ANIMAL
Dušan Valent
foto Profimedia
J
e zaujímavé sledovať,
ako vo vývoji vtákov opakovane vznikajú nelietavé formy.
Dochádza k tomu odnepamäti.
tvaré vtáky. Tie lovia korisť
tak, že sa na ňu vrhajú zo
vzduchu. Ale hoci je hadožrút
vzdialeným bratrancom našich
obecnosti veľmi obdivovaný
pre charakteristický vzhľad
a lov škodcov a hadov. Je taký
populárny, že mu bolo venovaných už takmer 70 rôznych
vyobrazení na poštových známkach. Jeho populácia je dodnes
početná. Navyše sa dokáže
veľmi dobre vysporiadať aj
s kultúrnou krajinou, ktorá je
ešte bohatšia na hlodavce než
jeho prirodzený biotop.
PRI POJME „POZEMNÉ“ VTÁCTVO, SI VÄČŠINA Z NÁS
SPOMENIE NA PŠTROSA A EMU. TÍ ZAMENILI LET ZA
BEH UŽ PRED DÁVNYMI VEKMI. INÉ POZEMNÉ VTÁKY
TAK UROBILI IBA NEDÁVNO. VO VZDUCHU SA EŠTE
DOKÁŽU UDRŽAŤ, NO LETU SA VYHÝBAJÚ.
Keď operení
Veď už krátko po tom, čo sa najstarším vtákom konečne podarilo ako-tak zvládnuť aktívny
let, mnohé druhy oň prestali
javiť záujem. Dialo sa tak ešte
v druhohorách. A potom znova.
A znova. Niekedy takto vznikali
veľké ťažkopádne bylinožravce,
inokedy skvelí bežci a azda najčastejšie veľké dravce. Hoci dnes
z tých ozaj veľkých pozemných
druhov prežívajú len bežci,
poznáme viaceré druhy, ktoré
sa v budúcnosti môžu vyvinúť
v plnohodnotných nástupcov
obrovských „koňožrútov“
z praveku.
Obľúbený hadožrút
Pozoruhodný hadožrút nohatý
z Afriky patrí medzi sokolo-
no to vedieť s istotou. Kariamy,
v slovenčine niekedy označované
provokatívne znejúcim menom
seriema, sa vyskytujú v dvoch
hojných druhoch. Kariama čiernonohá uprednostňuje kroviny
a otvorené lesy a hniezdi na
stromoch, kariama červenozobá,
skrášlená výrazným chocholom
na koreni zobáka, má radšej otvorené trávnaté plochy a hniezdi
na kríkoch. Podobne ako hadiar
nohatý, oba druhy majú veľmi
dlhé nohy a korisť lovia výlučne
na zemi. Keď sú vystrašené,
nepokúšajú sa odletieť, ale utekajú, pretože ich krídla sú krátke,
ich let je veľmi neohrabaný a iba
na krátke vzdialenosti. Dokonca
ani keď hniezdia vo výške 1 až 3
metre, do hniezda nevletia, skôr
doň „vyskočia“.
lovci
zanevrú na oblohu
orlov a jastrabov a stále dokáže vcelku dobre lietať, korisť
loví výlučne na zemi. Väčšinou ide o drobné cicavce, hady
a rôzny hmyz. Usmrcuje ich silným kopancom alebo úderom
zobáka. Je to veľký čiernobiely
vták, ktorý od špičky zobáka po
koniec chvosta môže dosahovať
dĺžku až 150 cm. Tvarom hlavy
pripomína orla, tvár má však
červenú a na záhlaví mu vyrastá riedky chochol. Jeho nohy sú
mimoriadne dlhé a umožňujú
veľmi rýchly pohyb.
Vďaka nim tiež dosahuje úctyhodnú výšku: hlavu nosí až
1,3 m nad zemou, čiže vyššie
ako lev. V Afrike je vo vše-
Neohrabaní letci
J
uhoamerické kariamy,
ktoré sa kedysi radili medzi žeriavy, sa
v poslednom čase zdajú
byť približne rovnako príbuzné
spevavcom, papagájom,
i dravým sokolotvarým. Často
bývajú považované za najbližších príbuzných dávno vyhynutých forusrákov, obrovských
nelietavých vtákov vysokých
takmer tri metre, ktoré boli
v Južnej Amerike pred niekoľkými miliónmi rokov najväčšími
predátormi. No keďže sú naše
poznatky o pravekých kariamách iba veľmi chabé (známy je
len jeden vymretý druh), nemož-
32 | G O L D M A N
animal DEC 03.indd 32
11/29/2010 12:27:48 PM
Ako velociraptory
K
ariamy sú zvyčajne
o niečo menšie ako
hadiare – dorastajú
do dĺžky približne
70 až 90 cm. Hoci si potravu
niekedy spestria rastlinami,
sú to schopní lovci rôznych
malých zvierat. Napríklad plazy usmrcujú takým spôsobom,
že ich opakovane udierajú alebo
hádžu o zem či kamene, aby im
dolámali kosti. Ak je ulovená
korisť príliš veľká na prehltnutie
vcelku, naporciujú si ju zväčšeným pazúrom na druhom prste
nôh, ktorý nosia nad zemou,
aby sa neotupil. Týmto znakom
kariamy pripomínajú druhohorné vtákovité dinosaury typu
velociraptora.
Z
tohto a ďalších
dôvodov vzbudzujú
kariamy rešpekt aj
u lietavých dravých
vtákov. Človek túto skutočnosť
využíva vo vlastný prospech,
keď odchytáva mladé kariamy
a drží ich spolu s hydinou, aby
tak odplašili potenciálnych
vzdušných predátorov.
G O L D M A N | 33
animal DEC 03.indd 33
11/29/2010 12:27:55 PM
ANIMAL
Zoborožky
Možno úplne najpozoruhodnejším pozemným vtáctvom
dneška sú zoborožky. Patria
medzi zoborožce, obvykle tropické stromové vtáky živiace
sa ovocím alebo hmyzom. Na
veľkých ohnutých zobákoch
im nezriedka vyrastajú ozdoby
v podobe rohov alebo prilbovitých výrastkov.
amotné zoborožky
podobne ako všetky
dosiaľ zmienené vtáčie druhy však patria
k veľmi neochotným letcom.
Na druhej strane hopkanie,
čo je pozemný spôsob pohybu väčšiny lietavých vtákov,
nahradili kráčaním a behaním, a to až do rýchlosti
30 km/h. Taktiež zamenili
rastlinnú potravu za rôzne
malé stavovce do veľkosti zaja-
S
ca, ďalej bezstavovce a príležitostne aj mrciny. Sú pomerne
veľké, až meter vysoké a 6 kg
ťažké.
xistujú dva druhy
zoborožiek, najznámejšia je zoborožka
tmavá. Pri chôdzi
pôsobí temným dojmom kvôli
dočierna sfarbenému periu,
doplnenému sýtočervenou
farbou tváre a kožných lalokov na krku. Biele letky majú
tieto vtáky pri chôdzi dobre
schované, vidieť ich len počas
letu. Oba druhy zoborožiek
sú na ústupe. Problematická
je ich závislosť na niektorých
konkrétnych druhoch stromov, nevyhnutných na stavbu
hniezd. Preto sú kvôli ničeniu
pôvodných rastlinných spoločenstiev človekom zraniteľné.
E
Zaujímavosti
Niektoré ďalšie pozemné vtáky
t Tinamotvaré – archaické vtáky
podobné kurotvarým. Žijú v hustých
lesoch aj v trávnatých porastoch, lietajú
ťažkopádne. Takmer 50 druhov. Sú všežravé. Južná a stredná Amerika.
t Tučniaky – obojživelne žijúce vtáky
južnej pologule. Napriek všeobecne rozšírenej predstave väčšina z 18 druhov tučniakov žije v pomerne miernom podnebí.
Živia sa živočíšnou potravou. Nelietavé.
t Prepeľovcovité – malé, do 20 cm dlhé
druhy podobné prepeliciam. Kým však
prepelice patria medzi kurotvaré, prepeľovcovité zaraďujeme medzi žeriavotvaré.
Sú všežravé. Afrika, Ázia, Austrália.
t Tapukalovité – skôr malé, do 25 cm
dlhé vtáky so stredne dlhými, silnými
nohami. Lietajú len zriedka, no sú schopné rýchlo behať. Patria medzi spevavce.
Zvyčajne sa živia bezstavovcami. Južná
až Stredná Amerika.
t Lýrochvosty – dva austrálske druhy
veľkých, takmer meter dlhých, rýchlo
behajúcich vtákov. Samce majú na
chvoste veľmi dlhé, zdobené perá. Patria
medzi spevavce, živia sa bezstavovcami.
t Skabiare – dva druhy malých, rýchlo
behajúcich vtákov so stredne dlhými
nohami. Lietajú len zriedka a slabo. Živia
sa malými živočíchmi, príležitostne semenami. Austrália.
Teritoriálne gangy
Z
oborožka tmavá žije
v skupinách s 2 až
15 jedincami. Tvorí
ju dominantný pár,
mláďatá a taktiež jedince, ktoré nie sú reprodukčne aktívne.
Členovia skupiny navzájom
komunikujú rôznymi zvukmi
a zložitým, niekedy hravým
správaním. Páru, ktorý práve
vychováva potomstvo, ostatní
všemožne pomáhajú. Niekedy
tak robí až tucet ďalších členov skupiny. Pár vychováva
vždy len jedno mláďa, hoci
kladie niekedy až tri vajcia.
Vďaka veľkým investíciám
celej skupiny do výchovy, sa
vzhľadom na divokú prírodu
dožíva dospelosti vysoké percento mladých – až 33 percent.
A to napriek dlhému času
dospievania, ktoré trvá celých
šesť rokov. Dlhé dospievanie
kompenzujú zoborožky tmavé
veľmi dlhým životom. Vo voľnej prírode by sme medzi nimi
našli zrejme aj štyridsiatnikov.
Skupiny spolupracujú nielen
pri výchove mláďat, ale aj pri
love väčšej koristi, napríklad
hadov. Silné putá v rámci skupín
KEĎ SÚ VYSTRAŠENÉ, UTEKAJÚ,
PRETOŽE ICH KRÍDLA SÚ
KRÁTKE.
34 | G O L D M A N
animal DEC 03.indd 34
11/29/2010 12:28:01 PM
Download

Keď operení