/Gymnázium L. Stöckela, Jiráskova 12, 085 70 B a r d e j o v
č. tel. 054/472 2781
fax 054/472 2781
e-mail: [email protected]
Školský vzdelávací program
P.E.A.K.
ISCED 3A – gymnázium
Gymnázium L. Stöckela, Jiráskova 12, 085 70 B a r d e j o v
Školský vzdelávací program
P.E.A.K.
Progres – edukácia – adaptácia – komunikácia
ISCED 3A – gymnázium
Dĺžka štúdia:
štvorročná
Vyučovací jazyk:
slovenský
Forma štúdia:
denná
Druh školy:
štátna
Predkladateľ:
Názov :
Gymnázium L. Stöckela
Adresa:
Jiráskova 12, B a r d e j o v
IČO:
160 911
Riaditeľ školy:
RNDr. Marcel Tribus
Koordinátor ŠVP: RNDr. Anton Almassy
Zriaďovateľ:
Názov:
Prešovský samosprávny kraj
Adresa:
Námestie mieru 2, 080 01 Prešov
Platnosť dokumentu do: 30.6.2012
Podpis riaditeľa:
I.
ČASŤ - Všeobecná charakteristika školy
1. Veľkosť školy
Škola má v štyroch ročníkoch spolu 20 tried. V každom ročníku je 5 tried. V škole
v školskom roku 2011/12 študuje 610 žiakov. V každej triede je v súčasnosti 30-34
žiakov. Gymnázium Leonarda Stöckela patrí k vyhľadávaným školám v meste, o čom
svedčí fakt, že každý rok sa musia robiť prijímacie skúšky, aby sme mohli prijať len
určený počet žiakov. Počet prihlásených je vždy minimálne o 50 väčší.
Priestorové podmienky pre výchovno-vzdelávací proces sú vytvorené v hlavnej
budove školy, v školskej telocvični a v školskej jedálni.
2. Charakteristika žiakov
V našej škole sú žiaci, ktorí na ZŠ patrili medzi výborných žiakov. Len vo
výnimočných prípadoch sa stáva, že na našu školu sa dostanú aj žiaci s horším
prospechom ako 2,00.
Spádovou oblasťou Gymnázia L. Stöckela je mesto Bardejov a obce bardejovského
okresu. Výnimkou sú žiaci z iných okresov.
Žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v tomto školskom roku
neevidujeme.
3. Charakteristika pedagogického zboru
V škole učí 51 učiteľov, ktorí sú plne kvalifikovaní pre svoju prácu. Každý z nich učí
predmety svojej aprobácie, ktorú vyštudoval na VŠ a majú aj zodpovedajúci
vysokoškolský diplom. Všetci učitelia sa snažia žiakom odovzdať svoje vedomosti, ale aj
svoje životné skúsenosti a takto ich pripraviť nielen na úspešné štúdium na vybranej
vysokej škole, ale aj vychovať z nich slušných ľudí.
Vo výchovnej práci v škole sa angažujú predovšetkým triedni učitelia, na ktorých leží
podstatná časť bremena výchovy. Pri výchovných problémoch, ktoré sú čoraz častejšie
pomáhajú aj výchovný poradca a koordinátori (koordinátor prevencie závislostí,
koordinátor zdravotnej výchovy...).
V škole pôsobí už vyše 6 rokov aj externý školský psychológ, ktorý pomáha
zachytávať a diagnostikovať problémových žiakov. Žiaci sa s dôverou obracajú na
školského psychológa so svojimi problémami. So školským psychológom úzko
spolupracujú aj triedni učitelia, výchovný poradca a koordinátori.
V škole máme vypracovaný Komplexný plán výchovného poradenstva, ktorý skĺbuje
výchovnú činnosť v škole do jedného celku. Garantom tohto plánu je výchovný poradca,
ktorý koordinuje prácu všetkých ostatných koordinátorov a školského psychológa.
4. Organizácia prijímacieho konania
V tomto školskom roku sme sa rozhodli vyskúšať iný systém prijímacieho konania pre
žiakov 1. ročníka školského roku 2012/2013. Tento systém dáva do popredia výsledky
žiakov z celoštátneho testovania žiakov 9. ročníka a ich výsledky v predmetových
olympiádach na úrovni okresného, krajského, celoslovenského kola.
KRITÉRIÁ
pre prijímacie konanie v školskom roku 2012/2013
V zmysle Zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní riaditeľstvo školy
oznamuje:
1. Prijímacie skúšky do 1. ročníka pre školský rok 2012/2013 sa nebudú konať:
2. Riaditeľstvo Gymnázia L. Stöckela v Bardejove prijme 145 žiakov do 5 tried.
3. Kritériá pre prijímacie konanie a podmienky prijatia:
a) profilovými predmetmi sú matematika a slovenský jazyk a literatúra
b) výsledková listina prijímaných študentov vznikne z bodov Testovania 9-2012, bodov za
umiestnenie v predmetových olympiádach a súťažiach a na individuálnych športových
súťažiach, bodov za prospech na základnej škole v ročníkoch 6-9 a zo správania.
c) poradie študentov v prijímacom konaní sa určí prioritne na základe výsledkov
z Testovania 9 - 2012 a bodov za umiestnenie v predmetových olympiádach a súťažiach
a na individuálnych športových súťažiach. Podľa tohto poradia prijme riaditeľ školy
maximálne 70 z celkového počtu študentov, ktorí získali v Testovaní 9 – 2012
z celkového možné počtu 200 bodov minimálne 175 bodov
d) následné (doplňujúce) poradie študentov vznikne na základe súčtu bodov z Testovania 9 –
2012, bodov za prospech na základnej škole a bodov za výsledky v predmetových
olympiádach, predmetových súťažiach, na športových individuálnych súťažiach a zo
správania.
e) body za prospech na základnej škole sa vypočítajú zo všetkých známok koncoročnej
klasifikácie v ročníkoch 6-8 a polročnej klasifikácie v 9.ročníku. Maximálny počet bodov
za prospech je 200. Za každú stotinu priemerného prospechu nad 1,00 stráca uchádzač 0,5
bodu.
f) body za predmetové olympiády a predmetové súťaže získavajú uchádzači za výsledky
dosiahnuté v 8. a 9. ročníku do 5.miesta v okresnom a vyššom kole súťaže.
K hodnoteným súťažiam patrí: olympiáda z matematiky, fyziky, chémie, biológie,
geografie, dejepisu, slovenskom jazyku, anglickom jazyku, nemeckom jazyku,
francúzskom jazyku, ruskom jazyku, ďalej Hviezdoslavov Kubín ...
g) body za športové súťaže získavajú uchádzači za výsledky dosiahnuté v 8. a 9. ročníku na
Majstrovstvách Slovenska v olympijských individuálnych športoch s umiestnením do
3.miesta.
h) doklad o umiestnení je potrebné predložiť riaditeľstvu školy do 20. apríla 2012
i) uchádzačom so zníženou známkou zo správania pri polročnej alebo koncoročnej
klasifikácii v ročníkoch 6-9 sa od celkového súčtu získaných bodov odpočíta 30 bodov.
j) v prípade rovnosti bodov uchádzačov rozhoduje:
1. zmenená pracovná schopnosť (platné len písomné rozhodnutie posudkovej komisie
sociálneho zabezpečenia)
2. úspešnosť v olympiádach a súťažiach
3. vyšší počet bodov získaných pri Testovaní 9 – 2012 z matematiky
4. vyšší počet bodov získaných pri Testovaní 9 – 2012 zo slovenského jazyka a literatúry
5. priemerný prospech pri polročnej klasifikácii v 9.ročníku
6. priemerný prospech pri koncoročnej klasifikácii v 8.ročníku
7. priemerný prospech pri koncoročnej klasifikácii v 7.ročníku
8. priemerný prospech pri koncoročnej klasifikácii v 6.ročníku
4. Zverejnenie a oznámenie výsledkov prijímacieho konania
Výsledky budú zverejnené na dverách gymnázia a na internetovej stránke školy
v súlade so zákonom č.21/2000 Z.Z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene
a doplnení niektorých zákonov najneskôr do 27.04.2012.
Rozhodnutie o prijatí, resp. neprijatí, a ďalšie podrobnosti o prijímacom konaní budú
doručené uchádzačovi, resp. jeho zákonnému zástupcovi najneskôr do 30.apríla 2012.
Zákonný zástupca má právo podať proti rozhodnutiu odvolať v stanovenom termíne.
4. Zápis na štúdium
Termín zápisu prijatých uchádzačov bude 28.4.2012. Zápis vykoná zákonný zástupca
žiaka.
Upozornenie: Ak sa na zápis nedostaví zákonný zástupca žiaka, bude to považované
za nezáujem o štúdium na našej škole a neobsadené miesto sa naplní ďalším uchádzačom
v poradí.
K efektívnej a rýchlej komunikácii nám pomôže telefónny kontakt na zákonného
zástupcu uchádzačov. Prosím uveďte ho v prihláške.
5. Organizácia maturitnej skúšky
Organizácia maturitnej skúšky prebieha presne podľa pokynov MŠ SR. Je rozdelená
na externú časť, ktorá je v marci a na internú časť, ktorá je v máji. Pre maturitnú skúšku je
vypracovaný osobitný časový harmonogram, ktorým zabezpečujeme hladký
a bezproblémový priebeh maturitnej skúšky. Harmonogram pamätá nielen na študentov 4.
ročníka, ale je pripravený program aj pre žiakov nižších ročníkov, v ktorých realizujeme
úlohy programu Ochrana človeka a prírody a úlohy vyplývajúce z Komplexného plánu
výchovného poradenstva.
6. Dlhodobé projekty
V rámci všestranného rozvoja osobnosti našich študentov patrí už tradične dobrá
spolupráca so strednými školami podobného druhu v zahraničí. Najintenzívnejšie sa
spolupráca rozvíja s Liceom Jána Kochanovského v poľskej Muszyne. Naša 40
kilometrová vzdialenosť umožňuje organizovať spoločné výchovné a vzdelávacie projekty
aj viackrát v mesiaci počas školského roku, ale aj cez prázdniny.
Gymnázium Ernesta Barlacha v Unne v Nemecku je druhou školou, s ktorou máme
úspešnú niekoľkoročnú spoluprácu. Vzájomné 10-dňové výmenné pobyty 15-členných
skupín v Nemecku, na Slovensku a aj v Poľsku vytvárajú dobré predpoklady pre trvalé
priateľské vzťahy medzi mladými ľuďmi zúčastnených krajín.
Živé kontakty máme aj s Falmouth Academy v USA, nie však vo forme výmenných
pobytov, ale internetovou formou. Výsledkom tejto spolupráce sú aj výstavy fotografii
našich študentov v USA a amerických študentov na našej škole.
V tomto školskom roku pokračuje spolupráca medzi našim gymnáziom a nórskou
školou podobného zamerania v nórskom meste Molde.
K ďalším formám medzinárodnej výmeny skúsenosti patria aj ročné študijné pobyty
na stredných školách v zahraničí. Ročne túto možnosť využije 4-6 študentov našej školy,
väčšinou v USA a pravidelne na Falmouth Academy v USA.
7. Spolupráca s rodičmi a inými subjektmi
V škole aktívne pracujú všetky poradné orgány, ktoré určujú vyhlášky MŠ SR alebo
Zákon č.245/2008 o výchove a vzdelávaní.
Rada rodičov je zložená z predsedov triednych rodičovských rád, ktorí si spomedzi
seba zvolia predsedu rodičovskej rady. Jeho úlohou je nielen zvolávať zasadnutia rady
rodičov, ktoré sú 3 – 4 krát za školský rok, ale aj komunikovať s vedením školy
a prenášať požiadavky a pripomienky z rady rodičov na vedenie školy. Rada rodičov si
volí svojich zástupcov aj do ďalšieho poradného orgánu školy – Rady školy.
Rada školy je kreovaná podľa presne daných pokynov uvedených v novom školskom
zákone a schádza sa v presne určených termínoch 3 – 4 krát ročne. Na každej rade školy
sa ako hostia zúčastňuje vedenie školy, spoločne sa snažíme riešiť akútne problémy školy.
Dobrá spolupráca školy na spoločných projektoch je tiež so Študentskou radou pri
GLS a jej spoluprácou s vedením školy je poverený učiteľ, koordinátor ŠR.
Pri profesijnej orientácii študentov 3. a 4. ročníka pomáhajú aj časté besedy so
zástupcami fakúlt VŠ, ktoré sú častými hosťami našej školy.
V rámci humanitných a spoločensko-vedných predmetov alebo v rámci krúžkovej
činnosti minimálne 5 – 6 raz za školský rok privítame v našej škole ľudí známych
z verejného života (politikov, spisovateľov, politológov, hercov, spevákov ...).
Pravidelnú spoluprácu rozvíjame aj s jednotlivými oddeleniami mestskej samosprávy
a s mnohými športovými oddielmi v našom meste.
8. Priestorové a materiálno–technické podmienky školy
Školský objekt bol postavený v roku 1960 a z hľadiska architektonického plne
vyhovuje potrebám vzdelávania. Súčasťou školy je aj telocvičňa a školská jedáleň.
Škola má zriadené odborné učebne vybavené potrebnou technológiou a modernými
didaktickými pomôckami, ktoré umožňujú realizáciu učebných osnov zodpovedajú
zvoleným učebným variantom.
V škole sú k dispozícii nasledujúce odborné učebne:
Biológia - odborná učebňa biológie a biologické laboratórium
Fyzika - odborná učebňa fyziky a fyzikálne laboratórium
Chémia - odborná učebňa chémie, malá učebňa chémie a chemické laboratórium
s príslušenstvom na chemické pokusy, včítane digestorov
Dejepis a občianska náuka – odborná učebňa
Geografia – odborná učebňa zariadená na vyučovanie geografie
Multimediálna učebňa – polyfunkčná učebňa s počítačovým príslušenstvom
umožňujúca využívať pri vyučovaní IKT
Informatika – tri odborné učebne vybavené výpočtovou technikou
Anglický jazyk – tri odborné učebne
Učebňa humanitných predmetov – dve odborné učebne vybavené didaktickou
technikou, slúžiace na vyučovanie humanitných predmetov
Slovenský jazyk – odborná učebňa zariadená pre potreby vyučovania
slovenského jazyka a literatúry
Nemecký jazyk – dve odborné učebne slúžiace na výuku nemeckého jazyka
Telesná výchova – na vyučovanie telesnej výchovy je k dispozícii veľká
telocvičňa a posilňovňa. Okrem toho škola využíva aj športový areál,
ktorý ale nie je vo vlastníctve školy.
Súčasťou odborných učební sú počítače s internetom, dataprojektory s interaktívnymi
tabuľami. Táto didaktická technika umožňuje v úplnej miere aplikovať vo vyučovacom
procese najmodernejšie metódy a tvorivo rozvíjať schopnosti žiakov a umožňujú zároveň
aj odborný pedagogický rast učiteľov.
Jednotlivé predmetové komisie majú k dispozícii kabinety, ktorých vybavenie je
postačujúce, ale postupne bude potrebné pomôcky pravidelne obnovovať a modernizovať.
V každom kabinete majú učitelia aj prístup k internetu.
V škole je zriadená aj školská knižnica, ktorej bohatý knižný fond, v slovenskom,
anglickom, nemeckom, francúzskom, ukrajinskom, českom a poľskom jazyku poskytuje
žiakom, ale aj učiteľom široké možnosti využitia pri vzdelávaní.
V rokoch 2008-2009 škola prechádzala rozsiahlou rekonštrukciou podkrovia, ktorá
umožnila vytvorenie nových priestorov a ďalšiu modernizáciu materiálno-technických
podmienok školy. V podkroví sú zriadené tri odborné učebne informatiky, aula pre 80
žiakov, vybavená najmodernejšími IKT. V nasledujúcom období budeme pokračovať
v modernizácii materiálno-technických podmienok školy tak, aby tieto umožnili
využívanie inovatívnych metód vo vzdelávaní.
Škola má vlastnú kotolňu, ktorá bola modernizovaná v roku 2006 a plne vyhovuje
ekonomickým, ale aj environmentálnym požiadavkám.
Súčasťou školy je aj školská jedáleň, ktorá bola postavená v roku 1980. Jej kapacita
a možnosti plne vyhovujú potrebám školy, avšak samotný objekt vyžaduje modernizáciu.
Technologické vybavenie je postupne obnovované, tak aby školská jedáleň vyhovovala
HCCP.
9. Škola ako životný priestor
Keďže neoddeliteľnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu je aj výchovnoestetické formovanie žiaka, snažíme sa aby sme ani túto stránku nezanedbali. K tomuto
cieľu nám pomáha výzdoba na chodbách, kde sú umiestnené slávne reprodukcie obrazov
s komentárom, výber tých najzaujímavejších a pokiaľ možno najestetickejších tabiel
žiakov 4. ročníka, ako aj vkusne a účelne upravené nástenky, ktoré informujú o aktivitách
jednotlivých predmetových komisií. Vo vstupnej hale a vstupných priestoroch školy,
menej v školskej jedálni, sa pravidelne umiestňujú niekoľkokrát v školskom roku
tematický zamerané fotografické výstavy prác našich študentov a študentov škôl,
s ktorými doma a v zahraničí spolupracujeme.
Študenti majú k dispozícii na každej chodbe kútik so stolíkom a lavičkami, kde sa
môžu pripravovať na vyučovacie hodiny alebo oddýchnuť cez prestávku. Priestor na
prípravu a na oddych vytvára aj nová, moderne vybavená školská knižnica a školská
klubovňa, ktorá býva otvorená denne v dopoludňajších hodinách a podľa potreby
a záujmu krúžkovej a triednej činnosti aj popoludní.
Pri škole funguje aj školská jedáleň, ktorú využíva viac ako polovica študentov školy.
Študenti majú k dispozícii aj bufet s vkusne zariadeným študentským klubom. Informácie
o aktivitách študentov, učiteľov, predmetových komisií sa pravidelne aktualizujú aj na
web stránke školy.
10. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a
vzdelávaní
O bezpečnosť pri práci sa stará bezpečnostný technik, ktorý pravidelne kontroluje
dodržiavanie bezpečnostno-technických podmienok. Pravidelné sú aj školenia
pedagogických a nepedagogických zamestnancov, na ktoré sú prizývaní odborníci z danej
oblasti.
Žiaci sú poučení o bezpečnosti pri práci vždy na začiatku školského roka alebo na
prvých laboratórnych prácach. Škola má vypracovaný plán revízií tých zariadení, ktoré to
potrebujú a tento plán sa presne dodržuje. Odstraňovanie zistených nedostatkov je
samozrejmosťou.
II.
ČASŤ
–
CHARAKTERISTIKA
VZDELÁVACIEHO PROGRAMU
ŠKOLSKÉHO
1. Pedagogický princíp školy
Škola umožňuje získavať všetkým študentom dostatočné množstvo vedomostí k tomu,
aby mohli bez problémov študovať na vybranej vysokej škole. Študenti počas štúdia
získavajú primerané vedomosti a zručnosti vo všetkých všeobecno-vzdelávacích
predmetoch, ktoré môžu úspešne využiť nielen pri štúdiu na VŠ, ale aj v praktickom
živote.
Výchovno-vzdelávacia činnosť smeruje teda k príprave študentov na život.
Vyžadujeme od nich, aby boli schopní kriticky a tvorivo myslieť, rýchlo a účinne riešiť
problémy. Študentov učíme nielen prijímať faktografické poznatky, ale vedieme ich aj
k tomu, aby vedeli kde a ako informácie potrebné na vyriešenie úlohy nájsť.
Chceme vychovať študentov schopných používať modernú techniku, takých, ktorí
dokážu využívať moderné komunikačné prostriedky pre svoj prospech. Chceme im
zabezpečiť kvalitnú jazykovú prípravu v minimálne dvoch cudzích jazykoch, bez ktorých
sú v dnešnom svete stratení.
Spoluprácou s rodičmi chceme zo študentov vychovať pracovitých, morálne
vyspelých, zodpovedných ľudí, ktorí majú vo svojom živote jasne stanovený cieľ.
2. Zameranie školy a stupeň vzdelania
Zameranie našej školy je zrejmé z jej názvu – gymnázium. Úlohou našej školy je
pripraviť svojich študentov na úspešné štúdium na vysokej škole. Škola je pripravená túto
úlohu plniť na 100 %.
Máme dobré materiálno-technické podmienky, ktoré postupne sa snažíme ešte ďalej
vylepšovať. V škole sú odborné učebne takmer pre každý predmet a zodpovedajúci na
množstvo žiakov školy je aj počet laboratórií. Máme k dispozícii telocvičňu, školskú
knižnicu, školskú jedáleň. Na výuku telesnej výchovy využívame aj mestskú plaváreň,
aby študenti 1. a 2. ročníka sa naučili, resp. zdokonalili v plávaní.
Personálne obsadenie školy umožňuje ponúknuť študentom vedomosti a zručnosti
nielen v rámci vyučovacích hodín, ale aj počas bohatej krúžkovej činnosti. V krúžkoch
s rôznorodým zameraním môžu študenti ďalej rozvíjať svoje nadanie a talent.
Stupeň vzdelania je 3A.
3. Profil absolventa
Absolvent našej školy by mal svojím vystupovaním robiť dobré meno škole, byť
schopný vytvárať dobré medziľudské vzťahy, byť schopný hodnotiť svoju úlohu v škole,
v rodine a v spoločnosti, byť schopný starať sa o svoje fyzické a psychické zdravie,
vedieť uzatvárať kompromisy, byť schopný vyhľadávať, hodnotiť a využívať pri učení
rôzne zdroje informácií, osvojiť si metódy štúdia a práce s informáciami, poznať metódy
prírodných vied a diskutovať o prírodovedných otázkach, mať schopnosť presadzovať
ekologické prístupy pri riešení problémov, mať schopnosť vnímať dejiny vlastného
národa vo vzájomnom prepojení s vedomosťami zo všeobecných dejín, dobre ovládať
slovenský jazyk a sám sa starať o kultúru svojho písomného a ústneho vyjadrovania,
ovládať dva svetové jazyky, mať schopnosti vnímať umenie, snažiť sa porozumieť mu
a chrániť umelecké prejavy, byť si vedomý svojich kvalít, pripravený uplatniť sa
v zamestnaní a byť zodpovedný za svoj život.
4. Pedagogické stratégie
Pri plnení výchovno-vzdelávacích cieľov využívame nielen klasické metódy, ako sú
výklad, rozbor, skupinové vyučovanie, individuálny prístup atď., ale budeme sa usilovať
študentov motivovať aj novými modernými metódami napr. zadávaním krátkodobých
i dlhodobých projektov, ktoré budú vyhodnocované v rámci vyučovacej jednotky.
Vhodným sa javí aj zadávanie problémových úloh z prírodovedných aj humanitných
predmetov.
Rozšíriť sumár nadobudnutých vedomostí môžu aj exkurzie, ktoré organizujú nielen
triedni učitelia, ale aj učitelia všeobecno-vzdelávacích predmetov. Prínosom sú aj besedy
a prednášky s odborníkmi z praxe.
Dôraz budeme klásť na využívanie IKT vo vyučovacom procese.
Pre študentov 1. a 2. ročníka budeme organizovať účelové cvičenia.
Spomenuté metódy a formy práce do konkrétnej podoby si musí pretaviť každá PK
zvlášť.
6. Začlenenie prierezových tém
Prierezové témy budú vo väčšine prípadov zaradené ako súčasť predmetov základnej
výuky. Niektoré z nich sú v blokovej schéme.
III. VNÚTORNÝ SYSTÉM KONTROLY A HODNOTENIA
1. Hodnotenie vzdelávacích výsledkov práce žiakov
Žiaci sú hodnotení podľa schváleného klasifikačného poriadku, v ktorom je určené
akú známku žiak dosiahne pri daných vedomostiach. Žiaci sú pravidelne skúšaní ústne aj
písomne.
Písomné práce by mali nasledovať po určitých tematických celkoch a sú určené
v učebných plánoch jednotlivých predmetov. Na preverenie vedomostí žiakov slúžia aj
krátke písomné práce.
Na začiatku alebo na konci klasifikačného obdobia sú zadávané vstupné, resp.
výstupné testy v predmetoch, ktoré to uznajú za vhodné.
2. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov
-
Hodnotenie zamestnancov sa bude robiť na základe týchto činností:
pozorovanie, hospitácie
rozhovor
výsledky žiakov, ktorých učiteľ vyučuje
sledovanie pokroku žiakov vo výsledkoch pod vedením učiteľa
hodnotenie výsledkov učiteľov v oblasti ďalšieho vzdelávania, mimoškolskej
činnosti ap.
hodnotenie učiteľov vedením školy
hodnotenie učiteľov na základe rozhovorov s rodičmi a žiakmi školy
3. Hodnotenie školy
Cieľom hodnotenia je, aby žiaci a ich rodičia získali dostatočné a hodnoverné
informácie o tom, ako zvládajú požiadavky na nich kladené. Hodnotenie školy sa robí aj
kvôli tomu, aby sa verejnosť dozvedela o tom, aké ciele a aké výsledky dosahujú žiaci
v škole aj mimo nej.
Dôraz je kladený na dve veci:
- konštatovanie úrovne stavu
- zisťovanie súvislostí a okolností, ktoré výsledný stav ovplyvňujú
-
-
Vlastné hodnotenie školy je zamerané na :
ciele, ktoré si škola stanovila, najmä v koncepčnom rozvoji školy a v školskom
vzdelávacom programe a ich reálnosť a stupeň dôležitosti
posúdenie ako škola spĺňa ciele, ktoré sú v štátnom vzdelávacom programe
oblasti, v ktorých škola dosahuje výborné výsledky, ale aj oblasti, v ktorých dosahuje
slabšie výsledky a návrh opatrení na ich nápravu
Zisťujeme a kontrolujeme pravidelne:
podmienky na vzdelanie
spokojnosť verejnosti s vedením školy a učiteľmi
-
klímu školy
vyučovací proces
metódy a formy vyučovania
výsledky vzdelávania
výsledky mimoškolskej činnosti
Kritériom pre nás je:
spokojnosť žiakov, rodičov, učiteľov
kvalita výsledkov
Nástroje na zisťovanie úrovne stavu školy sú:
-
anketa pre žiakov školy
anketa pre rodičov
analýza výsledkov prijatia žiakov 4. ročníka na vysoké školy
analýza úspešnosti žiakov na súťažiach a olympiádach
SWOT analýza
IV. ŠKOLSKÝ UČEBNÝ PLÁN
1. Školský vzdelávací program pre 1. až 4. ročník gymnázia
Prechod zo základnej školy na gymnázium býva veľmi náročný a študenti ho zvládajú
rozdielne. Jednou z úloh „Komplexného plánu výchovného poradenstva“ je preto v rámci
triednických hodín pre triednych profesorov,
výchovného poradcu a školského
psychológa je venovať sa témam „Ako sa učiť“, “Poznaj sám seba“ a pod., aby študentov
1. ročníka pripravili na nové podmienky a nároky. Cieľom je, aby žiaci sa naučili učiť,
poznali svoje slabé aj silné stránky.
Školský učebný plán v 1. až 4. ročníku si kladie tieto ciele:
1. Naučiť sa komunikovať, argumentovať, prezentovať svoju prácu.
2. Naučiť sa komunikovať v dvoch cudzích jazykoch. V jednom sa zdokonaliť
a v druhom získať základy.
3. Vedieť vysvetliť prírodné javy a zákonitosti, vedieť demonštrovať poznatky,
formulovať hypotézu, plánovať a vykonať vhodný experiment na zadanú tému.
4. Naučiť žiakov spracovávať informácie, efektívne vyhľadávať informácie na
pamäťových médiách, v sieti a internete. Vedieť algoritmizovať zadaný problém,
naučiť sa pracovať s technickými pomôckami (PC, tlačiareň, skener...).
5. Rozvíjať a upevňovať pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať pohybovú gramotnosť,
výkonnosť a zdatnosť žiakov. Naučiť žiakov dbať o svoje zdravie pravidelnými
pohybovými aktivitami. Vybudovať u žiakov vzťah k športu a pohybu.
6. Rozvinúť potenciál žiaka, aby sa stal samostatnou a tvorivou osobnosťou.
7. Rozvinúť schopnosti žiaka nielen v aspekte vzdelania, ale aj kultúry, sociálneho
cítenia a medziľudských vzťahov.
Vo výchovno-vzdelávacom procese žiakov 1. až 4. ročníka budeme využívať všetky
už vyššie spomenutú metódy a prostriedky, aby sme dosiahli vytýčené ciele.
Žiaci 1. až 4. ročníka budú hodnotení zo všetkých predmetov okrem etickej výchovy
a náboženskej výchovy. Klasifikácia a hodnotenie žiakov sú v súlade so schváleným
klasifikačným poriadkom.
Rámcový učebný plán pre Gymnázium Leonarda Stöckela
v šk. roku 2011/2012
Vzdelávacia oblasť
Predmet
1.
2.
3.
4.
Jazyk a komunikácia
slovenský jazyk a literatúra
prvý cudzí jazyk
3
4
3
4
3
4
3
4
3
2
3
3
4
2
2
3
3
1
1
1
3
-
2
2
1
4
2
1
2
2
1
1
4
1
1
2
1
3
3
1
2
1
1
1
Voliteľné predmety
3
-
3
-
3
4
2
15
Spolu
33
33
32
30
druhý cudzí jazyk
Človek a príroda
fyzika
chémia
biológia
Človek a spoločnosť
dejepis
Človek a hodnoty
Matematika a práca s informáciami
Umenie a kultúra
geografia
občianska náuka
etická výchova/ náboženská výchova
matematika
informatika
umenie a kultúra
Zdravie a pohyb
telesná a športová výchova
Poznámka: V tomto školskom roku sme sa rozhodli voliteľné hodiny rozdeliť takto:
v 3. ročníku na voliteľné predmety sme vyčlenili 4 hodiny, ktoré sme rozdelili na 2 + 2
hodiny.
Pri voliteľných predmetoch si žiaci vyberajú dva predmety zo skupiny predmetov: dejepis,
náuka o spoločnosti, matematika, informatika, fyzika, chémia, biológia, geografia.
Predmety sú rozdelené do dvoch blokov, ktoré sú dva krát do týždňa po jednej hodine.
v 4. ročníku na voliteľné predmety sme vyčlenili 15 hodín, ktoré sme rozdelili na 3
trojhodinové predmety a na 3 dvojhodinové predmety. Žiaci si vyberali predmety z tejto
ponuky.
Voliteľné predmety pre 4. ročník šk. r. 2011/2012
3 – hodinovky:
-
rozširujúci ruský jazyk
rozširujúci nemecký jazyk
rozširujúci francúzsky jazyk
dejepis
náuka o spoločnosti
matematika
informatika
fyzika
chémia
biológia
geografia
fyzika pre maturitu
RRUJ
RNEJ
RFRJ
DEJ
NOS
MAT
INF
FYZ
CHE
BIO
GEO
FYZ
2 – hodinovky:
-
seminár z biológie
seminár z chémie
seminá z fyziky
konverzácia z nemeckého jazyka
konverzácia z anglického jazyka
cvičenie z matematiky
cvičenie z informatiky
seminár z dejepisu
literárny seminár
ekonomika
seminár z matematiky
seminár z geografie
európska integrácia
psychológia
seminár z filozofie
základy chémie
SEB
SECH
SEF
KNJ
KAJ
CVM
CVI
SED
LIS
EKO
SEM
SEG
EI
PSY
SFL
ZCHE
Pri voliteľných predmetoch si žiaci vyberajú dva predmety zo skupiny predmetov:
dejepis, náuka o spoločnosti, matematika, informatika, fyzika, chémia, biológia, geografia.
Predmety sú rozdelené do dvoch blokov, ktoré sú dva krát do týždňa po jednej hodine.
Voliteľné a prierezové témy budú zaradené v učebných plánoch povinných predmetov
alebo budú riešené formou účelových cvičení resp. budeme ich realizovať v rámci krúžkovej
činnosti. Niektoré voliteľné predmety a prierezové témy budú posunuté do vyšších ročníkov.
SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA
1.PROFIL ABSOLVENTA
Študent nadobudne spôsobilosť k celoživotnému vzdelávaniu a učeniu sa tým, že
dokáže reflektovať proces vlastného učenia sa a myslenia pri získavaní a spracovaní
poznatkov. Dokáže kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať
a prakticky využívať.
Dokáže využívať všetky dostupné formy komunikácie pri spracovaní a vyjadrovaní
informácií rôzneho typu, jeho ústny a písomný prejav je adekvátny situácii. Študent využíva
efektívne dostupné informačno-komunikačné technológie. Vie prezentovať sám seba aj tým,
že dokáže dokonale komunikovať v materinskom jazyku.
Absolvent vie zreteľne vyjadriť svoj názor na prečítané umelecké dielo, na film,
divadelné predstavenie, ale aj na aktuálnu politickú a spoločenskú situáciu a doložiť
analytickými poznatkami. Pri obhajobe svojho stanoviska sa dokáže citovo a spoločensky
ovládať.
Uvedomuje si svoju zodpovednosť v tíme, v diskusii si vie svoj názor obhájiť, pri
kritike protinázoru nenapáda osobu oponenta a emocionálne zvláda situáciu. Dokáže sa
orientovať v umeleckých druhoch, štýloch a používať ich hlavné vyjadrovacie prostriedky.
Dokáže sa vyjadrovať na vyššom stupni umeleckej gramotnosti prostredníctvom
vyjadrovacích prostriedkov výtvarného, hudobného a slovesného umenia. Uvedomuje si
význam umenia vo svojom živote i v živote spoločnosti. Cení si a rešpektuje umenie
a kultúrne historické tradície. Pozná a dodržiava pravidlá spoločenského kontaktu, správa sa
kultivovane, je tolerantný a empatický k prejavom iných kultúr.
2. CHARAKTERISTIKA PREDMETU
Predmet slovenský jazyk a literatúra patrí do oblasti JAZYK A KOMUNIKÁCIA.
Vyučuje sa v 1. – 4. ročníku sekundárneho vzdelávania. Delí sa na 2 časti: slovenský jazyk
a literárna výchova. Z predmetu maturujú všetci žiaci povinne v ústnej aj písomnej forme
externej aj internej časti.
Časť: slovenský jazyk:
Jazyková časť predmetu sa zaoberá problematikou jazyka ako nástroja myslenia
a komunikácie medzi ľuďmi. Jazyk vníma ako potenciálny zdroj osobného a kultúrneho
obohatenia človeka.
Dobré zvládnutie jazykového učiva a najmä komunikačných a kognitívnych
kompetencií (spôsobilostí) považujeme za východisko kvalitnejších výsledkov celého
školského systému a následnej schopnosti žiakov uplatniť sa na trhu práce a v súkromnom
živote.
Do popredia sa vo vyučovaní jazyka dostane analýza a interpretácia textov/prejavov a
tvorba vlastných textov/prejavov, ktoré budú adekvátne konkrétnej komunikačnej situácii.
Analýza a interpretácia jazykových prejavov poskytne žiakom priestor na
sebauvedomenie: dá šancu objaviť a následne prejaviť pozitívny vzťah k sebe a iným,
nadobudnúť primeranú sebadôveru, schopnosť dokázať hodnotiť svoje prednosti i nedostatky,
umožní dokázať vyjadrovať svoje pocity a hodnotiť svoj vlastný citový stav, dokázať
hodnotiť svoje správanie a jeho dôsledky.
Cieľom jazykového vyučovania je, aby si žiaci uvedomovali jazykovú a kultúrnu
pestrosť v rámci Európy a sveta, ale aj v rámci jednotlivých sociálnych prostredí. Cez
pochopenie významu jazyka pre národnú kultúru by mali dospieť k chápaniu odlišností,
tolerancii a orientácii v multikultúrnom prostredí.
Komunikačná gramotnosť sa má však cieľavedome budovať a rozvíjať vo všetkých
vyučovacích predmetoch s ohľadom na ich špecifické potreby.
Časť: literárna výchova
Zmena obsahovej koncepcie literárnej výchovy tvorí súčasť celkovej reformy
vzdelávania, ktorá – opretá o nový zákon o výchove a vzdelávaní – mení podiel
zodpovednosti za obsah a realizáciu vzdelávania medzi štátom a školou, resp. učiteľom. Táto
legislatívna inovácia umožňuje učiteľom (ale zároveň ich aj núti) dopracovať načrtnutý a len
vo všeobecnosti spracovaný obsah predmetu (vrátane časovej dotácie) do definitívnej podoby.
Do tejto novej situácie v školskom vzdelávaní prichádza aj radikálna premena osnovania
obsahu literárnej výchovy.
Nastupujúci model opustil tzv. historické usporiadanie obsahu literárnej výchovy,
ktoré určovalo jej podstatu od r. 1922 a ktoré sa – podobne ako vo väčšine ostatných
predmetov – chápalo s ohľadmi na možnosti žiakov ako upravená vedná disciplína. V našom
prípade išlo o literárnu históriu.
Konštruktivisticky orientované učebné osnovy neprinášajú nejakú drobnú, kozmetickú
úpravu predmetu, ale zásadne menia jeho podstatu. Učivo nie je zamerané na
sprostredkovanie informácií o spisovateľoch a ich dielach, ale je koncipované ako vzostupný
program rozvíjania žiakových čitateľských a interpretačných zručností, čo je spojené
s osvojovaním si základných
teoretických poznatkov o literárnom umení, resp.
skvalitňovaním kognitívnych funkcií a esteticko-emocionálnych potenciálov žiaka. Poznatky
žiak nemá preberať hotové, ale do podoby svojich vedomostí ich konštruuje sám na základe
podnetov, ktoré mu pripravuje učiteľ. Pretože sa tento proces tvorby, upevňovania a
systematizácie získaných vedomostí uskutočňuje v pracovných skupinách, vedie aj k rozvoju
sociálnych väzieb žiaka a k rozvoju schopností kooperácie, a pretože kooperácia sa
uskutočňuje v bohatých komunikačných väzbách, prispieva tento spôsob vyučovania aj k
vývinu žiakových schopností sebavyjadrenia ústnou a písomnou formou.
Ide teda o zásadnú zmenu v obsahu literárnej výchovy, formách jej realizácie a spôsobe
hodnotenia a klasifikácie žiaka.
3. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU
Časť: slovenský jazyk
Zmena didaktickej koncepcie vyučovania materinského jazyka sa odzrkadlí v:
a) sústave vzdelávacích cieľov,
b) obsahovom usporiadaní predmetu,
c) realizačnej rovine vzdelávania.
Zmena v sústave vzdelávacích cieľov úzko súvisí s novou štrukturáciou všeobecných
cieľov vzdelávania, ktoré sa orientujú na kompetenčno-pojmový model výchovy
a vzdelávania. Jazyková a slohová časť predmetu rozvíja predovšetkým interaktívne
využívanie komunikačných nástrojov. Veľa tém ale slúži aj na rozvoj sociálnej interakcie
v rámci heterogénnych skupín a formovania autonómneho správania.
V obsahom usporiadaní predmetu sa do popredia dostávajú komunikačné
spôsobilosti a zároveň sa pre žiakov didakticky dotvára relatívne ucelený systém jazyka.
Faktograficky presýtený obsah sa zredukoval v prospech aktivít žiakov, ktorí majú v čo
najväčšom rozsahu interpretačno-hodnotiacim spôsobom pracovať s jazykovými
komunikátmi. Najväčší akcent sa pritom kladie na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu
s informáciami, čitateľskú gramotnosť, schopnosť argumentovať ap.
Realizačná rovina vzdelávania sa priklonila ku konštruktivistickému prístupu
k učeniu. Znamená to, že riešením úloh žiak sám prichádza na základe usmerňovaného
zážitkového vyučovania na nové poznatky, ktoré vyučujúci systematizuje a zovšeobecňuje.
Veľkú pozornosť treba venovať získavaniu komplexných kompetencií, napr. dotvárať
schopnosť žiakov interpretovať rôzne druhy súvislých aj nesúvislých textov (je nutná
spolupráca aj s inými vyučovacími predmetmi, ktoré budú rozvíjať ďalšie stratégie čítania
s porozumením orientované na texty špecifické pre dané predmety). Veľký dôraz je na
vlastnej produkcii ústnych aj písaných prejavov samotnými žiakmi.
4. VÝCHOVNÉ A VZDELÁVACIE STATÉGIE
Časť: slovenský jazyk
Základom koncepcie pedagogického dokumentu pre 1. ročník sa
stávajú
komunikačné jazykové kompetencie1: čítanie s porozumením, písanie, aktívne počúvanie a
dve ďalšie kľúčové kompetencie – učiť sa, ako sa učiť a cieľavedome riadiť vlastný život,
ktoré štrukturujú obsah učiva (pojmový štandard) a výkon (výkonový štandard) do relatívne
uzavretých celkov. Uvedené komunikačné kompetencie je možné rozvíjať samostatne alebo
ich vzájomne kombinovať. Postupnosť rozvíjania komunikačných jazykových kompetencií je
v právomoci učiteľa.
Kompetencie definované v rámci komunikačných jazykových kompetencií
predstavujú cieľ, ktorý má učiteľ dosiahnuť vo vzdelávacom procese. Počas celého školského
roka musí učiteľ rozvíjať všetky spôsobilosti stanovené v pedagogickom dokumente.
Kompetencie majú činnostný charakter a sú napĺňané zručnosťami a obsahovým vymedzením
učiva.
Pojmy uvádzané v pedagogickom dokumente sú presne vymedzené v obsahovom
vzdelávacom štandarde pre predmet slovenský jazyk a literatúra a predstavujú znalosti, ktoré
má žiak nadobudnúť.
Časť: literárna výchova
Poznávacia
(kognitívna)
kompetencia
Spôsobilosť používať
kognitívne operácie.
Spôsobilosť učiť sa
sám aj v skupine.
Komunikačná
kompetencia
Spôsobilosť tvoriť,
prijať a spracovať
informácie.
Zručnosť vyhľadávať
a odosielať
informácie.
Interpersonálna
(sociálna)
kompetencia
Spôsobilosť
akceptovať skupinové
hodnoty.
Schopnosť tolerovať
odlišnosti jednotlivcov
i skupín.
Spôsobilosť
Spôsobilosť kritického
Spôsobilosť
formulovať svoj názor
myslenia.
kooperácie.
a argumentovať.
Spôsobilosť
Schopnosť verbálne a
formulovať a riešiť
neverbálne vyjadriť
problémy.
vôľu a city.
Schopnosť tvorivého
myslenia a spôsobilosť
uplatniť jeho
výsledky.
Schopnosť empatie.
Intrapersonálna
(osobnostná)
kompetencia
Vytvárať a reflektovať
vlastnú identitu.
Vytvárať vlastný
hodnotový systém.
Schopnosť
sebaregulácie a
ochrany vlastného
života.
Vzdelávacia oblasť: Jazyk a komunikácia
Slovenský jazyk a literatúra
Vymedzenie výchovno-vzelávacích cieľov predmetu:
Dobré zvládnutie jazykového učiva a najmä komunikačných a kognitívnych kompetencií
(spôsobilostí) v gymnáziách by malo prispieť k schopnosti žiakov uplatniť sa na trhu práce a
v súkromnom živote. Jazyková časť predmetu sa zaoberá problematikou jazyka ako nástroja
myslenia a komunikácie medzi ľuďmi. Jazyk sa vníma ako potenciálny zdroj osobného
a kultúrneho obohatenia človeka. Do popredia sa vo vyučovaní jazyka dostane analýza a
interpretácia textov, tvorba vlastných textov, čítanie s porozumením a práca s informáciami.
Analýza a interpretácia jazykových prejavov dá šancu študentom prejaviť pozitívny vzťah k
sebe a iným, nadobudnúť primeranú sebadôveru, schopnosť hodnotiť svoje prednosti i
nedostatky, umožní vyjadrovať svoje pocity a hodnotiť svoj vlastný citový stav, hodnotiť
svoje správanie a jeho dôsledky. K cieľom jazykového vyučovania v gymnáziách patrí aj to,
aby si žiaci uvedomovali jazykovú a kultúrnu pestrosť v rámci Európy a sveta, ale aj v rámci
jednotlivých sociálnych prostredí. Cez pochopenie významu jazyka pre národnú kultúru by
mali dospieť k chápaniu odlišností, tolerancii a orientácii v multikultúrnom prostredí.
V literárnej časti predmetu došlo k radikálnej zmene. Nastupujúci model opustil tzv.
historické usporiadanie obsahu literárnej výchovy. Učivo už nie je zamerané na
sprostredkovanie informácií o spisovateľoch a ich dielach, ale je koncipované ako vzostupný
program rozvíjania žiakových čitateľských a interpretačných zručností, čo je spojené
s osvojením si základných teoretických poznatkov o literárnom umení, resp. skvalitňovaním
kognitívnych funkcií a esteticko-emocionálnych potenciálov žiakov. Poznatky žiak nemá
preberať hotové, ale do podoby svojich vedomostí ich konštruuje sám. Cieľom literárnej
zložky je podpora sebadôvery každého žiaka, vnímanie a postupné osvojenie si jazyka ako
bohatého
a
mnohotvárneho
prostriedku
na získavanie
a odovzdávanie
informácií,
na vyjadrenie vlastných postojov a názorov, nadobudnutie vzťahov k slovesným umeleckým
dielam, k vlastným čitateľským zážitkom, rozvíjanie svojho pozitívneho vzťahu k literatúre
a k ďalším druhom umenia, pestovanie vedomia jazykovej príslušnosti k istému etniku,
ovládanie normy spisovného jazyka, zvyšovanie jazykovej kultúry, verbálnych ústnych
a písomných prejavov
1. ročník:
Počet hodín týždenne / ročne: 3 / 99
Časť slovenský jazyk týždenne / ročne: 2 / 66
Učíme sa (3 hod.) – učebný štýl, faktory ovplyvňujúce učenie sa, efektívne zapamätávanie,
plánovanie činnosti, jazyk a literatúra.
Komunikácia a sloh (6 hod.) – jazyková komunikácia, druhy komunikácie, komunikačný
reťazec, princípy komunikácie, praktické uplatňovanie vedomostí o komunikácii.
Získavanie a spracovávanie informácií (5 hod.) – zdroje informácií, kniha, spôsob
spracovania informácií, text, obsah textu, forma textu, prepis informácií.
Jazykoveda. Zvuková rovina jazyka (4 hod.) – fonetika, fonológia, zásady pravopisu,
pravopisná previerka, oprava.
Štylistika - slohotvorný proces (13 hod.) – štýlotvorné činitele, slohotvorný proces,
slohotvorné útvary administratívneho štýlu, analýza textov, školská úloha, oprava, rozdelenie
jazykových štýlov a ich využitie v komunikácii, využitie slohových útvarov v jazykových
štýloch.
Lexikálna rovina jazyka (9 hod.) – lexikálne jazykové prostriedky, vzťahy medzi
lexikálnymi významami slova, slovná zásoba, lexika, systém slovnej zásoby, slovníky,
obohacovanie slovnej zásoby, pravopisná previerka, oprava, upevňovanie učiva.
Morfologická rovina jazyka (9 hod.) – slovné druhy - podstatné mená, prídavné mená,
zámená, číslovky, slovesá, príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia.
Syntaktická rovina jazyka (11 hod.) – delenie viet, vetné členy, sklady, priraďovacie
súvetia, podraďovacie súvetie, zložené súvetie, súdržnosť textu, školská úloha, oprava,
upevňovanie vedomostí.
Časť literárna výchova týždenne / ročne: 1 / 33
Všeobecné otázky literatúry (4 hod.) – čo je a načo je umenie a literatúra - umelecká
literatúra, vecná, odborná, populárno-náučná literatúra, tematický plán literárneho diela.
Epická poézia 1 (10 hod.) – rytmus, verš, rým, epika, sylabický prozodický systém, Hugolín
Gavlovič, rytmická analýza sylabických básní, kompozičný plán, Ján Botto: Smrť Jánošíkova,
Samo Chalupka: Mor ho!, Andrej Sládkovič: Detvan, aplikácia vedomostí, upevňovanie
vedomostí.
Krátka epická próza - poviedka (5 hod.) – rozprávač a literárna postava, neviazaná reč,
kompozičný plán - vnútorná kompozícia, Martin Kukučín: Keď báčik z Chochoľova umrie,
Jozef Gregor Tajovský: Maco, Timrava: Za koho ísť.
Lyrická poézia (7 hod.) – sylabicko-tonický veršový systém, lyrika, básnický pôdorys, Pavol
Országh Hviezdoslav, Pavol O. Hviezdoslav: Krvavé sonety, metonymia, Svetozár Hurban
Vajanský, upevňovanie vedomostí.
Krátka epická próza (4 hod.) – vertikálne členenie diela, novela, Timrava: Ťapákovci,
hĺbkové členenie textu, prezentácia vlastných krátkych poviedok.
Epická poézia 2 (4 hod.) – jamb a predrážka, rým, strofa, rytmus, Pavol Országh
Hviezdoslav: Hájnikova žena, Janko Kráľ: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko.
Veľká epická próza (4 hod.) – horizontálne členenie textu, pásmo rozprávača a pásmo
postáv, Martin Kukučín: Dom v stráni, priamy rozprávač, Alexander Sergejevič Puškin:
Kapitánova dcéra, opakovanie.
2. ročník:
Počet hodín týždenne / ročne: 3 / 99
Časť slovenský jazyk týždenne / ročne: 2 / 66
Komunikácia a sloh (17 hod.) – komunikácia slovesného umenia – umelecký štýl, slohové
postupy a útvary v umeleckom štýle, rozprávací slohový postup, kompozícia umeleckého
diela, opisný slohový postup, druhy opisu podľa výberu jazykových prostriedkov, druhy opisu
podľa postoja autora, druhy opisu podľa využitia v komunikačnej sfére, charakteristika podľa postoja autora, podľa výberu jazykových prostriedkov a počtu charakterizovaných
predmetov, posudok - autocharakteristika, beletrizovaný životopis, opakovanie, školská úloha,
oprava školskej úlohy.
Morfologická rovina jazyka (12 hod.) – slovné druhy – podstatné mená, prídavné mená,
zámená, číslovky, slovesá, príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia, diktát, oprava,
opakovanie.
Práca s informáciami (10 hod.) – masmediálna komunikácia, znaky publicistického štýlu,
druhy tlače, horizontálne členenie novín a časopisov, spravodajské útvary publicistického
štýlu, analytické útvary publicistického štýlu, beletristické útvary publicistického štýlu –
reportážne, beletristické útvary publicistického štýlu – fejtónové, opakovanie – vytvorenie
triedneho časopisu.
Syntaktická rovina jazyka (10 hod.) – klasifikácie vetných členov, vety podľa zloženia,
vety podľa členitosti, polovetná syntax, štylistické využitie polovetných konštrukcií, nadvetná
syntax, slovosled, modifikácia vetnej stavby, diktát, oprava.
Komunikácia a sloh (12 hod.) – výkladový slohový postup(objektívny) v náučnom štýle,
výkladový slohový postup (subjektívny), analýza odborného textu, analýza umeleckého textu,
úvaha v jednotlivých jazykových štýloch, znaky úvahy, znaky školskej úvahy, analýza
žiackych prác, 2. školská práca, oprava.
Nadvetná syntax (4 hod.) – rámcové časti textu – začiatok, horizontálne členenie textu –
jadro, rámcové časti textu – koniec textu, upevňovanie vedomostí.
Časť literárna výchova týždenne / ročne: 1 / 33
Lyrická poézia 1 (8 hod.) – symbol, epiteton, sonet, óda, analýza a interpretácia básní I.
Kraska, analýza a interpretácia básní Hviezdoslava, analýza a interpretácia básní V. Roya.
Dramatická výchova (5 hod.) – dráma ako lit. druh, vnútorná kompozícia epického diela
v dráme - divadelná hra, vonkajšia kompozícia v dráme - dejstvo, výstup, replika, monológ,
dialóg, autorská poznámka, inscenačné formy a pojmy súvisiace s inscenáciou - herec, režisér,
dramaturgia, inscenačné formy, analýza a interpretácia hry W. Shakespeare: Hamlet, analýza
a interpretácia hry J.G. Tajovského Statky – zmätky, časomiera, analýza a interpretácia
Kollárovho ředzpěvu zo Slávy dcery, J. Kollár: Slávy dcera, epos, analýza a interpretácia
eposu J. Hollého Svatopluk (J. Hollý: Svatopluk – vlastný výber z eposu).
Krátka epická próza (4 hod.) – vnútorný monológ a jeho funkcie, analýza a interpretácia
jednej z poviedok zo súboru M. Urbana Výkriky bez ozveny, analýza a interpretácia jednej
z poviedok I. Horvátha, analýza a interpretácia novely R. Rollanda Peter a Lucia, spoločenská
lyrika, ľúbostná lyrika, kontrast, významový paralelizmus - protiklad, analýza a interpretácia
básnickej skladby A. Sládkoviča Marína, analýza a interpretácia básní J. Jesenského.
Komická dráma (6 hod.) – komédia (veselohra, fraška, humor, hyperbola), analýza hry J.
Palárika Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch, analýza hry Moliéra Lakomec, návrh
režijnej koncepcie hry, návrh dekorácií a kostýmov, dramatizácia textu krátkej humoristickej
poviedky.
3. ročník:
Počet hodín týždenne / ročne: 4 / 132
Časť slovenský jazyk týždenne / ročne: 2 / 66
Nadvetný syntax (9 hod.) – konektory, slovosled v slovenčine, zápisy priamej reči, členenie
textu, princíp slovenského pravopisu, diktát na priamu reč.
Náučný štýl (12 hod.) – znaky náučného štýlu, výrazové prostriedky NŠ, kompozícia
a členenie textov NŠ, využitie slohových postupov v NŠ, postupy a formy logického myslenia
vo výkladovom slohovom postupe, indukcia, dedukcia, kompozícia, konkretizácia, triedenie,
objasňovanie, interpretácia, vyjadrenie príčinnosti (kauzality), nepravé priraďovacie súvetie,
podraďovacie súvetie, argument a argumentácia.
Výkladový slohový postup (14 hod.) – znaky VSP, žánre, myšlienkové operácie, kauzálne
vzťahy, tvorba výkladového textu, projekt SOČ – príprava, KSP – výklad.
Komunikácia (6 hod.) – druhy komunikácie, úspešná komunikácia, devalvujúca
komunikácia, diktát na odborné slová.
Opisný slohový postup (13 hod.) – opisné útvary náučného štýlu, odborný referát, školský
referát, študijné čítanie NŠ, diskusný príspevok, vlastná tvorba textov, KSP- diskusný
príspevok.
Zvuková rovina jazyka (4 hod.) – intonácia, pauza - fyziologický, významový, vedľajší
prízvuk, tempo reči, frázovanie, modulácia hlasu, ortoepia, ortografia.
Prezentácia projektov- SOČ (11 hod.) – prezentácia žiackych projektov - ústna,
opakovanie.
Časť literárna výchova týždenne / ročne: 2 / 66
Lyrická poézia – voľný verš (9 hod.) – podstata voľného verša, impresionizmus,
senzualizmus, poézia, analýza Smrekových básní – reflexívna lyrika, analýza básní Dilonga –
duchovná lyrika, charakteristika medzivojnovej poézie - prúdy a smery, analýza Lukáčových
básní.
Lyrická poézia – čistá lyrika (5 hod.) – pojem čistá lyrika, absolútna neintencionálna,
zvukomaľba, interpretácia vybraných básní( Verlaine, Beniak), Ch. Morgenstern, S. Jesenin.
Lyrická poézia – automatický text (6. hod) – analýza Pásma Apollinaire, analýza
Moravčíkových básní – slovná hra, eufónia, texty nadrealistov, expresívnosť, optická báseň kaligram.
Krátka epická próza – nespoľahlivý rozprávač (7 hod.) – klasifikácia druhov rozprávača,
vyvodenie pojmu nespoľahlivý rozprávač, interpretácia diela Maco Mlieč a Ťapákovci
z hľadiska rozprávača, Gejza Vámoš - Editino očko, E. Hemingway - Starec a more, tvorba
krátkej poviedky – vnútorný monológ.
Veľká epická próza – druhy románu (6 hod.) – formy a druhy románu, sociálny román,
analýza Hronského Jozefa Maka, analýza románu Na západe nič nového, analýza románu
Živý bič, opakovanie.
Veľká epická próza – reťazový kompozičný postup (8 hod.) – kompozičné postupy,
reťazový kompozičný postup, monumentalizácia, idealizácia postáv, próza naturizmu,
analýzy diela Drak sa vracia.
Netradičná epická próza – prúd autorovho vedomia (9 hod.) – moderný román, prúd
autorovho vedomia - bezsujetová práca - Ulyses, analýza diela D. Dušeka Kufor na sny,
analýza tvorby Mitanu, F. Kafka.
Dramatická literatúra – tragická dráma (9 hod.) – antická dráma, rozbor Sofoklovej
Antigony, rozbor hry Kým kohút nezaspieva, rozbor Stodolovej Bačovej ženy, rozbor
Barčovej Matky, dramatizácia krátkej poviedky.
Dramatická literatúra – absurdná dráma (6 hod.) – pojmy nonsens, gag, pointa, absurdná
dráma - znaky, S. Beckett - Čakanie na Godota, M. Lasica, J. Satinský - Soiree, dramatická
úprava „absolútnej anekdoty“ na krátku jednoaktovku.
UMENIE A KULTÚRA
1. PROFIL ABSOLVENTA
Študent má vedieť zrozumiteľne a vecne individuálne argumentovať, komunikovať a spolupracovať
v skupine pri riešení nastolenej modulovej situácie. Kultivovane vyjadruje svoje zážitky a predstavy –
vizuálne, zvukovo, pohybom, gestom a slovom.
Študent vie opísať spôsoby svojej práce, techniky a používané materiály; je schopný pomenovať
a opisovať kultúrne fakty a dianie okolo seba; je schopný opísať obsah svojich estetických zážitkov.
Kultúrne artefakty hodnotí ako kultúrne alebo nekultúrne a vytvára si kritériá pre odlíšenie gýča.
Študent zaujíma samostatné postoje k mediálnej ponuke a diskutuje o nej, vie sa orientovať v súčasnej
kultúrnej ponuke a vie správne použiť estetickú terminológiu.
Prostredníctvom riadenej odbornej diskusie si študent vytvára individuálny systém estetických
názorov, hodnôt a kritérií.
Vytvára si vlastný estetický ideál a chápe umenie a kultúru ako súčasť ľudskej existencie, a tiež
dôležitý nástroj pre spoločnosť.
Absolvent získa schopnosť používať estetiku – umenie a kultúru vo svojom budúcom živote.
2. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU
Predmet Umenie a kultúra patrí do rovnomennej oblasti UMENIE A KULTÚRA. Vyučuje sa v 1. –
4. ročníku sekundárneho vzdelávania. Nadväzuje na predmet výchova umením v tej istej oblasti,
ktorá sa vyučuje v 8. a 9. ročníku nižšieho sekundárneho vzdelávania.
Predmet umenie a kultúra integrálne spája percepciu globálnych javov života s hlavnými
umeleckými druhmi, svetom kultúry, životným štýlom. Rozvíja tvorivé myslenie zručnosti a návyky
žiakov, formuje ich vlastné názory a hodnotové postoje.
Koncepcia predmetu predpokladá uplatňovanie zážitkových metód edukácie, kreatívne chápanie
umenia, mimoumeleckého estetična a širšej kultúrnej aktivity človeka. Prostredníctvom zážitkových
a skúsenostných metód vyučovania (projekčné metódy, dramatická výchova, priama skúsenosť atď.)
sa snaží motivovať žiakov, rozvíjať a kultivovať ich osobnosť. Zámer aktívnej formy vnímania
umeleckého diela smeruje k praktickej činnosti spojenej s poznávaním vyjadrovacích prostriedkov,
reči umenia. Spoločné témy, námety, procesy, analógie a špecifiká vo vyjadrovacích prostriedkoch
budú obsahom interpretácie rôznych druhov umení ako realizácia polyestetickej výchovy.
Systém chronológie dejín umenia bude uplatňovaný až vo vyšších ročníkoch, kde vnímanie
a spoznávanie umenia v historickom kontexte nemusí byť viazané na postupnosť minulosť –
prítomnosť, dôraz bude kladený na aktuálne formy umenia v súčasnom svete. Poznanie estetických
pojmov a estetických názorov v paralele dejín umenia a kultúry bude záverečnou syntézou vedomostí
a zručností maturanta gymnázia.
3. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU
Kultúrne kompetencie (kultúrna gramotnosť):
Vo väzbe na kľúčové kompetencie možno vyčleniť tieto hlavné kultúrne kompetencie, ktoré rozvíja
predmet Umenie a kultúra:
Povedomie kultúrnej identity,
rešpekt a tolerancia k hodnotám iných kultúr, základné interkultúrne kompetencie pre
komunikáciu s príslušníkmi iných kultúr,
pochopenie významu estetických faktorov, estetickej činnosti a umenia v živote človeka
a spoločnosti,
rozlišovanie hlavných umeleckých druhov, reflexia svojich estetických zážitkov,
kultivovaná vizuálna, akustická, jazyková a pohybová gramotnosť, schopnosť kreatívneho
vyjadrovanie myšlienok, skúseností a emócií prostredníctvom rôznych médií,
práca s informáciami o významných umeleckých dielach a tendenciách z európskej tradície,
a informáciami o typických dielach vybraných iných kultúrnych tradícií,
porozumenie súčasnej umeleckej a kultúrnej tvorbe,
kultúrna komunikácia,
zodpovedné postoje a kritické myslenie k súčasnej kultúrnej ponuke a k médiám.
Hlavným cieľom predmetu Umenie a kultúra je teda rozvoj socio-afektívnych schopností žiaka, jeho
postojov, hodnotových orientácií a kritického vnímania kultúry. Predmet sa orientuje aj na rozvoj
psycho-motorických schopností žiaka, na jeho samostatné tvorivé vyjadrovanie obsahov psychiky, ako
aj na rozvoj kognitívnych schopností žiaka v poznávaní kultúry súčasnosti a minulosti.
Čiastkovými cieľmi učebného predmetu sú:
rozvoj žiakovej kultúrnej identity,
rozvoj kultúrno-historického povedomia,
rozvoj schopnosti porozumieť iným kultúram,
rozvoj schopnosti rešpektovať a tolerovať hodnoty iných ľudí a kultúr,
27
rozvoj schopnosti vnímať rôzne vyjadrovacie prostriedky, médiá a tendencie, ktoré
v kultúre a v umeniach existujú,
rozvoj schopnosti vyjadrovať sa na úrovni doby a na úrovni svojich optimálnych
schopností s pomocou nástrojov, ktoré žiakovi kultúra ponúka,
rozvoj kultivovanej vizuálnej, sluchovej, jazykovej a pohybovej gramotnosti,
rozvoj schopnosti kreatívneho vyjadrovania myšlienok, skúseností a emócií). prostredníctvom
rôznych médií, vrátane hudobných umení, scénických umení, písaného a hovoreného
slova, architektúry, výtvarných prostriedkov a elektronických médií. (hudobných, výtvarných,
dramatických umení, multimédií, literatúry a hovoreného slova, dizajnu a architektúry).
Predmet podporuje aj zodpovedné a samostatné postoje k súčasnej kultúrnej ponuke, k móde
a k subkultúram, k tradičným hodnotám vlastnej kultúry, podnecuje kritické myslenie vo vzťahu k
mediálnej ponuke a k iným súčasným kultúrnym procesom. Rozvíjajú sa tu žiakove interkultúrne
kompetencie pre komunikáciu a spoluprácu s príslušníkmi iných kultúr.
Predmet rozvíja vo viacerých témach tak osobnostné kompetencie, ako aj kognitívne kompetencie,
komunikačné kompetencie a občianske kompetencie. Pretože žiak je komplexnou osobnosťou a nie je
možné rozvíjať jeho kompetencie izolovane, niektoré kompetencie sa rozvíjajú cez viaceré témy.
Predmet vedie žiakov k tomu, aby vnímali kultúrne artefakty, kultúrne prejavy a umelecké diela v ich
mnohostrannosti ako prirodzenú súčasť svojho života.
28
4. VÝCHOVNÉ A VZDELÁVACIE STRATÉGIE
Kompetencia k učeniu
- učiteľ kladie dôraz na medzipredmetové vzťahy
- učiteľ obohacuje výklad o názorné pomôcky
- učiteľ zaraďuje do vyučovania vhodné ukážky, prezentácie, filmy, hudbu
- učiteľ zadáva domáce úlohy s možnosťou sebarealizácie žiaka
- učiteľ nastoľuje vhodné témy na diskusiu a argumentáciu
Kompetencia k riešeniu problémov
- učiteľ núti žiakov hľadať problémové situácie
- učiteľ upozorňuje žiakov na chyby, ktorých sa pri práci môžu dopustiť a ukazuje im spôsoby
odstránenia
- učiteľ zážitkovou a aktívnou formou, spojenou s praktickou činnosťou, vedie žiaka k vnímaniu
umeleckého diela
- učiteľ núti žiakov komunikovať a vedieť vyjadriť súhlasné a nesúhlasné stanovisko vo vzťahu
k nastolenému problémovému materiálu
Komunikačná kompetencia
- učiteľ kladie dôraz na správnosť formulácií výpovedí, logickú štruktúru a postupnosť
argumentácií – ako v písomnom, tak aj v hovorovom prejave
- učiteľ dbá na to, aby žiaci komentovali svoj postup riešenia úloh
- učiteľ podporuje žiakov pri písaní esejí, vedenia debát a súťaží
- učiteľ podporuje žiakov k ovládaniu základných vyjadrovacích prostriedkov hlavných
umeleckých druhov – výtvarných umení, hudobných umení, slovesných umení, dramatických
umení, filmových a elektronických
Kompetencie sociálne a personálne
- učiteľ volí primerane náročné úlohy pre rôzne skupiny žiakov
- učiteľ oceňuje žiakov, ktorí sa dokážu konkrétne spýtať na nejasnosť alebo problém
- učiteľ vedie diskusiu pri riešení úloh a dbá na rešpektovanie aj nesprávnych názorov
- učiteľ podporuje vhodnú vzájomnú pomoc pri riešení úloh
Kompetencia uplatňovať umenie a kultúru v živote
- učiteľ vedie žiakov k estetickému cíteniu v každodennom živote (v škole, doma, v budúcom
povolaní,...)
29
Vymedzenie výchovno-vzdelávacích cieľov predmetu: UMENIE A KULTÚRA
Cieľom UKL je, aby študent vedel zrozumiteľne a vecne individuálne argumentovať, komunikovať a
spolupracovať v skupine pri riešení nastolenej modulovej situácie. Kultivovane má vedieť vyjadriť
svoje zážitky a predstavy – vizuálne, zvukovo, pohybom, gestom a slovom.
Študent vie opísať spôsoby svojej práce, techniky a používané materiály; je schopný pomenovať
a opisovať kultúrne fakty a dianie okolo seba; je schopný opísať obsah svojich estetických zážitkov.
Kultúrne artefakty hodnotí ako kultúrne alebo nekultúrne a vytvára si kritériá pre odlíšenie gýča.
Študent zaujíma samostatné postoje k mediálnej ponuke a diskutuje o nej, vie sa orientovať
v súčasnej kultúrnej ponuke a vie správne použiť estetickú terminológiu.
Prostredníctvom riadenej odbornej diskusie si študent vytvára individuálny systém estetických
názorov, hodnôt a kritérií.
Vytvára si vlastný estetický ideál a chápe umenie a kultúru ako súčasť ľudskej existencie, a tiež
dôležitý nástroj pre spoločnosť.
Absolvent získa schopnosť používať estetiku – umenie a kultúru vo svojom budúcom živote.
Predmet Umenie a kultúra patrí do rovnomennej oblasti UMENIE A KULTÚRA. Vyučuje sa v 1. –
4. ročníku sekundárneho vzdelávania. Nadväzuje na predmet výchova umením v tej istej oblasti,
ktorá sa vyučuje v 8. a 9. ročníku nižšieho sekundárneho vzdelávania.
Predmet umenie a kultúra integrálne spája percepciu globálnych javov života s hlavnými umeleckými
druhmi, svetom kultúry, životným štýlom. Rozvíja tvorivé myslenie zručnosti a návyky žiakov, formuje
ich vlastné názory a hodnotové postoje.
Koncepcia predmetu predpokladá uplatňovanie zážitkových metód edukácie, kreatívne chápanie
umenia, mimoumeleckého estetična a širšej kultúrnej aktivity človeka. Prostredníctvom zážitkových
a skúsenostných metód vyučovania (projekčné metódy, dramatická výchova, priama skúsenosť atď.)
sa snaží motivovať žiakov, rozvíjať a kultivovať ich osobnosť. Zámer aktívnej formy vnímania
umeleckého diela smeruje k praktickej činnosti spojenej s poznávaním vyjadrovacích prostriedkov, reči
umenia. Spoločné témy, námety, procesy, analógie a špecifiká vo vyjadrovacích prostriedkoch budú
obsahom interpretácie rôznych druhov umení ako realizácia polyestetickej výchovy.
Systém chronológie dejín umenia bude uplatňovaný v 3. a 4. ročníku, kde vnímanie a spoznávanie
umenia v historickom kontexte nemusí byť viazané na postupnosť minulosť – prítomnosť, dôraz bude
kladený na aktuálne formy umenia v súčasnom svete. Poznanie estetických pojmov a estetických
názorov v paralele dejín umenia a kultúry bude záverečnou syntézou vedomostí a zručností maturanta
gymnázia.
Učebné osnovy: 1. – 4. ročník
Obsah vzdelávania:
1. ročník:
Počet hodín týždenne/ročne: 1/33
Svet kultúry, vizuálne, zvukové, pohybové, priestorové znaky a činnosti človeka (10) –
pamiatky v regióne, spracovanie CD, vytvorenie plagátu, reklamy, fota, obalu na CD, DVD či
knihu, kultúrne vlastnosti predmetov, priestorové usporiadanie predmetov.
Základné vyjadrovacie prostriedky hlavných umeleckých druhov – výtvarných umení,
hudobných umení, slovesných umení, dramatických umení, filmových a elektronických
(5) – pantomíma, gesto, pohyb, mimika, správanie sa ľudí v bežnom živote, kultúra pohybu
a priestoru, všednosť a slávnosť, sakrálne umenie, pomník a pamätník.
Časové a priestorové súvislosti kultúry (3) – masová, populárna, klasická a národná kultúra,
zvyky sociálnych kultúr, produkty subkultúr, „kultúrne a nekultúrne“.
Funkcie umenia, estetické vnímanie (3) – kultúrny šum, rytmus, melódia, symetria,
kompozícia, gradácia, synestézia.
Životný štýl. Móda. Kultúra tela, zmysel športu (6) - vizáž, tetovanie, pirsing, štýl doby,
etiketa a kultúrna komunikácia, kalokagatia, vrcholový, výkonostný, rekreačný šport.
Populárna masová kultúra. Elektronické médiá (6) – populárna kultúra, masová kultúra,
elektronické médiá.
30
2. ročník:
Počet hodín týždenne/ročne: 1/33
Poznanie, analýza a interpretácia vybraných umeleckých diel a tendencií z histórie kultúry
a z kultúry vlastného regiónu (14) - zážitok a vkus, štruktúra a kompozícia diela, literatúra,
výtvarné, hudobné a dramatické umenie, film, elektronické umenia.
Princípy populárnej kultúry, masová kultúra, elektronické médiá. Kultúrna komunikácia.
Kultúra a technika (19) - tvorba komiksu, paródia na známu značku / logo, tvorba suveníru
a vlastný hodnotový postoj, zmysel tzv. vysokej kultúry, voľné a úžitkové umenie, konvencia
a experimentovanie v umení, umelecký trh a marketing, oncert, galéria, divadelné predstavenie, kino,
festival.
3. ročník:
Počet hodín týždenne/ ročne: 1/33
Vnímanie umenia v historickom kontexte: súčasnosť – minulosť, komparácia (15) - umelecká
tvorba a príbuzné estetické aktivity, kultúra prehistorického obdobia, staroveké kultúry, antická
kultúra a umenie, stredoveká kultúra a umenie, renesancia, historické regionálne pamiatky, barok,
rokoko, klasicizmus, romantizmus, realizmus, umenia 20. storočia, povojnové a súčasné umenie,
slovenské umenie 20. storočia, slovenské dramatické umenie.
Prevádzka v kultúre, umelecky trh, medzikultúrne vzťahy (12) - médiá a kultúra: obraz človeka v
médiách, možnosti a vplyv médií, reklama, elektronické médiá, virtuálna realita, mecenášstvo
a sponzorstvo, ekonomická hodnota umenia: korisť, znak statusu, ozdoba, súčasť zbierky,
neopakovateľnosť, známosť diela, výstava, koncert, show, mediálna prezentácia, festival, promo
akcia, klubová akcia, film o filme, happening, chodníky slávy.
4. ročník:
Počet hodín týždenne/ročne: 1/30
Estetické pojmy a estetické názory v paralele dejín umenia a kultúry (filozofia
kultúrnych epoch).
Základné princípy vedeckého poznávania
Teoretické poznávanie kultúry
31
CUDZIE JAZYKY
1. Charakteristika predmetu
Vzhľadom na to, že vyučovanie cudzieho jazyka vychádza zo spoločenských požiadaviek, ktoré sú
zakotvené v Štátnom vzdelávacom programe, proces vyučovania cudzieho jazyka
kladie dôraz
predovšetkým na zvyšovanie jazykového rozvoja študenta, jeho jazykových schopností s cieľom
dotvoriť komunikatívne vyspelú osobnosť. Aktívne ovládanie cudzieho jazyka vytvára priestor na
individuálne, spoločensky a profesionálne odborne zaradenie sa do spoločenského života a zároveň
umožňuje študentom nielen internetovú komunikáciu, ale vytvára aj priestor na prekonávanie
jazykovej bariéry v styku s cudzojazyčným prostredím.
Vychádzajúc z obsahu Spoločenského európskeho referenčného rámca pre jazyky (ďalej SERR),
základnou charakteristikou vzdelávacej oblasti je sprostredkovať žiakom komunikačné jazykové
a všeobecné kompetencie a komunikačné zručnosti tak, aby rozvíjali komunikatívnu kompetenciu ako
prostriedok na dorozumievanie a myslenie, na podávanie a výmenu informácií. Náš Školský
vzdelávací program, ktorý rešpektuje ŠVP, sa usiluje prostredníctvom tejto vzdelávacej oblasti
rozvinúť a podporiť sociálne kompetencie žiakov, ich všeobecný kultúrny rozhľad, formovať ich
estetické cítenie a celkovú kultiváciu vyjadrovania a správania.
Cieľom predkladaných učebných osnov z cudzích jazykov je ponúknuť učiacim sa nielen súhrn
jazykových kompetencií, ale aj jednotlivé kompetencie špecifikovať tak, aby študent prešiel
jednotlivými komunikačnými úrovňami od základnej úrovne A1 po mierne pokročilú úroveň B2, a
aby ich jazyková príprava efektívne zodpovedala požiadavkám moderného európskeho
demokratického občana pripraveného na život v spojenej Európe. Učenie sa cudzích jazykov
podporuje otvorenejší prístup k ľuďom. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú
dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú občanom plne využívať slobodu
pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov.
Chápanie jazykového vzdelávania ako „vzdelávania pre život“ umožňuje každému jedincovi žiť podľa
vlastných predstáv a uspokojenia.
Nová koncepcia základnej pedagogickej dokumentácie (cieľový program) vychádzala z návrhu
modelu vyučovania cudzích jazykov vytvoreného riešiteľským tímom v predchádzajúcich fázach
riešenia projektu. Nová koncepcia základnej pedagogickej dokumentácie vychádza zo základného
dokumentu: Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky, ďalej SERR (Common European
Framework of Reference for Languages: Learning, Teaching, Assessment (Cambridge, 2001)), ktorý
32
bol vytvorený na pôde Rady Európy. Tento dokument na jednej strane vytvára rámec pre tvorbu
edukačných politík v oblasti jazykov, pričom sa zameriava na rozvoj komunikačných a kognitívnych
kompetencií žiaka, a na druhej strane stanovuje všeobecný stupeň dosiahnutia jednotlivých presne
špecifikovaných kompetencií, čím vytvára rámec komunikačných spôsobilostí, ktoré môžu učiaci pri
presne stanovených podmienkach dosiahnuť.
Stanovenie úrovní ovládania jazyka má za cieľ presne vymedziť rámec pre harmonizáciu
dosiahnutých jazykových kompetencií učiaceho sa, pričom kľúčovými kompetenciami v oblasti
jazykovej prípravy sú: porozumieť ( počúvať, čítať), hovoriť (ústna interakcia, samostatný ústny
prejav) a písať.
Vzhľadom na gymnaziálne podmienky pre cudzie jazyky budú nasledovné úrovne A1 až B2.
Keďže cieľová skupina žiakov sa vo formálnom vzdelávaní, a to najmä v ZŠ, odlišuje úrovňou
kognitívnych spôsobilostí, ktorá sa neustále vyvíja, bolo nevyhnutné pre vytvorenie efektívneho
učebného plánu presnejšie špecifikovať stanovené úrovne s prihliadnutím na psychohygienické
možností žiaka. SERR podporuje jemné členenie úrovní podľa potrieb užívateľov a navrhuje niekoľko
možností členenia.
S prihliadnutím na novú koncepciu CJ máme za cieľ dosiahnuť jednotlivé referenčné úrovne v týchto
cudzích jazykoch AJ, NJ, FJ, RJ.
2. Profil absolventa
Podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky sa pri používaní a učení sa jazyka
rozvíja celý rad kompetencií. Absolventi gymnázia by mali ovládať nielen všeobecné kompetencie,
ale aj celý rad komunikačných jazykových kompetencií, ktoré spolupôsobia v rozličných kontextoch a
v rôznych podmienkach. Zapája sa do rečových činností, v rámci ktorých vytvára a prijíma texty vo
vzťahu k témam z konkrétnych oblastí.
Preto základným princípom jazykového vzdelávania na báze kompetencií je zabezpečiť, aby učiaci sa:
• dokázal riešiť každodenné životné situácie v cudzej krajine a v ich riešení pomáhal cudzincom, ktorí
sú v jeho vlastnej krajine,
• dokázal vymieňať si informácie a nápady s mladými ľuďmi a dospelými, ktorí hovoria iným
jazykom a sprostredkúvajú mu svoje myšlienky a pocity v jazyku, ktorý si učiaci osvojuje,
• viac a lepšie chápal spôsob života a myslenia iných národov a ich kultúrne dedičstvo.
33
3. Ciele vyučovacieho predmetu
Cieľom vyučovacieho predmetu „cudzí jazyk“ je poskytnúť žiakom súbor vedomostí, zručností
a kompetencií v oblasti konverzácie, gramatiky a lexiky a vzťahoch medzi nimi, formovať logické
myslenie a rozvíjať vedomosti, zručnosti a kľúčové kompetencie využiteľné aj v ďalšom vzdelávaní,
odbornom výcviku a občianskom živote.
V oblasti vzdelávacej vedie k:
podpore sebadôvery každého žiaka,
k osvojeniu si vedomostí a nadobudnutých kompetencií, ktoré im umožnia vzdelávať sa po
celý ich život a zaujať aktívne miesto v ekonomickom, sociálnom a kultúrnom živote,
príprave všetkých žiakov tak, aby sa stali zodpovednými občanmi, schopnými podieľať sa na
rozvoji demokratickej spoločnosti, solidarity, pluralizmu a kultúrnej otvorenosti,
zaručeniu rovnakých šancí sociálnej emancipácie pre všetkých žiakov,
pochopeniu vzdelávania sa v cudzom jazyku ako svojbytnému historickému javu, v ktorom sa
odráža historický a kultúrny vývoj národa a zároveň ako významný zjednocujúci činiteľ
národného spoločenstva,
vnímaniu a postupnému osvojovaniu si jazyka, k vyjadrovaniu vlastných postojov a názorov,
nadobudnutiu pozitívneho vzťahu k CJ v rámci interkultúrnej komunikácie,
nadobudnutiu pozitívneho vzťahu k slovesným umeleckým dielam, k vlastným čitateľským
zážitkom - rozvoj emocionálneho a estetického cítenia a vnímania,
pestovaniu vedomia jazykovej príslušnosti k istému etniku, pocitu jazykovej príbuznosti
a spolupatričnosti s inými etnikami.
V oblasti jazykovej:
poznať a používať zvukové a grafické prostriedky cudzieho jazyka, slovnú zásobu včítane
vybranej frazeológie v rozsahu daných tematických okruhov, vybrané morfologické
a syntaktické javy, základné spôsoby tvorby slov (odvodzovanie a skladanie slov), vybrané
javy v oblasti štylistiky,
viesť žiakov k zvyšovaniu jazykovej kultúry ich verbálnych i písomných prejavov
V oblasti pragmatickej:
dokázať používať osvojené jazykové prostriedky v súvislých výpovediach a v obsahových
celkoch primerane s komunikatívnym zámerom
Žiaci získajú poznatky o vybraných gramatických, konverzačných úlohách, osvoja si v oblasti sociolingvistickej kompetenciu vedieť vhodne reagovať na partnerove podnety, odhadovať významy
34
neznámych výrazov, používať kompenzačné vyjadrovanie, pracovať so slovníkom( prekladovým,
výkladovým) a používať jazykové príručky a informačné zdroje.
Žiaci nadobudnú presvedčenie o užitočnosti ovládania tohto cudzieho jazyka a to, že má význam pre
ich osobnostný rast nielen z hľadiska konkrétneho praktického obsahu, ale aj z odhaľovania
všeobecných princípov života na zemi.
Absolvent gymnázia podľa jednotlivých úrovní by mal zvládnuť a používať:
slovnú zásobu vrátane frazeológie v rozsahu komunikačných situácií a tematických
okruhov (lexikálna kompetencia),
morfologické tvary a syntaktické modely (gramatická kompetencia),
slovotvorbu a funkcie gramatických javov (sémantická kompetencia),
zvukové a grafické prostriedky jazyka (fonologická kompetencia: ortoepická a
ortografická).
Absolvent gymnázia by mal zvládnuť jazyk:
v takom rozsahu, aby sa dohovoril a vedel vyjadriť s použitím osvojenej slovnej zásoby na
vymedzené témy týkajúce sa bežného života, aj keď jeho obmedzená slovná zásoba mu
príležitostne spôsobuje ťažkosti s formuláciou jeho výpovede, pričom používa opisné jazykové
prostriedky,
v dostatočnom rozsahu na to, aby mohol opísať nepredvídateľné situácie, vysvetliť hlavné
body, myšlienky či problémy so značnou dávkou precíznosti a vyjadriť myšlienky, ktoré sa
týkajú aj abstraktných tém, ktoré sú uvedené v učebných osnovách,
správne reagovať v rôznych bežných spoločenských komunikačných situáciách,
dodržiavať konvencie slušnosti (vyjadrenie záujmu o druhého, výmena názorov a informácií,
vyjadrenie obdivu, srdečnosti, pohostinnosti; vyjadrenie poľutovania, ospravedlnenia a vďaky;
vyhýbanie sa priamym príkazom),
používať základné bežné frazeologické spojenia, príslovia a porekadlá,
uvedomovať si rozdiely v rôznych formách prejavu (formálneho, neformálneho),
35
v súlade s požadovanou stratégiou (zámer, téma, následnosť, príčina, kohézia, koherencia, štýl,
register, rétorika),
funkčne využíval jazykové prostriedky na získavanie informácií, vyjadrenie postojov (súhlas,
nesúhlas), modality (povinnosť, schopnosť), vôle (túžby, zámery), emócií (radosť,
uspokojenie, nevôľa, záujem, prekvapenie, strach), etických zásad (ospravedlnenie, ľútosť,
poľutovanie, súhlas, nesúhlas, pozdravenie, žiadosť, odmietnutie),
pri interakcii (výmena informácií) alebo transmisii (sprostredkovanie informácií).
4. Pedagogické stratégie
Konečným cieľom je získanie základných komunikačných zručností s prihliadnutím na referenčnú
úroveň v základných jazykových zručnostiach:
1 počúvanie s porozumením,
2 čítanie s porozumením,
3 písomný prejav,
4 ústny prejav.
V rámci tejto stratégie budeme používať rôzne inovačné metódy a formy práce:
- frontálna výučba a výklad,
- individuálna práca žiakov,
- skupinová práca žiakov,
- práca s textom,
- demonštrácia a pozorovanie,
- práca so slovníkom,
- používanie dostupných foriem IKT.
Prehľad výchovných a vzdelávacích stratégií
Vo vyučovacom predmete cudzí jazyk využívame pre utváranie a rozvíjanie nasledujúcich
kľúčových kompetencií výchovné a vzdelávacie stratégie, ktoré žiakom umožňujú:
Komunikatívne a sociálne interakčné spôsobilosti, ktoré umožňujú:
36
sprostredkovať informácie vhodným spôsobom (video, text, hovorené slovo, diagram) tak, aby
každý každému porozumel,
vyjadriť alebo formulovať (jednoznačne) vlastný názor a záver,
kriticky hodnotiť informácie (časopis, internet),
správne interpretovať získané fakty, vyvodzovať z nich závery a dôsledky.
V oblasti jazykovej poznať a používať zvukové a grafické (pravopisné) prostriedky daného jazyka,
slovnú zásobu včítane vybranej frazeológie v rozsahu daných tematických okruhov, vybrané
morfologické a syntaktické javy, základné spôsoby tvorby slov (odvodzovanie a skladanie slov),
vybrané javy z oblasti štylistiky,
v oblasti pragmatickej používať osvojené jazykové prostriedky v súvislých výpovediach
a v obsahových celkoch primerane s komunikatívnym zámerom,
s aspektom na strategickú kompetenciu vedieť vhodne reagovať na partnerove podnety, odhadovať
významy neznámych výrazov, používať kompenzačné vyjadrovanie, pracovať so slovníkom
(prekladovým, výkladovým) a používať iné jazykové príručky a informačné zdroje,
v oblasti socio-lingvistickej vedieť komunikovať v rôznych spoločenských, bežných komunikatívnych
situáciách, používať verbálne a neverbálne výrazové prostriedky v súlade so socio-kultúrnym úzusom
danej jazykovej oblasti, preukázať všeobecné kompetencie a komunikatívne kompetencie
prostredníctvom rečových schopností na základe osvojených jazykových prostriedkov
v komunikatívnych situáciách v rámci tematických okruhov, preukázať úroveň receptívnych (vrátane
interaktívnych) a produktívnych rečových schopností.
Interpersonálne a intrapersonálne spôsobilosti
Písomný prejav
Žiaci sa naučia písomne vyjadrovať vzhľadom k stanoveným témam, formulovať v cudzom jazyku
svoje osobné údaje, napísať životopis, popísať domov, voľný čas, jedlo a nápoje, služby, cestovanie,
starostlivosť o svoje zdravie, každodenný život, nakupovanie, vzdelávanie, svoju krajinu, prácu a pod.
Žiaci získajú a poskytujú informácie v osobnej, verejnej a pracovnej oblasti (nakupovanie cestovných
lístkov, tovarov, občerstvenia, organizovanie pracovných stretnutí, rokovanie so zamestnávateľom,
objednávanie si služieb, získavanie informácií v informačnom stredisku a na ulici, štylizovanie
obchodného alebo osobného listu, písanie blahoželaní, a pod.). Vzdelávanie poskytne vedomosti
a zručnosti v oblasti jazykovej funkcie – otvorenie a ukončenie komunikácie, pozdravy, prosby,
žiadosti, poďakovania, vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu, odmietnutie, sklamanie, nádej, obavy,
prejav radosti a pod. V písomnom prejave žiak vie zrozumiteľne, v súlade s pravopisnými normami
a štylisticky vhodne sformulovať vlastné myšlienky a názory, vyplniť dotazníky a úradné formuláre,
napísať pozdrav, blahoželanie, želanie a odpoveď naň, pozvanie (oznámenie) a odpoveď naň, list
(súkromný, oficiálny) a odpoveď naň, žiadosť, sťažnosť, reklamáciu inzerát a odpovedať naň,
životopis, poznámky k prečítanému textu (osnovu, anotáciu, tézy, resumé), zápis z rokovania či
besedy, rozprávanie, referát na danú tému, úvahu, návod, prácu na danú tému vychádzajúc
37
z cudzojazyčných prameňov, opísať osobu (vonkajší vzhľad, charakterové vlastnosti, psychický
a fyzický stav), predmet, miesto, činnosti, situácie, reprodukovať prečítaný alebo vypočutý autentický
text (oznam, rozprávanie, opis a pod.), používať kompenzačné vyjadrovanie. Písomný prejav patrí do
kategórie produktívnych rečových schopností.
Ústny prejav
Žiak vie jazykovo správne, zrozumiteľne a primerane situácii reagovať v bežných životných
situáciách, vyjadriť vlastné názory a myšlienky, začať, udržiavať a ukončiť rozhovor, besedu,
diskusiu, telefonický rozhovor, požiadať partnera o vysvetlenie, opísať osobu (vonkajší vzhľad,
charakterové vlastnosti, fyzický stav), predmet, miesto, činnosť, situáciu, rozprávať dej v rámci
určených tém, predniesť správu alebo referát na určenú alebo zvolenú tému, predniesť naspamäť
naučený text (báseň, pieseň). Ústny prejav patrí do kategórie produktívnych rečových schopností.
Poznatky o krajinách študovaného jazyka
Vzdelávanie má poskytovať žiakom poznatky všeobecného a odborného charakteru k lepšiemu
poznaniu krajiny príslušnej jazykovej oblasti, jej kultúry, tradícií a spoločenských udalostí. Žiaci
získajú informácie o sociokultúrnom prostredí v porovnaní so Slovenskou republikou, ktoré
umožňujú:
rozvíjať prácu v kolektíve, v družnej a priateľskej atmosfére,
osvojiť si pocit zodpovednosti za seba a spoluzodpovednosti za prácu v kolektíve,
hodnotiť a rešpektovať svoju vlastnú prácu a prácu druhých.
Schopnosti riešiť problémy
rozpoznávať problémy v priebehu ich osvojovania si tohto cudzieho jazyka, využívaním
všetkých metód a prostriedkov, ktoré majú v danom okamihu k dispozícii (počúvanie, práca
s odbornou literatúrou, so slovníkom a pod.),
vyjadriť alebo formulovať (jednoznačne) jav, ktorý sa objaví pri ich vzdelávaní,
hľadať, navrhovať alebo používať ďalšie metódy, informácie alebo nástroje, ktoré by mohli
prispieť k riešeniu daného problému, pokiaľ doteraz používané metódy, informácie a prostriedky
neviedli k cieľu,
korigovať nesprávne riešenia jazykových javov,
používať osvojené metódy riešenia cvičení aj v iných oblastiach vzdelávania žiakov, pokiaľ sú
dané metódy v týchto oblastiach aplikovateľné.
Počúvanie s porozumením
Vzdelávanie rozvíja receptívne sluchové spôsobilostí založené na počúvaní s porozumením
monologických a dialogických prejavov. Má poskytovať žiakom spôsobilostí aj zrakové so zreteľom
38
na čítanie a prácu so všeobecným a odborným textom. Žiaci si osvoja produktívne ústne rečové
spôsobilosti a naučia sa rozprávať o jednoduchých tematických situáciách. Získajú produktívne
písomné spôsobilostí pri spracovaní textu v podobe rôznych anotácií, výpiskov, popisov, a pod.
Vyučovací proces by mal smerovať aj k prekladu jednoduchých textov. Žiak v prejave prednášanom
v cudzom jazyku štandardnou a zreteľnou výslovnosťou globálne rozumie vypočutej správe, pochopí
témy, hlavné myšlienky, základné informácie, rozlíši špecifické informácie aj ďalšie dôležité detaily,
základné a rozširujúce informácie, rôzne názory a stanoviská, citové zafarbenie, vystihne logickú
štruktúru výpovede, vie používať prostriedky komunikačnej stratégie, vie odhadovať významy
neznámych výrazov. Počúvanie s porozumením patrí do kategórie receptívnych rečových schopností.
Čítanie s porozumením
V rámci vzdelávania sa žiaci naučia používať rôzne jazykové prostriedky, ktoré skvalitnia ich
výslovnosť, obohatia slovnú zásobu a jej postupné vytváranie. Žiaci si osvoja základy gramatiky
vrátane tvaroslovia a vetnej skladby, grafickú podobu jazyka a jeho pravopis. Žiak v automatickom
monologickom, dialogickom alebo kombinovanom texte (rôzne funkčné štýly a slohové útvary) vie
zvoliť stratégiu čítania (orientačné, informatívne, študijné čítanie), globálne rozumieť textu, pochopiť
tému, vedieť vyhľadať základné informácie, vystihnúť (určiť) špecifické informácie a dôležité detaily,
rozlíšiť viacerých hovoriacich, základné a rozširujúce informácie, rôzne názory a stanoviská, citové
zafarbenie, funkčný štýl, vystihnúť logickú štruktúru výpovede, používať prostriedky komunikačnej
stratégie, odhadovať významy neznámych výrazov, využívať ilustrácie, tabuľky, schémy, používať
slovníky, jazykové a iné príručky. Čítanie s porozumením patrí do kategórie receptívnych rečových
schopností.
Spôsobilosti využívať informačné technológie
získavať informácie v priebehu ich osvojovania si cudzieho jazyka, využívaním všetkých metód
a prostriedkov, ktoré majú v danom okamihu k dispozícii,
zhromažďovať, triediť, posudzovať a využívať informácie, ktoré by mohli prispieť k aktívnemu
osvojeniu si jazyka a osvojovať si nové poznatky aj po absolvovaní školy.
Spôsobilosť byť demokratickým občanom
formulovať a prezentovať svoje postoje v priebehu ich jazykového vzdelávania využívaním
všetkých metód a prostriedkov, ktoré majú v danom okamihu k dispozícii,
preukázať vlastnú zodpovednosť za zverené veci, za svoje vlastné správanie sa, zdravie
a spoluzodpovednosť za životné prostredie alebo stav spoločnosti ako celku.
39
Prehľad spôsobilosti a funkcií komunikácie stanovený pre úrovne A1 až B2 podľa SERR pre
jazyky:
Spôsobilosti
Funkcie
Upútať pozornosť
Pozdraviť
Odpovedať na pozdrav
Rozlúčiť sa
Poďakovať a vyjadriť svoje uznanie
Informovať sa
Potvrdiť (trvať na niečom)
2. Vypočuť si a podať
Začleniť informáciu
informácie
Odpovedať na žiadosť
Identifikovať sa
Opísať
3. Vybrať si
z ponúkaných možností Potvrdiť/Odmietnuť (vyjadriť nesúhlas)
Opraviť (korigovať)
Vyjadriť svoj názor
Vyjadriť svoj súhlas
Vyjadriť svoj nesúhlas
Vyjadriť presvedčenie
4. Vyjadriť svoj názor
Vyjadriť vzdor
Protestovať
Vyjadriť stupeň istoty
Vyjadriť svoje želania/túžby
5. Vyjadriť svoju vôľu
Vyjadriť svoje plány (blízke a budúce)
Vyjadriť vedomosti/poznatky/zistenia
6. Vyjadriť svoju
Vyjadriť neznalosť
schopnosť
Vyjadriť svoju schopnosť vykonať nejakú činnosť
Vyjadriť radosť z niečoho, šťastie, uspokojenie
Vyjadriť smútok, skľúčenosť
7. Vnímať a prejavovať
Vyjadriť sympatie
svoje city
Vyjadriť fyzickú bolesť
Utešiť, podporiť, dodať odvahu
Vyjadriť nádej
Vyjadriť sklamanie
Vyjadriť strach, znepokojovanie, obavu
Ubezpečiť
8. Vyjadriť očakávania
Vyjadriť úľavu
a reagovať na ne
Vyjadriť spokojnosť
Vyjadriť nespokojnosť, posťažovať si
Zistiť spokojnosť/nespokojnosť niekoho s niekým/s niečím
Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi páči, čo uznávam
9. Predstaviť svoje
Vyjadriť, že niekoho/niečo nemám rád
záľuby a svoj vkus
Vybrať si z ponúkaných možností najobľúbenejšiu
Vyjadriť svoj hnev, zlú náladu
Reagovať na hnev, na zlú náladu niekoho iného
10. Reagovať vo
Urážať
vyhrotenej situácií
Nadávať
1.
Nadviazať kontakt
v súlade
s komunikačnou
situáciou
40
11.
12.
13.
14.
15.
16.
17.
18.
19.
20.
Vyjadriť príkaz/zákaz
Vyjadriť morálnu alebo sociálnu normu
Získať povolenie, súhlas
Dať súhlas, povoliť niečo
Stanoviť, oznámiť
a prijať pravidlá alebo Odmietnuť
Zakázať
povinnosti
Vzoprieť sa proti zákazu/Spochybniť zákaz
Vyhrážať sa
Sľúbiť
Obviniť, obviniť sa, priznať sa
Reagovať na
Ospravedlniť sa
nesplnenie pravidiel
Odmietnuť obvinenie
alebo povinností
Vyčítať
Vyjadriť záujem o niečo
Reagovať na príbeh
Vyjadriť záujem o to, čo niekto rozpráva
alebo udalosť
Vyjadriť prekvapenie
Vyjadriť, že ma niekto/niečo neprekvapil/lo
Vyjadriť nezáujem
Odpovedať na žiadosť
Navrhnúť niekomu, aby niečo vykonal
Ponúknuť a reagovať Navrhnúť niekomu, aby sme spoločne niečo vykonali
Ponúknuť pomoc (urobiť niečo namiesto niekoho iného)
na ponuku
Navrhnúť, že niečo požičiam/darujem
Odpovedať na návrh niekoho iného
Varovať pred niekým/niečím
Reagovať na niečo, čo
Poradiť
sa má udiať v
Dodať odvahu/Podporiť
budúcnosti
Adresovať niekomu svoje želanie
Spomenúť si na niečo/niekoho
Vyjadriť, že som na niečo/niekoho zabudol
Reagovať na niečo, čo
Pripomenúť
sa udalo v minulosti
Kondolovať
Gratulovať
Predstaviť niekoho
Predstaviť sa
Reagovať pri prvom
Reagovať na predstavenie niekoho
stretnutí
Privítať
Predniesť prípitok
Korešpondovať
Začať list
Korešpondovať
Ukončiť list
Začať, udržiavať a ukončiť telefonický rozhovor
Telefonovať
Začať rozhovor
Ujať sa slova v rozhovore
Vymieňať si názory,
Vypýtať si slovo
komunikovať s niekým
Vrátiť sa k nedopovedanému, keď ma prerušili
Zabrániť niekomu v rozhovore
41
Uviesť tému, hlavnú myšlienku (hl. myšlienky)
Oboznámiť s obsahom/osnovou
21. Vypracovať
Rozviesť tému a osnovu
prezentáciu/prednášku
Prejsť z jedného bodu na iný
Ukončiť svoj výklad
Podčiarknuť / dať do pozornosti
Odbočiť od témy (digresia)
22. Obohatiť / Doplniť
Vrátiť sa k pôvodnej téme
štruktúrovanú
Uviesť príklad
prezentáciu/prednášku
Citovať
Parafrázovať
Navrhnúť novú tému / nové body diskusie
23. Zúčastniť sa na
Odmietnuť diskutovať na ponúkanú tému/bod diskusie
diskusii/Argumentovať
Vrátiť sa k téme / k bodu diskusie
Uistiť sa, že účastníci komunikácie pochopili moje vyjadrenia
24. Uistiť sa v rozhovore,
Uistiť sa, že som dobre pochopil to, čo bolo povedané
že moje slová/môj
Požiadať o pomoc pri vyjadrovaní ohľadom problem.slova /frázy
výklad/môj argument
Hľadať slovo/vetu
boli pochopené
Opraviť sa, vrátiť sa k rozhovoru
Rozprávať príbeh
Začať príbeh, historku, anekdotu
25. Porozprávať niečo
Zhrnúť príbeh, historku
Prehľad výskytu spôsobilosti na jednotlivých
úrovniach SERR pre jazyky:
Úroveň
A1
Úroveň
A2
Úroveň
B1
Úroveň
B2
Spôsobilosti
1. Nadviazať kontakt v súlade s komunikačnou
situáciou
2. Vypočuť si a podať informácie
3. Vybrať si z ponúkaných možností
4. Vyjadriť svoj názor
5. Vyjadriť svoju vôľu
6. Vyjadriť svoju schopnosť
7. Vnímať a prejavovať svoje city
8. Vyjadriť očakávania a reagovať na ne
9. Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus
10. Reagovať vo vyhrotenej situácii
11. Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá alebo
povinností
12. Reagovať na nesplnenie pravidiel alebo
povinností
13. Reagovať na príbeh alebo udalosť
14. Ponúknuť a reagovať na ponuku
42
15. Reagovať na niečo, čo sa má udiať v budúcnosti
16. Reagovať na niečo, čo sa udialo v minulosti
17. Reagovať pri prvom stretnutí
18. Korešpondovať
19. Telefonovať
20. Vymieňať si názory, komunikovať s niekým
21. Vypracovať prezentáciu / prednášku
22. Obohatiť / Doplniť štruktúrovanú
prezentáciu/prednášku
23. Zúčastniť sa na diskusii / Argumentovať
24. Uistiť sa v rozhovore, že moje slová / môj
výklad / môj argument boli pochopené
25. Porozprávať niečo
43
Stratégia vyučovania
Pri vyučovaní sa budú využívať nasledovné metódy a formy vyučovania
Názov tematického
celku
Zvuková stránka jazyka
Dobrý deň
Rodina
Zamestnanie
Škola, učebné predmety
Obliekanie a móda
Stratégia vyučovania
Metódy
Formy práce
Informačnoreceptívna - výklad Frontálna výučba
Reproduktívna
–
riadený Frontálna a
rozhovor
individuálna práca žiakov
Heuristická - rozhovor, riešenie Skupinová práca žiakov
úloh
Práca s knihou
Demonštrácia a pozorovanie
Informačnoreceptívna - výklad Frontálna výučba
Reproduktívna
–
riadený Frontálna a
rozhovor
individuálna práca žiakov
Heuristická - rozhovor, riešenie Skupinová práca žiakov
úloh
Práca s knihou
Demonštrácia a pozorovanie
Informačnoreceptívna - výklad Frontálna výučba
Reproduktívna – rozhovor
Frontálna a
Heuristická - rozhovor, riešenie individuálna práca žiakov
úloh
Skupinová práca žiakov
Práca s knihou
Demonštrácia a pozorovanie
Informačnoreceptívna - výklad Frontálna výučba
Reproduktívna – rozhovor
Frontálna a
Heuristická - rozhovor, riešenie individuálna práca žiakov
úloh
Skupinová práca žiakov
Práca s knihou
Demonštrácia a pozorovanie
Informačnoreceptívna - výklad Frontálna výučba
Reproduktívna – rozhovor
Frontálna a
Heuristická - rozhovor, riešenie individuálna práca žiakov
úloh
Skupinová práca žiakov
Práca s knihou
Demonštrácia a pozorovanie
Informačnoreceptívna - výklad Frontálna výučba
Reproduktívna – rozhovor
Frontálna a
Heuristická - rozhovor, riešenie individuálna práca žiakov
úloh
Skupinová práca žiakov
Práca s knihou
44
Ľudské telo, vlastnosti
človeka
Informačnoreceptívna - výklad
Reproduktívna – rozhovor
Heuristická - rozhovor, riešenie
úloh
Kultúra a umenie
Informačnoreceptívna - výklad
Reproduktívna – rozhovor
Heuristická - rozhovor, riešenie
úloh
Človek a príroda
Informačnoreceptívna - výklad
Reproduktívna – rozhovor
Heuristická - rozhovor, riešenie
úloh
Mestá a miesta, doprava
Informačnoreceptívna - výklad
Reproduktívna – rozhovor
Heuristická - rozhovor, riešenie
úloh
Rodina a spoločnosť
Informačnoreceptívna - výklad
Reproduktívna – rozhovor
Heuristická - rozhovor, riešenie
úloh
Demonštrácia a pozorovanie
Písomná práca
Frontálna výučba
Frontálna a
individuálna práca žiakov
Skupinová práca žiakov
Práca s knihou
Demonštrácia a pozorovanie
Frontálna výučba
Frontálna a
individuálna práca žiakov
Skupinová práca žiakov
Práca s knihou
Demonštrácia a pozorovanie
Frontálna výučba
Frontálna a
individuálna práca žiakov
Skupinová práca žiakov
Práca s knihou
Demonštrácia a pozorovanie
Písomná práca
Frontálna výučba
Frontálna a
individuálna práca žiakov
Skupinová práca žiakov
Práca s knihou
Demonštrácia a pozorovanie
Frontálna výučba
Frontálna a
individuálna práca žiakov
Skupinová práca žiakov
Práca s knihou
Demonštrácia a pozorovanie
Všeobecné pokyny hodnotenia:
Pri každom hodnotení tematického celku používame všeobecné kritériá a klasifikáciu uvedenú v tomto
ŠkVP (pre jednotlivcov, skupinu, pre ústne a písomné práce). Príprava didaktických testov, cieľových
otázok pre skupinové práce, písomné cvičenia a frontálne skúšanie pripravuje vyučujúci v rámci
tematických listov.
45
Po ukončení posledného tematického celku v danom vyučovacom predmete pripraví vyučujúci
súborný didaktický test na overenie komplexných vedomostí a zručností žiakov. Otázky
v didaktickom teste nesmú prevýšiť stanovenú úroveň vzdelávacích výstupov v jednotlivých
tematických celkoch. Kritériá hodnotenia musia byť súčasťou didaktického testu. Žiaci budú s nimi
oboznámení až po absolvovaní didaktického testu. Hodnotiacu škálu si volí vyučujúci. Žiak má
možnosť didaktický test opakovať, ak bol v prvom didaktickom teste neúspešný. Termín opakovania
didaktického testu sa dohodne medzi skúšajúcim a žiakom. Výsledky didaktického testu sú
významnou súčasťou sumatívneho hodnotenia a uchovávajú sa za dobu štúdia žiaka.
Vzdelávanie žiakov prebieha v súlade so štátnym vzdelávacím programom a Zákonom o výchove
a vzdelávaní (školský zákon), ktoré stanovujú zásadné pravidlá vzdelávania a prípravy žiakov so
špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len „ŠVVP“). Pri formulovaní požiadaviek na
ich štúdium sme vychádzali z analýzy podmienok školy, analýzy potrieb a požiadaviek trhu práce,
pedagogicko – psychologických poradní a dorastového lekára.
46
Učebné zdroje
Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje:
Názov
tematického
celku
Odborná literatúra
Didaktická
technika
Materiálne
výučbové
prostriedky
Všetky
tematické
celky
E. Kollárová –
Ľ.B.Trušinová- Ruský jazyk
pre 1. a 2. ročník stredných
škôl. SPN, Bratislava 1996
A.Šourková, Ľ. RudolfováRuská konverzácia pre SŠ,
SPN, Bratislava 1979
S. Jelínek a kol. Raduga 1-3,
Fraus, Bratislava 1997
E. Ondrejčeková, E.
Dekanová-Ruský jazykučebnica a cvičebnica,
Enigma,Nitra 2006
V. Mistrová a kol.Cvičebnice ruské gramatiky,
Polyglot, Praha 2004
Dataprojektor
PC
Magnetická
tabuľa
Tabuľa
Výkladový
a prekladový
slovník RJ –SJ
Konverzačná
príručka z RJ
Gramatické
tabuľky
Ruské
časopisy,
noviny
Obrázkový
materiál
Ruské suveníry
Mapa Ruska
Portréty
osobností
Ruska
Max Hueber Verlag –
Themen aktuell 1, 2, 3
HEUBER 2005
Ďalšie
zdroje
(internet,
knižnica, ...
Internet
Výkladový
slovník NJ-SJ
47
ANGLICKÝ JAZYK
Cieľom výučby anglického jazyka na strednej škole je ponúknuť učiacim sa nielen súhrn
jazykových kompetencií, ale aj kompetencie všeobecné tak, aby ich jazyková príprava
efektívne zodpovedala požiadavkám moderného európskeho občana pripraveného na život
v Európskej Únii. Anglický jazyk poskytuje živý jazykový základ a predpoklady pre
komunikáciu žiakov v rámci Európskej únie. Osvojením si anglického jazyka pomáha žiakovi
prekonávať bariéry a tak prispievať k zvýšeniu jeho mobility v osobnom živote, v ďalšom
štúdiu a napokon uplatnením sa na trhu práce.
Požiadavky pre vzdelávanie v cudzích jazykoch vychádzajú zo spoločného Európskeho
referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje rôzne úrovne ovládania cudzích jazykov.
Vzdelávanie v 1. cudzom jazyku smeruje k dosiahnutiu úrovne B2, v 2. cudzom jazyku
smeruje k dosiahnutiu úrovne A2 (podľa spoločného Európskeho referenčného rámca pre
jazyky). Úspešnosť jazykového vzdelávania ako celku je závislá nielen od výsledkov
vzdelávania v materinskom jazyku a v cudzom jazyku, ale závisí aj od toho, do akej miery sa
jazyková kultúra žiakov stane predmetom záujmu aj všetkých ostatných oblastí vzdelávania.
Učenie sa cudzích jazykov podporuje otvorenejší prístup k ľuďom. Komunikácia a rozvoj
kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie,
umožňujú občanom plne využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských
štátov. Orientácia jazykového vzdelávania na kompetencie vytvára v nemalej miere
podmienky pre nadpredmetové a medzipredmetové vzťahy, ktoré pomáhajú učiacemu sa
chápať vzťahy medzi jednotlivými zložkami okolia a sveta, v ktorom existujú. Chápanie
jazykového vzdelávania ako „vzdelávania pre život“ umožňuje každému jedincovi žiť podľa
vlastných predstáv a uspokojenia.
Spoločný názov pre úroveň A1 (1. a 2. ročník) a A2 (3. ročník) je používateľ základného
jazyka (independent learner), čo predpokladá, že učiaci sa ovláda jazyk v základnom
rozsahu, čo mu umožňuje opisovať každodenné situácie predvídateľného obsahu, i keď vo
všeobecnosti je nútený obsah výpovede obmedziť a hľadať slová. Požiadavky kladené na
učiaceho sa predpokladajú jeho uvedomelý prístup k osvojeniu si cudzieho jazyka. Táto
koncepcia umožňuje učiacemu sa, aby sa na základe vlastného uváženia rozhodol, do akej
miery bude cudzí jazyk v budúcnosti používať a sám si zvolil úroveň náročnosti.
Spoločný názov pre úroveň B1 (1. a 2. ročník) a B2 (3. ročník) je samostatný používateľ
jazyka, čo predpokladá, že učiaci sa aktívne pristupuje k získavaniu vedomostí nielen na
hodinách cudzieho jazyka, ale i prostredníctvom všetkých dostupných médií (v rámci
samoštúdia) v zhode so svojimi osobnými záujmami a profesijnou orientáciou. Požiadavky,
ktoré sa kladú na učiaceho sa predpokladajú, že bude vedome a cielene pristupovať k
48
osvojeniu si cudzieho jazyka. Táto koncepcia mu umožňuje, aby sa na základe vlastného uváženia
rozhodol, do akej miery bude cudzí jazyk v budúcnosti používať.
Podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky sa pri používaní a učení sa
jazyka rozvíja celý rad kompetencií. Učiaci sa využíva všeobecné kompetencie, ale aj celý rad
komunikačných jazykových kompetencií, ktoré spolupôsobia v rozličných kontextoch a v rôznych
podmienkach. Zapája sa do rečových činností, v rámci ktorých vytvára a prijíma texty vo vzťahu k
témam z konkrétnych i abstraktných oblastí. Pri tomto procese si učiaci sa aktivuje tie stratégie
učenia sa, ktoré sa mu zdajú na splnenie úloh najvhodnejšie. Kompetencie pritom definujeme ako
súhrn vedomostí, zručností, postojov a hodnôt, ktoré umožňujú osobe konať. Preto základným
princípom jazykového vzdelávania na báze kompetencií je zabezpečiť, aby učiaci sa:
dokázal riešiť každodenné životné situácie v cudzej krajine a v ich riešení pomáhal cudzincom,
ktorí sú v jeho vlastnej krajine,
dokázal vymieňať si informácie a nápady s mladými ľuďmi a dospelými, ktorí hovoria iným
jazykom a sprostredkúvajú mu svoje myšlienky a pocity v jazyku, ktorý si učiaci sa osvojuje,
viac a lepšie chápal spôsob života a myslenia iných národov a ich kultúrne dedičstvo.
1. a 2. ročník – úroveň A1
Počet hodín týždenne: 3
Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň A1:
dokáže riešiť každodenné životné situácie v cudzej krajine a v ich riešení pomáha cudzincom,
ktorí sú v jeho vlastnej krajine,
dokáže vymieňať si informácie a nápady s mladými ľuďmi a dospelými, ktorí hovoria iným
jazykom a sprostredkúvajú mu svoje myšlienky a pocity,
viac a lepšie chápe spôsob života a myslenia iných národov a ich kultúrne dedičstvo.
Všeobecné kompetencie
Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre
rôzne činnosti, vrátane jazykových činností.
Učiaci sa na úrovni A1 rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:
získavať uvedomene nové vedomosti a zručnosti,
opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,
uvedomovať si stratégie učenia pri osvojovaní si cudzieho jazyka,
opísať rôzne stratégie učenia s cieľom pochopiť ich a používať,
pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,
49
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať rečové zručnosti, prepájať ich s poznaným, systematizovať ich
a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život,
kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja,
udržať pozornosť pri prijímaní poskytovaných informácií,
pochopiť zámer zadanej úlohy,
účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách,
aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk,
využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
Komunikačné jazykové kompetencie
rozumie známym každodenným výrazom a najzákladnejším frázam, ktorých účelom je
uspokojenie konkrétnych potrieb, tieto výrazy a frázy dokáže používať,
dokáže predstaviť seba aj iných, dokáže klásť a odpovedať na otázky o osobných údajoch, ako
napríklad kde žije, o ľuďoch, ktorých pozná a o veciach, ktoré vlastní,
dokáže sa dohovoriť jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v komunikácii
rozpráva pomaly a jasne a je pripravený mu pomôcť.
1 Jazyková kompetencia
Učiaci sa na úrovni A1:
používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov a potrieb
konkrétneho typu,
má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa na
dané konkrétne situácie,
prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú
súčasťou osvojeného repertoáru,
ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru naučených slov a slovných spojení zrozumiteľnú
pre rodených hovoriacich, ktorí sú zvyknutí komunikovať s cudzincami,
dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia, napríklad jednoduché pokyny alebo
inštrukcie, názvy každodenných predmetov, názvy obchodov a bežne používané ustálené
spojenia,
dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje.
2 Sociolingvistická kompetencia
dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie spôsoby
vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať, ospravedlniť
sa, atď.
50
3 Pragmatická kompetencia
dokáže spájať slová alebo skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spojovacích
výrazov, napríklad „a“ alebo „potom“,
dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované a väčšinou vopred naučené výpovede, ktoré sú
poznamenané mnohými pauzami, nevyhnutnými na hľadanie výrazových prostriedkov, na
artikuláciu menej známych slov a na pokusy o vhodnejšiu formuláciu.
Komunikačné zručnosti
Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a
dopĺňajú (integrované zručnosti).
1 Počúvanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni A1:
dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého,
jeho rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď ľudia hovoria pomaly a jasne,
rozumie, ak sa hovorí veľmi pomaly a pozorne, a ak dlhšie pauzy poskytujú čas na pochopenie
zmyslu,
rozumie jednoduchým pokynom, ktoré sú pomaly a zreteľne adresované a dokáže porozumieť
krátkemu jednoduchému popisu cesty.
2 Čítanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni A1
rozumie známym menám, názvom, slovám a veľmi jednoduchým vetám, napríklad na
oznámeniach a plagátoch alebo v katalógoch, na pohľadniciach,
rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života,
dokáže si pri jednoduchšom informačnom materiály a krátkych, jednoduchých opisoch urobiť
predstavu o obsahu, najmä ak má k dispozícii vizuálnu pomoc,
rozumie krátkemu jednoduchému písomnému popisu cesty.
3 Písomný prejav
Učiaci sa na úrovni A1:
dokáže napísať krátky osobný list alebo pohľadnicu, napríklad pozdrav z dovolenky,
dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi ako meno, štátna
príslušnosť, adresa, telefón a podobne,
dokáže napísať jednoduché slovné spojenia a vety o sebe a iných ľuďoch, o tom kde žijú a
čo robia,
vie si písomne vyžiadať informácie alebo ich podať ďalej,
51
vie napísať jednoduché slovné spojenia alebo vety a použiť v nich spojovacie výrazy ako
„a“, „ale“ alebo „pretože“.
4 Ústny prejav
Ústny prejav – dialóg
Učiaci sa na úrovni A1:
dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom za predpokladu, že jeho partner v komunikácii je
pripravený zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď pri pomalšej rýchlosti reči, a že mu
pomôže sformulovať, čo sa pokúša povedať,
dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb alebo na
známe témy,
používať jednoduché zdvorilostné formulácie ako pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako sa
má,
vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú,
rozumie každodenným výrazom, ktoré sú zamerané na uspokojenie jednoduchých konkrétnych
komunikačných potrieb a vie reagovať na jednoduché informácie, ktoré sa dozvie,
rozumie otázkam a pokynom, jednoduchému opisu cesty, vie niekoho o niečo požiadať a
niekomu niečo oznámiť.
Ústny prejav – monológ
Učiaci sa na úrovni A1:
dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami opísať seba, miesto, kde žije,
čo robí a ľudí, ktorých pozná.
3. ročník – úroveň A2
Počet hodín týždenne: 3
Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň A2:
dokáže podať jednoduchý opis a charakteristiku ľudí, životných a pracovných podmienok,
každodenných zvyklostí, opis toho, čo má a nemá rád, vo forme krátkeho sledu jednoduchých
výrazov a viet,
dokáže odpovedať na sled jednoznačne formulovaných otázok, najmä ak môže požiadať o ich
zopakovanie a má k dispozícii aj istú pomoc pri formulovaní svojej odpovede,
rozumie slovným spojeniam a výrazom vzťahujúcim sa na oblasti každodenného života za
predpokladu, že reč je jasne a zreteľne artikulovaná,
rozumie krátkym jednoduchým textom na známe konkrétne témy, ktoré obsahujú
frekventovanú slovnú zásobu každodenného jazyka.
52
Všeobecné kompetencie
Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre
rôzne činnosti, vrátane rečových zručností.
Učiaci sa na úrovni A2 má osvojené všeobecné kompetencie na úrovni A1 a ďalej si ich rozvíja tak,
aby dokázal:
-
vedome získať nové vedomosti a zručnosti,
-
opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,
-
uvedomovať si stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka,
-
opísať rôzne stratégie učenia sa s cieľom pochopiť ich a používať,
-
pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,
-
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom, systematizovať
ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život,
-
kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja,
-
udržať pozornosť pri prijímaní informácií,
-
pochopiť zámer zadanej úlohy,
-
účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách,
-
aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk,
-
pri samostatnom štúdiu využívať dostupné materiály,
-
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
Komunikačné jazykové kompetencie
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne
jazykové prostriedky v komunikácii.
Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikatívne správanie, ktoré je
primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí. Komunikatívne
kompetencie zahŕňajú nasledovné zložky:
1 Jazyková kompetencia
Učiaci sa na úrovni A2 má osvojené jazykové kompetencie na úrovni A1 a ďalej si ich rozvíja tak,
aby dokázal používať:
bežné slová a slovné spojenia nevyhnutné pre uspokojovanie jednoduchých komunikačných
potrieb obmedzeného charakteru,
základné vetné modely a vedel komunikovať o osvojených témach prostredníctvom naučených
slovných spojení a výrazov,
vymedzený repertoár naučených krátkych slovných spojení a výrazov pokrývajúcich
predvídateľné základné komunikačné situácie,
53
osvojenú slovnú zásobu tak, aby si vedel poradiť v každodennom konaní, ktoré sa týka
známych situácií a tém,
niektoré jednoduché gramatické štruktúry cudzieho jazyka, aj keď sa niekedy dopúšťa
základných chýb, ale je mu rozumieť.
2 Sociolingvistická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A2 má osvojené sociolingvistické kompetencie na úrovni A1 a ďalej si ich
rozvíja tak, aby dokázal:
komunikovať v bežných spoločenských situáciách,
jednoducho sa vyjadrovať pomocou základných funkcií jazyka, akými sú napr. výmena
informácií, žiadosť, jednoduché vyjadrenie vlastných názorov a postojov, pozvanie,
ospravedlnenie atď.,
udržiavať a rozvíjať základnú spoločenskú konverzáciu prostredníctvom jednoduchších
bežných výrazov.
Učiaci sa vie vyjadriť v situáciách jednoduchej a priamej výmeny informácií, týkajúcich sa známych
a bežných vecí a záležitostí, ale z hľadiska limitovanej slovnej zásoby a gramatiky, ktorú si osvojil,
je nútený podstatne zjednodušiť obsah svojej výpovede.
3 Pragmatická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A2 má osvojené pragmatické kompetencie na úrovni A1 a ďalej si ich rozvíja
tak, aby dokázal:
sformulovať svoje myšlienky v súlade s vyžadovanou stratégiou (zámer, téma, logická
následnosť),
funkčne využívať základné jazykové prostriedky na získavanie informácií, na jednoduché
vyjadrenie odmietnutia, túžby, zámeru, uspokojenia, záujmu, prekvapenia, rozčarovania,
strachu,
vytvoriť jednoduchý interaktívny text za účelom výmeny informácií,
použiť jednoduché výrazové prostriedky na začatie, udržanie a ukončenie krátkeho rozhovoru,
používať najfrekventovanejšie konektory na spájanie jednoduchých viet potrebných na
vyrozprávanie alebo opis príbehu v logickom časovom slede.
Komunikačné zručnosti
Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú (ide
o integrované zručnosti).
1 Počúvanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak,
54
aby za predpokladu, že reč je jasne a zreteľne formulovaná :
dokázal naplniť konkrétne potreby na základe porozumenia podstaty počutého,
porozumel slovným spojeniam a výrazom vzťahujúcim sa na bežné oblasti každodenného
života,
porozumel základným informáciám v krátkych zvukových záznamoch, v ktorých sa hovorí o
predvídateľných každodenných záležitostiach,
vedel identifikovať tému vypočutej diskusie,
porozumel základným bodom v prejave na témy, ktoré sú mu známe,
rozumel jednoduchým pokynom informatívneho charakteru,
pochopil vety, výrazy a slová, ktoré sa ho priamo týkajú.
2 Čítanie s porozumením
Učiaci sa dokáže porozumieť krátke jednoduché texty, ktoré obsahujú frekventovanú slovnú
zásobu.
Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby :
dokázal vyhľadať konkrétne informácie v jednoduchých printových materiáloch, akými sú
napríklad prospekty, jedálne lístky, programy a časové harmonogramy,
vedel vyhľadať špecifické informácie v zoznamoch a vybrať z nich potrebné informácie,
rozumel bežným orientačným tabuliam, označeniam a nápisom na verejných miestach, akými
sú ulice, reštaurácie, železničné stanice, atď.,
pochopil konkrétne informácie v jednoduchších písaných materiáloch, s ktorými prichádza do
styku, akými sú napríklad listy, brožúry a krátke články,
porozumel jednoduché osobné listy,
z kontextu krátkeho prečítaného textu pochopil význam niektorých neznámych slov,
vedel nájsť potrebné informácie v krátkych časopiseckých textoch.
3 Písomný prejav
Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
vedel:
napísať krátke jednoduché poznámky z okruhu jeho záujmov,
napísať jednoduché osobné listy,
zaznamenať krátky jednoduchý odkaz za predpokladu, že môže požiadať o jeho zopakovanie a
preformulovanie,
stručne a krátkymi vetami predstaviť a charakterizovať osoby a veci,
napísať jednoduché vety a spojiť ich základnými konektormi,
jednoducho opísať aspekty všedného dňa (ľudia, miesta, škola, rodina, záujmy).
55
4 Ústny prejav
Ústny prejav - dialóg
Učiaci sa dokáže komunikovať v jednoduchých a bežných situáciách, ktoré vyžadujú jednoduchú a
priamu výmenu informácií na známe a bežné témy, ktoré súvisia s prácou a voľným časom.
Dokáže zvládnuť krátku spoločenskú konverzáciu, ale nie vždy je schopný ju aj viesť a rozvíjať.
Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal:
zapojiť sa do krátkych rozhovorov na témy, ktoré ho zaujímajú,
používať jednoduché zdvorilostné formy oslovení,
sformulovať pozvania, návrhy a ospravedlnenia, reagovať na ne,
povedať, čo sa mu páči a čo nie,
požiadať o rôzne jednoduché informácie, služby a veci, alebo ich poskytnúť.
Ústny prejav - monológ
Učiaci sa dokáže podať jednoduchý opis alebo charakteristiku ľudí, podmienok v rodine a v škole,
opis každodenných zvyklostí a toho, čo má alebo nemá rád, atď. Vo forme krátkeho sledu
jednoduchých slovných spojení a viet.
Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal:
v jednoduchých pojmoch vyjadriť svoje pocity a vďačnosť,
jednoduchým spôsobom sa rozprávať o každodenných praktických otázkach,
komunikatívne zvládnuť jednoduché a rutinné úlohy (role) s použitím jednoduchých slovných
spojení a viet,
vyrozprávať príbeh, podať krátky jednoduchý opis udalostí a činností, zážitkov zo školy a
voľnočasových aktivít v jednoduchom slede myšlienok,
opísať svoje plány a osobné skúsenosti.
1. a 2. ročník – úroveň B1
Počet hodín týždenne: 4
Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň B1:
dokázal riešiť každodenné životné situácie v cudzej krajine a v ich riešení pomáhal cudzincom,
ktorí sú v jeho vlastnej krajine,
dokázal vymieňať si informácie a nápady s mladými ľuďmi a dospelými, ktorí hovoria iným
jazykom a sprostredkúvajú mu svoje myšlienky a pocity v jazyku, ktorý si učiaci sa osvojuje,
viac a lepšie chápal spôsob života a myslenia iných národov a ich kultúrne dedičstvo.
56
Všeobecné kompetencie
Učiaci sa na úrovni B1 má osvojené všeobecné kompetencie na úrovni A2 a ďalej si ich rozvíja
tak, aby dokázal:
vedome získavať nové vedomosti a zručnosti,
opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,
rozoznávať, pochopiť a efektívne používať jednotlivé stratégie učenia sa pri osvojovaní si
cudzieho jazyka,
aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk,
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom, systematizovať
ich a využívať pre svoj budúci profesijný rozvoj a reálny život,
kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja,
pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,
identifikovať základné reálie krajín cieľového jazyka a rozoznať rozdiel medzi nimi a podobnými
reáliami vlastnej krajiny,
rozoznať základné normy správania sa a bežné spoločenské konvencie krajín, v ktorých sa
hovorí cudzím jazykom,
pri samostatnom štúdiu využívať dostupné materiály,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
Komunikačné jazykové kompetencie
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať
konkrétne jazykové prostriedky v komunikácii.
Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie,
ktoré je primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí. Komunikačné
kompetencie zahŕňajú nasledovné zložky:
1 Jazyková kompetencia
Učiaci sa na úrovni B1 má osvojené jazykové kompetencie na úrovni A2 a ďalej si ich rozvíja
tak, aby dokázal používať:
slovnú zásobu vrátane frazeológie v rozsahu komunikačných situácií a tematických okruhov
(lexikálna kompetencia),
morfologické tvary a syntaktické modely (gramatická kompetencia),
slovotvorbu a funkcie gramatických javov (sémantická kompetencia),
zvukové a grafické prostriedky jazyka (fonologická kompetencia: ortoepická a ortografická).
2 Sociolingvistická kompetencia
57
Učiaci sa na úrovni B1 má osvojené sociolingvistické kompetencie na úrovni A2 a ďalej si ich
rozvíja tak, aby dokázal:
správne reagovať v rôznych bežných spoločenských komunikačných situáciách,
dodržiavať konvencie slušnosti (vyjadrenie záujmu o druhého, výmena názorov a informácií,
vyjadrenie obdivu, srdečnosti, pohostinnosti; vyjadrenie poľutovania, ospravedlnenia a vďaky;
vyhýbanie sa priamym príkazom),
používať základné bežné frazeologické spojenia, príslovia a porekadlá,
uvedomovať si rozdiely v rôznych formách prejavu (formálneho, neformálneho).
3 Pragmatická kompetencia
Učiaci sa na úrovni B1 má osvojené pragmatické kompetencie na úrovni A2 a ďalej si ich
rozvíja tak, aby sa dokázal vyjadriť:
v súlade s požadovanou stratégiou (zámer, téma, následnosť, príčina, kohézia, koherencia,
štýl, register, rétorika),
funkčne využíval jazykové prostriedky na získavanie informácií, vyjadrenie postojov (súhlas,
nesúhlas), modality (povinnosť, schopnosť), vôle (túžby, zámery), emócií (radosť, uspokojenie,
nevôľa, záujem, prekvapenie, strach), etických zásad (ospravedlnenie, ľútosť, poľutovanie,
súhlas, nesúhlas, pozdravenie, žiadosť, odmietnutie),
pri interakcii (výmena informácií) alebo transmisii (sprostredkovanie informácií).
prejavu ako celku, téme a hlavnej myšlienke,
špecifické informácie a dokázal zachytiť logickú štruktúru textu, vedel rozlíšiť podstatné
informácie od nepodstatných, rozlíšiť hovoriacich,
jednoduchým rečovým prejavom informatívneho charakteru s tematikou každo-denného života
(oznamy, inštrukcie, opisy, odkazy, pokyny, upozornenia, rady) prednesenom v primeranom
hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku,
autentické dialógy na bežné témy, napr. telefonický rozhovor, interview,
prejavy naratívneho charakteru, napr. zážitok, príbeh,
podstatné informácie v jednoduchých prednáškach, referátoch, diskusiách, ak mu je tematika
známa, a ak sú prednesené v primeranom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku,
základné informácie z rozhlasových a televíznych správ s tematikou každodenného života,
ktoré sú prednesené v primeranom tempe reči.
Komunikačné zručnosti
1 Počúvanie s porozumením
Učiaci sa rozumie krátkym jednoduchým monologickým, dialogickým a kombinovaným ústnym
prejavom informatívneho charakteru s tematikou každodenného života, ktoré sú prednesené v
štandardnom jazyku a primeranom hovorovom tempe reči.
58
Učiaci sa na úrovni B1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal porozumieť :
prejavu ako celku, téme a hlavnej myšlienke,
špecifické informácie a dokázal zachytiť logickú štruktúru textu, vedel rozlíšiť podstatné
informácie od nepodstatných, rozlíšiť hovoriacich,
jednoduchým rečovým prejavom informatívneho charakteru s tematikou každo-denného života
(oznamy, inštrukcie, opisy, odkazy, pokyny, upozornenia, rady) prednesenom v primeranom
hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku,
autentické dialógy na bežné témy, napr. telefonický rozhovor, interview,
prejavy naratívneho charakteru, napr. zážitok, príbeh,
podstatné informácie v jednoduchých prednáškach, referátoch, diskusiách, ak mu je tematika
známa, a ak sú prednesené v primeranom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku,
základné informácie z rozhlasových a televíznych správ s tematikou každodenného života,
ktoré sú prednesené v primeranom tempe reči.
2 Čítanie s porozumením
Učiaci sa porozumie jednoduchým textom informatívneho a faktografického charakteru,
primerane náročným textom s tematikou každodenného života a jednoduchším beletrizovaným
textom.
Učiaci sa na úrovni B1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal:
získať informácie z jednoduchších textov,
po príprave čítať plynulo a nahlas texty, ktorých obsah, štýl a jazyk sú primerané jazykovej
úrovni a skúsenostiam učiacich sa,
vyhľadať špecifické a detailné informácie v rôznych textoch, rozlíšiť základné a rozširujúce
informácie v texte s jasnou logickou štruktúrou,
chápať logickú štruktúru jednoduchšieho textu na základe obsahu, ale aj lexikálnych a
gramatických prostriedkov,
odhadnúť význam neznámych slov v náročnejšom texte a pružne meniť stratégie čítania podľa
typu textu a účelu čítania,
rozumieť korešpondencii: úradnému a súkromnému listu, pohľadnici, telegramu, e-mailu,
čítať a porozumieť rôzne texty informatívneho charakteru,
rozumieť jednoduchým textom z masovokomunikačných prostriedkov, v ktorých vie pochopiť
hlavnú myšlienku,
porozumieť obsahu jednoduchšieho autentického textu.
59
3 Písomný prejav
Učiaci sa na úrovni B1 dokáže napísať jednoduchý súvislý prejav na témy z každodenného
života a dokáže vyjadriť svoje postoje, pocity a dojmy. Vie správne používať základné lexikálne,
gramatické, syntaktické a štylistické prostriedky vo formálnom a neformálnom písomnom prejave.
Správne používa kompozičné postupy s ohľadom na obsah a adresáta písomného prejavu, ako aj
s ohľadom na slohový útvar.
Učiaci sa na úrovni B1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal zrozumiteľne, v súlade s pravopisnými normami a štylisticky vhodne:
napísať hlavné myšlienky alebo informácie z vypočutého alebo prečítaného textu,
zostaviť osnovu, konspekt, anotáciu textu,
napísať krátky oznam, správu, odkaz, ospravedlnenie,
jednoducho opísať osobu, predmet, miesto, činnosť, udalosť,
napísať jednoduchší súkromný list,
napísať obsahovo a jazykovo jednoduchý úradný list: žiadosť, inzerát a odpoveď naň,
napísať jednoduchý životopis,
napísať príbeh, rozprávanie,
napísať krátky súvislý slohový útvar s vyjadrením vlastného názoru a pocitov.
4 Ústny prejav
Ústny prejav – dialóg
Učiaci sa vie jazykovo správne a primerane reagovať v bežných životných situáciách. Dokáže
bezprostredne nadviazať rozhovor na témy z každodenného života.
Učiaci sa na úrovni B1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal:
reagovať na podnety v rôznych komunikačných situáciách jazykovo správne, zrozumiteľne a
primerane situácii,
začať, udržiavať a ukončiť rozhovor,
správne reagovať na partnerove repliky v prirodzených a simulovaných situáciách a v
situačných dialógoch,
interpretovať a odovzdávať informácie.
Ústny prejav – monológ
Učiaci sa vie súvislo a s využitím jednoduchších jazykových prostriedkov hovoriť o svojich
skúsenostiach, pocitoch, zážitkoch. Vie odôvodniť a vysvetliť svoj názor. Dokáže porozprávať
jednoduchý príbeh a prerozprávať obsah prečítaného alebo vypočutého textu a vyjadriť svoj
postoj.
Učiaci sa na úrovni B1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal:
60
vyjadrovať sa jazykovo správne, zrozumiteľne a primerane situácii k témam z bežného života,
opísať osoby, predmety, činnosti a udalosti,
opísať obrázky, mapy, jednoduchšie grafy, porovnať ich a vyjadriť svoj názor na ne,
interpretovať a odovzdávať informácie,
dokáže tvoriť jednoduché príbehy (na základe obrázkov alebo osnovy).
3. ročník – úroveň B2
Počet hodín týždenne: 4
Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň B2 rozumie:
tane odborných
diskusií vo svojej špecializácii,
konverzáciu s rodenými hovoriacimi bez toho, aby to pre ktoréhokoľvek účastníka rozhovoru
predstavovalo zvýšené úsilie,
okáže vytvoriť jasne sformulovaný podrobný text na rozličné témy a vysvetliť svoje stanovisko
k aktuálnym témam s uvedením výhod aj nevýhod rozličných možností.
Všeobecné kompetencie
Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre
rôzne činnosti, vrátane rečových činností.
Učiaci sa na úrovni B2 má osvojené všeobecné kompetencie na úrovni B1 a ďalej si ich
rozvíja tak, aby dokázal:
vedome získavať nové vedomosti a zručnosti,
opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,
uplatňovať rôzne stratégie učenia pri osvojovaní si cudzieho jazyka a efektívne si osvojovať
jazykové poznatky a rečové zručnosti,
chápať potrebu celoživotného vzdelávania sa v cudzom jazyku,
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom, systematizovať
ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život,
kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja,
uplatňovať všeobecné vedomosti týkajúce sa geografických a kultúrnych reálií,
uplatňovať získané vedomosti a zručnosti v každodennom živote,
rozoznať normy správania sa a spoločenské konvencie krajín, v ktorých sa hovorí anglickým
jazykom,
kriticky pristupovať k výberu informácií,
61
porovnávať reálie krajín cieľového jazyka s reáliami vlastnej krajiny,
uplatňovať osvojené vedomosti a zručnosti v príprave na svoje budúce povolanie,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
Komunikačné jazykové kompetencie
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne
jazykové prostriedky v komunikácii.
Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré je
primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí.
1 Jazyková kompetencia
Učiaci sa na úrovni B2 má osvojené jazykové kompetencie na úrovni B1 a ďalej si ich
rozvíja tak, aby dokázal používať:
slovnú zásobu vrátane frazeológie v rozsahu komunikačných situácií a tematických okruhov
(lexikálna kompetencia),
morfologické tvary a syntaktické modely (gramatická kompetencia),
slovotvorbu a funkcie gramatických javov (sémantická kompetencia),
zvukové a grafické prostriedky jazyka (fonologická kompetencia: ortoepická a ortografická).
2 Sociolingvistická kompetencia
Učiaci sa na úrovni B2 má osvojené sociolingvistické kompetencie na úrovni B1 a ďalej si ich
rozvíja tak, aby dokázal:
správne komunikovať a reagovať v rôznych spoločenských situáciách,
dodržiavať konvencie slušnosti (vyjadrenie záujmu o druhého výmena názorov a informácií,
vyjadrenie obdivu, srdečnosti, pohostinnosti; vyjadrenie poľutovania, ospravedlnenia a vďaky;
vyhýbanie sa opravovaniu, poučovaniu a priamym príkazom; vyhýbanie sa vyjadreniu
asertívnej nadradenosti, neprimeranému sťažovaniu sa, neprimeranej nespokojnosti),
používať bežné frazeologické spojenia, príslovia a porekadlá,
uvedomovať si rozdiely v rôznych formách prejavu (formálneho, neformálneho, rodinného,
intímneho).
Učiaci sa dokáže komunikovať zrozumiteľne, vie sa vyjadriť slušne vo formálnom a neformálnom
štýle, vzhľadom na situáciu a partnera komunikácie. Vie sa aktívne zapojiť do diskusie, ktorá
prebieha v prirodzenom tempe a v štandardnom jazyku. Dokáže nadviazať kontakt s každým, koho
materinským jazykom je osvojovaný si cudzí jazyk.
3 Pragmatická kompetencia
62
Učiaci sa na úrovni B2 má osvojené pragmatické kompetencie na úrovni B1 a ďalej si ich
rozvíja tak, aby sa vedel vyjadriť:
v súlade s požadovanou stratégiou (zámer, téma, následnosť, príčina, kohézia, koherencia,
štýl, register, rétorika),
a funkčne využíval jazykové prostriedky na získavanie informácií, vyjadrenie postojov (súhlas,
nesúhlas), modality (povinnosť, schopnosť), vôle (túžby, zámery), emócií (radosť, uspokojenie,
nevôľa, záujem, prekvapenie, rozčarovanie, strach), etických zásad (ospravedlnenie, ľútosť,
poľutovanie, súhlas, nesúhlas, pozdravenie, žiadosť, odmietnutie),
pri interakcii (výmena informácií) alebo transmisii (sprostredkovanie informácií).
Komunikačné zručnosti
Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a
dopĺňajú (integrované zručnosti).
1 Počúvanie s porozumením
Učiaci sa porozumie dlhším, náročnejším monologickým, dialogickým a kombinovaným ústnym
prejavom informatívneho a umeleckého charakteru, a primerane náročným populárno-náučným
textom, ktoré sú prednesené v bežnom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku.
Učiaci sa na úrovni B2 má rozvinuté zručnosti na úrovni B1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal porozumieť :
prejav ako celok, tému a hlavnú myšlienku,
špecifické informácie a dokáže zachytiť logickú štruktúru textu, rozlíšiť podstatné informácie od
nepodstatných, rozlíšiť hovoriacich, ich názory a stanoviská,
rečové prejavy informatívneho charakteru s konkrétnou i abstraktnou tematikou v bežnom
hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku,
prejavy informatívneho charakteru s tematikou každodenného života: oznamy, inštrukcie,
opisy, odkazy, pokyny, upozornenia, rady v primeranom tempe reči na príslušnej úrovni a v
štandardnom jazyku,
autentické dialógy, napr.: telefonický rozhovor, interview,
prejavy naratívneho charakteru, napr.: zážitok, príbeh,
podstatné informácie v obsahovo a jazykovo náročnejších prednáškach, referátoch a
diskusiách, prednesených v bežnom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku,
podstatné informácie z rozhlasových a televíznych správ, dokumentárnych filmov s tematikou
každodenného života, ktoré sú prednesené v primeranom tempe reči,
rečové prejavy umeleckého charakteru, napr.: ukážky z filmu, rozhlasovej hry, a vedel
odhadnúť postoje, názory a náladu hovoriacich.
2 Čítanie s porozumením
63
Učiaci sa porozumie náročnejším textom informatívneho, faktografického, populárno-náučného
charakteru, ktoré
súvisia
s
aktuálnymi
problémami
a
dokáže
dedukovať,
analyzovať,
zovšeobecňovať stanoviská a názory autorov. Číta prózu podľa vlastného výberu.
Učiaci sa na úrovni B2 má rozvinuté zručnosti na úrovni B1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal:
získať informácie zo stredne náročných textov,
vyhľadať špecifické a detailné informácie v rôznych textoch, rozlíšiť základné a rozširujúce
informácie v texte s jasnou logickou štruktúrou,
chápať logickú štruktúru náročnejšieho textu na základe obsahu, ale aj lexikálnych a
gramatických prostriedkov,
rozlišovať v texte zámer, postoj a pocity autora a ostatných zúčastnených, odhadnúť význam
neznámych slov v náročnejšom texte,
pružne meniť stratégie čítania podľa typu textu a účelu čítania,
rozumieť korešpondenčné texty formálneho a neformálneho charakteru,
čítať a porozumieť rôzne texty informatívneho charakteru a primerane náročné populárnonáučné texty: pracovné návody a prospekty,
rozumieť texty v masovokomunikačných prostriedkoch a články z tlače,
porozumieť ukážky z literárnych textov, napr. z krátkej prózy, z románov a divadelných hier.
3 Písomný prejav
Učiaci sa na úrovni B2 dokáže napísať rozsiahlejší súvislý prejav na rôzne témy s využitím
osobnej skúsenosti. Dokáže vyjadriť a zdôvodniť svoj postoj a názor. Efektívne využije zložitejšie
lexikálne, gramatické, syntaktické a štylistické prostriedky vo formálnom a neformálnom písomnom
prejave.
Učiaci sa na úrovni B2 má rozvinuté zručnosti na úrovni B1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal zrozumiteľne, v súlade s pravopisnými normami a štylisticky vhodne:
• napísať hlavné myšlienky alebo informácie z vypočutého alebo prečítaného textu,
• zostaviť osnovu, konspekt, anotáciu textu,
• napísať krátky oznam, správu, odkaz, ospravedlnenie,
• opísať osobu, predmet, miesto, činnosť, situáciu, udalosť,
• napísať obsahovo a jazykovo náročnejší súkromný list,
• napísať obsahovo a jazykovo náročnejší úradný list: žiadosť, sťažnosť, správu, inzerát a
odpoveď naň,
• napísať niektoré útvary administratívneho štýlu: objednávku, reklamáciu, program rokovania,
• napísať vlastný životopis,
64
• napísať obsahovo, jazykovo i štylisticky náročnejší slohový útvar (príbeh, rozprávanie),
• napísať krátky súvislý slohový útvar s vyjadrením vlastného názoru a pocitov,
• napísať rozsiahlejší, obsahovo a jazykovo náročnejší slohový útvar s využitím argumentácie a
porovnávania.
4 Ústny prejav
Ústny prejav – dialóg
Učiaci sa dokáže jazykovo správne a primerane reagovať v rôznych situáciách. Spontánne sa
zapojí do rozhovoru na témy z každodenného života a z oblasti svojho profesijného záujmu. Vie
udržiavať plynulosť komunikácie. Dokáže sa aktívne zapojiť do diskusie na rôzne témy.
Učiaci sa na úrovni B2 má rozvinuté zručnosti na úrovni B1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal:
spontánne reagovať v rôznych komunikatívnych situáciách jazykovo správne, zrozumiteľne a
primerane situácii,
viesť, prerušiť a nadviazať rozhovor a preformulovať svoju výpoveď,
správne reagovať na partnerove repliky v prirodzených a simulovaných situáciách a v
situačných dialógoch, prebrať iniciatívu počas rozhovoru (napr. zmeniť tému),
interpretovať a odovzdávať informácie.
Ústny prejav – monológ
Učiaci sa dokáže predniesť rozsiahlejší súvislý ústny prejav na témy z každodenného života a
z oblasti svojho profesijného záujmu. Dokáže vyjadriť vlastný názor a pri rôznych možnostiach
riešenia problému, uviesť výhody a nevýhody rôznych alternatív.
Učiaci sa na úrovni B2 má rozvinuté zručnosti na úrovni B1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal:
vyjadrovať sa plynulo a správne k rôznym všeobecným témam s ohľadom na stupeň
formálnosti prejavu,
pripraviť a predniesť dlhší prejav na určitú tému aj s odborným zameraním, ak sa téma týka
oblasti jeho osobného záujmu,
opísať osoby, predmety, situácie, činnosti a udalosti,
tvoriť príbehy (na základe obrázkov alebo osnovy),
interpretovať a stručne zhrnúť, napr. obsah filmu, knihy a vyjadriť svoj postoj k nim,
opísať obrázky, mapy, grafy, porovnať ich a vyjadriť svoj názor a postoj k nim.
65
NEMECKÝ JAZYK
Vzdelávacia oblasť: nemecký jazyk
Vymedzenie výchovno – vzdelávacích cieľov predmetu
Úlohy a ciele pri vyučovaní cudzích jazykov vychádzajú z obsahu Spoločenského európskeho
referenčného rámca pre jazyky, kde základnou charakteristikou vzdelávacej oblasti je
sprostredkovať žiakom komunikačné jazykové a všeobecné kompetencie a komunikačné zručnosti
tak, aby rozvíjali komunikatívnu kompetenciu ako prostriedok na dorozumievanie a myslenie, na
podávanie a výmenu informácií. Z uvedeného SERR a Školského vzdelavácieho programu
vyplývajú úlohy a ciele, ktoré
rozvíjajú jazykové schopnosti žiakov,
vytvárajú komunikatívne vyspelú osobnosť,
umožňujú žiakom vystupovať individuálne, spoločensky a profesionálne odborne,
umožňujú študentom internetovú komunikáciu a vytvárajú priestor na prekonávanie jazykovej
bariéry.
Je potrebné voliť také postupy a metódy, ktoré rozvíjajú záujmy a schopnosti žiakov, čiže
- učiteľ musí vzbudiť ochotu komunikovať,
- oboznámiť študentov s kultúrou nemecky a rusky hovoriacich krajín,
- porovnať dianie vo vlastnej krajine s krajinou, ktorej jazyk sa učím,
- schopnosť odbúravať etnocentrické názory a postoje,
- neustále sa musí zvyšovať úroveň ústneho a písomného prejavu,
- musí sa vytvoriť taký základ vedomostí a zručností, aby žiak mal predpoklad študovať na vysokej
škole.
Vyučovanie musí podporovať také hodnotové postoje, ktoré posilňujú vôľu a schopnosť komunikácie:
ochotu dorozumieť sa, záujem o iných, konať kooperatívne a zodpovedne.
Rozvoj týchto schopností treba podporovať vhodnými stratégiami a technikami učenia sa, ako i sociálnymi
formami, ktoré umožňujú nepretržité rozvíjanie komunikatívnej a jazykovej koncepcie všetkých žiakov.
-
66
Nemecký jazyk: úroveň A0 – A2, počet hodín týždenne 3, ročne 99
Nemecký jazyk: úroveň B1, - B2, počet hodín týždenne 4, ročne 132
Obsahový štandard
Témy pre komunikačné úrovne A1 až B2:
Rodina a spoločnosť
Domov a bývanie
Ľudské telo, starostlivosť o zdravie
Doprava a cestovanie
Vzdelanie a práca
Človek a príroda
Voľný čas a záľuby
Stravovanie
Multikultúrna spoločnosť
Obliekanie a móda
Šport
Obchod a služby
Krajiny, mestá a miesta
Kultúra a umenie
Človek a spoločnosť
Mládež a svet
Zamestnanie
Veda a technika
Vzory a ideály
Slovensko
Krajina, ktorej jazyk sa učím
Okruhy tém sú rozdelené do štyroch ročníkov. Niektoré témy sú otvorené počas 4-ročného štúdia, presne
stanovené sú iba okruhy tém, tie sú modifikované v plánoch, pretože vyučujúci musí rešpektovať
intelektuálne schopnosti žiakov, stupeń ovládania jazyka, ich súčasné a budúce komunikatívne potreby.
Školský vzdelávací program sa vzťahuje na prvý, druhý a tretí ročník pre začiatočníkov a pokročilých so
zvýšenou dotáciou hodín. Pre pokročilých je týždenná dotácia 4 hodiny pre začiatočníkov 3 hodiny.
Našim cieľom v gymnáziálnych podmienkach sú referenčné úrovne A1 až B2 vzhľadom na jazykové
spôsobilosti a funkcie komunikácie podľa SERR. Aby sa mohli realizovať jazykové kompetencie:
Počúvanie s porozumením,
čítanie s porozumením,
písomný prejav a
ústny prejav
musia byť zvolené vhodné pedagogické stratégie (inovačné metódy a formy práce) s dôrazom
na uvedené jazykové javy.
1) Gramatika a lexika – osvojenie gramatických štruktúr a slovnej zásoby a ich správne použitie
v kontexte. Žiaci majú na konkrétnych textoch dopĺňať správne gramatické tvary.
2) Čítanie s porozumením – cieľom tejto časti je práca s textom, aby sa žiaci vedeli v texte zorientovať
a pochopili hlavné myšlienky.
3) Počúvanie s porozumením – cieľom tejto prípravy je dosiahnuť to, aby žiaci porozumeli základným
informáciám, aby boli schopní určiť správnosť, či nesprávnosť výpovede.
4) Vizuálny podnet – žiak sa učí opísať predložený obrázok, fotografiu, komiks, graf.
5) Situačná úloha, dialóg s rozdelenými úlohami – žiak sa učí v spolupráci s učiteľom zahrať konkrétnu
situačnú úlohu.
6) Širší záber (téma, slovná zásoba) maturitných otázok.
Gramatické javy
67
Sú zakomponované do časovo – tematických plánov v ročníkoch 1 – 4, úrovní A1-B2 podľa
požiadaviek SERR.
FRANCÚZSKY JAZYK
Názov predmetu: francúzsky jazyk
Časový rozsah výučby: 3 hodiny týždenne, spolu 99 vyučovacích hodín
Ročník: prvý, druhý
Kód a názov ŠVP: ISCED 3
Stupeň vzdelania: vyššie sekundárne vzdelanie
Charakteristika predmetu
V súčasnosti, keď je Slovensko jedným z členských štátov Európskej únie, má učenie sa cudzích
jazykov veľký význam. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre
podporu mobility, umožňujú občanom plne využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z
členských štátov Európskej únie. Jazykové kompetencie plnia jednak funkciu prostriedku
dorozumievania a komunikácie, na strane druhej sú dôležité pre otvorenejší prístup k ľuďom,
pochopenie nielen jazykovej, ale aj kultúrnej pestrosti členských štátov. Toto vzájomné
porozumenie prispieva k zlepšeniu medziľudských vzťahov a tolerancii.
Predmet francúzsky jazyk sa na škole vyučuje ako druhý cudzí jazyk. Žiaci sa teda začínajú učiť
daný cudzí jazyk t. j. dosahujú komunikačnú úroveň A1. Ide teda o fázu objavovania /
oboznamovania sa s jazykom
Ciele predmetu
68
Cieľom je v závislosti od úrovne žiakov rozvíjať všeobecné kompetencie i celý rad komunikačných
jazykových kompetencií, ktoré spolupôsobia v rozličných kontextoch a v rôznych podmienkach.
Viesť ich k tomu, aby dokázali riešiť každodenné životné situácie v cudzej krajine a v ich riešení
pomáhali cudzincom, ktorí sú v našej krajine, aby si dokázali vymieňať informácie a nápady s
mladými ľuďmi a dospelými, ktorí hovoria iným jazykom a sprostredkúvajú im svoje myšlienky a
pocity, aby viac a lepšie chápali spôsob života a myslenia iných národov a ich kultúrne dedičstvo.
Kompetencie
Všeobecné kompetencie
Učiaci sa na úrovni A1 rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:
získavať uvedomene nové vedomosti a zručnosti,
opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,
uvedomovať si stratégie učenia pri osvojovaní si cudzieho jazyka,
opísať rôzne stratégie učenia s cieľom pochopiť ich a používať,
pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať rečové zručnosti, prepájať ich s poznaným, systematizovať
ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život,
kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho
rozvoja,
udržať pozornosť pri prijímaní poskytovaných informácií,
pochopiť zámer zadanej úlohy,
účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách,
aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk,
využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
Komunikačné jazykové kompetencie
1. rozumie známym každodenným výrazom a najzákladnejším frázam, ktorých účelom je
uspokojenie konkrétnych potrieb, tieto výrazy a frázy dokáže používať,
2. dokáže predstaviť seba aj iných, dokáže klásť a odpovedať na otázky o osobných údajoch,
ako napríklad kde žije, o ľuďoch, ktorých pozná a o veciach, ktoré vlastní,
3.
dokáže sa dohovoriť jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v komunikácii
rozpráva pomaly a jasne a je pripravený mu pomôcť,
4. používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov a potrieb
konkrétneho typu,
5. má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa
na dané konkrétne situácie,
6.
prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú
súčasťou osvojeného repertoáru,
7. ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru naučených slov a slovných spojení
zrozumiteľnú pre rodených hovoriacich, ktorí sú zvyknutí komunikovať s cudzincami,
8. dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia, napríklad jednoduché pokyny alebo
inštrukcie, názvy každodenných predmetov, názvy obchodov a bežne používané ustálené
69
spojenia,
9. dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje.
Sociolingvistická kompetencia
Žiak dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie spôsoby
vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať, ospravedlniť sa,
atď.
Pragmatická kompetencia
Žiak dokáže spájať slová alebo skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spojovacích
výrazov, napríklad „a“ alebo „potom“. Dokáže tiež zvládnuť veľmi krátke izolované a väčšinou
vopred naučené výpovede, ktoré sú poznamenané mnohými pauzami, nevyhnutnými na hľadanie
výrazových prostriedkov, na artikuláciu menej známych slov a na pokusy o vhodnejšiu formuláciu.
Komunikačné zručnosti
Žiak na úrovni A1:
iv. dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého,
jeho rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď ľudia hovoria pomaly a jasne,
v. rozumie, ak sa hovorí veľmi pomaly a pozorne, a ak dlhšie pauzy poskytujú čas na
pochopenie zmyslu,
vi. rozumie jednoduchým pokynom, ktoré sú pomaly a zreteľne adresované a dokáže
porozumieť krátkemu jednoduchému popisu cesty.
vii. rozumie známym menám, názvom, slovám a veľmi jednoduchým vetám, napríklad na
oznámeniach a plagátoch alebo v katalógoch, na pohľadniciach,
viii.
rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života,
dokáže si pri jednoduchšom informačnom materiály a krátkych, jednoduchých opisoch
urobiť predstavu o obsahu, najmä ak má k dispozícii vizuálnu pomoc,
ix. rozumie krátkemu jednoduchému písomnému popisu cesty.
x. dokáže napísať krátky osobný list alebo pohľadnicu, napríklad pozdrav z dovolenky,
xi. dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi ako meno, štátna
príslušnosť, adresa, telefón a podobne,
xii. dokáže napísať jednoduché slovné spojenia a vety o sebe a iných ľuďoch, o tom kde žijú a
čo robia,
xiii.
vie si písomne vyžiadať informácie alebo ich podať ďalej,
xiv.
vie napísať jednoduché slovné spojenia alebo vety a použiť v nich spojovacie výrazy
ako „a“, „ale“ alebo „pretože“,
xv. dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom za predpokladu, že jeho partner v
komunikácii je pripravený zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď pri pomalšej
rýchlosti reči, a že mu pomôže sformulovať, čo sa pokúša povedať,
xvi.
dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb
alebo na známe témy,
xvii.
používať jednoduché zdvorilostné formulácie ako pozdrav, lúčenie, opýtať sa
niekoho ako sa má,
xviii.
vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú,
xix.
rozumie každodenným výrazom, ktoré sú zamerané na uspokojenie jednoduchých
konkrétnych komunikačných potrieb a vie reagovať na jednoduché informácie, ktoré sa
dozvie,
70
xx. rozumie otázkam a pokynom, jednoduchému opisu cesty, vie niekoho o niečo požiadať a
niekomu niečo oznámiť.
xxi.
dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami opísať seba,
miesto, kde žije, čo robí a ľudí, ktorých pozná.
Názov predmetu: francúzsky jazyk
Časový rozsah výučby: 3 hodiny týždenne, spolu 99 vyučovacích hodín
Ročník: tretí
Kód a názov ŠVP: ISCED 3
Stupeň vzdelania: vyššie sekundárne vzdelanie
Charakteristika predmetu
V súčasnosti, keď je Slovensko jedným z členských štátov Európskej únie, má učenie sa cudzích
jazykov veľký význam. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre
podporu mobility, umožňujú občanom plne využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z
členských štátov Európskej únie. Jazykové kompetencie plnia jednak funkciu prostriedku
dorozumievania a komunikácie, na strane druhej sú dôležité pre otvorenejší prístup k ľuďom,
pochopenie nielen jazykovej, ale aj kultúrnej pestrosti členských štátov. Toto vzájomné
porozumenie prispieva k zlepšeniu medziľudských vzťahov a tolerancii.
Ciele predmetu
Cieľom je v závislosti od úrovne žiakov rozvíjať všeobecné kompetencie i celý rad komunikačných
jazykových kompetencií, ktoré spolupôsobia v rozličných kontextoch a v rôznych podmienkach.
Viesť ich k tomu, aby dokázali riešiť každodenné životné situácie v cudzej krajine a v ich riešení
pomáhali cudzincom, ktorí sú v našej krajine, aby si dokázali vymieňať informácie a nápady s
71
mladými ľuďmi a dospelými, ktorí hovoria iným jazykom a sprostredkúvajú im svoje myšlienky a
pocity, aby viac a lepšie chápali spôsob života a myslenia iných národov a ich kultúrne dedičstvo.
Kompetencie
Všeobecné kompetencie
Učiaci sa na úrovni A2 má osvojené kompetencie na úrovni A1 a ďalej si ich rozvíja tak, aby
dokázal:
vedome získavať nové vedomosti a zručnosti,
opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,
uvedomovať si stratégie učenia pri osvojovaní si cudzieho jazyka,
opísať rôzne stratégie učenia s cieľom pochopiť ich a používať,
pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať rečové zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom,
systematizovať ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život,
kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho
rozvoja,
udržať pozornosť pri prijímaní poskytovaných informácií,
pochopiť zámer zadanej úlohy,
účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách,
aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk,
využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
Komunikačné jazykové kompetencie – jazyková kompetencia
Učiaci sa na úrovni A2 má svoje kompetencie na úrovni A1 a ďalej si ich rozvíja tak, aby dokázal
používať:
10. bežné slová a slovné spojenia nevyhnutné pre uspokojovanie jednoduchých komunikačných
potrieb obmedzeného charakteru,
11. základné vetné modely a vedel komunikovať o osvojených témach prostredníctvom
naučených slovných spojení a výrazov,
12. vymedzený repertoár naučených krátkych slovných spojení a výrazov pokrývajúcich
predvídateľné základné komunikačné situácie,
13. osvojenú slovnú zásobu tak, aby si vedel poradiť v každodennom konaní, ktoré sa týka
známych situácií a tém,
14. niektoré jednoduché gramatické štruktúry cudzieho jazyka, aj keď sa niekedy dopúšťa
základných chýb, ale je mu rozumieť.
Sociolingvistická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A2 má osvojené sociolingvistické kompetencie na úrovni A1 a ďalej si ich
rozvíja tak, aby dokázal:
72
-
komunikovať v bežných spoločenských situáciách,
-
jednoducho sa vyjadrovať pomocou základných funkcií jazyka, akými sú napr. výmena
informácií, žiadosť,jednoduché vyjadrenie vlastných názorov a postojov, pozvanie,
ospravedlnenie atď.,
-
udržiavať a rozvíjať základnú spoločenskú konverzáciu prostredníctvom jednoduchších
bežných výrazov,
Učiaci sa vie vyjadriť v situáciách jednoduchej a priamej výmeny informácií, týkajúcich sa
známych a bežných vecí a záležitosti, ale z hľadiska limitovanej slovnej zásoby a gramatiky, ktorú
si osvojil, je nútený podstatne zjednodušiť obsah svojej výpovede.
Pragmatická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A2 má osvojené pragmatické kompetencie na úrovni A1 a ďalej si ich rozvíja
tak, aby dokázal:
xxii.
sformulovať svoje myšlienky v súlade s vyžadovanou stratégiou (zámer, téma,
logická následnosť),
xxiii.
funkčne využívať základné jazykové prostriedky na získanie informácií, na
jednoduché vyjadrenie odmietnutia, túžby, zámeru, uspokojenia, záujmu, prekvapenia,
rozčarovania, strachu,
xxiv.
vytvoriť jednoduchý interaktívny text za účelom výmeny informácií,
xxv.
použiť jednoduché výrazové prostriedky na začatie, udržanie a ukončenie krátkeho
rozhovoru,
xxvi.
používať najfrekventovanejšie konektory na spájanie jednoduchých viet potrebných
na vyrozprávanie alebo opis príbehu v logickom časovom slede.
Komunikačné zručnosti
1. Počúvanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
za predpokladu,že reč je jasne a zreteľne formulovaná:
- dokázal napĺniť konkrétne potreby na základe porozumenia podstaty počutého,
-
porozumel slovným spojeniam a výrazom vzťahujúcim sa na bežné oblasti každodenného
života,
-
porozumel základným informáciám v krátkych zvukových záznamoch, v ktorých sa hovorí
o predvídateľných každodenných záležitostiach,
- vedel identifikovať tému vypočutej diskusie,
- porozumel základným bodom v prejave na témy, ktoré sú mu známe,
-
rozumel jednoduchým pokynom informatívneho charakteru,
-
pochopil vety, výrazy a slová, ktoré sa ho priamo týkajú.
2. Čítanie s porozumením
Učiaci sa dokáže porozumieť krátke jednoduché vety, ktoré obsahujú frekventovanú slovnú
zásobu.
Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby:
- dokázal vyhľadať konkrétne informácie v jednoduchých printových materiáloch, akými sú
napr. prospekty, jedálne lístky, programy a časové harmonogramy,
-
vedel vyhľadať špecifické informácie v zoznamoch a vybrať z nich potrebné informácie,
73
-
rozumel bežným orientačným tabuliam, označeniam a nápisom na verejných miestach,
akými sú ulice, reštaurácie, železničné stanice atď.,
-
pochopil konkrétne informácie v jednoduchších písaných materiáloch, s ktorými prichádza
do styku, akými sú napr. listy brožúry a krátke články,
-
porozumel jednoduché osobné listy,
-
z kontextu krátkeho prečítaného textu pochopil význam niektorých neznámych slov,
-
vedel nájsť potrebné informácie v krátkych časopiseckých textoch.
3. Písomný prejav
Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
vedel:
- napísať krátke jednoduché poznámky z okruhu jeho záujmov,
-
napísať jednoduché osobné listy,
-
zaznamenať krátky jednoduchý odkaz za predpokladu, že môže žiadať o jeho zopakovanie
a preformulovanie,
-
stručne a krátkymi vetami predstaviť a charakterizovať osoby a veci,
-
napísať jednoduché vety a spojiť ich základnými konektormi,
-
jednoducho opísať aspekty všedného dňa (ľudia, miesta, škola, rodina, záujmy).
4. Ústny prejav – dialóg
Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal:
- zapojiť sa do krátkych rozhovorov na témy, ktoré ho zaujímajú,
-
používať jednoduché zdvorilostné formy oslovení,
-
sformulovať pozvania, návrhy a ospravedlnenia, reagovať na ne,
-
povedať, čo sa mu páči a čo nie,
-
požiadať o rôzne jednoduché informácie, služby a veci, alebo ich poskytnúť.
-
Ústny prejav – monológ
v jednoduchých pojmoch vyjadriť svoje pocity a vďačnosť,
-
jednoduchým spôsobom sa rozprávaťo každodenných praktických otázkach,
-
komunikatívne zvládnuť jednoduché a rutinné úlohy s použitím jednoduchých slovných
spojení a viet,
-
vyrozprávať príbeh, podať krátky jednoduchý opis udalostí a činností, zážitkov zo školy
a voľnočasových aktivít v jednoduchom slede myšlienok,
-
opísať svoje plány a osobné skúsenosti.
74
RUSKÝ JAZYK
Charakteristika predmetu
Vyučovanie predmetu zabezpečuje, aby si žiaci gymnázia osvojili základy jedného zo slovanských
cudzích jazykov, čo im umožní riešiť jednoduché komunikačné situácie praktického charakteru
predovšetkým ústnou formou a ďalej sa v tomto jazyku vzdelávať. Základnou charakteristikou
vzdelávacej oblasti je sprostredkovať žiakom jazykové a všeobecné kompetencie tak, aby rozvíjali
komunikatívnu kompetenciu, ako prostriedok na dorozumievanie a myslenie, na podávanie
a výmenu informácií.
Výučba ruského jazyka musí zodpovedať spoločenským požiadavkám, t. j. vychovať žiakov
schopných aktívne a zodpovedne sa zúčastňovať verejného života a podporovať ich spoločenskú,
individuálnu a profesionálnu spôsobilosť dorozumieť sa a konať najmä v medzinárodných
súvislostiach. Tým prispievať k rozvoju osobnosti žiaka.
75
Študenti, ktorí absolvujú štúdium 2. cudzieho jazyka – ruského by mali byť vybavení základmi
jazykových, gramatických, a lexikálnych vedomostí, aby ich mohli uplatniť pri uchádzaní sa
o prácu v Európskej únii.
Pri výučbe ruského jazyka je veľmi dôležité prihliadať na to, aby obsah, metódy a formy výučby
zodpovedali odlišných schopnostiam, záujmom a stratégiám učenia sa žiakov. Výučba ruského
jazyka zároveň podporuje u žiakov samostatnosť v učení, ale aj skupinovú tvorivú prácu
prostredníctvom rôznych projektových aktivít.
Výučba ruského jazyka má podstatný význam aj pre aktívny život v multikultúrnej spoločnosti.
Žiaci tak spoznávajú život a ľudí v rusky hovoriacich krajinách, môžu konfrontovať, a tak lepšie
poznávať vlastnú krajinu a kultúru. Zároveň vedie žiakov k osvojeniu si praktických rečových
zručností cudzieho jazyka, ako nástroja dorozumievania v rôznych situáciách každodenného
osobného a pracovného života.
Vo výučbe ruského jazyka je nevyhnutné využívať aktivizujúce didaktické metódy, organizovať
činnosti podporujúce zvýšenú myšlienkovú aktivitu žiakov, vytvárať pre žiakov stratégie učenia,
ktoré zodpovedajú ich učebným predpokladom, podporovať ich sebadôveru, samostatnosť
a iniciatívnosť, ale aj sebakontrolu a sebahodnotenie.
Na podporu výučby ruského jazyka je vhodné používať multimediálne výučbové programy
a internet, podľa možností a podmienok integrovať ruský jazyk do výučby ostatných predmetov,
prípadne rozvíjať kontakty medzi školami v zahraničí.
Hodnotenie žiakov bude založené na kritériách hodnotenia v každom vzdelávacom výstupe.
Klasifikácia bude vychádzať z pravidiel hodnotenia školského vzdelávacieho programu. Použijú sa
adekvátne metódy a prostriedky hodnotenia.
Výučba bude prebiehať v odborných učebniach cudzích jazykov a v bežných triedach.
Ciele vyučovacieho predmetu
Vo vyučovaní sa komplexne realizujú tri ciele: komunikatívny, informatívny a formatívny. Plniť
komunikatívny cieľ znamená dosiahnuť, aby si žiaci osvojili základy komunikatívnej kompetencie
vo všetkých štyroch základných rečových zručnostiach, pričom dôraz sa kladie na ústne zvládnutie
elementárnych praktických rečových situácií.
V rámci informatívneho cieľa žiaci získavajú jazykové a nejazykové poznatky potrebné na
realizáciu komunikatívneho cieľa a osvojujú si informácie o živote v krajine, ktorej jazyk sa učia.
Pri plnení formatívneho cieľa sa vyučovanie cudzieho jazyka podieľa na utváraní vlastností
a schopností, ktoré sú potrebné na úspešné zaradenie absolventa gymnázia do spoločenského života:
myšlienkovej a rečovej tvorivosti, kritického myslenia, tolerancie k názorom iných ľudí, úcty
k hodnotám, ktoré vytvorili iné národy, pracovitosti, presnosti a vytrvalosti.
Komunikatívne a sociálne interakčné spôsobilosti
rozumieť bežnému a odbornému ústnemu a písomnému prejavu druhých,
vyjadrovať a zdôvodňovať svoje názory,
formulovať svoje myšlienky zrozumiteľne a súvisle, v písomnom prejave prehľadne a jazykovo
správne,
reprodukovať a interpretovať prečítaný alebo vypočutý text v cudzom jazyku,
popísať konkrétny objekt, vec alebo činnosť,
aktívne komunikovať v cudzom jazyku,
štylizovať listy (formálne, neformálne), informačné útvary (inzerát, oznam), vyplňovať
formuláre (životopis, žiadosť),
osvojovať si grafickú a formálnu úpravu písomných prejavov,
76
vyhľadávať a využívať jazykové a iné výrazové prostriedky pri riešení zadaných úloh a tém
v cudzom jazyku,
ovládať správnu výslovnosť v cudzom jazyku,
osvojiť si metódy IKT a využívať ich na učenie sa cudzieho jazyka formou on-line,
chápať výhody ovládania cudzích jazykov pre životné a spoločenské uplatnenie a prehlbovať
svoju jazykovú spôsobilosť,
využívať informačné zdroje poskytujúce prístup k informáciám a príležitostiach na vzdelávanie
v celej Európe.
Prierezové témy/medzipredmetové vzťahy
Multikultúrna výchova, mediálna výchova, osobný a sociálny rozvoj, environmentálna výchova,
ochrana života a zdravia, tvorba projektu a prezentačné zručnosti.
Časový rozsah výučby
Ročník
Dosiahnutá úroveň:
3 hodiny týždenne,
spolu 99 vyučovacích hodín
prvý
A1
Všeobecné kompetencie
Učiaci sa na úrovni A1 rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:
získavať uvedomene nové vedomosti a zručnosti,
opísať rôzne stratégie učenia s cieľom pochopiť ich a používať,
pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať rečové zručnosti, prepájať ich s poznaným,
systematizovať ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život,
kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho
rozvoja,
udržať pozornosť pri prijímaní poskytovaných informácií,
pochopiť zámer zadanej úlohy,
účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách,
aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk,
využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
Názov tematického celku:
Dobrý deň Rusko - 19 hodín ( Ruský jazyk ako svetový, ruská azbuka – písanie a čítanie, nácvik
intonácie, rody podstatných mien, opis obrázkov, Marína Cvetaeva – poetka)
Rodina a spoločnosť – 8 hodín( Rodina a príbuzní, koľko je hodín, číslovky, Nikita Michalkov,
režisér – herec, môj rodokmeň)
Vyberáme si zamestnanie – 9 hodín (voľba povolania, zamestnania, Vladimír Vysocký, dni
v týždni)
Škola, učebné predmety – 9 hodín (obľúbené a neobľúbené školské predmety, rozhovor o ruskej
škole, gramatické pády, stretnutie s nadanými deťmi, vianočné tradície a Nový rok)
77
Oblečenie a móda – 10 hodín ( farby, móda a oblečenie, stupňovanie prídavných mien, počúvanie
a rozbor textov, budúci čas slovies)
My medzi ľuďmi – 10 hodín ( vlastnosti človeka, charakteristika priateľa, horoskop, minulý čas
slovies, kto sa na koho podobá)
Hudba a umenie – 9 hodín ( pieseň Milión ruží, Ruský rock na svetovej scéne, hudobné
nástroje, koncert na Červenom námestí, rocková opera)
Človek a príroda – 10 hodín ( ročné obdobia, predpoveď počasia, v ríši rastlín a zvierat,
vyjadrenie údivu)
Mestá a miesta, doprava – 15 hodín ( prechádzka mestom, Moskva, mestská doprava,
predložky, slovesá pohybu, orientácia v meste, nákupy, ruské suveníry)
Časový rozsah výučby
Ročník
Dosiahnutá úroveň:
3 hodiny týždenne,
spolu 99 vyučovacích hodín
druhý
A2
Všeobecné kompetencie
Učiaci sa na úrovni A2 má osvojené všeobecné kompetencie na úrovni A1 a ďalej si ich rozvíja tak,
aby dokázal:
vedome získať nové vedomosti a zručnosti,
opísať rôzne stratégie učenia sa s cieľom pochopiť ich a používať,
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom, systematizovať
ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život,
kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho
rozvoja,
pochopiť zámer zadanej úlohy,
účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách,
aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk,
pri samostatnom štúdiu využívať dostupné materiály,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
Názov tematického celku:
Čo už vieme - 4 hodiny ( opakovanie základných fráz, zážitky z prázdnin, pieseň Podmoskovské
večery)
Šport – rýchlejšie, vyššie, silnejšie – 8 hodín ( populárne druhy športov, šport a charakter človeka,
stupňovanie príd. mien, obľúbený športovec, pozdrav k narodeninám)
78
Bez minulosti niet budúcnosti – 11 hodín (rozprávky v živote človeka, folklór a národný
charakter, krstenie Rusi a prijatie kresťanstva, „Slovo o pluku Igorovom „, Andrej Rubľov - maliar
ikon)
Obdobie Petra I. a M. Lomonosov – 15 hodín ( Sankt Peterburg, Peter I. v dejinách Ruska,
jedálny lístok, projekt Ermitáž, Lomonosov, Vianoce v našej rodine)
A S. Puškin – 12 hodín ( A.S. Puškin, Román Eugen Onegin, ľúbostná lyrika, slovesá v
dokonavom a nedokonavom vide, opis zátiší)
Čo ťa zaujíma? – 8 hodín ( vaša budúcnosť, M.J Lermontov, matematické žarty, Konkurz mladých
podnikateľov, oznamy)
Sviatky, tradície a obyčaje – 11 hodín ( N. V. Gogoľ, Soročinský jarmok a Maslenica, národné
tradície a obyčaje, Taraa Buľba )
Cestovanie, Dostojevskij– 11 hodín (F. M Dostojevskij a jeho romány, čo počujeme na stanici,
zaujímavosti Slovenska, suvenír na rozlúčku)
Čo nám chýba? – 9 hodín ( čo nám chýba nanašej planéte, L. N. Tolstoj, exkurzia v Jasnej Poľane,
Anna Kareninová – film)
A. P. Čechov – 10 hodín ( A. P Čechov, pieseň – Oči čierne, situačné dialógy – u lekára,
v divadle, neurčité príslovky )
Časový rozsah výučby
Ročník
Dosiahnutá úroveň:
3 hodiny týždenne,
spolu 99 vyučovacích hodín
tretí
B1
Všeobecné kompetencie
Učiaci sa na úrovni B1 má osvojené všeobecné kompetencie na úrovni A2 a ďalej si ich rozvíja tak,
aby dokázal:
vedome získavať nové vedomosti a zručnosti,
aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk,
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom,
kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho
rozvoja,
identifikovať základné reálie krajín ruského jazyka a rozoznať rozdiel medzi nimi a podobnými
reáliami vlastnej krajiny,
rozoznať základné normy správania sa a bežné spoločenské konvencie krajín, v ktorých sa
hovorí cudzím jazykom,
pri samostatnom štúdiu využívať dostupné materiály,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
používať základné bežné frazeologické spojenia, príslovia a porekadlá,
uvedomovať si rozdiely v rôznych formách prejavu (formálneho, neformálneho).
jednoduchým rečovým prejavom informatívneho charakteru s tematikou každodenného života
(oznamy, inštrukcie, opisy, odkazy, pokyny, upozornenia, rady),
autentické dialógy na bežné témy, napr. telefonický rozhovor, interview,
podstatné informácie v jednoduchých prednáškach, referátoch, diskusiách, ak mu je tematika
známa,
po príprave čítať plynulo a nahlas texty, ktorých obsah, štýl a jazyk sú primerané jazykovej
úrovni a skúsenostiam učiacich sa,
79
Názov tematického celku:
Rozhovor o prázdninách –6 hodín ( ľudia a udalosti 19. storočia, opakovanie slovnej zásoby,
počúvanie a rozbor textu)
Mecenáši, sponzori a reklama – 13 hodín ( dobročinnosť v Rusku, Štýl obliekania dnešných
mladých ľudí, biznismeni a manažéri, reklama, podstatné mená a povolania)
Umenie komunikácie a komunikácia umením – 11 hodín ( umenie dialógu, ako sa naučiť
vystupovať pred publikom, prezentácia – Zaujímavé múzeá Ruska)
Dialógy s umením – 11 hodín ( počúvanie textu a rozbor, stretnutie s umením – opis obrazov,
hudba farieb, symboly, metafory, asociácie, sviatky v našom živote)
Tvárou v tvár: žiak a učiteľ, rodičia a deti – 19 hodín ( obľúbený a neobľúbený učiteľ, beseda
o živote mládeže, ruská škola dnes, počúvanie a rozbor textu)
Móda a všetko ruské, Ruské sezóny v Paríži – 12 hodín ( ruský balet, charakteristika hlavných
hrdinov baletu Petruška, inscenácia baletu, moje mesto – Bardejov)
Ruská kuchyňa - 9 hodín ( typické jedlá ruskej kuchyne, recepty, na návšteve u ruských priateľov,
zvyk pitia čaju)
Vo svete vedy a techniky – 10 hodín ( veda a technika v živote, väzby s infinitívom, neuróza
z voľných dní, projekty žiakov)
Pred divadelným plagátom -8 hodín ( prečo máme radi divadlo, obrazy z divadelného života,
moskovské divadlá – MXAT)
DEJEPIS
Profil absolventa DEJ
Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej
80
osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti
či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Súčasťou jej
odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov
a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti
a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Pričom kladie dôraz na dejiny 19. a 20. storočia, v
ktorých môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov. Takto
vedie žiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako súčasti kultivovania ich
historického vedomia, v ktorom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám, rovnako tak
rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností,
ľudí, rôznych diverzifikovaných skupín
a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Rovnako
dôležitosť pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie.
Charakteristika predmetu DEJ
Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou náukou tvorí vzdelávaciu oblasť
spoločenskovedných predmetov. Je v nej však samostatným predmetom a spolu s nimi
v integratívnych vzťahoch predstavuje jeden z významných prostriedkov procesu humanizácie
žiakov. Tí si v ňom postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby
svojho konania na základe oboznamovania sa s historickým procesom ako jedným zo základných
predpokladov komplexného poznávania sveta a ľudskej spoločnosti.
Výchovno – vzdelávacie stratégie predmetu
Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu študijných predmetových
kompetencií – spôsobilostí, schopností využívať kvalitu získaných znalostí v rôznych poznávacích
i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom:
poznávať históriu, ktorá nepredstavuje uzavretú minulosť (sumu faktov a letopočtov)
so vždy konečnými a jednostrannými interpretáciami
poznávať históriu, ktorá je výsledkom mnohostranného a protirečivého procesu
poznávať históriu na základe kritickej analýzy primeraných multiperspektívnych
(mnohostranných) školských historických prameňov, ktoré považujeme za základný
prostriedok nadobúdania spôsobilosti rozumieť dejinám, preto aj za integrálnu súčasť
didaktického systému výučby dejepisu i učebníc dejepisu
rozvíjať komplex kompetencií – spôsobilostí, schopností klásť si v aktívnej činnosti
kognitívne rôznorodé otázky, prostredníctvom ktorých žiaci riešia uvedené úlohy
a problémy
rozvíjať a kultivovať kultúrny dialóg a otvorenú diskusiu ako základný princíp fungovania
histórie i školského dejepisu v demokratickej spoločnosti
závažným predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je
prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov
v hotovej podobe prevažne explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami a prostredníctvom
frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie,
na proces hľadania, objavovania a konštruovania (vytvárania) poznatkov na základe vlastnej
činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom učení
Základné predmetové kompetencie (spôsobilosti)
Žiaci si kladú otázky
- použijú ich na osvojovanie daných významov, ktoré súvisia s riešením základných operácií
s historickým časom
81
zaraďovať historické fakty, udalosti, javy, procesy v chronologickej postupnosti
zaraďovať historické fakty, udalosti, javy, procesy do synchrónnych celkov
rozpoznať nerovnomernosť historického vývoja na základe prijatých kritérií
identifikovať rôzne časové štruktúry historického vývoja
používať periodické termíny – medzníky ako jeden z prostriedkov orientácie v
minulosti
s historickým priestorom
- rozlišovať medzi miestnymi, regionálnymi, národnými, globálnymi historickými
javmi a procesmi
- vystihnúť základné vývinové charakteristiky miestnych, regionálnych, národných,
globálnych historických javov a procesov a prepojenosť medzi nimi
- chápať vzájomnú prepojenosť a podmienenosť hospodárstva, politiky, sociálnej
organizácie a kultúry
- chápať vzťahy medzi individuálnym a sociálnym životom
- chápať úlohu osobností v dejinách
s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi
- vyčleniť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces
- charakterizovať historické udalosti, javy, procesy na základe určujúcich znakov
- určiť príčiny a vymedziť dôsledky historických udalostí, javov a procesov
- vymedziť a popísať charakteristické znaky jednotlivých historických období,
civilizácií, kultúr
- objasniť vývinové a typologické zvláštnosti historických období, civilizácií
v jednotlivých krajinách, oblastiach a regiónoch
- charakterizovať vzhľadom na historickú podmienenosť ekonomické, sociálne,
politické a kultúrne faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj
- určiť vzhľadom na historickú situáciu význam a úlohu jednotlivých oblastí života spoločnosti
a človeka, predovšetkým mytológiu, náboženstvo, vedy, umenie, každodenný život
- aplikujú ich v nových situáciách, v „skúmateľských“ postojoch a pracovných postupoch pri
analýze školských historických písomných, obrazových, grafických a hmotných prameňov stopách po minulosti
pri vymedzovaní predmetu skúmania
pri analyzovaní štruktúry problému
pri rozlišovaní kľúčových problémov, otázok
pri vyjadrovaní toho, čo už vieme a čo ešte musíme odhaliť
pri myslení v alternatívach
pri vytvorení plánu skúmania
pri komunikácii v „skúmateľskom“ tíme o výsledkoch skúmania
pri vytváraní záznamu zo skúmania
- pri vyhľadávaní relevantných informácií
z rôznych zdrojov – textov verbálnych, obrazových, grafických i z textov kombinovaných
z učebníc, cvičebníc, pracovných zošitov, slovníka cudzích slov, atlasov, novín, časopisov,
webových stránok
z odbornej, populárnovedeckej literatúry a historickej beletrie
- pri využívaní týchto informácií a verifikovaní ich hodnoty
pri vyberaní informácií
pri organizovaní informácií
pri porovnávaní informácií
pri rozlišovaní informácií
pri zaraďovaní informácií
pri kritickom zhodnotení rôznych zdrojov informácií
- pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupu
-
82
pri zoradení výsledkov
pri rozpoznaní podstatného od nepodstatného
pri určovaní podstatného, kľúčového
pri integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca
pri vyhodnocovaní správnosti postupu
pri tvorbe súboru vlastných prác (portfólio)
Uvedený komplex študijných (predmetových) kompetencií (spôsobilostí) sa spresňuje,
konkretizuje v učebných požiadavkách v jednotlivých tematických celkoch učebného obsahu
v podobe systematizovaného výkonového štandardu.
Učebnice na vyučovanie DEJ v 1. ročníku
DEJEPIS 1. ročník GYMNÁZIUM
Učebnice, zdroje
Tematický celok (témy)
Július
Bartl,
Miroslav Kamenický,
Valachovič:
Dejepis pre prvý ročník gymnázií
Slovenské pedagogické nakladateľstvo,
Prvé vydanie 2000, Bratislava
Fenomény novovekého sveta
Habsburská
v novoveku
Pavol
Miroslav Kamenický, Daniela Kodajová,Mária
Tonková:
Dejepis - svetové dejiny pre 2. ročník gymnázií
Slovenské pedagogické nakladateľstvo,
Prvé vydanie 2003, Bratislava
strany 7 – 14 a 23 - 84.
monarchia Július Bartl, Ľuboš Kačírek, Michal Otčenáš:
Dejepis - národné dejiny pre 2. ročník gymnázií
Slovenské pedagogické nakladateľstvo,
Prvé vydanie 2002, Bratislava
strany 5 – 58.
Charakteristika predmetu a vymedzenie výchovno- vzdelávacích cieľov
83
Dejepis
spolu
s geografiou
a občianskou
náukou
tvorí
vzdelávaciu
oblasť
spoločenskovedných predmetov. Je v nej však samostatným predmetom.
Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej
osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti
Súčasťou jej odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí,
dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej
spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti.
Dejepis vedie žiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako súčasti
kultivovania ich historického vedomia, v ktorom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám,
rovnako tak rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností.. Rovnako dôležitosť pripisuje aj
demokratickým hodnotám európskej civilizácie. Dôraz kladie na dejiny 19. a 20. storočia, v
ktorých môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov.
Vyučovanie dejepisu umožňuje žiakom pochopiť základné historicko-spoločenské
problémy- objektívnym a pravdivým poznávaním dejín v kontinuite spoločenského vývoja,
v synchrónne svetových a národných dejín i poznávaním významných regionálnych dejinných
udalostí a osobností. Dejepis má nezastupiteľné miesto pri formovaní a rozvíjaní historického
vedomia, národného povedomia, spolupatričnosti a porozumenia, umožňuje žiakom poznávať
všeľudské hodnoty. Dejepisné poznávanie v súčasnosti umožňuje mnohospektrový a komplexný
prístup a multikauzálne vysvetľovanie základných, uzlových historických procesov, udalostí
a osobností, umožňuje žiakom vytvoriť si vlastný názor na historický vývoj a zmysel dejín.
Ciele vyučovacieho predmetu
Základným cieľom výučby dejepisu je:
- vytvárať a formovať kritické historické vedomie žiakov, na základe ktorého by boli schopní
pochopiť minulosť
a prítomnosť krajiny, v ktorej žijú ako aj jej postavenie v európskom kontexte
-tvorba študijných predmetových kompetencií – spôsobilostí, schopností využívať kvalitu získaných
znalostí v rôznych poznávacích i praktických situáciách:
poznávať históriu, ktorá nepredstavuje uzavretú minulosť (sumu faktov a letopočtov)
so vždy konečnými a jednostrannými interpretáciami
poznávať históriu na základe kritickej analýzy primeraných multiperspektívnych
(mnohostranných) školských historických prameňov, ktoré považujeme za základný
prostriedok nadobúdania spôsobilosti rozumieť dejinám, preto aj za integrálnu súčasť
didaktického systému výučby dejepisu i učebníc dejepisu
84
rozvíjať komplex kompetencií – spôsobilostí, schopností
klásť si v aktívnej činnosti
kognitívne rôznorodé otázky, prostredníctvom ktorých žiaci riešia uvedené úlohy
a problémy
rozvíjať a kultivovať dialóg a diskusiu ako základný princíp fungovania histórie i školského
dejepisu
závažným predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je
prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov
v hotovej podobe prevažne explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami a prostredníctvom
frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie,
na proces hľadania, objavovania a konštruovania (vytvárania) poznatkov na základe vlastnej
činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom učení
Celkový počet hodín podľa učebného plánu: 66
Učebné osnovy: 1. – 3. ročník
Obsah vzdelávania
Predpísaný minimálny obsah a rozsah učebných osnov predmetu DEJ v ŠVP je rozšírený v 3.
ročníku.
1.ročník
Počet hodín týždenne/ročne: 2 /66
Z regiónu do minulosti - 1 hod. - úvod do vyučovania dejepisu – čas a priestor, periodizácia dejín
Historikova dielňa - 2 hod. - rôzne druhy historických prameňov
Pravek – 2 hod. - najstaršie obdobie ľudských dejín , pravek na území Slovenska
Najstaršie civilizácie – 3 hod. - najstaršie štáty v Mezopotámii, staroveký Egypt, kultúra
staroorientálnych štátov
Fenomény antického sveta - 6 hod. - antické štáty, odkaz antiky, porovnanie aténskej
demokracie, rímskej republiky a modernej demokracie, antický človek
Fenomény stredovekého sveta - 8 hod. –kresťanstvo, feudalizmus - ranostredoveké štáty a ich
premeny, svetská a cirkevná moc, kláštory, boj o investitúru, stredoveký človek, stredoveké mestá
a ich význam, kultúra a vzdelanosť
Predkovia Slovákov v Karpatskej kotline - 8 hod. - život našich predkov, sťahovanie Slovanov
– migračné prúdy Slovansko-avarské vzťahy, Samova ríša, vznik Veľkej Moravy, Byzantská misia,
Veľká Morava a Svätopluk, slovanské hradiská a život v nich
Uhorské kráľovstvo – 10 hod. - formovanie Uhorského kráľovstva, proces začleňovania
Slovenska do Uhorska, dynastická politika – nástup Anjuovcov, Karol Róbert, spôsob fungovania
a organizácia štátu, tatársky vpád, kolonizácia, poslední Arpádovci, uhorskí magnáti, Ľudovít
Veľký a nástup Žigmunda Luxemburského, husiti, bratríci, Matej Korvín, vzdelanosť a kultúra
uhorského stredoveku
Fenomény novovekého sveta – 15 hod. - novoveké myslenie a kultúra, osobnosti humanizmu
a renesancie, protireformácia, osvietenstvo, novoveký človek, absolutizmus, parlamentarizmus,
vláda z vôle občana, deklarácia nezávislosti Francúzska, revolúcia, Deklarácia ľudských
a občianskych práv
85
Habsburská monarchia v novoveku - 11 hod. - koniec stredovekého Uhorska, Habsburgovci na
uhorskom tróne, Turci v Uhorsku, protihabsburské stavovské povstania, človek osvietenstva,
reformy Márie Terézie a Jozefa II., význam osvietenských reforiem, Habsburgovci v európskej
politike
2. ročník
Počet hodín týždenne/ročne: 2 /66
Zrod modernej doby a nacionalizmus – 13 hod. - vznik cisárstva vo Francúzsku, napoleonské
vojny Viedenský kongres, Svätá aliancia, anglická priemyselná revolúcia, revolúcia 1848/1849,
Francúzsko, Apeninský polostrov, Nemecko, revolúcia 1848/49 – Habsburská monarchia,
zjednotenie Nemecka , zjednotenie Talianska
Moderný slovenský národ - 16 hod. - Slovenské národné obrodenie, Anton Bernolák, uhorskí
jakobíni, Napoleon a Slovensko, Slovania a Slováci – idea slovanskej vzájomnosti, Ľudovít Štúr,
spisovná slovenčina, revolučné Uhorsko, Žiadosti slovenského národa, analýza historického
dokumentu, slovenskí dobrovoľníci, pozitívne a negatívne výsledky revolučných rokov v Európe,
čas pary a komínov, život slovenského roľníka – cholerové povstanie, premeny mesta
Európska expanzia 1492-1914 - 11 hod. - Európa a svet v 15./16. storočí, objavné plavby
Portugalcov, objavné plavby Španielov, pôvodné americké civilizácie, nástup anglickej
a holandskej koloniálnej moci, Veľká Británia v 19. storočí, Francúzsko v 19. storočí, Spojené štáty
americké v 19. storočí, občianska vojna v USA, Rusko v 19. storočí
Od koncertu veľmocí k prvej svetovej vojne – 9 hod. - medzinárodné vzťahy pred 1. svetovou
vojnou, Balkán v boji za nezávislosť, vznik Trojspolku, vznik Dohody, regionálne konflikty pred
vypuknutím 1. svetovej vojny, veda a technika, umenie a životný štýl Európanov, vznik moderných
politických strán
Slováci v Rakúsko-Uhorsku - 17 hod. - Slovensko za Bachovho absolutizmu, pád absolutizmu
a národné aktivity Slovákov, Memorandum slovenského národa, Matica slovenská, Žiadosti
a Memorandum, Rakúsko-maďarské vyrovnanie, slovenské politické aktivity v období dualizmu,
slovenské vysťahovalectvo, Česko-slovenská spolupráca, volebné právo pre všetkých, maďarizácia
školstva, krvavé udalosti v Černovej, industrializácia Slovenska, moderný životný štýl
3.ročník
Počet hodín týždenne/ročne: 2 /66
1. svetová vojna – 5 hod. - na ceste k vojne, zákopová vojna, revolučné Rusko, vstup USA do
vojny a jej koniec, Parížska mierová konferencia
Slováci a vznik ČSR – 5 hod. - počiatky zahraničného odboja Čechov a Slovákov, formovanie
československých légií, rozmach domáceho odboja Čechov a Slovákov, vyhlásenie
Československej republiky
Konflikt ideológií – 7 hod.- šírenie komunizmu v Európe, povojnové Rusko – ZSSR, problémy
versailleského systému, veľká hospodárska kríza, koniec demokracií a nástup diktatúr, fašizmus
v Nemecku, Európa po nástupe Hitlera k moci, rozpad protihitlerovskej koalície, nemecká otázka
Premeny Československa – 8 hod. - zápas o Slovensko, politický vývoj v Československu (1920 –
1929), medzinárodné postavenie Československa v dvadsiatych rokoch, kultúrny vývoj Slovenska,
hospodárska kríza a vnútropolitický vývoj v ČSR, medzinárodné postavenie ČSR v tridsiatych
rokoch, autonómia Slovenska a Viedenská arbitráž
Druhá svetová vojna – 8 hod. - vojnový prológ – 1939, útok na Poľsko a územná expanzia ZSSR,
nacistická agresia do leta 1941, premeny mesta, útok na Sovietsky
zväz, formovanie
protihitlerovskej koalície, kapitulácia Nemecka a Japonska, diplomatický boj o novú podobu
Európy a sveta, výsledky“ druhej svetovej vojny
86
Slovenská republika 1939 - 1945 - 8 hod. - Slovensko – nový štát na mape Európy, politický
systém a medzinárodné postavenie Slovenska, riešenie židovskej otázky, opozícia a odboj proti
Slovenskému štátu, Slovenské národné povstanie, oslobodenie Slovenska
Integrácia Európy - 12 hod. - európska integrácia, nemecká otázka, vznik Severoatlantickej
aliancie, európska integrácia, východný blok, studená vojna vo svete: Kórea a Kuba, studená vojna
vo svete: Vietnam a Afganistan, dekolonizácia, arabsko-izraelský konflikt, rozpad komunistického
bloku
Slovensko v povojnovom ČSR – 13 hod. - Slovensko – nový štát na mape Európy, politický
systém a medzinárodné postavenie Slovenska, obnovenie Československej republiky, rozkol medzi
komunistickou a demokratickou stranou Slovensko v povojnovom Československu, jesenná kríza
a nastolenie komunistickej diktatúry, vláda komunistickej strany, kritika a opozícia v spoločnosti,
pokus o reformu socializmu v roku 1968, obdobie normalizácie, nežná revolúcia a pád komunizmu,
rozdelenie Československa a vznik samostatnej Slovenskej republiky, zahranično-politická
orientácia a začlenenie Slovenska do medzinárodných štruktúr
Prierezové témy
Tvorba projektu a prezentačné schopnosti
3. a 4. ročník – S0Č a seminárne práce (výberové predmety)
Environmentálna výchova
1.ročník - premeny spoločnosti, predkovia Slovákov,
2. ročník – národné obrodenie
3. ročník – vznik ČSR, SR, SNP, revolučný rok 1968
Multikultúrna výchova
1. ročník – staroveké kultúry, náboženstvo, humanizmus a renesancia, osvietenstvo
2. ročník – SNO, matičné obdobie, objavitelia, dobyvatelia, kolónie, impérium, objavitelia
a objavení
3. ročník – Hospodársky, sociálny a kultúrny život SR, kultúra, veda, šport v medzivojnovom
období, počas Slovenskej republiky, v 60. tych rokoch
Ochrana života a zdravia
1. ročník – rozvoj medicíny v staroveku,
2. ročník – 30- ročná vojna, priemyselná revolúcia, zápas o veľmocenské postavenie, objavitelia,
dobyvatelia, kolónie, impérium, objavitelia a objavení
3. ročník- 1. a 2. svetová vojna, studená vojna, Helsinky
Mediálna výchova
1. ročník –
2. ročník – rozhlas, televízia, film, klasická a moderná hudba – ich začlenenie do jednotlivých
období, ich význam
87
3. ročník – magnetofón, gramofón, disketa, počítač, CD, DVD, USB, spätný projektor,
internet - začlenenie do jednotlivých období, ich význam
ETICKÁ VÝCHOVA
Profil absolventa
Etická výchova ako spoločensko – vedný predmet sa v 1. a 2 ročníku SŠ sa zameriava
hlavne na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa odráža v morálnych postojoch a v regulácii
správania žiakov, zároveň prispieva k rozvoju sociálnych zručností , akými sú otvorená
komunikácia, empatia , asertívne správanie, pozitívne hodnotenie iných a podporuje mentálnu
hygienu a podieľa sa na prevencii porúch správania a učenia.
Na základe obsahového a výkonného štandardu etická výchova sa neuspokojuje iba
s poskytovaním informácií o morálnych zásadách, ale zážitkovým učením účinne podporuje
pochopenie a zvnútornenie mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s ním
v súlade.
Pripravuje mladých ľudí pre život v tom zmysle, aby dokázali v budúcnosti prispieť
k vytváraniu harmonických a stabilných vzťahov v rodine, na pracovisku, medzi spoločenskými
skupinami, v národe a medzi národmi
Charakteristika učebného predmetu
Etická výchova vychováva k mravnej zrelosti tým spôsobom,, že navodzuje aktivity,
ktoré:
1. napomáhajú prežitie a pochopenie etických hodnôt najmä prostredníctvom
vnímania situácií, prírody, seba a druhých / senzibilizácia /,
2. uľahčujú porozumenie a interiorizáciu súvisiacich hodnôt a noriem /hodnotová
reflexia/,
3. umožňujú nácvik zodpovedajúceho správania /nácvik v podmienkach triedy/,
4. prenos skúseností, osvojených v škole,do každodenného života / zovšeobecnenie
a prenos/
Výchovné a vzdelávacie stratégie
Predpokladom účinnosti etickej výchovy je splnenie určitých podmienok, hlavne:
- prijatie každého študenta, vytváranie priateľských vzťahov v skupine, pozitívne
očakávania, disciplína,
- zdôrazňovanie prosociálnych hodnôt, ako sú spolupráca a pomoc,
- kontakty učiteľa so študentmi aj mimo hodín etickej výchovy.
Pri výchovnom procese etickej výchovy možno použiť nasledujúce stratégie:
88
-
pozorovanie,
didaktické hry
prezentácia pozitívnych vzorov správania
zážitkové aktivity
hranie roly
slohová práca
reálna skúsenosť
pozitívne hodnotenie osôb
Etická výchova
Poslaním predmetu etická výchova je vychovávať osobnosť s vlastnou identitou
a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, prosociálnosť a iné etické hodnoty
zaoberajú významné miesto, Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s prijímaním informácií, ale
zážitkovými metódami podporuje pochopenie mravných noriem a pripravuje mladých ľudí pre život
a vzťahy v rodine, na pracovisku, medzi spoločenskými skupinami.
Súčasťou vyučovania je rozvoj sociálnych zručností ako komunikácia, empatia, pozitívne
hodnotenie iných a formovanie vlastnej osobnosti jedinca
Ciele a výkonový štandard
Umožniť žiakom na primeranej úrovni pomenovať a vysvetliť základné etické postoje
a spôsobilosti
Rozvíjať a zdokonaľovať u žiakov základné etické spôsobilosti ako sú sebaovládanie,
pozitívne hodnotenie seba aj iných, komunikatívne zručnosti, tvorivé riešenie problémov
i medziľudských vzťahov
Vysvetliť žiakom princípy náboženskej i nenáboženskej etiky, viesť ich k tolerovaniu
a pochopeniu správania a názorov spoluobčanov i spolužiakov
Vysvetliť žiakom hodnoty súvisiace s rodinným životom, sexualitou, rodičovstvom etikou
v povolaní, ekonomickým životom a prácou a rozvíjať zmysel pre zodpovednosť
Pomocou zážitkových metód a nácviku a prepojením osvojeného nácviku s každodenným
životom umožniť žiakom osvojiť si základné postoje a spôsobilosti, súvisiace s uvedenými
hodnotami a normami.
1. ročník
Komunikácia – 3 hod. (nadviazanie a ukončenie rozhovoru, verbálna
a neverbálna komunikácia, rozličné formy a znaky komunikácie...)
Vyjadrenie pozitívnych a negatívnych citov – 7 hod. ( empatia, asertivita,
pravidlá asertívneho správania, druhy asertivity...)
89
Dôstojnosť ľudskej osoby – 6 hod. (silné a slabé stránky, sebaovládanie
a sebavýchova, pozitívne hodnotenie druhých, pochopenie ľudí s odlišným
svetonázorom, rešpekt k etnikám, handicapovaným ľuďom...)
Etika sexuálneho života – 6 hod ( počatie, prenatálny život, zdržanlivosť
a vernosť, pohlavne prenosné choroby, prirodzené a umelé metódy regulácie
počatia
Reálne a zobrazené vzory - 6 hod. ( pozitívne a negatívne vzory, výchova
kritického diváka, reklama a jej vplyv na divákov, tvorba reklám...)
Filozofické zovšeobecnenie osvojených etických zásad – 3 hod (svedomie,
morálny úsudok, česť, pravda, poznanie, zlaté pravidlo mravnosti
Etika práce a ekonomika – 2 hod. ( zamestnanie, povolanie, práca,
ekonomika...)
2. ročník
Význam rodiny – 4 hod.( fungujúca rodina, prevencia voči kriminalite,
„nie“alkoholu, drogám a fajčeniu, škodlivé faktory a pozitívne vzora rodičov...)
Filozofické zovšeobecnenie osvojených zásad – 6 hod. ( súvislosť medzi
hodnotami a mravnými normami, národné uvedomenie, enviromentálna etika,
ekologické katastrofy, ochrana prírody...)
Prosociálne vzory v náboženstvách – 6 hod. ( východné náboženstvá a ich
filozofia, vianočné zvyky a kresťanstvo, mravnosť...)
Etika sexuálneho života – 6 hod. ( láska a priateľstvo, zamilovanosť a láska,
vplyv pornografie na človeka, duševné zdravie...)
Mladosť a príprava na rodinný život – 6 hod.( príprava na manželstvo
a rodičovstvo, nevhodní partneri, sexuálne odchýlky a úchylky, interrupcie...)
Zásady zdravého životného štýlu – 5 hod.( využitie voľného času a záľub,
denný režim, stresujúce faktory života, názory študentov na trávenie voľného
času...)
90
Vymedzenie výchovno-vzdelávacích cieľov predmetu:
Predmet oboznamuje žiakov s vybranými poznatkami z oblasti psychológie, sociológie,
práva, politológie, ekonómie, sveta práce a filozofie, ktoré ich vedú k poznávaniu seba a iných,
k chápaniu personálnych, interpersonálnych, sociálnych a ekonomických vzťahov medzi
jednotlivcami a spoločnosťou. Podieľa sa na mravnom, občianskom a intelektuálnom rozvoji
žiakov. V predmete je možné využívať medzipredmetné prepojenia, prierezové témy. Žiaci si
Osvoja základné vedomosti z predmetu OBN pozostávajúceho z psychológie, sociológie, práva,
politológie, ekonómie a ekonomiky.Poznajú, používajú a interpretujú základné pojmy OBN, fakty
a súvislostiNaučia sa samostatne a kriticky myslieť, argumentačne zdôvodniť svoje rozhodnutia
a postoje.Uvádzajú nové poznatky a skúsenosti do súvislosti
Naučia sa vyhľadávať potrebné informácie.Osvoja si normy spoločenského správania
a občianskeho spolužitia. Pochopia podstatu demokracie, práv a povinnosti občanov, rozpoznávať
protiprávne konanie a jeho dôsledky. Pochopenia a rešpektujú kultúrne, náboženské a iné formy
odlišností ľudí a spoločenstiev.Budujú kladný vzťah ku všetkým humánnym a demokratickým
hodnotám
Celkový počet hodín podľa učebného plánu: 2(2 voliteľné)
Učebné osnovy: 3. ročník
Obsah vzdelávania
Predpísaný minimálny obsah a rozsah učebných osnov predmetu občianska náuka v štátnom
vzdelávacom programe je rozšírený.
3. ročník
Počet hodín týždenne/ročne: 2/66
Človek ako jedinec (8hod.) - Úvod do psychológie, Z dejín psychológie,Vývin psychiky,
Osobnosť človeka, Schopnosti, Dynamika psychiky, Psychické procesy, Psychológia v
každodennom živote
Človek a spoločnosť (9hod.) - Úvod do sociológie,Socializácia,Sociálny status, sociálna rola,
Sociálne fenomény, Sociálne skupiny, Rodina, Kultúra, Sociálna stratifikácia, Sociálne procesy
Občan a štát (13hod.) - Úvod do politológie, Znaky a formy štátu, Právny štát,Ústava SR ,
Princípy a formy demokracie, Voľby, volebné právo, Volebný systém, Štátna moc a jej delenie,
Horizontálna deľba štátnej moci, Vertikálna deľba štátnej moci, Politické strany, Ľudské práva,
Ochrana ľudských práv
91
Občan a právo (11hod.) - Vznik práva, Právny systém, Právny poriadok, Štátne právo , Rodinné
právo, Občianske právo, Pracovné právo, Trestné právo ,Právna kultúra, Orgány ochrany práva
,Právo v každodennom živote
Základné ekonomické problémy a ich riešenia (2hod.) - Základné pojmy. Základné ekonomické
otázky
Trhový mechanizmus ( 3hod.) - Ekonomický kolobeh, Správanie spotrebiteľov a výrobcov,
Trhová rovnováha
Trh práce ( 2hod.) - Trh práce, Mobilita práce
Nezamestnanosť a jej sociálno-ekonomický dopad ( 2hod.) – Nezamestnanosť, Úrad práce
Svet práce ( 8hod.) – Práca, Vzdelávanie, Písomné materiály uchádzača o zamestnanie, Vstup na
trh práce, Práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa, Samostatná zárobková činnosť,
Základné formy podnikania v SR, Psychológia práce
Úloha peňazí a finančných inštitúcií (5hod.) – Peniaze, Finančné inštitúcie, Daňová sústava,
Daňové a odvodové povinnosti, Ekonomická úloha štátu
Seminár z náuky o spoločnosti
Vymedzenie výchovno-vzdelávacích cieľov predmetu:
Predmet oboznamuje žiakov s vybranými poznatkami z oblasti psychológie, sociológie, práva,
politológie, ekonómie, sveta práce a filozofie, ktoré ich vedú k poznávaniu seba a iných, k chápaniu
personálnych, interpersonálnych, sociálnych a ekonomických vzťahov medzi jednotlivcami
a spoločnosťou. Podieľa sa na mravnom, občianskom a intelektuálnom rozvoji žiakov.Prehĺbenie
vedomostí žiakov získaných z predmetu občianska náuka Žiaci sa naučia chápať a hlbšie
analyzovať dianie v spoločnosti z rôznych uhlov pohľadu a získané vedomosti dokážu aplikovať v
živote. Žiaci sa naučia samostatne a kriticky myslieť, argumentačne zdôvodňovať svoje rozhodnutia
a postoje. Pri riešení problémových otázok spoločnosti žiak postupuje systematicky, vie získať
a spracovať potrebné informácie z dostupných zdrojov. Na základe poznania svojej osobnosti,
prejavov jej konania dokáže interpretovať svoje správanie a správanie iných jedincov.Žiak získava
ucelený pohľad na hospodárenie v spoločnosti ako makroekonomickom celku. Žiak pochopí zmysel
zapájania sa do politického života občana. Žiak je kompetentný realizovať svoje vedomosti
v oblasti nášho právneho systému, je si vedomý svojich práv a povinností, dokáže predvídať
dôsledky svojho konania Žiaci, ktorí chcú rozšíriť svoje vedomosti z predmetu Občianska náuka a
následne ich aplikovať v reálnych situáciách života spoločnosti. Je určený pre prípravu na maturitnú
skúšku z predmetu Občianska náuka a tiež pre budúcich študentov rôznych spoločenských- vedných
odborov: psychológov, sociológov, právnikov, ekonómov, žurnalistov, pracovníkov vo verejnej
správe, cestovnom ruchu....
Celkový počet hodín podľa učebného plánu: 2(2voliteľné)
Učebné osnovy: 3. ročník
Obsah vzdelávania
Predpísaný minimálny obsah a rozsah učebných osnov predmetu občianska náuka v štátnom
vzdelávacom programe je rozšírený.
3. ročník
Počet hodín týždenne/ročne: 2/66
Človek ako jedinec (8hod.) - Úvodná hodina, Predmet a ciele psychológie, Metódy psychológie,
Zaujímavosti z dejín psychológie, Osobnosť – alebo „kto vlastne sme?“, Prax učenia, pamäte a
92
myslenia – „ako trénovať sám seba“, Vývinová psychológia- „som to ešte ja“? , Základy
psychohygieny
Človek a spoločnosť (9hod.) - Dejiny sociológie, Sociálna psychológia - alebo „ako sa stať
človekom?“, Komunikovať znamená rozumieť si, Konflikty a ich zvládanie, Vzťahy medzi ľuďmi
alebo „s kým mám tu česť?“, Sociálna štruktúra v spoločnosti, Základy sociologického výskumu,
Multikultúrna výchova, Multikultúrna výchova
Občan a štát (13hod.) - Z dejín politológie, Národný štát, História slovenskej štátnosti, Občan
a demokracia, Demokracia ako „vláda ľudu v prospech ľudu?“, Beseda s politológom, Beseda s
poslancami mestského zastupiteľstva, Politické správanie občanov, Politické strany na Slovensku,
Ideológie a základné ideologické prúdy, Občianska spoločnosť, Diskriminácia, Korupcia
Občan a právo (11hod.) - Právo, morálka, politika – právne vedomie, Globalizácia, Právo na azyl ,
Trest smrti – abolicionisti versus mortikalisti, Tvorba zákonov u nás – legislatívny proces, Ľudské
práva – dejiny a dokumenty, Prostriedky na ochranu ľudských práv – medzinárodné organizácie
(OSN), Prostriedky na ochranu ľudských práv – medzinárodné organizácie (RE), Riešenie
jednotlivých prípadov z oblasti ĽP, Ochrana spotrebiteľa, Dejiny právneho štátu
Ekonómia a Ekonomika (22hod.) - Ľudské potreby a hodnota statkov, Výrobné faktory,
Hospodárstvo Slovenskej republiky, Pohyb po krivkách a posun kriviek dopytu a ponuky,
Nedostatky trhu a trhového mechanizmu, Trhy výrobných faktorov, Práca a mzda, Hospodárenie
domácnosti, Právne spekty podnikania, Zakladanie podniku a súvisiace činnosti, Podnikateľský
zámer, Podnik jednotlivca, Obchodné spoločnosti, Hospodárenie podnikov – vecná stránka činnosti
podniku, Hospodárenie podnikov – ekonomická stránka činnosti podniku, Euro v Slovenskej
republike, Národné hospodárstvo a jeho štruktúra, Základné makroekonomické ukazovatele,
Monetárna politika štátu, Fiškálna politika, Svetové hospodárstvo a medzinárodná ekonomická
integrácia, Stručný vývoj ekonomického myslenia
93
MATEMATIKA
1. PROFIL ABSOLVENTA
Absolvent získa schopnosť používať matematiku vo svojom budúcom živote. Má vedieť
zrozumiteľne a vecne argumentovať, komunikovať, spolupracovať v skupine pri riešení problému.
Správne používať matematickú symboliku, rôzne spôsoby znázorňovania, s porozumením čítať
texty, závislosti, vzťahy, grafy, tabuľky a diagramy. Vie si zapamätať najpotrebnejšie informácie
a všetko ostatné si odvodiť. Získa základné informácie zo všetkých častí modernej matematiky.
Dôraz sa kladie na komplexnosť a súvislosti medzi jednotlivými časťami matematiky, ale aj
ostatnými prírodovednými odbormi. Významným aspektom je rozvoj geometrickej predstavivosti
v rovine a v priestore. Absolvent má získať schopnosť používať prostriedky IKT na vyhľadávanie,
spracovanie, uloženie a prezentáciu informácií. Absolvent chápe matematiku ako súčasť ľudskej
kultúry a dôležitý nástroj pre spoločnosť.
Výraznou súčasťou výuky je podpora študentov na všetkých súťažiach zameraných na
matematiku. Maturitná skúška je súčasťou profilu absolventa gymnázia.
2. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU
Učebný predmet matematika na gymnáziách je zameraný na rozvoj matematickej kompetencie tak,
ako ju formuloval Európsky parlament:
„Matematická kompetencia je schopnosť rozvíjať a používať matematické myslenie na riešenie
rôznych problémov v každodenných situáciách. Vychádzajúc z dobrých numerických znalostí sa
dôraz kladie na postup a aktivitu, ako aj na vedomosti. Matematická kompetencia zahŕňa na
rôznych stupňoch schopnosť a ochotu používať matematické modely myslenia (logické a
priestorové myslenie) a prezentácie (vzorce, modely, diagramy, grafy, tabuľky).“
Tento predmet zahŕňa
94
matematické poznatky a zručnosti, ktoré študenti budú potrebovať v svojom ďalšom živote
(osobnom, občianskom, pracovnom a pod.) a činnosti s matematickými objektmi rozvíjajúce
kompetencie potrebné v ďalšom živote
rozvoj presného myslenia a formovanie argumentácie v rôznych prostrediach, rozvoj
algoritmického myslenia
súhrn matematického, ktoré patria k všeobecnému vzdelaniu kultúrneho človeka
informácie dokumentujúce potrebu matematiky pre spoločnosť.
Vzdelávací obsah predmetu je rozdelený na päť tematických okruhov
Čísla, premenná a počtové výkony s číslami
Vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy
Geometria a meranie
Kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika
Logika, dôvodenie, dôkazy.
3. VÝCHOVNÉ A VZDELÁVACIE STRATÉGIE
Kompetencia k učeniu
učiteľ obohacuje výklad o názorné pomôcky
učiteľ zaradzuje do vyučovania prácu s chybou, vedie žiakov k odhaľovaniu zámerných chýb
vo výklade
učiteľ vhodne zadáva domáce úlohy a pomocou nich umožňuje žiakom kontrolovať vlastnú
úspešnosť
učiteľ využíva vhodný softvér na počítačoch a umožňuje žiakom efektívne pracovať
učiteľ zaradzuje do výuky vhodné matematické rozcvičky
učiteľ kladie dôraz na medzipredmetové vzťahy
Kompetencia k riešeniu problémov
učiteľ vhodne volí úlohy, ktoré sa dajú algoritmizovať
učiteľ spoločne so žiakmi vytvára algoritmy riešenia, ktoré potom slúžia ako pomôcka pri
riešení podobných úloh
učiteľ upozorňuje žiakov na chyby, ktorých sa pri práci môžu dopustiť a ukazuje im metódy
odstránenie – systematickosť a skúška
učiteľ so žiakmi odvodzuje vzorce a podporuje ich odvodzovanie počas riešenia úloh
učiteľ pomocou vhodných úloh ukazuje a so žiakmi hľadá rôzne metódy riešenia súvisiacich
s rôznymi oblasťami matematiky
učiteľ vedie žiakov k využívaniu náčrtov pri riešení úloh
učiteľ núti žiakov hľadať ďalšie riešenia úloh
Komunikačná kompetencia
učiteľ núti žiakov komentovať pri tabuli svoj postup pri riešení úloh
učiteľ vedie žiakov, aby vysvetlili svoju štruktúru riešenia a jasne formulovali záver
učiteľ kladie dôraz na správnosť formulácií, logickú štruktúru a postupnosť argumentácie, ako
v písomnom, tak aj v hovorenom prejave
učiteľ podporuje účasť žiakov v matematických súťažiach – Klokan, Matboj, Génius,
Matematická olympiáda, Korešpondenčný seminár
95
Kompetencie sociálne a personálne
učiteľ vedie diskusiu pri riešení úlohy a dbá na rešpektovanie aj nesprávnych názorov
učiteľ oceňuje žiakov, ktorí sa dokážu konkrétne spýtať na nejasnosť alebo problém
učiteľ volí primerane náročné úlohy pre rôzne skupiny žiakov
učiteľ podporuje vhodnú vzájomnú pomoc pri riešení úloh
Kompetencia uplatňovať matematické myslenie a poznávanie v oblasti
vedy a techniky
učiteľ vedie žiakov k matematickému mysleniu pri riešení praktických problémov
v každodenných situáciách
učiteľ vedie žiakov k používaniu matematických modelov logického a priestorového myslenia
a prezentácií (vzorce, modely, štatistika, diagramy, grafy, tabuľky),
Matematika
Vymedzenie výchovno – vzdelávacích cieľov predmetu:
Cieľom matematiky na gymnáziách je, aby žiak získal schopnosť používať matematiku
v svojom budúcom živote. Matematika má rozvíjať žiakovo logické a kritické myslenie, schopnosť
argumentovať a komunikovať a spolupracovať v skupine pri riešení problému. Žiak by mal spoznať
matematiku ako súčasť ľudskej kultúry a dôležitý nástroj pre spoločnosť.
Vyučovanie matematiky musí byť vedené snahou umožniť študentom, aby získavali nové
vedomosti špirálovite prostredníctvom riešenia úloh s rôznorodým kontextom, tvorili jednoduché
hypotézy a skúmali ich pravdivosť, vedeli používať rôzne spôsoby reprezentácie matematického
obsahu (text, tabuľky, grafy, diagramy), rozvíjali svoju schopnosť orientácie v rovine a priestore.
Má napomôcť rozvoju ich algoritmického myslenia, schopnosti pracovať s návodmi a tvoriť ich.
Výsledkom vyučovania matematiky na gymnáziách by malo byť správne používanie
matematickej symboliky a znázorňovania a schopnosť čítať s porozumením súvislé texty
obsahujúce čísla, závislosti a vzťahy a nesúvislé texty obsahujúce tabuľky, grafy a diagramy.
Študent by mal vedieť využívať pochopené a osvojené postupy a algoritmy pri riešení úloh, pričom
vyučovanie by malo viesť k budovaniu vzťahu medzi matematikou a realitou, k získavaniu
skúseností s matematizáciou reálnej situácie a tvorbou matematických modelov. Matematika na
gymnáziách sa podieľa na rozvíjaní
schopností študentov používať
prostriedky IKT
na vyhľadávanie, spracovanie, uloženie a prezentáciu informácií. Použitie vhodného softvéru by
malo uľahčiť niektoré namáhavé výpočty alebo postupy a umožniť tak sústredenie sa na podstatu
riešeného problému.
Matematika má:
viesť žiakov ku kultúre jazykového a písomného prejavu osvojením si matematickej
terminológie a jej správne zapisovanie;
rozvíjať schopnosti sebakontroly a sebahodnotenia žiakov;
96
rozvíjať a podporovať záujem žiakov o poznávanie riešením zaujímavých úloh z praxe;
rozvoj schopnosti aplikovať matematické poznatky;
rozvíjať aktivity žiakov;
rozvíjať zmysel pre presnosť, pre úplnú argumentáciu, zdôvodňovanie faktov;
rozvíjať algoritmické, logické, funkčné a tvorivé myslenie žiakov;
upevňovať sebavedomie žiakov vo vlastné schopnosti;
pri konštrukčných úlohách viesť žiakov k rysovaniu na požadovanej estetickej úrovni výchova k estetickému cíteniu;
podieľať sa na rozvíjaní schopností žiakov efektívne získavať a spracovávať informácie,
používať pri tom aj prostriedky IKT, využívať kalkulačky a výpočtovú techniku;
vytvárať, rozvíjať a upevňovať kladné morálne a vôľové vlastnosti - samostatnosť,
rozhodnosť, vytrvalosť, húževnatosť, zodpovednosť, systematickosť v učení;
využiť námety slovných úloh na humanistickú výchovu;
tvoriť systém úloh na podporu a rozvoj environmentálnej výchovy
Vzdelávací obsah predmetu je rozdelený na päť tematických okruhov:
Čísla, premenná a počtové výkony s číslami
Vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy
Geometria a meranie
Kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika
Logika, dôvodenie, dôkazy.
1.ročník:
Počet hodín týždenne / ročne: 4/132
Logika, dôvodenie, dôkazy (10 hodín)
výrok, zložený výrok, definícia, hypotéza, tvrdenie, úsudok, pravdivostná hodnota, negácia,
konjunkcia, disjunkcia (alternatíva), implikácia, ekvivalencia, existenčný a všeobecný kvantifikátor,
matematická veta obrátená, obmenená, negovaná
Čísla a operácie, vzťahy, závislosti a zmena (60 hodín)
číslo, číslica, cifra, číselný obor, číselná sústava, zápis čísla, percento, odhad výsledku, výraz,
premenná, konštanta, deliteľ, násobok, prvočíslo, zložené číslo, najmenší spoločný násobok,
najväčší spoločný deliteľ, deliteľnosť, kritéria deliteľnosti, záporné čísla, opačné čísla, zátvorky,
mocniny s celočíselným mocniteľom, zlomky, periodické čísla rozvoj, zaokrúhľovanie, znázornenie
na číselnej osi, reálne čísla, iracionálne číslo, obraz na číselnej osi, odstraňovanie odmocniny
z menovateľa, úpravy mocnín a zlomkov, absolútna hodnota reálneho čísla – geometrická
interpretácia, kurzy a meny peňazí, premena jednotiek, práca s kalkulačkou, množiny, operácie s
množinami, intervaly, Vennove diagramy, riešenie rovníc – obor rovnice, koreň, riešenie, množina
riešení, ekvivalentné a dôsledkové úpravy, skúška správnosti, rovnice s neznámou v menovateli,
rovnice s absolútnou hodnotou, rovnice s neznámou v odmocnenci,
lineárne nerovnice
s jednou neznámou, sústavy lineárnych nerovníc s jednou neznámou,
sústavy rovníc,
karteziánsky súčin, lineárna rovnica s dvomi neznámymi, lineárna nerovnica s dvomi neznámymi,
sústavy rovníc s dvomi a tromi neznámymi, matice, sústavy nerovníc s dvomi neznámymi,
kvadratická rovnica
Funkcia (30 hodín)
súradnicová sústava v rovine, funkcia, druhy určenia funkcií, graf funkcie, definičný obor a obor
hodnôt funkcie, opis základných vlastností funkcií na základe ich grafu a ich definície (rastúca,
klesajúca, prostá, párna, nepárna, maximum, minimum, ohraničenosť, periodičnosť) rýchlosť
97
zmeny, lineárna funkcia, lineárna funkcia s jednou absolútnou hodnotou, exponenciálna funkcia,
modely lineárnych a exponenciálnych závislostí
Planimetria (18 hodín)
úsečka, polpriamka, priamka, uhol, polrovina, rovina, dvojice uhlov, geometrické útvary –
trojuholník, štvoruholník, n-uholník, výška, ťažnica, stredná priečka, kružnica opísaná a vpísaná,
vzťahy medzi stranami a uhlami, vonkajšie a vnútorné uhly v trojuholníku, vety o zhodnosti,
obvod, obsah, Euklidova a Pytagorova veta, obvodový a stredový uhol, Talesova kružnica, tetivový
a dotyčnicový štvoruholník, vzájomná poloha kružnice a priamky, jednoduché konštrukčné úlohy
Stereometria (8 hodín)
znázorňovanie do roviny, rovnobežné premietanie, hranol, pravidelný n-boký hranol, kváder, kocka,
ihlan, povrch a objem
Kombinatorika (6 hodín)
organizácia súboru obsahujúceho veľký počet dát, spôsoby vyhľadávania, systematické vypisovanie
možností, objavovanie a opis systému, algebraizácia systému alebo počtu možností
2.ročník:
Počet hodín týždenne / ročne: 4/132
Logika, dôvodenie, dôkazy (10 hodín)
výrok, zložený výrok, pravdivostná hodnota, operácie s výrokmi, kvantifikátory, matematická veta
obrátená, obmenená, negovaná a jej pravdivostná hodnota, dôkaz priamy, nepriamy a sporom
Vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy (68 hodín)
jednoduché úrokovanie, zložené úrokovanie, lineárne rovnice, kvadratické rovnice -štvorcovanie,
diskriminant, vzťahy medzi koreňmi, súčinový tvar, lineárne nerovnice s jednou neznámou,
kvadratické nerovnice (súčinový tvar),
slovné úlohy (kvadratické rovnice), lineárna
a exponenciálna funkcia, kvadratická funkcia (graf, vlastnosti, vrchol paraboly), mocninná funkcia,
lineárne lomená funkcia, goniometrické funkcie, logaritmická funkcia, mocniny a odmocniny,
rovnice – exponenciálne, logaritmické, nerovnice – kvadratické, exponenciálne a logaritmické
Kombinatorika a pravdepodobnosť (30 hodín)
kombinatorické pravidlo súčtu a súčinu, variácie, permutácie, kombinácie, faktoriál, kombinačné
číslo, vlastnosti kombinačných čísel, Pascalov trojuholník, binomická veta, šanca a porovnávanie
šancí, náhodný jav a jeho pravdepodobnosť, vlastnosti pravdepodobnosti, nezávislosť javov, plošná
a priestorová pravdepodobnosť, pravdepodobnosť v športe, kurzy, pravdepodobnosť v súťažiach
Geometria a meranie (24 hodín)
hranaté telesá ich povrch a objem, vzájomná poloha dvoch priamok, priamky a roviny, dvoch
rovín, kritériá rovnobežnosti a kolmosti priamok a rovín, jednoduché rezy kocky, priesečník
priamky s rovinou, valec, kužeľ, guľa, ich objem a povrch
3.ročník – povinný predmet:
Počet hodín týždenne / ročne: 3/ 99
Geometria a meranie (10 hodín)
vzájomná poloha útvarov, rezy, priesečník priamky s rovinou, kritériá rovnobežnosti a kolmosti
priamok a rovín, valec, guľa, kužeľ
Goniometria (20 hodín)
jednotková kružnica, hodnoty goniometrických funkcií, grafy, práca s kalkulačkou, goniometrické
rovnice a nerovnice, vzťahy medzi hodnotami goniometrických funkcií, úpravy výrazov, riešenie
rovníc a nerovníc
Trigonometria (15 hodín)
pravouhlý trojuholník, vzťahy medzi goniometrickými funkciami, obvod, obsah, sínusová veta,
kosínusová veta, obsah trojuholníka – vzorce, riešenie trojuholníka,
Planimetria (25 hodín)
98
geometrické miesto bodov danej vlastnosti (kružnica, kruh, Talesova kružnica, množina G, os
úsečky, os uhla, os pásu, polrovina, ekvidištanta priamky, ekvidištanta kružnice), osová a stredová
súmernosť, otáčanie a posunutie, jednoduché konštrukčné úlohy, zhodnosť trojuholníkov,
podobnosť trojuholníkov, konštrukčné úlohy a výpočtové úlohy riešené pomocou podobnosti
Štatistika (5 hodín)
štatistický súbor, rozsah súboru, znak súboru, relatívna a absolútna početnosť, aritmetický priemer,
vážený priemer, modus, medián, grafy a diagramy
Postupnosti (24)
pojem postupnosť, spôsoby určenia postupnosti (vymenovanie, vzorec pre n-tý člen, rekurentné
vyjadrenie, graf), aritmetická postupnosť, geometrická postupnosť, vzťahy a vzorce
3.ročník – voliteľný predmet:
Počet hodín týždenne / ročne: 2/ 66
Vektor (6 hodín)
vektor, veľkosť vektora, súradnice vektora, operácie s vektormi, násobok vektora, lineárna
kombinácia vektorov, skalárny súčin, vektorový súčin
Analytická geometria lineárnych útvarov (30 hodín)
parametrická rovnica priamky v rovine a v priestore, všeobecná rovnica a smernicový tvar rovnice
priamky, parametrická rovnica roviny, všeobecná rovnica roviny, vzájomná poloha a uhol dvoch
priamok, vzájomná poloha a uhol dvoch rovín, vzájomná poloha a uhol priamky a roviny, kolmosť
priamok a rovín, vzdialenosť bodu od priamky a roviny, riešenie stereometrických úloh pomocou
analytickej geometrie
Analytická geometria kvadratických útvarov (4 hodiny)
kružnica, kruh, guľa a guľová plocha, všeobecná rovnica, stredový tvar rovnice, vzájomná poloha
priamky a kružnice
Stereometria (26 hodín)
priesečník priamky s rovinou, rovnobežnosť, kolmosť, uhol priamok, uhol rovín, uhol priamky
s rovinou, vzdialenosť bodu od priamky a roviny, vzdialenosť rovnobežných priamok a rovín
99
INFORMATIKA
Charakteristika predmetu
Vyučovací predmet informatika vychádza zo vzdelávacej oblasti Matematika a práca
s informáciami, integruje aj niektoré okruhy vzdelávacieho obsahu prierezových tém Tvorba
projektu a prezentačné zručnosti a Mediálna výchova.
Učivo predmetu umožňuje študentom získať kľúčovú spôsobilosť v oblasti informačných
a komunikačných technológií, zasahuje aj do oblastí všetkých ďalších spôsobilostí. Skladá sa
z piatich hlavných častí:
Informácie okolo nás (ION)
Princípy fungovania IKT (PFI)
Komunikácia prostredníctvom IKT (KOM)
Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie (PRG)
Informačná spoločnosť (ISP)
Časová dotácia predmetu informatika (INF) v šk. roku 2011/2012:
1. ročník – 2 hodiny
2. ročník – 1 hodina
3. ročník – 1 hodina
Časová dotácia voliteľných predmetov
Seminár z informatiky (SMI): 3. ročník – 2 hodiny
Informatika (INF)
4. ročník – 3 hodiny
Cvičenia z informatiky (CVI) 4. ročník – 2 hodiny
Výučba prebieha v počítačových učebniach. Triedy sa delia na tri skupiny po max. 10 študentov
v skupine pri vyučovaní informatiky a max. 12 študentov v skupine pri vyučovaní voliteľných
predmetov v 3. a 4. ročníku. Každý študent pracuje samostatne na svojom počítači.
Predmet informatika je založený na aktívnych činnostiach študentov s informáciami a vedie ich
k systematickému ponímaniu procesu spracovávania a vyhodnocovania informácií a ich využitiu vo
všetkých predmetoch, v ďalšom štúdiu i v praktickom živote.
Informatika prekračuje rámec jediného predmetu a je súčasťou všetkých vzdelávacích disciplín
Učebné plány sú prispôsobené súčasnej situácii, v ktorej do 1. ročníka zatiaľ prichádzajú študenti,
ktorí na ZŠ nemali povinnú informatickú výchovu a informatiku. Aj preto sme upravili rozloženie
trojhodinovej povinnej dotácie predmetu na 2 hodiny v prvom ročníku a 1 hodinu v druhom
ročníku. Voliteľný predmet seminár z informatiky v 3. ročníku je zameraný na rozvoj
programátorských zručností (časť PRG) a je určený pre študentov, ktorí plánujú štúdium na
vysokých školách technického a prírodovedného zamerania. Voliteľné predmety informatika
a cvičenia z informatiky vo štvrtom ročníku sumarizujú a dopĺňajú obsah učiva predmetu vo
všetkých oblastiach tak, aby študenti spĺňali cieľové požiadavky na maturitu z informatiky.
Ciele vyučovacieho predmetu
Cieľom vyučovania informatiky je naučiť žiakov základné pojmy, postupy a prostriedky
informatiky, budovať informatickú kultúru, t.j. vychovávať k efektívnemu využívaniu prostriedkov
informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných
technológií a produktov.
Výchovno-vzdelávací proces smeruje k tomu, aby študenti
rozvíjali svoju osobnosť, tvorivosť, logické myslenie, zodpovednosť, morálne
a vôľové vlastnosti, snažili sa o sebavzdelávanie;
rozvíjali svoje schopnosti kooperácie a komunikácie
100
rozvíjali schopnosť algoritmizovať zadaný problém, rozvíjali si programátorské zručnosti;
naučili sa pracovať v prostredí bežných aplikačných programov, naučili sa efektívne
vyhľadávať informácie uložené na pamäťových médiách alebo na sieti a naučili sa
komunikovať cez sieť;
pochopili sociálne, etické a právne aspekty informatiky
Výchovné a vzdelávacie stratégie
Kľúčová kompetencia
Spôsobilosť v oblasti
informačných
a komunikačných
technológií
Spôsobilosť riešiť
problémy
Sociálne komunikačné
spôsobilosti
Spôsobilosti pracovné
Spôsobilosť
k celoživotnému učeniu sa
Spôsobilosti občianske
Výchovné a vzdelávacie stratégie pre utváranie a rozvíjanie kľúčovej
kompetencie v premete informatika žiakom umožňujú:
- naučiť sa spracovávať informácie v prostredí bežných aplikačných
programov
- naučiť sa efektívne vyhľadávať informácie uložené na pamäťových
médiách alebo na sieti
- naučiť sa komunikovať cez sieť
- správať sa bezpečne pri využívaní prostriedkov IKT
- rozvíjať schopnosť algoritmizovať zadaný problém, rozvíjať
programátorské zručnosti;
- naučiť sa získavať informácie z primeraných zdrojov a voliť
vhodné prostriedky na ich spracovanie, potrebné pre realizáciu
jednoduchého projektu
- rozvíjať svoje schopnosti kooperácie a komunikácie (naučiť sa
spolupracovať v skupine pri riešení problémov)
- zmysluplne využívať informačno-komunikačné technológie
v komunikácii
- naučiť sa pracovať s technickými pomôckami (PC, tlačiareň,
skener, fotoaparát) atp. a výsledky práce vhodne spracovať
(tabuľky, grafy, prezentácie), aby jeho práca bola efektívnejšia
- pochopiť proces spracovania a vyhodnocovania informácií, naučiť
sa efektívne informácie vyhľadávať a uvedomiť si nutnosť
overovania ich správnosti
- naučiť sa rešpektovať intelektuálne vlastníctvo a autorstvo
informatických produktov, systémov a aplikácií (aby chápali, že
informácie, údaje a programy sú produkty intelektuálnej práce, sú
predmetmi vlastníctva a majú hodnotu), pochopili sociálne, etické a
právne aspekty informatiky
- šetrným a ohľaduplným zaobchádzaním s technikou sa učiť
zodpovednosti za zverený majetok
Pri vyučovaní sa budú využívať nasledovné metódy a formy vyučovania:
názorno-demonštračné metódy
demonštrovanie, predvádzanie, projekcia a pozorovanie
tematický celok: PFI – zariadenia PC, počítačové siete (ročník: 1., 2., 4. CVI);
tematický celok: ION – grafická informácia, video (ročník: 3.)
slovné metódy (dialogické)
tematický celok: ISP – všetky témy (ročník: 1., 2., 3., 4.)
praktické metódy
riešenie úloh
tematický celok: ION – kódovanie informácií (ročník: 1., 3., 4. CVI);
101
tematický celok: ION – číselná informácia (ročník: 3., 4. CVI); PRG – všetky témy (ročník: 2.,
3., 4.)
praktická práca, nácvik
tematický celok: ION – textová informácia, grafická informácia, tvorba prezentácií, číselná
informácia (ročník: 1., 3., 4. CVI)
tematický celok: KOM – bezpečnosť na internete (ročník: 2.)
aktivizujúce metódy
brainstorming
tematický celok: KOM – netiketa, pravidlá správania sa na internete (ročník: 2.)
didaktické hry
tematický celok: ION – kódovanie (kúzla a triky) (ročník: 3.)
on-line programovacie prostredia
tematický celok: PRG – algoritmus, úvod do programovania (Light-bot, prievoznícke hry)
(ročník: 2., 3., 4.)
súťaže
tematický celok: všetky tematické celky – informatická súťaž iBobor (ročník: 1., 2. – kategória
Junior , 3., 4. – kategória Senior)
inscenačná metóda
tematický celok: PRG – usporiadavanie poľa (ročník: 4.)
projektová metóda
tematický celok: ION – tvorba webových stránok , strednodobý projekt (ročník: 2.)
metóda čiernej skrinky
tematický celok: ION – šifrovanie (ročník: 3.)
Učebné zdroje
Na podporou a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú vo všetkých tematických celkoch
nasledovné učebné zdroje:
Odborná literatúra
- učebnice informatiky pre SŠ: Informatika pre SŠ, Práca s internetom, Práca s grafikou, Práca
s multimédiami, Práca s tabuľkami, Programovanie v Delphi; odborný časopisy PC Revue;
materiály určené pre Ďalšie vzdelávanie učiteľov ZŠ a SŠ v predmete informatika (Didaktika
informatiky, Didaktika programovania, Programovanie, Multimédiá, Operačné systémy
a počítačové siete)
Didaktická technika
- multimediálny počítač s pripojením na LAN a internet, dataprojektor
Ďalšie zdroje
- internet, elektronické materiály z Ďalšieho vzdelávania učiteľov ZŠ a SŠ v predmete
informatika, z DVD PC Revue a Computer s elektronickými materiálmi, videami a programami
102
Vyučovací predmet informatika vychádza zo vzdelávacej oblasti Matematika a práca
s informáciami, integruje aj niektoré okruhy vzdelávacieho obsahu prierezových tém Tvorba
projektu a prezentačné zručnosti a Mediálna výchova. Študent sa učí používať počítač na
získavanie, posudzovanie, ukladanie, tvorbu, prezentáciu a výmenu informácií a na
komunikáciu prostredníctvom internetu, tvoriť primerane zložité postupy a algoritmy
a porozumieť možným rizikám, ktoré sú spojené s využívaním internetu a digitálnych
technológií.
Predmet informatika je založený na aktívnych činnostiach študentov s informáciami a vedie ich
k systematickému ponímaniu procesu spracovávania a vyhodnocovania informácií a ich
využitiu vo všetkých predmetoch, v ďalšom štúdiu i v praktickom živote.
Učivo predmetu umožňuje študentom získať kľúčovú spôsobilosť v oblasti informačných
a komunikačných technológií a zasahuje aj do oblastí všetkých ďalších spôsobilostí. V rámci
spôsobilosti riešiť problémy informatika rozvíja schopnosť algoritmizovať zadaný problém,
rozvíja programátorské zručnosti, učí získavať informácie z primeraných zdrojov a voliť
vhodné prostriedky na ich spracovanie, potrebné pre realizáciu jednoduchého projektu.
Sociálne komunikačné spôsobilosti podporuje rozvojom schopnosti kooperácie a komunikácie
(spolupráca v skupine pri riešení problémov) a zmysluplného využívania informačnokomunikačných technológií v komunikácii. Praktické činnosti pri práci s technickými
pomôckami (PC, tlačiareň, skener, fotoaparát) a efektívne spracovanie výsledkov práce
(tabuľky, grafy, prezentácie) rozvíja pracovné spôsobilosti študentov. Pochopenie procesu
spracovania a vyhodnocovania informácií, efektívneho vyhľadávania informácií a nutnosti
overovania ich správnosti je nevyhnutné pre spôsobilosť k celoživotnému učeniu sa. Občiansku
spôsobilosť informatika rozvíja vedením študentov k rešpektovaniu intelektuálneho vlastníctva
a autorstvo informatických produktov, systémov a aplikácií, k pochopeniu sociálnych, etických
a právnych aspektov informatiky a k šetrnému a ohľaduplnému zaobchádzaniu so
zverenou technikou.
Učebné plány
Učebné plány sú prispôsobené súčasnej situácii, v ktorej do 1. ročníka zatiaľ prichádzajú
študenti, ktorí na ZŠ nemali povinnú informatickú výchovu a informatiku. Voliteľný predmet
informatika v 3. ročníku je zameraný na rozvoj programátorských zručností (časť PRG) a je
určený pre študentov, ktorí plánujú štúdium na vysokých školách technického a prírodovedného
zamerania.
Učivo sa skladá z piatich hlavných častí:
Informácie okolo nás (ION)
Princípy fungovania IKT (PFI)
Komunikácia prostredníctvom IKT (KOM)
Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie (PRG)
Informačná spoločnosť (ISP)
Časová dotácia predmetu informatika:
1. ročník – 1 hodina týždenne / 33 hodín ročne
2. ročník – 1 hodina týždenne / 33 hodín ročne
3. ročník – 1 hodina týždenne / 33 hodín ročne
Časová dotácia voliteľného predmetu informatika:
3. ročník – 2 hodiny týždenne / 66 hodín ročne
4. ročník (podľa AUP) – 4 hodiny, Cvičenia z informatiky (CVI) – 2 hodiny
Výučba prebieha v počítačových učebniach. Trieda sa delí na tri skupiny (1. a 2. ročník), štyri
skupiny (3. ročník) a max. 10 študentov v skupine voliteľného premetu v 3. ročníku. Každý
študent pracuje samostatne na svojom počítači.
1. ročník
ION (22 hodín)
Informatika. Digitalizácia, kódovanie, šifrovanie, reprezentácia údajov v počítači, čísla, znaky.
Písmo – forma kódovania. Číselné sústavy, prevody. Údaj, informácia, množstvo informácie,
znalosť, jednotky informácie. Zber, spracovanie, prezentovanie informácie. Textová informácia
– kódovanie, jednoduchý, formátovaný dokument, aplikácie na spracovanie textov, pokročilé
formátovanie – hlavička, päta, štýly, automatický obsah.
Grafická informácia – digitalizácia obrazu, rastrová, kódovanie farieb; grafické formáty;
aplikácie na spracovanie grafickej informácie. Jednoduchá animácia.
Zvuková informácia – digitalizácia zvuku, formáty, aplikácie na nahrávanie a prehrávanie
Prezentácia informácií – aplikácie na tvorbu prezentácií - snímka, stránka, spôsoby tvorby
prezentácií. Uloženie prezentácie ako web stránky. Pravidlá prezentovania, zásady tvorby
prezentácie.
PFI (5 hodín)
Základné vstupné a výstupné zariadenia PC - klávesnica, myš
Základné pojmy – hardvér, softvér. Počítač – princíp práce počítača. Časti počítača von
Neumannovského typu, ich klasifikácia. Vstupné, výstupné zariadenia. Typy vstupných
a výstupných zariadení. Parametre zariadení.
Softvér – rozdelenie podľa oblastí použitia. Operačný systém – základné vlastnosti a funkcie
(spravovanie zariadení, priečinkov a súborov).
KOM (6 hodín)
Služby internetu. Neinteraktívna komunikácia – e-pošta. Web – prehliadače, webová stránka
Vyhľadávanie informácií. Etika a právo – autorské práva na softvér, licencie
2. ročník
PRG (16 hodín)
Algoritmus, úvod do programovania.
Programovanie v prostredí Imagine. Úvod do prostredia. Cyklus. Vlastné príkazy. Udalosti.
Viac korytnačiek. Ďalšie úlohy
PFI (2 hodiny)
Počítačová sieť – výhody, architektúra, rozdelenie sietí podľa rozľahlosti (spôsoby pripojenia).
Zariadenia v sieti.
KOM (8 hodín)
Internet – história, základné pojmy (adresa, URL, ISP, služby, server-klient, protokol,
štandard). Opakovanie – služby internetu. Neinteraktívna komunikácia – e-pošta. Web –
prehliadače, webová stránka, vyhľadávanie informácií. Interaktívna komunikácia, IP telefónia.
Web2.
ISP (3 hodiny)
Využitie internetu v rôznych oblastiach – vzdelávanie. Riziká informačných technológií –
malvér (pojmy, detekovanie, prevencia); kriminalita.
KOM (1 hodina)
Netiketa. Bezpečnosť na internete. Sociálne siete.
ION (3 hodiny)
Tvorba webových stránok – obsah, návrh, pravidlá
105
3. ročník
ION – Číselná informácia (8 hodín)
Typy problémov riešiteľné nástrojmi tabuľkového kalkulátora. Tabuľkový kalkulátor – bunka,
hárok, vzorec, odkaz, funkcia, graf.
Usporadúvanie a filtrovanie údajov. Formát buniek. Ďalšie možnosti (overenie buniek,
pomenovanie oblasti buniek, ochrana hárka). Nastavenie tlače.
ION – Grafická informácia (4 hodiny)
Vektorové objekty (písmo, kliparty). Princíp reprezentácie grafiky vo vektorovej grafike.
Výhody a nevýhody vektorovej grafiky porovnanie s rastrovou grafikou). Grafické formáty
(napr. zmf, cdr, svg, wmf, emf, ai, swf). Aplikácie na spracovanie vektorovej grafickej
informácie.
ION (3 hodiny)
Pokročilé formátovanie. Prenos údajov medzi aplikáciami.
ION – Kódovanie, komprimácia, šifrovanie (6 hodín)
Kódovanie – opakovanie 1. ročník. Číselné sústavy, výpočty v binárnom kóde. Využitie
kontrolných súčtov (hashovacích funkcií)
Komprimácia – princíp a význam, stratová a bezstratová, on-the-fly komprimácia. Zálohovanie,
archivácia dát. Šifrovanie – princíp a význam. Príklady šifrovania z praxe, typy šifier
(transpozičné, substitučné, symetrické, asymetrické). Steganografia.
ION – Práca s multimédiami (7 hodín)
Opakovanie 1. ročník – základné pojmy. Aplikácie na nahrávanie, spracovanie, konverziu,
prehrávanie zvuku (napr. Nahrávanie zvukov, Audacity, Anvil Studio, ...). Princíp uloženia
hudobných skladieb (MIDI)
Princípy digitálneho spracovania videa, video formáty, kodeky. Informačné zdroje a aplikácie
na spracovanie videa. Digitalizácia, spracovanie a uloženie videa. Odporúčané postupy pri
nahrávaní a spracovaní digitálneho videa.
ISP (3 hodiny)
Informačná spoločnosť, znalostná spoločnosť. Informatika — jej použitie, dôsledky
a súvislosti v rôznych oblastiach. Ochrana dát v informačných systémoch (v počítačoch). Etické
a právne aspekty (zhrnutie doplnenie informácií z 1. a 2. ročníka). Aspekty prístupnosti
a použiteľnosti webu
3. ročník – voliteľný predmet
PRG – Algoritmus (3 hodiny)
Pojem algoritmus. Vývoj prog. jazykov. Programovanie v prostredí Imagine (opakovanie
z 2. ročníka)
PRG – Úvod do programovania (8 hodín)
Prostredie Delphi/Lazarus. Grafická plocha. Grafické príkazy
PRG – Programovací jazyk (12 hodín)
Náhodné čísla. Premenné. Zadávanie vstupu. Cyklus s pevným počtom opakovaní. Sledovanie
výpočtu, chyby v programe
PRG – Stavebné prvky jazyka (15 hodín)
Procedúry. Cyklus s podmienkou. Podmienený príkaz. Časovač. Práca s myšou. Riešenie
zadaní
PRG – Ďalšie typy údajov (20 hodín)
Logický typ. Typ znak. Typ string. Jednorozmerné pole. Riešenie úloh
PRG – Rôzne úlohy a cvičenia (6 hodín)
Vnorené cykly. Efektívne algoritmy.
Priebežné aktivity vo všetkých ročníkoch
súťaže, eLearningové testy, využívanie internetových zdrojov
106
Pri vyučovaní sa budú využívať nasledovné metódy a formy vyučovania:
názorno-demonštračné metódy – demonštrovanie, predvádzanie, projekcia a pozorovanie
v tematických celkoch PFI (zariadenia PC, počítačové siete) a ION (grafická informácia,
video)
slovné metódy (dialogické) – vo všetkých témach tematického celku ISP
praktické metódy – riešenie úloh v tematickom celku ION ( kódovanie informácií, číselná
informácia), PRG (všetky témy); praktická práca, nácvik v tematickom celku ION (textová
informácia, grafická informácia, tvorba prezentácií, číselná informácia) a KOM bezpečnosť
na internete)
aktivizujúce metódy – brainstorming v tematickom celku PFI (hardvér, vstupné a výstupné
zariadenia), KOM (netiketa, pravidlá správania sa na internete); didaktické hry v
tematickom celku ION (kódovanie – kúzla a triky), PRG (vyhľadávanie v poli); on-line
programovacie prostredia v tematickom celku PRG (algoritmus, úvod do programovania –
Light-bot, prievoznícke hry); súťaže ( informatická súťaž iBobor); inscenačná metóda
v tematickom celku KOM – služby internetu, PRG (usporiadavanie poľa); projektová
metóda v tematickom celku ION (tvorba webových stránok, strednodobý projekt); metóda
čiernej skrinky v tematickom celku ION (šifrovanie), PFI (reprezentácia číselných údajov
v PC – aritmetika PC)
Na podporou a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú vo všetkých tematických
celkoch nasledovné učebné zdroje:
odborná literatúra: učebnice informatiky pre SŠ: Informatika pre SŠ, Práca s internetom,
Práca s grafikou, Práca s multimédiami, Práca s tabuľkami, Programovanie v Delphi;
odborný časopisy PC Revue a Computer; materiály určené pre Ďalšie vzdelávanie učiteľov
ZŠ a SŠ v predmete informatika (Didaktika informatiky, Didaktika programovania,
Programovanie, Multimédiá, Operačné systémy a počítačové siete)
didaktická technika: multimediálny počítač s pripojením na LAN a internet, dataprojektor
ďalšie zdroje: internet, elektronické materiály z Ďalšieho vzdelávania učiteľov ZŠ a SŠ
v predmete informatika, z DVD PC Revue a Computer s elektronickými materiálmi
a programami
107
FYZIKA
CHARAKTERISTIKA PREDMETU
Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi
pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom
živote.
Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj
úzku spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania
pozitívneho vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako
neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa má žiakom
sprostredkovať poznanie, že neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie
prírody a odhaľovanie jej zákonitostí je možné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce
všetkých prírodovedných odborov s využitím prostriedkov IKT.
Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov – aktivitám, ktoré
sú zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také
formy práce, akými sú diskusia, vytváranie logických schém a pojmových máp a práca
s informáciami.
Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií
fyzikálne vzdelávanie poskytne žiakovi možnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj
prírodných vied s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom života spoločnosti.
Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové
a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania.
To bude možné dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania
dát alebo overovania hypotéz.
Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie
vedeckých ideí a postupov potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych
a kultúrnych záležitostiach a dá im schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym
záležitostiam, ako zdravie, životné prostredie, nová technika, odpady a podobne. Žiak by mal
byť schopný pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvažovať nad
medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou.
CIELE PREDMETU
A. SVET
Na konci kurzu by študent mal byť schopný:
opísať spôsoby, ako prírodné vedy pracujú
diskutovať na tému etických a morálnych otázok vyplývajúcich z aplikácie vedy
diskutovať, ako štúdium vedy je podmienené kultúrnymi vplyvmi
chápať, ako rôzne prírodovedné disciplíny vzájomne súvisia a ako súvisia s inými
predmetmi
považovať vedu ako aktivitu spolupráce
108
B. KOMUNIKÁCIA
Na konci kurzu by študent mal byť schopný komunikovať myšlienky, pozorovania, argumenty,
praktické skúsenosti:
použitím vhodného slovníka a jazyka
použitím grafov a tabuliek
použitím vhodného formátu laboratórneho protokolu
použitím vhodného softvéru ako textový editor, tabuľkový procesor
C. PRÍRODOVEDNÉ POZNATKY A MYŠLIENKY
Na konci kurzu by študent mal byť schopný demonštrovať poznatky a pochopenie:
povahy a metodológie prírodných vied
vedeckých faktov, definícií, zákonov, teórií, modelov,
vhodného slovníka a terminológie, včítane použitia symbolov
ako sa zákony, modely a názory menili v čase
systém jednotiek SI
D. PRÍRODOVEDNÉ BÁDANIE
Na konci kurzu by študent mal byť schopný:
vyslovením problému vo forme otázky, ktorá môže byť zodpovedaná experimentom
formulovaním hypotézy
testovať hypotézu v podmienkach riadenia premenných veličín
plánovať vhodný experiment
naznačiť záver konzistentný s pozorovaním, komentovať chyby merania
naznačiť validitu záverov založených na množstve pozorovaní
vyhodnotiť celkový experiment včítane použitých postupov
E. SPRACOVANIE DÁT
Na konci kurzu by študent mal byť schopný:
organizovať, prezentovať a vyhodnocovať dáta rôznymi spôsobmi
transformovať dáta prezentované jednou formou do inej formy včítane matematických
výpočtov, grafov, tabuliek
identifikovať trendy v dátach
vytvárať predpovede založené na dátach
naznačovať závery založené na dátach
použiť poznatky na vysvetlenie záverov
F . VYKONÁVANIE EXPERIMENTOV
Na konci kurzu by študent mal byť schopný:
 nasledovať inštrukcie písané i slovne podané
 vybrať si a bezpečne použiť experimentálnu zostavu, materiál, techniku vhodnú na meranie
 vykonávať experiment bezpečne, zaznamenávať údaje z pozorovania a merania
 používať vhodné nástroje a techniku na zber dát
 spolupracovať v skupine
109
ŠTRUKTÚRA KOMPETENCIÍ ROZVÍJANÝCH VYUČOVANÍM FYZIKY
Poznávacia
(kognitívna)
Komunikačná
Interpersonálna
Intrapersonálna
Používať kognitívne
operácie.
Tvoriť, prijať a
spracovať
informácie.
Akceptovať
skupinové
rozhodnutia.
Regulovať svoje
správanie.
Formulovať a riešiť
problémy, používať
stratégie riešenia.
Vyhľadávať
informácie.
Kooperovať
v skupine.
Vytvárať si vlastný
hodnotový systém.
Uplatňovať kritické
myslenie.
Formulovať svoj
názor a
argumentovať.
Tolerovať odlišnosti
jednotlivcov a iných.
Nájsť si vlastný štýl
učenia a vedieť sa
učiť v skupine.
Myslieť tvorivo a
uplatniť jeho
výsledky.
Diskutovať a viesť
diskusiu o odbornom
probléme.
110
Obsah vzdelávania
1.ročník
Počet hodín týždenne: 2
a) Fyzikálne veličiny a ich jednotky. Základy merania a spracovania výsledkov - 4 hod.
b) Základy mechaniky – 38
Sila ako vektor. Newtonove pohybové zákony. Skladanie a rozklad síl. Trecia sila.
Zrýchlené a spomalené pohyby. Voľný pád. Pohybové rovnice. Práca a energia.
Zachovanie energie a hybnosti. Pohyb po kružnici. Tuhé teleso a moment sily.
c) Elektrina – 22
Elektrický náboj. Coulombov zákon. Elektrické pole. Intenzita a potenciál
elektrického poľa. Napätie. Elektrický prúd. Ohmov zákon. Spájanie rezistorov. Práca
a výkon elektrického prúdu. Polovodiče . El prúd v kvapalinách a plynoch.
2. ročník
Počet hodín týždenne: 2
a) Vlastnosti kvapalín a plynov - 25
Základy hydrostatiky. Atmosferický tlak. Archimedov zákon.
Základy hydrodynamiky. Zákony ideálneho plynu. Vnútorná energia a teplo.
Časticová stavba látok. Zmeny skupenstiev.
b) Periodické deje – 18
Pohyby s konštantnou periódou. Perióda, frekvencia a amplitúda kmitania. Časový
rozvoj harmonického kmitania. Kyvadlo. Rezonancia. Zvuk. Mechanické vlnenie
priečne a pozdĺžne. Vlnoplocha. Dopplerov jav. Stojaté vlnenie. Uzol a kmitňa.
c) Elektrina a magnetizmus - 18
Magnetické pole Zeme. Pole vodiča s prúdom. Vodič s prúdom a nabitá častica
v magnetickom poli.. EM indukcia. Elektromotor. Generátor elektrickej energie.
Vlastnosti striedavého prúdu. Transformátor.
3. ročník
Počet hodín týždenne: 1
a) Elektromagnetické žiarenie – 15
Elektromagnetické vlnenie. Svetlo. Odraz a lom svetla. Spojná a rozptylná
šošovka. Ohnisková vzdialenosť a optická mohutnosť. Emisné spektrá. Oko. Ultra
a infra žiarenie. Čierne teleso. Rontgenovo žiarenie.
b) Častice mikrosveta – 12
Rádioaktivita. Základy ŠTR. Fyzikálne objekty malé a veľké. Od Slnečnej
sústavy po jadro atómu. Atóm. Štiepenie a syntéza jadier. Základný a aplikovaný
výskum vo fyzike. Fyzikálna podstata informácie. Podstata uchovania informácii.
111
BIOLÓGIA
I.
Charakteristika učebného predmetu:
Učebný predmet biológia poskytne v rámci štátneho programu stredoškolského vzdelávania
(ISCED 3) základný systém poznatkov o živej prírode, ako predpokladu formovania
prírodovednej gramotnosti. Poznanie zákonov, ktorými sa riadi živá príroda, je základom
pre pochopenie jej fungovania ako celku a je dôležité pre formovanie citlivého vzťahu k nej.
Toto poznanie je zároveň nevyhnutným predpokladom zodpovedného prístupu k celému
okolitému svetu ako aj sebe samému.
Program je koncipovaný tak, aby bolo možné čo najviac využívať moderné didaktické
formy, metódy a prostriedky, ktoré okrem maximálnej názornosti, podporujú samostatnosť
a kreativitu žiakov pri práci s informáciami a rozvíjajú schopnosť poznatky aplikovať.
Obsah predmetu (198 hodín) sa odvíja od jeho cieľov a je členený v rámci štátneho
programu do troch základných tematických okruhov. V každom ročníku jedna vyučovacia
hodina týždenne sa delí na skupiny na realizáciu experimentov.
1. Svet živých organizmov v prvom ročníku (66 hodín) nadväzuje na poznatky
základnej školy. Prostredníctvom vybraných informácií o základných skupinách rastlín,
živočíchov a mikroorganizmov v ich prirodzenom prostredí a vo vzťahu k človeku, má
žiakov motivovať a podnietiť ich záujem o ďalšie štúdium živej prírody. Východiskom je
tematický celok „Život a voda“, kde vodný ekosystém slúži ako prostriedok pochopenia
vzťahov medzi organizmami a prostredím ako aj organizmami navzájom. Tematický celok
„Špecializácia rastlín a živočíchov“ vysvetľuje možnosti a formy adaptácií organizmov na
rôzne životné podmienky a poskytuje priestor pre projektové vyučovanie. Praktický význam
poznatkov o živých organizmoch približuje tematický celok „Život s človekom“.
Poznávanie rozmanitosti sveta živých organizmov završuje tematický celok „Mikrosvet“.
Záver celej časti patrí systematickému prehľadu prebraných rastlín, húb a živočíchov.
2. Druhý ročník je zameraný na poznávanie spoločných znakov, vlastností a prejavov
živých organizmov (99 hodín). Jednotlivé tematické celky približujú stavbu a organizáciu
živých sústav, vysvetľujú podstatu procesov prebiehajúcich v organizmoch na všetkých
úrovniach počnúc bunkou. Zdôrazňujú vzájomnú súvislosť medzi stavbou a funkciou
orgánov, čoho výsledkom sú životné prejavy organizmov. Tento tematický okruh poskytne
základné informácie dôležité pre pochopenie jednoty živej prírody. Jeho súčasťou sú
praktické cvičenia, ktoré umožnia žiakom vyskúšať si a v praxi overiť teoretické poznatky
rôznymi formami od klasických laboratórnych prác s prírodninami až po prácu s
informáciami prostredníctvom IKT.
3. Tretí ročník je venovaný biológii človeka a ochrane zdravia (33 hodín). Jeho
ťažisko predstavuje tematický celok „Orgánové sústavy človeka“, ktorý okrem informácií
o stavbe a funkcii jednotlivých orgánov a orgánových sústav poskytne aj základné informácie
o najčastejších poruchách ich činnosti, o ich príčinách, prejavoch, liečbe a prevencii.
Nadväzujúci tematický celok „Zdravý životný štýl“ otvára možnosti pre projekty a
samostatné práce žiakov. Umožní získať nielen ďalšie poznatky dôležité pre formovanie
zodpovedného prístupu k vlastnému zdraviu, ale aj rozvíjať zručnosti pri práci
s informáciami. Časť „Základy poskytovania prvej pomoci“ je možné realizovať formou
cvičení v nadväznosti na jednotlivé kapitoly o orgánových sústavách človeka,
prípadne v spolupráci s učebnou oblasťou Zdravie a pohyb.
112
II.
Ciele učebného predmetu:
1. Formovať ucelenú predstavu o rozmanitosti a jednote živej prírody, o javoch
a procesoch, ktoré v nej prebiehajú, o zákonitostiach, ktorými sa riadia všetky živé
organizmy.
Kompetencie:
- schopnosť vnímať živú prírodu ako hierarchicky usporiadaný, neustále sa meniaci,
dynamický systém;
-
schopnosť chápať vzájomné vzťahy medzi organizmami a ich prostredím;
-
vedieť odlišovať zákonité príčiny biologických procesov od ich vonkajších prejavov;
-
schopnosť hľadať v prírodných javoch a procesoch príčinné súvislosti a tým
podporovať logické myslenie;
-
posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k živým organizmom a ich prostrediu;
-
samostatne a slobodne (na základe poznania predmetu), voliť výberové a maturitné
predmety, zodpovedne rozhodovať o svojom ďalšom štúdiu na VŠ a budúcej profesii.
2. Poznávať praktický význam živých organizmov pre život človeka.
Kompetencie:
- poznať najbežnejšie úžitkové a hospodársky významné druhy rastlín, húb
a živočíchov;
-
poznať
možnosti
využitia
vlastností
a životných
prejavov
organizmov
v biotechnológiách;
-
poznať nebezpečné a patogénne
organizmy,
ich účinok na ľudský organizmus,
možnosti liečby, prevencie a poskytnutia prvej pomoci.
3. Poskytnúť poznatky o fungovaní ľudského tela ako celostného systému.
Kompetencie:
- využívať poznatky o anatómii a fyziológii ľudského tela pri starostlivosti o vlastné zdravie;
- poznať pozitívne aj negatívne účinky životného prostredia na ľudský organizmus;
-poznať príčiny a možnosti prevencie najčastejších ochorení;
- poznať dôsledky sociálnych patológií pre život a zdravie človeka;
- posilňovať pocit zodpovednosti za vlastné zdravie a rozvíjať zdravý životný štýl;
- poznať základy poskytovania prvej pomoci, vedieť ich aplikovať v praxi.
4. Rozvíjať zručnosti pri práci v teréne a v prírodovednom laboratóriu.
Kompetencie:
- schopnosť pozorovať biologické objekty vo voľnej prírode;
113
- bezpečne manipulovať s bežným biologickým materiálom pri jeho zbere a spracovaní
v laboratóriu;
- schopnosť pracovať s bežnými laboratórnymi pomôckami a prístrojmi pri poznávaní
biologického materiálu.
5. Rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení úloh a školských projektov najmä
v oblasti ochrany živej prírody a zdravia človeka (samostatne alebo v skupinách).
Kompetencie:
- schopnosť vyhľadávať informácie o živej prírode v literatúre a informačných médiách,
pracovať s informáciami;
- rozvíjať čitateľskú gramotnosť v oblasti odborného biologického textu;
- schopnosť tvorivo riešiť úlohy, poukazovať na príčiny problémov, navrhovať ich
riešenia;
- schopnosť prakticky riešiť úlohy, interpretovať fakty a vyvodzovať závery;
- schopnosť pripraviť vlastné prezentácie a vystúpenia;
- schopnosť využívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní
a spracúvaní informácií, ako aj prezentácii vlastnej práce;
- schopnosť prezentovať vlastnú prácu, diskutovať, argumentovať, obhájiť vlastné
stanovisko;
- rozvíjať schopnosť kooperovať v skupine, deliť si úlohy, niesť zodpovednosť.
III. Obsah štátneho programu predmetu biológia (ISCED-3):
Ročník
Prehľad tematických celokov
Životné prostredie a organizmy.
I.
Svet živých organizmov
(66 hodín)
Život a voda.
Špecializácia rastlín a živočíchov.
Život s človekom.
Mikrosvet.
odporúčaný
počet hodín
4
30
8
15
5
114
Prehľad systému živej prírody.
Stavba a organizácia tela živých organizmov
Metabolické procesy (príjem, spracovanie,
II.
Základné
znaky, vlastnosti
a prejavy živého
(99 hodín)
20
8
využitie a výdaj látok a energie).
Pohyb.
2
Dráždivosť, regulácia - regulačné mechanizmy
5
živočíchov.
Rozmnožovanie, rast a vývin (ontogenéza).
III.
Biológia človeka
a ochrana zdravia
(33 hodín)
4
6
Dedičnosť a premenlivosť - vývoj (fylogenéza).
25
Praktické cvičenia.
33
Orgánové sústavy človeka – stavba, funkcia,
20
najčastejšie poruchy činnosti (príčiny, prejavy,
liečba, prevencia).
Zdravý životný štýl.
8
Základy poskytovania prvej pomoci.
5
IV.Pedagogické stratégie predmetu biológia
Tento predmet ponúka pre učiteľov i žiakov netradičné formy práce ako je skupinová
práca,samostatná práca,improvizácia,pozorovanie bádateľské aktivity, vyjadrenie vlastného
názoru,experimentálne aktivity,tvorba projektov,prezentá cií,práca s internetom,laboratórne
práce,tvorba herbárov,prírodovedné exkurzie ( v našom prípade do NPR Regetovské
rašelinisko a Becherovská tisina a tiež Prírodovedná expozícia Šarisského múzea v Bardejove.
Pedagogické stratégie orientovať na riešenie problémových úloh a tvorbu projektov.
K tomu,aby sa žiaci naučili riešiť problémy,je potrebné aby sa naučili pýtať,hľadať
problémy,snažiť sa nájsť odpovede.
Vyučovanie postaviť na pozorovacích a experimentálnych aktivitách, ktorých cieľom
je riešenie čiastkových problémov,pričom východiskom k
stanoveniu vyučovacích
problémov sú aktuálne vedomostí,ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych
schopností. Samotné edukačné schopnosti zamerať na iniciaciu skúmania javov
a udalostí,ktoré sú spojené s bezprostredným životným prostredím žiaka. Prostredníctvom
experimentálne zameraného vyučovania si žiaci rozvíjajú pozitívny vzťah k prírode a tiež
k samotnej biológii ako vede.
115
Školský vzdelávací program predmetu BIOLÓGIA
Vymedzenie výchovno-vzdelávacích cieľov predmetu:
Tento predmet ponúka pre učiteľov i žiakov netradičné formy práce ako je skupinová práca,
samostatná práca, improvizácia, pozorovanie bádateľské aktivity, vyjadrenie vlastného názoru,
experimentálne aktivity, tvorba projektov, prezentácií, práca s internetom, laboratórne práce, tvorba
herbárov, prírodovedné exkurzie (v našom prípade do NPR Regetovské rašelinisko a Becherovská
tisina a tiež Prírodovedná expozícia Šarišského múzea v Bardejove.
Pedagogické stratégie orientovať na riešenie problémových úloh a tvorbu projektov. K tomu,
aby sa žiaci naučili riešiť problémy, je potrebné aby sa naučili pýtať, hľadať problémy, snažiť sa nájsť
odpovede. Vyučovanie postaviť na pozorovacích a experimentálnych aktivitách, ktorých cieľom je
riešenie čiastkových problémov, pričom východiskom k stanoveniu vyučovacích problémov sú
aktuálne vedomostí, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych schopností.
Samotné edukačné schopnosti zamerať na iniciáciu skúmania javov a udalostí, ktoré sú
spojené s bezprostredným životným prostredím žiaka. Prostredníctvom experimentálne zameraného
vyučovania si žiaci rozvíjajú pozitívny vzťah k prírode a tiež k samotnej biológii ako vede.
6. Formovať ucelenú predstavu o rozmanitosti a jednote živej prírody, o javoch a procesoch,
ktoré v nej prebiehajú, o zákonitostiach, ktorými sa riadia všetky živé organizmy.
Kompetencie:
- schopnosť vnímať živú prírodu ako hierarchicky usporiadaný, neustále sa meniaci, dynamický
systém; schopnosť chápať vzájomné vzťahy medzi organizmami a ich prostredím; vedieť
odlišovať zákonité príčiny biologických procesov od ich vonkajších prejavov; schopnosť
hľadať v prírodných javoch a procesoch príčinné súvislosti a tým podporovať logické
myslenie; posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k živým organizmom a ich prostrediu;
samostatne a slobodne (na základe poznania predmetu), voliť výberové a maturitné predmety,
zodpovedne rozhodovať o svojom ďalšom štúdiu na VŠ a budúcej profesii.
7. Poznávať praktický význam živých organizmov pre život človeka.
Kompetencie:
- poznať najbežnejšie úžitkové a hospodársky významné druhy rastlín, húb a živočíchov;
poznať možnosti využitia vlastností a životných prejavov organizmov v biotechnológiách;
poznať nebezpečné a patogénne organizmy, ich účinok na ľudský organizmus, možnosti
liečby, prevencie a poskytnutia prvej pomoci.
8. Poskytnúť poznatky o fungovaní ľudského tela ako celostného systému.
Kompetencie:
- využívať poznatky o anatómii a fyziológii ľudského tela pri starostlivosti o vlastné zdravie;
poznať pozitívne aj negatívne účinky životného prostredia na ľudský organizmus; poznať
príčiny a možnosti prevencie najčastejších ochorení; poznať dôsledky sociálnych patológií pre
život a zdravie človeka; posilňovať pocit zodpovednosti za vlastné zdravie a rozvíjať zdravý
životný štýl; poznať základy poskytovania prvej pomoci, vedieť ich aplikovať v praxi.
9. Rozvíjať zručnosti pri práci v teréne a v prírodovednom laboratóriu.
Kompetencie:
- schopnosť pozorovať biologické objekty vo voľnej prírode; bezpečne manipulovať s bežným
biologickým materiálom pri jeho zbere a spracovaní v laboratóriu; schopnosť pracovať
s bežnými laboratórnymi pomôckami a prístrojmi pri poznávaní biologického materiálu.
10. Rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení úloh a školských projektov najmä v oblasti
ochrany živej prírody a zdravia človeka (samostatne alebo v skupinách).
Kompetencie:
- schopnosť vyhľadávať informácie o živej prírode v literatúre a informačných médiách,
pracovať s informáciami; rozvíjať čitateľskú gramotnosť v oblasti odborného biologického
116
textu; schopnosť tvorivo riešiť úlohy, poukazovať na príčiny problémov, navrhovať ich
riešenia; schopnosť prakticky riešiť úlohy, interpretovať fakty a vyvodzovať závery;
schopnosť pripraviť vlastné prezentácie a vystúpenia; schopnosť využívať informačné a
komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní a spracúvaní informácií, ako aj
prezentácii vlastnej práce; schopnosť prezentovať vlastnú prácu, diskutovať, argumentovať,
obhájiť vlastné stanovisko; rozvíjať schopnosť kooperovať v skupine, deliť si úlohy, niesť
zodpovednosť.
Zameranie :
Celkový počet hodín podľa učebného plánu
Učebné osnovy: 1-4 ročník
Obsah vzdelávania
1. ročník:
Počet hodín týždenne / ročne: 3/99
I. Svet živých organizmov (99 hodín)
1. Životné prostredie a organizmy (7 hod.)
Životné prostredie a jeho zložky. Vzťah organizmu a prostredia.Vzťahy medzi organizmami. Základné
typy ekosystémov. Spoločenstvo a populácia
2 Život a voda (31 hod.)
Vodný ekosystém. Vodné rastliny – riasy, vyššie rastliny. Bezstavovce sladkýh vôd, hubky, pŕhlivce,
ploskavce, mäkkýše, obrúčkavce článkonožce, kôrovce, hmyz, Stavovce sladkých vôd – ryby,
obojživelníky, Mokrade, rašeliniská. Výtrusné rastliny – machorasty, plavúňorasty, prasličkorasty
a sladičorasty. Semenné rastliny –
borovicorasty a magnóliorasty. Dvojklíčnolistové
a jednoklíčnolistové rastliny - porovnanie, zástupcovia. Dreviny tvrdého a mäkkého lužného lesa.
Bezstavovce pri vode – hmyz. Stavovce pri vode - plazy. Vtáky – stavba tela, systém, zástupcovia.
Cicavce – stavba tela, systém, zástupcovia. Morská flóra – riasy. Morská fauna – hubky. Pŕhlivce,
Ploskavce, mäkkýše – ulitníky, lastúrniky a hlavonožce. Obrúčkavce, článkonožce Ostnatokožce,
plášťovce, kopíjovce. Drsnokožce. Ryby. Plazy a vtáky. Cicavce
Špecializácia rastlín a živočíchov. (11 hod.)
Abiotické faktory vysokohorských spoločenstiev. Význam ekosystémov Tatier počas štvrtohôr.
Rastliny vysokohorských spoločenstiev. Živočíchy vysokohorských spoločenstiev. Parazitizmus a
jeho formy. Parazitické rastliny, huby, živočíchy
Život s človekom. (17 hod.)
Spôsoby adaptácie živočíchov v ľudských sídlach. Život v záhradách a prímestskej zeleni ľudských
sídel. Živočíchy poľných ekosystémov. Rastliny ako potrava (čeľade bôbovité, ľuľkovité, lipnicovité).
Čeľade kapustovité,mrkvovité, ružovité. Rastliny a koreniny. Rastliny ako pochutiny. Huby ako
koreniny a pochutiny. Krmoviny. Rastlinné drogy, liečivá a jedy. Jedovaté rastliny. Rastliny a huby
s omamnými účinkami. Okrasné rastliny parkov a záhrad. Dreviny parkov a záhrad. Byliny parkov
a záhrad. Izbové rastliny. Priemyselné využitie rastlín a húb. Biotechnológie, geneticky modifikované
potraviny, bioprodukty, biopalivá
Mikrosvet. (9 hod.)
mikroorganizmy – charakteristika. Vírusy – charakteristika, rozdelenie, význam. Baktérie –
charakteristika, rozdelenie, význam. Riasy – charakteristika, rozdelenie, význam. Huby –
charakteristika, rozdelenie, význam Prvoky – charakteristika, rozdelenie, význam. Mikroorganizmy
a človek.
Prehľad systému živej prírody. (4 hod.)
Jednobunkovce. Rastliny. Huby. Živočíchy
Praktické cvičenia. (20 hod.)
Pozn.: V rámci ŠKVP bola poskytnutá 1 vyučovacia hodina naviac, t.z. 33 hod ročne – bolo
rozčlenených: 20 hod laboratórnych cvičení, 3 hod životne prostredie a organizmy, 1 hod – Živo
a voda, 3 hod Špecializácia rastlín a živočíchov, 4 hod Mikrosvet a 2 hod Život s človekom
2 ročník:
Počet hodín týždenne / ročne: 3/99
ZÁKLADNÉ ZNAKY, VLASTNOSTI A PREJAVY ŽIVÝCH SÚSTAV (99 hod) živá a neživá
príroda, organizácia živých sústav, vlastnosti a prejavy organizmov
117
Stavba a organizácia tela živých organizmov Bunka (5), delenie buniek (3) a premena látok
a energie (3) bunková teória veľkosť a tvar buniek, základné štruktúry bunky (bunkové povrchy,
membránové a vláknité štruktúry), typy buniek (prokaryotická, eukaryotická, rastlinná, živočíšna)
bunkový cyklus, mitóza, meióza, príjem a výdaj látok bunkou, anabolizmus a katabolizmus, prenos
energie v bunke
Stavba rastlinného tela – cievnaté rastliny (5) pletivá (delivé, trváce), vegetatívne orgány (koreň,
stonka, list) reprodukčné orgány (kvet, plod, semeno), podstata metabolizmu rastlín (asimilácia a
disimilácia), výživa rastlín (autotrofia, heterotrofia, mixotrofia), fotosyntéza (podmienky, priebeh,
režim (príjem, vedenie a výdaj vody rastlinou).
Pohlavné rozmnožovanie a životný cyklus rastlín (3)
Základná stavba a metabolické procesy živočíšneho organizmu – stavovce (15) špecializácia
živočíšnych buniek, tkanivá – základné typy (epitely, spojivá, svalové a nervové tkanivo), prehľad
orgánových sústav živočíchov (krycia, oporná, pohybová, tráviaca, dýchacia, obehová, vylučovacia,
riadiace sústavy, zmyslové orgány, rozmnožovacia sústava), orgány tráviacej sústavy – stavba
a základná funkcia, význam orgánových sústav pre fungovanie živočíšneho organizmu ako celku.
Metabolické procesy živočíchov podstata metabolizmu živočíchov, spôsoby výživy živočíchov,
činnosť orgánov tráviacej sústavy, procesy trávenia (mechanické a chemické), procesy vstrebávania,
dýchanie živočíchov, transport látok, vylučovanie.
Dedičnosť a premenlivosť (23 hod.)
Podstata dedičnosti, úvod do genetiky, dedičnosť a premenlivosť,základné genetické pojmy, 5.2
Molekulové základy genetiky,
ikácia DNA,
expresia génu (transkripcia, translácia), Základy bunkovej dedičnosti (3), chromozóm, dedičnosť
Mendelove pravidlá dedičnosti (5),
lná dominancia, platnosť Mendelových
zákonov, Dedičnosť a pohlavie (3),
chromozóm, Premenlivosť – mutácie (3), nededičná premenlivosť, dedičná premenlivosť a jej
– mutagény, dôsledky
gametických a
manipulácie a ich praktické využitie, Genetika človeka (4),
normálnych znakov, dedičné choroby a dispozície, genetické poradenstvo
Praktické cvičenia. (33 hod.).
3. ročník
Počet hodín týždenne / ročne: 1/33
III.
Biológia človeka a ochrana zdravia (33 hodín)
Orgánové sústavy človeka – stavba, funkcia, najčastejšie poruchy činnosti (príčiny, prejavy, liečba,
prevencia). (20 hod.).
1.1 Tvar, opora a povrch tela (6) oporná sústava (vnútorná stavba kosti, tvar, spojenia kostí, rast kosti,
kostra), pohybová sústava (stavba kostrového svalu, činnosť svalu, kostrové svaly), koža (anatómia,
funkcie), ochorenia a poruchy pohybového aparátu a kože
1.2 Sústavy látkovej výmeny (13). tráviaca sústava (stavba, funkcia, trávenie a vstrebávanie, výživa),
základné predpoklady zdravia definícia zdravia (podľa WHO), životospráva a výživa, choroby
tráviacej sústavy, pohybové aktivity a oddych, psychické zdravie, kvalita životného prostredia.,
dýchacia sústava (stavba, funkcia, mechanizmus dýchania), telové tekutiny (krv, tkanivový mok,
lymfa, zloženie krvi, krvné skupiny, funkcie telových tekutín), obehová sústava (krvný a lymfatický
obeh), civilizačné choroby
1.3 Riadiace sústavy a regulačné mechanizmy(8) hormonálna sústava, nervová sústava (stavba a
činnosť obvodovej nervovej sústavy a centrálneho nervového systému, prenos nervového vzruchu),
zmyslové orgány (receptory, stavba a činnosť zmyslových orgánov), termoregulácia, imunitný systém,
civilizačné choroby
1.4 Reprodukcia a vývin (6) pohlavné sústavy, oplodnenie a embryonálny vývin, vývinové obdobia
človeka, reprodukčné zdravie, Hygiena a starostlivosť o pohlavné orgány. Plánované rodičovstvo.
Prevencia pohlavne prenosných ochorení. Rovnosť pohlavia.
Základy poskytovania prvej pomoci. (5 hod. v rámci účelových cvičení).
118
3 ročník: voliteľný predmet
Počet hodín týždenne / ročne: 2/66
Prehľad systému eukaryotických organizmov (60)
Rastliny (26): Systém rastlín - taxonómia, Riasy - fylogenetický vývoj stielky, Nižšie rastliny,
červené riasy a rôznobičíkaté riasy, červenoočká a zelené riasy. Význam rias v prírode a pre človeka.
Vyššie rastliny, Výtrusné rastliny, Charakteristické znaky výtrusných rastlín Vývoj rodozmeny
výtrusných rastlín. Rodozmena machorastov a sladičorastov, Ryniorasty, Machorasty. Plavúňorasty,
prasličkorasty. Sladičorasty. Semenné rastliny, Charakt. znaky semenných rastlín. Kordaitorasty,
borovicorasty. Prehľad ihličín – borovicotvaré, tisotvaré, cyprusotvaré, Lyginodendrorasty,
cykasorasty. Magnóliorasty - všeob. charak., Spoločné a rozdielne znaky nahosem. a krytosemenných
rastlín. Charakter. znaky 1-klíčnolistových a 2-klíčnolistových. Čeľade:ružovité ,bôbovité. mrkvovité,
makovité, kapustovité, ľuľkovité, astrovité, bukovité, brezovité, lieskovité, ľaliovité, arekovité
lipnicovité.
Huby (5): Všeob. charakteristika. Význam húb v prírode a pre človeka. Systém húb-vreckaté huby.
Bazídiové huby. Lišajníky - lichenizmus
Jednobunkovce (3): Kmeň: Meňavkobičíkovce, Výtrusovce, Nálevníky - význam prvokov.
Živočíchy (26): Bezstavovce. Všeobecná charakteristika živočíchov. Kmeň: Hubky. Pŕhlivce,
Ploskavce, Hlístovce, Mäkkýše - trieda ulitníky, Lastúrniky, hlavonožce. Kmeň: Obrúčkavce.
Článkonožce-stavba tela. Podkmene: Trilobity, klepietkavce, Kôrovce, viacnôžky, Hmyz, Systém
hmyzu, význam v prírode a pre človeka.Druhoústovce-ostnatokožce.Kmeň:chordáty,podkmeňplášťovce, Kopijovce, Stavovce, Podkmeň. Stavovce. Nadtrieda: Kruhoústnice. Čelustnatce. Trieda:
Drsnokožce, Ryby, obojživelníky, Plazy, Vtáky stavba tela, Systém vtákov, Cicavce-stavba tela,
Systém cicavcov.
Etológia živočíchov(6): Vrodené správanie živočíchov.Typy vrodeného inštinktívného správania.
Naučené správanie. Dorozumievanie živočíchov
119
CHÉMIA
Charakteristika predmetu chémie
Predmet chémia na gymnáziu poskytuje študentom vhodne vybranými poznatkami zo
všeobecnej, anorganickej s organickej chémie didaktický systém poznatkov o chemických látkach a ich
premenách.
Obsah učiva tvoria predovšetkým poznatky o vlastnostiach a použití látok, s ktorými sa študenti
stretávajú v bežnom živote. Sú to najmä oblasti : chémia potravín a nápojov, kozmetika, liečivá,
čistiace prostriedky a pod.
V učive sú v dostatočnej miere zastúpené poznatky, ktoré umožňujú študentom chápať význam
chemickej vedy a chemického priemyslu pre spoločnosť a prírodu.
Chémia ako predmet, rozširuje všeobecné vzdelanie študentov, súčasne poskytuje základy
nevyhnutné pre ďalšie štúdium ( chemické odbory, medicína, environmentálna veda )
Samozrejmou súčasťou predmetu chémia je aj súbor laboratórnych prác, ktorých správnou
realizáciou si študenti osvojujú základné laboratórne zručnosti a návyky presnej a bezpečnej práce v
chemickom laboratóriu.
Obsah predmetu chémia
1. Pozorovanie a pokus v chémii
2. Sústavy látok
3. Štruktúra atómov a iónov
4. Periodický systém prvkov
5. Základy názvoslovia anorganických látok
6. Chemická väzba a štruktúra látok
7. Výpočty v chémii
8. Chemické reakcie, chemicka rovnice
9. Energetické zmeny pri chemických reakciách
10. Rýchlosť chemických reakcií
11. Chemická rovnováha
12. Protolytické reakcie
13. Redoxné reakcie
14. Zrážacie reakcie
Profil absolventa
Vo vyučovaní chémie majú študenti získať predstavu o stavbe látok a o základných
chemických, fyzikálno – chemických a biochemických dejoch.
Dôraz sa kladie najmä na súvislosti s ostatnými prírodovednými predmetmi a vplyv chemických dejov
na životné prostredie.
Každý študent bude vedený k tomu, aby :
- chápal vzťahy medzi štruktúrou a vlastnosťami látok
- rozumel základným typom chemických reakcií a poznal ich úlohu v prírode a v každodennom
živote
- správne využíval matematické zručnosti pri základných chemických výpočtoch
- aplikoval teoretické vedomosti pri realizácii laboratórnych prác
- pri riešení úloh teoretického a praktického charakteru spolupracoval v skupine
Výchovné a vzdelávacie stratégie
V učebnom predmete chémia, by žiaci mali nadobudnúť a rozvíjať nasledovné kompetencie
a) k učeniu
Plánovať a organizovať si učenie a pracovnú činnosť
Hľadať a rozvíjať účinné postupy vo svojom učení
Kriticky pristupovať ku zdrojom informácií, informácie tvorivo spracovávať a využívať pri
svojom štúdiu
b) komunikačné schopnosti
Vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov
Vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje
Zrozumiteľne prezentovať nadobudnuté vedomosti, skúsenosti a zručnosti
Urobiť zápis o experimente pomocou textu, schém, náčrtu, obrázkov a tabuliek
Spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich
použitie
c) riešenie problémov
Analyzovať vybrané problémy
Aplikovať poznatky pri riešení konkrétnych problémových úloh
Používať základné myšlienkové operácie a metódy vedeckého poznávania pri riešení
problémových úloh
Využívať informačné a komunikačné technológie pri riešení problémových úloh
Posúdiť vhodnosť navrhnutého postupu riešenia problémových úloh
Zhodnotiť úspešnosť riešenia problémovej úlohy
Logicky spájať poznatky nadobudnuté štúdiom chémie a iných učebných predmetov a využiť
ich pri riešení problémových úloh
d) manuálne
Používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach
Dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
e) sociálne
Vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti
Pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách
Vzájomne si pomáhať pri riešení úloh teoretického a praktického charakteru
Prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti
Hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení
Prijímať ocenenia, radu a kritiku a čerpať poučenie pre ďalšiu prácu
121
CHÉMIA
Vymedzenie výchovno-vzdelávacích cieľov predmetu
Cieľom vyučovania chémie v gymnáziu so štvorročným štúdiom je poskytnúť žiakovi
teoretické a čiastočne aj praktické základy všeobecnej, anorganickej a organickej chémie spolu s
vybranými časťami biochémie a analytickej chémie. Mal by sa naučiť základy chemického
názvoslovia, zápis jednoduchých chemických reakcií a niektoré chemické výpočty. Má mať
osvojené základné činnosti súvisiace s pozorovaním a chemickým pokusom. Absolvent gymnázia
má poznať základné skupiny chemických látok, ich zloženie, štruktúru, vlastnosti, ich praktický
význam pre bežný život a výrobu so zodpovedným vzťahom k ochrane zdravia a životného
prostredia. Na základe poznania periodického zákona má vedieť interpretovať závislosti v
skupinách a periódach periodickej sústavy. U vybraných chemických látok a ich základných skupín
má vedieť posúdiť ich vzájomné vzťahy a chemické reakcie, vrátane reakčných podmienok. Získané
chemické poznatky má dokázať primerane aplikovať aj na deje v živých sústavách. Má ovládať
metódy bezpečnej práce s vybranými chemickými látkami a osvojiť si základné zručnosti a návyky
presnej a estetickej laboratórnej práce. Príslušné chemické látky a deje má vedieť zapísať
chemickými vzorcami a rovnicami. Má ovládať základný systém chemického názvoslovia
anorganických a organických zlúčenín, systém základných chemických výpočtov s aplikáciou na
kvantitatívne laboratórne práce. Má vedieť riešiť primerané tvorivé teoretické aj praktické úlohy,
formulovať závery a písať záznamy z pozorovania priebehu pokusov a z laboratórnych prác.
Prehľad tematických celkov
1. ročník
Orientačný počet hodín
(66 h)
1. Pozorovanie a pokus v chémii, bezpečnosť práce
3
2. Sústavy látok
11
3. Štruktúra látok
10
4. Periodický systém prvkov
2
5. Základy názvoslovia anorganických látok
6
6. Chemická väzba
8
7. Chemické reakcie, chemické rovnice
4
8. Termochémia
5
9. Chemická kinetika
4
10. Chemická rovnováha
3
11. Protolytické reakcie
3
12. Redoxné reakcie
3
13. Zrážacie reakcie
4
2.ročník
(99 h)
122
1. Prvky a ich zlúčeniny v bežnom živote
38
2. Charakteristika a rozdelenie organických látok
11
3. Uhľovodíky
26
4. Deriváty uhľovodíkov
24
3. ročník
(33 h)
1. Deriváty uhľovodíkov - pokračovanie
4
2. Lipidy
4
3. Sacharidy
6
4. Bielkoviny
5. Enzýmy
6
4
6. Nukleové kyseliny
2
7. Vitamíny
3
8. Kvalita života a zdravie
4
1. ROČNÍK
1. Pozorovanie a pokus v chémii
Obsahový štandard: Bezpečnosť práce v chemickom laboratóriu, základné laboratórne pomôcky,
základné laboratórne operácie
Výkonový štandard: Poznať a dodržiavať pravidlá bezpečnosti práce v chemickom laboratóriu,
poznať laboratórne pomôcky, vedieť si naplánovať pracovnú činnosť pri realizácii experimentov, urobiť
zápis o experimente pomocou textu, schém, náčrtu, tabuliek
2. Sústavy látok
Obsahový štandard: Chémia, látka, chemicky čistá látka, prvok, zlúčenina, zmes, sústava,
skupenstvo látky, spôsoby oddeľovania zložiek zmesí, roztok, rozpúšťadlo, rozpustená látka, nasýtený
roztok, rozpustnosť látky, hmotnostný zlomok, koncentrácia látkového množstva Výkonový štandard:
vymenovať príklady chemicky čistej látky a zmesi, rozlíšiť rovnorodé a rôznorodé zmesi pomocou ich
charakteristických znakov, navrhnúť spôsob oddelenia zložiek zmesi, klasifikovať roztoky, pripraviť
nasýtený roztok, využiť poznatky o príprave roztokov pri ich príprave v domácnostiach
3. Štruktúra látok
Obsahový štandard: Atóm, atómové jadro, protón, neutrón, nukleóny, elektrónový obal atómu,
elektrón, orbitál, elektrónová vrstva, valenčná vrstva, valenčné elektróny, elektrónová konfigurácia
atómu, protónové číslo, neutrónové číslo, nukleónové číslo, izotopy, ión, anión, katión
Výkonový štandard:opísať zloženie atómového jadra a atómového obalu, určiť počet elementárnych
častíc v atóme prvku na základe známej hodnoty A, N, Z, uviesť príklady izotopov, chápať pojem
orbitál, vymenovať typy orbitálov
4. Periodický systém prvkov
Obsahový štandard: Periodický zákon, periodický systém prvkov , periodická tabuľka prvkov,
perióda, skupina, alkalické kovy, halogény, vzácne plyny, elektronegativita, s-, p-, d-, f- prvky, kovy,
nekovy, polokovy
Výkonový štandard: poznať autora a znenie periodického zákona, používať triviálne názvy skupín,
vysvetliť vzťah medzi počtom valenčných elektrónov a polohou prvkov v PTP
5. Základy názvoslovia anorganických látok
Obsahový štandard Oxidačné číslo, chemický prvok, chemická zlúčenina, chemický vzorec
Výkonový štandard: poznať a používať značky a slovenské názvy prvkov, určiť oxidačné číslo
atómov prvkov v chemických zlúčeninách
používať pravidlá tvorenia vzorcov a názvov zlúčenín: oxidy, hydroxidy, halogenidy, bezkyslíkaté
kyseliny, kyslíkaté kyseliny,soli kyselín, hydráty
123
6. Chemická väzba
Obsahový štandard Chemická väzba, molekula, väzbový elektrónový pár, voľný lektrónový pár,
kovalentná väzba, nepolárna väzba, polárna väzba, iónová väzba, vodíková väzba, jednoduchá
väzba, násobná väzba, kovová väzba, kryštál, kryštalická látka
Výkonový štandard: uviesť príklady molekúl, v ktorých sa nachádzajú jednoduché, dvojité alebo
trojité väzby, určiť typ chemickej väzby,vysvetliť vznik kovalentnej väzby v molekule vodíka, vysvetliť
vznik iónovej väzby, zdôvodniť vodivosť kovov, poznať príčinu rozdielnych vlastností diamantu a
grafitu
7. Chemické reakcie a chemické rovnice
Obsahový štandard: Chemická reakcia, reaktanty, produkty, schéma chemickej reakcie, chemická
rovnica, zákon zachovania hmotnosti v chemických reakciách
Výkonový štandard: poznať príklady chemických a fyzikálnych zmien, zapísať rovnicu reakcie na
základe slovného popisu chemickej reakcie, poznať kvalitatívno-kvantitatívny význam chemickej
rovnice
8. Termochémia
Obsahový štandard: Exotermická reakcia, endotermická reakcia, entalpia, reakčné teplo,
termochemická rovnica, 1. termochemický zákon
Výkonový štandard: vysvetliť rozdiely v zápise chemickej rovnice a termochemickej rovnici,
klasifikovať chemické reakcie na exotermické a endotermické, vymenovať príklady reakcií z
každodenného života
9. Chemická kinetika
Obsahový štandard: Rýchlosť chemickej reakcie, faktory ovplyvňujúce rýchlosť chemických reakcií
Výkonový štandard: definovať rýchlosť chemickej reakcie, vymenovať faktory ovplyvňujúce rýchlosť
chemických reakcií, uviesť príklady chemickej reakcie z každodenného života, vysvetliť, prečo je
dôležité poznať rýchlosť priebehu chemických reakcií a možnosti ich ovplyvňovania
10. Chemická rovnováha
Obsahový štandard: Chemická rovnováha, rovnovážna koncentrácia látok, rovnovážna konštanta,
faktory ovplyvňujúce chemickú rovnováhu
Výkonový štandard: vysvetliť, čo je chemická rovnováha a rovnovážna koncentrácia
vysvetliť význam hodnoty rovnovážnej konštanty, vymenovať faktory ovplyvňujúce chemickú
rovnováhu
11.Protolytické reakcie
Obsahový štandard: Brönstedova kyselina a zásada, konjugovaný pár, amfotérne látky, silná a
slabá kyselina a zásada, autoprotolýza vody, pH, stupnica pH, kyslý, neutrálny a zásaditý roztok,
neutralizácia, soľ, indikátor, hydrolýza
Výkonový štandard: poznať príklady silných, slabých kyselín a zásad, napísať chemickú rovnicu
autoprotolýzy vody, poznať stupnicu pH, aplikovať význam indikátorov v bežnom živote, poznať vplyv
silných kyselín a zásad na ľudský organizmus
12.Redoxné reakcie
Obsahový štandard: Oxidačné číslo, redukcia, oxidácia, redoxné reakcie, čiastková reakcia,
redukovadlo, oxidovadlo, elektrochemický rad napätia kovov, galvanický článok, elektrolýza
Výkonový štandard: určovať oxidačné čísla atómov prvkov v redoxných reakciách, zapísať
chápať význam pojmov redukovadlo a oxidovadlo, poznať využitie elektrolýzy, poznať podstatu
korózie kovov a spôsob ochrany kovov
13.Zrážacie reakcie
Obsahový štandard: Zrážacia reakcia, zrazenina, iónový zápis chemickej reakcie Výkonový
štandard: vysvetliť pojem zrazenina, poznať iónový zápis zrážacej reakcie, poznať príklady využitia
zrážacích reakcií v praxi
124
2. ROČNÍK
1. Prvky a ich zlúčeniny v bežnom živote
Obsahový štandard: Vodík, alkalické kovy, kovy alkalických zemín, sklo, inertná atmosféra, ozón,
anomália vody, spaľovanie, halogény, vzácny plyn, korózia, hrdza, oceľ, liatina, zliatina, amalgám,
pasivácia kovov
Výkonový štandard: poznať názvy a značky prvkov PSP, uviesť ich výskyt, poznať základné
vlastnosti prvkov ich využitie
2. Charakteristika a rozdelenie organických zlúčenín
Obsahový štandard: Organická chémia a zlúčenina, ich štruktúra, izoméria, typy reťazcov, typy
vzorcov, typy väzieb, väzbovosť,typy reakcií, polarita molekúl, činidlo, radikál, nukleofil, elektrofil,
uhľovodíky, arény,
Výkonový štandard: poznať príčinu existencie veľkého počtu organických zlúčenín uhlíka,
zaradiť danú organickú zlúčeninu na základe jej vzorca, uviesť príkladykonštitučných a cis-trans
izomérov, určiť či sa jedná o adičnú, eliminačnú alebo substitučnú reakciu , vedieť aplikovať poznatok,
že uhľovodíky sú nepolárne zlúčeniny, napr. pri určovaní ich rozpustnosti vo vode a nepolárnych
rozpúšťadlách, hlavne v spojení s ich využitím v bežnom živote
3. Uhľovodíky
Obsahový štandard: Homologický rad, homologický vzorec, alkyl, cykloalkyl, hydrogenácia,
dehydrogenácia, ropa, frakčná destilácia, benzín, nafta, arény
Výkonový štandard: poznať vzorce a triviálne názvy základných uhľovodíkov a arénov, poznať ich,
poznať typy reakcií charakteristických pre alkány, alkény, alkíny, arény, vysvetliť podstatu
aromatického charakteru arénov, poznať ich negatívny vplyv na zdravie
4. Deriváty uhľovodíkov
Obsahový štandard: Halogénderiváty, hydroxyderiváty, alkoholy, fenoly, étery, karbonylové
zlúčeniny, nitroderiváty, karboxylová kyselina
Výkonový štandard : vymenovať skupiny derivátov uhľovodíkov podľa funkčnej skupiny a uviesť
príklady, poznať najdôležitejšie triviálne názvy a vzorce derivátov uhľovodíkov, poznať typy reakcií
charakteristických pre jednotlivé deriváty
3. ROČNÍK
1. Deriváty uhľovodíkov –pokračovanie
2. Lipidy
Obsahový štandard: Lipidy, jednoduché lipidy, tuky, oleje, vosky, stužovanie tukov, zmydelňovanie
tukov, mydlá, zložené lipidy, hydrofóbne vlastnosti, cholesterol, význam pre človeka)
Výkonový štandard: charakterizovať lipidy, výskyt, štruktúru, vlastnosti, význam, charakterizovať
výskyt cholesterolu v potravinách a vysvetliť jeho význam pre organizmus,
porovnať oleje a tuky, vosky, porovnať význam LDL a HDL cholesterolu pre človeka
3. Sacharidy
Obsahový štandard: Sacharidy,mono-, oligo- a polysacharidy, chiralita, chirálne centrum, D- a Lformy, optická izoméria, energetická hodnota sacharózy, glykémia
Výkonový štandard: charakterizovať pojem sacharidy, významu, výskytu a pôvodu, napísať
všeobecnú chemickú schému fotosyntézy, vysvetliť vznik alkoholov a kyselín zo sacharidov,
popísať základné vlastnosti D-glukózy a D-fruktózy, sacharózu, škrob, glykogén a celulózu
4. Bielkoviny
Obsahový štandard: Bielkoviny (proteíny), biologická funkcia, aminokyselina, peptidová väzba,
štruktúra, rozdelenie,denaturácia, hém, hemoglobín,
Výkonový štandard: charakterizovať bielkoviny z hľadiska výskytu, významu a pôvodu , klasifikácia,
zloženia a vlastností, vymenovať esenciálne aminokyseliny a potravinové zdroje s ich najvhodnejším
zastúpením, charakterizovať štruktúru
5. Enzýmy
Obsahový štandard: Enzým, aktivačná energia, biokatalyzátor, aktívne miesto, koenzým, apoenzým,
špecifický katalytický účinok, inhibícia kompetitívna a nekompetitívna, α-amyláza, pepsín, trypsín
125
Výkonový štandard: charakterizovať pojem enzým z hľadiska vlastností, výskytu a významu,
vysvetliť vplyv enzýmu na priebeh reakcie, charakterizovať faktory ovplyvňujúce rýchlosť enzýmovej
reakcie
6. Nukleové kyseliny
Obsahový šttandard: Nukleové kyseliny, genetická informácia, bázy, nukleotid, DNA, RNA,
makroergická väzba, druhy RNA, komplementarita, kodón, antikodón, polynukleotidový reťazec, ATP
Výkonový štandard: charakterizovať nukleové kyseliny z hľadiska výskytu, významu , klasifikácie
a zloženia, vysvetliť dôležitosť ATP, poznať makroergickú väzbu , porovnať stavbu DNA a RNA
7. Vitamíny
Obsahový štandard: Vitamín, hypovitaminóza, hypervitaminóza, vitamíny rozpustné vo vode
a v tukoch, skorbut, antioxidanty,
Výkonový štandard: poznať vitamíny ako esenciálne látky, charakterizovať ich z hľadiska ýskytu,
významu a funkcie v ľudskom organizme, uviesť dôsledky vystavenia organizmu hypervitaminóze a
hypovitaminóze vitamínov, uviesť hlavné potravinové zdroje vitamínov, vysvetliť úlohu antioxidantov v
potrave
8. Kvalita života a zdravie
Obsahový štandard: Heterocyklus, alkaloidy, droga, návyková látka, nikotín, kofein, liek,
antibiotikum, geneticky upravované potraviny, biologická hodnota stravy, vyvážená strava
Výkonový štandard: poznať základ zloženia heterocyklických zlúčenín, vedieť o škodlivosti
návykových látok na ľudský organizmus, poznať funkciu a účinok antibiotík, vedieť posúdiť kvalitu a
správne zloženie stravy
126
GEOGRAFIA
Charakteristika predmetu
Učebný predmet geografia v gymnaziálnom štúdiu rozvíja u žiakov poznanie jedinečnosti
planéty Zem – zákonitosti prírodných procesov prebiehajúcich na Zemi, priestorové
usporiadanie geografických objektov v príčinných súvislostiach. Vyučovací predmet
zabezpečuje vzdelávanie v oblasti vnímania zmien a aktuálneho stavu prírody Zeme a ľudskej
spoločnosti.Vo vzdelávaní mladého človeka učivo gymnaziálnej geografie má doležité
postavenie. V obsahu vzdelávania je potrebné spájať a využívať aj poznatky z iných oblastí
vzdelávania (histórie, biológie, matematiky, fyziky, ekonómie a pod.),čo pozitívne ovplyvňuje
medzipredmetové vzťahy. Vytvára priestor na zdokonalenie sa v práci s mapami, štatistickými
materiálmi, a inými zdrojmi informácií.
Význam geografie spočíva aj v tom, že žiaci získavajú schopnosť aplikovať poznatky po
skončení školy v praxi , pri rozvoji regiónov. V súvislosti s európskou integráciou je potrebné,
aby žiaci mali poznatky o historických, geografických a kultúrnych danostiach regiónov.
Prostredníctvom geografie žiaci získajú schopnosť rozpoznať a pochopiť význam tolerancie
a úcty k iným národom, dôležitosť poznania a ochrany prírodnej aj kultúrnej krajiny, postoja
a úcty k svojmu okoliu, iným národom a samozrejme k sebe samému
Základné ciele predmetu v prepojení na kľúčové kompetencie
Vo vyučovaní geografie v gymnáziu sa všetky aktivity odvíjajú od hlavného cieľa – zvládnutia
a správneho využitia nadobudnutých geografických poznatkov a zručností v praxi. Žiaci majú
po skončení štúdia tohto učebného predmetu dokázať aplikovať a hodnotiť geografické
informácie získané z máp, literatúry, médií , resp. osobných skúseností.. Mali by nadobudnúť
schopnosť hodnotiť javy a fakty vzniknuté v prírode alebo zapríčinené človekom v aktuálnych
situáciách vo svete a na Slovensku.
Globálnym cieľom výučby geografie je čo v najširšej miere uplatniť nadobudnuté poznatky
a kompetencie. Výsledkom rozvíjania kompetencií (napr. komunikatívnej kompetencie) je
získanie geografickej gramotnosti. Geografia prehlbuje aj orientáciu v dnešnom svete.
Obsah vzdelávania
Obsah geografického vzdelávania v gymnáziách vychádza z obsahu základných tém geografie
– fyzickej, humánnej aj regionálnej. Dôraz sa kladie na prepojenie jednotlivých tém
a komplexné hodnotenie geografických javov. Učebný predmet geografia integruje aj témy
osobnostného a sociálneho rozvoja (štruktúra obyvateľstva), environmentálnej výchovy
(geoekológia), multikultúrnej výchovy (národy, jazyky, rasy, náboženstvá) aj témy z mediálnej
výchovy (geopolitika).
Vzdelávacia časť : GEOGRAFIA
Vymedzenie výchovno – vzdelávacích cieľov predmetu:
Charakteristika predmetu
Učebný predmet geografia v gymnaziálnom štúdiu rozvíja u žiakov poznanie jedinečnosti
planéty Zem – zákonitosti procesov prebiehajúcich na Zemi a princípy jej existencie.
Vyučovací predmet zabezpečuje vzdelávanie v oblasti vnímania zmien a aktuálneho stavu
prírody Zeme a ľudskej spoločnosti. Má to dôležité postavenie vo vzdelávaní mladého človeka
z hľadiska vzájomného vplyvu človeka a prírody s akcentom na zachovanie životného priestoru
pre ďalšie generácie. V obsahu vzdelávanie je potrebné spájať a využívať aj poznatky z iných
oblastí vzdelávania (histórie, biológie, matematiky, fyziky, ekonómie a pod.). Geografia
vytvára priestor na zdokonalenie sa v práci s mapami, štatistickými materiálmi, a inými zdrojmi
informácií.
Význam geografie spočíva aj v tom, že žiaci získavajú schopnosť aplikovať poznatky po
skončení školy pri rozvoji regiónov. V súvislosti s európskou integráciou je potrebné, aby žiaci
mali poznatky o historických, geografických a kultúrnych danostiach regiónov.
Prostredníctvom geografie žiaci získajú schopnosť rozpoznať a pochopiť význam tolerancie
a úcty k iným národom, dôležitosť poznania a ochrany prírodnej aj kultúrnej krajiny, postoja
a úcty k svojmu okoliu, iným národom a samozrejme k sebe samému
Základné ciele predmetu v prepojení na kľúčové kompetencie
Vo vyučovaní geografie v gymnáziu sa všetky aktivity odvíjajú od hlavného cieľa – zvládnutia
a správneho využitia nadobudnutých geografických poznatkov a zručností v praxi. Žiaci majú
po skončení štúdia tohto učebného predmetu dokázať aplikovať a hodnotiť geografické
informácie získané z máp, literatúry, médií, osobných skúseností z regiónu alebo z iných oblastí
sveta. Mali by nadobudnúť schopnosť hodnotiť javy a fakty vzniknuté v prírode alebo
zapríčinené človekom v aktuálnych situáciách na svete a na Slovensku.
Globálnym cieľom výučby geografie je čo v najširšej miere uplatniť nadobudnuté poznatky
a kompetencie. Výsledkom rozvíjania kompetencií (napr. komunikatívnej kompetencie) je
získanie geografickej gramotnosti. Geografia prehlbuje aj orientáciu v dnešnom svete.
Obsah vzdelávania
Predpísaný minimálny obsah a rozsah učebných osnov predmetu geografia v štátnom
vzdelávacom programe je rozšírený (1. roč.+1 hod.)
Obsah geografického vzdelávania v gymnáziách vychádza z obsahu základných tém geografie
– fyzickej, humánnej aj regionálnej. Dôraz sa kladie na prepojenie jednotlivých tém
a komplexné hodnotenie geografických javov. Učebný predmet geografia integruje aj témy
osobnostného a sociálneho rozvoja (štruktúra obyvateľstva), environmentálnej výchovy
(geoekológia), multikultúrnej výchovy (národy, jazyky, rasy, náboženstvá) aj témy z mediálnej
výchovy (geopolitika).
1. ročník:
Počet hodín týždenne 2, ročne 66
GEOGRAFIA V PRAXI (10 hodín)
Obsah, ciele, význam geografie v súčasnosti. Krajinná sféra. Mapa – obsah, mierka,
rozdelenie, využitie máp, kartografické zobrazenia. Globálne systémy určovania polohy – GPS,
GIS (geografický informačný systém).
PLANÉTA ZEM (9 hodín)
Zem ako planéta slnečnej sústavy. Tvar a meranie Zeme. Pohyby Zeme, slapové javy.
PRÍRODA ZEME (39 hodín)
Atmosféra, hydrosféra, pedosféra, litosféra, biosféra – charakteristika čiastkových
fyzickogeografických sfér, analýza prebiehajúcich vzťahov s akcentom na ich racionálne
využitie a ochranu životného prostredia.
HUMÁNNOGEOGRAFICKÁ SFÉRA ZEME - POĽNOHOSPODÁRSTVO (8 hodín)
128
Rastlinná, živočíšna výroba v závislosti od prírodných pomerov. Typy poľnohospodárskej
krajiny. Význam poľnohospodárskej výroby pre výživu obyvateľstva.
2. ročník:
Počet hodín týždenne 2, ročne 66
HUMÁNNO - GEOGRAFICKÁ SFÉRA (11 hodín)
Vývoj, rozmiestnenie, dynamika obyvateľstva, štruktúra obyvateľstva, štruktúra sídel.
Primárny, sekundárny, terciárny a kvartérny sektor – teoreticko- metodologické východiská.
EURÓPA (22hodín)
Príroda, spoločnosť, politické usporiadanie. Slovensko, štáty Európy – komplexná geografická
analýza.
ÁZIA (10 hodín), AFRIKA (5 hodín), AMERIKA (8 hodín), AUSTRÁLIA A OCEÁNIA (3
hodiny)
Poloha, prírodné pomery, sídla, obyvateľstvo, hospodársky vývoj, výrobná a nevýrobná sféra.
Vzájomné porovnávanie vybraných štátov mimoeurópskych regiónov.
POLÁRNE OBLASTI (1 hodina)
Arktída, Antarktída – vymedzenie, reliéf, podnebie, hospodárske využitie. Vplyv globálneho
otepľovania na zmeny v polárnych oblastiach.
OCEÁNY (2 hodiny)
Fyzickogeografická charakteristika oceánov, ich význam, ekonomické využitie
a znečisťovanie.
OCHRANA A TVORBA KRAJINY (4 hodiny)
Globálne dôsledky činnosti človeka na ekosystém zeme, vyčerpávanie surovinových zdrojov,
znečisťovanie prírodných zdrojov, odpady a hospodárenie s nimi. Chránené územia na Zemi.
3. ročník:
Počet hodín týždenne 1, ročne 33
GEOPOLITICKÉ ZAČLENENIE SR V EURÓPE A VO SVETE. POLOHA SLOVENSKA (3
hodiny)
Vývoj osídlenia, členstvo v medzinárodných organizáciách. Poloha SR – matematicko geografická k oceánom a moriam, k nadmorskej výške, geopolitická.
PRÍRODNÉ PODMIENKY SLOVENSKA (7 hodín)
Geologický vývoj, reliéf, počasie a podnebie, vodstvo, pôdy, rastlinstvo a živočíšstvo.
VÝVOJ OSÍDLENIA, OBYVATEĽSTVO SR (4 hodiny)
Súčasné tendencie urbanizácie, dynamika a štruktúra obyvateľstva.
EKONOMIKA A OBCHOD NA SLOVENSKU (4 hodiny)
Štruktúra priemyselnej výroby, oblasti koncentrácie priemyslu v regiónoch Slovenska.
Poľnohospodárske výrobné oblasti – rastlinná, živočíšna výroba, lesné a vodné hospodárstvo.
DOPRAVNÉ SYSTÉMY NA SLOVENSKU (1 hodina)
Význam, hlavná úloha dopravy. Kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele dopravného systému.
Hlavné druhy dopravy, dopravné koridory.
CESTOVNÝ RUCH SLOVENSKA (2 hodiny)
Krajinný potenciál pre rozvoj CR na Slovensku. Lokalizácia významných stredísk letnej
a zimnej turistiky v SR.
ZAHRANIČÝ OBCHOD SLOVENSKA (1 hodina)
Najvýznamnejší obchodní partneri Slovenska – export, import. Obchodná bilancia.
REGIÓNY SLOVENSKA (11 hodín)
Bratislavský samosprávny kraj, Trnavský a Nitriansky samosprávny kraj, Trenčiansky
a Žilinský samosprávny kraj, Banskobystrický a Košický samosprávny kraj, Prešovský
samosprávny kraj. Miestna krajina – okres Bardejov, mesto Bardejov. Prezentácia komplexnej
geografickej analýzy jednotlivých regiónov Slovenska a miestnych oblastí.
3. ročník: Seminár z geografie (Cestovný ruch – voliteľný predmet)
129
Počet hodín týždenne 2, ročne 66
GEOGRAFIA CESTOVNÉHO RUCHU (8 hodín)
Úvod do štúdia GCR, Objekt a predmet štúdia GCR, Cestovný ruch – historický vývoj
a význam, Druhy cestovného ruchu, Formy cestovného ruchu, Lokalizačné predpoklady CR.
CESTOVNÝ RUCH SLOVENSKEJ REPUBLIKY (14 hodín)
Kategorizácia regiónov CR Slovenska – Vysokotatranský región, Nízkotatranský región,
Malofatranský región, Región Slovenského raja, Bratislavský región, Žilinský, Oravský
a Kysucký región, Prešovský a Košický región, Región Horného Šariša, Praktické trasovanie.
CESTOVNÝ RUCH EURÓPY (25 hodín)
Predpoklady CR Európy, CR Strednej Európy, Južnej Európy, Západnej Európy, Severnej
a Východnej Európy.
CESTOVNÝ RUCH ÁZIE (6 hodín)
CR Západnej Ázie, Južnej a Juhovýchodnej Ázie, Východnej Ázie, Strednej Ázie, Severnej
Ázie.
CESTOVNÝ RUCH AFRIKY (5 hodín)
CR Severnej, Západnej, Strednej, Východnej a Južnej Afriky.
CESTOVNÝ RUCH AMERIKY (4 hodiny)
CR Severnej, Strednej a Južnej Ameriky.
CESTOVNÝ RUCH AUSTRÁLIE A OCEÁNIE (4 hodiny)
CR Austrálie a Oceánie.
4. ročník: Seminár z Geografie
Počet hodín týždenne 3, ročne 78
VÝZNAM GEOGRAFIE PRE ĽUDSKÚ SPOLOČNOSŤ (2 hodiny)
Súčasná geopolitická situácia sveta na mape – orientácia, Geografia ako veda. Objekt
geografie, rozdelenie geografie, jej význam a postavenie v systéme vied.
PLANĚTA ZEM (11 hodín)
Vesmírne dejiny v skratke. Naša galaxia - typ a vznik galaxií. Naša slnečná sústava – štruktúra.
Postavenie Zeme v slnečnej sústave. Zem ako vesmírne teleso. Zloženie, tvar a veľkosť Zeme.
Pohyby Zeme. Mesiac a slapové javy. Zemský povrch a mapa. Mierka mapy. Obsah mapy.
Kartografické zobrazenia. Praktické cvičenia s mapou.
ATMOSFÉRA (12 hodín)
Základná charakteristika a zloženie atmosféry. Meteorologické prvky a počasie. Klíma a
klimatotvorné činitele (príklady). Atmosférické procesy. Prúdenie vzduchu v troposfére.
Monzúny a miestne vetry. Vzduchové hmoty, atmosférické fronty. vývoj cyklóny. Klimatické
pásma na Zemi. Topoklíma. Zmeny klímy na Zemi. Cvičenia - určovanie klimatických pásiem
a chodu počasia vo vybraných regiónoch.
HYDROSFÉRA (8 hodín)
Všeobecná charakteristika hydrosféry. Obeh vody na Zemi - schéma. Svetový oceán všeobecná analýza. Rozdelenie oceánov a morí. Reliéf dna oceánov a morí. Dynamika
oceánskej a morskej vody (morské prúdy ). Vodstvo súše, všeobecná analýza. Povrchové toky.
Hydrografická sieť. Typy režimov odtoku riek. Jazerá a umelé vodné nádrže. Ľadovce.
Podpovrchová voda. Minerálne a termálne vody.
LITOSFÉRA (7 hodín)
Zloženie zemského telesa a základné typy litosféry. Pohyby litosferických dosák. Vnútorné
procesy.Tektonické pohyby. Magmatizmus. Zemetrasenie. Horniny. Určovanie hornín a ich
130
význam. Zvetrávanie. Georeliéf - základné vlastnosti. Geomorfologické činitele a procesy.
Morfografické typy georeliéfu.
PEDOSFÉRA (3 hodiny)
Pôda, pôdotvorné činitele, pôdotvorné horizonty. Zloženie pôdy a jej vlastnosti. Pôdne typy,
pôdne druhy (vzorky). Horizontálna a vertikálna zonálnosť pôdnych typov na Zemi.
BIOSFÉRA (7 hodín)
Základné poznatky o biosfére. Bioklimatické pásma a zóny. Fyzickogeografické regióny Zeme,
Európy, Slovenska - komplexná analýza. Následky ľudských aktivít na biosféru. Globálne
problémy.
HUMÁNNA GEOGRAFIA (15 hodín)
Vývoj, rozmiestnenie, dynamika obyvateľstva, štruktúra obyvateľstva, štruktúra sídel.
Primárny, sekundárny, terciárny a kvartérny sektor – teoreticko- metodologické východiská.
SLOVENSKÁ REPUBLIKA (13 hodín)
Vývoj osídlenia, členstvo v medzinárodných organizáciách. Poloha. Geologický vývoj, reliéf,
počasie a podnebie, vodstvo, pôdy, rastlinstvo a živočíšstvo. Súčasné tendencie urbanizácie,
dynamika a štruktúra obyvateľstva. Vývoj osídlenia Slovenskej republiky, územno-správne
členenie. Štruktúra priemyselnej výroby, oblasti koncentrácie priemyslu v regiónoch Slovenska.
Poľnohospodárske výrobné oblasti. Kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele dopravného
systému. Hlavné druhy dopravy, dopravné koridory. Krajinný potenciál pre rozvoj CR na
Slovensku. Lokalizácia významných stredísk letnej a zimnej turistiky v SR. Regióny Slovenska
(Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky a Nitriansky kraj). Regióny Slovenska (Žilinský,
Banskobystrický, Košický a Prešovský kraj). Miestny región – kompletná geografická analýza.
4. ročník: Geopolitika (voliteľný predmet)
Počet hodín týždenne 2, ročne 52
POLITICKÁ MAPA SVETA (6 hodín)
Priestorová diferenciácia štátov na Zemi, regióny sveta. Orientácia na politickej mape sveta –
Európa, Ázia, Amerika,Afrika, Austrália.
GEOGRAFICKÉ OBJAVY (2 hodiny)
Objavovanie Zeme. Objaviteľské cesty po mori. Objaviteľské cesty po súši.
POLITICKÉ A INÉ ZOSKUPENIA KRAJÍN SVETA(7 hodín)
EÚ, OSN, Ostatné svetové politické a hospodárske zoskupenia vo svete.
ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA A SÍDEL (5 hodín)
Rozloženie obyvateľstva na Zemi. Mestské aglomerácie – Európa, Amerika, Ázia, Afrika,
Austrália. Rasy a národy sveta. Hlavné svetové náboženstvá.
HOSPODÁRSKO - POLITICKÁ GEOGRAFIA (30 hodín)
Komplexná geografická analýza Austrálie, Oceánie, jednotlivých regiónov Afriky, Ameriky,
Ázie, Európy a Slovenska. Miestny región.
ZÁVEREČNÉ VYHODNOTENIE A KLASIFIKOVANIE (2 hodiny)
Všeobecné pokyny hodnotenia:
Pri každom hodnotení tematického celku používame všeobecné kritériá a klasifikáciu uvedenú
v tomto ŠkVP (pre jednotlivcov, skupinu, pre ústne a písomné práce). Príprava didaktických
testov, cieľových otázok pre skupinové práce, písomné cvičenia a frontálne skúšanie pripravuje
vyučujúci v rámci tematických listov.
Po ukončení posledného tematického celku v danom vyučovacom predmete pripraví vyučujúci
súborný didaktický test na overenie komplexných vedomostí a zručností žiakov. Otázky
v didaktickom teste nesmú prevýšiť stanovenú úroveň vzdelávacích výstupov v jednotlivých
tematických celkoch. Kritériá hodnotenia musia byť súčasťou didaktického testu. Žiaci budú
131
s nimi oboznámení až po absolvovaní didaktického testu. Hodnotiacu škálu si volí vyučujúci.
Výsledky didaktického testu sú významnou súčasťou hodnotenia žiaka.
TELESNÁ VÝCHOVA
1. Charakteristika vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb
Predmet telesná výchova poskytuje základné informácie o biologických, fyzických
a sociálnych základoch zdravého životného štýlu. Žiak si v ňom rozvíja schopnosti a
osvojuje vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú súčasťou zdravého životného štýlu nielen
počas školskej dochádzky, ale i v dospelosti. Osvojí si zručnosti a návyky na efektívne
využitie voľného času a zároveň vedomosti o zdravotnom účinku osvojených zručností
a návykov.
2. Ciele vyučovacieho predmetu telesná a športová výchova
Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je umožniť
žiakom rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti na primeranej úrovni, osvojovať si,
zdokonaľovať a upevňovať pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať svoju pohybovú
gramotnosť, zvyšovať všeobecnú pohybovú výkonnosť a zdatnosť, prostredníctvom
vykonávanej pohybovej aktivity pôsobiť a dbať o zdravie, vytvárať trvalý vzťah k pohybovej
aktivite, telesnej výchove a športu s ohľadom na ich záujmy, predpoklady a individuálne
potreby ako súčasť zdravého životného štýlu a predpokladu schopnosti celoživotnej
starostlivosti o vlastné zdravie.
Špecifické ciele predmetu sú vyjadrené pomocou nasledovných kľúčových a predmetových
kompetencií:
Pohybové kompetencie

Žiak si vie vybrať a vykonávať pohybové činnosti, ktoré bezprostredne pôsobia ako
prevencia civilizačných chorôb.

Žiak dokáže rozvíjať všeobecnú pohybovú výkonnosť s orientáciou na udržanie
a zlepšenie zdravia.

Žiak má osvojené primerané množstvo pohybových činností vo vybraných odvetviach
telesnej výchovy a športu a vie ich uplatniť vo voľnom čase.
Kognitívne kompetencie

Žiak vie vysvetliť dôvody potreby vykonávania pohybovej činnosti v dennom režime
so zameraním na úlohy ochrany vlastného zdravia.

Žiak používa odbornú terminológiu osvojených pohybových činností a oblastí
poznatkov.

Žiak vie zostaviť a používať rozcvičenie pred vykonávaním pohybovej činnosti.

Žiak dodržiava osvojené pravidlá pri vykonávaní pohybových činností súťažného
charakteru.
132

Žiak vie, ktoré sú základné olympijské idey a riadi sa nimi vo svojom živote.

Žiak vie posúdiť a diagnostikovať úroveň svojej pohybovej výkonnosti a telesného
rozvoja podľa daných noriem.

Žiak vie poskytnúť prvú pomoc pri úraze v rôznom prostredí.

Žiak dodržiava bezpečnostné a hygienické požiadavky pri vykonávaní pohybovej
činnosti.

Žiak pozná životné priority a priority v starostlivosti o vlastné zdravie.

Žiak pozná negatívne účinky návykových látok na organizmus.
Komunikačné kompetencie

Žiak sa dokáže jasne a zrozumiteľne vyjadrovať.

Žiak používa správnu odbornú terminológiu v edukačnom procese i počas
voľnočasových aktivít.
Učebné kompetencie

Žiak vie zdôvodniť potrebu zaradenia pohybových aktivít do svojho denného režimu.

Žiak vie zdôvodniť potrebu rozohriatia organizmu a rozcvičenia pre športový výkon
i ako prevenciu pred zranením.
Interpersonálne kompetencie

Žiak prejavuje pozitívny vzťah k sebe i iným.

Žiak efektívne pracuje v kolektíve.

Žiak vie racionálne riešiť konfliktné situácie, najmä v športe.

Žiak sa správať empaticky a asertívne pri vykonávaní telovýchovných a športových
činností, ale i v živote.
Postojové kompetencie
 Žiak má zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti.
 Žiak dokáže zvíťaziť, ale i prijať prehru v športovom zápolení i v živote, uznať kvality
súpera.
 Žiak dodržiava princípy fair-play.
 Žiak sa zapája do mimoškolskej telovýchovnej a športovej aktivity.
 Žiak využíva poznatky, skúsenosti a zručnosti z oblasti telesnej výchovy a športu
a iných predmetov so zameraním na zdravý spôsob života a ochranu prírody.
3. Obsah
Zabezpečenie uvedených kompetencií sa uskutočňuje prostredníctvom obsahu, ktorý
tvoria základné poznatky o význame pohybových aktivít pre zdravie, prevenciu ochorení,
správnej životospráve, športovej činnosti a jej organizovaní, pohybovej výkonnosti a jej
133
hodnotení a pohybové prostriedky. V predmete telesná a športová výchova sú rozdelené do
štyroch modulov.
1. Zdravie a jeho poruchy
2. Zdravý životný štýl
3. Zdatnosť a pohybová výkonnosť
4. Športové činnosti pohybového režimu
Ciele jednotlivých modulov
Zdravie a jeho poruchy

pochopiť účinok pohybovej aktivity na zdravie,

mať vedomosti o potrebe prevencie pred civilizačnými ochoreniami pohybovými
prostriedkami,

vedieť poskytnúť prvú pomoc,

vedieť sa správať v situáciách ohrozujúcich zdravie.

mať vytvorenú hodnotový systém, v ktorom zdravie a pohyb majú popredné miesto.
Zdravý životný štýl

poznať a dodržiavať zásady správnej výživy,

zaradiť využívať športové a pohybové činnosti vo svojom voľnom čase,

mať predstavu o svojich pohybových možnostiach,

pochopiť význam aktívneho odpočinku pre odstránenie únavy,

pochopiť kompenzačný účinok telesných cvičení a poznať vhodné cvičenia na jeho
dosiahnutie.
Zdatnosť a pohybová výkonnosť

poznať úroveň vlastnej pohybovej výkonnosti,

vedieť využiť cvičenia na rozvoj pohybových schopností,

vedieť diagnostikovať a hodnotiť pohybovú výkonnosť vlastnú i spolužiakov,

vedieť využiť pohybové prostriedky na rozvoj pohybovej výkonnosti.
Športové činnosti pohybového režimu

využiť svoje vedomosti na zdokonaľovanie sa vo vlastnej športovej výkonnosti,

vedieť uplatniť osvojené pravidlá športových disciplín v športovej činnosti,

prezentovať svoju športovú výkonnosť na verejnosti,

preukázať pohybovú gramotnosť v rôznych športových odvetviach,
134

mať príjemný zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti.
Základom obsahu telesnej výchovy v škole je učivo. Štruktúru učiva tvoria tematické celky
(ďalej len TC), ktoré sú rozdelené na základné a výberové. V ročnom cykle sa počíta vo
všetkých ročníkoch so 66 vyučovacími hodinami.
135
Ciele modulu 1 a čiastočne modulu 2 sa plnia prostredníctvom obsahu tematického
celku Poznatky z telesnej výchovy a športu, ciele modulov 3 a 4 prostredníctvom všetkých
ostatných tematických celkov.
Obsah základných TC je koncipovaný tak, aby si ho mohla a zároveň i mala osvojiť
väčšina žiakov.
V ročnom pláne učiva odporúčame, aby základné tematické celky Poznatky z telesnej
výchovy a športu a Všeobecná gymnastika sa vyučovali ako súčasť každej vyučovacej
hodiny telesnej výchovy a boli dotované 15 % času vyučovacej hodiny. Ostatné základné
tematické celky odporúčame vyučovať v dvoch alternatívach. Prvá alternatíva – v každom
ročníku sa vyučuje každý tematický celok. Druhá alternatíva – v každom ročníku sa odučia
aspoň tri tematické celky. Pritom každý tematický celok musí byť odučený počas školskej
dochádzky aspoň dvakrát s výnimkou plávania. Tematický celok plávanie sa zaraďuje do
vyučovania aspoň raz za 5 rokov. Tematický celok sa považuje za odučený, ak má v ročnom
pláne minimálne 6 hodinovú dotáciu z celkového počtu vyučovacích hodín.
Aspoň jeden výberový TC je povinný v každom ročníku. Výberové TC rozširujú základné
TC o pohybové činnosti, ktorých výber umožňuje rešpektovať podmienky školy, záujmy
žiakov, záujmy učiteľa, miestne tradície a pod. Vyučovanie výberových TC musí
rešpektovať plnenie cieľov telesnej výchovy a bezpečnosť pri cvičení.
Obsah výberových TC sa využíva na doplnenie základného učiva a na motiváciu žiakov,
na rozvoj ich pohybových schopností so zreteľom na skupinové záujmy, individuálne
predpoklady žiakov a podmienky školy.
Učiteľ môže zaradiť do programu iba tie športové činnosti, ktoré boli súčasťou jeho
pregraduálnej prípravy na vysokej škole, alebo na ktoré získal trénerské alebo cvičiteľské
vzdelanie, alebo certifikát v niektorej forme ďalšieho vzdelávania učiteľov a trénerov.
V záujme každého učiteľa telesnej a športovej výchovy by malo byť zúčastniť sa ďalšieho
vzdelávania učiteľov a postupné získavanie potrebnej kvalifikácie k chýbajúcim športovým
činnostiam.
136
Prehľad tematických celkov
A. Základné tematické celky
Poznatky z telesnej výchovy a športu
Všeobecná gymnastika
Atletika
Základy gymnastických športov
Športové hry
Plávanie
Sezónne činnosti
Povinný výberový tematický celok
Testovanie
S P O L U
103 hodín
137
B. Výberové tematické celky
Netradičné pohybové aktivity, menej známe pohybové a športové hry
Volejbal
Badminton
Cvičenie v posilňovni
Aerobik,
Tance (základy spoločenských tancov, disko tancov, ľudových tancov)
Pozn.: pozri kapitolu PROCES
Kurzová forma výuky
Kurzové formy výuky nie sú zahrnuté do základného rozsahu vyučovania vzdelávacej
oblasti Telesná výchova a šport, zdravie a pohyb. Sú však formou s povinným obsahom. Aspoň
1 x počas štúdia absolvujú žiaci lyžiarsky a snowbordový kurz, resp. podľa potreby aj plavecký
kurz
Účelové cvičenia
Učivo na ochranu človeka a prírody. Cvičenia sa uskutočňujú v 1. a 2. ročníku vo
vyučovacom čase v rozsahu 6 hodín v teréne v každom polroku školského roka raz. Dvojročné
učebné odbory SOU uskutočňujú dve cvičenia v 1. ročníku, taktiež v rozsahu 6 hodín v teréne.
Program cvičenia sa realizuje spravidla v dvojhodinových blokoch. Presun do miesta
cvičenia sa neráta do doby cvičenia, pokiaľ nie je súčasťou programu cvičenia. Účasť na
cvičeniach sa učiteľom započítava do vyučovacej povinnosti.
Kurz ochrany človeka a prírody (KOČAP)
Organizuje sa pre žiakov stredných škôl v 3. ročníku v trvaní 3 dni po 7 hodín. V
dvojročných učebných odboroch SOU sa kurz koná v druhom ročníku. Organizácia kurzu internátnou formou (žiaci sú v jeho priebehu ubytovaní v mieste konania) alebo dennou
dochádzkou (v teréne, mimo priestorov školy). Žiaci s oslabeným zdravotným stavom sa kurzu
zúčastňujú len so súhlasom lekára a plnia úlohy primerané svojmu zdravotnému stavu.
138
4. Výstupný vzdelávací štandard
P O Z N A T K Y Z T E L E S N E J VÝCHOVY A ŠPORTU
V telovýchovnom procese sú poznatky základným predpokladom uvedomelého
osvojovania si pohybových činností, rozvíjania pohybových schopností a výchovy
charakterových a iných vlastností osobnosti. Majú dôležitý význam pri vytváraní postojov k
zdravému životnému štýlu i k celoživotnej pohybovej aktivite. Sú podmienkou úspešného
vykonávania praktických činností. Delia sa na všeobecné a špecifické. Špecifické poznatky sa
dotýkajú každého tematického celku.
KOMPETENCIA
Žiak vie vysvetliť dôvody potreby vykonávania pohybovej činnosti v súvislosti s
ochranou vlastného zdravia.
VÝKONOVÝ ŠTANDARD

poznať drobné organizačné formy telesnej výchovy,

vedieť vysvetliť potrebu rozcvičenia pred vykonávaním pohybovej činnosti,

dodržiavať pravidlá správnej životosprávy,

vedieť posúdiť a diagnostikovať úroveň svojej pohybovej výkonnosti a telesného
rozvoja podľa daných noriem,

poznať základné olympijské idey a riadi sa nimi vo svojom živote,

vedieť poskytnúť prvú pomoc pri úraze v rôznom prostredí,

dodržiavať bezpečnostné a hygienické požiadavky pri vykonávaní pohybovej činnosti,

dodržiavať osvojené pravidlá pri vykonávaní pohybových činností,

používať odbornú terminológiu osvojených pohybových činností.
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
Všeobecné poznatky:

základné poznatky o formách pohybovej aktivity v režime dňa (ranné cvičenie,
spontánna pohybová aktivita, racionálne využívanie voľného času a pod.),

úloha rozcvičenia pred vykonávaním pohybových činností,

význam správnej životosprávy pre pohybový výkon a negatívne vplyvy fajčenia,
alkoholu a nedovolených látok na zdravie a pohybový výkon,

telesné zaťaženie, meranie a vyhodnocovanie údajov o pulzovej frekvencii,

poznatky o rozvoji a diagnostikovaní základných pohybových schopností,

poznatky o telesnom vývine a jeho diagnostikovaní,

základné poznatky z biológie človeka súvisiace a účinok pohybovej aktivity na
vlastný organizmus,
139

úspechy našich športovcov na OH, MS, ME,

olympijská výchova so zameraním na poznatky o Medzinárodnom olympijskom
výbore, Slovenskom olympijskom výbore (poznať jeho symboliku), o olympijských
hrách, kalokagatii a fair-play,

prvá pomoc pri drobných poraneniach.
Špecifické poznatky:

odborná terminológia vo všetkých TC,

technika, taktika a metodika osvojovaných pohybových činností,

pravidlá súťaženia v osvojených pohybových činnostiach a základné činnosti
rozhodcu.
VŠEOBEC NÁ G YM NASTIKA
KOMPETENCIA:
Žiak v tematickom celku všeobecnej gymnastiky dosahuje takú úroveň osvojenia
gymnastických činností – polôh, pohybov, cvičebných tvarov, väzieb, že je schopný predviesť
pohybový celok, pohybovú skladbu individuálne a skupinovo, podľa stanovených požiadaviek
(pravidiel). Dosahuje tak zvýšenie úrovne pohybových schopností, osvojenie gymnastických
zručností, ktoré pomáhajú zlepšiť zdravotne orientovanú zdatnosť bežnej školskej populácie.
VÝKONOVÝ ŠTANDARD

vedieť správne pomenovať, popísať jednotlivé cvičebné polohy, pohyby, cvičebné
tvary;

vedieť zostaviť a viesť rozcvičenie,

vedieť prakticky ukázať gymnastické cvičenia, zvládnuť cvičebné väzby a pohybové
kombinácie s ich vykonaním v zostave jednotlivca alebo skupiny,

vedieť preukázať poznatky z organizácie, bezpečnosti, dopomoci, záchrany,
uplatňovať optimálnu techniku pri vykonávaní základných gymnastických polôh,
lokomočných pohyboch, cvičebných tvaroch,

vedieť ohodnotiť techniku, estetiku
a kompozíciu (obsahovú skladbu) konaného
gymnastického cvičenia, postrehnúť a posúdiť chyby v predvedení, držaní tela,
rozsahu pohybov, svalovom napätí, ochabnutosti tela,

vedieť posúdiť reálne svoju individuálnu pohybovú úroveň.
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
Vedomosti:

zásady držania tela, správne držanie tela, chybné držanie tela,
140

základné názvoslovie telesných cvičení,

pohybové prostriedky všeobecnej gymnastiky,

štruktúra gymnastickej jednotky - úvodná, prípravná, hlavná, záverečná časť
vyučovacej hodiny,

prípravné, imitačné cvičenie, metodický postup osvojovania a zdokonaľovania polôh,
pohybov, cvičebných tvarov, väzieb,

organizačná činnosť na vyučovacej jednotke (hodine),

zdravotne orientovaná zdatnosť, pohybový režim, redukcia hmotnosti, obezity,

pozitívny životný štýl.
Na základe týchto a ďalších vedomostí je možné u žiakov rozvíjať schopnosti a nadobudnúť
nasledovné zručnosti :
Zručnosti a schopnosti:

cvičenia rozvíjajúce kondičné, kondično-koordinačné, koordinačné schopnosti,

technicky správne polohy a pohyby hlavy, trupu, nôh, paží, lokomócie, cvičenie na- a
s náradím, s náčiním, tyče, aeróbne činky, expandre, netradičné), výrazová estetika
rytmických a aerobikových pohybov vykonávania všeobecných gymnastických
činností,

cvičebný program na zlepšovanie stavu pohybového a oporného aparátu tela s
cieleným rozvojom pohybových schopností a zručností,

formovanie telesných proporcií, kultivovaného prejavu osobnosti žiaka.
1. Kondičná gymnastika - posilňovacie cvičenie paží, nôh, chrbtového svalstva, brušného
svalstva s jednorazovým, niekoľkonásobným opakovaním, s cieleným zameraním na
jednotlivé časti tela:
o kľuky v kľaku, kľuky vo vzpore stojmo vpredu, vzadu, kľuky vo vzpore ležmo
vpredu, vzadu znožmo, roznožmo,
o výpony, poskoky, skoky odrazom obojnožne, jednonožne,
o záklony trupu v ľahu vpredu; sed – ľah vzadu,
o zhyby vo vise, vo vise stojmo, vise ležmo na rebrine, hrazde, kruhoch, bradlách.
Podľa cieľa rozvoja kondičných, kondično-koordinačných schopností:
o tonizačný program zameraný na držanie tela v správnom napätí svalov v ľahu,
kľakoch, sedoch, podporoch, postojoch bez náčinia, náradia, s náčiním (fit lopty,
over baly, dynabandy, ..), náradím, na náradí,
o
všeobecný kondičný program s obsahom statických, dynamických cvičení,
o
plyometrický program zameraný na rozvoj dynamickej sily nôh,
141
o
vytrvalostno-silový program, cvičenia paží, nôh, trupu, brucha, bokov (kľuky,
zhyby vo vise stojmo, prednosy v sede, vo vise, mierne záklony v ľahu, dvíhanie
trupu, nôh v ľahu na boku.
2. Základná gymnastika
Akrobatické cvičenie:

ľah vznesmo; stojka na lopatkách znožmo, s čelným, bočným roznožením; sed
roznožmo, hlboký predklon; sed znožmo predklon;
- kotúle vpred, kotúle vzad
s rôznou východiskovou a výslednou polohou, väzby kotúľov so skokmi a obratmi,

stojka na rukách oporou rúk na lavičku, stojka na rukách s dopomocou o rebrinu
(stenu), stojka na rukách s polohou nôh bočne, čelne,

premet bokom s dopomocou, premet bokom samostatne,

podpor stojmo prehnute vzad (most na hlave, most vo vzpore na rukách).
Skoky a obraty:

skoky odrazom obojnožne – znožmo, skrčmo prípätmo, skrčmo roznožmo čelne,
bočne, s obratom o 180° - 360°,

obraty obojnožne v postojoch – prestupovaním, krížením, prísunom. Obraty
jednonožne prednožením o 180°- 360° .
Cvičenie na náradí a s náradím:

rebriny: rúčkovanie v podpore ležmo, vo vise prednosy skrčmo, prednosy,
postupovanie po rebrinách, výdrž v zhybe, odrazom z nôh zhyby,

lavičky, nízka kladinka: chôdza vpred, vzad, bokom; beh; poskoky, skok striedavo
strižný; váha predklonmo; obrat znožmo o 180° v drepe, podrepe, stoji; zoskok
odrazom obojnožne – znožmo, roznožmo čelne, skrčmo prípätmo, skrčmo prednožmo.
Väzby, zostava (1 - 2 – 3 dĺžky náradia),

preskok: opakované odrazy z mostíka pri opore (rebrina, spolu cvičiaci), nadväzné
odrazy z viacerých mostíkov, letová fáza znožmo, roznožmo čelne, skrčmo prípätmo,
skrčmo roznožmo s doskokom na žinenky (medzi mostíkmi krátky beh); odrazom
z mostíka výskok do vzporu drepmo, vzporu roznožmo; skrčka, roznožka, odbočka,

hrazda: zhyb stojmo, zhyb; vis vznesmo, vis strmhlav, vis vznesmo roznožmo bočne;
výmyk; prešvihy únožmo vpred, vzad; zoskoky - prekot vpred, zákmihom doskok na
podložku,

lano: šplhanie.
142
Cvičenie s náčiním:

švihadlo – preskoky na mieste, z miesta znožmo, jednonožne, skrižmo,
striedavonožne. Väzby, zostava, pohybová skladba,

tyč – priamivé cvičenia, cvičenia zvyšujúce rozsah pohyblivosti kĺbov, chrbtice,
elasticitu svalov,

plná lopta, lopta – kotúľanie, hádzanie a chytanie,

šatka – oblúky, kruhy osmy, vlnenie, hádzanie a chytanie. Väzby, zostava, pohybová
skladba, rope skiping.
Relaxačné a dychové cvičenie:

aktívna kinetická relaxácia,

pasívna kinetická relaxácia,

cvičenie prehĺbenia nádychu a výdychu v stoji, vo vzpore kľačmo, v sede, drepe,
predklone.
Poradové cvičenie:

nástup, pochod, povely.
3. Rytmická gymnastika:

cvičenie na taktovanie (tlieskanie, tamburínka), hudbu - pérovanie, pohupy, kroky,
chôdza, behy, rovnováhové cvičenie, obraty, skoky s pohybmi hlavy, paží, trupu vo
vysokých a nízkych polohách v 2/4, 3/4 a 4/4 takte bez náčina, s náčiním. Prísunný,
poskočný, premenný (polkový) krok v 2/4 takte; prísunný, valčíkový, mazurkový v ¾
takte. Rytmické cvičenie navzájom spájať,

pohybová skupinová skladba na 32 – 64 dôb na hudbu.
4. Kompenzačné cvičenia:

odstraňovanie a korigovanie telesných a pohybových nedostatkov spôsobených
jednostrannou sedavou činnosťou,

cvičenia kĺbovej pohyblivosti a elasticity svalov, pasívne – sed roznožmo, predklon;
ľah vznesmo; pohyby ťahom – v ľahu prednožiť skrčmo P/Ľ nohu, chytiť za
predkolenie a ťahať k trupu; aktívne – švihanie nohy v ľahu, stoji do prednoženia,
unoženia, zanoženia,

cvičenia posilňovacie zamerané lokálne na problematické časti tela.
Za pomoci týchto vedomostí, zručností a schopností v priebehu vyučovacieho procesu
predpokladáme vytvorenie postojov u žiakov:
143
Postoje:

mať pozitívny vzťah ku gymnastickým činnostiam, ako potreby ich celoživotného
vykonávania,

vedieť účelovo využiť voľný čas s cieľom podporiť zdravie, zdatnosť,

pestovať pozitívne spoločenské vzťahy medzi ľuďmi všetkých vekových kategórií,

využívať bohatý pohybový obsah gymnastických cvičení na dosiahnutie fyzickej
výkonnosti,
zdravotne
orientovanej
zdatnosti,
pozitívnych
psychických,
emocionálnych a estetických pocitov z pohybu,

mať vytvorený pozitívny postoj k správneho životného štýlu so snahou o
sebazdokonaľovanie, práceschopnosť, húževnatosť, disciplínu,

prijímať a dodržiavať normy a pravidlá kolektívu.
ATLETIKA
KOMPETENCIA:
Žiak vie využívať základné atletické lokomócie pri udržiavaní a zvyšovaní svojej
telesnej zdatnosti a uplatňuje získané vedomosti, zručnosti a návyky v každodennom živote.
VÝKONOVÝ ŠTANDARD

vedieť sa orientovať v základných atletických disciplínach, charakterizovať ich
a prakticky demonštrovať,

poznať význam a vplyv základných prostriedkov kondičnej prípravy na zdravý rozvoj
organizmu a využíva ich vo svojej spontánnej pohybovej aktivite,

poznať základné pravidlá atletických disciplín a pod dohľadom pedagóga je schopný
pomáhať pri organizácii a rozhodovaní atletických súťaží,

poznať význam rozcvičenia a vie sa aktívne zapojiť do jeho vedenia,

poznať a v živote uplatňovať zásady fair-play ako súťažiaci, rozhodca, organizátor,
divák.
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
Vedomosti:

základná terminológia a systematika atletických disciplín,

technika atletických disciplín,

základné pravidlá súťaženia a rozhodovania atletických súťaží,

organizácia súťaží (časomerač, rozhodca, zapisovateľ),

zásady fair-play,
144

bezpečnosť a úrazová zábrana,

zásady hygieny a vplyv atletiky na zdravý vývin mládeže.
Na základe týchto a ďalších vedomostí možno u žiakov rozvíjať schopnosti a nadobudnúť
nasledovné zručnosti :
Zručnosti a schopnosti:

základy racionálnej techniky pohybových činností (atletická abeceda, nízky
a polovysoký štart, švihový a šliapavý beh, šprint, vytrvalostný beh, štafetový
a prekážkový beh, skok do diaľky skrčmo a kročmo, skok do výšky, hod loptičkou
a granátom, vrh guľou),

rozvoj kondičných a koordinačných schopností,

základné (pomocné) funkcie rozhodcu a organizátora atletických súťaží,

využitie základných atletických lokomócií pri rozvoji telesnej zdatnosti a pohybovej
výkonnosti.
Za pomoci týchto vedomostí, zručností a schopností v priebehu vyučovacieho procesu
predpokladáme vytvorenie nasledovných postojov u žiakov:
Postoje:

mať trvalý pozitívny vzťah k atletickým činnostiam ako predpokladu pre ich
celoživotné uplatňovanie v individuálnej pohybovej aktivite a udržiavaní zdravia,

preukazovať pozitívny postoj k súťaženiu,

preukazovať pozitívny vzťah k súperom,

dodržiavať prijaté zásady v rámci skupiny,

vedieť súperiť, kooperovať a tolerovať súperov,

prejavovať snahu o seba zdokonaľovanie, húževnatosť, vytrvalosť, cieľavedomosť.
Z Á K L A D Y G Y M N A S T I C K Ý CH Š P O R T O V
KOMPETENCIA:
Žiak v tematickom celku „základy gymnastických športov“ dosahuje takú úroveň osvojenia
činností gymnastického športu, že je schopný predviesť individuálne alebo v skupine zostavu
podľa daných pravidiel.
VÝKONOVÝ ŠTANDARD

poznať gymnastické športy, vedieť popísať
disciplíny, ich cvičebný obsah,
zameranie, a cieľ

vedieť správne pomenovať cvičebné polohy, pohyby, cvičebné tvary,
145

vedieť zostaviť a viesť rozcvičenie so zameraním na vybraný gymnastický šport,

vedieť prakticky ukázať imitačné, prípravné cvičenia, základné cvičebné tvary,
zaradiť a predviesť pohybové kombinácie v zostave jednotlivca alebo skupiny,

uplatňovať optimálnu techniku pri vykonávaní gymnastických polôh, lokomočných
pohyboch, cvičebných tvaroch,

vedieť ohodnotiť techniku, estetiku a skladbu gymnastického cvičenia v disciplínach
vybraného gymnastického športu,

dokázať postrehnúť chyby v predvedení, držaní tela, rozsahu pohybu, svalovom
napätí, poznať práva a povinnosti v gymnastických pretekoch,

vedieť posúdiť reálne svoju individuálnu športovú úroveň.
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
Vedomosti:
 význam a zmysel vykonávania gymnastických športov,
 zásady držania tela, esteticko-pohybové prostriedky gymnastických športov,
 terminológia polôh a pohybov, cvičebných tvarov,
 disciplíny a cvičebný obsah športovej gymnastiky žien, mužov; športového aerobiku,
modernej gymnastiky, gymteamu,
 prípravné, imitačné cvičenie, metodický postup osvojovania a zdokonaľovania polôh,
pohybov, cvičebných tvarov, väzieb, zostavy, spoločnej pohybovej skladby,
 zásady motorického učenia v gymnastických športoch, organizácia pretekov,
 zásady bezpečného správania, dopomoc, záchrana pri cvičení,
 zdravotne orientovaná výkonnosť, redukcia hmotnosti, obezity,
 pozitívny životný štýl.
Na základe týchto a ďalších vedomostí je možné u žiakov rozvíjať schopnosti a nadobudnúť
nasledovné zručnosti :
Zručnosti a schopnosti:

cvičenia rozvíjajúce kondičné, kondično-koordinačné, koordinačné schopnosti,

prípravné a imitačné cvičenia, polohy a pohyby častí tela, lokomočné pohyby,
akrobacia, cvičenie na- a s náradím, s náčiním, výrazovo-estetické prostriedky
gymnastických a aerobikových pohybov,

kondičná zložka, technická zložka gymnastických športov.
1. Športová gymnastika – prostné, hrazda, preskok, kladina - D, kruhy – CH:
Prostné – zostava na páse (žinenkách), 1 - 2 rady.
146
Akrobacia:

ľah vznesmo; stojka na lopatkách znožmo, s čelným, bočným roznožením; kotúle
vpred, kotúle vzad v rôznych obmenách východiskovej, hlavnej, výslednej polohe,
kotúľové väzby,

stojka na rukách s rôznou polohou nôh, stojka na rukách – kotúľ vpred,

premet bokom, väzby s kotúľom vpred, vzad, stojkou na rukách -kotúľ vpred,

podpor stojmo prehnute vzad.
Skoky a obraty:

skoky odrazom obojnožne – znožmo, skrčmo prípätmo, skrčmo, roznožmo čelne,
bočne, s obratom o 180° - 360°. Skok odrazom jednonožne s prednožením
striedavonožne (nožnice), upažiť,

obraty obojnožne v postojoch.
Rovnovážne cvičenie – váha predklonmo.
Cvičenie kĺbovej pohyblivosti a elasticity svalov – sed roznožný.
Hrazda po ramená, zostava minimálne 4 cvičebné tvary:

výmyk, toč jazdmo vpred, toč vzad alebo vpred, prešvihy únožmo vpred, vzad, zoskok.
Preskok, koza na šírku D, na dĺžku CH, kôň na dĺžku CH:

skrčka, roznožka, odbočka.
Nízka kladina D (do 110 cm) - zostava 2 dĺžky náradia:

chôdza, tanečné kroky, predskok, 2 skoky, rovnovážny cvičebný tvar, obrat
jednonožne o 180°; ľah vznesmo/kotúľ vpred, zoskok odrazom obojnožne s
roznožením čelne, skrčmo prednožmo.
Kruhy CH

kmihanie vo vise, vis vznesmo, vis strmhlav, zhyb vo vise.
2. Moderná gymnastika dievčatá – švihadlo, lopta, šatka:
švihadlo – preskoky na mieste, z miesta znožmo, jednonožne, skrižmo, striedavonožne;
krúženie – kruhy, osmičky; kmihanie; hádzanie a chytanie,
lopta – kotúľanie a prevaľovanie; odrážanie; hádzanie a chytanie; vyvažovanie,
šatka (závoj) – oblúky, kruhy osmičky, vlnovky, hádzanie a chytanie.

Zostava, spoločná pohybová skladba s náčiním na hudbu 30 – 60 sekúnd.
Za pomoci týchto vedomostí, zručností a schopností v priebehu vyučovacieho procesu
147
predpokladáme vytvorenie postojov u žiakov:
Postoje:

mať vytvorený trvalý pozitívny vzťah ku gymnastickým športom, ako predpokladu
pre ich celoživotný záujem,

preukázať kladný postoj k účelnému zameraniu využitia voľného času, k udržaniu
fyzického a psychického zdravia,

preukázať pozitívny postoj k telovýchovnému a športovému procesu, s kladnou
motiváciou k súťaženiu v rámci pretekov,

mať vyformované estetické cítenie pri formovaní telesných proporcií a kultivovaného
prejavu osobnosti žiaka,

pestovať pozitívne spoločenské vzťahy medzi ľuďmi všetkých vekových kategórií,

využívať bohatý cvičebný obsah gymnastických športov na dosiahnutie pohybovej
výkonnosti,
zdravotne
orientovanej
zdatnosti,
pozitívnych
psychických,
emocionálnych a estetických pocitov,

prejaviť
pozitívny
postoj
k
správneho
životného
štýlu
so
snahou
o
sebazdokonaľovanie, práceschopnosť, húževnatosť, disciplínu, zdravé sebavedomie,

prijímať a dodržiavať normy a pravidlá kolektívu, zásady fair-play,

reálne prijímať víťazstvá a prehry v športovej súťaži i v spoločenskom prostredí.
ŠPORT OVÉ HRY
KOMPETENCIA:
Žiak vo vybraných športových hrách dosahuje takú úroveň osvojenia herných činností
jednotlivca, herných kombinácií a systémov, že je schopný hrať stretnutie podľa pravidiel.
VÝKONOVÝ ŠTANDARD

vedieť správne pomenovať, popísať, prakticky ukázať, v hre (stretnutí) uplatniť
techniku základných herných činností jednotlivca a využiť herné kombinácie
a systémy,

vedieť pomenovať a popísať funkcie hráčov v obrane i v útoku,

vedieť vysvetliť základné pravidlá vybraných športových hier,

vedieť zostaviť a prakticky viesť rozcvičenie (vlastné, aj skupinu spolužiakov) pred
hrou, resp. stretnutím,
148

vykonávať funkciu rozhodcu (pomocného rozhodcu), zapisovateľa, časomerača na
hodinách určených na hru (stretnutie) a v záujmovej forme športových hier a viesť
jednoduchý pozorovací hárok o hráčskom výkone družstva,

vedieť posúdiť reálnu hodnotu svojho individuálneho športového výkonu a aj výkonu
svojho družstva.
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
Vedomosti:

systematika herných činností, základná terminológia,

technika herných činností jednotlivca,

herné kombinácie a herné systémy,

herný výkon v športových hrách, hodnotenie športového výkonu,

funkcie hráčov na jednotlivých postoch,

základné pravidlá vybraných športových hier,

organizácia jednoduchej súťaže v športových hrách (rozhodcovia, časomerači,
zapisovatelia, pozorovatelia a pod.)

zásady fair-play.
Na základe týchto a ďalších vedomostí možno u žiakov rozvíjať schopnosti a nadobudnúť
nasledovné zručnosti :
Zručnosti a schopnosti:

kondičná príprava, základné kondičné a koordinačné schopnosti,

popísať a prakticky ukázať správnu techniku herných činností jednotlivca:
basketbal – prihrávka jednou rukou od pleca, dribling, streľba zhora z miesta,
z krátkej a strednej vzdialenosti, bránenie hráča bez lopty a sloptou.
futbal – prihrávka, tlmenie lopty, streľba, dribling, obsadzovanie hráča bez lopty
a s loptou.
hádzaná - prihrávka jednou rukou od pleca s veľkým náprahom, dribling, streľba
zhora z miesta, skokom do bránkoviska, obsadzovanie útočníka bez lopty s loptou.
volejbal – odbitie horné na mieste, po pohybe, nad seba, pred seba, odbitie pod
uhlom, spodné podanie, prihrávka na nahrávača pri sieti, nahrávka nad seba.
Iné vyučované športové hry,
149

plniť úlohy (funkcie) súvisiace s realizáciou hry v stretnutí: hráčske funkcie, funkcie
rozhodcov, jednoduché organizačné funkcie,

efektívne plniť taktické úlohy družstva v hre (stretnutí),

poznať a vykonávať pohybové činnosti, ktoré pôsobia na rozvoj kondičnej
pripravenosti pre dané športové hry.
Za pomoci týchto vedomostí, zručností a schopností v priebehu vyučovacieho procesu
predpokladáme vytvorenie postojov u žiakov:
Postoje:

prejavovať trvalý pozitívny vzťah k športovým hrám ako predpokladu na ich
celoživotné uplatňovanie v individuálnej pohybovej aktivite,

súťažením v športových hrách preukázať pozitívny postoj k telovýchovnému procesu

mať pozitívny vzťah k spoluhráčom i k súperovi,

dodržiavať prijaté normy a pravidlá,

dodržiavať zásady fair-play,

prejavovať snahu o sebazdokonaľovanie, húževnatosť, statočnosť, vytrvalosť,

mať zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti,

vedieť zvíťaziť a prijať prehru v športovom stretnutí i v živote, uznať kvality súpera.
PLÁVANIE
KOMPETENCIA:
Žiak - plavec – dokáže
preplávať technicky správne s príslušným štartovým skokom a
obrátkou 200 m jedným alebo viacerými plaveckými spôsobmi .
VÝKONOVÝ ŠTANDARD

vedieť správne vykonať a prakticky ukázať základné plavecké pohyby zo zvoleného
plaveckého spôsobu v plaveckom bazéne, plaveckej učebni,

vedieť pomenovať a popísať základné obrátky pri zvolenom plaveckom spôsobe,

vedieť vysvetliť základné pravidlá plaveckých pretekov,

vedieť správne používať plavecké okuliare a nadľahčovacie pomôcky.
 Preplávať technicky správne s príslušným štartovým skokom a obrátkou :
a) minimálna úroveň : 50 m jedným plaveckým spôsobom
b) pokročilá úroveň : 200 m jedným alebo viacerými plaveckými spôsobmi.
150
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
Vedomosti:

základné poznatky o TC,

základné hygienické pravidlá, otužovanie, disciplína,

technika plaveckých spôsobov ,

bezpečnosť, úrazová zábrana, uvedomelá pomoc v núdzi,

zdravotný význam plávania,

plávanie v životnom štýle súčasného človeka,

vedenie rozcvičenia na suchu pred zahájením plávania ,

základná terminológia, názvy plaveckých spôsobov,

plavecký výstroj , príprava a starostlivosť o výstroj, bezpečnosť pri plávaní a pohybe
v bazénových a vedľajších priestoroch,

základné pravidlá žiackych plaveckých pretekov.
Zručnosti a schopnosti:
Obsah základného plaveckého nácviku :
1. Hry vo vode. Nácvik hríbika, lovenie predmetov.
2. Nácvik a zdokonaľovanie splývania s dýchaním
3. Nácvik práce dolných končatín pri plaveckých spôsoboch K, P, Z
4. Zdokonaľovanie práce dolných končatín K, Z,P+ dýchanie do vody
5. Individuálne odstraňovanie chýb
6. Nácvik práce paží K, Z, P
7. Zdokonaľovanie práce paží P, K, Z v súhre s dýchaním do vody
8. Nácvik súhry zvoleného plaveckého spôsobu K, Z alebo P
9. Zdokonaľovanie súhry: K, Z, P
10. Štafetové súťaže . Dopomoc unavenému plavcovi.
Obsah zdokonaľovacieho plaveckom výcviku :
1. Kraulové a znakové dolné končatiny ( DK ) s dosku + dýchanie, ( resp. prsia )
2. Kraulové a znakové paže s doskou medzi ( DK ) + dýchanie (resp. prsia/)
3. Súhra ( PS ) kraul, znak, prsia + dýchanie Odstraňovanie nedostatkov
4. Lovenie predmetov so skokom
5. Štafetové súťaže
6. Zdokonaľovanie súhry. Plávanie K, Z, P/50m vzdial./
7. Plavecké obrátky
8. Plávanie pod vodou
151
9. Dopomoc vo dvojici
10. Štartový skok
Za pomoci týchto vedomostí, zručností a schopností v priebehu vyučovacieho procesu
predpokladáme vytvorenie postojov u žiakov:
Postoje:

emotívnosťou vodného prostredia získať trvalý pozitívny vzťah k plávaniu v bazéne
a aj v prírode ( pod dozorom ).

mať trvalý vzťah k plaveckým a iným vodným športom

v pravidelnej pohybovo-rekreačnej činnosti využívať plávanie,

mať pozitívny vzťah k ostatným účastníkom vykonávajúcim plavecké aktivity
SEZÓNNE ČINNOSTI
KOMPETENCIA:
Žiak vo vybraných sezónnych činnostiach dosahuje primeranú úroveň osvojenia jednotlivých
techník zjazdového a bežeckého lyžovania.
VÝKONOVÝ ŠTANDARD

vedieť
správne vykonať
a prakticky ukázať
základné pohyby na lyžiach
s prispôsobením sa rôznym terénnym nerovnostiam resp. prekážkam pri jazde,

vedieť pomenovať a popísať základné techniky jednotlivých jázd, oblúkov, brzdení
a pod.,

vedieť vysvetliť základné pravidlá vybraných sezónnych činností,

vedieť správne vykonať základné bezpečnostné techniky – pády, pri vykonávaní
sezónnych činností,

zostaviť a prakticky viesť rozcvičenie (vlastné, aj skupiny cvičencov) pred začiatkom
jednotlivých sezónnych aktivít,

vedieť správne prispôsobiť výstroj a výzbroj potrebný pre vykonávanie jednotlivých
sezónnych činností.

plniť úlohy (funkcie) súvisiace s pretekmi v jednotlivých sezónnych činnostiach –
funkcia rozhodcu, organizátora a pod.
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
Vedomosti :

techniky jednotlivých pohybových činností z oblasti sezónnych činností,

výstroj a výzbroj, príprava a údržba výstroja a výzbroja,

organizácia základná terminológia, názvy pohybových zručností
152

práce a bezpečnosť pri vykonávaní sezónnych činností,

základné pravidlá vybraných sezónnych činností,

organizácia jednoduchých pretekov v sezónnych činnostiach.
Na základe týchto a ďalších vedomostí možno u žiakov rozvíjať schopnosti a nadobudnúť
nasledovné zručnosti:
Zručnosti a schopnosti:

Kondičná príprava, základné kondičné , koordinačné a pohybové schopnosti,

popísať a prakticky ukázať správnu techniku sezónnych činností:
1. Zjazdové lyžovanie – postoje a pohyby na lyžiach, obraty, chôdze, výstupy, pády
a vstávanie, základný zjazdový postoj, zjazd šikmo svahom, brzdenie, oblúky-v pluhu,
prívrat spodnou lyžou, prívrat hornou lyžou, nadväzované oblúky a jazda cez terénne
nerovnosti.
2. Bežecké lyžovanie – chôdza, základný, striedavý beh, beh s odpichom súpaž,
korčuľovanie, výstupy, obraty, brzdenie, odšliapávanie.
Za pomoci týchto vedomostí, zručností a schopností v priebehu vyučovacieho procesu
predpokladáme vytvorenie postojov u žiakov:
Postoje:

emotívnosťou jednotlivých sezónnych činností získať trvalý pozitívny vzťah
k sezónnym činnostiam a pobytu v prírode resp. k zimnej prírode,

mať trvalý vzťah k týmto sezónnym činnostiam

vykonávať pravidelnú pohybovo-rekreačnú činnosť s využitím sezónnych činností,

formovať morálno-vôľové vlastnosti s cieľom zoznamovať sa s prírodou,

prejavovať snahu o sebazdokonaľovanie, húževnatosť, statočnosť a vytrvalosť,

pestovať pozitívny vzťah k ostatným účastníkom vykonávajúcim sezónne činnosti.
3. C v i č e n i a v p r í r o d e
KOMPETENCIA:
Žiak dosahuje takú roveň nadobudnutých vedomostí a zručností, ktoré mu umožnia
aktívne a bezpečne sa pohybovať a táboriť vo voľnej prírode a zároveň vytvoria predpoklady
pre uplatnenie tejto aktivity v jeho ďalšom živote.
V Ý K O N O V Ý ŠTANDARD

vedieť sa orientovať v prírode podľa turistických značiek, mapy, buzoly, ale aj
153
prírodných úkazov,

absolvovať súvislý presun v teréne presunovým prostriedkom podľa výberu,

vedieť opísať a vysvetliť základné pravidlá správania sa v prírodnom prostredí
smerujúce k jeho ochrane,

poznať historické a kultúrne pamiatky v okolí svojho bydliska a regiónu,

vedieť poskytnúť adekvátnu prvú pomoc,

vedieť organizovať pohybové hry v prírode,

poznať pravidlá cestnej premávky pre chodcov a cyklistov.
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
Vedomosti

základy odbornej turistickej terminológie,

základy pre výber, prípravu a likvidáciu táboriska,

základné vedomosti o ochrane a tvorbe životného prostredia,

základy úrazovej zábrany a bezpečnosti,

základy odborno-technických vedomostí a zručností z turistiky

základy pravidiel cestnej premávky pre chodcov a cyklistov – ovláda dopravne
značky.
Zručnosti a schopnosti:

presun mierne členitým terénom s prekonávaním terénnych prekážok,

cvičenia rovnováhy na prírodných prekážkach,

nosenie prírodných predmetov jednotlivo, v dvojiciach a iných skupinách (klady,
kamene, brvná a pod.)

orientácia na stanovisku podľa buzoly, určovanie azimutu,

orientácia podľa mapy, určovanie a výber vybraných smerov presunu,

výber, prípravu a likvidáciu ohniska,

základné pravidlá ochrany životného prostredia, kultúrnych a historických pamiatok,

praktické poskytnutie prvej pomoci (umelé dýchanie, masáž srdca, protišokové
opatrenia, stabilizovaná poloha, ošetrenie povrchového poranenia, zlomenín, omrzlín,
popálenín),

jazda na bicykli, zmeny smeru a rýchlosti jazdy, otáčanie,
predchádzanie jazdu
zručnosti.
Za pomoci týchto vedomostí, zručností a schopností v priebehu vyučovacieho procesu
predpokladáme vytvorenie postojov u žiakov:
154
Postoje:
 zapájať sa do aktivít súvisiacich s pobytovými a turistickými činnosťami v prírode, ako
predpokladu na ich celoživotné uplatňovanie v individuálnej pohybovej aktivite,
 dodržovať prijaté normy a pravidlá nevyhnutné pre presun a pobyt vo voľnej prírode,
 prejavovať snahu o seba zdokonaľovanie, húževnatosť, statočnosť a vytrvalosť,
 mať pozitívny zážitok z vykonávanej pohybovej aktivít.
5. Proces
Predpokladom pre úspešné splnenie cieľov telesnej a športovej výchovy na 2. stupni
základnej školy je:
- dokonalé poznanie žiakov, kladenie požiadaviek primerane k ich telesným a pohybovým
predpokladom;
- účelné plánovanie a rozvrhnutie učiva v konkrétnych podmienkach školy (triedy);
- uplatňovanie účelnej organizácie práce, bezpečnosti práce pri výcviku a zásad hygieny;
- všestranné a sústavné využívanie pomôcok a materiálneho vybavenia;
- primerané opakovanie a objektívne hodnotenie žiakov;
- systematické vedenie evidencie postupov a výsledkov práce;
- premyslené spojenie výchovno-vzdelávacieho procesu v telesnej výchove s ďalšími
formami pohybovej aktivity a s celým procesom výchovno-vzdelávacej práce v škole i
mimo školy a úzku spoluprácu s ostatnými výchovnými činiteľmi.
Na spoznávanie žiakov sa využíva priebežné a systematické sledovanie žiakov na hodinách
telesnej a športovej výchovy i mimo nich, štúdium záznamov triedneho učiteľa a školského
lekára a konzultácie s ostatnými pedagogickými pracovníkmi, rodičmi a ďalšími výchovnými
činiteľmi na škole i mimo nej.
Vyučovacích hodín telesnej výchovy sa zúčastňujú všetci žiaci zaradení do I. a II.
zdravotnej skupiny. Pre žiakov zdravotne oslabených je potrebné vytvárať podmienky na
samostatné povinné vyučovacie hodiny zdravotnej telesnej výchovy. Obsah vyučovania sa
realizuje podľa samostatných učebných osnov. V prípade, že oddelenie zdravotnej telesnej
výchovy nie je vytvorené, žiaka ponecháme na vyučovacích hodinách telesnej výchovy
s intaktnými žiakmi a realizujeme integrované vyučovanie. Zásady integrácie na hodinách
telesnej výchovy sú uvedené v učebných osnovách zdravotnej telesnej výchovy: Učebné
osnovy pre zdravotnej telesnej výchovy I. a II. stupeň základnej školy (ISCED 1,2): schválené:
9.5.2003, č.526/2003-41,platné od 1.9.2003.
5.1 Metodicko-organizačné pokyny na vyučovanie tematických celkov
155
Základný tematický celok
Poznatky z telesnej kultúry sú v učebných osnovách zaradené ako samostatný TC
(všeobecné poznatky) a aj v každom tematickom celku (špecifické poznatky). Nie sú obsahom
samostatných teoretických vyučovacích hodín, ale sú zakomponované podľa aktuálnosti do
jednotlivých vyučovacích hodín.
Všeobecná gymnastika tvorí pohybový základ pre každú vyučovaciu hodinu. Všetky jej súčasti
sa vyučujú priebežne.
Atletika sa do vyučovania zaraďuje v odporúčanom časovom rozvrhu s možnosťou členiť
učivo do dvoch TC v jeseni a na jar. Na jej vyučovanie treba využívať predovšetkým vonkajšie
a prírodné prostredie.
Základy gymnastických športov (športová gymnastika a moderná gymnastika) sa vyučujú
vo všetkých ročníkoch. Modernú gymnastiku sa odporúča vyučovať iba v skupinách dievčat.
Ďalšie druhy gymnastických športov (športový aerobik, gymteamy) je možné vyučovať v rámci
výberového tematického celku.
Športové hry - basketbal, futbal, hádzaná, volejbal. Volejbal sa do vyučovania zaraďuje až
od 7. ročníka.
Športové hry odporúčame vyučovať tak, aby sa žiaci v priebehu základnej školy zoznámili
so všetkými uvedenými športovými hrami. Hodiny telesnej výchovy sa v TC Športové hry
rozdeľujú na nácvičné, opakovacie a zdokonaľovacie a na hodiny určené na zápasy. V školách,
ktoré nemajú potrebné materiálne podmienky na výučbu hier, možno počty hodín určené na
nácvik a zdokonaľovanie herných systémov využiť na nácvik herných činností jednotlivca a
kombinácií. Na hodinách určených na zápasy učiteľ vhodne zaradí súťaže a zápasy v
prípravných hrách a zápasy podľa pravidiel zvolenej športovej hry (resp. upravených pravidiel),
pričom nehrajúci žiaci sa učia plniť funkciu rozhodcu, zapisovateľa a pod.
Plávanie odporúčame organizovať priebežne v ucelenom 10-hodinovom celku. Školy, ktoré
nemajú podmienky na priebežnú výučbu plávania, organizujú ju v 5 - 7-dňových kurzoch s
minimálne 10-hodinovým výcvikom.
Tematický celok – podľa podmienok má rozsah 10 vyučovacích hodín
Na začiatku a na konci tematického celku sa overuje plavecká výkonnosť.
Vo vstupnom teste sa zisťuje plavecká zručnosť žiakov v osvojenom plaveckom spôsobe,
prípadne v druhom plaveckom spôsobe.
Vyučovaný plavecký spôsob odporúčame zvoliť podľa lepšej úrovne práce dolných
končatín
v splývavej polohe ( prsia, kraul ).
Počas celého výcviku je potrebné klásť dôraz na dýchanie.
156
Na každej vyučovacej hodine je potrebné venovať pozornosť nácviku i zdokonaľovaniu
plaveckých spôsobov.
Do každej vyučovacej hodiny je potrebné zaradiť krátke teoretické vstupy učiteľa, ktorých
obsahom sú poznatky o vyučovanej problematike doplnené o poznatky o bezpečnosti
a zdravotnom vplyve plávania.
Hodnotenie v sa vykoná na základe porovnania vstupných a výsledných testov plaveckých
zručností.
Do sezónnych činností je zaradené zjazdové a bežecké lyžovanie a cvičenia v prírode, ktoré
je súčasťou základného učiva v predmete telesná a športová výchova na základných školách.
Uskutočňuje sa formou lyžiarskeho výcviku na zjazdových alebo bežeckých lyžiach. Lyžiarsky
výcvik žiakov sa organizuje ako lyžiarsky výcvik s dennou dochádzkou alebo formou
lyžiarskeho zájazdu.
Lyžovanie sa na školách, ktoré nemajú vhodné terénne a klimatické podmienky na
lyžiarsky výcvik v mieste alebo v najbližšom okolí, organizuje formou 5 - 7-denných
lyžiarskych kurzov (zájazdov). Žiaci, ktorí nemajú potrebné vybavenie na zjazdové lyžovanie,
môžu výcvik absolvovať na bežeckých lyžiach, pričom škola vytvorí na to príslušné
organizačné a metodické podmienky.
Obsahom sa lyžiarsky výcvik zameriava na zvládnutie základných pohybových štruktúr a
špeciálnych pohybových zručností v zodpovedajúcich terénnych a snehových podmienkach, na
rozvoj základných pohybových schopností, na osvojovanie určených poznatkov.
Zvládnutie obsahu učiva napomáha celkovému telesnému rozvoju a zvyšovaniu všeobecnej
pohybovej výkonnosti žiakov, napomáha osvojovaniu nových poznatkov a je veľmi účinným
prostriedkom na výchovné pôsobenie. Výraznými činiteľmi pri lyžiarskom výcviku sú aj
špecifické prostriedky, najmä zimné prostredie a premenlivosť prírodného prostredia.
Cvičenia v prírode sa organizujú v rozsahu štyroch hodín v 5. a 6. ročníku a v rozsahu päť
hodín v 7. a 9. ročníku. Podľa miestnych podmienok sa využívajú areály zdravia. Pri presunoch
na miesta cvičenia na bicykloch a pri jazde na bicykloch v podmienkach cestnej premávky v
rámci cvičenia sa odporúča spolupracovať s miestnym orgánom Policajného zboru. Za cvičenia
v prírode sa nepovažujú výlety s prevažne kultúrnou poznávacou činnosťou, ani osobitnou
smernicou určené celoškolské cvičenia zamerané na precvičovanie učiva "Ochrana človeka a
zdravia".
Všeobecnú pohybovú výkonnosť a telesný rozvoj odporúčame kontrolovať a hodnotiť v závere
každého školského roka, okrem 5. ročníka, kedy sa koná aj na jeho začiatku ako vstupná
kontrola a hodnotenie.
Testovanie všeobecnej pohybovej výkonnosti slúži aj na posúdenie jej aktuálneho stavu
157
v priebehu štúdia na 2. stupni základnej školy.
Termíny kontroly a hodnotenia všeobecnej pohybovej výkonnosti:
1. 1. roč. - zaciatok školského roku (vstupné testovanie)
2. 1. roč. - koniec školského roka
3. 2.roč. - koniec školského roka
4. 3. roč. - koniec školského roka
5. 4. roč. - koniec školského roka
Hodnotenie vykonajte pomocou tabuliek modifikovaných podla MORAVCA et al. (1996,
1990), kde nájdete aj popis testov:
Dievčatá
Chlapci
T E S T Y CHLAPCI DIEVCATÁ
A
B
C
A
B
C
1. Clnkový beh 10 x 5 m (s)
25
20
15
27
22
17
2. Skok do dialky z miesta (cm)
140
190
235
120
155
200
3. Lah – sed (pocet za 30 sekúnd)
35
43
55
20
31
40
4.a) Beh za 12 minút (m)
1680
2310
2940
1410
1930
2450
46
63
80
26
35
45
25
35
45
10
15
20
4.b) Clnkový vytrvalostný beh
(pocet 20 m úsekov)
- test je alternatívou testu behu za 12
minút
5. Výdrž v zhybe (sekúnd)
Legenda: A = minimálny základný štandard
B = priemerný štandard
C = nadpriemerný štandard
158
Výberový tematický celok
Do výberového tematického celku je možné zaradiť pohybové činnosti, na ktoré má
škola podmienky, o ktoré majú žiaci záujem a pri ich vyučovaní sú dodržané bezpečnostné
predpisy.
Pri zaradení netradičnej pohybovej aktivity do vyučovania telesnej výchovy sa
vyžaduje od vyučujúceho kvalifikácia pre príslušnú pohybovú aktivitu získaná v rámci
pregraduálneho štúdia, v metodicko-pedagogickom centre alebo najnižšia trénerská alebo
cvičiteľská trieda.
Netradičné pohybové aktivity, menej známe pohybové a športové hry Medzi takéto aktivity
môžeme o.i. zaradiť menej známe športové hry ako bejzbal, ringo, lakros, softbal, bedminton,
florbal a pohybové aktivity ako korčuľovanie in-line, snowbord.
Korčuľovanie sa organizuje na umelej alebo prírodnej ľadovej ploche, nie na zamrznutej
voľnej vodnej ploche.
Cvičenia v posilňovni
Jednou z výberových pohybových aktivít je rozvoj silových pohybových schopností v
posilňovni. Pretože najpriaznivejšie podmienky na začatie systematického posilňovania v
ontogenéze vývoja jedinca je obdobie rastovej akcelerácie (13 - 15 rokov), odporúčame na
školách, ktoré majú vybudovanú posilňovňu, počnúc 7. ročníkom zaradiť do ročného rozvrhu
učiva aj TC v posilňovni (pre chlapcov a dievčatá). Pri rozvoji silových schopností prihliadať
na telesný rozvoj a pohlavné osobitosti žiakov.
Podmienkou pre zaradenie ľadového hokeja je umelá alebo prírodná ľadová plocha (nie
zamrznutá voľná plocha) a použitie týchto ochranných prostriedkov: prilby, pevných rukavíc,
chráničov predkolenia na futbal a chráničov lakťov.
159
Stratégia vyučovania:
Pri vyučovaní sa budú využívať nasledovné metódy a formy vyučovania
Názov tematického celku
Poznatky z telesnej
výchovy a športu
Metódy
Teoretická výučba
Všeobecná gymnastika
Praktická
a teoretická
výučba
Atletika
Praktická
a teoretická
výučba
Základy gymnastických
Praktická
a teoretická
výučba
športov
Športové hry
Praktická
a teoretická
výučba
Plávanie
Praktická
a teoretická
výučba
Sezónne činnosti
Praktická
a teoretická
výučba
Povinný výberový
Praktická
a teoretická
výučba
tematický celok
Testovanie
Testovanie
Stratégia vyučovania
Postupy
Prednáška
Analyticko –
systetický,
Od najjednoduchších
pohybov po
zložitejšie
Analyticko –
systetický,
Od najjednoduchších
pohybov po
zložitejšie
Analyticko –
systetický,
Od najjednoduchších
pohybov po
zložitejšie
Od základných
herných činností
jednotlivca cez herné
kombinácie až
k herným systémom
Analyticko –
systetický,
Od najjednoduchších
pohybov po
zložitejšie
Analyticko –
systetický,
Od najjednoduchších
pohybov po
zložitejšie
Analyticko –
systetický,
Od najjednoduchších
pohybov po
zložitejšie
Od najnáročnejších
silových
a rýchlostných testov
k jednoduchším
testom
Formy práce
Prednášky v triede
Individuálna,
skupinová, frontálna
Úlohová karta
Individuálna,
skupinová, frontálna
Úlohová karta
Individuálna,
skupinová
Úlohová karta
Individuálna,
skupinová, frontálna
Individuálna,
skupinová
Individuálna,
skupinová, frontálna
Individuálna,
skupinová
Individuálna,
skupinová
160
Učebné zdroje:
Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné
zdroje:
Názov tematického
celku
Odborná literatúra
Poznatky z telesnej
Poznámky z prednášok
na teoretických
hodinách
výchovy a športu
Všeobecná
Didaktická
technika
Základy tréningu
atletických disciplín
Základy
Ďalšie zdroje
Internet
Video
Gymnastické
náradie a
náčinie
Poznámky
Video
Atletické
náčinie
Internet
Video
Gymnastické
náradie a
náčinie
Poznámky
Lopty, náradie
Internet
Dosky, pádla
Internet
Lyže, korčule,
snowboard
Internet
gymnastika
Atletika
Materiálne
výučbové
prostriedky
gymnastických
športov
Športové hry
Plávanie
Sezónne činnosti
Pravidlá športových
hier
Video, tabuľa
Poznámky
Povinný výberový
tematický celok
Testovanie
Žinienky,
lopty, stopky,
meracie
pásmo
161
Vzdelávacia oblasť: Zdravie a pohyb
Predmet: Športová a telesná výchova
2. Ciele vyučovacieho predmetu telesná a športová výchova
Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je
umožniť žiakom primerane sa oboznamovať, osvojovať si, zdokonaľovať a upevňovať
správne pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať pohybovú gramotnosť, rozvíjať
kondičné a koordinačné schopnosti, podporovať rozvoj všeobecnej pohybovej
výkonnosti a zdatnosti, zvyšovať aktivitu v starostlivosti o zdravie, nadobúdať
vedomosti o motorike svojho tela, z telesnej výchovy a zo športu, utvárať trvalý vzťah k
pohybovej aktivite, telesnej výchove a športu v nadväznosti na ich záujmy a
individuálne potreby ako súčasť zdravého životného štýlu a predpoklad schopnosti k
celoživotnej starostlivosti o svoje zdravie.
Špecifickým cieľom predmetu je, aby žiaci porozumeli zdraviu ako subjektívnej a
objektívnej hodnotovej kategórii a prebrali zodpovednosť za svoje zdravie, aby vedeli
hodnotovo rozlišovať základné determinanty zdravia a pohybovej gramotnosti
jednotlivca. Majú si osvojiť vedomosti a zručnosti, ktoré súvisia so starostlivosťou o
svoje telo, s aktívnym pohybovým režimom, s osobným športovým výkonom, zdravým
životným štýlom a zdravím, ako aj vedieť aplikovať a naplánovať si spôsoby rozvoja
pohybových schopností pri zlepšovaní svojej pohybovej výkonnosti a telesnej
zdatnosti.
Žiaci majú porozumieť pozitívnemu pôsobeniu špecifických pohybových činností pri
zdravotných poruchách a zdravotných oslabeniach a pri prevencii proti rozvoju
civilizačných ochorení. Ďalej majú byť schopní zhodnotiť svoje pohybové možnosti,
zorganizovať si svoj pohybový režim a zapojiť sa do spoluorganizovania športovej
činnosti pre iných, rozumieť vybraným športovým disciplínam, vzdelávacej, výchovnej,
socializačnej a regeneračnej funkcii športových činností, a tiež osvojiť si poznanie, že
prevencia je hlavný nástroj ochrany zdravia a získať zručnosti poskytnutia prvej
pomoci. V neposlednom rade naučiť sa racionálne jednať pri prekonávaní prekážok v
situáciách osobného a verejného ohrozenia.
Napĺňanie cieľov prebieha prostredníctvom rozvíjania pohybových, kognitívnych,
komunikačných, učebných, interpersonálnych a postojových kompetencií.
Všeobecné a špecifické ciele predmetu sú rozdelené a konkretizované v štyroch
hlavných moduloch:
1. Zdravie a jeho poruchy
2. Zdravý životný štýl
3. Telesná zdatnosť a pohybová výkonnosť
4. Športové činnosti pohybového režimu
3. Obsah vzdelávania predmetu telesná a športová výchova
Ciele predmetu sa odzrkadľujú v špecifickom obsahu jednotlivých modulov, tento
realizujeme v tematických celkoch a jednotlivých ročníkoch.
1.ročník:
Počet hodín týždenne / ročne: 3 / 103
Atletika (17 h.) – šprint - beh na 100m, vytrvalostný beh - beh na 1500/800 m, vrhačská
disciplína - hod granátom/kriketovou loptičkou
162
Basketbal (16 h.) – herné činnosti jednotlivca, herné kombinácie, hra družstiev, pravidlá hry
Plávanie (32 h.) – plavecké spôsoby kraul, prsia a znak, plávanie pod vodou, skoky do vody,
plávanie s plutvami
Gymnastika (16 h.) –základná gymnastika, tanečné kroky a poskoky, tanec, prostné cvičenia,
cvičenie na hrazde a bradlách s rozdielnou výškou žrdí, cvičenie na fitloptách, cvičenia so
švihadlami
Výberové hodiny (19 h.) – hodiny podľa záujmu a výberu žiakov - kondičná gymnastika,
športové hry (basketbal, futbal, volejbal, bedminton, stolný tenis), frisbee
Testy všeobecnej pohybovej výkonnosti (2 h.) – skok do diaľky z miesta, zhyby/výdrž
v zhybe, sed-ľah, 12-minútový beh
Teória telesnej kultúry (1 h.) – zdravý životný štýl, bezpečnosť, hygiena, názvoslovie,
história, pravidlá
2.ročník:
Počet hodín týždenne / ročne: 3 / 103
Atletika (17 h.) – šprint - beh na 100m, beh na 200m, vytrvalostný beh - beh na 1500/800m,
skokanská disciplína - skok do diaľky
Volejbal (16 h.) - herné činnosti jednotlivca, herné kombinácie, hra družstiev 2:2, 3:3, 4:4,
pravidlá hry
Plávanie (32 h.) - plavecké spôsoby kraul, prsia a znak, základy plaveckého spôsobu delfín,
plávanie pod vodou, skoky do vody, plávanie s plutvami, lovenie predmetov, záchrana
topiaceho
Gymnastika (16 h.) - základná gymnastika, tanečné kroky a poskoky, tanec, prostné cvičenia,
cvičenie na hrazde a bradlách s rozdielnou výškou žrdí, preskok, cvičenie na fitloptách,
cvičenia so švihadlami
Výberové hodiny (19 h.) - hodiny podľa záujmu a výberu žiakov - kondičná gymnastika,
športové hry (basketbal, futbal, volejbal, bedminton, stolný tenis), frisbee
Testy všeobecnej pohybovej výkonnosti (2 h.) – skok do diaľky z miesta, zhyby/výdrž
v zhybe, sed-ľah, 12-minútový beh
Teória telesnej kultúry (1 h.) – zdravý životný štýl, bezpečnosť, hygiena, názvoslovie,
história, pravidlá
Lyžiarsky kurz (6 dní) – zjazdové lyžovanie
3.ročník:
163
Počet hodín týždenne / ročne: 3 / 103
Atletika (22 h.) – šprint – beh na 100m, beh na 400m, vytrvalostný beh – beh na 3000/1500m,
skokanská disciplína – skok do výšky, vrhačská disciplína – hod granátom, štafetový beh
Basketbal (17 h.) – zdokonaľovanie herných činností jednotlivca, herné kombinácie, herné
systémy, hra družstiev, rozhodovanie
Volejbal (17 h.) - zdokonaľovanie herných činností jednotlivca, herné kombinácie, herné
systémy, hra družstiev 6:6, rozhodovanie
Gymnastika (24 h.) - základná gymnastika, tanec, prostné cvičenia – tvorba vlastnej zostavy,
cvičenie na hrazde a bradlách s rozdielnou výškou žrdí, cvičenie na fitloptách, cvičenia so
švihadlami
Výberové hodiny (19 h.) - hodiny podľa záujmu a výberu žiakov - kondičná gymnastika,
športové hry (basketbal, futbal, volejbal, bedminton, stolný tenis), frisbee
Testy všeobecnej pohybovej výkonnosti (2 h.) - skok do diaľky z miesta, zhyby/výdrž
v zhybe, sed-ľah, 12-minútový beh
Teória telesnej kultúry (2 h.) – zdravý životný štýl, bezpečnosť, hygiena, názvoslovie,
história, pravidlá
164
165
Download

Školský vzdelávací program P. E. A. K.