1
RASTLINY
V
KUCHYNI
Predbeţná verzia
MUDr. Marián Fojtík
2005
2
V prvej časti predloţeného stručného súboru informácií o moţnom vyuţití
niektorých rastlín v kuchyni sú abecedne zoradené jednotlivé rastliny, bez nároku
na úplnosť informácií.
Od strany 63 sú uvedené niektoré menej známe receptúry prípravy rastlín a jedál
z nich.
Na záver je uvedený výber z pouţitej a odporúčanej literatúry.
3
Za láskavú pomoc pri písaní knihy patrí srdečná vďaka PhDr.H.T.
Autor
4
Rastlinstvo je tak popretkávané do
všetkých
potrieb
života
ľudského
a poskytuje mu pokrm a nápoj, tkanivá
a pletivá na rúcho a iné veci, lieky
ochranné a jedy škodlivé, storaké domové
náradia a zdroje, nástroje premávky na
suchu i po vode, dodáva zemi krásy
a vyvodzuje
z nej
tisíceré
k pohodliu
ľudskému
poklady
a vyživeniu
všetkého živočíšstva slúžiace.
Jozef Ľudovít Holuby
5
Agát obyčajný
Robinia pseudoacacia, trnovník akát, trnovník bílý. Agátové kvety sa namáčajú do
palacinkového cesta a osmaţia na oleji. Odporúčame vyvarovať sa iných častí
rastliny vzhľadom na ich nebezpečnosť – sú jedovaté. Pri primiešaní listov ku
kvetom
dochádza
k nekľudu,
omámeniu,
ţalúdočným
kŕčom,
zvracaniu,
zrýchlenému pulzu – často aţ po niekoľkohodinovej dobe po konzumácii jedla.
Alchemilka obyčajná
Alchemilla vulgaris, kontryhel obecný. Mladé listy sa dávajú do zeleninových
šalátov, polievok, prívarkov, plniek, na prípravu kaše, na čaj.
Alojzia citrónová
Aloysia triphylla. Čerstvé listy pouţívame na ochutenie octu alebo olejov, do
nápojov, ovocných šalátov, nákypov, pudingov, ovocných ţelatín, domácej
zmrzliny.
Aníz
Pimpinella anisum, bedrovník aníz, bedrník anýz. Kvety slúţia na ozdobenie
šalátov, listy do šalátov z juţných plodov, semená ako korenina do chlebového
cesta, koláčov, ovocných krémov, syrových nátierok, nálevov na konzervovanie
zeleniny, červenej kapusty, repy, ovocia, k mäsu, do likérov, pri výrobe medoviny,
ako prísada do mäsových jedál.
Anízovec pravý, badián
Illicium verum, badiánik, badianik pravý, strom anízový, badyán, hviezdicový aníz,
čínsky aníz. Pouţíva sa ako korenie k mäsu, kačici, kuraťu, do pečiva, lekvárov,
kompótov, likérov, cukroviniek, na aromatizovanie čajov, ţuje sa na osvieţenie
dychu, pridáva sa do
ţuvačiek. verum, anízovec pravý, badianik pravý,
hviezdicový aníz, badyán. Veľmi vhodný je na ochutenie duseného mäsa, je
súčasťou zmesi piatich korení, alebo korenia piatich vôní. Táto zmes sa často
pouţíva v čínskej kuchyni a skladá sa z badiánu, fagary /sečuánske korenie/,
feniklu, klinčeka a škorice. Treba ju dávkovať opatrne, aby neprebila ostatné chute
v pripravovanom jedle.
Vo všeobecnosti o korení platí, ţe mleté korenie rýchle stráca chuť a vôňu
a preto sa odporúča pomlieť alebo rozdrviť len toľko korenia, koľko potrebujeme.
6
Viac chuti a vône sa z korenia uvoľní praţením a opraţené korenie sa lepšie aj drví
alebo melie. Môţeme síce praţiť aj mleté korenie /najlepšie v suchej panvici so
silným dnom/ ale ľahko sa pripaľuje a panvicu nesmieme nechať moc zahriať.
Archangelika lekárska
Archangelica officinalis, syn. Angelica archangelica, andělika lékařská. Listy sú
sladké, zberajú sa pred kvitnutím a pridávajú do ovocných plniek koláčov,
pouţívajú sa na aromatizovanie dţemov, do ovocných šalátov. Listy /a plody/ sa
pridávajú do hotových omáčok a šalátov, občas i do polievok. Vďaka silnej,
výraznej chuti a aróme sa archangelika výborne hodí na kandizovanie. Sirup
z archangeliky sa zriedený pouţíva na prípravu osvieţujúcich nápojov a ovocným
šalátom i zmrzlinám dodáva charakteristickú príchuť. Lístky archangeliky varené
spolu s kyslým ovocím redukujú jeho kyslosť a zniţujú tak spotrebu cukru.
Posekané listy sa pouţívajú na prípravu šalátov s majonézou. Stonky zberané na
začiatku leta sa pouţívajú na kandizovanie. Semená zberané v treťom vegetačnom
roku v auguste a septembri
ochutenie
liehovín,
na
sa prípadne i spolu so stonkami
zvýraznenie
arómy
miešaných
pouţívajú na
nápojov
s ginom
a vermútom. Jeden zaujímavý recept na Grande Chartreuse - yzop čerstvá vňať
64 gramov, medovka čerstvá vňať 64 gramov, archangelika lekárska čerstvá vňať
32 gramov, škorica celá 16 gramov, šafran siaty 4 gramy, macis /muškátový kvet/ 4
gramy, lúhovať 8 dní v zriedenom alkohole v 1 litri, pridať vo forme sirupu 125
gramov cukru, prefiltrovať.
Pri zberaní archangeliky pozor na vyvolanie citllivosti na svetlo po kontakte
s rastlinou – zberať v rukaviciach.
Áron škvrnitý
Arum maculatum, áron plamatý. Mletý podzemok sa pouţíval ako náhrada múky
na pečenie chleba – pečený je nejedovatý, ale inak surová rastlina je jedovatá
/jeden z ľudových názvov je aj blázinec.../ a spôsobuje zápal slizníc, slinenie,
nevoľnosť a zvracanie, nepravidelnú srdcovú činnosť , rozšírenie zorničiek, kŕče,
stratu vedomia a smrť ! preto treba pred ním dôrazne varovať a povaţovať ho za
nebezpečnú jedovatú rastlinu. Okrem toho je to chránená rastlina, so zriedkavým
výskytom.
Arónia čiernoplodá
7
Aronia melanocarpa. Plody sú vitamínovou bombou, obsahujú aj protiplesňové
a protibakteriálne látky a preto sa málo kazia. Obraté vydrţia v chlade a tme
čerstvé 2 mesiace i dlhšie. Je vhodné obrať ich aţ po prvých mrazoch. Pri príprave
muštu je výťaţnosť aţ 65 – 70 percent a mušt nepodlieha skaze. Zo sušených
jabĺk a plodov arónie sa pripravuje ovocný čaj. Z plodov sa robia kompóty, dţemy,
šťava a jedia sa samozrejme aj surové. Pouţívajú sa i ako korigens, aromatikum
v potravinárstve, na prifarbenie.
Artičoka kardová
Cynara cardunculus, artičok zelinný. Artičoka bodliaková záhradná, Cynara
cardunculus ssp. scolymus, syn. Cynara scolymus, Artyčok kardový zahradní.
Karda, bodliak poľný. Existuje aj artičoka zeleninová. Zberajú sa nerozvinuté
kvetné súbory priemeru 8 – 12 cm a tepelne sa upravujú. Iný údaj - zberajú sa
zduţnatené súkvetia a nerozvinuté kvetné súbory, konzumujú sa kvetné lôţka
a vnútorné časti súborov, jedia sa surové /len mladé čerstvé artičoky, otrhávame
list za listom, spodnú časť namáčame do majonézy alebo iného dresingu a zubami
stiahneme duţinatú časť listu, pričom čím bliţšie sú listy k stredu súboru, tým sú
krehkejšie a tým väčšiu časť listu môţeme skonzumovať/ alebo varené, pečené,
smaţené, plnené, s najrôznejšími /aj pikantnými/ omáčkami a dresingami – vraj
účinkuje aj ako afrodiziakum. Mladé súbory sa nakladajú aj do octu. Zberajú sa
aj stopky listov – pred zberom asi 2 – 3 týţdne na ne nahrnieme zeminu a tak ich
vybielime. Nemajú sa
jesť surové, len tepelne upravené, chuťou sú podobné
špargli. Z listov /aj z posekaného koreňa/ sa robí
liečivý odvar. Artičoky sa
pripravujú ako karfiol, ako polievková zelenina, dusené, ako šalát s octom,
citrónom, olejom, môţu sa vyuţiť i byle, duţnaté listové stopky.Nakladané srdiečka
artičokov si uchovávajú príjemnú chuť. Táto rastlina je vhodná pre diabetikov obsahuje inulín. Koreň sa konzumuje surový /ako reďkovka/ alebo varený, aj vo
víne, aj vo forme tinktúry s vínom. Sušené kvety sa pouţívajú na prípravu syra –
ale len z ovčieho mlieka, iné mlieko zhorkne!
Baklaţán - ľuľok baklaţánový
Solanum melongena, lilek vejcoplodý. Plody rôzneho tvaru a farby /od bielej po
najčastejšiu tmavofialovú/ vyţadujú tepelnú úpravu – varením, dusením, pečením
alebo smaţením, môţu sa plniť mäsom alebo rôznymi nádievkami, pripravuje sa
z nich nepravý kaviár, s rajčinami, paprikami a korením sa spracováva na rôzne
8
pasty, marinády a čatní /chutney/. Existujú aj ľuľky veľkosti hrášku /sú zelené,
v trsoch a majú často horkú chuť, pouţívajú sa celé do kari pokrmov alebo surové
do šalátov/. Pestuje sa aj ľuľok štíhly, nazývaný i japonský ľuľok, Slim Jim, často sa
pridáva do vegetariánskych jedál a kari pokrmov. Najviac pektínu zo zeleniny
obsahuje práve baklaţán.
Baza červená – hroznatá
Sambucus racemosa, bez červený – hroznatý. Zberajú sa plody na zaváranie, na
výrobu dţemu, kompótu, pridávajú sa do pudingov, do oleja, sušia sa na čaj.
Baza čierna
Sambucus nigra, bez černý. Čerstvé kvety sa pouţívajú do polievok, obaľujú sa
v palacinkovom ceste a smaţia /výborné/, čerstvé i sušené kvety sa pouţívajú na
prípravu čaju, chutnej limonády resp. na výrobu koncentrátu - sirupu. Väčšie
mnoţstvo kvetov môţe mať u citlivých osôb za následok bolesti hlavy. Z plodov sa
robí prívarok, polievka, lekvár, zavárajú sa, pripravuje sa z nich sirup a pouţívajú
sa aj na prifarbovanie, napríklad lekváru z hrušiek alebo jabĺk. Pri zjedení vyššej
dávky surových plodov môţe dôjsť k ţalúdočnej nevoľnosti a zvracaniu.
Bazalka pravá
Ocimum basilicum, bazalka pravá. Najčastejšie sa pouţíva čerstvá, ak chceme,
aby si lístky bazalky čo najlepšie zachovali svoju vôňu a farbu, tak ich nestriháme
alebo nekrájame,ale odtrhávame, pričom dbáme aby sa čo najmenej porušila ich
štruktúra. Mladé lístky a kvitnúca vrchná časť vňate sa pouţívajú ako prísada do
varených jedál tesne pred dovarením, na korenenie šalátov, strukovín, húb,
uhoriek, majonézy, je výborná na čerstvých paradajkách pokvapkaných šalátovým
olejom a hodí sa aj do varených jedál s paradajkami. Vhodná je do omáčok,
zeleninových a mäsových polievok, k zverine, rybám, mletým mäsám. Ozvláštňuje
aj chuť ryţových šalátov a dopĺňa jedlá z tekvice, tekvičiek, fazule, húb. Pouţíva sa
do smaţených jedál, na ozdobu polievok, do pasty kari. Vítaná je aj pri konzervácii
uhoriek, paradajok. V šalátoch ju môţeme nahradiť čerstvým koriandrom alebo
čerstvou mätou. Čerstvé lístky si uchovajú aromatickosť, ak ich naloţíme do oleja
alebo do octu, nakladajú sa aj do osoleného olivového oleja. Pouţíva sa ako
prísada do bylinkových octov a do niektorých alkoholických nápojov. Dobre
harmonizuje s cesnakom a spolu s ním tvorí klasickú omáčku, tzv. pesto. Ostrosť
chuti tejto bylinky sa zvyšuje varením. Sušený mletý list slúţi aj ako náhrada
9
pravého korenia /pri pouţití sušených lístkov pri varení je potrebné na rozdiel od
surovej bazalky tieto dlho variť/. Bazalka je vhodnou prísadou do bylinkového
masla – originálna zmes do bylinkového masla má zloţenie : cibuľa, soľ, bazalka,
biele korenie, cesnak, horčičná múčka, petrţlen, citrónový prášok, paţítka, kôpor,
ligurček, paštrnák, paprika.
Baţanka trváca
Mercurialis perennis. Vyuţíva sa ako zelenina, podobne ako mrlík.
Bedrovník lomikameňovitý
Pimpinella saxifraga, bedrník obecný. Čerstvý list sa pouţíva na korenenie
polievok, hlávkového šalátu, štiav, do bylinného masla, z mladých listov sa
pripravuje šalát. Listy sa pouţívajú aj do nátierok, polievok, omáčok, zemiakových
jedál. Kvety sa pouţívajú na ozdobovanie šalátov.
Benedikt lekársky
Cninus benedictus, čubet benedykt. Pouţíva sa ako prísada zvyšujúca chuť do
jedla, vňať sa nakladá do alkoholu /benediktínka/.
Betonika lekárska
Betonica
officinalis,
bukvice
lékařská.
Rastlina
s detoxikačným
účinkom,
nedovoľuje rozmnoţovanie kvasných a hnilobných baktérií v hrubom čreve
a účinkuje upokojujúco, hlavne pri nervovom vyčerpaní, prináša úľavu pri astme.
Blyskáč jarný
Ficaria verna, orsej jarní. Vňať sa pouţíva na jarný šalát, ale pre toxicitu len
v malom mnoţstve, skôr len ako korenie do šalátu. Pri predávkovaní dochádza
k zápalu v dutine ústnej, zvracaniu, podráţdeniu obličiek a pri veľkej dávke môţe
dôjsť aj k zástave dychu. Treba byť opatrný aj preto, ţe šťava z čerstvej rastliny
dráţdi pokoţku, spôsobuje zle sa hojaci zápal.
Bobkový list
List vavrínu vznešeného, Laurus nobilis, vavřín. Je lepší sušený ako čerstvý.
Jeden či dva lístky pridávame do marinád, nálevov, vývarov, bielych omáčok,
polievok, duseného mäsa, paštét, plniek a jedál pripravených s karí korením a do
sladkých jedál. Takisto sa dáva do vody pri varení rýb. Ak do nádoby, v ktorej
skladujeme ryţu, dáme bobkový list, ryţa získa jeho vôňu. Pouţíva sa pri príprave
duseného mäsa, omáčok, pri príprave zveriny, cestovín, jedál zo zemiakov, pri
nakladaní zeleniny a húb, dáva sa aj do nakladanej kapusty a jedál zo strukovín
10
/niekedy spolu s tymiánom/ aby nenadúvali. Bobkový list pridávame do jedál hneď
na začiatku varenia a vyberáme ho tesne pred podávaním. Pouţíva sa spolu
s petrţlenovou vňaťou a tymiánom, prípadne cesnakom ako tzv. bouquet garni.
Plod vavrínu sa niekedy pridával do piva.
Boľševník borščový
Heracleum sphondylium, bolševník obecný, resp. boľševník obrovský, H.
mantegazzianum, bolševník velkolepý. Z listov môţeme variť boršč prípadne čaj na
posilnenie nervov a zlepšenie trávenia. Pri zbere si treba dať pozor, pretoţe
čerstvá šťava vyvoláva pri kontakte s koţou zápal koţe, zhoršujúci sa na slnku,
i s tvorbou pľuzgierov a dlho pretrvávajúcou pigmentáciou koţe – rastlinu treba
zbierať v rukaviciach!
Borák lekársky
Borago officinalis, brutnák lékařský. Uhorková tráva. Čerstvé mladé listy sa
pridávajú do uhoriek, zemiakového šalátu, ragú, grilovaných jedál, do zeleninových
šalátov, jogurtu, mäkkých syrov, kyslej zeleniny, plniek, na obloţené chlebíčky, do
miešaných nápojov, nátierok, na namastený chlieb, robí sa z nich aj prívarok so
smotanou. Kvety sa pouţívajú na dochutenie aj ozdobenie šalátov, na
kandizovanie. Listy sa pouţívajú aj sušené – do zeleninových jedál, šalátov,
tvarohových a syrových nátierok. V spojení s kôprom sa pouţíva ako šalátové
korenie. Borák sa môţe pridať do špenátu alebo samostatne upraviť ako špenát.
Chutný šalát je z boráku s cibuľkou a prídavkom soli, čierneho korenia citrónovej
šťavy – má uhorkovú príchuť. Jemne rozsekaný borák s inými bylinami a cibuľou
slúţi ako základ na prípravu bylinného masla a syrov. Dodáva pikantnú chuť aj
mletým mäsám, nádievkam a rybám. Vyuţívajú sa aj plody. Na jeseň sa zberajú
korene a pouţívajú sa na prípravu bylinného masla, k syrom, tvarohu, na
aromatizovanie vína, octu, sirupov a podobne.
Borievka obyčajná
Juniperus communis, jalovec obecný. Borievky sa pridávajú do šalátov, šunkových
nálevov, pri príprave hovädzieho a bravčového mäsa, diviny, omáčok, plniek, do
paštét, klobás,
šunky, do šunkového nálevu, kapusty / aj pri príprave kyslej
kapusty aby nenadúvala/. Pri údení mäsa sa borievky pridávajú do pilín z tvrdého
dreva.
Bôb obyčajný záhradný
11
Faba bona, syn. F.vulgaris, Vicia faba, bob obecný, bob zahradní. Zrelé semená
sa niekedy mleli na múku, suché zrelé semená majú
jedinečnú chuť a jemnú
štruktúru. Bôbová múka sa pridávala k obilnej múke pri výrobe chleba. Zo zrelých
semien sa varením pripravuje kaša nazývaná „full“. V Egypte sa rozmačkané
varené semená upravujú s cesnakom,soľou a korením ako krokety, ktoré sa
smaţia na oleji. Nezrelé struky alebo semená sa pouţívajú aj na prípravu šalátov,
zeleninových polievok, bôby sa varia v slanej vode a z prelisovaných sa pripravuje
pyré alebo sa konzumujú upraţené. Veľmi mladé čerstvé bôby môţeme pouţiť aj
surové, zrelé majú tuhú šupku, ktorú je vhodné zlúpnuť, čo sa robí ľahšie po
ponorení bôbu na chvíľu do vriacej vody alebo po jeho sparení. Pokrájané nezrelé
struky sa pripravujú podobne ako zelené fazuľové struky, varené nezrelé struky sa
podávajú ako príloha k mäsu.
Bôľhoj lekársky
Anthyllis vulneraria, úročník bolhoj. Skalák, solník, úročka, úročník, ţltá ďatelina,
ţlťák – je to beţná krmovina. Pouţíva sa ako náhrada čínskeho čaju, aj v z zmesi
s listami jahody, maliny, listami a kvetmi trnky a podobne. 2 – 3 polievkové lyţice
sušenej vňate, listov, alebo kvetov sa preleje pohárom vriacej vody a nechá zapariť
asi 15 minút, prefiltruje.
Breza bradavičnatá
Betula verrucosa, bříza bradavičnatá. Prípadne aj Betula pendula. Mladé listy dlhé
2 – 3 cm sa spolu s inou zeleninou pouţívajú na jarný šalát, samotné na prípravu
dusením.
Brokolica – kapusta špargľová
Brassica oleracea convar. italica, brokolice. Ľahko sa varí vo vode aj v pare a ak ju
rozdelíme na jednotlivé ruţičky, uvarí sa rýchlo a rovnomerne. Môţeme ju tieţ
rozmačkať alebo rozmixovať.
Brusnica obyčajná
Vaccinium vitis – idaea, brusnice brusinka. Sušené alebo kompotované plody sa
pouţívajú do smotanových omáčok, ako príloha k rizotu a podobne.
Buk obyčajný
Fagus silvatica, buk lesní. Bukvice v surovom stave obsahujú okrem škrobu, oleja,
tuku a nerastných látok aj dráţdivý fagin, ktorý sa pri tepelnej úprave rozkladá.
12
Usušené a rozdrvené môţeme primiešavať do surovín na prípravu chleba, placiek
a podobne.
Buľka hľuznatá
Bunium bulbocasta. Pestuje sa ako zelenina, pripravuje sa ako hadí mor
španielsky.
Cesnačka lekárska
Aj česnačka lekárska, Alliaria officinalis, Alliaria petiolata, česnáček lékařský.
Mladé lístky sa pouţívajú do šalátov, listami dochucujeme mäso, syry, zdobíme
obloţené chlebíčky, konzumujú sa aj varené v omáčkach. Vňať sa pouţíva pri
jarnej únave.
Cesnak medvedí
Allium ursinum, česnek medvědí. Mladé listy sa zberajú na jar a podzemné cibule
na jeseň /v krajinách, kde nie je chránený!/. Pach tohoto druhu je oveľa
intenzívnejší ako pach kuchynského cesnaku. Oboje sa pouţívajú na prípravu
šalátov, nátierok, pokrájané listy na chlieb s maslom, na dochucovanie polievok
a iných jedál podobne ako cesnak kuchynský. Pouţíva sa aj ako súčasť jarných
očistných kúr. Spolu s mladými lístkami pŕhľavy môţeme pripraviť jarný šalát alebo
polievku. Môţe sa uţívať aj čerstvo vylisovaná šťava z listov, odporúčaná dávka je
tri krát denne pol čajovej lyţičky. Zniţuje škodlivý vplyv nikotínu na ľudský
organizmus. Pri zbere pozor na moţnú zámenu s listami konvalinky, ktoré sú
jedovaté.
Cesnak cibuľový /cibuľa/
Allium cepa, cibule. Slzenie pri spracovaní je moţno odstrániť namočením cibule
pred krájaním do studenej vody, alebo ju opariť horúcou vodou – cibuľa je potom aj
jemnejšia. Je veľmi zdravá, odporúča sa dávka 1 – 2 cibule denne, akokoľvek
upravená.
Cesnak kuchynský
Allium sativum, česnek setý. Vyuţitie je rozmanité. Je veľmi vhodný na úpravu
všetkých druhov mäsa, údenín, šalátov, majonéz, polievok, omáčok, ale aj do
bezmäsitých jedál napríklad zeleninových, zemiakových, tvarohových a podobne.
Dá sa zapekať ako ostatné druhy zeleniny, jeho listy majú jemnú chuť i vôňu.
Pouţíva sa na prípravu cesnakového octu alebo oleja. Nakladá sa do oleja,
13
sladkokyslého nálevu, spracúva sa na pastu, konzervuje sa soľou, pouţíva sa aj
sušený, mletý, ako súčasť rôznych zmesí korenia, aj vo forme tinktúry. Nepríjemný
pach sa dá čiastočne odstrániť mliekom alebo ţutím napríklad anízu alebo
kardamomu.
Cibuľa zimná
Allium fistulosum, cibule zimní, tatarka, sečka, ošlejch. Je to ţivorodá forma –
namiesto kvetov vytvára pacibuľky, vhodné nielen na rozmnoţovanie ale aj na
jedenie, nakladanie do octa a pod. Listy sa môţu konzumovať počas celého roku,
pouţívajú sa podobne ako paţítka. Drobno posekaná sa pridáva do polievok,
pouţíva sa ako čerstvá príloha k jedlám z mletého mäsa, posýpa sa ňou ryţa,
zemiaky, je vhodná do pomazánok /hlavne tvarohových/, ale je chutná aj na chlebe
s maslom. Je moţné pestovať aj cibuľu horskú, Allium stipitatum, cibule horská,
anzur.
Cícer
Cicer arietinum, cizrna beraní, cizrna, garbanzo, ceci. Existuje viacero odrôd,
semená sa pouţívajú podobne ako hrach. Cícer je jedna z najkvalitnejších
strukovín odporúčaná hlavne pre deti a tehotné ţeny. Druhy so svetlými semenami
sú kvalitnejšie ako druhy s hnedými semenami. Má orechovú príchuť a pevnú
štruktúru, ktorá sa dobre uplatní napríklad v šalátoch. Z cícerovej múky /besan/ sa
pripravuje sladké aj slané pečivo, pridáva sa do chleba /v zmesi s pšeničnou
múkou sa pouţíva na pečenie nekvaseného chleba,tzv. roti/ a rôznych cestovín.
Semená sa niekedy strojovo zbavujú šupky a predávajú
pod názvom dhal.
Semená dobre klíčia a klíčky sú vhodné napríklad do šalátov. Nezrelé lusky
a mladé výhonky sa upravujú ako zelenina, takisto varené alebo nevarené zelené
semená sa konzumujú samostatne, alebo ako chutná zeleninová príloha. Semená
sa aj praţia a pouţívajú ako náhrada kávy /„Café de France“/, prídavok praţeného
a mletého cíceru k pravej zrnkovej káve udrţuje na nápoji penu. Sušený cícer je
treba pred pouţitím namočiť cez noc vo vode /urýchľuje to následné varenie doba varu sa pohybuje okolo 2 hodín/, iné spôsoby prípravy sú fermentovanie,
parenie, smaţenie alebo praţenie. Pochúťkou je praţený cícer obaľovaný cukrom.
Pripravujú sa z neho polievky /zeleninovým polievkam dodáva „kuraciu chuť “/,
kaše /kaša z uvarených semien sa nazýva homos/, prílohy k mäsu, pomazánky,
šaláty. Hummus je cícerová kaša s citrónovou šťavou, sezamom, cesnakom
14
a mätou. Falafel sú fritované guľky z cíceru tvoriace náplň taštičiek pita. Mladé
zelené rastliny sa pouţívajú na prípravu šalátov.
Citronela
Cymbopogon citratus, citrónová tráva. Krehké biele časti rastliny sa pouţívajú
nakrájané alebo rozdrvené na ochutenie polievok, dusených pokrmov, celé čerstvé
stonky alebo sušené listy sa pridávajú do polievok a do kari. Sušené listy je treba
pred pouţitím namočiť asi na 3O minút do vody. Pripravuje sa z nich aj osvieţujúci
čaj. Rastlina býva v predaji aj vo forme prášku pod názvom sereh.
Cuketa
Druh tekvice. Spolu s patizónom patrí medzi kríčkovité tekvice. Má široké vyuţitie
v kuchyni. Plody sa zberajú 4 – 6 dní po odkvete alebo ešte neskôr, keď sú síce
väčšie ale bývajú niekedy horkasté. Staršie plody preto niektorí pred tepelnou
úpravou olúpu a prípadne zbavia prebytku semien. Príprava je jednoduchá
a tepelná úprava netrvá dlho. Môţu sa variť, dusiť, grilovať, piecť alebo smaţiť
a veľké sa môţu nadievať a piecť. Pridávajú sa do polievok, gulášov,
hrubo
nastrúhané môţu nahradiť časť zemiakov pri príprave zemiakových placiek,
môţeme ich pouţiť aj do karbonátkov, vyuţívajú sa na rôzne zeleninové, najmä
zapekané jedlá, na plnenie, ako prílohy, ale dajú sa z nich pripraviť aj múčniky,
knedlíky, šaláty. Dajú sa konzervovať – napríklad v sladkokyslom alebo
v cukrovom náleve, môţeme ich kandizovať. Môţeme ich kombinovať takmer so
všetkými druhmi zeleninami, mäsom, darmi mora, cestovinami, ryţou aj
strukovinami. Vhodným doplnkom sú cibuľa a cesnak, z korenín kôpor, bazalka,
tymián, oregáno, majoránka, petrţlen, zázvor, paprika, čierne korenie. Pri
kombinácii so syrom sú vhodné aromatickejšie druhy syra ako parmezán, ementál,
ovčia bryndza, balkánsky syr, kozie syry a pod.
Kvety môţeme namáčať
v palacinkovom ceste, vysmáţať a podávať so zeleninovým šalátom, alebo ich
pripravujeme plnené.
Čakanka obyčajná
Cichorium intybus, čekanka obecná. Ľudovo cigória, korenie sv. Petra. Kvety sa
dávajú do šalátov, aj čakankové púčiky, tieţ sa dusia na masle, nakladajú do octu.
Mladé rastliny konzumujeme čerstvé, inak konzumujeme čerstvé mladé listy
a výhonky – na jar na šalát, samostatne alebo s inými bylinami, do jarných
polievok, prívarkov, pripravujú sa aj ako špenát. Mladé výhonky- listy sa varia
15
v slanej vode, tieţ čakankové pupene, potom sa potrú maslom. Korene zberáme
na jar a na jeseň, trpká aţ horká chuť sa varením v osolenej vode veľmi zmierni.
Mladé korene sa varia a podávajú s omáčkou. Prípadne korene po povarení
dusíme, podobne ako jemné puky, korene môţeme aj povariť a pokrájať na šalát,
varený koreň sa pouţíva aj do prívarkov. Korene sa pouţívajú aj ako náhrada
špargle. Korene sa praţia a pouţívajú ako náhrada kávy, tzv cigória. Nápoje
z čakanky sú povzbudivý prostriedok k tráveniu väčšieho mnoţstva jednotvárnej
potravy ako napr. zemiakov, chleba a pod. Z čakanky sa pripravuje aj pomazánka
so sójovým syrom. Jemné čakankové puky z temných pivníc, kde sa pestuje, sa
pouţívajú na varenie, dusenie, zapekanie s mäsom.
Čakanka šalátová
Cichorium intybus var. foliosum, čakanka štrbáková, Cichorium endivia, subsp.
sativum, endívia. Môţeme ju aj rýchliť – korene uloţíme po ošetrení v pôde alebo
v piesku alebo aj v pivnici bez pôdy- pred mrazmi korene vyberieme, listy 2 – 3 cm
nad srdiečkom odreţeme a korene uloţíme do piesku pri asi 2 st. Celzia – rýchlime
pri 10 – 20 st. Celzia. Listy pouţívame na priamu konzumáciu, do šalátov, na
dusenie, zapečenie. Pri endívii, ktorá netvorí uzavreté hlávky, asi 2 – 3 týţdne
pred zberom za suchého počasia listy zviaţeme /vybielením sa horkosť listov
zníţi/.
Čechrica voňavá
Myrrhis odorata, čechřice. Trvalka so sladkou a lahodnou anízovou chuťou. Listy
sa pridávajú k ovociu pri zaváraní alebo varení lekváru na zmiernenie kyslosti
a zároveň nimi zniţujeme spotrebu cukru. Čerstvé posekané listy sa pouţívajú do
šalátov, do avokádového dressingu a kapustovej vody, ako aj na zdobenie
pudingov, múčnikov, studených nápojov, punčov, pripravuje sa z nich šalát,
dochutia omeletu, zálievku, šľahačku, polievky, dusené pokrmy, varia sa s ovocím
ako sú egreše, ríbezle pri príprave koláčov - ovocie je sladšie. Pridávajú sa do
vody, v ktorej varíme kapustu. Nezrelé semená sladkej orieškovej chuti sa dávajú
do ovocných šalátov a do zmrzliny, zrelé drvené alebo celé semená do ovocných
koláčov /napr. jablkového/, do likérov. Koreň uvaríme, pokrájame a podávame na
studeno
so
šalátovým olejom alebo
k smaţeným jedlám.
Čerešňa vtáčia
ho
nadrobno
posekaný pridávame
16
Prunus avium, třešeň ptačí. Z plodov pripravujeme mušty, dţemy, kompóty, ľahko
sa dajú sušiť a pouţívať podobne ako hrozienka.
Černuška damascénska
Nigella damascene, černucha zahradní. Listy sa pouţívajú na čaj , ktorý má vôňu
po jahodách alebo ananáse, obsahuje aj melatonín. Semená sa pouţívajú na
posýpanie chleba /turecký čierny kmín, čierny kmín/ a podobne ako semená
černušky siatej.
Černuška siata
Nigella sativa, černucha setá. Semená /čierny kmín/ sa nasucho opraţia
a pouţívajú na posyp zeleniny, jedál zo zeleniny, jahňaciny, hydiny, rýb, chleba.
Pridávajú sa aj do chleba, syrov, jogurtových šalátových zálievok a do rôznych
zmesí korení, na ochutenie octu, alkoholických nápojov. Semeno obidvoch
uvedených černušiek sa pouţíva podobne, vyuţíva sa aj v cukrárstve, pouţíva sa
tieţ ako náhrada čierneho korenia, korenia čili a zázvoru. Vňať černušiek sa
niekedy pouţíva ako korenie do polievok.
Čertkus lúčny
Succisa pratensis, čertkus luční. Mladé listy sa dávajú do jarných vitamínových
šalátov.
Čierne korenie
Plody popínavej rastliny Piper nigrum, piepor čierny, pepřovník černý. Poskytuje
ale aj iné druhy korenia podľa typu úpravy plodov a to biele, zelené a červené
korenie. Pouţíva sa samostatne /celý, mletý/, alebo v zmesiach. Vyuţíva sa pri
príprave údenín, mäsa, rýb, do polievok, omáčok, zeleniny, šalátov a pod. Pri
bielom korení sa uvádza, ţe sa pouţíva na ochucovanie zeleniny, hlavne
šampiónov a karfiolu, do studených a teplých omáčok, nátierok, šalátov, k hydine,
rybám. Nezrelé mäkké zelené plody môţeme nakladať do soli alebo octu.
Čiernohlávok obyčajný
Prunella vulgaris, černohlávek obecný. Mladé listy sa pouţívajú na šalát prípadne
ako zloţka bylinných šalátov.
Čínska horčica
17
Brassica juncea, kapusta sitinová, hořčice,horčice indická, sareptská. Mladé listy,
listové ruţice, kvetné stopky aj celé zhrubnuté korene sa pouţívajú hlavne surové
na šaláty, môţe sa variť, dusiť, kvasiť, pridáva sa do kyslej polievky so zemiakmi.
Listy sa aj sušia a melú na prášok a pridávajú aj do zeleninových zmesí pri
konzervovaní. Semená sa pouţívajú na výrobu oleja a horčice.
Čínska kapusta
Brassica chinensis, resp. pekinská kapusta, Brassica pekinensis – existuje aj
kultivar Brassica rapa, var. chinensis – pac-choi – ktorý má krátku vegetačnú dobu.
Pekinská tvorí pevné hlávky, čínska netvorí pevné hlávky. Pouţíva sa surová, na
prípravu kyslej polievky, prípadne po povarení sa dusí, môţe sa variť, kvasiť. Pacchoi je tieţ najlepšia surová, ak ju treba variť, stačí len 5 – 10 minút, prípadne
stopky dusiť samostatne. Listy sa pripravujú ako špenát, prípadne i na prípravu
polievky.
Čistec rovný
Stachys recta, čistec přímý. Má podobné účinky ako betonika lekárska.
Čistec Sieboldov
Stachys sieboldii. Pripravuje sa podobne ako hadí mor španielsky.
Divozel malokvetý
Verbascum thapsus, divizna. Kvety sa pouţívajú aj na ochutenie likérov, aj kvety
divozelu
veľkokvetého
a
divozelu sápovitého,
Verbascum
thapsiforme
a
Verbascum phlomoides, divizna velkokvětá a divizna sápovitá.
Dráč obyčajný
Berberis vulgaris, dřišťál obecný. Zberajú sa len úplne čerstvé plody, nezrelé môţu
byť aj jedovaté. Šťava zo zrelých plodov je vhodná aj ako nápoj pre deti. Dávka
čerstvých plodov sa udáva pol – jedna lyţička, sušené sa pouţívajú na prípravu
čaju, podobne ako šípky. Sušené mleté plody sa pouţívajú na okyselenie omáčok
a rôznych jedál. Plody nakladané do medu sa uţívajú proti horúčke. Pridávajú sa aj
do kompótov, dţemov a iných ovocných prípravkov namiesto kyseliny citrónovej.
Zavárajú sa s jablkovým rôsolom, pripravujú sa z nich kompóty. Občerstvujúcu
šťavu z plodov získame tak, ţe zrelé plody podusíme a po vytlačení sa cca 3 min.
zavaria, zmiešajú s cukrom, opäť 3 min. zavaria a na 1 liter šťavy sa pridá 1,5 kg
cukru. Okrem zrelých plodov je celá rastlina jedovatá, najjedovatejšia je kôra
koreňov.
18
Drieň obyčajný
Cornus mas, dřín obecný. Výborné sú kompótové zmesi z plodov drieňa, jabĺk,
hrušiek, čučoriedok alebo jarabín ako príloha k ryţovým a strukovinovým jedlám.
Pouţívajú sa aj na prípravu čaju, šťavy, sirupu, dţemu.
Drsnoplodka parascová
Trachyspermum ammi. Semená sa pridávajú do nakladanej zeleniny, jedál zo
strukovín, pri pečení chleba, pečiva.
Ďatelina lúčna
Trifolium pratense, jetel luční. Zberajú sa listy a kvety, hlavne
mladé jarné
výhonky. Z kvetov sa robí liečivý čaj. Listy a jarné výhonky sa pouţívajú v malom
mnoţstve do jarných bylinkovo – zeleninových zmesí, polievok, šalátov, prívarkov,
upravujú sa ako špenát. Čerstvé kvety sa môţu pridávať do zeleninovej polievky.
Eruka siata
Eruca vesicaria. Kvety sa pouţívajú na ozdobovanie pokrmov, listy na
dochucovanie šalátov, do šalátov sa na dochucovanie pridávajú aj semená eruky.
Listy sa môţu aj opraţiť a pridávajú sa do špagiet.
Estragón
Spolu s trebuľkou a petrţlenovou vňaťou patrí k tzv. fines herbes. Pridáva sa do
polievok, jedál z rýb, k lahôdkovej zelenine a bez estragónu si ťaţko predstavíme
béarnaiskú alebo holandskú omáčku. Dochucujeme ním plnku do pečeného
kurčaťa, jedlá z vajec.
Fazuľa obyčajná
Phaseolus vulgaris, fazol obecný. Známa
poľnohospodárska plodina ale
vegetariáni by si mali uvedomiť, ţe fazuľa – semená – obsahuje jedovatú
bielkovinovú látku, ktorú radíme medzi toxalbumíny a ktorá sa varom rozkladá.
Surová prípadne naklíčená fazuľa môţe zapríčiniť nevoľnosť, zvracanie, bolesti
ţalúdka, hnačky.
Fenikel obyčajný
Foeniculum
vulgare,
fenykl
obecný.
Semená
sa
pridávajú
do
omáčok,
zeleninových omáčok, chleba, slaných múčnikov, slaného pečiva, jablkového
19
koláča, do vody, v ktorej varíme ryby, do rybacích polievok, k rybám, k mäsu, do
šalátov, tvarohových a syrových jedál, bylinkových masiel, šalátov, koreninových
mäsových zmesí, nálevov pri konzervovaní zeleniny. Semená majú teda podobné
pouţitie ako aníz. Mladé stonky /nadrobno posekané/ sa pridávajú do šalátov,
konzumujú sa surové, alebo sa varia ako zelenina. Listy sa dávajú jemne
pokrájané do šalátov alebo k varenej zelenine, dochucujeme nimi polievky, plnky,
rybacie nátierky. Lístkami fenikla plníme mastné ryby, napríklad makrely.
Zhrubnuté korene dvojročného feniklu sa pouţívajú na šaláty. Zduţnatená báza
stonky sa pouţíva na obloţené chlebíčky alebo do šalátov, podáva sa aj ako
varená zelenina. Vhodná je hlavne napučaná hľuza fenikla florentského. Mladé
listy a hrubé listové stonky tzv. bolonského feniklu sa pouţívajú ako kôpor.
Feniklová silica sa vyuţíva v líkérnictve a cukrárstve.
Fenikel sladký
Foeniculum
vulgare subsp.dulce, fenykl sladký.
Má nezameniteľnú anízovú
príchuť. Je to koreňová aj liečivá zelenina, hľuzy majú chrumkavú štruktúru.
Konzumujú sa duţinaté stonky /nepravé cibule/, dusené aj surové, pridávajú sa
do zeleninových šalátov, predkrmov. Konzumuje sa aj dusený a varený, hlavne
v kombinácii s morskými ţivočíchmi a bravčovým mäsom. Vnútorné biele stonky
a listy sa pouţívajú na zdobenie šalátov, pokrmov z rýb a omáčok podávaných
s morskými ţivočíchmi. Sušené semená sa pouţívajú ako korenie do rôznych
druhov potravín od chleba aţ po salám, do
múčnikov, likérov, sú dôleţitou
súčasťou rôznych zmesí korení.
Feruľa čertova
Ferula asa – foetida, asa smrdutá, asa, asant, ločidlo, čertovo lejno. Lístky a byle
sa pouţívajú ako zelenina, ţivica /získava sa narezávaním koreňov rastliny,
zapácha ako cesnak a má ostro horkú chuť/ sa pouţíva v malom mnoţstve ako
korenie
pri
príprave
zeleniny,
strukovín,
rýb,
ryţe,
omáčok
a rôznych
vegetariánskych jedál a do nálevov na nakladanie zeleniny. Typický zápach sa
v tepelne upravenom pokrme uţ neprejavuje.
Fialka voňavá
Viola odorata, violka vonná, ale aj fialka roľná, Viola arvensis a fialka trojfarebná,
Viola tricolor. Čerstvé listy sa pouţívajú
do jarnej bylinkovej polievky ale
maximálne v dávke – pre jednu osobu – 1 lyţica nakrájaných lístkov / ak sa dá
20
viac, alkaloid violín môţe spôsobiť pocit napínania na vracanie/. Kvety sa pridávajú
do octu a kandizujú sa v cukre, kandizované kvety sa pouţívajú pri príprave
múčnikov. Čerstvé kvety sa pouţívajú do šalátov a na prípravu sladkého sirupu
/nevariť/.
Galgán
Alpínia galangová, Alpinia galanga, galgán velký, siamský zázvor a alpínia
liečivá,A. officinarum. Prípadne aj A. globosa. Podzemky sa predávajú sušené
prípadne rozomleté na prášok – pred pouţitím by sa mal zaliať horúcou vodou
a nechať 10 minúť nabobtnať a vodu potom zlejeme a môţeme pouţiť tieţ na
ochutenie rôznych jedál. Niekedy je moţné dostať kúpiť aj čerstvý podzemok.
Galgán sa pouţíva sa ako zázvor, je jemnejší a má menej intenzívnu vôňu.
Pouţíva sa pri príprave mäsa, diviny, rýb, do gulášov, šalátov, na likéry, ochutenie
piva, do koreninových zmesí. Ale aj pri výrobe horkých ţalúdočných likérov, octov
a tinktúr. Silica a olejovitá ţivica získavaná priemyslovo sa pouţíva na dochutenie
pečiva a cukrárskych výrobnkov.
Ghí
Pretavené maslo. Originálne ghí sa pripravuje z masla z buvolieho mlieka, ktoré sa
neprepaľuje tak ľahko ako maslo pripravené z kravského mlieka. Maslo sa roztopí,
pena sa zberá a pri nízkej teplote sa nechá odpariť - odvariť voda. Uloţené na
chladnom mieste alebo v chladničke vydrţí potom aj dlhšie ako rok. Pridáva sa
k ryţi a podobne, môţel sa pouţiť aj na vysmáţanie. Ghí môţeme miešať aj
s extra ľahkým /extra light/ olivovým olejom v pomere 1 :1. Ghí aktivuje
metabolizmus organizmu.
Ginko dvojlaločnéGinkgo biloba, jinan dvoulaločný. Má jedlé semená, ktoré sa
pečú alebo varia.
Granátovník púnsky
Punica granatum. Granátové jablko. Semená sa pridávajú do chleba, pečiva,
dusenej zeleniny, strukovín, koreninových zmesí.
Guinejské korenie
Aframomum melegueta, aframóm rajský. Semená sa pouţívajú pri príprave
baranieho mäsa, zemiakov, zeleniny, do vareného vína. Náhradou je zmes
čierneho korenia a zázvoru /ďumbiera/.
Hadí mor španielsky
21
Scorzonera hispanica, hadí mord španělský. Čierny koreň, hadomor španielsky,
zimná špargľa. Výborná zelenina, bohatá na energiu, nezamŕza a zberá sa aj
v zime, po zbere ho môţeme uloţiť v pivnici do navlhčeného piesku. V surovom
stave sa koreň pouţíva ako šalát. Po oškrabaní je ho treba vloţiť do vody
okyslenej octom alebo citrónom aby nestmavol, prípadne sa dáva do zriedeného
mlieka. Korene sa varia v osolenej, trochu okyslenej vode, nechá sa vrieť 30 – 45
minút, potom sa scedí a upraví ako špargľa. Podávajú sa ako hlavné jedlo, ako
prívarok, i dusené, zapečené so syrom, pripravené ako paprikáš, vysmáţané, ako
zelenina do polievky /výborná diétna polievka/, môţe sa upraviť ako karbonátky,
kombinovať s mrkvou, pórom alebo mäsom. Podobne ako čierny koreň moţno
upraviť aj koziu bradu, čakanku, čistec, zvonček, púpavu, pupalku, buľku, krkošku,
potočník a iné.
Hloh obyčajný
Crataegus
oxyacantha,
hloh
ostrotrnný
a hloh
jednosemenný,
Crataegus
monogyna, hloh jednosemenný. Plody sa jedia čerstvé alebo sa pouţívajú na
prípravu kaše, pečiva.
Hluchavka biela
Lamium album, hluchavka bílá. Ľudovo hluchá pŕhľava, hluchá ţihľava, jasnota,
mŕtva pokriva. Zberá sa kvitnúca vňať, mladé listy na jarné šaláty, do jarných
bylinných kúr, polievok, pripravuje sa ako špenát. Čerstvé alebo sušené kvety sa
pouţívajú do palacinkového cesta, posýpajú sa nimi plnené palacinky, na zdobenie
chlebíčkov, ovocných pohárov.
Hluchavka purpurová
Lamium purpureum, hluchavka purpurová. Zberajú sa mladé listy a všetky
šťavnaté časti rastliny do bylinkových šalátov, polievok, prívarkov, zberajú sa od
jari do jesene a je moţné ich zbierať i spod snehu.
Hluchavka škvrnitá
Lamium maculatum. Listy sa pouţívajú do zeleninových šalátov a ako prísada do
polievok.
Horčiak pieprový
Persicaria hydropiper, rdesno peprník. Vňať a semeno sa pouţíva namiesto
čierneho korenia, vo väčšom mnoţstve ale pôsobí dráţdivo hlavne na obličky.
Horčica biela
22
Sinapis alba, hořčice bílá. Semená sa pridávajú k nálevom pri konzervovaní
zeleniny, na ochutenie šalátov, na aromatizáciu údenín, pomleté pri príprave mäsa
a zeleniny. Horčica ako ju my poznáme sa vyrába zo semien troch druhov rastlín.
Prášková horčica je zmes mletých horčičných semien a pšeničnej múky, ochutená
kurkumou a iným korením.
Hrachor siaty
Lathyrus sativus, hrachor setý, aj L. odoratus, hrachor vonný – zrelé semená
dôkladne uvarené /vodu odporúčame zliať/ môţeme konzumovať ako náhradu za
hrach, čo ale pre jeho jedovatosť nemoţno odporúčať. Pri dlhodobom pouţívaní
dochádza k latyrizmu, chronickej otrave, s ochrnutím dolných končatín a mesiace
trvajúcou a obtiaţnou liečbou.
Hruška obyčajná
Najlepšie sú tzv. hniličky, sušené môţeme pomlieť a pouţívať ako prírodné
sladidlo do pečiva, kaší. Jediak sa aj surové, pripravuje sa z nich kompót,
vyuţívajú sa pri príprave múčnikov a iných sladkostí ako aj do pikantných slaných
pokrmov. Chuť sa výborne doplňuje s radou potravín – napríklad s hydinovým
mäsom, listovou zeleninou a olivovým olejom.
Hviezdica prostredná
Stellaria media, ptačinec ţabinec, ptačinec /ţabinec/ obecný. Pouţíva sa celá
rastlina, okrem koreňa, zberá sa po celý rok, ale nie kvitnúce rastliny. Pouţíva sa
samostatne alebo sa pridáva k inej zelenine, ako súčasť šalátov, ako zelenina do
polievok a pomazánok, aj ako petrţel – surový na hotové jedlá, do polievky, ako
špenát, v zime sušený a podrvený, pridáva sa do takmer hotových jedál.
Hydrocotyle subhorpioides
ev.sibthorpioides, resp. aj Hydrocotyle vulgaris. Zberajú sa listy a aj celá čerstvá
rastlina a pouţíva sa ako zelenina, do šalátov, aj varená.
Chlebovník
Artocarpus altilis, palma chlebová, chlebový strom, ságo. Plody sa zberajú zelené
a nechajú sa dozrieť na chladnom mieste. Nezrelý plod sa pouţíva ako zelenina,
semená sa praţia. Ţltavá duţina zrelého plodu sa konzumuje pečená, praţená
alebo varená. Chlebovník sa uplatní aj v ovocných šalátoch, upravuje sa na teplý
kompót s kokosovým mliekom a hnedým cukrom.
Chmeľ obyčajný
23
Humulus lupulus, chmel otáčivý. Mladé pupene po vyrastení z koreňov sa po
úprave jedia ako „chmeľová špargľa“, mladé surové výhonky sa pridávajú do
šalátov, polievok jedál z jedneho hrnca, do koláčového cesta, nákypov, povarené
sa pouţívajú na šalát, s bešamelovou omáčkou. Po povarení sa môţu piecť
v cestíčku. Pripravujú sa aj sparením a podusením. Čerstvé sa môţu dávať na
maslový chlieb. Listy sa plnia mäsom, kvety sa po uvarení dávajú do šalátov.
Chren dedinský
Armoracia rusticana, křen selský. Mladé listy sa dávajú do šalátov. Šťava z koreňa
sa pouţíva pri príprave mäsa, údenej alebo pečenej ryby. Postrúhaný sa dáva do
kapustových šalátov, kyslej kapusty, k červenej repe, do nálevov, k syrovým
nátierkam, do majonéz alebo avokádových plniek, dobrá kombinácia je so
strúhaným jablkom. Poslúţi ako vynikajúca príhoda k jedlám, rozmixovaný alebo
strúhaný. Výhodne sa môţe pouţiť hlavne pri ťaţších vaječných, syrových
a smotanových jedlách, kedy pôsobí ako korenina a podporuje aj trávenie. Pouţíva
sa aj na ochutenie horčice. Pri kvasení zeleniny alebo konzervovaní jablčnej šťavy
nám poslúţi ako jednoduchý prírodný konzervačný prostriedok. Pri kataroch
dýchacích ciest sa pouţíva aj zvnútra, aj pri zachrípnutí, uľahčuje odkašliavanie.
Na tento účel môţeme pouţiť aj riedenú zmes chrenovej a citrónovej šťavy.
Chryzantémovka vencovitá
Chrysanthemum /Pyrethrum/ cinerarifolia, Ch. coronarium, Ch. indicum, rimbaba
starčekolistá. Má príjemnú chuť a vôňu, upravuje sa ako šalát, špenát alebo príloha
k mäsu alebo inému jedlu, mladé lístky pouţívame ako ţeruchu. Kvety sa pridávajú
do orientálnych jedál, prípadne sa pouţívajú na ozdobu jedál. Je súčasť
taoistického elixíru nesmrteľnosti.
Ibiš lekársky
Althaea officinalis, proskurník lékařský. Semená konzumujeme čerstvé alebo
pridávame do šalátov, kvety pridávame do šalátov, a mladé čerstvé listy dávame
do šalátov, bylinkových olejov alebo octu, varené podávame ako zeleninu.
Z koreňov varíme sirup.
Jahoda obyčajná
Fragaria vesca, jahodník obecný. Listy sa pouţívajú ako zelenina - úplne mladé
do šalátov, pomazánok, polievok a listy sa pripravujú aj na spôsob špenátu, trochu
obstipujú. Inak sa pouţívajú listy sušené, prípadne fermentované, do čajov.
24
Jakon
Polymnia sonchifolia. Hľuzy pochádzajúce z Ánd, ktoré sa jedia surové ako
zelenina, narezané sa pridávajú do zeleninových šalátov, varia sa, pečú, často sa
strúhajú a lisuje sa z nich šťava /sladký, osvieţujúci nápoj zahusťovaný potom do
tmavohnedého sirupu alebo kociek/. Lodyha s mladými listami sa upravuje varením
ako zelenina.
Jarabina vtáčia
Sorbus aucuparia, jeřáb obecný. Horká chuť planých jarabín sa môţe odstrániť
zberom aţ keď sú prezreté – po prvom omrznutí, tieţ namáčaním v slanej alebo
okyslenej vode 24 hodín a potom ich musíme dobre preprať. Dobre sa dajú
konzervovať, výhodne sa kombinujú s jablkami, hruškami, mrkvou a inými menej
výraznými surovinami, dajú sa ľahko sušiť a pouţívať ako hrozienka do
lahôdkového pečiva, kaší a podobne. Môţeme ich aj upraţiť a pomlieť a pouţívať
ako vynikajúcu náhradu kávy. Vyuţiť sa dajú aj iné druhy jarabiny, aj šľachtené
druhy. V literatúre ale je aj údaj, ţe
sa nemajú pouţívať čerstvé vo väčšom
mnoţstve, lebo nadmerné poţitie môţe spôsobiť aj otravu – ako dávka sa udáva 1
polievková lyţica čerstvých plodov.
Kanadská káva
Druh bôbu. Čierne semená sa praţia ako káva. Neobsahuje kofeín.
Kapara tŕnistá
Capparis spinosa. Zberajú sa úplne zatvorené kvetné puky, pouţívajú sa ako
pikantné korenie do mäsových jedál, omáčok, šalátov, majonéz, na ozdobenie
studených mís, obloţených chlebíčkov, chuťoviek.
Kapucínka väčšia
Tropaeolum majus, lichořeřišnice větší. Vytrčpán. Listy aj kvety sa pouţívajú ako
prídavok k šalátu, na dochucovanie, na obloţené chlebíčky, mladé a nadrobno
nakrájané aj ako náhrada za chren. Kvetné pupene a nezrelé plody sa nakladajú
do octu a konzumujú ako kapary. Rastlina má charakteristický zemitý a zemiakový
pach, chuť jej spočiatku nevýrazná, po chvíli ostro pálčivá, ako chren.
Kardamom malabarský
25
Elettaria cardamomum, syn. Amomum cardamomum. Kardamom obecný. Pouţíva
sa celý plod alebo len semená, tzv. rajské zrná. Na trhu sú viaceré druhy
kardamomu, i z iných druhov Elettaria, ako napr. kardamom malabarský,
bombajský, cejlonský, mysorský, alepský a iné. Ak do pokrmov pridávame celé
plody – lusky, odporúča sa mierne ich pomačkať, aby sa lepšie uvoľnila chuť
a vôňa. Kardamom je vhodný prídavok do marinád, likérov, punčov, vareného vína,
nálevov na konzervovanie. Ochucuje sa ním /medové/ pečivo, koláče. Mletý
kardamom sa pouţíva do šalátov, ako prídavok pri príprave čiernej kávy, čaju, do
zmesi kari korenia a je aj súčasťou zmesi korenia Garam Masala, ktorá je uvedená
pri koriandri. Vyuţíva sa aj v údenárskom priemysle, cukrárstve. Podobne ako aníz
sa ţuje, aby sa odstránil nepríjemný zápach cesnaku.
Katran prímorský
Crambe maritima. Tatársky chren. Surové korene sa pouţívajú ako chren,
vybielené mladé výhonky a listy sa pripravujú ako špargľa. Je vhodný aj na
zapekanie a pridávanie do šalátov. Katran je vhodný na zimné rýchlenie.
Kel kučeravý
Brassica oleracea. Listy spracúvame na šaláty, polievky, prívarky, pripravujú sa aj
plnené aj obalené v cestíčku a vysmaţené, zapekané, dusené. Kel kučeravý je
chutnejší po prvých mrazíkoch, je nenáročný, toleruje aţ do – 15 st. Celzia, na
zimu ho môţeme presadiť do črepníka.
Kiwi
Actinidia chinensis, aktinidie čínská, prípadne z chladnejších oblastí A. arguta,
aktinidie význačná a A. kolomikta, aktinidie kolomiktu. Kiwi je vhodné hlavne pre
deti, pre starších ľudí a rekonvalescentov, zrelé plody vydrţia na rastline aj
niekoľko mesiacov. Konzumujú sa v čerstvom stave, alebo sa spracúvajú na
kompóty, dţemy, vína, pridávajú sa do limonád a pod.
Klíčky
Pouţívajú sa klíčky z rôznych druhov semien. Konzumujeme ich keď majú asi takú
dĺţku ako semeno z ktorého vyrastajú. Semená pred klíčením namáčame podľa
typu na 4 – 12 aţ 24 hodín, objem zväčšia dva-tri krát. Naklíčenie sa realizuje
v nádobe so širokým hrdlom prekrytým gázou, v tmavej miestnosti ev. zabalenej do
deky. Semená namočíme, druhý deň sa prepláchnu vo vlaţnej vode, všeobecne
ich preplachujeme čistou vodou, aby nezačali kvasiť. Prebytočnú vodu necháme
26
odtiecť cez gázu. Ak nádobu naplníme tretí deň vlaţnou vodou, tak semená bez
klíčiacej schopnosti padnú vraj na dno.
Doba namáčania jednotlivých druhov
semien a doba potrebná na klíčenie/hodiny/dni/- fazuľa 12/4-5, hrach 12/3-4,
jačmeň 12/2-4, kukurica 10/3-4, ľan 4/3, lucerna 5/4-5, ovos 4/2-3, pohánka
nenamáčame/2-3 dni, proso 8/3, pšenica 12/3-4, raţ 12/2-3, ryţa 12/4, senovka
5/4-5, sezam 4/2, slnečnica 12/2, sója 12/4-6, šošovica 8-10/4, tekvica 16/3,
ţerucha 6/4-5, optimálne pri 21 st. Celzia, aj tekvica. Ryţa natural klíči len nad 21
st. Celzia. Lucerna – semeno je vhodné pred jedením prepláchnuť studenou vodou
aby sa očistilo, šupky vyplávajú na povrch. Naklíčené semienka scedíme, uloţíme
na chladné miesto prípadne najprv dáme na niekoľko hodín na slnečné miesto na
svetlo a aţ potom uloţíme na chladné miesto. Strukoviny, hlavne sója, obsahujú
inhibítory trypsínu, ktoré sa inaktivujú varom. Vyklíčenú pšenicu usušíme v rúre na
pečenie a získame tak chrumkavé jedlo s orechovou príchuťou. Môţeme ju opraţiť
aj na suchej panvici, konzumujeme i s korienkami. Raţ - opraţené klíčky majú chuť
orechov. Senovka grécka - variť ju len niekoľko minút, vhodný prídavok do ryţe.
Šošovica – klíčky varíme tieţ len 5 minút, prípadne krátko ich varíme na pare
a takto pripravené, alebo i surové, môţeme pridať do šalátov.
Klinček kartuziánsky
Dianthus cartusianorum. Ak z kvetov odstránime horkú bielu spodnú časť je
vhodný do šalátov, ovocných koláčov, na ochutenie dţemu, ozdobenie chleba.
Klinčekovec voňavý
syn. klinčekovec korenistý, Syzygium aromaticum, syn. Caryophyllus aromaticus,
Jambosa caryophyllus, Eugenia aromatica, hřebíčkovec kořenný. Klinček.
Pouţívajú sa aj sušené zrelé plody zavarené do cukru alebo ako korenie, tzv.
hřebíčkové matky. Pouţíva sa pri príprave mäsa, šunky, marinád, kompótov,
kečupu, do nálevov na konzervovanie /pri konzervácii mäsa, húb, zeleniny a pod./,
do vareného vína, koláčov, sušienok, likérov, pri príprave údenín, zmesí korení.
Recept na švédsky glogg : 2 litre červeného vína, 100 – 200 gramov cukru a zmes
korenia, 10 minúť pri nízkej teplote variť – pariť / ak je objem menší ako 2 litre vína,
pariť kratšiu dobu/. Pridať prípadne do hotového nápoja podľa potreby trochu
pálenky, prípadne trochu ríbezľovej šťavy, pri servírovaní do pohára môţeme dať
mandle, hrozienka. Pouţitá zmes korenia - škoricová kôra 7,5 gramu, hviezdicový
aníz /badián/ 5 gramov, zázvor 5 gramov, oplodie pomaranča 2 gramy, macis
27
/muškátový kvet/ pol gramu, kardamom 1 gram, klinčeky 1 gram a bobkový list
0,25 gramu.
Kocúrnik obyčajný
Nepeta cataria, šanta kočičí. Listy pouţité pri varení mäsa mu dodávajú vôňu,
mladé stonky sa dávajú do čerstvých šalátov. Pridáva sa do jedál zo syra a vajec.
Pripravuje sa z neho obľúbený čaj ktorý bol známy a pil sa ešte pred objavením
čínskeho čaju.
Komonica lekárska
Melilotus officinalis, komonice lékařská. Sušené kvety sa pouţívajú pri príprave
likérov, vkladajú sa ale aj medzi bielizeň proti moliam. V malom mnoţstve sa listy
pridávajú do klobás, zajačej plnky, marinád na zajačie mäso, syrov /pouţíva sa
komonica modrá, ktorá rastie vo Švajčiarsku, Melilotus caerulea, napr. syry
Schabzieger, Gruyére a pod./. Listy dodávajú originálnu chuť alkoholu a pivu.
Koriander siaty
Coriandrum sativum, koriandr setý. Nazýva sa aj čínsky petrţlen, cilantro.
Vyuţívajú sa všetky časti rastliny, pričom platí, ţe čerstvý koriander sa nedá
plnohodnotne
nahradiť
sušeným.
Čerstvý
koriander
môţeme
skladovať
v chladničke v pohári s vodou uzavretý do plastového sáčku. Korene môţeme aj
zmraziť. Semienka sa pridávajú do paradajkových omáčok, na dochutenie
jablkového koláča, marmelády, biskvitov, do polievok, omáčok, do zeleninových
jedál, vhodné sú hlavne do smaţenej zeleninovej zmesi. Vyuţitie nájde aj
v údenárstve, cukrárstve, pekárenskom priemysle, pri konzervácii rýb, húb,
zeleniny, aj pri výrobe likérov a pri aromatizovaní piva. Semená sa tieţ kandizujú
a potom sa ţujú ako prostriedok proti zápachu z úst. Zo semien sa extrahuje aj
silica. Čerstvé spodné listy /majú odlišnú chuť a vôňu ako semená/ pridávame do
omáčok, šalátov, zeleninových jedál, hydiny. Listy sa pridávajú do šalátov, kari
pokrmov, pouţívajú sa na ozdobu, môţe sa nimi nahradiť bazalka v šalátoch.
Stonku
varíme
so
strukovinami,
pridávame
do
polievok.
Čerstvý
koreň
pripravujeme ako varenú zeleninu. Sušený koreň sa pouţíva aj do koreninových
zmesí. Koreň s cesnakom a čiernym korením tvorí chuťový základ väčšiny kari
pást a polievok /s koreňom sa odreţie aj asi 2 cm stoniek, nakrája sa nadrobno
28
a rozmixuje, alebo utlčie v keramickom maţiari. Rozdrvené stonky a korene sa
pridávajú aj do kari pást.
Koriander je aj súčasťou zmesi korenia Garam Masala a Cejlónskeho kari
korenia.
Garam masala sa pripravuje nasledovne. Na panvici nasucho opraţíme 4 lyţice
koriandrových semien, 3 lyţice kardamomových luskov, 2 lyţice rímskeho kmínu,
lyţicu zrniek čierneho korenia, lyţicu klinčekov a tri svitky škoricovej kôry. Otvoríme
kardamomové lusky a
vyberieme semená. Opraţené korenie rozmixujeme
s nastrúhaným muškátovým orieškom, spotrebujeme alebo uloţíme v nádobe
s dobre tesniacim uzáverom. Odporúča sa pridávať do jedál aţ tesne pred koncom
tepelnej úpravy.
Cejlónske kari korenie sa pripravuje nasledovne. Do hneda opraţíme 6 lyţíc
koriandrových semien, 3 lyţice rímskeho kmínu, 1 lyţičku feniklových semien a pol
lyţičky semien senovky počas 8 – 10 minút. Opraţené korenie rozmixujeme na
prášok s tromi malými sušenými čili papričkami, tromi klinčekmi, pol lyţičkou
kardamomu, jedným rozdrveným svitkom škoricovej kôry a dvomi sušenými listami
muráje
a spotrebujeme,
alebo
uschovávame
v nádobe
s dobre
tesniacim
uzáverom.
Kostihoj lekársky
Symphytum officinale, kostival lékařský. Ľudovo čierny koreň. Mladé listy sa
pouţívajú na jar na šalát, ako zelenina, špenát, aj mladé kvety. Stonky sa
pripravujú po prípadnom olúpaní ako špargľa. Koreň sa pripravuje napr. s mrkvou
dusený na sezamovom oleji. Mladé kvety, stonky aj koreň sa pouţíva ako zelenina,
pridávajú sa aj do omelety, podávajú sa aj osmaţené v cestíčku.
Kozia brada lúčna
Tragopogon praetensis, kozí brada luční. Zberá sa čerstvá vňať a korene na jar
a v jeseni. Obecne sa pouţíva vňať ako zelenina a súčasť zeleninových šalátov, aj
korene sa pouţívajú ako zelenina. Oboje sa dáva do rizota, nákypov. Zo stonky sa
pripravuje omáčka, z koreňov šalát.
Kozia brada pórolistá
Tragopogon porrifolius, resp. subsp. porrifoliu. Ovesný koreň, stredomorský
ovosný koreň, hlavne subspecies sativus, „salsifis blanc“, pouţíva sa podobne ako
hadí mor. Zberajú sa nielen korene ale aj mladé listy. Mladé listy sa pouţívajú ako
29
hlávkový šalát. Korene sa pripravujú varené, dusené, zapekané – podobne ako
čierny koreň sa koreň po očistení dáva do okyslenej vody, aby nestmavol. Je to
mrazuvzdorná rastlina.
Kozia noha
Aegopodium podagrafia, kozí noha. Pouţívajú sa hlavne mladé listy, ale v zmesi aj
dospelé listy. Pripravuje sa ako mladý šalát, špenát, zelenina, pripravuje sa
dusením, ovarením, má zvláštnu chuť.
Kôpor voňavý
Anethum graveolens, kopr vonný Pouţíva sa celá nadzemná časť, ale listy majú
jemnejšiu chuť aj vôňu ako stonky. Dobre sa hodí k ochuteniu mliečnych výrobkov,
napríklad smotany, masla, syrov. Listy sa pouţívajú čerstvé, mrazené, sušené –
pridávajú sa na konci varenia do polievok, pri varení nových zemiakov. Pridávajú
sa do tvarohových, syrových a vajcových natierok, do zemiakových šalátov. Hodia
sa do krémového syra ţervé a do uhorkového šalátu. Je obľúbená prísada zmesi
na nakladanie uhoriek a zeleniny, je vhodný aj na ochutenie jedál z rýb, polievok,
šalátov, omáčok, vaječných jedál. Vrcholky kvetov sa pouţívajú pri príprave
nálevov na sterilizovanie zeleniny /sú veľmi aromatické/, pri príprave šalátov.
Semená sa pridávajú do polievok, hlavne fazuľových, nálevov pri sterilizácii
zeleniny, na ochutenie chleba a pečiva, lososa, jablkových koláčov. Zo semien sa
pripravuje aj čaj, obsahové látky pri kojení prechádzajú aj do materského mlieka
ktorého tvorbu zvyšujú, a upokojujú kojenca, regulujú trávenie, pouţíva sa pri
bolestiach bruška u kojencov, semeno je aj liek proti čkaniu, nazýva sa aj „kázňové
semienko“ lebo sa odporúčal deťom ţuť v kostole, aby vydrţali sedieť počas
kázne. Mleté semená kôpru bývajú súčasťou bylinkových masiel, majonéz
a horčice. Kôpor sa odporúča pridávať do jedla tesne pred podávaním, lebo jeho
vôňa rýchle vyprchá hlavne pri teplotách vyšších ako 30 st. Celzia.
Kôprovník štetinolistý
Meum athamanticum, koprník štětinolistý. Aromatický koreň sa vyuţíva na prípravu
likérov Praděd, Altvater. Je to endemit, na Slovensku nerastie.
Krasovlas bezbyľový
30
Carlina acaulis, pupava bezlodyţná. Jedlé sú koreň a duţnaté lôţko. Pouţívajú sa
ako zelenina, koreň za čerstva silne páchne a chutí pálčivo horko, pouţíva sa aj na
šalát.
Krkoška hľuznatá
Chaerophyllum bulbosum. Mladá vňať sa pripravuje ako špenát, inak sa pripravuje
podobne ako hadí mor. Teba dať pozor na jedovaté príbuzné druhy! – je to
mrkvovitá rastlina!
Krvavník /krvavec/ menší
Poterium sanguisorba. Listy majú ostrú orechovú vôňu, pridávajú sa do šalátov,
bylinkových masiel, nátierok z mäkkých syrov, omáčok k rybám, všeobecne do
krémových omáčok pred dovarením – kombinujeme ich s palinou dračou
a rozmarínom. Aromatizujeme nimi ocot, pridávame do šalátových zálievok. Je to
mrazuvzdorná trvalka, takmer celú zimu tvorí zelené lístky.
Kubeba
Piper cubeba, piepor kubébový, pepř kubebový, indické koření. Nezrelé plody sa
pouţívajú miesto nového korenia, ako aj miesto čierneho korenia, hlavne do
mäsových a zeleninových jedál.
Kuklík mestský
Geum urbanum, kuklík městský. Ľudovo benedykt, hrebíčkové /kravské/ korenie,
hrebíčkový kopeček, karafiátový koreň, kravský hrebíček, kubičkové korenie,
zajačie oko, zázvorový koreň. Podzemok sa suší pri teplote do 35 stupňov Celzia
a slúţi ako náhrada za klinček a škoricu, mladé byle sa pridávajú do omáčok,
polievok, prívarkov. Koreň kuklíka vylúhovaný vo víne sa pouţíva pri nervovej
únave a podráţdenosti, obzvlášť sa odporúča na posilňovanie a povzbudzovanie
organizmu v staršom veku.
Kurat
Allium kurat. Podobne ako pór pochádza z perlovky, Allium ampeloprasum. Kurat
sa vyuţíva podobne ako pór, jeho listy sa pouţívajú do šalátov, jedál, ako zelené
korenie.
Kurkuma pravá
31
Curcuma longa, syn. C. domestica, kurkuma dlouhá, ţltý zázvor, indický šafrán.
Podzemok C. zedoaria pokrájaný na kotúčky a usušený sa predáva na trhu pod
názvom citvar, pouţív sa aj pri výrobe likérov. Kurkuma sa pridáva /čerstvá alebo
sušená/ do jedál zo strukovín, ryţe, hydiny, rýb, zelenine, do koreninových zmesí.
Vyuţíva sa pri grilovaní, pri príprave majonéz, pomazánok a rybacích šalátov. Je
hlavnou súčasťou kari korenia, ako korenie sa pouţíva pri príprave ostrých
omáčok, pridáva sa do horčice, pouţíva sa na prípravu tekutého korenia
Worcester. Čerstvý koreň sa pouţíva podobne ako čerstvý koreň zázvoru, môţeme
ho skladovať v plastovom sáčku v chladničke. Farbivo kurkumín sa pouţíva na
farbenie masla, syrov, horčice, mastí, likérov a pod.. Kurkuma je veľmi citlivá na
svetlo a preto je potrebné ju uchovávať v tme.
Kvaka
Brassica napus convar. napobrassica. Je náročnejšia na pestovanie ako okrúhlica,
pouţívajú sa podobne. Buľvy sa jedia surové alebo dusené, pouţívajú sa na
prípravu polievky, do prívarkov na spôsob zemiakov na kyslo, ako rýchlokvasená
zelenina.
Láskavec
Amaranthus, amarant. Je to pseudoobilnina, ktorá neobsahuje glutén, semená sú
dieteticky vhodné hlavne na prípravu bezlepkovej stravy určenej na výţivu osôb,
ktoré potrebujú bezlepkovú diétu. Sú energeticky bohaté s obsahom cenných
bielkovín – biologickou hodnotou sú kvalitnejšie ako mlieko a sója. Rozoznávame
druhy semenné a listové. Medzi typy vhodné na produkciu semien patria A.
hypochondriacus, laskavec červenoklasý, A. cruentus, laskavec krvavý, A. dubius,
laskavec pochybný a A. caudatus, laskavec oscasatý. Cenným listovým druhom je
A. tricolor, laskavec tříbarevný, láskavec trojfarebný. Semená sa jedia varené
alebo praţené, keď príjemnou orieškovou chuťou môţu nahradiť obľúbený sezam.
Extrudované semená sa pouţívajú ako závarka do polievok, pridávajú sa do
mletých mias a do zeleninových šalátov. Z múky sa pripravuje pečivo a cestoviny.
Zo semien sa lisuje olej, je vhodný pre osoby vystavené silnej psychickej a fyzickej
záťaţi, zvyšuje obranyschopnosť organizmu. Listy alebo mladé výhonky sa
upravujú varením ako špenát, listy účinkujú aj protivírusovo. Z listov a kvetenstva
sa získava červené farbivo amarantín.
Levandula lekárska
32
Lavandula spica, levandule lékařská, resp. levanduľa úzkolistá, Levandula
angustifolia. Listy sa pouţívajú pri príprave mäsa. Kvety sa kandizujú, aromatizujú
sa nimi dţemy, pridávajú sa pri príprave mäsa, pouţívajú sa pri príprave
levanduľového octu.
Lieska obyčajná
Corylus avellana, líska obecná. Sušené listy sa pouţívajú na prípravu čaju.
Jahňady sa zbierali a sušili, miešali sa s ovsenou múkou a piekli sa zo zmesi
posúchy a podobne. Veľmi výţivné sú lieskové oriešky ale len v primeranom
mnoţstve, pretoţe pri konzumácii mnoţstva asi 250 gramov môţe podľa
literárnych údajov dôjsť k váţnym zdravotným problémom.
Ligurček lekársky
Levisticum officinale, libeček lékařský. Čerstvý mladý list sa pouţíva ako korenie
do šalátov, polievok, omáčok, zeleninových jedál, ako podklad pri servírovaní
aromatických paštét, pridávajú sa k dusenému mäsu, syru. Mladé lístky a olúpané
stonky dusíme ako zeleninu a podávame s bešamelovou omáčkou. Odvar z listov
pripomína vývar z droţďového extraktu. Čerstvými lístkami sa potiera napríklad
kurča pred pečením, šalátová misa. Stonka a stonka s listami sa pridávajú
pokrájané do polievky a k dusenému mäsu, surové ich môţeme pripraviť s olejom
alebo vínnym octom, po zaparení ich podávame s bielou omáčkou. Stonky
môţeme aj kandizovať. Korene konzumujeme olúpané a uvarené alebo naloţené
náleve. Zo semien sa pripravuje likér, drvené semená sa pridávajú do chleba,
pečiva, v malom mnoţstvo do šalátov, ryţe, zemiakovej kaše.
Lipa srdcovitá
Tilia cordata, lípa srdčitá, lipa veľkolistá T. platyphyllos, lípa velkolistá. Mladé listy
sa pouţívajú ako súčasť šalátu alebo ako posýpka na pokrmy, pripravuje sa aj ako
špenát. Kvety sa pouţívajú ako korenie do nákypov, pomazánok. Zo sušených
kvetov sa pripravuje výborný čaj.
Loboda lesklá
Atriplex nitens, lebeda lesklá. Mladé lístky majú príjemnú chuť podobnú zelenému
hrášku. Mladé časti rastliny sa pouţívajú na šalát, do polievok, prívarkov. Mladá
33
čerstvá vňať sa jedávala s medom pri záchvatoch dny, osoţí aj proti črevným
parazitom.
Loboda záhradná
Atriplex hortensis, lebeda zahradní. Divoký špenát. Mladé listy sú výborné ako
špenát, hlavne so ţihľavou a s jahodou, vhodné sú do jarných zeleninových
šalátov, pripravuje sa z ich omáčka, pripravujú sa aj na sladko – osmaţiť. Staršie
listy konzumujeme varené. Loboda obsahujem menej kyseliny šťavelovej ako
špenát, pritom obsahuje dostatok vitamínu C, bielkovín. Z lobody sa pripravuje aj
čaj.
Lopúch väčší
Arctium lappa, lopuch větší. Mladé jarné výhonky, šťavnaté vrcholce, osi, mladé
lístky nielen lopúcha väčšieho, ale všetkých druhov lopúchov sa pouţívajú na
prípravu šalátov, varených jedál, ako náhrada špargle sa pouţívajú aj mladé
výhonky. Koreň môţeme sušiť a drviť na múku do chlebového cesta, môţeme ho
aj opekať, pouţiť na prípravu sirupu, pridávať do polievok namiesto zemiakov.
Stonky a koreň sa zberajú v prvom roku rastu. Koreň a dreň stonky sa pripravuje
ako zelenina. Koreň aj sušíme po omytí a rozpolení /prípadne pred sušením sa
odporúča 3 minúty povariť – ponoriť do vriacej vody/, zbiera sa v marci - apríli ale
i v septembri - októbri, keď je to vraj výhodnejšie. Nepríjemne páchne. Po usušení
opraţíme, pomelieme a pouţívame ako náhradku kávy.
Jeho vyšľachtená forma, gobo, sa pestuje hlavne v Japonsku ako koreňová
zelenina – pouţívajú sa čerstvé mladé korene, ktoré sa po olúpaní jedia surové,
ale často sa aj varia. Môţu sa sušiť – namočia sa do vody, tá sa dva krát vymení
a potom sa koren vyberie a usuší.
Lýcium
Lycium barbarum, syn. L. vulgare, L. halimifolium, kustovnice cizí, čínske lýcium,
Tibetan Goji berry. Krík dorastajúci do výšky 1 – 6 metrov, vyuţívaný na ţivé ploty
a spevňovanie piesočného podloţia, ktorý sa dobre mnoţí vegetatívne odrezkami
alebo aj nie prezretými semenami, občas splanieva. Uvaţuje sa o ňom ako
o perspektívnom zdroji potravy, ale v niektorých krajinách je povaţovaný pre svoju
agresivitu v raste aj za škodlivú rastlinu. Tisíce rokov sa podobne ako sladké
drievko pouţíva ako tonikum na zlepšenie zdravia. Zlepšuje zrak, zniţuje rast
a výskyt rakoviny a hladinu cukru v krvi. Pripravuje sa odvar z listov a plodov ako
34
tonikum, resp. listy sa pouţívajú ako náhrada čaju. Na liečivé účinky sa vyuţíva aj
kôra koreňov, ktorá sa zberá v zime. Mladé výhonky sa varia /stačí len 3 – 4
minúty/ a jedia ako zelenina, pouţívajú sa na ochutenie jedál. Zrelé plody sa jedia
surové alebo varené, ak ich sušíme, odporúča sa nedotýkať sa ich rukami, lebo
ľahko stmavnú. V jednom zdroji sa ale uvádza lýcium ako moţná toxická rastlina,
ktorá môţe spôsobiť aj rozšírenie zreničiek,začervenanie,rečnivosť a uvádzajú sa
aj halucinácie a moţnosť poruchy vedomia...
Lyţičník lekársky
Vňať sa pouţíva na jarný šalát.
Ľan úţitkový
Linum usitatissimum, len uţitkový, len setý. Na konzumáciu sa pouţíva celé
semeno – môţe sa opraţiť na suchej panvici so soľou, aţ začnú semienka
praskať. Pomer soli a semienok je 1 : 8 – 24 dielov. Môţeme uchovať v chladničke,
maximálne 10 dní. Drvené semená sa neodporúča uţívať vo väčšom mnoţstve
ako 2 – 3 polievkové lyţice denne pre obsah látok, z ktorých sa pri trávení uvoľňuje
kyanovodík - vraj zo 100 gramov drvených semien sa môţe uvoľniť aţ 150 mg
kyanovodíka. Pre súčasný obsah cenných a liečivých látok sa drvenými semenami
do uvedeného mnoţstva môţe posýpať zelenina, môţu sa pridávať do čerstvo
vylisovaných štiav a dţúsov alebo piecť v chlebe
namočené do vody
alebo dolkách. Semená
vytvárajú veľké mnoţstvo slizu a majú preháňavý a hojivý
účinok, v dávke 2 polievkové lyţice majú účinok mierneho, šetrného preháňadla,
zmierňujú bolesť, pôsobia i proti kašľu a chrapotu. Z 1 – 2 lyţíc semien sa robí aj
maceračný odvar alebo čaj, prípadne 1 – 6 lyţičiek celých semien v mlieku / ale aj
vo vode, v ovocnej šťave alebo s kompótom/ sa podáva 2 krát denne.
Ľubovník bodkovaný
Hypericum perforatum, třezalka tečkovaná. Listy sa pouţívajú ako šalátové
doplnky.
Mahalebka
Cerasus mahaleb, čerešňa mahalebková. Turecká višňa. Jadrá sa pouţívajú na
ochutenie chleba a pečiva.
Machovka peruánska
35
Physalis peruviana. Jedlé sú len plody, surové, zavárané, kandizované v cukre. Je
to vraj jediná zelenina obsahujúca pektín. Rastlina je citlivá na teploty okolo bodu
mrazu.
Majorán záhradný
Majorana hortensis, majoránka zahradní. Má jemnejšiu chuť ako oregáno a svieţu,
výraznú vôňu. Mladé lístky zberané pred kvitnutím a počas kvitnutia sa pridávajú
do zeleninových a iných šalátov /hodí sa k väčšine druhov zeleniny/, polievok
/hlavne do hustých zapraţených zeleninových polievok/, k dusenému mäsu, hydine
/pri úprave mäsa ochucujeme aţ na konci varenia/, pri príprave rýb, zveriny,
hovädziny, do jaterníc, paštét, salám, fašírok, zemiakových, vaječných
a
zeleninových jedál, na pizzu, na ochutenie octu, oleja, prívarkov, plniek, polievok,
omáčok, údenín, dusených pokrmov, do cestovín, k syru. Zvýrazňuje
chuť
rajčiakov, tekvičiek, zemiakov a papriky. Posýpame ním pečené mäso. Pouţíva sa
aj do omeliet a syrových jedál. Vhodná kombinácia je s čili a cesnakom, prípadne s
cibuľou. Na sušenie sa zbiera tesne pred kvetom, dobre sa suší.
Maka
Lepidium meyenii, ţerucha peruánska, řeřicha peruánska, maca. Repovitá buľva
rastliny sa varí a pečie, alebo suší. Z čerstvej alebo sušenej sa pripravujú
najrôznejšie kaše, šťavy, koktaily, dţemy. Mladé listy štipľavej chuti sa
spracovávajú na šaláty.
Mandarínky – kôra
Sušená kôra z mandarínok sa pridáva suchá do jedál, ktoré sa budú pomaly a dlho
variť, na iné účely sa nechá najprv nabobtnať v teplej vode.
Mandľa obyčajná
Amygdalus communis, mandloň obecná. Pouţívajú sa semená. Blanšírovaním ich
zbavíme šupky – zalejeme ich vriacou vodou tak, aby boli zakryté, necháme 1 – 2
minúty spariť a potom vodu zlejeme a medzi prstami alebo v utierke šupky
odstránime. Opraţené mandle majú výraznejšiu chuť ako mandle surové.
Rozloţíme ich na plech a praţíme asi 10 min. v trúbe vyhriatej na 180 st. Celzia
aţ sa sfarbia do zlatista. Mletie mandlí si uľahčíme, keď k nim pridáme trochu
cukru.
Mangold
36
Beta vulgaris, subsp. vulgaris convar. vulgaris, Beta vulgaris var.cicla, repa
zeleninová, listová cvikla. Príbuzný cukrovej repy. Jedna z najkvalitnejších zelenín,
existuje biely, čierny, červený kultivar ako aj zmiešané kultivary. Nenáročný, ak
chceme, môţeme ho na zimu presadiť do svetlého priestoru kde pokračuje v raste,
prípadne zakryť záhon. Listy sa pouţívajú čerstvé, ako špenát /je jemnejší, aj je
vhodnejší pre tehotné a dojčiace ţeny/, duţinaté stonky sa pripravujú ako špargľa.
Biele rapíky a rebrá listov majú sladkú orieškovú chuť, pred tepelnou úpravou
z nich môţeme olúpať tuhšiu vrchnú vrstvu. Pouţívajú sa aj do náplní a nádievok,
plnené listy sa aj dusia prípadne zapekajú. Exisktuje aj červenofialový alebo
rebarborový mangold a špenátový mangold so ţltavými rapíkmi, ktorý sa chuťou
podobá špenátu.
Marolist väčší
Balsamita major. Má veľmi intenzívnu vôňu, aromatickú, s chuťou mentolu. Dávka
pri príprave jedla pre štvorčlennú rodinu je na špic noţa čerstvého /pokrájaného/
alebo sušeného listu. Dáva sa do polievok /napr. mrkvovej/, plniek /napr.
hydinových/, na tučné mäsá, ako je napríklad jahňacie, najmä pri pečení, k zverine,
do ovocných koláčov. Sušený list sa pridáva namiesto bobkového listu do kvasenej
kapusty – dodáva jej výraznú chuť, kapusta nenadúva, zvyšuje aj jej liečivé
vlastnosti. S roztopeným maslom sa pridáva k hrášku alebo k novým zemiakom.
Marolist sa dáva aj do skríň medzi bielizeň a odevy.
Materina dúška, dúška materina,tymián
Thymus
serpyllus,
mateřídouška
obecná,
tymián.
Univerzálne
korenie.
Povzbudzuje chuť do jedenia a uľahčuje trávenie mastných jedál. Kvitnúca vňať
čerstvá alebo sušená v malom mnoţstve sa dáva ako aromatické korenie do
šalátov, pomazánok, pečených nákypov, smaţených, dusených a pečených jedál
z mäsa aj zeleniny, pokrmov z jedneho hrnca, do strukovinových polievok
/hrachovej, fazuľovej prípadne spolu s petrţlenom/, do kapustovej polievky, na
ochutenie marinád, plniek, môţe sa pridávať na ochutenie aj do dţemov, ovocných
šalátov. Hodí sa k mäsu, mäkkýšom , hydine, rybám, hydine, zverine. Pridáva sa
i do bylinkového masla, ochucuje sa ním syr, uţíva sa pri mliečnom kvasení,
nasoľovaní a nakladaní do octa napríklad uhoriek, húb a olív. Niekedy sa spolu
s bobkovým listom pridáva do kvasenej kapusty, aby nenadúvala. Pridáva sa aj do
čajov, slúţi aj na ochutenie medu. Keď je tymián čerstvý, má veľmi ostrú chuť
37
i vôňu, preto ho treba pouţívať veľmi opatrne. Tymián citrónový sa obzvlášť hodí
k rybám a hydine. Tymián
sa spolu s petrţlenovou vňaťou a bobkovým listom,
prípadne s cesnakom, pouţíva ako bouquet garni. Je aj súčasťou rôznych likérov,
napríklad chartreuse.
Mäta pieporná
Mentha piperita, máta peprná. Čerstvú aj sušenú vňať pouţívame do čajovín, ako
korenie do syrov, šalátov, aromatických nápojov, do koláčov, pečiva. Čerstvé aj
sušené listy sa dávajú aj do sladkých krémov, múčnikov, ovocných a zeleninových
šalátov, do omáčok k mäsu, dochucujeme nimi polievky a plnky, pouţíva sa na
korenenie mäsa, hydiny. Kandizované lístky sa pouţívajú na zdobenie múčnikov.
Z mäty sa pripravuje mätová omáčka, sirupy, rastlinný ocot. Dáva sa i na nové
zemiaky, do nátierok z cesnaku a ţervé i do jogurtového dressingu či nápoja. Mäta
sa hodí aj do čokoládových tort, sýtych múčnikov a spolu s hrozienkami a čiernymi
ríbezľami do koláčov. Je výborná ako prídavok k ananásu. Pridáva sa aj k tabaku
na fajčenie. Môţu sa pouţiť aj iné druhy mäty.
Medovka lekárska
Melissa officinalis, meduňka lékařská. Lista sa zberajú najlepšie pred kvitnutím na
jar, pridávajú sa do hotových jedál - šaláty, majonézy, bylinné omáčky, polievky,
jogurty, hydina, ryby, bravčové mäso, varená ryţa, /biele/ omáčky, prílohy
k hlavnému jedlu. Ochucujeme ňou bešamelovú omáčku ak ju podávame k rybám,
môţeme ňou posypať kurča pred pečením. Vhodnejšie je pouţiť čerstvé listy.
Z listov aj z vňate sa robí výborný čaj /od čaju medovky je srdce šťastné a veselé/,
pouţíva sa aj ako náhrada citrónu pri príprave šalátov, omáčok, ovocných
polievok, mliečnych jedál a nápojov, hubových jedál, varenej ryţe. Pridáva sa do
majonéz, kapusty, nakladaných haringov, do vaječného krému, do vína, bylinných
octov. Vhodná je aj do koreninových zmesí na šaláty, majonézy, grilované jedlá,
hydinu a pod. Medovku pridávame obvykle aţ po tepelnej úprave, lebo varením
stráca chuť a vôňu. Sušenou medovkou ako prídavkom dodávame indickému čaju
citrónovú arómu. Čerstvo pokrájané listy dodávajú citrónovú arómu kyslej kapuste,
majonéze, omáčkam a plnkám ako aj ovocným šalátom a vaječným krémom.
Medovku môţeme konzervovať zmrazenú v kockách ľadu, ktoré pridávame do
nápojov.
Monarda dvojdomá
38
Monarda didyma, monarda dvojmocná, zavinutka podvojná. Kvety sa pouţívajú na
ochutenie a ozdobenie šalátov. Listy zberané pred rozkvitnutím sa pridávajú do
šalátov, omáčok k mäsu, pripravuje sa z nich čaj /náhrada pravého čaju/, pridávajú
sa do dţemov, rôsolov. Je to trvalka aţ 100 cm vysoká, pestuje sa aj
v záhradkách.
Mrkva obyčajná
Daucus carota, mrkev obecná. Koreň a vnútorné listy sa pouţívajú podobne ako
záhradná mrkva, je vhodná v kombinácii s cibuľou.
Mrlík dobrý
Chenopodium bonus – henricus, merlík všedobr. Mladé listy sa pouţívajú na šalát,
špenát / ktorý je i lepší ako normálny špenát/, do polievok, plniek, prívarkov, kaší,
fašíriek, uvarené mladé výhonky alebo /po uvarení olúpané/ stonky nahrádzali
špargľu. Pouţívajú sa aj no dochutenie koláčov. Ako šalát je moţné mrlík jesť aj
kaţdý deň, aj vo forme polievky, omáčky, do chleba. Ak chceme pouţiť mrlík ako
súčasť varených jedál, je vhodné najprv bylinu zmraziť. Kvetmi ochutíme maslo.
Semená pomelieme /mrlík biely/ a pridávame do ovsenej kaše. Celá rastlina sa
pouţíva na kŕmenie hydiny. Vyuţiť môţeme aj iné druhy, ale určite nie mrlík
hybridný, Chenopodium hybridum, ktorý nepríjemné páchne.
Mrlík voňavý
Chenopodium
ambrosioides, merlík vonný. Pôvodom z Brazílie a Mexika. Je
stimulans, antiastmatikum, účinkuje aj proti črevným parazitom. Pouţíva sa ako
náhrada za čínsky alebo ruský čaj, má aj prezývku jezuitský čaj. Ako korenina sa
pouţíva kvitnúca vňať, kvet, list. Vňať je ale vo väčších dávkach jedovatá, pri
predávkovaní dochádza k nekľudu, nevoľnosti, závratom, celkovej slabosti, kŕčom,
poruchám sluchu, ochrnutiu a ochrnutiu dýchacieho centra!. Kvitnúcu vňať treba
sušiť v tieni pri teplote do 35 stupňov Celzia, schne pomaly a ľahko navlhne.
Murája
Muráje, listy ázijskej rastliny príbuznej citrónovníku, nazývajú sa aj listy kari,
dodávajú typickú chuť kari pokrmom. Čerstvé aj sušené sa pouţívajú podobne ako
bobkový list, a pred servírovaním sa z pokrmu odstránia.
Muškát
39
Pelargonium, pelargónia, pelargonie. Kvety sa pridávajú do šalátov, listy prípadne
zápar z listov ako prísada do omáčok, ţelatíny, vaječného krému, zmrzlín, masla,
dţemov, cukru, sirupov, vínneho octu. Listami rozličných druhov pelargónií
ochucujeme čaje a nápoje, koláče, vaječné krémy, pečeňovú paštétu, ovocie
a sorbety. Oplatí sa nimi experimentovať pri dochucovaní slaných jedál. Zápar
z listov sa pouţíva ako čaj, prípadne sa muškát dáva do vína.
Muškátový orech a muškátový kvet /macis/
Zo stromu Myristicum fragrans, muškátovník vonný. Pouţíva sa ako korenie do
polievok, omáčok, zeleninových jedál, ovocných koláčov, múčnikov, cestovín, jedál
z rýb, mletého mäsa, pri príprave údenín. Pridáva sa aj do vína a piva, je súčasťou
likérov, čokolád, mlieka a pod. Macis je aromatickejší, vyuţitie má podobné ako
muškátový orech, je vhodný do koláčov, omáčok, polievok, k hydine, rybám.
Myrta obyčajná
Myrtus communis. Mladé vetvičky sa pridávajú do pekáča desať minút pred
dopečením bravčového alebo jahňacieho mäsa. Kvety po odstránení zelenej časti
sa dávajú do ovocného kompótu. Pomleté kvetné púčiky majú štipľavú chuť. Listy
sa pridávajú do plnky z bravčového mäsa. Bobule
po roztlčení majú štipľavú
borievkovú vôňu.
Myší chvost obyčajný
Achilea millefolium, řebríček obecný. Mladé listy sa v malom mnoţstve pridávajú
do pomazánok /tvarohových a syrových/ /chutí ako potočnica /řeřišnice//,
v obmedzenom mnoţstve sa po sparení a vyliatí vody pridávajú do šalátov,
polievok, zeleninových pokrmov, omáčok, jarných bylinkových polievok a šalátov.
Pri varení je vhodná kombinácia so skorocelom. Mladé listy sa pouţívajú aj na
ozdobenie jedál.
Nátrţník husí
Potentilla anserina, syn. Potentilla argentina, mochna husí. Ľudovo husia nôţka,
husičky, husie kvietko, husie mydlo, kačičky, mochna lesklá, námoţníček,
návesníček, strieborník. Poznávací znak voči ostatným nátrţníkom je rub listov – je
striebristý. Mladá vňať sa pouţíva ako zelenina, čerstvé listy sú výbornou
zeleninou do polievky, do polievky sa pridávajú aj pred jej podávaním ako korenie,
aj k samostatnej úprave, do šalátov, do pomazánok, do prívarkov, na dusenie. Zo
40
sušených listov sa pripravuje čaj. Korene sa v malom mnoţstve môţu konzumovať
surové, lepšie sú ale podusené. Do nákypov sa dávajú osmaţené listy a korene.
Nechtík lekársky
Calendula officinalis, měsíček zahradní. Okvetie sa pouţíva na ozdobenie a
spestrenie šalátov, ale aj na prifarbovanie syra, masla – prípadne len farba z neho,
alebo olej. Kvety sa pridávajú aj do ryţe, mäkkých syrov, omeliet, koláčov,
sladkého pečiva. Čerstvé listy sa dávajú do šalátov.
Nové korenie
Pimenta officinalis, pimentovník lekársky. Nazýva sa aj anglické korenie, allspice,
toute-épice, jamajské korenie.
Zvýrazňuje chuť väčšiny korenín, dáva sa do
nálevov na nakladanie zeleniny, ovocia, marinád, šunky, jedál zo zeleniny, do
omáčok, polievok, k ryţi, do koláčov, pečiva. Vyuţíva sa aj v likérnictve, napríklad
pri výrobe likéra Chartreuse. Korenie melieme aţ pred pouţitím.
Obilniny
Surové je vhodné rozomlieť, prípadne predtým namočiť minimálne 24 prípadne aţ
36 hodín na zmäkčenie v studenej miestnosti, pričom treba vodu 3 – 4 x meniť za
miešania obilia.
Ohnica poľná
Raphanus raphanistrum, ohnice polní. Čerstvé nasekané listy sa pridávajú pred
podávaním do polievok, šalátov, pomazánok. Nastrúhaný alebo rozmixovaný koreň
sa pouţíva ako chren.
Okrúhlica
Brassica rapa subsp. rapa. Pouţíva sa podobne ako kvaka. Okrúhlica nie je príliš
náročná, znesie aj polotieň aj mrazíky a môţeme ju pestovať aj ako medziplodinu,
má kratšiu vegetačnú dobu.
Olej rastlinný
Odporúča sa na prečistenie podávať 4 – 5 x denne 2 lyţice, najvhodnejší je
lisovaný za studena.
Oman pravý
Inula helenium, oman pravý. Surový alebo varený koreň sa pouţíva ako zelenina,
narezaný na plátky môţeme aj kandizovať. Pouţíva sa aj na ochutenie liehovín.
Orech vlašský
41
Juglans regia, ořešák královský. Ak orechy vylúpeme, skladujeme ich len v dobre
uzavretej nádobe na chladnom mieste a krátko, lebo rýchle ţltnú. Orechy sa dobre
uplatnia v omáčkach na cestoviny, ovocných koláčoch a iných cukrovinkách, v
sušienkach, šalátoch. Z orechov sa lisuje aj olej, ktorý pouţívame hlavne do
šalátových zálievok.
Oregano
Origanum vulgare, pamajorán obyčajný, dobromysl obecná. Oregano je trochu
silnejšie ako majorán
a preto sa pouţíva v primerane menšom mnoţstve.
Talianska odroda sa nazýva oregano, grécka rigani, pričom oregano je menej
výrazné ako rigani, ale prenikavejšie ako francúzska majoránka. Pridáva sa do
jedla na začiatku tepelnej úpravy. Pouţitie je podobné ako pouţitie majoránu – viď
tam.
Ostropes obyčajný
Onopordon acanthium, ostropes trubil. Aţ dva metre vysoká rastlina. Listy sa
pouţívajú na osvieţenie chuti mlieka. Kvetné lôţka sa pripravujú podobne ako
artičoky, pričom kvetné lupienky odstránime a duţinaté kvetné lôţka varíme do
zmäknutia. Stonky umyté a olúpané konzumujeme surové s octom alebo olejom,
prípadne ich podusíme ako špargľu. Čerstvé korene s mladými výhonkami sa
pripravujú ako zelenina.
Ostruţina malina, malina
Rubus idaeus, maliník obecný. Mladé listy sa pouţívajú ako zelenina, na špenát,
nasekané do pomazánok, do polievok – treba ich pridať aţ po uvarení polievky.
Fermentované listy, podobne ako jahodové, sa pouţívajú na čaj. Pri fermentácii
lístie necháme uvädnúť, rozváľame ho valčekom alebo ho pokrájame, pokropíme
vodou, zabalíme do čistého plátna a necháme 2 – 3 dni v teplej miestnosti. Lístie
začne kvasiť a hlavne ostruţinové lístie uvoľňuje aj príjemnú vôňu ruţí. Potom sa
fermentované lístie prudko usuší a uloţí v plechových škatuliach.
Pakost lúčny
Geranium pratense, kakost luční. Kvety sa pridávajú do šalátov ako ozdoba,
prípadne sa môţu pouţiť aj kvety iných druhov pakostu.
Palina dračia
Artemisia dracunculus, pelyněk dračí, estragón, ale aj palina obyčajná, Artemisia
vulgaris, pelyněk černobýl. Viď aj estragón. Palina patrí medzi tzv. pravé horčiny.
42
Pouţívajú sa mladé čerstvé listy alebo kvitnúce vrcholky v malých dávkach ,
pridávajú sa k zeleninovým a strukovinovým polievkam, do omáčok, šalátov,
uhoriek, na ryby, pridávajú sa k mäsu, pri pečení hydiny sa vkladajú dovnútra,
pridávajú sa aj do hydinových plniek. Pouţíva sa aj na prípravu octu, octových
zmesí, vinných a holandských omáčok. Pokrájané listy sa dávajú do majonéz,
avokádových plniek, pri príprave rýb, do šalátových zálievok, do polievok, pri
úprave zemiakov, do omeliet, bylinného masla, zeleninovej zmesi, na ochutenie
mäsa, rebierok, grilovaných rýb, do nálevu pri zaváraní, marinád, horčice, pri
grilovaní mäsa. V literatúre sa uvádza aj údaj, ţe listy paliny dračej je
najvhodnejšie zberať koncom leta, ale môţu sa zberať v podstate kedykoľvek.
Odporúča sa pridávať do jedál aţ pred dokončením, vyuţíva sa aj na zdobenie.
Palinu nesmú uţívať tehotné ţeny.
Pamajorán obyčajný
Viď oregáno a majorán.
Pandan voňavý
Pandanus odorifer, kewra, pandán. Čerstvé alebo sušené listy sa pouţívajú na
ochutenie ryţe, slaných aj sladkých jedál, do jedál z mäsa a hydiny. Pred pridaním
do jedla môţeme listy čiastočne roztrhať alebo nakrájať a potom ich zviazať a tak
vloţiť do jedla – ľahšie sa tak uvoľní ich chuť. Čerstvé listy môţeme konzervovať aj
mrazením.
Paprika ročná
Capsicum annuum, paprika roční, prípadne ako korenie sa pouţíva sušená
červená paprika Capsicum tetragonum. Capsicum frutescens, paprika kríčkovitá,
paprika křovitá, poskytuje plody označované ako čili /chilli/ alebo cayenské korenie.
Pestuje sa aj Capsicum minimum. Sladká paprika sa vyuţíva mnohostranne. Môţe
sa dusiť, piecť, pridávať do mäsitých jedál, omáčok, tvarohov, syrov, údenín.
Nezrelé plody sa pouţívajú čerstrvé alebo sa nakladajú do octu prípadne sa môţu
konzervovať mliečnym kvasením. Sušené plody sa pouţívajú celé alebo sa melú,
pouţívajú sa ako korenie buď samostatne alebo v rôznych zmesiach. Vyuţívajú sa
pri príprave gulášov, bešamelových a smotanových omáčok, jedál z mäsa
a pridávajú sa k smotanovým syrom. Čili papričky pred pouţítím necháme
nabobtnať v horúcej vode a potom ich osušíme. Pre zmiernenie ostrosti môţeme
pred namočením odstrániť semená. Čili papričky sa tieţ nakladajú do slaného
43
alebo kyslého nálevu. Pouţívajú sa na ochutenie dusených jedál, omáčok, na
pizzu a do šalátov.
Papriko – paradajka
Sechium edule. Popínavý kríţenec, plody sú malé papriky.
Pastierska kapsička obyčajná
Capsella bursa – pastoris, kokoška pastuší tobolka. Mladé rastliny a čerstvé listy
v malom mnoţstve sa pridávajú do omáčky, ,polievky k šalátu, vyuţívajú sa ako
zelenina. Zrelé semená sa vyuţívajú na vyvarenie tuku. Uvádza sa ţe
predávkovanie môţe mať za následok otravu s ochrnutím centrálneho nervového
systému!
Paštrnák ev. pastrnák siaty
Pastinaca sativa subsp. sativa, pastinák setý. Rastlina je odolná voči mrazu, je
vhodné ju vyberať aţ po mrazoch lebo má lepšiu chuť prípadne ju môţeme
vyberať aţ do konca marca. Ak má uprostred tuhé jadro tak ho odstránime.
Čerstvá šťavy zvyšuje citlivosť koţe na svetlo. Ako korenina sa odporúča koreň
pouţívať aţ po vyvarení v slanej vode. Sušené korene sa niekedy mleli a z múky
sa piekol chlieb. Korene nahradia petrţlen a zeler /je príbuzný petrţlenu/
a pouţívajú sa surové aj varené, smaţené, strúhané, mixované, pasírované,
pridávajú sa hlavne do dusených pokrmov, do varenej kapusty, polievok, pod
mäso, do nakladaných a surových šalátov a zmesí, dusia sa aj vypráţajú. Listy sa
pridávajú do polievok, šalátov, na zemiaky, ryţu, pouţívajú sa aj na zdobenie.
Paţítka
Allium schoenoprasum. Čerstvo pokrájaná paţítka priam zázračne zlepší chuť
mnohých jedál. Sypeme ju do polievok, šalátov, na kurčatá, zemiaky, dusenú
zeleninu a na jedlá z vajec. Maslom s pokrájanou paţítkou ozdobujeme mäso
pečené na grile a ryby. Paţítkou môţeme nahradiť surovú cibuľu v hamburgeroch,
ak chceme, aby mali jemnejšiu chuť. Ochucujeme ňou maslo, smotanové syry
ţervé i jogurtové omáčky a dávame ju na opekané zemiaky, do pást z plnotučného
syra. Paţítka dobre znáša mrazenie, sušením výrazne stráca na chuti aj farbe.
Paţítku sa odporúča pridávať do varených jedál aţ ku koncu prípravy – varenia,
44
krájame alebo striháme ju aţ tesne pred pouţitím a takisto pri ozdobovaní paţítkou
posýpame jednotlivé porcie aţ pri podávaní.
Paţítka čínska
Allium odorum, syn. Allium tuberosum, paţitka čínská. Pouţíva sa ako prísada do
čerstvých šalátov a k príprave nejrôznejších pokrmov. Pridáva sa do polievok,
tvarohových alebo mäsových pomazánok, fašírok a mletých mias, na varené
zemiaky a podobne – ako klasická paţítka. Existuje aj hybrid cesnaku a paţítky –
nin-niku, konzumujú sa hlavne listy.
Petrţlen záhradný
Petroselinum hortense, petrţel zahradní. Petrţlenová vňať sa dáva do diétnych
jedál vţdy aţ tesne pred koncom varenia. Listy sa pouţívajú čerstvé, sušené aj
mrazené, dávajú sa do šalátov, na obloţené misy ako ozdoba, do nátierok, k
syrom, do jedál z vajec, rýb, polievok, majonéz, omáčok, na varené zemiaky, do
sendvičov. K rybám podávame krátko opraţenú nepokrájanú vňať. Korene – malé
mnoţstvo postrúhaných koreňov sa pridáva do šalátov, čerstvé alebo sušené
korene sa dávajú do polievok alebo k dusenému mäsu. Petrţlen spolu s bobkovým
listom a tymiánom tvorí francúzsku zmes bouquet garni /zväzok byliniek, ktorý
zvýrazňuje chuť a vôňu varených jedál – napríklad polievok, omáčok,dusených
jedál/, petrţlen sa pridáva aj do iných bylinkových zmesí. Petrţlenové stonky sú
aromatickejšie ako lístky. Pri konzumácii koreňa treba byť opatrný, lebo mnoţstvo
asi 250 gramov môţe zapríčiniť váţne zdravotné problémy. Petrţlen v pohári
s vodou vydrţí čerstvý asi týţdeň, môţeme ho aj zabaliť do papierových obrúskov
a uloţiť do chladničky.
Neapolský alebo taliansky petrţlen sa pestuje pre stonky podobné zelerovým.
Pľúcnik lekársky
Pulmonaria officinalis, plicník lékařský. Mladé listy sa pouţívajú ako zelenina,
súčasť šalátov, nasekaný sa pridáva do polievok. Ako zelenina sa pouţíva spolu
s malinou, ostruţinou, jahodou.
Pľuzgierka islandská
Cetraria islandica, Pukléřka islandská. Obsahuje výţivný škrob lichenín. Pouţíva
sa aj ako potrava pre ľudí a zvieratá, pripravuje sa z nej aj múka.
Podbeľ liečivý
45
Tussilago farfara, podběl obecný. Z listov sa pripravuje kyslá polievka, jedlé sú aj
korene /môţu sa zbierať len v krajinách, kde podbeľ nie je chránený/. Mladé listy,
koreňové pupene, kvetné stonky, lístky sa konzumujú samostatne alebo
s hviezdicou – ptačincem / ţabincem do dusenej zeleniny, do polievok, podobne
ako kapustné závitky z listov ryţou, pripravuje sa z nich polievka, šalát, špenát,
podusené sa pripravujú ako kapusta, ako zelenina. Koreňové pupene a kvetné
stonky sa pripravujú ako špargľa. Pri dlhšom skladovaní podbeľa môţu vznikať
zdraviu škodlivé látky.
Pohánka
Fagopyrum sagittatum, pohanka obecná, hejduše, tatarka. Semená sa pouţívajú
ako diétna potravina. Čerstvé listy sa pripravujú ako špenát. Časté jedenie listov
upravených ako špenát a asi aj pohánkovej kaše zvyšuje citlivosť pokoţky na
slnečné svetlo.
Pór
Allium ampeloprasum. Letný pór má viac listov, zimný pór je mohutnejší, odolnejší
voči mrazu a trvanlivý, je cenený celý – aj listy, ktoré obsahujú najviac vitamínov.
Druhý rok sa vylamuje kvetný stvol, v zemi tvorí cibuľky ktoré sú vhodné na priamu
konzumáciu aj na nakladanie do octu. Surový pór sa pouţíva na chlebíčky, do
polievok, šalátov, aj dusený alebo zapekaný. Nemal by sa variť dlhšie ako 5
minút. Listy sa pridávajú surové do zeleninových jedál, nátierok, polievok, na
posypanie príloh – zemiaky, ryţa, na namastený chlieb.
Portulaka zeleninová siata
Portulaca oleracea subsp. sativa, šrucha zelná setá. Na juţnom Slovensku rastie
aj vo voľnej prírode, rastie rýchlo. Listy sa pouţívajú ako korenie do zeleninových
pokrmov, jarných šalátov, smotanových polievok a jedál, majonéz, rybích šalátov,
bylinkového masla, vaječných šalátov a podobne. Mladé duţinaté listy pouţívame
do polievok, na miešaný šalát, pripravujú sa dusené, ako hlávková kapusta.
Duţnaté listy a stonky nakladáme do octu, obvykle ich konzumujeme varené.
Portulaka tlmí pohlavný pud.
Potočnica lekárska
Nasturtium officinale, Rorippa nasturtium – aquaticum, potočnice lékařská,
řeřišnice luční. Pouţíva sa aj potočnica drobnolistá, Nasturtium microphyllum /táto
46
znesie aj mráz pod 15 st. Celzia/. Chuťou pripomína reďkovku, obsahuje veľa
vitamínu C. Čerstvá vňať sa pouţíva ako šalát, aj listy, pridáva sa do bylinkového
masla, na obloţené chlebíčky, celá mladá vňať, aj kvitnúca, sa pouţíva surová na
ozdobenie jedál, do šalátov, pomazánok, na chlieb, do hotových polievok, pokrmov
z jedneho hrnca, vaječných pokrmov, do bielych omáčok, ryţe, zemiakovej kaše,
do zeleniny varenej v pare, upravuje sa ako zelenina. Môţe sa pouţívať aj sušená
vňať. Nakladá sa aj do soli proti skorbutu, nasekaná má vyuţitie ako paţítka.
Vylisovaná šťava sa pouţíva ako korenie do polievky, alebo sa kombinuje
s hlávkovým šalátom alebo endíviou. Semená sa pouţívajú podobne ako semená
horčice. Existujú aj vyšľachtené formy. V nadmernom mnoţstve môţe dráţdiť
obličky, hlavne v tehotenstve by sa mala pouţívať len ako korenina. Tinktúra
pripravovaná z čerstvej potočnice je výborná na zniţovanie hladiny cukru
u diabetikov.
Potočník sladký
Sium sisarum, sevlák cukrový. Mrkvovitá zelenina ktorá pochádza z Číny. Mladé
výhonky zľahka podusíme alebo osmaţíme, koreň sa po jemnom očistení
pripravuje ako hadí mor, varí sa alebo sa dusí a podáva s maslom, korením alebo
s bielou omáčkou. Pripravuje sa z neho pyré, ktoré sa podáva s maslom
a muškátovým orieškom. Pridáva sa do nových zemiakov. Nakrájaný potočník sa
dáva aj do mäsových guličiek a nových zemiakov. Celé korene sa dávajú
k duseným jedlám, zeleninovým pokrmom, čínskym vypráţaným jedlám. V náleve
je vhodný do šalátov a na studené misy.
Pŕhľava dvojdomá
Urtica dioica, kopřiva dvoudomá a pŕhľava malá, Urtica urens. Ţihľava. Tonizuje,
vhodná pri mimoriadnej psychickej záťaţi, aj pre deti je vhodná, pri problémoch
s prostatou. Pouţíva sa celá – listy vňať i korene, ako korenina aj ako zelenina.
Vhodná je najmä preventívne a ako liečebný prostriedok pri stavoch, ktoré kladú
mimoriadne nároky na fyziologické zaťaţenie organizmu akéhokoľvek druhu.
Zberá sa v rukaviciach, mladá vňať, listy. Pálivosť rastliny mizne sušením ale aj
zahriatím na 60 stupňov Celzia, sparením listov alebo obarením vriacou vodou..
Pálivé chĺpky sa polámu aj poţmolením v bavlnenej tkanine a potom sa môţe
konzumovať aj surová, surová by sa nemala pouţívať často. Z posekaných listov
47
pŕhľavy sa varí prívarok ktorý má oveľa výhodnejšie vlastnosti ako špenát, a vo
výţivovej hodnote nezaostáva ani za strukovinami. Pridáva sa do omeliet, jarných
bylinkových polievok, zeleninových aj zemiakových polievok, prívarkov, jarných
bylinkových a iných šalátov, plniek, pomazánok, zeleninových jedál. Pouţíva sa
samostatná alebo v zmesi s rozličnou listovou zeleninou na prípravu polievok,
omeliet, knedlíčkov, nákypov, zeleninových placiek, fašírok, šalátov. Pripravuje sa
ako špenát samostatne alebo sa pridáva do špenátu v tretinovom objeme. Čerstvé
alebo sušené listy a súkvetia môţeme vyuţiť ako korenie a prídavok do pokrmov
a polievok a ako čajovinu. Ţihľavovú šťavu môţeme riediť vodou a pridávame ju do
omáčok, polievok a ďalších jedál.
Prvosienka jarná
Primula veris, prvosenka jarní, petrklíč. Kvety sa pouţívajú na prípravu dţemu,
kompótov, vína a pri zaváraní. Surová sa pridáva do šalátov, listy sú súčasťou
šalátov a mäsových plniek. Pripravujeme ju ako zeleninu. Listy aj kvety sa môţu
pouţívať aj sušené. Listy prvosienky bezbyľovej, Primula vulgaris, sa pouţívajú
ako zelenina. Prvosienka pri predávkovaní môţe ale spôsobiť nevoľnosť,
zvracanie, niekedy i hnačku.
Pupalka dvojročná
Oenothera biennis, rapontika. Voľne rastúca nenáročná rastlina vyskytujúca sa na
slnečných miestach s piesočnatou pôdou a na brehoch riek. Jedia sa korene,
ľahko prezimujú prípadne ich môţeme uloţiť do piesku. Druhý rok sa pouţívajú
listy a semená. Chutný koreň /chutí ako paštrnák/ sa pouţíva na šaláty, ako zeler
alebo čierny koreň, nakladá sa.
Listy a stonky sa varia, je to obľúbené jedlo
Indiánov. Cenný je pupalkový olej zo semien alebo semená pupalky – pouţívajú sa
na regeneračnú kúru a to počas 4 – 5 mesiacov 1 kávová lyţička rozomletých
semien denne prípadne olej. Výnimočne môţe spôsobiť mierne bolesti hlavy
a nevoľnosť, je vhodné semená alebo olej uţívať počas jedenia.
Púpava lekárska
Taraxacum officinale, smetanka lékařská, pampeliška. Listy sa pouţívajú na jarný
šalát bez octu, samostatne alebo v zmesi, najlepšie s jogurtom, prípadne sa
pouţívajú vybielené listy - ktoré vyţenú z koreňov rastlín chránených proti svetlu
na jar. Listy sa pouţívajú aj ako korenie do hotových polievok, omáčok,
pomazánok, zeleninových jedál, pripravujú sa ako špenát. Ako špenát sa
48
pripravujú skôr staršie listy, na zníţenie horkosti je vhodné namočiť ich na 20 – 30
minút do osolenej vody. Korene sa pridávajú do polievok, zeleniny, šalátov,
usušené a upraţené korene sa pouţívajú ako náhrada kávy. Korene vyberáme na
jeseň , môţeme ich uchovať vo vlhkom piesku, pouţívajú sa nakrájané na drobno
alebo ako koreňová zelenina. Pri vhodnom uskladnení nám z nich koncom zimy
vyţenú jemné biele výhonky listov, ktoré majú príjemnú chuť. Mladé púčiky sa
nakladajú do jablčného poctu ako kapary. Kvety sa jedia surové alebo sa sušené aj
so sušenou pŕhľavou pridávajú rozdrvené miesto morských rias do takmer
hotového vareného jedla. Z kvetov sa pripravuje chutný sirup prípadne tzv.
púpavový med. Celá mladá rastlina sa pripravuje s bešamelovou omáčkou, ako
špargľa.
Púpava je vhodná na rýchlenie v zime. Nazbieranú púpavu môţeme
uloţiť v mikroténových vreckách do mrazničky.
Puškvorec obyčajný
Acorus calamus, puškvorec obecný. Zberá sa podzemok, pouţíva sa na
prichutenie omáčok, na úpravu rýb, zeleniny. Puškvorec je známe tonikum, dávka
by mala byť asi 1 – 1,5 gramu sušeného denne, pridáva sa aj do horkých likérov na
povzbudenie chuti do jedla. Pouţíva sa aj ako korenina, vhodná kombinácia je
s muškátovým orieškom, vanilkou, škoricou, zázvorom.
Pýr plazivý
Agropyrum repens, pýr plazivý. Pouţíva sa vňať aj korene v malom mnoţstve.
Rakytník rešetliakovitý
Hippophae rhamnoides, rakytník řešetlákový. Plody zberáme tak, ţe nachýlime
konáre a podloţíme ich plachtou, plody odstrihávame aj s krátkymi stopkami aby
padali na plachtu. Časť literatúry uvádza, ţe surové plody pre kyslú chuť
a mnoţstvo semien nie sú jedlé – ale v inej literatúre je rakytník uvádzaný ako
rastlina, ktorá sa pre chuť a vôňu plodov nazýva aj „sibírsky ananás“. Plody sa
jedia čerstvé, spracúvajú na šťavu, dţúsy, marmeládu, dţem a sirup, varí sa z nich
čaj. Existujú aj šľachtené odrody, veľmi kvalitná je odroda Leikora. Zo semien sa
lisuje
olej,
ktorý
patrí
medzi
najkvalitnejšie
rastlinné
oleje
vyuţívané
v potravinárstve, má významné regeneračné schopnosti. Liečivé a tonizujúce
účinky majú plody, listy aj konáriky rakytníka.
49
Rasca lúčna
Carum carvi, kmín kořenný. Čerstvo posekané listy sa dávajú do zemiakových
a zeleninových jedál, k mäsu, do polievok, šalátov, na chlebové nátierky. Semená
sa pouţívajú ako korenie do chleba, koláčov, slaného pečiva, v dostatočnom
mnoţstve
pri príprave zemiakov, ochucuje sa nimi zelenina, pridávajú sa
k mastnému mäsu, do klobás. Zo semien sa varí chutný čaj.
Rasca rímska
Cuminum cyminum, kmín římský. Mleté semená sa pouţívajú predovšetkým do
zmesí korení. Vyuţíva sa pri príprave pikantných jedál, polievok a ryţových príloh,
na korenenie salámov, pridáva sa do chleba, posýpa sa ním pečivo, ochucujú sa
ním niektoré druhy syrov a vyuţitie má aj pri výrobe ţalúdočných bylinkových
likérov. Pouţíva sa aj ako tonikum.
Rascovec obyčajný
Cuminum cyminum. Semená celé alebo mleté sa pouţívajú pri príprave jahňacieho
mäsa, omáčok, klobás, pridávajú sa k syrom, vyuţívajú sa pri príprave likérov.
Rascovec je súčasťou koreninových zmesí.
Rebríček obyčajný
Achillea millefolium, řebříček obecný. Myší chvost. Mladé listy sa zberajú krátko po
vyrašení a pouţívajú sa ako korenie, pridávajú sa do polievok a rôznych omáčok.
Podobne čerstvá i sušená vňať sa pouţíva na korenenie jedál, čerstvá mladá vňať
sa pridáva do šalátov, polievok. Myší chvost sa pouţíva aj ako náhrada chmeľu pri
varení piva. Nemal by sa pouţívať dlhodobo a vo väčšom mnoţstve, pri
niekoľkotýţdňovom uţívaní je vhodná minimálne 15 dňová prestávka. Zo
sušenej vňate sa pripravuje čaj. Myší chvost aj dezinfikuje rany a zastavuje
krvácanie.
Reďkev siata čierna
Raphanus sativus subsp. niger, ředkev setá, odrůda černá. Zberáme koreň, čo
najneskôr, je sa len surová – nemala by sa tepelne upravovať, lebo potom má
nepríjemnú chuť. Pouţíva sa do pikantných šalátov, k maslovému chlebu,
posolená sa podáva k pivu. Koreň po olúpaní pokoţky a nastrúhaní sa môţe
vylisovať – ak šťavu necháme niekoľko hodín stáť v chlade, stratí pálčivosť. Šťava
50
sa vyuţíva pri chronických ochoreniach ţlčníka, ţalúdka a pri poruchách trávenie
v dávke 100 – 150 mililitrov denne po častiach, chuť môţeme korigovať soľou
a cukrom. Uţíva sa len 4 – 5 dní, potom je potrebné vsunúť 2 – 3 dni pauzu. Dávky
čerstvého koreňa sú 100 – 200 gramov denne. Rovnako cenný je koreň veľkej
bielej odrody.
Repík lekársky
Agrimonia eupatoria, řepík lékařský. Na jar sa zberajú mladé listy, pouţívajú sa
ako zelenina do polievok a príloh, neskôr sa zberá kvitnúca vňať na čaj.
Réva vinná
Listy viniča sa plnia ryţou a korením, prípadne aj mäsom a zvitky sa varia.
Servírujeme ich teplé alebo studené, prípadne s olivovým olejom. Nakrájané sa
pouţívajú do šalátov a omáčok ako prídavok, účinkuje protizápalovo, podporuje
krvný obeh, zniţuje hladinu cholesterolu, má detoxikačný účinok a zlepšuje
močenie. Vhodnejšie je pouţívať listy červených odrôd viniča.
Ríbezľa čierna
Ribes nigrum, meruzalka černá, rybíz černý. Listy a stopky listov sa pouţívajú ako
náhrada za čierny čínsky čaj. Listy sa vyuţívajú aj pri konzervácii uhoriek, kapusty
a podobne, pouţívajú sa aj ako potravinový prídavok.
Rimbaba obyčajná
Chrysanthemum parthenium, Pyrethrum parthenium, králik rimbaba. Horké listy sa
v malých dávkach pridávajú do mastných jedál. Sušené sa dávajú aj do vrecka
proti moliam. Rimbaba starčekolistá – viď chryzantémovka vencovitá.
Rohovník obyčajný
Cerataonia siliqua, rohovník obecný, bika ladní, svätojánsky chlieb, svatojánsky
chléb. Aţ 20 centimetrov veľké tmavohnedé ploché struky so sladkou duţinou sa
sušia na slnku. Je to lahôdka pre deti, v oblasti pôvodu – Stredozemné more – aj
kaţdodenný pokrm chudobných ľudí a domácich zvierat. Vyrába sa z neho múka
pre diabetikov. Z čerstvých strukov sa niekedy listuje šťava, ktorá sa pouţíva
namiesto medu. Pomleté a upraţené semená sa pouţívajú ako káva. Tvrdé
drobné rovnako veľké a ťaţké semená sa pod názvom karáty pouţívali niekedy pri
váţení zlata.
Rozchodník veľký
51
Sedum telephium, rozchodník nachový. Listy môţu v šalátoch nahradiť portulaku.
Rozchodník veľký má aj povesť najlepšej byliny na hojenie rán, je to 10 – 80
centimetrov vysoká rastlina zo svetlých lesov, krovín, rúbanísk, polí. Listy druhu
Sedum rosea sa ojedinele pouţívajú do šalátov.
prudkým, Sedum acre, ktorý pri predávkovaní
Nepomýliť si s rozchodníkom
spôsobuje bolesti hlavy, pocity
omámenia, nevoľnosť, zvracanie.
Rozmarín lekársky
Rosmarinus officinalis, rozmarýn lékařský, rozmarýna. Listy čerstvé aj sušené celé,
podrvené alebo posekané sa pouţívajú pri príprave jedál z jahňacieho,
hydinového, bravčového a rybieho mäsa, pri príprave zveriny, na pizzu, do
omáčok, polievok, šalátov, na cestoviny, k uvareným zemiakom, k nakladanej
zelenine, do bylinkového masla, na ochutenie chlebového cesta a niektorých
druhov slaného pečiva. Dáva sa aj do cestíčka na obaľovanie, karbonátkov,
rôznych mletých mias. Pridáva sa k rebierkam, holubom, do klobás, paštét
a plniek. Pri pečení chleba sa odporúča vloţiť do rúry celú vetvičku rozmarínu –
bude pekne voňať. Celý rozmarín dávame vylúhovať aj do oleja alebo do octu.
Rozmarín sa odporúča pridávať do jedla aţ ku koncu tepelnej úpravy, lebo dlhým
varením sa jeho typická vôňa stráca.
Ruta voňavá
Ruta graveolens, ev. Ruta graveolens subsp. hortensis, routa vonná. Listy v malom
mnoţstve aromatizuje syrové a tvarohové nátierky, vajcia a ryby. Rozmixované so
slivkami a vínom pouţívame na prípravu jemnej omáčky. Pre svoju ostrú chuť sa
ruta pouţíva ako korenina do mäsa s nevýraznou chuťou ako sú kurence, ryby,
králik. Pridáva sa do šalátov, omáčok, do bylinkového masla. Z odvaru semien
ruty, ligurčeka a mäty sa pripravuje marináda k jarabici. Pre účinky proti nadúvaniu
sa pridáva ako korenina do jedál zo strukovín a kapusty, podobne ako saturejka.
Pouţívala sa aj pri údení mäsa. Tehotné ţeny by sa jej mali vyhýbať.
Ruţa šípová
Rosa canina, růţe šípová, šípek. Zberajú sa hlavne plody, z ktorých sa pripravuje
polievka /aj zo sušených šípok/, marmeláda, dţem, mušt, šťava, kompót, čaj.
Zberajú sa aj kvety, odstraňujú sa horké koncové časti voňavých lupienkov.
Lupienky sa pouţívajú sa pri príprave polievky, pridávame ich do šalátov, jablčných
alebo čerešňových
koláčov, pouţívajú sa ako aromatická prísada do ovocia,
52
zaváranín, sirupov a aj z nich varíme sirup, dţem, pouţívajú sa pri príprave
zmrzliny, lúhujeme ich v octe, nakladáme do medu. Úplne mladé listy a výhonky
môţeme pouţiť na šalát. Mladé púčiky sa nakladajú.
Sasafras belavý
Sassafras albidum. Sušené mladé listy sa pouţívajú na zahusťovanie polievok
a dusených jedál, čerstvé mladé listy sa pridávajú do šalátov z listovej zeleniny.
Kôra sa pouţíva ako korenina.
Saturejka horská
Satureja montana, aj saturejka záhradná, Satureja hortensis, saturejka zahradní.
Listy a vňať sa zberajú pred kvitnutím rastliny. Má podobné pouţitie ako marolist,
majú podobnú vôňu a chuť ako tymián. Listy saturejky sušíme alebo lúhujeme
v octe alebo oleji. Saturejku pridávame do strukovín a kapusty aby nenadúvali.
Čerstvá alebo sušená vňať sa pouţíva ako náhrada čierneho korenia pri nakladaní
zeleniny, do polievok, jedál zo strukovín, varených zeleninových šalátov a iných
šalátov, do chrenovej omáčky, ku grilovaným rybám, k hydine, teľaciemu mäsu,
králikovi, do bylinkového masla, majonézy, pri príprave bešamelu do jedál z fazule.
S petrţlenovou vňaťou a paţítkou výborne poslúţi pri pečení kačice. Nadrobno
posekané čerstvé lístky pridávame do hotových polievok a omáčok. Pouţíva sa do
zmesí na výrobu salámov. Saturejka horská je trvalka, saturejka záhradná je ročná
rastlina.
Sedmokráska obyčajná
Bellis perennis, sedmikráska chudobka. Zberáme čerstvé ruţice listov, mladé
kvety, puky, mladé listy môţeme zberať po celý rok. Pouţíva sa ako zelenina do
polievky, ako šalát, upravená ako špenát samotná alebo s inou vhodnou zeleninou,
nasekaná sa pridáva do pomazánok, do hotových polievok, zo sedmokrásky sa
pripravujú aj omáčky, upravuje sa dusením, varením. Púčiky pouţívame naloţené
do jablčného octu ako korenie na omáčky, alebo ako zálievku na šaláty, aj ako
prílohu. Čerstvé alebo kandizované kvety sa pouţívajú na zdobenie múčnikov,
z kvetov sa pripravuje podobným spôsobom ako z púpavy sedmokráskový med. Z
usušených kvetov pripravujeme čaj. Staršie listy sú horké. Sedmokráska sa
pouţíva aj na zastavenie krvácania z rán.
Senovka grécka
53
Trigonella foenum – graecum, pískavice řecké seno. Prezýva sa aj kozí roh, Boţia
tráva. Ľahko sa pestuje a je vhodná aj na zimné získavanie vňate. Semená /ale aj
vňať/ sa pouţívajú na aromatizáciu syrov, do korenistých omáčok, je súčasťou kari
korenia, prípadne sa môţe pridať niekoľko semien do kari pokrmov z morských
ţivočíchov. Semená na zvýraznenie chuti pred pomletím jemne – krátko opraţíme,
pridávajú sa aj do kari pasty. Semená senovky
sú súčasťou mnohých
koreninových zmesí, hlavne kari korenia /karí koření, curry powder/, samostatne sa
pouţívajú len výnimočne, lebo majú trochu prenikavú a nepríjemnú vôňu. Senovku
treba dávkovať veľmi opatrne, aby jedlo nezhorklo. Pomletými semenami sa
prichucuje chlieb aj pečivo. Z praţených semien sa varí aj náhrada kávy. Semená
môţeme jesť aj samostatne, surové alebo opraţené a rozdrvené, denná dávka je 3
aţ 9 gramov. Semená môţeme nechať – hlavne v zime – naklíčiť a z klíčkov
pripraviť šalát. Mladé listy sa pouţívajú do šalátov, pripravujú sa surové alebo
varené ako zelenina. Senovka modrá, Trigonella coerulea, pískavice modrá sa
pestuje len vzácne a pouţíva sa na korenenie syrov.
Sezam indický
Sesamum indicum. Semená sa zberajú nezrelé a na zvýraznenie chuti je vhodné
ich nasucho opraţiť tesne pred pouţitím. Majú vysoký obsah bielkovín a jemnú
chuť. Sú čierne a biele sezamové semienka, čierne majú zemitejšiu chuť, pridávajú
sa do zálievok, prípadne sa z nich pripravujú dezerty. Sezamové semienka sa
pouţívajú do zeleninových a
majonézových šalátov, omeliet, na obloţené
chlebíčky, ako prídavok do chleba, pečiva, koláčov, sušienok.
Opraţené
a rozdrvené sa dávajú do zálievok, dipov /omáčky na namáčanie/, marinád. Celé
sa pouţívajú aj na zdobenie slaných a sladkých pokrmov a pečiva. Z lisovaných sa
pripravujú rôzne pasty. Olej zo semien patrí k najlepším jedlým olejom a svojimi
chuťovými vlastnosťami je lepší ako olej olivový. Olej môţeme konzumovať čistý
alebo sa pouţíva na výrobu cukroviniek. Rozomleté semená miešané s cukrom
a lisované sú známe ako turecké cukrovinky, tzv. chalva.
Schizandra čínska
Schisandra chinensis, klanopraška čínská. Opadavá drevitá liana, ktorú je moţné
pestovať i u nás. Bobule sa pouţívajú v potravinárskom priemysle na prípravu
tonizujúcich nealkoholických nápojov, sirupov, kompótov, marmelád a cukroviniek.
54
Môţu sa nakladať do medu, kandizovať. Tonizujúce čaje a extrakty s niţšou
účinnosťou ako z plodov sa pripravujú aj z listov,stoniek a mladých výhonkov.
Skalnica strechová
Sempervivum tectorum. Listy sa pridávajú do šalátov. Má podobné liečivé účinky
ako aloe.
Skorocel
Skorocel kopijovitý, Plantago lanceolata, jitrocel kopinatý, alebo skorocel veľký,
Plantago major, jitrocel velký, alebo aj skorocel prostredný, Plantago media..
V malom mnoţstve sa pouţívajú mladé listy alebo koreň. Čerstvé listy sa pouţívajú
na šalát /prípadne môţeme listy skorocelu veľkého zbaviť vlákien na spodnej
strane pred pouţitím/, do
bylinkovej a zeleninovej polievky, ako korenie do
polievok a zeleniny, pripravujú sa ako špenát, smaţené /po obalení maslovým
cestom alebo iným sladkým alebo slaným cestom sa opekajú na tuku/, na prípravu
omáčok, dávajú sa do slaných palaciniek, posypané cukrom sa pouţívajú na
prípravu sirupu, prípadne sa pridávajú ako korenistá prísada do bešamelových
omáčok. Listy môţeme aj sušiť, pridávajú sa do čajových zmesí. Korene sa
pouţívajú na polievku. Listy aj korene sa dávajú do dusených zelenín,
obilnozeleninových fašírok, obilninových nákypov. Rozdrvený skorocelový list sa
prikladá na koţné defekty a rany, pridáva sa do kúpeľov, prikladá sa i maslom
alebo masťou natretý celý list na ranu na noc alebo deň pod obväz.
Sladké drievko hladkoplodé
Glycyrrhiza glabra, lékořice lysá. Známa liečivá rastlina, tisíce rokov sa pouţíva aj
ako tonikum.Obsahuje glycyrrhizín, ktorý je 50 krát sladší ako cukor a vo vode
pení. Pouţíva sa na výrobu pendreku. Môţeme pestovať aj sladké drievko
uralské, Glycyrrhiza uralensis, lékořice uralská.
Slamiha úzkolistá
Helichrysum angustifolium, smil, protěţ. Listy a vetvičky sa pouţívajú na
dochutenie polievok, k dusenej alebo varenej zelenine, do jedál z ryţe aby mali
štipľavejšiu chuť. Pred jedením treba slamihu vybrať z nádoby.
Slez
Slez lesný, slez nízky, Malva pusilla, a slez nebadaný, Malva neglecta, sléz
přehlíţený. Zberajú sa mladé listy, výhonky, vrcholce osí od jari aţ do polovice
leta, majú príjemnú chuť. V mnohých krajinách sa pouţívajú do prívarkov, fašírok,
55
šalátov, bylinných
polievok. Deti zberajú surové plody ako tzv. pánboţkov
chlebíček. Listy slezu piţmového, Malva moschata, sa varia a podávajú ako
zelenina.
Slivka trnková
Prunus spinosa, trnka obecná, slivoň trnka. Zo sušených plodov varíme čaj.
Čerstvé plody pouţívame do kompótov a do rozličných výrobkov z ovocia
nevýraznej chuti. Listy slúţia ako náhrada čínskeho čaju.
Slnečnica hľuznatá
Helianthus tuberosus, slunečnice topinambur. Topinambur. Rastlina je veľmi
nenáročná na podnebie a pôdu. Hľuzy sa niekedy označujú aj ako kanadské alebo
ţidovské zemiaky, jeruzalemské artičoky. Miesto škrobu hľuzy obsahujú inulín a sú
teda mimoriadne výhodné pre diabetikov. Sú veľmi jemné a chutné v surovom
stave, pridávajú sa do šalátov, tieţ sa varia a pouţívajú sa ako zemiaky, môţu sa
opekať, dávajú sa do polievok. Treba ich variť kratšie, lebo sa ľahko rozvaria,
uvarené modrajú, ale citrónová šťava alebo ocot ich vybieli. Nastrúhané rýchlo
hnednú ak ich okamţite neokyslíme citrónom alebo octom. Zle sa skladujú, sú ale
mrazuvzdorné a stačí ich vyberať priebeţne v zime alebo aţ na jar, keď je
nedostatok čerstvej zeleniny.
Dá sa z nich získavať prírodné sladidlo pre
diabetikov.
Slnečnica ročná
Helianthus annuus, slunečnice. Slnečnicové semená nikdy nepraţíme, lebo sa
znehodnocujú. Semená sa pridávajú do zapekanej zeleniny, do orientálnych
pokrmov, na ozdobenie šalátov, do chleba a pečiva a podobne. Z veľmi výţivnej
múky zo semien sa pečie chlieb. Semená môţeme aj napučať alebo naklíčiť vo
vode, po 12 – 24 hodinách sa vyberú a pridávajú sa do šalátov, surovej ovsenej
kaše, jogurtov, jedia sa i samotné, prípadne s prídavkom medu a hrozienok. Jedia
sa aj po naklíčení. Nerozvinuté mladé puky sa pripravujú ako artičoky.
Smohla lekárska
Anchusa officinalis, pilát lékařský. Mladé listy sa pouţívajú na šalát, pripravujú sa
ako špenát.
Smyrnium prerastenolisté
Smyrnium perfoliatum. Semená sa drvia a pouţívajú sa ako korenie na varenie.
Kvetné púčiky sa dávajú do šalátov. Kvety sa pouţívajú na dochutenie pikantných
56
placiek. Mladé listy sa pridávajú do šalátov alebo ich pripravujeme ako dusenú
zeleninu, vhodná kombinácia je s rybou. S potočnicou a ţihľavou varíme pôstnu
polievku. Mladé stonky dusíme alebo pripravujeme na pare/chutia ako špargľa/
a podávame s bielou omáčkou. Stonky aj koreň môţeme aj kandizovať. Vrchná
časť koreňa po uvarení chutí ako paštrnák.
Sója
Soja hispida.V súčasnosti dobre známa strukovina. Menej známe je, ţe pomerne
veľká časť ľudí je na sójové bielkoviny alergická a ţe pre svoje estrogénne účinky
/obsahuje fytoestrogény/ napríklad pohár sójového mlieka môţe mať veľmi
nevhodné účinky na spermie. Tofu je nefermentovaná sójová pasta nazývaná aj
sójový tvaroh. Tofu nakrájané na silnejšie plátky a osmaţené vo vysokej vrstve
oleja do chrumkava sa nazýva inari, môţe sa plniť. Kocky tofu osmaţené v oleji do
zlatista sa nazývajú puffs.
Stavikrv hadí koreň
Polygonum bistorta, rdesno hadí koreň. Zberáme čerstvé listy pred kvitnutím na
šalát, je to vynikajúca zelenina, lepšia ako špenát. Vhodná kombinácia na dusenie
je s púpavou a pŕhľavou.
Stavikrv vtáčí
Polygonum aviculare, truskavec ptačí. Úplne mladé výhonky a listy sa dávajú do
miešaných šalátov, polievok a prívarkov.
Stevia cukrová
Stevia rebaudiana, syn. Eupatorium rebaudianum, stevie cukrová. Rastlina
pôvodom z Juţnej Ameriky, ktorá obsahuje steviozidy, netoxické látky 200 aţ 300
krát sladšie ako cukor. Podporuje aj trávenie, duševnú aktivitu, metabolizmus
buniek, zniţuje túţbu po tabaku a alkohole, pri lokálnom pouţití urýchľuje hojenie
a nezostáva jazva, má protibakteriálne a protivírusové účinky. Je výborným
nízkokalorickým sladidlom vhodným aj pre diabetikov, vhodná na osladenie čaju,
jedál. Vzhľadom k sladkosti stačí 1 – 2 lístky, čerstvé alebo sušené. Rastlinu
môţeme pestovať i u nás v kvetináči.
Sumach garbiarsky
57
Rhus coriaria. Pouţívajú sa bobule buď celé alebo mleté na jogurtové zálievky,
šaláty, do jedál z morských ţivočíchov, rýb, do mletého mäsa, ryţe.
Šalvia lekárska
Salvia officinalis, šalvěj lékařská. Kvety sa pridávajú do šalátov alebo sa z nich varí
aromatický čaj. Listy s cibuľou sa pridávajú do hydinovej plnky, listy dochucujú
tučné mäso – bravčové, kačicu, pridávame ich i do klobás, dochucujeme nimi
pečienku, jahňacie a teľacie mäso, omáčky k cestovinám, šaláty, soté, maslo, syr,
syrové nátierky a nátierky zo ţervé, pridávame ich do cibuľovej polievky, dusených
rajčiakov, omeliet, bylinkových placiek a chleba, vhodne dopĺňajú pikantné jedlá
a uľahčujú trávenie tukov. Hodia sa aj na prípravu šalviového rôsolu, masla alebo
octu. Sušené listy majú chuť výraznejšiu ako čerstvé, ale sušená šalvia sa môţe
na potravinárske účely pouţiť len vtedy, keď je prvotriednej kvality, inak nadobúda
nepríjemný, zatuchnutý pach. Listy môţeme aj vypráţať v cestíčku. Sušené listy
pálime na ohni na dezinfekciu ovzdušia a vkladáme medzi bielizeň proti hmyzu.
Škorica
kôra zo stromu Cinnamomum verum, syn. C. zeylanicum , škoricovník cejlónsky,
skořicovník cejlonský, tieţ zo stromu C. cassia, syn. C. aromaticum, škoricovník
čínsky, skořicovník čínský, z ktorého sa zbierajú a vyuţívajú aj sušené nevyvinuté
plody, tzv. kasiové kvety.Veľmi kvalitná škorica je aj zo stromu C. burmanii,
škoricovník jávsky, skořicovník jávský, tzv. padang cassia alebo aj indonézska
škorica s trochu vyšším obsahom slizu. Z Vietnamu pochádza sladšia, čínskej
škorici podobná saigonská alebo vietnamská škorica, z C. loureirii. Škorica sa
vyuţíva v cukrárstve, pekárstve, likérnictve, korenia sa ňou perníky, kaše, sladké
jedlá, kompóty, kečupy, jedlá z rýb a kuracieho mäsa, s klinčekom a citrónom slúţi
na prípravu vareného vína, je aj súčasťou kari korenia a korenia Garam Masala.
Pridáva sa aj do čajov. Pouţíva sa celá, rozlámaná aj mletá.
Štiav lúčny
Acetosa pratensis, syn. Rumex acetosa, štovík kyselý, aj štiav konský, Rumex
acetosa, koňský šťovík. Známy je aj štiav štítnatý, Rumex scutatus, šťovík štítnatý
– ten je menej kyslý a dá sa dobre zamraziť. Zberáme čerstvé lístky pred kvitnutím,
pouţívajú sa ako korenie aj ako zelenina. Na zníţenie obsahu kyseliny šťavelovej
58
sa odporúča pridať do jedla
mlieko, smotanu alebo syr. Lístky sa nadrobno
nasekajú a pouţívajú do polievok, majonéz, nátierok, na okyslenie jarných,
zeleninových a zemiakových šalátov, kyslastých polievok a omáčok, do omeliet, k
jedlám z jahňacieho, hovädzieho ale aj bravčového mäsa, k rybám, mastnej
hydine /výborne chutí s husacím alebo kačacím mäsom/, do dusených pokrmov
a omáčok, často sa pripravujú ako špenát. Listy a steblá môţeme po predvarení
ukladať do soli, kvasiť alebo konzervovať v cukre. Nesmie sa variť v hliníkových
alebo ţelezných nádobách, aby chemickou reakciou nezískal nepríjemne pálčivú
chuť.
Štiav /štiavec/ Rumex acetosa var. hortensis je vyšľachtená forma so širšími
listami, je to obľúbená zelenina, môţeme ho pripraviť podobne ako kapustu.
Vhodný je hlavne v surovom stave, menej sa hodí na varenie. Koreň sa pouţíva
ako preháňadlo.
Do veľkých listov štiavca alpského, Rumex alpinus, sa balilo maslo aby dlho
vydrţalo čerstvé – rastlina obsahuje aj horčiny s konzervačným účinkom.
Štvorbôčik rozloţitý
Tetragonia tetragonoides, špenát novozélandský. Rastlina tvorí poliehavé plazivé
stonky dĺţky aj jeden meter a váha jednej rastliny môţe dosiahnuť aţ 10
kilogramov! Má o polovicu menej kyseliny šťavelovej ako špenát. Zberajú sa
duţinaté listy alebo vrcholky výhonkov, pouţíva sa ako šalát, do polievok, dusený
ako príloha, pripravuje sa ako špenát.
Tekvica obyčajná
Cucurbita pepo, tykev turek. Obsahuje v plodoch aţ 90 % vody, zberajú sa obvykle
ešte nedozreté, dozreté majú tuhú šupku a môţu uskladnené vydrţať aţ do jari.
Surová sa pouţíva v šalátoch a varená v rôznych úpravách. Pre vysoký obsah
vody je rýchlejšie uvarená ako napríklad zemiaky. Celé vnútro sa môţe vyvariť
v zeleninových polievkach. Tekvicu môţeme podusiť, pripraviť ako prívarok, urobiť
z nej kyslú polievku, pouţiť ju do leča, plniť a zapekať, vysmáţať v cestíčku,
spracovať so zemiakmi na zemiakové placky, zapekať s cestovinou ako aj s inými
zeleninami, nastrúhanú kombinovať s inými druhmi ako rýchlokvasenú zeleninu,
nakrájať ju do sladkokyslého nálevu. Na dochucovanie tekvice pre jej nevýraznú
chuť je vhodný kôpor. Semená sa jedia samostatne v pôvodnej forme alebo
59
naklíčené, samostatne alebo v kombináciach do zeleninových šalátov, jogurtov
a pod. Pred rozmačkaním na kašu alebo do polievky ju môţeme upiecť v rúre – tak
má pevnejšiu štruktúru a výraznejšiu chuť, pripomínajúcu oriešky. Puky a mladé
kvety sa môţu vysmáţať po obalení v cestíčku. Tekvica pôsobí priaznivo pri
ochoreniach prostaty, obličiek, srdca. Sú vyšľachtené aj ţlté minitekvičky, ktoré
môţeme pouţiť tieţ na dusenie, smaţenie, pečenie, varenie vo vode, v pare.
Tekvica zimná
Benincasa hispida, tykev vosková /zimní/. Plody sú potiahnuté v období zrelosti
múčnato bielym a voskovým povlakom, čo zabezpečuje ţe pri uskladnení v suchu
vydrţia aj niekoľko mesiacov bez skazy alebo bez straty kvality. Rýchle rastie a má
obrovské výnosy jedlej hmoty. Je ale náročnejšia na teplo, je vhodné ju
predpestovať a v polovici mája vysadiť do pareniska, fóliovníka alebo skleníka.
Duţina má neurčitú chuť, je biela, tuhá a šťavnatá, chuťovo je podobná uhorke.
Upravuje sa s inou zeleninou alebo ovocím, s mäsom, môţe sa presladzovať
a kompótovať. Zo semien sa dá lisovať kvalitný stolový olej Vosk sa pouţíva na
výrobu sviečok.
Trebuľka voňavá
Anthriscus
cerefolium,
kerblík
třebule..
Zberajú
sa
hlavne
mladé
lístky
s petrţlenovo anízovou chuťou, môţeme ich aj zmraziť. Hodí sa do všetkých jedál,
do ktorých sa pridáva petrţlenová vňať. Pridáva sa ako čerstvá zelená príloha
k rôznym jedlám, listy sa pouţívajú na varenie do polievok, omáčok, šalátov,
zeleniny, omeliet, k hydine, rybám, vajíčkam. Mala by sa pridávať aţ pred koncom
varenia, aby si zachovala chuť i vôňu. Surovú nasekanú stonku pouţívame na
prípravu šalátov, ako prídavok pri varení polievok. Konzervujeme ju v octe a oleji.
Pri zbere sa odporúčajú rukavice, lebo čerstvá šťava dráţdi pokoţku a po
vystavení pokoţky slnečnému ţiareniu dochádza k zápalu koţe aj s tvorbou
pľuzgierov.
Túţobník brestový
Filipendula ulmaria, tuţebník jilmový. Kvety dodávajú slabú medovú príchuť dţemu
alebo zaváranému ovociu. Listy sa pouţívajú na dochucovanie polievok.
V kombinácii s inými bylinami sa pouţíva na prípravu sirupov.
Valeriána lekárska
60
Valeriana officinalis, kozlík lékařský. Koreň sa pridáva pri varení do polievok,
dusených jedál.
Valeriánka poľná
Valerianella locusta, kozlíček polní. Kozlíček – polníček, poľný šalát, baraní šalát.
Je to mrazuvzdorná jednoročná bylina, ktorá sa môţe pestovať aj ako následná
plodina pričom sa seje aţ v septembri – októbri a zberá na začiatku zimy alebo
nasledujúcu jar, zbierajú sa mladé listové ruţice
pokiaľ ešte nevyrástli kvetné
stonky. Môţeme ju pestovať aj v nevykurovaných skleníkoch. Listy majú príjemnú,
mierne orieškovú chuť. Zberajú sa šťavnaté listy, jedia sa surové alebo sa
pripravujú dusením, ako špenát, pridávajú sa do /jarných/ polievok, vyuţíva sa na
prípravu šalátov samostatne alebo v kombinácii, podáva sa aj s opečenou slaninou
a údeným mäsom.
Večernica voňavá
Hesperis matronalis. Kvety sa pouţívajú na ozdobu šalátov, dezertov, listy sa
nadrobno poreţú a pridávajú do šalátov. Má pomerne horkú chuť.
Vigna
Vigna angularis, vigna adzuki, V. mungo, vigna mungo, V. radiata, vigna zlatá,
V.sinensis, vigna čínska / prezývaná aj dlouhatec čínský, lebo má lusky dlhé aţ 0,3
– 1 m/. Zrelé semená sa pouţívajú po rozomletí na prípravu kaší, praţené slúţia
ako náhrada kávy. Po naklíčení sú cennou diétnou potravinou. Nezrelé lusky
hlavne vigny čínskej sa pouţívajú podobne ako zelená fazuľka, na trhu sa niekedy
predávajú pod nesprávnym názvom sója mungo.
Víno
Biele víno dodáva jedlám lahodnú charakteristickú chuť, pouţíva sa len malé
mnoţstvo a jedlo sa má dôkladne povariť, aby sa z neho odparil alkohol. Do
pikantných pokrmov a hlavne do pokrmov s plodmi mora pridávame suché
prírodné vína a do sladkých pokrmov zas pridávame vína ťaţšie alebo likéry, ale
nie sladké biele víno.
Červené víno dodáva jedlám bohatšiu, vyrovnanú chuť. Hodí sa k červeným
mäsám a zverine a pre svoju farbu je vhodnejšie k rajčinovým omáčkam a šťavám
z červeného mäsa. Zriedka sa vyuţíva v kombinácii s mliečnymi výrobkami,
napríklad v smotanovej omáčke. Najlepšie je mladé, plné a dobre vyváţené víno.
Vlkovec obyčajný
61
Aristolochia clematidis, podraţec krovištní. Uvádza sa ako vhodná bylina na
kuchynské pouţitie, ale v Nemecku ho pre nefrotoxický účinok a karcinogenicitu
zakázali !! Pri vnútornom pouţití – predávkovaní vyvolá silnú hnačku, u ţien
krvácanie do maternice a u tehotných prípadne aj potrat, pri veľkom predávkovaní
je následkom zápal obličiek a moţná je i smrť pre zástavu dychu a akcie srdca.
Vôňovec citrónový
Cympopogon citratus. Citrónová tráva. Tropická tráva, pripravuje sa z nej čaj,
pouţíva sa ako korenie na ochutenie mäsových vývarov, morských ţivočíchov.
Vratič obecný
Tanacetum vulgare, vratič obecný. Vo väčšom mnoţstve je jedovatý. Listy sa dusia
s rebarborou, potiera sa nimi mäso, pridáva sa ako korenina do klobás, fašírok,
omeliet a plniek.
Yzop lekársky
Hyssopus officinale, yzop lékařský. Pouţívajú sa listy ako korenina do omáčok,
zemiakových, zeleninových i strukovinových polievok, na šaláty, do dusenej
zeleniny, k hydine, pri trávení tučného mäsa a rýb, pri príprave zveriny, duseného
jahňacieho mäsa, zajačej paštéty, do plniek, paštét, tvarohových nátierok /tie sú
výborné/, bylinkových masiel. Je výborné korenie na zjemnenie chuti mäsa. S
kľukvou sa dáva do ovocných šalátov, asi štvrtina čajovej lyţičky sekaných lístkov
do ovocného koláča s broskyňami a marhuľami, prípadne sa pouţíva i do iných
ovocných koláčov. Kvety a kvitnúca vňať sa pouţívajú na ozdobenie šalátov.
Nemala by sa prekročiť dávka dve kávové lyţičky denne, lebo vo väčších dávkach
môţe vyvolať kŕče, najmä u nervovo labilnejších, podráţdených ľudí. Vyuţíva sa
v likérnickom priemysle do ţalúdočných likérov.
Zádušník brečtanovitý
Glechoma hederacea, syn. Nepeta glechoma, popenec břečťanovitý. „Švajčiarsky
čaj“. Má jemnú vôňu a korenistú chuť. Zberá sa čerstvá vňať, mladé listy, celá
kvitnúca vňať, prípadne sa pouţíva aj čerstvá šťava z byliny v mnoţstve 25 – 100
gramov na deň. Rastlina sa aj suší a pouţíva ako korenie, samostatne alebo
v koreninových zmesiach. Sušené listy môţu nahradiť majorán. Dáva sa do
zemiakových jedál na zemiaky, do zeleninových polievok, jarných bylinkových
polievok alebo šalátov, omeliet, bylinných masiel, syrov, nátierok. Do jarných
62
šalátov sa môţu dávať aj korene. Stonky sa pouţívajú do jarných čajov a jarných
polievok. Spolu so ţihľavou sa pouţíva do plniek, bylinkových zmesí.
Záruţlie močiarne
Caltha palustris, blatouch bahenní. Mladé listy sa v malom mnoţstve pridávajú do
šalátov, ako zeleninové korenie do pomazánok. Naloţené puky kvetov sa
pouţívajú ako kapary. Mal by sa pouţívať len v malom mnoţstve a len občas, vo
väčšom mnoţstve je
toxický – môţe spôsobiť
podráţdenie tráviaceho
ústrojenstva, závrate, opuchy v tvári.
Zázvor /ďumbier/
Zingiber officinale, zázvor pravý. Vyuţívajú sa aj Z. zerumbet, Z. cassumunar, Z.
mioga. Pouţíva sa /čerstvý lúpaný alebo nelúpaný, alebo sušený/ samostatne
alebo – častejšie – v zmesiach, pri príprave jedál z mäsa, zeleniny, rýb, šalátov,
koláčov, sušienok, na ochucovanie syrov, na prípravu osvieţujúcich nápojov, pri
výrobe piva, likérov, na prípravu čaju. Je aj súčasťou koreninových zmesí. Mladý
zázvor sa nakladá a podáva sa ako súčasť oblohy ku grilovanému mäsu alebo
samostatne, konzervuje sa, v pohári ho môţeme, nastrúhaný, uchovávať dlhšiu
dobu v chladničke, prípadne pred uloţením do chladničky ho zabalíme do
papierovej servítky a vloţíme do mikroténového sáčku. Zázvor sa aj nasoľuje a aj
presladzuje, kandizuje, pouţíva sa aj pri výrobe cukríkov. Pouţíva sa ako korenie
aj do pikantných pokrmov a sladkých jedál. Čerstvý zázvor sa sušenému zázvoru
nevyrovná ako zloţením tak i chuťovými vlastnosťami. Vôňa zázvoru sa
zahrievaním zosilňuje. Pomocou etanolu sa z neho získava extrakt, ktorý má
široké moţnosti vyuţitia napríklad v kečupoch, dresingoch a pod.
Recept na ďumbierový likér – 60 gramov surového ďumbieru, 7 dcl koňaku, 20
gramov medu a 0,5 dcl vody. Ďumbier nareţeme na plátky zalejeme koňakom,
lúhujeme 8 dní za občasného potrasenia nádoby, potom scedíme a ďumbier
zmiešame s vodou a medom, necháme prejsť varom, vychladíme a zalejeme
koňakom, premiešame. Keď sa med roztopí, nalejeme do fľaše.
Zeler voňavý
Apium graveolens, miřík celer. Pomleté semená sú súčasťou zelerovej soli do
polievok. Celé semená sa pridávajú do chleba, pikantného pečiva, šalátových
zálievok, pokrmov z vajec. Zeler sa pridáva do koreninových zmesí, nakladá do
octu. Malé mnoţstvo listov nadrobno pokrájaných sa dáva do nátierok, šalátov,
63
hydinových plniek, na ozdobu jedál, do mlieka pri príprave rýb a mäkkýšov,
v posledných troch minútach prípravy sa pridáva do zeleninových polievok,
omáčok. Hľuza sa je surová alebo sa podusená zapeká so syrom / 0,2 litra
pochúťkovej kyslej smotany, 30 gramov postrúhaného syra a 2 vajíčka/, pouţíva sa
do nátierok, omáčok, polievok, šalátov.
Zeler voňavý listový. Apium graveolens var. secalinum. Zeler voňavý stopkový.
Apium graveolens var. dulce. Česky aj apich, opich. Zeler stopkový sa môţe bieliť
nahŕňaním zeminy alebo existujú špeciálne kultivary. Môţe dosiahnuť výšku 60
centimetrov, na zimu ho môţeme uloţiť do piesku a podľa potreby rýchliť za
oknom. V skleníku alebo parenisku môţeme pestovať celý rok. Tehotné ţeny by
vo všeobecnosti nemali uţívať zeler vo väčšom mnoţstve, lebo hrozí riziko potratu.
Surový sa pouţíva na šaláty, na ozdobu, môţeme ho uchovať aj v mrazničke alebo
naloţený do soli. Dodáva chuť mnohým pokrmom, je výborný aj dusený, pečený
alebo surový v šalátoch. Z vonkajších
zelených stoniek je niekedy potrebné
odstrániť tuhé vlákna a pouţívame ich skôr do dusených pokrmov, jemnejšie
vnútorné konzumujeme surové. Srdiečka sú jemné, ideálne na dusenie.
Zemedym lekársky
Fumaria officinalis, zemědým lékařský. Zberá sa kvitnúca vňať, niekedy sa pouţíva
aj čerstvá šťava, pouţíva sa spolu s púpavou. Zemedymu sa musí pouţívať len
málo, lebo obsahuje toxické fumarové alkaloidy a pri pouţívaní vo väčších dávkach
hrozí prípadne ochrnutie dýchacieho centra.
Zemiak
Môţeme jesť i surový, pokiaľ nie je zelený a neklíči. Je sa samotný, umytý, aj so
šupkou, alebo sa z neho listuje šťava. Uvádza sa dávka 1 veľký surový zemiak
denne.
Zdrojovka /klaytonia/ prerastená
Claytonia perfoliata, Montia perfoliata. Listy sa pouţívajú ako náhrada špenátu, do
zimných jarných šalátov.
Zlatobyľ obyčajná
Solidago virgaurea, celík zlatobýl. Na jar sa spolu s listom púpavy , brezy a mäty
piepornej pouţíva na vitamínové kúry. Pripravuje sa z nej odvar – z listov – ako
náhrada za pravý čaj. Je diuretikum, upokojuje po vzrušeniach nervovú sústavu.
Zvonček repka
64
Campanula rapunculus. Francúzsky rapunkel. Rastie vo voľnej prírode, je to
nenáročná rastlina ktorej vyhovuje aj polotieň. zberá sa koreň a mladé listy. Listy
sa zberajú priebeţne, korene sa zberajú od októbra po celú zimu. Listy aj korene
sa surové pouţívajú na šalát, surové korene sa dávajú aj na namastený chlieb,
varia sa a podávajú s olejom, kečupom, dressingami, syrom, strúhankou,
pripravujú sa podobne ako hadí mor španielsky.
Ţelezník lekársky
Verbena officinalis, sporýš lékařský. Sušená vňať sa pouţíva pre svoj aktivujúci
účinok ako náhrada čínskeho čaju, denná dávka sa udáva max. tri čajové lyţičky
na pohár vody, prípadne sa k ţelezníku môţe pridať škorica, klinček, vanilka.
Pouţíva sa aj na dochutenie domácich liehovín. Vňať sa v malom mnoţstve
pridáva do nálevu pri zaváraní uhoriek aby boli tvrdšie a na zjemnenie chuti. Listy
sa v malom mnoţstve pouţívajú po blanšírovaní ako zelenina. Semená modrého
ţelezníka /Verbena hastata/ prezývaného aj divoký yzop sa po opraţení melú na
múku, ktorá sa pouţíva na pečenie.
Ţerucha siata
Lepidium sativum. Mladé listy s pikantnou chuťou sa pridávajú do šalátov, omáčok,
na obloţené chlebíčky, na maslový alebo namastený chlieb, do nátierok, majonéz,
na posypanie ryţe, zemiakov, do polievok, zemiakových placiek. Výraznú chuť
zmierni prídavok citrónovej šťavy a cukor.
Ţerušnica
Ţerušnica horká, Cardamine amara, řeřišnice hořká. Má horkastú chrenovú,
korenistú slabo pálivú chuť. Môţe sa ľahko zameniť so ţeruchou širokolistou,
Lepidium latifolium, alebo potočnicou lekárskou, Nasturtium officinale, ale všetky
majú prakticky rovnaké pouţitie a podobnú chuť, podporujú trávenie, a potočnica
má aj antidiabetické účinky. Zberá sa aj ţerušnica lúčna, Cardamine pratensis.
Čerstvé listy sa dávajú ako koreninová zelenina do polievok, zeleninových
a zemiakových šalátov, do tvarohových nátierok, na namastený chlieb a podobne,
sušené do čajov alebo sa pouţívajú ako korenie. Pije sa aj čerstvá šťava z rastliny
v mnoţstve 25 – 100 gramov denne, ako stimulans, diuretikum a zdroj vitamínu C.
65
RECEPTY
Ak získame aspoň trochu skúseností s vyuţívaním planých rastlín a húb, ťaţko
pochopíme človeka ktorý si kúpi drahé citróny a nedbanlivo šliape na mladé lístky
púpavy, zaplatí relatívne veľa peňazí za nechutný nekvalitný špenát a s
opovrhnutím obíde „záhon“ šťavnatej mladej ţihľavy, alebo dokonca zaplatí takmer
celodennú mzdu za kus nahnitého mäsa, ktoré vytvorí v tele ţivnú pôdu pre rozvoj
hnilobnej mikroflóry a zaplaví nás odpadovými látkami – a kúsok vedľa na lúke sa
mu márne núka celý sortiment ţivotodarných a liečivých lahôdok, ktoré stačí len
natrhať a šikovne upraviť. Vňať vybraných rastlín môţeme aj po dôkladnom
očistení a umytí usušiť pri nízkej teplote
napríklad v elektrickom sporáku na
pečenie a podrviť alebo pomlieť v elektrickom kávovom mlynčeku a takto uschovať
na zimu a podľa potreby pridať napríklad do jogurtu. Jogurt môţeme miešať
s korením a pouţívať ako marinádu a pod.
Surovinu čo najskôr spracujeme a pouţijeme alebo konzervujeme. Sušiť
môţeme zelené časti rastlín, huby, plody, korene, do soli nakladáme zelené vňate,
prípadne pomleté korene /na 1 diel soli dáme 3 - 4 diely suroviny a dobre
natlačíme do pohára/. Môţeme pridať pár kvapiek octu. Do medu nakladáme
aromatické vňate /mäta, medovka/ korunné lupienky ruţe šípovej a pod.
Nezabúdajme na to, ţe mnohé z uvedených rastlín majú aj liečivé vlastnosti. Pri
príprave čaju z rastlín sa odporúča studenú vodu priviesť do varu rýchle, aby z nej
neunikol kysličník uhličitý – podľa Číňanov sa dlhým varením voda stáva „mŕtvou“.
Na poprášenie mäsa alebo zeleniny
pred opekaním môţeme pouţiť aj
ochutenú múku. Do hladkej múky zamiešame trochu kuchynskej soli, niekedy
i čierne alebo iné korenie alebo bylinky. Vytvára na jedlách rovnomernú vrstvu,
ktorá sa pri opekaní pekne zafarbí a vylepšuje chuť jedla, taktieţ sa pouţíva na
zahustenie omáčok.
Pouţívané skratky – PL znamená polievková lyţica, KL znamená kávová
lyţička.
66
1. Polievka z planých rastlín
200 g nadrobno nakrájaných listov a vňatí planých rastlín, 30 – 40 g oleja, 2 PL
miešanej múky, 800 ml vody alebo vývaru /zo strukovín alebo zeleniny/, 100 ml
mlieka /sladkého alebo kyslého/, soľ alebo Vegeta.
Bylinky podusíme na oleji a zalejeme tekutinou. Múku vymiešame s malým
mnoţstvom vody, vlejeme do polievky a krátko povaríme.
Obmeny: do polievky môţeme pridať cestoviny /napr. kvasnicové halušky so
ţihľavou alebo polievkovú zeleninu, ktorú dusíme spolu s planými rastlinami/,
jogurt a pod.
Vhodné druhy: ţihľava, sedmokráska, ostruţiny, maliny, skorocel, trochu púpavy,
rebríček a pod., najlepšie zmes viacerých druhov.
2. Polievka s planými rastlinami
80 – 100 g nadrobno pokrájaných mladých listov planých rastlín, 2 PL oleja, cibuľa
nakrájaná nadrobno, 800 ml vody alebo vývaru, 2 zemiaky, 250 ml kyslej smotany,
2 PL sušených kvasníc, trochu bazalky, soľ.
2/3 byliniek podusíme na tuku s cibuľou, rastliny zalejeme tekutinou, privedieme
do varu, pridáme sušené kvasnice a nadrobno nakrájané alebo rozmixované
zemiaky, chvíľu povaríme, potom odstavíme, posolíme a pridáme bazalku a zvyšok
rastlín.
Vhodné druhy: zmes rozličných polievkových rastlín.
Obmeny: spolu so zemiakmi môţeme pridať nakrájanú koreňovú zeleninu.
3. Polievka z ovsených vločiek s planými rastlinami
700 ml zeleninového vývaru alebo vody, trochu mlieka alebo jogurtu, 30 g oleja, 1
šálka ovsených vločiek, 1 šálka zmesi rastlinných vňatí nakrájaných nadrobno, soľ.
Vločky opraţíme na oleji, zalejeme tekutinou, povaríme a ochutíme. Po odstavení
pridáme mlieko alebo jogurt a bylinky.
Obmeny: časť ovsených vločiek môţeme nahradiť pšeničnými vločkami alebo
klíčkami. Môţeme pridať zeleninu, časť udusenú, časť surovú, nastrúhanú /mrkva,
kaleráb, cesnak/.
Vhodné rastliny: zmes polievkových rastlín alebo len jeden druh napr. štiav,
loboda, nasucho opraţené a udusené korene púpavy nakrájané na kolieska.
67
4. Zemiaková polievka s planými rastlinami
300 g zemiakov, 1 mrkva, 1 cibuľa, 1 šálka nadrobno nakrájaných listov planých
rastlín, 1 l vody alebo vývaru, 50 g oleja, 2 PL miešanej múky, 100 ml kyslej
smotany alebo jogurtu, prípadne citrónová šťava, soľ alebo Vegeta.
Zemiaky očistíme, nakrájame, zmiešame s očistenou, nadrobno nakrájanou
mrkvou, uvaríme do mäkka a čiastočne rozpučíme. Plané rastliny osmaţíme na
oleji s cibuľou, zaprášime múkou, zamiešame, zmiešame so zemiakmi, zalejeme
tekutinou, osolíme a chvíľu povaríme. Po odstavení z ohňa primiešame kyslú
smotanu alebo jogurt.
Obmeny: zemiaky a mrkvu môţeme pridať surové na osmaţené bylinky s cibuľou,
chvíľu podusiť, zaliať tekutinou a variť. Spolu s bylinkami môţeme udusiť hrsť
čerstvých alebo sušených húb. Môţeme pridať aj uvarené strukoviny. Po uvarení
môţeme dochutiť rozdrveným cesnakom alebo strúhaným chrenom.
Vhodné rastliny: ţihľava, zádušník, valeriánka, kyslička /namiesto citrónu/ a pod.
5. Smotanová polievka so štiavom
700 ml vývaru, 1 šálka nakrájaných listov štiavu, 2 strúčiky cesnaku, 1 – 2 cibuľky
s vňaťou, 2 PL oleja, 1 mrkva, 1 uhorka, 2 PL miešanej múky, 1 PL rastlinnej vňate
/petrţlen, paţítka, cibuľka/, 1 KL korenín /napr. majorán, tymián, šalvia/, 200 ml
kyslej smotany, 1 vajce, soľ.
Na oleji speníme cibuľku, osmaţíme a podusíme mrkvu, uhorku a štiav, všetko
nadrobno nakrájané. Udusenú zeleninu zaprášime múkou, pridáme vymiešané
vajce s koreninami, po chvíli miešania dolejeme vodu alebo vývar, polievku
osolíme a odstavíme. Pridáme smotanu, čerstvú rastlinnú vňať a rozdrvený
cesnak.
Obmeny: namiesto vajca môţeme do polievky počas varenia pridať vhodnú
závarku /halušky, predvarené zemiaky/, a po uvarení tvrdý syr nakrájaný
nadrobno, opečené kúsky chleba a pod.
6. Bylinková polievka s hubami
1 šálka nakrájaných byliniek, hrsť sušených húb, 1 cibuľa, 3 strúčiky cesnaku, 3 PL
oleja, 2 PL ovsených vločiek, 1 l vody alebo vývaru, Vegeta, závarka /napr.
kvasnicové halušky/.
Cibuľu a ovsené vločky osmaţíme na oleji, pridáme sušené huby a udusíme.
Krátko pred skončením dusenia pridáme bylinky, ešte chvíľu podusíme, zalejeme
68
vodou alebo vývarom, privedieme do varu, osolíme, pridáme závarku a odstavíme.
Pridáme rozdrvený cesnak.
Obmeny: namiesto závarky môţeme primiešať rozšľahané vajce, prípadne
vymiešané s malým mnoţstvom miešanej múky. Časť byliniek môţeme pridať
surové aţ po uvarení.
Vhodné rastliny: ţihľava, alchemilka, skorocel, púpava, sedmokráska, štiav,
rebríček, fialka, zádušník.
7. Hubová polievka s haluškami z planých rastlín
2 PL sušených húb, 1 KL rasce, 1 PL miešanej múky, 1 l vody alebo vývaru, hrsť
lístkov a kvetov sedmokrásky, 2 PL nakrájanej vňate cibuľky, paţítky alebo
cesnaku medvedieho, Vegeta, 2 PL oleja, 1 šálka cesta na halušky /mlieko,
miešaná múka, vajce, soľ/.
Sušené huby na chvíľu namočíme do vody a spolu s rascou podusíme na oleji
/prípadne aj s časťou cibuľky/ s malým mnoţstvom vody, primiešame múku, po
chvíli dusenia prilejeme zvyšok tekutiny a nakrájanú sedmokrásku, privedieme do
varu a cez haluškové sito pretláčame do vriacej polievky závarku. Po chvíli varu
dochutíme Vegetou, odstavíme a primiešame čerstvú cibuľku.
Obmeny: Halušky môţeme nahradiť knedlíkami alebo rezancami, príp. v polievke
uvaríme 1 – 2 šálky nakrájanej zeleniny. Namiesto sušených húb môţeme pouţiť
čerstvé huby.
8. Hubová polievka s topinamburami
Hrsť sušených húb, 2 PL miešanej múky, 1 cibuľa, 300 g topinambúr, 1 l vody, soľ,
1 KL rasce, štipka majoránu, 2 strúčiky cesnaku.
Na oleji osmaţíme cibuľu, podlejeme, pridáme huby a rascu, podusíme,
primiešame múku, zalejeme vodou a chvíľu povaríme. Topinambury uvaríme
zvlášť, scedíme a pridáme do polievky. Dochutíme, odstavíme, pridáme rozdrvený
cesnak.
Obmeny: časť topinambúr môţeme pridať po uvarení surové nakrájané nadrobno,
druhú časť variť v polievke, do ktorej po uvarení pridáme 100 – 200 ml jogurtu
alebo kyslej smotany. Môţeme dochucovať materinou dúškou /počas varenia/
alebo nakrájanou vňaťou planých rastlín /po uvarení/. Časť topinambúr môţeme
nahradiť inou zeleninou.
9. Prívarok z planých rastlín
69
2 šálky /asi 300 g/ nadrobno nakrájaných vňatí, 2 PL miešanej múky, 2 PL oleja, 1
cibuľa, soľ, štipka majoránu, 2 strúčiky cesnaku alebo 1 PL nakrájaného cesnaku
medvedieho, asi 100 ml vody /mlieka prípadne vývaru/.
Rastlinné vňate a cibuľu osmaţíme chvíľu na oleji, podlejeme vodou a dusíme asi
15 min. Dochutíme soľou a majoránom, odstavíme, pridáme rozdrvený cesnak a
zamiešame.
Obmeny: môţeme pridať jogurt alebo predvarené strukoviny či zeleninu. Koreniť
môţeme aj pamajoránom alebo materinou dúškou.
Vhodné rastliny: púpava /len mladé listy/, loboda, nátrţník, ďatelina... Snaţíme sa
vhodne kombinovať rôzne druhy.
10. Bylinková omáčka
200 g nadrobno nakrájaných rastlinných vňatí, 2 PL oleja, 2 PL miešanej múky,
300 ml mlieka alebo vývaru, 200 ml kyslej smotany, soľ.
Z oleja, múky a trochu tekutiny urobíme zápraţku, zriedime ju na omáčku, počas
varenie pridáme bylinky, odstavíme, primiešame smotanu a necháme aspoň 10
min stáť.
Obmeny: môţeme pridať strúhaný údený syr, dusenú zeleninu, varenú sóju, chren
a iné.
Vhodné rastliny: zmes rozličných polievkových a koreninových druhov. Napríklad
ţihľava, ţerušnica, púpava, štiav, podbeľ, skorocel, mrlík, prípadne trocha špenátu.
Pri vhodnej kombinácii získame prívarok podobný špenátu.
11. Kyslá bylinková omáčka s vajcom
1 vajce uvarené natvrdo, 2 –3 PL oleja, 500 ml kyslého alebo jogurtového mlieka, 2
PL nadrobno nakrájaných byliniek, 1/2 KL medu
Suroviny zmixujeme a tesne pred skončením mixovania pridáme bylinky.
Obmeny: môţeme pridať kyslú uhorku, kapary, horčicu, nakladanú papriku. Ak
pouţijeme menej tekutiny, získame hustejšiu omáčku - majonézu, vhodnú na
dochucovanie šalátov, smaţených jedál a pod.
Vhodné rastliny: cesnak medvedí, štiav, bedrovník, petrţlen, ţerušnica, potočnica
a pod.
12. Kyslá hubová omáčka
70
100 g húb, 2 PL miešanej múky, trocha muškátového oriešku, 1 KL saturejky, soľ,
100 ml kyslej smotany, 100 ml mlieka, citrónová šťava.
Očistené nakrájané huby povaríme v okyslenej vode, udusíme na oleji, osolíme,
okoreníme muškátovým orieškom. V malom mnoţstve mlieka vymiešame múku,
primiešame do húb, omáčku rozriedime kyslým vývarom z húb a mliekom,
povaríme, odstavíme, pridáme kyslú smotanu.
Obmeny: smotanu môţeme nahradiť jogurtom, prípadne ju úplne vynecháme a
mlieko tieţ. Počas dusenia môţeme pridať mrkvu, po odstavení z ohňa rozšľahané
vajce, 1 PL koreninových vňatí /petrţlen, kôpor, cesnak medvedí, rôzne plané
rastliny/. Môţeme koreniť aj kari korením, chrenom, mletou paprikou a pod.
Omáčku môţeme pripravovať aj so sušených húb, ktoré namáčame pred
udusením asi 1 hod. v mlieku.
Vhodné druhy: šampiňóny, modráky, kuriatka, bedle, smrčky a iné.
13. Cesnaková majonéza so syrom
100 g sójovej majonézy, 200 g tvrdého syra, 2 PL nakrájaného cesnaku
medvedieho.
Majonézu zmiešame alebo zmixujeme s nastrúhaným syrom, primiešame cesnak.
Obmeny: môţeme pridať kyslú uhorku alebo 1 – 2 PL rastlinných vňatí. Namiesto
cesnaku medvedieho môţeme pouţiť cesnak kuchynský.
14. Bylinková majonéza
Základná majonéza:
- 200 g sójovej majonézy rozmixovanej s citrónovou šťavou alebo 200 g kyslej
smotany, prípadne jogurtu, rozmixovanej s 1 KL horčice, alebo
- 150 g tvarohu rozmixovaného v 100 ml mlieka, alebo
- 1 uvarené vajce, 3 – 4 PL oleja, 50 – 100 ml jogurtu, prípadne 1 KL horčice,
rozmixovať. Alebo
-
rozličné iné kombinácie uvádzaných surovín.
Prísady:
1 – 2 PL strúhaného chrenu, 1 – 2 strúčiky cesnaku, vňate rôznych planých a
kultúrnych rastlín, prípadne 1 –2 PL kečupu alebo 50 – 100 ml paradajkovej šťavy
alebo 1 KL mletej papriky, kyslá uhorka, nakladaná paprika.
71
Z uvádzaných surovín a prísad môţeme zostaviť rozličné kombinácie. Majonézu
pripravujeme tak, ţe základnú majonézu a prísady krátko zmixujeme alebo dobre
vymiešame.
Vhodné rastliny: bedrovník, štiav, cesnak medvedí, ţerušnica, paţítka, petrţlen,
sedmokráska, kôpor, zádušník a iné.
15. Koreninová zálievka na šalát
a/ 2 PL oleja, 50 ml vody, 2 PL koreninových vňatí
b/ 2 PL rajčiakovej šťavy alebo 1 PL kečupu, 1 PL citrónovej šťavy, štipka soli, 1
PL koreninových vňatí, 50 ml vody.
Prísady zmixujeme. Časť vňatí môţeme nadrobno nakrájať a primiešať do
zálievky.
Vhodné rastliny: všetky koreninové vňate záhradné aj plané, najmä petrţlen,
bazalka, šalvia, rozmarín, kôpor, púpava, cesnak medvedí, a pod.
16. Orechová zálievka na šalát
2 PL orechov, lieskovcov alebo semien olejnatých rastlín /slnečnica, ľan, sezam/,
50 ml vody, štipka soli, 1 KL sušených alebo 1 PL čerstvých koreninových vňatí.
Všetko dobre zmixujeme.
Vhodné rastliny: majorán, pamajorán, fenikel, bazalka, materina dúška, mäta a
pod.
17. Šalát z planých rastlín
300 g šalátových rastlín, 50 ml zálievky /napr. z oleja, citrónovej šťavy, vody, príp.
trochu medu/ alebo 50 – 100 ml vhodnej majonézy /napr. chrenovej/.
Rastliny nakrájané nadrobno zmiešame so zálievkou.
Obmeny: môţeme pridávať uvarené vajce, uvarenú alebo surovú cibuľu, zeleninu,
strukoviny, naklíčené semená, syr, kečup a pod.
72
Vhodné rastliny: zmes rozličných šalátových a koreninových vňatí /skorocel
ďatelina, ţerušnica, valeriánka, loboda, sedmokráska, púpava, štiav a pod/. Pri
kombinácii rozličných druhov sa snaţíme miešať druhy menej výrazné s
výraznými, jemnejšie s horkejšími. Na okyslenie môţeme vţdy pridať trochu štiavu
alebo kysličky, na dochutenie malé mnoţstvo koreninových vňatí. Na šalát
pouţívame len úplne mladé listy a výhonky. Niektoré /ţihľava/ treba najprv obariť
vriacou vodou.
18. Hlávkový šalát s valeriánkou
1 - 2 hlávky šalátu, 100 g valeriánky, 1 cibuľa, 1 biely jogurt, 1 PL oleja, citrónová
šťava, štipka soli, trocha cukru, 100 ml chrenovej /vajíčkovej/ majonézy.
Umytý šalát a valeriánku nakrájame na kúsky, primiešame cibuľu nakrájanú na
tenké kolieska a majonézu.
Obmena: šalát môţeme posypať syrom. Valeriánku môţeme pridávať do
zemiakového šalátu s hráškom alebo do strukovinového šalátu.
19. Púpavový šalát s chrenovou majonézou
3 šálky úplne mladých vnútorných lístkov a púčikov púpavy, 1 šálka chrenovej
/jogurtovej/ majonézy, 1 PL paţítky.
Umyté púpavové lístky a púčiky nakrájame nadrobno, zalejeme majonézou,
posypeme paţítkou a necháme chvíľu stáť.
Obmeny: namiesto paţitky môţeme pouţiť cesnak medvedí. Časť púpavových
lístkov môţeme nahradiť hlávkovým šalátom alebo jarnou zeleninou.
20. Šalát z púpavy a štiavu s vajíčkami
2 šálky mladých lístkov púpavy, hrsť listov štiavu, 2 – 3 cibuľky s vňaťou, 2 uvarené
vajcia, 50 ml zálievky z oleja, citróna a vody alebo chrenovej majonézy
Nakrájané suroviny zmiešame a primiešame zálievku alebo majonézu.
21. Šalát zo špenátu so štiavom
200 g mladých listov špenátu, 50 g listov štiavu, 50 g smotany alebo neokyslenej
majonézy
Listy nadrobno nakrájame a zmiešame s majonézou.
73
Obmena: môţeme pridať cibuľu alebo cesnak medvedí. Časť špenátu môţeme
nahradiť inou jarnou zeleninou /napr. reďkovka, kaleráb – aj s mladými listami/.
22. Šalát z potočnice lekárskej
200 g vňate potočnice, 1 cibuľa, 50 ml zálievky / olej – voda – citrón/.
Potočnicu dobre opláchneme, namočíme na 15 – 30 min do slanej vody a
prepláchneme. Tesne pred podávaním primiešame nakrájanú cibuľu a zálievku.
Obmena: potočnicu môţeme zalievať majonézou, kombinovať so zemiakmi,
zelerom, červenou repou, strukovinami.
23. Čakankový šalát s červenou repou
200 g púčikov čakanky, 100 g varenej červenej repy, 1/2 šálky vlašských orechov,
50 ml zálievky /olej – voda – citrón/.
Nakrájané suroviny zmiešame so zálievkou.
24. Čakankový šalát s cesnakom
200 g púčikov čakanky, 50 ml zálievky s rozdrveným strúčikom cesnaku
Čakanku nakrájame a zmiešame so zálievkou.
25. Topinamburový šalát
300 g topinambúr, 1/2 zeleru, 2 – 3 PL zeleného hrášku, 1 mrkva, 50 ml zálievky.
Topinambury nastrúhame a okamţite zalejeme zálievkou, aby nezhnedli.
Primiešame nastrúhanú koreňovú zeleninu a hrášok.
26. Šalát z koreninovej zeleniny s planými rastlinami
300 g zmesi koreňovej zeleniny /mrkva zeler, petrţlen, prípadne cvikla/, 1 – 2
šálky nakrájaných šalátových rastlín, 50 ml zálievky alebo majonézy
Koreňovú zeleninu nakrájame a udusíme v malom mnoţstve vody. Vývar zlejeme
do misky, urobíme z neho zálievku alebo majonézu a všetky suroviny spolu
zmiešame.
Obmena: môţeme pridať 100 – 200 g varenej šošovice alebo iných strukovín.
27. Smaţené kvety bazy
74
3 – 4 čerstvé mladé súkvetia bazy, olej.
Cestíčko: 1 vajce, 3 PL miešanej múky, podľa potreby mlieko, soľ, prípadne 1 KL
suchých alebo 1 PL čerstvých koreninových vňatí /napr. pamajorán/.
Súkvetia bazy preperieme vo vode, necháme odkvapkať, namáčame ich do
vyšľahaného cestíčka a smaţíme na oleji z oboch strán. Kvetná stonka z rezňov
vyčnieva a pred podávaním ju môţeme odstrihnúť. Podávame na slano s prílohou
a šalátom alebo na sladko s ovocným šalátom, marmeládou. Môţeme vkladať do
ţemle ako hamburger.
28. Smaţené listy skorocelu
10 mladých listov skorocelu, hladká múka, olej.
Cestíčko: 1 vajce, 2 PL miešanej múky, soľ, 1 – 2 PL tekutiny /mlieko alebo
minerálka/.
Na umytých a osušených listoch skorocelu stiahneme nite z listových rebier /na
rube listov/. Listy obalíme v múke, namáčame do cestíčka a na vyhriatej panvici
rýchlo osmaţíme z obidvoch strán. Podávame s prílohou a šalátom.
Obmena: Cestíčko môţeme osladiť, prípadne okoreniť škoricou. Rezne potom
podávame k ovocnému šalátu.
29. Smaţené listy šalvie
5 listov šalvie, olej.
Cestíčko: 1 vajce, 2 PL miešanej múky, mlieko, soľ.
Očistené listy namáčame do cestíčka a smaţíme vo väčšom mnoţstve oleja ako
zemiakové hranolky. Podávame s prílohou a šalátom.
Obmena: môţeme pripraviť na sladko ako listy skorocelu. Uvádza sa, ţe podobne
môţeme vysmáţať aj listy agátu – ale na druhej strane v literatúre sa spomína len
vysmáţanie súkvetí agátu, o listoch sa uvádza, ţe podobne ako celá rastlina
okrem kvetov obsahujú jedovatý robín. Robín, rovnako ako ricín, je ale bielkovina a
moţné, ţe pri smaţení sa, podobne ako ricín, zneškodní. Lepšie je ale asi v tomto
prípade neexperimentovať.
30. Strukovinová pečienka s bylinkami
75
250 g namáčaných strukovín, 150 g suchého celozrnného chleba /alebo ovsených
vločiek/, 1 cibuľa, 2 vajcia, asi 150 ml mlieka, olej, štipka soli, 50 g nadrobno
pokrájaných rastlinných vňatí.
Niekoľko hodín namáčané strukoviny zomelieme na mäsovom mlynčeku s
celozrnným chlebom namáčaným v mlieku, cibuľou a cesnakom. Primiešame
vajcia a plané rastliny, podľa potreby zahustíme ovsenými vločkami, dochutíme,
formujeme fašírky alebo roládu, potrieme mliekom a pečieme na plechu.
Obmena: ak pečieme roládu, doprostred môţeme dať varenú mrkvu, prípadne
vajce.
Vhodné druhy: ţihľava, slez, prípadne v zmesi s ďalšími rastlinami podľa vlastného
uváţenia.
31. Hubové rezne
Čisté klobúky húb, mlieko, múka vajce, strúhanka, soľ, olej.
Klobúky namočíme do mlieka, obalíme múkou, rozšľahaným vajcom, strúhankou a
z oboch strán osmaţíme.
Obmena: huby môţeme obaľovať v cestíčku z vajca, mlieka a miešanej múky.
Môţeme pridať mletú sladkú papriku, rascu, nadrobno nakrájanú vňať saturejky,
pamajoránu a pod.
Vhodné druhy: bedle, šampiňóny, iné huby so širokým klobúkom. Nepouţívame
druhy, ktoré sú jedlé aţ po dôkladnej tepelnej úprave!
32. Hubové fašírky
300 g húb, 80 g oleja, 50 ml kyslej smotany, 1 celozrnná ţemľa, 1 malá cibuľa, 1
KL rasce, 1 KL grilovacieho korenia, soľ.
Na malom mnoţstve oleja osmaţíme huby, podlejeme vodou, pridáme rascu a soľ
a udusíme. Z húb, ţemle rozmočenej v mlieku a ostatných prísad vypracujeme
stredne tuhú hmotu, z ktorej tvoríme malé fašírky, obaľujeme strúhankou a
smaţíme. Podávame so zeleninovým šalátom alebo oblohou a prílohou.
Vhodné druhy: tvrdšie aromatické huby.
33. Omeleta s planými rastlinami
76
2 vajcia, 2 PL miešanej múky, 30 ml mlieka, soľ, 1 šálka nadrobno nakrájaných
rastlinných vňatí, olej.
Vyšľaháme riedku hmotu, nalejeme na panvicu s rozpálených olejom a smaţíme z
oboch strán. Podávame so zeleninovým šalátom.
Obmena: môţeme pridať hrášok alebo akúkoľvek nadrobno nakrájanú jarnú
zeleninu /cibuľu, cesnak, kapustu a pod./, syr, prípadne varené zemiaky /ako
sedliacka omeleta/.
Vhodné druhy: cesnak medvedí, ţihľava, loboda, zmes rozličných druhov
šalátových aj koreninových rastlín.
34. Placky z topinambúr
500 g surových topinambúr, 50 g celozrnnej pšeničnej múky, 1 vajce, soľ, prípadne
1 KL korenín /majorán a pod./, olej.
Očistené topinambury nastrúhame, zmiešame s ostatnými prísadami na riedke
cesto, ktoré kladieme lyţicou na rozpálený olej a pečieme z oboch strán.
35. Bylinkové palacinky
250 g polohrubej múky, 50 g sójovej hladkej múky, asi 500 ml mlieka, 2 vajcia, soľ,
2 PL nadrobno nakrájaných rastlinných vňatí, olej na vysmáţanie.
Vypracujeme riedke cesto, do ktorého primiešame bylinky. Na vyhriatom oleji
vysmáţame palacinky.
Obmena: bielka môţeme najprv vyšľahať na sneh a aţ potom primiešať do cesta.
Časť múky môţeme nahradiť celozrnným pečivom rozmočeným v mlieku a
rozmixovaným. Palacinky môţeme zapiecť s vhodnou plnkou (špenát a pod./.
Vhodné druhy: ţerušnica, potočnica, ligurček, materina dúška, trochu šalvie
paţítka, petrţlen, kôpor, zádušník a iné.
36. Vegetariánsky nákyp
1 šálka mletých orechov alebo pšeničných klíčkov, 50 g oleja, 2 PL maizeny, 1
nadrobno nakrájaná cibuľa, soľ, rasca, 2 PL koreninových planých rastlín, 2 PL
citrónovej šťavy, 1 surový nastrúhaný zemiak, 2 šálky vody.
77
Z prísad vypracujeme stredne hustú hmotu, naplníme do vhodnej formy, upečieme
v rúre, nakrájame a podávame /s omáčkou, šalátom, chlebom/.
Obmena: hmotu môţeme naplniť do pudingovej formy a variť vo vodnom kúpeli.
37. Zemiakový nákyp s bylinkami
2 ks celozrnného pečiva, 100 ml mlieka, 300 g zemiakov, 2 PL miešanej múky, 2
vajcia, soľ, 3 PL nakrájaných rastlinných vňatí, 3 PL strúhaného syra, prípadne 1
PL sušených kvasníc.
Pečivo namáčame v mlieku. Po rozmočení pridáme nastrúhané zemiaky a ostatné
suroviny. Dobre premiešanou hmotou naplníme ohňovzdornú misu a pečieme v
rúre asi 45 min. Podávame so šalátom.
Obmena: z rovnakej hmoty môţeme na panvici alebo plechu formovať placky a
smaţiť alebo piecť v rúre z obidvoch strán.
Vhodné druhy: bazalka, ligurček, trocha šalvie, petrţlen, paţítka, mrlík, zádušník
a iné.
38. Zemiakové placky so ţihľavou
1 kg zemiakov, 1 vajce, 5 PL celozrnnej múky, 3 PL mladých lístkov ţihľavy, štipka
majoránu, soľ, olej.
Surové zemiaky nastrúhame alebo rozmixujeme, pridáme nadrobno nasekanú
alebo rozmixovanú ţihľavu a ostatné prísady. Na oleji smaţíme alebo pečieme
placky. Podávame s jogurtom, vyklíčenými semenami alebo nadrobno nakrájanou
paţítkou a zeleninovým šalátom.
Obmena: môţeme pridať pamajorán.
39. Zapekané zemiaky
500 g zemiakov, 20 g oleja, 2 cibule, soľ, 1 PL nakrájanej materinej dúšky, 1 PL
nakrájaného petrţlenu, 150 g rajčiakov, 50 g údeného syra.
Nakrájané zemiaky, rajčiny a cibuľu nakladieme do vymasteného pekáča.
Jednotlivé vrstvy posolíme a posypeme materinou dúškou a petrţlenom. Poslednú
78
vrstvu posypeme aj syrom. Pečieme pri miernej teplote asi 30 min pod pokrievkou
a potom krátko voľne pri vyššej teplote.
Obmena: môţeme pouţiť aj iné plané rastliny /najlepšie vhodnú zmes/ alebo rascu.
Rajčiny môţeme vynechať.
40. Hubový dţuveč
3 strúčiky cesnaku, 200 g húb, 200 g cestovín, 50 g paradajkového pretlaku, 1 – 2
PL koreninových vňatí, olej.
Huby udusíme na cesnaku, zmiešame s uvarenými cestovinami, korením a
pretlakom a zapečieme v rúre vo vymastenej ohňovzdornej mise.
Obmeny: môţeme pridať strúhaný syr, varenú zeleninu nakrájanú nadrobno, vajce
a pod.
41. Huby zapekané so syrom
300 g húb, 3 vajcia, 70 ml smotany, 100 g strúhaného syra, trocha oleja, 1 PL
koreninových vňatí, štipka soli.
Klobúky húb osolíme, udusíme na oleji, vloţíme do vymasteného pekáča, zalejeme
rozšľahanou zmesou ostatných surovín a zapečieme v rúre. Podávame so
šalátom.
42. Huby ako mozoček
200 g húb, 20 g oleja, 1 vajce, 1 PL miešanej múky, 1 cibuľu, 1 PL koreninových
vňatí, trocha mlieka.
Nakrájané huby udusíme na oleji s cibuľou, primiešame vajce rozmiešané s múkou
a mliekom, soľ, koreniny. Po chvíli miešania odstavíme. Podávame s chlebom
alebo prílohou a šalátom.
Vhodné druhy: prášnice, kuriatka, šampiňóny a pod.
43. Hubový paprikáš
200 g húb, 200 g smotany, 2 PL miešanej múky, 1 cibuľa, 1 – 2 KL mletej sladkej
papriky, soľ, 1 PL oleja, mlieko alebo voda podľa potreby.
79
Huby udusíme na oleji, cibuľke a paprike. Prilejeme smotanu rozmiešanú s múkou,
podľa potreby rozriedime tekutinou, privedieme do varu a odstavíme. Podávame s
haluškami z celozrnnej múky.
Obmena: po odstavení z ohňa môţeme pridať roztlačený cesnak. Môţeme
podávať s varenou sójou.
44. Dusené plané palacinky
500 g zmesi rastlinných vňatí, 1 cibuľa, 30 g oleja, 80 ml mlieka alebo smotany, 1
PL obilných vločiek, soľ.
Rastliny dobre umyjeme, preberieme, posekáme nadrobno. Na tuku podusíme
nakrájanú cibuľu, pridáme 3/4 rastlinnej hmoty a dusíme 5 – 10 min. Potom zmes
odstavíme z ohňa, pridáme zvyšnú časť rastlín, mlieko, ovsené vločky a
dochutíme. Podávame s prílohou, fašírkou a pod.
Obmena: výhodne môţeme kombinovať so zeleninou /jarná zmes, fazuľka, mrkva/.
45. Prírodná dusená čakanka
500 g čakankových pukov, 3 PL vody, 2 PL oleja, trocha soli.
Čakanku udusíme na oleji a posolíme. Podávame so šalátom, pokvapkanú
smotanou, majonézou, posypanú strúhankou, mletými orechami.
46. Puding zo štiavu
4 suché ţemle, 2 vajcia, 2 šálky mlieka, hrsť nakrájaného štiavu, trocha oleja.
Ţemle nakrájame, zalejeme mliekom a necháme stáť, aby zmäkli. Primiešame
ostatné suroviny a prísady, hmotu vlejeme do vymastenej formy a varíme asi 50
min. vo vodnom kúpeli.
47. Pečené topinambury
500 g topinambúr, 1 cibuľa, 1 KL rasce, 1 PL koreninových vňatí, soľ, olej.
Topinambury nakrájame na kolieska, poukladáme na vymastený plech, posypeme
nakrájanými prísadami, osolíme a za občasného premiešania upečieme v rúre
podobne ako zemiaky.
48. Pečené huby
80
300 g húb, soľ.
Huby nakrájame na väčšie kúsky, osolíme, a upečieme na plechu alebo rošte.
Podávame so šalátom alebo prílohou.
Obmeny: Plech môţeme trochu natrieť olejom. Huby môţeme okoreniť mletou
paprikou, rascou a pod., pri podávaní dochutiť kečupom alebo majonézou.
49. Ţemľové knedlíčky s bylinkami
4 šálky celozrnnej strúhanky, 2 šálky mlieka, 2 PL hladkej múky, 2 vajcia, štipka
morskej soli, 1 – 2 PL nakrájaných rastlinných vňatí.
Strúhanku rozmočíme v mlieku, primiešame ostatné suroviny, vypracujeme husté
cesto, tvarujeme z neho malé knedlíčky, ktoré varíme v osolenej vode. Môţeme
pouţiť aj ako závarku priamo do polievky.
Vhodné druhy: ţihľava, bazalka, petrţlen, paţítka a pod.
50. Bylinkové knedlíčky
100 g byliniek, 10 g oleja, strúhanka, 1 vajce, soľ.
Na zohriaty olej pridáme strúhanku, vajce, nadrobno nakrájané bylinky, soľ. Bylinky
krátko osmaţíme a vymiešame na husté cesto. Lyţicou naberáme malé hrudky
cesta, kladieme do polievky a necháme variť asi 5min.
Vhodné druhy: ţihľava, saturejka, bazalka.
51. Vločkové knedlíčky s bylinkami
150 g ovsených vločiek, 60 ml mlieka, trocha soli a masla, 2 vajcia, 70 g celozrnnej
pšeničnej múky, 1 PL nakrájanej paţitky alebo cibule, 2 – 3 PL čerstvých alebo
sušených rastlinných vňatí.
Ovsené vločky povaríme so soľou a maslom v mlieku a necháme odstáť asi 1 – 2
hod. Pridáme vajcia, múku, cibuľu a bylinky nakrájané nadrobno, zamiešame, z
cesta tvarujeme knedlíčky veľkosti vajca a varíme v osolenej vode.
Vhodné druhy: kôpor, ţerušnica, petrţlen, materina dúška, paţítka, bazalka,
ligurček, majorán, šalvia, zádušník.
52. Bylinkové halušky
81
200 ml mlieka, 250 g miešanej múky, 1 vajce, soľ, 2 PL nadrobno nakrájaných
rastlinných vňatí.
Zarobíme stredne husté cesto, vmiešame do neho bylinky a cesto pretláčame cez
haluškové sito do vriacej vody alebo polievky. Povaríme kým halušky nevyplávajú
na povrch. Pouţijeme ako závarku, ako prílohu alebo ako hlavné jedlo s bryndzou,
syrom a pod.
Obmena: cesto môţeme dať na dosku a na kraji hrnca noţom odkrajovať malé
kúsky do vriacej vody alebo polievky.
53. Bylinkový pagáčik
1 vajce, 1 PL miešanej múky, 2 PL rastlinných vňatí, soľ.
Vajcia vyšľaháme, primiešame múku, zarobíme cesto, primiešame bylinky a celú
hmotu vlejeme do variacej sa polievky. Po chvíli varenia ju obrátime, potom
vyberieme a na drevenej podloţke rozkrájame na kocky.
54. Bylinkové rezance
120 ml mlieka alebo cmaru, 60 g miešanej múky, 1 vajce, soľ, 1 PL nadrobno
nakrájaných listov ţihľavy.
Zarobíme redšie cesto, vmiešame ţihľavu a cesto lejeme na vymastenú rozohriatu
panvicu v tenkej vrstve. Osmaţíme z oboch strán ako palacinky, nakrájame na
veľké rezance a na tanieri zalejeme polievkou.
55. Celozrnný pšeničný chlieb s rascou
Kvások: 100 ml vlaţnej vody, 20 g droţdia, 1 KL medu, 1 PL celozrnnej pšeničnej
múky.
Cesto: 400 ml vlaţnej vody, 700 g celozrnnej pšeničnej múky, 1 – 2 KL rozotretej
rasce, 3 zrnká feniklu, 2 KL soli.
V šálke rozmiešame droţdie s cukrom alebo medom, zalejeme vlaţnou vodou a
pridáme lyţicu múky. Všetko dobre premiešame a povrch ešte mierne poprášime
múkou. Kvások prikryjeme plátnom a necháme v teple vykvasiť 10 – 15 min.
82
K vykysnutému kvásku pridáme vlaţnú vodu, 200 g múky, rozotretú rascu s
feniklom a pripravíme riedke cesto, ktoré necháme cez noc vykysnúť. Na druhý
deň primiesime zvyšok múky a soľ. Cesto rukami dobre vypracujeme a necháme 2
hodiny kysnúť na teplom mieste. Potom ho ešte raz premiesime, vytvarujeme
bochník, ktorý poloţíme na plech vymazaný tukom a vysypaný múkou. Necháme
ešte hodinu kysnúť. Chlieb pečieme 10 min. pri vysokej teplote v dobre vyhriatej
trúbe a potom dopekáme 45 – 50 min. pri niţšej teplote. Pred dopečením ho
potrieme slanou vodou.
Obmeny: do chleba môţeme pridávať raţnú múku /dlhšie kysne/, nadrobno
pomleté ţalude, zemiaky, semená mrlíka, brezovú kôru, korene hadovníka,
lopúcha, plody jarabiny, hlohu. Z rovnakého cesta, ktoré ale nie je vykysnuté,
môţeme piecť placky.
56. Sušienky s cukrovou repou a bukvicami
100 g pšeničnej celozrnnej múky, 100 g jačmennej múky /alebo ovsených vločiek/,
50 g oleja, 200 g nastrúhanej cukrovej repy, 40 g bukvíc, asi 3 PL vody.
Nastrúhanú repu zmiešame s múkou, tukom, vylúpanými a posekanými alebo
nahrubo zomletými bukvicami a vodou. Cesto vyvaľkáme na hrúbku 0,5 cm,
vykrajujeme sušienky, potrieme ich vodou a pečieme 10 – 15 min. vo vyhriatej
rúre.
57. Bylinkové maslo
125 g nátierkového masla, 40 g nadrobno nakrájaných rastlinných vňatí štipka soli.
Suroviny dobre zmiešame.
Vhodné
bylinky v zmesi: materina dúška, majorán, bazalka, petrţlen, kôpor,
paţítka, medovka, trocha šalvie alebo bedrovník, ţerušnica, zádušník a iné.
58. Bylinkové maslo s materinou dúškou
80 g nátierkového masla, 1 PL nadrobno nakrájanej materinej dúšky, 1 PL
nakrájanej paţítky, 1 PL petrţlenovej vňate, 2 rozdrvené strúčiky cesnaku, 1 PL
nakrájanej cibule, pár kvapiek sójovej omáčky, 1 KL citrónovej šťavy.
Všetky suroviny dobre zmiešame.
59. Bylinkový tvaroh
83
150 g tvarohu, 50 g mlieka /alebo smotany či oleja/, 50 - 100 rastlinných vňatí, 1
KL nastrúhaného chrenu, 1 malá cibuľa nakrájaná nadrobno, 2 rozdrvené strúčiky
cesnaku.
Tvaroh zmixujeme s malým mnoţstvom tekutiny a primiešame prísady.
Vhodné druhy: borák, materina dúška a ďalšie podľa vlastného výberu.
60. Bylinkový syr
100 g strúhaného syra, 1 vajce, 1 KL celozrnnej pšeničnej múky, šálka mlieka,
kúsok masla, trocha soli, 2 – 3 PL rastlinných vňatí.
Syr, vajce, mlieko a múku zmiešame, dáme na oheň, chvíľu povaríme, pridáme
maslo, soľ a bylinky. Za horúca nalievame do vhodných nádob, v ktorých syr
vychladne.
Vhodné zmesi: bazalka, paţítka, horčica, horčiak, materina dúška, kôpor,
bedrovník, medovka. Môţu sa pouţiť aj sušené vňate byliniek.
61. Kvasnicová nátierka s bylinkami
100g kvasníc, 2PL sójových vločiek, 1 vajce, 2PL nadrobno nakrájaných alebo
rozmixovaných rastlinných vňatí, trocha mlieka, soľ, olej, 2 strúčiky cesnaku, 1
cibuľa
Kvasnice osmaţíme na cibuli, primiešame dobre vymiešanú kašu z ostatných
prísad /okrem cesnaku/, chvíľu podusíme za stáleho miešania, odstavíme,
primiešame rozotretý cesnak.
Vhodné druhy: rozličné šalátové a koreninové plané rastliny, najlepšie zmes /napr.
rasca – pamajorán – majorán – ţihľava/.
62. Tvarohová nátierka s hubami
100 g húb, 250 g tvarohu, 60 g smotany, 1 cibuľa, 1 vajce, štipka kari korenia, 1 KL
rasce, 1 PL koreninových vňatí, štipka soli.
Huby udusíme, pomelieme na mäsovom mlynčeku spolu s uvareným vajcom,
cibuľou a tvarohom. Pridáme ostatné prísady a dobre premiešame alebo
rozmixujeme.
Obmeny: môţeme pridať mletú papriku. Časť tvarohu môţeme nahradiť bryndzou.
84
63. Chrenová nátierka
4 PL strúhaného chrenu, 1 mrkva, 1/2 zeleru, 200 g kyslej smotany, 1 KL horčice,
štipka soli.
Suroviny jemno postrúhame, smotanu vymiešame s horčicou a štipkou soli a
primiešame nastrúhanú zmes. Nátierku zdobíme rastlinnými vňaťami nakrájanými
nadrobno.
Obmena: mrkvu a zeler môţeme vynechať, smotanu sčasti nahradiť tvarohom.
64. Smaţené čerešňové placky
300 g odkôstkovaných plodov čerešne vtáčej, 1/4 l mlieka, 2 vajcia, 1 PL medu,
štipka soli, 150 g miešanej múky.
Zo surovín vyšľaháme riedke cesto, do ktorého primiešame čerešne. Na
rozpálenom oleji smaţíme malé placky, ktoré môţeme hneď za horúca obaľovať
vo vanilke alebo kokose.
65. Sladká omáčka s planými rastlinami
2 zarovnané PL miešanej múky, 1 PL medu, 1/2 l vody, 1 KL strúhanej citrónovej
kôry, 2 – 3 PL nakrájaného štiavu.
Múku zmiešame s vodou a citrónovou šťavou a za stáleho miešania uvaríme vo
vodnom kúpeli. Primiešame štiav, chvíľu povaríme a osladíme. Omáčku podávame
teplú alebo vychladenú.
Obmena: štiav môţeme čiastočne nahradiť kvetmi a mladými listami hluchavky.
66. Vločková kaša s bazou
200 g bazových plodov, 1 PL medu, 1 KL citrónovej šťavy, 4 PL ovsených vločiek,
1 pohár vody, 2 – 3 PL smotany, 50 g lieskovcov.
Bazu chvíľu povaríme v malom mnoţstve vody s citrónovou šťavou, odstavíme,
primiešame med a ovsené vločky. Kašu podávame posypanú ovocím /čerstvé
plody bazy/ a nakrájanými orechami.
67. Tvarohové knedle s čučoriedkovou omáčkou
Knedlík: 500 g mäkkého tvarohu, 300 g zmesi hrubej krupice a sójovej múky /3:1/,
150 ml mlieka, 3 vajcia, 1/2 KL soli.
85
Omáčka: 500 g čučoriedok, 1 PL oleja, 200 ml vody, 200 ml smotany, 50 g medu,
1 PL pšeničných klíčkov /prípadne trochu maizeny/, trochu škorice a citrónovej
kôry.
Krupicu zalejeme mliekom, primiešame rozdrobený tvaroh, soľ, ţĺtky, dobre
vymiešame a necháme chvíľu stáť. Medzitým ušľaháme bielka na sneh,
primiešame do cesta, formujeme malé knedlíčky a varíme v osolenej vode.
Čučoriedky očistíme,
udusíme na oleji podliate vodou spolu so škoricou a
citrónovou kôrou. Keď sa trochu rozvaria, primiešame pšeničné klíčky. Chvíľu
povaríme a odstavíme. Omáčkou zalejeme knedlíčky a posypeme čučoriedkami.
Jedlo podávame teplé alebo vychladené.
68. Ovocné knedle z topinambúr
300 g topinambúr, 150 g celozrnnej pšeničnej múky, soľ, asi 300 g ovocného
dţemu.
Topinambury uvaríme v šupke, olúpeme a nastrúhame. Pridáme múku, soľ,
vypracujeme cesto a necháme 10 min. stáť. Vyformujeme valček ktorý rozdelíme
na rovnaké časti, tie rozvaľkáme na štvorce veľké asi 5 x 5 cm. Na štvorce dáme
kúsky dţemu, konce zvinieme k sebe, dobre spojíme, knedle vloţíme do vriacej
vody a varíme asi 7 min. Podávame posypané posýpkou z ovsených vločiek, oleja
a medu alebo zaliate vhodným krémom.
69. Hrušky s medom a orechami
500 g plodov planých hrušiek, 3 PL medu, 200 g nakrájaných orechov, 1 KL
zázvoru, tuk na vymastenie plechu.
Hrušky rozpolíme, vykrojíme jadrovníky. Hrušky obalíme v zmesi medu orechov,
zázvoru, nakladieme na vymastený plech a v mierne vyhriatej rúre zapečieme.
70. Čučoriedková nátierka
200 g nátierkového masla, 150 g čučoriedok alebo čučoriedkového dţemu, podľa
potreby med.
Čučoriedky zmixujeme s maslom a podľa chuti dosladíme. Natierame na celozrnné
placky alebo pečivo, zdobíme čučoriedkami a orechami.
71. Orieškové rezy so šľahačkou
86
3 vajcia, 1 PL miešanej múky, 1 PL medu, 100 g lieskových orechov, 200 g
šľahačky, čokoláda, 3 PL mlieka
Ţĺtky vytrieme s medom, mliekom a múkou. Z bielok ušľaháme sneh a primiešame
ho k ţĺtkam. Na plech dáme pergamenový papier potretý maslom, okraje zahneme
vlejeme naň cesto, rovnomerne rozotrieme a pečieme asi 10min. Vychladnuté
cesto rozkrájame, ozdobíme šľahačkou, kúskami lieskovcov a čokoládou.
72. Sladké pečivo z bukvíc
100 g celozrnnej pšeničnej múky, 100 g jačmennej múky, 100 g posekaných
bukvíc, 50 g rastlinného tuku, 4 PL vody, 100 g melasy alebo strúhanej cukrovej
repy.
Posekané bukvice zmiešame s ostatnými prísadami, vypracujeme cesto,
formujeme ľubovoľné tvary a pečieme 10 min. vo vyhriatej rúre.
73. Tvarohový pohár s bazou
250 g zrelých plodov bazy, 250 g mäkkého tvarohu, 2 PL medu, 1 PL citrónovej
šťavy, 1/2 šálky mlieka.
Umyté plody bazy bez stopky povaríme s citrónovou šťavou, odstavíme, necháme
vychladnúť, zmixujeme s ostatnými prísadami, nalejeme do pohárov, ozdobíme
ovocím a orechami.
74. Bylinkový čaj
100 g čerstvých alebo 20 g sušených byliniek /2PL/, 1 l vody.
Čajovú surovinu vloţíme do vriacej vody, nádobu prikryjeme, odstavíme a po 15
min. scedíme.
A/ listy jahôd 40 g, ostruţín 40 g, podbeľa 20 g /mierne zakalený čaj s lahodnou
chuťou/
B/ listy malín 50 g, jahôd 50 g /číry čaj s lahodnou chuťou/
C/ listy malín 40 g, jahôd 40 g, marinky voňavej 20 g /číry čaj s chuťou podobnou
ruskému čaju/
D/ listy malín, jahôd, ostruţín po 50 g
E/ listy ostruţín, lipy, čiernej ríbezle, šupy zo šípok, všetko po 30 g
87
75. Čaj so sušených plodov
2 PL pomletých sušených plodov, 1 l vody
Plody zalejeme vodou, necháme niekoľko hodín stáť, potom privedieme do varu,
odstavíme a za 15 min. precedíme cez husté sito.
Vhodné druhy: plody drieňa, dráča, šípok.
76. Vitamínový nápoj
100 g ihličia z mladých výhonkov ihličnanov, voda.
Ihličie dáme na 2 – 3 min. do vriacej vody, aby sme odstránili vrstvu vosku a ţivíc.
Po 3 min. ho vyberieme, pokrájame nadrobno, prelejeme v inej nádobe studenou
vodou /asi 500 ml/, necháme 1 – 2 hodiny stáť a precedíme cez čisté plátno. 1
pohár nápoja zabezpečí dennú dávku vitamínu C. Nápoj v dobre uzavretej nádobe
vydrţí 1 – 2 dni.
Obmeny: podobne môţeme pripravovať vitamínové výluhy z rozličných rastlinných
vňatí obsahujúcich veľa vitamínu C. Vňate prelejeme horúcou vodou, necháme asi
1 hodinu stáť a scedíme.
77. Mušt s mätou piepornou
1 l ovocného muštu, 100 g listov mäty.
Listy mäty nakrájame nadrobno, zalejeme muštom a necháme 24 hodín vylúhovať.
78. Ovocný koktail
200 g ovocia, 500 ml mlieka, med.
Ovocie rozmixujeme s mliekom, osladíme a hneď podávame.
Obmena: časť mlieka môţeme nahradiť jogurtom.
Vhodné druhy: čučoriedky, jahody, maliny.
79. Orieškové mlieko
500 ml mlieka, 100 g lieskovcov, kúsok vanilky, 2 KL medu.
Orechy pomelieme a zalejeme horúcim mliekom. Pridáme kúsok vanilky, med,
zamiešame a necháme asi 10 min. stáť.
88
Obmeny: môţeme pouţiť sójové mlieko. Oriešky môţeme trochu opraţiť, čím však
zniţujeme ich biologickú hodnotu.
80. Jablkový mušt s chrenom
1 l jablčného muštu, 10 g nastrúhaného chrenu.
Chren dáme do dôkladne vymytej fľaše, zalejeme prefiltrovaným jablčným muštom
aţ po uzáver, dobre uzatvoríme a zatrepeme. Šťavu uchováme na chladnom
tmavom mieste. Pred pouţitím ju môţeme riediť minerálkou. Chren poslúţi ako
prirodzený konzervačný prostriedok a zároveň dodá muštu korenistú príchuť. Pri
správnom dávkovaní chrenu má šťava príjemnú pikantnú chuť a môţeme ju
skladovať po celú zimu.
81. Fermentovaná čajovina
Ľubovoľné mnoţstvo mladých výhonkov vhodných rastlín /minimálne 700 – 1000
g/.
Surovinu po zbere necháme 12 – 24 hodín povädnúť v tieni na vzdušnom mieste.
Potom ju rozloţíme na vlhké plátno, ktoré pevne skrútime, vloţíme do
smaltovaného hrnca s pokrievkou a necháme 48 hod. leţať. Vňate sa zaparia,
trochu stmavnú, ale nesmú sčernieť alebo zaţltnúť. Po zaparení ich rýchlo
vysušíme. Získame hnedú aromatickú čajovinu so svieţou chuťou a vysokým
obsahom vitamínu C.
Vhodné druhy: listy a olistené výhonky rastlín s miernym účinkom /nie silne
aromatické alebo liečivé!/, s relatívne vysokým obsahom trieslovín, najmä listy
ostruţín, jahôd, malín, alchemilky, kypriny a pod.,
pouţívame len veľmi mladé
výhonky pred začiatkom kvitnutia rastliny.
82. Bazový dţem
1 kg plodov bazy bez stopky, kúsok celej škorice, asi 600 g medu alebo cukru,
šťava z 5 citrónov, 1 balíček petózy.
Bazu podlejeme vodou a rozvaríme so škoricou, pridáme med, citrónovú šťavu,
petózu, ešte chvíľu varíme a dţem plníme do pohárov, uzavrieme a obrátime hore
dnom.
89
Obmeny: bazu môţeme výhodne kombinovať s jarabinou, hruškami, jablkami.
Škoricu môţeme nahradiť koreňom kuklíka.
83. Rakytníkový dţem
1 kg plodov rakytníka, 600 g medu, 1 balíček petózy.
Rakytníkové plody očistíme a v nádobe z varného skla uvaríme v malom mnoţstve
vody do mäkka. Postupne k nim pridávame med a petózu. Dţem plníme do
pohárov, uzavrieme, otočíme hore dnom a necháme vychladnúť.
84. Sedmokráskový /púpavový/ sirup
Miska kvetov sedmokrásky, 1 citrón, 500 g medu, 500 ml vody.
Kvety /s minimálnym podielom zelených častí/ vsypeme do vriacej vody, pridáme
pokrájaný neolúpaný citrón a necháme cez noc vylúhovať. Na druhý deň výluh
precedíme cez utierku, kvety dobre vylisujeme, pridáme med, výluh zahrejeme do
varu, plníme do fliaš alebo pohárov aţ po uzáver a vzduchotesne uzavrieme.
Obmena: rovnako pripravíme aj púpavový sirup.
85. Sirup z bazových kvetov
10 súkvetí bazy čiernej, 1 l vody, 1 kg medu, šťava z 3 citrónov.
Súkvetia operieme, zbavíme stopiek, vsypeme do vriacej vody a necháme cez noc
vylúhovať. Ďalej postupujeme ako v predchádzajúcom recepte.
86. Mätový sirup
100 g čerstvých listov mäty, 300 g medu, 200 ml vody.
Nakrájané listy mäty vsypeme do vriacej vody, necháme 1 hodinu stáť, scedíme,
primiešame med, zahrejeme na 80°C a plníme do fliaš so vzduchotesným
uzáverom.
87. Ovsená kaša
1 šálka naklíčeného ovsa alebo 3/4 šálky ovsených vločiek, 1/2 šálky naklíčenej
pšenice, 2 šálky vody, štipka morskej soli.
90
Uvedené prísady vloţíme do nádoby /najlepšie do tlakového hrnca/ a na miernom
plameni varíme do mäkka aspoň hodinu. Kašu môţeme ochutiť troškou masla
alebo kyslou smotanou.
88. Kaša z termosky
Keď nemáme ráno čas na prípravu raňajok, môţeme tak urobiť uţ večer.
Potrebujeme naklíčenú pšenicu, horúcu vodu a termosku.
Klíčky večer vloţíme do termosky, zalejeme vriacou vodou. Termosku zatvoríme a
necháme cez noc „variť“. Ráno vodu scedíme a teplú, mäkkú kašu z naklíčenej
pšenice obohatíme medom, hrozienkami, orechami. Môţeme pridať aj trochu
mlieka.
89. Jogurt s klíčkami
1 šálka slnečnicových klíčkov, 1 šálka naklíčenej pšenice, 1 šálka lucernových
klíčkov, 2 PL nakrájaných fíg, 1 PL medu, biely jogurt a štipka škorice.
Všetky zloţky zmiešame a pridáme jogurt. Jedlo je vhodné konzumovať najmä
v zime, vitamíny v klíčkoch dodajú telu silu, vitalitu.
90. Omeleta s klíčkami
Omelety, keďţe sa pripravujú z vajec obsahujúcich cholesterol, by sme si mali
dopriať iba výnimočne.
2 vajcia, 2 PL naklíčených obilnín podľa výberu, lyţica oleja.
Ţĺtky dobre vymiešame, bielka vyšľaháme na sneh a pridáme k ţĺtkom. Osolíme,
nasypeme klíčky. Na panvici zohrejeme olej, masu vylejeme na panvicu a
smaţíme z jednej strany do zlatista.
91. Plnená omeleta
2 vajcia, šálka naklíčenej sóje, lyţica oleja.
Rozšľahané vajcia vylejeme na horúcu, olejom potretú panvicu. Otáčame ňou tak,
aby sa omeleta rovnomerne upiekla. Naplníme ju naklíčenou sójou, ktorú sme
predtým na malom mnoţstve oleja osmaţili.
91
92. Bylinkový chlieb
10 šálok múky, 1 šálka ovsených vločiek, kvasnice, vajíčko, 1 šálka mlieka, 2 šálky
klíčkov petrţlenu, zeleru, cibule, ţeruchy, lucerny, pšenice, 1 šálka posekaných
byliniek /napr. mäta pieporná/, štipka soli.
Do múky primiešame vlaţné mlieko, v ktorom sme rozpustili 1/2 balíčka kvasníc.
Pridáme ovsené vločky, vajíčko, klíčky a bylinky. Z uvedených prísad vymiešame
hladké cesto. Prikryjeme ho obrúskom, postavíme na teplé miesto a necháme ½
hod. kysnúť. Potom vytvarujeme bochníky, navrch vtlačíme niekoľko ovsených
vločiek. Pečieme vo vyhriatej rúre pri teplote 180°C asi 45 minút.
93. Nepečený chlieb
1 šálka naklíčenej pšenice, cibuľa, hrsť hrozienok, banán, jablko /prípadne iné
ovocie alebo zeleninu/.
Naklíčenú pšenicu pomelieme na mäsovom mlynčeku alebo rozmixujeme s vodou,
v ktorej sa pšenica namáčala. Získame hustú zmes ako na palacinky. Do cesta
pridáme hrozienka, banán, jablko, cibuľu. Cesto hrúbky 1 cm poloţíme na pekáč a
sušíme na slnku alebo v slabo vyhriatej rúre. Keď sa chlieb celkom vysuší, vloţíme
ho do mikroténového sáčka a potom do mrazničky. Vydrţí niekoľko týţdňov.
Chlieb z naklíčenej pšenice a nepečený chlieb môţeme jesť suchý, bez nátierok.
94. Polievka z naklíčených strukovín
1 šálka naklíčených strukovín /fazuľa, hrach, šošovica, sója/, 1 šálka na kocky
nakrájanej cvikly, malá cibuľa, 1 šálka mlieka, 1 PL oleja, strúčik cesnaku,
petrţlenová vňať, soľ.
Naklíčené suroviny, cviklu, cibuľu a cesnak varíme do mäkka. Pridáme šálku
mlieka a lyţicu oleja. Nenecháme vrieť, iba zohrejeme do bodu varu. Nakoniec
pridáme posekanú petrţlenovú vňať a soľ.
95. Pestrá polievka
1 šálka naklíčenej fazule, hrachu a ľanových semien, 2 mrkvy, hrsť špenátu, plátok
zelera, 3 PL oleja, nastrúhaný syr, petrţlenová vňať, trochu soli alebo sójovej
omáčky.
92
Umytú a očistenú mrkvu špenát, zeler a cesnak podusíme na oleji. Pridáme
naklíčené semená, zalejeme vodou alebo zeleninovým vývarom a varíme 15 – 20
min. Pred podávaním pridáme nakrájanú petrţlenovú vňať, nastrúhaný syr a
sójovú omáčku.
96. Fantastická polievka
2 šálky naklíčenej sóje a ľanových semienok, 4 PL lucernových klíčkov, 2 šálky
koreninovej zeleniny, cibuľa, šálka petrţlenovej vňate, špenátu a ţihľavy, 2 PL
oleja, 1 1/2 l vody, štipka soli.
Koreňovú zeleninu a cibuľu očistíme, nakrájame, krátko na oleji podusíme.
Zalejeme vodou, osolíme a varíme 30 min. Pridáme nadrobno nakrájané vňate a
varíme ešte 15 min. Do vriacej vody nasypeme naklíčené suroviny a varíme ešte
15 min. Pred podávaním pridáme do polievky lucernové klíčky a potom uţ
nevaríme.
97. Studená polievka
Hrsť zeleného špenátu, 2 šálky naklíčenej pšenice, sóje a lucerny, 2 PL
nastrúhaného jablka, mrkva alebo uhorka.
Do mixéra vloţíme špenát, klíčky, jablko, zalejeme teplou vodou a mixujeme.
Ozdobíme kolieskami mrkvy alebo uhorky. (naklíčenú sóju pred vloţením do
mixéra krátko povaríme).
98. Paradajková polievka
6 zrelých nakrájaných paradajok, šálka naklíčenej lucerny, nakrájaná zelená
cibuľa, 2 PL oleja, 2 šálky vody, posekaná petrţlenová vňať.
Mixovaním získame hustú polievku ktorú nevaríme. Nalejeme do misy a podávame
vychladenú. Ozdobíme petrţlenovou vňaťou. Výhodné v horúcom lete.
99. Papriková polievka
1 šálka naklíčenej pšenice, 1/2 šálky vody, čerstvo nakrájaná paprika, štipka soli.
Vymixujeme hustú polievku, ktorú ihneď podávame.
100. Mrkva s klíčkami
93
3 šálky nakrájanej mrkvy, 2 šálky sójových klíčkov, 2 PL sladkej smotany, 1 PL
oleja, 1 PL medu, šálka jablkovej šťavy, štipka soli
Olej zohrejeme na panvici, pridáme mrkvu. Dusíme na miernom plameni, kým
mrkva nie je sklovitá. Pridáme med, jablkovú šťavu, soľ a sójové klíčky. Hrniec
prikryjeme pokrievkou a dusíme ešte 5 min. Nakoniec pridáme sladkú smotanu.
101. Zeler s klíčkami
1 šálka naklíčenej uvarenej sóje, veľká cibuľa, 2 PL oleja, nastrúhaný zeler, zväzok
zelerovej vňate, 2 PL sójovej omáčky.
Zeleninu s naklíčenou sójou na oleji osmaţíme, pridáme nastrúhaný zeler, krátko
dusíme. Ochutíme sójovou omáčkou, ozdobíme zelerovou vňaťou.
102. Cibuľa s klíčkami
1 menšia nadrobno nakrájaná cibuľa, strúčik cesnaku, 2 väčšie cibule nakrájané
na mesiačiky, 3 šálky naklíčenej sóje, 1 PL oleja, soľ.
Na horúcom oleji osmaţíme cibuľu nakrájanú na plátky a cesnak. Pridáme
naklíčenú sóju, osolíme a pomiešame. Dusíme do mäkka. Servírujeme s ryţou.
103. Klíčky s vločkami
2 šálky zomletej naklíčenej pšenice, 2 šálky sójových vločiek, 2 cibule, strúčik
cesnaku, 1 PL červenej papriky, rasca, 1 l zeleninového vývaru, 1 šálka
paradajkového pretlaku.
Na horúcom oleji osmaţíme nadrobno nakrájanú cibuľu, cesnak, pridáme sójové
vločky, naklíčenú pšenicu, červenú papriku, zeleninový vývar, paradajkový pretlak.
Dobre pomiešame a prikryté varíme na miernom plameni asi hodinu. Podávame
vychladené.
104. Makaróny s klíčkami
2 šálky fazuľových klíčkov, cibuľa, 2 šálky makarónov, 1 PL oleja, 1/2 šálky
zeleninového vývaru, soľ.
Na horúcom oleji podusíme cibuľu, pridáme fazuľové klíčky, zalejeme zeleninovým
vývarom a necháme zovrieť. Medzitým v slanej vode uvaríme makaróny,
precedíme a zmiešame s klíčkami.
94
105. Mrkva s tvarohom a klíčkami
1 kg mrkvy nakrájanej na kolieska, 4 šálky naklíčenej šošovice,
šálka
nastrúhaného syra, 500 g tvarohu, trochu mlieka, vajce, cibuľa, paprika,
petrţlenová vňať, soľ,
Na vymastený pekáč dáme na kolieska pokrájanú mrkvu, osolíme, pridáme vrstvu
naklíčenej šošovice. V mlieku rozmiešame syr, tvaroh, nakrájanú cibuľu
petrţlenovú vňať a zmes rovnomerne nanesieme na pekáč. Pečieme do ruţova v
rúre pri 200°C asi 40 min. Pred podávaním posypeme čerstvou petrţlenovou
vňaťou.
106. Dusený hrášok
4 šálky naklíčeného hrachu, 1 PL oleja, mrkva, zelerová a petrţlenová vňať, 2 PL
suchých kvasníc, soľ.
Cibuľu a zeleninové vňate nakrájame nadrobno, mrkvu na kolieska. V hrnci
osmaţíme na oleji naklíčený hrášok, mrkvu, cibuľu i vňate. Dusíme 15 min.,
osolíme a posypeme suchým droţdím. Ešte chvíľu podusíme.
107. Letné jedlo
2 šálky naklíčenej fazule a sóje, 4 veľké paradajky, 4 šálky nakrájanej tekvice, 3 PL
oleja, cibuľa, materina dúška, 1 šálka nastrúhaného syra, soľ.
Umytú tekvicu nakrájame na tenké plátky a spolu s cibuľou dusíme na oleji 10 – 15
min. Podľa potreby podlejeme vodou. Pridáme nakrájané paradajky, naklíčenú
fazuľu, sóju a krátko povaríme. Pred podávaním posypeme nastrúhaným syrom.
108. Klíčky s kari korením
1 šálka naklíčenej fazule, 1 šálka lucernových klíčkov, 2 nakrájané cibule, 2 veľké
mrkvy nakrájané na kolieska, nakrájaný koreň zelera, 3 lyţice oleja, 2 lyţice múky,
lyţička kari korenia, 2 šálky mlieka, 1 malá lyţička muškátového orecha, 1/2 šálky
zomletých arašidových orieškov a štipka soli.
Cibuľu, mrkvu a zeler podusíme na oleji domäkka. Omáčku pripravíme z oleja a
kari korenia. Postavíme ju na mierny plameň, dolejeme mliekom a za stáleho
miešania, keď omáčka hustne, pridáme muškátový orech, mleté arašidové oriešky
a soľ. Dobre zamiešame, pridáme naklíčenú fazuľu, zeleninu a krátko povaríme.
95
Nakoniec pridáme lucernové klíčky a muškátový orech. Varíme ešte 3 minúty.
Podávame s ryţou.
109. Mrkvový šalát
2 šálky naklíčenej raţe, 1 šálka nastrúhanej mrkvy, 2 jablká, 1/2 šálky posekaných
lieskových orechov.
Nálev: jogurt alebo šálka kyslej smotany, 2 lyţice citrónovej šťavy, štipka soli.
Mrkvu očistíme a spolu s jablkami postrúhame na hrubšom strúhadle. Lieskovce
posekáme, opraţíme na suchej panvici, pridáme klíčky a pomiešame s nálevom.
110. ţeruchový šalát
Hlávka zeleného šalátu, 2 lyţice naklíčenej ţeruchy.
Nálev: jogurt, 1 lyţica citrónovej šťavy, štipka soli.
Umytý hlávkový šalát nadrobno nakrájame, pridáme nakrájanú naklíčenú ţeruchu,
zmiešame s nálevom a vychladené podávame.
111. Pestrý šalát
2 šálky klíčkov /reďkovka, lucerna, ľan/, hlávkový šalát, jablko, 2 paradajky, malá
cibuľa, šálka nastrúhaného syra.
Nálev: 3 lyţice oleja,1 lyţica citrónovej šťavy, 1 lyţica nakrájanej petrţlenovej
vňate, 1 lyţica horčice, soľ.
Šalát, jablko, paradajky a cibuľu nakrájame, pridáme nastrúhaný syr a nálev.
Dobre premiešame a vychladený podávame.
112. Tvarohový šalát
1 šálka čerstvého tvarohu, 2 lyţice citrónovej šťavy, 1 šálka naklíčenej pšenice, 1
veľké jablko a pomaranč.
Tvaroh pomiešame s citrónovou šťavou, pridáme naklíčenú pšenicu, nastrúhané
jablko, nakrájaný pomaranč a štipku soli.
113. Jarný šalát
96
1 šálka očistených slnečnicových semienok, 2 šálky naklíčenej pšenice, 3
nastrúhané jablká aj so šupkou, 1/2 šálky hrozienok, 1/2 šálky jogurtu, 3 nakrájané
banány.Zmiešame a podávame.
114. Bylinkový šalát
Uţ na jar môţeme na lúkach a v lesoch nazbierať mladé bylinky bohaté na
vitamíny a minerálne látky. Výber je veľký, stačí sa rozhliadnuť. Z niektorých
najznámejších – lístky púpavy, myší chvost, mladá ţihľava a ďalšie – si môţeme
pripraviť jarný bylinkový šalát.
2 šálky nakrájaných jarných byliniek, šálka naklíčenej pšenice, 1/2 šálky
nasekaných lieskových orieškov.
Nálev: 1 lyţica slnečnicového oleja, 1 lyţica citrónovej šťavy, 1 šálka kyslého
mlieka, štipka soli.
Umyté a nakrájané bylinky zalejeme nálevom a dobre premiešame.
115. Cibuľový šalát
2 šálky lucernových klíčkov, 1/2 šálky nakrájanej cibule, nakrájaná paradajka,
nahrubo nastrúhaná uhorka, nakrájaný zeler a zelerová vňať.
Zeleninu zmiešame a prelejeme obľúbeným nálevom. Šalát môţeme pripraviť aj z
iných druhov zeleniny.
116. Sladký šalát
Šálka naklíčenej pšenice, 2 lyţice opraţených sezamových alebo ľanových
semien, 2 lyţice medu.
Sezamové semienka opraţíme, potlčieme v maţiari, posypeme nimi klíčky a
primiešame med.
117. Tekvicový šalát
1 šálka naklíčeného jačmeňa, 1 malá nakrájaná tekvica, 2 nastrúhané mrkvy.
Nálev: 2 lyţice oleja, 2 lyţice bieleho vína, 2 lyţice citrónovej šťavy, soľ.
Zeleninu zmiešame a pridáme vymiešaný nálev.
97
118. Palacinky
Cesto si pripravíme z mlieka, múky, vajíčka a štipky soli.
.Do mlieka pridáme hrsť mletých sušených pšeničných alebo sójových klíčkov.
Experimentovať môţeme aj s inými klíčkami, ktoré nemajú korenistú chuť.
Palacinky pečieme ako obyčajne.
119. Maliny s klíčkami
2 šálky malín alebo iných bobuľovín, 2 biele jogurty, 1 šálka šľahačkovej smotany,
1 šálka naklíčenej pšenice,1 lyţica medu, sezamové semienka na ozdobu.
V mixéri rozmiešame maliny, jogurt, naklíčenú pšenicu. Osladíme medom,
nalejeme do pohárov a ozdobíme malinou a opraţenými sezamovými semienkami.
120. Jarný kaleráb s maslom
2 úplne mladé zelené kaleráby, soľ, 30 g strúhanky, 100 g masla.
Kaleráb ošúpeme a celý uvaríme v slanej vode do mäkka. Väčšie kaleráby
rozkrojíme na štvrtinky. Uvarený, dobre odkvapkaný kaleráb dáme na misu,
posypeme opraţenou strúhankou, polejeme maslom, ozdobíme kučeravým
petrţlenom a podávame buď ako samostatný pokrm alebo ako hlavné jedlo s
varenými zemiakmi.
121. Vypráţaný zeler
300 g zeleru, soľ, cestíčko: 125 ml mlieka, 2 vajcia, 150 g múky, 250 g
prevareného masla alebo masti.
Očistený zeler uvaríme v slanej vode nie príliš do mäkka. Dobre okvapkaný
nakrájame na plátky, ktoré namáčame v cestíčku pripravenom z mlieka, vajec, soli
a múky. Cestíčkom obalený zeler vypráţame na rozpálenom masle do červena.
Podávame k dusenej zelenine alebo zemiakovej kaši.
122. Čierny koreň s maslom
600 g čierneho koreňa, soľ, 1 citrón, 80 g masla, 30 g opraţenej strúhanky na 10 g
masla.
Ľahko oškrabaný koreň operieme a dáme do studenej vody s citrónovou šťavou
aby nestmavol. Po malej chvíli vkladáme koreň do vriacej vody a varíme do mäkka.
98
Odkvapkaný koreň dáme na misu, polejeme horúcim maslom, posypeme
strúhankou a ešte teplý podávame.
123. Špargľa s maslom
750 g špargle, soľ, 80 g masla, 30 g strúhanky opraţenej na 20 g masla.
Pred úpravou špargľu pod hlavičkou zlúpneme, drevnatú časť odkrojíme, umyjeme
a zviaţeme niťou po 5 – 7 ks, aby sa lepšie prekladali. Kladieme ju na dierkovanú
vloţku do nádoby s vriacou slanou vodou a varíme 15 – 30 minút. Uvarenú
odkvapkanú špargľu zbavíme nití, dáme na misu, posypeme opraţenou
strúhankou a polejeme horúcim maslom. Podávame teplé.
124. Karfiol s maslom
2 ruţičky karfiolu, soľ, 60 g strúhanky, 100 g masla, petrţlenová vňať na ozdobu.
Postup rovnaký ako pri špargli, obmeniť môţeme posypaním 40 g parmezánu.
125. Dusená mrkva
700 g mrkvy, soľ, 60 g masla, 10 g cibule, 10 g cukru, 10 g múky, petrţlenová
vňať, čierne korenie.
Mrkvu očistíme, umyjeme, nakrájame po vlákne na rezance a dáme dusiť na
opraţenú nakrájanú cibuľu s cukrom. Zalejeme malým mnoţstvom vody, osolíme
a dusíme aţ pokiaľ sa šťavy nevydusí,
zaprášime múkou, podlejeme
malým
mnoţstvom vody, pridáme petrţlenovú vňať a udusíme do mäkka. Pred podávaním
okoreníme a posypeme petrţlenovou vňaťou.
126. Mrkva s jablkami
500 g mrkvy, 30 g masla, 1 lyţica cukru, 3 jablká, na špičku noţa soľ, šťava z 1
pomaranča.
Očistenú mrkvu nastrúhame na rezance. V hrnci dáme skaramelizovať cukor s
maslom, pridáme mrkvu, osolíme, zalejeme vriacou vodou a udusíme do mäkka.
Pridáme strúhané jablká, podľa chuti osladíme a ešte dusíme. Pred podávaním
pokvapkáme pomarančovou šťavou. Vychladenú mrkvu podávame ako kompót.
99
127. Mrkvový nákyp
6 veľkých mrkiev, 50 g masla, 3 lyţice cukru, 3 ţĺtky, 30 g hrozienok, 1/4 KL
škorice, kôra z 1/4 citróna, 300 g strúhanky, 250 ml mlieka, 3 bielka, 20 g masla,
20 g strúhanky na formu, 250 ml šľahačkovej smotany, 30 g cukru.
Očistenú mrkvu uvaríme, ostrúhame alebo prelisujeme. V mise vymiešame maslo,
cukor, ţĺtky a citrónovú kôru. Do tejto masy zamiešame mrkvu, hrozienka, škoricu,
strúhanku, mlieko a sneh z bielkov. Premiešame a vkladáme do maslom a
strúhankou vysypanej nákypovej formy, a v mierne rozohriatej trúbe pečieme asi 1
hodinu. Upečený, ešte teplý nákyp posypeme cukrom, alebo studený zdobíme
šľahačkou.
128. Paštrnák v omáčke
500 g paštrnáku, 3 dkg masla, 25 g múky, 2 lyţice octu, 2 kocky cukru, 5 kvapiek
Maggi.
Paštrnák očistíme, umyjeme, nakrájame na 5 cm dlhé kúsky a nakrájame na
rezance. Z masla a múky urobíme bledú zápraţku, zriedime ju vývarom alebo
vodou na omáčku, pridáme ocot, skaramelizovaný cukor, nakrájaný paštrnák a
dobre povaríme. Pred podávaním pridáme Maggi.
129. Pór s olejom
1 zväzok póru /250 g/, soľ, 4 lyţice oleja alebo 80 g masla, 20 g strúhanky.
Mladý pór olúpeme, korienky a zelené listy odkrojíme a dobre umyjeme. Uvaríme
ho v slanej vode do mäkka. Dobre odkvapkaný ho dáme na misu, polejeme
dobrým stolovým olejom a podávame. Namiesto oleja môţeme poliať maslom a
posypať opraţenou strúhankou.
130. Špenátový nákyp
500 g špenátu, 40 g masla, 40 g múky, 20 g cibule, 250 ml mlieka, soľ, korenie, 5
ţĺtkov, 80 g parmezánu alebo ementálu, 5 bielkov, 20 g masla.
Prebratý, umytý špenát uvaríme v osolenej vode, odkvapkáme a jemne posekáme.
Zvlášť si pripravíme maslovú zápraţku s cibuľkou, zriedime mliekom na omáčku a
povaríme. Do vychladenej omáčky zamiešame ţĺtky, soľ, korenie, špenát, strúhaný
syr a tuhý sneh z bielkov. Ohňovzdornú misu vymaţeme maslom, naplníme
100
špenátovou zmesou a v horúcej trúbe pečieme 1/2 – 3/4 hodiny. Nákyp podávame
priamo z nádoby.
131. Zelerový surový šalát
2 zelery, soľ, 4 lyţice vínneho octu, 3 zrnká potlčeného čierneho korenia, 1 lyţica
oleja.
Očistený, umytý surový zeler postrúhame, premiešame so soľou, korením, octom a
olejom. Dobre premiešaný dáme na misu a podávame.
132. Zelerový šalát s jablkami
2 väčšie zelery, 4 jablká, 1 citrón, na ozdobu: 3 jablká, 1 citrón, 1 hlávkový šalát,
majonéza: 2 varené ţĺtky, 2 surové ţĺtky, soľ, 375 ml oleja, šťava z 1/2 citróna, 2
lyţičky vínneho octu, 4 zrnká bieleho korenia, 2 lyţice ušľahanej smotany.
Očistený, uvarený zeler a ošúpané jablká nakrájame na jemné rezančeky a
pokropíme citrónovou šťavou, dáme do chladničky. Zvlášť si pripravíme majonézu,
časť premiešame so zelerom a jablkami, šalát dáme na misu, ktorú vyloţíme
hlávkovým šalátom a kolieskami nakrájanými z jabĺk, ktoré pokvapkáme citrónovou
šťavou, aby zbeleli. Zvyškom majonézy ozdobíme celok šalátu.
Majonéza: varené, prelisované ţĺtky zmiešame so surovými ţĺtkami, pridáme soľ a
za stáleho miešania metličkou prikvapkávame olej. Keď sa majonéza okolo
metličky spája do hrudky, prikvapkáme citrónovú šťavu, znova primiešame trochu
oleja, opäť šťavu, po kvapkách ocot a biele korenie. Do hotovej hustej majonézy
zamiešame šľahačku.
133. Zelerový šalát s orechami
2 väčšie zelery, 4 jablká, 100 g orechov, 125 ml octu, 1 lyţica oleja, soľ, 4 zrnká
mletého korenia.
Ošúpaný surový zeler postrúhame, zmiešame s nakrájanými jablkami a nahrubo
nasekanými orechami. Pripravený zeler premiešame s octom, olejom, soľou
a korením a podávame. Môţeme ho zamiešať podľa chuti aj s majonézou.
134. Púpavový šalát
200 g púpavových lístkov, soľ, mleté korenie, 2 lyţice oleja a octu, 4 zrnká korenia.
101
Lístky
umyjeme,
osušíme,
osolíme,
premiešame
so
šalátovou
zmesou
z uvedených zloţiek a podávame.
135. Paštrnákový šalát
400 g paštrnáku, soľ, 1 lyţica oleja, 2 lyţice octu, 4 zrnká korenia.
Očistený paštrnák uvaríme v osolenej vode do mäkka. Odkvapkaný, ešte teplý
paštrnák polejeme šalátovou zmesou a podávame k mäsu, veľmi dobre sa hodí k
pečienke.
136. Reţuchový šalát
200 – 250 g reţuchových lístkov, soľ, 2 lyţice oleja, 3 lyţice citrónovej šťavy, na
špičku noţa cukor, 1 vajce.
Umyté čerstvé lístky dáme do misy, ľahko posolíme a polejeme olejom, citrónovou
šťavou alebo zriedeným vínnym octom. Šalát posypeme nasekaným vajcom
uvareným na tvrdo a podávame.
137. Reďkovkový šalát
150 g reďkovkových lístkov, málo soli, 1 1/2 lyţice oleja, 3 lyţice octu, mleté čierne
korenie, 4 reďkovky na ozdobu.
Lístky zbavíme stoniek, niekoľkokrát premyjeme, rozkrájame, mierne osolíme,
urovnáme na mise a necháme 1 hodinu uleţať. Potom šalát polejeme olejom,
octom a okoreníme.
138. Špenátový šalát
400 g špenátu, soľ, 2 lyţice oleja, 3 lyţice citrónovej šťavy, 2 vajcia, mleté čierne
korenie.
Očistený mladý špenát dobre umyjeme, odkvapkaný ho mierne nasolíme,
prikryjeme tanierom a necháme 3 hodiny odleţať. Zvlášť si pripravíme citrónovú
šťavu s olivovým olejom a korením, a zmes nalejeme na odleţaný špenát. Hotový
šalát dáme na misu a ozdobíme na kolieska nakrájaným uvareným vajíčkom,
podávame.
139. Kandizované stonky archangeliky
102
200 g stoniek, 200 g kryštálového cukru, 0,1 l vody, 150 g práškového cukru na
obalenie.
Stonky pokrájame na 10 – 12 cm kúsky, uloţíme do ohňovzdornej nádoby. Z cukru
a vody uvaríme sirup, ešte horúcim zalejeme stonky a necháme 24 hodín stáť.
Potom ich varíme na miernom ohni dovtedy, kým nie sú jasnozelené. Po
vychladení stonky obalíme v práškovom cukre a necháme usušiť. Skladujeme vo
vzduchotesnej nádobe.
140. Bylinkové oleje
- bazalkový olej
500 ml olivového alebo slnečnicového oleja, 2 – 3 malé cibuľky, 1 vetvička bazalky
/10 lístkov/.
Do fľaše dáme umytú, osušenú vetvičku bazalky a očistené cibule a zalejeme
olejom. Po 14-tich dňoch môţeme olej pouţiť. Vhodný je na prípravu zeleninových
šalátov a cestovín.
- zelený bylinkový olej
Zmes byliniek: mäta pieporná, saturejka záhradná, šalvia lekárska, palina boţie
drievko, ruta vonná, tymián, vňať petrţlenu, yzop lekársky a medovka lekárska
zmiešame a jemne pokrájame. Na 2 – 3 lyţice zmesi z byliniek dáme 200 ml oleja
a zahrejeme na 80°C. Na teplejšom mieste necháme do rána postáť a scedíme.
Byliny zľahka vytlačíme.
- olej zo zmesi bylín
Nadrobno poreţeme rovnaké diely čerstvých alebo sušených bylín: tymián,
majoránka, šalvia lekárska, rozmarín, kôpor, bazalka a saturejka. Dáme ich do
fľaše na zaváranie. Zalejeme kvalitným rastlinným olejom. Zaviazanú fľašu dáme
na okno, alebo do blízkosti vyhrievacieho telesa. Kaţdý deň pohárom potrasieme
alebo zmes premiešame. Asi za 2 týţdne sa vylúhujú aromatické látky do oleja.
Olej zlejeme, precedíme, byliny vytlačíme. Dáme do vyvarených fliaš a dobre
zatvoríme.
141. Tvarohový krém s bylinkami
103
200 g jemného tvarohu, 70 g rastlinného tuku, 1 PL jemne posekaných lístkov
boráka, 1 PL posekanej paţítky, 1 PL posekanej petrţlenovej vňate, soľ.
Tvaroh a tuk vymiešame do peny, pridáme bylinky a premiešame. Takto
pripraveným krémom zdobíme chuťovky, natierame na chlebíčky, ktoré bohato
ozdobíme plátkami uhoriek alebo reďkoviek.
142. Rebarborový koláč
350 g hladkej múky, 170 g rastlinného tuku, 150 g práškového cukru, 2 ţĺtky, štipka
soli, 1 kg rebarbory, 2 PL kryštálového cukru, 1 PL zrelých rozdrvených semien
čechrice, sneh z bielok: 3 bielka, 150 g práškového cukru.
Z múky, tuku, práškového cukru, ţĺtkov a soli vypracujeme polotuhé cesto, ktoré
dáme do mikroténového sáčka na hodinu odleţať v chlade. Potom ho vyvaľkáme
na veľkosť veľkého plechu, preloţíme na suchý plech, popicháme vidličkou,
poukladáme asi 5 cm kúsky rebarbory, posypeme cukrom, čechricou a upečieme.
Pečieme 20 min pri teplote 190°C. Koláč vyberieme z rúry, potrieme bielkovým
snehom, ktorý sme ušľahali z bielkov a cukru, a dáme piecť ešte na 10 minút.
143. Feniklový šalát
1 buľva feniklu, 1 hlávkový šalát, 4 PL ţeruchy, 1 PL posekaných feniklových
lístkov.
Zálievka: 3 PL olivového oleja, 3 PL pomarančovej šťavy, 2 PL citrónovej šťavy, 1
KL horčice, 1 KL feniklových semien, mleté čierne korenie, soľ.
Fenikel očistíme, rozštvrtíme a potom pokrájame na tenké pásiky. Šalátové lístky
umyjeme, osušíme a potrháme. Pridáme lístky ţeruchy, posekané feniklové lístky,
zalejeme zálievkou a zľahka premiešame.
Zálievka: olej, pomarančová a citrónová šťavu, horčicu, feniklové semená, korenie
a soľ dobre vyšľaháme metličkou.
144. Chrenová nátierka so syrom
100 g rastlinného tuku, 100 g syra /Plesnivec alebo Encián/, 40 g postrúhaného
chrenu, 60 g postrúhaných jabĺk, 1 PL citrónovej šťavy, soľ, štipka cukru, posekané
bylinky na zdobenie.
104
Tuk rozmixujeme s pokrájaným syrom. Premiešame chren s jablkami, citrónovou
šťavou, ochutíme cukrom, osolíme, pridáme k rozmixovanej mase a premiešame.
Zdobíme posekanými bylinkami.
145. Pikantná omáčka
100 g ochutenej majonézy, 150 g kyslej pochúťkovej smotany, 2 - 3 feferónky, 2
mladé cibuľky s vňaťou, 1 PL kečupu, 1 PL červeného vína, 1/2 KL mletých
koriandrových semien, soľ.
Cibuľku a feferónky nadrobno pokrájame, pridáme majonézu, smotanu, kečup,
víno, koriander, podľa chuti osolíme a premiešame. Podávame k zeleninovým
jedlám a jedlám z mletého mäsa.
146. Bylinkové maslo na ryby
125 g masla, 1 PL posekaných lístkov krvavníka.
Maslo vymiešame s krvavníkom, dáme do alobalu a pomocou neho vytvarujeme
do valčeka. Odloţíme do chladničky stuhnúť. Stuhnuté maslo pokrájame na plátky
hrubé asi 1cm, medzi kaţdý plátok vloţíme kúsok alobalu, zabalíme a uloţíme do
mrazničky. Pouţívame pri pečení a podávaní rýb.
147. Vypráţané baklaţány s ligurčekovou omáčkou
2 stredne veľké baklaţány /500 g/, 1 vajce, soľ, hladká múka, strúhanka podľa
potreby, olej na vypráţanie.
Ligurčeková omáčka: 3 strúčiky prelisovaného cesnaku, 2 nadrobno pokrájané
mladé cibuľky s vňaťou, 1 PL posekaných lístkov ligurčeka, 2 PL olivového oleja, 1
PL citrónovej šťavy, mleté čierne korenie, soľ.
Baklaţány ošúpeme, pokrájame na kolieska hrubé asi 1 – 1,5 cm, poukladáme na
čistú utierku, posolíme a počkáme, kým pustia vodu. Potom plátky baklaţánov
obalíme v hladkej múke, vajci, strúhanke a vypraţíme. Na kaţdý plátok dáme 1 KL
ligurčekovej omáčky. Podávame so zemiakovým pyré a zeleninovým šalátom.
Príprava ligurčekovej omáčky: v malej miske zmiešame prelisovaný cesnak,
pokrájané mladé cibuľky, posekané lístky ligurčeka s olivovým olejom a citrónovou
šťavou, okoreníme, osolíme a premiešame.
148. Uhorková omáčka s bylinkami
105
1 stredne veľká šalátová uhorka /200 g/, 4 PL sladkej smotany, 2 PL citrónovej
šťavy, 1 – 2 strúčiky prelisovaného cesnaku, 1 cibuľa, 2 KL jemne posekaných
kapár, štipka kajenského korenia, 4 PL jemne posekaných byliniek /petrţlen,
estragón, paţítka, medovka/.
Uhorku
umyjeme,
ošúpeme
rozkrojíme,
vyberieme
semená
a
nadrobno
postrúhame. Pridáme nadrobno pokrájanú cibuľu, cesnak, smotanu, citrónovú
šťavu, kapary, korenie, bylinky a premiešame. Podávame k duseným a pečeným
rybám.
149. Syrová omeleta
6 vajec, 2 PL posekaných byliniek /petrţlen, paţítka, estragón/, 1 PL koňaku, soľ,
mleté čierne korenie, 100 g postrúhaného tvrdého syra, 2 PL oleja, bylinky na
zdobenie.
Vajcia rozšľaháme s posekanými bylinkami. Posolíme, pokoreníme, pridáme koňak
a premiešame. Na oleji upečieme 4 omelety, ešte teplé posypeme syrom,
preloţíme a dáme na tanier. Podávame s varenými zemiakmi a zeleninovým
šalátom. Ozdobíme bylinkami.
150. Zemiakové pečivo s rozmarínom
200 g zemiakov uvarených v šupke, 200 g masla alebo rastlinného tuku, 180 g
polohrubej múky, 2 ţĺtky, soľ, 1 KL jemne posekaného rozmarínu, 1 vajce na
potretie, 50 g strúhaného tvrdého syra.
Zemiaky uvaríme deň vopred, ošúpeme a nadrobno postrúhame. Pridáme múku,
maslo, ţĺtky, soľ, rozmarín a vypracujeme cesto, ktoré necháme v chladničke 30
minút odpočinúť. Potom ho rozvaľkáme na obdĺţnik, 3x preloţíme a dáme na 15
minút do chladu. Rozvaľkanie a preloţenie ešte 2x zopakujeme. Potom cesto
rozvaľkáme na hrúbku 4 – 5 mm, pokrájame ho na štvorčeky, ktoré poukladáme na
vymastený plech, potrieme rozšľahaným vajcom, posypeme syrom a pri teplote
180°C do zlatista upečieme.
151. Letný fazuľový šalát
500 g bielej fazule /vylúpaná čerstvá fazuľa/, 300 g rajčín, 1 cibuľa, 2 PL olivového
oleja, 1 PL posekaných čerstvých lístkov saturejky, soľ.
106
Do vriacej vody dáme variť fazuľu, pred dovarením ju osolíme, scedíme a
prepláchneme studenou vodou. Cibuľu nadrobno pokrájame, pridáme pokrájané
rajčiny, olej, saturejku a premiešame. Chvíľu necháme odstáť a podávame s
celozrnným pečivom.
152. Špagety so saturejkou
400 g špagiet, 200 g prerastenej anglickej slaniny, 5 strúčikov lisovaného cesnaku,
1 PL posekaných čerstvých lístkov saturejky, 100 g strúhaného tvrdého syra, 1 PL
oleja, soľ.
Špagety vloţíme do osolenej vriacej vody, prilejeme olej a uvaríme. Slaninu
pokrájame na drobné kocky, opraţíme do zlatista, pridáme cesnak, ešte chvíľu
spolu opečieme. Do tohoto základu dáme uvarené špagety, saturejku a dobre
premiešame. Hneď podávame posypané syrom.
153. Zeleninový koláč so štiavom /do okrúhlej formy s priemerom 26cm/
250 g hladkej múky, 1 vajce, 15 g kvasníc, 125 ml vlaţnej vody, 1 PL oleja, štipka
cukru, soľ.
Obloţenie: 100 g štiavu, 2 trojuholníky taveného smotanového syra, štipka
strúhaného muškátového orieška, 1 cibuľa, 1 PL oleja, 200 g šampiňónov, 100 g
sterilizovanej kukurice, 2 vajcia, 50 g tvrdého strúhaného syra, soľ.
Z vody, droţdia a cukru pripravíme kvások. Múku so soľou premiešame, pridáme
vajce, olej, kvások a vypracujeme polotuhé cesto, ktoré necháme na teplom mieste
20 minút kysnúť. Potom ho rozvaľkáme a uloţíme do vymastenej formy, tenko
potrieme olejom, popicháme vidličkou a obloţíme. Pečieme 25 minút pri teplote
180°C.
Príprava obloţenia: Na oleji speníme nadrobno nakrájanú cibuľu, pridáme
očistené, na plátky nakrájané šampiňóny a chvíľu podusíme. Štiav sparíme
horúcou vodou a necháme vychladnúť. Potom ho rozmixujeme s taveným syrom,
pridáme postrúhaný muškátový oriešok a pripravenou masou potrieme cesto.
107
Rozloţíme
podusené
šampiňóny,
sterilizovanú
kukuricu
a
zalejeme
rozhabarkovanými vajíčkami, ktoré sme premiešali so syrom.
154. Jemná omáčka so štiavom
200 g štiavu, 1 cibuľa, 3 PL oleja, 5 PL hladkej múky, 250 ml mäsového vývaru,
500 ml mlieka, 250 ml sladkej smotany, 1 - 2 bobkové listy, štipka bieleho korenia,
štipka postrúhaného muškátového orieška, soľ.
Lístky štiavu sparíme horúcou vodou, necháme vychladnúť a rozmixujeme. Na oleji
speníme nadrobno nakrájanú cibuľu, pridáme múku a na miernom ohni miešame,
kým múka nezačne meniť farbu. Zalejeme studeným vývarom, pridáme mlieko,
smotanu, bobkový list, soľ a varíme mierne asi 10 - 15 minút. Potom omáčku
precedíme, pridáme korenie, muškátový oriešok, rozmixovaný štiav a prevaríme.
Podávame so zemiakmi a vareným hovädzím mäsom.
155. Krémová bylinková polievka
1 l mäsového vývaru, 2 ţemle, 2 PL oleja, 200 g strúhaného tvrdého syra, 1 PL
posekanej petrţlenovej vňate, 1 PL posekanej paţítky, 1 KL posekanej trebuľky, 1
KL posekanej ţeruchy, soľ.
Bylinky spolu premiešame a rozdelíme do 4 tanierov. Ţemle pokrájame na kocky a
na oleji opečieme do chrumkava. Do vriaceho mäsového vývaru postupne sypeme
syr a chvíľu povaríme. Solíme opatrne. Opečené ţemle a bylinky zalejeme horúcim
vývarom a hneď podávame.
156. Patizónové placky
250 g postrúhaného patizónu, 1 vajce, 2 PL strúhaného tvrdého syra, 1 PL
posekanej trebuľky, mleté čierne korenie, soľ, strúhanka na zahustenie, olej na
vypráţanie.
Nahrubo postrúhaný patizón posolíme, necháme chvíľu postáť a vodu zlejeme.
Pridáme ţĺtok, syr, korenie, tuhý sneh z bielka, premiešame a zahustíme
strúhankou. Vytvarujeme malé placky a vypraţíme. Podávame so zemiakmi alebo
zeleninovým šalátom.
157. Tvarohová nátierka
108
200 g jemného nízkotučného tvarohu, 100 g Ramy, mleté čierne korenie, 1 PL
nadrobno nasekaných lístkov yzopu, soľ.
Tvaroh s Ramou vyšľaháme do peny, okoreníme, osolíme, pridáme lístky yzopu a
premiešame. Nátierka je vhodná na prípravu zeleninových chlebíčkov alebo
plnených zeleninových sendvičov.
158. Zelerová nátierka
100 g Ramy, 4 trojuholníky taveného smotanového syra, 60 g zeleru, 1 ČL
citrónovej šťavy, 1 ČL nadrobno nasekanej zelerovej vňate, biele mleté korenie,
soľ.
Ramu rozmixujeme so syrom. Pridáme nadrobno postrúhaný zeler pokvapkaný
citrónovou šťavou, zelerovú vňať, korenie, soľ a premiešame. Nátierka je vhodná
pri príprave chlebíčkov alebo na opečený chlieb.
159. Polievka zo stopkového zeleru
1 stopkový zeler, 1 cibuľa, 1 PL hladkej múky, 2 PL oleja, 1 l mäsového vývaru,
štipka mletého muškátového orieška, 2 ţĺtky, 0,125 l sladkej smotany, soľ.
Stopky zeleru umyjeme, očistíme a pokrájame na malé kúsky /asi 1/2 cm/,
zalejeme ich vodou, posolíme a uvaríme do mäkka. Tretinu stopiek odloţíme. Na 1
PL oleja speníme nadrobno nakrájanú cibuľu, pridáme uvarené stopky zeleru a
nadrobno ich rozmixujeme. Z oleja a múky urobíme bledú zápraţku, zalejeme ju
vývarom, pridáme rozmixované stopky zeleru, muškátový oriešok a 10 minút
varíme. Do horúcej polievky nakoniec pridáme ţĺtky rozhabarkované v smotane /uţ
nevaríme/, odloţené stopky zeleru, premiešame, podávame.
160. Zelerová polievka
500 g zeleru, 1 l zeleninového vývaru, 1 cibuľa, 1 PL oleja, 2 PL citrónovej šťavy,
1/2 KL mletej bielej horčice, mleté čierne korenie, 1 menšia mrkva, 1 PL posekanej
petrţlenovej vňate.
Na oleji speníme nadrobno pokrájanú cibuľu, pridáme postrúhaný zeler, celú
očistenú mrkvu, soľ, podlejeme malým mnoţstvom vody a uvaríme. Mrkvu
vyberieme a zvyšok nadrobno rozmixujeme. Do rozmixovanej masy pridáme
zeleninový vývar, povaríme, pred dovarením pokoreníme, posolíme a dochutíme
109
citrónovou šťavou. Nakoniec pridáme petrţlenovú vňať a polievku na tanieri
ozdobíme kolieskami mrkvy.
161. Kardamomové gombičky
300 g hladkej múky, 125 g rastlinného tuku, 2 PL práškového cukru, 2 PL medu, 2
PL kyslej pochúťkovej smotany, 2 vajcia, 1 ČL kardamomu, štipka soli, 2 PL
kryštálového cukru.
Múku v mise premiešame s kardamómom a soľou, pridáme na kúsky nakrájaný
tuk, cukor, med, smotanu, vajce a vypracujeme cesto, z ktorého urobíme valček s
priemerom 3 cm, zabalíme do mikroténového sáčka a dáme do chladničky stuhnúť.
Potom ho natrieme rozšľahaným vajcom a obalíme kryštálovým cukrom. Po
obalení pokrájame na kolieska hrubé 4 mm, uloţíme ich na plech na papier na
pečenie. Slamkou v strede kolieska vypichneme dierky a upečieme. Pečieme 12
minút pri teplote 180°C.
162. Jemný jablkový koláč
300 g hladkej múky, 120 g rastlinného tuku, 100 g práškového cukru, 2 vajcia, 2 PL
kyslej pochúťkovej smotany, 1/2 balíčka kypriaceho prášku, 1 ţĺtok a 1 PL mlieka
na potretie, 2 PL mandľových plátkov na posypanie.
Plnka: 1000 g ošúpaných postrúhaných jabĺk, 200 g kryštálového cukru, 1/2 KL
mletej škorice, 5 celých klinčekov, 1 PL rumu.
Múku premiešame s kypriacim práškom, pridáme na kúsky nakrájaný tuk, cukor,
vajcia, smotanu a vypracujeme hladké cesto, ktoré dáme do mikroténového sáčka
na 30 minút do chladu odleţať. Potom ho rozdelíme na dve časti, vyvaľkáme na
veľkosť plechu, pomocou váľka prenesieme jednu časť na suchý plech,
rovnomerne navrstvíme plnku a zakryjeme druhou časťou cesta. Vrch potrieme
ţĺtkom rozmiešaným v mlieku, posypeme mandľovými plátkami a upečieme pri
teplote 180°C asi 30 minút.
Príprava plnky: nahrubo postrúhané jablká premiešame s cukrom, pridáme škoricu,
klinčeky, rum a 10 minút podusíme. Necháme vychladnúť a klinčeky vyberieme.
163. Cibuľová omáčka
110
1 väčšia cibuľa, 2 PL bravčovej masti alebo oleja, 2 PL hladkej múky, 1 PL octu,
500 ml mäsového vývaru, 1 PL čerstvej cibuľkovej vňate alebo paţitky, mleté
čierne korenie, štipka cukru, soľ.
Z masti a múky urobíme svetlú zápraţku, pridáme nadrobno pokrájanú cibuľu a
zohrievame, kým zápraţka nezačne meniť farbu. Pridáme studený vývar, ocot,
korenie, soľ a varíme 20 minút. Potom prepasírujeme, dochutíme a nakoniec
posypeme čerstvou cibuľkovou vňaťou alebo paţítkou. Hotovú omáčku podávame
s vareným hovädzím mäsom a zemiakmi. Podobne robíme aj cesnakovú omáčku,
kde namiesto cibule pouţijeme 4 strúčiky cesnaku.
164. Vypráţané syrové guľky s paprikou
150 g syra /Niva/, 50 g masla, 1 ČL mletej sladkej papriky, 2 vajcia, 100 g
strúhanky, mlieko, olej na vypráţanie.
Na obalenie: 1 vajce, hladká múka, strúhanka.
Nivu postrúhame, vymiešame s maslom a paprikou, pridáme vajcia, strúhanku,
mlieko podľa potreby a premiešame. Z pripravenej masy vyformujeme guľky, ktoré
obalíme vo vajci, hladkej múke, strúhanke a vypraţíme. Podávame so zemiakovou
kašou a zeleninovým šalátom.
165. Škoricové hviezdičky
250 g hladkej múky, 100 g mletých lieskových orieškov, 125 g rastlinného tuku,
125 g práškového cukru, 2 KL mletej škorice, 2 ţĺtka, 100 g dţemu, práškový cukor
na posypanie.
Lieskové oriešky nasucho opraţíme, pomocou utierky ošúpeme a pomelieme. Z
múky, orieškov, tuku, cukru, škorice a ţĺtkov vypracujeme hladké cesto, ktoré
vloţíme do sáčku a dáme do chladu na hodinu odpočinúť. Potom ho rozvaľkáme
na hrúbku 3 mm a povykrajujeme dve veľkosti hviezdičiek v rovnakom počte.
Hviezdičky poukladáme na plech na papier na pečenie a upečieme. Pečieme 10
minút pri teplote 180°C. Po vychladnutí menšiu hviezdičku natrieme dţemom a
spojíme s väčšou. Nakoniec jemne pocukrujeme.
166. Bylinkové octy
111
-ocot zo zmesi byliniek
Do fľaše so širším hrdlom dáme po 250 g listov mäty piepornej, lístkov rozmarínu a
šalvie lekárskej, pridáme 4 - 5 klinčekov, trochu kvetov levandule a všetko
zalejeme 1000 ml octu. Macerovať necháme na svetle asi týţdeň. Potom scedíme
do fliaš. Ocot je výborný na ochutenie šalátov zo surovej zeleniny.
-bazalkový ocot
60 g bazalky, 500 ml octu.
Lístky alebo vetvičky bazalky umyjeme, osušíme, vloţíme do čistej fľaše alebo
pohára. Ocot necháme zovrieť a bazalku zalejeme. Lúhujeme 2 týţdne, potom
precedíme a dobre uzavrieme.
- ocot s palinou dračou
Do 1000 ml octu dáme asi 50 g listov paliny dračej. Dobre je keď ocot vopred
mierne zahrejeme. Na svetle necháme macerovať 7 dní. Denne fľašou potrasieme.
Potom ocot scedíme, necháme ho zovrieť a dáme do fľaše. Uskladníme na
tmavom chladnejšom mieste. Ocot je silne aromatický!
- zelerový ocot
Do fľaše so širším hrdlom rozkrájame 1 očistený a dobre vyumývaný zeler,
pridáme 10 g horčicových semien. Zalejeme 1000 ml octu a pridáme 100 ml 40%
liehu. Fľašu dobre zatvoríme a necháme na svetle týţdeň vyluhovať. Potom
scedíme a dáme do menších fliaš.
- ocot zo zmesi bylín s cibuľkou
Do 1000 ml octu dáme za hrsť lístkov paliny pravej alebo dračej, jednu malú
štipľavú papriku, menšiu rozkrájanú cibuľu, 3 byľky petrţlenovej vňate a - ak máme
- 1 kvet bazy čiernej. Pridáme ešte asi 6 bobuliek celého korenia. Všetko vo
vhodnej fľaši uzavrieme a necháme na teplom mieste asi 14 dní vylúhovať. Potom
scedíme a dáme do menších, dobre uzatvárateľných fľaštičiek.
- ocot zo zmesi bylín a palinou abrotskou
Do 1000 ml octu dáme zmes bylín - po 25 g paliny abrotskej, vňate medovky,
lipového kvetu, višňových lístkov a 4 – 5 lístkov bobkového listu. Na teplom mieste
necháme macerovať týţdeň, potom scedíme a dáme do menších fliaš.
112
- aromatický ocot
Do fľaše dáme po 25 g mäty piepornej, rozmarínu, listov šalvie, po 5 g klinčekov,
levandule, podzemku archangeliky a zalejeme litrom octu. Po piatich dňoch bylinky
vylisujeme a k precedenej kvapaline prilejeme toľko octu, aby sme získali liter.
- pomarančový /citrónový/ ocot
Pokrájame 1 pomarančovú /citrónovú/ šupku a namočíme na 24 hodín do 30 ml
alkoholu. Prilejeme liter octu a necháme dozrieť ešte 2 – 3 dni. Potom precedíme
a hotový ocot plníme do fliaš.
167. Sirupy z liečivých rastlín
- sirup z arónie čiernej
Plody arónie rozdrvíme, vylisujeme a necháme 12 hodín postáť. Zlejeme kal z dna,
precedíme a čistú šťavu zahrejeme na 80°C. Na 1000 ml šťavy dáme 1600 g
cukru, 8 g kyseliny citrónovej. Vriaci sirup plníme do vyvarených fliaš a zatvoríme
novými zátkami.
- sirup z kvetov bazy čiernej
Asi 25 kusov väčších nepoškodených kvetov bazy umyjeme a dáme do dvoch
litrov prevarenej vychladnutej vody. Necháme 24 hodín lúhovať. Potom vodu
scedíme a rozpustíme v nej 2 kg cukru a podľa chuti pridáme kyselinu citrónovú.
Na špic noţa pridáme konzervačný prostriedok a sirup plníme do vyvarených fliaš.
Uzatvoríme novými zátkami. Ak chceme robiť sirup bez konzervačných látok, treba
na liter výluhu dať 1,5 kg cukru.
- sirup z plodov bazy čiernej
Plody bazy bez stopiek roztlačíme, šťavu vylisujeme. Potom šťavu necháme trochu
povariť. Na liter šťavy dáme kilo cukru. Miešame dovtedy, kým sa v šťave
nerozpustí a chvíľu povaríme. Počas varenia zberáme penu. Plníme do menších
vyvarených fliaš a zatvoríme novými zátkami.
- sirup z čiernych ríbezlí a listov
Asi 100 kusov listov z čiernych ríbezlí, 1000 ml plodov čiernych ríbezlí v piatich
litrov vody varíme asi hodinu. Po čiastočnom vychladnutí precedíme, listy a plody
ríbezlí jemne vytlačíme. Do získanej šťavy pridáme 4-5 kg cukru, podľa chuti
113
kyselinu citrónovú a spolu povaríme ešte asi 10 min. Sirup horúci asi 80°C
nalievame do vyvarených fliaš, uzatvoríme novými zátkami a necháme v deke
vychladnúť do rána.
- sirup z čiernych ríbezlí
Plody čiernych ríbezlí rozdrvíme, prepasírujeme, alebo bez styku so ţelezom
zomelieme. Na 2500 g ovocia pridáme 50 g kyseliny citrónovej a necháme 24
hodín stáť. Ak chceme mať sirup redší, do uvedeného mnoţstva pridáme 1500 ml
vody. Šťavu bez pretláčania necháme pretiecť cez plátno a na 1000 ml šťavy dáme
1000 g cukru a balíček Petolu. Miešame, kým sa cukor nerozpustí, potom
nalejeme do vyvarených fliaš a dobre uzatvoríme.
- pŕhľavový sirup
V 2 l prevarenej vody rozpustíme 2 kg cukru. Pridáme 40 – 50 vyumývaných,
porezaných čerstvých lístkov pŕhľavy. Pridáme podľa chuti kyselinu citrónovú a
šťavu z 2 – 3 citrónov. V chladnejšej miestnosti necháme stáť 24 hodín. Potom
scedíme, byle jemne pretlačíme. Získame asi 4 l sirupu. Zahrejeme ho na 80°C a
plníme do fliaš. Uzatvoríme a uloţíme na chladnejšie miesto.
168. Šťavy a nápoje z liečivých rastlín
- šťava z arónie čiernej
Do 4 l pohára dáme 2000 ml umytých, odstopkovaných plodov arónie, pridáme 80
g kyseliny citrónovej a dolejeme vodou. Na druhý deň plody ľahko rozdrvíme a
šťavu precedíme. Šťava má byť číra, preto nie je dobré plody silne stláčať a
lisovať. Na liter šťavy dáme rozpustiť za stáleho miešania kilo cukru. Šťavu potom
zlejeme do fliaš.
- šťava z brezy previsnutej
Šťavu z brezy získame na jar zo zárezov do stromov. Šťava potom steká ţliabkom
do nádoby. Nie je vhodné šťavu získavať z viacerých zárezov z jedného stromu. 2
– 3 PL čerstvej šťavy zmiešame so 125 ml prihriateho dobrého vína. Je to výborný
posilňujúci nápoj, ktorý pijeme viackrát denne po dúškoch.
- čerstvá šťava z plodov bazy čiernej
114
Zrelé plody bazy, zbavené stopiek, dobre umyjeme a prelisujeme. Získanú šťavu
precedíme. Šťavu zmiešame v pomere 8,5:1,5 s rumom alebo inou liehovinou.
Zliatu do fliaš ju môţeme aj krátko sterilizovať. Uskladníme v tme a chlade. Pôsobí
aj proti bolesti a protizápalovo.
- šťava z bazy čiernej
Do 250 ml vody dáme 250 ml cukru a 1,5 kg umytých, odstopkovaných zrelých
plodov bazy. Povaríme 15 min. Potom rozvarenú hmotu necháme 24 hodín stáť,
precedíme a šťavu vytlačíme. Do získanej šťavy pridáme 250 g cukru, podľa
potreby vodu a 15 min. varíme. Po vychladnutí pridáme na špic noţa Petolu a
plníme do fliaš. Je vhodná riedená vodou pri nachladnutiach.
- šťava z bazy za studena
Do 4 l fľaše dáme 10 – 15 cm vrstvu umytých kvetov bazy bez stopiek, pridáme 8 g
kyseliny citrónovej a 2,5 l prevarenej vody. Necháme 24 hodín stáť. Potom
precedíme cez viackrát zloţenú gázu alebo preprané plátno. Do roztoku dáme 2,5
kg cukru a na špic noţa Petolu a občas premiešame. Cukor by sa mal za 24 hodín
rozpustiť. Potom stočíme do fliaš a uzatvoríme.
- šumivý nápoj z kvetov bazy čiernej
4 l fľašu do 3/4 naplníme vodou. Necháme v nej rozpustiť 350 g cukru, rozkrájaný
dobre umytý citrón a pridáme 4 väčšie čerstvo rozkvitnuté kvety bazy. Pridáme
štipku kvalitných kvasníc. Zakryjeme tanierikom alebo obviaţeme celofánom a
dáme na teplé miesto. Na druhý deň vytlačíme do fľaše šťavu z celého citróna,
necháme postáť a precedíme do fliaš.
- vitamínový nápoj z ihličia
Ihličie si zadováţime v zime, vtedy obsahuje najviac vitamínu C. Z vetvičiek ho
ostriháme, umyjeme, rozmiešame chladnou prevarenou vodou v pomere 1:3.
Ihličie je nutné ihneď dať do vody, lebo na vzduchu by sa vitamíny znehodnotili.
Potom pridáme 1 KL kyseliny citrónovej. V kameninovej nádobe necháme ihličie
30min. vylúhovať, lúhovať dlhšie sa neodporúča, lebo ihličie zhorkne. Hneď
precedíme cez gázu, necháme niekoľko hodín stáť, kým na dne nevznikne
115
usadenina. Číru tekutinu potom hadičkou stiahneme do fľaše a na 3 dni dáme do
chladu a tmy. Vhodný po fyzickej námahe a jarnej únave.
- jablčný mušt s marinkou voňavou
Do hotového jablčného muštu z kvalitných zrelých jabĺk, ktorý bol pripravený bez
zahriatia na 100°C, dáme do fľaše na liter muštu niekoľko čerstvých kvitnúcich
byliek marinky voňavej. Byľky necháme vo fľaši 1 - 2 dni, potom scedíme.
- liečivý nealkoholický nápoj zo šípok
500 g sušených alebo 1 kg čerstvých šípok zalejeme 5 l vody v ktorej sme vopred
rozpustili 1 kg cukru. Nádobu dáme do tepla a necháme 6 dní vylúhovať. Po 6
dňoch scedíme.
- jarná šťava z pŕhľavy
Pred kvitnutím natrháme listy pŕhľavy, rozmixujeme ich s troškou vody a precedíme
cez sitko z umelej hmoty. Šťavu uloţíme v chlade. Pije sa po 5 PL denne, nie
dlhšie ako 6 týţdňov! Nedá sa robiť do zásoby, oxiduje.
169. Pečená tekvica
Tekvicu nakrájame na kusy, dáme ich do pekáča s troškou vody na parenie,
prikryjeme pokrievkou a pečieme do zmäknutia.
170. Cuketa s paradajkami
Cuketu nakrájame na pol centimetra hrubé plátky, udusíme v paradajkovej šťave,
pridáme nasekanú cibuľu a obľúbené koreniny. Môţeme ju jesť aj surovú, keď ju
nahrubo nastrúhame. Podávame ozdobené koreninami.
171. Guláš zo sójových bôbov
150 g sójových bôbov uvaríme vo vode asi 3/4 hodiny. Do hrnca dáme 2 PL tuku a
rozohrejeme. Pridáme 3 nadrobno nakrájané cibule, papriku, soľ, korenie, drvenú
rascu a 750 ml vody. Povaríme a zahustíme celozrnou alebo sójovou múkou.
Varíme 20 min. a potom pridáme uvarenú sóju, majoránku a roztlačený cesnak, asi
3 strúčiky. Krátko povaríme a podávame s celozrným chlebom, prípadne so
zemiakovými knedlíčkami.
172. Dusený kaleráb
116
V hrnci rozpustíme 1 PL masla, vloţíme očistený a na hranolky nakrájaný kaleráb,
asi 8 ks, osolíme a zalejeme 200 ml vývaru pripraveného z 1 kocky bujónu.
Dusíme 15 min. Udusený kaleráb zalejeme zátrepkou pripravenou zo 100 ml
smotany a 1 KL hladkej múky. Spoločne povaríme 10 min. Nakoniec zjemníme
kúskom masla a ozdobíme petrţlenovou vňaťou.
173. Zapekaný kaleráb so syrom
Asi 8 kúskov kalerábu ošúpeme a nakrájame na drobné kocky, ktoré vloţíme do
hrnca a zalejeme
200 ml vývaru alebo vody, osolíme a 15 min. podusíme.
Tekutinu necháme odpariť a dusenú zeleninu posypeme 3 PL strúhaného syru,
zalejeme 200 ml smotany a na 10 min. dáme zapiecť do rúry. Podávame so
zemiakmi a posypeme petrţlenovou vňaťou.
174. Vypráţaný zeler s ovsenými vločkami
Asi 400 ml ovsených vločiek povaríme v osolenej vode asi 7 min. na kašu. Dva
menšie zelery ošúpeme, nakrájame na kocky a uvaríme do mäkka. Zmiešame ho s
kašou z vločiek a pomelieme. Do zmesi pridáme 2 ţĺtky, nasekanú petrţlenovú
vňať 1 PL a podľa hustoty pridáme strúhanku. Zo zmesi formujeme oválne placky,
ktoré obalíme v rozšľahanom vajci a strúhanke. Upečieme na rozpálenom tuku do
zlatista. Vhodnou prílohou sú varené zemiaky.
175. Dusená čakanka
500 g čakankových pukov umyjeme a vloţíme do misy vymastenej maslom, mierne
osolíme, poprášime práškovým cukrom, pokvapkáme šťavou z 1/2 citróna a
zalejeme 100 ml vývaru. Prikryjeme pokrievkou a dusíme 15 min. Nakoniec
posypeme strúhaným syrom, pokvapkáme maslom a dopečieme doruţova.
Podávame so zemiakmi.
176. Vypráţané fazuľové lusky
500 g fazuľových luskov očistíme, opláchneme a osušíme. Obalíme v hladkej
múke a v cestíčku pripraveného z vajec, mlieka, hladkej múky a soli. Upečieme na
rozpálenom tuku do zlatista. Podávame so zemiakmi.
177. Dusená mrkva
117
500 g mrkvy očistíme, umyjeme, nakrájame na kocky alebo nahrubo nastrúhame.
V hrnci rozpustíme 1 PL masla, zasypeme 1 PL hladkej múky, ochutíme
muškátovým kvetom, zalejeme 1 dcl smotanou, krátko povaríme, pridáme mrkvu a
dusíme do mäkka asi 15 min. Podľa chuti dosolíme a okyslíme citrónovou šťavou.
178. Dusený pór
8 ks póru nakrájame na malé kúsky. Rozpustíme 1 PL masla, vloţíme pór, mierne
osolíme a dusíme 5 min. 2 menšie zemiaky očistíme a nakrájame na kocky,
pridáme k póru, mierne podlejeme a dusíme do mäkka. Pokrm zahustíme
zápraţkou pripravenou z 1 PL hladkej múky a 1 PL masla. Spoločne krátko
povaríme. Podľa chuti prisolíme.
179. Dusený špenát
Dôkladne oberieme a umyjeme 1000 g špenátu, uvaríme v mierne osolenej vode
do mäkka. Precedíme cez sitko a rozmixujeme. V hrnci pripravíme cibuľovú
zápraţku z 1 nadrobno nakrájanej cibule, 1 PL tuku a 1 PL hladkej múky. Zalejeme
100 ml odvaru zo špenátu a 200 ml mlieka, pridáme špenát a spoločne varíme,
osolíme podľa chuti. Nakoniec pridáme strúčik rozpučeného cesnaku. Vhodnou
prílohou sú volské oko a varené zemiaky.
180. Lievančeky zo špenátu
500 g prebratého, umytého špenátu nakrájame nadrobno. V mise vymiešame 3
ţĺtky a 1 KL masla, pridáme 3 PL polohrubej múky, osolíme, zriedime 3 PL
vlaţného mlieka tak, aby bolo cesto primerane riedke a nakoniec vmiešame špenát
a sneh z 3 bielkov. Na panvici s rozohriatym tukom pečieme tenké lievančeky.
181. Karbonátky so špenátu
500 g špenátu uvaríme v slanej vode. Precedíme, necháme odkvapkať, nasekáme.
V hrnci si pripravíme cibuľovú zápraţku z 1 PL tuku, hrubej múky a 1 nadrobno
nakrájanej cibule. Zalejeme ju 1 dcl vlaţného mlieka a vymiešame. Necháme
čiastočne vychladnúť, vmiešame 2 ţĺtky, 1 KL petrţlenovej vňate, špenát,
strúhanku, soľ. Strúhanku pridáme podľa hustoty. Z hmoty tvarujeme karbonátky,
118
ktoré obalíme v rozšľahanom vajci a strúhanke, upečieme z oboch strán do
zlatista. Vhodnou prílohou je zemiaková kaša a zeleninový šalát.
182. Kapustové palacinky
Menšiu kapustnú hlávku umyjeme, nakrájame na drobné kúsky, ktoré sparíme
vriacou vodou. Do 500 ml mlieka pridáme 2 vajcia, soľ, korenie a 100 g hrubej
múky, premiešame a vloţíme do masy kapustu. Na rozpálenom tuku pečieme
palacinky.
183. Sójové bôby s cibuľkou
Na 1 PL tuku opečieme 1 nadrobno nakrájanú cibuľu a 200 g uvarenej sóje.
Opraţíme, osolíme, posypeme nakrájaným pórom a podávame s krajcom chleba.
184. Kaleráb ako kapusta
2 ks kalerábu ošúpeme a nakrájame na rezančeky. V hrnci rozpustíme 2 PL masti,
speníme 1 cibuľu nakrájanú nadrobno, pridáme kaleráb, 4 kocky cukru, soľ, rascu,
trochu vody a dusíme do mäkka. Nakoniec zaprášime 1 PL hladkej múky,
dochutíme octom a podlejeme.
185. Jablká v ţupane
10 stredne veľkých jabĺk ošúpeme, zbavíme jadrovníkov. 500 g lístkového cesta
rozvaľkáme asi na 0,5 cm hrubý plát a nakrájame štvorce zodpovedajúce veľkosti
jablka. Do stredu štvorcov umiestnime jablká naplnené medom s orechami a
posypeme škoricovým cukrom. Okraje štvorcov potrieme rozšľahaným vajcom a
spojíme ich. Povrch potrieme vajcom a rozloţíme na suchý plech. Pečieme 20 min.
- najprv prudko, neskôr pomaly vo vyhriatej rúre. Pečieme do zlatista, pocukrujeme
a podávame teplé.
186. Jablká vypráţané v cestíčku
Do misy dáme 125 ml mlieka, 1 vajce, 1 PL cukru, soľ, 120 g polohrubej múky a
vymiešame cestíčko, ktoré ostávajúcim mliekom rozriedime na potrebnú hustotu,
aby pri obaľovaní nestekalo. 6 – 8 jabĺk ošúpeme, zbavíme jadrovníka a nakrájame
na kolieska. Obalíme ich v múke a namáčame do cestíčka a v rozohriatom tuku ich
vypráţame do zlatista. Ešte horúce ich obalíme práškovým cukrom. Podávame
teplé.
119
187. Jablkové lievance
Do hrnčeka dáme 15 g droţdia a 10 g cukru, pridáme trocha vlaţného mlieka a na
teplom mieste necháme kysnúť. Potom do misy dáme 1/4 kg hladkej múky, soľ, 2
ţĺtka a kvások. Za stáleho miešania prilievame 500 ml mlieka a necháme vykysnúť.
Do vykysnutého cesta primiešame 4 jablká nakrájané na kocky. Lievance pečieme
z oboch strán na vymastenom lievancovníku, po upečení ich mierne potrieme
tukom a obalíme škoricovým cukrom.
188. Mrkvový šalát s jablkami
400 g mrkvy ošúpeme a jemne postrúhame. V hrnčeku si pripravíme zálievku z
vody, 1 KL cukru, citrónovej šťavy, soli a 1KL oleja. 2 jablká ošúpeme, nastrúhame,
zmiešame s mrkvou a zalejeme nálevom.
189. Mrkvový šalát s jogurtom
Do misy nastrúhame 400 g mrkvy a 2 ošúpané jablká. V hrnčeku rozmiešame 1
jogurt s 1 KL cukru, štipkou soli a 2 PL oleja. Takto pripravenú zálievku nalejeme
na mrkvu a premiešame. Môţeme podávať s piškótami.
190. Mrkvový šalát s jablkami a orechami
K 300 g očistenej mrkvy a 1 veľkému nastrúhanému jablku pridáme 2 KL citrónovej
šťavy, osladíme 1KL práškového cukru a premiešame s 1 jogurtom. Zdobíme
nasekanými orechami alebo čerešňami.
191. Šalát z čínskej kapusty
500 g čínskej kapusty rozoberieme na listy, opláchneme a pokrájame na
rezančeky. Polejeme dresingom z 1 jogurtu, 1 KL cukru, 1 KL octu, 1 KL horčice a
soli. Dresing nalejeme na šalát a pokvapkáme olejom.
192. Pikantná pomazánka so zelerom
150 g surového zeleru ošúpeme, jemne nastrúhame, pokropíme citrónovou
šťavou, pridáme 150 g syru Niva nastrúhaného na strúhadle, 1 nadrobno
nakrájanú cibuľu a paţítku. Premiešame s 1 jogurtom, osolíme.
193. Syrová pomazánka so zelerom
120
Do misy nastrúhame 1 surový zeler, pridáme 1 PL petrţlenovej vňate, 1 PL
paţítky, soľ, pokvapkáme citrónovou šťavou, mierne prisladíme, premiešame s
bielym jogurtom. Zjemníme 50 g strúhaného syra.
194. Pomazánka zo sójových bôbov
Do mäkka uvaríme 250 g sójových bôbov, pomelieme ich a zmiešame s 1
nastrúhanou mrkvou, petrţlenom a 1/2 zeleru. Pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu,
pokvapkáme olejom, osolíme a premiešame. Zdobíme zelenou vňaťou.
195. Obilný krém / corn chowder /
1 plátok cibule, 2 šálky obilia, 4 šálky sójového mlieka, 4 zemiaky uvarené v šupke
a popučené.
Obilie s mliekom rozmixujeme. Pridáme ostatné suroviny a 1 1/4 KL soli.
Ozdobíme posekaným petrţlenom.
196. Dezert
1/3 šálky bielej múky, 1/3 šálky sójovej múky, 1 3/4 šálky vody alebo ovocnej
šťavy, 2 PL medu, 1/2 KL vanilky.
Vodu s múkou rozmixujeme, mierne povaríme 10minút, prvé 3 minúty neustále
miešame. Opäť rozmixujeme s ostatnými surovinami. Skladujeme v chladničke 2
týţdne. Pred podávaním roztlačíme vidličkou. Dezert môţeme pouţiť s vaflami
alebo ako pomazánku na chlieb. Ak je veľmi hustý, rozriedime ho ovocnou šťavou.
197. Chrumkavá granola
Za sucha zmiešame: 4 šálky ovsených vločiek, 3/4 šálky opraţených orieškov, 1/2
šálky tekvicových alebo slnečnicových semien, 3/4 KL soli,
Osobitne zmiešame a potom pridáme: 3 – 4
PL medu, 1 PL vanilky alebo
vanilkového cukru, 1/4 PL oleja
Dobre premiešame a rozloţíme na plytký plech. Pečieme v stredne teplej rúre asi
20 min, aţ kým
zmes mierne nezhnedne. Zníţime teplotu a pečieme za
občasného zatrasenia do vyschnutia. Pridáme 1/2 šálky hrozienok. Po vychladnutí
uskladníme vo vzduchotesnej nádobe.
121
198. Ovocné keksy
2 šálky ovsených vločiek, 1 šálka celozrnnej múky, 1/2 šálky nasekaných orechov,
1/4 šálky oleja, 2 KL vanilky, 1/4 šálky medu, 1/4 šálky vody, 1/4 KL soli.
Zmixujeme olej, vanilku, med a vodu. Nalejeme obsah mixéra na zvyšné suroviny
v mise. Na plech rozloţíme čerešne alebo iné ovocie a kaţdú vrstvu zalejeme
časťou zmesi, takto pripravené pečieme pri 175°C asi 45 min. Keksy sú chutné so
sójovým krémom.
199. Kyslý slnečnicový krém
Rozmixujeme na hladko: 2 šálky vody, 1 KL soli, 1/2 KL cesnakového prášku, 1
KL cibuľového prášku, 1 šálku slnečnicových semien, 1/3 šálky citrónovej šťavy.
Krém sa hodí na upečené zemiaky alebo ako zálievka na šalát.
200. Jablkovo – ovocné lievance
1 šálka strúhaných surových jabĺk, 1,5 šálky ovsených vločiek, 2 PL oleja, 1/2 šálky
nasekaných orechov, 1/2 KL soli, 1/3 šálky hrozienok, 1/2 šálky vody
Zmiešame všetky suroviny, necháme niekoľko minút postáť. Lievance nalejeme na
vymastenú panvicu a pečieme z oboch strán.
201. Banánovo-sójové mlieko
Rozmixujeme: 1 šálku sójovej drviny, 3,5 šálky vody, 1 KL vanilky, štipku soli, 1 – 4
banány. Namiesto banánov moţno pouţiť jahody s medom alebo naklíčenú
pšenicu.
202. Mlieko z čerstvých jabĺk
Do mixéra nalejeme 2 šálky orechového mlieka, pridáme 3 – 4 umyté jablká
nakrájané na plátky a mixujeme 1 – 2
minúty. Do mixéra môţeme pridať 1
pomaranč.
203. Husté sójové mlieko na krém
1 1/3 šálky sójových bôbov namočíme na 2 – 3 hodiny alebo cez noc, potom ich
necháme odkvapkať. Pomaly varíme vo vode teploty 95°C päť minút. Mixér
zahrejeme tak, ţe ho naplníme horúcou vodou a necháme postáť. Potom vodu
z mixéra vylejeme a dáme doň horúce a odkvapkané bôby. Zalejeme 3 1/2 šálkami
122
prevarenej vody, prekryjeme a mixujeme 3 minúty. Vylejeme do veľkého sita
a vytlačíme čo najviac extraktu, ktorý potom varíme v hrnci s dvojitým dnom 20
min. Ochladíme, môţeme osladiť medom, osoliť a pouţiť ako sójové mlieko, alebo
pouţiť ako základ na sójový jogurt.
204. Orieškové mlieko
Dobre rozmixujeme: 1 šálku horúcej vody, 1 – 2 PL medu, 1 KL vanilky, 1 šálku
orechov alebo mandlí, 1/4 KL soli, pridáme 3 šálky vody. Môţeme ochutiť
banánom alebo iným ovocím.
205. Sójové mlieko
Do sójového základu pridáme toľko vody, aby vzniklo mlieko poţadovanej hustoty
a rozmixujeme. Ochutiť ho moţno pridaním 1/4 KL soli na liter mlieka. Určitú
pachuť sóje prerazíme, ak pridáme banán alebo vanilku, mandle, med, mätu.
Mlieko môţeme zahustiť akoukoľvek rozmixovanou varenou obilninou.
206. Arménska nátierka z fazule
1 šálka uvarenej strakatej fazule, 2 nadrobno pokrájané zelené cibuľky, 1/4 šálky
pokrájanej červenej papriky, 1 malá pokrájaná paradajka, 2 PL nasekaného
zeleného petrţlenu, 1,5 KL citrónovej šťavy, 1 nakrájaný strúčik cesnaku, 1/8 KL
mletej papriky, 1 PL kečupu, štipka soli.
Fazuľu dobre roztlačíme, pridáme ostatné prísady a rozmiešame. Nátierka sa
môţe servírovať chladná alebo na nakrájanom chlebe, zapekanom 10 min. pri
vysokej teplote.
207. Omáčka čerstvá jablková
4 – 6 jabĺk, 1 pomaranč.
Pokrájame jablká a pomaranč, dáme do mixéra a dôkladne rozmixujeme. Môţeme
pridať trochu vody, podávame so semenami alebo s chlebom.
208. Omáčka hnedá
1/2 šálky celozrnnej múky nasypeme na panvicu a zahrievame za stáleho
miešania na sucho, čím sa múka dextrinizuje a dostane orieškovú vôňu. Keď
zhnedne, panvicu trochu ochladíme, pridáme opatrne šálku vody a miešame, aby
123
sa nevytvorili hrčky, potom pridáme 2 šálky vody, štipku soli a varíme asi 10 min.
Môţeme ochutiť podusenou cibuľkou.
209. Omáčka z hrozienok
Zalejeme hrozienka vriacou vodou a necháme niekoľko hodín postáť, aby
nabobtnali. Nasypeme ich do mixéra a pridáme presne toľko vody, aby sa dali
rozmixovať. Ak chceme, aby bola omáčka hustejšia, pridáme trochu strúhaných
orieškov alebo kokosu, či obilninových klíčkov. Sladkými ovocnými omáčkami
môţeme zalievať kaše z obilnín, oblátky alebo koláče.
210. Ovocná omáčka
Do mixéra vloţíme všetky dostupné druhy ovocia, doplníme vodou, mliekom,
ovocným dţúsom a zmes rozmixujeme. Po rozmixovaní môţeme pridať zbytky
ovocia, aby omáčka bola viac krémová, mierne osolíme.
211. Vidiecka omáčka
Rozmixujeme na krém: 1/2 šálky teplej vody, 1/2 šálky celozrnnej múky, 1 PL
cibuľového prášku, 1 PL Maizeny, 2 PL oleja, 1/4 KL soli, 3 PL sójovej omáčky, 1
PL sušeného droţdia, 1/4 KL cesnakového prášku. Nakoniec prilejeme ešte 1,5
šálky vody a zmixujeme. Povaríme na miernom ohni za neustáleho miešania, aţ
kým nezhustne.
212. Kysnuté pagáčiky
2 PL droţdia, 2 PL sladidla, 1,5 šálky teplej vody, 1/2 šálky sójovej múky, 2 šálky
celozrnnej múky, 2 šálky ovsenej múky, 6 PL oleja, 2 KL soli.
V mise zmiešame prvé tri suroviny, kvások necháme postáť 5 – 15 minút, kým
nezačne peniť. V inej mise zmiešame múku a soľ, primiešame olej a nakoniec
kvások. Dôkladne spolu zmiešame, ale nemiešame cesto viac, neţ je nevyhnutné.
Musí ostať vlhké. Cesto vyvaľkáme na múkou posypanej doske na hrúbku 2,5 cm,
vykrojíme okrúhle pagáčiky a uloţíme ich na plech vymastený rastlinným tukom.
Necháme vykysnúť na teplom mieste asi 30 min. Pečieme pri 180°C asi 35 min.
Z dávky vyjde asi 12 pagáčikov.
213. Lahodné palacinky
124
4 šálky teplej vody, 2 PL oleja, 2 PL medu, 2 PL vanilky, 1,5 PL droţdia, 2 šálky
celozrnnej múky, 2 šálky ovsených vločiek, 3/4 KL soli.
Zmiešame tekutiny, pridáme droţdie, necháme postáť asi 5 min. Potom pridáme
soľ, múku, vločky. Nalievame na vymastenú panvicu a pečieme z oboch strán.
214. Palacinky na raňajky
Zmiešame: 2 šálky celozrnnej múky, 2 šálky ovsených vločiek, 1/2 KL soli, 4 šálky
vody alebo mlieka, 2 PL oleja, 2 PL medu.
Necháme postáť 5 min, potom vymiešame do hladka. Upečieme palacinky a
natrieme ich ovocnou plnkou.
Plnka: zmiešame 1 PL maizeny, 3 PL šťavy z kompótu alebo mrazeného ovocia.
Maizenu uvaríme za stáleho miešania a pridáme ovocie. Natrieme na palacinky,
môţeme ozdobiť bielym jogurtom.
215. Placky z cukety
5 nakrájaných cukiet, 5 roztlačených strúčikov cesnaku, 1 nakrájaná veľká cibuľa,
3/4 šálky chlebových omrvín, 1 KL soli, 2 KL petrţlenovej vňate, 1/2 KL oregana, 2
KL bazalky, 3/4 šálky celozrnnej múky.
Uvaríme cuketu s troškou soli, scedíme a roztlačíme. Pridáme ostatné prísady.
Vytvarujeme placky a opečieme na pomastenom plechu z oboch strán do hneda.
Placky výborne chutia so syrovou omáčkou alebo kečupom.
216. Zemiakové placky
Uvaríme asi 8 zemiakov, roztlačíme ich a rozmiešame s týmito surovinami: 1/2
šálky mlieka, 1,5 KL cibuľového prášku, 1 KL soli, 2 – 3 PL oleja, 3 - 5 PL zeleného
petrţlenu.
Z hmoty vyformujeme placky, uloţíme ich na dobre vymastený plech a pečieme pri
200°C 20 – 40 min, raz otočíme. Vytvorí sa na nich hnedá kôrka. Servírujeme so
zeleným petrţlenom a paradajkami.
217. Jačmenná polievka
125
3 šálky vody, 2 PL sójovej omáčky, cibuľa, zeler, 1/2 šálky celého jačmeňa, 1/4 KL
soli, niekoľko ruţičiek brokolice. Všetky suroviny varíme asi 1 – 1,5 hod.
218. Polievka zo sušených sliviek a zeleniny
500 g sušených sliviek, 1 veľký pokrájaný zemiak, 1/2 aţ 1 šálka nakrájaného
zeleru, 1 stredne veľká pokrájaná mrkva, 2 nasekané strúčiky cesnaku, 2
pokrájané cibule, soľ, 1 bobkový list.
Uvaríme sušené slivky v dvojnásobnom mnoţstve vody. Keď sú mäkké pridáme
zemiak, zeler, mrkvu a varíme asi 15 min. Zľahka opraţíme cibuľu a cesnak a
pridáme do polievky. Prilejeme vodu a pridáme soľ podľa chuti.
219. Krémová polievka zo zŕn
2 šálky celých naklíčených obilných zŕn, 2,5 šálky mlieka, 1/2 KL soli, 1/2 KL
cibuľového prášku, troška cesnakového prášku.
Všetky suroviny rozmixujeme a potom povaríme pri miernej teplote asi 10 min.
220. Obilná polievka
4 šálky nakrájaného chleba, 1 1/2 šálky sójového alebo orechového mlieka, 2 PL
sekanej cibule, 1 KL soli.
Cibuľu so soľou uvaríme do mäkka. Rozmočíme chlieb v mlieku a pridáme do
cibule spolu s mliekom, povaríme a servírujeme s toastami.
221. Výborná zeleninová polievka
6 šálok vody, 2 zemiaky, 2 mrkvy, 2 hľuzy zeleru, 1 stredne veľká cibuľa, 1 zelená
paprika, 3 strúčiky cesnaku, 1 – 2 PL paradajkového pretlaku, 1 plechovku hrášku,
1/4 KL rasce, 1/4 KL bazalky, soľ.
Pokrájame zemiaky, mrkvu, zeler a varíme asi 15 min. Nasekáme cibuľu, papriku,
cesnak, krátko osmaţíme a pridáme do polievky. Potom pridáme zvyšné prísady a
varíme uţ len 5 min. Je dôleţité, aby zelenina bola mäkká ale aby sme ju
nerozvarili.
222. Fazuľová pomazánka
126
4 šálky rozpučenej varenej fazule, 2 – 3 nastrúhané hľuzy zeleru, 2/3 šálky sójovej
majonézy, 1 KL cibule, 1 KL soli, 1/2 KL cesnakového prášku.
Všetko spolu zmiešame a natrieme na chlebíčky.
223. Sekaná zo šošovice
250 g šošovice, 1 šálka paradajkového pretlaku, 1/4 šálky nakrájaného zeleru, 1
PL oleja, 1 KL soli, 1 pokrájaný strúčik cesnaku, 1/4 KL oregana, 2 polámané
krajce celozrnného chleba.
Uvaríme šošovicu, zmiešame chlieb s paradajkovým pretlakom, osladíme podľa
chuti. Posmaţíme cibuľu a zeler v oleji. Všetko zmiešame a zapekáme v pekáči asi
45 min. pri 180°C.
224. Sójový základ
Minútu mixujeme 1 šálku namočených sójových bôbov s 1,5 šálky vody. Varíme
asi hodinu. Sójový základ môţeme skladovať v chladničke 2 týţdne. Vyuţíva sa aj
ako náhrada za sojagem.
225. Dusená šošovica
1 šálka šošovice, 4 šálky studenej vody, 1 šálka nakrájanej cibule, 1 strúčik
sekaného cesnaku, 3 pokrájané mrkvy, 2 KL soli, 2 KL citrónovej šťavy, 1 šálka
zemiakov.
Cez noc namočíme šošovicu v 4 šálkach vody. Ráno varíme šošovicu 1/2 hodiny a
potom pridáme ostatné suroviny. Varíme, kým zelenina nie je mäkká.
226. Šošovicové pirôţky
2 šálky varenej šošovice, 1 šálka ovsenej kaše, 1 šálka sekaných orechov, 3 PL
sójovej omáčky, 1 sekaná cibuľa, 1 malá konzerva sekaných húb, 1/2 šálky vody,
1/2 KL majoránky, 1/8 – 1/4 KL šalvie.
Všetko spolu rozmixujeme, sformujeme do pirôţkov a pečieme 30 – 40 min. pri
180°C, kým na oboch stranách nezhnednú. Po 15 – 20 min. pečenia ich obrátime.
227. Tofu
4 šálky vody, 2 1/4 šálky sójovej múky, 2/3 šálky nového korenia, 2 1/2 KL soli, 1/2
šálky múky, 1/3 šálky citrónovej šťavy, 1/4 KL cesnakovej soli, 1 PL droţdia.
127
Všetko vloţíme do mixéra a dôkladne mixujeme. Nalejeme na múkou posypaný
pekáč a pečieme 2 hodiny pri 140°C. Po dopečení necháme ďalšiu hodinu v rúre.
Podávame v plátkoch alebo kockách. Vhodné do polievok, šalátov, na chlebíčky.
228. Tofu – placky
1/2 šálky sekanej cibule, 1/4 šálky sekaného zeleru, 2 PL oleja, 700 g Tofu, 3 PL
šípok, 1 PL sójovej múky, 1/2 šálky sekaných vlašských orechov, 1 KL soli, 3 PL
sójovej omáčky, 1 šálka chlebových omrvín, 1/2 KL bazalky, 1/2 šálky majonézy.
229. Tofu – praţenica
1/2 KL cibuľového prášku, 1/2 KL soli, 1/2 KL papriky, 2 šálky nakrájaného Tofu.
Zahrejeme všetky suroviny na panvici a dobre rozmiešame vidličkou. Môţeme
pridať aj zelený petrţlen, paţítku alebo naklíčenú ţeruchu a nakrájanú cibuľku.
Servírujeme ako praţenicu s chlebom.
230. Tofu – sójový tvaroh
Namočíme cez noc 2,5 šálky sóje. Na druhý deň sóju rozmixujeme s čerstvou
vodou v pomere 1:4. Zmes prelejeme cez sitko s tenkou ľanovou handričkou.
Dobre vytlačíme tekutinu a nalejeme ju do väčšieho hrnca. Privedieme ju do varu,
potom odstavíme a prilejeme 1/2 šálky citrónovej šťavy. Necháme postáť 10 min,
aby sa mlieko dobre zrazilo, potom ho opatrne prelejeme cez sitko s čistou
handričkou. Keď väčšina tekutiny odkvapká, handričku zaviaţeme a tvaroh na sitku
zaťaţíme. Necháme ho postáť 2 – 3 hodiny.
231. Francúzska zálievka
1/3 šálky citrónovej šťavy, 1/2 KL soli, 1/4 KL papriky, 1/3 šálky vody.
Môţe sa pridať fenikel, bazalka, cesnak, med, kôpor. Všetko spolu zmixujeme.
232. Klasická francúzska zálievka Vinaigrette
6 PL olivového oleja, 2 PL citrónovej šťavy, 1 PL francúzskej horčice, 1/4 KL cukru,
mleté korenie, soľ.
Do fľaše s uzáverom dáme uvedené suroviny a po uzavretí pretriasame aţ sa
všetky ingrediencie spoja. Získame asi 150 ml zálievky, ktorá pri izbovej teplote
vydrţí týţdeň.
128
233. Tradičná talianska zálievka
3 diely olivového oleja, 1 diel citrónovej šťavy, cesnak, čerstvo mleté korenie, soľ.
V citrónovej šťave rozpustíme soľ, cesnak prelisujeme a všetko premiešame
s olejom. Dochutíme čerstvo namletým korením. Niekedy sa pridávajú aj čerstvo
nasekané bylinky alebo pretlačené sardely, prípadne sa cesnak vynechá a len sa
ním vytrie šalátová misa, takţe šalát získa jemnejšiu chuť.
234. Ţĺtková zálievka
3 PL olivového oleja, 1 PL plnotučnej horčice, 2 ţĺtky z natvrdo uvarených vajec,
jemne nasekaná petrţlenová vňať, citrónová šťava, mleté korenie, soľ.
V miske rozšľaháme metličkou horčicu s olejom na hladkú emulziu, vmiešame
prelisované ţĺtky, citrónovú šťavu, korenie, soľ a petrţlenovú vňať, dobre
premiešame.
235. Octová zálievka s olejom a cesnakom
5 – 6
PL olivového oleja, 1 PL octu, čerstvo namleté korenie, soľ, 3 strúčiky
cesnaku.
Olej nalejeme do vyššej nádoby a ručným šľahačom do neho zašľaháme ocot, aţ
vznikne hladká tekutina. Vmiešame nadrobno nakrájaný cesnak a ochutíme soľou
a korením. Pouţívame na miešané zeleninové šaláty.
236. Pikantná octová zálievka s olejom a cibuľou
5 – 6 PL olivového oleja, 1 PL octu, mleté korenie a soľ, 1/2 stredne veľkej cibule,
1 PL horčice.
Olej nalejeme do vyššej nádoby a zašľaháme do neho ocot a horčicu, potom
vmiešame nadrobno nakrájanú cibuľu a ochutíme soľom a korením. Pouţijeme na
šaláty zo surovej zeleniny – samostatnej alebo jej zmesí.
237. Juhočeská zálievka s bylinkami
Zväzok paţítky, hrsť ţeruchy, 1/2 zväzku petrţlenovej vňate, zväzok kôpru,
vetvičku bazalky, 2 PL octu, 6 PL olivového oleja, korenie, soľ.
129
Bylinky jemne posekáme, pridáme soľ, korenie a premiešame s octom. Potom po
častiach vmiešame olej. Zálievka je vhodná na hlávkový šalát, reďkovky,
paradajky, huby, či mäso.
238. Záhradnícka kôprová zálievka
1 menší zväzok kôpru, 2 PL octu, 6 PL olivového oleja, korenie, soľ.
Kôpor jemne nasekáme, pridáme soľ, korenie a premiešame s octom. Po častiach
vmiešame olej.
239. Rokfortová zálievka s octom a olejom
30 g syru Niva, 3 PL olivového oleja, 1 PL octu, korenie, soľ.
Syr roztlačíme vidličkou, dáme do misky a za stáleho miešania pridávame k nemu
olej, aţ kým vymiešame hladkú masu, pridáme ocot, dochutíme korením a soľou.
240. Zálievka starej pani z Dijonu
4 natvrdo uvarené vajcia, 4 PL jemnej francúzskej horčice, 300 ml olivového oleja,
1 PL citrónovej šťavy, mleté čierne korenie, soľ.
Ţĺtky prelisujeme a v miske premiešame s horčicou. Za stáleho miešania postupne
pridávame olej. Nakoniec dochutíme citrónovou šťavou, korením a soľou.
241. Jogurtová zálievka s chrenom a citrónovou vôňou
150 g nízkotučného bieleho jogurtu, 1 PL strúhaného chrenu, 2 – 3 PL citrónovej
šťavy, citrónová kôra z chemicky neošetreného citróna, korenie a soľ, olivový olej.
Jogurt rozmiešame s citrónovou šťavou, vmiešame čerstvo nastrúhaný chren,
ochutíme korením, soľou a nakoniec vmiešame jemné struţlinky z kôry citróna.
Listy šalátu zakvapkáme olejom a premiešame so zálievkou.
242. Jogurtová zálievka s pestrými bylinkami
150 g nízkotučného jogurtu, 2 PL majonézy, 1/2 zväzku zmesi rôznych zelených
byliniek, 2 PL bieleho vínneho octu, 1 PL citrónovej šťavy, 3 PL olivového oleja,
korenie, soľ.
Jogurt zmiešame s majonézou, zašľaháme ocot, citrónovú šťavu a olivový olej,
vmiešame nasekané bylinky a dochutíme čiernym korením a soľou.
130
243. Šalát zo ţeruchy s orechami
1 miska ţeruchy, 1 jablko, 2 malé cibuľky, 3 vajcia, 12 vlašských orechov, 50 g
goudy, 100 ml vínneho octu, 4 PL olivového leja, 1 PL plnotučnej horčice, korenie,
soľ.
Vajcia uvaríme natvrdo, necháme vychladiť, olúpeme a nakrájame na štvrťky.
Ţeruchu očistíme, pouţijeme len lístky, ktoré dôkladne umyjeme a dáme do misky
s vodou zmiešanou s polovičnou dávkou octu. Cibuľky ošúpeme a nasekáme. Syr
nakrájame na malé kocky, jablko ošúpeme, rozkrojíme na štvrťky, vykrojíme
jadrovníky a potom ho nakrájame na jemné plátky. Keď sú suroviny pripravené,
vyberieme
z octovej
vody
ţeruchu,
prepláchneme
pod
tečúcou
vodou,
odkvapkáme a dáme do misy. Vmiešame k nej jablká a syr. V druhej mise
vymiešame olej, horčicu a ocot, pridáme cibuľku, ochutíme korením a soľou a
zalejeme šalát. Ozdobíme natvrdo uvarenými vajíčkami a orechami.
244. Šumavský púpavový šalát so šampiňónmi a vajcom podľa Dr. Jána
Vyšína
300 g púpavových lístkov, 4 vajcia, 200 g sterilizovaných šampiňónov, 1 strúčik
cesnaku, 50 g vlašských orechov, 1 citrón, 12 PL olivového oleja, mleté korenie,
soľ.
Vajcia uvaríme natvrdo, vychladíme a ošúpeme. Citrón vytlačíme a 3 PL šťavy
rozšľaháme s olejom, trochou soli a korením v šalátovej mise. Šampiňóny
nakrájame na tenké plátky a vloţíme do zálievky. Orechy nahrubo nasekáme,
zmiešame s roztlačeným cesnakom a ľahko opraţíme na suchej panvici. Mladé
púpavové lístky umyjeme, osušíme a natrháme na menšie kúsky. Vloţíme ich do
zálievky k šampiňónom, pridáme orechy a cesnak a zľahka premiešame. Šalát
rozdelíme do misiek na porcie a kaţdú ozdobíme 2 polovicami natvrdo uvareného
vajca.
245. Jarný púpavový šalát so zemiakmi
250 g púpavových lístkov, 150 g uvarených zemiakov, 1 strúčik cesnaku, 1 PL
octu, 5 PL olivového oleja, korenie, soľ.
Púpavu umyjeme, osušíme a natrháme. Zemiaky nakrájame na plátky. Šalátovú
misu vytrieme rozkrojeným strúčikom cesnaku, na dno nalejeme ocot, pridáme
131
korenie a soľ. Vidličkou vyšľaháme a do tejto zálievky vloţíme púpavu a zemiaky.
Jemne premiešame a povrch prelejeme olejom.
246. Púpavový šalát po moravsky, so slaninou
300 g mladých a jemných lístkov púpavy, 200 g slaniny, 2 menšie cibule, ocot,
korenie a soľ.
Mladé púpavové lístky natrháme, operieme a usušíme, vloţíme do misy. Slaninu
nakrájame na kocky, na panvici oškvaríme, pridáme kocky cibule, opečieme,
osolíme, okoreníme, postrekneme octom a ešte teplé nalejeme na púpavu a
premiešame. Podávame teplé. Môţeme obmeniť a pripraviť tak maďarský šalát
s kyslou smotanou, ak k slanine a cibuli pridáme mletú červenú papriku a zalejeme
pochúťkovou smotanou, ktorú dobre rozšľaháme a zamiešame k lístkom púpavy.
247. Šalát z mladej pŕhľavy
300 g lístkov mladej pŕhľavy, na zálievku: 3 PL olivového oleja, 1 PL citrónovej
šťavy, štipka cukru a soli.
Nazbierame lístky pŕhľavy, umyjeme, krátko sparíme vriacou vodou, necháme
odkvapkať a potom nakrájame na menšie kúsky. V mise vyšľaháme zálievku
z oleja, octu, citrónovej šťavy, soli a cukru, vloţíme do nej pripravenú pŕhľavu a
zľahka premiešame.
248. Pikantný ţihľavový šalát
400 g mladej ţihľavy, 1 strúčik cesnaku, na zálievku: 3 PL oleja, 1 PL octu, 1
stredne veľká cibuľa, korenie, soľ.
Vo vyššej nádobe vyšľaháme olej s octom, vmiešame veľmi jemne nasekanú
cibuľu a ochutíme korením a soľou. Strúčik cesnaku olúpeme a rozpolíme.
Vytrieme ním šalátovú misu. Ţihľavu umyjeme, sparíme, osušíme a rozsekáme.
Vloţíme do cesnakom vytretej misy, zalejeme zálievkou a zľahka premiešame.
249. Čakankový šalát s cesnakom
400 g čakanky, na zálievku: 1 strúčik cesnaku, 3 diely olivového oleja, 2 diely
vínneho octu, korenie a soľ.
132
Cesnak utrieme so soľou a korením a rozšľaháme s olejom a octom. Čakanku
zbavíme zvädnutých lístkov, pod tečúcou vodou dobre vypláchneme piesok,
osušíme a pokrájame na jemné prúţky. Dáme do misy a premiešame so zálievkou.
250. Jarný elixír z mladých výhonkov a reďkovky
4 – 6 PL mladých výhonkov z fazule, hrachu alebo šošovice, 4 zväzky reďkovky, 2
natvrdo uvarené vajcia, 150 g mäkkého salámu, 3 PL olivového oleja, 1 kelímok
bieleho jogurtu, korenie a soľ.
Výhonky opláchneme o necháme odkvapkať. Reďkovky očistíme, umyjeme a
nakrájame na tenké plátky. Vajcia nakrájame na kolieska a salám na prúţky. Do
misy dáme jogurt, ktorý mierne osolíme, ochutíme korením a po častiach
zašľaháme olej. Do tejto jemnej zálievky vloţíme výhonky, reďkovky a salám.
Opatrne premiešame. Ozdobíme kolieskami vajíčok.
251. Fazuľový šalát
200 g bielej fazule, 40 g cibule, 1 strúčik cesnaku, 4 PL olivového oleja, 2 PL octu,
2 PL paradajkového pretlaku alebo kečupu, 1 PL nasekanej petrţlenovej vňate.
Fazuľu večer namočíme a ráno uvaríme v neslanej vode. Scedíme a ešte teplé
zmiešame s roztlačeným cesnakom, osolíme, pridáme nakrájanú cibuľu, olej a
ocot. Ľahko premiešame a necháme v chladničke odstáť. Nakoniec vmiešame
kečup a necháme najmenej 2 hodiny odleţať, aţ potom podávame a posypeme
petrţlenovou vňaťou.
252. Cibuľový šalát
500 g cibule, 50 g masla, 2 PL oleja, 2 PL vínneho octu, korenie, soľ, 1 PL
nasekanej petrţlenovej vňate.
Pripravíme zálievku, ktorú vymiešame z oleja, octu a korenia. Cibuľu ošúpeme a
nakrájame na kolieska. Krátko podusíme na masle, ale nie aţ do ruţova,
vyberieme a necháme vychladiť. Šalát pred podávaním posypeme petrţlenovou
vňaťou. Podávame k pečenému a varenému mäsu.
253. Roketový šalát s klíčkami
450 g rokety siatej, 5 PL reďkovkových klíčkov, 2 vajcia, 1/2 KL octu, 1/2 KL
bieleho vínneho octu, 1/2 KL červeného estragónového octu, 3 PL olivového oleja,
korenie, soľ.
133
Roketu preberieme, umyjeme a necháme odkvapkať. Vajcia uvaríme natvrdo,
olúpeme a rozkrojíme na štvrťky. Reďkovkové klíčky vloţíme do sitka a sparíme
vriacou vodou. Ihneď ich schladíme a necháme odkvapkať. V mise vyšľaháme ocot
s olejom, podľa chuti prisolíme a okoreníme. Roketu chytíme za stonku a po
zväzkoch ich namočíme do zálievky, odkvapkáme a ozdobne upravíme na mise.
Nakoniec ozdobíme vajcami a posypeme klíčkami.
254. Mrkvový šalát s jablkom
400 g mladej mrkvy, 200 g jabĺk, citrónová šťava, cukor, soľ.
Očistenú mrkvu a olúpané jablká zbavené jadrovníkov nastrúhame najemno, dáme
do misy a zľahka premiešame. Dochutíme cukrom, citrónovou šťavou a štipkou
soli. Premiešame a uloţíme do chladničky dobre odleţať a vychladiť.
255. Mrkvový šalát s kyslou smotanou
400 g mrkvy, 200 ml pochúťkovej smotany, kôpor, cukor, citrónová šťava, soľ.
Mrkvu očistíme a najemno nastrúhame, dáme do misy, mierne osolíme, osladíme,
pridáme citrónovú šťavu, vmiešame nakrájaný kôpor a zalejeme smotanou. Dobre
premiešame a dáme do chladničky vychladiť.
256. Mrkvový šalát s čínskou kapustou
400 g mladej mrkvy, 1/2 stredne veľkej čínskej kapusty, citrónová šťava, olej,
cukor, štipka soli.
Mrkvu nahrubo nastrúhame, kapustu nakrájame na rezance, v mise zmiešame a
zalejeme zálievkou z citrónovej šťavy, cukru, vody, oleja a štipky soli.
257. Mrkvový šalát s čínskou kapustou a s kôprovou smotanou
400 g mladej mrkvy, 1/2 stredne veľkej čínskej kapusty, 200 ml pochúťkovej
smotany, 1 KL sekaného kôpru, štipka soli.
Mrkvu nahrubo nastrúhame, kapustu nakrájame na rezance, v mise zmiešame a
zalejeme zálievkou zo smotany, nasekaného kôpru a štipky soli.
258. Mrkvový šalát s chrenom
500 g mladej mrkvy, 50 g chrenu, 80 g sušených sliviek, citrónová šťava, cukor,
soľ.
Mladú mrkvu očistíme a nastrúhame na jemnom strúhadle, to isté spravíme
s chrenom. Dáme do misy, vmiešame sušené slivky, ktoré sme pred pouţitím na 3
134
hodiny namočili do vody, nechali odkvapkať a nakrájali na rezance. Dochutíme
cukrom, soľou a citrónovou šťavou. Zľahka premiešame.
259. Orientálny šalát z mladej mrkvy s mandľami v citrónovej zálievke
350 g mladej mrkvy, 100 g hrozienok, 2 PL tekutého medu, citrónová šťava, soľ.
Mladú mrkvu očistíme a nastrúhame na jemnom strúhadle, pridáme hrozienka,
ktoré sme na noc namočili do vody, premiešame s medom a dochutíme citrónovou
šťavou a opatrne prisolíme.
260. Ţihľavový šalát so sušenými slivkami
400 g mladých ţihľavových lístkov, 100 g sušených sliviek, 80 g sterilizovaných
cibuliek, 100 ml bieleho vína, 4 PL oleja, cukor, citrónová šťava, korenie a soľ.
Ţihľavové lístky preberieme, umyjeme a osušíme. Natrháme na drobnejšie kúsky,
vloţíme do misy. Pridáme sušené slivky, ktoré nakrájame na rezančeky. Z bieleho
vína, oleja, citrónovej šťavy, cukru, korenia a soli pripravíme zálievku, pridáme
cibuľky, premiešame a nalejeme na šalát. Dáme vychladiť a odleţať.
261. Zelerový šalát s divokým korením a jablkom
300 g zeleru, 300 g jabĺk, 3 PL oleja, 2 bobkové listy, 4 guličky nového korenia, 4
zrnká čierneho korenia, estragónový ocot, cukor, soľ.
Zeler očistíme, nakrájame na rezance a do polomäkka uvaríme v slanej a octovej
vode spolu s korením. Necháme vychladiť v náleve /ale zeler by nemal príliš
zmäknúť/ scedíme, dáme vychladiť a vloţíme do misy. Pridáme na rezance
nakrájané jablká, olej so štipkou cukru, premiešame a podľa chuti mierne
prisolíme.
262. Čakankový šalát so ţĺtkovou omáčkou
4 čakankové puky, 2 ţĺtky, 1 PL plnotučnej horčice, 3 PL oleja, paţítka, šťava z 1
citróna, cukor, korenie, soľ.
Do oleja vmiešame postupne ţĺtky, horčicu, malé mnoţstvo cukru, korenie a soľ.
Dobre rozmiešame a nakoniec prilejeme citrónovú šťavu a nasekanú paţítku.
Touto omáčkou prelejeme nakrájanú čakanku, ktorú sme nechali asi 10 min. pod
pokrievkou rozleţať.
263. Čakankový šalát s cibuľou a cesnakom a jemnou olejovou zálievkou
4 čakankové puky, 1 stredne veľká cibuľa, 4 strúčiky cesnaku, 2 PL oleja, citrónová
šťava, korenie, soľ.
135
Čakanku očistíme a nakrájame na širšie rezance, vloţíme do misy, osolíme a pod
pokrievkou necháme odpočívať 10 min. Prebytočnú šťavu zlejeme. Potom
primiešame cesnak nakrájaný na jemné pásiky a nakrájanú cibuľu. Z oleja,
citrónovej šťavy, cukru, korenia a soli vymiešame zálievku, ktorú nalejeme na šalát,
premiešame a podávame.
264. Malínsky čakankový šalát s jablkami a chrenom
4 čakankové puky, 150 g jabĺk, 30 g chrenu, 2 PL oleja, citrónová šťava, cukor,
korenie, soľ.
Puky očistíme a nakrájame na širšie prúţky, vloţíme do misy, osolíme, priklopíme
a necháme asi 10min. odstáť, aby sme sa zbavili horkosti. Šťavu zlejeme a
pridáme najemno nastrúhané jablká a chren. Zalejeme zálievkou pripravenou
z oleja, citrónovej šťavy, cukru, korenia a soli.
265. Feniklový šalát po čínsky
2 stredne veľké fenikle, 2 rajčiny, 1 menší pór, 4 PL sójovej omáčky, 4 PL oleja,
korenia, soľ.
Feniklové buľvy očistíme a najemno nakrájame, vloţíme do misy. Pridáme tenké
kolieska póru a zalejeme zálievkou z oleja, sójovej omáčky, soli a korenia. Šalát
premiešame a necháme asi pol hodiny odstáť v chlade.
266. Pórkový šalát s cesnakom
350 g póru, 4 strúčiky cesnaku, 3 PL oleja, citrónová šťava, korenie, soľ.
Očistený pór nakrájame na jemné rezance, sparíme v slanej vode a necháme
odkvapkať a vychladiť. Dáme do misy a pridáme na tenko nakrájaný cesnak.
Z oleja, citrónovej šťavy, soli a korenia vymiešame zálievku, nalejeme na šalát a
premiešame. Dobre vychladíme.
267. Ovsená kaša s bazou
200 g bazových plodov, 1 KL citrónovej šťavy, 4 PL ovsených vločiek, 1 PL
sušeného ovocia, 50 g lieskových orieškov, hnedý cukor, čistá ovocná šťava alebo
kvetový med.
136
Bazu chvíľu povaríme v malom mnoţstve vody s citrónovou šťavou, primiešame
sušené ovocie, hnedý cukor, ovocnú šťavu alebo med a ovsené vločky. Kašu
podávame posypanú čerstvými plodmi bazy a nakrájanými orechami.
268. Kaša z ovsených vločiek s lekvarom
400 g ovsených vločiek, slivkový lekvar. Namočené ovsené vločky zmiešame
s lekvarom.
269. Kukuričná kaša s klíčenou pšenicou
100 g kukuričného šrotu, 200 – 400 ml vody, 50 g ovsených vločiek, 100 g klíčenej
pšenice, sušené ovocie, nastrúhané stredne veľké sladké jablko.
Z kukuričného šrotu a vody uvaríme riedku kašu, odstavíme, pridáme ovsené
vločky, sušené ovocie, klíčenú pšenicu, nastrúhané jablko a premiešame.
270. Sladká ryţová kaša
400 g uvarenej ryţe Natural, 200 g nakrájaných jabĺk, 1/2 šálky sušeného ovocia,
škorica alebo aníz, mixovaný krém zo sójového mlieka, karobu alebo pudingového
prášku, múky a trochy oleja.
Ryţu premiešame so sušeným ovocím, nakrájanými jablkami a zalejeme
mixovaným krémom z ostatných prísad. Môţeme okoreniť škoricou alebo anízom.
271. Kaša z klíčkov
200 g naklíčeného obilia, 100 g naklíčených olúpaných slnečnicových a iných
semien, balíček hrozienok, jablká, 5 vlašských orechov alebo 10 lieskových
orieškov.
Naklíčené obilie a semená dáme spolu s umytými hrozienkami do misy a
podávame s nastrúhanými jablkami a orieškami.
272. Kaša z ovseného šrotu
4 PL ovseného šrotu, 1 PL sezamového alebo mandľového šrotu, 2 PL oleja, 1 PL
kvetového medu alebo hnedého cukru, 1 KL anízu, 1 postrúhané jablko alebo iné
ovocie, jadrá slnečnice.
Obilný a orechový šrot získame pomletím prepláchnutých surových obilnín a
orechov. Poslúţi nám na to mlynček na mak. Všetky suroviny spolu premiešame,
137
podľa poţadovanej hustoty pridáme vodu, necháme asi 1 hodinu odstáť a na záver
posypeme olúpanými jadrami slnečnice.
273. Ţitná kaša z Vlámska
100 g čerstvo namletej ţitnej múky alebo šrotu, 2 hrnčeky vody, 1 KL soli, trochu
rastlinného masla.
Vodu privedieme do varu, osolíme a postupne za stáleho miešania vsypeme ţitnú
múku, aby sa nespravili hrčky. Varíme 20 – 30 min. a podávame ozdobené
hrudkou rastlinného masla. Ţito môţeme namlieť na elektrickom alebo ručnom
mlynčeku.
274. Pikantný obilný šrot
6 PL máčaného obilného šrotu, 1 PL kvasníc Tebi, 1 PL korenia, 2 PL oleja, 2 – 3
PL nadrobno nakrájanej cibule, pretlačený cesnak, horčica, nadrobno nakrájané
reďkovky, feferónka.
Obilný šrot necháme asi hodinu namočený vo vode, potom dobre premiešame
s ostatnými surovinami. Môţeme ozdobiť paţítkou alebo petrţlenovou vňaťou.
275. Makovo-obilninová kaša
100 g pomletého maku, 100 g naklíčenej pšenice, 200 g čerstvého ovocia, 50 g
lieskových alebo vlašských orechov, na osladenie sušené ovocie alebo jablková
šťava.
Mak a naklíčenú pšenicu zmiešame s postrúhaným, roztlačeným alebo nadrobno
nakrájaným ovocím, posypeme nastrúhanými orieškami a podľa potreby zalejeme
ovocnou šťavou alebo trochou vody.
276. Zimný zeleninový šalát
1 buľva zeleru, 1 petrţlen, 2 mrkvy, 1 menšia cibuľa, jablko, kúsok bielej kapusty,
zelerová, petrţlenová a ţeruchová vňať, olej, jablčný ocot alebo citrónová šťava,
soľ.
Zeler, petrţlen, mrkvu, kapustu a jablko nastrúhame a dobre spolu premiešame,
pridáme najemno nakrájanú cibuľu, vňate a zalejeme olejom. Môţeme dochutiť
octom zriedeným vodou alebo citrónovou šťavou. Podľa potreby prisolíme.
277. Mrkvovo-brokolicový šalát
Mrkva, brokolica, cibuľa, ľanové alebo sezamové semienka, tekvicový olej, soľ,
bylinkové korenie.
138
Mrkvu pokrájame na jemné kolieska, brokolicu a cibuľu nakrájame, pridáme ľanové
alebo sezamové semienka, dochutíme tekvicovým olejom, bylinkovým korením a
soľou.
278. Zelerový šalát
Zeler, citrónová šťava, cibuľa, cesnak, petrţlenová a zelerová vňať, panenský olej.
Do misky najprv vytlačíme šťavu z citróna, potom nastrúhame zeler, pridáme
drobno nakrájanú cibuľu, cesnak, vňate, olej a trochu vody. Premiešame.
279. Miešaný uhorkový a hlávkový šalát
1 veľká uhorka, 4 paradajky, hrsť paţítky, 1 menšia cibuľa, 1 hlávka šalátu, 4
strúčiky cesnaku, 1 PL oleja, citrónová šťava a soľ.
Nastrúhame uhorku, hlávkový šalát nakrájame na prúţky, nadrobno nakrájame
cibuľu a paradajky, pridáme roztlačený cesnak, olej, citrónovú šťavu. Osolíme a
premiešame. Posypeme posekanou paţítkou.
280. Ochutená mrkvová drť z odšťavovača
Mrkvová drť z odšťavovača, cesnak, cibuľa, chren, olej, jablčný ocot alebo
citrónová šťava.
Mrkvovú drť dobre premiešame s roztlačeným cesnakom, nadrobno nakrájanou
cibuľou, chrenom, olejom a octom riedeným vodou alebo citrónovou šťavou.
Moţno pridávať do šalátov, alebo konzumovať s rozmrazenou zeleninou,
pokrájanými paradajkami a pod.
281. Topinamburový šalát
Topinamburové hľuzy, mrkva, cibuľa, olej, soľ, príp. Solčanka.
Topinamburové hľuzy očistíme, nahrubo nastrúhame, pridáme strúhanú mrkvu,
nadrobno pokrájanú cibuľu a olej. Môţeme dochutiť soľou alebo Solčankou.
282. Šalát „energetická bomba“
Za hrsť vylúpaných slnečnicových semien, za hrsť lieskových alebo vlašských
orechov, za hrsť pšeničných klíčkov, 5 stredne veľkých šampiňónov, 1 PL ľanových
semienok, trochu brokolice, 1/4 hlávky červenej kapusty, 1 stredne veľká mrkva,
1/2 červenej repy, 1/2 buľvy kalerábu, bylinky na dochutenie, olej, citrónová šťava.
139
Kapustu, mrkvu, červenú repu a kaleráb nahrubo postrúhame, pridáme pokrájanú
brokolicu, šampiňóny, slnečnicové a ľanové semená, orechy, pšeničné klíčky,
bylinky, dobre premiešame a podľa potreby zalejeme olejom a citrónovou šťavou.
283. Zemiakový dezert
3 stredne veľké zdravé zemiaky, šampiňóny, 3 paradajky alebo reďkovky, rastlinný
olej, citrónová šťava, soľ.
Zemiaky dôkladne umyjeme a nakrájame na kolieska, to isté spravíme aj
s paradajkami a šampiňónmi. Na kaţdé koliesko zemiaku poloţíme plátok
paradajky a šampiňóny, podľa chuti pokvapkáme olejom a citrónovou šťavou,
v prípade potreby posolíme.
284. Šalát zo surových zemiakov
500 g surových zemiakov, 3 PL rastlinného oleja, 300 g letnej surovej zeleniny
/paradajky, paprika, uhorky/, soľ.
Zemiaky nakrájame na veľmi tenké plátky, pokvapkáme olejom a premiešame. Olej
odstráni nepríjemnú škrobovitú príchuť. Primiešame ostatné suroviny.
285. Šalát z planých rastlín
300 g divokorastúcich šalátových rastlín /skorocel, ďatelina, ţerušnica, valeriánka,
loboda, sedmokráska, púpava, štiav/, zálievka pripravená z oleja, citrónovej šťavy,
50 - 100 ml vegánskej majonézy.
Na šalát pouţívame úplne mladé lístky a výhonky rastlín, ktoré jemne pokrájame,
zmiešame so zálievkou a vegánskou majonézou. Do šalátu môţeme pridať podľa
chuti naklíčené alebo uvarené strukoviny a obilie.
286. Ovocný šalát z hrušiek a sliviek
4 väčšie hrušky, 400 g sliviek, 2 KL nasekaných vlašských orechov, 2 PL citrónovej
šťavy, sušené hrozienka, voda.
Hrušky nakrájame na kúsky, pokvapkáme citrónovou šťavou a posypeme
hrozienkami. Vmiešame na kocky nakrájané slivky, vodu a orechy a necháme
hodinu v chlade uleţať.
287. Púpavový šalát s reďkovkou
150 g mladých púpavových lístkov, 2 zväzky reďkovky, 50 ml vegánskej majonézy.
Nakrájame suroviny a zmiešame s majonézou.
288. Petrţlen s orechovým dresingom
140
2 hrste lieskových orechov, hrsť vlašských orechov, hrsť slnečnicových semien,
petrţlen, na dochutenie moţno pouţiť bylinky alebo morské riasy.
Orechový dresing pripravíme pomletím alebo pomixovaním orechov a semien
s trochou vody. Petrţlen očistíme, naservírujeme na tanier, polejeme dresingom a
ozdobíme paţítkou alebo petrţlenovou vňaťou.
289. Dresing
Rovnaký diel oleja a jablčného octu, 2 – 3 strúčiky cesnaku, citrónová šťava,
korenie – šalvia, petrţlen, 1 KL horčicového prášku alebo pár lyţíc francúzskej
horčice.
Cesnak nastrúhame alebo roztlačíme a vloţíme spolu so všetkými surovinami do
fľašky s uzáverom a potrepaním dobre premiešame. Pridávame najmä do šalátov.
290. Orechová zálievka na šalát
2 PL orechov alebo olejnatých semien /slnečnica, ľan, sezam/, 50 ml vody, štipka
soli, 1 KL sušených alebo 1 PL čerstvých koreninových vňatí /majorán, pamajorán,
fenikel, bazalka, materina dúška, mäta/. Všetko dobre zmixujeme.
291. Domáca výroba jablčného octu
1 kg jabĺk zbavíme stopiek, okvetia a zhnitých častí. Nastrúhame s koţkou a
jadrovníkom na hrubšom strúhadle. Hmotu dáme do veľkého pohára, pričom
nastrúhané jablká by mali zaplniť pohár asi do polovice. Zalejeme studenou vodou,
5 cm od vrchu necháme vzduch – kvôli kvaseniu. Nádobu prikryjeme tanierom
/gázou/ a necháme stáť v miestnosti s izbovou teplotou asi 10 dní, kým neskončí
kvasenie. Obsah 1 – 2x denne premiešame čistou vareškou. Potom ho precedíme,
tuhé zvyšky vyţmýkame a jablčný ocot znovu nalejeme do umytého pohára a
prikryjeme tanierom. Postavíme na 20 dní bez miešania a odkrývania do chladnej
miestnosti. Keď bude mať šťava zlatohnedú farbu a konzistenciu dţúsu, prelejeme
ju cez gázu a rozlejeme do fliaš, ktoré zazátkujeme a uloţíme na studenom mieste.
Vydrţí najmenej rok.
Jablčný ocot obsahuje veľa vitamínu C, zvyšuje obranyschopnosť organizmu, ničí
mikroorganizmy. Moţno ho pouţívať na dochutenie šalátov namiesto citrónovej
šťavy.
292. Ovsený Vita dresing
141
Vlašské orechy, roztlačený cesnak, bazalka, naklíčený nahý ovos, za studena
lisovaný slnečnicový olej, soľ.
Nastrúhané orechy a roztlačený cesnak zmiešame s ovsom, bazalkou a olejom,
podľa chuti prisolíme.
293. Pšeničné placky a topinamburami
500 g topinambúr, 200 g celozrnnej pšeničnej múky, koreniny podľa chuti.
Topinambury nastrúhame, pridáme múku, soľ a vypracujeme cesto. Na rozpálenú
panvicu kladieme lyţicou cesto a tvarujeme z neho placky. Pečieme z oboch strán.
Namiesto topinambúr môţeme pouţiť postrúhaný kaleráb, karfiol, kapustu.
294. Kapustové placky
Kyslá kapusta, hladká múka, koreniny podľa chuti.
Kyslú kapustu zamiešame s múkou, koreninami a podľa potreby trochou šťavy
z kapusty. Dobre premiešame, vytvarujeme placky a necháme upiecť na
rozpálenom oleji.
295. Korenené zemiakové placky
250 g surových zemiakov, 100 g celozrnnej pšeničnej múky, voda podľa potreby,
soľ, 2 – 3 strúčiky cesnaku, 2 KL korenín /rasca, pamajorán, majorán/.
Nastrúhané zemiaky zmiešame s rozotretým cesnakom a ostatnými surovinami,
vytvoríme riedke cesto, ktoré kladieme lyţicou na suchú platňu, tvarujeme a
pečieme.
296. Zemiakové lokše s makom
800 g uvarených prelisovaných zemiakov, 1 KL soli, 400 g jemnej celozrnnej múky,
1 PL oleja, 100 g mletého maku, lekvar alebo 100 g kvetového medu.
Zemiaky zmiešame s múkou, soľou a olejom a vypracujeme na cesto. Zformujeme
ho do valčeka a nakrájame na časti, ktoré na doske rozvaľkáme na placky hrubé
asi 1 – 2 mm. Po oboch stranách placky opečieme na sucho na teflónovej panvici
alebo na platničke. Lokše natierame makom zmiešaných s lekvarom alebo medom
a stočíme. Podávame teplé.
297. Sušienky s cukrovou repou a bukvicami
100 g pšeničnej celozrnnej múky, 100 g jačmennej múky alebo ovsených vločiek,
50 g oleja, 200 g nastrúhanej cukrovej repy, 40 g bukvíc, asi 3 PL vody.
142
Repu zmiešame s múkou, tukom, vylúpanými a posekanými alebo nahrubo
zomletými bukvicami a vodou. Cesto vyvaľkáme na hrúbku 0,5 cm, vykrajujeme
sušienky, potierame ich vodou a pečieme 10 – 15 min. vo vyhriatej rúre.
298. Ovsené placky so ţihľavou
200 g ovsených vločiek, 2 PL miešanej múky, 30 g kvasníc, 1 cibuľa, 4 strúčiky
cesnaku, olej, soľ, majorán, 100 g mladých lístkov ţihľavy.
Namočené ovsené vločky premiešame s rozdrobenými kvasnicami, nakrájanou
ţihľavou a ostatnými prísadami. Hmotu kladieme lyţicou na plech vymastený
olejom, vytvarujeme placky, plech vloţíme do vyhriatej rúry a placky pri miernej
teplote upečieme z oboch strán.
299. Kukuričné placky
300 g kukuričného šrotu, 100 g jemne nastrúhanej zeleniny, štipka čierneho
korenia, soľ, voda, olej, cesnak.
Kukuričný šrot zalejeme vodou a necháme pár hodín stáť, primiešame ostatné
prísady, cesto kladieme lyţicou na vymastený plech alebo rozpálenú panvicu a
pečieme alebo praţíme placky.
300. Pečivo a chlieb zo ţaluďovej múky
Nazbierame ţaľude a usušíme, odstránime šupky a pomelieme mlynčekom na
kávu. Múku nasypeme do pláteného vrecka a zalejeme vriacou vodou, tým
odstránime horký tanín. Vzniknutú pastovitú hmotu zmiešame s celozrnnou múkou,
obilným šrotom apod. a pouţijeme jako základ pre prípravu pečiva.
301. Na slnku sušené obilné placky
300 g celozrnnej múky alebo jemného obilného šrotu,voda.
Z celozrnnej múky alebo šrotu a vody vymiesime cesto, z ktorého vytvarujeme
veľmi tenké placky. Placky rozloţíme na plech alebo na priedušnú látku a necháme
sušiť na slnku, podľa intenzity slnečného tepla 3-6 hodín. Do cesta môţeme pridať
nastrúhané ovocie a získame sladké placky alebo nadrobno nakrájané plané
šalátové rastliny /ţihľava, mrlík, loboda, púpavové lístky, štiav, skorocel/ a získame
veľmi výţivné placky. Namiesto celozrnnej múky alebo šrotu môţeme jako základ
cesta pouţiť naklíčené obilie pomleté v mlynčeku na mäso – tieţ veľmi výţivné.
302. Šošovicová nátierka
143
200 g šošovice, 1 malá cibuľa, 2 strúčiky cesnaku, 2 PL oleja, 1 väčšia mrkva, soľ,
majoránka, čierne korenie.
Uvarenú
šošovicu
rozmixujeme,
primiešame
nadrobno
nakrájanú
cibuľu,
prelisovaný cesnak a nastrúhanú mrkvu. Ochutíme soľou, majoránkou a korením,
nakoniec primiešame olej.
303. Šošovicovo-krúpová pomazánka
200 g šošovice, 50 g väčších krúp, 2 PL oleja, 3 PL kvasníc Tebi, 1 KL soli.
Uvaríme zvlášť šošovicu a zvlášť krúpy. Po uvarení zmiešame s ostatnými
prísadami a prepasírujeme.
304. Sójová pomazánka
200 g uvarených sójových bôbov, 5 strúčikov cesnaku, 1 PL oleja, štipka rasce a
soli.
Varenú sóju, prelisovaný cesnak, olej, rascu a soľ prepasírujeme a dôkladne
premiešame.
305. Špenátová nátierka
Mladé špenátové listy, 80 g tofu, mletý muškátový orech, morská soľ.
Špenátové listy sparíme horúcou vodou a pomelieme na mlynčeku. Podusíme na
oleji asi 5 min., ochutíme muškátovým orechom a soľou. Postupne primiešame
nastrúhané tofu. Podávame s hriankami potretými cesnakom.
306. Hubová nátierka
Huby /môţu byť aj sušené/, 400 g cibule, malé lečo, 1 hlávka cesnaku, 1 PL
majoránu, vegeta, mletá paprika, olej.
Cibuľu nakrájame nadrobno a dusíme na vode. Keď uţ je mäkká pridáme huby. Po
20 min. pridáme lečo, prelisovaný cesnak a dusíme. Keď je všetko mäkké pridáme
olej a dusíme ešte 10 min. Nakoniec pridáme soľ, vegetu a mletú papriku.
307. Cesnaková nátierka
150 g tofu, 50 g šošovice, 5 strúčikov cesnaku, morská soľ, mletá sladká paprika, 1
mrkva.
144
Šošovicu uvaríme, spolu s tofu rozmixujeme a pridáme nastrúhanú mrkvu a
rozotretý cesnak. Dochutíme soľou a mletou sladkou paprikou.
308. Nátierka z baklaţánov
2 baklaţány, 1 cibuľa, 8 strúčikov cesnaku, soľ, olej, mleté čierne korenie, paţítka.
Na oleji speníme cibuľu nakrájanú nadrobno, primiešame ošúpané baklaţány
pokrájané na kocky a cesnak rozotretý so soľou, premiešame a dusíme vo vlastnej
šťave. Udusené baklaţány rozotrieme na kašu a okoreníme. Vychladnutú nátierku
rozotrieme na chlieb a posypeme paţítkou.
309. Zelerová nátierka
Zeler, rastlinné maslo, soľ. Zeler drobno nastrúhame a rozotrieme s maslom a
soľou. Môţeme pridať aj mladú vňať.
310. Pórová nátierka
240 g póru, 200 ml sójovej majonézy, olej, soľ.
Pór podusíme na oleji a vychladnutý premiešame so sójovou majonézou a
osolíme. Krajce chleba natrieme nátierkou a ozdobíme surovým, na kolieska
nakrájaným pórom.
311. Karfiolová nátierka
200 g naklíčeného obilia, 1 surový karfiol, 50 ml oleja, soľ, posekaná paţítka.
Všetko spolu mixujeme 3 – 5 min.
312. Čučoriedková nátierka
200 g rastlinného masla, 150 g čučoriedok alebo čučoriedkového dţemu.
Čučoriedky rozmixujeme s maslom a natierame na celozrnné placky alebo pečivo.
Ozdobíme orechami a čučoriedkami.
313. Makovo-kvetová nátierka
150 g maku a 100 g kvetového medu.
Med utrieme s makom. Podávame s celozrnným pečivom.
314. Vegánsky boršč
50 g krúp, 50 g ovsených vločiek, 1 zemiak, 1 malá cibuľa, 5 strúčikov cesnaku,
1/8 hlávky kapusty, 1/2
zeleru, 2 mrkvy, 2 petrţleny, 1/4 červenej repy, 50 g
uvarenej bielej fazule, 1 KL rasce, soľ, 1 KL oleja, petrţlenová vňať.
145
Nakrájaný zemiak a zeler, krúpy s rascou, olejom a ovsenými vločkami uvaríme v 1
l vody. Do polievky na tanieroch pridáme uvarenú fazuľu, nadrobno nastrúhanú
surovú mrkvu a surovú červenú repu, nasekanú cibuľu a nakrájanú kapustu.
Nakoniec pridáme nadrobno posekanú petrţlenovú vňať a posolíme.
315. Cibuľová polievka
80 g cibule, 20 g hladkej múky, 10 g cukru, olej, zeleninový vývar, soľ, čierne
korenie, 60 g suchších ţemlí.
Na oleji upraţíme cukor na karamel. Pridáme nakrájanú cibuľu a opraţíme.
Poprášime múkou a zalejeme vývarom. Osolíme, okoreníme a povaríme. Ţemle
pokrájame na kocky a opraţíme na oleji. Pred podávaním vloţíme do polievky.
316. Špenátová polievka
150 g mrazeného špenátu, 40 g hladkej múky, 20 g cibule, 1 strúčik cesnaku, 100
ml sójového mlieka, soľ, korenie, muškátový kvet.
Z múky a oleja pripravíme bielu zápraţku, pridáme prelisovaný cesnak a pokrájanú
cibuľu, opraţíme a zalejeme vodou a mliekom. Vloţíme mrazený špenát, osolíme,
okoreníme a pridáme muškátový kvet.
317. Obilná polievka
150 g pšenice, 100 g zeleného hrášku, 1 stredná mrkva, 1 stredná cibuľa, 1/2
menšieho zeleru, 3 strúčiky cesnaku, soľ, petrţlenová vňať.
Pšenicu uvaríme. Nadrobno nakrájanú zeleninu zalejeme 1 1/2 l vody, pridáme
hrášok a predvarenú pšenicu, soľ a asi 15 min. povaríme. Nakoniec pridáme
nasekanú petrţlenovú vňať.
318. Sladká polievka zo šípok
150 g čerstvých prípadne sušených šípok, 0,8 l vody, trochu škorice, 1 PL
maizeny, 1 PL hrozienok, 1 stredne veľké jablko.
Šípky so škoricou povaríme do mäkka a prepasírujeme cez husté sito alebo riedku
látku. Prepasírovanú hmotu privedieme do varu, pridáme škrob rozrobený vo vode
a ostatné prísady. Za stáleho miešania povaríme do zhustnutia. Na záver pridáme
nastrúhané alebo rozmixované jablko.
319. Fašírky zo ţihľavy a pšenice
100 g mladých ţihľavových lístkov, 200 g hustej kaše z pšeničnej a sójovej múky
/2:1/, 20 g rastlinného oleja, majorán, rasca, soľ.
146
Ţihľavu obaríme horúcou vodou aby nepŕhlila. Nasekáme ju nadrobno a dôkladne
premiešame s hustou kašou. Ochutíme, tvarujeme fašírky a osmaţíme ich na
panvici alebo plechu v rúre. Môţeme podávať so zemiakovým šalátom.
320. Sójový rezeň
120 g sójovej drte, 800 ml vody, grahamová a hladká múka v pomere 1:1, 2
strúčiky cesnaku, majorán, soľ, olej na smaţenie.
Sójové mäso zalejeme vriacou vodou, osolíme a 1 hodinu necháme namočené
odleţať. Pridáme zmes grahamovej a hladkej múky, zahustíme na hustotu cesta,
jako na zemiakové placky. Ochutíme cesnakom a majoránom. Z masy kladieme na
rozpálený olej kôpky a lyţicou formujeme do podoby rezňa, vypráţame z oboch
strán. Podávame s prílohou a surovou zeleninou.
321. Sójové fašírky
500 g uvarených sójových bôbov, 100 g celozrnnej múky, 3 PL hladkej sójovej
múky, 2 veľké cibule, 4 PL oleja, strúhanka, 2 strúčiky cesnaku, majoránka, 1 KL
soli, posekaná petrţlenová vňať.
Uvarené bôby polejeme, primiešame nadrobno posekanú cibuľu, múku a ostatné
komponenty. Zmes dôkladne premiešame, osolíme a formujeme z nej fašírky.
Tieto potom obalíme v strúhanke a vypraţíme na oleji.
322. Šošovica s pórom
2 šálky šošovice, 2 PL oleja, 1 pór, 4 strúčiky cesnaku, 3 PL sójovej omáčky,
morská soľ, bazalka, oregano, 2 PL sezamových semiačok.
Šošovicu uvaríme do mäkka. Na rozpálenom oleji restujeme nakrájaný pór a
prelisovaný cesnak asi 3 min., pridáme šošovicu a semienka, ochutíme sójovou
omáčkou, bazalkou a oreganom. Varíme ešte 5 min.
323. Vegánske pirohy
1 malá cibuľa, 1 – 2 zemiaky /predvarené/, malé mnoţstvo nadrobno nakrájanej
mrkvy, hrášku a kukurice, malé mnoţstvo paradajkového pretlaku, korenie alebo
kari korenie, vegánske cesto /6 – 7 šálok celozrnnej múky, 1/2 šálky oleja a 1/2
šálky vody, všetko premiešame a podľa konzistencie pridáme tekutiny či múku/.
Cibuľu osmaţíme s korením. Pridáme pretlak a trochu vody zo zemiakov, potom
pridáme ďalšiu zeleninu spolu so zemiakmi a varíme asi 10 – 15 min. Cesto
rozvaľkáme na hrúbku 0,5 cm a vykrajujeme väčšie kolieska. Do prostriedku
147
kaţdého pirohu dáme trochu náplne, preloţíme na polovicu a okraje pritlačíme.
Pečieme v stredne vyhriatej rúre asi 15 – 20 min.
324. Šošovicový koláč
Niekoľko šálok červenej šošovice, veľká cibuľa, 2 – 3 nakrájané mrkvy, za hrsť
hríbov, niekoľko strúčikov cesnaku, 1 PL kvasníc Tebi, korenie /bazalka, šalvia,
tymián, oregáno/, paradajkový pretlak, vegánske cesto /6 – 7 šálok celozrnnej
múky, 1/2 šálky oleja a 1/2 šálky vody, všetko premiešame a podľa konzistencie
pridáme tekutiny či múku/.
Šošovicu uvaríme, medzitým osmaţíme cibuľu, mrkvu, cesnak a korenie.
Primiešame šošovicu, hríby, kvasnice a trochu paradajkového pretlaku. 1/2 cesta
rozvaľkáme a dáme ho do olejom vymastenej tortovej formy. Tú dáme do trúby a
chvíľu pečieme. Asi po 5 min. pridáme na cesto náplň zo šošovice, rozvaľkáme
druhú časť cesta, prikryjeme ním náplň a na bokoch pritlačíme, aby sa vrchná a
spodná časť spojili. Na vrchu urobíme pár dierok, aby mala kadiaľ unikať para.
Pečieme v stredne vyhriatej rúre 20 – 30 min.
325. Bulharské sladké sviatočné jedlo zo pšenice
1 šálka celej pšenice, 3 PL strúhanky, 3 PL hrozienok, 900 g pomletých orechov,
1/2 PL mletej škorice, javorový sirup, čerstvá ovocná šťava alebo kvetový med.
Pšenicu namočíme do vody a na druhý deň uvaríme, aţ kým nepopuká. Horúcu
uvarenú pšenicu zlejeme, prikryjeme utierkou a pokrievkou a necháme 2 – 3
hodiny odstáť. Medzitým na masle opraţíme strúhanku. Do malého mnoţstva vody
namočíme hrozienka a zomelieme orechy. Pred podávaním primiešame do
pšenice strúhanku, odkvapkané hrozienka, orechy, polejeme javorovým sirupom
alebo ovocnou šťavou.
326. Letný zeleninový hrniec
3 PL oleja, 1 cibuľa, 600 g patizónov alebo cukiny, 4 veľké paradajky, 2 šálky
naklíčenej fazule mungo, soľ, čierne korenie, tymián, oregáno, bazalka, 2 strúčiky
cesnaku, 50 g tofu.
148
Duţinu patizóna alebo cukiny nakrájame na tenké plátky. Na oleji speníme
nasekanú cibuľu, pridáme patizón, opraţíme, podlejeme a dusíme. Pridáme
rozštvrtenú paradajku, korenie a nakoniec naklíčenú fazuľu. Odstavíme a
posypeme nastrúhaným tofu syrom.
327. Vegánsky nákyp
1 šálka mletých orechov alebo pšeničných klíčkov, 50 g oleja, 2 PL škrobu, 1
nadrobno nakrájaná cibuľa, soľ, rasca, 2 PL citrónovej šťavy, 1 surový nastrúhaný
zemiak, 2 šálky vody.
Z prísad vypracujeme stredne hustú hmotu, naplníme do vhodnej misy, upečieme
v rúre, nakrájame a podávame k šalátom.
328. Špenátové knedlíky
100 g uvareného špenátu, 100 g hladkej pšeničnej múky, 4 PL hladkej sójovej
múky, soľ.
Z múk a prepasírovaného špenátu vypracujeme tuhé cesto. Na tenko ho
vyvaľkáme a necháme sušiť, cesto nesolíme, pretoţe by sa nevysušilo. Nakrájame
na knedlíčky a v slanej vode varíme 4 min.
329. Kapustové zvitky
4 veľké kapustové listy, 100 g ryţe, 300 g zeleniny /mrkva, hrášok, karfiol, kaleráb/,
50 g tofu, 50 g uvareného pomletého obilia, 5 PL oleja, 1 PL sójovej múky, cibuľa,
cesnak, soľ, 1 PL kvasníc Tebi.
Zeleninu a ryţu zvlášť podusíme do mäkka. Pokrájanú cibuľu a cesnak zmiešame
s ryţou a ostatnými prísadami, premiešame a zabalíme do listov. Vloţíme do
vymasteného pekáča a pečieme 20 min.
330. Tofu praţenica
100 g tofu, 1 stredne veľká cibuľa, sójová omáčka, oregano, morská soľ, 3 PL
oleja, ďalšie koreniny podľa vlastnej chuti.
149
Pokrájanú cibuľu opečieme na oleji a primiešame tofu, dochutené sójovou
omáčkou, oreganom, prípadne soľou. Krátko smaţíme, podávame ako klasickú
praţenicu s krajcom celozrnného chleba.
331. Zemiaky zapekané so syrom tofu a zeleninou
1 kg zemiakov, 200 g tofu, 100 g varenej mrkvy, 200 g uvareného hrášku, 250 ml
sójového mlieka, olej, soľ, petrţlenová vňať.
Zemiaky uvaríme, ošúpeme a pokrájame na kolieska. Cibuľu speníme na oleji,
pridáme mrkvu a hrášok a chvíľu podusíme. Podusenú zeleninu pridáme
k zemiakom, osolíme, posypeme vňaťou a premiešame. Zemiaky vloţíme do
vymastenej ohňovzdornej misy, posypeme postrúhaným syrom tofu a polejeme
sójovým mliekom. Vloţíme do rúry a zapečieme. Podávame so zeleninovým
šalátom.
332. Tofu placky so šípkami
1/2 šálky sekanej cibule, 1/4 šálky sekaného zeleru, 2 PL oleja, 700 g tofu, 3 PL
šípok, 1 PL sójovej múky, 1/2 šálky sekaných vlašských orechov, 1 PL soli, 1 šálka
strúhanky, trochu bazalky a sójovej majonézy.
Cibuľu a zeler opraţíme na oleji a primiešame tofu, pomelieme a dobre
rozmixujeme s ostatnými surovinami. Formujeme placky a upečieme z oboch strán.
333. Tofu s ryţou
500 g tofu, 500 g uvarenej ryţe natural, 3 dcl sójového mlieka, 2 PL strúhanky, 1
PL sójovej omáčky, 125 ml oleja, soľ.
Do nádoby vymastenej olejom ukladáme vrstvy: ryţa – pokvapkáme omáčkou –
tofu – soľ, opakujeme, končíme tofu vrstvou, ktorú zasypeme strúhankou, zalejeme
posoleným sójovým mliekom a pečieme v stredne vyhriatej rúre 1 hodinu. Hotový
pokrm posypeme zelenou cibuľou.
334. Tofu s červenou kapustou
1/4 – 1/2 hlávky červenej kapusty, 200 g tofu, cibuľa, tymián.
150
Červenú kapustu pokrájame na hrubšie rezance a pomaly dusíme v zakrytej
panvici s prídavkom cibule a štipky tymiánu na miernom ohni, aţ kým nezmäkne.
Občas ju zľahka premiešame. Na tanieri ju posypeme strúhaným tofu a podávame
so zemiakmi.
335. Dusená kapusta s tofu
500 g hlávkovej kapusty, 1 väčšia cibuľa, 150 g údeného tofu, ocot, rasca, soľ a
cukor.
Na oleji opraţíme cukor na karamel. Pridáme pokrájanú cibuľu a opraţíme.
Pridáme nadrobno nakrájanú kapustu a rascu a mierne podlejeme vodou. Dusíme
aţ kým nie je kapusta mäkká, dochutíme octom a soľou. Na tanieri posypeme
opečeným, na kocky nakrájaným tofu. Podávame s varenými zemiakmi.
336. Mrkvový šalát s tofu
250 g jemne nastrúhanej mrkvy, 250 g postrúhaného jablka, 250 g rozrobeného
tofu, 1 PL sójového oleja, citrónovú šťavu, 1 PL strúhaného chrenu, 1 PL sušených
hrozienok, soľ.
Tofu rozdrvíme, pridáme ostatné suroviny, dobre premiešame. Ak je šalát príliš
hustý, rozriedime ho mnoţstvom sójového mlieka alebo vody. Necháme preleţať.
Môţeme podávať samostatne alebo natierať na tenké krajce chleba.
337. Slnečnicové chlebíky
Základ tvoria lúpané slnečnicové semená, hrozienka, podľa chuti môţeme pridať
postrúhané jablko, kokos, posekané orechy, škoricu, klinček, zázvor.
Lúpané slnečnicové semená pomelieme na mlynčeku na mak, v miske potom
z hmoty, hrozienok a vody vytvarujeme malé chlebíky. Podľa chuti ich môţeme
ochutiť uvedenými prísadami. Po vytvarovaní chlebíkov ich môţeme hneď
konzumovať alebo nechať vysušiť na slnku.
338. Maková pochúťka s naklíčenou pšenicou
151
4 PL naklíčenej pšenice, 4 PL pomletého maku, 1 väčšie alebo 2 menšie jablká,
namočené hrozienka alebo iné sušené ovocie.
Za hrsť sušeného ovocia zalejeme vodou a necháme niekoľko hodín namočené.
Mak, nastrúhané jablko a pšenicu premiešame, pridáme sušené ovocie a vodou,
v ktorej bolo ovocie namočené, všetko zalejeme.
339. Mrkvové koláče
250 g postrúhanej mrkvy, 250 g hladkej múky, 150 ml oleja, lekvar.
Všetko okrem lekvaru premiešame a vypracujeme cesto, ktoré vyvaľkáme na tenko
a pokrájame na štvorce. Do kaţdého štvorca dáme lyţičku lekvaru a vyrobíme
šatôčky. Okraje dobre stlačíme, aby lekvar nevytiekol. Potrieme plech olejom a
vloţíme do rúry, kde pečieme 20 – 25 min. aţ kým šatôčky nezruţovejú.
340. Ovocné pyré
2 jablká, 1 hruška, niekoľko malinových listov, hrsť naklíčenej pšenice.
Jablká, hrušku a malinové listy nakrájame na kúsky, rozmixujeme, pridáme pšenicu
a domixujeme. Získame zdravú náhradu kupovanej ovocnej výţivy. Ovocie
obmieňame podľa sezóny.
341. Surová torta z ovocia a ovsených vločiek
500 g ovocia, 300 g ovsených vločiek, riedená ovocná šťava.
Dno tortovej formy vymastíme a posypeme ovsenými vločkami. Vločky ku dnu
dobre pritlačíme a pokvapkáme ovocnou šťavou a poukladáme na ne ovocie.
Vrstvy ovocia a ovsených vločiek niekoľkokrát opakujeme. Tortu uloţíme na
niekoľko hodín do chladničky, nakrájame na rezy a podávame.
342. Ryţa so šípkami a orechami
100 g ryţe, 200 g šípok, 50 g orechov, 1 PL oleja, štipka mletej škorice, na
osladenie hnedý cukor, strúhané jablko, čistá jablková šťava alebo sušené ovocie.
Šípky zbavíme zvyškov kališných lístkov a stopiek, pozdĺţne rozkrojíme, zbavíme
semien a chĺpkov, dôkladne premyjeme a nakrájame nadrobno. Ryţu uvaríme,
premiešame so šípkami, orechami a olejom, podľa potreby podlejeme vodou,
udusíme asi 10 min., odstavíme a osladíme. Podávame posypané škoricou.
152
343. Vegánsky puding
750 g očistených nakrájaných jabĺk, 600 ml vody, 8 PL hnedého cukru, 2 balíčky
maizeny.
V 400 ml vody rozvaríme jablká za občasného miešania, nakoniec pridáme cukor.
V 200 ml vody rozmiešame maizenu, pridáme jablká a asi 2 min. necháme vrieť.
Kombinujeme s dţemom a pod.
344. Štiavová polievka
Asi 300 g štiavových listov umyjeme, pokrájame a uvaríme. Zahustíme zápraţkou
alebo vhodnejšie mliekom, v ktorom sme rozmiešali 1 PL múky. Spolu povaríme.
Na zlepšenie chuti môţeme pridať trochu cukru.
345. Domáci odhlieňovací nápoj
Pripravíme odvar z 30 – 60 g čerstvých skorocelových listov, na 1 l vody. Podľa
chuti osladíme medom. Pijeme hlavne ráno.
346. Skorocelová omáčka
Hrsť skorocelových listov umyjeme, usušíme a stiahneme vlákna zo spodnej časti
listov. Potom ich nasekáme nadrobno. Polovicu nasekaných listov podusíme na
oleji alebo masle s malou nadrobno nakrájanou cibuľou. Za stáleho miešania
pridáme 2 PL hladkej múky a zalejeme 250 ml vývarom a 250 ml mliekom.
Omáčku ešte niekoľko minút povaríme, osolíme, okoreníme, pridáme citrónovú
šťavu a vmiešame surový ţĺtok. Nakoniec vmiešame druhú polovicu surových
jemne posekaných listov. Omáčka sa môţe podávať s varenými zemiakmi ako
príloha k hlavnému jedlu, alebo s natvrdo uvarenými vajcami.
347. Púpavový med
Zo ţltých kvetov púpavy sa pripravuje púpavový med, ktorý sa môţe pripraviť aj vo
forme sirupu.
Pribliţne 240 kvetov dáme do 1 l vody a necháme prevariť. Potom dáme v zakrytej
nádobe odstáť do chladnejšej miestnosti na 24 hodín. Na druhý deň precedíme,
pridáme 750 – 1000 g cukru a na miernom ohni povaríme asi 1 hodinu. Pred
ukončením varenia pridáme šťavu z 1 pomaranča a 2 citrónov. Nevaríme celkom
153
do husta, lebo po odstavení z plameňa ešte zhustne. Uloţíme do pohárov
z detskej výţivy. V zime pouţívame do teplých nápojov, hlavne pri prechladnutí.
348. Púpavový šalát
100 g listov, 50 g zelenej cibuľky, 25 g petrţlenovej vňate, 15 g oleja, soľ, citrónovú
šťavu, mleté čierne korenie, kôpor, 1 vajce.
Listy púpavy necháme postáť 30 min. v slanej vode. Potom ich posekáme,
premiešame s ostatnou posekanou vňaťou, dochutíme a na mise ozdobíme
pokrájaným vajcom uvareným natvrdo.
349. Šťava z mladých listov pŕhľavy
Účinné sú mladé jarné listy a šťavu by sme mali konzumovať denne aspoň 7 – 14
dní. Ak nemáme čas na jej prípravu, pripravíme si šťavu z listov rozmixovaním
s troškou vody. Uţíva sa 4 – 5 PL denne. Nepripravuje sa do zásoby, pretoţe
v styku s kyslíkom rýchlo oxiduje.
350. Zemiaky s pŕhľavou
Pripravíme si rovnaké diely ţihľavy a zemiakov. Umytú pŕhľavu nasekáme
nadrobno a sparíme. Osolíme, pridáme očistené nakrájané zemiaky a varíme do
mäkka. Vodu scedíme, pridáme 3 PL oleja alebo masla a vyšľaháme kašu, ktorú
podávame k hlavnému jedlu.
351. Pŕhľavový špenát
Na tuku speníme nadrobno pokrájanú cibuľu a pridáme 2 PL múky. Premiešame a
pridáme jeden tanier umytých a jemne nasekaných pŕhľavových listov. Zalejeme
mliekom, krátko povaríme a pred dokončením vmiešame cesnak utretý so soľou a
1 vajce. Podáva sa jako špenát s varenými zemiakmi.
352. Fašírky z pŕhľavy
100 g pŕhľavových listov, 200 g pšenovej kaše, 20 g tuku, soľ.
Pŕhľavu po umytí sparíme, posekáme a 2 – 3 min. povaríme. Dáme odkvapkať,
podľa potreby zomelieme a premiešame s hustou pšenovou kašou. Osolíme,
okoreníme, sformujeme fašírky a pečieme vo vymastenej forme.
353. Potočnicový šalát s jogurtom
154
400 g umytých listov potočnice potrháme a zalejeme zmesou 3 – 5 PL bieleho
jogurtu, 2 PL smotany, jemne nasekaných cibuliek, osolíme, okoreníme a
dochutíme citrónovou šťavou. Podávame chladené k zemiakom.
354. Šalát z valeriánky s reďkovkami
Lístky valeriánky zbavíme stopiek, dobre umyjeme a nakrájame na prúţky. Umyté
reďkovky nahrubo nastrúhame. Pripravíme si nálev z jogurtu, 1 PL oleja, citrónovej
šťavy, soli a cukru. Túto zálievku premiešame s pripravenou zeleninou. Šalát
podávame vychladený. Do zálievky môţeme pridať 100 g syru Niva.
355. Syrový šalát z valeriánky
Valeriánku umyjeme, necháme odkvapkať, pridáme nakrájanú mrkvu, syr a všetko
zalejeme nálevom z oleja, citrónovej šťavy, soli, štipky mletého čierneho korenia a
nastrúhaného muškátového orieška. Podávame vychladené s pečivom.
356. Novozélandský špenát ako príloha
Umyté listy sparíme v osolenej vode a po vychladnutí nasekáme nahrubo.
Nakrájanú cibuľu zľahka opraţíme na tuku, pridáme nasekané listy, trochu korenia,
soli a podusíme. Podľa potreby môţeme zahustiť strúhankou.
357. Špenátový šalát s jablkami
Umyté listy nakrájame na tenké pásiky, olúpané jablká nahrubo nastrúhame,
pokvapkáme citrónovou šťavou a premiešame. Zmes zalejeme kyslou smotanou
alebo jogurtom zmiešaným s olejom, pomarančovou a citrónovou šťavou. Môţeme
prisoliť a posypať orechami.
358. Štvorbôčik s cestovinou
Dôkladne umytý štvorbôčik sparíme horúcou vodou a 5 min. povaríme. Nadrobno
nakrájanú cibuľu speníme na oleji a pridáme jemne nasekané lístky štvorbôčika.
Do zmesi pridáme rozšľahané vajcia, rozotretý cesnak a posolíme. Do vymastenej
misy na pečenie dáme vrstvu uvarených cestovín, na ňu pripravenú zeleninu a
prikryjeme druhou vrstvou cestovín. Povrch posypeme strúhaným syrom,
pokvapkáme olejom a zapečieme v rúre.
359. Plnené palacinky
155
Pripravenú zmes z lístkov štvorbôčika z predošlého receptu môţeme pouţiť aj na
slané palacinky ako plnku. Palacinky potrieme zmesou, preloţíme a povrch
posypeme strúhaným syrom.
360. Šalát z hadieho moru
Korene uvaríme v okyslenej vode a pokrájame na malé kúsky. Pokvapkáme olejom
a zalejeme majonézou zriedenou citrónovou šťavou. Vhodná je sójová majonéza.
Posypeme petrţlenovou vňaťou, paţítkou, ţeruchou apod.
361. Paprikáš z hadieho moru
Očistené korene pokrájame na malé kúsky. Pripravíme si pokrájanú cibuľu, ktorú
speníme na masle alebo oleji, pridáme mletú červenú papriku, pokrájané korene
hadieho moru, podlejeme trochou vody a spolu podusíme. Nakoniec zahustíme
smotanou, v ktorej sme rozmiešali 1 PL múky, krátko povaríme a dochutíme podľa
potreby soľou a citrónovou šťavou.
362. Varený katran
Očistené výhonky zviaţeme a uvaríme v osolenej vode. Vodu scedíme, výhonky
upravíme na misu, pokvapkáme olejom a posypeme opraţenou strúhankou alebo
syrom. Podávame s varenými zemiakmi.
363. Loboda zapekaná so zemiakmi
Umyté listy lobody povaríme v slanej vode asi 10 min. Vyberieme ju, necháme
odkvapkať a posekáme nadrobno. Na tuku osmaţíme nadrobno nakrájanú cibuľu,
zaprášime múkou, podlejeme vodou a primiešame pripravenú lobodu. Nakoniec
zmes osolíme a okoreníme. Do vymasteného pekáča uloţíme vrstvu na kolieska
nakrájaných, v šupke varených zemiakov, na ne dáme časť lobody. Môţeme pridať
na rezance nakrájané sójové mäso. Znovu uloţíme vrstvu zemiakov a vrstvu
lobody. Poslednú vrstvu tvoria zemiaky. Po 10 min. pečenia pripravený pokrm
zalejeme mliekom /125 ml/, v ktorom sme rozšľahali 1 – 2 vajcia. Podávame so
zeleninovým šalátom.
364. Lobodový koláč
Cesto: 500 g varených zemiakov, 1 vajce, 100 g detskej krupice, 50 g masla, soľ
156
Plnka: 300 g lobody, 2 strúčiky cesnaku, 2 PL tuku, 1 PL hladkej múky, 1 PL
smotany, 1 cibuľa, soľ, mleté čierne korenie.
Umytú lobodu varíme 5 min. v slanej vode. Potom z listov vytlačíme vodu a jemne
posekáme. Na tuku speníme cibuľu, pridáme múku a pripravíme svetlú zápraţku.
Vmiešame lobodu, cesnak, soľ, korenie a smotanu. Zemiaky nastrúhame, osolíme,
pridáme vajce a krupicu. Vypracujeme cesto, ktorým vyloţíme tukom vymazanú
formu na pečenie. Okolo dna okraj cesta zvýšime, aby vznikla miska, do ktorej
dáme dusenú lobodu. Povrch pokvapkáme maslom a koláč upečieme v rúre. Plnku
môţeme vylepšiť strúhaným syrom alebo tofu syrom.
365. Feniklový šalát
Dobre očistené stonky fenikla pokrájame na rezance a zalejeme olejovým
nálevom. Pridáme posekanú cibuľku, paţítku, príp. aj feniklovú vňať, okyslíme
citrónovou šťavou, znovu dobre premiešame a podávame.
366. Artičokový šalát
Uvarené artičoky pokrájame, pridáme pokrájanú uhorku, papriku, príp. paradajky.
Zo 4 PL oleja, 2 PL posekaných zelených vňatí, 2 strúčikov cesnaku a 1 nakrájanej
cibule pripravíme marinádu, s ktorou premiešame pripravenú zeleninu. Podľa chuti
môţeme pridať trochu octu.
367. Polievka z kardy
Očistené stopky kardy pokrájame na kúsky a dáme povariť do vriacej vody.
Polievku zahustíme zátrepkou z 300 ml mlieka a 2 PL múky, posolíme a podľa
potreby osladíme a okyslíme.
368. Brokolica na florentský spôsob
Brokolicu očistíme a krátko povaríme v pare. Potom ju pokrájame, prehrejeme na
oleji, pridáme rozotretý cesnak, soľ a korenie.
369. Mozoček z brokolice
Brokolicu rozoberieme na ruţičky a uvaríme v pare alebo osolenej vode do mäkka.
Posekanú cibuľu speníme na oleji, pridáme pokrájanú brokolicu, osolíme a
okoreníme. Zalejeme rozšľahanými vajcami a za stáleho miešania necháme
157
stuhnúť. Nakoniec vmiešame posekanú paţítku alebo petrţlenovú vňať. Podávame
so zeleninovou oblohou, paradajkami alebo hlávkovým šalátom.
370. Zapečená brokolica
Brokolicu povaríme v osolenej vode, rozoberieme a pokrájame na kúsky. Do
nádoby na pečenie, ktorú sme vopred vymastili, prípadne posypali strúhankou,
poukladáme kúsky brokolice a zalejeme zmesou, pripravenou nasledovne: 2 – 3
vajcia rozšľaháme s pol šálky mlieka a 50 – 100 g strúhaného syra, posolíme a
dochutíme pokrájanou petrţlenovou vňaťou. Necháme asi pol hodiny zapekať
v rúre. Podávame s varenými zemiakmi a zeleninou.
371. Brokolicové karbonátky
Sparenú brokolicu posekáme, pridáme na kocky pokrájanú ţemľu, vajce, soľ,
korenie, trochu strúhanky a dobre premiešame. Z hmoty vytvarujeme karbonátky,
obalíme v strúhanke a osmaţíme na panvici. Do zmesi môţeme pridať aj dusené
huby, postrúhaný syr alebo inú vhodnú zeleninu. Pribliţný pomer zloţiek: 500 g
brokolice, 100 g ţemle, 1 vajce, 20 g strúhanky.
372. Čakankový šalát
Listy čakanky alebo puky dôkladne umyjeme, pokrájame, primiešame aj inú
zeleninu podľa sezóny, alebo pomiešame s jemne nastrúhaným jablkom,
naklíčenou šošovicou či pokrájanou cibuľkou. Dochutíme olejovo – citrónovým
nálevom, paţítkou, kečupom, 1 PL jogurtu alebo kyslej smotany.
373. Zapekané čakankové puky
Umyté čakankové puky veľmi krátko podusíme v pare. Do tukom vymazanej misy
poukladáme puky a zalejeme cestíčkom z 2 vajec, 125 ml smotany, soli a
postrúhaného muškátového orieška. Pokropíme olejom a zapečieme v rúre.
Podávame hneď po stuhnutí vajec. Ako príloha sa hodia varené zemiaky alebo
surový zeleninový šalát.
374. Šalát z čínskej kapusty
Umyté listy kapusty nakrájame na rezance, pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu,
nakrájanú kápiu a nakrájané, vopred uvarené huby. Zalejeme citrónovým nálevom
/citrónová šťava, olej, soľ, cukor, korenie, voda/. Dochucovať môţeme aj
158
predávanými dresingami, rozotretým cesnakom, petrţlenom, kôprom, pre zmenu
môţeme doplniť nadrobno nastrúhanou mrkvou, uhorkou, paprikou.
375. Prívarok z čínskej kapusty
Kapustu pokrájame na rezance a dáme podusiť. Z oleja a múky pripravíme svetlú
zápraţku, zalejeme ju vodou a pridáme paradajkový pretlak. Všetko dobre
premiešame, pridáme k uvarenej kapuste, trochu povaríme, osolíme, dosladíme a
pre zvýraznenie chuti môţeme pridať majoránku alebo inú koreninu.
376. Pekinská kapusta „na smotane“
Kapustu podusíme a zalejeme 200 ml kyslej smotany, v ktorej sme rozšľahali 1 KL
hladkej múky. Povaríme a podľa chuti môţeme prisladiť.
377. Pekinská kapusta ako lahôdka
Pripravujeme podobne ako špargľu. Opláchnutú hlávku prekrojíme na štvrťky a
krátko podusíme v pare. Na tanieri posypeme na masle jemne opraţenou
strúhankou alebo nastrúhaným syrom.
378. Šalát z kelu kučeravého
5 – 10 mladých listov umyjme, pokrájame na tenké rezance a zalejeme vopred
pripraveným nálevom z citrónovej šťavy, cukru a soli. Pokvapkáme olejom
a premiešame. Na tanieri sa môţe ešte ozdobiť kolieskami citrónu.
379. Palacinky plnené kučeravým kelom
Na masti speníme posekanú cibuľu a pridáme v slanej vode uvarený a posekaný
kel, korenie a spolu podusíme. Z mlieka, vajec a múky urobíme riedke cesto, podľa
chuti posolíme a pripravíme hrubšie palacinky. Do cesta môţeme pridať aj
postrúhaný syr. Palacinky naplníme uduseným kelom a podávame ako hlavné
jedlo.
380. Kelové rezne
Umyté listy kelu kučeravého necháme obschnúť a trochu zvädnúť. Potom ich
obaľujeme v múke, osolených rozšľahaných vajciach a v strúhanke. Vypráţame do
zlata po oboch stranách. Ako prílohu podávame varené zemiaky a surovú
zeleninu.
159
381. Tekvicový šalát s kôprom
Tekvicu olúpeme a očistíme od semien a duţiny. Nastrúhame na hrubom
strúhadle, pridáme kôpor, biely jogurt, trochu prisolíme a premiešame. Pre
spestrenie môţeme pridať aj pokrájané paradajky, papriku, uhorku a inú zeleninu,
alebo tekvicu dochutíme postrúhaným kyslastým jablkom.
382. Kôprová polievka so sójou
Zemiaky pokrájame na menšie kocky a povaríme asi 10 min. Pridáme 2 dcl
nízkotučného alebo sójového mlieka, do ktorého sme zamiešali 1 PL múky, asi 1/2
šálky varených sójových bôbov, posolíme a povaríme do zmäknutia zemiakov.
Pred ukončením varu pridáme 2 PL oleja, 2 PL posekaného kôpru a podľa chuti
prisladíme. Polievku môţeme pripraviť aj bez mlieka a po ukončení varu
servírujeme priamo na tanier s jogurtom, alebo nepridáme sóju a pripravujeme
podobne ako pri zemiakovej kyslej polievke.
383. Tvarohová nátierka s kôprom
1 kocku nízkotučného tvarohu premiešame s 1 PL jogurtu a 1 PL nadrobno
nakrájaným čerstvým kôprom. Podľa chuti posolíme. Môţe sa pripraviť aj
z bryndze, vhodné je pridať 1 KL mletej červenej papriky.
384. Šalát z okrúhlice
Buľvy olúpeme, nastrúhame na hrubo. Pridáme nakrájanú cibuľu a šalátovú
uhorku, dochutíme paţitkou, soľou a citrónovou šťavou. Môţeme sa konzumovať
len postrúhaná, bez cibule, s pridaním nálevu, alebo môţeme kombinovať s inou
zeleninou. Nezabudnime pokvapkať olejom.
385. Šalát z okrúhlice so syrom
400 g okrúhlice, 150 g syra, 40 g oleja, 1 citrón, 2 – 3 PL mlieka, paţítka, mleté
paprikové korenie.
Syr nastrúhame, premiešame s citrónovou šťavou, olejom a podľa potreby
zriedime mliekom. Podľa chuti okoreníme a premiešame s olúpanou, uvarenou a
nadrobno nakrájanou okrúhlicou. Povrch posypeme paţítkou. Šalát sa môţe
pripraviť aj s jemno nastrúhanou okrúhlicou.
160
386. Kaša z okrúhlice
Buľvy okrúhlice pokrájame na malé kúsky a podusíme na masle s trochou čierneho
korenia, soli, cibule a mlieka. Keď zmäkne, prelisujeme je alebo zmixujeme na
kašu, pridáme ţĺtok, dobre premiešame a podávame ako prílohu k hlavným jedlám.
Môţe sa podávať aj ako samostatné jedlo, posypaná strúhaným syrom.
387. Okrúhlica na kyslo
Okrúhlicu nakrájame na malé hranolky alebo hrubšie rezance. Na masle
rozpustíme a do ţlta upraţíme trochu cukru, pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu,
rascu, soľ a dusíme do zmäknutia. Pridáme ocot alebo citrónovú šťavu a
podávame ako prílohu.
388. Placky s okrúhlicou
400 g okrúhlice, 1 šálka sušených húb, 3 surové zemiaky, 2 – 3 PL múky, 1 vajce,
soľ, mletá paprika, olej na vysmáţanie.
Olúpanú okrúhlicu nastrúhame najemno, premiešame s posekanými sušenými
hubami a postrúhanými surovými zemiakmi. Pridáme vajce, soľ, papriku, múku a
premiešame. Lyţicou alebo malou naberačkou lejeme na panvicu s rozpáleným
olejom, upravíme do tvaru placky a opečieme z oboch strán.
389. Šalát z kvaky
Kvaku očistíme a pokrájame na tenké plátky alebo rezance. Osolíme a zalejeme
sladkokyslým nálevom. Obdobne ako okrúhlicu môţeme ju kombinovať s rôznymi
druhmi zeleniny.
390. Polievka z kvaky
400 g kvaky, 30 g tuku alebo oleja, 1 PL múky, 1 cibuľa, 1 KL červenej mletej
papriky, soľ, voda.
Očistenú kvaku postrúhame na hrubšie rezance a uvaríme v osolenej vode.
Pokrájanú cibuľu speníme na masti, pridáme 1 KL papriky, múku, premiešame,
aby paprika veľmi nestmavla a zalejeme vodou. Pridáme do uvarenej kvaky a
krátko ešte spolu povaríme. Pred podávaním pridáme posekanú petrţlenovú vňať.
161
391. Pečená kvaka
Buľvy kvaky olúpeme, nakrájame na plátky a uloţíme na mierne pomastený plech,
posolíme, posypeme tlčenou rascou a opečieme v rúre.
392. Baklaţánová pomazánka
Baklaţány na miernom ohni opečieme do zmäknutia, olúpeme a pokrájame na
drobné kúsky. Pridáme rozmixované paradajky, cesnak a mleté oriešky. Dobre
premiešame, podľa chuti osolíme, okyslíme alebo prisladíme. Natierame na
hrianky, ozdobíme zelenou vňaťou.
393. Baklaţánová zmes
Rovnaký pomer varených zemiakov a baklaţánov nakrájame na kocky. Na tuku
osmaţíme pokrájanú cibuľu, pridáme trochu mletého ďumbiera, pálivej papriky,
utretý strúčik cesnaku a niekoľko lyţíc kokosovej múčky. Pridáme zemiaky
s baklaţánmi, posolíme, podusíme asi 10 min. Podľa potreby dochutíme
citrónovou šťavou.
394. Baklaţánové karbonátky
600 g baklaţánov, 1 cibuľa, 8 strúčikov cesnaku, 2 vajcia, 60 g strúhanky,
petrţlenová vňať, korenie, olej, múka.
Baklaţány sparíme a olúpeme, nakrájame na kolieska a necháme postáť aby
pustili vodu. Potom ich zomelieme na mäsovom mlynčeku. Do zomletých
baklaţánov pridáme rozotretý cesnak, soľ, nadrobno nakrájanú cibuľu, korenie,
vňať, vajce, strúhanku a všetko dobre premiešame. Lyţicou naberáme a kladieme
do rozohriateho tuku. Smaţíme po oboch stranách.
395. Kvasené machovky
Umyté plody machovky poprepichujeme a uloţíme do zaváracieho pohára alebo
kameninovej nádoby. Pridáme kôpor, estragón a hroznový list. Celé mnoţstvo
zaťaţíme a necháme kvasiť pri teplote 18°C asi týţdeň, potom sú plody vhodné na
konzumáciu.
162
396. Machovkový kompót
Plody machovky rozkrájame a mierne povaríme. Na 0,5 kg plodov pridáme 300 g
cukru a 200 ml vody. Prevarené necháme vychladnúť v porcelánovej miske, na
dlhšie uskladnenie dáme do zaváracích pohárov a krátko sterilizujeme.
397. Mangoldový letný šalát
Z mangoldových listov odreţeme stonky, listy dôkladne umyjeme. Stonky pozdĺţne
nakrojíme. Varíme v slanej vode asi 2 minúty. Potom listy a stonky vyberieme,
necháme odkvapkať a v predhriatej mise udrţujeme teplé. Na oleji krátko
prehrejeme na kolieska nakrájaný cesnak, pridáme šťavu z polovice citróna a
premiešame. Zvyšok citróna pokrájame na kolieska. Osmaţeným cesnakom
polejeme mangoldové listy a navrch ukladáme kolieska citrónu. Podávame
k hlavnému jedlu.
398. Varené stopky mangoldu s maslom
Mangoldové stopky pokrájame asi na 10 cm kúsky a krátko povaríme v slanej
vode. Po uvarení scedíme, nacháme odkvapkať a na tanieri posypeme na masle
opraţenou strúhankou, alebo len pokvapkáme olejom.
399. Mangold s kôprovou omáčkou
Mangoldové stopky pripravíme ako v predchádzajúcom recepte. Z 1 kelímka
bieleho jogurtu alebo kyslej smotany pripravíme kôprovú omáčku, ktorou na
tanieroch polejeme uvarené stopky mangoldu.
400. Zapekaný mangold so syrom
Listy aj stopky mangoldu /500 – 700 g/ krátko povaríme v slanej vode. Po
odkvapkaní pokrájame a poukladáme do misky vytretej maslom a vysypanej
strúhankou. V 200 ml mlieka rozšľaháme 1 – 2 vajcia, asi 50 g postrúhaného syra,
posekanú petrţlenovú vnať a touto zmesou zalejeme mangold. Povrch môţeme
ešte pokvapkať olejom, posypať strúhaným syrom a necháme v rúre zapiecť.
401. Zeleninové krokety
Uvarené mangoldové listy po odkvapkaní posekáme na drobno, pridáme podľa
sezóny aj inú zeleninu /varený karfiol, postrúhaný kaleráb alebo paštrnák/,
premiešame s vajcom a strúhaným syrom. Ak je zmes riedka, môţeme ju zahustiť
163
pridaním jemných ovsených vločiek, dochutíme soľou a korením. Vyformujeme
malé krokety, ktoré môţeme obaliť vo vajci a strúhanke a zľahka osmaţíme na
oleji.
402. Paštrnáková polievka
Rovnaké diely paštrnáka a zemiakov nakrájame na kocky, pridáme pokrájaný pór,
niekoľko zrniek čierneho korenia a povaríme v osolenej vode. Po uvarení
prelisujeme, pridáme trochu smotany s pridaním aromatickej vňate, alebo
nakrájaním surových zelených častí póru.
403. Paštrnákový šalát
Surový alebo krátko povarený paštrnák postrúhame a premiešame s postrúhaným
jablkom a chrenom. Podľa chuti pridáme citrónovú šťavu, soľ, cukor. Vhodný je aj
ako príloha k mäsu.
404. Iný variant paštrnákového šalátu
Postrúhaný s mrkvou a jablkom so sladkokyslým nálevom alebo bez nálevu ako
zeleninová príloha.
405. Paštrnák s mrkvou /hráškom/
Korene paštrnáku a mrkvy pokrájame na kocky, podusíme na spenenej cibuli,
podľa potreby podlejeme vodou. Namiesto mrkvy môţeme pridať hrášok. Dusíme
len krátko, pretoţe paštrnák sa rýchlo rozvarí. Posolíme, pridáme lyţičku surového
oleja a ozdobíme posekanou vňaťou.
406. Paštrnákové pyré
Rovnaké mnoţstvo paštrnáku a zemiakov spolu s pórom a čiernym korením
uvaríme v slanej vode. Prelisujeme, pridáme trochu masla alebo oleja, podľa
potreby zriedime mliekom.
407. Paštrnáková kaša
Obmenou zemiakového pyré môţe byť kaša z paštrnáku, zeleru a kalerábu.
Pripravíme podobne podusením uvedenej nakrájanej zeleniny s trochou vody.
Pridáme na drobno nakrájanú cibuľku a hrášok, zasypeme múkou, posolíme a
dovaríme s pridaním malého mnoţstva ryţe.
164
408. Patizónový šalát
Umyté patizóny postrúhame na rezance a zalejeme nálevom z vody, cukru, soli,
citrónovej šťavy a oleja. Mladé patizóny sa konzumujú aj so šupkou, podobne ako
cukety. Veľmi dobré sú aj v kombinácii s inou zeleninou, napr. paradajkami,
paprikou, ale aj mrkvou či hráškom. Ak podávame patizón ako súčasť
zeleninového taniera, stačí ho nastrúhať a pokvapať citrónovou šťavou, prípadne
ozdobiť petrţlenovou vňaťou.
409. Patizónový guláš
Patizón nakrájame na kocky a dáme podusiť na spenenú cibuľku spolu
s pokrájanou paprikou a paradajkami. Po zmäknutí pridáme hladkú múku, osolíme,
podľa potreby pridáme vodu a dochutíme koreninami a bylinkami na spôsob
gulášu. Môţeme pridať aj nakrájané sójové párky, prípadne vopred pripravené
sójové mäso.
410. Vysmáţaný patizón
Olúpané patizóny nakrájame na plátky hrubé asi 1 cm. Posolíme, obalíme ako
viedenský rezeň /v múke, vo vajci a v strúhanke/ alebo pomúčené namočíme do
palacinkového cestíčka a vysmaţíme. Podávame so zemiakmi a zeleninovým
šalátom. Podobne sa dá pripraviť aj tekvica.
411. Patizónová polievka
500 g patizónov, 200 ml bieleho jogurtu alebo kyslej smotany, 20 g múky, 1 lyţica
oleja, mletá červená paprika, soľ.
Mladé patizóny umyjeme, pokrájame na kúsky, zalejeme vodou a povaríme. Do
smotany zamiešame múku, pridáme k
patizónom a ešte krátko povaríme.
Nakoniec pridáme na zohriatom oleji rozpustenú červenú papriku.
412. Patizón so syrom
Patizón nakrájame na 1 cm hrubé plátky, ostrúhame šupku, ak je starší vyberieme
aj jadrá. Na panvici rozohrejeme olej, poukladáme naň plátky patizónu a necháme
na jednej strane zosklovatieť. Plátky obrátime, osolíme, okoreníme a prikryjeme
plátkami syra. Keď patizóny znova zosklovatejú a syr sa roztaví, pokvapkáme
jednotlivé porcie kečupom a podávame so zemiakmi.
165
413. Rýchla príprava póru
Biele časti póru /nepokrájané/ dáme krátko povariť do osolenej vody. Vyberime,
pokvapkáme olejom, posypeme strúhankou osmaţenou na masle, alebo
posypeme strúhaným syrom a podávame s varenými zemiakmi alebo ako prílohu
k hlavnému jedlu. Vodu môţeme pouţiť ako vývar alebo základ zeleninovej
polievky.
414. Omeleta s pórom
Pór, 2 – 3 vajcia, 2 lyţice mlieka, 1 lyţica múky, soľ, olej.
Pór nakrájame na kolieska a mierne podusíme na lyţici oleja. Vajcia rozšľaháme
s mliekom a múkou, posolíme a zalejeme nimi pór. Zmes môţeme ešte posypať
postrúhaným syrom a necháme prikryté stuhnúť.
415. Pórová omáčka
Pór nakrájame na kolieska, zalejeme 200 ml alebo zeleninovým vývarom a
uvaríme do polomäkka. Do 100 ml smotany zamiešame lyţicu múky, prilejeme
k póru, posolíme, necháme prevrieť a dochutíme čiernym korením, muškátovým
kvetom alebo iným korením podľa vlastnej chuti.
416. Šťava z čiernej reďkovky
K získaniu šťavy sa buľva olúpe a odšťaví alebo postrúha a vylisuje. Necháme ju
stáť niekoľko hodín v chlade, čím stratí pálivú chuť. Pouţíva sa vţdy čerstvá,
v chladničke môţe stáť najviac 2 dni.
417. Reďkovkové maslo
Osminku masla utrieme do peny, pridáme 2 – 3 menšie olúpané a na chrenovom
strúhadle postrúhané reďkovky, osolíme a dochutíme citrónovou šťavou. Natrieme
na chlieb a zapíjame čajom. Môţeme ho pridať aj k pečeným zemiakom.
418. Tvarohové nátierka s reďkovkou
250 g mäkkého tvarohu rozmiešame so 100 ml mlieka, pridáme niekoľko
postrúhaných reďkoviek a osolíme. Môţeme pridať pokrájanú paţitku, alebo
postrúhanú mrkvu a natierame na chlieb.
166
419. Šaláty s reďkovkou
Veľmi jednoduchý šalát získame z jemne nastrúhanej reďkovky, drobno nakrájanej
cibuľky, petrţlenu a sladkokyslého nálevu s malým mnoţstvom šalátového oleja.
Pri príprave rôznych druhov šalátov zmierňujeme jej ostrú chuť pridaním
strúhaných jabĺk alebo stúhanej mrkvy.
420. Reďkovkový šalát s majonézou
Výborný je aj šalát z reďkovky a mrkvy. Na dva diely strúhanej reďkovky pridáme
jeden diel strúhanej mrkvy, spojíme ľahkou majonézou a dochutíme citrónovu
šťavou, soľou a cukrom. Podľa potreby zriedime. Nezriedený šalát môţeme pouţiť
aj na chlebíky.
421. Reďkovkový šalát so syrom
Olúpanú umytú reďkovku a olúpané, jadrovníka zbavené jablko nastrúhame,
pridáme nadrobno posekanú uhorku a kapiu, osolíme, zalejeme kyslou smotanou,
dochutíme lyţičkou horčice a dobre premiešame. Jednotlivé porcie posypeme
jemne posekanou paţítkou a strúhaným tvrdým syrom.
422. Surové šaláty s topinamburmi
Jemne nasrtúhané topinambury premiešame s postrúhanou mrkvou alebo cviklou,
môţeme striedať so zelerom, hráškom alebo kyslou kapustou. Vyuţijeme všetky
druhy sezónnej zeleniny. Zalejeme nálevom z citrónovej šťavy, vody a medu,
prípadne mierne osolíme a podávame.
Nastrúhané
topinambury
zalejeme
citrónovou
šťavou,
pridáme
pokrájané
paradajky, 3 – 4 lyţice naklíčených slnečnicovým semien, premiešame, dochutíme
soľou, zelenými vňaťami, prípadne dresingom. Ako nálev môţeme tieţ pouţiť
paradajkovú šťavu, ktorú podľa potreby trochu zriedime vodou, prisolíme a
okyslíme.
423. Varené topinambury s paradajkami
Menšie topinambury namočíme do okyslenej vody. Potom ich uvaríme /podľa
veľkosti 20 – 25 min./ v mierne slanej vode. Nakrájanú cibuľu osmaţíme na tuku,
pridáme múku a urobíme svetlú zápraţku. Podlejeme vodou, pridáme čierne
korenie, niekoľko zrniek nového korenia, bobkový list, trochu tymiánu a spolu
167
povaríme. Nakoniec pridáme paradajkový pretlak a podľa chuti cukor, soľ alebo
citrón a niekoľko lyţíc smotany. Jednoduchšia a zdravšia alternatíva je príprava
bez zápraţky, keď múku pridáme rovno do smotany a mierne povaríme. Omáčku
nalejeme na topinambury urovnané na mise a ihneď podávame.
424. Opekané topinambury
Hľuzy umyjeme, očistíme a pokrájame na 1 cm široké kolieska. Jemne ich osolíme
a z oboch strán opečieme na tuku. Zdravší spôsob úpravy je uloţiť kolieska na
plech, posypať rascou, posekaným cesnakom, prípadne cibuľou, pokvapkať olejom
a dať zapiecť do rúry.
425. Babka z topinambúr
Očistené topinambury /500 g/ nastrúhame, osolíme a premiešame s dvomi
vajcami. Podľa chuti pridáme nasekaný cesnak, cibuľu, majoránku, mletú rascu
alebo zelenú vňať a iné koreniny. Hmotu preloţíme na tukom vymastený pekáč,
rozotrieme na celú plochu a upečieme v rúre. Upečenú nakrájame na štvorce a
môţeme ešte posypať na tuku osmaţenou cibuľou, postrúhaným tvrdým syrom
alebo kečupom.
426. Omeleta s topinamburmi
600 g topinambúr, 160 g zeleru, 3 vajcia, 250 ml mlieka, 80 g hladkej múky, 2
strúčky cesnaku, soľ, tuk.
Olúpané topinambury a zeler nastrúhame, pridáme vajcia rozšľahané v mlieku, soľ,
rozotretý cesnak a na panvici smaţíme omelety. Podávame so zeleninovým
šalátom.
427. Šalát s pórom
Umyté šalátové listy nakrájame na rezance, očistený pór nakrájame na tenké
kolieska, premiešame, pokvapkáme olejom zalejeme citrónovým nálevom.
428. Špargľa so strúhankou a kyslou smotanou
Očistenú špargľu upravíme vedľa seba do jednej výšky, previaţeme bielou niťou a
povaríme v slanej vode asi 15 min. Uvarenú necháme odkvapkať, poukladáme do
misky, posypeme strúhankou zľahka opraţenou na oleji a polejeme smotanou.
Namiesto smotany je vhodné pouţiť biely jogurt.
168
429. Špargľa na milánsky spôsob
Očistenú a olúpanú špargľu uvaríme ako v predošlom recepte. Necháme
odkvapkať a rozloţíme na mise vymastenej tukom. Nahusto posypeme strúhaným
syrom a pokvapkáme maslom /vhodnejšie je pouţiť olivový olej/.
430. Polievka z čerstvej špargle
Špargľu uvaríme v 0,5 l vody, vyberieme a pokrájame na malé kúsky. Vývar
zahustíme mliekom /asi 250 ml/, v ktorom sme rozšľahali 1 lyţicu múky a 1 ţĺtok.
Krátko povaríme a do zahusteného vývaru pridáme pokrájané kúsky špargle.
Dochutíme worcesterovou omáčkou, citrónovou šťavou a soľou. Iný variant
polievky je s dochutením muškátovým kvetom a pridaním na kocky nakrájanej
opraţenej ţemle.
431. Šaláty z tekvice
Očistenú tekvicu nakrájame na tenké plátky ako uhorku alebo na hrubšie rezance.
Osolíme a zalejeme citrónovým nálevom. Dochutíme kôprom alebo rôznymi
bylinkami. Môţeme pridať niekoľko lyţíc naklíčených slnečnicových semien.
Očistenú tekvicu postrúhame na rezance, pridáme nakrájané paradajky a cibuľu,
prípadne nakrájanú papriku. Dochutíme ako v predchádzajúcom recepte.
Nastrúhanú tekvicu pre jej neutrálnu chuť môţeme kombinovať so všetkými druhmi
zeleniny, napr. s postrúhanou uhorkou, mrkvou, zelerom, cviklou, reďkovkou. Pre
zvýraznenie chuti sa vhodne doplní rozotretým cesnakom, kôprom, ţeruchou a
inými vňaťami, posekanými vlašskými orechami a lyţicou olivového alebo iného
oleja.
432. Tekvicová polievka s kôprom a ryţou
Tekvicu postrúhame na hrubšie rezance, pridáme umytú ryţu, zalejeme vodou,
posolíme a spolu povaríme do zmäknutia ryţe. Môţeme pouţiť aj uvarenú ryţu,
v tom prípade tekvicu len krátko podusíme a zalejeme potrebným mnoţstvom
vody. Môţeme dať vyvariť celé vnútro tekvice aj so semenami /pouţijeme gázu, do
ktorej celú masu zaviaţeme a pred dokončením vyberieme z polievky/. Po uvarení
môţeme ešte pridať lyţičku pochúťkovej smotany alebo bieleho jogurtu. Namiesto
ryţe môţeme pripraviť polievku s pohánkou.
169
433. Tekvica na spôsob dusenej kapusty
Na tuku speníme cibuľu, pridáme na rezance pokrájanú tekvicu, rascu, soľ a
podusíme asi 5 minút. Potom poprášime 1 – 2 lyţicami múky, podlejeme trochou
vody a necháme krátko prevrieť. Nakoniec dochutíme citrónovou šťavou a cukrom.
Pred dokončením môţeme pridať aj postrúhané kyslejšie jablko.
434. Šalát zo zeleru stopkového
Zeler stopkový umyjeme, pokrájame na drobné kúsky a zalejeme vopred
pripraveným sladkokyslým nálevom a olejom. Premiešame a necháme chvíľu
postáť v chladničke. Nakrájané listy alebo stopky môţeme primiešavať aj do iných
šalátov, spolu s paradajkami, koreňovou zeleninou apod.
435. Zeler stopkový zapekaný so syrom
Stopky krátko povaríme v slanej vode. Odkvapkané pokrájame a uloţíme do
vymstenej a strúhankou vysypanej misy. Posypeme strúhaným syrom a zalejeme
smotanou. Môţeme pridať aj natvrdo uvarené nakrájané vajíčka. Necháme
zapiecť.
436. Zeler stopkový ako predjedlo
Zelerové stopky môţeme podávať vysmáţané v cestíčku, obalené ako rezne,
alebo len mierne povarené a poliate rozpusteným maslom
alebo pikantnou
omáčkou pripravenou takto: nakrájame cibuľa, kapary, petrţlenovú vňať, natvrdo
uvarené vajce. Pridáme olej a citrónovú šťavu, soľ, cukor, mleté čierne alebo biele
korenie. Všetko spolu dobre premiešame a dáme vychladnúť.
437. Ţeruchové placky
Uvarené zemiaky roztlačíme na jemnú kašu a zmiešame s lievancovým cestom.
Pridáme trochu korenia, muškátového orieška a za hrsť nasekaných ţeruchových
listov /aj viac/. Zamiešame, podľa chuti osolíme a z pripravenej masy robíme veľké
placky, ktoré opečieme po oboch stranách.
438. Ţeruchový šalát s jogurtom
Asi 300 g umytých ţeruchových výhonkov /listov/ posekáme a zalejeme zmesou
pripravenou z 3 – 5 lyţíc bieleho jogurtu, lyţice olivového alebo slnečnicového
oleja, jemne nasekaných cibuliek. Dochutíme soľou, korením a citrónovou šťavou.
170
Podávame chladený k novým zemiakom alebo s grahamovým pečivom, ale
výborne chutí aj ku grilovanému mäsu.
439. Špenátová torta
1 mrazený špenát, 1 lístkové cesto, 200 g syra Niva, 4 vajcia, cibuľa, olej, soľ,
čierne korenie, muškátový oriešok.
Cibuľu opraţíme na oleji a potom dáme na ňu zmrazený špenát. Chvíľu podusíme,
pridáme korenie, soľ, muškátový oriešok. Odstavíme a pridáme nastrúhanú Nivu.
Zmes vlejeme do tortovej formy, ktorú sme vystlali 2/3 lístkového cesta. Do štyroch
jamôčok dáme surové vajcia, celé prikryjeme zvyšným cestom, ktoré ešte potrieme
vajíčkom a poprepichujeme. Podávame ako teplé alebo studené predjedlo.
440. Domáci chlieb s kypriacim práškom
500 g múky zmiešame s kypriacim práškom, 1 lyţičkou soli a 1 lyţičkou cukru,
noţom zapracujeme asi 370 ml mlieka. Cesto musí byť pomerne husté a nesmie
sa prichytávať na steny misy. Potom ho asi minútu hnetieme na pomúčenej doske.
Utvoríme bochníček, povrch potrieme mliekom a vloţíme do trúby vyhriatej na
210°C, po 15 min. zníţime na 180°C a pečieme ešte asi 20 minút do zlatova.
441. Tekvica na prípravu slíţov
Pouţijeme tuhšie, menej vodnaté tekvice ktoré upečieme alebo uvaríme v pare
/nikdy ju nevaríme vo vode/ a ručne roznmačkáme /nepouţívame mixér/. Rýchle
zamiešame s čo najmenším mnoţstvom múky.
442. Cícer na paradajkách
3 hrnčeky naklíčeného cíceru, 1 cibuľa, olej, mletý koriander, kurkuma, čierne
korenie, zeleninový vývar, 500 g paradajok, bazalka, 3 strúčky cesnaku, kyslá
smotana, petrţlen.
Nakrájanú cibuľu osmaţíme krátko na oleji, pridáme naklíčený cícer, korenie,
zeleninový vývar a dusíme do polomäkka. Potom pridáme pokrájané paradajky
a varíme do mäkka. Pred podávaním vmiešame kyslú smotanu s rozotretým
cesnakom a petrţlenom.
171
443. Karbonátky z naklíčeného cíceru
100 g slnečnicových semienok, 100 g naklíčeného cíceru, 50 g hladkej celozrnnej
múky, majoránka, čierne korenie, soľ, strúhanka,olej.
Slnečnicové semienka a naklíčený cícer chvíľu podusíme vo vode a potom
pomelieme.
Primiešame
múku,
korenie a soľ.
Vypracujeme
husté
cesto,
vytvarujeme karbonátky a ľahko ich obalíme v strúhanke. Na rozpálenom oleji
vysmaţíme a podávame s varenými zemiakmi a zeleninovým šalátom.
444. Pomazánka z cíceru
1 hrnček cíceru, 1 cibuľa, hrsť paţítky, soľ. Cícer po namočení uvaríme na mäkko
a rozmixujeme, prípadne prepasírujeme. Osolíme a zamiešame jemne nastrúhanú
cibuľu a nakrájanú paţítku.
445. Veselá zeleninová polievka
200 g cíceru, 1,5 l vody, 4 strúčky cesnaku, 1 cibuľa, 5 polievkových lyţíc
olivového oleja, zeleninový vývar, čierne korenie, bylinková soľ, bobkový list, 1
väčší zemiak, 5 mrkiev, 1 malý kúsok zeleru, 1 kaleráb, 1 pór, morská soľ.
Cícer umyjeme, cez noch necháme namočený vo vode a na druhý deň uvaríme.
Po hodine varenia pridáme nakrájaný cesnak, cibuľu nakrájanú na malé kocky,
olivový olej, zeleninový vývar, prichutíme bylinkovou soľou, čiernym korením
a bobkovým listom. Zemiak nakrájame na kúsky, mrkvu na plátky a kaleráb a zeler
na prúţky a pridáme do polievky. Do hotovej polievky vhodíme nasekaný pór,
čerstvo mleté čierne korenie a soľ. Celková doba varenia je podľa tvrdosti vody 1,5
aţ 2 hodiny. Pre 4 osoby.
446. Zapečená cuketa s údeným mäsom
2 väčšie cukety, 1 hlávka cesnaku, 400 g vareného údeného mäsa, 200 g
strúhaného eidamu.
Cukety olúpeme, pozdĺţne rozkrojíme, vnútro vydlabeme, posolíme a necháme ich
stáť, aby pustili vodu. Medzitým najemno pokrájame strúčky cesnaku a na malé
kúsky nakrájame údené mäso. Potom vnútro cukiet osušíme, vysypeme cesnakom
a vyplníme
údeným mäsom.
Vrch
hojne
posypeme
syrom.
Vloţíme
do
172
vymasteného pekáča a v rúre vyhriatej na 180°C pečieme, pokiaľ sa syr nesfarbí
zlatisto. Podávame s varenými zemiakmi.
447. Mexický kukuričný chlieb
1 vajce, 2 veľké lyţice olivového oleja, 1 veľká lyţica čerstvej štipľavej papriky, 1
hrnček kukurice /z konzervy/, ½ hrnčeka kyslej smotany, 1 hrnček ţltej kukuričnej
múky, 1 lyţička soli, 1 lyţička prášku do pečiva,2 hrnčeky nastrúhaného syra.
Rozšľaháme vajce s olejom a paprikou, pridáme kukuricu, kyslú smotanu,
kukuričnú múku, soľ, prášok do pečiva, syr /pol hrnčeka si necháme na posypanie/.
Cesto nalejeme do vymazaného pekáča a posypeme zvyškom syra. Pečieme
v stredne vyhriatej rúre 40 minút.
448. Cesnaková pomazánka
2 najemno nastrúhané varené vajcia, 1 biely jogurt, 1 tavený syr, kúsok masla, 4
strúčiky cesnaku, soľ.
Cesnak podrvíme a všetko zmiešame.
449. Cícerová nátierka
1 šálka cíceru, 1 stredne veľká cibuľa, bylinky, Solčanka, sójová omáčka, olej,
mleté korenie /červená paprika, biele alebo čierne korenie/.
Cícer namočíme cez noc, potom do mäkka uvaríme, vhodné je pridať bobkový list,
cesnak. Na panvici osmaţíme najemno nakrájanú cibuľu, pridáme koreniny,
precedený cícer, ochutíme Solčankou alebo sójovou omáčkou. Ručným mixérom
rozmixujeme do hladka a podávame teplé na hriankach alebo aj za studena na
chlieb.
450. Cuketa – bezmäsitý predpis
Vydlabeme 4 malé cukety, duţinu posekáme a zmiešame s 200 g varenej ryţe,
hrsťou sekaných jadier orechov, s 1 ks syrom Lučina alebo podobným, 2 strúčkami
lisovaného cesnaku. Posolíme, okoreníme trochou mletého koriandru, čierneho
korenia,
lyţičkou
bazalky
alebo
medovky,
petrţlenom.
Cukety
naplníme
a v pekáčiku vytretom olejom zapečieme v rúre. Môţeme posypať prípadne
strúhaným syrom alebo pridať paradajkový pretlak alebo iné druhy korenia, ako sú
uvedené.
173
451. Cuketové leto
1 cuketa, 1 cibuľa, 3 strúčiky cesnaku, paradajkový pretlak, mletá červená paprika,
majoránka, bazalka, soľ, olej.
Na oleji speníme cibuľu, pridáme mletú papriku, paradajkový pretlak, soľ. Vloţíme
cuketu pokrájanú na kocky alebo postrúhanú na slíţiky a 15 – 20 min. dusíme,
pridáme bylinky a roztlačený cesnak a necháme postáť. Podávame teplé
s cestovinami alebo zemiakmi, prípadne aj s chlebom.
452. Fazuľová pomazánka
200 g bielej fazule, uvarenej a prepasírovanej, 50 ml sójového alebo slnečnicového
oleja, 4 strúčiky prelisovaného cesnaku, 1 najemno nastrúhaná mrkva, trochu
mletej červenej sladkej papriky, majoránka, soľ. Rovnomerne rozmiešame.
453. Gomasio
Sezamové alebo ľanové semienka, morská soľ.
Na panvici osmaţíme 1 diel morskej soli a 16 – 24 dielov prepláchnutých
sezamových alebo ľanových semien. Semená sú dostatočne opraţené, keď
začínajú praskať. Zmes potom nasypeme do mlynčeka na mak, zomelieme
a máme výbornú prísadu do šalátov, hlavného jedla, na ryţu alebo na iné obilniny.
456. Zapekaná cuketa
400 g cukety, 100 g mäkkého salámu, 100 g syru eidam, 1 cibuľa, ½ pohára oleja,
2 – 3 vajíčka, 1 prášok do pečiva, 1 pohár polohrubej múky, soľ, majoránka, čierne
korenie, cesnak.
Cuketu nastrúhame a vymačkáme, salám, syr a cibuľu nastrúhame na hrubom
strúhadle, pridáme zvyšok, posypeme makom a pečieme v rúre. Mnoţstvo na 1
plech.
457. Syrové pečivo s orechami
400 g hladkej múky, 250 g masla alebo tuku na pečenie, 200 g taveného syra, 2
vajíčka, ½ sáčku prášku do pečiva, orechy /lieskovce/.
Zmiešame múku s práškom do pečiva, pridáme tuk, ţĺtka, trochu soli a tavený syr,
vypracujeme cesto. Vyváľame na placku, vykrájame formou kolečká a z bielkov
174
ušľaháme sneh, do ktorého pridáme trochu soli. Kaţdé kolečko ozdobíme snehom,
orechom a upečieme v dobre vyhriatej rúre.
458. Smaţený zeler
1 väčší zeler, soľ, čierne korenie, ½ citróna, 2 vajcia, 50 g hladkej múky, 100 g
strúhanky, olej.
Zeler olúpeme, umyjeme, rozkrájame na plátky, pokvapkáme ich citrónom,
posolíme, okoreníme, necháme asi 20 min odpočinúť. Balíme v trojobale /múka,
vajíčko, strúhanka/ a smaţíme na oleji na oboch stranách do zlatista. Podávame
s opečenými zemiakmi alebo zemiakovou kašou.
459. Cuketa so zemiakmi
1 ks 20 – 30 cm veľká cuketa, bez jadier, 5 väčších zemiakov uvarených v šupke,
100 g slaniny alebo primerané mnoţstvo oleja, hrsť sušenej majoránky, soľ, čierne
korenie.
Zemiaky ošúpeme a nakrájame na plátky hrúbky 3 – 4 mm, z cukety odreţieme
oba konce a nakrájame ju na plátky hrúbky 1 – 2 mm, nesolíme. Vyškvaríme
slaninu nakrájanú na kocky, pridáme cukety a za občasného miešania necháme
zosklovatieť. Potom pridáme zemiaky a opekáme ešte asi 5 minút. Pridáme
majoránku, soľ, korenie, podávame so zeleninovým šalátom.
460. Pohánková pomazánka
1 šálkal uvarenej pohánky - lámanky, 2 PL udusenej cibuľky, 3 PL olivového alebo
sezamového oleja, 3 PL sušeného droţdia, 1 KL sójovej omáčky, 3 strúčky
cesnaku, soľ.
Rovnomerne rozmiešame.
461. Pohánkové krokety
500 g pohánky – lámanky, koreňová zelenina : 1 – 2 mrkvy, kúsok petrţlenu a
zeleru, zeleninový bujón, olivový olej, 6 – 7 strúčikov cesnaku, soľ, čierne korenie,
sójová omáčka, sezam, vajíčko /nemusí byť/.
Pohánku uvaríme v zeleninovom bujóne /zaliať nad povrch asi 2 cm a varíme asi
15 min, necháme prikryté dôjsť asi pol hodiny/, dáme do misy, pridáme sušenú
majoránku, čierne korenie, vajíčko. Očistíme dve mrkvy, jeden malý petrţlen,
polovicu menšieho zeleru. Všetku zeleninu najemno postrúhame. Potom pridáme
175
prelisovaný cesnak. Sójovú omáčku môţeme ale nemusíme pridať. Vyformujeme
placky alebo guľky, obalíme ich v múke alebo v sezame a vypraţíme na olivovom
oleji.
462. Cuketová buchta
350 g nastrúhaných cukiet, 250 g hladkej múky, 200 g cukru, 1 vanilkový cukor, 1
vajíčko, 5 lyţíc oleja, 1 prášok do pečiva, 100 ml vlaţnej vody.
Vajíčko, cukor, vanilkový cukor a olej ušľaháme do peny. Pridáme múku s práškom
do pečiva, zalejeme vlaţnou vodou a zmiešame. Nakoniec vmiešame nastrúhanú
cuketu, dáme na pekáč a pečieme asi 45 min.
463. Plnená cuketa
2 stredne veľké cukety, zväzok petrţlenu, 2 mladé cibuľky, 2 ks zelerovej vňate,
100 g strúhanky, 6 strúčikov cesnaku, 1 lyţička tymiánu, soľ, mleté čierne korenie,
1 vajíčko, 150 g varenej indiánskej ryţe, 150 ml kuracieho vývaru, 2 lyţice
paradajkového pretlaku, 15 ml rastlinného oleja.
Cukety rozkrojíme priečne na polovice, vnútro vydlabeme, sparíme ich v horúcej
vode asi 2 min. Na oleji osmaţíme nadrobno nakrájanú cibuľu, zelerovú vňať,
petrţlen a vydlabanú duţinu, pridáme tymián, cesnak, paradajkový pretlak
a uvarenú ryţu. Vmiešame vajíčko, strúhanku, kurací vývar a ochutíme. Zmes
naplníme do cukiet, dáme ich do zapekacej nádoby, zalejeme zvyškom vývaru,
zakryjeme alobalom a pečieme asi 15 min v rozpálenej rúre. Upečenú pokrájame
na kolečká a podávame s toastami.
464. Zapečená cibuľa
800 g malých cibuliek, 200 g šunky /šunkového salámu/, 350 g kyslej smotany, tuk
na vymazanie pekáča, 2 vajíčka, tvrdý syr.
Olúpané, vidličkou prepichané malé cibuľky /väčšie rozpoliť/ rozloţíme do tukom
vymazaného pekáča alebo ohňovzdornej misky. Šunkový salám nakrájame na
kocky, nasypeme na cibuľu, zalejeme smotanou a rozšľahanými vajíčkami.
Pečieme v rozohriatej rúre asi 1 hod. Tesne pred koncom pečenia posypeme
nastrúhaným syrom.
176
465. Cuketa s nádievkou
1 stredne veľká cuketa, 4 rohlíky, 1 hrnček mlieka, kúsok tvrdého syra, 4 strúčiky
cesnaku, majoránka, soľ, mleté korenie, muškátový kvet, prášok do pečiva.
Nádiveka – do misky nalejeme mlieko a necháme v ňom rozmočiť natrhané rohlíky.
Za 10 min. zmes dobre premačkáme, zamiešame do nej na kocy nakrájaný syr,
prelisovaný cesnak, majoránku a podľa potreby ostatné korenie. Posolíme,
zahustíme celozrnnou múkou s polovicou prášku do pečiva. Zmesou naplníme
rozkrojenú cuketu, ktorú poloţíme doprostred plechu zaliateho olejom s trochou
vody. Dáme do rúry a pečieme na 220°C asi 15 min., potom vyberieme plech
z rúry, cuketu obsypeme zemiakmi nakrájanými na plátky a dopekáme v rúre
maximálne 45 minút.
466. Sójová majonéza
2 PL plnotučnej hladkej sójovej múky, nie kopcom, 100 ml vody, 150 – 200 ml za
studena lisovaného rastlinného oleja, na ochutenie morská soľ, citrónová šťava,
muškátový orech, trochu mletého zázvoru, čajová lyţička plnotučnej horčice a ev.
iné korenie podľa chuti.
Do mixéra dáme 2 polievkové lyţice múky, zalejeme 100 ml vriacej vody,
zmixujeme, postupne pridávame olej a hmota začne emulgovať. Majonézu
ochutíme. Pouţívame podobne ako vaječnú majonézu.
467. Opekaný cícer
1 šálkal uvareného cíceru, olej, sójová omáčka.
Na panvicu s olejom pridáme uvarený, odkvapkaný cícer /cez noc ho namočíme
a potom varíme asi 3 hod. v obyčajnom alebo 1,5 hod. v tlakovom hrnci/,
pokvapkáme sójovou omáčkou. Praţíme asi 5 min. Podávame teplé.
468. Zapečené jablká
Jablká, vlašské orechy, trochu masla, šťava z pomarančov, lekvar, škorica,
vanilkový cukor.
Umyté jablká ošúpeme, rozdelíme na polovice a vyberieme jadrovníky a do jamiek
po nich dáme pol lyţičky lekvaru /napríklad ríbezľového/, lyţičku potlčených
vlašských orechov. Navrch dáme trochu masla, posypeme škoricou a vanilkovým
177
cukrom. Jablká poukladáme do misy z jenského skla, podlejeme pomarančovou
šťavou. Pečieme v predhriatej rúre asi 15 – 20 min., nie na silnom ohni.
469. Cuketa po čínsky
6 mladých cukiet, 3 lyţice masti, 6 stredne veľkých cibúľ, 6 strúčikov cesnaku, 1
lyţička mletého zázvoru, 1 lyţička štipľavej papriky, niekoľko lyţíc sójovej omáčky,
2 malé konzervy paradajkového pretlaku, soľ.
Cuketu nastrúhame na jemnom strúhadle, na masti osmaţíme drobno nakrájanú
cibuľku, pridáme cuketu, nakrájaný cesnak, korenie, sójovú omáčku, posolíme
a mierne dusíme asi 30 min. Nakoniec pridáme paradajkový pretlak a ešte 10 min
povaríme. Horúce plníme do nahriatych pohárov, dobre uzavrieme, obrátime hore
dnom a necháme vychladnúť.
470. Kapusta z cukety
Cuketa, cibuľa, hladká múka, drvená rasca, soľ, cukor, ocot,olej.
Veľkú cuketu olúpeme, malú oplácheme. Nahrubo nastrúhame cuketu a posolíme,
aby pustila vodu. Nakrájanú cibuľu osmaţíme na tuku do zlatista, pridáme lyţicu
múky /podľa mnoţstva cukety/, trochu cukru, k tomu pridáme cuketu aj
s uvoľnenou vodou, trochu rasce a dobre premiešame. Ak sme dali veľa múky,
podlejeme trochou vody. Dusíme asi 10 – 15 min., občas miešame aby sa nám
jedlo nepripálilo. Nakoniec dochutíme octom a prípadne ešte posolíme. K cukete
môţeme pridať aj kaleráb, prípadne miesto tuku pouţiť slaninu.
178
Výber
z
pouţitej a odporúčanej
literatúry
Bremness L. – Bylinář. Fortuna Print, 1997
Endlicherová
Z.,
Morávek J.
– Ţebrácká
kuchařka.
Rozrazil,
Moravské
nakladatelství, 1991
Fleischauer S. G. – Enzyklopedie der essbaren Pflanzen. AT Verlag, Aarau 2003
Harrison J. B. – Úroda bez chémie. Archa, Bratislava 1991
Jankú – Sandtnerová M. – Zeleniny a saláty. Art – servis, Praha 1991
Kleňová M. – Pestovanie a praktické vyuţitie menej známych druhov zeleniny.
Súkromná tlačiareň Jana Kobidová
Korbelář J., Endris Z., Krejča J. – Naše rostliny v lékařství. SZN, Praha 1968
Kresánek J., Dugas D., Winterová V. – Príručný atlas liečivých rastlín. Osveta,
Martin 1990
Kresánek J., Krejča J. – Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. Osveta, Martin
1988
Martin P. – Fondue ze sýra, masa i zeleniny. Ivo Ţelezný, Praha 2001
Mazúr P. – Malý herbár liečivých rastlín. Kláštor pod Znievom, Obecný úrad,
Echina 2001
179
Mazúr P. – Pestovanie liečivých rastlín. Kláštor pod Znievom, Obecný úrad, Echina
2001
Mazúr P. – Recepty zo zelenej lekárne I. Kláštor pod Znievom, Obecný úrad 2000
Moderní kuchařka – Těstoviny. Slovart, Praha 2005
Moderní asijská kuchařka. Slovart, Praha 2005
Nedleyová E. – Vegetariánska kuchyňa ako ju ešte nepoznáte. VEGA, Martin 1991
Ritomský M. a kol. – Vegánska kuchárka. Občianske zdruţenie Ţi a nechaj ţiť,
Bratislava 2001
Potácel J., Muntág S. – Potraviny z lesov a lúk. Nova, Martin 1991
Sekyt V. – Ne/bezpečné bylinkářství aneb jak si neuškodit léčivými rostlinami.
Gemma 89, Praha 1994
Valíček P. – Koření a jeho léčivé účinky. Start, Benešov 2005
Valíček P., Kokoška L., Holubová K. – Léčivé rostliny třetího tisíciletí. Start,
Benešov 2001
Ţabka M., Múller R.H., Hildebrand G.E. – Moderné lieky vo farmaceutickej
technológii, SAP, Bratislava 1999
a ďalšie ...
180
Download

R A S T L I N Y