IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE
Úloha:
Urbanistická štúdia zóny Areál bývalého PD
Čunovo
Obstarávateľ:
MČ Bratislava - Čunovo
Investor:
Anton Strnad, Vojtech Jaška
Spracovateľ:
AUP MEDIA spol. s r.o.
Autor:
Ing. arch. Juraj Furdík, PhD.
Spolupráca:
Mgr. Rostislav Ondruš, Ing. arch. Denisa Šebová
Spracovatelia urbanistickej štúdie:
Urbanizmus:
Ing. arch. Juraj Furdík, PhD.
Dopravná vybavenosť:
Ing. Pavel Gál
Technická vybavenosť:
ARC plus, s.r.o.
Životné prostredie:
Ing. Lýdia Hrúziková - HYDROP
Dátum spracovania: október 2010
1
OBSAH TEXTOVEJ ČASTI:
A. ZÁKLADNÉ ÚDAJE
s. 03
A.1
Hlavné ciele a úlohy urbanistickej štúdie
s. 03
A.2
Požiadavky na spracovanie a rozsah urbanistickej štúdie
s. 03
A.3
Zoznam východiskových podkladov a dokumentov
s. 04
A.4
Vzťah k územnoplánovacej dokumentácii a ostatným územnoplánovacím
podkladom
B. RIEŠENIE URBANISTICKEJ ŠTÚDIE
B.1
Vymedzenie riešeného územia
B.2
Opis riešeného územia, charakteristika výstupov z analýz, limity využitia
s. 05
s. 08
s. 08
územia
s. 08
B.3
Popis a zdôvodnenie navrhovanej urbanistickej koncepcie riešenia
s. 09
B.4
Návrh regulatívov funkčného a priestorového usporiadania pozemkov resp.
jednotiek pre reguláciu
s. 11
B.5
Popis návrhu koncepcie dopravy
s. 24
B.6
Návrh koncepcie riešenia technickej vybavenosti
s. 27
B.7
Zhodnotenie kvality životného prostredia riešeného územia
s. 36
B.8
Ekologické hodnotenie, priemet RÚSES do návrhu riešenia, návrh ozelenenia
riešeného územia
s. 50
B.9
Vymedzenie vlastníckych vzťahov v riešenom území
s. 61
B.10
Demografia a sociológia
s. 63
B.11
Urbanistická ekonómia a bilancie využitia územia
s. 66
B.12
Vymedzenie ochranných pásiem
s. 74
B.13
Návrh riešenia civilnej ochrany
s. 75
B.14
Etapizácia a vecná a časová koordinácia navrhovanej výstavby
s. 76
B.15
Zoznam podmieňujúcich investícií pre celú lokalitu
s. 76
B.16
Vyhodnotenie záberov poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy
s. 77
Prílohy
2
A.
ZÁKLADNÉ ÚDAJE
A.1
Hlavné ciele a úlohy urbanistickej štúdie
Účelom predmetnej urbanistickej štúdie je predovšetkým overenie možnosti nového
funkčného využitia územia v bývalom areáli poľnohospodárskeho družstva, ktoré je
v súčasnosti zdevastovaným územím, čiastočne využívaným na sklady a sídla firiem. Účelom
UŠ je stanovenie novej hmotovo-priestorovej organizácii územia a overenie vhodnosti nového
funkčného využitia územia.
Urbanistická štúdia bude po kladnom prerokovaní navrhovaného riešenia podkladom pre
spracovanie zmien a doplnkov územného plánu mesta.
Hlavným cieľom riešenia urbanistickej štúdie zóny je stanovenie koncepcie optimálneho
funkčného využitia a priestorového usporiadania územia vo väzbe na územno-technické,
funkčno-prevádzkové a krajinno-ekologické danosti záujmového územia. Urbanistická štúdia
ďalej stanovuje zásady a regulatívy funkčného využitia a hmotovo-priestorového usporiadania
pozemkov a stavieb na pozemkoch, dopravného a technického vybavenia, životného
prostredia, zelene, územného systému ekologickej stability. Takisto stanovenie podmienky
vecnej a časovej koordinácie výstavby v území.
Predmetom riešenia urbanistickej štúdie je spracovanie územnoplánovacieho podkladu
zonálneho charakteru, ktorý je vypracovaný v zmysle § 4 zákona č. 50/1976 Z. z. v znení
neskorších predpisov a § 3 vyhlášky č. 55/2001 Z. z. a v súlade s požiadavkami zadania pre
vypracovanie UŠ. Urbanistická štúdia overuje reálnu využiteľnosť záujmového územia
predovšetkým pre rozvoj obytnej zástavby rodinných domov, pre zmiešané územia –
obchodu, výrobných a nevýrobných služieb a pre funkčné využitie časti riešeného územia na
parky, sadovnícke a lesoparkové úpravy.
Základným cieľom riešenia je vytvorenie plnohodnotného obytného územia s väzbou na
jestvujúcu zástavbu mestskej časti, vytvorenie urbanizovaného prostredia prímestského sídla
a jeho krajinného zázemia a stanoviť reguláciu územia pre rozvoj plôch pre zmiešané územia
obchodu, výrobných a nevýrobných služieb.
Spracovaná a kladne prerokovaná urbanistická štúdia bude územnoplánovacím podkladom
pre územné rozhodovanie a koordinovanie investičnej činnosti v riešenom území.
Urbanistická štúdia bude následne dopracovaná do ÚPN zóny.
A.2
Požiadavky na spracovanie a rozsah urbanistickej štúdie
Postup obstarania a spracovania „UŠ“ je v súlade so stavebným zákonom a Vyhláškou
č. 55/2001 Z. z. o ÚPP a ÚPD.
Rozsah spracovania „UŠ“:
textová časť
grafická časť
„UŠ“ je spracovaná v 2 variantoch (variant 1 a variant 2). Variantnosť návrhov spočíva
v intenzite zástavby, spôsobe parcelácie, spôsobe výškového a plošného zónovania územia,
v alternatívnom dopravnom napojení navrhovaných objektov na uličnú sieť a v alternatívnom
riešení koncepcie dopravy.
3
Obsah textovej a grafickej časti je v súlade s obsahom podľa Zadania „UŠ“ (kapitola č. 8 a 9
Zadania „UŠ“) a §3 Vyhlášky č. 55/2001 Z. z. o ÚPP a ÚPD.
Spracovaná „UŠ“ bude prerokovaná v súlade s ustanoveniami stavebného zákona a Vyhlášky
č. 55/2001 Z. z. o ÚPP a ÚPD a v súlade s požiadavkami uvedenými v Zadaní „UŠ“ (kapitola
č. 11 Zadania „UŠ“), pričom toto prerokovanie bude verejné. Po prerokovaní bude „UŠ“
predložená Miestnemu zastupiteľstvu.
A.3
Zoznam východiskových podkladov a dokumentov
-
-
ÚPN hlavného mesta SR Bratislavy, 2007, v znení zmien a doplnkov
Zadanie
„Urbanistickej
štúdie
obytnej
zástavby,
areál
bývalého
poľnohospodárskeho družstva (PD) v MČ Bratislava – Čunovo“ (Ing. D. Nemec,
2010), vzaté na vedomie Uznesením MZ MČ Bratislava – Čunovo č. 368/2010 zo
dňa 27.04.2010
UŠ MČ – Čunovo (Ing. arch. Sopirová, 1995)
UŠ obytnej zástavby, prehlbujúce riešenie UŠ MČ Čunovo (Ing. arch. Sopirová,
1998)
UŠ obytnej zóny v lokalite Konopiská a Zichyho Tably MČ Čunovo (Ing. arch.
Sopirová, 1996)
UŠ obytnej zóny Zichyho Tably, sektor A/1, A/2 v MČ Bratislava – Čunovo
(Ing. arch. Semančík)
Mapa katastrálneho územia Čunovo (poskytnuté od MČ Bratislava – Čunovo)
Ortofotomapa riešeného územia (poskytnuté od MČ Bratislava – Čunovo)
Listy vlastníctva k jednotlivým pozemkom riešeného územia (poskytnuté od MČ
Bratislava – Čunovo)
Aktualizácia Generálneho dopravného plánu hl. mesta SR Bratislavy (1995)
Územný generel automobilovej dopravy a komunikačnej siete hl. mesta SR
Bratislavy (DIC, 1997, 1998)
Územný generel MHD hl. mesta SR Bratislavy (Dopravoprojekt, 1999)
Územný generel zásobovania plynom mesta Bratislavy (Aurex, 1998, 2002)
Územný generel zásobovania elektrickou energiou mesta Bratislavy (Aurex, 1997,
2002)
Územný generel zásobovania teplom mesta Bratislavy (Danko i.p.k, 1997)
Aktualizácia územného generelu odkanalizovania mesta Bratislavy (Hydroconzult,
1998, Aurex 2009)
Aktualizácia územného generelu zásobovania vodou mesta Bratislavy (Aquatika,
1998, Aurex 2009)
Aktualizácia územného generelu telekomunikácií mesta Bratislavy (PROTEL,
1999)
Projekt RÚSES hl. mesta SR Bratislavy (SAŽP, 1994)
Štandardy minimálnej vybavenosti obcí. Metodická príručka pre obstarávateľov
a spracovateľov územnoplánovacej dokumentácie (2009)
EUROVELO 6 Bezenye – Rajka – Čunovo – Rusovce. Cyklistická cestička
Čunovo hrádza – maďarská hranica (Ing. M. Svetlánsky, 2009)
UŠ obytnej zóny Čunovo – Zichyho Tably I. (Ing. arch. M. Dudášová, 2010)
Atlas krajiny, mapa č. IX/57, MŽP SR, SAŽP 2002
Generel nadregionálneho ÚSES (Húsenicová J., a kol., 1992)
Regionálny ÚSES mesta Bratislavy (Králik J., a kol., 1994)
4
A.4
Vzťah k územnoplánovacej
podkladom
dokumentácii
a ostatným
územnoplánovacím
Pre riešené územie je v širších vzťahoch záväzným vyšší stupeň územnoplánovacej
dokumentácie „Územný plán hlavného mesta SR Bratislavy, 2007“, v znení zmien
a doplnkov.
V samotnej zóne však urbanistická štúdia v zmysle zadania preveruje a navrhuje možnosti
nového funkčného využitia v zmysle hlavných cieľov a úloh urbanistickej štúdie (odsek A1,
str. 3).
V zmysle zadania je pre riešené územie navrhnuté nasledovné funkčné využitie plôch:
Transformácia územia z plôch vo funkčnom využití zmiešané územia obchodu a služieb
výrobných a nevýrobných (stabilizované kód 502 a rozvojové D/502) na málopodlažnú
zástavbu obytného územia, kód B/102 a C/102 a na občiansku vybavenosť lokálneho
významu (kód C/202) a časť územia vo funkčnom využití občianska vybavenosť lokálneho
významu (kód 202) na parky, sadovnícke a lesoparkové úpravy, kód 1110.
S ostatnými ÚPD a ÚPP je urbanistická štúdia v súlade.
A.4.1 Charakteristika funkčných plôch
Zmiešané územia obchodu a služieb výrobných a nevýrobných, kód 502:
Plochy slúžiace predovšetkým pre umiestnenie drobných obchodných a servisných prevádzok
a súvisiacich administratívnych objektov, ktoré podstatne nerušia ostatné funkcie umiestnené
v okolí.
prevládajúce funkčné využitie: zariadenia obchodu, služieb výrobných
a nevýrobných
prípustné funkčné využitie: nerušiaca výroba, sklady, skladovacie plochy
prípustné funkčné využitie v obmedzenom rozsahu: je uvedené v príslušnej
tabuľke záväznej časti ÚPN hl. mesta SR Bratislavy, 2007
neprípustné funkčné využitie: je uvedené v príslušnej tabuľke záväznej časti ÚPN
hl. mesta SR Bratislavy, 2007
Časť riešeného územia pozdĺž jestvujúcej komunikácie (Schengenská ulica) je súčasťou
plôch, ktoré sú definované ako stabilizované územia. V rámci stabilizovaného územia sa
predpokladá miera stavebných zásahov do jestvujúceho prostredia prevažne do 15 % celkovej
podlažnej plochy existujúcej zástavby v území. V zásade sa jedná o nadstavby, dostavby
a prístavby budov, využitie podkroví, úpravy a dovybavenie vnútroblokových priestorov,
výstavbu v prielukách a podobne. Stabilizované územia charakterizuje určitý spôsob
zástavby, ktorý výrazne podmieňuje spôsob a možnosti jeho dotvárania novými investíciami.
Limitom pre novú výstavbu v stabilizovanom území je najmä charakteristický obraz
a proporcie konkrétneho územia, ktoré je potrebné akceptovať, chrániť a rozvíjať. Prvoradým
je zvýšenie kvality prostredia, nielen kvality zástavby, ale aj prevádzkovej kvality.
Ďalšia väčšia časť územia, smerom k protipovodňovej hrádze je súčasťou územia, ktoré je
definované ako rozvojové územie. V rámci rozvojového územia je navrhovaná nová výstavba
na doteraz nezastavaných plochách, zásadná zmena funkčného využitia alebo zmena spôsobu
zástavby veľkého rozsahu. V danom území územný plán stanovuje nasledovné regulatívy
intenzity využitia územia, viažuce sa k danému funkčnému využitiu:
5
Kód
D
IPP
max.
0,9
Číslo
funkcie
502
Názov
urbanistickej
funkcie
Zmiešané územia
obchodu, výrob.
a nevýrob. služieb
Priestorové
usporiadanie
rôzne formy
zástavby,
areály
Priem.
podl.
2–3
IZP
max.
0,40
KZ
min.
0,15
Vysvetlivky:
Index podlažných plôch (IPP) udáva pomer celkovej výmery podlažnej plochy nadzemnej časti zástavby
k celkovej výmere vymedzeného územia. Je formulovaný ako maximálne prípustná miera využitia územia.
Index zastavaných plôch (IZP) udáva pomer plôch zastavaných objektami vo vymedzenom území k celkovej
výmere vymedzeného územia.
Koeficient zelene (KZ) udáva pomer medzi plochou zelene na rastlom teréne a celkovou výmerou
vymedzeného územia.
Občianska vybavenosť lokálneho významu, kód 202:
Plochy občianskej vybavenosti slúžiace predovšetkým pre umiestňovanie stavieb a zariadení
administratívy, verejnej správy, školstva, kultúry, zdravotníctva, cirkvi, sociálnej
starostlivosti, verejného stravovania, obchodu a služieb pre obyvateľstvo bývajúce
v spádovom území. Stavby sú umiestňované na samostatných pozemkoch.
prevládajúce funkčné využitie: občianska vybavenosť prevažne dennej potreby
viazaná na bývajúce obyvateľstvo
prípustné funkčné využitie: podiel bytov v území 10 až 30 % celkových
nadzemných podlažných plôch
prípustné funkčné využitie v obmedzenom rozsahu: dostavby bytov nad podlažím
základnej funkcie, bytové domy do 4. nadzemného podlažia len mimo areálov
základných škôl, materských škôl, jaslí, zdravotníckych a sociálnych zariadení
neprípustné funkčné využitie: je uvedené v príslušnej tabuľke záväznej časti ÚPN
hl. mesta SR Bratislavy, 2007
Územie sa nachádza v severnej časti riešeného priestoru južne od kaštieľa a je
charakterizované ako stabilizované územia.
A.4.2 Vzťah novonavrhovaného riešenia a rozvrhnutia funkčných plôch k ÚPN mesta
Vzhľadom k tomu, že požiadavky vyplývajúce z platnej územnoplánovacej dokumentácie
neumožňujú pre prevažnú väčšinu územia zrealizovať uvažovaný zámer, ktorým je
predovšetkým výstavba rodinných domov, t.j. málopodlažná zástavba obytného územia
s príslušnou vybavenosťou, je táto podmienená schválením zmien a doplnkov ÚPN hlavného
mesta SR Bratislavy. Kladne prerokovaná UŠ bude môcť byť podkladom pre spracovanie
návrhu zmien a doplnkov ÚPN hlavného mesta SR Bratislavy.
V zmysle požiadavky MČ a vlastníkov pozemkov sa v urbanistickej štúdii bude overovať
jednak transformácia územia z plôch vo funkčnom využití zmiešané územia obchodu
a služieb výrobných a nevýrobných (stabilizované kód 502 a rozvojové D/502), na
málopodlažnú zástavbu obytného územia, kód B/102 a C/102 a časť územia vo funkčnom
využití občianska vybavenosť lokálneho významu (kód 202) na parky, sadovnícke
a lesoparkové úpravy, kód 1110.
Charakteristika navrhovaných funkčných plôch na zmenu ÚPN mesta a navrhovaná intenzita
zástavby:
6
Málopodlažná zástavba obytného územia, kód 102
Územia slúžiace pre bývanie v rodinných domoch a málopodlažných bytových domoch.
V nových rozvojových územiach UŠ preferuje premiešané formy rodinnej a málopodlažnej
zástavby. UŠ umiestňuje málopodlažné formy do 4. NP ako prechodné formy medzi VBZ
a existujúcou rodinnou zástavbou a zmiešaným územím obchodu a služieb v dotyku
s riešeným územím.
Prevládajúcimi funkciami sú: bývanie v rodinných typoch objektov (rodinné domy a rôzne
typologické druhy málopodlažných bytových objektov do 4. NP). Min. podiel prevládajúcej
funkcie 70% - podiel celkových nadzemných podlažných plôch. Prípustnými funkciami sú:
menšie zariadenia občianskej vybavenosti, plošná a líniová zeleň do 0,5 ha, zeleň pozemkov
obytných budov a rodinných domov, ako aj zariadenia technického vybavenia územia
a dopravné plochy (parkoviská) vstavané a rozptýlené v území, ak nie sú súčasťou centier
lokálneho významu. Funkciami prípustnými v obmedzenom rozsahu sú zariadenia
telovýchovy a voľného času, malé ubytovacie zariadenia do max. 40 lôžok – rozptýlené
v území, nad rámec daného územia možno výnimočne povoliť umiestnenie stavieb verejnej
vybavenosti slúžiace širšiemu okoliu.
Neprípustné funkcie (v zmysle tabuľky záväznej časti ÚPN mesta): je v území možné
prevádzkovať len také činnosti, ktoré svojou prevádzkou, výrobným alebo technologickým
zariadením nerušia svojimi negatívnymi účinkami prevádzku stavieb a zariadení v ich okolí
(nemožno napr. povoliť autoservisy, klampiarske prevádzky, stolárstva, ČSPH s autoservismi
a opravovňami a pod.).
Urbanistická štúdia overuje svojím riešením intenzitu využitia územia v zmysle záväznej časti
ÚPN hl. mesta SR Bratislavy, rok 2007, v znení zmien a doplnkov, pre rozvojové územia
málopodlažnej bytovej zástavby v zmysle predmetnej tabuľky:
Kód
B
C
IPP
Číslo
Urbanist.
Priestorové
Priem.
IZP
KZ
max.
funkcie
funkcia
usporiadanie
podl.
max.
min.
0,4
102
MBZ
IRD 480–600 m²
1, 1+
0,25
0,40
IRD 600–1000 m²
1+, 2
0,23
0,40
0,6
102
MBZ
IRD nad 1000 m²
2, 2+
0,15
0,60
IRD 480–600 m²
2
0,25
0,40
IRD 600–1000 m²
2+
0,22
0,40
RRD 300–450 m²
1+, 2
0,32
0,25
ARD 450 m²
1
0,50
0,20
bytové domy
3
0,30
0,35
Vysvetlivky:
Index podlažných plôch (IPP) udáva pomer celkovej výmery podlažnej plochy nadzemnej časti zástavby
k celkovej výmere vymedzeného územia. Je formulovaný ako maximálne prípustná miera využitia územia.
Index zastavaných plôch (IZP) udáva pomer plôch zastavaných objektami vo vymedzenom území k celkovej
výmere vymedzeného územia.
Koeficient zelene (KZ) udáva pomer medzi plochou zelene na rastlom teréne a celkovou výmerou
vymedzeného územia.
Parky, sadovnícke a lesoparkové úpravy, kód 1110
Charakteristika funkčnej plochy: Plochy parkovej a sadovnícky upravenej zelene, plochy
zelene s úpravou lesoparkového charakteru (mimo BLP) dostupné širokej verejnosti.
Prevládajúcimi funkciami sú: zeleň plošná a líniová
Prevládajúcimi funkciami sú: drobná architektúra a mobiliár, pešie komunikácie, menšie
ihriská, plochy pre deti a pod.
7
Funkciami prípustnými v obmedzenom rozsahu sú: pobytové lúky, drobné zariadenia pre
vedecko-výskumné účely, hygienické zariadenia
Neprípustnými funkciami sú: v zmysle tabuľky ÚPN-BA, viď príloha č. 5.
B.
RIEŠENIE URBANISTICKEJ ŠTÚDIE
B.1
Vymedzenie riešeného územia
Riešené územie je vymedzené pozemkami:
parcely registra „C“ (aktuálny právny stav): 543; 544; 546; 547; 548; 549/3–5;
550/1,2; 551; 560/2; 561/2; 563; 564; 568; 569; 570; 571/4,5,6 – časť,7–9,15–
17,23,31,68,71,74–76,101–108,111–114,118; 572 - časť
parcely registra „E“ (aktuálny právny stav): 1199/7–10; 2153; 2154; 2155; 2156;
2159/1; 2160/1; 2187; 2188; 2190 – časť; 2191; 2193/1 – časť; 2196/1
Rozloha riešeného územia je: 13,4 ha
Kvôli dopravnému a technickému napojeniu územia sú zároveň využívané aj pozemky mimo
riešeného územia.
Zadanie „UŠ“ určilo pre riešené územie
poľnohospodárskeho družstva v Čunove“.
pracovný
názov
„Areál
bývalého
Riešené územie sa nachádza v areáli bývalého Poľnohospodárskeho družstva Čunovo.
Riešené územie sa rozprestiera po pravej strane pri vstupe do zastavanej časti mestskej časti
Bratislava – Čunovo. Zo západu je ohraničené jestvujúcou komunikáciou (Schengenská
ulica), z juhu komunikáciou vedúcou k vodnému dielu Gabčíkovo a areálom skladov
(zmiešané územie obchodu a služieb výrobných a nevýrobných, kód D 502), z východu
protipovodňovou hrádzou a parcelami pod protipovodňovou hrádzou a zo severu jestvujúcou
zástavbou Čunova.
V rámci riešenia tejto dokumentácie navrhujeme reparceláciu riešeného územia – nové
usporiadanie. Na novú parceláciu pozemkov bude vypracovaný geometrický plán.
B.2
Opis riešeného územia, charakteristika výstupov z analýz a limity využiteľnosti
územia
Riešené územie sa nachádza v areáli bývalého Poľnohospodárskeho družstva Čunovo,
v ktorom sa nachádzajú zdevastované plochy komunikácií, zdevastované spevnené plochy,
neudržiavané a čiastočne udržiavané trávnaté plochy, nevhodné solitéry a skupiny nízkej
a vysokej zelene, funkčné a nefunkčné stavby po bývalom poľnohospodárskom družstve.
V severozápadnej časti riešeného územia, ktorá je v dotyku so zastavaným územím mestskej
časti Bratislava - Čunovo, pri existujúcom kaštieli a sýpke sa nachádzajú vyššie solitéry
drevín, ktoré ako keby boli pozostatkami pôvodnej zelene – parku za kaštieľom. V tomto
území pri vstupe do areálu sa ešte nachádza menší zrekonštruovaný objekt, veľkorozmerný
prístrešok a funkčný skladový objekt. Smerom na východ v severnej časti územia ďalej
pokračujú čiastočne udržiavané trávnaté a zelené plochy v kontakte s územím dvora bytovky
a územia nového polyfunkčného ihriska v parku existujúcej južnej zóny rodinných domov
Čunova.
8
Severovýchodná časť riešeného územia je v dotyku s CHKO Dunajské luhy a následne
s areálom vodného diela.
Limity využiteľnosti severnej časti riešeného územia vychádzajú z existujúcich prírodných
podmienok, z dotyku s existujúcou štruktúrou zástavby Čunova, požiadaviek mestskej časti
a z vlastníckych vzťahov v území.
Severozápadná časť je determinovaná ideálnym možným vstupom do územia
a predpokladaným zachovaním a posilnením zelene v nadväznosti na kaštieľ. V dotyku
s existujúcim polyfunkčným ihriskom a v napojení na Petržalskú ulicu je žiaduce situovať
vyššiu zeleň v nadväznosti na rozvoľnenú málopodlažnú bytovú zástavbu. Kontakt riešeného
územia s CHKO Dunajské luhy je potrebné riešiť zvlášť citlivo s dostatočnou izoláciou
a prechodom do voľných plôch a zelene.
Západná časť riešeného územia, ktorá je v dotyku so Schengenskou ulicou obsahuje plochy
odstránených hál a skladov, využívané objekty pre nevýrobné služby, zanedbané
komunikácie, spevnené plochy a trávnaté plochy a ďalšie dva pôvodné vstupy do areálu
družstva.
Hlavnou limitujúcou požiadavkou v tomto území je vytvorenie dostatočného uličného
priestoru pre Schengenskú ulicu, ktorá zabezpečuje obsluhu dotknutých riešených území, ale
aj celého Čunova. Následne limitujúca je požiadavka čiastočného zachovania a dobudovania
nevýrobných služieb v tomto území.
V južnej časti riešeného územia, ktorá je v dotyku s cestou k vodnému dielu, sa nachádza
telekomunikačný objekt, odstránená plocha po skladovom objekte a zanedbané komunikácie
a spevnené a trávnaté plochy.
Limitom v tomto území je telekomunikačný objekt a blízkosť cesty k vodnému dielu.
Ďalšia južná časť riešeného územia je v dotyku so zastavaným územím existujúceho areálu
zmiešaného územia obchodu, výrobných a nevýrobných služieb, cez ktorý sú dve
komunikačné napojenia pôvodného areálu na cestu k vodnému dielu. V tejto časti sa
nachádzajú neudržiavané komunikácie, spevnené a trávnaté plochy s rozptýlenou nízkou
a vysokou zeleňou.
Limitujúcimi podmienkami v tomto území sú požiadavka dopravného napojenia a kontakt,
dokonca až zasahovanie objektov zmiešaného územia do areálu bývalého PD.
Východná časť územia, ktorá je v dotyku s ornými plochami, ktoré sú v návrhu ÚPN – BA
ako územia slúžiace pre oddych, pohyb v prírode a športové aktivity a následne na CHKO
Dunajské luhy. V tejto časti sa nachádzajú komunikácie, spevnené a trávnaté plochy
s rozptýlenou nízkou a vysokou zeleňou. Zvlášť nevyhovujúce sú tu plochy skládok
biologického odpadu.
Limitmi v tomto území sú možné napojenia na cestu k vodnému dielu a požiadavka
plynulého napojenia tejto časti na navrhované plochy rekreácie v zmysle ÚPN-BA.
V dotyku s oplotením okolo celého areálu je podobne ako v celom areáli neudržiavaná,
čiastočne náletová vysoká zeleň, ktorej zachovanie je potrebné posúdiť v ďalších stupňoch
projektovej dokumentácie.
B.3
Popis a zdôvodnenie navrhovanej urbanistickej koncepcie riešenia
V nadväznosti na hlavné ciele urbanistickej štúdie Areálu bývalého poľnohospodárskeho
družstva Čunovo navrhujeme vytvorenie optimálneho obytného prostredia s požadovanou
občianskou vybavenosťou, zelenými plochami v syntéze s existujúcimi a rozvojovými
plochami zmiešaného obchodu a služieb tak, aby bola zabezpečená kvalita životného
prostredia a trvalo udržateľného rozvoja.
Urbanistická koncepcia obidvoch variantov vychádza zo zámeru naplniť požiadavku zadania
na vytvorenie plnohodnotného obytného prostredia v súlade s charakterom prímestského sídla
9
a jeho krajinného zázemia s väzbou na existujúcu a plánovanú zástavbu mestskej časti
Čunovo.
Nosnou myšlienkou autora je návrh obytnej zóny pravouhlej urbanistickej štruktúry s väzbou
na centrum obce s plynulým prechodom do susedného územia oddychu, športových aktivít
a pohybu v prírode v nadväznosti na CHKO Dunajské luhy a rozvíjajúce sa areály pri vodnom
diele Gabčíkovo s optimalizovaním vzťahu na existujúce a navrhované zmiešané územie
obchodu a služieb.
Variant 1 aj 2 v urbanistickej štruktúre preveruje v zóne možnosti umiestnenia premiešaných
foriem málopodlažnej zástavby prevažne rodinných domov a bytových domov
v obmedzenom rozsahu.
Celková urbanistická kompozícia je založená na jasnej pravouhlej dopravnej osnove
gradujúcej od zberných komunikácií (mimo riešenej zóny), cez obslužné komunikácie,
k ukľudneným komunikáciám s prepojením a zokruhovaním s pešími a cyklistickými trasami
tak, aby celá zóna vytvorila maximálne množstvo ukľudnených verejných uličných priestorov
s dostatkom plošnej a líniovej zelene.
Zámerom tejto koncepcie nie je odstránenie pohodlnej automobilovej obsluhy každého
pozemku, čo pokladáme za samozrejmosť, ale vytvorenie maximálneho komfortu a obytnosti
verejných uličných priestorov v územiach s rodinnými domami. Na druhej strane sú územia
s bytovými domami riešené tak, aby verejné uličné priestory dopĺňali spoločné súkromné
plochy oddychu a zelene v priamej nadväznosti na každý bytový dom.
Občianska vybavenosť a zeleň je navrhnutá v zmysle požiadaviek mestskej časti v súlade
s metodickou príručkou „Štandardy minimálnej vybavenosti obcí (aktualizácia 2009).
Urbanistická štruktúra v obidvoch variantoch je rozvoľnená s dôrazom na prímestský
charakter uličných priestorov málopodlažnej zástavby s dostatočnými plochami verejnej
a súkromnej zelene.
Variant 1
1. Severná časť územia (1. etapa) je napojená na Petržalskú ulicu s dôsledným rešpektovaním
existujúcej cesty s priamym dotykom na parcely rodinných domov. Tento vstup do riešeného
územia je ukľudnenou komunikáciou a zabezpečuje automobilovú obsluhu iba severných
pozemkov riešenej zóny.
2. Juhozápadná, západná a severozápadná časť riešeného územia (1. etapa) je napojená
priamo z obslužnej komunikácie (Schengenská ulica) prostredníctvom obslužnej komunikácie
medzi navrhovaným parkom za kaštieľom a málopodlažnou zástavbou a ďalej iba
ukľudnenými komunikáciami, ktoré sú zokruhované výrazným severojužným peším
a cyklochodníkom, ktorý nadväzuje na severe zóny na hlavný vstupný priestor pred
kaštieľom. Na juhu sa táto línia prepojených severojužných komunikácií napája na
navrhovanú cyklotrasu do Rajky a k vodnému dielu.
3. Juhovýchodná a centrálna časť územia (2. etapa) je dopravne napojená s navrhovanou
obslužnou komunikáciou z cesty k vodnému dielu. Táto obslužná prístupová komunikácia
v tomto variante prechádza cez existujúci areál zmiešaného územia obchodu a služieb.
Občianska vybavenosť vo variante 1 je situovaná v centrálnej časti s napojením na verejnú
plošnú zeleň s ihriskom. V objekte občianskej vybavenosti je navrhnutá materská škola pre
15–20 detí a potraviny so zmiešaným tovarom.
Zmiešané územie obchodu a služieb v západnej časti územia je minimalizované
s požiadavkou symbiózy s okolitými rodinnými domami.
Návrh zelene v nadväznosti na urbanistickú štruktúru vytvára verejné plochy zelene pri
občianskej vybavenosti a kaštieli, verejná líniová zeleň je popri obslužných komunikáciách,
pričom pri ukľudnených a peších komunikáciách je bohatšie dimenzovaná. Prechod k CHKO
10
Dunajské luhy je zabezpečený v tomto variante nižšou podlažnosťou a väčšou plochou nízkej
a vysokej zelene.
Variant 2
Severná časť územia (1. etapa) je napojená na Petržalskú ulicu cez existujúci park novou
trasou ukľudnenej komunikácie zabezpečujúcou automobilové napojenie iba severných
pozemkov riešenej zóny .
Juhozápadná, západná a severozápadná časť územia (1. etapa) je napojená priamo na
Schengenskú ulicu prostredníctvom obslužných a ukľudnených komunikácií s tým, že
v jednej časti je priame napojenie s parkovaním k málopodlažnému obytnému domu.
Severojužná línia ukľudnených a peších komunikácií od kaštieľa po cestu k vodnému dielu
v strede zóny zokruhováva systém komunikácií a vytvára hlavnú vnútornú pešiu líniu v smere
sever – juh, na ktorú sa napájajú východo-západné línie ukľudnených a peších komunikácií.
Zmiešané územie obchodu a služieb je v návrhu minimalizované s požiadavkou symbiózy
s okolitými rodinnými domami.
Stredná časť riešeného územia s dôsledným zaslepením ukľudnených komunikácií graduje
v urbanistickej štruktúre rodinných domov väčších plôch s bohatou verejnou zeleňou
v uličných priestoroch a súkromnou zeleňou v individuálnych rodinných domoch.
Severovýchodná časť v tomto variante je dimenzovaná vo väčšej hustote. Jej rozsah bude
potrebné odsúhlasiť v závislosti od ochranného pásma lesa CHKO Dunajské luhy.
Zásadným rozdielom tohto variantu je návrh bohatšieho objemu občianskej vybavenosti
(materská škola, potraviny so zmiešaným tovarom, športovorekreačné služby – fitnes) na
plošnú parkovú verejnú zeleň.
Cestné automobilové napojenie juhovýchodnej časti je vedené mimo areálu zmiešaného
územia obchodu a služieb, ktorý je taktiež samostatne napojený z prístupovej obslužnej
komunikácie, ktorá nadväzuje na cestu k vodnému dielu. Toto riešenie sa nám javí
výhodnejšie a vzhľadom na oddelenie vstupov do obytnej zóny a areálu obchodu a služieb
mimo riešeného územia. Ďalšou výhodou je vytvorenie dopravnej obsluhy pre rozvojové
územie oddychu a športu v dotyku s CHKO Dunajské luhy.
Celkovým zámerom obidvoch variantov je vytvorenie maximálnej kľudnej a tichej zóny
prímestského charakteru využívajúcej blízky vzťah k centru mestskej časti a blízkosť ku
krajine vodného toku a vodného diela.
B.4
Návrh regulatívov funkčného a priestorového usporiadania pozemkov resp.
jednotiek pre reguláciu
Urbanistická štúdia v súlade so zadaním a s príslušnými zákonmi, vyhláškami a normami
navrhuje funkčné a priestorové usporiadanie málopodlažnej bytovej zástavby charakteru
rodinných domov a bytových domov v obmedzenom rozsahu. Regulácia zóny je spracovaná
pre regulované územia – urbanistické sektory, ktoré sú vymedzené v grafickej časti (výkres č.
07) v dvoch variantoch.
Regulatívy funkčného usporiadania
V súlade so zadaním a v nadväznosti na územný plán mesta je navrhnuté záväzné
a odporúčané funkčné využitie územia po sektoroch, ktoré sú záväzne a doporučene dopravne
obslúžené, s tým, že sa vytvára jednotný funkčný systém zohľadňujúci vzájomné vnútorné
väzby a väzby na existujúce funkcie mestskej časti a širšieho okolia.
1. Záväzné funkcie sú regulované plne v súlade s reguláciou ÚPN-BA (príloha 1)
s doplnením zo schváleného zadania urbanistickej štúdie, kód a číslo funkcie B 102,
11
C 102, C 202, D 502 a 1110. Na záväznú funkčnú reguláciu nadväzuje záväzná
regulácia komunikácií funkčnej triedy C.
2. Odporúčaná regulácia vychádza z hmotovo-priestorového riešenia (grafická časť
komplexný urbanistický návrh), ktoré optimalizuje reguláciu jednotlivých sektorov
z hľadiska priestorového usporiadania (typu, zastavanej plochy, podlažnosti,
umiestnenia zástavby na pozemku, resp. v sektore) a dopravného napojenia a obsluhy
komunikáciami funkčnej triedy D.
3. Prevládajúce funkcie, prípustné funkcie, prípustné funkcie v obmedzenom rozsahu
a neprípustné funkcie v sektoroch jednoznačne upresňujú tabuľky z ÚPN BA
„Charakteristika jednotlivých funkčných plôch – Návrh využitia územia (plôch)“, viď
príloha 2, 3, 4, 5
Regulatívy priestorového využitia
Regulatívy priestorového využitia konkretizujú funkčné využitie územia s cieľom dosiahnuť
optimálnu urbanistickú štruktúru so zabezpečením:
1. mierky existujúcej urbanistickej štruktúry mestskej časti Čunovo a zachovávajú
charakter prímestskej zástavby v novonavrhovanej zóne
2. hmotovo-priestorového riešenia zástavby a drobnej architektúry, ktoré s dodržaním
architektonickej jednoty v ucelených častiach sektorov a jednotlivých uličných
priestorov posilní harmóniu a identitu každej jednotlivej časti
3. kvality životného prostredia s dostatočným dimenzovaním dopravy, technickej
infraštruktúry a súkromnej a verejnej zelene
4. funkčnosti a kvality prostredia pri realizovaní každej dielčej časti výstavby zóny
postupovať tak, aby bola zabezpečená funkčnosť stavby a kvalita prostredia
realizovanej časti ulice, sektoru
5. umiestnením verejnej parkovej zelene v nadväznosti na kaštieľ a občiansku
vybavenosť zóny
6. línií verejnej zelene popri obslužných a ukľudnených komunikáciách
7. málopodlažnú zástavbu riešiť tak, aby boli dodržané svetlotechnické podmienky podľa
Nariadenia vlády SR č. 353/2006 Z. z. a v súlade s požiadavkami STN 73 4301
Budovy na bývanie
8. požiadaviek na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu podľa
Vyhlášky MŽP SR č, 532/2002
9. občianskej vybavenosti v súlade s požiadavkami zadania, „Štandardov minimálnej
vybavenosti obcí“ a požiadavkami mestskej časti
10. automobilový, cyklistický a peší pohyb riešiť s dôrazom na ukľudnený charakter zóny
a s dostatočným dimenzovaním komunikačných priestorov
Regulácia sektorov a pozemkov
Návrh urbanistickej štúdie zohľadňuje vlastnícke vzťahy v území, avšak vzhľadom na nutnosť
funkčného využitia a dopravnej obsluhy celého územia s cieľom optimálnej urbanistickej
štruktúry a trvalo udržateľného rozvoja je potrebná reparcelizácia s územným (príp.
finančným) vysporiadaním dotknutých vlastníkov.
Regulačná matica – kľúč
Pre reguláciu každého sektoru bola vytvorená záväzná regulačná matica – kľúč, ktorej
jednotlivé pozície sú vyjadrené nasledovne:
12
-
číslo sektoru – udáva číslo jednotlivých sektorov v riešenom území, na ktorý sa
viaže záväzná a odporúčaná regulácia
kód a číslo funkcie – záväzná regulácia v zmysle ÚPN-BA
priestorové usporiadanie – odporúčané priestorové usporiadanie, spôsob
zastavania - využitia pozemku, typ zástavby
priemerná podlažnosť – priemerná podlažnosť navrhovanej zástavby v sektore
maximálna podlažnosť – záväzná maximálna podlažnosť v sektore
index zastavaných plôch – záväzný maximálny index zastavaných plôch
vyjadrujúci pomer zastavaných plôch k ploche pozemku v danom sektore
index podlažných plôch – odporúčaný index podlažných plôch vyjadrujúci
pomer podlažných plôch k ploche pozemku v danom sektore
koeficient zelene (KZ) – záväzný minimálny koeficient zelene vyjadrujúci pomer
zelených plôch k ploche pozemku v danom sektore
Regulačné čiary
Každý sektor je záväzne a odporučene regulovaný podľa regulačnej matice – kľúča a následne
záväznými regulačnými čiarami – uličnou, stavebnou a hranou maximálneho zastavania.
Uličná čiara je záväzná čiara, ktorá vymedzuje rozhranie medzi verejným priestorom ulice
a hranicou sektora tvorí hranicu medzi verejnými pozemkami a súkromnými pozemkami
v našom riešení tiež medzi pozemkami občianskej vybavenosti a verejnou zeleňou parkov.
Stavebná čiara je záväzná a vymedzuje minimálnu vzdialenosť zastavania od uličnej čiary.
Urbanistická štúdia navrhuje vzdialenosť stavebnej čiary od uličnej čiary 6 m.
Hrana maximálneho zastavania je záväzná čiara, ktorá vymedzuje minimálnu vzdialenosť
stavby od susedného pozemku 3m, pri ktorom je však tiež potrebné dodržať ostatné
podmienky príslušných zákonov, vyhlášok a noriem.
Regulácia verejného uličného priestoru
Regulácia verejného uličného priestoru je záväzná pri návrhu komunikácií funkčnej triedy C.
Regulácia a umiestnenie verejného uličného priestoru komunikácií funkčnej triedy D je
odporúčaná s podmienkou, že ju je možné zmeniť iba v prípade, ak sa architektonickourbanistickou štúdiou sektora, príp. priľahlých sektorov preukáže iné vhodné využitie územia,
ale iba v súlade so stanovenými regulatívmi (regulatívna matica – kľúč) príslušného sektora,
sektorov.
Problémom je:
1. návrh a regulácia sektora S19 vo variante 2, príp. návrh sektora S20 vo variante 1
vzhľadom na nedoriešené vlastnícke vzťahy stavieb na cudzom pozemku
2. regulácia a návrh sektorov vzhľadom na nedoriešené vlastnícke vzťahy stavieb na
cudzích pozemkoch v sektoroch vo variante 1 – S09, S13, S14 a vo variante 2 – S09,
S10, S11
13
3. regulácia záväzných prístupových komunikácií funkčnej triedy C od cesty k vodnému
dielu a napojenie na Petržalskú ulicu, pretože prechádzajú cez cudzie pozemky mimo
riešeného územia
Záväzné a odporúčané regulatívy podľa variantov a jednotlivých sektorov:
Funkčno-priestorová regulácia jednotlivých sektorov - variant 1
Sektor
Kód
IPP
Číslo
Urbanist.
Priestorové
Priem.
Max.
IZP
KZ
max.
funkcie
funkcia
usporiadanie
podl.
podl.
max.
min.
1110
PSLÚ
102
MBZ
IRD 480–600 m²
2
0,25
0,40
IRD 600–1000 m²
2+
0,22
0,40
RRD 300–450 m²
1+, 2
0,32
0,25
S01
S02
S03
S04
C
C
B
S05
S06
S07
S08
S09
S10
B
C
C
B
C
0,6
0,6
0,4
102
102
MBZ
MBZ
ARD 450 m²
1
bytové domy
3
0,50
0,20
0,30
0,35
IRD 480–600 m²
2
0,25
0,40
IRD 600–1000 m²
2+
RRD 300–450 m²
1+, 2
0,22
0,40
0,32
ARD 450 m²
0,25
1
0,50
0,20
bytové domy
3
0,30
0,35
IRD 480–600 m²
1, 1+
1+/1
0,25
0,40
IRD 600–1000 m²
1+, 2
1+/1
0,23
0,40
IRD nad 1000 m²
2, 2+
0,15
0,60
0,40
0,15
0,25
0,40
4/1
2+/1
0,9
502
ZÚOSVN
RFZA
2–3
0,4
102
MBZ
IRD 480–600 m²
1, 1+
IRD 600–1000 m²
1+, 2
0,23
0,40
IRD nad 1000 m²
2, 2+
0,15
0,60
IRD 480–600 m²
2
0,25
0,40
IRD 600–1000 m²
2+
0,22
0,40
RRD 300–450 m²
1+, 2
0,32
0,25
ARD 450 m²
1
0,50
0,20
bytové domy
3
0,30
0,35
IRD 480–600 m²
2
2+/1
0,25
0,40
IRD 600–1000 m²
2+
2+/1
0,22
0,40
RRD 300–450 m²
1+, 2
0,32
0,25
ARD 450 m²
1
0,50
0,20
bytové domy
3
0,30
0,35
IRD 480–600 m²
1, 1+
0,25
0,40
IRD 600–1000 m²
1+, 2
0,23
0,40
IRD nad 1000 m²
2, 2+
0,15
0,60
ZLCOV
1–2
0,30
0,25
0,6
0,6
0,4
0,6
102
102
102
202
MBZ
MBZ
MBZ
OVLV
3/1
2/1
2+/1
2/1
2/1
14
S11
1110
PSLÚ
S12
1110
PSLÚ
102
MBZ
S13
S14
S15
S16
S17
S18
S19
S20
B
B
C
C
B
B
B
B
0,4
0,4
0,6
0,6
0,4
0,4
0,4
0,4
102
102
102
102
102
102
102
MBZ
MBZ
MBZ
MBZ
MBZ
MBZ
MBZ
IRD 480–600 m²
1, 1+
0,25
0,40
IRD 600–1000 m²
1+, 2
2/1
0,23
0,40
IRD nad 1000 m²
2, 2+
2/1
0,15
0,60
IRD 480–600 m²
1, 1+
0,25
0,40
IRD 600–1000 m²
1+, 2
2/1
0,23
0,40
IRD nad 1000 m²
2, 2+
2/1
0,15
0,60
IRD 480–600 m²
2
0,25
0,40
IRD 600–1000 m²
2+
0,22
0,40
RRD 300–450 m²
1+, 2
0,32
0,25
ARD 450 m²
1
0,50
0,20
bytové domy
3
0,30
0,35
IRD 480–600 m²
2
0,25
0,40
IRD 600–1000 m²
2+
0,22
0,40
RRD 300–450 m²
1+, 2
0,32
0,25
ARD 450 m²
1
0,50
0,20
bytové domy
3
0,30
0,35
IRD 480–600 m²
1, 1+
0,25
0,40
IRD 600–1000 m²
1+, 2
0,23
0,40
IRD nad 1000 m²
2, 2+
0,15
0,60
IRD 480–600 m²
1, 1+
0,25
0,40
IRD 600–1000 m²
1+, 2
0,23
0,40
IRD nad 1000 m²
2, 2+
0,15
0,60
IRD 480–600 m²
1, 1+
0,25
0,40
4/1
4/1
2/1
2/1
1+/1
IRD 600–1000 m²
1+, 2
0,23
0,40
IRD nad 1000 m²
2, 2+
0,15
0,60
IRD 480–600 m²
1, 1+
0,25
0,40
IRD 600–1000 m²
1+, 2
0,23
0,40
IRD nad 1000 m²
2, 2+
0,15
0,60
2/1
Vysvetlivky:
navrhovaná záväzná funkčno-priestorová regulácia
odporúčaná a navrhovaná záväzná funkčno-priestorová regulácia
IPP max.
maximálny index podlažných plôch
Priem. podl.
priemerná podlažnosť
Max. podl.
maximálna podlažnosť
IZP max.
maximálny index zastavaných plôch
KZ min.
minimálny koeficient zelene
PSLÚ
parky, sadovnícke a lesoparkové úpravy
MBZ
málopodlažná bytová zástavba
15
IRD
izolované rodinné domy
RRD
radové rodinné domy
ARD
átriové rodinné domy
ZÚOSVN
zmiešané územia obchodu a služieb výrobných a nevýrobných
RFZA
rôzne formy zástavby, areály
OVLV
občianska vybavenosť lokálneho významu
ZLCOV
zástavba lokálnych centier občianskej vybavenosti
Funkčno-priestorová regulácia jednotlivých sektorov - variant 2
Sektor
Kód
IPP
Číslo
Urbanist.
Priestorové
Priem.
Max.
IZP
KZ
max.
funkcie
funkcia
usporiadanie
podl.
podl.
max.
min.
1110
PSLÚ
102
MBZ
IRD 480–600 m²
2
0,25
0,40
IRD 600–1000 m²
2+
0,22
0,40
RRD 300–450 m²
1+, 2
0,32
0,25
S01
S02
S03
S04
C
C
B
S05
S06
S07
S08
S09
S10
B
C
C
B
B
0,6
0,6
0,4
102
102
MBZ
MBZ
ARD 450 m²
1
bytové domy
3
0,50
0,20
0,30
0,35
IRD 480–600 m²
2
IRD 600–1000 m²
2+
0,25
0,40
0,22
RRD 300–450 m²
0,40
1+, 2
0,32
0,25
ARD 450 m²
1
0,50
0,20
bytové domy
3
0,30
0,35
IRD 480–600 m²
1, 1+
1+/1
0,25
0,40
IRD 600–1000 m²
1+, 2
1+/1
0,23
0,40
IRD nad 1000 m²
2, 2+
0,15
0,60
0,40
0,15
0,25
0,40
0,23
0,40
0,15
0,60
0,25
0,40
0,22
0,40
4/1
2+/1
0,9
502
ZÚOSVN
RFZA
2–3
0,4
102
MBZ
IRD 480–600 m²
1, 1+
IRD 600–1000 m²
1+, 2
IRD nad 1000 m²
2, 2+
IRD 480–600 m²
2
IRD 600–1000 m²
2+
RRD 300–450 m²
1+, 2
0,32
0,25
ARD 450 m²
1
0,50
0,20
bytové domy
3
0,30
0,35
IRD 480–600 m²
2
2+/1
0,25
0,40
IRD 600–1000 m²
2+
2+/1
0,22
0,40
RRD 300–450 m²
1+, 2
0,32
0,25
ARD 450 m²
1
0,50
0,20
bytové domy
3
0,30
0,35
IRD 480–600 m²
1, 1+
0,25
0,40
IRD 600–1000 m²
1+, 2
0,23
0,40
IRD nad 1000 m²
2, 2+
0,15
0,60
IRD 480–600 m²
1, 1+
0,25
0,40
0,6
0,6
0,4
0,4
102
102
102
102
MBZ
MBZ
MBZ
MBZ
3/1
2/1
2+/1
2/1
16
S11
S12
S13
S14
S15
B
C
C
B
C
0,4
0,6
0,6
0,4
0,6
S16
S17
S18
S19
B
B
D
0,4
0,4
0,9
102
102
102
102
MBZ
MBZ
MBZ
MBZ
202
OVLV
1110
PSLÚ
102
MBZ
102
502
MBZ
ZÚOSVN
IRD 600–1000 m²
1+, 2
IRD nad 1000 m²
2, 2+
2/1
0,23
0,40
0,15
0,60
IRD 480–600 m²
1, 1+
IRD 600–1000 m²
1+, 2
2/1
0,25
0,40
0,23
0,40
IRD nad 1000 m²
2, 2+
2/1
0,15
0,60
IRD 480–600 m²
2
0,25
0,40
IRD 600–1000 m²
2+
0,22
0,40
RRD 300–450 m²
1+, 2
0,32
0,25
ARD 450 m²
1
0,50
0,20
bytové domy
3
0,30
0,35
IRD 480–600 m²
2
0,25
0,40
IRD 600–1000 m²
2+
0,22
0,40
RRD 300–450 m²
1+, 2
0,32
0,25
ARD 450 m²
1
0,50
0,20
bytové domy
3
0,30
0,35
IRD 480–600 m²
1, 1+
0,25
0,40
IRD 600–1000 m²
1+, 2
0,23
0,40
IRD nad 1000 m²
2, 2+
0,15
0,60
ZLCOV
1–2
2/1
0,30
0,25
IRD 480–600 m²
1, 1+
1+/1
0,25
0,40
IRD 600–1000 m²
1+, 2
1+/1
0,23
0,40
IRD nad 1000 m²
2, 2+
0,15
0,60
IRD 480–600 m²
1, 1+
2/1
0,25
0,40
IRD 600–1000 m²
1+, 2
2/1
0,23
0,40
IRD nad 1000 m²
2, 2+
2/1
0,15
0,60
RFZA
2–3
3/1
0,40
0,15
4/1
4/1
1+/1
Vysvetlivky:
navrhovaná záväzná funkčno-priestorová regulácia
odporúčaná a navrhovaná záväzná funkčno-priestorová regulácia
IPP max.
maximálny index podlažných plôch
Priem. podl.
priemerná podlažnosť
Max. podl.
maximálna podlažnosť
IZP max.
maximálny index zastavaných plôch
KZ min.
minimálny koeficient zelene
PSLÚ
parky, sadovnícke a lesoparkové úpravy
MBZ
málopodlažná bytová zástavba
IRD
izolované rodinné domy
RRD
radové rodinné domy
ARD
átriové rodinné domy
ZÚOSVN
zmiešané územia obchodu a služieb výrobných a nevýrobných
17
RFZA
rôzne formy zástavby, areály
OVLV
občianska vybavenosť lokálneho významu
ZLCOV
zástavba lokálnych centier občianskej vybavenosti
Funkčno-priestorová regulácia jednotlivých pozemkov - variant 1
Sektor
Pozemok
Kód IPP
IPP
Číslo
max. funkcie
S01
S01-01
S02
S02-01
C
S02-02
S02-03
S03
S04
Urbanist.
Priestorové
Priem.
Max.
funkcia
usporiadanie
podl.
podl.
IZP
IZP
KZ
max.
min.
1110
PSLÚ
0,50 0,6
102
MBZ
bytový dom
3
4/1
0,17
0,30
0,35
C
0,46 0,6
102
MBZ
bytový dom
3
4/1
0,15
0,30
0,35
C
0,49 0,6
102
MBZ
bytový dom
3
4/1
0,16
0,30
0,35
S02-04
C
0,55 0,6
102
MBZ
bytový dom
3
4/1
0,18
0,30
0,35
S03-01
C
0,29 0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,18
0,22
0,40
S03-02
C
0,29 0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,18
0,22
0,40
S03-03
C
0,29 0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,18
0,22
0,40
S03-04
C
0,29 0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,17
0,22
0,40
S03-05
C
0,29 0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,18
0,22
0,40
S03-06
C
0,29 0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,18
0,22
0,40
S03-07
C
0,30 0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,18
0,22
0,40
S03-08
C
0,22 0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,13
0,22
0,40
S03-09
C
0,26 0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,16
0,22
0,40
S03-10
C
0,27 0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,16
0,22
0,40
S03-11
C
0,29 0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,18
0,22
0,40
S04-01
B
0,27 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,18
0,23
0,40
S04-02
B
0,27 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,18
0,23
0,40
S04-03
B
0,27 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,18
0,23
0,40
S04-04
B
0,28 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,19
0,23
0,40
S04-05
B
0,28 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,19
0,23
0,40
S04-06
B
0,29 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,19
0,23
0,40
S04-07
B
0,31 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,21
0,23
0,40
S04-08
B
0,30 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,20
0,23
0,40
S04-09
B
0,30 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,20
0,23
0,40
S04-10
B
0,29 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,20
0,23
0,40
S04-11
B
0,28 0,4
102
MBZ
IRD 480–600m²
1, 1+
1+/1
0,18
0,25
0,40
S04-12
B
0,28 0,4
102
MBZ
IRD 480–600m²
1, 1+
1+/1
0,19
0,25
0,40
S04-13
B
0,30 0,4
102
MBZ
IRD 480–600m²
1, 1+
1+/1
0,20
0,25
0,40
S04-14
B
0,31 0,4
102
MBZ
IRD 480–600m²
1, 1+
1+/1
0,21
0,25
0,40
0,51 0,9
502
ZÚOSVN
RFZA
2–3
3/1
0,26 0,40
0,15
S05
S05-01
S06
S06-01
B
0,28 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,17
0,23
0,40
S06-02
B
0,28 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,17
0,23
0,40
S06-03
B
0,28 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,17
0,23
0,40
S06-04
B
0,25 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,15
0,23
0,40
S06-05
B
0,29 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,17
0,23
0,40
S06-06
B
0,30 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,18
0,23
0,40
S07-01
C
0,34 0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,21
0,22
0,40
S07
18
S07-02
C
0,36 0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,22
0,22
0,40
S07-03
C
0,36 0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,22
0,22
0,40
S07-04
C
0,36 0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,22
0,22
0,40
S07-05
C
0,33 0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,20
0,22
0,40
S07-06
C
0,25 0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,15
0,22
0,40
S07-07
C
0,31 0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,19
0,22
0,40
S07-08
C
0,34 0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,20
0,22
0,40
S07-09
C
0,27 0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,17
0,22
0,40
S08-01
C
0,36 0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,21
0,22
0,40
S08-02
C
0,34 0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,21
0,22
0,40
S08-03
C
0,35 0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,21
0,22
0,40
S08-04
C
0,41 0,6
102
MBZ
IRD 480–600m²
2
2+/1
0,25
0,25
0,40
S08-05
C
0,40 0,6
102
MBZ
IRD 480–600m²
2
2+/1
0,24
0,25
0,40
S08-06
C
0,35 0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,21
0,22
0,40
S09-01
B
0,26 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,18
0,23
0,40
S09-02
B
0,24 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,17
0,23
0,40
S09-03
B
0,27 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,17
0,23
0,40
S09-04
B
0,27 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,17
0,23
0,40
S09-05
B
0,27 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,19
0,23
0,40
S09-06
B
0,28 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,19
0,23
0,40
S10
S10-01
C
0,30 0,6
202
OVLV
ZLCOV
1–2
2/1
0,15
0,30
0,25
S11
S11-01
1110
PSLÚ
S12
S12-01
1110
PSLÚ
S13
S13-01
B
0,25 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,15
0,23
0,40
S13-02
B
0,22 0,4
102
MBZ
IRD nad 1000m²
2, 2+
2/1
0,13
0,15
0,60
S13-03
B
0,33 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,23
0,23
0,40
S13-04
B
0,32 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,22
0,23
0,40
S13-05
B
0,33 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,23
0,23
0,40
S13-06
B
0,22 0,4
102
MBZ
IRD nad 1000m²
2, 2+
2/1
0,13
0,15
0,60
S13-07
B
0,27 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,19
0,23
0,40
S13-08
B
0,32 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,19
0,23
0,40
S13-09
B
0,28 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,16
0,23
0,40
S14-01
B
0,22 0,4
102
MBZ
IRD nad 1000m²
2, 2+
2/1
0,13
0,15
0,60
S14-02
B
0,23 0,4
102
MBZ
IRD nad 1000m²
2, 2+
2/1
0,14
0,15
0,60
S14-03
B
0,23 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,14
0,23
0,40
S14-04
B
0,23 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,14
0,23
0,40
S14-05
B
0,29 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,17
0,23
0,40
S14-06
B
0,26 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,15
0,23
0,40
S14-07
B
0,24 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,14
0,23
0,40
S15-01
C
0,42 0,6
102
MBZ
bytový dom
3
4/1
0,14
0,30
0,35
S15-02
C
0,58 0,6
102
MBZ
bytový dom
3
4/1
0,19
0,30
0,35
S15-03
C
0,59 0,6
102
MBZ
bytový dom
3
4/1
0,20
0,30
0,35
S16-01
C
0,34 0,6
102
MBZ
bytový dom
3
4/1
0,11
0,30
0,35
S08
S09
S14
S15
S16
19
S17
S18
S19
S20
S16-02
C
0,28 0,6
102
MBZ
bytový dom
3
4/1
0,09
0,30
0,35
S17-01
B
0,25 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,18
0,23
0,40
S17-02
B
0,24 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,17
0,23
0,40
S17-03
B
0,21 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,14
0,23
0,40
S17-04
B
0,23 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,15
0,23
0,40
S17-05
B
0,22 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,15
0,23
0,40
S17-06
B
0,26 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,17
0,23
0,40
S18-01
B
0,35 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,21
0,23
0,40
S18-02
B
0,34 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,22
0,23
0,40
S18-03
B
0,33 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,23
0,23
0,40
S18-04
B
0,33 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,23
0,23
0,40
S18-05
B
0,32 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,22
0,23
0,40
S18-06
B
0,32 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,22
0,23
0,40
S18-07
B
0,29 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,17
0,23
0,40
S18-08
B
0,28 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,19
0,23
0,40
S18-09
B
0,31 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,19
0,23
0,40
S18-10
B
0,33 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,20
0,23
0,40
S18-11
B
0,32 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,22
0,23
0,40
S18-12
B
0,33 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,23
0,23
0,40
S18-13
B
0,33 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,23
0,23
0,40
S18-14
B
0,32 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,22
0,23
0,40
S18-15
B
0,34 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,22
0,23
0,40
S18-16
B
0,35 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,21
0,23
0,40
S19-01
B
0,37 0,4
102
MBZ
IRD 480–600m²
1, 1+
1+/1
0,25
0,25
0,40
S19-02
B
0,34 0,4
102
MBZ
IRD 480–600m²
1, 1+
1+/1
0,23
0,25
0,40
S19-03
B
0,37 0,4
102
MBZ
IRD 480–600m²
1, 1+
1+/1
0,25
0,25
0,40
S19-04
B
0,37 0,4
102
MBZ
IRD 480–600m²
1, 1+
1+/1
0,25
0,25
0,40
S19-05
B
0,37 0,4
102
MBZ
IRD 480–600m²
1, 1+
1+/1
0,25
0,25
0,40
S19-06
B
0,37 0,4
102
MBZ
IRD 480–600m²
1, 1+
1+/1
0,25
0,25
0,40
S19-07
B
0,37 0,4
102
MBZ
IRD 480–600m²
1, 1+
1+/1
0,25
0,25
0,40
S19-08
B
0,37 0,4
102
MBZ
IRD 480–600m²
1, 1+
1+/1
0,25
0,25
0,40
S19-09
B
0,37 0,4
102
MBZ
IRD 480–600m²
1, 1+
1+/1
0,25
0,25
0,40
S19-10
B
0,35 0,4
102
MBZ
IRD 480–600m²
1, 1+
1+/1
0,24
0,25
0,40
S20-01
B
0,31 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,20
0,23
0,40
S20-02
B
0,36 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,22
0,23
0,40
S20-03
B
0,35 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,21
0,23
0,40
S20-04
B
0,36 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,22
0,23
0,40
S20-05
B
0,31 0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,19
0,23
0,40
Vysvetlivky:
IPP
IPP max.
Priem. podl.
Max. podl.
IZP
IZP max.
KZ min.
PSLÚ
MBZ
- index podlažných plôch
- maximálny index podlažnách plôch
- priemerná podlažnosť
- maximálna podlažnosť
- index zastavaných plôch podľa riešenia V1
- maximálny index zastavaných plôch
- minimálny koeficient zelene
- parky, sadovnícke a lesoparkové úpravy
- málopodlažná bytová zástavba
20
IRD
ZÚOSVN
RFZA
OVLV
ZLCOV
- izolovaný rodinný dom
- zmiešané územia obchodu a služieb výrobných a nevýrobných
- rôzne formy zástavby, areály
- občianska vybavenosť lokálneho významu
- zástavba lokálnych centier občianskej vybavenosti
Funkčno-priestorová regulácia jednotlivých pozemkov - variant 2
Sektor
Pozemok
Kód IPP
IPP
Číslo
max. funkcie
S01
S01-01
S02
S02-01
C
0,45
S02-02
C
0,45
S02-03
C
S02-04
S03
S04
Urbanist.
Priestorové
Priem.
Max.
funkcia
usporiadanie
podl.
podl.
IZP
IZP
KZ
max.
min.
1110
PSLÚ
0,6
102
MBZ
bytový dom
3
4/1
0,15
0,30
0,35
0,6
102
MBZ
bytový dom
3
4/1
0,15
0,30
0,35
0,48
0,6
102
MBZ
bytový dom
3
4/1
0,16
0,30
0,35
C
0,49
0,6
102
MBZ
bytový dom
3
4/1
0,16
0,30
0,35
S03-01
C
0,24
0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,14
0,22
0,40
S03-02
C
0,24
0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,14
0,22
0,40
S03-03
C
0,28
0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,19
0,22
0,40
S03-04
C
0,30
0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,18
0,22
0,40
S03-05
C
0,31
0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,22
0,22
0,40
S03-06
C
0,31
0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,21
0,22
0,40
S03-07
C
0,26
0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,15
0,22
0,40
S03-08
C
0,30
0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,21
0,22
0,40
S03-09
C
0,31
0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,22
0,22
0,40
S03-10
C
0,31
0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,22
0,22
0,40
S03-11
C
0,27
0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,19
0,22
0,40
S03-12
C
0,26
0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,15
0,22
0,40
S03-13
C
0,25
0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,15
0,22
0,40
S04-01
B
0,30
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,20
0,23
0,40
S04-02
B
0,30
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,20
0,23
0,40
S04-03
B
0,30
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,20
0,23
0,40
S04-04
B
0,30
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,20
0,23
0,40
S04-05
B
0,31
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,21
0,23
0,40
S04-06
B
0,32
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,21
0,23
0,40
S04-07
B
0,29
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,20
0,23
0,40
S04-08
B
0,32
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,21
0,23
0,40
S04-09
B
0,30
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,20
0,23
0,40
S04-10
B
0,31
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,20
0,23
0,40
S04-11
B
0,28
0,4
102
MBZ
IRD 480–600m²
1, 1+
1+/1
0,18
0,25
0,40
S04-12
B
0,28
0,4
102
MBZ
IRD 480–600m²
1, 1+
1+/1
0,19
0,25
0,40
S04-13
B
0,30
0,4
102
MBZ
IRD 480–600m²
1, 1+
1+/1
0,20
0,25
0,40
S04-14
B
0,31
0,4
102
MBZ
IRD 480–600m²
1, 1+
1+/1
0,21
0,25
0,40
0,51 0,9
502
ZÚOSVN
RFZA
2–3
3/1
0,26
0,40
0,15
S05
S05-01
S06
S06-01
B
0,28
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,17
0,23
0,40
S06-02
B
0,28
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,17
0,23
0,40
S06-03
B
0,28
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,17
0,23
0,40
S06-04
B
0,25
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,15
0,23
0,40
S06-05
B
0,29
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,17
0,23
0,40
21
S07
S08
S09
S10
S11
S12
S06-06
B
0,30
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,18
0,23
0,40
S07-01
C
0,36
0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,22
0,22
0,40
S07-02
C
0,36
0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,22
0,22
0,40
S07-03
C
0,36
0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,22
0,22
0,40
S07-04
C
0,36
0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,22
0,22
0,40
S07-05
C
0,33
0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,20
0,22
0,40
S07-06
C
0,28
0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,17
0,22
0,40
S07-07
C
0,18
0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,12
0,22
0,40
S07-08
C
0,27
0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,16
0,22
0,40
S07-09
C
0,28
0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,17
0,22
0,40
S08-01
C
0,36
0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,21
0,22
0,40
S08-02
C
0,38
0,6
102
MBZ
IRD 480–600m²
2
2+/1
0,23
0,25
0,40
S08-03
C
0,35
0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,21
0,22
0,40
S08-04
C
0,28
0,6
102
MBZ
IRD 480–600m²
2
2+/1
0,19
0,25
0,40
S08-05
C
0,32
0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,19
0,22
0,40
S08-06
C
0,35
0,6
102
MBZ
IRD 600–1000m²
2+
2+/1
0,21
0,22
0,40
S09-01
B
0,28
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,19
0,23
0,40
S09-02
B
0,25
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,17
0,23
0,40
S09-03
B
0,39
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,22
0,23
0,40
S09-04
B
0,39
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,23
0,23
0,40
S09-05
B
0,26
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,18
0,23
0,40
S09-06
B
0,27
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,18
0,23
0,40
S10-01
B
0,30
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,21
0,23
0,40
S10-02
B
0,33
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,23
0,23
0,40
S10-03
B
0,33
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,23
0,23
0,40
S10-04
B
0,33
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,20
0,23
0,40
S10-05
B
0,32
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,19
0,23
0,40
S10-06
B
0,32
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,19
0,23
0,40
S10-07
B
0,32
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,22
0,23
0,40
S10-08
B
0,32
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,22
0,23
0,40
S10-09
B
0,33
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,23
0,23
0,40
S10-10
B
0,31
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,22
0,23
0,40
S10-11
B
0,32
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,19
0,23
0,40
S10-12
B
0,32
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,19
0,23
0,40
S11-01
B
0,23
0,4
102
MBZ
IRD nad 1000m²
2, 2+
2/1
0,14
0,15
0,60
S11-02
B
0,23
0,4
102
MBZ
IRD nad 1000m²
2, 2+
2/1
0,14
0,15
0,60
S11-03
B
0,23
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,14
0,23
0,40
S11-04
B
0,23
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,14
0,23
0,40
S11-05
B
0,28
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,17
0,23
0,40
S11-06
B
0,27
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,16
0,23
0,40
S11-07
B
0,26
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,16
0,23
0,40
S11-08
B
0,25
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,15
0,23
0,40
S11-09
B
0,25
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,15
0,23
0,40
S11-10
B
0,25
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,15
0,23
0,40
S12-01
C
0,36
0,6
102
MBZ
bytový dom
3
4/1
0,12
0,30
0,35
S12-02
C
0,60
0,6
102
MBZ
bytový dom
3
4/1
0,20
0,30
0,35
22
S12-03
C
0,82
0,6
102
MBZ
bytový dom
3
4/1
0,27
0,30
0,35
S12-04
C
0,56
0,6
102
MBZ
bytový dom
3
4/1
0,19
0,30
0,35
S13-01
C
0,36
0,6
102
MBZ
bytový dom
3
4/1
0,18
0,30
0,35
S13-02
C
0,49
0,6
102
MBZ
bytový dom
3
4/1
0,25
0,30
0,35
S13-03
C
0,33
0,6
102
MBZ
bytový dom
3
4/1
0,17
0,30
0,35
S14-01
B
0,25
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,18
0,23
0,40
S14-02
B
0,24
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,17
0,23
0,40
S14-03
B
0,21
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,14
0,23
0,40
S14-04
B
0,23
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,15
0,23
0,40
S14-05
B
0,22
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,15
0,23
0,40
S14-06
B
0,26
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,17
0,23
0,40
S15
S15-01
C
0,42
0,6
202
OVLV
ZLCOV
1–2
2/1
0,21
0,30
0,25
S16
S16-01
1110
PSLÚ
S17
S17-01
B
0,29
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,19
0,23
0,40
S17-02
B
0,28
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,19
0,23
0,40
S17-03
B
0,35
0,4
102
MBZ
IRD 480–600m²
1, 1+
1+/1
0,23
0,25
0,40
S17-04
B
0,35
0,4
102
MBZ
IRD 480–600m²
1, 1+
1+/1
0,23
0,25
0,40
S17-05
B
0,35
0,4
102
MBZ
IRD 480–600m²
1, 1+
1+/1
0,23
0,25
0,40
S17-06
B
0,26
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,18
0,23
0,40
S17-07
B
0,31
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
1+/1
0,21
0,23
0,40
S18-01
B
0,27
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,16
0,23
0,40
S18-02
B
0,22
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,13
0,23
0,40
S18-03
B
0,27
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,16
0,23
0,40
S18-04
B
0,25
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,15
0,23
0,40
S18-05
B
0,36
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,22
0,23
0,40
S18-06
B
0,36
0,4
102
MBZ
IRD 480–600m²
1, 1+
2/1
0,24
0,25
0,40
S18-07
B
0,32
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,19
0,23
0,40
S18-08
B
0,26
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,15
0,23
0,40
S18-09
B
0,31
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,19
0,23
0,40
S18-10
B
0,22
0,4
102
MBZ
IRD nad 1000m²
2, 2+
2/1
0,13
0,15
0,60
S18-11
B
0,25
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,15
0,23
0,40
S18-12
B
0,30
0,4
102
MBZ
IRD 600–1000m²
1+, 2
2/1
0,18
0,23
0,40
S19-01
D
0,47 0,9
502
ZÚOSVN
RFZA
2–3
3/1
0,23
0,40
0,15
S13
S14
S18
S19
Vysvetlivky:
IPP
IPP max.
Priem. podl.
Max. podl.
IZP
IZP max.
KZ min.
PSLÚ
MBZ
IRD
ZÚOSVN
- index podlažných plôch
- maximálny index podlažnách plôch
- priemerná podlažnosť
- maximálna podlažnosť
- index zastavaných plôch podľa riešenia V2
- maximálny index zastavaných plôch
- minimálny koeficient zelene
- parky, sadovnícke a lesoparkové úpravy
- málopodlažná bytová zástavba
- izolovaný rodinný dom
- zmiešané územia obchodu a služieb výrobných a nevýrobných
23
RFZA
OVLV
ZLCOV
- rôzne formy zástavby, areály
- občianska vybavenosť lokálneho významu
- zástavba lokálnych centier občianskej vybavenosti
Poznámka:
Sektor S05 s číslom funkcie 502 reguluje UŠ podľa kódu D.
B.5
Popis návrhu koncepcie dopravy
Popis jestvujúceho stavu
Riešená obytná zóna sa nachádza na juhozápadnom okraji obce, na mieste kde sa v minulosti
nachádzal areál poľnohospodárskeho družstva. Svojím severným okrajom sa dotýka
jestvujúcej zástavby obce. Zóna je z východnej strany ohraničená protipovodňovou hrádzou
a priľahlými voľnými pozemkami, z juhu cestou k VD Gabčíkovo a zo západu Schengenskou
ulicou.
Cesta k VD Gabčíkovo je v súčasnosti extravilánová cesta, ktorá svojím šírkovým
usporiadaním zodpovedá kategórii C 9,5/40. Výhľadovo, podľa územného plánu mesta
Bratislavy, bude prebudovaná na miestnu zbernú komunikáciu funkčnej triedy B1 v kategórii
MZ 9/40 s chodníkmi pre peších a cyklistickým pruhom.
Schengenská ulica je jestvujúca komunikácia, ktorá má extravilánový charakter. Komunikácia
nemá zvýšené chodníky, šírka spevnenej časti komunikácie je cca 6,00 m.
Návrh riešenia
Automobilová doprava
Cesta k vodnému dielu prechádza po južnom okraji riešeného územia. Komunikácia bude mať
kategóriu MZ 9/40 s chodníkmi pre peších šírky 2,25 m, ktorých projekt bude súčasťou
ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie tejto komunikácie. Pozdĺž cesty k vodnému dielu
je vedená cyklistickou cesta. Riešená zóna je v oboch variantoch pripojená na túto
komunikáciu len dvomi úrovňovými križovatkami. Schengenská priesečnou, komunikácia na
východnom okraji zóny križovatkou tvaru „T“. Táto križovatka sa však môže v budúcnosti
prebudovať na priesečnú, tak aby štvrtú vetvu križovatky tvorilo pripojenie záhradkárskej
osady. Vzájomná vzdialenosť križovatiek je cca 370 m. Odvodnenie komunikácie bude cez
vpusty do dažďovej kanalizácie.
Schengenská ulica bude prechádzať po západnom okraji riešeného územia a bude tvoriť
hlavnú dopravnú os pre riešené územie a pre susednú zónu „Zichyho Tably“. Zároveň bude
tvoriť časť dopravnej spojnice medzi centrom obce a maďarskou obcou Rajka. Komunikácia
bude mať funkčnú triedu C3 a kategóriu MO 8/30 Pozdĺž komunikácie budú obojstranné
chodníky šírky 2m sa paralelným zeleným pásom šírky 1,55m. Na komunikácii sú navrhnuté
niky (šírka 3 m) pre obojstranné zastávky MHD a pre pozdĺžne a kolmé parkovanie osobných
automobilov. Odvodnenie komunikácie bude cez vpusty do dažďovej kanalizácie. Vzájomné
komunikačné prepojenie susedných zón cez Schengenskú ulicu bude prostredníctvom
úrovňových priesečných križovatiek.
Komunikačná sieť riešenej zóny v oboch variantoch pozostáva z dvoch komunikácií funkčnej
triedy C3 a sieti obslužných komunikácií funkčnej triedy D1 a D2.
Komunikácie funkčnej triedy C3 budú úrovňovými križovatkami pripojené na Schengenskú
ulicu a cestu k VD Gabčíkovo a budú sprístupňovať hlavne bytové domy a objekty občianskej
vybavenosti. Komunikácie budú mať kategóriu MO 7,5/30, s obojstrannými, 2,25 m širokými
24
chodníkmi. Pozdĺž komunikácií sú na vhodných miestach navrhnuté kolmé parkovacie stánia
pre osobné automobily. Odvodnenie komunikácií bude cez vpusty do dažďovej kanalizácie.
Sieť komunikácií funkčnej triedy D1 tvoria obojsmerné, zväčša slepo ukončené komunikácie,
ktoré budú mať režim upokojenej dopravy. Komunikácie budú mať jednu spoločnú spevnenú
časť min. šírky 5,5 m a obojstranné zelené pásy. Spevnená časť bude slúžiť pre peších a pre
koncovú motorovú dopravu. Chodci však budú mať prednosť pred motorovou dopravou.
Vjazd na upokojené komunikácie bude cez skosený obrubník. Pre zníženie rýchlosti
a sťaženie prejazdu budú na vhodných miestach osadené spomaľovacie prahy. Vzájomná
vzdialenosť prahov pri dlhších komunikáciach nepresiahne 120 m. Odvodnenie vozovky bude
do priľahlých zelených pásov. Dlhšie slepé komunikácie budú ukončené obratiskom, ktoré
bude vyhovovať aj pre nákladné automobily. Zelené pásy pozdĺž komunikácií budú mať takú
šírku, aby umožnili bezpečný výjazd z priľahlých pozemkov na komunikáciu. (STN 73 6057
čl. 17) Konštrukcia vozoviek je navrhnutá ako poloťažká, aby okrem osobnej dopravy, pre
ktorú je hlavne určená, preniesla bez poškodenia aj staveništnú dopravu a občasný prejazd
nákladných vozidiel (odvoz smetia, sťahovanie, zásobovanie). Polomery okrajov vozoviek na
križovatkách budú mať min. 6,00 m.
Statická doprava
Statická doprava je riešená len pre bytové domy a občiansku vybavenosť variantu č. 2, ktorý
má v bytových domoch viac obyvateľov a väčšiu občiansku vybavenosť. Rodinné domy budú
mať vyriešenú statickú dopravu vrátane návštev na vlastných pozemkoch. Výpočet statickej
dopravy je prevedený podľa STN 73 6110 (2004), čl. 16.3.9, 16.3.10, tab. č. 20.
Vstupné údaje
Bytové domy – 78 bytov
Plocha obč. vybavenosti
234 osôb
647 m2
Zamestnanci spolu
Návštevníci do 1 hod
59
150
Výpočet
Parkovacie
stánia
Druh objektu
úč. jedn.
počet ú.j.
koef.
Odstavné
stánia
P0
koef.
O0
Počet obyvateľov
234
1/20
11,70
1/2,5
93,60
Plocha obč. vyb.
647
1/30
21,57
Zamestnanec
59
1/5
11,80
Návšt. do 1 hod.
150
1/10
15,00
__________________________________________________________________________
Spolu
60,07
93,60
Koeficienty
ka (stupeň automobilizácie - 1 : 2,0)
= 1,2
kv (veľkosť sídelného útvaru – nad 100 000)
= 1,1
kp (poloha riešeného územia –miestny význam )
= 0,5
25
kd (deľba dopravnej práce, IAD : ostatné = 35 : 65)
= 1,2
N = 00 x ka + P0 x ka x kv x kp x kd
N = 93,60 x 1,2 + 60,07 x 1,2 x 1,1 x 0,5 x 1,2 = 112,32 + 40,85 = 153,17
Pre riešený areál je potrebné zabezpečiť spolu 153 odstavných a parkovacích stání.
V riešenom areáli je navrhnutých 160 stání na verejných úrovňových parkoviskách. Celkový
počet navrhnutých stání prekračuje výpočtom požadované množstvo.
UŠ navrhuje 177 verejne prístupných parkovacích stojísk pre variant 1 a 160 verejne
prístupných parkovacích stojísk pre variant 2. Zároveň UŠ navrhuje 4 parkovacie stojiská pre
každý rodinný dom, z čoho vždy 2 budú garážované.
Cyklistická doprava
V bezprostrednej blízkosti riešenej zóny, pozdĺž vodného diela Gabčíkovo, je vedená
„Dunajská cyklistická cesta“, ktorá tvorí medzinárodnú trasu z Nemecka cez Rakúsko
a Slovensko do Maďarska. Mestská časť Čunovo je na túto cestu pripojená krátkou
cyklistickou cestičkou z centra mestskej časti. Južne od mestskej časti, pozdĺž cesty k VD
Gabčíkovo je vedená cyklistická cesta spájajúca štátnu cestu I/2 s vodným dielom Gabčíkovo.
Obec Čunovo je na túto cestu pripojená prostredníctvom Schengenskej ulice. Po vyznačení
cyklotrasy na súčasnej ceste, ktorá tvorí predĺženie Schengenskej ulice, vznikne cyklistická
cesta, ktorá bude spájať miestnu časť Čunovo s maďarskou obcou Rajka. Cyklistické
komunikácie vedené vo voľnom teréne budú mať min šírku spevnenej časti 3,00 m.
V dotyku s navrhovanou zónou po Schengenskej ulici v komunikácii triedy C3 je vedená
vedľajšia cyklistická trasa.
Rekreačný pohyb cyklistov (detí) vo vnútri zóny bude po komunikáciách funkčnej triedy D1
a D2, prípadne po chodníkoch pozdĺž komunikácií funkčnej triedy C3.
Pešia doprava
Pešia doprava vo vnútri zóny je riešená chodníkmi pozdĺž komunikácií funkčnej triedy C3
a po samostatných ukľudnených komunikáciách funkčnej triedy D1 a následne po
komunikáciách funkčnej triedy D2, ktoré zároveň dotvárajú kompletné zokruhovanie
komunikačnej siete a slúžia v prípade výnimočnej situácie aj pre vozidlá požiarnej ochrany,
polície, zdravotníctva a údržby verejných priestorov. Pešie napojenie riešenej zóny na pešie
komunikácie mestskej časti je zabezpečené prostredníctvom chodníkov popri komunikáciách
funkčnej triedy C3 a z ukľudnených komunikácií funkčnej triedy D1, v južnej časti zóny na
cyklotrasu popri ceste k vodnému dielu a vo východnej časti na chodník popri hranici CHKO
Dunajské luhy chodníkmi funkčnej triedy D2.
Samostatnou myšlienkou návrhu je výrazné pešie napojenie zbernej severojužnej línie
ukľudnených a peších komunikácií na predpolie kaštieľa v severnej časti riešeného územia.
Zámerom návrhu je vytvoriť v zóne maximálny priestor pre ukľudnenú dopravu s možnosťou
optimálneho pohybu peších a cyklistov.
26
Mestská hromadná doprava
Vybudovanie nových obytných zón na južnom okraji mestskej časti Čunovo a stále sa
rozrastajúca Slovenská enkláva v obci Rajka si v budúcnosti vyžiada predĺženie autobusovej
linky aj do týchto lokalít. V rámci riešeného územia je preto na Schengenskej ulici navrhnutá
obojstranná autobusová zastávka, ktorá bude slúžiť nielen pre riešenú zónu, ale aj pre susednú
zónu „Zichyho Tably“.
V nadväznosti na riešenie cesty k vodnému dielu je preriešená zástavka MHD, ktorá
zabezpečuje obsluhu vo východnej časti riešenej zóny a existujúcich zmiešaných území
obchodu a služieb výrobných a nevýrobných a záhradkárskej osady.
B.6
Návrh koncepcie riešenia technickej vybavenosti
B.6.1 Zásobovanie vodou
Súčasný stav
Riešené územie sa nachádza na južnom okraji Bratislavy v tesnej blízkosti štátnej hranice
a zdrže Hrušov. Táto MČ má vybudovaný samostatný vodovodný systém s vlastným zdrojom
vody. Akumulačný objem tvorí vežový vodojem s objemom 100 m3 a kótami 158,8/154,0 m
n.m. Zásobná sieť verejného vodovodu je tvorená profilmi DN 100 – 200 mm a pokrýva
zastavanú časť obce. Povrch územia je rovinatý a z hľadiska výškového zónovania spadá do
I. tlakového pásma.
Návrh riešenia
V urbanistickom návrhu je variantne riešené územie bývalého PD Čunovo. Funkčnou náplňou
je bývanie prevažne formou RD s doplnkovou občianskou vybavenosťou. Výpočet potreby
vody je prevedený podľa Vyhlášky MŽP SR č.684/2006 Z.z zo 14.11.2006.
Výpočet potreby vody
Variant 1
bývanie
585 obyv.
OV
40 zam.
x 135 l/ob.d
= 78 975 l/d
x
= 2 400 l/d
= 81 375 l/d = 0,9 l/s
60 l/zam.d
Qp
Qm = Qp x kd = 0,9 x 1,6 = 1,5 l/s
Qh = Qm x kh = 1,5 x 1,8 = 2,7 l/s
Variant 2
bývanie
582 obyv.
OV
59 zam.
x 135 l/ob.d
= 78 570 l/d
x
= 3 540 l/d
= 82 110 l/d = 0,9 l/s
60 l/zam.d
Qp
27
Qm = Qp x kd = 0,9 x 1,6 =
Qh = Qm x kh = 1,5 x 1,8 =
1,5 l/s
2,7 l/s
Predpokladaná potreba požiarnej vody je 7,5 l/s.
Návrh riešenia je pre oba varianty prakticky totožný. Základným prvkom pre zásobovanie
riešeného územia je vodovod DN 150 mm napojený na existujúci vodovod DN 200
v Petržalskej ul. Jeho dimenzia je navrhnutá v súlade s ÚPN hl. m. aj pre výhľadové
rozšírenie zásobnej siete v susedných rozvojových lokalitách (Zichyho tably resp. potenciálne
územie v južnej časti MČ). Vlastné územie je pokryté zásobnou sieťou DN 100 mm. Sieť je
maximálne zokruhovaná, niekoľko krátkych vetvových úsekov je možné v prípade
požiadavky prevádzkovateľa alternatívne riešiť cez spoločné vodomerné šachty.
Základnou podmienkou ďalšieho rozvoja obce v systéme zásobovania vodou je zväčšenie
akumulačného objemu. Ide prakticky o vybudovanie nového vežového vodojemu o objeme
cca 400 m3 namiesto existujúceho hydroglóbusu. Túto otázku je potrebné riešiť v koordinácii
s ďalšími rozvojovými lokalitami pripravovanými na území mestskej časti.
B.6.2 Odkanalizovanie
Súčasný stav
Priamo na riešenom území nie je vybudovaná verejná kanalizácia. Stoky jej splaškovej
kanalizácie – zberač C a jeho prítoky CJ a CL-2 sú vybudované v kontaktnom území severne
od lokality. Možnosť pripojenia poskytuje stoka CJ s DN 300 mm na začiatku Schengenskej
ul.
Návrh riešenia
V oboch variantoch sa navrhuje kanalizácia delenej sústavy, s rovnakou koncepciou riešenia.
Mierne rozdiely budú v konfigurácii stokovej siete, dĺžkach stôk a odtokových množstvách.
Navrhované kanalizačné systémy sú autonómne pre riešené územie, s prepojením na
kanalizáciu obce v jednom bode.
Splašková kanalizácia
Na odvodnenie zástavby je navrhnutá gravitačná splašková kanalizácia s jednotnou dimenziou
DN 300 mm. Stoky sú navrhnuté do všetkých komunikácií, s prepojovacími úsekmi
v chodníkoch. Vzhľadom na rovinatý charakter a rozsiahlosť územia bude nevyhnutné
prečerpávanie splaškov. Spolu sú navrhnuté tri čerpacie stanice ČS1 až ČS3. Pôjde
o podzemné ČS z prefabrikovaných skruží, osadené ponornými drviacimi čerpadlami. ČS
budú situované vedľa komunikácií. Krátke výtlačné potrubia z čerpacích staníc zaústia do
najbližších gravitačných stôk.
Hlavný smer transportu splaškov povedie z južnej časti lokality smerom k ČS1 vedľa
Schengenskej ul. Výtlak z nej sa pripojí do konca predĺženej stoky SJ. V ďalšom pokračovaní
sa budú splašky, spolu s ostatným odtokom z Čunova dopravovať zberačom C a kaskádou
čerpacích staníc cez Rusovce do ČOV Petržalka.
Schengenská ul. pri západnom okraji riešeného územia tvorí rozhranie s ďalším rozvojovým
územím Zichyho tably. Stoka (predĺženie SJ), ktorá je navrhnutá v nej bude spoločným
28
odvodňovacím prvkom pre navrhovanú zástavbu Zichyho tabiel, ako aj pre niekoľko
existujúcich objektov z bývalého areálu PD.
V ďalšej fáze investičnej prípravy bude potrebné spracovať celkovú bilanciu množstva
splaškových vôd z územia Čunova, z existujúcej zástavby i zo všetkých pripravovaných
rozvojových území. Túto bude potrebné porovnať s kapacitou hlavnej (výstupnej) čerpacej
stanice z Čunova ČS 14 vrátane kapacity výtlačného potrubia (tlakového úseku zberača C).
Množstvo splaškových vôd :
(vzhľadom na potrebu pitnej vody rovnaké pre oba varianty)
priemerný denný prietok splaškových vôd Q24 = 0,9 l/s
najväčší prietok splaškových vôd
Qh, max = Q24 x kh, max = 0,9 x 3,0 = 2,7 l/s
Dažďová kanalizácia
Odvádzanie dažďových vôd je založené na princípe zadržiavania vôd v území. Dažďové vody
zo striech navrhovaných objektov a súvisiacich spevnených plôch sa budú odvádzať do
vsakovacích resp. retenčných zariadení priamo na ich stavebných pozemkoch, s možným
ďalším hospodárskym využitím.
Dažďové vody z komunikácií sa budú odvádzať cez dažďové vpusty do dažďovej kanalizácie,
ktorá zaústi do vsakovacích zariadení. Dažďová kanalizácia je navrhnutá ako sústava
samostatných krátkych stôk kvôli minimalizácii dimenzií, rozsahu zemných a stavebných
prác. Uvažuje sa s dimenziami DN 300 mm, ktoré sa môžu v ďalšom prehĺbení riešenia ešte
podľa hydrotechnického posúdenia zmenšiť.
Dažďové stoky budú zaústené do líniových vsakovacích zariadení alebo do vsakovacích polí.
Líniovými vsakovacími zariadeniami môžu byť zelené vsakovacie pásy pozdĺž komunikácií
a chodníkov, doplnené objemnými trativodmi pod nimi alebo vsakovacími potrubiami resp. to
môžu byť cestné vsakovaco-odparovacie priekopy. Návrh konkrétnej konštrukcie bude
predmetom ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie. Návrh bude mať priestorové nároky,
preto bude potrebná koordinácia urbanistického, dopravného a vodohospodárskeho riešenia.
V prípade, že z prehĺbeného riešenia vzíde rezultát, že líniové vsakovacie zariadenie bude
kapacitne postačovať, možno prípadne návrh dažďových stôk vypustiť. Možná je aj
alternatíva individuálnych vsakovacích zariadení pri každom uličnom vpuste.
Vsakovacie polia sú navrhnuté na vsakovanie väčších množstiev dažďových vôd, spravidla
pri parkoviskách a malých “námestiach“. Budú pozostávať zo sústavy vsakovacích plastových
blokov, obalených geotextíliou. Ich typ a veľkosť sa určia v ďalšom stupni PD. Situované
môžu byť podľa konkrétnych pomerov buď v zelených plochách alebo pod parkoviskami.
Dažďová kanalizácia parkovísk bude zaúsťovať do odlučovačov ropných látok, ktoré budú
predradené pred vsakovacie polia.
B.6.3 Zásobovanie elektrickou energiou
Súčasný stav
Záujmová lokalita areálu bývalého PD Čunovo je v súčasnosti zásobovaná elektrickou
energiou prostredníctvom stožiarovej TS 013-006 pripojenou nadzemnou odbočkou
z jestvujúceho nadzemného 22 kV vedenia č.161 a následnými rozvodmi NN siete.
29
Návrh riešenia
Návrh riešenia je spracovaný v dvoch variantoch. Podľa predložených podkladov
urbanistickej ekonómie sa v lokalite uvažuje s výstavbou bytových jednotiek v rodinných a
bytových domoch, objektom občianskej vybavenosti, s podzemných parkovacími garážami sa
neuvažuje.
Pre bytové jednotky sa uvažuje so stupňom elektrifikácie „A“, príprava TÚV a vykurovanie je
iným médiom ako elektrickou energiou.
Výkonové nároky
Variant 1
BD
RD
vybavenosť
75 b.j
105 RD ale 120 b.j.
253m2 p.p.
Pins
= 1 795 kW
Pcelk =
399 kW
Nt
=
560 kVA
prepočítaný výkon na úroveň trafojednotky
Pre pokrytie uvedených výkonových nárokov navrhujeme novú kioskovú elektrickú stanicu
TS 1 x 630 kVA.
Elektrická stanica
Elektrická stanica TS bude umiestnená v predpokladanom ťažisku odberu pri budúcom
objekte vybavenosti ako samostatne stojaca kiosková. Podrobné podmienky pre jej
umiestnenie a realizáciu budú predmetom riešenia pri spracovávaní realizačnej dokumentácie.
Jestvujúca elektrická stanica VN/NN TS 013-006 bude ponechaná pre súčasné využitie.
VN prípojka
Novú elektrickú stanicu TS 1 x 630 kVA navrhujeme pripojiť prostredníctvom káblového
22 kV vedenia z jestvujúceho nadzemného 22 kV vedenia č.161 prechádzajúceho
juhozápadným
a južným okrajom záujmovej lokality.
Variant 2
BD
RD
obč. vybavenosť
Pins
Pcelk
Nt
=
=
=
78 b.j.
101 RD (116 b.j.)
647 m2 p.p.
1 780 kW
395 kW
555 kVA
prepočítaný výkon na úroveň trafojednotky
Pre pokrytie uvedených výkonových nárokov navrhujeme novú kioskovú elektrickú stanicu
TS 1 x 630 kVA.
30
Elektrická stanica
Elektrická stanica TS bude umiestnená v predpokladanom ťažisku odberu pri budúcom
objekte vybavenosti ako samostatne stojaca kiosková. Podrobné podmienky pre jej
umiestnenie a realizáciu budú predmetom riešenia pri spracovávaní realizačnej dokumentácie.
Jestvujúca elektrická stanica VN/NN TS 013-006 bude ponechaná pre súčasné využitie.
VN prípojka
Novú elektrickú stanicu TS 1 x 630 kVA navrhujeme pripojiť prostredníctvom káblového 22
kV vedenia z jestvujúceho nadzemného 22 kV vedenia č.161 prechádzajúceho juhozápadným
a južným okrajom záujmovej lokality.
NN rozvody, VO – oba varianty
Rozvody NN siete a verejného osvetlenia budú zrealizované pre oba varianty káblovými
vedeniami. Riešenie NN siete a VO nie je predmetom tejto urbanistickej štúdie.
Záver
Oba varianty sú z hľadiska zásobovanie elektrickou energiou temer identické.
Ochranné pásma
Podľa Zákona o energetike č.656/2004:
- Ochranné pásmo závesného káblového vedenia s napätím od 35 kV do 110 kV vrátane je 2
m od krajného vodiča na každú stranu.
- Ochranné pásmo vonkajšieho podzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými
rovinami po oboch stranách krajných káblov vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej
kolmo na toto vedenie od krajného kábla. Táto vzdialenosť je
a/ 1 m pri napätí do 110kV vrátane vedenia riadiacej regulačnej a zabezpečovacej techniky
b/ 3 m pri napätí nad 110kV.
- Ochranné pásmo elektrickej stanice vonkajšieho vyhotovenia
a/ s napätím 110 kV a viac je vymedzené zvislými rovinami, ktoré sú vedené vo vodorovnej
vzdialenosti 30 kolmo na oplotenie alebo na hranicu objektu elektrickej stanice
b/ s napätím do 110 kV je vymedzené zvislými rovinami, ktoré sú vedené vo vodorovnej
vzdialenosti 10m kolmo na oplotenie alebo na hranicu objektu elektrickej stanice
b/ s vnútorným vyhotovením je vymedzené oplotením alebo obostavanou hranicou objektu
elektrickej stanice, pričom musí byť zabezpečený prístup do elektrickej stanice na výmenu
technologických zariadení .
31
Zásobovanie plynom
Súčasný stav
Riešené územie sa nachádza v južnej časti hl. mesta, na území MČ Čunovo. Táto MČ je
napojená vetvou strednotlakového (STL) plynovodu DN 150 napojeného na RSP Jarovce
s kapacitou 3 000 m3/h. V obci sú vybudované distribučné plynovodné STL a NTL rozvody.
Najbližší strednotlakový plynovod je vybudovaný v Petržalskej ulici severne od riešenej
lokality. Predmetná RSP a plynová prípojka sú kapacitne vyťažené a z hľadiska potrieb plynu
pre zástavbu nepostačujúce.
Potreba plynu
Urbanistická štúdia je riešená v dvoch variantoch. Vo variante 1 uvažuje návrh s funkčnou
náplňou bývania v rodinných domoch, bytových domoch a s objektom občianskej
vybavenosti, vo variante 2 sa uvažuje s obdobnou funkciou iba v mierne rozdielnych
kapacitách. V návrhu zásobovania plynom predpokladáme, že objekty budú využívať plyn na
vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody. Jednotlivé objekty budú zásobované pomocou
decentralizovaných zdrojov tepla, kotolní na báze zemného plynu.
Potreba plynu pre objekty občianskej vybavenosti je odvodená od výpočtu potreby tepla, t.j.
vykurovaných obostavaných objemov. Pri spaľovaní zemného plynu v kotloch uvažujeme
s 97 % účinnosťou spaľovania a výhrevnosťou plynu 34,7 MJ/m3. Pre bytové priestory je
potreba plynu vypočítaná podľa Smernice GR SPP č.15/2002, kde pri výpočtovej teplote 11°C, je max. výpočtová potreba plynu pre rodinný dom stanovená na 1,4 m3/hod a 4 000
m3/rok a pre bytovú jednotku 1,0 m3/hod resp 2 800 m3/rok.
Bilancia max. hodinových potrieb plynu :
Variant 1
rodinné domy
bytové jednotky
obč. vybavenosť
Qmax =
147,0 m3/hod
75,0 m3/hod
3,0 m3/hod
225,0 m3/hod
Variant 2
rodinné domy
bytové jednotky
obč. vybavenosť
Qmax
141,4 m3/hod
78,0 m3/hod
4,4 m3/hod
= 223,8 m3/hod
Pri predpokladanej súčasnosti odberov plynu s koeficientom 0,8 bude prípojná
hodnota potreby plynu :
Q1
Q2
=
=
180,0 m3/hod
179,0 m3/hod
32
Ročná potreba plynu
Ročná potreba plynu pre navrhované objekty byvania je vypočítaná podľa Smernice GR SPP
č.15/2002 a pre obč. vybavenosti je vypočítaná v zmysle STN 38 3350 pre priemernú teplotu
vo vykurovacom období + 4,0°C, pri predpokladanom počte 202 vykurovacích dní pri 12
hodinovej plnej prevádzke, v ostatnom čase s tlmennou prevádzkou podľa voľby užívateľa,
nasledovná.
Variant 1
V1
420 000 m3/rok
210 000 m3/rok
43 600 m3/rok
= 673 600 m3/rok
V2
404 000 m3/rok
218 400 m3/rok
50 900 m3/rok
= 673 300 m3/rok
rodinné domy
bytové jednotky
obč. vybavenosť
Variant 2
rodinné domy
bytové jednotky
obč. vybavenosť
Výpočet potrieb plynu je orientačný. Nakoľko nevylučujeme ani výrobu tepla
z obnoviteľných zdrojov, skutočná potreba plynu bude upresňovaná pri spracovávaní
projektov jednotlivých objektov.
Technické riešenie
Návrh zásobovania riešeného územia pre oba varianty navrhujeme riešiť obdobne, napojením
navrhovanej zástavby stredotlakovým potrubím (STL) o profile D 90 a prevádzkovom tlaku
PN 0,3 MPa. na jestvujúci plynovod DN 150 situovaný v Petržalskej ul. Plynovody sú
navrhované z plastových potrubí, pričom v riešenom území budú vedené pozdĺž komunikácií
vo verejne prístupných priestoroch tak, aby bola možnosť napojiť plynom všetky objekty.
Profily jednotlivých rozvodných vetiev navrhujeme D 90, D 63 a D 50. Tieto pokryjú svojou
kapacitou všetky nároky na potrebu plynu, v oboch variantoch. Prívodné potrubie k lokalite je
situované v Schengenskej ul. a jeho navrhovaná dĺžka je cca. 100 m.
Poznámka :
Riešenie zásobovania plynom lokality je potrebné koordinovať s ďalšími rozvojovými
lokalitami pripravovanými na území mestskej časti vzhľadom na potrebu rekonštrukcie RSP
Jarovce (jej premiestnením a zvýšením jej kapacity na cca 10 000 m3/hod) a následne
vybudovaním plynovodu do Čunova väčšieho profilu podľa ÚPN 2007.
Ochranné a bezpečnostné pásma plynovodov
Podľa zákona o energetike č. 656/2004 Z.z. je ochranné pásmo pri STL plynovodoch 4,0 m
pre plynovody s menovitou svetlosťou do 200 mm vrátane a bezpečnostné pásmo je 10,0 m
pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0,4 MPa prevádzkovaným vo voľnom priestranstve. Pri
plynovodoch v súvislej zástavbe bezpečnostné pásma určí prevádzkovateľ distribučnej siete.
33
B.6.5 Zásobovanie teplom
Súčasný stav
V riešenej lokalite nie sú vybudované použiteľné zdroje tepla.
Návrh riešenia
Urbanistická štúdia je riešiená v dvoch variantoch. V oboch variantoch dokumentácia rieši
objekty s funkčnými náplňami bývanie a občianska vybavenosť s mierne rozdielnymi
kapacitami. V dotyku s riešeným územím sa uvažuje s výstavbou centrálneho zdroja tepla,
ktorý nie je súčasťou predmetného riešenia. Tento návrh rieši zabezpečenie tepla pre objekty
MÚ mimo navrhovanej lokality.
Maximálna potreba tepla
Pri navrhovaných objektoch predpokladáme, že priemerná vnútorná teplota vykurovaných
priestorov bude +20°C a vonkajšia výpočtová teplota +11°C uvažujeme s priemerným
merným súčiniteľom potreby tepla k = 0,57 Wm-3K-1.
Pre rodinné domy uvažujeme s potrebou 10 kW/RD a pre bytové jednotky 8 kW/b.j. Nároky
na požadované množstvo tepla pre objekt obč. vybavenosti je vypočítaný skráteným
spôsobom v zmysle STN EN 12 831, s použitím poskytnutých údajov podľa m3
obostavaných vykurovaných priestorov pri predpoklade, že tepelnotechnické vlastnosti
stavebných obvodových konštrukcií budú spĺňať požiadavky STN 73 0540.
Bilancia max. predpokladanej hodinovej potreby tepla :
Variant 1
rodinné domy
bytové jednotky
obč. vybavenosť
1 050 kW
600 kW
15 kW
Vt = 1 665 kW
Variant 2
rodinné domy
bytové jednotky
obč. vybavenosť
1 010 kW
624 kW
35 kW
Vt = 1 669 kW
Podrobný výpočet potreby tepla a spôsob jeho zabezpečenia bude postupne upresňovaný pri
spracovávaní ďalších stupňov PD.
Koncepcia riešenia, nároky na stavbu :
Pre riešené územie navrhujeme zabezpečovať teplo decentralizovaným spôsobom,
prostredníctvom domových a objektových kotolní na báze zemného plynu, ktoré budú
súčasťou jednotlivých stavieb. Nevylučujeme ani výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov podľa
34
voľby investorov, t.j. spaľovaním biomasy, inštalovaním tepelných čerpadiel a slnečných
kolektorov.
B.6.6 Telekomunikácie
Súčasný stav
Riešené územie predstavuje lokalitu začlenenú z hľadiska telekomunikačnej siete do
atrakčného obvodu telekomunikačného objektu (TO) Čunovo. V riešenej oblasti nie je
vybudovaná dostatočná telekomunikačná infraštruktúra a taktiež sa v okolí nenachádzajú
dostatočné rezervy na napojenie uvažovanej výstavby.
TO Čunovo situovaný na Hraničiarskej ul. je vybudovaný v digitálnej technológii a začlenený
do digitálnej optickej siete v rámci mesta Bratislavy. Napojovacím bodom na verejnú
telekomunikačnú sieť je z týchto dôvodov jestvujúca trasa optických vedení spol. T- com
situovaných v trase napojenia TO Čunovo.
Návrh riešenia
V riešenom území urbanistický návrh uvažuje s funkčnou náplňou bývanie (v rodinných
a bytových domoch) a objektom občianskej vybavenosti. Pre uvedenú kapacitu navrhujeme
v súlade s prijatou koncepciou výstavby telekomunikačnej siete vybudovať sieť s 150 %
hustotou telefonizácie a zabezpečením daných požiadaviek na telekom. služby.
Posúdenie kapacít :
Variant 1
napájané objekty
kapacita
návrh riešenia
rodinné domy
bytové domy
obč. vybavenosť
spolu
105
75 b.j.
253 m2
210 párov
115 párov
50 párov
375 párov
12 vl.
8 vl.
4 vl.
24 vl.
Celková potrebná kapacita telekomunikačnej infraštruktúry predstavuje 375 párov resp. 24
opt. vláken. pre primárnu optickú sieť.
Variant 2
napájané objekty
kapacita
návrh riešenia
rodinné domy
bytové domy
obč.vybavenosť
spolu
101
78 b.j.
647 m2
200 párov
130 párov
50 párov
380 párov
12 vl.
8 vl.
4 vl.
24 vl.
Celková potrebná kapacita telekomunikačnej infraštruktúry predstavuje 380 párov resp. 24
opt. vláken. pre primárnu optickú sieť.
35
Koncepcia riešenia :
(vzhľadom na kapacity rovnaká pre oba varianty)
Vzhľadom k prijatej koncepcii budovania telekomunikačných sietí navrhujeme predmetnú
lokalitu pokryť prostredníctvom výstavby optickej prístupovej siete. Výstavba opt.
prístupovej siete spočíva v realizácii primárnej optickej siete z TKB, ktorá sa zafukuje do
vopred realizovaných HDPE rúr, výstavby distribučných bodov – DB a následnej realizácie
sekundárnej optickej prístupovej siete do jednotlivých objektov.
Trasu navrhujeme viesť z TO Čunovo využitím jestvujúcich HDPE rúr a v smere po
Schengenskej ul. vo voľnom výkope do riešeného areálu. Z daného napojenia z TKB P.
Biskupice navrhujeme primárnu optickú sieť budovať prostredníctvom mikrotrubičie k
a následného 24 vl. minikábla.
Z distribučného bodu navrhujeme realizovať sekundárnu optickú sieť prostredníctvom
mikrorubičiek a minikáblov vo forme 12 vl. káblových zväzkov. Technológia optických
prístupových sietí umožňuje sprístupnenie najnovších telekom. služieb v požadovanom
rozsahu. Po posúdení jednotlivých požiadaviek na telekom. služby bude navrhované riešenie
optických prístupov upresnené
Ochranné pásma
V prípade križovania a súbehu tel. vedení so silovým vedením musí byť dodržaná norma STN
73 6005 o priestorovej úprave vedení technického vybavenia a norma STN 33 40 50
ods.3.3.1. o podzemných telekomunikačných vedeniach. Pred začatím výkopových prác je
nutné zameranie a vytýčenie podzemných inž. sietí.
V zmysle príslušnej telekomunikačnej vyhlášky a noriem STN predstavujú ochranné pásma
telekomunikačných zariadení :
- 1 m pre miestne telekomunikačné káble a rozvody
- 1,5 m a 3 m pre diaľkové a spojovacie vedenia
B.7
Zhodnotenie kvality životného prostredia riešeného územia
B.7.1 Ovzdušie
Znečistenie ovzdušia predstavuje jedno z najvýznamnejších environmentálnych rizík – najmä
z toho dôvodu, že sa vyskytuje predovšetkým v urbanizovaných husto zaľudnených
oblastiach. Najvýznamnejšími znečisťujúcimi látkami, ktoré sa sledujú v rámci Národného
emisného informačného systému NEIS sú tuhé znečisťujúce látky, oxidy síry, oxidy dusíka,
oxid uhoľnatý, organické látky (TOC) a iné.
V súčasnosti sa už ale prejavuje pokles znečistenia ovzdušia uplatňovaním nových
legislatívnych predpisov v ochrane ovzdušia a tiež plnením si záväzkov, ktoré vyplývajú
z medzinárodných dohôd o ochrane atmosféry, z realizácie novej energetickej stratégie, ktorá
je založená na zvyšovaní podielu plynu, jadrovej energetike a úspornosti, povinného
používania katalyzátorov v doprave a pod. K najväčším znečisťovateľom ovzdušia v rámci
Bratislavského kraja patria veľké priemyselné podniky, z nich niektoré sa podieľajú na
znečisťovaní vo všetkých štyroch sledovaných škodlivinách a nachádzajú sa na území
Bratislavy - Slovnaft a.s., Bratislava, Istrochem a.s., Bratislava Paroplynový cyklus, a.s.,
Bratislava Volkswagen Slovakia, a.s. Bratislava.
36
Cestná doprava je významným prispievateľom hlavne emisií NOx a CO. Nárast intenzity
cestnej dopravy spôsobuje zvyšovanie celoplošnej zaťaženosti komunikácií a zvyšuje
množstvo emisií z výfukových plynov, rozptylových podmienkach v dôsledku mestskej
zástavby. K znečisťovaniu prispievajú aj mobilné zdroje škodlivinami z automobilovej
dopravy - oxid uhoľnatý (CO), oxidy dusíka (NOx), cyklické aromatické uhlovodíky (PAU),
tuhé emisie, olovo a ďalšie zlúčeniny. Emisie, ktoré produkuje doprava, závisia hlavne od jej
intenzity, zloženia technického stavu vozidiel dopravy, rýchlosti vozidiel.
Najviac postihnutými z mestských častí Bratislavy sú Nové Mesto, Ružinov, Vrakuňa,
Podunajské Biskupice a Rača. V okrese Bratislava V nie sú lokalizované veľké zdroje
znečisťovania ovzdušia.
Vplyvy na ovzdušie
Pri výstavbe areálu, najmä pri realizácii výkopových prác a pohybe stavebných mechanizmov
bude areál staveniska dočasným plošným zdrojom prašnosti (TZL) a emisií CO, NOx, VOC.
Množstvo prašnosti a emisií bude závisieť od počtu mechanizmov, priebehu výstavby,
ročného obdobia, poveternostných podmienok a pod. Zvýšená prašnosť sa bude prejavovať
najmä vo veterných dňoch a pri dlhšie trvajúcom bezzrážkovom období.
Počas prevádzky navrhovanej výstavby obytnej zástavby budú pôsobiť nasledujúce zdroje
znečisťovania:
• Stacionárne zdroje - spaľovacie zariadenia plynu (kotolne..), parkoviská
• Mobilné zdroje - automobilová doprava súvisiaca s prevádzkou obytnej zástavby zvýšená intenzita dopravy na príjazdových komunikáciách k objektu a na účelových
komunikáciách vo vnútri areálu.
Stacionárne zdroje
Stacionárne zdroje budú spôsobovať:
- hlavne bodové znečistenie ovzdušia. Budú to objekty, ktoré budú mať vykurovanie,
ohrev TÚV,
- plošné znečistenie ovzdušia budú spôsobovať parkoviská
Hlavnými znečisťujúcimi látkami budú TZL, CO, NOx, VOC.
V zmysle vyhlášky MŽP SR č. 706/2002 Z. z. v znení vyhlášky MŽP SR č. 410/2003 Z. z.
o zdrojoch znečisťovania ovzdušia, emisných limitoch, o technických požiadavkách
a všeobecných podmienkach prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok, o kategorizácii
zdrojov znečisťovania ovzdušia a o požiadavkách zabezpečenia rozptylu znečisťujúcich látok
bude obytná zóna obsahovať iba malé zdroje znečistenia v podobe plynových kotlov
v jednotlivých RD. Objekty budú vykurované plynovými kotlami, ktoré tiež budú slúžiť pre
ohrev vody.
Mobilné zdroje
Mobilné zdroje budú spôsobovať líniové znečistenie ovzdušia. Hlavným líniovým zdrojom
znečistenia ovzdušia bude doprava. V súvislosti s nárastom intenzity dopravy následkom
realizovanej činnosti v dotknutom území dôjde k nárastu množstva emisií v území.
37
Pre výpočet znečistenia ovzdušia zo stacionárnych zdrojov a znečistenia ovzdušia
z automobilovej dopravy navrhovanej obytnej zástavby bude v ďalšom stupni projektovej
dokumentácie vypracovaná rozptylová štúdia.
Zákon č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o
poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší)
Zákonom o ovzduší č. 137/2010 Z.z. sa ruší:
Čl. I. zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z.
o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v
znení zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 525/2003 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z., zákona č.
572/2004 Z. z., zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 230/2005 Z. z.,
zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 532/2005 Z. z., zákona č. 571/2005 Z. z., zákona č.
203/2007 Z. z., zákona č. 529/2007 Z. z., zákona č. 515/2008 Z. z. a zákona č. 286/2009 Z. z.,
Vyhláška MŽP SR č. 706/2002 Z. z. v znení vyhlášky MŽP SR č. 410/2003 Z. z. o zdrojoch
znečisťovania ovzdušia, emisných limitoch, o technických požiadavkách a všeobecných
podmienkach prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok, o kategorizácii zdrojov
znečisťovania ovzdušia a o požiadavkách zabezpečenia rozptylu znečisťujúcich látok
Vyhláška MŽP SR č.338/2009, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší
podľa § 41 ods. 1 písm. a) zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa
zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov
(zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
§ 1 Predmet vyhlášky
Táto vyhláška ustanovuje
a) zoznam znečisťujúcich látok, pre ktoré sa určujú emisné limity alebo všeobecné podmienky
prevádzkovania,
b) emisné limity, technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania
stacionárnych zdrojov
(ďalej len „zdroj“) vrátane lehôt a podmienok ich platnosti,
c) nové zdroje a jestvujúce zdroje,
d) kategorizáciu veľkých zdrojov a stredných zdrojov,
e) požiadavky zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok.
B.7.2 Hydrologické pomery
Hydrologické pomery
Celé záujmové územie je úzko späté s vodným režimom povrchových aj podzemných vôd,
pričom najvýznamnejším tokom je Dunaj so svojimi ramenami.
Kvalita povrchových vôd
Tvorba chemického zloženia vôd Dunaja je podmienená charakterom typu rieky a prítokmi
v jeho povodí, geochemickým charakterom náplavov, v ktorých tečie a aj antropogénnymi
faktormi bodového aj plošného charakteru a typickými kvalitatívnymi a kvantitatívnymi
sezónnymi zmenami (Hauskrecht, 1997). Voda Dunaja má z hydrogeochemického hľadiska
základný, nevýrazný kalciovo-hydrogénuhličitanový typ.
Je stredne mineralizovaná
v intervale 350 – 450 mg/l. Rozdiely v celkovej mineralizácii pri minimálnych
38
a maximálnych prietokoch (t.j. 1 000 – 8 000 m3.s-1) sa pohybujú v intervale 45 – 65%. Pri
vysokých prietokoch sa prejavuje vplyv nízkomineralizovaných alpských vôd, charakter vody
sa posúva k výraznejšiemu Ca-HCO3 typu, pri nižších prietokoch sa viac uplatňujú geogénne
mineralizačné faktory a charakter chemického zloženia vody sa posúva k zmiešanému typu s
vyšším zastúpením ďalších iónov.
Kvalita povrchových vôd sledovanej oblasti je ovplyvňovaná najmä priemyselnými
aktivitami, technickou infraštruktúrou a komunálnymi odpadovými vodami. Povrchové vody
sú odoberané prevažne na technologické účely v priemysle a poľnohospodárstve na závlahy.
Kvalita povrchových vôd sa sleduje v rámci monitoringu kvality povrchových vôd na
Slovensku, ktorý zabezpečuje SHMU. Analýza kvality sa vykonáva v zmysle STN 75 7221 –
Kvalita vody, klasifikácia kvality povrchových vôd.
Na základe klasifikácie do tried kvality bola v Dunaji v hodnotenom období (2005-2009)
zaznamenaná V. trieda kvality vody iba v skupine mikropolutantov. Ide o miesto odberov:
Dunaj - Karlova Ves, Dunaj – ľavý breh, Dunaj – stred, Dunaj – pravý breh. Na znečistení
toku Dunaja sa podieľajú priemyselné a komunálne odpadové vody z bodových zdrojov
znečistenia, z plošných zdrojov najmä poľnohospodárska činnosť, taktiež lodná doprava.
V skupine ukazovateľov kyslíkového režimu (A) zodpovedá kvalita vody Dunaja v tomto
hodnotenom období I. – II. triede kvality. V mieste odberu Priesakový kanál – Čunovo sa
kvality zlepšila z III. na II. triedu s minimálnou hodnotou 5,6 mg.l-1 v roku 2005, čo
vzhľadom na pôvod vody v priesakovom kanáli (infiltrácia z Dunaja) je prirodzený stav.
Z dlhodobejších pozorovaní profil priesakový kanál Čunovo má vyhovujúcu kvalitu vody vo
väčšine sledovaných ukazovateľov, pričom trieda kvality sa pohybuje medzi I. a IV. triedou.
Za vyhovujúce možno považovať iba ukazovatele A, B, C, ktoré dosahujú už dlhodobejšie
triedu kvality I - II. Najvyšší negatívny príspevok v podobe biologických ukazovateľov
a mikrobiologických ukazovateľov /IV trieda/ pochádza zrejme z antropogénnej činnosti.
Kvalita vody v starom koryte Dunaja je veľmi podobná kvalite vody zisťovanej v pozdĺžnom
profile toku Dunaja od Bratislavy, cez prívodný kanál, odpadový kanál, až po Medveďov.
Niektoré ukazovatele vykazuje mierne odlišnosti, obsah nutrientov, organického znečistenia,
chloridov, síranov, mernej vodivosti, pH, nerozpustných látok, Fe a baktérii je v starom
koryte Dunaja oproti obsahom nameraných ojedinele o niečo nižší.
Vplyvy na povrchové vody
- spočívajú v kvantitatívnom a kvalitatívnom príspevku zrážkových odpadových vôd
z parkovísk, ako aj splaškových vôd na povrchové recipienty.
Najbližším povrchovým tokom v blízkosti dotknutého územia je Dunaj a priesakový
kanál, rameno Mošonského Dunaja. Bezprostredné ovplyvnenie Dunaja a jeho ramien
povrchovým odtokom je málo pravdepodobné.
Navýšenie prietokov a možné ovplyvnenie kvality povrchových vôd je možné očakávať
v rámci odvádzania zrážkových vôd z plôch parkovísk samostatnou kanalizáciou po ich
prečistení na odlučovačoch ropných látok. Kvantitatívne sa odvádzanie dažďových vôd
z parkovísk na prietokových pomeroch v Dunaji neprejaví.
39
Parametre vypúšťaných vôd budú vyhovovať požiadavkám Nariadenia vlády SR č. 296/2005
Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd
a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd. Pri dodržaní
navrhovaného spôsobu predčisťovania dažďových odpadových vôd (dažďové vody zo
spevnených plôch a parkovísk budú prechádzať cez lapač ropných látok) sa neočakáva
ovplyvnenie kvality vôd.
Navrhovaná výstavba obytnej zástavby neovplyvní hydrologické a hydrogeologické pomery
dotknutého územia, nebude mať vplyv na výšku hladiny podzemnej vody ani na výdatnosť
vodných zdrojov, ani nebudú ovplyvnené ich PHO.
Kvalita podzemných vôd
Kvalitu podzemných vôd sleduje SHMÚ v jednotlivých hydrogeologických rajónoch.
Sledované ukazovatele sú vyhodnocované podľa limitných hodnôt STN 75 7111 okrem
mikrobiologických, biologických a rádiologických ukazovateľov, v súčasnosti v zmysle
Vyhlášky MZ SR č. 151/2004 Z.z.
Kvalitu podzemnej vody v Bratislave už dlhodobo negatívne ovplyvňujú dve staré
environmenálne záťaže ako lokalita priemyselnej zóny bývalej rafinérie Apollo /Košická –
Továrenská – Pribinova/. oblasť starého Mlynského ramena vo Vrakuni, ako aj úniky
z kanalizačných sietí, podmáčanie starých environmentálnych záťaží a skládok, nevhodné
skladové hospodárstva.
Na území mestskej časti Čunovo na znečistenie podzemných vôd primárne vplýva kvalita
infiltrujúcej vody z Dunaja pri súčasnom spolupôsobení rôznych lokálnych faktorov.
V minulosti tu negatívne pôsobili rôzne nelegálne skládky odpadu. V pririečnej zóne ľavého
brehu Dunaja je vykazované lokálne odlišné znečistenie podzemných vôd spôsobené
antropogénnou činnosťou v závislosti od polohy lokality. Medzi zdroje znečistenia patria
odpady z výrobných činností rôznych podnikov, pôvodné čerpacie stanice pohonných hmôt,
dlhodobá prevádzka dielní, úniky zo splaškových vôd, z kanalizácie, priama infiltrácia
znečistených vôd z povrchu vozovky, priemyselných plôch, parkovísk atď. Zo zástupcov
aniónov sú to hlavne hydrogénuhličitany, časté sú tiež výskyty síranov, dusičnanov, Fe
a NEL UV. Mineralizácia dosahuje hodnotu okolo 1350 mg.l-1. Medzi najčastejšie
prekračované ukazovatele v porovnaní s medznými hodnotami uvedenými v norme pre pitnú
vodu STN 75 7111 patria celkové železo a mangán, čoho dôsledkom sú nepriaznivé
oxidačno-redukčné podmienky. Z ťažkých kovov bývajú prekročené limitné hodnoty arzénu,
niklu, kadmia a ortuti.
Vplyvy na podzemné vody
Spôsob navrhovaného zásobovania areálu pitnou a úžitkovou vodou neovplyvní množstvo,
režim a prúdenie podzemných vôd, nakoľko rozhodujúce zdroje sú mimo záujmového
územia.
Riziko kontaminácie prostredia podzemných vôd je podobné ako v prípade horninového
prostredia, ktoré je vysoko priepustné a hrozí kontaminácia zo stavebnej a dopravnej
mechanizácie na báze fosílnych palív najmä počas výstavby v dôsledku zlého technického
stavu stavebnej resp. dopravnej mechanizácie, alebo havárie. Zraniteľný bude najmä priestor
zariadenia staveniska, stavebné dvory, miesta parkovania prípadne údržby mechanizácie, ako
aj trasy dopravy na stavenisku. Prevenciu a postup v prípade mimoriadneho zhoršenia kvality
40
vôd alebo mimoriadneho ohrozenia kvality vôd bude riešiť budúci Havarijný plán
vypracovaný v neskorších štádiách PD podľa vyhlášky MŽP SR č.100/2005 Z.z.
Z hľadiska rizík kontaminácie ropných látok je potrebné dodržiavať ustanovenia § 39
vodného zákona pre oblasť skladovania pohonných hmôt, manipulácie s nimi a pre oblasť
pohybu techniky v areáli vrátane jej technického stavu. Základom je technologická disciplína
a operačná pripravenosť (technická, materiálová a personálna) pre prípadnú sanáciu.
V súlade s požiadavkou vodného zákona podľa § 39 ods. 3 písm a) sa zostaví plán
preventívnych opatrení a určí sa postup v prípade úniku nebezpečných látok (ďalej len
havarijný plán). Havarijný plán sa bude riadiť náležitosťami podľa vyhlášky MŽP SR č.
100/2005 Z.z. Havarijný plán bude obsahovať aj požiadavky na vybavenie pracoviska
prostriedkami potrebnými na zamedzenie úniku nebezpečných látok do vôd v zmysle § 39
ods. 3 písm. b) vodného zákona.
Chránená vodohospodárska oblasť Žitného ostrova
Horná časť Žitného ostrova, vďaka svojim geologickým, hydrogeologickým a geomorfologickým pomerom, patrí k oblastiam s najvýznamnejšími zásobami podzemných vôd na
Slovensku. Nariadením vlády SSR č. 46/1978 Zb. v znení NV SSR č. 52/1981 Zb. bola na
tomto území vyhlásená chránená vodohospodárska oblasť (CHVO) Žitný ostrov s rozlohou
1.400 km2.
Územie CHVO ŽO je výrazným limitom funkčného využitia vlastného aj priľahlých území. V
súčasnosti sa investičná činnosť v tejto oblasti riadi zákonom NR SR č. 184/2002 Z.z.
o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon o vodách §-om 27 upresňuje
obmedzenia, ktoré musia byť rešpektované pri plánovaní územného a hospodárskeho rozvoja
tak, aby sa zabezpečila efektívna ochrana vôd prirodzene vyskytujúcich sa v tomto území. Na
území Bratislavy sa CHVO ŽO rozprestiera na území ohraničenom riekou Dunaj a Malý
Dunaj.
Zákon č.364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)
Zmena: 587/2004 Z.z.
Zmena: 230/2005 Z.z.
Zmena: 479/2005 Z.z.
Zmena: 532/2005 Z.z.
Zmena: 359/2007 Z.z. (s účinnosťou od 1.9.2007)
Zmena: 514/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.decembra 2008
Zmena: 515/2008 Z.z. s účinnosťou od 1.januára 2009
Zmena: 384/2009 Z.z. s účinnosťou od 1.novembra 2009
Zmena: 134/2010 Z.z. s účinnosťou od 1.júna 2010
zákon č.359/2007 Z.z. o prevencii a náprave environ. škôd
nariadenie vlády SR č.296/2005 Z.z., ktorým sa ustan. požiadavky na kvalitu a kvalit. ciele
povrchov. vôd a limitné hodnoty ukaz. znečistenie odpadových vôd a osobitných vôd.
41
B.7.3 Pôdy
Záujmové územie navrhovanej stavby v súčasnosti tvoria plochy
poľnohospodárskeho družstva, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria.
bývalého
Podľa InfoPortálu VÚPOP (www.podnemapy.sk) sa na priľahlých obhospodarovaných
pozemkoch vyskytujú pôdy bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky BPEJ 0036005, 0035001
a 0034005. Podľa kódu BPEJ sú pôdy zaradené do 7. skupiny kvality v zmysle zákona
č.220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona
č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Charakteristika pôdy BPEJ 0036005:
klimatický región: veľmi teplý, veľmi suchý nížinný klimatický región,
hlavná pôdna jednotka: ČMmc – černozeme typické, karbonátové na karbonátových
aluviálnych sedimentoch, stredne ťažké, rovina bez a s možnosťou plošnej vodnej erózie,
pôdy bez skeletu
zrnitosť: stredne ťažké pôdy – ľahšie (piesočnatohlinité)
Charakteristika pôdy BPEJ 0035001:
klimatický región: veľmi teplý, veľmi suchý nížinný klimatický región,
hlavná pôdna jednotka: ČMmc – černozeme typické, karbonátové na karbonátových
aluviálnych sedimentoch, ľahké, vysýchavé, rovina bez a s možnosťou plošnej vodnej erózie,
pôdy bez skeletu
zrnitosť: ľahké pôdy (piesočnaté až hlinitopiesočnaté)
Charakteristika pôdy BPEJ 0034005:
klimatický región: veľmi teplý, veľmi suchý nížinný klimatický región,
hlavná pôdna jednotka: ČMmc – černozeme typické, karbonátové na karbonátových
aluviálnych sedimentoch, stredne ťažké až ťažké s ľahkým podorničením, vysýchavé, rovina
bez a s možnosťou plošnej vodnej erózie, pôdy bez skeletu
zrnitosť: stredne ťažké pôdy – ľahšie (piesočnatohlinité)
Východiská pre ochranu poľnohospodárskej pôdy:
-
zachovať poľnohospodársku pôdu ako významný krajinotvorný prvok
chrániť poľnohospodársku pôdu zaradenú do 1.-4. kvalitatívnej skupiny podľa kódu
BPEJ, pôdu na ktorej boli vykonané technické a iné opatrenia na zachovanie
a zvýšenie jej produkčných a ekologických hodnôt
zohľadňovať opatrenia vyplývajúce z osobitnej sústavy obhospodarovania
poľnohospodárskej pôdy v zmysle zákona č.220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní
poľnohospodárskej pôdy.
Navrhovanou výstavbou nedôjde k záberu poľnohospodárskej pôdy. Výstavba a prevádzka
42
navrhovaného areálu neovplyvní poľnohospodársku výrobu, nakoľko dotknuté územie nie je
v súčasnosti poľnohospodársky využívané a nenachádza sa tu ani žiadna poľnohospodárska
pôda. Rovnako ani poľnohospodárska pôda v širšom dotknutom území nebude navrhovaným
zámerom ovplyvnená.
Pôdy ohrozené eróziou
Medzi hlavné negatívne faktory fyzikálneho poškodenia pôd patria najmä vodná a veterná
erózia, zhutňovanie pôdy. Z pohľadu vodnej erózie na území okresu BA V sa podľa
zastúpenia kategórii ohrozenosti vodnou eróziou vyskytuje žiadna resp. slabá erózna
ohrozenosť.
Základnými faktormi spôsobujúcimi veternú eróziu sú meteorologické a pôdne faktory.
Z meteorologických sú to predovšetkým veterné pomery, zrážky a výpar, čiže rýchlosť vetra
a pôdna vlhkosť. Z pôdnych faktorov je to obsah neerodovateľných častíc (>0,8 mm) a obsah
ílovitých častíc (<0,01 mm) v pôde (Ilavská a kol., 2005). Z pohľadu veternej erózie na území
okresu BA V prevláda stredná erózia podľa kategórie eróznej ohrozenosti.
Primárne zhutnenie je podmienené genetickými vlastnosťami pôdy. Trpia ním všetky ťažké
pôdy (ílovitohlinité, ílovité, íly) ako aj pôdy s mramorovanými a iluviálnymi luvickými
horizontmi (pseudogleje, luvizeme). Sekundárne (technogénne) zhutnenie je spôsobené
činnosťou človeka, a to priamo - vplyvom tlaku kolies poľnohospodárskych mechanizmov,
alebo nepriamo – znižovaním odolnosti pôd voči zhutneniu nesprávnym hospodárením.
Za málo významný pozitívny vplyv možno považovať čiastočné obnovenie pôdneho krytu
v rámci sadových úprav priamo dotknutého areálu.
Ochrana poľnohospodárskej pôdy sa vykonáva v zmysle zákona č.220/2004 Z.z. o ochrane
a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č.245/2003 Z.z. o integrovanej
prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov – rešpektovať osobitne chránenú poľnohospodársku pôdu, zohľadňovať opatrenia
vyplývajúce z osobitnej sústavy obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy v zmysle
platných legislatívnych predpisov o ochrane poľnohospodárskej pôdy
Zákon č. 360/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch a o zmene
zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov v
znení zákona č. 545/2004 Z. z. – rešpektovať najmä zásady ochrany lesných pozemkov,
povinnosti pri územnoplánovacej činnosti, ochranné pásmo lesa a kategorizáciu lesov
B.7.4 Svetlotechnické pomery
Rešpektovať v následnom rozpracovaní ÚPN do podrobnejších územnoplánovacích
dokumentov schválené vymedzenie zón s vyšším uhlom tienenia budov (36o, 42o) v súlade
s uzneseniami Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č.490/2001
a č.334/2004.
Pre posudzované objekty bude vypracovaný svetlotechnický posudok.Dispozičné riešenie
konkrétnych rodinných domov, ktoré bude riešené v ďalšom stupni projektovej dokumentácie
pre stavebné povolenie musí splniť požiadavky týchto noriem:
· STN 73 4301:98 Budovy na bývanie.
· STN 73 0580:87 Denné osvetlenie budov.
43
· STN 73 0580-1/Z2:2000 Denné osvetlenie budov. Základné požiadavky.
· STN 73 0580-2:2000 Denné osvetlenie budov. Denné osvetlenie budov na bývanie.
B.7.5 Hluk a vibrácie
MČ Čunovo je zaťažovaná len hlukom z automobilovej dopravy a železničnej trate, ktorá
podľa hlukovej mapy nepatrí do oblastí postihnutých nadlimitným hlukom.
V prílohe vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných
hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku
a vibrácií v životnom prostredí sú pre vonkajšie prostredie ustanovené nasledovné prípustné
hodnoty určujúcich veličín hluku:
Tab.č.1 - Prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí
Prípustné hodnoty (db)
Kat.
úze
mi
a
Opis chráneného územia
Ref.
čas.
inter.
Hluk z dopravy
Pozemná
a vodná
doprava
b) c) LAeq,
p
I
II
III
IV
Územie s osobitnou ochranou pred hlukom
(napríklad kúpeľné miesta,
kúpeľné
a liečebné areály).
Priestor pred oknami obytných miestností
bytových a rodinných domov, priestor pred
oknami chránených miestností školských
budov, zdravotníckych zariadení a iných
chránených objektov, d) rekreačné územie.
Územie ako v kategórii II v okolí a)diaľnic,
ciest I. a II. triedy, miestnych komunikácií
s hromadnou dopravou, železničných dráh
a letísk, mestské centrá.
Územie bez obytnej funkcie a bez
chránených vonkajších priestorov, výrobné
zóny, priemyselné parky, areály závodov.
Železnič
né
drahy
c) LAeq, p
Letecká
doprava
LAeq,
LASm
p
ax, p
Hluk
z iných
zdrojov
deň
večer
45
45
45
45
50
50
-
45
45
noc
40
40
40
60
40
deň
večer
50
50
50
50
55
55
-
50
50
noc
45
45
45
65
45
deň
večer
60
60
60
60
60
60
-
50
50
noc
deň
večer
50
70
70
55
70
70
50
70
70
75
-
45
70
70
noc
70
70
70
95
70
a) Okolie je územie do vzdialenosti 100 m od osi vozovky alebo od osi priľahlého jazdného pásu pozemnej
komunikácie,
alebo
od
osi
priľahlej koľaje železničnej dráhy
b) Pozemná doprava je doprava na pozemných komunikáciách vrátane električkovej dopravy.
c) Zastávky miestnej hromadnej dopravy, autobusovej, železničnej, vodnej dopravy a stanovištia taxi-služieb, určené pre
nastupovanie
a vystupovanie osôb sa hodnotia ako súčasť dopravy.
d) Prípustné hodnoty pred fasádou nebytových objektov sa uplatňujú v čase ich používania, napr. školy počas
vyučovania a pod.
Podľa aktuálnej vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu
hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí je dotknuté územie v súčasnosti zaradené do
kategórie IV, po výstavbe bude územie spadať do kategórie II.
Zdroje hluku počas výstavby
Zdrojom hluku počas výstavby budú stavebné mechanizmy (predovšetkým v čase terénnych
úprav a zemných prác) ako aj doprava spojená s výstavbou objektu. Vplyv zvýšenej hlučnosti
bude obmedzený na dobu výstavby a samotné dotknuté územie.
44
Zdroje hluku počas prevádzky
Počas prevádzky objektov budú stacionárnymi zdrojmi hluku technologické zariadenia budov
(vzduchotechnika, vykurovanie, garážové brány, a pod.) a mobilným zdrojom hluku bude
pozemná doprava súvisiaca s prevádzkou obytných domov.
Z hľadiska hlukovej záťaže možno predpokladať, že realizácia navrhovanej činnosti
nespôsobí prekračovanie hygienických limitov akustického tlaku pre dennú dobu. Základným
predpokladom realizácie navrhovanej činnosti, z hľadiska vplyvu emisií hluku je, že úroveň
hladiny hluku produkovaného v dôsledku navrhovanej činnosti, neprekročí stanovené limity
a neovplyvní hlukovú situáciu v mestskej časti Čunovo. Zvýšenie hladiny hluku bude dočasné
a krátkodobé, a to len počas realizácie výstavby obytnej zástavby.
V posudzovanom území sa nenachádzajú žiadne výrazné trvalé stacionárne zdroje hluku,
ktoré by mohli ovplyvňovať celkovú hladinu hluku v novej obytnej zóne. V širšom okolí
dotknutého územia je naplánovaných niekoľko ďalších investičných aktivít spojených
s výstavbami obytných súborov, ktoré v súčasnosti už prebiehajú a s tým je spojená aj
zvýšená hlučnosť, konkrétne sa jedná o stavebné práce a súvisiacu dopravu. Žiadne ďalšie
významné zdroje hluku ako napr. priemyselné a iné výrobné prevádzky sa v dotknutom území
nenachádzajú.
Riešenie činnosti sa uskutočňuje v zmysle požiadaviek, ktoré sú stanovené Vyhláškou MZ SR
č.549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku
a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom
prostredí a Nariadením vlády SR č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných
a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi
s expozíciou hluku.
B.7.6 Žiarenia
Stupeň radónového rizika vyjadruje riziko prenikania radónu z geologického podložia do
stavebných objektov. Mapa Prognóza radónového rizika (Atlas krajiny, mapa č. IX/57, MŽP
SR, SAŽP 2002) ukazuje, že MČ Čunovo leží v území s nízkym radónovým rizikom.
Zákon NR SR č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení zákona NR SR č. 470/2000
stanovuje povinnosť merať radónové zaťaženie stavebného pozemku a vyhláška Ministerstva
zdravotníctva SR č.12/2001 udáva zásahové úrovne objemovej aktivity radónu v pôdnom
vzduchu a v pobytových miestnostiach. Na základe týchto hodnôt je možné jednoznačne
posúdiť, či pri stavbe alebo prestavbe je potrebné vykonať účinné protiradónové opatrenia.
B.7.7 Odpady
Odpady počas výstavby
Podľa vyhlášky MŽP SR č.284/2001 Z.z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov, v znení
ďalších predpisov, sa počas výstavby dá očakávať vznik nasledovných druhov odpadov:
45
KÓD
NÁZOV ODPADU
KATEGÓRIA MNOŽSTVO SPÔSOB
ODPADU
(ODHAD)
NAKLADANIA
02
Odpady z poľnohospodárstva, záhradníctva, lesníctva, poľovníctva a rybárstva, hydropónie
a z výroby a spracovania potravín
02 01
Odpad z poľnohospodárstva, záhradníctva, lesníctva, poľovníctva a rybárstva
02 01 Zvierací trus, moč a hnoj (vrátane znečistenej slamy), O
50 t
R3
06
kvapalné odpady, oddelene zhromažďované a
spracovávané mimo miesto svojho vzniku
17
17 01
17 01
01
17 01
02
17 01
07
17 02
17 02
01
17 02
02
17 02
03
17 04
17 04
05
17 04
07
17 04
11
17 05
17 05
06
17 09
17 09
04
Stavebné odpady a odpady z demolácií (vrátane výkopovej zeminy z kontaminovaných miest)
Betón, tehly, dlaždice, obkladačky, keramika
betón
O
50 t
R5
tehly
O
5
R5
Zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaždíc a keramiky O
iné ako uvedené v 17 01 06
Drevo, sklo a plasty
drevo
O
7
R5
0,1 t
R1
sklo
O
0,15 t
R5
plasty
O
0,1 t
R5
Kovy (vrátane ich zliatin)
železo a oceľ
O
70 kg
R4
zmiešané kovy
O
50 kg
D1
káble iné ako uvedené 17 04 10
O
40 kg
R4
Zemina (vrátane výkopovej zeminy z kontaminovaných plôch), kamenivo a materiál z bagrovísk
výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 05
O
35 m3
D1
Iné odpady zo stavieb a demolácií
zmiešané odpady zo stavieb a demolácií iné ako O
uvedené v 17 09 01, 17 09 02 a 17 09 03
3t
D1
20
Komunálne odpady (odpady z domácností a podobné odpady z obchodu, priemyslu a inštitúcií)
vrátane ich zložiek zo separovaného zberu
20 02
Odpady zo záhrad a parkov (vrátane odpadu z cintorínov)
20 02 biologicky rozložiteľný odpad
O
10 m3
R3
01
20 03
Iné komunálne odpady
20 03 zmesový komunálny odpad
O
3t
D1
01
O – ostatné, N – nebezpečné
Kódy nakladania sú podľa vyhlášky MŽP SR č.509/2002 Z.z.: D1 – uloženie do zeme alebo na povrchu zeme
(napr. skládka odpadov), R1 – využitie najmä ako palivo alebo na získanie energie iným spôsobom, R3 –
Recyklácia alebo spätné získavanie organických látok, ktoré sa nepoužívajú ako rozpúšťadlá (vrátane
kompostovania a iných biologických transformačných procesov), R4 – Recyklácia alebo spätné získavanie
kovov a kovových zlúčenín, R5 – recyklácia alebo spätné získavanie iných anorganických materiálov.
46
V súčasnosti na časti územia plánovanej výstavby je realizovaný chov koní, v západnej časti
pozemku sú umiestnené objekty na uskladnenie hnojovice a maštaľného hnoja
pochádzajúcich z chovu koní (bioodpad z chovu hospodárskych zvierat). Táto pozemná
stavba slúži na skladovanie konského hnoja s rozmermi 90 x40 m, so žumpou 20 x 20 m do
výšky 1 m. Hnojisko je vyspádované na jednu stranu, kde sa nachádza žumpa. Celé hnojisko
je zabezpečené po obvode betónovým múrom o výške cca 2 m.
Pri rekonštrukcii okolitej zelene vznikne asi 10 m3 organického odpadu. Ich presné množstvo
určí projekt v ďaľšom stupni, keď bude známy rozsah výrubov drevín.
Odpadové zeminy, zmiešaný stavebný odpad a zmesový komunálny odpad budú zneškodnené
na najbližšej skládke nie nebezpečného odpadu.
Ostatné odpady sú určené na zhodnotenie:
◦ na energetické využitie (R1) je určené drevo
◦ na recykláciu sú určené betón, sklo, plasty (R4), kovy (R5) a organický odpad (R3)
Stavebné odpady budú separovane zhromažďované v jednotlivých kontajneroch (napr. na
drevo, sklo, plasty, oceľ a káble), v niektorých prípadoch (betón, výkopová zemina, organický
odpad) budú oddelene nakladané priamo do nákladných vozidiel. Samostatne bude vyčlenený
veľkokapacitný kontajner o objeme 7 m3 pre zmiešaný stavebný odpad. Po naplnení budú
jednotlivé kontajnery so separovaným odpadom priebežne odvážané do zberných stredísk
resp. regionálnych recyklačných stredísk. Vývoz separovaných odpadov a zmiešaného
stavebného odpadu si zabezpečí stavebná firma vo vlastnej réžii. Vývoz odpadu z údržby
zelene do najbližšej kompostárne zaistí záhradnícka firma. Vývoz zmesového komunálneho
odpadu bude v dohodnutých intervaloch realizovať zmluvná autorizovaná organizácia.
Odpady počas prevádzky
Podľa vyhlášky MŽP SR č.284/2001 Z.z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov, v znení
ďalších predpisov, sa počas prevádzky dá očakávať vznik nasledovných druhov odpadov:
Variant 1:
Počet zamestnancov 40, obyvateľov 585
KÓD
NÁZOV ODPADU
KATEGÓRIA MNOŽSTVO SPÔSOB
ODPADU
(ODHAD)
NAKLADANIA
20
Komunálne odpady (odpady z domácností a podobné odpady z obchodu, priemyslu
a inštitúcií) vrátane ich zložiek zo separovaného zberu
20 01
20 01 01
20 01 02
20 01 39
20 02
20 02 01
20 03
20 03 01
20 03 07
Separované zbierané zložky komunálnych odpadov (okrem 15 01)
papier a lepenka
sklo
plasty
Odpady zo záhrad a parkov (vrátane odpadu z cintorínov)
biologicky rozložiteľný odpad
Iné komunálne odpady
zmesový komunálny odpad
objemný odpad
O
O
O
8,5 t/rok
20,6 t/rok
4,8 t/rok
R5
R5
R5
O
2 t/rok
R3
O
O
208,1 t/rok
24 m3/rok
D1
D1, R5*
O – ostatné, N – nebezpečné, *nakladanie bude v závislosti od charakteru odpadu
47
Kódy nakladania sú podľa vyhlášky MŽP SR č.509/2002 Z.z. v znení ďalších predpisov: D1 – uloženie do zeme
alebo na povrchu zeme (napr. skládka odpadov), R1 – využitie najmä ako palivo alebo na získanie energie iným
spôsobom, R5 – recyklácia alebo spätné získavanie iných anorganických materiálov.
Variant 2:
Počet zamestnancov 59, obyvateľov 582
KÓD
NÁZOV ODPADU
20
Komunálne odpady (odpady z domácností a podobné odpady z obchodu, priemyslu a inštitúcií) vrátane ich
zložiek zo separovaného zberu
Separované zbierané zložky komunálnych odpadov (okrem 15 01)
papier a lepenka
O
8,4 t/rok
R5
sklo
O
20,5 t/rok
R5
plasty
O
4,8 t/rok
R5
Odpady zo záhrad a parkov (vrátane odpadu z cintorínov)
biologicky rozložiteľný odpad
O
2 t/rok
R3
Iné komunálne odpady
zmesový komunálny odpad
O
206,7 t/rok
D1
objemný odpad
O
24 m3/rok
D1, R5*
20 01
20 01 01
20 01 02
20 01 39
20 02
20 02 01
20 03
20 03 01
20 03 07
KATEGÓRIA MNOŽSTVO SPÔSOB
ODPADU
(ODHAD)
NAKLADANIA
O – ostatné, N – nebezpečné, *nakladanie bude v závislosti od charakteru odpadu
Kódy nakladania sú podľa vyhlášky MŽP SR č.509/2002 Z.z. v znení ďalších predpisov: D1 – uloženie do zeme
alebo na povrchu zeme (napr. skládka odpadov), R1 – využitie najmä ako palivo alebo na získanie energie iným
spôsobom, R5 – recyklácia alebo spätné získavanie iných anorganických materiálov.
Počas prevádzky budú vznikať ostatné odpady z oblasti týkajúcej sa bývania (podskup. 20 01
a 20 03).
(Pozn.: pri odhade hmotnosti zmesových a separovaných komunálnych odpadov sa
vychádzalo z priemernej tvorby odpadu 400 kg/rok/obyv., z toho 86% pre zmesový a 14% pre
separovaný odpad (8,5% sklo, 3,5% papier a lepenka, 2% plasty)).
Sporadicky budú vznikať aj menšie množstvá odpadov z údržby zelene. Údržbu zelene bude
zabezpečovať zmluvná organizácia, ktorá v rámci svojej činnosti zaistí aj nakladanie
s organickým odpadom resp. jeho vývoz a zhodnotenie v najbližšej kompostárni.
Pri nakladaní s odpadmi budú uprednostnené metódy zhodnocovania pred zneškodňovaním
na skládkach:
◦
◦
◦
na recykláciu (R5) sú určené separované druhy komunálnych odpadov
objemný komunálny odpad (v závislosti od charakteru odpadu) bude buď recyklovaný
(R5), alebo ukladaný na skládku nie nebezpečného odpadu (D1).
zmesový komunálny odpad bude vyvážaný na skládku nie nebezpečného odpadu (D1).
Prístrešok odpadového hospodárstva bude vybavený dodatočnými kontajnermi o objeme
1,1 m3 na zmesový komunálny odpad a na separovaný zber plastov, papiera a skla.
Variant 1:
Predpokladaný počet kontajnerov pre separovaný zber a intervaly vyprázdňovania:
48
bývajúci
zamesnanci
spolu
Počet
obyv.
alebo
zamest.
585
40 x 0,5*
separovaný papier
množ- počet
interval
stvo
kontaj- vyprázd.
za rok
nerov
26,3 m3
0,9 m3
27,2 m3 2
12 x ročne
separovaný plast
množpočet
stvo
kontajza rok
nerov
52,7 m3
1,8 m3
54,5 m3
2
separované sklo
množpočet
stvo
kontajza rok
nerov
52,7 m3
1,8 m3
25 x ročne 54,5 m3
2
interval
vyprázd.
interval
vyprázd.
25 x ročne
* počíta sa polovičná doba prítomnosti oproti bývajúcim a tým polovičné množstvo odpadov
Pri výpočte počtu potrebných kontajnerov vychádzame z odhadu ročnej tvorby separovaných
odpadov na jedného obyvateľa pre separovaný papier 0,045 m3/obyv/rok, plast 0,09
m3/obyv/rok, skl0 0,09 m3/obyv/rok.
Odhad počtu kontajnerov pre zmesový komunálny odpad a intervaly vyprázdňovania
Počet
bývajúci
zamestnanci
spolu
585
40 x 0,5*
zmesový komunálny odpad
množstvo za rok počet nádob interval
vyprázdňovania
3
877,5 m
30 m3
907,5 m3
16 nádob
1 x týždenne
* počíta sa polovičná doba prítomnosti oproti bývajúcim a tým polovičné množstvo odpadov
Pri odhade potrebného počtu kontajnerov na zmesový komunálny odpad sa vychádza
z produkcie cca 1,5 m3/rok/obyv.
Variant 2
Predpokladaný počet kontajnerov pre separovaný zber a intervaly vyprázdňovania:
bývajúci
zamesnanci
spolu
Počet
obyv.
alebo
zamest.
582
59 x 0,5*
separovaný papier
množ- počet
interval
stvo
kontaj- vyprázd.
za rok
nerov
26,2 m3
1,3 m3
27,5 m3 2
12 x ročne
separovaný plast
množpočet
stvo
kontajza rok
nerov
52,4 m3
2,7 m3
55,1 m3
2
separované sklo
množpočet
stvo
kontajza rok
nerov
52,4 m3
2,7 m3
25 x ročne 55,1 m3
2
interval
vyprázd.
interval
vyprázd.
25 x ročne
* počíta sa polovičná doba prítomnosti oproti bývajúcim a tým polovičné množstvo odpadov
Pri výpočte počtu potrebných kontajnerov vychádzame z odhadu ročnej tvorby separovaných
odpadov na jedného obyvateľa pre separovaný papier 0,045 m3/obyv/rok, plast 0,09
m3/obyv/rok, sklo 0,09 m3/obyv/rok.
Odhad počtu kontajnerov pre zmesový komunálny odpad a intervaly vyprázdňovania
Počet
bývajúci
zamestnanci
spolu
582
59 x 0,5*
zmesový komunálny odpad
množstvo za rok počet nádob interval
vyprázdňovania
3
873 m
44,3 m3
917,3 m3
16 nádob
1 x týždenne
* počíta sa polovičná doba prítomnosti oproti bývajúcim a tým polovičné množstvo odpadov
Pri odhade potrebného počtu kontajnerov na zmesový komunálny odpad sa vychádza
z produkcie cca 1,5 m3/rok/obyv.
49
Pre obsluhu objektu z hľadiska odpadov postačuje umiestnenie dvoch kontajnerov pre
separovaný papier, dvoch kontajnerov pre plasty, dvoch kontajnerov pre sklo a 16
kontajnerov pre zmesový komunálny odpad. Intervaly vyprázdňovania sú v prípade
zmesového komunálneho odpadu 1 krát týždenne. Vyvážanie a zneškodňovanie komunálnych
odpadov bude riešené zmluvne s miestne pôsobiacim oprávneným subjektom.
Vznikajúce odpady navrhovanej činnosti budú riešené v súlade s platnou legislatívou a so
stratégiou riadenia odpadového hospodárstva SR, ktorých princípom je prevencia vzniku
odpadov, zhodnocovanie odpadov a správne zneškodňovanie odpadov. V zmysle Vyhlášky
Ministerstva životného prostredia SR č. 283/2001 Z. z., č. 284/2001 Z. z., prílohy č.1, ktorou
sa ustanovuje katalogizácia odpadov, v zmysle Vyhlášky MŽP SR č. 129/2004 Z. z.
a v zmysle Zákona č. 223/2001 Zb. o odpadoch sú zatriedené odpady vznikajúce počas
výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti výstavby obytnej zástavby.
B.7.8 Zraniteľnosť životného prostredia
Podzemné vody vykazujú síce vysokú zraniteľnosť no tá je predovšetkým na úrovni rizika
úniku pohonných hmôt a podobne, keďže prevádzka nebude produkovať takzvané
technologické vody. Z ďalších zložiek životného prostredia bude výraznejšie ovplyvnené
ovzdušie predovšetkým dopravou a ktoré je zaťažené najmä v oblasti intravilánu mesta.
Vzhľadom na rozsah navrhovanej činnosti, dobré rozptylové podmienky v území a nízku
mieru zraniteľnosti ovzdušia v záujmovom území, navrhovaná činnosť bude predstavovať len
minimálny príspevok, resp. záťaž uvedenej zložky životného prostredia.
B.8
Ekologické hodnotenie, priemet RÚSES do návrhu riešenia, návrh ozelenenia
riešeného územia
Ochranou prírody a krajiny sa podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky
a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj
odstraňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody sa rozumie podľa menovaného
zákona aj starostlivosť o ekosystémy. Ochrana prírody a krajiny sa člení na všeobecnú
a osobitnú ochranu prírody a krajiny. Osobitná ochrana prírody a krajiny sa skladá z územnej
a druhovej ochrany ako i ochrany drevín.
Územná ochrana prírody a krajiny
Územnú ochranu tvorí sústava chránených území (CHÚ) a biosférické rezervácie. V rámci
sústavy CHÚ rozlišujeme národnú sieť a európsku sústavu NATURA 2000. Národná
sústava chránených území V zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny sa
ochrana prírody a krajiny realizuje v nasledovných kategóriách:
•
•
•
•
•
•
národný park (NP),
chránená krajinná oblasť (CHKO),
prírodná rezervácia (PR) alebo národná prírodná rezervácia (NPR)
prírodná pamiatka (PP) alebo národná prírodná pamiatka (NPP),
chránený areál (CHA),
chránený krajinný prvok (CHKP).
V katastrálnom území MČ Čunovo, v ktorom sa riešený zámer nachádza je niekoľko
významných plôch z hľadiska ochrany prírody a krajiny (Zákon NR SR č. 543/2002 Z.z.
50
o ochrane prírody a krajiny). Súčasťou riešenej lokality sú len niektoré, je však potrebné
rešpektovať existenciu blízkych ekologicky významných plôch.
Priemet územnej ochrany podľa národnej legislatívy:
V katastrálnom území MČ Čunovo, v ktorom sa posudzovaný zámer nachádza je niekoľko
významných plôch z hľadiska ochrany prírody a krajiny.
9 Chránené územia prírody:
Prehľad vyhlásených veľkoplošných i maloplošných chránených území prírody (VCHÚP,
MCHÚP).
V súčasnom období na území hl.m. SR Bratislavy sú evidované 2 + 1 VCHÚP, 32 MCHÚP.
CHKO Dunajské Luhy
Vyhlásené MŽP SR podľa § 13 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny vyhláškou z 3. marca 1998 o Chránenej krajinnej
oblasti Dunajské luhy. V súčasnosti predstavuje unikátnu mozaiku vodných, mokraďných
a lesných ekosystémov.
Chránená krajinná oblasť sa rozprestiera na Podunajskej nížine v geomorfologickom celku
Podunajská rovina, vedľa slovenského a slovensko – maďarského úseku Dunaja od Bratislavy
až po Veľkolélsky ostrov v okrese Komárno. Pozostáva z piatich samostatných častí. Toto
jedinečné územie sa celé nachádza na arecentnom agradačnom vale Dunaja. Systém
agradačných valov a akumulačných depresií s hustou sieťou riečnych ramien s prevahou
sedimentačnej akumulácie, vznikol ešte pred zásahmi do prírodného hydrologického režimu
Dunaja. Takto vytvorená ramenná sústava sa zachovala čiastočne v úseku od Dobrohošte po
Sap, ale aj napriek tomu patrí k najväčším vnútrozemským riečnym deltám v Európe.
V závislosti od hydrologických podmienok pozdĺž Dunaja sa tu na pomerne malom území
vyskytujú spoločenstvá lesné, vodné, mokraďné, lúčne a psamofilné. Zoocenózy Dunaja
a priľahlých luhov sú ovplyvnené pestrosťou biotopov od vodných až po xerotermné.
Zoogeograficky je územie pod vplyvom Panónskej nížiny, ale i alpskej sústavy, s ktorými je
prepojené prostredníctvom Dunaja. Významne sú tu zastúpené najmä faunistické prvky
močiarnych a vodných biocenóz a spoločenstvá lužných lesov. Osobitný význam má územie
pre hniezdenie a hibernáciu vodného vtáctva. Pravidelne sa tu vyskytujú vzácne druhy
vtákov, ako napríklad orliak morský, beluša malá a volavka purpurová. Slovensko maďarský úsek Dunaja je medzinárodne významným vtáčím územím (IBA). Dôležitou
zložkou živočíšstva navrhovaného chráneného územia sú ryby.
Na území platí II. stupeň ochrany. Celé územie CHKO je zároveň zapísané do Zoznamu
mokradí medzinárodného významu (Ramsarská konvencia).
Prírodná rezervácia Ostrovné lúčky
Vyhlásená Výnosom MK SSR č. 1160/1988-32 z 30.6.1988 – účinnosť od 1.9.1988 –
Vyhláška KÚŽP v Bratislave č. 1/2004 z 12.5.2004 – účinnosť od 15.5.2004. Na území platí
IV. stupeň ochrany. Ochranné pásmo je 100 m od hraníc rezervácie s III. stupňom ochrany.
51
CHÚ je zriadené na ochranu zriedkavej flóry, zachovalých lesostepných spoločenstiev
a lužného lesa Podunajskej nížiny. Územie je hodnotné z hľadiska botanického, vyskytuje sa
tu vyše 600 druhov vyšších rastlín, najmä vstavačovitých. Územie zahŕňa aj dve umelo
vytvorené vodné plochy – štrkoviská. Biologickú hodnotu dopĺňa výskyt vzácnych druhov
fauny.
Prírodná rezervácia Dunajské ostrovy
PR bola vyhlásená v roku 2002 Krajským úradom životného prostredia v Bratislave
(Všeobecne záväzná vyhláška KÚ v Bratislave č. 7/2002 z 8.11.2002, vyhláška KÚŽP v
Bratislave č. 4/2007 zo 14.11.2007 - účinnosť od 1.12.2007) a to z dôvodu zabezpečenia
ochrany biotopu lužného lesa a biotopu mokradí, ako aj typického rázu lužnej krajiny. Bol tu
zaznamenaný výskyt mnohých živočíšnych druhov, hlavne avifauny. Je zároveň jadrom
biocentra nadregionálneho významu a významná genofondová plocha.
PR sa nachádza v katastrálnom území Rusoviec, mimo územia navrhovaného areálu a platí
v nej V. stupeň ochrany.
CHKO Dunajské luhy
PR
Dunajské
ostrovy
PR
Ostrovné
lúčky
navrhovaný areál obytnej zástavby
Obr.č.1: lokalizácia navrhovaného areálu obytnej zástavby a CHKO Dunajské Luhy,
PR Ostrovné lúčky a PR Dunajské ostrovy.
52
Hodnotená činnosť výstavby obytnej zástavby nezasahuje do žiadnych chránených území
vyhlásených ani navrhovaných podľa zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.
Súvislá európska sústava chránených území (SESCHÚ) – do tejto kategórie patria chránené
vtáčie územia (CHVÚ) a územia európskeho významu (ÚEV).
Natura 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie. NATURA
2000 je sústava chránených území tvorená tzv. SPA územiami (Special Protection Areas)
vyhlasovanými podľa smernice o vtákoch a tzv. SAC územiami (Special Areas of
Conservation) vyhlasovanými na základe smernice o biotopoch. Tieto smernice preberá naša
legislatíva zákonom 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Cieľom sústavy je zabezpečiť
ochranu vybraným typom biotopov, živočíchom a rastlinám, ktoré sú na území členských
štátov Európskej únie vzácne alebo ohrozené.
V rámci sústavy NATURA 2000 sa rozlišujú 2 typy chránených území:
•
•
osobitne chránené územia (Special Protection Areas, SPA) – vyhlasované na základe
ustanovení smernice o vtákoch, v národnej legislatíve označované ako chránené
vtáčie územia,
osobitné územia ochrany (Special Areas of Conservation, SAC) – vyhlasované na
základe ustanovení smernice o biotopoch, v národnej legislatíve označované ako
územia európskeho významu (ochrana biotopov a druhov).
Územia európskeho významu v Bratislavskom kraji:
Kód lokality Názov lokality
Útvar ŠOP SR
SKUEV0064 Bratislavské luhy
RSOPK Bratislava
SKUEV0104 Homoľské Karpaty
CHKO Malé Karpaty
SKUEV0269 Ostrovné lúčky
CHKO Dunajské luhy
SKUEV0270 Hrušov
CHKO Dunajské luhy
SKUEV0280 Devínska Kobyla
CHKO Malé Karpaty
SKUEV0295 Biskupické luhy
CHKO Dunajské luhy
SKUEV0312 Devínske alúvium Moravy CHKO Záhorie
SKUEV0314 Morava
CHKO Záhorie
SKUEV0388 Vydrica
CHKO Malé Karpaty
SKUEV0396 Devínske lúky
CHKO Záhorie
Chránené vtáčie územia v Bratislavskom kraji:
SKCHVU014
SKCHVU016
SKCHVU029
SKCHVU023
SKCHVU007 - Dunajské luhy
Malé
Záhorské
Sysľovské
Úľanská
Karpaty
Pomoravie
polia
mokraď
SKCHVÚ007 Dunajské luhy a SKÚEV0269 Ostrovné lúčky možno považovať z hľadiska
ochrany prírody za najdôležitejšie chránené územia pre realizáciu navrhovaného areálu
nakoľko sa nachádzajú najbližšie k lokalite výstavby obytnej zástavby.
SKCHVÚ007 Dunajské luhy je jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre
hniezdenie európsky významných druhov: bučiačik močiarny, čajka čiernohlavá, haja tmavá,
orliak morský, rybár riečny, rybárik riečny a volavka striebristá. Územie je ďalej jedným z
53
piatich najvýznamnejších hniezdísk pre druhy európskeho významu: hrdzavka potápavá,
kačica chrapľavá, kačica chripľavá a kalužiak červenonohý. V území pravidelne zimuje alebo
migruje viac ako 1 % európskej ťahovej populácie druhov: hlaholka severská, chochlačka
vrkočatá, chochlačka sivá a potápač biely. Na území sa pravidelne počas migrácie vyskytuje
viac ako 20 000 a počas zimovania viac ako 70 000 jedincov viacerých vodných druhov
vtákov. Ďalej v území pravidelne hniezdi viac ako 1 % národnej populácie druhov bocian
čierny, brehuľa hnedá, kaňa močiarna a ľabtuška poľná.
Územie európskeho významu Ostrovné lúčky (SKUEV0269) ustanovené podľa Výnosu
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004, ktorým
sa vydáva národný zoznam území európskeho významu v zmysle § 27 ods. 5 zákona č.
543/2002 Z.z. v znení zákona č. 525/2003 Z.z. Územie je navrhované z dôvodu ochrany
biotopov európskeho významu: Lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy okolo nížinných riek
(91F0), Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy (91E0), Suchomilné travinnobylinné
a krovinové porasty na vápnitom podloží (6210), Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté
vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion
alebo Hydrocharition (3150) a viacerých druhov európskeho významu ako plocháč červený,
hlaváč bieloplutvý, kunka červenobruchá, roháč obyčajný, netopier obyčajný, fuzáč veľký,
lopatka dúhová, kolok vretenovitý, hrúz Kesslerov, vážka, hrebenačka vysoká, hrúz
bieloplutvý, mlok dunajský, bobor vodný).
Ani jedno z území európskeho významu nezasahuje priamo do navrhovaného areálu.
ÚEV
Ostrovné lúčky
Obr.č.2: lokalizácia navrhovaného areálu a ÚEV Ostrovné lúčky
54
¾ Ramsarské lokality
Do územia hl. mesta SR Bratislavy zasahujú dve ramsarské lokality v zmysle dohovoru
o mokradiach majúcich medzinárodný význam, predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva
a to Alúvium Moravy a Dunajské luhy.
Predmetné územie nie je súčasťou Ramsarskej lokality Dunajské luhy, podľa Dohovoru
o mokradiach, ktorého hlavným cieľom je ochrana a rozumné využívaní prírodných zdrojov,
pričom na predmetnom území nebola zvýšená územná ochrana a naďalej tu platí prvý –
všeobecný stupeň ochrany v zmysle zákona 543/2002 Z.z.
¾ Chránené stromy
Na území hl. mesta SR Bratislavy sa nachádza 32 jedincov alebo skupín chránených stromov.
Na území mestskej časti Bratislava – Čunovo sa nenachádza žiaden z nich. A teda ani
v navrhovanom areáli sa žiaden chránený strom nenachádza.
Územný systém ekologickej stability
Územný systém ekologickej stability predstavuje takú celopriestorovú štruktúru navzájom
prepojených systémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok
a foriem života v krajine a vytvára predpoklady pre trvale udržateľný rozvoj. Základ tohto
systému tvoria biocentrá, biokoridory a interakčné prvky, ktoré tvoria kostru územného
systému ekologickej stability na rôznej hierarchickej úrovni.
Regionálny ÚSES pre Bratislavu bol vypracovaný v roku 1994 (Králik, J., a kol., 1994)
a následne prehodnotený v rámci územnoplánovacej dokumentácie Územného plánu veľkého
územného celku Bratislavského kraja (Klaučo a kol., 1998). Vzhľadom na pomerne značné
rozdiely v rámci materiálov, ktoré prvky ÚSES identifikovali a navrhovali, sme vybrali tie,
ktoré majú základ v krajinnej štruktúre, nakoľko tieto majú reálnu prirodzenú bázu funkčného
ÚSES a tie, ktoré sú zároveň prenesené do aktuálnej platnej územnoplánovacej dokumentácie.
Hodnotenie prvkov ÚSES vychádza zo základných vypracovaných štúdií ÚSES pre tento
región a z najaktuálnejšej dokumentácie, ktorými sú konkrétne:
• Generel nadregionálneho ÚSES (Húsenicová, J. a kol., 1992)
• Regionálny ÚSES mesta Bratislavy (Králik, J. a kol., 1994)
• Územný plán hlavného mesta SR Bratislavy (2007)
Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky
(GNÚSES), schválený uznesením vlády SR č. 319 z 27.4.1992 v k.ú. Čunovo vymedzuje:
− nadregionálny, resp. provinciálny biokoridor – tok rieky Dunaj
Hlavný tok rieky Dunaj a jej ľavý breh v pohraničnej polohe pozdĺž hraníc s Maďarskom (80
km úsek medzi Bratislavou a Zlatnou na Ostrove), s dobre vyvinutým systémom ramien,
mŕtvych ramien, piesčitých a štrkových brehov. Územie je tvorené lužnými lesmi, močiarmi
a mokrými lúkami, ktoré poskytujú biotop pre mnohé vzácne a ohrozené druhy rastlín
a živočíchov. Dunaj je biokoridor medzinárodného významu, ktorý využívajú značné počty
vzácnych, zraniteľných a/alebo ohrozených druhov živočíchov. Tento biokoridor zahŕňa
vodný tok Dunaja s priľahlými mokraďovými spoločenstvami a komplexami lužných lesov
vŕbovo – topoľových a lužných lesov nížinných. V oblasti Bratislavy je dva krát prerušený
55
a to v priestoroch práve Hrušovskej zdrže a v priestoroch intravilánu mesta, kde úplne chýba
brehová vegetácia.
Regionálny územný systém ekologickej stability, spracovaný v r.1994 (Králik a kol.) v k.ú.
ďalej vyčleňuje:
- nadregionálne biocentrum – Bratislavské luhy návrh rozšírenia a revitalizácie
Ide o komplex zachovalých lužných lesov na oboch brehoch Dunaja pod Bratislavou,
tvoriace súčasť medzinárodne významnej mokrade „Dunajské luhy“. Biocentrum sa
vyznačuje bohatstvom flóry a fauny – kombináciou stepných, lesostepných a lužných
spoločenstiev. Súčasná plocha biocentra a vysoký stupeň jeho narušenia neposkytuje
podmienky na trvalé prežitie viacerých druhov, ktoré sa tu v minulosti vyskytovali (napr.
jeleň, bobor, vydra, jazvec, orliak morský a iné). V biocentre možno identifikovať niekoľko
jadier, ktoré možno tiež považovať za biocentrá nižšieho rádu – PR Topoľové hony, Ostrov
Kopáč, CHA Bajdel, PP Pánsky diel (časť sa prekrýva s medzinárodne významnou lokalitou
CHKO Dunajské luhy). Tento prvok neprechádza navrhovaným areálom.
- nadregionálny biokoridor – Rajka – Čunovo – Rusovce – Jarovce – Bažantnica –
Pečenský les – návrh
predstavuje tiež novonavrhovaný biokoridor, predovšetkým na migráciu veľkých
druhov stavovcov, ktorý je navrhnutý za účelom prepojenia prerušeného dunajského
biokoridoru
- biokoridory lemujúce vodné toky, kanále a staré ramená - v aktuálnej
dokumentácii (Územný plán hl.m. SR Bratislavy) už konkrétne vyčlenený ako
regionálny biokoridor Dunajské luhy pri Čunove
Navrhovaný zámer nezasahuje do žiadnych veľkoplošných a maloplošných chránených
území. Na pozemku nerastú chránené stromy. Nenachádza sa tu žiadny ekologicky významný
biotop, resp. genofondová lokalita. Lokalizácia navrhovaného zámeru nie je v dotyku so
žiadnym prvkom územného systému ekologickej stability na regionálnej ani na miestnej
úrovni. Výstavba a prevádzka navrhovanej činnosti nepredpokladá zásah do lesných a
vodných prírodných ekosystémov a nezmení existujúce migračné cesty živočíchov.
Navrhovaná činnosť bude bez vplyvu na prvky ÚSES.
Pre udržanie ekologickej stability je potrebné :
• akceptovať navrhnutý systém ekologickej stability
• pri územnoplánovacích činnostiach, rešpektovať najmä jeho základné kompozičné
prvky – biocentrá (Bc) a biokoridory (Bk) rôznych hierarchických úrovní.
• neumiestňovať v navrhovaných Bc a Bk v extravilánových polohách mesta také
stavby a technické zariadenia, ktoré by zásadným spôsobom narúšali ich
ekostabilizačné poslanie a účinky ; v urbánnych Bc a Bk pripustiť len také činnosti
príp. stavby, ktoré nespôsobia výrazné obmedzenie ekostabilizačného pôsobenia
v rámci ÚSES.
• využiť aktualizovaný RÚSES mesta Bratislavy (SAŽP CISK - Urbion Bratislava) po
jeho dopracovaní v nasledujúcom období na doplnenie (príp. korekciu)
ekostabilizačných princípov a prvkov na celomestskej i lokálnej úrovni,
• vytvárať v územnoplánovacom procese predpoklady na realizáciu a funkčnosť prvkov
systému ekologickej stability (v intravilánových polohách a v zastavanom území
56
•
•
•
•
•
k tomu využiť aj kategórie vnútromestskej zelene, princípy a postupy tvorby
urbánnych Bc, Bk a interakčných prvkov),
odvodzovať úroveň ekologickej stability zastavaného územia z požiadavky
celoplošnej ekologickej stability (je treba chrániť jestvujúce plošné a líniové prvky
zelene, zvláštnu pozornosť treba venovať ochrane najvýznamnejších plôch zelene –
tzv. intaktná zeleň, minimalizovať zábery zelene na rastlom teréne, zabezpečiť
vypracovanie dokumentu starostlivosti o dreviny v zmysle požiadaviek z.č. 543/2002
Z.z. o ochrane prírody a krajiny),
rešpektovať a vnímať prvky ÚSES aj v kontexte vytvárania národných a európskych
ekologických sietí (NECONET, EECONET),
uplatňovať metodicky odporúčané štandardy plôch zelene podľa metodickej príručky
MŽP SR z r. 2002 – Štandardy minimálnej vybavenosti obcí,
dodržiavať aspoň minimálny koeficient zelene určený v regulácii využitia jednotlivých
funkčných plôch,
dodržiavať okrem platnej legislatívy aj ustanovenia VZN č. 8/1993 o starostlivosti
o verejnú zeleň na území hl. m. SR Bratislavy.
Zeleň
Navrhovaná činnosť predstavuje urbanizáciu územia. Výstavba navrhovanej činnosti bude
vyžadovať výrub stromov a krovín hlavne po okrajoch územia. Nepredpokladáme negatívne
ovplyvnenie rastlinných a živočíšnych spoločenstiev v dotknutom území a jeho širšom okolí
výstavbou navrhovanej činnosti.
Výstavba navrhovanej činnosti počíta so sadovými úpravami podľa projektu výstavby obytnej
zóny treba vytvoriť čo najviac zelenej plochy s ohľadom na jednotlivé pozemky s RD.
Realizácia navrhovanej zelene na riešenom pozemku bude spĺňať funkciu náhradnej sadovej
úpravy. Ozelenené celky a prvky pozemku budú zabezpečovať: výplňovú a estetickú funkciu,
zlepšenie mikroklímy, zlepšenie hygienicko - zdravotných charakteristík prostredia,
znižovanie hluku, prašnosti a celkového znečistenia ovzdušia v území.
V riešenom území v súčasnosti platí prvý stupeň ochrany v zmysle §11 zákona č. 543/2002
Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Solitérne dreviny sú chránené v zmysle § 47 cit. Zákona.
V zmysle zákona č. 543/2002 Z.z o ochrane prírody a krajiny, § 47ods.3 sa na výrub drevín
s obvodom kmeňa väčším ako 40 cm meraným vo výške 130 cm vyžaduje súhlas orgánu
ochrany prírody.
Súčasný stav vegetácie oproti potenciálnej vegetácii územia je výrazne pozmenený. Pôvodná
vegetácia bola z rôznych dôvodov odstránená a nahradená sekundárnymi spoločenstvami.
Potencionálna prirodzená vegetácia územia:
Potenciálna prirodzená vegetácia predstavuje prírodnú vegetáciu t.j. rekonštrukciu takej
vegetácie, ktorá by sa vyvinula za súčasných klimatických, edafických a hydrologických
podmienok, keby človek do vývojového procesu nijakým spôsobom nezasahoval.
V daných podmienkach, až na stanovištia na holých skalách a otvorených vodných hladinách,
by sa vyvinuli lesné rastlinné spoločenstvá ako stabilný autoregulačný systém, ktorý
nepotrebuje k udržovaniu svojej floristickej skladby a štruktúry ľudskú pomoc.
Podľa fytogeografického členenia patrí rastlinstvo hodnoteného územia do oblasti panónskej
flóry (Pannonicum), obvodu eupanónskej xerotermnej flóry okresu Podunajská nížina.
57
Podľa Geobotanickej mapy potencionálnou prirodzenou vegetáciou pre záujmové územie sú
lužné lesy vŕbovo-topoľové.
Vegetačná jednotka zaradená do ekologickej skupiny, ktorá je stanoviskom závislá na vysokej
hladine podzemných vôd, na pravidelných záplavách, na chladnej, prúdiacej a okysličenej
vode alebo na dlhotrvajúcej stagnujúcej vode. V ekológii týchto spoločenstiev sa voda
prejavuje ako určujúci faktor. Pretože v nijakej vegetačnej zóne netvoria prevládajúci typ
vegetačného krytu, volajú sa aj ako azonálne spoločenstvá.
vŕbovo-topoľové lužné lesy Salicion albae (Oberd.1953) Th. Müller et Görs (1958), Salicion
triandrae Th. Müller et Görs (1958) p.p.
Výskyt - ekologické nároky: Medzihrádzové priestory a brehy Dunaja, Moravy, vlhké, pri
vysokých vodných stavoch podzemnou vodou periodicky podmáčané zníženiny, ďalej
v blízkosti mŕtvych ramien alebo priamo v plytkých, zväčša až zazemnených ramenách. Počas
roka sú pravidelne ovplyvňované povrchovými záplavami.
Floristická charakteristika: Zo stromov sú to vŕba krehká (Salix fragilis), vŕba biela (Salix
alba), topoľ biely (Populus alba), topoľ čierny (Populus nigra), topoľ sivý (Populus
canescens), vŕba trojtyčinková (Salix triandra). Z krovín vŕba purpurová (Salix purpurea),
vŕba trojtyčinková (Salix triandra), svíb krvavý (Cornus sanquinea), baza čierna (Sambucus
nigra) a iné.
Pre bylinnú vrstvu sú charakteristické: ostružina ožinová (Rubus caesius), chrastnica trsťová
(Phalaris arundinacea), žihľava dvojdomá (Urtica dioica), lipkavec močiarny (Galium
palustre), čerkáč obyčajný (Lysimachia vulgaris), mäta vodná (Mentha aqatica), vrbica
vrbolistá (Lythrum salicaria), povoja plotná (Calystegia sepium), záružlie močiarne (Caltha
palustris), ostrica pobrežná (Carex riparia), ostrica ostrá (Carex acutiformis), ostrica
pľuzgierkatá (Carex vesicaria) a iné.
Súčasný stav
Vymedzené územie je súčasťou bývalého areálu PD Čunovo. Hlavnými funkciami, ktoré
najvýraznejšie ovplyvňujú charakter a ráz krajiny sú výroba, bývanie a rekreácia. Na tieto
funkcie nadväzuje vegetácia rôznej úrovne s primárnymi ako aj sekundárnymi účinkami na
životné prostredie. Ako pozostatok pôvodnej prirodzenej vegetácie v riešenom území by
mohli byť solitérne prvky - stromy - väčších parametrov. Ostatná vegetácia je typicky
sprievodná k funkčnému využitiu v území. Najkrajším exemplárom v celom území je výrazná
solitérna vŕba - Salix alba.
Zeleň je tvorená doprovodnou zeleňou areálu, kde jej rozsah je podmienený využívaním
jednotlivých plôch.
V riešenom území je pôvodná vegetácia výrazne ovplyvnená antropickou činnosťou. Súčasné
druhové a priestorové zloženie drevín je výsledkom dlhodobých procesov a je odrazom
vplyvu človeka na prírodné prostredie a premenu pôvodných spoločenstiev. V súčasnosti
podľa prieskumu územia sa výrazné prírodné spoločenstvá drevín v riešenom území
nenachádzajú, zeleň je výsledkom ľudskej činnosti.
Druhové zloženie je typické pre využívanie plôch a to areál bývalého poľnohospodárskeho
družstva - rastliny fytoncídneho charakteru (Juglans regia - orech kráľovský), rastliny slúžiace
ako optické prekrytie (Populus canadensis - topoľ kanadský), okrasné dreviny (Acer
platanoides - javor mliečny). V miestach, kde sú v súčasnosti nevyužívané priestory sa
58
nachádzajú ruderálne porasty a náletové dreviny (Robinia pseudoacacia - agát biely,
Sambucus nigra - baza čierna, Rubus fruticosa - ostružina černicová,...)
Významným prvkom v území je objekt prízemnej barokovo-klasicistickej stavby kaštieľa so
sýpkou, ktorá pochádza z obdobia rokov 1765 – 1770. V minulosti ho obklopoval pomerne
rozsiahly park, z ktorého sa dnes zachovalo iba niekoľko stromov. Tieto sú výraznými
dominantami v území: Juglans nigra (orech čierny), Platanus acerifolia (platan javorolistý).
Sýpka stojí západne od kaštieľa a pochádza taktiež z 18. storočia. Do roku 1989 patril kaštieľ
spolu so sýpkou miestnemu JRD, začiatkom 90. rokov 20. storočia sa začalo s jeho
rekonštrukciou.
Návrh zelene
Po ukončení stavebnej činnosti budú v riešenom území zrealizované sadové úpravy a to najmä
výsadbou solitérnych stromov v udržiavaných plochách trávnika s doplnením kríkových
výsadieb. Cieľom sadových úprav je zakomponovanie objektov do prostredia, vytvorenie
nových výsadieb ako plošných a líniových prvkov zelene v území.
Hlavnú kostru výsadieb budú tvoriť dreviny vzrastlé s prípadným doplnením kríkových
výsadieb, ktoré dopĺňajú plochu celého riešeného komplexu a vytvárajú priestor pre jeho
obytné zázemie.
Navrhované riešenie prinesie nárast plôch verejnej zelene v území s cieľom vytvorenia
kvalitného mestského prostredia zodpovedajúceho významu lokality. Vzhľadom na súčasný
stav pozemkov budú nové úpravy prínosom pre dané územie.
Zeleň patrí k základným zložkám, ktoré vytvárajú priaznivé podmienky pre život mestského
obyvateľstva. Veľmi dôležité je riešenie plôch pre zeleň s ostatnými funkčnými zónami a ich
využitím. Vegetácia z urbanistického aspektu má ťažiskovo spĺňať kritéria rekreačné,
estetické a ekologické. Zeleň musí byť v spojení s prírodnými prvkami prirodzenou
protiváhou umelých technických štruktúr mesta.
V záujmovom území budú riešené plochy:
- plochy verejnej zelene
- plocha nového parku pri objekte kaštieľa so sýpkou
- súkromné záhrady rodinných domov
V kontakte s existujúcimi prvkami je navrhované dotvorenie územia alejami ako významnými
krajinotvornými a mestotvornými prvkami zelene, doplnenie jednotlivých kompaktných plôch
sadovníckymi úpravami a prepojenie pomocou pásov stromovej vegetácie.
V miestach, kde vzhľadom na trasy vedení technickej infraštruktúry vo verejných plochách je
limitovaná možnosť výsadby vysokej zelene, budú tieto doplnené výsadbou plytko
koreniacich rastlín (kríkové skupiny).
Hlavnou zásadou pri výbere rastlín do nových úprav je vhodnosť vyberaného materiálu do
daného územia.
V riešenom území sú umiestnené rodinné domy so záhradami. Dokumentácia nerieši návrhy
jednotlivých súkromných záhrad, môže odporúčať vhodný sortiment drevín a vymenovať
sortiment úplne nevhodných drevín. Predpokladáme, že každý z vlastníkov si uskutoční na
svojom pozemku sadové úpravy v zložení: udržiavané plochy trávnika, kríkové výsadby
a stromy.
59
Pri úprave parkovej plochy pri objekte kaštieľa by mal návrh vychádzať z pôvodného riešenia
úprav parku. Aj keď je predpoklad, že pôvodný rozsah a riešenie nie je možné
zrekonštruovať, úpravy by mohli byť náznakovou rekonštrukciou barokových pravidelných
výsadieb so solitérnymi zachovanými jedincami vzácnych drevín orecha čierneho a platana.
Hlavnou zásadou pri výbere rastlín do nových úprav je vhodnosť vyberaného materiálu do
daného územia. Na výsadbu do záhrad odporúčame sortiment rastlín zohľadňujúci pôvodnú
potenciálnu drevinnú skladbu s dôrazným upozornením na nevhodnosť použitia exotických
a zriedkavých, prípadne vzácnych introdukovaných druhov. Vzhľadom na to, že v danom
území budú zmenené pomery a lokalita sa nachádza v tesnom dotyku s územím s pôvodnou
vegetáciou vŕbovo-topoľových lužných lesov, sú v návrh druhového zloženia aj dreviny
typické pre danú oblasť.
Ako úplne nevhodné druhy považujeme: Cedrus sp. (céder), Cephalotaxus sp. (patis),
Gleditsia sp. (gledíčia), Sophora sp. (sofora), ako aj všetky taxóny zaradené medzi invázne
dreviny. Zatrávnené plochy môžu byť založené drnovaním, vhodné by bolo založenie
výsevom zmesou tráv s prevahou druhov kostrava (Festuca).
Druhové zloženie drevín by malo byť vyberané s ohľadom na relatívne dosiahnuteľný vek
(krátkoveké, strednoveké a dlhoveké), Vhodné je v území umiestňovať rôzne kultivary tak,
aby z jedného druhu drevín neboli vytvárané monokultúry. Výsadby nových stromov budú
realizované najmä ako solitérne stromy a ich hlavným účelom bude estetické pôsobenie. Vo
všeobecnosti to budú stromy s korunou založenou vo výške min 230 cm nad zemou.
Založenie sadových úprav musí byť realizované odbornou záhradníckou firmou a musí byť
v súlade s platnými normami STN.
Bližšia špecifikácia (lokalizácia jednotlivých druhov, počty kusov,...) bude spracovaná
v ďalšom stupni PD. Podrobné riešenie plôch, ako aj realizácia sadovníckych úprav bude
navrhovaná pre plochy verejnej zelene a hlavné zásady riešenia súkromných záhrad.
Dokumentácia bude zohľadňovať estetické, ale najmä ekologické požiadavky na funkčnosť
navrhovaných výsadieb.
Na výsadbu odporúčame: Salix alba, Salix alba "Tristis", Populus alba, Populus simoni
"Fastigiata", Populus tremula "Erecta", Acer platanoides, Acer pseudoplatanus, Fraxinus
excelsior, Fraxinus ornus, Acer campestre, doplnené kríkovými skupinami.
Všetky plochy navrhovanej a ponechanej zelene slúžia ako ekostabilizačné plochy v riešenom
území.
Navrhovaná výmera zelene pre variant 1
Verejná zeleň
Minimálna plocha súkromnej zelene
Minimálna plocha zelene - spolu
13386,90 m²
38947,19 m²
52334,09 m²
Navrhovaná výmera zelene pre variant 2
Verejná zeleň
Minimálna plocha súkromnej zelene
Minimálna plocha zelene - spolu
14511,4 m²
38981,18 m²
53492,58 m²
60
Výmera zelene podľa aktuálnych plošných štandardov (Metodická príručka MŽP SR
2009, „Štandardy minimálnej vybavenosti obcí“)
Všetky záhrady pri rodinných domoch dosahujú odporúčanú veľkosť 100 m².
Riešené územie je navrhované pre bývanie 585 obyvateľov pre variant 1 a 582 obyvateľov pre
variant 2, pričom UŠ uvažuje s minimálnou veľkosťou zelených plôch 52 334,09 m² pre
variant 1 a 53 492,58 m² pre variant 2. Na jedného obyvateľa je teda navrhnutých minimálne
cca 89,46–91,91 m² zelene, čím je splnená požiadavka minimálnej plochy zelene 10–15 m² na
1 obyvateľa.
B.9
Vymedzenie vlastníckych vzťahov v riešenom území
Parcely registra "C"
Meno vlastníka (podiel)
Číslo LV
Parcela "C"
Výmera
m2
v
nezaložený 543
6 189
Druh pozemku
zastavané
plochy
nádvoria
a
198
zastavané
nádvoria
plochy
nezaložený 544
a
667
546
28
plochy
a
STRNAD, Anton a manželka (1/1)
667
547
1 057
plochy
a
STRNAD, Anton a manželka (1/1)
1025
548
763
plochy
a
STRNAD, Anton a manželka (1/1)
991
549/3
534
plochy
a
STRNAD, Anton a manželka (1/1)
1025
549/4
334
plochy
a
STRNAD, Anton a manželka (1/1)
1025
549/5
481
plochy
a
JAŠKA, Vojtech (1/1)
1055
550/1
396
plochy
a
JAŠKA, Vojtech (1/3)
STRNAD, Anton a manželka (2/3)
990
550/2
938
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
plochy
STRNAD, Anton a manželka (1/1)
a
991
551
16
plochy
a
MAREKOVÁ, Helena (1/1)
617
560/2
2
plochy
a
MAREKOVÁ, Helena (1/1)
617
561/2
72
plochy
a
MAREKOVÁ, Helena (1/1)
617
563
293
plochy
a
nezaložený 564
660
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
plochy
STRNAD, Anton a manželka (1/1)
a
594
zastavané
nádvoria
plochy
nezaložený 568
a
685
zastavané
nádvoria
plochy
nezaložený 569
a
nájomca PD DUNAJ Rusovce
nájomca PD DUNAJ Rusovce
nájomca PD DUNAJ Rusovce
nájomca PD DUNAJ Rusovce
nájomca PD DUNAJ Rusovce
61
nezaložený 570
579
KSI INVESTMENT, s.r.o.
1011
571/4
5 352
KSI INVESTMENT, s.r.o.
1011
571/5
2 648
zastavané
nádvoria
plochy
a
plochy
a
plochy
a
plochy
a
nájomca PD DUNAJ Rusovce
nezaložený 571/6 - časť
59 098
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
a
362
571/7
150
zastavané
nádvoria
plochy
KOVASICH, František (1/1)
nájom pre EUROTEL ???
a
1011
571/8
3 490
plochy
a
ZSITNÝ, Albrecht (2/168)
Slovenský
pozemkový
(164/168)
KREMSER, František (2/168)
1039
571/9
2 020
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
plochy
KSI INVESTMENT, s.r.o.
a
771
571/15
674
plochy
a
KUBÁNKA, Martin (1/1)
1004
571/16
302
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
plochy
Slovenský pozemkový fond (1/1)
plochy
a
plochy
a
plochy
a
plochy
a
plochy
a
plochy
a
plochy
a
plochy
a
plochy
a
plochy
a
nájomca PD DUNAJ Rusovce
fond
nezaložený 571/17
1 908
ISTER CENTRUM s.r.o. (1/1)
931
571/23
3 434
ISTER CENTRUM s.r.o. (1/1)
931
571/31
7 323
Slovenský pozemkový fond (1/1)
449
571/68
982
ISTER CENTRUM s.r.o. (1/1)
931
571/71
566
STRNAD, Anton a manželka (1/1)
667
571/74
5 821
STRNAD, Anton a manželka (1/1)
991
571/75
1 387
JAŠKA, Vojtech (1/3)
STRNAD, Anton a manželka (2/3)
990
571/76
2 515
STRNAD, Anton a manželka (1/1)
1025
571/101
1 237
PUHOVICH, Jozef (1/8)
MAÁSZOVÁ, Agneša (1/2)
MAÁSZ, Jozef (1/8)
BALUCHOVÁ, Veronika (1/8)
GRIESZL, František (1/32)
ČAPLOVÁ, Renáta (1/32)
GAÁL, Anton (1/32)
MAÁSZOVÁ, Angela (1/32)
807
571/102
2 074
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
a
571/103
1 399
zastavané
nádvoria
plochy
Slovenský pozemkový fond (2/3)
1112
WERDENICH, František, JUDr. (1/3)
a
571/104
571/105
1 990
84
zastavané
nádvoria
zastavané
plochy
KUBÁNKA, Martin (1/1)
KUBÁNKA, Martin (1/1)
plochy
a
1004
1004
62
KUBÁNKA, Martin (1/1)
1004
571/106
1 772
KUBÁNKA, Martin (1/1)
1004
571/107
1 951
KUBÁNKA, Martin (1/1)
1004
571/108
122
STRNAD, Anton a manželka (1/1)
1025
571/111
738
JAŠKA, Vojtech (1/1)
1055
571/112
755
STRNAD, Anton a manželka (1/1)
1025
571/113
186
STRNAD, Anton a manželka (1/1)
1025
571/114
78
MAREKOVÁ, Helena (1/1)
617
571/118
10 711
nezaložený 572 - časť
PLOCHA SPOLU
nádvoria
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
zastavané
nádvoria
349
plochy
a
plochy
a
plochy
a
plochy
a
plochy
a
plochy
a
plochy
a
plochy
a
plochy
a
134 935
Parcely registra "E"
Meno vlastníka
Číslo LV
Parcela "E"
Výmera
m2
KRÁLIK, Marián + manželka (1/1)
Slovenský pozemkový fond (1/1)
FORROVÁ, Helena (1/2)
ZAUNER, Žaneta (1/2)
KOVASICH, František (1/1)
Slovenský pozemkový fond (1/1)
BABICH, Ivan (1/4)
KOCIANOVÁ, Katarína (3/4)
Slovenský pozemkový fond (1/1)
Hl. mesto SR Bratislava (1/1)
GAÁL, Viliam (1/1)
Hl. mesto SR Bratislava (1/1)
Hl. mesto SR Bratislava (1/1)
584
771
557
1199/7
1199/8
1199/9
2 158
2 158
2 158
orná pôda
orná pôda
orná pôda
362
771
665
1199/10
2153
2154
1 779
2 877
2 877
orná pôda
orná pôda
orná pôda
449
1
434
1
522
2155
2156
2159/1
2160/1
2187
11 509
4 496
5 726
2 114
9 346
Hl. mesto SR Bratislava (1/1)
Hl. mesto SR Bratislava (1/1)
Hl. mesto SR Bratislava (1/1)
Hl. mesto SR Bratislava (1/1)
Hl. mesto SR Bratislava (1/1)
767
767
767
522
767
2188
2190 - časť
2191
2193/1 - časť
2196/1
5 920
3 077
13
1 917
12 130
orná pôda
orná pôda
orná pôda
orná pôda
ostatné plochy
zastavané
plochy
nádvoria
trvalé trávne porasty
trvalé trávne porasty
ostatné plochy
orná pôda
PLOCHA SPOLU
B.10
v
Druh pozemku
70 255
Demografia a sociológia
Podľa Štatistického úradu SR, Krajskej správy v Bratislave má mestská časť Bratislava –
Čunovo k 31.12.2007 936 obyvateľov. V roku 2004 žilo v MČ Čunovo 914 obyvateľov (ÚPN
BA), podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 tu žilo 911 obyvateľov, z toho:
63
a
Trvalo bývajúce obyvateľstvo
spolu muži ženy
Ekonomicky aktívne osoby
spolu
muži
ženy
Podiel ekon. Prítomné obyvateľstvo
akt. z trvale
spolu na 1000 trvale
býv. obyv. v
%
bývajúcich
911
462 449 (49,3 %)
450
Trvale bývajúce obyvateľstvo
spolu vo veku
0–14 muži
ženy
muži
15–59 15–54 60+
252
ženy
55+
49,4
944
1036
Podiel z trvale bývajúceho
obyvateľstva v %
nezistenom predproproduk- poproduk- nezisteduktívnom tívnom tívnom
nom
911
111
58
149
291
241
61
198
16,4
58,4
18,9
6,3
Súčasný demografický potenciál MČ Čunovo dáva len mierny predpoklad pre prirodzený rast
počtu obyvateľov, pričom je potrebné počítať so zvyšovaním štandardu bývania, trendu
znižovania obložnosti bytov,... Z charakteru a funkcie MČ Čunovo vyplýva jej konkurenčná
výhoda týkajúca sa polohy v rámci hl. mesta SR Bratislavy, prihraničnej polohy, výhodnej
dopravnej dostupnosti v rámci euroregiónu (Viedeň - Bratislava – Györ), polohy v blízkosti
turisticky a krajinársky významného vodného diela na Dunaji (plánovaná významná
rekreačná oblasť), vidieckeho charakteru prostredia,... Z uvedených dôvodov, ako aj z dôvodu
zvyšovania počtu obyvateľov Bratislavy migráciou vyplýva perspektíva rozvoja MČ Čunovo
do budúcnosti, čo si vyžiada vytvorenie územnej rezervy pre migrujúcich obyvateľov.
Rozvojové predpoklady riešeného územia vyplývajú z funkčnej charakteristiky územia,
polohového potenciálu a významu lokality v rámci širších vzťahov. Hlavnou funkciou
v riešenom území je málopodlažná bytová zástavba, na základe ktorej je predpoklad
posilnenia – nárastu počtu obyvateľov o 585 (variant 1) resp. o 582 (variant 2).
Poznámka: pri výpočte bolo uvažované s obložnosťou 3,0 obyvateľa na 1 bytovú jednotku.
Za predpokladu podobného vývoja zloženia obyvateľstva v riešenom území ako je na území
celej MČ, prognóza zloženia obyvateľstva by bola nasledovná:
Podľa variantu 1:
Trvalo bývajúce obyvateľstvo
Ekonomicky
osoby
aktívne Podiel
ekon.
Podiel z trvale bývajúceho obyv.
spolu
spolu
ženy
akt. z trvalo
predpro-
býv. obyv
duktívnom tívnom
muži
ženy
muži
Prítomné obyvateľstvo
produk- poproduk- spolu
tívnom
v%
585
297
288
289
162
127
49,4
na 1000
trvalo
bývajúcich
102
365
118
606
1036
Podľa variantu 2:
Trvalo bývajúce obyvateľstvo
Ekonomicky
osoby
aktívne Podiel
ekon.
Podiel z trvale bývajúceho obyv.
spolu
spolu
ženy
akt. z trvalo
predpro-
býv. obyv
duktívnom tívnom
muži
ženy
muži
Prítomné obyvateľstvo
produk- poproduk- spolu
tívnom
v%
582
295
287
288
161
127
49,4
na 1000
trvalo
bývajúcich
102
363
117
603
1036
Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o novú lokalitu bývania, predpokladáme, že prognóza
vývoja zloženia obyvateľstva v riešenom území s dopadom aj na územie MČ Čunovo môže
mať aj priaznivejšiu tendenciu v prospech väčšieho podielu ekonomicky aktívnych osôb ako
aj väčšieho podielu obyvateľstva v predproduktívnom a produktívnom veku.
Predpokladaná hustota obyvateľov v riešenom území je cca 44 obyvateľov na hektár územia.
64
V riešenom území sa neuvažuje s vytvorením zariadení prechodného ubytovania, preto
nepredpokladáme prítomnosť prechodne bývajúcich obyvateľov. Uvažovaný počet
návštevníkov v navrhovaných zariadeniach občianskej vybavenosti zahŕňa hlavne obyvateľov
riešenej obytnej zóny a čiastočne aj obyvateľov MČ Čunovo (20 návštevníkov/hodina –
maloobchod - potraviny, zmiešaný tovar; 15 návštevníkov/hodina ráno a večer – materská
škola, 15 návštevníkov/hodina – fitnes centrum.
V riešenom území ako aj v plánovaných rozvojových lokalitách MČ a v samotnom centre MČ
Čunovo sa nachádzajú a plánujú zariadenia občianskej vybavenosti, športu a rekreácie, ktoré
majú dokonca nadmiestny až medzinárodný význam (projekt Mladé Čunovo, Danubia park
a iné) a ktoré plne pokrývajú potreby vybavenosti pre obyvateľov MČ ako aj riešeného
územia. Na vylepšenie potrieb budú slúžiť aj zariadenia občianskej vybavenosti navrhované
v riešenom území (maloobchd – potraviny, zmiešaný tovar; materská škola; fitnes centrum,
športové ihriská pre deti, mládež a dospelých), ktoré boli vytypované na základe Štandardov
minimálnej vybavenosti obcí, 2009 a na základe požiadaviek miestneho úradu na chýbajúce
zariadenia.
Trh práce
V riešenom území sú navrhované zariadenia občianskej vybavenosti – pozri časť „Občianska
vybavenosť“ v tejto kapitole. Okrem týchto zariadení je predpoklad, že v území vzniknú aj
iné podnikateľské priestory v polyfunkcii s bývaním, čo umožňujú regulačné podmienky
(prípustné funkcie).
Uvedené zariadenia občianskej vybavenosti poskytnú pracovné príležitosti pre cca 11–15
osôb. Ďalších 20 pracovných miest ponúka sektor S 05 s urbanistickou funkciou – Zmiešané
územia obchodu a služieb výrobných a nevýrobných, číslo funkcie 502 (t.č. rovnaká
urbanistická funkcia), kde sa nachádzajú sklady nevýrobných služieb. UŠ počíta s max.
počtom pracovných príležitostí 40 pre variant 1 a 59 pre variant 2. Odhadovaný počet
pracovných príležitostí je primeraný k charakteru územia – obytná zóna.
Bývanie
Riešené územie má celkovú navrhovanú kapacitu pre realizáciu výstavby 195 bytových
jednotiek pre variant 1 a 194 bytových jednotiek pre variant 2. Uvažovaný prírastok bytového
fondu znamená nasledovný prírastok počtu obyvateľov:
- variant 1: 585 obyvateľov
- variant 2: 582 obyvateľov
Poznámka: pri výpočte bolo uvažované s obložnosťou 3,0 obyvateľa na 1 bytovú jednotku.
V riešenom území je funkcia bývania zabezpečená prostredníctvom málopodlažnej bytovej
zástavby (výstavby) kód B 102 a C 102.
V riešenom území sa neuvažuje s vytvorením zariadení prechodného ubytovania.
Podrobná štruktúra bývania je spracovaná v kapitole B.11.
65
Občianska vybavenosť
Návrh uvažuje s výstavbou zariadení občianskej vybavenosti:
Variant 1:
Sektor S 10: V tomto sektore sú navrhnuté zariadenia občianskej vybavenosti
(maloobchod – potraviny, zmiešaný tovar; materská škola), maloplošné ihrisko pre
mládež a dospelých, parkovacie stojiská.
Sektor S 12: V tomto sektore je navrhnuté ihrisko pre deti.
Variant 2:
Sektor S 15: V tomto sektore sú navrhnuté zariadenia občianskej vybavenosti
(maloobchod – potraviny, zmiešaný tovar; materská škola; fitnes centrum)
a parkovacie stojiská.
Sektor S 16: V tomto sektore je navrhnuté maloplošné ihrisko pre mládež
a dospelých a ihrisko pre deti.
Občianska vybavenosť komerčná:
Maloobchod – potraviny, zmiešaný tovar – predpokladaných 20 návštevníkov za hodinu.
Fitnes centrum – predpokladaných 15 návštevníkov za hodinu.
Materská škola – predpokladaných 15 až 20 návštevníkov za hodinu (len ráno a večer pri
dovezení a odvezení detí).
Obyvatelia zóny budú okrem navrhovaných zariadení využívať aj zariadenia občianskej
vybavenosti situované v iných častiach MČ Čunovo, v okolitých MČ ako aj v celom hl. meste
SR Bratislave.
Prípadné ďalšie zariadenia občianskej vybavenosti môžu byť taktiež situované v polyfunkcii
s inou funkciou (bývaním). Navrhovaná občianska vybavenosť bude mať lokálny, prípadne
celoobecný význam, uvažovať sa dá najmä s výstavbou zariadení obchodu, služieb, školstva,
zdravotníctva, bankovníctva a s kancelárskymi priestormi.
B.11
Urbanistická ekonómia a bilancie využitia územia
Urbanistická ekonómia - variant 1
Etapa Sektor
I.
S01
Návrh
Pozemok
č.
pozem.
plocha v m²
S01-01
4708,68
S01 spolu
I.
S02
Stavba
ZP
m²
typ
IZP
IZP
v
PP v m²
PP
NP
BJ
obyv.
zam. SO v m³
max.
4708,68
S02-01
1927,12
MBD 324
972
3
9
27
2916
0,17
0,30
I.
S02-02
2127,75
MBD 324
972
3
9
27
2916
0,15
0,30
I.
S02-03
1993,81
MBD 324
972
3
9
27
2916
0,16
0,30
1771,00
MBD 324
972
3
0,18
0,30
I.
S02-04
S02 spolu
I.
I.
S03
7819,68
1296
3888
9
27
2916
36
108
11664
S03-01
774,06
IRD
137
227
2
1
3
681
0,18
0,22
S03-02
770,82
IRD
137
227
2
1
3
681
0,18
0,22
66
I.
S03-03
780,83
IRD
137
227
2
1
3
681
0,18
0,22
I.
S03-04
786,41
IRD
137
227
2
1
3
681
0,17
0,22
I.
S03-05
775,24
IRD
137
227
2
1
3
681
0,18
0,22
I.
S03-06
779,38
IRD
137
227
2
1
3
681
0,18
0,22
I.
S03-07
750,14
IRD
137
227
2
1
3
681
0,18
0,22
I.
S03-08
998,76
IRD
127
217
2
1
3
651
0,13
0,22
I.
S03-09
873,58
IRD
137
227
2
1
3
681
0,16
0,22
I.
S03-10
791,49
IRD
127
217
2
1
3
651
0,16
0,22
S03-11
780,83
IRD
137
227
2
1
3
681
0,18
0,22
1487
2477
11
33
7431
I.
S03 spolu
I.
S04
8861,54
S04-01
756,94
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,18
0,23
I.
S04-02
758,74
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,18
0,23
I.
S04-03
749,59
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,18
0,23
I.
S04-04
740,43
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,19
0,23
I.
S04-05
731,28
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,19
0,23
I.
S04-06
703,07
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,19
0,23
I.
S04-07
654,62
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,21
0,23
I.
S04-08
689,22
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,20
0,23
I.
S04-09
680,56
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,20
0,23
I.
S04-10
699,42
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,20
0,23
I.
S04-11
565,98
IRD
104
156
1+
1
3
468
0,18
0,25
I.
S04-12
555,95
IRD
104
156
1+
1
3
468
0,19
0,25
I.
S04-13
527,37
IRD
104
156
1+
1
3
468
0,20
0,25
S04-14
499,71
IRD
104
156
1+
1
3
468
0,21
0,25
1786
2674
14
42
8022
0,26
0,40
I.
S04 spolu
I.
S05
9312,88
S05-01
S05 spolu
I.
S06
5264,64
RFZ
5264,64
1354
2708
1354
2708
2
20
8124
20
8124
S06-01
809,32
IRD
137
227
2
1
3
681
0,17
0,23
I.
S06-02
812,87
IRD
137
227
2
1
3
681
0,17
0,23
I.
S06-03
805,58
IRD
137
227
2
1
3
681
0,17
0,23
I.
S06-04
895,67
IRD
137
227
2
1
3
681
0,15
0,23
I.
S06-05
787,58
IRD
137
227
2
1
3
681
0,17
0,23
I.
S06-06
762,46
IRD
137
227
2
1
3
681
0,18
0,23
822
1362
6
18
4086
S06 spolu
I.
S07
4873,48
S07-01
665,56
IRD
137
227
2
2
6
681
0,21
0,22
I.
S07-02
622,84
IRD
137
227
2
2
6
681
0,22
0,22
I.
S07-03
623,89
IRD
137
227
2
2
6
681
0,22
0,22
I.
S07-04
626,03
IRD
137
227
2
2
6
681
0,22
0,22
I.
S07-05
697,41
IRD
137
227
2
2
6
681
0,20
0,22
I.
S07-06
917,83
IRD
137
227
2
2
6
681
0,15
0,22
I.
S07-07
738,84
IRD
137
227
2
2
6
681
0,19
0,22
I.
S07-08
675,57
IRD
137
227
2
2
6
681
0,20
0,22
I.
S07-09
826,91
IRD
137
227
2
2
6
681
0,17
0,22
1233
2043
18
54
6129
S07 spolu
I.
S08
6394,88
S08-01
639,14
IRD
137
227
2
2
6
681
0,21
0,22
I.
S08-02
666,47
IRD
137
227
2
2
6
681
0,21
0,22
I.
S08-03
654,45
IRD
137
227
2
2
6
681
0,21
0,22
67
I.
S08-04
551,12
IRD
137
227
2
2
6
681
0,25
0,25
I.
S08-05
562,96
IRD
137
227
2
2
6
681
0,24
0,25
S08-06
644,06
IRD
137
227
2
2
6
681
0,21
0,22
822
1362
12
36
4086
I.
S08 spolu
II.
S09
3718,20
S09-01
898,64
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,18
0,23
II.
S09-02
993,20
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,17
0,23
II.
S09-03
889,69
IRD
150
237
2
1
3
711
0,17
0,23
II.
S09-04
882,88
IRD
150
237
2
1
3
711
0,17
0,23
II.
S09-05
875,46
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,19
0,23
II.
S09-06
846,08
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,19
0,23
956
1422
6
18
4266
253
506
0,15
0,30
253
506
S09 spolu
II.
S10
5385,95
S10-01
S10 spolu
II.
S11
S12
S11-01
S13
1
1
11
1518
11
1518
870,66
870,66
S12-01
S12 spolu
II.
OV
1710,49
S11 spolu
II.
1710,49
595,17
595,17
S13-01
874,79
IRD
127
217
2
1
3
651
0,15
0,23
II.
S13-02
1003,16
IRD
127
217
2
1
3
651
0,13
0,15
II.
S13-03
719,77
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,23
0,23
II.
S13-04
737,43
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,22
0,23
II.
S13-05
725,06
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,23
0,23
II.
S13-06
1002,25
IRD
127
217
2
1
3
651
0,13
0,15
II.
S13-07
879,12
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,19
0,23
II.
S13-08
680,28
IRD
127
217
2
1
3
651
0,19
0,23
II.
S13-09
775,96
IRD
127
217
2
1
3
651
0,16
0,23
1291
2033
9
27
6099
S13 spolu
I.
S14
7397,82
S14-01
1041,63
IRD
137
227
2
1
3
681
0,13
0,15
I.
S14-02
1007,37
IRD
137
227
2
1
3
681
0,14
0,15
I.
S14-03
977,48
IRD
137
227
2
1
3
681
0,14
0,23
I.
S14-04
973,28
IRD
137
227
2
1
3
681
0,14
0,23
II.
S14-05
748,91
IRD
127
217
2
1
3
651
0,17
0,23
II.
S14-06
837,03
IRD
127
217
2
1
3
651
0,15
0,23
II.
S14-07
920,27
IRD
127
217
2
1
3
651
0,14
0,23
6505,97
929
1559
7
21
4677
S15-01
2306,22
MBD 324
972
3
9
27
2916
0,14
0,30
I.
S15-02
1689,57
MBD 324
972
3
9
27
2916
0,19
0,30
I.
S15-03
1638,54
MBD 324
972
3
9
27
2916
0,20
0,30
5634,33
972
27
81
8748
S16-01
2322,89
MBD 264
792
3
6
18
2376
0,11
0,30
S16-02
2853,14
MBD 264
792
3
6
18
2376
0,09
0,30
5176,03
528
1584
12
36
4752
164
237
1
3
711
0,18
0,23
S14 spolu
I.
S15
S15 spolu
I.
S16
I.
S16 spolu
II.
S17
S17-01
931,30
IRD
2916
1+
68
II.
S17-02
984,26
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,17
0,23
II.
S17-03
953,84
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,14
0,23
II.
S17-04
904,33
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,15
0,23
II.
S17-05
920,65
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,15
0,23
II.
S17-06
875,14
IRD
150
225
1+
1
3
675
0,17
0,23
889
1314
6
18
3942
1
3
681
0,21
0,23
S17 spolu
II.
S18
5569,52
S18-01
654,87
IRD
137
227
2
II.
S18-02
693,04
IRD
150
237
2
1
3
711
0,22
0,23
II.
S18-03
702,65
IRD
160
231
1+
1
3
693
0,23
0,23
II.
S18-04
715,98
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,23
0,23
II.
S18-05
729,32
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,22
0,23
II.
S18-06
742,58
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,22
0,23
II.
S18-07
792,34
IRD
137
227
2
1
3
681
0,17
0,23
II.
S18-08
809,79
IRD
150
227
2
1
3
681
0,19
0,23
II.
S18-09
772,76
IRD
150
237
2
1
3
711
0,19
0,23
II.
S18-10
690,43
IRD
137
227
2
1
3
681
0,20
0,23
II.
S18-11
731,54
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,22
0,23
II.
S18-12
718,27
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,23
0,23
II.
S18-13
704,93
IRD
160
231
1+
1
3
693
0,23
0,23
II.
S18-14
691,60
IRD
154
223
1+
1
3
669
0,22
0,23
II.
S18-15
687,58
IRD
150
237
2
1
3
711
0,22
0,23
II.
S18-16
641,69
IRD
137
227
2
1
3
681
0,21
0,23
2442
3716
16
48
11148
S18 spolu
II.
S19
11479,37
S19-01
471,24
DD
117
175
1+
1
3
525
0,25
0,25
II.
S19-02
518,33
DD
117
175
1+
1
3
525
0,23
0,25
II.
S19-03
518,33
DD
127
190
1+
1
3
570
0,25
0,25
II.
S19-04
518,33
DD
127
190
1+
1
3
570
0,25
0,25
II.
S19-05
518,33
DD
127
190
1+
1
3
570
0,25
0,25
II.
S19-06
518,33
DD
127
190
1+
1
3
570
0,25
0,25
II.
S19-07
518,33
DD
127
190
1+
1
3
570
0,25
0,25
II.
S19-08
518,33
DD
127
190
1+
1
3
570
0,25
0,25
II.
S19-09
518,28
DD
127
190
1+
1
3
570
0,25
0,25
S19-10
540,33
DD
127
190
1+
1
3
570
0,24
0,25
1250
1870
10
30
5610
II.
S19 spolu
II.
S20
5158,16
S20-01
754,08
IRD
150
237
2
1
3
711
0,20
0,23
II.
S20-02
627,31
IRD
137
227
2
1
3
681
0,22
0,23
II.
S20-03
643,18
IRD
137
227
2
1
3
681
0,21
0,23
II.
S20-04
630,64
IRD
137
227
2
1
3
681
0,22
0,23
II.
S20-05
776,74
IRD
150
237
2
1
3
711
0,19
0,23
15
3465
S20 spolu
3431,95
711
1155
5
Spolu
109869,40
19021
34589
195 585
31
103767
Vysvetlivky:
ZP v m²
PP v m²
PP
NP
BJ
zastavaná plocha v m²
podlažná plocha v m²
počet podzemných podlaží
počet nadzemných podlaží
počet bytových jednotiek
69
obyv.
zam.
SO v m³
IZP
IZP max.
MBD
IRD
RFZ
OV
DD
počet obyvateľov
počet zamestnancov
stavebný objem v m³
index zastavaných plôch
maximálny index zastavaných plôch
málopodlažný bytový dom
izolovaný rodinný dom
rôzne formy zástavby
občianska vybavenosť
dvojdom
Urbanistická ekonómia - variant 2
Etapa Sektor
I.
S01
Návrh
Pozemok
č.
pozem.
plocha v m²
S01-01
4708,68
S01 spolu
I.
S02
Stavba
ZP
typ
m²
IZP
IZP
v
PP v m²
PP
NP
BJ
obyv.
zam. SO v m³
max.
4708,68
S02-01
2150,35
MBD 324
972
3
9
27
2916
0,15
0,30
I.
S02-02
2138,33
MBD 324
972
3
9
27
2916
0,15
0,30
I.
S02-03
2012,23
MBD 324
972
3
9
27
2916
0,16
0,30
I.
S02-04
1976,29
MBD 324
972
3
9
27
2916
0,16
0,30
36
108
11664
1
3
651
0,14
0,22
S02 spolu
I.
S03
8277,20
1296
3888
S03-01
896,72
IRD
127
217
2
I.
S03-02
902,92
IRD
127
217
2
1
3
651
0,14
0,22
I.
S03-03
732,97
IRD
140
202
1+
1
3
606
0,19
0,22
I.
S03-04
722,10
IRD
127
217
2
1
3
651
0,18
0,22
I.
S03-05
647,25
IRD
140
202
1+
1
3
606
0,22
0,22
I.
S03-06
661,38
IRD
140
202
1+
1
3
606
0,21
0,22
I.
S03-07
835,47
IRD
127
217
2
1
3
651
0,15
0,22
I.
S03-08
779,59
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,21
0,22
I.
S03-09
756,38
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,22
0,22
I.
S03-10
756,38
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,22
0,22
I.
S03-11
739,50
IRD
140
202
1+
1
3
606
0,19
0,22
I.
S03-12
832,35
IRD
127
217
2
1
3
651
0,15
0,22
I.
S03-13
851,52
IRD
127
217
2
1
3
651
0,15
0,22
1814
2821
13
39
8463
S03 spolu
I.
S04
10114,53
S04-01
691,75
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,20
0,23
I.
S04-02
693,41
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,20
0,23
I.
S04-03
684,28
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,20
0,23
I.
S04-04
675,11
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,20
0,23
I.
S04-05
665,96
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,21
0,23
I.
S04-06
637,51
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,21
0,23
I.
S04-07
702,41
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,20
0,23
I.
S04-08
643,09
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,21
0,23
I.
S04-09
680,56
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,20
0,23
I.
S04-10
669,42
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,20
0,23
I.
S04-11
565,98
IRD
104
156
1+
1
3
468
0,18
0,25
I.
S04-12
555,95
IRD
104
156
1+
1
3
468
0,19
0,25
I.
S04-13
527,37
IRD
104
156
1+
1
3
468
0,20
0,25
70
I.
S04-14
S04 spolu
I.
S05
S06
IRD
8892,51
S05-01
S05 spolu
I.
499,71
5265,64
RFZ
5265,64
104
156
1786
2674
1354
2708
1354
2708
1+
1
3
468
14
42
8022
2
20
8124
20
8124
0,21
0,25
0,26
0,40
S06-01
809,32
IRD
137
227
2
1
3
681
0,17
0,23
I.
S06-02
812,87
IRD
137
227
2
1
3
681
0,17
0,23
I.
S06-03
805,58
IRD
137
227
2
1
3
681
0,17
0,23
I.
S06-04
895,67
IRD
137
227
2
1
3
681
0,15
0,23
I.
S06-05
787,58
IRD
137
227
2
1
3
681
0,17
0,23
S06-06
762,46
IRD
137
227
2
1
3
681
0,18
0,23
822
1362
6
18
4086
I.
S06 spolu
I.
S07
4873,48
S07-01
629,82
IRD
137
227
2
2
6
681
0,22
0,22
I.
S07-02
622,84
IRD
137
227
2
2
6
681
0,22
0,22
I.
S07-03
623,89
IRD
137
227
2
2
6
681
0,22
0,22
I.
S07-04
626,03
IRD
137
227
2
2
6
681
0,22
0,22
I.
S07-05
697,38
IRD
137
227
2
2
6
681
0,20
0,22
I.
S07-06
822,66
IRD
137
227
2
2
6
681
0,17
0,22
I.
S07-07
846,20
IRD
104
156
1+
2
6
468
0,12
0,22
I.
S07-08
836,50
IRD
137
227
2
2
6
681
0,16
0,22
I.
S07-09
817,39
IRD
137
227
2
2
6
681
0,17
0,22
1200
1972
18
54
5916
S07 spolu
I.
S08
6522,71
S08-01
605,07
IRD
127
217
2
2
6
651
0,21
0,22
I.
S08-02
595,18
IRD
137
227
2
2
6
681
0,23
0,25
I.
S08-03
653,26
IRD
137
227
2
2
6
681
0,21
0,22
I.
S08-04
548,79
IRD
104
156
1+
2
6
468
0,19
0,25
I.
S08-05
711,59
IRD
137
227
2
2
6
681
0,19
0,22
I.
S08-06
644,06
IRD
137
227
2
2
6
681
0,21
0,22
779
1281
12
36
3843
S08 spolu
II.
S09
3757,95
S09-01
845,79
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,19
0,23
II.
S09-02
943,62
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,17
0,23
II.
S09-03
890,87
IRD
200
345
2
1
3
1035
0,22
0,23
II.
S09-04
883,20
IRD
200
345
2
1
3
1035
0,23
0,23
II.
S09-05
924,15
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,18
0,23
II.
S09-06
891,95
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,18
0,23
1056
1638
6
18
4914
S09 spolu
II.
S10
5379,58
S10-01
786,82
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,21
0,23
II.
S10-02
707,25
IRD
160
231
1+
1
3
693
0,23
0,23
II.
S10-03
726,69
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,23
0,23
II.
S10-04
686,39
IRD
137
227
2
1
3
681
0,20
0,23
II.
S10-05
710,68
IRD
137
227
2
1
3
681
0,19
0,23
II.
S10-06
714,81
IRD
137
227
2
1
3
681
0,19
0,23
II.
S10-07
741,66
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,22
0,23
II.
S10-08
749,39
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,22
0,23
II.
S10-09
726,67
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,23
0,23
II.
S10-10
761,62
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,22
0,23
II.
S10-11
712,50
IRD
137
227
2
1
3
681
0,19
0,23
71
II.
S10-12
S10 spolu
I.
S11
718,80
IRD
8743,28
137
227
1829
2788
2
1
3
681
12
36
8364
0,19
0,23
S11-01
1005,33
IRD
137
227
2
1
3
681
0,14
0,15
I.
S11-02
1007,37
IRD
137
227
2
1
3
681
0,14
0,15
I.
S11-03
977,48
IRD
137
227
2
1
3
681
0,14
0,23
I.
S11-04
972,42
IRD
137
227
2
1
3
681
0,14
0,23
II.
S11-05
800,66
IRD
137
227
2
1
3
681
0,17
0,23
II.
S11-06
845,88
IRD
137
227
2
1
3
681
0,16
0,23
II.
S11-07
868,74
IRD
137
227
2
1
3
681
0,16
0,23
II.
S11-08
891,62
IRD
137
227
2
1
3
681
0,15
0,23
II.
S11-09
913,02
IRD
137
227
2
1
3
681
0,15
0,23
II.
S11-10
926,37
IRD
137
227
2
1
3
681
0,15
0,23
1370
2270
10
30
6810
S11 spolu
I.
S12
9208,89
S12-01
2186,56
MBD 264
792
3
6
18
2376
0,12
0,30
I.
S12-02
1309,20
MBD 264
792
3
6
18
2376
0,20
0,30
I.
S12-03
961,51
MBD 264
792
3
6
18
2376
0,27
0,30
1414,08
MBD 264
792
3
0,19
0,30
I.
S12-04
S12 spolu
I.
S13
5871,35
1056
3168
6
18
2376
24
72
9504
S13-01
1816,83
MBD 324
648
2
6
18
1944
0,18
0,30
I.
S13-02
1318,98
MBD 324
648
2
6
18
1944
0,25
0,30
I.
S13-03
1950,65
MBD 324
648
2
6
18
1944
0,17
0,30
5086,46
972
1944
18
54
5832
S13 spolu
II.
S14
S14-01
931,30
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,18
0,23
II.
S14-02
984,26
IRD
164
237
1+
1
3
711
0,17
0,23
II.
S14-03
953,83
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,14
0,23
II.
S14-04
904,27
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,15
0,23
II.
S14-05
920,58
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,15
0,23
S14-06
875,27
IRD
150
225
1+
1
3
675
0,17
0,23
889
1314
6
18
3942
647
1294
0,21
0,30
647
1294
II.
S14 spolu
II.
S15
5569,51
S15-01
S15 spolu
II.
S16
S17
OV
3048,84
S16-01
S16 spolu
II.
3048,84
1
1
14
3882
14
3882
3083,61
1
3083,61
1
S17-01
658,62
IRD
127
190
1+
1
3
570
0,19
0,23
II.
S17-02
683,75
IRD
127
190
1+
1
3
570
0,19
0,23
II.
S17-03
546,09
IRD
127
190
1+
1
3
570
0,23
0,25
II.
S17-04
587,48
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,23
0,25
II.
S17-05
546,12
IRD
127
190
1+
1
3
570
0,23
0,25
II.
S17-06
725,22
IRD
127
190
1+
1
3
570
0,18
0,23
II.
S17-07
615,97
IRD
127
190
1+
1
3
570
0,21
0,23
899
1345
7
21
4035
S17 spolu
II.
S18
4363,25
S18-01
806,69
IRD
127
217
2
1
3
651
0,16
0,23
II.
S18-02
972,06
IRD
127
217
2
1
3
651
0,13
0,23
II.
S18-03
795,40
IRD
127
217
2
1
3
651
0,16
0,23
72
II.
S18-04
859,15
IRD
127
217
2
1
3
651
0,15
0,23
II.
S18-05
635,99
IRD
137
227
2
1
3
681
0,22
0,23
II.
S18-06
575,57
IRD
137
205
1+
1
3
615
0,24
0,25
II.
S18-07
707,25
IRD
137
227
2
1
3
681
0,19
0,23
II.
S18-08
822,89
IRD
127
217
2
1
3
651
0,15
0,23
II.
S18-09
729,60
IRD
137
227
2
1
3
681
0,19
0,23
II.
S18-10
1029,58
IRD
137
227
2
1
3
681
0,13
0,15
II.
S18-11
899,88
IRD
137
227
2
1
3
681
0,15
0,23
S18-12
748,31
IRD
137
227
2
1
3
681
0,18
0,23
1594
2652
12
36
7956
0,23
0,40
II.
S18 spolu
II.
S19
9582,37
74
148
S19 spolu
S19-01
316,07
316,07
RFZ
74
148
Spolu
112665,91
19437
35267
2
444
444
194 582
35
105801
Vysvetlivky:
ZP v m²
PP v m²
PP
NP
BJ
obyv.
zam.
SO v m³
IZP
IZP max.
MBD
IRD
RFZ
OV
zastavaná plocha v m²
podlažná plocha v m²
počet podzemných podlaží
počet nadzemných podlaží
počet bytových jednotiek
počet obyvateľov
počet zamestnancov
stavebný objem v m³
index zastavaných plôch
maximálny index zastavaných plôch
málopodlažný bytový dom
izolovaný rodinný dom
rôzne formy zástavby
občianska vybavenosť
Doplňujúce bilančné údaje - variant 1
Park. stojiská - verejne prístupné
Park. stojiská na súkromných pozemkoch
Park. stojiská - spolu
Spevnené plochy a komunikácie - verejné
Verejná zeleň
Minimálna plocha súkromnej zelene
Minimálna plocha zelene - spolu
Celková plocha riešeného územia
177
420
597
18574,70 m²
13386,90 m²
38947,19 m²
52334,09 m²
134199 m²
Doplňujúce bilančné údaje - variant 2
Park. stojiská - verejne prístupné
Park. stojiská na súkromných pozemkoch
Park. stojiská - spolu
Spevnené plochy a komunikácie - verejné
Verejná zeleň
Minimálna plocha súkromnej zelene
Minimálna plocha zelene - spolu
Celková plocha riešeného územia
160
404
564
17215,82 m²
14511,4 m²
38981,18 m²
53492,58 m²
134199 m²
73
B.12
Vymedzenie ochranných pásiem
Ochranné pásmo lesa
Rešpektovať požiadavku §10 zákona č.326/2005 o lesoch v tom smere, že treba požiadať
orgán štátnej správy lesného hospodárstva o záväzné stanovisko na vydanie rozhodnutia
o umiestnení stavby a o využití územia v ochrannom pásme lesa – 50 m od hranice lesného
pozemku.
Variantné návrhy UŠ zasahujú zástavbou do ochranného pásma lesa v sektoroch S16 a S17 vo
variante 1 a v sektoroch S13 a S14 vo variante 2. Navrhovaná zástavba v týchto sektoroch
bude preto rozptýlená a podporovaná bohatšou súkromnou a verejnou zeleňou. V sektore S14
vo variante 2 je reguláciou stanovená znížená max. podlažnosť.
Ochranné pásma vodných zdrojov
Pásma hygienickej ochrany (PHO) určí orgán štátnej vodnej správy na ochranu výdatnosti,
kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov na základe záväzného posudku
orgánu na ochranu zdravia (§ 28 zákona NR SR č. 184/2002 Z.z). Na území Bratislavy sú
vyhlásené PHO:
• VZ Rusovce - Ostrovné lúčky - Mokraď ,
• VZ Sihoť ,
• VZ Sedláčkov ostrov,
• VZ Pečniansky les,
• VZ Rusovce,
• VZ Čunovo.
Čunovo - vodný zdroj leží v západnej časti intravilánu obce Čunovo.
U zdrojov podzemných vôd sa zriaďujú 2 pásma hygienickej ochrany – PHO I. stupňa a PHO
II. stupňa, pričom II. stupeň môže byť členený na vnútornú a vonkajšiu časť. PHO I. stupňa
VZ slúži na jeho ochranu v bezprostrednej blízkosti miesta odberu vôd alebo záchytného
zariadenia a PHO II. stupňa VZ slúži na ochranu zdroja vody pred ohrozením zo
vzdialenejších miest. Na zvýšenie ochrany vodárenského zdroja môže orgán štátnej vodnej
správy určiť aj ochranné pásmo III. stupňa. Podrobnosti o určovaní ochranných pásiem
vodárenských zdrojov a opatrenia na ochranu vôd definuje vyhláška MŽP SR č. 398/2002 Z.
Priamo v záujmovom území sa nenachádzajú žiadne vodohospodársky chránené územia
vyčlenené podľa zákona NR SR č. 364/2004 o vodách, ochranné pásma vodných zdrojov, ako
ani pramene a pramenné oblasti.
Ochranné pásma vodných stavieb
Na ochranu vodných stavieb podľa zákona č.184/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (vodný zákon) môže podľa §51, ods.2 orgán štátnej vodnej správy určiť
pásmo ochrany vodnej stavby (ak nejde o verejný vodovod alebo kanalizáciu).
Ochrana vodných tokov a zariadení na nich je zabezpečená režimom v tzv. pobrežných
pozemkoch. Podľa § 45, ods.2 vodného zákona sú pobrežnými pozemkami:
• pozemky do 10 m od brehovej čiary pri vodohospodársky významnom vodnom toku
• do 5 m od brehovej čiary pri drobných tokoch
74
• pri ochrannej hrádzi do 10 m od vzdušnej päty hrádze.
V zmysle nariadenia vlády SR č. 296/2005 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kvalitu
a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových
vôd a osobitých vôd je možné vypúšťať vody z povrchového odtoku odtekajúcich zo
zastavaných území (o ktorých sa nepredpokladá, že obsahujú látky, ktoré môžu nepriaznivo
ovplyvniť kvalitu povrchových vôd a podzemných vôd (strechy a komunikácie) do
podzemných vôd.
Ochranné pásma technickej infraštruktúry
Pozri v príslušnej kapitole B.6.
B.13
Návrh riešenia civilnej ochrany
Ukrytie obyvateľstva v riešenom území bude riešené v ochranných stavbách, ktoré budú
navrhované ako plynotesné úkryty a úkryty jednoduchého typu „JUBS“.
Odporúčame Plynotesné úkryty CO riešiť v bytových domoch (po jednom úkryte v každom
bytovom dome) s celkovou kapacitou 430 ukrývaných osôb pre variant 1 a 510 ukrývaných
osôb pre variant 2 a taktiež v podzemnom podlaží občianskej vybavenosti (sektor S10 –
variant 1 a sektor S15 – variant 2) s celkovou kapacitou 60 ukrývaných osôb pre variant 1
a 120 ukrývaných osôb pre variant 2. Úkryty jednoduchého typu „JUBS“ riešiť v rodinných
domoch s celkovou kapacitou 95 ukrývaných osôb pre oba varianty. Konkrétna špecifikácia
a rozdelenie kapacít v území bude doriešená v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie.
Na určenie vhodných ochranných stavieb použiteľných na jednoduché úkryty vymenuje obec
komisiu, ktorá určí ako vhodnú stavbu zapustený, polozapustený suterén, technické prízemie
v rodinných domoch alebo bytových domoch alebo iné vhodné nadzemné priestory stavieb,
ktoré po vykonaní špecifických úprav musia zabezpečiť čiastočnú ochranu osôb pred
účinkami mimoriadnych udalostí.
Pri výbere vhodných podzemných alebo nadzemných priestorov stavieb na jednoduché úkryty
budované svojpomocne treba rešpektovať požiadavky v zmysle vyhlášky MV SR č. 297/1994
Z. z. v znení neskorších predpisov a dbať na:
vzdialenosť miesta pobytu ukrývaných osôb tak, aby sa mohli v prípade ohrozenia
včas ukryť
zabezpečenie ochrany pred rádioaktívnym zamorením a pred preniknutím
nebezpečných látok
minimalizáciu množstva prác nevyhnutných na úpravu týchto priestorov
statické vlastnosti a ochranné vlastnosti
vetranie prirodzeným alebo núteným vetraním vonkajším vzduchom filtračným
a ventilačným zariadením
utesnenie
Pri navrhovaní zariadení civilnej ochrany (ochranných stavieb pre obyvateľstvo) v ďalších
stupňoch dokumentácie (Projektová dokumentácia stavieb) je potrebné postupovať v zmysle
zákona č. 532/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebno-technických
požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany, najmä § 4 citovaného
zákona.
75
B.14
Etapizácia a vecná a časová koordinácia navrhovanej výstavby
Etapizáciu a vecnú a časovú koordináciu realizácie navrhovanej výstavby je potrebné
zosúladiť tak, aby v každej etape realizácie vznikli ucelené časti so zabezpečením kvalitného
životného prostredia. Z toho vyplýva, že každá následná etapa realizácie musí dodržiavať
podmienky ochrany a kvality životného prostredia pre existujúce funkcie v mestskej časti
Čunovo a následne pre bezprostredné realizované časti v zóne. Z tohto dôvodu je navrhnutá
etapizácia na dve základné etapy vyznačené vo výkrese č. 02 – Analýza súčasného stavu
s limitmi rozvoja územia.
1. etapa
Územie prvej etapy nadväzuje bezprostredne na existujúce komunikácie s bezprostredným
prístupom k technickej infraštruktúre.
2. etapa
Realizácia druhej etapy je podmienená realizovaním obslužnej komunikácie funkčnej triedy
C3 cesty k vodnému dielu a výrazným dobudovaním a kompletizáciou technickej
infraštruktúry celého územia.
1. etapu vzhľadom na relatívnu autonómnosť jednotlivých sektorov a priamu nadväznosť na
Schengenskú a Petržalskú ulicu, ako aj cestu k vodnému dielu je možné realizovať
v podetapách ucelených riešení jednotlivých častí ,ulíc alebo sektorov.
B.15
Zoznam podmieňujúcich investícií pre celú lokalitu
V nadväznosti na riešenie technickej infraštruktúry je základným predpokladom pre realizáciu
zóny koordinácia a dobudovanie požadovanej technickej infraštruktúry vyšších rádov pre
súčasné, navrhované a rozvojové územia tak, aby v postupných etapách spĺňala TI
požadované parametre pre zabezpečenie kvality jednotlivých realizácií.
V nadväznosti na technickú vybavenosť je potrebné mimo riešeného územia realizovať
prestavbu existujúcej Schengenskej ulice, Petržalskej ulice a križovatky s cestou k vodnému
dielu.
V riešenej zóne sú hlavnými podmieňujúcimi investíciami komunikácie a technická
infraštruktúra.
Z hľadiska stavieb v druhej etape je potrebné realizovať navrhovanú občiansku vybavenosť.
Kompletizácia kvalitných verejných priestorov je podmienená realizáciou líniovej zelene
v uličných priestoroch a parku pri kaštieli (1. etapa) a novonavrhovanej občianskej
vybavenosti (2. etapa) spolu s viacúčelovým ihriskom pre deti a dospelých.
Zoznam podmieňujúcich investícií:
1. mimo riešeného územia:
- prestavba Schengenskej ulice
- prestavba Petržalskej ulice s napojením do zóny
- križovatky na ceste k vodnému dielu
- vybudovanie nového vežového vodojemu o objeme cca 400 m³ v súlade s ÚPN BA
- rekonštrukcia RSP Jarovce (jej premiestnenie a zvýšenie jej kapacity na cca 10 000 m3/hod)
a následne vybudovanie plynovodu do Čunova väčšieho profilu podľa ÚPN 2007
76
2. v riešenom území:
- komunikácie funkčnej triedy C3
- komunikácie funkčnej triedy D1
- komunikácie funkčnej triedy D2
- štruktúru technickej vybavenosti v zmysle riešenia štúdie
- objekty občianskej vybavenosti
- objekty protipožiarnej a civilnej ochrany
- verejná zeleň popri komunikáciách funkčnej triedy C3
- verejná zeleň líniová popri komunikáciách funkčnej triedy D1, D2
- verejná zeleň parku pri kaštieli – sektor S01
- verejná zeleň a ihrisko pri občianskej vybavenosti
- drobná architektúra verejných priestorov a zastávok MHD
Záverom treba poznamenať, že podmieňujúce investície limitujú a určujú možnosti realizácie
jednotlivých etáp výstavby zóny, prípadne jej ucelených častí (sektorov) v závislosti od
aktuálnych možností a bezprostredných realizácií v území.
B.16
Vyhodnotenie záberov poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy
Navrhovanou výstavbou nedôjde k záberu poľnohospodárskej pôdy. Výstavba a prevádzka
navrhovaného areálu neovplyvní poľnohospodársku výrobu, nakoľko dotknuté územie nie je
v súčasnosti poľnohospodársky využívané a nenachádza sa tu ani žiadna poľnohospodárska
pôda. Rovnako ani poľnohospodárska pôda v širšom dotknutom území nebude navrhovaným
zámerom ovplyvnená.
Navrhovanou výstavbou nedôjde ani k záberu lesnej pôdy. Rovnako ani lesná pôda v širšom
dotknutom území nebude navrhovaným zámerom ovplyvnená.
77
78
Download

Textová časť