11-12 | 2011
ZVÁR ANIE
odborný časopis so zameraním na zváranie a príbuzné technológie | ročník 60
SVAŘOVÁNÍ
ISSN 0044-5525
VÚZ VZ-6
Nová generácia zariadenia
na odstraňovanie vnútorných napätí
kontakt: [email protected], 0917 860 032
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 1 / 2 0 0 8
a
Vzdelávanie a certifikácia personálu
vo VÚZ – PI SR
Divízia vzdelávania zabezpečuje:
Kurzy vyššieho zváračského personálu
Kurzy zvárania a spájkovania kovov
Kurzy zvárania plastov
Kurzy nedeštruktívneho skúšania
Certifikačný orgán pre certifikáciu
personálu zabezpečuje:
Certifikáciu personálu v oblasti zvárania
Certifikáciu personálu pre nedeštruktívne zváranie
Autorizovaný národný orgán – ANB zabezpečuje:
Kvalifikáciu personálu v oblasti zvárania
Osvedčovanie vzdelávacích miest – ATB
Vydávanie európskych diplomov EWF
Vydávanie medzinárodných diplomov IIW
Vydávanie európskych certifikátov
Račianska 71, 832 59 Bratislava 3
tel.: +421/2/49 246 279/546
fax: +421/2/49 246 276/335
e-mail: [email protected]
[email protected]
www.vuz.sk
Konferencia je zameraná na problematiku nedeštruktívneho skúšania materiálov, zvarov, konštrukcií a pod. Konferencia
bude príležitosťou na stretnutie a výmenu odborných skúseností všetkých pracovníkov, ktorí sa zaujímajú a zaoberajú problematikou kontroly kvality, problematikou životnosti výrobkov, praktickou aplikáciou metód nedeštruktívneho skúšania
v rôznych oblastiach ich použitia, normalizáciou, vzdelávaním, kvalifikáciou a certifikáciou v týchto oblastiach.
Pre výrobcov, dodávateľov, poskytovateľov služieb a výkon skúšok, servisné organizácie v oblasti NDT ponúka konferencia
príležitosť prezentovať svoju ponuku širokej odbornej verejnosti.
O B SAH
■ ODB ORNÉ ČLÁNKY
241 Spôsoby znižovania obsahu škodlivých prímesí v zváracích
tavivách | I. A. GONČAROV – V. I. GALINIČ – A. N. DUČENKO –
V. V. GOLOVKO – A. V. ZALEVSKIJ – L. A. ŽDANOV – N. J.
OSILOV
244 Modelovanie teplotného cyklu viacvrstvových zvarov
s metalurgickými transformáciami | PAVOL NOVÁK – MILOŠ
MIČIAN – JÁN STRAŠKO – MILAN ŽMINDÁK
■ ZVÁRANIE PRE PRAX
253 Plynová ochrana koreňa a kúpeľa zvaru pri zváraní TIG CrNi
materiálov | MIROSLAV MUCHA – CERKEZ KAYA
11-12/2011
60. ročník
Odborný časopis so zameraním na
zváranie, spájkovanie, lepenie, rezanie,
striekanie, materiálové inžinierstvo
a tepelné spracovanie, mechanické
a nedeštruktívne skúšanie materiálov
a zvarkov, zabezpečenie kvality,
hygieny a bezpečnosti práce.
Odborné články sú recenzované.
Periodicita 6 dvojčísel ročne.
■ ZARIADENIA NA ZVÁRANIE A NDT
Evid. č. MK SR EV. 203/08
Vydáva
259 Kontinuálna NDT kontrola v sieti ŽSR v roku 2011 | JOZEF
KVASNIČKA – ZLATKO VLADOVIČ
■ AKCIE
252 Regionálny kongres IIW v Antálii | PETER BERNASOVSKÝ
■ PREDSTAVUJEME ZVÁRAČSKÉ ČASOPISY
264 Obsah časopisu Australasian Welding Journal 2010 | REDAKCIA
265 Obsah časopisu NDT Welding Bulletin 2010 | REDAKCIA
■ NOVÉ KNIHY
266 Dáša a Ivan Hrivňák: Materiálografia | MARGITA
LONGAUEROVÁ
266 Beispiele zur Bemessung von Stahltragwerken nach DIN EN
1993 Eurocode 3 | IVAN BALÁŽ
■ JUBILEÁ
267 Mgr. Ján Kuracina, šesťdesiatpäťročný | PAVOL RADIČ
268 Ing. Viliam Pavelka, 80-ročný jubilant | PAVOL RADIČ
268 Ing. Emil Hronček aj v deväťdesiatke stále svieži | REDAKCIA
■ INFORMÁCIE CERTIFIKAČNÝCH ORGÁNOV
269 Zoznam osôb kvalifikovaných a certifikovaných vo zváraní vo
VÚZ – PI SR za rok 2011 | VIERA HORNIGOVÁ
275 Zoznam osôb certifikovaných vo VÚZ – PI SR v nedeštruktívnom
skúšaní v súlade s normou STN EN 473 v roku 2011 | DANA
BARINOVÁ
279 Zoznam osôb certifikovaných vo VÚZ – PI SR v súlade s STN
EN 473 a v zmysle Smernice 97/23/EC pre tlakové zariadenia
(PED) v roku 2011 | DANA BARINOVÁ
282 Zoznam certifikátov vydaných AO SKTC-115, NO 1297 a AO
SK07 pri VÚZ – PI SR v roku 2011 | MILAN AUJESKY
■ OB SAH 60. ROČNÍKA ČASOPISU – rok 2011
283 Zoznam článkov
285 Abecedný zoznam autorov
240
Výskumný ústav zváračský
Priemyselný inštitút SR
člen medzinárodných organizácií
International Institute
of Welding (IIW)
a European Federation
for Welding, Joining
and Cutting (EWF)
Generálny riaditeľ: Ing. Peter Klamo
Šéfredaktor: Ing. Tibor Zajíc
Redakčná rada:
Predseda: prof. Ing. Pavol Juhás, DrSc.
Podpredseda:
prof. Ing. Peter Grgač, CSc.
Členovia: Ing. Jiří Brynda, Ing. Pavel Flégl,
prof. Ing. Ernest Gondár, PhD., Ing. Ivan Horňák,
doc. Ing. Viliam Hrnčiar, PhD., doc. Ing. Július
Hudák, PhD., prof. Ing. Jozef Janovec, DrSc.,
doc. Ing. Karol Kálna, DrSc., Ing. Július
Krajčovič, Dr. Ing. Zdeněk Kuboň,
doc. Ing. Vladimír Magula, PhD., doc. Ing. Harold
Mäsiar, PhD., Ing. Ľuboš Mráz, PhD.,
Ing. Miroslav Mucha, PhD., doc. Ing. Jozef
Pecha, PhD., Ing. Pavol Radič, doc. Ing. Pavol
Sejč, PhD., Dr. Ing. František Simančík,
Ing. Tomáš Žáček, PhD.
Preklad: Mgr. Margita Zatřepálková
Adresa a kontakty na redakciu:
Výskumný ústav zváračský
Priemyselný inštitút SR
redakcia časopisu ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ
Račianska 71, 832 59 Bratislava 3
tel.: +421/(0)2/49 246 514, 49 246 300,
fax: +421/(0)2/49 246 296
e-mail: [email protected]
http://www.vuz.sk
Grafická príprava:
TYPOCON, s. r. o., Bratislava
tel./fax: +421/(0)2/44 45 71 61
Tlač: FIDAT, s. r. o., Bratislava
tel./fax: +421/(0)2/45 258 463
Distribúcia: VÚZ – PI SR, RIKA
a Slovenská pošta, a. s.
Objednávky časopisu
prijíma VÚZ – PI SR, každá pošta
a doručovatelia Slovenskej pošty.
Objednávky do zahraničia vybavuje
VÚZ – PI SR; Slovenská pošta, a. s.,
Stredisko predplatného tlače,
Uzbecká 4, P.O.BOX 164, 820 14 Bratislava 214,
e-mail: [email protected];
do ČR aj RIKA (Popradská 55,
821 06 Bratislava 214) a VÚZ – PI SR.
Cena dvojčísla: 4 €
pre zahraničie: 4,20 € bez DPH, 5 € s DPH
Toto dvojčíslo vyšlo v marci 2012
© VÚZ – PI SR, Bratislava 2012
Za obsahovú správnosť inzercie
Zzodpovedá
VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ
jej objednávateľ | 1/ 2 0 0 8
O D B O R N É Č L Á NKY
Spôsoby znižovania obsahu škodlivých
prímesí v zváracích tavivách
Methods of content reduction of harmful admixtures in welding fluxes
I. A. GONČAROV – V. I. GALINIČ – A. N. DUČENKO – V. V. GOLOVKO – A. V. ZALEVSKIJ – L. A. ŽDANOV – N. J. OSILOV
I. A. Gončarov – V. I. Galinič – A. N. Dučenko – V. V. Golovko – A. V. Zalevskij, Inštitút elektrického zvárania E. O. Patona, Kyjev, Ukrajina –
L. A. Ždanov, NTUU KPI Kyjev, Ukrajina – N. J. Osilov, Zaporožsteklofľus, a. s., Záporož, Ukrajina
V rámci výskumu bola vykonaná termodynamická analýza chemických reakcií prebiehajúcich v peci pri tavení
zváracích tavív  Zistilo sa, že síra v tavenine oxiduje a odstraňuje sa, alebo uvoľňuje sa z nej vo forme plynného
oxidu, ale naopak fosfor sa redukuje z oxidu v dôsledku prebiehajúcich redukčných reakcií  Bola navrhnutá
metóda dvojnásobnej rafinácie troskovej taveniny  Rafinačná schopnosť tejto navrhnutej metódy je pri síre
2 – 4 krát vyššia, pri fosfore 1,3 – 2,6 krát vyššia a obsah vodíka je 5,9 krát vyšší, ako je u tradičnej technológii
tavenia v plynovej peci
The thermodynamic analysis of chemical reactions occurring in the furnace during melting of welding fluxes was
carried out within the research. It has been found out that sulphur in the melt metal oxidises and is removed or it
is released in form of gaseous oxide, however, on the contrary, phosphorus is reduced from the oxide due to
occurring reduction reactions. The method of double refining of slag melt metal has been proposed. The refining
capability of this proposed method is 2 – 4 times higher in sulphur, 1.3 – 2.6 times higher in phosphorus and
the hydrogen content is 5.9 times higher than in conventional melting technology in gas furnace.
Dnes je Ukrajina hlavným svetovým výrobcom tavených tavív. Na vývoji zloženia a technológie
ich výroby sa zúčastnili vynikajúci
vedci: E. O. Paton, K. V. Lubavskij, B.
E. Paton, V. I. Ďatlov, I. I. Frumin, V. V.
Podgajeckij, I. K. Pochodnia a mnohí iní. V súvislosti s postupným vyčerpaním zásob minerálnych surovín tradične používaných na výrobu
tavených tavív vznikol problém zabezpečenia tavív potrebného zloženia. Ešte naliehavejším problémom
je dostatok kvalitných surovín vo výrobe aglomerovaných tavív. Veď na
rozdiel od technológie výroby tavených tavív, pri výrobe aglomerovaných tavív nie je možné vplývať na
konečný obsah škodlivých prímesí.
Určuje ho výlučne použitie kvalitnej
suroviny. Neexistencia kvalitnej domácej suroviny bola jednou z hlavných príčin, ktorá brzdila výrobu aglomerovaných tavív na Ukrajine.
Uskutočnená analýza vsádzkových
materiálov používaných pri výrobe
tavených tavív ukázala, že ich obsah
škodlivých prímesí sa v celom rade
prípadov v normách GOST, DSTU,
TU nestanovuje. Technická dokumentácia kladie požiadavky predovšetkým na obsah hlavnej zložky
v surovine a takmer neohraničuje
obsah škodlivých prímesí ako síry,
fosforu a oxidov železa. Spolu s tým
štatistické údaje vstupnej kontroly
>
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 1 1 -1 2 /2 0 1 1
surovín ukazujú široké hranice zmeny obsahu škodlivých prímesí.
Najviac znečistenými sú mangánové rudné koncentráty – v jednotlivých prípadoch obsah síry a fosforu dosahuje 0,3 %. Nakoľko tieto
rudy tvoria takmer polovicu vsádzky pri výrobe tavív značky AN-348-A a OSC-45, obsah síry a fosforu sa v nich darí udržať len na ich
hornej prípustnej hranici podľa technických výrobných smerníc. Nútené
používanie nízkokvalitných rudných
materiálov spôsobuje, že vnášajú
do taveniny vyšší obsah škodlivých
prímesí. Toto spôsobuje zníženie
technologickej rezervy pre škodlivé prímesi pri tavení tavív. Preto sa
ukazujú ako dôležité práce zamerané na skúmanie procesov prebiehajúcich v peciach na tavenie tavív za
účelom zníženia obsahu škodlivých
prímesí v tavenine.
Zváracie tavené tavivá sa vyrábajú v plynových peciach [1 – 6]. Tieto taviace agregáty sa vyznačujú
tepelnými podmienkami, druhom
výstielky, objemom, podmienkami premiešavania a časom tavenia
troskovej taveniny. Pre plynové pece
sú to parametre:
• teplota 1 450 °C,
• objem do 60 t taveniny,
• čas tavenia do 6 hod.
V prípade elektrických oblúkových
pecí je teplota troskovej taveniny
v priemere vyššia a môže dosahovať 1 800 – 1 900 °C. Objem taveniny
pre rôzne typy pecí je v rozmedzí od
50 kg do 5 t a čas tavenia od jednej
do dvoch hodín. Pod vplyvom magnetického poľa a gradientu teplôt dochádza v elektrických oblúkových
peciach k intenzívnemu premiešavaniu troskovej taveniny. Na základe týchto údajov možno povedať,
že v oboch prípadoch existujú rovnaké podmienky, pre ktoré je typická dlhodobá existencia taveniny, veľký objem a rovnorodosť v lokálnych
oblastiach. Všetko toto umožňuje využívať princípy a zákony chemickej
rovnovážnej termodynamiky na hodnotenie fyzikálno-chemických procesov v peciach na tavenie tavív.
1 ANALÝZA CHEMICKÝCH
REAKCIÍ
Na obr. 1, 2 sú uvedené výsledky
výpočtov zmeny Gibbsovej energie
základných reakcií získané pri použití metódy Ulicha, ktorý zohľadňuje
zmenu tepelnej kapacity v závislosti od teploty. Pre výpočty boli vzaté údaje termodynamických funkcií
od V. P. Gluška [7]. Na uskutočnenie
výpočtov sa vytvoril zoznam vstupných údajov v matematickom balíku
programov Matchcad 12.
Na základe uskutočnenej termodynamickej analýzy chemických re-
241
Spôsoby znižovania obsahu škodlivých prímesí v zváracích tavivách
dáciu pri tavení a na defosforáciu
sú potrebné hlboko redukčné podmienky s vznikom metalickej fázy na
dne pece s troskovou taveninou.
2 NÁVRH TECHNOLOGICKÉHO
POSTUPU RAFINÁCIE
Bola navrhnutá metóda dvojitej rafinácie troskovej taveniny, ktorá pozostáva z oddelenia procesu desulfurácie troskovej taveniny od procesov
jej defosforácie a odstránenia redukovaného kovu z oxidov železa pomocou vykonania týchto operácií v rôznych taviacich agregátoch
(obr. 3).
1. fáza
Obr. 1 Graf zmeny Gibbsovej energie reakcií s odstránením síry z troskovej taveniny
Fig. 1 Chart of change of Gibbs energy of reactions with sulphur removal from slag melt metal
V prvej pracovnej komore plynovej
pece sa najskôr roztaví celá vsádzka a síra sa odstraňuje vo forme oxidu pri teplotách do 1 400 °C. Vďaka
tomu sa v troskách zachová východiskový obsah Mn a iných základných komponentov.
2. fáza
Obr. 2 Graf zmeny Gibbsovej energie reakcií s odstránením fosforu z troskovej taveniny
Fig. 2 Chart of change of Gibbs energy of reactions with phosphorus removal from slag melt metal
Obr. 3 Schéma metódy dvojitej rafinácie troskovej taveniny od síry a fosforu
Fig. 3 Diagram of method of double refining of slag melt metal from sulphur and phosphorus
akcií, ktoré vznikajú v peci pri tavení
tavív bolo zistené, že síra sa oxiduje v tavenine a uvoľňuje sa z nej vo
forme plynného oxidu a fosfor sa
naopak redukuje z oxidu v dôsledku redukčných reakcií s uhlíkom výstielky pece a elektród a pri vzájom-
242
nom pôsobení s prvkami ako železo,
mangán, kremík. Takým spôsobom
musí technológia rafinovania troskových tavív v sebe spájať komplex
rôznych vzájomne protikladných požiadaviek. Na odsírenie taveniny sú
potrebné podmienky vhodné na oxi-
Tavenina sa potom prelieva do
druhej pracovnej komory elektrickej
oblúkovej pece, kde sa vykoná proces jej rafinácie od fosforu. Na tento účel sa teplota taveniny zvýši nad
1 500 °C, v dôsledku čoho sa najskôr redukuje železo, potom mangán a kremík vo forme tekutej metalickej fázy na dne pece.
Redukcia fosforu a jeho prechod
do metalickej fázy prebieha súčasne so vznikom metalickej fázy, a tak
rýchlosť procesu defosforácie závisí tak od teploty taveniny, ako aj od
rýchlosti vzniku metalickej fázy. Na
základe výpočtov a experimentov
bolo zistené hydrodynamické správanie sa kovu a trosky v tavenine,
boli určené podmienky odkysličenia a zlievania taveniny z oboch agregátov, pri ktorých možno dosiahnuť taký stav, kedy metalická fáza
bude pozostávať v podstate zo železa a fosforu, nakoľko procesy redukcie mangánu a kremíka budú
v tom momente bezvýznamné. Rafinačná schopnosť predloženej metódy je pri síre 2 až 4 krát vyššia a pri
fosfore 1,3 až 2,6 krát vyššia, ako
pri tradičnom tavení v plynovej peci.
Toto umožňuje zaviesť do zloženia
vsádzky tavených tavív a tavivových
polotovarov vsádzkové materiály
s nestabilným obsahom škodlivých
prímesí vrátane odpadov priemyselných podnikov z Ukrajiny ako
granulovanú trosku z výroby silikomangánu, odpady obohatenia mangánovej rudy, nízkokvalitné mangáZ VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 11-12/ 2 0 1 1
O D B O R N É Č L Á NKY
a)
b)
Obr. 4 Meranie tepelnej desorbcie vodíka z taviva získaného použitím:
a) tradičnej technológie
b) metódy dvojitej rafinácie
Fig. 4 Measurement of thermal desorption of hydrogen from the flux obtained with use of:
a) conventional technology
b) double refining method
nové rudy, trosku po zváraní pod
tavivom. Spotreba elektrickej energie pri tavení taviva uvedenou metódou je 3 krát nižšia ako pri tavení taviva v elektrickej oblúkovej peci
a celkové náklady energetických
zdrojov sú o 25 – 35 % nižšie. Celkovo to umožňuje znížiť vlastné náklady výroby tavív pri zabezpečení ich
vysokej kvality.
Analýza obsahu vodíka
Obsah vodíka v troskovej tavenine
získanej metódou dvojitej rafinácie
je 5,9 krát nižší ako pri tavení taviva
v plynovej peci (obr. 4). Meranie tepelnej desorbcie vodíka uskutočnené chromatografickou metódou ukázalo, že tavivá vyrobené tradičnou
technológiou v plynovej peci obsahujú vodík prevažne vo forme hydroxylových skupín odstraňovaných pri
teplotách blízkych teplote tavenia taviva. Taký vodík sa prakticky z taviva pred zváraním pri pretavení nedá
odstrániť. Dostáva sa do oblasti horenia oblúka a môže spôsobiť vznik
defektov ako sú póry a trhliny. Tavivo, ktoré je vyrobené nami navrhnutou metódou, obsahuje vodík hlavne
vo forme adsorbovanej vlhkosti na
povrchu zŕn, ktorá sa pred zváraním
pri roztavení taviva ľahko odstraňuje.
ZÁVER
Technológia výroby tavených tavív
metódou dvojitej rafinácie troskoZ VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 1 1 -1 2 /2 0 1 1
vej taveniny bola zavedená vo firme
Zaporožsteklofľus, a. s. Na jej základe boli vyvinuté nové tavivá značky
AN-47AP na zváranie rúr pozdĺžnymi
zvarmi a AN-47DP na zváranie špirálovito zváraných rúr, ktoré zodpovedajú požiadavkám na mechanické
vlastnosti rúr z ocelí pevnostnej kategórie K52 – K60.
Väčšina známych značiek tavív AN-348A, AN-60 a iné sa už v súčasnosti vyrábajú metódou dvojitej rafinácie troskovej taveniny. Použitie
tavených polotovarov pri výrobe aglomerovaných tavív umožnilo vyriešiť problém, z hľadiska škodlivých
prímesí, čistej suroviny a zaviesť
v Zaporožsteklofľus, a. s. konkurencieschopnú výrobu aglomerovaných tavív.
CONCLUSIONS
The manufacturing technology of
fused fluxes by the method of double
refining of slag melt metal has been
introduced in Zaporožsteklofľus,
Inc., Company. On this basis the new
fluxes AN-47AP type for fabrication
of seam welds in pipes and the flux
AN-47-DP type for joining of spirally welded pipes which correspond
to the requirements on mechanical
properties of pipes from steels of
K52 – K60 strength grade, have been
developed.
Recently, already majority of wellknown trademarks of AN-348A, AN-
60 fluxes, etc. are manufactured by
the method of double refining of
slag melt metal. The use of fused
semi-products in manufacture of agglomerated fluxes enabled to solve
the problem from the viewpoint of
harmful admixtures, pure raw material and to introduce a competitive manufacture of agglomerated
fluxes in Zaporožsteklofľus, Inc.,
Company.
Literatúra
[1] Podgajeckij, V. V.: Výroba taviva pre
automatické zváranie, K.: Akadémia
vied Ukrajinskej SSR, 1947, 44 s.
[2] Podgajeckij, V. V.: Tavivá na
automatické zváranie, Štátny podnik
technickej literatúry URSR Kyjev, 1963,
120 s.
[3] Podgajeckij, V. V. – Ľuborec, I. I.:
Zváracie tavivá, K.: Technika, 1984, 167 s.
[4] Zváracie materiály na oblúkové
zváranie, Zv. 1, Ochranné plyny
a zváracie tavivá; pod spoločnou
redakciou N. N. Patona, M.:
Mašinostrojenie, 1989, 248 s.
[5] Petrov, G. L.: Zváracie materiály,
Leningrad: Mašinostrojenie, 1972, 280 s.
[6] Paton, B. E.: Technológia elektrického
zvárania kovov a zliatin tavením, M.:
Mašinostrojenie, 1974, 892 s.
[7] Gluško, V. P.: Termodynamické
vlastnosti jednotlivých látok,
príručka v 4 zv., M.: 1982
<
Poznámka: Táto práca bola realizovaná s podporou Agentúry na podporu výskumu a vývoja
v rámci projektu SK-UA-0051-09
Článok recenzoval:
Ing. Dušan Šefčík, VÚZ – PI SR, Bratislava
243
Modelovanie teplotného cyklu viacvrstvových
zvarov s metalurgickými transformáciami
Modelling of thermal cycle of multi-pass fillet welds
with metallurgical transformations
PAVOL NOVÁK – MILOŠ MIČIAN – JÁN STRAŠKO – MILAN ŽMINDÁK
Ing. P. Novák, PhD. – doc. Ing. M. Mičian, PhD. – prof. Ing. M. Žmindák, CSc., Žilinská univerzita v Žiline, Strojnícka fakulta, Žilina (The Faculty
of Mechanical Engineering at the University of Zilina) – Ing. J. Straško, SPP – distribúcia, a. s., Bratislava, Slovensko
Proces zvárania je veľmi zložitý časovo závislý fyzikálny jav s materiálovými nelinearitami  Je to tepelný proces
s konvekciou medzi telesom a okolím  Odhliadnuc od nelineárneho javu tepelnej vodivosti sa počas zvárania veľmi
často vyskytujú metalurgické transformácie  V článku sa krátko prezentuje prehľad simulácie zvárania
a modelovania reziduálnych napätí použitím metódy konečných prvkov (MKP)  Na výpočet zvyškových napätí
sa použila termo-elasticko-plastická formulácia a von Misesova podmienka tečenia s nelineárnym izotropným
spevňovaním  Na neviazanú termo-mechanickú analýzu sa použil komerčný MKP program ANSYS a vlastný
program v jazyku C++  Výsledkom sú získané údaje z analýzy zvyškových napätí
The welding process is a very complex time dependent physical phenomenon with material nonlinearities. It is
a thermal process with convection between welding body and environment. Apart from always existing nonlinear thermal conduction phenomena, metallurgical transformations frequently occur in case of welding
processes. First, in this article, a brief review of weld simulation and residual stress modelling using the finite
element method (FEM) is presented. Then the thermo-elastic-plastic formulation and von Mises yield criterion
with nonlinear isotropic hardening have been employed for calculation of residual stresses. The commercial
FEM code ANSYS and user created program in C++ language were used for uncoupled thermal-mechanical
analysis. At last the gained data from the analysis of residual stresses have been shown.
V technickej praxi sa často používajú zvárané konštrukcie. S tým je spojená aj potreba efektívneho
modelovania správania sa takýchto konštrukcií. Okrem
vonkajších zaťažení pôsobiacich na konštrukciu je potrebné zohľadniť aj vplyv zaťažení pôsobiacich v oblasti zvarového spoja v dôsledku použitej technológie zvárania.
Tento vplyv sa prejavuje zvyškovými napätiami v materiáli po zváraní. Preto je dôležité poznať vplyv technológie zvárania a jej parametrov na veľkosť oblasti zvarového kovu ZK, teplom ovplyvnených oblastí TOO a veľkosť
zvyškových napätí. Pri viacvrstvových zvaroch je potrebné zohľadniť aj históriu napätosti v materiáli spolu s podmienkou jej vymazania v oblastiach, ktoré sa opätovne
roztavia. Z konštrukčného hľadiska sú dôležité aj deformácie a ich vplyv na funkčnosť konštrukcie. Efektívne
modelovanie procesu zvárania na počítači umožňuje
určiť optimálne parametre zvárania, predpovedať hodnoty zvyškových napätí a pretvoriť konštrukciu pred jej
realizáciou vo fáze návrhu a tým znížiť riziko vzniku porúch a havárií konštrukcie [1]. Je možné voliť tvar a veľkosť zvarových spojov, ich dĺžku a orientáciu. V prípade
viacvrstvových zvarov je možné určiť vhodný postup kladenia jednotlivých zvarových húseníc.
>
1 VÝPOČTOVÉ METÓDY
Na simuláciu šírenia tepla v kontinuu sa najčastejšie používajú tieto metódy:
• metóda konečných prvkov (MKP),
• konečné diferencie,
• metóda hraničných prvkov (MHP),
• metóda konečných objemov (MKO).
244
Najuniverzálnejšou a najrozšírenejšou z týchto metód
sa javí MKP, lebo umožňuje efektívne zahrnúť nelineárne správanie sa spôsobené okrajovými podmienkami
(radiácia) aj materiálovými vlastnosťami. Na rozdiel od
analytických metód je možné riešiť tvarovo zložité konštrukcie a zahrnúť aj účinok fázových zmien v materiáli
počas tuhnutia a aj v tuhej fáze. Toto spolu s nárastom
výkonu počítačov vedie k možnosti modelovania reálnych technologických procesov.
1.1 Riadiace rovnice
Prenos tepla v materiáloch sa riadi 1. vetou termodynamiky, ktorá hovorí, že tepelná energia sa zachováva a jej
časť sa môže meniť na mechanickú prácu. Prvá veta termodynamická pre tuhé a kvapalné látky (zanedbajúc
mechanickú prácu prijímanú alebo konanú) za predpokladu Eulerovho popisu kontinua má tvar [2]
 T

 v T     q  QB
 t

cp 
(1)
kde T je termodynamická teplota (K),
cp – špecifická tepelná kapacita pri konštantnom
tlaku [J/(kgK)],

 – hustota (kg/m3),
v – vektor rýchlosti, s ktorou sa pohybuje kontinuum (m/s),
∇ – nabla operátor,
q – vektor tepelného toku a
QB je objemová hustota generovaného tepelného
toku (W/m3).
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 11-12/ 2 0 1 1
O D B O R N É Č L Á NKY
Podľa Fourierovho zákona pre izotropné kontinuum, kde
 je súčiniteľ tepelnej vodivosti (W/mk), platí
 T

 v T    T  T  QB
 t

cp 
(2)
1.2 Okrajové a počiatočné podmienky
Pre jednoznačnosť riešenia je potrebné k predchádzajúcim rovniciam doplniť začiatočné a okrajové podmienky. Začiatočné podmienky predstavujú známe rozloženie poľa teplôt vo vyšetrovanom telese na začiatku deja.
Zvyčajne sa tento okamih označuje čas t0 = 0 a preto
môžeme začiatočné podmienky vyjadriť v tvare
T  x, 0   T0  x, y, z 
(3)
Okrajové podmienky pre problémy prenosu tepla sú nasledovné:
• Dirichletova – zadaná teplota na časti hranice 
• Neumannova – zadaný tepelný tok na časti hranice q
q  n  q *
(4)
kde n je jednotkový vektor vonkajšej normály na hranici
q a q* je zadaný tepelný tok. Znamienko je volené tak,
aby tok vstupujúci do oblasti bol kladný. Táto okrajová
podmienka sa používa na zadávanie dokonale izolovaného povrchu, symetrie alebo ak na hranici poznáme tepelný tok.
2 IMPLEMENTÁCIA SOFTVÉRU
V tejto časti je uvedený popis softvérovej implementácie rozšírenia možností komerčného programu ANSYS
v modelovaní procesov zvárania. Rozšírenie sa týka riešenia kinetiky fázových zmien a zohľadnenia jej vplyvu na
materiálové vlastnosti. Bola zvolená stratégia, ktorá nemodifikuje vykonávateľný kód programu ANSYS. Všetky
potrebné rozšírenia sú naprogramované v jazyku C a komunikujú medzi sebou a programom ANSYS pomocou
súborov. Tento prístup znižuje závislosť na konkrétnej verzii programu ANSYS (príkazy ANSYSu sa len veľmi zriedka menia). Jej nevýhodou je nemožnosť zahrnutia vplyvu
transformačnej plasticity v štrukturálnej analýze, lebo to
si vyžaduje modifikovanie plastickej deformácie vypočítanej ANSYSom. To však nie je možné cez príkazy ANSYSu,
ale len naprogramovaním nového materiálového modelu
a jeho pripojenie do ANSYSu. Pri riešení bol použitý rovnaký postup ako v programe SYSWELD, keď sa najskôr
rieši prechodová teplotná analýza a až potom štrukturálna analýza. V tomto prípade ide o neviazanú tepelno-mechanickú analýzu. Výhodou tohto postupu je, že môžeme
efektívnejšie ladiť parametre príslušného modelu tepelného zdroja, lebo v procese ladenia parametrov tepelného
zdroja nie je potrebné riešiť štrukturálnu analýzu, ktorá je
časovo veľmi náročná. Jeho nevýhodou je, že nemôžeme
zohľadniť teplo generované plastickou deformáciou. Ako
je uvedené v [3], toto teplo je možné zanedbať voči teplu
dodávanému elektrickým oblúkom, plameňom, laserom
alebo iným zdrojom tepla pri zváraní.
2.1 Prechodová tepelná analýza
Pre potreby prechodovej tepelnej analýzy boli naprogramované 2 programové moduly. Modul tepelný zdroj
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 1 1 -1 2 /2 0 1 1
Obr. 1 Príklad definovania trajektórie zvárania s využitím referenčnej krivky
Fig. 1 Example of defining welding trajectory with use of reference curve
a modul metalurgia. Úlohou prvého je generovanie tepelného zdroja v zadanom čase na trajektórii zvárania.
Na zadefinovanie tepelného zdroja v priestore sa používajú dve krivky. Je to trajektória zvárania a referenčná
krivka. Tieto krivky sú aproximované sieťou lineárnych
1D prvkov. To umožňuje využiť ľubovoľné tvary kriviek
definovaných v CAD modelároch alebo vytvorených
v ANSYSe. Hustotu siete je potrebné voliť s ohľadom na
tvar konkrétnej krivky. Modul tepelný zdroj počíta dĺžku
trajektórie zvárania a pre zadanú rýchlosť zvárania a čas
určuje začiatok lokálneho súradnicového systému tepelného zdroja. Spolu s referenčnou krivkou určuje orientáciu osí tohto lokálneho súradnicového systému. Príklad
definovania trajektórie zvaru a referenčnej krivky ukazuje obr. 1. Začiatok súradnicového systému zdroja tepla
môže byť voči lokálnemu súradnicovému systému ešte
posunutý o hodnoty x0, y0, z0, ako aj natočený o uhol .
Jeho poslednou a najdôležitejšou úlohou je generovanie vstupného súboru pre ANSYS obsahujúceho hodnoty zdrojov generovaného tepla v uzloch MKP siete
odpovedajúce zadaným parametrom tepelného zdroja
Goldakovým modelom [4]
q f  x, y , z  
qr  x, y, z  
6 3 f f
abc f  
e
3
x2
a2
e
3
y2
b2
3
e
z2
cf 2
(5)
x2
y2
z2
6 3 f r 3 a2 3 b2 3 cr 2
e e e
abc f  
Generovaný zdroj tepla je v každom čase automaticky
normalizovaný, aby jeho disktrétny model (na konkrétnej MKP sieti) dodával predpísané množstvo tepla. Na
obr. 2 je zobrazený pozdĺžny rez tepelným zdrojom s parametrami uvedenými v tab. 1 vygenerovanom v čase 20
sekúnd. Programový modul spúšťač má za úlohu spustiť
na pozadí proces, ktorý dostane ako argument príkazového riadku.
Tento modul umožní spúšťať všetky potrebné moduly z APDL programu pre ANSYS v potrebnom okamihu.
Modul spúšťač sa vykonáva príkazom /SYS, ktorý odovzdá vykonanie súboru operačnému systému a čaká na
jeho ukončenie. Preto je potrebné, aby tento modul zabezpečil spustenie potrebného procesu na pozadí a potom sám skončil.
Programový modul synchroniz je zodpovedný za synchronizáciu komunikácie modulov a APDL programu. Pomocou tejto komunikácie si moduly s APDL programom
vymieňajú potrebné dáta. Tento modul je potrebný preto,
lebo procesy spustené modulom spúšťač ako aj samotný ANSYS bežia súčasne a je potrebné ich komunikáciu
245
Modelovanie teplotného cyklu viacvrstvových zvarov
s metalurgickými transformáciami
Tab. 1 Parametre Goldakovho zdroja
Tab. 1 Parameters of Goldak’s source
Q (W) ar (mm) af (mm) b (mm) c (mm)
2900
11
4
6
2,5
f f (1)
fr (1)
α (°)
2,5
0,8
0
rovnicu (2) použitím rovnice (6). Poslednou úlohou modulu metalurgia je vytvorenie a aktualizácia výsledkového súboru pre aktuálny čas riešenia obsahujúceho pomery fáz v uzloch MKP siete po ukončení iteračného
procesu.
Tento súbor sa neskôr využíva pri následnej štrukturálnej analýze. Pre latentné teplo v
tuhom stave boli použité vzťahy [6]:
H   T   0, 000641561T 3  0,593473214T 2  245, 2464286T  145423, 0357  Jkg 1 
H   P T   0, 00093038T 3  1, 05366T 2  475,962T  212728,5714  Jkg 1 
H   B T   0, 000775416T 3  0,816716071T 2  365, 0160714T  176705,35  Jkg 1 
(7)
H   M T   8, 25.104  Jkg 1 
kde H   je latentné teplo pri premene austenitu na ferit,
H   P – latentné teplo pri premene austenitu na perlit,
H   B – latentné teplo pri premene austenitu na bainit a
H   M – latentné teplo pri premene austenitu na martenzit.
Komunikačné prepojenia medzi jednotlivými modulmi
riešiča ukazuje obr. 3.
Obr. 2 Rez Goldakovým zdrojom tepla generovaný modulom tepelný zdroj
Fig. 2 Section of Goldak’s heat source generated by heat source module
synchronizovať. Táto komunikácia prebieha počas riešenia úlohy opakovane a je potrebné zabezpečiť aktuálnosť
príslušných dát. Bola zvolená stratégia priradiť každej
správe poradové číslo na strane modulu ako aj na strane APDL programu. Modul synchroniz čaká na správu so
zadaným poradovým číslom. Ak nájde správu s iným číslom, zapíše do log súboru túto kolíziu a čaká ďalej.
Programový modul metalurgia rieši metalurgické procesy prebiehajúce v materiáli počas zvárania. Pri inicializácii tento modul vytvorí materiálové dáta pre ANSYS
na základe materiálových dát vo formáte programu SYSWELD. Transformácia spočíva v tom, že program ANSYS
umožňuje, aby materiálové dáta pri termálnej analýze
boli konštanty alebo závislé od teploty a priestorových
súradníc ale nie od aktuálneho pomeru fáz. Preto je potrebné vytvoriť sériu materiálov pre každú možnú kombináciu fázových pomerov z materiálových vlastností metalurgických fáz na základe lineárneho zmiešavacieho
zákona [5]
N
T , t    T , t  p T 
P
 I
I
(6)
I
V prípade termálnej analýzy uvažujúcou so zmenou skupenstva je vhodné použiť entalpický prístup, pri ktorom
je potrebné pre každý materiál definovať tepelnú vodivosť a entalpiu ako funkcie teploty. Pred začiatkom zostavovania materiálových dát pre ANSYS sa analyzujú
vstupné dáta popisujúce tepelné charakteristiky metalurgických fáz. Pre väčšinu nízkouhlíkových a nízkolegovaných ocelí majú všetky feritické fázy, teda ferit, perlit,
bainit a martenzit, rovnaké tepelné vlastnosti. Vyplýva
to z rovnakej kryštalografickej mriežky, ktorá je kubická
priestorovo centrovaná. Odlišné vlastnosti má len austenit s kubickou plošne centrovanou mriežkou. Pre stanovený minimálny prírastok percentuálneho zastúpenia fáz
sa určia všetky možné kombinácie zastúpenia jednotlivých fáz a na základe (6) sa vygeneruje vstupný súbor
pre ANSYS s popisom materiálových vlastností.
V procese iteračného riešenia zmenou čísla materiálu prvku na základe aktuálneho zastúpenia metalurgických fáz v uzloch prvku spolu s generovaním objemových zdrojov tepla na základe prebiehajúcich fázových
zmien v tuhom stave umožňuje program ANSYS riešiť
246
Obr. 3 Komunikácia medzi jednotlivými modulmi
Fig. 3 Communication between single modules
Ansys prechodová tepelná analýza – Ansys transition thermal analysis,
súbor výsledkov *rth – result file *rth, Ansys prechodová štrukturálna
analýza – Ansys transition structural analysis, Tepelný zdroj – Heat source,
Parametre tepelného zdroja, trajektórie a referencie zvaru – Heat source
parameters, weld trajectories and references, uzlové hodnoty objemových
zdrojov tepla v zadaných časoch – Nodal values of voluminous heat
sources in set times, Metalurgia – Metallurgy, teplotné pole v každom
časovom kroku – Temperature field in each time step, Zmenené
materiálové vlastnosti, latentné teplá – Changed material properties, latent
heat, Výsledkový súbor s pomermi fáz v uzloch – Result file with phase
ratios in nodes, materiálové vlastnosti – material properties, Zmenené
materiálové vlastnosti na základe aktuálneho zastúpenia fáz – Changed
material properties based on actual representation of phases
Modul postFazy riadi postprocessing metalurgických
fáz. Jeho úlohou je pre zadaný čas zobraziť metalurgické fázy ako prvky tenzora napätia. Tenzor napätia bol
zvolený kvôli tomu, že má 6 prvkov a to je aj najvyššie
prípustné množstvo fáz. V prípade, že čas, v ktorom
chceme výsledky zobraziť, sa nezhoduje s časmi vo výsledkovom súbore, modul použije lineárnu interpoláciu.
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 11-12/ 2 0 1 1
O D B O R N É Č L Á NKY
Tab. 2 Chemické zloženie materiálu 11503
Tab. 2 Chemical composition of material type 11503
Al
C
Cr
Cu
Mn
Nb
Ni
P
S
Si
min.
0,015
–
–
–
–
0,020
–
–
–
–
max.
–
0,180
0,300
0,300
1,600
0,080
0,300
0,035
0,035
0,550
Pred začiatkom pevnostnej analýzy je potrebné určiť
všetky kombinácie metalurgických fáz, ktoré sa použili pri prechodovej teplotnej analýze, lebo mechanické
vlastnosti feritických fáz sú rozdielne a v ANSYSe je limitovaný počet možných materiálov (100000). I keď je toto
číslo relatívne vysoké, v prípade piatich fáz pre každý
materiál a kroku 2 % je možné tento počet vyčerpať. Modul materiálové vlastnosti má za úlohu analyzovať, ktoré
pomery fáz sa v predchádzajúcej tepelnej analýze reálne vyskytli a na ich základe zostaviť databázu materiálových vlastností prvkov.
Pevnostná analýza využíva v každom čase teplotné pole
z termálnej analýzy, čo umožňuje zahrnúť vplyv rozdielnej teplotnej rozťažnosti jednotlivých fáz, ako aj závislosť ostatných mechanických vlastností na teplote. To
umožňuje reálne meniť materiálové vlastnosti v danom
čase na základe známeho percentuálneho zastúpenia
fáz. V procese riešenia sa využíva rovnako ako aj v SYSWELDe technika vzniku a zániku prvkov na simulovanie tavenia a následného tuhnutia zvarového kúpeľa.
Prvky, v ktorých priemerná teplota je nad stanovenou
hodnotou (najčastejšie 1 300 °C) sa vypnú, lebo aj v skutočnosti je modul pružnosti a medza klzu v tejto oblasti veľmi nízka. I keď je táto teplota pod teplotou solidusu
väčšiny ocelí, nedopúšťame sa veľkých chýb. Pri poklese pod túto teplotu sa prvky opäť aktivujú. Tento proces
v ANSYSe umožní aj vymazanie histórie plastickej deformácie, čo je v tomto prípade potrebné zabezpečiť (tekutá fáza si nemôže pamätať veľkosť predchádzajúcej
plastickej deformácie).
Všetky programové moduly boli naprogramované v jazyku C, v prostredí Microsoft Visual C++ 2008 Express
Edition. Na riešenie systémov rovníc bola použitá knižnica funkcií ACML (AMD CoreMathLibrary) od spoločnosti
AMD vo verzii 4.2.0. Táto knižnica obsahuje numerické
rutiny BLAS (BasicLinear Algebra Subprograms), LAPACK (Linear Algebra PACKage), FFT a generátory náhodných čísel špeciálne optimalizované pre procesory
AMD64 (Opterony, Phenomy). Tieto rutiny je možné využívať v programoch vytvorených v jazykoch FORTRAN
a C. Podporované sú aj viacjadrové procesory pod operačnými systémami Windows a Linux v 32 alebo 64 bitových verziách.
3 NUMERICKÁ SIMULÁCIA
V tejto kapitole uvedieme niekoľko úloh, na ktorých ukážeme a porovnáme riešenia ANSYSu s riešeniami zo SYSWELDu a vykonanými experimentálnymi meraniami.
3.1 Návar
Ide o jednoduchý návar na obdĺžnikovej platni z materiálu 11503, ktorého označenie podľa EN je S355J2G3
a nachádza sa v štandardnej databáze materiálov dodanej so SYSWELDom. Materiál je nízko uhlíková a nízko legovaná oceľ so zaručenou zvariteľnosťou. Jej chemické zloženie je uvedené v tab. 2 a rozmery oblasti sú
na obr. 4. MKP sieť riešenej oblasti je zobrazená na obr.
5. Sieť je zjemnená v oblasti vysokých teplotných graZ VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 1 1 -1 2 /2 0 1 1
Tab. 3 Časy ochladzovania v intervale teplôt 800 – 500 °C
Tab. 3 Cooling times in 800 – 500 °C temperature interval
TC1 (s)
TC2 (s)
–
20,25
SYSWELD
18,10
20,30
ANSYS
24,80
28,70
 t8/5
experiment
 t8/5
 t8/5

tH8/5
–
5,25
5,25
 tH8/5
–
23,48
23,48
Obr. 4 Rozmery návaru
Fig. 4 Dimensions of weld overlay
Obr. 5 Sieť MKP
Fig. 5 FEM network
dientov a v miestach očakávaných gradientov napätí.
Jemnosť siete je ovplyvnená aj tým, že metódou zvárania bolo ručné oblúkové zváranie a skutočný tvar zvarovej húsenice v pozdĺžnom smere bol zakrivený. Tým
sa zmenila poloha termočlánkov voči zvarovej húsenici
a v naznačených miestach už neboli v osi návaru. Objemová časť MKP siete je tvorená lineárnymi 3D prvkami
kvôli rýchlosti výpočtu a menšej citlivosti na minimálnu
veľkosť časového prírastku tmin p pri prechodovej teplotnej analýze než u kvadratických prvkov.
Polia teplôt v čase 54,5 s môžeme porovnať na obr. 6.
a obr. 7. Obidve riešenia majú veľmi podobný priebeh.
Nesymetrickosť riešenia je spôsobená nesymetrickosťou
prierezu návaru. Na obr. 6 vidíme teplotné cykly namerané experimentom a na obr. 7 vypočítané programom
SYSWELD. Vypočítané hodnoty sú vždy 3 pre každý termočlánok. Napríklad krivka označená TC1 predstavuje
247
Modelovanie teplotného cyklu viacvrstvových zvarov
s metalurgickými transformáciami
Obr. 6 ANSYS – teplotné pole v čase 54,5 s
Fig. 6 ANSYS – temperature field in 54.5 s time
Obr. 7 SYSWELD – teplotné pole v čase 54,5 s
Fig. 7 SYSWELD – temperature field in 54.5 s time
(a)Termočlánok v hĺbke 4 mm – Thermocouple in 4 mm depth
(b) Termočlánok v hĺbke 2 mm – Thermocouple in 2 mm depth
Obr. 8 Teplotné cykly
Fig. 8 Temperature cycles
teplotný cyklus presne v mieste, kde mal byť podľa zadania termočlánok č. 1. Krivka TC1 + 1 mm zodpovedá
bodu, ktorý je o 1 mm ďalej od povrchu, na ktorom sa
robil návar. Namerané a vypočítané časy t8/5 sú uvedené
v tab. 3. Vo výpočte časov t8/5 boli použité nasledovné hodnoty: q = 2900 [W], v = 1,6934 . 10-3[ms-1], d = 0,012 [m],
 = 41 [Wm-1K-1], cp= 4,5 . 10-6 [Jm-3K-1], T0 = 20 °C.
248
Pri porovnávaní experimentálnych výsledkov a výsledkov simulácie vidíme, že prvou výraznou odchýlkou je
hodnota dodávaného tepelného príkonu pri zváraní. Experimentom určená hodnota tepelného príkonu s uvažovaním účinnosti zváracieho procesu je P = UI = 124,8 .
24, 5 . 0,8 = 2 446,08 W. Vo výpočte bola použitá hodnota 2 900 W, lebo až táto hodnota zabezpečila, že rozZ VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 11-12/ 2 0 1 1
O D B O R N É Č L Á NKY
Obr. 9 Výrobný výkres zvarenca
Fig. 9 Production drawing of weldment
tavené oblasti zvarového spoja v experimente a simulácii
mali veľmi podobné rozmery a aj tvar. To by znamenalo, že účinnosť danej technológie zváracieho procesu by
mala byť 95 %, avšak pre túto technológiu zvárania stanovuje rozsah účinností 65 – 85 %. Pri porovnávaní teplotných cyklov meraných a vypočítaných je taktiež možné pozorovať rozdiel v maximálnych hodnotách. Tento
rozdiel môže byť spôsobený tým, že termočlánok bol pribodovaný k materiálu plechu v otvore, ktorého priemer
bol veľmi malý a pri bodovaní sa nedotýkali kontakty kondenzátorovej zváračky odporových drôtikov termočlánku v blízkosti meracieho spoja (guličky) termočlánku, ale
v určitej vzdialenosti za izolačnou vrstvou oddeľujúcou
odporové drôty termočlánku.
Preto nebolo možné zabezpečiť ani overiť meraním presnú polohu pribodovania meracieho spoja termočlánku
k materiálu. Optimálny spôsob uchytenia termočlánku je
vtedy, keď sa merací spoj dotýka v jedinom bode telesa,
ktorého teplotu meriame a nedotýka sa ho inou svojou
časťou. Aj veľkosť meracieho spoja má vplyv na oneskorenie pri meraní časových priebehov teploty. V prípade
kontaktu na väčšej stykovej ploche meracieho spoja dochádza k priemerovaniu teplôt v stykovej ploche. V tomto prípade sa termočlánok umiestňoval na dno vyvŕtaného otvoru zakončeného vrcholovým kužeľom vrtáku
a je veľká pravdepodobnosť viacbodového dotyku meracieho spoja.
Z dôvodu, že nebolo možné presne určiť miesto kontaktu
meracieho spoja termočlánku sú v grafoch uvedené krivky pre presnú polohu termočlánku podľa výkresu a v hĺbke o 1 a 2 mm menšej. Z grafov na obr. 8 je možné vidieť veľký teplotný gradient v mieste termočlánkov, lebo
zmena polohy termočlánku v smere hĺbky o 1 mm spôsobuje zmenu teploty o cca 200 °C. Pre potreby porovnávania teplotných cyklov nameraných a vypočítaných
v miestach veľmi blízkych k zvarovému kúpeľu je potrebné zabezpečiť čo najpresnejšie určenie polohy styku meracej guľôčky termočlánku a zváraného materiálu, minimálne s presnosťou na desatiny milimetra.
Teploty vypočítané SYSWELDom aj ANSYSom sú vyššie ako teploty namerané pri experimente. Pri experimente je na termočlánku TC2 v oblasti maximálnej teploty (obr. 8) zaznamenané spomalenie rýchlosti ohrevu
s následným prudkým zrýchlením. Toto správanie nevykazuje ani jeden z vypočítaných priebehov. Naznačuje
to problém termočlánku zachytiť dynamiku ohrevu pri
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 1 1 -1 2 /2 0 1 1
takto vysokých teplotách. Tento jav nie je pozorovaný
na termočlánku TC1. Maximálna teplota zvarového kúpeľa vypočítaná v SYSWELDe bola 2 089 °C a v ANSYSe
2 149 °C, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení
2,85 % chybu.
Teplotné cykly vypočítané ANSYSom a SYSWELDom
vykazujú skorší a pozvoľnejší nábeh na maximálnu teplotu ako experiment. Časy t8/5 vypočítané SYSWELDom pre obidva termočlánky ležia medzi hodnotami
H8/5 a T8/5. Sú však bližšie k hodnote T8/5, čo naznačuje,
že pre zadané parametre je pole teplôt v návare blízke
2D rozloženiu, z ktorého vzťah pre T8/5 vychádza. Časy
vypočítané ANSYSom pre obidva termočlánky sú dlhšie ako T8/5. Percentuálna chyba v časoch T8/5 vypočítaných SYSWELDom a ANSYSom pre prvý termočlánok
je 37 % a pre druhý termočlánok je 41,4 %. Dlhšie časy
T8/5 vypočítané ANSYSom naznačujú vyšší obsah bainitu vo výslednej štruktúre materiálu v TOO. Čas t8/5 pre
druhý termočlánok vypočítaný SYSWELDom má menšiu odchýlku od času z experimentálneho merania ako
čas stanovený ANSYSom. V experimente bola na prvom
termočlánku nameraná nižšia maximálna teplota než
800 °C a preto nebolo možné pre tento termočlánok stanoviť čas t8/5. Fázové pomery po vychladnutí vykazujú
znaky zhody v tom, že ani v jednom v oblasti zvarovej
húsenice nevznikla feriticko-perlitická fáza. Zastúpenie
martenzitu je v našich výsledkoch nižšie (na úkor väčšej
tvorby bainitu) ako určil SYSWELD, čo poukazuje na nižšie rýchlosti ochladzovania v našom prípade. To môže
byt spôsobené uvoľňovaním latentného tepla pri rozpade austenitu. Vo vstupných dátach SYSWELDu nie sú
uvedené závislosti pohltenia, resp. uvoľnenia latentného tepla v prípade vzniku, resp. zániku austenitu. Avšak
môžeme pozorovať podobnosť v priestorovom rozložení martenzitickej fázy. Tá prednostne vzniká na začiatku
a konci návaru s tým, že najvyššie koncentrácie sa nachádzajú na konci návaru. Na začiatku preto, lebo zvyšný materiál je ešte studený a intenzívne odoberá teplo
privádzané elektrickým oblúkom. Na konci je to v dôsledku ukončenia dodávky tepla s výkonom 2 900 W
a tepelná vodivosť materiálu nestačí na intenzívnejší prívod tepla do tejto oblasti. Maximálny obsah bainitu určený ANSYSom je 99,85 % a SYSWELDom je 89,4 %.
Percentuálna chyba je teda 11,7 %. V prípade martenzitu sú pomery nasledovné: maximálny obsah martenzitu
určený ANSYSom je 48,2 % a SYSWELDom je 81,78 %.
249
Modelovanie teplotného cyklu viacvrstvových zvarov
s metalurgickými transformáciami
Tab. 4 Parametre zvárania pre viacvrstvový T zvar
Tab. 4 Welding parameters for multi-pass T weld
1. húsenica 2. húsenica 3. húsenica
1st bead
2nd bead
3rd bead
Tepelný príkon Q (W)
Heat input Q (W)
2200
1550
1550
Rýchlosť zvárania
v (mm.s-1)
Welding speed
v (mm.s-1)
2
2
2
Čas zvárania tz (s)
Welding time tz (s)
50
50
50
Čas manipulácie tp (s)
Handling time tp (s)
50
50
50
af (mm)
3
3
3
ar (mm)
6
6
6
b (mm)
2,5
2,5
2,5
c (mm)
6
6
6
f f (1)
1,5
1,5
1,5
fr (1)
0,8
0,8
0,8
x0 (mm)
1,5
1,2
1,5
y0 (mm)
0
0
0
z 0 (mm)
1,5
1,5
1,5
α (°)
55
45
15
Obr. 10 Geometrický model zvarenca
Fig. 10 Geometry model of weldment
Obr. 11 Model MKP
Fig. 11 FEM model
Percentuálna chyba je teda 41,1 %. Maximálne hodnoty von Misesových zvyškových napätí bez uvažovania
transformačnej plasticity sú veľmi blízke a aj rozloženie
týchto napätí má veľmi podobný charakter, čo naznačuje veľmi dobrú zhodu výsledkov ANSYSu a SYSWELDu. Maximálna hodnota von Misesovho napätia vypočítaného ANSYSom je 815,259 MPa a SYSWELDom je
815,789 MPa. Percentuálna chyba maximálnych napätí
von Mises je teda 0,07 %. Poznamenajme, že transformačná plasticita veľmi výrazne ovplyvňuje hodnotu zvyškových napätí a spôsobuje pokles maximálnej hodnoty
o 255 MPa. Uvedené výsledky ukazujú vhodnosť použitej výpočtovej schémy a po zabudovaní transformačnej
plasticity aj univerzálnosť použitia.
3.2 Viacvrstvový zvar
Príkladom viacvrstvového zvaru je jednostranný T zvar
s 3 húsenicami. Materiál plechov hrúbky 5 mm je oceľ
S355J2G3. Výkres zvarenca s potrebnými kótami je na
obr. 9.
Geometrický model je uvedený na obr. 10 a na obr. 11
je MKP model riešenej úlohy. Parametre pre Goldakov
model tepelného zdroja pre jednotlivé húsenice sú uvedené v tab. 4.
Pri simulovaní viacvrstvového zvaru bola použitá kombinácia vypínania/zapínania prvkov húseníc a fiktívny
materiál práve zváranej húsenice. Táto technika spočíva
vo vypnutí všetkých húseníc na začiatku zvárania (pod
vypnutím rozumieme to, že v globálnych maticiach sa
príspevky vypnutých prvkov prenásobujú koeficientom
1e-6, teda sú zahrnuté stále, len ich vplyv je minimálny) a v postupnom aktivovaní práve zváranej húsenice.
Tým minimalizujeme vplyv ostatných húseníc na teplotné a napäťové polia v časoch, keď ešte nie sú prítomné.
Na obr. 12 až 15 sú zobrazené výsledky teplotnej analýzy pre skúmané body a v tab. 5 sú časy t8/5.
Nižšie rýchlosti ochladzovania sú spôsobené malým
objemom spájaných plechov a tým aj menším odvodom tepla do materiálu plechov. Preto teplo privedené
pri zváraní zabezpečuje predhrev zváranej konštrukcie.
V prípade druhej húsenice je možné uvažovať s teplotou predhrevu 210 °C. V prípade tretej húsenice je teplota predhrevu dokonca 340 °C, čo je možné vidieť na
obr. 15. Uvažovanie predhrevu spôsobuje značné pre. Pre druhú a tretiu húsenicu sa vydlžovanie časov T
8/5
. Konpočítané časy t8/5 viac prikláňajú k hodnotám H
8/5
centrácie zvyškových napätí sú spôsobené vznikom
bainitickej štruktúry v daných miestach a geometrickým
vrubom v podobe ostrej hrany.
Uchytenie zvarenca bolo realizované ako staticky určité
obr. 16. Účinky zotrvačných síl sa neuvažujú a preto nie je
potrebné uchytiť stojinu. Ide teda o uchytenie, ktoré najmenej ovplyvňuje napätosť konštrukcie a zvyškové napätia by mali byť najnižšie. Typické rozloženie zvyškových
napätí, keď maximálna hodnota leží mimo objemu zvarov
môžeme vidieť na obr. 17. Maximálne hodnoty sa nachádzajú na hranách zváraných platní v blízkosti zvaru.
Tab. 5 Časy pre T zvar
Tab. 5 Times for T weld
Číslo húsenice
Bead number
250
 t8/5 (s)
H8/5 (s)
T8/5 (s)
H*
8/5 (s)
T
8/5 (s)
1
18,87
3,42
56,29
3,42
56,29
2
38,8
2,41
27,94
5,27
93,44
3
71,2
2,41
27,94
12,26
355,81
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 11-12/ 2 0 1 1
O D B O R N É Č L Á NKY
Obr. 12 Teplotné polia pri zváraní 1. húsenice, čas 17 s
Fig. 12 Temperature fields in welding the 1st bead, 17 s time
Obr. 13 Teplotné polia pri zváraní 2. húsenice, čas 118,5 s
Fig. 13 Temperature fields in welding the 2nd bead, 118.5 s time
Obr. 14 Teplotné polia pri zváraní 3. húsenice, čas 217 s
Fig. 14 Temperature fields in welding the 3rd bead, 217 s time
Obr. 15 Teplotné cykly pre trojvrstvový zvar
Fig. 15 Thermal cycles for three-pass weld
Obr. 17 Zvyškové napätia vo zvarenci
Fig. 17 Residual stresses in weldment
ZÁVER
Obr. 16 Uchytenie zvarenca
Fig. 16 Clamping of weldment
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 1 1 -1 2 /2 0 1 1
Pri modelovaní procesov zvárania je veľká pozornosť venovaná hlavne problematike metalurgických transformácií. Táto problematika je ťažiskovou aj pre túto prácu,
ktorá si kladie za cieľ rozšíriť možnosti programu ANSYS
o zahrnutie efektov metalurgických transformácií pri
prechodovej termálnej aj štrukturálnej analýze. Tým sa
zvýši presnosť modelovania zváracích procesov a procesov tepelného spracovania v ANSYSe. V rámci proble-
251
Modelovanie teplotného cyklu viacvrstvových zvarov
s metalurgickými transformáciami
matiky modelovania zvárania bol vytvorený modul, ktorý
umožňuje používať Goldakov model tepelného zdroja simulujúci vnášanie tepla do materiálu v procese zvárania
a modul popisujúci metalurgické procesy prebiehajúce
v oceliach pri zmene teploty materiálu – kinematiky fázových zmien. Rovnako bola automatizovaná fáza prípravy
a transformácie vstupných dát zo SYSWELDu do ANSYSu pre tepelnú a napäťovú analýzu.
Pre zobrazenie fázových pomerov v ANSYSe bol vytvorený program v jazyku C, ktorý načítava fázové pomery uložené vo výsledkovom súbore a vytvára dátový súbor pre
ANSYS, ktorý ho s pomocou makra zobrazuje ako zložky
tenzora napätia. Na príklade návaru bolo vykonané porovnanie experimentálneho merania a výsledkov simulácie.
CONCLUSIONS
In modelling of welding processes high attention is
paid especially to the problem of metallurgical transformations. This problem is essential also for this work the
objective of which is to extend ANSYS program feasibilities by inclusion of the effects of metallurgical transformations at both transition thermal and structural analysis. Thus the precision of modelling of welding and
heat treatment processes in ANSYS will be increased.
Within the problem of welding modelling such module
has been created which allows to apply Goldak’s heat
source model simulating heat conduction into the material during welding process and the module describing
metallurgical processes occurring in steels at material
temperature change – phase transformation kinematics. The phase of preparation and transformation of input
data from SYSWELD into ANSYS for thermal and stress
analysis has been automated as well.
In order to display phase ratios in ANSYS such program in
C language has been developed which reads up phase
ratios saved in the result file and creates data file for ANSYS which displays it with use of macro as stress tensor
components. The comparison of experimental measurement and simulation results was carried out on an example of weld overlay.
Literatúra
[1] Écsi, L. – Élesztös, P.: Numerical simulation of phase changes
of a cyclically loaded coupled thermal-structural finite element
analysis. In Progressive structural materials and their joining
technologies proceedings of the paper and poster abstracts
of the First IIW International Congress in Central and East
European Region. Stará Lesná, 2009
[2] Bathe, K. J.: Finite Element Procedures. Prentice-Hall, 1996
[3] Fassani, R. N. S. – Trevisan, O. V.: Analytical Modelling of
Multipass Welding Process with Distributed Heat Source. In J.
of the Braz. Soc. of Mech. Sci. and Eng., 2003, vol. 25, č. 3,
s. 302 – 305
[4] Goldak, J. A. – Akhlaghi, M.: Computational welding
mechanics. Springer, 2005
[5] Inoue, T. – Kitagawa, H. – Shima, S.: Computational Plasticity.
Current Japanese Materials Research, vol. 7. Elsevier Applied
Science, 1990, 245 s.
[6] Bokota, A. – Kulawik, A.: Model and numerical analysis of
hardening process phenomena for medium-carbon
steel. In Archives of Metallurgy and Materials, 2007,
vol. 52, č. 2, s. 337 – 346
<
Poďakovanie
Autori tejto práce ďakujú Vedeckej grantovej agentúre (VEGA) MŠ SR
(Projekt č. VEGA 1/0186/09 a VEGA 1/0657/09 ) za podporu tejto práce.
Článok recenzoval: Ing. Tibor Zajíc, VÚZ – PI SR, Bratislava
A KCI E
Regionálny kongres IIW v Antálii
V dňoch 23. – 25. októbra 2011 sa
v Antálii v Turecku konal medzinárodný kongres Pokroky vo výskume
zvárania a technológií pre konštrukcie, energetické a transportné sústavy (AWST 2011).
Na kongrese zváračskí odborníci
z 23 krajín sveta prezentovali vyše
90 hodnotných príspevkov z rôznych oblastí pokrokových technológií, výskumu zvariteľnosti nových
materiálov, skúšobníctva a výchovy
zváračských odborníkov. Podrobný program kongresu je prístupný
na webovej stránke www.awst2011.
com. Slovenskú republiku zastupoval doc. Ing. Peter Bernasovský,
PhD., ktorý vystúpil s príspevkom
Laserové zváranie ultravysokopevných ocelí pokovených Al-Si vrstvou
od autorského kolektívu P. Bernasovský – R. Kostuň, VÚZ – PI SR – P.
Mráz, Avantek, s. r. o., Nové Mesto
nad Váhom – L. V. Aken, ArcelorMittal, Senica – A. I. Koruk, ArcelorMittal, Belgicko. Zborník prednášok je
uložený v knižnici VÚZ – PI SR.
252
Zľava: Dr. Ali Koruk, pani Hülya Gedik Sadiklar, prezidentka Vzdelávacej nadácie GEDIK
(GEV), doc. Peter Bernasovský
Kongres sa konal vďaka organizácii a podpore Vzdelávacej nadácie
GEDIK (GEV), ktorá patrí pod Gedik Welding Holding, ako najväčšieho výrobcu zváracích materiálov
v Turecku. Táto nadácia, okrem iného, založila a postavila v roku 2010
novú Gedik Univerzitu skladajúcu
sa z piatich fakúlt a dvoch ústavov,
ktorá má slúžiť na zlepšenie spolupráce priemyslu s akademickou sférou v Turecku. Dá sa predpokladať,
že nadviazané kontakty budú viesť
k rozšíreniu užitočnej spolupráce
s tureckým partnerom.
Doc. Ing. Peter Bernasovský, PhD.,
VÚZ – PI SR, Bratislava
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 11-12/ 2 0 1 1
Z VÁ R AN I E PR E P R A X
Plynová ochrana koreňa a kúpeľa zvaru
pri zváraní TIG CrNi materiálov
Gas shielding of weld root and pool in TIG welding of CrNi materials
MARIANNA MATYSOVÁ
MIROSLAV
MUC H A –– PAVOL
CERKE
SEJČ
Z KAYA
Ing. M. Mucha, PhD., IWE, AIR LIQUIDE SLOVAKIA, s. r. o. Bratislava, Slovensko – Dipl.-Ing. C. Kaya, ALTEC NCE, AIR LIQUIDE, Krefeld,
Nemecko
Metalurgické vlastnosti a možnosti poškodenia pasivačnej vrstvy  Zváracie podmienky ovplyvňujúce korózne
problémy spojov, čiže oxidáciu zvarov  Výber plynu na ochranu povrchu a koreňa  Vplyv zostatkového kyslíka
na oxidáciu povrchu  Prípravky na ochranu koreňa  Typy a príčiny chýb
Metallurgical peculiarities and possibilities of passivation layer damage, the effect of welding conditions on
corrosion problems of joints (weld oxidation), selection of shielding gas for protection of weld surface and
root, the effect of residual oxygen content on surface oxidation, tools for root protection as well as the types
and causes of defects formation are outlined.
Od roku 1912, keď boli nehrdzavejúce CrNi ocele vynájdené p. Maurerom a Straussom
>
a patentované firmou Krupp, zaznamenali obrovský rozvoj. Ich vlastnosti boli postupne prispôsobované
podmienkam, v ktorých mali pracovať, a tak vznikli typy s rôznou štruktúrou a chemickým zložením.
Spoločným znakom je obsah Cr viac
ako 12 % a nárast hrúbky pasivačnej vrstvy pri prítomnosti O2. Charakteristika CrNi ocelí delená podľa
štruktúry s ich kladnými a zápornými
vlastnosťami je v tab. 1 a rozdelenie
podľa koróznej odolnosti vo vzťahu
k pevnosti je na obr. 1. Nehrdzavejúce ocele sú podrobne popísané v EN
10088 T1-3. Norma obsahuje popis
vlastností 83 ocelí rozdelených v závislosti od štruktúry do 4 skupín, t. j.
20 feritických, 20 martenzitických,
37 austenitických a 6 duplexných nehrdzavejúcich ocelí.
1 KORÓZIA A KORÓZNA
ODOLNOSŤ
Obr. 1 Korózne vlastnosti v závislosti od pevnosti
Austenitische Stähle – Austenitické ocele, Superferritische Stähle – Superferitické ocele, Ferritischaustenitische Stähle – Feriticko-austenitické ocele, Nickelmartensitische Stähle – Martenzitické ocele
s obsahom niklu, Martensitische Stähle – Martenzitické ocele
Fig. 1 Corrosion properties versus strength
Korózna odolnosť – Corrosion resistance, Pevnosť – Strength
Austenitische Stähle – Austenitic steels, Superferritische Stähle – Superferritic steels, Ferritischaustenitische Stähle – Ferritic-austenitic steels, Nickelmartensitische Stäahle – Nickel based
martensitic steels, Martensitische Stähle – Martensitic steels
V kyslom prostredí, keď pH na povrchu ocele klesne, objaví sa korózia. Korózna odolnosť sa v praxi
môže klasifikovať podľa pH média,
do ktorého uložíme vzorku v testovacom kontajneri [1].
Tab. 1 Kladné (+) a záporné (–) vlastnosti CrNi ocelí rozdelené podľa štruktúry
Tab. 1 Positive (+) and negative (–) properties of CrNi steels classified according to the structure
Austenitické CrNi-ocele:
Austenitic CrNi steels:
+ dobré korózne vlastnosti,
+ good corrosion properties,
+ cenovo prijateľné,
+ price acceptable,
+ dobrá zvariteľnosť,
+ good weldability,
+ vysoká húževnatosť,
+ high toughness,
– korózia pod napätím,
– stress induced corrosion,
– nízka odolnosť voči chloridom.
– low resistance to chlorides.
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 1 1 -1 2 /2 0 1 1
Feritické Cr-ocele:
Ferritic Cr steels:
+ priemerné korózne vlastnosti,
+ average corrosion properties,
+ cenovo prijateľné,
+ price acceptable,
+ korózia pod napätím,
+ stress induced corrosion,
– obtiažnejšia zvariteľnosť,
– more difficult weldability,
– priemerná húževnatosť.
– average toughness.
Duplexné ocele:
Duplex steels:
+ korózia pod napätím,
+ stress induced corrosion,
+ vysoká pevnosť,
+ high strength,
+ vysoká húževnatosť,
+ high toughness,
+ dobrá zvariteľnosť,
+ good weldability,
+ korózna odolnosť voči chloridom,
+ corrosion resistance to chlorides,
+ nižšia cena, ak je index Ni nízky.
+ lower price, if Ni index is low.
253
Plynová ochrana koreňa a kúpeľa zvaru pri zváraní TIG CrNi materiálov
Napr. pH3 – AISi 430 feritická oceľ,
pH2,5 – 430Ti feritická oceľ
stabilizovaná Ti,
pH2 – 304L austenitická oceľ,
pH1,5 – 316Ti austenitická oceľ,
pH1 – UR B6 Ni base super
austenitická oceľ.
Obr. 2 Vypálenie Cr z povrchovej vrstvy
(Cr2O3+FeO)
Fig. 2 Burn-out of Cr from surface layer
(Cr2O3 + FeO)
1.1 Poškodenie pasivačnej vrstvy
Za normálnych okolností je na povrchu CrNi ocelí tzv. pasivačná vrstva v hrúbke cca 5 nm [2]. V praxi
pri ovplyvnení povrchu môžeme pozorovať zhrubnutie vrstvy na 30 nm,
čo sa prejaví žltou farbou povrchu
a zhrubnutie až do 300 nm so šedou farbou povrchu. Spôsobmi
ovplyvnenia sú súčasne teplota nad
200 °C, oxidácia, CO2 alebo vlhkosť. Sfarbené miesta na povrchu
sú vytvárané povrchovými oxidmi
Fe a Cr [3]. Štruktúra oxidickej vrstvy je porézna, podobná jamkovej
korózii (obr. 2). Pri chemickom alebo mechanickom poškodení oxidickej vrstvy vznikajú preteky medzi
znovuvytvorením pasivačnej vrstvy
a koróznym napadnutím.
Oxidická vrstva pozostáva hlavne
z Cr2O3 s hrúbkou 2 – 5 nm (obr. 3).
Vytváranie tejto vrstvy je dynamický
proces, pričom Cr2O3 vytvára určité
povrchové napätie.
2 VÝBER PLYNOV
Zváranie je činnosť, pri ktorej sa poškodí pasivačná vrstva vneseným
teplom. Pri výbere plynov na ochranu zvaru a jeho koreňa je potrebné
vziať do úvahy niekoľko hľadísk. Ak
vychádzame zo zloženia základného materiálu konštrukcie, mali by
sme brať do úvahy aj použitie, t. j.
aká bude štruktúra ocele a iné vlastnosti ako pevnosť alebo korózna
odolnosť. Ďalšie technologické faktory, ktoré treba vziať do úvahy pri
zváraní vzhľadom na kvalitu výsledného zvaru a bezpečnosť práce, sú
množstvo použitého plynu a čas
jeho prúdenia, jeho hustota s ohľadom na hustotu vzduchu a zápalnosť plynu vo vzduchu.
2.1 Zhrnutie vlastností
ochranných plynov
Obr. 3 Oxidačné zóny vznikajúce pri zváraní Cr-Ni ocelí
Durch Schweißen entstandene Oxidschicht, s = 100 nm – Vrstva oxidov vytvorená zváraním, Nicht
oxidierte Schicht, s = 2 – 4 nm – Nezoxidovaná vrstva, Schweißnaht – Zvar, Chromreduzierte Zone s
= 20 – 200 nm – oblasť so zníženým obsahom chrómu, Grundwerkstoff – Základný materiál
Fig. 3 Oxide zones forming in welding of Cr-Ni steels
Durch Schweißen entstandene Oxidschicht, s = 100 nm – Oxide layer formed by welding, Nicht
oxidierte Schicht, s = 2 – 4 nm – Not oxidised layer, Schweißnaht – Weld, Chromreduzierte Zone s
= 20 – 200 nm – Zone with reduced chromium content, Grundwerkstoff – Parent material
Nabehnutie farieb na oxidických vrstvách v závislosti od vzdialenosti – Colouring on oxidised layers
in dependence on distance
V podstate máme k dispozícii Ar, N2
a H2 v zmesiach.
• Argón je inertný plyn, ťažší ako
vzduch, ľahko sa ionizuje, má nízku tepelnú vodivosť, zvyšuje povrchové napätie zvarového kúpeľa,
čo zabraňuje veľkému prievaru.
• Dusík je ľahší ako vzduch, má austenitizačný vplyv, keď sa použije vo zváracej atmosfére, reaguje
s určitými prvkami ako Ti, ale považuje sa za inertný plyn pre väčšinu kovov, zvlášť pri nízkych teplotách (1 100 °C až izbová teplota).
• Vodík je ľahší ako vzduch, pridáva sa do Ar alebo N2 (obr. 4), je
to redukčný plyn, pri 250 – 300 °C
reaguje s kyslíkom a tvorí vlhkosť,
so zvyšovaním percenta H2 sa redukčný efekt zvyšuje.
Odporúčané plyny na formovanie sú
v tab. 2.
2.1.1 Vlastnosti ochranných zmesí
s prídavkom vodíka
Vodík má výbornú tepelnú vodivosť,
pri pomerne nízkych teplotách oblúka. Kinetika prechodu vodíka do
roztaveného zvarového kovu je rôzna. Ak ho použijeme ako súčasť
ochranného plynu (5 % H2 v Ar), je
prechod H2 do zvarového kovu 3x
väčší (100gr/ml), ako keď ho použijeme na ochranu koreňa.
Obr. 4 Relatívna hustota plynov Ar-H2 a N2-H2 k vzduchu (15 °C a 1 bar)
Relative Dichte – Relatívna hustota
Fig. 4 Relative density of Ar+H2 and N2-H2 gases to air (15 °C and 1 bar)
Relative Dichte – Relative density
254
2.2 Voľba plynu pomocou
Schaefflerovho diagramu
Výber plynu sa dá zjednodušiť pouZ VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 11-12/ 2 0 1 1
Z VÁ R AN I E PR E P R A X
Tab. 2 Odporúčané plyny na formovanie [4]
Tab. 2 Recommended gases for formation [4]
Popis
Description
ARCALTUM 1
ARCALTM F5
ARCALTM F10
FORMIERGAS 15
FORMIERGAS 20
ARCALTM 10
Zloženie v Vol. %
Chemical composition in vol. %
N2
Ar
DIN EN ISO 14175
H1
100
97,5
5
10
15
20
2,5
I1
N5
N5
N5
N5
R1
95
5
R1
95
90
85
80
ARCALTM 15
Odporúčanie
Recommendation
Materiál
Material
všetky / all
CrNi ocele / CrNi steels
CrNi ocele / CrNi steels
Ni
Ni-Basis
Obr. 5 Výber plynu podľa Schaefflerovho diagramu
Hochwarmfeste austenitische Stähle – Žiaruvzdorné austenitické ocele, Chemisch beständige – Chemicky odolné, Duplex Stähle – Duplexné ocele,
Martensitische Chromstähle – Martenzitické Cr ocele, Ferritische Chromstähle – Feritické Cr ocele
Fig. 5 Gas selection according to Schaeffler diagram
Hochwarmfeste austenitische Stähle – Heat resistant austenitic steels, Chemisch beständige – Chemically resistant, Duplex Stähle – Duplex steels,
Martensitische Chromstähle – Martensitic Cr steels, Ferritische Chromstähle – Ferritic Cr steels
žitím Schaefflerovho diagramu s odporučenými ochrannými plynmi
(obr. 5). Pre nízky ekvivalent Ni by
to mal byť argón. Pre vyššie Ni ekvivalenty, t. j. plne austenickú mikroštruktúru sa dovoľuje použitie plynu N2-H2 bez vplyvu vodíka na vývoj
trhlín.
2.3 Rozdiel medzi zadymením
zvaru a oxidáciou koreňa
Špeciálne pri zváraní nehrdzavejúcich ocelí môže vzniknúť vedľa húsenice čierna stopa. Je to dôsledok
vyparovania Mn (pri 2 061 °C). Tento
nános je možné jednoducho utrieť
a nemá nič spoločné s oxidáciou
povrchu.
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 1 1 -1 2 /2 0 1 1
2.4 Horľavosť zmesí N2-H2
vo vzduchu
Pri manipulácii so zmesou plynov, kde
jednou zo zložiek je H2, treba venovať
zvýšenú pozornosť aj bezpečnosti pri
práci. Vodík reaguje už pri nízkej teplote okolo 275 °C s kyslíkom. Nad 2,5 %
H2 v argóne a nad 5 % H2 v dusíku sú
zmesi považované za horľavé (obr. 6).
ARCAL F5 s 5 % H2 v dusíku, čo je
na hranici horľavosti, sa používa na
štandardné aplikácie na zníženie nákladov na oplach a pasiváciu.
ARCAL F10-10 % H2 v dusíku sa používa pri predpokladaných ťažkých
poškodeniach pasivačnej vrstvy.
Samozrejme výsledok závisí aj od
zvyškového kyslíka.
3 OCHRANA KOREŇA ZVARU
Dôvody na ochranu koreňa zvaru sú
zabránenie oxidácii, zabránenie formovaniu oxidačných pórov a hladký
povrch húsenice. Dôvody na ochranu základného materiálu sú zachovanie pasivačnej vrstvy a zabránenie vzniku oxidačných vrstiev.
Na ochranu koreňa sa používajú
inertné a redukčné plyny. Pri formovaní sa snažíme chrániť koreň húsenice a okolie vysoko zohriatej TOO
ochranným plynom pri súčasnom
vytesnení okolitej atmosféry obsahujúcej kyslík. Výhodou formovania
je, že vysokokvalitný povrch zostane nepoškodený bez vzniku oxidických vrstiev, vzniku pórov a formo-
255
Plynová ochrana koreňa a kúpeľa zvaru pri zváraní TIG CrNi materiálov
Obr. 6 Horľavosť zmesí N2-H2 vo vzduchu
Zündbereich – Oblasť zapálenia, Zündgrenze Mindestgehalt O2 – Hranica zápalnosti, najmenší obsah O2, Formiergas – Formujúci plyn
Fig. 6 Ignitability of N2-H2 mixtures in air
Zündbereich – Ignition Zone, Zündgrenze Mindestgehalt O2 – Ignitability limit of O2, Formiergas – Forming gas
Obr. 7a Prípravok na ochranu koreňa kútových a tupých spojov
Fig. 7a Jig for filltet and butt joints
Obr. 7b Prípravok na ochranu koreňa obvodových spojov rúrok
Fig. 7b Jig for circumferential joints in tubes
vanie koreňa zvaru je tiež lepšie.
Odstraňovanie prípadných vzniknutých oxidických vrstiev z okolia koreňa pri zváraní tvarovo náročných
súčiastok je často veľmi náročné, až
nemožné. Rôzne príklady prípravkov na ochranu koreňa zvarov sú na
obr. 7.
256
3.1 Stanovenie dĺžky predfuku
formovacieho plynu s ohľadom
na odstránenie zvyškového
kyslíka
Pred zváraním je potrebné odstrániť
zvyškový kyslík z priestorov koreňa.
Robí sa to tzv. vypláchnutím, resp.
nastavením dlhšieho času predfuku
pred začatím zvárania.
Na jednoduché nastavenie môžeme
použiť pomocnú tabuľku Merkblatt
DVS [6] (obr. 8). Ako rozhodujúci parameter pri stanovení dĺžky predfuku
sa berie vnútorný priemer rúrky, lamelárny prietok plynu a dĺžka rúrky.
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 11-12/ 2 0 1 1
Z VÁ R AN I E PR E P R A X
Tab. 3 Napadnutie dierovou koróziou po zváraní TIG, materiál 1.4410 v roztoku 6%FeCl3 [5]
Tab. 3 Attack by pitting corrosion after TIG welding, material type 1.4410 in 6 % FeCl3 solution [5]
Ochranný plyn oblúka
Arc shielding gas
Formovací plyn
Forming gas
Teplota
Temperature
(°C)
Korózne napadnutie
Corrosion attack
Obsah feritu
Ferrite content
(FN)
Ar
Ar
50
koreň / root
55
Ar
N2+10% H2
55
povrch / surface
59
Ar+5% N2
N2+10% H2
60
povrch / surface
33
5 VPLYV VODÍKA NA
PEVNOSTNÉ VLASTNOSTI
SPOJOV
Obr. 8 Stanovenie predfuku pre rúrku
Fig. 8 Determination of foreblow for tube
priemer – diameter, prietok plynu – gas flow rate, dĺžka – length, predfuk – foreblow
Vodík so zvarovým kovom nereaguje, môže ale difundovať do materiálu
a ovplyvňovať pevnostné vlastnosti
ocelí. Ako je vidieť z obr. 10 a priloženej tabuľky, skúmal sa vplyv vodíka na tri typy štruktúry, feriticko-martenzitickú, feriticko-austenitickú
(materiál 1.4462) a austenitickú stabilizovanú Ti.
Kritériom skúšania bol uhol a charakter lomu. Ako je vidieť z výsledkov, najcitlivejšia je martenziticko-feritická štruktúra, kde už 2 % vodíka
v ochrannom plyne spôsobia krehkosť.
Vodík vo formovacom plyne je menej nebezpečný, pretože jeho prechod do zvarového kovu je 3x menší ako keď je v aktívnej zóne oblúka.
6 TYPY A PRÍČINY POŠKODENIA
PASIVAČNEJ VRSTVY ALEBO
OXIDÁCIE POVRCHU
Obr. 9 Kritická teplota pre vznik pittingu
Kritische Lochkorrosionstemperatur CPT – kritická teplota jamkovej korózie, Wirksumme PRE – súčet
účinnosti PRE, Werkstoff – materiál, Super-Duplex – superduplexná
Fig. 9 Critical temperature for pitting formation
Kritische Lochkorrosionstemperatur CPT – Critical temperature of pitting corrosion CPT, Wirksumme
PRE – Efficiency sum PRE, Werkstoff – Material, Super-Duplex – Super-duplex
4 KORÓZNE ASPEKTY
OCHRANNEJ ATMOSFÉRY
Dusík môže reagovať s určitými prvkami a tým ovplyvniť korózne vlastnosti (obr. 9). Samotný N2 je austenitotvorný, t. j. môže ovplyvniť
požadované percento feritu v štruktúre zvarového kovu. Dusík reaguje
s Ti v austenitických oceliach stabilizovaných Ti a vytvára nitrid Ti, ktoZ VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 1 1 -1 2 /2 0 1 1
rý môžeme pozorovať ako žltý povlak. N2 zvyšuje povrchové napätie
roztaveného kovu, t. j. prechod do
základného materiálu je nevhodný.
Tomu sa dá zabrániť pridaním vodíka. V tab. 3 sú uvedené výsledky skúšok s rôznymi ochrannými
a formovacími plynmi v porovnaní
s miestom korózneho napadnutia.
Argón je inertný plyn, ktorý nevplýva
na metalurgiu zvárania.
• Príliš malá medzera medzi zváranými rúrkami spôsobí nedostatok
ochranného plynu.
• Netesná zátka na zváranej rúre
spôsobí únik plynu.
• Zlá pozícia horáka spôsobí zvýšené množstvo použitého plynu.
• Prisávanie vzduchu a turbulentné
prúdenie spôsobí nedostatočnú
ochranu plynu.
• Zaškrtená hadica spôsobí, že plyn
neprúdi dostatočne do oblasti
zvaru.
• Ochrana nepoužitá aj pri stehovaní spôsobí poškodenie pasivačnej
vrstvy.
• Vlhkosť a kvalita hadíc má vplyv
na kvalitu ochranného plynu.
• Dostatočný čas predfuku je nutný
na vytesnenie vzduchu z oblasti
zvaru.
• Dofuk do 200 – 250 °C je potrebný
na primeranú ochranu kovu.
ZÁVER
Zhrnuli sme problémy a spôsoby
ochrany koreňa pri zváraní vysokolegovaných ocelí. Veľmi stručne sú
257
Plynová ochrana koreňa a kúpeľa zvaru pri zváraní TIG CrNi materiálov
Obr. 10 Vplyv H2 na pevnosť spoja v 3 vybraných typoch ocelí
Hochwarmfeste austenitische Stähle – Žiaruvzdorné austenitické ocele, Chemisch beständige – Chemicky odolné, Duplex Stähle – Duplexné ocele,
Martensitische Chromstähle – Martenzitické Cr ocele, Ferritische Chromstähle – Feritické Cr ocele
Fig. 10 Effect of H2 on joint strength et 3 selected steel
Ochranný plyn – Shielding gas, Formovací plyn – Forming gas, Kritériá skúšania – Test criteria, Uhol ohybu, obraz lomu – Bend angle, fracture image,
Hochwarmfeste austenitische Stähle – Heat resistant austenitic steels, Chemisch beständige – Chemically resistant, Duplex Stähle – Duplex steels,
Martensitische Chromstähle – Martensitic Cr steels, Ferritische Chromstähle – Ferritic Cr steels
rozobraté problémy poškodenia povrchu pri zváraní, možnosti ich eliminácie pomocou výberu plynov
a vhodných prípravkov.
Ďalej sú uvedené faktory, ktoré treba vziať do úvahy pri voľbe ochrany,
napr. hustota plynu, zápalnosť vo
vzduchu, potrebné časy predfuku
a dofuku plynu. Na konci sú uvedené typické príčiny zlyhania ochrany.
lems of surface damage during
welding, their possible elimination
by selection of gases and suitable
tools are analysed very briefly.
Furthermore, the factors, which have
to be considered in shielding selection e.g. gas density, ignition in air,
required gas blow-in and blow-off
times, are outlined. At the end the
typical causes of shielding failure
are given.
[6]
Literatúra
[1] Kaya, C.: Wurzelschutz bei
hochlegierten Werkstoffen. SLV
Schweinfurt, januar 2011
[2] Grundmann, J.: Root shielding for TIG
Poďakovanie:
Zvlášť by som sa chcel poďakovať za poskytnuté
informácie a podporu Dipl. Ing. Joachimovi
Grundmannovi z divizie AL IM-WBLAltec firmy Air
Liquide.
CONCLUSIONS
The problems and methods of root
protection in welding high-alloyed
steels were summarised. The prob-
258
[3]
[4]
[5]
and Plasma welding of metalic
materials sensitive to oxidation. AIR
LIQUIDE IM-WBL-Altec, july 2011
Vagn Hansen, J.: Influence of residual
O2 on welding result. Force Institute
rep. 94.34
Sorensen, O.: Backshielding gases.
Internal rep. AL-DK, 2008
Larson Nils, E.: Influence of shielding
gases on the quality of welds 2nd
International Symposia in High purity
industries, Bualy, France, 2007
DVS Merkblatt 0937
<
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 11-12/ 2 0 1 1
Z AR I AD E N I A N A Z VÁ R AN I E A NDT
Kontinuálna NDT kontrola v sieti ŽSR
v roku 2011
MARIANNA
JOZ
EF K VASNIČKA
MATYSOVÁ –– PAVOL
Z L ATKO
SEJČ
V L A D OV I Č
J. Kvasnička – Z. Vladovič, TSS GRADE, a. s., Trnava, Slovensko
Firma TSS Grade Trnava vykonala v roku 2011 kontinuálnu defektoskopickú kontrolu koľajníc pojazdnou
súpravou SPERRY v sieti Železníc Slovenskej republiky  Meracie vozne sú vybavené najnovšou verziou
testovacieho systému SPERRY Phoenix  Porovnanie SPERRY RSU a kĺzavej sondy  Rozbor
najdôležitejších výsledkov kontroly
Meranie bolo realizované podľa stanoveného harmonogramu a s parametrami výkonu prác,
ktoré si zaslúžia pozornosť:
• Maximálny denný výkon merania:
240 km,
• Priemerný denný výkon merania:
163,39 km.
Po kontinuálnej defektoskopickej
kontrole bolo vykonané dohľadanie (verifikácia) defektoskopických
chýb zistených pri základnej kontrole. Kontinuálna základná defektoskopická kontrola bola vykonaná
defektoskopickým vozňom SRS 242
firmy SPERRY a následné dohľadanie chýb bolo realizované na základe zmluvy so subdodávateľskými firmami oprávnenými vykonávať NDT
kontrolu na ŽSR. Chyby kategórie
A namerané pri základnej kontrole
boli ihneď dohľadané a oznámené
na príslušné úrady železníc a Strediská miestnej správy a údržby. Dohľadanie chýb zaradených do iných
kategórií (B, C, D) bolo vykonané po
ukončení základného merania.
>
1 TECHNICKÁ ŠPECIFIKÁCIA
MERACIEHO SYSTÉMU
Obr. 1 Pokrytie koľajnice
vádzky pri rýchlosti 50 km/h, ktorá je
však závislá od stavu kontrolovanej
trate, veľkosti a typu chyby, ktorá sa
má zariadením zistiť pri danej rýchlosti. Kalibračné nároky a kritériá sa
zakladajú na výkonoch testovacieho
systému SPERRY Phoenix vo V. Británii, Švédsku, Španielsku, Švajčiarsku, Nórsku a Nemecku.
1.1 Ultrazvukový systém
Na kontinuálnu defektoskopickú
kontrolu na tratiach ŽSR bol využitý merací vozeň SPERRY SRS 242,
ktorý je vybavený najnovšou verziou testovacieho systému SPERRY
Phoenix. Tento systém kontroly je
úspešne prevádzkovaný na tratiach
vo Veľkej Británii, Nemecku, Švédsku, Španielsku, Írsku, Fínsku, Švajčiarsku, Nórsku, USA a v Kanade.
Kontrola je vykonávaná za plnej pre-
Meracie vozne SPERRY sú vybavené 24-kanálovým počítačom ovládaným systémom Phoenix B-Scan
na digitálne spracovanie ultrazvukových signálov. Tento systém zahŕňa najmodernejšiu vysokorýchlostnú DSP elektroniku, ktorá umožňuje
zobrazenie ultrazvukových dát v reálnom čase (priebežne) vo formáte A-Scan, ako aj B-Scan. Jedným
z kľúčových znakov SPERRY Phoenix systému je, že na rozdiel od
mnohých iných UT systémov ukladá všetky synchronizované UT informácie z každej UT sondy zvlášť,
každých 5 mm pozdĺž trate. SPERRY Phoenix tiež obsahuje systém
priebežného merania hĺbky koľajnice, ktorý využíva špeciálne techniky
presného merania hĺbky trate, kompenzujúc chyby (do ±5 mm) spôsobené odchýlkami amplitúd signálu.
1.2 SPERRY ultrazvukové
ložiskové sondy kolies
Systém SPERRY Phoenix pre svoj
systém UT kontroly využíva 4 ložiskové sondy kolies – 2 pre každú koľajnicu (z toho 2 aktívne a 2 záložné).
To umožňuje kontrolu každej koľajnice deviatimi UT sondami (obr. 1):
Tab 1. Pokrytia koľajnice a povrchové rozlíšenie
Uhol sondy
Povrchové rozlíšenie
0 stupňové
1 – 2 mm
70 stupňové sondy
1 – 2 mm
37 stupňové sondy
2 – 5 mm
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 1 1 -1 2 /2 0 1 1
% pokrytia hlavy
30 %
strednej časti
98 %
30 %
strednej časti
% pokrytia stojiny
100 %
20 %
100 %
% pokrytia päty
20 %
strednej časti
0%
20 %
strednej časti
259
Kontinuálna NDT kontrola v sieti ŽSR v roku 2011
Obr. 2a Ultrazvukové ložiskové sondy – kolesá SPERRY
Obr. 2b Ultrazvukové ložiskové kolesá SPERRY pri meraní
1.3 Výhody SPERRY RSU (roller
search units)
Obr. 3 Typ chýb detekovaných systémom RSU
Obr. 4 Porovnanie SPERRY RSU a kĺzavej sondy
• 0 stupňová, 2,5 MHz sonda pre
vertikálne skenovanie pozdĺž
časti koľaje pre horizontálne
chyby,
• dve stredné 70 stupňové, 2,5 MHz
sondy vpred a vzad na skenovanie
v strede hlavy koľajnice za účelom
odhalenia priečnych chýb,
• dve stredné 70 stupňové, 2,5 MHz
terénne sondy vpred a vzad na
postranné skenovanie terénu hla-
260
vy koľajnice za účelom odhalenia
priečnych chýb,
• dve stredné 70 stupňové, 2,5 MHz
rozchodové sondy vpred a vzad
na skenovanie v rozchodovej
strane hlavy koľajnice za účelom
odhalenia priečnych chýb,
• dve 37 stupňové, 2,5 MHz sondy vpred a vzad za účelom odhalenia diagonálnych chýb, dier
a hviezdicových trhlín.
Pred uvedením častí koľajníc, ktoré sú pokryté rôznymi nastaveniami
sond, využitých v kontrolnom systéme koľajníc SPERRY, je pre zákazníka
dôležité rozumieť niektorým hlavným
výhodám využívania ultrazvukových
ložiskových sond kolies SPERRY
(obr. 2) za účelom kontroly koľajníc
a tie sú nasledovné (obr. 3):
• najväčšou výhodou RSU SPERRY je schopnosť kontrolovať trať
pri meniacich sa podmienkach
trate, bez straty väzby alebo bez
zmeny v kritických kontrolných
uhloch sond. Počas používania
RSU ultrazvukový kontrolný systém trate SPERRY je schopný
kontrolovať trať, ktorá je zvlnená,
postranne opotrebovaná, alebo
má prasknuté zvary/spoje,
• RSU SPERRY nevyžaduje zníženie celkovej kontrolnej rýchlosti vozidla počas testovania trate, ktorá
je narušená výrazným zvlnením.
Väčšina kĺzavých alebo pevných
ultrazvukových sond nie je schopných kontrolovať zvlnenú trať s viac
ako 1 – 2 mm zvlnením bez výrazného zníženia celkovej testovacej
rýchlosti vozidla na 10 – 20 km/h,
• riešenie RSU SPERRY vďaka nadpriemernému pokrytiu hlavy koľajnice v porovnaní s kĺzavými sondami,
bolo navrhnuté na odhalenie chýb
pojazdnej hrany (čo bolo kľúčovým
dôvodom, pre ktorý bola SPERRY
vybratá spoločnosťou Network Rail
a nemeckými železnicami).
1.4 Porovnanie SPERRY RSU
a kĺzavej sondy (obr. 4)
– SPERRY RSU umožňuje určiť šírku a polohu chyby v celej hlave
koľajnice,
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 11-12/ 2 0 1 1
Z AR I AD E N I A N A Z VÁ R AN I E A NDT
– kĺzavé sondy kontrolujú len časť
hlavy koľajnice.
• RSU SPERRY ponúka omnoho lepšie povrchové rozlíšenie
(1 mm – 2 mm) vďaka skutočnosti, že ultrazvukové sondy pracujú mimo blízkeho poľa, keď ultrazvuk vstúpi do koľajnice,
• RSU SPERRY netrpí zmenami, ktoré sú štandardne spojené
s opotrebením plochy sondy na
kĺzavej sonde,
• RSU SPERRY poskytuje obsiahlu
schému kontroly (100 x 70 mm), čo
výrazne zvyšuje predpoklad zistenia chýb, ktoré nie sú pod optimál-
my, ako napríklad kĺzavé sondy,
buď nie sú schopné vykonávať
túto funkciu alebo sú prinajlepšom schopné splniť túto požiadavku pri využití sond s nulovým
uhlom. Niektorí výrobcovia budú
tvrdiť, že efektívnosť väzby zabezpečia monitorovaním päty koľajnice alebo základného signálu, no
toto môže viesť k nesprávnym informáciám kvôli stavu päty koľajnice, t. j. samotného podkladu,
• RSU SPERRY 37-stupňové sondy
boli navrhnuté tak, aby kontrolovali celú časť koľajnice od hlavy
koľajnice dole stojinou až k päte
Obr. 5 Diera v plášti ultrazvukovej ložiskovej sondy
nym odrazovým uhlom. Navyše
vzhľadom k tomu, že sondy vnútri
RSU sú rozmiestnené v dostatočnej vzdialenosti od povrchu koľaje
a schéma kontroly je veľká, to následne umožňuje lúču sondy rozptýliť sa omnoho viac, než dokáže
akákoľvek iná sonda, čo taktiež pomáha pri určovaní chýb koľajníc,
• RSU SPERRY poskytuje vďaka
svojmu flexibilnému kolesu oveľa
lepšiu akustickú väzbu medzi kolesom a povrchom koľajnice. To má
za následok používanie menšieho počtu väzieb a zvyšuje celkový
operačný rozsah vozidla v porovnaní so systémom kĺzavej sondy
s podobnou väzobnou kapacitou,
• kvôli signálu rozhrania koľaje poskytuje RSU SPERRY pozitívnu
indikáciu podmienky účinnosti
spájania medzi čelom RSU a hlavou koľaje. Priebežným monitorovaním tohto signálu je systém
SPERRY Phoenix schopný zaistiť
úplnosť väzby/kontroly pre každý
kontrolný kryštál. Ostatné systéZ VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 1 1 -1 2 /2 0 1 1
• ďalšou veľkou výhodou RSU
SPERRY a vykonávania testovania
je schopnosť kontroly pri prepínačoch výhybiek a križovatkách pri
plnej testovacej rýchlosti.
1.5 Kalibrácia systému
SPERRY v spolupráci s Network
Rail vyvinula plne sledovateľný systém ultrazvukovej kalibrácie vozidla.
Tento systém umožňuje obsluhe
vozidla vykonávať dennú a týždennú kalibráciu testovacieho systému
(obr. 6), ktorý je spätne sledovateľný
až ku kalibračnej trati Network Rail.
Obr. 6 Kalibrácia testovacieho systému
koľajnice. To systému umožňuje
zistiť všetky šikmé chyby koľajnice od hlavy k päte. Naviac v prípade optimálnych podmienok
37-stupňové sondy sú schopné
zistiť chyby v päte koľajnice ako
uhlové reflektory,
• vďaka svojmu špeciálnemu čapovému nosnému systému RSU
SPERRY umožňuje obsluhe vozidla rýchlo vymeniť, vyrovnať a kalibrovať RSU v prípade diery plášťa (obr. 5) alebo problému s RSU.
Celý proces štandardne trvá 1 – 2
minúty, v porovnaní s kĺzavými alebo pevnými sondami, ktorých výmena môže trvať 1 – 2 hodiny,
• RSU SPERRY využíva flexibilný
plášť naplnený tekutinou a plášť
je jediná časť RSU, ktorá je v kontakte s koľajnicou. V prípade porušenia plášťa jediná časť RSU,
ktorá sa vymieňa, je plášť. To znamená, že na rozdiel od kĺzavých
sond, ultrazvukové sondy a RSU
súprava môžu byť opätovne používané znova a znova,
Ako je podrobne uvedené v predošlej časti, systém SPERRY Phoenix
používa ultrazvukové SPERRY RSU
na kontrolu trate. Jednotlivé RSU
sú navádzané pozdĺž trate s využitím počítačom ovládaného elektronického posilňovacieho systému.
To odstraňuje potrebu komplexných
testovacích vozíkov/rámov podvozka, ktoré využívajú mechanické traťové kolieska na vedenie ultrazvukových senzorov pozdĺž stredovej
línie koľaje. SPERRY zaviedla tento
systém z dôvodu, že systém mechanického vedenia je možné ľahko poškodiť pri výhybkách, prevádzačoch
na inú koľaj a križovatkách. Naviac,
poškodenie tohto druhu môže viesť
k odstaveniu vozidla na dlhú dobu,
kým sa opraví trolej a navádzací systém. Jediná časť systému SPERRY,
ktorá je v reálnom kontakte s traťou,
je plášť RSU a preto nie je možné
poškodiť navádzací systém SPERRY
pri testovaní cez výhybky, prevádzače na inú koľaj a križovatky.
261
Kontinuálna NDT kontrola v sieti ŽSR v roku 2011
1.6 Spracovanie dát a systém
zaznamenávania
Podstatou testovacieho systému je
24 vysokorýchlostných kariet pre
spracovanie digitálnych ultrazvuko-
vých signálov, tieto karty spracúvajú
ultrazvukové dáta získané jednotlivými ultrazvukovými senzormi v RSU 2.
Systém je možné rozšíriť až na 32 kanálov. Systém spracovania ultrazvukových signálov je prevádzkyschop-
Obr. 7 Vykonaná NDT kontrola podľa OR
Obr. 8a Rozdelenie chýb podľa jednotlivých OR
ný pri pulzných počtoch opakovaní
až do 3,3 KHz. Každá karta pre digitálne spracovanie ultrazvukového
signálu plní nasledovné funkcie:
• priebežné zobrazenie ultrazvukového A-Scan signálu v reálnom
čase, pre monitorovacie účely,
• spracovanie dát synchronizovaného A-Scan signálu v reálnom čase,
• automatická kalibrácia a vyrovnávanie kolísania a teploty,
• automatická kalibrácia a vyrovnávanie kolísania a teploty,
• korekcia vzdialenosti amplitúdy
A-Scan,
• dynamická prahová brána na meranie hĺbky (výšky) koľaje v reálnom čase s presnosťou na 0,1 mm,
• digitálne riadené tlmivé diely, brána a prahová brána,
• detekcia synchronizovanej amplitúdy prvého vrcholu alebo detekcia synchronizovanej amplitúdy
vrcholu,
• vysokorýchlostná sériová linka
slúžiaca na prenos dát do dátového skladu a systém spracovania v reálnom čase.
Všetky nastavenia a prevádzkové
úpravy každej z kariet na digitálne
spracovanie ultrazvukového signálu
sú zaznamenávané na vzorke každých 5 mm, aby sa zabezpečil spätne overiteľný systém a tým overiteľné výsledky testovania.
Systém bol starostlivo navrhnutý tak,
aby sa eliminovalo použitie manuálne nastaviteľných ovládačov, ktoré
sú podľa mnohoročnej skúsenosti SPERRY hlavnou príčinou zlyhaní
Obr. 8b Rozdelenie chýb podľa jednotlivých OR a typu chýb A, B, C, D
262
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 11-12/ 2 0 1 1
Z AR I AD E N I A N A Z VÁ R AN I E A NDT
Obr. 9 Merací vozeň SRS 242 firmy SPERRY pripojený k rušňu
systémov, alebo ľudských chýb. To
následne umožní prevádzkovateľom
testovacieho systému zamerať svoju
pozornosť na uistenie sa, že systém
pracuje na optimálnej úrovni.
Systém spracovania dát zaznamenáva všetky ultrazvukové informácie z každého kanálu spracovania ultrazvukového signálu a každú
zmenu systémových parametrov vykonanú prevádzkovateľom vozidla
každých 5 mm. Toto nastavenie zabezpečuje sledovateľnosť celého
systému a opakovateľnosť testovania. Najprv sú všetky dáta uložené
na vysokorýchlostnom pevnom disku systému spracovania dát. Takto
v prípade zlyhania systému alebo
poruchy nedôjde k strate kľúčových
dát. Dáta uložené na pevnom disku
sú spracované v reálnom čase, aby
prevádzkovateľovi poskytli zobrazenie B-Scan dát zachytených v testovacom systéme v reálnom čase.
Zobrazenie B-Scan v reálnom
čase je unikátom systému SPERRY
a umožňuje prevádzkovateľovi získať priamu spätnú väzbu o tom, ako
systém funguje počas toho ako testuje trať. To umožní obsluhe rýchlo
identifikovať problémy testovacieho systému a korigovať ich bez získavania rozsiahleho množstva dát
len aby zistil, že dáta boli poškodené alebo sú nedôveryhodné a je potrebné opätovné testovanie.
2 ROZBOR NAJDÔLEŽITEJŠÍCH
VÝSLEDKOV KONTROLY
V sieti ŽSR bola v roku 2011 vykoZ VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 1 1 -1 2 /2 0 1 1
naná NDT kontrola pojazdnou defektoskopickou súpravou SPERRY
SRS 242 v celkovej dĺžke 3062,996
km. Rozdelenie podľa jednotlivých
Oblastných riaditeľstiev (OR) je na
obr. 7.
V roku 2011 bolo na vybraných tratiach ŽSR zistených 2 435 defektoskopických chýb. Rozdelenie chýb
podľa jednotlivých OR je na obr. 8a.
Podiel zistených chýb na počet premeraných km podľa jednotlivých OR
je na obr. 8b.
Z uvedeného grafu je zrejmé, že najvyšší podiel zistených chýb v závislosti na premeraných km trate je
v obvode OR Zvolen a najnižší v obvode OR Košice. Pomerne vysoký
podiel chýb má aj OR Trnava vzhľadom k tomu, že cca 200 km premeraných tratí v jeho obvode je modernizovaných v rámci modernizácie V.
koridoru. Vysoký počet chýb môže
byť spôsobený aj zdokonalením
systému verifikácie chýb, kedy bolo
prvýkrát na tratiach ŽSR použité
dohľadávanie pomocou GPS navigátora na základe GPS súradníc
defektoskopickej chyby nameranej pojazdnou súpravou. Pomocou
GPS navigátora bolo možné identifikovať vysoké percento indikovaných
chýb.
Presnosť GPS súradníc sa pohybovala v rozmedzí ±0,25 m. GPS navigátory boli úspešne použité v obvode OR Trnava, OR Žilina a OR
Zvolen, čo malo za následok zvýšenú kvalitu dohľadávania defektoskopických chýb.
Značné rozdiely v počte defektosko-
pických chýb a najmä v podieli chýb
na premerané km v rámci jednotlivých OR môžu byť spôsobené stavom trate, rokom výstavby, traťovou
rýchlosťou či prevádzkovým zaťažením. Môžu byť spôsobené aj objemom vynakladaných financií na
bežnú údržbu trate, či dôkladnou
diagnostikou tratí ako napr. v obvode OR Košice, ktoré zvýšeným počtom kontrol, najmä ručnou NDT kontrolou vykonáva dôslednú prevenciu
vzniku defektoskopických chýb. Na
základe výsledkov OR Košice, ktoré
majú 2, 3, či 4 (chyby B, C, D) násobne menší podiel defektoskopických
chýb vzhľadom na premeraný počet
km je potrebná zvýšená prevencia
napr. zvýšením počtu ručnej NDT
kontroly aj na trate, ktoré sú merané
pojazdnou defektoskopickou súpravou (obr. 9).
ZÁVER
Z nameraných údajov vyplýva, že
systém SPERRY RSU je schopný
zabezpečiť komplexnú mobilnú UT
kontrolu, ktorá vyhovuje technickým
špecifikáciám zákazníka so zameraním na zníženie defektoskopických
chýb koľajníc ako možnej prevencie a zvýšenie bezpečnosti železničnej dopravy tak, ako je vykonávaná
v sieti železníc vo Veľkej Británii, Nemecku, Švédsku, Španielsku, Írsku,
Fínsku, Švajčiarsku, Nórsku,
USA a v Kanade.
<
263
Obsah časopisu Australasian Welding
Journal 2010
Príprava novej smernice ochrany
zdravia a bezpečnosti práce
Focus on international and regional standards devoted to health, safety and environment.
L. Costa, Italian Institute of Welding,
Genova (1 str.)
Zaostrené na medzinárodné a národné normy o ochrane zdravia,
bezpečnosti práce a životného
prostredia
Australasian Welding Journal je oficiálne periodikum Zváračského
technologického inštitútu Austrálie (Welding Technology Institute
of Australia – WTIA) a Novozélandskej zváračskej komisie (New Zealand Welding Committee). Jednotlivé čísla obvykle obsahujú: prílohu
výsledkov výskumu a vývoja vo zváraní a príbuzných technológiách,
odborné články; propagačno-obchodné (krátke, max. dvojstránkové)
články o činnosti, službách a výrobkoch zváračských firiem; informácie o normách (austrálskych a novozélandských normách AS, AS/NZS,
o zahraničných normách, napr.
ASME Code), o kvalifikácii a certifikácii personálu; aktuálne informácie (informácie z IIW; zoznamy certifikačných orgánov, kvalifikovaných
a certifikovaných odborníkov; o činnosti zváračských subjektov v jednotlivých regiónoch Austrálie atď.)
Niektoré čísla sú zostavené z veľkej
časti tematicky. Vychádza štvrťročne už 55 rokov. Počet strán jednotlivých čísiel je 48. Kontakt: Unit 50, 8
Avenue of the Americas Newington,
NSW Australia 2127, PO Box 6165,
Silverwater NSW 1811. V ďalšom
texte sú uvedené názvy odborných
článkov, ich autori a rozsah článkov.
Prvý štvrťrok 2010
New work health & safety regulation on the horizon. M. Tooma – A.
Titterton, Senior Associate, Norton
Rose Australia, Sydney (2 str.)
264
New welding gas innovation. How
to significantly reduce your welding costs white improving weld
quality and reducing your carbon
footprint. Loxton Industries Pty Ltd.,
Sunburg (2 str., 2 obr.)
Inovácia nových zváracích plynov.
Spôsob výrazného zníženia zváracích nákladov pri súčasnom zvýšení kvality zvarov a znížení emisií uhlíka
Keeping acetylene in its place. G.
Allan, WTIA, Newington (2 str.)
Skladovanie acetylénu
Electrical safety in welding. N.
Bothma, Industrial Products at BOC.
(2 str., 4 obr.)
Ochrana proti úrazu elektrickým
prúdom vo zváraní
Influence of shielding gas on fume
formation rate and particle size
distribution for optimised GMAW.
K. R. Carpenter, BlueScopeSteel,
Five Islands Road, Port Kembla,
NSW, Australia – B. J. Monaghan,
School of Mechanical Materials
and Mechatronics Engineering and
BlueScope Steel Metallurgy Centre, University of Wollongong, NSW,
Australia – A. Nicholson – D. Cuiuri
– J. Norrish – Welding Engineering
Research Group, University of Wollongong, NSW, Australia (9,5 str.,
7 obr., 3 tab., 24 liter. zdrojov)
Vplyv ochranného plynu na intenzitu vzniku dymov a rozloženie častíc
na optimalizáciu MIG zvárania
(2 str., 3 obr., 3 liter.)
Inovácie rúrovodov morských vrtných plošín v Austrálii
Status and prospects for welding
and assembly in the construction
of trunk pipelines. M. Beloev, Bulharská zváračská spoločnosť (2,5
str., 6 obr.)
Súčasný stav a perspektívy vývoja zvárania a montáže vo výrobe
diaľkových rúrovodov
Magnetically-impelled arc butt
welding of pipes of steel X70. S. I.
Kuchuk-Yatsenko – V. S. Kachinskiy
– V. Yu. Ignatenko – M. P. Koval, E.
O. Paton Electric Welding Institute of
NAS of Ukraine, Kiev (3 str., 10 obr.,
4 liter.)
Oblúkové tupé zváranie rúr z ocele typu X70 magneticky ovládaným oblúkom
The Australian Experience: Pipeline Girth Welding using MIAB.
B. Gross, WTIA, Newington, Ben
Gross, WTIA, (1 str., 1 obr.)
Skúsenosti z Austrálie: Zhotovenie obvodových zvarov na rúrovodoch použitím oblúkového
zvárania magneticky ovládaným
oblúkom
National Harmonisation of: Energy
Safety and Technical Regulation.
S. Davies, Policy Adviser Australian
Pipeline Industry Association (APIA)
(1 str.)
Národná harmonizácia bezpečnosti energie a technickej smernice
Magnetically-impelled arc butt
welding of automobile parts. S. I.
Kuchuk-Yatsenko – V. S. Kachinskiy
– V. Yu. Ignatenko – M. P. Koval, E.
O. Paton Electric Welding Institute of
NASU, Kiev, Ukraine (9 str., 24 obr.,
4 tab., 4 liter.)
Oblúkové tupé zváranie automobilových dielcov magneticky ovládaným oblúkom
Druhý štvrťrok 2010
Tretí štvrťrok 2010
Innovation in pipeline engineering
and construction. A. Palmer, National University of Singapore (2 str.)
Inovácia výroby a montáže rúrovodov
Offshore pipeline innovations in
Australia. E. Jas, Atteris Pty Ltd.
Integrated Management of Quality, Health, Safety and Environment in Welding Fabrication:
International Trends and Future
Development. L. Costa, Instituto
Italiano della Saldatura, Italy (4 str.,
3 obr., 1 tab., 6 liter.)
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 11-12/ 2 0 1 1
PR E D S TAV U JE M E Z VÁR AČS KÉ ČA S OP I S Y
Jednotný manažment kvality, ochrany zdravia, bezpečnosti práce a životného prostredia
vo výrobe zváraných konštrukcií: medzinárodné trendy a vývoj
v budúcnosti
Linear discriminant analysis for
welding fault detection. X. Li,
School of Electrical & Information
Engineering – S. W. Simpson, University of Sydney, NSW, Australia
(6 str., 6 obr., 2 tab.)
Lineárna diskriminantná analýza
na zisťovanie chýb zvarov
Štvrtý štvrťrok 2010
Development of high productivity pipeline girth welding. D. Yapp,
Welding Engineering Research Centre, Cranfield University, United Kingdom – T. Liratzis, Consultant, Athens,
Hellas (12 str., 39 obr., 50 liter.)
Vývoj zvárania obvodových spojov vysokovýkonných rúrovodov
Creep resistance of simulated
HAZ structures in P91 steel. S. Sulaiman, SIRIM Berhad, Shah Alam,
Selangor, Malaysia – H. Li – D. Dunne, University of Wollongong, NSW,
Australia (8 str., 13 obr., 15 liter.)
Žiarupevnosť konštrukcií so simulovanou TOO z ocele typu P91
Obsah časopisu NDT Welding Bulletin 2010
(schválení) protokoly (certifikáty)
WPQR (BPAR). Vladimír Kudělka,
TDS Brno – SMS, s. r. o., Brno, ČR
Nové certifikační normy z oblasti
svařování – zkušenosti s certifikací. Luděk Mádle – Jaroslav Doležal,
DOM-ZO 13, s. r. o., Česká Třebová,
ČR
Počítačová radiografie mění přístup k použití olověných filtrů
a folií. Michal Škeřík, ATG s. r. o.,
Praha, ČR
Využití spekter vyšších řádů pro
analýzu defektů na železničních
konstrukcích. Luboš Pazdera – Jaroslav Smutný, VUT, Brno, ČR
Časopis pre prax, výskum a vedu
v oblasti skúšania materiálu a konštrukcií vychádza už 20. rok. Vydavateľ Pavel Turek, Agentura Tiret,
Praha, [email protected]
Ultrazvuková kontrola odlitku kroužku ø 298/226 x 39 mm
z materiálu ČSN 422905, jakost
GX20Cr14. Richard Regazzo – Marcela Regazzová, R & R, Zeleneč –
Petr Gajda, VÚHŽ Dobrá, ČR
Číslo 1-2/2010
Číslo 3
Příklady některých aplikací metody Phased Array. Miloslav Procházka – Roman Beneš, Tediko, s. r. o.,
Chomutov, ČR
Použití sondy „2D array“ pro
zkoušení bodových svarů. Dr. Ing.
Marcin Korzeniowski, Instytut Technologii Maszyn i Automatyzacji Politechniki Wrocławskiej, Poľsko
Nedestruktivní kontrola kompozitových potahových panelů letounů. Václav Tříska, Katedra letecké
a raketové techniky, Univerzita obrany, Brno, ČR
Nové přístupy upínání snímačů
akustické emise během únavových zkoušek. František Vlašic – Filip Hort – Pavel Mazal, Vysoké učení
technické v Brně, FSI, Brno, ČR
Prokazování jakosti (kvality) výrobků. Vladimír Kudělka, TDS Brno
– SMS, s. r. o., Brno, ČR
Stanovení a kvalifikování postupů
svařování (WPS) a pájení (BPS)
kovových materiálů – dokladovaní
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 1 1 -1 2 /2 0 1 1
Destruktivní a nedestruktivní
testy vyztužené betonové konstrukce: Případová studie na muzeu „Magna Graecia“ v Kalábrii.
Francesco Nucera – Raffaele Pucinotti, Department of Mechanics and
Materials, Mediterranean University
of Reggio, Calabria, Taliansko
Kontaktní laser – ultrazvukové
hodnocení konstrukčních materiálů. Alexander A. Karabutov – Alexei
N. Zharinov – Alexander A. Karabutov, Jr., International Laser Center of
M. V. Lomonosov Moscow State University – Elena V. Savateeva, Institute on Laser and Information Technologies, Russian Academy of Science
Ultrazvuková kontrola silnostěnné
trubky OD 75 x 29,5 mm na zjistitelnost podélných drážek hloubky
0,5 a 2 mm. Richard Regazzo – Marcela Regazzová, R & R NDT, Zeleneč, ČR
Nová metoda měření v technické
endoskopii. Tomáš Zahrádka, Proxis, spol. s r. o., Praha, ČR
Číslo 4
Principy měření ultrazvukových
veličin za účelem odhadu materiálového strukturního poškození.
Slawomir Mackiewicz, IPPT PAN,
Instytut Podstawowych Problemów
Techniki Polskej Akademii Nauk,
Warszawa, Poľsko
Co skutečně zjišťuje nedestruktivní zkouška materiálů? Bernard Kopec
Nekontaktní termografie v diagnostice stavu zařízení. Milan Kostelecký – Miloslav Procházka, TEDIKO,
s.r.o., Chomutov, ČR
Je odstup signál – šum vhodný
parametr pro sledování jakosti digitálních radiogramů? Michal Škeřík, Ústav strojírenské technologie,
ČVUT Praha, ČR
Malá mechanizace při zkoušení
ultrazvukem. Miloslav Procházka –
Roman Beneš – Jan Jelínek, TEDIKO,
s.r.o., Chomutov, ČR
Ultrazvukové měření tloušťky
kovových materiálů od 0,20 do
1,00 mm. Richard Regazzo – Marcela Regazzová, R & R NDT, Zeleneč, ČR
Poznámka: Časopis možno študovať
v technickej knižnici VÚZ – PI SR v Bratislave. Kontakt: tel.: +421/(0)/2/492 46 827,
[email protected]
Redakcia
265
Beispiele zur Bemessung von Stahltragwerken
nach DIN EN 1993 Eurocode 3
bauforumstahl e.V. pod vedením Sivo Schillinga,
spolupráca prof. Markus Feldmann a prof. R. Stroetmann
Výnimočne aktuálna publikácia
v období, keď sa na Slovensku zaviedli od 1. apríla 2010 eurokódy ako
jediný platný systém noriem pre navrhovanie nosných stavebných konštrukcií.
Knihy takéhoto druhu, akou je recenzovaná kniha, v súčasnosti celosvetovo vôbec neexistujú. Ide
v nej o aplikovanie pravidiel mnohých častí troch eurokódov: DIN EN
1990 – princípy výpočtu (1 časť),
DIN EN 1991 – zaťaženia (má 10
častí), DIN EN 1993 – navrhovanie
oceľových konštrukcií (má 20 častí) na konkrétnu konštrukciu formou
detailných výpočtov všetkých jej
prvkov.
Autori publikácie sa zamerali na typickú jednoloďovú oceľovú halu,
ktorú navrhujú a detailne analyzujú
vo viacerých variantoch:
– bez a s nosníkom žeriavovej dráhy,
– ako dvojkĺbový rám a ako priehradový nosník uložený na votknutých stĺpoch.
Publikovanie tejto vynikajúcej pomôcky vhodnej nielen pre inžinierov
v praxi ale aj pre študentov na vysokých školách si vynútila skutočnosť,
že už aj v Nemecku sa od 1. júla
2012 bude musieť navrhovať podľa
eurokódov. Pokiaľ ide o obsah samotných eurokódov, tak medzi DIN
EN a STN EN nie je vôbec žiadny
rozdiel. Publikácia je preto vhodná
aj pre slovenských odborníkov. Rozdiel môže byť iba v článkoch národnej voľby, pričom národne definované parametre v nemeckej národnej
prílohe a v slovenskej národnej prílohe môžu mať odlišné hodnoty, čo
používateľom nemôže robiť žiadny
problém.
Po formálnej stránke je príručka
spracovaná prehľadne a mimoriadne dôkladne. Pri výpočte každej veličiny je uvedený najprv všeobecný
vzorec, nasleduje dosadenie číselných hodnôt do vzorca a napokon
výsledná číselná hodnota. Toto je
spolu s podrobnými sprievodnými
schémami, ktoré nikdy nechýbajú,
umiestnené v dvoch tretinách šírky
v ľavej časti A4 strany. Pravá tretina strany je vyhradená pre odkazy
na použité články príslušnej normy. Detailne sú navrhnuté a overené všetky prvky haly, pričom schémy ukazujú aj konštrukčné riešenie
detailov. Formálne členenie príručky je nasledovné: Projekt 1 – hala
bez nosníka žeriavovej dráhy, rôzne varianty (s. 1 – 180). Pozostáva
z numerických príkladov 1.1 až 1.10;
Projekt 2 – hala s nosníkom žeriavovej dráhy (s. 181 – 340). Tvoria
ho príklady 2.1 až 2.7. V závere sa
nachádza zoznam použitej literatúry (s. 349 – 351) členený na normy (38 položiek), predbežné normy
(1 položka), literatúra (18 položiek),
osvedčenia (2 položky), softvér
(2 položky: KSTAB 2000, LTBeam,
obidva sú voľne dostupné).
Nemám žiadnu pochybnosť o tom,
že táto príručka bude veľmi žiadaná nielen v praxi ale aj na vysokých
školách. Používanie novej sústavy noriem – eurokódov robí hlavne v začiatkoch problémy všetkým
ich používateľom. Veď napr. len dva
kompletné eurokódy, avšak bez národných príloh, majú veľmi veľký
rozsah: STN EN 1991 má 759 strán
a STN EN 1993 má 1 360 strán, čo
dáva spolu 15,1 % + 27,1 % = 42,2 %
všetkých eurokódov.
Vydavateľ: Ernst & Sohn, bauforumstahl. ISBN: 978-3-433-02961-9. 351
strán, formát A4, tvrdý obal, cena:
59 EUR, december 2011.
dium na úrovni atómových rozmerov
v nano- a subnanometrických oblastiach. Zaoberá sa metodológiou
stanovenia morfologických znakov
makro- a mikroštruktúry rôznych inžinierskych materiálov. Sústreďuje
sa na prípravu vzoriek na makroskopické a mikroskopické pozorovanie,
ich kvantitatívne hodnotenie, zisťovanie chemického zloženia a niekto-
rých, najmä mechanických vlastností. Podrobnejšie sú opísané metódy
rôznych typov brúsenia a leštenia,
ako aj rôzne techniky vyvolania mikroštruktúr materiálov. Tiež sú podrobnejšie opísané metódy skúmania látok svetelným a elektrónovým
mikroskopom, vrátane difrakčných
techník analýzy a okrajove metódy
fyzikálneho pozorovania, napr. silo-
Prof. Ing. Ivan Baláž, PhD.
KKDK SvF STU Bratislava
Materiálografia
Dáša a Ivan Hrivňák
Kniha predstavuje komplexné dielo,
ktoré veľmi podrobne a vyčerpávajúco uvádza experimentálne metodiky štúdia rôznych druhov materiálov
z oblasti kovov a ich zliatin, kompozitov, feromagnetických materiálov, keramiky, polymérov a materiálov na báze nerastov. Zahŕňa širokú
oblasť výskumu materiálov z makroskopického hľadiska až po štú-
266
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 11-12/ 2 0 1 1
N OV É K NI H Y
vá mikroskopia. V monografii sú zúročené mnohoročné bohaté skúsenosti autorov a dielo je obohatené
o ich originálne vedecké výsledky.
Kniha je z hľadiska zvyšovania požiadaviek na kvalitu materiálov a ich
efektívne využívanie aj v podmienkach moderných technológií veľmi
aktuálna, lebo s tým súvisia aj vyššie nároky na kontrolu ich výroby,
ktorej súčasťou je aj hodnotenie ich
mikroštruktúry a subštruktúry, nielen z kvalitatívneho, ale aj kvantitatívneho hľadiska. Zaoberá sa dôležitou a širokou problematikou a takto
komplexne poňaté dielo doteraz
chýbalo v SR i ČR. Možno preto len
privítať snahu autorov o jej vydanie. Predstavuje vynikajúcu publikáciu, ktorá bude prínosom nielen pre
študentov, ale aj cennou pomôckou
pre odborných pracovníkov z výskumných pracovísk i praxe, ktorí sa
zaoberajú problematikou materiálového inžinierstva v rámci celého Slovenska i Českej republiky.
Dielo je rozdelené na sedem kapitol. Úvodom sú prezentované názory na pojmy ako materiálografia, metalografia z hľadiska ich definície a aj
z pohľadu historického vývoja. Doteraz sme sa častejšie stretávali s pojmami ako metalografia, keramografia, polymérografia (plastografia),
alebo petrografia, ktoré označovali
experimentálne metódy mikroskopického štúdia príslušných materiálov.
V r. 1968 však Crowther a Spanhulz
navrhli ich nahradenie názvom materiálografia, ktorý výstižnejšie vyjadruje skutočnosť, že okrem tradičných kovov a ich zliatin a minerálov,
významne narástol sortiment ďalších v praxi veľmi potrebných materiálov. Druhá kapitola Metalografia
je najrozsiahlejšia, vzhľadom na mimoriadne široké spektrum zliatin na
báze kovov, ako rôznych typov ocelí,
Al, Be, Sn, Mg, Ni, Pb, Ti, Zr, Hf, Zn,
žiaruvzdorných kovov a tiež drahých
kovov. Venuje sa ďalej klasifikácii lomov v oceľových telesách, kvanti-
tatívnej metalografii a kvantitatívnej
fraktografii, meraniu tvrdosti i mikrotvrdosti. Ďalšia kapitola Keramografia popisuje štruktúru, vlastnosti
a fraktografiu keramiky a skla. Štvrtá kapitola Polymérografia obsahuje popis a charakteristiky rôznych
typov polymérov, prípravu vzoriek
v plastografii. V kapitole Petrografia
je upriamená pozornosť na popis zloženia a vlastností hornín, ich štruktúru a textúru. Veľmi vhodne je zaradená užitočná kapitola Chemické látky,
ich skladovanie a manipulácia, lebo
pri mnohých leptadlách používaných
v metalografii sa používajú chemické látky, z ktorých sú mnohé žieravé,
horľavé, toxické, alebo aj potenciálne
výbušné. Poslednú, siedmu, kapitolu
tvorí obsiahly zoznam literatúry.
Záverom môžem konštatovať, že
bolo mi veľkou cťou predstaviť vynikajúcu knihu Materiálografia od
takých významných odborníkov,
akými sú pani profesorka Dáša Hrivňáková a pán profesor Ivan Hrivňák,
ktorí patria na Slovensku k priekopníkom v oblasti materiálových vied
a želám obom, aby ich dielo sa znásobilo v plodných aplikáciách jeho
čitateľov a prinieslo ďalšie ovocie.
Kniha vyšla vo Vydavateľstve STU
Bratislava, 2011, ISBN 978-80-2273606-0, 363 strán.
Prof. Ing. Margita Longauerová, CSc.
Technická univerzita Košice
JU BI L E Á
Mgr. Ján Kuracina, šesťdesiatpäťročný
Mgr. Ján Kuracina sa narodil v Predajnej v roku
1946. Po absolvovaní
strednej priemyselnej školy hutníckej
v roku 1964
nastúpil do
prvého zamestnania v Strojárňach
Piesok, kde do roku 1968 zastával
funkciu majstra v zlievarni. V období
1968 až 1973 získal vysokoškolské
vzdelanie v odbore filozofia a anglický jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Do Výskumného ústavu zváračskéZ VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 1 1 -1 2 /2 0 1 1
ho v Bratislave prišiel v roku 1973,
na oddelenie vedecko-technických
informácií, kde pracoval ako prekladateľ. Spracovával abstrakty z odbornej knižnej a časopiseckej literatúry z krajín východnej Európy
v rámci spolupráce 5 teritoriálnych
dokumentačných centier Medzinárodného zváračského inštitútu – IIW,
vypracovával literárne rešerše pre
potreby výskumu a vývoja nielen vo
VÚZ, ale aj iných „zváračských“ pracovísk slovenského a českého výskumu a priemyslu. Spolupracoval
na príprave periodík Dokumentačné
prehľady a Bibliografický spravodaj,
ktoré ústav vydával rad rokov (ako
vedúce vedecko-technické pracovisko v odbore zvárania a príbuzných
procesov). Svoju odbornosť využil
pri tlmočení na seminároch a rokovaniach so zahraničnými partnermi.
Po dosiahnutí 60 rokov života odišiel do dôchodku. Náš oslávenec vo
voľných chvíľach rád fotografuje. Je
známy svojimi nevšednými zábermi
prekrásnej slovenskej prírody. Zaujíma sa o jogu a orientálne kultúry.
Slovenská zváračská spoločnosť,
kamaráti, bývalí spolupracovníci Ti
Janko želajú veľa pekných zážitkov
pri potulkách v rodnom kraji, šťastné
chvíle v kruhu rodiny, dobré zdravie
a veľa vydarených fotografií.
Ing. Pavol Radič
predseda SZS
267
Ing. Viliam Pavelka, 80-ročný jubilant
Ing. Viliam
Pavelka
je
nám dobre
známy nielen
ako odborník, ale v prvom rade ako
človek s veľkým srdcom
a s vysokými ľudskými
a morálnymi kvalitami. Širokej slovenskej a českej zváračskej verejnosti utkvel v pamäti hlavne vývojom
a priemyselnými aplikáciami zvárania a navárania pod tavivom a taktiež elektrotroskového zvárania.
Náš oslávenec pochádza z Trnavy, narodil sa 2. júla 1931. Vyššiu
priemyselnú školu elektrotechnickú v Bratislave v roku 1951 ukončil
maturitou. Svoju túžbu po vzdelaní
napĺňal štúdiom popri zamestnaní
na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, ktorú úspešne ukončil v roku
1970. Do Výskumného ústavu zvá-
račského nastúpil hneď po skončení priemyselnej školy v júli 1951. Prvých 5 rokov pracoval na oddelení
elektro-fyziky. V roku 1956 prešiel
na oddelenie automatických metód
zvárania v tavivovej ochrane. Tu potom pracoval až do odchodu do dôchodku v decembri 1998.
Na začiatku svojej kariéry sa Ing. Viliam Pavelka zúčastňoval na vývoji
technológie a zariadení na zváranie
pod tavivom a neskôr aj na elektrotroskovom zváraní. Zaoberal sa hlavne vývojom riadenia zariadení, napr.
známych typov zváracích hláv VÚZ-36-I až III (na jedno až trojoblúkové
zváranie pod tavivom) a aj medzinárodne úspešných univerzálnych zariadení na elektrotroskové zváranie
hrúbok do 450 mm typu VÚZ-AS-4,
resp. VÚZ-ETZ 450 (zariadenia opakovane vyrábal VÚZ a licenčne belgická firma ARCOS). Od roku 1975
pracoval v oblasti základného výskumu zváracích procesov a ovládania týchto procesov, na vývoji
a aplikácii vysokovýkonných metód
zvárania pod tavivom a elektrotroskového zvárania veľkých hrúbok (až
2000 mm) a navárania (najmä pri renovácii zápustiek a hutníckych valcov) a na vývoji riadiacich systémov
a zdrojov zváracieho prúdu.
Jubilant svoje bohaté vedomosti
mnoho rokov využíval ako člen hodnotiteľskej komisie pri Štátnej skúšobni 225, v oblasti zváracích zariadení, zdrojov zváracieho prúdu,
prídavných materiálov atď. Bol spoluautorom viacerých patentov. Výsledky práce prezentoval v odbornom časopise Zváranie-Svařování,
na domácich a zahraničných seminároch, konferenciách, kongresoch
a tiež v odborných publikáciách VÚZ.
Jubilantovi v mene svojom, ako aj
v mene Slovenskej zváračskej spoločnosti, priateľov a spolupracovníkov želáme najmä dobré zdravie
a ešte mnoho šťastných rokov života
v kruhu rodiny.
Ing. Pavol Radič
predseda SZS
Ing. Emil Hronček aj v deväťdesiatke
stále svieži
Ing. Emil Hronček sa narodil 2. januára 1922 v obci
Predajná (okr.
Brezno) a pochádzal z nemajetnej rodiny. V Banskej
Bystrici sa vyučil za strojného zámočníka a neskôr za majstra. V štúdiu chcel pokračovať, ale tzv. vyššia majstrovka
bola len v Bratislave a keď ju chcel
navštevovať, musel si na ňu najskôr
zarobiť. Ďalšiu podmienku – vyznamenanie za predchádzajúce štúdium, úspešne splnil. Preto strávil
istý čas v Strojárňach Piesok, kde si
zarábal na štúdium. Po absolvovaní
školy v Bratislave sa zamestnal v Závodoch Juraja Dimitrova a tam sa
začal venovať technológii zvárania,
zároveň začal popri zamestnaní študovať na vysokej škole. Po jej skončení pokračoval v práci pre chemické závody ako technológ zvárania
268
so zameraním na špeciálne materiály – žiarupevné a austenitické ocele,
taktiež obsiahol výrobu titánových
nádob. V tomto náročnom období
musel často osobne riešiť, bez ohľadu na čas, napr. havarijné stavy vo
výrobe, aby ich ako odborník mohol
posúdiť a zabezpečiť nápravu. Ako
odborník na zváranie nerezových
ocelí sa podieľal aj na budovaní nových chemických podnikov v Senici
či v Šahách. Z projektov, ktoré riadil,
on sám najradšej spomína na stavbu
Nového mosta (vtedy Mosta SNP),
kde riadil naváranie 2 mm hrubého
nerezového plechu na konštrukciu
reštaurácie, čo bola zároveň jeho
prvá práca s nerezovými plechmi.
Popri tom všetkom stihol ešte účinkovať vo folklórnom súbore Dimitrovec ako sólový spevák. Napriek
desaťročiam precízne odvádzanej
práce sa ale stalo, že Ing. Hronček
musel po dovŕšení 60 rokov z „dimitrovky“ odísť. Keďže na dôchodku sa
mu ako ešte aj dnes aktívnemu človeku zostať nechcelo, zamestnal sa
vo Výskumnom ústave zváračskom,
kde už aj predtým prednášal o oblasti, v ktorej bol „ako doma“, teda
o špeciálnych materiáloch, zároveň
tu pôsobil ako skúšobný komisár
štátnych skúšok technológov zvárania aj zváračov. Ani tu ale nezostal
a v roku 1998 prijal ponuku Volkswagenu, aby viedol tamojšiu zváračskú
školu, kde zotrval 2 roky. Poznatky
z praxe zhrnul do knihy Zváranie pre
základné kurzy zváračov a Zváranie
v chemickom strojárstve, ktoré už
obohatil aj o vedomosti zo zvárania
titánu. Okrem toho publikoval viacero článkov v odborných časopisoch.
Dnes oslávenec, hoci 90-ročný, tiež
nezaháľa, ale udržuje sa vo výbornej
fyzickej aj mentálnej kondícii hraním
tenisu a lúštením krížoviek.
Bývalí spolupracovníci z VÚZ – PI
SR prajú jubilantovi veľa zdravia, neutíchajúci optimizmus a osobnú pohodu do ďalších rokov života.
Redakcia
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 11-12/ 2 0 1 1
I N FO R M ÁCI E CE R TI FI KA ČN ÝCH O R G Á NOV
Zoznam osôb kvalifikovaných
a certifikovaných vo zváraní vo VÚZ – PI SR
za rok 2011
A. Autorizovaný národný orgán EWF/IAB pri VÚZ – PI SR predĺžil platnosť cer tifikátov zváračským odborníkom
(od roku 2006 vydáva zváračským odborníkom v rámci predĺženia platnosti odbornej spôsobilosti európske
cer tifikáty, namiesto pôvodných národných, všetkým držiteľom európskych diplomov) v nasledovnom členení:
Európsky zváračský inžinier
Priezvisko, meno, titul
Achimovič Stanislav, Ing.
Benčík Milan, Ing.
Čopák Ladislav, Ing.
Drlička Róbert, Ing.
Gonda Michal, Ing.
Holásek Ivan, Ing.
Janíček Ľuboš, Ing.
Klobušník Viliam, Ing.
Košťany Filip, Ing.
Kováč Vladimír, Ing.
Kubičková Darina, Ing.
Ludasová Tímea, Ing.
Macko Peter, Ing.
Obročník Patrik, Ing.
Orlík Daniel, Ing.
Paulišin Dušan, Ing.
Podhradský Ján, Ing.
Špunta Ondrej, Ing.
Zachara Peter, Ing.
Zlatník Tomáš, Ing.
Janíček Ľuboš, Ing.
Európsky zváračský technológ
Č. certifikátu
Platný do
CEWE/SK/08021
CEWE/SK/08004
CEWE/SK/08022
CEWE/SK/06036
CEWE/SK/08014
CEWE/SK/08020
CEWE/SK/00004
CEWE/SK/08023
CEWE/SK/08015
CEWE/SK/08007
CEWE/SK/08001
CEWE/SK/08008
CEWE/SK/08024
CEWE/SK/08025
CEWE/SK/08009
CEWE/SK/08017
CEWE/SK/08011
CEWE/SK/08002
CEWE/SK/08012
CEWE/SK/08003
CEWE/SK/00004
07. 04. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
07. 04. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
07. 04. 2014
07. 04. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
07. 04. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
Európsky zváračský špecialista
Priezvisko, meno
Szakál Zoltán
Č. certifikátu
Platný do
CEWS/SK/08006
22. 11. 2014
Priezvisko, meno, titul
Čambáliková Dagmar
Cséplö Štefan
Fábry Milan
Filípek Richard
Gajdoš Tomáš, Ing.
Genšiňák Marian
Grajciar Michal
Halvoník Marián
Hamšík Ľubomír, Ing.
Heteš František
Hudec Martin, Ing.
Jánošov Miloš
Kucman Jaroslav
Kušnír Peter, Mgr.
Kvaltíny Peter, Ing.
Labaško František, Ing.
Mlynarčík Peter, Ing.
Nilaš Peter
Ondriš Marián
Radimák Tibor
Rezník Milan
Ščehovič Peter, Ing.
Sobek Jaroslav, Ing.
Špálek Miroslav
Šrank Rastislav
Zajac Róbert, Mgr.
Žvach Milan, Ing.
Č. certifikátu
Platný do
CEWT/SK/08002
CEWT/SK/08001
CEWT/SK/08003
CEWT/SK/08004
CEWT/SK/08028
CEWT/SK/08016
CEWT/SK/07015
CEWT/SK/08020
CEWT/SK/07003
CEWT/SK/08006
CEWT/SK/07029
CEWT/SK/08007
CEWT/SK/08015
CEWT/SK/08010
CEWT/SK/08021
CEWT/SK/08011
CEWT/SK/00015
CEWT/SK/08019
CEWT/SK/08022
CEWT/SK/08012
CEWT/SK/08023
CEWT/SK/08024
CEWT/SK/08018
CEWT/SK/08025
CEWT/SK/08026
CEWT/SK/08017
CEWT/SK/08027
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
07. 04. 2014
07. 04. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
22. 11. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
07. 04. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
07. 04. 2014
07. 04. 2014
07. 04. 2014
07. 04. 2014
07. 04. 2014
07. 04. 2014
Európsky zváračský praktik
Priezvisko, meno
Budzák Anton
Gecelovský Vladimír
Vysocký Miroslav
Č. certifikátu
Platný do
CEWP/SK/08002
CEWP/SK/08003
CEWP/SK/08004
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
B. Autorizovaný národný orgán EWF/IAB pri VÚZ – PI SR predĺžil platnosť európskych cer tifikátov zváračským
odborníkom v nasledovnom členení:
Európsky zváračský inžinier
Priezvisko, meno, titul
Bakši Patrik, Ing.
Baláž Stanislav, Ing.
Berta Vladimír, Ing.
Brotan Aleš, Ing.
Černica Milan, Ing.
Čomaj Milan, doc. Ing., PhD.
Č. certifikátu
Platný do
CEWE/SK/05012/2
CEWE/SK/02015/2
CEWE/SK/04026/2
CEWE/SK/99039/2
CEWE/SK/04028/2
CEWE/SK/97032/2
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
06. 07. 2014
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 1 1 -1 2 /2 0 1 1
Priezvisko, meno, titul
Ďurta Ján, Ing.
Dziak Marcel, Ing.
Florian Tomáš, Ing.
Földeši Roman, Ing.
Foltín Marcel, Ing.
Furjel Anton, Ing.
Č. certifikátu
Platný do
CEWE/SK/08009/2
CEWE/SK/02002/3
CEWE/SK/07012/2
CEWE/SK/04029/2
CEWE/SK/05000/1/3
CEWE/SK/05013/2
07. 04. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
07. 04. 2014
06. 07. 2014
269
Zoznam osôb kvalifikovaných a certifikovaných vo zváraní
vo VÚZ – PI SR za rok 2011
Priezvisko, meno, titul
Hanák Martin, Ing.
Holík Jozef, Ing.
Horňák Ivan, Ing.
Hornig Jozef, Ing.
Hudáček Marián, Ing.
Hudec Dušan, Ing.
Huliaček Ľubomír, Ing.
Ivanics Attila, Ing.
Jančo Vladimír, Ing.
Janíček Dušan, Ing.
Janko Radoslav, Ing.
Kapusta Miroslav, Ing.
Kečka Peter, Ing.
Kosik Daniel, Ing.
Kováč Tomáš, Ing.
Kozáčik Ján, Ing.
Kozinka Ladislav, Ing.
Kozmová Renáta, Ing.
Krendželák Milan, Ing.
Kučera Vratislav, Ing.
Kuklík Vladimír, Ing., CSc.
Kuneš František, Ing.
Lindovský Roman, Ing.
Makuša Jozef, Ing.
Č. certifikátu
Platný do
CEWE/SK/04031/2
CEWE/SK/05014/2
CEWE/SK/02020/2
CEWE/SK/97051/2
CEWE/SK/05015/2
CEWE/SK/04032/2
CEWE/SK/99032/2
CEWE/SK/00002/2
CEWE/SK/05016/2
CEWE/SK/05017/2
CEWE/SK/04018/2
CEWE/SK/05003/2
CEWE/SK/02003/2
CEWE/SK/05019/2
CEWE/SK/02004/2
CEWE/SK/02005/2
CEWE/SK/05005/2
CEWE/SK/04035/2
CEWE/SK/04008/2
CEWE/SK/99059/2
CEWE/SK/99022/3
CEWE/SK/99009/2
CEWE/SK/98014/2
CEWE/SK/04036/2
06. 07. 2014
06. 07. 2014
22. 11. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
06. 07. 2014
22. 11. 2014
06. 07. 2014
22. 11. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
22. 11. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
Priezvisko, meno, titul
Matta Milan, Ing., PhD.
Michalec Milan, Ing.
Michník Ivan, Ing.
Němec Jan, Ing.
Némethy Robert, Ing.
Ostatník Loránt, Ing.
Panáček Stanislav, Ing.
Pekár Miroslav, Ing.
Peleš Ondrej, Ing.
Prachár Ivan, Ing.
Prištiak Pavol, Ing.
Sabo Miloslav, Ing.
Šintaj Vladimír, Ing.
Smetana Štefan, Ing.
Staněk František, Ing.
Straško Ján, Ing.
Strýhal Pavel, Ing.
Tuček Jiří, Ing.
Turňa Milan, prof., Ing. PhD.
Valovič Jozef, Ing.
Vantar Mário, Ing.
Verner Radko, Ing.
Világoš Tomáš, Ing.
Viňáš Ján, Ing. PhD.
Vyskoč Peter, Ing.
Vyšňa Michal, Ing.
Č. certifikátu
Platný do
CEWE/SK/00014/2
CEWE/SK/02006/2
CEWE/SK/02007/2
CEWE/SK/99014/2
CEWE/SK/00008/3
CEWE/SK/02001/2
CEWE/SK/05021/2
CEWE/SK/05022/2
CEWE/SK/05023/2
CEWE/SK/02009/2
CEWE/SK/00009/2
CEWE/SK/98022/2
CEWE/SK/02011/2
CEWE/SK/04038/2
CEWE/SK/99025/2
CEWE/SK/05024/2
CEWE/SK/99048/2
CEWE/SK/99049/2
CEWE/SK/97064/2
CEWE/SK/99017/2
CEWE/SK/02012/2
CEWE/SK/99050/2
CEWE/SK/07004/2
CEWE/SK/05010/2
CEWE/SK/05011/2
CEWE/SK/04039/2
07. 04. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
06. 07. 2013
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
22. 11. 2014
07. 04. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
Č. certifikátu
Platný do
CEWT/SK/00026/2
CEWT/SK/97010/2
CEWT/SK/01024/2
CEWT/SK/99061/2
CEWT/SK/99059/2
CEWT/SK/05004/2
CEWT/SK/98094/2
CEWT/SK/99035/2
CEWT/SK/99071/2
CEWT/SK/98126/2
CEWT/SK/97015/2
CEWT/SK/05006/2
CEWT/SK/02017/2
CEWT/SK/02019/2
CEWT/SK/97090/2
CEWT/SK/97017/2
CEWT/SK/01044/2
CEWT/SK/97018/2
CEWT/SK/05007/2
CEWT/SK/98123/2
CEWT/SK/99067/2
CEWT/SK/99017/3
CEWT/SK/97047/2
CEWT/SK/02020/2
CEWT/SK/97019/2
CEWT/SK/05008/2
CEWT/SK/97098/2
07. 04. 2014
22. 11. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
07. 04. 2014
22. 11. 2014
06. 07. 2014
22. 11. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
07. 04. 2014
06. 07. 2014
22. 11. 2014
22. 11. 2014
22. 11. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
Európsky zváračský technológ
270
Priezvisko, meno, titul
Č. certifikátu
Platný do
Bakovka Milan
Baláž Ján
Bartoš Miloš
Bezák Róbert
Bošiak Daniel
Brnák Ján, Ing.
Čepec Tibor
Chobot Miroslav
Chorendžák Miroslav
Demian Viliam, Ing.
Diossy Norbert, Ing.
Duffek Vladimír
Dvoran Jaromír
Fábry Milan
Grecula Jozef, Ing.
Grék Miroslav
Guliš Jozef
Herceg Vladimír, Ing.
Hrdina Karel
Hudák Ján, Ing.
Husák Ján, Ing.
Jonáš Josef
Juhás Milan, Ing.
Jurda František, Ing.
Kalamen Ľuboslav
Klein Pavel, Ing.
Koterba Dušan
Kotrík Milan, Ing.
Koyš Jaroslav, Ing.
Kuric Jozef
CEWT/SK/00055/2
CEWT/SK/02027/2
CEWT/SK/99001/2
CEWT/SK/99024/2
CEWT/SK/99004/2
CEWT/SK/02003/2
CEWT/SK/97005/2
CEWT/SK/00036/2
CEWT/SK/01041/3
CEWT/SK/99028/2
CEWT/SK/97006/2
CEWT/SK/98072/3
CEWT/SK/99044/3
CEWT/SK/98041/2
CEWT/SK/01040/2
CEWT/SK/99111/2
CEWT/SK/99029/2
CEWT/SK/99069/2
CEWT/SK/99045/2
CEWT/SK/97065/2
CEWT/SK/01022/2
CEWT/SK/99063/3
CEWT/SK/98009/2
CEWT/SK/01042/2
CEWT/SK/02010/2
CEWT/SK/97008/2
CEWT/SK/02011/2
CEWT/SK/98076/2
CEWT/SK/98115/2
CEWT/SK/97117/2
06. 07. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
07. 04. 2014
07. 04. 2014
07. 04. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
07. 04. 2014
07. 04. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
07. 04. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
07. 04. 2014
07. 04. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
07. 04. 2014
Priezvisko, meno, titul
Kuruc Ondrej
Lapár Norbert, Ing.
Lenčéš Jaroslav, Ing.
Machovič Jozef
Magula Marek
Markech Vladimír, Ing.
Nejez Radek
Nemec Peter
Ormoš Marián, Ing.
Přibyl Karel, Ing.
Radačovský Slavomír, Ing.
Ricker Peter
Sedlický Ján, Ing.
Šimek Anton
Šipikal Anton
Šišmič Ján
Steinhauser Dušan
Jozef Štofík
Štofko Štefan
Šúchal Ján
Šveidler Zdeněk
Szabó Ján
Tavač Ján
Tisoň Ladislav
Tomka Vladimír
Zemčík Vladimír
Žilák Ján, Bc.
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 11-12/ 2 0 1 1
I N FO R M ÁCI E CE R TI FI KA ČN ÝCH O R G Á NOV
Európsky zváračský špecialista
Priezvisko, meno, titul
Bielik Igor
Forgáč Milan
Šebo Štefan
Šikeť Zdenko
Švaral Jozef
Sýkora Ľubomír, Ing.
Č. certifikátu
Platný do
CEWS/SK/99001/2
CEWS/SK/99002/2
CEWS/SK/99010/2
CEWS/SK/99011/2
CEWS/SK/99013/2
CEWS/SK/99009/2
25. 01. 2014
25. 01. 2014
25. 01. 2014
25. 01. 2014
25. 01. 2014
25. 01. 2014
Priezvisko, meno, titul
Trnkus Milan
Uhnák Cyril
Uram Miloš
Záhorský Jozef
Č. certifikátu
Platný do
CEWS/SK/99014/2
CEWS/SK/99015/2
CEWS/SK/99016/2
CEWS/SK/99017/2
25. 01. 2014
07. 04. 2014
07. 04. 2014
25. 01. 2014
C. Autorizovaný národný orgán EWF/IAB pri VÚZ – PI SR vydal na základe výsledkov skúšok a splnenia podmienok
absolventom príslušných prípravných kurzov diplomy (trvale platné) a následne Cer tifikačný orgán pre cer tifikáciu
personálu vo zváraní a NDT vydal príslušné národné cer tifikáty zváračským odborníkom v nasledovnom členení:
Európsky zváračský inžinier – EWE (diplom), Medzinárodný zváračský inžinier – IWE (diplom)
a Zváračský inžinier – E (národný certifikát)
Priezvisko, meno, titul
Č. diplomu EWE
Č. diplomu IWE
Č. národ. certifikátu
Certifikát platný do
Adamičková Mária, Ing.
Balaj Ľubomír, Ing.
Baraník Andrej, Ing.
Biroš Martin, Ing.
Dado Marián, Ing.
Dusza Szilárd, Ing.
Hatala Michal, doc. Ing., PhD.
Hindický Martin, Ing.
Chalupa Martin, Ing.
Ivaška Ján, Ing.
Jančo Štefan, Ing.
Kopecký Tomáš, Ing.
Krajčík Branislav, Ing.
Kramara Ján, Ing.
Lahučký Peter, Ing.
Leffler Edmund, Ing.
Mičkovic Stanislav, Ing.
Miklós Marián, Ing.
Miko Tomáš, Ing.
Milo Róbert, Ing.
Mužila Eduard, Ing.
Novota Pavel, Ing.
Novoveský Michal, Ing.
Ondika Martin, Ing.
Ondrašina Marek, Ing.
Ondrašina Miroslav, Ing.
Patinák Vojtech, Ing.
Pauliček Tomáš, Ing.
Perniš Ivan, Ing.
Rusnák Michal, Ing.
Sekelská Miroslava, Ing.
Slávik Erik, Ing.
Šabík Michal, Ing.
Šoška Anton, Ing.
Teľúch Ondrej, Ing.
Ulrich Marek, Ing.
Žúbor Peter, Ing., PhD.
EWE-SK-11020
EWE-SK-11021
EWE-SK-11011
EWE-SK-11001
EWE-SK-11012
EWE-SK-11033
EWE-SK-11022
EWE-SK-11013
EWE-SK-11023
EWE-SK-11024
EWE-SK-11014
EWE-SK-11015
EWE-SK-11010
EWE-SK-11002
EWE-SK-11034
EWE-SK-11019
EWE-SK-11003
EWE-SK-11035
EWE-SK-11016
EWE-SK-11004
EWE-SK-11025
EWE-SK-11005
EWE-SK-11018
EWE-SK-11006
EWE-SK-11031
EWE-SK-11032
EWE-SK-11026
EWE-SK-11017
EWE-SK-11007
EWE-SK-11008
EWE-SK-11027
EWE-SK-11028
EWE-SK-11036
EWE-SK-11029
EWE-SK-11009
EWE-SK-11037
EWE-SK-11030
IWE-SK-11020
IWE-SK-11021
IWE-SK-11011
IWE-SK-11001
IWE-SK-11012
IWE-SK-11033
IWE-SK-11022
IWE-SK-11013
IWE-SK-11023
IWE-SK-11024
IWE-SK-11014
IWE-SK-11015
IWE-SK-11010
IWE-SK-11002
IWE-SK-11034
IWE-SK-11019
IWE-SK-11003
IWE-SK-11035
IWE-SK-11016
IWE-SK-11004
IWE-SK-11025
IWE-SK-11005
IWE-SK-11018
IWE-SK-11006
IWE-SK-11031
IWE-SK-11032
IWE-SK-11026
IWE-SK-11017
IWE-SK-11007
IWE-SK-11008
IWE-SK-11027
IWE-SK-11028
IWE-SK-11036
IWE-SK-11029
IWE-SK-11009
IWE-SK-11037
IWE-SK-11030
E-20/2001
E-21/2011
E-11/2011
E-1/2011
E-12/2011
E-33/2011
E-22/2011
E-13/2011
E-23/2011
E-24/2011
E-14/2011
E-15/2011
E-10/2011
E-2/2011
E-34/2011
E-19/2011
E-3/2011
E-35/2011
E-16/2011
E-4/2011
E-25/2011
E-5/2011
E-18/2011
E-6/2011
E-31/2011
E-32/2011
E-26/2011
E-17/2011
E-7/2011
E-8/2011
E-27/2011
E-28/2011
E-36/2011
E-29/2011
E-9/2011
E-37/2011
E-30/2011
06. 07. 2014
06. 07. 2014
15. 06. 2014
10. 02. 2014
15. 06. 2014
29. 11. 2014
06. 07. 2014
15. 06. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
15. 06. 2014
15. 06. 2014
10. 02. 2014
10. 02. 2014
29. 11. 2014
15. 06. 2014
10. 02. 2014
29. 11. 2014
15. 06. 2014
10. 02. 2014
06. 07. 2014
10. 02. 2014
15. 06. 2014
10. 02. 2014
29. 11. 2014
29. 11. 2014
06. 07. 2014
15. 06. 2014
10. 02. 2014
10. 02. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
29. 11. 2014
06. 07. 2014
10. 02. 2014
29. 11. 2014
06. 07. 2014
Európsky zváračský technológ – EWT (diplom), Medzinárodný zváračský technológ – IWT (diplom)
a Zváračský technológ – T (národný certifikát)
Priezvisko, meno, titul
Č. diplomu EWT
Č. diplomu IWT
Č. národ. certifikátu
Certifikát platný do
Čillík Milan, Ing.
Danko Jozef, Ing.
Debnár Martin
EWT-SK-11001
EWT-SK-11006
EWT-SK-11003
IWT-SK-11001
IWT-SK-11006
IWT-SK-11003
T-1/2011
T-6/2011
T-3/2011
10. 02. 2014
15. 06. 2014
10. 02. 2014
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 1 1 -1 2 /2 0 1 1
271
Zoznam osôb kvalifikovaných a certifikovaných vo zváraní
vo VÚZ – PI SR za rok 2011
Priezvisko, meno, titul
Č. diplomu EWT
Č. diplomu IWT
Č. národ. certifikátu
Certifikát platný do
Horváth Peter
Kabáč Radoslav, Bc.
Kapusta Peter
Kováč Ľudovít
Lašák Peter
Makovický Dušan
Mateička Pavol
Púček Michal
Šimášek Štefan
Škríp Pavol
Vittek Jozef
EWT-SK-11002
EWT-SK-11007
EWT-SK-11008
EWT-SK-11004
EWT-SK-11009
EWT-SK-11010
EWT-SK-11011
EWT-SK-11012
EWT-SK-11013
EWT-SK-11005
EWT-SK-11014
IWT-SK-11002
IWT-SK-11007
IWT-SK-11008
IWT-SK-11004
IWT-SK-11009
IWT-SK-11010
IWT-SK-11011
IWT-SK-11012
IWT-SK-11013
IWT-SK-11005
IWT-SK-11014
T-2/2011
T-7/2011
T-8/2011
T-4/2011
T-9/2011
T-10/2011
T-11/2011
T-12/2011
T-13/2011
T-5/2011
T-14/2011
10. 02. 2014
15. 06. 2014
15. 06. 2014
10. 02. 2014
15. 06. 2014
15. 06. 2014
15. 06. 2014
15. 06. 2014
15. 06. 2014
15. 06. 2014
15. 06. 2014
Európsky zváračský špecialista – EWS (diplom), Medzinárodný zváračský špecialista – IWS (diplom)
a Zváračský špecialista – S (národný certifikát)
Priezvisko, meno
Č. diplomu EWS
Č. diplomu IWS
Č. národ. certifikátu
Certifikát platný do
Rončák Kamil
Škorvánek Roman
EWS-SK-11001
EWS-SK-11002
IWS-SK-11001
IWS-SK-11002
S-1/2011
S-2/2011
02. 03. 2014
28. 11. 2014
Európsky zváračský praktik – EWP (diplom), Medzinárodný zváračský praktik – IWP (diplom)
a Zváračský praktik – P (národný certifikát)
Priezvisko, meno
Č. diplomu EWP
Č. diplomu IWP
Č. národ. certifikátu
Certifikát platný do
Ďurica Stanislav
Gábor Milan
Gonda Peter
Kmeť Jaroslav
Matúška Peter
Murín Ján
Ščišlák Jozef
Šufliarsky Ján
Terem Milan
Záruba Jozef
EWP-SK-11001
EWP-SK-11009
EWP-SK-11005
EWP-SK-11002
EWP-SK-11003
EWP-SK-11006
EWP-SK-11010
EWP-SK-11004
EWP-SK-11007
EWP-SK-11008
IWP-SK-11001
IWP-SK-11009
IWP-SK-11005
IWP-SK-11002
IWP-SK-11003
IWP-SK-11006
IWP-SK-11010
IWP-SK-11004
IWP-SK-11007
IWP-SK-11008
P-1/2011
P-9/2011
P-5/2001
P-2/2011
P-3/2011
P-6/2011
P-10/2011
P-4/2011
P-7/2011
P-8/2011
02. 03. 2014
28. 11. 2014
02. 03. 2014
02. 03. 2014
02. 03. 2014
02. 03. 2014
28. 11. 2014
02. 03. 2014
02. 03. 2014
02. 03. 2014
D. Autorizovaný národný orgán EWF/IAB pri VÚZ – PI SR vydal diplomy EWF (trvale platné)
v nasledovnom členení:
Európsky zváračský inžinier
Priezvisko, meno, titul
Achimovič Stanislav, Ing.
Čopák Ladislav, Ing.
Klobušník Viliam, Ing.
Č. diplomu
Platný od
Priezvisko, meno, titul
Č. diplomu
Platný od
EWE-SK-08021
EWE-SK-08022
EWE-SK-08023
15. 03. 2011
15. 03. 2011
15. 03. 2011
Macko Peter, Ing.
Obročník Patrik, Ing.
EWE-SK-08024
EWE-SK-08025
15. 03. 2011
15. 03. 2011
Č. diplomu
Platný od
Priezvisko, meno, titul
Č. diplomu
Platný od
EWT-SK-08028
EWT-SK-08020
EWT-SK-07029
EWT-SK-08021
EWT-SK-08019
EWT-SK-08022
EWT-SK-08023
15. 03. 2011
15. 03. 2011
21. 11. 2011
15. 03. 2011
15. 03. 2011
15. 03. 2011
15. 03. 2011
EWT-SK-08024
EWT-SK-08018
EWT-SK-08025
EWT-SK-08026
EWT-SK-08017
EWT-SK-08027
15. 03. 2011
15. 03. 2011
15. 03. 2011
15. 03. 2011
15. 03. 2011
15. 03. 2011
Európsky zváračský technológ
Priezvisko, meno, titul
Gajdoš Tomáš, Ing.
Halvoník Marián
Hudec Martin, Ing.
Kvaltíny Peter, Ing.
Nilaš Peter
Ondriš Marián
Rezník Milan
272
Ščehovič Peter, Ing.
Sobek Jaroslav, Ing.
Špálek Miroslav
Šrank Rastislav
Zajac Róbert, Mgr.
Žvach Milan, Ing.
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 11-12/ 2 0 1 1
I N FO R M ÁCI E CE R TI FI KA ČN ÝCH O R G Á NOV
E. Autorizovaný národný orgán EWF/IAB pri VÚZ – PI SR vydal na základe žiadosti a skôr vystavených
európskych diplomov ekvivalentné medzinárodné diplomy IIW (trvale platné) zváračským odborníkom
v nasledovnom členení:
Medzinárodný zváračský inžinier
Priezvisko, meno, titul
Huliaček Ľubomír, Ing.
Prištiak Pavol, Ing.
Turňa Milan, prof. Ing., PhD.
Medzinárodný zváračský technológ
Č. diplomu
Platný od
IWE-SK-99032/11
IWE-SK-00009/11
IWE-SK-97064/11
21. 06. 2011
12. 10. 2011
21. 06. 2011
Priezvisko, meno, titul
Baláž Ján
Hrdina Karel
Magula Marek
Č. diplomu
Platný od
IWT-SK-00027/11
IWT-SK-99045/11
IWT-SK-99059/11
13. 08. 2011
21. 06. 2011
21. 06. 2011
F. Cer tifikačný orgán pre cer tifikáciu personálu vo zváraní a NDT pri VÚZ – PI SR vydal na základe výsledkov
skúšok a splnenia podmienok absolventom príslušných prípravných kurzov – zváračským odborníkom
národné cer tifikáty v nasledovnom členení:
Zváračský inštruktor
Priezvisko, meno, titul
Ďurďák Jozef
Foltíny Ivan
Geletka Daniel
Hollý Milan, Bc.
Hrudka Dušan
Igo Ľudovít
Káčerík Stanislav
Kaputa Tibor
Kozák Miroslav, Ing.
Č. národ. certifikátu
Platný do
I-1/2011
I-8/2011
I-2/2011
I-17/2011
I-19/2011
I-15/2011
I-9/2011
I-10/2011
I-3/2011
07. 02. 2015
19. 05. 2015
07. 02. 2015
10. 11. 2015
24. 11. 2015
22. 09. 2012
19. 05. 2015
19. 05. 2015
07. 02. 2015
Priezvisko, meno, titul
Kurinec Jozef
Pauček František
Predajniansky Ivan
Ricker Jozef
Sága Gejza
Tajblík Eduard
Výboch Jozef
Zajac Ján
Zajac Róbert, Mgr.
Zeman Matej
Č. národ. certifikátu
Platný do
I-14/2011
I-11/2011
I-4/2011
I-5/2011
I-12/2011
I-18/2011
I-13/2011
I-16/2011
I-6/2011
I-7/2011
21. 07. 2015
19. 05. 2015
07. 02. 2015
07. 02. 2015
19. 05. 2015
10. 11. 2015
19. 05. 2015
20. 10. 2015
07. 02. 2015
27. 02. 2013
G. Cer tifikačný orgán pre cer tifikáciu personálu vo zváraní a NDT pri VÚZ – PI SR vydal po splnení
podmienok národné cer tifikáty zváračským odborníkom na predĺžené obdobie trvania dohody o informačnej
spolupráci v nasledovnom členení:
Zváračský inšpektor – základná úroveň
Priezvisko, meno, titul
Ďurta Ján, Ing.
Fábry Milan
Fialek Roman
Figuli Miroslav
Kovaľ Emil
Kvačkaj Dušan
Rákoci Ján, Bc.
Šipikal Anton
Stráňay Ján
Zváračský technológ
Č. národ. certifikátu
Platný do
WI-B-2/2000
WI-B-88/2000
WI-B-1/2005
WI-B-2/2005
WI-B-27/2000
WI-B-3/2005
WI-B-81/2000
WI-B-47/2000
WI-B-5/2005
07. 04. 2014
07. 04. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
06. 07. 2014
07. 04. 2014
07. 04. 2014
06. 07. 2014
Priezvisko, meno, titul
Drenko Eugen
Varannay Juraj
Č. národ. certifikátu
Platný do
T-3/95
T-20/95
06. 07. 2014
06. 07. 2014
H. Cer tifikačný orgán pre cer tifikáciu personálu vo zváraní a NDT pri VÚZ – PI SR vydal na základe
výsledkov skúšok národné cer tifikáty podľa normy STN EN 1418 nasledovným zváračom – operátorom:
Priezvisko, meno, titul
Adamec Štefan
Albert Vojtech
Babiak Jaroslav
Baffy Gabriel
Bajzík Ján
Barienčík Roman
Baško Gabriel
Batěk Peter
Bednarčík Matúš
Belaj Štefan
Č. národ. certifikátu
Platný do
SK - 50/2011
SK - 133/2011
SK - 144/2011
SK - 147/2011
SK - 65/2011
SK - 137/2011
SK - 23/2011
SK - 130/2011
SK - 110/2011
SK - 135/2011
09. 06. 2013
24. 11. 2013
29. 11. 2013
05. 12. 2013
04. 07. 2013
24. 11. 2013
09. 05. 2013
09. 11. 2013
11. 10. 2013
24. 11. 2013
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 1 1 -1 2 /2 0 1 1
Priezvisko, meno, titul
Benko Roman
Bieščad Ján
Blanárik Miroslav
Blanárik Miroslav
Blanárik Miroslav
Bolibruch Robert
Bôrik Dušan
Broškovič Štefan
Buc Marián
Cisár Juraj
Č. národ. certifikátu
Platný do
SK - 84/2011
SK - 140/2011
SK - 38/2011
SK - 149/2011
SK - 153/2011
SK - 21/2011
SK - 157/2011
SK - 48/2011
SK - 85/2011
SK - 11/2011
03. 08. 2013
27. 11. 2013
09. 06. 2013
05. 12. 2013
12. 12. 2013
11. 04. 2013
14. 12. 2013
09. 06. 2013
12. 09. 2013
28. 03. 2013
273
Zoznam osôb kvalifikovaných a certifikovaných vo zváraní
vo VÚZ – PI SR za rok 2011
Priezvisko, meno, titul
Compeľ Zdenko
Császár Ondrej
Cséplö Štefan
Cséplö Štefan
Čapka Peter
Daniš Ľuboš
Didi Martin
Dóka Ľudovít
Dovalovský Milan
Énekeš Juraj
Fedorek Štefan
Gubanec Ján
Hanzel Jaroslav
Hering Peter
Holeša Milan, Ing., PhD.
Holka Václav
Hopko Miroslav
Hric Ľubomír
Hronec Miroslav
Husár Miroslav
Chrenka Ján
Iboš Gejza
Iglai Tibor
Ivácek Pavol
Izsák Vojtech
Janák Vladimír
Ježko René
Káčer Ivan
Kappan Štefan
Kaštíl Peter
Kellner Ján
Klinčák Luboš
Kmec Lukáš
Knapík Štefan
Kočik Peter
Kohout Miroslav
Kolačkovský Ondrej
Kovács Karol
Kovács Koloman
Kovačič Richard
Kozlík Martin
Krajcinger Ján
Krč Pavol
Krišta Jozef
Kucman Michal
Kudláč Peter
Kulich Matej
Labuda Štefan
Lacko Ján
Lenárd Štefan
Leško Pavol
Lipár Peter
Majoros Kristian
Makuňa František
Matovič Peter
Medzihradský Martin
Michalík Marián
Mikuš František
Mikuš František
Miškech Jozef
274
Č. národ. certifikátu
Platný do
Priezvisko, meno, titul
Č. národ. certifikátu
Platný do
SK - 86/2011
SK - 28/2011
SK - 1/2011
SK - 24/2011
SK - 111/2011
SK - 115/2011
SK - 100/2011
SK - 12/2011
SK - 106/2011
SK - 145/2011
SK - 59/2011
SK - 108/2011
SK - 47/2011
SK - 20/2011
SK - 96/2011
SK - 80/2011
SK - 66/2011
SK - 51/2011
SK - 44/2011
SK - 13/2011
SK - 118/2011
SK - 148/2011
SK - 146/2011
SK - 122/2011
SK - 14/2011
SK - 120/2011
SK - 104/2011
SK - 112/2011
SK - 2/2011
SK - 9/2011
SK - 87/2011
SK - 101/2011
SK - 3/2011
SK - 88/2011
SK - 4/2011
SK - 5/2011
SK - 58/2011
SK - 125/2011
SK - 131/2011
SK - 94/2011
SK - 15/2011
SK - 127/2011
SK - 119/2011
SK - 141/2011
SK - 62/2011
SK - 116/2011
SK - 132/2011
SK - 60/2011
SK - 103/2011
SK - 77/2011
SK - 52/2011
SK - 46/2011
SK - 102/2011
SK - 33/2011
SK - 93/2011
SK - 71/2011
SK - 89/2011
SK - 8/2011
SK - 155/2011
SK - 156/2011
12. 09. 2013
02. 06. 2013
18. 01. 2013
09. 05. 2013
11. 10. 2013
27. 09. 2013
26. 09. 2013
28. 03. 2013
22. 09. 2013
05. 12. 2013
24. 06. 2013
04. 10. 2013
17. 06. 2013
08. 04. 2013
16. 09. 2013
20. 07. 2013
11. 07. 2013
09. 06. 2013
09. 06. 2013
28. 03. 2013
03. 11. 2013
05. 12. 2013
05. 12. 2013
03. 11. 2013
28. 03. 2013
03. 11. 2013
22. 09. 2013
27. 09. 2013
18. 01. 2013
25. 02. 2013
12. 09. 2013
26. 09. 2013
18. 01. 2013
12. 09. 2013
18. 01. 2013
18. 01. 2013
10. 06. 2013
03. 11. 2013
09. 11. 2013
19. 08. 2013
28. 03. 2013
09. 11. 2013
03. 11. 2013
27. 11. 2013
17. 06. 2013
03. 11. 2013
09. 11. 2013
24. 06. 2013
22. 09. 2013
20. 07. 2013
09. 06. 2013
09. 06. 2013
22. 09. 2013
02. 06. 2013
19. 08. 2013
18. 07. 2013
12. 09. 2013
25. 02. 2013
14. 12. 2013
14. 12. 2013
Mjakiš Pavol, ml.
Morvay Jozef
Mozeš Jozef
Nguyen Ha Huu
Novotný Emil
Ňukovič Peter
Nyistor Róbert
Olša Peter
Olša Jaroslav
Ondo Miroslav
Orlíček Peter
Pankievicz Pavel
Pavlov Marián
Pijáček Ladislav
Polák Augustín
Polák Jozef
Považan Karol
Psár Marián
Pulmann Antonín
Raček Štefan
Raček Štefan
Raček Štefan
Regec František
Repko Štefan
Rešetko Martin
Ridzoň Martin
Roman Pavol
Romaňák Miroslav
Ruff Karol
Ruščin Pavel, Ing.
Říčař Přemysl
Sabo Jozef
Sáliš Vladimír
Sendecký Adrián
Sodor Vladimír
Starinský Vincent
Stroška Rastislav
Süč Pavol
Süč Pavol
Sučan Jozef
Sukop Ján
Szabo Tomáš, Ing.
Šaláta Štefan
Ščepka Róbert
Šebest Martin
Šebík Marián
Škvorák Miroslav
Škvorák Miroslav
Škvorák Miroslav
Šmatlák Mário
Šolmoši Marek
Štolc Ján
Šuster Jozef
Šuster Jozef
Terlanda Juraj
Tomaškovič Miroslav
Tomaškovič Miroslav
Tomašovič Vladimír
Tomašovský Pavol
Tóth Pavol
SK - 121/2011
SK - 160/2011
SK - 99/2011
SK - 90/2011
SK - 158/2011
SK - 49/2011
SK - 79/2011
SK - 123/2011
SK - 124/2011
SK - 53/2011
SK - 76/2011
SK - 54/2011
SK - 16/2011
SK - 27/2011
SK - 26/2011
SK - 45/2011
SK - 98/2011
SK - 109/2011
SK - 105/2011
SK - 18/2011
SK - 19/2011
SK - 78/2011
SK - 67/2011
SK - 32/2011
SK - 142/2011
SK - 82/2011
SK - 43/2011
SK - 74/2011
SK - 42/2011
SK - 81/2011
SK - 91/2011
SK - 41/2011
SK - 29/2011
SK - 22/2011
SK - 139/2011
SK - 61/2011
SK - 114/2011
SK - 56/2011
SK - 57/2011
SK - 138/2011
SK - 113/2011
SK - 97/2011
SK - 128/2011
SK - 151/2011
SK - 73/2011
SK - 134/2011
SK - 37/2011
SK - 150/2011
SK - 152/2011
SK - 83/2011
SK - 70/2011
SK - 68/2011
SK - 36/2011
SK - 72/2011
SK - 129/2011
SK - 64/2011
SK - 63/2011
SK - 75/2011
SK - 69/2011
SK - 143/2011
03. 11. 2013
14. 12. 2013
26. 09. 2013
12. 09. 2013
14. 12. 2013
09. 06. 2013
20. 07. 2013
03. 11. 2013
03. 11. 2013
09. 06. 2013
22. 07. 2013
09. 06. 2013
28. 03. 2013
02. 06. 2013
02. 06. 2013
09. 06. 2013
26. 09. 2013
04. 10. 2013
22. 09. 2013
28. 03. 2013
28. 03. 2013
20. 07. 2013
15. 07. 2013
02. 06. 2013
27. 11. 2013
03. 08. 2013
09. 06. 2013
15. 07. 2013
09. 06. 2013
20. 07. 2013
12. 09. 2013
09. 06. 2013
02. 06. 2013
15. 04. 2013
27. 11. 2013
24. 06. 2013
27. 09. 2013
20. 06. 2013
20. 06. 2013
24. 11. 2013
27. 09. 2013
16. 09. 2013
09. 11. 2013
05. 12. 2013
15. 07. 2013
24. 11. 2013
09. 06. 2013
05. 12. 2013
12. 12. 2013
03. 08. 2013
18. 07. 2013
15. 07. 2013
09. 06. 2013
15. 07. 2013
09. 11. 2013
04. 07. 2013
04. 07. 2013
22. 07. 2013
18. 07. 2013
27. 11. 2013
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 11-12/ 2 0 1 1
I N FO R M ÁCI E CE R TI FI KA ČN ÝCH O R G Á NOV
Priezvisko, meno, titul
Tóth Zoltán, ml.
Tremský Jozef
Trudman Vladimír
Vajgel Ladislav
Valentiny Ján
Vančo Štefan
Vanko Ján
Varhoľ Jozef
Vatrt Pavol
Vican Tomáš
Vitásek Martin, Ing. PhD.
Č. národ. certifikátu
Platný do
Priezvisko, meno, titul
Č. národ. certifikátu
Platný do
SK - 34/2011
SK - 30/2011
SK - 55/2011
SK - 7/2011
SK - 40/2011
SK - 159/2011
SK - 17/2011
SK - 92/2011
SK - 10/2011
SK - 126/2011
SK - 95/2011
02. 06. 2013
02. 06. 2013
09. 06. 2013
25. 02. 2013
09. 06. 2013
14. 12. 2013
28. 03. 2013
12. 09. 2013
25. 02. 2013
09. 11. 2013
16. 09. 2013
Vojtík Karol
Weissensteiner Peter
Zajac Róbert, Mgr.
Zápražný Ľubomír
Zápražný Ľubomír
Zaťko Karol
Závadský Andrej
Zibura Jozef, st.
Zifčák Ján
Žúrek Zlatko
SK - 136/2011
SK - 25/2011
SK - 161/2011
SK - 6/2011
SK - 154/2011
SK - 107/2011
SK - 39/2011
SK - 35/2011
SK - 31/2011
SK - 117/2011
24. 11. 2013
12. 05. 2013
14. 12. 2013
25. 02. 2013
14. 12. 2013
22. 09. 2013
09. 06. 2013
02. 06. 2013
02. 06. 2013
03. 11. 2013
I. Autorizovaný národný orgán EWF/IAB pri VÚZ – PI SR vydal na základe výsledkov skúšok a splnenia
podmienok cer tifikáty Európsky zvárač plastov 354 absolventom príslušných prípravných kurzov.
J. Cer tifikačný orgán pre cer tifikáciu personálu vo zváraní a NDT pri VÚZ – PI SR vydal po splnení podmienok
podľa noriem STN EN 287-1+A2, STN EN ISO 9606-2 a 9606-4 národné cer tifikáty 5231 zváračom.
Ing. Viera Hornigová
Poznámka redakcie: Zoznam osôb certifikovaných vo zváraní vo VÚZ – PI SR v roku 2010 bol uverejnený v časopise
Zváranie-Svařování v čísle 11-12/2010
Zoznam osôb certifikovaných vo VÚZ – PI SR
v nedeštruktívnom skúšaní v súlade
s normou STN EN 473 v roku 2011
Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút SR, Cer tifikačný orgán pre cer tifikáciu personálu
vo zváraní a NDT v Bratislave v roku 2011 v súlade s STN EN 473 cer tifikoval 345 osôb a vydal 422
cer tifikátov (z toho 2 cer tifikáty vydané podľa ISO 9712). Zoznam cer tifikovaných osôb s príslušnou
kvalifikáciou a číslom cer tifikátu:
Priezvisko, meno, titul
Metóda
a stupeň
Číslo
certifikátu
RT2
VT2
VT2
MT2
PT2
VT2
MT2
UT2
VT2
MT2
VT2
PT2
MT2
VT2
MT2
VT2
VT2
VT2
VT2
ET2
MT2
VT2
2B 001/11
1A 096/11
1A 134/11
1A 254/11
1A 413/11
1A 029/11
1A 177/11
2B 069/11
2B 070/11
1A 255/11
1A 030/11
1A 414/11
1A 256/11
1A 031/11
1A 116/11
1A 032/11
1A 326/11
1A 110/11
1A 281/11
1A 077/11
1A 008/11
1A 361/11
Adamenko Ivan, Ing.
Adamovich Tatsiana
Agh Robert, Ing.
Aleksejev Sergej, Ing.
Allaberdijevs Akmamets
Andrulevicius Aleksandras
Antanavicius Dainius
Armonas Darius
Arzevitin Aleksandr
Asichmin Aleksej, Ing.
Aujesky Milan, Ing.
Aukštuolis Alvydas
Babuliak Jaroslav, Bc.
Bahdanouski Aliaksandr
Balcevic Mecislav
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 1 1 -1 2 /2 0 1 1
Priezvisko, meno, titul
Balcune Tatjana
Balej Peter
Balla Jozef
Balogová Rut, Ing.
Banevicius Ar nas, Ing.
Bankovskij Oleg
Bársony Patrik
Bartolen Branislav
Beinarovica Alla
Bekeč Tibor
Belan Marek, Ing.
Beljajev Sergei, Ing.
Bestvina Pavol
Bezák Róbert
Bielik Július
Bielik Miroslav
Biroš Martin, Ing.
Blaho Radoslav
Metóda
a stupeň
Číslo
certifikátu
MT2
UT2
RT2
VT2
PT2
UT2
VT2
LT2
VT2
UT2
MT2
VT2
VT2
PT3
VT2
PT2
VT2
VT2
VT2
UT2
VT2
PT2
1A 097/11
3A 052/11
3A 372/11
1A 327/11
2B 066/11
2B 067/11
1A 332/11
1A 140/11
1A 045/11
1A 065/11
1A 167/11
3A 129/11
1A 223/11
2B 028/11
3A 205/11
2B 359/11
1A 197/11
1A 279/11
1A 243/11
2B 285/11
2B 348/11
2B 371/11
275
Zoznam osôb certifikovaných vo VÚZ – PI SR v nedeštruktívnom skúšaní
v súlade s normou STN EN 473 v roku 2011
Priezvisko, meno, titul
Blahút František
Bogadelscikovas Viktoras, Ing.
Bochkarev Aleksandr, Ing.
Bochkarev Jurij, Ing.
Bojo Milan, Ing.
Botianovski Evgueni
Božik Stanislav, Ing.
Bříza Jaroslav
Bubliauskas Algirdas
Bucinskis Valentins
Budzko Maksim
Buivydas Kazimieras, Ing.
Bulvydas Petras
Burneikiene Rima
Buzhinskis Victor
Cebacevs Vladimirs
Cíbik Ľuboš
Čuličkov Stanislav
Daleckis Vladimir
Ďanovský Vladimír
Darulis Alfridas
Daubaris Alvydas
Daukste Rolands
Demín Milan
Diomin Aleksandr
Dovala Milan, Ing.
Ďuriač Vladimír
Dzemidovich Siarhei
Fagala Lukáš
Faško Jaroslav
Fazekaš Viliam
Feraj Andrej
Figuli Miroslav
Foltán Radoslav
Fuks Viktoras
Gajdoš Jozef, Ing.
Galimov Sergej
Garbacenka Juozas
Garbencius Algirdas
Gastev Viktor, Ing.
Gechas Valdas
Gluzunov Oleg
Gonda Dušan, Ing.
Granuks Igors
Grigelis Erikas
Grikpedis Paulius
Gucals Jevgenijs
Guzaitis Ar nas
Gyürék Štefan
Habets Leanid
Haiduchonak Siarhei
276
Metóda
a stupeň
Číslo
certifikátu
MT3
VT2
PT2
RT2
MT2
VT2
ET2
UT2
MT2
VT2
UT2
VT2
UT2
ET2
VT2
VT2
ET2
UT2
UT2
MT2
VT2
VT2
VT2
VT2
VT2
VT2
VT2
RT2
RT2
VT2
ET2
UT1
VT2
VT2
RT2
VT2
VT2
UT1
LT2
MT2
PT2
VT2
VT2
VT2
VT2
PT2
RT2
PT2
MT2
MT2
PT2
UT2
VT2
MT2
PT2
UT3
VT2
VT2
ET2
ET2
1A 381/11
2B 391/11
2B 068/11
2B 369/11
2B 071/11
1A 244/11
1A 078/11
1A 393/11
1A 132/11
1A 018/11
3A 053/11
1A 402/11
1A 162/11
1A 302/11
2B 002/11
1A 094/11
1A 382/11
1A 009/11
1A 153/11
3A 374/11
1A 033/11
1A 299/11
3A 322/11
1A 403/11
1A 333/11
1A 042/11
3A 353/11
2B 370/11
1A 206/11
3A 277/11
1A 303/11
1A 378/11
1A 328/11
1A 225/11
1A 376/11
2B 218/11
1A 282/11
3A 354/11
1A 141/11
1A 257/11
1A 415/11
3A 196/11
1A 080/11
1A 081/11
1A 082/11
2B 020/11
2B 125/11
1A 232/11
1A 258/11
1A 117/11
3A 375/11
1A 154/11
1A 404/11
1A 259/11
1A 416/11
1A 344/11
2B 003/11
3A 144/11
1A 304/11
1A 305/11
Priezvisko, meno, titul
Halaš Vladimír
Hambálek Peter
Hanesová Lucia, Ing.
Hatala Michal, doc. Ing., PhD.
Hikel Peter
Hodermarský Juraj
Holeša Milan, Ing., PhD.
Horčiak Dušan
Horváth Peter
Horváth Radek, Ing.
Hriň Štefan
Hrnčiar Štefan
Hrubý Peter, Ing.
Chalupa Martin, Ing.
Chrastina Pavel
Chukhrai Dzmitry
Chulanov Anatolij, Ing.
Chvíla Patrik, Ing.
Ignatjevas Vladimiras
Ivanič Ivan, Ing.
Ivaskins Andrejs
Ivaška Ján, Ing.
Izakovič Jozef
Jakubis Branislav, Ing.
Jakubovicius Viktoras
Jarabica Ján
Jemeljanov Anton
Jodciks Eduards
Jonass Edijs
Jonauskas Vidmantas
Juciene Eurika
Júnoš Pavol
Juodis Donatas
Kačinskis Ar nas
Kachanovich Katsiaryna
Kaigorodovs Andrejs
Kalmykov Igor
Kán Ján
Kapusta Miroslav, Ing.
Kapusta Peter
Kardel Nadezda
Karnej Nikolaj, Ing.
Karniaichuk Andrei
Karosas Donatas
Karpacovs Sergejs
Metóda
a stupeň
Číslo
certifikátu
VT2
MT2
VT2
UT2
VT2
PT2
PT2
VT2
VT2
UT2
VT2
3A 145/11
1A 043/11
1A 236/11
1A 401/11
1A 269/11
1A 270/11
1A 024/11
3A 215/11
3A 135/11
3A 355/11
1A 230/11
VT2
1A 231/11
podľa ISO 9712
PT1
VT2
UT2
LT2
VT2
PT2
VT2
MT2
ET2
VT2
VT2
MT2
VT2
RT2
VT2
VT2
PT2
VT2
RT2
ET2
VT2
VT2
RT2
UT2
UT2
VT2
RT2
ET2
RT2
VT2
VT2
UT2
ET2
VT2
RT2
PT2
VT2
UT2
UT2
VT2
VT2
MT2
PT2
ET2
PT2
MT2
MT2
1A 399/11
1A 245/11
3A 190/11
1A 143/11
1A 347/11
1A 272/11
1A 271/11
1A 138/11
1A 306/11
2B 058/11
3A 146/11
2B 072/11
1A 034/11
1A 377/11
1A 286/11
1A 048/11
1A 049/11
1A 017/11
1A 207/11
1A 383/11
1A 334/11
2B 219/11
1A 114/11
1A 155/11
1A 113/11
1A 300/11
2B 198/11
1A 384/11
3A 191/11
1A 083/11
1A 405/11
1A 267/11
1A 079/11
1A 294/11
2B 318/11
2B 317/11
2B 316/11
3A 014/11
2B 222/11
2B 221/11
1A 237/11
1A 098/11
2B 213/11
1A 307/11
1A 417/11
1A 260/11
1A 174/11
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 11-12/ 2 0 1 1
I N FO R M ÁCI E CE R TI FI KA ČN ÝCH O R G Á NOV
Priezvisko, meno, titul
Kárpáty Gabriel, Bc.
Khalupa Andrei
Kirov Andrej
Kiselovs Olegs
Kisielis Rimantas, Ing.
Kiša Vladimír
Klindukhou Viachaslau
Kniežov Viktor
Kochan Libor
Kolář Jozef
Kolesnikova Nadezda
Kollár Marek
Kolontai Kazimir
Kolosok Andrey
Kononovas Saulius
Korneto Andrei
Kovács Norbert, Ing.
Kováč Gejza, Bc.
Kováčik Ivan
Kovaľ Ladislav
Kovalenko Oksana
Kozevnikova Larisa
Krajevs Leonids
Krasovskis Jurijs
Krčmár Jaroslav
Krievins Lauris
Krinicnij Aleksandr
Krivda Tomáš
Krivobokova Jevgenija
Krivošík Marek
Križan Vladimír
Krukovskis Valerijs
Kublins Janis
Kucek Ján, Ing.
Kudláč Pavel
Kucharski Andrzej, Ing.
Kurdziuk Anatoliy
Kurockins Andrejs
Kuzin Siarhei
Kvedaras Nerijus
Lančarič Milan
Langhoffer Peter, Ing.
Láni Jozef
Larin Oleg
Lazauskas Algis
Lebedevs Vjaceslavs
Lejava Maroš
Metóda
a stupeň
Číslo
certifikátu
VT2
UT2
VT2
VT2
VT2
UT2
UT3
VT2
UT1
VT2
VT2
ET2
MT2
PT2
VT2
MT2
VT2
RT2
UT2
MT2
RT2
RT2
ET2
MT2
VT2
UT2
UT2
ET2
VT2
MT2
UT2
MT2
UT1
VT2
MT2
UT2
PT2
MT2
VT2
VT2
MT2
VT2
UT2
VT2
UT-T2
ET2
MT2
ET2
VT2
VT2
VT2
VT2
ET2
MT2
UT2
VT2
MT2
UT2
PT2
2B 025/11
1A 411/11
1A 035/11
1A 295/11
2B 004/11
3A 186/11
1A 321/11
1A 133/11
1A 379/11
1A 329/11
1A 050/11
1A 385/11
1A 099/11
1A 364/11
1A 246/11
2B 074/11
1A 084/11
2B 073/11
2B 179/11
2B 319/11
2B 122/11
2B 250/11
1A 308/11
1A 106/11
2B 398/11
3A 187/11
3A 188/11
1A 386/11
1A 335/11
1A 175/11
1A 111/11
2B 234/11
1A 380/11
1A 287/11
1A 100/11
1A 159/11
1A 011/11
1A 168/11
3A 352/11
2B 026/11
1A 169/11
1A 297/11
2B 064/11
3A 147/11
1A 330/11
1A 309/11
1A 170/11
1A 310/11
2B 209/11
2B 063/11
1A 013/11
2B 392/11
1A 311/11
1A 422/11
1A 156/11
1A 397/11
1A 396/11
1A 394/11
1A 395/11
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 1 1 -1 2 /2 0 1 1
Priezvisko, meno, titul
Leskovský Peter
Leško Jozef, Bc.
Leždík Viliam, doc. Ing., PhD.
Lipár Marian
Lipsnis Danil
Liudvinavicius Saulius
Lovás Juraj, Ing.
Lukaitis Vidas
Lukavicius Valdemaras
Macko Marián, Ing.
Madaj Milan
Maďar Ladislav
Makarovas Dovydas
Makovický Dušan
Makranský Peter
Malevanovas Jurijus
Margevica Jelena
Markevich Anton
Markovs Janis
Maslov Jevgenij
Mateja Roman
Mažeikis Stanislovas
Metelica Sergej
Mikuckis Genadijs
Milo Róbert, Ing.
Misius Mindaugas
Mizaras Algirdas, Ing.
Molotoka Valentina
Morozovs Ilja
Moskvin Andrej
Motaj Dušan
Mozola Vladimír
Mutala Jozef, Ing.
Mykolaitis Marius
Nakonecnikovs Pavels
Nalevanko Jakub, Ing.
Narmontas Ram nas, Bc.
Nemec Jozef
Nemec Marián
Neverciks Arturs
Nikitin Sergej
Nikolajenko Aleksandr
Nitish Oksana
Novák Pavol, Mgr.
Novicka Ludmila
Novikau Kanstantsin
Ňukovič Peter
Obrin Jaroslav
Ocheretko Vladimir
Olehnovica Olga
Metóda
a stupeň
Číslo
certifikátu
VT2
VT2
VT2
VT2
3A 109/11
2B 124/11
3A 323/11
1A 228/11
VT2
1A 229/11
podľa ISO 9712
UT3
VT2
PT2
MT2
VT2
PT2
VT2
UT2
PT2
VT2
VT2
PT2
VT2
VT2
VT2
MT2
UT2
VT2
VT2
RT2
VT2
RT2
MT2
PT2
VT2
VT2
VT2
UT-T2
PT2
UT2
MT2
RT1
VT2
PT2
PT2
VT2
MT2
VT2
RT2
VT2
VT2
RT2
PT2
MT2
MT2
ET2
PT2
MT2
PT2
ET2
VT2
VT2
RT2
MT2
1A 345/11
1A 362/11
3A 224/11
1A 136/11
2B 021/11
2B 182/11
2B 108/11
2B 253/11
2B 360/11
1A 283/11
1A 331/11
1A 418/11
1A 357/11
1A 019/11
2B 059/11
1A 171/11
2B 180/11
1A 301/11
1A 036/11
3A 192/11
1A 406/11
2B 320/11
1A 172/11
1A 274/11
1A 273/11
1A 085/11
2B 005/11
2B 252/11
2B 251/11
1A 157/11
1A 127/11
3A 239/11
2B 358/11
3A 194/11
1A 419/11
1A 288/11
1A 276/11
1A 407/11
3A 373/11
3A 152/11
1A 289/11
2B 199/11
1A 056/11
1A 118/11
1A 101/11
1A 387/11
1A 365/11
1A 130/11
2B 214/11
1A 312/11
3A 148/11
2B 227/11
2B 204/11
1A 173/11
277
Zoznam osôb certifikovaných vo VÚZ – PI SR v nedeštruktívnom skúšaní
v súlade s normou STN EN 473 v roku 2011
Priezvisko, meno, titul
Olechnovic Jevgenij
Ondrejka Jaroslav
Osipov Vladimir, Ing.
Ostapovs Andrejs
Padala Jozef
Pálfy Zoltán, Ing.
Palinska Elvira
Paukeje Jozef, Ing.
Pavlavicius Vitoldas
Pavličko Stanislav
Pavlov Roman
Pavlukevics Viktors
Pekarovič Tomáš
Perniš Ivan, Ing.
Petkevich Evgenij
Petrauskas Romualdas
Petreikis Zilvinas
Petreje Andrej
Petrovs Ilja
Piecius Darius
Pikelevs Georgijs
Pincéš Boris
Pleša Rudolf
Pocius Erikas, Ing.
Polovinskaja Natalija
Priehradník Milan, Ing.
Prítrský Norbert
Prokopavicius Edgaras
Proskuriakov Andrej, Ing.
Pujats Edgars
Rakovskij Vaclav
Razumejeva Anna
Reimanis Vjaceslavs
Resek Martin, Ing.
Rigáň Rudolf, Ing.
Rozdestvenskij Ruslan, Bc.
Rubanik Elena
Ryzhkou Vadzim
Řezníček Ivo
Sabaliauskas Mantas
Sadauskas Deividas, Ing.
Safonovs Eriks
Sakovskij Viktor
Savkin Aleksandr
Sednev Pavel
Sekelská Miroslava, Ing.
Senins Andris
Seniut Andrej
Serebrjakova Jelena
Sereika Arvydas, Ing.
Sereika Saulius, Ing.
278
Metóda
a stupeň
Číslo
certifikátu
VT2
ET2
MT2
VT2
UT2
VT2
UT2
MT2
PT1
ET2
MT2
UT2
VT2
VT2
UT2
PT2
VT2
MT2
MT2
PT2
VT2
VT2
PT2
RT2
MT2
LT2
VT2
VT2
UT2
MT2
PT2
VT2
VT2
VT2
PT2
MT2
VT2
UT2
MT2
VT2
VT2
UT2
VT2
PT2
MT2
ET2
MT2
VT2
MT2
PT2
VT2
VT2
VT2
VT2
VT2
VT2
MT2
UT2
PT2
RT2
1A 336/11
1A 388/11
3A 193/11
2B 060/11
1A 163/11
3A 278/11
1A 241/11
1A 176/11
1A 400/11
2B 022/11
1A 023/11
3A 189/11
3A 051/11
2B 351/11
1A 158/11
1A 089/11
1A 238/11
1A 119/11
1A 261/11
1A 420/11
1A 284/11
1A 290/11
2B 183/11
2B 200/11
1A 178/11
1A 142/11
3A 149/11
2B 202/11
1A 166/11
1A 102/11
3A 356/11
3A 015/11
2B 012/11
2B 090/11
1A 057/11
1A 120/11
1A 291/11
1A 112/11
1A 103/11
1A 292/11
2B 349/11
3A 054/11
1A 208/11
2B 367/11
1A 104/11
1A 313/11
2B 350/11
1A 086/11
1A 262/11
1A 421/11
1A 293/11
1A 408/11
1A 037/11
1A 409/11
1A 275/11
1A 298/11
1A 093/11
1A 233/11
2B 346/11
2B 201/11
Priezvisko, meno, titul
Sergejeva Ludmila
Shakys Irmantas
Shelestov Nikolay
Sheveliovas Kestutis, Mgr.
Shilas Marcelinas
Shukis Vitautas
Shvazhas Antanas
Sidorov Aleksej, Mgr.
Sinkevicius Jonas
Sitko Sergejus
Skutans Vjaceslavs, M. Sc. Ing.
Skyba Karol, Ing.
Slávik Erik, Ing.
Slezák Peter, Ing.
Sokolovs Juris
Solga Jozef
Sopóci Pavol
Spunitis Andrejs
Srb Čenek, Ing.
Stankevic Aleksandr, Mgr.
Stankevicius Julius
Strukov Vladilen, Ing.
Stulgys Antanas, Ing.
Szarka Štefan
Šegeda Erich, Ing.
Šidelský Pavol, Ing.
Širochman Vladimír, Ing.
Šoška Anton, Ing.
Štaba Ján, Ing.
Štainiger Pavel, Ing.
Šteffek Ivan
Štecho Rastislav, Ing.
Štepán Pavel
Šula Dominik
Tagunov Vladimir
Tarcsi Attila, Ing.
Terepa Inga
Tomašik Jozef
Tomenga Jozef
Trukshanin Michail, Ing.
Trunin Dmitrij
Tuhý Miroslav
Tupitsyn Pavel
Upit Jurijus
Vaiciulis Mindaugas
Vaickus Nerijus
Valys Rytis
Vanagas Rimantas, Ing.
Varga Martin, Ing.
Vasas Vojtech, Ing.
Metóda
a stupeň
Číslo
certifikátu
UT2
VT2
RT2
UT2
VT2
RT2
RT2
MT2
VT2
MT2
VT2
UT2
VT2
VT2
UT2
PT2
UT2
MT2
VT2
VT2
VT2
VT2
MT2
UT2
PT2
VT2
VT2
VT2
VT2
VT2
VT2
PT2
VT2
MT2
PT2
VT2
VT2
VT2
VT2
VT2
VT2
PT2
PT2
MT2
VT2
MT2
RT1
VT2
VT2
MT2
ET2
VT2
ET2
VT2
PT2
UT2
MT2
ET2
LT2
VT2
1A 164/11
2B 210/11
1A 115/11
1A 010/11
2B 266/11
2B 185/11
2B 211/11
1A 263/11
2B 212/11
1A 264/11
1A 412/11
2B 341/11
1A 337/11
1A 087/11
2B 075/11
2B 248/11
2B 249/11
1A 061/11
1A 268/11
3A 216/11
1A 296/11
1A 247/11
1A 044/11
1A 165/11
1A 242/11
2B 091/11
1A 088/11
2B 092/11
2B 006/11
1A 046/11
1A 047/11
1A 055/11
2B 139/11
1A 062/11
1A 280/11
1A 107/11
3A 217/11
2B 027/11
3A 150/11
3A 016/11
1A 226/11
2B 235/11
1A 195/11
1A 105/11
2B 240/11
2B 325/11
1A 126/11
1A 038/11
1A 039/11
1A 131/11
1A 314/11
1A 095/11
1A 389/11
1A 338/11
2B 184/11
2B 342/11
1A 265/11
2B 366/11
2B 220/11
3A 151/11
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 11-12/ 2 0 1 1
I N FO R M ÁCI E CE R TI FI KA ČN ÝCH O R G Á NOV
Priezvisko, meno, titul
Metóda
a stupeň
Číslo
certifikátu
VT2
VT2
VT2
UT2
PT2
MT2
UT2
PT2
VT2
VT2
VT2
VT2
1A 040/11
3A 343/11
1A 363/11
1A 160/11
3A 324/11
1A 137/11
1A 161/11
1A 128/11
2B 203/11
1A 041/11
1A 076/11
1A 339/11
Vili nas Žydrius
Vitásek Martin, Ing.
Volosevich Eduard
Voytov Oleg
Wehle Milan
Yakushkin Vasily, Ing.
Zaharovs Sergejs
Zaicev Denis
Zaicev Viktor, Ing.
Zaitsau Aliaksei
Zanova Liubove
Priezvisko, meno, titul
Zavilla Lukáš, Bc.
Zhilinsky Sergey
Zmiejauskiene Galina
Zubrytski Mikalai
Zymonas Gintautas, Ing.
Žalnieraitis Mindaugas
Žukov Viačeslav, Ing.
Metóda
a stupeň
Číslo
certifikátu
MT2
RT2
UT2
VT2
ET2
ET2
VT2
VT2
MT2
1A 368/11
2B 123/11
2B 181/11
1A 340/11
1A 390/11
1A 315/11
2B 007/11
1A 410/11
1A 121/11
Dana Barinová
Poznámka redakcie: Zoznam osôb certifikovaných vo zváraní vo VÚZ – PI SR v roku 2010 bol uverejnený v časopise Zváranie-Svařování v čísle 11-12/2010
Zoznam osôb certifikovaných vo VÚZ – PI SR
v súlade s STN EN 473 a v zmysle Smernice
97/23/EC pre tlakové zariadenia (PED)
v roku 2011
Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút SR, Cer tifikačný orgán pre cer tifikáciu personálu vo
zváraní a NDT, v roku 2011 v súlade s STN EN 473 cer tifikoval a v zmysle ustanovení prílohy č. 1, odseku
3. 1. 3 Smernice 97/23/EC pre tlakové zariadenia vydal 245 osobám 310 cer tifikátov na vykonávanie
nedeštruktívnych skúšok nerozoberateľných spojov na tlakových zariadeniach III. a IV. kategórie. Zoznam
cer tifikovaných osôb s príslušnou kvalifikáciou a číslom cer tifikátu:
Priezvisko, meno, titul
Metóda
a stupeň
Číslo
certifikátu
RT2
VT2
PT2
VT2
MT2
MT2
UT2
VT2
PT2
VT2
MT2
MT2
VT2
VT2
MT2
VT2
VT2
ET2
VT2
MT2
MT2
UT2
PT2
UT2
VT2
VT2
PED-778/001/11
PED-850/096/11
PED-1077/413/11
PED-794/029/11
PED-951/254/11
PED-913/177/11
PED-824/069/11
PED-825/070/11
PED-1078/414/11
PED-795/030/11
PED-952/255/11
PED-953/256/11
PED-796/031/11
PED-797/032/11
PED-867/116/11
PED-861/110/11
PED-976/281/11
PED-832/077/11
PED-1035/361/11
PED-785/008/11
PED-851/097/11
PED-820/052/11
PED-821/066/11
PED-822/067/11
PED-1018/332/11
PED-809/045/11
Adamenko Ivan, Ing.
Adamovich Tatsiana
Aleksejev Sergej, Ing.
Allaberdijevs Akmamets
Andrulevicius Aleksandras
Antanavicius Dainius
Armonas Darius
Arzevitin Aleksandr
Asichmin Aleksej, Ing.
Aukštuolis Alvydas
Babuliak Jaroslav, Bc.
Bahdanouski Aliaksandr
Balcevic Mecislav
Balcune Tatjana
Balej Peter
Banevicius Ar nas, Ing.
Bankovskij Oleg
Bársony Patrik
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 1 1 -1 2 /2 0 1 1
Priezvisko, meno, titul
Beinarovica Alla
Beljajev Sergei, Ing.
Bezák Róbert
Bielik Miroslav
Blinka Miroslav
Bogadelscikovas Viktoras, Ing.
Bochkarev Aleksandr, Ing.
Bochkarev Jurij, Ing.
Botianovski Evgueni
Bubliauskas Algirdas
Bucinskis Valentins
Budzko Maksim
Buivydas Kazimieras, Ing.
Bulvydas Petras
Burneikiene Rima
Buzhinskis Victor
Cebacevs Vladimirs
Čuličkov Stanislav
Daleckis Vladimir
Darulis Alfridas
Daubaris Alvydas
Daukste Rolands
Metóda
a stupeň
Číslo
certifikátu
MT2
PT3
PT2
VT2
PT2
VT2
PT2
RT2
MT2
ET2
UT2
VT2
MT2
VT2
UT2
ET2
VT2
VT2
ET2
UT2
UT2
VT2
VT2
VT2
VT2
VT2
PED-903/167/11
PED-793/028/11
PED-1033/359/11
PED-974/279/11
PED-882/130/09
PED-883/303/09
PED-823/068/11
PED-1042/369/11
PED-826/071/11
PED-833/078/11
PED-1060/393/11
PED-788/018/11
PED-881/132/11
PED-1066/402/11
PED-898/162/11
PED-996/302/11
PED-779/002/11
PED-848/094/11
PED-1051/382/11
PED-786/009/11
PED-889/153/11
PED-798/033/11
PED-993/299/11
PED-1067/403/11
PED-1019/333/11
PED-807/042/11
279
Zoznam osôb certifikovaných vo VÚZ – PI SR v súlade s STN EN 473
a v zmysle Smernice 97/23/EC pre tlakové zariadenia (PED) v roku 2011
Priezvisko, meno, titul
Diomin Aleksandr
Dzemidovich Siarhei
Farkaš Michal, Ing.
Faško Jaroslav
Feraj Andrej
Fuks Viktoras
Galimov Sergej
Garbacenka Juozas
Garbencius Algirdas
Gastev Viktor, Ing.
Gechas Valdas
Gluzunov Oleg
Granuks Igors
Grigelis Erikas
Grikpedis Paulius
Gucals Jevgenijs
Guzaitis Ar nas
Habets Leanid
Haiduchonak Siarhei
Hanesová Lucia, Ing.
Hatala Michal, doc. Ing., PhD.
Holeša Milan, Ing., PhD.
Horňák Ivan, Ing.
Hrubý Peter, Ing.
Chalupa Martin, Ing.
Chukhrai Dzmitry
Chulanov Anatolij, Ing.
Ignatjevas Vladimiras
Ivanič Ivan, Ing.
Ivaskins Andrejs
Ivaška Ján, Ing.
Jakubis Branislav, Ing.
Jakubovicius Viktoras
Jarabica Ján
Jemeljanov Anton
Jodciks Eduards
Jonass Edijs
Jonauskas Vidmantas
Juciene Eurika
Juodis Donatas
Kačinskis Ar nas
Kachanovich Katsiaryna
Kaigorodovs Andrejs
Kalmykov Igor
Kapusta Miroslav, Ing.
280
Metóda
a stupeň
Číslo
certifikátu
RT2
ET2
PT2
RT2
VT2
VT2
PT2
MT2
VT2
VT2
VT2
PT2
RT2
PT2
MT2
MT2
UT2
VT2
PT2
MT2
UT3
VT2
ET2
ET2
VT2
UT2
VT2
PT2
VT2
VT2
VT2
VT2
PT2
ET2
VT2
VT2
MT2
RT2
VT2
VT2
PT2
RT2
VT2
ET2
VT2
RT2
UT2
UT2
VT2
RT2
ET2
VT2
VT2
ET2
UT2
VT2
VT2
PT2
RT2
VT2
PED-1043/370/11
PED-997/303/11
PED-884/014/08
PED-1048/376/11
PED-940/225/11
PED-977/282/11
PED-1079/415/11
PED-954/257/11
PED-835/080/11
PED-836/081/11
PED-837/082/11
PED-789/020/11
PED-875/125/11
PED-942/232/11
PED-955/258/11
PED-868/117/11
PED-890/154/11
PED-1068/404/11
PED-1080/416/11
PED-956/259/11
PED-1029/344/11
PED-780/003/11
PED-998/304/11
PED-999/305/11
PED-946/236/11
PED-1065/401/11
PED-967/269/11
PED-968/270/11
PED-886/135/11
PED-966/065/966
PED-1032/347/11
PED-969/271/11
PED-970/272/11
PED-1000/306/11
PED-817/058/11
PED-799/034/11
PED-827/072/11
PED-1049/377/11
PED-980/286/11
PED-812/048/11
PED-813/049/11
PED-929/207/11
PED-1020/334/11
PED-1052/383/11
PED-937/219/11
PED-865/114/11
PED-891/155/11
PED-864/113/11
PED-994/300/11
PED-922/198/11
PED-1053/384/11
PED-838/083/11
PED-1069/405/11
PED-834/079/11
PED-964/267/11
PED-988/294/11
PED-1010/316/11
PED-1011/317/11
PED-1012/318/11
PED-938/221/11
Priezvisko, meno, titul
Kardel Nadezda
Karnej Nikolaj, Ing.
Karniaichuk Andrei
Karosas Donatas
Karpacovs Sergejs
Khalupa Andrei
Kirov Andrej
Kiselovs Olegs
Kisielis Rimantas, Ing.
Klindukhou Viachaslau
Kniežov Viktor
Kolesnikova Nadezda
Kolontai Kazimír
Kolosok Andrey
Kononovas Saulius
Korneto Andrei
Kovalenko Oksana
Kozevnikova Larisa
Krajevs Leonids
Krajňák Juraj
Krasovskis Jurijs
Krievins Lauris
Krinicnij Aleksandr
Krivobokova Jevgenija
Krukovskis Valerijs
Kublins Janis
Kucharski Andrzej, Ing.
Kurdziuk Anatoliy
Kurockins Andrejs
Kuzin Siarhei
Kvedaras Nerijus
Larin Oleg
Lazauskas Algis
Lebedevs Vjaceslavs
Lejava Maroš
Lipsnis Danil
Liudvinavicius Saulius
Lukaitis Vidas
Lukavicius Valdemaras
Macko Marián, Ing.
Madaj Milan
Maďar Ladislav
Makarovas Dovydas
Malevanovas Jurijus
Margevica Jelena
Markevich Anton
Metóda
a stupeň
Číslo
certifikátu
UT2
MT2
PT2
ET2
PT2
MT2
MT2
UT2
VT2
VT2
VT2
UT3
VT2
PT2
ET2
MT2
RT2
MT2
VT2
MT2
RT2
UT2
RT2
ET2
VT2
ET2
MT2
UT2
RT2
MT2
VT2
MT2
UT2
MT2
MT2
VT2
UT-T2
ET2
MT2
ET2
VT2
ET2
MT2
UT2
UT2
PT2
MT2
VT2
UT3
VT2
MT2
VT2
PT2
PT2
VT2
VT2
PT2
VT2
MT2
UT2
PED-939/222/11
PED-852/098/11
PED-935/213/11
PED-1001/307/11
PED-1081/417/11
PED-957/260/11
PED-910/174/11
PED-1075/411/11
PED-800/035/11
PED-989/295/11
PED-781/004/11
PED-1015/321/11
PED-885/133/11
PED-1038/364/11
PED-1054/385/11
PED-853/099/11
PED-828/073/11
PED-829/074/11
PED-839/084/11
PED-1013/319/11
PED-873/122/11
PED-915/179/11
PED-949/250/11
PED-1002/308/11
PED-1021/335/11
PED-1055/386/11
PED-911/175/11
PED-862/111/11
PED-1044/370/11/II
PED-944/234/11
PED-981/287/11
PED-854/100/11
PED-895/159/11
PED-904/168/11
PED-905/169/11
PED-991/297/11
PED-1016/330/11
PED-1003/309/11
PED-906/170/11
PED-1004/310/11
PED-931/209/11
PED-1005/311/11
PED-1086/422/11
PED-892/156/11
PED-1061/394/11
PED-1062/395/11
PED-1063/396/11
PED-1064/397/11
PED-1030/345/11
PED-1036/362/11
PED-887/136/11
PED-790/021/11
PED-918/182/11
PED-1034/360/11
PED-978/283/11
PED-1017/331/11
PED-1082/418/11
PED-818/059/11
PED-907/171/11
PED-916/180/11
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 11-12/ 2 0 1 1
I N FO R M ÁCI E CE R TI FI KA ČN ÝCH O R G Á NOV
Priezvisko, meno, titul
Markovs Janis
Maslov Jevgenij
Mažeikis Stanislovas
Metelica Sergej
Mikuckis Genadijs
Milo Róbert, Ing.
Misius Mindaugas
Mizaras Algirdas, Ing.
Molotoka Valentina
Morozovs Ilja
Moskvin Andrej
Mykolaitis Marius
Nakonecnikovs Pavels
Narmontas Ram nas, Bc.
Neverciks Arturs
Nikitin Sergej
Nikolajenko Aleksandr
Nitish Oksana
Novák Pavol, Mgr.
Novák Stanislav
Novicka Ludmila
Novikau Kanstantsin
Ocheretko Vladimir
Olehnovica Olga
Olechnovic Jevgenij
Osipov Vladimir, Ing.
Ostapovs Andrejs
Ovšanka Peter
Palinska Elvira
Pavlavicius Vitoldas
Pavlukevics Viktors
Petkevich Evgenij
Petrauskas Romualdas
Petreikis Zilvinas
Petreje Andrej
Petrovs Ilja
Piecius Darius
Pikelevs Georgijs
Pocius Erikas, Ing.
Polovinskaja Natalija
Prokopavicius Edgaras
Proskuriakov Andrej, Ing.
Pujats Edgars
Rakovskij Vaclav
Razumejeva Anna
Reimanis Vjaceslavs
Rozdestvenskij Ruslan, Bc.
Rubanik Elena
Ryzhkou Vadzim
Metóda
a stupeň
Číslo
certifikátu
VT2
VT2
VT2
RT2
MT2
VT2
PT2
VT2
VT2
PT2
UT-T2
UT2
MT2
PT2
VT2
VT2
VT2
RT2
PT2
MT2
PT2
ET2
MT2
MT2
RT2
PT2
ET2
RT2
MT2
VT2
ET2
VT2
UT2
PT2
MT2
ET2
MT2
UT2
MT2
MT2
PT2
VT2
VT2
PT2
RT2
MT2
VT2
MT2
UT2
VT2
PT2
MT2
VT2
UT2
MT2
VT2
PT2
VT2
MT2
ET2
PED-995/301/11
PED-801/036/11
PED-1070/406/11
PED-1014/320/11
PED-908/172/11
PED-971/273/11
PED-972/274/11
PED-840/085/11
PED-782/005/11
PED-950/251/11
PED-951/252/11
PED-893/157/11
PED-877/127/11
PED-1083/419/11
PED-982/288/11
PED-1071/407/11
PED-983/289/11
PED-923/199/11
PED-815/056/11
PED-869/118/11
PED-1039/365/11
PED-1056/387/11
PED-855/101/11
PED-879/130/11
PED-1045/371/11/II
PED-936/214/11
PED-1006/312/11
PED-928/204/11
PED-909/173/11
PED-1022/336/11
PED-1057/388/11
PED-819/060/11
PED-899/163/11
PED-1046/263/09
PED-912/176/11
PED-791/022/11
PED-792/023/11
PED-894/158/11
PED-870/119/11
PED-958/261/11
PED-1084/420/11
PED-979/284/11
PED-984/290/11
PED-919/183/11
PED-924/200/11
PED-914/178/11
PED-926/202/11
PED-856/102/11
PED-902/166/11
PED-844/090/11
PED-816/057/11
PED-871/120/11
PED-985/291/11
PED-863/112/11
PED-857/103/11
PED-986/292/11
PED-1041/367/11
PED-930/208/11
PED-858/104/11
PED-1007/313/11
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 1 1 -1 2 /2 0 1 1
Priezvisko, meno, titul
Řezníček Ivo
Sabaliauskas Mantas
Sadauskas Deividas, Ing.
Safonovs Eriks
Sakovskij Viktor
Savkin Aleksandr
Sednev Pavel
Sekelská Miroslava, Ing.
Semančík Štefan
Senins Andris
Seniut Andrej
Serebrjakova Jelena
Sereika Arvydas, Ing.
Sereika Saulius, Ing.
Sergejeva Ludmila
Shakys Irmantas
Shelestov Nikolay
Sheveliovas Kestutis, Mgr.
Shilas Marcelinas
Shukis Vitautas
Shvazhas Antanas
Sidorov Aleksej, Mgr.
Sinkevicius Jonas
Sitko Sergejus
Skutans Vjaceslavs, M. Sc. Ing.
Slávik Erik, Ing.
Sokolovs Juris
Spunitis Andrejs
Stankevic Aleksandr, Mgr.
Stankevicius Julius
Strukov Vladilen, Ing.
Stulgys Antanas, Ing.
Szarka Štefan
Šegeda Erich, Ing.
Šidelský Pavol, Ing.
Štaba Ján, Ing.
Šula Dominik
Tagunov Vladimir
Terepa Inga
Trukshanin Michail, Ing.
Trunin Dmitrij
Tuhý Miroslav
Tupitsyn Pavel
Upit Jurijus
Vaiciulis Mindaugas
Vaickus Nerijus
Valys Rytis
Vanagas Rimantas, Ing.
Vili nas Žydrius
Metóda
a stupeň
Číslo
certifikátu
MT2
VT2
PT2
MT2
VT2
VT2
VT2
VT2
VT2
PT2
VT2
MT2
UT2
PT2
RT2
UT2
VT2
UT2
RT2
VT2
RT2
RT2
MT2
VT2
MT2
UT2
VT2
VT2
UT2
VT2
PT2
UT2
VT2
VT2
UT2
VT2
VT2
VT2
VT2
VT2
VT2
PT2
VT2
PT2
VT2
PT2
MT2
VT2
RT1
VT2
MT2
ET2
VT2
VT2
ET2
UT2
PT2
MT2
ET2
VT2
PED-1050/350/11
PED-841/086/11
PED-1085/421/11
PED-959/262/11
PED-987/293/11
PED-1072/408/11
PED-802/037/11
PED-1073/409/11
PED-973/275/11
PED-1047/244/09
PED-992/298/11
PED-847/093/11
PED-943/233/11
PED-1031/346/11
PED-925/201/11
PED-900/164/11
PED-932/210/11
PED-787/010/11
PED-866/115/11
PED-963/266/11
PED-921/185/11
PED-933/211/11
PED-960/263/11
PED-934/212/11
PED-961/264/11
PED-1027/341/11
PED-1076/412/11
PED-1023/337/11
PED-830/075/11
PED-842/087/11
PED-947/248/11
PED-948/249/11
PED-965/268/11
PED-990/296/11
PED-901/165/11
PED-845/091/11
PED-843/088/11
PED-846/092/11
PED-783/006/11
PED-810/046/11
PED-811/047/11
PED-814/055/11
PED-860/107/11
PED-975/280/11
PED-941/226/11
PED-945/235/11
PED-859/105/11
PED-803/038/11
PED-876/126/11
PED-804/039/11
PED-880/131/11
PED-1008/314/11
PED-849/095/11
PED-1024/338/11
PED-1058/389/11
PED-1028/342/11
PED-920/184/11
PED-962/265/11
PED-1040/366/11
PED-805/040/11
281
Zoznam osôb certifikovaných vo VÚZ – PI SR v súlade s STN EN 473
a v zmysle Smernice 97/23/EC pre tlakové zariadenia (PED) v roku 2011
Priezvisko, meno, titul
Volosevich Eduard
Voytov Oleg
Yakushkin Vasily, Ing.
Zaharovs Sergejs
Zaicev Denis
Zaicev Viktor, Ing.
Zaitsau Aliaksei
Zanova Liubove
Metóda
a stupeň
Číslo
certifikátu
VT2
UT2
MT2
UT2
PT2
VT2
VT2
VT2
VT2
PED-1037/363/11
PED-896/160/11
PED-888/137/11
PED-897/161/11
PED-878/128/11
PED-927/203/11
PED-806/041/11
PED-831/076/11
PED-1025/339/11
Priezvisko, meno, titul
Zhilinsky Sergey
Zmiejauskiene Galina
Zubrytski Mikalai
Zymonas Gintautas, Ing.
Žalnieraitis Mindaugas
Žernovič Ján, Ing.
Žukov Viačeslav, Ing.
Metóda
a stupeň
Číslo
certifikátu
RT2
UT2
VT2
ET2
ET2
VT2
VT2
PT2
MT2
PED-874/123/11
PED-917/181/11
PED-1026/340/11
PED-1059/390/11
PED-1009/315/11
PED-784/007/11
PED-1074/410/11
PED-808/337/10/I
PED-872/121/11
Dana Barinová
Zoznam certifikátov vydaných AO SKTC-115,
NO 1297 a AO SK07 pri VÚZ – PI SR v roku 2011
Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút SR v Bratislave je autorizovaný na posudzovanie zhody
a certifikáciu výrobkov, a to ako:
 autorizovaná osoba (AO) SKTC-115 podľa zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky
a o posudzovaní zhody v znení neskorších predpisov,
 notifikovaná osoba (NO) č. 1297,
 autorizovaná osoba SK07 podľa zákona č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov
VÚZ – PI SR na základe autorizácie a notifikácie ÚNMS Bratislava vykonal v roku 2011 posúdenia zhody výrobkov z kovových
materiálov a vydal certifikáty týmto výrobkom:
Názov a typ výrobku
Žiadateľ
Číslo certifikátu
Dátum vydania
EUROFRAM, Trnava
004/115/1/2011
006/115/1/2011
007/115/1/2011
008/115/1/2011
009/115/1/2011
010/115/1/2011
011/115/1/2011
013/115/1/2011
014/115/1/2011
016/115/1/2011
017/115/1/2011
018/115/1/2011
14. 02. 2011
21. 03. 2011
21. 03. 2011
21. 03. 2011
21. 03. 2011
21. 03. 2011
14. 04. 2011
12. 05. 2011
12. 05. 2011
28. 06. 2011
28. 06. 2011
28. 06. 2011
012/115/1/2011
03. 05. 2011
001/115/1/2011
002/115/1/2011
31. 01. 2011
31. 01. 2011
003/115/1/2011
31. 01. 2011
KUVEN, Trnava
005/115/1/2011
24. 02. 2011
IS STAR, Most, ČR
015/115/1/2011
24. 06. 2011
ido EET Levické strojárne, Levice
019/1297/1/2011
28. 10. 2011
KOVACO, s.r.o., Veľká Lehota
020/115/1/2011
22. 11. 2011
Lešenia
Fasádne rámové lešenie, typ assco quadro 70
Modulové lešenie ALLROUND – oceľové a hliníkové
Fasádne rámové lešenie, typ BLITZ 70 a 100
Pojazdné lešenie, typ UniStandard
Pojazdné lešenie, typ UniBreit
Lešenárske spojky – pevné, otočné, nadstavovacie
Fasádne rámové lešenie, typ MJ UNI 70
Zváraná oceľová lešenárska rúra 48,3 x 3,25 mm
Lešenárske upínacie spojky hákové a nadstavovacie
Systémové modulové lešenie COPLOK
Fasádne rámové lešenie SPRINT 75/109
Pojazdné lešenie BOSS Tower 850 a 1450
LAVEL SK, Bratislava
PGSA INVEST, s.r.o., Olomouc
Ladislav Jaroš-JARMONT, Podvysoká
HARSCO Infrastructure Slovensko, s.r.o., Bratislava
Spojovací materiál
Poistné matice FN 6331 IL, M10-M64
FERODOM, s.r.o., Žilina
Snehové reťaze, reťaze
Reťaze zvárané skúšané a príslušenstvo triedy 2, 3, 4, 7 a 8
Závesné viazacie reťaze s príslušenstvom triedy 2, 3, 4, 7 a 8
Reťaze zvárané neskúšané, typ: STN 02 3271,
STN 02 3272, STN 02 3275, STN 02 3276
Protisklzové snehové reťaze THULE, typ Thule XG-12 Pro
Reťaze Slovakia, s.r.o., Skalica
Dýchacie prístroje
Dýchací prístroj Air MaXX a Auer AirGo
Tlakové nádoby
Výmenník tepla
Elektrické zariadenia
Polohovadlo, typ PP 150-1, výrobné číslo 100
VÚZ – PI SR ako autorizovaná osoba SK07 vydal v roku 2011 podľa zákona č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch certifikáty
týmto výrobkom:
Názov a typ výrobku
Závitové tyče, tr. vl. 4.8, 8.8, typ DIN 975, rozmer M3-M36,
dĺžka 1000 a 2000 mm
Oceľové nastreľovacie klince, typ SBR 14
Oceľová konštrukcia priehradového stožiara pre vedenie VN do 35 kV
SPOJOVACIE PRVKY – MATICE, rozmer M3 až M56, tr. vl. 6,
typ DIN 985, tr. vl. 8, typ DIN 934 a DIN 6923
Žiadateľ
Číslo certifikátu
Dátum vydania
Visimpex, s.r.o , Nové Mesto nad Váhom
SK07-ZSV-0051
19. 04. 2011
EJOT Slovakia, Košice
ELEKTROVOD a.s., Žilina
SK07-ZSV-0052
1297-CPD-0004
21. 06. 2011
30. 06. 2011
Visimpex, s.r.o , Nové Mesto nad Váhom
SK07-ZSV-0053
04. 08. 2011
Ing. Milan Aujesky
282
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 11-12/ 2 0 1 1
O B S A H R O ČN Í KA 2 0 1 1
Obsah 60. ročníka časopisu
Zváranie-Svařování – rok 2011
PRÍHOVORY
šéfredaktora, Ing. Tibora Zajíca
1-2 / 1
generálnej riaditeľky SŽZ, Ing. Violy Kromerovej 3-4 / 51
Ing. Beáty Machovej,
riaditeľky Divízie vzdelávania
5-6 / 95
Pokles dlouhodobé žárupevnosti svarového
spoje lité oceli P91
9-10 / 193
Tomáš Vlasák – Ing. Jan Hakl – Jiří Sochor – Jan Čech
Mechanizmy riadenia oxidačnej schopnosti
zvarových trosiek
9-10 / 197
I. A. Gončarov – V. I. Galinič – D. D. Miščenko
– V. G. Kuzmenko – V. E. Sokoľskij – V. S. Sudavcova
60. ROČNÍK ČASOPISU ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ
Zváranie-Svarování je tu už 60. rok!
1-2 / 3
„Čo hamuje revolučný rozvoj svárania v ČSR“,
reprint článku prof. J. Čabelku z 1. čísla
časopisu SVÁRANIE
1-2 / 4
Profesor Jozef Čabelka – vizionár a manažér
Vladimír Uher
1-2 / 7
ODBORNÉ ČLÁNKY
Zvýšenie únavovej životnosti pomocou prídavných
materiálov s nízkou teplotou fázovej premeny
typu LTT (Low Transformation Temperature)
1-2 / 8
Leif Karlsson – Ľuboš Mráz
Vplyv rôznych faktorov na húževnatosť zvarového
kovu ocele P92 zváranej pod tavivom
1-2 / 16
C. Chovet – E. Galand – B. Leduey
Zvýšenie kvality aglomerovaných tavív použitím
tavených polotovarov
1-2 / 22
V. V. Golovko –V. I. Galinič – I. A. Gončarov
Laserová ablácia a zváranie ultra-vysokopevných
oceľových prístrihov pre automobilový priemysel 3-4 / 53
Roman Kostuň – Peter Bernasovský – Peter Mráz
Laserové tavné zváranie skla femtosekundovými
impulzmi s vysokými frekvenciami pulzácie
3-4 / 59
Isamu Miyamoto – Alexander Horn – Jens Gottmann
– Dirk Wortmann – Fumiyo Yoshino
Vysokopevné zušľachtené ocele a analýza
vplyvu zvárania na tvrdosť TOO ocele S690Q
Ľuboš Mráz – Pavel Mlynár
5-6 / 97
Role ochranné atmosféry
při laserovém svařování
Libor Mrňa – Jaroslav Kubíček
9-10 / 201
Spôsoby znižovania obsahu škodlivých
prímesí v zváracích tavivách
11-12 / 241
I. A. Gončarov – V. I. Galinič – A. N. Dučenko
– V. V. Golovko – A. V. Zalevskij –L. A. Ždanov – N. J. Osilov
Modelovanie teplotného cyklu viacvrstvových
zvarov s metalurgickými transformáciami
11-12 / 244
Pavol Novák – Miloš Mičian – Ján Straško – Milan Žmindák
ZVÁRANIE PRE PRAX
Rekonštrukcia Zimného štadióna O. Nepelu
v Bratislave
1-2 / 25
Zoltán Agócs – Anton Bezák – Ivan Bezák – Marcel Vanko
Spájanie skla
Fraunhofer, USA
Oprava spodného telesa turbíny TG3
tavným zváraním
Branislav Jakubis
Atómová absorpčná spektrometria
s kontinuálnym zdrojom žiarenia a vysokým
rozlíšením v laboratóriách VÚZ – PI SR
Helena Vrbenská
3-4 / 67
3-4 / 68
5-6 / 116
Hodnotenie kvality zvárania stavebných konštrukcií
pri dostavbe 3. a 4. bloku JE Mochovce
5-6 / 120
Peter Žúbor
Zkušenosti se zaváděním orbitálního
mechanizovaného svařování do úzkého úkosu
potrubí velkých rozměrů z ocelí typu P92
Radko Verner – Jan Stuchlík
7-8 / 157
Prípady poškodenia a možnosti opráv
vysokotlakového tranzitného plynovodu
Peter Bernasovský
5-6 / 103
Zváranie feritických nehrdzavejúcich ocelí
metódou ATIG
T. Sándor – J. Dobránszky
5-6 / 111
Výroba nosných častí kalolisov zváraním
Štefan Korchňák – Miloš Jochman
7-8 / 145
Mechanizované a robotizované spôsoby
zvárania oceľových konštrukcií
Marian Bartoš
9-10 / 207
Plynová ochrana koreňa a kúpeľa zvaru
pri zváraní TIG CrNi materiálov
Miroslav Mucha – Cerkez Kaya
11-12 / 253
Zváranie metódou A-TIG v energetike
Jozef Pecha – Ján Ciriak – Miroslav Bielik
Počiatky výskumu krehkého porušenia vo VÚZ 7-8 / 163
Karol Kálna
Monitorovanie zvarového kúpeľa v reálnom čase
pri TIG zváraní použitím infračervenej termografie
a analýza infračervených termálnych obrazov
7-8 / 150
M. Vasudevan – N. Chandrasekhar – V. Maduraimuthu
– A. K. Bhaduri – B. Raj
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 1 1 -1 2 /2 0 1 1
7-8 / 169
283
Obsah 60. ročníka časopisu Zváranie-Svařování – rok 2011
ZARIADENIA NA ZVÁRANIE A NDT
Možnosti využitia RTG mikrotomografie
v oblasti charakterizácie kovových materiálov
1-2 / 30
M. Hain – M. Nosko – F. Simančík – T. Dvorák – R. Florek
Autonómne diagnostické zariadenie
EDDYSCAN-4
Peter Brziak
Kontinuálna NDT kontrola
v sieti ŽSR v roku 2011
Jozef Kvasnička – Zlatko Vladovič
1-2 / 50
11-12 / 259
3-4 / 71
Konferencia Kvalita vo zváraní 2011
Beáta Machová
3-4 / 72
Medzinárodný strojársky veľtrh 2011 v Nitre
Katarína Čiefová
3-4 / 74
MSV 2011 nadviaže na úspešný minulý ročník
Veletrhy Brno, a. s.
3-4 / 76
Priemysel vystavuje v Brne
Veletrhy Brno, a. s.
ZAUJÍMAVOSTI
Básne v priestore
Katarína Čiefová
Medzinárodný veľtrh STAINLESS 2011
Tibor Zajíc
3-4 / 77
5-6 / 137
64. výročné zasadnutie Medzinárodného zváračského
inštitútu (IIW) – Chennai, India, 17. – 22. júl 2011 7-8 / 175
Viera Hornigová
Stážista Lesley Jeffrey Bayers.
„Povzbudzujú nás v účasti na stážach“
Katarína Čiefová
5-6 / 126
Odhalenie plakety profesora Jozefa Čabelku
v rodnom Holíči
Tibor Zajíc
7-8 / 178
Medaily a plakety
Výskumného ústavu zváračského
Ján Prosuch
5-6 / 128
Konferencia Príklady dobrej praxe výskumnej
spolupráce akademickej a priemyselnej sféry
Anna Hambálková
7-8 / 180
Návrh oceľovej konštrukcie cyklomosta
Devínska Nová Ves – Schlosshof
Zoltán Agócs – Marcel Vanko – Andrej Pálfi
Rakúsko opäť bližšie
Redakcia
9-10 / 212
Národné dni zvárania 2011
Beáta Machová
9-10 / 218
XXXIX. medzinárodná konferencia
ZVÁRANIE 2011
Redakcia
9-10 / 220
Kolokvium pri príležitosti životného jubilea
prof. Ing. Ivana Hrivňáka, DrSc.
Katarína Čiefová
9-10 / 226
Pripravované výstavy a veľtrhy v roku 2012
9-10 / 225
Veľtrhy wire a Tube od 26. do 30. marca 2012
opäť spoločne v Düsseldorfe
Redakcia
9-10 / 233
INFORMÁCIE CERTIFIKAČNÝCH ORGÁNOV
Celoživotné vzdelávanie
koordinátorov zvárania
Viera Hornigová
7-8 / 184
Zoznam osôb kvalifikovaných a certifikovaných
vo zváraní vo VÚZ – PI SR za rok 2011
11-12 / 269
Viera Hornigová
Zoznam osôb certifikovaných vo VÚZ – PI SR
v nedeštruktívnom skúšaní v súlade
s normou STN EN 473 v roku 2011
11-12 / 275
Dana Barinová
Regionálny kongres IIW v Antálii
Peter Bernasovský
7-8 / 182
11-12 / 252
NOVÉ NORMY
Zoznam osôb certifikovaných vo VÚZ – PI SR
v súlade s STN EN 473 a v zmysle Smernice 97/23/EC
pre tlakové zariadenia (PED) v roku 2011
11-12 / 279
Dana Barinová
Zoznam certifikátov vydaných AO SKTC-115, NO 1297
a AO SK07 pri VÚZ – PI SR v roku 2011
11-12 / 282
Milan Aujesky
AKCIE
Simulácia zváracích procesov
pri ručných metódach zvárania
Harold Mäsiar – Daniela Antalová – Igor Barényi
284
1-2 / 33
Strojárská olympiáda 2011
Katarína Čiefová
1-2 / 34
Medzinárodný strojársky veľtrh v Nitre 2011
AGROKOMPLEX – VÝSTAVNÍCTVO NITRA
1-2 / 35
Nové normy STN, informácie TNI, zmeny
a opravy noriem vydané a oznámené
a normy zrušené v apríli až septembri 2010
z oblasti zvárania a príbuzných procesov, NDT
a konštrukcií (triedy 01, 03, 05, 07, 13, 73 a 83)
Alojz Jajcay
Nové normy STN, informácie TNI, zmeny
a opravy noriem vydané a oznámené a normy
zrušené v období apríl až september 2010
z oblasti materiálov (trieda 42 a 31)
Alojz Jajcay
Nové normy STN, informácie TNI, zmeny
a opravy noriem vydané a oznámené a normy
zrušené v októbri až decembri 2010 z oblasti
zvárania a príbuzných procesov, NDT
a konštrukcií (triedy 01, 03, 05, 07, 13, 73 a 83)
Alojz Jajcay
1-2 / 37
1-2 / 39
3-4 / 81
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 11-12/ 2 0 1 1
O B S AH R O ČN Í KA 2 0 1 1
Nové normy STN, informácie TNI, zmeny
a opravy noriem vydané a oznámené a normy
zrušené v období októbri až decembri 2010
z oblasti materiálov (trieda 42 a 31)
Alojz Jajcay
K životnému jubileu
prof. Ing. Pavla Juhása, DrSc.
3-4 / 82
Nové normy STN, informácie TNI, zmeny
a opravy noriem, vydané, oznámené a zrušené
normy v januári až auguste 2011 z oblasti zvárania
a príbuzných procesov, NDT a konštrukcií
5-6 / 133
Redakcia
5-6 / 142
Dr. h. c. prof. Ing. Ivan Hrivňák, DrSc.,
emeritný profesor, oslavuje 80. narodeniny
9-10 / 228
K životnímu jubileu
prof. Ing. Jaroslava Koukala, CSc.
9-10 / 232
Mgr. Ján Kuracina, šesťdesiatpäťročný
11-12 / 267
Ing. Viliam Pavelka – 80. ročný
11-12 / 268
Ing. Emil Hronček aj v deväťdesiatke
stále svieži
11-12 / 268
NOVÉ KNIHY
Ivan Baláž:
Ingenieurbaustoffe
1-2 / 15
SPOMÍNAME
Aluminium Lieferzeichnis 2011.
Aluminium Suppliers Directory 2011
3-4 / 87
Odišiel Ing. Ákos Ákossy
1-2 / 45
Aluminium Schlüssel. Key to Aluminium Alloys
3-4 / 87
Ing. Alojz Gašpar, CSc., nás navždy opustil
1-2 / 45
3-4 / 88
Navždy sme sa rozlúčili s bývalými pracovníkmi VÚZ,
Ing. Evou Malinovskou, CSc.,
a Ing. Jánom Bezákom
7-8 / 171
Design of Plated Structures
Eurocode 3: Design of Steel Structures,
Part 1-5: Design of plated structures
Steel Structures. Design using FEM
5-6 / 115
Transition in Engineering
5-6 / 141
Schrägkabelbrücken.
40 Jahre Erfahrung weltweit
9-10 / 231
Beispiele zur Bemessung von Stahltragwerken
nach DIN EN 1993 Eurocode 3
11-12 / 266
Dáša a Ivan Hrivňák: Materiálografia
Margita Longauerová
11-12 / 266
PREDSTAVUJEME ZVÁRAČSKÉ ČASOPISY
Za Dr. Augustínom Mrázikom,
vedcom a pedagógom
7-8 / 190
NEWSLETTER 27
Svetový pohár FIFA; EWF a EN 1090; Certifikačná
schéma pracovníkov (CSP) IIW/EWF; Schválené
3 nové projekty; Nová príležitosť financovania
1-2 / 46
NEWSLETTER 28
ANB Turecko; ANB Indonézia; ANBCC Čína;
EWF systém certifikácie zváračov; Projekty EWF 3-4 / 90
NEWSLETTER 29
Obsah časopisu Schweissen
und Schneiden 2010
1-2 / 41
Obsah časopisu Welding in the World 2010
3-4 / 83
Obsah časopisu Welding and Cutting 2010
5-6 / 139
Nová smernica 252; EWF smernica 652;
EWF ANDROID; Zoznam aktualizovaných
smerníc a ďalšie informácie
9-10 / 234
ABECEDNÝ ZOZNAM AUTOROV
Obsah časopisu
WELDING Journal 2010 – 1. časť
7-8 / 186
Obsah časopisu
WELDING Journal 2010 – 2. časť
9-10 / 230
Obsah časopisu Australasian
Welding Journal 2010
11-12 / 264
Obsah časopisu NDT Welding Bulletin 2010
11-12 / 265
JUBILEÁ
Ing. Štefan Smetana oslávil
životné jubileum – 50 rokov
1-2 / 44
Ing. Vladimír Gregor, CSc., deväťdesiatročný
1-2 / 44
Ing. Ladislav Šimončič oslávil osemdesiat rokov 3-4 / 89
Ing. Martin Vitásek oslávil okrúhle jubileum
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 1 1 -1 2 /2 0 1 1
5-6 / 132
Agócs Zoltán, prof. Ing. Dr., PhD. | Ingsteel s. r. o., Bratislava
| 1-2 / 25, 9-10 / 212
Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, š. p.
| 1-2 / 35
Antalová Daniela, Ing. | Technická univerzita A. Dubčeka,
Trenčín
| 1-2 / 33
Aujesky Milan, Ing. | VÚZ – PI SR, Bratislava
| 11-12 / 282
Baláž Ivan, prof., Ing., PhD. | Stavebná fakulta KKDK,
Stavebná fakulta, STU v Bratislave
| 1-2 / 15, 3-4 / 87, 88, 5-6 / 115, 141,
7-8 / 190, 9-10 / 231, 11-12 / 266
Bartoš Marian, Ing., IWE | SAG Elektrovod, Bratislava
| 9-10 / 207
Barényi Igor, Ing., PhD. | Technická univerzita A. Dubčeka,
Trenčín
| 1-2 / 33
Barinová Dana | VÚZ – PI SR, Bratislava
| 11-12 / 275, 279
Bernasovský Peter, doc. Ing., PhD. | VÚZ – PI SR, Bratislava
| 3-4 / 53, 5-6 / 103, 11-12 / 252
Bezák Anton, hosť. prof. Ing., PhD. | Ingsteel s. r. o.,
Bratislava
| 1-2 / 25
Bezák Ivan, Ing., PhD. | Ingsteel s. r. o., Bratislava | 1-2 / 25
285
Obsah 60. ročníka časopisu Zváranie-Svařování – rok 2011
Bhaduri, A. K. | Centrum Indiry Gándhiovej
pre atómový výskum, Kalpakkam, India
| 7-8 / 150
Bielik Miroslav | Energoinvest, a. s. Bratislava,
pracovisko Mochovce
| 7-8 / 145
Brziak Peter, Ing., PhD. | VÚZ – PI SR, Bratislava
| 1-2 / 50
Cerkez Kaya, Dipl.-Ing. | ALTEC NCE, Air Liquide,
Krefeld, Nemecko
| 11-12 / 253
Ciriak Ján, Ing. | Energoinvest, a. s. Bratislava,
pracovisko Mochovce
| 7-8 / 145
Čiefová Katarína, Mgr. | VÚZ – PI SR, Bratislava
| 1-2 / 34, 3-4 / 74, 77, 5-6 / 126, 9-10 / 226, 228
Čech Jan, Ing. | ŽĎAS a. s., Žďár nad Sázavou | 9-10 / 193
Dobránszky, J. | Výskumná skupina pre strojárske
technológie Maďarskej akadémie vied, Maďarsko | 5-6 / 111
Dučenko, A. N. | Inštitút elektrického zvárania E. O. Patona,
Kyjev, Ukrajina
| 11-12 / 241
Dvorák Tomáš, Ing. | Ústav materiálov a mechaniky
strojov SAV, Bratislava
| 1-2 / 30
Florek Roman, Dr. Ing. | Ústav materiálov a mechaniky
strojov SAV, Bratislava
| 1-2 / 30
Fraunhofer | Center of Laser Technology, Plymouth, USA
| 3-4 / 67
Galand, E. | AIR LIQUIDE / CTAS, Francúzsko
| 1-2 / 16
Galinič, V. I. | Inštitút elektrického zvárania E. O. Patona,
Kyjev, Ukrajina
| 1-2 / 22, 9-10 / 197, 11-12 / 241
Golovko, V. V. | Inštitút elektrického zvárania E. O. Patona, )
Kyjev, Ukrajina
| 1-2 / 22, 11-12 / 241
Gottmann Jens | Ústav laserovej techniky RWTH
Aachenská univerzita, Nemecko
| 3-4 / 59
Gončarov, I. A. | Inštitút elektrického zvárania E. O. Patona,
Kyjev, Ukrajina
| 1-2 / 22, 9-10 / 197, 11-12 / 241
Hain Miroslav, RNDr. | Ústav merania SAV,
Bratislava
| 1-2 / 30
Hakl Jan, doc. Ing., CSc. | SVÚM a. s., Praha
| 9-10 / 193
Hambálková Anna, Mgr. | VÚZ – PI SR, Bratislava | 7-8 / 180
Horn Alexander | Ústav laserovej techniky RWTH
Aachenská univerzita, Nemecko
| 3-4 / 59
Hornigová Viera, Ing. | VÚZ – PI SR,
Bratislava
| 7-8 / 175, 184, 11-12 / 269
Chandrasekhar, N. | Centrum Indiry Gándhiovej pre atómový
výskum, Kalpakkam, India
| 7-8 / 150
Chovet, C. | AIR LIQUIDE / CTAS, Francúzsko
| 1-2 / 16
Jajcay Alojz, Ing. | Bratislava
| 1-2 / 37, 39, 3-4 / 81, 82
Jakubis Branislav, Ing. | TÜV NORD Slovakia, s. r. o.,
Bratislava
| 3-4 / 68
Jochman Miloš, Ing. | Andritz-Jochman s. r. o.,
Spišská Nová Ves
| 7-8 / 169
Kálna Karol, doc. Ing., DrSc. | VÚZ – PI SR,
Bratislava
| 7-8 / 163
Karlsson Leif | ESAB AB, Göteborg, Švédsko
| 1-2 / 8
Korchňák Štefan, Ing. | Andritz-Jochman s. r. o.,
Spišská Nová Ves
| 7-8 / 169
Kostuň Roman, Ing. | VÚZ – PI SR, Bratislava
| 3-4 / 53
Kromerová Viola, Ing. | generálna sekretárka SŽZ | 3-4 / 51
Kubíček Jaroslav, Ing. | VUT v Brně FSI, Brno
| 9-10 / 201
Kuzmenko, V. G. | Inštitút elektrického zvárania E. O. Patona,
Kyjev, Ukrajina
| 9-10 / 197
Kvasnička Jozef | TSS GRADE, a. s., Trnava
| 11-12 / 259
Leduey, B. | AIR LIQUIDE / CTAS, Francúzsko
| 1-2 / 16
Longauerová, prof. Ing., CSc. | Technická univerzita, Košice
| 11-12 / 266
Maduraimuthu, V. | Centrum Indiry Gándhiovej
pre atómový výskum, Kalpakkam, India
| 7-8 / 150
Machová Beáta, Ing. | VÚZ – PI SR, Bratislava
| 3-4 / 72, 5-6 / 95, 7-8 / 182
Martykánová Alena | VÚZ – PI SR, Bratislava
| 1-2 / 41, 3-4 / 83, 5-6 / 139, 7-8 / 186,
9-10 / 220, 9-10 / 230, 11-12 / 264, 265
Mäsiar Harold, doc. Ing. | Technická univerzita A. Dubčeka,
Trenčín
| 1-2 / 33
286
Mičian Miloš, doc. Ing., PhD. | Žilinská univerzita v Žiline,
Strojnícka fakulta, Žilina
| 11-12 / 244
Miščenko, D. D. | Inštitút elektrického zvárania E. O. Patona,
Kyjev, Ukrajina
| 9-10 / 197
Miyamoto Isamu | Univerzita v Osake, Japonsko
| 3-4 / 59
Mlynár Pavel, Ing. | Tatravagónka a. s., Poprad
| 5-6 / 97
Mráz Ľuboš, Ing. | VÚZ – PI SR, Bratislava | 1-2 / 8, 5-6 / 97
Mráz Peter, Ing. | AVANTEK, s. r. o., Nové Mesto nad Váhom
| 3-4 / 53
Mrňa Libor, RNDr., Ph.D. | VUT v Brně, FSI, Brno
a Ústav přístrojové techniky AV ČR, v.v.i., Brno | 9-10 / 201
Mucha Miroslav, Ing., PhD. | Air Liquide Slovakia, s. r. o.
Bratislava
| 11-12 / 253
Nosko Martin, Ing. | Ústav materiálov a mechaniky
strojov SAV, Bratislava
| 1-2 / 30
Novák Pavol Ing., PhD. | Žilinská univerzita v Žiline,
Strojnícka fakulta, Žilina
| 11-12 / 244
Osilov N. J. | Zaporožstekloflus, a. s., Záporož, Ukrajina
| 11-12 / 241
Pálfi Andrej, Ing. | Ingsteel, spol. s r. o., Bratislava | 9-10 / 212
Pecha Jozef, doc. Ing., PhD. | Energoinvest, a. s. Bratislava,
pracovisko Mochovce
| 1-2 / 45, 7-8 / 145
Prosuch Ján | Preas, s. r. o., Bratislava
| 5-6 / 128
Radič Pavol, Ing. | VÚZ – PI SR, Bratislava
| 1-2 / 44, 3-4 / 89, 5-6 / C obálka, 11-12 / 267, 268
Raj, B. | Centrum Indiry Gándhiovej pre atómový výskum,
Kalpakkam, India
| 7-8 / 150
Sándor T. | Výskumná skupina pre strojárske technológie Maďarskej akadémie vied, Maďarsko
| 5-6 / 111
Simančík František, Dr. Ing. | Ústav materiálov a mechaniky
strojov SAV, Bratislava
| 1-2 / 30
Sochor Jiří, Ing. | ŽĎAS a. s., Ždár nad Sázavou | 9-10 / 193
Sokoľskij, V. E. | Národná univerzita T. G. Ševčenka, Kyjev,
Ukrajina
| 9-10 / 197
Straško Ján, Ing. | SPP – distribúcia, a. s.,
Bratislava
| 11-12 / 244
Stuchlík Jan, Ing. | MODŘANY Power, a. s. Praha | 7-8 / 157
Sudavcova, V. S. | Národná univerzita T. G. Ševčenka,
Kyjev, Ukrajina
| 9-10 / 197
Uher Vladimír, Ing. | riaditeľ VÚZ v rokoch 1990 – 1992
| 1-2 / 7
Vanko Marcel, Ing. | Ingsteel s. r. o., Bratislava
| 1-2 / 25, 9-10 / 212
Vasudevan M. | Centrum Indiry Gándhiovej
pre atómový výskum, Kalpakkam, India
| 7-8 / 150
Veletrhy Brno, a. s.
| 3-4 / 76, 5-6 / 137
Verner Radko, Ing. | MODŘANY Power, a. s. Praha | 7-8 / 157
Vladovič Zlatko | TSS GRADE, a. s., Trnava
| 11-12 / 259
Vlasák Tomáš, Ing., PhD. | SVÚM a. s., Praha
| 9-10 / 193
Vrbenská Helena, Ing. | VÚZ – PI SR, Bratislava
| 5-6 / 116
Wortmann Dirk | Ústav laserovej techniky RWTH
Aachenská univerzita, Nemecko
| 3-4 / 59
Yoshino Fumiyo | Ústav laserovej techniky RWTH
Aachenská univerzita, Nemecko
| 3-4 / 59
Zajíc Tibor Ing. | VÚZ – PI SR, Bratislava
| 1-2 / 1, 3-4 / 71, 5-6 / 133, 7-8 / 178
Zalevskij A. V. | Inštitút elektrického zvárania E. O. Patona,
Kyjev, Ukrajina
| 11-12 / 241
Zifčák Peter, Ing., PhD. | VÚZ – PI SR, Bratislava | 7-8 / 172
Ždanov L. A. | NTUU KPI Kyjev, Ukrajina
| 11-12 / 241
Žmindák Milan, prof. Ing., CSc. | Žilinská univerzita v Žiline,
Strojnícka fakulta, Žilina
| 11-12 / 244
Žúbor Peter, Ing., PhD. | INWELD CONSULTING, s. r. o.,
Trnava
| 5-6 / 120
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 11-12/ 2 0 1 1
Výskum a vývoj
základný a aplikovaný výskum
posudky, štúdie, expertízy
analýzy príčin poškodenia
skúšky a nedeštruktívne skúšanie
projektové činnosti a vývoj
jednoúčelových zariadení
Račianska 71, 832 59 Bratislava 3
tel.: +421/2/49 246 823
fax: +421/2/49 246 369
e-mail: [email protected]
www.vuz.sk
Download

VÚZ VZ-6 VÚZ VZ-6 - Výskumný Ústav zváračský