SMOLENIČAN
Číslo 4 / jún 2014
MAŤ KROJ BOL MÔJ SEN
OD MALIČKA 5
Úvodník
Divadelným predstavením
Na fašírky mi nesiahaj sme v sobotu
7. júna zahájili Smolenické kultúrne
leto. Dovolím si tvrdiť, že úspešne.
A to hneď z niekoľkých dôvodov.
V prvom rade preto, lebo aktéri
tohto divadelného kúska, páni Lasica
a Kňažko, k nám priniesli umenie
s veľkým U. Diváci ich za tento
výkon ocenili búrlivým potleskom.
Stretnúť sa s nimi na javisku,
ale i mimo neho, bol skutočný
zážitok. No nielen z umeleckého,
ale i z ľudského hľadiska.
Tí, ktorí boli trpezliví a na naše
pozvanie po predstavení na oboch
pánov počkali, stretnutie
rozhodne neobanovali.
Pri neformálnych rozhovoroch sa
možno práve tu búrali niektoré mýty
o umelcoch vo všeobecnosti,
aj konkrétne o týchto dvoch.
Často nám až osobné stretnutie
a rozhovor ukážu, že nie všetko,
čo sa o niekom rozpráva, je pravda.
V neposlednom rade sa ale spolu
s vami tešíme, že v Smoleniciach
„nezomrel“ záujem o kultúru.
Svedčila o tom aj plná sála
kultúrneho domu.
Dúfame, že ďalšie podujatia v rámci
Smolenického kultúrneho leta, ktoré
sme pre vás pripravili v prostredí
Smolenického zámku, sa vám budú
páčiť minimálne tak ako toto
divadelné predstavenie.
Pavol Púchly,
predseda OZ Smolenice pre ľudí
Vydáva občianske združenie Smolenice pre ľudí / smolenican.sk
VÝBEROVÉ KONANIA
4
V SMOLENICIACH
O POHÁR STAROSTU SÚŤAŽILO
DEVÄŤ DRUŽŠTIEV 6
Revitalizácia
verzus problémoví občania
Katarína Slobodová Nováková,
OZ Smolenice pre ľudí
Vaša účasť je dôležitá a nutná! Hlásal leták pozývajúci občanov na verejné zhromaždenie ohľadom rekonštrukcie cesty
II/502 cez Smolenice. V kultúrnom dome
nám mali byť 10. júna poskytnuté informácie o realizačných termínoch, dopravných obmedzeniach a ďalších súvisiacich
záležitostiach.
Na zhromaždení bola hojná účasť
nielen spomedzi občanov bývajúcich
na hlavnej ulici, ale aj tých, ktorí na hlavnej ulici síce nebývajú, no denne po nej
jazdia a nie je im ľahostajný jej stav.
Nestačili sme sa však čudovať. Praktických informácií sme sa nedočkali,
no zato sme si vypočuli smelé plány upečené na poslednú chvíľu. Presný termín
začatia stavby? Vraj čoskoro. Pritom je
jasne dané, že rekonštrukcia začne v čase
od 1. do 15. júla 2014.
Riešenie dopravy? Naraz sa vraj majú
robiť oba jazdné pruhy, obchvat bude asi
cez Štúrovu ulicu a začne sa od budovy
lesného závodu v celom úseku naraz až
po obecný úrad. Pritom v projektovej dokumentácii je jasne dané, že sa bude robiť vždy len jeden jazdný pruh postupne
v 300 až 400-metrových úsekoch.
Príjazdy do domov? Budú riešené,
ale súčasne s realizáciou cesty bude realizovaná i revitalizácia úseku ulice SNP
od obecného úradu po Múzeum Molpír.
Prečo? Lebo sme dostali dobrú ponuku, lebo nám dá zhotoviteľ stavby dobrú
cenu na asfalt, lebo to je jednoduchšie
a zabijeme dve muchy jednou ranou.
Navyše nám sľúbili, že to urobia „zadarmo“! Pýtam sa: Zadarmo? No prosím, asi
sa našli kandidáti do Modrého z neba.
Viac na stranách
2, 3, 4
2
Novinky
Pokračovanie zo strany
Číslo 4 / jún 2014
1
Najzaujímavejšia informácia však bola,
že súčasne s revitalizáciou sa bude aj budovať. Údajne podľa schváleného a riadne prerokovaného revitalizačného projektu z roku 2009.
To znamená zrušenie vjazdov
do našich domov na dotknutom úseku a vybudovanie jednej jednosmernej príjazdovej cesty vedúcej približne
vo vzdialenosti meter od domov. Zároveň by to znamenalo zrušenie chodníka
pre peších a vybudovanie parčíka v strede plochy.
Nedotiahnutý projekt
Nik z dotknutých obyvateľov však s týmto návrhom nesúhlasil, a preto sme ho
pripomienkovali už v roku 2009. Podali
sme sťažnosť aj petíciu. Tá sa ale za záhadných okolností do spisov a projektovej dokumentácie už nedostala.
Preto sme sa ozvali opäť. Na vysvetľovanie, argumentovanie a pripo­
mienkovanie už však nebol poriadne čas
ani priestor.
Zo zhromaždenia sme tak odchádzali rozčarovaní, skeptickí a nahnevaní.
Na základe mailu pána Kromerinského zástupcovi starostky preto všetci
dotknutí obyvatelia iniciovali žiadosť
na spoločné stretnutie s predstaviteľmi
obce a riešenie tohto problému.
Tým sme zjavne vstúpili do osieho
hniezda. Na spoločnom stretnutí sme
totiž boli obvinení, že chceme narušiť
dobrú koncepciu a že sa teraz kvôli nám
nebude skrášľovať centrum obce, ktoré
sme navyše mohli získať „zadarmo“.
Niekoľkokrát sme boli titulovaní ako
„problémoví občania“.
Napriek tomu, že sa automaticky
stávame účastníkmi stavebného konania, s nami nikto plán revitalizácie neprejednal. Ani neakceptoval naše pripomienky. Cesta vedúca meter od domov
však nie je ničím príjemným a v rozpore
s hlavným zámerom revitalizácie by
kvalitu nášho života na už tak náročnej
a frekventovanej hlavnej ulici, naopak,
výrazne zhoršila.
Doterajšie skúsenosti tiež ukazujú,
že jednosmerná cesta s parkovacími plochami by navyše bola neustále obsadzovaná turistami či návštevníkmi neďalekého podniku.
Rozhodne však nebojujeme proti
samotnému zámeru obnoviť centrum
obce. No nesmie to ísť na úkor kvality
života a bývania dotknutých občanov.
Hlavná ulica v minulosti a dnes. Ako bude vyzerať po revitalizácií?
Naopak, tie by mali byť cieľom revitalizácie. Takýto projekt by sa nemal robiť
len preto, lebo nám dal niekto „dobrú
ponuku“. A už vôbec nie napriek tomu, že
na to nemáme stavebné povolenie, ukončené verejné obstarávanie, a dokonca ani
financie. Hurá systémom to predsa nejde.
Druhá ponuka
Keďže sme s týmto prvým návrhom
nesúhlasili, dostali sme od obce ďalší.
Príjazdy sa ponechajú, i keď obec bude
musieť pozmeniť revitalizačné plány
a projekty. Príjazdy však musia byť jednotného vzhľadu tak, ako to je naplánované v celých Smoleniciach. Teda vydláždené.
Na vybudovaní dláždených príjazdov
do domov by sme sa však museli finačne podieľať. Lebo obec dostala od
zhotoviteľa dobrú cenu na dlažbu. Od
pôvodných sľubov, že asfaltová príjazdová cesta pod oknami bude zadarmo,
tak došlo na to, že sa občania majú skladať na vydláždenie obecného pozemku.
Nesúhlasili sme.
Záverom celej tejto eskapády teda je,
že rekonštrukcia I. etapy cesty II/502
bude prebiehať podľa pôvodného projektu so zachovanými vjazdmi do domov. A zápis zo stretnutia vraj nebude,
lebo sme sa predsa dohodli.
Chýba diskusia
Horúcou ihlou ušitá revitalizácia stredu
obce sa tak odkladá až na to skutočne
budú možnosti a prostriedky. Vďaka patrí všetkým spoluobčanom, ktorým táto
otázka nebola ľahostajná a nebáli sa postaviť za správnu vec.
Niežeby sme nechceli krajší stred
obce. Práve naopak. No všetci by sme
mali tlačiť na to, aby sa takýto projekt
uskutočnil serióznou, transparentnou
cestou, a najmä po vzájomnej komunikácii a diskusii. To všetko tu zatiaľ chýba.
Novinky
Číslo 4 / jún 2014
3
Rekonštrukcia cesty je pripravená. Začne sa v júli
Prinášame vám rozhovor s Alexandrou
Silberhorn, riaditeľkou Odboru dopravy
Trnavského samosprávneho kraja.
Tomáš Púchly,
OZ Smolenice pre ľudí
Smolenice by sa už čoskoro mali dočkať novej hlavnej cesty. Viete už konkrétnejší dátum?
Trnavský samosprávny kraj (TTSK) je
pripravený a zmluvu o dielo s dodávateľom máme podpísanú. Už len čakáme,
kým nadobudne právoplatnosť stavebné
povolenie. Okresný úrad by tak mal urobiť najneskôr do 15. júla.
Kto bude stavbu realizovať?
V zmysle výsledkov verejného obstarávania to budú Cesty Nitra.
Koľko približne by celá rekonštrukcia
mala trvať a na aké dopravné obme­
dzenia by sa počas nej mali Smoleničania pripraviť?
Celková realizácia bude trvať tri me­
siace. Takto je to vysúťažené. Samozrejme, ak budú práce prebiehať bez problémov a umožní to aj počasie, môže sa stať,
že dôjde aj k skráteniu tohto termínu.
Rekonštrukcia bude prebiehať po­
s­tupne. Celá dĺžka I. etapy je rozdelená
na štyri fázy. Sú to 300 až 400-metrové
úseky. Stavba sa bude realizovať po týchto úsekoch s tým, že jedna strana komunikácie bude vždy sprejazdnená a dopravu tu budú riadiť semafory.
Nedoriešená však ostáva II. etapa
hlavnej cesty od Zajačej uličky po koniec Neštichu. Kedy by sa podľa vás
mohlo začať s rekonštrukciou aj tu?
Všetko závisí od stavebného povolenia a hlavne, ako sa voči nemu budú odvolávať občania. K tomuto sa momentálne naozaj neviem vyjadriť. Zatiaľ je to
otvorený proces. Sme v štádiu riešenia
stavebného povolenia a pre tento úsek
sme preto nezačali ani verejné obstarávanie. Obávame sa totiž toho, že budeme mať vybraného dodávateľa na obe
etapy, a pritom ešte ani jedna nezačala.
V tejto veci sme opatrní.
Ako potenciálna prekážka sa často
skloňujú aj problémy s kanalizáciou.
Ide o reálne riziko?
Kanalizácia nie je vo vlastníctve
TTSK a oslovili sme preto obec Smolenice, aby zaujala stanovisko. Obec nám
3. júna 2014 zaslala stanovisko s tým,
že prehlasuje, že sa v uvedenom úseku nebudú realizovať žiadne dodatočné práce,
rozkopávky ani pripojenie na kanalizáciu.
Akceptujeme toto vyjadrenie obce a veríme, že rekonštrukcia prebehne hladko.
Predstavitelia obce však naznačovali,
že majú záujem pôvodný plán rekonštrukcie upraviť. Je to vôbec možné?
Úpravy možné sú, no s TTSK ako investorom projektu zatiaľ nikto nerokoval. Neboli vznesené ani žiadne po­
žiadavky, čo sa týka zmeny organizácie
dopravy počas výstavby, takže sa k tomu
v tomto bode neviem vyjadriť.
“
alizovať aj fakturovať. Ten bol odsúhlasený v zmysle projektovej dokumentácie.
V prípade, že by mala nastať nejaká
zmena, musí o tom v prvom rade vedieť
investor, teda TTSK, a takisto prejednať
požiadavku s dopravným inšpektorátom, ktorý odsúhlasil pôvodnú projektovú dokumentáciu. Inak to nejde.
Prípadné zmeny v tejto fáze by teda
znamenali, že by sa proces schvaľovania musel naštartovať odznovu…
Obec musí v prvom rade dať oficiálnu
požiadavku, čo vlastne chce a akým spôsobom to chce realizovať.
Takže zatiaľ za vami nikto nebol?
Nie.
O akýchkoľvek zmenách je teda potrebné najprv rokovať s TTSK…
Samozrejme, nakoľko sme investorom a máme podpísanú zmluvu s dodávateľom, čiže dodávateľ sa bude riadiť odsúhlasenou projektovou dokumentáciou.
Ak sa pozrieme späť, rekonštrukcia sa
odkladala už niekoľko rokov. Čo boli
hlavné dôvody týchto prieťahov?
TTSK už v roku 2007 spracoval
koncepciu, kde bola navrhnutá oprava cesty cez Smolenice. Keďže obec
mala problémy s výstavbou kanalizácie, nebolo možné ju uskutočniť. Následne obec spracovala vlastný projekt
v rámci plánu revitalizácie, kde žiadala
o eurofondy. Na túto cestu ich ale žiadať nemohla, a preto bolo nutné celú
dokumentáciu prepracovať. Takto sa
to postupne ťahalo. Samozrejme, aj
s tým, že ešte stále sú úseky, kde nie je
úplne dotiahnuté, čo s kanalizáciou.
Takže ani realizátor stavby nemôže
projekt na mieste operatívne meniť?
Dodávateľ stavby dal nacenený rozpočet, podľa ktorého sa bude stavba re-
Kde sú tieto úseky?
Ide o úseky pod II. etapou. V štádiu
stavebného povolenia je však zdržaním
najmä majetkové vysporiadanie.
Okresný úrad
by mal správoplatniť
stavebné povolenie
najneskôr do 15. júla.
4
Novinky
Číslo 4 / jún 2014
Výberové konania v Smoleniciach. Ako to bude?
Branislav Lengyel,
bývalý člen finančnej komisie
Keď obecné zastupiteľstvo na konci marca schvaľovalo rozpočet Smoleníc na rok
2014, kritizovali sme, že suma 277 tisíc
eur nemá jasný účel a že nikto nevie, do
čoho chce obec investovať. Ani kedy to
chce vlastne stihnúť.
Na vtedajšom zastupiteľstve som
preto vystúpil a poukázal aj na to,
že pre krátkosť času už zrejme nebude
čas, aby prebehol korektný výber investičných akcií cez verejné obstarania
na projektantov a dodávateľov. Poslanci
aj starostka ma ubezpečovali, že sa všetko stihne…
Už 8. mája nás ale všetkých presvedčili o úplnom opaku.
Na internetovej stránke Smoleníc
sa objavila výzva na predloženie cenovej ponuky na opravu zberača dažďovej
vody na ulici Budovateľská.
Výzva bola podpísaná starostkou
obce v stredu 7. mája s tým, že lehota
na podávanie cenových ponúk bola 12.
mája. Pre osvieženie pamäti dodávam,
že štvrtok 8. mája bol štátny sviatok
a piatok 9. mája bol teda jediný pracovný
deň, kedy mohli potenciálni uchádzači
získať podklady.
Aj v tejto jediný deň však bolo
na obecnom úrade „starostovské voľno“.
Kontaktná osoba pre túto zákazku bola
O čo išlo
- Predmetom zákazky bola oprava
zberača dažďovej vody cez cestu
na Budovateľskej ulici v dĺžke 14 metrov
- Ako kritérium na vyhodnotenie
ponúk bola stanovená najnižšia cena
- Zákazka bola vypísaná 7. 5. 2014
- Lehota pre podávanie cenových ponúk
bola stanovená už na 12. 5. 2014 a neskôr
predĺžená na 22. 5. 2014
navyše odcestovaná. Zmena nastala až
po mojej urgencii. Dátum podávania
cenových ponúk obecný úrad následne
predĺžil do 22. mája.
Preto sa znova, teraz už skoro v polovici kalendárneho roka, vrátim k otázke, ktorú som položil už pri schvaľovaní
rozpočtu na konci marca: Naozaj ideme
transparentne a v zodpovedajúcej kvalite využiť nemalé finančné prostriedky
na investičné akcie v obci?
Po verejnom zhromaždení k rekonštrukcii hlavnej cesty, ktoré sa konalo
10. júna v kultúrnom dome veľmi optimistický nie som. Okrem informácií, ako
bude prebiehať I. etapa rekonštrukcie,
tam totiž odzneli aj smelé plány na revitalizáciu centra Smoleníc.
Pochopil som z nich, že revitalizácia
bude prebiehať súčasne s rekonštrukciou
cesty. Cesta však má schválený projekt,
platné stavebné povolenie, aj v súťaži vybraného dodávateľa prác.
Ako je na tom obec s prípravou tejto
revitalizácie? Zatiaľ zjavne nijako. Dodávateľov teda zrejme bude vyberať takou
formou, ako pri oprave zberača dažďovej
vody.
Tentokrát však pôjde o niekoľkonásobne vyššiu sumu.
Problémový nie je vždy ten, kto sa sťažuje
Tomáš Púchly,
OZ Smolenice pre ľudí
„Máte právo sťažovať sa, máte právo
vystupovať, no všetky tieto sťažnosti
vlastne len skomplikujú ďalšiu etapu.”
Aj takéto odvážne vyhlásenie padlo
na verejnom zhromaždení ohľadom
rekonštrukcie I. etapy hlavnej cesty
cez Smolenice.
V inom čase a na inom mieste by hádam malo opodstatnenie. V Smoleniciach tri týždne pred začiatkom rekonštrukcie hlavnej cesty však platí presný
opak. Nevystúpiť môže znamenať len
mnoho ďalších komplikácií.
Napríklad na spomínanom zhromaždení bol namiesto praktických
informácií o priebehu prác a dopravných obmedzeniach hneď na úvod
predstavený smelý plán. Ako u nás
býva zvykom, na poslednú chvíľu a bez
riadnej prípravy. Obec vraj už rokovala
s realizátorom stavby, Cestami Nitra,
o tom, ako na rekonštrukcii ušetriť.
Vraj by stačilo, keby práce prebiehali
naraz na celom úseku od lesného závodu až po križovatku pri kultúrnom
dome, pričom obchvat by prechádzal
cez Štúrovu ulicu. Za ušetrené peniaze
by sa potom mohla opraviť aj samotná
Štúrova.
Málokoho
prekvapí,
že
tento nápad má háčik. A nie len jeden.
V prvom rade, obec nedokáže na rekonštrukcii cesty ani pri najlepšej snahe
ušetriť ani jediný cent. Cesta ani peniaze
na jej opravu totiž obci nepatria.
Investorom je Trnavský samosprávny kraj.
„Ušetriť” tak obec môže jedine
z cudzích peňazí. Nehovorí sa tomu
za normálnych okolností krádež?
To isté platí aj pre realizátora stavby. Ten má od investora, teda Trnavské-
ho samosprávneho kraja, vopred určený harmonogram prác aj s ich cenou.
Ďalším háčikom je samotný projekt
rekonštrukcie. Ten je výsledkom zdĺhavého plánovania, získavania povolení
a schvaľovania zo strany niekoľkých
úradov.
Akákoľvek zmena projektu tri týždne pred plánovaným začatím výstavby
by znamenala opäť celý projekt otvoriť
a zmeny nanovo prerokovávať. V praxi
by sa tak začiatok prác na ceste musel
opäť odložiť.
Akékoľvek zmeny je však treba
vopred prerokovať s Trnavským samosprávnym krajom.
Podľa našich informácií sa tam však
nikto z predstaviteľov obce neukázal.
Našťastie.
Celé tieto zmätky však predsalen
boli na niečo dobré. Vďaka nim si môžeme urobiť lepšiu predstavu, kto sú
v skutočnsotí tí „problémoví občania”.
Predstavujeme
Číslo 4 / jún 2014
5
Mať kroj bolo mojím snom už od malička
V tomto seriáli vám prinášame rozhovory
s kreatívnymi ľuďmi, ktorí sa venujú písaniu,
umeleckej činnosti či ľudovej tvorivosti. Dnes
s krasličkárkou Milkou Sitárovou.
Nata Sabová,
spisovateľka
Milka, ako dlho sa venuješ výrobe
kraslíc a akú techniku na ne používaš?
Krasličkovaniu sa venujem vyše
dvadsať rokov. Základy som pochytila
v detstve od mojej babky, ktorá robila
slamové krasličky. Ako dievča som to
skúšala aj ja, ale neskôr sme už len batikovali cibuľovými šupkami.
Vrátila som sa k tomu, až keď sa začali v predajniach a časopisoch objavovať
ľudové výrobky. Zo všetkých techník mi
najviac prirástlo k srdcu práve oblepovanie slamou.
Krasličkárky zvyčajne mávajú svoje
vlastné vzory. Máš nejaké aj ty?
Moja babka a mama vystrihovali
klasické kosoštvorčeky, trojuholníčky
a štvorčeky, ale mne to bolo málo. Vždy
sa mi páčili kroje a výšivky na nich.
Pre trnavský kraj sú typické ruže, tulipány a popínavý vinič. A tak som to pre­
niesla na kraslice.
Inšpirovala som sa aj pohľadnicou,
kde boli kvietky vytvorené z malých koliesok. Tie sa však vystrihovali ťažko, lebo
slama sa kála. Pri jednom takom pokuse
ma videl syn a poradil mi, aby som po­
užila také priebojníky od manžela. S tými
to už išlo. Mojou najväčšou srdcovkou je
Smolenický zámok, ktorý odo mňa dos­
távajú dospelí šibači.
Venuješ sa i papierovému pedigu.
Čo sa za týmto názvom skrýva?
Dlho predtým, než som sa stretla
s papierovým pedigom, som obdivovala
košikárov. Ako dieťa som sledovala pána
Vala, ktorý sedával na dvore obložený
prútmi a plietol koše. Ukázal mi to, ale
moje detské prsty to ešte nedokázali.
Keď som robila v knižnici, dostali sme
knižku o košikárstve a ja som sa rozhodla, že to opäť skúsim. Použila som na to
prúty z našej vŕby, ktorá nám vyrástla
z korbáča.
Podľa knižky mi to celkom nešlo,
a tak som sa pýtala aj dedka Študenca,
ktorý tiež plietol košíky. Ďalšími porad-
Milka zdobí kraslice vzormi tulipánov, ruží, viniča či Smolenického zámku.
Milka Sitárová
V Smoleniciach žije od roku 1954, keď
sa sem s rodičmi presťahovala z Trnavy.
Vyštudovala Strednú všeobecno-vzdelávaciu školu v Trnave, istý čas pracovala
pri železnici, no v roku 1979 nastúpila ako
knihovníčka do miestnej knižnice,
v ktorej pracovala až do odchodu
na dôchodok v roku 2003. Smoleničania
i cezpoľní ju poznajú najmä ako krasličkárku, ktorú príležitostne vídať v kroji.
cami boli košikári z Kútov, ktorí raz išli
okolo nášho domu. Tak som sa to naučila. Ale nájsť vhodné prútie na košík je
ťažké.
Preto ma zaujal na internete papierový pedig. Je to technika, pri ktorej sa pletie z ruličiek z novín. Košikársku techniku
som už vedela, tak sa bolo treba naučiť
iba robiť ruličky a dnes takto pletiem
nielen košíky, podnosy, vence, ale i zvieratká a rôzne postavičky.
V Múzeu Molpír je rekonštrukcia izby
z konca 19. storočia, na ktorej máš zás­
luhu. Porozprávaj nám, ako vznikala.
Keď mi vtedajší pán starosta
Gašparovič pri prehliadke pripravovaného múzea ukázal komoru, zaujal ma
na nej trámový strop. A napadlo mi, že by
sa tam dala urobiť izba, ako sa voľakedy
Foto: Matej Sabo
žilo. Rozhlasom sme požiadali občanov,
ktorí mali nejaké časti starého nábytku,
odevov, náradie... a boli ochotní venovať
ich múzeu, aby to priniesli. A ľudia začali
nosiť – čelá postelí, skriňu, kolovrátok,
jarmo...
Niektoré veci však boli v zlom stave
a nebolo peňazí na odborníkov, tak som
to sama konzervovala... kroje obšívala,
prala, škrobila, žehlila... skrátka spravila
som, ako som vedela. A potom aj všetko
nainštalovala.
Príležitostne Ťa vídať v Tvojom vlastnom kroji. Odkiaľ ho máš?
Mať kroj bol môj sen od malička.
Strašne rada som sa pozerala na svoju
babku, keď sa chystala do kostola. Ako si
obliekala naškrobené sukne, vyberala zásteru... To bol pohľad! Babka mala takú
krásnu červenú mašľu, čo nosili slobodné dievčatá, a sľúbila mi, že mi raz spraví
kroj a tú mašľu mi dá. Ale roky utekali
a už sa k tomu nedostala.
No potom neskôr, keď som už robila
v knižnici, mi Evka Piknová darovala sukne a zástery po zomrelej svokre. Ostatné
som si vyrobila a vyšila sama – rukávce,
lajblík, čepiec, stuhu. Išla som tak na náš
jarmok aj s krasličkami a smiala som sa
na tom, že ma ľudia nespoznávali. Od­
vtedy chodievam na rôzne akcie, kde môžem reprezentovať v kroji, aj v Bratislave
na Inchebe som bola.
6
Aktivity
Číslo 4 / jún 2014
O pohár starostu obce súťažilo deväť družstiev
Peter Jurovatý,
veliteľ Dobrovoľného hasičského zboru Smolenice
V sobotu 7. júna sa konal 14. ročník súťaže
O pohár starostu obce Smolenice. V areáli
základnej školy sa stretli dobrovoľné hasičské zbory, aby si zmerali svoje sily v disciplíne „požiarny útok“.
Do areálu si našlo cestu sedem hasičských družstiev v kategórii muži a dve
žiacke družstvá. Pozvaní boli aj naši priatelia z moravskej obce Bulhary. Družstvo
sa však ospravedlnilo a prišli len traja jeho
členovia s predsedom Frantom Pucom.
Po nástupe hasičských družstiev a krátkom príhovore podstarostu obce Rados­
lava Horníka odovzdal pán Puc Viliamovi
Jurovatému a Štefanovi Švorčíkovi medailu pri príležitosti 150. výročia českého
dobrovoľného hasičstva. Po krátkej inštruktáži ohľadom technických pravidiel
sa na štart prvého kola postavili domáci
žiaci zo Smoleníc. Čas prvého pokusu sa
zastavil na hodnote 29,04 sekúnd. Po nich
nasledovali žiaci z Bíňoviec s časom 26,28
sekúnd. Pri druhých pokusoch získali
Smolenice 57,25 sekúnd a Bíňovce 24,69.
Obecenstvo odmenilo našich žiakov
veľkým potleskom za bojovnosť, kedže sú
spolu len od začiatku tejto sezóny.
Po krátkej prestávke a prerobení ná­
s­trekových terčov na súťaž mužov diváci
s napätím čakali na štartové číslo 1, teda
štart našich mužov. Chlapi sa chceli predviesť s novou ,,mašinou“, ktorú priviezli
len tri dni pred súťažou. Prvý pokus skončil výsledným časom 35,90 sekúnd. Tu sa
ukázala nezohranosť s novým strojom.
Za slnečného počasia odsúťažili všetky
hasičské družstvá, a to s týmito časmi:
Výsledky 14. ročníka súťaže
O pohár starostu obce (1./ 2. pokus)
1. miesto – Boleráz II
20,03/ 17,60
2. miesto – Bíňovce II
18,78/ 17,78
3. miesto – Bíňovce I
diskval./ 19,81
4. miesto – Horná Krupá diskval./ 20,32
5. miesto – Smolenice
35,90/ 23,03
6. miesto – Trstín
26,93/ 33,75
7. miesto – Boleráz I
36,59/ 28,72
V krásnom a príjemnom prostredí
areálu školy prebehlo aj záverečné odo­
v­zdávanie cien, po ktorom sa súťažiace
družstvá v dobrej nálade a dúfam aj s príjemnými zážitkami a spokojnosťou vrátili
do svojich domovov.
Aktivity
Číslo 4 / jún 2014
7
Prišiel predstaviť román a zaspomínať na detstvo
Nový román Vojtecha Czobora Hrdzavý kríž sa odohráva v Smoleniciach a spája sa v ňom cirkevná tematika s grófskou.
Hneď na úvod sa rozhovoril o svojich huncúctvach, ktoré prežil ako malý
miniš­trant v smolenickom kostole – ako
si s kamarátom zhotovili „lietadlo“ z drevených debničiek a chceli sa s ním spustiť
z Molpíra, ako ráno vyprevádzal robotníkov vyzváňaním zvonov vlastnoručne
vyrobenej zvonice či ako hrával hokej
na zámockom jazierku.
Román Hrdzavý kríž sa odohráva
v Smoleniciach a spája sa v ňom
cirkevná tematika s grófskou. Svoju
úlohu v ňom odohráva malý hrdzavý krížik, pálffyovská hrobka, dedinský
farár, zjavenie Panny Márie a tichý blázon.
Všetko dohromady tvorí tajomstvo,
ktoré musí odhaliť hlavná hrdinka románu Klára Czocherová. Priezvisko Czocher nie je náhodné, súvisí s históriou
autorovho rodu – ako nám stihol on sám
prez­radiť. A o čom všetkom nám ešte
porozprával, to vám priblíži rozhovor,
ktorý vyjde v ďalšom čísle Smoleničana.
Občasník Smoleničan
Ročník I/ čislo 4/ 20. jún 2014
EV 494114, ISSN 1339-5750
Redakčná rada:
Pavol Púchly, Jozef Štrbka, Peter Križan,
Tomáš Púchly, Štefan Greguš
Web: smolenican.sk
Facebook: facebook.com/smolenican
E-mail: [email protected]
Vydáva: Smolenice pre ľudí, o.z.
Adresa: Komenského 53, 919 04 Smolenice
IČO: 42296757
Šéfredaktor: Tomáš Púchly
Fotografie: Pavol Púchly, archív
Poštová schránka:
Vinotéka Galéria,
ulica SNP 77, 919 04 Smolenice
Nata Sabová,
spisovateľka
„Až teraz som sa vrátil domov, do Nemecka, a ešte stále mám pred očami
i v srdci prekrásnu akciu, ktorú ste
mi zorganizovali...“ Takéto doj­my zanechalo v spisovateľovi Vojtechovi Czoborovi literárne popoludnie,
ktoré pre neho zorganizoval Obecný
úrad v Smoleniciach. Uskutočnilo sa 23.
mája 2014 v Červenom salóne Smolenického zámku za hojnej účasti Smoleničanov spomedzi spisovateľových známych
z detstva a skorej mladosti i tých,
ktorí sa s ním stretli po prvý raz.
Za nádhernú atmosféru môžeme
vďačiť pánovi Volnerovi, kastelánovi
smolenického zámku, ktorý poskytol
priestory. Vojtech Czobor prišiel do Smo-
leníc nielen prezentovať svoj najnovší
román Hrdzavý kríž, ale si aj zaspomínať
na jedno z najkrajších období svojho
života, ktoré sa viaže práve na našu dedinu – Perlu Malých Karpát.
Foto: Anton Chrvala
Vojtech Czobor
Narodil sa v Nitre, ale svoje detstvo
a mladé roky prežil v Smoleniciach.
Vyštudoval Univerzitu Mateja Bela
v Banskej Bystrici a ako učiteľ pôsobil
na Považí, Pohroní, Záhorí a vo Zvolene.
V súčasnosti žije v Nemecku, ale
na Slovensko, a predovšetkým do Smoleníc, sa rád vracia. Svoje roky na dôchodku
sa rozhodol využiť aktívne a stal sa autorom doposiaľ dvoch vydaných románov.
Download

Revitalizácia verzus problémoví občania