20. MESIAC
FOTOGRAFIE
20th MONTH OF
PHOTOGRAPHY
Bratislava
NOVEMBER
2010
1
Mesiac fotografie Bratislava
organizuje Stredoeurópsky
dom fotografie ako súčasť
Európskeho mesiaca fotografie,
ktorý sa koná v Paríži, Viedni,
Berlíne, Ríme, Moskve,
Luxemburgu a Bratislave.
Month of Photography
Bratislava is organized by
the Central European House
of Photography as part of
the European Month of
Photography in Paris, Vienna,
Berlin, Roma, Moscow,
Luxembourg and Bratislava.
Festival podporili
Festival Supported by
Generálny partner festivalu
General Partner of the Festival
Hlavní partneri festivalu
Main Partners of the Festival
Hlavný partner výstavy World Press Photo 2010
Main Partner of the World Press Photo 2010 exhibition
Hlavný partner výstavy Františka Drtikola
Partner of the František Drtikol exhibition
Partner výstav z Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska
Partner of exhibitions from Poland, Hungary, Czechia and Slovakia
Hlavný mediálny partner
Main Media Partner
Mediálni partneri
Media Partners
2
1
Keď sa v apríli 1992 pár nadšencov rozhodlo založiť Nadáciu
FOTOFO, skratka Photographic Foundation, aby mohli pokračovať vo fotografickom festivale, ktorý pol roka predtým pripravil
parížsky Európsky dom fotografie v spolupráci s novozaloženým
Francúzskym inštitútom v piatich bratislavských galériach, tak
nikto, prirodzene, nedovidel až do roku 2010. V roku 1992
sme sa rozhodli sami pripraviť druhý ročník Mesiaca fotografie,
lebo sme vedeli, že francúzi to už robiť nebudú, ale aj preto, že sme
chceli realizovať našu predstavu fotografickej slávnosti. Spomedzi
tých, ktorí stáli v začiatkoch, už niektorí nežijú (Vladimír Vorobjov,
Miro Vojtek, Vlado Hák), viacerí sa už festivalu nevenujú, ale bez
počiatočnej energie, ktorú so sebou priniesli „zakladatelia“ – Judita
Csáderová, Pavol Breier, Rudolf Lendel, Václav Macek, Jozef Sedlák,
Vladimír Vorobjov, – by sme si dnes nemohli pripomínať dvadsiate
jubileum najstaršieho fotografického festivalu v našom regióne.
Z množstva udalostí, ktoré sa udiali počas predchádzajúcich ročníkov, by som možno vyzdvihol prítomnosť svetoznámych osobností
v Bratislave, hneď v úvode to bol japonský fotograf Eikoh Hosoe,
potom nasledovali desiatky ďalších – Ann Leibovitz, Duane Michals,
Josef Koudelka atď. Nezabudnuteľná je vernisáž Ann Leibovitz
v roku 1997, keď na otvorenie expozície do SNG prúdili neustále
davy návštevníkov, akoby si práve na tejto výstave dala zraz celá
Bratislava. Alebo výstava Martina Martinčeka v roku 2000,
keď sa veľký majster slovenskej fotografie po dlhom období opäť
ocitol v Bratislave a mohol opäť osobne prežiť zaslúženú slávu,
ktorá sprevádzala retrospektívu jeho diela. Každý ročník sprevádzali
aj nové publikácie, vďaka Mesiacu fotografie sme vydali monografie
o Petrovi Župníkovi, Martinovi Martinčekovi, Rudovi Prekopovi,
Dorote Sadovskej, Milošovi Dohnánym, Viliamovi Malíkovi, Ladislavovi Foltýnovi atď. Aj obsiahlu prácu o slovenskej fotografii v rokoch 1925–2000. Desiatky kníh pomáhajú uchovať pre budúcnosť
diela najvýznamnejších osobností rôznych generácií, štýlov a poetík.
Od roku 2006 sme súčasťou európskeho Mesiaca fotografie,
prestížneho podujatia, ktoré zastrešuje aktivity siedmych veľkých
európskych festivalov (Rím, Moskva, Paríž, Viedeň, Luxembourg,
Berlín, Bratislava). To, že sme udržali podujatie až do 20. ročníka, je
zásluha desiatok ľudí, partnerských inštitúcií, sponzorov, donorov,
ktorí každoročne pomáhajú nášmu projektu. V rámci rozpočtov európskych fotografických festivalov sme najchudobnejší,
ale rozsahom a významom v ničom nezaostávame ani za Parížom,
ani za Moskvou. Ako to už býva pri oslavách, nie vždy
všetko zostáva po starom. V roku 2010 sme zmenili logo festivalu a zmenila sa stratégia Fujifilm Európa. Nové vedenie rozhodlo
o tom, že na Slovensku už nebude propagovať svoju fotografickú
značku, ale aj tak to nemení nič na skvelých jedenástich rokoch spolupráce, vďaka podpore Petra Mračnu, vtedajšieho riaditeľa Fujifilm
Slovakia. Tento fakt práve v jubilejnom ročníku je pre nás citelný
ale vďaka spoločnosti FoArt a Antonovi Fialovi môžeme ponúknuť
program tohto ročníka v takej pestrosti a rozmanitosti ako sme si
predsavzali.
When in April 1992 a few enthusiasts decided to set up FOTOFO,
abbreviation Photographic Foundation, to continue the photography festival organized by Paris European House of Photography in
cooperation with the newly established French Institute in the five
Bratislava galleries a year and half before, no one was able to predict
its future up to 2010. In 1992, we decided to organize ourselves the second annual edition of Month of Photography, because
we knew the French would not do it, but also because we wanted
to carry out our vision of photography festival. Some of those involved are no longer among us (Vladimir Vorobjov, Miroslav Vojtek,
Vlado Hák), some do not participate anymore, but without t are no
longer among us he energy brought in by the “founders” – Judita
Csáderová, Pavol Breier, Rudolf Lendel, Václav Macek, Jozef Sedlák,
Vladimir Vorobjov – we would not celebrate today the twentieth
anniversary of the oldest photography festival in our region. Among
the many events that were held over the previous years, I would like
to bring to your attention the presence of famous personalities in
Bratislava. In the very beginning it was a Japanese photographer
Eikoh Hosoe, followed by dozens of other – Ann Leibovitz, Duane
Michals, Josef Koudelka etc. The opening of Ann Leibovitz exhibition at SNG in 1997 was truly an unforgettable event, with crowds
constantly flowing in and out, as if this show was the meeting place
for the whole city of Bratislava. Or the exhibition of Martin
Martinček in 2000, when the great master of Slovak photography
found himself in Bratislava again after a long period of time and
personally experienced the deserved fame that accompanied a retrospective of his work. Thanks to Mont of Photography, each year we
have been able to issue new publications. We have published monographs on Peter Župník, Martin Martinček, Rudo Prekop, Dorota
Sadovská, Miloš Dohány, Viliam Malik, Ladislav Foltýn etc. as well
as comprehensive work Slovak photography 1925–2000. Dozens of
books help to preserve a work of prominent personalities belonging to different generations, styles and poetics. Since 2006, we are
part of the European Month of Photography, a prestigious event
that coordinates the activities of seven major European festivals
(Rome, Moscow, Paris, Vienna, Luxembourg, Berlin, Bratislava). The
fact that the festival has been able to survive up to its 20th edition
is the merit of dozens of people, partner institutions, sponsors and
donors participating each year in our project. Our budget is the
smallest one compared to other European photography festivals,
but the extent and significance does not fall behind the festivals
held in Paris or Moscow. As it happens with the celebration,
nothing remains the same forever. In 2010 we changed the logo of
the festival and Fujifilm Europe has decided to change its strategy.
New management has ended their brand promotional activities in
Slovakia, but even so, it does not change the great eleven years of
cooperation, thanks to the support of Peter Mračna, then director of Fujifilm Slovakia. This fact was not what we had expected,
but thanks to company FoArt and Anton Fiala we are able to offer
colorful and atractive program.
Václav Macek
riaditeľ Stredoeurópskeho domu fotografie
Václav Macek
Director of the Central European House of Photography
2
Mesiac fotografie oslavuje neuveriteľných 20 rokov. Keď ma pred
17. rokmi oslovil Václav Macek s ponukou na spoluprácu na festivale,
vôbec som netušil, že sa z tejto siete, už nevymotám. Každým rokom
sa spolupráca rozrastala. a 20. ročník Mesiaca fotografie spravil
zo spoločnosti FoArt generálneho partnera. Pri pohľade
na uplynulých 19. ročníkov mám pocit dobre odvedenej práce. Festival
predstavil svetoznámych fotografov a významné osobnosti slovenskej
fotografie. Výber autorov poskytol diváckej verejnosti naozaj širokú
škálu žánrov profesionálnej fotografie. V začiatkoch organizovania
tohto fotografického festivalu prevažovali fotografie čiernobiele,
zhotovené klasickou technikou. Pribúdajúcimi ročníkmi sa tento
pomer menil v prospech digitálnej farenej fotografie. My, ktorí sa
skláňame nad miskami s chemickými roztokmi v tmavej komore
a čakáme na vyvolanie fotografického obrazu, musíme byť pripravení,
že postupne sa budú vystavovať v galériách digitálne tlačené fotografie. Príliv distribútorov digitálnej fotografickej techniky priviedol
do sveta fotografie tisícky nových autorov, väčšinou z radov mladšej
a strednej generácie. Musíme si však uvedomiť, že nie každý kto vie
stlačiť spúšť na fotoaparáte je fotograf. Každoročne sa o tom
môžeme presvedčiť aj vďaka Mesiacu fotografie. V tomto roku nám
organizátori ponúkajú fotografické zážitky zo všetkých kontinentov
a verím, že každý kto má rád fotografiu bude pri tom. Sám
som fotograf a fotografiu mám naozaj rád. Aj z tohoto dôvodu
ma teší, že spoločnosť FoArt je súčasťou tejto významnej kultúrnej. Prajem Mesiacu fotografie galérie plné návštevníkov
a návštevníkom plné hlavy fotografických zážitkov.
Anton Fiala
konateľ spoločnosti FoArt, s.r.o.
The Month of Photography celebrates the incredible 20 year of its
existence. When I was asked by Professor Václav Macek to participate in Month of Photography 17 years ago, I wouldn`t imagine that
it would last until these days. Every year, the collaboration grows
stronger and FoArt has become a General Partner for the 20th edition of Month of Photography festival. The previous 19 years have been a successful story. Festival introduced world-famous
photographers and prominent personalities of Slovak photography.
The authors selected for public viewing have represented a wide
range of professional photography genres. In the beginnings, it
was black and white photography made by conventional technique
that dominated the festival. Later, the ratio has changed in favor of
digital photography. We, who are leaning over the trays of chemicals in the darkroom and waiting to develop a photograph, we must
be prepared for times when solely digitally printed photographs will
be displayed in galleries. A growing number of distributors of digital
photographic images have attracted thousands of new authors into
the world of photography, mostly of young and middle-aged adults.
But we must admit that not everyone who can pull the trigger is
a photographer. We must admit this fact, while visiting
the events held as part of the Month of Photography.This year, the
organizers promise photographic experiences from all continents
and every lover of photography is welcomed. As a photographer myself I really enjoy photography. And for this reason I am
pleased that the FoArt company is a part of this significant cultural
event. I wish the Month of Photography galleries packed
with visitors and to its visitors lots of photographic experiences.
Anton Fiala
Executive Director of FoArt, s.r.o.
3
K jesennej atmosfére Bratislavy už 20 rokov neodmysliteľne patrí
Mesiac fotografie – medzinárodný festival fotografie, ktorý sa stal
významnou kultúrnou udalosťou nášho hlavného mesta. Za roky
svojej existencie si festival vybudoval nielen medzinárodné renomé
medzi odborníkmi z celého sveta, ale získal aj srdcia širokej laickej
verejnosti. Snáď každý z nás sa pokúša zachytiť rôzne
okamihy života objektívom fotoaparátu. Ale pri všetkej úcte k sebe
samým a tým okamihom musíme priznať, že niekto ten objektív či
okamih „spracuje“ tak, že fotografia už nepatrí len do albumu, ale
do galérie ako obraz – pretože svojou výpoveďou sa stáva umením.
A vďaka organizátorom Mesiaca fotografie máme možnosť už dvadsať rokov obdivovať fotografické umenie od autorov z celého sveta.
V jubilejnom roku organizátori pripravili výstavy, ktoré prinášajú
obrazové posolstvá zo všetkých kontinentov našej zemegule –
Ameriky, Ázie, Afriky, Austrálie a Európy. Jesenný čas nepatrí medzi
najprívetivejšie ročné obdobia – a tak je možno čas nechať sa zlákať
návštevou galérie a na chvíľu sa zamyslieť a porozmýšľať. A možno
stretnúť niekoho, kto sa zamýšľa a rozmýšľa s vami – či už prostredníctvom obrazu alebo stojí priamo pri vás. Pre Stredoeurópsku nadáciu je potešením, že sme v jubilejnom roku opäť mohli
prispieť k realizácii tohto projektu. Prajeme Mesiacu fotografie 2010
veľa návštevníkov a návštevníkom nezabudnuteľné ľudské a umelecké zážitky.
Erika Csekes
predsedníčka správnej rady Stredoeurópskej nadácie
Energia pre kultúru Mesiac fotografie má každoročne veľmi
dobré medzinárodné zastúpenie a ponúka návštevníkom to najlepšie zo sveta fotografie. Vďaka partnerstvu so spoločnosťou
Slovenské elektrárne, člena skupiny Enel, bude mať Bratislava opäť
výsadné postavenie, aby mohla prezentovať víťazné fotografie
z najprestížnejšej súťaže novinárskej fotografie na svete World Press
Photo, o ktorý je z roka na rok väčší záujem. Mesiac fotografie to nie sú len výstavy, ale ponúka sa tu priestor na komunikáciu, výmenu skúseností, mnohé stretnutia so zaujímavými ľuďmi,
prehliadka portfólií mladých autorov, workshopy. Slovenské
elektrárne zabezpečili, aby celý mesiac bol nabitý energiou...
Lívia Nogová
vedúca Komunikácie, Slovenské elektrárne, člen skupiny Enel
4
Over the last 20 years, Month of Photography – the international
festival of photography has become an important cultural event of
our capital city and the essential part of the autumn season in Bratislava. During its existence, the festival has gained an international
reputation not only among experts from around the world but also
won the hearts of the general public. Perhaps everybody
has tried to capture different moments of life through the lens of
a camera. But with all the respect to ourselves we must admit that
some of us are able to “process” these moments so that the photograph is no longer just a family picture but can be admired in the
gallery – because its content becomes art. And for 20 years,
we have had an opportunity to admire the photographic art by artists from around the world thanks to the organizers of the Month
of the Photography. In this jubilee year, the organizers have prepared the exhibitions that carry visual messages from all continents
of our globe – America, Asia, Africa, Australia and Europe. Autumn
time is not the most pleasant season – but it leaves plenty of time
to visit the galleries, reflect and think. And maybe to meet someone
who will contemplate and think with you – whether through the
images or standing next to you. As many times before, it is
a pleasure for Central European Foundation that we have contributed to the jubilee edition of this unique project. We wish crowds of
visitors to Month of Photography 2010, and unforgettable artistic
experiences to its visitors.
Erika Csekes
Chairwoman of the Board of Central European Foundation
VÝSTAVY
EXHIBITIONS
BRATISLAVA
Energy for Culture The Month of Photography has annually a very good program and offers the very best from the world of
photography to its visitors. Bratislava will again be privileged to present the winning photographs from the ever-popular and
the most prestigious World Press Photo press photography contest
thanks to the partnership with Slovak Power Plants, a member of
Enel. Month of Photography is not just about exhibitions,
it is also the place for communication, exchange of experiences,
reviewing of porfolio by young authors, workshops and lots of opportunities to meet interesting people. Slovak Power Plants
are here to ensure the energy for whole of time...
Lívia Nogová
Chief of Communication, Slovenské elektrárne,
subsidiary of Enel Group
5
fotografické príbehy 1840–1950
Photographic History 1840–1950
Zo zbierky Ruského štátneho archívu literatúry a umenia
From the Collection of the Russian state Archives of Literature and Art
Autori / Authors Abdulla Frères, Nikolay Andreev, A. Ballerschtadt, Ivan Barshevsky, Bissout Frères, A. Bogdanov, Natalia Bode, B.
Bozhev, A. Borisov, L. Gaykorovich, Dmitry Debabov, Maxim Dmitriev, V. Dubovskaya, Ivan Dyagovchenko, Yuri Eremin, Georgy Zelma,
Boris Ignatovich, Olga Ignatovich, Ignatovich Brigade, William Carrick, Mikhail Kaufman, Oleg Knorring, Victor Koretsky, Alexey
Kruchenykh, Lev Kuleshov, Eleazar Langman, El Lisitsky, Max Alpert, Mark Markov-Grinberg, Albert Henrich Mei, Elizaveta Mikulina,
I. Monschtein, László Moholy-Nagy, Moisey Nappelbaum, Josef Pohlmann, Max Penson, Nikolay Petrov, Georgy Petrusov, L. Ponomarev,
Carlo Ponti, Mikhail Prekhner, Alexander Rodchenko, A. Saveliev, Sayansky, Semion Svidel, Nikolay Svishchov-Paolo, Semenka Anatoly,
Anatoly Skurikhin, S. Solovyev and A. Pazetti, Giorgio Sommer, Sergey Strunnikov, A. Timofeev, Anatoly Trapagny, Georgy Trunov, Vasily
Ulitin, Victor Usov, A. Felisch, Semyon Fridlyand, Khaykin, Yakov Khalip, K. K. Hof, Fridrich Hunte, Vasily Chekhovsky, Ivan Shagin,
Arkady Shaikhet, Konstantin Shapiro, Martin Scherer, Arkady Shishkin, Abram Shterenberg, Ilya Erenburg, Evgeny Yavno, Photo agency
SOUZPHOTO; Photo agency TASS; Photo Atelier Carl Bergamasco; Photo Atelier Alfred Fedetcki; Photo Atelier Alexander Eichenwald;
Photo Atelier “Krasnaya Svetopis”; Photo Atelier “Paola”; Photo Atelier “Fotoartel”; Photo Atelier “Scherer und Nabholtz”; Photo Atelier
“Scherer, Nabholtz und Co”; Photo Atelier Adele; Photo Atelier Dore; Photo Atelier Hebensprenger&Co; Photo Atelier White Studio;
a neznámi autori z Ruska, Rakúska, Nemecka, Španielska, Talianska, Litvy, Poľska, USA, Turecka, Fínska a Francúzska / and unknown
authors from Russia, Austria, Germany, Spain, Italy, Latvia, Poland, the USA, Turkey, Finland and France
Kurátori / Curators Jevgenij Berezner, Natália Tarasovová, Irina Čmyrevová
Fotografická história. História vo fotografiách. História s fotografiami. Hra dvoch slov história a fotografia vytvára množstvo úrovní
chápania. V divadle každý režisér transformuje východiskový text
drámy po svojom, ale zostáva prítomnosť dvoch základných veličín:
Histórie a Fotografie, ostatné je palimpsest interpretácií.
V divadelnej hre pod názvom „Fotografická história.
1840–1950“ je niekoľko hrdinov: fotografia, História (svetová a ruská
daného obdobia), história fotografie (svetová i ruská), história ruskej
kultúry, osudy fotografov a tých, ktorí ich snímky uchovávali,
a archív, do ktorého sa fotografie časom dostali. Každý hrdina má
svoj osud a ich vzájomné vzťahy sú občas riadne zamotané a niekedy úplne unikátne. Začneme predstavovaním hlavných
postáv. Ruský štátny archív literatúry a umenia (RGALI). Jeho
históriu začína za sovietskych čias Štátne literárne múzeum,
vybudované v roku 1933, kde už zhromažďovali archívy ruských,
vtedy sovietskych spisovateľov. V roku 1941, čo bol rok založenia
Ústredného štátneho archívu literatúry a umení, tam boli odovzdané materiály zozbierané v múzeu. V roku 1992 dostal názov Ruský
štátny archív literatúry a umenia; jeho dlhoročnou riaditeľkou je
Tatiana Goriajevová. Tento archív funguje v oblasti
uchovávania dokumentov, kde boli základné tradície založené pred
viac ako dvoma storočiami a rozvíjajú sa evolučne a pomaly.
Archivári pracujú podľa konceptu „nedeliteľnosti fondu“. Keď
do RGALI prichádzajú archívy dejateľov literatúry a umenia, medzi
„dokumentmi tvorby“ sa nachádzajú „obrazové dokumenty“. Je to
nevyhnutná súčasť každého osobného archívu. Zatiaľ čo k maliarskym a grafickým dielam sa pristupovalo od samého začiatku ako
k umeleckým dielam, príslušnosť fotografie ku sfére umeleckej
tvorby bola uznaná oveľa neskôr. Fotografia, najmä z archívnych
zbierok, sa začala aktívne vystavovať ako umenie až v ostatných
dvadsiatich rokoch. Výstava „Fotografická história. 1840–1950“
pokračuje v tejto novej tradícii, rozširujúcej horizonty kultúry. Na archiváciu prichádzajú zbierky dokumentov kľúčových osobností a inštitúcií ruskej kultúry. Do našej kolekcie sa
dostali dokumenty (alebo pre nás, ľudí od fotografie – fotografické
diela) z „portfólia redakcie“ časopisu Naši dostiženija / Naše úspechy
(predchodcu časopisu SSSR na strojke / ZSSR na stavbe), z interných archívov divadiel, filmových štúdií, školských ustanovizní.
Väčšinu fondov RGALI tvoria osobné archívy, práve v nich sa
skrývajú pre výskumníkov najvýznamnejšie prekvapenia. Napríklad
v archíve básnika Arsenija Goleniščeva-Kutuzova, známeho ruského
6
Photography and History. History through photographs. The
History of photography. History and photographs. The play of two
words, history and photography, creates numerous levels of
understanding. The original text of a play in a theatre is
transformed by each stage director in his own way, but the presence
of two initial constants remains: History and Photography, the rest
is a palimpsest of interpretations. In the play called
“Photography and History. 1840–1950” there are several heroes:
photography, History (world and Russian, of the given period), the
history of photography (world and Russian), the history of Russian
culture, the fates of the photographers and those who kept their
photographs, and the archive where ultimately these photographs
ended up. Each hero has his own fate, and their interrelations are
sometimes rather complicated, and sometimes are absolutely
unique. Let’s begin with the introduction of the main
characters. The Russian State Archive of Literature and Art
(RGALI). Its history begins in the Soviet epoch with the State
Museum of Literature, founded in 1933, in which were collected the
archives of Russian, at that time Soviet, writers. In 1941, the year
when the Central State Archive of Literature and Arts was
established, the material collected by the Museum was moved there.
In 1992 the Archive was renamed the Russian State Archive of
Literature and Art (RGALI); Tatiana Goryaeva has been its director
for many years. The archive exists in the domain of the
preservation of documents, the main traditions of which were laid
more than two centuries ago and, evolving, develop unhurriedly.
Archivists have the concept of “the indivisibility of the fund”. When
the archives of figures of Literature and Art enter RGALI, they,
amongst the “creative documents”, contain “visual documents”. The
latter is an intrinsic part of a personal archive. Paintings and
graphic works were naturally considered Art from the very
beginning, but the understanding that photography also belongs to
the sphere of Art came much later. Photographs, particularly those
from archive collections, only in the last twenty years have begun
to be actively exhibited in Art exhibitions. The exhibition
“Photography and History. 1840–1950” continues this new tradition,
broadening the horizons of culture. The collections of
documents of key figures and institutions of Russian culture enter
the Archive for safekeeping. Thus, this exhibition includes
documents (for us, people of photography, this means photographic
works) from “the editorial portfolio” of the magazine “Our
Nikolay Svishchov-Paolo: Balet „Salambo“ Tanečníci / Dancers – Victoria Kriger (1896–1978), Kasyan Goleyzovsky (1892–1970), c. 1910
Z archive / From archive Victor Iving [Ivanov] (1888–1952), © Russian State Archives of Literature and Art
7
Neznámy autor / Unknown author, Európa / Europe: Lovec luny / Hunter of moon. 1880–1890
Z kolekcie / From the collection of Mikhail Villie (1838–1910) © Russian State Archives of Literature and Art
štátnika začiatku dvadsiateho storočia, boli pripojené fotografie
súvisiace s vojnovým námorníctvom štátu a so súkromným životom
petrohradskej smotánky. Vo fonde režiséra Sergeja Ejzenštejna sa
zachoval fotogram–autoportrét László Moholy-Nagya s venovaním
režisérovi. Vo fonde historika filmu a fotografie Grigorija Bolťanského je časť exponátov Výstavy majstrov sovietskeho fotografického
umenia (1935), poslednej expozície sovietskeho obdobia, kde sa
predstavilo celé spektrum fotografických smerov – od piktorializmu
a konštruktivizmu po fotožurnalistiku. Zúčastnili sa na nej najvýznamnejší autori všetkých smerov a bez uvedenia tejto udalosti
sa nezaobíde nijaký prehľad dejín ruskej fotografie prvej polovice
dvadsiateho storočia... Vo fonde popredného autora moskovskej
fotografie prvej polovice minulého storočia Nikolaja Sviščova-Paolu
sa zachovali jeho snímky, zastúpené na výstavách Umenie pohybu
v rokoch 1925–1928 v Moskve a v Berlíne. Téma pohybu ľudského
tela v tvorbe Sviščova-Paolu zaujímala osobitné miesto, ešte
v druhom desaťročí sa začal zaujímať o plastiku tela a skúmať ju, ale
najznámejšie diela vytvoril v dvadsiatych rokoch. Medzi súčasníkmi
bol známy predovšetkým ako portrétista. Z jeho fondu sa na výstave
predstavujú portréty dejateľov kultúry a cirkevných hierarchov;
s niektorými z nich ho spájali priateľské vzťahy. Téma cirkvi
– architektúra, rituály, každodenný život, portréty – je vyznačená
dielami nielen z fondu Sviščova-Paolu, ale aj z iných kolekcií
dokumentov v RGALI. Za sovietskych čias sa dokumenty a fotografie, odrážajúce cirkevný život, nepublikovali a (ako zvláštna téma)
neboli predmetom archivácie, no zachovali sa v osobných fondoch
sústredených v RGALI. Fotografie cirkevnej architektúry sa
nachádzajú vo fondoch architektov a historikov architektúry
(napríklad Alexandra Benoisa), v rozsiahlom a rozmanitom fonde
maliara Michaila Villie. Villie bol vášnivý zberateľ fotografií v druhej
polovici 19. storočia: z ciest po európskych mestách a po ruských
8
Achievements” (the forerunner of the magazine “SSSR na Stroike”
(USSR under Construction)), from the internal archives of theatres,
film studios, educational establishments. The larger portion of the
RGALI funds is made up of personal archives and it is they which
hide the most important surprises for the researcher. For instance,
photographs relating to the Russian Navy and to the private life of
St. Petersburg high society were part of the archive of the poet
Arseny Golenishev-Kutuzov, a prominent statesman of Russia at the
beginning of the 20th century. In the fund of the film director
Sergey Eisenstein there is László Moholy-Nagy’s photogramautocaricature with an inscription on this gift to the film director.
In the fund of the historian of cinematography and photography
Grigory Boltyansky there is part of the exhibits of the “Exhibition
of Masters of Soviet Photography” (1935), which in the Soviet period
was the last exhibition in which the whole spectrum of
photographic movements was shown – from pictorialism and
constructivism to photojournalism. The major authors of all the
movements participated in that exhibition, and there is no overview
of the history of Russian photography of the first half of the 20th
century which does not mention this event… In the fund of Nikolay
Svishchov-Paolo, the leading author of Moscow photography of the
first half of the last century, there are his photographs which were
exhibited in the “Art of Movement” 1925–1928 exhibitions, held in
Moscow and Berlin. The theme of movement of the human body
held a special place in the work of Svishchov-Paolo, he began being
interested in and studying the plasticity of the body back in the
1910s, but the most well-known of his works were created in the
1920s. To his contemporaries Svishchov-Paolo was known primarily
as a portraitist. In this exhibition are presented his portraits of
cultural figures and Church authorities, some of whom were his
friends. The theme of the Church: architecture, rituals, daily
provinciách si nosil pozitívy. Tie mu potom slúžili ako pracovný
materiál pri tvorbe grafík a malieb. Vďaka záujmu tohto umelca
o svet naokolo, o materiálne dejiny kultúry, o možnosti fotografie
(rozširujúcej „objemy pamäti“ oka) a o fotografické umenie (v ktorom si zvlášť cenil kompozíciu), v RGALI je teraz uložená jedna
z najrozsiahlejších zbierok komerčných „suvenírových“ fotografií 19.
storočia, medzi autormi ktorých sú G. Sommer, K. Hof, C. Ponti
a iné známe mená európskej fotografie. Roky 1840–1950 sú
v histórii Ruska zložitým obdobím, pozostávajúcim z dramatických
vrstiev narážajúcich do seba. V tomto období boli oslobodení
nevoľníci (1861), vznikol určitý jav spoločenského života, známy vo
svete ako „ruská inteligencia“; Rusko víťazne i neúspešne účinkovalo
vo vojnách mimo svojho územia i na svojich hraniciach; boli vtedy
obdobia búrlivého priemyselného rastu a rozkvetu ruskej umeleckej
kultúry, hudby, literatúry; zrodil sa fenomén ruského dramatického
divadla; potom bola epocha rusko-japonskej vojny a prvej ruskej
revolúcie; Prvá svetová vojna; revolúcie roku 1917, ktoré zmenili
formu štátneho riadenia v krajine; občianska vojna a rozkvet
revolučného umenia, výtvarného i divadelného; nová sovietska
kinematografia; epocha industrializácie, kolektivizácie a stalinských
represálií; hlad a budovanie nových miest; stanovenie socialistického realizmu ako oficiálneho dominujúceho štýlu všetkých druhov
umenia; zložitá národnostná politika v mnohonárodnom štáte;
Druhá svetová vojna... História Ruska v dokumentoch a fotografiách
RGALI sa prezentuje ako zložitý amalgám, kde sa rozmanité prvky
spájajú do jednej vrstvy, odzrkadľujúcej svet a lomiacej jeho obraz
zvláštnym optickým spôsobom. „Fotografická história. 1840–1950“
– to sú dejiny Ruska vo fotografiách, sú tu sledované a zreteľne
zachytené vplyvy politického kontextu na vývoj kultúry ako celku
a fotografie ako jej súčasti. Vystavené sú vedľa seba portréty
spisovateľov Antona Čechova a Ivana Bunina (dva piliere „ruskej
inteligencie“) i „básnika revolúcie“ Vladimíra Majakovského,
skladateľov Petra Čajkovského (symbolickej postavy ruskej hudby
19. storočia) i Dmitrija Šostakoviča (novátorského skladateľa 20. storočia), fotografie rodiny grófov Šeremetievovcov i sovietskeho
vojvodcu Semiona Buďonného, režisérov Konstantina Stanislavského, Solomona Michoelsa i Vsevoloda Mejerchoľda, herečiek
19. storočia i balerín 20. storočia, hviezd nemého filmu i laureátov
Stalinových cien. Okrem toho „Fotografická história.
1840–1950“ prezentuje fotografické diela archívnych zbierok
z hľadiska ich umeleckej hodnoty. Dôležitou súčasťou expozície sa
preto stali výstavné printy, ktoré boli predstavené na medzinárodných výstavách Umenie pohybu a na fotografických salónoch
dvadsiatych rokov; vintáže tridsiatych rokov klasikov sovietskej
fotoreportáže Maxa Aľperta, Arkadija Šiškina, Dmitrija Debabova,
Marka Markova-Grinberga, Sergeja Strunnikova, divadelné portréty
od Vasilija Ulitina, predvojnové snímky sovietskych lídrov na tribúne mauzólea od Jevgenija Javna. Osobitné miesto vo fondoch
RGALI zaujíma pozostalosť El Lisického, ktorý sa v tejto expozícii
predstavuje experimentálnymi fotografiami (montáže, fotogramy,
cyanotypie) dvadsiatych rokov. Výstava umožňuje dotknúť sa jeho
tvorivej metódy, keďže sú tu zaradené fotografie-montáže, ktoré
autor vytvoril v jednotlivých etapách práce na svojich slávnych
dielach: na plagáte „Russische Ausstellung. 1929“ pre výstavu
v Zürichu a na fotografických obálkach časopisu SSSR na strojke.
S Lisického menom je historicky spojené meno spisovateľa
a fotografa Iľju Erenburga: práve Lisickij ako dizajnér robil maketu
knihy Môj Paríž z Erenburgových textov a snímok a Lisickému patrí
aj myšlienka koláží z fragmentov Erenburgových fotografií.
Na výstave sa prezentujú v podobe originálnych dekupáží samotného Lisického. Obdobie dvadsiatych a tridsiatych rokov je
jedno z najvýraznejších v dejinách ruskej kultúry. Vo fondoch
RGALI ho odzrkadľuje archív básnika a maliara Alexeja Kručonycha,
ktorý si osvojil úlohu archivára „epochy revolúcie v umení“. Zbieral
materiálne znaky doby v podobe písomných záznamov a kresieb,
obalov od cukríkov a lístkov, autogramov priateľov (medzi ktorými
boli Malevič a Maťušin, Majakovskij a Brik a mnohí ďalší), ich
snímok, občas veľmi kolísavej kvality, od automatickej fotografie
po experimentálne printy z negatívu cez svetlopriepustné materiály
life, portraits – is represented by works, kept not only in the
Svishchov-Paolo fund, but also in other funds of documents in
RGALI. During the Soviet era documents and photographs
reflecting the life of the Church were not published and (as
a separate topic) were not subject to archiving, but in the personal
funds, which came into RGALI, they were preserved. Photographs of
Church architecture are present in the funds of architects and
historians of architecture (for example, Alexander Benois), in the
comprehensive and varied fund of the artist Michael Willie. The
latter was a passionate collector of photography in the second half
of the 19th century: from journeys to European cities, from trips to
the Russian provinces, he brought back prints. Later, they served as
working material to create his graphic works and paintings. Due to
the artist’s interest in the surrounding world, in the material history
of culture, in the possibilities of photography (which expands the
“memory volumes” of the eye) and in Art photography (in which he
valued composition), now housed in RGALI is one of the largest
collections of serially produced “souvenir” photographs of the 19th
century, amongst the authors of which were G. Sommer, K. Hof, C.
Ponti and other renowned names of European
photography. The history of Russia of the 1840s–1950s is
a difficult period, consisting of dramatic events, clashing with one
another. During this period the serfs were freed (1861); the
phenomenon of social life, which is known worldwide as “the
Russian intelligentsia” appeared; Russia successfully and
unsuccessfully participated in wars outside its own territory and on
its borders; there were periods of rapid industrial growth and of
prosperity of Russian artistic culture, music, literature; the
phenomenon of Russian drama theatre was born, then there was
the period of the Russian-Japanese War and the First Russian
Revolution; the First World War; the 1917 Revolution that changed
the form of rule in the country; the Civil War and the flowering of
revolutionary Fine Art and Theatre; the new Soviet cinematography;
the era of industrialization, collectivization and Stalin‘s repressions;
famine and the construction of new towns; the declaration of
Socialist Realism as the official dominant style in all the Arts; the
complicated national policy in a multinational State; the Second
World War... The history of Russia in RGALI’s documents and
photographs is presented as a complex amalgam in which a variety
of elements is united in a single layer, reflecting the world and
refracting its image in a certain optical way. “Photography and
History. 1840–1950” is the history of Russia in photographs, in it are
clearly traced and reflected the influences of the political context on
the development of culture in general and on photography as part
of it. At the exhibition hanging side by side are portraits of the
writers Anton Chekhov and Ivan Bunin (two pillars “of the Russian
intelligentsia”), “the poet of the Revolution” Vladimir Mayakovsky,
the composers Pyotr Tchaikovsky (the symbolic figure of 19th
century Russian music) and Dmitry Shostakovich (a composerinnovator of the 20th century), photographs of Count Sheremetev’s
family and of the Soviet military leader Semion Budionny, of the
film directors Konstantin Stanislavsky, Solomon Mikhoels and
Vsevolod Meyerhold, of actresses of the 19th century and of the
ballerinas of the 20th century, of the stars of silent cinema and of
the Stalin Prize winners. At the same time “Photography
and History. 1840–1950” presents photographic works from the
collection of the Archive from the point of view of their artistic
value. This is precisely why an important part of the exhibition is
the original exhibition prints which were exhibited in the
international exhibitions “The Art of Movement” and in the
photographic salons of the 1920s; the vintage prints of the 1930s by
the classics of Soviet photo-reportage: Max Alpert, Arkady Shishkin,
Dmitri Debabov, Mark Markov-Grinberg, Sergey Strunnikov; Vasily
Ulitin’s portraits of theatre figures and Evgeny Yavno’s pre-WWII
photographs of Soviet leaders on the tribune of the
mausoleum. The legacy of El Lissitzky, who is presented in
this exhibition by his 1920s’ experimental photographs (montages,
photograms, cyanotypes), holds a special place amongst the RGALI
funds. The exhibition allows one to look at his creative method
9
(ako fotografie Seňkina). Tieto rôznorodé útržky spájal do improvizovaných koláží raz na princípe palimpsestu, inokedy minimalistickej suprematistickej kompozície. Listy z Kručonychových albumov
prezentované na výstave nemajú len hodnotu historických artefaktov, ale sú aj svedectvom jeho jemnej umeleckej intuície a „hudobného sluchu“ k Histórii. Do dvadsiatych rokov spadajú aj diela
Alexandra Rodčenka (vybrané pre výstavu z fondov redakcií
časopisov v archívnych zbierkach), aj fotografie Michaila Kaufmana,
kameramana, brata a spolupracovníka Dzigu Vertova v práci
na filmoch Jedenásť (1928) a Muž s kinoaparátom (1929). Kaufmanove fotografie boli urobené z negatívov filmov v procese strihania... „Fotografická história. 1840–1950“ je vhodná na štúdium dejín ruskej fotografie, ale keďže táto história je
neoddeliteľnou súčasťou vývinu svetovej fotografie, táto výstava je
aj zhusteným rozprávaním o jej dejinách, o premenách jej štýlov,
žánrov, evolúcie techník. Sústreďuje fotografické štýly a žánre
za viac ako sto rokov: portrét na objednávku a psychologický
portrét, umelecká krajinka a fotografia krajiny, snímky architektúry,
inscenovaná i dokumentárna fotografia, reportáž, etnografická
fotografia... Fotografické štúdie 19. storočia, vyvolávajúce spomienky
na akademické maliarstvo, obdobie romantického dekadentského
piktorializmu, agitačná fotoreportáž, konštruktivistické pokusy... Zbierku fotografií Ruského štátneho archívu literatúry
a umenia možno bez zveličovania pokladať za výnimočnú. Dejiny
tejto zbierky sú zároveň dejinami postavenia fotografie, dejinami
predstáv o jej úlohách a mieste v rozličných epochách spoločenského vedomia. Spôsoby podania fotografií, ich rozmery i rôzne formy
úpravy, množstvo nápisov a odkazov od ich vlastníkov, „práca
s fotografiou“ (koláže a dekupáže), zachovalosť snímok – to všetko
popri menách slávnych i dielach neznámych fotografov svedčí
o ceste, ktorú prešla fotografia počas svojej dvestoročnej histórie.
Výstava „Fotografická história. 1840–1950“ rozpráva nie jednu, ale
množstvo možných histórií cesty fotografie v Rusku. Cesty
prejdenej aj tej neuskutočnenej.
Irina Čmyrevová, PhD
because it includes the photographs-montages created by the artist
at intermediary stages of his working on his famous poster
“Russische Ausstellung. 1929” made for an exhibition in Zurich, and
on the photographic covers of the magazine “SSSR na Stroike
(„USSR under Construction“). The name of Lissitzky is connected in
history with the name of the writer and photographer Ilya
Ehrenburg: it was Lissitzky who created the layout of the book “My
Paris” out of Ehrenburg’s texts and images; it is he who had the idea
of making collages out of fragments of Ehrenburg’s photographs.
They are presented at the exhibition in the form of Lissitzky’s
original découpages. The period of the 1920s–1930s is the
most impressive decade of Russian culture and this is reflected in
the RGALI funds by the archive of the poet and artist Alexey
Kruchenykh, who took the trouble to become the archivist of the
“epoch of the revolution in Art”. He collected the material signs of
the time in the form of notes and drawings, sweet wrappers and
tickets, the autographs of friends (amongst whom were Malevich
and Matyushin, Mayakovsky and Brick, and many others), their
photographs, sometimes of very questionable quality, ranging from
those taken in automatic photographic booths to experimental
prints from negatives through transparent materials (such as
Senkin’s photographs). These isolated fragments were joined by
Kruchenykh in improvised collages, using either the principle of
palimpsest or minimalist Suprematist composition. The pages from
Kruchenykh’s albums, on display at the exhibition, are of value not
only as historical artefacts, but as evidence of his subtle artistic
intuition and “musical ear” in relation to History. Also belonging to
the 1920s are Alexander Rodchenko’s works (presented at the
exhibition from the editorial archives of magazines held in the
RGALI collection) and the photographs by the cameraman Michael
Kaufman, Dziga Vertov’s brother and co-author in the work on the
films “Eleven” (1928) and “Man with a Movie Camera” (1929), made
from the negatives of films in the process of montage.
“Photography and History. 1840–1950” is an exhibition
exploring the history of Russian photography, but because this
history is an integral part of the development of world
photography, this exposition also becomes a concise presentation
of the latter’s history, the changes of styles, genres and the
evolution of techniques. This exhibition unites the photographic
styles and genres of more than 100 years: the commissioned and
psychological portrait, landscape and architecture photography, the
staged and documentary genres, reportage, ethnographic
photography... The photographic studies of the 19th century, which
remind one of academic painting, the period of romantic decadent
pictorialism, propaganda photo-reportage, constructivist
experiments... ...The collection of photographs, which is
kept by the Russian State Archive of Literature and Art, is, without
exaggeration, exceptional. The history of this collection is also
a history of the phenomenon of photography, the history of how
the perception of the role and place of photography changed in
different epochs of social consciousness. The ways of presenting
photographs, their sizes and the variety of designs; the numerous
captions and notes to the images, made by their owners; the
“working with a photograph” (collages and découpages); the very
preservation of images – all of that, no less than the fates of famous
and unknown authors, is testimony to the path along which
photography has passed over its two hundred-year long history. The
exhibition “Photography and History. 1840–1950” recounts not just
one, but many of the possible histories of the paths taken by
photography in Russia. Those passed through and those unfulfilled.
Irina Tchmyreva, PhD
Victor Koretsky (1909–1998): Baník po šichte, druhá polovica rokov 1940 začiatok rokov 1950 / Miner after shift, second half of 1940 begining 1950
© Russian State Archives of Literature and Art
10
11
František Drtikol
Z fotografického archívu
From THE Photographic Archive
Kurátor / Curator Jan Mlčoch
Umeleckopriemyselné múzeum v Prahe malo a má v živote a diele
českého fotografa Františka Drtikola jedinečné postavenie. Bolo
miestom jeho prvej samostatnej súbornej výstavy (1922), ale
i adresátom jeho umeleckého odkazu, obsahujúceho viac ako päť
tisíc fotografií (1939–1942). Zlomovou sa potom stala autorova
retrospektívna výstava, ktorú v múzeu pripravila kurátorka zbierky
PhDr. Anna Fárová (1972). Odvtedy je autor vnímaný ako osobnosť
medzinárodného významu, je zaraďovaný do najprestížnejších svetových výstav a zbierok. Väčšina doterajších akcií sa zamerala na autorovu tvorbu z 20. rokov, keď pracoval v duchu art deco
a vytvoril jedinečné ženské akty, ktorými si získal svetové uznanie.
Ďalšou pripomínanou témou sú jeho staršie práce z obdobia fotografickej secesie, realizované rozličnými fotografickými technikami
(gumotlač, olejotlač, pigment a i.). Autorovmu vrcholnému obdobiu
prvej polovice 30. rokov, keď potom z vlastnej vôle svoju fotografickú tvorbu ukončil, sa doteraz venovalo pomerne málo priestoru, hoci završuje jeho dlhoročné experimentovanie. Tato
výstava čerpá z autorovho fotografického archívu, ktorý bol
do múzejných zbierok odovzdaný počas 2. svetovej vojny. Vystavený súbor sa skladá z jedinečných fotografií, väčšinou pracovných
štúdií a variácií, ktoré svojho času zväčša neboli určené na verejnú
prezentáciu. Sú sondou do autorovej ateliérovej práce. Rozhodnutie
vystaviť ich takmer osemdesiat rokov po ich vzniku vychádza z jeho
názoru, že „jen zrod umění je z Božské podstaty, kdežto na dokončeném dílu lpí tíha země. Skizza je prvotní opis umělecké intuice.“
Snímky ukazujú postup práce s živým modelom (variácie aktov), rad
abstraktných kompozícií, ktoré by samy o sebe zabezpečili Františkovi Drtikolovi významné miesto vo svetovej fotografii, podobne
ako celkom originálne aranžované snímky, naznačujúce autorovu
duchovnú orientáciu na filozofické a náboženské náuky Východu. Vznikli v čase hospodárskej krízy, ktorá jeho pražský podnik
tiež tvrdo zasiahla. O to viac si musíme vážiť diela, ktorá vznikli
bez možnosti akéhokoľvek komerčného uplatnenia, ako celkom
autonómna slobodná tvorba, realizovaná technikou kontaktných
kópií z veľkoformátových negatívov. Už v druhej polovici
20. rokov sa spoločne s oveľa mladším kolegom Jaromírom Funkem
zhodli: „Fotografujeme naše vize, fotografujeme vše jako jiní, ale
fotografujeme předměty námi zkomponované, námi režírované...
Jsme režiséři předmětů, jejichž exteriér si sami vytváříme... Fotografie sama se pro nás přeměňuje ve výrazový prostředek k vlastnímu
a individuálnímu vyjádření. Jest nám tím, čím jest štětec malíři
nebo pero básníku.“ O pár rokov neskôr si Drtikol zapísal: „Umění
je něco mnohem, mnohem hlubšího, něco, co vyvěrá z duše, kde vše
se dotýká přímo Boha, a toto pravé umění není závislé pak na materiálu, z kterého se dílo utváří. Je pak lhostejno, jestli je to děláno
štětcem, tužkou, rydlem nebo olejotvorbou. Je lhostejno, jestli ten
materiál, z kterého je dílo uděláno, je mramor nebo hovno, fotografický papír nebo plátno, barva nebo tiskařská čerň.“ (F. D.: Texty
o umění, 1930–1935)
Jan Mlčoch
kurátor zbierky fotografie
Uměleckoprůmyslové museum v Praze
12
The Museum of Decorative Arts in Prague had and still has a unique
position in the life and work of Czech photographer František
Drtikol. It was the site of his first independent comprehensive
exhibition (1922) but also the recipient of his artistic legacy containing over five thousand photographs (1939–1942). The retrospective exhibition, which was prepared in the museum by collection
curator Dr. Anna Fárová (1972) became a breakthrough. Since then,
the author is perceived as a figure of international significance and
is included in the most prestigious world exhibitions and collections. The majority of the events organized until today were
oriented on the author’s work of the 20th century, when he worked
in the spirit of art deco and created unique female nudes. His works
from the period of photographic Art Nouveau implemented through
the use of various photographic techniques (flexographic printing,
oleography, pigment and others) constitute another commemorated
theme. To date, only limited space has been dedicated to the author’s
culmination period of the first half of the 1930s, when he freely gave
up his photographic work, although it completed his many years of
experimenting. This exhibition draws from the author’s photographic archive which was donated to the museum during World
War II. The exhibited set consists of unique photographs, mostly
work studies and variations which were not designated for public
presentation at the time. They constitute a probe into the author’s
studio work. The decision to publicize them almost eighty years after
their creation is based on the author’s opinion that “Only the birth
of art is of divine essence, but the weight of the world hangs on the
completed work.” They show the technique of working with a living
model (variations of nudes) a number of abstract compositions,
which by themselves would ensure František Drtikol a significant
position in world photography and originally arranged snapshots, referring to the author’s spiritual orientation on the philosophical and
religious teachings of the East. They were created at the peak of the
economic crisis which also affected his business in Prague. Therefore we must appreciate even more these works which were created
without the possibility of any commercial application as completely
autonomous free work implemented through the use of the technique of contact copies from large format negatives. In the
second half of the 1920s, he and his much younger colleague Jaromír
Funke jointly agreed: “We take photographs of our visions, we take
photographs of everything just as others, but we take photographs
of objects that were composed by us, directed by us... We are the
directors of objects, whose exterior we create ourselves... The photography itself transfers for us into the means of our own individual
expression. It is for us what the brush is for painter or the pen for
poet.” A few years later Drtikol, noted: “Art is something much, much
deeper than what springs from the soul, where everything is directly
related to God, and this true art is independent of the material from
which the work is created. Then it does not matter if it is made by
brush, pencil, graver or oleography. It does not matter if the material, from which the work is made, is marble or shit, photographic
paper or canvas, paint or printer’s ink.” (F. D.: Texty o umění (Texts
on Art), 1930–1935)
Jan Mlčoch
Curator of the Collection of Photography
Museum of Decorative Arts in Prague
Bez názvu / Untitled, 1932
13
Witkacy. psychoholiZmUS
Witkacy. psychoholiSm
Portréty a autoportréty z rokov 1910–1939
portraits and self-portraits from 1910–1939
Kurátori / Curators Maria Anna Potocka, Stefan Okołowicz
Výstava pozostáva z viac ako 100 fotografií. Ide o 110 × 76 cm
zväčšeniny pôvodných fotografií a negatívov. V rámci zbierky
môžeme sledovať niekoľko hlavných tém: Witkacyho „pokojné“
portréty, „šialené“ autoportréty, portréty ľudí blízkych autorovi,
fotografované v „tesnom ráme“, spolu s dokumentárnymi fotografiami mapujúcimi absurdné aktivity – happeningy inscenované
Witkacym. Výstava je výberom z Witkacyho zachovaných
fotografií, refkektujúcich ústrednú tému: závislosť na psychických
stavoch a ich psychologických analýzach. Výstava ukazuje Witkacyho psychologické záujmy a experimenty. Umelec pozorne sledoval
sám seba a ostatných, čím určil základné pravidlá pre pozorovanie
a provokáciu. Portréty ľudí blízkych Witkacymu zobrazujú zamyslených, tajomných, pokojných a nevyspytateľných ľudí. Umelec
rešpektoval masky ich ‚osobností‘. Nešetril ale sám seba. Štylizoval
sa do najrôznejších rolí: od duševne vyrovnaného gentlemana,
popudlivého umelca alebo totálneho outsidera, až po rozzúreného maniaka, pobaveného cudzinca alebo zúfalého milenca. Zvlášť
obľuboval stavy ‚totálneho šialenstva‘. Witkacy zaobchádza
so svojou vlastnou tvárou ako s obrazom potlačovanej psychiky
a tá sa stávala projekciou skrytých zákutí jeho duše. Hlavným
cieľom umelcových fotografických experimentov bolo odhaľovanie
potlačených entít ľudskej psychiky. Witkacy nám bohužiaľ nezanechal odpoveď na otázku, s ktorou z vystavovaných tvárí sa najviac
dokázal stotožniť.
The exhibition contains over 100 photographs. These are 110 × 76 cm
enlargements of the original prints and negatives. Within the collection, a number of themes can be traced: Witkacy’s ‘calm’ portraits,
‘mad’ self-portraits, portraits of those close to the artist, portraits of
those close to the artist shot in a ‘tight frame’ as well as documentation of absurd activities – happenings staged by Witkacy.
The exhibition is a selection from the preserved heritage
of Witkacy’s photography, chosen to fit in with the exhibition’s
eponymous theme: dependency on psychological states and analyses. The exhibition illustrates Witkacy’s psychological interests and
experiments. The artist observed closely himself and others, laying
the ground rules of observation and provocation. The portraits of
those close to Witkacy show people who are pensive, mysterious,
calm and inscrutable. The artist was easy on them, respecting the
mask of their ‘persona’. He did not spare himself. He would pose
in various states of exhibition: from a level-headed gentleman, an
excitable artist or a flabbergasted outsider, to an aroused maniac,
an amused foreigner or a shattered lover. He was particularly keen
on states of ‘total madness’. Witkacy treats his own face as
a screen for his suppressed psyche, on which he sets out to project
the concealed departments of his soul. The main aim of the artist’s
photographic experiments was to bring the submerged psychic
entity to the surface. Unfortunately, Witkacy has left us no clues as
to which of the exhibited facets he identified with.
Maria Anna Potocka
Maria Anna Potocka
Fotografie zo zbierky: Ewa Franczak & Stefan Okołowicz.
Realizácia výstavy: Bunkier Sztuki, Kraków.
Photographs from the collection of Ewa Franczak & Stefan Okołowicz.
Exhibition production by Bunkier Sztuki, Kraków.
14
Stanisław Ignacy Witkiewicz: c. 1931. Photo prod. by J. Głogowski, Ewa Franczak & Stefan Okołowicz Collection
15
V tieni Tretej ríše
In Shadow of Third Reich
Oficiálne fotografie Slovenského štátu
Official photographs of the Slovak State (1939–1945)
Autori / Authors Jozef Cincík, Ladislav Roller, Jozef Teslík, Anton Tarkoš,
Koloman Cích, Anton Baník, Anton Šmotlák, Štefan Buľko
Kurátorka / Curator Bohunka Koklesová
Prvá Slovenská republika (1939–1945) bola ideologicky a politicky
podriadená Nemeckej ríši. Veľmi otvorene sa prihlásila k tézam
nacio­nálneho socializmu, dôsledne prijímala a uplatňovala protižidovské opatrenia a stála po boku nemeckej armády pri útoku
na Poľsko (1939) a ZSSR (1941). Politické rozhodnutia vlády v zásadnej miere ovplyvnili charakter života Slovákov napr.: militarizáciou
obyvateľstva v organizáciách Hlinkovej gardy alebo Hlinkovej
mládeže, kultom vodcu, kolaboráciou štátu a cirkvi, cenzúrou
masovokomunikačných prostriedkov, likvidáciou časti obyvateľstva na základe rasových zákonov, určovaním presne vymedzených
rolí pre ženy a mužov atď. Ľudácky režim etablovaný na Slovensku
konštruoval, podobne ako každý iný totalitný systém, falošný svet,
ktorý by poskytol spoločnosti ilúziu bezpečia, bezproblémovosti, politického a ekonomického napredovania. Oficiálne fotografie
slovenského štátu (1939–1945) tvorili základ obrazového spravodajstva, zaznamenávali aktuálne politické dianie a boli takmer okamžite
publikované v cenzúrou kontrolovaných tlačových médiách. Mali
demonštrovať oficiálny obraz Slovenska, ktorý bol v zásade nekonfliktný, neproblematický, poukazujúci na krajinu s jasným politickým
stanoviskom, proklamovaním národnej identity, s rozvíjajúcim sa
hospodárstvom, sociálnou starostlivosťou, ale aj na úspechy slovenskej armády na východnom fronte. Fotografia bola dobovo chápaná
ako nespochybniteľný svedok, absolútna pravda o snímanej historickej udalosti. Záber síce zostáva svedkom, ale veľmi často zobrazuje
totálne falošnú situáciu, ktorá je dopredu premyslená a zinscenovaná pre potreby propagandy ideológie nacionálneho socializmu.
Fotografie manipulujú verejnou mienkou obyvateľstva, zdôvodňujú
obrazom politické rozhodnutia vlády a problematické stanoviská či
udalosti jednoducho vytesňujú z centra záujmu. Vytváraním
umelého sveta, za účelom výroby oficiálneho obrazu slovenského
štátu, sa často počítalo s okázalými mnohotisícovými davmi, ale
aj s konštruovanými mikrosvetmi s pár postavami. Prevládali však
najmä masové podujatia demonštrujúce podporu národa totalitným
vodcom. Vojenské prehliadky, dožinkové slávnosti, katolícke púte,
štátne výročia, oslavy narodenín Adolfa Hitlera, memorandové
slávnosti, masové cvičenia Hlinkovej mládeže, pochody gardistov
pozostávali zo sprievodov ľudí, prehliadok vojakov, členov politických strán a gárd, predstaviteľov katolíckej cirkvi a samozrejme
z budovaných tribún pre protagonistov politickej moci. Podujatia
mali reprezentovať politickú, národnú a náboženskú jednotu Slovákov. Výstava V tieni Tretej ríše prezentuje výber z oficiálnych fotografií slovenského štátu. Jednotlivé reportáže sú zoradené
tak, aby prerozprávali príbeh slovenského štátu od jeho ustanovenia,
cez politický vzostup, víziu veľkolepého zajtrajška, až po prvé vytriezvenia obyvateľstva po bitke o Stalingrad a nasledujúce narastanie obáv, ktoré končí na obrazoch bombardovaním Bratislavy v roku
1944. Vzostup a pád slovenského štátu reprezentujú zväčša inscenované fotografie tvorené predovšetkým dvoma spôsobmi. Jednak
fotografovaním demonštrácie osláv obrazov falzifikovanej histórie
a potom fotografickou rekonštrukciou udalostí realizovaných následne po ich odznení. Pod pojmom „falzifikovaná história“ chápeme
prepisovanie histórie podľa potrieb vládnej moci. Takto „nanovo“ definovaná „pseudohistória“ napr. o pôvode Slovákov na našom území,
16
The first Slovak Republic (1939–1945) was ideologically and politically
subordinated to Germany. It openly supported the ideas of National
Socialism, consistently adopted and implemented anti-Jewish measures, and stood alongside the German army in the attack on Poland
(1939) and the USSR (1941). The crucial aspects of life in Slovakia were
affected by political decisions made by the government e.g. militarization of the population in the organizations such as Hlinka Guard or
Hlinka Youth, cult of the leader, church and state collaboration, media
censorship, the liquidation of the population under the racial laws,
identifying well-defined roles for women and men etc. Like any other
totalitarian system, fascist regime established in Slovakia created
a fake world and the illusion of safety, trouble-freeness, political and
economic progress. Official photographs of the Slovak State
(1939–1945) formed the base for visual intelligence, took accounts of
the current political scene and were almost immediately published in
the print media controlled by censorship. They demonstrated the official image of Slovakia, which was essentially a conflict-free, unproblematic, indicating the country with a clear political position, proclaiming
a national identity, country with the fast developing economy, social
welfare and of course the success of the Slovak Army on the Eastern
Front. The photography was understood by contemporaries as indisputable witness, the absolute truth of the recorded historical events.
Although the image remains a witness, it often portrays a false situation, which was thought out in advance and staged for the needs of
ideology of nationalist socialism propaganda. The photographs manipulate public opinion and via image justify the government policy decisions and opinions and problematic events simply displace from the
centre of public attention. There was an urgent need to create
a fake world and produce the official image of the Slovak state and
the crowds of thousands or well designed micro situation with a few
characters were often rendered. And among the most common were
especially mass public events, demonstrating the support of the nation for a totalitarian leader. Military parades, harvest home festivals,
Catholic pilgrimages, national anniversaries, birthdays of Adolf Hitler,
memorandum ceremonies, mass exercises of Hlinka Youth, marches of
guardsmen where one could expect the parades, soldiers show, members of political parties and the Guard, representatives of the Catholic
Church and of course grandstands for protagonists of political power
as part of the program. These events were held in order to represent
political, national and religious unity of the Slovaks. In the
Shadow of the Third Reich exhibition presents a selection of the Slovak state official photographs. Individual reportages follow the story of
the Slovak state from its establishment, political rise, vision of grand
tomorrow to the disillusionment of the population after the battle of
Stalingrad and the subsequent proliferation concern, ending with the
images of the bombarded Bratislava in 1944. The rise and fall of the
Slovak state presents mainly staged photographs with two methods
employed. First one was based on capturing of celebrations of the
falsified history images and the second one on photographic reconstruction of events re-created immediately after they had faded. The
term „falsified history“ we use to describe history that is re-written for
the purposes of government. Thus, „newly“ defined „pseudo history“,
e.g. about the origin of the Slovaks in our territory or false reasoning
Ladislav Roller, Deň matiek v Bratislave, 1939 / Mother‘s Day in Bratislava, 1939
či falošné zdôvodňovanie historického partnerstva medzi Slovákmi
a Nemcami boli priamo integrované do mnohých okázalých podujatí
slovenského štátu. Mnohé podujatia boli organizované za účelom
ich nasnímania a následného publikovania v masovokomunikačných
prostriedkoch. Fotografické reportáže vznikli v rámci fotoodelenia Slovenskej tlačovej kancelárie (STK), ktorá bola založená
v roku 1938 a zanikla v marci roku 1945. Išlo o oficiálnu tlačovú kanceláriu slovenského štátu, v štruktúre ktorej dôležitú zložku tvorilo
fotoodelenie. Zakladateľom oddelenia bol fotoreportér Jozef Cincík,
ktorý postupne prizval k spolupráci Ladislava Rollera, Jozefa Teslíka,
Kolomana Cícha, Antonína Tarkoša a viacerých externých fotografov. Väčšina z nich patrila k zakladateľskej generácii slovenského fotožurnalizmu. Vzdelanie v odbore získali na večerných kurzoch ŠUR
alebo na kurzoch amatérskej fotografie v združení YMCA ešte pred
rokom 1939. Znalosti a skúsenosti o spôsoboch fotografovania z medzivojnového obdobia uplatňovali pri realizácii oficiálnych fotografií
slovenského štátu. Fotografie poskytol Slovenský národný archív.
regarding historic partnership between the Slovaks and Germans were
integrated directly into many spectacular events of the Slovak state.
Many events were set up only for the camera and subsequent publication in the media. Photographic coverage was directed by the
photo-department of Slovak Press Office (STK) founded in 1938 and
shut down in March 1945. It was the official press agency of the Slovak
state, with the photo-department as an important part of its structure. The founder of the departments was press photographer Joseph
Cincík, with Ladislav Roller, Jozef Teslik, Koloman Cícha, Antonín
Tarkoš and other freelance photographers later invited to participate.
The majority of them belonged to the founding generation of Slovak
press photography. They gained the knowledge of photography at
evening classes or SUR amateur photography courses at YMCA before
1939. Knowledge and experience on ways of taking photographs from
the interwar period they implemented into their work while taking
official photographs for the Slovak state. Photographs provided by the
Slovak National Archive
Bohunka Koklesová
Bohunka Koklesová
17
Ján Cifra
BRATISLAVA 1955–1957
Kurátor / Curator Aurel Hrabušický
Ľudia, poznačení závažným ochorením, často veľmi intenzívne
pracujú, akoby tušili, že na uskutočnenie životného projektu im
zostáva iba málo času. Krátky život, a teda smutný koniec, a naproti
tomu závažné dielo – tak vznikajú legendy. A legendou nielen slovenskej, ale aj československej fotografie bol Ján Cifra (1929–1959).
Bol jedným z prvých slovenských absolventov odboru filmovej fotografie na pražskej FAMU (1955), už v roku 1954 sa stal kameramanom Štúdia dokumentárnych filmov v Bratislave. Za niekoľko rokov
stihol nakrútiť 13 dokumentárnych filmov. Napriek zdravotným
problémom si trúfol na také adrenalínové podujatia ako filmovofotografické expedície do severného Vietnamu (1956–1957) a Kambodže (1959). Nepochybne mu skrátili život, ale zrejme na to nedbal.
Sústavnejšie fotografoval len asi posledné tri roky svojho života
– negatívy z Kambodže už nestihol vyvolať. Fotografie z Cifrovej
pozostalosti pozbieral jeho pražský priateľ Jaroslav Boček, zostavil
z nich obrazový súbor, ku ktorému pridal biograficko-spomienkový úvod. Tak vznikla útla monografia, ktorá vyšla v Prahe roku
1962. Medzičasom prišli búrlivé šesťdesiate roky, do popredia sa dostal iný typ fotografie a na Jána Cifru sa trochu pozabudlo.
Nie však celkom – legenda pretrvala. Zatiaľ sa však nepodarilo
sústrediť a predstaviť celý súbor jeho diela. V zbierkach Slovenskej
národnej galérie existuje niekoľko sérií Cifrových fotografií (najmä
rozsiahly vietnamský cyklus). Okrem nich sa zachoval pomerne
rozsiahly súbor negatívov formátu 6 × 6 cm so zábermi, pochádzajúcimi takmer výlučne z Bratislavy medzi rokmi 1956 a 1958. Niektoré
z nich sú známe (napr. snímka Rád by som sa oženil), väčšina z nich
však nebola nikdy publikovaná. Vo svojom súhrne predstavujú
reprezentatívnu vzorku Cifrovej tvorby, sú presvedčivým dokladom
jeho fotografického videnia a pracovnej metódy. Ján Cifra
patrí k hlavným predstaviteľom fotografie poetického realizmu
alebo poézie všedného dňa, ktorá ovládala fotografické dianie v Československu v druhej polovici päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov. Tento druh fotografie bol špecifickou odnožou širokého
prúdu humanistickej fotografie a svojím umierneným, poetizujúcim
civilizmom predstavoval isté východisko z dogiem socialistického
realizmu. V kultúrno-spoločenskom prostredí krajín na východ
od železnej opony bol rozhodne prijateľnejší než drsné reportážne
snímky napr. Wernera Bischofa alebo predstaviteľov americkej street photography päťdesiatych rokov. Cifrovi nebola blízka metóda
tzv. rozhodujúceho okamihu – Robert Doisneau mu teda mohol byť
bližší ako Henri Cartier-Bresson. Nevyhľadával vyhrotené ľudské
situácie, ktoré by sa odrazili vo vizuálnych komponentoch fotografie. Vedel síce využiť fotografický postreh, mal zmysel pre humor,
ktorý demontoval socialisticko-realistickú poetiku, avšak „skôr ako
udalosť ho zaujíma atmosféra“ (Václav Macek), namiesto rozhodujúceho okamihu uprednostňuje akési pozastavenie v čase. Cifrove fotografie neuhýbajú pred realitou, skutočným stavom vecí, ale
zachovávajú si zjednocujúcu poetickú atmosféru – využívajú mäkké,
často postranné osvetlenie, rozptýlené svetlo, protisvetlo, jemný
vzdušný opar. Občas pripomínajú obdobie piktorialistickej fotografie, ale svet, ktorého sa dotýkajú, je nanajvýš aktuálny. Životný štýl
sa počas rokov „výstavby socializmu“ veľmi neskultivoval. Stará
Bratislava vyzerala často ako po bombardovaní, hoci už od vojny
uplynulo veľa rokov. Aj z bratislavského centra vyťažil Cifra zábery
akoby z periférie – takisto ľudia zo spoločenskej periférie ho zaujímajú najviac (včítane čiastočne domestifikovaných Rómov a detí,
18
People suffering from severe disease often work very hard asi if they
anticipated shorage of time to complete their life project. Short
life and sad end but important work done – that is show legends
are born. Ján Cifra (1929–1959) was a legend of not only Slovak but
Czechoslovak photography as well. He was one of the first Slovak
film photography graduates of the FAMU, Prague (1955) In the 1954,
he became the cameraman at Documentary Film Studio in Bratislava. He managed to shoot 13 documentary films. Despite his health
problems, he dared to participate in such extreme projects such
as movie and photo expedition to North Vietnam (1956–1957) and
Cambodia (1959). Clearly, his health did not imrove, but he did not
care. He continuously photographed just about the last three years
of his life – but there was no time left for him to expose the negatives from Cambodia. These photographs were collected from Cifra‘
heritage by his Prague friend Jaroslav Boček, who compiled one set
of photographs and added a biographical memorial introduction. It
was published as tiny monograph in Prague in 1962. In the
meantime, during the swinging sixties, a different type of photography was in the centre of attention and Ján Cifra was slightly
forgotten. But not completely forgotten – the legend has endured.
So far, however, his complete work has not been collected and
presented. The collections of the Slovak National Gallery contain
several series of his photographs (especially the extensive Vietnamese cycle). In addition, a relatively large series of 6 × 6 cm negatives
has been preserved, with almost exclusively shots of Bratislava
taken between 1956 and 1958. Some of them are known (eg, image
I would like to be married), but most of them have never been
published. As a whole, they are a representative sample of Cifra’s
work, compelling evidence of his photographic vision and method
of his work. Ján Cifra belongs among the main representatives of poetic realism, or poetry of everyday life, which was in the
centre of photographic life in Czechoslovakia in the second half of
the fifties and in the early sixties. It was a specific type of humanistic photography and its moderate, poetic civilism was in a way an
effort to break from the dogma of socialist realism. In the cultural
and social environment of the countries east of the Iron Curtain,
that was definitely more acceptable than the harsh reportage images taken by e.g. Werner Bischof or the representatives of American street photography in fifties. Cifra was not in favour of the so
called method of decisive moment – his work is, therefore, closer to
Robert Doisneau than to Henri Cartier-Bresson. He did not
search for extreme human situations reflected in visual components of photography. Although he knew how to use photographic
observation, he had a sense of humour, which stripped bare the
socialist-realistic poetics, but „rather than in event he was interested in atmosphere“ (Václav Macek), instead of decisive moment he
preferred a sort of slowing down. Cifra’s photographs do not
turn away from reality, they face true state of affairs but retain
a unifying poetic atmosphere – use soft and often side light, direct
light, backlight and soft air mist. Sometimes they recall a period of
pictorialist photographs but the world shown is the most contemporary. Lifestyle was something completely strange during the
„construction of socialism“. Old Bratislava often looked as if shortly
after the bombings, although many years passed since the end of
the war. People from Bratislava city centre look on his photographs
like those from the periphery – and people from the social periph-
Bez názvu / Untitled, 1955–1957
ktoré sem-tam zablúdili vo svete dospelých). Autor pôsobí skôr ako
diskrétny, dobroprajný pozorovateľ – vytvára presvetlené obrazy
ľudského života, na ktorom sa ale sám nemôže zúčastniť. Jeho svetlo je však často tlmené, prerušované, súmračné. Základné nostalgické naladenie Cifrových snímok zrejme teda nebude len dôsledkom
ontologického štatútu fotografie samotnej, ale skôr dôsledkom jeho
osobného naladenia, krehkosti jeho „duše“.
Aurel Hrabušický
ery were in the centre of his attention (including partly settled
Gypsies and children who sometimes wandered in the adult world).
The author, as if discrete, well-meaning observer – created illuminated images of human life, which himself was unable to participate
in. The light is often dim, intermittent and dusky. The characteristic
nostalgic atmosphere of Cifra’s images is, therefore, not only due to
ontological status of photography itself, but rather it is the result of
his personal feeling, the result of the fragility of his „soul“.
Aurel Hrabušický
19
Jan Lukas
Taliansky denník 1965–1966
Italian Diary 1965–1966
Kurátorka / Curator Helena Lukas Martemucci
Deník, který je vám zde předložen, zaznamenává deset měsíců
v italských utečenských lágrech. Takové zvlaštní mezidobí v životě
naší rodiny. Čas plný čekaní a očekavaní. Nemohu najít výstižnější slova než ta Dickensova v první větě románu Povídka Dvou
Měst – “It was the best of times, it was the worst of times.” (Byly to
doby nejlepší, byly to doby nejhorší.) Stali jsme se totiž uprchlíky
po osudovém rozhodnutí opustit vlast útěkem přes jugoslávsko-italské hranice, 21. srpna 1965. Rozhodnutí, které nebylo ani impulsivní
ani lehhomyslné, ale naopak dlouhodobě plánované a zásadní. Útěk
jsme neviděli jako srabství, ale jako nutný čin dokazujicí, že jsme
za svůj život zodpovědní, a že odmítáme podílet se na jeho pokřivování. (Jistě, bylo možno žít rovným životem i v komunistickém
Československu, ale to chtělo odvahu, na kterou jsme neměli.)
Vzdát se domova, jazyka, rodiny a přátel – to byla cena nesmírně
bolestivá. Tatínek se nenechal vyvést z míry během této
nejisté doby a pokračoval ve svém životním stylu, kdy průběžně
fotografoval to důležité, i to na první pohled nezávazné. Tak jako
někdy v Praze, filmy byly v lágrech těžko k mání neb peníze chyběly,
ale jakmile nějaké přišly, díky štědrosti čecho/amerických přátel,
tak útrata za ně byla na prvním místě. Prožili jsme tři týdny v lágru
v Terstu, pak tři týdny v Latině u Říma a osm měsíců v Capui
u Neapole. Díky ruskému automobilu Volze, který nám zprostředkoval nelegální přejezd italských hranic a který nám zůstal, jsme
byli volnější než ostatní uprchlíci a hodně jsme toho v té nádherné
zemi uviděli. Italové se o nás v tom nejzákladnějším postarali, což
jsme velmi oceňovali. Kdyby se nám hlavou byly nehonily starosti
o budoucnost, tak se dá říct, že to byla jedna z nejkrásnějších a nejdelších dovolených, jakou jsme kdy měli... Vyvolání filmů
muselo počkat až na New York a na vypůjčenou temnou komoru
Helly Hammidové, ženy Saši Hammida/Alexandra Hackenschmieda.
Zpracování těchto fotografií pak bylo dosti sporadické, neb jiné
práce nutně zabíraly tatínkův čas. Objevily se v mé a sestřině knize
života (osobní alba) a pár jich bylo zařazeno do jeho výstav a knih.
Často ale mluvil o tom, že by se k nim rád vrátil. Itálií byl vždy
nadšen (první cestu podnikl v roce 1930, ve svých patnácti letech),
a na to zvláštní mezidobí roku 1965–1966 intensivně a s vděčností
vzpomínal. Mluvili jsme o tom, že by výstavou z té doby chtěl Itálii
poděkovat za udělení politického asylu a za postarání se o naší
rodinu, ale k třicátému výročí útěku to nestačil a když se blížilo to
čtyřícáté, tak už nemohl. Byl tedy velmi rád, když se dozvěděl, že
zájem o tento soubor je v jeho rodné zemi, a že se výstava uskuteční. Je moji velikou bolestí, že ji neuvidí s námi tady na zemi.
Helena Lukas Martemucci
The diary presented here is a record of the ten months we spent
in Italian refugee camps – a strange period in the life of our family – one full of anticipation, expectations, and most of all waiting.
I cannot find words more fitting than the opening sentence of
Dickens’ A tale of Two Cities, “It was the best of times, it was the
worst of times.” After a fateful decision to leave our homeland, we
became refugees by breaking through the Yugoslav/Italian border
on August 21, 1965. The decision was not impulsive or frivolous,
but long in planning and based on principals. We did not see our
“running away” from communist Czechoslovakia as a gesture of
weakness, but on the contrary, as a necessary act, declaring that we
as human beings are in fact responsible for our destiny. By leaving we refused to cooperate with the corruption of our life. (Yes, it
was possible to live a life of integrity, but that required a level of
courage we feared we did not possess.) To give up home, language,
family, and friends; to give up everything we’d known – that was the
painful price we had to pay. Jan Lukas, the photographer,
continued to work undeterred even during the uncertain times as
a refugee, recording both the important moments in the camps and
those that, at the time, seemed mundane. Just as it was in Prague,
film was sometimes hard to come by since money was in short supply. When money did come, through the generosity of our Czech/
American friends, purchasing film was the number one priority.
We spent the first three weeks in San Sabba camp in Trieste, then
three weeks in Latina, just south Rome, and finally eight months in
Capua near Naples. Thanks to our Russian car, the Volga, which we
were able to keep after our illegal crossing, we were much more free
than others in the camps and got to see quite a bit of the marvels
of Italy. The Italian government took care of our most basic needs
and for that we were very grateful. Were it not for the myriad of
worries about the future and the painful loss of the life left behind,
our ten months in those refugee camps could have been looked at
as the best and longest vacation we ever had. The film’s
development had to wait until our arrival in New York City and access to the darkroom of our friend Hella Hammid – Sasha Hammid’s
/ Alexandr Hackenschmied’s wife. Subsequent editing and printing
of these photos happened sporadically as other work took precedence. The images appeared in our personal family albums but this
period of his photography remained for decades largely unseen by
the public. My father often spoke of how he would like to prepare
an exhibit of images from our time as refugees because he so loved
Italy and because his memories of the fateful year 1965-66 were
very vivid. We talked about how an exhibition of this kind would be
a way of thanking Italy for giving us political asylum and for taking
care of us. He did not manage to do it by the 30th anniversary of
our escape, and by the time the 40th approached, he no longer had
the physical strength to do it. It was very gratifying for him to find
out that there was interest in this series in his home country, and
that an exhibition would in fact take place. It is my great
sadness that he is no longer with us to see it.
Policejní vyšetřování po útěku / Police Investigation after Escape / Gorizia, 1965
Helena Lukas Martemucci
Čekání / Waiting, Capua, 1966
20
21
Malick Sidibé
Sonda do života africkej spoločnosti
Probe into the life of african society
Kurátor / Curator André Magnin
Každý úspech je možné určitým spôsobom vysvetliť. Človek
vždy hľadá jednu, alebo viac príčin v životnom osude dotyčnej
osoby. Ako by teda vysvetlil Malik Sidibe fakt, že sa z malijského
dedinčana zo Soloba vypracoval na takého výborného fotografa? Myslím si, že za týmto úspechom je láska môjho otca.
Jedného večera v roku 1944, keď som mal desať rokov, mi povedal,
že v septembri pôjdem do školy. Dieťa z rodiny roľníckych Fulanov,
ktoré má ďalších šestnásť súrodencov, je už dopredu predurčené
na to, aby sa tiež stalo roľníkom. Ako jediný z celej rodiny som
opustil dedinu a navštevoval som štyridsať kilometrov vzdialenú
belošskú školu v Yanfolii. Bol som dobrý žiak, ale ľudia sa sťažovali
na moju drzosť. Namiesto uhlia, ktorým som kreslil obrázky na steny domov v dedine, som začal používať ceruzku a papier. Môj učiteľ
Sérafin si všimol toto kresliarske nadanie. Každému hovoril, že ak
nezanedbám kreslenie, tak budem prvý, kto si nájde prácu. Dokonca som dostal 19 bodov z 20, čo bolo veľmi nezvyčajné! V kreslení
som bol taký dobrý, že mi dokonca predpovedal, že jedného dňa sa
dostanem do zámorských krajín! Počas posledných dvoch
rokov ste zhotovovali fotografie bez toho, aby si ich niekto dopredu objednával, ako napríklad fotografie ľudí snímaných odzadu.
Ako ste prišli na tento nápad? Pracujete aj na ďalších projektoch? Rovnako ako ja ste si určite všimli, že na ulici chodia
muži za svojimi ženami. Pozerajú sa na ne zozadu, potom ich obídu
a pozerajú sa na ne spredu. Iba fotografia vám dokáže povedať, či
vyzeráte zozadu príťažlivo. Pozýval som ženy a občas mužov do môjho ateliéru a fotografoval som ich zozadu na svoje vlastné náklady.
Videl som, že postupne sa im to začalo páčiť. Ale mám aj
iné projekty. Chcem si nájsť čas na fotografovanie krajiny a každodenného života vidiečanov. Taktiež som aktívny v združení, ktoré sa
venuje vzdelávaniu mladých fotografov. Chcel by som vrátiť to, čo
som dostal. Pretože teraz, keď už nie som práve najmladší, môžem
si dovoliť bez akejkoľvek pretvárky tvrdiť, že milujem ľudí. Stretával
sa u mňa celý svet. Ľudia hovorili, že môj dom je ako „Čínska ľudová
republika“! Darilo sa mi pomáhať chudobným, deťom z ulice,
tým, čo boli v núdzi, a ľudia hovorili, že ochudobňujem sám seba,
zatiaľ čo v skutočnosti som sám seba obohacoval. To, čo som dal,
mi daroval Boh. Nie je to tak dávno, čo mi povedal jeden starý muž:
„V živote sú dve veci, ktoré sú naozaj ťažké: hovoriť pravdu a dávať.“
S tým súhlasím. V mojom živote, tak ako aj vo fotografii, som hovoril pravdu a dával. To je nepochybne príčina môjho úspechu. Žena,
ktorá pozná moju povesť, dala synovi krstné meno Malik. Urobil
som jeho portrét. Často som vystupoval v televízii. Počas pretekov
Paríž-Dakar ma ľudia vítali slovami: „Strýko, robíte česť Afrike!“
Ďakujem Bohu a ak mi dopraje život a zrak, budem sa venovať fotografii až kým neumriem. Bez fotografie by môj život nemal absolútne žiadny zmysel.
Úryvok z rozhovoru André Magnina a Malicka Sidibého
publikovaného v knihe Malick Sidibé – Fotografie
22
There is an explanation to every success. One always finds the
cause, or one of the causes in a person‘s life history. What is it
that has made of Malick Sidibé, the Malian villager from Soloba,
a great photographer? I think it is my father‘s love. One
evening, in my tenth year, he told me that i was to start school at
the beginning of the academic year in September 1944. normally,
a Fulani child from a peasant family with seventeen children is
destined himself to become a peasant. I was the only member of
my family to leave the village to go to the white school at Yanfolia more than 40 kilometers away. I was a good pupil but people
complained about my impudence. The charcoal drawings that i had
previously done on the walls of my village i could now do with
pencil and paper. Séraphin, my teacher, noticed my gift for drawing. He told everyone that I would be the first to find employment
because I did not neglect drawing. I even got 19 marks out of 20
which was very unusual! I was so good at drawing that he predicted
that I would cross the seas! For the last two years you have
taken photographs without being commissioned to, like your
photographs from behind. How did you come upon this idea?
Do you have other projects? Like me you have undoubtedly noticed that, in the street, the men walk behind their women.
They see them from the back, then they pass them and turn to look
at the from in front. Only the photograph can tell you if you look
nice from behind. I have invited women and sometimes men to my
studio to photograph them from behind at my own expense. I have
seen that they greatly appreciate this. But I have other
projects. I wanted to take the time to photograph the countryside,
the daily life of the country people... I am also helping to train
young photographers thanks to an association that I am active in.
I wanted to give back what i have received. Because now that I am
advanced in years i can say this without it sounding false, i have
loved people. I have gathered the entire world. People said that my
place was like the “People‘s Republic of China”! I was able
to help the poor, street children, the needy; people said that I was
impoverishing myself while, in fact, I was enriching myself. What
i gave, God had given to me. Not long ago an old man said to me:
“there are two things that are difficult in life: to tell the truth and to
give”. This is true. In my life, as in photography, I have told the truth
and I had given. This is undoubtedly the reason for my success.
A woman who knew of my reputation has given her son the first
name of Malick. I have done his portrait. I have appeared frequently
on television. During the Paris-Dakar people greeted me: “Uncle,
you are an honour to Africa!” I thank God and if he grants me life
and sight I shall continue to take photographs until I die. My life
would have no meaning without photography.
Traja kamaráti na mopedoch / Three Friends with Mopeds, 1975
Fragment from the interview by André Magnin with Malick Sidibé
published in the book Malick Sidibé – Photographs
23
Chien-CHI Chang
Reťaz
the Chain
„V momente stlačenia spúšte som to ja (fotograf), kto má situáciu
pod kontrolou, ale takisto ju majú pod kontrolou aj oni (subjekty).“
(Chien-Chi Chang)
“At the moment I press the shutter, I (the photographer) am in control of the situation, but so are they (the subjects).”
(Chien-Chi Chang)
Chien-Chi Changov project dokumentárnych fotografií Reťaz
obsahuje 40 čiernobielych snímok rozmerov 42 × 62, zhotovených
v súkromnej psychiatrickej liečebni Lung Fa Tang v Kaohsiung,
Taiwan, v období medzi rokmi 1993 až 1999. Duševne chorí pacienti,
priputaní k sebe vo dvojiciach reťazou, sú fotografovaní z rovnakého miesta spredu. Jedna fotografia vedľa druhej, 60 cm nad
podlahou, pacienti sa javia v mierne nadživotnej veľkosti. Obklopení
zo všetkých strán fotografiami sú diváci konfrontovaní s umelecky
silnými čiernobielymi snímkami ľudí a reťazí, pričom diváci a fotografie spoločne vytvárajú metaforický priestor. V Lung Fa Tang sú
reťaze považované za dôležitú súčasť liečebnej procedúry a nazávajú
ich tu „Reťazou pocitu“. V predstavovanej sérii fotografií si
Chie-Chi Chang kladie za cieľ preskúmať vzťah medzi jednotlivcami
v každom páre. Hoci reťaze zbavujú pacientov slobody, každý z nich
vyjadruje pred objektívom silnú a individuálnu prítomnosť, ktorá
sa niekedy prejavuje priam optimistickým výrazom. Dá sa povedať,
že Chang ponúka platformu pre voľnú interakciu s fotografovanými
subjektmi. Ostrý kontrast ich výrazov a zobrazenia reťazí zvyšuje
atraktivitu výstavy a ponúka široký priestor na interpretáciu vystavovaných fotografií. Môžeme povedať, že táto fotografická
séria je sondou pod povrch komplikovaných dialektických vzťahov
medzi divákmi, zobrazovanými subjektmi a fotografom: diváci v roli
subjektov, umelec v roli pozorovateľa, subjekty v roli umelca. Toto
prekrývanie identít kladie pred divákovo vedomie nové výzvy. Reťaz
sa stáva metaforou na všetkých úrovniach života. Často je hranica
medzi duševným zdravím a šialenstvom naozaj hmlistá. Fotograf
a jeho subjekty sú „pripútaní“ k sebe a pred divákmi sa otvára
priestor pre ich vlastné, individuálne skúmanie.
The Chain, a documentary photography project by Chien-Chi Chang
contains 40 black and white, 42x 62 inches photos taken at Lung
Fa Tang from 1993–1999, a private mental institution in Kaohsiung, Taiwan. In this series, mental patients chained in pairs are
photographed from the same head-on vantage point. Placed one
photo next to another, 60 cm above the floor, they appear slightlylarger-than life. Surrounded on all sides by the photos, viewers are
confronted in such a way by both the powerful black and white
images of people and chains that both the audience and the photos
together construct a metaphorical place. As an important treatment
technique, Lung Fa Tang calls the chains that bind pairs of patients
together the “Chain of Feeling.” In this series, Chie-Chi
Chang aims to explore the relationship between the individuals in
each pair. Although the chains take away the patients’ freedom,
each conveys a strong and individual presence in front of the lens,
and may display almost optimistic expressions. One can say Chang
offers a platform for free interaction with his subjects. The sharp
contrast between their individual expressions and the construction of the chains gives the series heightened interest and greater
room for interpretation. It can also be said that the series
probes beneath the surface of the complicated dialectical relationship among viewers, the viewed and the photographer: viewers
as subjects, the artist as an observer, the subjects as artist. These
overlapping identities thereby stir viewers’ consciousness of the
issues and images. The Chain exists as a metaphor on all levels in
life. Often, the line between sanity and insanity is nebulous indeed.
As photographer and subject are “chained” together, the line is open
for viewers to explore.
Fang-Wei Chang
Fang-Wei Chang
Duševne chorí pacienti / Mental Patients, Kaohsiung. Lung – Fa Temple. 1998
© Chien-Chi Chang / Magnum Photos
24
25
Marcos López
Groteskné kompozície z Latinskej Ameriky v digitálnom veku
Grotesque composition from Latin America in digital Age
Tinta Roja (červený atrament)
„... Kde je moje okolie? Kto ukradol moju bolesť? Môj mesiac,
na ktoré miesto, tak ako za starých časov, svietiš svojím radostným
svetlom?“ (z tanga Tinta Roja, 1941, slová Cátulo Castillo)
Telá svojich modelov pokrývam červeným tušom. Potom ručne
farbím rovnakým tušom svoje fotografie. Krv na krv. Cieľom je
zvýraznie. Opakovanie. Preháňanie. Fiktívna krv v krajine predátorov, kanibalistických gaučov, ktorí zabijú len preto, aby si dali
steak a zvyšok nechajú supom. Moja estetika je baroková.
Rokoková. Koloniálna maľba Cuzca, zmiešaná s fosforeskujúcimi
vibráciami psychedelickej fresky na stenách kabaretu Black Light
v Iquitos. Amazónia. Krv. Halucinogénna ayahuasca, pot a slzy.
Musím dookola hovoriť to isté. Bez prestania. Ako
napodobenina zmäteného bruchomluvca. Neľútostné testovanie. Jedným dychom píšem a meditujem. Ako nájsť štýl,
odtieň, maľovať portrét kontinentu formovaného zmesou indiánskych žien pobláznených posadnutými, krvilačnými kentaurami dobyvateľov? Potom čerešnička na torte: ich dcéry
vydaté za európskych prisťahovalcov hneď ako vystúpili na breh,
dezorientovaných, tvrdohlavých a nabudených. Naši talianski a španielski predkovia, ktorí nemali čas, aby si nás podržali
v náručí a rozprávali rozprávky na dobrú noc, pretože boli príliš
zaneprázdnení budovaním krajiny. „Kovali budúcnosť“,
ako sa hovorilo. Pracovali z lásky. A aby zmiernili bolesť
a melanchóliu túžby po domove. Takíto sme: opakujeme
a dokonca vytvárame zmes rovnakých chýb v digitálnom taviacom
kotli Wernera Herzoga, Klausa Kinského, Tupaca Amarua, Alvara
Nuñeza Cabeza de Vaca, Jorge Luisa Borgesa, Eva Moralesa a Huga
Cháveza. To je východiskový bod môjho náhľadu na históriu krajiny a kontinentu. Z hľadiska mojej vlastnej zažitej
skúsenosti. Z vône ženy, ktorá ma učila v prvej triede, vytvorím spoločensko-politickú kroniku Argentíny a Latinskej Ameriky. Prepracujem históriu tak, aby mi vyhovovala. Preorientujem realitu tým, že ju prestaviam. Rovnako ako Glauber
Rocha vo vyprahnutom sertãu brazílskeho Nordeste, stanem
sa majstrom vlhkej pampy a premením ju na javisko.
Divadlo. Pridám hercov, ktorí budú hrať moje
vlastné útrapy. Lepenková Argentína. Vlasť ako absencia.
Vietor. Rieka hnedá ako materské mlieko. Červený tuš ako podobenstvo bolesti. Keď píšem a fotografujem, stávam sa šamanom.
Rozprávam sa s mŕtvymi.
Marcos Lopez
Za pomoci Galérie Ruth Benzacar, Buenos Aires. Katalóg bude zverejnený pri príležitosti
výstavy organizovanej Editions Larivière. Výstava je organizovaná s pomocou JeanaLouisa Larivièru a Stredoeurópskeho domu fotografie, Bratislava, a uskutoční sa
v Ausstellungshalle, Frankfurt, od 29. septembra 2010 a v Dome umenia, Bratislava,
od 3. do 30. novembra 2010. Rámovanie: Circad, Paríž. www.marcoslopez.com
26
Tinta Roja (red ink)
“... Where is my neighbourhood? Who stole my pain from me? My
moon, on what little spot, as in times gone by, do you pour down
your joyful light?” (from the tango Tinta Roja, 1941, lyrics by Cátulo
Castillo)
I paint the bodies of my models with red ink. Then, using the same
ink, I hand-colour their photos. Blood on blood. The idea is to
highlight. To repeat. To exaggerate. Fictive blood in a land of carnivorous, cannibal gauchos who would kill a cow just to eat a steak,
then leave the rest to the vultures. My aesthetic is Baroque.
Rococo. The colonial painting of Cuzco, mixed with the phosphorescent vibration of the psychedelic frescoes on cabaret walls in
Iquitos. Black Light. Amazonia. Blood. Hallucinogenic ayahuasca
vine, sweat and tears. I need to speak always of the same
thing. Ceaselessly. Like the dummy of a spaced-out ventriloquist.
Testing excess with no regrets. Writing and meditating in the same
breath. How to find the style, the tone, to paint the portrait
of a continent shaped by a mix of Indian women infatuated with
obsessed, bloodthirsty conquistador-centaurs? Then the
icing on the cake: their daughters intermarry with European immigrants fresh off their ships, disoriented, stubborn, driven. Our
Italian and Spanish ancestors who didn’t have the time to hold us
in their arms and tell us bedtime stories, because they were too
busy building the country. ‘Forging the future’, as it used to
be called. They laboured out of love. And to ease the pain
and melancholy of their homesickness. That’s the way we
are: we repeat and even compound the same mistakes in a digital
melting pot of Werner Herzog, Klaus Kinski, Tupac Amaru, Álvar
Nuñez Cabeza de Vaca, Jorge Luis Borges, Evo Morales and Hugo
Chávez. That’s the starting point for my account of the history of a country and a continent. From the point of view
of my own emotional experiences. I turn the odour of the
woman who taught me in first grade into a socio-political chronicle
of Argentina and Latin America. I rework history to suit
myself. I reorient reality by staging it. Just like Glauber
Rocha in the arid sertão of Brazil’s Nordeste, I make myself master
of the moist pampas and transform it into a stage.
A theatre. I add in the actors to play out my
personal anguish. A cardboard Argentina. The fatherland
as absence. The wind. The river brown as mother’s milk. Red ink as
a simulacrum of pain. When I write and take photos, I turn
myself into a shaman. I converse with my dead.
Il Piccollo Vapore, Buenos Aires, 2007, 123 × 180 cm
Marcos Lopez
With the support of the Ruth Benzacar Galerie, Buenos Aires. A catalogue will be published
on the occasion of the exhibition by Editions Larivière. Exhibition organised with the support of Jean-Louis Larivière and the Central European House of Photography, Bratislava,
and shown at the Ausstellungshalle, Francfort, from 29 September 2010 at the Palace of Art,
Bratislava, from 3 to 30 November 2010. Framing by Circad, Paris. www.marcoslopez.com
27
Martin Parr
Luxus
Luxury
Vo svojom fotografickom cykle zobrazuje Martin Parr rozličné
spôsoby, akými ľudia vystavujú na obdiv svoje bohatstvo. Výber
zahŕňa fotografie z rozličných častí sveta a zachytáva celý rad
situácií, odohrávajúcich sa napríklad na umeleckých veľtrhoch či
dostihoch. Parr si zvolil momenty, keď ľudia bez ostychu ukazovali
svoje bohatstvo. Značkové oblečenie, šampanské a oslavy tvoria
súčasť tohto výberu. Popri fotografiách pochádzajúcich
z bohatstvom oplývajúcich miest Európy a Ameriky, cyklus taktiež
zahŕňa fotografie z rozvíjajúcich sa častí sveta, ako napríklad
veľtrh milionárov v Moskve, umelecký veľtrh v Dubaji a autosalón
v Pekingu. Parr zobrazuje bohatstvo v rovnakom duchu,
v akom „angažovaný fotograf“ tradične zachytáva chudobu. Verí,
že keď sa pre novú strednú vrstvu, povedzme v Číne alebo Indii,
stane luxusný tovar dostupnou záležitosťou, tak ako je to na Západe, tlak na svetové zásoby a zdroje sa oveľa zvýši. Avšak
od vypuknutia globálnej ekonomickej krízy môžeme nazerať
na Parrove fotografie v odlišnom svetle. Tieto fotografie sú epitafom
éry chamtivosti a ekonomického nadbytku. Vo svete stále žije veľa
bohatých ľudí, ktorí napriek ekonomickému poklesu neprestávajú
usporadúvať či navštevovať honosné párty a konské dostihy, aj keď
v menej okázalom duchu. Načasovanie týchto fotografií nemôže byť
lepšie. Súčasne so zavádzaním nového svetového poriadku nám táto
výstava odkrýva dôvody, prečo bublina praskla.
Thomas Veski
This series of photographs by Martin Parr shows the different
ways in which people display their wealth. Choosing various locations across the world, and a range of situations including art fairs
and race courses, Parr has selected scenarios in which people are
comfortable showing off their wealth. Designer clothes, champagne
and parties are all part of this repertoire. As well as the
more established wealth hot spots in Europe and America, there
are photographs from the emerging world, for example showing the
Millionaires’ Fair in Moscow, the Dubai Art Fair and the Motor Show
in Beijing. Traditionally the portrayal of poverty has been
the domain of the “ concerned photographer”, but Parr has photographed wealth in the same spirit. He believes that when the newly
fledged middle classes of say, China and India, demand and receive
the luxury goods that we take for granted in the West, it will put
considerable pressure on the world’s resources. However,
we can view Parr’s photographs in different light since the start of
the global economic downturn. These images now have the effect of
being an epitaph to an era of greed and excess. There are still many
wealthy people in the world, and despite the downturn, the parties
and horse racing still go on, albeit in a less showy manner. The timing of these photographs is perfect. As we slide into a new world
order, we can see evidence of why the bubble burst.
Russia. Moscow. The Millionaire Fair. 2007
Thomas Veski
GB. England. Ascot. 2003
28
29
Josef Moucha
Na vlastnej stope. Mošnov 1982
Self Trace. Mošnov 1982
Kurátori / Curators Roman Polášek, Martin Popelář
V letech 1981 a 1982 jsem byl na vojně. Nic pozoruhodného, řeklo
by se. Když nám ale političeskyj rukovoditěl prozradil, že prvním
úderem překročíme Rýn, došlo mi, jak docela jedno mu je, co si
o tom česky myslím. Fyzicky jsem dlel na ostravském letišti, jenže
geopoliticky jsem byl zajatcem s úkolem zapomenout na osobní
kulturu. To vše na povel Moskvy, pokládající se — pořád ještě,
vážení! — za třetí Řím. Premiéru výstavy Na vlastní stopě:
Mošnov 1982 uspořádala Fotografická galerie Fiducia k 64. výročí
válečné operace Moravská Ostrava. Její kurátoři Roman Polášek
a Martin Popelář otevřeli plánovaný výstavní triptych Italským
deníkem 1965–1966, vzpomínkou Jana Lukase na živoření v utečeneckých táborech. Záměr dovrší ukázky nacistického otrokářství,
neboli Totaleinsatz 1942–1944 Zdeňka Tmeje. Co dokumenty spojuje? Autoři by jistě raději působili někde jinde, dleli však
v přikázaných místech pobytu. Neocitli se na reportérské exkurzi,
nýbrž v pasti, kde se nedalo fotografovat cokoli. Nabízejí tím pádem
pohled na nevyhnutelno. A to pohled zevnitř. Jakmile při
projekci otevřu soubor Mošnov 1982, fotografie přimějí diváky
k smíchu. Je to smích katarze? To by mě těšilo. Ale mohu si být jist?
Jedno je jasné: mé záběry dávno nejsou tím, čím bývaly. Nepříliš
estetizované příklady rozpadu sovětské koloniální říše získaly
odstupem let na nepředstavitelnosti. Obyčejné snímky působí jako
fantasmagorie inscenované s početným komparsem v nákladných
kulisách. Smějí se pamětníci i ti, co vojnu nepamatují. Jenže co se
dnes zdá na té době směšné? Odpověď jsem hledal ve vzkazech žáků Střední umělecké školy v Ostravě. Matouš Burda: „...
vlastně si z tohoto období nepamatuju nic, co by stálo za zmínku.
Osmdesátá léta v Československu jsou pro mě takřka symbolem
šedi, hnusu, nudy a nic v historickém měřítku neznamenají, není tu
nic, co bych si mohl oblíbit.“ Magdalena Kotlárová dodává, že lidé
o osmdesátých letech ani nemluví: „... možná, že by se jim u toho
zpomalil pohyb ústy, jako když se vybíjí baterky, protože ta doba
musela být děsivě nudná, když ani neměla barvy.“ Kateřina Valentová: „Co tedy vidíme ve výstavní síni? Uniformy, prázdno a kolektivní
samotu a právě toto poslední by dle mého názoru mělo být názvem
výstavy. Tato podivná samota je přítomná úplně všude. [...] Celé je to
příběhem o tom, jak společnost pozřela jedince a zapomněla na něj.“
Pro Sabinu Bracháčkovou se jedná o „záběry vojáků z války“. Mýlí
se? Ale ne! Vždyť ta válka měla i své zavedené přídomky: v hodinách politického školení mužstva ji vojáci z povolání označovali
slovy příští možná válka, v civilu bylo běžnějším označení studená
válka. Pořizování dokladů k obžalobě režimu měnilo prožitek obecné historie v zostřené sebevědomí. Říkal jsem si: „Chcete
socialistický realismus? — Máte ho mít!“ Ostatně dokumentární
fotografie nevylučuje ironii. Bohužel to nebyl způsob, jak
opravdu vyzrát na věc... Doporučeně do vlastních rukou. Poštovné
paušalováno. Povolávací rozkaz řada G, č. 017529: „Dostavte se dne
1. 10. 1981 nejpozději do 12.00 hodin k VÚ 9687 Mošnov, železniční
stanice Studénka. Neuposlechnutí tohoto rozkazu a jeho zneužití je
trestné.“
Josef Moucha
I did my military service in 1981 and 1982. Nothing special, one can say.
And when our politicheskij rukovoditel announced we were going to
attack and cross the river Rhine, I realized that he didn’t give damn
about what my Czech mind was thinking about it. Physically, I was at
the Ostrava airport but geopolitically I was a prisoner in charge of forgetting my personal culture. And all that mess ordered from Moscow,
by its own standards the third Rome. The preniere of the exhibition Self trace: Mošnov 1982 was organized by Photo Gallery Fiducia, marking the 64th anniversary of the military operation Moravian
Ostrava. Its curators Roman Polašek and Martin Popelář had opened
the planned triptych of exhibitions with The Italian Diaries 1965–1966,
a Jan Lukas`s recollection of rough life in the refugee camps. A visual
sample of Nazi slavery, or Totaleinsatz 1942–1944 by Zdenek Tmej will
be the last piece of this mosaic. What do these documents
have in common? The authors would had certainly preferred working
somewhere else, however, they were put under the lock. It was not the
reporter‘s tour but a trap where they could not shoot anything else.
Thus they offer a view of the inevitable. And a look inside.
As soon as I open the series Mošnov 1982 during the projection, the photographs make viewers laugh. Is it a laughter of catharsis? That would be my pleasure. But can I be sure? One thing is clear:
my shots are not what they used to be. As the time passed, these not
very stylized examples of disintegration of the Soviet colonial empire
hava become something way beyond ones imagination. Ordinary
images seem to be some kind of phantasmagoria staged with numerous extras in the costly scenes. Contemporaries alongside those not
remembering war, both are laughing alike. But, looking at that period
from todays perspective, what is it what is so funny to people of our
times? I was looking for the answer among the students of
Secondary School of Arts in Ostrava. Matouš Burda: “... from that
time, I actually remember nothing worth mentioning. For me, the
eighties in Czechoslovakia are almost a symbol of greyness, disgust,
boredom, and without any further importance in the scale of history;
there was nothing that I could be fond of.” Magdalena Kotlárová adds
that people not even speak of the eighties: “... as discharged batteries
their mouth would slow down because that time had to be horribly
boring, it had no colours at all.” Kateřina Valentová: “So what we
actually see in the exhibition hall? Uniforms, emptiness and loneliness and the last mentioned, in my opinion, should be the title of
the exhibition. This strange loneliness is present everywhere. [...] The
whole thing is a story about how the society swallowed and forgot
the individual.” For Sabina Bracháčková, these photographs show “the
soldiers in war.“ Is she wrong? Oh no! Because that war was given its
common nicknames:, it was called next possible war by professional
soldiers during the lessons of political training, in civilian life it was
more common to hear the expression Cold War. Acquiring
the documents for prosecution of the regime turned the experience
of general history into sharp self awareness. I was telling myself:
“You want socialist realism? – Here you are!” Indeed, documentary
photography does not exclude irony. Unfortunately, it was not
a way to overcome reality... Hand delivered to addressee. Permit mail.
Conscription order line G, number 017529: “Show up on 1. 10. 1981 no
later than 12:00 at Military unit 9687 Mošnov, Studenka railway station. Disobeying or abusing this order is a criminal offense.”
Mošnov, 1982
Josef Moucha
30
31
Rituály prechodu
rites of passage
ukrajina objektívom členov skupiny Sputnik Photos
ukraine Through the Lens of Sputnik Photos Association Members
Autori / Authors Andrei Balco, Jan Brykczynski, Ivan Kurinnoy, Andrei Liankevich,
Justyna Mielnikiewicz, Rafał Milach, Janis Pipars, Agnieszka Rayss, Filip Singer
Ukrajina je považovaná za jednu z najdôležitejších bývalých
zväzových republík. S populáciou 46 miliónov obyvateľov a územím o rozlohe Francúzska je tento štát a nový sused Európskej
únie strategicky dôležitý ako pre Západ, tak aj pre súčasné Rusko.
Okrem svojich prírodných zdrojov, ťažkého priemyslu a prístupu
k Čiernemu moru je Ukrajina hlavnou tranzitnou krajinou ruského
plynu. Napriek nezávislosti získanej v roku 1991, Ukrajina si ešte
stále formuje svoj národný charakter. Je zmietaná krízou identity
rovnako ako mnoho ďalších post-sovietskych republík. Okrem regionálnych, jazykových a etnických rozdielov prispieva k pomalému
rozvoju v otázke sebadefinovania čiastočne aj dlhá história cudzej
nadvlády. S úmyslom zdokumentovať ukrajinské pátranie
po vlastnej identite poverila nezisková organizácia Altemus tím
mladých východoeurópskych fotografov z asociácie Sputnik Photos
a ukrajinských spisovateľov úlohou cestovať krajinou a zachytávať
jej étos. Ich fotografie a príbehy odhaľujú zložitosť krajiny, uviaznutej medzi dvomi svetmi – komunizmom a liberalizmom, tradíciou
a modernitou, ale aj nepoddajnej krajiny bohatej na rozmanitosť.
V Donbase uhoľných baní, v karpatských dedinách, na Krymskom
poloostrove až po hlavné mesto Kyjev, všade sú svedectvá o pulzujúcej krajine, ktorá sa nachádza na ceste k sebapoznaniu a objaveniu svojho skutočného miesta vo svete. Členovia Sputnik
Photos sú absolventi Leadership Programme Altemus pre fotoreportérov.
O Sputnik Photos
Sputnik Photos je medzinárodný kolektív založený fotoreportérmi
zo strednej a východnej Európy. V našich projektoch skúmame
a zobrazujeme skutočný život tak, ako je nám blízky a ako ho
poznáme – život v tej časti Európy, odkiaľ pochádzame. Starostlivo
pozorujeme svet okolo nás a robíme všetko, čo je v našich silách
pre to, aby sme ho pochopili. Pokúšame sa o hlboký vhľad pohľad,
aby sme našli to, čo sa skrýva za vonkajšou fasádou. Fotografi združení v Sputnik Photos pracovali v niekoľkých desiatkach
krajín po celom svete. Ich fotografie boli uverejnené v časopisoch
ako Time, Newsweek, Stern, Sunday Times Magazine, The New York
Times, Le Monde 2, De la Repubblica, Courrier International, Der
Spiegel, GQ a National Geographic (Poľsko a Slovinsko). Získavajú
ceny na najvýznamnejších súťažiach reportážnej fotografie, ako
napríklad World Press Photo, Najlepšia fotografia roka a Canon AFJ.
Maria Anna Potocka
32
Of all the former U.S.S.R. republics, Ukraine is considered to be one
of the most important. With a population of 46 million and a territory the size of France, Europe’s new neighbour is strategically
vital to both the West and Russia. Aside from its natural resources,
heavy industries and access to the Black Sea, Ukraine is a major
transit country for Russian gas. Although independent since 1991,
Ukraine has yet to form its national character. Like many postSoviet states, it is in throes of an identity crisis. Ukraine’s slow
progress in self-definition stems in part from its long history of
foreign rule, but also from its regional, linguistic and ethnic differences. In order to document Ukraine’s search for identity
the nonprofit organization Altemus commissioned a team of young
East European photographers from Sputnik Photos association
and Ukrainian writers, to travel the country and capture its ethos.
Their photographs and stories reveal the complexities of a country
caught between two words – communism and liberalism, tradition
and modernity, but also a country rich in diversity and resilient
in spirit. From Donbas coalmines to the Carpathian villages,
the Crimean peninsula to the capital Kyiv, they bear witness to
a country in full flux, on a journey to find itself and its place in the
word. Members of Sputnik Photos are alumni of Altemus‘
Leadership Programme for Photojournalists
About Sputnik Photos
Sputnik Photos is a multinational collective established by photojournalists from Central and Eastern Europe. In our projects we
investigate and portray the real life so well-known and familiar to
us – in the region of Europe we come from. We closely observe the
world surrounding us, and do our best to understand it. We take
a deep look, seeking what’s veiled behind the facade. Photographers at Sputnik Photos have worked in several dozen countries all over the world. Their photos have been published in the
likes of Time, Newsweek, Stern, Sunday Times Magazine, The New
York Times, Le Monde 2, De la Repubblica, Courrier International,
Der Spiegel, GQ and National Geographic (Poland and Slovenia).
And they have won awards at the most important press photography competitions, such as World Press Photo, Picture of the Year
International and the Canon AFJ Female Photojournalist Award.
Andrej Balco: Ukrajina / Ukraine
Maria Anna Potocka
33
Frank Robert
konečná stanica: túžba
final stop longing
V zalesnených priestoroch viedenského parku Práter fotografoval
Frank Robert starožitné atrakcie ponúkajúce potešenie a zábavu
pre masy. Práter, záhrada potešenia z 19. storočia si so sebou stále –
napriek svojej renovácii a opatrnej technickej obnove – nesie kúzlo
minulých dôb a je to miesto odpočinku od všetkého moderného
v nádhernom prostredí prírody. Robertove fotky sú vystavené
na rovnováhe medzi dokumentom a citlivým aranžovaním, medzi
implicitnou účasťou a zvýraznením vzdialenosti, zachytávajú priestory
zábavného parku v neobvyklej dennej dobe a v nezvyčajnom ročnom
období, predovšetkým mimo sezónu: ráno, napoludnie, na jeseň
a v zime. Stánky, atrakcie a prístroje sú často zatvorené, zamknuté
alebo ešte neotvorené. Ale zrazu sa krajina otvára: ploty a zábrany
vystriedajú fotografie urobené počas letnej sezóny. Niekoľko fotografií upriami náš pohľad na jedinú osobu, ktorá sa akoby rozplýva
do krajiny Prátra a pritom vždy predstavuje jeden zo základných ľudských pocitov: to, čo vnímame v týchto „individuálnych portrétoch“,
je osamelosť, váhanie a únava rovnako ako detské nadšenie a snaha
uvoľniť sa od všedných dní. Trochu ospanlivé pozadie, antiidylická
idyla, vždy na okraji prírody, zmätok pozliepaných heterogénnych
materiálov a objektov: exotické zvieratá, Indiáni, obludy, obrie opice
a veštice: osamelé, väčšinou bez návštevníkov, neplnené túžby a konzervované sny, mechanické kostry zábavy, takmer bezfarebné, tiché
a nehybné, ako relikty búrlivých čias, v ktorých ľudia vystupovali
z tieňa každodennosti v médiu fantázie prostredníctvom zrýchlenia
a fascinácie. Prchavé radosti včerajšieho dňa a minulého roku
sú v Prátri bezpečne uložené. Práter je zároveň akýmsi historickým
skanzenom, uchovávajúcim formy zábavy zašlých čias, estrádu, sladko
melancholickú panorámu udalostí v blaženom štýle viedenskej operety so svojou nekonečnou špirálou druho a treťotriednych melódií
a valčíkov v protiklade k súčasnej globálnej ekonomike, ktorá stavia
všetko na ochrannej známke „inovácie“. Robert neskúma
zábavný park počas najrušnejších okamihov, ale predovšetkým v čase
oddychu stánkárov a jarmočných zabávačov. Zameriava sa na latenciu
zdanlivo nedotknutej veci-sveta, ktorý sa javí ako kus druhotriednej,
vyžitej prírody. Pri výbere svojich motívoch sa vyhýba nápadnému,
často provinčnému pozadiu rušných činností a zachytáva tiché
signály prepletených mien a čudesných neónových nápisov, zvláštnej
zmesy okrasnej nafúkanosti, domček z domina, perníková chalúpka
a neprehliadnuteľná poľovnícka výzdoba, bezútešné plagiátorstvo
alebo funkčná triezvosť, folklórna vznešenosť minulosti, vágna túžba
po diaľkach a vďačná pseudo-modernizácia na pomedzí výstavnosti a všednosti, palác a stánok, ako skala pevné základy a schátralé
chatrče. Práter sa javí ako filozofické miesto vysoko nákazlivého šťastia; trampolíny a šmýkačky sprostredkovávajú jasot nikdy
nekončiaceho detstva a takmer stratenej dôstojnosti starnutia. Viedenská patina je samozrejmou súčasťou zábavy, a nie práve najnovšie
a zakonzervované v čase sa stáva samo o sebe fraškou o tragickej,
komicky pôsobiacej miniatúrnej horskej dráhe životných vzostupov
a pádov. Robertove fotografie Prátra ukazujú špecifické
časové zóny a pôdu ležiacu úhorom, priestory, v ktorých sa čas akoby
zastavil na mieste. Frank Robert: „Práter je skôr rozprávkou o ‚kde
bolo tam bolo‘ ako čerstvo naleštenou dokonalosťou dneška. Ak by
stál v reálnom živote, bolo by zbúraný už dávno. A snom je predovšetkým to, že Práter zostal taký, aký je.“
In the Prater, the large park and wooded premises in Vienna, Frank Robert has photographed the big and the little sites of the antiquated offering
of pleasure and entertainment for the masses. The Prater, a pleasure
garden from the 19th century, that still – despite its renovation and cautious technical renovation – carries with it the charm of past eras, a place
for distraction in moderation, always with an outlook onto, and the
possibility of flight to, relaxing nature next door. Robert’s photos
hold the balance between documentation and sensitive staging, between
implicit involvement and pronounced distance; they capture an amusement landscape at an unusual time of day and time of year, first of all, out
of season: morning, noontime, in autumn and winter. Booths, figures and
apparatuses often shut, locked or under wraps. But suddenly the scenery
opens up: pictures of summer appear and replace fences and barriers.
Several photographs open our gaze onto single persons who seem to melt
into the Prater landscape and yet always represent an elementary human
state: what turns up in these “personal portraits” is loneliness, vacillation
and fade-out, just as much as does childish enthusiasm and the hope of
release. A slightly sleepy backdrop, an anti-idyllic idyll, always on the outskirts of nature, a hodgepodge of glued together heterogeneous materials
and objects: exotic animals, American Indians, monsters, giant apes and
boxed-in fortune tellers: alone, mostly with no visitors, packaged longings and canned dreams, a mechanical skeleton of amusement, almost
colorless, soundless and motionless, like relics from more turbulent times
in which people shuffled off the shadow of the everyday in the medium
of fantasy via acceleration and drive. In the Prater the quickie
pleasures of yesterday and yesteryear undergo quiet safekeeping. The
Prater is also a kind of historical (open-air) museum of older forms of
amusements and variety shows, a gay-melancholic panorama of events,
quite in the blissful style of the Viennese operetta with its endless spirals
of second – and third-hand melodies and waltzes and, above all, counter
to the regularity of a global economy that stakes everything on trademark
‘innovation’. Robert inspects the amusement park not at the peak
of rush hour, but very decidedly minus the sales pitch of the stallholders
and fairground entertainers. He concentrates on the latency of the seemingly untouched thing-world that appears like a piece of secondhand, outlived nature. In the motifs he chooses he leaves behind the showy, often
provincial backdrop of bustling activity and captures the mute signals of
thrown-together names and oddball neon script, the strange combination
of ornamental bombast, the domino shack, the gingerbread house and the
unavoidable hunting lodge décor, the hopeless billposting or the functional sobriety, the folkloric past grandeur, the vague wanderlust and the ingratiating pseudo-modernization between showpiece and commonplace,
palace and stall, rock solid grounds and dilapidated shacks. The
Prater appears like the philosophical site of highly porous felicity; the
fun platforms and adventure slides convey the jubilation of an endlessly
prolonged childhood and the near-missed dignity of aging. Viennese
patina is an obvious part of the entertainment, and the well-worn and the
stagnated become themselves a farce on the tragic-comically equipped
miniature roller coaster of life’s ups and downs. Frank Robert’s
Prater photos show specific time zones and fallow land, spaces in which
time seems to have stood still. Robert: “The Prater is more a once-upona-time fairytale than a freshly polished perfection from today. If it stood
in real life, it would have been torn down long ago. That is namely the
dream, that the Prater could remain as is.”
Peter V. Brinkemper
Peter V. Brinkemper
34
Hochschaubahn, 2007
35
Opavská škola fotografie
Opava school of photography
20. rok inštitútu tvorivej fotografie slezskej univerzity v opave
the 20th year of institute of creative photography SILESIAN university in opava
Kurátor / Curator Vladimír Birgus
Dvacet let. Pro mnoho lidí je to nejkrásnější věk. Také pro Institut tvůrčí fotografie Filozoficko-přírodovědecké fakulty Slezské
univerzity je to dobré období. Ze skromných začátků před dvaceti
lety se vypracoval na renomovanou školu, která nabízí bakalářské,
magisterské i doktorské studium, má řadu kvalitních pedagogů a ještě mnohem více dobrých studentů a absolventů. I když
se svými současnými 209 studenty je zdaleka největší z českých
vysokoškolských pracovišť se samostatnou výukou fotografie,
zájemců o bakalářské studium bývá osmkrát až devětkrát více, než
jich může být přijato. Institut tvůrčí fotografie vznikl v roce
1990. Zatímco zpočátku na ITF studovali téměř výhradně jenom Češi
a Slováci, dnes zhruba třetina studentů pochází ze zahraničí a kromě nejpočetněji zastoupených Poláků a Slováků se mezi studenty
už objevili občané Německa, USA, Itálie, Francie, Chorvatska, Ruska,
Ukrajiny, Běloruska a Japonska. Kombinovaný studijní
program na ITF je velmi univerzální a klade důraz na volnou tvorbu,
praktická cvičení ze všech hlavních oblastí fotografie i na historii
a teorii fotografie. Není zaměřen na ateliérový systém výuky, kdy
jsou posluchači vedeni jediným pedagogem po celou dobu studia,
ale poskytuje všem studentům možnost přicházet do kontaktu
s širokou škálou tvůrčích stylů a názorů, jak je reprezentují různí
pedagogové. Velký důraz je kladen také na teoretické práce, které
často představují cenné příspěvky k historiografii a teorii fotografie. ITF vydává vlastní internetový časopis www.photorevue.com,
zaměřený na aktuální fotografickou tvorbu, mnohé diplomové
práce jsou zveřejňovány i na stránkách www.itf.cz nebo v knihovně
Uměleckoprůmyslového muzea v Praze. Velmi bohatá je
i výstavní činnost. Institut do kurátorské a organizační přípravy
expozic a katalogů zapojuje i studenty. Organizuje výstavní program
v galerii Opera v Ostravě, pořádá přehlídky diplomových a klauzurních prací a fotografie svých studentů a absolventů představuje
na mnoha dalších výstavách v České republice i v zahraničí (Bratislava, Varšava, Poznaň, Lodž, Krakov, Katovice, Budapešť, Berlín,
Kolín nad Rýnem, Würzburg, Paříž, Lille, Lyon, Oxford, Moskva,
Kyjev, Vilnius, Kaunas aj.). Absolventky a absolventi ITF se uplatňují především jako samostatně pracující fotografové, další se živí
jako fotoreportéři nebo obrazoví redaktoři v denících a časopisech,
pracují v různých reklamních agenturách a počítačových studiích,
učí na fotografických a výtvarných školách nebo působí v různých
galeriích a muzeích. Mnoho z nich se nespokojuje jenom se zakázkovou činností a věnuje se volné tvorbě i po skončení školy. O tom
ostatně svědčí i tato inovovaná verze výstavy která po předchozích
uvedeních v Brně, Praze, Oxfordu, Kolíně nad Rýnem a Ostravě
představuje ukázky široké škály nejaktuálnějších trendů v tvorbě
současných studentů a nejčerstvějších absolventů, z nichž mnohé
jsou v Bratislavě vystaveny poprvé.
Vladimír Birgus
Kmenoví pedagogové: prof. PhDr. Vladimír Birgus (vedoucí), prof. Mgr. Jindřich
Štreit, doc. Mgr. Aleš Kuneš, doc. MgA. Pavel Mára, odb. as. Mgr. Jiří Siostrzonek,
Ph.D. (zástupce vedoucího), odb. as. Mgr. Václav Podestát, odb. as. BcA. Karel Poneš,
odb. as. gr. MgA. Tomáš Pospěch. Externí pedagogové: doc. ak. mal. Otakar Karlas,
Miroslav Myška, MgA. Dita Pepe, Mgr. Jan Pohribný, RNDr. Petr Velkoborský, CSc.,
BcA. Tereza Vlčková. www.itf.cz, www.photorevue.com
36
The Twentieth Year of the Institute of Creative Photography at
Silesian University in Opava, Czech Republic Twenty years of age.
For many people that is a particularly good age. And that is true
of the Institute of Creative Photography at the Faculty of Philosophy and Science of Silesian University, Opava. From its humble
beginnings twenty years ago, it has worked its way to becoming
a renowned school, offering BA, MA, and PhD programmes. It has
many high-quality teachers and many more excellent students
and graduates. Currently with 209 students it is by far the largest Czech post-secondary school with independent instruction in
photography, but the number of people interested in its BA course
tends to be between eight and nine times greater than the number
of students that can be accepted. Whereas in the earlier
years after the Institute was established in 1990, its courses were
attended almost exclusively by Czechs and Slovaks, today about
one third of the students come from abroad. Besides the many
Polish and Slovak students, the Institute also has or had German,
American, Italian, French, Croat, Russian, Ukrainian, Belarusian, and
Japanese students. The combined system of study at the
ICP is universal and stresses individual creative activities, practical
exercises in all the main areas of photography, as well as lectures
in the history and theory of photography. It is not based on the
tutorial system of education, where the students are supervised by
one teacher throughout their studies, but instead offers all students
a chance to become acquainted with a wide range of creative styles,
presented by various teachers. Theoretical work is also accentuated,
and introduces students to valuable knowledge from the history
and theory of photography. The ICP publishes its own webzine
(www.photorevue.com), which focuses on current photography, and
many of the degree theses are published on the Institute’s webpage
(www.itf.cz) or are in the library of the Museum of Decorative Arts
in Prague. The Institute is also involved in a wide variety
of exhibition activity, in which students work with curators and
organizers, and also help, for example, to prepare the exhibition
catalogues. The Institute organizes exhibitions in the Opera Gallery,
Ostrava. It also organizes shows of year-end and final year’s projects
and presents the photographs of its students and graduates at
many exhibitions in the Czech Republic and abroad (for example in
Bratislava, Warsaw, Lodz, Krakow, Oxford, Poznan, Katowice, Budapest, Berlin, Cologne, Würzburg, Vienna, Paris, Lyon, Lille, Moscow,
Kiev, Vilnius, and Kaunas).The majority of the exhibitions are accompanied by catalogues published by the ICP. A number of graduates undertake careers as free-lance-photographers, photojournalists, and as picture editors on magazines and newspapers, or they
work in advertising agencies or as teachers at photography schools,
curators, critics, and theorists in various galleries and museums.
Many of them continue in their individual creative activities.
Jaroslav Kocian: z cyklu Rodinný portrét – svokor Stanislav (1953) / From the cycle Family Portrait – father in law Stanislav (born 1953)
Vladimír Birgus
Full-Time teachers: Professor Vladimír Birgus, Ph.D. (Head), Professor Jindřich Štreit, MA,
Associate Professor Aleš Kuneš, MA, Associate Professor Pavel Mára, MA,
Assistant Professors: Jiří Siostrzonek, Ph.D. (Deputy Head), Václav Podestát, MA,
Karel Poneš, BA, Tomáš Pospěch, MA. Part-Time teachers: Associate Professor Otakar
Karlas, Miroslav Myška, Dita Pepe, MA, Jan Pohribný, MA, Petr Velkoborský, PhD.,
Tereza Vlčková, BA. www.itf.cz, www.photorevue.com
37
Polixeni Papapetrou
Príbehy odinakiaľ
Tales from Elsewhere
Kurátor / Curator Alasdair Foster
Polixeni Papapetrou už veľa rokov vytvára fotografické tablá, na ktorých zachytáva svoje deti. V poslednej dobe na nich vystupujú aj jej
priatelia. Rôzne kostýmy a „predstieranie“ sú centrálnou témou jej
fotografií a proces fotografovania je postavený na spolupráci medzi
autorkou a jej mladými hercami. Jej práca je dôsledná a precízna.
Každý subjekt nadobúda osobitnú formu a príbeh. Napriek tomu
jej fotografie zachovávajú ľahkosť a komplexnú vnútornú logiku, ktorá je podstatou hry. A hoci dieťa zámerne hru predstiera,
Polixeni Papetrou chápe, že skutočnou zábavou je brať hru vážne. Diela predstavované na Mesiaci fotografie v Bratislave sú
výberom z troch novších cyklov autorky. Prvý poukazuje na inšpiráciu literatúrou: v Ríši divov oživuje Polixeni Papetrou scény z Alenky
v ríši divov Lewisa Carrolla (1865). Fotografie sú inscenované bez ďalšej úpravy počítačom. Živá postava Alenky (stvárnená dcérou umelkyne Olympiou) je situovaná pred maľovaným pozadím. Carrollove komické a absurdné príbehy, zosmiešňujúce autority boli
v ostrom kontraste s fádnym didaktickým moralizovaním väčšiny
kníh určených deťom v Anglicku 19. storočia. Ešte prekvapujúcejšia
bola jeho myšlienka zobraziť dieťa ako racionálneho svedka bláznivého a disfunkčného sveta dospelých, ktorý sa odmietol k Alenke
skloniť. Papapetrouovej fotografie ďalej rozvíjajú túto myšlienku,
pričom spochybňujú pojem dieťaťa ako nevinného, pasívneho svedka, myšlienku nazerania na dieťa ako na niečo „iné“. Druhá
séria vychádza z orálnej histórie Austrálie a zobrazuje príbehy detí
stratených vo vnútrozemí kontinentu, takom hrozivom v povedomí európskych prisťahovalcov. Na týchto fotografiách je krajina
skutočná, ale spôsob, akým k nim autorka pristupovala, je filmový.
V Strašidelnej krajine aranžuje Polixeni Papapetrou scény z príbehov
o deťoch stratených v austrálskom buši. Niektoré pravdivé, niektoré
fiktívne, tieto príbehy konštituujú bohatú osadnícku mytológiu,
ktorá odráža ich neľahký vzťah k nehostinnej a vyprahnutej púšti.
Deti, ktoré takýto zážitok prežili, sa stali miestnymi hrdinami, tie,
čo takéto šťastie nemali, sa stali miestnymi legendami; vymyslené
príbehy sa stali súčasťou miestnych mýtov. Povýšenie stratených
detí do nového, symbolického statusu bol spôsob, akým sa prisťahovalci vyrovnávali so svojimi pocitmi. Posledná séria fotografií
predstavuje čisto fantazijný vizuálny príbeh, ktorý je postavený
na absurdných a vybájených aspektoch nachádzajúcich sa v predchádzajúcich prácach, ale vystihuje prácu autorky a „deti-umelcov“
priamejšie a bezprostrednejšie ako predchádzajúce súbory. Výsledky
sú nám dôverne blízke a zároveň zvláštne. Papapetrou vidí detstvo
ako prechodné miesto medzi nedospelosťou a svetom dospelých.
Deti žijú medzi dvomi svetmi rovnako, ako hybridy zvierat a ľudí
zapĺňajú priestor predstavivosti medzi ľudským a neľudským. Oni
sú „iné“ a nachádzajú sa v kontraste k svetu dospelých, definovaným
samým sebou. A hoci tento cyklus pokračuje v skúmaní
myšlienok nachádzajúcich sa v predchádzajúcom diele, nie je inšpirovaný žiadnym literárnym alebo spoločenským vzorom. Vyviera
priamo z autorkinej fantázie a procesu práce s deťmi. Pre mnohé
kultúry zvieratá symbolizujú určité ľudské vlastnosti. Predstavujeme
si sami seba ako určité zvieratá a antropomorfizujeme ich správanie.
V dôsledku toho sú autorkine obrazy zároveň nezmyselné a interpretovateľné, neprirodzené a všetkým dôverne známe.
Polixeni Papapetrou has for many years been making photographic
tableaux with her children as actors. More recently their friends
have joined in. Dressing up and ‘let’s pretend’ are at the heart of
these images and the performances are a collaboration between the
artist and her youthful actors. That said, her work remains rigorous
and precise. Each body of work has a distinct form and narrative.
Yet these images retain the lightness and complex inner logic that is
the nature of play. Like a child intent on a game of pretend, Polixeni
Papapetrou seems to understand that the fun lies in taking it seriously. The works selected for The Month of Photography in
Bratislava are selected from three series and take us on a journey
through the artist’s more recent oeuvre. This begins with a work
of literature: in Wonderland Polixeni Papapetrou recreates scenes
from Lewis Carroll’s Alice’s Adventures in Wonderland (1865). The
photographs are staged and do not involve computer manipulation.
The live figure of Alice (played by the artist’s daughter, Olympia)
is situated against a painted background that sweeps from wall to
floor. In stark contrast to the humourless didactic moralising
of the majority of books written for children in 19th Century England,
Carroll’s stories were comic, absurdist and mocked authority. Most
surprisingly, they positioned the child as the rational witness to a crazy dysfunctional adult world, one by which Alice refused to be bowed.
Papapetrou’s images continue this idea, challenging the notion of the
child as an innocent, passive ‘other’. The second series moves
to the oral histories of Australia and the tales of children lost in the
vast outback that remains so threatening to European immigrants
to this continent. Here the landscapes are real, but the treatment is
cinematic. In Haunted Country Polixeni Papapetrou stages scenes
from stories of children lost in the Australian bush. Some true,
some fictional, these stories constitute a rich settler mythology that
reflects upon their uneasy relationship with the harsh, dry wilderness. The children who survived their ordeal became local heroes;
those that were not so lucky became local legends; those who were
invented came to life as local myths. The elevation of these lost children to a new and symbolic status became a way for the immigrants
to come to terms with the untameable and intractable enormity of
the interior. The final series presents a purely visual fantasy
narrative which employs absurdist and fabulist aspects found in the
earlier work, but which expresses more directly the artist’s and the
child-performers’ ideas. The results are at once familiar and strange.
Papapetrou sees childhood as a transitional space between infancy
and the adult world. Children are between states, just as these
animal–person hybrids exist in a fantastical space of the imagination
between human and non-human. They are the ‘other’ in contrast to
which the adult human world defines itself. While this series
continues the exploration of ideas addressed in earlier work, these
images have no literary prototype or community provenance. They
spring directly from the artist’s imagination and from the process
of working with the children. For many cultures, animals come to
symbolise specific human qualities. We project ourselves onto other
creatures and we anthropomorphise their behaviour as though it
were humanly self-conscious. Consequently, her images are simultaneously impossible and interpretable; unnatural and familiar.
Alasdair Foster
Alasdair Foster
38
Žnice / The Harvesters, 2009
39
Robo Kočan
Príbehy
Stories
Kurátor / Curator Ľubo Stacho
Robo Kočan patrí k výrazným predstaviteľom slovenskej fotografie
posledných dvoch desaťročí. Jeho tvorba je rozkošatená do viacerých strán, v teritóriách ďaleko za hranicami samotnej fotografie.
Podobne ako maliar s použitím vyblikávania, šablón a kreslením
svetlami vytvára imaginárne svety obrazov. Na začiatku to bol čiernobiely cyklus Dialógy (1990–1993) s veľkým počtom komunikujúcich „Kočanov“ a nevšednými názvami ako Súrny telefonát, Ukrižovanie so sponzormi, alebo Stretol som sa so svojím duchom. Ďalším
súborom Svetlom do tmy (1993–1997) rozvinul fotografickú hravosť
a radosť. Ožíva tu Robova fiktívna fauna a flóra, akoby sme zažívali
neuveriteľné sny. V cykle Tiene duchov (1998–) narába s dvojexpozíciami negatívov, pričom vznikajú tajomné krajiny s tancujúcimi
postavičkami pripomínajúcimi mimozemské bytosti. Osobitým cyklom je Anjel strážny (1999–2001), v ktorom Kočanova dcéra Laura
v úlohe anjela nás sprevádza po typických archetypálnych priestoroch nášho regiónu. V roku 2004 spracoval projekt Bytosti starého
Glamorgánu v hlavných roliach s Bodliakodrakom, Vranožrútom,
alebo Kapradníkom, ktorí nás sprevádzajú na ceste do sveta tajomných rozprávok. Počas štipendijného pobytu v Clevlende v USA
vytvoril cyklus Príbehy nočnej lampy (2003). Tieňohrou zvieracích
motívov sa prenášame do mystických príbehov pradávnej minulosti. Na tento cyklus voľne nadväzuje súbor Príbehy z druhej strany
(2008), v ktorom rozpráva o paralelných svetoch po našej smrti
a čakaní na nový život. Ďalšia vetva Kočanovej tvorby je
venovaná portrétu. Spomedzi viacerých sérií sme pre túto prezentáciu vybrali Rodinnú tajničku III (1995). Kočan pomocou fotoemulzie
naniesol na každú stranu detských kociek tváre seba, svojej partnerky a svojich a manželkiných rodičov. A potom nastupuje divák, aby
hrou a skladaním kociek začal proces „genetického miešania“ týchto
tvárí. V roku 1993 počas pobytu na univerzite v Nottinghame Robert Kočan vytvoril ďalšie dva portrétne cykly. V čiernobielom
multikulturálnom projekte Black and White Benetton sú konfrontovane štyri dievčatá (beloška, Indka, Číňanka a černoška) formou
koláže. Súbor portrétov je potom nainštalovaný do tvaru kosoštvorca – symbolu ženy o veľkosti strán 120x120 cm. Posledným cyklom
portrétov, v ktorom mixuje tváre rôznych rás pomocou farebného
sendviča, je projekt Láska, viera, nádej (1995). Do výstavy je zahrnutý aj projekt zrkadlovo spájaných obrazov častí tela Podivné bytosti
(2006) a priestorová inštalácia Vyrušil si ma, alebo obkľúčil som ťa
(1993). Základom prezentácie je desať metrov dlhá fotografia panorámy nočného parku, kde sa pohybuje množstvo malých Kočanov.
Tento obraz je vo vnútri zatemneného valca, pričom na obvode sú
autorove autoportréty. Projekt vznikol v rámci pobytu na umeleckej
škole v Dijone a bol obohatený aj o zvuk. Kočanové práce
majú neuveriteľnú jednotu vývoja, každý nový projekt je rozvinutím
a posunutím predošlého. Je málo výtvarníkov, ktorí dokážu takto
budovať svoje programy.
Ľubo Stacho
40
In the last two decades, Robo Kočan has been one of the major representatives of Slovak photography. His work stretches into several
directions, into the territories far beyond the photography itself.
He uses flashlight, light drawing and templates to create imaginary
worlds inside the images the same way painters do. His first work,
a black and white set of photographs Dialogues (1990-–1993) showed
a large number of communicating „Kočans“ with unusual titles such
as „Urgent Call, Crucifixion with Sponsors, and I Met My Ghost.
Since his second series, With Light Into the Darkness (1993–1997),
he has developed his photographic playfulness and joy. He brings
to life his fictitive fauna and flora and makes us dream incredible dreams. In the series Shadows of Ghosts (1998–) he employed
double exposure of negatives, creating mysterious landscapes with
dancing characters resembling extraterrestrial beings. In the unique
Guardian Angel (1999–2001), we are guided by Kočan`s daughter
Laura in the role of an angel through the typical archetypal spaces
of our region. In 2004, he carried out the project Beings from old
Glamorgán with fictional charcters Thistledragon, Croweater or
Brackener showing us around the arcane world of fairy tales. During
his internship in Cleveland, USA, he created a series Night Lamp
Tales (2003). A shadow play of animal motifs shows us into the
mythical stories of ancient history. The series is loosely followed
by Stories From the Other Side (2008), with the images of parallel
after-life worlds and our awaiting of a new life. Portraiture
is yet another of Kočan`s interests. From among the several series
we have chosen Family Crosswords III (1995). Using photographic
emulsions, Kočan applied a photos of himself, his wife and in-laws
onto each side of children`s dice. And then a viewer by playing them
begins the process of „genetic face mixing“. In 1993, while
at the University of Nottingham, Robert Kočan created another two
sets of portraits. In his black and white multicultural project, Black
and White Benetton, he made a collage of images of four girls (white
woman, Indian, Chinese woman and black woman) in the form of
collages. The portraits are then installed in the 120x120 cm rhombus
shape, a symbol of a woman. The last series of portraits,a project
Love, Faith, Hope (1995), mixes the faces of different races into
the sandwich of colour. Current exhibition also includes
a project of body parts mirror images Strange Creatures (2006) and
spatial installation You Interrupted Me or I Surrounded You (1993).
The basis of presentation is ten meters long night photography of
park panorama with the number of small moving Kočan figures. The
picture is inside the darkened cylinder, while the author‘s self-portraits are placed on the perimeter. The project originated during the
author`s internship at Ecole Nationale des Beaux Arts in Dijon and
originally was accompanied by sound. Kočan`s work have
an incredible unity of development, each new project extends and
adds to a previous one. There are few artists who are able to manage
their programmes the same way.
Tajomné stretnutie, zo série Príbehy z druhej strany / Mysterious meeting, from the serie Stories from the Other Side, 2008
Ľubo Stacho
41
každý svojou cestou
by their own measure
Akadémia výtvarných umení v Poznani
Academy of fine arts in poznań
Autori / Authors Agnieszka Sobczak, Olga Ozierańska,
Radosław Stoliński, Agata Grzych, Maria Dmitruk, Mateusz Jastrzębski,
Anna Kędziora, Zbigniew Taciak, Ignacy Skwarcan, Agnieszka Świerniak,
Krzemiński Michał Bugalski, Żaklina Piechanowska, Magdalena Kmiecik
Kurátori / Curators Andrzej P. Florkowski, Piotr Wołyński
Je vždy zaujímavé oboznámiť sa z výslednými prácami študentov umeleckých škôl, ktoré rovnako ako o jednotlivých talentoch
vypovedajú o pedagógoch a spôsoboch výučby umenia. (Odhliadnuc
od otázky, či je vôbec možné umenie niekoho naučiť.) Aj pohľad
na túto prezentáciu celkom jasne vypovedá o dianí na Fakulte
multimediálnych komunikácií Univerzity umení v Poznani. Práce
vysokoškolských študentov a absolventov školy spadajú do širokého spektra prístupov a poňatí, čo dokazuje, že odklon od štruktúry špecializovaných ateliérov (dokumentárnej fotografie, módy,
intermédií, tvorivej fotografie) smerom k otvorenej štruktúre
založenej na interakcii medzi učiteľmi a študentmi nebol vôbec
zlý nápad. Táto štruktúra sa v určitom zmysle odráža aj
v celkovom ladení prezentácie. V záujme prehľadnosti boli jednotlivé projekty rozdelené do troch častí, venovaných inscenovanej,
dokumentárnej a počítačovo upravovanej fotografii. Súčasne však
vystavované diela akoby stierali hranice týchto žánrov a všetky
„dokumentárne“ fotografie sú sebavedomo inscenované a ani sa len
nepokúšajú budiť zdanie transparentnosti; inscenované snímky sú ďalej počítačom upravované atď. Aby sme dokončili toto
vrstvenie interpretácií a klasifikácií, navrhujem jednu z možných
trás prehliadok tejto výstavy, pričom všetky ostatné sú viac než
vítané. Veľmi zaujímavý spôsob práce v „surrealistickom“
duchu môžeme obdivovať v nádhernej sérii exteriérových portrétov Agnieszky Sobczak, zobrazujúcich ženy v zvláštnych pózach,
ktorým akoby z úst vyrastali prízračné prívesky (parohy, kameň,
kvety, alebo gigantické ženy v tvare vajíčka), v snových portrétoch
mužov v tmavých miestnostiach, dívajúcich sa do svetelného zdroja
umiestneného mimo záber od Olgy Ozierańskej, alebo v umeleckej
knihe Anny Kędziora, plnej defamiliarizovaných fotografií z jej
rodinného albumu (účinok je dosiahnutý orezaním a/alebo ich
opätovným odfotografovaním pod šikmým uhlom), vytvárajúcich
vizuálne zvodný a zdanlivo nepreniknuteľný príbeh. Snímky, ktoré akoby ani nepochádzali z tohto sveta obsahuje cyklus Radosława Stolińskeho. Sú obývané množstvom rovnakých
„klonov“, očividne nežných, ale napriek tomu znepokojujúcich vo
svojej rovnakosti a automatickosti. Jeho projekt je súčasťou druhej
časti výstavy, využívajúcej digitálne retuše a kultúru rovnako ako
Dialóg Włodzimierza Krzemińského vytvorený tak, že autor posielal
svoje fotografie na internetové diskusné fóra nadšencov digitálnej
fotografie a následne ich upravil podľa komentárov účastníkov, čím
vytvoril uletený komentár internetovej kultúry. Uleteným by sme
mohli nazvať aj cyklus Ignacia Skwarcana. Je to sled stop-motion
autoportrétov, ktoré ho ukazujú uprostred rôznych každodenných
úloh, ako je čistenie zubov, obliekanie, fotografovanie, čítanie.
Motion efekt jeho krátkych filmov a ich groteskná nálada pripomínajúca doby, keď sa ešte nepoužívali mobilné telefóny, nám dáva
pocit akéhosi deja-vu. Rovnaký efekt je využitý vo videu Agnieszky
Świerniak, s obraznosťou evokujúcou štrukturalistický film,
poprekladaný pokusmi o výklad a čítaný počítačom, čím vstupuje
do hry s non-diskurzívnou tradíciou výroby obrazu. Medzi
účastníkmi tejto prehliadky je možné nájsť aj umelcov, používa42
It is always interesting to look at the output of students of an art
school; one seems to learn as much about their individual talents
as about their teachers, and the way art is taught there. (Notwithstanding the question if art can be taught at all.) Indeed, having
a look at this presentation seems to give quite an accurate account
of what is going on a the Faculty of Multimedia Communication
at the Art University of Poznań. Gathering lens-based work of
undergraduate and graduate students as well as alumni, it shows
a broad spectrum of individual approaches and sensitivities, at the
same time proving that it was not a bad idea to move away from
a specialized studio structure (there used to be classes in documentary, fashion, intermedia, creative photography and so on a couple
of years ago) towards a more open-ended one, based on the relationships between students and teachers. This structure is mirrored, in a sense, in the set-up of the presentation. For the sake of
a certain order the individual projects have been assigned to three
fields or areas of practice based on staging, media manipulation
or documentary. At the same time in each and every instance they
seem to overlap, blurring the boundaries between them, as all of the
“documentary” work is self-consciously staged and does not even
attempt to achieve transparency, the staged images employ media
manipulation, and so on. To complete this layering of interpretations and classifications, I will propose one possible itinerary among
those images; any others are more than welcome. And
so a very interesting strand of work in a ‘surrealist’ vein can be
discerned, as in Agnieszka Sobczak’s splendid series of outdoor
portraits of women in odd poses, who seem to have grown eerie
appendages out of their mouths (the antler-, stone-flower-, or
gigantic-egg-woman), in Olga Ozierańska’s dreamlike portraits of
men in dark rooms, staring into a light source placed outside of the
frame, or Anna Kędziora’s artist’s book, filled with defamiliarized
frames from her family album (an effect achieved by cropping and/
or re-photographing them form an oblique angle), creating a visually seductive and seemingly impenetrable narrative. Also
not of this world are the pictures of Radosław Stoliński, inhabited
by a band of identical ‘clones’, apparently benign but nevertheless
disturbing in their sameness and automaticity. His project introduces a second strand of work, employing digital image manipulation and culture, as in Włodzimierz Krzemiński’s Dialogue, who
submitted his photographs to message boards for digital photography enthusiasts and subsequently edited them according to the
user’s comments, creating a whimsical commentary on Internet
culture. Whimsical one might also call Ignacy Skwarcan’s series of
stop-motion self-portraits that show him in the midst of different everyday tasks, such as brushing teeth, getting dressed, taking
pictures, reading. The motion effect of his short films, and their
slapstick feel, reminiscent of the times before the talkies, introduces a certain deja-vu effect. This same effect is used in a video by Agnieszka Świerniak, who uses imagery that evokes structuralist film,
but overlays them with attempts at their interpretation, read by
a computer, thus entering into play with a non-discursive tradition
Magdalena Kmiecik: Mlieko / Milk, 2009
júcich na sprostredkovanie svojich predstáv tradičné a niekedy
takmer až zastarané techniky. A tak Maria Dmitruk inscenuje
situácie pripomínajúce scény z klasických amerických filmov, ale ich
protagonistami sú anjeli a svätí z populárnych „svätých obrázkov“,
a keď sa na ne pozornejšie zahľadíme, zistíme, že sú to malé, ručne
zhotovené paródie. V sérii dvojportrétov Zbigniewa Taciaka
je jeden z fotografovaných zaostrený, ale v pozadí, pričom vždy drží
kus kartóna, slúžiaceho ako pozadie pre nezaostrený portrét osoby
sediacej vpredu, a tak sa divákova pozornosť prirodzene presúva
od jedného k druhému. Je tu tiež skupina prác, ktoré sú
svojím spôsobom explicitne naratívne, ako v prípade Alíc od Żakliny
Piechanowskej, nostalgickej série portrétov, ktorá zobrazuje ženy
rozprávajúce príbehy lásky, straty a zármutku, alebo séria Človek
nemusí dokazovať, že kedysi žil Michala Bugajského, komplikovane,
často s použitím zrkadiel inscenovaných fotografií, ktorej cieľom
bolo formou záhadného a mysteriózneho príbehu vizualizovať
vzťahy a históriu a jeho rodiny. Čo spája týchto umelcov je
vedome netransparentné využitie média fotografie, ktoré im slúži
na jednej strane na spochybnenie a preskúmanie existujúcich fotografických konvencií a na druhej strane im umožňuje konštruovať
nové, ktoré im dovoľujú tvoriť vo vlastnom štýle.
Adrzej P. Florkowski
of image-making. Among the participants of this show one
will also find artists who employ traditional techniques, sometimes
verging on the obsolescent, to deliver their message. And so Maria
Dmitruk stages situations evoking scenes from classic American
movies, but their protagonists are angels and saints from popular
‘holy images’ and the scenes themselves, upon inspection, turn
out to be small-scale, hand-crafted mock-ups. In Zbigniew Taciak’s
double portrait series, one of the sitters, in sharp focus but in the
background, always holds a white piece of cardboard that serves
as a background for the sitter in the front, who is, however, out
of focus, thus creating a constant shuttling of attention between
them. There is also a group of works that are explicitly narrative in character, as in Żaklina Piechanowska’a Alices, a nostalgic
portrait series that depicts women narrating stories of love, loss and
mourning, or Michał Bugajski’s One Does Not Need To Prove That
He Once Lived, a large series of elaborately staged — often with the
use of mirrors — photographs of his family, whose aim was to visualize in the form of an intricate and mysterious visual narrative the
history of and the relations within his family. What unites
these artists is a consciously untransparent use of the photographic
medium that serves them, on the one hand, to question and probe
existing photographic conventions and, on the other — allows them
to construe new ones, everyone by his or her own measure.
Adrzej P. Florkowski
43
Veneta Zaharieva
Neznámi Bulhari
Bulgaliens
Bulgaliens (slovná hračka, spojenie Bulgarians – Bulhari a aliens –
neznámi, cudzí, votrelci, pozn. prekladateľa) je príbeh mojej fyzickej
príslušnosti k národu, ktorého blízka minulosť, bez zámeru a účelu,
bezcieľne a detsky naivne stvorila rozporuplné predstavy o sebe samom. Tento príbeh je mojou tichou vzburou proti fyzickým,
psychickým a estetickým stereotypom, ktoré sa viažu k Bulharom
a ktoré zjavne nezodpovedajú skutočnosti. Rovnaký príbeh
zámerne prezentuje ľudí – skutočných ľudí včerajška, dneška
a zajtrajška, ktorí spontánne a prirodzene podkopávajú mýtus
o sociálne neangažovaných, nevzdelaných „tmavých Balkáncoch
podlomených vlastnou slabosťou“. Tento príbeh ľudských
tvárí je tichým príbehom, ktorý je zároveň expresívny až ohlušujúci!
Tento výkrik sa vo mne ozval už mnohokrát, výkrik ochrany každého z nás, podnietený námietkami a zdôvodňovaním. Tento
výkrik znie: „Takýto sme, takýto sme naozaj, takáto som ja!“ Bulgaliens is a story of my physical belonging to a nation whose
near past, without intention and purpose, by indirection and childishly naive, has created an awfully contradictory image of itself in
world’s perceptions. This story is my quiet rebellion against
the stereotype that Bulgarians are bearers of physical, psychological and esthetical characteristics, which quite obviously do not
correspond with the reality. This same story intentionally
presents people – real people from yesterday, today and tomorrow, which spontaneously and naturally break the myth for socially
unengaged and non-educated „dark Balkan subjects bent on weakness”. This story in faces is a silent story, but expressive
and deafening! This is the cry that has risen in me many times,
a cry in protection of each one of us, a cry provoked of reasons and
reasons. This cry is: „That’s what we are, the real we, the real
me” P. S.: Pre niektorých ľudí je titul Bulgaliens nasiaknutý provokáciou,
pre niekoho je negatívny a plný sarkazmu! Pre protokol – akákoľvek
podobnosť (minulá, súčasná alebo budúca) s inými vizualizáciami je
čisto náhodná.
P. S. For some people Bulgaliens is a title corroded by provocation,
for others it is damp with negativity and sarcasm! For the protocol – any similarity (past, current or future) with other visuals is
completely accidental!
Veneta Zaharieva
Veneta Zaharieva
Alexandar
44
45
World Press Photo 10
Bilancia aktuálneho ročníka najprestížnejšej svetovej súťaže novinárskej fotografie je šokujúca. 5847 fotografov zo 128 krajín zaslalo
do súťaže 101 960 fotografií. Nie je v ľudských silách posúdiť také
množstvo obrazov, preto sa v holandskom Amsterdame v posledných rokoch schádza najprv prvá porota, ktorá vyberie najlepších
približne desaťtisíc fotografií pre hlavnú porotu. Náš svet
trpí akútnym nadbytkom obrazu. Fotografuje každý, všetko a čímkoľvek, aj mobilom. Milých psíkov a deti do rodinného albumu? Zabudnite! Teroristický útok a vojnu. Kde sa začína pri pohľade na toľkú biedu otupený cynizmus? Ako vybrať to najlepšie? Súťaž World
Press Photo vznikla v roku 1955, pričom je určená iba pre profesionálov. Ako to v podobných prípadoch býva, pri zrode stála partia
nadšencov v zlatej ére humanisticky orientovaného fotožurnalizmu.
Vtedy sa ešte verilo, že obraz je skutkom a ako taký môže zmeniť
svet. A skutočne, mnohé obrazy, najmä tie, ktoré získali v minulosti
ocenenie Fotografia roku, sa stali ikonami. Za všetky spomeňme
záber verejnej popravy vo Vietname (Eddie Adams, 1968) alebo
pohľad na indickú ženu nariekajúcu na pláži pri zohavenej ruke
obete cunami (Arko Datta, 2004). Základný, a treba povedať,
že neriešiteľný, problém tejto súťaže spočíva v najčastejšej výhrade,
podľa ktorej fetišizuje a za etalón fotožurnalizmu stanovuje vojny,
biedu a utrpenie. Rovnako silný protiargument je pritom prostý,
nie však cynický – svet je taký. Fotožurnalizmus je bytostne závislý
na udalostiach. Na World Press Photo sa súťaží v deviatich základných kategóriách: aktualita (udalosť, na ktorú sa fotograf nemohol
pripraviť), reportáž (udalosť, na ktorú sa mohol pripraviť), ľudia,
o ktorých sa hovorí, ďalej šport, fenomény súčasnosti, každodenný
život, portrét, umenie a príroda. Súťaž ako celok je neuveriteľne
pestrá, pričom obrazy vojny a utrpenie už tradične „prebíjajú“ vo
vedomí diváka príbehy bežného života bežných ľudí. Žiaľ. Svet však
nie sú iba vojny, násilie a hrôzy. Dokazuje to aj aktuálna výstava
World Press Photo. Ide pritom o akési OSN v malom. Porota
súťaže je zostavovaná s až hyperkorektnou pestrosťou, musí tam
byť aj niekto kompetentný z Ázie, Afriky či Latinskej Ameriky. Tak
ako fotografi revoltujú estetizáciou hrôzy, tak aj porotcovia v snahe
narušiť zvyklosti protestujú voči klišé netradičným výberom. Zrejme
aj preto získala ocenenie Fotografia roka tentoraz nenápadná snímka zo série talianskeho fotografa Pietra Masturza, ktorá znázorňuje osamelé postavy z nočných striech v iránskom hlavnom meste
Teherán, ktoré kričia do sveta správy o protestoch voči sporným
prezidentským voľbám. Ten krik bol taký silný, že sa stal obrazom.
Andrej Bán
Outcome of the last edition of the world‘s most prestigious press
photography contest is shocking. This year the competition received 101,960 entries from 5,847 professional photographers from
128 countries. It is inhuman task to go through such a quantity of
photographs, therefore, in recent years about ten thousand best
photographs are selected in the first panel in Amsterdam, Holland,
and later advanced for the grand jury. Our world suffers
from the surplus of image. Anyone takes photographs of everything, using whatever, even a cell phone. Nice dogs and children for
a family album? Forget it! Terrorist attack and war. And looking at
so much misery, where is the beginning of cynicism? How to select
the best images? The World Press Photo contest, founded in 1955,
is opened to professional press photographers only. As in similar
cases, the contest was founded by a bunch of fans in the golden era
of humanistic-oriented press photography. In those times, it was
still believed that the image is a real action and as such can change
the world. And many of them, especially those awarded Photography of the Year have become icons. Just to mention a photograph
of public execution in Vietnam (Eddie Adams, 1968) or a shot of
Indian woman mourning the death of a relative killed in Asian
tsunami catastrophe (Arko Datt, 2004). The basic and one
must say that intractable problem of this competition is its most
frequent complaint that war, misery and suffering set standards for
press photography. Similarly, there is a strong and simple counterargument – the world is as it is. Press photography is inherently
dependent on events. The international jury awarded prizes across
ten theme categories in singles (shot without preparation beforehand) and stories (preparation beforehand): Spot News, General
News, People in the News, Sports Action, Sports Features, Contemporary Issues, Daily Life, Portraits, Arts and Entertainment, Nature.
The contest as a whole is incredibly diverse but images of war and
suffering traditionally „overshadow“ everyday stories of ordinary
people in minds of viewers. Unfortunately. The world is not consisting of just war, violence and horror. The recent World Press Photo
content is an evidence of this fact. And we talk here about
sort of United Nations. The jury is created with hyper correction
regarding its diversity. There must be competent members from
Asia, Africa and Latin America. The photographers revolt with their
horror aesthetic in the same manners as the jury protest against
the ordinary by selecting the most extraordinary images. Apparently, it was one of the reasons why the Photography of the Year
Prize was awarded this year to an unpretentious photograph from
a series shot by an Italian photographer Pietro Masturza of lonely
figures on the night roofs in the Iranian capital of Tehran, shouting
in protest against the disputed presidential election. The outcry was
so strong that it has become an image.
Pietro Masturzo (Taliansko / Italy), Fotografia roka, World Press Photo 2009 / World Press Photo of the Year 2009
Andrej Bán
Ženy vyjadrujú kričaním svoj nesúhlas zo striech Teheránu 24. júna po sporných prezidentských voľbách v Iráne. Výsledky volieb z 12. júna vyhlásili zdrvujúce víťazstvo prezidenta
Mahmouda Ahmadinejada nad opozičným kandidátom Mir Hosseinom Mousavim, ale
objavili sa podozrenia z manipulácie volebnými hlasmi. V nasledujúcich týždňoch po voľbách ovládli ulice násilné demonštrácie. Počas noci ľudia pokračovali vo svojom proteste
z okien, balkónov a striech. Ich výkriky boli ozvenou podobných nočných protestov, ktoré
sa naposledy konali v roku 1979 počas Islamskej revolúcie, ktorá viedla k zvrhnutiu Shaha.
46
Women shout their dissent from a Tehran rooftop on 24 June, following Iran’s disputed
presidential election. The result of the 12 June ballot proclaimed an overwhelming victory
for President Mahmoud Ahmadinejad over opposition candidate Mir Hossein Mousavi, but
there were allegations of vote-rigging. In the weeks following the election, violent demonstrations took place in the streets. At night, people continued their protest from windows,
balconies and rooftops. Their cries echoed similar nighttime protests, last heard during the
1979 Islamic Revolution, which led to the overthrow of the Shah.
47
Nové fotografie Belehradu 2000–2010
New images of belgrade 2000–2010
Autori / Authors Mirko Lovrić (1935), Dragan Mirković (1946),
Branislav Strugar (1949), Fadil Šarki (1951), Zoran Đorđević (1959),
Aleksandar Kelić (1964), Alexander M. Trbovich (1966),
Ivan Stanić (1969), Milena Anđela Mišić (1982), Sanja Knežević (1984)
Kurátor / Curator Goran Malić
V Srbsku takmer nenájdete fotografa, ktorý by nefotografoval Belehrad. Majstri fotografie, vysoko oceňovaní profesionáli, amatérski
fotografi, tí všetci používajú motívy mesta ako inšpiráciou pre svoju
prácu. V priebehu jedného roka sa uskutočnili minimálne dve kolektívne a niekoľko samostatných výstav, pričom v tlači sa často môžeme stretnúť s fotografickými monografiami zobrazujúcimi pohľady
na život v srbskom hlavnom meste. Prístupy k rôznorodej a bohatej
škále najrozličnejších tém a motívov sa líšia od tradičných, topografických a turistických fotografií, cez zachytávanie rôznych životných
situácií, až k atmosferickým obrázkom alebo detailom vytvárajúcim
piktoriálne efekty. Prezentovaná výstava je postavená na poetike
autorov, aktívnych posledných desať rokov až po súčasnosť, pričom
rešpektuje vyššie spomenuté rozdiely. Existuje všeobecne
prijímané tvrdenie, že starší umelci inklinujú k tradičnej fotografii,
zatiaľ čo mladí autori by mali byť viac progresívni. Zostavený výber
ukazuje, že to nemusí byť nevyhnutne pravda. Aj teraz skúma Mirko
Lovric piktoriálne javy: skreslenie, náhle skrátenie foriem a odrazy svetla v zhode s jeho predchádzajúcou tvorbou, ktorá sa vždy
niesla v duchu avantgardy. Dragana Mirkovica zaujímajú kontrasty
mestského života. Zameriava sa na pouličné scény a prostredníctvom
starostlivo vybraných detailov upriamuje divákov pohľad na neočakávané situácie v notoricky známych pohľadoch na Belehrad.
Branislav Strugar je známy ako trpezlivý zberateľ pekných výjavov
a podmanivého svetla. V strede jeho záujmu sú klasicky organizované pohľady, ktoré môžu niektorí považovať za pohľadnice vždy
atraktívne pre návštevníkov Belehradu. Fadil Šarki obratne využíva
čiernobiele fotografie, aby zaznamenal nezvyčajné pohľady na skryté
miesta mesta. Namiesto dookola fotografovaných pohľadov a panorám mu záleží na zobrazovaní pamiatok mesta nielen pod nezvyčajným uhlom, ale súčasne v nezvyčajne rozptýlenom svetle, čo dáva
vyniknúť časti duše mesta. Hlavným rysom tvorby Zorana Djordjeviča, a to nielen pokiaľ ide o fotografie z Belehradu, ale aj o jeho ďalšie
práce, je úspornosť a koncentrácia na hlavné prvky daného motívu.
Z vizuálneho hľadiska používa prekvapivo málo prostriedkov a niekoľkými ťahmi dokáže vyjadriť esenciu pohľadu. Aleksandar Kelić je
ďalší z umelcov so záujmom o dramatické efekty čiernobielej fotogrsfie. Používa klasickú fotografickú technikou (takzvanú analógovú,
na rozdiel od digitálnej fotografie) a vo svojej každodennej práci
zobrazuje témy, z ktorých mnohé sú spojené s architektonickým
dedičstvom, etnológiou a občas folklórom. Alexander M. Trbovich
sa venuje skúmaniu spoločenských javov: výzdobe budov v predvečer štátnych sviatkov, pouličným scénam, tetovaniu, motocyklistom, dvojičkám... a tiež fotografuje pamiatky, ktoré vzdávajú hold
belehradskej architektúre. Ivan Staníć sa snaží prekračovať
limity a vyhýba sa obdĺžnikovým tvarom fotografií. Svoju predstavu Belehradu ako kombinácie architektúry a atmosféry mestského
života prezentuje v sérii fotokoláží. Výrazne reportážne orientovaná
fotografka Milena Anđela Mišić vstupuje do života ulice a vidí mesto
ako vriaci kotol udalostí určených pre médiá (zásahy hasičov, športové akcie, pouličné problémy...). Vzdialené známky mestského života
sú tiché a zároveň rozprávajú nahlas. Sanja Knezevic, ktorá má tiež
blízko k reportáži, skúma štruktúru mesta na rôznych úrovniach.
Dokáže využiť všetko: súmračnú alebo zamračenú oblohu, rozptýlené
48
There is almost no photographer in Serbia who has not photographed Belgrade. Masters of photography, high-ranking professionals, but amateur photographers as well, like to deal with urban
motifs as inspiration for their work. In the course of one year,
a minimum of two joint and a number of solo exhibitions are
staged, and photo-monographs depicting the perspectives and the
life of the Serbian capital get published rather often. Approaches
to the diverse and abundant thematic-motif register vary from
traditional, topographic and tourist-oriented ones, through investigations of various life situations, to atmospheric images or details
that produce pictorial effects in themselves. This selection recognises those differences, relying as it does on the poetics of authors
who have been active over the past decade and are active today as
well. It is usually claimed that older artists are traditionally
oriented, whereas young authors are supposed to be progressive.
This selection shows that it is not necessarily so. In keeping with
his earlier orientation, which has always been of the avant-garde variety, on this occasion too Mirko Lovrić explores pictural phenomena: distortions, sudden shortening of forms and reflection of light.
What preoccupies Dragan Mirković are the contrasts of city life. His
gaze is directed towards street scenes in which, by way of selected
details, he directs the viewer’s eyes towards unexpected situations
within the framework of recognisable Belgrade views. Branislav
Strugar is known as a patient recorder of nice scenes and seductive
lights. He mainly tends towards classically organised scenes that
some may regard as being of the picture postcard, tourist kind,
but always attractive to visitors of Belgrade. Fadil Šarki deftly uses
black-and-white images to record unusual views of hidden city
locations. Instead of often seen views and panoramas, what matters
to him is to view city monuments, not only from hidden angles but
also in unusual dispersed light, thus showing a part of the soul of
this city. The main characteristic of Zoran Đorđević, not only when
it comes to photographs of Belgrade but also in other works of his,
is austerity and focusing on the main features of the given motif.
He uses astonishingly few means to present, in painterly terms, the
essence of a view in a few moves. Aleksandar Kelić is another artist
interested in the dramatic effects of black-and-white photography.
He uses the classical photographic technique (the so-called analogue, as opposed to digital photography), and in his everyday work
he focuses on various themes, many of which are connected with
monument heritage, ethnology, occasionally folklore. Alexander
M. Trbovich is inclined to investigate social phenomena: decorating
houses on the eve of national holidays, street scenes, tattooing, motorcyclists, twins... and he also photographs monuments that adorn
the architecture of Belgrade. Ivan Stanić strives to avoid
the limitations and the usual rectangular forms of photographs.
He sees Belgrade as a diverse combination of architecture and the
atmosphere of urban life, and depicts it in series of photo-collages.
A markedly reportage oriented photographer, Milena Anđela Mišić
enters street events, sees the city as a cauldron where there is
always something boiling, and those are always events of interest to the media (firefighters’ interventions, sports events, street
problems...). Those are all distant signs of urban life, quiet and yet
Sanja Knezevic
svetlo, drámu oblakov, atmosféru mestských symbolov, dvojplošník
pripomínajúci komára, potom pohyb, skok... To, čo vidíme
pred sebou, je výber nových fotografických diel, z väčšej časti ešte
nevystavovaných, ktorého autori si vybrali ako námet Belehrad
a jeho obyvateľov. Výber si nekladie za cieľ zobraziť všetky motívy
tohto veľkomesta, ani predstaviť všetkých, čo fotografovali Belehrad;
myšlienkou je poukázať prostredníctvom vybraných autorov a ich
diel na niektoré z poetík, používaných autormi aktívnymi v poslednom desaťročí. Prístupy rôznych autorov zároveň verne zobrazujú
ich vývojové fázy. Charakteristickým znakom všetkých účastníkov
tohto projektu je, že sú to majstri fotografie, ktorí aktívne vystavujú.
Výstava kladie dôraz na piktoriálne kvality mestských lokalít, dosiahnuté ani nie tak vďaka technickej kvalite fotografického média,
ktoré realisticky potvrdzuje „tu a teraz“, ale skôr prostredníctvom
estetických vlastností rôznych autorských rukopisov. Téma bola pre
vybraných autorov príležitosťou vytvoriť prostredníctvom individuálneho cítenia, napriek rozdielnym názorom na mesto, mozaiku
spoločných dojmov, nazvanú vzhľadom na fakt, že všetky fotografie
vznikli v takej krátkej dobe, Nové fotografie Belehradu.
Goran Malić
sufficiently telling. Also inclined towards reportage, Sanja Knežević
explores the structure of the city in its various layers. She can use
everything: the sky at dusk or overcast, dispersed light, the drama
of clouds, the atmosphere of urban symbols, a biplane reminiscent
of a mosquito, then a movement, jump... What we have before us is a selection of new photographic works, for the most part
not exhibited until now, whose authors have picked Belgrade and
its inhabitants as their theme. This selection does not aim to show
all the motifs there are in this big city, nor does it aim to affirm all
of the many Belgrade photographers; the idea is to point, through
the selected authors and their works, to some of the poetics applied
over the course of the past decade. The authors’ different approaches are at the same time a faithful reflection of their development phases. A characteristic of all the participants of this project
is that they are active in public life as masters of photography and
participants of exhibitions. What is presented here, first of all, are
the pictural qualities of urban locations, not so much through the
technical qualities of the photographic medium, which realistically
testifies “here and now”, but through the aesthetic features of different authorial handwritings. The theme was merely an occasion
for the authors selected to turn their individual sensibilities, despite
personal differences when it comes to their views of the city, into
a mosaic of common impressions that we have called, due to the
fact that they were all made over a short period of time, New Pictures of Belgrade.
Goran Malić
49
Jozef Ort-Šnep
Japonské záhrady
Japanese Gardens
Japonské záhrady
Profesor Teiji Itoh hovorí: „Pravdepodobne nič neovplyvnilo japonskú
záhradu väčšmi ako láska, ktorú japonskí ľudia vždy prechovávali
k prírode“. Dôkazy tohto tvrdenia nájdeme i dnes v japonskej voľnej,
či rovnako v umelej mestskej krajine. Japonské záhradné
umenie sa vyvíjalo pod dvomi vplyvmi. Prvý začína už v japonskej
prehistórii a vznikol z potrieb šintoistického animistického náboženstva – vytvárať pre rituálne účely „posvätné priestory“, kde sa človek
stretával s božstvom Kami. Tento priestor „yuniwa“, čiže priestor, ktorý prešiel očistou, je zbavený vegetácie, zreteľne oddelený od ostatnej
krajiny. Zem je pokrytá drobným bielym štrkom, uprostred je strom
alebo kameň, sídlo božstva Kami. Japonské záhradníctvo sa
nevyvíjalo v izolácii. V šiestom storočí prichádza do Japonska cez
Čínu a Kóreu prvá vlna budhizmu. S ním prichádzajú aj myšlienky
konfucianizmu a taoizmu, písmo, maliarstvo, urbanizmus, architektúra a umenie tvorby záhrad. Tieto nové vplyvy nenahrádzajú domáce
tradície, sú asimilované a stavajú sa súčasťou japonskej kultúry.
Suché záhrady (1330–1570)
Ich koncept je pre západného návštevníka prinajmenšom prekvapujúci. Záhrada je bez stromov, trávnika, kvetov, bez lavičky. Prvky,
ktoré ju tvoria, sú obmedzené na minimum: kameň, štrk, mach.
Záhrada sleduje obdĺžnikový pôdorys budhistickej svätyne po jednej,
dvoch, či troch stranách. Kamene na bielom štrkovom poli sú usadzované v nepárných zoskupeniach 3-5-7, tieto ďalej organizovane
v trojuholníkových útvaroch. Mach je v okolí skalných formácií, ale
môže vytvárať i samostatné, jasne ohraničené obrazce na štrkovom
poli. Môže dokonca pokryť celú plochu záhrady spolu s kamennými
formáciami. Štrkové pole je pokryté linkami, ktoré majú najčastejšie formu priamky, vlnovky, alebo sústredených kruhov, vzájomne
kombinovaných. Do záhrady sa nevstupuje. Záhradu pozorujeme ako
obraz, priamo z terasy alebo z vnútra svätyne po vhodnom usporiadaní posuvných stien. Rozšírený je názor, že záhrady pôvodne slúžili na meditáciu. Časté sú pokusy o symbolické výklady záhrad
a ich prvkov v zmysle budhistického alebo taoistického učenia.
Slávny tvorca záhrad, mních Muso Kokushi (1271–1346), odmietal verbálne interpretácie záhrad „slovami a myšlienkami“ a dával prednosť
intuícii, meditácii a praktikovaniu záhradného umenia, „ktoré môže
pomôcť dosiahnuť pravé poznanie“.
Promenádne záhrady (1600–1868)
Oproti asketickému duchovnému svetu „suchých záhrad“, obrátených do seba, stojíme tu voči barokovému svetu okázalosti,
prepychu a hojnosti. Promenádna záhrada má vyvolať intenzívny
estetický zážitok, vytvoriť prijemné prostredie a dôstojne reprezentovať svojho majiteľa. Stavebné prvky sú: voda, kameň, strom, krík,
tráva, mach. Pri výbere terénu je dôležitý prítok vody. Umožňuje
vytvoriť jazero, ostrovy, mosty, lávky, vodopády. Na brehoch jazera
sú často pozoruhodné kamenné zoskupenia, repliky obľúbených
prírodných krás krajiny, alebo ilustrácie popisu prírodných scenérií
z japonskej klasickej literatúry. Zem z vyhĺbeného jazera umožňuje
denivelizovať terén a vytvoriť umelé kopce. Veľká pozornosť je venovaná výberu vegetácie: najmä v domácom prostredí má prvora50
Japanese Gardens
Professor Teiji Itoh: “Probably nothing influenced Japanese garden
more than love, Japanese people has always felt towards nature.”
Evidence of this claim can be found even today in both, Japanese
wild and artificial human-made urban land. Japanese garden
art was shaped by two main elements. The first of them, creation of „sacred space“ for the ritualistic purposes of meeting the
Kami deity, originated in the prehistoric Japan with its shintoistic animistic religion. This space, “yuniwa”, or a purified space,
is free of vegetation and clearly separated from the surrounding
environment. Ground is covered with tiny white gravel, a tree or
a stone in the centre representing the residence of the Kami deity. Japanese gardening did not grow in isolation. The first
wave of Buddhism entered Japan via China and Korea in the sixth
century. At the same time, the ideas of Confucianism and Taoism,
writing, painting, urban design, architecture and the art of making
gardens were also introduced. These new influences did not replace
the original tradition but have been assimilated and become a part
of Japanese culture.
Dry Landscape Gardens (1330–1570)
The concept is quite surprising for a Western visitor. The garden is
free of trees, grass, flowers, benches. The constituting elements are
kept at a minimum: stone, gravel, moss. Garden follows a rectangular ground plan of Buddhist shrine along its one, two or three sides.
The stones on white gravel field are placed in odd clusters3-5-7 and
further organized in triangular formations. Moss is usually placed
around rock formations, but clearly defined patterns inside the
gravel field are another option. It may even cover the entire garden
area adding stone formations. Gravel field is ornamented with lines;
usually straight lines, wavy lines, concentric circles, or their combilation. No entrance allowed. Garden is observed directly from the
terrace or from inside the sanctuary after the proper arrangement
of sliding walls, the same way we observe painting. There is
a widespread opinion that gardens were originally designed for the
purposes of meditation. Common are attempts of their symbolic interpretation and interpretations of their elements in terms of Buddhist or Taoist teachings. A famous garden designer, monk Muso
Kokushi (1271–1346), dismissed verbal interpretations of gardens
“using words and ideas” and preferred intuition, meditation and
practice of garden art, “which can help to achieve true knowledge”.
Strolling gardens (1600–1868)
Unlike ascetic spiritual world of “dry landscape gardens”, we stand
against the world of baroque pomp, luxury and wealth. The purpose
of strolling garden is to create an intense aesthetic experience,
a pleasant environment and a worthy representation of its owner.
Building elements are: water, stone, tree, shrub, grass, moss. A water
supply is also an important while selecting the place. It allows to
create a lake, islands, bridges, footbridges, waterfalls. On the banks
of a lake, there are often remarkable rock groups, replicas of the
country`s natural beauties or recreations of the scenery known
from the works of Japanese classical literature. The digged up
dú dôležitosť. (Kvety sakury, alebo červené javorové listy v jeseni
uvádzajú každoročne do pohybu masy turistov po celom Japonsku).
Výber je prispôsobený zmenám vegetácie behom štyroch ročných
období a ich výslednej celkovej harmónii. Rast vegetácie a stromov
nie je ponechaný náhode, každoročne ich pristrihávajú a formujú,
aby sa zachovala pôvodná rovnováha. Na rozdiel od suchej
záhrady, promenádna záhrada nemôže byť pozorovaná a obsiahnutá z jedného stanoviska. Záhradu postupne objavujeme z trasy
promenády, ktorá je presne vypočítaná, kľukatí sa, približuje sa
alebo vzďaľuje sa od brehu, stúpa a klesá. Technika, ktorá umožňuje
prístup k záhrade, sa volá „miegakure“ – „ukryť a odhaliť“. Vyznačuje sa vhodnou kombináciou trasy s popredím: stromy, kríky, plot,
ktoré nám odhaľujú a ukrývajú znova a znova nové motívy, pričom
sa vracajú k tým pôvodným pod iným uhlom a v inej perspektíve. Pri prechádzke takouto záhradou si musíme občas pripomenúť, že to, čo vidíme, nie je príroda. Že je to ľudské dielo – dielo
trpezlivé, pokorné, ktorému v dôvernom dialógu príroda prezradila
svoje tajomstvá. Historické obdobie medzi 14. a 17. storočím,
keď vznikli oba typy záhrad, bolo obdobím dozrievania japonského
záhradníctva, časom, keď sa zo žiaka stal majster.
Jozef Ort-Šnep
ground from a lake provides a material for lanscaping and creating
artificial hills. Great attention is paid to the selection of vegetation: especialy in the domestic environment it is of uttermost
importance. (every year in autumn, sakura flowers or red maple
leaves attract crowds of tourists from all over Japan). The selection
of vegetation is made having in mind each season, and achieving
complete harmony. Growth of vegetation is not left to chance and
it is trimmed and formed to restore the original balance. In
contrast to dry landscape garden, strolling garden is not designed
to be observed and enjoyed from just one point. Garden is gradually
explored walking the path of a promenade, which is precisely calculated one moment close one moment far far from the shore, rising
and falling. The technique chosen is called “miegakure” – “hide and
reveal”, which means carefully planned pathviews: trees, shrubs,
fence, revealing and hiding again and again new themes and repeating the main theme under a different angle and different perspective. When we sometimes walk through such a garden we
must keep in mind that what we actually see is not a nature. That is
a work of a man – the patient and humble work when the intimate
secrets of nature are revealed. Both types of gardens originated between the 14th and 17th centuries, which was a maturing
period of Japanese gardening, the time when the student became
a master.
Jozef Ort-Šnep
51
Wildlife Photographer of the Year
Kurátor / Curator Pavel Radosta
Poprvé se na Slovensku představuje v rámci Měsíce fotografie
nejprestižnější světová přehlídka fotografií divoké přírody – Wildlife
Photographer of the Year. Soutěž pořádaná Přírodovědným
muzeem v Londýně a BBC Wildlife Magazinem má více než čtyřicetiletou historii. Každoročně se jí účastní okolo deseti tisíc nejlepších
amatérských i profesionálních fotografů přírody z celého světa.
Výsledná výstavní kolekce stovky adjustovaných fotografií vítězů
jednotlivých kategorií reprezentuje následně přehlídku po celém
světě. Aktuální ročník je výběrem z 41 135 zaslaných snímků.
Mezinárodní porota složená z věhlasných jmen renomovaných
fotografů, obrazových editorů a teoretiků fotografie a pod vedením
legendy fotografie divočiny – Jima Brandemburga, vybrala soubor,
který vedle vynikající výtvarné a technické kvality otevírá bezkonkurenční pohled do krásy, dramat a rozmanitosti přírody. Přehlídka
fotografií Wildlife Photographer je protiváhou dramatických, často
válečných a krvavých záběrů dnešního světa lidí známé novinářské
přehlídky World Press Photo. Wildlife Photographer of the
Year je na rozdíl od řady dalších soutěží vyhlášený důrazem na, až
puritánskou, fotografickou čistotu oceněných snímků, tedy vystavování zvětšenin bez digitálních úprav, montáží nebo manipulací.
Fotografie musí být pořízeny v přirozených podmínkách a „model“
jsou vždy divoká zvířata. Z tohoto hlediska je poslední ročník tak
trochu skandální. Posledním vítězem přehlídky Wildlife Photographer of the Year se stal původně španělský fotograf s působivým
snímkem vlka přeskakujícího ohradu. Poté, co byly vyhlášeny
výsledky, bylo zjištěno, že fotografie porušuje pravidla soutěže a že
fotografie vlka nevznikla po létech strávených někde v kanadské divočině, ale že snímek je vytvořen s účastí krotkého vlka „manekýna“.
Přestože autor snímku nepovolený postup popírá, byl ze soutěže
diskvalifikován. Porušení přísných pravidel se nepromíjí. Alespoň
v Londýně. Premiéru výstavy Wildlife Photographer na Slovensku doprovodí v Umělecké besedě medailon fotografií divočiny
neméně proslulé značky National Geographic.
Pavel Radosta
For the first time, the world`s most prestigious wildlife photography competition – Wildlife Photographer of the Year – is held
in Slovakia as part of the Month of Photography. The
competition, owned by the London Natural History Museum and
BBC Wildlife Magazine has more than forty-years of history. Every
year, it recieves about ten thousand entries from the world`s best
amateur and professional wildlife photographers. The resulting exhibition collection of hundreds of adjusted photographs containing
the winning images in each category is followed by the subsequent
tour around the world. The current edition is a selection of
41,135 recieved images. An international jury of renowned photographers, image editors and theorists of photography lead by the
legend of wildlife photography – Jim Brandemburg, selecteded the
collection, which in addition to outstanding artistic and technical
quality opens an unparallelled insight into the beauty, drama and
diversity of nature. The photography exhibition Wildlife Photographer is a counterweight to the famous press photography contest
World Press Photo with its dramatic and often bloody images of war
representing todays world of people. Wildlife Photographer
of the Year is, unlike many other competitions, renowned for its
almost puristic approach to awarded photographs, which means no
digital editing, assembly or handling of displayed enlargements is
allowed. The photographs must be taken in natural conditions and
the „models“ are always wild animals. From this point of view, last
year edition sparked quite a controversy. The overall 2009 competition Wildlife Photographer of the Year winner was a Spanish
photographer with an impressive picture of a wolf leaping a gate.
After the results were announced, it was found that the photo
violates the rules of competition and the wolf image had not been
taken after several years of waiting somewhere in the Canadian
wilderness, but it was a staged photograph of domestic animal. Although the author denied the accusation, he was disqualified from
the competition. Violation of strict rules is unforgivable. At least in
London. The premiere exhibition of Wildlife Photographer
in Slovakia will be accompanied the exhibition of wildlife photographs taken for famous National Geographic magazine held in
Umelecká beseda Gallery.
Javi Montes
Pavel Radosta
52
53
Anastasia Khoroshilova
9,5 % PLUS
9,5 % PLUS
Kurátori / Curators Evgeny Berezner, Natalia Tarasova, Irina Tchmyreva
Všednosť iného sveta
Fotografické cykly Anastázie Chorošilovovej sú uvité do venca okolo
jediného motívu: jej záujmu o ľudí. O nich samých. O ich tváre. Telá.
Domy, v ktorých žijú. O životné prostredie, ktoré vytvorili. O krajinky, ktorých veľká prázdnota predsa len obsahuje znaky ľudskej prítomnosti. Horár, prechádzajúci lesnou húštinou, takto číta pre cudzie oči neprístupné znaky prítomnosti zveriny, zlomené vetvičky,
ušliapanú trávu, stopy. Chorošilovovej záujem o ľudí je taký pokojný
a nenáhlivý, že pritom stačí pozorne (hĺbavo, ako sa písalo v klasických ruských textoch) si prezrieť človeka celého, stačí sa dokonca
začudovať nad jeho bizarnosťou a neopakovateľnosťou. Súdiac
podľa jej fotografií, každý človek je povšimnutiahodný. Na základe
svojej druhovej špecifickosti. Takáto pozornosť sa dlho pokladala
za príznak humanizmu. Ale môže to byť aj príznak učenosti. Pretože
keď si pozorne prezeráme jednotlivca, môžeme v ňom uvidieť osud,
to spojenie osobného a typického, čo z nás všetkých robí uchádzačov o miesto v Histórii. Len treba, aby prišiel ten, čo všetkých zapíše do veľkej knihy. V súčasnosti vizuálne zatláča verbálne,
presnejšie, pohlcuje ho, stierajúc hranice medzi obrazom a znakom.
Núti znaky (to typické), aby sa usilovali o neopakovateľný spôsob
značenia, a obrazy – vzhľadom na ich obrovské množstvo, ktoré je
nemožné vnímať v úplnosti obraznej formy – premieňa na znaky,
pričom redukuje početné významovo nosné detaily. Anastázia má vlastný spôsob úctivého prezerania, a tým pripomína učenca
predminulého storočia, humanitného vedca a národniara, ktorý
po získaní skvelého univerzitného vzdelania odchádza na dedinu,
aby tam „odovzdával národu to dobré, čisté, večné“ a zároveň zbieral
a zaznamenával prostonárodnú múdrosť. Taký učenec v sebe spájal
folkloristu aj etnografa, historika a kulturológa, sociológa i religionistu. Fotografka Chorošilovová odišla z Ruska študovať do Nemecka a vrátila sa domov hľadať svoje témy. Každú sériu opatrí dôkladným záznamom a v ňom čisto vedecky a sucho vyznačuje diskurz,
v rámci ktorého treba tieto práce vnímať (z ktorého vychádzala pri
ich tvorbe). Lenže paradox zobrazenia tkvie v tom, že je komplikovanejšie a hlbšie, než tá jeho verbálne definovaná úloha. Pri
pohľade na Anastáziine diela sa asi prichytíme pri myšlienke, že
pred nami – tam vnútri fotografií – dochádza k vyjaveniu mýtu.
Podľa ruského filozofa Loseva „mýtus je ... najvyššia realita svojou
konkrétnosťou, maximálne intenzívna a maximálne vypätá. To nie
je výmysel, ale najvýraznejšia a najpôvodnejšia skutočnosť... vzdialená hocakej náhodnosti a svojvôle“. V Chorošilovovej fotografiách
mýtus vyžaruje zvnútra cez všednosť, príliš obyčajnú, takže prizerať
sa jej bude príšerne nudné (podľa Dostojevského chápania pojmu
„nudné“), ako aj pozerať na jej fotografie, svojou nenáhlivou prostotou vyvolávajúce pocit odcudzenia. Ale cez všednosť, profánnosť
presvitá videnie iného sveta. Etnológovia majú na základe
výskumu množstva variantov výkladov najstaršej koncepcie štruktúry sveta (mýtus s jeho troma časťami – podzemnou, pozemskou
a nebeskou / mýtus o podzemnom svete / mýtus o svete záhrobia
/ mýtus o nebesách) určitú predstavu o hraniciach deliacich svety.
Preniknúť cez tieto hranice sa dá narodením a smrťou. Po stáročia
sa porovnáva smrť a sen, presnejšie: vo sne ako aj v smrti možno
prekročiť hranicu rozdeľujúcu svety. Príznakom prekročenia hranice
je neprítomnosť tieňov. Všetko zalieva rovnomerné súmračné
svetlo. Pomalosť a zádumčivosť veľkých figúr, zdĺhavosť čiar obzoru
54
The Beyond-this-World Everyday
Anastasia Khoroshilova’s cycles of works weave into a garland
around one theme: her interest in people. In people themselves. In
their faces. In their bodies. In the homes in which they live. In the
environment of their habitation that they have created. In landscapes, in the large emptiness of which signs of the presence of man
nevertheless remain. Like a forester, walking through the depths
of a forest, reading the signs of the presence of an animal, broken
branches, trampled grass, tracks, unnoticeable to the unfamiliar eye.
Khoroshilova’s interest in people is so calm and unhurried that she
has time to look attentively (thoughtfully – as it was done in classical Russian texts) at the whole person, even has time to wonder
at his quaintness and uniqueness. Judging by her photographs,
any person is worth noticing. Because he is human. For a long time
such attention was considered a sign of humanism. But perhaps
also a sign of learning. Because when looking at the individual attentively, one can see in him his fate, that connection between the
personal and the typical, which makes all of us claimants to a place
in History. What remains is the coming of the one who will write
everybody into a big book. In our day the visual supplants
the verbal, more precisely, engulfs it, erasing the borders between
the image and the sign, forcing signs (the typical) to strive towards
an unrepeatable way of writing, and transforms images, because of
their huge number which is impossible to grasp in all its fullness
of visual form, into signs, reducing the number of multiple details
carrying meaning. Possessing her own way of respectful
observation, Anastasia reminds one of a 19th century scientist,
a humanist scholar of the Russian folk movement who, having received a wonderful university education, goes to a village in order to
“bring the good, the pure, the eternal to the people” and simultaneously to collect and record popular wisdom. Such a scientist was at
the same time a collector of folklore and an ethnographer, a historian and a culture expert, a sociologist and a theologian. In the
work of the photographer Khoroshilova, who left Russia to study
in Germany and returned home in search of her own themes, each
series is accompanied by a detailed note, in quite a scientific and
dry manner specifying the discourse in which the works should be
seen (the impulse for their creation). But the paradox of the image
is in the fact that it is far more complex and more profound than
that verbally defined task which it should fulfil. Looking
deeply at the works of Anastasia, you catch yourself thinking that
in front of you – there, within the photographs – a myth is unfolding. In the opinion of the Russian philosopher Losev, “the myth
is … reality, the highest in its distinctness, maximally intensive
and tense to the greatest degree. It is not fiction, but – the most
vivid and genuine reality… remote from any fortuity and arbitrariness”. In Khoroshilova’s photographs the myth glows within, out
through the everyday, the too ordinary, to look at which, it seems,
would be dreadfully boring (in the sense of “the boring” as per
Dostoyevsky), as it would be to look at the photographs themselves,
which by their unhurried simplicity cause a feeling of alienation.
But the apparition of the other world seeps through the everyday,
the profane. The ethnologists, on the basis of their study
of numerous descriptions of the ancient idea about the structure
of the world (the myth about its three parts – the underworld, the
Colonel K. z cyklu 9,5 % Plus / from the cycle 9.5 % Plus, 2005
a uhlov stien a dlážky, priezračnosť farieb – to všetko v Anastáziiných fotografiách prenáša diváka do onoho sveta, kde všetko pokračuje, a predsa neexistuje (keďže je to tam, a nie tu, kde je divák).
V Dostojevského záznamoch je peklo opísané ako šopa, obyčajne
nudné miesto... Chorošilovovej cyklus 9,5 % plus je portrét
žien pôsobiacich v štátnej službe, a preto oblečených v uniforme,
takej, akú sme zvyknutí vidieť na mužoch. Anastázia píše v poznámke k tejto sérii, že ju zaujímali vzťahy ženy a moci, zachovanie
(nadobudnutie novej?) sexuality ženy v uniforme... súdiac podľa
tohto textu pre autorku bol najdôležitejší dualizmus danej situácie.
Žena / služba. Chorošilovová urobila cyklus portrétov, v ktorých spočiatku preskúmame kompozíciu a uniformu, až sa napokon
zastavíme prezeraním tvárí hrdiniek. A nemôžeme sa k nim prebiť.
Sú za obrazovkou, „za sklom“ z uniformy, lebo samy od seba prijali
rozhodnutie stať sa štafážou. Ženy, ktoré si zvolili službu (vojenskú
službu), odchádzajú z jednej reality, tradičnej („tri K“: kuchyňa, kinder, kostol) alebo emancipovanej, ale civilnej, a stávajú sa súčasťou
iného sveta, sveta poriadku (Ordnung). No ani skúsenosť americkej spoločnosti, oveľa emancipovanejšej než ruská (film G. I. Jane,
mnohé romány na „pracovnú“ vojenskú tému), ani dávne legendy
o amazonkách podnecujúce obrazotvornosť, nič z toho nedáva ani
sekundu istoty, že by žena mohla byť prijatá vo svete Ordnung ako
plnoprávne vlastná, že by s ním mohla splynúť ako jeho prirodzená
súčasť. Hrdinky tohto cyklu vyzerajú ako fantómy, visiace v šedivej,
netelesnej atmosfére zvyčajných usporiadaných krajiniek. Cez tú
uniformu sa ich nedotknete. Hľadia na vás ako močiarni duchovia,
ako spiace, zo svojho dvojnásobne aj trojnásobne odtrhnutého sveta: z vlastnej vôle – oblečenou uniformou, societou, ktorá odpovedala na ich voľbu, fotografiou, tvoriacou krehkú, ale citeľnú hranicu
medzi zachytenou realitou a realitou diváka. Anastázia Chorošilovová ako nemnohí vyvolení cíti tú hranicu. Tvorí obrázky všednosti
iného sveta.
earthly, the heavenly / the myth of Hades / the myth of the afterlife
/ the myth of the Heavens) have a certain perception of the borders
dividing the worlds. Passing through the borders is possible through
birth and death. Death and dreams have been compared throughout
the centuries, more precisely: in dreams, as in death, one can cross
the border dividing the worlds. A sign of crossing is the absence of
shadows. An even twilight light covering everything. The unhurriedness and pensiveness of large figures, the continuance of horizon
lines and of the corners of walls and floor, the transparency of
colours – in Anastasia’s photographs they transpose the viewer into
the world beyond this world, where everything continues and, for
all that, does not exist (being there, but not here where the viewer
is). Thus in Dostoyevsky’s notes Hell is described as a box room,
usually a boring place… Khoroshilova’s cycle “9.5% Plus”
is a portrait of women, working in public service and therefore
dressed in uniform, such as is seen more commonly on men. In her
notes to the series Anastasia wrote that she was interested in the
relationships between woman and power, the preservation (acquisition of a new?) of the sexuality of woman in uniform… judging
by the text the author’s priority was the dualism of the situation.
Woman / service. Khoroshilova created a cycle of portraits
in which, the viewer, having studied the composition and uniform,
finally begins to look at the faces of the heroines. And you cannot
break through to them. They are behind a screen, “behind glass”
made out of the uniform, independently taking the decision to
become staffage, to draw a boundary between themselves and the
world. The women, having chosen service (military service), leave
one reality, the traditional (“the three Cs”: cuisine, children, church)
or emancipated (but civilised) and become part of a different world,
the world of order (Ordung). But even the experience of American
society, far more emancipated than the Russian one, as portrayed
in “Soldier Jane” and in the numerous novels on the “industrial”
(military) theme, as well as the ancient legends about the Amazons
which excite the imagination, do not for a second give confidence in
the fact that woman can be accepted in the world of Ordung as an
equal, can merge with it as a natural part. The heroines of this cycle
are like phantoms hovering in the grey without shadows, incorporeal atmosphere of habitual orderly landscapes. Through this uniform one cannot touch them. As swamp spirits, as those sleeping,
they look at us from out of their doubly and triply rejected world:
rejected wilfully – by the uniform they are dressed in, by the society
which has responded to their choice, by the photograph which creates a fragile, but tangible border between the captured reality and
the reality of the viewer. Anastasia Khoroshilova, as the chosen few,
feels the border acutely. She creates pictures of the beyond-thisworld everyday.
Irina Tchmyreva, PhD
Irina Čmyrevová, PhD
55
nepokojné médium
yeasty medium
Slovenská fotografia 1990–2010
Slovak Photography 1990–2010
Autori / Authors Peter Ančic, Andrej Balco, Andrej Bán, Tomáš Agat Błoński, Petra Bošanská, Petra Cepková, Judita Csáderová, Radovan
Čerevka, Jan Ďurina, Petra Feriancová, Pavlína Fichta Čierna, Daniel Fischer, Viktor Frešo, Mário Furčák, Jana Hojstričová, Peter Homola,
Dominka Horáková-Ličková, Jana Ilková, Peter Janáčik, Andrea Juneková, Andrea Kalinová, Šymon Kliman, Robo Kočan, Martin Kollár,
Viktor Kopasz, Branislav Kropilák, Marek Kvetan, Galina Lišháková, Boris Németh, Lucia Nimcová, Jozef Ondzik, Ingrid Patočková, Pavel
Pecha, Viktor Pischinger, Rudo Prekop, Peter Rónai, Maroš Rovňák, Dorota Sadovská, Silvia Saparová, Jozef Sedlák, Rudolf Sikora, Pavel
Maria Smejkal, Ľubo Stacho, Monika Stacho, Tono Stano, Vasil Stanko, Lucia Stráňaiová, Viktor Szemzö, Jana Šturdíková, Miro Švolík, Tibor
Takáts, Martin Tiso, Olja Triaška Stefanovič, Kamil Varga, Tomáš Werner, Jana Želibská, Jaroslav Žiak, Peter Župník
Kurátori / Curators Lucia L. Fišerová, Anna Maximova, Václav Macek
Po viacerých súhrnných výstavných prezentáciách diania na slovenskej fotografickej scéne – Súčasná slovenská fotografia (1999),
Mladá slovenská fotografia (2001), Slovenská fotografia 1925–2000
(2001) a Nová slovenská fotografia (2009) – sa zhodnotenia dočkalo
aj obdobie často charakterizované adjektívom slobodné: dve dekády
po prelomovom roku 1989. Výstava Nepokojné médium reflektuje
vývoj fotografie na Slovensku počas tohoto dvadsaťročia, ovplyvnený zmenou spoločenskej klímy, prienikom európskych a amerických aktuálnych tendencií do slovenského umenia, zvyšujúcou sa
úrovňou umeleckého školstva, výstavnej prezentácie a celkovým
upevnením postavenia fotografického média v kontexte súčasného
vizuálneho umenia. Euforické i hravé deväťdesiate roky so
svojím začiatkom poznačeným doznievaním „novej vlny“ predchádzajúcej dekády a experimentovaním s fotografickými technikami
vyvrcholili infiltrovaním neokonceptuálnych prístupov v podobe
fotoinštalácie, videoinštalácie a umenia site-specific. Pod vplyvom postmoderných stratégií, akcentujúcich predovšetkým rod,
telo a identitu, sa plynule pretransformovali do tretieho milénia,
v ktorom dostáva čoraz väčší priestor digitálna analýza fotografického média, lyrizujúca až efektná neoromantická estetika i sociálne
angažované témy. Expozícia je koncipovaná ako osem mikrovýstav
organicky prepojených do jedného celku. Nesleduje chronologickú
os, ale prechádza priečne najdôležitejšími témami, žánrami či technologickými diskurzmi, ktoré výrazne oscilovali alebo stále oscilujú
v dielach autorov sledovaného obdobia. Členenie do kapitol
tak predstavuje otvorený systém prezentácie i interpretácie jednotlivých diel, kde je mechanické porovnávanie dvoch rovnomerne
zastúpených období nahradené asymetrickým modelom usúvzťažňovania diel v rozlične nastolených kontextoch. Úvodná
kapitola Slovák prostredníctvom portrétu a „nového dokumentu“
mapuje politický a spoločenský fenomén mečiarizmu, prechod obyvateľov krajiny na nový životný štýl, ako aj ich meniacu sa identitu.
V Otázke žena, reflektovanej nielen ženskými autorkami, sa popri
výraznejšom vymedzovaní sa v rámci genderového diskurzu dostáva
do popredia tiež sféra intimity a súkromného prežívania „ženského
sveta“. S prechodom z formálne definovaného žánru aktu k tematizácii tela a telesnosti prostredníctvom bolesti, sexuality a reflektovania „iného“ je zviazaná kapitola Ne-pekné telá. Problém sebareflexie a následnej sebaprezentácie v rámci autoportrétnej tvorby
sústredenej v časti Hovory k sebe vizuálne osciluje medzi efektnou
mediálnou šou, tichou kontempláciou a ironickou sebaprojekciou.
Priestory nikde sa rozprestierajú na území žánru krajiny a architektúry. Vplyvom digitálnych technológií prešla téma životného
priestoru vývojom od hravých inscenovaní k neúprosnej manipulácii urbánnej i prírodnej krajiny s kritickým pohľadom na zmeny
v topografii nášho sveta. Nástup digitálnej fotografie zrelativizoval
aj fotografické svedectvo, záujem autorov sa však nanovo obrátil
56
Following the several overview exhibitions on Slovak photographic scene – Contemporary Slovak Photography (1999), Young Slovak Photography (2001), Slovak Photography 1925–2000 (2001) and New Slovak
Photography (2009), a collection of photographs made over the period
characterized by the adjective “free” has finally been put together two
decades after the collapse of communism in 1989. The exhibition Yeasty Medium focused on photography in Slovakia over the last twenty
years reflects the development influenced by changing social climate,
introduction of contemporary European and American trends into
Slovak art, increasing level of art education, exhibition presentations
and overall consolidation of the status of photographic medium in the
context of contemporary visual art. The early 1990s saw the rejection of „new wave“ and experimenting with photographic techniques which culminated in introduction of neo-conceptual approaches
in form of photo installation, video installation and site-specific art.
These approaches were continuously transformed in the wake of third
millennium and digital analysis of photographic medium, lyric-like and
even fancy neo-romantic aesthetics and socially engaged issues have
became the centre of attention under the influence of postmodern
strategies and its emphasis on gender, body and identity in particular,. The exposition is conceived as eight “micro-exhibitions” that are
organically linked together. It does not follow a chronological axis,
but presents the dominant issues, genres or technological discourses,
which significantly oscillated or still oscillate in the work of contemporary authors. The division into the chapters thus creates
an open system of presentation and interpretation of individual art
works, where a mechanical comparison of two equally represented
periods has been replaced by an asymmetric correlation model of art
works within the differently defined contexts. „New document“ presented in the introductory chapter Slovak portraits the
political and social phenomenon of Meciarism, changes of lifestyle and
its gradual transformation as well as new understanding of identity.
In the Issue – Woman, reflected not by women authors alone, together
with the gender defined discourse the private sphere of intimacy
and „female world“ experience is explored. The chapter Odd Bodies is
dedicated to transition from formally defined genre of nude photography to thematized view of the issue and corporeality through pain,
sexuality and reflection of ‚other‘. The problem of self-reflection and
consequently self-representation in the production of self-portraits
is discussed in the chapter Self Conversations and visually oscillates
among the impressive media show, silent contemplation and ironic
self projection. Nowhere Spaces are focused on the genres of landscape
and architecture. Due to the impact of digital technology, the approach
to environmental issues has been developed from playful staged photography to relentless manipulation of urban and natural landscape,
offering a critical look at the changes in the topography of our world.
The advent of digital photography relativised photographic evidence
Jana Šturdíková: Záder / Agnail, 2008
k osobnej i kolektívnej pamäti, čo prinieslo nové tvorivé výzvy, ako
je napríklad práca s archívom či amatérskou fotografiou, prezentovaná v časti Stopy pamäte. Do kategórie Šum média vyústila čoraz
väčšia fascinácia samotným fungovaním či už klasického alebo
digitálneho fotografického obrazu a jeho technologických možností. Vedomá infiltrácia výrazových prvkov jazyka reklamy a módnej
fotografie do tzv. výtvarnej fotografie a naopak, zahrnutá v kapitole
Záblesky komercie, umožňuje brilantné zvládnutie techniky, no
zároveň dodáva dielam svojbytný výraz a často i kritickú formu
cielene ironizujúceho komentára komerčne využívaných vizuálov.
Lucia L. Fišerová, Václav Macek, Anna Maximová
and the authors` attention has again turned to personal and collective memory, bringing new creative challenges such as working with
archives and amateur photography as seen in Traces of Memory. The
Media Buzz category has been inspired by the ever increasing media
fascination by either analog or digital photographic image itself and
by its technological possibilities. Conscious infiltration of expressive
elements of the advertising and fashion photography language into
the so-called fine art photography and vice versa, as revealed in the
chapter Flashes of Commerce, causes a crafted and complete mastery
of photographic images but at the same it gives an exact and ironic
comment on commercially used visuals.
Lucia L. Fišerová, Václav Macek, Anna Maximová
57
Zorka Project
Priemerní Poliaci
Ordinary Poles
Autorky / Authors Monika Bereżecka, Monika Redzisz
Vo väčšine našich projektov sme sa snažili vytvoriť portréty ľudí
s neobvyklým povolaním, záľubami, spôsobom života alebo žijúcich
v extrémne náročných podmienkach. Tentokrát sme sa rozhodli pristúpiť k voľbe témy úplne odlišným spôsobom a vytvoriť zriedkavý
portrét: portrét priemerného poľského občana, o ktorom sa nikto
nechce dozvedieť nič bližšie. O to väčšie však bolo naše prekvapenie,
keď sme pri rozhovoroch s týmito priemernými Poliakmi objavili
skutočne rôznorodé príbehy a osobnosti. Definíciu tejto
priemernej osoby sme nechávali otvorenú – jednoducho sme čakali,
kto sa s nami skontaktuje po prečítaní inzerátu publikovaného
v dennej tlači. O tejto priemernej identite sme nemali ani najmenšiu
predstavu, a tak sme chceli, aby sa samotní ľudia pomenovali ako
tento priemer. Prišla nám takmer stovka žiadostí z celej krajiny,
vrátane rodín, párov a jednotlivcov. Ako tento priemerný poľský občan vyzerá? Aké je jeho/jej povolanie? O čom sníva
a z čoho má strach? Fotografovali sme v súkromí ich domovov a pýtali sme sa na ich profesijný život, financie, svetonázor, koníčky, sny
a obavy. Náš projekt bol realizovaný v spolupráci s „Duzy
Format – časopisom Gazety Wyborczej“. Fotografie a rozhovory boli
publikované v špeciálnom čísle Duzy Format, venovanom nášmu
projektu. Výstava “Priemerní Poliaci” bola predstavená v:
CCA Varšava (“Efekt červených očí”), Fotofestival Lodž, Galéria
Camelot, Krakow, Poľský inštitút, Budapešť.
In most of our projects we were trying to show the portraits of
people of rare occupations, passions, unusual ways of living or
extremely difficult situations. This time we decided to make it
completely otherwise and develop the portrait so rarely seen: the
portrait of an average polish citizen, the one no one is interested in
getting to know. Unexpectedly, what we found talking to those average polish people was a great variety of stories and personalities.
We did not define whom this average person is – we just waited
for people to get in touch with us after reading our announcement
we posted in the daily newspaper. We stayed clueless about this
average identity and wanted people to name themselves as average.
We received almost one hundred applications from entire country,
including families, couples and singles. How does the average polish citizen look like? What is his/hers occupation? What
does he/she dream or fear of? We took all the photographs in their
private houses and also interview them, asking about their professional life, finances, beliefs, hobbies, dreams and fears. Our
project was carried out in collaboration of „Duży Format – magazyn Gazety Wyborczej“. The photographs and interviews were
published in special edition of Duży Format, filling the entire issue. The exhibition “Average Poles” was shown: CCA Warsaw
(„The Red Eye Effect“), Photofestival Łódź, Camelot Gallery, Kraków,
Polish Institut, Budapest.
Monika Bereżecka, Monika Redzisz
Monika Bereżecka, Monika Redzisz
Mirosłava a Marcin Kozlowscy zo svojim dietaťom Matetaki / Mirosłava & Marcin Kozlowscy with their child Matetaki
58
59
Péter Pettendi Szabó
Pozadie – Boli ste niekedy v Budapešti?
Background – Have you ever been to Budapest?
Péter Szabó Pettendi konfrontuje diváka s predstavením, v ktorom
nie je veľa miesta pre pocity úžasu, obdivu, či kúzla, čo vyplýva
z podstaty predstavovaného – akoby sme ustúpili a urobili krok späť
a ocitli sa zoči-voči neznámym postavám a tváram pred nemenným, statickým pozadím a odrazu si uvedomili ich prítomnosť: ich
predstavenie, odhaľovanie, publicitu. „Drina“ porozumenia
tomuto projektu spočíva v dobrovoľnom zaangažovaní sa ľudí,
ktorí majú pocit, že sú schopní čeliť svetu rozprestierajúcemu sa
pred nimi prostredníctvom objektívu fotoaparátu. Pri práci
na projekte využil Péter Pettendi Szabó nielen možnosti svojho
fotoaparátu, ale taktiež sa pohrával s najrôznejšími fotografickými
tradíciami a ich významami, nadobudnutými počas uplynulého
storočia a pol a spočívajúcimi v prelínaní stratégií tvorby obrazu,
previazanými so samotnou tvorbou.
Gábor Pfisztner
Péter Pettendi Szabó confronts the viewer with a spectacle not in
which s/he might dissolve in wonderment and admiration, not under whose spell s/he might fall, emerging from her/his own reality
– as if it stepped aside and took a step back – since s/he finds her/
himself face to face with only unknown faces before an unchanging,
static background; where only the people alternate, who gave their
faces and personalities, assuming their presence: their showing,
revealing, publicity. The hard “work” of understanding the
project falls in the form of a voluntary commitment on all those
who feel capable of confronting the world that unfolds before them
through the camera. In Péter Pettendi Szabó’s meticulous
research work, he called not simply for his camera to assist, but
for the most diverse of photographic traditions, together with the
meanings that have deposited and adhered to them over a century
and a half, inherent in the coalescent strategies of image production
that are inseparable from them.
Gábor Pfisztner
Bertalan Szőke (1951), Kisvarsány
60
61
Ivars Gravlejs
rané práce
early works
„Často som sa cítil zle predtým, ako som mal ísť do školy kvôli
poníženiu, ktorému som čelil vo vzťahu k učiteľom. Jediný spôsob,
ako prežiť školu, bolo robiť niečo tvorivé – fotografovať a produkovať filmy.“ Svoj prvý fotoaparát som získal vo veku 11
výmenou za 20 prázdnych plechoviek limonády a piva. Začal som
experimentovať a reagovať na život okolo seba. Bol som fascinovaný
chemickým procesom vzniku fotografie, mal pre mňa zvláštne čaro.
Nemal som žiadny záujem čítať fotografické príručky a o umení
som nevedel vôbec nič. Fotoaparátom som si získal veľkú
pozornosť svojich spolužiakov. Pred objektívom sa každý zrazu začal
správať inak. Najčastejšie sa stalo, že silnejší chlapci začali šikanovať
slabších. Alebo naopak – slabší náhle zaútočili na silnejších len aby
boli odfotografovaní. Bolo to ako bojová hra. Moji spolužiaci si boli
vedomí významu fotografie, takže chceli, aby bolo zdokumentované
vyjadrenie ich fyzickej sily. Súčasne s fotografovaním sme
s mojím spolužiakom Rinaldsom Mežalisom v rokoch 1992–1993 natočili krátke 8mm filmy nazvané „IR Piktuers“. Filmy sa dajú rozdeliť
do dvoch kategórií – umelecké (hľadanie nápadov, experimentovanie) a dokumentárne (každodenný život školy – boje medzi spolužiakmi a učiteľmi). V roku 2009 som začal pracovať s mojím
detským archívom a klasifikoval som ho podľa rôznych umeleckých
hnutí, ako napríklad performance, konceptuálne umenie, pop art,
experimentálne umenie. Z dnešného pohľadu nachádzam v „Raných
prácach“ pomerne veľa odkazov na dejiny umenia a fotografie, a preto sú „Rané práce“ viac ako váhavé detské experimenty.
Ivan Gravlejs
“I often felt nauseous before going to school because of the humiliation which I faced in relation to teachers. The only way to survive
school was to do something creative – take pictures and produce
movies.” In the age of 11 I got my first photo camera in
a trade for 20 empty cans of lemonade and beer. I started to
experiment and to react to the life around me. I was fascinated by
chemical photo process, it was magic for me. At the same time I had
no interest to read a photo handbooks and I had no idea about
art. On account of my camera I earned great attention
between my classmates. In front of the camera everybody started to
behave in different way. Most often it happened that the stronger
boys started to torture the weaker ones. Or another way around –
the weaker ones suddenly attacked the stronger ones just for a few
seconds to be photographed. It was like a fight game. My classmates
were aware of photography‘s importance so they wanted that their
activity of expressing the physical power is documented.
Simultaneously to the photo practices, from 1992 to 1993
together with my classmate Rinalds Mežalis we made short 8mm
movies called “I.R. Piktuers”. The films can be divided up into two
categories – those which are artistic (pursuit of ideas, experimentation), and those which are documental (the everyday life of the
school – fights among classmates, and teachers). In 2009
I started to work with my childhood archive and classified it in
different art movements, for example, Performance art, Conceptual
art, Pop art, Experimental art. From today‘s perspective in “Early
works” I find quite a lot of references on the history of art and photography, therefore “Early works” is more than tentative childhood
experiments.
Ivars Gravlejs
Odfotil som svoju spolužiačku Spuru. Jej hlavu som skombinoval s nahým ženským telom
vystrihnutým z časopisu. Potom som túto fotografickú montáž zväčšil na kopírke na formát A4. Neskôr som obrázok vyvesil v škole hneď vedľa rozvrhu hodín. Väčšina dievčat
z mojej triedy ma za to nenávidela.
I took a picture of my classmate Spura. The head of Spura I combined with the nude
woman‘s body from the magazine. Then I took the photo-montage to the copy shop and
enlarged the picture on A4. Later I exhibited this image next to the time table in the school. After that the most of the girls from my class hated me.
Fotomontáž č 2 - Spura / Photomontage Nr 2 – Spura, 1996
62
63
Ji hyun Kwon
Internát
Dormitory
Ľudská bytosť môže mať veľa vrstiev. Možno preto, že nechceme
ublížiť, ani byť zraňovaní druhými. Aj ja sa takto správam v mojom
každodennom živote. Moja povaha mi nedovoľuje sa príliš
neznepokojovať nedorozumeniami, keď ide o mojich blízkych. V skutočnosti si myslím, že takéto napätie či nedorozumenia sú celkom
prirodzené. Avšak, problém je v nezáujme o každodenný
život druhých ľudí. Bez ohľadu na to, ako často ich vídam, bez ohľadu na to, aký mám s nimi blízky vzťah, bez ohľadu na to, čo všetko
spolu robíme, nikdy sa nedokážeme zblížiť. Toto je smutná realita.
Chcela by som hovoriť o mnohých vzťahov, ktoré sa zdajú veľmi
blízke fyzicky, ale sú veľmi vzdialené psychicky aj emocionálne. Vždy
som si myslela, že som výnimka, ale uvedomila som si, že som tiež
súčasťou reality, v ktorej ľudia zatvárajú srdcia jeden pred druhým
dokonca aj keď obývajú spoločný priestor. Kórejskí študenti
dostávajú izby na internáte bez ohľadu na to, s kým by chceli bývať,
takže svojich spolubývajúcich si nemôžu len tak vyberať. Na malom
priestore je ich osobný život úplne otvorený tomu druhému. Nemôžu
si pomôcť, či chcú alebo nechcú, musia spoznať osobný život svojho
spolubývajúceho. Nemajú na výber, vedia kedy ich spolubývajúci
vstáva alebo kedy ide spať, ako často telefonuje, s kým hovorí a ako
dlho a o čom sa spolu rozprávajú, či v noci chrápe, ako často sa
sprchuje atď. V malej miestnosti akoby neexistovalo žiadne súkromie a spolubývajúci žijú obklopení neviditeľnými hranicami. Chcú
mať svoj vlastný osobný priestor. Hlboko v ich vnútri je ľahostajnosť
a sebaobrana. Nezdôverujú sa jeden druhému, pretože po skončení
semestra sa už viac neuvidia a okrem toho ani nezdieľajú niečo také
podstatné ako spoločné záujmy... To, čo sa deje v rámci malého priestoru nazývaného „študentský internát“ sa však neobmedzuje
len na budovu stojacu v študentskom mestečku. „Nemôžeme
si pomôcť, aby sme mohli viesť naše vlastné životy“ – je to spôsob,
akým sa utešujeme. Byť verný sám sebe znamená byť ľahostajný
k ostatným. Dokonca aj k tým, ktorí sú nám blízky.
Human being could have many layers. It may be because we don’t
want to hurt and be hurt by the others. I do the same in my daily
life. Due to my personality, I am not too concerned about
the ever-existing gap or tension with people I know. As a matter of fact, I believe that it is natural to have such gap and tension. Nevertheless, the problem lies in the indifference to
the routine of other people. No matter how often I see them, no
matter how close relationship I have with them, no matter how
many things I do with them, the gap never becomes smaller. It is
a sad reality. I would like to talk about many relationships that
seem very close physically, but very distant mentally and emotionally. I used to think that I was an exception, but I realized that I was
a part of the reality where people close their hearts from each other
even in the same household. Korean students are given
dormitory rooms at random and they can’t pick their own roommates. Within the small space, their personal life is completely open
to each other. They cannot help but to know about the personal life
of their roommate. They have no choice but to find out what time
his roommate gets up and goes to bed, how many phone calls he
makes, and who he talks to, for how long he talks to, what he talks
about, whether he snores at night, how often he takes a shower, and
etc. In the small room which doesn’t seem to have any privacy, they
all live within invisible walls. They want to have their own personal
space. Deep inside them, there is indifference and self-defense. They
don’t feel like opening up their hearts to their roommate since they
won’t see each other after the semester is over; besides, they don’t
share anything in common such as major, or hobbies. What
happens within the small space called “dormitory” doesn’t seem to
be limited to the building on campus. “We can’t help it in
order to lead our own life” – this is how we comfort ourselves. Being
faithful to oneself is being indifferent to others. Even to those who
are nearby.
Ji hyun Kwon
Ji hyun Kwon
Internát / Dormitory, 2010
64
65
Anna Fabricius
Jazdci a jazdkyne
Cavalrymen and Equestriennes
Kurátori / Curators Gábor Hushegyi
Chcela som pracovať s ľuďmi, ktorí sa pohybujú v prostredí koní,
a hlavne s koňmi samotnými a pritom poukázať na rôzne stránky života, ktorý nezúčastnení nemajú možnosť osobne spoznať.
Stredobodom môjho záujmu boli skutoční ľudia, na rozdiel od mojich predchádzajúcich prác, kde som fiktívne postavy formovala
a vytvárala. Moje modely sú z mäsa a kostí a ich oblečenie a charakter prirodzene odrážajú to, čo robia – disciplína husárov či pružnosť
akrobatov je niečo úplne prirodzené. V takom prípade som sa nemusela koncentrovať na vytváranie charakterov postáv, pretože tie sú
autentické a veria tomu, čo robia, no na druhej strane som musela
mať na pamäti, že v skupinových fotografiách je zďaleka najdôležitejšie vytvorenie a zachytenie ideálnej situácie. Prostredníctvom nej
som chcela vyjadriť, ako sú vnímané kone konkrétnymi jazdeckými
komunitami a ich individuálnymi členmi, aby som nechala vyniknúť
tú zvláštnu a tajomnú osobitosť úplnej a dokonalej vzájomnosti
medzi koňom a jazdcom.
I wanted to work with people and more importantly with horses,
showing the various aspects of horses which people not involved
with them do not see. The focus of my attention was the person,
not the person I create, form and give a caracter to, as in my earlier
works, but the person in his/her own right. My models are real flesh
and blood people, and their clothes and characters naturally reflect
what they do – the hussar cavalrymen discipline and the acrobats
are lithe by nature. Here I do not have to mind the characters for
they are authentic, they believe in what they do, but on the other
hand, I have to see to it that the ideal situation is created, the most
essential ingredient in all group photographs. Through this I would
like to express how the equestrian community and its individual
members relate to horses, to show that special and thin area, where
there is perfect interdependence between horse and rider.
Anna Fabricius
Anna Fabricius
Wrangler, 2005
66
67
Ouka Leele
Trans(a)gresívna utópia
transgressive utopia
Kurátor / Curator Manuel Romero
„Vychádzajúc z temnej čiernej noci, načúvajúc volaniu smrti,
po dlhom čase som bola schopná naveky zatúžiť po živote.“ Strašné,
no výstižné slová, ktoré nám ukazujú spôsob, akým by sme mali
pristúpiť a chápať nie len prácu tejto umelkyne, ale aj jej miesto
vo svete, jej introspektívny pohľad. Ponára sa výlučne do obmedzení svojho detstva, zasiahnutá v nestráženom okamihu smrťou
a bolesťou „berie si odo mňa tento pohár“ a všetko, čo sa stalo
potom, bol ušľachtilý prúd senzitivity, ktorého výsledkom je to, čo
profesor a významný kritik Calvo Serraller definuje ako „Nekonečný
príbeh“. Vo svojej najnovšej výstave „Nepublikované“, ktorú
sme mali možnosť zhliadnuť v madridskom Museo del Traje, sa prezentuje ako umelkyňa, ktorá dokázala pretvoriť svoj vlastný životný
príbeh na umelecké dielo. Pretože životopisné stopy, ktoré za sebou
a svojimi postavami zanechala, nie sú ničím iným ako umením.
A tak Ouka Leele začína úplnú fenomenológiu obrazu, plnú emócií
a lyrizmu, navrátených spomienok na svoju rodinu a mladosť, ktoré
so sebou prinášajú auru fetišistickej nostalgie. A v tomto procese
hlbokých osvietení postupne pretvárala reálny priestor, aby pretvorila svoje sny na oslepujúce svetlo utópie. Takto to bolo aj
vtedy, keď po období sklamania, hľadajúc svojho „princa na bielom
koni“ a pozerajúc sa na seba v odraze svojej „vodnej duše“, vedomá
si toho, že „každá piaď tejto zeme je obývaná anjelmi a archanjelmi“,
Ouka Leele v sebaodhaľujúcom čine pokory konečne prijala osud
umelca. Bolo to v deň, keď si skromne napísala do denníka: „Práve
mnou prešiel lúč svetla“ a začala sériu výstav a verejných prezentácií, ohraničujúc tak priestor, v ktorom každá z jej fotografií nie je
ničím iným ako počiatočnou introspekciou, výsledkom prenikavého
pohľadu do vlastnej umeleckej duše. Zdá sa, že práve je moment,
keď „ožiarená“ lúčom svetla, ako vraví Barbara Allende, čoraz väčšmi
sa stávajúca Oukou Leele „vie niečo o tom, čo očakáva tých, ktorí
tu mohli byť namiesto nej“. A tak sa celým srdcom oddala
fotografii a my sme mali možnosť vidieť jej fascinujúce projekty
„Cybele“, (veľkoformátové polaroidové fotografie pre Cartiera) a jej
novší projekt „Octopus` Boulevavard“. V týchto projektoch, rovnako
ako v celom svojom diele a ako na väčšine fotografií, ktoré sú súčasťou výstavy, „autorka zachytáva jedinečnú dichotómiu medzi spiritualitou a telesnosťou. Ouka Leele, sídliaca v kráľovstve fotografie,
svojím transgresívnym poznaním akoby napĺňala slová jedného
z najvýznamnejších sufijských učiteľov: „Používajte to, čo vám bolo
zverené.“ Tieto slová vystihujú dôvody, pre ktoré jej pred tromi
rokmi udelili Národnú cenu za fotografiu. Verím, že môžeme
len podčiarknuť význam tejto výstavy, ktorú na poslednom Bienále
Káhira ocenili čestným uznaním, pričom autorke bolo udelené čestné vyznamenanie za jej prítomnosť na tomto medzinárodnom fóre.
Manuel Romero
“Coming out of the dark black night, having heard death’s call,
I was at long last able to desire life forever”. Terrible and profoundly
enlightening words that will help us determine how to approach
and try to understand, not just the work of this exceptional artist,
but also her place in the world, he introspective gaze. She dives
exquisitely into the limitations that marked her childhood, caught
off-guard as a teenager by death and pain: “take this cup from me”
everything that happened afterwards was a generous torrent of
sensitivity that has resulted in what professor and well-known critic
Francisco Calvo Serraller defines as “The Never-ending Story”.
In her recent exhibit “Unpublished”, which we’ve had the
chance to see at Madrid’s Museo del Traje, she reveals herself to be
an artist who has truly made a work of art out of her own biography. For the biographical traces left behind throughout the world
by this artist and her characters are no less than art. Ouka Leele
thus begins a complete phenomenology of the image that is charged
with emotion and lyricism, recovered memories of her family and
adolescence that bring with them an aura of fetishistic nostalgia.
And in this process of essential enlightenments, as her need grew,
she soon transmuted the real space reserved for her to codify her
dreams into a blinding light, that is to say a utopia. And so
it was that, after desolation, searching for her “Prince Charming”,
looking at herself in the reflection of her “aquatic soul” and being
wise to the fact that, “every inch of the earth’s surface is inhabited
by angels and archangels”, Ouka Leeke, in a revealing act of humility, finally accepted her destiny as an artist. That is the day that she
modestly wrote in her diary: “A ray of light has just shot through
me”, and began a series of exhibits and public disclosures, thus
building a background in which each of her works, her photographs,
in nothing more than the refection if that initial introspection,
the result of digging deep into her artist’s soul. This is the moment when, “illuminated” by that ray of light, as Barbara Allende
tells us, already and forever more converted into Ouka Keeke, she
seems to have “known something about what’s in store for those
who were called in her stead”. And so, she dedicates herself
wholeheartedly to photography and we were able to enjoy her
great projects: “Cybele”, her giant Palaroids for Cartier and, more
recently, “Octopus’ Boulevard”. In these projects, as in most of the
photographs included in the exhibit, the artist expresses a unique
dichotomy between spirituality and carnality that is clearly visible
in her work. Having set up permanent residence in the kingdom
of photography, Ouka Leele, with her transgressive wisdom, seems
to live up to the words of one of Sufism’s greatest teachers: “Make
use of that which has been entrusted to you”. Which corroborates
the reasons why three years ago she merited receiving the National
Photography award. In addition, I believe that we cannon but underline the high recognition awarded to this exhibition
through its placement in the Position of Honour in the latest Cairo
Biennale, and the artist receiving the Medal of Honour for her presence in this international forum.
Manuel Romero
Moje telo je mojím územím, nepribližujte sa k nemu, neproste, aby som odišla / My body is my teritory, don´t come near, don´t ask me to leave
© Colección Doce Artistas en el Museo del Prado, Fundación Amigos del Museo del Prado, Madrid, 2007
68
69
Mutácie III
Mutations III
Autori / Authors Simon Bauer, Hubert Blanz, Anders Bojen, Kristoffer
Ørum, Benjamin Cadon, Ewen Chardronnet, Michele Cera, Federico
Covre, Edmund Clark, Rob Hornstra, Arnold Vanbruggen, Yveline
Loiseur, Bureau L‘Imprimante, Paula Muhr, Susanne Wehr
Kurátori / Curators Thomas Friedrich (Berlin), Zuzana Lapitková
(Bratislava), Paul di Felice (Luxembourg), Jean-Luc Soret (Paris), Emiliano
Paoletti (Roma), Gunda Achlietner (Wien), Berthold Ecker (Wien)
V kontexte Európskeho mesiaca fotografie, ktorý sa prvýkrát
konal v roku 2004 a ktorý v súčasnosti zahŕňa festivaly v Paríži,
Berlíne, Bratislave, Luxemburgu, Moskve, Ríme a vo Viedni, bolo
nevyhnutné a potrebné reflektovať hlboké zmeny, týkajúce sa
okolitého sveta, a premeny, ku ktorým dochádza v oblasti súčasného obrazu. To bola hlavná myšlienka projektu „Mutácie I“
(2006), zameraného na technologické a umelecké zmeny fotografie. Tak, ako sa druhý ročník výstavného projektu, „Mutácie
II“ snažil predstaviť nové smery v oblasti videa, v tomto ročníku sa
sústreďuje na skúmanie produktívnych vzťahov medzi statickým
a pohyblivým obrazom a mapovanie pozície súčasného európskeho
umenia. V situácii, keď sú všetky prostriedky komunikácie a umeleckých médií ovplyvnené globalizáciou a digitálnou
konvergenciou, zavádzame termín „postmediálna“ epocha, aby
sme pomenovali obdobie, charakteristické záujmom o hybridnú
technológiu, keď umelci znovu a znovu kombinujú fotografiu
a video so širokou škálou iných materiálov. Kým v osemdesiatych
rokoch sa popularita fotografie spájala predovšetkým s vysokou
kvalitou výsledných snímok, dnes môžeme hovoriť skôr o obrazoch.
Obrazy sa stali masovými produktmi a každý má možnosť vložiť
svoje súkromné zábery na Facebook, Twitter alebo iné platformy
a osobné blogy. Zábery každodenného života sa stali v umení samozrejmosťou a ich kritériom už nie je estetická dokonalosť, ale dosah
ich významu. Tým, že vložíme snímky seba alebo svojho okolia
na internet a zdieľame skutočný alebo inscenovaný pohľad na svoj
vlastný život, alebo na životy druhých, môžeme prípadne vybudovať
rozvetvenú sieť spoluúčastníkov, ktorá môže nakoniec produkovať viac a viac obrázkov, a tak naberať na sociálnom a politickom
význame. Je zrejmé, že používanie obrazov dnes značne presahuje
našu vlastnú súkromnú sféru. Náhodne nachádzané alebo zdieľané
obrazy sa stávajú médiom sociálneho záujmu, umožňujúc umelcom
vystavať novú geografickú, politickú alebo sociálnu realitu. Umelci
alebo amatéri zmenili definíciu používania obrazu v postmodernej
spoločnosti, kde sa hranica medzi súkromím jednotlivca a verejne
prezentovanými snímkami stále viac stiera v momente, keď sa jednotlivec stáva súčasťou skupinovej dynamiky. Ľudia, ktorí
pripravili projekt „Mutácia III“ sa teda rozhodli predstaviť európskych umelcov, ktorých spoločným znakom je chuť experimentovať s novými formami výrazu, využívajúcimi obrovské množstvo
snímok nachádzajúcich sa na internete, a uvedomujúcimi si nové
prístupy k fotografii.
70
In the context of the European Month of Photography first held in
2004 and which now includes festivals in Paris, Berlin, Bratislava,
Luxembourg, Moscow, Rome and Vienna, it was both legitimate and
necessary to look collectively at the profound changes afoot in the
world, and in particular those taking place in the field of contemporary images. This was the motivation behind the 2006 exhibition
entitled “Mutations I”, an exhibition focusing on technological and
artistic changes in the area of photography. The second
edition of the exhibition project, “Mutations II”, aimed at pursuing this line of thought on the subject of video, this time exploring
the productive relationships that have developed between fixed
and moving images and providing a sense of where contemporary
art stands in Europe today. In a context where all means
of communication and artistic media are affected by globalization
and digital convergence, the era of “post-medium” we are entering
is a period characterized by the exploration of hybrid technology,
in which artists combine and recombine photography and video
with a wide variety of other materials. Whereas in the 1980s we saw
photography pushed to new heights of popularity by impressively
large high quality prints, we cannot always speak of photography
today but rather of images. Pictures have become mass products
and everybody puts their personal shots on facebook, twitter or
other platforms and personal blogs. Everyday shots have become
commonplace in art and the issue is no longer one of aesthetic
excellence but of weaving networks of significance. By putting
enough images of yourself or your neighbourhood on the net, by
giving a true or staged insight into your own life or that of others,
you can build a network of participants that will eventually produce
more images and address topics of social and political importance.
Naturally the use of images today goes well beyond our own private
sphere. Found or shared images become a medium of social concerns by allowing artists to construct new geographical, political or
social realities. Artists or non-artists redefine the use of the image
in post-modern society where the line between private issues and
public images is increasingly blurred when the individual becomes
an element of group dynamics. The people behind “Mutations III” have thus chosen to showcase European artists who share
a taste for experimenting with new forms of expression regarding
the net and its plethora of pictures and are aware of these new approaches to photography.
Anders Bojen, Kristoffer Orum (Dánsko / Denmark): Topografie nedôležitého / Topographies of the Insignificant
71
Konrad pustola
Tmavé IZBY
Dark rooms
Projekt „Tmavé izby“ tvorí séria fotografii predstavujúcich prázdne „Tmavé izby“ situované v kluboch súčasného Poľska, ktoré sú
zachytené bezprostredne po akcii, keď už všetci odišli no miestnosti sú ešte neupratané. Priestory sú tiché, zároveň však vyžarujú
znepokojivé chvenie, rozpálene sexuálnymi aktivitami, ktoré sa tu
odohrali. Je to uprený pohľad na teritórium zväčša nepozorované
a ukryté, ktoré preto podlieha nevypovedaným či stereotypným kultúrnym a vizuálnym domnienkam. Fenomén „Tmavé izby“
vznikol v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch v západnej Európe
(Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia) a v Amerike; v New Yorku
a San Franciscu. Trend nepatrne ustúpil na začiatku osemdesiatich
rokoch v dôsledku problému AIDS, aby sa opäť vynoril v polovici
rokoch deväťdesiatych. Prvý poľský klub s tmavou izbou otvorili
v roku 1993 a aj dnes sú podobne aktivity súčasťou undergroundovej
scény.
Konrad Pustola
The Dark rooms project consists of a series of photographs representing empty „dark rooms“ in clubs in modern Poland, taken right
after the party when everybody is gone but before the rooms are
cleaned. The spaces are quiet, but at the same time they emanate
with a disturbing vibration, still warm from the sexual activities
that had taken place. It is a gaze on territories that usually remain
unseen and hidden, therefore subjected to unvoiced or stereotypical cultural and visual presuppositions. The darkrooms
phenomenon developed in the 60’s and 70’s in the Western Europe
(Germany, France, and the UK) and in the US; in New York and in
San Francisco. The trend subdued a little after the beginning of
the AIDS outbreak in the early 80’s only to resurface again in the
mid 90’s. The first Polish club with a dark room opened in 1993 and
these types of activities still occupy the underground scene.
Konrad Pustola
Tmavé izby / Dark Rooms
72
73
20 rokov Mesiaca fotografie
20 years of Month of Photography
HISTÓRIA FESTIVALU NA PLAGÁTOCH, FOTOGRAFIÁCH a PUBLIKÁCIÁCH
HISTORY OF THE FESTIVAL ON POSTERS, PHOTOGRAPHS AND PUBLICATIONS
Mesiac fotografie je pre mňa už dlho najdôležitejší mesiac v každom
roku. Do nijakého iného mesiaca sa nezmestí toľko ročných období
ako do tohto jediného každoročného novembra. Vďaka mesiacu
fotografie sa môžeme tridsať dní pozerať na celý svet. A radovať sa,
že ho máme doma.
Each year, the Month of Photography has been for me the most
important month for a long time. There is no other month that
includes so many seasons as this one single annual November. For
thirty days we can appreciate the whole world thanks to the Month
of Photography. And enjoy that we have it at our doors.
Dušan Dušek
spisovateľ
Dušan Dušek
writer
Mne sa páči aj Mesiac fotografie aj mesiac na fotografii.
I like the Month of Photography and photographs of the moon.
Martin Šulík
režisér
Martin Šulík
film director
Mesiac fotografie v Bratislave je kultúrnou udalosťou presahujúcou európsky význam. Veď tu už vystavovali svoje diela desiatky
významných fotografov sveta. Som rád, že som mohol byť jedným
z mnohých, ktorý tomuto ušľachtilému a krásnemu podujatiu mohli
pomáhať.
The Month of Photography in Bratislava is a cultural event exceeding far beyond European importance. Indeed, dozens of prominent
international photographers has already exhibited their work here.
I am happy to be one of many, who have participated in this noble
and wonderful event.
Karol Kállay
fotograf
Karol Kállay
photographer
Tri spomienky na Mesiac fotografie. 1. Na „Prvý mesiac...“ si
spomínam aj „prakticky“ – v pivnici na GrÖsslingovej ulici sme mali
pred 20-timi rokmi spoločný „ateliér“ s Paľom Breierom – prvý alebo
druhý ročník Mesiaca fotografie sa tam lepil, rámoval, orezával, skladoval... Niekoľkí zahraniční fotografi v tých rokoch bývali dole
v pivnici, ale aj u mňa v byte. Boli sme s Paľom nadšení a chceli sme
aspoň takto pomocť na svet veľkému projektu... 2. Mesiac
fotografie prijal celú vlnu slovenských výtvarníkov, ktorých hlavné
médium nebola fotografia, ani toto médium špecialne nikdy neštudovali. A tak som sa na „Mesiac...“ dostal viackrát aj ja, pôvodným
štúdiom maliar... 3. Mesiac fotografie ma teraz v celom svete
obrovský ohlas. Žijem čiastočne aj v Prahe a občas som spolupracoval s Katedrou fotografie na FAMU. Viem, aké foto-výpravy sa
organizovali a organizujú z FAMU a vôbec z Prahy a Českej republiky na fotografiu do Bratislavy... a nielen z bratskej Českej republiky.
V Bratislave vystavovali legendy svetovej fotografie a mnohé z nich
Bratislavu aj osobne navštívili. Vážme si ľudí, ktorí sa o to zaslúžili!
Znie to pateticky, ale Mesiac fotografie v Bratislave nevznikol len
tak sám od seba...
Three memories of the Month of Photography. 1. The „first
Month of Photography“ I remember also „virtually“ – twenty years
ago, we had a „studio“ with Paľo Breier in the basement of Grosslingova street -and in the first or second year of the existence
of Month of Photography we glued, framed, trimmed and stored
there... a few foreign photographers lived down in the cellar but
also in my place then. Myself and Paľo, we were enthusiasts and
we wanted to help in setting this great project up. 2. The
„Month of Photography“ has accommodated a wide spectrum of
Slovak artists for whom photography was neither the main means
of expression nor the subject of their studies. And so I, originally
a fine artist, have been presented at the „Month of Photography“
forseveral times. 3. The „Month of Photography“ is a worldwide acknowledged event now. I live partly in Prague and at times
I collaborated with the Department of Photography at FAMU.I am
aware of photo-exhibitions organized by FAMU. The legends of
international photography have exhibited and paid a personal visit
to Bratislava. We should regard the people behind this project with
respect, It sounds pathetic, but the „Month of Photography“ has
not been founded by itself ...
Rudolf Sikora
výtvarník
74
Rudolf Sikora
painter
75
Frame009
5. ročník medzinárodnej fotografickej súťaže FRAME
5th year of international photographic competition FRAME
Kurátor / Curator Vendula Juřicová
Frame je mezinárodní fotografická soutěž určená pro profesionální
fotografy a studenty fotografických škol z Česka, Slovenka, Polska
a Maďarska. Soutěž byla založena v roce 2005 Ondřejem
Žižkou a Evženem Sobkem se záměrem poskytnout platformu pro
reprezentaci a konfrontaci současné tvůrčí fotografie. Rámec soutěže tvoří tři tématické kategorie s naprosto otevřeným rozsahem
interpretace ve vztahu k tématu i formě obrazu. Vítězné
soubory jednotlivých kategorií vybírá odborná pětičlenná porota, kterou v předchozích ročnících zastupovala Jana Bömerová,
Pavel Dias, Miroslav Hladík, Aleš Kuneš, Josef Moucha, Jiří Pátek,
Ivan Pinkava, Iren Stehli, Jindřich Štreit, Miroslav Vojtěchovský. Každoročně přináší Frame pohled do aktuální tvorby
umělců, kteří formulují své názory, provokace, otázky i odpovědi
přes médium fotografie. Frame podporuje kvalitní přenos smysluplného vizuálního sdělení a sdílení. Oceněné soubory jsou zastoupeny
ve společném katalogu a v průběhu roku prezentovány na výstavách
především v ČR a SK. Frame is an international photographic competition oriented towards professional photographers and photography students from
Czech Republic, Slovakia, Poland and Hungary. Launched in 2005 by
Ondřej Žižka and Evžen Sobek it has been aimed to provide a platform for representation and confrontation in the field of contemporary photography. The competition is divided into three
categories, which are set very opened for thematic as well as formal
conception of the image. Award winning works in each category are selected by five-member jura represented by professionals
as Jana Bömerová, Pavel Dias, Miroslav Hladík, Aleš Kuneš, Josef
Moucha, Jiří Pátek, Ivan Pinkava, Iren Stehli, Jindřich Štreit, Miroslav Vojtěchovský. Annualy gives Frame an actual insight
into the works of artists, who use photographic medium to express
ideas, provoke, inquire and search for answers. Frame support conveyance of worthy visual messages. Winning works are represented
in a collective catalog and displayed at exhibitions mainly in Czech
Republic and Slovakia.
Juliana Křížová a Jakub Vlček: Transcedence / Transcendence
Organizátory soutěže: Fotografiks, Mimo – sdružení pro přesahy fotografie, fotografická
skupina Jasan. Harmonogram soutěže a výstavy Frame a aktuální zadání pro rok 2010
získáte na: web: www.fotoframe.net e-mail: [email protected] telefon: +420 604 223 037
76
Frame is organized by: Fotografiks, Mimo, photo group Jasan. Frame exhibitons
and upcoming 2010 competition details are to be found on: web: www.fotoframe.net
e-mail: [email protected] phone: +420 604 223 037
77
AutorI a kurátORI
Artist and CuratoRs
Anastasia Khorosilova (Rusko / Russia)
Narodila sa v Moskve v roku 1978. Študovala fotografiu na Univerzite Duisburg-Essen (Folkwang) v Nemecku. Od roku 1997 je členkou
Ruskej únie umeleckých fotografov, má za sebou mnoho výstav
a publikácií v Rusku i Európe. Tento rok obdržala cenu Elleny Auerbach, udeľovanú Akadémiou umenia v Berlíne. Anastasia momentálne pracuje a tvorí v Berlíne a Moskve.
/ She was born in Moscow, Russia in 1978. She studied photography
at the University of Duisburg-Essen (Folkwang School), Germany.
She has been a member of the “Russian Union of Art Photographers” since 1997, and had a big number of exhibitions and publications in Russia and Europe. In 2010 she won Ellen-Auerbach-Award,
granted by Academy of Arts, Berlin. Anastasia currently lives and
works in Berlin and Moscow.
Anna Fabricius (Maďarsko / Hungary)
Narodila v Budapešti v roku 1980. V roku 2003 získala štipendium
na ročné štúdium na Glasgow School of Art v Škótsku, päť rokov
na to získala DLA štipendium na Univerzite umenia a dizajnu Moholy-Nagy v Budapešti. Má za sebou množstvo individuálnych výstav,
jej dielo však bolo aj súčasťou nespočetného množstva kolektívnych
výstav. Je tiež autorkou publikácií a získala niekoľko štipendií a cien.
/ She was born in Budapest, Hungary in 1980. She got a scholarship
to spend a year in Glasgow School of Art in Scotland in 2003, and
received DLA scholarship for Moholy-Nady University of Art in
2008. She has had several of solo exhibitions, as well as been a part
of a large number of group exhibitions. She is an author of a few
publications, and has won several scholarships and awards.
Anna Maximova (Slovensko / Slovakia)
(*1980) Historička umenia a fotografie. Absolvovala dejiny umenia
a kultúry na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.
Pôsobí ako nezávislá kurátorka a kritička súčasného umenia. Je študentkou doktorandského programu multimédiá a dizajn na Fakulte
multimediálnych komunikácií Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne (ČR).
Žije v Prahe (ČR).
/ (*1980) Historian of art and photography. Graduated history of art
at Trnava Univesity’s Faculty of Philisophy and Art in Trnava. She
operates as an independent curator and contemporary art reviewer.
She currently studies doctoral program multimedia and design at
Faculty of Multimedia Communications at Tomas Bata Univerzity in
Zlin. She lives in Prague.
Andrzej P. Florkowski (Poľsko / Poland)
Profesor a dekan Fakulty mediálnej komunikácie na Akademie
umenia v Poznani. Šéfuje Šiestemu fotografickému štúdiu Fakulty
fotografie. Je členom rady umelcov Poľskej únie umeleckých fotografov. Fotograf, historik umenia, zakladateľ niekoľkých diplomovaných odborov (bakalárskych aj magisterských), kurátor niekoľkých
výstav. Od šesťdesiatych rokoch sa aktívne venuje tvorivej a dokumentárnej fotografii. Je autorom niekoľkých samostatných výstav.
/ Professor, Dean of Multimedia Communication Faculty Academy
of Fine Arts in Poznan, head of the 6th Photography Studio in
Photography Department, member of Art Council at Union of Polish Art Photographers, historian of art, promoter of several dozens
78
diploma projects (both BA and MA), curator of several exhibitions,
animator of young photographers promotion. Active on creative
and documentary photography since early 60. Author of several one
man photo-exhibitions.
Bohunka Koklesová (Slovensko / Slovakia)
Narodila v r. 1972 v Žiari nad Hronom. V rokoch 1990–1995 študovala na Katedre dejín umenia FF UK v Bratislave. Od roku 1995
pôsobí ako pedagóg na Katedre teórie a dejín umenia na VŠVU, kde
prednáša dejiny umenia a dejiny fotografie. Venuje sa kurátorskej,
organizačnej a publikačnej činnosti. Pripravuje výstavy súčasného
slovenského umenia a súčasnej slovenskej fotografie pre viacero domácich a zahraničných galérií. Zaujíma sa o vzťah politiky a umenia.
/ She was born in 1972 in ŽIar nad Hronom. Studied at the Department of History of Art at the FF UK in Bratislava in 1990–1995. Since
1995 has worked as a lecturer at the Department Theory and History
of Art at VŠVU, Bratislava, where lectures history of art and history
of photography. She Works also as a curator, Publisher and organiser. She has been preparing exhibitions of contemporary Slovak art
and contemporary Slovak photography in Slovakia and abroad. She
is interested to relationship betwenn politics and the art.
Chien–Chi Chang (Taiwan / Taiwan)
Narodil sa v roku 1961 v Taichungu, na Taiwane. Od roku 1995 pracuje tento taiwanský fotožurnalista pre agentúru Magnum Photos.
Striedavo žije v New Yorku a v Taipei. Má za sebou mnoho individuálnych aj kolektívnych výstav v Európe, v USA a v Ázii. Je autorom
niekoľkých kníh.
/ He was born in Taichung, Taiwan in 1961. He is a Taiwanese photojournalist, who has worked for Joined Magnum Photos since 1995,
and currently lives and works in New York and Taipei. He has had
a great number of solo exhibitions, as well as group exhibitions in
Europe, US and Asia. He is also an author of several books.
Evgeny Berezner (Rusko / Russia)
Narodil sa v Moskve (1951), Rusko. Zástupca generálneho riaditeľa
fotografických a multimediálnych projektov Štátneho múzea a výstavného centra Ministerstva kultúry Ruskej federácie. Je kurátorom vyše 250 výstav súčasnej, klasickej, ruskej a medzinárodnej
fotografie v Rusku aj v zahraničí. Je ruským spoluvydavateľom medzinárodného fotomagazínu Imago. Bol členom poroty Medzinárodnej súťaže o najlepšiu fotopublikáciu strednej a východnej Európy
v Bratislave (2000–2004), neskôr porote predsedal (2006–2008).
Jeho články boli v rôznych ruských i zahraničných publikáciách.
/ He was born in Moscow, Russia in 1951. He is the Deputy Director General in charge of photographical and multimedia projects of
the ROSIZO State Museum and Exhibition Center of the Ministry
of Culture of the Russian Federation, and has curated more than
250 exhibitions of contemporary and classical Russian and foreign
photography in Russia and abroad. Evgeny Berezner is a co-editor
from Russia of the International Photography Magazine Imago. He
was on the jury of the International Contest for the best photo-related publication in the countries of Central and Eastern Europe in
Bratislava in 2000–2004, and the chairman of the jury in 2006–
2008. His articles have been published in Russian and overseas.
Frank Robert (Rakúsko, Nemecko / Austria, Germany)
Narodil sa v nemeckom Bensheime v roku 1967. Fotografiu vyštudoval v Darmstadte, v rokoch 2000 až 2004 prednášal na Univerzite
v Heidelbergu. V roku 2001 získal grant DAAD v Londýne, v roku
2004 sa tešil spolu s S. Ballhousom z umeleckej ceny Weldebräu. Má
za sebou nespočetné množstvo výstav, v súčasnosti žije a tvorí vo
Viedni.
/ He was born in Bensheim, Germany in 1967. He studied photography in Darmstadt and became a lecturer of photography at Universtity of Heidelberg, where he worked from 2000 to 2004. In 2001 he
won DAAD grant in London, and shared Weldebräu Art Prize with
S. Ballhause in 2004. He has had a great number of exhibitions, and
currently lives and works in Vienna, Austria.
František Drtikol (Česká republika / Czech Republic)
Narodil sa v Příbrami. V roku 1898 ukončil predčasne štúdium
nižšieho gymnázia a nastúpil do učenia k příbramskému fotografovi
Antonínovi Matassovi. V rokoch 1901–1903 absolvoval
štúdium na Učebnom a výskumnom ústave pre fotografiu v Mníchove. V roku 1907 si otvorenil prvý vlastný ateliér v Příbrami. Venoval
sa portrétnej praxi a voľnej krajinárskej tvorbe v secesnom duchu.
V roku 1912 – otvorenie veľkého ateliéru Drtikol a spol., rozsiahla
portrétna činnosť, tvorba zasnených i expresívnych ženských aktov.
V čase hospodárskej krízi 1930–1934 sa venuje návrhom moderných
osvetľovacích telies a dekoratívnych predmetov, organizuje fotografické kurzy pre amatérov. V roku 1935 predáva ateliér. Výstavná
činnosť Františka Drtikola sa začala už počas mníchovského štúdia,
kulminovala v 20. rokoch. Celkovo sa zúčastnil takmer dvoch stoviek skupinových výstav a fotografických salónov doma i v zahraničí, kde získal rad ocenení. V rokoch 1927–1936 mal (najmä v USA) asi
20 samostatných výstav. Zomrel v roku 1961.
/ Born in Příbram. In 1898 he left a lower secondary school and
became an apprentice for Pribram photographer Antonio Matass.
Between 1901 and 1903 he studied at Teaching and Research Institute for Photography in Munich. In 1907 he opened his first studio
in Příbram devoted to portrait and free landscape photography in
the Art Nouveau style. In 1912 – he openeda large studio Drtikol and
Comp., an extensive portrait work, production of dreamy and expressive female nudes. The exhibition activity of František Drtikol
had already begun during his studies in Munich, culminating in the
20s. Overall, he took part in nearly two hundred group exhibitions
and photographic salons at home and abroad and won numerous
awards. Between 1927 and 1936 he held (especially in USA) about 20
solo exhibitions. He died in 1961.
Goran Malić (Srbsko / Serbia)
(1947) je umelecký fotograf a historik srbskej fotografie. Je autorom
viacerých samostatných výstav venovaných fotografii a veľkého
množstva študijných a kurátorských projektov, tematických alebo
monografických / biografických, vzťahujúcich sa na medzinárodnú
a srbskú históriu fotografie 19. a 20. storočia.
/ Goran Malić (1947) is a photographic artist and a historian of Serbian photography. He is the author of a number of solo exhibitions
of photography and a large number of study and curatorial projects,
be it of the problematising or monographic/biographic variety,
pertaining to the general and the Serbian photographic history of
the 19th and the 20th centuries.
Irina Tchmyreva (Rusko / Russia)
V súčasnosti je staršou výskumníčkou fotografie na Fakulte ruského
umenia 20. storočia v rámci Štátneho inštitútu výskumu dejín
umenia na Ruskej akadémii umenia (od 2007). Dr. Tchmyreva je
docentkou na Katedre knižného umeleckého dizajnu na Štátnej
univerzite tlačových umení v Moskve (od 1999). Je členkou medzinárodných rád vydavateľov magazínov Európska fotografia (Nemecko), Fotografia Kwarlalnik (Poľsko) a Imago (Slovensko); jej texty
boli publikované v rôznych fotomagazínoch ako aj v niekoľkých
knihách a albumoch o ruskej a svetovej fotografii. Ako hosť šéfovala
vydaniu ruskej verzie magazínu OjoDePez (#11, 2007). Ako umelecká
riaditeľka spoluzakladala prvý ročník festivalu súčasného umenia
Pandus v Moskve (2007), bola tiež umeleckou riaditeľkou medzinárodného festivalu fotografie PhotoVisa v Krasnodare, v Rusku www.
photovisa.ru (2008, 2009).
/ Ph.D., has been a senior researcher of photography in Department
of Russian Art of 20th centrury in State Research Institute of Art
History of Russian Academy of Fine Arts since 2007. Dr. Tchmyreva
has also been an assistant professor (docent) at the Department of
Art Book Design at Moscow State University of Printing Arts since
1999. She is a member of international editorial boards of the magazines European Photography (Germany), Fotografia Kwartalnik (Poland) and Imago (Slovakia); her texts have been published in a few
international photo magazines and included into several books and
albums on Russian and foreign photography. She was a guest editor
of OjoDePez magazine, the Russian issue (#11, 2007). She was a cofounder and art-director of 1st edition of Pandus contemporary art
festival in Moscow in 2007 and art-director of International festival
of photography PhotoVisa in Krasnodar, Russia www.photovisa.ru
in 2008, 2009.
Ivars Gravlejs (Lotyšsko / Latvia)
Narodil sa v Rige v roku 1979. Absolvoval postgraduálne štúdium
fotografie na pražskej FAMU. V Európe mal mnoho individuálnych
výstav, v roku 2010 vyhral Photo Sittcomm Award (cena pre umelcov fotografie Východnej Európy).
/ He was born in Riga, Latvia in 1979. He did his postgraduate studies in Still Photography at Academy of Performing Arts (FAMU) in
Prague, Czech Republic. He has had a large number of solo exhibitions in Europe, and won Photo Sittcomm Award (prize for artists
working with photography in Eastern Europe) in 2010.
Ján Cifra (Slovensko / Slovakia)
Fotograf a filmový dokumentarista Ján Cifra sa narodil v roku 1929
v Muráni na Slovensku. V rokoch 1950–1955 študoval odbor filmovej
fotografie na Filmovej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe.
Bol jedným z prvých slovenských absolventov tohto odboru. V roku
1954 sa stal kameramanom Štúdia dokumentárnych filmov v Bratislave. Ako kameraman sa zúčastnil filmovo-fotografických expedícií
do severného Vietnamu (1956–1957) a Kambodže (1959). Za niekoľko
rokov stihol nakrútiť 13 dokumentárnych filmov. Sústavnejšie fotografoval len v posledných rokoch svojho života – negatívy z Kambodže už nestihol vyvolať. Zomrel v roku 1959 v Prahe. Fotografie
z jeho pozostalosti pozbieral jeho pražský priateľ Jaroslav Boček
a zostavil z nich monografiu, ktorá vyšla v Prahe roku 1962. Neskôr
sa Cifrove fotografie objavili na najvýznamnejších prehliadkach
slovenskej a československej fotografie: Československá fotografie
1945–1989, Mánes, Praha 1989, Slovenská fotografia 60. rokov, Dom
umenia Bratislava 1989, Slovenská fotografia 1925–2000, SNG Bratislava, 2001, GHMP Praha 2002.
/ Photographer and documentary filmmaker Ján Cifra was born
in Muráň, Slovakia, in 1929. Between 1950–1955 he studied film
photography at the Film Academy of Performing Arts in Prague. He
was one of the first Slovak graduates of this department. In 1954 he
became a camera operator at Documentary Films Studo in Bratislava. As a camera operator he participated in filmand photography
expeditions to North Vietnam (1956–1957) and Cambodia (1959).
He made 13 documentary films. He was a dedicated photographer
only in the last years of his life – the negatives of Cambodia were
developed after his passing away. He died in 1959 in Prague. The
photographs were collected from Cifra‘ heritage by his Prague friend
Jaroslav Boček and included in the monograph, published in Prague
in 1962. Later Cifra`s images appeared in the most representative
exhibitions of Czechoslovak and Slovak photography: Czechoslovak
Photography 1945–1989, Manes, Prague 1989, Slovak Photography in
1960s, House of Arts Bratislava 1989, Slovak Photography from 1925
to 2000, SNG Bratislava, 2001, City Gallery Prague 2002.
79
Jan Lukas (Česká republika, USA / Czech Republic, USA)
Čechoameričan Jan Lukas (1915–2006) žil od roku 1966 v New Yorku.
Patří k průkopníkům moderní fotografie a filmu. V 30. letech se zařadil k internacionálům, pracujícím pro evropské magazíny, včetně
legendárního Lilliputu. Již klasické dílo čítá 25 samostatných knih.
Živé, bezprostřední záběry a dynamika skladby fotografických alb
Jana Lukase sloužily za vzory současníkům i následovníkům. Pamětihodný je zejména Pražský deník 1938–1965 (Torst, 1995), obrazové
svědectví o zkáze demokracie a nástupu totality. I v exilu zůstal
tvůrce věrný krédu „Dívat se a zachovat to, co mě zajímá, doufaje, že
existuje mnoho dalších, které to také zajímá.“ Monografie nakladatelství Torst (2003) připomíná fotografovu tvůrčí dráhu během šesti
dekád minulého století.
/ A Czech-American Jan Lukas (1915–2006) lived in New York since
1966. He was one of the pioneers of modern photography and film.
In the 1930s, he was ranked among the internationals working for
European magazines, including the legendary Lilliput.
His work, which has already become a classic, includes 25 separate
books. Vivid, spontaneous images and dynamic composition of
photographic albums by John Lucas have been an inspiration for
his contemporaries as well as followers. A visual evidence of the
destruction of democracy and the advent of totalitarianism shown
in his Prague Diary 1938–1965 (Torst, 1995), deserves a special attention. Although in exile, he remained faithful to the credo „To watch
and preserve what interests me, hoping that there are many others
sharing the same interest.“ A monograph published by Torst (2003)
introduces six decades of Lukas`s creative career.
Ji hyun, Kwon (Kórea / Korea)
Narodila v hlavnom meste Južnej Kórei Soule v roku 1981. Vyštudovala právo, neskôr však začala so štúdiom fotografie na Univerzite
Chung-ang v Anseongu. Rok 2009 strávila na stáži v nemeckom
Bielfelde, aby v nasledujúcom roku štúdium zavŕšila. Úspešne absolvovala niekoľko individuálnych a kolektívnych výstav v Južnej Kórei
aj v Európe. V rámci 19. ročníka Mesiaca fotografie 2009 v Bratislave
získala prvú cenu sprievodnej akcie Portfolio Review, a v nasledujúcom roku získala cenu „Fotograf roka 2010” v Soule.
/ She was born in Seoul, S.Korea in 1981. She did his degree and postgraduate studies in Law, but went to Chung-ang university, Anseong
to study photography in 2008, spent a year studying in Bielefeld,
Germany in 2009 and finally graduated in 2010. She has had several
solo and group exhibitions in South Korea as well as in Europe,
and won The First Prize at portfolio review during 19th Month of
Photography portfolio review in Bratislava, Slovakia in 2009 and
“Photographer of the year 2010” award in Seoul, South Korea.
Josef Moucha (Česká republika / Czech Republic)
Narozen roku 1956, Hradec Králové. Fotograf, teoretik fotografie,
autor a kurátor výstav, publicista. Vystudoval televizní a filmovou
žurnalistiku na Karlově univerzitě v Praze (1975–1980), poté střídal
zaměstnání mimo obor. Před třiceti lety výstavně debutoval. Působil
jako redaktor Revue Fotografie (1990–1995). Od poloviny 90. let je
ve svobodném povolání a publikuje nejčastěji v časopisech Ateliér
a Imago. Roku 1991 spoluzakládal Pražský dům fotografie. Podílel
se na řadě projektů, mj. s kolektivem autorů na titulu Alternativní
kultura: Příběh české společnosti 1945–1989 (2001). Řadou kapitol
přispěl do obsáhlého katalogu Fotogenie identity / Paměť české
fotografie (2006). Samostatně vydal eseje o historii fotografie
a technických obrazech Zážitek arény (2004) a novelu Mimochodem
(2004), příběh dezertéra z Československé lidové armády.
/ Born in 1956 in Hradec Králové (CZ). Photographer, theorist, curator, writer; lives in Prague. Graduated television and film journalism
at Charles University, Prague (1975–1980). He debuted an exhibition
afterwards, and switched several jobs usually out of his profession.
He was the editor of Revue Photography (1990–1995). Since middle
90s, he is a free enterpriser, publishes most often in magazines
Ateliér a Imago. He was a co-founder of the Prague House of
Photography in 1991. He is member of the editorial board of the bi80
annual publication Imago (SK) since 1994. He has also participated
in a number of projects, notably on the publications Alternative
Culture: A Story of Czech Society 1945–1989 (2001) or an extensive
catalogue The Photogeny of Identity: The Memory of Czech Photography (2006). Independently he published in a collection of essays
on the history of photography and the technical image, Experience
of the Arena (2004), and novel By the Way (2004) about a Czechoslovakian Army deserter.
Jozef Ort-Šnep (Slovensko / Slovakia)
Narodil sa v roku 1939 v Plaveckom Švrtku. V rokoch 1954–1958
absolvoval štúdium na Šup v Bratislave a v rokoch 1958–1963 absolvoval odbor kamery na FAMU v Prahe. V rokoch 1966–1980 pôsobil
ako kameraman v krátkom filme v Prahe. V roku 1980 emigroval
do Francúzska kde pracuje ako kameraman vo filme a televízii.
/ Born in Plavecký Švrtok in 1939. Between 1954 and 1958 he studied
at the School of Applied Arts and Design in Bratislava and in 1963
he completed his studies as camera operator at FAMU in Prague.
Between 1966 and 1980 he worked as a camera operator at Short
Films in Prague. In 1980 he emigrated to France, where he has been
working as a film and TVcamera operator.
Konrad Pustola (Poľsko / Poland)
Narodil sa vo Varšave v roku 1976. V roku 2008 dokončil štúdium
na Royal College of Arts v Londýne. Má za sebou veľký počet sólových i skupinových výstav po Európe. Žije a pracuje vo Varšave.
/ He was Born in Warsaw, Poland in 1976. He gradauated from Royal
College of Arts, London, UK in 2008. He has had a large number of
solo and group exhibitions in Europe, and currently lives and works
in Warsaw.
Lucia L. Fišerová (Slovensko / Slovakia)
(*1977) je historička umenia, nezávislá kurátorka a kritička fotografie. Od roku 2007 pôsobí ako pedagóg v Ateliéri reklamnej fotografie
Fakulty multimediálnych komunikácií Univerzity Tomáša Baťu
v Zlíne. Zameriava sa predovšetkým na fotografiu strednej a východnej Európy, medzi iným i ako výkonná redaktorka medzinárodného časopisu o fotografii Imago, ktorý pripravuje od roku 1999. Je
autorkou a spoluautorkou množstva fotografických výstav – okrem
iného aj projektov (a s nimi spojených publikácií) Česká a slovenská
fotografie 80. a 90. let 20. století (2002) a Nová slovenská fotografia
(2008). Jej texty sú súčasťou monografií napr. Vladimíra Židlického,
Mira Švolíka, Petra Župníka alebo Vojtěcha V. Slámu. Publikuje v časopisoch Ateliér, Fotograf a Imago. V súčasnosti žije v Brne.
/ (*1977) is an art-historian, free-lance curator and critic of photography. Since 2007 she works as a pedagogue at Department of Advertising Photography, Faculty of Multimedia Communication at Tomas
Bata University in Zlin. She is focused mostly on Central and East
European photography, working as an executive editor of international magazine of photography Imago since 1999. She is an author
and co-author of several photo-exhibitions –among the others also of
projects (and accompanying publications) Czech and Slovak Photography of 1980s and 1990s (2002) and New Slovak Photography (2008).
Several of her texts became a part of monographs (Vladimír Židlický,
Miro Švolík, Peter Župník or Vojtěch V. Sláma. She publishes in magazines Ateliér, Fotograf or Imago. In this time she lives in Brno (CZ).
Malick Sidibé (Mali / Mali)
Fotograf pochádzajúci z Mali, sa narodil v roku 1935 alebo 1936.
Do širšieho povedomia výrazné vstúpil svojou čiernobielou štúdiou
ľudovej kultúry v šesťdesiatych rokoch minulého storočia v Bamaku. Absolvoval štúdium dizajnu a klenotníctva na Inštitúte národného umenia v Bamako. Dnes sú jeho diela vystavené v Európe (napr.
Cartier nadácia v Paríži), v Amerike aj v Japonsku. V roku 2003
obdržal Hasselbladovu cenu za fotografiu. V roku 2007 prijal na Bienále v Benátkach Zlatého leva, cenu za celoživotný prínos. Vyznamenaný bol aj v rámci cien Inficnity Awards Medzinárodného centra
fotografie (ICP), taktiež za celoživotný prínos.
/ He is a Malian photographer, who was born in 1935 or 1936. He was
noted for his black-and-white studies of popular culture in the 1960s
in Bamako. He completed his studies in design and jewelry in the
École des Artisans Soudanais (now the Institut National des Arts) in
Bamako. His work is now exhibited in Europe (such as the Fondation Cartier in Paris), the United States and Japan. In 2003, Malick
Sidibé received the Hasselblad Award for photography. Sidibé was
awarded the Venice Biennale‘s Golden Lion for lifetime achievement
award in 2007. In 2008, he was awarded the ICP Infinity Award for
Lifetime Achievement.
Marcos López (Argentína / Argentina)
Narodil sa v argentínskom Santa Fe v roku 1958. Začínal štúdiom
inžinierstva, no v roku 1978 presedlal na fotografiu. Odvtedy sa stal
súčasťou mnohých fotografických projektov, hosťoval tiež na mnohých workshopoch a prednáškach. Lopez je autorom niekoľkých
kníh a článkov publikovaných v Európe, v Južnej a Severnej Amerike. Bol vyznamenaný Prvou cenou na Acquisition Prize v Salón Nacional de Rosario, v múzeu Castagnino-MACRO. Mal veľké množstvo
výstav, jeho tvorba je pravidelnou súčasťou popredných prehliadok
súčasného umenia (Chicago, Art Basel, Miami, Paris Photo, Arte BA,
Feria MACO v Mexiku, FIA v Caracase a ARCO v Madride).
/ He was born in Santa Fe, Argentina in 1958. He studied engineering but switched to photography in 1978. Since then he has been
a part of a numerous number of photography projects, as well as
been invited to do workshops and lectures. Lopez is an author of
several books and articles, published in Europe and both Americas.
He was awarded 1st Acquisition Prize at the Salón Nacional de Rosario, Museo Castagnino-MACRO. Lopez has had a great number of
exhibitions, and his work is regularly shown at leading Contemporary Art Fairs (Chicago, Art Basel Miami, Paris Photo, Arte BA, Feria
MACO in Mexico, FIA in Caracas and ARCO in Madrid).
Maria Anna Potocka (Poľsko / Poland)
Narodila sa v roku 1950 v Paczkowe, Poľsko. Študovala poľskú
filológiu a dejiny umenia a má doktorát z filozofie kultúry. Od roku
1972 do roku 2010 viedla galérie moderného umenia: PI, Pawilon,
Foto-Video, Potocka. Od roku 1984 organizuje Umeleckú zbierku
(medzinárodná kolekcia, zahŕňajúca v súčasnosti 700 diel od 90
umelcov). V rokoch 1990–1994 bola vedúcou umeleckého časopisu Vrava. V rokoch 1996–2010 zastávala pozíciu riaditeľky Múzea
moderného umenia Niepołomice. V rokoch 2001–2002 bola zastupujúcou riaditeľkou CSW, Zamek Ujazdowski, Varšava a v rokoch
2002–2010 riaditeľkou Galérie Bunkier Sztuki v Krakove. Od roku
2010 je riaditeľkou Múzea súčasného umenia MOCAK v Krakove.
Členka Internationale Künstler Gremium, AICA (bývalá prezidentka
poľskej časti) a IKT. Kurátorka mnohých výstav v Poľsku a v zahraničí. Učí na Univerzite sociálnej psychológie vo Varšave. Publikovala
päť kníh: Maliarstvo (1995), Socha (2002), Estetika kontra umenie
(2007), Je to len umenie (2009), Fotografia (2010) a mnoho textov
v katalógoch a časopisoch.
/ Born 1950, Paczków, Poland. She studied Polish philology, history
of art, doctor’s degree on culture philosophy. Since 1972 till 2010
had run galleries of modern art: PI, Pawilon, Foto-Video, Potocka.
In 2002–2010 director of Gallery Bunkier Sztuki, Krakow. Since
2010 director of Museum of Contemporary Art in Krakow, MOCAK. Member of Internationale Künstler Gremium, AICA (former
president of Polish Section) and IKT. Curator of many exhibitions
in Poland and abroad. Teacher in University of Social Psychology in
Warsaw. She published five books: Painting (1995), Sculpture (2002),
Aesthetics contra Art (2007), This is only Art (2009), Photography
(2010) and many texts in catalogues and magazines.
Martin Parr (Veľká Británia / Great Britain)
Narodil sa v Epsom, Surrey, UK, v roku 1952. V rokoch 1970–1973 študoval fotografiu na Manchester Polytechnic. Od tej doby pracoval
na množstve fotografických projektov. Medzinárodnú reputáciu si
získal svojou inovatívnou obraznosťou, svojským prístupom k so-
ciálnemu dokumentu a taktiež prínosom pre fotografickú kultúru
Spojeného kráľovstva a svetovú fotografiu. Je kurátorom mnohých
výstav, editor a autor viacerých publikácií. Na PhotoEspana, 2008,
bola Martinovi Parrovi udelená cena Baume et Mercier za celoživotné dielo a príspevok k súčasnej fotografii. Martin Parr bol kurátorom Bienále fotografie Brighton, ktoré sa konalo v októbri 2010.
/ He was born in Epsom, Surrey, UK, in 1952. He studied photography at Manchester Polytechnic, from 1970 to 1973. Since that time,
Martin Parr has worked on numerous photographic projects. He has
developed an international reputation for his innovative imagery,
his oblique approach to social documentary, and his input to photographic culture within the UK and abroad. He is a curator of a large
number of exhibitions, as well as a published author and editor. At
PhotoEspana, 2008, Martin Parr won the Baume et Mercier award
in recognition of his professional career and contributions to contemporary photography. Martin Parr curated the Brighton Photo
Biennial that took place in October 2010
Monika Berezecka (Poľsko / Poland)
Narodila sa v roku 1974 v Gdansku. Absolvovala fotografiu v odbore
mediálna komunikácia na Akadémii umenia v Poznani, v súčasnosti
študuje fotografiu na PWSFiTV v Lodži.
/ Born 1974 in Gdańsk. Graduated photography on the Intermedial
Communication Department, Academy of Fine Arts in Poznań, now
the student of the Photography Department on the PWSFiTV in
Łódź.
Monika Redzisz (Poľsko / Poland)
Narodia sa vo Varšave v roku 1974. Vyštudovala filozofiu na Varšavskej univerzite a fotografiu v odbore mediálna komunikácia
na Akadémii umenia v Poznani. V roku 2000 Monika Berezecka
a Monika Redisz založili umelecké zoskupenie Zorka project. Venujú
sa dokumentárnej foto reportáži, ktorú publikovali medzi inými aj
vo významných poľských magazínoch a denníkoch vrátané Gazeta
Wyborcza, Przekrój, Wprost, Rzeczpospolit.
/ Born 1974 in Warsaw. Graduated philosophy on University of
Warsaw and photography on the Intermedial Communication
Department, Academy of Fine Arts in Poznań. In the year 2000 Monika Berezecka and Monika Redisz founded an artistic group Zorka
Project. They realise documentary photoreports which were published, among other titles, in leading polish magazines and newspapers including Gazeta Wyborcza, Przekrój, Wprost, Rzeczpospolita.
Natalia Tarasova (Rusko / Russia)
Aktuálne pôsobí ako expertka na Ruskej akadémii umenia. Zároveň
učí na Katedre umenia fotografie Štátnej univerzity kultúry a umenia v Moskve. Vydáva knihy venujúce sa fotografii.
/ Currently an expert of the Russian Academy of Fine Arts. She
teachers at the Art of Photography Department at the Moscow
State University of Culture and Arts. She is an editor of books on
photography.
Ouka Leele (Španielsko / Spain)
Narodila sa v Madride v roku 1957. Patrí medzi mená spojované s tak
významnými osobnosťami ako Cindy Sherman alebo filmový režisér
Pedro Almodóvar. Vo svojej výtvarnej tvorbe realizuje fúziu dvoch
odlišných fenoménov fotografie a maľby. Jej práce sú v zbierkach
mnohých múzeí.
/ Born in Madrid in 1957. Associated with such prominent personalities as Cindy Sherman, or the film director Pedro Almodovar. She
implements a fusion of two different phenomena, photography and
painting, into her art work. Her works are in collections of many
museums.
81
Pavel Radosta (Česká republika / Czech Republic)
Absolvoval lesnickou fakultu Mendelovy univerzity v Brně, nedokončil Institut výtvarné fotografie. V minulosti noční hlídač,
psovod, redaktor, vědecký pracovník v oboru šlechtění dřevin
a populační genetiky, vedoucí výzkumné stanice, předseda vědecké
rady odboru lesního hospodářství, vládní konzultant přípravy summitu v Rio de Janeiro, stážista francouzského ministerstva školství,
vědy a výzkumu, PR poradce a marketingový ředitel. V současnosti
vedoucí obrazového nakladatelství a kurátor prestižních fotografických výstav – National Geographic, Wildlife Photographer of the
Year, projektu Jeden den v životě České republiky a dalších.
/ Graduated Faculty of Forestry at Mendel University in Brno, but
did not completed studies at The Institute of Creative Photography.
Former night guard, dog handler, editor, research worker in fields
of forestry economy, government consultant during summit in Rio
de Janeiro, intern at French Ministry of National Education, PR
consultant and marketing director. He is currently chief of image
publishing house and curator of prestige exhibitions – National
Geographic, Wildlife Photographer of the Year, project One Day in
Life of Czech Republic etc.
Péter Pettendi Szabó (Maďarsko / Hungary)
Narodil sa v roku 1970 v Budapešti, kde aj žije. Fotograf, učiteľ,
dizajnér divadelného osvetlenia a kameraman. Študoval digitálne technológie na Technickej univerzite v Budapešti a fotografiu
na Univerzite umenia a dizajnu Moholy-Nagy. Je autorom mnohých sólových i skupinových výstav v Budapešti, Prahe, Bratislave,
Krakove, Berlíne a Edinburgu. Vo svojej fotografickej práci sa venuje
hľadaniu nových možnosti v dokumentárnej fotografii.
/ Born in 1970 lives in Budapest. Photographer and teacher since
1995 as well as theatre lighting designer and cinematographer.
Studied digital technology at Budapest Technical College and studies photography at Moholy-Nagy University of Art and Design. He
is the author of numerous solo and group exhibitions organised in
Budapest, Prague, Bratislava, Krakow, Berlin, Edinburgh.
In his photo based works he looking for the new possibilities of
documentary photography.
Piotr Wolynski (Poľsko / Poland)
Narodil sa v roku 1959 v Poznani. Venuje sa tvorivej fotografii,
okrem umeleckej tvorby organizuje výstavy a iné aktivity spojené
s umením. Píše texty o súčasne fotografii, je profesorom na Akadémii výtvarných umení v Poznani. Najvýznamnejšie individuálne
výstavy Ubermacht und Reaktion (Barockfabrick, Aachen, 1983), Fotografie (Galeria FF w Łodzi, 1992), Przejrzystość (Galeria FF w Łodzi, 1994), Apotropeje (BWA Wrocław – Galeria Awangarda, 2003),
Ausgewählte Fotographien (Galeria KuK w Monschau/Aachen, 2005
), Formy i mimoformy (Muzeum St. Staszica w Pile, 2008), W cztery
oczy (Galeria PF w Poznaniu, 2009).
/ Born in 1959 in Poznan. Devoted creative photographer, in addition to his work as an artist he organizes exhibitions and is involved
in other activities in the field of art. He writes texts on contemporary photography. He is a professor at the Academy of Fine Arts in
Poznan. The most important individual exhibitions: Ubermacht-und
Reaktion (Barockfabrick, Aachen, 1983) Photos (FF Gallery in Łodz,
1992), Przejrzystość (FF Gallery in Łodz, 1994), Apotropeje (BWA
Wrocław – Gallery Awangarda, 2003), Ausgewählte Fotographien
(KuK Gallery Monschau w / Aachen, 2005), Forms and out of forms
(Museum St. Staszica in Pila, 2008), W Cztery oczy (PF Gallery in
Poznan, 2009).
Polixeni Papapetrou (Austrália / Australia)
Ph.D, sa narodila v austrálskom Melbourne v roku 1960. Vo svojom
rodnom meste vyštudovala umenie a dodnes tam aj žije. Má za sebou 40 individuálnych výstav, 70 skupinových výstav ako aj vyše
170 uverejnených článkov, citácií a esejí. V rokoch 2000, 2005, 2007
a 2009 získala Australia Council New Work grant; Arts Victoria,
International Touring grant získala v roku 2010.
82
/ Ph.D, She was born in Melbourne, Australia in 1960, studied art,
and currently lives in works in Melbourne. He has had 40 solo
shows and over 70 exhibitions in Australia and overseas, as well as
over 170 articles, citations and essays. He received Australia Council
New Work Grant in 2009, 2007, 2005, 2000; and Arts Victoria, International Touring Grant in 2010.
Robo Kočan (Slovensko / Slovakia)
Narodil sa v roku 1968 v Poprade. Študoval na strednej umeleckopriemyselnej škole v Košiciach (1983–1987), v rokoch 1989–1996
na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pod vedením
doc. Ľ. Stacha. V roku 1993 získal štipendium vo Veľkej Británi
na Notthingham Trent University a Ecole Nationale des Beaaux
Arts, Dijon (F). Osenenia – v roku 1992 3. cena „Images of Europe“,
Amsterdam (NL), v roku 1995 Cena poroty „Images of Europe“, Amsterdam (NL), v roku 1999 Finalista „Mladý výtvarník roka“ v roku
2005 FIAP – „XXV Krajobraz Górski“ Nowy Targ (PL). V roku 2003
sa zúčastnil na World Artist Program in Spaces Gallery, Cleveland
(USA). Od roku 1991 vystavuje doma aj v zahraničí.
/ He was born in Poprad on December 12 1968. Studied at High
School of Applied Arts, Košice between 1983–1987 and at Academy
of Fine Arts, Bratislava from 1989 to 1996, where he graduated from
photography under the guidance of Lubo Stacho. He gained the
interships at The Nottingham Trend University, Nottingham and
Ecole Nationale des Beaux Arts, Dijon, in 1993. He was awarded Jury
Prize, “Images of Europe”, Amsterdam (NL), 1992 and 1995,Young
Artist of the Year, Slovakia, 1999 and FIAP – “XXV Krajobraz Gorski”
Nowy Targ (PL) in 2005. In 2003, he participated in World Artist
Program in Spaces Gallery, Cleveland (USA). Since 1992 exhibits in
Slovakia and in abroad.
Stanisław Ignacy Witkiewicz (Poľsko / Poland)
Narodil sa v roku 1885 vo Varšave. Maliar, ilustrátor a fotograf,
dramatik a románopisec, filozof, teoretik umenia a kritik, člen prvej
poľskej skupiny avantgardných umelcov, známej ako formalisti,
autor estetickej teórie čistej formy, zakladateľ Firmy Portretowej
(Portrétna spoločnosť). V súlade s otcovým odporom k „otroctvu
školy“ bol chlapec vzdelávaný doma a povzbudzovaný k rozvíjaniu
svojho talentu v celom rade kreatívnych odborov. V roku 1914 ho
pozval Malinowski ako kresliara a fotografa na expedíciu do Oceánie, prerušenú začiatkom prvej svetovej vojny. Ruská revolúcia ho
zastihla v Petrohrade. kde bol zvolený politickým komisárom svojho
regimentu. Začal sa živiť portrétnou maľbou, v čom pokračoval aj
po svojom návrate do Zakopaného v Poľsku. Začiatkom dvadsiatych
rokov sa pridal k skupine „formistov“ a počas tohto obdobia napísal
väčšinu svojich hier a neskôr románov. Po tom, ako si vypočul
správu o sovietskej invázii do Poľska 17. septembra 1939, Witkacy
spáchal samovraždu.
/ He was born in 1885, Warsaw. Painter, illustrator, and photographer, playwright and novelist, philosopher, art theorist, and critic;
member of the first-ever Polish group of avant-garde artists known
as the Formists; author of the aesthetic theory of Pure Form;
creator of the Firma Portretowa (Portrait Company). In accordance
with his father‘s antipapahy to the „servitude of the school,“ the boy
was home-schooled and encouraged to develop his talents across
a range of creative fields. In 1914 he was invited by Malinowski to
act as draftsman and photographer on a 1914 expedition to Oceania, a venture that was interrupted by the onset of World War I.
He lived through the Russian Revolution in St Petersburg. where
was elected political commissar og his regiment.He had begun to
support himself through portrait painting and continued to do so
on his return to Zakopane in Poland. He associated with a group of
„formist“ artists in the early 1920s and wrote most of his plays during this period, later novels. After hearing the news of the Soviet invasion of Poland on September 17, 1939, Witkacy committed suicide.
Stefan Okołowicz (Poľsko / Poland)
V roku 1975 absolvoval maliarstvo na Akadémii výtvarných umení
vo Varšave (Akademia Sztuk Pięknych). Umelecký fotograf, kritik
fotografie a historik. Od začiatku 70. rokov zhromažďoval fotografie S. I. Witkiewicziho a stal sa uznávaným znalcom jeho diela. Je
autorom mnohých výstav Witkiewiczových fotografií v múzeách
a galériách na celom svete, rovnako ako autor niekoľkých albumov,
výstavných katalógov a článkov o Witkiewiczovom fotografickom
diele.
/ Graduated in Painting from the Academy of Fine Arts in Warsaw
(Akademia Sztuk Pieknych) in 1975. He is an art photographer, photography critic and historian. Since the early 70s, he has collected
photographs of S. I. Witkiewicz and has become an accomplished
critic of his works. He is an author of numerous exhibitions of Witkiewicz‘s photographs in museums and galleries worldwide, as well
as the author of several albums, exhibition catalogues and articles
about Witkiewicz‘s photographic work.
Václav Macek (Slovensko / Slovakia)
Narodil sa v roku 1952, Ružomberok, Československo. Absolvoval
katedru divadelnej a filmovej teórie na Karlovej univerzite v Prahe, Československo (1982) V 80. rokoch založil v Bratislave galériu
fotografie. Autor niekoľkých kníh, výstav, zaoberá sa predovšetkým
slovenskou a stredoeurópskou fotografiou. Šéfredaktor časopisu
Imago, časopisu súčasnej stredoeurópskej a východoeurópskej fotografie. Od roku 1991 riaditeľ Mesiaca fotografie na Slovensku.
Od roku 2005 spoluzakladateľ a riaditeľ Stredoeurópskeho domu
fotografie. Žije v Bratislave.
/ Born 1952, Ružomberok, Czechoslovakia. Graduated from the
chair of Theatre and Film Theory at the Charles University in
Prague, Czechoslovakia/ 1982/. Founded the Photography gallery in
Bratislava in 80´s. The author of several books, exhibitions, engaged
especially in Slovak and Central Europeon Photography. The chief
editor of Imago magazine of contemporary photography of Central
and Eastern Europe. Since 1991 director of Month of Photography in
Slovakia. Since 2005 co–founder and director of Central European
House of Photography. Lives in Bratislava.
Vendula Juřicová (Česká republika / Czech Republic)
Mgr. – studovala dějiny umění a historie na Filizofické fakultě
Masarykovy univerzity, kurátorka fotografických výstav Valašského
muzea v Rožnově pod Radhoštěm.
/ Master in art history and history at Faculty of Arts, Masaryk University, curator of photographic exhibitions at Vallachian open air
museum Rožnov pod Radhoštěm.
Veneta Zaharieva (Bulharsko / Bulgaria)
Narodila sa v bulharskej Sofii v roku 1974. V roku 2002 získala
postgraduálny titul LL.M v obore intelektuálne/duševné vlastníctvo
na Univerzite San Francisca v Kalifornii, v tom istom roku navštevovala aj kurzy fotografie na City College of San Francisco. Pár rokov
na to pokračovala v štúdiu fotografie na Academy of Art University
v San Franciscu, kde v roku 2007 úspešne absolvovala ilustračnú fotografiu. Jej tvorba bola súčasťou mnohých výstav. V roku
2009 získala Zlatú cenu v súťaží samostatných fotiek amerického
magazínu B&W (issue #72), v tom istom roku sa dostala do finále
fotografickej súťaže Carla Zeissa v Oberkochene v Nemecku. Medzi
je súčasné projekty patria: „Bulgaliens”, portréty, mokrá kolódiová
tintypia; „Photo Bulletin“, magazín fotografie a iných vizuálnych
umení; projekt „Thrace“ (Trácia) v Grécku.
/ She was born in Sofia, Bulgaria in 1974. In 2002, obtained postgraduate degree in law – LL.M in Intellectual Properties from
University of San Francisco, San Francisco, California, and attended
photography classes in City College of San Francisco, California the
same year. In 2005, continued photography education in Academy
of Art University, San Francisco and in 2007 graduated with AA in
Illustrative Photography. She has had a big number of group exhibitions. In 2009 she won Golden Award single image contest, B&W
magazine, issue #72, USA and became a finalist at Carl Zeiss photo
competition, Oberkochen, Germany. Her current projects are: “Bulgaliens”, portraits, wet collodion – tintype; “Photo Bulletin”, magazine
for photography and other visual arts; Project “Thrace”, Greece.
Vladimír Birgus (Česká republika / Czech Republic)
Vladimír Birgus (1954) je vedoucím a profesorem Institutu tvůrčí
fotografie Slezské univerzity v Opavě. Je autorem a spoluautorem
30 knih včetně Tschechoslowakische Fotografie der Gegenwart
(Kolín nad Rýnem a Heidelberg 1990), European Photography Guide.
6, 7, 8 (Göttingen. 1997, 2000, 2003), Česká fotografie 90. let (Praha
a Chicago 1998), Česká fotografická avantgarda 1918–1948 (Praha
a Stuttgart 1999, Cambridge a Londýn 2002), František Drtikol
(Praha 2000), Jaroslav Rössler – Czech Avant-Garde Photographer
(Cambridge a Londýn 2003) a Česká fotografie 20. století (Praha
2010). Byl kurátorem a spolukurátorem mnoha výstav v řadě muzeí
a galerií v Evropě a USA, např. Moderní krása: Česká fotografická
avantgarda 1918–1948 (Barcelona, Paříž, Lausanne, Praha a Mnichov
1998–1999), Akt v české fotografii (Praha 2000 aj., s Janem Mlčochem), Česká fotografie 20. století (Praha 2005, Bonn 2009, s Janem
Mlčochem) a Tenkrát na Východě – Češi očima fotografů 1948–1989
(Praha 2009, s Tomášem Pospěchem). Jeho fotografie byly představeny na 60 autorských výstavách a jsou zastoupeny v mnoha
sbírkách (Uměleckoprůmyslové muzeum v Praze, Moravská galerie
v Brně, Evropský dům fotografie v Paříži, Muzeum výtvarných umění v Houstonu, Metropolitní muzeum fotografie v Tokiu, Jokohamské muzeum výtvarných umění aj.).
/ Vladimír Birgus (born 1954) is Head and Professor of the Institute of Creative Photography at the Silesian University in Opava.
He is the author and co-author of 30 books, including Tschechoslowakische Fotografie der Gegenwart (Cologne and Heidelberg
1990), European Photography Guide. 6, 7, 8 (Göttingen. 1997, 2000,
2003), Czech Photography of the 1990s (Prague and Chicago 1998),
Czech Photographic Avant-Garde 1918–1948 (Prague and Stuttgart
1999, Cambridge and London 2002), Photographer František Drtikol
(Prague 2000), Jaroslav Rössler – Czech Avant-Garde Photographer
(Cambridge and London 2003, and Czech Photography of the 20th
Century (Prague 2010). He has curated and co-curated number of
exhibitions in many museums and galleries in Europe and the USA,
for instance Modern Beauty: Czech Photographic Avant-Garde
1918–1948 (Barcelona, Paris, Lausanne, Prague, Munich 1998–1999),
The Nude in Czech Photography (Prague 2000, with Jan Mlčoch),
Czech Photography of the 20th Century (Prague 2005, Bonn 2009,
with Jan Mlčoch), and Once Upon a Time in the East – Czechs
through the Eyes of Photographers, 1948-1989 (Prague 2009, with
Tomáš Pospěch). His photographs have been exhibited in over 60
one-person exhibitions and are included in many collections (Museum of Decorative Art, Prague, Moravian Gallery, Brno, European
House of Photography, Paris, Museum of Fine Arts, Houston, Tokyo
Metropolitan Museum of Photography, Yokohama Museum of Fine
Arts etc).
83
VÝSTAVY
EXHIBITIONS
PREDNÁŠKY
LECTURES
MIMO BRATISLAVY
OFF BRATISLAVA
NEMECKO
GERMANY
5.11.
29.11.
MAĎARKO
HUNGARY
12.11.
26.11.
Matúš Zajac, Michal Fulier SK
Mestské konfrontácie
City Confrontations
Slowakisches Institut
Zimmerstrasse 27, 10969 Berlin
www.siberlin.mfa.sk
Rakúsko
Austria
4.11.
30.11.
Olja Triaška Stefanovič
Diera (2004–2010)
Hole (2004–2010)
SK
Szlovák Intézet
Rákoczi út. 15, H-1088 Budapest
www.mzv.sk/sibudapest
Chien-Chi Chang
Taiwan
/ Taiwan
Viceprezident Magnum Photos,
v rámci festivalu uvedie
výstavu pod názvom „Reťaz“
– project dokumentárnych
40 čiernobielych snímok
zhotovených v súkromnej
psychiatrickej liečebni Lung
Fa Tang v Kaohsiung, Taiwan,
v období medzi rokmi 1993 až
1999. Venuje sa zobrazovaniu
komplikovaných dialektických
vzťahov medzi divákmi,
zobrazovanými subjektmi
a fotografom.
/ The Vice President of Magnum
Photos, his exhibitions “Chain”
is one of the highlights of this
year`s festival – Project of 40
black and white documentary
images shot in a private
mental hospital Lung Fa Tang
in Kaohsiung, Taiwan during
the 1993 and 1999 period. He
focuses on complex dialectical
relationship among the
audience, photographed subjects
and photographer.
Vstupné / Admission
1€
Petra Cepková
Trinásta komnata
13th Chamber
SK
Slowakisches Institut
Wipplingerstrasse 24-26, Wien
www.mzv.sk/sivieden
84
4.11.
18:00
Martin Parr
Veľká Británia
/ Great Britain
KONFERENCIA
CONFERENCE
Vysoká škola
múzických umení
Svoradova 2
Bratislava
Súťaž / Award
najlepšiA fotografickÁ knihA
V strednej a východnej Európe
DEJINY EURÓPSKEJ FOTOGRAFIE 1900–1938 v rokoch 2009–2010
HISTORY OF EUROPEAN PHOTOGRAPHY
the Best Photography Book
1900–1938
in Central and Eastern Europe
in 2009–2010
5.11.
18:00
Najvýznamnejšia osobnosť
britskej fotografie, ktorá
od osemdesiatych rokov
zásadne ovplyvnila
dokumentárnu tvorbu, člen
skupiny Magnum. Venuje sa
kritickému pohľadu na tzv.
strednú vrstvu. Parr je nielen
fotograf, ale aj kurátor, bol
umelecký riaditeľ viacerých
fotografických festivalov.
/ The most eminent personality
of British photography, who
has fundamentally influenced
documentary photography since
the 1980s, the focus of his work
is on the critical view of so
called middle class, a member
of Magnum Photos. Parr is
not just a photographer but
also a curator and the artistic
director of various photography
festivals.
Vstupné / Admission
1€
4.11.
11:00
Miesto konania / Venue
Veľvyslanectvo Slovinska
/ Embassy of Slovenia
Ventúrska 5, Bratislava
Vladimír Birgus
Institute of Creative
Photography of Silesian
University in Opava, CZ
Účastníci
Participants
Moritz Neümuller
Independent curator, Barcelona
Spain
Lech Lechowicz
Academy of Film, Television and
Theatre in Lodz, Poland
Gerry Badger
independent curator,
photographer, critic, London UK
Jan-Erik Lundström
Sami Center of Contemporary
Art, Norway
Béla Albertini
University of Kaposvár, Hungary
Lara Štrumej
Moderna galerija / Museum
of Modern Art in Ljubljana,
Slovenia
Irina Tchmyreva
Moscow Museum of Modern
Art, Russia
Evgeny Berezner
ROSIZO, Moscow Russia
Nina Kassianou
M55 Photographic House in
Athens, Greece
Želimir Koščević
Foto Gallery Lang in Samobor,
Croatia
Vilnis Auziņš
„FotoForma“, Daugavpils
University, Latvia
Dňa 6. novembra 2010 sa ako
sprievodné podujatie 20. ročníka
prehliadky Mesiac fotografie
uskutoční vyhlásenie výsledkov
súťaže o najlepšiu fotografickú
knihu vydanú v strednej
a východnej Európe v rokoch
2009–2010.
/ On November the 6th, 2010 the
Award for the Best Photography
Book published in Central and
Eastern Europe in 2009–2010
will be announced within the
occassion of the 20th edition of
Month of Photography.
Porota udelí nezávislému
vydavateľovi, skupine
alebo vydavateľstvu cenu
v dvoch kategóriách / The
award will be given to an
independent publisher, group
or a publishing house in two
categories
A Historická fotografia
/ Historical Photography
B Súčasná fotografia
/ Contemporary Photography
Porota / Jury
Evgeny Berezner, RU
Péter Baki, HU
Josef Moucha, CZ
Anton Fiala, SK
Termín prihlášok
/ Deadline for applications
15. 10. 2010
Termín zaslania kníh
/ Deadline for sending books
25. 10. 2010
Vyhlásenie výsledkov súťaže
/ The announcement of the
results
6. 11. 2010 / 20:00
Stredoeurópsky dom fotografie
/ Central European House of
Photography, Prepoštská 4,
Bratislava
Výstava prihlásených kníh
/ Exhibitions of nominated
books
2. – 30. 11. 2010
Dom umenia, Nám. SNP 12,
Bratislava
Informácie a prihlášky
/ Information and applications
[email protected]
Adresa / Address
FOTOFO, P. O. Box 290,
Prepoštská 4, 814 99 Bratislava
Vysoká škola
múzických umení
Svoradova 2
Bratislava
85
NAJLEPŠIE KNIHY 2000–2008
BEST BOOKS 2000–2008
1. MIESTA V súťažI o najlepšiu fotografickú knihu v strednej a východnej Európe
1ST PRIZES IN THE Best Photography Book in Central and Eastern Europe COMPETITION
2002
2004
2008
Historická fotografia
/ Historical Photography
Historická fotografia
/ Historical Photography
Historická fotografia
/ Historical Photography
Jaroslav RÖssler: Fotografie,
koláže, kresby / Photographs,
Collages, Drawings
Vydavateľ / Publisher: KANT,
Česká republika / Czech Republic
Klösz György: Monográfia
1884–1913
Klösz György: Fényképek
Autor / Author:
Lugosi Lugo László
Vydavateľ / Publisher:
PolgART, Maďarsko / Hunagry
Súčasná Fotografia
/ Contemporary Photography
Károly Kincses: Treasures of
The Hungarian Museum of
Photography
Vydavateľ / Publisher: Hungarian
Museum of Photography, 2004,
Maďarsko / Hungary
86
Historická fotografia
/ Historical Photography
Michael Dashevsky: The Sunken
Time. Russia, XX. Century,
1962–1992
Vydavateľ / Publisher: State
Museum of Architekture, 2004,
Rusko / Russia
Josef Koudelka
Vydavateľ / Publisher: TORST,
Česká republika / Czech Republic
Súčasná Fotografia
/ Contemporary Photography
Faksimilie obrazového časopisu
ZSSR na strojke 1930–1949 /
Facsimile of magazine USSR in
Construction 1930–1949
Vydavateľ / Publisher: Agey
Tomesch & Bank of Moscow,
2006, Rusko / Russia
A Slice Of Time
Autor / Author: Vojta Dukát
Česká republika / Czech Republic
Wokól Dekady,
Fotografia Polska Lat 90.
Autor / Author: Krzysztof Jurecki
Vydavateľ / Publisher: Múzeum
umenia Łodž a autori / Lodz
Museum of Art and Authors,
Poľsko / Poland
2006
Súčasná Fotografia
/ Contemporary Photography
Zvláštna cena
/ Special prize
Ivan Pinkava: Heroes
Vydavateľ / Publisher: KANT,
2004, Česká republika / Czech
Republic
Medzinárodná antológia
teoretických statí „Przestrzenie
fotografii“ / International
anthology of theoretical papers
“Przestrzenie fotografii”
Vydavateľ / Publisher: Galeria f5
& Księgarnia Fotograficzna, 2005,
Poľsko / Poland
Josef Koudelka: Invaze 68
Vydavateľ / Publisher: TORST,
Praha, 2008, Česká republika /
Czech Republic
Súčasná Fotografia
/ Contemporary Photography
TVORIVÉ DIELNE
WORKSHOPS
Kamil Varga
Geometria ľudského
tela / Geometry of
Human Body
Cena / Price € 113
Študentská cena
/ Student Price € 83
5.11.
7.11.
„Bude to dielňa aktu v celej
šírke ateliérového poňatia
– od klasického svietenia až
po alternatívne luminografické
postupy svietenia.“
/ “It will be a workshop on
nude photography across
the full spectrum of studio
approach – from classic lighting
to alternative luminographic
procedures.”
Jozef Česla
HDR – High
Dynamic Range
Price / Cena € 106
Študentská cena
/ Student Price € 83
12.11.
14.11.
Vladimír Židlický 1970-2007
Vydavateľ / Publisher: Atelier
Židlický, Brno 2008, Česká
republika / Czech Republic
„Magické“ slovo dnešnej
digitálnej fotografie – princíp
a možnosti zlepšenia kvality
obrazu vo fotografickej praxi.
Využitie (zneužitie) možností
pre dosiahnutie vysoko-kvalitnej
fotografie pomocou tohoto
postupu.
/ “The magical” word of today‘s
digital photography – the
principle and possibilities of
improving image quality in
photographic practice. Use
(misuse) options for achieving
high-quality photographs by
means of this technique.
Rudolf Lendel
Módna fotografia
/ Fashion Photography
Price / Cena € 109
Študentská cena
/ Student Price € 83
19.11.
21.11.
Rozmýšľali ste už ako sa
fotografujú obálky módnych
časopisov? Ako je možné, že
modelka vyzerá tak úžasne,
že si chce každý predvádzané
šaty kúpiť? Ako dosiahneme
takú fotografiu – je dievčina
skutočne taká krásna, alebo to
robí make up či snáď úprava
v počítači? Chcete sa dozvedieť
viac? Prihláste sa na náš
workshop, kde vás Rudolf
Lendel, profesionálny fotograf,
ktorý dlhé roky učil predmet
Módna fotografia na Vysokej
škole výtvarných umení, zasvätí
do jej tajov.
/ Have you ever thought how
the fashion magazines covers
are shot? How is it possible that
the model looks so great that
everyone wants to shop for the
displayed dress? How to achieve
such a picture – is it a girl, make
up or a comuter manipulation
what makes the image look
so beautiful? Do you want to
know more? Sign up for our
workshop and Rudolf Lendel,
a professional photographer
who for many years have been
teaching the subject of fashion
photography at the Academy of
Fine Arts, will share with you the
secrets.
Jozef Česla
Makrofotografia
/ Macro Photography
Price € 106
Student price € 83
26.11.
28.11.
„Mikrosvet v makrofotografii“
– objavovanie inej dimenzie vo
fotografii – hľadanie nových
výrazových prostriedkov
v zobrazovaní okolitého sveta –
makro a supermakro. Povieme
si, aké
prístroje a objektívy sú vhodné,
tiež nevyhnutnú teóriu týkajúcu
sa fyzikálnych možností optiky –
malá versus veľká hĺbka ostrosti.
/ “Microcosm in macro
photography” – discover another
dimension in photography –
the search for new means of
expression in the depiction
of outside world – the macro
and super macro. The lecture
on appropriate equipment
and lenses and the necessary
theory relating to the physical
possibilities of optics – a small
versus large depth of field.
Kamil Varga
10.12.
Ako vytvoriť dokonalú
12.12.
tvár vo Photoshope?
/ Photoshop and the Face,
or How to Create a Perfect
Face in Photoshop?
Price / Cena € 112
Študentská cena
/ Student Price € 83
Kedysi sa na fotografie
do časopisov hľadali čo
najdokonalejšie ženy – bez
vrások, znamienok či jazvičiek.
Dnes sa tieto chybičky krásy
dajú odstrániť v počítači a aj
z menej peknej ženy sa stane
razom modelka. Chceli by ste
vedieť odstrániť vrásky? Lesk
z tváre? Ukážeme vám ako.
/ There was a time, when
magazines sought for the most
perfect women – no wrinkles
marks or little scars. Today
these little beauty errors can be
removed in the computer and
even a less attractive woman
can suddenly become a model.
Would you like to know how to
remove wrinkles or unwanted
brightness of the face? We show
you how.
Contact
[email protected]
[email protected]
+421 905 127 185
+421 910 523 352
87
TVORIVÁ DIELŇA
Chien-Chi ChangA
6.11.
7.11.
Štyri princípy
Unikátna fotografická dielňa
s členom skupiny Magnum
Photos
Realizácia vzťahu medzi
fotografom a fotografovaným
spočíva v štyroch rovinách
1ako fotograf vníma
fotografované subjekty
2ako vnímajú fotografované
subjekty sami seba
3ako si želajú byť fotografované
subjekty stvárnené
4fotografova schopnosť
sprostredkovať svoje vnímanie
cez fotoaparát
Tvorivá dielňa
A Vizuálne cvičenie
Účastníci tvorivej dielne
sú povinní si so sebou
priniesť fotoaparát a laptop.
Toto cvičenie je zamerané
na prekonanie vlastných
tvorivých obmedzení
a nachádzanie nových
možností a riešení.
B Portfólio
Očakáva sa, že účastnícii si so
sebou prinesú svoje portfoliá,
ktoré budú individuálne
hodnotené.
C Multimédia
Pozrieme sa na 6 až 10 častí
multimediálneho digitálneho
štúdia Magnum In Motion
a príbeh, proces strihu videa
skrývajúci sa za jednotlivými
časťami
V tejto tvorivej dielni sa
od účastníkov očakáva
fotografovať a byť fotografovaní
v najnáročnejších podmienkach
šiestich vizuálnych cvičení.
Cieľom je dosiahnutie hlbšieho
pochopenia portrétovania
a oslobodenie fotografovej
fantázie.
88
Nutné vybavenie
digitálny fotoaparát
Odporúčané vybavenie
prenosný počítač
Cena
130 €
Magnum Photos
Dva roky po druhej svetovej
vojne založili štyria fotografi
– Robert Capa, Henri CartierBresson, George Rodger a David
„Chim“ – najprestížnejšiu
svetovú fotografickú agentúru.
V súčasnosti je to najznámejšia
agentúra s pobočkami
v Londýne, Paríži, Tokiu
a New Yorku spolupracujúca
s fotografmi z celého sveta,
pričom je obrovskou cťou stať sa
jej členom.
Chien-Chi Chang je taiwanský
fotograf a člen agentúry
Magnum Photos. Pracoval
pre Seattle Times (1991–1993)
a Baltimore Sun (1994–1995).
Chang zdokumentoval život
nelegálnych prisťahovalcov
v čínskej štvrti New Yorku
a takisto je známy reportážami
z jeho rodného Taiwanu.
V roku 1999 vyhral cenu
6.11.
7.11.
Fourplay
Komu je tvorivá dielňa určená?
Profesionálnym fotografom,
študentom fotografických škôl,
a/alebo nadšencom so
skutočným záujmom
o fotografiu.
Harmonogram
Sobota Stretnutie o 9:30
v Stredoeurópskom dome
fotografie, cvičenia počas celého
dňa, predpokladaný koniec
fotografickej dielne o 17:30
Nedeľa Stretnutie o 9:30
v Stredoeurópskom dome
fotografie, cvičenia a hodnotenie
počas celého dňa, predpokladaný
koniec fotografickej dielne
o 17:30
Chien-Chi Chang
WORKSHOP
Unique photographic workshop
with a member of Magnum
Photos
The realization of a relationship
between the photographer and
the photographed lies in four
scenarios;
1how the photographer
perceives his/her subject
2how the subject perceives
himself/herself
3how the subject wishes to be
perceived in front of a camera
4the photographer‘s ability to
transfer his/her perception via
a camera
Nadácie W. Eugene Smitha ze
humanistickú fotografiu. Vo
svojich prácach sa sústreďuje
na zobrazovanie konceptov
odcudzenia a spájania. Na La
Biennale di Venezia (2001)
a Bienále de Sao Paolo (2002)
vyvolala senzáciu jeho zbierka
portrétov z psychiatrickej
liečebne v Taiwane „Reťaz“.
Šokujúce fotografie doslova
k sebe pripútaných dvojíc
pacientov takmer životnej
veľkosti rezonujú s Changovým
znechuteným pohľadom
na menej viditeľné putá
manželstva. Okolo 600
chovancov psychiatrickej
liečebne tvoria psychicky
chorí pacienti, ku ktorým sa
ich rodiny viac nepriznávajú.
Pacienti pracujú na najväčšej
kuracie farme na ostrove, často
spútaní do dvojíc a oddelení
iba počas spánku. Autor
skúmal rodinné väzby v dvoch
knihách – v zbierke Povedať
„Áno“ (2001), pozostávajúcej
z fotografií odcudzených
ženíchov a nevesty na Taiwane,
a v Dvojitom šťastí (2005),
brutálnom zobrazení obchodu
s nevestami vo Vietname.
Rodinné a kultúrne väzby sú aj
témou ambiciózneho projektu,
ktorého začiatok siaha do roku
1992. Je to teda už 18 rokov, čo
Chang fotografuje rozštiepené
životy čínskych imigrantov
z čínskej štvrte v New Yorku
a ich manželiek a rodín, ktoré
zostali doma vo Fudžiane.
Nedokončená séria „Čínska štvrť“
bola vystavená v Národnom
múzeu v Singapure v roku 2008
ako súčasť individuálnej výstavy
„Dvojakosť.“ Séria fotografií
„Čínska štvrť“ bola vystavená aj
na La Biennale di Venezia (2009)
Changove skúmanie väzieb
viažúcich jednu osobu k druhej
pramenia z jeho vlastne,j hlboko
rozdelenej skúsenosti imigranta.
Výstavu Chien-Chi Changa môžete navštíviť v dňoch 5. 11. – 12. 12.
2010 v galérii Médium ako súčasť
festivalu Mesiac fotografi
Kontakt
[email protected]
Workshop
A Visual Exercises
Workshop participants are
required to bring their camera
and laptop for the class. It´s
an exercise to challenge their
limits to a newer ground in
photography.
BP
ortfolio Critique
Workshop participants
are expected to bring their
portfolio for an one-on-one
portfolio review and critique.
CM
ulti-media
We will look at 6 to 10 pieces
of Magnum In Motion and
story, video editing process
behind each piece.
In this workshop, the
participants are expected
to photograph and be
photographed under the most
demanding conditions through
six visual exercises. The goal is to
achieve a deeper understanding
of portraiture and to liberate
a photographer‘s vision.
Who should apply?
Working photographers,
University photography
students, and/or serious
photography enthusiasts
Schedule
Saturday 9:30 am Meeting at
the Central European House of
Photography, workshop exercises
until approximately 5:30 pm
Sunday 9:30 am meeting at the
Central European House of
Photography, workshop exercises
and review until approximately
5:30 pm
Requirements
digital camera
Recommended
laptop
Price
130 €
Magnum Photos
Two years after Second World
War was founded the world‘s
most prestigious photographic
agency. It was formed by four
photographers – Robert Capa,
Henri Cartier-Bresson, George
Rodger and David “Chim”. Now is
is most well-known cooperative
agency with offices in London,
Paris, Tokyo and New York with
members from all over the world.
To become a member is a great
honour for any photographer.
Chien-Chi Chang is a Taiwanese
photographer and member of
the Magnum Photos agency.
He has worked for The Seattle
Times (1991–1993) and The
Baltimore Sun (1994–1995).
Chang has documented the life
of illegal immigrants in New
York‘s Chinatown, but he is also
known for documenting his
homeland of Taiwan. He won
the W. Eugene Smith Fund for
Humanistic Photography in
1999. He makes manifest the
abstract concepts of alienation
and connection. “The Chain,”
a collection of portraits made
in a mental asylum in Taiwan,
caused a sensation when it was
shown at La Biennale di Venezia
(2001) and the Bienal de Sao
Paolo (2002). The shocking,
nearly life-sized photographs of
pairs of patients literally chained
together resonate with Chang’s
jaundiced look at the less visible
bonds of marriage. The inmates,
numbering about 600, are
mentally ill patients no longer
recognized by their families. The
mental institution‘s inmates
work on the island‘s largest
chicken farm, often chained
together in pairs, separated only
when they sleep. He has treated
marital ties in two books –
I do I do I do (2001), a collection
of images depicting alienated
grooms and brides in Taiwan,
and in Double Happiness
(2005), a brutal depiction of
the business of selling brides in
Vietnam. The ties of family and
of culture are also the themes
of an ambitious project begun
in 1992. For 18 years, Chang has
photographed the bifurcated
lives of Chinese immigrants in
New York’s Chinatown, along
with those of their wives and
families back home in Fujian.
A work in progress, “China
Town” was hung at the National
Museum of Singapore in 2008
as part of a one-man show,
“Doubleness.” China Town was
shown at La Biennale di Venezia
(2009) Chang’s investigation of
the ties that bind one person to
another draws on his own deeply
divided immigrant experience.
You can visit the Chien-Chi
Chang`s exhibitions at the
gallery Medium from 5th
November to 12th December
2010 as part of the Month of
Photography Festival.
Contact
[email protected]
89
PORTFOLIO REVIEW 2010
5.11.
6.11.
12. medzinárodné stretnutie fotografov
Príležitosť pre talentovaných
fotografov.
Porotcovia
Čo je to Portfolio Review?
Ide o jedinečnú udalosť, kde
môžete stretnúť rôznych
umeleckých kritikov, ľudí
pracujúcich v galériách,
na školách, v časopisoch.
S týmito zaujímavými ľuďmi
môžete diskutovať o vašom
portfoliu, a ak sa im zapáči,
môžu vám pomôcť v ďalšej
kariére. Môžete nadviazať nové
kontakty, užitočné pre váš
budúci umelecký život. Máte
tiež šancu stať sa najlepším
účastníkom, čo vám dá
možnosť vystavovať svoje práce
na ďalšom ročníku Mesiaca
fotografie 2011 v Bratislave
(víťazka Portfolio Review 2009
Ji Hyun Kwon z Južnej Kórei
vystavuje svoje práce v tomto
roku).
Eva Hodek, nezávislá kurátorka,
Praha, Česká republika
Ako môže pomôcť? Môže
spropagovať a vystavovať
autorovu prácu v galériách
a ďalších výtvarných
a kultúrnych inštitúciách
na území Českej republiky.
Kde sa bude odohrávať?
VŠMU – Vysoká škola múzických
umení, Svoradova 2, Bratislava
Registračný poplatok
49 € za obidva dni
Ako sa zaregistrovať?
Kapacita je limitovaná na 90
účastníkov. V prípade záujmu
o ďalšie informácie alebo
záujmu o registračný formulár
kontaktujte koordinátorku
Veroniku Paštékovú zo
Stredoeurópskeho domu
fotografie
Kontakt
[email protected]
[email protected]
+421 905 127 185
+421 910 523 352
90
Walter Bergmoser, fotograf
a profesor fotografie
na univerzite Chung-ang v Soule,
Južná Kórea, hlavný kurátor
najväčšieho fotofestivalu v Ázii –
Daegu bienále (www.daeguphoto.
com)
Ako môže pomôcť? Je
konzultantom fotografie
a kvalitné umelecké práce
odporúca na výstavy.
Petra Cepková, Vysoká škola
výtvarných umení a dizajnu,
Bratislava, Slovensko
Ako môže pomôcť? Je
konzultantkou fotografie
a odporúča nové a inovatívne
práce na výstavy.
Max Kandhola, umelecký
fotograf a vedúci katedry
fotografie na Nottingham Trent
University
Ako môže pomôcť? Dokáže
zhodnotiť vaše portfólio
vzhľadom na fotografický trh
v Anglicku, redigovať ho či už
na výstavy, alebo za účelom
publikovania, odporučiť vašu
prácu organizáciám alebo
festivalom vo Veľkej Británii
a ponúknuť poradenstvo
v oblasti vydávania kníh. Max
Kandhola pracoval s mnohými
agentúrami ako mentor
a poradca.
Judita Csáderová, Únia
profesionálnych fotografov,
Bratislava, Slovensko
Ako môže pomôcť? S fotografmi
môže diskutovať o ich ďalšom
rozvoji. S pokročilými fotografmi
sa môže pokúsiť hľadať možnosti
pre ďalšiu prezentáciu ich
fotografií.
Zuzana Lapitková,
Stredoeurópsky dom fotografie,
Bratislava, Slovensko
Ako môže pomôcť? Môže
ponúknuť kontakty na galérie
a možnosti vystavovať práce.
Nina Kassianou, nezávislá
kurátorka editorka kníh
venovaných fotografii, Múzeum
fotografie, Solún, Grécko,
Umelecká riaditeľka Galérie
fotografie M55, Atény, Grécko
Ako môže pomôcť? Môže
odporučiť výstavu prác v Galérii
M55 v Aténach, ale aj v iných
galériách, inštitúciách alebo
súťažiach.
Irina Tchmyreva, vedúca
výskumná pracovníčka so
zameraním na fotografiu
Oddelenia ruského umenia 20.
storočia v Štátnom výskumnom
národnom inštitúte dejín umenia
Ruskej akadémie výtvarných
umení, Moskva, Rusko
Ako môže pomôcť? Píše články
do ruských a medzinárodných
foto-časopisov, participuje
na programe vydávania kníh
v Rusku a pozýva umelcov
zúčastniť sa festivalu PhotoVisa
v Krasnodare, Rusko.
Evgeny Berezner, zástupca
riaditeľa fotografického projektu
ROSIZO Štátneho centra pre
múzeá a výstavy Ministerstva
kultúry Ruska.
Ako môže pomôcť? Môže
odporučiť diela na výstavy
a publikovanie.
Sonja Lebedinec, profesorka
fotografie, Vysoká škola dizajnu
a fotografie, Ljubljana, Slovinsko
Ako môže pomôcť? Môže
ponúknuť práce galériám
v Slovinsku. Môže publikovať
informácie o talentovaných
účastníkoch v slovinskom
umeleckom časopise
„Fotografija“.
Claudio Hils, fotograf, profesor
fotografie na Univerzite
aplikovaných vied (FH
Vorarlberg), Dornbirn, Rakúsko,
kurátor Galérie FHV, kurátor
výročnej Ceny Európskej
centrálnej banky
Ako môže pomôcť? Ako fotograf
ponúka hodnotenie vášho
portfólia. Ako kurátor pozýva
umelcov vystavovať svoje práce
do Falérie FHV (Dornbirn,
Rakúsko) a odporúča umelcov
na výstavy v iných inštitúciách
alebo súťažiach.
Joanna Vasdeki, umelecká
editorka (Photographos
Magazine), členka redakčnej
rady (časopis Imago), nezávislá
kurátorka, Grécko
Ako môže pomôcť? Bude
zvažovať uverejnenie
najzaujímavejších prác
v „Photographos Magazine“
a časopise Imago. Tiež môže
poradiť, kam v Grécku poslať
svoje portfólio.
Regina Maria Anzenberger,
fotografická agentka
a galeristka, AnzenbergerAgency,
AnzenbergerGallery, Viedeň,
Rakúsko.
Ako môže pomôcť? Zastupuje
fotografov na celosvetovom
redakčnom trhu (vzhľad
a koncepty) a vystavuje práce
vo svojej galérii. Je tiež členkou
nominačného výboru Joop Swart
Masterclass a Prix Pictet.
Daniela Billner, 2005–2007
kurátorská asistencia pri
Secession, Viedeň, 2007
redakčná asistentka – Mumok,
Viedeň, 2008 editorka Frame,
od roku 2009 redaktorka Camera
Austria, Rakúsko
Ako môže pomôcť? V sekcii
Fórum časopisu Camera Austria
môžu mladí umelci prezentovať
svoje práce. Hľadá portfóliá
zaujímavé pre prípadné
zverejnenie.
Pavel Baňka, šéfredaktor
časopisu Fotograf, profesor
na Fakulte umenia a dizajnu,
Ústí nad Labem
Ako môže pomôcť? Bude
zvažovať publikovanie
najzaujímavejších prác
v časopise Fotograf.
Natalia Tarasova, expertka
Ruskej akadémie výtvarných
umení, učí na Moskovskej
štátnej univerzite kultúry
a umenia, Rusko
Ako môže pomôcť? Zostavuje
prehľad modernej fotografie
na internete a v ruskej tlači.
Pozýva autorov do Ruska a tiež
ich môže skontaktovať s ruskými
galériami.
Marta Szymańska, projektová
manažérka Medzinárodného
festivalu fotografie v Lodži,
Poľsko
Ako môže pomôcť? Môže
odporučiť účastníka portfólia pre
Medzinárodný festival fotografie
v Lodži, Poľsko, ktorý sa bude
konať v máji 2011.
Horst Kloever, fotograf, kurátor
a spisovateľ, photeurblog.de
Ako môže pomôcť? Zostavil prvú
prierezovú výstavu mladých
CEE fotografov v Zürichu, píše
pre nemecké Photonews, Imago,
Artinvestor a New York Times
(Lens Foto Blog).
Jan-Erik Lundström, kurátor,
kritik a historik fotografie,
riaditeľ Centra fotografie
v Štokholme, Švédsko, riaditeľ
Centra súčasného umenia,
Karasjok, Nórsko
Ako môže pomôcť? Dokáže
ponúknuť účastníkom možné
zapojenie do niektorého z jeho
projektov – výstavy, články atď.
– rovnako ako odporúčania pre
ďalšie projekty alebo inštitúcie.
Joanne Junga Yang, riaditeľka
Y&G Art Global Contemporary
Project, agentúry zastupujúca
fotografov pracujúcich v oblasti
umeleckej fotografie. Y&G
Art spolupracuje s mnohými
galériami, múzeami, festivalmi
a časopismi v Soule, Kórea.
Spolueditorka časopisu Point
venovaného súčasnému
ázijskému umeniu, Kórea
Ako môže pomôcť? Píše články
a objavuje zahraničných umelcov
na stránkach kórejských
periodík ‚Monthly Photography‘,
‚Photo journal‘ a ‚ArtVas‘. Môže
spropagovať umelekú prácu
v časopisoch a sprostredkovať
individuálne a skupinové výstavy
v Ázii.
Krzysztof Jurecki, historik
umenia a fotografie, lektor
pre dejiny moderného umenia
a fotografiu na Akadémii
výtvarných umení a dizajnu
v Lodži a Akadémii múzických
umení v Gdaňsku
Ako môže pomôcť? Píše články
a knihy a organizuje samostatné
a skupinové výstavy v Poľsku
v Lodži, Toruni a Gdansku
v medzinárodnom kontexte.
91
PORTFOLIOREVIEW 2010
5.11.
6.11.
12. INTERNATIONAL MEETING OF PHOTOGRAPHERS
An opportunity for talented
photographers.
REviewers
What is Portfolio Review?
A unique event, where you can
discuss your portfolio with
photographers, art critics and
others from the photographic
industry. Get in-depth insights
about your work and establish
new contacts important for
your future career. The best
participant will be invited to
exhibit his work at the Month
of Photography Bratislava 2011
(Ji hyun, Kwon, South Korea, is
having an exhibitions this year).
Eva Hodek, freelance curator,
Prague, Czech Republic
How can she help? She can
provide the opportunity of
promoting and exhibiting
photographer‘s work in galleries
and other fine art or cultural
institutions in the Czech
Republic.
Where it will be held?
Academy of Music and
Performing Art – VŠMU
Svoradova 2
Bratislava
Registration fee
49 € for both days
How to register?
Reservations are limited to 90
participants only. For further
information or if you want to
receive the registration form,
contact the
coordinator Veronika Pašteková
at Central European House of
Photography
Contact
[email protected]
[email protected]
+421 905 127 185
+421 910 523 352
92
Walter Bergmoser,
photographer and professor
for photography, Chung-ang
University, Seoul, South Korea,
chief curator for the daegu
bienal (www.daeguphoto.
com) asias biggest fotofestival,
Germany
How can he help? He is
consultant of the images and
he recommends artwork for
exhibitions.
Judita Csáderová, The Union
of Professional Photographers,
Bratislava, Slovakia
How can she help? With
photographers, we can discuss
their further development.
With advanced photographers,
it can be interesting to
exchange opinions and look for
possibilities of their photographs
presentations.
Zuzana Lapitková, Central
European House of Photography,
Bratislava, Slovakia
How can she help? She can
offer photographers contacts
to galleries and possibilities to
exhibit their work.
Petra Cepková, Academy of
Fine Art and Design, Bratislava,
Slovakia
How can she help? She is
consultant of photographies
and she recommend new and
inovative images for exhibitions.
Nina Kassianou, freelance
curator and photography book
editor, Museum of Photography,
Thessaloniki, Greece, Artistic
Director
for Photography Gallery M55,
Athens, Greece
How can she help? She can
recommend works for
exhibitions in M55 Gallery
in Athens, and also in other
galleries, institutions or
competions.
Max Kandhola, fine art
photographer and head of
photography at Nottingham
Trent University
How can he help? He offers
advice on your portfolio for
specific photographic markets in
England, editing your portfolio,
for exhibitions and editorial
work, recommending Your work
to UK organisations or festivals
and advice on book publishing.
Max Kandhola has worked with
numerous agencies as a mentor
and advisor.
Irina Tchmyreva, senior
researcher of photography in
Department of Russian Art of
XX c. in State Research National
Institute of Art History, Russian
Academy of Fine Arts, Moscow,
Russia
How can she help? She
writes articles to Russian and
international photo-magazines,
she has connection with a book
publishing program in Russia
and can invite artists into the
program of festival PhotoVisa in
Krasnodar, Russia.
Evgeny Berezner, deputy
director in Photographic
Projects at ROSIZO State Centre
for Museums & Exhibitions of
Ministry of Culture of Russia
How can he help? He can
recommend works for
exhibitions and publications.
Sonja Lebedine, professor
of photography, High School
of Design and Photography,
Ljubljana, Slovenia
How can she help? She can
offer photographers artwork
to galleries and possibilities to
exhibit their work in Slovenia.
She can propose to publish info
about talended participants
in Slovenian Art-newspaper
„Fotografija“.
Joanna Vasdeki, arts editor
(Photographos Magazine),
member of editorial board
(Imago Magazine) & freelance
curator, Greece
How can she help? The most
interesting works will be
considered for publication in
„Photographos Magazine“ and
Imago Magazine. Finally, she
might suggest to the participant
where to send his/her portfolio
specifically in Greece for
consideration.
Regina Maria Anzenberger,
Photographer’s agent and gallery
owner, AnzenbergerAgency,
AnzenbergerGallery, Vienna,
Austria.
How can she help? She is
representing photographers
for worldwide editorial market
(features and concepts)
and exhibiting work in her
photography gallery. She is also
a member of the Nominating
Comittee of the Joop Swart
Masterclass and of the Prix
Pictet.
Daniela Billner, 2005–2007
curatorial assistance at
Secession, Vienna; 2007 editorial
assistant at MUMOK, Vienna;
2008 editor of frame; since 2009
editor of Camera Austria
How can she help? In the
FORUM section of Camera
Austria young artists can present
their work within the frame
of one double page. She looks
for portfolios interesting for
a possible publication.
Pavel Baňka, editor-in chief of
magazine Fotograf, professor at
Faculty of Art and Design, Usti
nad Labem, Czech Republic
How can he help? The most
interesting work will be
considered for publishing in
Fotograf magazine.
Natalia Tarasova, the expert the
Russian Academy of Fine Arts,
the teacher of the Moscow State
University of Culture and Art,
Russia
How can she help? She presents
overviews modern photography
in Internet and Russian press.
She invites authors to exhibit in
Russia or she can put them in
contact with Russian galleries.
Marta Szymańska, project
manager International Festival
of Photography in Lodz, Poland
How can she help? She can
recommend participant´s
portfolio as exhibitions for
International Festival of
Photography in Lodz, Poland in
May 2011.
Horst Kloever, photographer,
curator and writer, photeurblog.
de, Germany
How can he help? He curated
the first overview exhibitions of
young CEE phot. in Zurich, he
writes for German Photonews,
Imago, Artinvestor and the New
York Times (Lens Photo Blog).
Jan-Erik Lundström,
curator, critic and historian
of photography; chairman
of Center of Photography in
Stockholm, Sweden; director
of Contemporary Art Center in
Karasjok, Norway
How can he help? He can offer
to the participant the possible
involvement in any of his
projects – exhibitions, articles,
etc – as well as recommendations
to other projects/institutions.
Claudio Hils, photographer,
professor for photography at the
University of Applied Sciences
(FH Vorarlberg), Dornbirn,
Austria, curator of the FHV
gallery, curator of the „ECB
Annual Photography Award“,
Germany
How can he help? As
a photographer he offers
advice on your portfolio. As
a curator he invites artists to
exhibit their work at the FHV
Gallery (Dornbirn, Austria)
and recommends artists for
exhibitions at other institutions
or competitions.
Joanne Junga Yang, director of
Y&G Art Global Contemporary
Project, an agency representing
photographers working
across the fields of fine art
photography. Y&G Art is
collaborating with many
galleries, museums, festivals
and magazines in Seoul, Korea;
co-editor of ‘Point’ Asian
contemporary Art magazine
How can she help? She
writes articles and introduces
international artists to Korean
‘Monthly Photography’
magazine, ‘Photo journal’
newspapers and ‘ArtVas’ art
magazine. She can provide
opportunities to promote artists’
work to the magazines and also
in group or solo exhibitions in
Asia.
Krzysztof Jurecki, historian of
art and photography, lecturer
for history of modern art and
photography at Academy of
Art and Design in Lodz and
Academy of Arts in Gdańsk,
Poland
How can he help?
He writes articles and books
and organizes solo and group
shows in Poland in Lodz, Torun
and Gdansk with international
context.
93
Month of Photography Vienna
HISTORY OF EUROPEAN
PHOTOGRAPHY
34 countries
350 photographs
600 pages
The first complete
encyclopedia on the history
of European photography in
the 20th century. More than
thirty experts writing on their
own countries photography.
The first volume, 1900–1938,
will be launched in November
2010 during the Month of
Photography Bratislava.
You cannot depend
on your eyes if your
imagination is out
of focus.
info & orders
Mark Twain
[email protected]
November 2010
eyes-on.at
RELEASE DATES
94
Volume #1 1900–1938 / November 2010
Volume #2 1939–1970 / November 2012
Volume #3 1971–2000 / November 2014
95
HISTÓRIA FESTIVALU
FESTIVAL HISTORY
20. ROKOV MESIACA FOTOGRAFIE BRATISLAVA
20 YEARS OF MONTH OF PHOTOGRAPHY BRATISLAVA
1991
1992
1993
rokov / years
1900–1925 / Light Images of
Slovakia, kurátor / curator:
Pavel Scheufler; World Press
Photo 1993, Z poľskej fotografie
Prizerať sa a rozmýšlať / From
Polish Photography Looking and
thinking, kurátor / curator: Ewa
Hornowska
1994
Photo © Helmut Newton
Photo © Miloš Karásek
Photo © Gustav Matz
Individuálne výstavy
/ Individual Exhibitions
Bernard Faucon (GB), Yves
Guillot (FR), Xavier Lambours
(FR), Helmut Newton (GB), Denis
Roche (FR), Georges Rousse
(GB), Alice Springs (GB)
Individuálne výstavy
/ Individual Exhibitions
Max Armengaud (FR), Klaus Elle
(DE), Marc Garanger (FR), Ralph
Gibson (FR), Pavol Socháň (SK),
Vasil Stanko (SK)
Kolektívne výstavy
/ Collective Exhibitions
Agentúra Bilderberg Neznáme
Slovensko / Unbekannte
Slowakei – kurátor / curator:
Eugen Gindl; Agentúra Gamma
25 rokov obrazu / Ving
cinq ans d’images, kurátor
/ curator: Altamon Baker;
Luminografia / Luminography,
kurátor / curator: Václav
Macek; Súčasná holandská
fotografia / Contemporary
Nietherland Photography,
kurátorka / curator: Dominique
Panhuijsen, Súčasná svetová
fotografia / Contemporary
World Photography, kurátorka
/ curator: Monika Faber; Tyler
School of Art Temple University
Philadephia, kurátori /
curators: Marta Bezúchová,
Ľubo Stacho
Individuálne výstavy
/ Individual Exhibitions
Ladislav Borodáč (SK), Luc
Choquer (FR), Judita Csáderová
(SK), Klaus Dieter Hartl (AT),
Christoph Engel (DE), Tibor
Huszár (SK), Štefan Komorný
(SK), Ateliér Gustáv Matz a spol.
(SK), Boris Michalovkin (RU),
Pavel Pecha (SK), Iglena Ruseva
(BG), Sebastiao Salgado (BR), Jan
Saudek (CZ), Christoph Schutz
(CH), Mišo & Lida Suchý (SK),
Antonín Tesař (CZ), László Torok
(HU), Nick Waplington (GB),
Peter Župník (SK/FR)
Kolektívna výstava
/ Collective Exhibition
Večný Paríž / Paris Eternal
(F. Le Diascorn, Rene Jacques)
96
Kolektívne výstavy
/ Collective Exhibitions
India 1947–1992, kurátor /
curator: Slávka Breierová;
K súčasnej ruskej fotografii
/ To contemporary Russian
Photography, kurátor / curator:
Vladimír Vorobjov; Pocta
Duanovi Michalsovi / Homage
to Duane Michals, kurátor /
curator: Ján Krížik; Sarajevo
1993, kurátor / curator: Emira
Ljutovic; Súčasná fínska
fotografia / Contemporary
Finland Photography, kurátorka
/ curator: Leena-Maija Rossi;
Svetelné obrazy Slovenska
Photo © Miloš Karásek
Individuálne výstavy
/ Individual Exhibitions
Andrea Abati (IT), Irena Bluhová
(SK), Stanka „Usha“ Conkova
(IT), Nicolaus Faure (CH), Eikoh
Hosoe (JP), Vlad Iacob and
Emilian Savescu (RO), Kapa
(FI), Miloš Karásek (SK), Wiliam
Klein (SK), Viktor Kolář (CZ),
Piotr Komorowski (PL), Eduard
Kozič (SK), Sally Mann (US),
Boris Michajlov and Viktor
Kočetov (UA), Lisbet Nielsen
(DK), Matúš Oľha (SK), Luis
Gonzales Palma (GT), Karol
Plicka (SK), Robert Portel, Rudo
Prekop (SK), Peter Rónai (SK),
Michel Séméniako (F), Fazal
Sheikh (USA), Dušan Slivka
(SK), Anton Štubňa (SK), Martin
Zelmenis and Andrejs Grants
(LV)
Kolektívne výstavy
/ Collective Exhibitions
Britská dokumentárna fotografia
/ British Documentary
Photography 1983–1993,
kurátor / curator: Brett Rogers;
Fotografické kultúry Paríž
/ Bratislava / Photographic
culture Paris / Bratislava,
kurátor / curator: Claude Nori;
Filozoo, kurátor / curator: Guyla
Konkoly; Medzi realitou a fikciou
/ Between Reality and Fiction,
kurátor / curator: Denis Brudna;
Moja stopa / Trace of Me,
kurátor / curator: Jerzy Olek;
De facto, kurátor / curator: JanErik Lundström; Priemyselná
kultúra strednej Európy /
Industrial Culture of Central
Europe, kurátori / curators:
Jan Hozák, Pavel Scheufler;
Súčasná talianska krajinárska
fotografia / Contemporary
Italian landscape photography,
kurátor / curator: Vittoria
Ciolini, Sergio D´Ascoli; Traja
fotografi / Three photographers
(Forum Stadtpark Graz), kurátori
/ curators: Christine Frisinghelli,
Reinhard Brain; Interiors /
Innenraume, kurátor / curator:
Onno Dirks; World Press Photo
1994; Z estónskej fotografie /
A few ways of life, kurátor /
curator: Peeter Linnap; Projekcie
/ Projections, kurátor / curator:
Chris Wainwright
1995
Photo © Miloš Dohnány
Individuálne výstavy
/ Individual Exhibitions
Wojtech Alexander (SK),
Andrej Bán (SK), Michaela
Brachtlová (CZ), René Burri
(CH), Bibi Calderaro (AZ), Miloš
Dohnány (SK), Undine Hradil
(CH), Grzegorz Jarmocewicz
(PL), Josef Koudelka (CZ),
Melinda Kovács (HU), Daniel
Lee (US), Viliam Malík (SK),
Anne Arden McDonald (US),
Pierre Molinier (FR), Magdaléna
Robinsonová (SK), Inta Ruka
(LT), Igor Sauchenko (BY), Jozef
Sedlák (SK), Rudo Sikora (SK),
Egons Spuris (LT), Valentina
Stoytcheva (BG)
Kolektívne výstavy
/ Collective Exhibitions
4 slovinskí autori / Four
slovenian photographers;
4 × Švajčiarsko / Four time
Switzerland, Bratislava –
Budapest – Prague – Vienna
(Imperial – Royal cities
introduction), kurátori /
curators: Pavel Scheufler,
Dr. Juraj Koday, Károly
Kincsés; Cez Oceán / Across
the Ocean, kurátor / curator:
Robo Kočan; Fotoarcheológia
/ Photoarchaeology, kurátor
/ curator: Dmitry Vilensky;
Fotografia z Izraelu /
Photography from Israel;
Fotografovanie v priestore /
Photographing beyond space,
kurátor / curator: Marek Grygiel;
Kamenná vízia / Stone’s Vision,
kurátor / curator: Jerzy Olek;
Keby som bol Nemcom / If I´ll be
German, kurátor / curator: Marta
Kuzma; Po piatich rokoch / After
Five Years, kurátor / curator:
Václav Macek; Radikálna zmena
obrazov / Radical Change
Pictures, kurátori / curators:
Jeanette Abee, Arwed Messmer;
Tiene vo vode / Shadows in
the water, kurátor / curator:
Euan Mcarthur; Umelecké ego
a dilemy postkomunistickej
zmeny / The artistic ego and the
dillemas of postcomunist age
of transition, kurátor / curator:
Ruxandra Balaci; Vákum /
Vacuum, kurátor / curator: Finn
Thrane; Záverečná / Closing,
kurátor / curator: Maria Faber
1996
András Bozsó (HU), Veronika
Bromová (CZ), Krysztof Jerzy
Cichosz (PL), Lájos Csontó (HU),
Boris Cvetanovič (HR), Adriano
Eccel (IT), Stano Filko (SK),
Tina Haupt (FR), Peter Jacobi
(DE), Karol Kállay (SK), Georgios
Katsagelos (GR), Mikhail
Ladeishchikov (RU), Ľuba
Lauffová (SK), Nicolaj Lautliev
(BG), Lorenzo Merlo (IT), Pedro
Meyer (MX), Piro Nace – Aiqi
Golloshi (AL), Sergej Protopopov
(SK), Rune Snellman (FI), Tono
Stano (SK), Iren Stehlli (CH),
Juraj Šajmovič (SK), Remigijus
Treigys (LT), Miro Zeman (SK)
Kolektívne výstavy
/ Collective Exhibitions
A stage-set human figure,
kurátor / curator: Agnes de
Gouvion Saint Syr; Súčasná
maďarská fotografia /
Contemporary Hungarian
Photography, kurátor / curator:
Dr.László Beke; Dekompozícia
/ Dekomposition, kurátor /
curator: Andrea Rose; Mladá
španielska fotografia / Young
Spanish Photography, kurátori /
curators: Jesús Jaime Mota, Juan
Jesús Huelva, Rosa Matesanz,
Andrés Sanz; Sedem rokov /
The seventh year kurátori /
curators: Jana Hojstričová,
Laura Mešková, Jaroslav Žiak,
Dominika Ličková; Slovenská
imaginatívna fotografia / Slovak
Imaginative Photography,
kurátor / curator: Václav Macek
Photo © Tono Stano
Individuálne výstavy
/ Individual Exhibitions
Nikolay Bakharev (RU), Walter
Bergmoser (DE), Vladimír
Birgus (CZ), Werner Bischof
(CH), Christian Boltanski (FR),
97
1997
1998
kurátor / curator: Lájos Végvári;
Ukrajinská fotografia 90-tych
rokov / Ukrainien Photography
of 90th, kurátor / curator: Igor
Oksametnyj; World Press Photo
1998
1999
/ curator: Raminta Jurenaite;
VŠMU Bratislava & VŠVU
Bratislava (1949–1999), kurátor /
curator: Ján Krížik
2001
2002
2000
2003
Photo © Kamil Varga
Photo © Zuzana Šulajová
Photo © Martin Martinček
Photo © Miro Švolík
Photo © Peter Župník
Individuálne výstavy
/ Individual Exhibitions
Shimon Attie (US), Imre Benko
(HU), Lill-Ann Chestov (NO),
Evelyne Coutas (FR), Karol
Divald (SK), Jaromír Funke
(CZ), Kiriakos Giannatos (GR),
Maurycy Gomulicki (PL), Milota
Havránková (SK), Alexandre
Hnilitsky and Vassili Tsagolov
(UA), Tibor Honty (SK), Frank
Horvat (FR), Mark Johnston
(GB), Robo Kočan (SK), František
Kollár (FR), Sergey Kozhemyakin
(RU), Rudolf Lendel (SK),
Anna Liebowitz (US), Sergey
Lobovikov (RU), Marta Lyberi,
Josef Moucha (CZ), Sergei
Osmacchin (RU), Arnulf Rainer
(AT), Ľubomír Rapoš (SK),
Modris Rubenis (LV), Vladimir
Shiaklevich, Miro Švolík (SK),
Guram Tsibakhashuili (GE), Filip
Vančo (SK), Kamil Varga (SK),
Marián Vlašič (SK), Reinhart
Wolf (DE)
Individuálne výstavy
/ Individual Exhibitions
Cecil Beaton (GB), Herman
Bertiau (FR), Daniel Brogyányi
(SK), Catherine Corvec (FR),
Judita Csáderová (SK), Juraj Dojč
(CA),Valie Export (A), Alexander
Grinberg (RU), Eszter Gyurján
(HU), Václav Jirásek (CZ), Gabriel
Kosmály (SK), Tomáš Leňo (SK),
René Magritte (BE), Ilia J. Marko
(SK), Viktor Marutschenko (UA),
Marko Modic, Jozef Ondzík (SK),
Bernard Plossu (FR), Mario Rizzi
(IT), Martin Smékal (CZ), Vasil
Stanko (SK), Ann Strickland
(US), Antonín Tesař (CZ), Oleg
Timchenko (GE), Alekesey
Titarenko (RU), Tsvetan Tsenov
(BG), Vančovci a Karol Plicka
(SK), Adriene Veninger (CA),
Viliam Wegman (US), Malwina
Wieczorek (PL), Tákis Zerdevas
(GR)
Individuálne výstavy
/ Individual Exhibitions
Peter Áč (SK), Georgi Bogdanov
(BG), F. and D. Cartier (CH),
Alexander Čekmenev (RU), Andrej
Čežin (RU), John Demos (GR),
Gábor Gerhes (HU), Miroslav
Hucek (CA), Alan Hyža (SK),
Mimmo Jodice (IT), Gábor
Kerekés (HU), Iosif Király (RO),
Ivica Kis (HU),Robo Kočan (SK),
Ján Krížik (SK), Bert Loewenherz
(DE), Paula Luttinger (AR), Maroš
Madačov, Arturo Mari (IT), Martin
Martinček (SK), Boris Missirkov
(BG), Ladislav Noel (SK), Miriam
Petráňová (SK), Peter Rónai (SK),
August Sander (DE), Alberto
Schammer (ES), Jozef Sedlák (SK),
Robert Silverio (CZ), Leonid Šokin
(RU), Paul Winternitz (US), Marie
Zavadilová (SK)
Individuálne výstavy
/ Individual Exhibitions
Jean Baird (GB), Lewis Carroll
(GB), Olga Chernysheva (RU),
Sergeri Chilikov (RU), Nikos
Evangelopoulos (GR), Gilbert
Garcin (FR), Jordan Jordanov
(BG), Éva Koves (HU), Martin
Kollár (SK), Juraj Lipták (SK),
Anatoly Makienko (UA),
Christiane Matntzsch (DE), Pavel
Mára (CZ), Václav Podestát (CZ),
Takis Roidakis (GR), Kon Sasaki
(JP), Joseph-Paul Skarbek (PL),
Alvis Smulders (LV), Ján Šmok
(CZ), Fero Tomík (SK), Aleksandra
Vajd (SI), Zlata Vucelic (CRO)
Individuálne výstavy
/ Individual Exhibitions
Hynek Alt (CZ), Kostas Argyris
(GR), Andrej Bán (SK), Jaroslav
Bengl (SK), Roman Bezjak (DE),
Keith Carter (US), Henri CartierBresson (FR), Karel Cudlín
(CZ), Milan Czapay (SK), Emil
Christov (BG), Ladislav Foltyn
(SK), Kryzstof Gieraltowski
(PL), Branimir Karanovic (RS),
Silvia Kowalczyk (PL), Stefan
Liewehr (AT), Peter Maria
Laurits (EE), Guennadi Maslov
(UA), Ivan Matejka (SK), Goran
Micevski (RS), Josef Moucha
(CZ), Vlad Nanca (RO), Jozef
Ondzík (SK), Ingrid Patočková
(SK), Pavek Pecha (SK), Nata
Pirtskhlava (GE), Svyatoslav
Ponomarev (RU), Rudo Prekop
(SK), Wiliam Ropp (FR), Tono
Stano (CZ), Deszo Szabó (HU),
Miro Švolík (SK), Boaz Tall (IL),
Bert Teunissen (NL), Madame
Yevonde(GB),
Kolektívne výstavy
/ Collective Exhibitions
Česká fotografia 90-tych rokov
/ Czech photography of the 90ties, kurátori/ curators: Vladimír
Birgus, Miroslav Vojtěchovský;
Echo mlčania / Echo of Silence,
kurátorka / curator: Vera
Bagliatz; Fotografia z Petrohradu
/ Photographs from St.
Petersburg; Fujifilm Euro Press
Awards; Obraz a znak / Picture
and Sign, kurátor / curator: John
Stathatos
98
Kolektívne výstavy
/ Collective Exhibitions
Alchýmia fotografie / Take
Five, kurátor / curator: Sándor
Szilágyi; Absolut fotografia
/ Absolut Phtotography;
Anonymná fotografia
19. a 20. storočia z Ruska /
Anonymous Photography of
19th and 20th Century from
Russia, kurátor / curator:
Evgeny Berezner; Fujifilm Euro
Press Awards 1997; Fujifilm
Euro Press Awards 1998;
Gruzínsko / Gruzia, kurátor /
curator: Tamuna Amašukeli;
Nemecko po roku 1945 /
Germany after 1945, kurátor
/ curator: Hilmer Hoffamnn;
Od ŠUR-ky k ŠUV-ke / From
ŠUR to ŠUV, kurátor / curator:
Fero Tomík; Súčasná Lotyšská
fotografia / Conteporary Latvian
Photography, kurátor / curator:
Vilnis Auzins; Tekodema,
Photo © Martin Tiso
Individuálne výstavy
/ Individual Exhibitions
Anna Apostolska (FR), Andrej
Avdejenko (RU), Roger F. Ballen
(SA), Andrej Bán (SK), Jure
Breceljnik (SI), Peter Breza
(SK), Javier Catalá (ES), Tošo
Dabac (HR), Catherine David
(FR), Alexej Esjunin (RU),
Nelly Gavrilova (BG), Tomaž
Gregorič (SI), Péter Korniss (HU),
Melinda Kovács (HU), Sebastian
Kusenberg (DE), Mari Mahr (GB),
Vladimir Markovic (FR), Costas
Ordolis (GR), Philippe Pache
(CH), Stephanos Paschos (GR),
Ian Patrick (FR), Ivan Pinkava
(CZ), Bohumil J. Puskailer
(SK), Ján Rečo (SK), Alexander
Rodchenko (RU), Ernestine W.
Ruben (US), Valerij Stigniev
(RU), Antanas Sutkus (LV), Jiří
Šigut (CZ), Helena Šišková (SK),
Martin Tiso (SK), Joel-Peter
Witkin (US), Peter Župník (SK/
FR)
Kolektívne výstavy
/ Collective Exhibitions
Katedra fotografie FAMU v Prahe
/ Department of Photography
FAMU in Prague, kurátori /
curators: Vladimír Birgus, Renata
Vavrová; Kolorovaná fotografia
v Rusku / Painted Photography
in Russia (1851–1951), kurátorka
/ curator: Rena Gvozdeva;
Slovensko od 17. novembra
1989 do 30. júna 1990 / Slovakia
from 17th November 1989
till 30th June 1990, kurátor /
curator: Andrej Bán; Súčasná
litovská fotografia, kurátorka
Kolektívne výstavy
/ Collective Exhibitions
Bratislava na prelome storočí
/ Bratislava at the turn of the
19th and 20th Century, kurátor /
curator: František Tomík; Krakow
/ Crakow 2000, kurátor / curator:
Zbigniew Zegan; Laueráti /
Laureats of Mosaique Programme;
Nová fotografia módy / New
Fashion Photography; Poľská
novinárska fotografia 2000
/ Poland Press Photography
2000, kurátor / curator: Marek
Grygiel; Pozri sa na mňa – Móda
a fotografia v Británii od roku
1960 po súčasnosť / Look at
me – Fashion and Photography
in Britain, from 1960 to present,
kurátori / curators: Val Villiams
and Bret Rogers; Prenikanie
/ Penetration (PL), kurátor /
curator: Marek Grygiel; Stretnutie
– slovenskí absolventi FAMU /
Meeting 03 – Slovak degrees of
FAMU, kurátor / curator: Richard
Friedmann
Irina Tchmyreva; Život divadla,
divadlo života, kurátor /
curator: Matúš Oľha; A. E. S 7
+ 7, kurátorka / curator: Olga
Sviblovova
Kolektívne výstavy
/ Collective Exhibitions
Marlene Dietrich – Legenda
v obrazoch / Legend in the
pictures; Slovenská fotografie
1925–2000 / Slovak photography
1925–2000, kurátori / curators:
Aurel Hrabušický, Václav Macek;
Túžba túžiť – šesť severských
fotografov / Longing for longing
– Six Nordic photographers;
kurátor / curator: Finn Thrane,
Fujifilm Euro Press Awards 2001;
Zo súčasnej talianskej fotografie
/ From Contemporary Italian
Photography; kurátor / curator:
Roberto Mutti; Hermanovce
2001, kurátorka / curator: Dana
Kuhnová; Digital Olympus;
Nottingham Trent University,
kurátorka / curator: Cary Welling
Kolektívne výstavy
/ Collective Exhibitions
Bamako – festival africkej
fotografie / Festival of African
Photography, kurátor / curator:
Amadou Chab Touré; Česká
a slovenská fotografia 80-tych
a 90-tych rokov 20. Storočia /
Czech and Slovak Photography
of 80th and 20th of the 20th
Century, kurátori / curators:
Lucia Lendelová, Tomáš
Pospěch, Helena Rišlinková;
Digital Olympus; Päť priateľov
/ The five friends, kurátor
/ curator: Christian Carez;
Povodne v Čechách v dejinách
fotografie / Floods in Bohemia
in the history of Photography,
kurátor / curator: Pavel
Scheufler; Ruský piktorializmus
/ Russian Pictorialism, kurátori
/ curators: Evgeny Berezner,
fotografia / Contemporary
Serbian Photography, kurátorka
/ curator: Paula Miklosevič;
Súkromná žena / Private Woman
(SK), kurátorki / curators:
Bohunka Koklesová, Jana
Hojstričová
2004
Photo © Soňa Sadloňová
Individuálne výstavy
/ Individual Exhibitions
Anita Andrzejewska (PL),
Pavel Baňka (CZ), Jean-Fancois
Bérubé (CA), Florence Chevalier
(FR), Robert Doisneau (FR),
Nancy Golding (US), Paco
Gomez, Miklós Gyulás (HU),
Ryszard Horowitz (PL), Rafaelo
Kazakov (BG), Viktor Koen,
Tony Kristensson (GB), Ján
Krížik (SK), Marcos López
(AR), Gregory Maiofis (RU),
Josef Meyerowitz (US), Duane
Michals (GB), Eleni Mouzakiti
(GR), Tamás Nagy (HU), Lucia
Nimcová (SK), Dita Pepe (CZ),
Ramune Pigagaite (LT), Jasenko
Rasol (CR), Tomáš Ruller (CZ),
Soňa Sadloňová (SK), Alnis
Stakle (LV), Peter Župník (SK/
FR)
Kolektívne výstavy
/ Collective Exhibitions
Fujifilm Euro Press Photo
Awards 2003; Leningradská
blokáda vo fotografiách 1941–44
/ Blockade of Leningrad in
photography 1941–44, kurátori /
curator: Evgeny Berezner, Natalia
Tarasova, Irina Tchmyreva; In
Out, kurátor / curator: Pavel
Vančát; Portrét v slovenskej
fotografii / Portrait in Slovak
Photography, kurátorka /
curator: Lucia Lendelová;
Prítomnosť – Katedra fotografie
VŠVU v Poznani / Present –
department of Photography
of VŠVU in Poznan, kurátori /
curators: K.J.Baranowski, Piotr
Choinacki, A. P. Florkowski,
Pitr Wolynski; Súčasná srbská
Photo © Štefan Komorný
Individuálne výstavy
/ Individual Exhibitions
Rosie Barnes (GB), Juan Carlos
Batista (ES), Milan Blatný (CZ),
Anna Beata Bohdziewicz (PL),
Ilias Bourgiotis (GR), Rene Burri
(CH), Miloš Dohnány (SK),
Alexandre Gladyelov (UA), Igor
Grossmann (SK), Jiří Hanzelka
(CZ), Evgenie Hristova (BG),
Monika Hurňanská (SK), Kurt
Kandl (AT), Gábor Kerekes
(HU), Yotta Kippe (DE), Piotr
Komorowski (PL), Barbara
Kuklíková (CZ), Karlis Lakše
(LV), Mare Lilin (DE), Tomki
Němec (CZ), Andreas Muller
Pohle (DE), Ragu Rai (IN),
Dorota Sadovská (SK), Soren
Solkaer Starbird (DK), Jeanne
Susplugas (FR), Antanas Sutkus
(LV), Jan Svoboda (CZ), Szilvia
Tóth (HU), Arthur Tress (US),
Rimaldas Vikšraitis (LV),
Miroslav Zigmund (CZ)
Kolektívne výstavy
/ Collective Exhibitions
3 + 3 Križovatka nápadov:
Británia slovenskými očami,
Slovensko britskými očami /
3+ 3 Cross of Ideas: Britain by
Slovak Eyes, Slovakia by British
Eyes, kurátorka/curator: Lucia
Benická; Akt v českej fotografii
1960–2000 / Nude in Czech
photography 1960–2000, kurátor
/ curator: Vladimír Birgus;
Digital Olympus; Fujifilm Euro
Press Awards 2004; Generácia
Východ / Generation of East,
kurátorky/curators: Bohunka
99
Koklesová, Jana Hojstričová;
Pizza, sole, amore, kurátorka /
curator: Jana Šebestová; Výstava
fotografií ponúkaných v aukcii
/ Exhibition of Works offers in
Auction; V4 + 1 = V5, kurátor /
curator: Václav Macek
2005
domovom a emigráciou /
Photographic Stories between
Home and Emigration, kurátorka
/ curator: Margit Zuckriegl;
Stredoeurópsky autoportrét /
Central european Self-stories,
kurátorka / curator: Csaltós
Judit; Stretnutie 04 – SI Praha,
slovenskí absolventi FAMU /
Meeing 04 – SI Prague, Slovak
Famu Graduates, kurátorka
/ curator: Juliana Menclová–
Tesáková; Svetelný valčík / Light
Waltz, kurátor / curator: Sándor
Szilágyi
2006
2007
Photo © Dorota Sadovská
Individuálne výstavy
/ Individual Exhibitions
Andrej Bán (SK), Bori Berc (HR),
Miloš Boďa (SK), Alexandra
Croitoru (RO), Alena Dvořáková
(CZ), Viktor Fischer (CZ), Tibor
Hajás (HU), Milota Havránková
(SK), Magda Hueckel (PL),
Tibor Huszár (SK), Reiko Imoto
(JP), Max Kandhola (GB),
Zsuzsanna Kemenesi (HU), Pat
and Rosemarie Keough (CA),
Sluban Klavdij (FR), Andrzej
Kramarz (PL), Jiří Křenek (CZ),
Erich Lessing (AT), Elaine Ling
(CA), Veronika Lodzinska (PL),
Alexander Macijauskas (LT),
Gennady Minchenko (UA),
Erich Niedling (DE), Alexander
Nikiporets (RU), Vesselina
Nikolaeva (BG), James Nachtwey
(US), Matúš Oľha (SK), Engelbert
Pinkalský (SK), Josef Ptáček
(CZ), Zofia Rydet (PL), Sebastiao
Salgado (BR), Silvia Saparová
(SK), Agata Serafin (PL), Manuel
Sonesco (ES), Miro Švolík (SK),
Takis Zerdevas (GR)
Kolektívne výstavy
/ Collective Exhibitions
001 – Slovensko / Slovakia –
005; Študenti FH Dortmund /
Boundless beauty – students
by FH Dortmung, kurátorka /
curator: Caroline Dlugos; Dvaja
v púšti umenia veľmoci / Two
in the Desert of Art of Great
Powers (RU), kurátori / curators:
Evgeny Berezner, Natalia
Tarasova, Irina Tchmyreva;
Fotografické príbehy medzi
100
Piguet; Mutácie 1 / Mutations
1, kurátorka / curator: Zuzana
Lapiková; Nový poľský dokument
/ The New Documentalists,
kurátor / curator: Adam Mazur;
Odvrátená strana duše / The
Other Side Of Soul, kurátor
/ curator: Mortiz Neumuller;
Skvosty ruskej fotografie
1860–1950 zo zbierky Anatolija
Zlobovského / Jewels of Russian
Photography 1860–1950 from
the Collection of Anatolij
Zlobovsky, kurátori / curators:
Evgeny Berezner, Natalia
Tarasova, Irina Tchmyreva,
Ivan Shakhov, Súčasná kórejská
fotografia / Contemporary
Korean Photography, kurátor /
curator: Kim Min Seong, Súčasná
slovinská fotografia / Slovenian
Contemporary Photography,
kurátor / curator: Marina Grzinič
Photo © Jana Ilková
Individuálne výstavy
/ Individual Exhibitions
Pedro Alvarez (ES), Gustav
Aulehla (CZ), Pavol Breier (Sk),
Edward Burtynsky (Ca), Juraj
Chlpík (Sk), Jiří David (Cz),
Andrzej Dudek-Dürer (Pl), Asen
Emilov (Bg), Enikő Hangay (Hu),
Han Sungpil (Kr), Jana Ilková
(Sk), Andrea Kalinová (Sk),
André Kertész (Hu), Antonín
Kratochvíl (Cz), Nathalie Latham
(Fr), Branko Lenart (At), Erich
Lessing (At),Chema Madoz (Es),
Anne Arden Mcdonald (Us),
Arno Rafael Minkkinen (Us/
Fi), Ján Pavlík (Sk), Romualdas
Požerskis (Lt), Míla Preslová
(Cz), Pavel Maria Smejkal (Cz),
Jindřich Štreit (Cz), Hannes
Wallrafen (Nl)
Kolektívne výstavy
/ Collective Exhibitions
Akt v chorvátskej fotografii /
History of Nude Photography
in Croatia, kurátor / curator:
Zelimir Koscevic; Bratislava
zadným vchodom / Bratislava
by the Backdoor, kurátor/
curator: Václav Macek; Mestá
a krajina – realita a fikcia / Cities
And Landscapes – Reality And
Fiction, kurátor / curator: Phillipe
Photo © Petra Bošanská
Individuálne výstavy
/ Individual Exhibitions
Petra Bošanská (Sk), Juraj Dudáš
& Ivan Dudáš (Sk), Annabel
Elgar (Gb), Andrzej P. Florkowski
(Pl), Gyula Fodor (Hu), Isabelle
(Hu), Dominika Horáková (Sk),
Haris Kakarouhas (Gr), Joanne
Kane (Gb), Carl De Keyzer (Nl),
Oleg Klimov (Ru), Igor Kuduz
(Hr), Paula Luttringer (Ar),
Viliam Malík (Sk), Bertien Van
Manen (Nl), Simone Michelin
(Br), Zoltán Molnár (Hu), Paolo
Pellegrin (It), Numo Rama (Br),
Francisco Mata Rossas (Mx),
Georges Rousse (Fr), Miloslav
Stibor (Sk), Miroslav Tichý (Cz),
František Tomík (Sk), Alexander
Valchev (Bg), Pawel Žák (Pl),
Peter Župník (Sk/Fr)
Kolektívne výstavy
/ Collective Exhibitions
Fotogenie identity / The
Photogeny Of Identity, kurátori
/ curators: Josef Moucha,
Helena Musilová; Institut tvůrčí
fotografie FPF Slezské univerzity
Opava 2007 / Institute Of
Creative Photography, Silesian
University In Opava, kurátor /
curator: Vladimír Birgus; Katedra
fotografie a nových médií VŠVU
v Bratislave / Department of
Photography and New Media,
Academy of Fine Arts and
Design in Bratislava, kurátorka
/ curator: Bohunka Koklesová;
Mladé české fotografky / Young
Czech Photographers, kurátor
/ curator: Vladimír Birgus;
Otvorené mapy – Latinskoamerická fotografia 1991–2002
/ Open Maps – Latin American
Photography 1991–2002,
kurátor / curator: Alejandro
Castellote, 5lovensko – 5 rokov
Slovenska vo fotodokumente
/ 5lovakia – 5 Years of
Slovakia in Documentary
Photography, kurátor / curator:
Tomáš Pospěch; Stratený
Čas? – Slovensko 1969–1989 vo
fotografickom dokumente /
Lost Time? – Slovakia 1969–1989
in Documentary Photography,
kurátori / curators: Aurel
Hrabušický, Petra Hanáková;
Z dejín fotografickej techniky
v 19. Storočí v Uhorsku / From
The History of Photographic
Equipment in 19th Century in
Kingdom Hungary, kurátor /
curator: Péter Baki
(Cz), Mario Giacomelli (It),
Pierre Gonnord (Es), Thomas
Hoepker (De), Karol Kállay
(Sk), Viktor Kopasz (Cz), Zuza
Krajewska & Bartek Wieczorek
(Pl), Bogdan Konopka (Pl),
Josef Koudelka (Cz), Pedro
Meyer (Mx), Alfonso Modonesi
(It), Otakar Nehera (Cz), Miriam
Petráňová (Sk), Przemysław
Pokrycki (Pl), Reiner Riedler
(At), Valery Shchekoldin (Ru),
Jaap Scheeren (Nl), Velislava
Stoycheva (Bg), Oliviero Toscani
(It), Paolo Ventura (It), Tereza
Vlčková (Cz), Tibor Zátonyi (Hu)
Kolektívne výstavy
/ Collective Exhibitions
Fragment romantizmus /
Fragment Romanticism, kurátori
/ curators: Roman Bezjak,
Anna Zika; Mladá talianska
fotografia / Young Italian
Photography, kurátori / curators:
Alessandra Cappodacqua,
Martino Marangoni; Mutácie
II / Mutations III, kurátorka
/ curators: Zuzana Lapitková;
Za železnou oponou – Východná
Európa pred rokom 1989 /
Behind Walls – Eastern Europe
Before 1989, kurátor / curator:
Václav Macek
2009
2008
(Es), Dorota Sadovská (Sk),
Tomek Sikora (Pl), Alexander
Strelinger (Sk), Lenke Szilagyi
(Hu), Timotheus Tomicek (Gb)
Matúš Zajac (Sk), Vladimír
Židlický (Cz), Barbora & Radim
Žůrkovi (Cz)
Kolektívne výstavy
/ Collective Exhibitions
Archív / Archive, kurátorka /
curator: Bohunka Koklesová;
Dokumentárne rozpomínanie
/ The Documentary Evocation,
kurátor / curator: Gilles
Verneret; Kórejská vlna / Korean
Wave, kurátor / curator: Walter
Bergmoser; Láska k vlasti /
Loving Fatherland, kurátor /
curator: Martin Somora; Nový
život, Nový dokument / New
Life, New Document, kurátori
/ curators: Vladimír Birgus,
Tomáš Pospěch; Pád Komunizmu
/ Fall of the Comunism,
kurátori / curators: Václav
Macek, Pavel Meluš; Počiatky
aktu v Čechách / Beginnings
of Nude in Bohemia, kurátor
/ curator: Pavel Scheufler;
Ukrajinská fotografia 1989–2009
/ Ukrainian Photography
1989–2009, kurátorky / cuartors:
Irina Ruzina, Natalia Tarasova;
Via Lucis 1989–2009 – Česká
spoločnosť vo fotografii / Via
Lucis 1989–2009 – Czech Society
in Photography, kurátor /
curator: Tomáš Pospěch; World
Press Photo 2009; Z Maďarskej
Avantgardnej Fotografie /
From Hungarian Avant-Garde
Photography
2010
Photo © Róbert Szabó
Photo © Daniel Fischer
Individuálne výstavy
/ Individual Exhibitions
Annemie Augustijns (Be),
Manolis Baboussis (Gr), Andrej
Bán (Sk), Jozef Cincík (Sk),
Fabrice Delannoy & Martial
Rossignol (Fr), Gróf / Count
Mihály Esterházy (Hu), Nikos
Evangelopoulos (Gr), Daniel
Fischer (Sk), Sylva Francová
Individuálne výstavy
/ Individual Exhibitions
Ansel Adams (Us), Juraj Bartoš
(Sk), Vladimír Birgus (Cz),
Aleksandar Bogdanov (Bg),
Imogen Cunningham (Us),
Gottfried Helnwein (At), Claudio
Hils (De), Salim Issa & Štěpánka
Stein (Cz), Boris Kosarev (Ua),
Branislav Kropilák (Sk) Jens
Olof Lasthein (Se), Marrigje
De Maar (Nl), Inge Morath
(At), Piroska Nagy (Hu), Costas
Ordolis (Gr), Andrei Polushkin
(Ru), Juan Manuel Castro Prieto
Typo © Boris Meluš
(RU), Robo Kočan (SK), Ji hyun
Kwon (Kr), Ouka Leele (ES),
Marcos López (AR) Jan Lukas
(CZ), Josef Moucha (CZ), Martin
Parr (GB), Polixeni Papapetrou
(AU), Konrad Pustola (PL) Frank
Robert (DE, AT), Malick Sidibé
(ML), Péter Pettendi Szabó (HU),
Jozef Ort-Šnep (SK), Veneta
Zaharieva (BU), Zorka Project
– Monika Berezecka, Monika
Redisz (PL)
rokov / years
Kolektívne výstavy
/ Collective Exhibitions
20 rokov Mesiaca fotografie
/ 20 years of Month of
Photography, Fotografické
príbehy 1840–1950 /
Photographic HiStory 1840–1950,
kurátori / curators: Evgeny
Berezner, Natalia Tarasova,
Irina Tchmyreva; Frame 009,
kurátorka / curator: Vendula
Juřicová; Každý svojou cestou /
By their own measure, kurátori /
curators: Andrzej P. Florkowski,
Piotr Wolynski; Mutácie III
/ Mutations III, kurátori /
curators: Zuzana Lapitková,
Thomas Friedrich, Paul di
felice, jean-Luc Soret, Emiliano
Paoletti, Gunda Achlietner,
Berthold Ecker; Nepokojné
medium – slovenská fotografia
1990–2010 / Yeasty medium –
Slovak Photography 1990–2010,
kurátori / curators: Lucia L.
Fišerová, Václav Macek, Anna
Maximova; Nové fotografie
Belehradu 2000–2010 / New
Photographs of Belehrad 2000–
2010, kurátor / curator: Goran
Malic; Opavská škola fotografie
/ Opava School of Photography,
kurátor / curator: Vladimír
Birgus; Rituály prechodu / Rites
of passage (SK/CZ/BY/PL),
V tieni Tretej ríše – oficiálne
fotografie Slovenského štátu / In
Shadow of Third Reich – Official
photographs of Slovak State
(1939–1945), kurátorka / curator:
Bohunka Koklesová; Wildlife
Photographer of the Year,
kurátor / curator: Pavel Radosta;
Witkacy. Psychoholizmus /
Witkacy. Psychoholism, kurátori
/ curators: Maria Anna Potocka,
Stefan Okolowicz; World Press
Photo 2010
Individuálne výstavy
/ Individual Exhibitions
Ján Cifra (SK), František Drtikol
(CZ), Anna Fabricius (HU), Ivars
Gravlejs (LV), Chien-Chi Chang
(TW), Anastasia Khorosilova
101
POĎAKOVANIE
acknowledgments
PARTNERI VÝSTAV A PODUJATÍ FESTIVALU
PARTNERS OF THE EXHIBITIONS AND EVENTS OF THE FESTIVAL
Fotografické príbehy
1840–1950
Photographic HiStory
1840–1950
The Federal Archives
Agency of Russia,
ROSIZO State Museum and
Exhibitions Centre of the
Ministry of Culture of
Russia
The Russian State
Archives of Literature and
Art, Moscow
Museum of Modern Art
Embassy of the Russian
Federation in the Slovak
Republic
Zoya Gallery
František Drtikol
Umeleckopriemyselné
múzeum v Prahe,
České centrum Bratislava
Slovenská národná galéria
Axon Pro
Generali Slovensko
poisťovňa, a.s.,
Generálne zastúpenie
ČD – Cargo, s.r.o.
Višegrádsky fond
V TIENI TRETEj RíšE
IN ShADOW OF ThIRD REICh
Univerzitná knižnica,
Slovenský národný archív
Višegrádsky fond
Stella Digital Printing Studio
ChIEN-ChI ChANG
Vysoká škola výtvarných umení
Magnum Photos
Rakúske kultúrne Fórum
WORlD PRESS PhOTO 2010
Inštitút tvorivej fotografie FPF
Slezskej univerzity v Opave
České centrum Bratislava
Višegrádsky fond
Národné osvetové centrum
Les Rencontres d‘ Arles
Frankfurt Art Gallery
POlIxENI PAPAPETROU
WITKACY. PSYChOhOlIZM
Bunkier Sztuki, Kraków
Poľský inštitút
Slovenské národné divadlo
Višegrádsky fond
20 rokov Mesiaca fotografie
20 years of Month
of Photography
Francúzsky inštitút
Fotografická galerie
Fiducia – Ostrava
Galéria mesta
Bratislavy
Višegrádsky fond
JÁN CIFRA
Slovenská národná galéria
MAlICK SIDIBé
Magnin. A. Paris
Galéria mesta Bratislavy
Francúzsky inštitút
Višegrádsky fond
Martin Parr Studio
Národné osvetové centrum
Reavis group
RITUálY PREChODU
RITES OF PASSAGE
ROBO KOčAN
Višegrádsky fond
KAžDÝ SvOjOU CESTOU
BY ThEIR OWN MEASURE
WIlDlIFE PhOTOGRAPhER
OF ThE YEAR
Bratislava – Staré Mesto
MUTÁCIE III / Mutations III
Maison Européenne de la
Photographie, Paris, Moscow
House of Photography, Moscow
Kulturprojekte Berlin
Zonnative, Rome
Café-Crème, Luxembourg
Vienna City Administration
Municipal Department 7, Vienna
Konrad Pustola
T·Gallery
B R AT I S L AVA
RCVK
RUSKÉ CENTRUM VEDY A KULTÚRY
Untitled-1 1
7.10.2009 10:08
Anna Fabricius
Galéria 19
MARTIN PARR
Ji hyun Kwon
ROSIZO State Centre
for Museums and
Exhibitionss
of the Ministry of
Culture of the Russian
Federation
Russian Centre of
Science and Culture in
Bratislava
Galerie Ernst Hilger
contemporary, Wien
NOvé FOTOGRAFIE BElEhRADU
2000–2010
NEW IMAGES OF BElGRADE
2000–2010
Kulturni Centar
Beograda
Bratislavské kultúrne
a informačné stredisko
Embassy of Serbia
Fotografická galerie
Fiducia – Ostrava
Galéria mesta
Bratislavy
Višegrádsky fond
jOSEF MOUChA
ANASTASIA
KhOROShIlOvA
TNT
Canon
Slovenské elektrárne, člen
skupiny Enel
OPAvSKá šKOlA FOTOGRAFIE
OPAvA SChOOl OF PhOTOGRAPhY
MARCOS lóPEZ
JÁN LUKAS
FRANK ROBERT
SNM – múzeum kultúry
Maďarov na Slovensku
Višegrádsky fond
Slovenská výtvarná únia
Frey s.r.o.
Péter Pettendi Szabó
Rehoľa menších bratov
Františkánov
Višegrádsky fond
Ouka Leele
Veľvyslanectvo Španielskeho
kráľovstva
Akademia Sztuk
Pięknych Poznań
Študentský pôžičkový fond
Altemus
Nadácia Vidrodgenia
Višegrádsky fond
jOZEF ORT-šNEP
Višegrádsky fond
vENETA ZAhARIEvA
Bulharský kultúrny inštitút
NEPOKOjNé MéDIUM
YEASTY MEDIUM
Višegrádsky fond
ZORKA PROJECT
Poľský Institút
Višegrádsky fond
FRAME009
Canon
Dům umění města Brna
FotoBouda
Fotografiks
Fotoškola Brno
isifa
Jihomoravský kraj
LGP
NEC
Otta Group
PUXdesign
Prednášky / Lectures
Vysoká škola múzických umení
Workshops
Fomei
Ivars Gravlejs
Podpora Družstvo pre technický
a sociálny rozvoj
102
103
20. MESIAC FOTOGRAFIE BRATISLAVA
20TH MONTH OF PHOTOGRAPHY BRATISLAVA
Realizácia a dramaturgia festivalu, editori
/ Realization and Dramaturgy of the Festival, Editors
Václav Macek, Eva Szabová
Produkcia
/ Production
Andrea Bebjaková, Juraj Macek, Elena Šoltýsová
Asistenti produkcie
/ Assistants of production
Nina Berezner, Kristína Maceková, Martin Kusý
Stredoeurópsky dom fotografie
/ Central European
House of Photography
Prepoštská 4
811 01 Bratislava
Slovakia
Poštová adresa
/ Postal Address
FOTOFO
P. O. BOX 290
814 99 Bratislava
Slovakia
tel / fax +421 2 5441 8214
e-mail [email protected]
www.sedf.sk
Konferencia
/ Conference
Zuzana Lapitková
Tvorivé dielne a Prehliadka porfólií
/ Workshops and Portfolio Review
Veronika Paštéková
Súťaž kníh
/ Book’s Competition
Nina Berezner
Preklady
/ Translation
Ivan Palúch, Ján Jurga
Inštalácia, demontáž
/ Installation, dismantling
Viliam Rakovický
Vizuálna koncepcia
/ Graphic design
Boris Meluš
Tlač / Print
FO ART, s.r.o Bratislava
Vydala / Published by
Spoločnosť FOTOFO
November 2010
ISBN 978-80-85739-56-5
EAN 9 788085 739565
105
ISBN 978-80-85739-56-5
EAN 9 788085 739565
www.sedf.sk
106
Download

Katalóg Mesiaca fotografie 2010