Sexuálna výchova v kontexte ľudských práv II.
Stručný sprievodca pre rovesnícke vzdelávanie
Katarína Glosová
Ivan Lukšík
Ľubica Lukšíková
Lenka Rovňanová
Spoločnosť pre plánované rodičovstvo Bratislava
Publikácia vznikla s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci
dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd v projekte
"Sexuálna výchova v kontexte ľudských práv" - LP/2012/134. Za obsah tohto
dokumentu je výlučne zodpovedná Spoločnosť pre plánované rodičovstvo.
Sexuálna výchova v kontexte ľudských práv II.
Stručný manuál pre rovesnícke vzdelávanie
Zostavila: Mgr. Katarína Glosová
© 2013
Autor a autorky:
Mgr. Katarína Glosová (kapitola 1, 4.3.14, 4.3.15)
PaedDr. Lenka Rovňanová (kapitola 4)
Mgr. Ľubica Lukšíková (kapitola 1.3, 3)
Doc. PhDr. Ivan Lukšík, CSc. (kapitola 2)
Všetky práva vyhradené. Toto dielo, ani žiadnu jeho časť, nemožno
reprodukovať, ukladať do informačných systémov alebo inak rozširovať bez
súhlasu majiteľov práv.
Za odbornú a jazykovú stránku tejto publikácie zodpovedajú autorky a autor.
Rukopis neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
ISBN 978-80-89558–05-6
EAN 9788089558056
2
OBSAH
Úvod ............................................................................................................................ 5
Metóda rovesníckeho vzdelávania v kontexte holistickej sexuálnej výchovy .. 8
1
Vymedzenie pojmu, východiská a zásady rovesníckeho vzdelávania .... 8
1.1
1.1.1
Zásady rovesníckeho vzdelávania ................................................. 9
1.1.2
Požiadavky na rovesníckych aktivistov a aktivistky ................... 11
1.1.3
Prečo je dôležité investovať do rovesníckeho vzdelávania? ...... 12
Základné princípy holistickej sexuálnej výchovy ................................. 13
1.2
1.2.1
Mladí ľudia a holistická sexuálna výchova ................................. 14
Praktické rady pre prácu s rovesníckymi skupinami............................. 15
1.3
Násilie a sexuálne násilie páchané na deťoch................................................. 18
2
Definície násilia a ukotvenie problematiky v spoločenskom kontexte . 18
2.1
2.1.1
Čo je to násilie ............................................................................ 18
2.1.2
Spoločenský kontext ................................................................... 18
2.1.3
Druhy násilia ............................................................................... 19
2.1.4
Príčiny agresie a násilia .............................................................. 19
2.1.5
Následky násilia .......................................................................... 20
Násilie páchané na deťoch .................................................................... 21
2.2
2.2.1
Týranie, zneužívanie a zanedbávanie detí ................................... 21
2.2.2
Identifikovanie sexuálneho násilia páchaného na deťoch ........... 22
2.2.3
Postup pri odhalení týrania, alebo zneužívania detí .................... 24
2.2.4
Násilie v školskom prostredí ....................................................... 25
2.2.5
Mýty týkajúce sa sexuálneho zneužívania deti ........................... 26
2.2.6
Prevencia, sexuálna výchova, vyhľadávanie pomoci .................. 28
Praktické, všeobecné aktivity pre prácu s rovesníckou skupinou ................... 30
3
Aktivity programu z hľadiska obsahu:.................................................. 30
3.1
3.1.1
Rozdeľovanie sa do skupín: ........................................................ 30
3.1.2
Tvorba pravidiel .......................................................................... 31
3.1.3
Zoznamovacie aktivity ................................................................ 32
3.1.4
Rozohrievacie aktivity ................................................................ 35
3.1.5
Záverečné, spätnoväzebné aktivity ............................................. 37
3
Praktické aktivity pre prácu s rovesníckou skupinou zamerané na prevenciu
41
4
násilia
4.1
Komentár na úvod/záver aktivity - odporúčania učiteľom/kám
a rovesníckym aktivistom/kám ..................................................................................... 41
Podnety pre učiteľa/ku, vedúceho/u skupiny: ....................................... 44
4.2
Praktické aktivity .................................................................................. 45
4.3
4.3.1
Domáce práce ............................................................................. 45
4.3.2
Hádaj, na čo myslím, o čom hovorím ......................................... 46
4.3.3
Čo musia a nemôžu muži a ženy (dievčatá a chlapci)? ............... 47
4.3.4
Podoby lásky ............................................................................... 52
4.3.5
Naši rovesníci ............................................................................. 53
4.3.6
Premena ...................................................................................... 54
4.3.7
Čo by si robil/a, keby....? ............................................................ 55
4.3.8
Zamyslenie: Hra na „áno – nie“ .................................................. 59
4.3.9
Ideálna rodina - výtvarná technika ............................................. 64
4.3.10
Moja predstava o životnom partnerovi/ke ................................... 65
4.3.11
Let v balóne ................................................................................ 71
4.3.12
Návod na bozkávanie .................................................................. 74
4.3.13
Mýty a fakty o násilí ................................................................... 77
4.3.14
Janko a Marienka ........................................................................ 84
4.3.15
Kontinuum sexuálneho súhlasu .................................................. 88
5
Zoznam odporúčanej literatúry ...................................................................... 93
6
Použitá literatúra: ........................................................................................... 96
4
Úvod
Reforma školstva na Slovensku ovplyvnila aj status poskytovania sexuálnej
výchovy v rámci učebného procesu, najmä predmetu výchova k manželstvu a
rodičovstvu. Už pred reformou bolo vyučovanie sexuálnej výchovy nedostatočné,
nevyhovujúce medzinárodným štandardom a holistickému ľudsko-právnemu
prístupu. Ideologická kontroverznosť témy, nedostatok záujmu a vzdelávacích
možností pre pedagógov spôsobili, že úroveň sexuálnej výchovy na Slovensku
značne zaostáva za väčšinou krajín EÚ a nenapĺňa ľudsko-právne štandardy zo
strany OSN ako ani odporúčania Výboru pre odstránenie diskriminácie žien pre
Slovensko aby holistická sexuálna výchova, zamierená na dievčatá aj chlapcov,
bola široko podporovaná na školách.
Na druhej strane skúsenosti z praxe a reflexie účastníkov/čok našich
vzdelávacích podujatí
poukazujú na množstvo výchovných problémov
súvisiacich práve s nezvládaním vlastnej prebúdzajúcej sa sexuality detí a
mládeže, často pod vplyvom nekontrolovaných podnetov z médií, prístupu na
nevhodné stránky na internete, otvorenosti a čiastočnej anonymite sociálnych
sietí, absenciou systematických informácií
o sexualite a jej optimálnej
kultivovanej prezentácii v rodičovskom i školskom prostredí.
Napriek medzinárodným záväzkom SR, ako aj poznaniu, podloženému
prieskumami o účinnosti a dôležitosti sexuálnej výchovy pre prevenciu
rizikového správania mládeže, úroveň sexuálnej výchovy stále nenapĺňa ani
minimum z týchto kladených požiadaviek. Naopak, výchova k manželstvu a
rodičovstvu, ktorej súčasťou je aj sexuálna výchova, vypadla v rámci reformy
školstva z objemu povinných vyučovacích predmetov predpísaných štátom.
Poskytovanie sexuálnej výchovy zostalo teda na dobrovoľnej báze a rozhodnutí
vedenia jednotlivých škôl. Z osobných výpovedí učiteliek aj mládeže
usudzujeme, že sexuálna výchova spĺňajúca medzinárodne uznávané ľudskoprávne štandardy nie je na Slovensku vôbec poskytovaná. Ak sa aj v škole
zaoberajú niektorými témami, tak je to skôr z biologickej stránky a stránky
plánovania rodičovstva. Otázky sexuálnej orientácie, sexuálnych a reprodukčných
práv, prevencie sexuálneho zneužívania, odstraňovania diskriminácie vrátane
HIV pozitívnych ľudí a pod. nie sú obsiahnuté v školou poskytovaných lekciách.
Spoločnosť pre plánované rodičovstvo sa dlhodobo snaží pomáhať v šírení
informácií a zručností v sexuálnej výchove prostredníctvom vzdelávacích aktivít
priamo so žiačkami a žiakmi, pedagogickými zamestnankyňami a zamestnancami
5
na školách, v školských zariadeniach ako aj prostredníctvom verejných
vzdelávacích a osvetových aktivít, webstránok a publikácií.
V rámci projektu Sexuálna výchova v kontexte ľudských práv sa snažíme
prispievať k šíreniu sexuálnej výchovy v súlade s odporúčaniami OSN a CEDAW
vzdelávaním študentov a študentiek vysokých škôl pre poskytovanie vzdelávacích
aktivít pre žiakov a žiačky základných a stredných škôl metódou peer education
(vzdelávanie rovesníkov rovesníkmi). Počas školení sa zameriavame na
holistický prístup spĺňajúci medzinárodne uznávané ľudsko-právne štandardy a
potrebný didaktický prístup spočívajúci v schopnosti optimálne a primerane veku
správne vybrať obsah, sformulovať ciele vo vzťahu k cieľovej skupine a
didaktizovať obsah vhodnými didaktickými metódami v netradičných moderných
organizačných formách.
Manuál, ktorý držíte v rukách, nadväzuje na stručného sprievodcu Sexuálna
výchova v kontexte ľudských práv, v ktorom sme priblížili základné informácie o
ľudsko-právnych východiskách sexuálnej výchovy, súčasné postavenie sexuálnej
výchovy v školskom systéme, rôzne prístupy ku klasifikácii princípov a zásad
sexuálnej výchovy, širšie i užšie vymedzenie jej cieľov a základné didaktické
východiská pre realizáciu aktivít zážitkovými metódami.
Tento manuál je síce zameraný na mladých aktivistov a aktivistky venujúcim
sa vzdelávaniu rovesníkov, určite ho však využijú aj učitelia, učiteľky a iní ľudia
pracujúci s deťmi a mládežou, snažiaci sa im sprostredkovať komplexné
informácie o sexuálnej výchove zaujímavou, citlivou a interaktívnou formou.
V úvode sa zameriavame na predstavenie metódy vzdelávania rovesníkov
rovesníkmi a jej úlohy v sprostredkovaní holistickej sexuálnej výchovy, ako aj na
poskytnutie základných tipov a rád pre prácu so skupinou detí a mladých ľudí.
Aj v súvislosti s požiadavkami zo škôl na preventívne a intervenčné aktivity
v oblasti prevencie a eliminácie rodovo podmieneného, sexuálneho a
sexualizovaného násilia sme sa rozhodli zamerať školenia študentov a študentiek
na túto tematiku a poskytnúť im zručnosti pre samostatné realizovanie
vzdelávacích aktivít v oblasti prevencie a scitlivovania na rodovo podmienené,
sexuálne a sexualizované násilie., ktoré je porušením základných ľudských práv,
ako napríklad práva na rovnaké zaobchádzanie, na zaobchádzanie s úctou a
dôstojnosťou či právo na ochranu proti mučeniu. V druhej kapitole manuálu preto
nájdete základné informácie o rôznych formách násilia, s ktorým sa môžeme
stretávať v spoločnosti a v školskom prostredí, ako ich identifikovať a rady, ako
postupovať pri jeho odhalení. Tieto informácie sú dôležitým východiskom pre
6
prácu s deťmi a mladými ľuďmi, ako aj nástrojom pre scitlivenie na problematiku
násilia, schopnosť vedieť ho rozpoznať a v prípade potreby aj vhodne zareagovať.
V druhej, praktickej časti, poskytujeme námety a podklady pre osvedčené
aktivity pri práci s deťmi a mladými ľuďmi v skupine. Jedná sa o všeobecné
aktivity so skupinou, zamerané na spoznanie skupiny, určenie pravidiel,
navodenie príjemnej a dôvernej atmosféry a reflexiu a tiež o aktivity smerujúce
k scitlivovaniu a oboznamovaniu sa s problematikou rodovej rovnosti, ľudských
práv, partnerstva a prevencie nežiaduceho až násilného správania sa vo vzťahoch
a spoločnosti.
Dúfame, že tento manuál bude užitočným zdrojom a inšpiráciou pre inováciu
práce s deťmi a mladými ľuďmi v oblasti vzdelávania v holistickej sexuálnej
výchove prostredníctvom moderných metód zážitkového participatívneho učenia
a pomôže k jej šíreniu v súlade s medzinárodne uznávanými ľudskoprávnymi
štandardami.
Za autorský tím Katarína Glosová
7
1
Metóda rovesníckeho vzdelávania
holistickej sexuálnej výchovy
v kontexte
Katarína Glosová, Ľubica Lukšíková
Metóda rovesníckeho vzdelávania (peer education) je celosvetovo uznávanou
metódou poskytovania neformálneho vzdelávania a prevencie, jej výhodou je
malý vekový rozdiel medzi poskytovateľmi a prijímateľmi informácií, znalosť
východiskovej situácie a kultúry mladých ľudí, čo prispieva k navodeniu dôvernej
atmosféry, väčšej otvorenosti počas vzdelávacích aktivít, lepšej akceptácii
lektorov a lektoriek a prijatiu poskytovaných informácií. Dôležitou je správna
príprava mladých aktivistov a aktivistiek s dôrazom na didaktický prístup
spočívajúci v schopnosti optimálne a primerane veku správne vybrať obsah,
sformulovať ciele vo vzťahu k cieľovej skupine a didaktizovať obsah vhodnými
didaktickými metódami v netradičných moderných organizačných formách.
1.1
Vymedzenie pojmu, východiská a zásady rovesníckeho
vzdelávania
Rovesnícke vzdelávanie (peer education) je podľa UNAIDS (1999)
populárny koncept, ktorý zahŕňa prístup, spôsob komunikácie, metodológiu,
filozofiu a stratégiu. Anglický termín peer – rovesník – označuje niekoho
s rovnocenným postavením, pochádzajúceho z rovnakej spoločenskej skupiny,
najmä vzhľadom na vek alebo spoločenský status. Vzdelávanie zahŕňa rozvíjanie
zručností, sebarozvoj alebo sprostredkovanie informácie iným osobám. V praxi
môže zahŕňať všetky činnosti od advokačných aktivít, cez poradenstvo,
vzdelávanie až po distribúciu informačných materiálov. Rovesnícke vzdelávanie
sa orientuje na ovplyvnenie jedincov prostredníctvom modifikovania ich
vedomostí, postojov, presvedčení alebo správania využitím vplyvu členov
skupiny, do ktorej patria ale aj na dosiahnutie zmien v širšom spoločenskom
meradle.
Metóda rovesníckeho vzdelávania využíva v praxi viaceré behaviorálne
teórie, ako napríklad Bandurovu teóriu sociálneho učenia, teóriu odôvodnenej
akcie M. Fishbeina a I. Ajzena alebo teóriu šírenia inovácií E. Rogersa, keďže
„implicitne tvrdí, že niektorí členovia danej skupiny rovesníkov (rovesnícki/e
aktivisti/ky) môžu mať vplyv na vyvolanie zmeny správania medzi svojimi
rovesníkmi“ (Joint United Nations Programme on HIV/AIDS (UNAIDS), 1999,
8
s. 6). Dôležitou súčasťou konceptu rovesníckeho vzdelávania je aj teória
participatívneho učenia (Freire, 1970), podľa ktorej posilnenie skupiny vychádza
z úplneho zapojenia všetkých dotknutých členov a umožňuje vysporiadať sa
s problémom vďaka vznikutému dialógu.
1.1.1
Zásady rovesníckeho vzdelávania
Vplyvom sociokultúrnych noriem a očakávaní, ekonomického statusu,
výchovy a rodinnej atmosféry či náboženského presvedčenia môžu mať mladí
ľudia obmedzený prístup k objektívnym, pravdivým a zrozumiteľným
informáciám o vzťahoch, sexuálnych a reprodukčných právach, sexualite a o tom,
čo je a nie je vhodné a žiaduce v sexuálnom správaní. Môže sa stať, že ak aj majú
prístup k týmto informáciám, sú podávané autoritársky, s predsudkami či
spôsobom, ktorý nereflektuje názory, hodnoty a skúsenosti mladých ľudí.
Informácie poskytované bez snahy porozumieť potrebám mladých ľudí môžu
mať často opačný efekt, ako bol zamýšľaný.
Mladí rovesnícki aktivisti a aktivistky majú väčšinou výhodu v tom, že vedú
dialóg členmi svojej rovesníckej skupiny, poznajú situáciu mladých ľudí, ich
názory, postoje a záľuby a nie sú zaťažení vekovým rozdielom. Vychádza sa z
toho, že mladí ľudia sa v určitom vekovom období, najčastejšie s nástupom
puberty, častejšie obracajú o pomoc, radu na svojich kamarátov, kamarátky,
rovesníkov, rovesníčky a vplyv dospelých klesá
Sprostredkovanie informácii formou rovesníckeho vzdelávania má viacero
špecifikácií (Social Development Division, 2003):
- Zväčša sa jedná o neformálne vzdelávanie, na ktorom za pomoci
facilitátora/ky mladí ľudia diskutujú o vybranej téme
- Volí sa metóda participatívneho vzdelávania, mladí ľudia sú aktívne
zapájaní do diskusií a aktivít
- Používa sa tiež metóda zážitkového učenia, kedy si mladí ľudia
prostredníctvom rôznych aktivít (hry, súťaže, dramatizácia, rolové hry)
osvojujú nové informácie a zručnosti
- Prostredníctvom identifikácie sa s facilitátorom/kou ako pozitívnym
vzorom dochádza k zmene postojov a správania mladých ľudí
- Vďaka vekovej blízkosti sa ľahšie navodí atmosféra dôvery a deti
a mladí ľudia sú otvorenejší v otázkach a v diskusii na témy, o ktorých
by sa mohli hanbiť diskutovať s učiteľom/kou alebo s rodičmi
9
Charakteristiky dobrého rovesníckeho programu (United Nations, 2003):
1. Kultúrne primeraný
Facilitátor/ka si musí byť vedomý/á kultúrneho a sociálneho východiska
členov a členiek skupiny, prípadne subkultúry, v ktorej uskutočňuje
vzdelávanie a citlivo pristupovať k jej normám
2. Vývinovo vhodný
Je potrebné oboznámiť sa s vekovým zložením skupiny a prispôsobiť
aktivity vývinovému stupňu skupiny
3. Presnosť poskytnutých informácií
Facilitátor/ka musí byť dobre oboznámená/ý s témou, o ktorej ide
diskutovať a sprostredkovať objektívne, vyvážené informácie (nie je
však hanbou priznať, ak na nejakú otázku nevie zodpovedať, v tom
prípade je dobré odporučiť na vierohodný zdroj, prípadne si naštudovať
odpoveď, ak realizuje viacero stretnutí)
4. Založený na zážitkovom učení, vrátane modelovania a precvičovania
komunikačných, vyjednávacích a odmietajúcich zručností
Najlepšou metódou osvojenia si informácií a zručností je ich
precvičovanie, napríklad ako sa zachovať v riskantnej situácii, ako
komunikovať v partnerskom vzťahu, obhajovať svoje práva
5. Profesionalita a starostlivosť o aktivistov
Je dôležité venovať sa aj pravidelnému vzdelávaniu rovesníckych
aktivistov a aktivistiek, organizovať školenia a tréningy, supervízne
stretnutia, podporovať ich účasť na konferenciách a stážach
6. Vedený rovesníkmi
Mladí ľudia sú zahrnutí do plánovania a implementácie vzdelávacích
aktivít, majú možnosť ich prispôsobiť svojim potrebám
7. Primerané investície do mládeže
Je dôležité, aby organizácia podporovala mladých aktivistov/ka,
zahŕňala ich do monitorovania projektových výziev, formulovania
žiadostí a vedenia projektov, podporovala financovanie rovesníckeho
programu
8. Podpora komunity
Pozitívny vplyv rovesníckeho programu umocňuje spolupráca
s komunitou
9. Zábavny a kreatívny
Program vedený mladými ľuďmi pre mladých ľudí by mal byť
flexibilný, umožňujúci zapájanie rôznymi formami, napr. divadlo, šport,
10
10.
11.
12.
13.
14.
15.
1.1.2
internet, hudba
Dostatok času a trpezlivosť
Programu trvá určitú dobu, kým bude úspešný, vyžaduje si to
odhodlanie, podporu a motiváciu
Mládeži priateľský
Je dobré, ak majú mladí ľudia k dispozícii priestor, ktorý je flexibilný,
príjemný a poskytuje aj súkromie
Dohľad
Je potrebné mať jasne stanovené pravidlá, ktoré členovia a členky
mládežníckej skupiny dodržiavajú, ideálne sa podieľajú na ich tvorení
Podpora
Aktivisti a aktivistky by mali mať možnosť sa poradiť so skúsenejším
kolegom/yňou, odborníkom/čkou, požiadať o pomoc
Jasné a realistické ciele
Pri plánovaní projektov a aktivít je potrebné mať na vedomí ich
realizovateľnosť, skúsenosti mladých ľudí a ich možnosti
Dlhodobé plánovanie
Je potrebné mať na mysli udržateľnosť programu, stratégie, ako
motivovať nových členov/ky, odovzdávanie skúseností, finančné
zabezpečenie
Požiadavky na rovesníckych aktivistov a aktivistky
Mladí aktivisti a aktivistky by mali spĺňať viacero predpokladov, ktoré sú
potrebné pre úspešné vzdelávanie rovesníkov (United Nations, 2003):
- Absolvovali špecializované školenie alebo tréning, na ktorom získali
informácie, osvojili si zručnosti a potrebný didaktický prístup
- Mali by byť rovesníci cieľovej skupiny
- Sú ochotní učiť sa a byť otvorení novým myšlienkam a spôsobom, ako
robiť veci
- Chápu, ako skupiny pracujú, vedia o základných pravidlách pre prácu v
skupine a potrebe zachovania dôvernosti
- Sú dobrí poslucháči a pozorovatelia
- Majú dobré komunikačné zručnosti, vedia sa vyjadrovať jasne,
zrozumiteľne a bez konfrontácií
- Vedia sa vyjadriť kreatívnou formou a umožniť to aj ostatným
- Sú schopní sebareflexie
11
-
1.1.3
Sú ochotní rešpektovať pravidlá a dohľad odborníka/čky, prijať
konštruktívnu spätnú väzbu a zlepšovať sa
Rozumejú a praktizujú princíp „v prvom rade neškodiť“ pri práci s deťmi
a mladými ľuďmi
Sú motivovaní a odhodlaní pracovať na projekte a aktivitách a vedia
motivovať ostatných
Majú pozitívny prístup k svojej činnosti
Sú empatickí
Sú dobrým vzorom, správajú sa podľa zásad, ktoré hlásajú
Prečo je dôležité investovať do rovesníckeho vzdelávania?
Spolupráca mladých aktivistov a aktivistiek s učiteľmi, učiteľkami,
vychovávateľmi, vychovávateľkami a ďalšími kľúčovými osobami pre
vzdelávanie napomáha k sprostredkovaniu komplexného vzdelávania mladých
ľudí. Mladí aktivisti a aktivistky sa často stávajú pozitívnymi vzormi pre svoje
okolie. Vďaka absolvovaným školeniam a získaným odborným vedomostiam
a zručnostiam sa mení aj ich pohľad, sú citlivejší na prejavy nežiaduceho
správania vo svojom okolí, schopnejší a ochotnejší v prípade potreby poradiť,
zasiahnuť a pomôcť. Tieto internalizované postoje a zručnosti z nich robia
prirodzené autority vo svojom okolí, vyhľadávané rovesníkmi nielen v prípadoch,
ak si netrúfnu osloviť svojich rodičov, pedagógov alebo iné autority. Využíva sa
tak pozitívna stránka rovesníckeho vplyvu, ktorý môže mať veľmi silný dopad na
správanie, prežívanie a konanie ich rovesníkov. V neposlednom rade si
spoločnosť takýmto spôsobom „vychováva“ vzdelaných mladých lídrov
a líderky s prehľadom v medzinárodných ľudskoprávnych štandardoch,
skúsených v komunikácii a sprostredkovaní informácií inovatívnymi a
kreatívnymi formami a motivovaných svojou snahou a pozitívnym vplyvom
dosiahnuť v spoločnosti zmeny k lepšiemu.
Spolupráca mladých aktivistov a aktivistiek s odborníkmi a odborníčkami
s dlhoročnými skúsenosťami je preto kľúčovou pre upevnenie tohto vzájomne
prospešného vzťahu, udržanie motivácie a aktivizáciu mladých ľudí.
Medzinárodné spoločnosti zaoberajúce sa ľudskými právami sa snažia posilniť
participáciu mladých ľudí vo všetkých aspektoch svojej činnosti rozširovaným
mládežníckych sietí a podporovaním projektov s vedením či aktívnou
participáciou mladých ľudí.
12
1.2
Základné princípy holistickej sexuálnej výchovy
V Slovenskej Republike je sexuálna výchova súčasťou výchovy k manželstvu
a rodičovstvu a vychádza z jej učebných osnov.
„Sexuálna výchova je otvorená komunikácia medzi učiteľom/kou a
žiakmi/čkami vychádzajúca z otázok žiakov a žiačok o sexualite a z ich potrieb.
Smeruje k hlbšiemu poznaniu a porozumeniu jednotlivým oblastiam sexuality,
partnerským vzťahom a ich dôsledkom na život človeka a je aj návodom na
zdravší a plnohodnotnejší intímny, partnerský a sexuálny život.“ (Rovňanová,
Lukšík, Lukšíková. et al., 2007, s. 9)
Podľa Medzinárodnej spoločnosti pre plánované rodičovstvo (IPPF, 2010) by
holistická sexuálna výchova mala spĺňať nasledovné kritériá:
1. Pomáhať deťom a mladým ľuďom získať presné informácie o sexuálnych a
reprodukčných právach, rozptýliť mýty, poskytnúť odkazy na overené zdroje
a služby,
2. Rozvíjať životné zručnosti, ako je kritické myslenie, komunikačné a
vyjednávacie schopnosti, zručnosti pre sebarozvoj, rozhodovacie zručnosti;
sebavedomie, dôveru; asertivitu, schopnosť prevziať zodpovednosť,
schopnosť klásť otázky a hľadať pomoc; empatiu,
3. Starostlivosť o pozitívne postoje a hodnoty, otvorenosť, rešpektovanie seba aj
druhých; rozvoj pozitívnej sebaúcty, pohodlia, nekritického postoja; zmysel
pre zodpovednosť; pozitívny postoj k svojmu sexuálnemu a reprodukčnému
zdraviu.
IPPF tiež rozlišuje sedem základných komponentov holistickej sexuálnej
výchovy:
1. Rod
Porozumenie terminológii, konceptom femininity a maskulinity, rodových rol,
rodovo podmieneným stereotypom a nerovnosti
2. Sexuálne a reprodukčné zdravie a HIV
Informácie o sexualite v rámci životného cyklu, anatómii a reprodukčnom
procese, metódach antikoncepcie a možnostiach prevencie a liečby pohlavne
prenosných ochorení vrátane HIV, koncepte panenstva, abstinencii, vernosti,
sexuálnych odozvách, sociálnych očakávaniach, rozvoj sebavedomia a
posilňovanie úcty k telu, odbúravanie mýtov a stereotypov.
3. Sexuálne práva a sexuálne občianstvo
Znalosť medzinárodných ľudských práv a vnútroštátnych politík, zákonov a
štruktúr, ktoré sa vzťahujú k sexualite ľudí; prístupu založeného na právach v
13
oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia (SRZ), informácie o prístupoch
k službám SRZ, dôležitosť občianskej participácie, advokácie, poznania
a uplatňovania svojich sexuálnych a reprodukčných práv
4. Potešenie
Pozitívny prístup k sexualite mladých ľudí, uvedomovanie si toho, že sex by
mal byť príjemný a nevynútený; vzťahový a partnerský kontext, láska,
túžby, emócie a komunikácia v partnerských vzťahoch, bezpečné a príjemné
sexuálne praktiky
5. Násilie
Rozpoznanie rôznych druhov násilia, najmä rodovo podmieneného, poznanie
hraníc v sexuálnom a partnerskom vzťahu, mýty a fakty o násilí, ako sa vedieť
brániť a kde vyhľadať pomoc,
6. Rozmanitosť
Poznanie a porozumenie rozmanitosti vzhľadom na rôzne aspekty nášho
života – viera, kultúra, etnický pôvodu, sociálno-ekonomický status,
schopnosti / postihnutia, HIV status a sexuálna orientácie, poznanie
diskriminácie a tolerancia
7. Vzťahy
Rôzne druhy vzťahov (partnerské, kamarátske, rodinné, pracovné), ich
neustále zmeny; emócie a intimita, práva a povinnosti vo vzťahoch, rozpoznanie
zdravých a nebezpečných vzorcov partnerského správania, rovesníckeho tlaku,
rozdielu medzi sexom a láskou
Pre podrobnejšie informácie o východiskách, princípoch a zásadách tvorby a
implementovania sexuálnej výchovy odporúčame prečítať si naše predchádzajúce
publikácie: Metodická príručka sexuálnej výchovy na druhom stupni základných
škôl v rámci učebných osnov výchovy k manželstvu a rodičovstvu (2007)
a Sexuálna výchova v kontexte ľudských práv (2012).
1.2.1
Mladí ľudia a holistická sexuálna výchova
Dohovor OSN o právach dieťaťa (CRC, 1989) uvádza, že deti a mladí ľudia
majú právo na čo najvyššie možné dosiahnuteľné zdravie, prístup k
zdravotníckym zariadeniam (článok 24), a prístup k informáciám, ktoré im
umožnia rozhodovať o svojom zdraví (článok 17), vrátane plánovania rodičovstva
(článok 24). Mladí ľudia majú tiež právo byť vypočutí, vyjadriť svoje názory a
zapojiť sa do rozhodovania (článok 12). Majú právo na vzdelávanie, ktoré im
pomôžu učiť sa, rozvíjať a dosiahnuť svoj plný potenciál, a pripraviť ich na to,
14
aby boli chápaví a tolerantní k ostatným (článok 29). Navyše, mladí ľudia majú
právo nebyť diskriminovaní (článok 2).
Preto je potrebné pri tvorbe a realizácii programov sexuálnej výchovy
zohľadňovať potreby a záujmy mladých ľudí tak, aby boli informácie
sprostredkované prijateľnou, zrozumiteľnou, zážitkovou formou akceptujúcou
sociokultúrne pozadie mladých ľudí, ich postoje, hodnoty a presvedčenia.
Medzinárodná zdravotnícka organizácia a Federálne centrum pre výchovu
k zdraviu (BZgA, 2010) zdôrazňujú, že mladí ľudia potrebujú formálnu aj
neformálnu sexuálnu výchovu, ktoré by mali byť vzájomne komplementárne
a poskytovať odborné znalosti a zručnosti ukotvené v podporujúcom
a akceptujúcom prostredí.
Jedným zo spôsobov, ako dosiahnuť, aby sexuálna výchova bola pre mladých
ľudí pútavá, zaujímavá a prospešná, je zahŕňať ich do vytvárania programov
sexuálnej výchovy, či už prostredníctvom prieskumov medzi mladými ľuďmi
o ich informovanosti, potrebách a očakávaniach od programov sexuálnej
výchovy, vytváraním konzultačných skupín mladých ľudí, ktoré by poskytovali
vhľad a spätnú väzbu pri vytváraní programov sexuálnej výchovy alebo priameho
zahrnutia mladých ľudí do vytvárania a implementovania programov sexuálnej
výchovy v spolupráci s odborníkmi/čkami. Rovesnícke skupiny preto predstavujú
dôležitých partnerov pre úspešné a komplexné poskytovanie holistickej sexuálnej
výchovy.
Praktické rady pre prácu s rovesníckymi skupinami 1
1.3
-
-
1
Nevyhnutným predpokladom je dobrá odborná pripravenosť v danej
téme
Na začiatku stretnutia je potrebné vytvoriť si spoločne so skupinou
pravidlá, ktoré sa budú dôsledne dodržiavať
Nesnažiť sa o hlbšie interpretácie, analýzu a hodnotenie
Vyhnúť sa používaniu sociometrických aktivít, ktoré môžu zraňovať
„emočne labilnejších“ členov skupiny
Citlivo vnímať atmosféru v skupine, pri poklese pozornosti, resp. pri
napätej atmosfére je vhodné zaraďovať upokojujúce, resp. uvoľňovacie,
rozohrievacie aktivity
Vhodné je viesť diskusiu, nie monológ, povedať svoj názor, ale
nehodnotiť, nekritizovať
Pri písaní tejto kapitoly autorka vychádzala vlastnej dlhoročnej skúsenosti
15
-
-
-
-
-
Nechať priestor pre prezentovanie názoru členom, členkám skupiny a až
potom ponúknuť svoj názor, riešenie, informáciu
Dodržiavať zásadu dobrovoľnosti v prejavovaní názorov
Snažiť sa o vytvorenie otvorenej, bezpečnej, dôvernej, priateľskej
atmosféry
Zabezpečiť diskrétnosť, prostredníctvom pravidla, že všetky dôverné
veci ostávajú v skupine, v prípade odhalenia vážnejšieho problému
neriešiť ho pred skupinou, ale individuálne, odporučiť na odborníka,
odborníčku
Pri výtvarných, hudobných aktivitách nehodnotiť kvalitu, neporovnávať
výtvory, ale sa zamerať na obsah
Snažiť sa o zapájanie všetkých členov, členiek skupiny, ak sa niekto
snaží vyniknúť, treba ho pochváliť a upozorniť, že je dôležité vypočuť si
a ostatných/né
Ak je skupina tichá, je vhodné využívať metódy brainstormingu, prácu
v menších skupinách, ktorá podnecuje aktivitu i u menej „výrečnejších
účastníkov/účastníčok
V prípade, že niekto v skupine nebude chcieť pracovať s niekým , kto nie
je jeho kamarátom, kamarátkou, je vhodné vysvetliť , že majú možnosť
spoznávať sa navzájom, naučiť sa komunikovať aj so svojimi
„nepriateľmi, nepriateľkami“, vhodné je striedať prácu v rôznych
skupinách, dať možnosť zaradiť sa aj podľa seba
V prípade, že je v skupine veľký šum, prekrikovanie, aktivista, aktivistka
môžu zostať ticho a počkať , kým sa skupina sama utíši, alebo si
dohodnúť napr. že zdvihnutá ruka je signálom pre utíšenie sa, ak
vyrušuje jeden člen skupiny resp. jedna, je vhodné postaviť sa
k nemu/nej, dotknúť sa ho/jej, presadiť si ho/ju k sebe
Štruktúra programu:
Štruktúra programu, voľba aktivít by mala byť vopred starostlivo pripravená
či už z odborného, alebo technického hľadiska. Z hľadiska prípravy materiálu je
dôležité, aby rovesnícky aktivista, aktivistka poznal vekové zloženie, zastúpenie
chlapcov a dievčat a pod., poznal tiež technické vybavenie miestnosti v ktorej
budú pracovať (veľkosť miestnosti k využívaniu pohybových aktivít, možnosť
usporiadať stoličky do kruhu, ak je potrebné aj technické vybavenie – flipchart,
tabuľa, dataprojektor) .
16
Pri kratšie trvajúcom programe (2 vyučovacie hodiny), je vhodná nasledujúca
štruktúra :
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
Predstavenie seba, organizácie, programu
Vytvorenie spoločných pravidiel
Zoznamovacie aktivity
Rozohrievacia aktivita
Nosná aktivita
Rozohrievacia aktivita
Spätná väzba
Pri pokračovaní s identickou skupinou, vynechávame predstavovanie, veľmi
krátko sa zopakujú pravidlá, na pripomenutie si mien, využijeme menovky –
môžeme využiť jednoduché aktivity, lámače ľadov napr. obľúbená farba, jedlo,
asociácie na rozličné slová týkajúce sa témy a pod., na začiatku stretnutia si
pripomenieme obsah, resp. závery predchádzajúceho stretnutia.
Pri programe, ktorý trvá dlhšie, je potrebné z dôvodu udržiavania pozornosti,
dynamiky skupiny, striedanie aktivít: pohybové, výtvarné, diskusné a pod., prácu
s celou skupinou striedať s prácou v menších skupinách, vo dvojiciach . Dôležité
je reagovať na atmosféru v skupine, pokles pozornosti, reagovať na signály, ktoré
vydávajú členovia a členky skupiny, podľa potreby zaraďovať prestávky.
17
2
Násilie a sexuálne násilie páchané na deťoch
Ivan Lukšík
Definície násilia a ukotvenie problematiky v spoločenskom
kontexte
2.1
2.1.1
Čo je to násilie
Násilie je úmyselné použitia fyzickej sily alebo moci, ohrozujúcej, alebo
skutočnej, proti sebe, inej osobe, alebo proti určitej skupiny osôb, alebo
spoločenstvu, ktoré buď vedie alebo má vysokú pravdepodobnosť že bude viesť k
zranenie, smrť, psychickej ujme, narušeniu vývinu, alebo deprivácii (World
report on violence and health - WRVH).
Násilie sa často krát vymedzuje v súvislosti s agresivitou ako jeden z druhou
sociálno – patologických javov. V obidvoch prípadoch ide o porušenie, alebo
porušovanie sociálnych noriem pri ktorých násilník, resp. agresor obmedzuje
práva a integritu osôb v svojom okolí.
V súvislosti s mládežou sa niekedy hovorí o špecifickej logike násilia.
2.1.2
Spoločenský kontext
Zmenou životných podmienok a kultúrnych hodnôt sa mení aj obraz a
chápania násilia. Čo sa týka násilie páchané na deťoch, v minulosti bolo toto
násilie tolerované ako prirodzená súčasť života, neskôr bolo násilie na deťoch
zámerne zatajované, aby vznikla ilúzia, že tento problém neexistuje. V súčasnosti
sa zvýšila citlivosť, s akou je toto násilie rozlišované. Súvisí to s pedocentrickou
orientáciou (zameranie na dieťa) súčasných západných spoločnosti. V súvislosti
s touto orientáciou boli prijaté tri závažné dokumenty, týkajúce sa práv dieťaťa:
Charta práv dieťaťa 1924, Konvencia o právach dieťaťa 1959, Dohovor o právach
dieťaťa 1989 (Vaníčková, 1995), ktoré zviditeľňujú a obmedzujú násilie páchané
na deťoch.
Násilie a agresivita sa v tej-ktorej spoločnosti hodnotí podľa pravidiel
a noriem, ktoré v nej existujú. Napr. agresivita ako odpoveď jedinca na podnety,
ktoré signalizujú ohrozenie môže byť prijateľná. Podobne môže byť tolerovaná
aj istá miera zúrivosti vzdoru detí a mládeže, ako istá ventilácia osobnej, či
sociálnej frustrácie. Značná časť agresivity je transformovaná a prejavuje sa
18
v akceptovanej formy vo viacerých druhoch športov v pravidlami regulovanej
podobe (upravené podľa: Šimanovský, 2002, s. 11).
2.1.3
Druhy násilia
WRVH rozlišuje štyri typy násilia: fyzické; sexuálne, psychologické
a depriváciu. Na základe toho kto je páchateľom a obeťou a aký je medzi nimi
vzťah sa rozlišujú 4 typy násilia:
Násilie zamerané na seba: sebapoškodzovanie, samovraždy a pod.
Interpersonálne násilie: násilie v medziľudských vzťahoch v rodiny,
v intímnych partnerských vzťahoch a násilia v sociálnych skupinách. Konkrétne
je to napr. týranie detí, násilie v intímnom partnerskom vzťahu, zneužívania
seniorov, násilia medzi mládežou, napadnutia cudzími ľuďmi, násilie spojené s
majetkovú trestnú činnosť, násilia na pracoviskách a v iných inštitúcií.
Kolektívne násilie sa týka násilia páchané väčšími skupinami osôb a môže to
byť násilie sociálne, politické a hospodárske (World report on violence and
health - WRVH).
Čo do spôsobu páchania rozlišujeme násilie v podobe agresie (verbálne,
fyzické, voči osobám, voči predmetom), manipulácie (neagresívne
"ohlupovanie", násilie z "podriadenej" pozície) a kombináciu oboch typov
(Spurný, 1996).
Podľa dĺžky trvania sa stretávame s násilím pôsobiacim dlhodobo (latentné,
pokračujúce), situačným násilím v podobe postupne gradujúcich konfliktných
situácií a násilím vo forme incidentov, tj. neočakávaných, náhlych, prevažne
násilných prejavov s krátkym intenzívnym priebehom (Spurný, 1996).
2.1.4
Príčiny agresie a násilia
Medzi odborníkmi pretrvávajú diskusie o tom, či je deštrukcia vrodený pud,
alebo je to sekundárna reakcia jedinca na frustráciu, či iných nezvládnutých
životných situácií človeka (upravené podľa: Ondrejkovič, 2001).
Medzi príčinami násilia a agresivity u jedinca sa spomínajú: biologické
dispozície: napr. hladina testosterónu u mužov, stavy CNS po úrazoch, pri
psychických chorobách, u detí s ADHD a pod. a sociokultúrne dispozície: napr.
naučené správanie ako dosiahnuť isté ciele, ako sa brániť, ako sa vysporiadať sa
s frustráciou (Fischer, Škoda, 2009).
Príčinou agresie môžu byť neuspokojené potreby v detstve (lásky, bezpečia
a pod.), ale tiež nadmerné potreby spôsobené hyperprotektívnou výchovou, pri
19
ktorej sa dieťa nenaučilo vyvíjať úsilie a mať trpezlivosť pri prekonávaní
prekážok a pri nadväzovaní vzťahov. Medzi nadmerné potreby zaraďuje Leo
Buscaglia potrebu mať vždy pravdu, mať vo všetkom prednosť, byť dokonalý a
zavďačovať sa všetkým, nadmerne hromadiť majetok, meniť druhých
a manipulovať s nimi, zbavovať sa na ich úkor depresie, obviňovať ich a
dominovať (Šimanovský, 2002).
Čo sa týka špecificky charakteristík páchateľa sexuálneho zneužívania, sú to
najmä jedinci s nízkym sebavedomím, ktorí prežili neuspokojivé detstvo,
prípadne sami boli obeťami sexuálne zneužitie. Títo páchatelia, väčšinou muži, sú
primárne sexuálne orientovaní na dieťa, sexuálne zneužitie dieťaťa je pre nich
náhradným riešením v osobných problémoch, ktoré nedokážu zvládnuť inak.
V zneužívaní dieťaťa hľadajú pocit moci, ktorý nedokážu dosiahnuť vo vzťahu
k dospelým (nemusí ísť len o sexuálne vzťahy). K tomuto správaniu často
prispieva neovládaná impulzivita a znížené kognitívne schopnosti. Prípadné
zábrany bývajú oslabené alkoholom, alebo drogami (Vaníčková a kol., 1995).
2.1.5
Následky násilia
Násilie spôsobuje fyzickú ako aj emocionálnu ujmu a jej následky v podobe
traumatizujúcich skúseností, pretrvávajúceho strachu a obáv, pocitoch
nekompetencie a pod. sú často trvalé (Spurný, 1996).
Ak dieťa vyrastá v domácnosti, kde je bežné násilie, poškodzuje to jeho
vývoj. Dochádza k tomu nielen vplyvom toho, že dieťa násiliu prihliada alebo je
jeho obeťou, ale aj tým, že taká rodinná atmosféra neumožňuje riadnu rodičovskú
starostlivosť. Výskum v tejto oblasti ukazuje, že fyzicky zneužívané deti majú
oveľa väčší sklon k zlostnému správaniu než ich rovesníci a pri neúspechu pri
plnení úloh alebo pri hre sa ľahko stávajú frustrovanými (Erickson a kol. in
Elliott a Place, 2002). Staršie deti vyrastajúce v atmosfére násilia v rodine často
reagujú agresívne (Shields a kol. in Elliott a Place, 2002). Chlapci, ktorí vyrastali
v atmosfére násilia, ľahšie podliehajú emóciám spojeným so zlostnými hádkami
než ich rovesníci a častejšie sa do takýchto hádok zapájajú (Cummings a kol. in
Elliott a Place, 2002). Táto tendencia často pretrváva až do dospelosti a prejavuje
sa v podobe násilia a zneužívania v ich dospelých vzťahoch (Riggs a kol. in
Elliott a Place, 2002).
20
Násilie páchané na deťoch
2.2
2.2.1
Týranie, zneužívanie a zanedbávanie detí
Týranie, zneužívanie a zanedbávanie detí je závažným patologickým javom,
ktorý svojimi dôsledkami podstatným spôsobom ovplyvňuje telesné, duševné
a sociálne zdravie dieťaťa. Pre celý komplex týrania dieťaťa, jeho prejavov
a dôsledkov sa v anglosaskej literatúre používa pojem CAN: Child Abuse and
Neglect, čo znamená Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa
(Vlčková in: Ondrejkovič, 2001).
Podľa definície CAN sa za týranie a zanedbávanie dieťaťa považuje
akékoľvek nenáhodné, vedomé (prípadne i nevedomé) konanie rodiča alebo inej
osoby voči dieťaťu, ktoré je v danej spoločnosti neprijateľné alebo odmietané
a ktoré poškodzuje telesný, duševný i spoločenský stav a vývoj dieťaťa, prípadne
spôsobí i jeho smrť (Dunovský in Bednařík, 2004). Všeobecne sa konštatuje, že
dieťa s týmto syndrómom pochádza z prostredia s nedostatkom lásky a podnetov.
Dôsledkami potom sú napr. úzkostné a depresívne poruchy, posttraumatické
poruchy, psychosomatické poruchy, nízke sebahodnotenie, nedôvera, strata
bezpečia a istoty, neschopnosť nadviazať vzťahy, poruchy správania a iné
(Bartová in Bednařík a kol., 2004).
Základnými formami CAN syndrómu sú:
- telesné týranie – zatvorené a otvorené poranenia, mnohopočetné
zranenia, tržné rany, podliatiny, bitie, zlomeniny, krvácanie, dusenie,
otrávenie, popálenie, smrť,
- psychické týranie – nadávky, ponižovanie, vyhrážanie, strašenie,
vyvolávanie stresu, šikanovanie, verbálna agresia, izolovanie dieťaťa,
dieťa ako svedok násilia páchaného na inej blízkej osobe,
- zanedbávanie – nedostatok podnetov, zanedbanie duševné i citové,
nedostatočná výživa, ošatenie, nedostatok v bývaní, nedostatočná
zdravotná a výchovná starostlivosť,
- sexuálne zneužívanie bezdotykové – exhibícia pred dieťaťom,
vystavenie dieťaťa pornografickým videonahrávkam alebo časopisom,
nútenie dieťaťa vyzliekať sa a jeho fotografovanie, obscénne telefonáty,
- sexuálne zneužívanie dotykové – sexuálne hry, ohmatávanie
a manipulácia v oblasti erotogénnych zón (genitálie, prsia, análny otvor),
pohlavné zneužitie, znásilnenie, orálny sex, análny sex, incest,
21
-
zvláštne formy – systémové týranie (sekundárna viktimizácia),
organizované zneužívanie detí, rituálne zneužívanie, sexuálny turizmus,
Münchhausenov syndróm v zastúpení (rodičia si vymýšľajú alebo
zveličujú zdravotné problémy detí, pre ktoré sú tieto ďalej vyšetrované
a liečené) (Bartová Bednařík a kol., 2004).
Často sa nedá jednoznačne rozhodnúť, o aký druh násilia ide, pretože ide
väčšinou o násilie kombinované. Sexuálne zneužívané dieťa je zvyčajne zároveň
týrané aj fyzicky a psychicky, fyzicky týrané dieťa je súčasne týrané psychicky a
psychicky týrané dieťa je aj zanedbávané. Vo všeobecnosti možno povedať, že
deti s CAN syndrómom majú významné problémy v oblasti emócií. Tieto deti
alebo sú neprimerane utiahnuté a našou hlavnou úlohou je pomôcť im „vyjsť
z ulity“ alebo sú neprimerane agresívne a potom našou hlavnou úlohou je pomôcť
im zvládať vlastnú agresivitu.
2.2.2
Identifikovanie sexuálneho násilia páchaného na deťoch
Príznakov, ktoré sa dajú pozorovať u deti s CAN syndrómom je veľmi veľa a sú
rôzne u detí rôzneho veku. Medzi takéto príznaky u detí príznaky u detí od 5 do
12 rokov patria:
- naznačujú, že poznajú alebo majú určité tajomstvá, ktoré však nemôžu
nikomu prezradiť,
- hovoria o akomsi probléme svojho kamaráta,
- pýtajú sa, či by ste naozaj nikomu nevyzradili, keby sa vám prípadne
zdôverili,
- začínajú klamať, kradnúť, nadávať s cieľom upútať na seba pozornosť,
- majú u seba nevysvetliteľné obnosy peňazí alebo darčeky,
- mávajú desivé sny, začínajú sa opäť pomočovať,
- zrazu sa správajú nevysvetliteľne,
- prestávajú sa radovať z predtým obľúbených činností,
- neochotne sa vyzliekajú pred telocvikom,
- bez vysvetliteľného dôvodu začínajú neznášať nejakú dospelú osobu,
nechcú, aby sa o nich predtým obľúbená osoba chodila starať,
- sexuálna aktivita je neprimeraná ich veku,
- kreslia sexuálne inšpirované obrázky – môžu znázorňovať i akt
zneužitia,
- trpia infekciami močových ciest, krvácaním alebo zvýšenou citlivosťou
v genitálnej alebo análnej oblasti, majú bolesti pri močení,
22
-
-
-
trpia bolesťami alebo krvácaním v hrdle,
trpia chronickými indispozíciami, napr. bolesťami hlavy či žalúdka,
prejavujú tendencie k prevzatiu rodičovskej úlohy v domácnosti, svojím
správaním vyvolávajú dojem, že sú staršie (ak ich zneužíva niekto
z rodinných príslušníkov),
majú problémy s jedením – buď nechutenstvo alebo prejedanie,
trpia depresiami až po pokusy o samovraždu,
majú o sebe zlú mienku, majú sklony k sebapoškodzovaniu,
utekajú z domova,
správajú sa akoby boli mladšie (regres) – hrajú sa s hračkami, ktoré
odložili, cmúľajú si palec,
vidieť problémy s chôdzou ako následok sexuálneho styku – chôdza je
neprirodzená, deti chodia naširoko, alebo naopak, stehná majú úplne pri
sebe,
hovoria o sebe, že nestoja za nič a nič z nich nebude,
pokúšajú sa sexuálne zneužiť ďalšie deti,
hovoria alebo píšu o sexuálnych otázkach,
sú stále akoby v strehu, k ľuďom pristupujú viac zboku,
vymýšľajú si množstvo výhovoriek, aby nemuseli ísť domov.
U detí starších ako 13 rokov sa prejavujú podobné príznaky ako u mladších
a okrem nich navyše aj nasledujúce:
-
majú chronickú depresiu, so sklonmi k samovražde,
užívajú drogy, nadmerné množstvo alkoholu,
trpia stratou pamäte,
prejavujú nevhodné, sexuálne vyzývavé správanie,
majú obavy z konkrétnych ľudí,
výrazne preberajú rodičovskú úlohu – starajú sa v domácnosti o všetko
a všetkých, len nie o seba,
predstierajú, že majú zakázané chodiť von,
chronicky trpia nočnou morou, boja sa tmy,
sú neschopné sústrediť sa – akoby boli niekde mimo, vo vlastnom svete
snov,
rozprávajú o svojich známych, ktorých kedysi niekto zneužil,
objavujú sa náhle zmeny pracovných či študijných návykov,
izolujú sa od ostatných detí, majú veľa zbytočných obáv,
23
mávajú prudké výbuchy hnevu,
majú pocity viny – nielen za to, že sú zlé, ale aj preto, že pri zneužití
pociťujú rozkoš (Bartová in Bednařík a kol., 2004).
Jeden znak sám o sebe nie vždy znamená, že dieťa sa stalo obeťou násilia
(napr. depresie alebo regresívne správanie), avšak pri výskyte viacerých alebo
jedného zjavného (napr. vytrhané vlasy) je treba dieťaťu venovať špeciálnu
pozornosť a uvažovať i o možnosti, že je týrané, príp. zneužívané. Získané
postrehy a ďalšie postupy je vždy vhodné konzultovať s odborníkom z danej
oblasti, aby dieťa nebolo zbytočne traumatizované (Bartová in Bednařík a kol.,
2004, s. 164).
Práve tieto symptómy sú nezriedka v každodennej praxi prehliadané. Tiché
a utiahnuté dieťa v škole nie je pre učiteľa, učiteľku žiaden problém, a preto
ho/ju nenapadne zamýšľať sa nad jeho utiahnutosťou. Naopak, agresívne dieťa je
označené za dieťa zlé, prípadne je onálepkované diagnózou porucha správania
a samotné predstavuje toho, kto je agresor či šikanuje. Skutočnosť, že agresivita
dieťaťa môže trpieť CAN syndrómom nás nemusí napadnúť. (Bartová in
Bednařík a kol., 2004).
-
2.2.3
Postup pri odhalení týrania, alebo zneužívania detí
Ako postupovať v prípade odhalenia týrania alebo zneužívania: prakticky
môžu nastať dve možnosti – 1. máme pocit, že sa niečo také sa s dieťaťom deje,
alebo 2. dieťa sa nám zdôverí, že je týrané či zneužívané.
Ak máte podozrenie, že sa s dieťaťom niečo deje, že je na dieťati
páchané násilie.
Postupnosť krokov v tomto prípade bude závisieť od toho, či budete mať
nejaké priame alebo nepriame dôkazy. Priame dôkazy sú napr. modriny alebo iné
rany na tele dieťaťa. Nepriamymi dôkazmi môžu byť neochota dieťaťa ísť po
škole domov, zvýšený záujem o sexualitu a podobne.
Ak máte priame dôkazy o násilí a netrúfate si dieťa osloviť, skonzultujte
skutočnosti s kolegami a kontaktujte odbor starostlivosti o dieťa na Okresnom
úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Požiadajte ich o okamžitú pomoc.
Ak máte priame dôkazy, viete, že vám alebo niekomu z kolegov dieťa
dôveruje a máte odvahu ho osloviť, oslovte ho a sprostredkujte mu kontakt na
odborníka, odborníčku, ktorý/á sa s ním porozpráva.
1.
2. Ak sa Vám dieťa zdôverí s týraním alebo zneužívaním.
24
Ak sa Vám zdá, že sa vám chce dieťa s niečím dôležitým zdôveriť, venujte
mu svoju pozornosť (prípadne, ak nie je možné venovať sa mu práve v tej chvíli,
povedzte mu, kedy za ním prídete, vysvetlite mu, prečo sa nemôžete rozprávať
práve teraz). Možno nepôjde vždy o týranie alebo zneužívanie. Môže ísť aj
o menej závažný problém. Prečo je však dôležité nájsť si na dieťa čas hneď, resp.
čo najskôr? Niektoré výskumy ukázali, že pokiaľ sa dieťa rozhodne zdôveriť
dospelému človeku, uverí mu až šiesty alebo siedmy oslovený (Sýkorová in
Bednařík, 2004). Uvedené číslo zvyšuje apel na dospelých. Verme deťom,
a pokiaľ sa aj stane, že nás nejaké dieťa skúša, prežime sklamanie radšej my, než
akoby ho malo prežívať naozaj týrané a zneužívané dieťa (Bartová in Bednařík,
2004). Aj v tomto prípade platí, že ak nemáte schopnosti a zručnosti viesť
náročný rozhovor o probléme dieťaťa sprostredkujte mu kontakt na odborníka,
odborníčku, ktorý/á sa s ním porozpráva.
2.2.4
Násilie v školskom prostredí
V školskom prostredí sa stretávame s viacerými formami násilia. Najčastejšie
je to mobbing, t.j. opakované násilie voči jednotlivcom, alebo skupinám žiakov.
Mobbing môže mať verbálnu podobu (napr. nadávky, hrozby, výsmech), podobu
telesného kontaktu (bitie, kopanie, pútanie, štípanie, stláčanie a pod.), výhražných
alebo ponižujúcich gest a grimás, ale i vylúčenia zo skupiny (ostrakizmus).
Násilie na školách má nasledovné formy:
- násilie proti jednotlivcovi alebo viacerým osobám, medzi žiakmi, voči
učiteľom prípadne iným pracovníkom škôl a školských zariadení
(ublíženie na zdraví, bitky, sexuálne delikty, vydieranie, zneužívanie,
ponižovanie a pod.),
- násilie proti predmetom (vandalizmus),
- ostatné podoby deviantného správania (porušovanie noriem ako napr.
krádeže, falšovanie dokladov, nosenie zbraní, zakázaných predmetov a
pod.) (Ondrejkovič, 2001).
Obeťami násilia na školách bývajú najčastejšie bojazliví, neistí, málo
sebavedomí, citliví až precitlivení žiaci a žiačky, alebo tiež žiaci a žiačky, ktorí
sú hyperaktívni, ktorí svojich spolužiakov v triede provokujú, vyvolávajú
negatívne reakcie v triede. Ak títo žiaci prekročia isté hranice sami sa stávajú
obeťami násilia.
Najčastejšími motívmi násilia sú:
25
Páchatelia násilia pociťujú silnú túžbu alebo potrebu po výkone moci a
vlády nad inými. Vychutnávajú možnosť kontrolovať ostatných a ich
podriadenosť.
9. Rodinné podmienky, v ktorých vyrastajú školskí násilníci možno
charakterizovať ako nepriateľské voči svojmu okoliu. Tu vznikajú pocity
a impulzy, vedúce k urážaniu a trápeniu, prípadne i týraniu iných.
10. V správaní násilníkov nachádzame inštrumentálne komponenty (napr.
nútenie obete k zaobstarávaniu cenných predmetov, peniazov, cigariet,
piva a pod.).
11. Dosiahnutie, udržanie
prestíže, statusu medzi spolužiakmi
(Ondrejkovič, 2001).
8.
O príčinách a motivácii k násiliu ďalej Ondrejkovič (2001) píše:
-
-
-
-
2.2.5
Násilie ako odpoveď na násilie. Subjektívne býva zdôvodňované definovaním seba ako obeti. Mnohí mladí ľudia sa nechcú „nečinne“ prizerať
na násilie, držiac sa zdanlivo zásady „oko za oko, zub za zub“.
Násilie ako "Ultima ratio" - posledný prostriedok. Subjektívne zdôvodňovanie pochádza zo skúsenosti, že iba takto je možné presadiť
vlastné ciele a upozorniť na vlastné problémy, prípadne upozorniť na
seba vôbec a prinútiť iných k tomu, aby bola takto konajúca osoba
„braná vážne“.
Násilie ako faktor poriadku. Tu dominuje subjektívne presvedčenie, že
konflikty, či už medzi spolužiakmi alebo i medzi žiakmi a dospelými
možno riešiť prostredníctvom násilia, ktoré jediné môže znova nastoliť
skutočný poriadok a disciplínu.
Násilie ako normálny vzorec správania. Subjektívne býva zdôvodňované
vnímaním násilia ako každodenného javu.
Násilie ako riešenie problémových situácií.
Násilie ako výraz protestu prípadne nesúhlasu s vlastným neúspechom v
škole,
Násilie ako hranie roly „čierneho Petra“ (viac in Ondrejkovič, 2001) .
Mýty týkajúce sa sexuálneho zneužívania deti
Okolo sexuálne zneužívanie detí vzniklo veľa nepravdivých mýtov a povier.
Uvádzame aspoň niektoré z nich:
26
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
Mýtus: „Sexuálneho zneužívania sa dopúšťajú iba ľudia, ktorých obeť
nepozná.“ Podľa výskumov sa pohlavného zneužívania v 31- 80% dopúšťajú
osoby z najbližšieho okolia dieťaťa (otec, otčim, druh matky, ale aj matky,
starí rodičia a ďalšie osoby zo širšej rodiny dieťaťa) a tiež osoby
bezprostredne známe dieťaťu.
Mýtus: „Sexuálneho zneužívania dieťaťa sa dopúšťajú iba pedofili.“ Oveľa
častejšie sú páchateľmi sexuálnej delikvencie voči mládeži nedeviantní
jedinci s osobnostnou a charakterovou poruchou (alkoholizmus, sociálna
deprivácia, psychoticizmus, hypersexualita atď.), ale aj deviantní jedinci
s inou poruchou.
Mýtus: „Ak je dieťa zneužívané iba pod vplyvom alkoholu alebo drog, tak
skutočný problém je v závislosti páchateľa na alkohole alebo drogách. Ak sa
zbaví tejto závislosti, prestane aj zneužívanie.“ Alkohol ani drogy sami
nebývajú priamym vyvolávateľom zneužívania. Alkohol či drogy môžu
odstrániť zábrany, ale páchateľ zväčša koná na základe inej motivácie a
impulzov.
Mýtus: „Sexuálneho zneužívania sa dopúšťajú iba psychicky narušení ľudia.“
Väčšina páchateľov nie je duševne chorá, t. j. netrpí závažnou duševnou
chorobou, kvôli ktorej by mohli byť zbavení viny. Riadia sa svojimi
úmyslami, konajú zámerne.
Mýtus: „Chlapcov sexuálne zneužívajú jedine homosexuálne orientovaní
muži.“ Sexuálneho zneužívania chlapcov sa dopúšťajú aj heterosexuálne
orientovaní muži, tak ako sa v prípade dievčat môžu dopúšťať ich
zneužívania heterosexuálne orientované ženy.
Mýtus: „Sexuálneho zneužívania sa dopúšťajú iba ľudia s nízkym
vzdelaním.“ Prípady sexuálneho zneužívania nachádzame vo všetkých
sociálnych a vzdelanostných vrstvách, u všetkých rás a vo všetkých typoch
rodín bez ohľadu na materiálne či vzdelanostné zázemie páchateľov.
Mýtus: „Sexuálne zneužívanie musí zanechať fyzické následky a poškodenie.“
Veľká väčšina prípadov sexuálneho zneužívania nie je spojená s pohlavným
stykom, následky na tele obete môžu byť len čiastočné, alebo nemusia byť
prítomné vôbec. Páchateľ však svoju obeť závažne poškodzuje po psychickej
stránke a u väčšiny zneužívaných detí pretrvávajú dlhodobé traumatické
následky.
Mýtus: „K sexuálnemu zneužívaniu dochádza za použitia fyzického násilia.“
Nie všetky pedosexuálne kontakty si páchateľ na dieťati vynúti. Častokrát,
27
najmä u mladších detí, využíva páchateľ len všeobecný autoritatívny postup
dospelého (Kovár in Šulová a kol., 2011).
2.2.6
Prevencia, sexuálna výchova, vyhľadávanie pomoci
Jedna z najdôležitejších spôsobov prevencie sexuálneho zneužívania detí je
sexuálna výchova. V tejto výchove nejde len o získanie informácií a vytváranie
postojov, ale predovšetkým o osvojenie si vhodných sociálnych zručností, ktoré
deťom umožnia správne sa rozhodovať a odmietať neželané sexuálne aktivity
(upravené podľa Vaníčkovej a kol., 1995). Takáto výchova môže vychádzať
napr. z asertívnych detských práv, ktoré v roku 1994 navrhli Witrock a Niemeyer,
a z ktorých je možné čerpať pri príprave vzdelávacích programov pre deti, ako aj
vo vzdelávaní učiteľov:
1. Mám právo určiť, kto sa môže môjho tela dotýkať a kto nie.
2. Môžem všetky nežnosti a dotyky odmietnuť, pokiaľ sa mi to nepáči.
3. Môžem odporovať dospelým.
4. Mám právo využívať vyhováranie sa, aby som od seba odohnal
nebezpečenstvo.
5. Mám právo rozprávať komukoľvek o tajomstve, ktoré sa mi nepáči
alebo je mi nepríjemné.
6. Mám právo odmietnuť darčeky.
7. Môžem odmietnuť pomoc, službu alebo i odpoveď, ak cítim
nebezpečenstvo alebo mám strach.
8. Mám právo volať o pomoc a z nebezpečného miesta utiecť.
9. Mám právo žiadať o pomoc, keď cítim, že ju potrebujem.
10. Mám právo dôverovať viac svojim pocitom než tvrdeniam
a presvedčovaniu dospelého.
Môžem kedykoľvek, keď si neviem dať rady, zatelefonovať na linku,
kde pomáhajú deťom, a mám právo vedieť číslo telefónu (Kovár in
Šulová a kol., 2011).
28
Kontakty a linky:
Zoznam kontaktov na krízové linky, poradne, krízové centrá pre týrané ženy,
deti a obete domáceho násilia na celom území Slovenska nájdete na:
http://www.centrumnadej.sk/uploads/images/kontakty_2012.pdf
Užitočné informácie o prevencii násilia páchaného na ženách, ako aj
kontakty na mimovládne organizácie venujúcej sa práci s obeťami násilia
rozdelené podľa regiónov Slovenska nájdete na:
www.zastavmenasilie.sk
29
Praktické,
všeobecné
s rovesníckou skupinou
3
aktivity
pre
prácu
Ľubica Lukšíková
Aktivity programu z hľadiska obsahu:
3.1
1.
2.
3.
4.
5.
3.1.1
Rozdeľovanie sa do skupín
Tvorba pravidiel
Zoznamovacie aktivity
Rozohrievacie aktivity
Spätná väzba
Rozdeľovanie sa do skupín:
Pri niektorých aktivitách sa vyžaduje rozdeľovanie do skupín, podľa rôzneho
počtu, v závislosti od aktivity. Za účelom lepšieho vzájomného poznávania sa je
vhodné zloženie skupín obmieňať. Na začiatku programu, je potrebné
účastníkom, účastníčkam vysvetliť, že chceme , aby sa navzájom viac spoznávali
a aj v živote niekedy budú musieť spolupracovať s ľuďmi, s ktorými si možno
úplne nebudú rozumieť, možno im budú menej sympatickí, ale keď ich spoznajú,
ich názor sa môže zmeniť. Možností rozdelenia je veľa, záleží to od veľkosti
skupiny, ideálne je aby počet členov, členiek pracujúcich v menších skupinách
bol najviac 4, 5 – členov, členiek, aby sa zabezpečilo aktívne zapojenie i tých,
ktorí /é majú problém prezentovať sa vo veľkej skupine. Po rozpočítaní sa do
skupín a pred začatím aktivity je dobré, keď najskôr povieme deťom, mladým
ľuďom, aby sa postavili napr. všetky dvojky, trojky atď., zistia si s kým sú
v skupine, predíde sa tým chaosu pri hľadaní svojej skupiny.
Príklady rozdeľovania sa do skupín:
- podľa čísel: účastníci, účastníčky sedia v kruhu a nahlas hovoria čísla,
podľa toho, koľko skupín potrebujeme vytvoriť: napr. prvý, druhý, tretia,
štvrtá - vzniknú nám štyri skupiny, tvorené z jednotiek, dvojok, trojok,
štvoriek
- podľa prstov na ruke: rozpočítanie sa podľa pomenovaní prstov na ruke:
palec, ukazovák, prostredník, prstenník, malíček, vytvorí sa 5 skupín
30
-
-
3.1.2
podľa ročných období: rozpočítanie do štyroch skupín: jar, leto jeseň,
zima
podľa farieb: rozpočítanie do štyroch skupín: biela, modrá, červená,
zelená
podľa písmen abecedy: rozpočítanie do ľubovoľného počtu skupín: a, b,
c, d, e, f......
rozdelenie sa podľa blízkosti sedenia
rozdelenie podľa obrázkov pexesa: každý účastník, účastníčka si
vylosuje kartičku pexesa a hľadá svoju dvojicu
neznámy/a člen/ka: skupina sa rozdelí do dvojíc, ktoré sa navzájom
nepoznajú
očný kontakt: člen, členka skupiny hľadá dvojicu pomocou očného
kontaktu
povrázky: rovesnícky aktivista, aktivistka si pripravia povrázky dlhé asi
pol metra, chytia ich v strede a členovia, členky skupiny si chytia konce
povrázkov, potom sa celá skupina rozuzlí tak, že každá dvojica si drží svoj
povrázok
rozdelenie podľa sympatií
rozdelenie podľa medveďov: rozdelenie do skupín , podľa druhu
medveďa - medveď grizly, koala, medvedík čistotný, ľadový medveď
Tvorba pravidiel
Cieľ: Vytvorenie spoločných pravidiel fungovania skupiny, ktoré sa budú
dodržiavať počas programu, cieľom je vytvoriť príjemnú, bezpečnú, pracovnú
atmosféru. Tým, že sa členovia a členky spolupodieľajú na tvorbe pravidiel, majú
väčšiu zodpovednosť a snahu ich dodržiavať
Veková skupina: Bez obmedzenia.
Pomôcky: Veľký hárok papiera, fixy, maliarska lepiaca páska na stenu.
Čas: 15 min.
Počet účastníkov/čok: Optimálne 20 – 25.
Priebeh aktivity:
1. Zdôvodnite potrebu pravidiel pre fungovanie skupiny: uľahčenie
komunikácie, neubližovanie.
2. Účastníci a účastníčky navrhujú pravidlá, hľadá sa skupinový súhlas s
jednotlivými návrhmi.
31
Medzi osvedčené pravidlá patria:
-
-
-
3.
4.
3.1.3
možnosť nezapojiť sa do aktivity, ktorá by bola niekomu nepríjemná –
„stop“ pravidlo, aj keď môžu vzniknúť obavy zo zneužívania tohto
pravidla, zo skúseností môžeme povedať, že sa využíva minimálne,
pravidlo zvyšuje pocit bezpečia v skupine, napomáha otváraniu sa
dôvernosť, pravidlo pri ktorom sa účastníci, účastníčky dohodnú, že
všetko čo sa povie v skupine ostáva tam, zo skupiny sa nevynáša, lektor,
lektorka môžu upozorniť na možnosť, ak by prišlo k tomu, že v skupine
sa povie niečo čo môže byť trestné, je jeho povinnosťou to oznámiť na
príslušné miesta
pravidlo oslovovania, v prípade, že je lektor/ka vekovo blízky/a členom,
členkám skupiny, môžu si navzájom tykať
tolerancia - každý má právo povedať svoj názor, ktorý bude skupinou
rešpektovaný
niekedy, v prípade, že skupina je príliš živá, členovia/ky sa prekrikujú, je
potrebné navrhnúť pravidlo „hlásiť sa“
aktivita - členov/ky skupiny je možné upozorniť, že zo stretnutia si
odnesú toľko, koľko sú ochotní/né investovať
Dohodnuté pravidlá sa spisujú na veľký hárok papiera, ktorý sa nalepí na
stenu pri každom stretnutí.
V prípade nefungovania sa možno k pravidlám vracať a spoločným
konsenzom ich meniť.
Zoznamovacie aktivity
V prípade, ak sa členovia/ky skupiny na začiatku programu nebudú poznať,
resp. lektor/ka nebude vedieť ich mená, je vhodné použiť lepiace menovky, na
ktoré si napíšu krstné meno, resp. oslovovanie, ktoré im je príjemné.
Pri predstavovaní je možné pýtať sa na :
- čo sa v najbližšom čase najviac tešia
- akú majú obľúbenú farbu, obľúbené jedlo
- môžu hovoriť asociáciu na vybrané slovo, ktoré môže súvisieť i s danou
témou, napr. láska, priateľstvo, dôvera a pod.
Tieto veľmi jednoduché, neutrálne aktivity, dokážu skupinu naštartovať,
prelomiť prvé bariéry.
32
Názov: Aromatický Aleš
Cieľ: Hra sa zameriava na nácvik a zapamätanie si mien členov/iek skupiny
zábavným spôsobom. Zámerom je vytvoriť nekonvenčnú, uvoľnenú, veselú,
dynamickú atmosféru, znížiť napätie v skupine.
Veková skupina: Bez obmedzenia
Pomôcky: Dostatok priestoru na utvorenie kruhu, stoličky
Čas: V závislosti od veľkosti skupiny, 15 – 20 min
Počet účastníkov/čok: 20
Priebeh: Všetci/ky účastníci/ky hry sedia v kruhu, jeden/na povie svoje
meno tak, že na začiatok pridá prídavné meno, ktoré sa začína na rovnaké
písmeno ako jeho/jej krstné meno, napr. lenivá Lenka, iniciatívna Iva, jednoduchá
Janka, romantický Roman a pod., pokračuje sa tak, že sused/a zopakuje meno
predchádzajúceho/j a pridá svoje, ďalší/ia zopakuje dve mená a pridá svoje. Tak
sa pokračuje až do posledného/ej hráča/ky.
Poznámka:
Niektorí/é účastníci/čky môžu mať problém so zapamätávaním si mien,
pomáhajte im, aby sa predišlo napätiu, resp. pocitom neúspechu
Alternatívy:
- účastníci/ky si k svojmu menu vymýšľajú indiánske meno, ktoré ich
môže aj charakterizovať napr.: rýchly šíp, divoká rieka a pod.
- ako priezvisko nemusí byť vyjadrené mesto, ale môže to byť aj niečo
symbolické, napr. spadnutý z mesiaca, z futbalového štadióna, tanečnica
z Marsu, z miesta kde ešte nikto nebol, z mora atď, tvorivosti sa medze
nekladú, môže to byť niečo na spôsob Majster Pavol z Levoče, Majka z
Gurunu
Názov: Inzerát
Cieľ: Hra sa zameriava na vzájomné, zábavné spoznávanie sa členov
skupiny
Veková skupina: Bez obmedzenia
Pomôcky: pero, papier
Čas: V závislosti od veľkosti skupiny, 30 min.
Počet účastníkov/čok: 20 – 25
Priebeh: Členovia/ky skupiny majú napísať krátky inzerát, v ktorom môžu
predstaviť svoje vlastnosti, záľuby a pod., na inzeráty sa nebudú nepodpisovať.
33
Lektor/ka pozbiera inzeráty a číta ich pred skupinou, členovia/ky skupiny hádajú
kto by to mohol byť. Napr. Veselá, priateľská dievčina, ktorá rada pomáha iným,
občas však trochu lenivá, hlavne keď má doma upratovať, rada by si našla
kamarátku, ktorá hrá rada volejbal a niekedy nemá s kým korčuľovať. Zn. Koniec
nude
Vyhodnotenie:
V diskusii je možné sa baviť o tom, podľa čoho sa navzájom spoznávali, či sa
dozvedeli o sebe niečo nové čo ich prekvapilo, zaujalo a pod.
Názov: Moja značka
Cieľ: Hra sa zameriava na vzájomné, zábavné spoznávanie sa skupiny
Veková skupina: Bez obmedzenia
Pomôcky: fixy, papier
Čas: V závislosti od veľkosti skupiny, 30 min.
Počet účastníkov/čok: 20 – 25
Priebeh: Členovia/ky skupiny si na papierik nakreslia značku, ktorá ich
charakterizuje, lektor/ka ich pozbiera, zamieša a ostatní /né hádajú prečo si ju
tam dal/dala. Môže tam byť slniečko, bicykel, udica, PC a pod.
Vyhodnotenie:
V diskusii je možné sa baviť o tom, podľa čoho sa navzájom spoznávali, či sa
dozvedeli o sebe niečo nové čo ich prekvapilo, zaujalo a pod.
Názov: Predstavenie sa vo dvojici
Cieľ: Vzájomné spoznávanie sa, dozvedieť sa niečo nové
Veková skupina: Bez obmedzenia
Pomôcky: Nie sú potrebné
Čas: V závislosti od veľkosti skupiny, 30 min.
Počet účastníkov/čok: 20 – 25
Priebeh: členovia/ky skupiny sa rozdelia do dvojíc, behom krátkeho času (2
– 5 min.), sa dvojice porozprávajú a skúsia si povedať niečo o čom si myslia, že
ostatní o nich nevedia. Po uplynutí časového limitu, každý/dá z dvojice predstaví
skupine svojho suseda/susedku. Ak ostatných/né účastníkov/ky niečo zaujme,
môžu sa pýtať.
Vyhodnotenie:
34
V diskusii sa bavíme o tom, či sa navzájom dozvedeli niečo nové, zaujímavé,
prekvapivé.
3.1.4
Rozohrievacie aktivity
Rozohrievacie aktivity môžu slúžiť na prelamovanie ľadov, na uvoľnenie
atmosféry, alebo navnadenie na náročnejšiu aktivitu. Rozohrievacia aktivita by
mala trvať krátko, 10 min. a je vhodné, ak sa dá výber prispôsobiť nasledujúcej
„nosnej aktivite“. Pri rozohrievacích aktivitách spravidla nie je potrebné
vyhodnocovanie, iba v prípade, ak by sa vyskytol problém. Literatúry
s rozohrievacími aktivitami je veľké množstvo, vybrali sme ukážky tých, ktoré sa
nám najviac osvedčili.
Názov: Vymenia si miesto
Cieľ: Uvoľnenie emocionálneho napätia, vzájomné zbližovanie a
spoznávanie, zaktivizovanie na ďalšie cvičenia. Vytvorenie uvoľnenej
dynamickej atmosféry, prelomenie nedôvery k prostrediu, lektorovi/ke a medzi
účastníkmi/kami skupiny. Lektor/ka má možnosť zistiť výraznejšie emočné
bariéry, postavenie jednotlivých účastníkov/čok v skupine
Veková skupina: Bez obmedzenia
Pomôcky: Dostatok priestoru, sedenie v kruhu, stoličky
Čas: 10 min.
Počet účastníkov/čok: 20 – 25
Priebeh: Účastníci/čky hry sedia v kruhu, jeden/a stojí v strede. Na začiatok
hry je vhodné, aby bol/a v kruhu lektor/ka, ktorý/á začína hru slovami:
„Vymenia si miesto všetci/ky, „ktorí/ré majú... čierne ponožky, modré oči,
dvojku zo správania, priateľa/ku“ a pod. Účastníci/účastníčky si teda vymieňajú
miesta podľa určených znakov, vlastností a pod., ktoré by sa nemali opakovať v
priebehu jednej hry. Platí pravidlo, že pri výmene miest si hráč/ka nesmie sadnúť
na pôvodné miesto.
Alternatívy:
1. Účastníci/čky hry sedia v kruhu, jedna stolička je voľná. Hráč/ka sediaci/a
naľavo od prázdneho miesta začína slovami: „Miesto po mojej pravej ruke je
voľné, chcem, aby si tam sadol/la..., lebo je môj priateľ/ka.” a pod.
2. Účastníci/čky hry sedia v kruhu, jedna stolička je voľná. Hráč/ka sediaci/a
naľavo od prázdneho miesta, začína slovami: „Miesto po mojej pravej ruke je
voľné, chcem, aby si tam sadol/la... ako robot, slimák, ” a pod.
35
Poznámky:
Niektorí/é účastníci/čky môžu mať problém so zadaním pokynu na výmenu,
preto je vhodné im pomôcť a zabrániť tým možnému zosmiešňovaniu zo strany
ostatných.
Názov: Tlieskanie
Cieľ: Rozohrievacia aktivita, ktorá však môže slúžiť i na upokojenie skupiny
Veková skupina: Bez obmedzenia
Pomôcky: Voľný priestor na utvorenie kruhu
Čas: 10 min.
Počet účastníkov/čok: 20 – 25
Priebeh: Účastníci/ky vytvoria kruh v strede miestnosti. Lektor/ka zadá
inštrukciu, potom nasleduje zácvičné kolo, aby bolo zrejmé, že všetci/ky
účastníci/ky porozumeli princípu hry.
Základom hry je posúvanie tlesknutia v smere hodinových ručičiek.
Lektor/ka zatlieska raz a posunie tlieskanie človeku stojacemu napravo od
neho/nej, tento/tá tleskne raz a tým znova posúva tlesknutie na človeka po jeho
pravej ruke, tak sa tlieskanie posúva v kruhu smerom doprava až do situácie, keď
niekto namiesto raz zatlieska dvakrát. Tým sa mení smer - proti smeru
hodinových ručičiek. Tlesknutie dvakrát znamená, že je na rade človek po ľavej
strane tlieskajúceho – tým sa zmení smer tlieskania a začína sa akoby vracať.
Tlesknutím raz alebo dvakrát určujú hráči/ky smer. Tlieskanie by sa malo
postupne zrýchľovať, aby hra naberala na dynamike.
Každý z hráčov/čok, ktorý/á sa pomýli alebo tleskne až neskôr, čím sa naruší
rytmus kruhu vypadáva a sadne si na stoličku. Hra končí vtedy keď zostane len
jeden hráč/ka alebo, keď uplynie doba trvania hry, ktorú si hráči/ky stanovili pred
jej začiatkom.
Čím rýchlejšie hra pokračuje, tým viac sa musia účastníci/ky sústrediť. Je
dôležité sa ubezpečiť, že každý z hráčov/čok bude aktívne participovať na
tlieskaní. Aby sa nevytvárali slučky len medzi dvoma alebo troma hráčmi.
Názov: Darwinov vývojový rad
Cieľ: Zábavná rozohrievacia aktivita, slúži k uvoľnenie napätia
Veková skupina: Bez obmedzenia
Pomôcky: Voľný priestor
36
Čas: 10 min.
Počet účastníkov/čok: 20 – 25
Priebeh: Postupná premena zo sliepky na človeka, pomocou strihania rúk vo
dvojici. Na začiatku aktivity, všetci/ky účastníci/ky predstavujú kotkodákajúce
sliepky, ktoré sa pohybujú v kruhu, stretávajú sa vo dvojiciach a „strihajú“ si
rukami (kameň, papier, nožnice). Kto vo dvojici vyhráva postupuje na psa,
vydávaním zvuku napodobňujúceho psa si hľadá ďalšieho psa , aby si znovu
mohol/la strihnúť, keď vyhrá, stáva sa z neho/nej opica, ktorá si tlčie do pŕs,
vydáva zvuk „hu, hu“ a znovu si strihá s opicou, víťaz/ka sa stáva človekom
a môže si sadnúť. Dôležité je, že si strihajú medzi sebou rovnaké vývinové štádia,
ten/tá kto z dvojice prehrá, klesá na nižší rad, kto vyhrá postupuje vyššie. Hra sa
končí, ak zostane z každého vývinového stupňa jedno zviera.
3.1.5
Záverečné, spätnoväzobné aktivity
Na záver každého programu, je vhodné zaradiť oceniť každého účastníka/čku
pochvalou, ocenením za jeho prínos do skupiny, resp. zaradiť aktivitu, ktorá
môže slúžiť ako rituál po každom stretnutí.
Názov: Oceňovanie v kruhu
Cieľ: Záverečná aktivita, slúži ako pozitívna spätná väzba pre každého
účastníka/ku
Veková skupina: Bez obmedzenia
Pomôcky: Loptička, hračka
Čas: 10 min.
Počet účastníkov/čok: 20 – 25
Priebeh: Účastníci/ky sedia v kruhu, lektor/ka poviem meno niekoho, koho
chce oceniť a hodí mu loptičku so slovami: „Hádžem loptičku /macíka, atď.../
Zuzke, preto lebo si sa pekne zapájala......si moja najlepšia
kamarátka...............pomohla si mi........môžem sa ti zdôveriť a pod.“. Zuzka chytí
loptičku , poďakuje a hádže ju niekomu, kto nebol. Pre osobnejší kontakt je
vhodné upozorňovať účastníkov/ky, aby sa oslovovali priamo, „hádžem ti ju
Zuzka lebo si dobrá kamarátka“............a nie , „lebo je dobrá kamarátka“. Dôležité
pri hre je, aby bol každý/dá ocenený/ná. V prípade, že sa v triede nájde niekto,
kto nie je obľúbený/ná, je potrebné zabezpečiť, aby aj jeho/ju niekto ocenil,
potrebné je povedať, že každý človek je v niečom dobrý, výnimočný, každého
37
môžeme za niečo pochváliť, je potrebné učiť sa chváliť, hľadať na druhých niečo
dobré.
Poznámka: Počas aktivity môže nastať situácia, že účastníci budú mať
problém oceniť niekoho, v takom prípade by mal lektor/ka pomôcť hľadať
ocenenie, vyzvať aj niekoho iného, pomôcť hľadať ocenenie
Názov: Miesto po mojej pravej ruke je voľné
Cieľ: Záverečná aktivita, slúži ako pozitívna spätná väzba pre každého
účastníka/ku
Veková skupina: Bez obmedzenia
Pomôcky: Sedenie v kruhu
Čas: 10 min.
Počet účastníkov/čok: 20 – 25
Priebeh: Účastníci/ky sedia v kruhu, pričom je jedna stolička je navyše.
Ten/tá čo sedí naľavo od voľného miesta, začína slovami: „Miesto po mojej
pravej ruke je voľné a chcem, aby si sem prišiel sadnúť Jano, lebo sa mi páči, že
vieš dodržať slovo..........., si dobrý kamarát...., požičal si mi pero...a pod. Jano za
ocenenie poďakuje a v hre pokračuje ten/tá, kto má voľné miesto po pravej ruke.
Dôležité pri hre je, aby bol každý/dá ocenený/ná.
Názov: Kresba na chrbát
Cieľ: Záverečná aktivita, slúži ako pozitívna spätná väzba pre každého
účastníka/ku
Veková skupina: Bez obmedzenia
Pomôcky: Papier A4, špendlík, pero
Čas: 10 min.
Počet účastníkov/čok: 20 – 25
Priebeh: Účastníci/ky stoja v kruhu za sebou, každý/á dostane čistý papier
a špendlík, ktorý pripevnia na chrbát niekoho stojaceho/cej pred nimi.
Účastníci/ky sa pohybujú po miestnosti a na chrbát si píšu pozitívne odkazy,
pochvaly, ocenenia. Lektor/ka dozerajú, aby odkazy boli naozaj pozitívne. Po
určitom časovom limite, alebo keď sa zdá, že už všetci napísali čo potrebovali,
papiere si zložia a každý/dá si pre seba prečíta odkazy, ktoré dostal/la. Ak to
účastníkom/kám nebude robiť problém, môžu odkazy, ktoré ich najviac potešili
prečítať aj ostatným.
38
Názov: Dažďový prales
Cieľ: Záverečná aktivita, navodzujúca pokoj, môže slúžiť ako rituál pre
skupinu
Veková skupina: Bez obmedzenia
Pomôcky: Sedenie v kruhu
Čas: 10 min.
Počet účastníkov/čok: 20 – 25
Priebeh: Účastníci/ky skupiny postupne, na princípe mexickej vlny,
napodobňujú lektora/ku, ktorý/rá predvádza rôzne zvuky, ktoré majú stúpajúcu
intenzitu: trie si o ruky o seba - lúska prstami - tlieska rukami - tľapká si rukami
o stehná - dupe nohami (lektor/ka si trie dlane o seba, pridá sa sediaci/ca po
pravej ruke a ďalší, ďalší, až to znovu príde k lektorovi/ke, ktorí/rá zmení zvuk).
Keď lektor/ka vyčerpajú zvuky, ktoré majú z hľadiska intenzity stúpajúcu krivku,
postupne sa vracia k počiatočným zvukom: dupe nohami - tľapká si rukami
o stehná - tlieska rukami - lúska prstami - trie si o seba dlane. Na začiatku je
vhodné povedať, že je to hra o počúvaní, zvukoch, navodení pokoja. Keď
zaznievajú všetky štyri zvuky naraz pripomína to dážď, búrku.
Tipy: Je možné zvuky rýchlejšie striedať a niekoľkokrát opakovať, pridávať
rôzne iné zvuky, mení sa tým intenzita búrky.
Názov: Ruka dôvery
Cieľ: Slúži na uvedomenie si toho, ako je dôležité mať pri sebe osobu, ktorej
môžem dôverovať, lektor/lektorka si zmapujú situáciu v skupine
Veková skupina: Bez obmedzenia
Pomôcky: Sedenie v kruhu, papier, fixy
Čas: 25 min.
Počet účastníkov/čok: 20 – 25
Priebeh: Účastníci/ky skupiny si na papier obkreslia svoju dlaň a do každého
prstu vpíšu osobu , ktorá je im blízka, ktorej sa môžu zdôveriť so svojim
problémom. Následne v kruhu diskutujeme o tom, ktoré osoby sa najčastejšie
vyskytujú, prečo, s akým problém idem za kým, poznám ľudí za ktorými by som
mohol/la ísť, ak by som potreboval/la poradiť v nejakom probléme.
39
Alternatíva: Lektor/ka môžu mať pripravené rôzne okruhy problém, ku
ktorým budú účastníci/ky priraďovať osoby, ktoré by im mohli v danom
probléme poradiť
40
4
Praktické aktivity pre prácu s rovesníckou
skupinou zamerané na prevenciu násilia
Lenka Rovňanová, Katarína Glosová
4.1
Komentár na úvod/záver aktivity - odporúčania
učiteľom/kám a rovesníckym aktivistom/kám
Na úvod aktivít je dôležité uvedomiť si vážne skutočnosti, ktoré každé násilie
so sebou prináša. Oboznámte sa so základnými informáciami ešte predtým, ako
sa do témy pustíte a naštudujte si o nej čo najviac z dostupných odborných
zdrojov uvedených v zozname odporúčanej i použitej literatúry.
Súhlasíme s názormi J. Dunovského a kol. (1995), M. Elliotovej (1995), E.
Vaníčkovej a kol. (1999), P. Kovářa (2011), L. Rovňanovej a kol. (2007, 2013) E.
Sopkovej a kol. (2008, 2009), že najúčinnejšia ochrana detí pred ich sexuálnym
zneužívaním je dostatočná a veku primeraná informovanosť a prevenčné
výcviky formou interaktívnych a sociálnych hier a dobrá sexuálna výchova
doma i v škole.. Informované dieťa dokáže rozoznať zámery útočníka/čky, a ak
absolvovalo efektívny výcvik, dokáže na sexuálny útok primerane reagovať.
Pri práci s menšími deťmi sa osvedčilo uvedenie problematiky bezpečnosti
vysvetlením, že ochrana vlastnej osoby znamená akúsi starostlivosť. Vyzvite deti
nenásilným spôsobom k tomu, aby si samé vymýšľali rôzne spôsoby, ako by sa
mohli lepšie o seba starať. Medzi ich nápadmi zrejme nebude chýbať: umývať si
vlasy..., čistiť zuby..., pravidelne sa sprchovať a kúpať..., jesť..., piť..., chodiť na
WC... atď.
Chápanie starostlivosti o niekoho alebo o niečo možno tiež uviesť vhodne
zvoleným rozhovorom o obľúbených hračkách, zvieratkách, na ktoré sú deti
zvyknuté a starajú sa o ne. Na to nadviažte poučením, že niečím celkom
osobitým, čo má každý človek a čo patrí výlučne jemu, je jeho vlastné telo.
Hovorte o dotykoch, o šteklení. Väčšina detí vie, čo to je, má s tým
skúsenosti a vie v tomto smere spoľahlivo rozlíšiť príjemné od nepríjemného.
Potom zaraďte do repertoáru objímanie. Zoznam osôb, s ktorými sa deti
objímajú, sa dá zostaviť s malými deťmi len verbálne. Stačí sa ich opýtať, od
koho dostávajú radi bozky, koho radi objímajú. Môžu svoj "pusinkový" zoznam
aj nakresliť.
41
Pripravte si makety nahej chlapčenskej a dievčenskej postavy, z papiera si
vyrobte predĺžené farebné ruky s textom NIE – červené a ÁNO – zelené.
Využívame ich pri hrách o príjemných a nepríjemných dotykoch.
Hovorte o formách domáceho násilia, o týraní žien, dievčat a chlapcov,
o možnostiach obrany a hľadania pomoci.
Pri nácviku zručností odpovedať na nepríjemné podnety NIE modelujte
situácie a požiadajte deti o pomoc pri ich tvorbe.
Je dobré nácvikové hry opakovať častejšie. Tak si deti pestujú sami dôveru
vo svoje vlastné vnútorné pocity a tie môžu byť príjemné alebo nepríjemné. Svoje
rozprávanie môžete doplniť vhodnou rozprávkou, ktorej hlavnou myšlienkou je,
že sa rozhodne oplatí radšej sa so všetkým hneď priznať, aj vtedy, ak dieťa
urobilo niečo, čo podľa rodinných pravidiel urobiť nemalo. Vezmite si na pomoc
bábky, maňušky a zahrajte sa s nimi na rôzne situácie, ktoré sa deťom môžu stať.
Opýtajte sa ich potom, ako by v takejto situácii reagovali oni, ako by si mohli
vzájomne pomáhať a ako by zavolali na pomoc dospelú osobu.
Pravidelne sa venujte nácviku metód úniku: krik, útek, udržiavanie
bezpečnej vzdialenosti, predstieranie hluchoty, kopanie, telefonovanie, rozhovory
o práve na bezpečnosť, kurzy sebaobrany, povzbudzovanie k vyjadrovaniu
pocitov, rozhovory o dobre a zle mienených dotykoch, o ľudskom tele, naučiť
deti hovoriť "NIE", hovoriť o rozdieloch medzi darmi úplatkami, hry typu "ČO
KEBY..." (uvádzame námet na aktivitu).
Odbúravajte rodové stereotypy. Podstatnou súčasťou prevencie je kritická
konfrontácia so socializáciou chlapcov a dievčat, ktorá podlieha striktným
rodovým stereotypom (súbor očakávaní kladených na človeka mužského
a ženského pohlavia). Pokúšajte sa neustále spochybňovať tradičné rodové
stereotypy, aby obe pohlavia získavali väčšiu slobodu pohybu vo svojej role.
V našej spoločnosti je to v súčasnosti ešte stále ťažké, ale váš citlivý prístup
deťom sprostredkúva možnosť plnšieho vnímania ich osobností.
Pri voľbe vhodných metód odporúčame podporovať nasledujúcich sedem
bodov preventívnej výchovy, s ktorými by ste mohli zoznámiť aj rodičov,
učiteľov/ky a odporúčať im ich rozvíjanie vo svojom výchovnom pôsobení (J.
Cviková, 1997):
3. O svojom tele rozhoduješ ty. Máš právo rozhodovať o tom, ako, kedy, kde
a kto sa ťa bude dotýkať. Podporovaním pozitívneho uvedomovania si
svojho tela deťom umožníme, aby k nemu získalo pozitívny vzťah
a chránilo ho. Zvýši sa jeho sebavedomie a také dieťa sa dokáže lepšie
brániť.
42
4.
5.
6.
7.
8.
9.
Tvoje pocity sú dôležité. Môžeš dôverovať svojím pocitom. Niektoré
pocity sú príjemné a cítiš sa pri nich dobre. Nepríjemné a čudné pocity ti
napovedia, že niečo nie je v poriadku. Dieťa, ktoré sa naučilo vnímať
svoje pocity, sa nenechá manipulovať a vydierať.
Existujú príjemné a nepríjemné dotyky. Niektoré môže byť bolestivé.
Niektorí ľudia obchytávajú deti na intímnych miestach alebo nútia deti, aby
ich obchytávali oni. Nikto nemá právo niečo také od detí vyžadovať.
Dokonca ani ľudia, ktorých ľúbiš. Dôležitá je primeraná sexuálna výchova,
sprostredkujúca jazyk na pomenovanie pohlavných orgánov a sexuálnych
aktivít.
Máš právo povedať nie. Porozmýšľajme o tom, v akých situáciách by
mohlo byť nesprávne poslúchať bez ohľadu na svoje pocity. Sú aj situácie,
v ktorých nesúhlas dieťaťa ignorujeme. Pre deti nie je vždy jednoduché
povedať NIE. Vyjadrovanie nesúhlasu je potrebné nacvičovať.
Poznáme dobré a zlé tajomstvá. Dobré tajomstvá nám spôsobujú radosť,
zlé tajomstvá bývajú ťažké a nepochopiteľné. S takými, ktoré v deťoch
vyvolávajú zlé pocity, je potrebné sa zdôveriť, a to aj napriek sľubom, že
nič neprezradia. Zneužívané deti sú pod neustálym tlakom nepríjemného
tajomstva. Povzbudzujme ich, aby sa v prípade ich výskytu, niekomu
blízkemu zdôverili.
Hovor o tom a hľadaj pomoc. Ak deti niečo ťaží, je potrebné o tom
hovoriť a nenechať sa odradiť, kým nenájdu pomoc. Učte ich robiť si
zoznam ľudí, na ktorých sa môžu v prípade potreby a núdze obrátiť. Majú
právo požiadať o pomoc.
Ty nie si na vine! Nikdy nie sú deti na vine v prípade sexuálneho
zneužívania! Zodpovednosť nesie vždy dospelý.
43
Podnety pre učiteľa/ku, vedúceho/u skupiny:
4.2
Zvolajte rodičovskú schôdzku a vyzvite rodičov na spoluprácu. Ich účasť a
podpora sú veľmi dôležité.
Pohovorte si o tom, ako privolať pomoc, keď dieťa túto pomoc dospelej
osoby potrebuje.
Naučte deti spoliehať sa na vaše dovolenie povedať "NIE" v prípade
nebezpečenstva.
Hovorte o rozdieloch medzi tajomstvami rôznej podstaty. Sú tajomstvá
bezpečné, neškodné, ale aj zlé, za ktorými cítiť nebezpečenstvo.
Pomôžte deťom vytvoriť si sieť z ich hľadiska dôveryhodných osôb.
Rozprávajte sa s deťmi o rozdieloch medzi rôznymi lákadlami, úplatkami
a dobre mienenými darmi.
Pomôžte deťom naučiť sa jednať so zlomyseľnými osobami, s osobami,
ktoré sa k nim nápadne blízko približujú a mohli by im ublížiť.
Veďte si záznamy o jednotlivých udalostiach. Len tak bude zaručená
možnosť riadneho hlásenia a centrálnej evidencie prípadov priblíženia sa
neznámej osoby k deťom.
Zoznámte sa s postupmi, ktoré sa praktizujú v mieste vášho pôsobenia,
bydliska a jednajte podľa nich.
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
Otázky typu „čo keby...“ pomáhajú deťom učiť sa rozhodovať
o vlastných problémoch v celej skupine, sú vhodným pokračovaním
v rozhovoroch s deťmi na tému ochrany pred nebezpečím. Neuspokojte sa
s mechanickými naučenými odpoveďami, ale žiadajte deti zdôvodňovať svoje
odpovede, riešenia. Sú aj situácie, pre ktoré neexistuje správna odpoveď. Dbajte,
aby ste deti nepreťažovali neúmerným počtom ponúkaných situácií (dôsledne
uplatňujte didaktickú zásadu primeranosti).
Na záver. Deťom sa ťažko hovorí otvorene o násilí, týraní a zneužívaní,
zvlášť, ak sa jedná o zneužívanie sexuálne. V mnohých prípadoch záleží len na
nás, či sa takéto správanie podarí ukončiť, či sa nám podarí včas odhaliť a
rozpoznať jeho príznaky a či vôbec nájdeme v sebe ochotu a odvahu sa v takejto
záležitosti angažovať. Často sa spamätáme až vtedy, keď je neskoro a prípad
násilia, týrania či zneužívania skončí tragicky. Dúfame, že poznanie príslušných
charakteristických znakov a prejavov spolu s prirodzenou intuíciou dodá ľuďom
viac odvahy zasiahnuť, ak sa dieťa ocitne v nebezpečnej situácii.
44
Viac podnetov nájdete v odporúčanej literatúre na konci manuálu. V ňom
uvádzame len niektoré aktivity, ktoré sú variabilné a použiteľné pri správnej
didaktickej, obsahovej i procesuálnej úprave v práci s rôznymi cieľovými
skupinami. Mnohé inšpirácie sme našli v prácach S. Alexovej a K. Vopla (1994),
U. Sielerta a kol. (1994) a vychádzali sme aj z rôznych publikácií vydavateľstva
Aspekt a OZ Pro Familia – E. Sopková a kol. (2008, 2009), stručné a prehľadné
informácie o rodovo podmienenom násilí sme spracovali podľa L. Heise a kol.
(1998) a B. Burajovej (2011) a z rôznych kampaňových letákov.
4.3
4.3.1
Praktické aktivity
Domáce práce
(L. Rovňanová)
Cieľ: Viesť deti k tímovej práci, spolupráci, aktívnemu počúvaniu, výmene
názorov, porovnanie názorov, získanie nových informácií o rozdelení úloh
v domácnosti podľa rodovej príslušnosti; spoločenské predsudky – mužské
a ženské práce. Prijatie pohlavnej roly.
Vek: od 6 rokov
Pomôcky: list papiera, pero a pastelky
Čas: 20 minút
Počet účastníkov/čok: školská trieda – max 28
Postup: V úvode deti vyzveme, aby si spomenuli, čo urobili v dnešný deň
doma v prospech celej rodiny. Potom ich na základe vlastného kľúča rozdelíme
do tímov, v ktorých budú pracovať na zadanej úlohe: na hárok papiera spísať pod
seba všetky domáce práce, práce vykonané v prospech členov rodiny, ktoré ich
v skupine napadnú v obmedzenom časovom limite /brainstorming/. Nasleduje
prezentácia hovorcami/kyňami skupín o počte a charaktere prác. Ďalej nasleduje
druhá časť úlohy: opäť v skupine farebne odlíšiť práce, ktoré by mali vykonávať
doma ženy, muži a deti – tu je potrebné deti upozorniť na pravidlá komunikácie.
Nakoniec prezentovať fakty, ako je to v reálnej skutočnosti v ich domácnostiach.
Vyhodnotenie – reflexia:
1. Ako sa vám pracovalo v skupinách, mali ste priestor pre vyslovenie svojho
názoru.
2. Boli ste vypočutí? Hádali ste sa?
3. Kto bol v skupine najaktívnejší, cíti sa niekto nespokojne?
4. Je potrebné deliť práce na mužské a ženské? Prečo áno, prečo nie?
5. Ako pomáhaš doma ty?
45
6.
Chce ešte niekto niečo povedať?
4.3.2
Hádaj, na čo myslím, o čom hovorím
(iná verzia KUFOR - upravila L. Rovňanová)
Cieľ: Rozvoj verbálnej a neverbálnej komunikácie, tvorivosti, posilnenie
sebaúcty a sebahodnotenia, aktívne počúvanie. Rozvíjanie kognitívneho poznania
v oblasti rôznych tém – podľa potreby (násilie, rodina, ľudské práva, sexualita,
vybrané slová...)
Vek: od 6 rokov
Pomôcky: kartičky s rôznymi slovami k téme rodina, násilie, ľudské práva,
rodové stereotypy...
Čas: 20 minút – podľa výberu alternatívy
Počet účastníkov/čok: bez obmedzení
Postup: Aktivitu môžeme začať otázkou, či majú deti radi hádanky. Čo je na
nich príťažlivé?...Kto pozná nejakú hádanku?....Nech ju povie.... Kto radšej
háda?...Kto radšej hádanky dáva?...Aj učiteľ /ka môže ponúknuť hádanku
a potom navrhne deťom hru, v ktorej každý môže hovoriť, ale aj hádať. Hra môže
mať rôzne podoby. Vyberte si:
1.Každý si vyberie kartičku so slovom, ktoré neprezradí; postupne sa
dobrovoľne hlásia o slovo a snažia sa ostatným verbálne /pantomimicky/ opísať
svoje slovo tak, aby ho ostatní uhádli.
2. Deti kladú otázky, dotyčný odpovedá len áno alebo nie dovtedy, kým
niekto neuhádne. Je to náročné, zvlášť na aktívne počúvanie.
3.Učiteľ/ka má pripravené rôzne slová na väčších kartičkách. Deti si sadajú
oproti sebe na stoličky ako v hre „Kufor“. Učiteľ/ka sa postaví jednému z nich za
chrbát tak, aby jeho/jej spoluhráč/ka i ostatné deti dobre na kartičky videli. Len
čitateľ/ka hovorí, snaží sa opísať čo najvýstižnejšie slovo bez použitia jeho
základu tak, aby ich v určenom časovom limite jeho/jej spoluhráč/ka uhádol čo
najviac. Jedno z detí poveríme sledovaním času, ďalšie počítaním slov...Po
vypršaní času si deti vymenia miesta a hra pokri deti vymenia miesta a hra
pokračuje. Poskytuje veľa možností – súťaž dvojíc, jednotlivcov i využitie na
mnohých vyučovacích predmetoch. Slová odporúčame pripraviť v rôznych
tematických skupinách: vybrané slová, pojmy z vlastivedy, geografie, chémie,
biológie, etickej výchovy, ľudskej sexuality a rodinného života atď.
Hra poskytuje veľa možností. Toto je len námet. Tvorivý/á učiteľ/ka
v spolupráci s deťmi dokáže v nej rýchlo vytvoriť svoj vlastný systém. Hra je
46
veľmi obľúbená a nenásilným spôsobom poskytuje priestor na získavanie
informácií o sociálnych vzťahoch v skupine, ale aj možnosť na ich rozvíjanie
a optimalizáciu.
Vyhodnotenie – reflexia:
1. Ako sa vám hra páči? Chceli by ste na nej niečo zmeniť, vylepšiť?
2. Kto má obavy sa zapojiť? Prečo?
3. Máte námety na doplnenie slov?
4. Čo ste sa dozvedeli?
4.3.3
Čo musia a nemôžu muži a ženy (dievčatá a chlapci)?
(podľa K. Vopla a S. Alexovej upravila L.Rovňanová)
Cieľ: Rozvoj a pochopenie vlastnej sexuálnej identity, prijatie pohlavnej
roly. Rozvoj prosociálnej komunikácie a aktívneho počúvania. Poukázať na
rozdiely v správaní pohlaví a uvažovať o príčinách a východiskách. Naučiť sa
akceptovať rodovú rozdielnosť ovplyvňujúcu správanie oboch pohlaví.
Vek: neobmedzene
Pomôcky: pracovné listy, pero, slovníček pojmov, odporúčané knihy
Slovníček pojmov (skúste s deťmi asociovať, čo ich napadne, keď počujú
uvedené slovo,)
 Pohlavie – biologická danosť človeka, čiže skutočnosť, či je jedinec
z anatomického hľadiska mužom alebo ženou.
 Rod – kultúrne pohlavie. Predstavuje súbor, kultúrou resp. spoločnosťou
vytvorených, vlastností, prístupov a spôsobov správania sa ženy a muža.
 Rodový stereotyp – súbor spoločenských očakávaní od osôb mužského
a ženského pohlavia. Prejavuje sa vo formulácii typicky ženských a typicky
mužských vlastností.
 Rodovo špecifická výchova – vedomá a najmä nevedomá výchova zameraná
na rozvíjanie „typicky mužských“ vlastností u chlapcov a „typicky
ženských“ vlastností u dievčat. Prejavuje sa v celkove odlišnom prístupe
k deťom rozdielnych pohlaví (výber hračiek, oblečenie, knihy, záujmy,
spôsoby správania).
Čas: 40 minút
Počet účastníkov/čok: školská trieda – max 28
Postup: Motiváciou k tejto aktivite môže byť rozhovor o súrodeneckých
vzťahoch, príčinách škriepok medzi bratmi a sestrami, rodičmi, chlapcami
47
a dievčatami, ale tiež informácie o tom, čo sa od nich môžu dozvedieť a naučiť.
Aktivita ponúka niekoľko možností:
1. možnosť. Deti sa rozdelia na dve skupiny – skupinu chlapcov a skupinu
dievčat. Každá skupina pracuje samostatne. Spisuje na pripravený papier všetky
názory. Dievčatá: aké správanie chlapcov považujú za vhodné, prípustné,
gavalierske; aké správanie chlapcov sa im nepáči, považujú za nepríjemné
a nevhodné. Chlapci píšu zase o správaní dievčat. Deti môžu uvádzať aj
konkrétne príklady zo života. Obe skupiny prezentujú výsledky svojej práce
a spoločne diskutujú o prijateľných spôsoboch správania u oboch pohlaví
a možnosti zmien v prípade nevhodného/násilného správania. Je úplne
prirodzené, že sa názory chlapcov a dievčat odlišujú.
2. možnosť. Deti pracujú samostatne alebo v menších skupinách – môžu byť
aj zmiešané. Každý dostane pracovný list "Dievčatá a chlapci" (môžete si ho
upraviť, resp. vytvoriť vlastný), ktorý sa pokúsi v určenom čase vyplniť.
Obsahuje nedokončené vety o chlapcoch a dievčatách , ktoré je potrebné
dokončiť podľa vlastného uváženia. Nasleduje prezentácia, spoločná diskusia
a vyhodnotenie.
3. možnosť. Pripravíme 6 listov papiera s nadpismi: čo musia chlapci, čo
musia dievčatá, čo nesmú chlapci, čo nesmú dievčatá, čo môžu chlapci, čo môžu
dievčatá. Deti rozdelíme do 6 skupín, každá začína pracovať s jedným listom
a v určenom čase písať svoje názory. Na pokyn učiteľa/ky v určenom smere
prechádzajú k ďalšiemu listu, resp. si ich posúvajú, až kým nenapíšu svoje
myšlienky ku každej otázke. Nasleduje zhrnutie v každej skupine a spoločná
prezentácia a diskusia.
4. možnosť. Zamýšľať sa v skupinách nad výhodami a nevýhodami
dievčenského a chlapčenského bytia (brainstorming).
5. možnosť. Spoločne identifikovať, vypracovať zoznam "typických"
ženských a mužských vlastností v kontexte hľadania podobenstva a prirovnávania
ich ku zvoleným veciam podľa zoznamu v pracovnom liste. Následne o nich
diskutovať (pracovný list Muži a ženy).
6. možnosť. Pokúsiť sa vyjadriť čo najviac reakcií a asociácií na situáciu,
keď by sa ráno zobudili ako príslušníci / -čky opačného pohlavia. Čo by vás
napadlo ako prvé? Zmení sa niečo? Ako? Ako bude vyzerať váš deň? Čo sa
budete musieť naučiť robiť alebo robiť inak? Čo by vás zaskočilo? Čo by ste ako
príslušníci opačného pohlavia chceli vyskúšať, zažiť. Čo v žiadnom prípade nie?
Skúste zdôvodniť svoje odpovede. Ako by ste sa cítili? Táto alternatíva vyvoláva
48
silné emócie aj napriek svojej absurdnosti, ale poskytuje priestor pre zaujímavé
postrehy a reflexie.
Vyhodnotenie – reflexia:
1. Čo si myslia o sebe chlapci, čo dievčatá?
2. Aké vlastnosti sa páčia chlapcom na dievčatách a naopak?
3. Na čo sú citliví chlapci, na čo dievčatá?
4. Čo očakávate vy, čo spoločnosť od chlapcov, čo od dievčat?
5. V čom sú vaše názory rovnaké a v čom sa rozchádzate? Prečo?
6. Čo môžete urobiť pre zlepšenie vzájomných vzťahov?
7. Čo ste počuli o predsudkoch a rodových stereotypoch?
8. Myslíte si, že rodové stereotypy sú podmienené biologicky alebo kultúrne,
pod vplyvom spoločnosti? Sú prirodzené alebo podliehajú zmenám?
Odporúčaná literatúra k aktivite:
M. Bosá - K. Minarovičová: Rodovo citlivá výchova. Bratislava, Esfem 2005.
Cviková, J. – Juráňová, J.: Ružový a modrý svet. Rodové stereotypy a ich
dôsledky. Bratislava, Aspekt 2005.
Smetáčková, I a kol..: Gender ve škole. Příručka pro budoucí i současné
učitelky a učitele. Praha, Otevřená společnost 2006.
Smetáčková, I. – Vlková, K.: Gender ve škole. Příručka pro vyučujicí
předmětú občanská výchova na základních a středních školách. Praha, Otevřená
společnost 2006.
Riešenie tajničky z pracovného listu:
1
2
3
4
5
6
7
N
Á
S
I
L
I
E
O
S
N
O
L
O
N
G
L
U
E
S
H
L
A
V
A
49
Pracovný list k aktivite
Čo musia a nemôžu muži a ženy (dievčatá a chlapci)?
DIEVČATÁ A CHLAPCI
Čo máme spoločné a v čom sme rozdielni/e?
Pokúste sa doplniť neukončené vety ako najlepšie viete a dokážete.
Ak niečomu nerozumiete, pýtajte sa!
1.
Dievčatá sú ........................................................................................................
2.
Chlapci sú ........................................................................................................
3.
My dievčatá sme ..............................................................................................
4.
My chlapci sme ................................................................................................
5.
Keby som sa narodil ako dievča .......................................................................
6.
Keby som sa narodila ako chlapec ...................................................................
7.
Keby nebolo dievčat ..........................................................................................
8.
Keby nebolo chlapcov .......................................................................................
9.
Chlapci by nemali ..............................................................................................
10. Dievčatá by nemali ..........................................................................................
11. Ešte chcem dodať: ............................................................................................
Čo do vzťahu chlapcov a dievčat, mužov a žien, ľudí nepatrí?
1
2
3
4
5
6
Legenda:
1 - orgán čuchu
2 - súhlas
3 - zviera s chobotom
4 - dom Eskimáka
50
5 - veľa stromov
6 - ostrý nástroj na šitie
7 - prvá žena
7
Pracovný list
MUŽI a ŽENY – DIEVČATÁ a CHLAPCI
Pokúste sa doplniť údaje o svojej predstave, ktorá vám napadne s uvedenými
pojmami v ľavom stĺpci vo vzťahu k mužom a ženám – chlapcom a dievčatám.
Môžete pracovať individuálne, vo dvojiciach alebo vo väčších skupinách.
Ak niečomu nerozumiete, opýtajte sa.
MUŽI








KVET
STROM
ZELENINA
OVOCIE
ZVIERA
POTRAVINA
VEC – predmet
POČASIE
..................................
..................................
..................................
..................................
..................................
..................................
..................................
..................................
ŽENY
.......................................
.......................................
.......................................
.......................................
.......................................
.......................................
.......................................
.......................................
Čo vám ešte napadlo?
................................................................................................................................
.................................................................................................................................
51
4.3.4
Podoby lásky
(podľa S. Alexovej a K. Vopla upravila L. Rovňanová)
Cieľ: Uvedomiť si rôzne podoby lásky. Pouvažovať o pojme a obsahu slova
láska rôznymi spôsobmi. Podpora komunikácie a spolupráce.
Vek: pri vhodnom vedení od 6 rokov
Pomôcky: farby, pastelky, veľké výkresy A3 až A2, CD prehrávač, CD s
hudbou
Čas: 30 - 45 minút
Počet účastníkov/čok: školská trieda - max 28
Postup: Láska sprevádza celý náš život. Hovoríme s deťmi o tom, čo majú
nadovšetko radi, bez čoho by si nevedeli predstaviť svoj život, koho majú radi
a koho milujú. Pýtajme sa na rozdiely slov mať rád a milovať. K čomu ľudia
pociťujú lásku? Musia to byť vždy len ľudia? Láska skrýva naozaj veľa
tajomstiev a máme celý život nato, aby sme ich objavovali. Netýka sa len
partnerského vzťahu muža a ženy, ale aj osôb rovnakého pohlavia. Počas života
prežívame lásku k rodičom, priateľom, súrodencom, ľuďom, prírode... Vyzveme
deti, aby sa v skupinách pokúsili najprv zhrnúť svoje nápady v hľadaní odpovede
na otázku, čo všetko ľúbime, máme radi. Deti prezentujú svoje myšlienky pred
skupinou a nakoniec ich požiadame, aby sa podoby lásky pokúsili znázorniť aj
výtvarne kombinovanými technikami (len kresbou, maľbou; maľovať aj písať;
vytvoriť koláž apod.). S menšími deťmi môžeme vytvoriť milú koláž tak, že si na
A4 nakreslia symbol lásky srdce, kvet, štvorlístok ap., vymaľujú ho a do stredu
vlepia podobizne svojich milovaných, tých, ktorí sú pre nich dôležití, ktorých
majú radi a ktorí im ich lásku opätujú. Vyrobené kvietky, srdiečka sa dajú vhodne
využiť v ďalších aktivitách aj s rodičmi.
Vyhodnotenie – reflexia:
1. Ako sa vám pracovalo?
2. Boli ste už naozaj zaľúbení? Ako ste sa cítili?
3. Čo to znamená "niekoho ľúbiť"?
4. Správajú sa zaľúbení násilne? Kedy a prečo?
5. Čo by ste chceli ešte povedať?
52
4.3.5
Naši rovesníci
(L. Rovňanová)
Cieľ: Prostredníctvom imaginárnych postáv rovesníkov/čok detí v skupine
identifikujeme ich radosti a starosti a spoločne hľadáme východiská a odpovede
na ich otázky.
Vek: od 6 rokov
Pomôcky: kriedy, pero, papier, makety imaginárnych rovesníkov/čok
Čas: 30 – 45 minút
Počet účastníkov/čok: školská trieda – max 28
Postup: Na tabuľu nakreslíme postavičky chlapca a dievčaťa alebo viditeľne
umiestnime vopred pripravené makety postáv. Začíname rozprávaním o tom,
akí/aké vieme byť niekedy k sebe zlí/zlé a zase dobrí/é, ako sa nám mení nálada,
čo nás nahnevá. Potom im predstavíme dve postavy, ktoré zatiaľ nemajú meno.
Vyzveme ich k tomu, aby sme ich spoločne pomenovali, určili ich vek a niektoré
vlastnosti (píšeme na tabuľu). V nasledujúcej časti pracujeme s nimi ako
s rovesníkmi/čkami a odpovedáme na otázky:
 Čo ich nahnevá?
 Čo ich teší a robí šťastnými?
 Z čoho bývajú smutní?
 Kedy ich majú iní radi?
 Kedy ich nemajú iní radi?
 Vedeli by žiť bez pomoci dospelých?
 Čo robia, ak im niekto ubližuje? Vedia sa brániť?
 Kde hľadajú pomoc?
 Prečo potrebujú deti, aby ich ľudia okolo mali radi?
 Majú svoje obľúbené miesta?
 Čoho sa obávajú a z čoho majú strach?
 Ako sa zabávajú, trávia svoj voľný čas?
 Aké sú ich obľúbené televízne programy?
 Čo radi čítajú?
 Aké sú ich plány do budúcnosti?
 Čo robia, keď sa cítia osamelí?
 Kto sú ich priatelia/ľky?
 Ako riešia problémy, koho požiadajú o pomoc?
 Komu dôverujú?
 ....a tak ďalej.
53
Vyhodnotenie – reflexia:
1. Ako sa vám páčilo stretnutie s novými priateľmi/kami?
2. Čo ste sa dozvedeli? O sebe?
3. Čo by ste chceli svojim novým priateľom/kám ešte povedať?
4.3.6
Premena
(podľa S. Alexovej a K. Vopla upravila L. Rovňanová)
Cieľ: Identifikácia pohlavia, empatické vcítenie sa do prežívania opačného
pohlavia. Výmena názorov a skúseností.
Vek: od 6 rokov
Pomôcky: žiadne, resp. pero a papier
Čas: 30 minút
Počet účastníkov/čok: školská trieda - max 28
Postup: Hovoríme s deťmi o tom, ako sa dokážu večne hádať kvôli
maličkostiam, ako chlapci, tak aj dievčatá a tiež všetci navzájom. Pozveme ich na
malý experiment: nech si skúsia predstaviť, že mali v noci zvláštny sen. Sníva sa
im, že prežívajú nepokojnú noc. Ráno, po prebudení ich čaká prekvapenie. Zistia,
že sa prebudili ako príslušníci opačného pohlavia. Z každého chlapca je zrazu
dievča a z dievčaťa chlapec. Vyzveme ich, aby sa pokúsili odpovedať na
niekoľko otázok, nech dajú rozlet svojej fantázii.
 Čo by pre vás znamenala takáto premena?
 Čo by už nebolo ako predtým?
 Čo by vás napadlo ako prvé?
 Aké nové možnosti sa vám ponúkajú?
 Ako by reagovalo vaše okolie?
 Na čo by ste sa najviac tešili?
 Čo by ste ako príslušníci/čky opačného pohlavia chceli/nechceli skúsiť?
Na otázky môžeme odpovedať postupne, alebo dáme deťom dostatok času
nato, aby si pripravili svoje odpovede písomne a potom postupne prezentovali.
Vyhodnotenie – reflexia:
1. Ako sa vám páčil experiment s premenou?
2. Čo bolo ťažké a čo ľahké?
3. Za čím by vám bolo najviac smutno?
4. Čo by ste chceli ešte povedať?
54
4.3.7
Čo by si robil/a, keby....?
(podľa M. Elliotovej upravila L.Rovňanová, 2007)
Cieľ: Učiť sa rozhodovať o vlastných problémoch v celej skupine, naučiť sa
tvorivo riešiť vzniknuté situácie.
Vek: od 10 rokov
Pomôcky: kartičky so situáciami alebo pracovný list „Čo by sa stalo,
keby...?“
Čas: 45 minút
Počet účastníkov/čok: školská trieda - max 28
Postup: Žiaci/čky sedia tradične v laviciach alebo v kruhu. Rozhovor
môžete začať otázkou, či sa už niekedy ocitli v zložitej situácii, keď sa necítili
bezpečne, keď im začalo prudko biť srdce.
- Kedy im začína prudko biť srdce a prečo?
- Ako sa cítia v prítomnosti cudzích ľudí?
- Ako sa človek cíti v takých situáciách?
- Ako by sa mal zachovať?
- Existuje nejaký všeobecne platný návod?
- Pozná niekto konkrétny príklad?
Potom im ponúkneme hru na produkciu návrhov možných riešení
problémových situácií. Pracovný list môže dostať každý svoj a zvolíte sami
optimálny postup práce, alebo si ho vopred rozstriháte na jednotlivé kartičky,
ktoré si deti ťahajú z kôpky a ponúkajú skupine svoje riešenia, ktoré môžu byť
doplňované ostatnými o ďalšie. Neuspokojte sa s mechanickými naučenými
odpoveďami, ale žiadajte deti zdôvodňovať svoje odpovede, riešenia. Sú aj
situácie, pre ktoré neexistuje správna odpoveď. Dbajte, aby sa nepreťažovali
neúmerným počtom ponúkaných situácií. Spoločne diskutujte. Môžete si vytvoriť
vlastný zoznam situácií. Zaujímavou alternatívou je vtiahnutie rodičov do procesu
diskusie v danej problematike. Deti si vyberú v závere hodiny kartičku, ktorú
predtým nemali a prázdnu kartičku. Vezmú si ich domov, kde požiadajú
niektorého z rodičov, známych dospelých o spoluprácu. Nech im poradia, ako
v uvedenej situácii reagovať a prečo a dieťa si o tom urobí na kartičke záznam
(kto a ako mu poradil). Na nasledujúcej hodine prezentujeme svoje domáce úlohy
a diskutujeme o tom, ako vznikali.
Vyhodnotenie – reflexia:
55
1.
2.
3.
4.
5.
6.
Ocitáme sa často v ťažkých životných situáciách?
V ktorých situáciách sa cítime bezpečne a kedy už nie? Prečo?
Je jednoduché rýchlo vyhodnotiť situáciu a primerane reagovať?
Čo je pre človeka najťažšie, keď sa ocitne v nebezpečenstve?
Môžeme si osvojiť všeobecne fungujúce postupy v riešení krízových
situácií?
Poznáš dostatok dospelých ľudí, ktorých môžeš požiadať v prípade potreby
o radu?
56
Pracovný list
ČO BY SA STALO, KEBY - zoznam situácií
Z uvedených situácií si vyber tri, ktoré by si vedel riešiť a tri, ku riešeniu
ktorých potrebuješ pomoc. Označ si ich odlišnými farbami.
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
16.
17.
18.
19.
20.
Rodičia ťa nútia pobozkať príbuzných, známych pri stretnutiach,
blahoželaniach, rozlúčkach a podobne.
Niekto ťa cestou do školy, zo školy sleduje. Na ulici nie sú žiadne
obchody a nablízku nikto známy.
Pri vašich dverách doma zazvoní cudzí muž a žiada ťa, aby si mu
otvoril/ -la. Si doma sám/-a.
Niekto ťa strčí do auta a žiada ťa, aby si bol/-la ticho.
Niekto sa ťa dotýka na intímnych miestach a tebe sa to nepáči.
Máš sa ohlásiť rodičom telefonicky z mesta, ale žiadny automat
nefunguje a ty nemáš telefón.
Nestihol si vystúpiť z autobusu na určenej zastávke.
Prišiel si domov a zistil si, že vchodové dvere vášho bytu sú otvorené.
Vyšiel si z bytu, zabuchol dvere, keď si uvedomil, že kľúče zostali
v byte, v zámke zvnútra.
Pred školou ťa čaká niekto, kto tvrdí, že ho posielajú tvoji rodičia, aby
ťa doviedol domov, lebo oni sú zaneprázdnení.
Na rodinnom výlete v cudzom meste, na veľkej výstave,
v hypermarkete, v ZOO si sa stratil a nevieš nájsť rodičov.
Zdvihol si telefónne slúchadlo a niekto ti hovorí neslušné slová, nadáva
ti.
U vás doma niekto zvoní a snaží sa ťa presvedčiť, aby si ho pustil dnu,
lebo sa stala nehoda a on potrebuje rýchlo privolať pomoc.
Na ceste domov ťa poprosí niekto o pomoc – odniesť ťažkú vec k nemu
domov.
Neznámy človek ťa pozýva do cukrárne.
Na prechádzke ťa osloví človek, ktorý sa pred tebou obnaží.
Niekto neznámy/ známy ti núka cigaretu, alkohol, drogy.
Tvoj spolužiak ťa núti, aby si mu denne dával určitú sumu peňazí.
Si svedkom toho, ako niekto kradne v obchode.
Starší spolužiaci ťa v škole šikanujú a nútia k utajovaniu tohto konania.
57
Stal si sa svedkom nehody – človek idúci pred tebou zrazu odpadol.
Počuješ, že v susednom byte niekto strašne kričí, čosi sa rozbíja.
V autobuse cestou do školy si zabudol aktovku.
Na verejnom WC ťa začne niekto obťažovať.
.
.....................................................................................................................
.................
26. .....................................................................................................................
.................
27. .....................................................................................................................
.................
21.
22.
23.
24.
25.
Ktorá situácia je podľa teba najchúlostivejšia a prečo?
58
4.3.8
Zamyslenie: Hra na „áno – nie“
(podľa M. Elliotovej upravila L. Rovňanová, 2007)
Cieľ: Zamyslieť sa nad možnosťami postupu v prípade nebezpečnej situácie,
diskutovať v skupine o rôznych postojoch a názoroch, o rodových stereotypoch, o
násilí a zneužívaní, získať nové informácie, utriediť svoje vlastné, vytvoriť
priestor pre rozhovor o tom, ako sa ochrániť pred nebezpečenstvom sexuálneho
zneužitia alebo znásilnenia, alebo akejkoľvek formy násilia.
Vek: od 13 rokov
Pomôcky: pracovný list „Hra na áno – nie“ s dotazníkom a kľúčom k nemu,
písacie potreby, hudba.
Čas: 45 - 60 minút
Počet účastníkov/čok: školská trieda - max 28
Postup: Žiaci a žiačky sedia vo svojich laviciach. Vysvetlite im, že im
ponúkate dotazník s tvrdeniami a oni sa majú pokúsiť posúdiť ich pravdivosť
odpoveďami áno – nie. Nejedná sa o žiadny kvíz, ktorého odpovede budeme
hodnotiť. Práca s dotazníkom poskytne základňu pre ďalšiu komunikáciu.
S tvrdeniami deti nemusia stopercentne súhlasiť. Dotazník sleduje jediný cieľ –
zamyslieť sa nad tým, ako optimálne postupovať v krízovej situácii. Nie je to
súťaž, v ktorej by sa hodnotil počet správnych a nesprávnych odpovedí. Je to
dotazník o sexuálnom zneužívaní, násilí a znásilnení určený staršej dospievajúcej
mládeži. Dajte im dostatok času na jeho vyplnenie, môžu pritom počúvať hudbu,
ak súhlasia. Po jeho vyplnení môžete postupovať po otázkach a oboznamovať ich
so správnymi odpoveďami a komentárom. Skúste im dať dotazník domov za
domácu úlohu, nech ho postupne vyplnia s pomocou rodičov.
Alternatíva 1: posadíte sa do kruhu, jednotlivé tvrdenia pripravíte na
samostatné kartičky, ktoré rozdáte žiakom/čkám, alebo si ich sami vyberú
z vašich rúk. Do prostriedku kruhu umiestnite tri kartičky s nápismi áno – nie –
neviem. Žiaci/čky nahlas prečítajú svoje tvrdenie, posúdia jeho pravdivosť, svoju
odpoveď zdôvodnia, požiadate ostatných o spätnú väzbu (kto súhlasí/nesúhlasí) a
potom položí kartičku na správnu kôpku. V prípade, že nevie posúdiť tvrdenie,
vyzveme ostatných a spoločne nájdeme správne riešenie. V závere ponúkneme
možnosť reflektovať svoje pocity a zistenia.
Alternatíva 2: otázky a odpovede si pripravíme na samostatné kartičky
a farebne odlíšime otázky od odpovedí. Žiakov/čky rozdelíme na dve skupiny.
Jedna z nich si vyberie otázky, druhá odpovede. Ich úlohou je vytvoriť správne
59
dvojice, k otázke nájsť správnu odpoveď. Všetci sa tak musia pohybovať po
triede, komunikovať, spolupracovať. Každá správna dvojica sa môže posadiť späť
do kruhu vedľa seba. Hráme dovtedy, kým nesedia všetky nájdené dvojice.
Nasleduje prezentácia dvojíc a diskusia, reflexie o pocitoch z hry.
Vyhodnotenie – reflexia:
1. Bolo ťažké vyplniť dotazník? Posúdiť pravdivosť tvrdení? Prečo áno/ nie?
2. Ktoré tvrdenia ťa zaskočili? Prečo?
3. Dozvedel/-la si sa niečo nové? Čo?
4. Pomohla ti táto hra získať nové informácie, zručnosti?
5. Ako sa teraz cítite?
6. Boli ste už svedkami nejakého násilia (doma, v škole, na ulici)? O čo šlo?
7. Existuje násilie medzi rodičmi v niektorých rodinách? Prečo?
8. Aké formy násilia sa vyskytujú v rodinách najčastejšie? Kto býva jeho
obeťou?
9. Vieš odlíšiť mýty, predsudky o násilí od faktov?
10. Ako by si postupoval, keby si bol/a svedkom násilia?
60
Pracovný list k aktivite Zamyslenie
HRA NA ÁNO – NIE - tvrdenia
Pozorne si jednotlivé tvrdenia prečítaj a ak s tvrdením súhlasíš, označ áno (Á), ak
nie, označ odpoveď nie (N). Ak sa nevieš vyjadriť, označ odpoveď neviem (?).
Kľúč so správnymi odpoveďami ti dá tvoj /-a učiteľ/-ka.
Posúď pravdivosť nasledujúcich tvrdení
1
Máš právo povedať každému, aby sa ťa nedotýkal, ak je ti to nepríjemné.
2
Ak povie dievča chlapcovi „nie“, často tým myslí „áno“.
3
Ak zaplatí chlapec na rande s dievčaťom účet, má právo na viac ako bozk.
4
Žiarlivosť je prejavom naozajstnej lásky.
5
K väčšine prípadov znásilnenia na schôdzkach dochádza preto, lebo
dievča vzruší chlapca natoľko, že sa chlapec prestane ovládať.
6
Alkohol a drogy môžu potláčať zábrany v sexuálnom správaní.
7
Dievčatá sú častejšie obťažované ako chlapci.
8
Páchateľmi sexuálneho zneužívania sú prevažne muži.
9
Najlepší spôsob úniku je povracať sa pred násilníkom.
10
Pravý muž dáva žene najavo, že je niečím viac ako ona.
11
Platí, že čím je žena atraktívnejšia, tým viac je vystavená riziku
znásilnenia.
12
Ak sa niekto pokúsi ženu znásilniť, musela to nejako vyprovokovať sama.
13
Znásilnení muži prežívajú rovnaké emocionálne traumy ako ženské obete.
14
Aby násilníci dosiahli svoj cieľ, musia často použiť zbraň.
15
Páchatelia sexuálne motivovaných činov sú psychicky narušení ľudia.
16
Pokusy o znásilnenie bývajú väčšinou spontánne, vopred neplánované.
17
Ak sa hanbí znásilnená žena vypovedať pred policajtom – mužom, má
právo požiadať, aby ju vyšetrovala žena.
18
Obeť znásilnenia má právo žiadať, aby pri lekárskom vyšetrení alebo
výsluchu bol s ňou niekto blízky.
19
Ak si sa stal/-la obeťou sexuálneho násilia ty alebo niekto, koho poznáš,
mali by ste to oznámiť niekomu dospelému, komu dôveruješ.
20
Ak si sľúbil/-la mlčanlivosť, musíš ju dodržať za každých okolností.
21
Dospelí niekedy deťom neveria.
22
Deti majú právo niekedy isté pravidlá porušiť.
23
Nikdy nesmieš klamať.
24
Máš právo na život v bezpečí.
25
Ak si napadnutý/-á, nesmieš sa za žiadnych okolností brániť.
Á
N
61
?
HRA NA ÁNO – NIE
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
- kľúč správnych odpovedí
Á – Máš právo povedať každému, aj tomu koho poznáš a komu dôveruješ,
aby sa ťa nedotýkal tak, že sa pritom cítiš nepríjemne. Vzhľadom k tomu, že
vo väčšine prípadov sú páchateľmi sexuálneho zneužívania známe dospelé
osoby je dôležité naučiť sa povedať nie nielen cudzím ľuďom, ale aj
kamarátom, rodinným príslušníkom, známym.
N – Takýto postoj nesie v sebe príchuť predsudku a stereotypného myslenia.
Je dôležité otvorene hovoriť o svojich očakávaniach a pocitoch, aby každý
z partnerov rozumel očakávaniam toho druhého a vyhnú sa tak
nedorozumeniam.
N – Ak si to chlapec myslí, potom je lepšie, ak si dievča zaplatí svoj diel
účtu.
N – Láska sa zakladá na vzájomnej dôvere, žiarlivosť je prejavom nedôvery.
N – Takýto postoj prisudzuje vinu obeti. Ku znásilneniu dochádza preto, lebo
útočník má problémy so zvládnutím svojej zlosti, agresivity a sily.
Á – Z mnohých štúdií vyplýva, že to platí pre obidve pohlavia.
N - V tomto prípade sa štatistiky rozchádzajú, ale predpokladá sa, že chlapci
sú vystavení rovnakému riziku ako dievčatá. Býva ich menej možno aj preto,
lebo sa obávajú, že by mohli byť považovaní za homosexuálov.
Á – V 90 % ohlásených prípadov boli páchateľmi muži.
N – Môže to zabrať. Z rozhovorov s usvedčenými páchateľmi vyplýva, že
takéto správanie by v nich vyvolalo skôr zlosť. Veľa ľudí si myslí, že
v takýchto prípadoch je najúčinnejšia duchaprítomná a pohotová sebaobrana.
Obeť môže využiť aj moment prekvapenia u páchateľa a utiecť. Niektoré
ženy sa úspešne ubránili aj svojou výrečnosťou. Najlepšie však je rozhodnúť
sa podľa aktuálnej situácie a okolností.
N – Prečo by sa mal jeden z partnerov vyvyšovať? To by potom znamenalo,
že ženy nie sú schopné samy riadiť svoj život. Takýto postoj je prejavom
rodového stereotypu a stavia ženu do pozície poslušného psíka.
N – Fyzická atraktivita nemá priamu súvislosť so znásilnením.
N – Doterajšie výskumy dokázali povrchnosť podobných tvrdení. Podstatou
znásilnenia je samo násilie, nie sexuálna túžba. Ak udriete niekoho valčekom
na cesto, neznamená to, že varíte.
Á – Pokusy o znásilnenie mužov nie sú také časté, pre mužské obete
neexistujú ani krízové centrá ako pre ženské obete sexuálneho násilia.
62
14. N – Len malý podiel sexuálne motivovaných činov sa uskutočňuje so
zbraňou. Väčšina násilníkov si vystačí svojou fyzickou prevahou a využíva
strach obete.
15. N – Psychologické vyšetrenia potvrdzujú, že väčšinou ide o normálnych
ľudí.
16. N – Väčšina páchateľov si svoj skutok vopred premyslí a naplánuje.
17. Á – Právo vysloviť takúto požiadavku žena má, polícia nie je povinná
zabezpečiť vyšetrovateľku ženského pohlavia. Ak má polícia možnosť
vyhovieť takejto požiadavke, určite tak urobí.
18. Á – Môže to byť priateľ/ -ka, niekto z rodiny.
19. Á - Takýto zážitok je priveľké bremeno na to, aby ho obeť niesla sama.
Pomoc, ktorá príde včas, pomôže zmierniť psychické dôsledky. Ak nemáte
nikoho, komu by ste sa zverili, zavolajte na niektorú linku dôvery.
20. N – Sú veci, ktoré sa nesmú zamlčovať. K takým patrí akékoľvek násilie na
deťoch.
21. Á – Ak ti neverí prvá osoba, ktorej si sa zveril/-la, nestrácaj trpezlivosť,
hľadaj iných ľudí dovtedy, kým ti niekto neuverí.
22. Á – V záujme svojej bezpečnosti máš právo porušiť akékoľvek pravidlá.
23. N – Ak je v hre tvoja bezpečnosť, klamať môžeš - musíš.
24. Á – Je to jedno zo základných ľudských práv.
25. N – Ak máš pocit, že si v ohrození, môžeš robiť čokoľvek na svoju
obranu.
63
4.3.9
Ideálna rodina - výtvarná technika
(L. Rovňanová)
Cieľ: Identifikovať rodinu, jej členov, delenie na blízku a vzdialenú, význam
rodiny, hľadanie ideálnej rodiny – jej znakov. Schopnosť spolupracovať a tvoriť.
Uvedomiť si existenciu jedincov, ktorí nespĺňajú „spoločenské konvenčné
očakávania“ v tradičnom obraze rodiny (homosexuáli, osamelo žijúce ženy
a muži, vdovy – vdovci, siroty, deti v detských domovoch, rozvedení muži
a ženy, slobodné matky, niektoré profesie - kňazi).
Vek: bez obmedzenia – vhodne modifikovať úlohy a otázky podľa veku;
dôsledne uplatňovať didaktickú zásadu primeranosti a vedeckosti
Pomôcky: hárok papiera A4 - A3, pastelky alebo farby, plastelína,
magnetofón
Čas: 35 – 45 minút
Počet účastníkov/čok: školská trieda - max 28
Postup: Úlohou detí je vytvoriť obraz ideálnej rodiny buď samostatne, vo
dvojiciach alebo v skupinách a to spôsobom, ktorý si vyberú: buď napíšu krátky
sloh o tom, ako by mala vyzerať ideálna rodina, pričom odporúčame učiteľom
pripraviť deťom v bodoch osnovu, alebo ideálnu rodinu deti spolu nakreslia.
Môžete zvoliť ľubovoľnú kombináciu. Určite čas na vypracovanie úlohy
a vyplňte ho vhodnou hudbou. Nezabudnite na prezentáciu jednotlivých prác
a reflexie detí.
Alternatíva: deti pracujú v skupinách; snažia sa odpovedať na otázku, ktorú
dostanú na vopred pripravenom pracovnom liste, pričom počet otázok je totožný
s počtom skupín v triede. V určenom čase uvádzajú všetky nápady k otázke. Na
pokyn učiteľa/ky pracovný list posunú v určenom smere ďalšej skupine, ktorá si
prečíta otázku, predchádzajúce odpovede a snaží sa ich doplniť vlastnými.
Uvedený postup opakujeme dovtedy, kým na všetky otázky neodpovedia všetky
skupiny. Hovorca/kyňa skupiny nakoniec prezentuje odpovede na otázku, ktorou
začínala prácu jeho skupina. Spoločne o výsledkoch diskutujete. Uvádzam
príklad otázok:
 Ako by sa mala správať dobrá mama?
 Ako by sa mal správať dobrý otec?
 Ako by sa nemala správať mama?
 Ako by sa nemal správať otec?
 Ako by sa mali správať deti?
64

Ako by sa nemali správať deti.
Podobný postup volíme pri práci s témou medzipohlavných rozdielov:
čo môžu, nesmú a musia muži a ženy a podobne. Dajte deťom priestor na
modelovanie členov rodiny z plastelíny, premeny ľudského tela od detstva po
dospelosť a podobne.
Vyhodnotenie – reflexia:
1. Existuje ideálna rodina? Ako vyzerá ?
2. Chcel /-la by si žiť v ideálnej rodine? Prečo?
3. Čo nové ste sa dozvedeli? Ako ste sa cítili?
4. Vieš si predstaviť seba o 20 rokov ako otca, mamu v rodine? Budete
rodičmi? Ako to asi bude vyzerať?
5. Očakáva sa v spoločnosti, že všetci ľudia majú motiváciu založiť si rodinu?
6. V akej pozícii sú lesby a gejovia? Aké sú ich šance v našej spoločnosti na
spolužitie?
7. Poznáš názory cirkví na rodinné spolužitie, úlohu muža – otca a matky –
ženy v rodine?
8. Poznáš nejaké mýty a im zodpovedajúce fakty o úlohe muža a ženy v
spoločnosti, v rodine, partnerskom vzťahu? Čo si o nich myslíš?
4.3.10 Moja predstava o životnom partnerovi/ke
(L. Rovňanová)
Cieľ: Uvedomenie si pohlavnej role, rodových odlišností, prezentácia
vlastných predstáv. Uvedomiť si zložitosť rozhodnutí a dôsledkov, ktoré
prinášajú.
Vnímanie seba a uvedomovanie si svojich očakávaní od partnera/ky a
partnerského vzťahu. Vedieť rozlíšiť romantické, nerealistické očakávania od
dôležitých hodnôt a vlastností. Zachytiť varovné signály o tom, že potenciálny
partner je vysoko rizikový do partnerského vzťahu.
Vek: od 12 rokov
Pomôcky: pracovné listy 1 a 2, papier, pastelky
Čas: 30 - 45 minút
Počet účastníkov/čok: školská trieda - max 28
Cieľ: Uvedomenie si pohlavnej role, rodových odlišností, prezentácia
vlastných predstáv. Uvedomiť si zložitosť rozhodnutí a dôsledkov, ktoré
prinášajú.
65
Postup: Nech si skúsia deti so zatvorenými očami predstaviť seba o 15 – 20
rokov. Ako budú vyzerať, kde budú bývať, čo budú robiť, budú mať už vlastnú
rodinu? Ak áno, ako vyzerá ich životný partner? Nech otvoria oči a niekoľkým
dobrovoľníkom dáme možnosť hovoriť o svojich predstavách. Každý človek má
očakávania. Je dobré, ak ich dokážeme vysloviť. Vyhneme sa tak trápeniu, že náš
partner/-ka nekoná v zmysle našich predstáv. Najhoršie je to vtedy, ak sú naše
očakávania nereálne. Potom pozveme všetkých na malú hru, v ktorej pri hľadaní
životného partnera využijú služby známej agentúry. Žiaci vyplnia dotazník,
v ktorom uvedú požiadavky na vlastnosti a zručnosti svojho ideálu. Deti pracujú
samostatne s pracovným listom. Po jeho vyplnení pracujeme s dotazníkmi
v spoločnej diskusii o tom, čo je dôležité pri výbere budúceho partnera, čo nie a
podobne. Či vôbec existujú takí ľudia?
Zaujímavým pokračovaním môže byť pokus napísať svojmu ideálu
ľúbostný list.
Alternatívy:
 Každý žiak/čka dostane pracovný list so zoznamom očakávaní a z nich si
vyberie šesť najviac vystihujúcich ich ideály. Dievčatá opisujú chlapcov,
chlapci naopak. Potom vytvoria dievčenské a chlapčenské skupiny. V nich sa
pokúsia zostaviť na základe individuálnych očakávaní jeden skupinový
prototyp ideálneho muža a ženy. Postup si zvolia v skupine sami. Môžete im
odporučiť štatistické vyhodnotenie. To znamená, že spočítajú, koľkokrát bola
v skupine označená každá položka a podľa toho jej pridelia príslušný počet
bodov. Prvých šesť položiek, ktoré získali najvyšší počet bodov, vytvorí
skupinové poradie. Môžu sa pokúsiť zoradiť ich aj podľa dôležitosti!
Zaujímavé výsledky a diskusiu môže priniesť obrátená úloha, keď dievčatá
a chlapci budú vyberať očakávania ako chlapci a chlapci zase ako dievčatá:
Čo si myslíte dievčatá, čo od žien ako životných partneriek očakávajú muži?
Čo si myslíte, chlapci, čo od mužov ako životných partnerov očakávajú
ženy? Pre efektívnejšiu prácu je vhodné upraviť pracovné listy podľa
potreby. Skupiny nakoniec prezentujú výsledky svojej spolupráce, ak to
dokázali. Porovnajú ich a diskutujú o nich podľa potreby.
 Očakávania môžu byť napísané na samostatných kartičkách, ktoré si žiaci
budú postupne ťahať z kôpky a pred skupinou komentovať. Ostatní môžu
vyjadriť a zároveň konfrontovať, porovnávať svoje názory
 Poznámka: starším žiakom môžeme priblížiť viacero teórií výberu
partnerov/-iek (homogamia, heterogamia) klasifikáciu archetypov mužstva a
ženstva (J. Prevendárová, 2000, s. 44 – 45).
66
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
Vyhodnotenie – reflexia:
Aké typy mužov a žien obdivujete? Čo si na nich všímate?
Je fyzický vzhľad najdôležitejší?
Je ľahké vybrať si z toľkých ľudí toho pravého?
Poznáte príbeh zoznámenia sa vašich rodičov?
Čo si myslíte o láske na prvý pohľad?
Poznáte niekoho, kto si našiel partnera/-ku cez inzerát?
Aký je váš názor na televízne reality show ako Dievča pre milionára?
Odlišujú sa očakávania homosexuálnych párov od heterosexuálnych?
Ako vplýva vek a vážne životné situácie na definovanie priorít a očakávaní?
Poznáte názory cirkví na úlohu žien a mužov v partnerských vzťahoch?
Poznáte nejakú teóriu výberu životných partnerov / -iek?
67
Pracovný list 1
DOTAZNÍK - VÝBER ŽIVOTNÉHO/EJ PARTNERA/KY
Pokús sa doplniť údaje o vašej ideálnej predstave, ktorej by sa mal / -a čo
najviac podobať tvoj /-a budúci / -a životný/ -á partner/-ka.
Ak niečomu nerozumieš, opýtaj sa.
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
..................
. . . . . . . . . . . . . . . . . . cm
. . . . . . . . . . . . . . . . . . kg
..................
..................
.....................................
.....................................
.....................................
....................................
.....................................
.....................................
.....................................
12. Požadované vlastnosti: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ..
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . .
13. Nežiaduce vlastnosti:
.................................... .
. .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ..
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
14. Čo by mal/a vedieť robiť: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
..................................................................
- zručnosti
.....................................
15. Ďalšie požiadavky:
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ..
..................................................................
68
Vek:
Výška:
Hmotnosť:
Farba očí:
Farba vlasov:
Národnosť:
Vzdelanie:
Povolanie:
Zdravotný stav: .
Majetok:
Záujmy:
Pracovný list 2
DOTAZNÍK - VÝBER ŽIVOTNÉHO/EJ PARTNERA/KY – zoznam
očakávaní
Pokúste sa vybrať tie údaje o vašej ideálnej predstave budúceho/ej
životného/ej partnera/-ky, ktoré by ste v ňom /nej radi videli a našli.
Môžete doplniť ďalšie!
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
16.
17.
18.
19.
20.
21.
22.
23.
24.
25.
26.
Vždy mi poradí.
Bude dbať o svoje zdravie – telesné i duševné.
Bude vzdelaný/á – stredná škola – vysoká škola.
Na vzdelaní mi nezáleží.
Bude bohatý/á – chcem milionára /-ku.
Na majetkových pomeroch mi nezáleží, len nech ma má rád /-a.
Musí milovať deti.
Očakávam, že si bude vážiť svojich rodičov i moju rodinu.
Chcem, aby sme sa dokázali dohodnúť o počte potomkov a plánovaní
rodičovstva.
Chcem, aby sme boli rovnocenní partneri a vzájomne si v domácnosti
pomáhali.
Bude mať pochopenie pre moje slabosti.
Dokáže sa ma verejne zastať, pochváliť.
Bude mi pravidelne maličkosťami prejavovať svoju lásku.
Bude sa zaujímať o moje pocity a túžby, aj v sexe.
Dokáže otvorene vyjadrovať svoje pocity.
Bude empatický/-á .
Nebude zaťažený predsudkami o mužoch a ženách.
Bude vedieť variť, žehliť, upratovať, opravovať, majstrovať...
Nebude musieť doma robiť nič, len nech zarobí dosť peňazí.
Očakávam zodpovednosť.
Spoločné záujmy.
Rešpektovanie slobody vo výbere priateľov a trávení voľného času.
Záujem o rodinu.
Nebude ma zaťažovať zbytočnými starosťami.
Dosiahne slušné spoločenské postavenie.
Očakávam, že sa bude spoločensky a politicky angažovať.
69
27.
28.
29.
30.
31.
32.
33.
34.
35.
36.
37.
Nebude mi vadiť, ak bude inej národnosti, farby pleti, vierovyznania.
Na vierovyznaní mi nezáleží.
Očakávam, že sa vždy podriadi mojim rozhodnutiam.
Musí vyznávať rovnaké náboženstvo.
Bude pracovitý/á, usilovný/á a spoľahlivý/á.
Dokáže svoju rodinu ekonomicky zabezpečiť.
Budeme sa spolu o dôležitých rozhodnutiach radiť.
Dokáže zabávať spoločnosť.
Bude spoločenský/á, komunikatívny/a, extrovert/ka.
Očakávam tichého/u, nenápadného/u partnera/ku.
Očakávam otvorenú komunikáciu o sexualite, pocitoch pri jej prežívaní...atď.
70
4.3.11 Let v balóne
(podľa S. Alexovej a K. Vopla upravila L. Rovňanová )
Čas: 45 minút
Vek: v modifikovanej podobe od 12 rokov
Pomôcky: pracovný list, pero
Cieľ: Naučiť deti identifikovať životné hodnoty, ich význam pre život,
konanie človeka. V konfrontácii s hodnotovými preferenciami spolužiakov sa
učiť tolerovať rozdiely, odlišnosti. Rozvíjať schopnosti aktívne sa vypočuť,
spolupracovať, byť empatický. Uvedomiť si význam a nevyhnutnosť voľby
v živote a dôsledkov, ktoré každé rozhodnutie prináša.
Postup: Celý náš život sprevádzajú malé a veľké rozhodnutia, pri ktorých si
zväčša vyberáme, zvažujeme možnosti. Každé ráno sa rozhodujeme, čo na seba,
čo do žalúdka, ktorou cestou do školy...atď. Nech sa deti pokúsia nájsť konkrétne
situácie, kedy si musia vybrať z viacerých možností. Čo všetko zvažujú, kým sa
rozhodnú? Vyzveme ich, aby sa každý sám pokúsil napísať zoznam troch –
piatich vecí - hodnôt, ktoré sú pre neho dôležité. Je potrebné deťom vysvetliť
pojem „hodnota“ a „rebríček hodnôt“ a uviesť niekoľko konkrétnych príkladov.
Po vyjasnení pozveme deti na malý výlet: let v balóne. Vysvetlíme im, že ide
o hru. Deti rozdelíme do skupín /sami sa rozdelia – podľa zvykov v triede/, dáme
im k dispozícii pracovný list a základný pokyn pre prácu: posádka nastúpi do
balóna, ten vzlietne a pri každom poklese sa zbavuje jedného závažia v poradí:
ako prvé vyhodia najmenej dôležité závažie a posledné to, ktoré je pre nich
najväčším pokladom. Najprv tak urobia sami, potom spoločne v skupine. Získajú
tak možnosť vzájomnej konfrontácie a diskusie o tom, čo je a čo nie je dôležité
pre skupinu s cieľom dopracovať sa k spoločnému poradiu. Na vyzvanie
učiteľa/ky hovorcovia/kyne skupín prezentujú svoje poradia so zdôvodnením,
učiteľ ich zaznamenáva do pripravenej tabuľky, u menších detí môžeme vyrobiť
naozajstné makety vriec s názvami hodnôt a vo zvolenom poradí ich umiestňovať
na pripravený balón, ktorý je potom súčasťou triedy a priebežne sa využíva
v práci s hodnotami. Toto je len námet, nebojte sa tvorivo ho modifikovať! Po
prezentácii skupinových volieb odporúčame urobiť aj triedny model. Závažia
uvedené v pracovnom liste sú len námetom, ľubovoľne ich upravujte.
Pre starších žiakov odporúčame pracovať s hodnotami cieľovými
(bezpečnosť štátna i osobná, múdrosť, pohodlný život, šťastie, rodina, rovnosť
príležitostí, sebaúcta, priateľstvo, spása, spoločenské uznanie, krása prírody
71
a umenia, mier, sloboda, vnútorná harmónia, vzrušujúci život, zrelá láska...)
a inštrumentálnymi (ambicióznosť, čestnosť, čistota, inteligencia, odvaha,
odpustenie, nezávislosť, obetavosť, sebaovládanie, dôvera, tvorivosť, zmysel pre
humor, zdvorilosť, zodpovednosť).
Vyhodnotenie – reflexia:
1. Aké pocity ste mali pri svojom „samostatnom lete“?
2. Ktorý let bol ťažší – samostatný alebo skupinový? Boli ste vypočutí?
3. Prečo človek potrebuje mať usporiadané hodnoty?
4. Vieš, čo je dôležité pre Tvojho blízkeho kamaráta /-ku? Ako to zistíš?
72
Pracovný list
LET V BALÓNE
Predstavte si, že letíte v balóne a v koši máte so sebou všetko z nižšie
uvedeného zoznamu vo forme závaží – vreciek s pieskom. Zakaždým, keď začne
balón klesať, musíte sa jedného závažia vzdať a vyhodiť ho von z balóna.
Postupujte tak, že ako prvé vyhodíte najmenej dôležité závažia a ako
posledné tie, ktoré považujete za svoje "poklady".
Ku každému závažiu pripíšte poradie, v akom ich
budete postupne vyhadzovať z balóna.
P. č.
Závažia
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
Rodina
Násilie
Láska – ľúbiť a byť milovaný
Dôvera a bezpečnosť
Sloboda v rozhodovaní
Zodpovednosť
Zábava
Peniaze
Priateľstvo
Zdravie
Poradie
Vlastné
Skupinové
73
4.3.12 Návod na bozkávanie
(podľa S. Alexovej a K. Vopla upravila L. Rovňanová, 2007)
Cieľ: V tejto aktivite preukážu deti svoju ľúbostnú odvahu, preveria si svoj
vkus. Je vhodná na uvedomenie si jedinečnosti svojej osobnosti
a nedotknuteľnosti vlastného tela v prevencii sexuálneho zneužívania. Dodáva
deťom odvahu hovoriť NIE v určitých situáciách. Zamyslieť sa nad tým, kde sú
hranice výchovy k poslušnosti a úcte voči autoritám, ako aj nad právom detí
brániť svoje osobné hranice a nad rozdielnymi možnosťami dievčat a chlapcov
toto právo uplatňovať.
Vek: od 12 rokov
Pomôcky: papier, pero, rúže na pery, ukážka nejakého návodu na použitie,
ukážky z poézie, hudobné ukážky: napr. P. Hammel „Čo sa stane, keď ju
pobozkám?“
Knihy: Mebes, M. : Pusinky nie sú na rozkaz. Bratislava: Aspekt, 1997
Mebes, M.: Dotyky nie sú na rozkaz. Bratislava: Aspekt, 1997.
Čas: 45 minút, resp. rozdeliť na dve hodiny (podľa aktuálnych možností)
Počet účastníkov/čok: školská trieda – max 28
Postup: V úvode sa porozprávame o tom, ako si najbližší ľudia prejavujú
pozitívne city, city lásky – nežné slová, oslovenia, pochvaly, nežné dotyky,
bozky. Spoločne pátrame po pôvode bozku, objasňujeme rôzne spôsoby
bozkávania: ako sa zvítajú dobrí známi v rôznych krajinách?, v ktorých krajinách
je nevhodné verejne sa bozkávať?, ako bozkáva svoju mamu malé dieťa, ako vy?
Koľko spôsobov bozkávania poznáte vy osobne? Ktoré druhy zvierat sa
„bozkávajú“? Viete objasniť „judášsky bozk“, „bozk anjela smrti“ ? Prečo sa
ľudia bozkávajú? Poznáte aj zdravotné problémy, ktoré s bozkávaním súvisia?
Nútil vás už niekto niekedy pobozkať niekoho proti vašej vôli? Kedy, od koho sú
nežnosti pre vás príjemné, kedy a od koho nepríjemné? Viete odmietnuť,
povedať NIE? Pomáhame si uvedenými knihami, listujeme v nich a každú
situáciu spoločne komentujeme, dáme priestor na vyslovenie názoru deťom.
Potom ich pozveme na malý experiment: napísať krátky návod na bozkávanie.
Vysvetlíme si, čo je to návod na konkrétnej ukážke. Potom vyzveme deti, aby sa
pokúsili napísať vlastný návod, pričom si môžu vymyslieť adresáta, ktorým môže
byť nesmelý spolužiak, príslušník inej civilizácie, niekto, koho poznajú, alebo
niekto úplne neznámy. Svoj návod nemusia podpísať. Neskôr si ich prečítame
anonymne, alebo samostatne, ak budú mať odvahu. Deti sa môžu rozhodnúť
74
sami, či budú pracovať samostatne alebo v skupinkách. Overíme si, či deti
pochopili zadanie úlohy a necháme ich pracovať – 10 / 20 minút. Deti dokážu
vytvoriť veľmi zaujímavé návody. Môžete to aj trocha odľahčiť veselšími
návodmi.
Vyhodnotenie– reflexia:
1. Ako sa vám páčil experiment? Bol vhodný pre vás?
2. Prečo sa ľudia bozkávajú? Má bozkávanie budúcnosť? Prečo?
3. Kto by chcel prečítať svoj návod?
4. Na záver si môžeme urobiť malú výstavku LIPOGRAMOV (odtlačok rúžom
namaľovaných pier), alebo svoj lipogram niekomu venovať. Hra
s lipogramami môže byť samostatnou aktivitou. Dáme deťom k dispozícii
rúže na pery, kartičky rovnakej veľkosti. Môžu k nim napísať venovanie
a niekomu darovať, alebo vyhlásiť súťaž v hľadaní autorov jednotlivých
lipogramov Ubezpečujem vás, že sa dobre zabavíte.
5. Je potrebné učiť sa bozkávať? Čítali ste už v nejakom časopise návod na
francúzske bozkávanie? Ak áno, čo si o tom myslíte?
75
Pracovný list
NÁVOD NA BOZKÁVANIE






Kedy naposledy si niekoho pobozkal/ la?..........................................................
Pri akej príležitosti to bolo?...............................................................................
Bolo to príjemné? Prečo áno, prečo nie? ...........................................................
Kedy naposledy niekto pobozkal teba? .............................................................
Pri akej príležitosti to bolo?...............................................................................
Bolo to príjemné? Prečo áno, prečo nie?............................................................
Pokúste sa napísať vlastný návod na bozkávanie. Vymyslite si adresáta/ku,
ktorým môže byť nesmelý/á spolužiak/-ka, rovesník/čka, príslušník/čka inej
civilizácie, niekto, koho poznáte, alebo niekto úplne neznámy/a. Odporúčame
postupovať postupne ako v akomkoľvek návode. Nezabudnite pritom upozorniť
na niektoré zdravotné a hygienické návyky:
Adresát/ka:
........................................................................................................................
Návod:
............................................................................................................................
...................................................................................................................................
...................................................................................................................................
...................................................................................................................................
...................................................................................................................................
...................................................................................................................................
...................................................................................................................................
................................................................................................................................. ..
...................................................................................................................................
...................................................................................................................................
.............................................................................................................
Môj lipogram:
Venoval/-la by som ho..............................................
lebo ............................................................................
76
4.3.13 Mýty a fakty o násilí
(L. Rovňanová)
Cieľ: Scitlivieť žiakov/čky na problematiku násilia – rodovo podmieneného,
sexualizovaného, sexuálneho..., ktoré je súčasťou našich životov, naučiť sa ho
rozpoznať, predchádzať mu a v prípade potreby i brániť. Naučiť sa odlišovať
mýty od faktov.
Vek: v rôznych modifikáciách (podľa veku) od 13 rokov
Pomôcky: pracovný list (podľa neho sa dajú vyrobiť farebné párové karty
podľa vlastného uváženia a miery tvorivosti,
Čas: minimálne 40 minút
Počet účastníkov/čok: školská trieda – max 28
Postup: v úvode je dôležité zistiť, čo deti chápu pod pojmom násilie
jednoduchými otázkami: Skúste doplniť vetu: "násilie je, keď....". Návrhy
odporúčame spísať na tabuľu, resp. ak deti pracujú v skupinách, spíšu svoje
návrhy a tie potom v spoločnej diskusii prezentujú a až potom ich učiteľ/ka spíše
na tabuľu. Je potrebné sprostredkovať informácie - fakty o násilí (pracovný list o
druhoch násilia). Kto sa môže stať obeťou násilia? Prečo sa prevažne obeťami
násilia stávajú ženy? Môžu byť aj muži týraní a zneužívaní? Ak áno, kde, ako a
prečo? Ak nie, prečo? Ľudia často považujú za pravdivé informácie práve mýty a
predsudky. Pozývame vás na stretnutie s týmto svetom. Na pracovnom liste
nájdete informácie v dvoch stĺpcoch - v ľavom sú mýty a vpravo fakty. Môžete
ich odlíšiť aj farebne – podľa druhov násilia.
Môžete si ich pripraviť ako pexeso - z jednej strany mýtus a z druhej fakt.
Pracovať sa s nimi dá v rôznych variáciách a organizačných formách.
Diskutujte o nich.
Vyhodnotenie - reflexia:
1. Ako sa teraz cítite?
2. Čo ste zistili?
3. Čo ste sa dozvedeli?
4. Ako by si sa zachoval, keby si bol svedkom nejakého násilia?
5. Prečo je dôležité učiť sa odlišovať mýty od faktov?
Pracovný list
O násilí páchanom na ženách a deťoch všeobecne
77
Oboznámte sa s rôznymi druhmi násilia páchaného na ženách. S dostatočným
množstvom informácií sa vytvára lepšie porozumenie.
Násilie páchané na ženách - všeobecne
Akýkoľvek čin násilia, založený na rodovej nerovnosti, ktorého dôsledkom je
fyzické, sexuálne alebo psychické poškodenie trpiacej ženy, vrátane vyhrážania
sa takýmito činmi, nátlaku alebo akéhokoľvek odňatia slobody, či už vo verejnom
alebo súkromnom živote. Každá piata dospelá žena na Slovensku zažíva násilie v
párovom vzťahu.
Štruktúrne násilie
Zahŕňa neviditeľné bariéry, ktoré bránia prístupu k základným právam a
možnostiam realizácie. Tieto prekážky sa denne upevňujú rozdielmi v deľbe
moci.
Sexualizované násilie
Všetky vynucované aktivity sexualizovanej povahy: verbálne (dvojzmyselné
narážky, vtipy so sexuálnym podtónom...), neverbálne (pohvizdovanie, cmukanie,
gestá, rozposielanie emailov so sexuálnym obsahom...) alebo fyzické (nežiaduce
dotyky, potľapkávanie, nútenie do sexuálnych praktík, znásilnenie...).
Fyzické násilie
Akékoľvek formy fyzických útokov (udieranie, pálenie, škrtenie...)
Psychické násilie
Útočí na emocionálny stav obete výsmechom, neadekvátnymi poznámkami,
pohŕdaním, šikanovaním, verejným ponižovaním, kritizovaním či kontrolou.
Taktiež aj vyhrážanie sa vraždou partnera/ky a/alebo detí, samovraždou, únosom
detí, ublížením rodine alebo známym. Závažnou formou je sociálna izolácia obmedzovanie alebo zakazovanie kontaktu s rodinou a známymi.
Prenasledovanie je osobitá forma násilia, kedy je páchateľ vedome a opakovane
proti vôli obetí vážne zasahuje do ich súkromia, vynucuje si kontakt a kontroluje
ich.
Obchod so ženami a dievčatami
Je prítomný vo všetkých častiach sveta a vo väčšine krajín. Chudoba a
diskriminácia (nerovnaký prístup ku vzdelávaniu, práci, majetku) robí ženy
osobitne zraniteľnými. Pod vplyvom falošných sľubov na zlepšenie života
migrujú, strácajú možnosť rozhodovať o svojom živote, sú nútené žiť a pracovať
za vykorisťujúcich podmienok, často sú nútené k prostitúcii.
78
Nútené manželstvo
Forma násilia porušenia ľudských práv. Vzniká vtedy, ak muž alebo žena
vstupujú do manželstva proti svojej vôli. Aj na Slovensku muži , chlapci, ženy a
dievčatá neuzatvárajú manželstvo na základe slobodného a dobrovoľného
rozhodnutia, ale pod vplyvom patriarchálnych rodín či stereotypov a pod
vplyvom rôznych faktorov, ako napr. neplánované tehotenstvo, spájanie zdrojov
pre zaistenie príjmu rodiny...
Mrzačenie ženských pohlavných orgánov
Zahŕňa všetky postupy úmyselne a nezvratne pozmeňujúce alebo zraňujúce
ženské pohlavné orgány z iných ako zdravotných dôvodov.
Násilie páchané na deťoch a dospievajúcich
Má rôzne formy a rozličné dôsledky, no všetky obmedzujú život a vývin detí
postihnutých násilím. Najčastejšie formy sú psychické, fyzické, sexuálne,
sexualizované násilie a zanedbávanie.
V prípade, že ste svedkami násilia alebo sa vás priamo či nepriamo dotýka,
nebojte sa požiadať o pomoc. Môžete zavolať priamo na políciu (158 alebo112).
Môžete kontaktovať organizácie, ktoré pomáhajú obetiam násilia – ich
zoznam je napríklad na stránke:
www.zastavmenasilie.sk
79
Pracovný list o mýtoch a faktoch
MÝTY a FAKTY
v oblasti násilia páchaného na ženách, deťoch
MÝTY
FAKTY
Žena zažívajúca
charakteristiky.
Ženy a dievčatá zo všetkých sociálnych
skupín zažívajú násilie, a to bez ohľadu
na ich rodinné pomery, vzdelanie, vek či
profesiu, ako aj bez ohľadu na
národnosť či náboženské presvedčenie.
násilie
má
typické
Páchateľ je vo väčšine prípadov psychopat.
Páchatelia sú v
"normálni" muži.
Muž, ktorý pácha násilie, sám zažil v
detstve násilie, koná v afekte, je alkoholik
a podobne.
V detstve zažívané násilie môže viesť k
násilnému správaniu, ale aj k jeho
bezpodmienečnému
odmietaniu.
Alkohol odbúrava zábrany a zosilňuje
agresívne impulzy, nie je však príčinou
násilia. Násilné správanie je väčšinou
výberové - muž, ktorý je násilnícky voči
manželke, neudrie v hneve svojho
nadriadeného v práci.
Ženy nesú aspoň čiastočne vinu za to, že
zažívajú násilie - vyzývavo sa správajú
alebo obliekajú, vyberajú si násilných
partnerov, provokujú nevhodnou kritikou a
podobne.
Násilie sa ničím nedá ospravedlniť. Za
žiadnych okolností nemožno páchateľa
zbaviť zodpovednosti a pripisovať vinu
obeti. Agresor má vždy možnosť
rozhodnúť sa konať nenásilne.
Vďaka rastúcej emancipácii nadobudli
ženy rovnaké postavenie ako muži.
V celosvetovom porovnaní sú len v
malom počte krajín emancipačné snahy
efektívne a priniesli udržateľné zmeny.
Rodové nerovnosti pretrvávajú aj v
spoločnostiach so silnou emancipačnou
uvedomelosťou (nižšia odmena žien za
tú istú prácu, menšie šance na kariérny
postup, dvojité zaťaženie rodinou a
prácou.
80
prevažnej
miere
Nápadným oblečením a vyzývavým
správaním žena provokuje aktivity
sexualizovanej povahy. To je dôvod na
ospravedlnenie sexualizovaného násilia.
Sexualizované
neospravedlniteľné.
Sexuálne obťažovanie (na pracovisku
alebo v školách) je prehreškom proti
slušnému správaniu.
Sexuálne obťažovanie je formou
diskriminácie z dôvodu pohlavia a /
alebo rodu a zakazuje ju tzv.
antidiskriminačný zákon.
Motívom
znásilnenia
je
sexuálne
uspokojenie, je to zločin z vášne.
Pri znásilnení ide o moc, nie o sex.
Hlavnými motívmi znásilnenia sú
túžba kontrolovať, siláctvo a agresia.
Ide o násilný čin, pri ktorom sa sex
používa
ako
zbraň.
Príčinou
sexualizovaného násilia sú (aj)
stereotypné predstavy o mužoch ako
sexuálnych predátoroch a o ženách,
ktoré majú byť dobýjané a nemajú
otvorene komunikovať o svojej
sexualite.
Znásilnenie a sexuálne zneužívanie sú
dôsledkom nekontrolovateľných pudov.
Páchatelia sú väčšinou devianti.
Sexualita je pevnou súčasťou manželstva a
manželia majú povinnosť vzájomne
si vyhovieť v sexuálnych túžbach.
K znásilneniu dochádza najčastejšie
cudzím človekom v noci v parku.
násilie
je
Vo väčšine prípadov je znásilnenie
vopred premyslené, pričom konkrétna
osoba nemusí byť vopred vybraná.
Páchateľmi sú spravidla muži, ktorých
okolie považuje za normálnych.
Žiadna forma spolužitia nezakladá
povinnosť podvoliť sa vynucovanému
sexuálnemu styku alebo nechceným
sexuálnym praktikám.
V prevažnej väčšine prípadov sa obeť a
páchateľ poznajú. Prevažujúci počet
hlásených znásilnení, kde páchateľom
je neznámy muž a miestom spáchania
činu je verejné priestranstvo, poukazuje
na
vysoký počet
neohlásených
znásilnení z toho dôvodu, že páchateľ a
obeť sa poznajú.
81
K použitiu fyzického násilia vedie mužov
ich osobný stav (závislosť na drogách,
alkoholizmus) a /alebo je dôsledkom
nepriaznivej situácie, v ktorej sa
nachádzajú (nezamestnanosť).
Muži využívajú fyzické násilie na
získanie kontroly a potvrdenie si vlastnej
nadradenosti. Osobné pomery alebo
konkrétna problémová situácia môžu
byť spúšťačmi násilia, ale nie jeho
príčinou.
Používanie násilia je charakteristické pre
určité skupiny obyvateľstva - pre ľudí
žijúcich na okraji spoločnosti, pre určité
národnosti alebo náboženské skupiny.
Ženy a dievčatá zažívajúce násilie
pochádzajú zo všetkých sociálnych
skupín
Psychické násilie je subjektívny pocit
prehnane citlivých ľudí.
Prípady psychického násilia sú reálne,
často ich možno zdokumentovať
(záznam ponižovania a vyhrážok,
svedecké výpovede). Jeho intenzitu a
následky možno merať prostredníctvom
posúdenia zdravotného stavu obete.
Prenasledovanie sa vyskytuje ojedinele.
Prenasledovateľ je tajomný neznámy.
Prenasledovanie je veľmi rozšírený
fenomén. Medzi páchateľom a obeťou je
takmer vždy blízky vzťah.
Ženy a dievčatá sú pasívne "úbohé obete",
ktorým sa "tak či tak nedá pomôcť".
Ženy a dievčatá majú konkrétne
predstavy o svojom živote. Majú tiež
schopnosť aktívne pretvárať svoj súčasný
život. Prináležia im rovnaké práva ako
všetkým ľuďom, vrátane nároku na
ochranu a pomoc.
Obete obchodu so ženami sú prostitútky.
Obchodom
so
ženami
je
aj
sprostredkovanie
potenciálnych
manželiek či služobníctva, vytváranie
vykorisťujúcich životných a pracovných
podmienok, ale aj obchodovanie s
ľudskými orgánmi.
Nútené manželstvo je podmienené výlučne
určitými sociálnokultúrnymi faktormi
(náboženstvo, tradícia, finančný prospech,
legalizovanie pobytu).
K núteným manželstvám dochádza vo
všetkých krajinách sveta, nezávisle od
náboženstva, sociálneho a kultúrneho
pôvodu,
etnicity,
národnosti,
náboženstva a podobne.
82
Mrzačenie ženských pohlavných orgánov
sa zvykne redukovať na konkrétnu
kultúrnu normu, ktorej nedodržanie je v
istých kruhoch sankcionované.
Mrzačenie
ženských
pohlavných
orgánov je porušenie ľudských práv,
násilný akt spočívajúci v ťažkej
fyzickej ujme s trvalými následkami.
83
4.3.14 Janko a Marienka
(z It´s All One Curriculum, upravila Katarína Glosová)
Cieľ: zvýšiť povedomie študentov/iek o predpokladoch a úsudkoch, ktoré
robia o iných ľuďoch na základe ich rodu, odbúranie rodových stereotypov
Vek: od 12 rokov
Pomôcky: tabuľa a krieda / flipchart a fixky, kópiu príbehu Janka pre jednu
a Marienky pre druhú skupinu, dostatočný priestor pre to, aby skupiny mohli
diskutovať bez toho, aby sa navzájom vyrušovali
Čas: minimálne 40 minút
Počet účastníkov/čok: ideálne 20
Postup: Predstavte aktivitu so slovami:
Dnes si prečítame a prediskutujeme príbehy o skúsenostiach, pocitoch
a výzvach, ktorým môžu adolescenti čeliť počas svojho dospievania. Rozdelíte sa
do dvoch skupín, každá si prečíta jeden príbeh, prediskutuje otázky, ktoré sa
k nemu viažu a svoje názory na príbeh. Odpovede si napíšte na papier, potom
o nich budeme diskutovať v skupine.
Rozdeľte triedu na dve skupiny, jednej dajte príbeh Janka a druhej príbeh
Marienky, nevyjadrujte sa k ich obsahom. Dajte skupine cca 15 minút na
prečítanie príbehu, zodpovedanie otázok a krátku diskusiu. Uistite sa, že skupiny
sú od seba dostatočne vzdialené, aby sa navzájom nepočuli a nevyrušovali.
Vyhodnotenie: Požiadajte skupinu, ktorá čítala Jankov príbeh, aby uviedla
svoje odpovede, bez ich zdôvodnenia. Rozdeľte tabuľu do dvoch stĺpcov,
odpovede zapíšte do jedného z nich. Potom požiadajte o to isté druhú skupinu
a ich odpovede zapíšte do druhého stĺpca. Na začiatok prvého stĺpca napíšte
Janko, na druhý Marienka. Požiadajte niekoho, aby nahlas prečítal príbeh. Uistite
sa, že študenti/ky si uvedomili, že sa jedná o identický príbeh, až na rod hlavných
predstaviteľov.
Prediskutujte rozdiely v odpovediach, napr:
- Čo si môžeme všimnúť, ak porovnáme odpovede na príbeh o Marienke
s odpoveďami na príbeh o Jankovi? Sú rozdielne? V čom sa líšia?
- Čo z toho vieme usúdiť o štandardoch, ktoré existujú pre dievčatá a pre
chlapcov? Ako ovplyvňujú dievčatá v našej spoločnosti? A ako
chlapcov?
- Čo si myslíte o týchto dvojitých štandardoch? Viete čo to znamená?
84
Stretli ste sa už s tým, že by sa k vám niekto správal odlišne preto, že ste
chlapec/dievča?
- Myslíte, že niektoré druhy správania sú v poriadku len pre chlapcov,
alebo len pre dievčatá? Prečo?
- Ako môžu tieto štandardy ovplyvňovať naše správanie, vzťahy, štúdium,
prácu?
- Je nejaká súvislosť medzi dvojitým štandardom a násilím? Viete uviesť
príklady?
Alternatívy: Môžete skúsiť experimentovať s rozložením skupín v závislosti
od pohlavia študentov/iek – čisto dievčenská vs. chlapčenská skupina, zmiešané
skupiny, dať ten istý príbeh chlapčenskej a dievčenskej skupine, všímať si, či
existujú rozdiely v očakávaniach chlapcov a dievčat na správanie.
Poznámky: Buďte oboznámení so základnou terminológiou rodovej rovnosti,
aby ste vedeli náležite vysvetliť pojmy. Uistite sa, že diskusia prebieha
s rešpektom. Buďte pripravení na to, že možno budete musieť upozorniť na
slangové alebo vulgárne výrazy, najmä v súvislosti so sexuálne aktívnymi
dievčatami, a na ich nevhodnosť. Táto aktivita je aj dobrou sebareflexiou pre
vnímanie vlastných predsudkov a dvojitých štandardov, skúste sa zamyslieť, či
a ako vás ovplyvňujú.
-
85
Pracovný list k aktivite
Príbeh Marienky
Marienka mala prvý krát sex vo veku 16 rokov. Jej dve kamarátky si ju
niekedy doberali, že nikdy nemala priateľa a povzbudzovali ju aby pozvala na
rande jedného chlapca a mala s ním sex. Bola zvedavá, ale skôr sa cítila byť pod
tlakom svojich kamarátok, a tak s ním šla na rande, a mali spolu sex. Takmer
všetci v škole zistil, že Marienka a chlapec spolu spali.
Počas nasledujúcich dvoch rokov mala Marienka sex s ďalšími štyrmi
chlapcami. Jeden z nich bol spolužiak, jeden bol sused, ďalšieho stretla vo svojej
práci a ďalšieho stretla cez kamaráta. Sex sa jej páčil. Marienka vedela, že sa
nechce vydať za žiadneho z týchto chlapcov, ale vždy sa k nim správala pekne
a nikdy im o svojich pocitoch neklamala. To, že mala sexuálnych partnerov, jej
pomáhalo cítiť sa atraktívne a dôležito.
Väčšinu času bola Marienka opatrná pri používaní kondómov, ale raz
otehotnela a bola na potrate. Inokedy dostala sexuálne prenosnú infekciu od
partnera, ale hneď sa z nej vyliečila. Teraz je Marienka zasnúbená s mladým
mužom, za ktorého jej rodina chce, aby sa vydala. Má rada tohto mladého muža,
ale vie, že sa od nej očakáva, aby sa zdržala sexu až do svadby, ktorá bude o dva
roky. Keď bola na návšteve u svojho bratranca v inom meste, narazila na jedného
zo svojich bývalých milencov, ktorý sa s ňou chcel vyspať. Marienka sa
rozhodla, že nemôže nikomu ublížiť, ak bude mať sex ešte naposledy pred tým,
ako sa vydá a usadí. "Koniec koncov, dva roky bez sexu je dlhá doba."
Pomyslela si. Potom sa s tým zverila svojej najbližšej kamarátke, u ktorej našla
pochopenie.
Po prečítaní tohto príbehu sa zamyslite nad nasledovnými otázkami
a prediskutujte ich v skupine.
1. Čo si myslíte, že si Marienkini vrstovníci o nej mysleli? Ako by ju mohli
pomenovať?
2 Ako vnímate Marienku?
3 Vytvorte zoznam najmenej troch alebo štyroch prídavných mien, ktoré si
myslíte, že by mohli popísať Marienku. Napríklad, je šťastná, alebo nešťastná?
Sebavedomá alebo neistá? Čestná alebo nepoctivá? Realistická
alebo
nerealistická? Atraktívna alebo neatraktívna? Slušná, alebo nie? Typická pre
dievča alebo atypická? Morálna alebo nemorálna?
86
Pracovný list k aktivite
Príbeh Janka
Janko mal prvý krát sex vo veku 16 rokov. Jeho dvaja kamaráti si ho niekedy
doberali, že nikdy nemal priateľku a povzbudzovali ho aby pozval na rande jedno
dievča a mal s ňou sex. Bol zvedavý, ale skôr sa cítil byť pod tlakom svojich
kamarátov, a tak s ňou šiel na rande, a mali spolu sex. Takmer všetci v škole
zistili, že Janko a dievča spolu spali.
Počas nasledujúcich dvoch rokov mal Janko sex s ďalšími štyrmi dievčatami.
Jedna z nich bola spolužiačka, jedna bola susedka, ďalšiu stretol vo svojej práci a
ďalšiu cez kamaráta. Sex sa mu páčil. Janko vedel, že sa nechce oženiť so
žiadnou z týchto dievčat, ale vždy sa k nim správal pekne a nikdy im o svojich
pocitoch neklamal. To, že mal sexuálne partnerky, mu pomáhalo cítiť sa
atraktívne a dôležito.
Väčšinu času bol Janko opatrný pri používaní kondómov, ale raz jedna jeho
partnerka otehotnela a bola na potrate. Inokedy dostal sexuálne prenosnú infekciu
od partnerky, ale hneď sa z nej vyliečil. Teraz je Janko zasnúbený s mladou
ženou, s ktorou jeho rodina chce, aby sa oženil. Má rád toto dievča, ale vie, že sa
od neho očakáva, aby sa zdržal sexu až do svadby, ktorá bude o dva roky. Keď
bol na návšteve u svojho bratranca v inom meste, narazil na jednu zo svojich
bývalých mileniek, ktorá sa s ním chcela vyspať. Janko sa rozhodol, že nemôže
nikomu ublížiť, ak bude mať sex ešte naposledy pred tým, ako sa ožení a usadí.
"Koniec koncov, dva roky bez sexu je dlhá doba." Pomyslel si. Potom sa s tým
zveril svojmu najbližšiemu kamarátovi, u ktorého našiel pochopenie.
Po prečítaní tohto príbehu sa zamyslite nad nasledovnými otázkami a
prediskutujte ich v skupine.
1. Čo si myslíte, že si Jankovi vrstovníci o ňom mysleli? Ako by ho mohli
pomenovať?
2 Ako vnímate Janka?
3 Vytvorte zoznam najmenej troch alebo štyroch prídavných mien, ktoré si
myslíte, že by mohli popísať Janka. Napríklad, je šťastný, alebo nešťastný?
Sebavedomý alebo neistý? Čestný alebo nepoctivý? Realistický
alebo
nerealistický? Atraktívny alebo neatraktívny? Slušný, alebo nie? Typický pre
chlapca alebo atypický? Morálny alebo nemorálny?
87
4.3.15 Kontinuum sexuálneho súhlasu
(z It´s All One Curriculum, upravila Katarína Glosová)
Cieľ: Umožniť študentom/kám popísať kontinuum sexuálnych možností,
rozpoznať prípady, kedy je sex dobrovoľný, ale neželaný, aby jasne pochopili
svoje právo povedať nie na sex, posilnenie abstraktného myslenia,
komunikačných a vyjednávacích zručností.
Vek: od 13 rokov, študenti/ky by mali mať predchádzajúce znalosti o
sexuálnom násilí a súhlase
Pomôcky: tabuľa a krieda / flipchart a farebné fixky, ak je k dispozícii, kópie
vybraných modelových situácií nastrihaných individuálne, dlhý kus povrazu
sponky (alebo lepiacu pásku, gumu),
Čas: minimálne 40 minút
Počet účastníkov/čok: ideálne 20
Postup: Predstavte tému a vysvetlite, že existuje kontinuum medzi sexom,
ktorý je nútený a úplne nežiaduci a sexom, ktorý je plne dobrovoľný a žiaduci.
Natiahnite povraz cez triedu, na jeden koniec pripevnite ceduľku s nápisom
„úplne nútený, nežiaduci“ a na druhý „úplne dobrovoľný, žiaduci“ (prípadne
môžete použiť flipchart a fixky).
0
úplne nútený, nežiaduci
10
úplne dobrovoľný, žiaduci
Opýtajte sa, ako môžeme pomenovať sex, ktorý je nútený? Po odpovediach
pridajte ceduľku s nápisom „znásilnenie“ na jeden koniec kontinua. Ďalej sa
opýtajte ak niekto súhlasí so sexom, musí to vždy znamenať, že on alebo ona
vlastne chce mať sex? Po odpovediach sa spýtajte: Situácia, kedy je sex
dobrovoľný, ale v skutočnosti nie je žiadaný, by bola na niektorom z koncov
kontinua, alebo niekde medzi nimi?
Po krátkej diskusii a uistení, že všetci rozumejú princípu kontinua sexuálneho
súhlasu, študentov/ky rozdeľte do skupín, a rozdajte im jednotlivé modelové
situácie a spinky (nemusíte použiť všetky situácie). Vysvetlite zadanie:
Prečítajte si uvedené situácie vo vašej skupine. Prediskutujte ich a pokúste sa
rozhodnúť, kam by ste ich umiestnili na kontinuu sexuálneho súhlasu. Napíšte na
papier s modelovou situáciou názov, prípadne číslo vašej skupiny a pripevnite ho
na povraz (flipchart) na miesto, kam si myslíte, že patrí.
88
Nechajte cca 15 minút na diskusiu a plnenie zadania, občas sa prejdite po
triede a uistite sa, či niekto nepotrebuje pomoc.
Vyhodnotenie: Požiadajte niekoho z prvej skupiny, aby nahlas prečítal/a
modelovú situáciu a vysvetlil/a, kam na kontinuu ju jeho/jej skupina umiestnila
a prečo. Potom ponechajte 2-3 minúty ostatným skupinám, aby sa vyjadrili, kam
umiestnili situáciu oni. Ponechajte priestor na vyjadrenie rôznych názorov.
Zopakujte pre všetky modelové situácie.
Rozvrhnite si čas tak, aby vám ostalo aspoň 10 minút na konci aktivity pre
prediskutovanie nasledujúcich otázok:
- Nútiť niekoho mať sex proti jeho vôli je porušenie ľudských práv tejto
osoby. Zdvihnutím ruky ukážte, kto si myslí, že nútený sex je bežný medzi
mladými ľuďmi? Kto si myslí, že to je vzácne?
- Hovorili sme o tom, že človek, ktorý nechce mať sex, ale nie je doňho
nútený sa napriek tomu môže dobrovoľne zapojiť do sexu. Kto si myslí, že
to je bežná skúseností medzi mladými ľuďmi? Kto si myslí, že to je vzácne?
[Všimnite si, či chlapci budú odpovedať na túto otázku podobne, ako
dievčatá.]
- Je rovnako pravdepodobné pre chlapcov aj pre dievčatá, že budú mať sex v
situácii, kedy nie je nútený, ale tiež nie je žiaduci?
Doplňujúce otázky? Myslíte si, že dievčatá a chlapci zvyčajne zdieľajú
rovnakú právomoc v sexuálnych vzťahoch? Ako je to u dospelých mužov
a žien? [Poznámka: Zdôraznite, že aj keď situácia nespadá do extrému
"vynútených" situácií na konci spektra môže byť neprijateľná.]
- Vie človek vždy odhadnúť, kedy jeho/jej partner/ka naozaj chce mať sex?
Poznáte nejaké spôsoby, ako sa o tom uistiť?
Doplňujúce otázky, komentáre: Opýtajte sa ho/jej. Najlepšie je porozprávať
sa o svojich očakávaniach a limitoch pred samotným sexom. Čo spraviť, ak
sa ho/jej opýtate a on/a si nie je istý/á?
Poznámky: Je dôležité pripomenúť niekoľko vecí v súvislosti s núteným,
nežiaducim sexom:
- Nie vždy musí byť sex vynútený násilím. Často k nemu dochádza pod
psychickým nátlakom, využitím vyhrážania sa násilím, citovým
vydieraním, hrozbou opustenia, zneužitím svojej moci.
- Ak niekto nechce mať sex, nemusí byť vždy schopný/á to vyjadriť, môže
byť príliš vystrašený/á, opitý/á, v bezvedomí alebo nevie, ako to má dať
najavo. To nedáva druhému právo pokračovať v sexe. Je dôležité si
všímať aj neverbálne signály, reč tela, reakcie na dotyky, etc.
89
Komunikácia je v partnerskom vzťahu veľmi dôležitá. Je potrebné, aby
partneri vedeli, aké sú ich očakávania vzhľadom na ich vzťah a sexuálny
styk, kedy sa naňho cítia pripravení, kedy si ho neželajú, aké praktiky sú
im príjemné a ktoré nie, či a aký spôsob ochrany pred otehotnením alebo
pohlavne prenosnými ochoreniami chcú použiť. Je dôležité rešpektovať
názory a presvedčenia svojho/ej partnera/ky a podporovať sa navzájom aj
vo vyjadrení svojich obáv, negatívnych pocitov, hraníc.
Alternatívy:
Môžete tiež rozdeliť študentov do dvojíc, nechať ich zahrať niektoré
modelové situácie s tým, aby vyskúšali, ako v danej situácii správne zareagovať
(treba zdôrazniť, že sa jedná len o nácvik komunikačných a vyjednávacích
zručností, že nebudú predvádzať žiadne sexuálne akty, nácvik by mal byť najmä
vo verbálnej rovine)
-
90
Modelové situácie k aktivite
Fero a Anna: Fero chce mať sex, ale jeho žena Anna sa na to dnes večer
necíti. Bola však naučená, že je manželkina povinnosť mať sex kedykoľvek jej
manžel chce, ak nie je chorá alebo nemá menštruáciu, a tak s ním má sex.
Nina a Karol: Nina, 22 rokov, chodí s Karolom asi šesť mesiacov. On jej
niekoľkokrát povedal, že s ňou naozaj chce spať, ale iba vtedy, ak chce aj Nina.
Nina sa cíti byť neistá, ale myslí si, že by mala robiť to, čo jej priateľ chce. Vie,
že ostatné mladé ženy so svojimi priateľmi spávajú, a obáva sa, že by ju Karol
mohol opustiť, ak to nerobí, aj keď sa jej nikdy nevyhrážal, že by to urobili.
Najbližšie, keď sú spolu sami v súkromí, majú sex.
Jakub a Grétka: Jakub a jeho priateľka Grétka sú sami v dome jeho rodičov.
Jakub je veľmi opitý a nevie ani poriadne artikulovať, ľahne si na zem. Grétka,
ktorý tiež trochu pila, si ľahne vedľa neho. Cíti sa uvoľnene, prevezme iniciatívu
a má s ním orálny sex. Jakub sa cíti zmätený a nevie, čo na to povedať. Na druhý
deň si nič nepamätá.
Henry a Mária: Henry a Mária sa vášnivo bozkávali. Keď Henry začne
vyzliekať Máriu, ona sa ho snaží zastaviť, a hovorí: "Nie," Henry si myslí, že
chce viac, ale že sa bojí to priznať. Takže sa neustále snaží. Po pokuse odtlačiť
Henryho preč a asi päťminútovom opakovaní slova „nie“ Mária prestane
odporovať a len tak leží. Henry pokračuje a má s ňou pohlavný styk.
Renáta a Michal: Posledný krát, keď Renáta odmietla mať sex so svojím
manželom, tak sa jej vyhrážal, zbil ju a ostal jej monokel. Ani dnes s ním nechce
mať sex, ale bojí sa, že ak ho znovu odmietne, tak ju zase zbije, takže so sexom
súhlasí.
Denisa a Peter: Denisin priateľ Peter na ňu dosť tlačí, aby spolu mali sex.
Denisa vie, že ešte na to nie je pripravená, ale sú s Petrom osamote v jeho izbe.
Keďže si myslí, že je to neodvratné, vyspí sa s ním bez toho, aby niečo povedala.
Jano a Darina: Jano a Darina sú spolužiaci z výšky. Už spolu chodia
niekoľko mesiacov a veľmi sa navzájom priťahujú. Nie sú do seba zamilovaní,
ale radi by spolu mali sex. Po tom, čo sa dohodnú, že použijú kondóm, majú
pohlavný styk.
91
Viera a Matúš: Viera pochádza z chudobnej rodiny. Pracuje v Matúšovom
obchode a to, čo zarobí, je hlavným príjmom jej rodiny. Jedného dňa po
záverečnej sa jej Matúš začne dotýkať a zatiahne ju do skladu v zadnej časti
obchodu a začne jej dvíhať sukňu. Viera je zmätená a bojí sa, že príde o svoju
prácu. Začne mu odporovať, ale po tom, čo sa jej Matúš spýta „Čo to robíš? Ty tu
snáď nechceš pracovať?“ prestane a majú sex.
Ema a Róbert: Obaja sú na párty a Ema sa dosť opije. Róbert ju nájde ležať
na gauči, ona je mimo a nehýbe sa. Vyzlečie ju a má s ňou sex, pričom Ema po
celý čas nič nevníma.
Júlia a Oskar: Oskar si nie je úplne istý tým, či chce mať sex s Júliou. Júlia
mu to však navrhne a on sa bojí, že ak by sa jeho kamaráti dozvedeli, že ju
odmietol, posmievali by sa mu. Preto sa s ňou nakoniec rozhodne vyspať.
Pavol a Laura: Pavol Laure často kupuje darčeky a ďalšie iné veci. Dnes
večer spolu boli na luxusnej večeri a Pavol za ňu zaplatil. Napriek tomu, že sa
Laura necíti byť pripravená, má pocit, že mu niečo dlží a neodmietne ho.
Vilo a Janka: Janka a Vilo už raz spolu spali. Dnes večer Vilo povie Janke,
že po nej túži celý deň. Ona by sa však radšej len rozprávala, ale myslí si, že
keďže už spolu raz spali, niet návratu späť. Keď ju Vilo začne vyzliekať, Janka sa
nebráni a majú znova sex.
Majo a Táňa: Majo prišiel Táni opraviť počítač a ona s ním flirtuje. Majo sa
tým cíti byť polichotený, ale keďže má priateľku a Táňa je od neho dosť staršia,
viac sa nad tým nezamýšľa. Pri ďalšej návšteve ho Táňa začne bozkávať
a vyzliekať. Táňa je váženou zákazníčkou vo firme, pre ktorú Majo pracuje a bojí
sa, že ak by jej nevyhovel, mohol by stratiť prácu, takže sa s ňou vyspí.
Maťa a Tomáš: Maťa a Tomáš spolu už dlho chodia a ich vzťah začína
vyzerať vážne. Maťa chce počkať s prvým sexom až po svadbe, je to pre ňu
dôležité vzhľadom na jej vieru. Tomáš jej hovorí, že ak ho miluje, tak je jedno,
kedy sa s ním vyspí a presviedča ju, aby s ním mala sex. Maťa je doňho
zamilovaná a bojí sa, že ho stratí, takže sa s ním najbližšie vyspí, aj keď je to
proti jej presvedčeniu a cíti sa nepríjemne.
92
5
Zoznam odporúčanej literatúry
Alexová, S. - Vopel, K. W. : Nechaj ma, chcem sa učiť sám. 1. – 4. diel.
Bratislava: SPN,1992.
Kniha v podobe jasnej metodiky v 4 častiach ponúka množstvo
zaujímavých zážitkových aktivít na rozvoj sociálno – komunikačných
zručností, konfrontáciu názorov i úrovne informácií a vedomostí z rôznych
oblastí života, vrátane sexuality. Vhodná pre všetky ročníky ZŠ. Vyžaduje
tvorivosť učiteľa. Bez ilustrácií.
Bianchi, G.: Upgrade pre sexuálnu výchovu. Zborník z konferencie „Alternatívy
zodpovednej sexuálnej výchovy“ v Modre 28. – 30. 11. 2001. Bratislava:
Veda – KVSBK SAV, 2003.
Bednařík, A. a kol.: Životné zručnosti a ako ich rozvíjať. Príručka pre
pracovníkov s deťmi a mladými ľuďmi. Bratislava: Nadácia pre deti
Slovenska, 2004.
Praktická príručka ponúkajúca množstvo životných zručností a návodnú
metodiku ich rozvíjania pre rôznorodé vekové skupiny detí a mládež.
Kniha obsahuje konkrétne aktivity, postupy , ako si vytvoriť aktivity na
životnú zručnosť, ako s deťmi zavádzať a dodržiavať pravidlá v skupine,
ako pripravovať a viesť aktivity a ako ich reflektovať.
Bentovim, A.: Týrání a sexuální zneužívání v rodinách. Praha: Grada
Publishing, 1998.
Bass, E. – Kaufman, K.: Láska je láska. Knižka pre lesbickú, gejskú
a bisexuálnu mládež a jej spojencov. Bratislava: Aspekt, 2005.
Kniha, ktorá pomáha prekonávať zbytočné bariéry nepochopenia
a diskriminácie. Vynikajúca „príručka“ sexuálnej výchovy.
M. Bosá - K. Minarovičová: Rodovo citlivá výchova. Bratislava: Esfem, 2005.
Braun, G. – Wolters, D: Proti sexuálnemu zneužívaniu detí. Bratislava: Aspekt,
1999.
Príručka pre matky a otcov vhodná pre prácu s rodičmi, učiteľmi i žiakmi
v škole.
Cviková, J. – Juráňová, J.: Ružový a modrý svet. Rodové stereotypy a ich
dôsledky.
Bratislava:
Aspekt,
2005.
Publikácia mapuje rodové stereotypy, ktoré vytvárajú a reprodukujú
nerovnosť dievčat a chlapcov, žien a mužov. Obsahuje výber textov,
literárnych ukážok, obrázkov a metodickú prílohu.
93
Cviková, J. – Juráňová, J.: Žena nie je tovar. Komodifikácia žien v našej
kultúre.
Bratislava:
Aspekt,
2005.
Publikácia nadväzuje na Ružový a modrý svet rodových stereotypov.
Prináša informácie o tom, ako sa žena stáva tovarom, ale aj o tom, ako sa
tomu – najmä v pedagogickej praxi – dá predchádzať.
Elliottová, M.: Jak ochránit své dítě. Praha: Portál, 1995.
Kniha zoznamuje verejnosť s najzávažnejšími problémami týkajúcimi sa
možného ohrozenia dieťaťa a zaistenia jeho bezpečnosti pred takými
javmi, ako je sexuálne a emocionálne zneužívanie, fyzické týranie,
zanedbávanie, šikanovanie, drogová alebo alkohol. závislosť, choroba
AIDS, hazardné hráčstvo a hráčska závislosť, škodlivý vplyv násilia a
pornografie na televíznej obrazovke, na počítači atď.
Fenwicková, E. , Walker, R.: Sexuálna výchova. Bratislava: Cesty, 1996.
Najčastejšie využívaná publikácia na 2. stupni ZŠ ako sprievodca citovým
a telesným dospievaním detí s bohatým názorným materiálom.
Lukšík, I., Supeková, M.: Sexualita a rodovosť v sociálnych a výchovných
súvislostiach.
Bratislava,:
Humanitas,
2003.
Vybrané demografické trendy a sociálne podmienky v SR, sexualita
a rodovosť v socio – kultúrnom kontexte, diskurzy o sexualite,
náboženstvá a sexualita, sexualita a rodovosť, typy sexuálnej výchovy,
porovnávanie, námety na aktivity a ukážky schém sexuálnej výchovy.
Matějček, Z., Dytrych, Z.: Týrané, zneužívané a zanedbávané dítě. Praha:
Grada – Avicenum, 1996.
Mebes, M.: Dotyky nie sú na rozkaz. Bratislava, Aspekt 1997.
Mebes, M.: Pusinky nie sú na rozkaz. Bratislava, Aspekt 1997.
Veselé encyklopédie na prevenciu sexuálneho zneužívania detí.
Naik, A.: Sex. O sexe celkom normálne...spoznaj skutočnosť a mýty. Bratislava:
Egmont,
1999.
Úprimná kniha o sexualite pre všetkých, ktorí majú pocit zodpovednosti
nielen za seba, ale i svojich blízkych. Aby mládež štartovala do
presexualizovaného sveta dostatočne pripravená. Výborné čítanie nielen
pre mládež, ale i učiteľov, rodičov.
Ondrisová, S., Šípošová, M., Červenková, I., Jójart, P., Bianchi, G.:
Neviditeľná menšina. Bratislava: Nadácia Občan a demokracia, 2002.
Kniha objasňuje otázky týkajúce sa sexuálnej orientácie a umožňuje
púohľad na viaceré aspekty života ľudí zo sexuálnych menšín. Venuje sa
postojom heterosexuálnej väčšiny ku gejom, bisexuálom a lesbičkám ako
94
zdroju konfliktov. V teoretickej časti ponúka pohľad do histórie prístupov
k homosexualite, bisexualite, právnym aspektom tejto problematiky,
dotýka sa konceptov sexuality i rodových rol vo vzťahu k homofóbii
a konfrontuje niektoré z mýtov o gejských a lesbických rodinách.
Poliaková, E. a kol-: Výchova k rodičovstvu, manželstvu a etike intímnych
vzťahov. K projektu EÚ: "Profesionálna príprava pre výchovné a
vzdelávacie pôsobenie na deti v otázkach rodičovstva, manželstva a etiky
intímnych vzťahov. Zborník. Nitra: Slovdidac, 1996.
Poliaková, E., Konečný, P.: Učiteľ a sexuálna výchova. Zborník. Nitra:
Slovdidac, 1996.
Prevendárová, J.: Výchova k manželstvu a rodičovstvu. Bratislava: SPN, 2000.
Kvalitná ponuka metodiky aktivít pre prácu so stredoškolskou mládežou.
Vhodná aj pre vyššie ročníky ZŠ.
Rovňanová, L.: Námety pre výchovu k manželstvu a rodičovstvu na I. stupni
ZŠ. Banská Bystrica: MPC, 2001.
Smetáčková, I a kol..: Gender ve škole. Přiručka pro budoucí i současné
učitelky
a učitele.
Praha:
Otevřená
společnost,
2006.
Publikácia o mužoch a ženách, o mužskosti a ženskosti v školskej praxi.
Zaujímavá publikácia – príručka na posilnenie citlivosti súčasných
i budúcich učiteľov a učiteliek voči rovnosti dievčat a chlapcov v školstve.
Smetáčková, I. – Vlková, K.: Gender ve škole. Příručka pro vyučující
předmětú občanská výchova na základních a středních školách. Praha:
Otevřená společnost, 2006.
Príručka
ponúka
mnoho
užitočných teoretických východísk
k problematike rodových stereotypov. Zároveň obsahuje námety aktivít
prostredníctvom ktorých sa si deti uvedomujú rozdielnosti v postavení
mužov a žien v spoločnosti a dokážu kriticky reflektovať stereotypy.
Vaníčková, E., Provazník, K., Hadj-Moussová, Z., Spilková, J.: Sexuální
násilí na dětech.Výskyt, podoby, diagnostika, terapie a prevence. Praha:
Portál,1999.
95
6
Použitá literatúra:
ALEXOVÁ, S., VOPEL, K. W. 1992. Nechaj ma, chcem sa učiť sám. 1. – 4.
diel. Bratislava : SPN, 1992.
BEDNAŘÍK, A. a kol. 2004. Životné zručnosti a ako ich rozvíjať : Príručka pre
pracovníkov s deťmi a mladými ľuďmi. Bratislava : Nadácia pre deti
Slovenska, 2004.
BURAJOVÁ, B. (ed.). 2011. Ako v médiách citlivo informovať o násilí
páchanom na ženách. 1. vydanie. Bratislava : Nadácia otvorenej
spoločnosti, 2011. s. 63. ISBN 978-80-89571-01-7.
BZgA. 2010. Standards for Sexuality Education in Europe. Cologne : BZgA,
2010. s. 68. ISBN 978-3-937707-82-2.
CVIKOVÁ, J. 2/1997. To najdrahšie, čo máme? O sexuálnom zneužívaní detí.
Aspekt. 2/1997.
DUNOVSKÝ, J. - DYTRYCH, Z. - MATĚJČEK, Z. et al. 1995. Týrané,
zneužívané a zanedbávané dítě. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1995. s.
248. ISBN 80-7169-192-5.
ELLIOTT, J., PLACE, M. 2002. Dítě v nesnázích : Prevence, příčiny, terapie.
Praha : Grada, 2002.
FISCHER, S., ŠKODA, J. 2010. Sociální patologie. Praha : Grada, 2010.
HEISE, L.- PITANGUY, J.- GERMAIN, A. 1998. Násilie páchané na ženách.
Skrytá ujma na zdraví. Senica : OZ Pro Familia a ASPEKT, 1998. ISBN
80-967964-0-2.
International HIV/AIDS Alliance. 2002. 100 ways to energise groups: Games
to use in workshops,meetings and the community. Brighton : Progression,
2002.
INTERNATIONAL SEXUALITY AND HIV WORKING GROUP. 2009. It’s
All One Curriculum: Guidelines and Activities for a Unified Approach to
Sexuality, Gender, HIV, and Human Rights. New York : Population
Council, Inc., 2009. s. 488. ISBN 978-0-87834-119-1.
IPPF. 2010. IPPF Framework for Comprehensive Sexuality Education. London :
International Planned Parenthood Federation, 2010. s. 12.
Joint United Nations Programme on HIV/AIDS (UNAIDS). 1999. Peer
Education and HIV/AIDS: Concepts, uses and challenges. Geneva :
UNAIDS, 1999.
96
KOVÁŘ, P. 2011. Sexualita a sexuální násilí na dětech. [aut. knihy] L.-FAIT,T.WEISS,P.-et.al ŠULOVÁ. Výchova k sexuálně reprodukčnímu zdraví. 1.
vyd. Praha : Maxdorf, 2011.
ONDREJKOVIČ, P., (Ed). 2001. Sociálna patológia. Bratislava : Veda, 2001.
ROVŇANOVÁ, L. - LUKŠÍK. I. - LUKŠÍKOVÁ, Ľ. et al. 2007. Metodická
príručka sexuálnej výchovy na druhom stupni základných škôl v rámci
učebných osnov výchovy k manželstvu a rodičovstvu. 1. vyd. Bratislava :
OKAT Plus pre Spoločnosť pre plánované rodičovstvo, 2007. s. 154.
ISBN 978–80–88720–10–2.
ROVŇANOVÁ, L. - LUKŠÍKOVÁ, Ľ. - LUKŠÍK, I. - VÁŠÁRYOVÁ, Z. PIETRUCHOVÁ, O. - BOSÁ, M. - MINAROVIČOVÁ, K. 2007.
Pracovné listy pre sexuálnu výchovu na druhom stupni základných škôl v
rámci výchovy k manželstvu a rodičovstvu. 1. vyd. Bratislava : OKAT plus
pre Spoločnosť pre plánované rodičovstvo, 2007. s. 96. ISBN 978-8088720-11-9.
ROVŇANOVÁ, L. 2013. Prevencia sexuálneho zneužívania a sexualizovaného
násilia na deťoch v školskom prostredí. Vychovávateľ. 2013.
SIELERT, U. et al. 1994. Sexuální výchova. Kniha netradičních metod výuky. 1.
vyd. Praha : Trizonia, 1994. s. 279. ISBN 80-85573-36-9.
ŠIMANOVSKÝ, Z. 2002. Hry pro zvládání agresivity a neklidu. Praha : Portál,
2002.
Social Development Division. 2003. Life Skills Training Guide for Young
People: HIV/AIDS and Substance Use Prevention. 2003.
SOPKOVÁ, E. - RAJTÁKOVÁ, I. (eds). 2008. Konať proti sexuálnemu násiliu
na dievčatách a chlapcoch. 1. vyd. Humenné : OZ Pro Familia a
ASPEKT, 2008. ISBN 978-80-967964-7-2.
—. 2009. Konať proti násiliu na deťoch. 2. akt. vyd. Humenné : OZ Pro Familia a
ASPEKT, 2009. ISBN 978-80-967964-8-9.
—. 2008. Konať proti násiliu na ženách. 2. akt. vyd. Humenné : OZ Pro Familia a
ASPEKT, 2008. ISBN 978-80-89125-08-1.
SPURNÝ, J. 1996. Psychologie násilí : O psychologické podstatě násilí, jeho
projevech a zpúsobech psychologické obrany proti němu. Praha :
Eurounion, 1996.
ŠTEFANIČIAKOVÁ K., BRAXATORISOVÁ, E. 2007. Manuál pomoci pre
obete domáceho násilia. Bratislava : Občianske združenie Pomoc
ohrozeným deťom Centrum Nádej, 2007.
97
ŠULOVÁ, L. a kol. 2011. Výchova k sexuálně reprodukčnímu zdraví. Praha :
Maxdorf, 2011.
UNESCO. 2009. International Technical Guidance on Sexuality Education; An
evidence-informed approach for schools,teachers and health educators.
Paris : UNESCO, 2009. ED-2009/WS/36 REV2.
UNITED NATIONS. 2003. PEER TO PEER using peer to peer strategies in
drug abuse prevention. New York : UNITED NATIONS, 2003. ISBN 921-148161-9.
VANÍČKOVÁ, E. - PROVAZNÍK, K. - HADJ-MOUSSOVÁ, Z. SPILKOVÁ, J. 1999. Sexuální násilí na dětech. 1. vyd. Praha : Portál,
1999. s. 120. ISBN 80-7178-286-6.
VANÍČKOVÁ, Eva. 1995. Násilí v rodině : Syndrom zneužívaného a
zanedbávaného dítěte. Praha : Karolinum, 1995.
WHO. WORLD REPORT ON VIOLENCE AND HEALTH. Definition and
typology
of
violence.
[Online]
http://www.who.int/violenceprevention/approach/definition/en/.
98
99
Názov:
Sexuálna výchova v kontexte ľudských práv II
Podtitul:
Stručný sprievodca pre rovesnícke vzdelávanie
Autori/ky:
Katarína Glosová –Ľubica Lukšíková - Ivan Lukšík –
Lenka Rovňanová
Vydala:
MAPA Slovakia Editor, s.r.o. pre Spoločnosť pre plánované
rodičovstvo
Editorka:
Mgr. Katarína Glosová
Recenzentka:
Mgr. Lívia Nemcová, PhD.
Rok vydania:
2013
Náklad:
150 ks
Rozsah strán:
100
Vydanie:
prvé
ISBN 978-80-89558–05-6
EAN 9788089558056
100
Download

Sexuálna výchova v kontexte ľudských práv II.