lassa
Francis Lawrence Oppenheim (1859 – 1918), ktorý pôsobil na Univerzite
v Cambridge. Výsledkom jeho práce bol dvojzväzkové dielo International
Law, a Treatise (1905).53 Toto dielo je doposiaľ pokladané za zásadný
doktrinálny prameň poznania obsahu všeobecného medzinárodného
práva i vďaka jeho pokračovateľom (H. Lauterpacht, R. Y. Jennings, A. D.
Watts), ktorí do jeho obsahu zapracovali neskoršie doplnky a zmeny, ktoré sprevádzali neskoršiu normativitu až po súčasne platnú právnu úpravu.54 V dôsledku významných prác takéhoto typu sa veda medzinárodného práva začína považovať za ďalší pomocný prameň medzinárodného
práva.
V období formovania tradičného medzinárodného práva sa dotvárajú
i prístupy k názvu medzinárodné právo. Všeobecnému rozšíreniu de Vittoriovho pojmu ius inter gentes – právo medzi národmi výrazne napomohol v roku 1780 anglický právny teoretik Jeremy Bentham (1748 – 1832),
ktorý tento pojem preložil do angličtiny ako international law (prekladaný ako medzinárodné právo) a používal v protiklade k pojmu national
law (vnútroštátne právo). Z angličtiny sa tento termín dostal do ostatných najmä románskych a slovanských jazykov.55 Iní teoretici však v tejto
súvislosti naďalej používali pojem ius gentium – právo národov.56 Od 18.
Podobným smerom sa orientovali jeho súčasníci, francúzsky teoretik P. Fradier-Fodéré,
taliansky internacionalista Pasquale Fiore, ruský teoretik Fedor Fedorovič Martens a argentínsky teoretik Carlos Calvo.
52 K činnosti týchto pozitivistov bližšie pozri ČEPELKA, Č. – ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo
veřejné. Praha : C. H. Beck, 2008, s. 13-15.
53 Toto dielo je vydávané doposiaľ. Ostatné vydanie prvej časti editované R. F. Roxburghom
vyšlo v roku 2005. Bližšie pozri OPPENHEIM, L. – ROXBURGH, R. F.: International Law:
a Treatise. Vol. I. – Peace. Clark : The Lawbook Exchange, 2005. 799 s.
54 ČEPELKA, Č. – ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné. Praha : C. H. Beck, 2008, s. 32.
55 MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním
systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s. 32.
56 Pojem právo národov rezonoval a rezonuje doposiaľ, najmä v nemecky hovoriacich krajinách. Nemecky píšuci autori doposiaľ označujú medzinárodného právo ako právo národov (nem. völkerrecht), čím v podstate zachovávajú tradičný rímsko-právny pojem ius
51
56
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
storočia sa používali oba pojmy rovnocenne.57 Od začiatku 19. storočia
začali autori k pojmu medzinárodné právo pripájať slovo „verejné“, ktoré
malo označovať verejnú povahu medzinárodného práva, keďže ho vytvárajú verejnoprávne inštitúcie, ktoré sú zriadené k presadzovaniu verejného záujmu – teda štáty.58 Takýmto spôsobom sa teda v prevažnej časti
medzinárodného spoločenstva štátov zaužíval pojem medzinárodné verejné právo a ani početné neskoršie pokusy zmeniť tento pojem na iný
presnejší (napríklad medzištátne právo, či vonkajšie štátne právo) tento
stav nezmenili.59 Vo vedeckej a odbornej spisbe sa pojem medzinárodné
verejné právo často skracuje na medzinárodné právo,60 pričom sa vychádza z všeobecne uznávaného predpokladu, že ide skratku pojmu o medzinárodné právo verejné.
Medzinárodné právo a jeho veda po prvej svetovej vojne a v rámci
súčasného medzinárodného práva
Po prežití hrôz prvej svetovej vojny si medzinárodné spoločenstvo uvedomilo potrebu zmeny tradičného medzinárodného práva najmä v oblasti používania ozbrojenej sily, ale i v iných oblastiach. Proces zmeny charakteru tradičného medzinárodného práva začal už v nadväznosti na prijatie komplexu parížskych mierových zmlúv v rokoch 1919 – 1920 po I. svetovej vojne. Súčasťou tohto komplexu zmlúv bol aj Pakt Spoločnosti Národov (1919),61 Pakt Spoločnosti národov vytvoril prvú univerzálnu politickú medzinárodnú organizáciu Spoločnosť Národov. Povahu tradičného
medzinárodného práva zmenil primárne tým, že zakotvil niektoré pravidlá smerujúce k obmedzeniu používania vojny v medzinárodných
vzťahoch, vytvoril zárodky kolektívneho bezpečnostného systému. Pravidlá týkajúce sa používania ozbrojenej sily v rámci Paktu Spoločnosti
národov však neboli dostatočne precízne a dôsledné. Pakt vojnu nezakágentium. Pojem medzinárodné právo je však vo vede medzinárodného práva v súčasnosti
podstatne rozšírenejší.
57 BIERZANEK, R. – SYMONIDES, J.: Prawo miedzynarodove publiczne. Warszawa : Wydawnictva Prawnicze PWN, 1997, s. 19.
58 Prvým autorom, ktorý toto členenie použil bol Jeremy Bentham. Bližšie pozri OPPENHEIM, L. – ROXBURGH, R. F.: International Law: a Treatise. Vol. I. – Peace. Clark : The Lawbook Exchange, 2005, s. 2.
59 Takéto rôzne koncipované pokusy o zmenu názvu medzinárodné právo prezentovali I.
Kant, F. von List, G. Jellinek, N. M. Korkunov, G. W. Hegel či F. von Holtzendorff.
60 MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním
systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s. 34.
61 Covenant of the League of Nations (1919). V zbierke zákonov je obsiahnutý ako súčasť
Versailleskej mierovej zmluvy (1919) publikovanej v zákone č. 217/1921 Zb.
STUDIES
57
2012, ročník I., číslo 2, s. 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
zal, zaviedol iba delenie vojen na legálne a nelegálne. Aj použitie procedúry pokojného riešenia medzinárodných sporov začatie vojny iba odďaľovalo, ale nezakazovalo. V rámci aktu existovala i možnosť prijatia kolektívnych donucovacích opatrení proti agresorovi. Systém kolektívnych
opatrení podľa paktu však nebol efektívny a nepredstavoval reálnu hrozbu pre prípadných agresorov.62 Preto niektoré štáty prijali, tzv. BriandKellogov pakt (1928),63 v rámci ktorého došlo k zakotveniu zákazu vojny
ako prostriedku zahraničnej politiky štátov. Ďalším významným prínosom Paktu Spoločnosti národov bola skutočnosť, že akceptoval princíp
práva národov na sebaurčenie a vytvoril systém mandátnych území (bývalé koloniálne územia), ktoré umožnili začiatok procesu postupného
rozpadu svetovej koloniálnej sústavy. Ide o významný prelom v tradičnom medzinárodnom práve, ktorý bol odrazom silnejúceho nacionalizmu
a s tým súvisiacich národnooslobodzovacích hnutí v druhej polovici 19.
storočia. Koncepcia práva národov na sebaurčenie silne rezonovala
i v komplexe mierových zmlúv z roku 1919, ktorých bol Pakt Spoločnosti
Národov súčasťou. Vytýčenie hraníc nových štátov uvedenými mierovými zmluvami však vyhovelo myšlienke národného sebaurčenia len čiastočne.64
Vznik Spoločnosti Národov vytvoril priestor pre ďalší rozvoj vedy
medzinárodného práva. Veda medzinárodného práva v tomto období
nadväzovala na predvojnové koncepcie. Rozvíja sa tu najmä jeden z vyhranených smerov pozitivizmu tzv. právny normativizmus (alebo aj rýdza, či čistá právna náuka), ktorý bol súčasťou i rodiacej sa československej právnej vedy. Najznámejším predstaviteľom tohto smeru bol pražský rodák Hans Kelsen (1885 – 1975), ktorý pôsobil v Rakúsku a neskôr
v Spojených štátoch. Tento smer právnej vedy predstavuje určité spojenie pozitivizmu a prirodzeno-právnej školy. Platnosť medzinárodného
práva Kelsen odvádza od tzv. základnej normy (nem. Grundnorm), ktorá
stojí na vrchole hierarchického systému práva ako výraz dokonalej spravodlivosti. Základnú normu najprv vidí v zásade svedomitého plnenia
medzinárodných záväzkov (lat. pacta sund servanda) ako základnej obyčajovej normy medzinárodného práva. Vo svojich neskorších prácach sa
snaží túto koncepciu rozšíriť v kontexte obyčajovej normotvorby ako ta-
Bližšie pozri KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné (všeobecná a osobitná časť). Bratislava : Iura Edition, 2011, s. 36.
63 Kellogg-Briand Pact (1928). V zbierke zákonov vyšiel tento pakt v rámci Vyhlášky
č. 126/1929 Zb.
64 SEIDL-HOHENVELDERN, I.: Mezinárodní právo veřejné. Praha : ASPI, 2006, s. 28.
62
58
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
kej. Základnú normu medzinárodného práva koncipuje vo formulácii „…
Štáty sa majú správať tak ako sa obyčajovo správali…“65 Od platnosti medzinárodného práva odvádza platnosť práva vnútroštátneho. Kelsen
v tejto súvislosti odmieta spoločenskú podmienenosť práva a skúma systém práva oddelene od záujmov a potrieb štátov. Kelsen dôsledne prepája medzinárodné právo s jeho vedou a vychádza z predpokladu, že výklad
pravidiel medzinárodného práva nie je oddelený, ale priamo vyrastá
z jeho všeobecnej teórie a filozofie práva.66 Kelsenov nasledovník Alfred
Verdross (1890 – 1980), hľadá základnú normu vo všeobecných právnych zásadách uznaných civilizovanými národmi (vnútroštátneho pôvodu), ktoré sú v súčasnosti považované za pomocný prameň medzinárodného práva.67 Podrobnejšie rozvinutie klasického pozitivizmu v tomto
období predstavujú práce významného talianskeho internacionalistu
Carla Azilottiho (1867 – 1950),68 ktorý bol sudcom Stáleho dvora medzinárodnej spravodlivosti Spoločnosti národov v rokoch 1921 až 1930. Anzilotti odvíjal záväznosť medzinárodného verejného práva od už spomenutého princípu svedomitého plnia záväzkov. V tomto období vzniká
i úplne nový zaujímavý smer vedy medzinárodného práva tzv. solidarizmus, ktorý vychádza z chápania medzinárodného práva, ako produktu
sociálnej solidarity upravujúceho rôzne ľudské vzťahy za štátnymi hranicami. Za nositeľov práv a povinností plynúcich z medzinárodnoprávnych
noriem sa považujú len fyzické osoby. Subjektivita štátov je negovaná.
Hlavnými predstaviteľmi tejto koncepcie boli francúzsky internacionalista Georg Scelle (1878 – 1961) a grécky internacionalista Nicolas Politis
(1872 – 1942).69
Nasledujúci vývoj medzinárodného práva a jeho vedy poznamenala
skutočnosť, že pozitívne očakávania, ktoré pre medzinárodné spoločenstvo priniesla existencia Spoločnosti Národov neboli naplnené. Vnútropolitické problémy v USA (USA nikdy do Spoločnosti Národov nevstúpili),
vznik komunistického Sovietskeho zväzu a nástup fašizmu v Taliansku,
Anglické znenie tejto základnej normy ja „… The states ought to behave as they have customarily behaved…“ Bližšie pozri dielo KELSEN, H.: Principles of International Law. New
York : Rinehart, 1952, s. 417-418 a dielo RIGAUX, F.: Hans Kelsen on International Law.
In: European Journal of International Law. 1998, roč. 9, č. 2, s. 328.
66 Bližšie pozri ČEPELKA, Č. – ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné. Praha : C. H. Beck,
2008, s. 35-36.
67 ČEPELKA, Č. – ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné. Praha : C. H. Beck, 2008, s. 37.
68 Bližšie pozri STARKE, J. G.: Introduction to International Law. London : Butterworths,
1989, s. 24-25.
69 K solidarizmu bližšie pozri ČEPELKA, Č. – ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné. Praha :
C. H. Beck, 2008, s. 40-41.
65
STUDIES
59
2012, ročník I., číslo 2, s. 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Nemecku a Japonsku (tieto štáty buď zo Spoločnosti národov vystúpili
alebo boli vylúčené) minimalizovali jej vplyv. Expanzívna politika fašistického Nemecka následne vyústila do vzniku druhej svetovej vojny,
v ktorej zvíťazila koalícia štátov na čele so Spojenými štátmi americkými
a Sovietskym zväzom. Po druhej svetovej vojne preto vyvstala potreba
ešte radikálnejšej zmeny povahy medzinárodného práva.
K tejto ďalšej a zásadnej zmene povahy medzinárodného verejného
práva došlo po druhej svetovej vojne prijatím Charty Organizácie Spojených národov (1945) pod gesciu víťazných mocností druhej svetovej vojny. Charta OSN v zmluvnej podobe zakotvila obyčajovo sa vyvíjajúce kogentné normy medzinárodného práva, ako je, napríklad zákaz hrozby silou
a použitia sily v medzinárodných vzťahoch, zákaz brániť národom v realizácii práva na sebaurčenie a podobne, ktorých vývoj v určitej signalizovali
ustanovenia Paktu Spoločnosti národov a v oblasti zákazu použitia sily
i Briand Kellogovho paktu. Kogentné normy sformovali novú demokratickejšiu podobu medzinárodného práva. Kogentné normy boli zakotvené
v zmluvnej podobe, ale i obyčajovej podobe a preto pozmenili tradičné
medzinárodné právo.
Charta OSN pre prípad porušovania zákazu hrozby silou a použitia sily (ale v konečnom dôsledku i iných kogentných noriem medzinárodného
práva) v medzinárodných vzťahoch vytvorila inštitút kolektívnych sankcií,
zverený do právomoci Bezpečnostnej rade OSN. Tento inštitút umožňuje
Bezpečnostnej rade nariadiť sankcie ekonomického charakteru bez použitia sily, ale i kolektívne ozbrojené donucovacie akcie. Významným prínosom Charty je skutočnosť, že zmedzinárodnila otázku ochrany ľudských
práv. Orgány vytvorené na základe Charty OSN (Komisia OSN pre ľudské
práva) vytvorili Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (1948) a v priebehu
päťdesiatych a šesťdesiatych rokov celý rad záväzných univerzálnych
a regionálnych dohovorov v oblasti ochrany ľudských práv. Ochrana niektorých ľudských práv (právo na život, zákaz mučenia, zákaz otroctva)
nadobudla kogentnú povahu. Charta OSN ďalej zakotvila i dovtedy obyčajovo regulované právo štátov na sebaobranu a potvrdila právo národov na
sebaurčenie. Medzinárodné právo týmto získava všeobecne demokratický
charakter. Prijatím Charty OSN medzinárodné právo nadobudlo takú podobu, ako ju poznáme v súčasnosti. Po prijatí Charty OSN takto vzniká súčasné alebo moderné medzinárodné právo a nový súčasný systém medzinárodných vzťahov.
Ďalší impulz k rozvoju medzinárodného práva znamenal rozvoj medzinárodnoprávnej úpravy subjektivity jednotlivca v rovine trestnej zod60
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
povednosti za zločiny podľa medzinárodného práva. Táto medzinárodnoprávna úprava sa rozvíja mimo rámca Charty OSN. Išlo o medzinárodnoprávne zakotvenie existencie Norimberského a Tokijského tribunálu
(1945), ktorý mocnosti zriadili pre potrestanie nemeckých a japonských
vojnových zločincov. V roku 1949 došlo tiež k prijatiu štyroch Ženevských dohovorov o humanitárnom práve, ktoré pozmenili všetky predchádzajúce kodifikácie a v nadväznosti na dohovory v oblasti ochrany
ľudských práv významne posilnili ochranu ľudských práv obetí vojnových konfliktov. Uvedenými aktmi, ako aj spomenutými aktmi zakotvujúcimi medzinárodnoprávnu ochranu ľudských práv získal jednotlivec obmedzenú medzinárodnoprávnu subjektivitu.
Proces výraznejšieho vývoja a efektivity medzinárodného práva do
určitej miery dočasne spomalilo rozdelenie štátov sveta na dva antagonistické mocensko-politické bloky – socialistický (najprv ľudovo-demokratický
blok známy aj pod názvom východný blok) a kapitalistický (demokratický
alebo aj západný blok). Toto rozdelenie sveta trvalo zhruba od konca
druhej svetovej vojny až do počiatku deväťdesiatych rokov dvadsiateho
storočia a bolo známe aj ako obdobie tzv. studenej vojny. Štáty oboch
blokoch navzájom spolupracovali iba v obmedzenej miere pričom socialistické štáty z ideologických dôvodov odmietali aplikáciu viacerých inštitútov medzinárodného práva (medzinárodná ochrana ľudských práv, povinná jurisdikcia medzinárodných súdnych orgánov, náhrada za vyvlastnený majetok zahraničných subjektov). Na druhej strane prispeli k rozvoju niektorých noriem chrániacich všeobecný záujem ako sú kogentné
pravidlá medzinárodného práva, diplomatické právo, kozmické právo,
právo životného prostredia. Krajiny socialistického bloku rešpektovali
významné zmluvné normy všeobecnejšieho charakteru. Vytvorili si však
osobitný regionálny druh medzinárodného práva, tzv. socialistické medzinárodné právo založené na princípoch, tzv. socialistického internacionalizmu, ktoré malo prihliadať k ich vzájomným užším ideologickým
väzbám.70 Jeho súčasťou bola okrem iného Varšavská zmluva (1949), ktorá vytvárala systém kolektívnej sebaobrany týchto štátov. Toto právo zaniklo spolu so zánikom socialistického bloku transformáciou väčšiny bývalých socialistických štátov na demokratické štáty. Kontinuita ostatných
prevzatých medzinárodných noriem zostala v týchto štátoch zachovaná
využitím inštitútu sukcesie.
70
SEIDL-HOHENVELDERN, I.: Mezinárodní právo veřejné. Praha : ASPI, 2006, s. 29.
STUDIES
61
2012, ročník I., číslo 2, s. 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Na vývoj a povahu medzinárodného práva v tomto období mal vplyv
aj vznik osobitnej skupiny, tzv. rozvojových krajín známych aj ako tzv.
krajiny tretieho sveta,71 ktoré si síce volili buď cestu socialistického alebo
kapitalistického vývoja, avšak mali i svoje osobitné spoločné záujmy
najmä v oblasti zlepšenia svojho ekonomického postavenia a tiež v oblasti získavania prírodných zdrojov z medzinárodných území. Preto bola táto skupina štátov veľmi aktívna v oblasti noriem medzinárodného ekonomického práva a bola tiež motorom kodifikácií v oblasti využívania Antarktídy, morského a kozmického práva.72
Po zániku svetovej socialistickej sústavy začiatkom deväťdesiatych
rokov dvadsiateho storočia, drvivá väčšina štátov ktorá do tejto sústavy
patrila prešla procesom demokratizácie. Je preto možné konštatovať, že
súčasné medzinárodné spoločenstvo je vo svojej podstate najmä spoločenstvom demokratických štátov pre ktoré je medzinárodné právo všeobecne akceptovateľné. Výnimku v tomto smere predstavuje malý počet
zvyšných komunistických štátov (Čína, Kórejská ľudovodemokratická
republika, Kuba) a viaceré islamské štáty (Irán, Sýria), ktoré majú o niečo
odlišnejší pohľad na fungovanie medzinárodných vzťahov.
K uvedenej homogenizácii súčasného medzinárodného spoločenstva
výrazne napomohol i fakt, že v bývalom západnom (kapitalistickom alebo
demokratickom) bloku sa vyvinula idea európskeho zjednotenia štátov73
na západnej strane tzv. „železnej opony“ tvorenej západnou hranicou východoeurópskych štátov. Ideologicko-politické, ekonomické a bezpečnostné zjednotenie sa dialo v rámci regionálnych medzinárodných organizácií a integračných zoskupení ako sú Rada Európy, Európske spoločenstvá (v súčasnosti Európska únia), Organizácia Severoatlantickej
zmluvy a podobne. Po zániku svetovej socialistickej sústavy sa prevažná
časť jej európskych členov postupne začlenila do týchto organizácií a integračných zoskupení. Integračné tendencie sa postupne aplikujú i ďalších regiónoch sveta (Africká únia, Spoločenstvo nezávislých štátov
v priestore bývalého Sovietskeho zväzu a podobne).
I napriek uvedeným komplikáciám spôsobených studenou vojnou
bol po roku 1945 prijatý veľký počet nových zmluvných noriem, ktorý
výrazne rozšíril predmet úpravy medzinárodného verejného práva.
Bližšie k tejto problematike pozri AKEHURST, M.: A Modern Introduction to International
Law. London; New York : Routledge, 1995, s. 19-22.
72 Bližšie pozri KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné (všeobecná a osobitná časť). Bratislava : Iura Edition, 2011, s. 43-44.
73 SEIDL-HOHENVELDERN, I.: Mezinárodní právo veřejné. Praha : ASPI, 2006, s. 131.
71
62
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Zmluvná normotvorba postupne výrazne prevážila obyčajovú. Oba základné pramene medzinárodného práva t.j. medzinárodné obyčaj a medzinárodná zmluva však naďalej existujú vo vzájomnej symbióze. Značným
impulzom pre medzinárodnú zmluvnú normotvorbu je aktivita medzinárodných medzivládnych organizácií, pričom niektoré z nich prijímajú
i záväzné rozhodnutia pre členské štáty. Rozhodnutia medzinárodných
orgánov a organizácií takto nadobúdajú charakter ďalšieho pomocného
prameňa medzinárodného práva Najvýznamnejší dopad z menovaných
rozhodnutí majú záväzné rozhodnutia Rady bezpečnosti OSN, ktoré okrem riešenia konkrétnych bezpečnostných sporov občas obsahujú i záväzky všeobecnej povahy bez väzby na konkrétny prípad (boj proti terorizmu). Formuje sa teda i nový osobitný druh základného prameňa medzinárodného práva nazývaný aj ako jednostranné akty medzinárodných
orgánov a organizácií. V praxi štátov sa identifikuje sa i ďalší nový prameň medzinárodného práva – jednostranné právne akty štátov.
Významným impulzom pre rozvoj medzinárodného práva bola inštitucionalizácia procesu kodifikácie a pokrokového rozvoja medzinárodného
práva v rámci Charty OSN. Túto právomoc Charta OSN zverila Valnému
zhromaždeniu OSN. Valné zhromaždenie si pre tento účel vytvára pomocné orgány z ktorých najvýznamnejším je Komisia OSN pre medzinárodné právo. Tento orgán sa stal „motorom“ procesu kodifikácie a pokrokového rozvoja medzinárodného práva. V rámci tohto procesu sa zachytávajú a rozvíjajú existujúce obyčaje, čo významne prispieva k posilneniu
právnej istoty v medzinárodných vzťahoch. V súvislosti s porušovaním
medzinárodného práva sa kodifikuje inštitút zodpovednosti štátov za protiprávne správanie, ktorý nastupuje erga omnes pri každom porušení medzinárodného práva. Kodifikuje sa diplomatické, konzulárne, zmluvné
a morské právo. V rámci zmluvnej normotvorby vznikajú i úplne nové
odvetvia medzinárodného práva ako medzinárodné kozmické právo,
medzinárodné právo životného prostredia, medzinárodné právo Antarktídy, či medzinárodné ekonomické právo. Vzniká veľké množstvo nových medzinárodných organizácií. Medzinárodné spoločenstvo vytvára
celý rad medzinárodných súdnych orgánov, ktoré umožňujú efektívnejšie
a odbornejšie riešenie medzinárodných sporov, ale i postihovane zločinov podľa medzinárodného práva. Do medzinárodnoprávnych vzťahov
sa zapájajú nové subjekty ako sú národnooslobodzovacie hnutia, ale i iní
aktéri medzinárodných vzťahov ako sú medzinárodné mimovládne organizácie, nadnárodné spoločnosti, či regióny suverénnych štátov.
STUDIES
63
2012, ročník I., číslo 2, s. 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
V konečnom dôsledku je však potrebné skonštatovať, že súčasné
moderné medzinárodné právo nezrušilo základnú kostru tradičného všeobecného medzinárodného iba ho „obalilo“ pokrokovými a humánnejšími
prvkami. V tomto smer významnú úlohu zohrali a zohrávajú mnohostranné medzinárodné zmluvy prijaté po roku 1945. Tieto nové medzinárodné zmluvy, ktorých pravidlá rozrušujú usus longaevus a opinio iuris,
dôvody záväznosti na ktorých sa v minulosti ustálili obyčajové normy
tradičného medzinárodného práva. Pod vplyvom takto sa meniaceho
právneho vedomia štáty v praxi prestávajú v stále väčšej miere aplikovať
novým hodnotám nevyhovujúce pravidlá považované doposiaľ za záväzné.74 Takto sformované súčasné medzinárodné právo je pokrokovejšia
ako tradičné medzinárodné právo. Naplneniu princípu solidarity do všetkých dôsledkov však bránia mocenské a ekonomické záujmy štátov, ekonomické záujmy nadnárodných ekonomických korporácií a bánk, ako aj
tendencie totálnej kontroly vlastného obyvateľstva zo strany jednotlivých štátov vo forme čipových pasov, či občianskych preukazov, ktoré sú
ľahko zneužiteľné pre porušovanie občianskych práv a slobôd zo strany
štátov. Na druhej strane je však potrebné povedať, že naďalej vzniká
a rozvíja sa celý rad nových noriem chrániacich všeobecný záujem. Koncom dvadsiateho storočia a začiatkom dvadsiateho prvého storočia sa
intenzívne rozvíja medzinárodné právo životného prostredia, či medzinárodné právo odzbrojenia. Ďalej sa intenzívne rozvíja medzinárodnoprávna ochrana ľudských práv a trestanie zločinov podľa medzinárodného
práva. Tvoria sa nové medzinárodné trestné tribunály pre zločiny spáchané v bývalej Juhoslávii (1993) či Rwande (1994). Vytvára sa i Medzinárodný trestný súd (2002) s celosvetovou pôsobnosťou. V záujme zachovania ľudstva ako takého je potrebné aby počet a kvalita týchto noriem narastala.
Súčasnú podobu medzinárodného práva ovplyvňuje aj fakt, že prakticky všetky štáty sveta sú členmi OSN, a na regionálnej úrovni aj s ňou
spolupracujúcich regionálnych medzinárodných organizácii a zoskupení
(Európska únia, Africká únia, Organizácia amerických štátov a podobne).
Vzniká tak de facto skutočné medzinárodné spoločenstvo (lat. societas maxima) ako určitý druh spoločenského organizmu tvoreného subjektmi
medzinárodného práva, ktorých vzťahy sú regulované medzinárodným
právom. Vzájomné vzťahy medzi štátmi sú takto veľmi úzko prepojené.
Konanie či opomenutie členov medzinárodného spoločenstva, najmä
74
MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním
systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s. 52.
64
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
veľmocí, má často vplyv na celé spoločenstvo alebo i na vznik nových noriem medzinárodného práva. Izolacionizmus, neplnenie si záväzkov podľa medzinárodného práva, prílišné zdôrazňovanie národných záujmov
a ich nadraďovanie nad medzinárodné právo, či už zo strany mocností,
ale i menších štátov, preto často ide na úkor rozvoja medzinárodného
spoločenstva ako celku.
Efektivitu súčasného medzinárodného práva ovplyvňuje aj skutočnosť, že v jeho rámci nie sú celkom dotvorené inštitúty súvisiace s vynútením porušenia medzinárodného práva. Na univerzálnej a ani regionálnej
úrovni sa tiež doposiaľ nevytvoril centrálny donucovací systém, pre prípad nesplnenia zodpovednostnej povinnosti. Štáty sa teda v prípade ak
sú poškodené porušením dispozitívnej normy musia uchýliť k vynúteniu
nesplnenej povinnosti na základe svojpomoci za použitia individuálnych
donucovacích opatrení. Ako už bolo skôr spomenuté určitý donucovací
systém existuje iba v oblasti mieru a bezpečnosti v nadväznosti na porušovanie kogentných noriem medzinárodného práva, ktorý je zverený
Bezpečnostnej rade OSN (BR OSN). Štáty však nie sú schopné celkom
efektívne využívať mechanizmy BR OSN v tejto oblasti a v mnohých prípadoch uprednostňujú v tomto smere riešenie prostredníctvom vojensko-politických aliancií či organizácií ako je Organizácia severoatlantickej
zmluvy (NATO). Členské štáty NATO dokonca v nedávnej minulosti uskutočnili vojenské aktivity vo vzťahu k suverénnym štátom (Juhoslávia,
Irak), o ktorých súlade s ustanoveniami Charty OSN sú výrazné pochybnosti, čím sa narúša právna istota v medzinárodnoprávnych vzťahoch.
Takýmto konaniam na hraniciach či za hranicou legality, napomáha častá
neschopnosť BR OSN konať v dôsledku práva veta stálych členov Rady
Bezpečnosti (Rusko, Čína, Spojené štáty, Francúzsko, Veľká Británia). Záporný hlas stáleho člena je takto schopný zablokovať kolektívnu akciu.
V rámci Rady bezpečnosti je takto narušený princíp rovnosti štátov na
úkor uvedených piatich veľmocí. Preto sa množia hlasy požadujúce reformu Bezpečnostnej rady a úpravu relevantných ustanovení Charty
OSN.
Najaktuálnejším problémom, ktorému v súčasnosti medzinárodné
právo čelí je špecializácia a fragmentácia medzinárodného práva, ktorá sa
prejavuje vznikaním univerzálnych i regionálnych medzinárodnoprávnych režimov pre určité oblasti medzinárodného práva (Svetová obchodná organizácia, Medzinárodný trestný tribunál, Medzinárodný tribunál pre morské právo). Tieto režimy sa postupne stávajú autonómnymi a vykazujú odstredivé tendencie a oslabujú jednotu medzinárodného
STUDIES
65
2012, ročník I., číslo 2, s. 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
práva. Diskutuje sa i o problematike obhajoby svojbytnosti vedy medzinárodného práva pred expandujúcou konkurenciou vedy medzinárodných vzťahov a potrebe „konštitucionalizácie“ medzinárodného práva.75
Niektorí autori poukazujú na premeny pojmu suverenity štátov a jej vnútorného obsahu vzhľadom na proces vzdávania sa časti suverenity
v rámci rôznych regionálnych integračných zoskupení.76 Vývoj vedy medzinárodného práva v súčasnosti sa vyznačuje právnym eklekticizmom t.j.
mechanickým spájaním rôznorodých smerov vedy medzinárodného práva. Ide v zásade o pozitivistické (neopozitivistické) prístupy s prvkami
naturalizmu a s návratmi k prirodzeno-právnej filozofii najmä pokiaľ sa
týka medzinárodnoprávnej ochrany ľudských práv a kogentnej normativity. Iba takýto prístup zrejme umožňuje reagovať na meniaci sa charakter medzinárodnoprávnych vzťahov.77
Závery
Medzinárodné právo sa začalo vyvíjať už v rámci starovekých regionálnych centier. V tomto období prevládala ekonomická sebestačnosť, nedôvera k cudzine a politická izolácia. V rámci jednotlivých regionálnych
centier civilizácie však vznikali prvé inštrumenty potrebné pre život každého medzinárodného spoločenstva a to medzinárodné zmluvy, niektoré
prostriedky mierového riešenia sporov špecifické formy diplomatického
zastúpenia v dočasnej alebo aj trvalejšej podobe. Neskôr sa v praxi štátov
objavujú i prvé pokusy o vytváranie pravidiel pre pokojné riešenie medzinárodných sporov, organizovanie medzinárodných konferencií. V starovekom Grécku existovali i entity podobné súčasným medzinárodným
medzivládnym organizáciám. Veda medzinárodného práva v tomto období prakticky neexistovala. Názory starovekých filozofov obsahovali len
fragmentárne názory na povahu niektorých inštitútov medzinárodného
práva. Niektoré z uvedených názorov však mali veľmi pokrokový charakter a prekvapujúco korešpondujú s niektorými významnými zásadami
súčasného medzinárodného práva verejného. Osobitnú pozornosť si
v tomto smere zaslúži čínsky svetoznámy filozof Konfucius (Kchung-fu-ć,
552 až 479 pred n. l.), ktorý vo svojich dielach propagoval myšlienku
mierových vzťahov medzi štátmi na základe medzinárodnej morálky,
formuloval doktrínu politickej a hospodárskej nezávislosti štátov, zásadu
ČEPELKA, Č. – ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné. Praha : C. H. Beck, 2008, s. 45.
KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné (všeobecná a osobitná časť). Bratislava : Iura Edition, 2011, s. 45.
77 Bližšie pozri ČEPELKA, Č. – ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné. Praha : C. H. Beck,
2008, s. 42-43.
75
76
66
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
spolupráce v medzinárodných vzťahoch a zrejme ako prvý formuloval
myšlienku svetovej medzinárodnej organizácie.
Medzinárodné právo v stredoveku a v prvých storočiach novoveku
ovplyvnila idea svetového kresťanského spoločenstva štátov. V tomto
spoločenstve sa postupne vytvorili dva póly moci – pápež a cisár Svätej
ríše rímskej, ako aj zodpovedajúce dva druhy práva – kanonické (cirkevné) právo a svetské právo. Medzinárodné právo sa považovalo za súčasť
cirkevného práva, pričom podľa cirkevných predstáv bolo večným právom božieho pôvodu (lex aeterna), ktorému sa museli jednotlivé štáty
podrobiť pre svoju vlastnú spásu. Ideologické základy pre takéto chápanie medzinárodného spoločenstva a medzinárodného práva ako práva
božského pôvodu sformoval taliansky scholastik (zakladateľ tomizmu)
Tomáš Aquinský (1225 – 1274). Typickou črtou vtedajšieho medzinárodného spoločenstva bola skutočnosť, že pápež a cisár Svätej ríše rímskej si podmaňovali menšie politické jednotky, čo vylučovalo myšlienku
rovnosti a nevytváralo priaznivú klímu pre rozvoj medzinárodného práva založenom na vzťahoch rovnosti. Pápež vystupoval ako depozitár medzinárodných zmlúv i ako najvyšší arbiter pri riešení sporov štátov. Cirkevné koncily iniciujú i formovanie niektorých nových pravidiel medzinárodného práva, ako bol napríklad zákaz používanie lukov a kuší
v ozbrojenom konflikte. Koncom stredoveku a začiatkom novoveku však
dochádza k obmedzeniu moci pápeža a cisára. Štáty začínajú udržiavať
diplomatické styky prostredníctvom stálych diplomatických misií, vytvárajú si ministerstvá zahraničných vecí. Medzinárodné právo však až do
konca 17. storočia existovalo stále len v podobe regionálnych, respektíve
dvojstranných zmluvných pravidiel. V tomto období sa formuje veda medzinárodného práva, v rámci prác viacerých právnych teoretikov, ktorí
buď obhajujú existujúci stav medzinárodných vzťahov s dominanciou
pápeža a cisára Svätej ríše rímskej, alebo signalizujú potrebu nového
usporiadania medzinárodných vzťahov. Novú podobu medzinárodných
vzťahov a medzinárodného práva v prvej polovici 17. storočia signalizujú
najmä teoretické práce významného holandského teoretika Huiiga de
Groota, ktorého veda medzinárodného práva pozná pod latinským menom Hugo Grotius (1583 – 1645). Grotius je zakladateľom tzv. klasickej
prirodzeno-právnej školy. Grotius vychádzal z predpokladu, že medzinárodné právo je prirodzené právo, avšak jeho chápanie pozmenil tým, že
ho plne sekularizoval a považoval ho za právo, ktoré je výrazom ľudskej
prirodzenosti. Jeho dielo Tri knihy o práve vojny a mieru – lat. De iure belli
ac pacis libri tre z roku 1625, je považované za prvé skutočne vedecké
dielo o medzinárodnom práve a Grotius je dobovo nazývaný „otcom meSTUDIES
67
2012, ročník I., číslo 2, s. 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
dzinárodného práva“ a v podstate je aj zakladateľom skutočnej vedy medzinárodného práva. Toto dielo sa stalo na dlhé obdobie príručkou kráľov, diplomatov a tiež učebnicou na právnických fakultách. V tomto diele
i v ďalších svojich prácach spracoval Grotius systematiku medzinárodného práva a rozpracoval teoretické základy viacerých významných inštitútov medzinárodného práva, ktoré existujú v danej podobe dodnes. Ide,
napríklad o inštitút právnej rovnosti štátov, či inštitút slobôd šíreho mora. Grotiove predstavy sa do reality premietli na Westfálskom kongrese
v roku 1648. Tento kongres mal zásadný význam pre vývoj medzinárodného práva do univerzálnej podoby. Na tomto kongrese boli prijaté viaceré mierové zmluvy nazývané aj ako tzv. Westfálsky mier.
Westfálsky mier ukončil tridsaťročnú vojnu v Európe, potvrdil faktický zánik dominancie pápeža a cisára Svätej ríše rímskej v medzinárodných vzťahoch a zaznamenal zrod nového medzinárodného systému založeného na vzťahoch rovnosti a pluralite nezávislých štátov, neuznávajúcich nadradenosť žiadneho suveréna. Po tomto kongrese vznikajú
prvé skutočné nezávislé štáty. Po tomto kongrese za dynamicky rozvinula obyčajová normotvorba, ktorá až do konca 19. storočia prevládala nad
zmluvnou. Vývoj obyčajovej (tradičnej) normotvorby kulminoval práve
na prelome 19. a 20. storočia do takej miery, že sa vytvorilo všeobecné
obyčajové medzinárodné právo nazývané aj tradičným medzinárodným
právom. Malo však stále dispozitívny charakter. Mnohé jeho inštitúty boli
archaické a odlišné od súčasného medzinárodného práva. Tradičné medzinárodné právo nezakazovalo použitie sily a fixovalo existujúce mocenské pomery. Štáty si v tomto období pre zabezpečenie svojich mocensko-politických záujmov vytvárajú rôzne dočasné aliancie alebo spolky
pričom vchádzali z koncepcie tzv. mocenskej rovnováhy. V medzinárodných vzťahoch sa presadzuje najmä princíp reciprocity bez väčšej miery
solidarity. S medzinárodného systému boli vylučované tzv. nekresťanské,
divošské alebo necivilizované krajiny. Toto vylučovanie bolo dosahované
aplikáciou inštitútu uznania (s konštitutívnymi účinkami), inštitútom tzv.
kapitulačných zmlúv (tieto zmluvy zabezpečovali výsadné postavenie
štátu na území iného štátu bez reciprocity), inštitútom práva objavu
a koncepciou územia nikoho (za také územia boli považované územie
obývané národmi, ktoré boli považované za necivilizovane, divošské).
Právo objavu a inštitút územia nikoho umožňoval privlastniť si zámorské
územia, ktoré európske mocnosti považovali za necivilizované, divošské).
Súbežne procesom tvorby tradičného medzinárodného práva sa dynamizoval i rozvoj vedy medzinárodného práva, ktorá začala vytvárať
68
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
komplexnejšie koncepcie a teórie chápania povahy medzinárodného práva. Vo vede medzinárodného práva v období tradičného medzinárodného
práva prežíva naďalej prirodzenoprávna koncepcia, ale vzniká i celý rad
nových koncepcií a škôl medzinárodného práva. Na názory Huga Grotia
v 18. storočí nadväzuje tzv. neskorá prirodzenoprávna škola. K predstaviteľom tejto školy patria Prus Christian Wolff (1679 – 1754), Švajčiar
Emmerich de Vattel (1714 – 1767), Francúzi Charles Louis Montesquieu
(1689 – 1755) a Jean Jacques Rousseau (1712 – 1778), nemeckí filozofi
Immanuel Kant (1724 – 1804), Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770 –
1831) a Georg Friedrich von Martens (1756 – 1821). Základom filozofie
tejto školy bolo uznávanie existencie medzinárodného prirodzeného
práva vychádzajúceho z ľudskej prirodzenosti a tiež medzinárodného
pozitívneho práva vytváraného ľuďmi. Nemec Samuel Pufendorf (1632 –
1694), zakladá tzv. radikálnu naturalistickú školu, ktorá odmieta prirodzeno-právne poňatie medzinárodného práva prezentované Grotiom
a nahrádza ho subjektívnou vôľou štátov vychádzajúcou z poznania božskej vôle rozumom. Z nových vedeckých škôl má však najväčší význam
tzv. pozitívnoprávna škola medzinárodného práva (vznikla v sedemnástom a osemnástom storočí), ktorá neskôr na dlhé obdobie prevládala vo
vede medzinárodného práva. Zdroj medzinárodného práva táto škola,
v porovnaní z prirodzenoprávnou koncepciou Huga Grotia, videla v mocenskej vôli štátov, ako jediného materiálneho prameňa medzinárodného
práva. Skutočným prvým pozitivistom však bol holandský právnik Cornelius van Bynkershoek (1673 – 1743). Víťazný nástup pozitivizmu otvoril
najmä nemecký internacionalista Johan Jacob Moser (1701 – 1785)
a nemecký teoretik Georg Friedrich von Martens (1756 – 1821). Neskorší
predstavitelia tejto školy významne prispeli k formovaniu sa nových pomocných prameňov medzinárodného práva a to všeobecných právnych
zásad, súdnych rozhodnutí a vedy medzinárodného práva. Z uvedených
neskorších predstaviteľov pozitivizmu je možné osobitne spomenúť
predstaviteľa tzv. neskoro-pozitivistickej školy Lassu Francisa Lawrence
Oppenheim (1859 – 1918), ktorý pôsobil na Univerzite v Cambridge. Oppenheim vydal dvojzväzkové dielo International Law, a Treatise (1905).
Toto dielo je doposiaľ pokladané za zásadný doktrinálny prameň poznania obsahu všeobecného tradičného medzinárodného práva.
Po roku 1850 sa paralelne s procesom dotvárania všeobecného obyčajového práva začal proces vývoja súčasnej podoby medzinárodného
práva. V tomto období sa okrem dovtedy prevažujúcich noriem upravujúcich mocenské záujmy štátov postupne začali prijímať i normy slúžiace
všeobecnému záujmu zmluvného charakteru. V spoločnom záujme sa koSTUDIES
69
2012, ročník I., číslo 2, s. 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
difikuje sa medzinárodné právo ozbrojených konfliktov, inštitút pokojného riešenia medzinárodných sporov, vznikajú prvé medzinárodné medzivládne organizácie a štáty si riešia svoje spory cestou medzinárodnej
arbitráže. Tieto pozitívne zmeny však nezmenili povahu tradičného medzinárodného práva typického najmä voľným používaním ozbrojenej sily, čo sa okrem iného prejavilo vznikom prvej svetovej vojny. Zmenu povahy a charakteru tradičného medzinárodného práva a jeho zmenu na
súčasné medzinárodné právo signalizuje prijatie parížskych mierových
zmlúv v rokoch 1919 – 1920 po I. svetovej vojne, ktorých súčasťou bol aj
Pakt Spoločnosti Národov z roku 1919 a prijatie Briand Kellogovho Paktu
v roku 1928. V oboch týchto dokumentoch je už zreteľná snaha štátov
obmedziť voľné používanie ozbrojenej sily. V konečnom dôsledku však
tieto snahy nepodporili viaceré vtedajšie mocnosti, ktoré naopak v praxi
ozbrojenú silu naďalej používali ako nástroj územnej expanzie (Nemecko, Taliansko, Japonsko, bývalý Sovietsky zväz), čo viedlo ku vzniku druhej svetovej vojny.
Vznik Spoločnosti Národov však vytvoril priestor pre ďalší rozvoj
vedy medzinárodného práva. Veda medzinárodného práva v tomto období nadväzovala na predvojnové koncepcie. Rozvíja sa tu najmä jeden
z vyhranených smerov pozitivizmu tzv. právny normativizmus (alebo aj
rýdza, či čistá právna náuka), ktorý bol súčasťou i rodiacej sa československej právnej vedy. Najznámejším predstaviteľom tohto smeru bol
pražský rodák Hans Kelsen (1885 – 1975), ktorý pôsobil v Rakúsku a neskôr v Spojených štátoch. Tento smer právnej vedy predstavuje určité
spojenie pozitivizmu a prirodzeno-právnej školy. V tomto období úplne
nový zaujímavý avšak nie úplne realistický smer vedy medzinárodného
práva, tzv. solidarizmus, ktorý vychádza z chápania medzinárodného
práva, ako produktu sociálnej solidarity, ktorý upravuje rôzne ľudské
vzťahy za štátnymi hranicami. Hlavnými predstaviteľmi tejto koncepcie
boli francúzsky internacionalista Georg Scelle (1878 – 1961) a grécky internacionalista Nicolas Politis (1872 – 1942).
Zásadný význam pre zmenu tradičného medzinárodného práva malo
prijatie Charty OSN v roku 1945. Charta OSN v zmluvnej podobe zakotvila obyčajovo sa vyvíjajúce kogentné normy medzinárodného práva, ako
je napríklad zákaz hrozby silou a použitia sily v medzinárodných vzťahoch, či zákaz brániť národom v realizácii práva na sebaurčenie, ktorých
vývoj v určitej signalizovali ustanovenia Paktu spoločnosti národov. Kogentné normy sformovali novú demokratickejšiu podobu medzinárodného práva, Kogentné normy boli zakotvené v zmluvnej podobe, ale i obyča70
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
jovej podobe a preto pozmenili tradičné medzinárodné právo. Vzniká súčasné alebo moderné medzinárodné verejné právo. Po roku 1945 bol prijatý veľký počet nových zmluvných noriem, ktorý výrazne rozšíril predmet úpravy medzinárodného verejného práva. Zmluvná normotvorba
v tomto období už výrazne prevážila obyčajovú. Oba základné pramene
medzinárodného práva t.j. medzinárodné obyčaj a medzinárodná zmluva
však naďalej existujú vo vzájomnej symbióze. Nepísané medzinárodné
obyčaje sa postupne kodifikujú a dopĺňajú i o nové pravidlá. Kodifikáciu
a pokrokový rozvoj medzinárodného práva realizuje najmä Komisia OSN
pre medzinárodné právo, pomocný orgán Valného zhromaždeniu OSN.
Dochádza ku komplexným kodifikáciám obyčajovo existujúcich starších
odvetví medzinárodného práva ako je medzinárodné diplomatické právo,
medzinárodné konzulárne právo, právo medzinárodných zmlúv, právo
ozbrojených konfliktov. Kodifikuje sa in inštitút zodpovednosti štátov.
Vznikajú úplne nové právne odvetvia (medzinárodné kozmické právo,
medzinárodné právo životného prostredia či medzinárodné právo Antarktídy) charakteristické vysokým stupňom solidarity. V konečnom dôsledku je však potrebné skonštatovať, že súčasné moderné medzinárodné právo nezrušilo základnú kostru tradičného všeobecného medzinárodného iba ho „obalilo“ pokrokovými a humánnejšími prvkami.
Najaktuálnejším problémom, ktorému v súčasnosti medzinárodné
právo čelí je špecializácia a fragmentácia medzinárodného práva, ktorá
sa prejavuje vznikaním univerzálnych i regionálnych medzinárodnoprávnych režimov pre určité oblasti medzinárodného práva (Svetová obchodná organizácia, Medzinárodný trestný tribunál, Medzinárodný tribunál pre morské právo). Tieto režimy sa postupne stávajú autonómnymi a vykazujú odstredivé tendencie a oslabujú jednotu medzinárodného
práva.
Vývoj vedy medzinárodného práva po roku 1945 a v súčasnosti je
typický tzv. právnym eklekticizmom t.j. mechanickým spájaním rôznorodých smerov vedy medzinárodného práva. Ide v zásade o pozitivistické
(neopozitivistické) prístupy s prvkami naturalizmu a s návratmi k prirodzeno-právnej filozofii najmä pokiaľ sa týka medzinárodnoprávnej
ochrany ľudských práv a kogentnej normativity. Iba takýto prístup zrejme umožňuje reagovať na meniaci sa charakter medzinárodnoprávnych
vzťahov.
STUDIES
71
2012, ročník I., číslo 2, s. 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Literatúra
ADAMOVÁ, K. – KŘÍŽKOVSKÝ, L.: Stručné dějiny diplomacie. 1. vyd. Praha :
C. H. Beck, 2002. 350 s. ISBN 80-7179-309-4.
ADAMOVÁ, K.: Dějiny veřejného práva v Evropě: Přehled vybraných otázek.
1. vyd. Praha : C. H. Beck, 2000. 155 s. ISBN 80-7179-282-9.
AKEHURST, M.: A Modern Introduction to International Law. 6th ed. London; New York : Routledge, 1995. 315 p. ISBN 0-415-09081-4.
BIERZANEK, R. – SYMONIDES, J.: Prawo miedzynarodove publiczne. Wyd.
6 uakt. Warszawa : Wydawnictva Prawnicze PWN, 1997. 447 s. ISBN
83-88296-46-9.
BYSTRICKÝ, Ľ.: Základy diplomacie. 1. vyd. Bratislava : Dilema, 2000.
158 s. ISBN 80-968029-9-2.
ČEPELKA, Č. – ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné. 1. vyd. Praha : C.
H. Beck, 2008. 840 s. ISBN 978-80-7179-728-9.
DAVID, V. – SLADKÝ, P. – ZBOŘIL, F.: Mezinárodní právo veřejné s kazuistikou. 1. vyd. Příbram : Leges, 2008. 427 s. ISBN 978-80-87212-08-0.
DAVID, V.: Historie mezinárodního práva a jeho vědy. 1. vyd. Praha : Aleko,
1991. 89 s. ISBN 80-85341-20-4.
GROTIUS, H.: On the Law of War and Peace. 1st ed. Kitchener : Batoche
Books, 2001. 374 p. ISBN neuvedené.
HOBZA, A.: Právo mezinárodní. 1. vyd. Praha : Všehrd, 1915. 274 s. ISBN
neuvedené.
JANKUV, J.: Dejiny práva. 1. vyd. Skalica : Stredoeurópska vysoká škola
v Skalici, 2008. 116 s. ISBN 978-80-969700-3-2.
KELSEN, H.: Principles of International Law. 1st ed. New York : Rinehart,
1952. 461 p. ISBN neuvedené.
KELSEN, H.: Principles of International Law. 3rd ed. Clark : The Lawbook
Exchange, 2003. 461 p. ISBN 1-58477-325-1.
KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné (všeobecná a osobitná časť).
2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Iura Edition, 2011. 725 s. ISBN
978-80-8078-414-0.
MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr
k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. 5. podst. upr.
a dopl. vyd. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008. 551 s.
72
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 42-73
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ISBN 978-80-210-4474-6 (Masarykova univerzita); ISBN 978-807239-218-6 (Doplněk).
OPPENHEIM, L. – ROXBURGH, R. F.: International Law: a Treatise. Vol. I. –
Peace. 3rd ed. Clark : The Lawbook Exchange, 2005. 799 p. ISBN 158477-609-9.
PAUL, V.: Nejstarší památky mezinárodního práva. 1. vyd. Praha : Academia, 1996. 306 s. ISBN 80-200-0308-8.
RIGAUX, F.: Hans Kelsen on International Law. In: European Journal of International Law. 1998, vol. 9, no. 2, p. 325-343. ISSN 0938-5428.
SEIDL-HOHENVELDERN, I.: Mezinárodní právo veřejné. 3. vyd. Praha :
ASPI, 2006. 417 s. ISBN 80-7357-178-1.
SHAW, M. N.: International Law. 5th ed. Cambridge : Cambridge University
Press, 2003. 1288 p. ISBN 0-521-53183-7.
STARKE, J. G.: Introduction to International Law. 10th ed. London : Butterworths, 1989. 694 p. ISBN 0-406-51301-5.
TOMKO, J. et al.: Medzinárodné verejné právo. 1. vyd. Bratislava : Obzor,
1988. 422 s. ISBN 65-033-88.
Doc. JUDr. Juraj Jankuv, PhD.
Ústav politických vied
Stredoeurópska vysoká škola v Skalici
Kráľovská 386/11
909 01 Skalica
Slovenská republika
[email protected]
STUDIES
73
2012, ročník I., číslo 2, s. 74-87
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Podporné programy pre začínajúcich podnikateľov
na Slovensku – analýza ich využívania,
prínosov a nedostatkov
Support Programs for Young Entrepreneurs
in Slovakia – The Analysis of their Using,
Benefits and Deficiencies
Monika Sobeková Majková
Abstract: State support is often refused by economists because of disruption of stability in competitiveness environment in market economy. Big
companies get state stimuli in great amounts but small companies usually
get only a little rest from this amount however all know that small and medium sized enterprises are lifeblood of health economy. In our country
young entrepreneurs get a state support but often it is not very effective.
The aim of this paper is to analyze state supporting programs for young
entrepreneurs in Slovakia and show where are weaknesses of these help
tools. We would like to present problematic areas for future more effective
using.
Key Words: State Support; Young Entrepreneurs; Support Programs; Slovak Guarantee and Development Bank; National Agency for Development
Small and Medium-Size Enterprises; Micro-Loans.
Abstrakt: Štátnu pomoc mnohí ekonómovia odmietajú z dôvodu narušenia
rovnováhy v konkurenčnom prostredí v trhovom hospodárstve. Veľké podniky dostávajú štátne stimuly, no malí podnikatelia dostanú iba zanedbateľný zlomok z tejto sumy. Napriek tomu všetci vieme, aká je dôležitá podpora malého a stredného podnikania, pretože tvoria stavebný základ každej zdravej ekonomiky. No pomoc poskytovaná malým podnikateľom nie je
vždy efektívna. Cieľom tejto štúdie je analyzovať podporné programy pre
mladých podnikateľov na Slovensku a poukázať na ich výhody i negatíva
a následne sa snažiť zistené problematické okruhy vyriešiť čo najefektívnejším spôsobom.
Kľúčové slová: Štátna pomoc; mladí podnikatelia; podporné programy;
Slovenská záručná a rozvojová banka; Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania; mikropôžičky.
74
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 74-87
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Úvod
Pomoc podnikom zo strany štátu je jedným z možných finančných zdrojov, ktoré môžu podniky na financovanie svojho biznisu využívať. Mnohí
ekonómovia ju odmietajú z dôvodu narušenia rovnováhy v konkurenčnom prostredí v trhovom hospodárstve. Napriek tomu, je predovšetkým
v súčasnom zložitom hospodárskom období štátna pomoc veľmi žiadaná.
V čase najväčšej expanzie ekonomiky sme liali investičné stimuly do veľkých zahraničných firiem, ktoré z našej krajiny robili obrovskú automobilovú fabriku. Výška investičných stimulov dosahovala milióny eur, no
pomoc pre malých podnikateľov jej nesiahala ani po päty, napriek tomu,
že všetci vieme, aká je dôležitá podpora malého a stredného podnikania,
pretože tvoria stavebný základ každej ekonomiky a sú nositeľmi inovácií,
vďaka čomu prispievajú k rastu konkurencieschopnosti krajiny. Cieľom
tejto štúdie je analyzovať podporné programy pre mladých podnikateľov
na Slovensku. Napriek tomu, že má štát vyčlenenú finančnú podporu aj
pre nich, zdá sa, že aj to málo, čo poskytuje, je distribuované pomerne
neefektívnym spôsobom. Vďaka realizovanému prieskumu so Združením
mladých podnikateľov o prekážkach mladých ľudí v podnikaní by sme
chceli poukázať na výhody i negatíva súčasných štátnych podporných
programov a následne predostrieť varianty podporujúce efektívnejšie
využívanie tohto druhu pomoci.
Teoretické vymedzenie štátnej pomoci
Priaznivé podnikateľské prostredie je základným predpokladom dlhodobej konkurencieschopnosti a trvalo udržateľného rastu každej trhovej
ekonomiky. V roku 2005 sa Slovensko zapojilo prostredníctvom dokumentu Národná lisabonská stratégia do skupiny krajín, ktoré sa snažia
minimalizovať bariéry pre podnikateľov.1
Jedným z najväčších problémov malých a stredných podnikateľov
a teda aj mladých podnikateľov sú ťažkosti so získavaním potrebného
kapitálu. V tejto oblasti je pre nich pomoc štátu pomerne dôležitá, pretože menší podnikatelia si zriedkakedy dokážu sami pomôcť pri prekonávaní bariér na trhu. Malé a stredné podniky sú kľúčovým zdrojom pracovných príležitostí, podnikateľských zručností a živou pôdou inovácií.
V Európskej únii (EÚ-25) je 24,67 miliónov malých a stredných podnikov
1
Bližšie pozri JAKUBEC, V. – SOLÍK, J.: Bariéry rozvoja podnikateľského prostredia v Slovenskej republike. In: Vedecké listy Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Katedry manažmentu. 2006, roč. 2, č. 3, s. 14-22.
STUDIES
75
2012, ročník I., číslo 2, s. 74-87
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
a tvoria 99,8 % všetkých podnikov.2 Problém zložitého získavania kapitálu sa špeciálne dotýka mladých podnikateľov, pretože podniku bez histórie nedá úver žiadna banka. Štátna pomoc je pre nich alternatívou, vďaka
ktorej môžu niektorí rozbehnúť svoj biznis, iní zase prežiť. V nasledujúcej časti štúdie vymedzíme možnosti štátnej podpory v odbornej literatúre.
Možnosti členenia podpory zo strany štátu je pomerne pestré, no
v konečnom dôsledku prichádzame vždy k tým istým druhom a teda aj
záverom. Formy podpory sú priame a nepriame a vymedzenie rôznymi
autormi je viac-menej zhodné.
Podľa Luptáka et al. možno finančné nástroje podpory podnikania
rozdeliť na priame a nepriame.3
Priamu finančnú podporu možno zatriediť do troch skupín:
cenové príplatky;
investičné dotácie – stanovujú sa absolútnou sumou alebo určitým
percentom z hodnoty realizovanej akcie;
rôzne neinvestičné dotácie s presným účelovým zameraním.
Nepriama finančná podpora a využitie nepriamych nástrojov podpory podnikania spočívajú v znižovaní výdavkov podnikateľských subjektov, respektíve v znižovaní finančných rizík. Patria sem predovšetkým:
daňové úľavy s cieľom zníženia daňovej povinnosti;
úverové a úrokové výhody – štátnom garantované úvery a poskytovanie bezúročných pôžičiek.
V tejto časti publikácie budeme analyzovať druhy štátnej podpory
smerujúcej do segmentu malého a stredného podnikania od ministerstiev
až po špeciálne inštitúcie zaoberajúce sa týmto druhom pomoci.
Podľa Vlachynského et al. formy finančnej podpory možno tiež rozdeliť na priame a nepriame. Medzi priame sa radia:4
2
3
4
Bližšie pozri FETISOVOVÁ, E. – NAGY, L.: Politika malých a stredných podnikov Európskej
únie pre rast a zamestnanosť. In: Ekonomika, financie a manažment podniku – rok 2007.
[CD-ROM]. Svit : Fakulta podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave,
2007. 5 s. a PAVLÍK, A.: Malé a stredné podniky na Slovensku a rast ich konkurencieschopnosti. In: Ekonomické, politické a právne otázky medzinárodných vzťahov. [CD-ROM].
Bratislava : Ekonóm, 2005, s. 569-577.
Bližšie pozri LUPTÁK, D. – TRAJČÍK, J. – KOMZALA, P. – BARTL, J.: Financovanie podnikateľských zámerov cudzími zdrojmi. Bratislava : EPOS, 1998, s. 17-18.
Bližšie pozri VLACHYNSKÝ, K. et al.: Podnikové financie. Bratislava : Súvaha, 1999. 460 s.
76
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 74-87
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
investičné dotácie;
neinvestičné dotácie;
cenové intervencie (príplatky);
exportné prémie;
príspevky;
návratné finančné výpomoci (projekty schválené vládou, realizovanie štátnych záruk).
Nepriame formy finančnej podpory podnikov rozdeľuje uvedená
publikácia do piatich oblastí:
dane – stupnica, úľavy, preferencie, úvery;
úvery – úvery a úverové výhody, štátne pôžičky, podpora hypotekárneho bankovníctva;
clá;
ceny;
iné formy – napr. bezplatné ekonomické poradenstvo.
Okrem členenia podpory na priamu a nepriamu, nás bude zaujímať
iný pohľad – pomoc smerovaná pre veľké podniky, nazývaná aj investičné stimuly a pomoc pre malých a stredných podnikateľov. Tento príspevok skúma efektívnosť poskytovania štátnych podporných programov
predovšetkým pre menších podnikateľov. Do tejto skupiny zahŕňame
pomoc poskytovanú prostredníctvom úradov práce, Národnej agentúry
pre rozvoj malého a stredného podnikania (NADSME), Slovenskej záručnej a rozvojovej banky (SZRB) i Exportno-importnej banky (Eximbanky).
Metodika výskumnej práce
Počas roku 2011 sme spolu so Združením mladých podnikateľov realizovali dotazníkový prieskum medzi mladými podnikateľmi a potenciálnymi
podnikateľmi.5 Išlo o internetový dotazník, čiže výber respondentov bol
náhodný. Čiastočne ovplyvnený však faktom, že v skupine mladých ľudí
nepodnikateľov boli predovšetkým ľudia, ktorí by chceli začať podnikať.
Respondentov bolo 1232, z toho 324 mladých podnikateľov a 908 nepodnikateľov.
Rozdelenie základného súboru je zobrazené v Tabuľke 1. Ide o rozdelenie podnikov podľa tohto, či sú fyzickými osobami podnikateľmi ale-
5
Bližšie pozri dokument Prieskum potrieb mladých podnikateľov a prekážok v ich podnikaní. Bratislava : Združenie mladých podnikateľov Slovenska, 2011.
STUDIES
77
2012, ročník I., číslo 2, s. 74-87
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
bo právnickými osobami. Ale vyčlenená je aj časť mladých podnikateľov
do 34 rokov.
Tabuľka 1 Podnikateľské subjekty podľa právnych noriem a veľkostných kategórií,
k 31. 12. 2010
Podnikateľské subjekty podľa právnych noriem a veľkostných kategórií,
k 31. 12. 2010
Právne formy
Spolu
Podiel na celkovom počte
pod. subjektov
z toho mladí podnikatelia do 34 rokov
abs. číslo
v%
29,0 %
Fyzické osoby – podnikatelia
spolu
410 308
74,2 %
119 175
- živnostníci
384 202
69,4 %
114 653
29,8 %
18 378
3,3 %
3 855
21,0 %
667
8,6 %
- slobodné povolania
7 728
1,4 %
Podniky spolu
143 001
25,8 %
- mikro podniky (0 – 9)
- samostatne hosp. roľníci
130 144
23,5 %
- malé podniky (10 – 49)
9 549
1,7 %
- stredné podniky (50 – 249)
2 724
0,5 %
- veľké podniky (250 a viac)
584
0,1 %
Celkový počet podnikateľských subjektov
553 309
100,0 %
- z toho MSP
552 725
- z toho MSP v %
99,9 %
Prameň: Register organizácií Štatistického úradu Slovenskej republiky, spracované podľa
dokumentu Prieskum potrieb mladých podnikateľov a prekážok v ich podnikaní.
Bratislava : Združenie mladých podnikateľov Slovenska, 2011.
Údaje ukazujú, že základný súbor mladých podnikateľov na Slovensku predstavuje 120 tisíc osôb. Ako sme uviedli vyššie, náš výberový súbor obsahoval 324 respondentov, čo je 0,3 % podiel základného súboru.
Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania ďalej uvádza, že v súbore fyzických osôb podnikateľov vo veku do 34 rokov sú
z pohľadu rodovej štruktúry muži zastúpení 76,70 % a ženy 23,30 %.
V našom výberovom súbore sú muži zastúpení 64,20 %, na ženy pripadá
35,80 %.
Pri porovnaní rozdelenia základného a výberového súboru z geografického hľadiska, možno povedať, že rozdiely nie sú príliš významné.
Údaje sú zobrazené v Tabuľke 2. Pri zohľadnení faktu, že sme nijako respondentov neovplyvňovali, aby sa do internetového prieskumu zapojili,
78
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 74-87
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
alebo nie, vzorka pomerne dobre kopíruje geografické rozdelenie základného súboru.
Tabuľka 2 Regionálna štruktúra základného a výberového súboru
Regionálna štruktúra základného a výberového súboru
Výberový súbor
Základný
súbor*
Rozdiel
Počet
% respondentov
respondentov
% podnikov
% podnikov
Kraj
Bratislavský
92
28,40 %
34,70 %
– 6,30 %
Žilinský
52
16,05 %
9,40 %
+ 6,65 %
Prešovský
38
11,73 %
9,20 %
+ 2,53 %
Košický
37
11,42 %
10,30 %
+ 1,12 %
Trenčiansky
34
10,49 %
8,30 %
+ 2,29 %
Banskobystrický
31
9,57 %
8,80 %
+ 0,77 %
Nitriansky
21
6,48 %
10,00 %
– 3,52 %
Trnavský
19
5,86 %
9,20 %
– 3,34 %
Prameň: Dokument Prieskum potrieb mladých podnikateľov a prekážok v ich podnikaní. Bratislava : Združenie mladých podnikateľov Slovenska, 2011. Poznámka: * rozdelenie
podnikov podľa kraja, v ktorom sídlia.
V prieskume sme využili aj údaje z výskumov Národnej agentúry pre
rozvoj malého a stredného podnikania – Správy o stave malého a stredného podnikania v SR a Prieskum potenciálu podnikateľskej aktivity.6
Výsledky výskumnej práce a diskusia
Za štátnu pomoc pre mladých podnikateľov sme v našom prieskume považovali podporu Slovenskej záručnej a rozvojovej banky (SZRB), pomoc
Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania (NADSME)
vo forme online poradenstva cez portál msponline.sk, podnikateľské inkubátory a poradenstvo poskytované cez Centrá prvého kontaktu a regionálne poradenské a informačné centrá, podporu zo štrukturálnych
6
Bližšie pozri dokument Správa o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike 2010. [online]. Bratislava : Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, 2010. 134 s. [cit. 2012-03-13]. Dostupné na internete: <http://nadsme.sk/files/
Stav_MSP_2010-fin.pdf> a dokument Prieskum potenciálu podnikateľskej aktivity. [online].
Bratislava : Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, 2003. 62 s.
[cit. 2012-03-13]. Dostupné na internete: <http://www.nadsme.sk/files/file/prieskumy/
potencial_podn_aktivity.pdf>.
STUDIES
79
2012, ročník I., číslo 2, s. 74-87
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
fondov, mikropôžičky, príspevky od úradov práce na zamestnancov i pre
začínajúcich podnikateľov.
Mladí podnikatelia mali ohodnotiť prínos podporných programov
pre začínajúcich podnikateľov na Slovensku (Tabuľka 3). Žiaľ, väčšinu
z podporných programov nepoznali, čiže iba ťažko mohli objektívne
zhodnotiť ich prínos. Až dve tretiny mladých podnikateľov vôbec nepoznalo programy SZRB. Je to taký paradox, pretože mladí (aj malí) podnikatelia majú často problémy so získaním bankového úveru kvôli slabej
kapitálovej sile, práve poskytnutie záruky od SZRB môže byť pre nich
účinným nástrojom pomoci. No informovanosť o tejto forme podpory je
minimálna.
Tabuľka 3 Prínos podporných programov pre začínajúceho podnikateľa
Prínos podporných programov pre začínajúceho podnikateľa
Podporný program
výborný
dobrý
postačujúci
nedostatočný
program
nepoznám
Schémy SZRB pre MSP
4,32 %
2,78 %
7,10 %
12,35 %
73,46 %
Online poradenstvo na
msponline.sk
2,16 %
14,20 %
6,17 %
6,79 %
70,68 %
Podnikateľské inkubátory
5,25 %
12,65 %
5,25 %
7,72 %
69,14 %
Poradenstvo poskytované CPK a RPIC
4,01 %
10,80 %
8,95 %
14,20 %
62,04 %
1,23 %
9,88 %
7,10 %
20,06 %
61,73 %
8,95 %
12,96 %
6,48 %
20,37 %
56,79 %
Príspevky úradu práce
na zamestnancov
6,48 %
9,26 %
14,81 %
20,37 %
49,07 %
Príspevky úradu práce
na začatie SZČ
12,96 %
14,20 %
17,59 %
25,31 %
29,94 %
Podpora zo štrukturálnych fondov pre MSP
Mikropôžičky pre začínajúcich podnikateľov
Prameň: Dokument Prieskum potrieb mladých podnikateľov a prekážok v ich podnikaní. Bratislava : Združenie mladých podnikateľov Slovenska, 2011.
Zdá sa, že príspevky úradov práce pre začatie podnikania, ale aj zamestnancov sú najznámejším štátnym podporným nástrojom. Ostatné
nástroje pomoci sú pomerne neznáme, nepozná ich viac ako polovica
respondentov, dokonca SZRB je neznáma pre dve tretiny mladých podnikateľov.
80
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 74-87
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Graf 1 Prínos podporných programov pre začínajúceho podnikateľa
Prameň: Dokument Prieskum potrieb mladých podnikateľov a prekážok v ich podnikaní. Bratislava : Združenie mladých podnikateľov Slovenska, 2011.
Pre správnosť treba dodať, že objektívne zhodnotiť jednotlivé programy môžu len tí podnikatelia, ktorí majú s daným programom reálnu
skúsenosť, respektíve ho dobre poznajú. Štruktúra dotazníka nám týmto
spôsobom umožnila vyselektovať skutočnosti uvedené v Grafe 2. Pri analýze odpovedí respondentov, ktorí podporné programy využili mali výsledky asi lepšiu vypovedaciu schopnosť a podávali relevantnejšie informácie o hodnotení podporných programov.
Z tých, ktorí využili mikropôžičky, bola najväčšia skupina respondentov, ktorí ohodnotili ich prínos ako nedostatočný (len 24 % ho označilo
za výborný, respektíve dobrý). Druhou najhoršie funkčnou podporou boli
regionálne poradenské a informačné centrá a pomoc od SZRB (len 10 %
ich označilo za výborné, respektíve dobré). Práve mikropôžičky a služby
regionálnych poradenských centier zastrešuje Národná agentúra pre
rozvoj malého a stredného podnikania. V prípade ich hodnotenia ako nedostatočných je na zváženie ich efektívnosť a prínosy pre podporu mladých podnikateľov.
Tabuľka 4 zobrazuje prehľad reálne poskytnutých mikropôžičiek
podľa jednotlivých centier v roku 2009, v ktorých právomoci bolo poskytovať mikropôžičky. Najčinnejším bol Fond fondov, ktorý poskytol mikropôžičky až 20 subjektom v hodnote takmer 760 tis. eur. V počte poskytnutých pôžičiek ho nasledovalo BIC Spišská Nová Ves, ktoré poskytlo
16 mikropôžičiek, no len v hodnote 264 413 eur. Pokiaľ v prvom prípade
bola priemerná hodnota poskytnutej mikropôžičky 38 000 eur, v Spišskej
Novej Vsi bola len 16 526 eur, čiže nebola jej hodnota ani polovičná.
STUDIES
81
2012, ročník I., číslo 2, s. 74-87
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Tabuľka 4 Prehľad poskytnutých mikropôžičiek podľa jednotlivých centier v roku 2009
Prameň: Dokument Výročná správa 2009. [online]. Bratislava : Národná agentúra pre rozvoj
malého a stredného podnikania, 2010. 38 s. [cit. 2012-03-13]. Dostupné na internete: <http://www.nadsme.sk/files/VS_2010_sj.pdf>.
Podľa výsledkov Grafu 2 je najprínosnejším štátnym podporným
programom príspevky od úradov práce (takmer 55 % respondentov, ktorí program poznajú, ho označilo ako výborný, respektíve dobrý) a pomerne pozitívne vyznieva online poradenstvo pre malých a stredných
podnikateľov.
V predchádzajúcej časti sme identifikovali, ktoré štátne podporné
programy podnikatelia poznajú, a ktoré nepoznajú. Okrem toho, sme zo
skupiny tých, ktorí tieto podpory využili, zisťovali či je prínos programu
výborný, dobrý, postačujúci alebo nedostatočný.
82
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 74-87
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Graf 2 Hodnotenie podporných programov tou skupinou mladých podnikateľov, ktorí ich
poznajú, respektíve aj ich reálne využili
Prameň: Dokument Prieskum potrieb mladých podnikateľov a prekážok v ich podnikaní. Bratislava : Združenie mladých podnikateľov Slovenska, 2011.
V následnej časti sme zisťovali významné nedostatky existujúcich
podporných programov. Respondenti si mohli vybrať z nedostatkov: zložitá byrokracia, vysoká spoluúčasť podnikateľa, nízka suma zdrojov
v programe, nezaujímavosť, respektíve neužitočnosť v programe, program nepoznám. Výsledky zobrazuje Tabuľka 5.
Online poradenstvo je program, ktorý dve tretiny respondentov nepoznajú, a pomerne veľkej skupine 12,35 % sa zdá nezaujímavý. Podporné programy SZRB tú tiež pomerne neznámym podporným nástrojom,
a tí, ktorí ho využili si myslia, že je zbytočne byrokratický. Poradenstvo
regionálnych informačných centier je až podľa 13,58 % nezaujímavým
programom.
Príspevky úradu práce a mikropôžičky označili podnikatelia za program, ktorý má nízku sumu zdrojov v programe. A viac ako polovica respondentov, ktorí poznajú pomoc od úradov práce ju označujú ako pomerne byrokratickú.
STUDIES
83
2012, ročník I., číslo 2, s. 74-87
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Tabuľka 5 V čom vidíte významné nedostatky existujúcich podporných programov?
V čom vidíte významné nedostatky existujúcich podporných programov?
Program
Zložitá
byrokracia
Vysoká
Nízka suma
spoluúzdrojov
časť podv programe
nikateľa
Program je
Program
celkovo nenepozaujímavý/
znám
neužitočný
Online poradenstvo na
msponline.sk
6,17 %
2,47 %
5,25 %
12,35 %
73,77 %
Schémy SZRB pre MSP
13,58 %
4,01 %
3,09 %
9,26 %
70,06 %
12,04 %
0,62 %
5,86 %
13,58 %
67,90 %
10,49 %
2,47 %
11,11 %
9,88 %
66,05 %
Podpora zo štrukturálnych fondov pre MSP
21,91 %
2,16 %
5,56 %
6,17 %
64,20 %
Mikropôžičky pre začínajúcich podnikateľov
15,12 %
4,01 %
13,27 %
6,79 %
60,80 %
Príspevky úradu práce
na začatie SZČ
33,02 %
4,94 %
22,22 %
5,56 %
34,26 %
Poradenstvo poskytované CPK a RPIC
Podnikateľské inkubátory
Prameň: Dokument Prieskum potrieb mladých podnikateľov a prekážok v ich podnikaní. Bratislava : Združenie mladých podnikateľov Slovenska, 2011.
Závery
Z uvedeného prieskumu sme zistili pomerne zaujímavé informácie.7 Zdá
sa, že štátna pomoc poskytovaná začínajúcim podnikateľom je pomerne
neefektívna. Napriek tomu, že sa podnikatelia stále sťažujú na nedostatočnú štátnu podporu, väčšinu z existujúcich programov ani nepoznajú.
Je otázne, či hľadať chybu na strane podnikateľov, alebo na strane štátu.
Asi obe skupiny majú na tom svoj podiel. Podnikatelia nevedia, že existuje SZRB, ktorá im môže poskytnúť záruky za čerpané úvery, dokonca aj
nejaké úvery poskytuje sama, nepoznajú regionálne a poradenské centrá.
Existuje tu pomoc, o ktorej podniky netušia, preto ju nevyužívajú a majú
problémy. Zdá sa, že ide o začarovaný kolobeh.
Najznámejším podporným nástrojom sú príspevky z úradov práce,
no aj tie považujú mladí podnikatelia za zbytočne byrokratické a administratívne náročné. Okrem toho si myslia, že výška poskytnutej pomoci
je pomerne nízka. Je možné, že informovanosť o nich je taká vysoká pre7
Bližšie pozri dokument Prieskum potrieb mladých podnikateľov a prekážok v ich podnikaní. Bratislava : Združenie mladých podnikateľov Slovenska, 2011.
84
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 74-87
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
to, že ak sú mladí ľudia nezamestnaní, práve na úradoch práce sa dozvedia o pomoci, ak začnú podnikať.
Z výsledkov vyplýva, že je nutné zvýšiť informovanosť podnikateľov
o možnostiach získavania finančných zdrojov. Bezplatne dodávané informácie o finančných zdrojoch, prípadne aktuálnych ponukách podporných inštitúcií by mali byť súčasťou podpory podnikania na Slovensku.
Pri registrácii na Živnostenskom úrade alebo Obchodnom registri by mali
podnikatelia odovzdávať svoje e-mailové adresy, ktoré by išli do informačnej databázy kontaktov podporných inštitúcií. Takýmto spôsobom by
sa zabezpečila permanentná informovanosť podnikov, pretože z predchádzajúcich výskumov bol záujem podnikov o aktuálne možnosti financovania deklarovaný, dokonca pomerne vysoký. Realizovať informačné
semináre by mohla aj Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného
podnikania, pretože sa venuje aj poradenskej činnosti. Jej výročná správa
za rok 2009 však uvádza, že z 19 poradenských centier až 9 vykonalo
menej ako 50 odborných konzultácií za rok. 3 poradenské centrá nepomáhali pri žiadnom podnikateľskom pláne za daný rok a 14 centier z 19
vykonalo menej ako 10 školení. Aj tu je potrebné zintenzívniť komunikáciu medzi podnikateľmi a štátnymi inštitúciami, aby vzťahy medzi nimi
boli aktívne.
Každý program si nutne vyžaduje istú dávku administratívnych činností. Podnikatelia sa stále sťažujú na nadmernú byrokraciu u väčšiny
programov. Potrebovalo by to objektívne posúdenie, pretože aj nutná
administratíva im môže pripadať príliš zložitá.
Nízka informovanosť a pomerne negatívny prístup odráža apatiu už
aj mladých podnikateľov voči efektívnosti štátnych podporných programov. Ich lepšie nastavenie, zohľadňujúce aktuálne potreby podnikateľov
a momentálnu ekonomickú situáciu by mohlo ich čerpanie pomerne zvýšiť.
Problematika podpory segmentu malého a stredného podnikania je
veľmi zložitá. Dnes, pod tlakom prežitia sa menší podnikatelia snažia
inovovať. Inovácie sú neoddeliteľnou súčasťou ekonomiky založenej na
vedomostiach a musia doviesť každé národné hospodárstvo k prosperite
a zabezpečeniu udržateľného hospodárskeho rastu.8 Malé a stredné podniky sa považujú za nositeľov inovácií, ktorí dokážu pomerne flexibilne
8
Bližšie pozri ANDRÁŠOVÁ, A. – STACHO, Z. – HAJNIK, B.: Inovácie – nevyhnutnosť pre trvalo udržateľné partnerstvo. In: Interakcia masmediálnej a marketingovej komunikácie.
Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2010, s. 29-33.
STUDIES
85
2012, ročník I., číslo 2, s. 74-87
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
reagovať na potreby trhu. Práve inovatívnosť je nevyhnutná pre podporu
konkurencieschopnosti ekonomiky, preto by malo byť aj v záujme štátu
tento segment podporovať. Okrem uvedených možností štát prispieva na
pomoc aj formou poskytovania rozvojového kapitálu. V našom prieskume
však nie je uvedený, lebo informovanosť o ňom je ešte nižšia ako uvedených programov, teda naozaj veľmi nízka a aj jeho využitie je preto veľmi
zriedkavé.
Situácia nie je až taká negatívna, ako by sa na prvý pohľad mohlo
zdať, zintenzívnenie väzieb a procesov medzi štátom a podnikmi musí
bezprostredne nastať, aby tento významný segment zostal stále „lifeblood“ našej krajiny.
Literatúra
ANDRÁŠOVÁ, A. – STACHO, Z. – HAJNIK, B.: Inovácie – nevyhnutnosť pre
trvalo udržateľné partnerstvo. In: Interakcia masmediálnej a marketingovej komunikácie. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2010, s. 29-33. ISBN 978-80-8105-161-6.
Dokument Prieskum potenciálu podnikateľskej aktivity. [online]. 1. vyd.
Bratislava : Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, 2003. 62 s. [cit. 2012-03-13]. Dostupné na internete: <http://
www.nadsme.sk/files/file/prieskumy/potencial_podn_aktivity.pdf>.
Dokument Prieskum potrieb mladých podnikateľov a prekážok v ich podnikaní. 1. vyd. Bratislava : Združenie mladých podnikateľov Slovenska, 2011.
Dokument Správa o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike 2010. [online]. 1. vyd. Bratislava : Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, 2010. 134 s. [cit. 2012-03-13].
Dostupné na internete: <http://nadsme.sk/files/Stav_MSP_2010-fin.
pdf>.
Dokument Výročná správa 2009. [online]. 1. vyd. Bratislava : Národná
agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, 2010. 38 s.
[cit. 2012-03-13]. Dostupné na internete: <http://www.nadsme.sk/
files/VS_2010_sj.pdf>.
FETISOVOVÁ, E. – NAGY, L.: Politika malých a stredných podnikov Európskej únie pre rast a zamestnanosť. In: Ekonomika, financie a manažment podniku – rok 2007. [CD-ROM]. Svit : Fakulta podnikového ma-
86
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 74-87
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
nažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave, 2007. 5 s. ISBN 97880-225-2382-0.
JAKUBEC, V. – SOLÍK, J.: Bariéry rozvoja podnikateľského prostredia
v Slovenskej republike. In: Vedecké listy Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Katedry manažmentu. 2006, roč. 2, č. 3, s. 14-22. ISSN 1336-815X.
LUPTÁK, D. – TRAJČÍK, J. – KOMZALA, P. – BARTL, J.: Financovanie podnikateľských zámerov cudzími zdrojmi. 1. vyd. Bratislava : EPOS, 1998.
191 s. ISBN 80-8057-085-X.
PAVLÍK, A.: Malé a stredné podniky na Slovensku a rast ich konkurencieschopnosti. In: Ekonomické, politické a právne otázky medzinárodných vzťahov. [CD-ROM]. Bratislava : Ekonóm, 2005, s. 569-577. ISBN
80-225-2047-0.
Štatistický úrad Slovenskej republiky.
VLACHYNSKÝ, K. et al.: Podnikové financie. 1. vyd. Bratislava : Súvaha,
1999. 460 s. ISBN 80-88727-29-4.
Ing. Monika Sobeková Majková, PhD.
Katedra podnikovej ekonomiky a manažmentu
Fakulta ekonómie a podnikania
Paneurópska vysoká škola
Tematínska 10
851 05 Bratislava
Slovenská republika
[email protected]
STUDIES
87
2012, ročník I., číslo 2, s. 88-102
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Demokratický deficit Európskej únie z pohľadu
vybraných teórií medzinárodných vzťahov
Democratic Deficit of the European Union in Context
with Chosen International Relations Theories
Monika Skalická
Abstract: This paper provides an analysis of European Union democratic
deficit in context of international relation theories connected with last
known international debate – between rationalist and reflective positions.
It focuses on understanding, what does it mean supranational democracy
and what causes this effect in fact. Rationalism issues from concept of fixed
structures of the world, but constructivism, which represent one of the
critical streams, says that structures can be changed through movement of
international players and is based on european identity building.
Key Words: Democracy; Democratic Deficit; European Union; Rationalism;
Reflectivism; Theories of International Relations.
Abstrakt: Štúdia pojednáva o stave tzv. nadnárodnej demokracii na úrovni
Európskej únie v kontexte súčasnej racionalisticko-reflektívnej debaty teórií medzinárodných vzťahov. Zameriava sa na pochopenie tzv. nadnárodnej
demokracie a dôvodov, pre ktoré vznikla. Pozícia racionalistov vychádza
z nemennosti štruktúr a teda z nemennosti medzinárodného usporiadania.
Reflektivisti (ako jeden z prúdov kritických teórií) sú toho názoru, že svet je
dynamický a premenlivý, pričom dôležité pri demokratickom deficite je budovanie európskej verejnej sféry a identity.
Kľúčové slová: Demokracia; demokratický deficit; Európska únia; racionalizmus; reflektivizmus; teórie medzinárodných vzťahov.
Úvod
Európska únia (EÚ) je príkladom zvláštneho zoskupenia štátov, ktoré
vzniklo na základe medzinárodnej zmluvy, ako určitá medzinárodná platforma v záujme zaistenia mieru a bezpečnosti v európskom priestore
s ohľadom na demokratické zásady a princípy. Základ budovania demokracie na európskej úrovni poskytuje demokratická tradícia členských
88
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 88-102
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
štátov, hlavne tzv. tradičné demokracie, kde demokratické princípy a zásady zdomácneli a stali sa prirodzenou súčasťou života spoločnosti.
Na úrovni Únie ale snahy o zavedenie demokratického zriadenia bojujú s tzv. deficitným stavom, ktorý je konštatovaný fakticky od začiatku
90. rokov, kedy bola dobudovaná hospodárska a menová únia a hlasnejšie začala rezonovať otázka politického rozmeru európskej integrácie
a jej demokratického charakteru. Tieto udalosti takmer paralelne spustili
debatu o demokratickom deficite európskeho projektu, preto európske
inštitúcie prijali mnoho opatrení na stransparentnenie svojich činností
a na priblíženia sa k verejnosti, ktoré boli potvrdené v Medziinštitucionálnej deklarácii o demokracii, transparentnosti a subsidiarite už v októbri 1993. Pri posudzovaní takejto demokracie je dôležité vziať do úvahy, že nejde o klasický príklad, ale ide o demokraciu nadnárodnú, čo ju
samozrejme činí odlišnou od akejkoľvek predtým uvažovanej formy.
Demokracia a politický systém
Demokracia sa v súčasnosti stala sympatickým pojmom a pre svoju mnohovýznamovosť i pojmom často využívaným, avšak často pojmom nie
celkom správne chápaným. Existuje množstvo rôznych vymedzení a pokusov o definovanie demokracie, no s istotou môžeme povedať len to, že
demokracia je veľmi neistý a ťažko uchopiteľný pojem a to z viacerých
dôvodov. Rôzne definície sa odlišujú podľa vedného odboru, ktorým nahliadame na demokraciu i podľa toho čo autor definície považuje pre
demokraciu za určujúce. Klasické definície vychádzajú z etymologickej
skladby pojmu, teda gr. základu slova: demos (ľud) kratein (vládnuť), teda vláda ľudu – napríklad známy je v tejto súvislosti výklad demokracie
zo strany A. Lincolna: „Vláda ľudu, ľudom a pre ľud.“ Etymologický výklad demokracie však nie je postačujúci. Dôvodom je nejasnosť tak pojmu vláda, ako aj ľud. Dahl síce tiež vychádza z etymologickej skladby,
keď predpokladá démos – suverénny ľud, ktorý vládne sám sebe, ale sústredí sa na „decision-making process“ (rozhodovací proces, prekl.) a legitimitu tých, ktorí rozhodujú a zdôrazňuje, že tí, čo rozhodujú/vládnu,
nemôžu byť vylúčení spod rozhodnutí, ktoré prijali.1 Zároveň musia pre
nich platiť rovnaké sankcie ako pre všetkých ostatných. Démos je skupinu ľudí zviazaná predovšetkým so zmocnením k spoločenskému politickému konaniu, ktorá je formálne definovaná inštitúciou občianstva, i keď
táto kategória (občianstvo) jej význam nevyčerpáva.2 Sartori vníma de1
2
DAHL, R.: Demokracie a její kritici. Praha : Victoria Publishing, 1995, s. 53-56.
DAHL, R.: Demokracie a její kritici. Praha : Victoria Publishing, 1995, s. 53-56.
STUDIES
89
2012, ročník I., číslo 2, s. 88-102
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
mokraciu ako nástroj určujúci pôvod moci a titulárne právo na moc
a demokratické formy vyžadujú aby démos mal prednosť pred kratein/
kratia, teda aby štát slúžil občanom, v zmysle existencie vlády pre ľud.3 Aj
keď má demokracia relatívne jasný literárny a etymologický význam, píše Sartori, vôbec to nepomáha chápať, aká realita jej vlastne zodpovedá
a čím sú tvorené fungujúce demokracie.4 Dahl chápe démos podobne ako
Giovanni Sartori, preto patrí k hlavným predstaviteľom tzv. konkurenčnej teórie demokracie. Základy tejto konkurenčnej teórie položil vo svojej
slávnej knihe Kapitalizmus, Socializmus a Demokracia (1942) rakúsky
ekonóm Joseph A. Schumpeter (1883 – 1950), ktorý kritizuje „klasickú
doktrínu demokracie“ ako nerealistickú a navrhuje alternatívnu teóriu
demokracie, pričom tvrdí, že hlavným zdrojom ťažkosti je etymologický
výklad demokracie: ako „vlády ľudu“, kde ľud si vytvára tzv. racionálny
názor na politické problémy a poveruje svojich „reprezentantov“ (zástupcov), aby vykonali jeho vôľu (rozhodovanie ľudu o politických problémoch je prvotné, zatiaľčo voľba politických predstaviteľov je vedľajšia).
Schumpeter naopak tvrdí, že poradie je potrebné obrátiť, teda podriadiť
riešenie politických problémov voľbe politických predstaviteľov, kedy
občan-volič, ktorý volí vládu a má možnosť ju odvolať – zvolením inej
v ďalšom volebnom období.5 Predchádzajúce riadky ozrejmujú, že definícií demokracie a pohľadov na ňu je nespočetne veľa. Možné je chápať ju
ako aktívne zasahovanie do procesu rozhodovania počas celého obdobia
legitímne zvolenej vlády, alebo ako pasívny prístup v podobe zvolenia
a následnej kontroly v podobe opätovného (ne)zvolenia, podľa toho, či
naplnili očakávania svojich voličov. V konečnom dôsledku sa pri každom
pokuse o vymedzenie demokracie ako ústredný javí pojem „ľud“.
Keďže EÚ predstavuje veľmi špecifickú jednotku na poli medzinárodných vzťahov, pre hodnotenie jej fungovania, v súvislosti s pokusom
o vymedzenie demokratického deficitu, je dôležitý pohľad teórií medzinárodných vzťahov (MV) – prioritne v kontexte aktuálnej racionálno3
4
5
SARTORI, G.: Teória demokracie. Bratislava : Archa, 1993. 512 s.
Giovanni Sartori a mnoho ďalších politológov prijali Schumpeterovu koncepciu demokracie explicitne alebo aspoň implicitne za svoju. Sartori stavia konkurenčnú teóriu demokracie proti tzv. „participační teórii“ demokracie, ktorú odmieta a vytýka jej, že neberie do
úvahy rozdiel medzi demokraciou antiky a demokraciou moderny. Konkurenčná teória
demokracie je deskriptívnou (empirickou) teóriou, ktorá vysvetľuje, ako demokracia skutočne funguje. Sartori však zdôrazňuje, že deskriptívna teórie sama nestačí, že potrebujeme i preskriptívnu (normatívnu) teóriu demokracie.
NOVÁK, M.: Giovanni Sartori. In: CEVROREVUE. [online]. 2006, roč. 6, č. 6-7. [cit. 2012-0311]. Dostupné na internete: <http://www.cevro.cz/cs/cevrorevue/aktualni-cislo-online/2006/6-7/67639-giovanni-sartori.html>.
90
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 88-102
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
reflektívnej debaty MV, pričom pojem „demokratický deficit“ má vyjadrovať určité nedostatky demokracie na úrovni EÚ a zároveň je stále
predmetom výskumu. Jeho (demokratického deficitu) definície variujú
podľa národnosti, intelektuálnej pozície, či preferovaného spôsobu riešenia zo strany akademikov alebo komentátorov, ktorí sa uvedenej problematike venujú a takéto uchopenie problematiky demokratického deficitu, ktoré počíta rôznymi prístupmi nazval Weiler6 a jeho spolupracovníci
„štandardou verziou demokratického deficitu.“7 Tvoria ju najrozšírenejšie
argumenty, ako napríklad: extenzia exekutívy spôsobujúca nižšiu kontrolu zo strany národných parlamentov, ktorých predstavitelia využitím
kvalifikovanej väčšiny v Rade môžu byť dokonca prehlasovaní; slabosť
Európskeho parlamentu a dominantné postavenie Rady v rozhodovacom
procese, ako do istej miery narušenie legitimačného reťazca – pretože
orgán ktorý je priamo legitimovaný prostredníctvom volieb disponuje vo
väčšine prípadov nanajvýš spolurozhodovacou,8 alebo len poradnou právomocou; nízka kontrola i zodpovednosť orgánov EÚ vyplýva z nefungujúceho stranníckeho systému, nejestvujúcej reálnej opozície a malého
vplyvu občanov na politiky EÚ; občania nepoznajú Úniu a jej fungovanie,
zdá sa im vzdialená a nejasná.9 Dôležité však je, ako konštatuje Cintula,
že: „Výsledkom štandardnej verzie demokratického deficitu môže byť skutočnosť, že Únia prijíma rozhodnutia, ktoré nie sú podporované väčšinou
obyvateľov, resp. členských štátov,“10 čo predstavuje alarmujúci stav, pre
demokraciu neprijateľný.
WEILER, J. H. H. – HALTERN, U. – MAYER, F.: European Democracy and Its Critique: Five
Uneasy Pieces: EUI Working Paper RSC No. 95/11. [online]. Badia Fiesolana : European
University Institute, 1995. 48 s. [cit. 2012-02-21]. Dostupné na internete: <http://cadmus.eui.eu/bitstream/handle/1814/1386/95_11.pdf?sequence=1>.
7 WEILER, J. H. H. – HALTERN, U. – MAYER, F.: European Democracy and Its Critique: Five
Uneasy Pieces: EUI Working Paper RSC No. 95/11. [online]. Badia Fiesolana : European
University Institute, 1995. 48 s. [cit. 2012-02-21]. Dostupné na internete: <http://cadmus.eui.eu/bitstream/handle/1814/1386/95_11.pdf?sequence=1>.
8 Po prijatí Lisabonskej zmluvy sa „riadnou legislatívnou procedúrou“ (ordinary legislative
procedure), ktorá je využívaná v drvivej väčšine prípadov rozhodovania o legislatíve, stala procedúra spolurozhodovania Európskeho parlamentu a Rady ministrov, kde má každá
z inštitúcií de facto právo veta (Portál http://europa.eu/).
9 HIX, S. – FOLLESDAL, A.: Why There is a Democratic Deficit in the EU: A Response to Majone and Moravcsik. In: Journal of Common Market Studies. [online]. 2006, roč. 44, č. 3,
s. 533-562. [cit. 2012-02-21]. Dostupné na internete: <http://ssrn.com/abstract=1682
094>.
10 CINTULA, J.: Politický systém EÚ a demokratický deficit. In: Interpolis ´09. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov, 2009,
s. 311-314.
6
STUDIES
91
2012, ročník I., číslo 2, s. 88-102
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Ako sme už naznačili, EÚ predstavuje ojedinelý zjav na poli medzinárodných vzťahov, ktorý vznikol podpísaním medzinárodných zmlúv zo
strany členských štátov, z medzinárodno-právneho hľadiska je teda produktom vôle týchto štátov a len z ich vôle môže vzniknúť a zaniknúť. Zároveň vychádzame z predpokladu, že EÚ predstavuje politický systém,
pretože len tak môžeme o demokracii v priestore EÚ uvažovať, ale je potrebné zdôrazniť, že v skutočnosti neexistuje zhoda na tom, či EÚ skutočne politický systém je. Vychádzame ale z argumentácie Cintulu, ktorý obhajuje tento predpoklad tvrdením, že: „Ak sa sústredíme na hlavné funkcie
a úlohy, ktoré by mal politický systém podľa klasickej politickej teórie plniť
a vykonávať, môže nám ako argument poslúžiť názor, na ktorom sa zhodli
dve významné postavy politickej teórie – David Easton a Gabriel Almond. Tí
totiž uvádzajú, že životnosť systému je limitovaná jeho schopnosťou adaptovať sa na nové meniace sa podmienky a že pre fungovanie politického
systému je nevyhnutné, aby prijímal rozhodnutia a súčasne zabezpečoval
ich záväznú akceptáciu a vynútiteľnosť aj prostredníctvom hrozby sankcií.“11 Pričom na základe uvedených argumentov prichádza Cintula k záveru, že: „… v Európskej únii dochádza k autoritatívnemu rozdeľovaniu
hodnôt v spoločnosti, pričom táto distribúcia je záväzná pre celú spoločnosť a taktiež vynútiteľná prostredníctvom hrozby sankcií.“12 To potvrdzuje charakter EÚ ako politického systému, pričom autor ďalej pokračuje,
že „až aplikovaním modelu viacúrovňového vládnutia, však dochádza k dotvoreniu celkového obrazu o novom druhu vládnutia, nakoľko sa vytvárajú
prepojenia medzi jednotlivými úrovňami, pričom národná úroveň čiastočne
stráca svoje dominantné postavenie ako sprostredkovateľa politík.“
Budovanie racionálnej nadnárodnej demokracie
Nadnárodná demokracia predstavuje nový fenomén a jej vývoj je spätý
s vývojom a chápaním medzinárodných vzťahov a medzinárodného systému. Vývoj medzinárodných vzťahov môžeme sledovať na pozadí tzv.
veľkých debát,13 ktoré sa vinuli celým 20. storočím až do súčasnosti, pričom v tejto štúdii sa budeme sústrediť na pochopenie demokratického
CINTULA, J.: Politický systém EÚ a demokratický deficit. In: Interpolis ´09. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov, 2009,
s. 312.
12 CINTULA, J.: Politický systém EÚ a demokratický deficit. In: Interpolis ´09. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov, 2009,
s. 311-312.
13 Hlavne debaty teórií MV: idealizmus vs. realizmus, tradicionalizmus vs. behaviorizmus,
(neo)realizmus/(neo)liberalizmus vs. neomarxizmus, racionalizmus vs. reflektivizmus.
11
92
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 88-102
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
deficitu v kontexte poslednej – štvrtej debatu medzi racionálnym a reflektívnym prístupom k realite. V súčasnosti (s akcentom na tzv. štvrtú
debatu MV)14 jasne prevláda racionálny prístupy k problematike demokratického deficitu, ktorý je reprezentovaný teóriami teóriami ako
(neo)realizmus, (neo)liberalizmus.15 (Neo)realizmus tvorí súhrn teoretických prístupov, ktoré považujú štát za jediného, alebo aspoň najvýznamnejšieho aktéra MV a v rámci európskej integrácie sa prejavil hlavne
požiadavkou preferovania medzivládnej oproti supranacionálnej forme
rozhodovania v tejto štruktúre, pričom jedna z hlavných téz tohto (reálneho) prístupu hovorí, že spolupráca je vo svete anarchie síce možná, ale
len ak existuje bezpečnostná hrozba, ktorá aktérov núti k spolupráci
a zároveň bazíruje na téze „nezasahovania do vnútorných záležitostí“.
Liberálny-idealizmus (LI) postupne stráca radikálny charakter a namiesto reformy požaduje tranformáciu, pričom vychádza z premisy, že
rastúca obchodná spolupráca a interdependencia znižuje riziko konfliktu
a základným nástrojom spolupráce je medzinárodné právo, ktoré vytvára
pravidlá hry pre spoluprácu medzi jednotlivými aktérmi, čo tvorí bázu
(neo)funkcionalizmu, ako teoretického základu budovania európskej integrácie v jej počiatkoch.16 Liberálny inštitucionalizmus primárne zameraný na racionálny kalkul medzinárodnej kooperácie a v súvislosti s demokraciou sústredí svoju pozornosť na budovanie reprezentatívnej,
transparentnej a zodpovednej medzinárodnej inštitucionálnej základne.
Demokratický liberalizmus vychádza z predpokladu, že ak si budú musieť ľudia vybrať medzi konfliktom a mierom, zvolia si mier, i keď by to
mohlo obmedziť ich suverénne práva federatívnym usporiadaním nadnárodného štátu (medzinárodnej organizácie), ktorá mier podporuje. LIcká vízia vedie k finálnej formulácii tézy tzv. demokratického mieru, ktorá preferuje kompromis pred konfrontáciou a tvrdí, že mierové politické
usporiadanie, ktoré sa prenáša zvnútra štátu von do medzinárodného
systému a predpokladom je vytvorenie rovnocenných demokratických
inštitúcií na nadnárodnej úrovni. V podstate toto tvorí racionálny základ
súčasného chápania i budovania demokracie na nadnárodnej úrovni EuNazývaná tiež debata pozitivizmus vs. postpozitivizmus, mimo kontext medzinárodných
vzťahov v podobe obhajovania, či odmietania objektívnej reality.
15 (Neo) v takejto podobe predstavuje tak klasickú, ako aj neovariantu vybranej teórie (napríklad realizmus a neorealizmus). Viac o tejto téme DRULÁK, P.: Teorie mezinárodních
vztahů. Praha : Portál, 2010. 224 s.
16 DOYLE, 1999 citované podľa McGREW, T.: Transnational Democracy: Theories and Prospects. [online]. [cit. 2012-02-21]. Dostupné na internete: <http://www.polity.co.uk/
global/transnational-democracy-theories-and-prospects.asp>.
14
STUDIES
93
2012, ročník I., číslo 2, s. 88-102
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
rópskej únie. Ak uvažujeme, že demokracia prechádza zo štátu na nadnárodnú entitu, nevyhnutne potom očakávame i rovnaké demokratické inštitúcie (v najširšom slova zmysle), ako v priestore štátu. Takýto prenos
demokracie však predpokladá rovnaké historicko-politické predpoklady,
ako pri vzniku demokratických štátov, teda politickú jednotku v podobe
štátotvorného národa, ktorým sa následne prejavuje „démos“ ľud, ktorý
vládne.
Nepriamo nepriama demokracia a kríza zastupiteľskej demokracie
Kymlicka vyjadruje veľmi skeptické prognózy ohľadne budovania európskej demokracie a európskeho „démos“,17 pretože snaha o demokratizáciu EÚ môže paradoxne k opačnému výsledku: „Posunulo by to moc z národnej úrovne, kde je možná masová účasť a činorodá debata v spoločnom
jazyku, k nadnárodnej, kde je demokratická účasť a deliberalizácia obtiažna.“18 Podľa neho (Kymlicka) sú politický aktivizmus na nadnárodnej
úrovni a demokratické občianstvo dve úplne rozdielne veci, z ktorých prvý má aktuálne potenciál rozvoja, druhý ale nie, pretože na nadnárodnej
úrovni neexistuje ľud (démos). Barša – Císař zároveň zdôrazňujú, že demokratické občianstvo je bytostne späté s kultúrne definovaným kolektívom moderného národa a pri neexistencii „nadnárodného“ ľudu nie je
možné ho jednoducho preniesť.19 Fiala ho nazýva „symbolické“,20 pretože
podľa neho občianstvo EÚ21 neplní žiadnu reálnu funkciu a je viazané na
občianstvo svojho členského štátu. Tento nedostatok môžeme považovať
za základnú os všetkých nedostatkoch demokracie. Klíma zdôrazňuje, že
teoretická i politická diskusia o tzv. demokratickom deficite v štruktúre
jej vnútornej organizácie a pôvodu moci jej orgánov je značne ovplyvnená tradičným chápaním parlamentarizmu ako modelu formy vlády, v ktorom voliči priamo vyberajú politické zoskupenia.22 Tie následne vytvoria
parlament , ako základný zákonodarný zbor a garant výkonnej moci. Takéto vnímanie reprezentuje vo svojej práci i Krunková, keď píše: „Z hľaKYMLICKA, W.: Multicultural Citizenship within Multination States. In: Ethnicities. 2011,
roč. 11, č. 3, s. 281-302.
18 Z pohľadu deliberatívneho modelu demokracie, ktorý presadzuje argumentáciu a dohadovanie vo verejnej debate ako legitimačný prostriedok uplatňujúci princíp suverenity
ľudu.
19 BARŠA, P. – CÍSAŘ, O.: Anarchie a řád ve světové politice: Kapitoly z teorie mezinárodních
vztahů. Praha : Portál, 2008. 559 s.
20 Bližšie pozri FIALA, P.: Evropský mezičas: Nové otázky evropské integrace. Brno : Barrister
& Principal, 2007. 176 s.
21 Tento pojem (európske občianstvo) zaviedla Maastrichtská zmluva v roku 1992.
22 Bližšie pozri KLÍMA, K. et al.: Evropské právo. Plzeň : Aleš Čenek, 2011. 579 s.
17
94
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 88-102
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
diska kreácie EP (…) mu právom patrí označenie legitímne zvolený orgán.
Sila legitímneho procesu priamych volieb je nespochybniteľná, dôsledkom
odovzdania mandátu od zdroja moci (občanov) by zrejme mala byť reálna
možnosť túto moc aj vykonávať. (…) Úspešnosť zamýšľaných opatrení,
v dôsledku ktorých de lege dochádza k tendenčnému posilňovaniu, bude
zrejme viditeľná a verejnosťou vnímaná až v dôsledku reorganizácie štruktúry a činnosti aktérov legislatívnej činnosti – poslancov.“23 Dôležité je pripomenúť, že zastupovanie je nepriame, čo znamená, že zastúpenie občanov je sprostredkované vonkajšou reprezentáciou členských štátov a organizuje ju aktuálna politická garnitúra. „Úsilie členských štátov, i samotnej EÚ, ktoré by vhodne legitimizovalo zásadné rozhodovanie EÚ, je trvale
podriadené otázke, do akej miery a doby bude vôľa členských štátov ponechať prioritu primárneho práva, teda hlavne dohôd členských štátov a teda
súčasný konsenzuálny charakter Únie.“24
Z pozície konštruktivizmu túto problematiku jasnejšie popisuje Dvořáková, pretože podľa nej sa však verejná mienka v európskom priestore
vytvára výlučne na území jednotlivých členských štátov v závislosti na
politickej a verejnej diskusii, čo platí i pre európske záležitosti25 a „… európska politika a európske inštitúcie sa stávajú karikatúrou odvodenou
z národných kontextov.“26 Príkladom je Európsky parlament (EP), kde úspech vo voľbách je podmienený debatou sústredenou okolo národných
otázok a jediným európskym aspektom zostáva skutočnosť, že ide parlament európsky a často je zvolený opozičný predstaviteľ vynesený vlnou
nespokojnosti s aktuálnou politikou v závislosti od toho, v ktorej fáze
domáceho volebného cyklu sa voľby do EP konajú (viac v nasledujúcej
časti venovanej práve konštruktivizmu).
Zároveň Cintula upozorňuje na skutočnosť, že: „demokratický deficit
nie je výlučným nedostatkom nadnárodnej úrovne (…), ale aj na iných
úrovniach jestvujú problémy súvisiace s udržaním efektívnej demokratickej
KRUNKOVÁ, A. et al.: Európsky parlament, Rada Európskej únie a Národná rada Slovenskej
republiky. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Fakulta verejnej správy,
2011, s. 12-15.
24 KRUNKOVÁ, A. et al.: Európsky parlament, Rada Európskej únie a Národná rada Slovenskej
republiky. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Fakulta verejnej správy,
2011, s. 49.
25 DVOŘÁKOVÁ, V. et al.: Evropeizace veřejné sféry. Praha : C. H. Beck, 2010. 149 s.
26 DVOŘÁKOVÁ, V. et al.: Evropeizace veřejné sféry. Praha : C. H. Beck, 2010, s. 2-4.
23
STUDIES
95
2012, ročník I., číslo 2, s. 88-102
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
kontroly.“27 Hlavnými prejavmi takého stavu môžu byť napr: klesajúca
účasť na voľbách, klesajúci počet členov politických strán, nedostatok záujmu a nedôvera voči politike a politikom, pocit nezapojenia a odcudzenia
od politického procesu. Oproti Krunkovej, ktorá nepochybuje o legitimite
zvolených reprezentantov, ako ani o legitimite ich rozhodnutí a predpokladá zdokonalenie európskych štruktúr28 Cintula vidí ako priamy dôsledok demokratického deficitu limitovanú legitimitu rozhodnutí.29 Na základe spomínaných skutočností následne dochádza k „oslabovaniu myšlienky demokratického zriadenia ako vlády ľudu, nakoľko rozhodovacie
mechanizmy sú viazané podmienkou štatisticky väčšinovej podpory obyvateľstva len formálne. Preto je nutné nájsť taký model uplatňovania zásad
demokratického zriadenia aby bola reflektovaná väčšina preferencií a názorov verejnosti na všetkých úrovniach rozhodovania.“30 Takto dochádza
Cintula k záveru, že demokratický deficit nemôže byť vnímaný výlučne
ako problém inštitúcií na nadnárodnej úrovni EÚ, ale ide o komplexný
deficit demokratickej legitimity rozhodovacích procesov na všetkých
úrovniach EÚ.
Demokratický deficit z pohľadu konštruktivizmu
Predchádzajúci odsek predstavuje plejádu názorov reprezentujúcich racionalistické krídlo, ktoré kladie dôraz na objektívnu realitu a budovanie
demokracie vníma prostredníctvom budovania relevantných štruktúr vo
svete, ktorý je nemenný. Konštruktivizmus podľa Druláka je jednou z kritických teórií v rámci reflektivizmu, prípadne existujú i názory, že konštruktivizmus predstavuje preklenutie racionálno-reflektívnej debaty
tým, že akceptuje stabilné štruktúry, ktoré ale nie sú nemenné – sú dynamické, menia sa v čase podľa správania a potrieb jednotlivých aktérov
a (oproti racionálneho nemenného systému) reflektivisti predpokladajú,
WATTS, 2008, s. 116, citované podľa CINTULA, J.: Politický systém EÚ a demokratický
deficit. In: Interpolis ´09. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, Fakulta politických vied
a medzinárodných vzťahov, 2009, s. 313.
28 KRUNKOVÁ, A. et al.: Európsky parlament, Rada Európskej únie a Národná rada Slovenskej
republiky. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Fakulta verejnej správy,
2011, s. 12-15.
29 CINTULA, J.: Politický systém EÚ a demokratický deficit. In: Interpolis ´09. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov, 2009,
s. 311-314.
30 CINTULA, J.: Politický systém EÚ a demokratický deficit. In: Interpolis ´09. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov, 2009,
s. 311-314.
27
96
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 88-102
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
že vplyvom zmien v systéme dôjde i k zmene systému samotného.31
Z predchádzajúcich riadkov sme zistili, že racionálny prístup problematiku demokratického deficitu dôsledne nerieši, pretože i napriek všetkým
úpravám (demokratické inštitúcie, platné princípy a zásady, posilňovanie
právomocí parlamentu, ako jediného legitímne zvoleného orgánu), sa stále konštatuje nedostatok demokracie EÚ. Konštruktivizmus síce vychádza
z existencie ustálených inštitúcií a štruktúr na poli medzinárodných
vzťahov, ale zdôrazňuje, že realita je sociálnou konštrukciou udržiavanou
prostredníctvom diskurzu a praxe aktérov medzinárodných vzťahov.
Okolitý svet a realita nie sú objektívne, oddelené od ľudského vedomia
a musia byť založené na vnútorných myšlienkach a zdieľaných názoroch.
Neodmieta však ani objektívnu realitu, ale vníma ju cez prizmu účelu,
ktorú vo svete plní.32 Konštruktivizmus vychádza z premisy, že základné
štruktúry medzinárodnej politiky sú skôr sociálne, ako materiálne a tvarujú identitu a záujmy jednotlivých aktérov. „Konstruktivizmus chápe
identitu ako proces a sociálny produkt, ktorý je – viac či menej seba/reflexívne – konštruovaný. Formovanie identity je ovplyvňované tak sociálnymi procesmi, ako aj sociálnymi. (…) Identita ale zostáva nezrozumiteľná pokiaľ nie je umiestnená v určitej kultúre. Akákoľvek teória identity
má svoje korene vo všeobecnejšom výklade reality, je zabudovaná do konkrétneho symbolického sveta a jeho teoretickej legitimizácii.“33
V 90. rokoch 20. storočia Moravscik rozšíril svoju teóriu liberálneho
integovernmentalizmu a s racionálnym neoinštitucionalizmom sa stali
komplemetárne v tom zmysle, že sa ocitli v tom istom tábore, ktorý sa
postavil vznikajúcemu konštruktivizmu. Moravscik uznáva nadnárodnú
autoritu, ale upozorňuje, že „Zatiaľčo formálne kompetencie nadnárodných úradníkov a hlasovanie na základe kvalifikovanej väčšiny nezasahujú
do konania o zmenách zakladajúcich zmlúv (…), každodenný legislatívny
proces v rámci zmluvy v sebe obsahuje obmedzovanie suverenity.“34 Zároveň prichádza (Moravscik) k záveru, že vlády sa vzdávajú výkonu suverenity v určených oblastiach, aby zaistili väčšiu dôveryhodnosť dodržiavania dohodnutých záväzkov. Z tejto racionalistickej pozície Moravscik
kritizuje konštruktivizmus, pretože podľa neho nie je možné tvrdenia
DRULÁK, P.: Teorie mezinárodních vztahů. Praha : Portál, 2010. 224 s.
BARŠA, P. – CÍSAŘ, O.: Anarchie a řád ve světové politice: Kapitoly z teorie mezinárodních
vztahů. Praha : Portál, 2008, s. 318-320.
33 BERGER – LUNGMANN, 1999, s. 199, citované podľa DVOŘÁKOVÁ, V. et al.: Evropeizace
veřejné sféry. Praha : C. H. Beck, 2010, s. 5.
34 MORAVSCIK, A.: The Choice for Europe: Social Purpose and the State Power from Messina to
Maastricht. Ithaca : Cornell University Press, 1998. 528 s.
31
32
STUDIES
97
2012, ročník I., číslo 2, s. 88-102
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
konštruktivizmu empiricky testovať, a preto nezodpovedajú kritériám
štandardnej (pozitívnej) vedy, ktorá je založená na testovaní hypotéz
prostredníctvom dát. Nabáda konštruktivistov, aby priradili ideám, symbolom a diskurzom kauzálne mechanizmy a presne identifikovali podmienky, za ktorých tvrdenia konštruktivizmu môžu platiť. Jediným konštruktivistom, ktorý sa podľa Moravscika snažil dosiahnuť štandardy vedeckej práce bol Jeffrey Checkel, ktorý sa zároveň Moravscikovi priamo
postavil. Tvrdením, že „doležité vlastnosti aktérov boli premenené prevládajúcimi normami bez toho, aby teoretizovali alebo empiricky dokumentovali proces sociálnej interakcie, ktorým k tomu dochádza.“35 Zároveň sa
Checkel snaží o presnú špecifikáciu procesu socializácie a internacionalizácie noriem v procese presviedčania a sociálneho učenia, aby mohol
empiricky testovať teoretické tvrdenia charakterizujúce podmienky, za
ktorých môžeme očakávať, že daný aktér takým procesom prejde a premení svoju identitu, preferencie a konanie. Moravscik reaguje pokusom
o porovnanie argumentov racionalizmu a konštruktivizmu a prichádza
k záveru, že ani napriek snahe Checkela, jeho hypotézy nie sú formulované tak, aby bolo možné rozhodnúť či platia konštruktivistické, alebo racionálne argumenty.36
Dvořáková vidí hlavnú slabosť budovania európskej politiky a rozvoja občianskej spoločnosti v slabosti tzv. verejnej sféry.37 Zároveň formovanie európskej verejnej sféry predstavuje „nutný predpoklad zvládania
demokratického deficitu európskej vlády (…), ktoré vykazuje vážne nedostatky.“ Štandardne platí vzťah zodpovednosti národnej vlády voči národnej verejnosti, čo nemôže platiť na úrovni EÚ, keďže „európska verejná
sféra zatiaľ nie je dostatočne rozvinutá, pretože (…) jedine zodpovedná európska politická verejnosť (démos) môže byť zárukou zodpovednej európskej politiky.“38 Táto autorka (Dvořáková) tiež upozorňuje, že bez identity
niet publika a bez publika niet politickej zodpovednosti, pretože garantom transparentnosti a zodpovednosti politickej moci v demokracii je verejná mienka a pripomína, že démos musí byť zároveň konštruovaný
v právnych a inštitucionálnych podmienkach, ktoré umožnia formovanie
verejnej mienky ako účinnej politickej sily. Dvořáková využíva pojem veBARŠA, P. – CÍSAŘ, O.: Anarchie a řád ve světové politice: Kapitoly z teorie mezinárodních
vztahů. Praha : Portál, 2008, s. 378.
36 BARŠA, P. – CÍSAŘ, O.: Anarchie a řád ve světové politice: Kapitoly z teorie mezinárodních
vztahů. Praha : Portál, 2008, s. 378.
37 BERGER – LUNGMANN, 1999, s. 199, podľa DVOŘÁKOVÁ, V. et al.: Evropeizace veřejné
sféry. Praha : C. H. Beck, 2010, s. 5.
38 DVOŘÁKOVÁ, V. et al.: Evropeizace veřejné sféry. Praha : C. H. Beck, 2010, s. 12.
35
98
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 88-102
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
rejná sféra, ktorá je „považovaná za základný kameň, ak nie dokonca synonymum občianskej spoločnosti.“ Formovanie európskej verejnej sféry
podľa nej predstavuje nutný predpoklad zvládania demokratického deficitu európskeho vládnutia, avšak „európska verejnosť, ktorá sa cíti zodpovedná za politiku svojej vlády, a preto ju príležitostne volá k zodpovednosti,
nie je dostatočne rozvinutá,“39 takto na európskej úrovni „len zodpovedná
európska politická verejnosť (démos) môže byť zárukou zodpovednej európskej politiky. Bez identity nie je publikum a bez publika nie je zodpovedná politika. Garantom transparentnosti a zodpovednosti (accountability)
výkonu politickej moci je v demokracii verejná mienka.“40 Verejná mienka
sa však v európskom priestore vytvára výlučne na území jednotlivých
členských štátov v závislosti na politickej a verejnej diskusii, čo platí i pre
európske záležitosti a „… európska politika a európske inštitúcie sa potom
stávajú karikatúrou odvodenou z národných kontextov,“41 a ako sme už
zdôraznili príkladom je Európsky parlament (EP), kde úspech vo voľbách
je podmienený debatou sústredenou okolo národných otázok a jediným
európskym aspektom zostáva skutočnosť, že ide parlament európsky.
Jedným z pokusov o riešenie naznačených bariér je „Biela kniha o európskej komunikačnej politike“. Táto uvádza, že v posledných rokoch síce
kládli inštitúcie EÚ dôraz na prácu v oblasti komunikácie, ale napriek tomu komunikácia zostala príliš „bruselskou záležitosťou“. Zamerala sa
predovšetkým na informácie pre ľudí o tom, čo EÚ robí: menej pozornosti sa venovalo počúvaniu názorov ľudí. V rámci bielej knihy je európskej
verejnej sfére venované osobitné miesto (časť I., odstavec 2) s názvom
Zintenzívnenie diskusie a dialógu – európska verejná sféra, kde sa zdôrazňuje, že v súčasnej Európe vykonávajú občania svoje politické práva predovšetkým na vnútroštátnej a miestnej úrovni. Zaviedli sa politické práva
prepojené s európskou dimenziou, ako je právo zúčastniť sa na voľbách
do Európskeho parlamentu. Ľudia sa však dozvedajú o politike a politických otázkach predovšetkým prostredníctvom svojich vnútroštátnych
vzdelávacích systémov a prostredníctvom svojich vnútroštátnych, regionálnych a miestnych médií. Opierajú sa o vyhlásenia politických strán,
ktoré sa zaoberajú vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi otázkami,
a diskutujú o týchto otázkach hlavne vo svojich vlastných komunitách.
„Verejná sféra“, v ktorej sa odohráva politický život Európy, je jednoducho predovšetkým vnútroštátnou sférou. A to do takej miery, že pokiaľ sa
GRANHAM, 1999, s. 362, citované podľa DVOŘÁKOVÁ, V. et al.: Evropeizace veřejné sféry.
Praha : C. H. Beck, 2010, s. 2-5.
40 DVOŘÁKOVÁ, V. et al.: Evropeizace veřejné sféry. Praha : C. H. Beck, 2010, s. 2.
41 DVOŘÁKOVÁ, V. et al.: Evropeizace veřejné sféry. Praha : C. H. Beck, 2010, s. 2-3.
39
STUDIES
99
2012, ročník I., číslo 2, s. 88-102
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
na programe európske otázky vôbec objavia, vidí ich väčšina občanov
z vnútroštátneho hľadiska. Média ostávajú predovšetkým vnútroštátnymi médiami, čiastočne kvôli jazykovým bariéram, pre Európanov z rôznych členských štátov existuje len málo miest, kde sa môžu stretávať, navzájom spoznávať a diskutovať o spoločných témach. Ľudia cítia odcudzenie od „Bruselu“, v ktorom sa čiastočne odráža politické sklamanie vo
všeobecnosti. Jednou z príčin je skutočnosť, že nebola vytvorená primeraná „európska verejná sféra“, v ktorej by mohla vzniknúť európska diskusia. Napriek tomu, že občania majú právo voliť členov Európskeho parlamentu, často cítia, že sami o sebe majú len malú príležitosť, aby upozornili na svoje stanovisko k európskym otázkam. Paneurópska politická
kultúra – s paneurópskymi politickými skupinami a základmi – sa stále
len vyvíja. Zároveň Európa potrebuje nájsť svoje miesto v existujúcich
vnútroštátnych, regionálnych a miestnych „verejných sférach“ a verejná
diskusia v členských štátoch sa musí prehĺbiť. Občania cítia, že diskusii
na vnútroštátnej úrovni, ktorá ignoruje aspekty verejnej politiky s priamym významom pre nich, niečo chýba.42
Záver
V prípade riešenia nedostatkov politického systému EÚ voči požiadavkám demokracie sa jednotlivé koncepcie značne rozchádzajú, ale je viditeľne kladený dôraz na posilnenie reprezentatívnej demokracie, ktorú
podporuje racionálne krídlo: rozšírenie kompetencií EP, posilnenie vnútornej integrity európskych politických strán prostredníctvom výraznejšej, distribúcie politickej moci medzi jednotlivými frakciami v EP, zavedenie priamej alebo nepriamej voľby Komisie inkorporovanie Rady EÚ
do Európskeho parlamentu v podobe hornej komory – do istej miery
premietli i do ustanovení Lisabonskej zmluvy, týkajú sa ale hlavne orgánov EÚ a medziinštitucionálnych vzťahov. Jednoznačný posun možno
identifikovať v prípade Európskeho parlamentu (EP), ktorý by mal reprezentovať názorové rozvrstvenie spoločnosti, preto dochádza požiadavke posilňovania jeho právomocí. Avšak deficitný stav i napriek všetkým snahám pretrváva.
Konštruktivisti neodmietajú štruktúry, avšak tvrdia, že inštitúcie
(v najvšeobecnejšom význame) sú sociálnym konštruktom a realita je sociálne konštruovaná. Zároveň predpokladajú, že len formovaním európ42
Dokument Biela kniha o Európskej komunikačnej politike. [online]. Brusel : Komisia Európskych spoločenstiev, 2006, s. 2-5. [cit. 2012-02-21]. Dostupné na internete: <http://
eur-lex.europa.eu/LexUriServ/site/sk/com/2006/com2006_0035sk01.pdf>.
100
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 88-102
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
skej identity a európskej verejnej sféry prostredníctvom realizácie komunikačnej politiky je možné deficitný stav prekonať.
Literatúra
BARŠA, P. – CÍSAŘ, O.: Anarchie a řád ve světové politice: Kapitoly z teorie
mezinárodních vztahů. 1. vyd. Praha : Portál, 2008. 559 s. ISBN 97880-7367-094-8.
CINTULA, J.: Politický systém EÚ a demokratický deficit. In: Interpolis ´09.
Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, Fakulta politických vied
a medzinárodných vzťahov, 2009, s. 311-314. ISBN 978-80-8083939-0.
DAHL, R.: Demokracie a její kritici. 1. vyd. Praha : Victoria Publishing,
1995. 349 s. ISBN 80-85605-81-3.
Dokument Biela kniha o Európskej komunikačnej politike. [online]. 1. vyd.
Brusel : Komisia Európskych spoločenstiev, 2006. 20 s. [cit. 2012-0221]. Dostupné na internete: <http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/
site/sk/com/2006/com2006_0035sk01.pdf>. ISBN neuvedené.
DRULÁK, P.: Teorie mezinárodních vztahů. 2. vyd. Praha : Portál, 2010.
224 s. ISBN 978-80-7367-721-3.
DVOŘÁKOVÁ, V. et al.: Evropeizace veřejné sféry. 1. vyd. Praha : C. H. Beck,
2010. 149 s. ISBN 978-80-7400-193-2.
FIALA, P.: Evropský mezičas: Nové otázky evropské integrace. 1. vyd. Brno :
Barrister & Principal, 2007. 176 s. ISBN 80-87029-04-6.
HIX, S. – FOLLESDAL, A.: Why There is a Democratic Deficit in the EU:
A Response to Majone and Moravcsik. In: Journal of Common Market
Studies. [online]. 2006, roč. 44, č. 3, s. 533-562. [cit. 2012-02-21].
Dostupné na internete: <http://ssrn.com/abstract=1682094>. ISSN
1468-5965.
KLÍMA, K. et al.: Evropské právo. 1. vyd. Plzeň : Aleš Čenek, 2011. 579 s.
ISBN 978-80-7380-335-3.
KRUNKOVÁ, A. et al.: Európsky parlament, Rada Európskej únie a Národná
rada Slovenskej republiky. 1. vyd. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Fakulta verejnej správy, 2011. 158 s. ISBN 978-807097-917-4.
STUDIES
101
2012, ročník I., číslo 2, s. 88-102
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
KYMLICKA, W.: Multicultural Citizenship within Multination States. In:
Ethnicities. 2011, roč. 11, č. 3, s. 281-302. ISSN 1468-7968.
McGREW, T.: Transnational Democracy: Theories and Prospects. [online].
[cit. 2012-02-21]. Dostupné na internete: <http://www.polity.co.uk/
global/transnational-democracy-theories-and-prospects.asp>.
MORAVSCIK, A.: The Choice for Europe: Social Purpose and the State
Power from Messina to Maastricht. 1st ed. Ithaca : Cornell University
Press, 1998. 528 p. ISBN 0-8014-8509-6.
NOVÁK, M.: Giovanni Sartori. In: CEVROREVUE. [online]. 2006, roč. 6, č. 67. [cit. 2012-03-11]. Dostupné na internete: <http://www.cevro.cz/
cs/cevrorevue/aktualni-cislo-on-line/2006/6-7/67639-giovannisartori.html>. ISSN 1213-9521.
SARTORI, G.: Teória demokracie. 1. vyd. Bratislava : Archa, 1993. 512 s.
ISBN 80-7115-049-5.
SCHUMPETER, J. A.: Kapitalismus, socialismus a demokracie. 1. vyd. Brno :
Centrum pro studium demokracie a kultury, 2004. 472 s. ISBN 807325-044-6.
WEILER, J. H. H. – HALTERN, U. – MAYER, F.: European Democracy and Its
Critique: Five Uneasy Pieces: EUI Working Paper RSC No. 95/11.
[online]. 1st ed. Badia Fiesolana : European University Institute, 1995.
48 p. [cit. 2012-02-21]. Dostupné na internete: <http://cadmus.eui.
eu/bitstream/handle/1814/1386/95_11.pdf?sequence=1>.
ISBN
neuvedené.
PhDr. Mgr. Monika Skalická
Vedecko-výskumný pracovník
Fakulta verejnej správy
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Popradská 66
041 32 Košice
Slovenská republika
[email protected]
102
ŠTÚDIE
2012, ročník I., číslo 2, s. 103-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Analýza vývoja počtu zamestnancov verejnej správy
v období rokov 2001 až 2010
z pohľadu administratívno-správneho členenia
Slovenskej republiky:
Bratislavský kraj
Analysis of Development in Number of Public
Administration Employees in the Period between
Years 2001 and 2010 from the View of TerritorialAdministrative Division of the Slovak Republic:
the Bratislava Region
Jana Koprlová
Miroslav Koprla
Abstract: The paper focuses in its main aim on seeking yet undetected or
undefined trends in development of number of the public administration
employees in the Bratislava region in the context of the global economic
downturn and it consists of two separate parts. The first part presents a basic survey of developing trends in average number of the public administration employees in the Bratislava region in comparison to development in
average employees number in other economic sectors of the Bratislava region yearly statistically recorded during the period of previous decade. The
second part of the paper concentrates on the basis of applying the regression analysis method in the period between years 2001 and 2010 on the
processes focused on detection of expected mutual correlation between the
trends in development of number of the public administration employees
and the trends in development of the gross domestic product rate in general, i.e. in relation to the whole territory of the Bratislava region, as well
as partially, i.e. from the view of individual districts of the Bratislava region.
Key Words: Public Administration; Number of Employees; Gross Domestic
Product GDP; the Bratislava Region; Districts of the Bratislava Region;
Economic Crisis; Analyzing; Developing Trends.
Abstrakt: Štúdia sa zameriava vo svojom hlavnom cieli na vyhľadávanie
dosiaľ nezistených alebo nedefinovaných trendov vo vývoji počtu zamestŠTÚDIE
103
2012, ročník I., číslo 2, s. 103-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
nancov vo verejnej správe v Bratislavskom kraji v kontexte globálnej hospodárskej krízy, pričom pozostáva z dvoch samostatných častí. Prvá časť
predostiera základný prehľad trendov vývoja priemerného počtu zamestnancov verejnej správy v Bratislavskom kraji v porovnaní s vývojom priemerného počtu pracovníkov v ostatných odvetviach hospodárstva Bratislavského kraja štatisticky zaznamenaného v priebehu rokov predošlej dekády. Druhá časť štúdie sa na základe uplatnenia metódy regresnej analýzy
v období rokov 2001 až 2010 sústreďuje na procesy, ktoré smerujú k odhaľovaniu predpokladanej vzájomnej závislosti medzi trendom vývoja počtu
zamestnancov vo verejnej správe a tendenciou vývoja miery rastu hrubého
domáceho produktu, a to jednak všeobecne, teda vo vzťahu k celému územiu Bratislavského kraja, a jednak čiastkovo, t.j. z pohľadu jednotlivých okresov Bratislavského kraja.
Kľúčové slová: Verejná správa; počet zamestnancov; hrubý domáci produkt HDP; Bratislavský kraj; okresy Bratislavského kraja; ekonomická kríza; analýza; trendy vývoja.
Úvod
Štúdia s názvom „Analýza vývoja počtu zamestnancov verejnej správy
v období rokov 2001 až 2010 z pohľadu administratívno-správneho členenia Slovenskej republiky: Bratislavský kraj“ si kladie za cieľ podrobne
analyzovať problematiku počtu zamestnancov verejnej správy v Bratislavskom kraji, pričom sa zameriava na štruktúrne hľadisko, ako aj dynamické hľadisko sledovanej problematiky. Samotná štúdia je rozdelená
do dvoch navzájom korešpondujúcich častí, pričom jej prvá, úvodná časť
sa venuje identifikácii postavenia počtu zamestnancov vo verejnej správe
vo vzťahu k ostatným odvetviam hospodárstva Bratislavského kraja.
Druhá, analytická časť, nadväzujúc na predchádzajúci text, sa usiluje odhaliť väzbu medzi vývojom priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov v jednotlivých okresoch Bratislavského kraja a vývojom miery rastu reálneho hrubého domáceho produktu v období rokov 2001 až 2010. Vo vzťahu ku skúmaniu problematiky počtu pracovníkov verejnej správy v Bratislavskom kraji v sledovanom období rokov 2001 až 2010 sme stanovili nasledujúce tri hypotézy:
Hypotéza č. 1: Priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej
správy v Bratislavskom kraji patrí z pohľadu všetkých odvetví hospodárstva Bratislavského kraja k jedným z najvyšších;
104
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 103-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Hypotéza č. 2: Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov
verejnej správy na 1 000 obyvateľov v jednotlivých okresoch Bratislavského kraja kopíroval vývoj miery rastu reálneho hrubého domáceho
produktu;
Hypotéza č. 3: Predpokladáme, že najvyššiu hodnotu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov
v Bratislavskom kraji dosiahol okres s najvyšším počtom obyvateľov,
teda okres Bratislava V.
Všetky štatistické údaje sme čerpali z regionálnej databázy Štatistického úradu Slovenskej republiky. Pri ich vyhodnocovaní sme uplatňovali
deskriptívnu analýzu v prvej časti štúdie a regresnú analýzu v druhej časti štúdie. Údaje o počte zamestnancov verejnej správy sú od roku 2009
spracované výberovým zisťovaním za subjekty a organizácie s počtom
dvadsať a viac zamestnancov a podľa novej klasifikácie SK NACE Rev. 2,
ktorá je platná od 1. januára 2008. Údaje za Slovenskú republiku sa uvádzajú vrátane zamestnancov pracujúcich v zahraničí. Pre úplnosť dodávame, že číslo (9 999 999) uvádzané v bežne dostupných tabuľkových
prehľadoch znamená, že údaje nie je možné publikovať pre ich dôverný
obsah, pričom dôverné údaje predstavujú v tomto prípade údaje subjektu
s počtom zamestnancov menším alebo rovným desať zamestnancov.1
Klasifikácia odvetví hospodárstva Slovenskej republiky do roku 2008
vrátane bola podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky nasledovná:
1. Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo; rybolov, chov rýb; 2. Priemysel spolu (okrem stavebníctva); 3. Priemyselná výroba; 4. Stavebníctvo; 5. Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru; 6. Hotely a reštaurácie; 7. Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie; 8. Finančné sprostredkovanie; 9. Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti; 10. Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie; 11. Školstvo; 12. Zdravotníctvo a sociálna
pomoc a 13. Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby.
Klasifikácia odvetví hospodárstva Slovenskej republiky sa od roku
2009 uvádza podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky nasledovne:
1. Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov; 2. Priemysel spolu; 3. Ťažba
a dobývanie; 4. Priemyselná výroba; 5. Dodávka elektriny, plynu, pary
a studeného vzduchu; 6. Dodávka vody; čistenie a odvod odpadových
vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov; 7. Stavebníctvo; 8. Veľko1
Bližšie pozri dokument Trh práce. [online]. s. 75. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/metodika/03%20praca.pdf>.
STUDIES
105
2012, ročník I., číslo 2, s. 103-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
obchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov; 9. Doprava a skladovanie; 10. Ubytovacie a stravovacie služby; 11. Informácie
a komunikácia; 12. Finančné a poisťovacie činnosti; 13. Činnosti v oblasti
nehnuteľností; 14. Odborné, vedecké a technické činnosti; 15. Administratívne a podporné služby; 16. Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie; 17. Vzdelávanie; 18. Zdravotníctvo a sociálna pomoc;
19. Umenie, zábava a rekreácia a 20. Ostatné činnosti.
K otázke zvyšovania počtu pracovníkov vo verejnej správe v Českej
republike sa vyjadruje Tomášková nasledovne: „Zvyšovanie kvality výkonov verejnej správy je však väčšinou nepriamoúmerné. Nezvyšovala sa
až tak veľmi produktivita práce, dochádzalo skôr k nárastu priemerných
miezd a nárastu množstva pracovníkov verejnej správy a zvyšovaniu byrokratických úkonov.“2 V predloženej štúdii sa pokúsime objasniť časť
vyslovenej tézy týkajúcej sa zvyšovania počtu zamestnancov vo verejnej
správe v Bratislavskom kraji. Hoci predpokladáme, že i v Bratislavskom
kraji došlo v období rokov 2001 až 2010 k výraznému nárastu počtu zamestnancov verejnej správy, bude predsa len ešte nevyhnutné vytvoriť
objektívnu metodiku merania efektívnosti týchto zamestnancov.
Vývoj a postavenie počtu zamestnancov verejnej správy v Bratislavskom kraji podľa jednotlivých odvetví hospodárstva
Skôr, než pristúpime k podrobným analýzam a hľadaniu súvislostí medzi
sledovanými premennými, vymedzíme postavenie počtu zamestnancov
verejnej správy v Bratislavskom kraji. Na tento účel nám poslúžia údaje
o vývoji priemerného evidenčného počtu zamestnancov podľa jednotlivých odvetví hospodárstva Bratislavského kraja. Z hľadiska dostupných
údajov o priemernom počte zamestnancov v konkrétnych odvetviach bude prezentovaný počet zamestnancov verejnej správy zahŕňať pracovníkov verejnej správy, obrany a povinného sociálneho zabezpečenia.
Postavenie počtu zamestnancov pracujúcich vo verejnej správe
v Bratislavskom kraji možno znázorniť z dvoch uhlov pohľadu:
Z pohľadu analýzy vývoja absolútnych hodnôt priemerného evidenčného počtu zamestnancov podľa odvetvia hospodárstva;
Z hľadiska analýzy vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov podľa odvetvia hospodárstva.
2
TOMÁŠKOVÁ, E.: Financování veřejné správy v České republice. In: Vybrané problémy verejnej správy. [CD-ROM]. Trnava : Inštitút sociálnych vied UCM v Trnave, 2011, s. 110-111.
106
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 103-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Až po zistení uvedených údajov môžeme vyhodnotiť hypotézu č. 1
o počte zamestnancov pracujúcich vo verejnej správe v Bratislavskom
kraji v porovnaní s ostatnými odvetviami hospodárstva tohto kraja.
Graf 1 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov Bratislavského kraja podľa
odvetvia hospodárstva
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov Bratislavského
kraja podľa odvetvia hospodárstva
50 000
45 421
45 330
43 708
43 332
45 000
43 413
42 402
41 304
38 948
40 000
35 232
35 194
35 231
Počet zamestnancov
35 000
30 000
22 269
25 000
18 890
19 418
23 566
20 074
20 000
15 000
10 000
5 000
3 727
3 448
3 077
2 890
2 766
2 497
2 036
2 289
0
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo; rybolov, chov rýb
Priemysel spolu (okrem stavebníctva)
Priemyselná výroba
Stavebníctvo
Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru
Hotely a reštaurácie
Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie
Finančné sprostredkovanie
Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti
Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie
Školstvo
Zdravotníctvo a sociálna pomoc
Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-04-08]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak>. Vlastný graf.
STUDIES
107
2012, ročník I., číslo 2, s. 103-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov Bratislavského kraja podľa jednotlivých odvetví hospodárstva
Graf 1 znázorňuje vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov
Bratislavského kraja podľa odvetví hospodárstva. Na uvedenom grafe je
vyobrazený podrobný vývoj počtu zamestnancov v sledovaných odvetviach hospodárstva v rozmedzí rokov 2001 až 2008.
Tabuľka 1 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov Bratislavského kraja podľa odvetvia hospodárstva
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov Bratislavského kraja
podľa odvetvia hospodárstva
2009
2010
40 022
37 950
33 405
37 214
Priemysel spolu
36 515
35 550
Priemyselná výroba
30 048
29 802
Vzdelávanie
16 336
24 350
Doprava a skladovanie
22 758
23 620
Odborné, vedecké a technické činnosti
18 935
20 801
Informácie a komunikácia
19 539
18 984
Zdravotníctvo a sociálna pomoc
17 653
16 435
Finančné a poisťovacie činnosti
20 088
16 366
Administratívne a podporné služby
11 663
12 494
Stavebníctvo
10 194
10 155
Umenie, zábava a rekreácia
6 928
7 587
Ubytovacie a stravovacie služby
3 946
5 001
Ostatné činnosti
4 751
4 242
Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného
vzduchu
3 660
3 301
Činnosti v oblasti nehnuteľností
3 332
2 262
Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov
2 366
2 059
Dodávka vody; čistenie a odvod odpadových
vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov
2 075
1 832
Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov
Verejná správa a obrana; povinné sociálne
zabezpečenie
Ťažba a dobývanie
Spolu
732
614
268 432
275 070
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-04-08]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak>.
108
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 103-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Z metodologického hľadiska sme sem však nemohli zaradiť dva po
sebe nasledujúce roky 2009 a 2010, nakoľko sa údaje v uvedených rokoch vykazujú podľa novej klasifikácie odvetví. Môžeme uviesť, že najväčší počet zamestnancov bol v rokoch 2001 až 2008 zaznamenaný v kategórii priemysel spolu (okrem stavebníctva), pričom počet pracovníkov
verejnej správy sa umiestnil na tretej priečke.
Tabuľka 1 bližšie zobrazuje hodnoty priemerného evidenčného počtu zamestnancov Bratislavského kraja podľa odvetví hospodárstva, a to
podľa vyššie uvedenej novej klasifikácie odvetví. Údaje sú v nej zoradené
zostupne podľa roku 2010, kde si môžeme všimnúť počet pracovníkov
verejnej správy v Bratislavskom kraji, ktorý zaujal v celkom poradí zastúpených kategórií druhú priečku.
Porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov Bratislavského kraja podľa jednotlivých odvetví hospodárstva
Graf 2 zobrazuje porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov Bratislavského kraja podľa
odvetví hospodárstva. Na uvedenom grafe je aj tentoraz podrobne prezentovaný vývoj počtu zamestnancov v sledovaných odvetviach hospodárstva v rozmedzí rokov 2001 až 2008. Z metodologického hľadiska
sme sem opäť nemohli zaradiť po sebe nasledujúce roky 2009 a 2010,
keďže sa sledované údaje zaznamenávali v oboch rokoch podľa novej
klasifikácie odvetví.
Uvedený priemerný ročný nárast (pokles) priemerného evidenčného
počtu zamestnancov Bratislavského kraja možno zoradiť podľa odvetví
v zostupnom smere v nasledovnom poradí (v počte zamestnancov): verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie (2 858), nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti (2 359), veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru
(1 251), finančné sprostredkovanie (514), doprava, skladovanie, pošty
a telekomunikácie (352), stavebníctvo (4), hotely a reštaurácie (-10),
zdravotníctvo a sociálna pomoc (-140), poľnohospodárstvo, poľovníctvo
a lesníctvo; rybolov, chov rýb (-226), ostatné spoločenské, sociálne
a osobné služby (-239), školstvo (-392), priemyselná výroba (-552),
a napokon priemysel spolu (okrem stavebníctva) (-764).
STUDIES
109
2012, ročník I., číslo 2, s. 103-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Graf 2 Porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu
zamestnancov Bratislavského kraja podľa odvetvia hospodárstva
Porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného
evidenčného počtu zamestnancov Bratislavského kraja podľa
odvetvia hospodárstva
Priemerný ročný nárast počtu zamestnancov
50 000
45 656
44 892
44 128
45 000
43 364
42 601
41 837
41 073
40 000
40 309
36 236
33 378
35 000
30 521
27 663
30 000
24 805
25 000
21 948
19 090
20 000
16 233
15 000
10 000
5 000
0
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo; rybolov, chov rýb
Priemysel spolu (okrem stavebníctva)
Priemyselná výroba
Stavebníctvo
Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru
Hotely a reštaurácie
Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie
Finančné sprostredkovanie
Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti
Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie
Školstvo
Zdravotníctvo a sociálna pomoc
Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-04-08]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak>. Vlastný graf.
110
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 103-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Analýza vývoja priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov v kontexte miery rastu reálneho
hrubého domáceho produktu z pohľadu jednotlivých okresov Bratislavského kraja
Druhá časť štúdie sa zameriava na odhaľovanie predpokladanej vzájomnej závislosti medzi trendom vývoja počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov Bratislavského kraja a tendenciou vývoja miery rastu hrubého domáceho produktu, a to jednak všeobecne, teda vo vzťahu
k celému územiu Bratislavského kraja, a jednak čiastkovo, t.j. z pohľadu
jednotlivých okresov Bratislavského kraja, prostredníctvom uplatnenia
matematicko-štatistickej metódy regresnej analýzy v období rokov 2001
až 2010. Pre vyššiu objektívnosť analýzy sme prepočítali počet zamestnancov verejnej správy na tisíc obyvateľov daného kraja, pričom tento
údaj do istej miery vypovedá tiež o efektívnosti rozmiestnenia pracovníkov verejnej správy v Bratislavskom kraji.
Pre názornosť uvádzame príklad výpočtu počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov Bratislavského kraja v roku 2010:
Priemerný evidenčný počet zamestnancov: 37 214 zamestnancov;
Počet obyvateľov ku 31. 12. 2010: 628 686 obyvateľov.
Počet zam. VS na 1 000 obyv. =
Počet zamestnancov
Počet obyvateľov
* 1 000
Počet zam. VS na 1 000 obyv. =
37 214 zamestnancov
628 686 obyvateľov
* 1 000
Počet zam. VS na 1 000 obyv. = 59,19 zamestnancov
V druhej časti štúdie budeme analyzovať priemerný počet zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov v nasledujúcom poradí:
Bratislavský kraj;
Okres Bratislava I;
Okres Bratislava II;
Okres Bratislava III;
Okres Bratislava IV;
Okres Bratislava V;
Okres Malacky;
Okres Pezinok;
Okres Senec.
STUDIES
111
2012, ročník I., číslo 2, s. 103-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov Bratislavského kraja
Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na 1 000 obyvateľov Bratislavského kraja zaznamenal v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcu tendenciu:
Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov sme identifikovali v roku 2001 (31,53 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2010 (59,19 zamestnancov);
V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov o 3,6176 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 27,66
zamestnancov.
Graf 3 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov Bratislavského kraja
4,8
39,04
4,6
5,1
6,7
10
8
6
5,8
4,2
4
2
30
0
20
-2
10
Percentuálna zmena
3,5
33,47
40
32,38
50
37,05
8,3
12
59,19
10,5
53,64
57,61
58,07
60
31,53
Počet na 1 000 obyv.
70
57,14
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov Bratislavského kraja
-4
-4,9
0
-6
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemerný počet zamestnancov VS na 1 000 obyv.
Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu
Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na 1 000 obyv. (y = 3,6176x + 26,015)
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-04-08]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak> a dokument Real GDP Growth Rate. [online].
[cit. 2012-04-08]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/
table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020>. Vlastný graf.
112
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 103-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov okresu Bratislava I
Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na 1 000 obyvateľov okresu Bratislava I zaznamenal v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcu tendenciu:
Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov sme identifikovali v roku 2001 (197,06 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2006 (366,85 zamestnancov);
V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov o 17,385 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 145,44
zamestnancov.
Graf 4 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov okresu Bratislava I
4,6
342,50
12
10
271,04
272,29
252,23
4,8
10,5
8,3
6,7
8
6
5,8
5,1
4,2
4
2
150
0
100
-2
50
Percentuálna zmena
200
3,5
217,77
250
207,54
300
197,06
Počet na 1 000 obyv.
350
355,23
400
363,30
366,85
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov okresu Bratislava I
-4
-4,9
0
-6
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemerný počet zamestnancov VS na 1 000 obyv.
Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu
Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na 1 000 obyv. (y = 17,385x + 188,96)
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-04-08]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak> a dokument Real GDP Growth Rate. [online].
[cit. 2012-04-08]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/
table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020>. Vlastný graf.
STUDIES
113
2012, ročník I., číslo 2, s. 103-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov okresu Bratislava II
Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na 1 000 obyvateľov okresu Bratislava II zaznamenal v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcu tendenciu:
Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov sme identifikovali v roku 2001 (35,24 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2008 (61,02 zamestnancov);
V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov o 2,1399 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 15,39
zamestnancov.
Graf 5 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov okresu Bratislava II
3,5
4,6
61,02
12
6,7
5,8
5,1
10
50,63
8,3
43,21
57,64
50,24
47,29
4,8
10,5
8
6
4,2
4
2
30
0
20
-2
10
Percentuálna zmena
40
35,24
50
37,61
60
35,24
Počet na 1 000 obyv.
70
58,74
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov okresu Bratislava II
-4
-4,9
0
-6
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemerný počet zamestnancov VS na 1 000 obyv.
Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu
Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na 1 000 obyv. (y = 2,1399x + 35,915)
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-04-08]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak> a dokument Real GDP Growth Rate. [online].
[cit. 2012-04-08]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/
table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020>. Vlastný graf.
114
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 103-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov okresu Bratislava III
Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na 1 000 obyvateľov okresu Bratislava III zaznamenal v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcu tendenciu:
Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov sme identifikovali v roku 2004 (29,54 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2009 (166,78 zamestnancov);
V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov o 15,889 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 113,88
zamestnancov.
Graf 6 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov okresu Bratislava III
106,81
4,8
4,6
100
5,1
102,32
6,7
120
12
10
8
6
5,8
4,2
3,5
4
32,64
29,54
0
40
33,04
2
60
33,29
80
32,30
Počet na 1 000 obyv.
8,3
140
105,21
10,5
160
-2
20
Percentuálna zmena
180
146,18
166,78
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov okresu Bratislava III
-4
-4,9
0
-6
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemerný počet zamestnancov VS na 1 000 obyv.
Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu
Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na 1 000 obyv. (y = 15,889x - 8,5777)
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-04-08]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak> a dokument Real GDP Growth Rate. [online].
[cit. 2012-04-08]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/
table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020>. Vlastný graf.
STUDIES
115
2012, ročník I., číslo 2, s. 103-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov okresu Bratislava IV
Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na 1 000 obyvateľov okresu Bratislava IV zaznamenal v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcu tendenciu:
Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov sme identifikovali v roku 2001 (12,57 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2010 (21,47 zamestnancov);
V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov o 0,6716 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 8,90
zamestnancov.
Graf 7 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov okresu Bratislava IV
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov okresu Bratislava IV
21,47
12
10
8
5,8
6
4,2
4
2
10
0
-2
5
Percentuálna zmena
6,7
14,07
8,3
15,72
10,5
17,79
18,56
5,1
14,16
4,8
14,42
4,6
3,5
12,95
15
13,74
20
12,57
Počet na 1 000 obyv.
25
-4
-4,9
0
-6
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemerný počet zamestnancov VS na 1 000 obyv.
Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu
Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na 1 000 obyv. (y = 0,6716x + 11,85)
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-04-08]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak> a dokument Real GDP Growth Rate. [online].
[cit. 2012-04-08]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/
table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020>. Vlastný graf.
116
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 103-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov okresu Bratislava V
Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na 1 000 obyvateľov okresu Bratislava V zaznamenal v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcu tendenciu:
Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov sme identifikovali v roku 2004 (9,68 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2008 (20,14 zamestnancov);
V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov o 0,7295 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 1,78
zamestnancov.
Graf 8 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov okresu Bratislava V
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov okresu Bratislava V
16,82
14,51
6
4,2
4
2
0
-2
5
Percentuálna zmena
10
8
9,73
4,8
10
5,8
5,1
9,68
4,6
12,70
3,5
12
20,14
10,5
6,7
12,16
15
8,3
18,19
18,73
20
12,73
Počet na 1 000 obyv.
25
-4
-4,9
0
-6
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemerný počet zamestnancov VS na 1 000 obyv.
Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu
Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na 1 000 obyv. (y = 0,7295x + 10,529)
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-04-08]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak> a dokument Real GDP Growth Rate. [online].
[cit. 2012-04-08]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/
table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020>. Vlastný graf.
STUDIES
117
2012, ročník I., číslo 2, s. 103-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov okresu Malacky
Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na 1 000 obyvateľov okresu Malacky zaznamenal v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcu tendenciu:
Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov sme identifikovali v roku 2001 (9,00 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2006 (29,80 zamestnancov);
V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov o 2,3741 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 15,96
zamestnancov.
Graf 9 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov okresu Malacky
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov okresu Malacky
12
6,7
6
4,2
14,35
14,22
8
4
2
9,78
10
3,5
9,17
15
4,8
4,6
20
5,8
5,1
0
-2
5
Percentuálna zmena
25
10
24,97
8,3
21,95
10,5
29,51
29,05
29,80
30
9,00
Počet na 1 000 obyv.
35
-4
-4,9
0
-6
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemerný počet zamestnancov VS na 1 000 obyv.
Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu
Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na 1 000 obyv. (y = 2,3741x + 6,1223)
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-04-08]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak> a dokument Real GDP Growth Rate. [online].
[cit. 2012-04-08]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/
table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020>. Vlastný graf.
118
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 103-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov okresu Pezinok
Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na 1 000 obyvateľov okresu Pezinok zaznamenal v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcu tendenciu:
Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov sme identifikovali v roku 2001 (10,61 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2010 (27,26 zamestnancov);
V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov o 1,5736 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 16,65
zamestnancov.
Graf 10 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov okresu Pezinok
25,90
10
8
6
13,44
5,8
12,53
12,05
4,8
11,64
12,43
11,70
4,6
3,5
5,1
14,74
6,7
20
15
12
8,3
10,61
Počet na 1 000 obyv.
10,5
4,2
4
2
10
0
-2
5
Percentuálna zmena
30
25
27,26
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov okresu Pezinok
-4
-4,9
0
-6
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemerný počet zamestnancov VS na 1 000 obyv.
Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu
Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na 1 000 obyv. (y = 1,5736x + 6,5739)
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-04-08]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak> a dokument Real GDP Growth Rate. [online].
[cit. 2012-04-08]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/
table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020>. Vlastný graf.
STUDIES
119
2012, ročník I., číslo 2, s. 103-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov okresu Senec
Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na 1 000 obyvateľov okresu Senec zaznamenal v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcu tendenciu:
Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov sme identifikovali v roku 2004 (8,04 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2010 (13,45 zamestnancov);
V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov o 0,2668 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 4,64
zamestnancov.
Graf 11 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov okresu Senec
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov okresu Senec
5,8
6
8,10
9,25
8
9,35
9,29
4,8
3,5
5,1
8,56
9,06
8,59
4,6
6,7
8,04
8
8,81
Počet na 1 000 obyv.
12
10
10
8,3
4,2
4
2
6
0
4
-2
2
Percentuálna zmena
10,5
14
12
13,45
16
-4
-4,9
0
-6
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemerný počet zamestnancov VS na 1 000 obyv.
Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu
Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na 1 000 obyv. (y = 0,2668x + 7,7814)
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-04-08]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak> a dokument Real GDP Growth Rate. [online].
[cit. 2012-04-08]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/
table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020>. Vlastný graf.
120
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 103-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Porovnanie vývoja priemerného evidenčného počtu zamestnancov
verejnej správy na 1 000 obyvateľov v jednotlivých okresoch Bratislavského kraja
Graf 12 prezentuje porovnanie vývoja priemerného evidenčného počtu
zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov v jednotlivých okresoch Bratislavského kraja. Z pohľadu absolútnych početností môžeme pozorovať, že najvyššie hodnoty priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo verejnej správe na 1 000 obyvateľov v období rokov 2001 až
2010 boli zaznamenané v okrese Bratislava I. Oproti tomu sme nižšie
hodnoty ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo
verejnej správe na 1 000 obyvateľov identifikovali vo zvyšných siedmich
okresoch, pričom rozpätia v skúmanom počte zamestnancov na 1 000
obyvateľov celkovo nepresiahli hodnotu 358 pracovníkov na 1 000 obyvateľov. Dlhodobo najnižšie hodnoty priemerného evidenčného počtu
zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov sme zistili v okrese
Senec, okrese Bratislava V a okrese Bratislava IV.
Graf 12 Porovnanie vývoja priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov v jednotlivých okresoch Bratislavského kraja
Porovnanie vývoja priemerného evidenčného počtu zamestnancov
verejnej správy na 1 000 obyvateľov v jednotlivých okresoch
Bratislavského kraja
400
366,85
363,30
355,23
342,50
Počet na 1 000 obyv.
350
272,29
300
271,04
252,23
250
197,06
207,54
217,77
200
150
100
50
0
8,81
2001
8,59
2002
9,06
2003
8,04
2004
8,56
2005
9,29
2006
9,35
2007
9,25
2008
13,45
8,10
2009
2010
Okres Bratislava I
Okres Bratislava II
Okres Bratislava III
Okres Bratislava IV
Okres Bratislava V
Okres Malacky
Okres Pezinok
Okres Senec
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-04-08]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak>. Vlastný graf.
STUDIES
121
2012, ročník I., číslo 2, s. 103-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov
v jednotlivých okresoch Bratislavského kraja
Graf 13 ponúka v grafickej podobe porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov v jednotlivých okresoch Bratislavského kraja. Z pohľadu trendov rastu sme zaznamenali najvyššiu tendenciu priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo verejnej správe na 1 000 obyvateľov v okrese Bratislava I a okrese
Bratislava III. Naopak, oveľa nižšiu tendenciu priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na
1 000 obyvateľov sme zistili vo zvyšných okresoch Bratislavského kraja.
Najnižšiu tendenciu priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov sme
identifikovali v okrese Senec, okrese Bratislava IV a okrese Bratislava V.
Graf 13 Porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu
zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov v jednotlivých okresoch Bratislavského kraja
Priemerný ročný nárast počtu na 1 000 obyv.
Porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného
evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov
v jednotlivých okresoch Bratislavského kraja
400
362,81
345,43
328,04
350
310,66
293,27
275,89
300
258,50
241,12
250
223,73
206,35
200
150
100
50
0
8,05
2001
8,32
2002
8,58
2003
8,85
2004
9,12
2005
9,38
2006
9,65
2007
9,92
2008
10,18
2009
10,45
2010
Okres Bratislava I
Okres Bratislava II
Okres Bratislava III
Okres Bratislava IV
Okres Bratislava V
Okres Malacky
Okres Pezinok
Okres Senec
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-04-08]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak>. Vlastný graf.
122
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 103-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Na základe ukazovateľa priemerného ročného nárastu priemerného
evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov
môžeme zoradiť jednotlivé okresy Bratislavského kraja nasledovne: okres Bratislava I (17,385 zamestnancov), okres Bratislava III (15,889 zamestnancov), okres Malacky (2,3741 zamestnancov), okres Bratislava II
(2,1399 zamestnancov), okres Pezinok (1,5736 zamestnancov), okres
Bratislava V (0,7295 zamestnancov), okres Bratislava IV (0,6716 zamestnancov), a napokon okres Senec (0,2668 zamestnancov).
Záver
V štúdii s názvom „Analýza vývoja počtu zamestnancov verejnej správy
v období rokov 2001 až 2010 z pohľadu administratívno-správneho členenia Slovenskej republiky: Bratislavský kraj“ sme si kládli za cieľ podrobne zanalyzovať problematiku počtu zamestnancov verejnej správy
v Bratislavskom kraji, pričom sme skúmanie problematiky uskutočnili
z niekoľkých aspektov. Prvá časť štúdie sa zameriavala na deskriptívny
prístup, na základe ktorého sme skúmali postavenie počtu zamestnancov
vo verejnej správe v kontexte jednotlivých odvetví hospodárstva Bratislavského kraja. Nasledujúca analytická časť štúdie objasňovala dynamické hľadisko vývoja počtu zamestnancov vo verejnej správe a miery
rastu reálneho hrubého domáceho produktu v období rokov 2001 až
2010. Na základe vykonaných čiastkových analýz môžeme na záver pristúpiť k vyhodnoteniu stanovených hypotéz:
Hypotéza č. 1: Priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej
správy v Bratislavskom kraji patrí z pohľadu všetkých odvetví hospodárstva Bratislavského kraja k jedným z najvyšších sa potvrdila, keďže
z pohľadu absolútnych hodnôt priemerného počtu zamestnancov figuroval skúmaný počet vo vzťahu k odvetviu verejnej správy na treťom mieste a z pohľadu priemerného ročného nárastu priemerného
počtu zamestnancov všetkých odvetví na prvom mieste zo všetkých
odvetví ekonomiky podľa ich klasifikácie podľa Štatistického úradu
Slovenskej republiky;
Hypotézu č. 2: Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov
verejnej správy na 1 000 obyvateľov v jednotlivých okresoch Bratislavského kraja kopíroval vývoj miery rastu reálneho hrubého domáceho
produktu nemožno potvrdiť, nakoľko vývoj priemerného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov nekopíroval vo
všetkých okresoch Bratislavského kraja vývoj miery rastu reálneho
hrubého domáceho produktu. Výnimku tvorili najmä okresy BratiSTUDIES
123
2012, ročník I., číslo 2, s. 103-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
slava III a Pezinok, kde sme zaznamenali v rokoch 2009 a 2010
prudký nárast priemerného počtu zamestnancov verejnej správy na
1 000 obyvateľov. Osobitý vývoj sme identifikovali v okrese Senec,
kde možno pozorovať vyrovnaný počet zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov v období rokov 2001 až 2009;
Hypotéza č. 3: Predpokladáme, že najvyššiu hodnotu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov
v Bratislavskom kraji dosiahol okres s najvyšším počtom obyvateľov,
teda okres Bratislava V sa nepotvrdila, nakoľko priemerný počet zamestnancov vo verejnej správe prislúchajúci na 1 000 obyvateľov
okresu Bratislava I prevýšil všetky zostávajúce okresy Bratislavského kraja, kde sme odhalili rozpätie v priemernom počte pracovníkov
verejnej správy na 1 000 obyvateľov nepresahujúce hodnotu 358
zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov.
Téze o nepriamej úmere ohľadom zvyšovania miezd a nižšej efektivity práce zamestnancov vo verejnej správe, a to aj napriek vyššiemu počtu
zamestnancov, bude žiaduce venovať dôkladnú pozornosť v ďalšom empirickom výskume. Na tomto mieste by sme radi upozornili, že jednotlivé
okresy Bratislavského kraja môžu vykazovať relatívne vyšší priemerný
počet zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov, nakoľko mesto
Bratislava (okresy I až V) je hlavným mestom Slovenskej republiky, pričom je v ňom koncentrovaný vyšší počet riadiacich inštitúcií s pôsobnosťou nielen na území mesta Bratislava, ale s dosahom aj na ostatné regióny Slovenskej republiky.
Literatúra
Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej
republiky (RegDat). [online]. [cit. 2012-04-08]. Dostupné na internete: <http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak>.
Dokument Real GDP Growth Rate. [online]. [cit. 2012-04-08]. Dostupné
na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=
table&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020>.
Dokument Trh práce. [online]. s. 75-81. [cit. 2012-04-08]. Dostupné na
internete: <http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/metodika/03
%20praca.pdf>.
TOMÁŠKOVÁ, E.: Financování veřejné správy v České republice. In: Vybrané problémy verejnej správy. [CD-ROM]. Trnava : Inštitút sociálnych
vied UCM v Trnave, 2011, s. 110-118. ISBN 978-80-8105-180-7.
124
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 103-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Ing. Jana Koprlová, PhD.
Katedra politických vied
Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Bučianska 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
Mgr. Miroslav Koprla
Katedra verejnej politiky a verejnej správy
Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Bučianska 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
STUDIES
125
2012, ročník I., číslo 2, s. 126-132
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Základné tendencie vývoja českého straníckeho
systému v rokoch 1997 až 2002
Basic Trends in Development of the Czech Party System
in the Period between Years 1997 and 2002
Jozef Ružarovský
Abstract: An essay on basic trends in development of the party system in
the Czech Republic in the period between years 1997 and 2002.
Key Words: Essay; Party System; the Czech Republic; Trends in Development; Period between Years 1997 and 2002.
Abstrakt: Esej o podstate a základných tendenciách vývoja českého straníckeho systému v rokoch 1997 až 2002.
Kľúčové slová: Esej; stranícky systém; Česká republika; tendencie vývoja;
obdobie rokov 1997 až 2002.
Tak ako sme sa v minulom čísle venovali základným tendenciám slovenského straníckeho systému v kľúčovom období demokratickej transformácie vymedzenom rokmi 1997 až 2002, aplikujeme základné teoretické modely vo vzťahu k politickým stranám a straníckym systémom aj
na rovnaké obdobie v susednej Českej republike, ktorej politický a stranícky systém vychádza z historických dôvodov z podobných základov.
Tak ako bol rok 1997 významný pre slovenský stranícky systém, pretože
v jeho priebehu došlo k zásadnej integrácii politických síl stojacich v opozícii voči Mečiarom vedenému HZDS, zhodou okolností znamená aj
medzník vo vývoji českého straníckeho systému a to z dôvodov, ktoré
uvedieme v nasledujúcom texte. Rok 2002 zase vnímame v oboch krajinách ako ukončenie konsolidácie demokratického režimu a to z dôvodu
konania prvých parlamentných volieb po uplynutí desaťročia od zmeny
režimu, čo je čas vo väčšine teoretických modelov ponímaný ako rozhodný z hľadiska časovej identifikácie konsolidačného procesu.
Významné zmeny v českom systéme politických strán boli podobne
ako v Slovenskej republike podmienené fragmentáciou dominujúcej
strany na základe postojov k osobnosti straníckeho lídra. V novembri
1997 poprední predstavitelia ODS J. Ruml a I. Pilip vyzvali premiéra
126
ESEJE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 126-132
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Klausa k odstúpeniu z funkcie a podobný postoj neskôr zaujali aj koaliční
partneri občianskych demokratov KDÚ-ČSL a ODA.1 Výsledkom rozporov
v najväčšej vládnej strane i vládnej koalícii ako celku bola demisia predsedu vlády.
Pretože iniciátori vládnej krízy si nedokázali zabezpečiť podporu
v organizačných štruktúrach ODS, rozhodli sa založiť novú pravicovú
stranu – Úniu slobody (US). US vznikla podobne ako slovenská DÚ z rozhodnutia politikov, ktorí nedokázali naplniť svoje ambície v pôvodnej
strane, čím sa približuje k Duvergerovej definícii kádrovej strany alebo
strany osobností. Všetky rozhodnutia sa v US prijímajú v úzkom kruhu
straníckeho vedenia, členská základňa je minimálna a atomizovaná, strana sa teda zbavuje organizačnej záťaže výmenou za efektívny boj vo volebnom ringu. V českých podmienkach sa najviac približuje k modelu kartelovej strany, ktorá ešte viac prehlbuje princíp „catch-all“.2
Vnútorná kríza zasiahla aj ďalšiu koaličnú stranu – ODA a mala za
následok jej postupnú marginalizáciu (vo voľbách v roku 1998 dokonca
ani nekandidovala). Únia slobody, ktorá vznikla na základe odmietavého
postoja k osobe V. Klausa, v straníckom systéme prevzala úlohu Občianskej demokratickej aliancie. Zastávala podobnú pozíciu v socioekonomickom rozpore a v porovnaní s ODS sa v oveľa menšej miere orientovala na
robotnícku triedu. Roztrieštenosť, ktorá bola v skoršom období typická
pre ľavú časť politického spektra, sa tak preniesla na pravicové strany, čo
je v súlade s teóriou o všeobecnej tendencii pravice k fragmentácii. Strany na opačnom póle socioekonomického rozporu (ČSSD a KSČM), podobne ako KDÚ-ČSL profitujúca z inej štruktúry rozporov (cirkev – štát, mesto – vidiek), si dokázali upevniť svoje pozície (hoci predvolebné výskumy
verejnej mienky dlho ukazovali na možnosť výrazného úspechu Dôchodcov za životné istoty – DŽJ – ľavicovej strany pôsobiacej na špecifickom
sociálnom základe). Vplyv Sládkových republikánov naopak postupne
slabol.
Po vládnej kríze na jeseň 1997 sa vytvorila dočasná vláda pod vedením Josefa Tošovského (napriek účasti ministrov z radov US, ODA a KDÚČSL je možné ju považovať za zvláštny typ úradníckej vlády) a politické
1
2
FIALA, P. – MIKŠ, F.: Úvahy o české politické krizi. Brno : Centrum pro studium demokracie
a kultury, 1998, s. 48.
KUBÁT, M.: Česká parlamentní pravice z pohledu politické vědy. In: Česká konzervativní
a liberální politika. Brno : Centrum pro studium demokracie a kultury, 2000, s. 90.
ESSAYS
127
2012, ročník I., číslo 2, s. 126-132
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
strany sa dohodli na vypísaní predčasných volieb v roku 1998. Po nich sa
do PS PČR dostali nasledujúce politické subjekty.
Tabuľka 1 Politické subjekty, ktoré sa dostali do PS PČR po predčasných voľbách v roku
1998
Politické subjekty, ktoré sa dostali do PS PČR po predčasných voľbách v roku 1998
Politická strana
Počet mandátov v PS PČR
Získané hlasy (%)
ČSSD
74
32,3
ODS
63
27,7
KSČM
24
11,0
KDÚ-ČSL
20
9,0
US
19
8,6
Prameň: KRNO, S.: Politické strany krajín východnej Európy. Nitra : Univerzita Konštantína
Filozofa, Filozofická fakulta, 1999, s. 61-63.
V PS PČR bolo zastúpených iba päť politických subjektov (ČSSD, ODS,
KSČM, KDÚ-ČSL a US), čo je najnižší počet od volieb v roku 1992. Nižšiu
fragmentáciu straníckeho systému potvrdzuje aj pokles Laaksovho a Taapegerovho efektívneho počtu strán (z hodnoty 5,10 v roku 1992 a 4,08
v roku 1996 klesol na 3,65). Bolo to spôsobené poklesom vplyvu republikánov a ODA a vo zvýšenej miere sa tiež prejavil väčšinový efekt volebného kvóra (relatívne tesne pod hranicou 5 percent sa ocitli SPR-RSČ so
ziskom 3,9 % a DŽJ s 3,1 %). Súčet hlasov dvoch najsilnejších strán (ČSSD
a ODS) dosiahol 60 %, ale Blondelov predpoklad o vytvorení multipartizmu s dominujúcou stranou sa nepotvrdil.
ČSSD a ODS predstavujúce dva hlavné póly straníckeho systému sa
vyprofilovali ako veľké strany, volebné výsledky zvyšných troch strán
približne zodpovedajú postaveniu malých strán. Formát straníckeho systému zostal multipartistický, absencia SPR-RSČ v Poslaneckej snemovni
PČR však posilnila tendencie k formovaniu umierneného pluralizmu. Volebný zisk jednej strany s nulovým koaličným potenciálom (zvyšná časť
politického spektra ju stále chápala ako antisystémovú stranu) – KSČM
jej totiž neumožňoval meniť strategickú orientáciu súťaže, môžeme ju
teda na rozdiel od ostatných parlamentných strán pokladať za irelevantnú.
Prechod k bipolárnemu multipartizmu bol blokovaný pretrvávajúcim
antagonizmom sociálnych demokratov vo vzťahu ku KSČM, volebné výsledky v roku 1998 však poukazovali na možnosť vytvorenia špecifického variantu systému dva a pol strany. Funkciu poltej strany by v tomto
128
ESEJE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 126-132
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
prípade spoločne plnili KDÚ-ČSL a US, ktoré napriek programovej blízkosti nemôžeme vzhľadom na personálne averzie pretrvávajúce z predchádzajúcej vládnej krízy pokladať za satelity najväčšej pravicovej strany
ODS. Blok KDÚ-ČSL a US ašpiroval na postavenie vedľajšieho (stredového) pólu straníckeho systému (irelevantná KSČM predpoklady podobného postavenia nespĺňala).
Po zohľadnení nulového koaličného potenciálu KSČM pripadali do
úvahy dve alternatívy vytvorenia vládnej koalície, ktoré by zodpovedali
Rikerovmu predpokladu o vzniku koalícií s najmenším počtom poslaneckých kresiel a ktoré by súčasne zohľadňovali vzdialenosť na ideologickej škále. Koalícia ČSSD – KDÚ-ČSL – US (ideologická blízkosť US bola
determinovaná personálnou animozitou jej vedenia voči Klausom vedenej ODS, nie reálnou programovou blízkosťou) by disponovala 113 mandátmi a koalícia ODS – KDÚ-ČSL – US 102 mandátmi.3 V prípade presadenia druhej alternatívy by sa stal pravdepodobným prechod k francúzskemu modelu bipolárneho multipartizmu.4
V protiklade k uvedeným teóriám koalícií sa po voľbách v roku 1998
vytvorila menšinová sociálnodemokratická vláda na čele s Milošom Zemanom, opierajúca sa na základe tzv. opozičnej zmluvy o podporu ODS
(jej predseda V. Klaus získal post predsedu PS PČR). Niektorí autori
(najmä najväčší kritik opozičnej zmluvy Michal Klíma) sa vyhýbajú pojmu
menšinová vláda a účelové mocenské spojenectvo dvoch najsilnejších
strán označujú ako skrytú tichú veľkú koalíciu na základe kartelovej
zmluvy.5 Hypotézu veľkej koalície nevylučuje ani Leisersonova koaličná
teória predpokladajúca vznik koalície z najmenšieho počtu strán.
Mechanizmus opozičnej zmluvy (garantujúcej spoluprácu ČSSD
a ODS aj v ďalšom volebnom období) narušil prirodzené fungovanie multipartistického straníckeho systému, pretože sa zablokovala možnosť reálnej alternácie. Ako vysvetlenie príčin jej vzniku sa ponúkajú neprimerané a takmer vydieračské nároky KDÚ-ČSL a US (podobná tendencia sa
prejavila aj v minulom volebnom období – malé strany KDÚ-ČSL a ODA
disponovali polovicou ministerských kresiel v druhej Klausovej vláde,
hoci volebný výsledok ich k tomu neoprávňoval), ako aj úsilie dvoch naj3
4
5
KUNC, J.: Stranické systémy v re/konstrukci. Praha : Sociologické nakladatelství (SLON),
2000, s. 224.
DOSTAL, R.: Komparace formování systému politických stran Česka a Polska (1989 –
1998). In: Politologický časopis. 1999, roč. 6, č. 3, s. 287.
KLÍMA, M.: Kvalita demokracie v České republice a volební inženýrství. Praha : RADIX,
2001, s. 21.
ESSAYS
129
2012, ročník I., číslo 2, s. 126-132
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
silnejších strán o prechod k väčšinovému volebnému systému, ktorý by
v podmienkach českého straníckeho systému pravdepodobne viedol
k vytvoreniu bipartizmu. Motívom uzavretia opozičnej zmluvy bola aj
snaha ODS uzavrieť účelové spojenectvo s ČSSD bez toho, aby bola nútená vzdať sa sebadefinície ako opozičnej alternatívy sociálnodemokratickej vlády. Jej podpora vláde Miloša Zemana bola limitovaná, takže vládny
kabinet musel hľadať ad hoc podporu pre svoje jednotlivé návrhy. Model
opozície bol teda kooperačný, čo svedčí o pokračujúcom procese kartelizácie najvýznamnejších českých politických strán.
V priebehu rokov 1998 – 2002 nenastali významnejšie zmeny v českom straníckom systéme. Pokročilý stav transformácie spoločnosti sa
odrazil v dôležitej úlohe socioekonomického rozporu, ktorý sa stal hlavnou konfliktnou líniou aj z hľadiska fungovania straníckeho systému.
Menšie pravicové strany KDÚ-ČSL, US, ODA a Demokratická únia (DEU)
zneistené snahou ČSSD a ODS o zmenu volebných pravidiel (volebný systém napokon z ústavných dôvodov ostal nezmenený) nadviazali predvolebnú koaličnú spoluprácu a vytvorili tzv. štvorkoalíciu. Z nej napokon
vystúpila ODA, ktorá vo voľbách v roku 2002 kandidovala samostatne.
Zvyšné tri strany vstúpili do volebnej súťaže ako Koalícia KDÚ-ČSL a USDEU.
Po voľbách v roku 2002 sa do PS PČR dostali nasledujúce politické
subjekty.
Tabuľka 2 Politické subjekty, ktoré sa dostali do PS PČR po voľbách v roku 2002
Politické subjekty, ktoré sa dostali do PS PČR po voľbách v roku 2002
Politická strana
Počet mandátov v PS PČR
ČSSD
70
Získané hlasy (%)
30,2
ODS
58
24,5
KSČM
41
18,5
Koalícia KDÚ-ČSL a US-DEU
31
14,3
Prameň: Dokument Volby do Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky konané ve
dnech 14. – 15. 6. 2002. [online]. [cit. 2012-04-15]. Dostupné na internete: <http://
www.volby.cz/pls/ps2002/ps63?xjazyk=CZ>.
Ako ukazujú volebné výsledky, fragmentácia straníckeho systému sa
opäť znížila. V snemovni boli zastúpené len štyri kandidujúce subjekty
(ČSSD, ODS, KSČM, Koalícia KDÚ-ČSL a US-DEU) a Laaksov a Taapegerov
efektívny počet strán v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami tiež mierne poklesol (z 3,65 na 3,62). Príčinou bol spoločný postup KDÚ-ČSL a US
130
ESEJE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 126-132
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
vo voľbách. Súčet hlasov dvoch najsilnejších strán (ČSSD a ODS) dosiahol
takmer 55 %, čo v Blondelovej typológii predstavuje ideologickoštruktúrny typ čistého multipartizmu. Český stranícky systém prvýkrát
nadobudol parametre približujúce sa Blondelovej schéme, ktorá vznikla
na základe komparatívneho štúdia volebných výsledkov v západoeurópskych krajinách. Vo volebných ziskoch parlamentných strán už totiž neboli priepastné rozdiely a v súlade s typológiou predstavovali takmer celé
politické spektrum (komunisti, sociálni demokrati, kresťanskí demokrati,
konzervatívci).
Formát straníckeho systému bol multipartistický (všetky štyri subjekty boli relevantné, KSČM vzhľadom na výrazný volebný úspech nemôžeme ďalej pokladať za irelevantnú stranu), z hľadiska ideologickej
vzdialenosti opäť hovoríme o umiernenom pluralizme s prvkami polarizácie. Volebný úspech stredne veľkej KSČM (disponovala 41 mandátmi
v 200 – člennej snemovni) a jej vnímanie zvyškom politického spektra
ako antisystémovej strany mali totiž za následok obmedzenie alternácie
v tom zmysle, že nebolo možné vytvorenie ľavicovej alebo pravicovej vlády. Jedinou možnou alternatívou tak ostalo vytvorenie určitej formy koalície stredu, ktorá je typická práve pre polarizovaný multipartizmus.
Hlavnými pólmi straníckeho systému boli opäť dve veľké strany
ČSSD a ODS, ale funkčnej bipolarite stále bránila neochota ČSSD spolupracovať na vládnej úrovni s komunistami, ktorí sa tak dostali do pozície
vedľajšieho pólu. ČSSD a ODS vzhľadom na neaktuálnosť zmeny volebného systému i negatívne vnímanie opozičnej zmluvy verejnosťou jej
platnosť po voľbách v roku 2002 nepredĺžili. Namiesto nej sa presadil
špecifický variant systému dva a pol strany, v ktorom úlohu poltej strany
plnila stredne veľká Koalícia KDÚ-ČSL a US-DEU.
Špecifickosť tohto variantu spočívala v obmedzenej možnosti jeho
efektívneho fungovania a ďalšej reprodukcie. Koalícia ČSSD a Koalície
KDÚ-ČSL a US-DEU (KDÚ-ČSL a US-DEU si vzhľadom na ideologické rozdiely ponechali značnú mieru autonómie – v PS PČR si vytvorili dokonca
dva samostatné poslanecké kluby: klub KDÚ-ČSL mal 20 členov a klub
US-DEU 11), spĺňajúca Axelrodov predpoklad o vytváraní minimálnych
víťazných koalícií zo strán susediacich na ideologickej škále, disponovala
len 101 mandátmi, takže hoci len mierna zmena volebných výsledkov
v budúcnosti by mohla za predpokladu pokračujúcej ostrakizácie KSČM
znemožniť účasť poltej strany vo vládnej koalícii. Vzhľadom na prísne
konkurenčný charakter opozície sa väčšina jedného hlasu pre vládnu koalíciu ukazovala ako potenciálne nepostačujúca. V danom momente vývoESSAYS
131
2012, ročník I., číslo 2, s. 126-132
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ja straníckeho systému kľúčový význam nadobudla otázka ďalšieho vývoja vzťahov medzi sociálnymi demokratmi a KSČM.
Literatúra
Dokument Volby do Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky konané ve dnech 14. – 15. 6. 2002. [online]. [cit. 2012-04-15]. Dostupné
na internete: <http://www.volby.cz/pls/ps2002/ps63?xjazyk=CZ>.
DOSTAL, R.: Komparace formování systému politických stran Česka
a Polska (1989 – 1998). In: Politologický časopis. 1999, roč. 6, č. 3,
s. 282-292. ISSN 1211-3247.
FIALA, P. – MIKŠ, F.: Úvahy o české politické krizi. 1. vyd. Brno : Centrum
pro studium demokracie a kultury, 1998. 120 s. ISBN 80-85959-34-8.
KLÍMA, M.: Kvalita demokracie v České republice a volební inženýrství.
1. vyd. Praha : RADIX, 2001. 180 s. ISBN 80-86031-29-2.
KRNO, S.: Politické strany krajín východnej Európy. 1. vyd. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, Filozofická fakulta, 1999. 262 s. ISBN 808050-271-4.
KUBÁT, M.: Česká parlamentní pravice z pohledu politické vědy. In: Česká
konzervativní a liberální politika. Brno : Centrum pro studium demokracie a kultury, 2000, s. 86-105. ISBN 80-85959-73-9.
KUNC, J.: Stranické systémy v re/konstrukci. 1. vyd. Praha : Sociologické
nakladatelství (SLON), 2000. 262 s. ISBN 80-85850-79-6.
PhDr. Mgr. Jozef Ružarovský
Katedra verejnej politiky a verejnej správy
Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Bučianska 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
132
ESEJE
2012, ročník I., číslo 2, s. 133-141
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Inštitút politického pluralizmu
na súčasnej afganskej politickej scéne
Institute of Political Pluralism
at the Present Afghan Political Scene
Shapoor Sahidi
Abstract: An essay on creating and understanding the institute of political
pluralism at the present Afghan political scene.
Key Words: Essay; Afghanistan; the Afghan Electoral Law; Party System;
Institute of Political Pluralism; Single Non-Transferable Vote Electoral System.
Abstrakt: Esej o podstate vytvárania a vnímania inštitútu politického pluralizmu na súčasnej afganskej politickej scéne.
Kľúčové slová: Esej; Afganistan; afganský volebný zákon; stranícky systém; inštitút politického pluralizmu; volebný systém jedného neprenosného
hlasu.
Vytváranie politického pluralizmu predstavuje v procesoch všeobecnej demokratizácie dnešného Afganistanu kľúčový prvok. Po značnom
oklieštení možností pôsobenia politických strán za čias vlády kráľa Zahira Shaha, a podobne aj ministerského predsedu a neskoršieho prezidenta
Mohammada Daouda Khana a následnom radikálnom potláčaní poslania
straníckej politiky v období komunistickej vlády nasledovalo už obdobie
uvoľnenia a opätovného vytvárania politických strán až po nástupe vlády
mudžahedínov. Viaceré politické strany, ktoré sa v období rokov 1992 až
1996 sformovali, boli však národnostne veľmi rozdrobené a výnimkou
nebývalo ani ich extrémistické zameranie. Po úplnom zákaze politických
strán v období vlády Talibanu v krajine znamená nástup demokratizačných procesov v Afganistane a spolu s nimi aj vytváranie politického pluralizmu otvorenie úplne novej kapitoly v politických dejinách tejto krajiny.
Z hľadiska vývoja afganskej politickej scény môžeme konštatovať, že
v období nasledujúcom po páde vlády Talibanu sa vrátili na afganskú politickú scénu tri určujúce politicko-ideologické prúdy: islamisti, ľavičiari
ESEJE
133
2012, ročník I., číslo 2, s. 133-141
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
a etnickí nacionalisti, ktoré sa začali obnovovať a rozvetvovať už na úplne nových princípoch, a tie vytvárajú až doposiaľ základňu afganského
politického spektra. Štvrtý prúd, ktorý sa k nim následne pripojil, vytvoril
skupinu tzv. nových demokratov. Zjednocujúci prvok zmýšľania všetkých
štyroch prúdov spočíval v prekonávaní starých ideologických prekážok.
Súčasne sa však začali medzi sebou aj vzájomne odlišovať. Prvá deliaca
čiara sa objavila medzi novými demokratmi, bývalou Afganskou ľudovou
demokratickou stranou a väčšinou etnicko-nacionalistických politických
subjektov na jednej strane a islamistickými politickými subjektmi zase na
strane druhej, a to vzhľadom k ich nekompromisne odlišnému postoju ku
vzťahu medzi vládou a islamským náboženstvom, čo však už zväčša nebývavalo zohľadňované v ich politických programoch, a to práve z obavy,
že islamisti, ktorí vnímajú sekularizáciu ako tvrdý protiislamský útok,
využijú každú zákonnú možnosť, ktorú im poskytuje ústava, ako aj zákon
o politických stranách na uplatnenie spravodlivosti voči všetkým, ktorí
by do svojich straníckych programov sekularizáciu afganskej spoločnosti
zahrnuli. Otázky sekularizácie sa tak prezentujú iba príležitostne a veľmi
citlivo, obzvlášť počas verejných vystúpení. Druhú deliacu čiaru zase vytvorili medzi sebou na jednej strane všetky politické strany, ktoré verejne
deklarujú odsúdenie Sovietmi podporovanej niekdajšej vlády Afganskej
ľudovej demokratickej strany, a na druhej strane tie politické strany, ktoré vytvárali kedysi súčasti Afganskej ľudovej demokratickej strany, respektíve na jej základoch vyrástli. A napokon tretia deliaca čiara sa objavila medzi federalistickými politickými programami niektorých menšinových národnostných strán a centralizmom hlásaným niektorými stranami prislúchajúcimi k vetvám Tanzimu, ako i paštúnskymi nacionalistami.
V strede afganského politického spektra pretrváva dlhodobo skôr politické vákuum, pretože mnohí významní umiernení afganskí intelektuáli
zostávajú spravidla politicky neangažovaní. Zároveň možno doplniť, že
väčšina afganských politických strán nezodpovedá kritériám moderných
západných delení politických strán či vymedzení ich základných znakov.
Najčastejším spoločným znakom afganských politických strán je princíp
nasledovníctva vodcu strany a prísna hierarchická štruktúra. Iba málo
strán, a aj to väčšinou iba nováčikov na politickej scéne, skutočne dodržiava proces voľby svojho vedenia. Politickej scéne v Afganistane dominujú silné osobnosti a politickým stranám ich silné ústredia. Priamy kontakt medzi vedúcimi predstaviteľmi politickej strany a afganskými občanmi, a taktiež aj očakávania z neho plynúce zostávajú väčšinou nejasné
a neprehľadné, pričom chýba tiež dostatočná príležitosť a možnosť navštíviť obľúbeného politika v jeho úrade. Programom politických strán sa
134
ESEJE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 133-141
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
takisto prikladá stále pomerne malý význam. Pre radových občanov nebývajú politické programy vždy úplne jasné a zrozumiteľné, a dokonca sa
v nich opakujú často rovnaké kľúčové slová: nezávislosť, národná jednota, demokracia, ľudské práva, základné slobody, práva žien a podobne. Tu
už však možno vnímať aspoň rozdielnosti v prístupoch strán k prezentácii svojich programov verejnosti: zatiaľ čo zdôrazňovanie sociálnej spravodlivosti je typické pre ľavicovo orientované politické strany, hoci ju
pripomínajú tiež islamistické strany, no až v druhoradom význame, islamistické strany uprednostňujú skôr zdôrazňovanie práv mudžahedínov.
Nové demokratické, a taktiež ďalšie „svetské“ politické strany kladú zase
dôraz najmä na demokratické hodnoty a vládu práva. Čo však afganská
občianska spoločnosť vníma najcitlivejšie, je práve minulosť konkrétnej
strany alebo jej vodcu. Je zrejmé, že politický systém v súčasnom Afganistane zostáva stále veľmi silno rozdelený na náboženskú pravicu na jednej
strane a pomerne rozdrobené „svetské“ politické spektrum zase na druhej strane. Ďalšie pokračovanie procesu vytvárania politického pluralitného systému si vyžiada nielen prísne dodržiavanie zákonných noriem,
osobitne ústavy a zákona o politických stranách, ale aj preberanie
a uplatňovanie novej politickej kultúry, ktorá pre uvedený proces vytvára
základný rámec.1 Zároveň však bude potrebné pokračovať aj v ďalšom
odstraňovaní vedúcich politických síl prepojených na ozbrojené zložky
z politického systému Afganistanu, a podobne aj starých zvykov a prežitkov, a to najmä v prospech procesu vytvorenia a trvalého zaistenia zdravej a účinnej a na právnom základe a v pokojných podmienkach fungujúcej politickej súťaže.2
Vyššie uvádzané skutočnosti v plnej miere zodpovedajú tiež základnému rámcu Stratégie národného rozvoja Afganistanu, teda dokumentu,
ktorý bol prijatý na základe rokovania účastníkov medzinárodnej konferencie o Afganistane v Paríži v júni 2008. Stratégia predpokladá, že v solárnom roku 1400 podľa perzského kalendára, čo zodpovedá približne
roku 2020 podľa gregoriánskeho kalendára, bude Afganistan:
1
2
Bližšie pozri aj RUTTIG, T.: Islamists, Leftists – and a Void in the Center. Afghanistan’s Political Parties and Where They Come from (1902-2006). [online]. Afghanistan Office – Konrad Adenauer Stiftung, 2007, s. 44-46. [cit. 2012-04-18]. Dostupné na internete: <http://
www.kas.de/db_files/dokumente/7_dokument_dok_pdf_9674_2.pdf>.
Bližšie pozri tiež RUBIN, B. R. – HAMIDZADA, H. – STODDARD, A.: Afghanistan 2005 and
Beyond – Prospects for Improved Stability Reference Document. [online]. The Hague : Netherlands Institute of International Relations, 2005, s. 21. [cit. 2012-04-18]. Dostupné na
internete: <http://www.clingendael.nl/publications/2005/20050400_cru_paper_barnett.
pdf>.
ESSAYS
135
2012, ročník I., číslo 2, s. 133-141
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
stabilnou konštitučnou demokraciou fungujúcou na mierovom spolunažívaní so susediacimi krajinami, plne začlenenou do medzinárodného spoločenstva;
krajinou s tolerantným, zjednoteným a pluralitne založeným národom, ktorý si ctí svoje islamské dedičstvo a hlboko zakorenené túžby
po spoluúčasti na správe vecí verejných, spravodlivosti a zabezpečení rovnakých práv pre všetkých;
spoločnosťou s nádejou na prosperitu založenou na trhovej ekonomike so silným súkromným sektorom, sociálnej rovnosti a udržateľnosti životného prostredia.3
Vytváranie politického pluralizmu a formovanie zrelých a stabilných
celonárodných politických strán sa javí byť jednými z najväčších výziev
pre budúcnosť demokracie v Afganistane. Dnešné domáce politické strany ešte nedozreli dostatočne na to, aby boli spôsobilé oslovovať a zastupovať širokú občiansku obec aj mimo rámec svojej národnostnej základne, čoho príčinou je hlavne pretrvávajúca hlboká nedôvera afganskej občianskej spoločnosti k politickým stranám spojená s obrazom ich minulosti, predstavami o ich prepojení na ozbrojené zložky milícií, a najmä súčasný, v podstate protistranícky pôsobiaci volebný systém jedného neprenosného hlasu.4 Výsledky prieskumov tiež potvrdzujú, že afganské
politické strany strácajú svoju povesť najmä pod vplyvom ich spájania sa
s predstavami afganského obyvateľstva o spoločenskom blahobyte a národnostnej identite. Za najväčšie nedostatky, ktoré afganská verejnosť
v súvislosti s politickými stranami na domácej politickej scéne vníma,
možno považovať ich veľký počet, podobnú štruktúru, podobnú ideologickú základňu, nedostatok zdrojov, národnostné zameranie strán, ako aj
nedostatok národných záujmov.5 Rovnako závažnou skutočnosťou, ktorá
sa negatívne podpisuje najmä pod rýchlosť pokračovania procesu vytvárania politického pluralitného systému v Afganistane, je aj sústavne sa
prehlbujúci nedostatok finančných a ostatných zdrojov, ktoré boli afganským politickým subjektom prisľúbené v rámci mnohoročných záväzkov
3
4
5
Bližšie pozri tiež KIPPEN, G.: The Long Democratic Transition. In: The Future of Afghanistan. Washington, D. C. : United States Institute of Peace, 2009, s. 36.
Bližšie pozri tiež KIPPEN, G.: The Long Democratic Transition. In: The Future of Afghanistan. Washington, D. C. : United States Institute of Peace, 2009, s. 42.
Bližšie pozri tiež LARSON, A.: Toward an Afghan Democracy – Exploring Perceptions of
Democratisation in Afghanistan, 2009: Afghanistan Research and Evaluation Unit – Discussion Paper. [online]. Shahr-i-Naw; Kabul : Afghanistan Research and Evaluation Unit,
2009, s. 23-24. [cit. 2012-04-18]. Dostupné na internete: <http://www.afghanconflict
monitor.org/2009/09/toward-an-afghan-democracy.html>.
136
ESEJE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 133-141
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
medzinárodným spoločenstvom. Afganské politické strany by však mali
byť financované predovšetkým zo štátneho rozpočtu, inak sa tu vytvára
priestor pre korupciu a presadzovanie rozličných súkromných a nadnárodných záujmov. Obzvlášť naliehavou sa stáva aj otázka stratégie očakávanej a nevyhnutnej politickej reformy, a to najmä v záujme zabezpečenia čo najširšieho zastúpenia afganských politických síl v reálnom politickom živote. Jeden zo spôsobov, ako riešiť uvedenú požiadavku, by
mohla predstavovať zmena súčasného prezidentského systému na parlamentnú formu vlády, ktorá by už dokázala poskytnúť lepšie záruky pre
rýchlejšiu stabilizáciu, ako aj dlhodobo udržateľnú stabilitu politickej situácie krajiny. Monopolizácia sily a právomocí prezidenta sa už prejavujú
v mnohých oblastiach politického života krajiny, pričom pozícia, ktorú
v súčasnosti vnútorne rozdrobený parlament zaujíma, je pomerne slabá.
Jednoznačné posilnenie postavenia politických strán z pohľadu zaistenia
ich skutočnej spoluúčasti na politickom živote krajiny sa spája s náhradou systému jedného neprenosného hlasu, ktorý ustanovuje afganský volebný zákon, práve systémom pomerného zastúpenia,6 bez ktorého akékoľvek ďalšie stratégie alebo predstavy o úspešnom a trvalom pokračovaní procesu vytvárania politického pluralitného systému v Afganistane
nie sú možné. Obhajoba výhod systému jedného neprenosného hlasu pre
podmienky afganských parlamentných volieb a volieb do provinčných
zastupiteľstiev, ktorá spočíva najmä v zdôrazňovaní jednoduchej pochopiteľnosti uskutočnenia volebného procesu vo viacmandátových volebných obvodoch, rýchlosti aj nenáročnosti sčítavania odovzdaných hlasov,
a to všetko s osobitným zreteľom na potrebu prekonania prekážky negramotnosti značného podielu voličskej základne, už začína dosahovať
svoje hranice. Hoci je miera jej prínosu pre zaistenie práv menšín nepopierateľná, afganskí odborníci na problematiku volieb, ako aj samotní zákonodarcovia začínajú čoraz viac poukazovať na nevyhnutnosť legislatívnej náhrady systému jedného neprenosného hlasu jedinečným volebným systémom, ktorý by najlepšie zodpovedal súčasným podmienkam
afganského volebného prostredia. V prebiehajúcich vedeckých a odborných diskusiách zatiaľ prevláda názor, že by sa ním mohol stať relatívny
väčšinový volebný systém známy pod názvom First-Past-the-Post System, ktorý sa s úspechom uplatňuje v jednomandátových volebných obvodoch. Môžeme podotknúť, že obzvlášť prínosným sa uvedený volebný
6
Bližšie pozri tiež KRAWCZYK, P.: New Strategy for Afghanistan? Political Reform – First!
[online]. The Polish Institute of International Affairs, 2009, s. 1-4. [cit. 2012-04-18]. Dostupné na internete: <http://www.pism.pl/zalaczniki/Strategic_File_10.pdf>.
ESSAYS
137
2012, ročník I., číslo 2, s. 133-141
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
systém javí byť v súvislosti s parlamentnými voľbami, pri ktorých by
každá z tridsiatich štyroch afganských územných provincií bola rozdelená práve na taký počet volebných okrskov, ktorý by zodpovedal počtu
mandátov pre ňu určených. Každý okrsok by mal potom právo obsadiť
v parlamente práve jedno miesto. Nepopierateľnou výhodou takéhoto
volebného systému by bola hlavne možnosť lepšie spoznať kandidátov
prostredníctvom miestnych, presne a individuálne cielených volebných
kampaní. Na druhej strane sa však žiada tiež zdôrazniť, že zavedenie relatívneho väčšinového volebného systému známeho ako First-Past-thePost System by v prípade parlamentných volieb skomplikovalo činnosť
Nezávislej volebnej komisie, hlavne vo vzťahu k procesom prípravy, ako
aj distribúcie volebných lístkov.7 Môžeme pripomenúť, že prezidentské
voľby charakterizuje na základe platného afganského volebného zákona8
dvojkolový volebný systém patriaci do skupiny zmiešaných volebných
systémov, ktoré sú známe pod názvom Plurality-Majority Systems a uplatňujú sa v jednomandátových volebných obvodoch.9 Na základe skúseností s jeho využitím pri oboch uskutočnených prezidentských voľbách
sa javí byť proces realizácie druhého kola volieb len v prípade, že v prvom kole nezíska žiaden prezidentský kandidát nadpolovičnú väčšinu
odovzdaných platných hlasov, vzhľadom na súčasné podmienky Afganistanu zatiaľ stále najvhodnejším riešením.
Na záver by som rád na tomto mieste zdôraznil, že kľúčovým faktorom brzdiacim akékoľvek ďalšie úsilia či úspechy vo vzťahu k efektívnemu, trvalo udržateľnému pokračovaniu procesu vytvárania politického
pluralizmu v Afganistane je vo volebnom zákone zakotvený volebný systém jedného neprenosného hlasu, ktorý bráni skutočnej a účinnej participácii v súčasnosti jestvujúcich, inak veľmi početných afganských politických strán na politickom živote v krajine. Rovnako brzdiace, ak nie ešte horšie účinky má tiež skutočnosť, že dlhodobo nejestvuje ani politická
vôľa predstaviteľov vlády na čele s prezidentom túto prekážku riešiť, a to
7
8
9
Bližšie pozri tiež BAREKZAI, Z.: Afghanistan’s Electoral Systems. [online]. Kabul : Internews Afghanistan, 2009, s. 17-18. [cit. 2012-04-18]. Dostupné na internete: <http://
www.internews.org/pubs/afghanistan/Afghanistan_Electoral_Systems_Pashto-DariEnglish-Glossary.pdf>.
Volebný zákon Afganskej islamskej republiky. [online]. [cit. 2012-04-18]. Dostupné na
internete: <http://www.iec.org.af/pdf/legalframework/law/electorallaw_eng.pdf>.
Bližšie pozri tiež BAREKZAI, Z.: Afghanistan’s Electoral Systems. [online]. Kabul : Internews Afghanistan, 2009, s. 18. [cit. 2012-04-18]. Dostupné na internete: <http://
www.internews.org/pubs/afghanistan/Afghanistan_Electoral_Systems_Pashto-DariEnglish-Glossary.pdf>.
138
ESEJE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 133-141
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
predovšetkým legislatívnou náhradou volebného systému jedného neprenosného hlasu práve právnym zakotvením systému pomerného zastúpenia. Takáto náhrada by však v praktickej rovine znamenala aj rozhodujúci zásah do „predností“ volebného systému jedného neprenosného
hlasu, ktoré sa v špecifických podmienkach Afganistanu uplatnili v oboch
slobodných parlamentných voľbách v rokoch 2005 aj 2010, keď si afganská občianska verejnosť volila svojich zástupcov na päťročné funkčné
obdobie do Snemovne ľudu Wolesi Jirga: totiž, ako možno vyčítať z údajov o kandidátoch, a tiež z volebných výsledkov, ktoré na svojej webovej
stránke uvádza afganská Nezávislá volebná komisia,10 mnohé kandidujúce strany, predovšetkým demokraticky zamerané strany, vysielajú svojich kandidátov do parlamentných volieb v pozícii nezávislých kandidátov. Podiel kandidátov, ktorí sa vo svojom oficiálnom volebnom profile
hlásili pri posledných voľbách ku konkrétnej politickej strane, dosahoval
nanajvýš 10 %, no vyskytli sa aj provincie, v ktorých kandidovali výhradne kandidáti v postavení nezávislého kandidáta. Za uvedenou skutočnosťou však stoja najmä bezpečnostné dôvody súvisiace s otázkou zaistenia
ochrany osobnej bezpečnosti, ktoré sa následne premietajú do obáv politických strán nasadiť svojich kandidátov pod vlastnou autoritou. Reálne
prepojenie na konkrétnu politickú stranu v skutočnosti jestvuje v určitej
forme v podstate takmer pri každom kandidátovi do parlamentných volieb. Samozrejme, ani výsledky volieb do Snemovne ľudu potom nemožno
vyhlásiť vzhľadom na mieru zastúpenia jednotlivých kandidujúcich politických strán; naopak, v skutočnom politickom živote Afganistanu sa výsledky parlamentných volieb môžu z faktických dôvodov vyhlasovať iba
vzhľadom na výsledky zastúpenia jednotlivých národností žijúcich na
území krajiny v Snemovni ľudu. Posledné špecifikum, ktoré musí byť zohľadnené pri akýchkoľvek úvahách o prípadnej zmene či osobitnej úprave doposiaľ uplatňovaného volebného systému je prítomnosť mimoriadne vysokej úrovne negramotnosti dospelého aj dospievajúceho afganského obyvateľstva, ktorú spôsobili dlhodobo extrémne ťažké životné podmienky a ktorá sa premieta do potreby označovania kandidátov na volebných zoznamoch aj volebných lístkoch okrem všeobecne zaužívanej
písomnej podoby aj prostredníctvom piktogramov.
10
Bližšie pozri oficiálnu webovú stránku Nezávislej volebnej komisie The Independent Election Commission. [online]. [cit. 2012-04-18]. Dostupné na internete: <http://www.iec.
org.af/eng/>.
ESSAYS
139
2012, ročník I., číslo 2, s. 133-141
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Literatúra
BAREKZAI, Z.: Afghanistan’s Electoral Systems. [online]. Kabul : Internews
Afghanistan, 2009. 30 p. [cit. 2012-04-18]. Dostupné na internete:
<http://www.internews.org/pubs/afghanistan/Afghanistan_Elector
al_Systems_Pashto-Dari-English-Glossary.pdf>. ISBN neuvedené.
KIPPEN, G.: The Long Democratic Transition. In: The Future of Afghanistan. Washington, D. C. : United States Institute of Peace, 2009. 111 p.
ISBN neuvedené.
KRAWCZYK, P.: New Strategy for Afghanistan? Political Reform – First!
[online]. The Polish Institute of International Affairs, 2009. 5 p. [cit.
2012-04-18]. Dostupné na internete: <http://www.pism.pl/zalaczniki/Strategic_File_10.pdf>. ISBN neuvedené.
LARSON, A.: Toward an Afghan Democracy – Exploring Perceptions of Democratisation in Afghanistan, 2009: Afghanistan Research and Evaluation Unit – Discussion Paper. [online]. Shahr-i-Naw; Kabul : Afghanistan Research and Evaluation Unit, 2009. 28 p. [cit. 2012-04-18]. Dostupné na internete: <http://www.afghanconflictmonitor.org/2009/
09/toward-an-afghan-democracy.html>.
Oficiálna webová stránka Nezávislej volebnej komisie The Independent
Election Commission. [online]. [cit. 2012-04-18]. Dostupné na internete: <http://www.iec.org.af/eng/>.
RUBIN, B. R. – HAMIDZADA, H. – STODDARD, A.: Afghanistan 2005 and
Beyond – Prospects for Improved Stability Reference Document. [online]. The Hague : Netherlands Institute of International Relations,
2005. 90 p. [cit. 2012-04-18]. Dostupné na internete: <http://www.
clingendael.nl/publications/2005/20050400_cru_paper_barnett.pdf
>. ISBN neuvedené.
RUTTIG, T.: Islamists, Leftists – and a Void in the Center. Afghanistan’s Political Parties and Where They Come from (1902-2006). [online]. Afghanistan Office – Konrad Adenauer Stiftung, 2007. 47 p. [cit. 2012-0418]. Dostupné na internete: <http://www.kas.de/db_files/dokumente/7_dokument_dok_pdf_9674_2.pdf>.
Volebný zákon Afganskej islamskej republiky. [online]. [cit. 2012-04-18].
Dostupné na internete: <http://www.iec.org.af/pdf/legalframework/law/electorallaw_eng.pdf>.
140
ESEJE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 133-141
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Mgr. Shapoor Sahidi
Autor vyštudoval politológiu,
je jazykovým garantom časopisu SERP pre perzský jazyk daríjčinu
a aktívne sa podieľa na činnosti viacerých občianskych združení
venujúcich sa otázkam súčasného Afganistanu
[email protected]
ESSAYS
141
2012, Volume I., Issue 2, Pages 142-145
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
‫ر ى‬
‫ و‬
‫اد دآا‬
‫ او"ع و ا‬#‫ در دا‬$
‫در ا('&ن‬
Sahidi, Shapoor – Koprlová, Jana:
Building Afghan Democracy in the Socio-Political
Context.
Title in Slovak as Original Language:
Budovanie afganskej demokracie v spoločenskopolitických súvislostiach.
Bratislava : Daniel NETRI, 2011. 281 p.
ISBN 978-80-89416-06-6
Juma Haydary
Abstract: Reviewing the monograph Sahidi, Shapoor – Koprlová, Jana:
Building Afghan Democracy in the Socio-Political Context.
Key Words: Review; Monograph; Afghanistan; Building Democracy; SocioPolitical Context.
‫ا اف ان "اد دا‬
! "‫ا در ت ا‬
‫" در رد اد‬#$% !& ‫ار)ط 'د‬
‫*در ت‬+ ‫ن‬,‫دا ا‬
-, ")‫ و‬/*‫ ا &ا‬
0+& ‫ص‬234& ،‫ن‬,‫ در ا‬6$
.0 0 ‫)ن ا زن‬48 ‫ط‬9 ‫از‬
‫' ;ص ا اف در‬,< = "‫رو‬
142
REVIEWS
2012, Volume I., Issue 2, Pages 142-145
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
‫ن را‬D ‫ى‬#<‫ [email protected] و ارز‬/A ‫ و‬B< "‫ه! ارد رو‬
‫ط‬9 ‫ از‬0+& ً*; F‫ ا‬0 !+ & G0< / /H‫ ا‬8
L+ ‫ ا*ل دا‬N)O ‫و! ى‬% I‫ا‬J‫)ن و ا‬48 -‫رژ‬
4‫ت دو‬, ‫ن و اد‬P I9 ‫ از‬G‫و‬Q& ! ‫ن‬,‫ در ا‬G0<
6$ -, = ‫ اد‬،!, & ‫ر‬O& =‫زاد و دا‬D
‫ ا‬.‫ ا‬G‫ارداد‬P ‫! و&ر‬+4O ‫ل را رد‬H ‫ & زن‬SR
WX‫)ن و‬48 ‫ر‬#V # AU‫اده و د‬0‫ رو" رو‬T‫اف او‬
LP & A [email protected] را &! و‬$‫ در‬#D ‫ن‬0 ‫رت‬0P !& ‫زن‬
،"‫و! ى ;ص دا ز‬% ‫ ان & اس‬0 !+ ‫ا‬0&‫ا‬
‫ اول‬/2‫ن در‬,‫ در ا‬6$ -, ‫ل و اد‬9‫ا‬
‫ دوم وم اف ا ب‬I3& ‫ در‬.0‫ار ده‬P Z& ‫رد‬
-, ‫و! اد‬% ‫" )! ه" ر ^<! و‬U& G]‫ر و‬O&
‫رم‬# /2‫ل و در‬H !& ‫ا‬0&‫! ى ا از ا‬+ ‫ در‬6$
‫ اد دا‬N)O ‫ و ارزش‬/A ‫ ارف ا ب‬-% ‫و‬
`‫ & در‬G0< ‫)ل‬P ‫ و‬G^ ‫ا و ا*ل ر‬P ‫ & اس‬+P‫وا‬
‫ و‬G]‫*! و‬Q; !; ‫ر و در‬$ ‫ت در‬$a‫دا< ا‬
!‫و‬% I‫ا‬J‫! وا‬+ !& ‫رش ه" &ط‬B‫ و‬b "‫ رو‬F'‫ه‬
.‫ *رت ! ا‬Z& ‫ن‬,‫ در ا‬6$ -, ‫اد‬
The focus of the reviewed monograph entitled
by its authors “Building Afghan Democracy in
the Socio-Political Context” is connected with
questions of processes of building democracy in
contemporary Afghanistan in a broader sociopolitical context, presented primarily from the
view of building political plural system during
the period of the last ten years - since the fall of
the Taliban movement regime in the country till
present days. In its merit the monograph deals
with questions of clarifying, political-scientific
analyzing and valuating the key processes those
were undergone by the all Afghan civil society
during the entire period since the fall of the Taliban regime and the rise
of processes of applying for Afghanistan mostly undisclosed principles of
REVIEWS
143
2012, ročník I., číslo 2, s. 142-145
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
democracy, where apart from rule of law as well as building democratic
state institutions predominantly building an effective political plural
system belongs, till today.
In its structure the monograph concentrates first on circumstances
and political reasons for the rise of the Taliban and on the period of its
regime in the country in the first chapter with the main aim of clarifying
the initial position of the Afghan civil society as a basis for the on-coming
proper processes of democratization, political transition and building
political pluralism in the country. The inherent merit of the publication
focuses next in the second and third chapters on formal and contentual
aspects of democratization processes as well as on processes of building
political plural system in the Afghan society since the beginnings up to
the present days. Finally, the fourth and fifth chapters offer as analytical
chapters of the monograph depth scientific analyzing and valuation of
exercising the formal adopted and legal enacted principles and institutes
of building democracy from the view of the objective situation in relation
to the political development in Afghanistan in the fourth chapter as well
from the view of development and actual objective social situation in the
country in the fifth chapter, especially from the analytical views related
to the questions of disclosing the life quality of the Afghan society, media
availability which enables exercising the freedom of the expression as
well as from the view of attitudes of domestic Afghan civil public to the
democracy and democracy-related values. The both final chapters offer
also a complex of conclusions and recommendations related directly to
an effective prospective extension of the all processes of building political
plural system as well as of a general democratization of the Afghan civil
society and improving the social climate in today’s Afghanistan.
From the view of the main orientation of the presented publication I
personally would like to appreciate that for the first time in the history of
the Afghan people a book dedicated to their struggle for a life in freedom
and peace has been written and issued in Slovak language. Apart from
this there is also another one very important key point that should be
mentioned: the presented monograph focuses primarily on efforts and
achievements reached on the way to building a new and stable Afghan
society living in a cohesive nation-state, what is often omitted in today’s
media presentations of contemporary Afghanistan and its civic society,
but what is building a strategic pillar towards strengthening the image
and position of the country in today’s international community.
144
RECENZIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 142-145
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Doc. Ing. Juma Haydary, PhD.
Main coordinator of the Slovak-Afghan cooperation
and support projects in academic areas
Slovak University of Technology in Bratislava
Vazovova 5
812 43 Bratislava 1
Slovak Republic
[email protected]
REVIEWS
145
2012, ročník I., číslo 2, s. 146-149
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Koprlová, Jana (ed.):
Národné centrálne banky krajín eurozóny:
Acta Universitatis Sanctorum Cyrilli et Methodii
Tyrnaviae: Working Papers 2012.
[CD-ROM]. Trnava : Fakulta sociálnych vied UCM
v Trnave, 2012. 425 s.
ISBN 978-80-8105-328-3
Koprlová, Jana (ed.):
National Central Banks in the Eurozone Countries:
Acta Universitatis Sanctorum Cyrilli et Methodii
Tyrnaviae: Working Papers 2012.
[CD-ROM]. Trnava : Faculty of Social Sciences at UCM
in Trnava, 2012. 425 p.
ISBN 978-80-8105-328-3
Viliam Končal
Abstract: Reviewing the proceedings of studies on national central banks
in the Eurozone countries edited by Jana Koprlová.
Key Words: Review; Proceedings of Studies; National Central Banks; Countries of the Eurozone.
Abstrakt: Recenzia zborníka štúdií o národných centrálnych bankách krajín eurozóny v editorstve Jany Koprlovej.
Kľúčové slová: Recenzia; zborník štúdií; národné centrálne banky; krajiny
eurozóny.
Zborník štúdií s názvom „Národné centrálne banky krajín eurozóny,“
ktorý vydala v edícii „Working Papers“ Fakulta sociálnych vied Univerzity
sv. Cyrila a Metoda v Trnave v marci 2012 v elektronickej forme v celkovom rozsahu 425 strán, predstavuje súborné dielo, ktoré pripravili študenti záverečného ročníka druhého stupňa magisterského štúdia v odbore politológia pod odborným vedením jeho zostavovateľky Jany Koprlovej. V rámci prvých tridsaťjeden samostatných odborných štúdií sa autori
či už individuálne alebo skupinovo zaoberajú problematikou jednotlivých
146
RECENZIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 146-149
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
sedemnástich národných centrálnych bánk krajín súčasnej eurozóny, pričom vo svojich štúdiách objasňujú jedinečné poslanie národných centrálnych bánk krajín dnešnej eurozóny, ich postavenie, ciele, funkcie a úlohy,
ktoré národné centrálne banky krajín eurozóny zaisťujú v hospodárskopolitických podmienkach a prostredí súčasnej Európskej menovej únie,
ako aj vlastných národných krajín ako členských štátov eurozóny. Popri
týchto štúdiách zaradila editorka zborníka veľmi vhodne na jeho začiatok
vlastnú teoretickú úvodnú štúdiu do problematiky kreovania a podstaty
eurozóny, a podobne na záver zborníka zase vlastnú komplexnú vedeckú
štúdiu s hĺbkovým analytickým jadrom, v ktorom objasňuje a interpretuje vývoj aj aktuálny stav efektívnosti a výkonnosti eurozóny a jej národných centrálnych bánk z pohľadu trendov dlhodobého vývoja kľúčových
makroekonomických ukazovateľov, vrátane jedného demografického indikátora s rozhodujúcim ekonomickým dopadom, a v rámci nich osobitne
menovo-politických ukazovateľov krajín dnešnej eurozóny, a to všetko
na podklade nosných časopriestorových porovnávacích analýz, opierajúcich sa o matematicko-štatistický aparát metódy regresnej analýzy.
Po dôkladnom preštudovaní publikácie, ktorá je
predmetom recenzie, môžem skonštatovať, že
uvedený zborník štúdií zodpovedá v plnej miere
požiadavkám a nárokom kladeným na zborníky,
ktoré svojím charakterom, náplňou aj analytickým zameraním zodpovedajú požiadavkám kladeným na diela tohto druhu. Inak mimoriadne
rozsiahla publikácia ponúka čitateľom z radov
rovnako odbornej, ako aj laickej verejnosti pridanú hodnotu nielen po stránke svojho zamerania na výsostne aktuálnu problematiku vzťahujúcu sa na otázky, ako vlastne ďalej po vstupe
vlastných krajín do eurozóny jednotlivé národné centrálne banky fungujú a aké úlohy, stratégie a ciele naďalej vo svojej
kompetencii po presunutí vymedzenej časti právomocí na Európsku centrálnu banku zabezpečujú, aké vlastne ďalej plnia poslanie. K zodpovedaniu uvedených otázok pristupujú autori jednotlivých štúdií prostredníctvom kombinácie politologicko-ekonomického, respektíve politologicko-ekonomicko-právneho prístupu k objasňovaniu prezentovanej problematiky, a samotná zostavovateľka aj v podobe základného sprehľadnenia vývoja procesov, ktoré viedli k dohode a vytvoreniu eurozóny, ako aj
k procesom jej ďalšieho rozširovania, a tiež aj v podobe komplexných časopriestorových analýz, podložených interpretovanými grafickými preREVIEWS
147
2012, ročník I., číslo 2, s. 146-149
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
hľadmi ťažiskových makroukazovateľov a hodnoteniami tendencií ďalšieho, budúceho vývoja vo vzťahu k očakávanej efektívnosti a výkonnosti
krajín súčasnej eurozóny. Pri hodnotení jedinečnosti tohto diela nemôžeme opomenúť ani precízne pripravenú a spracovanú celkovú technickú
a grafickú podobu zborníka, vrátane formálnych náležitostí, ku ktorým sa
už tradične radia kľúčové slová a abstrakty jednotlivých štúdií v pôvodnom slovenskom aj anglickom jazyku, ktorá čitateľovi napomáha k rýchlejšej orientácii v samotnej publikácii a prispieva taktiež k jej čitateľnosti
a prehľadnosti.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti verím, že zborník štúdií
„Národné centrálne banky krajín eurozóny“, ktorý vyšiel v editorstve Jany Koprlovej, výrazným spôsobom prispeje a zároveň rozšíri informovanosť verejnosti, a to rovnako odbornej i laickej, o problematike eurozóny
a národných centrálnych bánk v nej integrovaných, čím zásadne napomôže objasniť a pochopiť mnohé súvislosti, ktoré sú najmä v poslednom
období predmetom diskusií na ekonomických, politologických aj právnických fórach, týkajúcich sa otázok budúcnosti súčasnej Európskej menovej únie a jej ďalšieho rozširovania, respektíve samotného smerovania.
Významný prínos predloženej publikácie však vnímam aj v možnosti jej
uplatnenia ako aktuálnej, prehľadnej a ucelenej študijnej pomôcky, v našom regióne v súčasnosti v podstate jedinej svojho druhu - a to nielen
vzhľadom na jej aktuálnosť a zameranie - v súčasnej situácii obzvlášť náročných spoločenských podmienok, ale zároveň aj v jedinečnom prístupe
zostavovateľky k podloženiu tvrdení a záverov predkladaných v jednotlivých čiastkových štúdiách prostredníctvom sekundárnej analýzy primárnych údajov a ich časových radov, podloženej ich štatistickou interpretáciou s uplatnením regresnej analýzy, a to v súvislosti s hľadaním vyplývajúcich trendov vývoja sledovaných ukazovateľov, ktoré ponúka záverečná, analytická štúdia publikácie. Na záver by som ešte rád vyjadril osobnú
ľútosť nad tým, že dielo takéhoto počinu, na ktorom sa rovnako zodpovedne podieľali aj samotní študenti vypracovaním štúdií o konkrétnych
centrálnych bankách, menovite centrálnej banke Belgicka, Cypru, Estónska, Fínska, Francúzska, Grécka, Holandska, Írska, Luxemburska, Malty,
Nemecka, Portugalska, Rakúska, Slovenska, Slovinska, Španielska, ako aj
Talianska, vrátane spracovania problematiky súvisiacej s eurovalom, pričom si mohli overiť svoje znalosti, ku ktorým počas takmer piatich rokoch štúdia dospeli, nevyšlo aj v tlačenej podobe, čo je však vzhľadom na
jeho konečný rozsah presahujúci 400 strán úplne pochopiteľné.
148
RECENZIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 146-149
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Doc. PhDr. Mgr. Viliam Končal, PhD.
Katedra humanitných vied
Ústav inžinierskej pedagogiky a humanitných vied
Materiálovotechnologická fakulta so sídlom v Trnave
Slovenská technická univerzita v Bratislave
Paulínska 16
917 24 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
REVIEWS
149
2012, ročník I., číslo 2, s. 150-152
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Správa o vedeckej konferencii
Starnutie populácie – celospoločenský problém
Information on Scientific Conference
Population Ageing – Society-Wide Problem
Jozef Ružarovský
Abstract: Information on scientific conference “Population Ageing – Society-Wide Problem” held at the Faculty of Social Sciences of UCM in Trnava
on March 29th, 2012.
Key Words: Information; Scientific Conference; Public Administration;
Population Ageing; Social Policy; Social Services; Faculty of Social Sciences
of UCM in Trnava.
Abstrakt: Správa o vedeckej konferencii „Starnutie populácie – celospoločenský problém“ uskutočnenej na pôde Fakulty sociálnych vied UCM v Trnave dňa 29. marca 2012.
Kľúčové slová: Správa; vedecká konferencia; verejná správa; starnutie populácie; sociálna politika; sociálne služby; Fakulta sociálnych vied UCM
v Trnave.
Dňa 29. marca 2012 sa na pôde Fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave pod záštitou rektora univerzity Dr. H. c. doc.
Ing. Jozefa Matúša, CSc., mim. prof. a dekana fakulty PhDr. Petra Horvátha, PhD. uskutočnila vedecká konferencia pod názvom Starnutie populácie –
celospoločenský problém. Jej prostredníctvom
predstavil širšej odbornej verejnosti svoje vedecko-pedagogické zámery novokonštituovaný organizačný útvar fakulty – Katedra sociálnych služieb
a poradenstva FSV UCM pod vedením doc. PhDr. Oľgy Bočákovej, PhD.
Ťažiskom konferencie bolo plenárne zasadnutie, v rámci ktorého
prezentovali výsledky svojej vedecko-výskumnej činnosti renomovaní
odborníci zaoberajúci sa fenoménom starnutia populácie z pohľadu rôznych vedecko-paradigmatických prístupov. Najväčšiu pozornosť zaujali
150
INFORMÁCIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 150-152
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
vystúpenia PhDr. Petra Horvátha, PhD., doc.
PhDr. Martina Klusa, PhD. (Fenomén starnutia populácie a jeho prejavy vo verejnej
politike), doc. Mgr. Petra Juzu, CSc., PhD.
(Migrácia, kvalita života starších ľudí z pohľadu stratégie rozvoja slovenskej spoločnosti), prof. PhDr.
Jána Gaburu, CSc.,
doc. MUDr. Ivana
Dóciho, CSc. (Psychické poruchy
u osôb vyššieho veku v Európskej únii) a vedúcej Katedry sociálnych služieb a poradenstva
FSV UCM v Trnave doc. PhDr. Oľgy Bočákovej,
PhD. (Dôstojný život seniorov v kontexte dodržiavania ich ľudských práv).
Jednotlivým aspektom širokospektrálneho fenoménu starnutia populácie sa účastníci konferencie mali možnosť detailnejšie venovať
v špecializovaných sekciách, ktoré boli orientované na význam sociálnej práce, úlohy sociálneho pracovníka, zdravotnícku politiku, sociálne služby, činnosť verejnej správy, globalizáciu
a aktuálne úlohy politiky. Z množstva odborníkov participujúcich na odborných diskusiách
súvisiacich s danými témami môžeme spomenúť PhDr. Petronelu Šebestovú,
PhD.,
doc.
PhDr. Evu Mydlíkovú,
PhD., PaedDr. Danu Riečickú, PhD., PhDr. Máriu
Igazovú, PhD., PaedDr. Ivetu Rosinovú-Petríkovú,
PhD., PhDr. Štefániu Köverovú, PhD., Ing. Janu Koprlovú, PhD., Mgr. Miroslava Koprlu, PhDr. Alexandra Čemeza, PhDr. Rudolfa Kucharčíka, PhD.,
PhDr. Darinu Kubíčkovú, PhDr. Denisa Marka,
PhDr. Ingrid Ferenčíkovú, Ing. Františka Vojtecha,
PhD., Mgr. Aniu Mustagrudič, Mgr. Annu Mondekovú, či PhDr. Alenu Laboreckú.
INFORMATION
151
2012, ročník I., číslo 2, s. 150-152
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Konferencie sa zúčastnili aj viacerí pracovníci
organizácií, ktoré sa v rámci svojej činnosti
s problémom starnutia populácie stretávajú na
každodennej báze. Praktickú stránku vlastnej
odbornej činnosti tak budú môcť v budúcnosti
obohatiť o aktuálne výstupy vedeckých aktivít
v danej oblasti. Organizátori konferencie plánujú najzaujímavejšie príspevky publikovať vo
forme recenzovaného zborníka pod rovnakým
názvom. Ich zámerom je na pôde fakulty i katedry založiť tradíciu pravidelných konferencií
venovaných najzávažnejším spoločenským problémom súvisiacich so
sférou sociálnych služieb a poradenstva.
© Fotografie FSV UCM v Trnave
PhDr. Mgr. Jozef Ružarovský
Katedra verejnej politiky a verejnej správy
Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Bučianska 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
152
INFORMÁCIE
2012, ročník I., číslo 2, s. 153-157
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Správa o výročnej vedeckej konferencii
Slovenskej sociologickej spoločnosti
pri Slovenskej akadémii vied
Slovenská politika po roku 1993 v sociologickej reflexii
Information on Annual Scientific Conference
of the Slovak Sociological Association
at the Slovak Academy of Sciences
Slovak Politics after 1993 in Sociological Reflection
Miroslav Koprla
Abstract: Information on annual scientific conference of the Slovak Sociological Association at the Slovak Academy of Sciences “Slovak Politics after
1993 in Sociological Reflection” held at the Faculty of Social Sciences of
UCM in Trnava on April 13th, 2012.
Key Words: Information; Annual Scientific Conference; the Slovak Sociological Association at the Slovak Academy of Sciences; Slovak Politics; Sociological Reflection; Faculty of Social Sciences of UCM in Trnava.
Abstrakt: Správa o výročnej vedeckej konferencii Slovenskej sociologickej
spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied „Slovenská politika po roku 1993
v sociologickej reflexii“ uskutočnenej na pôde Fakulty sociálnych vied UCM
v Trnave dňa 13. apríla 2012.
Kľúčové slová: Správa; výročná vedecká konferencia; Slovenská sociologická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied; slovenská politika; sociologická reflexia; Fakulta sociálnych vied UCM v Trnave.
V piatok 13. apríla 2012 sa v priestoroch Fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda a v spolupráci
s ňou uskutočnila výročná vedecká
konferencia Slovenskej sociologickej
spoločnosti pri Slovenskej akadémii
vied s názvom „Slovenská politika po
roku 1993 v sociologickej reflexii“.
INFORMÁCIE
153
2012, ročník I., číslo 2, s. 153-157
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Po otváracom príhovore a úvodnom slove PhDr. Petra Horvátha, PhD., vyplnili
celý priestor dopoludňajšej časti programu konferencie prednášky plenárnej
časti, v rámci ktorej odzneli pod vedením
moderátora prof. Mgr. Ladislava Macháčka, CSc., príspevky doc. PhDr. Jána
Stenu, CSc., na tému verejnosti v toku
spoločenského života a jej presahu do
politiky, doc. PhDr. Moniky Čambálikovej, CSc., na tému aktérov a aktérstva
v súčasnej spoločenskej teórii a
praxi, doc. PhDr.
Františka Škvrndu, CSc., na tému teoretickej sociologickej reflexie bezpečnostnej politiky Slovenska, a napokon PhDr. Rastislava Bednárika na
tému slovenskej sociálnej politiky po vstupe do
Európskej únie. Pomyselnú záverečnú bodku za
hlavnými príspevkami dala veľmi plodná a živá
diskusia.
Popoludňajší blok rokovaní otvorilo výročné valné
zhromaždenie Slovenskej sociologickej spoločnosti
pri Slovenskej akadémii vied, na ktoré prijala pozvanie okrem účastníkov konferencie z radov jej členov
aj pani doc. PhDr. Dilbar Alieva, CSc., jedna z najvýznamnejších osobností sociologickej teórie. Po ukončení valného zhromaždenia Slovenskej sociologickej
spoločnosti nasledovali súbežné rokovania v troch
samostatných sekciách: v prvej paralelne prebiehajúcej sekcii odznel pod gestorstvom prof. PhDr. Petra
Ondrejkoviča, PhD., príspevok v jeho autorstve s názvom „Bieda vysokoškolskej politiky sa nazýva Boloňa“, a ďalej už nasledovali príspevky doc.
PhDr. Adely Kvasničkovej, CSc., na tému európskeho kontextu zmien kultúrnej politiky, Mgr. Martiny Porubčinovej, PhD., na tému pracovnej kultúry informačnej spoločnosti, trojice autorov Mgr. et Mgr. Silvie Capíkovej, PhD., PhDr. Dariny Heřmanovej a RNDr. Jána Luhu, CSc., na tému dôvery k inštitúciám medzi poslucháčmi LFUK v Bratislave – výsledky sondy, ako aj dvojice autorov PhDr. Kataríny Moravanskej, PhD., a PhDr. Petra Gajdoša, CSc., na tému reflexie stavu rozvojových možností a bariér
154
INFORMÁCIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 153-157
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
obcí na Slovensku z pohľadu predstaviteľov ich samospráv, na ktoré následne nadviazali spoločné záverečné zhrnutie a diskusia.
Druhú paralelne prebiehajúcu sekciu viedol
prof. PhDr. Jozef Matulník, PhD., MPH.,
a v rámci nej odzneli príspevky Mgr. Gizely
Brutovskej na tému trhu práce a aktívnej
politiky trhu práce na Slovensku v rokoch
2000 až 2003, Mgr. Martina Fera, PhD., na
tému nástrojov sociálnej politiky z pohľadu
sociálneho učenia katolíckej cirkvi, trojice
autorov prof. PhDr. Jozefa Matulníka, PhD.,
MPH., PhDr. Margity Minichovej, PhD.,
a Mgr. et Mgr. Romana Kollára na tému sociológie a rodinnej politiky, ďalej nasledoval
príspevok Mgr. Jána Blažovského, PhD., na
tému podpory rodiny ako súčasti sociálnej politiky podnikov a sekciu napokon uzatvoril príspevok PhDr. Jany Plachej zameriavajúci sa na tému
sociálneho poistenia v systéme sociálnej politiky na Slovensku. Po ukončení vystúpení nasledovala podľa programu voľná diskusia k predneseným problematikám.
Tretia paralelná ad hoc sekcia diskutovala za oválnym stolom pod
vedením prof. Mgr. Ladislava Macháčka, CSc., na tému „Sociológia pre nesociológov na vysokých školách“, pričom pozvanie na rokovanie prijali
doc. PhDr. Monika Čambáliková, CSc., z Fakulty sociálnych štúdií Vysokej
školy v Sládkovičove, doc. PhDr. Oľga Plávková, CSc., z Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave, Mgr. Ing. Danka
Moravčíková, PhD., a PhDr. Pavol Barát, obaja z Fakulty ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, PhDr. Jana
INFORMATION
155
2012, ročník I., číslo 2, s. 153-157
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Adamcová, PhD., z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, PhDr. Radoslav Štefančík, PhD., z Filozofickej fakulty
Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, a napokon aj PhDr. Karol Čukan,
CSc., Mgr. Miroslav Koprla a PhDr. Michal Greguška z Fakulty sociálnych
vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
Po krátkej prestávke na kávu sa otvorili
záverečné rokovania uvedenej výročnej
vedeckej konferencie v dvoch posledných paralelne prebiehajúcich sekciách.
V prvej sekcii v gestorstve prof. PhDr.
Jozefa Matulníka, PhD., odzneli príspevky MUDr. Evy Chandogovej, CSc., MPH.,
na tému zdravotnej politiky v Európskej
únii, Mgr. Roberta Klobuckého, PhD., na
tému slovenskej protidrogovej politiky
v Európskom kontexte, doc. PhDr. Oľgy
Plávkovej, CSc., na tému starnutia populácie v kontexte oslabovania sociability
a rastúceho individualizmu v súčasnej spoločnosti a prednášky v sekcii
uzatvorili spoločným príspevkom Mgr. Miroslav Koprla a Ing. Jana Koprlová, PhD., venovaným problematike analýzy volebných programov politických strán kandidujúcich v predčasných parlamentných voľbách 2012
v kontexte riešenia problematiky starnutia populácie Slovenskej republiky.
© Fotografie FSV UCM v Trnave
156
INFORMÁCIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 153-157
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Druhá paralelná sekcia v záverečnej časti konferenčného dňa rokovala pod vedením prof. PhDr. Petra Ondrejkoviča, PhD., pričom si účastníci
vypočuli príspevky PhDr. Karola Čukana, CSc., na tému slovenskej verejnosti a bezpečnosti Slovenska, doc. RSDr. Jozefa Matisa, PhD., na tému sociológie bezpečnosti, Mgr. Ľuboša Berkyho na tému vojenskej politiky
a PhDr. Márie Martinskej na tému sociologickej reflexie postavenia ženy
v ozbrojenom konflikte. Po diskusiách venovaným kľúčovým otázkam
a bodom oboch posledných sekcií nasledovali záverečné slová garantov
sekcií spojené s poďakovaním všetkým účastníkom za ich aktívnu spoluúčasť na príprave aj samotnom priebehu celej konferencie, ako aj s nádejou na ďalšie, budúce úspechy pri podobných podujatiach, a taktiež s inštrukciami ohľadom písomnej podoby ich príspevkov určených pre pripravovaný konferenčný zborník, čím bolo celé podujatie v podvečerných
hodinách oficiálne ukončené.
Mgr. Miroslav Koprla
Katedra verejnej politiky a verejnej správy
Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Bučianska 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
INFORMATION
157
2012, ročník I., číslo 2, s. 158-160
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Správa o podujatí Deň otvorených dverí
na Fakulte sociálnych vied UCM v Trnave
Information on the Open Day Event
at the Faculty of Social Sciences of UCM in Trnava
Marek Vrbinčík
Abstract: Information on the “Open Day” event held at the Faculty of Social
Sciences of UCM in Trnava on February 21st, 2012.
Key Words: Information; “Open Day” Event; Faculty of Social Sciences of
UCM in Trnava.
Abstrakt: Správa o podujatí „Deň otvorených dverí“ uskutočnenom na pôde Fakulty sociálnych vied UCM v Trnave dňa 21. februára 2012.
Kľúčové slová: Správa; podujatie „Deň otvorených dverí“; Fakulta sociálnych vied UCM v Trnave.
Dňa 21. februára 2012 sa na pôde Fakulty sociálnych vied Univerzity
sv. Cyrila a Metoda v Trnave uskutočnil Deň otvorených dverí. V čase od
deviatej do trinástej hodiny mali potenciálni uchádzači o štúdium možnosť nahliadnuť do zrekonštruovaných akademických priestorov na Bučianskej ulici. Cieľom uvedeného podujatia bolo predstaviť širšej verejnosti Fakultu sociálnych vied ako síce najmladšie, no zároveň ambiciózne
vedecko-pedagogické pracovisko Univerzity sv. Cyrila a Metoda.
© Fotografia UCM v Trnave
158
INFORMÁCIE
2012, Volume I., Issue 2, Pages 158-160
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Súčasná štruktúra Fakulty sociálnych vied umožňuje záujemcom
o štúdium vybrať si zo štyroch študijných programov. Po kladnom vyjadrení Akreditačnej komisie vlády Slovenskej republiky sa stali integrálnou
súčasťou fakulty študijné programy Politológia, Verejná správa, Európske štúdiá a Sociálne služby a poradenstvo vo verejnej správe. Návštevníci boli informovaní nielen o podmienkach štúdia, ale aj o možnostiach absolvovať študijný pobyt v zahraničí, o spolupráci fakulty s domácimi i zahraničnými inštitúciami či o početných mimoškolských aktivitách. V tomto duchu sa stalo dobrým zvykom organizovanie rôznych exkurzií a športových podujatí.
Už od svojho vzniku deklaruje vedenie fakulty snahu stať sa modernou a ústrednou vzdelávacou inštitúciou najmä pre oblasť trnavského
akademického priestoru, kde je doposiaľ jedinou svojho druhu. Za cieľ si
vytýčila neustály progres kvality svojej pedagogickej i študentskej zložky,
ktorá by sa postupom času mohla stať najlepším propagačným nástrojom
práce Fakulty sociálnych vied UCM. Na príprave a realizácii Dňa otvorených dverí sa spolupodieľali zástupcovia všetkých štyroch katedier fakulty, ktorí pre návštevníkov pripravili prezentácie jednotlivých pracovísk.
Tie priamo nadväzovali na printový informačný materiál, ktorý dostal
každý návštevník. Nesmieme však opomenúť ani samotných študentov
Fakulty sociálnych vied, ktorí taktiež priložili ruku k dielu, pričom zabezpečovali mnohé organizačné úlohy.
© Fotografia FSV UCM v Trnave
Nultý ročník vnímali organizátori podujatia predovšetkým ako začiatok tradície budúceho pravidelného konania Dňa otvorených dverí. VeINFORMATION
159
2012, ročník I., číslo 2, s. 158-160
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ríme, že vďaka získaným skúsenostiam nasledujúca udalosť podobného
typu ešte významnejšie prehĺbi povedomie verejnosti o novovzniknutom
akademickom pracovisku a spopularizuje štúdium sociálnych vied ako
modernej oblasti skúmania spoločnosti.
Mgr. Marek Vrbinčík
Katedra verejnej politiky a verejnej správy
Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Bučianska 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
160
INFORMÁCIE
2012, ročník I., číslo 2, s. 161-164
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Informácie pre autorov
Časopis SOCIETAS ET RES PUBLICA sa tematicky zameriava na spoločensky významné prierezové súvislosti inštitútu verejnej správy, prelínajúce
sa s ťažiskovými oblasťami spoločensko-vedných disciplín v najširšom
zmysle, osobitne:
verejnej politiky;
politológie;
sociológie;
demografie;
medzinárodného práva;
medzinárodných vzťahov;
medzinárodných ekonomických vzťahov;
svetovej ekonomiky, nadnárodných ekonomík a národných ekonomík.
Časopis SOCIETAS ET RES PUBLICA ponúka priestor pre publikáciu
príspevkov v podobe:
samostatných vedeckých štúdií, ako aj cyklov vedeckých štúdií;
esejí zamýšľajúcich sa nad aktuálnou spoločenskou témou či dianím;
recenzií publikácií vzťahujúcich sa na hlavné zameranie časopisu;
informácií súvisiacich so základným poslaním časopisu.
Časopis SOCIETAS ET RES PUBLICA vychádza v elektronickej on-line
podobe pravidelne štyrikrát ročne, a to v termínoch:
31. január (zimná edícia – biela obálka);
30. apríl (jarná edícia – zelená obálka);
31. júl (letná edícia – modrá obálka);
31. október (jesenná edícia – oranžová obálka).
Časopis SOCIETAS ET RES PUBLICA prijíma a publikuje výhradne iba
pôvodné, doposiaľ nepublikované príspevky, ktoré sú vlastným dielom
autorov, ktorí ich na uverejnenie v časopise SOCIETAS ET RES PUBLICA
predkladajú.
Časopis SOCIETAS ET RES PUBLICA prijíma a publikuje príspevky
v jazykoch:
slovenský jazyk;
český jazyk;
anglický jazyk;
INFORMÁCIE PRE AUTOROV
161
2012, ročník I., číslo 2, s. 161-164
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
nemecký jazyk;
ruský jazyk;
ukrajinský jazyk;
poľský jazyk;
francúzsky jazyk;
španielsky jazyk;
taliansky jazyk;
japonský jazyk;
perzský jazyk daríjčina;
po vzájomnej dohode podľa aktuálnych možností redakcie aj v iných
svetových jazykoch.
Zodpovednosť za dodržanie všetkých nevyhnutných predpokladov
a požiadaviek kladených na príspevky publikované v časopise SOCIETAS
ET RES PUBLICA nesú:
odborní garanti zodpovedajúci za konkrétne prierezové sekcie vo
vzťahu k odbornej stránke príspevkov;
hlavný redaktor vo vzťahu k formálnej stránke príspevkov;
výkonný redaktor vo vzťahu uplatneniu metodologických, analytických a štatistických otázok v príspevkoch;
jazykoví garanti vo vzťahu ku gramaticko-štylistickým požiadavkám
a jazykovej čistote príspevkov.
Posudzovanie zaradenia príspevkov na publikáciu v časopise SOCIETAS ET RES PUBLICA sa uskutočňuje na základe obojstranne anonymného recenzného konania, zaisťovaného uznávanými odborníkmi pôsobiacimi v zodpovedajúcich oblastiach. Súhrnnú informáciu o výsledku recenzného konania, spolu s usmernením ohľadom ďalšieho postupu, obdržia predkladatelia príspevkov prostredníctvom e-mailovej odpovede
bezodkladne po doručení recenzných posudkov redakčnej rade a záverečnom posúdení výsledkov recenzného konania redakčnou radou.
Publikácia príspevkov v časopise SOCIETAS ET RES PUBLICA sa
uskutočňuje výhradne bez akéhokoľvek nároku prispievateľov na autorský honorár. Predloženie príspevkov na publikáciu posudzuje redakcia
časopisu SOCIETAS ET RES PUBLICA ako prejav vôle autorov, ktorým autori vedome a dobrovoľne súčasne:
prejavujú svoj súhlas s uverejnením predloženého príspevku v časopise SOCIETAS ET RES PUBLICA;
potvrdzujú, že príspevok je ich pôvodným, doposiaľ nepublikovaným
dielom;
162
INFORMÁCIE PRE AUTOROV
2012, ročník I., číslo 2, s. 161-164
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
vzdávajú sa v plnej miere nároku na autorskú odmenu;
potvrdzujú svoj súhlas s uvedením ich pracoviska a kontaktnej emailovej adresy v rubrike „Kontakty na autorov“.
Štruktúra príspevku
Názov príspevku v pôvodnom jazyku:
prosíme uviesť názov, prípadne podnázov príspevku v pôvodnom
jazyku;
Title of Contribution in English:
prosíme uviesť názov, prípadne podnázov príspevku v anglickom jazyku (nevyžaduje sa v prípade angličtiny ako pôvodného jazyka);
Autor príspevku:
prosíme uviesť meno, priezvisko a všetky tituly a hodnosti autora;
Abstract in English:
prosíme uviesť abstrakt v anglickom jazyku, cca 10 riadkov (nevyžaduje sa v prípade angličtiny ako pôvodného jazyka);
Key Words in English:
prosíme uviesť kľúčové slová v anglickom jazyku, cca 10 výrazov
(nevyžaduje sa v prípade angličtiny ako pôvodného jazyka);
Abstrakt v pôvodnom jazyku:
prosíme uviesť abstrakt v pôvodnom jazyku, cca 10 riadkov;
Kľúčové slová v pôvodnom jazyku:
prosíme uviesť kľúčové slová v pôvodnom jazyku, cca 10 výrazov;
Text príspevku:
prosíme uviesť v štruktúre úvod, jadro, záver; v členení na kapitoly,
prípadne podkapitoly; príspevok môže obsahovať tabuľky, grafy,
schémy, obrázky a podobne, je však nevyhnutné uviesť ich prameň;
poznámky a odkazy na literatúru prosíme uvádzať v poznámke pod
čiarou podľa platnej bibliografickej normy (je nutné uvádzať všetky
povinné bibliografické údaje);
Literatúra:
prosíme uviesť zoznam použitej literatúry podľa platnej bibliografickej normy (je nutné uvádzať všetky povinné bibliografické údaje);
Kontakt na autora:
prosíme dodržať nižšie uvedenú štruktúru informácie o kontakte na
autora príspevku:
INFORMÁCIE PRE AUTOROV
163
2012, ročník I., číslo 2, s. 161-164
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Ing. Jana Koprlová, PhD.
Katedra politických vied
Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Bučianska ul. 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
Vaše otázky v prípade nejasností či potreby poskytnutia dodatočných
informácií zasielajte, prosím, na adresu [email protected]
Tešíme sa na Váš príspevok!
Miroslav Koprla,
výkonný redaktor
164
INFORMÁCIE PRE AUTOROV
2012, Volume I., Issue 2, Pages 165-168
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Information for Authors
The journal SOCIETAS ET RES PUBLICA thematically focuses on social
relevant interdisciplinary relations of the institute of public administration connected to the key areas of social science disciplines in the broadest understanding, especially of:
public policy;
political sciences;
sociology;
demography;
international law;
international relations;
international economic relations;
world economy, transnational economies and national economies.
The journal SOCIETAS ET RES PUBLICA offers a platform for publication of contributions in the form of:
separate papers and scientific studies as well as scientific studies in
cycles;
essays on current social topics or events;
reviews on publications related to the main orientation of the journal;
information connected with the inherent mission of the journal.
The journal SOCIETAS ET RES PUBLICA is issued in an electronic online version four times a year, regularly on:
January 31st (winter edition – white cover);
April 30th (spring edition – green cover);
July 31st (summer edition – blue cover);
October 31st (autumn edition – orange cover).
The journal SOCIETAS ET RES PUBLICA accepts and publishes exclusively only original, hitherto unpublished contributions written as the
own work by authors those are submitting the contributions for publication in the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA.
The journal SOCIETAS ET RES PUBLICA accepts and publishes contributions in languages:
Slovak language;
Czech language;
INFORMATION FOR AUTHORS
165
2012, Volume I., Issue 2, Pages 165-168
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
English language;
German language;
Russian language;
Ukrainian language;
Polish language;
French language;
Spanish language;
Italian language;
Japanese language;
Persian language Dari;
by mutual agreement in relation to current possibilities of the editorial office also in other world languages.
Responsibility for compliance with all prerequisites and requirements laid on contributions published in the journal SOCIETAS ET RES
PUBLICA have:
special supervisors responsible for specific interdisciplinary sections
in relation to the scientific aspects of contributions;
editor in chief in relation to the formal aspects of contributions;
executive editor in relation to the application of methodological, analytical and statistical questions in contributions;
language supervisors in relation to the grammar and stylistic requirements and linguistic purity of contributions.
Reviewing the contributions for publication in the journal SOCIETAS
ET RES PUBLICA follows with a mutually anonymous (double-blind) review procedure realized by recognized experts working in corresponding
areas. Comprehensive information on results of the review procedure,
together with guidance on how to proceed with submitted contributions,
will contribution’s submitters receive through an e-mail answer immediately after receiving the reviewers’ opinions by the editorial board and
final reviewing the results of the review procedure by the editorial board.
Publication of contributions in the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA is realized exclusively without any contributor’s claim for author's
fee (royalty). Submission of contributions for publication understands
the editorial office of the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA as a manifestation of the will of the authors, through which the authors all at once
knowingly and voluntarily:
express their own agreement with publication of submitted contribution in the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA;
166
INFORMATION FOR AUTHORS
2012, Volume I., Issue 2, Pages 165-168
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
declare that the contribution presents their original, hitherto unpublished work;
waive to the full extension their claim for author's fee (royalty);
declare their own agreement with specifying their workplace and
contact e-mail address in the section „Authors´ Contact List“.
Structure of Contribution
Title of Contribution in Original Language:
please specify title, eventually subtitle of contribution in original language;
Title of Contribution in English:
please specify title, eventually subtitle of contribution in English (not
required in the case of English as the language of the original);
Author of Contribution:
please specify author’s given name, surname and all academic degrees;
Abstract in English:
please specify abstract in English, circa 10 rows (not required in the
case of English as the language of the original);
Key Words in English:
please specify key words in English, circa 10 words (not required in
the case of English as the language of the original);
Abstract in Original Language:
please specify abstract in original language, circa 10 rows;
Key Words in Original Language:
please specify key words in original language, circa 10 words;
Text of Contribution:
please specify in following structure: introduction, main text, conclusions; text broken down into chapters, eventually subchapters; the
contribution may include sheets, charts, figures, pictures, etc., but it
is necessary to indicate their sources; notes and references to literature please specify in the footnote according to current bibliographic
standards (all obligatory bibliographic data must be included);
INFORMATION FOR AUTHORS
167
2012, Volume I., Issue 2, Pages 165-168
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Literature:
please specify a complete bibliography of all sources according to
current bibliographic standards (all obligatory bibliographic data
must be included);
Author’s Contact:
please follow the below mentioned structure of contact information
on the author of contribution:
Ing. Jana Koprlová, PhD.
Department of Political Sciences
Faculty of Social Sciences
University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava
Bučianska Street 4/A
917 01 Trnava
Slovak Republic
[email protected]
In the case of any uncertainty or necessity of providing additional information send your questions, please, to the journal’s e-mail address
[email protected]
We are looking forward to your contribution!
Miroslav Koprla,
executive editor
168
INFORMATION FOR AUTHORS
Download

PDF - societas et res publica - Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave