avs
ČA SO PIS AS OC IÁCIE VODÁRENSKÝCH SPOL OČNOS TÍ
ŠTVRŤROČNÍK
Fotografická súťaž ZŠ
ČÍSLO 3/2011
asociácia
vodárenských
spoločností
Inzercia
2
Obsah
4 AVS report
5
Z činnosti AVS
Zasadnutie Správnej rady EUREAU Aarhus
Svetový týždeň vody
Fotografická súťaž ZŠ
ČASOPIS ASOCIÁCIE
VODÁRENSKÝCH SPOLOČNOS TÍ
Vydavateľ: Asociácia vodárenských
spoločností, Prešovská 48, 826 46 Bratislava
www.avssr.sk
IČO: 30854156
Pracovisko: Jašíkova 2, 821 03 Bratislava
6
9
9 Hlavná téma
Súčasnosť a perspektívy zdrojov pitnej vody
na Slovensku (III.)
Šéfredaktor: Mgr. Martina Hidvéghyová
e-mail: [email protected]
Zásobovanie vodou ako nevyhnutný predpoklad
existencie
Zodpovedný redaktor:
Mgr. Adriana Marušinová
e-mail: [email protected]
12 Téma
Čo vie verejnosť o pitnej vode? (III. časť)
15 Čo je nové
17
Sídlo redakcie: Agentúra PENELOPA, s.r.o.
Omská 22, 040 01 Košice,
tel./fax.: +421 55 677 00 76
Redaktori:
Ing. Alexander Nagy
Mgr. Jana Štulajterová
Ing. Peter Ďuroška
Ing. Ján Chovan
Ing. Jozef Vrábel
Mgr. Lucia Kapitančíková
Ing. Ľubomír Krcho
Ing. Helena Molnárová
Viera Gimecká
externý redaktor: PhDr. Peter Furmaník
Čo je nové v BVS, a.s.
Riaditeľ inzercie: Mgr. Martina Bubelíniová
e-mail: [email protected]
Čo je nové vo VVS, a.s.
Príjem inzercie: Agentúra PENELOPA, s.r.o.
Omská 22, 040 01 Košice,
tel./fax.: +421 55 677 00 76
Čo je nové v PVPS, a.s.
Čo je nové v SEVAK, a.s.
Grafika a sadzba:
Agentúra PENELOPA, s.r.o.
Tlač: Rotaprint Košice
19 Anketa
18
Sme tu pre zákazníka
23 SOVAK
Autorské práva vyhradené. Akékoľvek
rozmnožovanie textu, fotografií a grafiky
vrátane údajov v elektronickej podobe,
len s predchádzajúcim písomným
súhlasom redakcie.
Nepredajné.
Evidenčné číslo:
EV 3422/09 ISSN: 1336-6467
Dátum vydania: 14. 9. 2011
Seminár SOVAK – Energetická náročnost vodohospodářských staveb
3
AVS Report
Z činnosti AVS
Na prelome mája a júna tohto roku
bola na vodárenské spoločnosti doručeavs
ná digitálna príručka „Manažérske systémy - zavádzanie, integrácia a benefity pre
vodárenské spoločnosti“ od autora J. Priesola, ktorej vypracovanie bolo zadané AVS.
V júni sa uskutočnilo pokračovanie kampane „Pijem
zdravú vodu, nápoj z vodovodu,“ o ktorej je na iných
stránkach časopisu podrobne informované. Fotografická súťaž priniesla mnohé zaujímavé zábery a veríme, že s niektorými sa na našich stránkach ešte stretneme.
V druhej polovici mesiaca predložil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví návrh vyhlášky upravujúcej cenovú reguláciu pre vodárenstvo, ktorá nahradzuje doterajší výnos úradu. Prostredníctvom asociácie vzniesli
naši členovia k materiálu viaceré pripomienky, ktoré
sa čiastočne podarilo vo výslednom znení uplatniť. Výsledné znenie bolo publikované v zbierke zákonov
pod číslom 217/2011 Z.z.
Koncom júna sa taktiež uskutočnilo rokovanie mo-
nitorovacieho výboru
OPŽP. AVS trvalo pripomíasociácia na nevhodné legislatívno
vodárenských - ekonomické prostredie,
spoločností v ktorom majú byť realizované aktivity vodárenských spoločností pre prioritnú os 1 - Integrovaná ochrana a racionálne
využívanie vôd. Hlavné výhrady sa sústreďujú na oblasť strategických plánovacích dokumentov - hlavne
národný program pre implementáciu smernice
91/271/EHS (o komunálnych odpadových vodách)
a ekonomické podmienky fungovania vodárenstva vo
vzťahu k regulácii cenotvorby. Na základe žiadosti AVS
prevzal zastúpenie AVS v monitorovacom výbore po
Ing. Gemeranovi od júla tohto roku Ing. Alexander
Nagy.
Rokovanie Správnej rady AVS sa uskutočnilo 3. augusta a venovalo sa obsadeniu funkcií v Správnej rade,
aj zameraniu ďalšej činnosti AVS.
Z ďalších legislatívnych aktivít možno uviesť návrh
zákona o verejnom obstarávaní, kde kancelária AVS
uplatnila pripomienky svojich členov na portáli právnych predpisov. Na rokovaní vlády 17. 08. 2011 bolo
taktiež schválené nariadenie vlády, ktorým sa ustano-
vuje záväzná časť Vodného plánu Slovenska - program
opatrení. Materiál asociácia v priebehu uplynulého obdobia viac ako 20 mesiacov rozsiahlo pripomienkovala. Nariadenie vlády vyšlo v Zbierke zákonov dňa 31.
augusta 2011 pod číslom 279/2011. V súčasnosti rovnako prebieha legislatívny proces novely zákona o
energetike, ktorého súčasťou je aj novela zákona o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý sa našich vodárenských spoločností významne dotýka.
V druhom septembrovom týždni sa v dňoch 7. - 9.
septembra v Leviciach uskutoční súťaž zručnosti vodárenských pracovníkov, ktorú organizuje Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.. O podujatí podrobne informuje spravodaj, ktorý je k nahliadnutiu na
webových stránkach organizátora www.zsvs.sk
Všetkých pracovníkov nášho vodárenského oboru,
ale aj iných záujemcov srdečne pozývame na výstavu
AQUA 2011, ktorá sa bude konať v Trenčíne v dňoch
20. - 22. 09. 2011. Už tradične v jej rámci uskutočníme
podujatie pre trenčianskych stredoškolákov pod názvom „AVS pre školy“ a súčasťou oficiálneho programu sa stalo aj stretnutie generálnych riaditeľov vodárenských spoločností a rokovanie Správnej rady AVS
dňa 21. 09. 2011.
Ing. Miloš Dian, AVS
Zasadnutie Správnej rady EUREAU Aarhus 16. -17. 6. 2011
Sídlo dánskej Asociácie vodárenských spoločností DANVA v meste
Skanderborg - miesto konania zasadnutia Správnej rady EUREAU
Zasadnutie Správnej rady EUREAU začalo v dánskom meste Aarhus vo štvrtok
16. júna v popoludňajších hodinách, kde pred oficiálnym piatkovým zasadnutím valného zhromaždenia a Správnej rady EUREAU privítal nový prezident EUREAU Carl-Emil Larsen pána Petra Gammeltofta, riaditeľa oddelenia vody z DG Environment
pri Európskej komisii, ktorý pripravil pre účastníkov zasadnutia prezentáciu k aktuálnym témam v oblasti vodného hospodárstva.
P. Gammeltoft uviedol svoju prezentáciu niekoľkými zásadnými údajmi, spojenými s globálnymi predpokladmi celosvetového vývoja populácie a ekonomiky.
Prezentácia ukázala na niekoľkých prípadoch, že v rozvinutom svete pri náraste
populácie dochádza oproti predpokladom k výraznému zvýšeniu spotreby potravín, elektrickej energie, ale aj pitnej vody. V celosvetovom meradle by naplnenie tzv
UN Millenium Development Goals znamenalo zásadný nárast v poskytovaní pitnej
vody a odkanalizovanie s požiadavkou na dobudovanie vodárenskej infraštruktúry
pre 2,6 miliárd obyvateľov. Vlastné dostupné zdroje, a to ako prírodné, tak i lokálne
ekonomické, však neumožňujú pri súčasnej spotrebe taký nárast pokrytia verejnými službami bez ohľadu na to, že sa prístup ku kvalitným zdrojom pitnej vody ďalej
globálne zhoršuje. P. Gammeltoft konštatoval tiež, že aj v samotnej Európskej únii je
teraz už jasné, že ambície Rámcovej smernice o vode nezostanú naplnené práve s
ohľadom na ekonomickú náročnosť realizácie jednotlivých opatrení. Zaujímavé bolo
porovnanie zdrojov zrážok v jednotlivých členských štátoch EÚ.
Hlavnú časť prezentácie venoval p. Gammeltoft zoznámeniu sa s tzv Blueprint Policy,
y ktorá predstavuje strategický dokument v oblasti plánovania vôd v EÚ, nadvä-
4
zuje na relatívne negatívne závery v oblasti vodného hospodárstva, uvedené v správe Európskej agentúry pre životné prostredie za rok 2010.
Poďakoval zástupcom EUREAU za rad podnetov a analýz, ktoré mu boli zo strany
EUREAU poskytnuté. Stratégia sa zakladá na dôkladnej analýze implementácie jednotlivých nástrojov a požiadaviek EÚ v jednotlivých členských štátoch (napr. implementácia plánov manažmentu povodí, opatrenia na boj s nedostatkom vody a s klimatickými zmenami alebo tzv. Fitness Check). P. Gammeltoft zdôraznil, že výstupom
Blueprint Policy bude návrh radu legislatívnych opatrení na úrovni EÚ.
P. Gammeltoft sa ďalej venoval časovému plánu prípravy Blueprint Policy (najmä
workshopy od septembra 2011 do mája 2012 s témami energetika, stratovosť vo
vodovodných sieťach, cenová politika). V septembri 2012 by mal byť publikovaný
druhý report na Fitness Check, vo februári 2012 by mala byť realizovaná konferencia s témou prípravy aktualizácie Smernice o podzemných vodách, v máji 2012 konferencia s témami plánovanie v oblasti povodí a záverov Fitness Check a v decembri 2012 by mala Európska komisia Blueprint Policy schváliť.
Diskusia sa venovala okrem iného možnosti opätovného použitia odpadovej vody,
kedy
P. Gammeltoft zdôraznil nutnosť prevencie pri aplikácii tohto princípu (viď. posledný prípad problémov s kontamináciou potravín E Coli v Nemecku). Oprávnená je preto požiadavka na stanovenie určitého kvalitatívneho stropu pre ďalšie použitie čistených odpadových vôd na úrovni EÚ. Niektoré členské krajiny v tejto oblasti už
realizujú rozsiahle analýzy. Ďalším diskutovaným problémom bola prílišná ambicióznosť niektorých princípov práce na Blueprint Policy, kedy bola spomenutá neschopnosť mnohých členských krajín EÚ naplniť požiadavky Rámcovej smernici o vode.
P. Gammeltoft zdôraznil, že návrhy budú vždy podložené ekonomickou analýzou. Diskutovaná bola aj otázka poľnohospodárstva, kde podľa P. Gammeltofta je
práve oblasť poľnohospodárstva zásadná z pohľadu vplyvu na využitie zdrojov vody.
S výškou dotácií 50 mld. EUR za rok v oblasti prvého dotačného piliera poľnohospodárskej politiky je potrebné ďalej zvyšovať tlak na prideľovanie prostriedkov v súlade s aplikáciou Cross - compliance.
Hlavné zasadnutie Valného zhromaždenia a Správnej rady EUREAU sa začalo
v piatok 17. júna v centrále dánskej vodárenskej asociácie DANVA v meste Skanderborg neďaleko od Aarhusu privítaním nových zástupcov členských asociácií, najmä
Taťjanu Petrič, ktorá zastupuje srbskú vodárenskou asociáciu, Davida Stranga, zastupujúceho Water UK a p. Gerarda Doornbosa, zastupujúceho holandskú asociáciu
VEWIN a UvW. Vo funkcii končiaca prezidentka EUREAU Klara Szatkiewicz sumarizovala činnosť svoju i EUREAU za jej predchádzajúce funkčné obdobie a odovzdala riadenie novému prezidentovi Carl-Emilovi Larsenovi z hosťujúcej dánskej asociácie
DANVA.
Valné zhromaždenie pokračovalo schválením návrhu úprav ústavy EUREAU v článku 15 (voľba prezidenta väčšinovým systémom) a úpravou finančného plánu EURE-
AVS Report
AU, spojenú so zmenou sídla EUREAU. Valné zhromaždenie schválilo správu auditora a návrh zachovania
zmrazenia príspevkov členských asociácií.
Nadväzne na valné zhromaždenie pokračovalo zasadnutie Správnej rady EUREAU. Začala sa diskusiou
o pozičných materiáloch k „Blueprint Policy“ a „Fitness
Check“.
J. C. Banon informoval o obsahu materiálu, ktorý
bol zaslaný na DG Environment, o výsledku diskusií a
rade seminárov, ktorých sa pracovná skupina EUREAU pre Blueprint Policy zúčastnila. J.C. Banon tiež informoval prítomných, že Európska komisia nechystá
reguláciu napr. formou smernice v oblasti stratovosti
vodovodných sietí či zvýšenie regulácie opatrenia na
zmiernenie dopadov sucha. Na druhú stranu je už teraz jasné, že vo forme štandardných inštrumentov
bude upravená oblasť zvýšenej ochrany vodných
zdrojov. V reakcii na možnosti znovu využitia vyčistených odpadových vôd J.C. Banon informoval, že DG
Environment pri analýze možností vydania regulatívy
odpadových vôd a využitiu neverejných zdrojov pitnej
vody a bol doplnený práve s odkazom na vyššie uvedenú argumentáciu k nutnosti definovať finálny spôsob znovu využitia odpadových vôd.
Pozičný materiál k stratám vo vodovodnej sieti bol
diskutovaný v súvislosti s nadväznosťou na predchádzajúce stanovisko z roku 2005 a bol doplnený o nové
možnosti aktívneho znižovania stratovosti (napr. smart
metering) a zároveň s odporúčaním, aby sa regulácia
nezameriavala na normatívne, ale skôr na motivačné
prostriedky, ktoré by mali členské štáty uplatňovať. Materiál bol doplnený o konštatovanie, že ekonomika cien
vodného (teda možnosť dosiahnuť ceny vodného,
umožňujúcu dostatočnú úroveň obnovy vodovodnej
siete) zásadne ovplyvňuje možnosť dosahovať akýchkoľvek cieľov. Prijatý bol tiež pozičný materiál k tzv.
emerging pollutants, kde EUREAU zdôrazňuje kombináciu princípov predbežnej opatrnosti spolu s nutnosťou vždy zhodnotiť ekonomickú prijateľnosť realizovať
opatrenia na redukciu znečisťujúcich látok. Hlavné bremeno odstránenia tzv.
emerging pollutants by
malo byť realizované pri
zdroji a nie až na konci reťazca.
V takom prípade je totiž
redukcia alebo úplné odstránenie zaťaženia niekoľkonásobne drahšie ako riešenie pri zdroji a v mnohých
prípadoch vôbec nie je reálne opatrenia realizovať.
Ďalším bodom bola informácia o ukončení funkčného obdobia predsedov
Predsedníctvo EUREAU na zasadnutí Správnej rady EUREAU v Aarhuse.
komisií EU1 (Dominique
V strede nový prezident EUREAU pán Carl-Emil Larsen z Dánska
Gatel), EU2 (Jens Prisum),
EU3 (Renato Drusiani), kedy
narazilo na problém definície spôsobov, ktorými by prezident EUREAU poďakoval predsedom za ich prácu
sa s týmito vodami nakladalo a preto vlastnú prácu v predchádzajúcom období.
Zasadnutie pokračovalo správou Renata Drusianiho
zastavilo. Dotknutou oblasťou sa teraz zaoberá pracovná skupina pod komisiou EU2.
k referendu, ktoré sa uskutočnilo v Taliansku a kde bol
Dominique Gatel informoval o tom, že práve tu sa podporený úplne nekoncepčný návrh zákazu tvorby
pripravuje sumarizácia požiadaviek na prípadne využi- prostriedkov na obnovu v nadväznosti na uplatnenie
tie vyčistenej vody pre závlahu.
princípu alokácie tzv. cost of capital (teda princíp vyDiskutovaný bol pozičný materiál k znovu využitiu tvárania zisku pre krytie investičného programu alebo
alokácia nájomného do cien vodného a stočného). Investície do odboru by teda mali byť financované z daňovej záťaže obyvateľstva a podnikov. Prítomní akceptovali v nasledujúcej diskusii, že sa jedná o úplne
zásadné porušenie princípov, na ktorých EUREAU dlhodobo stavia.
V ďalšom bode boli zvolení predsedovia komisií EU1
(Claudia Castel-Exner), EU2 (Bruno Tisserand) a EU3 (Renato Drusiani) a členovia výkonného výboru (ExCom):
Fernando Porta, Gerard Doornbos, Mircea Macri, Frajo
Wirtz, Einar Melheim, David Strang a Klara Szatkiewicz.
Správna rada ďalej schválila Stratégiu EUREAU do
roku 2013. V oblasti verejného zadávania nebol v komisii EU3 nájdený konsenzus v oblasti jednotnej pozície EUREAU k návrhu Európskej komisie v oblasti regulácie verejného obstarávania. Z uvedeného dôvodu
komisia EU3 zatiaľ nepripravila jednotné stanovisko, ale
bude z poverenia Správnej rady ďalej pokračovať v sledovaní pripravovaných materiálov Európskou komisiou
a vyvinie maximálnu snahu nájsť konsenzus.
Nový prezident EUREAU Carl-Emil Larsen informoval
prítomných o zdravotných problémoch generálneho
tajomníka EUREAU P.- Y. Monetta, ktoré znamenajú sedem mesačné prerušenie výkonu jeho funkcie. Po dobu
jeho neprítomnosti ho bude zastupovať Dominique Olivier, súčasný tajomník komisie EU3.
Prezident EUREAU informoval o pripravovaných odborných akciách na úrovni EÚ, kde bude EUREAU zastúpené. Najmä ide o konferenciu Water & Energy
(6. septembra 2011 v Bruseli), EUREAU / UNESCO
workshop na tému využitia vodných zdrojov a znovu
využitia nutrientov počas tzv. Stockholm water week
a workshop EUREAU na tému Blueprint Policy v Amsterdame v dňoch 2. - 3. 11. 2011.
Na záver rokovania sa vedenie EUREAU a členovia
Správnej rady EUREAU rozlúčili s Durk Krolom, ktorý
viac ako 6 rokov pracoval na sekretariáte EUREAU a teraz odchádza do združenia VWSTP so sídlom v Bruseli.
Pána Durka Krola nahradí od augusta 2011 na sekretariáte EUREAU v Bruseli pani Violeta Kuzmickaite.
Ing. Vladimír Jakub
člen Správnej rady EUREAU
Svetový týždeň vody
Dňa 21. 8. sa otvorili brány komplexu Kongresového a výstavného centra v Štokholme pre viac ako 2000 účastníkov svetového týždňa vody (World
Water Week 2011). Vodohospodári, hydrológovia, manažéri, predstavitelia vlád a ďalší experti z celého sveta sa zišli na tomto výnimočnom podujatí, aby predstavili nové poznatky na riešenie celosvetových problémov
na zabezpečenie kvalitnej vody pre rýchlo narastajúcu
populáciu ľudí vo svete a na rozvojové programy.
Už od prvého dňa sa realizovalo niekoľko desiatok odborných seminárov, worshopov a diskusií o globálnych problémoch s dostatkom zdravej a kvalitnej vody pre rýchlo sa urbanizujúci svet. Hlavnou témou svetového týždňa vody bolo:
“Water in an Urbanising World”. Konferencia bola otvorená
platforma pre viac ako 2000 účastníkov a viac ako 200 spolupracujúcich inštitúcií na výmenu skúseností a názorov medzi výskumnými pracovníkmi, manažérmi a predstaviteľmi
vlád na problematiku pitnej vody, životného prostredia, zdravia a znižovania chudoby.
Od roku 1995 je súčasťou programu Svetového týždňa
vody aj medzinárodná súťaž výskumných projektov mladých bádateľov do 20 rokov - Stockholm Junior Water Prize (SJWP). Po niekoľkodňovom náročnom hodnotení súťažných žiackych bádateľských projektov sa 23.
augusta 2011 uskutočnilo slávnostné vyhlásenie výsledkov, na ktorom autorom najkvalitnejších žiackych bádateľských projektov švédska korunná princezná Viktória
odovzdala prestížnu cenu Stockholm Junior Water Prize 2011. Súčasťou ocenenia je finančná odmena 5 000
USD a krištáľová symbolická kvapka vody.
Slovenskú republiku na medzinárodnej súťaži Stockholm Junior Water Prize zastupovali dve žiačky Gymnázia na Poštovej v Košiciach. Dominika Pelegrinová
a Nicolette Zavillová získali postup na túto prestížnu súťaž ako hlavnú cenu - Cenu BVS na celoštátnom finále
SJWP, ktoré sa konalo v dňoch 29. - 31. mája 2011 vo Vodárenskom múzeu v Bratislave. Pred 8 člennou medzinárodnou odbornou komisiou v Štokholme obhajovali
bádateľský projekt s názvom “Natural Treatment of Water and Its Effect on Unicellular Organisms”.
Zdroj: SITA, ilustračné foto: archív redakcie
kc
5
AVS report
Fotografická súťaž
základných škôl
P
rojekt Pijem zdravú vodu, nápoj z vodovodu je určite známy už v rámci celého Slovenska. Kampaň zameraná na podporu využitia pit-
Víťaz Adam Balušeskul spolu
so svojou triedou 5. B a jeho
výherná fotografia vľavo dole
PaedDr. Eva Pillarová,
riaditeľka ZŠ Staničná 13,
Adam Balušeskul spolu
s Ing. Anitou Gašparíkovou,
ekonomickou riaditeľkou
VVS, a.s.
nej vody
ponúkla žiakom základných škôl už
tretí rok možnosť zapojiť sa do súťaží a vyhrať
atraktívne a hodnotné ceny.
tografiu na námet Voda – môj priateľ. Súťažiaci mohli
do súťaže zasielať len fotografie, na ktoré majú autorAj tento rok začiatkom júna Asociácia vodárenských ské práva, t.j. ktoré sú ich výtvorom.
spoločností odštartovala fotografickú súťaž: Pijem
Nezabudlo sa ani na tých, ktorí dali svoj hlas vyzdravú vodu, nápoj z vodovodu, určenú výhradne de- branému súťažnému príspevku – fotografii. Každý
ťom základných škôl na Slovensku.
hlasujúci mal právo dať 1 hlas a mohol hlasovať v súDo súťaže sa mohli zapojiť tí, ktorí pravdivo vyplni- ťaži iba raz.
Už 22. júna sa všetci tešili na žrebovanie a slávnostli dotazník na web stránke www.pijemzdravuvodu.sk
a zaslali podľa pokynov vlastnú originálnu súťažnú fo- né odovzdávanie cien, ktoré prebiehalo v triedach víťazov jednotlivých základných škôl za prítomLaura Zapalová, 7. B, ZŠ Podzáhradná Bratislava spolu nosti riaditeľov, triednych učiteľov, zástupcov
vodárenských spoločností a vedenia spoločs Ing. Danielom Gemeranom, bývalým generálnym
nosti AVS.
riaditeľom BVS, a.s.
Systém oceňovania bol nepochybne lákavý pre všetkých , ktorí sa rozhodli do súťaže zapojiť.
Pre deviatich víťazov boli pripravené ceny podľa nasledovnej
štruktúry:
3 notebooky a balíčky reklamných predmetov pre celú triedu
vyhrali autori fotiek, ktorých určilo hlasovanie na web stránke. Na prvom mieste v tejto kategórii sa umiestnil pätnásťročný Andrej Prochádzka z 9. A triedy zo ZŠ Slovanská v Považskej
Bystrici, a to s počtom hlasom 2168. Druhé miesto
s počtom hlasov 2016 získala osemročná Lívia Šuňová zo ZŠ Dominika Tatarku v Poprade.Tretie miesto získala Laura Zapalová zo 7.B zo ZŠ Podzáhradnej 51
v Bratislave, a to s počtom hlasov 392.
Odborná porota zložená zo zástupcov vodárenských spoločnosti AVS, profesionálnych grafikov a médií určila aj prvé tri miesta pre autorov fotografií, ktorí námet Voda – môj priateľ najlepšie vystihli.
Na prvom mieste sa umiestnil žiak 5.B triedy Adam
Max Mravčák, 4. D, ŠPMNDaG na Teplickej ulici v Bratislave
spolu so svojou triedou a Ing. Danielom Gemeranom
6
AVS report
prostredníctvom fotografickej súťaže získal čoraz viac
priaznivcov a bude aj naďalej pokračovať v osvete,
aby sme pili kvalitnú, zdravú pitnú vodu a naučili sa,
si ju viac vážiť.
Mgr. Martina Bubelíniová,
Foto: archív redakcie
Dominika Fiťmová spolu so svojou triedou 4. B v základnej škole
na Námestí Mládeže vo Zvolene.
Ján Selecký spolu so svojou triedou
6. B ZŠ Badín v Banskej Bystrici
Balušeskul zo ZŠ Staničná č.13 v Košiciach.
Druhé miesto svojou fotografiou získala desaťročná zvolenčanka Dominika Fiťmová zo ZŠ Námestie
Mládeže.
Ceny za tretie miesto aj v tejto kategórii putovali do
Bratislavy Maxovi Mravčákovi a jeho spolužiakom zo
4.D triedy zo ZŠ na Teplickej ulici č.7.
Odborná porota myslela aj na tých, ktorí aktívne
sledovali celú suťaž na webovej stránke pijem zdravú
vodu a podporili svojimi hlasmi , či už svojich spolužiakov alebo kamarátov.
Na prvom mieste sa umiestnil Ján Selecký, žiak 6.B
triedy z Banskej Bystrice zo ZŠ Badín.
Krásnym cenám sa mohla tešiť aj Vaneska Vacková
z Trenčína z 3. B triedy ZŠ
Laca Novomeského
a Alexia Kolembusová
z Rožňavy zo ZŠ na ulici
Pionierov.
Asociácia vodárenských spoločností vyhodnotila súťaž ako veľmi úspešnú, o čom
svedčí aj počet odoslaných fotografií a hlasov
tých , ktorí všetkých súťažiacich podporili.
Teší nás aj fakt, že sa
do súťaže zapojili žiaci zo
ZŠ v rámci celého Slovenska a projekt Pijem
zdravú vodu , nápoj z vodovodu si aj tento rok
Darček pre
výherkyňu súťaže
pijem zdravú vodu
odovzdáva
Ing. Jaroslav
Valiska - VTN
Riaditeľ Mgr. Dušan Nebus, Lívia Šunová, žiačka 2. ZA, triedna
učiteľka Mgr. Bilíková, obchodný riaditeľ PVPS, a.s. a zástupkyňa
riaditeľa Mgr. Selepová v základnej škole na ulici Mládeže 2350/7
v Poprade.
Vaneska Vacková so svojou triedou 3. B - ZŠ na Novomeského
ulici Trenčín. V pozadí vpravo generálna riaditeľka TVS, a.s.
Ing. Denisa Beníčková
Alexia Kolembusová, žiačka 6. D triedy spolu so svojou
triedou (foto vpravo) ZŠ ulica Pionierov 1 v Rožňave
7
AVS report
ako kvalitný, ktorého výroba je náročná, preto nemôže byť zadarmo. Voda z vodovodnej siete sa kategorizovala ako nápoj, aby mohla odprezentovať všetky atribúty kvality a tiež mimoriadne nízku cenu (v porovnaní s inými nápojmi).
Spoločnou kampaňou pod hlavičkou AVS sa vyriešil aj problém zastrešenia kampane (nefigurovali v nej samostatné vodárenské spoločnosti vnímané ako monopoly). Nie náhodne bola kampaň zameraná na deti
ZŠ, ktoré predstavujú
nielen perspektívnu generáciu zákazníkov VS,
ale ponúkajú i cestu na
ovplyvnenie vnímania
produktu v ich domovoch resp. domácnostiach.
Agresívne masmediálne kampane na značky
nealko nápojov spôsobili neutešený stav kvality
pitného režimu na Slovensku, špeciálne u detí.
Presladené nápoje podporené kampaňami vytlačili
vodu z vodovodu aj z predstáv
detí, a to bol jeden z objektívnych dôvodov, prečo Ministerstvo zdravotníctva SR podporilo snahu AVS v propagácii
produktu voda z verejného vodovodu.
Kampaň Pijem zdravú vodu, nápoj z vodovodu v médiách realizuje
Asociácia vodárenských spoločností už tretí rok. V rámci spoločenskej
diskusie, ktorú kampaň vždy otvorí, sa ozývajú aj hlasy spochybňujúce
jej opodstatnenie. Napriek tomu, že nejde o vysoké percento reakcií,
zdá sa mi korektné venovať nasledujúce riadky práve tejto „nepresvedčenej“ cieľovej skupine v rámci širokej ale i odbornej verejnosti.
Očakávanú rozpačitú vlnu reakcií sme predpokladali špeciálne v roku 2009,
keď sa v médiách v reklamných časoch objavil úplne nový produkt VODA Z VODOVODU. Rádiá zaplnila
chytľavá skladba Pijem zdravú vodu...a v celoplošných televíziách veselo poskakovala
Kvapka vody prezentujúc
dobre známy a povedzme si
otvorene už aj zaznávaný nápoj – voda z vodovodnej siete.
Načo teda ten
mediálny BUM?
Vznik Asociácie 2003 podporil aj snahu vodárenských spoločností rozvíjať marketingové správanie a orientáciu na zákazníka.
Vznikala ambícia analyzovať potreby zákazníka, ale i monitorovať svoje produkty z pohľadu zákazníka
a hodnotiť ich postavenie na trhu.
Výsledkom boli rozsiahlejšie i lokálne prieskumy, ktoré jednotne deklarovali nasledovné:
1. Voda z vodovodu je ako produkt podhodnotená
2. Historicky je vnímaná ako samozrejmý
a dostupný tovar (existuje neochota platiť za
ňu v porovnaní s inými komoditami)
3. Jej kvalita je akceptovaná ako nízka
4. Jej cena je vnímaná zákazníkom citlivo,
presnejšie vždy ako vysoká
Vlado Puchala
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
BWT
18
19
19
Vlado Puchala
na hla
vu
?
3
&
2
20
BTPDJÈDJB
ÈSFOTLâDI
WPEÈSFOTLâDI
QPMPŘOPTUÓ
TQPMPŘOPTUÓ
u.sk
vuvodu.sk
vuvod
drravuvod
mzdrav
pijem
www.pijemzdra
8
uté
padn
0
2
$
&
Sú k
va
pk
y
Asociácia reagovala na výsledky prieskumov sériou článkov vydávaných vo Vodárenských pohľadoch, ktoré hovorili o kvalite vody,
o náročnom procese výroby vody a jeho vplyve na
cenu vody pre zákazníka.
Jednotlivé vodárenské
%
spoločnosti však aj v rámci
vlastných PR aktivít a vo svojej komunikácii na cieľovú skupinu v priestore svojej pôsobnosti stále viac narážali na ďalšie problémy. Vodárenské
spoločnosti sú vnímané ako monopoly a ich komunikácia dostávala rozmery bumerangového efektu - ich formy individuálnej komunikácie boli
verejnosťou vnímané ako zbytočné aktivity navyšujúce „už aj tak vysokúú
cenu vody“.
ieše
Po dlhodobých diskusiách o komunikačných problémoch a možných riešeniach prijala AVS návrh mediálnej kampane Agentúry PENELOPA. Cieľom návrhu
bolo pripraviť pre AVS správnu stratégiu komunikácie produktu. Samotný komunikačný postup sa zameral na kreáciu spotrebného produktu, ktorý bol vložený
do konkurenčného prostredia ako NÁPOJ s priliehavým a novým imidžom
a hodnotovou propozíciou: väčší úžitok za nižšiu cenu.
TTo znamená, že jej podstatou bolo odkomunikovať produkt voda z vodovodu
1
Prečo to všetko
dáva zmysel?
Asociácia spolu s MZ SR ale
i ďalšími odborníkmi v nasledujúcich
kampaniach ponúkli verejnosti zdravú
a skutočne dostupnú alternatívu pitného režimu. Pripomenuli kvalitu vody
z vodovodu a zdôvodnili ju. Vytvorili jej
vďaka odvážnej mediálnej kampani
IMIDŽ, ktorý ocenili predovšetkým deti.
Voda z vodovodu dostala slogan, melódiu i tvár, ale predovšetkým sa vracia na
piedestál kvalitného produktu, ktorý jej
právom patrí.
Efekt kampane pracuje, ak sa pripomína. Inak sa pomaly stráca a je na vodárenských spoločnostiach, ako myšlienky kampane bude rozvíjať ďalej.
Pravdou ale je, že Asociácia
vodárenských
vo
spoločností dokázala
ká
vytvoriť silnú masovú
ka
kampaň, ktorú nám za hranicam
mi Slovenska môžu závidieť.
A aj závidia ☺, pretože ich kom
munikačné ambície sa nedokáza
zali zjednotiť do spolupráce
ap
pôsobia len na regionálnych
úro
úrovniach.
Úplne na záver...
Táto kampaň je odborníkmi na vodu, lekármi a hygienikmi hodnotená ako skutočne záslužný počin pre našu budúcnosť a zdravie ľudí na Slovensku.
Preto si myslím, že Asociácii vodárenských spoločností právom patrí uznanie
za realizáciu kampane, ktorá predstavuje obrovskú službu verejnosti.
Mgr. Martina Hidvéghyová
foto: archív redakcie
Hlavná téma
Súčasnosť a perspektívy zdrojov pitnej vody na Slovensku [III.]
Zásobovanie vodou
ako nevyhnutný
predpoklad existencie
U
ž Starí Rimania dobre vedeli, že napriek kvalitným a výdatným zdrojom pitnej vody, ktoré mesto obklopovali, musia byť
z bezpečnostných dôvodov simultánne zásobovaní z viacerých nezávislých zdrojov - zo všetkých smerov, inak by stačilo, aby
útočiaci nepriateľ otrávil jeden vydatný zdroj a už by ani nebolo treba útočiť...
Príklad zo Starého Ríma viac ako príznačne naznačuje tému “otázka vodných zdrojov zo strategicko-bezpečnostného hľadiska”. Je lepšie orientovať sa na jeden výdatný a spoľahlivý veľkokapacitný zdroj alebo
radšej na viac aj keď menších zdrojov?
Táto otázka bola zrejme vždy v histórii aktuálnou,
ale v súčasnosti ešte viac vystupuje do popredia (možný teroristický útok, čoraz častejšie povodne a záplavy súvisiace s klimatickými zmenami, zemetrasenia alebo napríklad ak nejaký subjekt pri zemných
a stavebných prácach neúmyselne, z nedbanlivosti poškodí hlavné potrubie, ktorým sa pitnou vodou zo
vzdialeného veľkokapacitného zdroja zásobuje veľkomesto...). Na niekoľko aktuálnych aspektov upozorňujú aj hydrometerológovia a klimatológovia. Klimatické zmeny súvisiace s globálnym otepľovaním, ktoré
sa nevyhýbajú ani územiu Slovenska, nemôžu nemať
vplyv na zdroje pitnej vody, aj keď treba povedať, že
z tohto hľadiska sú významné rozdiely medzi zdrojmi
povrchovej a podzemnej vody. Zrážky, lebo práve
o nich je reč, nie sú totiž pri zdrojoch podzemnej vody
takým významným faktorom ako pri povrchových vodách.
Záplavy a poškodenia
Meteorológia definuje zrážky ako častice vody
vznikajúce kondenzáciou vodnej pary, ktoré buď
padajú z oblohy alebo kondenzujú priamo na zemskom povrchu. Bežnými formami zrážok sú napríklad dážď, mrznúci dážď, ľadovec (krúpy), sneh, snehové zrná, mrholenie, rosa, námraza atď. Zrážky sú
jednou z hlavných častí kolobehu vody v prírode,
pričom platí, že priemerné množstvo a frekvencia
zrážok je dôležitou charakteristikou tej - ktorej zemepisnej oblasti (regiónu).
V rámci objektivity treba ale povedať, že množstvo a frekvencia zrážok je rozhodujúcim faktorom
ani nie tak pre vodárenstvo, ako skôr pre iné oblasti ľudskej činnosti (predovšetkým poľnohospodárstvo a v menšej miere aj pre energetiku, stavebníctvo a podobne). Vo vodárenstve zohráva významnú
úlohu až vtedy, keď množstvo zrážok je buď extrémne nízke alebo naopak extrémne vysoké (pripomeňme si napríklad minuloročné povodne a záplavy, kedy došlo k zaplaveniu, v niektorých prípadoch
k vážnemu poškodeniu alebo minimálne k odstaveniu zdrojov a vodárenských zariadení).
9
Hlavná téma
Závažné klimatické zmeny, ku ktorým dochádza
v dôsledku globálneho otepľovania a ďalších - vedecky dosiaľ nie celkom prebádaných faktorov - majú
a vždy budú mať vplyv na vodné zdroje a na ich bezpečnosť, a to v rozhodujúcej miere na zdroje povrchové. Spomeňme napríklad možné ohrozenie kvality vody znečistením, ktoré je spôsobené vodnou
eróziou a splavením najrôznejších materiálov a predmetov do vodných tokov.
Do úvahy však treba brať aj ďalšie aspekty klimatických zmien, ako je napríklad čoraz častejší výskyt
búrok, ktoré tohto roku zaskočili aj samotných meteorológov (pripomeňme, že búrky od mája do konca
júla mali na Slovensku dennú frekvenciu!), ďalej treba
rátať s dlhodobými posunmi začiatku a konca snehovej pokrývky a ďalšími výraznejšími kontrastmi v počasí oproti minulým desaťročiam, napríklad so striedaním období sucha s povodňami a záplavami
v pomerne rýchlom slede za sebou. Tieto dopady
budú na zdroje vôd tým výraznejšie, čím sú tieto zdroje bližšie k atmosférickým procesom - väčšie riziko je
pre odbery z povrchových tokov než pre odber z vodárenskej nádrže, podobne je aj menej zaručený odber z plytkej studne v štrkopieskovej vrstve neďaleko
rieky oproti hlbokým vrtom v niekoľkostometrových
vrstvách pieskov.
Aj tieto faktory treba brať do úvahy pri plánovaní
výstavby vodných zdrojov, ale aj pri ich ochrane.
Odkedy majú ľudia dve oči...
Bližšie o téme vodných zdrojov zo strategicko-bezpečnostného hľadiska a potrebe viaczdrojového zásobovania pitnou vodou hovoríme s Ing. Milošom
Dianom z Asociácie vodárenských spoločností
(AVS). “ Zásobovanie vodou je samozrejmým
a nutným predpokladom existencie života ako ho poznáme. Je natoľko samozrejmým, že si hodnotu tohto prvku už
často ani neuvedomujeme. Uveďme si
malý príklad. Každý zrejme zažil situáciu, kedy pri nejakej poruche vodovodu bol odkázaný čo len na pár hodín
nosiť si všetku potrebnú vodu z cisterny na ulici. A stále pritom ide o situáciu,
keď je voda plne dostupná - len netečie
z kohútika. Ale automatická práčka je
už mimo prevádzky a použitie záchoda znamená aj prechádzku s vedrom
k cisterne”.
Dnes naozaj berieme
pitnú vodu
ako samozrejmosť
Popísaná samozrejmosť, s akou
vodu používame, má však aj svoju
druhú stránku. Každú ľudskú činnosť
a potrebu, ktorá je životne nevyhnutná alebo ju za takú považujeme,
zabezpečujeme poistkou. Niekedy vedome, niekedy nevedome. S trochou hy-
10
perboly možno povedať, že to máme v génoch už
z hlbín času, odkedy máme dve oči. Už staroveké mestá sa snažili zabezpečiť si okrem vody používanej
z rieky aj iné zdroje a okrem chuti a kvality vody
Hlavná téma
k tomu viedli aj bezpečnostné dôvody. A pokiaľ to
išlo, staré hrady sa tiež snažili okrem nádrží na dažďovú
vodu vykopať si aj studňu, respektíve zabezpečiť si iný
prívod vody.
A čo novšia história?
Aby sme teda nespomínali len staršiu históriu,
uveďme niekoľko príkladov zo súčasnosti, respektíve
nie veľmi vzdialenej minulosti. Rozvoj Viedne ako hlavného mesta cisárstva si koncom 19. storočia vynútil
zabezpečiť kvalitné a spoľahlivé zdroje vody. Preto boli
vybudované dva gravitačné privádzače, v roku 1873
bol sprevádzkovaný prvý - 90 kilometrový. V roku 1910
druhý, 180 km dlhý, obidva napájané z oblasti Štajerských Álp (neďaleko mestečka Mariazell). Poskytujú
veľmi kvalitnú pramenitú vodu a poskytujú jej dostatok až dodnes. Napriek tomu Viedeň prevádzkuje aj
doplnkové zdroje v Lobau a Nussdorf v bezprostrednej blízkosti mesta. Tie väčšinu roka slúžia len ako záložné, s minimálnym stupňom využívania. Sú len pre
prípad plánovaných opráv spomenutých veľkých privádzačoch, alebo na pokrytie špičkových odberov
v horúčavách. Rovnako sú však aj bezpečnostnou poistkou pre prípad akejkoľvek vážnej havárie spomenutých veľkozdrojov.
Podobná situácia
je zrejme v Prahe.
Áno, podobne aj Praha, ktorá tri štvrtiny vody odoberá z vodárenskej nádrže Želivka (juhovýchodne od
Prahy), štvrtinu spotreby zabezpečuje podzemnými
zdrojmi z Káraného (severne), pritom však stále
udržiava prevádzkyschopnú úpravňu vody v Podolí,
zásobovanú vodou z Vltavy.
A príklady zo Slovenska?
Bratislava má vhodne rozmiestnených viacero
podzemných zdrojov kvalitných vôd (pravobrežný
Pečenský les, Rusovce, ľavobrežný ostrov Sihoť, prípadne diaľkovod zo zdrojov v oblasti Šamorína), preto nemusí zabezpečovať ďalšiu záložnú úpravňu vôd.
Podobne sa zabezpečujú všetky väčšie mestá, ktoré
majú na to čo len trochu možností. Slovensko je v dobrej situácii pokiaľ ide o vodárenské sústavy schopné
transportovať kvalitnú vodu na veľké vzdialenosti.
Väčšina týchto vodárenských sústav je zabezpečená
viacerými zdrojmi, napríklad na juhu stredného Slovenska oblasť Detva - Lučenec - Rimavská Sobota Veľký Krtíš je zásobovaná z troch vodárenských nádrží:
Hriňová, Málinec a Klenovec. V spomenutých prípadoch zabezpečuje viacero zdrojov a prepojenie v rámci vodárenskej sústavy vysokú spoľahlivosť dodávky vody. Aj pri veľkých poruchách (z akejkoľvek príčiny)
je možné zásobovať mestá a obce vodou. V krajnom
prípade by boli dodávky vody počas dňa regulované,
napríklad na niekoľko hodín, ale voda vždy bude zabezpečená.
Poznámka redakcie: Podrobnejšie informácie o zásobovaní Viedne a Prahy pitnou vodou možno nájsť
na stránkach mesta Viedeň venovaných tejto problematike www.wien.gv.at/wienwasser/versorgung a na
stránkach Pražských vodovodov a kanalizácií, a.s.,
www.pvk.cz/upravny-vody.html
a budú veľmi zraniteľné. Treba tiež prihliadnuť na to,
že Slovensko je na hlavnom európskom rozvodí
a voda, ktorá tu v podobe zrážok spadne, aj rýchlo
odteká preč, čo môže v blízkej budúcnosti spôsobiť
vážne problémy v regiónoch zásobovanými prevažne
zo zdrojov povrchovej vody. Najtypickejším príkladom
je východné Slovensko, ktoré trpí nedostatkom kvalitných a výdatnejších zdrojov podzemnej vody a je
odkázané na povrchové zdroje.
A práve preto východ Slovenska potrebuje ďalší
veľkokapacitný zdroj Tichý Potok, ktorému sme sa
v našom seriáli už venovali. Ako sme uviedli v predchádzajúcich častiach, okrem odborných diskusií sa
k problematike Tichého Potoka vedú aj laické, často
však iba žabomyšie diskusie. A navyše, veľmi veľkú úlohu tu zohráva aj strach. Strach ničím neodôvodnený,
ale silný... Strach, ktorý už desiatky rokov stojí v ceste
výstavbe vodárenskej nádrže (VN) Tichý Potok.
Jeden z ďalších “vážnych” protiargumentov, ktorý
zavše vyťahujú z rukáva odporcovia Tichého Potoka,
je ten, že celá idea je vraj výplodom megalomanských čias budovania socializmu.
Omyl! Plánovanie a projektovanie nádrže Tichý Potok sa začalo už v 30-tych rokoch minulého storočia!
Jestvujú o tom viaceré dokumenty. Bližšie o tom však
až v ďalšej - záverečnej časti seriálu o súčasnosti a perspektívach vodných zdrojov.
(fur.)
Ilustračné foto: archív redakcie
Perspektívne problémy
východu Slovenska
V súvislosti s očakávanými extrémami v počasí najbližších desaťročí (striedanie období zničujúceho sucha s povodňami a záplavami) treba otvorene hovoriť o tom, že najmä povrchové zdroje pitnej vody sú
11
Téma
Kvalitu vody z verejných vodovodov netreba „zlepšovať“ žiadnymi zariadeniami na jej doúpravu v domácnosti.
Čo vie verejnosť
o pitnej vode?
[ III. časť]
O
tom, že verejnosť málo vie o kvalite a zdravotnej bezpečnosti pitnej vody, sme v našom seriáli už písali. Aj o tom, že dôsledkom tejto
nevedomosti je v celku úspešné ťaženie výrobcov a predajcov filtrov na doúpravu pitnej vody v domácnostiach. To je však len polovica
pravdy. Tá druhá, ešte horšia polovica skutočnosti, hovorí o tom, že nepravidelná a neodborná (rozumej: výslovne laická) starostlivosť
o filtre a ich filtračné vložky vyvoláva riziko značného zhoršenia kvality vody a dokonca je hrozbou jej mikrobiálneho znečistenia!
Motívmi nepravidelnej a neodbornej údržby filtra
a výmeny filtračných vložiek sú neznalosť a niekedy
aj nedostatočné poučenie zo strany výrobcov a predajcov, ale často aj ekonomické dôvody. Vďaka takto
motivovanej neprofesionálnej starostlivosti o “filter”
má občan v konečnom dôsledku neraz oveľa horšiu
kvalitu vody než akú by mal, keby si zariadenie vôbec
nekúpil.
Filtre: Čo všetko dokážu?
Výrobcovia a predajcovia zariadení na doúpravu
pitnej vody v domácnosti, tzv. filtrov, “argumentujú”
tým, že žbrnda, ktorá u nás tečie z kohútikov, sa nedá
a nesmie piť, keďže ohrozuje život a zdravie konzumenta.
V predchádzajúcich dieloch seriálu sme priniesli dostatok príkladov o tom, ako na rôznych predajných akciách, výstavách, na rôznych komorných seansách, ale
aj prostredníctvom emailovej komunikácie sa snažia
presvedčiť potenciálnych zákazníkov, aby si kúpili drahé filtračné zariadenie, lebo inak hrozí, že z vody z vodovodu ( aj verejného) môžu vážne ochorieť, napríklad na rakovinu.
Opak je ale pravdou. Podľa vedúcej Národného referenčného centra pre hygienickú problematiku pitnej vody pri RÚVZ so sídlom v Košiciach Ing. Zuzany
Bratskej, produktom fitrov pracujúcich na báze reverznej osmózy je demineralizovaná (hladná) voda,
pričom vedecky boli preukázané mnohé zdravotné riziká spojené s jej konzumáciou.
“Každý človek, ktorý čo i len uvažuje o kúpe filtra na
úpravu vody, by mal vedieť o tom, že vápnik a v menšej miere aj horčík majú aj antioxidačnú funkciu, čo
znamená, že redukujú voľné radikály v tele, čiže majú
antikarcinogénny účinok,” zdôrazňuje inžnierka Bratská.
12
Ostatné záležitosti spojené s používaním filtrov už
tu nebudeme rozvádzať, napokon vo Vodárenských
pohľadoch sme sa im už viackrát - a veľmi podrobne!
- venovali (z pohľadu nezávislých odborníkov), preto
len odcitujeme zo stanoviska Úradu verejného zdravotníctva (ÚZV) SR v Bratislave:
“Zariadenia na princípe reverznej osmózy nie sú
vhodné ako konečný stupeň úpravy pitnej vody, pretože vodu upravenú reverznou osmózou nemožno považovať za plnohodnotnú pitnú vodu.”
ÚVZ SR ďalej zdôrazňuje, že zariadenia fungujúce
na princípe reverznej osmózy sú u nás známe už dávno, využívali sa však na prípravu tzv. čistej vody - výlučne pre technické a laboratórne účely.
Podľa pracovníkov úradu, ktorí sa opierajú o odborné zistenia svojich kolegov zo Státního zdravotního
ústavu v Prahe, je opodstatnené varovanie pred pitím demineralizovanej vody, pretože nedostatok minerálnych látok v nej obsiahnutých, ako je horčík, vápnik, kremík a ďalšie, predstavuje mnohonásobne
vyššie zdravotné riziko, ako podlimitná prítomnosť
niektorých škodlivín, ktoré sa v pitnej vode v našich
podmienkach môžu vyskytovať.
V oblastiach, kde je zabezpečené zásobovanie vodou z verejného vodovodu, ktorý je pod neustálou
kontrolou regionálnych úradov verejného zdravotníctva, je kúpa filtračných zariadení na doúpravu pitnej vody v domácnostiach neopodstatnená! - uvádza sa v stanovisku ÚVZ SR.
Riziko zhoršenia kvality
Ak sme už povedali A, dodajme aj B. Hygienici upozorňujú, že problémom nie je len samotné používanie filtrov a to, že voda po úprave sama o sebe vyvoláva mnohé zdravotné riziká, ale “filter” pri neodbornej
manipulácii môže ešte kvalitu vody významne zhoršiť.
Pracovníci každej vodárenskej spoločnosti na Slovensku by určite mohli uviesť množstvo príkladov,
kedy sa občan sťažoval na zlú kvalitu vody, že napríklad voda je veľmi zafarbená a obsahuje napríklad veľa
železa, a tak ďalej, a až podrobné rozbory vody pred
vodomerom a v domácej rozvodnej sieti mu ukázali,
že voda z verejného vodovodu je v poriadku; pod zlú
kvalitu vody uňho doma sa podpisuje práve inštalovaný filter a jeho nepravidelná a neodborná udržba
vrátane zanedbávanej výmeny filtračnej vložky.
Inak a jednoduchšie povedané, len vďaka používaniu filtra voda uňho doma nespĺňa legislatívou definované parametre kvality. Toto verejnosť nevie a nazdáva sa, že “zlú vodu” jej dodáva vodárenská
spoločnosť.
Téma
Verejná mienka:
Útržky a nepresnosti
Sociológia učí, že verejná mienka je vrtošivá a rada
narába s nepresnosťami a útržkami; človek niekde začuje, že aj sused z vedľajšej bytovky má zlú vodu a napokon aj on sám má takú všelijakú, bohvie, či je zdravá, avšak to, že pod nekvalitu susedovej vody sa
podpisuje práve nesprávne používanie filtra, to už on
nevie, no už sa začínajú šíriť fámy o nebezpečnej vode
z vodovodu... Tento modelový príklad je samozrejme
zovšeobecnený, ale zástupy ľudí, ktorí v obchodoch
a hyperkamarketoch vystoja pri pokladniciach aj dlhé
rady, len aby si kúpili celé štósy balených vôd, lebo
voda, ktorá im tečie z vodovodu, je vraj zlá, nezdravá,
nevhodná na pitie sú reálne. Rovnako je preukázateľný narastajúci profit predajcovia filtrov na doúpravu
pitnej vody, ktorým sa darí - presne z tých istých dôvodov.
Ukazuje sa, že vodárenská osveta by sa mala viac
zamerať aj týmto smerom. Vráťme sa ale k problematike filtrov - už naposledy v tomto seriáli. Podľa Ing.
Nataše Riganovej, vedúcej útvaru chemicko-technologických činností Východoslovenskej vodárenskej
spoločnosti (VVS), a.s. Košice, ktorá je odborným garantom seriálu Čo vie verejnosť o pitnej vode?, treba
tu upozorniť na niekoľko problémov.
“Pokiaľ ide napríklad o filtre s mechanickým odstraňovaním, stáva sa, že sa nám zákazník sťažuje, že mu
dodávame zlú vodu, ktorá na pohľad nie je číra, ale hnedo sfarbená. Naše slovné protiargumenty zákazníka málokedy presvedčia. Musíme to preukázať výsledkami analýz pred a za filtrom.”
cii presvedčiť o kvalite výrobku, na ktorý je ochotný
minúť stovky eur.”
Princíp zázračného prútika
V záujme objektívneho postoja treba napísať, že
väčšina výrobcov, resp. predajcov filtrov pribaľuje
k prístrojom návody na použitie, v ktorých sa odporúča pravidelne vymieňať filtračné vložky v takom
a takom intervale, povedzme trikrát do roka.
“Ja sa ale pýtam, ako ako môže výrobca dopredu
vedieť, aká tá voda je, aká je v nej koncentrácia tých
prvkov, ktoré chce užívateľ filtrom odstrániť. Veď to
často nevie nielen výrobca a predajca, ale ani zákazník! A ani ho to nezaujíma,” uviedla inžinierka Riganová a dodáva:
“Mnohí majitelia filtrov si priložené návody ani
neprečítajú, alebo ak aj áno, často im ani nerozumejú! To je naozaj ďalší balík problémov. Ten, kto si
kúpi filter, ani nevie akú má vodu, len kdesi počul,
že zlú, nevie ani na čo presne slúži filter, ktorý si kúpil, vie len jedno - že konečne má v ruke vytúžený zázračný prútik, ktorý sa postará o “dobrú vodu”
a o jeho zdravie. A to je z jeho strany všetko!
Slovo nezávislého odborníka
Predajcom filtrov sa nepáči, že na ich nekalé praktiky poukazujú síce odborníci, ale takí, ktorí vraj nie
sú nezávislí, lebo sú to zamestnanci tej-ktorej vodárenskej spoločnosti a priamo sú zainteresovaní na jej
podnikateľskej činnosti. Aj preto vo Vodárenských pohľadoch pravidelne dávame slovo aj odborníkom, ktorí s činnosťou vodárenských spoločností nie sú priamo spätí.
Takými sú pracovníci jednotlivých úradov verejného zdravotníctva, ale napríklad aj vedúci oddelenia
technológie úpravy vôd Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) Ing. Karol Munka, PhD.,
podľa ktorého zariadenia na doúpravu pitnej vody
v mieste spotreby si najčastejšie obstarávajú úplní laici, ktorí “nerozumejú princípom technologických postupov používaných v týchto zariadeniach, nepoznajú
ich technologické možnosti a pristupujú k nákupu týchto zariadení, aj keď vôbec nepoznajú kvalitu nimi používanej pitnej vody, a teda absolútne nedokážu objektívne posúdiť
potrebu využitia
Ale predsa len je tu ešte jedna stránka veci. Nepravidelná výmena filtračnej vložky z ekonomických dôvodov. Vôbec nie je zriedkavý jav, že človek, ktorý
podľahol reklamnému vábeniu a tlaku zo strany predajcu, kúpil si drahé filtračné zariadenie, hoci ho v skutočnosti vôbec nepotreboval a na pravidelnú výmenu filtračných vložiek mu už jednoducho nezostáva.
Vo väčšine prípadov sa potvrdí, že spomínané
problémy spôsobil filter; zrejme sa pod nekvalitu vody
podpisuje už spomínaná nesprávna údržba filtračnej
vložky.
“Všeobecne totiž platí, že filtračnú vložku - bez ohľadu na akom princípe filter pracuje, ale týka sa to predovšetkým filtrov s mechanickým odstraňovaním, treba
pravidelne a odborne čistiť, lebo pri nepravidelnej a neodbornej údržbe je riziko nielen vyššej koncentrácie železa, ako to bolo uvedené v príklade, alebo aj iných prvkov, ale je tu aj významné riziko mikrobiálneho
znečistenia a o tom treba otvorene hovoriť,” zdôrazňuje inžinierka Riganová.
Predajcovia filtrov ponúkajú zariadenia na úpravu
vody, ktoré vyrobia “krištáľovo čistú zdravú pitnú
vodu”, pričom ide o zariadenia pracujúce na určitom
princípe (reverzná osmóza, aktívne uhlie, iónová výmena a pod.), čo znamená, že určitou technológiou
odstránia určitú skupinu látok, resp. vyrobia destilovanú vodu.
“Podľa našich informácií nikto z predajcov neponúkne zákazníkovi bezplatnú analýzu vody, na základe ktorej by určil príslušný typ zariadenia. V rámci
predajných akcií sa stalo, že bola síce vykonaná analýza vody na mieste napríklad v ukazovateli dusičnany, kde sa samozrejme potvrdila závadnosť vzorky. Nami vykonaná kontrolná laboratórna analýza
však závadnosť nepotvrdila. Pri serióznom predaji
by mala byť vstupná analýza vody samozrejmosťou a
zákazník by sa mal na základe analýzy vody po filtrá-
13
Téma
Železo dáva silu, ale...
Inžinierka Riganová zhrnula celú problematiku týmito slovami:
„V rámci objektívneho posúdenia je potrebné uviesť,
že zariadenia domácu úpravu pitnej vody my vodári úplne nezavrhujeme, majú svoje opodstatnenie, ale len tam,
kde nie je možnosť získať pitnú vodu z verejného vodovodu, kde nie je v obci vybudovaný verejný vodovod alebo z technických príčin (odľahlé pozemky a podobne),
a tak používajú vlastné zdroje. Ale pre pitnú vodu z verejných vodovodov, ktorej kvalita je pravidelne kontrolovaná, nie je žiadne, zdôrazňujem: žiadne opodstatnenie pre používanie takýchto zariadení!”
týchto zariadení v daných konkrétnych podmienkach.
Za takéhoto stavu sa predajcom týchto zariadení darí
ich predávať, a to aj v regiónoch s veľmi kvalitnou pitnou vodou, kde by také zariadenia vôbec nemali byť využívané.”
Na margo zdravotných rizík doúpravy pitnej vody
filtrami používanými v domácnostiach inžinier Munka uviedol:
“Za značne problematické pri zariadeniach na doúpravu pitnej vody v mieste spotreby možno považovať
skutočnosť, že ich účinnosť nemusí byť konštantná počas udávanej doby životnosti, taktiež koniec životnosti
filtračnej náplne nie je spravidla jednoznačne indikovaný a užívateľ takéhoto zariadenia nemá možnosť priebežne kontrolovať jeho účinnosť, samozrejme pokiaľ si
nedá urobiť rozbor vody, čo však niečo stojí. U týchto zariadení môže často dochádzať k pomnožovaniu mikroorganizmov, predovšetkým pri dlhšej odstávke alebo nesprávnou starostlivosťou a údržbou
o zariadenie. Pri nesprávnej technologickej aplikácii iónomeničov môže dochádzať k nežiaducej výmene vápenatých a horečnatých iónov za sodíkové ióny pri zmäkčovaní vody alebo výmene dusičnanových iónov za
chloridové ióny pri denitratácii.”
Napokon inžinier Munka dodáva: “Zo žiadneho zariadenia na doúpravu pitnej vody v mieste spotreby sa
nesmie používať upravená voda na prípravu stravy pre
dojčatá!”
14
V záverečnej - štvrtej časti seriálu Čo vie verejnosť
o pitnej vode? sa pozrieme na niektoré ukazovatele
kvality pitnej vody z pohľadu, ako verejnosť vníma
kvalitu v polaritách (protikladných požiadavkách).
Napríklad vápnik a horčík ako esenciálne prvky. Verejnosť vie, že sú pre život nevyhnutné, no chce, aby ich
vo vode bolo čo najmenej - aby nezanášalo varnú kanvicu. Podobne je to aj so železom, o ktorom sa už
v starých rozprávkach hovorilo, že dáva človeku život
a silu. Áno, je to pravda, ale mnohí nechcú, aby im sfarbilo umývadlo. Chlór ako prevencia proti epidémiám
a na strane druhej sa verejnosť mylne domnieva, že je
ho vo vode veľa, o čom vraj svedčí biele sfarbenie
(vzduchové bublinky vo vode).
A takých protikladov by sme mohli menovať mnoho.
(fur.)
Ilustračné foto: archív redakcie
Čo je nové
Čo je nové v
Významnou zmenou, ktorá sa v BVS v posledných mesiacoch udiala, je nástup nového vedenia
a orgánov spoločnosti. Tretí štvrťrok bol okrem tejto zmeny bohatý aj na marketingové a investičné
aktivity.
Marketingové projekty
Bratislavská vodárenská spoločnosť schválila v tomto roku novú víziu a poslanie spoločnosti. Hlavná zmena spočíva v strategickom rozhodnutí presadiť sa
s hlavným produktom -pitnou vodou- na trhu a presvedčiť spotrebiteľov a zákazníkov o jej vysokej kvalite, dobrej dostupnosti a nízkej cene. Komunikačným
nástrojom na dosiahnutie tohto zámeru je projekt
s názvom Voda ako nápoj. Logo projektu, zatriedenie pitnej vody do 6 skupín podľa jej zloženia, fan page
na Facebooku, informácie na web stránke BVS o parametroch pitnej vody v jednotlivých lokalitách ako aj
príbalový informačný leták určený zákazníkom by mali
BVS pomôcť tento nový projekt čo najrýchlejšie spropagovať.
Vzdelávací program Modrá škola, ktorému sa BVS
venuje už tretí rok a jej fanúšikov stále pribúda, je obohatený o novú aktivitu. Je ňou získanie štýlovej pitnej
fontány školou ako zdravej alternatívy pitného režimu pre žiakov. Do pilotného projektu sme vybrali 5
škôl od základných až po univerzity, ktoré sa aktívne
zapájajú do programu Modrej školy. Tieto dostanú od
BVS pitnú fontánku, prostredníctvom ktorej bude BVS
získavať nielen nových spotrebiteľov a budúcich zákazníkov, ale aj informácie pre správne marketingové
rozhodnutia.
Modrá škola sa zapojila do projektu denníka SME
s výstižným názvom SME v škole. Podstatou projektu bolo vytvoriť pracovný zošit na tému voda a vodárenstvo pre gymnáziá a stredné školy. Zámerom bolo
okrem osvety o vode budovať dobré meno BVS a prezentovať pitnú vodu z vodovodu ako kvalitný a zdravý nápoj. Obsahom pracovného zošita boli zaujímavé informácie o BVS, jej produkte a vzdelávacích
aktivitách. Podľa vyjadrení pedagógov bol prijatý veľmi kladne, vhodne dopĺňal učebný materiál a poskytol množstvo tvorivých úloh. Do projektu sa zapojilo
4545 študentov zo 65 gymnázií a stredných škôl.
Raňajky s riaditeľom
Neformálna komunikácia sa v pracovnom prostredí niekedy podceňuje. BVS sa rozhodla podporiť aj tento druh komunikácie prostredníctvom raňajok s generálnym a úsekovými riaditeľmi.„Pokusným králikom“
sa stal úsek obchodu a marketingu a nasledovať budú
ďalšie podľa požiadaviek a predstáv nového vedenia.
BVS v hlavnej úlohe
DEWALOP je cezhraničný projekt, do ktorého je zapojená okrem BVS aj Slovenská technická Univerzita
v Bratislave, vodárenská spoločnosť vo Viedni a Technická Univerzita Viedeň. Cieľom projektu je zníženie
strát vody na území pôsobnosti oboch vodárenských
spoločností. V súčasnosti sa pracuje na ďalších formách propagácie projektu. Jednou z nich je filmový
dokument, ktorého časť sa nakrúcala aj v priestoroch
BVS, kde sa filmári oboznámili s metodikou sledovania strát vody, s vyhľadávaním únikov vody
a s možnosťami ich znižovania.
Street art v BVS
Netradičná forma spolupráce vznikla medzi BVS
a streetartovými umelcami. BVS využila ich ponuku
pomaľovať objekty BVS, ktoré sú roztrúsené na veľkom území a mnohé z nich nie sú práve v najlepšom
stave. Grafity, podľa vopred schválených návrhov našou spoločnosťou, by okrem čiastočnej ochrany
9001 je ideálnou základňou pre deklarovanie kompetentnosti a odbornosti moderných spoločností všetkých veľkostí vo všetkých oblastiach priemyslu, hospodárstva a služieb.
Jednou z možností ako zabezpečiť účinnejší a efektívnejší prístup k ochrane životného prostredia vo firme, získať vyšší environmentálny kredit a konkurenčnú výhodu na národnom aj medzinárodnom trhu, je
zaviesť a certifikovať systém environmentálneho manažérstva podľa normy EN ISO 14001.
BVS sa rozhodla zaviesť integrovaný manažérsky
systém, ktorý pozostáva zo systému manažérstva kvality a systému environmentálneho manažérstva. Na
prelome mája a júna prebehol v našej spoločnosti certifikačný audit, na základe ktorého boli spoločnosti
udelené certifikáty. Získaním certifikátu systému manažérstva kvality a systému environmentálneho manažérstva preukázala BVS kvalitu v poskytovaných
službách a v ochrane životného prostredia.
Povodeň v Podhorí a obnovenie
dodávky pitnej vody
Povodne sa v tomto roku podpísali aj na území,
ktoré zásobuje pitnou vodou naša spoločnosť. V júni
sa podhorím Malých Karpát prehnala výdatná búrka
s úhrnom zrážok asi 100 mm. Obrovská masa vody
omietky mali dotvárať scenériu prostredia, v ktorom
sa nachádzajú.
Vyhodnotenie činnosti Nadácie Voda
Stav koryta potoka po povodňovej vlne
V roku 2010 Nadácia Voda BVS vyvíjala verejno-prospešnú činnosť v oblasti darcovstva, dobrovoľníctva,
finančnej a nefinančnej pomoci. Zapojila sa do verejnej nefinančnej zbierky Slovenskej pošty na pomoc
postihnutým povodňami v Nitrianskom kraji. Z darov
zamestnancov finančne pomohla postihnutým povodňami vo vybraných obciach Košického a Prešovského kraja. Zamestnanci bezplatne darovali krv a taktiež prišli pomôcť Lepšiemu svetu pre znevýhodnených
vyčistiť priestory objektu, z ktorého si občianske združenie vybuduje kúsok „lepšieho sveta“ pre svojich
klientov postihnutých dawnovým syndrómom. Nadácia podporila študentov finančnou cenou za najlepšie architektonické návrhy revitalizácie objektu Vodárenského múzea. Celkovo darovala viac ako 5 tisíc eur
na rôzne charitatívne a zdravotnícke projekty.
Kvalitná a environmentálna BVS
Systém manažérstva kvality umožňuje prispôsobiť
individuálne služby poskytované spoločnosťou požiadavkám a potrebám konkrétneho zákazníka. Preto systém manažérstva kvality podľa požiadaviek ISO
sa vrútila do údolia, kde brala všetko, čo jej prišlo do
cesty. V 9-tich podhorských obciach bola prerušená
dodávka pitnej vody verejným vodovodom. Najväčšie škody voda napáchala v obci Píla. Zničené a poškodené boli vodné zdroje ako aj časť potrubia. Našťastie nedošlo k vážnemu poškodeniu významných
objektov a nebol poškodený žiadny vodojem ani samotné objekty vodných zdrojov. Dodávka pitnej vody
bola vďaka veľkému úsiliu zamestnancov BVS obnovená veľmi rýchlo a aj keď sa škody stále odstraňujú,
vo všetkých 9 obciach je zásobovanie pitnou vodou
zabezpečené. Vďaka zamestnancom za ich obetavosť.
Investičná činnosť
V prvom polroku BVS začala 3 nové významné stavby, ktoré zabezpečia zlepšenie zásobovania pitnou vodou, zvýšenie kapacity odvádzania odpadových vôd
a kvality ich čistenia. Ukončila 9 stavieb týkajúcich sa
rekonštrukcií, prestavieb a nových stavieb. Z významných rozostavaných stavieb pokračuje 9 rekonštrukčných a investičných. Jedna stavba spolufinancovaná
z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a ŠR sa realizuje a jedna je v procese schvaľovania. Projektovo je
na realizáciu pripravených 11 stavieb, z toho 4 z vlastných zdrojov.
Mgr. Jana Štulajterová, BVS, a.s.
a
foto: archív BVS, a.s,
15
Čo je nové
Čo je nové vo VVS, a.s.
Intenzifikácia ČOV Bardejov
VVS, a.s. odštartovala v máji tohto roku ďalší z projektov kofinancovaných EÚ – Intenzifikácia ČOV Bardejov. Tento projekt je spolufinancovaný z Kohézneho fondu Európskej únie a štátneho rozpočtu
Slovenskej republiky v rámci Operačného programu
Životné prostredie.
Dátum začatia realizácie projektu: 10. 5. 2011
Dátum ukončenia realizácie projektu: 9. 6. 2013
Celkové investičné náklady: 16 269 099,19 EUR
Dotácia EÚ a ŠR z OPŽP: 14 969 337,08 EUR
Riadiaci orgán: Ministerstvo životného prostredia SR
Cieľom projektu je:
- vytvoriť podmienky pre čistenie odpadových vôd
na ČOV pre 36 518 EO, čo pokryje potreby aglomerácie Bardejov,
- dosiahnuť povolené hodnoty na odtoku do vodárenského toku Topľa v súlade s Nariadením vlády č.
296/2005 Z.z., s dôrazom na amoniakálny dusík, kto-
rý je z hľadiska odberu vody pre pitné účely kľúčovým faktorom,
- emisno-imisným princípom návrhu intenzifikácie
ČOV zabezpečiť dosiahnutie parametrov v recipiente
po zmiešaní redukciou vypúšťaného znečistenia
Dodávatelia stavebnomontážnych prác realizujú
práce na viacerých objektoch v rámci spracovanej realizačnej dokumentácie. Ide o výstavbu odľahčovacej komory, ktorá je pred ukončením. Taktiež boli prevedené rekonštrukčné práce na dažďovej nádrži
a výstavba provizórnych objektov týkajúcich sa obtokov č. 2 a 3. Na objekte Lapač štrku bola vykonaná
betonáž základov pod žeriav. Uskutočnili sa skúšky
tesnosti kanálu a nádrže na zvoz fekálií. Na objekte
Budova mechanického predčistenia je zrealizovaný
výkop rýhy žľabu jemných hrablíc, betonáž podkladného betónu, debnenie a montáž výstuže základovej
dosky kanála.
Práce prebiehajú aj na dvoch Dosadzovacích nádržiach, kde bol realizovaný výkop jamy po úroveň zarazenia paženia, sondáž existujúcich potrubí a demon-
táž kanalizácie DN 400. V súčasnosti na dosadzovacích
nádržiach prebieha betonáž podkladných betónov,
montáž výstuže a betonáž základovej dosky spodnej
časti. Bola tiež zrealizovaná prekládka obj. Plynovod.
Pokračuje sa v demolačných prácach na obj. Plynojem, ktoré sú pred dokončením, tiež betonáž základovej dosky na obj. Terciálne dočistenie.
Predpokladané trvanie výstavby projektu je 20 mesiacov so 6 mesačnou skúšobnou prevádzkou.
Po realizácii bude stavba prevádzkovaná Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. Košice.
Ing. Imrich Broda
projekt manažér VVS, a.s.,
Mgr. Adriana Marušinová
MEDZIZÁVODNÁ SÚŤAŽ ZRUČNOSTI VODÁRENSKÝCH
PRACOVNÍKOV Bardejov 2011
Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., tak
ako každý rok, aj teraz 2. septembra preverila zručnosti svojich pracovníkov na Medzizávodnej súťaži zručnosti v Bardejove.
Generálny riaditeľ VVS, a.s. Ing. Stanislav Hreha spolu s primátorom mesta Bardejov MUDr. Borisom Hanuščakom slávnostne otvorili tohtoročnú Súťaž zručnosti vodárenských pracovníkov, a to priamo na
Radničnom námestí v Bardejove. Viac o histórii tohto
kráľovského mesta sa mohli všetci návštevníci dozvedieť počas prehliadky Šarišského múzea na Radničnom námestí a Baziliky minor sv. Egídia s možnosťou
výstupu na vežu kostola.
Opäť sa súťažilo v tradičných disciplínach, ktorých
sa zúčastnili dvojčlenné družstvá:
Disciplína A – montáž vodovodného potrubia klasickými technologickými postupmi
Disciplína B – montáž vodovodného potrubia novými technologickými postupmi, zváranie PE elektrotvarovkami , vrátane montáže prípojky
Disciplína C – vytyčovanie vodovodného potrubia
Disciplína D –vyhľadávanie skrytých porúch na vodovodnom potrubí
Disciplína BOZ
Súčasťou programu pre všetkých
návštevníkov, ktorí prišli povzbudiť
súťažiacich vodárov bola aj exkurzia
v úpravni vody Bardejov s biologickým monitoringom a taktiež mali
všetci možnosť dať si urobiť bezplatný rozbor vody v ukazovateli dusičňany. Priamo na Radničnom námestí sa mohli súťažiaci, hostia, ale aj
široká verejnosť občerstviť z vodných barov, a to pitnou vodou
z dvoch zdrojov - Prameň Mikulášova a Prameň Šiba.
V rámci tohto dňa sa uskutočnila
aj prezentácia špeciálnej vodárenskej techniky spoločnosti VVS, a.s.
s cieľom priblížiť návštevníkom súťaže vybranú techniku , ktorá sa používa pri prevádzke vodovodných
16
a kanalizačných zariadení.
O dobrú náladu sa postaral folklórny súbor Bartošovčan , pod vedením Františka Čecha,tanečná
skupina FÄTTY z Bardejova a víťaz Česko-slovenskej superstar Lukáš Adamec so svojou kapelou
SIEMPRE z Košíc.
Disciplína A – 1. miesto: VVS, a.s., závod Bardejov (Ján Vašičkanin a Jozef Kačmár)
Disciplína B – 1. miesto: VVS, a.s., závod
Bardejov (Ján Vašičkanin a Jozef Kačmár)
Disciplína A+B – 1. miesto: VVS, a.s., závod
Bardejov (Ján Vašičkanin a Jozef Kačmár)
Disciplína C+D – 1. miesto: VVS, a.s., závod
Svidník (Michal Špak a Alexander Babjak).
Každý kto prišiel podporiť súťažiace tímy mal možnosť po vyplnení anketového lístku byť zaradený do
žrebovania o atraktívne a hodnotné ceny. Víťazmi sa
aj tento rok stal tím pracovníkov z Bardejova a už po
ôsmy krát si vybojoval postup na Celoslovenskú súťaž
zručnosti, ktorá sa konala 7. - 9. septembra v Leviciach,
a ktorej organizátorom bola tento rok Západoslovenská vodárenská spoločnosť. Symbolickú štafetu odovzdal Ing. Michal Ševčík, riaditeľ závodu Bardejov, riaditeľovi závodu Košice Ing. Gabrielovi Fedákovi.
Mgr. Martina Bubelíniová
Foto: archív redakcie
Čo je nové
Čo je nové v PVPS, a.s.
Ekologický prínos v regióne Stará Ľubovňa
Dobudovanie kanalizácií a ČOV
Rozhovor s generálnym riaditeľom Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s.,
člena skupiny Veolia Voda Ing. Robertom Tencerom.
Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s.
78,2% oproti EO v aglomerácii v súčasnosti (924 376
EO).
Po dobudovaní kanalizácie v aglomerácii, jestvujúca mechanicko-biologická ČOV Stará Ľubovňa s úplným kalovým hospodárstvom nebude kapacitne postačovať, pričom súčasná technologická linka je
schopná eliminovať iba organické znečistenie.
Doplnilo sa o automatizované riadenie podľa koncentrácie amoniakálneho a dusičnanového dusíka v aktivačných nádržiach.
Vaša spoločnosť sa neustále zlepšuje a rastie.
V poslednom období získala aj viacero certifikátov. V akých oblastiach ste dosiahli potvrdenie
kvality?
Čo prinesie projekt regiónu? Aké významné výsledky sa dosiahnu?
Blíži sa dokončenie výstavby ČOV a kanalizácie
v regióne Stará Ľubovňa. Aké boli začiatky a hlavné dôvody výstavby tohto diela?
V októbri 2010 sme začali rekonštrukciu s rozšírením Čistiarne odpadových vôd v Starej Ľubovni v hodnote 20,9 milióna EUR. Bolo to v rámci projektu „Do-
- vybuduje sa 12 533 m stôk a 5 842,5
m kanalizačných odbočiek v počte 779 ks,
- na stokovú sieť bude napojených
3 810 nových obyvateľov,
- kapacita ČOV sa zvýši na 24 917 EO,
čím sa zabezpečí stupeň odkanalizovania
projektovej oblasti podľa podľa EO na
91,8 %,
- zvýši sa napojenosť obyvateľstva
v aglomerácii na kanalizáciu zo 75,5 % na
90,8 % (počet napojených obyvateľov na
stokovú sieť k celkovému počtu obyvateľstva v aglomerácii v roku 2009 a v roku
2012),
- bude zabezpečené čistenie odpadových vôd s odstraňovaním nutrientov
v súlade s NV č. 296/2005 Zb. a so smernicou 91/271/EHS,
- dôjde k redukcii vplyvu nutrientov na kvalitu vody
v recipiente Poprad a k zníženiu cezhraničného
transportu znečistenia touto hraničnou riekou do Poľska,
- zníži sa znečistenie podzemných vôd spôsobované netesnými žumpami a taktiež povrchových vôd nekontrolovateľným vývozom fekálií do príslušného povodia,
- vytvoria sa predpoklady na lepšiu kvalitu životných podmienok obyvateľstva, čo
prispeje k podpore vyváženého regionálneho rozvoja prostredníctvom zvyšovania konkurencie- schopnosti regiónu
Po intenzívnej príprave naša spoločnosť úspešne
zavŕšila proces certifikácie systému manažérstva kvality podľa medzinárodnej normy STN EN ISO 9001:2001
bez vývoja v decembri v roku 2007.
Získaním ďalšieho certifikátu ISO 14001 dňa 27. júla
2009 sme potvrdili našu pripravenosť plniť aj najnáročnejšie kritériá v oblasti dodávok pitnej vody a odkanalizovania odpadových vôd.
Kedy by mala byť stavba ukončená?
Projekt „Dobudovanie kanalizácií
a ČOV pre aglomeráciu Stará Ľubovňa“ by
sa mal dokončiť na jeseň v roku 2012.
budovanie kanalizácií a ČOV pre aglomeráciu Stará
Ľubovňa“. Investorom je Podtatranská vodárenská
spoločnosť, a.s. s prispením financií z európskych fondov v celkovej výške 16 426 milióna EUR.
Aglomeráciu Stará Ľubovňa tvoria obce Stará Ľubovňa (16 387 obyvateľov), Nová Ľubovňa (2 786 obyvateľov) a Jakubany (2 597 obyvateľov). V nej je vybudovaná verejná vodovodná sieť a časť kanalizácie. Z
týchto obcí sa iba čiastočne gravitačne odvádza odpadová voda do ČOV v Starej Ľubovni. Z ostatných
častí obcí sú vyvážané žumpové vody pomocou fekálnych vozov na existujúcu ČOV.
Nevybudovaná kanalizačná sieť predstavuje vyššie
náklady obyvateľov na zvoz fekálií zo žúmp na ČOV,
znečisťovanie podzemných a povrchových vôd netesnými žumpami a nekontrolovaný vývoz fekálií do okolitého prostredia. Aktuálne je na verejnú kanalizáciu
pripojených 19 055 EO, čo predstavuje napojenosť
Významné postavenie v podtatranskom regióne znamenalo aj dokončenie ČOV v Poprade – Matejovciach. Aká
je tam súčasná situácia?
Po piatich rokoch prevádzky sa ukázalo, že Čistiareň odpadových vôd v Poprade – Matejovciach spĺňa všetky požadované parametre čistenia v zmysle Nariadenia vlády SR č.269/2010,
čím sa zabezpečilo dodržanie stanovených limitov
znečistenia v aglomerácii Poprad, do ktorej patria
mestá a obce: Svit, Poprad, Štrba, Tatranská Štrba, Šuňava, Tatranská Lomnica, Lučivná, Smokovce, Veľká
Lomnica, Mlynica a Nová Lesná.
Minulý rok bolo zdokonalené automatizované riadenie prevádzky dúchadiel aktivačných nádrží, v ktorých zmes mikroorganizmov čistí odpadovú vodu.
V tom istom roku sme získali Osvedčenie o akreditácií laboratórií S-250 podľa normy ISO/IEC
17925:2005.
Okrem existujúcich dvoch medzinárodných noriem
sme pristúpili aj k tretej norme OHSAS 18001 pre oblasť BOZP, ktorej certifikát bol udelený našej spoločnosti v januári tohto roku.
Ing. Božena Dická, PVPS, a.s.
foto: archív PVPS, a.s.
17
Anketa
Čo je nové v SEVAK, a.s.
Napájanie nehnuteľností
na verejnú kanalizáciu
Naďalej sa stretávame s nezáujmom o pripojenie
sa na verejnú kanalizáciu zo strany niektorých vlastníkov nehnuteľností, nakoľko je to spoplatnená služba.
Za alarmujúce považujeme, že pri stretnutiach v obciach sa vo väčšine prípadov vlastníci nehnuteľností,
ktorí nevedia predložiť doklad o vývoze, priznajú k nelegálnemu vývozu obsahu žumpy alebo priamo k vypúšťaniu odpadových vôd do toku.
V roku 2008 spoločnosť Severoslovenské vodárne
a kanalizácie, a.s. (SEVAK, a.s.) ukončila výstavbu verejnej kanalizácie v rámci stavby „Intenzifikácia ČOV
v Žiline a rozšírenie kanalizácie“ spolufinancovanej
z prostriedkov Európske únie. Realizáciou tejto investície boli vytvorené podmienky na ekologickú likvidáciu odpadových vôd prostredníctvom verejnej kanalizácie, zvýšil sa štandard kvality bývania a podnikania
v 22. obciach Rajeckej a Terchovskej doliny.
Na tejto stavbe k 30. 04. 2011 bolo z celkového počtu 6 735 vybudovaných zaústení kanalizačných prípojok do verejnej kanalizácie pripojením nehnuteľností
využitých 76,61% zaústení.
Veľkú úlohu pri pripájaní nehnuteľností na verejnú
kanalizáciu zohráva, okrem jej prevádzkovateľa, aj iniciatíva a aktivita starostov jednotlivých obcí. V tých
obciach, kde starostovia pristupovali s plnou vážnosťou k tejto úlohe a boli nápomocní pri zabezpečovaní pripojenia nehnuteľností na verejnú kanalizáciu sa
pripojiteľnosť nehnuteľností na verejnú kanalizáciu
približuje k 85 – 90% pripojených nehnuteľností z celkového počtu nehnuteľností, pre ktorých bolo vybudované zaústenie v obci.
Postup pripájania je veľmi komplikovaný a zdĺhavý.
Prvým krokom bolo potrebné podrobne vypracovať
zoznamy vlastníkov nehnuteľností, ktorým bolo vybudované zaústenie. Kontrolu pripojenia na verejnú
kanalizáciu do septembra 2009 vykonávalo Hospodárske stredisko kanalizácií v rámci vlastných prevádzkových činností.
SEVAK, a.s. využil predloženie podnetov na dopustenie sa priestupku na OÚŽP ako poslednú možnosť, kedy vlastník ani po opakovaných kontrolách a
výzvach nepripojil svoju nehnuteľnosť na verejnú kanalizáciu. Súčasne spoločnosť dala najavo aj ostatným
vlastníkom nehnuteľností v daných obciach akým spôsobom bude postupovať.
Z dôvodu, že mnohí vlastníci nehnuteľnosti nemali záujem sa pripájať na verejnú kanalizáciu napriek
tomu, že niektoré obce vydali Všeobecné záväzné nariadenia s uvedením termínu, do ktorého je povinnosť
pripojiť sa na verejnú kanalizáciu, spoločnosť sa v roku
2010 rozhodla predložiť podnety na dopustenie sa
priestupku, podľa zákona o verejných vodovodoch
a verejných kanalizáciách, na nepripojených vlastníkov nehnuteľnosti na Obvodný úrad životného prostredia (OÚŽP) v Žiline.
Napriek tomu, že ide o veľmi zdĺhavú a náročnú prácu s veľkou dávkou trpezlivosti, SEVAK, a.s. bude aj naďalej intenzívne vykonávať kontrolu pripojenia nehnuteľností na verejnú kanalizáciu, komunikovať s obcou
a s vlastníkmi nehnuteľností, predkladať podnety na
OÚŽP následne vyzval starostov na preverenie a poskytnutie informácií, akým spôsobom vlastník nehnuteľnosti likviduje odpadové vody, či má vybudovanú
ČOV alebo akumuluje odpadovú vodu vo vodotesnej
žumpe. V prípade žumpy požadoval OÚŽP predložiť
doklady o legálnom vývoze obsahu žumpy legálne
povolenej a užívanej podľa stavebného zákona. Následne OÚŽP zvolal stretnutie zainteresovaných osôb
(obec, vlastníci nehnuteľností, SEVAK a.s.) s účelom
prešetrenia podnetov a nariadil ústne pojednávanie
a vykonanie miestnej obhliadky. Výsledkom bolo vydanie Rozhodnutia, ktorým uložil vlastníkom nehnuteľností opatrenie na nápravu a uviedol termín, do ktorého sú vlastníci povinní pripojiť nehnuteľnosť na
verejnú kanalizáciu. U tých vlastníkov, ktorí predložili
vývozné lístky alebo dokázateľne neprodukujú odpadové vody, OÚŽP konanie zastavil.
Do dnešného dňa SEVAK, a.s. predložil podnety na
náhodne vybratých 56 vlastníkov nehnuteľností v 13
obciach. Ku koncu mája 2011 boli prerokované podnety na 28 vlastníkov nehnuteľností v 7 obciach.
Z toho bolo vydaných 14 nápravných opatrení, u 14
vlastníkov nehnuteľností bolo zastavené konanie z dôvodu, že tieto nehnuteľnosti sa po podaní podnetu
pripojili na verejnú kanalizáciu (štyri nehnuteľnosti)
alebo bolo zistené, že nehnuteľnosti sú napr. neobývané a pod.
18
Procesu pripájania nehnuteľností na verejnú kanalizáciu neprospelo, skôr poškodilo usmernenie MŽP
SR pre úrady životného prostredia, podľa ktorého pre
nehnuteľnosti s riadne vybudovanými žumpami a vývozom neplatí povinnosť pripojenia nehnuteľnosti na
verejnú kanalizáciu podľa § 23, ods. 2 Zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v platnom znení.
nepripojených vlastníkov na OÚŽP s cieľom zabezpečiť maximálne pripojenie nehnuteľností na verejnú kanalizáciu a tým zabezpečiť splnenie podmienok, za
ktorých Európska únia poskytla Slovenskej republike
finančné prostriedky na túto stavbu.
Ing. Marián Martinček,
Ing. Daniela Hlavková, SEVAK, a.s.
foto: archív SEVAK, a.s.
Anketa
Sme tu pre zákazníka
V
odárenské spoločnosti sú médiami často označené jednoduchou nálepkou: monopol. Najčastejšie sa týmto označením umocňujú
reportáže, ktoré mapujú mediálne zaručene pútavý vzťah: silná spoločnosť a bezmocný zákazník. Na tejto prudko polarizovanej dvojici
je potom vybudovaný celý dramatický oblúk spravodajského príspevku, ktorý končí záchranným vstupom média (TV, rádio). V tomto prípade
nechceme rozoberať záujem médií, tvoriť jednoduché, často veľmi prvoplánové či dokonca redakčne významovo nezvládnuté správy, ktoré
sa dali vyriešiť rýchlo a bez emócií na zákazníckom centre príslušnej spoločnosti (pravdaže v prípade, že by sa zákazník nepotreboval
mediálne prezentovať). Ide nám skôr o to, aby sme poskytli vodárenským spoločnostiam možnosť odprezentovať reálne aktivity zamerané na
zákazníka. Obrátili sme sa na nich s otázkou, čo v posledných rokoch pre zákazníka urobili, ako sa starajú o jeho pohodlie a komfort.
Pripravili sme pre nich zopár praktických otázok. Platí tu naozaj, že: Sme tu pre zákazníka?
Mgr. Martina Hidvéghyová
KOMVaK – Vodárne
a kanalizácie mesta
Komárna, a.s.
1. Akou formou sa snaží Vaša vodárenská spoločnosť zjednodušovať a zlepšovať komunikáciu: zákazník – VS?
Nakoľko naša spoločnosť pôsobí na geograficky malom území, je našou snahou
hľadať formy osobnej spolupráce. Cieľom je spoznať čo najväčší okruh partnerov
a hlavne poznať a riešiť ich individuálne problémy a požiadavky. Veľký okruh našich odberateľov takýto prístup oceňuje i s ohľadom na to, že v súčasnosti ubúdajú možnosti na osobný kontakt so spoločnosťami operujúcimi v sieťových odvetviach. Pre zákazníkov, nevyžadujúcich osobný kontakt, respektíve obchodné
prípady, ktoré si nevyžadujú osobnú návštevu v zákazníckych centrách je dostupná komunikácia so ZC prostredníctvom pevnej telefónnej linky, mobilného spojenia, SMS alebo internetu.
2. Má vodárenská spoločnosť vybudované zákaznícke centrá?
Spoločnosť má vybudované jedno ZC v sídle spoločnosti, ktoré s ohľadom na
rozsah pôsobnosti je postačujúce. Avšak vzhľadom na lokalitu sídla spoločnosti
mimo centra mesta sme zriadili pobočku pre riešenie niektorých problémov na
stredisku prevádzky, ktorú využíva časť odberateľov z centra. Pred ZC je zriadený
pre odberateľov „kútik“ s dostupným propagačným materiálom o vodárenstve (Vodárenské pohľady, brožúra k storočnici vodárenstva v meste Komárno, resp. printový materiál ku kampani „Pijem zdravú vodu, nápoj z vodovodu“). Informovanosť
našich partnerov o dianí v spoločnosti je dostupná i na web stránke spoločnosti.
Východoslovenská
vodárenská spoločnosť, a.s.
1. Akou formou sa snaží Vaša vodárenská spoločnosť zjednodušovať a zlepšovať komunikáciu: zákazník – VS?
VVS, a.s. poskytuje jednotné informácie zákazníkom a vybavuje ich požiadavky
na zákazníckych centrách, resp. na call centre. Zákazník nemusí vypĺňať sám zložité formuláre, ale jeho údaje zadáva náš pracovník priamo do informačného systému. Podpis zákazníka na daných formulároch, ktorým potvrdzuje, že chce byť
naším obchodným partnerom, je pre nás dostatočnou odmenou. Pracovník ZC
a CC je kompetentný vybaviť všetky požiadavky zákazníka bez ohľadu na ich rôznorodosť.
2. Má vodárenská spoločnosť vybudované zákaznícke centrá?
VVS, a.s. má 14 zákazníckych centier v rôznych oblastiach pôsobnosti našej spoločnosti. Najväčšie zákaznícke centrá sú v Košiciach a v Prešove, najmenšie sú
v Moldave nad Bodvou a v Sobranciach. Počet referentiek v zákazníckom centre
závisí od počtu požiadaviek našich obchodných partnerov a od počtu odberných
miest v danom regióne.
Premýšľali ste o možnosti spojiť zákaznícke centrá do 1 centra na vybavovanie zákazníka (v spolupráci s plynármi a elektrárňami napríklad, realizovali ste niečo podobné)?
Naše zákaznícke centrum v Prešove sa nachádza spolu so zákazníckym centrom
SPP, a.s. a VSE, a. s. v jednej budove. Zákazník si tak na jednom mieste môže vybaviť svoje požiadavky na dodávku vody, plynu a elektriny, pričom ušetrí čas a ces-
3. Má Vaša VS Call centrá?
Spoločnosť nemá vytvorené Call centrum a v súčasnej dobe jej zriadenie neplánuje.
4. Venuje sa vodárenská spoločnosť pravidelnému zaškoľovaniu pracovníkov ZC a CC?
Áno, pracovníčky sú pravidelne oboznamované s legislatívnymi opatreniami,
vzťahujúcimi sa k činnosti spoločnosti a ich bezprostrednej pôsobnosti a v roku
2010 absolvovali komunikačný tréning.
Ing. Helena Molnárová
Zákaznícke centrum VVS, a.s.
19
Anketa
tovné náklady. Realizácia podobných projektov v iných mestách je determinovaná priestorovými možnosťami v daných lokalitách.
Aké technické novinky ste zaviedli v ZC?
V ZC v Košiciach máme vyvolávací systém, ktorý umožňuje skracovať čakanie
zákazníka. Zákazník môže vo všetkých zákazníckych centrách VVS, a.s. uhrádzať
faktúry aj bezhotovostným spôsobom prostredníctvom svojich platobných kariet.
Ak je zákazník klient banky ČSOB, a. s. môže si priamo v ZC vybaviť úhrady záväzkov voči VVS, a.s. prostredníctvom bankového inkasa a to bez návštevy banky.
Aké iné formy poskytnutia informácií na ZC využívate? ( letáky, info na web
stránke, časopisy, iné ...)
Každý zákazník má na zákazníckych centrách k dispozícii cenníky a letáky s produktmi a poskytovanými službami. Skrátiť čakanie si môže čítaním časopisov s vodárenskou problematikou, ktoré si môže bezplatne vziať aj domov. Pre ratolesti
našich zákazníkov, ktoré neobľubujú vysedávanie, sú určené zábavné predmety
vo forme pexies, kvartetových kariet, zápisníkov, pier a atď.
Pri svojej práci referent zákazníckeho centra v mnohých prípadoch, ak zákazník
nevie poskytnúť všetky potrebné informácie k pripojeniu, využíva aj internetové
služby (čítanie údajov z kataster portálu, z obchodného registra a iné). Všetky najčerstvejšie informácie si zákazník môže nájsť aj na našej internetovej stránke www.
vodarne.eu. K dispozícii je aj naša e-mailová adresa [email protected], ktorú
je možné využiť v rámci elektronickej komunikácie.
3. Má Vaša VS Call centrá?
VVS, a.s. má zriadené call centrum v Humennom, na ktorom sa vybavujú všetky telefonické požiadavky zákazníkov z celej regionálnej pôsobnosti našej spoločnosti.
Koľko zákazníkov vybavia denne?
Call centrum v roku 2010 priemerne denne prijalo a vybavilo cca 140 telefonických požiadaviek od našich zákazníkov. V niektoré dni evidujeme prijatie aj štvornásobného počtu telefonátov. Naši zákazníci si postupne na túto službu zvykajú
a začínajú ju v stále väčšej miere využívať.
Dajú sa telefonicky uzatvárať cez CC zmluvy so zákazníkom, prijímať objednávky, či ide iba o možnosť získať informácie pre zákazníka?
Prostredníctvom call centra je možné prijímať telefonicky všetky typy objednávok, okrem prijatí žiadostí o pripojenie a žiadostí k technickým vyjadreniam, ktoré súvisia so skutočnosťou, že k daným žiadostiam je nevyhnutné prikladať ešte
nevyhnutnú doplňujúcu technickú dokumentáciu. Telefonátom na call centrum
zákazník získa okrem všetkých potrebných informácií aj možnosť zriadiť si preddavkové platby, resp. zmeniť výšku mesačnej zálohy, nahlásiť stav vodomera, zmeniť korešpondenčnú adresu, oznámiť poruchu, zmeniť spôsob platby, prijať reklamáciu alebo sťažnosť. Najväčší počet telefonických požiadaviek sa týka prijímania
objednávok v súvislosti s realizovaním vývozov žúmp v rámci „Projektu čisté obce“.
Vytváranie a podpisovanie právnych zmlúv považujeme za veľmi dôležitý právny akt, ktorý má za následok dodržanie termínu pripojenia a začatia fakturácie
v zmysle platných právnych predpisov. V tejto oblasti naša spoločnosť uprednostňuje priamy osobný kontakt na zákazníckom centre, na ktorom sú zákazníkovi vysvetlené znenia jednotlivých ustanovení zmluvy a zapracované všetky jeho prípadné pripomienky k zmluve. Naším hlavným cieľom je komplexne a odborne
vyriešiť špecifickosť jeho pripojenia individuálnym prístupom.
Stredoslovenská vodárenská
prevádzková spoločnosť, a.s.
1. Akou formou sa snaží Vaša vodárenská spoločnosť zjednodušovať a zlepšovať komunikáciu: zákazník – VS?
Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. zabezpečuje priamy
kontakt so zákazníkmi prostredníctvom rozširujúcej sa siete zákazníckych centier
a prostredníctvom zákazníckej linky – CALL CENTRA.
CALL CENTRUM StVPS, a.s.
Okrem toho je komunikácia so zákazníkmi podporovaná aj vydávaním zákazníckeho časopisu Voda pre vás, uverejňovaním aktuálnych informácii na www.
stvps.sk a organizovaním podujatí pre verejnosť zameranými na prezentáciu nových služieb a produktov. Pre komunikáciu so zákazníkom sú tiež dôležité pravidelné prieskumy spokojnosti a zverejňovanie ich výsledkov.
2. Má vodárenská spoločnosť vybudované zákaznícke centrá?
Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. v roku 2009 dobudovala a otvorila posledné z ôsmich zákazníckych centier – zákaznícke centrum
v Brezne. Všetky zákaznícke centrá sú moderné, s jednotnými postupmi vo vybavovaní požiadaviek zákazníka.
Pre jednotný prístup k zákazníkom boli prispôsobené aj stránkové hodiny zákazníckych centier tak, že všetky centrá majú dva stránkové dni (pondelok a streda) predĺžené do 17tej hodiny.
4. Venuje sa vodárenská spoločnosť pravidelnému zaškoľovaniu pracovníkov ZC a CC?
V snahe o čo najvyššiu kvalitu vybavenia požiadaviek zákazníkov naša spoločnosť pravidelne zabezpečuje pre pracovníkov zákazníckych centier a call centra
komunikačné školenia. V odbornej oblasti sú usmerňovaní a školení odbornými
útvarmi generálneho riaditeľstva.
5. Akékoľvek iné informácie k téme...
Na zákazníckych centrách v súčasnosti začíname ponúkať novinku pre zákazníkov, a to možnosť zakúpiť si zariadenie pre diaľkový odpočet stavov vodomera,
ktoré umožňuje odčítať stavy spotreby vody bez fyzického vstupu na pozemok.
Ku zvyšovaniu kvality služieb zákazníka má v blízkej budúcnosti prispieť aj vytvorenie priameho vstupu zákazníka prostredníctvom jedinečného kódu cez prihlasovací portál na našej webovej stránke, z ktorej si bude môcť priamo zistiť napr.
stavy odpočtov, výšku svojich záväzkov voči našej spoločnosti a iné informácie.
Ing. Emília Žatková
Zákaznícke centrum StVPS, a.s. v Prievidzi
20
Anketa
Aké technické novinky ste zaviedli v ZC?
V rámci skvalitňovania zákazníckych služieb ponúkame možnosť uhrádzať platby vo všetkých našich zákazníckych centrách aj platobnou kartou.
Zákaznícky účet: Po prihlásení môže zákazník prehliadať svoje odberné miesto
a zadávať požiadavky pomocou „Aktívnych formulárov“. V rámci prehliadania môže
zákazník vidieť informácie týkajúce sa odberného miesta, aktuálnych cien, odpočtov, predpisov platieb a pod. Druhou oblasťou využívania zákazníckej sekcie je zadávanie požiadaviek pomocou aktívnych formulárov, z ktorých sa po validácií vytvoria úlohy pre príslušné oddelenia spoločnosti.
SMS info: Zákazník môže na základe registrácie služby „SMS INFO“ dostávať zadarmo informácie o plánovaných odstávkach vody, haváriách vodovodného alebo kanalizačného potrubia.
Aké iné formy poskytnutia informácií na ZC využívate? ( letáky, info na
web stránke, časopisy, iné ...)
Okrem priameho poskytovania informácií zamestnancami zákazníckych centier
poskytujeme zákazníkom všetky dôležité informácie aj na internetovej stránke
spoločnosti www.stvps.sk. Vo všetkých ZC sú pripravené informačné letáky so základnými informáciami o spoločnosti a tiež informačné letáky o kvalite vody a poskytovaných službách. Raz ročne vydávame zákaznícky časopis Voda pre Vás.
3. Má Vaša VS Call centrá?
Naša spoločnosť má jedno centrálne CALL CENTRUM. Na čísle 0850 111 234 sú
poskytované, za cenu miestneho hovoru v pevnej sieti v pondelok až piatok 7,00
-19,00 hod., informácie o odbernom mieste, zmluvách a faktúrach, o cenách vodného a stočného, o riešení podaných reklamácií, o nahlásených poruchách.
Koľko zákazníkov vybavia denne?
CALL CENTRUM spoločnosti denne vybaví cca 100 zákazníkov. V situáciách, ako
napríklad mimoriadne odpočty, sa tento počet môže zvýšiť až dvojnásobne.
Dajú sa telefonicky uzatvárať cez CC zmluvy so zákazníkom, prijímať objednávky, či ide iba o možnosť získať informácie pre zákazníka ?
Telefonicky je možné riešiť požiadavky zákazníkov týkajúce sa porúch na vodovodnom alebo kanalizačnom potrubí, stavov vodomerov, zmien platieb za opakované dodanie, zmien adresných údajov. Operátori poskytujú informácie zamerané na ceny vodného a stočného, spôsob realizácie pripojenia na verejný vodovod
alebo kanalizáciu a mnoho ďalších informácií. Uzatváranie zmlúv prostredníctvom
telefónu nerealizujeme.
4. Venuje sa vodárenská spoločnosť pravidelnému zaškoľovaniu pracovníkov ZC a CC?
Profesionálny prístup k zákazníkom zabezpečujú vyškolení pracovníci, ktorí pravidelne absolvujú školenia zamerané na rozvoj komunikačných zručností, rozvoj
asertívneho správania, marketingovú komunikáciu a právne minimum.
5. Akékoľvek iné informácie k téme..
Naša spoločnosť v záujme skvalitnenia služieb zákazníkom a komfortnejšieho
prístupu k fakturačným údajom pripravuje elektronické zasielanie faktúr. Naši zákazníci budú o aktivácii novej služby a možnosti registrácie informovaní prostredníctvom oznamu na faktúre.
Pravidelne raz do roka organizujeme prieskum spokojnosti zákazníkov. Cieľom
prieskumu je zistiť celkovú spokojnosť zákazníkov s vodárenskou spoločnosťou,
spokojnosť so službami spoločnosti a preferencie spôsobov komunikácie spoločnosti. Spoločnosť vyhodnocuje výsledky prieskumu aj za jednotlivé lokality, čo
umožňuje adresne sústrediť pozornosť na oblasti s nižšou spokojnosťou.
Od 1. januára 2010 ponúkame svojim zákazníkom novinku pod názvom „Záväzky zákazníckych služieb“. Záväzky rozdelené do troch skupín majú zákazníkom zaručiť kvalitu poskytovaných služieb v oblasti dostupnosti služieb, kvality pitnej
vody, solidárneho prístupu a informovanosti. V prípade nedodržania záväzkov má
zákazník nárok na tzv. odškodnenie.
Mgr. Slavomíra Vogelová
Bratislavská vodárenská
spoločnosť, a.s.
1. Akou formou sa snaží Vaša vodárenská spoločnosť zjednodušovať a zlepšovať komunikáciu: zákazník – VS?
BVS sa snaží zlepšovať komunikáciu formou prozákazníckeho prístupu, dodržiavajúc Smernicu o komunikácii. Vedúci oddelení pravidelne kontrolujú pracov-
níkov prvého kontaktu, aby odstránili prípadné nedostatky. Snažíme sa, aby zákazník vybavil všetko naraz a odchádzal maximálne spokojný. Nie vždy je
potrebné navštíviť naše zákaznícke centrá, mnohé požiadavky je možné vybaviť
aj prostredníctvom e-mailov, faxom alebo telefonicky.
2. Má vodárenská spoločnosť vybudované zákaznícke centrá?
BVS zákazníkov obslúži v dvoch zákazníckych centrách, jedno je v Bratislave
v budove riaditeľstva, druhé v Senici. V Senici je nové zákaznícke centrum spĺňajúce kritériá moderného, dobre vybaveného pracovného priestoru pre zamestnancov aj zákazníkov.
Zákaznícke centrum v Bratislave nie je vyhovujúce. V súčasnosti sa budova vrátane priestorov na vybavovanie zákazníkov rekonštruujú. Po ukončení rekonštrukcie by mali spĺňať kritériá komplexného, moderného funkčného zákazníckeho centra.
Premýšľali ste o možnosti spojiť zákaznícke centrá do 1 centra na vybavovanie zákazníka (v spolupráci s plynármi a elektrárňami napríklad, realizovali ste niečo podobné)?
Touto myšlienkou sme sa zaoberali, zatiaľ je v rovine úvah.
Aké technické novinky ste zaviedli v ZC?
V zákazníckom centre máme inštalovaný moderný vyvolávací systém, ktorý prispieva k lepšej organizácii vybavovania zákazníkov, k rýchlejšej orientácii zákazníkov a je tiež súčasťou marketingového informačného systému.
BVS vytvorila pozíciu recepčného, ktorý usmerňuje zákazníkov, radí im, prípadne vybaví niektoré jeho požiadavky.
Aké iné formy poskytnutia informácií na ZC využívate? ( letáky, info na web
stránke, časopisy, iné)
Štvrťročne zasielame zákazníkom informačné letáky o aktuálnych a dôležitých
informáciách týkajúcich sa nášho produktu a služieb. Tieto sú zároveň k dispozícii
v zákazníckych centrách a na všetkých podporných podujatiach, ktoré BVS usporadúva alebo sa na nich zúčastňuje ako partner. Informácie zákazníci získajú prostredníctvom informačných tabúľ umiestnených v zákazníckom centre v Bratislave, prostredníctvom periodika AVS Vodárenských pohľadov ako aj z televíznej
obrazovky, kde sú vysielané dokumenty týkajúce sa pitnej vody, činnosti BVS, histórie, životného prostredia a ďalších tém, ktoré s činnosťou BVS viac či menej súvisia. V tomto období pripravujeme ďalšie témy, ktoré by sme chceli komunikovať
zákazníkom prostredníctvom televíznej obrazovky. Významným komunikačným
prostriedkom stále ostáva internetová stránka.
Koľko zákazníkov vybavia denne?
Denne naši operátori vybavia v priemere 300 zákazníkov.
Dajú sa telefonicky uzatvárať cez CC zmluvy so zákazníkom, prijímať objednávky, či ide iba o možnosť získať informácie pre zákazníka ?
Cez CC sa zmluvy uzatvárať nemôžu, telefonicky a prostredníctvom mailovej adresy [email protected] prijímame rôzne iné požiadavky, ktoré postupujeme na spracovanie. Na mailové otázky v našej kompetencii odpovedajú operátori.
4. Venuje sa vodárenská spoločnosť pravidelnému zaškoľovaniu pracovníkov ZC a CC?
Pracovníci oboch spomínaných útvarov sú zaškolení po absolvovaní adaptačného procesu. Počas minulého roka došlo na pozíciách zamestnancov týchto útvarov k výraznejších zmenám. V súčasnosti je tento proces ukončený a marketingové oddelenia v spolupráci s odborom obchodu plánujú v rámci interného
marketingu program ďalšieho vzdelávania zamestnancov prvého kontaktu.
5. Akékoľvek iné informácie k téme..
Na zákazníckych centrách sa zákazníci môžu počas čakania občerstviť pitnou
vodou. V ZC Bratislava môžu zákazníci okrem pitnej vody využiť aj automat na nápoje. Aby sa čakacia doba znížila na minimum, informujeme na web stránke v zákazníckej zóne, v ktorých dňoch sú čakacie doby v ZC v Bratislave najkratšie. V ZC
v Senici sú zákazníci vybavení bez čakania.
Monika Dejová, MBA, vedúca odboru služieb zákazníkom
Anna Strážovská, vedúca obchodnej kancelárie Senica
21
Anketa
Podtatranská vodárenská
spoločnosť, a.s.
1. Akou formou sa snaží Vaša vodárenská spoločnosť zjednodušovať a zlepšovať komunikáciu: zákazník – VS?
Jedným z hlavných cieľov Podtatranskej vodárenskej spoločnosti, a.s. je počúvať požiadavky našich zákazníkov a následne sa prispôsobovať ich požiadavkám.
Budovanie si dobrého mena je možné iba neustálym zlepšovaním služieb. Miesta, v ktorých sa musíme zlepšovať, nám poskytujú zákazníci aj prostredníctvom interných a externých prieskumov spokojnosti. Do zjednodušenia a zlepšenia služieb investujeme nemalé finančné prostriedky. Zákazníkom poskytujeme rôzne
formy nášho kontaktovania. Naša spoločnosť má otvorené tri zákaznícke centrá,
v Poprade, v Spišskej Novej Vsi a v Starej Ľubovni. Zároveň pre všetkých zákazníkov je k dispozícii zákaznícka linka, tzv. call centrum a 24-hodinový dispečing. Kontaktovať nás je možné aj prostredníctvom e-mailu.
Naši zákazníci si môžu registráciou cez internetovú stánku www.pvpsas.sk požiadať o vstup do zákazníckej sekcie, kde si následne po prihlásení vedia sledovať
stav svojho odberného miesta vrátane odpisov vodomerov a úhrad.
V prípade porúch informujeme registrovaných odberateľov o prerušených dodávkach vody priamo na ich mobilné číslo prostredníctvom služby SMS info.
Zmenu odberateľa na odbernom mieste si vie náš zákazník vybaviť aj bez nutnosti osobnej návštevy spoločnosti. Potrebné tlačivá sú zverejnené na internetovej stránke a po ich vyplnení ich stačí zaslať poštou alebo e-mailom do našej spoločnosti.
PVPS, a.s. prijala začiatkom roka 2010 záväzky zákazníckych služieb, ktorými si
presne stanovila požiadavky odberateľov. Podrobné informácie o záväzkoch je
možné získať z voľne dostupných brožúr na zákazníckych centrách ako aj z našej
internetovej stránky. Napr. pre zaujímavosť na e-maily odpovedáme do 24 hodín
od prijatia, na písomnú korešpondenciu odpovedáme do 8 pracovných dní. Veríme, že takýto korektný prístup voči zákazníkom výrazne pozitívne vplýva na vnímanie našej spoločnosti zákazníkmi a posilňuje aj vnímanie značky VEOLIA.
2. Má vodárenská spoločnosť vybudované zákaznícke centrá?
Premýšľali ste o možnosti spojiť zákaznícke centrá do 1 centra na vybavovanie zákazníka (v spolupráci s plynármi a elektrárňami napríklad, realizovali ste niečo podobné)?
Aké technické novinky ste zaviedli v ZC?
Aké iné formy poskytnutia informácií na ZC využívate? ( letáky, info na web
stránke, časopisy, iné ...)
Spoločnosť PVPS, a.s. má vybudované 3 zákaznícke centrá, v Poprade, v Spišskej
Novej Vsi a v Starej Ľubovni. Otváracia doba všetkých zákazníckych centier je jednotná. V stredu máme predĺženú otváraciu dobu. Na zákazníckych centrách sú
všetci referenti ochotní pomôcť, čo je vidieť už z prvého dojmu. Spokojnosť s vystupovaním a s profesionalitou zamestnancov je skúmaná aj cez prieskum spokojnosti zákazníkov. Predovšetkým referenti, ktorí prichádzajú do častého kontaktu
so zákazníkmi pravidelne absolvujú školenia, ktoré sú prevažne zamerané na zákaznícku orientáciu, komunikáciu v komplikovaných situáciách a sú vedené profesionálnymi lektormi. Pracovníci PVPS, a.s. sú takto pripravení na každodenné,
ako aj na nepredvídateľné situácie.
V súčasnosti naša spoločnosť neuvažuje o spojení zákazníckych centier viacerých spoločností (napr. elektrárne a plynárne) do spoločného zákazníckeho centra.
22
Všetky zákaznícke centrá sú zariadené v modernom štýle a spĺňajú vysoko kladené požiadavky na zákaznícke centrum v rámci spoločnosti VEOLIA Voda, pod
ktorú naša spoločnosť patrí. Zmeny na odberných miestach, vrátané uzatvorenia
zmlúv vykonávame na počkanie. Prípadné reklamácie sú vybavované v čo najkratšom čase bez zbytočných prieťahov.
Od roku 2010 si každý odberateľ s prístupom na internet môže požiadať o vstup do
zákazníckej sekcie (zóny) spoločnosti, kde si vie sledovať všetky svoje odberné miesta, hlavne stavy vodomerov, úhrady faktúr, úhrady zálohových platieb a podobne.
V prípade požiadaviek o informácie, na zákazníckych centrách sú k dispozícii
rôzne časopisy s vodárenskou tematikou, letáky s radami ako napr. ochrániť vodomer pred zamrznutím, všeobecné informácie o spoločnosti, letáky s radami ako
mať vždy kvalitnú a čerstvú vodu. Široký záber informácií je k dispozícii aj na internetovej stránke spoločnosti.
Každý nový odberateľ pri uzatváraní zmluvy s našou spoločnosťou dostane podpísanú zmluvu a prípadné ďalšie podklady založené v obale na zmluvy. V obale sa
odberateľ dočíta o našich aktivitách podporujúcich osvetu a šírenie informácii
o otázkach týkajúcich sa vody, jej ochrany, odvádzania a čistenia odpadových vôd.
Ďalej sa dozvie o zákazníckych službách, call centre ako aj certifikátoch ISO 9001,
ISO 14001 a OHSAS 18001. Nezabudli sme poskytnúť tiež zaujímavé informácie
o našej spoločnosti, zamestnancoch spoločnosti a ich neustálom vzdelávaní.
3. Má Vaša VS Call centrá?
Koľko zákazníkov vybavia denne?
Dajú sa telefonicky uzatvárať cez CC zmluvy so zákazníkom, prijímať objednávky, či ide iba o možnosť získať informácie pre zákazníka?
Naša spoločnosť vytvorila ešte v roku 2006 zákaznícku linku, tzv. call centrum,
ako požiadavku odberateľov pre rýchle získavanie informácii kvalifikovanými pracovníkmi. Pracovníci call centra sú neustále školení, nielen čo sa týka poznania
všetkých postupov ale aj školení v komunikácii voči volajúcim zákazníkom. Referenti call centra sú k dispozícii zákazníkom každý pracovný deň od 7:00 do 17:00.
Mimo daných hodín sú všetky hovory presmerované na dispečing, kde v prípade
požiadavky a ponechania kontaktu sa im v najbližší pracovný deň ozve referent
call centra za účelom vyriešenia požiadavky odberateľa. V roku 2010 referenti call
centra vybavili spolu takmer 11 tisíc telefonických hovorov.
Na call centre sú zákazníkom podané požadované informácie a ak to pracovné
postupy umožňujú, sú požiadavky vybavené okamžite. Zmeny majiteľov na odberných miestach ako aj nové odbery musia byť aj naďalej v písomnej podobe, nakoľko požadujeme údaje, ktoré musia byť potvrdené všetkými zmluvnými stranami písomne (napr. konečný/počiatočný stav vodomeru).
Bežné zmeny zmluvy, napr. zmenu a úpravu zálohových platieb, zmenu zasielacej adresy je možné vykonať aj telefonicky bez zbytočných administratívnych
úkonov. Call centrum výrazne znížilo počet priamych telefonických hovorov ostatným zamestnancom. Taktiež referenti call centra vykonávajú čo najviac úkonov
priamo v zákazníckom informačnom systéme.
4. Venuje sa vodárenská spoločnosť pravidelnému zaškoľovaniu pracovníkov ZC a CC?
PVPS, a.s. už od svojho vzniku kladie výrazný dôraz na neustále vzdelávanie
a zaškoľovanie pracovníkov. Vedúci pracovníci, ako aj referenti zákazníckych centier a call centra majú za sebou viacero školení zameraných prevažne na vystupovanie a správanie sa voči zákazníkom, zvládanie krízových situácií. Všetky školenia
sú vedené profesionálnymi školiteľmi (lektormi).
Naša spoločnosť v roku 2010 taktiež získala po náročných prípravách nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov EÚ vo výške 298 176 EUR v rámci
programu „Vzdelávaním zamestnancov podporíme adaptabilitu Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s.“ Cieľom je podpora adaptability ľudských
zdrojov za účelom udržania pracovných miest PVPS, a.s. a zabezpečenie adaptability zamestnancov spoločnosti na trhu práce. Hlavnými aktivitami sú vzdelávacie aktivity vrátane vzdelávania pracovníkov zákazníckych centier a call centra.
V rámci projektu sa počíta so školeniami zameranými na jazyky (anglický, francúzsky) , počítače (obdržanie certifikátov ECDL), komunikáciu (tréning pre zamestnancov zákazníckych centier, call centra, dispečerov) a ďalšie.
Investovania do neustáleho vzdelávania zamestnancov je jednou z hlavných
priorít spoločnosti, keďže tým si naša spoločnosť zlepšuje dobré meno. Naším cieľom je, aby si meno našej spoločnosti spájali naši zákazníci s kvalitnými službami
a ich spokojnosťou. Chceme, aby zákazník pociťoval, že my sme tu pre neho a nie
opačne.
Ing. Božena Dická, ilustračné foto
Seminár SOVAK - Energetická
náročnost vodohospodářských staveb
V
máji sa v Prahe uskutočnil po druhý raz seminár partnerskej organizácie SOVAK venovaný
energetickej náročnosti vodohospodárskych stavieb. Už to, že druhý seminár sa konal len
s odstupom šiestich mesiacov, svedčí o značnom záujme o prezentovanú problematiku. Prvá
akcia bola zameraná výslovne na čistiarne odpadových vôd, tohtoročná sa venovala aj oblasti
vodovodov a budov.
Pretože sme presvedčení, že mnohé z prezentovaných informácií sú prospešné aj pre pracovníkov našich vodárenských spoločností, v stručnosti predstavíme príspevky jednotlivých autorov. Pokiaľ bude mať
niekto záujem o podrobné informácie, môže požiadavku na zborník adresovať priamo SOVAK (www.sovak.cz), v prípade záujmu len o konkrétny príspevok
kontaktujte kanceláriu AVS, zašleme vám kontaktné
údaje autora príspevku.
Ing. Kos z Hydroprojektu CZ v Prahe informoval
o správnom postavení celkového prístupu pri hodnotení energetickej náročnosti ČOV. Uviedol kľúčové metodické postupy a podrobne sa venoval jednotlivým
uzlom čistiarní a možnostiam technických úprav
v nich. Zdôraznil, že v prvých krokoch je potrebné sa
venovať hlavným energetickým položkám, ako sú aktivácia, odvodňovanie kalu a rekuperácia tepla v kalovom hospodárstve.
Príspevok Ing. Beneša a Ing. Chudobu z Veolia Voda
ČR sa venoval širšiemu, celkovému pohľadu na energetiku vodárenskej spoločnosti, kde popísal štrukturovanie spotreby aj produkcie elektrickej energie na
procesy výroby vody, jej transportu, stokovania odpadových vôd a ich čistenia. S ohľadom na širokú pôsobnosť skupiny Veolia vo vodárenstve je veľmi zaujímavá informácia, že v blízkej budúcnosti očakávajú pri
elektrickej energii návrat od predaja do siete, k využívaniu vyrobenej energie vo vlastných zariadeniach,
v prvom rade na pokrytie špičkových odberov.
Zaujímavý praktický pohľad predstavil Ing. Koranda zo Severočeských vodovodů a kanalizací. Na príklade hodnotenia energetickej náročnosti ČOV uviedol dôležitosť spracovania precízneho auditu
energetických tokov. Na jeho základe je možné operatívne sa rozhodovať ako o sezónnom prístupe, tak
aj o technickej a ekonomickej efektivite prípadných
opatrení. Ako príklad možno uviesť, že v konkrétnej
situácii sa rozhodli neinvestovať do rekuperácie tepla, pretože nemali možnosť efektívne ho využiť. Pre
rozsiahle rekonštrukcie čistiarní doporučuje pred prípadným vykonaním zmeny trafostanice posúdenie
skutočnej potreby takejto zmeny s ohľadom na prevádzkové skúsenosti a prepočtom reálnych zmien
v inštalovaných elektrozariadeniach.
Hodnotenie energetickej náročnosti ČOV vychádzajúce z benchmarkingu (štatistického spracovania veľkého počtu ČOV) vykonal Ing. Kavalír z Vodárenské
společnosti Chrudim. Jednoznačne potvrdil skutoč-
nosť, že merná energetická náročnosť klesá s veľkosťou ČOV, kde pri malých ČOV (pod 100 EO) dosahuje
až niekoľkonásobne vyššie hodnoty spotreby energií
oproti stredným a veľkým čistiarňam (nad 10 000 EO).
Uviedol aj niekoľko vhodných postrehov, ktoré netreba pri príprave intenzifikácií opomenúť.
Zaujímavé hodnotenie tepelného hospodárstva
v celkovom pohľade na areál čistiarne Holešov ponúkol Ing. Škvarlo z VaK Kroměříž. S využitím voľne dostupného kalkulátora energetickej náročnosti budov
(napríklad Národní kalkulační nástroj na webe Stavební fakulty ČVUT) určili energetickú náročnosť budov
a tepelných rozvodov medzi nimi. Výsledné riešenie
znamenalo okrem zatepľovacích zásahov aj zmenu
vzduchotechniky a odpojenie priveľmi vzdialenej prevádzkovej budovy od systému centrálneho vykurovania. Všetky riešenia boli pripravené na základe kalkulácie ekonomickej návratnosti.
Oblasť návrhu čerpadiel a ponorných miešadiel
z pohľadu spotreby energií popísali V. Hodaň a L. Kincl z LK Pumpservice. Zdôraznili často zanedbávaný pohľad, kedy z celkových nákladov počas doby prevádzkovej životnosti čerpadla predstavuje energetický nárok 65 až 90 %. Uvedený rozdiel 25 % sa dotýka práve
reálnej možnosti úspor, ktoré vznikajú ako v procese
návrhu optimálneho zariadenia, tak následne investičného rozhodnutia podľa obstarávacej ceny. Čo je
však pre prevádzkovateľov veľmi dôležité, upozornili
na problém blízkej budúcnosti. Z dôvodu požiadaviek
na zlepšovanie účinnosti elektromotorov sú od júna
2011 elektromotory triedy IE1 vo výrobe nahradzované triedou IE2, ktoré sú rozmernejšie oproti doterajším s rovnakým výkonom. Preto hlavne inštalácie
v stiesnených podmienkach, napríklad čerpacích staníc, môžu mať pri potrebe budúcej výmeny motora
problém s jeho umiestnením.
Možnosti úspor v spotrebe energií pri efektívnom
riadení procesov predstavil I. Šifta z firmy Siemens. Pre
ČOV potvrdil ako hlavné optimalizačné uzly systém
aktivácie, kalového hospodárstva a čerpania. Súčasne
sa zameral na zhodnotenie možnosti použitia ich firemných systémov zameraných na riadenie pohonov
do 7,5 kW, ktoré predstavujú na malých ČOV do 5000
EO väčšinou všetky existujúce elektromotory, a v prípade stredných ČOV je tento podiel do 80%. Rovnako upozornil na častú a nevhodnú prax nadužívania
frekvenčných meničov, a to vo viacerých polohách.
Ako ich nasadenie na pohony zaťažované konštantne, taktiež aj ako riešenie systémov predimenzovaných, kedy menič zabezpečuje len zlomok výkonu zariadenia. Ako vhodný negatívny príklad je možné
uviesť tiež nadužívanie meničov pri paralelne pracujúcich dúchadlách (2-5 kusov). Tu často plne postačuje inštalácia len pre jedno z nich, kedy slúži na jemné
doregulovanie a požadovaný výkon sa zabezpečí zapojením potrebného počtu zariadení.
Veľmi zaujímavý príspevok zo Severočeských VaK
predstavil Ing. Koranda. Oboznámil prítomných s 35
ročnými skúsenosťami, ktoré má ich spoločnosť s použitím malých vodných elektrární na vodárenských
objektoch (hlavne úpravne vody a vodojemy). Celkový inštalovaný výkon na deviatich MVE v ich spoločnosti dosahuje až 4254 kW, celková ročná výroba dosahuje 14,0 až 16,6 GWh. Zhrnul ich skúsenosti
s použitím rôznych druhov turbín, ale hlavne správneho prístupu k návrhu MVE. Za kľúčový moment
označil vyhodnotenie skutočných prietokov a Q-h kriviek v danom mieste a návrh turbíny tak, aby čo najväčší možný prevádzkový čas pracovala v oblasti optimálnych výkonov.
V záverečnej prednáške firma Grundfos predstavila svoj prístup k optimalizácii prevádzky čerpadiel. Pri
vykonávaní auditu sa zameriavajú hlavne na zabezpečenie prevádzky čerpadla v oblasti vysokých účinností motoru a čerpadla, plynulosť prevádzky čerpadla,
hlavne z pohľadu obmedzenia zbytočných štartov.
Ďalšie dôležité faktory uviedli v znižovaní napäťových
strát v napájacej kabeláži a strát v procese riadenia výkonu čerpadiel. Podľa ich údajov zo 150 vykonaných
auditov sú návratnosti optimálne navrhnutých zariadení oproti starým inštaláciám v rádoch jednotiek rokov.
Na základe účasti na seminári a podľa zborníka
Energetická náročnost vodohospodářských staveb,
SOVAK, 05/2011 spracoval Miloš Dian.
23
prístroj SodaStream PURE, doporučená MOC 94 €
SodaStream Sparkling Goodness
Čisto prírodné
Vychutnajte si nové osviežujúce nápoje rady
„Sparkling Goodness“. Bez umelých farbív. Bez
umelých aróm. Bez konzervačných látok..., len
osviežujúci nápoj. Stačí nasýtiť vodu z vodovodu, pridať obľúbenú príchuť a vychutnať si nápoj. Vyskúšajte naše tri nové príchute prírodných sirupov z tropického ovocia:
SodaStream rúžový grep, SodaStream pomaranč a SodaStream citrón-limetka.
www.sodastream.sk
Inzercia
!
!
!
R
O
Z
O
P
!
!
POZOR!
1/1 strany
ŠPECIÁLNA
AKCIOVÁ
PONUKA
U
NA PREZENTÁCI
OSTI
VAŠEJ SPOLOCN
k výstave AQUA 2011
ného rozhovor u
Uverejnenie reklam
čnosti v kombinácii
s vedením Vašej spolo
ného stánku Vašej
s fotografiami z reklam
ením obchodného
spoločnosti s uved
tov spoločnosti.
mena, loga a kontak
Akciová cena
980,-€
BWT
9
V prípade záujmu
nás kontaktujte:
4 681
tel.: 0905 41
v IV.vydaní periodika
ČA SO PIS ASO CIÁ CIE
ČN OS TÍ
VO DÁ REN SKÝ CH SPO LO
+ DPH
enelopa.sk
mail: [email protected]
BTPDJÈDJB
WPEÈSFOTLâDI
TQPMPŘOPTUÓ
1/2 strany
ného rozhvoru s veUverejnenie reklam
nosti v kombinácii
dením Vašej spoloč
ného stánku Vašej
s fotografiami z reklam
ením obchodného
spoločnosti s uved
tov spoločnosti.
mena, loga a kontak
Akciová cena
500,-€
9
+ DPH
1/4 strany
afie reklamného
Uverejnenie fotogr
nosti s uvedením
stánku Vašej spoloč
a loga spoločnosti.
obchodného mena
Akciová cena
200,-€
+ DPH
9
AKCI
1
1
0
2
.
0
1
.
4
1
o
A platí len d
Inzercia
Download

vodar pohlady 3-2011.indd - Asociácia vodárenských spoločností