bis – [l.] dvakrát; bis- – chem. predpona; bis in die – dvakrát denne.
bisabolol – syn. →levomenol.
Bisacodylum →bisakodyl.
,
bisakodyl – 4,4 -(2-pyridylmetylén)bis-fenoldiacetát, C22H19NO4, Mr 361,3; laxantívum.
Difenylemetánový derivát, príbuzný fenolftaleínu. Patrí k stimulačným laxatívam, pôsobí najmä
inhibíciou aktívneho transportu sodíka s následnou retenciou vody v čreve. Moţné je aj priame
pôsobenie na nervové splete črevnej stene. Po reseorpcii v
tenkom čreve sa v pečeni dezacetyluje a konjuguje, vylučuje sa
ţlčou a pôsobí v hrubom čreve po dekonjugácii črevnými
baktériovými enzýmami, takţe účinok sa dostavuje za 5 – 10 h
po poţití.
Bisakodyl
Indikácie – akút., funkčná zápcha podmienená bolestivými afekciami análneho kanála. Na
vyprázdňovanie čriev pred operáciou al. rtg. vyšetrením. Pri zápche u pacientov s dlhodobo upútaných
na posteľ.
Kontraindikácie – náhle zápalové al. ileózne brušné príhody; laktácia.
Nežiaduce účinky – kolikovité bolesti brucha, hnačka, meteorizmus. Pri chron. abúze moţno deplécia
draslíka a vzniku črevnej melanózy.
Interakcie – dlhoročné podávanie prípravku, prípo. súčasne uţívanie kortikoidov a diuretík zvyšuje
kardioxtoxickosť kardiotoník, zvyšuje nefrotoxickosť fenacetínových analgetík.
Dávkovanie – 1 – 2 (4) dr. à 5 mg obvykle večer, zapiť menším mnoţstvom tekutiny (mlieko nie je
vhodné).
®
®
®
®
®
®
®
®
Prípravky – Bicol , Bisacodyl dr., Broxalax , Contalax , DAMP , Derficol , Dulcolan , Dukolax ,
®
®
®
®
®
®
®
®
®
Dorolax , Extralax , Ezlaxan , Fenolax , Godalax , Laxo , Laxadin , Laxagetten , Laxanin ,
®
®
®
®
®
®
®
®
®
Laxorex , Nigalax , Perilax , Pyrilax , Stadalax , Telemin , Therelax , Ulcolax , VDH ; kombinácia s
®
tanínom – Closydrast ).
bisalbuminémia →albumín.
bisantrén – 9,10-antracéndikarboxaldehyd bis[(4,5-dihydro-1H-imidazol-2-yl)hydrazón], C22-H22N8, Mr
®
®
®
398,47; antineoplastikum (dihydrochlorid C22H24Cl2N8 – ADAH , ADCA , Orange brush ,
®
Zantrene ).
Bisantrén
,
bisbentiamín – N,N -[ditiolbis[2-(benzoyloxy)etyl]-1-metyl-2,1-etenidyl]]bis[N-[(4-amino-2-metyl-5®
®
pyrimidinyl)- metyl]formamid, C38H42N8O5S2, Mr 770,95; zdroj vitamínu B1 (Béprocin , Beston ).
1759
Bisbentiamín
bisdekvalíniumchlorid
–
6,7,8,9,10,11,12,13,14,15,16,17,24,25,26,27,28,29,30,31,32,33-dokozahydro-35,37-dimetyl-5,34:18,23-dietíndibenzo[b,r][15,15,20]tetraazacyklotriakontín-23,24®
diumdichlorid, C40H58Cl2N4, Mr 665,84; antiseptikum, dezinficiens (Salvizol ).
Bisdekvalíniumchlorid
®
Biseko pro infus (Biotest) – Serum humanum v rozt. fyziol. elektrolytov (albumín 32 g/l, globulíny 18
+
+
2+
2+
–
g/l, Na 3,6 g/l, K 0,15 g/l, Ca 0,08 g/l, Mg 0,02 g/l, Cl ). Fľaštičky s 50, 120 a 250 ml.
Substituens krvnej plazmy.
Indikácie – hypoproteinémia (pri nádoroch, osteomyelitídach, sepse, nefróze, nefritíde ap.);
hypovolémia, najmä po popáleninách, otravy, operačná príprava a pooperačné ošetrenie, dystrofia
novorodencov, pasívna imunoprofylaxia a th.
Kontraindikácie – nie sú známe.
Nežiaduce účinky – zriedka alergická reakcia.
Dávkovanie – Podáva sa i. v. Max. denná dávka je 2000 ml, u detí primerane menšia. Rýchlosť
infúzie má byť asi 250 ml/90 min, u detí pomalá inj. 20 – 50 ml.
®
Biseptol 120, 480 (Polfa) – tbl. 120: →trimetroprím 20 mg + →sulfametoxazol 100 mg v 1 tbl.; tbl.
480: trimetoprím 80 mg + sulfametoxazol 400 mg v 1 tbl. Chemoterapeutikum.
Indikácie – infekcie respiračného traktu, obličiek a močových ciest, genitálneho traktu, GIT (týfus,
paratýfus), koţe, ranové infekcie; septikémie a i. infekcie vyvolané mikroorganizmami citlivými na
kombináciu trimetroprímu a solfametoxazolu.
Kontraindikácie – absol.: precitlivenosť na sulfónamidy, ťaţké hepatopatie, poruchy krvotvorby,
gravidita, podávanie novorodencom a dojčatám. Relat.: zníţená funkcia obličiek, ak nie je moţné
monitorovanie koncentrácie zloţiek liečiva.
Nežiaduce účinky – gastrointestinálne ťaţkosti (nauzea, vracanie), koţné alergické reakcie, poruchy
CNS (závraty, bolesti hlavy), parestézie, zmeny KO (trombocytopénia, leukopénia, neutropénia,
zriedka purpura a agranulocytóza).
Dávkovanie – tbl. 120 – deťom 1 – 3-r. 1 – 2 tbl. 2-krát/d, 3 – 12-r. 2 – 4 tbl. 2-krát/d. Tbl. 480 –
dospelým a deťom >12-r. 2 tbl. kaţdých 12 h, pri dlhodobom podávaní 1 tbl. kaţdých 12 h. (max. 3
tbl. 3-krát/d). Pri dlohodobom podávaní treba kontrolovať KO, pri renálnej insuficiencii dávkovanie
upraviť.
bisexualis, e – [bis- + l. sexus pohlavie] bisexualita, pohlavná obojakosť.
1760
bisexualita – [bisexualitas] prítomnosť príznakov obidvoch pohlaví u toho istého jedinca, vývojový
bisexuálny základ vedúci k jasnej diferenciácii pohlavia. Pojem sa vyskytuje uţ u Platóna. Pôvodná
anat. bisexualita môţe podľa Gleya (1884) zanechávať fyziol. stopy aj v dospelosti človeka, a tým
utvárať predpoklady na vznik →homosexuality. Podobné názory zastávali Dessoir (1894), Moll
(1898), Herman (1903), Weininger (1903). Pri pretrvávaní b. hovoríme o syndróme
→hermafroditizmu. Intersexualita sa definuje ako prítomnosť gonád a vonkajších genitálií obidvoch
pohlaví, pričom jedinec je schopný ţiť ako muţ al. ţena; →sexualita.
bisexualitas, atis, f. – [bis- + l. sexus pohlavie] →bisexualita.
1,3-bisfosfoglycerát – anión jednej z foriem kys. bisfosfo-glycerovej, fosforylovaný na C1 a C3; 1,3BPG; intermediát glukoneogenézy a anaeróbnej glykolýzy, prekurzor →2,3-bisfosfoglycerátu.
2,3-bisfosfoglycerát – 2,3-BPG, soľ al. ester kys. bisfosfoglycerovej; nachádza sa v erytrocytoch, kde
hrá dôleţitú úlohu pri regulácii uvoľňovania kyslíka z hemoglobínu v periférnej cirkulácii; je
intermediátom pri premene 3-fosfoglycerátu (3-BPG) na 2-fosfoglycerát (2-PG) v RapoportovomLueberingovom cykle. Jeho koncentrácia v erytrocytoch ovplyvňuje afinitu hemoglobínu ku kyslíku.
Väzba 2,3-BPG s deoxygenovaným hemoglobínom (Hb) pri hypoxii a acidóze má za následok
posun disociačnej krivky Hb doprava, a tým zníţenie jeho afinity ku kyslíku; na nasýtenie toho istého
percenta Hb treba viac kyslíka. Kyslík sa však pritom z Hb ľahšie uvoľňuje do tkanív. Hb plodu (Hb
F) nie je schopný viazať 2,3-BPG, čím sa vysvetľuje jeho väčšia afinita ku kyslíku.
Referenčné hodnoty 2,3-BPG v krvi sú 1,6 – 2,6 mmol/l, v erytrocytoch 4,8 – 5,3 mmol/l.
Zvýšené hodnoty 2,3-BPG v erytrocytoch sa pozorujú pri hyperoxémii, v alkalóze, pri hypertyreóze,
hyperfosfatémii, hypersulfatémii, po podaní inozínu, v starších erytrocytoch a pri deficite
erytrocytárnych enzýmov pod Rapoportovým-Lueberingovým cyklom (napr. pyruvátkinázy).
Znížené hodnoty 2,3-bisfosfoglycerátu v erytrocytoch sa zisťujú pri hypoxémii (a anémii), v acidóze,
pri hypotyreóze, hypofosfatémii, v mladších erytrocytoch a pri deficite enzýmov v erytrocytoch nad
Rapoportovým- Lueberingovým cyklom (napr. fosfofruktokinázy).
2,3-BPG sa dá stanovovať priamo al. výpočtom. Vypočítaná hodnota 2,3-BPG nás informuje o
polohe disociačnej krivky kyslíka, kt. nie je podmienená →Bohrovým efektom (zmenou pH al. pCO 2)
ani →Haldaneovým-Smithovým efektom (zmenou HbCO). Hodnoty 2,3-BPG v erytrocytoch > 5
mmol/l poukazujú na posun disociačnej krivky doprava, hodnota < 5 mmol/l na posun doľava. Ak sa
vypočítaná hodnota 2,3-BPG líši od priamo stanovenej hodnoty, treba uvaţovať o prítomnosti
abnormálnych hemoglobínov al. chybnom meraní.
bisfosfoglycerátfosfatáza – [EC5.4.2.4] enzým z triedy hydroláz, kt. katalyzuje hydrolýzu 2,3bisfosfoglycerátu na 3-fosfoglycerát. Reakcia je jedným z kontrolných mechanizmov regulujúcich
afinitu hemoglobínu ku kyslíku.
bisfosfoglycerátmutáza – [EC 5.4.2.4] enzým z triedy izomeráz, kt. katalyzuje premenu →1,32+
bisfosfoglycerátu na →2,3-bisfosfoglycerát v prítomnosti Mg ako kofaktora a je aktívnejší v
prítomnosti 3-fosfoglycerátu. Hrá dôleţitú úlohu v katabolizme glukózy a regulácii afinity
hemoglobínu ku kyslíku v erytrocytoch. Jeho autozómovo recesívne dedičný deficit sa prejavuje
hemolytickou anémiou.
bisfosfonáty – nespr. difosfonáty, syntetické analógy polyfosfátov, najmä pyrofosfátov. Pyrofosfáty
ovplyvňujú mineralizáciu kostí inhibíciou kalcifikácie (aj normálnej) tým, ţe negat. ovplyvňujú
precipitáciu vápnika a fosforu, spomaľujú transport amorfného fosforečna-nu vápenatého na
kryštalickú formu a inhibujú rozpúšťanie hydroxyapatitových kryštálov.
B. sa vychytávajú osteoklastmi a v dôsledku vysokej afinity ku kryštálom fosforečnanu vápenatého
pôsobia výlučne v kostnom tkanive. Mechanizmus účinku b. nie je ešte úplne objasnený. B. inhibujú
1761
aktivitu a diferenciáciu osteo-klastov, zasahujú do bunkového cyklu a ovplyvňujú chemotaxiu.
Inkorporujú sa do kostí a ich dlhodobá retencia závisí od obratu kosti. Nepriamo inhibujú
vstrebávanie vápnika v čreve, vylučovanie fosfátov obličkami a ovplyvňujú pp. aj výdaj paratyrínu a
metabolizmus vitamínu D.
Od 60. r. sa b. pouţívajú v th. ektopických klacifikácií a ako inhibítory resorpcie kosti. Podávajú sa
najmä v th. malígnej hyperkalciémie, metastáz karcinómu prsníka do kostry, Pagetovej choroby,
postihnutí kostí Gaucherovou chorobou, hyperparatyreózou a pri paradentóze. Odporúčajú sa aj pri
osteoporóze. Ich preventívna aplikácia pri niekt. typoch nefrolitiázy, ateroskleróze, náhradách
srdcových chlopní, sklerodermii a dermatomyozitíde je v štádiu výskumu. Z vyše 300 druhov b. sa z
nich klin. overuje len asi 10. Za najperspektív-nejšie sa pokladajú ich aminoderiváty.
K b. I. generácie patrí →etidronát a →klodronát, k b. II. generácie aledronát a pamidronát.
Alendronát (4-amino-1-hydroxybutylididén-1,1-bisfosfonát, 4AHBuBP, MK-217) je podstatne
účinnejší ako pamidronát a nevyvoláva osteomaláciu. Osvedčuje sa v th. malígnej hyperkalciémie,
Pagetovej choroby a pri hyperparatyreóze zvierat. Menej toxické sú ďalšie dva testované
aminobisfosfonáty – 5-amino-1-hydroxyopentylidín-1,1-bisfosfonát (AHPe BP) a 6-amino-1hydroxyheptylidín-1,1-bisfosfonát (AHHexBP). K III. generácii b. patrí →risedronát a →tiludronát. V
stomatol. sa overuje azacykloheptylidén-2,2-bisfosfonát. Za najaktívnejší analóg b. sa pokladá BM21-0955 (1-hydroxy-3-metylpentylaminopropylidénbisfosfonát (je 2-krát účinnejší ako risedronát, 10krát účinnejší ako alendronát, 50-krát účinnejší ako pamidronát a 500-krát účinnejší ako klodronát).
Bisgaardov príznak →príznaky.
Bishop, John Michael – [*1936, amer. mikrobiológ a imunológ] spolu s Haroldom Eliotom Varmusom
dostal Nobelovu cenu r. 1989 za medicínu a fyziológiu za objav, ţe nádorové vírusy zvierat
pochádzajú z bunkových génov, tzv. protoonkogénov.
Bishopov sfygmoskop – [Bishop, Louis Faugeres, 1865 aţ 1941, amer. lekár] prístroj na registráciu
pulzu, najmä diastolického.
bishydroxykumarín →dikumarol.
biskumoctan etylnatý →etylbiskumocetát..
®
®
®
®
Bismarkova hnedá R – C21H26Cl2N8, Mr 461,41; biol. farbivo (Bismark Brown 53 , Vesuvin ).
Bismarkova hnedá
Bismarkova hnedá Y – C18H20Cl2N8, Mr 419,33; biol. farbivo (Bismark Brown 53 , Vesuvin ).
®
Bismuthi subcitras →bismuthum subcitricum; →De-Nol tbl.
®
®
Bismuthi subgallas →bismuthum subgallicum; zloţka prípravku →Carbocit tbl., Spofax supp.
Bismuthi subnitras →bismuthum subnitricum.
bismuthum, i, n. →bizmut.
Bismuthum aethylum camphoratum – bizmutová soľ etylesteru kys. d-gáforovej, C36H57BiO12, Mr
890,82. Pouţíval sa v minulosti ako antisyfilitikum; →bizmut.
Bismuthum aluminatum – aluminum bismuth oxid, oxid bizmutito-hlinitý, Al6Bi2O12; Bi2(Al2O4)3, Mr
®
771,88; antacidum (Bisminat ); →bizmut.
Bismuthum butylthiolauratum – bizmutová zásaditá soľ kys. 2-(butyltio)dodekanovej,
®
®
C16H33BiO4S, Mr 530,49; pouţíval sa v minulosti ako antisyfilitikum (Bispecia , Neocardyl );
→bizmut.
1762
Bismuthum chloridum oxidatum – zásaditý chlorid bizmutitý, bismuthum subchloridum, BiClO, Mr
®
260,48; pouţíval sa v minulosti ako antisyfiliticum (Chlorbismol ); →bizmut.
Bismuthum jodosubgallicum – oxyjódgalát bizmutitý, C7H6BiIO6, Mr 522,04; C6H2(OH)3COObi®
®
(OH)I; antiseptikum (Auroform , Airogen ); →bizmut.
Bismuthum jodicum oxydatum – zásaditý jodid bizmutitý, bismuthum subjodicum, BiIO, Mr
351,92; antiseptikum; →bizmut.
Bismuthum kalium tartaricum – vínan bizmútodraselný, komplexná draselno-bizmútová soľ kys.
vínnej; pouţíval sa ako antisyfilitikum; →bizmut.
Bismuthum oxid – oxid bizmutitý, Bi2O3, Mr 466,00; v prírode sa vyskytuje v mineráli bizmite;
adstringens, dezinficiens; →bizmut.
Bismuthum natricum jodicum – pentajódbizmutát sodný, BiI5Na2, Mr 889,53; pouţíval sa v
®
®
minulosti ako antisyfilitikum (Aniobi , Bismjol ); →bizmut.
Bismuthum phosphatum – fosforečnan bizmutitý, BiPO4, Mr 303,98; antacidum, protektívna látka
®
(Bismugel ); →bizmut.
Bismuthum natricum triglycollamatum – bizmutová komplexná sodná soľ kys. nitriltrioctovej,
®
C24H28BiN4Na7O25, Mr 1142,28; pouţíva sa v th. lupus erythematosus systemicus; (Bistrimate );
→bizmut.
Bismuthum subcarbonicum – zásaditý uhličitan bizmutitý, CBi2O5; (BiO)2CO3, Mr 510,01; lokálne
protektívum; →bizmut.
Bismuthum subcitricum sol – Bismuthi subcitras, koloidný subcitárát bizmutitý,
trikáliumdicitrátobiz-mutát, K3(NH4)2[Bi6O3(OH)5(C6H5O7)4]; cytoprotektívum, polynukleárny koloidný
komplex draselnej amóniovej soli oxo-hydroxocitrátbizmutátu (III); antiulcerózum. V kombinácii s
citrátom draselným a amónnym je jediným protivredovým liekom, kt. má priamy toxický vplyv na
Helicobacter pylori. Na jeho úplnú eradikáciu však nestačí, treba pouţiť kombinovanú th. Okrem
toho koloidný bizmút stimuluje sekréciu endogénnych prostaglandínov a väzbou na proteíny
nekrotickej vredovej spodiny utvára lokálnu ochranu nad ulcerovanou sliznicou. Po th. bizmútovými
preparátmi sú recidívy vredov zriedkavejšie ako po antagonistoch H 2-receptorov. B. s. pôsobí najmä
lokálne, intraluminálne. Soli Bi sa z prípravku resorbujú len minimálne, preto systémové účinky
neprichádzajú do úvahy. Koncentrácia bizmútu v plazme po ukončení th. dosahuje asi 5 mg/l. Max.
koncentráciu účinnej látky sú asi 40 mg/l, neţiaduce účinky (ešte reverzibilné) sa zjavujú aţ pri
hodnotách 100 mg/l.
Indikácie – peptický vred ţalúdka, dvanástnika, v anastomóze operovaného ţalúdka, gastritída a
tzv. nevredová dyspepsia s dôkazom Helicobacter pylori.
Kontraindikácie – ťaţká nefropatia, gravidita.
Nežiaduce účinky – zriedka nauzea a vracanie. Pri th. býva sfarbenie stolice podobné meléne.
Dávkovanie – 2 tbl. á 120 mg ráno a 2 tbl. večer nalačno. Obvyklá th. kúra trvá 1 mes., príp. dlhšie.
®
Prípravok – De-Nol tbl.
Bismuthum subgallicum – zásaditá bizmutová soľ kys. galovej, C7H5BiO6, Mr 394,09; adstringens,
®
®
®
antacidum, protektívum (Dermatol ; zložka prípravku Carboxit tbl., Spofax supp.); →bizmut.
Bismuthum subnitricum – hydroxid-oxid bizmutitý, Bi +
®
Vicalin ); →bizmut.
1763
Bi203;
®
antacidum (zloţka prípravku Roter ,
,
bisobrín – 1,1 -(1,4-butádiyl)bis[1,2,3,4-tetrahydro]-6,7-dimetoxyizochinolín, C25H36N2O4, Mr 440,59;
fibrinolytikum.
Bisobrín
®
Bisolvon inj., sol., tbl. (Boehringer, Ing.) – bromhexinum
hydrochloricum 4 mg v 1 amp. 2 ml; 0,2 g v 100 g rozt. na vnútorne pouţitie al. inhaláciu; 8 mg v 1
tbl. Expektorans; →brómhexín.
bisoprolol – 1-[4-[[2-(1-metyletoxy)etoxy]metyl]fenoxy]-3-[(1-metyletyl)amino]-2-propanol, C18H31NO4,
Mr 325,45. Kardioselektívny antagonista 1-adrenergických receptorov bez vnútornej
sympatikomimetickej aktivity, antihypertenzívum. Výhodou je dlhodobá účinnosť.
Podáva sa pri akút. i chron. formách ischemickej choroby srdca, pričom sa vyuţíva jeho vplyv na
zníţenie metabolických nárokov myokardu (negat. inotropný a negat. chronotropný účinok) a
zlepšenie perfúzie myokardu (dané negat. chronotropným účinkom). Pri podaní pri akút. formách
ischemickej choroby, napr. infarkte myokardu sa významne uplatní aj zvýšenie fibrilačného prahu.
Pri ischemickej chorobe srdca sa uplatňuje aj vplyv na prognózu pacienta. Vďalších indikáciách
(artériová hypertenzia, porucha srdcového rytmu, obštrukčná kardiomyopatia al. disekujúca
aneuryzma aorty) sa uplatňuje komplexný účinok b. Menej sa uplatňuje bronchokonstrikčný a
metabolický účinok (hypertriacylglycerolémia a hypercholesterolémia).
Po perorálnej aplikácii sa dobre vstrebáva z GIT, asi z 50 % sa metabolizuje v pečeni, zvyšok sa
vylučuje obličkami v nezmenenej podobe. Biol. t0,5 je 10 – 11 h. Je stredne liposolubilný.
Indikácie – ischemická choroba srdca: námahová angina pectoris, nemá ischémia myokardu,
nestabilná angíina pectoris, subakútna fáza infarktu myokardu (v akút. fáze sa volia radšej blokátory s kratším účinkom), stavy po prekonanom infarkte myokardu, v kombinácii s nitrátmi al.
antagonistami vápnikových kanálov moţno podať aj pri variantnej forme angina pectoris; artériová
hypertenzia; poruchy srdcového rytmu, najmä tachyarytmické formy (supraventrikulárna i komorová
tachykardia – fibrilácia al. flater predsiení, tachyarytmie po intoxikácii digitalisom); obštrukčné
kardiomyopatie; disekujúca aneuryzma aorty; tyreotoxikóza a anxiózne stavy.
Kontraindikácie – výrazná bradykardia, hypotenzia, sy. chorého sínusu, prevodové poruchy
vyššieho stupňa, pokročilé srdcové zlyhanie; asthma bronchiale a chron. obštrukčná
bronchopneumopatia s výraznejšou obštrukciou; relat. kontraindikácia: ischemická choroba dolných
končatín v štádiu klaudikácií al. trofických zmien, Raynaudov sy., diabetes s častými
hypoglykemickými stavmi, metabolická acidóza. Opatrnosť je ţiaduca pri variantnej forme angina
pectoris, hyperlipoproteinémii, v gravidite a pri dojčení.
Nežiaduce účinky – hypotenzia, bradykardia, srdcové zlyhanie, bronchospazmus, periférna
vazokostrikcia (sy. chladných končatín), únavnosť a poruchy v sexuálnej sfére, vzácnejšie s
nespavosťou, depresiami. Z metabolických účinkov treba rátať s moţnosťami zvýšenia
triacylgylcerolov a cholesterolu v plazme. Pri diabetes mellitus th. b. môţe zastrieť príznaky
hypoglykémie.
Interkacie – kombinácia s antagonistami vápnikových kanálov typu verapamilu al. s niekt.
antiarytmikami môţe vvyvolať bradykardiú, prevodové poruchy al. srdcové zlyhanie. Kombinácia s
antagonistami vápnikových kanálov typu nifedipín a i. vazodilatanciami sa môţe prejaviť
1764
hypotenziou. Po náhlom prerušení th. môţe vzniknúť tzv. rebound fenomén, kt. sa prejaví
tachykardiou, prehlbením ischémie myokardu, preto treba th. prerušovať postupne.
Dávkovanie – 5 – 10 (20) mg ráno.
®
®
®
®
®
Prípravky – hemifuramát C36H64N2O12 – Concor , Detensiel , Emconcor , Emcor , Euradal ,
®
®
®
Isoten , Monocor , Soprol .
bisoxatínacetát – 2,2-bis[4-(acetyloxy)fenyl]-2H-1,4-bezoxazín-3(4H)-ón, C24H19NO6, Mr 417,40;
®
®
®
laxans (Laxonalin , Talsis , Tasis ).
Bisoxatínacetát
®
Bispan (Chinoin) – isapropamidum jodatum 5 mg + drotaverinum hydrochloricum 60 mg v 1 tbl.
Spazmolytikum, parasympatikolytikum.
Indikácie – vredová choroba, gastritída s hyperaciditou, pylorospazmus, kolitída, meteorizmus,
cholecystopatia, spaz my močových ciest, dysmenorea, spastická bronchitída.
Kontraindikácie – glaukóm, hypertrofia prostaty, tachyarytmie, precitlivenosť na jód, tyreotoxikóza,
ťaţšie ochorenia srdca, paralytický ileus.
Nežiaduce účinky – suchosť v ústach, zápcha, poruchy videnia; zniţuje schopnosť riadiť motorové
vozidlo a vykonávanie obdobných činností.
Dávkovanie – v akút. prípadoch 1 – 2 tbl., v chron. prípadoch 3-krát/d 1 – 2 tbl.
®
Bispan (Chinoin) – isapropamidum jodatum 5 mg + drotaverinum hydrochloricum 60 mg v 1 tbl.
Spazmolytikum, parasympatikolytikum.
Indikácie – vredová choroba, gastritída s hyperaciditou, pylorospazmus, kolitída, meteoriz-mus,
cholecystopatia, spaz my močových ciest, dysmenorea, spastická bronchitída.
Kontraindikácie – glaukóm, hypertrofia prostaty, tachyarytmie, precitlivenosť na jód, tyreotoxikóza,
ťaţšie ochorenia srdca, paralytický ileus.
Nežiaduce účinky – suchosť v ústach, zápcha, poruchy videnia; zniţuje schopnosť riadiť motorové
vozidlo a vykonávanie obdobných činností.
Dávkovanie – v akút. prípadoch 1 – 2 tbl., v chron. prípadoch 3-krát/d 1 – 2 tbl.
®
Bispecia – staršie antisyfilitikum; bizmúttiolaurát.
®
Besphenamid (Dow) – antihyperlipoproteinemikum; →probukol.
®
Bisteril – analgetikum močových ciest; →fenazopyridínhydrochlorid.
®
Biston (Slovakofarma) – tricyklické antiepileptikum; →karbamazepín 200 mg v 1 tbl.
Bistorta major S. F. Gray (Polygonaceae) – syn. Polygonum bistorta L.) hadovník väčší, syn. stavikrv
hadí koreň (čes. rdesno hadí kořen). Trváca bylina s hrubým obyčajne esovite prehnutým a
šupinatým podzemkom. Byľ je jednoduchá, priama, 30 – 120 cm vysoká a tmavozelená. Listy sú
jednoduché, striedavé s krídlovitou stopkou. Prízemné listy sú aţ 15 cm dlhé, vajcovito-kopijovité al.
podlhovasto kopijovité, končisté, na okraji sprehýbané, jemne vrúbkované al. celistvookrajové. Kvety
vyrastajú v pazušných zväzočkoch a tvoria hustý, koncový nepravý klas, dlhý 3 – 7 cm. Jednoduché
kvety sú ruţové, zriedkavejšie biele, okvetie je päťdielne a tyčiniek je 8. Na spodku medzi tyčinkami
1765
sú červenkasté ţliazky vylučujúce medovinu. Semenník má 3 čnelky. Plod je trojboká, lesklohnedá,
do okvetia zabalená viacplodolistová naţka. Kvitne od júna do augusta. Na Slovensku sa vyskytuje
od níţin aţ do subalpínskeho pásma, najmä na horských lúkach.
Bistorta major
Droga: Radix bistorta (syn. Rhizoma bistortae), Radix polygoni bistortae. Obsahuje do 20 %
trieslovín (katechínových, galových a elagových), flobafén, stopy emodínu, bistortovú červeň. Okrem
toho má asi 10 % bielkovín, 30 % škrobu, sliz, pektín a i. Pripisujú sa mu účinky adstringencia,
hemostyptika, antidiareika a antiseptika. Pouţíva sa pri chorobách GIT s hnačkou (napr. po th.
antibiotikami), gingivitídach, stomatitídach, faryngitídach, chron. vulvovaginitídach a afekciách koţe
so zle sa hojacimi ranami. Na šálku záparu sa pouţíva 1,5 g, al. 1 kávová lyţička drogy. Pije sa 1 –
3-krát/d (aţ 10 g/d). Decoctum Radicis bistortae sa pripravuje z 1/2 lyţice práškovanej drogy na
pohár vody; uţíva sa v menších dávkach 3-krát/d. Zvonka (kloktadlá, výplachy, obklady) sa pouţíva
odvar z 1 lyţice práškovanej drogy na 2/3 pohára vody. Ako náhrada sa môţe aplikovať droga Radix
tormenillae al. dubienky (Gallae). Neţiaduce účinky nie sú známe.
®
®
Odvodené prípravky – Tinctura bistorta, Ga-FO , Herbadent masáţny roztok , Herbadent ústna
®
voda .
®
Bistovol – antiprotozoikum, účinné proti trichomonádam; bizmútová soľ →acetarzónu.
1,4-bis(trichlórmetyl)benzén
®
Fascilicídum (Hetol ).
–
-hexachlór-p-xylén, C8H4Cl6,
Mr
312,86.
1,4-bistrichlórmetylbenzén
Bistrimate® – pouţíva sa v th. lupus erythematosus systemicus; →bismuthum natricum triglycolamatum.
bistrimín – syn. →fenyltoloxamín.
®
Bistrium Bromide (Squibb) – antihypertenzívum; →hexametónium.
®
Bistrium Chloride (Squibb) – antihypertenzívum; →hexametónium.
Bisulepinium chloratum – skr. Bisulepin. chlorat., syn. Bisulepini hydrochloridum, chlorid bizulepínia,
trans-{3-(4,9-dihydrotieno[2,3-c]-[2]benzotieopinyl-4-ylidén)-propenyl}-dimetylamóniumchlorid,
1766
C17H20ClNS, Mr 337,92. Je to mikrokryštalický, biely aţ slabo naţltlý prášok, bez zápachu, dobre rozp.
vo vode, mierne rozp. v 95 % liehu a chloroforme. Antihistaminikum, kt. má okrem antialergickej zloţky
aj tlmivý účinok na CNS.
Bisulepinium chloratum
Dôkaz
a) Asi 2 ml vzorky sa rozpustí v 5,0 ml koncentrovanej kys. sírovej a nechá sa stáť 5 min; vznikne
ţltooranţové sfarbenie (bizulepín).
b) Asi 0,05 g vzorky sa rozpustí v 5,0 ml vody, pridá sa niekoľko kv. zriedeného rozt. amoniaku a
vzniknutá zrazenina sa odfiltruje. Filtrát sa okyslí zriedenou kys. dusičnou a pridá sa rozt. dusičnanu
strieborného; vylučuje sa biela chuchvalcovitá zrazenina, ľahko rozp. v zriedenom rozt. amoniaku,
–
nerozp. v koncentrovanej kys. dusičnej (Cl ).
c) Absorpčné spektrum rozt. skúšanej látky v metanole (30 mg/l) meranej v rozsahu 220 aţ 350 nm v
10 mm vrstve proti tomu istému rozpúšťadlu prejavuje rovnakú svetelnú absorpciu ako overená vzorka
chloridu bizulepínia.
Stanovenie
Asi 0,2500 g vysušenej látky sa zmieša s 5,0 ml chloroformu, pridá sa po častiach 25,0 ml anhydridu
kys. octovej, 1 kv. malachitovej zelene a titruje sa pomaly odmerným rozt. kys. chloristej 0,1 mol/l z
modrozeleného do ţltozeleného sfarbenia. Zistená hodnota sa koriguje výsledkom slepého pokusu.
1 ml odmerného rozt. kys. chloristej 0,1 mol/l zodpovedá 0,03379 g C17H20ClNS2.
Uchováva sa v dobre uzavretých nádobách a chráni pred svetlom a vlhkom.
Indikácie – prejavy precitlivenosti okamţitého typu (sprostredkované protilátkami IgE); akút., alergické
stavy, alergická rinitída (najmú sezónna); asthma bronchiale I. typu; alergické rakcie po bodnutí
hmyzom, aplikácii alergénu pri hyposenzibilizácii, po podaní liekov al. poţití potravín; ţihľavka,
Quinckeho edém, atopická dermatitída.
Absol. indikáciou na i. v. podanie je celková alergická reakcia (anafylaktický šok) ihneď v nadväznosti
na podanie adrenalínu, príp. glukokortikoidov.
Kontraindikácie – status asthmaticus; stavy spojené, pri kt. prekáţa ospalosť.
1767
Neţiaduce účinky – vyskytujú sa asi v 10 – 15 %, častejšie u detí a starších ľudí. Prevláda celkový
útlm s rizikom zníţenej pozornosti, anticholínergický účinok (sucho v ústach s hltacími ťaţkosťami,
smäd, poruchy zraku, zvýšený vnútroočný tlak, začervenanie a suchosť koţe, poruchy TK, rytmu a
frekvencie srdcovej činnosti, zníţenie motility GIT s obstipáciou, poruchy mikcie); fotosenzitivita. Pri
dlhšom podávaní vyšších dávok u citlivých jedincov sa môţu dostaviť psychické, endokrinné
(gynekomastia) a metabolické poruchy, poškodenie pečene a poruchy krvotvorby. Nepriaznivo
ovplyvňuje činnosť vyţadujúcu zvýšenú pozor-nosť, motorickú koordináciu a rýchle rozhodovanie
(napr. riadenie vozidiel, ovládanie strojov, práca vo výškach ap.).
Interakcie – centrálne tlmivý účinok, zvyšuje súčasné podávanie látok tlmiacich CNS (neuroleptík,
hypnotík, sedatív, anestetík, antidepresív, alkoholu ap.). Anticholínergický účinok zosilňuje súčasné
podávanie anticholínergík.
Dávkovanie – th. dávky jednotlivé p. o. 0,002 g, i. v. a i. m. 0,0005 – 0,001 g; denná dávka jednotlivá
p. o. 0,002 – 0,006 g, i. v. a i. m. 0,001 – 0,002 g.
®
Prípravky – Tabuletta bisulepinii chlorati (Dithiaden ).
®
Bisvanil (Boehringer, Ing.) – tricyklický inhibítor sekrécie ţalúdkovej šťavy, antiulcerózum;
→pirenzepín.
bit – 1. skr. angl. basic indissoluble information unit. Označenie pre jednotku informačného obsahu
správy v teórii informácií. Na reprezentáciu n bitov v číslicovom výpočtovom zariadení je potrebných
aspoň n dvojkových číslic 2. binary digit, binárna, dvojková číslica; označenie pre najmenšiu jednotku
reprezentácie dát v binárnej číselnej reprezentácii. Je to miera, jednotka obsahu informácie, kt.
zodpovedá rozhodovaniu medzi jedným z dvoch moţných stavov; miera, jednotka neistoty al. voľby, t.
j. neistota medzi ,,nie“ al. ,,áno“, keď obidve odpovede majú rovnakú pravdepodobnosť výskytu. V
binárnom označení sa 1 bit rovná jednej z číslic 0 al. 1. Našimi zmyslami prichádza do CNS trvalý tok
optických, akustických, čuchových, chuťových, hmatových a gravitačných informácií. Odhaduje sa, ţe
7
12
ich mnoţstvo za sekundu v bitoch je 10 . Stredná kapacita 10 miliárd našich zmyslových neurónov je
10
asi 10 bitov. Skupina 8 bitov sa nazýva →byte.
BITCH – Black Intelligence Tests of Culttural Homogeneity, test černošského klin. psychológa R. L.
Williamsa z Washington University (St. Louis) na meranie inteligencie černochov. Špecifický test
ţivotných a kultúrnych záţitkov černochov v USA. Test má 100 poloţiek (tuţka–papier).
bitertanol – -[(1,1 -bifenyl)-4-yloxy]--(1,1-dimetyletyl)-1H-1,2,4-triazol-1-etanol, C20-H23N3O2, Mr
®
®
337,42; poľnohospodárske fungicídum (Baycor , Sibutol ).
,,
Bitertanol
®
Bitevan →vitamín B12.
®
Bithin – miestne antiseptikum; →bitionol.
®
Bithiodin – antitusikum; →tipepidín.
Bithymol Diiodide – antiseptikum, antimykotikum; →tymolhodid.
®
Bitin S (Tanabe) – miestne antiseptikum; sulfoxid →bitionolu.
,
bitionol – 2,2 -tiobis[4,6-dichlórfenol], TBP, C12H6Cl4O2S, Mr 356,07; anthelmintikum, lokálne
®
®
®
®
®
antiseptikum (Actamer , Bithin , Lorothidol ; sodná soľ – Vancide BN ; sulfoxid – Bitin-S , Distio®
5 ).
1768
Bitionol
bitolterol – 4-[2-[1,1-dimetyletyl)amino]-1-hydroxyetyl)-1-hydroxyetyl]-o-fenylénový ester kys. 4metylbenzoovej, C28H31NO5, Mr 461,57; agonista  2-adrenergických receptorov, diester N-terc®
butylnoradrenalínu; bronchodilatans (metánsulfonát, bitolterol mesylát, C29H35-NO8S – Effectin ,
®
Tornalae ).
Bitolterol
bitonalis, e – [bis- + g. tonos tlak] bitonálny, dvojakého napätia (napr. hlasového).
bitoskanát – 1,4-diizotiokyanatobenzén, p-fenylénester kys. izotiokyánovej, C8H4N2S2, Mr 192,24;
®
anthelmintikum účiné proti nematódam (Jonit ).
Bitoskanát
Bitotova škvrna – [Bitot, Pierre A., 1822 – 1888, franc. lekár pôsobiaci v Bordeax] xeroftal-mia s
hemeralopiou, opísaná r. 1863. Matne biele škvrny na mihalnicovej spojovke pri xerosis
conjunctivae; pozostávajú z metaplastického epitelu a Corynebacterium xerosis; →xeroftal-mia.
®
Bitrex – (MacFarlan Smith) denaturačný prostriedok pridávaný do toxických látok (napr. etanolu);
→denatóniumbenzoát.
®
Bitriben – insekticídum, fasciolicídum; →1,3-bis(trichlórmetyl)benzén.
®
Bitrop (Boehringer, Ing.) – bronchodilatans, antiarytmikum; →ipratrópiumbromid.
bitrochantericus, a, um – [bis- + g. trochanter chochol] bitrochanterický, týkajúci sa oboch chocholov
(výbeţkov stehnovej kosti).
®
Bitulan (Adroka) – miestne antiseptikum; →ichtamol.
bituminol – miestne antiseptikum; →ichtamol.
bitumol – miestne antiseptikum; →ichtamol.
®
Bituvitan (Hishiyama) – kofaktor enzýmov, vitamín B2; →riboflavín.
®
Biuno – kofaktor enzýmov, vitamín B1; →tiamínhydrochlorid.
biuret – diamid kys. imidodikarbónovej, C2H5N3O2, NH2CONHCONH2, Mr 103,09. Pripravuje sa z
močoviny účinkom tepla al. org. halidov; pouţíva sa pri stanovení celkových →bielkovín v telových
tekutinách.
biuretová reakcia – bielkoviny ako zlúč., obsahujúce podobne ako biuret peptidové väzby, dávajú v
zásaditom rozt. s meďnatými iónmi ruţovočerveno, resp. modrofialovo sfarbený komplex, kt.
intenzita je úmerná ich koncentrácii. Pouţíva sa na stanovenie celkových bielkovín v biol.
tekutinách.
NH2 H2N
1769
/
O=C
\
C=O
\
/
NH NH2N
bivalens, entis – [bis- + l. valere platiť] bivalentný, dvojmocný.
bivalentia, ae, f. – [bis- + l. valere platiť] bivalencia, dvojmocnosť.
Bivalvia – lastúrniky, sladkovodné i morské mäkkýše (~ 25 000 druhov). Telo kryjú dve lastúry, na
chrbtovej strane spojené väzom (ligamentum). Noha, kt. sa zahrabávajú do bahna, sa vysúva z
lastúr, má zväčša sekerovitý tvar. L. majú vzadu dva otvory, jeden prívod, druhý na odvádzanie
vody. Sladkovodné druhy sa vyvíjajú z larvy glochídia, morské z veligerovej larvy. Korýtko rybničné
(Anodonta cygnea) ţije v stojatých i mierne tečúcich vodách. Korýtko maliarske (Unio pictorum) má
hrboľatý zámok a hrubšie lastúry. Ţije v tečúcich vodách. Perlorodka morská (Meleagrina
margaritifera) ţije prichytená na skalách morského dna teplých morí. Tvorí perly. Ustrica jedná
(Ostrea edulis) prilieha k morskému dnu jednou lastúrou. Stehnovka šupinatá (Pinna squamosa) má
veľké, pomerne tenké lastúry podobné stehnu. Zahroteným koncom je zahrabaná v morskom dne.
Lastúry sú aţ 1 m veľké.
Lastúry lastúrnikov
®
Bivatin – kofaktor enzýmov; →tiamínhydrochlorid.
®
,
Bivelin inj. (Richter) – p-aminobenzoyl-N -dietylleucinolum mesilicum 200 mg + dihydroergotoxinum
mesilicum 0,3 mg v 1 amp. 5 ml. Antitrombotikum.
Indikácie – profylaxia a doplnková th. tromboembólií, akút. tromboflebitída, flebotrombóza, poruchy
periférneho prekrvenia, akút. pankreatitída.
Kontraindikácie – nie sú známe.
Nežiaduce účinky – pokles TK, bradykardia.
Dávkovanie – priemerne 2-krát/d 1–2 amp. i. m., v ťaţkých prípadoch v i. v. infúzii. Nezriedený rozt.
sa nesmie podať i. v.
biventer, tris, tre – [bis- + l. venter brucho] dvojbruškový.
biventricularis, e – [bis- + l. ventriculus komora] biventrikulárny, dvojkomorový.
®
Biverm – insekticídum, vo veter. med. sa pouţíva ako anthelmintikum; →fenotiazín.
bivinyl – 1,3-butadién, syn. divinylerytrén, pyrolylén, vinyletylén, C 4H6, CH2=CHCH=CH2, Mr 54,09;
bezfarebný plyn, silne dráţdi koţu a sliznice, vo vyšších koncentráciách má narkotické účinky.
®
Bivita – kofaktor enzýmov; →tiamínhydrochlorid.
®
Bivitasi – koenzým a prostetická skupina kvasnicovej karboxylázy, kt. sa zúčastňuje na karboxylácii
mnohých 2-oxokyselín; →kokarboxyláza.
1770
,
bixín – monometylester kys. 6,6 -diapo--karotenoidovej, C25H30O4, Mr 394,49; karotenoid kys.
karboxylovej izolovaný zo semien Bixa orellana L. (Bixaceae). Jeho etylester sa pouţíva ako farbivo
rastlinných olejov, potravín a liečiv.
Bixín
bizarnosť správania – [franc. bizarre podivný] syn. bizaréria, správanie neadekvátne situácii, kt. má
charakter podivnosti, grotesknosti, absurdity. Neprirodzené, nezmyselné prejavy v priebehu beţných
pohybových akcií, konania, často aj reči a písma. Nápadná strojenosť vo vyjadrovaní jednoduchých
myšlienok s pouţitím neobvyklých slov al. novotvarov a osobitných slovných spojení.
bizmut – [bismuthum] Bi, chem. prvok V. skupiny periodickej sústavy (patrí do podskupiny arzénu),
14
10
2
3
elektrónová konfigurácia atómu [Xe](4f) (5d) (6s) (6p) , Ar 208,9804, protónové číslo Z = 83,
oxidačné číslo III, V. Bi je známy uţ od 15. stor. Názov vznikol za čias alchymistov z nem.
označenia chloridu bizmutitého, kt. tvorí bielu masu (weisse Masse – Weissmuth). Bi sa v prírode
vyskytuje aj rýdzi, z rúd sú dôleţité sírne a kyslíkové, z kt. sa získava redukciou uhlím. Je to
-3
leskloruţový, krehký, ušľachtilý kov, t. t. 271,3 ºC, t. v. 1 627 ºC, 9,80 g.cm . Dá sa ľahko roztĺcť a
rozotrieť na prášok. Pri obyčajnej teplote na vzduchu stály; v červenom ţiare zhorí modrastým
plameňom na ţltý oxid bizmutitý Bi2O3. Práškový Bi zhorí aj v chlóre na biely chlorid bizmutitý BiCl 3.
S vodou pri obyčajne teplote nereaguje, s vodnou parou sa v ţiare oxiduje. Dobre sa rozpúšťa v kys.
dusičnej:
4 HNO3 + Bi = Bi(NO3)3 + NO + 2 H2O
V zlúč. s inými prvkami je známy v oxidačnom stupni –III (BiH3), III (Bi2O3) a V (NaBiO3). Zlúč. Bi s
elektronegat. prvkami sú zväčša bezfarebné soli.
Otrava Bi – v minulosti vznikala predávkovaním Bi pri th. syfilisu. Bi účinkuje podobne ako olovo a
ortuť. Otrava sa prejavuje zvýšeným slinením, kovovou chuťou v ústach, typickým čiernym lemom
na ďasnách. Zriedkavejšie sú hnačky (colitis ulcerosa), poškodenie obličiek (tubulárna nekróza) a
encefalopatia. V th. sa uplatňuje dlhodobé podávanie dimerkaptopro-panolu.
®
Bizolin (Philips Roxane) – antiflogistikum; →fenylbutazón.
®
Bizolin 200 (Philips Roxane) →fenylbutazón.
Bjerrumov príznak – [Bjerrum, Jannik P., 1851 – 1920, dán. oftalmológ pôsobiaci v Koda-ni]
→príznaky.
Bjerrumov štít – [Bjerrum, Jannik, 1829 – 1892, dán. oftalmológ pôsobiaci v Kodani] čierna clona s
centrálne fixovaným bodom a koncentrickými bielymi kruţnicami pouţívaná pri →kampimetrii.
Björkova-Shileyova chlopňa – sklopná dosková chlopňa; →chlopňové protézy.
Björnstadov syndróm – [Björnstad, R., švéd. dermatológ 20. stor.] →syndrómy.
BK – skr. Bacillus Kochi; →Mycobacterium tuberculosis.
BKG – skr. →balistokardiografia.
®
Bladafum (Bayer) – insekticídum, miticídum; →sulfotep.
®
Bladan (Bayer) – inhibítor cholínesterázy, insekticídum; →tetraetylpyrofosfát.
®
Bladderon (Nippon Shinyaku) – antispazmodikum; →flavoxát.
®
Bladex (Shell) – herbicídum; →cyanazín.
1771
blaesitas, atis, f. – [l.] šušlanie.
blaesus, a, um – [l.] šeptavý, šušlavý.
Blainville, Henri Marie Ducrotay de – (1777 – 1850) franc. zoológ a paleontológ. Vynikol prácami v
zoológii a porovnávacej anatómii. Zaviedol pojem typ.
Blainvilleove uši – [Blainville, Henri Marie Ducrotay de, 1777 – 1850, franc. zoológ a paleontológ]
asymetria dvoch uší.
Blakemorova sonda – [Blakemore, Arthur H., 1897 – 1970] syn. Senkstakenova-Blakemo-reova
sonda; →balóniková sonda.
Blakeov disk – [Blake, Claurence John, 1843 – 1919, americký otológ] diskovitá záplata
perforovaného bubienka.
Blalockova-Hantonova operácia →operácia.
Blalockova-Taussigovej operácia →operácia.
Blandinove žľazy – [Blandin, Philippe Frédéric, 1789 – 1949, franc. chirurg] →glandulae linguales
anteriores; →ganglion submandibulare.
Blandinove a Nuhnove žľazy – [Blandin, Philippe Frédéric, 1789 – 1949, franc. chirurg; Nuhn Anton,
1814 – 1889, nem. anatóm] →glandulae linguales anteriores.
Blandov-Whiteov-Garlandov syndróm →syndrómy.
blandus, a, um – [l.] lichotivý, milý, mierny, nezápalový.
Blanchetov syndróm →syndrómy.
blanokrídlovce →Hymenoptera.
®
Blascorid – antitusikum; trihydrogénfosfát →benproperín.
Blasiusov vývod – [Blasius Gerhard, 1625 – 1692, hol. anatóm] →ductus parotideus.
Blaskowiczova operácia – [Blaskovits, László de, 1869 – 1938, maď oftalmológ] →operácia.
blast – [blastos] mladá, zárodková bunka.
blast syndrome →syndrómy.
blastém – [blastema] zárodočný list, zárodočné nediferencované tkanivo ako predstupeň tvorby
diferencovaných tkanív vo vývoji zárodku al. regeneračných procesoch.
blastema, tis, n. – [g. zárodok] →blastém.
blastemalis, e – [g. blastéma zárodok] blastémový, týkajúci sa →blastému.
blasticidín S – 4-[[3-amino-5-[(aminoiminometyl)metylamino]-1-oxopentyl]-1-amino(4-amino-2-oxoe1(2H)-pyrimidinyl)-1,2,3,4-tetradeoxy--D-erytrohex-2-enopyranurónová, C17-H26N8O5, Mr 422,46;
nukleozidové antibiotikum produkované Streptomyces griseochromogenes, antimykotikum účinné
proti ochoreniu ,,rice blast disease“, kt. sa vyskytuje v Japonsku.
1772
Kys. blastidová
Cytozinín
blastická kríza – náhle zvýšenie tvorby →blastov.
blastické bunky →blasty.
blastid – miesto, kt. indikuje organizujúce sa jadro na oplodnenom vajíčku.
blastmycín – syn. →antimycín A3.
blasto- – 1. prvá časť zloţených slov z g. blastema zárodok; 2. prvá časť zloţených slov z g. blastos
výhonok; 3. prvá časť zloţených slov charakterizujúca horniny, pri kt. je ešte sčasti viditeľný stav
pred premenou (metamorfozou), sčasti však aj premena (blastéza).
blastocel – [blastocoelium] prvotná telová dutina vznikajúca v →blastule, priestor medzi ektodermom
a entodermom ţivočíchov (hubky a mechúrniky). Druhotná telová dutina (celóm) sa nachádza medzi
dvoma listami mezodermy.
blastocoelium, i, n. – [blasto- (1) + g. koilóma dutina] →blastocel.
blastocoelom – [blasto- (1) + g. koilóma dutina] →blastula.
blastocysta, ae, f. – [blasto- + g. kystis dutina] embryol. primitívna zárodočná vrstva →blastuly.
blastocystis, is, f. – [g. blastos výhonok + g. kystis dutina] organizmus patriaci k hubám
blastomycétam, meria aţ 40 mm. B. hominis sa často vyskytuje v čreve človeka ako saprofyt.
blastoderma, tis, n. – [g. blastos výhonok + g. derma koţa] blastoderm, primitívna zárodočná vrstva
→blastuly.
blastogenes, es – [g. blastos výhonok + g. gennán tvoriť] blastogénny, zárodočného pôvodu;
nádorového pôvodu, vyvolávajúci nádorové bujnenie.
blastogenesis, is, f. – [g. blastos výhonok + g. gennán tvoriť] blastogenéza; 1. vývoj indivídua z
blastému (nepohlavné rozmnoţovanie); 2. rané štádium vývoja zárodku, vznik zárodočných listov.
Blastoidea – morské pupence, vyhynuté malé morské ostnokoţce.
blastóm – [blastoma] nádor, kt. bunky majú určitú embryonálnu charakteristiku.
blastoma, tis, n. – [g. blastos výhonok + -oma bujnenie] →blastóm
Blastoma in situ – zhubný nádor v počiatočnom štádiu s nerozvinutým obrazom.
blastomatosis, is, f. – [blast- + -omatosis bujnenie] →blastomatóza.
blastomatosus, a, um – [blasto- + -omatosis bujnenie] blastomatózny, nádorový.
blastomatóza – [blastomatosis] zhubné nádorové ochorenie.
blastomeros, i, n. – [blasto- + g. meros časť] →blastoméra.
blastoméra – [blastomeros] jedna z buniek, kt. vznikla brázdovaním oplodneného vajíčka (→zygoty).
Blastomyces dermatitidis – pôvodca severoamerickej →blastomykózy. Prim. patogénna dimorfná
huba, kt. rastie pri 22 °C v saprofytickej mycéliovej fáze a pri 37 °C parazitárnej hubovej fáze; forma
Ajellomyces dermatitidis.
blastomykózy – [blasto- + g. mykés huba] ťaţká systémová mykóza vyvolaná hubami. Rozoznávaju
sa tri formy b.: 1. európska b.; 2. severoamerická b; 3. juhoamerická b.
1773
Európska blastomykóza – neobmeduje sa len na Európu, správ. →kryptokoková mykóza vyvolaná
Cryptococcus neoformans. Je to ťaţké celkové ochorenie postihujúce pľúca a následne mozog
(meningoencefalitída) a i. orgány.
Severoamerická blastomykóza – syn. morbus Gilchrist, vyvolaná →Blastomyces dermatitidis.
Postihuje najmä pľúca a koţu. Zdrojom nákazy je pôda obsahujúca infekčné spóry. Nákaza vzniká
aspiračnou cestou. Najčastejšie sú postihnutí dospelí muţi. Ochorenie je známe zo Sev. Ameriky,
Kanady, Mexika, Venezuely, Indie, Austrálie, ale opísali sa aj prípady v Európe – v Maďarsku,
Francúzsku a Španielsku.
V mieste vstupu nákazy vzniká typický prim. komplex (papuly, ulcerácia) s postihnutím príslušných
lymfatických uzlín. Pľúcny proces (plazivá bronchopneumónia) ostáva často ohraničený, bez
manifestných klin. príznakov, a to aj keď vzniknú extrapulmonálne prejavy, napr. koţné lézie s
tendenciou k progresii.
Manifestné formy pľúcneho postihnutia majú veľmi pestrý priebeh. Môţe vzniknúť akút. prim. pľúcna
b. ako akút. pneumónia s rozsiahlymi infiltrátmi, kt. sa hoja bez väčších následkov. Váţnejšia je
chron. pľúcna b. vznikajúca ako endogénna reinfekcia, prevalením dosiaľ ohraničeného loţiska. Má
v celom priebehu necharakteristické príznaky. Pacient vykašliava spútum s prímesou krvi, je
zoslabnutý, má bolesti na prsiach, v noci sa potí a má zvýšenú teplotu, neskôr dýchavicu. Na rtg. sa
zisťujú ohraničené, inokedy diseminované nodulárne infiltráty, hílová lymfadenopatia, difúzne
zatienenia, kavernózny rozpad al. miliárne postihnutie. Zriedka nastáva generalizácia s postihnutím
koţe (vţdy), kostí a rôznych orgánov s výnimkou GIT.
Postihnutie koţe je najčastejší metastatický prejav a vzniká aj v prípadoch, keď prim. proces v
pľúcach ostáva latentný. Ochorenie sa začína ako podkoţný absces, kt. sa prevalí navonok, al. ako
papulopustuly, kt. exulcerujú. Lézie sa šíria do periférie serpinginóznymi okrajmi papiliformného aţ
verukózneho charakteru tmavofialovej farby s početnými mikroabscesmi, kt. sú neobyčajne
bolestivé. Hojenie nastáva od centra lézie k periférii. Pri generalizácii a vývoji systémovej mykózy
nastáva progredujúca kachektizácia, nezriedka s letálnym koncom.
Dfdg. – iné hlboké mykózy, karcinóm, syfilis, tbc.
Dg. – kultivácia pôvodcu, koţný alergický test, sérologické vyšetrenie (precipitácia na agare a väzba
komplementu).
®
Th. – amfotericín B (Fungizone ) v infúzii glukózy v stúpajúcich dávkach 0,25 mg/kg aţ do 1 mg/kg
počas 6 – 8 týţd.
Juhoamerická blastomykóza – parakokcidioidová mykóza vyvolaná Paracoccidioides brasilinesis.
Prejavuje sa polymorfným koţným exantémom vznikajúcim po prim. postihnutí pľúc.
blasto pathia, ae, f. – [blasto- + g. pathos choroba] →blastopatia.
blastopatia – [blastopathia] prenatálne ochorenie následkom intrauterinnej poruchy vývoja plodu v
prvých 2 týţd. po počatí, napr. cyklopédia.
blastophthoria, ae, f. – [blasto- + g. fthorá zničenie] blastoftória, zničenie, poškodenie zárodku
jedovatými látkami; →embryo.
blastoporalis, e – [blasto- + g. poros otvor] blastopórový vo vzťahu k prvoústam; →embryo.
blastoporus, i, m. – [blasto- + g. poros otvor] blastoporus, prvoústa, primitívny (Hensenov) uzol,
primitívna jamka na zárodkovom terčíku; →blastula.
blastosphaera, ae, f. – [blasto- + g. sphaira guľa] blastosféra, zárodkový vačok, →blastula.
1774
blastospóra – [blasto- + g. sporos siatba] spóra, kt. vzniká pučaním pri nepohlavnom vývoji z
vegetatívnych hubových hýf; →Candida.
blastula, ae, f. – primitívne vývojové štádium mnohobunkových ţivočíšnych organizmov. Po
oplodnení vajíčka nastáva jeho rýchle delenie, čo sa prejaví na povrchu vajíčka brázdami medzi
bunkami. Konečným výsledkom brázdovania je guľovitý zhluk buniek (morula), kt. sa onedlho mení
na dutý vačok, blastulu. B. má tvar mechúrnika ohraničeného jednovrstvovou al. viacvrstvovou
bunkovou stenou (blastodermou) s centrálnou dutinkou (blastocel). B. je výsledkom vývojového
štádia blastulácie. Pri vtákoch toto štádium tvorí zárodočný disk (diskoblastula), pri cicavcoch a u
človeka blastocysta uloţená z bunkového uzlíka (embryoblastu), vajíčkovitého útvaru buniek
(trofoblastu) s dutinkou. Stena b. sa na jednej strane prepadáva dovnútra, takţe dutý vačok
nadobúda tvar premačkanej loptičky. Vrstva buniek, kt. ostáva na povrchu, je vonkajší zárodočný list
(ektoderm, epiblast); vchlípená vrstva predstavuje vnútorný zárodočný list (entoderm, hypoblast).
Otvor do vchlípenia sa nazýva blastoporus a naznačuje, kde bude (pri stavovcoch) análny koniec
tela. Z jednovrstvového zárodku vzniká invagináciou dvojvrstvový zárodok, gastrula, a neskôr
trojvrstvový zárodok.
Obr. Brázdovanie vajíčka a vznik blastuly obojživelníka. A, B – brázdovanie vajíčka a vznik blastuly; C –
blastula na reze; D – začiatok gastrulácie znázornený na pozdĺţnom reze: horná šípka – blastoporus; dolná
šípka – ventrálny okraj blastoporu
Blaškovič, Dionýz – MUDr. (*1913 Jablonica, okr. Senica), akademik SAV a ČSAV, mikrobiológ a
epidemiológ. Pôsobil v Prahe, od r. 1939 v Bratislave. Vo svojej vedekej práci sa zameriaval na
výskum baktériových a vírusových nákaz, ekológiu vírusov chrípky a kliešťovej encefalitídy. Z jeho
početných publikácií sú najvýznamnejšie: Epidemiológia encefalitídy v roţňavskom prírodnom
ohnisku nákaz (1954); Laboratórne metódy vo virológii (1954); Prírodné ohnisko nákaz (1956);
Otázky experimentálnej patogenézy a rezistencie organizmu voči chrípkovej infekcii vírusmi zo
skupiny A-FE (1958); Význam cielenej imunizácie domácich zvierat pre prípadné ohniská kliešťovej
encefalitídy (1962); Tick as Virus vectors in Eastern Europe (New York 1967) a i. R. 1961 predseda
SAV a prvý podpredseda ČSAV, od r. 1957 hlavný redaktor medzinárodného časopisu Acta
virologica.
blatniakovité →Umbridae.
®
Blattanex – insekticídum; →propoxur.
Blattidea – šváby, rad hmyzu. Hlava s hryzavými ústnymi orgánmi je ukrytá pred predohruďou, kt. je
voľná, veľká a štítovitá. Tykadlá sú dlhé, nitkovité, mnohočlánkové, nohy silné, kráčavé. Predné
krídla sú krovkovité a veľké, v pokoji sa na chrbtovej strane plocho prekrývajú, niekedy sú
zakrpatené al. celkom chýbajú. Bruško sa skladá z desiatich viditeľ-ných článkov, na konci má po
bokoch krátke článkované štetiny – cerky. Samička znáša vajíčka v puzdrach (ootheka). Nymfy sú
svetlé, po prezimovaní sa 6-krát zvliekajú a uprostred leta sa premieňajú na imágo. Niekt. druhy ţijú
v domácnostiach. Známy druh je šváb obyčajný (Blatta orientalis), asi 25 mm dlhý, samček je čierny
a má skrátený krovkovitý prvý pár krídel, samička je tmavohnedá a bezkrídla. Cez deň sa ukrývajú,
večer vyliezajú hľadať potravu. Zdrţujú sa v pivniciach, komorách, pekárňach ap. V domácnostiach
ţije rus domový (Blatella germanica), oveľa menší ako šváb obyčajný, obe pohlavia majú dobre
vyvinuté krídla, veľmi dlhé nitkovité tykadlá a sú svetloţltozelené. V lesoch voľne pod lístím,
kameňmi a v hromadách kameňov ţije rus lesný (Ectobius silvestris).
1775
Blaxlandov príznak →príznaky.
®
Blazer (Rohm & Haas) – herbicídum; →acifluorén.
BLED – Brunet-Lezine-Échelle de dévelopement, vývojový test pre najmenšie deti, kt. vychádza z
vývojových testov Gesella a Bühlerovej-Hetzerovej.
®
Bled (Poli) – vazodilatans; →ciklonikát.
bledavka →ľalijovité.
bleduľa jarná →Leucojum vernum L. (Amaryllidaceae).
bleduľa letná →Leucojum aestivum L. (Amaryllidaceae).
blefaritída – [blepharitis] obojstranný chron. exacerbujúci zápal mihalnicových okrajov. Vyskytuje sa v
kaţdom veku, častejšie u detí. Vyvolávajúcim faktorom sú mechanické vplyvy (prach, dym), seborea a
baktériové osídlenie (najmä mitigovaná stafylokoková infekcia). Neskôr môţu exacerbácie vyvolať
alergiu na stafylokokový exotoxín. Chorobu zhoršuje nedostatočná hygiena, metabolické poruchy a
astenopické ťaţkosti pri práci nablízko. Rozoznávajú sa dve formy b.: 1. šupinatá (blepharitis
squamosa); 2. vredová (blepharitis ulcerosa); →blepharitis.
blefaro- – prvá časť zloţených slov z g. blepharos mihalnica.
blefaroadenitída – [blepharoadenitis] syn. blefaroadenitída; zápal ţliaz na okraji mihalníc: 1.
mazových ţliaz; →hordeolum; 2. slzných ţliaz (Mollových ţliaz); po zápale môţu vznikať retenčné
cysty.
blefaroadenóm – [blepharoadenoma] ţľazový nádor na mihalnici.
blefaroateróm – [blepharoatheroma] cysta s kašovitým obsahom na mihalnici.
blefarodiastáza – [blepharodiastasis] abnormálne veľká medzera medzi mihalnicami s neschopnosťou ich úplne zavrieť.
blefarofimóza – [blepharomphimosis] zúţenie očnej štrbiny.
Kongenitálny syndróm blefarofimózy (blepharophimosis congenita, blepharophimosis familiaris)
môţe byť izolovaný al. kombinovaný s inými malformáciami. Rozoznávajú sa viaceré formy: 1.
jednoduchá b. s enoftalmom a normálne uloţenými slzovými vývodmi podmienená dominantnou
dedičnosťou; 2. b. ako prejav mikroftalmu a anoftalmu; 3. b. s ptózou, hypertelorizmom a laterálne
dislokovanými slzovými vývodmi; 4. b. bez ptózy, ale s dystopia lateroversa vnútorného očného
kútika a slzových vývodov, heterochrómiou dúhovky, kongenitálnou hluchotou a bielymi kučeravými
vlasmi (Kleinov-Waardenburgov sy.,); 5. b. s normálnymi slzonými vývodmi, distichiázou a
nanizmom; 6. b. s ptózou a epicanthus inversus; 7. kombinácie s inými malformáciami – GorlinovChaudryho-Mossov sy., Schwartzov-Jampelov sy., Wildervanckov sy., metacentrický
mikrochromozómový sy. a i. B. s epikantom, ptózou a krátkym nosom prvý opísal Vignes (1889)
ako tzv. epicanthus inversus cum ptosi. Býva spojený s prim. insuficienciou ovárií.
blefarochalázia – [blepharochalasis] – ochabnutie m. orbicularis oculi a koţe mihalníc s previsom
chabej koţe na hornej a niekedy aj dolnej mihalnici. Na hornej mihalnici previsnutá koţa prekrýva
okraj mihalnice. Rozlišujú sa tri typy b.: 1. b. starších osôb; 2. Fuchsova b.; 3. Ascherov sy.
Blefarochalázia starších osôb – môţe byť prejavom starnutia al. chorobných zmien; senilná b. sa
vyvíja pomaly. Koţa býva stenčená, ochabnutá, zvráskavelá. Previs akoby nadbytočnej koţe
následkom straty svalového tonusu a ochabnutia orbitálneho septa môţe vyvolať herniáciu
orbitálneho tuku do mihalnice (dermatochalázia). Niekedy je spojená s everziou dolných slzných
bodov a tendenciou k zvýšenému slzeniu (epifora).
1776
Fuchsova blefarochalázia (esenciálna blefarochalázia) – je samostatnou nozologickou
jednotkou. Na rozdiel od senilnej b. je zriedkavá. Začína v mladosti, niekedy v detstve, často ako
opakujúce sa edémy mihalníc zápalového al. angioneuritického charakteru, kt. pretrvávajú niekoľko
d. V priebehu r. vzniká obraz previsu mihalníc ako pri dermatochalázii, s atrofiou koţe vzhľadu
zmačkaného cigaretového papiera. Pod ochabnutou koţou presvitajú zmnoţené a rozšírené cievy.
Pri postihnutí orbitálnej fascie prolabuje tuk, príp. slzná ţľaza do mihalnice. Etiológia je neznáma,
predpokladajú sa hormonálne a neurotoxické vplyvy; v niekt. príp. môţe ísť o autozómovo
dominantne dedičné ochorenie.
blefaronazofaciálna malformácia – sy. blefaronazofaciálnej malformácie. Charakterizuje ho
telekantus, laterálna dislokácia slzných bodov, obštrukciou vylučovania sĺz, objemný nos, maskovitá
tvár so slabosťou tvárových svalov, torznou dystóniou a mentálnou retardáciou. Opísal ho ako
autozómovo dominantný fenotyp Pashayan a spol. (1973).
blefaroklonus – [blepharoclonus] zovretie mihalníc, šklbavý kŕč mihalníc.
blefarokonjunktivitída – [blepharoconjunctivitis] zápal mihalnice a spojovky; →blepharitis.
blefaronyxia – [blepharonyxis] operačné preťatie mihalnice na odstránenie entropie.
blefaropachynza – [blepharopachynsis] zhrubnutie mihalníc.
blefaroplast – [blepharoplast] kinetoplast, teliesko v bunke bičíkovcov v blízkosti miesta, kde prisadá
bičík k povrchu bunky. Obsahuje DNA.
blefaroplastika – [blepharoplastica] plastická operácia mihalnice.
blefaroplast – [blepharoplastos] malé teliesko jednobunkových organizmov, kt. tvorí základ bičíka
(pohybový aparát jednobunkových organizmov).
blefaroplégia – [blepharoplegia] obrna mihalnice.
blefaroptóza – [blepharoptosis] pokles mihalnice; Bernardov-Hornerov →syndróm. B. spojenú s
myopiou a ektópiou šošoviek ako autozómovo dominantný fenotyp opísal Gillum a Anderson (1982).
Predpokladá sa dedičná porucha spojiva skléry, zonúl a aponeurózy levátora.
blefaropyorea – [blepharopyorrhoea] hnisavý výtok zo spojovkového vaku.
blefarorafia – [blepharorrhaphia] operačné zošitie mihalnice.
blefarospazmus – [blepharospasmus] opakované mimovôľové kŕče m. orbicularis oculi, väčšinou
tonického charakteru, jednostranné al. obojstranné. Niekedy sa kombinujú s krátkodobými
záchvatmi klonických kŕčov (blefaroklonus). Pri kŕčovitom zovrení mihalníc vzniká často entrópium,
pri kt. riasy obrátené proti bulbu vyvolávajú dráţdením nové záchvaty b. Podľa etiológie sa
rozovnávajú tri typy b.: 1. reflektorický, 2. symptomatický, 3. idiopatický.
Reflektorický blefarospazmus – vzniká pri dráţdení oblasti inervovanej n. trigeminus. Najčastejšie
ho vyvolávajú rohovkové lézie (cudzie telieska, erózia, zápaly), zriedkavejšie ochorením dúhovky a
riasnatého telesa. Na vzniku b. sa môţu uplatniť aj choroby zubov a prinosových dutín.
Idiopatický blefarospazmus – syn. esenciálny, symptomatický, organický b. Jeho príčina je
nejasná. Uvaţuje sa o dysfunkcii descendentného systému bazálnych ganglií. Asi v 10 – 15 % je v
anamnéze údaj o psychiatrickej th. a v rovnakom percente rôzne očné ochorenia, skôr ako úvodný
príznak. Môţe ho vyvolať centrálne al. periférne dráţdenie n. facialis. B. môţe byť prejavom
základnej neurol. choroby (napr. Parkinsonovej choroby, postencefalického parkinsonizmu, nádorov
akustiku a i. nádorov mozgu, aneuryziem, apo-plexie mozgu, malácie, progresívnej supranukleárnej
obrny, neskorého štádia obrny n. facialis a i.).
1777
Porucha sa začína obvykle v 5. – 6. dekáde, býva o niečo častejšie u ţien. Začiatok je často
jednostranný a neskôr prechádza aj na druhú stranu, obyčajne progreduje. Vo vyše 80 % prípadov
sa zjavujú aj iné dystonické poruchy, ako napr. oromandibulárna dystónia, zriedkavejšie spazmy
šijového svalstva, laryngu (tzv. blefarospazmus plus, syn. Meigeov sy., Breughelov sy.). Pri vysokej
frekvencii a dlhodobých sťahoch mihalníc môţe viesť aţ k funkčnej slepote.
Habituálny blefarospazmus – funkčný b., sem sa zaraďuje hysterický, senilný b. a niekt. prípady
tvárových tikov. Zhoršuje sa pri emocionálnom strese.
Th. – pri reflektorickom b. th. spočíva v odstránení vyvolávajúcej príčiny. Farmakoterapia je vcelku
málo účinná. Pri miernejšom stupni b. sa niekedy dosahuje zlepšenie inj. 2 ml 85 % rozt. alkoholu
do preaurikulárnej oblasti. Pri ťaţších formách je indikovaná chir. th. (excízia al. myektómia –
preťatie príslušných vlákien n. facialis a fixácia hornej mihalnice). Výkon treba dávkovať opatrne tak,
aby sa vyradil spazmus pri zachovanej mimike. Väčšinou sa spazmy týmto výkonom neodstránia
úplne, ale zmierniť natoľko, ţe pacienta neobťaţujú. V niekt. prípadoch sa však b. po čase obnovujú
v bývalej intenzite. Nevýhodou sú aj časté komplikácie. Aplikuje sa fyz. th., príp. hypnóza. V
ostatnom čase sa výhliadky pacientov podstatne zlepšili aj vďaka lokálnej aplikácii →botulotoxínu.
blefarostáza – [blepharostasis] pokojová poloha mihalnice.
blefarosynechia – [blepharosynechia] zrast mihalníc.
Blegwagov-Haxthausenov syndróm →syndrómy.
Blechnaceae – rebrovkovité. Čeľaď triedy papradí, trvácich bylín s podzemným plazivým
podzemkom, diktostélou a plevinami. Kôpky výtrusníc sú na komisúre, kt. spája konce ţiliek
výčnelkov listu, splývajú do súvislých radov rovnobeţne s okrajom listového výčnelku. Zásterka je
vyvinutá. Výtrusnice majú vertikálny prstenec a výtrusy sú bilaterálne. Rastú prevaţne v trópoch a
subtrópoch obidvoch pologulí (6 rodov, asi 200 druhov). U nás rastie rebrovka rôznolistá (Blechnum
spicant) s rozličnými trofofylmi a sporofylmi.
®
Bleminol (Desitin) – antiurolitikum pouţívané v th. hyperurikémie a dny; →alopurinol.
Blenckeho syndróm →syndrómy.
blennadenitis, itidis, f. – [g. blenna hnis, hlien, slina + g. aden ţľaza] blenadenitída, zápal ţliaz; zried.
blenno- – prvá časť zloţených slov z g. blenna hnis, hlien.
blennometritis, itidis, f. – [blenno- + g. métrá maternica] blenometritída, zápal materničnej
vnútroblany spojený s výtokom.
blennorhoea, ae, f. – [blenno- + g. rhohia tok, prúd] blenorea, hlienový výtok.
Blennorhoea conjunctivae – hnisavý zápal spojovky.
Blennorhoea neonatorum – hnisavý zápal spojoviek u novorodencov, kt. matka ochorela na
kvapavku; →gonorea.
blennorrhoicus, a, um – [blenno- + g. rhoia tok, prúd] blenoroický, vylučujúci hlien.
blennorrhagia, ae, f. – [blenno- + g. rhagiá od rhégnynai prasknúť, preráţať] blenoragia, veľký
hlienový výtok; kvapavka; →gonorea.
blennothorax, cis, n. – [blenno- + g. thóráx hrudník] blenotorax, nahromadenie hlienového materiálu
v pohrudničnej dutine; zried.
blennuria, ae, f. – [blenn- + g. úron moč] blenúria, prítomnosť hlienu v moči; zried.
®
Blenoxane (Bristol) – antineoplastikum, cytostatikum; →bleomycínsulfát.
1778
®
Bleo (Nippon Kayaku) – antineoplastikum, cytostatikum; →bleomycín.
®
Bleocin-Bleomycin inj. (Nippon Kayaku) – bleomycini hydrochloridum 15 mg lyofilizovanej
substancie v 1 amp.; cytostatikum; →bleomycín.
bleomycíny – syn. blenoxány, skupina glykopeptidových antibiotík izolovaných zo Streptomyces
1
verticillis. Hlavnou zloţkou je B. A2, C55H84N17O21S3, N [3-(dimetylsulfónio)-propyl]-bleomycínamid;
slabé antibiotiká s výrazným kancerostatickým účinkom. Jednotlivé b. sa líšia svojím účinkom v
závislosti od vedľajšieho reťazca. Mechanizmus účinku sa podobá účinku ţiarenia (odtiaľ označenie
,,rádiomimetikum“): odštepuje z DNA pyrimidínové bázy (tymín al. cytozín) a vyvoláva zlomy v
reťazcoch dvojšpirály DNA. Čiastočne inhibuje aj DNA- a RNA-polymerázy a blokuje ligázy, kt. by
mohli opraviť defekty v molekule DNA. Po i. v., i. m. al. s. c. inj. sa rýchle vstrebáva, vylučovanie je
dvojfázové s t0,5 24 min a 2 – 4 h. Vylučuje sa prevaţne obličkami. V bunkovom cykle sa uplatní
najmä vo fáze G2.
Bleomycíny. • = S-konfigucia, + = R-konfigurácia.
–
B. A2: R = (CH3)2S+(CH3)2X
B. B2: R = NH(CH2)4NHCNH2
NH
Kys. bleomycínová: R = OH
Indikácie – Hodgkinova choroba, ne-Hodgkinove lymfómy, nádory testes, orofaciálnej oblasti,
karcinóm paţeráka, koţe, vrátane vulvy, skróta a penisu, mycosis fungoides; niekt. nádory mozgu,
bronchogénny karcinóm, nádorové výpotky.
Kontraindikácie – gravidita.
Nežiaduce účinky – pyretická reakcia, anorexia, nevoľnosť aţ vracanie, alopecia, koţné zme-ny,
2
fibróza pľúc (po prekročení celkovej dávky 300 – 350 mg/m ). Riziko pneumonitídy sa zvyšuje pri
súčasnej rádioterapii.
Dávkovanie – priemerná dávka je 15 mg 1 – 2-krát/týţd. i. v. al. i. m. Pri nádorových výpotkoch sa
2
podáva intrakavitárne, moţno podať vyššie dávky (30 – 40 mg/m ). Treba kontrolovať ventilačné
funkcie, kt. môţu signalizovať príznaky pneumonitídy skôr neţ sa prejavia klin.
®
®
®
®
Prípravky – Bleo , Bleocin pulv. inj., Bleocin-Bleomycin ; sulfát – Blenoxane .
1779
®
Bleph-10 (Allergan) – chemoterapeutikum; →sulfacetamid.
blephar/o- – prvá časť zloţených slov z g. blefaron mihalnica; →blefaro-.
blepharitis, itidis, f. – [blepharo- + -tis zápal] →blefaritída.
Blepharitis angularis – blefaritída prevaţne lokalizovaná v kútikoch mihalnice.
Blepharitis squamosa – šupinatá blefaritída. Okraje mihalníc sú začervenalé a medzi riasami lipnú
drobné šupinky.
Blepharitis ulcerosa – blefaritída charakterizovaná tvorením malých vriedikov. Môţe sa vyvinúť z
b. squamosa al. vzniká samostatne. Je to záváţné ochorenie vyvolané najčastejšie stafylokokovou
infekciou. Okolo folikulov rias sa tvoria mikroabscesy, kt. exulcerujú a zasychajú hrubými krustami.
Riasy sa zliepajú, vypadávajú, nové rastú chybne proti oku (trichiasis) a dráţdia rohovku (keratitis e
trichiasis), postupne ďalšie riasy nerastú, okraje mihalníc sú začervenalé, neostré, oblé, bez rias
(madarosis). Priebeh ochorenia je chron., časté bývajú exacerbácie.
Th. – vhodná je hospitalizácia. Po odobratí materiálu na bakteriol. vyšetrenie (rozter, kultivácia) sa
šupinky a krusty odstraňujú harmančekovými obkladmi a zvitkom vaty namočenej v oleji. Pri pozit.
baktérol. roztere a zistení citlivosti sa aplikujú ATB v kv. aspoň 10-krát/d počas 10 d., na noc vo
®
forme masti (Oftalmoframykoin , chloramfenikol). Keď je uţ bakteriol. nález negat., aplikujú sa kv.
oftalmokortizónu 5-krát/d a na noc oftalmohydrokortizónová masť. Príp. šupinky sa odstraňujú
potieraním mihalnice obdeň 5 % alkoholovým rozt. brilantkrezylovej zelene al. genciánovej violete,
najdlhšie však 1 mes. Súčasne sa však nemajú lokálne aplikovať kortikoidy, kt. sú kontraindikované
aj pri akút. exacerbácii. Pri dlhodobom podávaní kvapiek hrozí arteficiálna, príp. alergická konjunktivitída.
blepharoadenoma, tis, n. – [blepharo- + g. aden ţľaza + -oma bujnenie] →blefaroadenóm.
blepharoatheroma, tis, n. – [blepharo- + g. athéré kaša] →blefaroateróm.
Blepharocerideae – prísavkárovité. Čeľaď z podrodu komárov, z radu dvojkrídlovcov. Sú nenápadné,
podobné komárom al. tipuliám. Ich ploché a dosť široké larvy majú na spodnej strane tela nepárové
okrúhle prísavky, kt. sa pridrţiavajú na kamenistých podkladoch v prudko tečúcich horských
potokoch a vodopádoch. Imága poletujú na rastlinách kvitnúcich okolo vôd. Zástupcom je napr.
prísavkár pásavý (Blepharocera fasciata).
blepharoclonus, i, m. – [blepharo- + g. klonos zmätený pohyb] →blefaroklonus.
blepharoconjunctivitis, itidis, f. – [blepharo- + l. conjunctiva spojovka + -itis zápal] →blefarokonjunktivitída.
Blepharoconjunctivitis angularis – blepharitis angularis, conjunctivitis angularis je banálny zápal
mihalnice trvajúci asi 1 mes. Vyvoláva ho Moraxov-Axenfeldov diplokok. Očné kútiky sú začervenalé
s ľahko macerovanou koţou. Th.: ung. zinci oxydati 0,2 – 0,3 % niekoľkokrát/d, resp. O®
sulphatiazol ung.
blepharodiastasis, is, f. – [blepharo- + g. diastasis rozdelenie, rozostup] →blefarodiastáza.
blepharochalasis, is, f. – [blepharo- + g. chalasis uvoľnenie] →blefarochalázia.
blepharon, i, n. – [g. blepharon] mihalnica.
blepharonyxis, is, f. – [blepharo- + g. nyxis bodanie] →blefaronyxia.
blepharoophthalmitis, itidis, f. – [blepharo- + g. ofthalmos oko] →blefarooftalmitída.
blepharophimosis, is, f. – [blepharo- + g. fimos zvieradlo] →blefarofimóza.
1780
blepharoplastica, ae, f. – [blepharo- + g. plastiké (techné) tvárne umenie] →blefaroplastika.
blepharoplastos, i, m. – [blepharo- + g. plassein tvoriť] →blefaroplast.
blepharoplegia, ae, f. – [blepharo- + g. plégé rana] →blefaroplégia.
blepharoptosis, is, f. – [blepharo- + g. ptósis klesnutie] →blefaroptóza.
blepharopyorrhoea, ae, f. – [blepharo- + g. pyon hnis + g. rhoia tok] →blefaropyorea.
blepharorrhaphia, ae, f. – [blepharo- + g. rhafé šev] →blefarorafia.
blepharospasmus, i, m. – [blepharo- + g. spasmos kŕč] →blefarospazmus.
blepharostasis, is, f. – [blepharo- + g. stasis stav, poloha] →blefarostáza.
blepharosynechia, ae, f. – [blepharo- + g. synechein drţať pohromade] →blefarosynechia.
bleskové kŕče – nem. Blitz-Nick-Salaam, Grusskrämpfe, franc. tic de salaam, spasmes en flexion,
propulsive petit mal, angl. minor motor epilepsy, salaam spasms. Epileptické ,,salaamové“ kŕče
následkom poškodenia zárodku v ranej gravidite; →epilepsia.
®
Blex (ICI) – insekticídum; →pyrimfosetyl.
blchy →Siphonaptera.
blind loop-syndrome – [angl.] – sy. slepej slučky; →syndrómy.
Blinovov príznak →príznaky.
blistrové balenie – farm. pretlačovacie balenie, prim. obal tuhých dávkovaných liekov, kt. sa skladá z
fólie (PVC, polysterén ap.). Jednotlivé tbl., dr., cps. sú umiestené v dvorčekoch. Tvarovaná fólia je
zalepená hliníkovou fóliou.
Blistrové balenie
blitz blot →Southern blot; →pijakovanie.
blizna →kvet.
®
Bloc (Elanco) – rastlinné fungicídum; →fenarimol.
®
Blocadren (Merck & Co.) – antihypertenzívum, antiarytmikum, antianginózum, antiglaukomatikum;
→timolol.
Bloch, Konrad – [*1912, amer. biochemik nem. pôvodu]. R. 1964 dostal Nobelovu cenu spolu s T.
Lynenom za objav mechanizmu a regulácie metabolizmu cholesterolu a karboxylových kys.
Blochova-Staufferova dermatóza – Rothmundov →syndróm.
Blochov-Sulzbergerov syndróm →syndrómy.
Blochov príznak – [Bloch, Martin, 1866–1908, berlínsky neurológ] mimovôľové nadvihovanie pately v
stojacej polohe pri zavretých očiach; príznak; →ataxie.
®
Blockade (Sandoz) – herbicídum; →prodiamín.
®
Blockain Hydrochloride – miestne anestetikum; →propoxykaínhydrochlorid.
1781
®
Blocklin L (Shionogi) – antihypertenzívum, antianginózum, antiarytmikum, antiglaukomatikum;
→pindolol.
Blocqova choroba – morbus Blocq: →astázia–abázia.
blok – psychol. zarazenie reči, náhle zastavenie toku reči uprostred vety, slova. Pacient nie je
schopný vysvetliť toto náhle zastavenie, môţe ju však pociťovať ako nepríjemné (typický príznak
schizofrénnej reči, myslenia).
blokáda – prerušenie vedenia (nervového vzruchu ap.) al. činnosti (prúdu, iónových tokov ap.).
Alveolokapilárna blokáda →alveolokapilárny blok.
Átriovoventrikulárna blokáda →arytmie.
Bifascikulárna blokáda →arytmie.
Intraventrikulárna blokáda →arytmie.
Nervová blokáda – metóda regionálnej →anestézie. Vykonávajú sa s dg., th. a prognostickým
cieľom. Cieľom dg. b. je zistiť, kt. nerv práve vedie bolesťové podnety. V prípade, ţe sa má vykonať
b. periférnych motorických nervov, odporúča sa vyhľadať nerv elektrickým neurostimulátorom. Ak sa
uţ pri nepatrnej intenzite dráţdiaceho prúdu dostavia zášklby príslušných svalov, ihla je správne
zavedená. Tak sa súčasne predíde poškodeniu nervu. Na dg. b. sa pouţívajú krátkodobé lokálne
anestetiká s rýchlym nástupom účinku (mepivapakaín, lidokaín). Ak bolesti pri blokáde vymiznú,
blokovaný nerv vedie bolesťové podnety. Neskôr sa aplikujú b., ale uţ s dlhodobo pôsobiacim
lokálnym anestetikom (napr. bupivakaínom). Th. b. sa pouţívajú na prechodné odstránenie bolesti v
prípade, ţe sú známe nervy vedúce bolesť. Vyuţívajú sa pri syppetikových reflexných dystrofiách al.
postherpetických neuralgiách. Cieľom prognostických b. je dosiahnutie dôvery v účinok b. skôr, ako
sa vykoná napr. neurolytická nervová b. Niekedy napr. pacient oveľa ťaţšie znáša blokádou
spôsobený pocit hluchoty ako bolesť samu. V tomto prípade sa vykoná neurolytická b.
Najčastejšie sa vykonáva b. hlavových a interkostálnych nervov a ganglií, periférnych nervov a
spletí, paravertebrálna b. (b. miechových nervov) a b. sympatikových ganglií a spletí.
• Blokáda n. trigeminus – b. 1., 2. al. 3. vetvy n. trigeminus, príp. ggl. pterygopalatinum.
• Blokáda n. supraorbitalis – vykonáva sa pri bolestiach následkom zápalových al. nádorových
ochorení v oblasti orbity, sinus frontalis, sinus ethmoidalis. N. supraorbitalis je koncovou vetvou n.
ophthalmicus, kt. senzitívne inervuje čelo (1. vetva n. trigeminus). Moţno ho blokovať bezprostredne
po jeho výstupe v oblasti incisura supraorbitalis na okraji orbity (asi 2,5 cm laterálne od strednej
čiary). Injikuje sa 2 ml 0,25 % bupivakaínu. Anestetikum sa nesmie podať do kostného kanála.
• Blokáda n. infraorbitalis – je indikovaná pri neuralgii 2. vetvy n. trigeminus a bolestiach po zápaloch
al. poraneniach v oblasti maxily. N. infraorbitalis je koncovou vetvou n. maxillaris (2. vetva n.
trigeminus) a inervuje strednú časť tváre od dolnej mihalnice po hornú peru. Moţno ho blokovať v
oblasti jeho dobre hmatateľného výstupu z foramen infraorbitale (asi 1,5 cm pod mediálnym okrajom
orbity) 2,5 ml 0,25 % bipivakaínom. Anestetikum sa nesmie dostať do kostného kanála.
Uprednostňuje sa intraorálna metóda, pri kt. sa anestetikum injikuje cez ústnu dutinu v oblasti
očného zuba v gingivobukálnej riase a ihlou sa smeruje k vyhmatanému foram infraorbitale aţ na
kosť.
• Blokáda n. maxillaris a ggl. pterygopalatinum – n. maxillaris (2. vetva n. trigeminus) a ggl.
pterygopalatinum moţno blokovať v oblasti fossa pterygopalatina. Indikáciou na b. sú neuralgie
trigeminu v oblasti n. maxillaris, bolestivé stavy po operácii maxily a maxilárnych prinosových dutín,
akút. herpes zoster, atypická bolesť tváre a bolestivé nádory maxily.
1782
Postup: po vyhmataní lícového oblúka a incisura mandibulae (opakovaným otváraním a zatváraním
úst) sa punguje kolmo cez stred incisura mandibulae aţ na lamina lateralis processus pterygoideus.
Po povytiahnutí ihly sa táto znova zavádza frontálne a kraniálne. Pritom sa dá zaviesť ešte asi 1 cm
hlbšie aţ do fossa pterygopalatina. Potom sa aplikuje 2 – 3 ml 0,25 % bupivakaínu.
Moţnou komplikáciou je poranenie fossa pterygopalatina, pri kt. sa podáva 2 – 3 ml 0,25 %
bupivakaínu.
• Blokáda n. mentalis – vykonáva sa pri neuralgii 3. vetvy n. trigeminus a bolestiach vychádzajúcich
z dolných rezákov, očných zubov a premolárov. N. mentalis ako koncová vetva n. mandibularis
senzitívne inervuje dolnú peru a bradu. Vystupuje vo výške 2. dolného premoláru cez hmatateľný
foramen mentale. Môţe sa blokovať perkutánne al. intraorálne. Pri intraorálnej b. sa ihla zavádza v
oblasti 1. dolného premoláru v smere foramen mentale. Nikdy sa anesteti-kum nepodáva do
kostného kanála.
• Blokáda n. occipitalis major a minor – n. occipitalis major inervuje mediálne časti dorzálnej galey,
n. occipitalis minor jej laterálne časti. B. n. occipitalis major sa vykonáva na úrovni linea nuchae asi
2,5 – 3 cm od protuberantia occipitalis ext. O niečo laterálnejšie od neho prebieha väčšinou dobre
hmatateľná a. occipitalis. N. occipitalis minor sa blokuje o ďalšie 2,5 cm laterálne od tohto miesta.
Anestetikum sa injikuje aţ po dosiahnutí kontaktu s kosťou, a to 3 aţ 5 ml 0,25 % bupivakaínu.
• Blokáda interkostálnych nervov – vykonáva sa pri interkostálnych neuralgiách, herpes zoster a i.
bolestiach rebier.
Postup: pacient leţí šikmo na boku na nepostihnutej strane a hornú končatinu má ohnutú v lakti
vysoko nad hlavou; b. sa dá vykonať aj v sediacej polohe al. polohe na bruchu. Ihla č. 22 al. 26 sa
zavádza medzi palcom a ukazovákom ľavej ruky, kt. leţia na hornom a dolnom okraji dvoch
susediacich rebier, a to v čiare spájajúcej angulus costae a zadnú axilárnu čiaru, asi 7 cm laterálne
od strednej čiary, kde sa rebrá najlepšie palpujú. Ihla sa má dostať do kontaktu s kosťou, potom sa
ňou kĺţe po dolnom okraji rebra a zasúva sa ešte 2 – 3 mm. Osvedčuje sa nasadenie krátkej
hadičky na kovovú ihlu, kt. tak moţno dobre fixovať, pričom asistent môţe aspirovať a injikovať
anestetikum. Zabráni sa tým posunutiu ihly. Potom sa aspiráciou presvedčíme o správnej polohe
ihly a nenasávame krv z cievy, resp. vzduch z pľúc a injikujeme 3 – 5 ml 0,25 % bupivakaínu.
Pretoţe inervačná oblasť interkostálnych nervov je vejárovitá, treba blokovať najmenej tri
interkostálne nervy. Moţnou komplikáciou je pneumotorax. Pri podráţdení pleury pacient obyčajne
kašle. Účinok b. trvá priemerne 4 – 5 h.
• Zadná blokáda n. ischadicus – pacient leţí na boku s ľahko pokrčenými dolnými končatinami (asi
v 20 – 30° v bedrovom a 90° v kolenovom kĺbe). Spina iliaca post. sup. a horná hrana trochanteru
major sa spojí spojnicou. Stredom tejto úsečky sa spustí kolmica. Punguje sa 4,5 cm dorzálne od
miesta prekríţenia asi 10 cm dlhou ihlou pri súčasnej elektrostimulácii kolmo ku koţi. Pri správnej
polohe ihly sa v oblasti svalstva predkolenia dostavia zášklby. Potom sa injikuje 15 – 20 ml 0,5 %
bupivakaínu.
• Blokáda n. cutaneus femoralis lateralis – vykonáva sa asi 1,5 cm mediálne, a o niečo niţšie pod
spina iliaca ant. bezprostredne, pod lig. inguinale 3 – 5 ml 0,25 % bupivakaínom.
• Blokáda n. femoralis, obturatorius a cutaneus lateralis (podľa Winnieho) – b. v jednom bloku,
jedným vpichom asi dezprostredne pod lig. inguinale, asi 1,5 cm laterálne od a. femoralis (kt. sa dá
dobre vypalpovať). Súčasne sa elektricky aplikuje elektr. stimulácia kolmo ku koţi al. mierne
kraniálne. Pri zášklboch m. quadriceps femoris (zášklby pately) je ihla správne zavedená. Aplikuje
asi 30 ml 0,25 % bupivakaínu. Pri zavedení katétra moţno vykonávať kontinuálnu b.
• Blokáda plexus axillaris – vykonáva sa v oblasti krku (interskalénová b.), nad klavikulou
(supraklavikulárna b.) a axilárnej jamke (axilárna b.). Najčastejšia a najmenej komplikácií má
1783
axilárna b. Dosahuje sa ňou odstránenie b. rúk, predlaktí a čiastočne aj pleca. V oblasti axily
prebiehajú 3 nervy vychádzajúce z brachiálnej splete (n. radialis, n. ulnaris a n. medianus)
bezprostredne vedľa a. axillaris, podľa kt. sa orientuje lekár pri vyhľadávaní miesta vpichu. Pacient
leţí na znaku s ramenom abdukovaným asi do 90 – 100°. Na pleci, pokiaľ moţno hlboko v axile sa
zavádza ihla tesne kraniálne od a. axillaris. za súčasnej elektrostimulácie. Potom sa injikuje 30 – 40
ml 0,25 % bupi- vakaínu. Opakovane moţno b. vykonávať cez zavedený katéter.
Paravertebrálna blokáda – b. vedenia motorických, senzitívnych a vegetatívnych nervov miechy.
• Torakálna paravertebrálna b. – pacient leţí na bruchu s hrudníkom vypodloţeným van-kúšmi.
Segment hlbšie uloţeného miechového nervu moţno blokovať inj. anestetika cez ihlu zavedenú 3
cm laterálne od horného okraja tŕňového výbeţku. Po lokálnej anestézii koţe sa zavedie 8 – 10 cm
dlhá ihla kolmo ku koţi. V hĺbke 3 – 4 cm narazíme na tŕňový výbeţok. Po ľahkom povytiahnutí ihly
ju stočíme mierne kaudálne (o 10°) a mediálne zasunieme o ďalšie 2,5 – 3 cm. Hrot ihly potom leţí v
oblasti spinálneho ganglia. Väčšinou tak moţno vyvolať parestézie. Aspiráciou sa presvedčíme, ţe
neaspirujeme krv al. mozgo- miechový mok, pretoţe spinálny nerv sprevádza manţeta dury. Na
jeden nerv sa aplikuje 5 ml 0,5 % bupivakaínu. Ak nie sú prítomné parestézie, moţno injikovať 8 –
10 ml anestetika.
• Lumbálna paravertebrálna blokáda – pacient leţí na boku. Asi 3 – 5 cm laterálne od kaudálneho
okraja príslušného tŕňového výbeţku sa kolmo napichne koţa ihlou 8 – 10 cm. V hĺbke 3 – 4 cm sa
narazí na tŕňový výbeţok. Po nepatrnom povytiahnutí sa ihla stočí mierne kraniálne a mediálne a
zasunie sa ďalej. Po ďalších asi 3 cm sa vyvolajú parestézie. Z rovnakých dôvodov ako pri
torakálnej punkcii sa opäť aspiruje na krv a likvor. Na jeden nerv sa aplikuje 5 ml 0,5 % bupivakaínu.
V prípade, ţe nie sú prítomné parestézie, moţno injikovať 8 – 10 ml anestetika.
Blokáda sympatika – vykonáva sa pri pálčivých, vŕt avých, tepavých al. tupých bolestiach, al. ak sú
prítomné vegetatívne poruchy (sudoromotorické al. vazomotorické). Dlhodobú úľavu al. úplné
odstránenie bolestí moţno dosiahnuť opakovanou b. sympatika, napr. aplikovanou den-ne al.
obdeň, v priebehu 2 týţd. K b. sympatika patrí b. ggl. stellatum, peridurálna anestézia, b. plexus
coeliacus a b. lumbálneho sympatika.
• Blokáda ggl. stellatum – b. sympatikových vlákien pre hlavy, krk, horné končatiny al. hornú
polovicu hrudníka. Ggl. stellatum leţí na priečnom výbeţku C7.
Postup b. z predného paratracheálneho prístupu: hlava pacienta je mierne zaklonená v stred-nom
postavení. Miesto punkcie, kt. sa nachádzajú asi 3 cm laterálne a 3 cm kraniálne od fossa jugularis
sa vyhmatá 2. a 3. prstom, odtlačí sa m. sternocleidomasteideus a a. carotis laterálne. Palpujúcimi
prstami moţno vyhmatať priečny výbeţok C6. Ihla sa zavedie aţ ku kosti priečneho výbeţku. Po
ľahkom povytiahnutí a dôslednej aspirácii vo všetkých štyroch rovinách nasleduje opatrné
injikovanie. Osvedčuje sa ihla č. 22 s pripojenou hadičkovou spojkou, cez kt. môţe asistent po
úspešnej punkcii injikovať lokálne anestetikum, kým operatér fixuje ihlu. Tým sa zabráni dislokácii
ihly počas inj. Podáva sa 5 – 15 ml 0,5 % bupivakaínu. Pri úspešnej b. sa na jednej strane zjaví
Bernardov-Hornerov sy. (ptóza, mióza, enoftalmus). Niekedy vzniká prechodná paréza n. recurrens
a n. phrenicus. Koţná teplota v príslušných oblastiach hlavy, šije a ramena sa zvýši. Často vzniká
edém v nose. Zriedkavou komplikáciou je peridurálna al. spinálna inj., pneumotorax a perforácia
ezofágu al. trachey. Pri inj. malého mnoţstva lokálneho anestetika do a. vertebralis môţe vzniknúť
cerebrálny záchvat kŕčov.
Neurolytická blokáda – je dlhodobá b. vedenia nervových vzruchov somatickými (senzorickými),
sympatikovými al. intraspinálnymi nervami aplikáciou neurolytických látok, kt. vyvolávajú funkčné
porušenie nervu. Súčasne sa však poškodzujú aj iné tkanivá, preto sa má b. vykonávať pod
kontrolou rtg., príp. s kontrastnou látkou, a podľa moţnosti aplikovať čo najmenší objem neurolytika.
1784
Aby sa nevyvolala motorická obrna, blokujú sa len tie nervy, kt. nemajú nijaké al. majú len
zanedbateľné mnoţstvo motorických vlákien (zadné korene miechy, interkostálne nervy, n.
trigeminus). Pred neurolytickou b. sa vţdy vykonáva reverzibilná b. lokálnym anestetikom. Niekoľko
týţd. al. mes. po neurologickej b. sa obyčajne bolesti vracajú. Neţiaducim následkom neurolytickej
b. je anaesthesia dolorosa (→bolesť). Mnohí pacienti znášajú poruchy citlivosti horšie ako pôvodné
bolesti.
Ako neurolytikum sa pouţíva 50 – 96 % alkohol al. 5 – 10 % feniol, väčšinou vo vodnom rozt. Fenol
je toxickejší ako alkohol, navyše je fotolabilný, eroduje gumu a čiastočne aj plasty, vyvoláva však
zriedkavejšie postneurolytickú neuritídu.
Najčastejšie sa vykonáva neurolytická b. periférnych nervov, plexus coeliacus, zadných koreňov
miechy (intraspinálna b.) a lumbálneho sympatika.
• Neurolytická blokáda periférnych nervov – neurolytická b., napr. interkostálnych sa vykonáva pri
bolestivých metastázach malígnych nádorov v rebrách.
• Neurolytická blokáda plexus coeliacus – vyradenie viscerálnych a sympatikových aferencií aplikáciou neurolytika do plexus coeliacus, kt. sa nachádza vo výške stavca Th 12 a L1. Indikáciou na b.
ggl. coeliacum sú karcinómové bolesti v nadbruší, najmä pri karcinóme pankreasu. ţalúdka, pečene
a ţlčníka. Ako neurolytikum sa podáva alkohol.
Postup: Pacient leţí na bruchu, označia sa tŕňové výbeţky Th 12 a L1, ako aj XII. rebro.
Uprednostňuje sa ľavá strana, pretoţe vpravo prebieha v. cava int. Ihla sa zavádza pod rtg.
kontrolou asi 5 – 7 cm laterálne od dolného kraja processus spinosus L 1 (priamo pod XII. rebrom)
pod uhlom asi 30 – 45° smerom k stavcu L1, kt. sa nachádza medzi tŕňovým výbeţkom Th 12 a L1. V
hĺbke asi 3 – 5 cm sa ihla dostáva na kosť a potom sa ďalej zavádza pod al. nad priečnym
výbeţkom smerom na L1 (pod rtg. kontrolou). Hneď ako sa ihla dotkne tela stavca L 1, trocha sa
povytiahne, otočí mierne laterálne a prejde sa ňou tesne vedľa stavca, takţe hrot ihly sa nachádza 1
– 2 cm ventrálne od prednej steny tela stavca v oblasti jeho kraniálnej časti (rtg. kontrola v dvoch
rovinách). Pomocou rtg. a kontrastnej látky sa kontroluje správnosť polohy ihly. Ak je na správnom
mieste, injikuje sa 40 m 0,25 % buvipakaínu. Ak sa má po tejto úspešnej b. vykonať lokálnym
anestetikom ešte aj neurolytická blokáda, pouţije sa 40 ml zmesi absol. alkoholu a napr.
mepivakaínu (1:1). Pacient má ostať aspoň 1 d po výkone na posteli. Výkon je obyčajne nebolestivý.
Komplikáciou výkonu je intravazálna, subarachnoidálna al. peridurálna inj. Po b. sympatika vzniká
vazodilatácia s poklesom TK a zvýšenie peristaltiky ţalúdka a čreva. Podľa niekt. autorov nie je táto
metóda účinnejšia ako dôsledná farmakoterapia bolestí.
• Intraspinálna neurolytická blokáda – umoţňujú vyradiť aferentné zadné korene miechy, motorické
a sympatikové predné korene musia pritom zostať nedotknuté. Aplikuje sa alkohol, kt. je ľahší ako
mozgomiechový mok (hypobarický) al. fenol rozpustený v glycíne, kt. je naopak ťaţší (hyperbarický).
Dôleţitá je pritom správna poloha pacienta: pri inj. hypobarického alkoholu leţí pacient na zdravej
strane zohnutý dopredu asi o 45°, aby sa zadné korene miechy v miechovom priestore nachádzali
na najvyššom mieste. Pri hyperbarickom fenole je poloha pacienta opačná. Aby neurolytikum
neunikalo kaudálne ani kraniálne, majú sa oblasti chrbtice, kt. leţia kraniálne al. kaudálne od
blokovaného úseku, nachádzať niţšie (alkohol) al. vyššie (fenol). Trvanie účinku intratekálnej
neurolýzy kolíše od 1 r. do niekoľkých týţd., priemerne je však o niečo kratšie ako pol roka.
• Blokáda lumbálneho sympatika – vykonáva sa pri chron. malígnych bolestiach v podbrúšku (napr.
nádor v oblasti colon descendens, sigmy, rekta, uteru al. mechúra).
Postup: pacient leţí na bruchu a brucho sa vypodloţí vankúšmi, príp. leţí na boku, pričom
blokovaná strana leţí hore. Ihla sa zavádza asi 5 – 7 cm laterálne od kaudálne-ho konca tŕňového
výbeţku L2 a smeruje asi 30° mediálne. V hĺbke asi 3 – 5 cm sa dostáva do kontaktu s priečnym
1785
výbeţkom. Ihla sa trocha povytiahne a kraniálne od priečneho výbeţku sa zavedie ľahko mediálne,
kým sa nedotkne tela stavca. Znova sa ľahko povytiahne a jej smer sa koriguje mierne laterálne,
takţe prebieha tesne vedľa tela stavca. Presnú polohu ihly treba vţdy kontrolovať pomocou rtg. a
podania kontrastnej látky v dvoch rovinách. Hrot ihly by sa mal nachádzať na anterolaterálnom okraji
tela stavca. Pri dočasnej b. lokálnym anestetikom sa injikuje napr. 10 – 15 ml 0,25 % buvipakaínu.
Pri neurolytickej b. sa musí pri pouţití pridanej kontrastnej látky kontrolovať šírenie neurolytika.
Treba sa snaţiť o rozšírenie neurolytika aspoň ponad tri stavce. Ako alternatíva sa odporúčajú príp.
2 – 3 punkcie (L2–4), pričom sa podá 1,5 – 2 ml neurolytika.
Posthepatálna blokáda →portálna hypertenzia.
Prehepatálna blokáda →portálna hypertenzia.
Trifascikulárna blokáda →arytmie.
Unifascikulárna blokáda →arytmie.
blokátory adrenergického systému – antagonisty →adrenergických receptorov.
+
+
blokátory protónovej pumpy – syn. inhibítory kyselinovej pumpy (angl. acid pump), inhibítory H /K ATPázy, koncového enzýmu sekrécie HCL v parietálnych bunkách ţalúdkovej sliznice,
identifikovaný r. 1973. Enzým pozostáva z 2 podjednotiek, podjednotky a (Mr 111 000), kt.
katalyzuje hydrolýzu a prenos iónov a menšej podjednotky b, kt. slúţi pp. na stabilizáciu enzýmu. V
+ +
pokojovom stave sa H /K -ATP-áza uskladňuje v cytoplazmatických mechúrikoch. Vezikuly
+
neobsahujú draslík a ich membrána je pre K nepriepustná, enzým je preto v inaktívnom stave. Po
aktivácii parietálnych buniek príslušným stimulom (chem., nervovým al. hormónovým) sa enzým
posunie na bunkovú membránu sekréčneho kanálika parietálnej bunky. Bunková membrána je
+ +
zvýšene priepustná pre draslíkové ióny a začína sa sekrécia HCl. Polčas H /K -ATPázy je asi 18 h.
B. p. p. sú najúčinnejšie známe inhibítory sekrécie ţalúdkovej šťavy. Zniţujú priemernu 24-h
sekréciu o vyše 80 % a tak utvárajú vhodné prostredie na hojenie peptických lézií. Na začiatku 70. r.
sa syntetizovala látka CMN 131, kt. mohutne inhibovala sekréciu HCl v ţalúdku. Z tohto radu sa
vyvinuli ďalšie látky, ako je →timoprazol (1974), pikoprazol (1976) a prvé klin. vyuţiteľné preparáty
®
®
®
®
→omeprazol (1979 – Losec
Astra, k ďalším patria: Helicid , Lomac , Omeprazol-ratiopharm ,
®
®
®
Omera , Oprazole ), →lanzoprazol, derivát benzimidazolu (Lansoprazole P.P.I Takeda Industries
®
Ltd., Lanzul ).
blokátory vápnikových kanálov – BVK, antagonisty vápnikových kanálov, blokátory pomalých
kanálov, blokátory vstupu vápnika, inhibítory pomalých kanálov. Sú to farmaká rôznorodej štruktúry,
kt. špecificky (selektívne) blokujú napäťovozávislé pomalé vápnikové kanály v membráne
kardiomyocytov a hladkej svaloviny ciev (blokujú aktívny vstup ionizovaného vápnika do buniek).
Tým ovplyvňujú vnútrobunkové procesy závislé od prísunu vápnikových iónov z extraceluárneho
2+
priestoru. Zasahujú do regu-lačných mechanimov závislých od iónov Ca a môţu ovplyvňovať
patol. stavy súvisiace s nadmerným vtokom vápnika do buniek.
2+
Klasickí predstavitelia BVK neovplyvňujú vstup Ca
cez sodíkovo-vápnikový výmenníkový
2+
membránový systém, neviaţu sa na Ca a nezniţujú preto koncentráciu kalcia v telových
tekutinách. Majú výraznú tkanivovú selektivitu účinku, pôsobia najmä na tonus ciev a zákl. funkcie
myokardu. Stali sa liekom voľby pri mnohých kardiovaskulárnych ochoreniach. Prvé dôkazy o tom,
ţe a. v. (prenylamín, verapamil) vyvolávajú in vitro relaxáciu hladkej svaloviny izolovaných orgánov
(podobne ako odňatie vápnika z výţivného rozt. podal koncom 60. rokov Albrecht Fleckenstein. Aţ o
10 r. sa dokázalo, ţe BVK zasahujú len do patol. dejov.
2+
+
Mechanizmus účinku BVK – pri depolarizácii myokardu prúdia ióny Ca
s iónmi Na
z extracelulárneho priestoru a zo zásob na membráne buniek do vnútra buniek, pričom sa uvoľňujú
2+
ióny viazané na sarkoplazmatickom retikule a mitochondriách. Tým je k dispozícii menej iónov Ca
1786
na aktiváciu ATP-ázy myofibríl, čo má za následok zníţené uvoľňovanie energie zo zmeny ATP na
ADP a fosfát. V dôsledku nedostatku energie, potrebnej na aktiváciu ATPázy myofibríl, čím sa
2+
2+
inhibuje reakcia iónov Ca so systémom troponín – tropomyozín. Ca hrá teda kľúčovú úlohu pri
premene elekt. energie na mechanickú. Inhibuje kontrakciu myofibríl, a tým mechanický proces
kontrakcie myokardu, na samotný proces elektrického podráţdenia na membráne svalovej
nepôsobí. BVK zniţujú aj kontrakciu myocytov hladkej svaloviny. Priaznivý účinok a. v. k. pri
ischemickej chorobe srdca (antianginózny účinok) sa vysvetľuje zníţením spotreby kyslíka
myokardom, ako aj ich vazodilatačným pôsobením, a to najmä extramurálnych koronárnych artérií.
BVK pôsobia najmä pri vazospastickej angine pectoris (Prinzemtalov variant); na sklerotické, rigidné
artérie však uţ nepôsobia. Na rozdiel od BVK intramurálne koronárne arterioly dilatujú adenozín,
dipyridamol, lidoflazín a teofylín.
BVK pôsobia aj na cerebrálne a periférne cievy. Relaxáciou myocytov periférnych artérií vyvolávajú
pokles periférneho odporu ciev, a tým krvný tlak, a to tak v polohe poleţiačky, ako aj v postojačky.
(antihypertenzívny účinok). Následkom toho sa odľahčuje vývrh srdca (pokles jeho dodatočného
zaťaţenia srdca, →afterloadu) a zniţuje spotreba kyslíka myokar-dom. Pokles periférneho odporu
ciev a krvného tlaku sa týka aj pľúcneho obehu. Prekrvenie myokardu ani obličiek sa pritom
nezniţuje, prekrvenie mozgu dokonca stúpa.
Niekt. BVK zo skupiny arylalkylamínov pôsobia aj antiarytmicky. Zniţujú vzrušivosť myokardu
(zvyšujú prah podráţdenia). Potláčajú tvorbu ektopických vzruchov (najmä akčné potenciály závislé
od pomalého toku vápnika), predlţujú vedenie v AV oblasti a interval A–H, predlţujú refraktérnu fázu
a zniţujú frekvenciu akcie srdca, a to tým viac, čím vyššia je frekvencia predsiení. Vedenie vzruchu
v samotných predsieňach a komorách sa nemení. Ako antiarytmikum je najúčinnejším nitrendipín,
kt. nemá závaţnejšie metabolické účinky ani negat. inotropný účinok.
BVK pôsobia najmä na cievny hladký sval, myokard, na centrum srdcovej automacie a na vodivý
systém srdca. V experimente vyvolávajú zmenšenie aterosklerotických lézií, zníţenie celkového
obsahu vápnika v postihnutých cievach, inhibíciu syntézy kolagénu a v tkanivových kultúrach
ľudského aterosklerotického plátu zniţujú obsah cholesterolu. Jednoznačný klin. dôkaz o ich
antiaterosklerotických účinkoch však zatiaľ chýba. Niekt. BVK pôsobia ako antagonisti adrenergických receptorov a inhibujú agregáciu trombocytov.
Vápnikové kanály inhibujú aj niekt. lokálne anestetiká, ich hlavný účinok však spočíva v blokáde
+
Na -kanálov, podobne ako v prípade prenylamínu, perhexilínu, teofylínu, diazoxidu, papaverínu a i.
látok. Preto sa napriek tomu, ţe inhibujú vstup vápnika do buniek, nezaraďujú sa do tejto skupiny a
v th. sa vyuţívajú ich iné mechanizmy účinku. Okrem mebránového účinku zasahujú BVK aj do
dalších vnútrobunkových procesov. Inhibujú uvoľňovanie vápnika aj z intracelulárnych zásobární,
tento ich účinok sa však pokladá za sek. a nešpecifický.
K BVK patria: 1. látky pôsobiace na úrovni cytoplazmatickej membrány; 2. látky pôsobiace vnútri
bunky (inhibítory sodíkovo-vápnikového výmenníkového systému).
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––Účinky blokátorov vápnikových kanálov
-–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––1. Antianginózny účinok
• pokles kontraktility myokardu
• zníţenie spotreby kyslíka
• dilatácia extramurálnych koronárnych tepien
2. Antihypertenzívny účinok
• dilatácia periférnych artérií a zníţenie periférnej rezistencie ciev
3. Antiarytmický účinok
1787
• potlačenie ektopickej tvorby vzruchov
• spomalenie vedenia v AV uzle
• predĺţenie refraktérnej fázy
• zníţenie frekvencie činnosti srdca
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
BVK v. sa triedia na 3 generácie: I. generácia (diltiazem, galopamiol, nifedipín a verapamil), II
generácia (verapamil a diltiazem na aktívne metabolity). Viaceré farm. vlastnosti súspoločné: dobre
sa resorbujú v čreve (len difenipín sa resorbuje v ústnej dutine), viaţu sa na plazmatické bielkoviny
a biotransformujú sa v pečeni.
BVK pôsobiace na úrovni cytoplazmatickej membrány sa dajú rozdeliť na selektívne a neselektívne.
K BVK v uţšom zmysle (tzv. špecifické) sa priraďuje aj skupina nešpecifických antagonistov
(prenylamín a lidoflazín).
Špecifické BVK sú látky, kt. inhibujú funkcie myokardu a hladkého svalu závislé od vápnika do tej
miery, ţe ich ostatné farmakodynamické vlastnosti sú zanedbateľné.
BVK vyvolávajú relaxáciu cievneho hladkého svalu, vazodilatáciu a pokles TK, čo má najmä na
začiatku th. za následok rôzne intenzívnu reflexnú aktiváciu sympatika. Výsledný účinok a. v. závisí
od citlivosti rôznych ciev na aktiváciu sympatikom. Napr. koronárne cievy nie sú citlivé na aktiváciu
sympatikom, preto vazodilatačný účinok týchto látok sa môţe v plnej miere prejaviť. V myokarde
spomaľujú tvorbu vzruchov v sínusovoátriovom uzle (negat. chronotropný účinok) a spomaľujú
átrioventrikulárne vedenie (negat. dromotropný účinok). Zníţenie sily kontrakcie myokardu (negat.
inotropný účinok) je málo výrazné, býva antagonizované reflexným zvýšením tonusu sympatika.
Jednotlivé účinky BVK nie sú rovnaké pri všetkých látkach tejto skupiny. Selektivita účinkov
umoţňuje cielený výber najvhodnejšieho liečiva.
BVK. sa dobre absorbujú z GIT. Majú pomerne výrazný efekt prvého prechodu pečeňou (first pass
effect). Pri renálnej insuficiencii nie je väčšinou potrebná úprava dávky.
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Indikácie blokátorov vápnikových kanálov
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
1. Ischemická choroba srdca, angina pectoris
• diltiazem 3 × 60 – 90 mg/d
• nifedipín 3 × 10 – 20 mg/d
• verapamil 3 × 40 – 120 mg/d
2. Arytmie
• verapamil
a) paroxzymálne supraventrikulárne tachykardie 5 mg pomaly
i. v., príp. po 10 min opakovane i. v. infúzia 5 – 10 mg/h
b) tachyarytmie pri fibrilácii predsiení
c) flater predsiení s rýcxhlym AV prevodom
d) supraventrikulárne a komorové extrasystoly
3. Hypertenzia
• diltiazem 3 × 60 – 90 mg/d
• nifedipín 3 × 10 – 20 mg/d
hypertenzívna kríza
• verapamil 5 mg pomaly i. v. po 10 min opakovane
0,07 – 1,5 mg/min v infúzii
• nifedipín 10 – 30 mg p. o.
4. Hypertroifická kardiomyopatia s obštrukciou
• verapamil 3 × 160 mg/d
1788
5. Vazospastická angina pectoris
6. Raynaudova choroba
7. Spazmus a achalázia ezofágu, hypermotilita čriev
8. Obštrukčná bronchopulmonálna choroba
9. Dysmenorea, eklampsia, predčasný pôrod, inkontinencia moču
10. Chemoterapia karcinómu, topxické účinky vyvolané th. adriamycínom,
epilepsia, vertigo, hypakúzia, th. mánických sy.
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––Kontraindikácie blokátorov vápnikových kanálov
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––Absolútne
bradyarytmie
sínoatriálne blokády
atrioventrikulárne blokády II° a III°
choroba sínusového uzla
kardiálna dekompenzácia a kardiogénny šok
gravidita
Relatívne
atrioventrikulárna blokáda I°
sínusová bradykardia
hypotenziaä
Opatrnosť a zníženie dávky
• pri hepatopatiách
• pri súčasnom podávaní -blokátorov
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Indikácie – 1. Hypertenzia (aj v spojení s ďalšími ochoreniami: sú liekom voľby pri diabetes mellitus,
pri bronchiálnej astme, pri nefropatiách); 2. ischemická choroba srdca (spastická forma angina
pectoris, nestabilná a stabilná námahová angina pectoris); 3. dysrytmie, hlavne supraventrikulárne
(verapamil); 4. hypertrofické kardiomyopatie (verapamil); 5. cerebrovaskulárne ochorenia
(nimodipín, isradipín); 6. chron. obštrukčná choroba pľúc pri hypertenzii, ischemická choroba srdca
(nifedipín); 7. ischemická choroba tepien dolných končatín; 8. epilepsia; 10. migréna; 11.
antiagregačná terapia; 12. spazmy v oblasti GIT.
Nežiadúce účinky – sú mierne. Po dihydropyridínoch sa môţe vyskytnúť tachykardia. Na rozdiel od
iných vazodilatačných látok nevyvolávajú hyperkinetickú cirkuláciu, neaktivujú systém renín–
angiotenzín–aldosterón ani retenciu sodíka, naopak majú mierny nátriuretický účinok. Pri chron.
podávaní nemajú za následok zvýšenie minútovéhou srdcovému výdaju. Najčastejšie neţiadúce
účinky sú opísané pri charakteristike jednotlivých preparátov.
Interakcie – súčasne podávanie vazodilatancií al. kardiodepresívne pôsobiacich liečiv vyvoláva
potenciáciu ich účinkov. Kombinácia s -sympatolytikami zosilňuje negat. inotropné, chronotropné a
dromotropné pôsobenie. BVK sa však môţu kombinovať nitrátmi. Pretoţe sa a. v. sa výdatne
metabolizujú, je riziko ich zníţeného účinku pri súčasnom podávaní enzýmových induktorov (napr.
fenobarbitálu, rifampicínu), a ich zvýšeného účinku pri podávaní enzýmových inhibítorov
(cimetidínu).
Podľa prevaţujúceho účinku ich moţno rozdeliť na: 1. verapamilový typ vyvoláva vazodilatáciu,
zniţuje kontraktilitu myokardu, spomaľuje srdcovú frekvenciu a vedenie vzruchu; 2. nifedipínový typ
– selektívne pôsobí na hladkú svalovinu ciev; 3. dilatiazemový typ – má vyváţené obidve zloţky.
Klasifikácia blokátorov váopnikových kanálov
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
1. Látky pôsobiace na úrovni cytoplazmatickej membrány
1789
I. Selektívne antagonisty vápnika
IA. Pôsobiace na hladkú svalovinu ciev i myokard
Dihydropyridíny: izradipín, nifedipín, nikardipín, niludipín, nimodipín, nisoldipín
Fenylalkylamíny: anipamil, galopamil, verapamil
Benzotiazepíny: diltiazem
IB. Bez účinku na pomalé kanály myokardu, ale s účinkami na hradkú svalovinu ciev
Difenylpiperazíny: cinnarizín, flunarizín
II. Neselektívne antagonisty vápnika
IIA. Látky pôsobiace na vápnikové a rýchle sodíkové kanály: bepridil, fendilín, prenylamín
IIB. Látky účinkujúce prednostne inými základnými mechanizmami ako blokáda vstupu kalcia: barbituráty,
benzotiazepíny, papaverín, rezerpín
2. Látky účinkujúce vo vnútri bunky
Inhibítory sodíkovo-vápnikového výmenníkového systému
Amilorid a jeho deriváty
2A. Ovplyvňujúce sarkoplazmatické retikulum: dantrolen
2B. Ovplyvňujúce mitochondrie: ruténium
2C. Antagonisti kalmodulínu: dibukain, chlórpromazín, pimozid
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Podľa chem. štruktúry sa BVK delia na: 1. arylalkylamíny; 2. deriváty dihydropyridínu, 3. deriváty piperazínu, 4.
ostatné.
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––Klasifikácia blokátorov vápnikových kanálov podľa chemickej štruktúry
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-–––––Arylalkylamíny
Bepridil
Fendilín
Terodilín
Diltiazem Galopamil
Verapamil
Fendilín
Prenylamín
Deriváty dihydropyridínu
Felodipín Nifendipín
Nisoldipín
Isradipín
Nilvadipín
Nitrendipín
Deriváty piperazínu
Cinarizín
Flunarizín
Lidoflazín
Ostatné
Bencyklán Etafenón
Perhexilín
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Blokátory vápnikových kanálov I. generácie – zahrňuje diltiazem, fendipín, nifedipín, perhexilín,
prenylamín, verapamil a i. Má viacero nevýhod: pomerne krátke trvanie účinku, pôsobí negat.
inotropne, majú menšiu tkanivovú špecifickosť a viaceré neţiaduce účinky.
• Diltiazem – svojimi účinkami stojí na rozhraní medziverapamilom a dihydropyridínovými derivátmi.
Na myokard pôsobí negat. chronotropne, na prevodový systém negat. dromotropne. Má menší
negat. inotropný účinok ako verapamil. Jeho periférny vazodilatačný účinok je slabší ako nifedipínu.
Po podaní p. o. sa dobre resorbuje, účinok nastupuje 15 min po podaní a max. dosahuje po 30 min.
Biotransformuje sa deacetyláciou a demetyláciou. Aktívny metabolit deacetyldiltiazem má 40 – 50 %
účinnosti diltiazemu. Pri retardovanej forme postačí jeho podávanie 2-krát/d.
Indikácie – 1. dlhodobá th. ischemickej choroby srdca; 2. esenciálna hypertenzia všetkých stupňov;
3. profylaxia záchvatov angina pectoris, najmä jej nestabilnej formy; 4. dysrytmie: supraventrikulárna
(paroxyzmálna) tachykardia (zniţuje rýchlosť komorovej odpovede pri fibrilácii al. flutteri predsiení).
Kontraindikácie – sy. chorého sínusu (sick sinus syndrome), bradykardie pod 50/min., AV-blokáda II.
a III. stupňa, manifestné zlyhanie srdca, akút. infarkt myokardu so srdcovou slabosťou, kardiogénny
šok, i. v. aplikácia -sympatolytík. Nemá sa podávať v gravidite a počas dojčenia. Relat.
1790
kontraindikácie sú AV-blokáda I. stupňa a WPW sy.; pri sy. WPW s fibriláciou al. flutterom predsiení
sa môţe po aplikácii dilatiazemu zrýchliť komorová odpoveď (komorovej tachykardii).
Nežiadúce účinky – zo všetkých BVK má najmenší výskyt neţiaducich účinkov. Ojedinele sa
vyskytuje bradykardia, hypotenzia, AV-blokády, retromaleolárne edémy, nauzea, bolesti hlavy a
koţný exantém. Pri súčasnom podávaní diltiazemu a digoxínu sa zvyšuje plazmatická koncentrácia
digoxínu.
Interakcie – súčasné podávanie antihypertenzív zosilnuje hypotenzívny účinku, pri podávaní spolu s
látkami s negat. inotropným al. tlmivým účinkom na prevodový systém prejavy srdcovej slabosti al.
poruchy AV-prevodu. Treba sa vyhnúť sa súčasnému i. v. podávaniu b-blokátorov.
Dávkovanie – p. o. : 60 – 120 mg 3-krát/d, reardované formy 90 – 120 2-krát/d al. 200 – 300 mg
raz/d. I. v.: pomaly 5 – 25 mg, príp. po 30 min opakovane; infúziou sa podáva 3 – 15 mg/kg/min
max. 300 mg Pri hepatopatii treba dávky redukovať.
®
®
®
Prípravky – Altiazem RR tbl. Alkaloid, Blocal , Blocalcin 60 tbl. Lachema a 90 retard Léčiva,
®
®
Diacordin 60 tbl. Léčiva, 90 retard tbl. obd. Léčiva 120 retard tbl. obd. Léčiva, Dilrene LP 300 mg
®
®
®
®
Sanofi, Diltan 60 SR a 90 SR Mepha, Dilzem , Dilzem Parenteral , Dilzem retard Gödecke,
®
®
®
Entrydil 60 a 120 mg tbl. obd. Orion, Tlakem 200-SR a 300-SR cps reatrd Synthélabo, Zilden tbl.
Alfa Schiaparelli Wasserman).
• Fendipín
• Nifedipín – dihydropyridínový BVK, pri kt. prevládajú účinky na hladkú svalovinu ciev nad účinkami
na bunky myokardu. Neovplyvňuje proces podráţdenia a vznik akčného potenciálu. Jeho
seleketívny účinok na cievnu stenu a silné vazodilatačné účinky sa vyuţívajú pri th. hypertenzie.
Výrazná je dilatácia koronárnych, veľkých i periférnych ciev, najmä artérií; na vény pôsobí menej.
Reflexnou aktiváciou sympatika vzniká mierna tachykardia, zosilnenie systolických sťahov a zvyšuje
sa minútový vývrh srdca. Zásobovanie myokardu O2 sa však zlepšuje. Pri angina pectoris zvýšuje
prietok koronárnymi cievami, zníţuje TK a relat. zníţuje srdcovú kontraktilitu, čo má za následok
pokles spotreby O2. Osvedčuje sa jeho podávanie pri Prinzmetalovej forme angina pectoris,
vyvolanej spazmom koronárnych ciev. Na prevodový systém srdca v th. dávkach nepôsobí. Biol. t0,5
2 – 24 h.
Po podaní p. o. sa nifedipín veľmi dobre resorbuje; ešte rýchlejšia je je ho resorpcia po
sublingválnom podaní. Účinok pretrváva niekoľko h. V organizme sa z veľkej časti oxiduje na
neaktívne produkty, je vylučovaný ţlčou a močom, malá časť prechádza cez enterohepatálny
cyklus.
Indikácie – 1. hypertenzia, hypertenzná kríza (sublingválne, resp. i. v. podávanie); 2. dlhodobá
profylaxia angina pectoris (námahová, variantná a zmiešaná forma); 3. spastické cievne ochorenia
(Raynaudov syndróm); 4. vazodilatačná terapia pri ľavostrannom zlyhávaní srdca; 5. podporná th.
pri infarkte myokardu, pri pľúcnom edéme, pri operáciach srdca.
Kontraindikácie – aortálna stenóza a hypertrofické obštrukčné kardiomyopatie, hypotenzia,
ortostatický kolaps, alergia na nifedipín. Relat. kontraindikáciou je gravidita. Opatrnosť je ţiaduca pri
th. nestabilnej forme angina pectoris (bez súčasnej aplikácie -blokátorov) pre zvýšené riziko akút.
infarktu myokardu.
Nežiadúce účinky – tachykardia a palpitácia často nútia prerušiť liečbu. Alergické koţné reakcie,
zvýšenie hodnôt pečeňových testov. Ostatné neţiadúce účinky, ako bolesti hlavy, závraty,
ortostatická hypotenzia, sčervenanie tváre, pruritus, perimaleolárne edémy a gastrointestinálne
ťaţkosti sú zanedbateľné.
1791
Interakcie – zvyšuje účinok antihypertenzív (najmä -blokátorov), zvyšuje koncentráciu digoxínu.
Nifedipín moţno kombinovať s veľkou opatrnosťou s betablokátormi! Pri kombinácii však potencuje
účinky antihypertenzív.
Dávkovanie – 10 – 20 mg 1 – 2-krát/d.
®
®
®
Prípravky – Adalat cps., inj., ret. tbl.; Adalat Intracoronar inj. Bayer, Adalat pro infus. Bayer,
®
®
®
®
®
Adalat retard , Adalat SL rapid , APO-Nifed cps. Apotex, Cordafen tbl. obd. Polfa, Cordipin tbl.
®
®
®
Slovakofarma, Cordipin retard tbl. ret. Krka; Corinfar dr. Arzneimittelwerk Dresden; Cordafen tbl.
®
®
®
obd.; Coronipin tbl.; Corotrend 10 seu Darbelan cps.Siegfried, Corotrend 20 retard tbl. obd.
®
®
®
Siegfried, Darbelan 20 LP tbl. obd. Dakota, Depin-E cps. Cadila, Depin-E retard tbl. ret. Cadila,
®
®
®
Nifebene 20 mg/ml Merckle, Nifecard tbl. Lek, Nifecard retard tbl. ret. Lek, Nifedipin Pharmavit 10
®
®
®
®
mg cps. a 20 mg retard tbl. obd. Pharmavit, Nifehexal 20 a 40 retard tbl. obd. Hexal; Nifesan tbl.
®
®
obd. Pro.Med, Nifensar 5 a 10 mg cps. Berk, Zenusin 10 a 20 depo cps. Mepha.
®
• Perhexilín – má diuretické účinky (maleát – Pexid )
• Verapamil – syn. iproveratril; periférne a koronárne vazodilatans a arytmikum. Pôsobí negat.
inotropne účinok na myokard (zniţuje kontraktilitu) a chronotópne (spomaľuje sínusový rytmus a
rýchlosť vedenia hornej a strednej časti prevodového systému; priaznivo pôsobí aj na
supraventrikulárnu arytmiu) s min. účinkom na distálnu intraventrikulárnu časť prevodového systému
(je neúčinný pri komorovej arytmii). Preto je kontraindikovaný pri ťaţkej insuficiencii srdca,
atrioventrikulárnej blokáde, chorobe sínusového uzla, kardiogénnom šoku, digitalisovej intoxikácii a
th. betablokátormi. Vazodilatácia sa významnejšie uplatní aţ po vyšších dávkach (> 240 mg/d). Po
prekonanom infarkte myokardu bez ľavostrannej insuficiencie srdca zlepšuje prognózu a výskyt
reinfarktov (v dávke 360 mg/d). Podáva sa najmä pri supraventrikulárnych arytmiách, u starších
hypertonikov s níkou plazmatickou aktiviou renínu a vyššou koncentráciou noradrenalínu; toxické
účinky moţno zmierniť podaním izoprenalínu, atropínu a calcium gluconicum i. v. Jeho
vazodilatačné účinky sú slabšie ako nifedipínu, ale negat. inotropný výraznejší; má aj negat.
chronotropný a najmä negat. dromotropný účinok na myokard, kt. dihydropyridíny nemajú. Negat.
inotropný a chronotropný účinok je obvykle inhibovaný reflexnou aktiváciou sympatiku. Pokles
periférneho cievneho odporu nie je však prevádzaný reflexnou tachykardiou al. vzostupom
plazmatickej aktivity renínu.
Resorpcia z GIT je veľmi dobrá, biol. dostupnosť v dôsledku silného účinku prvého prechodu cez
pečeň je však niţšia. Účinok nastáva po p. o. podaní asi za 1 – 2 h, po i. v. podaní do 5 min. Trvanie
účinku s vysokou interindividuálnou variabilitou je asi 1,5 – 10 h. Metabolity sa vylučujú prevaţne
močom, čiastočne ţlčou.
Indikácie – 1. dysrytmie: th. a profylaxia supraventrikulárnej tachykardie, fibrilácie a flutteru predsiení
(spomaľuje komorovú frekvenciu); 2. mierna a stredne ťaţká hypertenzia, najmä v súvislosti s
hyperkinetickou cirkuláciou. Je liekom voľby pri kontraindikácii -blokátorov, výhodný u pacientov s
chron. obštrukčnou chorobou pľúc; 3. sek. prevencia infarktu myokardu pri zachovanej dobrej funkcii
ľavej komory, ischémia myokardu (všetky typy angina pectoris, nemá ischémia); 4. hypertrofická
kardiomyopatia s obštrukciou; 5. profylaxia migrény.
Kontraindikácie – sy. chorého sínusu (sick sinus syndrome, AV blok 2. a 3. stupňa, hypotenzia. I. v.
podanie verapamilu je kontraindikované chorých liečených -blokátormi, s WPW sy., pri srdcovom
zlyhaní, pri závaţnej bradykardii pod 50/min, sy. preexcitácie s rýchlym antegrádnym vedením
vzruchu. kardiálna isnuficiencia, hypotenzia, výrazná aortálna stenóza, opatrnosť je ţiaduca v 1.
trimestri gravidity.
Nežiadúce účinky – perorálne podávaný verapamil sa dobre toleruje. Ojedinele vzniká hypotenzia,
nauzea, bolesti hlavy, pocit tepla a nervozita. Úporná zápcha (1/3 úprípadov) môţe byť dôvodom
1792
prerušenia th. Po i. v. aplikácii sú neţiaduce účinky častejšie. Je to najmä pokles TK a porucha AVprevodu. U pacientov s porušenou funkciou sínusového uzla al. poruchou AV-vedenia môţe i. v.
podaný verapamil vyvolať sínusovú bradykardiu, sínusovú synkopu, hypotenziu aţ šok, AV-blokádu,
ba aj asystóliu.
Interakcie – potencuje kardiodepresívny a hypotenzný účinok -blokátorov s rizikom zlyhania srdca,
prevodových porúch aţ zastavenia srdcovej činnosti u pacientov s poruchou kontraktility al.
prevodového systému. Zvyšuje koncentráciu digoxínu v plazme; vzájomne sa potencuje ich negat.
dromotropný účinok. I. v. aplikácia u pacientov liečených digoxínom al. -blokátormi je
kontraindikovaná (riziko vzniku malígnej AV-blokády).
Dávkovanie – parenterálna th. akút. stavov (supraventrikukárna tachykardia, flutter al. fibrilácia
predsiení s rýchlou odpoveďou komôr, príp. nestabilná angina pectoris s tachykardiou) 5 mg ako i.
v. bolus, kt. moţno po 10 min opakovať, príp. moţno pokračovať infúziou 2 – 5 mg/kg/min.
Perorálne: stavy nevyţadujúce akút., zásah 120 – 480 mg/d v 2 – 3 čiastkových dávkach, pri
retardovaných formách raz/d. Redukcia dávky je nevyhnutná pri ťaţšej poruche pečene. Pri th.
hypertenzii a profylaxii ischémie myokardu sú vhodné retardované prípravky, najmä tbl. 240 mg.
®
®
®
®
Prípravky – Azupramil 40, 80 a 120 tbl. obd. Azupharma, Berkatens tbl. Berk, Calan , Cardiagutt ,
®
®
®
®
®
®
Cardibeltin , Cordilox , Dignover , Drosteakard , Flamon 5 inj. Mepha, Feangin , Flamon 40 a 80
®
®
®
tbl. obd. Mepha, Isoptin inj. Knoll, Isoptin 40, 80 a 120 mg tbl. Knoll, Isoptin ICHS 120 mg retard
®
®
®
®
®
Knoll, Lekoptin inj. Lek, Lekoptin tbl. obd. Lek, Lekoptin retard tbl. obd. Lek, Securon , Univer ,
®
®
®
Vasolan , Veramex , Verapamil AL 5, 40, 80 a 1200 tbl. obd. Aliud Pharma, Verapamil DH 40, 80
®
®
®
a 120 mg Diag Human tbl. Generics, Verapamil inj. Orion, Verapamil 40 a 80 mg Slovakofarma.
®
®
®
®
®
Verapamil 120 tbl.obd. Orion, Veraptin , Verelan , Verexamil , Verpamil 40, 80 a 120 mg
Slovakofarma.
• Galopamilhydrochlorid – syn. metoxyverapamil, metylverapamil, má podobný účinok ako
verapamil.
Indikácie, kontraindikácie a nežiaduce účinky →verapamilhydrochlorid.
Dávkovanie – 50 mg 2 – 4-krát/d.
®
®
®
®
Prípravky – Algocor , Corgal , Procorum tbl. obd. Knoll, Wingom .
Blokátory vápnikových kanálov II. generácie – má dlhšie trvanie účinku, vyššiu tkanivovú
selektív-nosť, vyššiu účinnosť a menej neţiaducich účinkov ako lieky I. generácia. Umoţňuje to ich
cielené pouţitie na určitý orgán a cievne riečisko. K tkanivovo špecifickým a. v. k. patria amlodipín,
felodipín, isradipín, lacidipín, mibefradil, nikardipín, nilvadipín, nimodipín, nisoldipín, nitrendipín a i.
Dlho pôsobiace a. v. k. sú napr. amlodipín, anipamil, felodipín, nisoldipín.
• Amlodipín – selektívne pôsobí na cievy, t0,5 35 – 50 h a pomalý nástup účinku, nevyvoláva
tachykardiu.
Indikácie – profylaxia ťaţkých foriem angina pectoris; th. artériovej hypertenzie, vazospastických
artériových sy.
Kontraindikácie – hypotenzia, obštrukčná kardiomyopatia, tesná aortálna stenózy, gravidita,
laktácia.
Nežiaduce účinky – perimaleolárna edémy, bolesti hlavy (zriedka).
Interakcie – zvyšuje účinok antihypertenzív.
Dávkovanie – 5 – 10 mg raz/d.
®
®
Prípravky – Amlodipin tbl. Krka, Norvasc tbl. Pfizer.
1793
• Anipamil
• Felodipín – má aj mierny diuretický účinok, t0,5 10 – 36 h; prakticky nevyvoláva ortostatickú
hypoptenziu.
Indikácie – profylaxia ťaţkých foriem angina pectoris; th. artériovej hypertenzie, vazospastických
artériových sy.
Kontraindikácie – hypotenzia, obštrukčná kardiomyopatia, tesná aortálna stenóza, gravidita,
laktácia.
Nežiaduce účinky – perimaleolárne edémy, bolesti hlavy (zriedka), ortostatické závraty, návaly.
Interakcie – zvyšuje účinok antihypertenzív.
Dávkovanie – 5 – 20 mg raz/d; začiatočná dávka je obvykle 5 mg, vyššie dávky ako 20 mg nie sú
vhodné. Biol. dustupnosť zniţuje grapefruitový dţús.
®
®
®
®
®
Prípavok – Agon , Hydac , Munobal , Plendil tbl. fc. Astra , Splendil .
• Izrapidín – syn. isrodipine; novší dihydropyridínový blokátor vstupu vápnika. Má výrazné
vazodilatačné účinky s preferenčným pôsobením na koronárne a mozgové artérie a artérie
kostrového svalstva. Dilatácia mozgových ciev trvá dlhšie a na- stáva po niţších dávkach ako na
periférii. Izradipín vyvoláva len slabú reflexnú tachykardiu. V myokarde selektívne inhibuje
sínusovoátriový uzol, atrioventrikulárne vedenie neovplyvňuje. Jeho negat. inotropný účinok je
minimálny. Zniţuje spotrebu kyslíka myokardom predovšetkým zníţením pozáťaţe (afterloadu).
Kombinácia izradipínu s -sympatolytikami je bezpečnejšia ako pri iných antagonistov kalcia;
antihypertenzívum, antianginózom; má aj mierny diuretický účinok, relat. dlhý t0,5 6 – 11 h umoţňuje
jeho podávanie v 1 al. 2 denných dávkach. Dobre sa resoirbuje z GIT, jeho biotransformácia
prebieha v pečeni.
Indikácie – th. hypertenztie, účinný aj pri angina pactoris.
Kontraindikácie – hypotenzia, obštrukčná kardiomyopatia, tesná aortálna stenóza, gravidita,
laktácia, podávanie deťom (nedostatok skúseností), opatrnosť je ţiaduca pri sick sinus sy.
Nežiaduce účinky – perimaleolárne edémy, bolesti hlavy (zriedka), návaly, závraty, tachykardia al.
palpitácie.
Dávkovanie – i. v. infúziou: 1 mg 1 – 2-krát/d; p. o. 2,5 mg 1 – 2/d s postupným zvyšovaním na 5
mg/d 1 – 2-krát/d.
®
®
®
®
®
Prípravky – DynaCirc , Dynacrine , Lomir , Prescal , Rebriden .
• Lacidipín – selektívne pôsobí na cievy, účinok nastupuje po 6 h, biol. t0,5 8 h; nevyvoláva neţiaduce
zvýšenie srdcvovej frekvencie; zvyšuje prietok krvi mozgom.
Indikácie – mierna aţ stredne ťaţká hypertenzia; ťaţšie formy hypertenzia v kombinácii s inhibítormi
ACE al. -blokátormi.
Kontraindikácie – kardiogénny šok, precitlivenosť na lacidipín, gravidita, laktácia.
Nežiaduce účinky – boesti hlavy, palpitácie, návaly, edémy.
Dávkovanie – úvodná dávka 4 mg raz/d, u staršáích pacientov 2 mg raz/d, príp. dávku zvýšiť na 6
mg/d.
®
Prípravok – Lacipil tbl.
1794
• Mibefradil – pôsobí špecificky na T-typ vápnikových kanálov. Má pomalý nástup účinku a dklhý
biol. t0,5 (17 – 25 h), nevykazuje efekt prvého prechodu pečeňou. Spomaľuje srdcovú frekvenciu,
nemá negat. inotropný účinok. Biotransformuje sa v pečeni.
Indikácie – profylaxia angina pectoris, th. artériovej hypertenzie a vazospastických artériových sy.
Kontraindikácie – precitlivenosť na mibefradil, gravidita, laktácia. Opatrnosť je ţiaduca pri sick sinus
syndrome al. AV-blokáde.
Nežiaduce účinky – perimaleolárne edémy, zriedka boelsti hlavy.
Interakcie – zvyšuje plazmatické hodnoty a účinky astemizolu, ciklosporínu, cizapridu, perorálnych
antikoncepčných prostriedkov a teofylínu.
Dávkovanie – 50 – 100 mg raz/d.
®
Prípravky – Posicor 50 a 100 mg tbl. obd. Hofmann-La Roche.
®
®
®
®
• Nikardipín – antianginózum a antihypertenzívum (Barizin , Bionicard , Cardene , Docarel ,
®
®
®
®
®
®
®
®
®
Lecibral , Lescodil , Loxen , Nerdipina , Nicardal , Nicarpin , Nicodel , Nimicor , Perdipina ,
®
®
®
®
®
®
®
®
Perdipine , Ranvil , Ridene , Roxen , Rycarden , Ryden , Vasodin , Vasonase )
®
• Nilvadipín – syn. vivadipín; antihypertenzívum a antianginózum (Nivadil )
• Nimodipín – dihydropyridínový derivát, kt. pôsobí výraznejšie na cerebrálne artérie ako na
periférne artérie. Zniţuje TK a celkovú periférnu cievnu rezistenciu bez výraznejšieho ovplyvnenia
frekvencie myokardu. Zlepšuje stav u pacientov s akút. ischemickou príhodou a pri
subarachnoidálnom krvácaní; biol t0,5 5 h
Indikácie – profylaxia a th. ischemických
subarachnoidálnom krvácaní, profylaxia migrény.
porúch
CNS
následkom
vazospazmov
po
Kontraindikácie – generalizovaný edém mozgu, výrazná intrakraniálna hypertenzia, gravidita.
Nežiaduce účinky – hypotenzia, bolesti hlavy, tachykardia al. bradykardia, nauzea.
Dávkovanie – th. sa začína najneskôr do 4. d od vzniku subarachnoidálneho krvácania, pokračuje
sa 1 – 2 týţd; inciálna i. v. dávka je 1 – 2 mg/h počas niekoľkých d, potom sa prechádza na
perorálnu th. 60 mg kaţdých 4 – 6 h; pri ťaţšej poruche pečene al. obličiek treba dávky zníţiť.
®
®
®
Prípravky – Nimotop cps., tbl., inj; Nimotop S inf. a tbl. (Bayer), Periplum ..
• Nisoldipín – pôsobí selektívne na cievne steny, biol. t0,5 8–11 h.
Indikácie – hypertenzia, th. angina pectors (len vazospastických foriem).
Kontraindikácie – hypotenzia, obštrukčná kardiomyopatia, tasná aortálna stenóza, gravidita,
laktácia, šokový stav, podanie deťom (nedostatok skúseností), ťaţšia hepatopatia.
Nežiaduce účinky – perimaleolárne edémy, bolesti hlavy, nauzea, vracanie, flaš.
Interakcie – zvyšuje účinok antihypertenzív (najmä -blokátorov).
Dávkovanie – 5 – 20 mg 1 – 2-krát/d.
®
®
®
Prípravky – Baymycard , Syscor tbl. obd. Bayer, Syscor mite tbl. obd. Bayer.
• Nitrendipín – dihydropyridínový derivát, kt. bol vyvinutý na th. artériovej hypertenzie. Je účinnejší
ako nifedipín a pôsobí dlhodobejšie. Výrazne zlepšuje aj cerebrálnu cirkuláciu.
1795
Podáva sa raz denne v dávke 20 mg. Pri súčasnom podávaní digoxínu a digitoxínu sa zvyšuje ich
plazmatická hladina, preto pri väčších dávkach glykozidov je opatrnosť nevyhnutná. Roztok
verapamilu na i. v. aplikáciu je inkompatibilný so zásaditými rozt. napr. hydrogénuhličitanom.
®
®
®
®
®
Prípravky – Bayotensin , Baypress tbl. Bayer, Baypress mite tbl. Bayer, Nidrel , Unipress tbl.
Krka.
• Prenylamín – má mierny vazodilatačný účinok, vzhľadom, na slabú účinnosť a arytmogénny účinok
sa prestáva pouţívať.
Indikácie – profylaxia námahovej angina pectors (sporný účinok).
Kontraindikácie – AV prevodové poruchy, gravidita.
Nežiaduce účinky – slabosť, hypotenzia, prevodové poruchy.
Interakcie – pri kombinácii s betablokátormi a antiarytmikami riziko prevodových porúch.
Dávkovanie – 60 – 300 mg/d v 3 čiastkových dávkach.
®
®
®
®
®
®
®
Prípravky – Bismethin , Carditin , Corpax , Elecor , Hostaginan , Valecor ; laktát – Agozol ,
®
®
®
®
®
®
®
®
Angormin , Coredamin , Corontin , Crepasin , Daxauten , Incoran , Irrorin , Lactamine ,
®
®
®
®
®
Plactamin , Prenylamin Slovakofarma forte dr. Slovakofarma, Reocorin , Roinin , Seccidin ,
®
®
®
Sedolatan , Segontin , Synadrin .
Ostatné blokátory váonikových kanálov
®
®
• Bencyklán – syn. benzcyklan; periférne a cerebrálne vazodilatans (Angiociclan , Dantrium ,
®
®
®
®
®
Dilangio , Fludilat , Fluxema , Halidor , Vasorelax )
®
®
®
®
• Bepridil – má antianginózne a antiarytmické účinky (Angopril , Bepadin , Cordium , Vascor )
®
®
®
®
®
®
• Cinarizín – syn. cinipirín (Aplactan , Aplexal , Apotomin , Artate , Carecin , Cerebolan ,
®
®
®
®
®
®
®
®
Cerepar , Cinaperazine , Cinazyn , Cinnacet , Cinnageron , Corathiem , Denapol , Dimitron ,
®
®
®
®
®
®
®
®
®
Eglen , Folcodal , Giganten , Glanil , Hilactan , Ixertol , Izaberizin , Katoseran , Labyrin ,
®
®
®
®
®
®
®
Midronal , Mitronal , Olamin , Processine , Sadatromin , Sepan‹, Siptazin , Spaderizine ,
®
®
®
®
Stugeron , Stutgeron , Stutgin , Toliman‹; zmes s vitamínom B6 – Emesazine )
®
®
®
®
• Etafenón – (hydrochlorid, syn. hetafenón – Asamedol , Baxacor , Corodilan , Dialicor , Pagano®
®
Cor , Relicor )
®
®
®
®
• Fendilín – Cordan , Difmecor , Fendilar , Sensit .
®
®
®
®
®
• Lidoflazín – koronárne vazodilatans (Angex , Clinium , Corflazine , Klinium , Ordiflazine )
®
®
®
• Terodilín – má anticholínergické a vazodilatačné účinky (hydrochlorid – Bicor , Mictrol , Micturin ,
®
Micturol ).
bloková schéma – počítač grafické znázornenie priestorového usporiadania zariadenia al. činnosti
pomocou stanovených značiek al. jednoduchých vzájomne prepojených obrazcov. B. s. určitého
procesu, kt. znázorňuje jeho štruktúru a nadväznosť operácií (napr. postupnosť operácií
v programe), sa nazýva vývojový diagram.
blood patch, autológny – [angl. krvná záplata] metóda na zmiernenie bolestí hlavy, vzniknutej po
miechovej anestézii, častejšie však po perforácii dura mater pri peridurálnej anestézii, ako aj po
lumbálnej punkcii (sy. z úniku likvoru). Postup: za prísnych sterilných podmienok sa do epidurálneho
priestoru pomocou peridurálnej ihly aplikuje 5 – 10 ml pacientovej krvi do blízkosti perforácie dura
mater. Krv vyvolá zlepenie perforácie s rýchlou úľavou bolestí.
Bloomov syndróm →syndrómy.
1796
®
Blotic (Sandoz) – ektoparazitikum; →propetamfos.
Blountov syndróm – [Blount, Walter Putnam, *1900, amer. ortopéd pôsobiaci v Milwaukee] →tibia
vara (Blount).
blow-out fraktúra – [angl. to blow out vylomiť, vyraziť, nafúknuť] fraktúra spodiny orbity resp. strechy
maxily následkom úderu al. nárazu na oko (loptou, päsťou). Prejavuje sa diplopiou, parestéziami
(poškodenie II. vetvy n. trigeminus), nemoţnosťou pohľadu nahor (zaškrtenie m. rectus inf.). Bulbus
je vklesnutý, pri fraktúre maxily sa zisťuje jej vpáčenie al. oploštenie. Na rtg. snímke sú kontúry
sinus maxillaris zastreté.
Blow-out fraktúra
®
Blox (Biomed Foscama) – antidiareikum; hydrochlorid →loperamidu.
®
Bloxan (Krka) – metoprololi tartras 100 mg v 1 tbl. Antihypertenzívum, kardiakum, 1sympatikolytikum; →metoprolol.
®
Bloxanth (Calmic) – antiurolitikum pouţívané v th. hyperurikémie a dny; →alopurinol.
bludy – obsahová porucha myslenia, pri kt. ide o nesprávny, patol. skreslený úsudok a chorobné
presvedčenie. Od nesprávneho úsudku pri omyle sa líši tým, ţe sa nedá nijakou argumentáciou,
rozumovými al. praktickými dôkazmi vyvrátiť. Neprejavuje sa to vţdy tým, ţe pacient nie je prístupný
rozumnej argumentácii, ale niekedy jednoducho trvá na svojom úsudku a nepociťuje nevyhnutnosť
dokázať ho. B. sú teda spojené s pocitom pravdivej istoty (eminentnosti), sú obsahovo mylné a
nepravdivé, vyvierajú z chorobného procesu a predstavujú chorobnú, scestnú, distorznú
interpretáciu reality. Pacient má svoj individuálny chorobný náhľad (alienácia). V b. je patrné
prehnanie, distorzia a zneuţitie symbolických systémov, kt. utvárajú komunikatívnu reč. Typická pre
b. je jeho nevyvrátiteľnosť.
Od náboţenskej viery sa blud líši tým, ţe viera aj podľa označenia nevylučuje iný variant danej
moţnosti, lenţe veriaci nepotrebuje takúto logickú kontrolu. U veriaceho nejde natoľko o pevné
tvrdenie, ale skôr o silnú dôveru. Myslenie je teda porušené v tom zmysle, ţe chýba kontrola, ako aj
moţnosť sebakontroly a je tu chorobná evidencia. Pacientovi sa b. zdá byť samozrejmým a
nediskutabilným, kým normálny človek skúma, či má pravdu. Niekedy je presvedčenie o správnosti
b. také silné, ţe ho pacient obraňuje a dokonca agresívne presadzuje. Základný rozdiel proti viere,
kt. má tieţ charakter nevyvrátiteľnosti, je v tom, ţe b. je produktom chorobného psychického
procesu, má vţdy istý súkromný charakter, nie je to produkt všeobecnej mienky ako pri viere. Pri
viere ide o sociálny prenos daný tradíciou, socio-etnickými postojmi atď. B. sa z tohto hľadiska dá
chápať ako patická viera. Ide o určité vykryštalizovanie základného psychotického ochorenia, ako
jeden z prejavov chorobne zmenenej osobnosti.
B. je teda jedným z prejavov chorobne zmenenej osobnosti. Začiatočná misinterpretácia a
prechodné abnormálne predstavy, spojené s akút. stavom dezorganizácie osobnosti sa postupne
kryštalizujú do stálejších úsudkov, súdov, záverov, kt. umoţnia pacientovi ,,vysvetliť si nejako“, čo
sa s ním deje. Napr. paranoidný schizofrenik akoby sa snaţil zorganizovať si svoje zmätene plynúce
predstavy akút. fázy do koherentných, významovo pochopiteľných kvázilogických záverov. Zriedka
,
vznikajú b. náhle (podľa Bleulera délire d émblé). B. má chorobný vplyv na konanie pacienta, t. j.
pacient koná pod vplyvom svojich b. (psychotická dediferenciácia).
1797
Pozoruhodné, ţe obsah b. a ich tématika sú na celom svete a vo všetkých dobách podobné. Uţ v
stredoveku jestvovali tzv. kolektívne bludy v sektách, a to aj také, kt. pochádzali od duševne chorých
ľudí.
Niekedy b. vyrastá z istých situácií, napr. hluchonemota, väznenie v koncentračnom tábore, pobyt
vo väzení a i. B. sa však neutvára reaktívne a na základe logickej dôslednosti. Nedá sa totiţ logicky
vysvetliť, hoci sa jeho obsah javí ako jasný následok reaktívneho pozadia. Je však len dojem,
pretoţe sú mnohí ľudia, kt. pri takýchto záţitkoch nemajú b. Záţitkové pozadie pritom tvorí silný
dispozičný faktor.
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Prehľad bludov
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Expanzívne
Enormity
Eternity
Extrapotenčné
Holotýmne
Inventorné
Indukované
Megalomanické
Mimoriadnych schopností
Originárne
Reformátorské
Religiózne
Depresívne
Autoakuzačné
Hypochondrické
Insuficienčné
Mikromanické
Nedocenenosti
Negačné
Obavné
Ochudobnenia
Ruinačné
Úkorové
Zmenšenia
Paranoidné
Emulačné
Erotomanické
Kverulačné
Perzekučné
1798
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Takéto b. nebývajú ani logicky celkom koherentné: napr. človek s emulačným b. neodôvod-ňuje
svoje náhľady skutočne nápadnejšími, ale vedľajšími argumentmi (napr. posteľ je ešte teplá, ţena
má vpadnuté oči, teda tu musel niekto byť, kto ju zviedol, a preto mu iste bola neverná). Keďţe
jestvujú aj omyly, kt. sa nedajú vyvrátiť a trvajú aj celý ţivot, nie je ľahké dokázať b. B. sa týka
predovšetkým myslenia, ale postihnutá je aj emotivita (bludná nálada) a vnímanie (bludný vnem).
B. sa môţe vyvíjať pomaly a môţe vystupovať aj ako bludná myšlienka, pri kt. dochádza po istej
etape kolísania k vzťahovačnosti, keď chorý pozoruje objekt s bludným výkladom, domnieva sa
napr., ţe nôţ, kt. vidí, je určený na jeho usmrtenie.
B. môţe byť aj izolovanou myšlienkou, príp. niekoľko izolovaných myšlienok, kt. nemajú nič
spoločné. Môţe to byť bludný systém, a to vtedy, keď jednotlivé bludy navzájom logicky súvisia,
takţe jeden vyplýva z druhého. B. môţe byť nereálny, takţe poznáme bludnú podstatu na prvý
pohľad, napr. ak sa pacient domnieva, ţe je kráľom. Môţe byť aj celkom ,,reálny“, lebo zásadne je
moţné, ţe pacient je prenasledovaný al. ukrátený.
Idey sú menej výrazné ako b., kt. sa uţ vyznačuje plným presvedčením, príp. nepotrebnosťou
dôkazu. Sú to bludné koncepcie, pri kt. sa vzťahovačnosť zameriava istým smerom, ale nedosahuje
stupeň istoty. Tieto bludné kon- cepcie sa nachádzajú najmä pri psychopatiách al. v ustupujúcich
fázach choroby; hovorí sa, ţe bludy blednú (Pogády a Guensberger).
Patogenéza bludov – na začiatku 20. stor. sa b. vysvetľoval ako porucha úsudku (Griesinger,
Hitzig, Meyerhof a i.). Niekt. autori pokladajú b. za splynutie myšlienok (Gedankenverschmelzung –
Bere), iní za určitý spôsob psychického oslabenia vedúceho k poruche normálnych asociatívnych
procesov (Bleuler), dereistické myslenie následkom uvoľnenia starších foriem myslenia proti novšie
nadobudnutým logickým štruktúram (Reiss, Storch). Podľa Eya je obsah a zafarbenie b. výrazom
zloţiek osobnosti, a tak ako pokladá sen za produkt niţšej úrovne myslenia, uvoľnený spod kontroly
vyšších úrovní v priebehu spánku (Jacksonov princíp), tak b. nezodpovedá realite a predstavuje len
poruchu vzťahu (dezekvilirium) medzi sebou samým a svetom.
Niekt. autori vysvetľujú b. ako produkt patol. afektivity (pocit prázdnoty, preţívaný často v situácii
ohrozenia, únavy, prekvapenia, inokedy pocit neschopnosti zúčastniť sa na sociálnych aktivitách,
pravidlách, a tým pocit ,,emprisie“, pocit zaskočenia). Vznik b. však nemoţno vysvetliť nijakými
osobitnými afektmi.
Wernicke hovorí o b. vysvetľujúcich, t. j. o b. ako pokuse výkladu halucinačného záţitku. Aj fenomén
mentálneho automatizmu moţno pokladať za jeden z výkladov b.
Psychoanalytická teória vzniku b. pokladá b. za projekciu potrieb a konfliktov osobnosti. B. ľahšie
vzniká u agresívnych, citlivých, snivých jedincov so sklonom k eufórii a istej infantilite jedinca
(Kretschmer). Podľa franc. autorov je pri vzniku b. dôleţitá interakcia konštitučných a osobnostných
faktorov. Predpokladá sa napr. hypertrofia ,,ja“, zlyhanie sebakritiky (Capgras), anomálny vývoj
,,superego“ (Lacan), patol. aktivita predstavivosti (Dupré) a v prípade b. vzťahovačnosti pýcha
(Baruk). Podľa Biswangera je b. patol. typom poňatia sveta, podľa Minkowského ide o priestorovočasovú poruchu.
Z hľadiska teórie učenia (Cameron, Dollard, Niller) je vznik b. výrazom procesu učenia, a to snahy
vyhnúť sa veľmi nepríjemnej emócii. B. ako naučený výklad, kt. je najbliţší pravému dôvodu a
potláča úzkosť v prítomnosti určitých podnetov. Tieto podnety sa potom stávajú objektom
paranoidného myslenia. Postupne nastáva generalizácia podnetu a rozširovanie b. (Mednick).
Klasifikácia bludov – podľa vzniku sa b. delia na: 1. primárne bludy, kt. sa vyskytujú samostatne,
nezávisle od iných psychopatologických porúch, a to od samého začiatku choroby; 2. sekundárne
1639
bludy, odvodené, nadväzujúce na prim. b. al. na iné psychopatologické poruchy (napr. na
halucinácie, chorobné nálady atď.); 3. indukované bludy sú prenesené, zdieľané b., kt. sa
nepokladajú za pravé b., pretoţe sa ich vznik viaţe na stotoţnenie sa psychicky zdravej osoby s b.
pacienta.
Podľa časového priebehu sa rozoznávajú: 1. retrográdne b. (vzťahujú sa spätne na obdobie, keď bol
pacient ešte zdravý); 2. reziduálne b. (pretrvávajú istý čas, často ako jediný zvyšok prekonaného
psychotického ochorenia); 3. tranzitórne b. (prechodné, menlivé b. krátkeho trvania); 4. trvalé b.
(pomerne stále, nemenné b., napr. pri degradovanej chron. psychóze).
Podľa obsahu sa b. delia na: 1. expanzívne; 2. depresívne; 3. paranoické. Osobitnou formou b. je
autisticko-delirantný b. (Guensberger, Pogády). Pacient preţíva blíţiace sa nešťastie ako
apokalyptickú udalosť, kt. sa netýka len jeho osoby, ale celej spoločnosti. Preto sa takýto b. volá b.
zrútenia sveta. Podobá sa b. enormity, ale chýba pri ňom pocit vzťahovačnosti. Vyskytuje sa najmä
u schizofrenikov, príp. je spätý so schizofrenickým autizmom.
Niekt. b. sú menlivé al. dočasné, čo dokazuje ich chorobnú podstatu. Iné trvajú celý ţivot a sú ťaţko
klasifikovateľné. Paranoidné b. sú zväčša spojené so zvýšeným pocitom sebavedomia, príp. sú
zamerané agresívne. Pri senzitívnom b. zasa pacient preceňuje niekt. svoj nedostatok a domnieva
sa, ţe práve preto je právom prenasledovaný, a preto je naňho vydaný zatykač ap.
Autistický blud – autisticko-dereistické myslenie (Bleuler) je spôsob nekritického myslenia, pri kt.
sa v úsudkoch zanedbávajú podstatné a jednostranne sa vyzdvihujú osobne preferované veci.
Pacient je odvrátený od vonkajšej reality a zameraný na záujmy vnútorného sveta, často
neposudzuje správne a reálne svoje okolie, ale skresľuje ho v zmysle svojich b. Často sa autistické
myslenie zamieňa s introvertovaným myslením, pri kt. ide len o prenesenie záujmu z vonkajšieho
prostredia na vnútorný svet. Pritom kritickosť nemusí byť narušená a autistický pacient nie je
nevyhnutne introvertovaný. Môţe so záujmom sledovať svoje okolie, ale jeho úsudok je predsa len
skreslený uvedeným spôsobom. K autistickým b. patria: filozofické, kozmické, metafyzické,
religiózne b., b. zrútenia sveta a kombinované b.
Autoakuzačný blud – b. sebaobviňovania. Chorobne prehnané sebaobviňovanie za vlastné
ničomné činy v minulosti, za domnelé činy, zločiny al. krivdy na iných ľuďoch. Pacient je
presvedčený, ţe zavinil nešťastie rodiny, ţe morálne klesol ap. Tieto b. sú zvlášť trýznivé a bývajú
často príčinou samovraţdy.
Depresívny blud – b. spojený so skľúčenou citlivosťou aţ úzkostnou náladou; pacient má dojem,
ţe ho spoločnosť všemoţne poniţuje, odstrkuje a neuznáva. B. znehodnotenia sa v širšom slova
zmysle označujú ako →mikromanické bludy.
Emulačný blud – b. nevery, ţiarlivosti. Pacient je presvedčený o nevere svojej ţeny, vie, s kým sa
stýka al. ho klame.
Erotomanický blud – chorobné presvedčenie o mimoriadne erotickej príťaţlivosti vlastnej osoby,
hoci ho domnelý partner jasne odmieta. Vystupuje v dvoch podobách: 1. pacient sa domnieva, ţe
určité osoby sú doň zamilované a uchádzajú sa o jeho priazeň; často si vysníva sociálne vyššie
postavené al. sexuálne veľmi príťaţlivé osoby; 2. pacient erotický záujem necíti (najmä staršie ţeny)
ako lichotivý, ale ho preţíva ako sexuálne prenasledovanie, ktorému sa bráni a často sa obviňuje,
ţe sám dal príčinu na také správanie.
Blud eternity – ahasverizmus, b. večnosti, presvedčenie o nemoţnosti zomrieť. Pacient sa
domnieva, ţe ho čaká večný ţivot, ale nepreţíva to ako radosť al. šťastie. Naopak verí, ţe bude
večne ţiť, len aby trpel (napr. pre vlastné osobné vlastnosti, al. ako trest za domnele spáchané
zločiny), lebo nebude schopný umrieť.
1640
Expanzívny blud – rozpínavý b. spojený s chorobne zvýšeným sebavedomín a sebadôverou, preceňovaním vlastností, schopností a celkového významu svojej osoby. Patrí k nim extrapotenčný a
megalomanický b.
Extrapotenčný blud – privlastňovanie si vynikajúcich vlastností al. schopností, kt. presahujú
skutočné biol. moţnosti; bludne je prehnaná len istá vlastnosť a schopnosť, napr. presvedčenie, ţe
sa pacient vie vznášať vo vzduchu, stať sa neviditeľným, má stovky detí, je najsilnejší,
najpotentnejší na svete, ovláda veľa jazykov. Forma a obsah zveličenosti týchto b. oproti realite
závisí od miery sprievodnej nekritickosti.
Genealogický blud →originárny blud.
Hypochondrický blud – chorobné a neodôvodnené presvedčenie o postihnutí telesnou chorobou
al. chybou, kt. môţe, ale nemusí vybočovať z rámca skutočných moţností. Pacient je napr.
presvedčený, ţe má nevyliečiteľnú chorobu, rakovinu, nádor mozgu, ţe má vyţrané útroby, ţe mu
hnije mozog ap. Niekedy býva b. spojený s cenestetickými halucináciami. Ubezpečovanie lekárov,
ţe nemá nijaký nález, nepomáha. Hovorí sa aj o kancerofóbii, ako by išlo o →fóbiu, v skutočnosti je
to však hypochondrický b.
Indukovaný blod – pacient v rámci svojej rodiny presviedča príbuzných o svojej pravde, takţe sa aj
oni stavajú al. bránia proti liečeniu. Takýto b. (folié á deux, á trois atď.) sa však dá u ďalšej osoby
oveľa ľahšie liečiť ako u vlastného chorého, kt. to spôsobil. Podobný jav pozorujeme pri
paranoidných, nie však pri depresívnych b.
Insuficienčný blud – hlboké chorobné podceňovanie určitých vlastných duševných vlastností,
znalostí, pracovných schopností, výkonnosti; pacient sa nazdáva, ţe nie je na nič súci, nestačí na
úlohy, nemá zručnosť, nie je inteligentný atď.
Inventorný blud – chorobné presvedčenie o prevratnom objave al. vynáleze. Niekedy to pacient
robí naivne, takţe porucha kritickosti je zjavná na prvý pohľad, inokedy prejavuje značné odborné
vedomosti, takţe dôkaz nie je ľahký. Tvorí prechod medzi extrapolačným a megalomanickým b.
Kontinuálny blud – trvalý, rovnaký al. narastajúci, rozvíjajúci sa b.
Megalomanický blud – chorobne zväčšený a precenený význam vlastnej osoby, obyčajne pre
domnelé vynikajúce vlastnosti, schopnosti al. pôvod. Jestvujú však prechody k extrapotenčným
bludom, napr. vlastné megalomanické b. v uţšom slova zmysle sa produkujú tak, ţe pacient sa
predstavuje ako vynikajúca, ba priam boţská osobnosť (génius, kráľ, veliteľ atď.). Pri tomto druhu b.
je sebakritickosť skoro vţdy narušená v takom zmysle ako pri demencii. Pri ostatných b. to nie je
natoľko jasné.
Metabolický blud – chorobný pocit zmeny podstaty vlastnej osoby.
Blud metamorfózy – pacient sa cíti ako iná bytosť.
Mikromanický blud – úkorový b., presvedčenie o bezvýznamnosti, zbytočnosti al. dokonca o tom,
ţe vlastná existencia je na ťarchu pre uţšiu (rodina) al. širšiu spoločenskú skupinu, v kt. pacient ţije.
Pacient má pocit, ţe je krpatý, má malú hlavu, nízku postavu, drobné ruky; patrí k depresívnym b.
Blud nedocenenosti – chorobné presvedčenie o úmyselnom zabraňovaní v prejavoch vlastných
pracovných kvalít inými ľuďmi.
Negačný blud – pacient popiera existenciu určitých vlastností al. biol. procesov, inak evidentných,
napr. ţe nepracuje srdce, je úplne nanič al. načisto bezvýznamný.
Blud nevery – emulačný b. chorobná ţiarlivosť.
1641
Nihilistický blud – pacient tvrdí, ţe prestal jestvovať, ţe na svete nič neexistuje, ţe všetko zmizlo
atď.
Obavný blud – pacient je presvedčený, ţe na neho číha nebezpečenstvo, stále tuší tragickú
udalosť, kt. má postihnúť jeho vlastnú osobu, príp. členov uţšej al. širšej spoločnosti. Neraz
predpovedá, aké nešťastie to bude.
Blud omilostenia – pacient, obyčajne dlhoročný väzeň, si namýšľa, ţe je omilostený, ţe mu iba
správu o tom nedoručili. Ide o opak perzekučného b.
Originárny blud – genealogický b. patrí k megalomanickým b. Pacient má chorobné presvedčenie
o vznešenom pôvode, namýšľa si, ţe je urodzeného, napr. šľachtického pôvodu. Kritickosť nemusí
byť natoľko zníţená, pacient svoj pôvod náleţite zdôvodňuje. Niekedy je však bludná podstata
zjavná na prvý pohľad, keď pacient napr. vyhlasuje, ţe je potomkom kráľa Svätopluka.
Paranoidný blud – b. prenasledovanosti (perzekučný). Ich základom je vzťahovačnosť. Pacient
nemiestne a neodôvodnene vzťahuje na seba prejavy okolia, napr. sa domnieva, ţe okoloidúci, kt.
sa smejú, sa mu posmievajú, al. ak niekto píska, vyjadruje tým výsmešný postoj. Inokedy je pacient
presvedčený o bezprávnom zámernom a úmyselnom sledovaní vlastnej osoby, kt. cieľom je škodiť
al. dokonca fyzicky zničiť. Vzťahovačnosť nemusí byť predstupňom b., kt. sa môţe prejaviť aj bez
nej. Hovorí sa o primordiálnom b. al. o bludnej idei. Vzťahovačnosť je len základným mechanizmom
paranoického b. Sem patrí aj →perzekučný b.; opakom je →blud omilostenia.
Periodický blud – b. zjavujúci sa v záchvatoch, fázach.
Perzekučný blud – b. prenasledovania, stihomam, je najčastejším b. Pacient sa obáva, ţe ho
niekto prenasleduje, kuje proti nemu nepriateľské plány, ţe o jeho ţivot ukladá banda zločincov, ţe
bude zavraţdený ap.; opakom je →blud omilostenia.
Pseudomegalomanický blud – b. enormity: niekt. zlé vlastnosti al. schopnosti vlastnej osoby sú
domnelo také prirodzené a ohromne vyvinuté, ţe ich uplatnenie a moţné následky budia hrôzu.
Reformátorský blud – chorobné presvedčenie o výnimočnom povolaní uskutočniť zmenu
spoločenského ţivota. Kritickosť nie je vţdy na prvý pohľad porušená; z histórie poznáme príklady,
ţe takí jednotlivci mali veľa prívrţencov, zakladali hnutia a splnili aj istú historickú úlohu. Niekedy ide
o skutočne a očividne duševne chorých ľudí.
Blud religiózny – chorobné presvedčenie o výnimočnom povolaní uskutočniť náboţenské poslanie,
realizovať svoju misiu. Pacient je presvedčený, ţe je novým mesiášom, prorokom ap. Z dejín
poznáme príklady, ţe takíto jednotlivci zakladali sekty, kt. mali veľa prívrţencov.
Retrográdny blud – b. vzťahujúci sa do minulosti, keď bol pacient zdravý a keď mu nebolo nič
nápadné; na to namieta, ţe aţ teraz sa pozerá na minulosť so správnym pochopením (Wencovský a
Dobiáš).
Reziduálny blud – b., kt. istý čas pretrváva ako jediný prejav prekonanej psychózy (Wernicke,
Neiser, 1893).
Ruinačný blud – chorobné presvedčenie o strate všetkých prostriedkov, najmä ekonomických, na
zachovanie vlastnej osoby a najmä rodiny v budúcnosti.
Úkorový blud →mikromanický blud.
Blud ukrivdenosti – pacient sa domáha práv, spravodlivosti al. náhrady za domnelé krivdy.
Blud večnosti →blud eternity.
Velikášsky blud →makromanický blud; →expanzívny blud.
1642
Blud vzťahovačnosti – paranoidný, perzekučný, b. prenasledovanosti; častý na základe senzitívnej, paranoidnej vzťahovačnosti.
Blud zrútenia sveta – pacient preţíva blíţiace sa nešťastie ako apokalyptickú udalosť, kt. sa netýka
len jeho osoby, ale celej spoločnosti (Guensberger, Pogády). Niekt. b. sa kombinujú a sú osobitne
zhubné, napr. spojenie nihilistického b. a b. eternity (Cotardov sy., délire de Cotard). Bývajú častými
príčinami samovraţdy. Niekedy však nie je príčinou samovraţdy b., ale úzkostná nálada, kt. ho
sprevádza. Inokedy je myslenie zmenené v zmysle spomenutých b. menej, takţe je to skôr istý
spôsob myslenia (napr. pesimizmus, obava, beznádejnosť) bez toho, ţe by mal stav charakter
bludnej istoty. Niekedy tieto myšlienky nenadobúdajú intenzitu bludného presvedčenia, ale tzv.
bludných koncepcií, kt. sa vyskytujú najmä u psychopatov.
bludná nálada – emočný stav, kt. predchádza vzniku bludov (podľa Jaspersa Wahnstimmung),
charakterizujú ho nešpecifické pocity, ţe sa niečo s pacientom deje, niečo sa v ňom al. jeho okolí
mení, vzniká pocit bezradnosti, neistoty, úzkosti. Po určitom čase sa táto úzkostná desivá neistota
môţe vykryštalizovať, ,,vysvetliť“ vo forme →bludu. Býva včasným prízna-kom akút. psychózy.
Senzitívna paranoidná vzťahovačnosť vedie k paranoidným bludom (Wahndeutung).
blúdivce – Errantia, morské obrúčkaté červa; patria k mnohoštetinovcom; →Polychaeta.
bludné vnímanie – (podľa Jaspersa Wahnwahrnehmung) skutočnému existujúcemu vnemu sa
prikladá nezodpovedajúci význam. Líši sa od bludného nápadu (Wahneinfall), t. j. vzniku úplne
nesprávneho nereálneho súdu v mys- lení bez akéhokoľvek podnetu.
blue baby – [angl. modré dieťa] →cyanóza.
blue bloater – [angl. blue modrý + to bloat nadúvať, údiť] bronchitický typ emfyzematika s cyanózou,
ľahkou dýchavicou, hypoxémiou, hyperkapniou, zvýšeným hematokritom a polyglobúliou následkom
obštrukcie dýchacích ciest a globálnej respiračnej insuficiencie pri emfyzéme pľúc. Naproti tomu pri
tzv. pink puffer [angl. pink ruţový + to puff fučať, vyfukovať] typ emfyzematika s ťaţkou dýchavicou,
ľahkou hypoxémiou, normokapniou a normálnym hematokritom následkom emfyzému pľúc.
blue diaper syndrome – [angl. blue modrý + angl. diaper plienka] sy. modrých plienok. Familiárna
hyperkalciémia s nefrokalcinózou a indikanúriou, podmienená autozómovo recesívnou dedičnosťou.
Prvý ho opísal Drummond a spol. (1964). Modré sfarbenie plienok podmieňuje modré farbivo,
indigo, kt. vzniká baktériovou degradáciou tryptofánu s nadmernou tvorbou indolu a indikanúriou.
(oxidačná konjugácia 2 molekúl indikánu na indigo blue). Ide o dedičnú poruchu črevnej resorpcie
tryptofánu.
blue rubber bleb nevus syndrome – [angl. blue modrý + angl. rubber guma + angl. bleb mechúrik,
puchierok, bublina] sy. modrých gumových mechúrikových névov. Zriedkavé ochorenie s rozlične
veľkými hemangiómami na koţi, tvaru modrých vezikúl, kt. pripomínajú modré gumové balóniky,
dajú sa stlačiť, rýchlo sa však opäť naplňajú krvou. Hemangiómy v GIT (→polyposis intestinalis),
vyvolávajú hematemézu, melénu a anémiu; Beanov →syndróm. Dfdg.: Maffuciho-Kastov sy.,
Oslerova-Renduova-Weberova choroba, mnoho-početné generalizované al. systematizované
nádory glomu; →syndróm polyadenomatózy.
Blumbergov príznak →príznaky.
Blumerov príznak – prejav zápalu al. nádoru v Douglasovom priestore: predná stena rekta sa
vykleňuje.
®
Blusalt – prípravok chloridu sodného so stopovými prvkami (Co, I, Cu, Mn, Zn). Pouţíva sa vo veter.
med.
®
Bluton (Morishita) – antiflogistikum; →ibuprofén.
1643
B-lymfocyty – syn. B-bunky. Druh lymfocytov, kt. sú pri vtákoch odvodené od Fabriciovej burzy, pri
cicavcoch od jej ekvivalentov. Na svojom povrchu majú imunoglobulínové receptory pre antigén. B-l.
sú prekurzormi plazmatických buniek, kt. produkujú protilátky; →lymfocyty.
blyskáč jarný →Ficaria verna Huds. (Ranunculaceae).
blyskáčovité →Nitidulidae.
BMA – skr. angl. British Medical Association britská lekárska spoločnosť
BMR – angl. skr. basal metabolism rate; →bazálny metabolizmus.
®
B-mycin →bottromycín.
BNA – skr. Bazilejská anatomická nomenklatúra.
Boariho plastika →ureteroplastika.
Boasov tlakový bod – [Boas, Ismar Isidor, 1858 – 1938, berlínsky gastroenterológ] bolestivosť vľavo
od stavca Th12 pri vredovej chorobe ţalúdka.
Boasov bod – [Boas, Ismar Isidor, 1858 – 1938, berlínsky gastroenterológ] bolestivá oblasť vľavo od
Th12 u pacientov so ţalúdkovým vredom.
Boasov príznak I – [Boas, Ismar Isidor, 1858 – 1938, berlínsky gastroenterológ] klin-chem. príznak
karcinómu ţalúdka: zvýšený obsah kys,. mliečnej v hypoacidnej al. anacidnej ţalúdkovej šťave.
Boasov príznak II – [Boas, Ismar Isidor, 1858 – 1938, berlínsky gastroenterológ] hyperstézia koţe
nad dolných uhlom pravej lopatky pri akút. cholecystitíde.
Boasove-Ewaldove raňajky – [Boas, Ismar Isidor, 1858 – 1938, berlínsky gastroenterológ; Ewald,
Carl Anton, 1845 – 1915, berlínsky ionternista] obsol. vyšetrovacia metóda na kvantit. Analýzu
ţalúdkovej šťavy a hodnotenie sekrečnej funkcie ţalúdka. Autori ju publikovali r. 1885.
Boasov-Opplerov bacil – [Boas, Ismar Isidor, 1858 – 1938, berlínsky gastroenterológ] druh
Lactobacilus acidophilus, kt. sa pozoroval v hypoacidnej al. anacidnej ţalúdkovej šťave pri rakovine
ţalúdka.
Bobathova metóda →terapia.
bobierrite – tribázický fosforečnan horečnatý, Mg3O8P2, Mr 262,86, pouţíva sa ako antacídum.
bobble-head-doll-syndrome – nem. Kopfwackel-Puppen-Syndrom, sy. bábiky s kývavou hlavou.
Tikovité pohyby hlavy pri chron. hydrocefale. Prvý ho opísal Benton a spol. (1966). Ide o rytmické
pohyby, predklony a záklony al. úklony hlavy na obidve strany (2 – 3-krát/s), ovplyvniteľné vôľou a
ustávajúce v spánku.
bobrovité →Castoridae.
bocianovité →Ciconiidae.
Bockhartova choroba – [Bockhart, Max, 1883 – 1921] →ostiofolliculitis.
bod – 1. geometria spolu s priamkou a rovinou tvorí základný stavebný prvok geometrie. Skladaním b.
vznikajú stále zloţitejšie geometrické objekty. Dá sa opísať pomocou iných geometrických prvkov;
moţno si ho predstaviť ako miesto v priestore al. rovine, kde sa pretnú dve priamky. B. sa označujú
veľkými písmenami l. abecedy. 2. fyz. →teplota; 3. anat. antropometrický znak.
Bod A – subspinale.
1644
Absorbentový bod – papierový b., endodontický kúţeľ rôznej šírky zhotovený z papiera al.
podobného materiálu, pouţíva sa na sušenie al. udrţiavnie dezinficiensu v tekutom stave v
koreňovom kanáli zuba.
Addisonov bod– stred regio epigastrica.
Alveolárny bod – stred predného okraja alveolárneho oblúka.
Apofýzový bod – subnazálny b.
Ar bod – artikulárny, kĺbový b.
Arnoldov bod – bolestivý b. pri →fibromyalgii nachádzajúci sa v strede hornej časti m. trapezius.
Bolesť sa provokuje tlakom palca.
Arrhigiho bod – miesto uloţenia EKG elektród, 2 – 3 cm naľavo od Th7.
Barkerov bod – bod uloţený asi 3 cm nad a 3 cm za stredom meatus acusticus ext., miesto, kde sa
trepanuje absces v lobus temporosphenoidalis.
Bo bod →Boltonov bod.
Boasov bod – bolestivý b. naľavo od Th12 u pacientov so ţalúdkovým vredom.
Bolestivý bod – b. bolestivý na tlak pri →fibromyalgii; nachádza sa vnajčastejšie v úponovej časti
svalov a svalových skupín; →bolesť.
Boltonov bod – syn. b. Bo, kraniometrický b. na konvexite zakrivenia fossa retrocondylaris za
kondylom a medzi ním a bazálnym povrchom záhlavnej kosti.
Brewerov bod – stred kostoverbebrálneho uhla, bolestivý pri infekcii obličiek.
Broadbentov registračný bod – stred kolmice spustenej zo stredu sella turcica na rovinu nasion–
postcondylare.
Büngnerov bod – miesto, kde moţno priamo sagitálne vniknúť do bedrového kĺbu. Bod sa určuje
tak, ţe vyhmatáme kríţenie a. femoralis s vodorovným ramenom stehnovej a lonovej kosti a spojíme
ho priamkou s vrchom veľkého trochantera. B. b. sa nachádza v mieste, kde táto priamka pretína
vnútorný okraj m. sartorius. V minulosti sa tento bod pouţíval na inj. jódoformovej emulzie pri tbc.
zápale bedrového kĺbu.
Cannonov bod – Cannonov prstenec.
Cannonov-Böhmov bod – hranica medzi inervačnou oblasťou n. vagus a sakrálneho
parasympatika medzi strednou a ľavou tretinou colon transversum.
Covov bod – b. na vrchole kostolumbálneho uhla, bolestivý na tlak pri pyelitíde a v gravidite.
de Musseyov bod – extrémne bolestivý b. na ľavom okraji sterna vo výške spojenia s 10. rebrom
pri diafragmatickej pleuritíde.
Desjardinsov bod – b. na bruchu 5 – 7 cm od pupka na jeho spojnici s pravou lopatkou; leţí nad
hlavou pankreasu.
Bod disperzie →bod rozptylu.
Bod divergencie – konjugované ohnisko, kt. prechádza svetlo.
Dorzálny bod – syn. Paulyho b., pri pečeňovej kolike b. bolestivý na tlak, uloţený medzi processus
spinosi vertebrae a okrajom pravej lopatky vo výške 4.–5. medzirebrového priestoru vo vzdialenosti
asi 2 – 3 cm od strednej čiary.
1645
Bod E – v apexkardiografii pík veľkej pozit. výchylky, kt. predstavuje pohyb komory počas systoly;
koinciduje so začiatkom ejekcie.
Bod ekvivalencie – stechiometrický b. – teoretický koniec titrácie, stav v priebehu titrácie, pri kt.
mnoţstvo pridanej účinnej látky je chem. ekvivalentné mnoţstvu stanovovenej látky.
Erbov bod – 1. b. ~ 3 cm nad kľúčnou kosťou a 2 cm laterálne od m. sternocleidomastoideus; jeho
elekt. stimuláciou sa podráţdi plexus brachialis a vyvolá kontrakcia m. deltoideus, m.
brachioradialis, m. biceps a m. supinator; 2. auskultačný bod, punctum quintum, projekčné miesto
uzatváracieho zvuku aortovej chlopne pri ľavom okraji sterna v 3. medzirebrí; →auskultácia.
Frenikový tlakový bod – b. leţiaci nad bránicovým nervom medzi m. sternocleidomastoideus a
scalenus anticus vpravo; tlaková bolestivosť v tomto b. svedčí o cholecystopatii.
Glenoidový bod – stred fossa glenoidalis scapulae.
Hallého bod – b. na povrchu brucha zodpovedajúci b., kde močovody kríţia okraj panvy, priesečník
horizontálnej čiary spájajúcej spinae iliacae post. a vertikálnu čiaru projikujúcu sa zo spina pubica.
Hysterogénny bod – hysteroepileptogénny b., na kt. sa dá tlakom vyvolať hysterický al. hysteroepileptický záchvat.
Chauffardov bod – bolestivý b. pod pravou kľúčnicou pri cholecystopatiách.
Izoelektrický bod – pI, hodnota pH rozt. amfotérnej zlúč., pri kt. sa väčšina iónov nachádza vo
forme →zwitteriónov, t. j. disociácia kyslých a zásaditých skupín je rovnaká. V oblasti pI nabité
častice zlúč. v elekt. poli nemigrujú, zlúč. nemá tlmivý účinok a je následkom najmen-šej hydratácie
najmenej rozpustná a najmenej viskózna. Hodnota pI väčšina bielkovín tela sa nachádza v kyslej
oblasti (pH < 7,0).
Izoiónový bod – pH rozt., v kt. určitý ión (napr. proteínový) obsahuje rovnaký počet negat. a pozit.
nábojov.
Bod J – priesečník spojnice konca komplexu QRS a začiatku segmentu ST na EKG.
Kardinálny bod – 1. hlavný b.; b. na optickej osi, kt. zahrňujú uzlové b., hlavné ohniská a optické
centrá; patria sem aj konjugované ohniskové b. objektu a obrazu; 2. štyri b. v panvovom vchode – 2
sakroiliakálne kĺby a 2 eminentiae iliopectineae.
Kienböckove-Adamsonove body – body a čiary, kt. sa označujú oblasti, oţarované rtg s cieľom
vyvolať dočasnú epiláciu pri th. tinea capitis.
Kocherov bod – miesto, kde sa punguje ľavá komora, leţí 2,5 cm od strednej čiary frontálne od
→bregmy.
Krafftov bod – teplota, pri kt. konjugované ţlčové kys. utvárajú polymolekulové agregáty (micely) s
priemerom 3 – 5 nm.
Lanzov bod – b. ukazujúci polohu červovitého výbeţku, leţí na spojnici spinae iliacae ant. sup. na
hranici jej laterálnej a strednej tretiny vpravo; Äappendicitis
Lícový bod – punctum malare, b. uloţený na proc. malaris ossis zygomatici.
McBurneyov bod – b., kt. sa nachádza v prvej tretine spojnice pravej spina iliaca anterior superior s
pupkom. Zodpovedá normálnej polohe bázy apendixu; vykazuje palpačnú bolesti-vosť pri
apendicitíde; →appendicitis.
McEwenov bod – bolestivý b. uloţený nad vnútorným očným kútikom, príznak sinusitis frontalis
acuta.
1646
Mackenzieho bod – bolestivý b. v hornom segmente m. rectus abdominis, príznak chole-cystopatie.
Méglinov bod – b., v kt. vystupuje n. palatinus major z foramen palatinus major.
Mentálny bod – pogonion.
Motorický bod – syn. Zimssenov b., →glabella.
Bod mrazu – teplota mrazu.
Munrov bod – b. leţiaci v strede spojnice pupka a spina iliaca ant., miesto, kde sa punguje brušná
dutina.
Nazálny bod →nasion.
Bod O – nadi apexkardiogramu, zjavuje sa vo včasnej diastole v čase otvorenia mitrálnej chlopne.
Okcipitálny bod – zadný bod na záhlavnej kosti.
Osifikačný bod (prim., sek.) – osifikačné centrum.
Paulyho bod →dorzálny bod.
Piersolov bod – ústie močového mechúra.
Bod Po →porion.
Preaurikulárny bod – b. leţiaci na zadnom koreni jarmového oblúka.
Bod R – Broadbentov registračný b.
Ramondov bod – bolestivý b. pri cholecystopatiách leţiaci medzi hlavami mm. Sternocleidomastoidei.
Retromandibulárny bod – b. bolestivý na tlak pri meningitíde, leţí za horným koncom sánky pod
lalôčikom ušnice.
Robsonov bod – b. maximálnej bolestivosti pri cholecystitíde, uloţený na hranici strednej a dolnej
tretiny spojnice pravej prsnej bradavky a pupka.
Bod rozptylu – v optike virtuálne ohnisko.
Bod SE – sutura sphenoethmoidalis, miesto vbodnutia pridrenáţi sfenoetmoidového sínusu.
Slzný bod – punctum lacrimale, vývod slznej ţľazy.
Bod SO – synchondrosis sphenooccipitalis; miesto vbodnutia pri drenáţi sinus sphenooc-cipitalis.
Spinálny bod →subnazálny bod.
Spúšťací bod – angl. trigger point; miesto na tele, v kt. tlak al. iný podnet vyvolá určité pocity al.
príznaky; →bolesť.
Subnazálny bod – spinálny b., stred koreňa spina nasalis ant.
Subtemporálny bod – priesečník sutura sphenotemporalis a infratemporálneho hrebeňa.
Supraaurikulárny bod – b. na koreni processus zygomaticus ossis temporali, tesne nad
aurikulárnym bodom.
Supraklavikulárny bod – b. na kľúčnicou laterálne od m. sternocleidomastoideus, kde moţno
tlakom vyvolať kontrakciu m. biceps brachii, deltoideus, brachialis a brachioradialis.
Supranazálny bod – ophryon.
1647
Supraorbitálny bod – 1. ophryon; 2. pri neuralgii bolestivý bod nad nadočnicovým zárezom.
Sylviov bod – b. na povrchu lebky 29 – 32 cm za processus angularis ext. ossis frontalis.
Bod topenia – teplota topenia.
Trojitý bod – teplota a tlak, pri kt. sú v rovnováhe tri rozličné fázy látky; pre vodu (ľad, tekutina,
para) je to 273,15 K.
Bod varu – teplota varu.
Vitálny bod – b. v predĺţenej mieche pri dýchacom centre, punkcia kt. vyvolá bezprostredný exitus.
Vogtov bod – syn. →Vogtov-Hueteerov bod.
Vogtov-Hueterov bod – b. na priesečníku horizontálnej čiary dva prsty nad zygoma s vertikálnou
čiarou na šírku palca za processus sphenofrontalis asc.; tu sa vykonáva trepanáciu pri traumatickom
meningeálnom krvácaní.
Voillemierov bod – bod na linea alba 6,5 cm pod čiarou spájajúci výbeţky spinae iliacae ant. sup.;
miesto, kde moţno pungovať močových mechúr u obéznych a opuchnutých pacientov.
Bod Z – b. tvorený čiarou kolmou na spojnicu nasion–mention a spina nasalis ant.
Ziemssenov bod →motorický bod.
Bodanského jednotky – [Bodansky, Aaron, 1896 – 1921, newyorský biochemik] staršie jednotky
alkalickej fosfatázy pri jej stanovení pomocou glycerofosfátu.
bodavka domáca →muchovité.
Bodeho pravidlo – matematická postupnosť, kt. so zaujímavou presnosťou generuje vzdialenosti
planét od Slnka. Ak vychádzame z jednoduchej postupnosti 0, 3, 6, 12, 24, .. a pripočítame 4 ku
kaţdému členu, dostaneme postupnosť 4, 7, 10, 16, 28, .., po vydelení kaţdého člena 10
dostaneme: 0.4, 0.7, 1.0, 1.6, 2.8, .., čo sú priamo vzdialenosti jednotlivých planét od Slnka v
astronomických jednotkách.
bodliak lopúchovitý →Carduus personata (L.) Jacq. (Asteraceae).
bodový odhad – štatistika →odhad výberového priemeru. Najlepší b. o. pri
hodnota priemeru výberového . Pri podozrení, ţe výber obsahuje vychýlené hodnoty, kt. evidentne
nepatria do skúmaného rozdelenia, sa pouţívajú na odhad m robustnejšie odhady. Tieto odhady nie
sú citlivé voči vychýleným hodnotám a pri symetrickom rozdelení sú nestrannými odhadmi
parametra . Aritmetický priemer sa pouţíva sa pri parametrických postupoch.
Pri asymetrickom rozdelení b. o. predstavuje centrálna hodnota čiţe medián x^ (Me). Je ním pri
nepárnom rozsahu výberu [(n + 1)/2-tá hodnota x^, pri párnom rozsahu aritmetický priemer [n(2)]-tej
2
a [(n + 2) ]-tej hodnoty x^. Ďalším b. o. je priemer vypočítaný z hodnôt výberu, kt. leţia medzi
špecifikovanými symetrickými výberovými →kvantilmi (medzi 10 % a 90 % kvantilom). Tieto odhady
sú pomerne robustnými odhadom priemernej hodnoty a nie sú také výdatné ako medián. Niekedy sa
vypočítajú všetky tri uvedené odhady  a potom sa skúmajú príčiny rozdielov ich hodnot;
→štatistika.
Boeckova choroba – [Boeck, Caesar, 1845 – 1917, nórsky dermatológ pôsobiaci v Oslo] syn.
lymphogranulomatosis benigna; →sarkoidóza.
boehmit – minerál, oxid hlinitý, alumina, Al2O3; hliník.
1648
Boehringer, Christoph Heinrich – 1820 – 1882, lekárnik, majiteľ firmy C. F. Boehringer und Söhne v
Mannheime. Zaviedol ako liekovú formu tzv. komprety, čím sa stal jedným zo zakladateľov
priemyselnej výroby tbl.
Boenninghausov syndróm →syndrómy.
Boerhaave, Hermann – (1688 – 1738) hol. lekár a botanik pôsobiaci v Ceciliánskej nemocnici v
Leidene; od r. 1714 organizoval klin. výučbu pri posteli chorého.
Boerhaaveho syndróm →syndrómy.
Bogaertov príznak →príznaky.
Bogaertov syndróm – [van Bogaert, Ludo, belg. neurológ] →leukoencephalitis sclerosans subacuta.
van Bogaertov-Divryho syndróm →syndrómy.
van Bogaertov-Hozayov syndróm →syndrómy.
van Bogaertov-Schererov-Epsteinov syndróm →syndrómy.
Bogolepovov príznak →príznaky.
Bogomolecovo sérum – antiretikulárne cytotoxické sérum, ACS, cytotoxínovo-anticytotoxínové
®
®
sérum so stimulačným účinkom na retikuloendoteliálny systém (Bogoserum , Sarvinal ); obsol.
Bogoradov syndróm →syndrómy.
Boháč, Václav – 1874 – 1935, popredný funkcionár Spolku českých lekárníků kondicinujících, vydal
Lekárnické manuále, navrhol a realizoval myšlienku Praţských vzorkových veletrhů a vybudovania
veľtrţného paláca v Prahe.
Bohnov príznak →príznaky.
Bohnova žľaza – [Bohn, Heinrich, 1832–1888, dán. pediater pôsobiaci v Kodani] retenčné cysty na
podnebí u novorodencov.
Bohrov efekt →efekty.
Bohrov magnetón – [Bohr, Niels] mB, najmenšie kvantum magnetického momentu.
Bohrov polomer – [Bohr, Niels] a0, stredná vzdialenosť elektrónu od jadra v zákl. stave atómu
vodíka.
Bohrov-Sommerfeldov model atómu – [Bohr, Niels, 1885 – 1962, dán. fyzik pôsobiaci v Kodani;
Sommerfeld, Arnold, 1868 – 1951, nem. fyzik pôsobiaci v Mníchove] Bohr (1913) opísal energetické
pomery elektrónového obalu vodíkového atómu, pre komplikované atómy model rozšíril Sommerfeld
(1915). Podľa tohto modelu môţe elektrón obiehať okolo pozit. nabitého jadra len na diskrétnych,
stacionárnych dráhach; →atóm.
Bochdalekove košíčky – [Bochdalek, Vincenc Alexandr, 1801 – 1883, pat.-anatóm pôsobiaci v
Prahe] nem. Blumenkörbchen, časti cievnych spletí 4. komory prenikajúce cez aperturae laterales
do bazálnej cisterna pontis.
Bochdalekov trojuholník – trigonum lumbocostale; trojuholníková štrbina medzi pars lumbalis a pars
sternalis bránice.
Bochdalekova cysta – cysta na báze jazyka okolo foramen coecum; →ranula.
Bochdalekova hernia – bránicová prietrţ vystupujúca cez trigonum lumbocostale (→Bochdalekov
trojuholník). Najčastejšia forma novorodeneckej prietrţe. Často vzniká uţ v intrauterinnom ţivote a
podmieňuje presun tenkého a hrubého čreva, sleziny a časti pečene do hrudného koša. U
1649
dospelých je zriedkavá. Následkom bývajú kompresívne atelektázy a zatlačenie srdca a mediastína
na opačnú stranu. Riziko udusenia dieťaťa.
Boichisov syndróm →syndrómy.
Bojnické kúpele – termálne sírové kúpele v sev. výbeţku Hornonitrianskej kotliny. Leţia pri vých.
úpätí Malej Magury (297 m), obklopené listnatými a ihličnatými lesmi v nadmorskej výške 284 m.
Prvá písomná zmienka o bojnických termách sa zachovala v listine kráľa Kolomana z r. 1113, kt. sa
potvrdzujú majetky Zoborského opátstva. V blízkosti Bojnického zámku sa nachádza rekreačný
areál s termálnym kúpaliskom Čajka, reprezentačný hotel Regia, komfortný, architektonicky
nevšedný 200-posteľový kúpeľný dom Baník s vlastnou balneoterapiou a rad pavilónov na
ubytovanie pacientov a kúpeľno-rekreačné strediská okolitých podnikov. Vkúpeľoch vyviera na
povrch 6 prameňov termálnych vôd z hĺbok 1200 – 1500 m prirodzenými vývermi (41 a 50 °C).
Okrem termálnej liečivej vody sa pouţíva na základnú balneoterapiu bahno, kt. dozrieva pri
výveroch termálneho ţriedla Jazero. Liečia sa tu choroby pohybových ústrojov, stavy po úrazoch,
reumatické ochorenia a choroby periférneho nervového systému s poruchami motorických a
senzitívnych nervov, ako aj niekt. choroby CNS. V blízkosti je bojnícky hrad, zoologická záhrada,
Pálffyho zámok, múzeum a rad pamätihodností zo strednopaleolitickej doby, slovanská osada z 9.
stor. a i. V kaplnke bojníckeho zámku sa nachádza Polyptych Panny Márie s dieťaťom a svätcami,
dielo florentínskeho majstra Narda dio Cione.
Boj o zdravie – ľudový zdravotnícky mesačník. Začal vychádzať od r. 1926 v Liptovskom Mikuláši, od
septembra 1934 do r. 1950 v Bratislave. Vydávala ho Masarykova liga proti tuberkulóze za účasti
ČSČK, Spolku slovenských ţien Ţivena. R. 1938 – 44 bol prílohou mesačníka Slov. Červený kríţ.
Časopis prinášal vedecké štúdie, populárne príspevky o chorobách a ich liečení, príspevky o
telesnej výchove a protialkoholické články. Redigoval ho I. Stodola, kt. v ňom uverejnil aj mnoţstvo
zdramatizovaných obrázkov osvetovo-zdravotníc-keho zamerania.
bojové látky →zbrane hromadného ničenia.
Bókai (Bock), Ján st. – [1822 Spišská Nová Ves – 1884 Budapešť] detský lekár. Štúdium na
univerzite (Viedeň, Pešť) ukončil r. 1847. Pôsobil ako profesor detského lekárstva na univerzite v
Pešti (1873), predseda Spolku uhorských lekárov. Získal viacero vyznamenaní. Vedecké štúdie z
odboru pediatrie publikoval v domácich i zahraničných časopisoch.
bol. – skr. →bolus.
bohrium →prvok 105.
bolandiol – estr-4-én-diol, dihydroxyestrén, C18H28O2, Mr 276,40; anabolikum (dipropionát ,
®
®
norpropandrolát C24H36O4 – Anabiol , Storinal ).
Bolandiol
bolasterón – 17-hydroxy-7,17-dimyelandrost-4-én-3-ón, dimetyltestosterón, C21H32O2, Mr 316,47;
®
anabolikum (Myagen ).
1650
Bolasterón
Bolcek, Ladislav – (1905 Šurany – 1987 Bratislava) MUDr., mim. prof., chirurg, ţiak prof. Kostlivého.
Pôsobil na chir. klinike Lekárskej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave. Habilitoval z odboru
všeobecnej chir. r. 1943 habilitačnou prácou ,,Poučenie a poznatky z ileových stavov liečených a
operovaných na Chirurgickej klinike SU v r. 1919 – 1940“. V marci r. 1945 bol menovaný
mimoriadnym profesorom všeobecnej chir. Toto menovanie sa však po vojne neuznalo. V po
vojnovom období bol riaditeľom Fakultnej nemocnice, neskôr pôsobil ako prednosta chir. oddelenia
Štátnej nemocnice u Alţbetíniek.
boldenón – syn. dehydrotestosterón, 17-hydroxyandrosta-1,4-dien-3-ón, C19H26O2, Mr 286,40;
®
androgén, anabolikum (10-undecenoát C30H44O3 – Parenabol ).
Boldenón
boldín – 5,6,6a,7-tetrahydro-1,10-dimetoxy-6-metyl-4H-dibenzo[de,g]chinolín-2,9-diol, C19-H21NO4, Mr
327,37; aporfínový alkaloid nachádzajúci sa v →boldovníku liečivom. Prvý ho izoloval ho Bourgoin a
Verne (1872). Pouţíva sa ako ingredient choleretík a laxatív. Celkové alkaloidy z boldovníka sú
komerčne dostupné ako sivobiely aţ sivoţltý prášok, horkej chuti, nerozp. vo vode, rozp. v alkohole,
chloroforme, slabo rozp. v étere.
Boldín
boldovník liečivý (voňavý) →Peumus boldus MOL. (Monimiaceae).
Bolduzziho príznak →príznaky.
bolesť – [-algia, -dynia] nepríjemný zmyslový a emocionálny záţitok, ktorý sa spája so skutočným al.
potenciálnym poškodením tkaniva, al. sa ako taký opisuje (Medzinárodná spoločnosť pre štúdium
bolesti, International Association for the Study of Pain, IASP, 1986). B. môţe vyvolať: 1. aktivácia
nocicpetorov (špecifických receptorov b.); 2. al. nervových vláken vedúcich b.; 3. nervových
centier, do kt. sa projikujú dráhy vedúce b. škodlivými al. potenciálne škodlivými podnetmi
(nociceptívne podnety). Nociceptívnym podnetom môţe byť exogénna noxa pôsobiaca zvonka al.
určité látky vznikajúce v organizme (mediátory b.).
Mnohí pacienti udávajú b. bez toho, aby išlo o poškodenie tkaniva al. akúkoľvek org. príčinu, napr. z
psychol. príčin. Nejestvuje však spôsob, kt. by sa dali odlíšiť ich pocity od pocitov udávaných ako b.
následkom poškodenia tkaniva. Treba ich preto akceptovať ako b.
1651
Uvedená definícia b. zabraňuje splývaniu pojmu bolesť a bolesťový podnet. Aktivácia
nociceptorov, nociceptívnych dráh a centier nemusí vyvolať bolestivé vnemy, nie je teda b., kt. je
vţdy psychickým stavom.
B. sa pokladá za ochranný signál, kt. včas varuje organizmus pred poškodením a slúţi na
odstránenie jej zdroja. Upozorňuje chorého i lekára na moţnosť poškodenia organizmu. Ide však
nielen o informáciu o podráţdení nociceptorov, ale aj o sled reakcií smerujúcich k zmenšeniu al.
odstráneniu podnetu. S fenoménom b. súvisia aj ďalšie procesy, kt. modulujú jej intenzitu a priebeh,
napr. senzibilizácia (hypersenzitivita a hyperalgézia). B. je zloţitý jav, kt. pozostáva zo senzorickej,
algognostickej, algotymickej a behaviorálnej zloţky.
Algognostická zložka predstavuje percepciu b., analýzu jej charakteru a lokalizácie. B. je produkt
skúsenosti. Algotymická (emocionálna) zložka je podmienená psychickou odozvou na b. Vnímanie a
preţívanie b. je individuálne a závisí od sociálnej, mentálnej a kultúrnej úrovne, od temperamentu,
predchádzajúcej skúsenosti a i. faktorov. Jestvujú veľké interindividuálne rozdiely medzi
pociťovaním b. a po tom istom nociceptívnom podnete, ako aj v reakciách na b. Pociťovanie b. nie je
úmerné škodlivine, kt. vyvoláva b. a u rozličných ľudí je rozdielne. Intenzita pociťovania b. kolíše aj u
toho istého jednotlivca.
K faktorom zodpovedným za intraindividuálne a interindividuálne rozdiely vnímania b. patria: 1.
sociálna a kultúrna úroveň; 2. temperament, kt. podmieňuje rozdiely vnímania b.; vyšetruje sa
tlakom na processus styloides ossis temporalis (Libmanov test); 3. stav vedomia: supervigilita
zvyšuje vnímavosť, hlboká kóma ju odstraňuje; 4. tréning: výchova a cvičenie vedú k znášaniu b.
bez prejavov emócií; 5. predchádzajúca skúsenosť ovplyvňuje záţitok a prejavy b. v obidvoch
smeroch. Chýbanie skúsenosti z b. u ľudí charakterizuje vrodenú al. získanú necitlivosť na b.
(asymbólia bolesti). Nejde o beţnú analgéziu, ale o chýbanie psychickej reakcie na bolestivé
podnety. Postihnutí sú vystavení opakovaným poraneniam a infekciám, po kt. nasleduje postupné
skaličenie; 6. sústredenosť zvyšuje vnímavosť b., odvedenie pozornosti ho zniţuje; 7. pozit. emócie
zmierňujú aţ odstraňujú uvedomenie bolestivého vnemu; 8. sugescia, najmä v podobe hypnózy,
zniţuje aţ odstraňuje pociťovanie b. Tieto faktory majú väčší význam pri určovaní druhu, dávky a
spôsobu podávania analgetík ako pohlavie, vek, hmotnosť a klin. stav pacienta.
Definícia pojmov (IACP, 1986)
• Alodýnia – [g. allos iný + g. odune, odyne bolesť] zmenená kvalita vnímania taktilných, tepelných a
i. podnetov. Pôvodná modalita podnetu je nebolestivá, ale odpoveď je bolestivá. Ide o b. následkom
podnetu, kt. normálne nevyvoláva b. Na rozdiel od hyperalgézie je zvýšená odpoveď na špecifický
typ podnetu, na rozdiel od hyperestézie je zmenená kvalita vnemu. Pri alodýnii sa druh podnetu a
reakcie naň líšia. Podmieňuje vznik b. po stimulácii nenociceptívnym podnetom. Predtým sa
definovala ako odpoveď inak normálneho tkaniva, kt. má abnormálnu inerváciu al. abnormálnu
oblasť propagácie b.
• Anaesthesia dolorosa – [g. alfa priv. + g. aisthesis cítenie + l. dolor bolesť] b. v anestezovanej
oblasti.
• Analgézia – [g. alfa priv. + g. algos bolesť] chýbanie b. po podnetoch, kt. za normálnych okolností
vyvolávajú b.
• Centrálna bolesť – b. súvisiaca s léziou CNS.
Bolestivé body – angl. tenderpoints, body nad rôznymi anat. štruktúrami bolestivé na tlak so
štruktúrne al. funkčne zmeneným tkanivom; →fibromylagia.
1652
• Dyzestézia – [g. dys + g. aisthesis cítenie] syn. parestézie, nepríjemné pocity (spontánne al.
vyvolané) skreslené vnímanie b., napr. chlad sa vníma ako teplo, dotyk ako b. ap. Zahrňuje
hyperalgéziu a alodýniu; treba špecifikovať, či vznikla spontánne al. bola vyvolaná.
• Headove zóny →dermatómy.
• Hypalgézia – [g. hypo pod + g. algos bolesť] zníţené vnímanie b. po aplikácii následkom
normálneho bolesťového podnetu (nie zníţená citlivosť nociceptorov na nociceptívne podnety, t. j.
na podnety, kt. za normálnych okoností vyvolávajú b.).
• Hyperalgézia – [g. hyper nad + g. algos bolesť] zvýšená odpoveď na špecifický druh podnetu, kt.
za normálnych okolností nevyvoláva b.; podnet a odpoveď naň sa môţu líšiť. Pri rozdielnej odpovedi
na podnet môţe ísť i zvýšenú odpoveď na podnet, kt. za normálnych okolností nevyvoláva b.
(hyperalgéziu); ak nie je zvýšená odpoveď na bolesťové podnety, ide o alodýniu.
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-––––––––––––––Porucha
Prah bolestí Podnet/odpoveď
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Alodýnia
zníţený
líšia sa
Hyperalgézia zvýšený
sú totoţné
Hyperpatia
zvýšený
môţu sa líšiť, al. sú totoţné (odpoveď zvýšená)
Hypalgézia
zvýšený
sú totoţné (odpoveď zníţená)
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
• Hyperestézia – [g. hyper nad + g. aisthesis cítenie] zvýšená citlivosť na podnet (netýka sa
špeciálnych zmyslov). Treba pritom špecifikovať druh podnetu. Ide o zníţenie prahu b. na akýkoľvek
(taktilný, termický al. algický) podnet a zvýšenú reakciu na podnet, kt. za normálnych okolností
nevyvoláva b. Zahrňuje alodýniu a hyperalgéziu.
• Hyperpatia – [g. hyper nad + g. pathos choroba] zvýšená odpoveď na špecifický druh podnetu, kt.
za normálnych okolností nevyvoláva b.; podnet a odpoveď naň môţu byť tie isté, al. sa môţu líšiť.
Pri rozdielnej odpovedi na podnet môţe ísť o zvýšenú odpoveď na podnet, kt. za normálnych
okolností nevyvoláva b. (hyperalgéziu); ak nie je zvýšená odpoveď na bolesťové podnety, ide o
alodýniu.
• Hypestézia – [g. hypo pod + g. aisthesis cítenie] zníţená odpoveď na podnety, kt. za normálnych
okolností nevyvolávajú b. (netýka sa špecifických zmyslov).
• Kauzalgia – sy. stálej, pálčivej b., vyvolanej skreslenou informáciou (alodýnia a hyperpatia) po
úrazových léziách nervov, často spojený s vazomotorickými a sudorimotorickými dysfunkciami a
neskôr s trofickými zmenami.
• Neuralgia – b. v distribučnej oblasti nervov (v Európe sa ňou označuje záchvatovitá b.).
• Neuritická bolesť – b. následkom zápalu nervu.
• Neuropatia – porucha funkcie al. patol. zmena nervov. Môţe ísť o postihnutie jedného nervu
(mononeuropatia), viacerých nervov (mononeuropathia multiplex), difúzne, bilaterálne al.
mnohopočetné postihnutie nervov (polyneuropatia). Špeciálnym prípadom neuropatie je neuritída.
Pojem neuropatia sa nemá pouţívať na označenie neuropraxie, neurotmézy al. preťatia nervu.
• Nocicepcia – súhrn neurónových procesov zúčastňujúcich sa na identifikácii nociceptívneho
podnetu a reakcii naň. Nocicepcia sprostredkúva vnímanie senzorických modalít b. a jej kvalít.
Adekvátne podnety pre nocicepciu sú mechanické, tepelné a chem. vplyvy určitej intenzity a trvania.
Nocicepciu vyvoláva napr. tlak, napätie al. škrtenie, pôsobenie teploty > 43 °C,. chem. zmeny,
pokles pH < 6 a pO2, ako aj uvoľnenie určitých látok (bradykinín, histamín, polypeptid C, sérotonín,
substancia P a i.). Na rozdiel od b., kt. predpokladá účasť vedomia sa nocicepcia dá študovať aj na
anestezovanom zvierati.
1653
• Nociceptívny podnet – škodlivý podnet, kt. vyvoláva poškodenie normálneho tkaniva. Môţe ísť o
zmenu mikroprostredia, kt. ohrozuje tkanivo poškodením.
• Nociceptor – receptor prednostne citlivý na nociceptívne podnety al. podnety, kt. sa stávajú
nociceptívnymi po dlhšom pôsobení.
• Parestézie – abnormálne pocity (spontánne al. vyvolané). Zahrňujú nepríjemne pociťované vnemy
(dysestézie), ako aj pocity, kt nemusia byť bolestivé. Ide o stav, pri kt. sa vnímajú pocity z periférie
po podráţdení, ale aj bez akéhokoľvek podráţdenia, ako mravenčenie, pocit tepla al. chladu,
bodanie, pálenie ap.
• Polyestézia – porucha, pri kt. vzniká dojem, ţe pri aplikácii jedného podnetu pôsobilo viac
podnetov.
• Prah bolesti – najmenší pocit b., kt. ešte jedinec vníma ako b.; určuje sa najmenšou intenzitou
podnetu, pri kt. sa pociťuje b. V psychofyzike je to 50 % podnetov, rozpoznávaných ako b.
• Spúšťacie body – angl. trigger points, sú hypersenzitívne miesta, hmatateľné ako zatvrdliny, z kt.
sa propaguje b. a vychádza reflektoricky spazmus svalov, resp. reflektorická strata tonusu
(motorická dysfunkcia) a sčasti vegetatívne fenomény. Ide väčšinou o aktivované receptorové polia
vo svale, na perioste, fasciách a úponoch šliach.
• Tolerancia bolesti – najvyšší stupeň b., kt. ešte pacient toleruje.
Anatómia bolesti – prijímanie podnetov pôsobiacich na organizmus z vonkajšieho a vnútorného
prostredia uskutočňujú rôzne snímače, receptory. Sú to orgány vnímania špecializované na
premieňanie určitej formy energie na nervové signály, vzruchy.
Bolestivé podnety sa z periférie vedú cez A-- a C-vlákna k mieche. Aferentné vlákna vedúce b.
vstupujú cez zadné a čiastočne aj predné korene do miechy. Končia v substantia gelatinosa
zadného rohu. Tu sa podráţdenie prepojí na druhý neurón, pričom sa ako neurotransmiter uplatňuje
substancia P. Druhé neuróny sa kriţujú v oblasti prednej komisúry na opačnú stranu a prechádzajú
cez kontralaterálny anterolaterálny povrazec (tractus spinothalamicus) do mozgu. Druhé neuróny
skôr ako sa prekríţia utvárajú spojenia s motorickými a sympatikovými eferenciami, ktorými sa
uskutočňujú motorické únikové a sympatikové reflexy.
Anterolaterálny povrazec smeruje do talamických jadier (ncl. ventralis posterior thalami). Má však
spojenia s formatio reticularis mozgového kmeňa (tractus spinoreticularis), kt. sa pri b. uskutočňuje
ovplyvňovanie dýchacieho a obehového centra. Cez ďalšie spojenia k ascendentnému
retikulárnemu aktivačnému systému sa bolestivým podnetom ovplyvňuje stupeň bdenia a
pozornosti. Z talamu vystupujú spojenia k mozgovej somatosenzorickej kôre (radiationes
thalamocorticales) do gyrus postcentralis parietálneho laloka) a tu sa vlastne spoznáva miesto b. Z
talamu vychádzajú spojenia k limbickému systému. Tam sa vnímajú afektívnoemocionálne
komponenty b. Okrem toho existujú spojenia s hypofýzou, a tým s endokrinným systémom. Pri b. sa
z adenohypofýzy do krvi spolu s ACTH vyplavuje aj -endorfín.
Prenos bolesťových vnemov troma neurónmi neznamená, ţe ide jednoducho o jednosmerné
vedenie cez spinálne a talamické prepínacie stanice. Vo všetkých centrálnych dráhach a jadrách
nastáva somatotopné vetvenie. Navyše ide o rozsiahly sieťovo pospájaný systém rýchlo a pomaly
aferentne vedúcich vláken, na kt. sa napájajú descendenté, eferentné vlákna s inhibičným účinkom.
Aferentné podnety rýchlejšie vedúcich vláken blokujú centrálne prepínacie stanice pre podnety, kt.
prichádzajú pomalšie vedúcimi vláknami, preto sa onesko-rujú. Ak pri čiastočnom poškodení nervu
vypadne inhibičný vplyv rýchlejšie vedúcich vláken, vzniká prevahou pomaly vedúcich vláken
hyperalgézia. Tento mechanizmus sa môţe uplatňovať pri toxických polyneuropatiách, napr. niekt.
po liekoch.
1654
Receptory b. kódujú intenzitu podráţdenia intenzitou výbojov. Čím je podráţdenie silnejšie, tým je
frekvencia výbojov príslušných bolesťových receptorov vyššia. Bolestivé podnety sa modulujú na
mnohých úrovniach CNS. Uţ pri prepojení 1. aferentného neurónu na 2. neurón sa na úrovni miechy
uskutočňujú početné filtrácie a modulácie bolestivých impulzov. Dôleţitú úlohu tu hrajú aj
descedentné a segmentálne inhibičné mechanizmy.
Aferentná jednotka kožnej nocicepcie – pozostáva: 1. z receptora; 2. aferentných vláken; 3. ncl.
proprius columnae dorsalis; 4. tractus spinothalamicus, kt. sa končí v talame a tectum
mesencephali.
• Receptory – v koţi sa nachádzajú receptory tlaku a napätia (mechanoreceptory) a receptory tepla
a chladu (termoreceptory); okrem toho sú v koţi receptory regulácie prietoku krvi a činnosti koţných
ţliaz. Kaţdému druhu citlivosti zodpovedajú pp. osobitné druhy receptorov. Receptormi b. v koţi sú
jemné rozvetvenia dendritov senzitívnych vláken (fila sensitiva), kt. vychádzajú z epiteloidných
buniek al. subepiteloidných koţných spletí, kt. sú opradené nervovými vláknami, sčasti vnikajúcimi
aj do týchto spletí. Špecifické nociceptory reagujú na adekvátne nízkoprahové podnety, ale väčšinou
odpove dajú na podnety rôznych modalít, najmä ak intenzita podnetov hrozí poškodením tkaniva.
Koţné nociceptory sú distribuované oveľa hustejšie ako mechanoreceptory a termoreceptory, takţe
ich priestorová rozlišovacia schopnosť je oveľa väčšia. Špecializácia receptorov tkvie v tom, ţe ich
prah dráţdivosti je pre danú formu energie (t. j. adekvátny podnet) podstatne niţší ako pre podnety
iného druhu.
• Aferentné vlákna – podnety z intraepiteliálnych a subepiteliálnych nociceptorov sa vedú cestou
aferentných senzorických vláken 2 oddelenými dráhami. Nerv typického lokomoto-rického svalu je
zmiešaný; tvoria ho asi z 1/3 myelinizované a z 2/3 nemyelinizované nervové vlákna. Z
myelinizovaných nervových vláken je asi polovica senzorických a 43 % nociceptív-nych. Zloţenie
nervových vláken však v závislosti od druhu svalov varíruje. Nociceptívne nervové vlákna sú
dvojaké, tenšie (A--vlákna, typ III) a hrubšie (C-vlákna, typ IV).
• Tenšie vlákna – pre aferentáciu b. sú dôleţité tenké nemeylinizované C-vlákna (typ IV), kt. tvoria
voľné nervové zakončenia vedúce akčný potenciál pomerne pomaly. Nemajú korpuskulárne
receptorové štruktúry. Nejde však o voľné nervové vlákna v prísnom slova zmysle, sú totiţ obalené
Schwannovou pošvou a len malá časť axónovej membrány je ňou nepokrytá a vystavená styku s
intersticiálnou tekutinou. Vtejto oblasti je veľa mitochondrií a vezikúl; je to miesto účinku vonkajších
podnetov na receptorovú jednotku. A- vlákna pp. prispievajú k centrálnemu spracovaniu b. s dlhou
latenciou, dlhým trvaním a neurčitou lokalizáciou. Tenké C-vlákna (typ IV) vedú tzv. sek.,
protopatickú, tupú, hlbokú, vŕtavú, pálčivú b., kt. je zle lokalizovateľná, fylogeneticky staršia. Tieto
vlákna sú osobitne citlivé na chem. nociceptívne podnety, sú však rezistentnejšie na ischémiu
(hypoxiu) ako vlákna A--vlákna. Dajú sa blokovať novokaínom. C-vlákna sa zúčastňujú na vnímaní
b. s kratšou latenciou a presnejšou lokalizáciou. C-vlákna vstupujú do zadných koreňov miechy
priamo a v zadnej bielej hmote pokračujú aţ do predĺţenej miechy, kde končia v jadrách zadných
povrazcov (tractus spinobulbaris). Pokračovanie tejto dráhy v predĺţenej mieche tvorí ďalší,
bulbotalamický neurón (tractus bulbothalamicus) a na ten nadväzuje talamokortikálny neurón
(tractus thalamocorticalis). Je to dráha povrchovej diskriminačnej citlivosti.
• Hrubšie vlákna – sú myelinizované A- (typ III) s pomalým vedením, kt. vedú fylogeneticky
mladšiu, tzv. prim., epikritickú, bodavú b., kt. je dobre lokalizovateľná. A- -vlákna vstupujú do
zadných rohov miechy laterálne, do okrajovej Lissauerovej zóny a končia v jadrách zadných stĺpcov
(ncl. proprius columnae dorsalis). Na jadrá zadných rohov nadväzuje druhý neurón dráhy vedúcej b.
Niekt. vlákna sa vetvia na kolaterály, kt. vnikajú do sivej hmoty zadných stĺpcov miechy. Časť
aferentných vláken zadných rohov smeruje k substanmtia gelatinosa Rolandi, StillingovmuClarkovmu jadru a stredným Waldeyerovým* bunkám. A-vlákna zásobujú nielen voľné nervové
1655
zakončenia, ale aj iné typy svalových receptorov (napr. paciniformné telieska). Podnety z pomaly
vedúcich svalových aferencií pokračujú ďalším neurónom, najmä spinatalamickou a
spinocervikálnou dráhou; ďalšími dráhami sú pp. spinomezencefalická a spinoretikulárna dráha a
postsynaptický systém columna dorsalis. Nejde o osobitné morfologické štruktúry, špecifické pre
nocicepciu.
Plné čiary – tractus neospinothalamicus; prerušované čiary – tractus paleospinothalamicus
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Klasifikácia nervových vláken (podľa Erlangera a Gassera)
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Typ
Funkcia
Ø
Rýchlosť
vláken
vedenia
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
A-
primárne aferencie svalových vretienok,
15 mm 100 m/s
Motorická funkcia, ku kostrovým svalom
A- koţné aferencie pre tlak a dotyk
8 mm 50 m/s
A- motorická funkcia, k svalovom vretienkam 5 mm 20 m/s
A- koţné aferencie pre bolesť a teplotu
3 mm 15 m/s
B
sympatiková pregnagliová
3 mm 7 m/s
C
koţné afrenecie pre bolesť,
1 mm 1 m/s
sympatiková postgangliová
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Zloženie nervových vláken v laterálnom nerve m. gastrocnemius-soleus mačky (podľa Mitchella a Schmidta, 1983)
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Myelinizované
1200
Motorické
720
60 %
1656
A skeletomotorické
382
A skeletomotorické a fuzimotorické
14
A fuzimotorické
324
Senzorické
480
I Primárne senzorické zakončenia
I vo vretienkach
144
I v šľachách
72
II Sekundárne senzorické zakončenia
vo vretienkach
144
Ruffiniho trelieska
5
Paciniformné zakončenia
5
III Voľné nervové zakončenia
110
Nemyelinizované
2000
Motorické
C Vazomotorické
1000
Senzorické
IV Senzorické
1000
53 %
2%
45 %
40 %
30 %
15 %
30 %
>1%
>1%
23 %
50 %
50 %
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
• Ncl. proprius columnae dorsalis – je jadro, v kt. sa končí časť aferentných vláken prichádzajúcich
zo spinálnych ganglií, zaujíma caput columnae dorsalis. Začínajú sa tu vlákna druhého neurónu
dráhy pre b., kt. sa kríţia ihneď na samotnom začiatku v sivej hmote miechy, prechádzajú na druhú
stranu miechy v kontralaterálnych predných a postranných povrazcoch zahýbajú v nich ascendentne
a tvoria zväzky tractus spinothalamicus a tractus spinotectalis. Tieto zväzky slúţia vedeniu
nociceptívnych a tepelných (chladových) podnetov a základnej koţnej citlivosti. Preto pri
jednostrannej lézii miechy vzniká strata vnímania b. a tepla pod miestom poškodenia na
kontralaterálnej strane tela, t. j. na tej strane, kt. nie je porušená. Naproti tomu dráhy pre jemnú
diskrimináciu koţnej citlivosti prebiehajú v mieche ascendentne na tej istej polovici tela. Pri lézii
miechy je porušená citlivosť pre b. a teplo na druhej strane, kým porucha jemnej koţnej
diskriminácie na tej istej strane (Brown-Séquardov →syndróm).
• Spinotalamická dráha – sa končí v talame a tectum mesencephali. Ventromediálny spinotalamický
trakt je špecifickou oligosynaptickou dráhou, kt. sprostredkúva epikritickú b. a vnímanie tepla a
chladu. Väčšina jeho vláken sa kríţi v bielej centrálnej komisúre miechy do opačnej strany a končí v
ncl. ventroposterior thalami. Niekt. vlákna sa nekríţia a postupujú do ipsilaterálneho talamu.
Stimulácia A-vláken nevyvoláva b., stimulácia A- a A-vláken zapríčiňuje ostré, lokalizované,
bodavé b. Po blokáde hrubších vláken (miestne ochladenie) vyvoláva stimulácia C-vláken
neznesiteľné b.
Dualita nociceptívneho systému platí aj pre CNS. Nociceptívne nervové vlákna vstupujú do miechy
zadnými koreňmi, postupujú jedným al. dvoma segmentami Lissauerovho traktu a končia kontaktom
s bunkami zadných rohov miechy, kde začína druhý neurón. Kaţdý koreň zodpovedá dermatómu
koţe a zásobuje ho aferenciami pre vedenie b. a dotyku.
Poruchy citlivosti receptorov môţu vzniknúť aj následkom skreslenej informácie o podnetoch
pôsobiach na periférny receptor.
Mechanizmus svalových bolestí – pod pojmom svalová b. rozumieme b., kt. vychádza z priečne
pruhovaného svalstva, fascií a šľachových úponov. Kostrový sval nie je len pohybovým orgánom,
ale obsahuje aj senzoric-ké elementy. Svalové nervy pozostávajú z myelinizovaných motorických a
senzitívnych nervových vláken (pomer 1:1). Väčšina senzitívnych vláken zásobuje svalové
mechanoreceptory (svalové vretienka a Golgiho šľachové telieska), kt. v závislosti od stupňa
natiahnutia svalu transformujú mechanické napätie na nervové vzruchy. To je základom
1657
propriorecepcie, kt. spolu s kĺbovými a koţnými receptormi podáva informáciu o napätí svalu, polohe
končatín ap.
Svalové vretienka sú zásobované dvoma druhmi senzitívnych nervov: 1. tzv. prim. (anulo-spirálne)
terminálne uloţené okolo strednej, ekvatoriálnej zóny myelinizovaného senzitívneho axónu (Ia,
priemer 12 – 20 mm); 2. sek. zakončenia končiace na stranách tejto zóny (II, priemer 4 –10 mm).
Vlákna zásobujúce šľachové telieska sú zhruba rovnakej veľkosti ako Ia (vlákna Ib). Asi 1/3
všetkých senzitívnych myelinizovaných vláken (svojou hrúbkou zodpovedajúcich typu II a tenšie
vlákna typu III) nezásobujú svalové receptory, ale končia v medzibunkovom priestore ako voľné
nervové zakončenia. Tieto nepropriocepčné zakončenia nereagujú na mechanické podnety, ale na
metabolické zmeny, napr. pri práci al. športovom výkone kardiovaskulárne a respiračné odpovede
organizmu spúšťajú (zrýchlenie tepu a dýchania, zvýšenie TK).
Na rozdiel od koţných nociceptorov, kt. nemajú pokojovú aktivitu (výboje v neprítomnosti zámernej
stimulácie), asi 25 % svalových vláken vykazuje istú aktivitu aj v pokoji.
Svalové vretienka a Golgiho šľachové telieska reagujú síce na natiahnutie, ale líšia sa svojím
prahom dráţdivosti. Kým vretienka majú pomerne nízky prah, šľachové telieska potrebujú väčší ťah,
aby sa podráţdili. Pretoţe vretienka sú zapojené paralelne s extrafuzálnymi svalovými vláknami a
šľachové telieska v sérii, správajú sa tieto dva receptory pri svalovej kontrakcii protichodne. Nervové
zakončenia v šľachových telieskach sa pri kontrakcii deformujú a signalizujú nervové výboje, kým
zakončenia vo vretienkach sa odľahčujú a v ich aktivite vzniká prestávka.
Nociceptory svalu odpovedajú na mechanické, chem. a fyz. podnety. Z mechanických podnetov
sa v experimente uplatňuje napr. zmačknutie svalu noţnicami silou, kt. po opakovaní vyvoláva
viditeľné poškodenie tkaniva.
Z chemických podnetov vyvolávajúcich b. sú významné endogénne látky, kt. sa uvoľňujú zo
svalových buniek, al. sa tvoria počas činnosti svalu. Najúčinnejšou látkou je bradykinín, kt. sa tvorí z
plazmatického kalidínu následkom poklesu pH, ischémie a zráţania krvi. Pôsobí na receptory B 1 a
B2, následkom čoho nastáva inhibícia -hyperpolarizácia a zvýšenie excitability neurónov.
Pôsobením na aktivitu fosfolipázy C ovplyvňuje aktivitu neurónov, zvyšuje tok chloridov a všeobecne
aktivuje iné mediátory. Tým sa zúčastňuje na senzibilizácii nervov. Ďalšou látkou, kt. sa uvoľňuje z
trombocytov po lézii ciev je sérotonín. Pri zaťaţení svalu al. jeho lézii unikajú zo svalových buniek
+
ióny K , kt. sa nachádzajú vo veľkom mnoţstve v sarkoplazme a niekt. organelách. B. vyvoláva
+
koncentrácia K > 60 mmol/l; nešpecificky tak pôsobí aj hypertonický rozt. NaCl.
Nociceptory hlbokých štruktúr svalu aktivuje aj hypoxia a zvýšená koncentrácia adrenalínu. Kŕčovité
b. svalov moţno vyvolať elektr. dráţdením aferentnej jednotky.
Pomerne veľký podiel svalových receptorov tvoria pomaly vedúce aferentné vlákna typu III, kt. majú
vlastnosti nízkoprahových mechanosenzitívnych jednotiek. Odpovedajú na slabé mechanické
podnety al. svalové kontrakcie. Označujú sa aj ako ergoreceptory. Predpokladá sa, ţe sa nimi šíria
aferentné podnety pri akupunktúre.
Nervové vlákna skupiny IV zo svalov končia v mieche v lamina I a V, nie však v lamina II.
• Úraz svalu – mechanické poškodenie svalu s disrupciou ciev a svalových vláken vyvoláva
+
uvoľnenie rôznych mediátorov z myocytov. Do interstícia unikajú ióny K , kt. vyvolávajú
depolarizáciu nervových zakončení a vláken. Extravazácia krvi z poškodených ciev má za následok
uvoľnenie sérotonínu z trombocytov a tvorbu bradykinínu. Bradykinín stimuluje tvorbu
prostaglandínov. Všetky tieto látky senzibilizujú nociceptory, následkom čoho sa z nervových
zakončení uvoľňujú neuropeptidy (SP a CGRP) a z tkanivových mastocytov ďalšie látky, napr.
histamín. Bezprostredná b. po úraze svalov je teda vyvolaná mechanicky podmienenou aktiváciou
1658
nociceptorov, kým následná bolestivosť svalov senzibilizáciou nociceptorov vazoaktívnymi a i.
látkami uvoľnenými z poškodeného svalu.
• Preťaženie svalu – histol. sa prejaví zdurením a nekrózou svalových vláken s ich disrupciou.
Preťaţenie svalu vzniká skôr po záťaţi spojenej s excentrickými ako koncentrickými kontrak-ciami
(napr. pri chôdzi dole kopcom al. dole schodmi). Tzv. svalová horúčka, kt. vzniká asi 12 h po záťaţi
a prejaví sa bolestivosťou a stuhnutím svalu, nie je pp. zapríčinená akumuláciou laktátu. Eliminačný
t0,5 laktátu vo svale po vyčerpávajúcej námahe je totiţ asi 9,5 min, takţe jeho koncentrácia vo svale
sa do 1 h upraví. Kontrakcia postihnutých svalov je pp. následkom edému spojivového tkaniva. Pri
kontrakcii svalových vláken, najmä netrénovaných so zlou koordináciou, nastáva ruptúra vláken
spojivového tkaniva. Následné reparačné procesy v spojení s miestnym opuchom a senzibilizáciou
nociceptorov sa podobajú zápalu. Prostaglandíny tu pp. nehrajú úlohu, pretoţe inhibítory ich syntézy
stav neovplyvňujú.
• Claudicatio intermittens – pri prechodnom krívaní b. ani kardiovaskulárne reakcie nevznikajú
prerušením prítoku krvi ku končatine, nachádzajúcej sa v pokoji do 20 min. Končatina kontrahujúca
sa za ischemických podmienok však odpovedá bolesťou uţ po 1 min. Mediátormi nocicepcie z
ischemického svalu sú látky, kt. vznikajú následkom poklesu O 2 al. pH, vyvolaného ischémiou, a to
+
bradykinínu, PGE2 a K . Laktát nie je pp. významným faktorom vyvolávajúcim ischemické b., pretoţe
na vyvolanie b. sú potrebné jeho oveľa vyššie koncentrácie, aké sa zisťujú pri klaudikácii. Navyše
pacienti s McArdleho chorobou nie sú schopní v dôsledku enzýmového deficitu produkovať laktát,
majú však silné anginózne b. Hlavnú úlohu pri vzniku klaudikačných b. hrá pp. bradykinín. Na
+
rozdiel od laktátu, fosfátu a iónov K je totiţ účinným stimulátorom nervových vláken typu III a IVB,
vychádzajúcich zo svalových vretienok. Th. inhibítormi proteinázy, kt. zahraňujú vzniku bradykinínu
z jeho prekurzora kalidínu, výrazne zmierňujú klaudikačné b. Na vzniku anginóznych b. sa podieľa aj
CGRP, kt. sa uvoľňuje z ischemického myokardu. Ďalším faktorom zúčastňujúcim sa na vzniku
+
+
ischemických b. je únik iónov K z buniek a vzostup koncentrácie iónov H , kt. sú schopné
senzibilizovať nociceptory. Hodnoty pH vnútri svalu počas vyčerpávajúcej práce klesajú aţ na 6,0 –
6,6.
• Kŕče svalov – náhle, mimovôľové, bolestivé kontrakcie vôľou ovládaných svalov sú prejavy aktivity
na EMG väčšie ako pri maximálnych vôľových kontrakciách svalov. Je to následok nadmernej
aktivácie - a -motoneurónov descendentnými impulzami, zvýšenej inhibície miechovými neurónmi
a tvorby podnetov v motoaxóne samom. Kŕče sa najľahšie vyvolajú, keď sa sval kontrahuje
nenapnutý, t. j. ak je medzi jeho úponmi minimálna vzdialenosť, takţe v šľachách vzniká malá
tenzia. Vznik kŕčov môţe teda vyvolať nedostatočná aktivácia šliach, kt. inhibujú homonýmne
motoneuróny. Mechanizmus b. pri svalových kŕčoch nie je dostatočne objasnený. Charakteristickým
úkazom pri kŕčoch sú opakované kontrakcie len časti svalu s extrémne vysokou frekvenciou.
Následná tenzia (tangenciálne pôsobiaca sila) medzi kontrahujúcimi a inaktívnymi časťami svalu
aktivuje pp. svalové nociceptory priamo, a tým vyvoláva b.
• Hypertónia svalov – je stav, kt. nie je vţdy správne definovaný. Rozlišuje sa totiţ viskoelastický
tonus determinovaný fyz. vlastnosťami tkaniva (osmotický tlak tekutín, elastická tenzia spojivového
tkaniva, tlak vyvíjaný fasciou) a nervosvalový tonus, podmienený slabou a trvalou aktiváciou malého
počtu motorických jednotiek. Úplne relaxovaný sval je EMG nemý, t. j. za týchto okolností sa
uplatňuje len viskoelastický tonus. Hypertónia svalu môţe byť teda následkom zmien
viskoelastického tonusu (napr. zápalové zdurenie) al. zvýšenia nervosvalovej aktivity. Klin. sa
svalový tonus definuje ako odpor voči pasívnym pohybom, pričom na svalovej stuhnutosti sa okrem
vlastnosti svalu samého môţu podieľať aj miechové reflexy.
Mierne zvýšenie nervosvalovej aktivity, napr. pri psychickom strese sa nepociťuje ako boles-tivé a
dá sa odstrániť vôľovou relaxáciou. Bolestivá hypertónia svalu vzniká napr. pri spazmoch svalu, t. j.
1659
trvalých mimovôľových kontrakciách svalu, kt. sa môţu, ale nemusia spájať s b. Kŕče i spazmy sa
dajú ukončiť vôľovou relaxáciou.
Bolestivé spazmy svalov sa vyskytujú pri rozmanitých kostrosvalových ochoreniach, ako sú
reumatické ochorenia a sclerosis multiplex. B. pri svalových spazmoch nie sú pp. podmienené
mechanickou aktiváciou svalových nociceptorov následkom zvýšenej svalovej tenzie, ale skôr
kompresiou ciev a kontrakciami svalu v ischemických podmienkach.
Poruchy svalového tonusu spojené so spazmami a stuhnutosťou svalov pri reumatických
ochoreniach a rigidita pri parkinsonizme sú následkom zvýšenej aktivácie al. excitability motoneurónového systému. Zníţená aktivita tohto systému sa zasa spája so zvýšením intenzity
výbojov s vyššou frekvenciou vo svalových vretienkach a aferenciách, t. j. aktiváciou motoneurónov. Následkom toho vznikajú ischemické kontrakcie svalov. Zvýšená aktivácia svalových
nociceptorov, najmä aferentných jednotiek typu II, vyvoláva zvýšenú aktiváciu homonýmnych motoneurónov.
• Myozitída – zápal svalu sa prejavuje slabosťou, spontánnymi b., stuhnutím svalu a parestéziami.
Spontánne b. sú následkom stimulácie nervových zakončení zápalovými mediátormi. V prítomnosti
spazmov sa na nich podieľa aj ischémia, vyvolaná kompresiou ciev. Zápal svalu sa spája so
zniţenou aktivitou -neurónov a inhibuje odpoveď na mechanickú a elekt. stimuláciu aferentnej
jednotky, zistilo sa však, ţe elekt. excitácia -neurónov inervujúcich m. tibialis ant. je pri myozitíde
zvýšená. Inhibícia homonýmnych fuziformných neurónov vyvolaná myozitídou má za následok
zmenšenie síl pôsobiacich na poškodený sval. Flexorové refelexy sa nedajú vysvetliť aktiváciou systému. Elektr. stimulácia tenkých nervových vláken al. nociceptorov však má za následok reflexnú
kontrakciu flexorov a uľahčuje flexorové reflexy. Podobne pôsobí intratekálna injekcia substancie P
a CGRP. Na facilitácii flexorových reflexov sa podieľajú aj receptory pre NMDA. Svalové spazmy pri
chron. léziách svalov sú výsledkom spätnoväzbového mechanizmu: bolesť→ spazmus→ bolesť.
Flexorové reflexy sa teda nedajú vysvetliť aktiváciou -systému motoneurónu však spätnoväzbová
slučka nejestvuje. Na týchto procesoch sa zúčastňuje aj sympatikus. Nejde o zvýšenie
sympatikových impulzov, ale skôr o senzibilizáciu ciev a nervov na pôsobenie sympatikových
mediátorov.
• Propagácia svalovej bolesti – propagovaná b. sa vníma ako vzdialená od miesta lézie svalu. B.
sa obyčajne šíri do iných hlbokých tkanív a miest mimo dermatóm al. myotóm, prislúcha-júci
postihnutému miestu. Do nociceptívnych neurónov zadných rohov miechy sa totiţ proji-kujú podnety
konvergentne z rôznych tkanív, takţe vyššie centrá uţ nie sú schopné identifi-kovať aktuálny zdroj
podnetov. Konvergencia podnetov do daného neurónu sa však môţe – ako výraz neuroplastickosti
– utvárať aj de novo vplyvom samotnej periférnej lézie.
Iné formy svalových bolestí – kaţdá lézia nervu, kt. postihuje prim. aferentné neuróny
zúčastňujúce sa na svalovej nocicepcii môţe vyvolať neurogénnu svalovú b., sa projikuje do oblasti
zásobovanej týmito neurónmi. Tento typ svalovej b. sa často spája s koţnou a viscerálnou b.
(dysestézie a parestézie), pretoţe ide o súčasné lézie neurónov zásobujúcich koţu a vnútornosti.
Príčinami neurogénnej svalovej b. môţe byť prerušenie periférnych nervov následkom vzniknutého
neurómu, zápal nervu, kompresia zadných koreňov herniou disku al. zúţenie miechového kanála,
radikulitída al. radikulopatia, avulzia koreňa, alkoholická a diabetická neuropatia.
Chron. axotómia distálne od ganglií zadných koreňov vyvoláva zvýšenie syntézy neuropepti-du
galanínu a vazoaktívneho intestinálneho peptidu v bunkách ganglií zadných koreňov, kt. za
normálnych okolností tieto peptidy neexprimujú. Naproti tomu v bunkách ganglií nastáva ich
deplécia.
Centrálna svalová b. môţe vzniknúť ako priamy následok úrazu miechy al. vyšších častí nervových
centier. Pri chron. svalovej b. ide pp. o senzibilizáciu CNS, kt. sa napokon stáva zdrojom b.
1660
Iným druhom svalovej b. s centrálnenervovou patogenetickou zloţkou je →fibromyalgia. Ide
o kombináciu difúznych b. s bolestivosťou mnohých bodov v kostrosvalovom systéme. Dôleţitým
faktorom senzibilizácie svalových nociceptorov sú poruchy mikrocirkulácie, kt. vyvolávajú ischémiu a
spazmy. Svedčia o tom aj histologické zmeny postihnutých svalových vláken a zníţený obsah ATP.
Priaznivý účinok blokády sympatika na spontánne b. a b. vychádzajúce z bolestivých bodov
poukazuje na účasť eferentného sympatika na patogenéze fibromyalgie. Nejde pp. o priamy vplyv
na aktivitu sympatika v svalových nervoch, pretoţe tá nebýva pri fibromylagii zvýšená. Ide skôr o
ovplyvnenie hypersenzitivity krvných ciev al. no- ciceptorov na sympatikové podnety a
neurotransmitery. U pacientov s fibromyalgiou sa zistili zvýšené hodnoty substancie P v
mozgovomiechovom moku a zníţenie hodnôt sérotonínu v sére.
Obr. 3. Mapa bodov zvýšenej tlakovej
bolestivosti pri fibromyalgii (podľa Smythea a Maldofskyho 1977)
Obr. 4. Mapa kontrolných bodov bez zvýšenej
tlakovej bolestivosti (podľa Benneta, 1990)
Chron. svalové b. môţu byť následkom syndróm myofasciálnych bolestí, kt. sa podobá fibromyalgii.
Charakterizuje ho prítomnosť spúšťacích bodov v kostrovom svalstve, príp. fasciách, kt. sú
hmatateľné ako lokalizované tuhé, bolestivé svalové uzlíky. Na tlak odpovedajú (na rozdiel od
bolestivých bodov) zášklbom, propagáciou b. a autonómnymi príznakmi. Vznikajú následkom
miestne poruchy svalového tkaniva, často traumy z preťaţenia.
Obr. 5. Mapa bolestivých bodov zakreslených do obrazu ,,Tri Grácie“ od Jeana-Baptistu Regnaulta (1793).
Múzeum Louvre, Paríţ
Lézia tkaniva sa obyčajne spája s dlhodobou podprahovou senzibilizáciou zakončení nociceptívnych
nervov. Za týchto okolností vyvolávajú dlhodobú senzibilizáciu nociceptorov uţ malé mnoţstvá
1661
substancie P, kt. za normálnych okolností takýto účinok nemajú. Týka sa to aj neurokinínu A, kt. je
10-násobne účinnejší ako SP.
Chron. senzibilizácia nociceptorov môţe byť aj následkom chron. lézií tkaniva, z kt. sa trvale
uvoľňujú senzibilizujúce látky. Vznik a udrţovanie spúšťacích bodov podmieňujú pp. opakované
lézie svalu, kt. sa spájajú s ruptúrou sarkoplazmatického retikula a uvoľňovaním iónov vápnika do
2+
cytosolu. Zvýšená koncentrácia Ca vyvoláva interakciu myozínových a aktínových filamentov, a
tým lokálne kontraktúry (aktiváciu myofilamentov bez elektr. aktivity). Následkom zvýšenia nárokov
svalu na kyslík vzniká hypoxia. V bunkách klesá obsah ATP, potrebný na činnosť vápnikovej pumpy
2+
a pri jej zníţenej činnosti sa udrţuje vysoká koncentrácia Ca a trvalá aktivácia aktínových a
myozínových filamentov. Porucha vápnikovej pumpy má za následok kontraktúry, kt. sú spojené so
zvýšením nárokov na kyslík a trvalým uvoľňovaním senzibilizujúcich látok. To vyvoláva
senzibilizáciu periférnych nociceptorov. Tento začarovaný kruh môţe iniciovať aj ruptúra
sarkomplazmatického retikula al. lokálna ischémia.
Prídavným faktorom môţe byť uvoľňovanie vazoaktívnych látok pri traume al. ischémii, následkom
čoho vzniká lokálny edém, stláčajúci venuly, a tým zhoršujúci ischémiu a hypo-xiu.
• Hypoxia je hlavným faktorom zvyšujúcim uvoľňovanie bradykinínu z plazmatických proteí-nov. Tak
vznikajú dva prepojené začarované kruhy, udrţujúce kontraktúru svalu. Ústrednú úlohu v nich má
hypoxia, kt. vyvoláva trvale uvoľňovanie bradykinínu a i. vazoaktívnych látok, kt. potom aktivujú a
senzibilizujú nociceptory.
• Silné a dlho trvajúce b. vyvolávajú senzibilizáciu CNS, najmä neurónov zadných rohov miechy.
Táto senzibilizácia sa uskutočňuje cestou pomaly vedúcich aferentných vláken. V bunkách zadných
rohov miechy sa zvyšuje expresia IEG, následkom čoho sa mení proteosyntéza a dajú sa v nich
dokázať aj morfologické zmeny. Tieto procesy sú podkladom chron. b., kt. býva často refraktérna na
analgetiká.
Nociceptívna informácia zo svalu je vystavená oveľa väčšiemu descendentnému inhibičnému vplyvu
ako z koţných nociceptorov. Inhibícia neurónov zadných rohov, kt. spracúva podnety zo svalových
nociceptorov je tonická Patol. zmena antinociceptívneho systému môţe vyvolať zvýšenú aktivitu a
reaktivitu neurónov. Pri fibromyalgii sa napr. zisťuje zníţená koncentrácia sérotonínu v sére,
svedčiaca o moţnej poruche descendentného antinociceptívneho systému.
Mechanizmus neurogénnych bolestí – môţu vyvolať prim. zmeny periférnych nervov al.
nervových centier, jednak sek. zmeny excitability miechových senzorických neurónov následkom
impulzov prichádzajúcich z poškodeného tkaniva aferentnými C-vláknami. Neurogénne b. môţu byť
trvalé al. záchvatovité.
• Centrálna bolesť sa definuje ako b. spojená s dráţdením al. léziou CNS. Centrálne b. sú
zriedkavejšie ako b. vyvolané prim. afekciou periférneho nervového systému.
• Pri postihnutí periférnych senzitívnych nervov vznikajú poruchy všetkých druhov citlivosti. Ak je
porušená vodivosť nervu, vzniká hyperestézia aţ anestézia, pri zvýšenej dráţdivosti naopak,
hyperestézia; dysestézia, príp. spontánne b. Tieto b. sa lokalizujú v inervačnej oblasti príslušného
periférneho nervu (area nervina).
Postihnutie zadných koreňov miechy má za následok poruchy citlivosti v tzv. areae radiculares. Pri
radikulárnom sy. je postihnutá citlivosť podľa segmentálneho usporiadania (pozdĺţneho na
končatinách, priečneho na trupe). Rozsah b. závisí od stupňa lézie. Preťatie zadných koreňov
miechy (deaferentácia) má za následok stratu schopnosti končatiny vykonávať jemné koordinované
pohyby, ataxiu a neschopnosť vykonávať presne bez kontroly zrakom aj beţné pohyby, napr.
súvisiace s chôdzou.
1662
• Deaferentačná bolesť je pojem zavedený Taskerom (1990, 1994) namiesto dyzestetickej b., kt. sa
označuje b. súvisiaca s akýmkoľvek poškodením periférneho al. centrálneho nervového systému. Iní
autori na označenie centrálnej b. pouţívajú termín talamická b., na označenie extratalamickej b.
termín pseudotalamická b. a na označenie b. následkom lézie miechových nervov termín
deaferentačná b. Bonica (1991) navrhuje reklasifikáciu bolestivých sy. na: 1. periférnu b. (iniciovanú
trvalou stimuláciou a senzibilizáciou nociceptorov a i. periférnych aferentných a eferentných, t. j.
motorických vláken; 2. neuropatickú (neurogénnu) b. (následkom ochorení periférnych nervov); 3.
centrálnu b. (následkom lézií al. ochorení CNS).
Konstrikcia n. ischiadicus u potkanov vyvoláva neuropatický bolestivý sy. analogický periférnej
neuropatii u ľudí. Spája sa so zníţením koţnej teploty v oblasti b. aţ o 1 °C. V sympatikových
eferentoch sa pritom zniţuje obsah noradrenalínu a aktivita dopamín--hydroxylázy. Súčasne sa
zniţuje väzba opiátov - a -opiátové receptory miechy. Tieto zmeny sú následkom spontánnych
výbojov v prim. aferenciách vychádzajúcich z poškodených nervov, aktivity intraspinálnych okruhov
al. descendentných dráh vyvolaných stresom al. b. Ektopická elektrogenéza a hyperexcitabilita na
mechanickú, chem. a elektr. stimuláciu je prvým signálom o lézii, kt. sa vedie do centrálnych
neurónov. Tým moţno vysvetliť zmenenú odpoveď na intratekálne podanie opiátov pri periférnej
neuropatii.
Mozog sám sa pokladal za orgán necitlivý na bolestivé podnety, novšie sa však zistilo, ţe
implantácia elektród do ventrolaterálnej periakveduktálnej sivej hmoty má za následok bolesti hlavy
migrénového typu, spojené s fotosenzitivitou homolaterálneho oka, trvajúce niekoľko týţd. aţ r. V
časti prípadov sa dostavujú prechodné zrakové halucinácie, nauzea a vracanie. Elektródy boli
umiestené asi 3 mm laterálne od ncl. raphe dorsalis, t. j. skupiny buniek obsahujúcich najvyššie
koncentrácie sérotonínu v mozgu, z ktorých vychádzajú do predného mozgu sérotonínergické
projekcie modulujúce bolesť. Aferentné vlákna vychádzajúce z ncl. raphe dorsalis vstupujú do
periakveduktálnej sivej hmoty, takţe jej elekt. stimulácia vyvoláva poruchu sérotonínergickej
neurotransmisie. B. ustupujú po podaní dihydroergotamínu.
Mechanizmy b. sa však často prekrývajú. Ischemická b., kt. vzniká pri poškodení al. trombóze vasa
nervorum, je napr. následkom zmien periférneho mikroprostredia a súčasného poškodenia
aferentných nervových vláken. Dlhotrvajúce periférne nociceptívne podnety zasa vyvolávajú
mnemonické stopy a často spätnoväzbové okruhy. Centrálne senzácie sa vyskytujú aj pri prurite.
Z mozgového kmeňa vychádzajú 2 systémy, kt. sa zúčastňujú na modulácii b.: 1. descendentný
antinociceptívny systém, prim. enkefalínergický, kt. zahrňuje periakveduktovú sivú hmotu v
medzimozgu, dreňový ncl. raphe medialis a priľahlú formatio reticularis; 2. ascendentný modulačný
systém, sérotonínergický, kt. vychádza z z ncl. raphe dors. medzimozgu a projikuje sa do talamu a
kôry. Zúčastňuje sa na patogenéze b. hlavy migrénového typu. Axónové zakončenia
sérotonínergických projekcií sú najhustejšie v zrakovej a somatosenzorickej kôre a vykazujú priamu
homolaterálnu projekciu k sietnici. Aktivácia ncl. raphe dorsalis vyvoláva výrazné regionálneho
prietoku krvi mozgom a spotreby glukózy v neokortexe.
Descendentný antinociceptívny systém – descendentnú inhibíciu v mozgu realizujú spojenia so
štruktúrami inhibujúcimi b., napr. s periakveduktálnou sivou hmotou. Pri b. sa aktivujú dráhy
zostupujúce do miechy, kt. obmedzujú vstup ďalších bolestivých podnetov do nej. Pokladajú sa za
regulátor miechového ,,vrátkového“ mechanizmu. Descendentná inhibícia závisí od rôznych
faktorov, napr. psychických stresov a i. Ako transmitery sa tu uplatňuje najmä noradrenalín a
sérotonín. Pri ich akumulácii v synaptickom priestore sa descendentná inhibícia ešte zvýrazňuje.
Analgetický účinok antidepresív spočíva v tom, ţe zabraňujú spätnému vychytávaniu týchto
neurotransmiterov do nervových zakončení.
1663
Obr. 6. Descendentná inhibícia. A – A-d a C-vlákna; B – anterolaterálny povrazec; C – descendentná
inhibičná dráha; D – centrálna sivá hmota (podľa Striebela, 1992)
-systém môţe byť aktivovaný aj priamo descendentnými podnetmi v extrapyramídových dráhach,
napr. v podmienkach chron. psychického stresu. Týmto mechanizmom môţu vznikať napr. b. hlavy
následkom kontrakcie svalov (→cefalalgia). Intenzívne a dlhotrvajúce b. svalov môţu vyvolávať
senzibilizáciu neurónov CNS. Táto senzibilizácia sa spája s metabolickými zmenami v
senzibilizovaných bunkách. Dlho trvajúca al. opakovaná periférna lézia má za následok dlhodobú
senzibilizáciu (hyperexcitabilitu) CNS, a tým chron. b. Podobný stav centrálnej hyperexcitability
môţe vyvolávať patol. zníţenie aktivity descendentného anti-nociceptívneho systému.
• Endorfíny – hrajú dôleţitú úlohu pri modulácii spracovania b. Ide o endogénne peptidy s účinkom
podobným morfínu, kt. tlmia pociťovanie b. Uvoľňujú sa zväčša z nervových zakončení, čím plnia
funkciu neurotransmitera al. neuromodulátora. Len -endorfín spolu s ACTH sa uvoľňuje z
adenohypofýzy a má funkciu hormónu.
• Segmentálna inhibícia – uţ pri prepojení aferentného neurónu vedúceho b. (A-- a C-vlákna) sa
ďalšie vedenie b. moduluje mnohopočetnými mechanizmami. Aktiváciu inhibičných interneurónov
vyvolávajú najmä impulzy z A- -vláken (dotyková a tlaková citlivosť). Tieto inhibičné interneuróny
ovplyvňujú ďalšie vedenie bolestivých impulzov, kt. sprostredkúvajú A- - a C-vlákna. Inhibičné
interneuróny uvoľňujú ako transmiter endorfíny. Segmentálna inhibícia sa uplatňuje aj pri tzv.
kontrairitačnej th. b., napr. vysokofrekvenčnou transkutánnou elektr. stimuláciou nervov (TESN),
intrakutánnych pupencov, akupunktúry a akupresúry.
Obr. 7. Segmentálna inhibícia. A – A-d- a C-vlákna; B – A-b-vlákna (dotyková a tlaková citlivosť); C – kríţenie
na kontralaterálnu stranu; D – anterolaterálny povrazec; E – inhibujúci interneurón (podľa Striebela, 1992)
B. môţe vznikať podráţdením nociceptorov al. dezinhibíciou b. (segmentálna al. descendentná
inhibícia). Chýbanie inhibície b. vysvetľuje, prečo prerušenie aferencií neodstráni vţdy úplne b.
1664
Neprerušia sa pritom A--aferencie, potrebné na segmentálnu inhibíciu b. Tým sa môţe odbrzdiť
hyperaktívny centrálny neurón a následne vyvolať tzv. deaferentácia b.
Pretektálna inhibícia – analgéziu vyvoláva stimulácia ncl. pretectalis ant. a dorzálneho hipokampu.
Nociceptívne podnety stimulujúce nociceptívno-špecifické neuróny uloţené blízko povrchu zadných
rohov miechy a hlbšie multireceptívne neuróny. Tieto bunky sa projikujú do mozgu cestou
kontralaterálneho funiculus dorsolateralis a anterolateralis. Aktivácia ascendentnej dráhy
vychádzajúcej z povrchových lamín excituje neuróny ncl. pretectalis ant., kt. sa projikujú do miechy,
kde excitujú jej neuróny v lamina I a pozit. spätnou väzbou aktivujú bunky pretektálneho jadra.
Okrem toho inhibujú bunky lamina V a zniţujú aktivitu nociceptívnej dráhy idúcej vo funiculus
anterolateralis.
Ncl. pretectalis ant. (APtN) je jadro, kt. má spojenia s optickou dráhou, ako aj senzorickými
štruktúrami. Pripisuje sa mu preto úloha pri spracúvaní somatosenzorickej informácie. APtN dostáva
excitačné podnety z nízkoprahových aferencií cestou zadných povrazcov miechy a vysiela
vysokoprahové excitačné podnety z povrchových buniek projikujúch sa cez funiculus dorsolateralis.
Somatosenzorické aferencie do APtN vystupujú cestou ncl. columnae dorsalis a zo špecifických
nociceptívnych buniek lamina I zadných rohov miechy cestou fasciculus dorsolateralis. Columna
dorsalis vysiela informácie z koţných aferencií do mozgu. Zistilo sa, ţe podnety vychádzajúce z
koţe tonicky zvyšujú excitabilitu neurónov APtN. Excitáciu buniek APtN vyvoláva aj elektr.
stimulácia dorzálnych povrazcov. Ide o reflexnú moduláciu neurónov APtN, kt. zasa ovplyvňuje
excitabilitu miechových nociceptívnych neurónov.
Excitačné podnety zo zadných povrazcov sa zúčastňujú na dlhodobej inhibícii neurónov miechy,
vyvolanej stimuláciou dorzálnych povrazcov. Tieto ascendentné excitačné dráhy sú dôleţité aj pre
dlhodobú aktiváciu descendentnej inhibície vychádzajúcej z ncl. pretectalis ant. Antinocicepciu
vyvolanú stimuláciou APtN zniţuje naloxón, an
-adrenergických receptorov a antagonisti
muskarínových receptorov.
Analgetický účinok má aj stimulácia iných oblastí mozgu, ako je ncl. ruber, habenula, ventrolaterálna
oblasť predĺţenej miechy, parabrachiálna oblasť ponsu, locus coeruleus a kôra mozgu. Stimulácia
niekt. miest v medzimozgu a mozgovom kmeni. Tieto reakcie sa nedosta-vujú pri dráţdení
dorzálneho hipokampu a ncl. pretectalis ant.
Talamické bolesti – sú následkom lézie talamu. Ide o skríţenú hemihypestéziu, kt. postihuje viac
hlbokú ako povrchovú citlivosť. Pri podráţdení talamickej oblasti vznikajú akút. b., kt. sú prudké,
pretrvávajú po ukončení podnetu, sú difúzne a presahujú miesto aplikácie podnetu. Pri léziách
talamu (iktus, nádory, AIDS a i.) býva častá hyperpatia, kt. charakterizuje b. pálčivého charakteru,
aţ neznesiteľnej intenzity. Nezriedka sa dostavujú spontánne paroxyzmálne, pálčivé a ťaţko
lokalizovateľné b. postihujúce polovicu tela.
Mechanizmus talamickej b. vysvetľujú dve teórie: iritačná a dezinhibičná. Podľa iritačnej teórie
vznikajú b. pri léziách talamu, gliovej jazve al. efaptickej aktivácii axónov následkom priamej iritácie
vláken končiacich v ncl. ventroposterior thalami. Podľa dezinhibičnej teórie sú b. skôr následkom
straty filtračnej funkcie talamu. Môţe pritom ísť o dezinhibíciu rýchleho, neospinotalamického
systému, kt. sa projikuje do ncl. ventralis thalami al. pomalého paleospinotalamického systému, kt.
sa projikuje do ncl. medialis thalami a inhibuje lemniskový systém. Kôrové centrá sú nadradené
talamickým, takţe lézie kôry (vláken kortikotalamickej dráhy) vyvolávajú zvýšenú odpoveď talamu,
kt. sa vymanil spod kôrovej kontroly. Príkladom je hyperpatia po ikte následkom zvýšenej aktivity
talamových neurónov a straty inhibície neurónmi ncl. med. thalami. Stimulácia
paleospinotalamického traktu ná úrovni mediálneho jadra talamu al. medzimozgu má za následok
pálčivé b. a bolestivé odpovede u pacientov s deaferentačnými b. U pacientov bez b. je tento trakt
1665
počas stimulácie nemý. Po deaferentácii sa u pacientov s b. zistili abnormálne výboje vo ventrálnom
jadre talamu.
Poškodenie zadnej tretiny ramienka capsula interna vyvoláva na protiľahlej strane tela
hemianestéziu (niekedy spojenú s hemiataxiou). Obvykle býva viac postihnutá citlivosť na dotyk,
polohocit a pohybocit ako citlivosť pre b. a teplo.
Pri poruche somestetickej (senzomotorickej) oblasti v parietálnom laloku sa zisťuje často len
monohypestézia hornej al. dolnej končatiny, pretoţe býva postihnutá len časť zadného centrálneho
gýru. Viac sú postihnuté jemné druhy citlivosti (lokalizačná a diskriminačná citlivosť). Obvykle
nevzniká úplná anestézia základných druhov citlivosti, pretoţe elementy senzitívnych kôrových
analyzátorov sú roztrúsené v širokej oblasti a prechádzajú aj do zadnej časti frontálnej motorickej
zóny.
Pri poškodení zadnej časti parietálnej kôry vzniká porucha syntézy jednotlivých koţných a kinestetických pocitov. Zjavuje sa tzv. astereognózia, neschopnosť poznať predmety hmatom proti
neporušenej základnej koţnej a kĺbovej citlivosti.
Pri dráţdení gyrus postcentralis vznikajú záchvaty tzv. senzitívnej Jacksonovej epilepsie, spojené s
dyzestéziou, mravenčením, brnením, a pálením. Okrem toho sa môţu dostavovať aj záchvatovité
bolestivé senzácie, kt. môţu ako aury predchádzať epileptickému záchvatu.
Viscerálna bolesť – vychádza z vnútorných orgánov. Je tupá a zle lokalizovateľná. Viscerálna b. sa
častejšie spája s vegetatívnymi reakciami. Receptory viscerálnej b. sú umiestené najmä v stene
dutých orgánov, ich púzdrach, ako aj v stene ciev. Adekvátnym podnetom viscerálnej b. je rozpätie,
spazmus, zvýšená peristaltika, ischémia a zápal. B. sa vedie bezdreňovými C-vláknami. Často
vyţaruje do zodpovedajúcich Headových zón.
+
Humorálne faktory bolesti – zahrňujú rôzne transmitery (ACTH, histamín, sérotonín) a ióny (K ,
+
H ), kt. sa uvoľňujú z poškodeného tkaniva. V tkanive postihnutom úrazom al. zápalom sa navyše
tvoria mediátory (adenozín, bradykinín, prostaglandíny a i.). Okrem toho sa v nervovom systéme pri
vzniku b. a modulácii prenosu senzorickej odpovede do CNS uplatňujú neurotransmitery. V prim.
aferentných jednotkách tenkých vláken sa nachádza a z ich zakončení uvoľňuje napr. glutamát.
Ganglión zadného koreňa miechy projikujúci sa do koţného, svalového a viscerálneho nervu
obsahuje substanciu (SP), peptid príbuzný génu pre kalcitonín (CGRP) a somatostatín. CGRP sa
nachádza aj v iných svalových receptoroch, napr. vo svalovom vretienku a nízkoprahovom
mechanoreceptore. Má dôleţitú úlohu pri neurogénnom zápale. Spolu s neurokinínom A a B zvyšuje
permeabilitu bunkových membrán. CGRP zasa vyvoláva zvýšenú extravazáciu indukovanú SP a
neurokinínmi; na druhej strane však zmierňuje vazodilatačný účinok SP tým, ţe desenzibilizuje
arterioly na pôsobenie SP.
• Adenozín – je pp. hlavným mediátorom ischemickej b. u ľudí. Ischemickú b. moţno vyvolať
injekciou adenozínu do a. brachialis al. a. iliaca. I. v. al. intrakoronárne podanie adenozínu
pacientom s ischemickou chorobou srdca vyvoláva b., kt. sa podobá infarktovej. Adenozín aktivuje
aj koţné nociceptory. Po jeho i. d. podaní nastáva hyperémia koţe a b. V mieste aplikácie vzniká
hyperalgézia na mechanické a tepelné podnety. Účinok adenozínu sprostredkúvajú špecifické A 1- a
A2-receptory. Ich kompetetívnymi inhibítormi sú metylxantíny. Podanie selektívneho antagonistu A1receptorov bamifylínu úplne potláča b. vyvolanú i. d. podaním adenozínu do 15 s, pričom citlivosť na
teplo, chlad a mechanické podnety sa nemení; →adenozín.
• Bradykinín – v experimente s chem. stimuláciou zvyšuje citlivosť svalových nociceptorov. Tento
proces senzibilizácie receptorov sa spája so všetkými typmi poškodenia tkanív (zápal, trauma ap.) a
je hlavným periférnym mechanizmom vzniku bolestivosti a hyperalgézie svalov. Bradykinín aktivuje
senzorické neuróny (najmä nízkoprahové pomaly vedúce svalové aferentácie, pp. nenociceptívne
1666
receptory) a vyvoláva b. a opuch. Niekt. jednotky sa senzibilizujú na pôsobenie napätia a kontrakcie,
nie však na tlakové podnety, kým iné skôr na miestne pôsobenie tlaku. Táto aktivácia sa
uskutočňuje prostredníctvom bradykinínových B1-receptorov. Zistilo sa, ţe endotoxín E. coli indukuje
odpovede myocytov ciev sprostredkovaných B1-receptormi. Predpokladá sa, ţe tieto receptory sa
zúčastňujú na hyperalgézii pri chron. zápaloch, pretoţe antagonisty B 1-receptorov majú
antinociceptívny účinok. Špecifický antagonista B1-receptorov aktivuje polymodálne nociceptory, čo
sa dá zistiť priamou registráciou aktivity C-vláken po aplikácii bradykinínu.
Bradykinín vyvoláva uvoľňovanie PGE2 z tkanivových buniek a sympatikových eferencií. Tým
potencuje svoj vlastný účinok. Podobný potencujúci účinok má substancia P, kt. vyvoláva uvoľnenie
PGE2 zo synoviocytov a noradrenalín, kt. vyvoláva uvoľňovanie prostaglandínov zo sympatikových
vláken. Kys. acetylsalicylová blokádou syntézy prostaglandínov zabraňuje excitačného účinku
bradykinínu. Ide o jej periférny účinok na prim. aferencie, kt. sa dostavuje aj po ich prerušení
spojenia s CNS.
• Glutamát – je transmiter, kt. má excitačný účinok pri prenose informácie z miesta poškodenia
(napr. zapáleného kĺbu) do miechy. Pôsobí na postsynaptické receptory N-metyl-D-aspartátu
(NMDA). Tieto receptory sa zúčastňujú na spracovaní nociceptívnych vzruchov v mieche. Odpoveď
mie- chových neurónov na jednorazovú elektrickú stimuláciu periférnych nervov (A- a C-vláken) sa
dá blokovať neselektívnymi antagonistami NMDA, kým hyperexcitabilitu miechových neurónov po
opakovanej stimulácii C-vláken (,,wind-up“) špecifickými antagonistami NMDA, napr. ketamínom.
• Histamín – pôsobením na H1 receptory sa môţe na vzniku b. zúčastňovať svojím účinkom na
kapiláry (vyvoláva dilatáciu kapilár a zvyšuje ich permeabilitu) a hladkú svalovinu (vyvoláva
kontrakciu hladkej svaloviny, napr. bronchov). Navyše sa mu pripisuje úloha neurotransmiteru v
CNS.
• Leukotriény – LT, sa uvoľňujú z tkanivových buniek za patol. okolností a niekt. LT (LTB4) podporujú
zápalové procesy a vyvolávajú hyperalgéziu; LTD4 má však skôr desenzibilizačný vplyv na odpoveď
svalových nociceptorov na mechanické dráţdenie. Zvýšená syntéza LT účinkom lipooxygenázy po
farmakologickej blokáde cyklooxygenázy je moţným mechaniz-mom analgetického účinku
blokátorov cyklooxygenázy.
• Noradrenalín a kys. močová – niekt. vlákna zostupujúce z mozgového kmeňa do miechy obsahujú
ako neurotransmiter noradrenalín, kt. obsah je pri experimentálnej akút. dermatitíde a artritíde
zvýšený. Jestvujú dôkazy o tom, ţe počas chron. polyartritídy nastáva aktivácia descendentného
noradrenergického systému a mení sa aj metabolizmus purínov. Medzi týmto systémom a
analgetickým účinkom morfínu je interakcia: účinok morfínu blokuje intratekálna aplikácia
antagonistu 2-adrenergických receptorov, idazoxánu.
• Opioidy – vznikajú z troch geneticky odlišných peptidových prekurzorov: pro-opiomelanokortínu,
pro-enkefalínu a prodynorfínu. Enkefalíny a dynorfíny sa zistili v neurónoch miechy, ale aj v
ascendentných a descendentných vkláknach. V mieche sa nachádzajú aj tri hlavné typy opioidových
receptorov,  a . Opioidy okrem toho, ţe spúšťajú antinociceptívny mechanizmus na spinálnej a
supraspinálnej úrovni, majú analgetický účinok aj v mieste periférneho receptora. Po lokálnej injekcii
-agonistu do zapáleného tkaniva sa zniţuje odpoveď zadných rohov miechy na periférne zápalové
podnety. Podobne agonista -receptora fentanyl svojím periférnym účinkom zvyšuje prah b. na tlak.
Opioidy sa viaţu na špecifické receptory v axónoch tenkých nervových vláken a ovplyvňujú
uvoľňovanie SP z nervových zakončení. Ide pp. o mechanizmus sprostredkovaný inhibíciou tvorby
cAMP, následkom čoho sa zniţuje excitabilita neurónov.
Endorfíny sa uvoľňujú napr. v rámci stresovej situácie (pri špičkovom športovom výkone, ťaţkom
úraze ap.). Účasť endorfínov sa prepokladá aj pri nízkofrekvenčnej akupunktúre a transkutánnej
1667
elektr. stimulácii nervov. Svedčí o tom moţnosť zníţenia ich účinnosti antagonistami opioidov (napr.
naloxonom).
• Prostaglandíny – PG, majú významnú úlohu pri spracovaní informácie o b. na úrovni miechy.
2+
Aktivácia zadných rohov miechy má za následok zvýšenie intracelulárnej koncentrácie Ca , a tým
aktiváciu fosfolipázy A, tvorbu kys. arachidonovej a rôznych prostanoidov (PGE 2, PGF2
2,
2+
TxB2, LTX), kt. sa uvoľňujú z buniek. Tieto pro stanoidy pôsobia priamo excitačne a zvyšujú tok Ca
v prim. aferenciách, a tým zvyšujú uvoľňovanie ďalších transmiterov. Táto aktivácia zadných rohov
miechy vyvoláva navyše tvorbu NO účinkom NO-syntázy, prítomnej v prim. aferentných C-vláknach i
sek. neurónoch zadných rohov miechy. NO facilituje uvoľňovanie transmiterov. Následkom aktivácie
neurónov, napr. po vysokoprahovej stimulácii, aplikácii draslíka al. tepelných nociceptívnych
podnetoch sa zisťuje zvýšená extracelulárna koncentrácia PG v perfuzáte miechy. Intratekálne
podanie PGD2 vyvoláva hyperalgéziu. Naproti tomu podanie inhibítorov syntézy PG (kys.
acetylsalicylovej, indometacínu a i. nesteroidových antiflogistík) v experimente vyvoláva analgéziu.
Zniţuje sa tým senzibilizá-cia nociceptorov pôsobením PG, priamy účinok uvoľnených mediátorov
na nociceptory však pretrváva. PGF2 podobne ako strychnín, antagonista GABAA bikukulín a
vysoké dávky morfínu vyvolávajú alodýniu. Vzniku alodýnie po PGF 2 moţno zabrániť aplikáciou
agonistu GABAB baklofénu a agonistu 2-receptorov klonidínu.
• Protookogény – sú proteíny, kt. sa zúčastňujú na dlhodobej adaptácii neurónov. Zistilo sa, ţe
expresia c-fos v mieche sa po nociceptívnej stimulácii periférnych nervov a elekt. stimulácii
periférnych nervov zvyšuje. Predpokladá sa, ţe tieto zmeny významne ovplyvňujú transkripčné
procesy počas syntézy neuropeptidov.
• Sérotonín – 5-hydroxytryptamín, 5-HT, tryptofán a kys. 5-hydroxyindoloctová (5-HIOK) – majú
dôleţitú úlohu v patogenéze b., pretoţe nociceptívne procesy v mieche a b. moduluje
sérotonínergický descendentný inhibičný systém. 5-HT je metabolitom tryptofánu a metabolizuje sa
na 5-HIOK. Pri pokusnej chron. artritíde nastáva aktivácia descendentného sérotonínergického
systému v zadných rohoch miechy a zvýšenie koncentrácie 5-HT v zadných a predných rohov
miechy následkom zvýšenej dostupnosti tryptofánu. Aktivácia tohto systému sa zvyšuje po podaní
väčších dávok morfínu.
• Substancia P – SP, je neurotransmiter a neuromodulátor, kt. patrí spolu s neurokinínmi A a B do
skupiny tachykinínov. Ide o undekapeptid (11 aminokyselín), kt. bol izolovaný z mozgu a čreva
(1931). Jeho štruktúru objasnil Chang a spol. (1970). Dá sa rozštiepiť na C-terminálny a Nterminálny fragment. C-terminálny fragment sa zúčastňuje na prenose nociceptívnych podnetov v
zadných rohoch miechy; po pôsobení nociceptívneho podnetu zvyšuje obsah kys. asparágovej, kys.
glutámovej a taurínu v substantia gelatinosa. N-terminálny fragment má analogické vlastnosti, kt. sa
však dajú inhibovať naloxónom. SP vykonáva svoj vplyv aj na periférii, kam sa transportuje zo
zadných koreňov. Injekcia SP do tlapky potkana vyvoláva hyperalgéziu následkom senzibilizácie
nociceptorov na zápalové mediátory. V prítomnosti SP sa zvyšujú pokojové výboje, odpoveď na
pôsobenie tlaku sa však nemení. SP sa svojím modulačným účinkom zúčastňuje najmä pri chron.
zápale.
• Proteín príbuzný génu pre kalcitonín – angl. calcitonin-gene related protein (CGRP) sa nachádza
spolu so substanciou P a somatostatínu v gangliách zadných koreňov miechy, ako aj v niekt.
aferentných nervových vláknach, napr. koţných a viscerálnych, vo svalovom vretienku a
nízkoprahovom mechanoreceptore. Vo vláknach súvisiacich so svalovými cievami a motorickými
platničkami, kde sa viaţe na špecifické receptory, zvyšuje syntézu acetylcholínovej receptorovej
podjednotky. Vyvoláva zvýšenú extravazáciu indukovanú SP a neurokinínmi; na druhej strane však
zmierňuje vazodilatačný účinok SP tým, ţe desenzibilizuje arterioly na pôsobenie SP. V
receptorových nervových zakončeniach a primárnych aferentných neurónoch môţu dominovať
1668
trofické funkcie neuropeptidov (udrţovanie integrity tkaniva a jeho obnovovanie po lézii) nad
nociceptívnymi. Za patol. okolností (experimentálna artritída potkanov) je obsah CGRP v gangliách
zadných rohov miechy zvýšený.
• Protóny – sú veľmi účinné stimulanciá a modulátory mechano-termických nociceptorov s
nemyelinizovanými aferentnými vláknami. Zníţenie pH < 6,1 vyvoláva excitáciu a senzibili-záciu
koţných nociceptorov na mechanické podnety bez prejavov adaptácie a tachyfylaxie. Po aplikácii
nociceptívnych podnetov na koţu a elekt. stimuláciu nervových vláken sa prechodne zvyšuje
koncentráciu draslíka v mieche, čím sa vysvetľujú zmeny jej excitability.
Klasifikácia chronickej bolesti – v súlade s IX. revíziou Medzinárodnej klasifikácie chorôb a
úrazov, vypracovala r. 1986 Medzinárodná spoločnosť pre štúdium bolestí (International Association
for Study of Pain, Subcommittee on Taxonometry, IACP) pod vedením Merskeya, klasifikáciu b.
hlavy r. 1988 klasifikačná komisia Medzinárodnej spoločnosti pre bolesti hlavy (International
Headache Society, IHS, predseda Olefsen →cefalalgia).
Za chron. b. IACP pokladá b., kt. pretrváva po normálnom období hojenia, t. j. > 6 týţd. Zahrňuje len
málo akút. bolestivých sy. Navrhuje sa aj osobitný kódovací systém, zohľadňujúci lokalizáciu,
postihnutý systém, časové charakteristiky, intenzitu a etiológiu b.
Bolestivé syndrómy sú podľa IACP chorobné obrazy charakterizované chron., t. j. >6 mes. trvajúcou
al. recidivujúcou b. Klasifikácia zohľadňuje údaje pacienta o lokalizácii, čase nástupu b. a trvaní, jej
charaktere, intenzite a etiológiu b.
Podľa trvania sa rozlišuje: 1. Akútnu bolesť, kt. vzniká následkom zrejmého bolestivého podnetu
(úraz, operácia, popálenina, ochorenie vnútorných orgánov). Netrvá dlhšie ako 3 mes. a má
tendenciu ustupovať s hojením al. th.; 2. Chronickú bolesť, kt. môţe byť benígna (choroby chrbtice
a periférnych nervov) al. malígna (pri zhubnom ochorení). Môţe vyvolať dlhotrvajúce zmeny
osobnosti, apatiu a depresíve stavy a ovplyvňovať ţivotný štýl chorého.
Podľa etiológie sa rozlišujú: 1. B. vyvolané mechanickými faktormi, napr. spastické b. následkom
podráţdenia nociceptorov nadmernou kontrakciou hladkej svaloviny vnútorných orgánov. Môţu sa
však na nej zúčastňovať viaceré vyvolávajúce mechanizmy, napr. mechanické dráţdenie (ţlčníková
kolika), tox. látky (chron. gastritída), ischémia (ischemická kolitída), potravinová alergia , infekcia,
nadmerná reflexná aktivita nervového systému (colon irritabile). 2. B. vyvolané zápalom sú
následkom pôsobenia zápalových, resp. bolesťových mediátorov na špecializované nociceptory.
Sem patrí b. pri reumatoidnej artritíde, polyartritíde, myozitíde, apendicitíde, pankreatitíde, b. zubov,
rán. 3. Neuropatické b. (neuralgie) vznikajú následkom dráţdenia al. lézie periférnych al.
centrálnych nervových štruktúr bez účasti nociceptorov; sem patria napr. amputačné (fantómové) b.,
b. pri neuralgii trigeminu a i. hlavových nervov, b. pri kompresii nervov (napr. n. medianus pri sy.
karpálneho tunela al. prolapse disku), b. pri polyneuropatiách (diabetes mellitus) a poškodení
miechy. 4. Dysregulačné b. spočívajú v poruche regulačného systému, napr. neadekvátnej
motorickej regulácii kostrového svalstva (→myogelóza, b. pri chybnom drţaní tela), poruche funkcie
sympatika (sympatiková algodystrofia, ischémia následkom vazospazmu), porucha regulácie
nervového systému neurotransmitermi (migréna). 5. Psychosomatické b. ako somatický prejav
nezvládnutých psych. a psychosociálnych problémov (napr. konflikty partnerov). B. môţe
potencovať podmieňovanie (nevedomé procesy učenia sa) pri sociálnych výhodách zvýrazňovaním
b. (tzv. sek. prospech z choroby); napr. konverzné neurotické b., migréna po psych. zaťaţení, b.
brucha u detí, kt. chcú upútať pozornosť matky. Na somatizačných procesoch sa môţe zúčastňovať
aj dysregulácia (napr. psych. vyvolaná kontraktúra).
Podľa zdroja a mechanizmu vzniku sa rozoznáva: 1. periférna; 2. neurogénna; 3. psychogénna
bolesť
1669
Periférna bolesť – syn. nociceptívna, opioid-senzitívna b. je vyvolaná podráţdením nociceptorov
nociceptívnymi podnetmi. Periférna b. sa delí na somatickú, viscerálnu a prenesenú.
• Somatická b. môţe byť povrchová, hĺbková al. prenesená (vzdialená od miesta vzniku). Povrchovú
b. vyvoláva podráţdenie nociceptorov v slizniciach al. koţi. Krátkodobá b. je ostrá, pichľavá,
bodavá, dlhšie trvajúca, pálčivá. Býva presne lokalizovaná na koţu a sliznice telových otvorov: úst,
konečníka, pošvy močovej rúry a len zriedka sa propaguje. Nesprevádzajú ju vegetatívne prejavy.
Hĺbková b. môţe pochádzať zo svalov, fascií, šliach, väzov, okostice al. kĺbov. Svalová b. pochádza
z priečne pruhovaných svalov, fascií al. úponov šliach. Môţe byť tupá, kŕčovitá. Ťaţko sa lokalizuje
s výnimkou b. z fascií a periostu, kt. sa pociťuje ako bodová b. Niekedy je spojená s vegetatívnymi
poruchami, ako je pokles TK, potenie, nauzea. Kĺbová b. →arthralgia. Zdrojom somatickej b. sú aj
krvné cievy, nervy a nástenné serózne blany.
• Viscerálna b. pochádza z vnútorných orgánov. Nie všetky vnútornosti sú citlivé na nociceptívne
podnety. Viscerálna b. je ťaţko lokalizovateľná a ťaţko odlíšiteľná od svalovej b. Je tupá, pálčivá,
niekedy sa propaguje do koţe. Často sa spája s vegetatívnymi poruchami.
• Prenesená b. – hĺbková somatická a viscerálna b. má tendenciu prenášať sa na povrch do tých
štruktúr v rámci príslušného miechového segmentu, kt. majú najväčšie nervové rozvetvenie, a tým aj
najväčšiu mozgovú reprezentáciu. V koţi je viac senzorických nervov ako vo vnútorných orgánoch,
preto sa b. z nich prenáša na povrch tela.
Jednotlivý senzorický neurón, kt. vstupuje do miechového koreňa senzibilizuje (depolarizuje) v
rozličnej miere spinálne neuróny v rozsahu 4 – 5 segmentov.
Bolesťový podnet sa môţe šíriť do segmentov prislúchajúcich bolestivej lézii. Zapríčiní koţnú
hyperestéziu a aktivovaním motorických neurónov aj mimovôľovú svalovú kontrakciu. Ak bol niekt.
segment senzibilizovaný uţ predtým, môţe nastať jeho ďalšia senzibilizácia rozšírením sa b. aj z
iného orgánu. Napr. opakované ţlčníkové koliky môţu senzibilizovať senzorické vlákna vstupujúce
do 6. – 8. hrudníkového nervu, takţe pri príp. infarkte myokardu sa b. rozšíri aj pod pravý rebrový
oblúk a do nadbrušia.
Neurogénna bolesť – býva vyvolaná priamym al. nepriamym postihnutím nervového systému, kt.
sa spája s dysfunkciou neurónov (bez účasti nociceptorov); nepropaguje sa periférnymi al.
centrálnymi nervovými dráhami bolesti a neodpovedá na systémové podanie konvenčných
analgetík, vrátane opioidov pôsobiacich na synapsiách klasickej dráhy bolesti ani na deštrukčné
procedúry, kt. prerušujú tieto dráhy (napr. spinotalamickú traktotómiu).
Neurogénne b. charakterizuje pálčivá al. bodavá b., kt. sa pociťuje ako mrazivé, paradoxné pálenie.
Sú nestále, vyvolávajúcim faktorom môţe byť psychický stres, b. zmierňuje relaxácia. Sprevádzajú
ju zmeny koţného prietoku (vazokonstrikcia) a potenie. S výnimkou neuralgie trigeminu sú prítomné
zmeny prahu vnímania tepla, chladu a vpichu; b. sa pociťuje vo väčšej oblasti senzorických zmien.
Prítomné bývajú aj zmeny prahu mechanoreceptorov s nízkou intenzitou, tie však nie sú pre vznik
bolesti významné. Prah vnímania tepla nebýva postihnutý, lokálna aplikácia 0,75 % kapsaicínu ho
však zniţuje.
Pre neurogénnu b. je patognomická alodýnia (provokácia bolestí nenociceptívnymi podnetmi).
Najčastejšia je taktilná alodýnia následkom stimulácie rýchlo sa adaptujúcich mechanoreceptorov,
prítomná býva aj chladová alodýnia (b. pri izotonickej al. izometrickej kontrakcii svalu vznikajúca
následkom aktivácie svalových vretienok).
Psychogénna bolesť – je b. bez org. podkladu, kt. moţno pripísať na vrub známym al. odvodeným
psychofyziologickým mechanizmom, ako je napr. b. vyvolaná svalovým napätím, nešpecifikovaná
dorzalgia, bolesti hlavy z napätia a migréna, o kt. sa predpokladá, ţe je podmienená psychogénne
1670
al. behaviorálnymi faktormi. Pri spondylogénnych b. hlavy môţe psychické vypätie vyvolávať
zvýšenie tonusu šijového svalstva a provokovať cefaleu, najmä u neurotikov s pohotovosťou k
spazmom svalov al. ciev. Od psychogénnej b. treba odlíšiť somatogénnu bolestivú poruchu. Ide o
stálu, intenzívnu b., kt. sa nedá vysvetliť fyziol. procesmi al. tel. poruchou. Vyskytuje sa v súvislosti s
emočnými konfliktami al. psychosociálnymi problémami. Patrí sem psychalgia, psychogénna
dorzalgia al. cefalalgia, somatoformná bolestivá porucha.
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
KLASIFIKÁCIA BOLESTÍ (podľa IASP, 1986)
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
––Pri opise b. sa uvádza jej lokalizácia, systém, ktorého porucha vyvoláva b., časové charakteristiky, intenzita a
priebeh b. a etiológia.
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––Oblasti tela
• Hlava, tvár, ústa
000
• Cervikálna oblasť
100
• Horné končatiny
200
• Hrudníková oblasť
300
• Brušná oblasť
400
• Dolná časť chrbta, lumbálna chrbtica, kríţe a kostrč
500
• Panvová oblasť
600
• Dolné končatiny
700
• Análna, perianálna a genitálna oblasť
800
• ani jedna z uvedených
900
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Údaje o intenzite bolesti (začiatok bolesti)
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
• nezaznamenaná al. neznáma
.0
• mierna
<1 mes.
.1
1–6 mes.
.2
>6 mes.
.3
• stredne silná <1 mes.
.4
1 – 6 mes.
.5
>6 mes.
.6
• silná
<1 mes.
.7
1 – 6 mes.
.8
>6 mes.
.9
• Viac ako tri miesta
900
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Systémy
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
• Nervový systém (centrálny, periférny a autonómny)
00
a špeciálne zmysly
• Nervový systém (psychologické a sociálne faktory)
10
• Respiračný a kardiovaskulárny systém
20
• Svalovokostrový systém a spojivové tkanivo
30
• Koţa, podkoţie a príslušné ţľazy (prsné, apokrinné ap.) 40
• Gastrointestinálny systém
50
• Genitourinárny systém
60
• Ostatné orgány a vnútornosti (napr. štítna ţľaza,
70
lymfatický a hemopoetický systém)
• Viac ako jeden systém
80
1671
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––Časové charakteristiky bolesti: vznik a priebeh
• neznáme
0
• jediná epizóda, obmedzené trvanie (napr. ruptúra
1
aneuryzmy)
• trvalá, nemenlivá (napr. niekt. b. drieku)
2
• trvalá, kolísavá (napr. ruptúra medzistavcového disku)
3
• opakujúca sa pravidelne (napr. premenštruálna tenzia)
4
• opakujúca sa nepravidelne (napr. tic doloureux)
5
• záchvatovitá (napr. neuralgia trigeminu)
6
• trvalá s nasledujúcimi záchvatmi
7
• iné kombinácie
8
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Etiológia
• Genetické a kongen. poruchy (napr. kongen. dislokácia)
.00
• Úraz, operácia, popáleniny
.01
• Infekcia, parazity
.02
• Zápal (neznámy pôvodca infekcie), imunitné reakcie
.03
• Nádor
.04
• Toxická, metabolická príčina (napr. alkoholická neuropatia, .05
anoxia, cievna, nutričná, endokrinná), ţiarenie
• Degeneratívne, mechanické faktory
.06
• Dysfunkčné (vrátane psychologické)
.07
• Neznáma
.08
• Psychologický pôvod (napr. konverzná hystéria, depresívne .09
halucinácie)
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-––––
Príklady kódov:
Mierna postherpetická neuralgia Th6 al.Th7
Trvanie 6 mes.
302.22b al 303.22b.
Silná tenzná bolesť hlavy
Trvanie > 6 mes.
033.97b
Stredne ťaţká mechanická lumbalgia trvajúca > 6 mes.
Trvanie > 6 mes.
533.68b
Ťaţká primárna dysmenorea
Trvanie nezaznamenané
864.07b
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
––Relatívne generalizované syndrómy
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
––I.1.Periférna neuropatia
I.2. Kýpťové bolesti
I.3. Fantómové bolesti
I.4. Kauzalgia
I.5. Reflexná sympatiková dystrofia
I.6. Centrálna bolesť
I.7. Syndróm syringomyélie
I.8. Polymyalgia rheumatica
I.9. Fibrozitída a syndróm difúznych myofasciálnych bolestí
I.10. Reumatoidná artritída
I.11. Osteoartritída
1672
I.12. Kalciumpyrofosfátová artropatia
I.13. Dna
I.14. Hemofilická artropatia
I.15. Popáleniny
I.16. Bolesti psychologického pôvodu
I.17. Simulácia a agravácia bolestí
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
––
Relatívne lokalizované syndrómy
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
––
II. Neuralgie hlavy a tváre
II. 1. Neuralgia trigeminu (tic douloureux)
II. 2. Sek. neuralgie trigeminu následkom lézie CNS
II. 3. Sek. neuralgie trigeminu následkom úrazu tváre
III. Kraniofaciálne bolesti svalovokostrového pôvodu
III. 1. Akútna tenzná bolesť hlavy
III. 2. Chronická tenzná bolesť hlavy
III. 3. Temporomandibulárna bolesť a syndróm jeho dysfunkcie
III. 4. Osteoartritída temporomandibulárneho kĺbu
III. 5. Reumatoidná artritída temporomandibulárneho kĺbu
IV. Lézie ucha, nosa a ústnej dutiny
IV. 1. Sinusitis maxillaris
IV. 2. Odontalgia 1: následkom defektu dentínu a skloviny
IV. 3. Odontalgia 2: pulpitída
IV. 4. Odontalgia 3: periapikálna periodontitída a absces
IV. 5. Odontalgia 4: atypická odontalgia
IV. 6. Glossodynia, pálenie jazyka a orálna dysestézia
IV. 7. Syndróm ulomeného zuba (cracked tooth syndrome)
IV. 8. Suché lôţko (dry socket)
V. Primárne syndrómy bolestí hlavy
V.1. Klasická migréna
V.2. Obyčajná migréna
V.3. Varianty migrény
V.4. Karotidýnia
V.5. Zmiešaná bolesť hlavy
V.6. Zdruţená cefalalgia (cluster headache)
V.7. Chronická paroxyzmálna hemikránia (chronické štádium)
V.8. Chronická zdruţená cefalalgia
V.9. Zdruţený tikový syndróm (cluster-tic syndrome)
V.10. Poúrazové bolesti hlavy
VI. Bolesti hlavy a tváre psychologického pôvodu
VII. Subokcipitálne a cervikálne svalovokostrové poruchy
VII.1. Myofasciálny syndróm: podvrtnutie al. hyperextenzný úraz krčnej chrbtice (whiplash)
VII.2. Myofasciálny syndróm: m. sternocleidomastoideus
VII.3. Myofasciálny syndróm: m. trapezius
VII.4. Syndróm processus styloides
VIII. Viscerálna bolesť krku
VIII.1. Karcinóm štítnej ţľazy
VIII.2. Karcinóm hrtana
VIII.3. Tbc hrtana
IX. Bolesti krku, pleca a hornej končatiny neurologického pôvodu
IX.1. Prolaps disku
1673
IX.2. Osteofyty: cervikálna spondylóza
IX.3. Intraspinálny nádor
IX.4. Zlomenina al. prolaps krčného stavca
IX.5. Epidurálny absces
IX.6. Nádor chrbtice
IX.7. Akútny herpes zoster
IX.8. Postherpetická neuralgia
IX.9. Syfilis: tabes dorsalis a hypertrofická pachymeningitída
IX.10. Meningitída a arachnoiditída
IX.11. Úrazová avulzia nervových koreňov
IX.12. Syndróm sulcus pulmonalis superior (Pancoastov nádor)
IX.13. Torakálny ,,outlet syndrome“
IX.14. Krčné rebro al. malformácia prvého hrudného rebra
IX.15. Bolesti metastazujúcich nádorov kostry plecového pletenca
X. Lézie plexus brachialis
X.1. Nádory plexus brachialis
X.2. Chemické dráţdenie plexus brachialis
X.3. Úrazová avulzia plexus brachialis
X.4. Postradiačné
X.5. Bolestivé rameno a hypermobilné prsty
XI. Bolesti pleca, ramena a ruky
XI.1. Bicipitálna tendonitída
XI.2. Subakromiálna a subdelt. burzitída, supraspinát. tendonitída
XI.3. Ruptúra manţety rotátorov (úplná al. čiastočná)
XI.4. Laterálna epikondylitída (tenisový lakeť)
XI.5. Mediálna epikondylitída (golfový lakeť)
XI.6. DeQuervainova tenosynovitída
XI.7. Osteoartritída rúk
XI.8. Syndróm karpálneho tunela
XI.9. Bolesti pleca a ramena psychologického pôvodu
XII. Cievne choroby končatín
XII.1. Raynaudova choroba
XII.2. Raynaudov fenomén
XII.3. Oziabnutia a omrznutia
XII.4. Erythema pernio
XII.5. Akrocyanóza
XII.6. Livedo reticularis
XIII. Kolagénové choroby končatín
XIII.1. Sklerodermia
XIII.2. Ergotizmus
XIV. Funkčné choroby končatín s vazodilatáciou
XIV.1. Erytromelalgia
XIV.2. Thrombangiitis obliterans
XIV.3. Chronická ţilová insuficiencia
XV. Artériová insuficiencia končatín
XVI. Bolesti končatín psychologického pôvodu
XVII. Bolesti hrudníka
XV.1. Claudicatio intermittens
XV.2. Pokojové bolesti
XVII.1. Akútny herpes zoster
XVII.2. Postherpetická neuralgia
XVII.3. Postinfekčná a segmentálna periférna neuralgia
XVII.4. Angina pectoris
1674
XVII.5. Infarkt myokardu
XVII.6. Perikarditída
XVII.7. Aneuryzma aorty
XVII.8. Ochorenia bránice a okolitých orgánov
XVII.9. Zlomenina al. kolaps hrudného stavca
XVII.10. Syndróm kĺzavého rebra (slipping rib syndrome)
XVII.11. Akútna a subakútna postmastektomická bolesť
XVII.12. Chronická, nemalígna postmastektomická bolesť
XVII.13. Neskoré postmastekt. bolesti al. regionálny karcinóm
XVII.14. Syndróm posttorakotomickej bolesti
XVIII. Bolesti hrudníka psychologického pôvodu
XVIII.1. Tenzné svalové bolesti
XVIII.2. Ilúzie bolestí
XVIII.3. Konverzná bolesť
XIX. Bolesti hrudníka prenesené z brucha (GIT)
XIX1. Subfrenický absces
XIX2. Hernie brušných orgánov
XIX3. Poruchy motility paţeráka
XIX4. Ezofagitídy
XIX5. Refluxná ezofagitída s peptickým vredom
XIX6. Karcinóm paţeráka
XIX7. Ţalúdkový vred
XIX8. Dvanástnikový vred
XIX9. Choroby hrudných orgánov spojené s bolesťou
XX. Bolesti brucha neurologického pôvodu
XX.1. Akútny herpes zoster
XX.2. Postherpetická neuralgia
XX.3. Segmentálna al. interkostálna neuralgia
XX.4. Syndróm 12. rebra
XX.6. Syndróm zaškrtenia brušného koţného nervu
XXI. Bolesti brucha viscerálneho pôvodu
XXI.1. Kardiálna insuficiencia
XXI.2. Cholecystopatie
XXI.3. Postcholecystektomický syndróm
XXI.4. Chronický ţalúdkový vred
XXI.5. Chronický dvanástnikový vred
XXI.6. Karcinóm ţalúdka
XXI.7. Karcinóm pankreasu
XXI.8. Chronická ischémia mezentéria
XXI.9. Crohnova choroba
XXI.10. Chronická obstipácia
XXI.11. Syndróm dráţdivého čreva
XXI.12. Divertikulóza čreva
XXI.13. Karcinóm hrubého čreva
XXII. Bolesti brucha pri systémových chorobách
XXII.1. Familirárna horúčka Stredozemného mora
XXII.2. Abdominálna migréna
XXII.3. Akútna intermitentná porfýria
XXII.4. Hereditárna koproporfýria
XXII.5. Porphyria variegata
XXIII. Bolesti brucha psychologického pôvodu
XXIII.1. Svalová tenzia
XXIII.2. Ilúzie al. halucinácie
1675
XXIII.3. Konverzie
XXIV. Choroby maternice, vaječníkov a adnexov
XXIV.1. Mittelschmerz
XXIV.2. Sekundárna dysmenorea
XXIV.3. Primárna dysmenorea
XXIV.4. Endometrióza
XXIV.5. Zadná parametritída
XXIV.6. Tuberkulózna salpingitída
XXIV.7. Retroverzia maternice
XXIV.8. Vaječníkové bolesti
XXIV.9. Chronická panvová bolesť bez zrejmej patológie
XXV. Bolesti v rekte, perineu a vonkajších genitáliách
XXV.1. Neuralgia iliohypogastrického, ilioingvinálneho al. genitofemorálneho nervu
XXV.2. Infiltrácia kríţovej kosti al. kríţových nervov nádorom
XXV.3. Bolesti rekta, perinea a genitálií psych. pôvodu
XXVI. Bolesti trupu al. chrbta neurologického pôvodu
XXVI.1. Prolaps medzistavcovej platničky
XXVI.2. Akútny herpes zoster
XXVI.3. Postherpetická neuralgia
XXVI.4. Intraspinálny nádor
XXVI.5. Zlomenina driekového stavca
XXVI.6. Kolaps driekového stavca
XXVI.7. Epidurálny absces
XXVI.8. Nádory chrbtice
XXVI.9. Syfilis
XXVI.10. Meningitída a arachnoiditída
XXVI.11. Karcinomatóza meningov
XXVI.12. Nádorová infiltrácia plexus lumbosacralis
XXVII. Bolesti drieku svalovokostrového pôvodu
XXVII.1. Osteofyty
XXVII.2. Lumbálna spondylóza
XXVII.3. Stenóza chrbticového kanála
XXVII.4. Sakralizácia al. lumbalizácia (prechodné stavce)
XXVII.5. Abnormálne kĺbové facety (facetový tropizmus)
XXVII.6. Akútne preťaţenie drieku
XXVII.7. Recidivujúce preťaţenie drieku
XXVII.8. Akútny úraz
XXVII.9. Chronická mechanická bolesť drieku
XXVII.10. Lézia prolabovaného disku
XXVII.11. Lézia cauda equina
XXVII.12. Ankylozujúca spondylitída
XXVII.13. Syndróm quadratus lumborum
XXVII.14. Gluteálne syndrómy
XXVIII. Bolesti drieku viscerálneho pôvodu
XXIX. Bolesti drieku psychologického pôvodu
XXX. Lokálne bolestivé syndrómy dolnej končatiny al. nohy
XXX. 1. Lat. femorálna koţná neuropatia (meralgia paraesthetica)
XXX.2. Obturátorová neuralgia obturátora
XXX.3. Femorálna neuralgia
XXX.4. Ischiadická neuralgia
XXX.5. Interdigitálna neuralgia nôh (Mortonov syndróm)
XXX.6. Injekčná neuropatia
XXX.7. Bolestivé nohy a hypermobilné prsty
1676
XXX.8. Metastatické choroby
XXXI. Bolestivé sy. bedier a stehna svalovokostrového pôvodu
XXXI.1. Ischiadická burzitída
XXXI.2. Trochanterická burzitída
XXXI.3. Osteoartróza bedrového kĺbu
XXXII. Svalovokostrové syndrómy dolnej končatiny
XXXII.1. Reumatoidná artritída
XXXII.2. Osteoartróza kolenového kĺbu
XXXII. 3. Nočné kŕče
XXXII.4. Plantárna fascitída
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
––
RELATÍVNE GENERALIZOVANÉ SYNDRÓMY
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
––
I.1. Periférna neuropatia – stála al. intermitentná pálčivá, príp. lancinujúca (,,tabická“) b. končatiny
následkom generalizovaného al. lokálneho ochorenia periférnych nervov. Pálenie je lokalizované
obyčajne distálne, najmä v nohách, b. sú častejšie proximálnejšie a v hĺbke; pri mononeuropatiách
bývajú loţiskové, v oblasti postihnutého nervu (napr. meralgia paraesthetica). Pálčivá, povrchová b.
býva častospojená s dyzestéziou. Inokedy ide o hĺbkovú, stálu b. (aj nočnú). Vyskytujú sa pri
diabetes mellitus, amyloidóze, alkoholizme, polyarteritíde, Guillainovom-Barrého sy., neuralgickej
amyotrofii, Fabryho chorobe. Postihuje častejšie osoby po 2. dekáde. Dfdg. – 1. ochorenia miechy;
2. myopatie.
I.2. Kýpťové bolesti – ostré, často bodavé, vŕtavé, hlodavé b. v kýpti, zhoršujúce sa obyčajne
tlakom na kýpeť, príp. zapálený. B. vyvoláva poklep na neuróm v preťatých nervoch. Vzniká
niekoľko týţd. al mes. po amputácii a neliečená pretrváva. B. sa nepropaguje do neprítomnej časti
tela, pociťuje sa priamo v oblasti preťatých nervov. Zapríčiňuje ju často nevhodná protéza, kt. tlačí
na neuróm. Ak nepomôţe zmena protézy, indikovaná je resekcia neurómu, príp. neurochir. zákroky
(rizotómia, gangliektómia, príp. stimulácia miechy al. periférneho nervu). Dfdg. – 1. fantómová b.; 2.
radikulopatia.
I.3. Fantómové bolesti – b. v odstránenej časti tela, kt. sa dostavuje v čase amputácie al. mes. aţ
r. po nej. Vyvoláva ich lézia periférneho nervového systému, z kt. sa bolestivé impulzy premietajú do
CNS a vyvolávajú deaferentáciu neurónov a ich spontánnu a evokovanú hyperexcitabilitou. Intenzita
b. značne interindividuálne kolíše. Vyskytuje sa v 1 – 3 % amputovaných prípadov, skôr u starších
osôb, častejšie v končatinách ako iných oblastiach, napr. rekte, prsníku (častejšie pred
menopauzou). Vzniká najmä v prípadoch, keď bola b. prítomná pred stratou časti tela. B. je stála,
niekedy intermitentná. Máva kŕčovitý, tupý al. pálčivý charakter. Jej vznik je nepravdepodobnejší, ak
sa amputácia lieči aktívne, a ak sa ihneď začne pouţívať protéza. Fantómová b. sa skoro vţdy spája
s predstavami stratenej časti. Zhoršuje ju stres, systémové ochorenia a zlé hojenie kýpťa. Niekedy
sa po čase zlepšuje.
Th. – máva len asi 30 % účinnosť. V niekt. prípadoch sa osvedčuje transkutánna elektrická
stimulácia nervov, antikonvulzíva, antidepresíva al. fenotiazíny. Predtým sa vykonávala
sympatektómia a chir. zákroky na mieche a mozgu vrátane stimulácie (→terapia bolesti). Zásahy na
periférii sú neúčinné, ale zásahmi do centier, napr. koaguláciou vstupu koreňa sa bolesti úspešne
eliminujú. Dfdg. – bolesti v kýpti.
I.4. Kauzalgie – [g. kausis pálenie] b. vyvolané čiastočnou léziou veľkého periférneho nervu al. jeho
vetiev. Jej príčinou je aferentná senzibilizácia nervových vlákien a centier a aktivácia sympatika. Sú
1677
pp. podmienené abnormálnymi spojeniami medzi aferentnými senzibilnými a eferentnými
vegetatívnymi vláknami. B. bývajú pálčivé, majú charakter alodýnie a hyperpatie. Dostavujú sa
obyčajne ihneď po čiastočnom poškodení nervu, niekedy aţ neskôr. Najčastejšie bývajú postihnuté
nervy obsahujúce väčší podiel vegetatívnych vlákien (n. medianus, n. ischiadicus, n. tibialis, n.
ulnaris; kauzalgia n. radialis je veľmi zriedkavá). B. vznikajú spontánne, bývajú stále, pálčivé.
Vyvoláva ich ľahký dotyk, stres, zmeny teploty a pohyby postihnutej končatiny, optické a akustické
podnety, napr. náhly hluk al. ostré svetlo, emocionálne poruchy. Záchvatovité b., postihujú často
celú končatinu a spájajú sa s nimi vazomotoricko-trofické poruchy.
Zisťuje sa atrofia koţných adnex a hlbších štruktúr, sek. trofické zmeny na kostiach, kĺboch a
svaloch. Koţa býva začervenená, studená, vlhká. Odpoveď na galvanizáciu a pletyzmografia
vykazuje príznaky hyperaktivity sympatika. Na rtg. sa zisťuje atrofia kostí. B. väčšinou pretrvávajú,
zriedkavejšie sa spontánne upravujú. V prvých mes. kauzalgie sa niekedy darí prechodne odstrániť
b. blokádou sympatika a intenzívnou fyz. th. Ak nenastane zlepšenie po opakovaných blokádach, je
indikovaná sympatektómia. Pri dlhšie trvajúcich b. je th. menej úspešná.
I.5. Reflektorická sympatiková dystrofia – syn. algodystrofický sy., kauzalgia, reflexná dystrofia
končatín, Sudeckov sy. (→syndrómy). Ide o b. v oblasti končatín po úraze, napr. zlomenine, kt.
nepostihol veľký nerv, spojené s hyperaktivitou sympatika. Patogenéza b. je nejasná. B. sa
dostavujú obyčajne niekoľko týţd. po úraze. Sú pálčivé, stále, zhoršujú sa pri pohybe, podráţdení
koţe a strese; zlepšujú sa imobilizáciou postihnutej končatiny.
Spočiatku vzniká vazodilatácia so zvýšením teploty, hyperhidrózou a edémom; niekedy sa hyperhidróza spája so zníţením aktivity sympatika. Prítomné sú príznaky atrofie hlbokých štruktúr ex
inactivitate aţ Sudeckova atrofia kosti. Niekedy je príčinou týchto b. hernia medzistavcovej platničky,
miechová anestézia, poliomyelitída, ťaţká iliofemorálna trombóza al. infarkt myokardu (sy. plece–
rameno). Neskôr sa dostavujú vazospazmy s trvalým chladom, bledosťou a cyanózou postihnutej
končatiny, Raynaudovým fenoménom, atrofiou koţe a nechtov, stratou chlpov, atrofiou mäkkých
tkanív a stuhnutosťou kĺbov.
Bez th. príznaky obyčajne pretrvávajú, len zriedka sa spontánne upravujú. Niekedy sú postihnuté aj
viaceré končatiny. V pokročilých štádiách sú prítomné rtg. prejavy atrofie kostí. Ochorenie môţe
postihovať hornú končatinu (sy. plece–ruka, algodystrofia ruky) al. dolnú končatinu (algodystrofia
bedrového, kolenového kĺbu al. nohy). Vyznačuje sa spontánnou b., difúznym jamkovým opuchom,
pseudoar tritídou, vazomotorickými prejavmi (chlad, sinavosť), fibrózou fascií, a pri dlhšom trvaní
trofickými koţnými zmenami. Vyvolávajúce činitele nie sú vţdy známe. Patria k nim trauma,
mikrotrauma, imobilizácia, infarkt myokardu, cukrovka, vnútrohrudníkové procesy (nádor, tbc.),
vnútrolebkové procesy, hemiplégia po poráţke, tunelové sy., herpes zoster, gravidita, lieky
(barbituráty, INH, etiónamid, metyltiouracil).
Dfdg. – 1. fraktúry, podvrtnutia, preťaţenie končatiny; 2. kauzalgie; 3. poúrazový vazospazmus al.
trombóza. V th. sa vo včasných štádiách osvedčujú kortikoidy (prednizolón 50 mg/d), vazodilatanciá,
sedatíva, fyz. th. a blokáda sympatika, v ťaţších prípadoch po neúspešných opakovaných
blokádach sympatika je indikovaná sympatektómia.
I.6. Centrálne bolesti (vrátane talamickej a pseudotalamickej) – b. vyvolané léziami talamu patol.
procesom, kt. porušuje ncl. ventralis posterolateralis. Vo vyše 80 % ide o následok
cerebrovaskulárneho krvácania al. oklúzie. Môţe vzniknúť po chir. výkone, pri nádore, úraze,
sclerosis multiplex. Podobné sy. vznikajú následkom lézie ponsu, predĺţenej miechy a
juxtatalamických oblastí. B. tváre je však vţdy voči lézii ipsilaterálna, v ostatných častiach tela
kontralaterálna. B. môţe vyvolávať oklúzia a. cerebellaris post. inf., vetvy a. cerebralis post.
smerujúcej do mozgového kmeňa, hematobulbia al. syringomyélia, nádor, sclerosis multiplex, úraz a
stereotaktické chir. lézie. B. tváre môţe vzniknúť aj následkom bulbárnych lézií. Opísali sa aj
1678
prípady lokalizovaných lézií mozgu vyvolávajúcich centrálnu b. B. je unilaterálna, difúzna, často
pálčivá spojená s alodýniou, hypestéziou, hypalgéziou, hyperpatiou, dysestéziou a neurol. príznakmi
z poškodenia štruktúr inervovaných postihnutou nervovou štruktúrou. Častejšie je postihnutá jedna
končatina (kontralaterálna mozgovej lézii), zriedkavejšie tvár al. hlava. Prítomné bývajú motorické a
senzorické neurol. príznaky, typické pre hemiparézu, porušená taktilná citlivosť, alodýnia, hyperpatia
a dysestézie, vazomotorické a sudomotorické atrofické zmeny. Častá je anxiozita a depresia, kt.
môţu viesť k suicídiu. B. postihuje najčastejšie jedincov <40-r. s kardiovaskulárnym ochorením.
Vzniká do 2 týţd. aţ 2 r. Dostavuje sa spontánne, je stála, pálčivá al. pulzujúca, často tupá. Jej
intenzita kolíše. Vo väčšine prípadov je lokalizovaná v koţi, svaloch a kostiach. Lézia príslušnej
oblasti talamu al. inej, napr. kmeňovej oblasti sa dá dg. potvrdiť pomocou CT al. nukleárnej
magnetickej rezonancie.
V th. sa odporúčajú fenotiazíny, tricyklické antidepresíva, pulzujúce b. sa zmierňujú po
karbamazepíne a difenylhydantoíne.
I.7. Syndróm syringomyélie – vzniká následkom pomaly sa vyvíjajúcej tubulárnej kavitácie, kt.
postupne postihuje viaceré úseky miechy. Najčastejšie postihuje dolnú krčnú oblasť blízko canalis
centralis. Charakterizuje ju úbytok buniek predných rohov miechy a prerušenie spinotalamických
vlákien. Dutinu vystiela hrubá vrstva glie. Postihnutie je bilaterálne a asymetrické, dutiny môţu
komunikovať s centrálnym kanálom. Šírenie dutiny do kmeňa podmieňuje syringobulbiu. Dutina sa
môţe rozprestierať po celej dĺţke miechy. Niekedy sú prítomné ektopické cerebelárne tonzily,
hydrocefalus, hypoplázia mozočka, astrocytóm al. ependymóm miechy. B. je obyčajne jednostranná
a v oblasti zodpovedajúcej strane kavitácie miechy al. kmeňa stála, postihuje najčastejšie plecový
pletenec a rameno. Býva periodická, difúzna, tupá, niekedy, najmä na predlaktiach a rukách,
pálčivá. Býva intenzívna a propaguje sa do hlbších štruktúr končatiny, v pokoji ani po miernej
sedácii neustupuje; →syringomyélia.
I.8. Polymyalgia rheumatica – syn. obrovskobunková vaskulitída, spája sa s difúznou b., so
stuhnutosťou šije, plecového a bedrového pletenca. Postihuje asi 0,05 % jedincov >30. r. ţivota.
Začína sa obyčajne hlbokou b. svalov šije, plecového a bedrového pletenca, môţe však postihovať
len panvovú a proximálnu stehnovú oblasť. Pacienti sa sťaţujú na stuhnutosť ráno a po dlhšej
nečinnosti, slabosť, unaviteľnosť, v chron. štádiu trpia depresiou, prítomné sú subfebrility, strata
hmotnosti, zrýchlená sedimentácia krviniek (> 50/h) a anémia. B. dobre odpovedajú na
kortikosteroidy (prednizón 5 – 20 mg/d). Komplikáciou môţe byť strata zraku následkom
obrovskobunkovej arteritídy.
Dfdg. – 1. polymyozitída, 2. fibrozitída (fibromyalgia); 3. hypertyreóza.
I.9. Fibrozitída, syndróm myofasciálnych bolestí – nezápalové myofasciálne poruchy sa podľa
prvej klasifikácie chorôb pohybového aparátu (Guillaume de Baillou alias Ballonius, 1538 – 1616)
zaraďovali k ,,reumatizmu“, ku kt. patrili všetky patol. zmeny pohybového systému, okrem dny,
neskôr k mimokĺbovým formám reumatizmu, a to na rozdiel od sy. s ťaţiskom zmien na kĺboch
(napr. periartritíd), k sy. bez topografického vzťahu ku kĺbom. Prvým východiskom k rozpoznaniu
ochorenia bola práca W. Gowersa (1904). V súčasnosti sa preferuje názov →fibromyalgia. Prvú
kontrolovanú štúdiu o tomto ochorení vykonal aţ Yunnus a spol. (1981).
I.10. Reumatoidná artritída – chron. zápalové ochorenie postihujúce synóviu, väzy a šľachy
(→arthritis rheumatoides). Postihuje symetricky malé i veľké kĺby. Prejavuje sa difúznymi b. tupého,
pálčivého charakteru, obyčajne strednej intenzity, intermitentne s exacerbáciami a remisiami.
Dg. kritériá Americkej reumatologickej spoločnosti zahrňujú: 1. rannú stuhnutosť; 2. b. pri pohybe al.
stuhnutosť jedného al. viacerých kĺbov; 3. opuch jedného kĺbu; 4. opuch aspoň jedného ďalšieho
kĺbu; 5. symetrické opuchy kĺbov. Uvedené príznaky majú trvať > 6 týţd. K ďalším dg. kritériám
patria: 6. podkoţné uzlíky; 7. typické rtg. zmeny; 8. prítomnosť reumatoidného faktora v sére; 9.
1679
negat. test zráţania mucínu v synoviálnej tekutine; 10. patol. histol. zmeny na synóvii; 11.
charakteristický histopatol. obraz v uzlíkoch. Pri klasickej reumatoidnej artritíde je prítomných 7
kritérií, na dg. ochorenia však stačí 5 a na pp. dg. 3 kritériá. Ranná stuhnutosť trvá dlhšie ako 1 1/2
h. Prítomná býva celková slabosť. Zápal môţe postihovať oči, srdce a pľúca. Opuchy a obmedzená
pohyblivosť kĺbov, väzov a šliach. Beţná je deštrukcia chrupavky a kosti a deformity kĺbov. Bolesti
sa zmierňujú po nesteroidových antireumatikách, niekt. pacienti však vyţadujú preparáty zlata a i.
Dfdg. – 1. lupus erythematosus systemicus; 2. palindromický reumatizmus; 3. kolagenózy; 4.
psoriatická artropatia; 5. chondrokalcinóza; 6. séronegat. spondylartropatie; 7. hemochromatóza.
I.11. Osteoartritída (osteoartróza) – degeneratívne ochorenie kĺbových chrupaviek s tendenciou k
progresii a postupným vznikom deformít. B. je najčastejšie lokalizovaná v distálnych a proximálnych
interfalangeálnych kĺboch rúk, karpometakarpálnych kĺboch palcov, kolenových, bedrových a
krčných a driekových stavcoch. Môţu byť postihnuté viaceré kĺby. B. sú hĺbkové a s progresiou
choroby sa zhoršujú. Pacienti ich pociťujú v postihnutom kĺbe al. ako prenesené do príslušných
svalov. Zhoršujú sa zaťaţovaním kĺbu a s progresiou choroby sa stávajú trvalé, pociťujú sa aj v
pokoji a neskôr aj v noci. Stuhnutosť sa zjavuje po dlhšej inaktivite a ráno, ale netrvá >1 1/2 h.
Objektívne sa zisťuje bolestivosť okrajov kĺbových kostí a krepitus pri aktívnych al. pasívnych
pohyboch; beţný je nezápalový výpotok. V neskorších štádiách sa vyvíjajú výrazné deformity,
hypertrofia kosti, kontraktúry. Na rtg. sú zúţené kĺbové štrbiny, osteoskleróza, cysty a osteofyty. Rtg.
prejavy osteoartirídy sa zisťujú v 80 % osôb > 55-r., ale len asi 25 % z nich má b. Incidencia
ochorenia sa zvyšuje s vekom, býva väčšia u ţien ako u muţov. B. ustupujú po nesteroidových
antireumatikách al. beţných analgetikách. Vo včasnom štádiu pomáha pokoj, nezaťaţovanie kĺbov a
intraartikulárna aplikácia kortikoidov.
Dfdg. – 1. kalciumpyrofos-fátová artropatia; 2. sek. osteoartritída pri kongenitálnych, úrazových,
zápalových, endokrinných a metabolických ochoreniach.
I.12. Kalciumpyrofosfátová artropatia (chondrodystrofia) – akút. al. chron. zápalové al.
degeneratívne ochorenie, vyvolané uloţeninami kryštálikov kalciumpyrofosfátu. Ide o záchvaty
ostrých, pulzujúcich b. pri akút. zápale, al. akút. vzplanutí chron. zápalu kĺbu. Postihuje obyčajne
jeden kĺb, najčastejšie kolenový, zápästný a metakarpofalangeálny, niekedy viaceré kĺby; b. často
migruje. Vyskytuje sa asi v 0,1 % dospelých jedincov, častejšie u starších, v pitevnom materiáli sa
však zisťujú rtg. nálezy aţ 5 %.
Klin. sa prejavuje ako: 1. pseudodna – akút. začervenanie, oteplenie, opuch a silné, ostré al.
pulzujúce b. v jednom al. niekoľkých kĺboch, trvajúce 2 d aţ niekoľko týţd. aţ mes.; 2.
pseudoreumatoidná artritída – hĺbkové b. opuchy viacerých kĺbov so záchvatmi trvajúcimi týţdne aţ
mesiace; 3. pseudoosteoartróza →I.11; 4. pseudoosteoartritída s akút. záchvatmi – b. sú podobné
osteoartritickým, pristupujú však akút. bolestivé opuchy kĺbov.
Dg. potvrdzuje dôkaz kalciumpyrofosfátových kryštálikov v synoviálnej tekutine a rtg. nález
postupnej kalcifikácie chrupavky zápästia, kolenových kĺbov al. symphysis ossis pubis. Niekedy
vyúsťuje do chron. artritídy s ankylózou postihnutého kĺbu. Niekedy sa zdruţuje s
hypertyreoidizmom al. hemochromatózou. Môţe ju vyvolať hereditárna al. dedičná metabolická
porucha.
Dfdg. – 1. dna; 2. infekcia; 3. palindromický reumatizmus; 4. osteoartróza.
I.13. Dna – b. pri akút. zápalovej reakcii kĺbov vyvolávajú kryštáliky kys. močovej. Prejavuje sa
paroxyzmálny-mi kĺbovými, ostrými al. pulzujúcimi b. pri akút. zápale kĺbu. Postihuje prvé
metatarzofalangeálne, stredné tarzálne, členkové, kolenové, zápästné kĺby, prsty a lakte. Vyskytuje
1680
sa častejšie u muţov v 4. – 6. dekáde ţivota a postmenopauzálne ţeny. Akút. ťaţké záchvaty sú
spojené so začervenaním, opuchom a stuhnutím, obyčajne jedného kĺbu. B. býva tupá, ostrá a
pulzujúca. Pacient neznesie na postihnutom mieste ani posteľovú prikrývku a neunesie na
postihnutom kĺbe ani ľahšie bremeno. Záchvaty trvajú 2 d aţ niekoľko týţd. B. zhoršuje úraz, chir.
zákrok, poţitie alkoholu a hladovanie. V záchvate býva zvýšená telesná teplota a leukocytóza.
Spočiatku ide o monoartikulárne postihnutie, v 50 % prípadov metatarzofalangeálneho kĺbu palca.
B. striedajú bezbolestné intervaly. Dna však môţe postihnúť aj viaceré kĺby, recidivovať v krátkych
intervaloch a vyústiť do chron. progresívne deformujúcej artritídy. Niekedy sa dna komplikuje
urolitiázou, depozitami kys. močovej v podkoţí (tófy) a chron. artritídou s poškodením kĺbu.
B. dobre odpovedá na nesteroidové antireumatiká, i. v. kolchicínové preparáty a lokálnu inj.
kortikoidov.
Dfdg. – 1. kalciumpyrofosfátová artropatia; 2. infekcia; 3. palindromický reumatizmus; →dna.
I.14. Hemofilická artropatia – sa spája s akút. al. chron. b. vyvolanou akút. hemartrosom s chron.
degeneráciou synóvie, chrupavky a kostí, exacerbované pri hemorágii zapríčinenej úrazom.
Hemartros vzniká najmä u ťaţších hemofilikov–muţov, zriedkavejšie u ţien nosičiek faktora VIII a IX
a v ťaţkých prípadoch homozygotnej formy Willebrandovej choroby. U mladších vzniká uţ po malom
úraze; u dospelých môţe vzniknúť aj spontánne. Spočiatku ide o reakciu synóvie a mäkkých tkanív
na prítomnú krv v kĺbe. V kĺbe sa zisťujú uloţeniny hemosiderínu a perivaskulárne prejavy zápalu. V
druhej fáze nastáva degenerácia chrupavky a kĺbu, podobná osteoartritíde a reumatoidnej artritíde,
synóvia je zhrubnutá a hyperplastická, utvára záhyby a zhluky klkov. Zmnoţujú sa uloţeniny
hemosiderínu. Postupne sa vyvíja atrofia okolitých svalov ex inactivitate. Na rtg. snímke sa v prvej
fáze zisťuje len opuch mäkkého tkaniva. Pri reaktívnej synovitíde je prítomná osteoporóza spojená s
hypertrofiou epifýz, ale bez deštrukcie kĺbu. Chron. artropatiu charakterizuje deštrukcia chrupavky a
zúţenie kĺbovej štrbiny, nástenná hyperostóza kĺbových kostí, tvorba cýst, rarefakcie, subkondylárne
cysty a hypertrofia epifýz. Postupne sa vyvíja fibrózna kontraktúra kĺbu, vymiznutie kĺbových
priestorov, výrazné zväčšenie epifýz a celková dezorganizácia kĺbových štruktúr. Chrupka vykazuje
rozsiahlu degeneráciu s fibrózou a zhrubnutím koncov kostí. Akút. b. sa pociťuje ako napätie,
stuhnutie a stála, vŕtavá, pálčivá al. trhavá b., kt. trvá v závislosti od stupňa intrakapsulárneho tlaku
asi 1 týţd. Chron. b. býva tupá, zhoršuje sa pri pohybe, môţe byť šklbavá, trhavá, hlodavá a
vyčerpávajúca. V štádiu deštrukcie kosti býva neremitujúca, zmierňuje sa v pokoji a po analgetikách.
Exacerbácie vznikajú skôr následkom dlhšej imobilizácie kĺbu.
Th. – akút. hemorágia: adekvátna i. v. náhrada príslušných koagulačných faktorov s následnými
postupnými cvičeniami a fyzioterapiou. Pri výraznejšom intraartikulárnom tlaku aspirácia kĺbovej
tekutiny pod clonou antikoagulačných faktorov. Analgetiká. Reaktívny a chron. hemartros:
profylaktická náhrada hemokoagulačných faktorov s analgetikami (ibuprofén, kortikoidy), príp.
transkutánna elektr. stimulácia nervu a fyzioterapia. Pri b. následkom recidivujúceho krvácania
prichádza do úvahy synovektómia. Chron. deštruktívna artropatia: substitučná th. b. neovplyvní,
vhodné sú antiflogistiká a pokoj. Po ústupe b. fyzioterapia, v prípade neúspechu nahradenie kĺbu.
Dfdg. – v prítomnosti ťaţkého deficitu hemofilického faktora (< 0,01 j./ml) je dg. jasná, pri miernom
deficite prichádzajú, najmä u starších jedincov do úvahy všetky degeneratívne artropatie;
→hemofília.
I.15. Popáleniny – vyvolávajú porušenie integrity koţe s následnou stratou tekutín a
termoregulácie, zvýšenou pravdepodobnosťou infekcie. Delia sa na štyri stupne závaţnosti.
Povrchové popáleniny postihujú len epidermis, stredne ťaţké aj dermis a ťaţké popáleniny aj hlbšie
vrstvy koţe a podkoţia. Hlboké lézie s obštrukciou ciev vznikajú najmä po pôsobení elektr. prúdu.
Stupeň popáleniny závisí od teploty, trvania expozície a hrúbky postihnutej koţe. Podobný účinok
majú chem. látky. Po popálenine vznikajú spočiatku akút., intenzívne b., neskôr stále, exacerbujúce,
1681
kt. súbeţne s hojením koţe postupne ustupujú. Majú ostrý, pálčivý al. bodavý cha- rakter, dostavuje
sa pri kaţdom pohybe al. procedúre. Osobitne sú bolestivé záhyby, flexúry koţe a miesta vystavené
tlaku – dlane, stupaje, genitálie, uši. Tupé, hĺbkové b. sa dostavujú napriek deštrukcii všetkých
nervových zakončení následkom popálenia celej hrúbky koţe. S postupom hojenia sa po 1 – 2 týţd.
mení na pocit napínania al. sťahovania. Svrbenie a iritácia môţe pretrvávať 2 – 3 týţd. Po zahojení
b. zriedka pretrváva, ak nedošlo k poškodeniu hlbokých štruktúr (svaly, kosti, veľké nervy). Výrazné
zhoršenie b. môţe vyvolať celulitída v oblasti popáleniny. Trvanie b. môţe predlţovať hysterická
konverzná porucha al. b. psychologického pôvodu (účelové reakcie, napr. pri pracovnoprávnych
sporoch); →popáleniny.
I.16. Bolesti psychologického pôvodu – zahrňujú:
• Bolesti následkom svalovej tenzie – sú prakticky stále, lokalizované v ktorejkoľvek časti tela
následkom trvalej kontrakcie svalu, vyvolaná emocionálnymi príčinami al. dlhodobým preťaţením
svalov. Je pomerne častá. Postihuje najčastejšie osoby 8 – 30-r., častejšie ţeny ako muţov (4:1).
Spočiatku je mierna, intermitentná, difúzna, tupá, tlaková, pulzujúca, zriedka zvieravá. Typická je
fluktuácia počas d. Niekedy porušuje spánok, zobúdza pacienta zo spánku. Častá je súčasná
anxiozita, depresia, podráţdenosť.
Objektívne sa zisťuje stuhnutie svalov.
Th. – spočíva v riešení emocionálnych problémov a th. depresie. Osvedčujú sa relaxačné metódy,
tricyklické antidepresíva. Anxiolytiká sa neodporúčajú, pretoţe môţu viesť k závislosti, niekt. pacienti
sú depresívni. Analgetiká majú len malý účinok.
Dfdg. – 1. bludy a konverzné b.; 2. spazmy svalov vyvolané lokálnymi chorobami; 3. iné príčiny
dysfunkcie určitých oblastí (napr. migréna); 4. poúrazové b. hlavy; 5. poruchy krčnej chrbtice; 6. depresie; 7. halucinačné b.; 8. konverzná hystéria.
• Bludy al. halucinácie bolestí – vyskytujú sa pri mániodepresívnej psychóze, schizofrénii a i.
psychózach. B. môţu byť lokalizované v ktorejkoľvek časti tela, môţu byť symetrické, napr. tiahnuce
sa fronto-temporálno-okcipitálne, al. na jednom mieste, napr. temene, prekordiálne, v genitáliách.
Sú zriedkavé, postihujú < 2 % ľudí trpiacich chron. b. bez org. pôvodu. Nevyskytujú sa u detí.
Časovo súvisia s bludom. Môţe ich vyvolať psych. stres.
Dfdg.: 1. migréna; 2. tenzná b. hlavy; 3. hysterické, hypochondrické a konverzné stavy.
Th. sa zameriava na ovplyvnenie základného ochorenia.
• Hystéria al. hypochondria – spája sa s disharmóniou v manţelstve, neschopnosťou zvládnuť
nároky v zamestnaní, niekedy stratou funkcie al. končatiny. B. bez adekvátneho org. nálezu al.
patofyziol. vysvetlenia. O psych. pôvode b. svedčí časová súvislosť medzi začiatkom al.
exacerbáciou b. a emocionálnymi konfliktami, ako aj okolnosť, ţe b. uľahčuje pacientovi vyhnúť sa
nevítanej činnosti, al. mu získava podporu okolia, kt. by inak nedosiahol. Dá sa zaradiť aj medzi
somatizačné, konverzné al. psychogénne poruchy.
Dfdg. – 1. somaticky podmienené b. (nádor, akromegália, Pagetova choroba kostí; 2. somatické
choroby s mnohopočetnými difúznymi príznakmi (hypotyreóza, hyperparatyreóza, lupus
erythematosus systemicus, sclerosis multiplex, porfýria); 3. schizofrénia, endogénna a reaktívna
depresia a mániodepresívna psychóza; 4. tenzná b. hlavy.
I.17. Simulácia a agravácia – vyskytujú sa u osôb s poruchami osobnosti. Sťaţujú dfdg.; niekedy si
vyţadujú psychiatrické konzílium.
1682
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
––
RELATÍVNE LOKALIZOVANÉ SYNDRÓMY
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
––
II. Neuralgie hlavy a tváre (→cefalalgia)
III. Kraniofaciálne bolesti svalovokostrového pôvodu (→cefalalgia)
IV. Lézie ucha, nosa a ústnej dutiny (→glosodýnia; →odontalgia; →sínutitída)
V. Primárne syndrómy bolestí hlavy (→cefalalgia)
VI. Bolesti hlavy a tváre psychologického pôvodu (→cefalalgia)
VII. Subokcipitálne a cervikálne svalovokostrové syndrómy
VII.1. Myofasciálny syndróm: podvrtnutie al. hyperextenzný úraz krčnej chrbtice (whiplash)
VII.2. Myofasciálny syndróm: m. sternocleidomastoideus
VII.3. Myofasciálny syndróm: m. trapezius
VII.4. Syndróm processus styloides
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
––
VII. Subokcipitálne a cervikálne svalovokostrové syndrómy
VII.1. Myofasciálny syndróm – podvrtnutie al. hyperextenzný úraz krčnej chrbtice (angl.
,,whiplash“) – b. neobjasnenej etiopatogenézy, môţe ich vyvolávať úraz väzov al. príslušných svalov
(m. trapezius, post. al. sup.) záhlavia a šije a hyperextenčný úraz s bolestivými bodmi mimo
bolestivej oblasti. B. s vyţarovaním do horných končatín môţe napr. u čašníkov vyvolávať
opakované a dlhodobé nosenie stravy, umývanie riadu, činnosti spojené s tlakom a ťahom (napr.
vysávanie). B. sú lokalizované v záhlaví a šiji so šírením do m. trapezius, najmä mediálne od
pravého a ľavého dolného pólu lopatky. B. sa zhoršujú pri pohybe krčnej chrbtice, tenzii, sedení,
čítaní. Niekedy bývajú spojené s tinitom a závratmi. B. sa zmierňuje po analgetikách, aplikácii tepla.
V ťaţších prípadoch sa stav upravuje po cervikálnej trakcii, biol. spätnej väzby. Po symptomatickej
th. sa stav obyčajne postupne upravuje v priebehu 1 – 3 mes. V ťaţších prípadoch a u osôb s
premorbídnou osobnosťou však pretrváva al. sa zhoršuje. Môţe sa pridruţiť depresia, niekedy
zapríčiňuje pracovnú neschopnosť.
Objektívne sa zisťuje obmedzená pohyblivosť krčnej chrbtice (flexia, rotácia), spazmy svalov a
bolestivé body v jednom al. viacerých svaloch záhlavia al. šije. Na rtg. snímke sa zisťuje len
vyrovnanie krčnej lordózy, inak je nález negat. Bočné snímky vo flexii a extenzii môţu vykazovať
posun jedného al. viacerých segmentov voči ostatným.
Dfdg. – 1. degeneratívne zmeny disku; 2. neuritis brachialis; 3. hernia disku; 4. Pancoastov nádor; 5.
fraktúra chrbtice; 6. infekcia.
VII.2. Myofasciálny syndróm: m. sternocleidomastoideus – b. vyvolané aktiváciou spúšťacích
bodov mechanickým preťaţením, napr. dlhodobou extenziou krku (práca nad hlavou, hyperextenčné
úrazy pri športe, dopravných nehodách – whiplash, nesprávnou polohou hlavy v spánku s
nadmernou flexiou hlavy, čítaním v posteli s bočným osvetlením, dlhodobým otočením hlavy pri
napínavom posluchu, priúzkym golierom al. kravatou ap.). Chron. preťaţenie môţe vyvolať
posturálna záťaţ následkom deformít (príliš krátke dolné končatiny al. malá hemipelvis) al. traumy
(strnulé kompenzačné drţanie krku), kt. obmedzujú pohyblivosť horných končatín. Inokedy ide o
následok paradoxného dýchania al. chron. kašľa, kt. namáhajú auxiliárne dýchacie svalstvo. Trvalé
b. spojené s vegetatívnymi príznakmi následkom hyperaktivity spúšťacích bodov v sternálnej al.
klavikulárnej časti m. sternocleidomastoideus. B. bývajú tupé, trvajú týţd. aţ mes., zhoršujú sa pri
záťaţiach, niekedy bez zjavnej príčiny. Spúšťacie body ako príčina b. sa často prehliadajú.
1683
K spúšťacím bodom v sternálnej časti patria: 1. dolná tretina – b. sa šíria trvale do dolnej časti
sterna a môţu vyvolávať suchý kašeľ; 2. stredná tretina – b. vyţarujú cez líca do maxily, cez
supraorbitálny okraj hlboko do orbity, niekedy do vonkajšieho zvukovodu. Pozdĺţ vnútorného okraja
spúšťacieho bodu sa b. propaguje do hltana, chrbta jazyka a brady; vyvoláva bolesti v hrdle, najmä
počas hltania; 3. horná tretina – b. sa propagujú do záhlavia smerom k uchu, do temena hlavy a
vyvolávajú bolestivosť koţe.
Spúšťacie body v klavikulárnej časti m. sternocleidomastoideus: 1. stredná časť – b. sa šíria do
čela, a ak sú intenzívne, prechádzajú strednou čiarou aj na druhú stranu; 2. horná časť – b. sa
propagujú ipsilaterálne do ucha a za ušnicu, niekedy aj do krku a molárov.
K postihnutiu sternálnej časti sa niekedy pridruţujú vegetatívne príznaky: 1. v ipsilaterálnom oku –
slzenie, začervenanie spojoviek (následkom obliterácie ciev), ptóza následkom spazmu m.
orbicularis oculi pri pohľade nahor a zaklonenej hlave; 2. v nose – rinorea, kongescia sinus
maxillaris, nedoslýchavosť na ipsilaterálnej strane. Postihnutie klavikulárnej časti svalu môţe byť
spojené s lokálnou hyperhidrózou a vazokonstrikciou v oblasti čela. Prítomné bývajú početné
proprioceptívne poruchy, kt. môţu obťaţovať pacienta viac ako b., napr. posturálne závraty (najmä
pri prudkej rotácii hlavy al. otočení hlavy po jej dlhšom úklone), poruchy rovnováhy (náhly pád pri
zohnutí, prudkom zastavení sa) a ataxia. Pri pohľade nadol padá pacient dopredu, pri pohľade
nahor dozadu.
Satelitné spúšťacie body sa môţu nachádzať v mm. scaleni, m. levator scapulae, m. trapezius a
m. splenius cervicis. V zóne prenesených b. sa môţu nachádzať satelitné spúšťacie body v m.
masseter, m. frontalis, m. temporalis a m. orbicularis oculi.
Objektívne sa zisťujú palpačne bolestivé pruhy, oblasti hlbokej bolestivosti svalu, lokálne zášklby a
výrazné obmedzenie rotácie a flexie hlavy.
Dfdg. – 1. vaskulárna kefalea; 2. neuralgia n. trigemini; 3. Hornerov sy.; 4. kongenitálny torticollis; 5.
Menièrova choroba a i. vestibulárne ochorenia; 6. nevestibulárne príčiny závratov (stenóza a. carotis
int., hypertenzia, intrakraniálna aneuryzma al. nádor); 7. vedľajšie účinky liekov; 8. ceruminóza s
tlakom nahromadeného mazu na temporomandibulárny kĺb; 9. konverzná hystéria.
VII.3. Myofasciálny syndróm: m. trapezius – antigravitačnú funkciu môţu preťaţiť aktivity spojené
s dlhodobým namáhaním m. trapezius, na kt. spočíva hmotnosť homolaterálneho pleca. Postihnutie
hornej časti svalu môţe zapríčiniť jej preťaţenie napr. následkom dlhého telefonovania, sedenia bez
náleţitej podpery lakťov, písania na stroji so zvýšenými predlaktiami ap. Chron. preťaţenie svalu
môţe vznikať kumuláciou dlho pôsobiaceho tlaku al. ťahu na m. trapezius (napr. tesnou
podprsenkou, nosením bremien na pleciach), pri činnostiach spojených so zdvihnutými pleciami al.
úklonom hlavy (napr.dlhé telefonáty, hra na husliach).
Spúšťacie body v hornej časti svalu môţu vznikať následkom cervikálnej radikulopatie. Postihnutie
strednej časti svalu môţe byť následkom námahy spojenej s dlhodobým predpaţením a vzpaţením
(napr. riadenie motorového vozidla).
Dolnú časť svalu môţe preťaţiť napr. sedenie s bradou podopretou predlaktiami spočívajúcimi na
prsiach. B. býva stála, tupá al. pálčivá. Myofasciálne spúšťacie body sa nachádzajú v priebehu svalu
na 7 miestach. Po dvoch z nich sú v hornej, strednej a dolnej časti svalu, siedmy bod nachádzajúci
sa v strednej časti svalu je zriedkavejší.
Postihnutie hornej časti m. trapezius – zo spúšťacích bodov sa b. propaguje unilaterálne smerom
nahor pozdĺţ posterolaterálnej strany krku k processus mastoideus a dozadu, dole pod ucho.
Silnejšie b. sa môţu šíriť aj na druhú stranu hlavy a sústreďovať sa do spánkovej oblasti. Odtiaľ
môţu putovať do zadnej časti orbity, do uhla sánky, dolných molárov a ušného lalôčika. Prítomné
1684
bývajú b. v posterolaterálnej strane krku, spánkovej oblasti. Šijové svaly bývajú stuhnuté; pacient
neznáša ťaţší odev.
Postihnutie strednej časti m. trapezius – b. je miestna al. sa zo spúšťacích bodov propaguje do
zadnej cervikálnej oblasti a vrchola nadplecka.
Postihnutie dolnej časti m. trapezius – b. býva miestna al. sa zo spúšťacích bodov šíri do
paravertebrálnych svalov hornej krčnej oblasti, oblasti priľahlej hlavovému výbeţku, nadplecka a
supraskapulárnej oblasti; môţe sa propagovať aj do mediálneho okraja lopatky.
Niekedy sa pridruţujú príznaky z tlaku: 1. na n. occipitalis major; spazmus m. trapezius môţe
vyvolať zvýšené tangenciálne napätie, kt. môţe predisponovať k tlaku na nerv (samo však na to
nestačí); 2. na akcesórne nervy miechy vláknami m. sternocleidomastoideus. Sila m. trapezius býva
zníţená.
Satelitné spúšťacie body sa môţu nachádzať v m. temporalis a m. occipitalis.
Objektívne sa zisťuje zmenený postoj v stojacej polohe so zdvihnutými plecami a miernym úklonom
hlavy na postihnutú stranu; v sediacej polohe má pacient obyčajne prekríţené predlaktia a
podopretú bradu. V snahe zmierniť b. si pacient niekedy masíruje svaly a vykonáva krútivé pohyby
hlavou.
VII.4. Syndróm processus styloides – býva následkom úrazu v oblasti kalcifikovaného lig.
stylohyoideum, napr. pri arteritíde a. carotis ext. V anamnéze sa niekedy zisťuje úraz sánky al. krku.
B. sú lokalizované v sánke, na podnebí a bočných stranách hltana, majú pulzujúci charakter,
pociťujú sa v hĺbke, trvajú niekoľko s aţ min. Vyvoláva ich hltanie, otváranie úst, úklon a záklon
hlavy pri palpácii processus stylohyoideus. Vyskytuje sa najčastejšie v 4 – 5. dekáde u obidvoch
pohlaví. Niekedy sa pridruţujú závraty, palpačná bolestivosť kmeňa karotídy a jej vetiev.
Objektívne sa zisťuje šelest na karotíde, niekedy prechodné ischemické záchvaty. Na rtg. snímke sa
dá dokázať kalcifikovaný processus stylohyoideus.
Th. – ak sa výbeţok neexciduje, môţe niekedy b. pretrvávať a ťaţko sa ovplyvňuje; dá sa zmierniť
podaním salicylátov a miestnou infiltráciou anestetikom.
Dfdg. – 1. myofasciálne bolesti; 2. dysfunkcia; 3. arteritis a. carotis ext.; 4. neuralgia n.
glossopharyngici; 5. tonzilitída; 6. parotitída; 7. osteomyelitída sánky; Eagleho →syndróm.
VIII. Viscerálne bolesti krku
VIII.1.Karcinóm štítnej žľazy – karcinóm štítnej ţľazy charakterizujú b. pri hltaní, palpačná
bolestivosť a hmatateľný nádor, nepohyblivý voči spodine, niekedy okolitý opuch. B. bývajú ostré al.
tupé, propagujú sa do ucha, niekedy sú pálčivé al. pulzujúce (pri postihnutí n. laryngicus sup.). V
ťaţších prípadoch býva prítomná dysfágia, stridor, dýchavica. Pri scintigrafii sa zisťuje studený uzol.
VIII. 2. Karcinóm hrtana – vyvoláva b. v hrdle pri prehĺtaní šíriace sa do ucha, spojené s chrapotom. B. býva tupá, pálčivá, niekedy ostrá, pulzujúca aţ lancinujúca (pri postihnutí n. laryngicus
sup.). Objektívne sa zistí nádor laryngu. Môţe sa pridruţiť stridor následkom obštrukcie dýchacích
ciest, dysfágia. Po chir. zákroku ostáva strata hlasu.
VIII. 3. Tbc hrtana – je pomerne zriedkavé ochorenie charakterizované bolestivým dráţdením,
škriabaním v hrdle počas dýchania, kašľa. B. spočiatku nebýva prítomná, dostavuje sa v neskorších
fázach, býva tupá, pálčivá, bodavá al. lancinujúca (pri postihnutí n. laryngicus sup.). Zhoršuje sa pri
prehĺtaní. Prítomný býva chrapot, produktívny kašeľ, nočné potenie a horúčky, chudnutie.
Objektívne sa zisťujú príznaky laryngitídy s ulceráciami a obyčajne pľúcny nález.
1685
Dfdg. – karcinóm laryngu.
IX. Bolesti krku, pleca a hornej končatiny neurologického pôvodu
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––IX.1. Prolaps disku
IX.2. Osteofyty: cervikálna spondylóza
IX.3. Intraspinálny nádor
IX.4. Zlomenina al. prolaps krčného stavca
IX.5. Epidurálny absces
IX.6. Nádor chrbtice
IX.7. Akútny herpes zoster
IX.8. Postherpetická neuralgia
IX.9. Syfilis: tabes dorsalis a hypertrofická pachymeningitída
IX.10. Meningitída a arachnoiditída
IX.11. Úrazová avulzia nervových koreňov
IX.12. Syndróm sulcus pulmonalis superior (Pancoastov nádor)
IX.13. Torakálny ,,outlet syndrome“
IX.14. Krčné rebro al. malformácia prvého hrudného rebra (→IX.13)
IX.15. Bolesti metastazujúcich nádorov kostry plecového pletenca
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––IX.1. Prolaps disku – príčinou b. môţe byť protrúzia časti annulus fibrosus, ruptúra a herniácia
nucleus pulposus, príp. obidva faktory. Častá je súčasná spondylóza chrbtice. Hernia platničky v
dolnej časti krku patrí k najčastejším príčinám bolestí v krku, pleci a ramene. B. vystreľuje do
ramena a je veľmi prudká, v noci býva väčšia ako cez d. Neurol. príznaky nemusia byť prítomné.
Vzplanutie b. vyvoláva kašeľ, kýchanie a tlak na temene pri hyperextenzii krku. Hernia vzniká pri
vykĺznutí platničky laterálne. Mediálne vykĺznutie platničky vyvoláva kompresiu miechy so sy.
priečnej lézie. Pri nejasných príznakoch na dolných končatinách treba myslieť na ruptúru disku v
krčnej oblasti. Z 90 % prolaps disku postihuje nervové korene C 6 al. C7. Lézie C2–3 postihujú
okcipitálnu oblasť, lézie C3–4 krk a plecia, lézie C5–8 krk, plecia a rameno, lézie C5 laterálnu stranu
pleca, pribliţne oblasť m. deltoideus, lézie C6 dermatóm na radiálnej strane ramena a predlaktia aţ
po palec, lézie C7 dermatóm na posterolaterálnej strane ramena od dermatómu C 6 po 2. a 3. prst,
lézie C8 dermatóm vzadu splýva s C7 a zahrňuje aţ malíček. Najčastejšie sú postihnuté disky C 5/6 a
C7/8. B. sa obvykle začína v krku a potom vyţaruje do hornej končatiny.
Prolaps disku postihuje dospelé a staršie osoby, častejšie muţov. Často býva v anamnéze úraz al.
opakované malé traumy, príp. prudký flekčný al. rotačný pohyb krčnej chrbtice. B. vyvolané
mikrotraumami sa začínajú pozvoľna a obyčajne progredujú; sú tupého al. pálčivého charakteru. Po
akút. Väčšom úraze je začiatok b. náhly, ich intenzita veľká a b. vyţaruje do inervačnej oblasti
postihnutého koreňa. Objektívne sa zisťuje napriamenie krčnej lordózy, rigidita šije, obmedzenie
extenzie a rotácie na postihnutej strane. Svalová sila býva v závislosti od postihnutého koreňa
zníţená, v postihnutom dermatóme je hypestézia na dotyk a nociceptívne podnety. Pri
anteromediálnej protrúzii môţu byť prítomné prejavy lézie dlhých povrazcov. Prítomné bývajú
senzorické deficity a zníţené hlboké šľachové reflexy: pri postihnutí C 5–6 zníţený bicipitálny, pri
postihnutí C7–8 tricipitálny reflex. B. sa zhoršujú pri kašli, kýchaní a pohyboch krku; zmierňujú sa po
trakcii krku. Na rtg. snímke vidieť vyrovnanie krčnej lordózy, príp. jej vybočenie na postihnutú stranu,
ako aj zúţenie intervertebrálnej štrbiny. Časté sú artritické zmeny. V mozgovomiechovom moku je
prítomná bielkovina. Defekt sa dá znázorniť myelografiou a protrúzia diskografiou, CT, príp. MRI.
Termografiou sa znázorní abnormálny ,,termatóm“. EMG vykazuje prejavy denervácie.
Th. – úľavu prináša pokoj, antispazmodiká a antiflogistiká, v ťaţších prípadoch sa vykonáva chir.
dekompresia.
1686
Dfdg. – 1. osteoartritída; 2. fraktúra; 3. absces; 4. nádor chrbtice (intraspinálny, vertebrálny al. v
sulcus pulmonalis sup.); 5. traumatická avulzia nervového koreňa al. lézie plexus brachialis; 6.
syringomyélia; 7. tbc; 8. syfilis; 9. transverzálna myelitída; →diskopatie.
IX.2. Osteofyty: cervikálna spondylóza – b. vyvoláva protrúzia kostných výbeţkov do foramen
vertebrale. Pri súčasnom postihnutí nervových koreňov bývajú prítomné parestézie, strata citlivosti,
slabosť a zmeny reflexov. Kostné výrastky v chrbticovom kanáli zapríčiňujú kompresiu krčnej miechy
s následným neurol. sy. B. sú lokalizované v záhlaví, šiji a jednej al. obidvoch horných končatinách.
Lézia C6 vyvoláva b. na anterolaterálnej strane, lézia C 7 viac na posterolaterálnej strane ramena.
Častá je palpačná bolestivosť a spazmy svalov v príslušnej oblasti. Vyskytujú sa u dospelých a
starších jedincov obidvoch pohlaví, bývajú častejšie ako lézie cervikálnych diskov. B. sa obyčajne
začína náhle po úraze, niekedy pozvoľna a recidivuje. Prítomné býva stuhnutie šijového svalstva a
trvalá b. v šiji a príslušných dermatómoch ramena. B. sa zhoršuje po pohyboch krku a môţe
radikulárne vyţarovať. Priebeh je remitujúci al. progresívny. Prítomné býva tŕpnutie, parestézie,
niekedy slabosť príslušných svalových skupín. Pri lézii C 6 sa pociťuje tŕpnutie palca, pri lézii C7
stredných 3 prstov.
Objektívne sa v oblasti osteofytov zisťuje hypestézia na dotyk a bolestivé podnety, palpačná
bolestivosť paravertebrálne, spazmy a bolestivosť svalov, niekedy ich atrofia. Na laterálnych rtg.
snímkach vidieť napriamenú krčnú lordózu, na anteroposteriórnych snímkach osteofyty. Abnormálny
nález poskytuje myelogram a termogram (abnormálny ,,termatóm“). B. sa zmierňujú v pokoji a po
prolongovaných trakciách.
Dfdg. – 1. ruptúra cervikálneho disku; 2. fraktúra; 3. absces; 4. nádor chrbtice (intraspinálny,
vertebrálny al. v sulcus pulmonalis sup.); 5. traumatická avulzia nervového koreňa al. lézie plexus
brachialis; 6. iné formy osteoartritídy; 7. tbc; 8. syfilis; 9. herpes zoster.
IX.3. Intraspinálny nádor – b. šije, príp. v dermatóme následkom benígneho al. malígneho nádoru
miechy, zhoršujúce sa po trakcii, kašli a kýchaní. B. sa spočiatku pociťujú v šiji, šíria sa do hornej
oblasti hrudníka, lopatiek, pleca a hornej končatiny, niekedy sa začína distálnejšie a propaguje sa
do krku. Ide o pomerne zriedkavú formu b. Pociťuje sa ako tupá, lokalizovaná b. v šiji a pálčivá b.,
propagujúca sa do inervačnej oblasti postihnutých nervových koreňov. Intenzívne koreňové b.
vyvolávajú meningeómy a neurinómy, kt. tvoria vyše polovicu nádorov. Pichavé, bodavé b. vyvoláva
náhle zvýšenie tlaku mozgovomiechového moku, napr. pri kašľaní al. kýchaní. Pri šírení nádoru v
mieche sa dostavujú príznaky z postihnutia dlhých traktov (proprioceptívne poruchy, parézy). V
inervačnej oblasti nervových koreňov sa zisťujú poruchy citlivosti, zmeny reflexov a svalová slabosť.
Dg. sa potvrdzuje pomocou rtg, CT/MRI a myelogramu.
Dfdg. – 1. prolaps intervertebrálneho disku; 2. osteoartritída; 3. fraktúra; 4. absces; 5. nádor chrbtice
(vertebrálny al. v sulcus pulmonalis sup.); 6. traumatická avulzia nervového koreňa al. lézie plexus
brachialis; 7. herpes zoster; 8. tbc; 9. syfilis a i.
IX.4. Zlomenina al. protrúzia krčného stavca – b. šije a v dermatóme následkom zlomeniny,
nádora al. dekalcifikácie krčných stavcov. Pri miernej kompresii nervových koreňov vznikajú
lokalizované b. šije, pri ťaţšej kompresii aj radikulárna propagácia (radikulalgia). Sy. kompresie
krčnej miechy je takmer výlučne traumatického pôvodu. Úplná priečna kompresia hornej krčnej
miechy je nezlučiteľná so ţivotom pre paralýzu dýchacieho svalstva a bránice. Neúplná kompresia v
segmente C1–C2 je spojená s obrnou torakokapitálneho svalstva, 6 krátkych a 4 dlhých kapitálnych
svalov, 3 hyoidových a platyzmy. Z torakokapitálnych svalov vykonáva m. sternocleidomastoideus
extenziu a rotáciu a m. trapezius s fixovanou lopatkou rotáciu. Z krátkych kapitálnych svalov
vykonáva rotáciu C1–2 m. obliquus capitis inferior a m. rectus capitis posterior major, m. posterior
capitis major navyše extenziu C0–C2. Laterálnu flexiu C0–C1 vykonáva m. rectus capitis lateralis a m.
obliquus capitis superior, kt. navyše vykonáva extenziu. M. rectus capitis anterior flektuje C 0–C1. Zo
1687
štyroch svalov vykonáva laterálnu flexiu, rotáciu a extenziu m. semispinalis, m. longissimus a m.
splenius, zvyšný m. longus capitis flexiu a laterálnu flexiu. Pri postihnutí platyzmy nie je moţný
sardonický úsmev, tri hyoidové svaly ťahajú jazylku dole a m. goniohyoideus dopredu. Na základe
znalostí funkcie svalov a smeru vektora násilia sa dajú určiť jednotlivé typy zranenia.
Netraumatickou príčinou kompresie krčnej miechy môţu byť dislokácie dens axis pri reumatoidnej
artritíde s postihnutím ligamentového aparátu a pri os odontoideum al. aplázii zuba čapovca.
Osteoklastické nádory sú zriedkavé. Ostatné netraumatické procesy vyvolávajú väčšinou obraz
myelopatie. B. sa začínajú obyčajne pozvoľna a progredujú. Sú dobre lokalizovateľné, tupé, pri
ťaţšej kompresii miechy lancinujúce, ostré, pálčivé a zhoršujú sa pri pohybe. V postihnutej oblasti sú
prítomné senzorické a motorické poruchy a poruchy reflexov.
Dg. fraktúry a príp. dislokácie stavcov potvrdzuje rtg, príp. CT a NMR.
Th. osvedčujú sa krčné trakcie, chir. th.
Dfdg. – 1. prolaps intervertebrálneho disku; 2. iné formy osteoartritídy; 3. absces; 4. nádor chrbtice
(vertebrálny al. v sulcus pulmonalis sup.); 5. traumatická avulzia nervového koreňa al. lézie plexus
brachialis; 7. herpes zoster; 8. tbc; 9. syfilis a i.
IX.5. Epidurálny absces – vyvoláva b. v mieste infekcie, zhoršujúce sa pri pohyboch s následnými
spazmami m. erector spinae a koreňové b. 2 – 3 d po vzniku epidurálneho abscesu. Sú pomerne
zriedkavé. Začínajú sa pozvoľna a progredujú. Pociťujú sa ako tupé aţ silne pálčivé b. v inervačnej
oblasti postihnutého nervového koreňa. Prítomné sú poruchy citlivosti, svalová slabosť a parestézie.
V závislosti od lokalizácie a rozsahu abscesu sa zisťujú príznaky z postihnutia dlhých traktov s
poruchami propriocepcie, parézy, hyposenzitivita na vpich a bolestivé podnety, svalová slabosť a
poruchy reflexov v inervačnej oblasti postihnutých nervov.
Dg. potvrdzuje prítomnosť laborat. zápalových príznakov, rtg. dôkaz kompresie miechového kanála,
abnormálny myelogram a abnormálny termogram. Radikulalgia sa upravuje po trakcii.
Dfdg. – 1. ruptúra intervertebrálneho disku; 2. iné formy osteoartritídy; 3. fraktúra; 5. nádor chrbtice
(intraspinálny, vertebrálny al. v sulcus pulmonalis sup.); 6. traumatická avulzia nervového koreňa al.
lézie plexus brachialis; 7. herpes zoster; 8. tbc; 9. syfilis; 10. meningitída a i.
IX.6. Nádory krčnej chrbtice – vyvolávajú b. v šiji a príslušnom dermatóme pleca a hornej
končatiny, ako aj palpačnú bolestivosť vyvolanú radikulalgiou následkom prim. al. metastatického
nádoru. Nádory krčnej chrbtice sú zriedkavejšie ako v hrudnej a driekovej oblasti. Postihujú
obyčajne starších jedincov. B. sa začína pozvoľna, spočiatku býva tupá, postupne sa mení na
intenzívnu pálčivú b. v inervačnej oblasti postihnutého nervového koreňa (radikulalgia). Prítomné
bývajú poruchy citlivosti, svalová slabosť a parestézie v postihnutej oblasti.
Objektívne sa v závislosti od lokalizácie a rozsahu nádora zisťujú príznaky z postihnutia dlhých
traktov s proprioceptívnymi poruchami, parézami, hypestézia na vpich a bolestivé podnety, svalová
slabosť a poruchy reflexov v postihnutej oblasti.
Dg. sa potvrdzuje pomocou anteroposteriórnych rtg. snímok, príp. CT al. MRI. Radikulalgia sa
zmierňuje po trakciách.
Dfdg.: 1. prolaps intervertebrálneho disku; 2. iné formy osteoartritídy; 3. fraktúra; 4. absces; 5. iný
nádor chrbtice (intraspinálny al. v sulcus pulmonalis sup.); 6. herpes zoster; 7. tbc; 8. syfilis a i.
Sy. okcipitálneho kondylu – sa prejavuje homolaterálnou okcipitalgiou, kt. sa šíri do spánkov a
homolaterálnou parézou n. XII. Vyvolávajú ho napr. nádory a osteoklastické metastázy glomus
jugulare. Dfdg.: sy. šija–jazyk.
1688
IX.7. Akútny herpes zoster – je akút. vírusový zápal gangliových buniek v zadných koreňoch
miechy. B. bývajú spojené s charakteristickými erupciami a ich distribúciou v príslušnom
dermatóme. Postihuje častejšie starších jedincov. B. sú pichavé, pálčivé, postupne po erupcii v
priebehu 3 – 5 d narastajú, sú stále; trvajú 2 – 3 týţd., niekedy dlhšie, väčšinou spontánne ustupujú.
V ťaţších prípadoch porušujú spánok. Prítomné bývajú triašky, horúčky, malátnosť, poruchy
trávenia, pruritus.
Objektívne sa zisťujú erytémy s následným výsevom puchierikov v postihnutej oblasti, kt. zasýchajú,
menia sa na chrastičky a zanechávajú biele aţ hnedé matné škvrny. Na termograme sa často dajú
znázorniť prejavy emisie tepla v distribučnej oblasti postihnutého nervového koreňa.
IX.8. Postherpetická neuralgia – charakterizujú chron. pálčivé b. a hyperestézia spojená s koţnými
zmenami v dermatóme po postihnutí senzorických ganglií vírusom herpes zoster. Proces sa môţe
rozšíriť na meningy a vstupnú zónu miechových koreňov. Periférne nervy sa obyčajne zahoja
fibrózou. Hrubšie A-vlákna sú postihnuté viac ako tenšie C-vlákna. V zadných stĺpcoch môţe
vzniknúť sekundárna degenerácia. Postihuje skôr starších jedincov, najmä trpiacich rakovinou. B. je
mierna al. intenzívna, má pálčivý, ostrý, bodavý, vŕtavý, hlodavý charakter, pociťuje sa niekedy ako
krátke intenzívne šľahy, inokedy ako parestézie. B. moţno vyvolať dotykom. Najčastejšie sú
postihnuté dermatómy na krku a končatinách.
Objektívne sa na koţi zisťujú následky herpes zoster vo forme matných belavých al. hnedých
depigmentovaných škvŕn v príslušnom dermatóme, hypestézia na dotyk, hypalgézia, hyperestézia
na dotyk a hyperpatia. V príslušnom dermatóme sa dá termograficky znázorniť emisia tepla vo
forme abnormálneho ,,termatómu“.
Okcipitálna neuralgia – je charakterizovaná šľahavou, trhavou b. v záhlaví, zosilňujúcou sa
kašľom, napätím brušného lisu a pohybom hlavy; vyţaruje do šije a ušnice. Spája sa s
hyperestéziou al. dysestéziou v oblasti autodermografie a bolestivým výstupom n. occipitalis major.
Dfdg. – neuralgie ventrálnych vetiev hornej krčnej spleti: n. occipitalis minor, n. auricularis magnus,
n. cutaneus colli a n. supraclavicularis.
Neuralgia hornej krčnej spleti – je zriedkavé ochorenie charakterizované b. projikujúcimi sa do
štyroch senzitívných vetiev (n. occipitalis minor, n. auricularis, n. transversus colli a nn.
supraclaviculares), kt. vystupujú dorzálne nad hornú polovicu kývača a vejárovite zásobujú predný a
bočný šijový trojuholník.
Polyneuritické b. charakterizujú aj Frankiho-Hochwartov sy. (polyneuritis cerebralis menieriformis),
pri kt. sa predpokladá neuroinfekčný pôvod (herpes zoster?) s postihnutím n. VII – XII.
IX.9. Syfilis: tabes dorsalis a hypertrofická pachymeningitída – rozsiahle postihnutie miechy
syfilisom je dnes veľmi zriedkavé. Postihuje stredný a vyšší vek. Klasický tabes dorsalis vyvoláva
akút. intenzívne lancinujúce, krátkotrvajúce b., kt. sa opakujú niekoľkokrát do dňa. Opisujú sa ako
drvivé, pálčivé, kŕčovité, elektrizujúce, bleskové. Pri súčasnej pachymeningitíde môţu mať
radikulárnu distribúciu so stálym tlakovým al. kŕčovitým charakterom. Prítomné bývajú pásovité
parestézie al. dyzestézie, hyperestézie nôh al. tela a ataxia, pri pachymeningitíde svalová slabosť.
B. sú refraktérne na th.
Objektívne sa zisťujú neurol. príznaky senzorické poruchy, ataxia, zníţenie al. vyhasnutie hlbokých
šľachových reflexov, zmeny zreníc (Argyll-Robertsonove zrenice), ,,chôdza po vate“. Pozit. bývajú
sérol. testy na syfilis (Langeho test). Pozit. nálezy sú na rtg. a myelograme.
Dfdg. – 1. iné syfilitické ochorenia; 2. osteoartritída; 3. prolaps intervertebrálneho disku; 4. nádor
(intraspinálny, vertebrálny al. v sulcus pulmonalis sup.); 5. tbc; 6. traumatická avulzia nervového
koreňa a i.
1689
IX.10. Meningitída a arachnoiditída – charakterizujú trvalé, zhoršujúce sa b. následkom infekcie,
kt. vyvoláva lokálny al. generalizovaný zápal a proliferáciu pia mater a arachnoidey s následným
jazvením a tvorbou adhézií medzi meningami (dura mater a arachnoidea) a miechou. Lokálne b. sú
zriedkavé, pozorujú sa však pri tbc, vírusovej, purulentnej al. syfilitickej meningitíde. Len spočiatku
býva b. miestna, stála, tupá, neskoršie je pálčivá a jej intenzita stúpa. Prítomné môţu byť senzorické
a motorické poruchy následkom kompresie miechy, stuhnutie, tŕpnutie a mravenčenie, ako aj pocity
chladu al. tepla v oblasti šije, niekedy pocity obruče okolo hlavy. Zhoršujú sa v pokoji na posteli a
ráno.
Objektívne sa zisťuje stuhnutosť šije, motorické a senzorické poruchy. V závislosti od vyvolávajúcej
infekcie sú prítomné laborat. príznaky (nález pôvodcu, prejavy zápalu) v krvi a mozgovomiechovom
moku. Myelografia vykazuje čiastočnú al. úplnú obštrukciu, príp. polymorfnú fragmentáciu farbiva v
mnohopočetných oblastiach. Akút. meningitída zriedka vyvoláva radikulárne b. Niekedy sa z nej
vyvíja arachnoiditída postihujúca jeden al. viaceré segmenty miechy, kt. podmieňuje koreňové b. v
horných končatinách. Častejšie je arachnoiditída difúzna a spája sa s rozsiahlymi a obojstrannými
príznakmi.
Dfdg. – 1. iné príčiny kompresie chrbtice – ruptúra medzistavcovej platničky; osteoartritické zmeny;
fraktúra; absces; nádor (intraspinálny, vertebrálny al. nádor sulcus pulmonalis); 2. traumatická
avulzia nervového koreňa; 3. herpes zoster; 4. tbc; 5. syfilis.
IX.11. Úrazová avulzia nervových koreňov – b. v invervačnej oblasti jedného al. viacerých
nervových koreňov následkom ich traumatického vytrhnutia z miechy, niekedy následkom neskoršej
tvorby jazvy. Môţe ísť o priamy al. nepriamy úraz. Spočiatku sú ostré b. spojené s dysestéziami nad
miestom poškodenia, po niekoľkých min. sa dostavujú intenzívne dysestézie v príslušnom
dermatóme. B. sa môţe zmierniť, ale v ťaţších prípadoch pretrváva, stáva sa pálčivou, intenzívnou
aţ neznesiteľnou, v neskorších fázach sa dostavujú záchvaty lancinujúcich b.
Prítomná býva anestézia al. hypestézia na dotyk a bolestivé podnety v postihnutej oblasti, slabosť
následkom poruchy dolného motorického neurónu, porušené al. vyhasnuté šľachové reflexy.
Dg. potvrdzuje myelografia; farbivo môţe prenikať z vytrhnu- tého nervového koreňa; príp. MRI.
Dfdg. – lézie plexus brachialis.
IX.12. Syndróm sulcus pulmonalis superior – progredujúce, intenzívne b. v pleci a na ulnárnej
strane ramena spojené so senzorickým a motorickým deficitom a Hornerovým sy., a to následkom
postihnutia koreňa C8 a Th1 nádorom pľúc (karcinóm sulcus pulmonalis sup.), al. metastázou iného
nádoru do tejto oblasti. Postihuje častejšie muţov ako ţeny. B. sú lokalizované v koreni krku a na
ulnárnej strane ramena, bývajú tupé al. pálčivé, inokedy ostré, lancinujúce, stále a neliečené sú
neznesiteľnej intenzity.
Objektívne sa zisťuje paréza al. atrofia malých svalov ruky a senzorický deficit príslušnej inervačnej
oblasti.
Dg. nádoru sa potvrdí rtg a bioptickým vyšetrením. Niekedy sa pridruţia prejavy infiltrácie a
kompresie miechy, inokedy chrapot následkom infiltrácie n. laryngicus; →Pancoastov nádor.
IX.13. Syndróm hrudníkového vchodu (thoracic outlet syndrome) – zahrňuje skalenový sy. a sy.
krčného rebra. Sy. charakterizuje kompresia nervovocievového zväzku v hornej apertúre hrudníka
následkom rôznych anat. anomálií. A. subclavia a plexus brachialis spolu prebiehajú otvorom, kt.
ohraničuje m. scalenus anticus a 1. rebro. Otvor sa môţe zúţiť pri abnormálnom úpone svalu,
krčnom rebre a po poranení rebier. Pri spustených horných končatinách sa zjavujú v rukách aj
pozdĺţ celej hornej končatiny papocity, parézy a poruchy prekrvenia. Predchádzajú mu flekčnoextenčné úrazy cervikálnej chrbtice s posturálnymi a i. zmenami. Hypertrofovaný m. scalenus
1690
anticus vyvoláva b. a parestézie v hornej končatine pri pohybe, kt. ustupujú v pokoji. Sy. sa niekedy
zisťuje aj bez prítomnosti krčného rebra. Postihuje mladých i starších jedincov bez rozdielu pohlavia.
B. al. parestézie sa začínajú v koreni krku a pleci, vyţarujú dole do ramena, viac po ulnárnej strane.
Dostavujú sa nepravidelne a zhoršujú sa pri pohybe, v pokoji obyčajne ustupujú. Niekedy sa pridruţí
Raynaudov fenomén na tej istej končatine, inokedy hemiplégia následkom trombózy mozgovej cievy
al. dystrofické sympatikové zmeny.
Objektívne sa zisťujú posturálne zmeny, jemný tras prstov al. rúk. zmeny sfarbenia koţe. Prítomná
býva bolestivosť plexus brachialis al. axily, zmeny sfarbenia koţe, najmä po vytočení pliec dozadu
(abdukcia a upaţenie hornej končatiny). Pozit. býva Adsonov príznak: pri maximálnej extenzii brady
a hlbokom nadýchnutí s uvoľnenými, dopredu zvesenými plecami a hlavou obrátenou na postihnutú
stranu nastáva vymiznutie pulzu. Najdôleţitejším nálezom bývajú prejavy krčného rebra na rtg.
snímke. Na EMG sa zisťuje kompresia nervových koreňov v hornej apertúre hrudníka a distálne
prejavy denervácie ramena. Kompresia tepien al. ţíl sa znázorní na angiograme. Následkom
kompresie končatinovej artérie môţe vzniknúť ischémia hornej končatiny, následkom oklúzie a.
carotis al. a. vertebralis pri propagácii trombózy v a. axillaris iktus.
Dfdg. – 1. krčné rebro; 2. Pancoastov nádor; 3. aneuryzma a. subclaviae; 4. nádor plexus brachialis;
5. adenopatia al. nádor iných supraklavikulárnych štruktúr; 6. cervikálna diskopatia; 7. metastázy
karcinómu do krčnej chrbtice.
IX.14. Krčné rebro al. malformácia prvého hrudného rebra (→IX.13) – skalénový sy. sa bez rtg.
vyšetrenia len ťaţko odlíši od krčného al. malformovaného prvého rebra, pretoţe ich prejavy sú
podobné. Dg. obidvoch stavov pomocou rtg. nerobí ťaţkosti.
IX.15. Bolesti metastazujúcich nádorov kostry plecového pletenca – tupé b. v plecovom
pletenci al. hornej končatine následkom nádorovej infiltrácie klavikuly, skapuly, humeru. Postihuje
najčastejšie osoby 5.–7. dekády s rakovinou pľúc, prsníka al. prostaty. B. je stála, vyţaruje do krku
al. prednej strany hrudníka, z humeru aj do predlaktia. Exacerbuje pri kaţdom pohybe pletenca. Po
dlhšej imobilizácii sa môţe pridruţiť ,,zmrazené plece“ so sek. b., patol. fraktúry krčka humeru, kt.
zapríčiňujú zintenzívnenie b. a vyţadujú vnútornú fixáciu. Pokojová b. zaberá na nesteroidové
antireumatiká, pohybová na anodyná a vymizne po vnútornej fixácii.
Dfdg. – treba vylúčiť b. prenesené do plecového pletenca a hornej končatiny následkom nádorovej
infiltrácie cervikálnych koreňov a plexus brachialis.
X. Lézie plexus brachialis
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
X.1. Nádory plexus brachialis
X.2. Chemické dráţdenie plexus brachialis
X.3. Úrazová avulzia plexus brachialis
X.4. Postradiačné
X.5. Bolestivé rameno a hypermobilné prsty (→XXX.7)
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––X.1. Nádory plexus brachialis – vyvolávajú progredujúce pálčivé b. s parestéziami a senzorickými
a motorickými poruchami v inervačnej oblasti vetiev plexus brachialis následkom nádoru. Špecifické
nádory periférnych nervov sú veľmi zriedkavé. Vyskytujú sa u mladších osôb bez rozdielu pohlavia.
Častejšia je Recklinghausenova →choroba. B. bývajú stále, nezávisia od pohybov, postupne sa
zhoršujú, pociťujú sa ako intenzívne pálenie s parestéziami v inervačnej oblasti, atrofiou príšlušných
svalov a senzorickými poruchami. Často bývajú refraktérne aj na narkotické analgetiká.
Objektívne sa zisťujú príznaky zákl. ochorenia: poruchy reflexov, citlivosti a svalovej sily v inervačnej
oblasti príslušnej časti splete. Niekedy sa nájde hmatateľný tumor napr. v supraklavikulárnom
1691
priestore. Nádor sa dokáţe pomocou rtg. al. CT. Elektromyografické vyšetrenie môţe potvrdiť
lokalizáciu lézie.
Dfdg. – 1. benígne nádory (schwannóm, neurofibróm); 2. malígne nádory (malígny schwannóm,
fibrosarkóm, metastatické nádory al. priama invázia z iných miest, neuroblastóm, gan- glioneuróm –
sek. nádor periférnych nervov vznikajúci pri lymfómoch, leukémii, myelóme, nádory prsníka, pľúc a
štítnej ţľazy; 3. anomálie 1. hrudného rebra al. prítomnosť krčného rebra.
X.2. Chemické dráždenie plexus brachialis – zapríčiňujú b. v inervačnej oblasti plexus brachialis
al. jeho vetiev, spojené so senzorickými a motorickými poruchami následkom miestnej injekcie
chem. dráţdivých látok. s následným intraneurónovým a extraneurónovým jazvením a loţiskovou
demyelinizáciou. Aplikácia toxickej látky do oblasti pleca je zriedkavá. B. sa začína obyčajne
okamţite po inj. a pretrváva. Ide o pálčivú povrchovú b., kt. neovplyvňuje aktivita, niekedy sa
dostavuje v záchvatoch a pretrváva aj po úprave neurol. porúch. Nemusia ju sprevádzať parestézie
a poruchy citlivosti. Časový priebeh, charakter ani intenzita b. nezávisí od druhu vyvolávajúcej látky.
B. je lokalizovaná v predlaktí a ruke a nezávisí od toho, kt. koreň je postihnutý. Býva stála, pálčivá,
zvieravá, krutá, niekedy sú prítomné záchvaty krátkych, agonizujúcich, neznesiteľných b.,
opisovaných ako silný vpich ihlou al. elektr. rana trvajúca niekoľko s. B. sa zhoršujú v chladnom al.
horúcom počasí, po emočných stresoch, interkurentných ochoreniach. Zmierňujú sa pri odvedení
pozornosti, napr. pri práci, zhoršujú sa pri nečinnosti, keď sa pacient zaoberá viac sám sebou.
Často sa pacient chytá za anestezované al. paralyzované rameno, stláča si ho al. udiera do pleca,
aby si uľavil. Analgetiká sú obyčajne neúčinné, alkohol zmierňuje b. pp. svojím relaxačným
pôsobením a zlepšením spánku. Niekt. pacienti siahajú za drogami.
Objektívne sa zisťuje paralýza a anestézia v oblasti vytrhnutého koreňa C 5–Th1, úplne paralyzované
a necitlivé pleco. Pacienti sa často domáhajú amputácie, tá však centrálne podmienenú b.
neodstráni. Je tu dokonca riziko vzniku prídavnej fantómovej b.
X.3. Úrazová avulzia plexus brachialis – avulzia Th1 sa spája s Bernardovým-Hornerovým sy.,
ptózou a miózou. Myelografiou sa dokáţe meningokéla al. avulzia koreňa. Elektrofyziol. vyšetrenie
vykazuje prítomnosť senzorických akčných potenciálov v anestezovaných oblastiach, kt. svedčia o
léziách proximálne od zadných koreňových ganglií. Niekedy je zvýšená reakcia koţe na i. d.
podanie histamínu, kt. svedčí o pregangliovej lézii. Asi v 2/3 prípadov b. do 3 r. ustúpia, ak pretrvajú,
obyčajne sa celý ţivot postupne zhoršujú. Zriedka sa pridruţujú trofické zmeny anestezovaného
pleca, popáleniny a infekcie. Následkom dlhodobých b. niekedy vznikajú depresie. Pri spontánnej
regenerácii al. po štepoch neurónov aplikovaných pre ruptúru nervových koreňov distálne od
foramen intervertebrale môţu vzniknúť kauzalgie, kt. treba odlíšiť od b. následkom avulzie a
deaferentácie.
Th. – v niekt. prípadoch sa osvedčujú antiepileptiká a antidepresíva; analgetiká majú malé výhliadky
na úspech.
X.4. Postradiačné bolesti →rádioterapia.
X.5. Bolestivé rameno a hypermobilné prsty (→XXX.7)
Dfdg. – 1. kompresia plexus brachialis svalom al. kosťou; 2. anomálie prvého hrudného rebra al.
prítomnosť krčného rebra.
XI. Bolesti pleca, ramena a ruky
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
XI.1. Bicipitálna tendonitída
XI.2. Subakromiálna burzitída (subdeltoidová burzitída, supraspinátová tendonitída)
XI.3. Ruptúra manţety rotátorov (úplná al. čiastočná)
XI.4. Laterálna epikondylitída (tenisový lakeť)
1692
XI.5. Mediálna epikondylitída (golfový lakeť)
XI.6. DeQuervainova tenosynovitída
XI.7. Osteoartritída rúk
XI.8. Syndróm karpálneho tunela
XI.9. Bolesti pleca a ramena psychologického pôvodu
Tenzia
Ilúzie al. halucinácie
Hystéria al. hypochondria
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
XI.1. Bicipitálna tendonitída – zápal šľachovej pošvy dlhej hlavy m. biceps sa prejavuje
intenzívnymi b. s akút. začiatkom lokalizovanými na prednej strane pleca. Vzniká obyčajne po úraze
al. nadmernom zaťaţení pleca, najmä pri opakovanej násilnej supinácii flexovaného predlaktia.
Môţe vyţarovať do celého ramena. Obyčajne spontánne ustupuje, niekedy však recidivuje.
Objektívne sa zisťuje palpačná bolestivosť pleca v mieste bicipitálnej brázdy. Dá sa vyvolať
supináciou flexovaného predlaktia proti odporu (Yegarsonov príznak). Niekedy sa komplikuje
adhezívnou kapsulitídou.
Th. – nesteroidové antireumatiká, lokálna aplikácia korti-koidov.
Dfdg. – 1. subakromiálna burzitída; 2. kalcifikujúca tendonitída; 3. ruptúra manţety rotátorov;
→pleco.
XI.2. Subakromiálna burzitída (subdeltoidová burzitída, supraspinátová tendonitída) – akút.
tendinitída šľachy m. supraspinatus a i. šliach – môţe, ale nemusí byť prítomná kalcifikácia. B. je
prudká, najmä pri vonkajšej rotácii, vnútorná rotácia je nebolestivá. Rozsah pasívneho pohybu je
neobmedzený. Niekedy je prítomný príznak bolestivého oblúka (elevácia hornej končatiny do
maxima a potom abdukcia oblúkom – od určitej polohy je časť bolestivého oblúka bolestivá; príčinou
je tlak zapálenej šľachy na korakoakromiálny oblúk v určitej polohe pohybujúcej sa hlavice humeru).
Tendinitída šľachy bicepsu sa prejaví b. v sulcus intertubercularis, kt. sa dajú prehĺbiť tlakom
supinovaného predlaktia proti odporu (príznak palm-up). Akút. tendinitída obvykle odoznie do 3 týţd.
Dfdg. – 1. kalcifikujúca tendonitída; 2. ruptúra manţety rotátorov.
Th. voľby sú nesteroidné antiflogistiká. Ak b. neustúpia do 2 – 3 týţd., osvedčuje sa aplikácia
steroidov s lokálnym anestetikom do subakromiálneho priestoru. Môţu sa podať aţ tri inj. so 6-týţd.
intervalom. Ak sa stav neupraví do 12 týţd., treba uvaţovať o chir. th. a pacienta poukázať k
ortopédovi; →pleco.
XI.3. Ruptúra manžety rotátorov (úplná al. čiastočná) – ruptúra m. supraspinatus sa prejavuje b. a
neschopnosťou abdukovať rameno al. udrţať ho v 90º abdukcii (,,drop arm sign“). Postihuje
obyčajne osoby staršie ako 50 r. Ruptúra iných svalov sa obyčajne spája s ruptúrou m.
supraspinatus. Stav sa obyčajne spontánne ani po fyzioterapii neupravuje.
Dôleţité je rozlíšiť recidivujúce traumatické subluxácie a dislokácie, kt. sú obyčajne jednosmerné (97
% dopredu, 3 % dozadu), od recidivujúcich neúrazových subluxácií al. dislokácií, kt. sú často
mnohosmerné. Pacienti s habituálnou dislokáciou bez anamnézy úrazu, kt. sú však schopní
ľubovoľne dislokovať plece dopredu al. dozadu, patria do rúk špecialistov. Dôleţitá je aj intenzívna
fyzioterapia. Zadná instabilita je tieţ doménou špecialistov; →pleco.
XI.4. Laterálna epikondylitída – entezopatia úponu šliach extenzorov predlaktia na radiálny
epikondylus (bočnej nadhlavice) humeru – epicondylitis radialis humeri – tzv. →tenisový lakeť, kt. sa
prejavuje sa b. v oblasti laterálneho epikondylu lakťa. Býva následkom preťaţovania
extenzorovzápästia al. čiastočnej ruptúry ich šliach.
1693
B. môţe byť akút., väčšinou prechádza do chron. Býva vyvolaná dorzálnou flexiou ruky al. pokusom
o supináciu proti odporu, pevným stlačením ruky a nosením bremien, najmä pri ohnutom lakťovom
kĺbe. Postihuje jedincov medzi 40. – 60. r. ţivota. B. vyţaruje dole do laterálnej strany predlaktia a
nahor do ramena. Obyčajne po niekoľkých mes. spontánne ustupuje.
Objektívne sa zisťuje palpačná bolestivosť šliach extenzorov zápästia asi 5 cm distálne od
epikondylu. Bolestivá je dorzálna flexia zápästia proti odporu. Dg. potvrdzujú provokačné testy,
vyvolávajúce b. v úpone: a) dvíhanie ľahkej stoličky s natiahnutým ramenom v pronácii, čo
provokuje b. v úpone; b) tlak na uzavretú päsť v dorzálnej extenzii volárnym smerom. Bolestivý úpon
moţno vyhmatať, al. b. vyvolať poklepom.
Dfdg.– zaškrtenie nervu, náraz na krčné korene, sy. karpálneho tunela; →lakeť.
XI.5. Mediálna epikondylitída – syn. epicondylitis ulnaris humeri, entezopatia v mieste ulnárneho
epikondylu humeru, kde sa upínajú ohýbače prstov a ruky, a je aj maximum palpačnej bolestivosti.
Má podobnú symptomatológiu ako tenisový lakeť (→XI.4). Vyvolá sa flexiou ruky a pokusom o
pronáciu predlaktia proti odporu; →golfový lakeť.
XI.6. De Quervainova tendosynovitída – stenotizujúci zápal šľachovej pošvy m. abductor pollicis
longus al. m. extensor pollicis brevis obyčajne následkom opakovaného zaťaţenia al. úrazu.
Prejavuje sa náhlym začiatkom intenzívnych šklbavých b. v zápästí s miestnym opuchom a
začervenaním. Zhoršuje sa pri zovretí päste a opakovaných pohyboch palca a zápästia; pacient nie
je schopný urobiť štipku.
Objektívne sa zisťuje zdurenie šľachy, rezistencia nad fossa tabatiere. B. vyvoláva Finkelsteinov
manéver, palec býva ohnutý do dlane a zápästie deviované na ulnárnu stranu.
Dfdg. – 1. artritída postihujúca zápästie; 2. úraz os scaphoideum.
V th. sa osvedčuje lokálna dlaha a inj. kortikoidov.
XI.7. Osteoartritída rúk – degeneratívne zmeny distálnych a proximálnych kĺbov prstov rúk, kt. sa
prejavujú chron. b. prstov. Postihuje najmä ţeny >45-r. B. sa zhoršuje pri pohybe a uľavuje v pokoji.
Prítomná býva mierna ranná stuhnutosť trvajúca >1 1/2 h. Sila zovretia päste je normálna.
Objektívne sa zisťuje zväčšenie distálnych (Heberdenove uzlíky) a proximálnych interfalangeálnych
kĺbov (Bouchardove uzlíky). Prsty bývajú stuhnuté a ich flexia obmedzená. Na rtg. sa pozoruje
zúţenie kĺbových štrbín, skleróza a osteofyty.
Th. – b. sa zmierňujú po analgetikách a v teplých kúpeľoch.
XI.8. Syndróm priehlavkového tunela – sy. tarzálneho tunela je najčastejšia forma kanálového sy.
Tarzálny tunel je priestor pod zdrapovitým väzom (lig. laciniatum), medzi mediálnym členkom a
mediálnou časťou pätovej kosti (calcaneus). Cez tunel prechádza n. tibialis a a. tibialis post. Po
opustení tunela sa n. tibialis rozvetvuje na n. plantaris med. a lat., kt. zásobujú stupaj. Tunel sa
môţe zúţiť po dlhšom státí, pri opuchu dolnej končatiny, po distorzii a zlomenine. Stlačený nerv
vyvoláva pocit pálenia, poruchu citlivosti stupají a anhidrózu nôh.
XI.9. Bolesti pleca a ramena psychologického pôvodu – vyskytujú sa u pacientov s psych.
tenziou, bludmi, halucináciami, hystériou al. hypochondriou.
XII. Cievne choroby končatín
––––––––––––––––––––––––XII.1. Raynaudova choroba
XII.2. Raynaudov fenomén
XII.3. Oziabnutia a omrznutia
XII.4. Erythema pernio
XII.5. Akrocyanóza
1694
XII.6. Livedo reticularis
–––––––––––––––––––––––––
XII.1. Raynaudova choroba – [Raynaud, Maurice, 1834 – 1910, paríţsky internista] epizódy
záchvatov pálčivej b. spojené s konstrikciou končatinových artérií následkom pôsobenia chladu al.
emócií.
Postihuje prevaţne ruky, spočiatku unilaterálne, neskôr bilaterálne. Zriedkavejšie je postihnutie
dolných končatín a exponovaných oblastí tváre.
Prejavuje sa tzv. Raynaudovým fenoménom, kt. sa vyskytuje asi v 5 % normálnej ţenskej populácie,
následkom ochorení spojivového tkaniva. Raynaudova choroba je zriedkavá, postihuje prevaţne
ţeny (5:1), začína sa obyčajne medzi pubertou a 4. dekádou. Exacerbuje počas emocionálnych
stresov a menses. Vyvoláva ju chlad, nervozita a i. podnety. Typický záchvat má tri fázy. Najprv
vzniká vazokonstrikcia so zblednutím postihnutých oblastí, potom nasleduje dilatácia kapilár so
spomalením prúdu deoxygenovanej krvi a zmodraním postihnutých oblastí. Nakoniec vzniká
relaxácia arteriol a postihnuté oblasti sa stávajú začervenalé. B. sú spočiatku hĺbkové, tupé, neskôr
vo fáze reaktívnej hyperémie sú to pálčivé dysestézie.
Záchvaty trvajú niekoľko min. aţ h, zriedka, pri utvorení bolestivých ischemických koţných ulcerácií
niekoľko d. B. obyčajne nepravidelne recidivujú v závislosti od vonkajších vplyvov teploty a emócií.
Prítomné býva tŕpnutie a hypestézia. Progresívne cievne spazmy zapríčiňujú atrofiu končekov
prstov, kt. nadobúdajú vzhľad sviečok. Nechty sa stávajú lomivé, častá býva paronychia. V
pokročilých prípadoch sa vyvíjajú loţiskové nekrózy koncov prstov, niekedy koţné kalcifikácie. Tieto
oblasti sú mimoriadne spontánne a na pohmat bolestivé. Často sa pridruţujú prejavy hyperaktivity
sympatika, ako je anxiozita, zvýšené potenie končatín a piloerekcia.
Dočasná úľava nastáva po blokáde sympatika, dlhodobá – avšak len vo včasných štádiách – po
sympatektómii. Osvedčujú sa blokátory vápnikových kanálov.
Príčina precitlivenosti na chlad je neznáma. Dokázala sa účasť abnormálnej aktivity sympatika. Na
vyvolanie Raynaudovho fenoménu je však potrebné pôsobenie chladu. Prah vyvolania spúšťacích
reakcií zniţujú rôzne faktory zvyšujúce aktivitu sympatika, resp. hodnoty cirkulujúcich
katecholamínov.
Dfdg. – treba rozlišovať Raynaudovu chorobu, kt. príčina je neznáma a Raynaudov fenomén, kt.
vzniká následkom rozmanitých iných ochorení. Patria a k nim: 1. systémové ochorenia (napr.
kolagenózy – sklerodermia, reumatoidná artritída, lupus erythematosus systemicus,
dermatomyozitída, periarteriitis nodosa); 2. iné cievne ochorenia (napr. trombangiitis obliterans,
trombotické al. embolické oklúzie, arteriosclerosis obliterans, syfilitická arteritída); 3. úrazy spojené s
vibráciou al. klepaním – práca motorovou pílou al. pneumatickým kladivom, hra na klavír, písanie na
stroji); 4. neurovaskulárne sy. (napr. sy. hornej apertúry hrudníka, spondylitída, kauzalgia); 5.
zriedka centrálne a periférne nervové poruchy (napr. syringomyélia, poliomyelitída, ruptúra krčnej
platničky, progresívna svalová atrofia); 6. pôsobenie chladu (omrznutia a oziabliny, pernio,
,,immersion foot“); 7. nedostatočná suspenzná stabilita krvi (prítomnosť chladových aglutinínov,
kryoglobulinémia, kryofibrinogenémia, polycythaemia vera); 8. intoxikácie (námeľom, As, ťaţkými
kovmi, napr. olovom, nikotínom, tabakom).
XII.2. Raynaudov fenomén – charakterizujú záchvaty podobné Raynaudovej chorobe, kt. vznikajú
následkom rozmanitých chorobných procesov, ako sú systémové ochorenia (napr. kolagenózy),
cievne ochorenia (napr. arteriosclerosis obliterans), poškodenie nervov, profesionálne úrazy (napr.
práca motorovou pílou al. pneumatickým kladivom, hra na klavír).
1695
XII.3. Omrznutia (congelatio) a iné chladové poškodenia – vyvolávajú silné pálčivé b. prstov al.
exponovaných častí tváre následkom poškodenia chladom. B. vznikajú po dlhšom pôsobení vlhkého
chladu (< 0 ºC), častejšie u starších jedincov trpiacich chorobami tepien, mladších jedincov
exponovaných chladu (vojaci, montéri).
Ide o vazospastické prejavy na koncových častiach, kt. sú následkom zníţenej mikrocirkulácie s
agregáciou erytrocytov (sludging), v niekt. prípadoch od začiatku ná- sledkom priameho omrznutia.
Omrznuté tkanivo je bezkrvné, tuhé, chladné a bledé. V tkanive, v kt. nastala vazodilatácia a obnovil
sa krvný obeh, intersticiálny edém obmedzuje prúdenie krvi a emboly z agregátov erytrocytov
zmiešaných s trombocytmi, uvoľnené z cievnych stien, vyvolávajú trombózy na bifurkáciách ţíl.
Tento obštrukčný proces postupuje do prekapilárových arteriol, takţe v priebehu 1 h nastáva
upchatie väčšiny ciev v mikrocirkulácii. Následná nekróza tkaniva je zapríčinená mechanickou
oklúziou mikrovaskulatúry, ako aj pôsobením extracelulárnych kryštálikov ľadu a dehydratáciou
buniek.
Začínajú sa vazospatickou fázou so zblednutím a stŕpnutím, po kt. nasleduje cyanóza. Po zahriatí
postihnuté miesta očervenajú. Príznaky sú úmerné stupňu expozície chladu. V čase expozície sa
pociťuje tŕpnutie, pálenie a silné pichavé b., kt. trvajú niekoľko d, najmä po aplikácii tepla. Neskôr sa
menia na hĺbkové, bodavé, príp. pulzujúce a trvajú niekoľko týţd., príp. sa stávajú chron. a spájajú
sa s hyperestéziou, zvýšeným potením, citlivosťou na chlad, tŕpnutím, parestéziami a dysestéziami.
Rozoznávajú sa štyri stupne omrznutia: 1. stupeň – edémy, erytém a hypestézia, kt. trvajú 2 – 3
týţd. s následnou superficiálnou deskvamáciou; 2. stupeň – vezikuly so suchým a odlupujúcim sa
zhrubnutým epitelom (ak nie je prítomná infekcia); 3. stupeň – postihuje celú hrúbku koţe, kt. je
zhrubnutá, sčernalá, jazvovite stvrdnutá a oddeľuje sa asi po 8 týţd.; 4. stupeň – hlboká nekróza
tkaniva siahajúca aţ po kosť, kt. vyţaduje amputáciu postihnutej oblasti.
Infekcia postihnutého miesta môţe vyvolať celulitídu, tetanus al. plynovú gangrénu. Kontaminácia
postihnutých miest môţe vzniknúť aţ po opätovnom zohriatí. Gangréna si vyţaduje amputáciu
postihnutej oblasti. Prítomná býva aj trvalá precitlivenosť na chlad, parestézie, hyperhidróza a
pálčivé b., kt. sa upravujú po blokáde sympatika al. sympatektómii.
Dfdg. – 1. erythema pernio (oziabnutia); 2. zákopová noha; 3. immersion foot; 4. precitlivenosť na
chlad; 5. sy. chladových aglutinínov; 6. kryoglobulinémia; 7. trvalá b. s hyperhidrózou imituje
kauzalgiu.
XII.4. Erythema pernio – zapríčiňuje b. a pruritus v oblasti končatín exponovaných vlhkému chladu
(> 0 ºC), spojené s pigmentáciou al. purpurovo červenými léziami koţe. Postihuje najmä prsty a
končatiny, najmä dolné. Podobajú sa omrzlinám 1. stupňa. Vyskytujú sa najmä u ţien a detí s
precitlivenosťou na chlad. V čase expozície sa pociťuje tŕpnutie, parestézie a pichavé b. prstov.
Typické je začervenanie a svrbenie koţe s nadmerným potením. Niekedy sa tvoria vezikuly
naplnené čírou al. krvavou tekutinou. B. sa zhoršujú po aplikácii tepla.
Dfdg. – 1. erythema nodosum; 2. erythema induratum; 3. Raynaudova choroba; 4. akrocyanóza.
XII.5. Akrocyanóza – trvalá cyanóza a chlad rúk a nôh, najmä prstov, niekedy spojená s b.
Postihuje častejšie ţeny, začína sa niekedy uţ v neskoršom detstve a máva hereditárne pozadie.
Niekedy býva následkom omrznutia. Trofické zmeny, ulcerácie ani gangrény nebývajú prítomné.
Prejavuje sa najmä v chladných obdobiach.
XII.6. Livedo reticularis – je častá, pp. vazospastická porucha, postihujúca najmä ţeny >40-r.,
spojená s trvalou b. v koţi horných al. dolných končatín, svrbivými kruhovými al. škvrnitými
cyanotickými eflorescenciami. Ťaţšia forma (cutis marmorata) býva spojená s trvalým pruritom.
Dfdg. – pernio a i. koţné afekcie.
1696
XIII. Kolagénové choroby končatín
––––––––––––––––XIII.1. Sklerodermia
XIII.2. Ergotizmus
––––––––––––––––XIII.1. Sklerodermia – charakterizujú intermitentné vazospazmy, často bolestivé, stuhnutosť a
opuchy periférnych kĺbov prstov následkom kolagenózy koţe, kt. postihuje končatiny. Choroba sa
začína v mladosti a progreduje, incidencia sa odhaduje na 3 – 5 nových prípadov/r na 1 mil.
obyvateľov, ţeny bývajú častejšie postihnuté ako muţi (3:1). B. nebývajú v popredí klin. obrazu,
niekedy sa dostavujú intermitentne s Raynaudovým fenoménom. Bývajú to pálčivé dysestézie
súvisiacie s reaktívnou hyperémiou, niekedy je prítomné skrehnutie a hypestézie, stuhnutosť a
opuchy periférnych kĺbov prstov rúk a nôh, istá ich pohyblivosť je však zachovaná. Koţa sa
zmrašťuje a hrubne, býva bledá, voskovitého vzhľadu, jej teplota na postihnutých miestach je
zníţená a podkoţné tkanivo stvrdnuté. Pulzácia na a. radialis je zachovaná; artérie prstov sú však
obyčajne obštruované. Zisťuje sa aj mikrostómia a mnohopočetné teleangiektázie na tvári a rukách.
Dfdg. – Raynaudova →choroba, Raynaudov →fenomén.
XIII.2. Ergotizmus – postihuje jedincov, kt. uţívajú väčšie mnoţstvo ná- meľových prípravkov,
zriedka po poţití pšenice al. ţita kontaminovaného námeľom. Je to vcelku zriedkavá intoxikácia.
Charakterizujú ju pálivé b. v končatinách podobné Raynaudovmu fenoménu, spojené so
systémovými príznakmi. Postihuje najmä prsty, niekedy aj vnútornosti. E. vyvoláva konstrikciu
artérií, následkom čoho vzniká lézia endotelu, stáza krvi v kapilárach a trombóza, príp. s následnou
gangrénou. Akút. intoxikácia nemusí vyvolať zoslabenie artériových pulzov. Chron. uţívanie th.
dávok vyvoláva pokles TK. Tolerancia na vazokonstrikčné účinky námeľa veľmi kolíše.
Obehové poruchy prebiehajú v 3 štádiách: 1. štádium cyanózy al. bledosti, z kt. sa pacient rýchlo
upravuje; 2. štádium intenzívne purpurového sfarbenia, kt. sa nemení po zatlačení; úprava stavu je
ťaţšia; 3. štádium nekrózy. Po prerušení podávania námeľa sa zmeny pulzácie a príznaky ischémie
upravujú do 1 – 3 d. V 2. a 3. štádiu uţ treba podávať antikoagulanciá a vazodilatanciá.
V ťaţkých prípadoch sa dostavujú závraty, b. hlavy v oblasti čela, angina pectoris, Raynaudov
fenomén, chlad končatín a b. Bývajú prítomné aj pocity tepla a chladu, pálčivé b., známe ako ,,oheň
sv. Antona“. Môţe sa komplikovať gangrénou, v niekt. prípadoch zanecháva anestéziu koţe al.
parézy končatín.
Dfdg. – Raynaudov →syndróm.
XIV. Funkčné choroby končatín s vazodilatáciou
–––––––––––––––––––––––––––––XIV.1. Erytromelalgia
XIV.2. Thrombangiitis obliterans
XIV.3. Chronická ţilová insuficiencia
––––––––––––––––––––––––––––––
XIV.1. Erytromelalgia – je zriedkavé ochorenie so záchvatovým rozšírením koncových ciev,
charakterizované záchvatovitou bolestivou hyperémiou koţe, symetricky postihujúcou ruky a nohy
so začervenaním a opuchom. Býva častejšie v teplom prostredí a v lete.
Prim. forma je zriedkavá a častejšie bilaterálna. Postihuje väčšinou muţov stredného veku, môţe
však postihovať aj ţeny a deti. Typické sú pálčivé b., kt. trvajú niekoľko min aţ h. Dajú sa
reprodukovať zvýšením koţnej teploty na 31 – 36 °C, následkom čoho koţa sčervenie a osinavie; b.
ustupujú po ochladení, hyperestézia, začervenanie koţe, zvýšená koţná teplota.
1697
Etiológia ochorenia je neznáma, sek. môţe vznikať v priebehu rozmanitých ochorení, ako je
artérioskleróza, hypertenzia, periférna neuritída, chladové poškodenie, poly- cytémia, diseminovaná
skleróza, infekcie, hemiplégia, dna a otravy ťaţkými kovmi. Ulcerácie a gangrény pri prim. forme sú
zriedkavé.
Dfdg. – záchvaty pálčivých b. stupají a dlaní súvisiace s objektívnym lokálnym zvýšením koţnej
teploty a zmiernením b. po zdvihnutí al. ochladení postihnutej končatiny.
XIV.2. Thrombangiitis obliterans – syn. Buergerova →choroba, je charakterizovaná b. prstov al.
rúk a nôh, zriedka lýtok. Postihuje najmä muţov–fajčiarov, spojené s ulceráciami končekov prstov a
nechtových okrajov, kt. vyvoláva spočiatku segmentárny zápal artérií a ţíl stredného a malého
kalibru, najmä ulnárne, palmárne a prstové artérie. Artérie bývajú kontrahované, stvrdnuté a ich
priesvit okludovaný adherujúcimi trombami. Spolu so ţilami sú obkolesené a zlepené zápalovým
tkanivom. V akút. štádiu preniká granulačné tkanivo do všetkých vrstiev artérií (panarteriitis), v ich
priesvite býva trombus. V subakútnom štádiu sa trombus rekanalizuje. Chron. štádium
charakterizuje trombotická skleróza trombu, obalenie a obturácia artérií, vén a nervov hutným
fibróznym tkanivom.
Ide o zriedkavé ochorenie, častejšie postihuje muţov (9:1), obyčajne vo veku 30 – 40 r.; s vekom sa
jeho výskyt zvyšuje. B. sa dostavujú náhle, bývajú prudké, môţu sa dostavovať vo forme
intermitentných klaudikácií rúk a nôh, al. sú stále, pálčivé, pocity tŕpnutia a parestézie, niekedy
neznesiteľné; zhoršujú sa po zdvihnutí končatiny. Býva prítomná palpačná bolestivosť povrchových
artérií, ţíl a nervov v postihnutej oblasti, chlad končatín, dysestézie a svalová slabosť. V anamnéze
sa zisťujú migrujúce povrchové tromboflebitídy.
Objektívne sa zisťuje chlad a precitlivenosť na chlad, niekedy povrchová tromboflebitída, ulcerácie
končekov prstov a okrajov nechtov, gangrény prstov, pri ţilovej obštrukcii vlhké gangrény s
edémami. Pulzácie na a. ulnaris a a. tibialis post. chýbajú, Allenov test je pozit. (→IX.13). Pri
zdvihnutí končatiny prsty zblednú, pri jej zvesení sa začervenajú a neskôr zmodrajú. Niekedy sú to
cyklické zmeny sfarbenia po aplikácii chladu (Raynaudov fenomén). Termogram vykazuje rozdiely
teploty prstov, koţná pletyzmografia zníţený prietok krvi v jednom al. viacerých prstoch. Prítomná je
precitlivenosť na tabak. Intenzívne kontrakcie svalov prsta môţe pri pletyzmografii vyvolať
dostatočný tlak na prekonanie intravaskulárneho tlaku so zastavením krvného prúdu. K dg. prispieva
aj sonografia. Z komplikácií sú závaţné gangrény a infekcie prstov. Prítomná býva osteoporóza
končatinových kostí.
Dfdg.: 1. artérioskleróza (postihuje väčšie cievy a je obyčajne generalizovaná); 2. periarteriitis
nodosa (neposti-huje ţily), 3. obrovskobunková arteritída (postihuje najmä vetvy a. carotis); 4. sy.
hornej apertúry hrudníka.
XIV.3. Chron. žilová insuficiencia – vyvoláva tupé b. v končatinách, najmä dolných, sprevádajúce
abnormálne dilatované al. vinuté ţily. Býva neskorým následkom rozsiahleho postihnutia hlbokých
ţíl trombózou, resp. tromboflebitídou. B. sa spája s opuchmi, najmä podkoţného tkaniva.
Výraznejšia epikritická b. podmienená vredmi a induratívnou celulitídou je obyčajne následkom skôr
sek. zápalu ako kongescie. V patogenéze ochorenia sa uplatňujú hereditárne faktory, blokáda
trombózou a i. afekciami (zriedka karcinómom). Postihuje asi 15 % dospelej populácie, prevaţne
ţeny; ťaţké formy tvoria len 1 %. S vekom sa jej výskyt zvyšuje. B. býva tupá, pociťuje sa ako
napätie, tŕpnutie koţe. Predchádza jej tromboflebitída končatinových ţíl. Prítomné bývajú
ortostatické opuchy zhoršujúce sa k večeru a miznúce v noci al. leţiacej polohe. Ak opuchy dlhšie
pretrvávajú, môţu sa vyvinúť hnedé pigmentácie (hemosiderín a melanín). Beţné sú ekzémy. Po
dlhšom čase sa vyvíja podkoţná fibróza s induráciou a zdurením.
1698
Objektívne sa zisťujú opuchy, dilatované povrchové ţily, varikozity, corona phlebectasia, hypera hypopigmen-tácie, indurácia, otvorené al. zhojené vredy predkolenia. V nejasných prípadoch je
potrebná flebografia. Ako komplikácie môţu vznikať ulcerácie, neuritída n. saphenus longus.
B., a to aj pri vredoch, sa zmierňujú uţ v priebehu 5 – 30 min v leţiacej polohe, najmä so zvýšením
dolných končatín. Indikovaná je kauzálna th. vredov a dermatitídy.
XV. Artérioví insuficiencia končatín
––––––––––––––––––––––––
XV.1. Claudicatio intermittens
XV.2. Pokojové bolesti
–––––––––––––––––––––––––
XV.1. Claudicatio intermittens a XV.2. pokojové bolesti – intermitentné kŕčovité b. v svalstve
dolných končatín vyvoláva námaha, v pokoji b. ustupujú (XV.1), príp. ide o trvalé b. v končatine
spojené s hypestéziou al. dysestéziou, príp. ulceráciami a gangrénou (XV.2). Ponámahové b. sa
vyskytujú skoro vţdy na dolných končatinách, b. zapríčinené artériovou insuficienciou sa môţu
vyskytovať na horných al. dolných končatinách a závisia od stupňa závaţnosti. Postihnuté bývajú
osoby >30-r., výskyt sa zvyšuje s vekom, v neskorej starobe však klesá. Častejšie postihuje muţov
ako ţeny. Intermitentná b. býva kŕčovitá, intenzívna a dostavuje sa po definovanom stupni záťaţe.
Ťaţká ischémia zapríčiňuje pokojové a nočné b. B. sa zmierňujú po zvesení končatiny, kt. pritom
očervenie a stáva sa sinavou. Zdvihnutie končatiny má za následok jej zblednutie a zväčšenie b.
Artériová insuficiencia sa spája s rôznymi ochoreniami, ako je hypotyreóza al. myxedém, diabetes
mellitus, hypercholesterolémia, hyperlipoproteinémia, xantomatóza a dlhodobé fajčenie. Oklúzia
tepien vyvoláva ulcerácie, gangrény ap.
Nad brušnou aortou al. aa. iliacae sa niekedy auskultačne zisťujú systolické šelesty. Ďalej sa
pozoruje zoslabenie al. vymiznutie pulzov, zníţená koţná teplota a chlad končatiny. Dôkaz
obštrukcie artérie a jej lokalizáciu poskytuje →artériografia.
XVI. Bolesti končatín psychologického pôvodu
B. v končatinách psychol. pôvodu sa niekedy pokladajú za tenzné b. Bludové a konverzné b. bývajú
častejšie vľavo. Recidivujúce b. končatín následkom nesprávneho zaťaţovania svalových skupín
psychol. al. iného pôvodu bývajú dosť časté; →I.16, →VI.2 a →VI.3.
XVII. Bolesti hrudníka
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
XVII.1. Akútny herpes zoster
XVII.2. Postherpetická neuralgia
XVII.3. Postinfekčná a segmentálna periférna neuralgia
XVII.4. Angina pectoris
XVII.5. Infarkt myokardu
XVII.6. Perikarditída
XVII.7. Aneuryzma aorty
XVII.8. Ochorenia bránice:
Infekcie hrudníkového al. pľúcneho pôvodu
Nádory hrudníka al. pľúc
Svalovokostrové ochorenia
Nádory GIT
Cholelitiáza
XVII.9. Zlomenina al. kolaps hrudného stavca
XVII.10. Syndróm kĺzavého rebra (slipping rib syndrome)
XVII.11. Akútna a subakútna postmastektomická bolesť
XVII.12. Chronická, nemalígna postmastektomická bolesť
1699
XVII.13. Neskoré postmastektomické bolesti al. regionálny karcinóm
XVII.14. Syndróm posttorakotomickej bolesti
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––XVII.1. Akútny herpes zoster →IX.7.
XVII.2. Postherpetická neuralgia →IX.8.
XVII.3. Postinfekčná a segmentálna periférna neuralgia – spájajú sa so záchvatovitou b. v
inervačnej oblasti koreňov al. kmeňov (segmentová neuralgia), al. v inervačnej oblasti zadnej prim.
vetvy nervového kmeňa, resp. interkostálnych nervov (periférna neuralgia). B. býva spojená s
bolestivosťou koţe v postihnutom dermatóme. B. býva ostrá al. pálčivá, obyčajne intermitentná.
Môţu ju vyvolať laterálne pohyby trupu al. chrbtice. Prítomná býva palpačná bolestivosť pri výstupe
nervu, napr. v strednej axilárnej al. parasternálnej čiare. Poúrazové neuralgie charakterizuje trvalá b.
s exacerbáciami. Príčinou neuralgie môţe byť postinfekčná radikulitída, osteoartrotické výbeţky al.
lézie chrbtice, úraz, toxické a metabolické faktory a i. Akút. neuralgia vzniká najčastejšie následkom
infekcií horných dýchacích ciest al. úrazu, chron. neuralgie následkom chybnej mechaniky tela,
lordózy al. skoliózy, úrazu a artritídy. Prim. neuralgia je zriedkavá.
Dfdg. – treba rozlíšiť jednotlivé druhy neuralgií podľa príčin (postinfekčná, osteoartritická,
traumatická, toxická, metabolická a i.).
XVII.4. Angina pectoris – b. je kardinálnym príznakom →angina pectoris (stenokardia). Býva
lokalizovaná retrosternálne, zvyčajne za strednou a hornou časťou sterna al. nad celým prekordiom.
Je ohraničená na určitú plochu, kt. pacient obyčajne ukáţe priloţením dlane, na rozdiel od b. pri
neurocirkulačnej asténii, kde býva b. bodová a chorý ju lokalizuje prstom. Veľmi podobná b. býva pri
perikarditíde (nie je však záchvatová). Typické je vyţarovanie b. do ľavého ramena, pozdĺţ
ulnárneho okraja aţ do malíčka. Menej často sa b. šíri do oblasti krku, sánky al. za dolnú časť
sterna, do epigastria, inokedy za ľavú lopatku, výnimočne do pravého ramena a šije. B. býva
zvieravá (hrudník v obruči), inokedy tlaková (,,balvan“ na prsiach), pálivá (ako od horúcej ţehličky)
al. rezavá. Pichavá b. v oblasti srdcového hrotu, al. pocit krátkeho zovretia srdca, býva pri
neurocirkulačnej asténii (počas námahy sa však stráca al. vzniká aţ po skončení záťaţe, keď sa uţ
odpočíva). B. pri angina pectoris býva intenzívna a stereotypná, ale niekedy sa spája s pocitom
strachu (angor animi). Trvá krátko, niekedy len desiatky s, najčastejšie 3 – 5 min, dlhšie (15 – 20
min) trvá, ak b. vznikla po emocionálnom napätí. Trvanie b. >20 min má vţdy budiť podozrenie na
→infarkt myokardu, najmä ak sa mení aj jej kvalita (býva intenzívnejšia a spája sa s vegetatívnymi
príznakmi – nauzeou aţ vracaním, potením a neodpovedá na nitroglycerín).
Typická je odpoveď stenokardie na nitroglycerín. Po jeho sublingválnom podaní al. aplikácii vo
forme spreja, nastáva bezprostredné vymiznutie b. do 2 – 3 min. Ak sa chorému uľaví aţ neskôr (o
10 – 20 min), nejde pp. o angina pectoris. Naopak, ak b. po nitroglyceríne neustúpi a pretrváva,
spája sa s ďalšími príznakmi, ako je dýchavica, nauzea a vracanie, bledosť a studený pot na čele,
treba predpokladať rozvoj infarktu myokardu. Ak sa po nitroglyceríne dostaví úľava, ale záchvat sa
onedlho zopakuje a chorý potrebuje viac ako 2 – 3 tbl. v neveľkom časovom odstupe, ide o
nestabilnú angínu pectoris al. infarkt myokardu. Niekedy je b. pri angina pectoris atypická a dfdg.
ťaţko odlíšiteľná od b. inej príčiny.
XVII.5. Infarkt myokardu – prejavuje sa typicky retrosternálnou, obyčajne zvieravou b., kt. vyţaruje
do pleca, krku, čeľuste al. epigastria. Ide o následok ischemickej nekrózy myokardu; →infarkt
myokardu. Postihuje stredné a staršie vekové skupiny, najmä muţov. B. sú difúzne, lokalizované
centrálne, retrosternálne, tlakové al. zvieravé. Obyčajne sú veľmi silné a trvajú niekoľko h; pomaly
ustupujú a v priebehu 1 – 2 d vymiznú. Prítomná býva dýchavica, potenie, nauzea a vracanie,
nepokoj, vzrušenie, celková slabosť.
1700
Fyzik. nález môţe byť negat., niekedy je prítomná hypertenzia, galopový rytmus a dysfunkcia
papilárneho svalu s mitrálnym regurgitačným šelestom, ako aj prejavy zlyhania srdca. Zvýšená býva
aktivita myokardiálnych enzýmov (CK, LD, AST), typický EKG nález (elevácia segmentu ST, vlna Q)
a abnormálny rádionuklidový sken.
Ak pacient preţije akút. infarkt, b. sa v priebehu 1 – 2 d zmiernia a postupne vymiznú; niekedy sa
dostavia recidívy. Z komplikácií je najzávaţnejšie akút. zlyhanie srdca s exitom, kongestívne
zlyhanie srdca, kardiogénny šok, postinfarktový sy., perikarditída, perforácia septa, ruptúra
chlopňového cípu, nástenná trombóza a embolizácia, aneuryzma srdca, hlboká ţilová trombóza a
embólia pľúcnice. Rekonvalescencia trvá niekoľko mesiacov.
Dfdg. – 1. angina pectoris; 2. disekujúca aneuryzma; 3. embólia pľúcnice; 4. spazmus paţeráka; 5.
hiátová hernia; 6. perikarditída.
XVII.6. Perikarditída – prejavuje sa akút. ostrou, intenzívnou b. v prekordiu, kt. pripomína
pleuritickú b., niekedy vyţaruje cez strednú čiaru hrudníka dozadu, inokedy imituje propagáciu b. pri
angina pectoris, príp. sa šíri do horného okraja m. trapezius. Zhoršuje sa pri prehĺtaní, niekedy je
synchrónna so systolou srdca, inokedy stála. Zmierňuje sa v predklone. V chron. prípadoch môţe
byť prítomná horúčka a strata hmotnosti. Pri väčšom výpotku je zníţený minútový vývrh srdca.
Objektívne sa zisťuje trojfázový trecí perikardiálny šelest, pri väčšom výpotku sú oslabené srdcové
ozvy, prítomný paradoxný pulz a typická konfigurácia srdcového tieňa na rtg. snímke, zistiteľná aj
sonografiou a angiografiou. Typické sú zmeny EKG – elevácia úseku ST a invertované vlny T – a to
aj pri neprítomnosti výpotku. Príčinou perikarditídy býva najčastejšie infekcia, kolagenózy, cievne
ochorenia, neţiaduce účinky liečiv a úrazy srdca.
Dfdg. – 1. angina pectoris; 2. infarkt myokardu; 3. embólia pľúcnice; 4. hiátová hernia; 5. spazmus
ezofágu a i.
XVII.7. Aneuryzma aorty – spája sa s b. v strednej čiare hrudníka, kt. vyţaruje do chrbta, medzi
lopatky. ,,Pravá“ aneuryzma postihuje všetky tri vrstvy aorty – intimu, médiu i adventíciu, pri
,,nepravej“ aneuryzme ide o disrupciu intimy a médie, takţe stena aorty pozostáva len z adventície,
príp. perivaskulárneho koagula. V minulosti bol jej hlavnou príčinou syfilis, v súčasnosti ide
najčastejšie o následok cystickej nekrózy médie, artériosklerózy, Marfanovho sy., hypertenzie a
úrazu. Pri väčšej aneuryzme aorty je b. hĺbková, difúzna, lokalizovaná za sternom. Pri disekcii
vzniká náhle intenzívna b. s maximom na začiatku. Môţe sa vyvinúť kongestívne zlyhanie srdca.
Objektívne sa zisťujú rozdiely pulzu a TK medzi obidvoma hornými končatinami, novovzniknutý
regurgitačný šelest a neurol. poruchy. Na rtg. sníme je rozšírené horné mediastínum, aortograficky
sa zistí dvojitý priesvit aorty. Ako komplikácia sa vyvíja aortálna insuficiencia, oklúzia veľkých ciev,
hypotenzia a exitus. Chron. priebeh sa spája s b. a rizikom embolizácie.
Aneuryzma aorty býva pomerne zriedkavou príčinu chron. retrosternálnych b., vyvoláva skôr
dramatické, zničujúce akút. b. vyţadujúce okamţitý th. zásah.
Dfdg. – 1. angina pectoris; 2. ochorenia pľúc; 3. diskopatia torakálnej oblasti; →aneuryzma aorty.
XVII.8. Ochorenia bránice – spájajú sa s b., kt. vychádzajú z bránice následkom iritácie n.
phrenicus chorobnými procesmi lokalizovanými nad bránicou. Diafragmatická b. je tupá, hĺbková,
ťaţko lokalizovateľná. Pri iritácii senzitívnych vláken C 3, C4 a C5 n. phrenicus sa b. pociťuje na
vrchole pleca a pozdĺţ horného okraja m. trapezius, príp. v inervačnej oblasti, pri postihnutí
interkostálnych nervov Th6, Th7 a Th8 vyţaruje b. do prednej steny hrudníka, epigastria a
korešpondujúcej oblasti chrbta. Pri postihnutí pľúc sú v popredí respiračné príznaky, pri postihnutí
GIT al. subfrenickej oblasti – príznaky zo strany GIT. Prítomné býva čkanie. Pri rtg. vyšetrení sa
niekedy zisťuje unilaterálne zvýšený stav bránice s obmedzením jej pohyblivosti, inokedy pleurálny
1701
výpotok, pomocou sonografie brucha prítomnosť neechogénnej oblasti, rádionuklidovým vyšetrením
vyjasnenie medzi pečeňou a srdcom a pomocou CT al. jadrovej magnetickej rezonancie vyjasnenie
pod bránicou.
Th. – závisí od základného ochorenia.
Dfdg. – treba vylúčiť ochorenia srdca, pľúc, kostrosvalového systému a GIT, najčastejšie infekčné a
nádorové ochorenia, ako sú: 1. infekcie hrudníkového al. pľúcneho pôvodu; 2. nádory hrudníka al.
pľúc; 3. svalovokostro-vé afekcie; 4. nádory GIT; 5. cholelitiázu.
XVII.9. Zlomenina al. kolaps hrudného stavca – charakterizuje b. hrudníka al. v dermatóme.
Mierna kompresia nervového koreňa vyvoláva lokalizovanú b., ťaţká kompresia aj radikulárne
vyţarovanie; →IX.4, →XXVII.7 a →XXVII.8.
XVII.10. Syndróm kĺzavého rebra – angl. slipping rib syndrome, rib tip syndrome, je
charakterizovaný chron. b. rebrového oblúka, kt. môţu imitovať viscerálnu b., pp. následkom iritácie
interkostálnych nervov naliehajúcimi chrupavkami hypermobilných rebier, najčastejšie 8., 9. a 10.
rebra. Sú to stále, tupé b., kt. sa vyskytujú pomerne často, najčastejšie vo veku 15 – 60 r., častejšie
u ţien (3:1), môţu byť bilaterálne. Trvajú niekoľko h aţ niekoľko týţd. i dlhšie. Zhoršujú sa pri
pohybe, najmä laterálnej flexii a rotácii trupu, typicky pri vstaní z kresla, manipuláciou s postihnutými
rebrami a ich chrupavkami. Úľava nastáva po obmedzení pohybov. Niekedy sa pridruţujú depresie
a úzkostné stavy. Časté sú dg. omyly a zbytočné chir. zákroky.
Dg. sa stanovuje na základe klin. príznakov; potvrdzuje ju priaznivý účinok blokády interkostálnych
nervov lokálnym anestetikom.
Th. – v ľahších prípadoch stačí pacienta upokojiť a zbaviť strachu pred váţnym ochorením, v
ťaţších prípadoch moţno vykonať extirpáciu postihnutých rebier.
Dfdg. – 1. ochorenia ţlčových ciest; 2. ţalúdkový al. dvanástnikový vred.
XVII.11. Akút. a subakút. postmastektomická bolesť – b. sa dostavuje po rozsiahlych chir.
výkonoch na hrudníku, radikálnej mastektómii al. jej modifikáciách. B. sú lokalizované v axile, na
laterálnej strane hrudníka a vnútornej strane ramena. Ide o pálčivé b., parestézie, al. anestéziu
následkom transekcie al. neuropraxie interkostobrachiálneho nervu, niekedy sa zhoršujúce po
ľahkom dotyku koţe. B. interkostobrachiálneho nervu s parestéziami al. anestéziou trvá aţ tri mes.,
zriedka dlhšie, nebýva veľkým problémom. B. následkom incízie býva minimálna, pre hypestéziu po
odstránení prsníka. Niekedy sa pridruţuje alodýnia a i. prejavy parciálnej denervácie.
XVII.12. Chron., nemalígna postmastektomická bolesť – býva chron., ťaţko zvládnuteľná.,
dostavujú sa bezprostredne al. krátko po mastektómii na prednej stene hrudníka, obyčajne
jednostranné, kt. nekorešpondujú s anatomickým postihnutím. Častejšie je postihnutá dominantná
strana. Príčina b. je neznáma, predpokladajú sa psychol. emocionálne a sociálne faktory al. reakcia
na recidívu ochorenia. B. majú pálčivý charakter, zvýšená býva reakcia na jemné dotyky al. štípanie
koţe, b. sa však nezhoršuje po aplikácii tlaku (napr. fonendoskopu). Typické je neznášanie protézy,
šiat, dotyku. Prítomná býva emocionálna labilita, depresie a epizódy plaču, odmietanie pohlavného
styku. B. bývajú stále a nezmierňujú sa po analgetikách.
Objektívne sa zisťuje zvýšená reakcia na dotyk, hyperestézia na pichnutie a štípnutie, al. loţisková
anestézia, neprítomnosť anatomickej distribúcie b., palpačnej bolestivosti sterna a rebier; prítomné
bývajú spúšťacie body.
Dfdg. – 1. Herpes zoster; 2. lokálna infekcia; 3. radiačná nekróza rebier; 4. neuralgia po incízii (sy.
interkostálno-brachiálnych nervov; 5. akút. al. subakút. postmastektomická b.; 6. neurómy.
1702
XVII.13. Neskoré postmastektomické bolesti al. regionálny karcinóm – sú vyvolané lokálnymi,
subkutánnymi, kostnými al. viscerálnymi metastázami karcinómu prsníka, príp. šírením nádoru do
lymfatických uzlín, extradurálneho priestoru a plexus brachialis. U oţiarených pacientov je častejšie
postihnutie plexus brachialis, súčasne sa tu na koţi zisťujú teleangiektázie s pigmentáciou a
príznakmi radiačnej artritídy. Dostavujú sa obyčajne po vyše 3 r. po začatí th. následkom lokálnych
metastáz. Najčastejšie sú to b. v chrbtici, hrudníku a ramene, strednej aţ silnej intenzity. Pri léziách
plexus brachialis majú hlodavý, vŕtavý al. bodavý charakter; dostavujú sa spontánne. Po oţiarení
plexus brachialis sú to pálčivé, šľahavé b., parestézie al. pocity tŕpnutia. Prítomná býva svalová
slabosť a obmedzenie pohyblivosti ipsilaterálnej končatiny.
Objektívne sa zisťuje Bernardov-Hornerov sy. a príznaky postihnutia plexus brachialis (anestézia,
svalová slabosť a atrofia svalov) na ipsilaterálnej strane, ako aj prejavy recidívy procesu na hrudnej
stene al. v supraklavikulárnej oblasti. Postihnuté kosti sú bolestivé na poklep.
Pacienti s metastázami do kostí, vnútorností a postihnutím plexus brachialis majú zlú prognózu.
Rádioterapia zmierňuje b. a predlţuje ţivot, ale môţe spôsobiť progredujúce poškodenia. B. bývajú
refraktérne na narkotické analgetiká. Zníţená je pracovná a sociálna aktivita a následkom chron.
priebehu sa môţe vyvinúť depresia.
Dfdg. – 1. Herpes zoster; 2. pleuritída súvisiaca s infekciou; 3. sekundárne nádory, napr.
Pancoastov nádor s postihnutím plexus brachialis.
XVII.14. Syndróm posttorakotomickej bolesti – charakterizujú b., kt. recidivujú al. pretrvávajú po
torakotómii spoň 2 mes. po zákroku. Príčinou b. pri benígnych nádoroch sú neurómy, pri malígnych
nádoroch, nádorová infiltrácia zväzkov interkostálnych nervov. Ide o b. v mieste incízie, kt. obyčajne
do 2 mes. vymiznú. Pálčivé b. al. parestézie môţu pretrvávať aj dlhšie, niekedy majú pleuritický
charakter. Zhoršujú sa pri pohyboch ipsilaterálneho pleca. Ak išlo o nádor s postihnutím pleury a
hrudnej steny, pretrvávajúca b. môţe vzniknúť následkom recidívy nádoru v torakotomickej jazve.
Objektívne sa zisťuje palpačná bolestivosť, strata citlivosti, anhidróza v mieste jazvy,
lymfadenopatia. Pri auskultácii je oslabené dýchanie následkom tumoru pľúc al. malígneho
pleurálneho výpotku. Prítomné bývajú neurol. príznaky z postihnutia plexus brachialis, chudnutie a
anémia. Špecifický spúšťací bod s okamţitou úľavou b. po inj. anestetika svedčí o benígnej povahe
b. následkom vzniku traumatického neurómu. Prítomnosť recidivujúceho nádora odhalí CT
vyšetrenie.
B. následkom neurómu ustupuje v priebehu mesiacov aţ rokov. Zmierňuje sa po antidepresívach a
antikonvulzívach, pri b. následkom recidívy nádoru sa osvedčuje blokáda interkostálneho nervu al.
oţiarenie. Pri dlhšej imobilizácii hornej končatiny môţu exacerbovať b. následkom ,,zmrazeného``
pleca, kt. si vyţaduje agresívnu fyzioterapiu.
Dfdg. – epidurálne lézie al. nádor v perivertebrálnej oblasti.
XVIII. Bolesti hrudníka psychologického pôvodu
–––––––––––––––––––––––––XVIII.1. Tenzné svalové bolesti
XVIII.2. Ilúzie bolestí
XVIII.3. Konverzná bolesť
–––––––––––––––––––––––––XVIII.1. Tenzné svalové bolesti – sú takmer trvalé b. na hrudníku následkom dlhotrvajúcej
kontrakcie svalov súvisiacej s emocionálnymi príčinami. Niekedy býva symetrická, častejšie však
postihuje zadnú al. prekordiálnu oblasť hrudníka. Je oveľa zriedkavejšia ako tenzná b. hlavy.
Prekordiálna b. sa spája s tachykardiou a obavou z ochorenia srdca; →III.2; →I.16.
XVIII.2. Bludy bolestí – najčastejšie sú bludy prekordiálnych b.; →1.16.
1703
XVIII.3. Konverzná bolesť – najčastejšie sú prekordiálne konverzné b. s tachykardiou spojené s
mylným presvedčením o ochorení srdca. Často imitujú angínu pectoris, organický podklad však
chýba; →1.16.
XIX. Bolesti hrudníka prenesené z brucha a GIT
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––XIX1. Subfrenický absces
XIX2. Hernie brušných orgánov
XIX3. Poruchy motility paţeráka
XIX4. Ezofagitídy
XIX5. Refluxná ezofagitída s peptickým vredom
XIX6. Karcinóm paţeráka
XIX7. Ţalúdkový vred
XIX8. Dvanástnikový vred
XIX9. Choroby hrudných orgánov spojené s bolesťou
Bolesť prenesená z brucha
Perikarditída
Diafragmatická hernia
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Bolesťové podnety z brušnej oblasti sa dostávajú do CNS trojakými aferentnými nervovými
vláknami: 1. vegetatívnymi vláknami z vnútorností a ich serózy; 2. somatickými (cerebrospinálnymi)
vláknami z parietálneho peritonea a z brušnej steny; 3. senzitívnymi vláknami v n. phrenicus z
bránice a peritoneálneho krytu pečene, púzdra sleziny, mimopečeňových ţlčových ciest, malej
predstierky a z časti ţalúdkovej serózy. Tomu zodpovedajú tri rozličné typy b., kt. sa však často
kombinujú.
Viscerálnu bolesť sprostredkujú sympatikové a parasympatikové vlákna brušných spletí. Brušné
orgány a ich peritoneálny kryt (viscerálne peritóneum) nie sú citlivé na podnety, ako je pichanie,
rezanie, stláčanie a pálenie. Ani zdravá sliznica tráviacej rúry nie je citlivá, ako to ukazujú bioptické
odbery; citlivou na fyz. a chem. podnety sa stáva aţ prekrvená a zapálená sliznica. B. v dutom
orgáne vyvoláva jeho rozpätie, intenzívna kontrakcia (spazmus) jeho steny a ischémia hladkého
svalu dutého orgánu.
Viscerálna b. sa pociťuje ako tupý tlak s nepresnou lokalizáciou. Zväčša ju cítiť v oblasti stredovej
čiary, príp. v bočných častiach, ako je to pri ţlčníkovej al. obličkovej kolike. Intenzita viscerálnej b.
kolíše a pri záchvatovom vystupňovaní sa označuje ako kŕč al. kolika. Chorý sa pokúša o úľavu
tlakom na miesto b., krčením sa, menením polohy. Neurčitosť b. sa ešte zvyšuje mechanizmom
visceroviscerálnych reflexov. Napríklad pri cholelitiáze vznikajú spazmy hrubého čreva, kt. môţu byť
v popredí klin. obrazu.
Somatická bolesť vzniká následkom dráţdenia parietálneho peritónea, kt. má somatickú senzitívnu
inerváciu. Podobne vzniká aj ťahom za nástennú pobrušnicu zadnej brušnej steny, kt. tam
prechádza do mezentéria a mezokolónu.
Somatická b. je stála a je lokalizovaná presne v mieste podráţdenia. Jej stupeň závisí od druhu a
intenzity podnetu. Zápal pobrušnice zapríčiňuje reflexný spazmus priliehajúcich svalov, défense
musculaire. Peritoneálna b. sa zhoršuje tlakom a zmenou napätia pobrušnice, preto ju zhoršuje
palpácia, pohyby, kašeľ, kýchanie. Na rozdiel od koliky pacient leţí pokojne a vyhýba sa pohybom.
U zoslabnutých, starých pacientov, psychotikov, ťaţko chorých so zastretým vedomím, ako aj po
kortiskosteroidoch však môţe nastať aj perforácia dutého orgánu s malou b. a bez stuhnutia brušnej
steny.
1704
Frenická bolesť vzniká podráţdením n. frenicus, kt. vlákna pochádzajú zo segmentu C 3–5. Je lepšie
lokalizovaná a navyše vyţaruje do niekt. z pliec, šíri sa retrosternálne a prekordiálne, čím môţe
napodobňovať srdcové ocho-renie. Zosilňuje sa dýchaním, kašľaním a vysokým stavom bránice.
Viscerálne, somatické a frenické b. sa zjavujú aj samostatne, ale častejšie sa vyskytujú v
kombinácii.
XIX.1. Subfrenický absces – prejavuje sa b. vyvolanými nahromadením hnisu pod bránicou. Často
sa propagujú do pleca. Vznikajú po brušných zákrokoch, najmä pre perforáciu dutého orgánu,
niekedy po tupých úrazoch brucha; →abscessus subphrenicus. B. sú lokalizované v epigastriu,
bývajú tupé, difúzne, niekedy vyţarujú do pleca. V niekt. prípadoch je prítomná bolestivosť pozdĺţ
rebrového oblúka. Prítomná býva horúčka, malát-nosť chudnutie, čkanie.
Objektívne sa zisťuje palpačná bolestivosť epigastria a pozdĺţ rebrového oblúka, unilaterálne
obmedzenie pohyblivosti bránice, niekedy pleurálny výpotok, leukocytóza, zrýchlená sedimentácia
krviniek. Absces sa dá znázorniť pomocou sonografie al. CT. V hnise sa zisťujú najčastejšie E. coli,
streptokoky skupiny A, stafylokoky, Klebsiella, enterokoky, anaeróby.
Th. – antibiotiká, príp. chir.
Dfdg. – rôzne iné ochorenia GIT.
XIX.2. Hernie brušných orgánov – b. je následkom protrúzie brušného orgánu cez brušnú stenu.
Býva zapríčinená oslabením bránice, a to kongenitálnym al. získaným, napr. po úraze al. následkom
degeneratívnych zmien. B. vzniká v herniovanom orgáne al. v otvore v stene; pri hiátovej hernii je
najmä epigastrická. Epigast-rická b. má pálčivý charakter (imituje peptický vred, meteorizmus,
aerofágiu), niekedy sa pociťuje retrosternálne (imituje angina pectoris), inokedy v pravom hornom
kvadrante (imituje cholelitiázu). Dostavuje sa po jedení al. v leţiacej polohe. Zhoršuje sa po niekt.
jedlách, napr. strukovinách, salicylátoch, alkohole, napínaní brucha, zvýšení vnútrobrušného
tlaku.Zvýšený ezofageálny reflux vyvoláva kofeín a nikotín, kt. relaxujú dolný sfinkter paţeráka.
Fyzikálny nález je negat., pomocou rtg. sa dá dokázať dislokácia vnútorností (ţalúdka al. čreva) nad
bránicu. Dg. sa dá overiť aj endoskopicky.
Dfdg. – 1. angina pectoris, 2. cholelitiáza, 3. refluxná ezofagitída bez herniácie, 4. pankreatitída a i.
XIX.3. Poruchy motility pažeráka – záchvaty silných b. následkom difúznych porúch svaloviny
paţeráka spojených so spazmami al. nedostatočným uvoľnením sfinktera kardie sú pomerne
zriedkavé. B. sú dobre lokalizovateľné, najmä retrosternálne v strednej čiare medzi epigastriom a
mostíkom. Dostavujú sa náhle, intenzívne, ostré, rezavé al. kŕčovité, trvajú 30 s aţ niekoľko min a
zanechávajú pocit tupého tlaku. Záchvaty nebývajú časté. Beţná je aerofágia a grganie; b. sa
zhoršujú pri hltaní. Vyskytuje sa u mladých jedincov a osôb stredného veku obidvoch pohlaví. U
pacientov s →achaláziou dolného ezofágového sfinktera býva prítomná dysfágia. Úľava nastáva po
myorelaxanciách hladkého svalu (amylnitrit, nitroglycerín).
Pacienti vedia obyčajne presne prstom označiť miesto b. Dg. sa potvrdzuje gastroskopiou, rtg.
ţalúdka, ezofagoskopiou al. manometriou paţeráka, pri kt. sa zisťuje zvýšená al. asynchrónna
motilita paţeráka, spazmy al. dilatácia paţeráka. Prehltnutá báriová kaša sa hromadí v paţeráku,
kým sa jeho sfinkter náhle neuvoľní. Pri dlhotrvajúcej achalázii sa v paţeráku nájdu zvyšky potravy.
Manometria paţeráka vykazuje poruchu motility so stratou peristaltiky, inokedy silné kontrakcie al.
,,spazmy“. Pri achalázii sa následkom kontrakcií sfinkter kardie po prehltnutí sústa nevie normálne
relaxovať, hoci tlak sfinkteru je normálny.
B. bývajú intenzívne a epizodické, niekedy celodenné. Môţe ich zhoršovať strach a jedenie. Častá
je anorexia, vracanie a chudnutie. Niekedy sa achalázia komplikuje aspiračnou pneumóniou.
1705
Zvýšená je incidencia rakoviny paţeráka. Pacienti obyčajne prichádzajú na operačný zákrok, aţ keď
sú ich ťaţkosti neznesiteľné.
Dfdg. – 1. perikarditída; 2. embólia pľúcnice; 3. angina pectoris; 4. disekujúca aneuryzma; 5.
terciárne kontrakcie paţeráka u starších osôb; 6. karcinóm ezofágu.
XIX.4. Ezofagitída – prejavuje sa b. následkom zápalu sliznice paţeráka. B. sú lokalizované
retrosternálne, v závislosti od príčiny v hornej (moniliáza) al. dolnej časti paţeráka (refluxná
ezofagitída). Na sliznici dolnej časti paţeráka sa zisťujú zmeny rete papillae aţ hemoragický zápal s
ulceráciami a zánikom sliznice.
Ide o pomerne časté ochorenie postihujúce osoby stred- ného veku, najmä obézne, častejšie ţeny.
B. sú lokalizované retrosternálne, majú pálčivý charakter, dostavujú sa najmä v noci, v polohe
naznak, predklone, sediacej polohe s predklonom, ako aj po kyslých, horúcich al. chladných
nápojoch. Zmierňujú sa po antacidách. U gravidných ţien po pôrode vymiznú, ak nepretrváva
obezita. Niekedy sa ochorenie komplikuje ulceráciou s následnými striktúrami a dysfágiou. Chron.
ezofagitída inklinuje ku vzniku karcinómu.
Dfdg. – 1. kandidová ezofagitída; 2. herpetická ezofagitída; 3. cudzie teleso v stene ezofágu; 4.
Crohnova choroba.
XIX.5. Refluxná ezofagitída s peptickým vredom – sa spája s retrosternálnymi pálčivými b.
následkom refluxu kyslej ţalúdkovej šťavy, kt. vyvoláva zápal a ulcerácie sliznice paţeráka. Zmeny
sliznice dolnej časti ezofágu kolíšu od miernych zmien rete papillae po ťaţký hemoragický zápal s
ulceráciou a zánikom sliznice. Typické sú retrosternálne b. v strednej čiare vyţarujúce z processus
xiphoideus aţ do krku. Zhoršujú sa v polohe naznak a v predklone. Prítomné býva pálenie ţáhy a
kyslé grganie. Pri ulcerácii bývajú b. silné, stále, trvajú niekoľko min aţ h. B. sa zhoršujú v leţiacej
polohe naznak, v predklone, sediacej polohe s predklonom, ako aj po poţití horúcich, chladných al.
kyslých nápojov. B. ustupuje po antacidách. Ochorenie postihuje najmä mladších jedincov a osoby
stredného veku, častejšie ţeny, najmä obézne a gravidné. Po pôrode, ak nepretrváva obezita, b.
miznú.
Objektívne sa pri ezofagoskopii zisťuje začervenanie sliznice paţeráka aţ hemoragická ezofagitída,
príp. ulcerácie. Manometricky sa dokáţe zníţený tonus sfinktera kardie, pH-metriou kyslý reflux a
reprodukcia b. pomocou instilácie 0,1 mol HCl proximálne od sfinktera kardie.
Dfdg. – 1. kandidová ezofagitída; 2. herpetická ezofagitída; 3. cudzie teleso v stene ezofágu; 4.
Crohnova choroba.
XIX.6. Karcinóm pažeráka – sa prejavuje b. následkom malígnej transformácie dlaţdicového
epitelu hornej čas-ti ezofágu al. sliznice jeho dolnej časti. B. býva neskorým príznakom, najmä po
rozšírení nádoru, je lokalizovana retrosternálne, niekedy sa šíria do chrbta. Častejšia je spočiatku
dysfágia, bez b., regurgitácia a recidivujúce pneumónie. Ide o pomerne zriedkavý nádor, častejší
výskyt sa pozoruje v Iraku a Iráne, najmä u Kurdov, ďalej v Lake Victoria, vých. Afrike. Predpokladá
sa tu vplyv potravinových karcinogénov, fajčenia a častejší výskyt prekanceróz (chron. ochorenia
ezofágu, ako je achalázia, Barrettova ezofagitída).
Objektívne sa zisťuje chudnutie, cervikálna lymfadenopatia, najmä postihnutie hlbokých
sternokleidomastoido-vých uzlín. Pri rtg. vyšetrení sa nájde zúţenie priesvitu s dilatáciou ezofágu.
Prítomná býva sideropenická anémia.
Th. je chir. V pokročilých, inoperabilných prípadoch sa vykonáva paliatívny zákrok (bypass al.
jejunostómia).
Dfdg. – 1. benígna striktúra; 2. achalázia paţeráka.
1706
XIX.7. Žalúdkový vred →XXI.4.
XIX.8. Dvanástnikový vred →XXI.5.
XIX.9. Choroby hrudných orgánov spojené s bolesťou zahrňujú: 1. b. prenesenú z brucha; 2.
perikarditídu; 3. diafragmatickú herniu
XX. Bolesti brucha neurologického pôvodu
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
XX.1. Akútny herpes zoster
XX.2. Postherpetická neuralgia
XX.3. Segmentálna al. interkostálna neuralgia
XX.4. Syndróm 12. rebra
XX.6. Syndróm zaškrtenia brušného koţného nervu
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
XX.1. Akútny herpes zoster
XX.2. Postherpetická neuralgia
XX.3. Segmentálna al. interkostálna neuralgia
Poúrazové b. bývajú stále so záchvatmi exacerbácií.
Dfdg. – 1. ochorenia obličiek a ureterov; 2. ochorenia miechy; 3. ochorenia pľúc.
XX.4. Syndróm 12. rebra – býva následkom dráţdenia interkostálneho nervu naliehajúcim 12. al.
11. rebrom. Charakterizuje ho chron. b. v boku, niekedy s exacerbáciami a vyţarovaním do slabiny.
Vyskytuje sa pomerne často, najmä u ţien (4:1) vo veku 20 – 40 r. Môţe začínať v gravidite. B.
bývajú ostré al. tupé, spočiatku niekedy lancinujúce, stále, ich intenzita kolíše. Niekedy imituje
renálnu koliku. Zhoršujú ju niekt. pohyby, ako striedavá flexia a extenzia chrbtice (napr. pri
vysávaní), zmierňujú sa pri flexii chrbtice (napr. pri sedení v predklone). Niekedy vyvoláva depresiu.
Objektívne sa zisťuje palpačná bolestivosť postihnutého rebra. B. ustupuje po blokáde
interkostálneho nervu miestnym anestetikom.
Th. – upokojenie pacienta, v ťaţších prípadoch excízia časti rebra.
Dfdg. – 1. ochorenie obličiek al. ureterov; 2. ochorenie chrbtice; 3. pľúcne ochorenie.
XX.6. Syndróm zaškrtenia brušného kožného nervu – angl. entrapment, charakterizujú
segmentálne b. v brušnej stene následkom zaškrtenia koţného nervu do svalovej vrstvy, obyčajne
na vonkajšom okraji pošvy m. rectus, al. v pooperačnom jazvovitom tkanive. Bývajú unilaterálne,
obmedzené na niekt. dermatóm. Majú ostrý a pálčivý charakter, spočiatku sú intermitentné,
dostavujú sa pri prudkom pohybe, kašli a zvýšení vnútrobrušného tlaku. Dajú sa typicky vyvolať
tlakom na bolestivé miesto hrotom prsta, tuţkou al. podobným predmetom. Pri zaškrtení nervu v
pošve m. rectus sa b. dostavujú len pri napnutí brušnej steny, napr. v leţiacej polohe pri pokuse o
nadvihnutie hlavy a krku z lôţka. Pri obvyklom vyšetrovaní na posteli s uvoľnenou brušnou stenou
dg. často uniká pozornosti. Úľava nastáva po inj. miestneho anestetika do spúšťacej zóny.
Dfdg. – 1. závaţné vnútrobrušné procesy, ako akút. apendicitída (netrvá týţdne aţ mesiace, b. sú aj
pri uvoľnenej brušnej stene a prítomné sú ďalšie prejavy apendicitídy); 2. iné segmentálne b.
(→interkostálna neuralgia); 3. b. psychol. pôvodu (najmä u mladých ţien).
XXI. Bolesti brucha viscerálneho pôvodu
–––––––––––––––––––––––––––––––––––
XXI.1. Kardiálna insuficiencia
XXI.2. Cholecystopatie
XXI.3. Postcholecystektomický syndróm
1707
XXI.4. Chronický ţalúdkový vred
XXI.5. Chronický dvanástnikový vred
XXI.6. Karcinóm ţalúdka
XXI.7. Karcinóm pankreasu
XXI.8. Chronická ischémia mezentéria
XXI.9. Crohnova choroba
XXI.10. Chronická obstipácia
XXI.11. Syndróm dráţdivého čreva
XXI.12. Divertikulóza čreva
XXI.13. Karcinóm hrubého čreva
–––––––––––––––––––––––––––––––––––
XXI.1. Kardiálna insuficiencia – spája sa často s hĺbkovou b., lokalizovanou v epigastriu al.
pravom hornom kvadrante. Je pp. následkom distenzie pečeňového púzdra a ischémie čriev.
Súčasne bývajú prítomné ďalšie príznaky kardiálnej insuficiencie (dýchavica, opuchy, zníţená
tolerancia námahy atď.).
Objektívne sa zisťuje bolestivá hepatomegália a i. prejavy kardiálnej insuficiencie (rachoty na
bázach pľúc, zvýšená náplň krčných ţíl, edémy, niekedy ascites a galop). Na rtg. býva
kardiomegália a prejavy edému pľúc. Následkom kongescie pečene býva zvýšená aktivita LD a AST
a hodnota bilirubínu v sére. B. sa zmierňuje po spazmolytikách a anodynách.
Dfdg. – hepatitída a cholecystopatie.
XXI.2. Cholecystopatie – charakterizujú b. následkom zápalu ţlčníka často spojeného s litiázou,
lokalizovanými v pravom hornom kvadrante, epigastriu a i. oblastiach brucha. Ochorenie postihuje
jedincov mladšieho a stred-ného veku, častejšie ţeny. B. pri pasáţi konkrementu cez ductus
cysticus sú intenzívne, krátko trvajúce a spojené s potením. Prítomná býva nechuť do jedenia,
nauzea a vracanie, ikterus, tmavý moč, bledá stolica. Častá je dyspepsia po mastných jedlách.
Objektívne sa zisťuje palpačná bolestivosť v pravom hornom kvadrante brucha, neutrofilná
leukocytóza, hyperbilirubinémia, zvýšená aktivita aminotransferáz a alkalickej fosfatázy v sére.
Cholelitiáza sa dokáţe pomocou sonografie al. cholecystangiografie.
B. po 2 – 3 d spontánne ustupuje, pri obštrukcii spoločného ţlčovodu vzniká obštrukčný ikterus.
Dfdg. – hepatitída, renálna kolika, sy. hepatálnej flexúry.
XXI.3. Postcholecystektomický syndróm – charakterizujú b., kt. vznikajú krátko po výkone. Sú
lokalizované v pravom hornom kvadrante, bývajú krátke, podobné b. pri cholecystopatii, hĺbkové,
niekedy kolikovité, dostavujú sa denne, nie však v noci, niekedy trvajú celý d a pretrvávajú mesiace
al. roky. Bývajú spojené s nauzeou, príp. vracaním a zhoršujú sa po jedle. Môţe sa vyvinúť abúzus
analgetík, niekedy sa vykoná zbytočný chir. zákrok.
Objektívne sa zisťuje palpačná bolestivosť v pravom hornom kvadrante v oblasti jazvy. Laborat.
nálezy bývajú negat. B. moţno reprodukovať pri endoskopickej retrográdnej cholangiografii.
Dfdg. – retinovaný konkrement v ţlčových cestách, sy. hepatálnej flexúry.
XXI.4. Chron. žalúdkový vred – môţe sa prejavovať záchvatmi periodických postprandiálnych b. v
epigastriu vyvolaných ulceráciou ţalúdkovej sliznice s transmurálnym zápalom a následnou
lokalizovanou fibrózou a jazvením. B. sú skôr difúzne nad pupkom a môţu vyţarovať hociktorým
smerom, niekedy skrz brucho do chrbta. Ochorenie postihuje stredný a starší vek, obidve pohlavia,
v niekt. krajinách (Austrália) častejšie ţeny. B. sa dostavujú obyčajne náhle ½ – 2 h po jedle a
zmierňujú sa po antacidách. Spočiatku môţu byť periodické, zriedkavé, dostavujú sa kaţdé 2 – 3
mes. a trvajú niekoľko d. Prítomná býva anorexia, príp. strata hmotnosti, často nauzea, vracanie je
však zriedkavé (častejšie je pri prepylorickom vrede). Pacient vie obyčajne ukázať miesto difúznej b.
1708
rukou v nadbruší, kt. je aj palpačne bolestivé. Dg. sa stanovuje endoskopicky al. rtg. vyšetrením
horného úseku GIT pomocou kontrastnej látky. Z laborat. nálezov sa obvykle pozoruje
sideropenická anémia a zrýchlenie sedimentácie krviniek.
Ţalúdkový vred sa môţe komplikovať chron. krvácaním so sideropenickou anémiou, niekedy sa
však dostavuje masívne akút. krvácanie s hematemézou a melénou. Chron. ulcerácia má za
následok jazvenie, v prípade prepylorických vredov môţe nastať pylorostenóza spojená s dávením.
Peptické vredy môţu perforovať, niekedy zákerne do priľahlých štruktúr, napr. pankreasu s
následnou pankreatitídou. B. obyčajne ustupuje po antacidách, anticholínergikách, antagonistoch
H2-receptorov, často však recidivuje.
XXI.5. Chron. dvanástnikový vred – sa vyznačuje chron. ulceráciou s transmurálnym zápalom
dvanástnika a následnou lokalizovanou fibrózou a jazvením vyvoláva záchvaty periodickej
epigastrickej b. B. sa typicky lokalizuje v jednom bode v hornej časti epigastria, centrálne al. pod
pravým rebrovým oblúkom, často vyţaruje skrz brucho do chrbta. Vyskytuje sa v ktoromkoľvek,
najčastejšie v mladom a strednom veku, častejšie u muţov (< 2:1). Dostavuje sa obyčajne nalačno,
najmä v noci a zmierňuje sa po jedení a antacidách. Periódy b. trvajúce niekoľko d aţ 2 – 3 týţd.
prerušujú niekoľkomesačné intervaly. Často sa pridruţuje strata hmotnosti, niekedy naopak,
priberanie. Prítomná býva dyspepsia a nauzea, vracanie je však zriedkavé.
Objektívne sa zisťuje palpačná bolestivosť v bode, kt. vie pacient presne označiť prstom. Dg. sa
stanovuje endoskopiou al. rtg. vyšetrením GIT s báriovou kašou. Niekedy je prítomná mierna
sideropenická anémia a zrýchlená sedimentácia krviniek, zriedka hyperkalciémia s
hyperparatyreoidizmom. B. sa obvykle zmierňuje po antacidách a anta- gonistoch H2-receptorov,
recidívy sú však časté a moţno im zabrániť udrţovacími dávkami. Niekedy sa ochorenie komplikuje
akút. krvácaním al. perforáciou.
XXI.6. Karcinóm žalúdka – býva spojený so stálou b. v hornej oblasti brucha následkom karcinómu
(najčastejšie adenokarcinómu), kt. sa prejavuje ako ulcerózna lézia al. difúzna infiltrácia ţalúdkovej
steny (linitis plastica). Karcinóm ţalúdka sa vyskytuje prevaţne v strednom a vyš- šom veku,
niekedy uţ v 3. dekáde. Niekedy sa v anamnéze udáva ţalúdkový vred al. parciálna gastrektómia
vykonaná pred 15 al. viac rokmi. B. býva tupá, hĺbková al. má ulkusový charakter. Môţe sa dostaviť
akút. gastrointestinálne krvácanie s hematemézou, príp. melénou al. prejavmi anémie. Niekedy sa
vyvíja pylorostenóza s dilatáciou ţalúdka a ma-sívnym vracaním, inokedy obštrukcia kardie s
dysfágiou a regurgitáciou.
Objektívne sa zisťuje strata hmotnosti aţ kachexia, hmatateľný tumor v epigastriu a zväčšenie
pečene. Z laborat. nálezov býva prítomná anémia, kt. môţe byť následkom chron. strát krvi
mikrocytová, pri chron. ochorení normocytová, pri achlórhydrii makrocytová, ba aj perniciózna. V
stolici sa zjavuje okultné krvácanie. Pri enteropatii so stratou bielkovín vzniká hypoproteinémia, pri
pečeňových metastázach býva zvýšená aktivita alkalickej fosfatázy v sére. Vo včasných štádiách je
nádor resekovateľný, pravdepodobnosť recidívy z postihnutých lymfatických uzlín je však pomerne
veľká. Inoperabilní pacienti trpia nechutenstvom, stratou hmotnosti aţ kachexiou a úplnou
pracovnou neschopnosťou.
Dfdg. – ţalúdkový vred.
XXI.7. Karcinóm pankreasu – môţe sa prejavovať chron. stálymi b. al. pocitom ťaţoby okolo
pupka, resp. v pankrease následkom karcinómu (najčastejšie adenokarcinómu). Karcinóm
pankreasu je pomerne zriedkavý, postihuje prevaţne jedincov > 65-r., moţe sa však vyskytnúť aj v
3. dekáde ţivota. B. býva spočiatku tlaková, neskôr intenzívna, krutá, hlodavá, širiaca sa skrz
brucho do chrbta a refraktérna na analgetiká. V priebehu ochorenia sa skoro dostavuje únavnosť,
nechutenstvo, strata hmotnosti, horúčky a depresia. Môţe sa náhle zjaviť diabetes mellitus v
1709
neskoršom veku bez rodinnej anamnézy al. recidivujúce flebotrombózy. Z neskorých príznakov sa
zisťuje ikterus s hypocholickými stolicami a tmavým močom, pruritus, nauzea a vracanie.
Objektívne sa obvykle zisťuje strata hmotnosti, príp. kachexia. Ikterus a hmatateľný tuhý tumor v
epigastriu sa pozorujú aţ v neskoršej fáze ochorenia, mierna splenomegália býva zriedkavá.
Laborat. vyšetrenie vykazuje obyčajne normochrómnu normocytovú anémiu s trombocytózou al. bez
nej, zvýšenú glykémiu nalačno a 2 h po záťaţi glukózou. V neskoršej fáze sa zisťuje zvýšenie
aktivity alkalickej fosfatázy, koncentrácie konjugovaného bilirubínu a ľahké zvýšenie aktivity amylázy
sére.
V čase dg. je operovateľných len 20 – 40 % pacientov, z nich len asi 20 % (5 – 10 % zo všetkých) je
potenciálne resekciou liečiteľných, z kt. 4 r. preţíva len asi 40 % (4 % zo všetkých).
Ku komplikáciám karcinómu pankreasu patrí diabetes mellitus, obštrukčný ikterus, trombóza v.
portae a obštruk-cia tenkého al. hrubého čreva.
Prognóza ochorenia aj napriek zdokonalenej dg. pomocou zobrazovacích metód je infaustná.
Dfdg. – malígne nádory iných orgánov, striktúra al. zaklínený konkrement v spoločnom ţlčovode.
XXI.8. Chron. ischémia mezentéria – je obyčajne následkom ťaţkej stenózy všetkých troch
mezenteriálnych artérií aterosklerotickým procesom, kt. vyvoláva neadekvátne krvné zásobovanie
GIT krvou. Býva spojená s intermitentnou b. lokalizovanou centrálne al. periumbilikálne, niekedy
vyţaruje do chrbta. Niekedy sa pridruţujú príznaky imitujúce ţalúdkový al. dvanástnikový vred al.
intermitentnej neúplnej obštrukcie tenkého čreva.
Akút. ischémia mezentéria sa zjavuje pri inkarcerácii, volvule al. mezenteriálnom infarkte. Je to
najprudšia zo všetkých črevných b. Peritonitický charakter nadobúda pred tým, ako nastane
perforácia gangrenóznej slučky.
Objektívne sa zisťujú príznaky generalizovanej aterosklerózy (neprítomné pulzácie na a. femoralis,
a. poplitea al. a. dorsalis pedis, šelesty v oblasti epigastria). Laborat. nálezy sú dg. nešpecifické. V
ťaţších prípadoch sa zisťuje strata hmotnosti. Artériografiou sa dokáţe ťaţká stenóza al. oklúzia
všetkých troch mezenterických artérií vrátane a. coeliaca. Častým nálezom sú kľukaté črevné artérie
svedčiace o kolaterálnom krvnom obehu.
Dfdg. – dg. sa stanovuje per exclusionem; do úvahy prichádzajú rôzne iné patol. brušné procesy.
XXI.9. Crohnova choroba – ulceózna kolitída vyvoláva b. následkom chron. granulomatózneho
procesu v GIT, a to v distálnom ileu al. hrubom čreve, zriedkavejšie anuse. Niekedy sa pridruţuje
postihnutie pečene a kostrového svalstva. Ochorenie postihuje najmä mladých jedincov, ale aj iné
vekové skupiny, a to bez rozdielu pohlavia. B. nebývajú charakteristické. Mierne al. ťaţké kŕče sa
zvyčajne zhoršujú pred vyprázdňovaním stolice a zlepšujú sa po defekácii. Pri obštrukcii distálneho
ilea sa však dostavujú kolikovité záchvaty v centrálnej oblasti brucha následkom distenzie s
nauzeou a vracaním, poruchou vyprázdňovania stolice, obstipáciou al. hnačkou, príp. ich
striedaním. Zhoršujú sa po jedle a zmierňujú nalačno. Pri lokalizovanom zápale (absces) sú b. stále
a intenzívne, prítomné sú horúčky, anorexia a ma látnosť.
Objektívne sa niekedy dajú nahmatať tumorózne útvary v pravom dolnom kvadrante, brucho je
nafúknuté a auskultačne sa zisťuje zvýšená činnosť čriev. Dg. môţe potvrdiť irigografia.
B. sa zmierňujú nalačno, napr. pri parenterálnej výţive. V th. sa osvedčujú antiflogistiká,
salazopyrín, metronidazol, príp. kortikosteroidy. Pri anat. poruchách je indikovaná chir. th.
Dfdg. – 1. afekcie tenkého čreva (benígne striktúry); 2. afekcie hrubého čreva (→colitis ulcerosa);
→Crohnova choroba.
1710
XXI.10. Chronická obstipácia – spája sa s b. brucha, obyčajne tupými, kt. následkom chron.
porúch vyprázdňovania stolice, spomalením motility čriev a zväčšením črevnej náplne. Obstipácia
sa môţe vyskytovať v ktoromkoľvek veku, častejšia však býva u starších jedincov, ţien počas
menštruácie, v gravidite a menopauze. B. je lokalizovaná v priebehu hrubého čreva, obvykle v
dolnom ľavom kvadrante a epigastriu nad colon transversum. Môţe byť stála, tupá, ale aj
intenzívna, ostrá, nikdy však nebráni spánku. Môţe trvať celý d, dostavovať sa kaţdý d a
exacerbovať po jedení; po defekácii sa prechodne zmierňuje. B. môţu zhoršovať niekt. hrubšie
vlákniny, objemové laxatíva a látky dráţdiace črevo, nevyvolávajú však defekáciu. Zmiernenie b.
nastáva po laxatívach zmäkčujúcich črevný obsah. Brucho býva nafúknuté, niekedy sú hmatateľné
slučky čreva, najmä colon transversum a descendens, naplnené črevným obsahom. Rektum môţe
byť naplnené tvrdou stolicou (rektálna obstipácia) al. prázdne, ale s hmatateľným obsahom v
esovitej slučke (sigmoidálna obstipácia). U starších jedincov môţe chron. obstipácia vyústiť do
obštrukcie al. nepravej hnačky s inkontinenciou stolice.
Dfdg. – 1. divertikulóza čreva; 2. kolorektálny karcinóm hrubého čreva.
XXI.11. Syndróm dráždivého čreva – sa môţe prejavovať chron. b. brucha bez zjavnej príčiny
spojenými s poruchou motility, postihujúcou celý GIT od paţeráka po konečník, ako aj poruchou
vyprázdňovania čriev. Ochorenie je veľmi časté, postihuje jedincov v 2. – 4. dekáde ţivota, ale aj iné
vekové skupiny, častejšie býva u ţien (2 – 5:1). B. sa pociťujú v priebehu hrubého čreva, najmä v
ľavom podbruší nad colon descendens, bývajú tupé, niekedy aţ kolikovité. Pravidelne sa vystupňujú
krátko po jedení (gastrokolický reflex), niekedy po mlieku, fajčení. Zmierňujú sa po defekácii,
bezlaktózovej strave a abstinencii fajčenia. Dostavujú sa s rôznou intenzitou kaţdodenne, nerušia
však spánok. Ochorenie trvá obyčajne roky. Niekedy sa pridruţuje nauzea a vracanie, nebýva však
prítomná anorexia ani strata hmotnosti. Niekt. pacienti trpia na ranné hnačky (5 – 6 stolíc, po kt. sa
činnosť čriev upravuje) al. chron. obstipáciou.
Objektívne sa zisťuje palpačná bolestivosť nad niekt. partiami čreva. Extrémne bolestivé je
vyšetrenie per rectum a sigmoidoskopia v oblasti prechodu rekta a esovitej slučky. Niekedy sa
zisťujú jazvy po predchádzajúcich chir. výkonoch (apendektómia, cholecystektómia, hysterektómia).
Rtg. vyšetrenie pomocou báriovej kaše vykazuje spazmy čriev. V niekt. prípadoch ide o intoleranciu
laktózy.
U pacientov s chron. hnačkou sa porucha motility čreva vysvetľuje zvýšenou citlivosťou čreva na
gastrointestinálne hormóny (cholecystokinín, prostaglandíny). Ťaţkosti zhoršuje abúzus preháňadiel
so sek. enterokolitídou. Ochorenie predisponuje k vzniku divertikulózy a sek. neuropsychickým
poruchám.
Dfdg. – divertikulóza hrubého čreva.
XXI.12. Divetrikulóza čreva – môţe sa prejavovať b. vyvolanými mnohopočetnými malými
vakovitými divertikulami hrubého čreva. Divertikuly vznikajú následkom hypertrofie cirkulárnej
svaloviny čreva a penetrácie vydutín, kt. stena pozostáva zo sliznice, spojivového tkaniva a
povrchovej serózy. Ochorenie je pomerne časté, ale b. vyvoláva zriedka. Postihuje jedincov po 40. r.
ţivota, a to bez rozdielu pohlavia; jeho incidencia sa s vekom zvyšuje. B. bývajú tupé, lokalizované v
ľavom dolnom kvadrante, príp. podbruší a často sa šíria do lumbosakrálnej oblasti chrbtice. B. pri
obstipácii sú následkom distenzie čreva, bývajú chron., recidivujúce. Pri akút. zápale (akút.
divertikulitída) bývajú akút. b. v ľavom dolnom kvadrante brucha, trvajú 1–2 týţd. B. sa zhoršujú pri
obstipácii a zmierňujú po zvyškovej strave s vlákninami. V popredí ťaţkostí býva chron. obstipácia a
nepravé hnačky. Časté sú akút. divertikulitídy. Subakútna obštrukcia si vyţaduje chir. intervenciu.
1711
Objektívne sa zisťuje nafúknutie brucha z distenzie hrubého čreva, palpačná citlivosť colon
descendens a sigmoideum. Dg. sa stanovuje rtg. vyšetrením hrubého čreva s kontrastnou látkou
(irigoskopia).
Dfdg. – 1. chron. obstipácia; 2. karcinóm hrubého čreva.
XXI.13. Karcinóm hrubého čreva – najčastejšie ide o adenokarcinómom, kt. sa začína v sliznici al.
v adenomatóznom polype, šíri sa do svaloviny a serózy lymfatickou cestou, neskôr mezenteriálnymi
cievami a metastazuje do pečene pľúc a i. miest.
Je to najčastejší typ karcinómu vo vyspelých krajinách; v rozvojových krajinách je zriedkavejší.
Postihuje stredné a staršie, zriedkavejšie mladšie vekové skupiny, výnimočne deti, a to bez rozdielu
pohlavia. Prejavuje sa poruchami vyprázdňovania stolice, príp. sideropenickou anémiou. B. môţe
vznikať následkom obštrukcie s dis-tenziou čreva pred prekáţkou, zriedka následkom erózie sliznice
prenikajúcej črevnou stenou s postihnutím peritónea.
B. sa pociťujú v hypogastriu a perineálnej oblasti, ale aj na iných miestach brucha. Bývajú trvalé a
progredujúce. Po chir. odstránení nádoru b. vymiznú, kým sa nezjavia metastázy s novými b.
Objektívne sa zisťuje hmatateľný tumor al. distenzia čreva al. tumor rekta, okultné krvácanie do
stolice a sideropenická anémia. Dg. sa stanovuje rtg. vyšetrením pomocou kontrastnej látky
(irigoskopia) al. endoskopiou.
Ku komplikáciám patrí akút. al. chron. krvácanie, obštrukcia čreva, zriedkavá perforácia al. tvorba
fistuly do iného dutinového orgánu, napr. močového mechúra.
Dfdg. – 1. benígne polypy čreva; 2. striktúry čreva; 3. divertikulóza čreva; 4. ischemická kolitída.
XXII. Bolesti brucha pri systémových chorobách
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
XXII.1. Familirárna horúčka Stredozemného mora
XXII.2. Abdominálna migréna
XXII.3. Akútna intermitentná porfýria
XXII.4. Hereditárna koproporfýria
XXII.5. Porphyria variegata
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––XXII.1. Familiárna horúčka Stredozemného mora – je autozómovo recesívne dedičná
polyserozitída neznámej genézy, kt. postihuje Arabov, Arménov a Ţidov. Charakterizujú ho
horúčkové epizódy s príznakmi peritonitídy, pleuritídy, synovitídy, príp. erytémami podobnými
eryzipelu.
Vyskytuje sa pri obidvoch pohlaviach, najmä u mladých jedincov (< 20 r.). Začína sa obyčajne b.
brucha (peritoneálneho pôvodu), príznakmi peritonitídy, chýbaním peristaltiky a vracaním. Po 48 h
príznaky vymiznú. Menej časté sú pleurálne b., kt. obyčajne predchádzajú brušným b. Niekedy sa
pridruţujú erytémy podobné ruţi na stehnách, predkoleniach a chrbte nôh, ako aj artralgie al. akút.
artritída veľkých kĺbov (kolená, členky), príp. myalgie. Vţdy býva prítomná horúčka. Záchvaty
vyvoláva námaha, emočné stresy, menštruácia, tučné jedlá, expozícia chladu. B. sa zmierňujú po
analgetikách a kolchicíne, po kt. sa zniţuje frekvencia záchvatov.
Ako komplikácia sa môţe pridruţiť amyloidóza, najmä obličiek, kt. býva najčastejšou príčinou exitu
následkom renálnej insuficiencie, a to obyčajne uţ pred 40. r. ţivota.
Dfdg. – 1. iné formy peritonitídy; 2. peptický vred; 3. porfýria.
XXII.2. Abdominálna migréna – prejavuje sa opakovanými záchvatmi brušných b. s príp. vracaním,
kt. sa zjavujú v spojení s typickou migrénou, nahradzujú ju al. sú jej ekvivalentmi. Etiopatogenéza
1712
ochorenia je neznáma, predpokladá sa, ţe ide o následok vazospazmov v autonómnych
diencefalických centrách. Na rozdiel od klasickej migrény je to zriedkavé ochorenie postihujúce
častejšie mladých muţov, najmä však deti medzi 2. a 11. r. ţivota. S vekom frekvencia záchvatov
klesá a po vyriešení osobných konfliktov často vymiznú.
Záchvatu b. predchádza obyčajne aura, kt. sa prejavuje malátnosťou, poruchami nálady,
postonávaním, niekedy typickou migrénovou aurou. B. bývajú lokalizované v epigastriu al.
periumbilikálne, ale aj na inom mieste brucha. Ide o difúzne pálčivé al. tlakové b. so zvyšujúcou sa
intenzitou, kt. trvajú niekoľko h a vyúsťujú do spánku. Často sa pridruţuje nauzea a vracanie,
niekedy len vracanie. Vyskytuje sa častejšie u detí s ,,biliárnymi`` záchvatmi. Záchvaty sa dostavujú
často počas epizód stresov, frustrácie al. osobných konfliktov.
Objektívne sa zisťuje vazodilatácia koţe, niekedy aj nešpecifická horúčka. Na EEG býva
generalizovaná dysrytmia s pomalými vlnami s vysokou voltáţou ako pp. prejavom mozgovej
hypoxie; na vrchole záchvatu býva leukocytóza.
Dfdg. – 1. cholelitiáza; 2. peptický vred; 3. porfýria; 4. colon irritabile a i.
XXII.3. Akút. intermitentná porfýria – autozómovo dominantne dedičný deficit uroporfyrinogén-Isyntetázy, enzýmu, kt. sa zúčastňuje na syntéze hému, s rôznou penetranciou. Následkom deficitu
je zníţenie aktivity syntetázy kys. 5-aminolevulovej a nadprodukcia kys. 5-aminolevulovej a
porfobilinogénu.
Ochorenie charakterizujú záchvaty b. brucha, niekedy býva prítomná hypertenzia, periférna a
centrálna neuropatia (najmä motorická) al. psychóza; fotosenzitivita chýba. Postihuje častejšie ţeny
(3:2). Začína sa obyčajne po puberte kolikovitými b. brucha. Často býva prítomná obstipácia,
nafúknutie brucha a profúzne vracanie. Záchvaty sa dostavujú intermitentne, trvajú niekoľko d aţ
viaceré mes. s asymptomatickými remisiami. Môţu ich vyvolať rozmanité lieky, hormóny,
metabolické a nutričné faktory (napr. diéta s nízkym prívodom sacharidov). Niekedy sa pridruţujú
rôzne neurol. príznaky, napr. periférna (motorická) neuritída, poruchy autonómneho systému,
poruchy kmeňa, hlavových nervov a dysfunkcia CNS. Častá je hypertenzia.
Objektívne sa zisťuje palpačná bolestivosť brucha, kt. je však mäkké a priehmatné a príznaky
peritoneálneho dráţdenia (défense a Blumbergov príznak) chýbajú. Na rtg. snímke sa pozorujú
oblasti distenzie čreva proximálne od miest spazmu. Prítomná je hyponatriémia a pozit. nález
porfobilinogénu a kys. 5-aminolevulovej v moči.
Ťaţké prípady končia obyčajne letálne následkom respiračnej insuficiencie al. azotémie. Často však
ide o ľahké al. latentné formy s miernymi al. neurčitými príznakmi. Veľkú opatrnosť si vyţaduje
ordinácia akéhokoľvek lieku.
Dfdg. – niekedy je ťaţká a vedie k dg. omylom. 1. peptický vred; 2. cholelitiáza; 3. apendicitída; 4.
divertikulitída; 5. colon irritabile; 6. otrava olovom a i.
XXII.4. Hereditárna koproporfýria – je veľmi zriedkavá autozómovo dominantne dedičná porucha
metabolizmu porfyrínov následkom parciálneho bloku premeny koproporfyrínu III na
protoporfyrinogén IX so zníţenou aktivitou koproporfyrinogén oxidázy, najmä v pečeni. Opísal sa
výskyt v rodinách s postihnutím obidvoch pohlaví. Záchvatmi b. brucha, niekedy prítomnou
fotosenzitivitou, neurol. a mentálnymi poruchami sa podobá miernej forme akút. intermitentnej
porfýrie; →XXII.3.
XXII.5. Porphyria variegata – zriedkavá autozómovo dominantne dedičná porucha metabolizmu
porfyrínov podmienená parciálnym enzýmovým blokom medzi protoporfyrínom a hémom. Pri
autospii sa nezisťujú väčšie anat. abnormality. Vyskytuje sa sporadicky v rodinách pri obidvoch
pohlaviach. Začína sa obyčajne v 3. dekáde ţivota koţnou hypersenzivitou a neuropsychiatrickými
1713
prejavmi. Záchvaty b. brucha sa podobajú akút. intermitentnej porfýrii. Vyvolávajú ich rôzne lieky,
najmä barbituráty, sulfónamidy, hormóny, anestetiká a etanol. Typické je vylučovanie veľkého
mnoţstva protoporfyrínu a koproporfyrínu stolicou, počas akút. záchvatu sú mierne zvýšené aj
prekurzory porfyrínov v moči. Prítomná býva dehydratácia s azotémiou a hyponatriémiou. Dfdg.
→XXII.
XXIII. Bolesti brucha psychologického pôvodu
–––––––––––––––––––––––––––––––––
XXIII.1. Svalová tenzia →I.16; III.1, III.2
XXIII.2. Ilúzie al. halucinácie →I.16.2
XXIII.3. Konverzie →I.16.
–––––––––––––––––––––––––––––––––B. brucha psychol. pôvodu sa vyskytujú pri Couvadeovom sy. muţov počas gravidity ich manţeliek.
Môţu sa manifestovať v čase pôrodu a podobajú sa kontrakciám. V civilizovaných spoločnostiach je
tento sy. veľmi zriedkavý. Bolesti brucha prenesené z vnútorností.
Perikarditída →XVII.4.
*Diafragmatická hernia →XIX.2.
XXIV. Choroby maternice, vaječníkov a adnexov
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––XXIV.1. Mittelschmerz
XXIV.2. Sekundárna dysmenorea
XXIV.3. Primárna dysmenorea
XXIV.4. Endometrióza
XXIV.5. Zadná parametritída
XXIV.6. Tuberkulózna salpingitída
XXIV.7. Retroverzia maternice
XXIV.8. Vaječníkové bolesti
XXIV.9. Chronická panvová bolesť bez zrejmej patológie
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
XXIV.1. Mittelschmerz – intermenštruálne b., kt. sa zjavujú opakovane u ţien počas ovulácie. Ich
príčina nie je objasnená, predpokladá sa, ţe sú následkom zrenia folikulu al. ovulácie samej, v
prípade hydrosalpingu následkom kontrakcií stien vajcovodov, zvýšeného bazálneho tonusu a
silnejších kontrakcií myometria v čase ovulácie. Ich zriedkavou príčinou je loţisko endometriózy.
B. v strede cyklu trpí asi 1 – 3 % ţien v gynekol. ambulancii. Postihujú najmä mladé ţeny medzi 20.
a 30 r. ţivota. B. trvajú niekoľko h aţ 1 – 2, zriedka 4 d. Nebývajú intenzívne, silnejšie b. trvajúce 20
– 30 min sa zjavujú na vrchole ovulácie. Pociťujú sa vo fossa iliaca. Niekedy sa pridruţuje
intraperitoneálne krvácanie s následnou anémiou, meteorizmom, mdlobou a b. bránice al. pliec.
Môţe byť prítomná cervikálna mukorea, niekedy krvácanie v intermenstruu. V ľahkých prípadoch sa
b. zmierňujú po analgetikách, v ťaţších prípadoch s intra-peritoneálnym krvácaním je potrebná
laparoskopia, po kt. však môţu vznikať pooperačné adhézie okolo ovária a adnexov.
Dfdg. – dôleţitou charakteristikou intermenštruačnej b. je jej výskyt počas ovulácie, preto treba
overiť koincidenciu b. s ovuláciou napr. meraním bazálnej teploty, pričom sa obyčajne zistí posun k
premenštruačnému plató. V ťaţších prípadoch s pravostrannou lokalizáciou b. sa môţe omylom
pokladať za apendicitídu. Apendicitída sa často začína b. v periumbilikálnej oblasti a býva spojená s
nau- zeou al. vracaním, défense musculaire a zvýšenou teplotou. Intermenštruačné krvácanie s
intraperitoneálnym krvácaním sa svojím priebehom líši od krvácania pri ektopickej gravidite al.
ruptúre cysty corpus luteum. V obidvoch prípadoch býva indikovaná transfúzia krvi a laparotómia.
1714
XXIV.2. Sekundárna dysmenorea – je dysmenorea spojená so štruktúrnymi abnormalitami, kt. sú
pp. zodpovedné za b., al. keď sú b. psychol. pôvodu. B. sa pociťujú v panve a sú na rozdiel od prim.
dysmenorey častejšie unilaterálne, najmä ak sú organicky podmienené (napr. endometriózou).
K hlavným príčinám sek. dysmenorey patrí endometrióza, adenomyóza, submukózne fibroidy a
rôzne stavy vyvolávajúce obštrukčnú dysmenoreu.
• Endometrióza – stav vyvolaný loţiskami ektopického endometria, lokalizovanými v Douglasovom
priestore, ováriách al. lig. latum, kt. v rôznej miere podliehajú vplyvom pohlavných hormónov
secernovaných počas menštruačného cyklu. Aţ 40 % endometrióz je asymptomatických.
Najčastejším príznakom je b., kt. sa prejavuje ako dysmenorea, premenštruačné b. s mesačnými
exacerbáciami al. trvalá b., príp. s mesačnými exacerbáciami. Menštruačné b. môţu trvať počas
celej periódy menštruácie, niekedy aj o 1 d dlhšie; →XXIV.4.
• Adenomyóza – syn. endometriosis interna, charakterizuje prítomnosť ostrovčekov endometria
hlboko v stene myometria. Klin. dg. býva ťaţká, obyčajne sa stanovuje aţ vyšetrením bioptickej
vzorky získanej pri hysterektómii. Jej výskyt značne kolíše medzi 3 a 8 % a závisí aj od histol.
kritérií, t. j. hĺbky penetrácie endometriálneho tkaniva, kt. sa uţ pokladá za adenomyózu. Polovica
pacientiek je v 5. dekáde ţivota. Najčastejším príznakom je menoragia al. metroragia a
dysmenorea; obidva príznaky, abnormálne krvácanie a b. sú však prítomné len asi v 20 % prípadov.
Dysmenorea býva ťaţká.
Adenomyóza často zapríčiňuje neplodnosť. Maternica je symetricky al. asymetricky zväčšená, tuhá,
nezisťujú sa však v nej ohraničené uzly ako pri polyfibromatóznej maternici. V priebehu r. sa objem
maternice postupne zväčšuje, zriedka však dosahuje väčšiu veľkosť ako v 14. týţd. gravidity. Dfdg.
proti fibroidom maternice býva ťaţká. Pri adenomyóze sa nezisťujú uzly, konzistencia maternice sa
v priebehu menštruačného cyklu mení, premenštruačne sa maternica zväčšuje a je na pohmat
citlivá. K dg. môţe prispieť hysterografia pomocou kontrastnej látky rozp. vo vode, pričom sa u
pacientky s dysmenoreou a menoragiou zisťuje nepravidelný tvar dutiny maternice a malé divertikuly
vo funde al. pozdĺţ jej laterálnych okrajov.
• Fibroidy – vyvolávajú zriedka b. al. dysmenoreu. Môţe vyvolávať kolikovité b. spojené s
menorágiou, kedy sa vypudzujú z myometria do dutiny maternice al. vytláčajú do istmu krčka.
Submukózny fibroid al. fibroidový polyp sa dá dokázať hysterografiou, ak je maternica len mierne
zväčšená. Na rozdiel od sliznicových polypov sa prejavia cirkulárnymi al. polycyklickými defektmi
náplne, deformujúcimi celú dutinu maternice.
• Obštrukčná dysmenorea – sek. dysmenorea sa označuje ako obštrukčná, ak ide o obštrukciu
výtoku men-štruačnej krvi následkom org. príčiny; môţu to byť príčiny kongenitálne al. získané.
Pri kongenitálnych formách sa b. začínajú niekoľko mes. po menarche, keď sa uţ retinuje objem krvi
dostatočný na distenziu pošvy al. maternice. Pri atrézii hymenu ide o dysmenoreu s kryptomenoreou, pretoţe krv sa retinuje v pošve. Keď sa krv zadrţiava v jednej polovici uterus duplex, b.
sú unilaterálne.
Asymetrický typ zdvojenej maternice sa často zdruţuje s chýbaním al. atrofiou jednej obličky.
Retinovaná krv môţe distendovať pošvu a maternicu a vyvolávať retrográdnu menštruáciu, kt. po
niekoľkých mes. môţe zapríčiniť implantáciu menštruačného detritu, endometriózu.
Objektívne sa môţe zistiť atrézia hymenu, retencia krvi v pošve, kt. sa prejavuje distenziou pošvy a
vyklenutím hymenu v pošvovom vchode a vyklenutie zadnej steny pošvy do rekta. Retencia krvi v
jednej polovici zdvojenej maternice vyvoláva asymetrické zväčšenie maternice. Distendovaná slepá
polovica zdvojenej maternice sa vykleňuje do druhej polovice pošvy.
1715
Sek. dysmenoreu môţu vyvolávať rôzne anomálie, ako je atrézia hymenu, rudimentárny roh
maternice, uterus duplex, kt. jedna polovica nekomunikuje s pošvou al. uterus duplex bicollis, kt.
jedna polovica sa otvára do slepej polovice zdvojenej pošvy. Získané formy môţu byť následkom
adhézií cervikálneho kanála po amputácii krčka, konizácii al. elektrokoagulácii. Adhézie sa môţu
nachádzať aj v dolnej časti dutiny maternice, napr. pri Ashermanovom sy.
Dg. sek. dysmenorey sa stanovuje na základe anamnézy a klin. vyšetrenia. Včasná unilaterálna
dysmenorea spojená s prítomnosťou asymetrických útvarov v hypogastriu al. v pošve poukazuje na
moţnosť asymetrickej deformácie následkom malfúzie. K dg. môţe prispieť vagínografia po inj.
kontrastnej látky do slepej vagíny pošvy al. hysterografia cez sprístupnený krčok maternice.
Indikované je aj rtg. vyšetrenie renoureterálneho traktu.
Získané formy – dg. je obyčajne ľahká. Keď sa dysmenorea al. kryptomenorea zjaví po amputácii,
elektrokoa-gulácii, konizácii krčka al. kyretáţi vykonanej pre retenciu produktov koncepcie je dg.
ľahká a dá sa liečiť dilatáciou krčka al. uvoľnením adhézií pomocou kyretáţe al. zriedkavejšie
laparotómie pod kontrolou zraku.
• Dysmenorea psychologického pôvodu – táto dg. sa stanovuje len po vylúčení org. pôvodu b.
a psychopatologický rozbor poukazuje na neurotické správanie a i. psychopatologické problémy, kt.
sa dajú vysvetliť ťaţkosti pacientky.
XXIV.3. Primárna dysmenorea – bolestivá menštruácia je charakterizovaná epizódami panvových
b., kt. trvanie sa obmedzuje na obdobie menštruačného krvácania al. sa začínajú 1 – 2 d pred
menštruáciou a končia 1 – 2 d po ukončení krvácania. Rozoznáva sa prim. (esenciálna) a sek.
(symptomatická) dysmenorea. Pri prim. dysmenoree je b. lokalizovaná v dolnej oblasti brucha, je
symetrická a klin. vyšetrením sa nezistia nijaké štruktúrne abnormality. Sek. dysmenoreu zapríčiňujú
org. abnormality.
Asi 5 – 10 % dievčat do 20 r. trpí v prvých h ich menštruácie na ťaţkú, obyčajne prim. dysmenoreu,
niekt. autori uvádzajú aj vyšší výskyt. Prim. dysmenorea sa začína väčšinou po menarché a trvá
roky. B. bývajú kolikovité, väčšinou miernej intenzity, asi v 1/4 prípadov sú stále; druhý stupeň
intenzity sťaţuje vykonávanie pracovnej činnosti, kým tretí stupeň znemoţňuje akúkoľvek aktivitu a
núti pacientku zostať v posteli; niekedy sa pridruţuje nauzea, vracanie, príp. hnačky. B. sa začína
obyčajne niekoľko h al. 1/2 d pred začiatkom krvácania a trvá obvykle menej ako 1 d.
B. pri prim. dysmenoree sú lokalizované v hypogastriu skoro vţdy symetricky al. vo fossa iliaca.
Môţu vyţarovať smerom do kríţovobedrovej oblasti, t. j. hornej polovice kríţovej kosti a laterálne do
jednej al. obidvoch sedacích oblastí, niekedy aj do prednej a hornej strany obidvoch stehien.
Prim. dysmenorea sa zisťuje na konci ovulačného cyklu; častejšie sa pozorovala u ţien uţívajúcich
perorálne antikoncepčné prostriedky. Môţe ísť o koordinované kontrakcie počas epizód dysmenorey
s extrémne vysokými intrauterinnými tlakmi, ,,dysrytmic- ké`` kontrakcie s nízkymi al. vysokými
tlakmi al. zvýšené intrauterinné tlaky medzi kontrakciami. V endometriu a menštruačnej tekutine sa
zistili zvýšené hodnoty prostaglandínov. Aj keď príčina prim. dysmenorey nie je známa, je pp. ţe je
b. väčšinou následkom hypertónie istmu maternice, t. j. poruchy normálnej relaxácie s dočasnou
obštrukciou toku menštruačnej krvi. K tomu pristupuje zvýšená produkcia (retencia?)
prostaglandínov, kt. vyvolávajú zvýšené al. dysrytmické kontrakcie myometria, ako aj senzibilizácia
nervových zakončení na prostaglandíny a ischémiu steny maternice.
Dfdg. – treba odlíšiť stavy vyvolávajúce sek. dysmenoreu, ako je →endometrióza ap. Prim.
dysmenoreu charak-terizuje chýbanie štruktúrnych abnormalít vnútorných genitálií. Asi v 10 %
prípadov s negat. klin. nálezom sa dá laparoskopiou vnútorných genitálií dokázaťendometrióza.
XXIV.4. Endometrióza – prejavuje sa b. v hypogastriu následkom loţísk ektopického endometria
lokalizova-ných mimo maternice (endometriosis externa).
1716
Často býva prítomná retrográdna menštruácia (pasáţ menštruačnej krvi a endometriálneho detritu
cez vajcovody do panvovej dutiny). Je pp. príčinou b. vo väčšine prípadov, nevysvetľuje však b. pri
všetkých lokalizáciách loţísk. Jemné fragmenty menštruačného endometria sa môţu odplavovať
lymfatickou cestou, zriedkavejšie ţilami endometria.
B. sa lokalizuje v jednej al. obidvoch fossae iliacae al. nad celým hypogastriom Často vyţaruje
smerom do kríţovogluteálnej oblasti.
Pri laparoskopii sa zisťuje v 15 – 20 %, kým pri laparotómii aţ v 50 %. Pretoţe mnohé endometriózy
sú asymptomatické, skutočná incidencia je neznáma. Ektopické loţiská sú uloţené v Douglasovom
vaku, ováriách al. zadnej časti lig. latum, zriedkavejšie v stene rekta al. sigmoidea, výnimočne môţu
infiltrovať stenu močového mechúra al. ureteru. Endometrióza postihuje častejšie ţeny v 2. aţ 3.
dekáde, ale vyskytuje sa aj v mladších vekových skupinách, najmä pacientiek trpiacich sek.
dysmenoreou, príp. infertilitou.
Asi v 30 – 40 % prípadov prebieha asymptomaticka (ak odhliadneme od neplodnosti). Hlavným
príznakom je b., kt. sa môţe prejaviť ako dysmenorea al. premenštruálna b. s mesačnou
exacerbáciou, príp. ako chron. b. Lézie lokalizované v Douglasovom vaku môţu byť príčinou
pevných adhézií medzi prednou stenou rekta a zadnou stenou pošvy, kt. podmieňujú b. pri defekácii
počas menštruácie. Loţiská v Douglasovom vaku al. fixovaná retroverzia maternice následkom
adhézií vyvolaných endometriózou zaviňujú hlbokú dyspareuniu. Loţiská endometriózy penetrujúce
do steny mechúra sú príčinou bolestivej mikcie, spojenej s príp. hematúriou počas menštruácie.
Objektívne sa zisťuje fixovaná bolestivá retroverzia al. bolestivé, zväčšené, adherujúce adnexy na
jednej al. obidvoch stranách. Takmer patognomické sú malé, bolestivé nodulárne lézie, často
hmatateľné v lig. sacrouterinum al. na zadnej strane maternice.
Ovariálne steroidy ovplyvňujú ektopické loţiská endometriózy ako eutopické endometrium.
Ektopické loţiská môţu rásť na povrchu peritónea al. v uzavretej fibróznej kapsule. B. vyvolávajú pp.
len okapsulované loţiská. B. sa môţu začínať ako sek. dysmenorea, neskôr sa dostavujú pred
menštruáciou i počas nej, príp. sú stále. V gra-vidite sa obyčajne zmierňujú a v menopauze
vymiznú. Častou komplikáciou je neplodnosť. Suboklúzie al. oklúzie tenkého a hrubého čreva sú
zriedkavé, ruptúra endometriálnej cysty v ováriu môţe vyvolať akút. brušnú príhodu s peritoneálnym
dráţdením krvou vytekajúcou z cysty.
Dg. sa stanovuje na základe anamnézy a klin. vyšetrenia, v nejasných prípadoch sa osvedčuje
cyklické podávanie estrogénov s progestínmi (zmierňujú b. v 80 %). V minulosti sa častejšie
pouţívala laparoskopia na určenie rozsahu lézií. Akút. epizódy b. v pravej panvovej jame môţu
imitovať apendicitídu, recidivujúce epizódy b. v hypogastriu s palpačnou bolestivosťou a zvýšenými
teplotami recidivujúci zápalový proces v panve.
Th. endometriózy môţe byť v závislosti od veku, štádia a hlavných ťaţkostí (b. al. neplodnosť)
hormonálna, chir., príp. kombinovaná. Hormonálna th. pozostáva z cyklického podávania
estrogénov s progestínmi al. kontinuálneho denného podávania perorálnych progestínov, napr.
Lynestrenolu al. noretisterónacetátu. Pro-gestíny vyvolávajú hypoestrogénnu amenoreu. Veľmi
dobré výsledky sa dosahujú silnými antigonadotropínmi s miernym androgénnym účinkom (napr.
®
Danazol ). Chir. th. závisí od indikácií a štádia ochorenia; spočíva v mikrochirurgických,
semiradikálnych al. radikálnych zákrokoch, napr. totálnej hysteterektómii al. bilaterálnej salpingoooforektómii.
XXIV.5. Zadná parametritída – b. bývajú následkom pomerne zriedkavej miernej infekcie zadného
parametria, kt. býva následkom šírenia infekcie z kŕčka maternice lymfatickými cestami na
parametrium. Chron. cervicitída sama nebýva bolestivá.
1717
B. sú lokalizované v hypogastriu, niekedy aj v kríţoch a sú spojené s dyspareuniou. Zjavuje sa
obyčajne skoro po pôrode, najmä spojenom s ruptúrou a infekciou kŕčka. B. sa dostavujú počas
menštruácie, al. sú trvalé, príp. exacerbujú pred menštruáciou. Horúčky nie sú prítomné.
Objektívne sa zisťuje stav po ruptúre kŕčka, príp. s akút. al. chron. cervicitídou. Prítomná je
unilaterálna al. bilaterálna palpačná bolestivosť uterosakrálnych väzov.
Dfdg. – 1. cervicitída (nález aglutinovaných leukocytov v cervikálnom hliene v periovulárnej fáze); 2.
zadná parametritída (prítomnosť infekcie v cervikálnom kanáli, bolestivé zadné parametrium, negat.
anamnéza a neprítomnosť klin. príznakov endometriózy). V takýchto prípadoch sú indikované
širokospektrálne antibiotiká: vymiznutie b. potvrdzuje dg., pri pretrvávaní b. a bolestivosti parametrií
treba pátrať po ďalších príčinách b. (laparoskopicky).
XXIV.6. Tbc salpingitída – vyvoláva b. v panve následkom tbc zápalu vajcovodov. Genitálna tbc. je
dnes v rozvinutých krajinách zriedkavá, ostáva však problémom v rozvojových krajinách s vysokým
výskytom pľúcnej tbc. Najčastejšími príznakmi sú sterilita, bolesti v panve, zlý celkový stav a
poruchy menštruácie. Genitálna tbc sa prejavuje 2 formami: inaktívnou (tichou) a aktívnou. Inaktívna
forma býva asymptomatická, b. a horúčka chýbajú. Pri aktívnej a pokročilej forme sú prítomné
celkové príznaky tbc procesu, menoragia al. metroragia, niekedy amenorea. Môţu byť prítomné b. v
panve, niekedy hyperpyrexia, strata hmotnosti a nočné potenie.
Objektívne sa zisťuje fixovaná retroverzia s hmatateľnými tuboovariálnymi tumormi. Spontánnu b.
a dysmenoreu moţno vysvetliť pyosalpingom, hydrosalpingom al. tbc pelveoperitonitídou.
Dyspareunia môţe byť následkom fixovanej retroverzie al. naliehajúcim tumorom adnexov.
Tbc proces môţe prejsť do latentného štádia al. sa spontánne vyhojiť. Inokedy sa vyvíja pyosalpinx,
ovariálny absces, tbc pelveoperitonitída al. generalizovaná peritonitída. V pokročilých prípadoch sú
prítomné celkové príznaky tbc, b. brucha, prejavy infekcie panvy, pozit. tuberkulínový test a
bakteriol. nález. Na kultiváciu BK sa odosiela menštruačná krv al. vzorka endometria získaná pri
biopsii, a to najmä v premenštruu. Tiché formy sa dg. najčastejšie na základe prítomnosti tbc lézií v
bioptickej vzorke endometria získanej pri vyšetrovaní neplodnosti.
Th. spočíva v podávaní antituberkulotík (rifampicín, izoniazid, etambutol). Trvá aspoň 18 mes. aţ 2
r. Na chir. th. sú indikované len chron. al. zväčšujúce sa tumory v panve, kt. sú refraktérne na
konzervatívnu th. al. ak pretrvávajú lézie endometria a b.
XXIV.7. Retroverzia maternice – prehnutie maternice dozadu sa zisťuje asi v 15 – 20 % dospelých
ţien, len malá časť z mobilných retroverzií vyvoláva b. Niekedy sa spája s intermitentnou b., príp.
hĺbkovou dyspareu-niou. B. je lokalizovaná v hypogastriu, príp. sakrogluteálnej oblasti. Môţe sa
zhoršovať v premenštruu a zmier-ňuje sa, príp. vymizne 1.–2. d. menštruácie; zmenšuje sa aj v
pokoji v leţiacej polohe. Pri manuálnom vyšetrení panvy sa zisťuje palpačne bolestivá
retrovertovaná, často mierne zväčšená maternica mäkšej konzistencie.
Po prednej repozícii maternice sa zmenšuje objem a zvyšuje konzistencia a veľkosť bolestivej
retrovertovanej maternice. B. po korekcii retroverzie al. naloţení pesaru obyčajne do 1 – 2 d.
vymizne. B. teda vyvolávajú obehové poruchy, pp. pasívna kongescia panvy.
O retroverzii maternice hovoríme, keď os kŕčka smeruje k symfýze a os tela maternice k exkavácii
kríţovej kosti. Prehnutie maternice môţe byť pohyblivé al. fixné. Fixnú retroverziu maternice
zapríčiňujú adhézie, kt. pútajú telo maternice k dnu Douglasovho priestoru. Pohyblivé retroverzie sa
pokladajú za príčinu b., len ak sa nezistia iné príčiny, napr. endometrióza al. zadná parametritída
nadväzujúca na chron. cervicitídu, al. ak b. vymizne po prednej repozícii maternice. Dá sa udrţiavať
v správnej polohe vagínovým pesarom. Pri fixnej retroverzii sa ťaţko rozlišuje príčina b. Th. sa má
preto zamerať na aktuálnu poruchu, kt. môţe byť endometrióza, akút. zápaly panvy,
pelveoperitonitída al. tbc salpingitída.
1718
Pohyblivá asymptomatická retroverzia nevyţaduje th. Ak má pacientka b., treba sa pokúsiť o
repozíciu pomocou pesaru. Ak sa tým b. odstránia, ponechá sa pesar in situ 6 – 8 týţd. Potom sa
pesar odstráni a ak sa nezjavia b., nie je ďalšia th. potrebná. Ak sa však b. dostavia opäť, treba
uvaţovať o chir. zákroku. Pri fixnej retroverzii sa th. zameriava na príčinu, suspenzná operácia je
indikovaná len v prípade, ţe je pp. príčinou b., napr. dyspareunie, príp. keď sú iné dôvody na chir.
intervenciu, napr. operáciu vajcovodov pre neplodnosť.
XXIV.8. Vaječníkové bolesti – môţu byť následkom recidivujúcich funkčných cýst al. pooperačných
zvyškov ovarií.
Recidivujúce bolestivé funkčné cysty ovárií – syn. bolestivá dysfunkcia ovárií (angl. painful
ovarian dystrophy) vyvolávajú b. v hypogastriu, najmä u mladých ţien. Ak ide o veľké b., indikovaná
je laparoskopia s cieľom zistiť príčinu b. cytol. vyšetrením aspirátu z cýst. Ak sa dokáţe prítomnosť
funkčných cýst, osvedčuje sa konzervatívna th. pomocou perorálnych antikoncepčných
prostriedkov, po kt. cysty obyčajne vymiznú. Po chir. exploratívnej klinovej resekcii ovária cysty a
bolestivé epizódy často recidivujú.
Sy. pooperačných zvyškov ovárií – angl. ovarian remnant syndrome, kt. vzniká po bilaterálnej
ooforektómii v prípadoch, keď sú ovária obalené endometriálnym jazvovitým tkanivom al. tuhými
adhéziami. Aktívne zvyšky ovariálneho tkaniva môţu potom vyvolávať b. Treba na ne myslieť, keď
pretrváva sekrécia estrogénov po krátkodobej inhibícii sekrécie nadobličkového androstendiónu
kortikosteroidmi a jeho periférnej premene na estrón. Th. spočíva v dôkladnej excízii zvyšného
tkaniva vaječníkov.
XXIV.9. Chron. panvová bolesť bez zrejmej patológie – chron. al. recidivujúce panvové b. zjavne
gynekol. pôvodu, ale nezistenej lézie. Tento sy. je známy vyše 100 r. Označoval sa ako
parametropathia spastica, konges-cia a fibróza panvy, pelvipathia vegetativa, panvový sympatikový
sy. Na jeho dg. vyţaduje splnenie týchto kritérií: 1. príznaky nie sú vyvolané gynekol. príčinou; 2. b.
majú gynekol. charakter; 3. nejde o následok jednej z gynekol. b., kt. sa dajú potvrdiť laparoskopiou.
Istú úlohu hrá traumatická lacerácia lig. sacrouterinum a zadnej časti lig. latum. Chron. a
intermitentné b. často vyvolávajú obehové poruchy, pasívna kongescia panvy však pp. sama b.
nevyvoláva. Hlavnou príčinou b. je pp. varikozita panvových ţíl. Vo väčšine prípadov sa zisťuje
palpačná bolestivosť s príp. skrátením zadného parametria. B. či uţ spontánne al. počas
pohlavného styku, vyvoláva tlak al. ťah pôsobiaci na zadné parametriá.
Najdôleţitejším príznakom je b. v podbruší, niekedy aj v kríţoch. B. môţe byť lokalizovaná v celom
podbruší al. v obidvoch bedrových jamách, príp. len v jednej bedrovej jame. Môţe postihovať celú
šírku sakrogluteálnej oblasti al. len jej časť. Najsilnejšia býva niekoľko dní pred menštruáciou a 1. a
2. d menštruácie. Často je prítomná hĺbková dyspareunia. Pred th. sa odporúča vylúčiť
endometriózu, následky chron. zápalov panvy a i. moţné príčiny b.
Objektívne sa niekedy zisťuje palpačná bolestivosť ovárií, maternice al. zadných parametrií, kt. sú
niekedy skrátené, ako aj kongescia vagíny.
Prítomné bývajú aj iné funkčné poruchy, v anamnéze rôzne stresové situácie a zmeny osobnosti.
Ide pp. o heterogénnu skupinu porúch počnúc čisto psychol. faktormi a končiac poruchami obehu s
bolestivosťou zadných parametrií, kontrakciami maternice al. léziami kríţovomaterničných väzov.
Významnú podpornú úlohu má pritom varikozita.
Treba vţdy podrobne analyzovať osobnú a rodinnú anamnézu vrátane manţelského ţivota a
posúdiť celkové správanie pacientky. Dg. tohto sy. nemoţno vykonať bez laparoskopie; tá môţe
prispieť aj k upokojeniu pacientky. V niekt. prípadoch sa dosahuje úspech cyklickým podávaním
estrogénov a progestínov. U pacientiek s hypoestrogénnou amenoreou sa skúšalo kontinuálne
niekoľkomesačné perorálne podávanie progesterónu, výsledky však neboli jednoznačné. Totálna
1719
hysterektómia sa indikuje len v oligosym ptomatických prípadoch bez psychol. porúch pri neúspechu
dlhodobej konzervatívnej th.; →I.16.
XXV. Bolesti v rekte, oblastiu hrádze a vonkajších genitálií
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––XXV.1. Neuralgia iliohypogastrického, ilioingvinálneho al. genitofemorálneho nervu
XXV.2. Infiltrácia kríţovej kosti al. kríţových nervov nádorom
XXV.3. Bolesti rekta, perinea a genitálií psychologického pôvodu
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
XXV.1. Neuralgia iliohypogastrického, ilioingvinálneho al. genitofemorálneho nervu –
,,testikulárna b.“ vzniká následkom poškodenia príslušného nervu, obyčajne po chir. intervencii v
oblasti hypogastria al. slabiny. Po preťatí nervu sa histol. zisťuje prítomnosť neurómu, po ligácii al.
zaškrtení nervu endoneurálna fibróza. B. sa môţu dostaviť ihneď po operácii, ale niekedy aţ o
niekoľko mes. al. r. Niekedy údaj o operácii al. úraze chýba. B. bývajú pálčivé, lancinujúce a môţu
vyţarovať do inervačnej oblasti senzorického nervu. Pri postihnutí n. iliohypogastricus b. vyţaruje
nad sponu a laterálne do bedier, pri postihnutí n. ilioinguinalis a genitofemoralis do slabiny a prednej
časti lábia major, resp. skróta a koreňa penisu, vnútornej a prednej strany stehien, niekedy aţ do
kolien. Niekedy je b. stála a zhoršuje sa pri násilnej extenzii bedrového kĺbu, kašli, kýchaní,
pohlavnom styku a napnutí brušných svalov. Pacient obyčajne zaujíma polohu v miernom predklone
s miernou flexiou v bedrovom kĺbe.
B. sa dá vyvolať tlakom na spúšťací bod v pooperačnej jazve. Objektívne sa zisťuje bolestivosť v
priebehu nervu od spina iliaca ant. sup. po vonkajšie genitálie, pri postihnutí n. genitofemoralis
výrazne bolestivý vnútorný prstenec ingvinálneho kanála. V inervačnej zóne postihnutého nervu sú
prítomné poruchy citlivosti. Zvýšený býva prah b. na dotyk a nociceptívne podnety, ako aj
hyperalgézia; hypestézia býva najvýraznejšia na chladové podnety. V postihnutých miestach býva
zníţený aţ vymiznutý dermografizmus, čo svedčí o degenerácii aferentných C-vláken. Poruchy
motorických nervov sa ťaţko zisťujú, pretoţe podnety, kt. aplikujú pri ich vyšetrovaní, vyvolávajú b.
Pri postihnutí n. iliohypogastricus býva vyhasnutý dolný brušný reflex, pri postihnutí genitálnej vetvy
n. genitofemoralis u muţa kremasterový reflex.
B. bývajú trvalé a pretrvávajú niekoľko r. V th. sa osvedčujú inj. lokálnych anestetík proximálne od
miesta poškodenia (pri postihnutí n. iliohypogastricus a n. ilioinguinalis asi 1,5 cm mediálne od spina
iliaca ant. sup., kde nerv opúšťa m. obliquus int.). Trvalú úľavu prináša chir. th.
Dfdg. – 1. slabinová al. femorálna prietrţ; 2. lymfadenopatia; 3. periostitis tuberculi ossis pubis.
XXV.2. Infiltrácia krížovej kosti al. krížových nervov nádorom – sa môţe prejaviť hĺbkovými b.
kríţov a pálčivými, pulzujúcimi b. v rekte a perineu. Vyskytuje sa u osôb v 5. – 7. dekáde ţivota ako
následok šírenia sa rakoviny mechúra, rodidiel al. čreva. B. sa zhoršujú v sedacej a leţiacej polohe.
B. v rekte a perineu sú obyčajne refraktérne na analgetiká. Pri bilaterálnom postihnutí sa môţu
pridruţiť poruchy funkcie sfikterov a impotencia.
Objektívne sa zisťuje palpačná bolestivosť kríţov, ako aj v priebehu n. ischiadicus, pozit. Laségue i
,,obrátený`` Laségue. Postihnutie koreňov S1 a S2 sa prejaví slabos-ťou plantárnych flexorov členka
a vyhasnutými plantárnymi reflexami, hypestéziou perianálnej oblasti a geni- tálií, niekedy spojenou
s hyperpatiou. CT sken panvy vykazuje obyčajne erózie kríţovej kosti a prítomnosť presakrálnych
más. B. a poruchy citlivosti bývajú spočiatku unilaterálne, neskôr bilaterálne, neznesiteľné a spojené
s poruchami sfinkterov, vyţadujúcimi zavedenie permanentného katétra.
Dfdg. – 1. poúrazové neurómy u pacientov po operácii panvy; 2. absces panvy; 3. radiačná fibróza;
4. tenzná myalgia panvového dna.
1720
XXV.3. Bolesti rekta, perinea a genitálií psychologického pôvodu – asi 10 % psychiatrických
pacientov s b. má b. v rekte, pe- rineálnej al. genitálnej oblasti (tzv. sek. miesto b.); len asi 2 % b. v
týchto oblastiach sú prim. miestom. B. v rekte sú obyčajne spojené s ťaţkou depresiou,
schizofréniou al. konverznými príznakmi; bývajú vcelku zriedkavé; ÄI.16.
B. vychádzajúce z rekta a anusu sa odlišujú od b., kt. zdroj je v ostatnom hrubom čreve. B. sa
prejavuje v po- dobe jedného z dvoch sy., rektálneho a análneho. Rektálny sy. – vyskytuje sa v
neskorej, pokročilej fáze ochorenia rekta. Charakterizuje ho silenie na stolicu, kt. sa môţe stať aţ
bolestivé, vyprázdňovanie abnormálneho obsahu (hlien, hnis, krv) a b. sigmoidea. B. je zvieravá,
kŕčová a vyţaruje pozdĺţ colon descendens al. do anusu. Zjavuje sa v súvislosti s vyprázdňovaním
stolice.
Análny sy. – vyskytuje sa vo včasnej fáze postihnutia anusu. Súvisí to s hojnou senzitívnou
inerváciou análneho kanála. Análna b. je ostro lokalizovaná na anus a pociťuje sa ako tlakové
napätie, pálenie, zvieranie aţ neznesiteľný kŕč, príp. b. ako pichanie noţom. K sy. patrí aj tenezmus
a strach z bolestivej defekácie. Typicky sa análnym sy. prejavuje fisúra a kryptitída.
Proctalgia fugax je funkčná b., niekedy nesmierne intenzívna. Prejavuje sa ostro ohraničeným
kŕčom, kt. trvá niekoľko min. Ide pp. o kŕč m. levator ani al. kŕč v distálnej časti hrubého čreva.
XXVI. Bolesti trupu a chrbta neurologického pôvodu
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––XXVI.1. Prolaps medzistavcovej platničky
XXVI.2. Akútny herpes zoster
XXVI.3. Postherpetická neuralgia
XXVI.4. Intraspinálny nádor
XXVI.5. Zlomenina driekového stavca
XXVI.6. Kolaps driekového stavca
XXVI.7. Epidurálny absces
XXVI.8. Nádory chrbtice
XXVI.9. Syfilis
XXVI.10. Meningitída a arachnoiditída
XXVI.11. Karcinomatóza meningov
XXVI.12. Nádorová infiltrácia plexus lumbosacralis
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––XXVI.1. Prolaps medzistavcovej platničky →XXVII.9.
XXVI.2. Akútny herpes zoster →herpes zoster.
XXVI.3. Postherpetická neuralgia →herpes zoster.
XXVI.4. Intraspinálny nádor
XXVI.5. Zlomenina driekového stavca
XXVI.6. Kolaps driekového stavca
XXVI.7. Epidurálny absces
XXVI.8. Nádory chrbtice – môţu vyvolávať b. v strednej al. dolnej oblasti chrbtice, často s vyţarovaním, v 80 – 90 % následkom nádorovej infiltrácie tela stavca a epidurálneho priestoru s
kompresiou miechy a nervových koreňov. Nádory chrbtice sa vyskytujú v 5. – 7. dekáde – korešpondujú s výskytom karcinómu prsnej ţľazy, pľúc a prostaty. Lumbálne metastázy vyvolávajú
hĺbkové b. v strednej a dolnej časti chrbtice zhoršujúce sa v leţiacej a sediacej polohe a
zmierňujúce sa v stojacej polohe. Lézie L1 sa spájajú s propagáciou b. do kríţovobedrovej oblasti,
metastázy do kríţovej kosti, do dolnej časti chrbtice a kostrče, kt. sa zhoršujú v leţiacej a sediacej
1721
polohe a zmierňujú sa pri chôdzi. B. majú obyčajne radikulárny charakter a zhoršujú sa pri kašli,
kýchaní a namáhaní. Asi v 3/4 prípadov je prítomná svalová slabosť, u niekt. pacientov vzniká
paraplégia. Prítomné bývajú aj poruchy funkcie sfinkterov a impotencia.
Objektívne sa zisťuje palpačná bolestivosť postihnutého stavca,unilaterálna al. bilaterálna svalová
slabosť. Svalová slabosť môţe byť segmentálna, keď však nádor obturuje miechový kanál, postihuje
všetky korene pod úrovňou lézie. Senzorické poruchy obyčajne korešpondujú s miestom lézie. Na
rtg. snímkach sa zisťuje kolaps tela jedného al. viacerých stavcov. Pri epidurálnom postihnutí sa
myelograficky dokáţe kompresia miechového kanála zvonka al. úplný blok kontrastnej látky.
Neliečené prípady obyčajne progredujú, k lokálnej b. sa postupne pridruţujú radikulárne b. a
svalová slabosť, aţ paraplégia s dysfunkciou čriev a močového mechúra.
XXVI.9. Syfilis →syfilis.
XXVI.10. Meningitída a arachnoiditída →meningitídy.
XXVI.11. Karcinomatóza meningov – môţe sa prejaviť b. kríţov a gluteálnej oblasti s radikulárnym
vyţarova-ním do dolných končatín následkom infiltrácie nervových koreňov a meningov s fibrózou a
zápalovými zmenami. B. sa dostavujú asi v 2/3 prípadov meningeálnej karcinomatózy. B. bývajú
hĺbkové, pálčivé, intenzív-ne, spojené s tŕpnutím a parestéziami. B. v chrbte a gluteách bývajú
hlodavé, vyţarovanie sa pociťuje ako pálčivá, lancinujúca b. Asi v polovici prípadov sa dostavujú aj
b. hlavy a psychické zmeny, v 2/3 prípadov poruchy videnia (rozmazané videnie, diplopia).
Objektívne sa môţe zistiť bolestivosť na pohmat a poklep nad lumbosakrálnou chrbticou a pozit.
Lasègueov príznak. V inervačnej oblasti postihnutého koreňa je prítomná svalová slabosť, často
multifokálna. Niekedy je prítomný edém papily a poruchy hlavových nervov. Skoro vţdy sa zisťujú
abnormality mozgovomiechového moku (zvýšený počet leukocytov a zmnoţenie bielkovín,
cytologický nález). Myelogram vykazuje mnohopočetné nodulárne defekty nervových koreňov.
Priebeh ochorenia je rýchlo progredujúci, hoci pri karcinóme prsníka, lymfómoch a leukémii sa môţe
stav po intratekálnej chemoterapii a oţiarení prechodne zlepšiť.
Dfdg. – treba vylúčiť chron. meningitídu (napr. mykotickú), ako aj metastatickú epidurálnu afekciu
(myelogra-fia).
XXVI.12. Nádorová infiltrácia plexus lumbosacralis – lumbosakrálna plexopatia vzniká
najčastejšie u pacien-tov s genitourinárnou, gynekol. a črevnou rakovinou následkom lokálnej
expanzie nádora. Lokálna b. je tlaková al. tupá, prenesená sa mení v závislosti od miesta
postihnutia a môţe byť pálčivá, kŕčovitá al. lancinujúca. Postihnutie hornej časti lumbálnej splete
vyvoláva b. na prednej strane stehna a v slabine, kým b. v inervačnej oblasti L 5–S1 vyţaruje nadol
do zadnej strany končatiny aţ k päte. B. sa obyčajne zhoršuje pri pohyboch bedrového kĺbu a v
noci. Tri aţ päť mes. po začiatku b. sa typicky pridruţuje slabosť a hypestézia, dysfunkcia sfinkterov
je zriedkavá.
Objektívne sa zisťuje palpačná bolestivosť v oblasti n. ischiadicus, pozit. Lasègue a ,,obrátený“
Lasègue, fokálna svalová slabosť, senzorické poruchy so zníţením hlbokých šľachových reflexov.
Pri postihnutí viacerých nervových koreňov dominuje progresívna svalová slabosť. Môţu byť
prítomné edémy nôh následkom lymfatickej obštrukcie. Pri pyelografii sa niekedy zisťuje
hydronefróza. Definitívna dg. sa stanoví pomocou CT brucha a panvy, pri kt. sa dokáţu
paralumbálne al. v panve lokalizované nádorové útvary mäkkého tkaniva, príp. s eró-ziou
panvových kostí. Pri epidurálnej expanzii môţe byť pozit. myelografický nález.
Dfdg. – pomocou myelografie treba vylúčiť epidurálne a analýzou mozgovomiechového moku
meningeálne metastázy malígneho nádora. Treba myslieť aj na postradiačnú fibrózu, lumbosakrálnu
neuritídu a diskopatiu.
1722
XXVII. Bolesti drieku svalovokostrového pôvodu
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––XXVII.1. Osteofyty
XXVII.2. Lumbálna spondylóza
XXVII.3. Stenóza chrbticového kanála
XXVII.4. Sakralizácia al. lumbalizácia (prechodné stavce)
XXVII.5. Abnormálne kĺbové fazety (fazetový tropizmus)
XXVII.6. Akútne preťaţenie drieku
XXVII.7. Recidivujúce preťaţenie drieku
XXVII.8. Akútny úraz
XXVII.9. Chronická mechanická bolesť drieku
XXVII.10. Lézia prolabovaného disku
XXVII.11. Lézia cauda equina
XXVII.12. Ankylozujúca spondylitída
XXVII.13. Syndróm quadratus lumborum
XXVII.14. Gluteálne syndrómy
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––XXVII. 1. Osteofyty – môţu vyvolať b. v dermatóme následkom útlaku miechy kostnými výbeţkami.
Kompre-siu lumbálnych koreňov môţe okrem osteofytov vyvolať hernia disku, kompresia väzmi a
adhezívna radikulitída. Kompresia kosťou môţe imitovať príznaky hernie disku.
Osteofyty sa vyskytujú v strednom a vyššom veku pri obidvoch pohlaviach. Sú zriedkavejšie ako
lézie lumbálnych diskov. Začiatok b. môţe byť náhly al. pozvoľný s akút. exacerbáciami. Obyčajne
je prítomné stuhnutie paravertebrálnych svalov a sústavné b. v drieku a príslušnom dermatóme
končatín. B. sa zhoršujú pri pohybe, niekedy majú ostrý radikulárny charakter. Najčastejšie je
postihnutý koreň L5 a S1. Pri lézii S1 sa pociťujú parestézie a pálčivé b. na laterálnom okraji nohy, pri
lézii L5 na chrbte nohy a palca; pri lézii L 5 býva niekedy prítomná slabosť dorzálnych flexorov palca,
pri lézii S1 slabosť plantárnych flexorov. Pri léziách L4 a L3 sa zisťuje slabosť m. quadriceps
(neschopnosť vstať zo stoličky).
Objektívne sa zisťuje hypestézia na dotyk a bolestivé podnety, stuhnutosť paravertebrálnych svalov
v oblasti osteofytov, pozit. Laségueov príznak (pri vysokých lumbálnych léziách pozit. ,,obrátený“
Laségueov príznak), tlaková bolestivosť kmeňa n. ischiadicus a jeho vetvy smerom nadol k
Achillovej šľache (Valleixove tlakové body), svalové spazmy, stuhnutosť a bolestivosť svalov, príp.
zníţené reflexy. Na rtg. snímke vidieť osteofyty, degeneratívne zmeny v zmysle spondylózy. CT
sken centrovaný na foramen spinosum ukáţe zúţenie interver-tebrálneho kanála. Myelografia môţe
byť negat. Pomocou EMG sa zistia prejavy kompresie koreňov, pomocou termogramov abnormálny
dermatóm.
Th. – b. sa zmierňujú v pokoji, osvedčuje sa chir. dekompresia.
Dfdg. – ruptúra driekového disku, fraktúra stavca, absces a intraspinálny nádor vyvolávajúce
neradikulárnu paralýzu lumbálneho plexu (napr. diabetická neuropatia), cievne lézie aa. iliacae a ich
vetiev a stenóza lumbálneho kanála.
XXVII.2. Lumbálna spondylóza – je získané, zriedka vývojovo podmienené kostné ochorenie
postihujúce pars interarticularis, kt. býva následkom kumulácie opakovaného, dlhodobého
zaťaţovania pars interarticularis lumbálnej chrbtice. Pokladá sa za chorobu z opotrebovania, príp.
únavy kostí al. vývojovú poruchu. Prim. je postih-nutý kostrosvalový systém, sek. periférny nervový
systém. Najčastejšie je postihnutý stavec L 5, obyčajne bilaterálne. Ochorenie sa vyskytuje v 2.
dekáde ţivota, častejšie u aktívnych jedincov, muţov. B. sa dostavujú obyčajne náhle po úraze. B. v
lumbosakrálnej oblasti býva tupá, hĺbková, ťaţko lokalizovateľná. Zmierňujú sa v pokoji a pri
izolovanej spondylóze obyčajne neprogredujú. Niekt. pacienti b. ani nemajú.
1723
Spondylotické zmeny sa lepšie dokáţu na šikmých rtg. snímkach lumbálnej chrbtice, niekedy býva
rtg. spočiatku negat. Skeny zhotovené pomocou monodifosfonátu technécia však niekedy dokáţu
zvýšenú aktivitu v pars intraarticularis uţ pred rtg. zmenami. Fyz. vyšetrenie aţ na obmedzenie
pohyblivosti lumbosakrálnej chrbtice býva negat. Bilaterálna spondylóza u dospievajúcich môţe
vyústiť do lumbálnej spondylolistézy, u dospelých je to však zriedkavé. Po rehabilitácii sa stav
obvykle upraví, len v niekt. prípadoch je potrebná chir. stabilizácia.
Dfdg. – lumbálna spondylóza ako príčina lumbalgie sa dg. per exclusionem, pretoţe mnohí pacienti
nemajú dlhotrvajúce príznaky. Spondylolistéza, dislokácia tela jedného stavca sa zisťuje len v
malom percente pacientov s bilaterálnou spondylózou. Spondylolistéza môţe vyvolávať hĺbkové b. v
lumbosakrálnej oblasti, pri kompresii nervového koreňa radikulárne vyţarujúce b.
XXVII.3. Stenóza chrbticového kanála – môţe byť kongenitálna (napr. lumbálna spondylóza,
spondylolistéza) al. získaná (degeneratívne choroby al. osteoartritída). Ide o chron. b.
polyetiologického pôvodu lokalizované v gluteálnej a femorálnej oblasti, niekedy intenzívne,
obyčajne hĺbkové, pociťované ako tlak a tŕpnutie v dolných končatinách, pri kompresii cauda equina
postihujúce gluteálnu oblasť aţ po nohy. B. sa zhoršujú po telesnej aktivite, napr. chôdzi a dlhšom
státí, postupne sa zhoršujú (skracuje sa dĺţka tolerovanej chôdze). B. zhoršuje extenzia a zmierňuje
flexia chrbtice, preto po dlhšej chôdzi zaujíma pacient polohu s ohnutým trupom; predklon sa počas
dňa obyčajne zväčšuje. Niekedy sa zjavujú parestézie v dermatóme, poruchy vyprázdňovania
močového mechúra a impotencia.
Na rtg. snímke sa zisťujú príznaky ťaţkého difúzneho degeneratívneho ochorenia s hypertrofiou
faciet a zmenšením predozadného priemeru lumbálneho kanála.
K dg. prispieva cystometrografia, zúţenie miechového kanála sa dá potvrdiť aj myelografiou a CT,
rozsah postihnutia magnetickou rezonanciou a elektrodiagnostickými metódami. Očividná je
diskrepancia medzi fyz. príznakmi, kt. nebývajú výrazné, a subjektívnymi ťaţkosťami.
Th. – chir. dekompresia.
Dfdg. – 1. claudicatio intermittens cievneho pôvodu; 2. kompresia n. ischiadicus; 3. osteoartritída
bedrového al. kolenového kĺbu; 4. retroperitoneálne a i. nádory; 5. absces; 6. prolaps lumbálneho
disku.
XXVII.4. Sakralizácia al. lumbalizácia (prechodné stavce) – asi 5 – 6 % ľudí má rtg. prejavy
prechodných lumbálnych stavcov, a to lumbalizáciu S1 al. sakralizáciu L 5. Ide o vývojovú poruchu
segmentácie lumbosakrálneho spojenia,. kt. môţe byť unilaterálna al. bilaterálna. Prechodné stavce
bývajú zriedka príčinou b., často sú náhodným rtg. nálezom. Ide skôr o dispozíciu na poškodenie pri
zvýšenom zaťaţení diskov a faciet a tendenciu k hernii disku nad prechodným stavcom. Trvalé
difúzne b. môţe vyvolať sprievodná pseudoartritída. Dg. sa stanovuje pomocou predozadných a
bočných rtg. snímok. Neurol. deficity nebývajú prítomné.
XXVII.5. Abnormálne kĺbové fazety – fazetový tropizmus, je vývojová porucha anatómie faciet
lumbálnych stavcov charakterizovaná situovaním jedného kĺbu v sagitálnej a druhého vo frontálnej
rovine. Býva spojený s minimálnymi príznakmi a obmedzenie aktivity ako jeho priamy následok je
zriedkavé. Získaný fazetový tropizmus súvisí s abnormálnym zaťaţením kĺbov, najmä priľahlých
diskov. Niekt. autori ho pokladajú za následok predčasného opotrebovania al. starnutia
kostrosvalového systému, iní za stav podobný spina bifida occulta, pri kt. príznaky nijako nekorelujú
s rtg. zistenými anatomickými zmenami. B. môţe vyvolávať aj kompresia pri cauda equina al.
radikulopatia. B. spojená s abnormálnymi kĺbovými fazetami je obyčajne hĺbková a ťaţko lokalizovateľná, môţe však vyţarovať do gluteálnej oblasti. Niekedy sa zisťujú degeneratívne zmeny na
medzistavcových platničkách. Následkom fazetového tropizmu môţe vzniknúť stenóza miechového
kanála spojená s radikulárnymi b. al. klaudikáciou.
1724
XXVII.6. Akútne preťaženie drieku – býva následkom minimálneho úrazu, náhleho zaťaţenia
pohybového segmentu pri prudkom, nečakanom pohybe al. zdvihnutí bremena. Jej vlastná príčina
sa obyčajne neobjasní. Môţe ísť o rôzne lézie, ako je distenzia, distorzia, myofasciálny sy.,
spazmus svalu al. ruptúru disku. Najčastejšie postihuje jedincov < 40-r. B. je obyčajne hĺbková,
kŕčovitá al. ostrá, rezavá, lokalizovaná v drieku, môţe vyţarovať do gluteálnej oblasti a zadnej
strany lýtka, niekedy je jej maximum v slabine, testes al. tíbii, inokedy vyţaruje do hrudníka. Jej
intenzita kolíše, zhoršuje sa pri pohybe. Objektívne sa zisťujú spazmy a miestna palpačná
bolestivosť paravertebrálnych svalov, pozit. Laségueov príznak, vyhladenie lumbálnej lordózy, kt. sa
ukáţe aj na rtg. snímkach. Nálezy na CT, myelograme, EMG a neurol. vyšetrenie bývajú negat.
Akút. lumbalgia obyčajne rýchlo ustupuje, najmä po krátkodobom (2 – 3-d) pokoji, aplikácii tepla,
masáţach a nenarkotických analgetikách. Niekedy však dlho pretrváva, aj keď sa fyz. nález zlepší.
V th. sa po ústupe príznakov odporúčajú cvičenia na celkovú zdatnosť (najmä chôdza s postupným
zvyšovaním dávok). Špeciálne posilňovacie cvičenia sú vhodné aţ neskôr. Akút. lumbalgia môţe
niekedy, aj keď zriedka, vyvolať dlhodobú pracovnú neschopnosť. V jej pozadí je často abúzus
liekov a predčasný chir. zákrok, ako aj zmeny osobnosti a faktory prostredia. Niekedy sa dostavuje
iritácia koreňov a neurol. deficity.
Dfdg. – 1. hernia nucleus pulposus, najmä v strednej čiare vo výške L 3–4, L4–5 al. L5–S1; 2.
degeneratívne postihnutie kĺbov al. lumbálnej chrbtice; 3. kongenitálne abnormality chrbtice; 4.
patol. procesy v retroperitoneu; 5. infekcia diskového priestoru.
XXVII.7. Recidivujúce preťaženie drieku – lumbalgie súvisiace s dlhým sedením, státím al.
opakovanými namáhavými pohybmi al. polohami. Pokladá sa za následok mechanickej instability
pohybového segmentu nešpecifického charakteru. B. bývajú miernej aţ strednej intenzity, hĺbkové
al. pálivé, lokalizované v drieku, gluteálnej oblasti a zadnej strane stehien, zriedka vyţarujú do
hrudníka, výnimočne do slabiny, testes al. tíbie. Intenzita a charakter b. kolíšu, b. sa zhoršujú pri
pohyboch, najmä dlhej a namáhavej práci v nepohodlnej polohe s hyperextenziou pohybového
segmentu. Najväčšie b. bývajú k večeru al. ku koncu pracovnej smeny. Objektívne sa zisťujú
spazmy paravertebrálnych svalov, vyrovnaná lordóza a obmedzenie pohyblivosti lumbálnej chrbtice.
Dfdg. – 1. hernia nucleus pulposus; 2. patol. procesy v retroperitóneu; 3. myofasciálny sy.; 4.
hyperextenčné preťaţenie faciet.
XXVII.8. Akútny úraz drieku – spája sa s fraktúrou al. dislokáciou chrbtice, disrupciou kĺbov, väzov
al. šliach (obyčajne pri dopravnej nehode al. páde z výšky > 1,85 m).
V anamnéze je zrejmý údaj o ťaţkom, bolestivom úraze, niekedy spojený s neurol. príznakmi
(paréza končatín, poruchy funkcie sfinkterov močového mechúra a čriev). Môţe byť prítomná
viditeľná a hmatateľná deformácia chrbtice, miestny hematóm a často spazmus paravertebrálneho
svalstva.
Objektívne sa zisťujú neurol. deficity, na rtg snímke a CT fraktúra al. dislokácia.
Th. – chir. redukcia a fixácia fraktúr s cieľom zabrániť progresívnej deformácii a neurol. deficitu. B.
ustupujú niekoľko d po stabilizácii, len zriedka prechádzajú do chronicity následkom komplikácií
úrazu. Pracovná neschopnosť trvá aţ 3 mes. Neurol. deficit, napr. následkom paraplégie si vyţaduje
intenzívnu sociálnu a fyz. rehabilitáciu.
XXVII.9. Chron. mechanická b. drieku – ide o b. v drieku spojené s poruchou pohybového
segmentu zhoršujúce sa po určitých aktivitách; etiológia je neznáma. Niekedy sa spájajú s
degeneratívnymi ochoreniami chrbtice (osteoartritídou), zriedkavejšie so zmenami na kostiach,
kompresiou nervových koreňov následkom protrúzie disku ap. Trvajú > 6 mes. a značne sťaţujú
vykonávanie denných aktivít a pracovnú činnosť. Môţu vyţarovať do slabiny al. gluteálnej oblasti,
dolných končatín, brucha. Niekedy sa prim. lokalizujú do ingvíny, testes, perinea al. tíbie.
1725
B. bývajú stále, tupé, hĺbkové, hlodavé al. pálčivé, niekedy sa dostavujú pri napnutí brucha, perinea
al. extenzii dolných končatín. B. následkom mechanickej instability sú obyčajne spojené s pohybmi
al. určitou polohou (sedenie, státie, najmä extenzia z flekčnej polohy). Často je v anamnéze údaj o
opakovanom posturálnom preťaţovaní, diskopatii al. hyperextenčnom zaťaţovaní. Zabraňuje
vykonávaniu denných aktivít, obťaţuje pacienta v práci i počas odpočinku. Výrazne sa zhoršuje po
dlhšom sedení, státí a chôdzi. Vyţaduje fyz. i sociálnu rehabilitáciu a často vyvoláva depresiu.
Dfdg. – 1. hernia nucleus pulposus; 2. infekcia diskového priestoru; 3. neadekvátna dekompresia
nervových koreňov po zlomenine chrbtice.
XXVII.10. Lézia prolabovaného disku – diskopatia následkom vystúpenia tkaniva dreňového jadra
medzistav-covej platničky cez trhlinu v jej väzivovom prsteni. Stupne závaţnosti: 1. protrúzia –
vysunutie väzivového prstenca dopredu (protrúzia); 2. prolaps – prepadnutie disku do
medzistavcových otvorov, zriedkavejšie do miechového kanála po perforácii lig. longitudinale
posterior; 3. sekvestrácia prolabovanej časti. Prolaps postihuje najčastejšie platničky L 4–-L5, L5–S1 a
C6 aţ C7.
Klin. sa prejavuje akút. začiatkom po mechanickom preťaţení následkom kompresie koreňov
miechových nervov v závislosti od lokalizácie ako lumboischiadický sy., konusový sy., sy. cauda
equina, al. cervikobrachiálny sy. Vo všeobecnosti ide parestézie, b. a poruchy citlivosti v postihnutom dermatóme, zníţenie reflexov, príp. parézu a atrofiu postihnutým koreňom inervovaných
svalov, ako aj obmedzenie pohyblivosti chrtbice a jej analgetické postavenie. Pri ťaţšej kompresii
miechy sa vyvíja obraz priečnej lézie miechy. O prolapse driekovej platničky svedčí pozit.
Lasegueov a Schoberov príznak, bolestivé Valleixove body. Dg. potvrdzuje CT al. myelografické
vyšetrenie.
Dfdg. – lézie periférnych nervov, nádory miechy, iné afekcie chrbtice. Th. – v ľahších prípadoch
fyzioterapia (liečebná gymnastika, masáţe), príp. analgetiká. Indikáciou na chir. th. (laminektómiu)
je najmä sekvestrácia disku a priečna lézia miechy, pri nesekvestrovanom prolapse disku moţno
vykonať chemonukleolýzu.
XXVII.11. Lézia cauda equina – je charakterizovaná tupými, ascendentne sa šíriacimi b.,
poruchami močenia a vyprázdňovania stolice, chabými parézami, hlbokou b. kríţov a poruchami
citlivosti na dolných končatinách. Vyvolávajú ju úrazy kostrče a jej väzov, nádory a úrazy miechy
pod L1, prolaps disku.
Dfdg. – 1. psoriatická spondylitída; 2. Reiterova spondylitída; 3. lumbalgia mechanického pôvodu; 4.
diskogénna lumbalgia.
XXVII.12. Ankylozujúca spondylitída – je chron. zápalové ochorenie neznámej etiológie, v
patogenéze, kt. sa uplatňujú imunologické, genetické faktory a faktory vonkajšieho prostredia.
Prejavuje sa chron. b. a progresív-nou stuhnutosťou chrbtice (,,gelling“); →ankylozujúca
spondylitída. Prevalencia je asi 1 – 2 % celkovej populácie, je 9-krát častejšia u muţov ako ţien,
vrchol výskytu je v 3. – 4. dekáde ţivota. Začína sa obyčajne pozvoľna a postupne sa zhoršuje. B. a
stuhnutosť budí pacienta zo spánku a núti ho rozhýbať sa; ranná stuhnutosť trvá dlhšie ako 1/2 h,
stuhnutosť sa dostavuje najmä po obdobiach odpočinku (,,gelling phenomenon“). Asi v 20 %
prípadov sú postihnuté periférne kĺby, v 25 % býva prítomná konjunktivitída a irití-da, chron. fibróza
pľúc a kardiovaskulárne ochorenia. Po fúzii stavcov sa b. zmierňujú. Pri postihnutí hornej krčnej
oblasti sa môţe pridruţiť vertikálna odontoidová subluxácia al. penetrácia s kompresiou mozgového
kmeňa.
Objektívne sa zisťuje obmedzená pohyblivosť chrbtice, pri postihnutí hrudnej chrbtice expanzia
hrudníka. Laborat. prejavy sú nešpecifické, v 90 % prípadov sa zisťuje pozit. HLA-B27 (v celkovej
1726
populácii 8 – 10 %). Na rtg. snímkach sú príznaky bilaterálnej symetrickej sakroilititídy,
syndezmofyty v oblasti lumbálnej a torakál-nej chrbtice.
Rtg. vyšetrenie sakroiliakálneho kĺbu u mladších jedincov (< 21. r.) sa niekedy ťaţko hodnotia pre
jeho nezrelosť. V nejasných prípadoch je indikovaná CT a mag netická rezonancia, hoci väčšina
prípadov sa dá dg. pomocou rtg.
XXVII. 13. Syndróm quadratus lumborum – charakterizujú b. vychádzajúce z hĺbkových al.
povrchových vlákien m. quadratus lumborum; myofasciálne →syndrómy. B. bývajú tupé a menia sa
v závislosti od pohybov a polohy. Udávajú sa ako pichanie v boku. Pacienti s takýmito spúšťacími
bodmi mávajú b. pri chôdzi, otáčaní, vstávaní zo stoličky, predklone, kašli, kýchaní a chôdzi do
schodov, niekedy pri hlbokom vdychu následkom naliehania svalu na 12. rebre. Osobitne silné b.
bývajú počas odpočinku.
Pri postihnutí povrchových vlákien sa pociťujú b. v gluteálnej, zadnej bedrovej oblasti, nad
hrebeňom bedrovej kosti smerom dole aţ po trochanter major, niekedy aj dopredu do slabiny.
Postihnutie hlbokých vlákien sa prejaví b. šíriacimi sa nadol a dozadu k sakroiliakálnemu skĺbeniu a
hlboko do strednej sedacej oblasti. Bilaterálne postihnutie m. quadratus lumborum vyvoláva b. na
obidvoch stranách lumbosakrálneho spojenia. V prítomnosti satelitných spúšťacích bodov v m.
gluteus minimus sa b. môţe šíriť nadol do dolnej končatiny.
K vyvolávajúcim faktorom tohto sy. patrí diskrepancia dĺţky končatín pri sedení a státí, malá
hemipelvis, sklon normálnej panvy následkom nosenia ťaţkých bremien na chrbte, krátke horné
končatiny v porovnaní s výškou trupu s dlhodobým preťaţovaním svalu následkom nepohodlnej
polohy pri podopieraní sa lakťami.
Pacienti si musia niekedy pomáhať pri vstávaní zo stoličky al. postele a pri chôdzi pouţívať podperu.
Pri státí sa panva nakláňa na jednu stranu. Blízko processus transversus L5, ako aj nad svalom,
aspoň jednostranne býva obyčajne ohraničená oblasť palpačnej bolestivosti. B. obmedzuje flexiu a
extenziu chrbtice.
Spúšťacie b. v m. quadratus lumborum sa môţu aktivovať pri prudkom zastavení pohybu pri otáčaní
trupu na jednu stranu, pádom, preťaţením drieku po dlhodobej al. opakovanej námahe (práca v
záhrade, drhnutie dláţky), ako aj spúšťacím bodom v kontralaterálnom svale. Tieto fenomény sa
vysvetľujú aj ako prenesené b. pri instabilite lumbálneho pohybového segmentu následkom
hyperextenčného preťaţenia zadnej facety, napr. opakovaného mechanického preťaţenia drieku.
Dfdg. – 1. trochanterická burzitída; 2. dysfunkcia sakroiliakálneho kĺbu.
XXVII.14. Gluteálne syndrómy – sa spájajú s b. myofasciálneho pôvodu vychádzajúcimi zo
spúšťacích bodov lokalizovaných v troch gluteálnych svaloch, m. gluteus maximus, medius a
minimus.
Pri postihnutí m. gluteus max. sa b. šíri do sedacej oblasti a kostrče. Postihnutie m. gluteus med. sa
prejaví b. nad kríţovou kosťou, kt. sa šíri laterálne pozdĺţ hrebeňa os ilium, príp. do sedacej oblasti
a hornej zadnej strany stehna, niekedy aţ do lýtka. Pri postihnutí m. gluteus min. môţu b. vzniknúť v
jeho zadnej al. prednej časti. B. zo zadnej časti svalu sa šíri do dolnej časti lýtka, imituje ,,ischias`` a
b. vychádzajúce z iných gluteálnych svalov. Spúšťacie body v prednej časti m. gluteus minimus sa
prejavia podobnými b., ale sú skôr lokalizované na laterálnej strane stehna a lýtka.
Gluteálne syndrómy, najmä mediálny môţe zhoršovať dlhá druhá a krátka prvá metatarzálna kosť.
Objektívne sa zistí palpačná bolestivosť v príslušnom spúšťacom bode, pozit. Laségue následkom
stuhnutej a napnutej Achillovej šľachy a m. gluteus maximus.
Dfdg. – 1. dysfunkcia sakroiliakálneho kĺbu; 2. neuritída n. ischiadicus; 3. sy. m. pyriformis.
1727
XXVIII. Bolesti drieku viscerálneho pôvodu
XXVIII.1. Karcinóm rekta →XVII, →XXI, →XXIV a →XXV.
XXIX. Bolesti drieku psychologické pôvodu
XXIX.1. Bolesti drieku psychologického pôvodu →I.16. Psych. zloţka býva skôr súčasťou, ako
jedinou príčinou b. drieku. Môţe sa vyskytovať ako tenzná b., vo forme bludov al. konverznej
poruchy. B. drieku (lumbago) sa v priebehu ţivota vyskytujú aţ v 80 % populácie. B. drieku postihujú
najmä ťaţšie telesne pracujúce osoby a športovcov; rizikovým faktorom je fajčenie. Bývajú častejšie
u os§ôv zo sociálne slabších vrstiev. Častý je pri nich abúzus liekov.
B. drieku sa ťaţko definujú. Ide o komplex nešpecifických príznakov, pri kt. sú b. lokalizované do
lumbálnej chrbtice al. sa prenášajú do dolných končatín aţ nôh, pričom iné špecifické ochorenia
chýbajú. B. podmienené diskopatiou sa niekedy označujú ako lumboischiadický sy. (ischias), kým b.
zo štruktúr iných neţ diskov, ako sú fazetové kĺby sa zahrňujú do b. dolných končatín al. nôh.
Podľa časového priebehu sa b. drieku delia na akút. (<7 d), akút. exacerbované chron. b., subakút.
(trvajúce 7 d aţ 3 mes.) a chron. b. (>3 mes.). Pod pojmom chron. bolestivý sy. sa chápu psychol. a
sociálne následky chron. b. ovplyvňujúce správanie pacienta.
XXX. Lokálne bolestivé syndrómy dolných končatín a nohy
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––XXX. 1. Lat. femorálna koţná neuropatia (meralgia paraesthetica)
XXX.2. Obturátorová neuralgia obturátora
XXX.3. Femorálna neuralgia
XXX.4. Ischiadická neuralgia
XXX.5. Interdigitálna neuralgia nôh (Mortonov syndróm)
XXX.6. Injekčná neuropatia
XXX.7. Bolestivé nohy a hypermobilné prsty
XXX.8. Metastatické choroby
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
XXX.1. Laterálna femorálna kožná neuropatia – syn. meralgia paraesthetica charakterizuje
hypestézia a bolestivé dysestézie (parestézie) v inervačnej oblasti n. femoralis cutaneus lateralis, t.
j. hornej laterálnej strane stehna. B. majú pálčivý, štípavý charakter, inokedy sa pociľujú ako
mravenčenie, oziabnutie, skrehnutie, precitlivenosť na dotyk. Niekedy sa zisťuje stuhnutie v oblasti
postihnutého nervu, v jeho priebehu cez fascia iliaca pod lig. inguinale. Postihuje obyčajne jedincov
stredného veku, častejšie muţov ako ţeny. Spája sa s obezitou, graviditou, úrazmi slabinovej
oblasti, diabetes mellitus a i. faktormi. Obvykle po mes. aţ rokoch spontánne ustupuje. Dôleţité je
pacienta oboznámiť s povahou poruchy a zbaviť zbytočných obáv. Pri chybnom sklonu panvy sa
osvedčuje ortopedická obuv (kompenzácia vyššími podpätkami). Adekvátna th. diabetu a i.
systémových ochorení; redukcia hmotnosti pri obezite. V torpídnych prípadoch chir. dekompresia
nervu.
Dfdg. – 1. radikulopatia L2 al. L3; 2. lézia hornej lumbosakrálnej splete následkom infekcie al.
nádoru; 3. sy. piriformis – zaškrtenie n. gluteus sup.; 4. artropatia bedrového, zriedkavejšie
kolenového kĺbu.
XXX.2. Neuralgia obturátora – sa spája s b. v inervačnej oblasti n. obturatorius vyvolané herniou
obturatoria, ostitis ossis pubis, často sú následkom infekcie močových ciest al. chir. výkonu, ďalej
nádormi laterálnej oblasti panvy, kt. obkolesujú nerv. B. sú stále, lokalizované v slabine a na
mediálnej strane stehna, spojené s hypestéziou tejto oblasti a zníţenou silou adduktorových svalov
stehna. Neliečená môţu trvať dlho. Pri sek. hernii obturatoria sa b. zväčšuje pri zvýšení
vnútrobrušného tlaku. Pri sek. ostitíde os pubis sa b. zvyšuje pri chôdzi al. pohyboch stehna. V obturátorovom kanáli sa zisťuje rezistencia, hypotónia a atrofia adduktorových svalov. Po čase sa
1728
vyvíja strata senzorických a motorických funkcií n. obturatorius. V ťaţších prípadoch sú prítomné
EMG príznaky denervácie m. obturatorius. Býva sťaţená chôdza a obmedzenie pohyblivosti stehna.
Dfdg. – 1. nádory postihujúce korene L2-4, m. psoas a laterálnu stenu stehna; 2. artropatia.
XXX.3. Neuralgia n. femoralis – je b. v inervačnej oblasti n. femoralis následkom úrazu nervu al.
jeho vetiev, príp. stehnovej prietrţe. Je lokalizovaná na prednej strane stehna prednej a me- diálnej
strane predkolenia a nohy, a býva stála. Môţe sa vyskytovať len v inervačnej oblasti jednej vetvy.
Niekedy je v postihnutej oblasti prítomná strata citlivosti a slabosť m. quadriceps, m. sartorius a
bedrových flexorov. Pri stehnovej prietrţi sa b. zvyšuje pri zvýšení vnútrobrušného tlaku. Úraz n.
saphenus máva za následok izolovaný senzorický deficit v oblasti kolena a nohy s lokálnou b.
Objektívne sa zisťuje hypestézia prednej strany stehna, mediálnej strany predkolenia a nohy,
slabosť a atrofia m. sartorius al. m. qaudriceps femoris (ak ide o proximálnejšie postihnutie), ako aj
miestna palpačná bolestivosť. V ťaţších prípadoch sa dá denervácia m. sartorius a m. qaudriceps
femoris dokázať pomocou EMG.
Dfdg. – nádor al. infekcia v oblasti n. femoralis, korene L2–4, m. psoas al. bočnú stenu panvy;
artropatia bedrového al. kolenového kĺbu.
XXX.4. Neuralgia n. ischiadicus – je b. v inervačnej oblasti n. ischiadicus následkom jeho
postihnutia s rozličným stupňom lézie myelínu a axónu, napr. kompresiou m. pyriformis.
B. bývajú stále al. lancinujúce, moţno ich vyvolať manipuláciou al. palpáciou postihnutých
segmentov nervu. Prítomná býva svalová slabosť a hypestézia svalov a ostatných tkanív
inervovaných postihnutým nervom. Neurol. deficit môţe progredovať.
Objektívne sa zisťuje strata citlivosti, svalová slabosť, atrofia a zníţenie reflexov denervovaných
svalov. Léziu nervu moţno dokázať EMG al. meraním vodivosti, vyvolávajúcu príčinu môţno odhaliť
pomocou rtg. al. CT.
Dfdg. – myelopatia, radikulopatia, lézie plexus lumbosacralis postihujúce segmenty L 4–S1.
XXX.5. Interdigitálna neuralgia nohy – Mortonova metatarzalgia, je následkom kompresie
medziprstových nervov hlavicami metatarzálnych kostí, obyčajne v oblasti hlavice III. a IV.
metatarzálnej kosti a transverzálny-mi ligamentami s interdigitálnymi neurómami. Prejavuje sa
stálymi, často lancinujúcimi b. v metatarzálnej oblasti, kt. sa často zhoršujú v noci al. počas práce.
Súčasne sa zisťuje hypestézia protiľahlých povrchov priľahlých prstov a miestna palpačná
rezistencia hlavíc metatarzálnych kostí. B. sa dostavuje najprv pri chôdzi, v pokoji ustupuje.
Postupne sa zhoršuje, nadobúda v prstoch lancinujúci, v metatarzoch stály charakter. Môţe
vzniknúť po úraze. Niekedy spontánne ustupuje. Môţe byť prítomné abnormálne postavenie (tesná
obuv al. vysoké podpätky) al. deformity nohy, kt. sa po odstránení príčiny upravujú.
Th. – metatarzalgia sa často spája s abnormálnym postavením (tesná obuv al. vysoké podpätky) al.
deformitami nohy. Odstránenie príčiny prináša úľavu. B. môţe ustúpiť aj spontánne, pri pretrvávaní
b. sú vhodné ortopedické pomôcky (obuv al. vloţky so zvýšenou flexiou stupaje, plantárnou flexiou,
príp. metatarzálne vloţky). Osvedčuje sa lokálna infiltrácia kortikoidmi s miestnym anestetikom. V
prípade neúspechu sa vykonáva incízia transverzálnych metatarzálnych väzov a excízia
interdigitálneho neurómu.
Dfdg. – 1. ischiadická al. peroneálna neuropatia; 2. plantárna fascitída; 3. postihnutia
metatarzálnych kostí zápalom, pochodovou fraktúrou al. osteporózou hlavice metatarzálnej kosti
(Friebergova infrakcia).
XXX.6. Injekčná neuropatia
1729
XXX.7. Bolestivá noha a hypermobilné prsty – angl. painfull legs and moving toes, je stav
nejasnej etiológie, v časti prípadov ide o následok postihnutia nervových koreňov al. poškodenia
miechy. Prejavuje sa silnými, hĺbkovými, hlodavými al. kŕčovitými, nepresne ohraničenými b. Bývajú
intenzívnejšie v proximálnom úseku dolnej končatiny ako v nohe, resp. päte. Niekedy sa pohybom
zmierňujú, inokedy zhoršujú pri mimovôľových pohyboch končatiny, najmä v prstoch, zriedka päte.
Prítomné bývajú nepravidelné mimovôľové pohyby prstov, niekedy nôh, kt. sa nedajú napodobniť
vôľovo. Dajú sa potlačiť na 1 – 2 min vôľovým úsilím, potom sa vracajú. Ochorenie sa zjavuje v 2.
polovici ţivota. Účinnú th. nepoznáme.
XXX.8. Metastatické choroby – metastázy do bedrového kĺbu vyvolávajú stále al. silné pulzujúce b.
v slabine, vyţarujúce do gluteálnej oblasti a nadol po mediálnej strane stehna do kolena. B. sa
zhoršujú pohybom bedrového kĺbu, najmä pri nosení ťaţkých bremien. Metastázy do tela stehnovej
kosti vyvolávajú miestne b. zhoršujúce sa pri nosení ťaţkých bremien. Objektívne sa zisťuje
rezistencia v slabine a oblasti veľkého trochantera. Osobitne bolestivá je vnútorná a vonkajšia
rotácia v bedrovom kĺbe. Deformity bez fraktúry sa nezisťujú. Dg. sa potvrdzuje rtg. vyšetrením.
Závaţnou komplikáciou je fraktúra kŕčka al. tela steh- novej kosti, kt. pacienta imobilizuje. B.
vymiznú po nahradení bedrového kĺbu al. vnútornej fixácii stehnovej kosti. Pokojové b. ustupujú po
nesteroidných, príp. narkotických antireumatikách, b. pri pohybe a nosení bremien sa však po nich
obyčajne nezmierňujú.
Dfdg. – 1. horná lumbárna plexopatia; 2. avaskulárna nekróza hlavice femuru; 3. septická artritída;
4. radiačná fibróza bedrového kĺbu.
XXXI. Bolestivé syndrómy bedier a stehna svalovokostrového pôvodu
––––––––––––––––––––––––––––––XXXI.1. Ischiadická burzitída
XXXI.2. Trochanterická burzitída
XXXI.3. Osteoartróza bedrového kĺbu
–––––––––––––––––––––––––––––––
XXXI.1. Ischiadická burzitída – je zriedkavý zápal ischiadickej burzy, obyčajne následkom
opakovaných úrazov. Prejavuje sa intenzívnymi ostrými b. počas sedenia a leţania. Pri dráţdení
ischiadika je akút., vyţarujúca pozdĺţ ischiadika. Neliečená trvá týţd. aţ mes. Často je súčasťou
systémového ochorenia, ako je ankylozujúca spondylitída, reumatoidná artritída al. Reiterovho sy.
Objektívne sa zisťuje hĺbková rezistencia v gluteálnej krajine nad tuberositas ossis ischii. B. sa
zmierňujú po inj. lokálneho anestetika do ischiadickej burzy; úľavu prináša aj venčekovitá poduška
(doughnut cushion), pouţívaná v th. hemoroidov.
Dfdg. – 1. akút. ischias; 2. spondylopatie; 3. prostatitída.
XXXI.2. Trochanterická burzitída – je zápal burzy vyvolaný opakovaným úrazom al. súčasť
systémového zápalu, napr. reumatoidnej artritídy. B. sú intenzívne, trvalé, pálčivé, lokalizované na
hornej laterálnej strane stehna, asi 2,5 cm nad a za veľkým trochanterom, ako aj v gluteálnej krajine
a často vyţarujú do kolena. Dostavujú sa pri chôdzi do schodov a pri zmene flekčného do
extenčného postavenia bedrového kĺbu pri vyrovnaných kolenách. Znemoţňuje pacientovi spánok
na postihnutej strane. Začína sa obyčajne náhle. Akút. epizóda trvá týţd. aţ mes. a môţe
recidivovať. Často sa spája so stuhnutosťou bedrového kĺbu a po rozhýbaní zmierňuje. Je to
pomerne časté ochorenie, postihuje jedincov > 40. r. Úľavu prináša lokálna infiltrácia oblasti
maximálneho bolestivého stuhnutia miestnym anestetikom.
Dfdg. – 1. choroby bedrového kĺbu; 2. prenesená b. z lumbosakrálnej chrbtice.
XXXI.3. Osteoartróza bedrového kĺbu – spája sa s b. následkom degeneratívnych procesov
postihujúcich bedrový kĺb; →I.11; →articulatio coxae.
1730
XXXII. Svalovokostrové syndrómy dolnej končatiny
––––––––––––––––––––––––––––––––
XXXII.1. Reumatoidná artritída
XXXII.2. Osteoartróza kolenového kĺbu
XXXII.3. Nočné kŕče
XXXII.4. Plantárna fascitída
––––––––––––––––––––––––––––––––XXXI.1. Reumatoidná artritída →arthtritis rheumatica.
XXXII.2. Osteoartróza kolenového kĺbu – je charakterizovaná b. následkom degeneratívnych
procesov postihujúcich jednu al. viaceré z troch kostí kolenového kĺbu; →I.11; →articulatio genus.
XXXII.3. Nočné kŕče lýtok – sú kŕčovité b. lýtok, kt. zabraňujú usínaniu a zobúdzajú pacienta zo
spánku, trvajú rôzne dlho, dostavujú sa v rôznych intervaloch, niekedy v zhlukoch. Postihujú najmä
deti a starcov, ale aj iné vekové skupiny. Zhoršujú sa po dlhšej chôdzi, najmä na tvrdom podklade.
Dajú sa vyvolať ich náhlou dorzálnou flexiou členkového al. kolenového kĺbu.
Dfdg. – 1. elektrolytové poruchy; 2. hypotyreóza.
XXXII.4. Plantárna fascitída – je zápal plantárnej aponeurózy, v 15 % súčasť systémového
reumatického ochorenia, obyčajne séronegat. spondylartritídy. Začína sa pozvoľne b. v plantárnej
oblasti nôh, najmä na začiatku chôdze; zhoršujú sa pri prolongovanej aktivite. B. sú bodavé al.
pálčivé a dostavujú sa pri kaţdom kroku. Objektívne sa zisťuje stuhnutosť pozdĺţ plantárnej fascie.
Na rtg. sa v chron. prípadoch dá zistiť calcar calcanei. Stav sa dá zmierniť podporou klenby, príp.
lokálnou inj. nesteroidných antireumatík; v prípade neúspechu chir. th.
Dfdg.: 1. Reiterov sy.; 2. ankylozujúca spondylitída; 3. reumatoidná artritída; 4. psoriatická artritída.
Terapia bolestí (→analgézia) neznamená len pouţívanie analgetík. Th. má byť komplexná a má
mať istú časovú postupnosť. Th.b. zahrňuje tieto opatrenia: 1. kauzálna a paliatívna th. príčin b., kt.
predpokladá stanovenie dg. jej príčiny; 2. odstránenie nervových a neurohumorálnych dysregulácií,
napr. sympatikovej dysregulácie, kt udrţuje chron. b. (sympatikovú algodystrofiu); 3. symptomatická
th.
Farmakoterapia bolesti – zásadným postulátom th. b. je pravidelné a preventívne podávanie
analgetík. Analgetikum treba podať skôr ako sa ohlási b. Dávku treba titrovať postupným
zvyšovaním a ďalšiu dávku podať skôr ako sa stratí účinok predchádzajúcej. Ak sa u pacienta
vyskytnú mimoriadne b., nemá sa zvýšiť dávka ani podať iný druh analegetika, ale aplikovať
mimoriadna dávka podávaného analgetika mimo pravidelného intervalu. Ak prestane byť liek účinný,
netreba ho meniť za iný, porovnateľný, ale za silnejšie analgetikum. Pri th. chron. b. moţno úľavu
očakávať aţ po 3 – 4 týţd. pravidelnej th.
B. moţno odstrániť zásahom do jej mechanizmu, a to: 1. na úrovni nociceptorov; 2. blokádou
nervového vedenia; 3. tlmením centrálnej nervovej bolesťovej informácie; 4. ovplyvnením preţívania
b.
Farmakoterapia zahrňuje aplikáciu →analgetík, →anestetík, →spazmolytík, centrálne pôsobiacich
→myorelaxancií, →blokátorov vápnikových kanálov, blokátorov →betaadrenergických receptorov,
→antikonvulzív, →psychofarmák, najmä →antidepresív, lokálnych anestetík (→blokády).
V th. b. moţno pouţiť rôzne metódy miestnej anestézie, napr. povrchovú a infiltračnú →anestéziu.
• Transdermálna aplikácia opioidov – transdermálne terapeutické systémy (TTS) sa osvedčili pri
aplikácii nitroglycerínu, klonidínu, estradiolu a testosterónu. Od r. 1991 sa v zahraničí pouţívajú
náplaste obsahujúce fentanyl, kt. ako čistý antagonista -opioidových receptorov je 70 – 100-krát
účinnejší ako morfín. Aby sa prekonal variabilný difúzny odpor koţe a docielilo rovnomerné
1731
rozdelenie fentanylu v plazme, vsunula sa medzi rezervoár účinnej látky náplaste s fentanylom a
koţu lepivá vrstva (tzv. rate control-membrane), kt. je pre fentanyl výrazne menej priepustná ako
sama koţa. Mnoţstvo fenantylu uvoľňované z náplaste tak nezávisí natoľko od difúzneho odporu
koţe, ako od plochy a hrúbky membrány náplaste. Konštantná koncentrácia fentanylu v plazme sa
2
dosahuje po 14 h a trvá asi 72 h. Fentanylové náplaste existujú vo veľkosti 10, 20, 30, 40 cm a
vydávajú 25, 50 75 a 100 mg fentanylu/h. Náplasť sa aplikuje na intaktnú neochlpenú koţu (chlpy
treba odstrániť noţnicami, nie oholiť); nemá sa apolikovať na predtým oţiarené oblasti koţe. Pri
dlhodobom pouţívaní treba náplasť vymeniť po 3 d a pre novú náplasť zvoliť nové miesto na koţi.
Na to isté miesto moţno náplasť apliko-vať po 7 d.
• Epidurálne podávanie opiátov – má za následok reverzibilnú blokádu aferentných i eferentných
vláken reflexného oblúka. Charakteristická je pritom strata pocitov (bolesti, tepla a i.), motorická
blokáda a blokáda sympatikových nervov. Blokáda sympatikových nervov môţe priamo al. sek.
vyvolať rôzne fiunkčné zmeny v organizme. Analgézia sa týka len úrovne, do kt. sa opiáty aplikvovali
(metamerický efekt). Na epidurálnu anestéziu sa pouţívajú takmer všetky silné analgetiká:
buprenorfín, fentanyl, ketamín, pentazocín, petidín, najvhodnejším je však morfín. Epidurálna
anestézia nie je vhodná na th. akút., pooperačnej, poúrazovej a i. b. (pankreatitída, diabetická
gangréna), pretoţe zasahuje motorickú inerváciu (imobilizácia pacienta) a vyvoláva vazodilatáciu s
príp. ortostatickou hypotenziou. Pri aplikácii vyšších dávok (> 10 mg) preniká morfín
prostredníctvom mozgovomiechového moku rostrálne aţ do jednotlivých mozgových štruktúr,
následkom čoho vznikajú neţiaduce účinky (pruritus, nauzea, vracanie, retencia moču).
Parenterálne podané opiáty sa musia dostať do CNS, aby boli účinné. Na to stačí pribliţne 1/10
dávky; zvyšných 9/10 zostáva v obehu a vyvoláva neţiaduce účinky. Výhodou tejto aplikácie je
niekoľkonásobne dlhšie bezbolestné obdobie ako po epidurálnom podaní analgetík, zachovanie
pohyblivosti, cítenie dotykov, tepla a i. Funkcie kardiorespiračného ani autonómneho nervového
systému neovplyvňuje. Kombinácia lokálneho anestetika a opiátu predĺţi anestéziu na 16 – 28 h.
Komplikáciou epidurálnej analgézie je preniknutie analgetikáa do subdurálneho priestoru
(subdurálna analgézia), čo sa prejaví pálčivou bolesťou v prstoch a ramenách po 10 min, neskôr
senzorickou blokádou proximálne (krk, hlava), pričom pretrváva senzorická blokáda aj v segmente,
do kt. sa injekcia aplikovala (brucho, dlné končatiny ap.). Progresívne sa zhoršujú aj motorické
funkcie: zniţuje sa pohyblivosť horných končatín, pacient nedvihne hlavu z vankúša, pri inspíriu
vznikajú paradoxné pohyby hrudníka pre úplnú blokádu bránice, vzniknú poruchy reči, sťaţuje sa
odkašľanie a prehĺtanie. Kontraindikované je súčasné podanie opiátov i. m. al. i. v. (riziko kumulácie
a útlmu dýchania). Pri poklese frekvencie dýchania < 10 dychov/min treba podať naloxón al.
nalorfín.
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Tab. 5. Farmakoterapia chronických kostrosvalových bolestí
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––Liek
Denná dávka (mg)
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-Tricyklické antidepresíva
®
®
amitriptylín (Saroten , Tryptizol )
10 – 75
®
klomipramín (Anafranil )
25 – 75
®
anafranil
(Tofranil )
10 – 50
®
doxepín
(Sinequan )
25 – 75
Inhibítory spätného vychytávania sérotonínu
®
cifalopram (Seropram )
20
®
fluoxetín
(Fluctine )
20
®
fluvoxamín (Floxyfral )
100
1732
Iné
®
Maprotilín
(Ludiomil )
50 – 75
®
mianserín
(Tolvon )
30 – 60
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
• Porty – na dlhodobú th. chron. bolesti sa pouţívajú implantovateľné pumpy – porty, kt. sa
zavádzajú na spôsob kardiostimulátora pod koţu na prednej brušnej stene. Epidurálny katéter sa po
zavedení do epidurálneho priestoru zavádza cez podkoţný tunel k pumpičke. Zariadenie si môţe
obsluhovať sám pacient.
• Intratekálne al. intraventrikulárne podanie opioidov – pouţíva sa pri zlyhaní peridurálnej aplikácie
opioidov v kombinácii s orálnym podaním antipyretického analgetika. Pri refraktérnosti voči th.
moţno podávať intratekálne aj klonidín. Pri intraventrikulárnom podaní opioidov treba vykonať
trepanáciu na nedominantnej strane lebky a do laterálnej komory zaviesť katéter.
Chirurgická terapia bolesti – od výlučne deštrukčných lézií nervového systému (napr. bilaterálna
sympatektómia) sa v ostatnom čase upúšťa a v neurochirurgickej th. chron. b. sa uplatňuje skôr
multidisciplinárny prístup – kombinácia modulačných metód (zmena neurol. funkcie bez neurol.
poškodenia) s deštrukčnými metódami. Chron. b. totiţ nezávisí natoľko od identifikovateľného
pôvodného podnetu (hoci sa b. môţe zhoršovať exacerbáciou podnetov), ale skôr od malfunkcie
postihnutého nervového systému. Obyčajne totiţ zlyháva úsilie chir. prerušiť spojenia centier percepcie b. a neexistujúceho podnetu a niekedy sa môţe b. z dlhodobého hľadiska dokonca zhoršiť.
• Prerušenie periférnych nervov – má za následok lokálnu anestéziu v dôsledku prerušenia dráh
vedúcich b. v mieste vzniku bolesťových podnetov. Vykonáva sa napr. pri postherpetickej neuralgii,
má však obyčajne malé vyhliadky na úspech, pretoţe sa pri nej porušia aj A-d-vlákna, ako aj
následne spinálne segmentálne inhibičné mechanizmy a môţu vzniknúť deaferentačné b.
• Lézia vstupnej zóny zadného koreňa – angl. dorsal root entry zone lesion, DREZ, vyvoláva sa
sériou malých termokoagulačných lézií pozdĺţ hrotu zadného koreňa miechy, čím sa poškodí druhý
aferentný neurón a porušenie substantia gelatinosa. Táto metóda umoţňuje účinnú kontrolu b.
rezistentných na iné druhy analgézie, napr. pri postherpetickej neuralgii a pásových b. následkom
úrazu miechy (,,b. koncovej zóny“). Osvedčuje sa aj pri th. b. pri avulzii plexus brachialis.
Neţiaducim následkom takejto th. bývajú niekedy neurol. poruchy.
• Rizotómia – je prerušenie aferencií v oblasti zadných koreňov miechy sa v súčasnosti robí takmer
výlučne formou intratekálnej neurolýzy.
• Chordotómia – pri perkutánnej (zriedka otvorenej) chordotómii sa prerušuje tractus spinothalamicus kontralaterálnej strany, kt. vedie väčšinu bolestivých impulzov do vyšších centier. Pod
kontrolou rtg., za spolupráce bdejúceho pacienta a pri elekt. dráţdení (aby sa omylom nezachytili aj
motorické vlákna pyramídovej dráhy) sa zavádza sonda medzi C 1 a C2 a elektrokoaguláciou sa
preruší anterolaterálny povrazec. Moţnými komplikáciami sú dysestézie v analgezovanej oblasti,
prechodné al. trvalé parézy, latentné apnoe a poruchy močového mechúra.
• Iné deštrukčné metódy – vzhľadom na riziko posttalamotomických b. sa senzorická talamotómia
(chordotómia laterálneho spinotalamického traktu) vykonáva zriedka. Myelotómia (longitudinálne
preťatie miechy) sa niekedy vykonáva pri bilaterálnej b. al. b. v dolnej polovici tela. Pri rakovine
hlavy al. tváre sa dosahujú dobré výsledky prerušením n. trigeminus v zadnej lebkovej jame, kt. je
bezpečnejšie ako mezencefalická traktotómia. V niekt. prípadoch rakovinovej b. je vhodná
jednoduchá periférna neurektómia.
Deštrukčné lézie vykonávané neuváţene na odstránenie b. indukovaných nociceptívnymi podnetmi
môţu z dlhodobého hľadiska b. ešte zhoršiť. Spočiatku sa nimi môţu dosiahnuť výborné výsledky,
ale po dlhšom čase sa vracia pôvodná al. iná – deaferentačná al. ,,neurogénna“ b. Preto sa tieto
1733
metódy, napr. chordotómia v súčasnosti rezervuje pre pacientov so skrátenou očakávanou dĺţkou
ţivota. Neurogénna b. sa navyše uţ nedá ďalšou deštrukčnou metódou odstrániť.
• Modulačné metódy – b. moţno zmierniť aj ovplyvnením funkcie nervového systému zmeneného
následkom dlhodobého pôsobenia nociceptívnych podnetov. Selekcia pacientov s nemalígnymi b.
naráţa na problémy. Istá časť pacientov ,,potrebuje“ b. zo sociálnych a i. dôvodov a b. sa u nich
nedá odstrániť. Obyčajne sa však tento faktor preceňuje. Pacienti sú často depresívni, majú rôzne
psych. a emocionálne poruchy. Uplatňuje aj vplyv deprivácie spánku, vedľajších účinkov liekov a ich
podceňovanie a odmietnutie lekárom môţe byť finálnym inzultom. Vţdy treba vylúčiť kauzálne
liečiteľné prípady, napr. prolaps intervertebrálneho disku, stenózu miechového kanála ap. Treba
zváţiť aj moţnosť ovplyvnenia kostných b. oţiarením, chemoterapiou a hormonálnou th. U
pacientov s kostnými metastázami moţno b. odstrániť al. aspoň zmierniť paliatívnym lokálnym
oţiarením. Metastázy pritom často reagujú na oţiarenie lepšie ako prim. nádor. Karcinómy prsníka,
prostaty a maternice sú dobre ovplyvniteľné aditívnou al. hormonálnou th.
• Elektrická stimulácia miechy – ESM, jej vývoj bol podnietený najmä vrátkovou teóriou b.
a vykonáva sa od r. 1967. Dodnes však nie je jej mechanimus účinku jasný. ESM pomocou
epidurálnych elektród sa aplikujú v špeciálnych centrách perkutánne al. pri otvorenej operácii, a to
ipsilaterálne a rostrálne od miesta b. Elektródy sú napojené na vnútorné programovateľné
zariadenie podobné kardiostimulátoru al. sú riadené vonkajším radiofrekvenčným generátorom
zaradeným medzi transmiter a implantovaný systém prijímača–transducera. Výhodou vonkajšieho
stimulátora je spoluúčasť pacienta na kontrole b. a zníţenie jeho pasivity; je tieţ cenovo výhodnejší.
ESM priaznivo ovplyvňuje sympatikové b., ako aj mikrocirkuláciu pri periférnych angiopatiách, t. j.
pokojové b., uľahčujú hojenie koţných defektov a zlepšujú prekrvenie končatiny. Podobným
mechanizmom odstraňujú aj anginózne b. Pri fantómových b. vyvoláva ESM niekedy parestézie vo
fantómovej končatine.
• Elektrická stimulácia mozgu – stimulácia hlbokých štruktúr mozgu pomocou stereotakticky
uloţených elektród je účinná najmä pri deaferentačných b. (stimulácia senzorického talamu)
a nociceptívnych b. (stimulácia periakveduktovej sivej hmoty a i. oblastí bohatých na endo-génne
opioidy). Pre svoju invazívnosť sa táto metóda vyhradzuje len pre ťaţké prípady, napr. b. hlavy a
šije, nezvládnuteľné inými metódami. Stimulácia motorickej kôry pomocou povrchových elektród sa
osvedčuje pri nezvládnuteľných b. (,,talamický sy.“), kt. postihuje asi 2 %, najmä mladších jedincov
po apoplexii mozgu. Intratekálna aplikácia farmák pomocou implantovaných púmp, napojených
intratekálnym katétrom na rezervoár sa osvedčuje pri nociceptívnych b. (napr. pri rakovine),
bolestivých spazmoch (napr. pri sclerosis multiplex a úrazoch miechy) a neurogénnych b.
Indikáciou na ESM sú nezvládnuteľné b. spojené s deaferentáciou, autonómnou dysfunkciou
(kauzalgia, reflexná sympatiková dystrofia) a ischemické b. Nebývajú účinné pri nociceptívnych b.,
napr. rakovine al. artritíde.
Doplnkové metódy – zahrňujú: 1. fyzikálne metódy analgézie; 2. aktívne cvičenia a gymnastika; 3.
psychoterapeutické metódy; 4. stimulačné metódy (→akupunktúra a →elektroakupunktúra).
• Fyzikálna terapia – vyuţíva pôsobenie tepla, obklady, vtieranie, rôzne masáţe, pasívne cvičenia,
manuálne napínanie svalov, chiropraxiu, elektroterapiu (napr. diadynamické prúdy), ultrazvuk,
ionoforézu, hydroterapiu, rádioterapiu, inhaláciu, kúpelea i. Pri fyz. procedúrach sa ovplyvňuje
prekrvenie v postihnutých tkanivách, zníţuje svalový tonus a bolestivé napätie svalov.
Segmentálnou inhibíciou sa ovplyvňujú aj vnútorné orgány. Ochladením časti tela moţno zníţiť
metabolizmus tkaniva, a tým utlmiť tvorbu bolesťových mediátorov.
• Aktívne cvičenia – uprednostňujú sa pred pasívnymi formami th., pretoţe povzbudzujú pacienta k
účasti a spolupráci. Patrí k nim gymnastika, izometrické posilňovanie svalstva, nácvik správneho
drţania tela a i.
1734
• Psychoterapeutické metódy – zahrňujú progresívne uvoľňovanie, biol. spätnú väzbu, autogénny
tréning, hypnózu, meditáciu, jógu a i.
Pri progresívnom uvoľňovaní (napr. podľa Jacobsona) sa vyuţíva pocit uvoľnenia po izometrickej
kontrakcii svalu. Pacient zaujíma uvoľnenú polohu a podľa návodu postupne napína (5 – 10 s) a
uvoľňuje (asi 1 min) jednotlivé svalové skupiny. Začína sa päsťou, nasleduje m. biceps brachii, m.
triceps brachii atď.
Biologická spätná väzba riadená EMG (EMG-biofeedback) – osvedčuje sa napr. pri tenzných b.
hlavy. Vychádza sa z predpokladu súčasne prítomného napätia svalov – m. frontalis, temporalis, m.
trapezius a šijového svalstva, kt. sa dajú registrovať a kvantifikovať pomocou EMG. Pacient sa učí
aktívne ovládať a ovplyvňovať napätie týchto svalov, pričom sa mu oznamujú akustickým al.
vizuálnym signálom údaje o stave napätia svalov, pulzovom objeme ciev, TK, vodivosti koţe ap.
Tieto signály úspechu sú ,,odmenou“. Ide vlastne o zosilnený autogénny tréning. Tieto procedúry sa
opakujú 1 – 2-krát/týţd. po 20 min, v priebehu 8 týţd. Doma sa potom pokračuje v naučených
cvičeniach bez EMG.
Pri autogénnom tréningu sa pacientovi obrazovými predstavami navodzujú určité telesné pocity, ako
napr. pocit ťaţoby a tepla v horných a dolných končatinách al. pocit tepla v bruchu.
Terapia bolestí pri malígnych nádoroch – b. pri malígnych nádoroch býva často neznesiteľná. Podľa
častosti výskytu sú príčinou neznesiteľnej b. malígne ochorenia (66 %), neuralgie (18 %), periférne
cievne ochorenia (3 %), bolestivé jazvy (3 %), zvyšných 10 % tvoria kauzalgie, pankreatitídy,
spastické stavy, talamický sy. Aţ v 90 % sa dá malígna b. účinne ovplyvniť pomerne jednoduchými
metódami, často sa však lieči nedostatočne. Cieľom analgetickej th. má byť zlepšenie kvality ţivota
a pracovnej schopnosti pacienta, zabezpečenie jeho rekreácie a normálnej funkcie v rodine a
spoločnosti.
Pouţívanie opioidov na zmiernenie malígnej b. obmedzujú viaceré faktory, ako nedostatočná
znalosť metód analgézie, nedostatočná dg., obava pred návykom, toleranciou, neţiaducimi účinkami
analgetík, neochota pacientov hovoriť o b., ako aj zákonné obmedzenia a i.
B. pri malígnych nádoroch je azda najzloţitejšia. Hoci základom analgézie je farmakoterapia, účinnú
kontrolu bolestí moţno dosiahnuť len multidisciplinárnym prístup, kt. zahrňuje aplikáciu farmák,
rádioterapiu, anestetické blokády, neuroablatívne blokády, chir. výkony, rehabilitáciu, psychoterapiu,
masáţe, aromaterapiu a i. doplnkové metódy. Častou chybou je odkladanie podávania analgetík na
pokročilé štádiá, nevyuţívanie paliatívnej rádioterapie, nesprávne titrovanie opiátov, podceňovanie
neţiaducich účinkov opiátov (napr. obstipácie). Th. postup sa má vţdy individualizovať a pre kaţdý
prípad starostlivo vypracovať jednoduchú, logickú schému stupňovitého prostupu.
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––Tab. 1. Stupňovitý prístup pri terapii rakovinovej bolesti
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––1. Vykonať dôkladnú analýzu klin. stavu
• Zhodnotiť ostatné príznaky podmienené karcinómom a i. faktormi
• Zváţiť psychologické faktory súvisiace s bolesťou
2. Vypracovať zoznam priorít problémov
3. Diferenciálne-diagnosticky odlíšiť moţné príčiny bolestí
4. Zváţiť potrebu ďalších vyšetrení
5. Stanoviť pracovnú diagnózu
6. Zváţiť všetky moţné terapeutické prístupy:
• farmaká
• chirurgické výkony
• rehabilitáciu
• rádioterapiu
1735
• anestetické blokády
• psychoterapiu
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––Nie všetky b. pri karcinóme sú vyvolané nádorom. Môţu ich zapríčiniť dg. a th. procedúry
a pridruţené ochorenia. Intenzitu bolestí ovplyvňujú nielen fyzikálne podnety, ale mnoho emočných,
sociálnych a psychologických faktorov.
Analgetiká si vyţadujú skoro všetci pacienti s karcinómom. Cieľom analgézie je predovšetkým
zabezpečiť bezbolestné noci, odpočinok a bezbolestnosť pohybov. Vyše 80 % b. u pacientov s
karcinómom moţno zvládnuť pomocou tzv. analgetického rebríčka (tab. 2).
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-–––Tab. 2. Analgetický ,,rebrík“ podľa SZO
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-I. stupeň: Neopioidové analgetiká, príp. s adjuvantnou th.
• paracetamol
• kys. acetylsalicylová
• metamizol
• diklofenak
• ibuprofén
Ak bolesti pretrvávajú, prejsť na:
II. stupeň: Opioidové analgetiká na mierne a stredne ťaţké bolesti, príp. s adjuvantnou terapiou
• tramadol
• tilidín–naloxón
• dihydrokodeín
Ak bolesti pretrvávajú al. sa zhoršujú, prejsť na
III. stupeň: Opioidové analgetiká, príp. s neopioidovými analgetikami a adjuvantnou th.
• morfínsulfát
• morfínhydrochlorid
• buprenorfín
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––O voľbe analgetika rozhoduje intenzita bolestí a predchádzajúca th. analgetikami. Lieky sa majú
podávať v pravidelných intervaloch, kt. závisia od trvania ich účinku. Liečivo sa má aplikovať
vhodným spôsobom, prednosť sa dáva perorálnemu podávaniu. Dôleţité sú aj adjuvanciá analgetík.
K ďalším analgetickým metódam patrí peridurálna aplikácia opioidov, príp. s orálnym podaním
neopioidových analgetík a intratekálna al. intraventrikulárna aplikácia opioidov.
• Acetaminofén a nesteroidové antireumatiká (NSAR) – sú účinné pri miernych b. a pri stred-ne
silných aţ silných b. zniţujú potrebu opioidov a ich neţiaduce účinky. Acetaminofén sa často
podáva v kombinácii s kys. acetylsalicylovou a NSAR, pretoţe má podobnú analgetickú účinnosť,
hoci nemá periférny antiflogistický účinok. Pacienti, najmä starší majú byť pod kontrolou, vzhľadom
na moţnosť neţiaducich účinkov. Uprednostňuje sa podávanie per os v tbl., kaps. al. rozt.; v
prípade nauzey a vracania per rectum v čapíkoch. Jediným parenterálnym NSAR je
®
ketorolaktrometamín (Toradol ).
Kontraindikácie – NSAR sú kontraindikované u pacientov s trombocytopéniou. Acetaminofén
nevyvoláva poruchy funkcie trombocytov, minimálne je toto riziko pri cholínsalicyláte. K ďalším
neţiaducim účinkom patria poruchy GIT, obličkové, pečeňové poruchy, krvácanie a ţalúdkový vred.
NSAR sa silne viaţu na plazmatické proteíny, ich účinok a toxickosť sa preto môţu meniť pri
súčasnom podávaní iných liekov viaţucich sa na proteíny, ako sú perorálne antidiabetiká,
digitalisové preparáty, kumaríny, sulfónamidy, cyklosporín, metotrexát a i.
1736
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––Tab. 3. Dávkovanie neopiátových analgetík
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––Liečivo
Dávky pre osoby (interval podávania)
> 50 kg
< 50 kg
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––Acetaminofén*
650 mg (4 h)
10 – 15 mg/kg (4 h)
975 mg (6 h)
15 – 20 mg 4 h) rektálne
Kys. acetylsalicylová**
650 mg (4 h)
10 – 15 mg/kg (4 h)
975 mg (6 h)
15 – 20 mg/kg (4 h) rektálne
Ibuprofén
400 – 600 mg (6 h)
10 mg/kg (6 – 8 h)
Prípravky NSAR
Nilfunisal
500 mg (12 h)
®
Kaprofén (Rimadyl )
100 mg 3-krát/d
Fenoprofénkalcium
300 – 600 mg (6 h)
Cholínmagnéziumtrisalicylát 1000 – 1500 mg
25 mg/kg 3-krát/d
®
(Trilisate )
3-krát/d
Cholínsalicylát
870 mg (3 – 4 h)
®
Ketoprofén (Orudis )
25 – 60 mg (6 h)
Ketorolaktrometamín
10 mg (4 – 6 h)
max. 40 mg/d
Kys. mefenamová
250 mg (6 – 8 h)
Magnéziumsalicylát
250 – 275 mg (6 – 8 h)
Meklofenomát sodný**
50 – 100 mg (6 h)
®
Naproxen (Naprosyn )
250 – 275 mg (6 – 8 h)
Naproxen sodný
275 mg (6 – 8 h)
Salicylát sodný
325 – 650 mg (3 – 4 h)
Parenterálne NSAR
Ketorolaktrometamín
spočiatku 60 mg
®
(Toradol )
30 mg 6 h i. m. (max. 5 d)
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
* zniţuje resorpciu v črevách; ** vyvoláva autoimúnnu hemolytickú anémiu s pozitívnym Coombsovým testom
• Opioidy – podávajú sa pri stredných a silných b. Tolerancia a fyzická závislosť na ne sa často
zamieňa za psychol. závislosť (návyk), kt. sa manifestuje ako abúzus. Z obavy pred neţiaducimi
účinkami sa obyčajne poddávkúvajú, najmä po dlhodobom podávaní, pri kt. sa vyvinula tolerancia.
Opioidy sa v závislosti od špecifických receptorov, na kt. sa viaţu a pôsobia delia na tri skupiny: 1.
úplné agonisty podobné morfínu; 2. parciálne agonisty; 3. zmiešané agonisty–antagonisty.
Účinok úplných antagonistov sa zvyšuje s dávkou a neantagonizuje účinok iných súčasne
podávaných agonistov. Patria k nim: morfín, hydromorfón, kodeín, oxykodón, hydrokodón, metadón,
levorfanol a fenantyl.
Morfín je najčastejšie pouţívaným opioidiom. Je dostupný v rôznych formách vrátane tbl. morfínu,
účinných 12 h a fenantylových transdermálnych náplastí.
Ak sa dostavia neţiaduce účinky závislé od dávky, ako sú halucinácie, desivé sny, dysfória, nauzea
al. obnubilácia, treba skúsiť iné opioidy.
®
Meperidín (Demerol ) je vhodný len na krátkodobé podávanie (niekoľko d) pri akút. b. (jeho účinok
trvá 2,5 – 3,5 h). Akumulácia jeho toxického metabolitu, normeperidínu môţe vyvolať poškodenie
obličiek a centrálne kŕče.
1737
Parciálne antagonisty, ako je buprenorfín, sú menej účinné a ich účinok sa nedá zvýšiť zvýšením
dávok.
Zmiešané agonisty–antagonisty blokujú al. sú neutrálne voči jednému typu opioidových receptorov,
kým iné opioidové receptory aktivujú. Sú kontraindikované u pacientov uţívajúcich agonisty
®
opioidov, lebo môţu vyvolať abstinenčný sy. a zvýšenie b. Patrí sem pentazocín (Talwin ),
®
®
®
butorfanol (Stadol ), dezocín (Dalgan ) a nalbufín (Nubain ).
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––--––––––
Tab. 4. Ekvianalgetické dávky opioidov u osôb vážiacich > 50 kg (interval podávania)
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-––––––Priemerná dávka
Iniciálna dávka
Liek
p. o.
parenterálna
p. o.
parenterálna
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-––––––––––––––Agonisty morfínu
Morfín
30 mg (3 – 4 h)
10 mg (3 – 4 h)
30 mg (3 – 4 h) 10 mg (3 – 4 h)
pravid.
opakovane
60 mg (3–4 h)
jednoraz. al. intermit.
Hydromorfón 7,5 mg (3 – 4 h)
1,5 mg (3 – 4 h)
6 mg (3 – 4 h)
1,5 mg (3 – 4 h
Levorfanol
4 mg (2 – 3 h)
2 mg (6 – 8 h)
4 mg (6 – 8 h)
2 mg (3 – 4 h)
Meperidín
300 mg (2 – 3 h)
100 mg (3 h)
Neodporúča sa 100 mg (8 h)
Metadón
20 mg (6 – 8 h)
10 mg (3 – 4 h)
20 mg (6 – 8 h) 10 mg (6 – 8 h)
Oxymorfón
–
1 mg (3 – 4 h)
–
1 mg (3 – 4 h)
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––Kombinácie opioidov/NSAR
Kodeín + kys. acetylsalicyl.
al. + acetaminofén 200 mg (3 – 4 h) 130 mg (3 – 4 h)
60 mg (3 – 4 h) 60 mg (2 h)
i. m. al. s. c.
Hydrokodón 30 mg (3 – 4 h)
–
10 mg (3 – 4 h) –
Oxykodón
30 mg (3 – 4 h)
–
10 mg (3 – 4 h) –
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Dávkovanie opioidov sa má titrovať, zvyšovanie, zniţovanie dávok, ako aj prerušenie th. má byť
postupné (začína sa zmenou dávky o 1/4, potom o 1/2 predchádzajúcej dávky). Uprednostňuje sa
perorálna aplikácia, pri jej nemoţnosti sa volí rektálna al. transdermálna cesta. Parenterálne sa
môţu opioidy podávať i. v., s. c. al. intraspinálne.
Na th. miernej aţ stredne silnej b. sú vhodné slabé opioidy, napr. kodeín a dextropropoxyfén. Často
sa podávajú v kombinácii s neopiátovými analgetikami, napr. kombinácia 32,5 mg
®
dextropropoxyfénu a 500 mg paracetamolu (Coproxamol ) al. 30 mg kodeínu a 500 mg
®
®
paracetamolu (Tylex , Solpadol ) v 4 – 6-h intervaloch. Kokodamol a kokodaprín neobsahujú
dostatočnú dávku kodeínu.
Keď sa nedosahuje analgézia slabými opiátmi a neopioidovými prípravkami v max. th. dávke, sú
®
®
indikované silné opiáty, napr. morfín. Účinok perorálne podaného prípravku (Oramorph , Sevretol )
®
al. čapíkov (Sevretol ) nastupuje po 20 – 30 min a trvá niekoľko h. Podáva sa kaţdé 4 h. Na
parenterálne podávanie sa lepšie ako morfín hodí jeho prekurzor diamorfín, kt. je lepšie rozp. a dá
sa podávať v menšom objeme. Dávku a intervaly treba titrovať. Lepšie sa s pacientom spolupracuje,
ak sa oboznámi s časom nástupu a trvaním účinku a spôsobe pouţívania extradávok.
Nežiaduce účinky morfínu:
1738
Obstipácia – býva pri th. opioidmi pravidlom. Profylakticky treba preto podávať diétu obsahujúcu
vlákninu, príp. mierne laxatíva. V ťaţších prípadoch sa podávajú silnejšie stimulačné laxatíva
(bisakodyl, preparáty senny, hyperosmotické látky per os al. vo forme čapíkov). Laxatíva sa majú
podávať uţ s prvou dávkou morfínu. Vhodná je kombinácia dantrónu s dokusátom al. poloxamérom;
alternatívou sú preparáty laktulózy a senny.
Nauzea a vracanie – vyţadujú podávanie antiemetík, ako sú fenotiazíny al. metoklopramid.
Sedácia a obnubilácia – upravuje sa zníţením dávok al. zvýšením frekvencie podávania opioidiov.
Sedatívny účinok opioidov zniţujú aj centrálne stimulanciá, ako kofeín, dextroamfetamín, pemolín a
metylfenidát.
Útlm dýchania – pri dlhodobej th. opioidmi sa obyčajne vyvíja tolerancia na respiračno-depresívny
účinok týchto látok. V kritických stavoch sa dá útlm dýchania upraviť bez odstránenia analgetického
účinku podaním malých stúpajúcich dávok naloxónu.
Ďalšie neţiaduce účinky sú: suchosť v ústach, retencia moču, pruritus, myoklonus, porucha
kognitívnych funkcií, dysfória, eufória, poruchy spánku, sexuálnych funkcií, fyziologická závislosť,
tolerancia a sy. neadekvátnej sekrécie ADH.
Osobitné problémy robia: a) kostné b. (osvedčujú sa nesteroidné antiflogistiká, napr. diklofenak 50
mg 3-krát/d al. naproxén 250 – 500 mg 2-krát/d); b) b. u zmätených a delirantných pacientov (ťaţko
sa hodnotia údaje o b. a účinnosť farmák); c) neuropatické b. vyvolané postihnutím nervov,
nervových koreňov al. spletí; d) viscerálna b. vyvolaná karcinómom rekta a spazmami močového
mechúra; e) b. vyvolané karcinómom pankreasu.
V týchto prípadoch sa nevystačí s opiátmi a treba aplikovať adjuvantné analgetiká (napr. steroidy,
antikonvulzíva a antidepresíva) a i. metódy analgézie. Aplikujú sa obyčajne v kombinácii s
analgetikami).
Prídavná farmakoterapia pri malígnych bolestiach – zahrňuje laxatíva, antiemetiká, antidepresíva,
neuroleptiká, kortiko-steroidy, regulátory hospodárenia organizmu s vápnikom a i.
• Laxatíva – podávajú sa najmä pri th. opioidmi, počas kt. vzniká torpídna obstipácia. Pouţíva sa
napr. laktulóza, bisakodyl, parafínové preparáty, nátriumpikosulfát a i.
®
®
Laktulóza sir. 66,7 g v 100 ml (Bifiteral , Lactulosa Neda ) – neresorbuje sa, ale štiepi sa v hrubom
čreve na kys. mliečnu a octovú, kt. zvyšujú osmolalitu črevného obsahu a povzbudzujú peristaltiku
čriev. Podáva sa v dávke 1 – 3 polievkové lyţice ráno, príp. 3 – 5 polievkových lyţíc/d. Nástup
®
®
účinku sa dostavuje po 8 – 10 h. Bisakodyl dr. 5mg, supp. 10 mg (Dulcolax , Bisacodyl
Ratiopharm) – inhibuje spätnú resorpciu vody v hrubom čreve. Po podaní ráno al. večer sa účinok
dostavuje po 10 h, po podaní nalačno po 5 h, po podaní čapíka uţ po 15 – 30 min. Pri refraktérnej
obstipácii sa osvedčuje kombinácia bisakodylu s parafínovým olejom.
Parafínové preparáty – emulzia 15 g (= 1 polievková lyţica) obsahuje 5,25 g parafínu a 0,15 g
fenolftaleínu. Podáva sa večer 1/2 polievkovej lyţice, príp. ráno nalačno, nie však dlhodobo. Pri
refraktérnej obstipácii sa osvedčuje kombinácia parafínového oleja s bisakodylom.
®
Nátriumpikosulfát kv. (7,5 md/1 ml), tbl. 5 mg (Laxoberal ) – podáva sa 15 – 30 kv./d al. 1 aţ 2 tbl./d.
®
Iné laxanciá – otrubové prípravky, ricínový olej, Agiolax gran. (1 – 4-krát/d 1 polievkovú lyţ. zapiť s
väčším objemom tekutiny), klistír, infúzia prostigmínu (2 amp po 1 ml = 0,5 mg neostigmínu v infúzii
i. v. počas 1 – 2 h).
• Antidepresíva – inhibujú spätné vychytávanie noradrenalínu al. sérotonínu do nervových
zakončení, čím zosilňujú descendentné inhibičné mechanizmy. Majú aj malý vlastný analgetický
účinok, nezávislý od antidepresívneho účinku (nastupuje aţ po 2 týţd.) a tak zniţujú potrebu
1739
analgetík. Indikáciou na th. sú depresie, b. podmienený psychosyndróm, stavy stra-chu,
neuropatické b., parestézie, odvykacie symptómy.
K neţiaducim účinkom patria anticholínergické účinky (sucho v ústach, poruchy močenia,
obstipácia, mydriáza, tachykardia, arytmie), zníţenie prahu kŕčov (u epileptikov sú
kontraindikované). Ďalšími kontraindikáciami sú: glaukóm, adenóm prostaty s rezíduom a poruchy
vedenia vzruchov v srdci. Dávku treba zvyšovať pomaly. Tricyklické antidepresíva nevyvolávajú
návyk ani narkomániu. Vhodné sú najmä:
®
Klomipramín amp. 25 mg v 2 ml, tbl. retard 75 mg, dr. 10 a 25 mg (Anafranil ) – zmierňujú depresiu,
zlepšujú náladu a stabilizujú psychomotoriku. Podáva sa spočiatku v dávkach 25 mg, potom sa
dávky zvyšujú na 75 – 100 mg.
®
®
Amitriptylín dr. 10 a 25 mg, amp. 50 mg v 2 ml (Saroten , Laroxyl ) – vyvoláva psychomo-torické
uvoľnenie a zlepšuje spánok. Podáva sa spočiatku 10 – 25 mg pred spaním (priemerne 75 mg/d; pri
silných depresiách aţ 150 mg/d.
®
Imipramín dr. 10, 25 a 50 mg, amp. 25 mg v 2 ml (Tofranil ) – zlepšuje náladu. Podáva sa
v dávkach 25 aţ 100 mg/d.
®
®
Doxepín dr. 5, 10 a 25 mg, tbl. 50 mg, amp. 25 mg (Aponal , Singuan ) – tlmí psychomotorické
reakcie a má anxiolytický účinok. Vhodný je aj pri poruchách spánku a odvykacích symptómoch.
Podáva sa spočiatku 10 – 25 mg pred spaním (priemerne 75 mg/d), pri silných depresiách aţ 150
mg/d.
®
Trimipramín amp. 25 mg v 2 ml, tbl. 25 a 100 mg, kv. (1 kv. = 1 mg) (Stangyl ) – podáva sa 3-krát
10 – 20 mg, max. 100 – 150 mg/d.
• Neuroleptiká – blokujú dopamínergické receptory v CNS. Pôsobia antiemeticky, antipsychoticky,
anxiolyticky a sedatívne. Zosilňujú účinok opioidov a zvyšujú prah b. V nízkych dávkach sa
pouţívajú ako antiemetiká, v stredných dávkach pôsobia analgeticky a vo vysokých dávkach slúţia
na th. schizofrénie. Typické sú ich anticholínergické účinky (sucho v ústach, poruchy močenia,
obstipácia, mydriáza a arytmie), niekedy sa dostavujú extrapyramídové poruchy podobné
®
parkinsonizmu. Antidótom je biperidín (Akineton , 1 – 5 mg i. v.). Nevyvolávajú návyk. Sedatívne
neuroleptiká (levopromazín) moţno podávať jednorazovo na podporenie spánku. Po dlhšom
podávaní zniţujú výkonnosť. Relat. kontraindikáciou je Parkinsonova choroba a epilepsia (zniţujú
prah kŕčov).
®
Tioridazín dr. 25 a 100 mg. tbl. retard 30 a 200 mg (Melleril ) – má mierny sedatívny účinok; podáva
sa 30–90 mg/d.
®
®
Haloperidol tbl. 1, 2, 5, 10 a 20 mg, kv. 2 mg v 1 ml = 20 kv. (Haldol Janssen, Haloperidol
Ratiopharm) – pôsobí silne antiemeticky a mierne sedatívne. Podáva sa ako antiemetikum 3-krát
0,5 – 1 mg/d, ako analgetikum 1 – 10 mg/d.
®
Levopromazín tbl. 20 a 100 mg, kv. 1 mg v 1 kv, amp. 25 mg (Neurocil ) – vhodný na vyvolanie
spánku; podáva sa 5–15 mg pred spaním.
• Antiemetiká – podávajú sa pri nauzei a vracaní, kt. bývajú následkom účinku opioidov,
aktinoterapie, karcinomatózy, blokády čriev ap., ak je nemoţná kauzálna th. Ak je nauzea
následkom podávania opioidov (asi 2/3 pacientov), vhodná je aplikácia antiemetika pred podaním
opioidov.
Metoklopramid amp. 10 mg v 2 ml a 50 mg v 10 ml, rozt. 5 mg v 5 ml (1 čajová lyţička), supp. 10 a
®
®
20 mg, tbl. 10 mg, kaps. 10 mg, kv. 4 mg v 1 ml = 12 kv., tbl. retard 21,1 mg (Paspertin , MCP
1740
®
Ratiopharm, Duraclamid ) – vyvoláva sedáciu, niekedy aţ zmätenosť. Podáva sa 4 – 6-krát 10
mg/d.
®
Domperidon dr. 10 mg, kv. 10 mg v 1 ml = 33 kv. (Motilium ) – podáva sa 3–4-krát 10 mg/d.
®
Haloperidol tbl. 1, 2, 5, 10 a 20 mg, kv. 2 mg v 1 ml = 20 kv. (Haldol Janssen, Ratiopharm) –
pôsobí silne antiemeticky a len mierne sedatívne. Ako antiemetikum sa podáva 3-krát/d 0,5–1 mg.
Dimenhydrinát amp. i. v. 65 mg v 10 ml, i. m. 100 mg v 2 ml, dr. depot 200 mg, supp. pre dospelých
®
150 mg, supp. pre deti 40 mg, sirup 330 mg v 100 ml (Vomex ) – podáva sa 3 – 4-krát 1 čapík/d.
• Antikonvulzíva – stabilizujú nervové membrány. Osvedčujú sa pri neuropatických b. s vyţarovaním a elektrizujúcim charakterom, napr. pri neuralgii trigeminu al. postherpetických neuralgiách,
ako aj trvalých a pálčivých b. nereagujúcich na antiepileptiká.
®
Karbamazepín tbl. 200 mg, rozt. 100 mg v 5 ml = 1 odmerka, tbl. retard 300 a 600 mg (Timonil ,
®
Tegretal ) – podáva sa spočiatku 100 mg/d, pomaly sa zvyšuje aţ na 400 – 600 mg (max. 1200 –
1800 mg/d) v 3 – 4 dávkach. Asi v 20 – 25 % treba th. prerušiť pre nevoľnosť, ataxiu, omámenie,
pomätenosť, leukopéniu al. koţné reakcie. Zmeny KO sa zjavujú najmä v prvých 3 mes. th. Preto sa
odporúča kontrola KO raz/mes., neskôr raz/štvrťrok.
®
Klonazepam tbl. 0,5 a 2 mg, kv. 2,5 mg v 1 ml = 25 kv., amp. 1 mg suchej substancie (Rivot-ril ) –
pôsobí silne sedatívne. Podáva sa spočiatku 0,3 – 0,3 – 0,5 mg, najlepšie v kv., max. 1 – 1 – 2 mg,
dmd 4 mg. Dávky sa zvyšujú pomaly.
• Spazmolytiká – podávajú sa pri kolikovitých b. ţlčníka, močových ciest a GIT.
®
®
Butylskopolamín dr. 10 mg, supp. 10 mg, amp. 20 mg v 1 ml (Buscopan , Butylscopolamid
®
Ratiopharm, Scobutil ) – podáva sa 10 – 20 mg kaţdých 4 – 8 h. Neţiaduce účinky: sucho v ústach,
tachykardia, poruchy akomodácie.
Metamizol dr. 500 mg, sirup 50 mg v 1 ml, kv. 500 mg v 1 ml = = 20 kv. supp. 300 a 1000 mg. rozt. i.
®
®
®
v. 500 mg v 1 ml (Novalgin , Novaminsulfon Ratiopharm, Baralgin M ) – pyrazolónový derivát
vhodný u pacientov predtým závislých od drog ako silné analgetikum na th. akút. b. Neovplyvňuje
zráţanlivosť krvi. Podáva sa 500 – 1000 mg kaţdé 4 h, max. 5 g/d.
Antagonisty H2 receptorov – blokujú sekréciu HCl v ţalúdku. Podávajú sa pri gastroduodenálnych
eróziách, príp. pri ich profylaxii.
®
Cimetidín dr. 200, 400 a 800 mg, amp. 200, 400 a 1000 mg v 2, 4 a 10 mg (Tagamet ) – podáva sa
400 mg kaţdých 12 h.
®
®
Ranitidín dr. 150 a 300 mg al. amp. 50 mg (Sostril , Zantic ) – podáva sa v dávkach 150 aţ 300 mg
kaţdých 12h.
• Antacidá – pouţívajú sa pri gastroduodenálnych eróziách a ich profylaxii.
Magnéziumchlorid – podáva sa v dávkach 4-krát 0,6 g/d 1 – 2 h po hlavnom jedle a pred spaním.
Alumíniumhydrochlorid – podáva sa v dávkach 4-krát 9 g/d.
®
®
Sukralfát tbl. 1 g, gran. 1 g v 1 sáčku, susp. 1 g v 5 ml (Ulcogant , Sucralfat Ratiopharm) – podáva
sa 2 – 4-krát/d 1 tbl., 1 sáčok al. 5 ml susp. po hlavnom jedle a pred spaním.
Regulátory hospodárenia organizmu s vápnikom – podávajú sa pri nádoroch kostí a kostných
metastázach s aktiváciou osteoklastov, prestavbou a odbúravaním kostí. Pouţívajú sa preparáty
®
kalcitonínu a bisfosfonáty.
®
Preparáty kalcitonínu (Karil ) zniţujú paratyrínom vyvolanú hyperkalciémiu a osteolýzu, zvyšujú
vylučovanie vápnika močom a zabraňujú resorpcii vápnika v čreve. Okrem toho majú pp. aj vlastný
1741
analgetický účinok. Podávajú sa pri b. následkom kostných metastáz, hyperkalciémii, Pagetovej
chorobe, fantómových b. a b. podmienených osteoporózou, a to spočiatku denne 100 – 200 m. j.
počas 2 h i. v., potom kaţdé 2 – 3 d 100 m. j. Pri i. m. a s. c. aplikácii sa podáva 1 – 2 jednotlivé
dávky/d. K neţiaducim účinkom patrí nauzea, vracanie, flaš tváre.
®
Kys. klodrónová kaps. 400 mg, amp. 300 mg (Ostac ) – bisfosfonát, kt sa podáva pri deštrukciách
kostí (metastázy, plazmocytóm) a nimi podmienenej hyperkalciémii, a to p. o. 4 aţ 8 kaps./d jednu h
pred podaním a po podaní by pacient nemal jesť. Moţno ho podať aj v i. v. infúzii (1 amp. v 500 ml
fyziol. rozt. počas 2 h), max. počas 5 (max. 10) d a potom prejsť na perorálnu th.Podáva sa
obyčajne 6 mes. Pravidelne treba kontrolovať obličkové funkcie.
• Kortikosteroidy – zmierňujú okolitý opuch, a tým zniţujú napätie púzdra orgánov (napr. pečene,
panvových orgánov), pri intrakraniálnych nádoroch al. mozgových metastázach, nádorových
kompresiách nervov a ich infiltrácii, priečnej lézii miechy, obštrukcii dýchacích ciest, opuch vyvolaný
rádioterapiou, pri kostných metastázach. Potláča aj nočné potenie. Často stačí jednorazová raňajšia
dávka. Pri neúspechu sa má th. po 2 týţd. prerušiť na 3 – 5 d.
K neţiaducim účinkom patrí hyperglykémia, retencia sodíka, tvorba edémov, osteoporóza,
insuficiencia kôry nadobličiek a oslabenie imunity. Kortikosteroidy sa podľa moţnosti nemajú
kombinovať s kyslými antipyretikami (riziko gastroduodenálnych vredov).
®
Dexametazón tbl. 0,5 mg (Dexamethason ) – spočiatku sa podávajú vysoké dávky – 16 – 32 mg/d
(4-krát 4 – 8 mg). Ak je th. účinná, po 7 d sa dávka zniţuje na udrţovaciu 2 – 4 mg/d.
®
Prednizolón tbl. 5 mg (Predni-H-Tablinen ) – podáva sa v dávkach 15 – 30 mg/d. Pouţíva sa ako
alternatíva dexametazónu (1 mg dexametazónu zodpovedá 7 mg prednizolónu).
• Iné psychofarmaká
Alkohol – zvyšuje prah b., niekt. autori odporúčajú malé mnoţstvo večer pred spaním.
Benzodiazepíny – zvyšujú inhibičný účinok GABA. Podávajú sa pri stavoch strachu, nespavosti,
nadmernom svalovom napätí a cerebrálnych kŕčoch. Pri nespavosti sa podávajú krátkodobo
pôsobiace preparáty (napr. korazepam). U starších pacientov môţu vznikať paradoxné reakcie. Pri
malígnych nádoroch sa ordinujú opatrne a uprednostňujú neuroleptiká al. sedatívne antidepresíva
(→benzodiazepíny).
®
Lorazepam 0,5, 1 a 2,5 mg (Tavor ) – benzodiazepín so stredne dlhým účinkom; podáva sa
v dávkach 1 mg.
®
®
Oxazepam tbl. 10 mg (Adumbran , Oxazepam ) – benzodiazepín so strednodobým trvaním účinku;
podáva sa v dávkach 10–20 mg.
®
®
Diazepam tbl. 2, 5 a 10 mg (Diazepam , Valium Roche) – benzodiazepín s dlhým trvaním
anxiolytického a myorelaxačného účinku; podáva sa v dávkach 5 – 10 mg.
bolesti pôrodné – bolesti vyvolané kontrakciou maternice a dilatáciou maternicového hrdla. B. sa
začína kontrakciami a končí pôrodom. Maternicové kontrakcie vnímajú niekt. ţeny uţ počas
gravidity, najmä okolo termínu pôrodu. Menej bolestivo pociťujú nepravidelne sa opakujúce
kontrakcie ,,dolores praesagientes“, kt. ešte nevedú k otváraniu bránky. Ako b. sa vnímajú
kontrakcie s amplitúdami 2 – 4 kPa (15 – 30 Torr), kt. sa zjavujú v kulminačnej fáze 1. pôrodného
obdobia pred zaniknutím bránky.
Intenzita vnímania b. značne kolíše. Závisí od konštitúcie rodičky, jej kondície, svieţosti al.
vyčerpanosti z nevyspania v predchádzajúcich nociach, počtu pôrodov (prvorodičky majú väčšie b.
ako viacrodičky), veku (staršie rodičky mávajú slabšie b. ako mladšie), sociálno-ekonomických
faktorov (ţeny z vyšších vrstiev majú menšie b. ako niţších), ako aj tréningu (príprava na pôrod
1742
zniţuje intenzitu b., jej senzorické a afektívne dimenzie v priemere o 10 %), emócií, prostredia
pôrodnice, sociálne podmienené starosti o rodinu, predchádzajúcich gravidít (potraty, mŕtvo
narodené deti) a lokálnych podmienok stavu maternicovej svaloviny a interoceptorov.
Väčšina ţien má intenzívne b. počas pôrodu. V 1. štádiu pôrodu máva 60 % prvorodičiek silné aţ
extrémne silné b., 30 % stredne silné a len 10 % mierne b., kým u viacrodičiek sú extrémne silné b.
v 45 %, stredne silné v 30 % a slabé b. v 25 %.
V I. pôrodnom období je b. prevaţne následkom dilatácie hrdla a segmentu maternice, v menšej
miere aktívnej svalovej kontrakcie maternicového tela. Bolestivé podnety vedú senzorické C-vlákna
sprevádzajúce sympatikové nervy pozdĺţ uterovagínových a hypogastrických spletí ku koreňom
Th11, Th12 a L1.
V II. pôrodnom období je b. vyvolaná roztiahnutím mäkkých pôrodných ciest vulvy a perinea. B.
vedú prevaţne somatické senzorické vlákna pudendových nervov a sprievodné parasympatikové
vlákna ku koreňom S1, S2 a S3. B. sa najprv stupňuje, potom určitý čas trvá aţ postupne odznieva.
Vhodnou analgéziou moţno pôrodné b., ich vnímanie a spracovanie z prevaţnej časti odstrániť.
Analgézia nesmie však zníţiť činnosť maternice a aktívnu spoluprácu s rodičkou v II. pôrodnom
období a ohroziť plod.
Psychoprofylaktická metóda prípravy gravidnej ţeny na pôrod má výhody voči hypnosugestívnym
metódam, pri kt. sa eliminuje aktívny prístup rodičky k pôrodu. Uplatňujú sa pritom tieto zásady: 1.
Utváranie priaznivého vzťahu k očakávanému pôrodu ako fyziol. deju. 2. Oboznámenie gravidity s
priebehom a fyziol. podstatou pôrodu. 3. Nácvik správania sa ţeny pri pôrode a pouţívania niekt.
pomôcok, kt. odvracajú pozornosť od maternicovej činnosti. 4. Utvorenie psychohygienického
prostredia na pôrodnom sále, kt. odstraňuje rušivé elementy a podporuje aktívne úsilie ţeny o
priaznivý psychický vplyv na priebeh pôrodnej činnosti. Metóda pozostáva obvykle zo 6 lekcií, kt.
prednášajú pôrodníci v rámci prenatálnej starostlivosti.
Vlastná analgézia pri pôrode je medikamentózna, vyuţíva sa inhalačná, parenterálna, zvodo-vá,
infiltračná a miestna analgézia.
• Inhalačná analgézia má za cieľ uviesť rodičku, najmä na konci I. obdobia za kontrakcií do stavu
spánku, a tak zníţiť vnímanie b. v čase jej najväčšej intenzity. Podáva sa metoxyfluo-rán
®
(Penthrane ) špeciálnou samoobsluţnou maskou al. píšťalami. Môţe prechodne utlmiť činnosť
maternice, niekedy pôsobí depresívne aj na plod. Predtým sa podobným spôsobom podával rajský
plyn NO2.
• Parenterálne sa aplikujú analgetiká, spazmolytiká a ataraktiká, a to len pri dobrých kontrakciách po
pretrhnutí vaku blán a pri otvorení bránky na 4 – 5 cm. Pri zanikaní bránky moţno podať petidín
®
(Dolsin ) 25 mg i. v. al. inhalačnú analgéziu. Pri funkčnej rigidite bránky sa podávajú spazmolytiká
®
®
(Buscopan , Palerol ). Pri nadmernej vnímavosti b. v 1. pôrodnom období sa osvedčujú
®
benzodiazepíny. Nadmerné kontrakcie maternice sa tlmia uterolytikami (Partusisten ).
Predpokladom je však monitorovaný pôrod.
• Zvodová anestézia (pudendová blokáda) umoţňuje dokonalé znecitlivenie celej distálnej oblasti
mäkkých pôrodných ciest, kt. sa tým uvoľňujú a ľahšie dilatujú. Aplikuje sa po 10 ml 1 % rozt.
mezokaínu transperineálne bilaterálne v II. pôrodnom období. Koţný vpich sa vykonáva pri
mediálnom okraji tuber ischiadicum. Hrot dlhej ihly sa vedie za kontroly prstov cez vagínu k spina
ischiadica, kde sa utvorí depot anestetika. Navyše sa infiltruje oblasť perinea a parakolpia pri
pošvovom vchode. Pudendová blokáda sa osvedčuje v II. pôrodnom období pri predčasnom pôrode,
pôrode panvovým koncom, kliešťovom pôrode a i. vagínových pôrodníckych operáciách.
1743
Paracervikálna blokáda sa vykonáva pri funkčnej rigidite bránky, protrahovanom pôrode a
v prípadoch, v kt. treba urýchliť pôrod s najmenšou záťaţou. Podávajú sa dlhodobo pôsobiace
anestetiká (bupivakaín, mepivakaín) bočnou pošvovou klenbou vo výške vnútornej bránky do oblasti
uterovagínových spletí. Je vhodná len v 1. pôrodnom období. Neţiaducim účinkom je prechodná
bradykardia plodu. Kontraindikáciou metódy je nezrelosť a hypoxia plodu.
• Epidurálna lumbálna anestézia je vhodná v ktoromkoľvek pôrodnom období. Pre svoju technickú
náročnosť ju môţe vykonávať len skúsený anesteziológ. Podávajú sa jednorazovo ihlou dlhodobo
pôsobiace anestetiká (bupivakaín, markaín, xylokaín) al. pokračujúcim spôsobom katétrom
ponechaným po zavedení in situ krátkodobo pôsobiace anestetiká. Pred aplikáciou sa musí podať
testovacia dávka.
• Kaudálna anestézia, najmä v kombinácii s epidurálnou anestéziou umoţňuje dosiahnuť absolútnu
analgéziu s vylúčením brušného lisu. Anestetikum sa aplikuje cez hiatus canalis sacralis do
epidurálneho priestoru sakrálneho kanála. Kaudálna anestézia patrí tieţ do rúk špecialistu.
• Infiltračná a topická anestézia sa beţne vykonáva pred nastrihnutím hrádze a ošetrovaní
pôrodného poranenia. Aplikuje sa 1 % rozt. prokaínu al. 1 – 2 % mezokaínu. Infiltrácia Headových
zón a topická anestézia majú malý analgetický účinok.
bolestivá päta →calcar calcanei.
1744
Download

bis – [l - datasolution.sk