DVOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV • ROČNÍK XXI • 05/2014
Sme plní vďačnosti
Za starých rodičov, úrodu i celý okolitý svet
Strany 6-7
Kaplán s hudbou v srdci
Skladá, hrá aj spieva
Strana 9
„Milosti Pánovej
plná je zem“
(Ž 33,5)
EDITORIAL
V septembri sme v našej farnosti privítali
nového pána kaplána.
Vdp. Martin Majda vyrastal v Beňadove na Orave.
Po absolvovaní Gymnázia v Námestove si to namieril rovno do
Kňazského seminára v Spišskej Kapitule. Už šesť rokov pôsobí
ako kňaz a je obdivovateľom dnes už svätého Jána Pavla II. Viac
sa dozviete v rozhovore v budúcom čísle.
Milí čitatelia,
na otázku „Čo je to milosť?“ by sme
možno dostávali od opýtaných rôzne
odpovede. Nech sú však akékoľvek,
jednu podstatnú skutočnosť si musíme
uvedomiť: milosť je dar, ktorý dostávame
zadarmo, bez našich zásluh. Keď som
zostavovala toto číslo, uvedomila som si,
že takých milostí máme veľmi veľa. Veď
si len všimnite správy, ktoré prinášame v
rubrike Udalosti vo farnosti. Tohto roku
opäť dozrela úroda na našich poliach.
Výstup na Choč spríjemňovalo nádherné
počasie a dojem z neho umocnila krásna
jesenná scenéria, ktorú ešte doplnil
úžasný výhľad z vrchu na všetku Božiu
prírodu, na všetky jeho diela naokolo.
Deti nacvičili program a ďakovali ním
starým rodičom za ich nezaslúženú
starostlivosť a lásku. Terciári v našej
farnosti pôsobia už dvadsať rokov. No
nie je naozaj „milosti Pánovej plná zem“?
Pozrime sa okolo seba týmto pohľadom
a svet dostane možno inú farbu v našich
očiach.
Na otázku, či sa vieme úplne
odovzdať Ježišovi by mnohí z nás vo
chvíľach radosti, pokoja a znesiteľných
ťažkostí odpovedali kladne. No len čo
prichádzajú prvé ťažkosti, prvé rany,
chvíle bezmocnosti, všetko stále držíme
vo svojich rukách a hľadáme možnosti,
ako z toho von. Ježiš ostáva často vzadu
a na rad sa dostáva až ako posledný. Ak
ho posunieme na miesto prvé a celkom
sa mu odovzdáme, tak ako Ján Pavol
II., ukáže nám cestu, spôsoby i význam
všetkého a budeme kráčať po ceste k
svätosti. Totus tuus.
Nákazlivé čítanie!
Mgr. Martin Majda
Poďakovanie
P
rázdninové mesiace často prinášajú zmeny v osobnom živote.
Stalo sa to aj Markovi a Olinke
Nemčekovým. Odsťahovali sa z Dolného Kubína do Likavky. Obidvaja boli v
našej farnosti aktívni. Marek vypomáhal v službe kostolníka, Olinka nám
dlhé roky spravovala „účty a peniaze“
nášho časopisu a spoločne sa starali aj
o jeho distribúciu. Zo srdca im za ich
službu ďakujeme a prajeme veľa milostí
a požehnania na ich ďalšej životnej ceste
do Božieho kráľovstva.
Eva Murínová
Príspevky a námety
do Farského listu zasielajte na
e-mail: [email protected]
Snímka na titulnej strane:
František Miština
Dvojmesačník kubínskych katolíkov. Vydal: Rímskokatolícky farský úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú potrebu. Cenzor:
prof. Ľubomír Pekarčík, PhD. Šéfredaktor: Ing. Eva Murínová. Redakčná rada: Mgr. Martin Majda, PhDr. Zuzana Machajová,PhD., Ľudovít Oravec,
Mgr. Petra Jurčáková, Mgr. Martin Farbák, Zuzana Kováčiková, Adam Skirčák. Imprimatur: Mons. prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup,
Spišské Podhradie,13. 12. 2000 pod č. 161/2000. Registračné číslo: A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. Náklad: 2000 ks. Uzávierka budúceho dvojčísla je
10. decembra 2014. Svoje príspevky nám môžete dávať do schránky Farského úradu s označením „Pre Farský list“ alebo e-mailom na adresu:
[email protected] Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov. Sadzba a tlač: Tlačiareň Vrábel, Dolný Kubín
2
FARSKÝ LIST 05|2014
Pohľad na smrť očami viery
TEXT: ĽUBOMÍR PEKARČÍK, DEKAN • SNÍMKA: INTERNET
O
smrti ľudia obyčajne neradi rozprávajú. Je
to problém, ktorý sa však dotýka každého
človeka a niet pred ním úniku. Treba sa s
ním vysporiadať, zobrať ho na vedomie. Smrť je
záležitosťou, ktorá sa absolútne vzťahuje na každého
človeka, pravda, nie každý má správny a usporiadaný
pohľad na smrť.
Človek si je zo svojej skúsenosti dobre vedomý
a vie, že jeho život na zemi je konečný - časný.
Jeho osobná história je uzavretá do času medzi
narodením a smrťou. Človek ustavične smeruje k
smrti, k zavŕšeniu svojich osobných dejín. O tomto
smerovaní človeka k smrti svätý Augustín píše: „Veď
od toho okamihu, kedy kto počne bytie v tomto tele
odsúdenom smrti, neustále sa v ňom chystá príchod
smrti. Lebo jeho premenlivosť smeruje po celú dobu
tohto života (ak sa to vôbec má životom nazývať) k
tomu, aby došlo k smrti. Niet totiž nikoho, komu
by nebola po roku bližšie než pred rokom, zajtra
bližšie než včera a teraz bližšie ako pred okamihom
- pretože každá čiastočka času, v ktorej žijeme, už
uberá z dĺžky života a zostatok je denne menší a
menší, takže doba tohoto života nie je vlastne nič iné
ako beh za smrťou, pri ktorom sa nikto nesmie ani na
chvíľku zastaviť, ani trochu pomalšie postupovať, ale
všetci sú nútení jednakým pohybom a podnecovaní
tým istým náporom....”
Smrť je osobnou záležitosťou človeka. V tejto veci
ho nemôže nik zastúpiť. Keby to aj niekto urobil,
že za nás zomrie, je to len odloženie našej smrti
na neskoršie. Človek sa musí s touto skutočnosťou
blížiacej sa smrti vysporiadať. Čím skôr zoberie
na vedomie, že zomrie, tým lepšie. Ľudia sa k
problému vlastnej smrti stavajú trojako: jedni ju
berú na vedomie a s plnou zodpovednosťou sa na ňu
pripravujú. Čakajú ju deň čo deň, stále intenzívnejšie.
Toto čakanie neberie nič z kvality života, ale naopak,
zo dňa na deň ho skvalitňuje. Známe je kartuziánske:
„Memento mori!” - „Pamätaj na smrť!” Ozýva sa
v ňom optimizmus a programovosť života, chuť
kvalitne žiť. Kvôli tomu, aby sme zle nežili, máme
pamätať na smrť.
Druhou skupinou ľudí sú tí, čo myšlienku na
smrť a vyrovnanie sa s vlastnou smrťou odkladajú
na neskoršie. Boja sa na ňu myslieť a prijať ju
do každodenného života, lebo sa obávajú, že by
sa museli vzdať svojho doterajšieho štýlu života
a zmeniť sa. Odsúvanie myšlienky na smrť je
niekedy zapríčinené aj zlými spomienkami z
minulosti, výčitkami svedomia. Jednoducho pre
nevysporiadané svedomie unikajú pred myšlienkou
na vlastnú smrť.
Tretím typom ľudí vzhľadom na postoj k vlastnej
smrti sú tí, ktorí o smrti, aj svojej vlastnej, myslia
a hovoria neosobne - „raz sa musí zomrieť“. Pre
prílišnú zaujatosť rôznymi problémami, odpútavačmi
pozornosti niekedy ani nechcú, niekedy ani nevedia
myslieť na vlastnú smrť. Do poslednej chvíle žijú v
ilúzii, že sa ich smrť netýka, že je to záležitosť len
tých druhých. Niekedy sa zdá, akoby tento typ ľudí
bolo treba presviedčať a dokazovať im, že tiež zomrú.
Myšlienka na smrť sa vždy spája s vedomím
nesmrteľnosti vlastnej duše. V perspektíve tejto
pravdy smrť nie je koniec, ale len zavŕšenie časného
života. Je to veľká transformácia z jedného spôsobu
bytia na druhý. Rozum za horizont smrti už nedovidí
a pre prirodzený ľudský rozum smrť a všetko s
ňou súvisiace zostáva tajomstvom. Toto tajomstvo
človekovi odkrýva viera, ktorá predstavuje smrť ako
začiatok nového života vo večnosti. Tieto dve svetlá:
svetlo prirodzeného rozumu, ktoré hovorí pravdu o
našej osobnej smrti a svetlo viery, ktoré zasa hovorí
pravdu o tom, čo bude po smrti, dostačujú človekovi,
aby sa k nej blížil síce s bázňou, ale bez strachu, s
nádejou a bez smútku a aby ju prijal. Smrť nie je na
to, aby sme sa my ľudia ňou strašili, ale aby sme sa
ňou inšpirovali radostne a zodpovedne žiť. Veď je to
brána, za ktorou nás čaká blažená večnosť v Bohu.
FARSKÝ LIST 05|2014
3
TÉMA
Celý Tvoj, Mária!
TEXT: MARTIN MAJDA, KAPLÁN • SNÍMKY: INTERNET
Keby Panna Mária čo i len tušila, čo bude nasledovať potom,
ako povie: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho
slova,“ bez dôvery, veľkej viery a odovzdanosti Bohu by to
ľudsky sama asi nikdy nedokázala zvládnuť. Veď okrem mnohých
ťažkostí, ktoré musela prežiť, sa nakoniec ešte musela pozerať
aj na utrpenie Ježiša, ktorého porodila, na jeho veľké bolesti i
na jeho smrť. No ako vieme, s Bohom, ktorý ju za to i odmenil,
všetko zvládla.
A ako tie všetky kríže máme prijímať
a niesť my? Pomôžem si príkladom
osobného života jedného človeka,
dnes už svätca. Na 22. októbra pripadá
liturgická spomienka svätého Jána Pavla
II. Keď som uvažoval nad tým, čo by nám
pravdepodobne chcel najviac odporučiť
zo svojho života do našich životov,
jednoznačne mi prichádzajú na myseľ
slová jeho celoživotného hesla – TOTUS
TUUS (CELÝ TVOJ). Stačí sa pozrieť na
jeho testament. Začína ho práve týmito
slovami a chce nás všetkých zveriť do
rúk Matky Božej: „Totus tuus ego sum.
V mene Najsvätejšej Trojice. Amen.
„Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň
príde váš Pán“ (Mt 24, 42) – tieto slová
mi pripomínajú posledné zavolanie,
ktoré príde vo chvíli, keď to bude chcieť
4
FARSKÝ LIST 05|2014
Pán. Túžim ho nasledovať a želám si, aby
ma všetko, čo tvorí môj pozemský život,
pripravilo na túto chvíľu. Neviem, kedy
príde, ale ako všetko, tak aj túto chvíľu
vkladám do rúk Matky môjho Majstra:
Totus tuus. V týchto materských rukách
nechávam všetko a všetkých, s ktorými
ma spojil môj život a moje povolanie. V
týchto rukách nechávam predovšetkým
Cirkev, ale aj môj národ a celé ľudstvo.“
Som celý Tvoj
Odkiaľ je toto jeho heslo a táto veľká úcta
k Matke Božej? Sám o tom píše v knihe
Prekročiť prah nádeje: „Spočiatku sa
mi zdalo, že sa musím vzdať mariánskej
zbožnosti zo svojho detstva v prospech
kristocentrizmu.
Vďaka
svätému
Ľudovítovi Grignonovi z Montfortu
som však pochopil, že ozajstná zbožnosť
k Božej Matke je kristocentrická.“ A
v apoštolskom liste Rosarium virginis
Mariae, opierajúc sa o svätého Ľudovíta
Grignona,
vysvetľuje:
„Celá
naša
dokonalosť spočíva v pripodobňovaní
sa Kristovi, v zjednocovaní sa s ním a v
zasväcovaní sa mu. Teda najdokonalejšia
zbožnosť je tá, ktorá nás najdokonalejšie
pripodobňuje
Ježišovi
Kristovi,
zjednocuje s ním a zasväcuje jemu. A
keďže Mária je zo všetkého stvorenia
najviac pripodobnená Ježišovi, znamená
to, že spomedzi všetkých foriem zbožnosti
najviac zasväcuje a pripodobňuje našu
dušu Pánovi uctievanie Márie, jeho svätej
Matky, a že čím viac je srdce zasvätené jej,
tým viac je zasvätené Ježišovi.“
Celá formula zasvätenia Ježišovi
Kristovi prostredníctvom Panny Márie,
ktorú uvádza svätý Ľudovít, a ktorá
pochádza už od svätého Bonaventúru,
znie: „Totus tuus ego sum, et omnia mea
tua sunt, mi dulcissime Jesu, per Mariam,
Matrem tuam sanctam.“ (Som celý tvoj a
všetko, čo mám, je tvoje, môj najdrahší
Ježišu, skrze Máriu, tvoju svätú Matku.
Odtiaľto si vybral motto Ján Pavol II.
„Totus tuus!“ Zvolil si ho už ako biskup a
ponechal si ho aj ako pápež.
Konkrétna odovzdanosť
Veľká úcta a dôvera k Panne Márii sa tiahla
naozaj celým jeho životom. Pozrime sa
aspoň na niektoré udalosti z jeho života.
Hneď po voľbe za pápeža nastal problém
s jeho erbom. Odborníci na heraldiku
nesúhlasili s tým, aby si ponechal erb s
krížom a písmenom M, ktoré mal už ako
biskup a ktoré symbolizovalo Pannu Máriu
pod krížom, no on si ho presadil. Jeho prvé
slová po voľbe za pápeža boli: „Bál som sa
prijať toto menovanie, ale prijal som ho v
duchu poslušnosti k nášmu Pánovi Ježišovi
Kristovi a v absolútnej dôvere v jeho Matku,
blahoslavenú Pannu Máriu.“
Rok 1987 vyhlásil za mimoriadny
Mariánsky rok, venovaný úvahám o
Márii, Matke Božej a matke Cirkvi. A
v tom istom roku vydal aj encykliku o
Panne Márii - Redemptoris Mater.
Po atentáte pri prvom verejnom
vyhlásení hovorí: „Zjednotený s Kristom,
kňazom a obeťou, ponúkam svoje utrpenie
za Cirkev a za svet. Tebe, Mária, opakujem
– Totus tuus.“ A do testamentu v tomto
období, reagujúc na atentát, dopisuje:
„Oveľa viac cítim, že sa nachádzam úplne
v Božích rukách a neustále zostávam k
dispozícii svojmu Pánovi, zverujem sa
jemu v jeho Nepoškvrnenej Matke (Totus
tuus).“
Krátko pred smrťou, po tracheotómii,
Ján Pavol II. stratil hlas a na papier vtedy
napísal: „Čo ste mi to spravili?! Ale... Totus
tuus!“ Chcel vyjadriť bolesť zo straty hlasu
a zároveň pripravenosť úplne sa zveriť
Márii. A počas posledného požehnania
Urbi et orbi, ktoré máme mnohí v živej
pamäti, keď nemohol nič povedať, kardinál
Stanislav Dziwisz spomína: „Svätý otec
bol hlboko dojatý, rozčarovaný a zároveň
vyčerpaný. Ľud na námestí tlieskal,
volal ho, ale on na sebe cítil bremeno
bezmocnosti a utrpenia. Pozrel sa mi do
očí a povedal: ‚Asi by bolo lepšie, keby som
zomrel, keď už nemôžem plniť poslanie,
ktoré mi bolo zverené.‘ Chcel som
odpovedať, no on dodal: ‚Nech sa stane
tvoja vôľa... Totus tuus.‘ Nevyjadrovalo to
rezignáciu, ale odovzdanie sa Božej vôli.“
Naše osobné Totus tuus
Nech sa aj pre nás stáva Totus tuus mottom
našich životov. Nech sa stáva najhlbšou
túžbou našich duší a modlitbou, ktorou
sa obraciam na Krista prostredníctvom
Panny Márie, ktorej neustále opakujeme
Totus tuus. A slovo Totus je pre nás zároveň
aj spytovaním svedomia, čo všetko nám
ešte chýba, aby platilo v našich životoch
Totus tuus – som CELÝ tvoj.
Prijať!
Na mailovej pošte mám funkciu s názvom
Prijať všetky nové správy. Stačí sa rozhodnúť, kliknúť a ak je nová pošta, presunie
sa ku mne. Každý deň dostávam nové
správy: od ľudí i od Boha. A nielen správy:
sú tam aj výzvy, zadania, domáce úlohy,
trampoty, nepríjemnosti, ale aj chvíle šťastia a pohody. Moja odpoveď je zakaždým
áno. Áno, chcem prijať novú poštu, čo mi
prichádza. Nielen preto, aby som sa dozvedel, ako sa má môj brat či sestra, ale aj
to, ako som na tom ja sám. S čím môžem u
seba rátať, v čom opäť sklamem sám seba,
v čom zlyhám a v čom obstojím. Chceš trpieť? Pýta sa ma môj Učiteľ. Ja sa nadychujem a stláčam odpoveď áno.
Daniel Hevier, spisovateľ
FARSKÝ LIST 05|2014
5
UDALOSTI VO FARNOSTI
Ďakovali sme za
tohtoročnú úrodu
Nebesia rozprávali
o sláve Boha
Ú
častníci tohtoročného Mariánskeho výstupu na Choč mohli slová
devätnásteho žalmu zakúsiť na
vlastnej koži. V nedeľu 5. októbra sa konal XXIV. ročník výstupu, ktorý sa niesol
v znamení desiatku ruženca svetla – „ktorý
sa premenil na vrchu Tábor“.
Stúpanie na malebný oravský vrch začalo z parkoviska vo Valaskej Dubovej, odkiaľ
si hojný počet účastníkov niesol v srdciach
svoje úmysly. Deti, mladí či starší, všetci si
počas výstupu mohli vychutnať nádherné
počasie i krásne začínajúcu jeseň, ktorá
vyčarila úsmev na tvári nejedného turistu. Výstup bol pre niektorých náročný, ale
všetci sa tešili z prekrásneho výhľadu zo
samotného vrcholu. Oblaky a jesenná inverzia vyčarovala nezabudnuteľne krásne
scenérie. Krátke zamyslenia pripravené saleziánmi spolupracovníkmi, nás vtiahli do
desiatku ruženca svetla, nad ktorým sme sa
mohli zamyslieť.
Slávnostný víkend
T
Snímky: Adam Skirčák
6
FARSKÝ LIST 05|2014
ohtoročný druhý septembrový víkend sa veriaci mali možnosť zúčastniť celodekanátnej púte do Hornej
Lehoty a odpustovej slávnosti v Kostole
Povýšenia sv. Kríža na Brezovci.
V sobotu 13. septembra sa z príležitosti jubilejného roku Sedembolestnej Panny Márie
zúčastnili na sv. omši v Hornej Lehote veriaci
a kňazi z celého Dolnokubínskeho dekanátu.
Oslava tohtoročnej patrónky začala o 9.00
hod. svätým ružencom. Po ňom nasledovala
sv. omša, ktorú celebroval pán dekan Ľubomír Pekarčík (iniciátor tejto zjednocujúcej
slávnosti). Slávnostný kazateľ Dušan Seman,
farár zo Zázrivej, priblížil veriacim sedem
bolestí Panny Márie. Atmosféru sv. omše
povznášal spev približne 120 členného zboru, ktorý viedol skúsený dirigent, vdp. Štefan
Tuka, farár v Dlhej nad Oravou. Toto veľké
teleso tvorili zbory z Dolného Kubína, domáci zbor z Hornej Lehoty, a tiež speváci farností
Pucov a Dlhá nad Oravou. Zastúpené v ňom
Najväčším bonusom pre všetkých bola
sv. omša slávená na samotnom vrchole,
ktorú celebroval pán kaplán Peter Križian.
A tak ako sa Ježiš premenil na vrchu Tábor,
aj my sme mohli byť veľmi blízko premeneného Ježiša, ktorý k nám prišiel v Eucharistii.
Dobrá nálada, pohostinnosť a úprimné
úsmevy na tvárach pomohli vytvoriť milé
spoločenstvo po sv. omši. Panna Mária
držala počas celého výstupu nad všetkými
ochrannú ruku a všetci sa mohli v zdraví
vrátiť späť.
Monika Kočalková
Snímka: Martin Farbák
boli všetky vekové kategórie, čo prispievalo k
vzájomnému obohateniu a jednote spevákov.
Po sv. omši nechýbalo láskavé pohostenie domácich veriacich.
Nasledujúci deň v nedeľu sme pokračovali v slávnostnom duchu v našej farnosti.
O 10.00 hod. sa konala odpustová slávnosť
v Kostole Povýšenia Sv. Kríža, sprevádzaná
zbormi našej farnosti. Jej celebrant a slávnostný kazateľ vdp. Viktor Pardeľ sa v homílii
zameral na históriu kríža a jeho dôležitosť v
našom živote - kríž nesený spolu s Kristom
nás zdokonaľuje a pripodobňuje jeho konaniu. „Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre
tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na
ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou.“ (1
Kor 1,18)
Myslím, že tento víkend bol zaujímavou
hudobnou skúsenosťou pre zbory, možnosťou zjednotenia veriacich a kňazov nášho
dekanátu a zároveň ponúkol všetkým účastníkom duchovné obohatenie.
Miriam Nováková
Snímka: Veronika Jurčíková
Žiaci Cirkevnej školy
ďakovali starým rodičom
Záver prázdnin v
stovežatej Prahe
M
ladí z našej farnosti si na konci
prázdnin odskočili na pár dní
do hlavného mesta našich susedov. 50 zboristov spolu s priateľmi Mládežníckeho zboru v sobotu 30. augusta
nasadlo do autobusu a spolu sa vybrali za
posledným dobrodružstvom leta. Hneď
po príchode na nich čakala vyhliadková
plavba po Vltave, prechádzka po centre
a podvečer svätá omša v chráme Panny
Márie Snežnej, po ktorej si spolu aj zaspievali. Hneď ako sa zotmelo, vybrali sa
obdivovať toto krásne mesto ponorené
do tmy, napríklad Hradčany z Karlovho
mosta. V nedeľu skoro vstávali aby stihli
Kritérium lásky
potvrdené
V
treťom tohtoročnom čísle Farského listu sme priniesli informáciu o
tom, že si členovia dolnokubínskeho
Tretieho rádu svätého Františka pripomenuli dvadsiate výročie prvého skladania
večných sľubov. Dvadsať rokov prežívali v
porozumení, odriekaní, v spoznávaní, obetovaní, v modlitbách, v účasti na svätých
omšiach, v „lúskaní“ ružencov, v adorácii.
To všetko v Božom náručí pod patronátom
svätého Františka. A keďže išlo o krásne
výročie, cez leto to spoločne aj primerane
oslávili. Vybrali ľahko dostupné miesto –
kaštieľ v Mokradi – a už týmto výberom
začali plánovať všetko do posledného detailu. Od načasovania začiatku slávnosti
(aby vyhovovala všetkým z celého regiónu Oravy), cez prípravu svätej omše až po
krásnu poobednú „záhradnú slávnosť“ –
omšu v najvzácnejšej katedrále českého
národa – v Katedrále Svätého Víta, čo bol
určite jeden z najväčších zážitkov tejto
„púte“. Aj keď začalo pršať, Petřín im poskytol skvelý výhľad pre počítanie, či má
Praha skutočne sto veží. V zrkadlovom labyrinte sa zabávali na krivých zrkadlách,
v múzeu voskových figurín sa fotili so
známymi osobnosťami a na Václaváku so
svätým Václavom. Vyšehrad zas ponúkol
iný pohľad na mesto a na Staromestskom
námestí sledovali už dlhé roky obdivovaný
orloj. Cestou domov sa zastavili ešte v pútnickom Velehrade. Domov prišli síce vyčerpaní, ale plní zážitkov a milostí, ktoré
doznievajú aj v jeseni.
Ida Hanušniaková
Snímka: Veronika Jurčíková
opekačku a pohostenie na nádvorí kaštieľa.
Celou slávnosťou si len potvrdili, že hlavným kritériom ich života je kritérium lásky.
Utvrdili sa i vo vedomí, že sa majú o koho
oprieť, že si navzájom pomáhajú, vypočujú
sa, že sa spolu delia s radosťami i bolesťami
a že to všetko je úžasná sila a milosť Božia.
Z celého srdca stále ďakujú Všemohúcemu
za toto spoločenstvo a aj touto cestou zároveň pozývajú nových záujemcov. Veď srdce
plné radosti, pokoja a božej milosti si nechcú nechať len pre seba.
Mária Vojteková
Snímka: archív autorky
Snímky: Karol Tokár
FARSKÝ LIST 05|2014
7
UDALOSTI VO FARNOSTI
o mladých neznamená len výlety do hôr,
spoločné sledovanie filmu či športové turnaje, ale predovšetkým osobný a úprimný
čas strávený s tými najbiednejšími a najopustenejšími. Sú to siroty, deti bez domova,
sexuálne zneužívané a vykorisťované deti a
mladí, detskí vojaci, obete vojnových konfliktov, utečenci... Až na kapitule pri rozprávaní sa so sestrami z rôznych kútov sveta som si tak reálne uvedomila bohatstvo
našej krajiny, našej tradície a hodnôt, ktoré
sú ešte niekde hlboko v nás po našich prarodičoch zasiate,“ hovorí Júlia Čižmárová.
Eva Murínová
Snímky: archív J. Čižmárovej
Generálna kapitula
sestier saleziánok
V
Ríme sa v dňoch od 8. septembra do
15. novembra 2014 koná už v poradí
23. generálna kapitula sestier saleziánok. Zúčastňuje sa na nej 194 sestier. Začiatok generálnych kapitúl FMA sa datuje
od roku 1872, kedy bol inštitút založený.
Odvtedy sa opakujú každých šesť rokov.
Slúžia na prehodnotenie a podávanie návrhov na skvalitnenie saleziánskeho života.
Okrem toho sa tam zvyčajne volí nová generálna predstavená a jej rada na nasledujúce obdobie.
Témou tohtoročnej kapituly je Byť dnes
spolu s mladými domom, ktorý evanjelizuje. Toto heslo sa v jej priebehu rozpra-
Misie očami
dobrovoľníkov
D
on Bosco sníval o tom, že saleziáni i sestry ponesú radostnú zvesť
o Božej láske do mnohých končín
zeme. O tom, že v dnešnej dobe existuje
veľa ľudí ochotných ponúknuť svoj život a
voľný čas pre blížnych, sme sa presvedčili aj
počas misijnej nedele v saleziánskom stredisku Dominika.
„V priebehu ročnej prípravy na misijný
tábor pre deti som pochopila, že Boh ma
volá zostať tu na Slovensku a venovať sa
8
FARSKÝ LIST 05|2014
cuje do šesťročného programu. Slovenskú
provinciu tento rok reprezentuje provinciálka sestier Janka Kurkinová a jej vikárka
Monika Skalová. Mladých na osobitnom
víkendovom programe zastupovala Júlia Čižmárová, Dolnokubínčanka, bývalá
šéfredaktorka nášho Farského listu, ktorá je
predsedníčkou Laury, združenia mladých.
Táto jej účasť potvrdzuje aj pokrokovosť a
inovatívnosť kapituly, pretože prvý raz sa
jej zúčastňujú aj mladí ľudia z rôznych krajín sveta
„Keď som sa pripravovala na stretnutie
v Ríme, do rúk sa mi dostal pracovný dokument, ktorý bližšie rozoberal heslo kapituly. Veľmi ma zaujala kapitola o náročnosti evanjelia vo svete, kde sú rôzne formy
chudoby. Zamýšľala som sa nad situáciou
v niektorých krajinách, kde starostlivosť
deťom zo sociálne slabých rodín. Deťom,
ktorým chýba výchova v rodine, sú zanedbané po mnohých stránkach,“ spomínala
vo svojom svedectve Lucka Podstrelená.
To, že Boh volá svojich učeníkov na rozmanité miesta, o ktorých možno ani len
netušíme, sme sa dozvedeli od pani Boženky Červeňovej, ktorá spolu so svojím
synom saleziánom zažívala misijné skúsenosti v Azerbajdžanskom Baku. Okrem jej
vzácnych skúseností, ktoré sa dotkli nášho
srdca a priblížili nám život ľudí v tejto krajine, sme mali možnosť ochutnať şekerburu
(špeciálny sladký koláč obľúbený v Azerbajdžane). Ako tretia v poradí zakončila
toto príjemné nedeľné popoludnie sestra
Elena slovami: „Na Slovensku sa nemusím
báť, že sa naša rodina dostane do kolobehu
krvnej pomsty.“ Pri týchto slovách sme si
uvedomili bezpečie, ktoré nám naše rodiny ponúkajú a zároveň povinnosť tento dar
chrániť.
Možnosť spoznať misijné destinácie,
kultúru a život ľudí v „krajine orlov“ a v
„krajine vetra a ohňa“, vyskúšať si typické
dievčenské šaty či klasické topánky jednoduchých ľudí, naučiť sa počítať do troch po
albánsky - aj to patrilo k misijnej nedeli.
Elena Caunerová, FMA
Snímky: autorka
ROZHOVOR
Kľúč od každého
ľudského srdca je v nás
TEXT: IDA HANUŠNIAKOVÁ • SNÍMKA: ARCHÍV PK
Keď sme sa v Mládežníckom zbore učili pieseň Buď vôľa tvoja,
vedeli sme, že jej autorom je nejaký Krížik. Viac sme o ňom
nevedeli. Začiatkom tohto leta k nám do farnosti prišli noví
kapláni a my sme boli prirodzene zvedaví, kto to vlastne prišiel. A
jeden z nich bol práve Krížik, teda pán kaplán Peter Križian, ktorý
k nám prišiel ako novokňaz. Už sa tu trochu udomácnil, tak sme
mu položili niekoľko otázok.
Mladí z našej farnosti, ale aj takmer
z celého Slovenska vás poznajú pod
prezývkou Krížik. Ako vznikla?
Prezývka „Krížik“ je odvodená od môjho
priezviska a vznikla, keď som v roku 2006
bol u františkánov v Trstenej. Boli sme
tam v postuláte traja Petrovia a prirodzene
nás bolo treba nejako rozlíšiť, aby sme na
každé oslovenie nereagovali všetci traja. A
vtedy tam padol návrh, že keďže sa volám
Križian, mohol by som byť Krížik a odvtedy som Krížik.
Pochádzate z Liptovského Mikuláša,
z mestskej časti Okoličné. Prezradíte nám niečo o sebe a vašej rodine?
Pochádzam z Liptovského Mikuláša, kde
som sa v roku 1984 narodil aj vyrástol.
Od malička som mal veľmi rád prírodu,
zvlášť tú liptovskú, ktorá mi veľmi prirástla
k srdcu. V Liptovskom Hrádku som
navštevoval Strednú drevársku školu,
ale aby som bol úprimný, veľmi zručný v
„stolárčine“ som nikdy nebol a zostalo to
tak dodnes. Boh túžby môjho srdca viedol
iným smerom. Boli to túžby byť viac s
ľuďmi a pre ľudí. Začal som ich napĺňať
počas môjho 7-ročného pôsobenia v
detskej organizácii eRko, kde sme spolu s
ďalšími mladými ľuďmi pracovali s deťmi.
Boh už vtedy veľmi dobre vedel, kam ma
smeruje, a veruže ma tam aj dostal. Stalo
sa to práve v tomto roku, keď som sa z
jeho milosti mohol stať kňazom. A niečo
o mojej rodine? Nuž, mám milujúcich
rodičov, dvoch mladších súrodencov a
milióny bratov a sestier. Je krásne mať
takú veľkú rodinu. No a jeden z mojich
mladších súrodencov je taktiež kňazom, je
kaplánom v Spišskej Belej.
Kedy ste začali vnímať povolanie stať
sa kňazom?
Prvýkrát mi táto myšlienka tak serióznejšie
napadla, keď som mal 15 rokov, a odvtedy
V našej farnosti máte na starosti prvoprijímajúce deti. Čo sa vám na práci s
nimi najviac páči?
V podstate takmer jediná príležitosť, kedy
som s nimi všetkými v kontakte, sú pravidelné detské sväté omše. A tie sú pre mňa
veľmi krásne. Vždy som mal deti rád pre ich
úprimnosť, jednoduchosť, bezhraničnú dôveru a pravú radosť. My dospelí sme často
úplne opační, sme samá komplikovanosť,
plní nárokov, domýšľavosti, morálnych výhrad a bezočivých kompromisov. A presne
toto sú dôvody, pre ktoré mám tak rád aj
detské sväté omše. Práve tam sa od detí stále
nanovo učím, na čo vo svojom živote nemám
zabúdať. Myslím, že tí, ktorí na detské sväté
omše chodia, vedia, o čom hovorím.
Zaujať deti a najmä teenagerov nie je
jednoduché... Máte nejaký špeciálny
recept?
Kňazom som ešte veľmi krátko, ale už aj pred
tým som si pri práci s deťmi alebo mladými
začal uvedomovať jednu skutočnosť, ktorá sa
mi teraz stále viac potvrdzuje: Jediný kľúč,
ktorý „pasuje“ do zámku ľudského srdca je
pravdivá, nehraná, neúradná, pokorná, radostná a k sebadarovaniu siahajúca ľudskosť.
som nad tým uvažoval častejšie. Samozrejme, stále sa to striedalo – raz som túžil
slúžiť Bohu i ľuďom ako kňaz, inokedy zas
som sníval o tom, že raz budem mať ženu
a deti a budem dobrým otcom. Takto sa to
striedalo niekoľko rokov, no postupne Boh
tak riadil veci, že vo mne spontánne zvíťazila túžba po kňazstve. Ale to je dlhý príbeh, nedá sa to takto v niekoľkých vetách
povedať.
Keď ste sa dozvedeli, že vaše prvé
pôsobisko bude Dolný Kubín, čo
vám vtedy prebehlo hlavou?
Bolo to tesne po našej kňazskej vysviacke.
Keď nám otec biskup dával dekréty, každého sa najprv spýtal, kam si myslí, že pôjde.
Ja som si myslel viacero miest, ale Dolný
Kubín mi veru nenapadol. No potešil som
sa, lebo hneď som si spomenul na ľudí,
ktorých som z Kubína už poznal, a sú to
naozaj dobrí ľudia, s ktorými som sa vždy
rád stretol. Teraz môžem skonštatovať, že
to zďaleka nie sú jediní dobrí ľudia v Dolnom Kubíne. Takmer denne spoznávam
nových. A naozaj som Bohu veľmi vďačný
za nich, aj za to, že môžem byť práve v tomto meste.
Ktorá je vaša obľúbená pasáž
z Písma?
Boh to robí tak, že vždy sa ma dotkne niečím
novým, a teda aj tie obľúbené pasáže sa dosť
menia podľa toho aktuálneho dotyku. Keď
však nad tým uvažujem, predsa len je jedna
pasáž, ktorá sa ma dotkne vždy, keď sa s ňou
stretnem. Je to práve stať, kde Ježiš vyzdvihuje deti a hovorí, že im patrí Božie kráľovstvo.
Stále viac spoznávam, prečo to tak je, a prečo
práve ony majú k nebu tak blízko. Povedal
som si, že nikdy nedovolím dospelosti, aby
mi ukradla detské srdce. Vlastne o tom hovorí aj jedna moja pieseň s názvom „Ako deti“.
Aké máte záľuby, čomu sa venujete vo
voľnom čase?
Ako som už spomenul, mám veľmi rád prírodu. Okrem toho medzi moje záľuby patrí
gitara a spev. Toto tiež bola jedna veľká túžba,
ktorú kedysi Boh vložil do môjho srdca, aby
ju neskôr naplnil, keď som mohol nahrať a
vydať dve CD-čka s mojimi autorskými piesňami a 4 roky chodiť po celom Slovensku a
koncertovať. Na jednej strane ma to naozaj
bavilo a napĺňalo a na druhej strane som videl, ako sa cez tie piesne Boh dotýka mnohých ľudských sŕdc. Dodnes som mu veľmi
vďačný, že som mohol byť Jeho nástrojom,
cez ktorý hovoril k ľuďom. No a okrem toho
si rád vypočujem dobrú hudbu, pozriem
zaujímavý film, prečítam pútavú knižku, či
porečním s fajn ľuďmi. Jednoducho mám rád
všetko krásne, čo sa dotýka môjho života. 
FARSKÝ LIST 05|2014
9
AKTUÁLNE
Víria vám hlavou otázky
o odpustkoch?
Opäť je tu obdobie, keď viac spomíname a modlíme sa za našich
zosnulých. Viac sa v mysli zaoberáme slovíčkom „odpustky“,
možnosťou ich získania pre duše v očistci... Keďže stále je okolo
tejto témy veľa otázok, skúsime v odpovediach priniesť vysvetlenie
aj v nasledujúcom príspevku.
bo kaplnku a pomodliť sa modlitbu Pána
a urobiť vyznanie viery (Verím v Boha).
Okrem tohto odpustkového úkonu sa žiada splniť tri podmienky:
- svätá spoveď (krátko predtým alebo potom)
- sväté prijímanie (najlepšie v ten istý deň)
- modlitba na úmysel Svätého otca (stačí
Otče náš, Zdravas a Sláva Otcu)
Okrem toho vo všeobecnosti treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, aj k
všednému. Tieto odpustky možno získať
odpoludnia predchádzajúceho dňa (teda
1. novembra) až do polnoci určeného dňa.
Aké podmienky treba splniť, ak chceme získať odpustky dušiam v očistci
aj v prvých ôsmich novembrových
dňoch?
Od 1. do 8. novembra tiež môžeme získať
úplné odpustky pre duše v očistci, ak nábožne navštívim cintorín a aspoň mysľou
sa pomodlím za zosnulých. Treba splniť aj
ďalšie podmienky, uvedené v predchádzajúcej odpovedi. Jedna svätá spoveď však
stačí na všetky odpustky.
Načo sú nám odpustky?
Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi sú
odpustky odpustenie časného trestu pred
Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené,
čo sa týka viny. Časný trest je následkom
každého hriechu. Pre lepšie pochopenie
uvediem príklad: Predstavme si deti, ktoré
sa hrajú na ulici s loptou. Kopnú ňou do
susedkinho okna a rozbijú ho. Pani suseda
vyjde na ulicu nahnevaná. Deti sa priznajú
a ona pre svoju lásku k nim sa upokojí a
odpustí im, že to urobili. Povie im však, že
bude dobré, aby škodu nahradili. Nech sa
s pomocou svojich rodičov postarajú o to,
aby jej okno znovu zasklili. Podobne je to
aj s hriechom, ktorý človek spácha. Vinu
nám Boh odpustí vo sviatosti zmierenia,
ale to, čo sme hriechom spôsobili, musíme nahradiť. Nahrádzame to modlitbou a
pokánim, často rôznymi utrpeniami. Ak
toto vynahradenie nie je dostatočné tu na
zemi, musíme tieto škody spôsobené hriechom vynahradiť v očistci. Cirkev však
ponúka prostriedok, pomoc cez odpustky,
kedy nám tieto škody môžu byť odpustené
(jednoducho, akoby pani suseda odpustila
deťom aj to, aby jej okno museli zaskliť a
ona by si to dala urobiť na svoje vlastné náklady). Odpustky môžu byť čiastočné alebo úplné - podľa toho, či oslobodzujú od
10
FARSKÝ LIST 05|2014
časného trestu za hriechy čiastočne alebo
úplne.
Pre koho sú odpustky určené?
Odpustky môžeme získať pre seba alebo
pre duše zomrelých (vždy je potrebné si
vzbudiť úmysel). Máme obrovskú možnosť tu na zemi pomôcť sebe samým, ale aj
dušiam zosnulých, pretože po našej smrti
túto možnosť už mať nebudeme.
Ako ich môžeme získať?
Najprv musím mať v sebe túžbu získať
odpustky. Získavajú sa prostredníctvom
Cirkvi modlitbou, skutkami milosrdenstva,
nábožnosti, pokánia alebo lásky. My, ktorí
ešte žijeme na tejto zemi, môžeme využiť aj
určené dni v roku, v ktoré môžeme odpustky získať. Okrem toho sú výnimočné udalosti, kedy môže Svätý otec alebo diecézny
biskup vyhlásiť možnosť získania úplných
odpustkov, napr. v jubilejnom roku, na púti
ap. Nie sú však kúpením si vstupenky do
neba či rozhrešením za hriechy.
Môžeme získať odpustky aj pre
zomrelých?
Áno. V deň Spomienky na všetkých zosnulých, teda 2. novembra, každý veriaci,
ktorý chce získať úplné odpustky dušiam v
očistci, by mal nábožne navštíviť kostol ale-
Musím ísť naozaj aj na cintorín alebo
sa stačí pomodliť doma?
Návšteva cintorína je jednou z podmienok, ktoré určila Cirkev. Často si to vyžaduje našu obetu, no efekt je neporovnateľný
a stojí to za to. Chorí a tí, ktorí z vážnych
dôvodov túto podmienku nemôžu splniť, sa
môžu spojiť s Cirkvou v úprimnom úmysle.
Na cintoríne je potrebné modliť sa
pri hlavnom kríži? A čo vtedy, ak je
cintorín zamknutý?
Modlitba pri hlavnom kríži nie je podmienkou. Spokojne sa môžeme pomodliť
pri hrobe našich blízkych. V prípade zamknutého cintorína a modlitby „pri bráne“
Boh opäť pozerá na ochotu a úmysel nášho
srdca. 
Petra Jurčáková
Snímky: internet
Drahí birmovanci!
Teším sa, že sa chcete pripravovať na prijatie sviatosti birmovania a verím, že táto naša spoločná príprava bude pre nás vzájomne obohacujúca. Chcel by som, aby ste ju prežili najlepšie, ako viete, a zároveň pozývam do tejto prípravy aj rodičov birmovancov i celú našu
farnosť. Rodičov povzbudzujem, aby so svojimi deťmi aspoň niekedy prehodili pár slov o tom, čo sa na sv. omšiach nové dozvedeli,
či boli na sv. spovedi alebo ako sa im darí v škole na náboženstve... Najvzácnejšie ale je, ak im svojím životom dávate dobrý vzor a
príklad.
V krátkosti vám ponúkam prehľad pravidiel, ktoré platia počas prípravy na birmovku:
Birmovanci, dostali ste kartičky, ktoré je potrebné „dopĺňať“ podpismi.
• Účasť na piatkových sv. omšiach, sv. omšiach v nedele a prikázané sviatky budú podpisovať rodičia birmovanca.
• Sviatosť zmierenia vám podpíše kňaz.
• Aktivity v rámci farnosti vám podpíšu animátori, katechéti, rehoľníci, kňazi... Tiež si tam napíšete, o akú aktivitu išlo. Je potrebné,
aby ste mali vyplnené všetky riadky na kartičke.
Na výber budete mať z množstva aktivít, ktoré budú uverejňované na internete, ale vždy sa vám ponúknu aj pri sv. omšiach. Napr.:
miništrovanie, spevokol, rôzne aktivity počas sv. omše, predmodlievanie sv. ruženca, krížovej cesty, športové a kultúrne aktivity...
• Povinné stretnutia v skupinkách, ktorých bude maximálne 5 a časovo budú trvať asi hodinu, vám podpíšu animátori. Rozpis skupiniek je na internete a na nástenke v kostole na Brezovci.
Záverečná skúška:
Pri sv. omši ste dostali texty so základnými modlitbami a rozobratými prikázaniami. Na internete sú zverejnené otázky, ktoré budú
tiež obsahom skúšky. Otázok je 85. Môžete si všimnúť, že iba niektoré sú podčiarknuté – tie treba vedieť na 100% - ostatné otázky
môžete vysvetliť aj svojími slovami.
Úvahy:
Počas prípravy vám postupne ponúkneme asi 4 krátke námety, témy, ku ktorým napíšte veľmi krátko svoju úvahu – maximálne 4-5
viet. A tie potom donesiete na sv. omšu a tam ich pozbierame.
Všetky podmienky i aktuálne informácie nájdete aj na internete (http://rkcdolnykubin.sk/birmovanci/, https://www.facebook.com/
birmovkadk/timeline)
Želám vám, aby ste sa dobre pripravili na prijatie sviatosti birmovania, aby z vás vyrástli dobrí a zodpovední kresťania.
VEĽK Á
VÝZVA
Adoptujte si birmovanca!
V
šetkých veriacich v našej farnosti pozývam k modlitbe za birmovancov. Prebieha aktivita „Adoptuj si birmovanca“, kde ste si
po nedeľných sv. omšiach mohli vybrať konkrétneho birmovanca a počas celej prípravy sa za neho modliť. Ak ste si žiadneho
nevybrali, môžete sa modliť za niektorého konkrétneho, alebo na úmysel za všetkých. Už vopred aj v mene birmovancov za každú
modlitbu ďakujem!
Martin Majda, kaplán zodpovedný za prípravu birmovancov
FARSKÝ LIST 05|2014
11
ZO SVETA CIRKVI
Stretnutie
zástupcov
náboženských
zoskupení
s biskupom
V
máji 2014 poslal biskup Štefan Sečka
výzvu na zaregistrovanie katolíckych
zoskupení (skupín, spoločenstiev, hnutí a
združení) v Spišskej diecéze. Zaregistrovalo
sa 189 zoskupení, v ktorých je vyše 11 tisíc
veriacich. Cieľom generálneho vikára Antona
Tyrola a biskupa Štefana Sečku je, aby náboženské zoskupenia vo farnostiach a vedenia
farností mali dobrú spoluprácu. „Keď bude
spolupráca dobrá na farskej úrovni, budeme
o krok bližšie k tomu, aby sme vedeli jednotne spolupracovať aj na úrovni dekanátov a
celej diecézy,“ vysvetlil generálny vikár Anton Tyrol. Kvôli tomuto cieľu vyvíja vedenie
diecézy aktivity na zaevidovanie všetkých
náboženských zoskupení v diecéze a 20. septembra zorganizovalo na Katolíckej univerzite v Ružomberku stretnutie vedenia farností
so zástupcami náboženských zoskupení. Ako
konštatoval otec biskup Sečka: „Spoločnými
silami pod vedením Ducha Svätého sa chceme stretnúť a premyslieť ponuky aj očakávania našich kňazov a rovnako aj vás, čo sa stretávate v skupinách a formujete si duchovný
život podľa určitých cieľov, ktoré ste vo svetle
Ducha Svätého spoznali ako dôležité.“ Na
stretnutí každé spoločenstvo prezentovalo referát o tom, aké iniciatívy ponúkajú vedeniu
Kňazi
Spišskej
diecézy
v Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie
Okolo 200 spišských kňazov so svojimi
biskupmi a množstvom veriacich sa zišlo
v stredu 15. októbra 2014 v Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie v Poprade. Boli to mimoriadne celodiecézne
kňazské rekolekcie zvolané diecéznym
biskupom Mons. Štefanom Sečkom pri
príležitosti Roka Sedembolestnej Panny
Márie, ktorý sa chýli ku koncu. Biskup
v homílii vychádzal z príhovoru Svätého
otca Františka kňazom z júla tohto roka.
V príhovore vysvetlil spiritualitu diecézneho kňaza, jeho vzťah k biskupovi a k
ostatným veriacim. Pri svätej omši diecézny biskup povzbudil svojich kňazov k
radostnému ohlasovaniu evanjeliového
posolstva. V ďalšej časti rekolekcií si kňazi vypočuli prednášku s názvom "Vykú-
12
FARSKÝ LIST 05|2014
farností a aký priestor od neho očakávajú. Naopak kňazi ako predstavitelia vedenia farností
prezentovali, čo očakávajú od náboženských
zoskupení a aký priestor im ponúkajú. Takto
sa mali obe skupiny konfrontovať a zistiť, čo
vlastne od seba očakávajú a čo ponúkajú pre
vzájomnú spoluprácu. Podobné stretnutia sú
veľmi dôležité a veríme, že sa budú opakovať,
lebo jedno stretnutie nestačilo na konštruktívnu debatu medzi zoskupeniami a kňazmi
a pre mnohých bolo skôr prvotným vzájomným spoznávaním sa.
Martin Farbák
Jakubská
pútnická cesta
P
utovať k svätému Jakubovi do Santiaga
de Compostela je v súčasnosti možné zo
všetkých miest Európy. Nie všetci však majú
z rôznych dôvodov možnosť putovať až do
Španielska a zároveň chcú naplniť svoje očakávania po stretnutí s tradíciami, spiritualitou a históriou miest. Preto vzrastá popularita pútnických ciest aj v iných krajinách,
ktoré pripravujú vlastné Jakubské cesty. Nie
je to síce putovanie na miesta zázrakov a k
relikviám svätých, no hlboký duchovný impulz k zamysleniu sa nad vecami tohto sveta
a svojím životom im nemožno uprieť. Viera
a spiritualita, poznanie a sebapoznanie, objavenie svojich hraníc, turistika a umenie,
príroda a človek, zážitok a hra, cesta a legenda, to všetko tvorí príťažlivý celok uprostred
reality našej doby, ktorý priťahuje na Jakubskú cestu desaťtisícky ľudí ročne. Košice
- Európske hlavné mesto kultúry 2013 - sa
prostredníctvom mnohých partnerov pripo-
pený svet spolu so Sedembolestnou" od
generálneho vikára Nitrianskeho biskupstva Mons. Petera Brodeka. Objasnil v
nej pokoru Panny Márie ako jej najúčinnejšiu vlastnosť v službe vykúpenia ľudstva. Podobné vlastnosti sú silou každej
evanjelizácie, a to aj v dnešných časoch.
Zomrel spoluzakladateľ Spoločenstva Fatima
Členovia Spoločenstva Fatima sa 16.
októbra rozlúčili s kňazom Rudolfom
Fibym. Ten po ťažkej chorobe zomrel v
69. roku života, v 40. roku členstva v spoločenstve Fatima a v 37. roku kňazstva.
Spoločenstvo Fatima zakladal spolu so
Silvestrom Krčmérym a Vladimírom
Juklom. V období komunistického režimu bol tento vedec matematik tajne
vysvätený za kňaza a aj v čase slobody
okrem kňazskej služby pracoval aj ako
jilo k tejto európskej Jakubskej ceste prvou
trasou na Slovensku, a to z Košíc do Levoče.
V novembri 2013 ju požehnal prešovský pomocný biskup Milan Lach, SJ. Prvý rok existencie má teda za sebou. Počas leta ju prešlo viac ako 150 mladých pútnikov i rodín
s deťmi z 12 krajín. Plánuje sa aj rozšírenie
tejto cesty do všetkých diecéz a regiónov na
Slovensku, dokonca do troch rokov aj prepojenie s Poľskom, Rakúskom, Maďarskom
a Českom.
Trasa prechádza aj cez Thurzov pri Gelnici, kde v septembri požehnali novú sochu
sv. Jakuba, ktorá bola pre Jakubskú cestu na
Slovensku špeciálne vyrobená v Santiagu
de Compostela. Zároveň tam požehnali aj
Oázu pokoja, ktorá bude slúžiť pútnikom
na odpočinok a načerpanie síl pri Thurzovskom jazere.
-tk kbs-
Kampaň Sviečka
za nenarodené
deti
F
órum života čoskoro začne ďalší ročník
kampane s názvom Sviečka za nenarodené deti. Je kampaňou, ktorá má tri dimenzie
– duchovnú, vzdelávaciu a praktickú. Združenie pripomína, že sa často stretávame s
otázkou, na čo sú použité peniaze z každoročnej verejnej zbierky, ktorá sa s projektom
spája, pretože ľudia – celkom pochopiteľne
– neradi prispievajú na príliš všeobecné a neoverené záležitosti.
„Je v našom vlastnom záujme, aby sme
boli čo najkonkrétnejší a najtransparentnejší,
robotník v košickej firme. Čulé boli jeho
kontakty a apoštolát v Sovietskom zväze.
Rudolf Fiby bol predstaveným spoločenstva Fatima v roku 1988, keď sa konala
Sviečková manifestácia.
O Andrejovi Hlinkovi
Informácie o živote a diele kňaza, politika
a publicistu Andreja Hlinku nájdete na
novej internetovej stránke AndrejHlinka.sk. Podnetom pre vznik tohto projektu je 150. výročie jeho narodenia, ktoré
si verejnosť pripomenula 27. septembra
tohto roku. Odborným garantom stránky je prof. Róbert Letz, vedúci Katedry
histórie Pedagogickej fakulty Univerzity
Komenského v Bratislave. „Cieľom tohto
internetového projektu je objektívne a
pravdivo predstaviť významnú osobnosť
slovenských dejín Andreja Hlinku a priblížiť ho širokému publiku. Prinášaním
pretože je samozrejmé, že pre ľudí sú najpresvedčivejšie projekty, ktorých sa – metaforicky povedané – môžu priamo dotknúť,“
hovorí Marcela Dobešová, predsedníčka
občianskeho združenia Fórum života, ktoré
združuje 47 organizácií na ochranu života,
ľudskej dôstojnosti a rodiny z celého Slovenska. „Fungujeme viac ako desať rokov
a táto verejná zbierka je základným a často
jediným zdrojom pre financovanie našich
celoročných aktivít v oblasti prevencie, advokácie a konkrétnej pomoci. Môžeme spomenúť napríklad pravidelnú kampaň 25.
marec – Deň počatého dieťaťa a organizáciu
verejných zhromaždení za život a rodinu vo
všetkých krajských mestách na Slovensku,
spoluorganizáciu Národného týždňa manželstva, Dňa rodiny; dôležité je mať erudovaných odborníkov v oblasti legislatívy,
psychológie. To všetko sú iniciatívy, ktorých
propagácia aj realizácia sú finančne veľmi
náročné záležitosti a tie dokážeme pokryť
práve vďaka peniazom vyzbieraným počas Sviečky za nenarodené deti,“ upresňuje
predsedníčka združenia.
Vlaňajšia verejná zbierka v rámci kampane sa konala v dňoch 21. 9. – 31. 12. 2013. Spolu sa vyzbieralo 76 661,24 €. Náklady spojené
s konaním zbierky predstavovali 18 431,91 €
a čistý výnos bol 56 229,33 €. Zapojilo sa vyše
534 farností a inštitúcií, spolu bolo distribuovaných vyše sto tisíc plastových a 2 600 sklenených sviečok. Podľa Marcely Dobešovej
Fórum života sa často uchádza o granty z rôznych fondov a nadácií, no napriek dôležitosti
problematiky ochrany života v spoločnosti a
splnení všetkých podmienok zo strany Fóra
života, je kladná odozva skôr výnimočná.
Okrem veľkých projektov a kampaní v oblasti
prevencie a advokácie sa pozornosť Fóra života sústreďuje najmä na „programy konkrétnej
pomoci“, ku ktorých vytváraniu povzbudzujú aj slovenskí biskupi. Fórum života v tomto duchu už niekoľko rokov veľmi úspešne
prevádzkuje projekt Zachráňme životy www.
zachranmezivoty.sk, zameraný na pomoc tehotným ženám, matkám a ich deťom, vďaka
čomu sa narodilo už niekoľko desiatok detí,
ktorých mamy kvôli ťažkej životnej situácii
zvažovali potrat. „Tento projekt síce má svoj
osobitný účet, ale všetky vyzbierané peniaze
putujú práve týmto ženám a matkám v núdzi.
Režijné náklady projektu sú financované práve prostredníctvom Sviečky za nenarodené
deti,“ vysvetľuje Mária Demeterová, ktorá má
na starosti riešenie projektu. Ďalším osvedčeným projektom konkrétnej pomoci, fungujúcim v rámci Fóra života už niekoľko rokov,
je Poradňa Alexis (www.alexisporadna.sk),
kde nachádzajú u odborníkov pomoc a radu
ženy a dievčatá, ktoré čakajú neželané dieťa,
prípadne trpia následkami spontánneho alebo umelého potratu. „Sú to nesmierne citlivé
témy, kde nie je dôležité iba to, ako rýchlo sa
dostaneme do cieľa, ale kde treba zvážiť trpezlivo a premyslene každé slovo, pretože často
ide skutočne o život,“ vysvetľuje koordinátorka konkrétnej pomoci Zuzana Stohlová
Kiňová. Financie vyzbierané počas projektu
Sviečka za nenarodené deti sa investujú aj do
vydávania tlačeného Spravodajcu Fóra života, ktorý vychádza niekoľkokrát do roka, aj
do ďalších publikačných aktivít. Pracovníci
Fóra života úspešne rozbehli sieť prednášok
a školení na aktuálne témy ochrany života aj
na základných, stredných školách a v rôznych
spoločenstvách po celom Slovensku, kde
sa snažia mladým ľuďom priblížiť skutočné
hodnoty medziľudských vzťahov, potrebu
úcty v láske medzi mužom a ženou, aj výchovu k budúcemu zodpovednému partnerstvu
a rodičovstvu. „Situácia v tomto smere nie je
ľahká, pretože k našim deťom sa v rámci školského systému dostáva stále novými cestami
príliš liberálna sexuálna výchova a rodičom
by táto hrozba nemala byť ľahostajná. Snažíme sa prinášať protiváhu založenú na rešpekte voči ľudskej dôstojnosti, s nádejou, že títo
mladí ľudia po nás raz celkom prirodzene a
s láskou prevezmú štafetu obhajoby ľudského
života v každej jeho fáze a podpory rodiny,“
hovorí projektová manažérka Fóra života
Elena Miškovičová. Medzi dôležité vzdelávacie aktivity patrí aj každoročne organizovaná
jarná konferencia „Vyber si život“ s medzinárodnou účasťou, ktorá reflektuje aktuálne
problémy týkajúce sa kultúry života. V roku
2014 bola zameraná na rodinu a ľudské práva, v roku 2015 sa sústredí na rôzne aspekty
ľudskej dôstojnosti.
Vďaka patrí všetkým, ktorí naliehavosť
pro-life a pro-family tém chápu a podporujú
združenie podľa svojich možností, aj v rámci
kampane Sviečka za nenarodené deti, ktorá
prebieha v týchto dňoch. Okrem zakúpenia
jedného z dvoch druhov symbolických
sviečok, distribuovaných vo farnostiach,
spoločenstvách, školách a ďalších inštitúciách,
je možné prispieť aj priamo na číslo účtu
5033357295/0900. Verejná zbierka na tento
účel, organizovaná neinvestičným fondom
Fórum života, prebieha od 13. októbra 2014
do 31. marca 2015.
-tk kbs-
faktov, autentických článkov a prejavov,
či predkladaním odborných štúdií má
tento projekt umožniť verejnosti dozvedieť sa informácie o Andrejovi Hlinkovi
a utvoriť si vlastný názor na jeho účinkovanie.“ Na projekte spolupracoval aj
novinár Matúš Demko s mladými historikmi z univerzít. Grafický dizajn spracovalo 2štúdio Crystal Group a technickú
realizáciu zabezpečila firma Softwave.
Projekt vznikal niekoľko rokov.
Terézia od Ježiša nás učí, že kráčanie k
Bohu je aj približovaním sa človeku, píše
Svätý otec v liste veriacim diecézy Avila
a povzbudzuje, aby „kráčali po uliciach
našej doby s Evanjeliom v ruke a s jeho
Duchom v srdci. Evanjelium nie je oloveným vrecom, ktoré vlečieme s námahou,
ale zdrojom radosti, ktorá napĺňa srdce
Bohom a pobáda ho slúžiť ľuďom.“ Ďalej
pripomína štyri pevné body spirituality
svätice, ktorá žila v 16. storočí: radosť,
modlitba, priateľstvo, spätosť s dobou, v
ktorej žila, zdôrazňujúc hodnotu radosti
z objavovania Božej lásky.
rencii s názvom „Sixtínska kaplnka po
dvadsiatich rokoch“. Dátum jej konania
nie je náhodný. Bolo to práve 31. októbra
v roku 1512, keď veľký pápež Július II.
slávnostne inauguroval Sixtínsku kaplnku, práve ukončenú Michelangelom.
A bolo to 31. októbra v roku 1541, keď
pápež Pavol III. odhalil nástennú fresku
Posledného súdu. Zmena klimatizačného systému bola nevyhnutná z toho
dôvodu, že doterajší z r. 1994 bol stavaný na trojmiliónový počet návštevníkov,
no dnes ich je raz toľko. Moderný systém bude slúžiť pre lepšiu preventívnu
údržbu a konzerváciu predmetov kultúrneho dedičstva a pamiatok, ktoré Sixtínska kaplnka uchováva. Ide o projekt
ochranného systému ventilácie, regulácie teploty a vlhkosti, a tiež zamedzenia
kontaktu s poškodzujúcimi látkami.
Posolstvo Svätého Otca k 500.
výročiu narodenia sv. Terézie
Avilskej
Pri príležitosti päťstého výročia narodenia sv. Terézie Avilskej bol 15. októbra
otvorený Jubilejný rok tejto svätice. Svätý
otec František ďakuje Bohu za dar tejto
veľkej ženy a povzbudzuje veriacich, aby
spoznávali jej život a čítali jej knihy. Sv.
Sixtínska kaplnka s novým
osvetlením
Sixtínska kaplnka má nové klimatizačné
zariadenie a osvetlenie. Výsledok trojročnej usilovnej práce bude predstavený 30.
a 31. októbra na medzinárodnej konfe-
Správy z –tk kbs-
FARSKÝ LIST 05|2014
13
PREDSTAVUJEME
REDEMPTOR (istky)
TEXT: MAREK JAMRICH • SNÍMKY: INTERNET
Nebojte sa, nejde o tlačovú chybu, ale predstavujeme ďalšiu rehoľu.
Znova som siahol do vienka kontemplatívnych reholí, tentoraz trochu
modernejšej a možno i známejšej. Ide o klauzúrnu kontemplatívnu
rehoľu Najsvätejšieho Vykupiteľa (Ordo Sanctissimi Redemptoris –
OSsR). Jej predstaviteľky sa ľudovo nazývajú redemptoristky.
Zakladateľka a vznik. Zakladateľkou je talianska mystička Mária Celesta Crostarosa. Narodila sa v 17. storočí v Taliansku. Vychovávaná
bola v jednoduchom, ale hlboko nábožnom prostredí. Keď mala 21 rokov, vstúpila do karmelitánskeho kláštora, ktorý bol kvôli ťažkostiam
s pozemkom o 5 rokov zatvorený. Preto vstupuje do kláštora sestier vizitiek v Scala. Tu ako novicka obdržala od Boha zjavenia, ktoré
ju pobádali k založeniu nového inštitútu pripomínajúceho svetu nekonečnú Božiu lásku k ľuďom. Zapísala ich počas štyridsiatich dní
mimoriadne naplnená Duchom Svätým v čase vďakyvzdávania po svätom prijímaní.
Avšak zjavenia neboli prijaté. Až vďaka sv. Alfonzovi de Liguori (zakladateľ redemptoristov) vznikol v Scala nový rehoľný inštitút, ktorý
Svätá stolica nazvala Rehoľou Najvätejšieho Vykupiteľa. Mária Celeste sa z neho dlho netešila. Bránila slobodu vlastného svedomia a
hodnovernosť Bohom zjavených regúl. Nesúhlasila so zmenami, ktoré vyžadoval jej duchovný vodca. Pretože sa nechcela podriadiť,
musela odísť z kláštora v Scala. Až po niekoľkých rokoch hľadania založila v r. 1738 v meste Foggia kláštor redemptoristiek. Zomrela v r.
1755 na sviatok Povýšenia sv. kríža v povesti svätosti. Dekrétom Svätej kongregácie boli jej diela uznané za doktrinálne správne a v r. 1895
sa začal jej beatifikačný proces.
Poslanie Poslanie rehole veľmi dobre vyjadruje veta
sr. Márie Celesty Crostarosa: „Byť vo svete jasnými
a žiarivými svedkami lásky, ktorou nás Boh miluje a
nezanedbať žiadnu príležitosť k tomu, aby iní zakúsili
Božiu lásku."
Charizma 1. Neustála kontemplácia – život modlitby a dôverného zotrvávania pred Pánom. Byť
„misionárkami“ a „apoštolkami“ predovšetkým skrze „vnútorné vyžarovanie Ježišom“, ktoré je
ovocím pravého prebývania s Pánom, ovocím modlitby.
2. Bratský život v spoločenstve - život vzájomných vzťahov. Veľký dôraz kladú na ducha vzájomnej
lásky, služby a evanjeliového priateľstva, schopnosť dialógu a otvorenosti na seba navzájom a
schopnosť odpúšťať.
3. Obeta za bratov a sestry – život pre iných. Hoci sú do istej miery ukryté pred svetom, predsa žijú
pre iných. Svojou modlitbou, obetou a prácou podporujú tých, ktorí sa zasväcujú evanjelizácii, alebo
prispievajú k tomu, aby sa svet stal spravodlivejší a bratskejší.
Habit Habit bordovej farby nie je nijakým módnym výstrelkom. Hovorí o ňom sám Ježiš v zjavení z apríla 1725: „Ich habit bude mať
tmavočervenú farbu, aby označoval moju nekonečnú lásku k celému ľudstvu. Opasok z tmavočervenej látky bude znakom môjho puta,
ktorým som spojený s Cirkvou, mojou Nevestou, a so všetkými veriacimi. Plášť bude modrý, čo v prvom rade znamená, že som vzal na seba
každú bolesť, potupu, poníženie a trpké utrpenie. Jeho druhý význam je taký, aby pamätali na to, že celý ich život má byť nebeský. A tretí: aby
ukázali, že som mojím krížom a utrpením spojil nebo so zemou, aby sa pozemský človek stal obyvateľom neba. (Plášť sa nosil počas väčších
liturgických slávností , dnes ho sestry nosia iba v niektorých kláštoroch na svete). Biele prvky na hlave a hrudi budú symbolom čistoty a
nevinnosti ich mysle a srdca. Hlavu si prikryjú čiernym závojom, bude to symbol mojej smrti a znakom, že sú celkom ukryté a mŕtve pre
svet. Obujú si topánky bielej farby, aby pamätali, že som si nič nezobral z tohto sveta iba to, čo bolo nevyhnutne potrebné pre život. Na hrudi
budú nosiť podobizeň mojej ľudskej prirodzenosti, aby všetci vedeli, že ja žijem v ich srdci. Pri páse budú nosiť ruženec so znakmi môjho
utrpenia. Bude ich ochranným štítom pred nepriateľmi človeka: pred svetom, zlými duchmi a zmyselnosťou.“
Redemptoristky na Slovensku Rehoľa je rozšírená po celom svete - viac ako 500 sestier v
súčasnosti pôsobí v 48 komunitách. Na Slovensku je komunita rímskeho obradu v Kežmarku
a komunita byzantského obradu vo Vranove nad Topľou. Rehoľná formácia sa začína ročným
postulátom, ktorému predchádza trojmesačná kandidatúra. Počas nej kandidátka už žije v
klauzúre a vzájomne sa lepšie spoznáva so sestrami. Po postuláte nasleduje dvojročný noviciát,
ktorý sa končí zložením prvých sľubov. Potom formácia pokračuje časom juniorátu, ktorý
trvá rôzne dlho – avšak najmenej 3 roky od prvých sľubov. Po ňom sestra juniorka skladá
večné sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti.
14
FARSKÝ LIST 05|2014
ŽILI MEDZI NAMI
Blahoslavení Louis a
Zélie Martinovci
TEXT: MARTIN FARBÁK • SNÍMKA: INTERNET
Hoci najviac svätcov žilo zasväteným alebo laickým životom, nájdu
sa aj manželské páry, ktoré spoločne dokázali kráčať cestou svätosti.
Isto je takých veľmi veľa, ale nie každý pár sa dočká svätorečenia.
Pápež Pius X. Louisa a Zélie Martinovcov nazval „najväčšími medzi
modernými svätcami“. Boli Bohu natoľko oddaní, že všetkých ich 5
dcér sa stalo karmelitánskymi rehoľnými sestrami. Jednu z nich určite
poznáte, je veľmi známa, veď je to sv. Terézia z Lisieux.
Louis Martin
Narodil sa v Bordeaux v roku 1823 do
vojenskej rodiny. Zvykli sa často sťahovať,
no napokon sa usadili v Alençone. Keďže bol
pokojnej a rozjímavej povahy, nepokračoval
v stopách svojho otca a radšej sa vyučil
hodinárskemu umeniu. Precestoval kvôli
tomu viaceré veľké mestá .V švajčiarskych
Alpách navštívil kláštor sv. Bernarda a tam
premýšľal nad vstupom do kláštora. No
neprijali ho. Ako 27-ročný začal podnikať
vo svojom remesle a darilo sa mu. Do
každej činnosti pozýval Boha. V každom
človeku hľadal Pána. Veľmi často chodil na
púte a vydržal dlho v tichu adorovať pred
Pánom. Tento spôsob života si zachoval aj
v manželstve. Voľný čas trávil obľúbenou
rybačkou. Bol veľký milovník prírody,
vedel napodobňovať rôzne zvieratá aj ľudí.
Napriek tomu, že ho neprijali do kláštora,
celý svoj život chcel venovať Bohu a do
34 rokov sa ani nepokúšal nájsť si životnú
partnerku. S tým však nebola spokojná jeho
matka. Tá na kurze čipkovania spoznala
mladú Zelié Guerinovú a veľmi sa jej
zapáčila. Vraj im dohodla stretnutie, vďaka
ktorému sa zoznámili a preskočila iskra.
Po svadbe Louis navrhol Zélie, aby žili ako
brat a sestra podľa príkladu Panny Márie a
Jozefa. Z omylu o tom, ako by sa malo žiť
v manželstve, ho vyviedol jeho spovedník.
Zélie Guerin
Narodila sa v roku 1831 v Gandelain tiež
v rodine vojenského dôstojníka. Keď mala
dvanásť rokov, presťahovali sa do Alençone.
Na svoje detstvo nespomínala najlepšie,
keďže jej matka na ňu bola veľmi prísna a
uprednostňovala pred ňou jej mladšieho
brata. V mladosti Zélie túžila po rehoľnom
živote u vincentiek, ktoré ošetrovali chorých
v Alenconskej nemocnici. Avšak ani ju
do rehole neprijali. Zélie sa po rozjímaní
rozhodla venovať krajkárskemu remeslu.
Veľmi sa jej darilo a už ako 22-ročná so
svojou staršou sestrou začala podnikať a
predávať slávnu Alenconskú čipku. O Zélii
sa vie, že bola ženou so silnou vierou a
prekypovala entuziazmom. V apríli 1858
sa na moste svätého Leonarda stretla s
mladým mužom, Louisom Martinom,
ktorý na ňu veľmi zapôsobil. Pri pohľade
na neho počula vnútorný hlas: „Tohoto
som ti pripravil“. Zosobášili sa 13. júla 1858
v kostole Notre Dame.
Spoločný život
Spoločný život trval 19 rokov. Od roku 1860
do roku 1873 sa im postupne narodilo 9 detí,
ale iba 5 dcér sa dožilo dospelosti a všetky
vstúpili do kláštora. Bolestná strata detí bola
ťažká predovšetkým pre Zéliu, ale vynikala
svojou odovzdanosťou a okamžitým
prijímaním Božej vôle. Vravievala: „Boh
je Pán, on činí, čo chce.“ A jej muž zvykol
dodať: „Musíme predovšetkým slúžiť
Bohu.“ Korešpondencia pani Martinovej
odhaľuje hlbokú lásku, ktorá spájala pár.
Tiež opisuje každodenný život, starostlivosť
jej manžela o vzdelávanie detí, jej hlbokú
vieru, vplyv spoločenského života na život
rodiny. Pani Martinová vzdelávaniu dcér
venovala všetku svoju energiu. Základom
vzdelávania bola dôvera voči Bohu. Chcela
pre svoje deti to najlepšie – chcela, aby sa
stali svätými. To však vôbec neznamenalo
nudný a upätý život – organizovala im aj
oslavy, hry…
Zavŕšenie životov
Na konci roka 1876 sa manželia dozvedeli
o nádore pani Zélie, ktorý nebolo možné
operovať. Zélie naďalej pracovala a
nedávala najavo žiaden strach. Na podnet
rodiny putovali aj do Lúrd, ale k uzdraveniu
nedošlo. V roku 1877 sa Louis stal vdovcom.
Sv. Terézia mala vtedy len 4 roky.
Po manželkinej smrti sa Louis presťahoval
s dcérami do Lisieux, kde býval jeho
švagor. Rodina sa každý večer schádzala
ku spoločnej modlitbe pred sochou
Panny Márie a často niekomu vyprosili
uzdravenie alebo obrátenie. Aj u Louisa
sa začali objavovať príznaky paralýzy, no
ešte vykonal s Terezkou významnú cestu
do Ríma, kde boli prijatí u pápeža Leva
XIII., ktorého Terezka žiadala o výnimku
pre skorší vstup do Karmelu a bolo im
vyhovené. Louisova choroba sa po vstupe
Terezky do kláštora začala zhoršovať a
musel byť hospitalizovaný. Stav mu sťažila
aj arterioskleróza, ktorá s progresívnou
paralýzou spôsobila jeho smrť. Zomrel v
roku 1894 na zámku La Musse. Prítomný
bol jeho švagor Izidor, ktorý ako lekár
prehlásil, že nikdy nevidel pokojnejšiu
smrť. Blahorečenie manželov Martinovcov
sa uskutočnilo v bazilike v Lisieux 19.
októbra 2008. 
FARSKÝ LIST 05|2014
15
OKIENKO ORGANISTOV
POVEDALI O NAŠOM
NOVOM ORGANE
Milí čitatelia, pán dekan pred niekoľkými týždňami oznámil, že
nový organ v Kostole Povýšenia svätého kríža na Brezovci je úplne
splatený, čím je naše spoločné dielo úspešne dokončené. Chceme
vám teraz priniesť vyjadrenia popredných slovenských odborníkov,
ktorí organ osobne vyskúšali a podelia sa tak s nami o svoje dojmy.
Ján SCHULTZ,
hudobný publicista, moderátor
Národného mužského zboru - SZSU
a nositeľ Ceny FRA ANGELICO za
hudobné umenie 2010
„13. augusta 2014 mi bolo láskavo
umožnené hrať na vašom novom
organe. Nástroj má krásne zvukové a
technické možnosti a svojou komplexnou
dispozíciou poskytuje kvalifikovanému
fachmanovi do najjemnejších odtieňov
diferencovať bohatstvo všetkých slávení
v rámci liturgického roka. Ako kráľovský
nástroj umožňuje milovníkovi organového
umenia poznať aj majstrovstvo organových
virtuózov. Obdivujem odvahu, s akou
farnosť podporila a realizovala náročný
projekt renomovanej zahraničnej firmy.
Teší ma veľmi, že tvorcovia nepodľahli
tzv. organovej gigantománii (stavba 3-4
manuálového organa). Gratulujem vám,
že vďaka tomuto činu budú mať milovníci
krásy možnosť načierať do bezodnej
klenotnice organového umenia.
Peter LALINSKÝ,
vysokoškolský pedagóg hry na
organe
„V júni 2014 som bol s mojimi študentmi
na exkurzii v Dolnom Kubíne, kde sme
mali česť zahrať si na novom nástroji
firmy Jann. Keďže som 6 rokov študoval
v Nemecku a pravidelne cez program
Erasmus navštevujem Vysokú školu pre
cirkevnú hudbu v Regensburgu (kde je
nainštalovaných asi 15 nových organov),
dovolím si poznamenať, že v Dolnom
Kubíne sa postavením tohto nádherného
nástroja
udial
doslova
„zázrak".
Architektonicky výborne navrhnutý chrám
ponúka veľkorysý priestor pre umiestnenie
píšťalového nástroja, malý orchester a
spevácky zbor. Toto nie je samozrejmé,
lebo v mnohých novopostavených
kostoloch navrhnutých nekompetentnými
architektmi sa niekedy ledva podarí
umiestniť digitálny organ. Keď som zavrel
oči pri počúvaní organovej hudby a znova
16
FARSKÝ LIST 05|2014
ich otvoril, až sa mi veriť nechcelo, že sa
nachádzam v Dolnom Kubíne, a nie v
niektorom kostole v Nemecku. Vďaka
novému nástroju, jeho zvukovej kráse, ale
i remeselnému vyhotoveniu, sa kostol stal
oázou nádeje pre všetkých priaznivcov
cirkevnej a špeciálne organovej hudby.
Pánovi dekanovi Pekarčíkovi, všetkým
zainteresovaným, ale i veriacim gratulujem
k úspešnému dokončeniu projektu.“
Ján VALOVIČ,
popredný slovenský organár a
reštaurátor
„Stavbou organa nadpriemerných kvalít
získal kostol pozíciu ukážkovo zvládnutej
modernej sakrálnej architektúry. Veď
už niekoľko storočí kvalitný píšťalový
organ významným spôsobom prispieva k
evanjelizácii. Mimoriadne oceňujem, že
rovnako ako do stavby kostola, sa veriaci
nebáli investovať i do kvalitného organa.
Tento chrám sa tak môže pochváliť
najlepším organom na Orave. Gratulujem
všetkým, ktorí sa mohli pričiniť na tomto
výnimočnom a nadčasovom Božom
diele.“
Marián A. MAYER
najvýznamnejší slovenský
organológ, pedagóg Vysokej školy
múzických umení v Bratislave
„Od roku 1990 som mal viacero príležitostí
prezrieť si nové organy postavené na
Slovensku jednak cudzími, ale už aj
domácimi firmami. Najmä s nástrojmi,
ktoré som kolaudoval, resp. pôsobil som
v ich výberových komisiách, som sa
zoznámil do detailu. Preto som rád využil
možnosť pozrieť sa aj na váš nový organ,
ktorý postavila nemecká organárska
firma Jann. Dvojmanuálový, 25 registrový
nástroj (11/8/6) s mechanickými hracími,
elektrickými registrovými traktúrami
so setzermi a zásuvkovými vzdušnicami
vhodne dotvára interiér moderného
kostola. Po stránke remeselnej, aj po
stránke použitých materiálov, je na
vysokej úrovni. Presvedčivý je však najmä
po akustickej stránke. Ľutujem, že pre
iné povinnosti som sa pri tomto nástroji
mohol zdržať len relatívne krátky čas, a
nemal som možnosť organ počuť aj v plne
obsadenom kostole. Aj napriek tomu je môj
dojem z nástroja pozitívny, a pokladám ho
za jeden z najvydarenejších organov na
Slovensku v kategórii dvojmanuálových
nástrojov s počtom registrov okolo 25.“
Ján Vladimír MICHALKO
koncertný
organista,
profesor
organovej hry na Vysokej škole
múzických umení v Bratislave
„Nový organ firmy Jann vo vašom kostole
ma zaujal nielen štandardne kvalitným
technicko-remeselným vyhotovením, ale
hlavne vydarenou mäkkou, kantabilnou
intonáciou, ktorá z jednotlivých registrov
vytvára pôsobivý zvukovo-farebný celok
a dáva nástroju vlastný charakter. Aj
preto možno na tomto organe výborne
interpretovať nielen liturgickú hudbu,
ale aj organové diela rôznych období,
hlavne bohatú literatúru 19. a 20.storočia.
Novopostavený organ je prínosom pre
slovenskú organovú kultúru a spĺňa aj
kritériá v európskom kontexte. Verím, že
bude povzbudením a motiváciou k stavbe
nových organov pre ďalšie farnosti, kde sa
nachádzajú nové kostoly.“
Marek VRÁBEL
koncertný
organista,
pedagóg
organovej hry na Cirkevnom
konzervatóriu v Bratislave
„Mal som tú príležitosť byť medzi prvými,
ktorí si mohli vyskúšať váš nový organ v
kostole na Brezovci aj koncertne. Keďže
ide o prvý nástroj tejto firmy na Slovensku,
moje očakávania boli o to väčšie. Môžem
s plnou zodpovednosťou prehlásiť, že
predmetný nástroj spĺňa najvyššie kvality
stavby organov. Predovšetkým vyvážená
dispozícia, výber kvalitných materiálov,
príjemný chod traktúry, ušľachtilý
zvuk v podobe výborne zvládnutej
intonácie a v neposlednom rade citlivé
architektonické riešenie v modernom
chráme ho predurčujú nielen na ideálne
liturgické využitie, ale predovšetkým
spĺňa aj prísne kritériá vo vzťahu k jeho
využitiu na koncertné účely. Všetkým
zainteresovaným môžem len gratulovať,
že v tejto neľahkej dobe sa podujali
na náročnú investíciu, ktorá iste bude
prinášať osoh niekoľkým generáciám.
Cena za tento nástroj je podľa môjho
názoru adekvátna jeho vysokej kvalite a
taktiež umeleckej hodnote.“
Matej Bartoš, organista
ODPORÚČAME
kniha
Bill Hybels: Stačí vykročiť
film
Jednoduché kroky, ako ukázať ľuďom cestu k viere. Tak znie podtitul knihy autora, ktorého možno poznáte vďaka jeho výroku: „Život je príliš rýchly, aby si sa nemodlil.“ Hybelsove knihy môžu
byť pre mnohých rýchlym čítaním. Môže sa stať, že nebudete mať chuť vstať od knihy a prerušiť
tok myšlienok. Budete s napätím čakať, čo prinesie ďalšia strana či kapitola. Autor používa ako
príklady vlastné skúsenosti, ktoré kombinuje s výrokmi zo Svätého písma a udalosťami z Ježišovho života. V tejto knihe sa nám snaží predstaviť takzvanú novú éru osobnej evanjelizácie.
Povzbudzuje nás k tomu, aby sme urobili krok vpred, dali prednosť veciam, ktoré v dnešnej dobe
už pre nás nie sú samozrejmosťou. Vyzýva k stretnutiam s ľuďmi, ozajstným kontaktom s ľuďmi,
nie prostredníctvom elektronickej komunikácie. Chce, aby sme sa zdvihli zo svojich obývačiek,
opustili svoje pohodlie a venovali svoj čas tým, ktorí to naozaj potrebujú. Aby sme sa tak mohli
osobne dotknúť sŕdc iných, tak ako to robil Ježiš. Aby sme sa mohli osobne priblížiť k tým, ktorí
túžia po poznaní, chcú zažiť veľkosť Božej lásky prostredníctvom nášho úsmevu, povzbudenia
alebo prijatia. Naším konaním tak môžeme zmeniť večnosť človeka, ktorý je blízko nás. Nie je
to zložité, stačí začať tým, že vykročíme.
Zuzana Machajová • Snímka: internet
Darca (The Giver)
Dodržiavanie pravidiel, všeobecná spokojnosť a jednotvárnosť. To sú vlastnosti nového sveta.
Príbeh odohrávajúci sa v budúcnosti, v ktorej ľudia vymazali akékoľvek spomienky na predošlý
svet a vytvorili umelé prostredie, kde pravidlá zabezpečujú harmóniu. Chcú tak zabrániť akejkoľvek
odlišnosti a citovosti medzi ľuďmi, aby bol nový svet bez vojen, strachu, závisti, bolesti a biedy. Ľudia
však prestanú poznať aj krásu, emócie, radosť a lásku. Každý mladý človek v určitom veku dostane
svoje povolanie. Mladý Jonas dostáva celkom špecifickú úlohu, stane sa tzv. „príjemcom“, ktorému
starý muž žijúci sám na okraji „ostrova", kde žijú, sprostredkuje všetky spomienky o predošlom
svete, ako zdroj múdrosti a poučenia. Jonasa ohromí krása predošlého sveta, no ochromí ho i zlo,
ktoré v ňom bolo. Jonas prestane užívať každodenné sérum, ktoré ich zbavovalo emócií a zaľúbi sa
do svojej kamarátky. Zistí, že lásku nemôže nič nahradiť a uvedomí si, že idylický svet, v ktorom
bol vychovávaný, je klam. Od toho momentu sa snaží dokázať všetkým, že láska stojí aj za riziko zla
a bojuje o vrátenie starého sveta. Či sa mu to podarí, zistíte sami. Táto sci-fi dráma z roku 2014 je
zaujímavá nielen námetom (podľa knihy Loisa Lowryho), ale aj zvučným hereckým obsadením, ako
napr. Jeff Bridges alebo Meryl Streep.
Martin Farbák, Eva Fačková • Snímka: internet
hudba
DOMINIKA GURBAĽOVÁ: V srdci mi znie
Málokto by si pod hlbokým zamatovým hlasom predstavil jemné 22-ročné dievča. Práve jej hlas ju odlišuje
od ostatných speváčok na Slovensku. Hoci vám možno meno Dominika Gurbaľová nič nehovorí, zanedlho
to môže zmeniť vydanie jej prvého sólového CD. Príbeh tejto talentovanej speváčky z hudobníckej rodiny
začal, keď si jej výnimočný hlas všimli košickí hudobníci a pozvali ju do kapely. Práve keď sa kapele darilo,
Dominika zažila milosť obrátenia a stála pred rozhodnutím: buď bude spievať na Božiu chválu, alebo bude
pokračovať v kariére popovej speváčky. Na koncertoch ju trápilo, že nemôže svedčiť o pravde, ktorú spoznala a preto urobila krok do prázdna a vzdala sa svojej rozbehnutej kariéry. Boh dlho nečakal s odpoveďou
a zahrnul ju mnohými príležitosťami svedčiť. Spieva na svätých omšiach, vedie modlitby chvál a neustále skladá nové piesne, ktoré na slovenskej
gospelovej scéne nemajú obdobu. Vynikajú čistým akustickým zvukom a netypickými harmonickými postupmi. Nezameniteľnosť jej tvorby
je skrytá v unikátnom zafarbení jej hlasu. Textové bohatstvo jej piesní je inšpirované z veľkej časti Svätým písmom, no z celkového hľadiska sa
jedná o intímne rozhovory s Bohom. Mládežnícky zbor sv. Kataríny spolu s Dominikou pripravujú spoločný hudobný projekt „...v srdci nám
znie“. Nenechajte si ujsť príležitosť zažiť Dominikinu tvorbu naživo v jedinečnej kombinácii so zborovým sprievodom.
Martin Farbák, Veronika Jurčíková • Snímka: internet
10 %
zľava
Zľava platná do 31. 12. 2014 v Kníhkupectve ZRNO na Radlinského ulici v D. Kubíne na tieto tituly kníh:
Maria Simma: "Dostaňte nás odtiaľto!!!"
Andreas Englisch: Pápež zázrakov - Ján Pavol II.
S. R. Shepherd: Milovanej Princeznej
7,90 eur
6,- eur
9,90 eur
FARSKÝ LIST 05|2014
17
KVÍZ
?
Len nedávno sme v čítaniach na svätej omši počúvali príbeh o
spravodlivom mužovi menom Jób. Jeho životný príbeh i jeho počínanie
v rôznych životných situáciách by nás mali povzbudiť a potvrdiť, že
všetko, všetky naše kríže i radosti, sú v Pánových rukách. Pre osvieženie
pamäti sme z tejto knihy vybrali pár otázok do nášho kvízu.
1. Hlavnou postavou knihy je bohabojný
Jób. Z ktorej krajiny pochádzal?
A) z krajiny Mus
B) z krajiny Hus
C) z krajiny Tús
2. Jób bol veľmi zámožný, mal veľa
majetku, teda v tom čase veľa stád
oviec, tiav, rožného dobytka a oslice.
Viete, koľko mal Jób tiav?
A) 300
B) 1 500
C) 3 000
3. Boh požehnával Jóba aj na
potomstve. Koľko mal synov a dcér?
A) 3 synov a 7 dcér
B) 7 synov a 3 dcéry
C) mal len 7 synov
4. Jób bol statočný muž. Bál sa Boha
a chránil sa Zlého. Avšak Satan pred
Bohom oponoval, že ak Jób príde o
majetok, bude Boha preklínať. Tak
došlo k jeho prvej skúške viery. Jób
prišiel o celý svoj majetok a nakoniec
i o synov a dcéry, na ktorých sa zrútil
dom, keď spoločne oslavovali. Viete,
18
FARSKÝ LIST 05|2014
čo bolo príčinou, že sa zrútil dom?
A) silná víchrica
B) zemetrasenie
C) dom spadol sám od seba
5. Ako zareagoval Jób na tieto
pohromy, keď prišiel o majetok i o
potomstvo?
A) Všetko, čo som mal, Pán vzal, nech je
Pánovo meno oslávené.
B) Nič mi neostalo, nech je Pánovo meno
zvelebené.
C) Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno
zvelebené.
6. Jób prišiel o všetko, ale aj tak
ústami nezhrešil. Satan znovu tvrdil,
že ak bude ohrozené jeho telesné
zdravie, určite bude preklínať Boha.
Tak prišla na Jóba nová skúška viery.
Viete aká?
A) oslepol
B) postihlo ho malomocenstvo
C) jeho celé telo pokryli vredy
7. Jóbovi sa vlastná žena vysmievala,
že takto dopadol. Ako zareagoval Jób
na túto skúšku viery?
A) Asi som niečím urazil Pána, keď to na
mňa dopustil!
B) Azda máme len dobré dostávať od Pána
a zlé by sme mali odmietať?
C) Azda máme len dobré brať od Pána a zlé
prijať by sme nemali?
8. Traja Jóbovi priatelia počuli o tom,
čo ho postihlo a prišli ho pozrieť. Viete
ich mená?
A) Elifaz z Temanu, Bildad zo Šuachu a
Sofar z Naamatu
B) Teman zo Šuachu, Safar z Elifazu a
Naamat z Bildadu
C) Šuach z Naamatu, Elifaz z Bildadu a
Teman zo Safaru
9. Keď ho uvideli, zaplakali a sadli si k
nemu na zem. Určitú dobu len zdieľali
s Jóbom jeho bolesť a neprehovorili
ani slovo. Viete, ako dlho?
A) 1 deň a 1 noc
B) 7 dní a 7 nocí
C) 3 dni a 3 noci
10. Pretože Jób bol spravodlivý a ani
po týchto skúškach nezhrešil, Pán
zmenil jeho údel. Znovu nadobudol
svoj majetok, vrátila sa k nemu rodina
i priatelia, opäť mal synov a dcéry
ako pred skúškou. Viete ako dlho po
týchto udalostiach ešte Jób žil?
A) 120 rokov
B) 80 rokov
C) 140 rokov
Správne odpovede: 1B, 2C, 3B,
4A, 5C, 6C, 7C, 8A, 9B, 10C
Biblia z police do malíčka
SPRAVODAJSKÝ SERVIS
Bohoslužobný poriadok
v týždni
Úmysly
Apoštolátu modlitby
Farská
matrika
Farský kostol
sv. Kataríny Alexandrijskej
NA NOVEMBER
V mesiacoch august a
september sme sviatosťou
krstu v spoločenstve Cirkvi
privítali
6.00 a 18.00 hod.
(sobota – 6.30 a 18.00 hod.)
Kostol Povýšenia sv. Kríža –
Brezovec
18.30 hod.
(štvrtok – 17.00 hod. sv. omša
za účasti detí)
(piatok - 18.30 hod. sv. omša za
účasti mládeže)
(sobota – 7.00 hod., večer nie je)
Filiálny kostol Najsv. Trojice,
Vyšný Kubín
Piatok – 17.00 hod.
Nemocnica s poliklinikou
16.00 hod. (utorok, štvrtok)
Adoračná miestnosť je otvorená
každý deň od 7.00 do 19.00 hod.
Bohoslužobný poriadok
v nedeľu
Farský kostol
sv. Kataríny Alexandrijskej
6.30 • 9.00 • 11.00 • 14.45 hod.
Kostol Povýšenia sv. Kríža –
Brezovec
7.45 • 10.00 • 18.30 hod.
Filiálny kostol Najsv. Trojice
Vyšný Kubín
9.15 hod.
Nemocnica s poliklinikou
16.00 hod.
Požehnanie matiek
pred pôrodom
29. novembra a v decembri na
požiadanie
Stránkové dni
na Farskom úrade
Pondelok – piatok:
8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod.
V súrnom prípade po večerných
bohoslužbách.
V prípade potreby (ku chorým) volajte
katol. kňaza 0915 818 308
Všeobecný: Aby všetci, ktorí trpia
osamelosťou, zakúsili blízkosť Boha a
podporu ostatných.
Evanjelizačný: Aby mladí seminaristi
i rehoľníci mali múdrych a dobre
formovaných učiteľov.
Úmysel našich biskupov: : Za
zomrelých veriacich, aby sme nezabúdali
na našich zosnulých a pomáhali im
vyslobodiť sa z očistca.
NA DECEMBER
Všeobecný:: Aby narodenie Vykupiteľa
prinieslo pokoj a nádej všetkým ľuďom
dobrej vôle.
Evanjelizačný: Aby rodičia boli
skutočnými evanjelizátormi, ktorí budú
odovzdávať svojim deťom vzácny dar
viery.
Úmysel našich biskupov: : Aby
sme sa s radosťou pripravovali na
narodenie Spasiteľa v našom srdci a aby
betlehemské svetlo prežiarilo temné
stránky našich rodín i spoločnosti.
Olívia Zrnčíková
Matej Kubas
Zuzana Kuhejdová
Nela Kňazúrová
Paulína Briššová
Linda Tokárová
Viktória Mozolíková
Louis Peter Hablák
Jakub Hajdúch
Filip Juráš
Lukáš Polák
Anna Celecová
Eva Moresová
Timon Kšanovský
Zoja Kaliská
Mária Vnučková
Michal Dauda
Matej Sloboda
Sviatosť manželstva prijali
Martin Pozsgai – Zdenka Škvarková
Vlastimil Petrovič – Jana Lonská
Michal Plachý - Katarína Čajková
Vladimír Drengubiak – Daniela Komárová
Michal Tupý – Gabriela Kacková
Matúš Paluga – Simona Kšenzuľáková
Dušan Kormaňák – Katarína Lešková
Ján Kubačka – Lucia Ferenčíková
Martin Ondrík – Gabriela Smoleňová
Michal Barťák – Mária Stanojevičová
Ján Nemček – Renáta Janíková
Slagjan Bogdanovski – Daniela Šišková
Pán si z našich radov povolal
Stanislav Bobek (64)
Etela Čechová (83)
Jozef Klimpl (76)
Július Kolárovič (84)
Justín Svitek (82)
Godzone
Pozývame vás na evanjelizačné turné
projektu Godzone, tentoraz pod názvom
Nezastaviteľní. Na Slovensku sa koná v rámci
Týždňa Cirkvi pre mládež už po šiesty krát.
Za projektom sú mladí ľudia, ktorí túžia vidieť
Slovensko premenené láskou Boha.
17. - 22. november 2014
Poprad · Košice · Považská Bystrica
Bratislava · Banská Bystrica · Ružomberok.
FARSKÝ LIST 05|2014
19
DETSKÝ KÚTIK
Ahoj, deti!
Tak ako zo stromov padajú farebné listy, tak
pribúdajú nové kreatívne jesenné hry a úlohy
vytvorené len pre vás. Ďalší detský kútik je tu.
Všetko sa pomaly ukladá na zimný spánok. Lesné zvieratká si chystajú brlôžky, lastovičky už odleteli do teplých krajín, drobné
rastlinky pomaly zaspávajú, začína sa ochladzovať a slniečko štrbavie...
Čaká nás ale aj ďalšie zaujímavé obdobie
plné spomienok na našich blízkych a na dušičky ľudí, ktorí sú už pri Bohu a nie sú už s
nami na tomto svete. Chodievame na cintoríny, modlíme sa za nich a zapaľujeme sviečky.
Prežime teda aj my tieto dni s našími rodičmi
v modlitbách za dušičky.
Držím vám palce vo vypĺňaní úloh a ak
niečo nebudete vedieť, poproste o pomoc
rodičov. Určite vám budú chcieť s radosťou a
ochotne pomôcť!
1
Veci, predmety i
objekty u nás v Dolnom
Kubíne sa rozhodli, že sa
so štrbavým jesenným
slniečkom zabavia a
pomiešajú sa. Vznikla z toho
trma-vrma a teraz sa v tom
nevie vyznať ani pani Jeseň.
Vymenujte jej predmety,
ktoré viete rozoznať na
obrázku.
2
Rozlúšti
názov stromu,
z ktorého tieto
listy pochádzajú,
pospájaj ich s
plodmi, ktoré tieto
stromy majú.
3
4
Nájdi stratený prívesok v tvare srdca,
ktorý sa mi stratil v jesennom bludisku z listov.
5
Pomodli sa sám alebo s rodičmi za
dušičku, ktorej sa ešte nepodarilo
prísť k Bohu a dokresli plamienok, lebo
je ešte v očistci. Sviečku môžeš aj
ozdobiť.

DETSKÝ KÚTIK 05|2014
Starý dedko slimák stráži svoje
vnúčatá. Chcel by vedieť, koľko
akých slimáčat stráži. Zisti, koľko
slimákov má pruhovanú, bodkovanú
ulitu, pančuchu na nohe a tiež koľko
ich je všetkých dokopy.
Veľmi sa z vašej šikovnosti teším a teším sa aj na vaše rozžiarené očká na losovaní
výhercov, ktoré bude 20. novembra 2014 v kostole na Brezovci. Nezabudnite ale vhodiť
vaše odpovede do schránky označenej ako Detský kútik. Pripíšte svoje meno, vek alebo
triedu, lebo nepodpísané správne odpovede by nemali svojich autorov, a tak by nemohli
byť odmenené.
Teším sa na stretnutie s vami.
Zuzana Kováčiková
Kresby: autorka
Download

„Milosti Pánovej plná je zem“