Agrárne právo EU
200123-LLP-1-2011-1-SK-AJM-CH
Grant No 2011-3076
Jean Monnet Chair,
Partner in EU integration
Autorskí kolektív:
Bandlerová Anna
Ilková Zuzanna
Lazíková Jarmila
Marišová Eleonóra
Palšová Lucia
Schwarcz Pavol
Schwarczová Loreta
2013
ISBN
978-80-552-1057-5
Recenzenti:
Prof. Ing. Jozef Hudák, PhD.
JUDr. Mária Hušeková - sudca
Autori:
Prof. JUDr. Anna Bandlerová, PhD.
Prof. Ing. Pavol.Schwarcz, PhD.
Doc. Ing. Loreta Schwarczová, PhD.
JUDr. Ing. Lazíková, PhD.
JUDr. Lucia Palšová, PhD.
Doc. JUDr. Zuzana Ilková, PhD.
Doc. JUDr. Eleonóra Marišová, PhD.
Kapitola I., II.(1,2,3), III.(1,2,3,4), VIII.(2.3,4)
Kapitola IV.
Kapitola VIII.(1), V.(2.2.5)
Kapitola II.4, III.6
Kapitola VII.
Kapitola V.(okrem 2.2.5),VI.
Kapitola IX.
© Prof. JUDr. Anna Bandlerová, PhD., Ing. Jarmila Lazíková, PhD., Doc. Eleonóra Marišová,
PhD., Prof. Ing. Pavol Schwarcz, PhD., Doc. Ing. Loreta Schwarczová, PhD.,
Doc. JUDr. Zuzana Ilková, PhD., JUDr. Lucia Palšová, PhD.
Schválené vedením FEM SPU v Nitre dňa 12.8.2013 ako učebné texty na CD nosiči
Podporené Európskym Spoločenstvom v rámci programu Jean Monnet. Názory vyjadrené
autorom nemusia nevyhnutne súhlasiť s postojom Európskeho spoločenstva, ani nezakladajú
zodpovednosť Európskeho spoločenstva za žiadnu z ich častí.
ISBN 978-80-552-1057-5
2
OBSAH
Úvod ........................................................................................................................................... 7
I. Kapitola ................................................................................................................................. 8
Úvod do problematiky ............................................................................................................ 9
1 Základné pojmy ................................................................................................................ 11
2 Pramene agrárneho práva EÚ ............................................................................................ 12
3 Systém agrárneho práva a jeho vzťah k iným právnym odvetviam .................................. 13
II. Kapitola .............................................................................................................................. 15
Legislatíva EÚ .......................................................................................................................... 15
1 Európske Spoločenstvo ..................................................................................................... 16
2 Európska únia .................................................................................................................... 16
3 Európske právo .................................................................................................................. 17
4 Tvorba práva - legislatívny proces pri prijímaní agrárnej legislatívy .............................. 22
III. Kapitola ............................................................................................................................ 27
Pozemkové vzťahy na Slovensku a vo vybraných krajinách EÚ ............................................. 27
Úvod ..................................................................................................................................... 28
1 Štruktúra pôdneho fondu v krajinách EU .......................................................................... 29
2 Pramene pozemkového práva............................................................................................ 30
3 Vlastnícke vzťahy k poľnohospodárskej pôde ................................................................. 31
4 Užívacie vzťahy k poľnohospodárskej pôde ..................................................................... 55
5 Spôsob stanovenia ceny poľnohospodárskej pôdy na Slovensku ................................... 60
6 Evidencia nehnuteľností na Slovensku ............................................................................. 65
IV. Kapitola............................................................................................................................. 75
Poľnohospodárska politika Európskej únie .............................................................................. 75
Úvod ..................................................................................................................................... 76
1 Ciele poľnohospodárskej politiky ..................................................................................... 76
2 História SPP ...................................................................................................................... 76
3 Financovanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky ....................................................... 78
4 Spoločná organizácia trhov ............................................................................................... 79
5 Legislatíva EÚ a SR pre jednotlivé komodity Spoločnej organizácie trhov ..................... 82
6 Uplatňovanie systému jednotnej platby na farmu ........................................................... 114
7 Uplatňovanie systému jednotnej platby na plochu .......................................................... 121
8 Typy podpôr v SR ........................................................................................................... 138
9 Štruktúra komodít vyrábaných v rámci EÚ ,Export a import komodít ........................... 143
10 Politika rozvoja vidieka EÚ na roky 2007-2013 ........................................................... 145
V. Kapitola ............................................................................................................................ 150
Podnikanie v poľnohospodárstve ........................................................................................... 150
1 Základné pojmy ............................................................................................................... 151
2 Organizačné formy podnikania ....................................................................................... 152
3 Nadnárodné formy podnikania v európskom priestore ................................................... 172
4 Iné formy podnikania v poľnohospodárstve.................................................................... 176
5 Základné pramene práva v oblasti podnikania v poľnohospodárstve ............................. 181
VI. Kapitola........................................................................................................................... 182
Právo duševného vlastníctva EÚ v poľnohospodárstve ......................................................... 182
Úvod ................................................................................................................................... 183
1 Systém práva duševného vlastníctva ............................................................................... 184
2 Základné pramene práva duševného vlastníctva ............................................................. 239
3
VII. Kapitola ......................................................................................................................... 240
Právo životného prostredia - Environmentálne právo ............................................................ 240
Úvod ................................................................................................................................... 241
1 Vývoj politiky ochrany životného prostredia .................................................................. 242
2 Právo životného prostredia .............................................................................................. 260
3 Ochrana vybraných zložiek životného prostredia ........................................................ 283
VIII. Kapitola ....................................................................................................................... 305
1 Ekologické poľnohospodárstvo na Slovensku a v EU .................................................... 306
2 Legislatíva rastlinnej výroby ........................................................................................... 319
3 Legislatíva živočíšnej výroby.......................................................................................... 322
4 Geneticky modifikované organizmy (GMO) .................................................................. 326
IX. Kapitola........................................................................................................................... 332
Verejná správa EÚ v poľnohospodárstve ............................................................................... 332
1 Európske správne právo .................................................................................................. 333
2 Správne právo ako právne odvetvie SR .......................................................................... 334
3 Normy správneho práva .................................................................................................. 339
4 Verejná správa SR a subjekty správneho práva ............................................................. 342
5 Organizácia subjektov štátnej správy .............................................................................. 349
6 Štátna správa poľnohospodárstva .................................................................................... 353
7 Administratívnoprávne vzťahy ....................................................................................... 365
8 Zodpovednosť vo verejnej správe ................................................................................... 368
9 Správne právo procesné .................................................................................................. 388
10 Správne súdnictvo EU ................................................................................................... 408
Slovník pojmov ...................................................................................................................... 411
Literatúra ................................................................................................................................ 427
4
ZOZNAM SKRATIEK
A-SAPV
BPEJ
CAC
ESUO
EHS
EURATOM
EPFRV
EÚ
EP
ER
EZHZ
EFRR
EPFRV
ESF
EÚ
ES
ESD
FAO
GAEC
GMO
IPPC
ISKN
JPF
KN
KF
MP SR
OU
PI
PPA
POP
RPS
ROEP
SAPS
SPF
SPP
SCE
SPS
ŠVPS SR
ÚŠKVBL
ÚKSUP
VZFU
WTO
Agentúra Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied
Bonitované pôdno-ekologické jednotky
Komisia Codex Alimentarius
Európskeho spoločenstva uhlia a ocele
Európskeho hospodárskeho spoločenstva
Európskeho spoločenstva atómovej energie
Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka
Európska únia
Európsky parlament
Európska Rada
Európske zoskupenie hospodárskych záujmov
Európsky fond regionálneho rozvoja
Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka
Európsky sociálny fond
Európska únia
Európske spoločenstvo
Európsky súdny dvor
Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo
Dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky
Geneticky modifikované organizmy
Medzinárodná konvencia na ochranu rastlín
Informačný systém katastra nehnuteľností
Jednotná platba na farmu
Kataster nehnuteľnosti
Kohézny fond
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky
Okresné úrady
Plemenárska inšpekcia SR
Pôdohospodárska platobná agentúra
Plodina na ornej pôde
Register pôvodného stavu
Register obnovenej evidencie pôdy
Jednotná platba na plochu
Slovenský pozemkový fond
Spoločná poľnohospodárska politika
Európske družstvo (Societas cooperativa europaea)
Sanitárne a fytosanitárne opatrenia
Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky
Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv
Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky
Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia
Svetová obchodná organizácia
5
Z. z.
ZFEU
Zbierka zákonov
Zmluva o fungovaní EÚ
6
Úvod
Predkladaný učebný text bol vytvorený s finančnou podporou EU a to v rámci projektu
Jean Monnet Chair1 pod názvom :
”Agrárne právo EU “, 200123-LLP-1-2011-1-SK-AJM-CH, Grant No 2011-3076 .
Snahou kolektívu autorov bolo poskytnúť nielen jednorazový ucelený text, ale dať študentom
možnosť využiť ho aj neskôr, po jeho absolvovaní tak, aby boli schopní orientovať sa a riešiť
niektoré základné otázky v oblasti Agrárneho práva EU. Učebý text je určený študentom
magisterského štúdia na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite.
Nitra, 2013
Autori
1
Francúzsky ekonomický poradca a politik Jean Monnet (1888-1979) sa venoval problematike európskej
integrácie. Jeho myšlienky sa premietli do „Schumanovho plánu,“ ktorý predvídal fúziu západoeurópskeho
ťažkého priemyslu. Ako hlavný poradca francúzskej vlády bol hlavným iniciátorom slávnej „Schumanovej
deklarácie“ z 9. mája 1950, ktorá viedla k založeniu Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ a ako taká sa
považuje za zrod Európskej únie. V rokoch 1952-1955 bol prvým prezidentom jej výkonného orgánu.
Nebolo by však spravodlivé obmedzovať Monnetov vplyv len na ekonomickú oblasť. Slávnym a často
citovaným sa stal jeho výrok: „Zjednocujeme ľudí, nie štáty.“ V duchu tohto výroku sa nesie kultúrna
a vzdelávacia spolupráca v EU.
7
I. Kapitola
Úvod do problematiky
1
Základné pojmy
2
Pramene agrárneho práva EÚ
3
Systém Agrárneho práva a jeho vzťah k iným právnym odvetviam
8
Úvod do problematiky
Európska únia je spoločenstvo demokratických štátov Európy, ktoré sa dohodli na vzájomnej
spolupráci s cieľom vytvoriť ekonomickú a politickú úniu.
Európska únia má v súčasnosti 28 členských štátov, s celkovou rozlohou 4 382 217 km² a
približne 500 miliónov obyvateľov, čo je tretia najväčšia populácia na svete po Číne (1 306
mil.) a Indii (1 080 mil.).2
Do súčasnej doby sa EÚ rozšírila celkom sedemkrát. Po prvýkrát v roku 1973 o Dánsko, Írsko
a Spojené kráľovstvo. Grécko sa pripojilo v roku 1981, nasledované Španielskom a
Portugalskom v roku 1986. Ďalšie rozšírenie bolo v roku 1995, kedy sa členskými štátmi stalo
Fínsko, Rakúsko a Švédsko. Rozšírenie EÚ v máji 2004 bolo najväčšie v histórii Únie.
Členmi sa stalo týchto 10 krajín: Cyprus, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko,
Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. Potom v 2007 to boli Rumunsko a Bulharsko.
Posledné rozšírenie sa uskutočnilo v júli 2013, keď sa členom stalo Chorvátsko. Hlavným
cieľom Európskej únie je Európa s výrazným hospodárskym rastom, konkurencieschopnou
ekonomikou a zlepšujúcou sa kvalitou životného prostredia. Fungovanie Európskej únie sa
opiera o princípy právneho štátu. To znamená, že všetky jej činnosti musia mať svoj právny
základ v zmluvách o EÚ, na ktorých sa dobrovoľne a demokraticky dohodli všetky členské
krajiny. Tieto záväzné zmluvy ustanovujú ciele EÚ v mnohých oblastiach jej činností.
EÚ je už pol storočia zárukou mieru, stability a prosperity a prispieva k nárastu životnej
úrovne. V 17 členských štátoch sa používa spoločná mena euro.
Vďaka zrušeniu hraničných kontrol medzi členskými štátmi EÚ môžu ľudia voľne cestovať
takmer po celom kontinente.
Rastúca EÚ sa aj naďalej snaží o to, aby jej inštitúcie boli transparentné a fungovali
demokraticky. Občanmi volený Európsky parlament získal väčšie právomoci a národné
parlamenty, ktoré zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu, intenzívnejšie spolupracujú s
európskymi inštitúciami. Navyše majú európski občania čoraz väčšie možnosti účasti na
politickom procese. Aktivity EÚ pokrývajú celý rad oblastí – poľnohospodárstvo, obchodnú
politiku, menovú politiku a pod. Práve Spoločná poľnohospodárska politika EÚ patrí k
najvýznamnejším politikám EÚ, ktorá neslúži len na podporu farmárov a produkcie potravín
ale jej cieľom je aj ochrana životného prostredia, zlepšenie životných podmienok zvierat a
podpora vidieckych komunít. S tým súvisí aj agrárne právo , ktoré v EÚ čoraz viac nadobúda
na svojom význame a má nezastupiteľnú úlohu .
2
Wikipédia
9
Rok
vstupu
Počet
obyvateľov
(v miliónoch,
2005)
Rozloha
(km²)
HDP/obyv.
(PKS)
(v USD,
2005)
Relatívny
HDP
(EÚ=100,
2005)
Počet
miest v
EP
Belgicko
1958
10,36
30 528
31 549
123
21
Bulharsko
2007
7,45
110 910
10 844
39
17
Cyprus
2004
0,78
9 250
20 669
80
6
Česko
2004
10,24
78 866
19 475
76
21
Dánsko
1973
5,43
43 094
34 781
135
13
Estónsko
2004
1,33
45 226
16 461
64
6
Fínsko
1995
5,22
338 145
30 818
120
13
Francúzsko
1958
60,65
547 030
29 203
114
74
Grécko
1981
10,66
131 940
21 529
84
21
Holandsko
Chorvátsko
Írsko
1958
16,40
41 526
30 363
118
26
2013
1973
4,2
4,01
56 542
70 280
15 332
40 003
156
11
11
2004
3,59
65 200
14 198
55
11
2004
2,29
64 589
12 886
50
8
Luxembursko
Maďarsko
1958
0,46
2 586
66 821
260
6
2004
10,01
93 030
16 627
65
21
Malta
2004
0,39
316
20 015
78
6
Nemecko
1958
82,46
357 021
30 150
117
96
Poľsko
2004
38,63
312 685
13 275
52
51
Portugalsko
1986
10,56
92 391
19 949
78
21
Rakúsko
1995
8,18
83 870
32 962
128
18
Rumunsko
2007
22,33
238 391
10 152
36
32
Slovensko
Slovinsko
Spojené
kráľovstvo
2004
5,43
49 035
16 110
63
13
2004
2,01
20 273
21 695
84
8
1973
60,44
244 820
30 309
118
73
Španielsko
1986
43,20
504 782
24 803
96
54
Švédsko
1995
9,00
449 964
29 537
115
20
Taliansko
1958
58,10
301 230
29 414
114
73
Krajina
Litva
Lotyšsko
496,199
4 325 675
28 100
100
766
EÚ spolu
Zdroj: List of countries by population, European Union - Economic status, rozhodnutie Európskej rady
2013/312/EÚ, ktorým sa stanovuje zloženie Európskeho parlamentu
10
1 Základné pojmy
Pojem ,,Agrárne právo“ a ,,Agrárne právo EÚ“
Pojem agrárne právo (z lat. ,,ager“ znamenajúci ,,pôdu“) pochádza zo starovekého Ríma,
podľa ktorého sa rozdeľovali verejné pozemky.( wikipédia) V Ríme existovali tri druhy
vlastníctva k pôde: pôda v súkromnom vlastníctve, spoločné pastviny a verejná pôda. Bohatí
veľkostatkári nadobúdali čoraz väčší vplyv v agrárnom sektore Rímskej ríše, prenajímali
rozsiahle plochy verejnej pôdy a následne s ňou nakladali ako so svojou vlastnou súkromnou
pôdou. Malí farmári neboli schopní konkurovať veľkostatkárom, opúšťali svoje pozemky
a odchádzali do miest. Mestá sa postupne preplňovali bývalými farmármi, bolo pomerne
ťažké nájsť si prácu a tak sa rozširovali rady mestskej chudoby.
V roku 133 pred naším letopočtom Tiberius Gracchus3, plebejský tribún ľudu, prijal súbor
právnych predpisov, ktorých cieľom mala byť reforma agrárneho pozemkového práva.
Obmedzilo sa množstvo verejnej pôdy, ktorá mohla byť pod kontrolou jednej osoby a zvyšok
tejto verejnej pôdy sa mal distribuovať medzi farmárov žijúcich v mestách za nízke nájomné.
Ďalšia reforma sa uskutočnila v roku 122 pred naším letopočtom. Bola výsledkom snahy
Tibériovho brata Gaia Graccha, ktorý chcel bratovu reformu rozšíriť na celé územie Talianska
a jeho kolónie.
V roku 118 pred n. l. boli snahy o obmedzenie predaja a distribúcie pôdy zrušené
a veľkostatkári opäť nadobudli rozsiahle pozemky.
Postupne sa v Ríme dostali do popredia dve veľké odvetvia práva: právo súkromné4 a právo
verejné5. Tento vývoj ovplyvnil celú kontinentálnu Európu. Agrárne právo sa však nestalo
úplnou súčasťou ani jedného z nich. Právne normy agrárneho práva možno nájsť tak v oblasti
verejného práva ako aj súkromného. Naproti tomu v anglo – americkom právnom systéme je
agrárne právo (,,land law“) jedným z troch základných a najdôležitejších právnych odvetví.
3
Tríbún ľudu Tiberius Gracchus. Plánoval obmedziť množstvo pôdy, ktorú mohol vlastniť jeden človek a
zvyšnú pôdu rozdeliť medzi bezzemkov (133 pred Kr.). Jeho zámer však stroskotal na neochote senátu, ktorý bol
ovplyvňovaný bohatými statkármi a Tiberius bol zavraždený.
4
Súkromné právo je časť právneho poriadku európskeho kontinentálneho právneho systému tradične zahŕňajúca
občianske právo. Normy, ktoré sem patria, sú na rozdiel od verejného práva založené na princípe rovnosti
a nezávislosti subjektov, sú formulované ako dovolenia, charakterizuje ich zmluvný princíp a spory sa riešia z
iniciatívy zainteresovaných osôb.
5
Verejné právo (lat. jus publicum) je časť právneho poriadku európskeho kontinentálneho právneho systému
zameraná na ochranu verejných vecí, ako sú verejné inštitúcie, verejný poriadok. Patrí sem napr. ústavné právo,
trestné právo ,správne právo, pracovné právo (len sčasti) ,finančné právo. Normy, ktoré sem patria, sú založené
na princípe nadriadenosti a podriadenosti subjektov , sú formulované ako príkazy a zákazy, všetky spory rieši
súd. Delenie práva na súkromné a verejné pochádza zo starovekého Ríma.
11
Agrárne právo na Slovensku na rozdieľ od niektorých iných štátov nie je samostatným
právnym odvetvím. Miesto Agrárneho práva v právnom systéme najmä v otázke jeho
autonómie vo vzťahu k ostatným odvetviam zatiaľ nebola doriešená a ostáva otvorenou.
Mohli by sme povedať, že ide o špecifický súbor právnych noriem, tak z oblasti práva
súkromného ako aj verejného. Tieto právne normy sú tradične zaradené buď do občianskeho,
alebo správneho práva (niektoré právne normy je možné zaradiť do finančného práva, práva
životného prostredia, a pod.)
V kontinentálnej Európe sa postupne pojem agrárneho práva rozširuje. Postupne sa sem
zaraďuje všetko, čo súvisí s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom.
Pojem agrárneho práva možno vymedziť nasledovne:
Agrárne právo predstavuje súbor právnych noriem, ktoré upravujú vzťahy vznikajúce
v oblasti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Je zahrnuté do množstva právnych
predpisov rôznej právnej sily, v dôsledku čoho potom hovoríme, že (na rozdiel od
občianskeho alebo obchodného práva ) nie je kodifikované. Obdobne to platí o Agrárnom
práve Európskej únie, ktoré predstavuje súbor právnych noriem, upravujúcich vzťahy
v oblasti multifunkčného poľnohospodárstva v rámci Európskej únie. Je upravené v množstve
smerníc nariadení, rozhodnutí odporúčaní a stanovísk. Agrárne právo je nástrojom
a produktom agrárnej politiky.
2 Pramene agrárneho práva EÚ
Teória práva pod pojmom pramene práva chápe predovšetkým pramene práva vo formálnom
zmysle slova. Týmito formálnymi prameňmi sú štátom (medzinárodným spoločenstvo resp.
Európskou úniou) stanovené alebo uznané formy práva, ktoré obsahujú normy jednotlivých
právnych odvetví. V zmysle takto ponímaných prameňov práva môžeme pojem prameňov
Agrárneho práva vymedziť ako súbor všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných
štátnymi orgánmi alebo inými orgánmi, ktoré sú zákonom na tieto akty splnomocnené.
V slovenskom právnom systéme rozoznávame niekoľko druhov prameňov práva. Podľa
vzniku právnych noriem a záväznej formy v ktorej sú organizované a vyjadrené ich členíme
nasledovne :
• Normatívne právne normy -sú v systéme kontinentálneho práva najfrekventovanejším
prameňom práva. V plnom rozsahu to platí aj o agrárnom práve .Sústavu právnych
aktov tvoria najmä : ústava, ústavné zákony, zákony, nariadenia vlády
• Právna obyčaj- nepovažujeme ju za prameň práva
• Právotvorný precedens- nie je obdobne ako právna obyčaj prameňom agrárneho práva
• Normatívna zmluva- ako prameň práva najčastejšie vzniká v oblasti medzinárodného
verejného práva, a to za predpokladu, že obsahuje normy agrárneho práva. Dôsledné
rozlíšenie prameňov agrárneho práva má svoj význam najmä z hľadiska aplikácie
a realizácie práva a to z dôvodu stabilizácie nášho právneho poriadku ale najmä
z dôvodu, aby boli zachované práva a právom chránené záujmy všetkých subjektov
agrárneho práva.
Pramene agrárneho práva úzko súvisia takmer so všetkými právnymi odvetviami.
12
3 Systém agrárneho práva a jeho vzťah k iným právnym odvetviam
Systém agrárneho práva EÚ tvorí:
• Pozemkové právo
• Právo rastlinnej výroby
• Právo živočíšnej výroby
• Potravinové právo
• Právo lesného hospodárstva
• Právo ekologického poľnohospodárstva
• Právo podnikania v poľnohospodárstve
• Právo upravujúce štrukturálnu politiku a rozvoj vidieka
• Právo obchodu s agrárnymi komoditami
• Právo ochrany duševného vlastníctva v poľnohospodárstve
Agrárne právne vzťahy patria medzi zmiešané vzťahy, pretože ich nemožno jednoznačne
zaradiť ani medzi súkromnoprávne ani medzi verejnoprávne vzťahy. Z odvetví súkromného
práva agrárne právo je úzko späté najmä s:
a) Občianskym právom hmotným, odkiaľ preberá inštitúty vlastníctva a iných vecných
práv (vecné bremená, záložné právo), inštitúty záväzkového práva (kúpna, zámenná,
darovacia, nájomná zmluva) a inštitút dedenia;
b) Obchodným právom, tu preberá najmä právnu úpravu obchodných spoločností
a družstva ako aj základné právne pojmy podnikania pre oblasť poľnohospodárstva;
c) Pracovným právom (sezónne práce v poľnohospodárstve, dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru, nerovnomerné rozdelenie pracovného
času).
Z odvetví verejného práva je úzko späté s:
a) Ústavným právom (ustanovenia o vlastníctve, ochrane prírodných zdrojov a výlučné
vlastníctvo štátu k niektorým veciam);
b) Trestným právom (hospodárske trestné činy v oblasti poľnohospodárskeho
podnikania);
c) Občianskym právom procesným (vlastnícke žaloby, žaloby zo zmlúv);
d) Správnym právom procesným (správny poriadok využívajú orgány štátnej správy
v poľnohospodárstve pri vydávaní svojich rozhodnutí);
e) Správnym právom hmotným (systém štátnej správy v poľnohospodárstve, správne
orgány, ich štruktúra, úlohy a vzájomné vzťahy);
f) Finančným právom (dane a poplatky v oblasti poľnohospodárstva).
Z prierezových odvetví práva je späté najmä s:
a) právom životného prostredia (ochrana prírodných zdrojov);
b) právom duševného vlastníctva (ochrana predmetov duševného vlastníctva v oblasti
poľnohospodárstva: práva šľachtiteľov k novým plemenám zvierat a odrodám
rastlín).
13
Okrem toho musí byť v súlade s medzinárodnými zmluvami spadajúcimi do oblasti
medzinárodného práva verejného, ktorými je Slovenská republika viazaná a európskym
agrárnym právom.
14
II. Kapitola
Legislatíva EÚ
1
Európske Spoločenstvo
2
Európska únia
3
3.1
3.2
Európske právo
Komunitárne právo
Úniové právo
4
4.1
4.2
4.3
Tvorba práva - legislatívny proces pri prijímaní agrárnej legislatívy
Tvorba primárneho práva EÚ
Tvorba sekundárneho práva EÚ
Zdroje informácií
15
1 Európske Spoločenstvo
Európske spoločenstvo (European Community-EC) je spoločný názov pre trojicu
integračných zoskupení s rovnakou členskou základňou: Európskeho spoločenstva pre uhlie
a oceľ (ESUO), Európskeho hospodárskeho spoločenstva ( EHS) a Európskeho spoločenstva
pre atómovú energiu (EURATOM). Ekvivalentným pojmom je označenie Spoločenstvo.
Ohľadne pojmu Európske spoločenstvo vzniká v súčasnosti nesúlad v oficiálnych
dokumentoch a zmluvách. Pred účinnosťou Maastrichtskej zmluvy v roku 1993 sa tri
zakladajúce spoločenstvá bežne označovali pojmom Európske spoločenstvo. Takéto použitie
pojmu prijal aj Európsky parlament v uznesení zo dňa 16.2.1978. K zámene a pojmového
nesúladu Európskeho spoločenstva a Európskych spoločností prišlo na základe Maastrichskej
zmluvy, ktorá mení názov Európskeho hospodárskeho spoločenstva na Európske
spoločenstvo. Z toho vyplýva, že Európskym spoločenstvom sa má niekedy na mysli súhrnný
pojem pre európske spoločenstvá a inokedy jedna európsku spoločnosť (bývalá EHS).
Európske spoločenstvá (European Communities) predstavujú súhrnné označenie pre
hospodárske združenia: Európske hospodárske spoločenstvo a Európske spoločenstvo pre
atómovú energiu, ktoré v dôsledku toho, že majú spoločné orgány a rovnakých členov
fakticky tvoria jednotu (pseudoorganizáciu). Skratka ES môže znamenať buď Európske
spoločenstvá alebo Európske spoločenstvo. Oficiálne, napríklad aj v úradnom vestníku,
znamená len Európske spoločenstvá. Do roku 2002 Európske spoločenstvá zahŕňali aj tretie
združenie: Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ. Toto združenie vzniklo v roku 1951
podpísaním tzv. Parížskej zmluvy, pričom zmluva nadobudla platnosť v roku 1952 a vypršala
po 50 rokoch teda v roku 2002, keď celá agenda bola prevedená na ES.
2 Európska únia
V roku 1992 bola v Maastrichte podpísaná Zmluva o Európskej únii (Maastrichtská zmluva),
ktorá nadobudla platnosť 1. novembra 1993. Maastrichtská zmluva bola uzatvorená
plnoprávnymi subjektami medzinárodného práva verejného - členskými štátmi Európskeho
spoločenstva.
Maastrichtská zmluva zakladá pojem Európska únia a tak v bežnej komunikácii boli pojmy
Európske spoločenstvo či Európske spoločenstvá vytlačené pojmom Európska únia.
Európska únia vytvorila medzi dvanástimi (od roku 1995 pätnástimi , od roku 2007 už 27 a od
roku 2013, 28 svojimi členmi )právne, ale aj inštitucionálne zložitú štruktúru.
Európska únia má 3 základné piliere:
1. pilier tvorí: Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO), Európske hospodárske
spoločenstvo (EHS) a Európske Spoločenstvo pre atómovú energiu (EURATOM).
2. pilier tvorí: Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika.
3. pilier tvorí: Policajná a súdna spolupráca v trestných veciach
16
Obrázok II. 1
Tri piliere Európskej
únie
1. pilier
Zakladajúce
medzinárodné
zmluvy:
ESUO
2. pilier
Spoločná
zahraničná
a
EHS
3. pilier
Policajná
a justičná
spolupráca
v trestných
veciach
bezpečnostná
EURATOM
politika
acquis communautaire
úniové acquis
3 Európske právo
Európske právo ako právo Spoločenstva a právo EÚ predstavuje súhrn právnych noriem,
ktoré možno rozdeliť do dvoch skupín:
- komunitárne právo (právo Európskych spoločenstiev t.j. problematika I. piliera EU);
- únijné právo (upravuje problematiku II a III. piliera EU).
Predstavuje
dva právne systémy, ktoré existujú relatívne nezávisle od systému
medzinárodného práva verejného a od právnych poriadkov jednotlivých členských štátov.
3.1 Komunitárne právo
Komunitárne právo (acquis communautaire) možno vymedziť ako súbor právnych noriem,
ktorých tvorba sa na základe spoločne prejavenej vôle členských štátov preniesla z orgánov
jednotlivých členských štátov na orgány Spoločenstva. Chápeme ho ako súbor právnych
noriem zameraných na vznik a fungovanie spoločného trhu členských štátov európskych
spoločenstiev, ako aj hospodárskej a menovej únie. Acquis communitaire je všetko, čo bolo
17
dosiahnuté v priebehu vývoja európskej integrácie, hlavne v politickej, ekonomickej a právnej
oblasti, vrátane výsledkov integrácie, ktoré majú faktickú povahu. Rozumie sa ním
právny poriadok sui generis, ktorého normy sú záväzné tak pre členské štáty, ako aj pre
fyzické osoby a právnické osoby týchto štátov.
Právny systém EÚ tvorí:
Primárne právo
Všeobecné právne zásady
Medzinárodné zmluvy
Sekundárne právo
Rozhodnutia súdneho dvora EÚ
Právo Európskych spoločenstiev sa skladá z:
• Primárneho práva, ktoré tvoria Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho
spoločenstva (podpísaná v roku 1957), Zmluva o založení Európskeho spoločenstva
uhlia a ocele (podpísaná v roku 1951) a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva
pre atómovú energiu (podpísaná v roku 1957), Jednotný európsky akt (podpísaný
v roku 1986), Akty o pristúpení nových členov (z roku 1972, 1979, 1985 a 1994),
Zmluva o zlúčení (podpísaná v roku 1965) a Zmluva o Európskej únii v znení jej
neskorších zmien a doplnení, ktorá zmenila a doplnila predchádzajúce zmluvy.
• Sekundárneho práva, ktoré tvoria právne akty inštitúcií a orgánov Spoločenstva
,ktoré sa vydávajú na základe zmocnenia obsiahnutého v primárnom práve . Ide
o právne akty majúce formu nariadení, smerníc, rozhodnutí, odporúčaní.
• Rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v Luxemburgu,
predovšetkým rozhodnutí týkajúcich sa výkladu európskeho práva.
• Všeobecných právnych zásad - napríklad zásady právnej istoty, zásady
proporcionality, zásady subsidiarity, zásady solidarity, alebo zásady nediskriminácie.
• Zmluvných prameňov práva, ktoré tvoria medzinárodné zmluvy uzatvorené medzi
Európskymi spoločenstvami a tretími štátmi, alebo medzinárodnými organizáciami.
Vnútorne ho teda možno členiť na primárne a sekundárne právo, pričom sekundárne právo
sa považuje za právo patriace do kontinentálneho právneho systému, teda také, ktoré je
založené predovšetkým na písanom práve – prijatej legislatíve.
Komunitárne právo predstavuje súhrn právnych noriem rôzneho pôvodu a účelu a s rôznymi
právnymi účinkami, ktoré upravujú:
a) vzťahy medzi ES a členskými štátmi;
b) vzťahy medzi členskými štátmi navzájom;
c) vzťahy medzi jednotlivými orgánmi ES;
d) vzťahy medzi FO a PO na jednej strane a FO, PO, štátom alebo ES na strane druhej.
Komunitárne právo nie je súčasťou právneho poriadku jednotlivých členských štátov a nie je
ani súčasťou medzinárodného práva verejného, ale je:
a) samostatné;
b) platí na území členských štátov popri národných právnych poriadkoch.
18
Obrázok II. 2
Na území každého členského štátu sa uplatňujú tri rôzne právne poriadky
Národný
(vnútroštátny)
právny poriadok
Komunitárne
právo ES
Medzinárodné
právo verejné
Komunitárne právo je aplikované v každom členskom štáte bez potreby implementácie teda
platí popri vnútroštátnom práve členského štátu bez toho, aby stratilo svoju povahu
(samostatnosť a autonómnosť právneho poriadku ES). Komunitárne právo ukladá práva
a povinnosti nielen samotným členským štátom ale aj ich štátnym príslušníkom – fyzickým
a právnickým osobám.
Základné zásady, ktoré zabezpečujú efektívne uplatňovanie komunitárneho práva
v členských štátoch, sú:
a) zásada prednosti komunitárneho práva;
b) zásada priamej použiteľnosti komunitárneho práva;
c) zásada priameho účinku;
d) zásada nepriameho účinku;
e) zásada zodpovednosti členského štátu za škodu spôsobenú porušením právneho
poriadku ES.
Acquis communautaire , má prednosť pred právom členského štátu. To znamená, že ak sa
dostane vnútroštátna norma do rozporu s normou komunitárneho práva, vnútroštátna norma
ostane neaplikovaná. Ustanovenie akejkoľvek vnútroštátnej právnej normy členského štátu
nesmie byť v rozpore s primárnymi a záväznými sekundárnymi normami práva Európskeho
spoločenstva ako aj s judikatúrou Európskeho súdneho dvora (ďalej len „ESD“).
Od rozhodnutí „ESD“ vo veciach Van Gend en Loos a Flaminio Costa sa má za to, že právo
Spoločenstva vytvára samostatný právny poriadok, ktorého normy sú záväzné ako pre členské
štáty, tak aj pre ich štátnych príslušníkov.
Pre zbližovanie národného práva štátov s acquis communautaire majú najväčší význam tie z
právnych aktov orgánov Spoločenstva, ktoré tvoria pramene sekundárneho práva. Tieto je
možné z hľadiska právnej úpravy deliť na typické a atypické právne akty.
19
Medzi typické právne akty, ktoré sú vymenované v článku 249 Zmluvy o ES patria6:
Nariadenie - má všeobecnú platnosť ,je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo
aplikovateľné vo všetkých členských štátoch,prijíma sa tam, kde je potrebná unifikovaná,
jednotná úprava vo všetkých členských štátoch (nie je potrebné na jeho aplikáciu vydávať v
rámci národného poriadku napríklad zákon). Nie je dovolené, aby členské štáty svojimi
opatreniami menili jeho rozsah, resp. prijímali k nariadeniu výkladové pravidlá, pokiaľ to
nariadenie od štátov samo nepožaduje. Účinnosť nadobúdajú nariadenia dátumom v nich
stanovených, alebo ak tomu tak nie je, v dvadsiaty deň od ich zverejnenia v Úradnom
vestníku Európskych spoločenstiev.
Smernica nie je na rozdiel od nariadenia priamo aplikovateľná. Smernica je záväzná pokiaľ
ide o cieľ, ktorý je možné dosiahnuť vydaním vnútroštátneho predpisu toho ktorého
členského štátu a to v stanovenej lehote. Voľba formy a spôsobu implementácie smernice do
národného poriadku je vecou štátu. Existujú tzv. rámcové a dcérske smernice. Pre smernicu
teda nie je charakteristický priamy účinok. Smernica nie je záväzná pokiaľ ide o jej obsah,
platí však pravidlo, že zákazy upravené smernicou by sa mali doslovne prevziať
(transponovať) aj do vnútroštátneho právneho predpisu. Smernice môžu byť záväzné len pre
niektoré členské štáty alebo pre všetky. Smernice sa môže dovolávať jednotlivec (občan)
podaním žaloby na ESD proti členskému štátu, ktorý si nesplnil svoje povinnosti za
predpokladu, že sú splnené nasledujúce podmienky:
• márne uplynutie lehoty stanovenej na jej transpozíciu (prevedenie do národného
právneho poriadku),
• jednoznačnosť a bezpodmienečnosť v nej uvedených pravidiel určených jednotlivcom.
Jednotlivec (občan) môže v konečnom dôsledku žiadať aj náhradu škody za predpokladu, že:
• smernica zakladá právo jednotlivca,
• smernica nebola prevedená, jednotlivcovi vznikla preukázateľná škoda,
• je zrejmá (dokázateľná) príčinná súvislosť medzi neprevedením smernice a
vzniknutou škodou.
Rozhodnutie je právny akt, ktorý je (na rozdiel od odporúčaní a stanovísk), záväzný. Od
nariadenia sa líši svojím individuálnym charakterom. Rozhodnutie je záväzné pre toho, komu
je adresované, teda pre toho, kto je v rozhodnutí označený ako adresát. Pod označením
adresáta sa však nechápe ten, o kom je len bežná zmienka v obsahu právneho aktu. Podobne
ako nariadenie, priamy účinok má aj rozhodnutie. Na jeho aplikáciu preto nie je potrebný
implementačný vnútroštátny právny predpis.
Odporúčanie a stanovisko je právne nezáväzný akt. Má politický a morálny význam. Súdy
členských štátov však pri posudzovaní jednotlivých prípadov musia brať do úvahy príslušné
odporúčania a stanoviská. Ide najmä o tie, ktoré pomáhajú pri interpretácii iných národných
opatrení, prijatých na ich implementáciu alebo tam, kde nahrádzajú sekundárne právo.
6
http://ec.europa.eu/eu_law/introduction/what_decision_sk.htm
20
Medzi atypické právne akty –tie, ktoré nie sú vymenované v Zmluve o Európskom
spoločenstve) patria:
• uznesenia,
• programy,
• ďalšie právne akty, ktorých štruktúra nie je v Zmluve o ES upravená.
Hlavnou funkciou acquis communautaire je podľa článkov 2 a 3 Zmluvy o ES podporovanie
a dosiahnutie cieľov ekonomickej integrácie medzi členskými štátmi zjednotením národných
trhov, niektorých spoločných politík a úzkou koordináciou národných politík.
3.2 Únijné právo
Únijné právo (právo Európskej únie) je súčasťou Európskeho práva. Obsahuje systém
právnych noriem, ktoré upravujú problematiku II. a III. piliera, teda problematiku spoločnej
zahraničnej a bezpečnostnej a politiky a problematiku policajnej a justičnej spolupráce v
trestných veciach7
Na rozdiel od komunitárneho práva, ktorého sa jednotlivec (občan) môže dovolať
bezprostredne pred národnými súdmi členských štátov Spoločenstva, Únijné právo má s
medzinárodným právom viac spoločných znakov. Právne akty Únijného práva (rámcové
rozhodnutia, rozhodnutia, spoločné postoje, dohody) nie sú priamo záväzné v členských
štátoch EU a preto sa musia transformovať do vnútroštátnych právnych systémov. Zmluva o
Európskej únii je zmluvou medzinárodného práva verejného. V prípade Únijného práva nejde
o nadnárodný systém práva. Tiež spôsob prijímania právne záväzných aktov je v súlade so
spôsobom zaužívaným podľa medzinárodného práva verejného.
Právo EÚ8 predstavuje samostatný právny systém ,ktorý platí na území jej členských
štátovpopri ichvnútroštátnom práve. Nie je súčasťou vnútroštátneho právneho
poriadkučlenských štátov, naopak vystupuje samostatne, preto neraz nastane situác
ia, že právna norma Európskej únie a právna norma niektorého členského štátu si
vzájomneodporujú. Vprípade vzniku kolízie medzi právnymi normami Európskej ú
nie a právnymi normami niektorého členského štátu sa prednostne aplikuje právo EÚ a na
vnútroštátnu právnu normu sa neprihliada.
Agrárne právo EÚ predstavuje súbor právnych noriem upravujúcich rôzne oblasti
týkajúce sa multifunkčného poľnohospodárstva (fytosanitárne právo, veterinárne právo,
potravinové právo, právo ekologického poľnohospodárstva, právo podnikania
v poľnohospodárstve, právo upravujúce štrukturálnu politiku a rozvoj vidieka, právo obchodu
s agrárnymi komoditami).
7
Pôvodne problematika III. piliera zahŕňala spoluprácu v oblasti vnútra a spravodlivosti, avšak prehlbovaním
európskej integrácie sa viaceré otázky tejto spolupráce, napr. azyl, prisťahovalectvo, vízová politika, utečenci,
uznávanie a výkon súdnych i mimosúdnych rozhodnutí, spolupráca pri získavaní dôkazov (presunuli do I.
piliera).
8
Rumanovská, Ľ. a kol.: Poznaj EÚ, si jej súčasťou , 2012 str. 111.
21
4 Tvorba práva - legislatívny proces pri prijímaní agrárnej legislatívy
Súčasná právna úprava tvorby práva EÚ, kde existujú osobitné postupy na
tvorbu primárneho a sekundárneho práva, sa nachádzajú v Zmluve o Európskej únii a v
Zmluve o fungovaní Európskej únii.
4.1 Tvorba primárneho práva Európskej únie
Tvorbu primárneho práva upravuje článok 48 Zmluvy o Európskej únii (ZEU). Tu
sa rozlišuje riadny a zjednodušený revízny postup. Ide o postupy, ktorými je možné
prijať zmeny v rámci primárneho práva podobné tým, ktoré priniesla Amsterdamská zmluva,
resp. Zmluva z Nice, či Lisabonská zmluva.
Riadny revízny postup
Vláda každého členského štátu, Európsky parlament alebo Komisia môžu predložiť Rade
návrhy na zmenu primárneho práva. Rada následne postúpi tieto podnety Európskej rade a
oznámi ich národným parlamentom. Ak Európska rada po porade s Európskym parlamentom
a Komisiou prijme jednoduchou väčšinou rozhodnutie v prospech navrhovaných zmien,
predseda Európskej rady zvolá konvent pozostávajúci:
• zo zástupcov národných parlamentov,
• hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov,
• Európskeho parlamentu,
• Komisie,
• príp. Európskej centrálnej banky, ak sa zmeny týkajú aj menovej oblasti.
Konvent preskúma návrh zmien a prijme konsenzom odporúčanie pre konferenciu zástupcov
vlád členských štátov. Túto zvoláva predseda Rady, aby rozhodla vzájomnou dohodou o
navrhovaných zmenách. Ak dospejú k vzájomnej dohode, navrhované zmeny podliehajú
ratifikácii členských štátov v súlade s ich ústavnými požiadavkami.
Ak návrh ratifikujú do dvoch rokov od jeho podpisu 4/5 členských štátov a jeden alebo viac
štátov sa stretnú s ťažkosťami, vec sa predloží Európskej rade.
Zjednodušený revízny postup
Tento postup sa použije vtedy, ak sa navrhované zmeny týkajú vnútorných politík a činností
EÚ podľa tretej časti ZFEÚ (najrozsiahlejšia časť ZFEÚ, má až 24 hláv). V tomto prípade sa
Európska rada uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom, Komisiou, príp.
Európskou centrálnou bankou o predloženom návrhu, ktorý jej priamo predloží Európsky
parlament, Komisia alebo vláda členského štátu (nemusia ísť cez Radu). Následne schválený
návrh podlieha ratifikácii v členských štátoch v súlade s ich ústavnými tradíciami.
22
Obrázok II. 3 Tvorba primárneho práva EÚ
Zdroj: Rumanovská, Ľ. a kol.: Poznaj EÚ, si jej súčasťou. Nitra: SPU, 2012, s. 122.
4.2 Tvorba sekundárneho práva EÚ
Na tvorbu sekundárneho práva Európskej únie existujú dva základné postupy, a to:
1. riadny legislatívny postup.
2. mimoriadny legislatívny postup
Riadny legislatívny postup
Je upravený v čl. 249 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Riadny legislatívny postup
sa použije vždy vtedy, ak nie je uvedený iný postup, ktorým sa má daný právny akt
prijať. V riadnom
legislatívnom
postupe
prijíma
Rada EÚ spolu s Európskym
parlamentom legislatívne akty, najmä nariadenia, smernice a rozhodnutia. Právne akty
prijaté riadnym legislatívnym postupom podpisuje predseda Európskeho parlamentu a
predseda Rady (EÚ).
23
Obrázok II. 4
Zdroj: Rumanovská, Ľ. a kol.: Poznaj EÚ, si jej súčasťou. Nitra: SPU, 2012, s. 123.
24
Okrem riadneho legislatívneho postupu poznáme tzv. mimoriadny legislatívny postup. Ide o
prijatie legislatívneho aktu Radou za účasti Európskeho parlamentu alebo Európskym
parlamentom za účasti Rady. Podľa čl. 289 ZFEÚ v osobitných prípadoch ustanovených
zmluvami predstavuje prijatie nariadenia, smernice alebo rozhodnutia Európskym
parlamentom za účasti Rady alebo prijatie Radou za účasti Európskeho parlamentu
mimoriadny legislatívny postup.
Pod pojmom „za účasti“ treba rozumieť, že sa vyžaduje buď súhlas tohto druhého orgánu
alebo je potrebné vec s ním aspoň prekonzultovať. V konkrétnom prípade stanovuje postup
primárne právo.
Príklad mimoriadneho legislatívneho postupu Európskeho parlamentu. Podľa čl. 228 ZFEÚ
Európsky parlament z vlastnej iniciatívy a v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom
na základe stanoviska Komisie a so súhlasom Rady prijme prostredníctvom nariadení štatút
a všeobecné podmienky výkonu funkcií ombudsmana.
Príklad mimoriadneho legislatívneho postupu Rady. Podľa čl. 19 ZFEÚ Rada môže, bez
toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia zmlúv a v rámci právomocí, ktorými je
poverená Únia, po udelení súhlasu Európskeho parlamentu, jednomyseľne v súlade s
mimoriadnym legislatívnym postupom prijať opatrenia na boj proti diskriminácii
založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo
viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii.
Právne akty prijaté mimoriadnym legislatívnym postupom podpisuje predseda inštitúcie, ktorá
ich prijala.
Iba tie právne akty, ktoré sú prijaté riadnym alebo mimoriadnym legislatívnym postupom, sa
nazývajú legislatívne právne akty.
Nelegislatívne právne akty sú také právne akty, ktoré sú prijaté mimo rámca legislatívnych
procesov, či už riadneho alebo mimoriadnych. Na nelegislatívne právne akty sa nevzťahuje
ani povinnosť zasielania ich návrhov národným parlamentom za účelom preskúmania ich
súladu s princípom subsidiarity. Táto povinnosť je stanovená iba voči legislatívnym aktom.
Nelegislatívne právne akty podpisuje predseda inštitúcie, ktorá ich prijala. Nelegislatívne
akty, ktoré neuvádzajú komu sú určené, sa uverejňujú v Úradnom vestníku EÚ. Ak sú určené
konkrétnym subjektom, nezverejňujú sa v Úradnom vestníku EÚ, ale sa doručujú svojim
adresátom.
Aj tieto právne akty nadobúdajú účinnosť dňom, ktorý je v nich uverejnený, inak 20. dňom od
publikácie, ak sa zverejňujú v Úradnom vestníku EÚ. Ak sa nezverejňujú v Úradnom
vestníku EÚ, nadobúdajú účinnosť dňom ich doručenia adresátovi, ak v nich nie je
ustanovené inak.
Takýmito nelegislatívnymi aktmi, ktoré sa zverejňujú v Úradnom vestníku EÚ sú napr.
delegované právne akty alebo vykonávacie právne akty, ktoré vydáva Komisia.
25
4.3 Úradný vestník Európskej únie
Úradný vestník EÚ je zbierka právnych predpisov Európskej únie. Pozostáva z dvoch
hlavných sérií a jednej vedľajšej série:
• séria L obsahuje právne predpisy,
• séria C obsahuje informácie a oznámenia,
• séria S obsahuje ako vedľajšia séria informácie o verejných tendroch.
Séria L Úradného vestníka Európskej únie obsahuje právne akty Európskej únie ako napr.:
• nariadenia;
• smernice,
• rozhodnutia,
• odporúčania,
• stanoviská,
• medzinárodné zmluvy uzavreté medzi EÚ a tretími krajinami,
• medziinštitucionálne dohody,
• právne akty prijaté v rámci Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
Séria C Úradného vestníka Európskej únie obsahuje rôzne informácie a oznámenia, napr.:
• rozhodnutia Súdneho dvora EÚ,
• informácie zo zasadnutia Európskeho parlamentu,
• otázky a odpovede predložené Rade a Komisii zo strany Európskeho parlamentu,
• výmenný kurz eura,
• schválenie štátnej pomoci,
• stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,
• oznamy o výberových konaniach na pracovné miesta v inštitúciách EÚ,
• výzvy na predkladanie návrhov projektov podporovaných zo zdrojov EÚ.
Séria S Úradného vestníka Európskej únie obsahuje informácie o výberových konaniach
a tendroch.
Úradný vestník Európskej únie je dostupný v papierovej alebo elektronickej podobe.
V elektronickej podobe je Úradný vestník Európskej únie dostupný na CD nosiči alebo online. On-line verzia je dostupná na webovej lokalite Eurlex <http://eurlex.europa.eu/sk/index.htm>.
On-line Úradný vestník EÚ je dostupný vo všetkých jazykových mutáciách, t. j. v 24
úradných jazykoch Európskej únie. Webová lokalita umožňuje vyhľadávanie právnych
predpisov podľa rôznych kritérií (slov, dátumu, čísla dokumentu a pod.). Okrem toho
umožňuje prístup k primárnemu právu EÚ, medzinárodným zmluvám, pripravovaným
návrhom právnych predpisov, judikatúre Súdneho dvora a aj k platným právnym predpisom
sekundárneho práva.
Séria S Úradného vestníka EÚ je publikovaná on-line v podobe Dodatku k Úradnému
vestníku EÚ <http://ted.europa.eu/TED/main/HomePage.do>. Databáza poskytuje prístup
k dokumentov za obdobie posledných piatich rokov. Aj táto databáza je dostupná vo všetkých
úradných jazykoch Európskej únie.
26
III. Kapitola
Pozemkové vzťahy na Slovensku a vo vybraných krajinách EÚ
Úvod
1
Štruktúra pôdneho fondu EÚ
2
Pramene pozemkového práva
3
Vlastnícke vzťahy k poľnohospodárskej pôde
4
4.1
4.2
Užívacie vzťahy k poľnohospodárskej pôde
Právna úprava nájmu poľnohospodárskej pôdy všeobecne
Právna úprava podnikateľského nájmu poľnohospodárskej pôdy
5
5.1
Spôsob stanovenia ceny poľnohospodárskej pôdy na Slovensku
Cena nájmu poľnohospodárskej pôdy na Slovensku
6
6.1
6.2
6.3
6.4
6.5
Evidencia nehnuteľností
História evidencie nehnuteľností
Kataster nehnuteľností
Štátna správa na úseku katastra
Katastrálne konanie
List vlastníctva
27
Úvod
Otázky týkajúce sa právnej úpravy pozemkových vzťahov sú vo výlučnej pôsobnosti
národného práva jednotlivých členských štátov EÚ. Každý členský štát si môže otázku
vlastníckeho práva upraviť samostatne zákonom, čo vyplýva aj z čl. 345 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie a čl. 17 Charty základných práv Európskej únie.
Pokiaľ porovnávame pozemkové právo v jednotlivých štátoch EU-28, zistíme, že existuje
veľa prístupov v právnej úprave pozemkového vlastníctva ako aj v právnej úprave užívania
poľnohospodárskej pôdy.
O pozemkovej politike síce rozhodujú vlády a parlamenty jednotlivých štátov avšak politika
EÚ ich svojim spôsobom ovplyvňuje.
V pozemkovom práve , sa vyskytujú mnohé problémy, akými sú napr. pozemkové úpravy,
územné plánovanie, vyvlastnenie pôdy, rozdrobenosť vlastníctva k poľnohospodárskej pôde
a pod. Toto sa samozrejme týka aj Slovenska.
Pozemkové právo (Land Law, Droit fonciere, Bodenrecht) na Slovensku je samostatným
právnym odvetvím.
Pozemkovo - právne vzťahy nie je možné zaradiť výlučne do verejného práva a ani do práva
súkromného. Ide o vzťahy zmiešané, nakoľko časť z nich sa dotýka verejnoprávneho sektoru
a časť súkromnoprávneho sektoru. Ide o uzavretý systém odlišujúci sa od ostatných právnych
odvetví. Je to sústava právnych noriem, ktoré regulujú právne vzťahy dotýkajúce sa výlučne
pozemkových vzťahov ako svojráznych právnych vzťahov, ktoré sú charakterizované svojim
účelom, poslaním, ale aj zásadami a metódou usporadúvania. Predmetom pozemkového
práva sú spoločenské vzťahy , ktorých objektom je pôda
Pozemkové právo charakterizujú najmä nasledovné znaky:
a) vždy sa dotýkajú pôdy
b) vždy sa dotýkajú vlastníckych pomerov (Vlastníctvo je základným a neoddeliteľným
znakom pozemkovo právnych vzťahov).
Medzinárodné dokumenty zaoberajúce sa pôdou zdôvodňujú význam a funkcie pôdy
a vyzývajú verejnosť, ale najmä štáty a ich vlády, aby ochraňovali a zveľaďovali tento pre
človeka nenahraditeľný a neobnoviteľný prírodný zdroj.
K najdôležitejším dokumedntom patrí :
Európska charta o pôde (1972),
Svetová charta o pôde (1981),
Svetová pôdna politika (OSN 1982),
Program OSN pre životné prostredie (Nairobi 1982),
Agenda 21 (Rio de Janeiro 1992)
Odporúčanie Rady Európy č. R (92)8 zamerané na ochranu, výskum a monitoring pôdy zo
dňa 18. mája 1992, ktoré opakovane zdôrazňujú potrebu aktívnejšieho postupu vlád pri
ochrane a zveľaďovaní pôdy.
28
Podľa dokumentov OSN a Rady Európy je pôda spoločným bohatstvom občanov štátu,
súčasne je pôdnym zdrojom Zeme a tým aj predmetom medzinárodného záujmu. Preto je
potrebné pôdu všestranne chrániť zabezpečením základnej starostlivosti o jej kvalitu
a kvantitu a to zo strany občanov i štátu, pretože starostlivosť o pôdu je prejavom vyspelosti
štátu a kultúrnej úrovne jeho obyvateľstva a jej zveľaďovanie, zúrodňovanie a ochrana patrí k
existenčným povinnostiam človeka a spoločnosti.
V intenciách Európskej charty o pôde a Svetovej charty o pôde je potrebné zabezpečiť
starostlivosť o pôdu, spôsob využívania jednotlivých poľnohospodárskych druhov pozemkov
a zaviesť do správnej poľnohospodárskej praxe systém striedania plodín s rôznymi
biologickými vlastnosťami, pestovateľskými nárokmi (obilniny, vikovité, okopaniny)
a požiadavkami na agrotechniku (hlbšie kyprenie pôdy pre cukrovú repu)
V pozemkovo právnych vzťahoch má dôležitú funkciu štát, keďže svojimi rozhodnutiami
a aktívnou účasťou zasahuje do usporadúvania pozemkových vzťahov. Za základ systému
pozemkového práva považujeme právny režim vlastníka.
1 Štruktúra pôdneho fondu v krajinách EU
Základné údaje o rozlohe krajiny a výmery poľnohospodárskej a ornej pôdy prináša tabuľka
III.1. K najväčším krajinám EU –28 patria Francúzsko, Španielsko a Švédsko, naopak
najmenšími krajinami sú Cyprus, Luxembursko a Malta. Najväčšiu výmeru
poľnohospodárskej pôdy má Veľká Británia (70%), Maďarsko (65%) a Dánsko (64%).
Najmenší podiel poľnohospodárskej pôdy k celkovej rozlohe krajiny má Švédsko (8%)
a Fínsko (7%).
Tabuľka III. 1 Štruktúra pôdneho fondu v krajinách EU –28 ( mimo Chorvátska)
Krajina
Belgicko
Česká republika
Dánsko
Nemecko
Estónsko
Grécko
Španielsko
Francúzsko
Írsko
Taliansko
Cyprus
Litva
Lotyšsko
Luxembursko
Maďarsko
Malta
Rozloha
krajiny
tis ha
3028
7727
4240
34895
4239
13065
49950
54703
6889
29412
925
6229
6268
256
8961
32
Podiel poľ.
pôdy na
Podiel ornej
Poľnohospodárska Orná pôda
celkovej
pôdy na poľ.
pôda v tis ha
tis. ha
rozlohe krajiny
pôde
1386
844
46%
61%
3606
2703
47%
75%
2712
2481
64%
91%
17035
11903
49%
70%
770
517
18%
67%
3805
2670
29%
70%
25690
12608
51%
49%
29632
18305
54%
62%
4307
1205
63%
28%
14710
7744
50%
53%
136
87
15%
64%
1734
1092
28%
63%
2837
1877
45%
66%
129
60
50%
47%
5864
4502
65%
77%
10
9
31%
90%
29
Holandsko
3378
1924
1099
57%
57%
Rakúsko
8275
3263
1379
39%
42%
Poľsko
30430
15906
12085
52%
76%
Portugalsko
9147
3722
1418
41%
38%
Slovinsko
2014
509
176
25%
35%
Slovensko
4903
1941
1357
40%
70%
Fínsko
30460
2267
2234
7%
99%
Švédsko
41034
3201
2687
8%
84%
V. Británia
24082
16761
5484
70%
33%
Bulharsko
10877
5331
3297
49%
62%
Rumunsko
22899
14264
9017
62%
63%
Zdroj: Europe in figures. Eurostat yearbook 2006-2007. Eurostat statistical books. Luxembourg: Office for
Officiel Publications of European Communities, 2007, s. 290 ISBN 1681-4789
Celková rozloha Chorvátska, ktoré nie je zahrnuté v tabuľke, nakoľko sa stalo členom EU až
v roku 2013 predstavuje 56542 km2. V roku 2010 (podľa správy Svetovej banky z r.2010)
poľnohospodárska pôda pokrývala 23% a orná pôda 15,4 % celkovej plochy Chorvátska .
2 Pramene pozemkového práva
Keďže na Slovensku neexistuje jednotný pozemkový kódex,
pozemkové vzťahy sú
obsiahnuté vo viacerých právnych predpisoch a to najmä :
• Ústava SR, č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 229/1991 Zb. v znení zmien o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku, v znení zákona č. 11/1994 Z. z. a v znení neskorších
predpisov
• Zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších predpisov
• Zákon č.161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám
a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam
• Zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových
nárokov v družstvách , v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov
• Nariadenie vlády č.389/2005 Z z o správnej farmárskej praxi
• Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene
zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného
prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam – katastrálny zákon v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách
30
•
•
•
•
•
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku v znení neskorších predpisov
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty
pozemkov a porastov na nich pre účely pozemkových úprav
Zákon č.582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov
Zákon č. 504/2004 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 64/1997 Z. z.o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a
vyporiadaní vlastníctva k nim
Okrem uvedených právnych predpisov , treba uviesť aj ďalšie predpisy, ktoré majú širší,
celospoločenský význam a sú dôležitým prameňom práva pre oblasť vlastníckych a užívacích
vzťahov k poľnohospodárskej pôde. Ide o nasledovné právne predpisy:
• Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov
• Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov
Základné ustanovenia o pozemkovom vlastníctve sú obsiahnuté v Ústave SR. Ústava SR
v článku 20 zakotvuje, že každý občan má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Platí zásada, že všetci vlastníci
majú rovnaké práva a povinnosti . Táto zásada vyplýva zo zákona č.23/1991 Zb. (Listina
základných práv a slobôd ). Nijaký zákon neobmedzuje občana v tom, aký veľký majetok
môže vlastniť a teda ani koľko pôdy (v akej výmere) môže mať. Uvedené ustanovenie
o vlastníctve takýmto spôsobom vlastne deklaruje opak k predchádzajúceho stavu, ktorý pred
rokom 1990 obmedzoval výmeru pôdy i rozsah iného majetku pokiaľ išlo o vlastníctvo
občanov. Čl. 4 Ústavy SR určuje, ktorý majetok môže byť iba vo vlastníctve štátu. Sú to
jaskyne, nerastné suroviny, vodné toky, prírodné liečivé zdroje a podzemné vody.
3 Vlastnícke vzťahy k poľnohospodárskej pôde
Ako už bolo uvedené, z článku 345 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a z článku 17 Charty
základných práv Európskej únie vyplýva, že každý členský štát EÚ ,si môže otázku
vlastníckeho práva upraviť samostatne vlastnou právnou úpravou.
Vlastnícke právo je základným a najdôležitejším vecným právom. Pojem vlastníctva je
vymedzený v občianskom zákonníku. Vlastnícke právo je subjektívne právo vlastníka
v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať, užívať a disponovať s ním. Toto
právo nie je závislé od žiadneho iného práva ďalšieho subjektu k tej istej veci. Vlastnícke
právo je absolútnym a výlučným právom vlastníka nakladať s vecou podľa svojej úvahy.
To však neznamená úplnú neobmedziteľnosť vlastníckeho práva. Ústava Slovenskej
republiky vo svojom článku 20 ods.3 hovorí, že vlastníctvo zaväzuje. Z toho vyplýva, že
vlastník má nielen práva ale aj povinnosti. Pri výkone svojho vlastníckeho práva musí
31
vlastník brať zreteľ aj na záujmy iných. Vlastník musí brať ohľad na životné prostredie,
ľudský život a zdravie a pod. Súčasný právny poriadok zakotvuje rovnosť všetkých foriem
vlastníctva.
Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje. Ako sme už uviedli ,vlastník je oprávnený predmet svojho vlastníctva
• držať (ius possidendi)
• užívať a poberať plody (ius utendi a ius fruendi),
• disponovať s predmetom vlastníctva (ius disponendi).
Právo držby patrí medzi základné práva vlastníka, i keď držiteľom veci môže byť aj
osoba odlišná od vlastníka veci.
Užívať, požívať jeho plody a úžitky znamená, že prostredníctvom tohto oprávnenia vlastník
realizuje úžitkovú hodnotu veci. Táto realizácia spočíva tak v užívaní, t.j. prisvojovaní si
podstaty i úžitkových vlastností veci, ako aj v prisvojovaní si úžitkov a plodov veci. Vlastník
je oprávnený vec užívať pre svoje potreby, potreby svojej rodiny, takisto však môže
prenechať vec do užívania inej osobe (prenájom, vypožičanie). Vlastník je oprávnený si
privlastniť prírastky z vecí, ktoré dávajú plody a úžitky. Pri typicky plodonosných veciach
ako sú napr. rastliny a domáce zvieratá sa hovorí o prirodzených plodoch. Ale môžu prinášať
aj úžitky ako napr. úroky z vkladu na vkladnej knižke.
Právo vlastníka nakladať s predmetom vlastníctva, teda disponovať s ním znamená, že ho
môže previesť (predať, darovať, zameniť, zriadiť o ňom závet, založiť ho, zaťažiť vecným
bremenom, dať do nájmu, vypožičať ho, atď). Disponovanie s vecou vlastníkovi umožňuje
využiť hospodársku hodnotu vecí. Vlastník svoje právo nakladať s vecou realizuje
prostredníctvom právnych úkonov. Ide buď o dvojstranné právne úkony (zmluvy) alebo
jednostranné (závet, opustenie veci). Výsledkom využitia tohto práva je spravidla zmena
v osobe vlastníka veci. Vlastník môže s vecou nakladať aj iným spôsobom. Môže ju
prenechať do užívania inému a pokiaľ osobitný predpis neurčuje inak, môže vec aj zničiť.
Spoluvlastníctvo
Ak vlastníctvo k tej istej veci patrí dvom alebo viacerým osobám, ide o spoluvlastníctvo.
Poznáme dve formy spoluvlastníctva a to:
a) spoluvlastníctvo podielové
Podielové spoluvlastníctvo je právny vzťah, v ktorom je jedna vec v spoločnom vlastníctve
viacerých osôb. Charakteristickým znakom je, že mieru práv a povinností spoluvlastníkov
určujú ich podiely. Podiely predstavujú ideálnu časť veci patriacu jednotlivým vlastníkom.
Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je ustanovené inak, sú podiely
všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť medzi
fyzickými osobami navzájom, medzi fyzickými a právnickými osobami a medzi fyzickými
32
osobami a štátom. Podielové spoluvlastníctvo vzniká všetkými spôsobmi, ktorými môže
vzniknúť výlučné vlastníctvo.
b) bezpodielové spoluvlastníctvo
Môže vzniknúť len medzi manželmi. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko,
čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania
manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa
svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí
vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu
nástupcovi pôvodného vlastníka.
Domnelé vlastníctvo a neznámy vlastník
Pojem domnelé vlastníctvo upravil zákon SNR č.293/1992 Zb. o úprave niektorých
vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. Pokiaľ sa podľa tohto zákona priznalo domnelé
vlastníctvo k pozemkom, je právoplatné.Od účinnosti zákona o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom (zákon č.180/1995 Z.z. v znení neskorších zmien ) sa
už domnelé vlastníctvo nepriznáva, také pozemky sa evidujú ako pozemky nezistených
vlastníkov.
Pojem neznámy vlastník
Samotný pojem neznámi vlastníci je zlúčeninou dvoch skupín vlastníkov. Jedna obrovská
skupina sú známi vlastníci s neznámym pobytom (poznáme iba údaje uvedené v pozemkovej
knihe, neuvedené adresy ani dátumy narodení atď.). Druhá malá skupina je skupina
neznámych vlastníkov (stratené alebo zničené – vyhorené, vytopené – pozemkovoknižné
vložky). V programovom vyhlásení vlády sa uvádza hybridné slovné spojenie pôda
neidentifikovaných vlastníkov, za ktorú možno považovať iba tú malú druhú skupinu.
Jedná sa o vlastníka, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností, ale nie je známe miesto jeho
trvalého pobytu alebo sídlo , nežijúci vlastník, po ktorom sa už dedičské konanie uskutočnilo,
ale dedičské rozhodnutie sa z nejakých príčin doteraz nedostalo do centrálnej evidencie
katastra; nežijúci vlastník, po ktorom nebolo prerokované dedičstvo, pretože ak v minulosti
pozemky užívala socialistická organizácia, v niektorých prípadoch sa takáto pôda nezahŕňala
do dedičského konania.
Pozícia vlastníkov pri uplatňovaní ich práv je rôzna, a to z hľadiska ich iniciatívy a
spôsobilosti preukázať svoje vlastnícke práva. Časť vlastníkov zostáva z rôznych dôvodov v
pasívnej polohe, často i v prípadoch, keď by vedeli svoje vlastníctvo preukázať.
Podľa výročnej správy SPF 2012 asi 13,75 % poľnohospodárskej pôdy na Slovensku patrí
neznámym, nezisteným vlastníkom.
33
Predmet vlastníctva
Predmetom vlastníctva môžu byť veci. Veci sú hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily,
ktoré slúžia potrebe ľudí9. Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
Poľnohospodársky pôdny fond (nehnuteľnosť) tvoria poľnohospodárske pozemky, ktoré sú
v katastri nehnuteľností členené na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a
trvalé trávne porasty. Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré slúžia
na zabezpečenie účelu využívania jednotlivých druhov pozemkov.
Vecné bremená
V súvislosti s výkladom vlastníctva je dôležité vysvetliť pojem „vecné bremeno,“ ktoré je
zaradené v občianskom zákonníku medzi vecné práva, práva, ktoré sa vzťahujú na určitú vec
a nie na subjekty tohto vzťahu ako je to napr. pri záväzkovom práve. Občiansky zákonník
vymedzuje pojem vecného bremena ako právo k cudzím veciam takto (§ 151 n): Vecné
bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech tretej osoby (v prospech niekoho
iného) tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo
patria určitej osobe.
Vecné bremeno má trvalý charakter, je zákonom chráneným právom a je spojené priamo
s vlastníctvom k nehnuteľnosti. Ak sa aj mení vlastník nehnuteľnosti, nadobúdateľ preberá
povinnosti súvisiace s vecným bremenom. Ak má sused právo prechodu cez dvor do priľahlej
záhrady, toto právo prechodu zostáva, aj keď sa zmení vlastník dvora. Vecné bremeno sa
môže viazať len na konkrétnu osobu a iba táto osoba môže právo z vecného bremena
používať, vecné bremeno sa môže viazať nie na osobu, ale na nehnuteľnosť, napríklad cez
pole bude prechod k prameňu minerálnej vody a toto vecné bremeno dohodne obec
s vlastníkom pozemku, a to pre prechod verejnosti.
Občiansky zákonník neuvádza ani ako príklad, o aké vecné bremená môže ísť. Uvádza formy
vzniku, a to :
• zo zákona; príkladom vecného bremena zo zákona je uloženie podzemného vedenia
(kábel, vodovod, plynovod) do pozemku, ktorým prechádza. Zákon umožňuje
prevádzkovateľovi zriadiť takého vedenie a udržiavať ho. Vtedy hovoríme o legálnych
vecných bremenách. Podmienky kladenia a užívania takého vedenia upravuje zákon,
ktorý zohľadňuje aj práva vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti, vrátane nárokov na
náhradu škody;
• rozhodnutím príslušného orgánu; to budú rozhodnutia o vyvlastnení (stavebný úrad)
alebo rozhodnutie súdu;
• písomnou zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti; pre
právoplatnosť vecného bremena pri zmluve je podmienkou jej vklad do katastra
nehnuteľností a právo sa nadobúda až týmto vkladom;
9
Lazar,J.a kol. Občianske právo hmotné, tretie prepracované vydanie ISBN 80-8078-084-6
34
•
•
na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou
dedičov;
vydržaním práva vecného bremena, ak sa oprávnenie užívalo nepretržite a nerušene 10
rokov podľa predpisov o vydržaní.
Povinnosti z vecného bremena upravuje § 151 n) Občianskeho zákonníka, ak sa účastníci
nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu
oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravu.
Ak ale pozemok takto užíva aj jeho vlastník, je povinný tieto náklady znášať primerane podľa
miery spoluužívania.
Zánik vecného bremena môže nastať :
a) zo zákona,
b) rozhodnutím príslušného orgánu,
c) písomnou zmluvou.
Ak právo z vecného bremena patrí určitej osobe, toto právo zanikne najneskôr jej smrťou ( pri
právnickej osobe zánikom). Pri pozemkoch zanikne vecné bremeno aj vtedy, ak dôjde ku
zmene jej podstaty, napr. pri brehu rieky niektorými melioračnými opatreniami. Pokiaľ sa
použije prechodne pozemok na iný účel, napríklad na zriadenie nového vedenia káblami či
potrubiami, výkon oprávneného prechodu ako práva z vecného bremena sa dočasne preruší,
alebo obmedzí, avšak po skončení prác vecné bremeno trvá ďalej.
Držba (Possessio)
Držba, je faktická všeobecná moc nad vecou . Podľa rímskeho práva držba vychádza z
presvedčenia,že faktický stav zodpovedá stavu právnému - držba je v tomto zmysle
považovaná za prejev vlastníckeho práva, držitelom je predovšetkým vlastník.
Na druhej strane podľa rímskeho práva sa vychádza aj zo skutočnosti, že nemusí být naprostý
súlad mezi stavem právným a faktickým, že držba môže vystupovať svojbytný jav ,čo
znamená , že ak je iný subjekt vlastníkom a iný držitelom veci tak držba ako faktický stav
neni samostatným právom, ale iba skutečnosťou , ktorou se prejevuje vlastnícke právo.
Držbou rozumieme spôsob uplatňovania vlastníckeho práva. To znamená, že pozemok drží
ten, kto voči nemu uplatňuje svoju moc.
Právny režim držby vrátane vydržania ako spôsobu prechodu vlastníctva na nového majiteľa
je upravený Občianskym zákonníkom (držba § 129 až 131 Podľa §129 Občianskeho
zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre
seba. Pri pozemkoch je právo držby uplatňované veľmi bežne najmä tým, kto pozemok
bežne užíva (napríklad aj len formou vecného bremena). Platí pravidlo, že ak je držiteľ so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu pozemok alebo právo voči
pozemku patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa uplatňuje prezumpcia
oprávnenosti, že držba je oprávnená. To je dôležité vtedy, ak je dlhodobo užívateľ v držbe
nerušený a pritom zistí, že jeho vlastníctvo je pochybné. Skutočný vlastník má právo požiadať
takého držiteľa o ukončenie držby, a teda užívania pozemku.
35
Pozemok je v držbe ako objekt právneho vzťahu, ako nehnuteľnosť a v držbe je aj to, čo na
pozemku vzíde. Ak na pozemku postaví držiteľ stavbu, stavba je samostatným objektom
vlastníckeho práva (môže byť oddelené vlastníctvo od pozemku) a ak takú stavbu zriadi nie
vlastník pozemku, ale jeho držiteľ, držiteľovi táto stavba patrí vlastníckym právom. Pozemok
môže byť v držbe aj viacerých osôb, aj manželov, právo držby môže patriť aj štátu alebo
právnickej osobe. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké právo ako
vlastník, pri pôde má najmä právo na plody a úžitky po dobu oprávnenej držby. Oprávneným
držiteľom je ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný o tom, že mu
pozemok alebo právo k nemu patrí.
Pri sporoch o držbu je dôležitou otázkou, či držba je oprávnená. V tom je podstata pre
určenie skutočného vlastníka a právneho vzťahu užívateľa (držiteľa) voči vlastníkovi. Držbou
rozumieme, že držiteľ ovláda pozemok svojou mocou. Dôležité je to, aby to bola dobrá viera
(Bona fide). Napríklad ak niekto začne užívať opustenú záhradku alebo iný pozemok a ani
nevie, kto je jej vlastníkom, má skutočne pozemok v držbe, ale neoprávnenej.
Rozlišujeme oprávneného držiteľa od neoprávneného. Rozdiel spočíva nie v tom, čo vyhlási
taký držiteľ, ale v objektívnej skutočnosti, teda musí preukázať svoju poctivosť. Toto je
dôležité pri súčasnom riešení problémov usporiadania pozemkového vlastníctva pre účely
obnovovania registra evidencie nehnuteľnosti. Napríklad nestačí, aby niekto preukázal, že
dlhodobo, dlhšie ako 10 rokov má tento pozemok v držbe. Treba preukázať dobromyseľnosť,
teda to, ako získal pozemok do držby. Oprávnený držiteľ pozemku má voči pozemku široké
oprávnenie, pozemok môže zhodnotiť, napríklad zriadiť vodovod, vysadiť trvalé porasty
a podobne. Pokiaľ uplatní skutočný vlastník svoje právo a vyžiada si pozemok späť s tým, že
odníme doterajšiemu držiteľovi právo držby, taký oprávnený držiteľ má potom voči
vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na pozemok po dobu
oprávnenej držby a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu pozemku ku dňu jeho
vrátenia. Z § 10 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že obvyklé (bežné) náklady súvisiace
údržbou a prevádzkou sa neuhrádzajú.
Na druhej strane neoprávnený držiteľ je povinný vydať vždy pozemok vlastníkovi spolu
s plodmi, úžitkami, úrodou a musí nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla.
Neoprávnený držiteľ si môže od pozemku oddeliť to, čím ho na svoje náklady zhodnotil,
pokiaľ je to možné bez zhoršenia stavu pozemku. Napríklad si môže vziať vodovodné
zavlažovacie zariadenia.
Spôsoby nadobudnutia vlastníctva
Spôsoby nadobudnutia vlastníctva sú upravené v Občianskom zákonníku v § 132-135.
Podľa tejto právnej úpravy vlastníctvo k veciam a teda aj k poľnohospodárskej pôde je
možné nadobudnúť :
• kúpnou zmluvou,
• darovacou zmluvou,
• zámennou zmluvou,
• dedením,
36
•
•
•
rozhodnutím štátneho orgánu,
reštitúciou,
na základe iných skutočností ustanovených zákonom (vydržaním, v procesoch
privatizácie).
Vlastníctvo k veciam je možno nadobudnúť aj inominátnou, teda nepomenovanou zmluvou ,
avšak takouto zmluvou nie je možné nadobudnúť vlastníctvo k pozemkom.
Pri nadobúdaní vlastníckeho práva zmluvou hovoríme spravidla o prevode vlastníckeho
práva. Medzi najčastejšie spôsoby nadobudnutia vlastníctva k veciam a to tak k hnuteľným
ako aj k nehnuteľným patrí kúpna zmluva.
Kúpna zmluva
Jedným z najčastejších spôsobov nadobúdania vlastníckeho práva k veciam je ich prevod
prostredníctvom kúpnej zmluvy. Právna úprava kúpy a predaja nehnuteľnosti (teda aj
poľnohospodárskej pôdy) sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka o kúpnej zmluve.
Táto právna úprava sa vzťahuje tak na občanov ako aj podnikateľov. Aj keď podnikatelia pri
nadobúdaní vlastníctva k hnuteľným veciam formou kúpnej zmluvy pre účel podnikania sa
riadia obchodným zákonníkom, v prípade ak chcú nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnostiam,
musia sa riadiť Občianskym zákonníkom. Kúpna zmluva je právnym nástrojom,
prostredníctvom ktorého sa prevádza vlastníctvo za odplatu. Z kúpnej zmluvy vznikne
predávajúcemu povinnosť odovzdať predmet kúpy kupujúcemu a kupujúcemu predmet kúpy
prevziať a zaplatiť za ňu predávajúcemu dohodnutú cenu. Podstatnými náležitosťami kúpnej
zmluvy podľa občianskeho zákonníka je dohoda o predmete kúpy a o jeho cene.
Subjekty kúpnej zmluvy musia byť presne určené. Kúpna zmluva, ak je predmetom prevodu
nehnuteľnosť, teda aj poľnohospodárska pôda, musí mať písomnú formu. Podpis
predávajúceho musí byť na kúpnej zmluve overený notárom. Kupujúci by sa mal presvedčiť,
či predávajúci je skutočne vlastníkom predmetného pozemku, čo bude musieť taktiež
preukázať nielen pri uzatváraní zmluvy, ale aj pri vklade vlastníckeho práva
k nadobudnutému pozemku do katastra nehnuteľností. Ak vlastník nehnuteľnosti nie je
plnoletý, musí byť pri uzatváraní kúpnej zmluvy zastúpený. Spravidla pôjde o jeho rodiča,
poprípade o osvojiteľa, opatrovníka alebo o pestúna. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy sa môže
nechať zastupovať aj vlastník, ktorý má plnú spôsobilosť k právnym úkonom. V tomto
prípade vlastník udelí svojmu zástupcovi plnú moc. V nej musí byť uvedený rozsah
oprávnenia.
Predmet kúpy je nutné v kúpnej zmluve u pozemkov určiť predovšetkým uvedením:
• katastrálneho územia, v ktorom sa pozemok nachádza
• parcelného čísla podľa evidencie nehnuteľností
• druhu pozemku
• výmery pozemku
• čísla listu vlastníctva
37
Tieto údaje sú síce uvedené na liste vlastníctva, ale musia sa napísať výslovne aj do zmluvy.
V zmluve je potrebné vysporiadať sa s prípadnými ťarchami. Zvykne sa priamo napísať do
zmluvy, že parcela sa predáva bez ťarchy a že za prípadné ťarchy zodpovedá predávajúci.
Cena predmetu kúpy, ktorá je v zmysle našej právnej úpravy podstatnou náležitosťou
kúpnej zmluvy, môže byť dohodnutá a môže byť odlišná od úradnej ceny.
Podpísaním zmluvy zmluvnými stranami sa stáva kúpna zmluva záväzná pre účastníkov.
Účinnosť však ešte nenadobúda. Vlastníctvo k nehnuteľnosti a teda aj k poľnohospodárskej
pôde vzniká až vkladom do katastra.
Vklad do katastra je upravený v zákone č. 162/1995 Z. z o katastri nehnuteľností v znení
neskorších predpisov. Vklad do katastra nehnuteľností je podmienkou nadobudnutia
účinnosti kúpnej zmluvy o poľnohospodárskej pôde a nehnuteľnostiach vôbec. Vklad má
konštitutívny význam. To znamená, že momentom vkladu sa nadobúda vlastníctvo ku
kúpenej poľnohospodárskej pôde. Návrh na vklad sa podáva na správe katastra v ktorej
územnom obvode sa poľnohospodárska pôda nachádza. Z návrhu na vklad musí byť zrejmé,
kto podáva návrh, čoho sa týka a čo sa navrhuje. V konaní o povolenie vkladu je návrh
preskúmavaný správou katastra predovšetkým z hľadiska oprávnenia navrhovateľa nakladať
s predmetom kúpnej zmluvy t.j. s parcelou (pôdou). Ďalej, či bola kúpa pôdy vykonaná
v predpísanej forme a či sú prejavy vôle navrhovateľov dostatočne určité a zrozumiteľné.
Zároveň správa katastra skúma, či navrhovatelia nemajú obmedzenú zmluvnú voľnosť. To sa
overí predovšetkým predložením kúpnej zmluvy spísanej o predaji pôdy, ktorá má všetky
predpísané náležitosti, je riadne vlastnoručne podpísaná predávajúcim a kupujúcim a podpisy
predávajúcich sú overené. Keď sa preukáže správnosť údajov v návrhu na vklad, pravosť
vlastnoručných podpisov správa katastra vklad povolí.
Darovacia zmluva
Darovacou zmluvou darca predmet daru bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému
a obdarovaný dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť vždy písomná, ak je
predmetom daru nehnuteľnosť, pri hnuteľnej veci iba vtedy, ak nedôjde k odovzdaniu a
k prevzatiu veci pri darovaní. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej má prísť k
prevzatiu až po darcovej smrti.
Vlastníctvo k nehnuteľnosti (teda aj k poľnohospodárskej pôde) obdobne ako pri kúpe,
prechádza z darcu na obdarovaného vkladom do katastra. Darovacia zmluva musí obsahovať
náležitosti ako sú uvedené aj pri popise kúpnej zmluvy. Táto zmluva však neobsahuje
povinnosť obdarovaného zaplatiť darcovi za nehnuteľnosť, nakoľko darca bezplatne prevádza
predmet daru na obdarovaného, ktorý dar s vďakou bezodplatne prijíma. Podmienkou pre
platnosť darovacej zmluvy, kde predmetom je pôda, je skutočnosť :
• že sa v nej identifikuje pozemok, ktorý je predmetom daru,
• že je to občianska zmluva uzavretá plne na základe dobrovoľnosti a voľného
slobodného rozhodnutia obdarovaného i darcu a
• že je bezplatná, t.j. ani v podmienkach sa nemôže uviesť, čo obdarovaný má urobiť,
aby dar prijal. Teda darca nemôže žiadať nijakú protihodnotu (ani službu ani iné
plnenie). Inak je darovanie neplatné.
38
Právna úprava darovacej zmluvy je obsiahnutá výlučne v občianskom zákonníku a tak
obdobne ako aj pri zmluve kúpnej, kde predmetom zmluvy je nehnuteľnosť aj v tomto
prípade podnikateľ sa musí pri uzatváraní darovacej zmluvy riadiť občianskym a nie
obchodným zákonníkom.
Zámenná zmluva
Podľa Občianskeho zákonníka § 611 ustanovenia o kúpnej zmluve sa primerane použijú aj na
zmluvu, podľa ktorej si zmluvné strany vymieňajú vec za vec, pozemok za pozemok, a to tak,
že každá zo zmluvných strán sa považuje ohľadne pozemku, ktorý výmenou dáva, za
predávajúcu stranu a ohľadne pozemku, ktorý výmenou prijíma, za kupujúcu stranu.
Aj v tejto zmluve musia byť presné údaje o doterajších vlastníkoch a o nadobúdateľoch
a musí byť zrejmé, ktorý pozemok sa vlastnícky mení v prospech koho ako nadobúdateľa.
Zámena pozemkov sa robí osobitným spôsobom pri komasáciach, t.j. pri pozemkových
úpravách podľa zákona č.330/1991 Zb. Vtedy sa vlastnícky zamenia pozemky v záujme
účelného spoločného (v jednom celku) sceleného areálu. Administratívnym rozhodnutím
doterajší vlastník pozemkov stráca vlastnícke právo a stáva sa vlastníkom iných, náhradných
pozemkov. Obdobná právna úprava bola aj v minulosti pri komasáciach podľa starších
predpisov.
Dedenie
Dedenie je ďalším spôsobom nadobudnutia vlastníctva k hnuteľným ale aj k nehnuteľným
veciam. V minulosti sa pravidlá dedenia menili a mnohé doklady o prevodoch pozemkov
dedenia boli vydané na základe pravidiel, ktoré sa už dnes neuplatňujú, avšak dedičský
prevod je samozrejme právoplatný.
V oblasti pozemkového práva sa v minulosti na našom území tradične uplatňovala zásada, že
pozemky sa pri dedení drobili medzi oprávnených dedičov, čo má za následok, že vlastníctvo
k poľnohospodárskej pôde na Slovensku je rozdrobené. Je to veľký rozdiel oproti pravidlám
v niektorých iných štátoch, kde sa pri dedení poľnohospodárskych pozemkov prísne dbalo,
aby poľnohospodársku usadlosť prevzal len jeden z dedičov, teda aby sa hospodárstvo
a pozemky nedrobili. Je to typické v Dánsku a významné to bolo v starom rakúskom právnom
poriadku (teda v tom čase aj v Čechách), že usadlosť prevzal spravidla najstarší syn. Tomu
napomáhal aj režim tzv. výmenku v českom práve, keď si roľník „vymienil“ doživotné
bývanie a doopatrovanie na svojej usadlosti s tým, že túto prepísal (s týmto vecným
bremenom) na nového hospodára, ktorý prevzal hospodárstvo do svojho vlastníctva
a nečakalo sa na dedenie v prípade smrti pôvodného majiteľa.
Základná právna úprava dedenia je obsiahnutá v Občianskom zákonníku a vzťahuje sa na
bežné dedenie aj pozemkov či iných nehnuteľností. Občiansky zákonník priznáva každému
z dedičov rovnaký podiel tak, ako to vyjadruje aj ústava „dedenie sa zaručuje“ (čl.20 ods.1).
Občiansky zákonník upravuje dedenie v siedmej časti v paragrafoch 460 až 487. Dedičstvo
sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 OZ).
39
Právo na získanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam prechádza na dediča už dňom
smrti poručiteľa. Vlastníkom sa stáva dedič až dňom právoplatnosti rozhodnutia príslušného
orgánu v dedičskom konaní. Napríklad dedič nemôže predať nehnuteľnosti skôr, ako
nadobudne právoplatnosť dedičské konanie. Predajom tu rozumieme prevod vlastníckeho
práva. Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu. Aj v tomto prípade sa musí
vydať príslušné rozhodnutie. Vlastníkom sa stane štát, ktorý potom s týmto pozemkom
disponuje (dispozičné právo pri poľnohospodárskej a lesnej pôde patrí Slovenskému
pozemkovému fondu, ktorý spravuje pôdu štátnu a pôdu neznámych vlastníkov). Zákon
upravuje aj podmienky vydedenia (§ 469a). Dôležité sú však ustanovenia o tom, kto je
dedičom. Občianky zákonník upravuje všeobecné pravidlá, zatiaľ čo zákon o pôde
(č.229/1991 Zb.) hovorí o dedení v prípade uplatnenia reštitučného nároku. Medzi týmito
ustanoveniami sú rozdiely.
Podľa občianskeho zákonníka na Slovensku poznáme 4 skupiny dedičov. V prvej skupine
dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa,
nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo
niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Všetky deti poručiteľa sú si rovné,
zákon nerozlišuje manželské a nemanželské deti (len musí byť určené otcovstvo v prípade
smrti otca; v prípade matkinej smrti sa určenie matky nevyžaduje, nakoľko zákon o rodine
jednoznačne stanovuje, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila), ani deti z rôznych
manželstiev poručiteľa. Ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí v druhej skupine manžel,
poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred
jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť
alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom,
manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva. Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia
v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom
najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho
dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý
zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho
deti. Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom
prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.
Podľa občianskeho zákonníka je možné dediť aj zo závetu . Dôležitá je forma závetu. Podľa
Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť
v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete
musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Neplatný je
spoločný závet viacerých poručiteľov. Závetom nemôžu byť ukrátení maloletí potomkovia.
Rozhodnutie štátneho orgánu
Pri nadobúdaní vlastníckeho práva rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom hovoríme spravidla nie o prevode ale o prechode
vlastníckeho práva. Týmto spôsobom je možné vlastníctvo nadobudnúť rozhodnutím napr.
súdu, ktorý zruší a vysporiada spoluvlastníctvo. Vlastnícke právo možno nadobudnúť aj
v dôsledku rozhodnutia príslušných orgánov (pozemkový úrad). Rozhodnutie štátneho orgánu
40
zakladá nadobudnutie vlastníctva dňom určeným v rozhodnutí. Ak rozhodnutie takýto deň
neobsahuje nadobúda sa vlastníctvo dňom, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
Iné skutočnosti na základe ktorých možno nadobudnúť vlastnícke právo
Vydržanie je osobitný spôsob nadobúdania vlastníctva( §143 OZ), vydržanie upravujú
predpisy najmä o usporiadaní pozemkového vlastníctva .
Vydržanie je právna forma prechodu vlastníctva na nadobúdateľa vtedy, ak oprávnený
držiteľ má pozemok nepretržite v držbe po dobu desať rokov (§134 OZ). Vydržať
nemožno tie pozemky, na ktoré sa vzťahuje výlučne vlastníctvo štátu (čl.4 Ústavy).
Ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka majú všeobecnú platnosť a treba ich dodržať aj pri
usporadúvaní vlastníctva pre účely obnovy evidencie nehnuteľností. Takým je ustanovenie, že
do doby vydržania sa počíta aj doba, po ktorú mal pozemok v oprávnenej držbe právny
predchodca. To je dôležité najmä pre poľnohospodárske a lesné pozemky, ktoré mali v držbe
spravidla organizácie štátnych lesov a štátnych majetkov a poľnohospodárske družstvá.
Počítanie doby je osobitne upravené Občianskym zákonníkom, resp. ďalšími predpismi.
Súčasná právna úprava vydržania pozemku platí v celom rozsahu od 1.1.1992. Ak teda možno
vydržať pozemok po 10 rokoch nepretržitej oprávnenej držby, podľa platnej úpravy právo
vydržania bolo možné uplatniť po prvý krát až po roku 2001.Pri vydržaní sú dôležité lehoty.
Vlastnícke právo vydržateľovi vzniká totiž zo zákona a nie rozhodnutím štátneho orgánu, hoci
rozhodnutie štátneho orgánu je podmienkou pre vklad a teda podmienkou pre vydanie listu
vlastníctva.
Nadobudnutie vlastníctva priamo zo zákona. Sem patrí nadobudnutie vlastníctva napr.
reštitúciami. Je to ďalší spôsob nadobudnutia vlastníctva. Pod reštitúciou rozumieme obnovu
vlastníctva k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku tým osobám, ktorých zákon o pôde
označuje za oprávnené osoby a ktorým bol tento majetok odňatý do vlastníctva štátu
spôsobením krivdy v čase od roku 1948 do roku 1989. Uplatnením predpisov zákona sa
obnovujú pôvodné vlastnícke vzťahy k poľnohospodárskej pôde. Základná právna úprava
reštitúcii k pôde je zakotvená v zákone č. 229/1991 Zb. v znení zmien o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.
Nadobudnutie vlastníctva príklepom licitátora .Účastník dražby, ktorý uspeje s najvyššou
ponukou nadobúda vlastnícke právo k vydraženej veci príklepom licitátora.
Nadobúdanie nehnuteľností cudzincami
Nadobúdanie nehnuteľností cudzincami na území SR nie je výraznejšie legislatívne
obmedzené. Navyše aj tie minimálne obmedzenia sa v praxi žiaľ často a ľahko obchádzajú.
Obmedzenia (do roku 2014) platia pri nadobúdaní vlastníckeho práva k pozemkom,
ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond a lesný pôdny fond, ak sa také nachádzajú
za hranicou zastavaného územia obce, v tzv. extraviláne10 (Viď ďalej).
10
hranicu extravilánu a intravilánu určuje územný plán
41
Subjekty pozemkovo - právnych vzťahov
Na Slovensku nielen fyzické ale aj právnické osoby
sa môžu stať vlastníkmi
poľnohospodárskej pôdy (čo nie je prípustné napr. v Maďarsku, kde vlastníkmi
poľnohospodárskej pôdy sa môžu stať len fyzické osoby). Po vstupe Slovenska do EÚ bolo
vynegociované prechodné 7-ročné obdobie, počas ktorého nemohli pôdu kupovať cudzinci
s trvalým pobytom mimo územia Slovenska. Zákaz nadobúdania vlastníctva cudzincami sa
vyžadoval z dôvodu obáv z výpredaja pôdy do zahraničia. Ako kompromis bola prijatá
novela č. 456/2002 Z. z. devízového zákona č. 202/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov,
ktorá dopĺňa § 19 o ustanovenie §19a, podľa ktorého prevod poľnohospodárskej pôdy do
vlastníctva cudzinca je na Slovensku možný len za podmienok stanovených týmto zákonom.
Umožňuje nákup poľnohospodárskej pôdy štátnym príslušníkom členského štátu Európskej
únie, ak majú na základe registrácie právo na prechodný pobyt za podmienky, že ide
o nadobudnutie vlastníckeho práva k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond a za
podmienky, že na tejto pôde hospodári najmenej tri roky po nadobudnutí platnosti
zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a k Európskej
únii. Takže poľnohospodársku a lesnú pôdu na Slovensku si môžu takíto občania
Európskej únie kúpiť od mája roku 2007. Na nákup poľnohospodárskej pôdy cudzincami
mimo EÚ platí moratórium do roku 2014 ,znamená to, že občanovi, ktorý nepochádza z EÚ,
zákon nedovoľuje nákup poľnohospodárskej pôdy.
V súčasnosti sa pripravuje nová právna úprava, ktorá bude stanovovať podmienky, ktoré bude
musieť dodržať kupujúci a predávajúci poľnohospodárskej pôdy a to bez ohľadu na štátnu
príslušnosť. Predpoklad prijatia novej právnej úpravy je rok 2014, kedy skončí aj moratórium
pre nákup poľnohospodárskej pôdy cudzinacami na Slovensku.
Pri uzatváraní nájomných zmlúv ani v súčasnosti žiadne obmedzenia pre cudzozemcov
neplatia a tak z ich strany prichádza často najmä k uzatváraniu nájomných zmlúv. V zmysle
našej platnej právnej úpravy subjektom pozemkovo právnych vzťahov môžu byť tak fyzické
ako aj právnické osoby. Všetky subjekty vlastníckeho práva majú rovnaké práva a povinnosti
a poskytuje sa im tiež rovnaká právna ochrana. Ako právnické osoby vystupujú:
• obchodné spoločnosti,
• poľnohospodárske družstvá,
• pozemkové spoločenstvá,
• komunálni vlastníci – obce a samosprávne kraje,
• cirkev
• štát.
Štát ako vlastník
Za výlučné vlastníctvo Slovenskej republiky vyhlasuje Ústava SR v článku 4 nerastné
bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky. Ústava pripúšťa,
aby zákon ustanovil, ktorý ďalší majetok nevyhnutný na zabezpečenie potrieb spoločnosti,
rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce
42
alebo určených právnických osôb. Okrem výhradného vlastníctva štátu určeného ústavou je
vo vlastníctve štátu historicky aj iný nehnuteľný majetok.
Štát svoje vlastnícke oprávnenia spravidla nevykonáva sám priamo vo svojom mene, ale
nepriamo, prostredníctvom právne samostatných právnických osôb zriadených štátom (štátne
podniky, príspevkové a rozpočtové organizácie, iné právnické osoby, ktoré sa správajú pri
disponovaní s pozemkami podľa špeciálnych predpisov.
Pozemky, ktoré vlastní štát, sú zverené do správy :
• Slovenskému pozemkovému fondu
• Fondu národného majetku
• Iným účelovým organizáciám.
Postavenie a úlohy Slovenského pozemkového fondu (SPF)
Slovenský pozemkový fond vznikol 1. januára 1992 a je právnickou osobou zapísanou
v obchodnom registri, ktorá koná vo verejnom záujme. Slovenský pozemkový fond je
neštátna a nezisková organizácia zriadená zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde
a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. SPF nemá organizačnú zložku
v zahraničí.
Činnosť fondu je vymedzená všeobecne záväznými právnymi predpismi, predovšetkým
zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, zákonom č.
229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku
(niekedy označovaný aj ako „zákon o pôde“), zákonom č. 92/1991 Zb. o podmienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby, č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom, č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, č.
23/1962 Zb. o poľovníctve, zákonom č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom,
zákonom č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, zákonom NR SR č. 282/1993 Z.
z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským
spoločnostiam a zákonom č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam
cirkvi a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam.
Orgánmi pozemkového fondu sú správna rada, dozorná rada a generálny riaditeľ.
Správna rada riadi činnosť Slovenského pozemkového fondu. Jej predsedu, podpredsedu
a ostatných členov na návrh ministra vymenúva na päť rokov a z funkcie odvoláva vláda
Slovenskej republiky. Správna rada vytyčuje smery jeho činnosti, schvaľuje vnútorné
organizačné predpisy, zriaďuje územné pracoviská pozemkového fondu vymenúva a
odvoláva jeho generálneho riaditeľa.
Dozorná rada kontroluje činnosť a hospodárenie Slovenského pozemkového fondu a jeho
správnej rady. Upozorňuje správnu radu alebo iné príslušné orgány na zistené nedostatky.
Ďalej kontroluje najmä dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v hospodárení
pozemkového fondu, dodržiavanie vnútorných organizačných predpisov pozemkového fondu
a dodržiavanie a plnenie uznesení správnej rady. Určuje audítora, ktorý preskúmava účtovnú
závierku Slovenského pozemkového fondu. Funkcie člena správnej rady a dozornej rady sú
43
navzájom nezlučiteľné. Členov oboch orgánov menuje a odvoláva vláda na návrh ministra
pôdohospodárstva, a to spravidla zo zástupcov orgánov štátnej správy a zástupcov územnej a
záujmovej samosprávy. Zamestnanci Slovenského pozemkového fondu nesmú byť členmi
dozornej rady. Slovenský pozemkový fond nie je orgánom verejnej moci, preto nevydáva
rozhodnutia, ktorými by mohol fyzickým a právnickým osobám priznať určité práva alebo
uložiť určité povinnosti, a to prípadne aj bez ich súhlasu. Podrobnosti o činnosti Slovenského
pozemkového fondu, ako aj o jeho organizačnom usporiadaní upravuje štatút, ktorý schvaľuje
vláda a organizačný poriadok, ktorý v súlade so štatútom schvaľuje správna rada Slovenského
pozemkového fondu.
K úlohám Slovenského pozemkového fondu patrí najmä :
a) spravuje poľnohospodárske a niektoré lesné nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu
a nakladá s pozemkami neznámych vlastníkov v rozsahu ustanovení zákonov č.
229/1991 Zb., č. 330/1991 Zb. a č. 180/1995 Z. z., č. 175/1999 Z. z., všetky v znení
neskorších predpisov,
b) prevádza bezplatne do vlastníctva oprávnených osôb náhradné nehnuteľnosti
z vlastníctva štátu, ak im nemožno vydať pôvodné nehnuteľnosti,
c) prevádza do vlastníctva alebo do správy právnických a fyzických osôb pozemky vo
vlastníctve štátu, ktoré sú rozhodnutím orgánu štátnej správy určené na výstavbu
a ťažbu alebo aj na iné účely v súlade s príslušnými právnymi predpismi,
d) spravované nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu prenajíma do schválenia privatizačného
projektu alebo v súlade s ním a obdobne nakladá s pozemkami neznámych vlastníkov
do uplatnenia a preukázania vlastníckych práv k nim,
e) v záujme usporiadania pozemkového vlastníctva a utvárania vhodných majetkových
pomerov pre hospodárenie na pôde fond môže nadobúdať pozemky do vlastníctva
štátu a predávať alebo zamieňať pozemky vo vlastníctve štátu za pozemky iných
vlastníkov.
Príjmy z nakladania s nehnuteľnosťami patria pozemkovému fondu, ak zákon neustanovuje
inak. Príslušné právne predpisy zároveň ustanovujú, na aké účely môže pozemkový fond
použiť svoje príjmy. Podrobnosti o činnosti Slovenského pozemkového fondu, ako aj o jeho
organizačnom usporiadaní upravuje štatút, ktorý schvaľuje vláda a organizačný poriadok,
ktorý v súlade so štatútom schvaľuje správna rada Slovenského pozemkového fondu.
Obec ako vlastník
Obce boli subjektom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do roku 1949, januárom 1950
dovtedajšie obecné imania prešlo na štát. Časť pozemkového vlastníctva štátu na území obce
prešla späť do vlastníctva obcí dňom účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení
neskorších noviel, t. j. k 1. máju 1991. Vlastníctvom obcí sa nestali pozemky, ktoré môžu byť
vo výlučnom vlastníctve štátu, ako aj majetok škôl, účelové objekty občianskej alebo
technickej vybavenosti.
Obec môže svoj majetok spravovať sama alebo ho môže zveriť do správy organizáciám, ktoré
zriadili, prípadne, ak ide o mestá, môže správa patriť mestským častiam. Majetok obce sa má
zveľaďovať a zhodnocovať, darovanie nehnuteľného majetku obce je neprípustné.
44
Cirkev a náboženská spoločnosť
Vzťahujú sa na nich všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa zákona č.
308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločnosti sú
právnickými osobami a ako také môžu vlastniť majetok, teda aj pôdu. Právna subjektivita
cirkví a náboženských spoločností je daná registráciou Ministerstvom kultúry SR. Zákonom
161/2005 Z.z. zo 17. marca 2005 o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a
náboženským
spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam sa
poľnohospodárska pôda odňatá štátom vrátila cirkvi.
Vyvlastnenie
Vyvlastnenie je závažným zásahom do vlastníckeho práva a je možné len vo výnimočných
prípadoch. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba za
súčasného splnenia týchto podmienok:
• v nevyhnutnej miere,
• vo verejnom záujme,
• na základe zákona a
• za primeranú náhradu.
Cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k
pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena
k pozemkom a stavbám.
Základná právna úprava okrem ústavy, je zákon č.50/1977 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších zmien ( posledná zmena 300/2012
Z.z.)
Vlastnícke právo k pozemkom a stavbám prechádza vyvlastnením na navrhovateľa.
Vyvlastnením zanikajú všetky ostatné práva k vyvlastneným pozemkom a stavbám, pokiaľ
nie je v rozhodnutí ustanovené inak; to sa nevzťahuje na právo užívať byty a nebytové
priestory, ktoré vyvlastnením nezaniká.
Vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným
spôsobom.
Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje
územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného
rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo
vyvlastňovacom konaní.
Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia
dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa
vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k
pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť
pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s
neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to
vlastník alebo iný oprávnený požiada.
45
Náhrada za vyvlastnenie pozemkov a stavieb
Vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť
poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým
posudkom. Za trhovú cenu nehnuteľnosti sa považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej
nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Ak v priebehu
vyvlastňovacieho konania nedôjde medzi doterajším vlastníkom a tými, ktorým na
vyvlastňovanom pozemku alebo stavbe viaznu práva zanikajúce vyvlastnením, k dohode o
rozdelení náhrady, zloží navrhovateľ náhradu na súde, v ktorého obvode pozemok alebo
stavba leží. Súd rozhodne o uspokojení týchto nárokov, najmä s prihliadnutím na to, aby sa
neohrozilo zabezpečenie nárokov záložných veriteľov.
Náhrada, ktorú nemožno vyplatiť preto, lebo do dňa vykonateľnosti vyvlastňovacieho
rozhodnutia nebolo právoplatne skončené konanie o dedičstve, súdne konanie alebo nebola
určená oprávnená osoba, sa odovzdá Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý s ňou naloží
ako s náhradou za vyvlastnenie pozemku, s ktorým nakladá.
Ak je s vyvlastňovanou stavbou alebo pozemkom spojené právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, od ktorého závisí riadne užívanie inej stavby alebo pozemku, poskytne sa pri jeho
zrušení alebo obmedzení primeraná náhrada zodpovedajúca nákladom, ktoré bude treba
vynaložiť na zabezpečenie riadneho užívania stavby alebo pozemku. Obdobne sa postupuje
pri zrušení alebo obmedzení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu bez toho, že by
súčasne dochádzalo k vyvlastneniu pozemku alebo stavby, s ktorými je právo zodpovedajúce
vecnému bremenu spojené. Pri zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa
poskytne za obmedzenie vlastníctva pozemku alebo stavby primeraná náhrada zodpovedajúca
rozsahu tohto obmedzenia.
Náhrada sa poskytne v peniazoch, ak osobitný zákon alebo dohoda pôvodného vlastníka s
novým vlastníkom nepripúšťa iný spôsob. Za právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno
poskytnúť náhradu aj vo vecnom plnení. Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený
pozemok pridelením náhradného pozemku a vyvlastnený s tým súhlasí, tento spôsob
vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Náhradu poskytne ten, na
koho prechádza vlastnícke právo k pozemku alebo k stavbe alebo v prospech koho sa
vyvlastnením zriadilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Vyvlastňovacie konanie
Vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad a začína sa na návrh orgánu štátnej správy,
právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa
vyvlastňuje. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví
odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie
o vyvlastnení.
Návrh na vyvlastnenie obsahuje označenie účastníkov konania, označenie vyvlastňovaného
pozemku alebo stavby, navrhovaný rozsah a odôvodnenie požiadavky s uvedením účelu, na
ktorý sa vyvlastnenie navrhuje, návrh náhrady a dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k
pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný.
Bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie
dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo
46
vzniku vecného bremena, návrh odplaty podľa uvedených kritérií a upozornenie, že ak na
výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa
predpokladať, že dohodu odmieta.
Na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne pojednávanie. Stavebný
úrad oznámi účastníkom konania termín uskutočnenia ústneho pojednávania písomne
najmenej 15 dní vopred. Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť
najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré
boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní
podľa tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne
upozorniť.
Na účely tejto časti účastník konania môže uplatniť námietku predpojatosti, ktorá obsahuje
skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu, najneskôr na ústnom
pojednávaní alebo do 15 dní odo dňa, keď sa mohol o týchto skutočnostiach dozvedieť. V
námietke predpojatosti musí byť uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť
zamestnanec správneho orgánu vylúčený, a kedy sa účastník konania podávajúci námietku
predpojatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Správny orgán poučí o tom účastníka konania v
oznámení o začatí konania.
Na námietku predpojatosti podanú po lehote a na opakovanú námietku predpojatosti podanú z
toho istého dôvodu orgán, ktorý rozhoduje o vylúčení zamestnanca správneho orgánu,
neprihliadne. Ak sa námietka predpojatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v postupe
zamestnanca správneho orgánu v konaní o prejednávanej veci, na námietku predpojatosti sa
neprihliada.
Ak vyvlastňovaná stavba alebo vyvlastňovaný pozemok nemá v katastri nehnuteľností
zapísaného vlastníka alebo vlastníctvo je predmetom konania o dedičstvo alebo súdneho
konania, účastníkom vyvlastňovacieho konania:
a) je Slovenský pozemkový fond, ak ide o pozemok, s ktorým nakladá,
b) sú účastníci konania o dedičstvo a Slovenský pozemkový fond, ak ide o stavbu alebo
pozemok, ktorého vlastníctvo je predmetom dedičského konania, a to až do
právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve,
c) sú účastníci súdneho konania a Slovenský pozemkový fond, ak ide o stavbu alebo
pozemok, ktorého vlastníctvo je predmetom súdneho konania, a to až do
právoplatnosti súdneho rozhodnutia.
Ak vyvlastňovaná stavba alebo vyvlastňovaný pozemok nebol vydaný podľa osobitných
predpisov z dôvodu, že nebolo rozhodnuté o oprávnenej osobe, je účastníkom
vyvlastňovacieho konania povinná osoba a Slovenský pozemkový fond, a to až do
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa určila oprávnená osoba. Na základe výsledkov
vyvlastňovacieho konania vydá stavebný úrad rozhodnutie o vyvlastnení.
Vyvlastnený majetok a stavbu možno užívať len na účely, na ktoré boli vyvlastnené. S
užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý boli vyvlastnené, sa musí začať najneskoršie v
lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení; lehota nesmie byť dlhšia ako dva roky.
47
Štruktúra vlastníckych vzťahov k poľnohospodárskej pôde na Slovensku
Z pohľadu štruktúry vlastníckych vzťahov k poľnohospodárskej pôde na Slovensku, ktorá je
odlišná od štruktúry užívacích vzťahov, je možné konštatovať, že v súkromnom vlastníctve je
81 % poľnohospodárskej pôdy, vo vlastníctve štátu je 5,32 % a 13,58%-pôdy patrí
neznámym vlastníkom11, To znamená, že štát ešte aj v roku 2012 spravoval cca 20%
poľnohospodárskej pôdy.
Súčasný právny stav vzťahov k poľnohospodárskej pôde je výsledkom dlhodobého vývoja
našej spoločnosti, v dôsledku ktorého prostredníctvom práva sa realizujú všetky práva
a povinnosti súvisiace s pôdou. Základom týchto práv a povinností je vlastnícky vzťah,
ktorému naša spoločnosť poskytuje ochranu, vzhľadom na špecifické poslanie a funkcie pôdy
najmä pre odvetvie poľnohospodárstva, ktoré je neoddeliteľne spojené s pôdou.
Na Slovensku podobne ako aj v iných krajinách EU patrí prevažná časť poľnohospodárskej
pôdy do súkromného vlastníctva, väčšina vlastníkov svoju pôdu neobhospodaruje sama, ale ju
prenajíma iným subjektom hospodáriacim na pôde.
Vlastnícke vzťahy k poľnohospodárskej pôde vo vybraných štátoch EÚ12
Poľsko
V Poľsku môžu vlastniť poľnohospodársku pôdu tak fyzické ako aj právnické osoby. Určité
obmedzenia nadobúdania vlastníckeho práva k poľnohospodárskej pôde existujú pre
cudzincov. Poľská ústava dovoľuje avšak nevyžaduje stanoviť určité obmedzenia pre
cudzincov na nadobúdanie vlastníctva k pôde. Ak chce cudzinec nadobudnúť vlastnícke právo
k poľnohospodárskej pôde o výmere väčšej ako 1 ha a v prípade nepoľnohospodárskej pôdy
o výmere väčšej ako 0,4 ha, vyžaduje sa povolenie ministerstva vnútra. Povolenie
ministerstva nepotrebujú cudzinci (právnické a fyzické osoby) z tzv. európskej hospodárskej
zóny ( EU-27 + Nórsko, Island, Lichtenštajnsko) s výnimkou, že :
a) do 1.5.2016 sa vyžaduje povolenie od ministerstva na kúpu poľnohospodárskej pôdy
a lesnej pôdy (Roy L. Posterman, Leonardo Rolfes, Jr., 1997)
V Poľsku bola vytvorená štátna poľnohospodárska agentúra (Agricultural Property Agency)
s právom napríklad uzatvárať zmluvy pri dedení alebo zmene vlastníka poľnohospodárskych
pozemkov, kde v určitých prípadoch má právo na zmenu kupca.
Predaj pôdy cudzincom upravuje zákon Formality poľnohospodárskeho systému (Formation
of Agricultural System) pre zvýšenie kvality riadenia fariem.
Maďarsko
Maďarská legislatíva stanovuje určité obmedzenia pri nadobúdaní vlastníckych práv
k poľnohospodárskej pôde cudzincami vychádzajúc zo zásady, že tá by mala zostať vo
vlastníctve maďarského obyvateľstva. Zákon z roku 1994 obmedzil dokonca aj vlastníctvo
fyzických osôb k ornej pôde. zákon o obchodovaní s poľnohospodárskou a lesnou pôdou
11
12
Správa SPF 2012
Dôvodová správa k novonavrhovanému zákonu o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy (po r. 2013)
48
obsahuje ustanovenia, týkajúce sa úradného povolenia nadobudnutia vlastníckeho
a užívacieho práva k pôde.
Na nadobudnutie vlastníckeho práva je potrebné predbežné úradné povolenie
poľnohospodárskeho správneho orgánu. Úradné povolenie je potrebné aj pre platný vznik
iných právnych úkonov, ktoré vedú k výsledku rovnajúcemu sa nadobudnutiu vlastníctva
využívanej poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Vlastnícke právo na poľnohospodársku
pôdu, lesnú pôdu a chránené prírodné územie nemôže nadobudnúť fyzická osoba, ktorá nie je
roľníkom, s výnimkou pôdy v pásme určenom zastupiteľským zborom samosprávy obce,
mesta a obvodu hlavného mesta, zahraničný štát, právnická osoba bez právnej subjektivity
a občania štátov, ktoré zakazujú maďarským štátnym občanom nadobúdanie vlastníckeho
práva k pôde. Maďarskému štátu prináleží na poľnohospodársku a lesnú pôdu predkupné
právo pred každým iným záujemcom. Predkupné právo vykonáva v mene maďarského štátu
Národný pozemkový fond. Ak Národný pozemkový fond nevyužije predkupné právo na
pôdu,
toto
právo
prináleží
miestnemu
bývalému
poľnohospodárskemu
nájomcovi,začínajúcemu mladému roľníkovi, bezprostrednému susedovi, ostatným miestnym
obyvateľom.Nová právna úprava bola prijatá a stala sa účinnou v roku 2013.
Francúzko
Vo Francúzku je trh s poľnohospodárskou pôdou rozhodujúcim spôsobom ovplyvnený
organizáciou SAFER,13 ktorá sa skladá zo zástupcov poľnohospodárskych profesijných
organizácií a regionálnych článkov obcí a jej činnosť je kontrolovaná štátom. Základnou
úlohou SAFERu je podpora transparentného a funkčného trhu s poľnohospodárskou pôdou,
ako aj podpora regionálneho rozvoja a ochrana pôdy.Každý predaj pôdy je potrebné hlásiť
notárovi, ktorý pre SAFER spíše návrh kúpnej zmluvy. Následne má SAFER dva mesiace na
rozhodnutie o prijatí alebo odmietnutí návrhu zmluvy. V prípade, že nie sú pochybnosti , že
by mohlo ísť o špekulatívny účel nákupu pôdy, prevod je akceptovaný. V opačnom prípade je
zmluva odmietnutá. V posledných rokoch vzrástol záujem zo strany cudzincov o kúpu
vinohradov. Francúzsky investičný zákon neobmedzuje investície podľa štátnej príslušnosti,
všetko však posudzuje organizácia SAFER a schvaľuje ministerstvo poľnohospodárstva.
SAFER disponuje aj predkupným právom, ktoré umožňuje získanie pôdy k predaju
a následne nájdenie kupca, ktorý spĺňa predpoklady podľa SAFER.
Taliansko
Právna úprava v Taliansku ustanovuje predkupné právo fyzickej osoby, ktorá obrába pôdu po
dobu najmenej 2 rokov a upravuje predkupné právo vlastníkov poľnohospodárskej pôdy v
susedstve.
Obdobne ako SAFER vo Francúzku, v Taliansku zo zákona existuje subjekt ISMEA, ktorý
okrem iného reguluje trh s poľnohospodárskou pôdou (tak, aby dochádzalo k vzniku
funkčných poľnohospodárskych majetkov, aby sa zabezpečila generačná výmena
13
(Société d’Aménagement Foncier et d’Etablissement Rural). Je to nezisková organizácia vo Francúzsku,
poskytujúca verejné služby, zložená zo zástupcov poľnohospodárskych organizácií, regionálnej správy
a samosprávy
49
v poľnohospodárstve
a to vytvorením
poľnohospodárskej pôdy mladými farmármi.
osobitných
podmienok
pre
nadobúdanie
Nemecko
Legislatíva vo vzťahu k pôde spočíva na hlavných federálnych a zemských zákonoch.
Základné koncepty predaja a nájmu pôdy, zmluvné vzťahy ako aj nároky vyplývajúce
z vlastníctva pôdy sú upravené v nemeckom Občianskom zákonníku (Burgerliches
Gesetzbuch). Pri predaji poľnohospodárskych pozemkov musia byť splnené niektoré základné
predpoklady, ktorých účel spočíva v opatrení proti ďalšiemu drobeniu pozemkov. Pri
predaji pozemkov :poľnohospodársky pozemok nesmie byť po predaji menší ako 1 ha
a podnik musí byť sebestačný. Pri predaji poľnohospodárskej pôdy platí predkupné právo)
a predkupné právo platí aj pre potreby obce alebo pozemkových úprav Predaj
poľnohospodárskej a lesnej pôdy je možné v zmysle zákona obmedziť alebo odmietnuť
záujemcom, ktorí nespĺňajú základné predpoklady, ako napríklad:pobyt v obci a záruka,že
poôdy bude riadne obhospodarovaná.
Rakúsko
Podľa rakúskej legislatívy majú poľnohospodári prednostné právo pri nákupe pôdy a zároveň
sú uplatňované reštriktívne opatrenia vo vzťahu k nadobúdateľom poľnohospodárskych
pozemkov, k pôvodu ich vlastníctva a formám činnosti Zákony sú odlišné v jednotlivých
spolkových krajinách, ktoré prostredníctvom svojich právnych predpisov upravujú vzťahy
súvisiace s poľnohospodárskou a lesnou pôdou, ako aj s ostatnými nehnuteľnosťami, ku
ktorým by mohli vlastnícke práva získať cudzinci .Právne predpisy majú za cieľ zamedziť
úbytok poľnohospodárskej a lesnej pôdy ,zachovanie rodinných poľnohospodárskych
prevádzok,regulácia vlastníctva pôdy a obmedzenie možnosti získania pôdy cudzincami,
ktorými sa na tieto účely rozumejú občania nečlenských štátov Európskej únie.
Právo na získanie povolenia na predaj pôdy cudzincom je možné udeliť len v prípade, že
nie sú dotknuté štátno-politické záujmy, že získanie pôdy zodpovedá hospodárskym záujmom
krajiny ,ak má nadobúdateľ pôdy v Rakúsku trvalé bydlisko po dobu najmenej 10 rokov.
Povolenie na predaj poľnohospodárskej pôdy
je nutné v prípade prevodu
poľnohospodárskych pozemkov od obecných organizácií a to pri prevode: vlastníckych práv,
poskytnutí práv k výnosu,prepachtovaní nad 2 ha alebo v prípade, ak sa prepachtovaním
celková prenajatá výmera zvýši nad 2 ha. V Rakúsku existuje inštitúcia : Komisia pre
transfer pôdy, ktorá má prepracovaný kontrolný nástroj pre aktivity zamerané na transfer
poľnohospodárskej pôdy.
Každá zmluva o nákupe a predaji musí byť zaregistrovaná komisiou. Komisia je zriadená na
úrovni obce a pozostáva zo zástupcov farmárov miestnej správy a hospodárskych zväzov.
Ak nedôjde k zhode, prípad je posunutý na vyššiu inštanciu.
50
Švédsko
V právnej úprave Švédska všeobecne platí, že fyzické osoby môžu nakupovať
poľnohospodársku pôdu bez obmedzenia, avšak v určitých oblastiach je potrebné povolenie
a vyžaduje sa aj príslušné odborné vzdelanie alebo prax. V niektorých prípadoch sa vyžaduje,
aby majiteľ býval na pozemku. Takéto povolenie je tiež potrebné pre nákup
poľnohospodárskej pôdy právnickou osobou.
Nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy dedením vo vybraných krajinách EÚ
Právna úprava nadobúdania poľnohospodárskej pôdy dedením je v krajinách EU rôzna. Od
silnej právnej regulácie vo Francúzku , k úplnému “laissez-faire” (liberálnemu) Anglicku.
Anglická právna úprava zahŕňa úplnú slobodu. Neexistuje dedičská daň. Na rozdieľ od tejto
právnej úpravy francúzska právna úprava je založená na povinnom prevedení majetku na
oprávnených dedičov a je tu vysoká daň z dedičstva. Z dlhodobej perspektívy majú obe
legislatívy rozdielny dopad na pôdu a na konsolidačný proces fariem. Hoci nie je možné
izolovať dopad pravidiel právnej úpravy od ostatných inštitucionálnych a trhových faktorov,
faktom zostáva, že anglické farmy sú v priemere výrazne väčšie ako francúzske farmy (52.7
ha samostatný farmári a 217.3 ha v priemere pre ďalšie právne formy podnikania (v roku
2003 ) v Anglicku, a 30.1 ha samostatný farmári a 96.9 ha ďalšie právne formy podnikania
vo Francúzku). Rakúsky dedičský zákon pozná právo hlavného dediča za účelom udržania
stabilnej poľnohospodárskej štruktúry. V prípade hlavného dediča musí táto osoba vyplatiť
ostatných dedičov, ktorí nezdedili farmu a preto takzvaná „Erbhof“ dedičná farma vlastnená
manželmi alebo rodičmi a deťmi je považovaná za garant stabilnej poľnohospodárskej
a vidieckej štruktúry14.
Tabuľka III. 2 Základné pravidlá pri úprave dedenia vo vybraných štátoch EÚ podľa
výsledkov projektu 6 RP „IDEMA“
Základné princípy dedenia
Ustanovenia a mechanizmy
zamerané na obmedzenie
rozdrobenosti pôdy
Dedičská daň
Francúzsko
Povinný prevod na
oprávnených dedičov (rovnaké
podiely deti, a iba súčasný/á
vdovec/vdova/manžel/manžel
ka je zahrnutá v dedení)
Predkupné právo na
poľnohospodársku pôdu je dané
dedičom, ktorý pokračujú
v poľnohospodárstve, a náhrada
je daná ostatným dedičom na
základe trhových hodnôt.
Nemecko
Povinný prevod na
oprávnených dedičov
- Historicky, právo
prvorodeného v Severnej
a Východnej časti Nemecka.
- V súčasnosti sú zvýhodnení tí
dediči, ktorí pokračujú
v poľnohospodárstve a náhrada
- nezdaniteľná suma
(76 000 € medzi manželmi;
46 000 € medzi rodičmi
A deťmi; nižšia pre ďalších
príbuzných);
- progresívna daň od 5%
do 40% hodnoty zdedeného
majetku.
- nezdaniteľná suma (pre
rodičov, manželov a deti 256
000€ ak je farma súčasťou
obchodného majetku; 205
000 € ak je súčasťou
súkromného majetku; nižšia
14
Dôvodová správa k novonavrhovanému zákonu o nadobudnutí poľnohospodárskej pôdy -2013
51
Taliansko
Švédsko
Anglicko
Povinný prevod na
oprávnených dedičov
(rozdelenie medzi
vdovu/vdovca/manžela/manže
lku a deti, rovným dielom
medzi deti).
Povinný prevod na
oprávnených dedičov
(manželia dedia navzájom,
potom deti dedia rovnakým
podielom)
Úplná voľnosť závetom
je daná ostatným dedičom nie na
základe trhových hodnôt, ale na
základe nižších úradných hodnôt
(knihovaná hodnota)
Predkupné právo na
poľnohospodársku pôdu je dané
dedičom, ktorý pokračujú
v poľnohospodárstve, a náhrada
je daná ostatným dedičom na
základe trhových hodnôt.
Žiadne
Žiadne
Česká
republika
Povinný prevod na
oprávnených dedičov
(rozdelenie medzi
vdovu/vdovca/manželov a deti)
Žiadne
Litva
Úplná voľnosť závetom
Predkupné právo na farmu
a poľnohospodársku pôdu sa
vzťahuje na dedičov, ktorí
pracovali najviac na pôde a chcú
pokračovať
v poľnohospodárstve.
Náhrada ostatným dedičom
(založená na trhovom princípe)
môže byť rozložená maximálne
na 10 rokov;
Povinná hypotéka na celý
nehnuteľný majetok dediča.
Predkupné právo majú ostatní
dediči, ak je farma alebo
poľnohospodárska pôda predaná
do 10 rokov alebo ak dediči
nedostali celú uznanú náhradu.
pre ostatných príbuzných)
- progresívna daň od 7%
to 50% hodnoty dedeného
majetku.
Daň zrušená v roku 2001.
Žiadna
Dedičská daň je obyčajne
40% hodnoty prevodu nad
£265,000.
Poľnohospodárska pôda je
oslobodená. Obchodný
majetok môže byť
oslobodený od dane.
Dedičia sú rozdelení do
troch skupín:
- dedičia v priamej línii
a manžel/manželka: daň
zrušená od 1998.
- ďalší príbuzní: progresívna
daň od 5% do 12%.
- ďalšie (bez príbuzenského
vzťahu) osoby: progresívna
daň od 7% do 40%.
- nezdaniteľná suma (pre
priamych príbuzných úplne
bez dane, 41 407€ pre
ostatných príbuzných
a osoby bez príbuzenského
vzťahu)
- progresívna daň od 5%
do 10% hodnoty zdedeného
majetku.
52
Slovensko
Povinný prevod na
oprávnených dedičov (1/2 to
vdova/vdovec/manžel/manželk
a; 1/2 deti, rovnakým dielom
rozdelený)
Rozdelenie parciel nad hranicu
2,000 m2
Žiadna
Zdroj: IDEMA projekt 6RP SSPE-CT-2003-502171, Január 2006
Predkupné právo uplatňované v jednotlivých krajinách EÚ
v právnych
Využitie predkupného práva k poľnohospodárskej pôde je upravené
úpravách členských štátov EU rôzne. O právnej úprave predkupného
práva
k poľnohospodárskej pôde môžeme hovoriť z 3 hľadísk.
1. využitie predkupného práva pri dedení
Toto právo je dané počas dedičského konania, tomu dedičovi (resp. dedičom), ktorý chce
pokračovať v hospodárení na pôde .
2.využitie predkupného práva pri kúpe poľnohospodárskej pôdy
Predkupné právo môže uprednostňovať jedného kupujúceho pred ktorýmkoľvek iným, ak je
kupujúci nájomcom predávaných pozemkov . Právna úprava mnohých členských štátov EU
poskytuje predkupné právo v prospech spoluvlastníka predávaného pozemku (tak je to aj na
Slovensku) ale aj v prospech vlastníkov pozemkov, ktoré susedia s pozemkami, ktoré sú
predmetom kúpnej zmluvy.
3. predkupné právo v prospech štátu a samosprávy
Toto predkupné právo ,ktoré poznajú niektoré z členských štátov EU sa vzťahuje nielen na
poľnohospodársku pôdu ale aj na celý nehnuteľný majetok. Štát/samosprávy môžu využiť
svoje predkupné právo z rôznych dôvodov napr. v súvislostí s plánom rozvoja ciest a železníc,
environmentálnou ochranou, schémou rozvojového plánovania, ktoré je stanovené
najčastejšie samosprávou (napríklad z pohľadu rozvoja bývania alebo rozvoja rekreačných
činnosti). Cieľom využitia tohto predkupného práva je uľahčenie realizácie miestneho
rozvoja , projektov environmentálnej ochrany stanovenej štátom alebo samosprávou.
Tabuľka III. 3 poukazuje na predkupné práva, ktoré sú uplatňované v jednotlivých krajinách
EÚ. Tu je možné porovnať rozdiel medzi Veľkou Britániou, kde predkupné práva neexistujú
vôbec, s krajinami kde platia všetky typy predkupných práv (Francúzsko, Nemecko,
Taliansko a Litva). Francúzky prípad je špecifický .V zmysle právnej úpravy vo Francúzsku
sa poskytuje
predkupné právo v prospech „SAFER“. Inštitúcia SAFER má vplyv na
obchod s poľnohospodárskou pôdou. Každý predaj poľnohospodárskej pôdy musí jej byť
oznámený. SAFER môže vždy využiť svoje predkupné právo, má oprávnenie uprednostniť
jedného kupujúceho pred ostatnými a tak ovplyvniť aj konečnú výšku ceny. Tento typ
predkupného práva neexistuje v žiadnej inej krajine EU.
53
Tabuľka III. 3 Predkupné právo pri nadobúdaní vlastníctva v procese dedenia a počas
predaja pôdy uplatňované v jednotlivých krajinách EÚ
Predkupné právo
pri dedení
Francúzsko
Nemecko
Taliansko
ANO dedičom,
ktorí chcú
pokračovať
v poľnohospodárst
ve.
ANO dedičom,
ktorí chcú
pokračovať
v poľnohospodárst
ve.
ANO dedičom,
ktorí chcú
pokračovať
v poľnohospodárst
ve.
Švédsko
NIE
Anglicko
Česká republika
NIE
NIE
Litva
ANO
Predkupné právo pri predaji pôdy
Pre farmy a pre účel pozemkových
Pre štát/
úprav
samosprávu
ANO v prospech nájomcu , dôležitú úlohu
ANO
zohráva SAFER
ANO v prospech farmárov susediacich
pozemkov oproti nefarmárom –ak dôjde
k dohode o cene
ANO
ANO v prospech farmárov susediacich
pozemkov
ANO ale obmedzené
na oblasti so
špecifickou
kultúrnou hodnotou
(historickou,
umeleckou, atď.)
ANO
Možnosť pridať klauzulu v nájomnej
zmluve poskytnúť nájomcovi predkupné
právo
NIE
ANO – Predaj štátnej poľnohospodárskej
pôdy: predkupné práva majú reštituenti
s právom zameniť parcelu; spoluvlastníci;
samostatní farmári a členovia spoločných
fariem (obchodných spoločností), ktorí
prevádzkujú viac ako 10ha najmenej 3 roky
v zhodnom alebo susednom katastri;
predkupné právo majú nájomcovia (ak je
pôda v prenájme najmenej na 3 roky;
maximálna výmera do 500 ha).
- Predaj súkromnej poľnohospodárskej
pôdy: predkupné práva majú spoluvlastníci.
ANO - Predaj štátnej poľnohospodárskej
pôdy: predkupné práva majú vlastníci
budov a zariadení na tejto pôde; farmári,
ktorí vykonávajú poľnohospodársku činnosť
na danej pôde; právnické osoby ktorých
príjem je tvorený viac ako 50%
z poľnohospodárskej činnosti a ktorú
vykonávajú na danej pôde viac ako 1 rok;
registrovaní mladí farmári, ktorí vykonávajú
poľnohospodársku činnosť na výmere 1ha
viac ako 1 rok; ak je štátna pôda súčasťou
projektov pozemkových úprav, je
predkupné právo dané farmárom
právnickým osobám na území ktoré je
zahrnuté do projektu pozemkových úprav.
NIE
ANO
ANO
54
- Pri predaji poľnohospodárskej pôdy
v súkromnom vlastníctve: predkupné práva
majú spoločníci farmy na pôdu, na ktorej
vykonávajú poľnohospodársku činnosť viac
ako 1 rok.
NIE
ÁNO ak sú spoluvlastníkmi
Slovensko
Zdroj: „IDEMA“ projekt 6RP SSPE-CT-2003-502171, Január 2006
NIE
4 Užívacie vzťahy k poľnohospodárskej pôde
Väčšina poľnohospodárskej pôdy a to bez ohľadu na to, či ide o pôdu v správe Slovenského
pozemkového fondu alebo o poľnohospodársku pôdu vo vlastníctve súkromných osôb, sa
prenajíma a iba veľmi malé percento vlastníkov poľnohospodársku pôdu aj užíva. Tento
trend, ktorý je možné badať na Slovensku, je trendom vo väčšine štátov EU-28.
Prenájom poľnohospodárskej pôdy, ktorý v každej krajine podlieha inej právnej úprave,
umožňuje flexibilné a preto aj produktívnejšie využívanie pôdy. Vlastnícka štruktúra, pomer
pôdy využívanej vlastníkmi a prenajímanej pôdy sú v jednotlivých členských štátoch EÚ
veľmi odlišné a časom sa menia.
Užívacie vzťahy k poľnohospodárskej pôde na Slovensku
Skutočnosť, že na našom území nájom poľnohospodárskej pôdy prevyšuje užívanie
poľnohospodárskej pôdy samým vlastníkom je dôsledkom historického vývoja posledných 40
rokov, kedy vlastníctvo k poľnohospodárskej pôde bolo obmedzované a právna ochrana sa
poskytovala užívateľom, ktorými boli na Slovensku najmä družstvá a štátne majetky. Na
začiatku procesu privatizácie prevažoval názor, že v oblasti poľnohospodárstva budú
postupne využívať pôdu priamo vlastníci pozemkov. S ohľadom na sociálnu a odbornú
štruktúru dnešných vlastníkov pozemkov, dochádzalo a zrejme aj v budúcnosti bude
dochádzať skôr k uzatváraniu nájomných zmlúv s inými subjektmi, odborne a ekonomicky
orientovaných do sféry poľnohospodárskej výroby, ktorými môžu byť ako fyzické osoby
v postavení súkromne hospodáriacich roľníkov, tak právnické osoby (obchodné spoločnosti
či družstvá). Z uvedených dôvodov naša legislatíva venuje veľkú pozornosť nájmu
poľnohospodárskej pôdy.
4.1 Právna úprava nájmu poľnohospodárskej pôdy všeobecne
Na Slovensku bola problematika nájmu upravovaná po roku 1990 niekoľkokrát a zrejme nie
je možné urobiť záver, že súčasná právna úprava bude konečnou. Je možné konštatovať, že
smeruje k ochrane nájomcu, čo je aj samozrejmé vzhľadom na skutočnosť, že
poľnohospodársku pôdu v súčasnosti viac užívajú nájomcovia než samotní vlastníci
poľnohospodárskej pôdy.
Keďže na Slovensku neexistuje jednotný pozemkový kódex, právny režim nájmu
poľnohospodárskych pozemkov je regulovaný niekoľkými predpismi:
• Občiansky zákonník ako všeobecný právny predpis
• Zákon č. 229/1991 Zb. nazývaný zákon o pôde, ktorý upravuje prípady tzv.
zákonného nájmu k poľnohospodárskej pôde
55
•
Zákon č. 504/2004 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov.
Občiansky zákonník upravuje problematiku nájomných zmlúv všeobecne vo svojich
ustanoveniach (§ 633 a nasl.), kde hovorí, že nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva
za odplatu nájomcovi vec, aby ju (v dohodnutej dobe) užíval alebo z nej bral úžitky.
Stanovuje, že prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom
na dohodnuté užívanie alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, tak na užívanie obvyklé a je
povinný ju v tomto stave na svoje náklady udržiavať. Nájomca je oprávnený užívať vec
spôsobom určeným v zmluve a ak sa nedohodlo inak, tak primerane povahe a určeniu veci.
Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec
riadnym spôsobom. Nájomca pozemku je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak
zmluva neurčuje inak. Nájomná zmluva má byť urobená písomne, ale pokiaľ ide o nájom
krátkodobý, nedodržanie písomnej formy nemá za následok neplatnosť zmluvy. Pojmovým
znakom nájmu je, že sa zriaďuje za odplatu (nájomné). Pri bezplatnom prenechaní pozemku
nejde o nájom ale napr. o výpožičku. Nájom však treba odlíšiť od výpožičky pre ktorú je
charakteristické bezplatné užívanie veci. Nájomné môže byť dohodnuté v peniazoch, ale aj
v naturáliách poprípade v inom plnení. Dohoda o výške nájomného je podstatnou náležitosťou
tejto nájomnej zmluvy.
4.2 Právna úprava podnikateľského nájmu poľnohospodárskej pôdy
Zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien
je právnu normou, ktorá dopĺňa všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy špeciálnymi
ustanoveniami a to osobitne pre nájom pozemku na poľnohospodárske účely a nájom
pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku
vrátane nájmu
poľnohospodárskeho podniku alebo jeho časti.
Zákon má 5 častí a okrem nájmu poľnohospodárskej pôdy, ktorej je venovaná najmä prvá
a druhá časť zákona, upravuje vo svojej tretej časti
otázku nájmu podniku na
poľnohospodársku výrobu a vo svojej štvrtej časti nájom lesného pozemku na hospodárenie
v lesoch. Piatu časť zákona tvoria spoločné a prechodné ustanovenia, ktoré výrazne zasahujú
do nájmu poľnohospodárskej pôdy. Uvedený zákon je špeciálnou právnou úpravou
a pokiaľ neupravuje inak, použijú sa ustanovenia Občianskeho zákonníka.
tvorí
Zákonodarca v prvej časti zákona definuje pozemok ako pozemok, ktorý
poľnohospodársky pôdny fond alebo do tohto poľnohospodárskeho fondu patrí. Pokladá zaň
aj časť takéhoto pozemku alebo iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo
časť tohto pozemku. Na zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa samozrejme
použijú aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nájomná zmluva je uzatváraná
v súlade s občianskym zákonníkom, pokiaľ to nie je stanovené týmto zákonom inak. To
znamená, že nájomná zmluva sa môže uzatvoriť ústne, pokiaľ nejde o nájom pozemku
na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku.
56
Podmienkou platnosti zmluvy
o nájme pozemku
na poľnohospodárske účely pri
prevádzkovaní podniku je však nielen jej písomná forma ale aj dohoda o výške nájomného,
poprípade dohoda o spôsobe jej určenia.
Nájomné z pozemkov prenajatých na
poľnohospodárske účely sa platí, pokiaľ nepríde k inej dohode medzi zmluvnými stranami,
ročne pozadu a to vždy k 1.októbru kalendárneho roka. Pokiaľ nájomca dal prenajatú vec do
podnájmu na dlhší čas ako jeden rok, prenajímateľovi vzniká právo na nájomné voči
podnájomcovi, ktorému zákon dáva obdobné právo na primeranú zľavu z nájomného resp.
právo na nezaplatenie nájomného v prípade zákonom stanovených dôvodov ako by bol
nájomcom.
Zákon upravuje minimálnu dobu nájmu u pozemku na poľnohospodárske účely pri
prevádzkovaní podniku, keď expresis verbis v paragrafe 8 odseku 1 zákona uvádza, že:
„Pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma
najmenej na päť rokov.“ Zároveň právna úprava určuje aj maximálny čas nájmu keď uvádza:
„Ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý čas, čas
nájmu je najviac 15 rokov.“ Odchylná úprava a možnosť uzatvorenia nájomnej zmluvy na
dlhší maximálny čas je upravená v § 8 ods. 2. Maximálna dĺžka času pri uzatváraní nájomnej
zmluvy je závislá od účelu, na ktorý sa zmluva uzatvára:
• pri založení alebo obnove ovocného sadu je dĺžka nájmu maximálne 25 rokov,
• ak pôjde o založenie alebo obnovu škôlky pre ovocné dreviny alebo okrasné dreviny,
poprípade založenie alebo obnovu vinohradu alebo chmeľnice tak najviac na 30 rokov,
• v prípade založenia alebo obnovy porastu špargle resp. porastu drobného ovocia je
maximálny čas nájmu pri prevádzkovaní podniku 15 rokov,
• ak sa uzatvára nájom pri prevádzkovaní podniku, kde sa zriaďuje registrované
repozitórium, zákon určuje minimálny čas nájmu 50 rokov,
• v prípade zriadenia registrovaného riešiteľského pracoviska minimálnu dobu nájmu 10
rokov.
Zákon vo svojom §13 upravuje rôzne dôvody, kedy nájomcovi vzniká vo vzťahu
k prenajímateľovi právo na primerané predĺženie času nájmu poprípade na primeranú
náhradu. Sú to dôvody, keď nájomca vynaložil nevyhnutné náklady na udržiavanie pozemku
v stave spôsobilom na riadne poľnohospodárske využitie, pričom nejde o obvyklé náklady pri
užívaní prenajatého pozemku, ale aj dôvody keď nájomca vynaložil účelné náklady v rámci
opatrení schválených príslušným orgánom štátnej správy a dohodnutý čas nájmu resp.
výpoveď nájmu dohodnutého na neurčitý čas sa má skončiť pred uplynutím času návratnosti
výdavkov vynaložených na takýto účel a tak nájomca ich preto nemôže zužitkovať.
Tak ako rigorózne upravuje nová právna úprava vznik nájomného vzťahu, upravuje rigorózne
aj zánik nájomného vzťahu v prípade, že sa jedná o nájomnú zmluvu na pozemok na
poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku. Ak je takáto zmluva uzavretá na neurčitý
čas (čo je minimálne na 5 rokov), je možné ju vypovedať k 1. novembru. Výpovedná lehota
je, pokiaľ nedôjde k inej dohode, 1 rok. Výpoveď musí mať písomnú formu iba v prípade, že
ide o pozemok na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, resp. ak bola aj
samotná nájomná zmluva na základe dohody zmluvných strán uzatvorená písomnou formou.
57
Výpovedná lehota nesmie skončiť pred uplynutím času stanoveného zákonom. To
znamená, že musí byť dodržaný tak maximálny ako aj minimálny čas nájmu. Nájom sa
nemôže skončiť v takom prípade, že na pozemok nie je prístup. V takomto prípade nájom sa
neskončí skôr než sa vykonajú pozemkové úpravy.
Zákon v § 12 ods. 1 stanovuje povinnosť prenajímateľovi, poprípade nájomcovi pozemku,
ktorý je využívaný nájomcom na základe nájomnej zmluvy na poľnohospodárske účely pri
prevádzkovaní podniku, písomne vyzvať druhú zmluvnú stranu 1 rok pred uplynutím času, na
ktorý bol nájom dohodnutý, na vrátenie resp. prevzatie prenajatého pozemku po skončení
nájmu. V prípade, že sa tak nestane a teda nedôjde k písomnej výzve na vrátenie resp.
prevzatie pozemku zmluva sa obnovuje opätovne na určitý čas a to na minimálne 5 rokov.
Dôležité sú ustanovenia zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktoré sa dotýkajú či
už situácie, keď nájomca nie je povinný platiť nájomné alebo má nárok na primeranú zľavu
z nájomného resp. má právo nájomca alebo aj prenajímateľ požadovať pomernú úpravu
nájomného (§10 ods. 2). V §11 ods.1 a 2 zákon uvádza presné dôvody, kedy nájomcovi
vzniká nárok nielen na odpustenie alebo primeranú zľavu z nájomného, ale aj dôvody, kedy
má nájomca právo požadovať primerané zníženie nájomného. Samotné dôvody na odpustenie
poprípade na zľavu na nájomnom sú upravené v Občianskom zákonníku a stanovujú, že
nájomca nie je povinný platiť nájomné pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil nemohol
prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol
primerane povahe a určeniu veci, alebo ak nemohol z uvedených príčin pri nájme
poľnohospodárskych pozemkov docieliť žiadny výnos. V tých prípadoch, ak nájomca môže
síce užívať prenajatú vec avšak obmedzene, poprípade ak pri nájme poľnohospodárskych
pozemkov úžitky z veci klesli pod polovicu bežného výnosu má nájomca nárok na primeranú
zľavu z nájomného. Zákon chráni predovšetkým nájomcu, čo je cítiť z viacerých ustanovení
58
Nájomná zmluva
Podmienky nájomnej
zmluvy sú stanovené
zákonom.
Vysoká ochrana sa
poskytuje nájomcom
oproti vlastníkom.
Dĺžka nájmu
- vidiecky nájom: 9
rokov
- dlhodobý nájom:
minimálne 18 rokov
Podmienky nájomnej
zmluvy sa stanovujú
vzájomnou dohodou
medzi
prenajímateľom
a nájomcom.
- 1 rok (iba pre veľmi
malé parcely)
- 6, 12 alebo 18
rokov (vo
všeobecnosti platí, že
čím je prenajatá
výmera pôdy väčšia
tým je nájomná
zmluva uzavretá na
dlhšie obdobie )
- 18 minimálne
rokov, často 25
rokov za celú farmu.
- Štandardné zmluvy:
15 rokov
- “Patti in deroga”:
vzájomná dohodou
medzi
prenajímateľom
a nájomcom
Tradičné zmluvy:
Podmienky nájomnej
zmluvy sú stanovené
zákonom “Patti in
deroga” a vzájomnou
dohodou medzi
prenajímateľom
a nájomcom.
Podmienky zmluvy
stanovená vzájomnou
dohodou medzi
prenajímateľom
a nájomcom
Ochrana nájomníka
Je skoro nemožné, aby
vlastník pôdy získal pôdu
pred skončením
prenájmu: zmluva sa
automaticky obnovuje, pri
dedení. Vlastník má
možnosť získať pôdu iba,
ak sa rozhodne sám na nej
hospodáriť.
- pred ukončením zmluvy:
mlčaním sa predlžuje o 1
rok
- predĺženie zmluvy ak
nájomca preukáže , že
ukončením nájomnej
zmluvy by došlo k
obmedzeniu jeho
finančných prostriedkov.
Cena nájmu
Rozsah nájmu je pevne
stanovený na úrovni miestnej
správy.
Používa sa ako základ pri
dohadovaní zmlúv.
Žiadne
- Štandardné zmluvy: stanovené
dohodou na regionálnej úrovni
medzi Správou a Farmárskou
úniou
- “Patti in deroga”: vzájomná
dohoda medzi prenajímateľom
a nájomcom
Vzájomná dohoda
medzi
prenajímateľom
a nájomcom (od 1
do 25 rokov)
Česko
Švédsko
Taliansko
Nemecko
Francúzsko
Tabuľka III. 4 Užívacie vzťahy k poľnohospodárskej pôde vo vybraných štátoch EÚ
Podmienky zmluvy
stanovená vzájomnou
dohodou medzi
prenajímateľom
a nájomcom
Vzájomná dohoda
medzi
prenajímateľom
a nájomcom (od 1 do
5 alebo 10 rokov)
Žiadna
- Cena nájmu sa nemení :
-počas prvých dvoch rokov
nájmu
-počas dvoch rokov od poslednej
úpravy výšky nájmu .
- Nájomné vo všeobecnosti
vychádza z hrubej priemernej
marže; možnosť znížiť výšku
nájmu v prípade významného
poklesu hrubej priemernej
marže.
Stanovená vzájomnou dohodou
medzi prenajímateľom
a nájomcom
Klauzula, ktorá dovoľuje upraviť
cenu prenájmu v prípade zmeny
ceny alebo zmeny Spoločnej
Poľnohospodárskej Politiky.
Komisia rieši spory ohľadom
cien prenájmu medzi
prenajímateľom a nájomcom.
- pôda v súkromnom vlastníctve:
stanovená vzájomnou dohodou
medzi prenajímateľom
a nájomcom
- Pôda v Štátnom vlastníctve:
1.5% z úradnej ceny pôdy
59
Litva
Podmienky zmluvy
stanovená vzájomnou
dohodou medzi
prenajímateľom
a nájomcom
Pri dedení
Slovensko
Podmienky platnosti
nájomnej zmluvy
stanovené zákonom
- pôda v súkromnom
vlastníctve:
stanovená vzájomnou
dohodou
- Pôda v Štátnom
vlastníctve: zhora
obmedzená do 25
rokov
- Krátkodobý: 5
rokov
- dlhodobý: 20-30
rokov
Stanovená vzájomnou dohodou
medzi prenajímateľom
a nájomcom
- Pôda v Štátnom vlastníctve:
klauzula ktorá dovoľuje upraviť
cenu prenájmu každé 3 roky.
- pôda v súkromnom vlastníctve:
stanovená vzájomnou dohodou,
minimálne 1% z hodnoty pôdy
podľa vyhl. č.38/2005 Zz
- Pôda spravovaná SPF-interné
predpisy : 1.5% z z hodnoty
pôdy podľa vyhl. č.38/2005 Zz (
od 1.1.2014 ,2,2% z hodnoty
pôdy podľa vyhl. č.38/2005 Zz)
Zdroj: IDEMA projekt 6RP SSPE-CT-2003-502171, Január 2006
5 Spôsob stanovenia ceny poľnohospodárskej pôdy na Slovensku
neexistuje jednotný právny predpis určujúci cenu
V súčasnosti na Slovensku
poľnohospodárskej pôdy a stanovenie ceny je podmienené účelom, na ktorý sa má vykonať.
Tak sa stanovuje cena pre účel kúpy a predaja, na určenie výšky nájomného,na zistenie
vymeriavacieho základu dane,na účely zabezpečenia hypotekárnych úverov,na účely
stanovenia súdnych poplatkov alebo provízií realitných kancelárií za sprostredkovateľské
služby pri manipulácii s nehnuteľnosťami pre potreby pozemkových úprav,na stanovenie
ceny pôdy na účely vyvlastnenia.Na Slovensku tak poznáme trhovú a úradnú cenu pôdy.
Úradnú cenu poľnohospodárskej pôdy stanovuje niekoľko právnych predpisov.
Najdôležitejšie sú:
a) vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č.492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku (využíva sa v prípade, že kupujúcim alebo predávajúcim je štátna
organizácia resp. na vyhotovenie znaleckého posudku aj pre súkromné účely a pre prípady
vyvlastnenia);
b) vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty
pozemkov a porastov na nich pre účely
pozemkových úprav (využitie nachádza pri
ohodnocovaní pozemkov pri pozemkových úpravách ale aj pri stanovení minimálnej výšky
nájomného ,ktoré je podľa zákona č. 504/2003 Z. z. 1% z hodnoty pozemkov vypočítanej
podľa tejto vyhlášky ); Prílohu k vyhláške tvorí tabuľka s hodnotou pozemku, ktorý tvorí
poľnohospodársku pôdu.
Podľa prílohy sadzba poľnohospodárskej pôdy v EUR za m2 sa pohybuje v závislosti
od zaradenia do bonitnej pôdno - ekologickej jednotky (BPEJ ) v rozmedzí cca od 0,02 centov
do 0,40 centov za m2.
60
BPEJ je ustanovená zákonom, ako klasifikačný a identifikačný údaj vyjadrujúci kvalitu a
hodnotu produkčno-ekologického potenciálu poľnohospodárskej pôdy na danom stanovišti.
Poľnohospodárska pôda je rozdelená do deviatich skupín bonitovaných pôdno-ekologických
jednotiek. Týmto jednotkám odpovedajú aj normatívne údaje o produkcii
poľnohospodárskych plodín, ktoré sa môžu v daných prírodných podmienkach a pri obvyklej
agrotechnike pestovať, ako aj normatívne údaje o nákladoch, čo slúži pre výpočet ceny pôdy.
Pretože bonitácia je vytvorená na základe pomerne podrobného pôdoznaleckého prieskumu
a kategórií sklonu svahov, bonita - cena parcely sa vypočítava ako vážený priemer z plôch
jednotlivých BPEJ, ktoré sa nachádzajú na určitej parcele. Podobne sa vypočítava aj cena
pôdy za celé územie užívateľa, alebo za katastrálne územie.
Každá BPEJ predstavuje skutočnú časť pôdneho krytu, ktorá má rovnaké klimatické a pôdne
vlastnosti a rovnaký sklon svahov. Odborným obsahom máp, na ktorých sú tieto jednotky
zobrazené, sú ohraničené areály jednotlivých BPEJ s vyznačením ich kódu. Každá BPEJ je
určená a jej pôdno-klimatické vlastnosti sú vyjadrené kombináciou kódov
jednotlivýchVlastností na stabilných pozíciaách 7 miestneho kódu
Štruktúra kódu BPEJ
Tento obrázok sa momentálne nedá zobraziť.
V 7-miestnom kóde prvé dve čísla vyjadrujú klimatický región,druhé dvojčíslie charakterizuje
hlavnú pôdnu jednotku,piate miesto je dané kombináciou svahovitosti a expozície, kód na
šiestom mieste kombináciou skeletovistosti,čiže kamenitosti a štrkovosti a hĺbky pôdy.
Siedme miesto 7-miestneho kódu BPEJ vyjadruje zrnitosťpôdy.
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava (VÚPOP) zatriediľ
poľnohospodárske pôdy
Slovenska do 9 produkčných skupín:
1 - vysoko produkčné pôdy
2 – veľmi produkčné pôdy
3 – produkčné pôdy
4 – stredne produkčné pôdy
5 – menej produkčné pôdy
6 – málo produkčné pôdy
7 – veľmi málo produkčné pôdy
8 – menej vhodné pôdy pre poľnohospodársku výrobu
9 – nevhodné pôdy pre poľnohospodársku výrobu
61
c) zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
a drobné stavebné odpady (využíva sa najmä na účely stanovenia miestnych majetkových
daní z nehnuteľností).Podľa prílohy k tomuto právnemu predpisu je priemerná hodnota ornej
pôdy na Slovensku 0,53centov za m2 (hodnota ornej pôdy napr. v obci Báč v okrese Dunajská
Streda je 1,16 EUR za m2, v okrese Nové Zámky v obci Dvory nad Žitavou je 0,86 centov
za m2, v obci Preseľany v okrese Topoľčany je 0.67 centov za m2).Ak porovnávame právny
predpis vyhlášku č. 38/2005 Z. z. ktorý sa používa pri stanovení hodnoty pozemku pre účel
výpočtu minimálneho nájmu, resp. pre účel pozemkových úprav s týmto zákonom
o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne a drobné stavebné odpady, vidíme,
že cena pozemku podľa tohoto zákona je skoro trojnásobne vyššia.
Týmto zákonom č. 582/2004 Z. z. sa ustanovujú miestne dane a miestny poplatok za
komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec,
sú:
a) daň z nehnuteľností,
b) daň za psa,
c) daň za užívanie verejného priestranstva,
d) daň za ubytovanie,
e) daň za predajné automaty,
f) daň za nevýherné hracie prístroje,
g) daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta,
h) daň za jadrové zariadenie.
Daň z nehnuteľnosti sa platí ako:
a) daň z pozemkov,
b) daň zo stavieb,
c) daň z bytov a z nebytových priestorov v bytovom dome
Daňovníkom dane z pozemkov je:
a) vlastník pozemku,
b) správca pozemku vo vlastníctve štátu,
c)správca pozemku vo vlastníctve obce
d)alebo správca pozemku vo vlastníctve vyššieho územného celku zapísaný v katastri
nehnuteľností
Základom dane z pozemkov pre pozemky druhu orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady a
trvalé trávnaté porasty je hodnota pozemku bez porastov určená vynásobením výmery
pozemkov v m2 a hodnoty pôdy za 1 m2 uvedenej v prílohe č. 1 zákona
Ročná sadzba dane z pozemkov je 0,25 % z hodnoty pôdy.Ročnú sadzbu dane z pozemkov
môže správca dane všeobecne záväzným nariadením území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou
od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Ročná sadzba dane z pozemkov Je teda
závislá od toho, ako sa určí všeobecne záväzným nariadením príslušnej obce a pohybuje sa
cca 0,40 % (napr. Mojmírovce okr.Nitra ), 0,35% (Košice) 0,65 % Sablahov, 0,30% Lednické
Rovné.
62
Graf III. 1 Cena poľnohospodárskej pôdy
Cenapoľnohospodárakej pôdy
Trhová
Pre daňové účely
z.č.582/2004 Z.z.
Úradná
Pre pozemkové úpravy
, pre určenie nájmu
p.p..
vyhláška č.38/2005 Z.z.
Pre určenie všeobecnej
hodnoty majetku
z.č.492/2004 Z.z.
Pre účely ochrany
poľnohosp. pôdy
z.č.220/2004 Z.z.
Určenie výšky ceny poľnohospodárskej pôdy nesmie byť v rozpore so zákonom č.18/1996 Z.
z. o cenách.v znení neskorších zmien ( naposledy zákon č. 356/2013 Z. z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení
neskorších predpisov ).
Kúpna cena predávanej pôdy sa tvorí predovšetkým na voľnom trhu, odvíjajúc sa od ponuky
a dopytu. Trhové ceny poľnohospodárskej pôdy bez rozlíšenia účelu ich ďalšieho využitia sú
vyššie najmä v poľnohospodársky produkčných okresoch a okresoch s rozvinutým
turistickým ruchom.
5.1 Cena nájmu poľnohospodárskej pôdy na Slovensku
Výška nájomného v súlade s platnou právnou úpravou na Slovensku sa určuje dohodou,
pričom zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov určuje
minimálnu výšku nájomného 1 % z ceny poľnohospodárskej pôdy určenej podľa "hodnoty
poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu."
Výška nájomného v prípade, že prenajímateľom je Slovenský pozemkový fond je podľa
interného predpisu SPF minimálne 1,5% z takto určenej hodnoty poľnohospodárskej pôdy.
(Od 1.1.2014 sa zvyšuje na 2,2%).V prípade prenájmu pôdy pod budovami SPF žiada
2,5%(SPF Výročná správa,2012). Faktom, však je, že vzhľadom aj judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva ,,dotknutý štát by mal odstrániť všetky tie prekážky,ktoré bránia tomu
, aby sa nájom pôdy mohol realizovať za podmienok, ktoré berú do úvahy skutočnú cenu
63
pôdy a súčasné trhové podmienky v dotknutej lokalite,“ a tak by bolo potrebné vziať do
úvahy skutočnú trhovú cenu pôdy v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy, nakoľko v hodnote
pôdy podľa BPEJ nie je možné zohľadniť budúce faktory vplyvu na zmenu trhovej ceny
(napr. priemyselná výstavba, budovanie diaľnic a pod. sú faktory, ktoré majú výrazný dopad
na trhovú cenu a nemožno ich predvídať na niekoľko desaťročí dopredu).
V produkčných oblastiach, napríklad v okolí Dunajskej Stredy, sa cena na nájom pohybuje na
základe dohody zmluvných strán okolo 70 až 120 eur za hektár. Cena za nájom sa aj v
závislosti na platby EU radikálne zvyšuje.“15
Od prvého januára 2014 zaplatia poľnohospodári Slovenskému pozemkovému fondu nájomné
2,2 percenta z hodnoty pôdy. V praxi to znamená zvýšenie nájomného z jedného hektára
poľnohospodárskej pôdy z 20 na 29 eur. Fond naposledy zvyšoval nájomné v roku 2005.
Slovenský pozemkový fond totiž stále prenajíma poľnohospodárske pozemky najlacnejšie.
Slovenskí poľnohospodári si v porovnaní s českými prenajímajú hektár pôdy za polovičnú
sumu. Kým českí farmári platia nájomné tamojšiemu pozemkovému fondu 65 eur za hektár
prenajatej pôdy, slovenskí 29 a maďarskí poľnohospodári dokonca 90 eur. „Je to stále
najnižšie nájomné spomedzi susedných krajín.“ 16
Nájomné za poľnohospodársku pôdu sa aktuálne pohybuje od 1 percenta po takmer 8 percent
z hodnoty pôdy. Samozrejme výška nájmu je rozdielna a závisí jednak od prenajímanej
plochy, kde čím je väčšia, tým sa cena nájmu zvyšuje ale aj od zaradenia pôdy do bonitných
pôdno-ekologických jednotiek. Fyzické osoby prenajímajú pôdu v rozmedzí 5 až 7 percent
z jej hodnoty, čo je spravidla od 50 do 100 eur za hektár. 17 Podľa SPF 2013,najdrahšie
prenajíma pôdu cirkev, a to za 6 až 8 percent z ceny pôdy.“
Tabuľka III. 5
Orientačná cena za prenájom poľnohospodárskej pôdy v niektorých európskych krajinách
(eur/hektár)18
Belgicko
228,1/ha
Česká republika
29,0/ha
Dánsko
438,9/ha
Nemecko
216,7 /ha
Španielsko
103,0/ha
Írsko
255,9/ha
Litva
9,6 /ha
Holandsko
788,8 /ha
Fínsko
166,9/ha
15
http://zivot.azet.sk/clanok/15221/biznis-s-podou-prinesie-novy-zakon-zasah-do-vlastnictva.html
16
Sedlák,J :Pravda,18.07.2013
17
Výskum Katedra práva ,J-M Center of Excellence DECISION n.2013-2883/001-001
18
http://zivot.azet.sk/clanok/15221/biznis-s-podou-prinesie-novy-zakon-zasah-do-vlastnictva.html
64
Rozsah prenajímania poľnohospodárskej pôdy je zaujímavý ako indikátor obratu pôdy.
Prenájom, ktorý v každej krajine podlieha inej právnej úprave, povoľuje flexibilné a preto aj
produktívnejšie využívanie pôdy.
6 Evidencia nehnuteľností na Slovensku
6.1 História evidencie nehnuteľností
Od najstarších dôb po rok 1964
Systém evidencie nehnuteľností na Slovensku je výsledkom dlhodobého historického vývoja.
Najstaršími evidenciami boli mestské evidencie (v roku 1339 prvá pozemková kniha
zavedená v Bratislave) a potom urbárske od dôb panovania Márie Terézie v 18.storočí.
Najvýznamnejšia právna úprava bola v tzv. tereziánskom katastri z roku 1753 podľa
nemeckého vzoru.
V roku 1855 sa zaviedla osobitná evidencia nehnuteľností do pozemkových kníh platná na
celom našom území. Knižničný poriadok na Slovensku bol upravený zákonom č. 222/1855.
Okrem toho sa nehnuteľnosti evidovali zvlášť v pozemkovom katastri.
Pozemkové knihy boli verejnými knihami a sú prakticky zachované dodnes. Slúžili prevažne
na majetkovoprávne účely teda na zabezpečenie vlastníckych a užívacích práv majiteľov
pozemkov. V pozemkových knihách sa nehnuteľnosti evidovali podľa obcí (katastrálnych
území) a podľa vlastníkov. Obsahovali informácie:
• všetkých nehnuteľnostiach okrem tzv. verejného majetku (cesty, ulice, námestia tzv.
neknihovaný majetok);
• o vlastníkoch pozemkov prípadne spoluvlastníkoch a ich spoluvlastníckych podieloch;
• o ich právach a iných skutočnostiach, ktoré tieto práva ovplyvňovali (hypotéky,
záložné práva, a pod.);
Plnili tri dôležité funkcie:
• evidenčnú, keďže registrovali nehnuteľnosti a práva k nim na základe princípu
záväznosti, hodnovernosti a verejnosti zaznamenaných údajov;
• konštitučnú, keďže vznik práv k nehnuteľnosti (vlastníckych práv ale aj iných vecných
práv) nastal z právneho hľadiska až vykonaním zápisu do pozemkovej knihy;
• garančnú, keďže vklad do pozemkovej knihy garantoval vlastnícke práva prípadne iné
vecné práva k nehnuteľnostiam.
Pozemková kniha bola tvorená z hlavnej knihy a zbierky listín. Je súčasťou boli aj:
• parcelný register
• zoznam vlastníkov a oprávnených
• katastrálne pozemkovo – knižné mapy
• zbierka spisov, denník pozemkovoknižnej kancelárie
• archív.
Dnes sú pozemkové knihy súčasťou evidencie v katastri nehnuteľností. Zápisy sa do nich už
nerobia, ale slúžia ako cenný zdroj informácií. Ale pokiaľ majú byť tieto informácie použité,
je potrebné ich preložiť do slovenčiny, pretože údaje v pozemkových knihách sú
65
v najrozmanitejších jazykoch. Spravidla akým jazykom sa v obci hovorilo, v takom jazyku
bola vedená evidencia v pozemkovej knihe. Napr. pozemková kniha v Petržalke bola
v nemeckom jazyku, v Chorvátskom Grobe po chorvátsky, inde po poľsky, ukrajinsky, a pred
prvou svetovou vojnou aj v slovenských obciach výlučne po maďarsky.
Pozemkové katastre boli štátnou pozemkovou evidenciou, ktorá existovala súbežne popri
pozemkových knihách. Pozemkový kataster slúžil na daňové účely. Na základe neho sa
vybrala pozemková daň. Na rozdiel od pozemkových kníh pozemkový kataster bol verejnosti
neprístupný. Evidoval údaje o každom pozemku spolu s údajmi o využívaní pôdy. Poskytoval
informácie o celkovom povrchu krajiny na základe informácií o jednotlivých pozemkoch.
Vypovedal o veľkosti, tvare, polohe a obvode každého pozemku. Hlavné atribúty evidencie
boli plošná výmera, druh pozemku, hodnota pozemku tzv. katastrálny výťažok. Pozemkový
kataster existoval do roku 1949.
Obdobie od 1964 po 1993
Po roku 1950 sa postupne prestali vykonávať zápisy do pozemkovej knihy a dochádza
k oddeleniu vlastníckych a užívacích práv k nehnuteľnostiam. Nový občiansky zákonník č.
141/1950 Zb. zrušil intabulačný princíp zápisu a konštitutívnosť zápisu bola nahradená
deklaratórnym princípom (osvedčujúcim), ktorý nezakladal právnu skutočnosť – vznik
vlastníckeho prípadne iného vecného práva zápisom do pozemkovej knihy. Stačilo, aby pri
poľnohospodárskych pozemkoch bol prevod odsúhlasený okresným národným výborom.
Zrušila sa povinnosť zapisovať nehnuteľnosti do pozemkovej knihy. Tým sa skutočný stav
začal vzďaľovať v právnych pomeroch k nehnuteľnostiam od evidovaných zápisov. Prevody
sa robili často iba ústne a fakticky sa zmenilo užívanie bez právneho prevodu. Nový majiteľ
začal pozemok užívať, súčasne sa vyhol poplatkom a zmeny z titulu dedenia sa vôbec
neevidovali.
Pozemkové knihy platili do roku 1964, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 22/1964 Zb.
o evidencii nehnuteľností, kedy sa definitívne zastavil zápis nehnuteľností do pozemkových
kníh a zaviedla sa nová evidencia. Evidovanie právnych vzťahov k nehnuteľnostiam sa
zverilo týmto zákonom rezortu geodézie a kartografie a bola vedená na strediskách geodézie.
Základom novej zavedenej evidencie bol užívací a nie vlastnícky vzťah. Vlastnícke vzťahy sa
evidovali len v zastavaných častiach obce. Z predchádzajúcej evidencie boli prevzaté
technické a faktické údaje. Začala sa formovať evidencia právnych vzťahov prostredníctvom
listov vlastníctva. Nová evidencia nehnuteľností sa viedla pre každú obec podľa katastrálnych
zemí. Rozoznávala nehnuteľnosti podľa druhu pozemku na pôdu poľnohospodársku
a nepoľnohospodársku.
Obdobie od roku 1993 po súčasnosť
Tento stav trval až do roku 1993, kedy sa nehnuteľnosti začali evidovať na katastrálnych
úradoch. Dňa 1.1.1993 nadobudli účinnosť dva nové zákony:
• zákon č. 265/1992 Zb. o zápise vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam;
• zákon SNR č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike.
Oba zákony položili základy a založili kataster nehnuteľností ako evidenčný nástroj na
uskutočňovanie funkcií štátu pri ochrane právnych vzťahov a pri využívaní a ochrane
nehnuteľností a ako štátny informačný systém o nehnuteľnostiach. Registrácia zmlúv štátnym
66
notárstvom bola nahradená rozhodovaním o povolení vkladu do katastra nehnuteľností
a k tomuto dátumu sa pozemkové knihy stali súčasťou katastrálneho operátu, dovtedajšie
pracoviská pozemkových kníh sa organizačne stali súčasťou katastrálnych úradov.
V roku 1995 bol prijatý zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Na výkon tohto zákona
vydal Úrad geodézie, kartografie a katastra vyhlášku č. 79/1996 Z. z. Táto vyhláška bola
v roku 2009 zrušená a nahradená novou vyhláškou Úradu geodézie, kartografie a katastra SR
č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon).
6.2 Kataster nehnuteľností
Katastrálny zákon definuje kataster nehnuteľností ako geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Geometrickým určením nehnuteľnosti sa rozumie vymedzenie tvaru a
rozmerov nehnuteľnosti ich hranicami. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto
nehnuteľnostiam, a to o:
• vlastníckom práve,
• záložnom práve,
• vecnom bremene a práve zodpovedajúcom vecnému bremenu,
• predkúpnom práve, ak má mať účinky vecného práva,
• iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k
nehnuteľnostiam,
• právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, majetku obcí, majetku vyšších
územných celkov,
• nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej
päť rokov.
Kataster nehnuteľností je tvorený katastrálnymi operátmi. Ide o súbor dokumentov, ktoré
obsahujú údaje z jedného katastrálneho územia (územno – technická jednotka tvorená
spoločne evidovaným súborom pozemkov). Údaje o pozemkoch obsahujú parcelné číslo,
výmeru, druh pozemku, ak ide o poľnohospodársky a lesný pozemok aj údaj o cene, ak
vyjadruje cenu jednotlivých pozemkov, údaje o vlastníkovi, nájomcovi, držiteľovi alebo o inej
oprávnenej osobe a iné popisné údaje. Údaje o pozemkoch sa členia na:
• údaje o parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, ide o parcely, ktoré
majú v teréne určenú hranicu, výmeru a druh pozemku (parcela je geometrické
a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape s vyznačením jej
parcelného čísla);
• údaje o parcelách registra ,,E“ evidovaných na mape určeného operátu, ktoré sú
v katastrálnej mape zlúčené do väčších celkov alebo rozdelené do viacerých parciel;
sú k nim založené právne vzťahy a ich hranice v teréne nie sú zreteľné (kataster neručí
za výmeru parcely; ak chceme zistiť presnú výmeru, je potrebné dať vyhotoviť
geometrický plán).
67
Funkcie katastra nehnuteľností možno vymedziť týmito definíciami. Je to:
- informačný systém štátu, ktorý slúži najmä na daňové účely a poplatkové účely,
- nástroj na ochranu práv k nehnuteľnostiam,
- nástroj na oceňovanie nehnuteľností,
- nástroj na ochranu:
• poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu,
• tvorbu a ochranu životného prostredia,
• nerastného bohatstva,
• národných kultúrnych a ostatných kultúrnych pamiatok,
• chránených území a prírodných výtvorov,
- systém na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach.
Predmet katastra. V katastri sa evidujú:
-katastrálne územia,
-pozemky, ktoré sa členia podľa druhu na:
• ornú pôdu,
• trvalé porasty: chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady,
• trvalé trávne porasty,
• lesné pozemky,
• vodné plochy,
• zastavané plochy a nádvoria,
• ostatné plochy,
• tavby spojené so zemou pevným základom
• byty a nebytové priestory,
• chránené časti prírody a krajiny,
• kultúrne pamiatky,
• práva k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri.
Obsah katastra. Kataster nehnuteľností je tvorený katastrálnymi operátmi, t.j. súborom
dokumentov obsahujúcich údaje o jednom katastrálnom území. Tento súbor dokumentov
zahŕňa:
-súbor geodetických informácií (katastrálne mapy, geometrické plány a iné geodetické
dokumentácie);
-súbor popisných informácií o katastrálnych územiach, vlastníkoch a právach
k nehnuteľnostiam, ako aj údaje o sídelných a nesídelných názvoch;
-zbierku listín, ktorá obsahuje zmluvy, dohody, vyhlásenia, verejné listiny a iné listiny, ktoré
potvrdzujú právo k nehnuteľnostiam;
-informácie o pôdnom fonde;
-pozemkové knihy a iné verejné knihy (zachované z minulých období evidovania
nehnuteľností ako archívny podklad pre zistenie právnych vzťahov k nehnuteľnosti);
-osobitnú evidenciu zmlúv, verejných listín alebo iných listín, ktoré potvrdzujú alebo
osvedčujú práva k časti pozemku vytvorenej geometrickým plánom, na ktorej je postavená
líniová alebo verejnoprospešná stavba.
68
6.3 Štátna správa na úseku katastra
Ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra je Úrad geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky. Miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné úrady,
ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Úlohy a pôsobnosť Úradu geodézie, kartografie a katastra SR
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR je ústredným orgánom štátnej správy na úseku
katastra. Na jeho čele stojí predseda menovaný vládou.
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR podľa § 12 katastrálneho zákona:
• vypracúva koncepcie a smery rozvoja katastra a riadi výkon štátnej správy na úseku
katastra;
• overuje spôsobilosť zamestnancov okresných úradov v sídle kraja rozhodovať o
návrhu na vklad;
• vykonáva katastrálnu inšpekciu;
• zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu na úseku katastra.
Úlohy a pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja
Okresný úrad v sídle kraja zabezpečuje zostavenie návrhu registra obnovenej evidencie
pozemkov. Konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim je
správne konanie, ktorým sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a na základe nich sa
zostavuje a následne schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), ktorý je
podkladom pre zápis takto zistených vlastníckych a iných vecných práv do katastra
nehnuteľností, nakoľko v katastri nehnuteľností je zadokumentovaná len malá časť územia
SR. V správnom konaní o obnove evidencie pozemkov sa uplatňuje správny poriadok, ak
zákon č. 180/1995 Z. z. neustanovuje iný postup.
Úlohy a pôsobnosť okresného úradu
Podľa § 18 katastrálneho zákona okresný úrad vrátane okresného úradu v sídle kraja
vykonáva tieto úlohy:
• rozhoduje v katastrálnom konaní,
• zapisuje práva k nehnuteľnostiam,
• spravuje a aktualizuje kataster v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom na
základe ohlásených zmien, zmien zistených pri prešetrovaní údajov katastra, zmien
zistených pri revízii údajov katastra a zmien zistených pri obnove katastrálneho
operátu; kataster spravuje a aktualizuje v súčinnosti s vlastníkmi, s inými oprávnenými
osobami, obcami a so štátnymi orgánmi,
• vydáva verejné listiny, ktoré potvrdzujú práva a povinnosti k nehnuteľnostiam, ako aj
iné skutočnosti týkajúce sa nehnuteľností podľa § 69,
• kontroluje geodetické a kartografické činnosti, ktorých výsledky sa majú prevziať do
katastra, a overuje geometrické plány,
• spracúva sumárne údaje o pôdnom fonde,
69
•
•
•
•
•
prejednáva priestupky proti poriadku v štátnej správe na úseku katastra a v konaní o
porušení poriadku na úseku katastra právnickými osobami,
spravuje pozemkové knihy a železničnú knihu,
poskytuje informácie z katastra,
overuje kópie alebo rovnopisy verejných listín alebo iných listín, na ktorých základe
sa má vykonať zápis v katastri, ako aj kópie geometrických plánov pre potreby správy
a aktualizácie katastra v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom,
rozhoduje v pochybnostiach o predmete evidovania v katastri.
6.4 Katastrálne konanie
Katastrálne konanie je druh správneho konania, na ktoré sa uplatňuje osobitný právny predpis
(ktorým je katastrálny zákon č. 162/1995 Z .z. v znení neskorších predpisov) a subsidiárne
(podporne) sa uplatňuje Správny poriadok (č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov).
Predmet katastrálneho konania
V rámci katastrálneho konania sa:
a) sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam;
b) rozhoduje o zmenách hraníc katastrálnych území;
c) rozhoduje o prešetrení zmien údajov katastra;
d) rozhoduje o oprave chýb v katastrálnom operáte;
e) rozhoduje o obnove katastrálneho operátu.
Zápis práv k nehnuteľnostiam
Práva k nehnuteľnostiam sa zapisujú do katastra formou:
a) vkladu, ktorý má právotvorné (konštitutívne) účinky;
b) záznamu, ktorý má evidenčné účinky;
c) poznámky, ktorý má predbežný účinok.
Vklad je úkon okresného úradu, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo
k nehnuteľnostiam, pokiaľ bolo zriadené ako vecné právo k nehnuteľnostiam zmluvne. Inými
slovami práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv, ako aj zo zakladateľskej listiny (spoločenskej
zmluvy) obchodnej spoločnosti sa zapisujú do katastra vkladom a práva k týmto
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú až vkladom do katastra na základe
právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
Katastrálne konanie o povolení vkladu začína na návrh účastníka konania. Návrh by mal
podávať vlastník, ktorý musí zároveň doložiť, že je vlastníkom danej nehnuteľnosti. Zákon
však umožňuje podať návrh ktorémukoľvek oprávnenému subjektu zo zmluvy.
Návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje:
• meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu;
obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
• označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
70
•
označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo
zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z
viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony.
Prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k
nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:
• verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo
k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
• identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste
vlastníctva,
• geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného
bremena k pozemku,
• dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom.
Okresný úrad vyznačí dátum a hodinu doručenia návrhu. Je to dôležité z tohto dôvodu, že
okresnému úradu od tohto okamihu začína plynúť 30-dňová lehota na konanie, v rámci ktorej
musí rozhodnúť. V rámci tejto lehoty musí:
- preskúmať platnosť zmluvy, a to najmä:
• oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou,
• či je úkon urobený v predpísanej forme (písomne),
• či sú prejavy vôle hodnoverné,
• či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a
• či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené,
• či bol návrh na vklad podaný v trojročnej lehote od uzavretia zmluvy,
- prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu.
Na základe zistených skutočností okresný úrad môže rozhodnúť týmito spôsobmi:
- návrh na vklad zamietne, ak právny úkon, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa
alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti, trpí vadami, napr. ak je zmluva neplatná, prevodca nie
je vlastníkom nehnuteľností. Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na súd
cestou okresného úradu v lehote 30 dní odo dňa doručenia;
- návrhu na vklad vyhovie a vklad povolí, ak sú podmienky na vklad splnené, čo vyznačí
v zmluve. Rozhodnutie nadobúda právoplatnosť od okamihu vyznačenia. Proti nemu už
nemožno podať opravný prostriedok. Rozhodnutie sa doručí všetkým účastníkom konania.
Toto rozhodnutie možno napadnúť určovacou žalobou alebo žalobou voči nezákonnému
rozhodnutiu správneho orgánu;
- rozhodne o prerušení konania, ak:
• návrh obsahuje právne nedostatky a vyzve navrhovateľa, aby ich odstránil,
• nebol zaplatený správny poplatok,
• začalo sa konanie o predbežnej otázke,
• to zhodne navrhli všetci účastníci konania, a to najdlhšie na 60 dní;
- rozhodne o zastavení konania, ak:
• návrh nepodal účastník konania,
• účastník konania odstúpil od zmluvy pred vydaním rozhodnutia,
71
•
•
•
•
už bol návrh v danej veci zamietnutý,
účastník konania vzal návrh späť a ostatní účastníci s tým súhlasili,
nebol zaplatený správny poplatok v stanovenej lehote,
neboli odstránené nedostatky návrhu v stanovenej lehote.
Záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik,
zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Záznamom sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam,
pokiaľ vznikli, zmenili sa alebo zanikli:
- zo zákona,
- rozhodnutím štátneho orgánu (napr. súdu),
- príklepom licitátora na verejnej dražbe,
- vydržaním,
- prírastkom a spracovaním,
- práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom,
- ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce:
• z nájomných zmlúv;
• zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo
• z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku
vyššieho územného celku.
Tieto práva do katastra sa zapisujú na základe verejných listín a iných listín, ktoré musia byť
v štátnom jazyku alebo treba zabezpečiť ich úradne overený preklad. Listina musí obsahovať
označenie účastníkov práv k nehnuteľnosti, miesto, predmet a čas právnych úkonov
a označenie nehnuteľností. Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní. Okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka
alebo inej oprávnenej osoby. Návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí
obsahovať:
• meno (obchodný názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa,
• označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
• verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti,
• označenie príloh.
Okresný úrad neskúma podstatu veci, musí len posúdiť, či je predložená verejná listina alebo
iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností, a či obsahuje
predpísané náležitosti. Ak je verejná alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu,
okresný úrad vykoná záznam do katastra.
Poznámkou sa nezapisujú priamo práva k nehnuteľnostiam, ale len skutočnosti, ktoré sa
týchto práv dotýkajú, napríklad obmedzenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou alebo
informuje o nehnuteľnostiach alebo o práve k nim. Z toho vyplýva, že rozlišujeme dva druhy
poznámok, informatívne a obmedzujúce. Základný rozdiel spočíva v tom, že obmedzujúce
poznámky obmedzujú dispozičné právo (jedno z triády vlastníckych práv) vlastníka nakladať
s danou nehnuteľnosťou.
Informatívny charakter majú najmä poznámky o začatí vyvlastňovacieho konania a o začatí
konania o určenie vlastníckeho práva alebo iného práva k nehnuteľnostiam.
72
Obmedzujúci charakter majú najmä poznámky o začatí konania o výkon rozhodnutia
predajom nehnuteľnosti, o vyhlásení konkurzu proti vlastníkovi nehnuteľnosti, vykonateľné
uznesenie o predbežnom opatrení, ktorým súd zakazuje nakladať s danou nehnuteľnosťou (§
29 Vyhlášky č. 461/2009 Z. z.).
Okresný úrad urobí poznámku na základe oznámenia súdu, iného štátneho orgánu alebo návrh
iného oprávneného. Na zápis poznámky sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní. Poznámka sa vpíše do listu vlastníctva textom: „Poznamenáva sa začatie konania
o výkon rozhodnutia predajom nehnuteľnosti“ alebo ,,Poznamenáva sa začatie
vyvlastňovacieho konania“ alebo ,,Poznamenáva sa uznesenie súdu o predbežnom opatrení.“
Takéto poznámky sa uvedú do časti B listu vlastníctva. Okresný úrad príslušnú poznámku
zruší, ak pominuli dôvody jej zápisu.
Plomba. Keďže vklad alebo záznam údajov týkajúcich sa vlastníckeho práva nemožno
vykonať hneď po doručení návrhu, okresný úrad najneskôr nasledujúci pracovný deň po dni,
keď mu bola doručená listina, vyznačí v liste vlastníctva plombu, ktorá indikuje, že právo
k nehnuteľnosti je dotknuté. Po vyznačení plomby nie je možné vydať list vlastníctva. Táto
plomba sa zruší až vykonaním vkladu alebo záznamu. Vyznačenie plomby v liste vlastníctva
sa skladá z troch častí:
• informácie či ide o vklad alebo záznam,
• čísla registra,
• roku vyznačenia plomby.
Napríklad, ak ide o:
• vklad, na liste vlastníctva sa vyznačí: ,,V 123/07 – plomba“
• záznam, na liste vlastníctva sa vyznačí: ,,Z 123/07 – plomba“
Plomba sa vyznačuje do tej časti listu vlastníctva, ktorej sa zmena týka.
6.5 List vlastníctva
List vlastníctva a jeho štruktúru definuje § 8 katastrálneho zákona. List vlastníctva je
najdôležitejší dokument na preukázanie vlastníckeho alebo iného práva
k nehnuteľnosti. Okrem všeobecných údajov, ktorými sú číslo listu vlastníctva, názov
okresu, názov obce, názov katastrálneho územia. Obsahuje údaje, ktoré rozčleňuje do troch
skupín:
• časť ,,A“ – majetková podstata – obsahuje všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom práv
k nehnuteľnostiam a údaje o nich, a to výmery, druhy pozemkov, príslušnosť
k zastavanému územiu obce, iné údaje (číslo parcely),
• časť ,,B“ – vlastníci a iné oprávnené osoby- obsahuje mená, priezviská, rodné priezviská
alebo názvy vlastníkov nehnuteľností a iných oprávnených osôb, dátumy narodenia, rodné
čísla alebo identifikačné čísla organizácií, spoluvlastnícke podiely, titul nadobudnutia
podľa verejnej listiny alebo inej listiny, miesto trvalého pobytu alebo sídlo, iné údaje,
• časť ,,C“ – ťarchy – obsahuje vecné bremená (obsah vecného bremena, označenie
oprávneného z vecného bremena, zápis vecného bremena v liste vlastníctva oprávneného),
záložné práva (označenie záložného veriteľa oprávneného), predkupné práva, ak majú
73
mať účinky vecných práv (označenie oprávneného z predkupného práva), iné práva, ak
boli dohodnuté ako vecné práva, iné údaje.
74
IV. Kapitola
Poľnohospodárska politika Európskej únie
Úvod
1
Ciele poľnohospodárskej politiky
2
História SPP
3
Financovanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky
4
Spoločná organizácia trhov
5
Legislatíva EÚ a SR pre jednotlivé komodity Spoločnej organizácie trhov
6
Uplatňovanie systému jednotnej platby na farmu
7
Uplatňovanie systému jednotnej platby na plochu
8
Typy podpôr v SR
9
Štruktúra komodít vyrábaných v rámci EÚ ,Export a import komodít
10
Politika rozvoja vidieka EÚ na roky 2007-2013
75
Úvod
Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je jednou z najstarších oblastí spoločnej politiky
EÚ. Dnes je jednou z najintegrovanejších politík s veľkými finančnými transfermi medzi
jednotlivými členskými štátmi. Cesta tvorby tejto politiky bola poznamenaná množstvom
problémov. Kým v roku 1997 predstavovali výdavky na európske poľnohospodárstvo asi 75%
rozpočtu vtedajšieho EHS, v súčasnosti tvoria výdavky na Spoločnú poľnohospodársku
politiku asi 44,5 %.
Vzhľadom na dôležitosť poľnohospodárstva bola vytvorená v EÚ koncepcia Spoločnej
poľnohospodárskej politiky. Európskej únii sa podarilo vytvoriť jednotný poľnohospodársky
trh (črty už v roku 1962).
1 Ciele poľnohospodárskej politiky
Hlavné ciele poľnohospodárskej politiky uvedené v Maastrichtskej zmluve (§) sú nasledovné:
a) zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva podporovaním technického pokroku a
zabezpečovaním racionálneho rozvoja poľnohospodárskej výroby a optimálneho
využívania výrobných faktorov, najmä pracovnej sily;
b) zabezpečiť týmto spôsobom primeranú životnú úroveň poľnohospodárov, najmä
zvýšením individuálnych príjmov jednotlivcov pracujúcich v poľnohospodárstve;
c) stabilizovať trhy;
d) zabezpečiť riadne zásobovanie;
e) zabezpečiť dodávky spotrebiteľom za primerané ceny.
2 História SPP
Protekcionistická a podporná politika EÚ, predovšetkým však politika vysokých cien,
viedla k rýchlej modernizácii a mechanizácii poľnohospodárstva, čím sa produkcia a
zásobovanie s poľnohospodárskymi a potravinárskymi produktmi stále zvyšovali a v druhej
polovici sedemdesiatych rokov v niektorých sektoroch dosiahli plné krytie potrieb
obyvateľstva. Prebytok tlačil reálne ceny komodít smerom dole, čo zvyšovalo náklady na
vyrovnávanie smerom ku garantovaným cenám. Naviac až 80 % podpory smerovalo do 20 %
fariem, ktoré boli najväčšie a vyznačovali sa vysokou intenzitou hospodárenia. Tie ďalej
zvyšovali svoj výkon, čo v konečnom dôsledku malo negatívny vplyv na životné prostredie.
Prvé krízové javy ohľadne prebytkov sa objavili v sektore mlieka v začiatkoch 80. rokov a
postupne viedli k vyhroteniu intervenčných a finančných problémov. Riešením bola
Adriessenová reforma, v rámci ktorej sa zaviedli mliečne kvóty na obmedzenie a kontrolu
výroby. Kvóty predstavovali vlastníctvo jednotlivých členských krajín. Prekročenie kvót sa
penalizovalo tvrdými finančnými sankciami vo výške 115 % orientačnej ceny mlieka.
Zavedením mliečnych kvót sa podarilo vyriešiť prebytky mlieka, ale naďalej pretrvával
problém hromadiacich sa prebytkov iných výrobkov: obilia a hovädzieho mäsa. Ich riešenie
76
bolo predmetom MacSharryho reformy. Jadrom reformy bolo zníženie cenovej podpory. Na
základe týchto opatrení sa znížili intervenčné ceny pre všetky obilniny (pšenica, jačmeň, ovos
a raž) o 36 % v priebehu trojročného prechodného obdobia (1993 – 1995). Farmári boli
odškodnení za pokles vo výnosoch rozsiahlymi kompenzáciami. Ďalej sa obmedzili územia
pre pestovanie obilia a zaviedlo sa neobrábanie 15 % pôdy. Vďaka týmto krokom došlo k
výraznému poklesu ceny obilnín.
Reforma v rámci Agendy 2000 v podstate zopakovala opatrenia MacSharryho reformy
a naďalej znížila ceny obilia a hovädzieho mäsa. Európskou komisiou navrhované opatrenia
v mliečnom sektore Rada EÚ neprijala a posunula ich na riešenie až do roku 2005, kedy sa
opätovne rozhodla o ich ďalšom prenesení do roku 2008.
Zásluhou reformy Agenda 2000 však bola prijatá reforma politiky rozvoja vidieka, pričom
konsolidovala dovtedy roztrieštenú legislatívu a s nariadením Rady EÚ 1257/1999 vytvorila
podmienky rozvoja pre túto oblasť.
V júni roku 2003 sa ministri poľnohospodárstva krajín EÚ dohodli na kompromise,
týkajúcom sa radikálnej strednodobej reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (tzv.
Luxemburskej reformy SPP). Kľúčovými prvkami novej reformovanej Spoločnej
poľnohospodárskej politiky sú:
• zavedenie systému jednotnej platby na farmu - platba farmárom v EÚ nezávislá od
produkcie, pričom táto platba je viazaná na legislatívu upravujúcu otázky životného
prostredia, potravinovej bezpečnosti, zdravia rastlín a zvierat a welfare zvierat, ako aj s
požiadavkou na zachovanie poľnohospodárskej pôdy v dobrom stave, a to z hľadiska
poľnohospodárskeho aj environmentálneho (“cross-compliance” – krížové plnenie);
• posilnenie politiky rozvoja vidieka prostredníctvom väčšieho množstva finančných
prostriedkov z EÚ, nových opatrení na podporu životného prostredia, kvality a welfare
zvierat a pomoci farmárom pri spĺňaní produkčných noriem EÚ vstupujúcich do platnosti
v roku 2005;
• prostredníctvom zníženia priamych platieb (“modulácia”) pre väčšie farmy sa financuje
nová politika rozvoja vidieka;
• mechanizmus pre finančnú disciplínu, ktorý zabezpečí, že poľnohospodársky rozpočet
stanovený do roku 2013 nebude prekročený;
• revízia trhovej politiky SPP:
• asymetrické zníženie cien v odvetví produkcie mlieka,
• redukcia mesačných príplatkov v odvetví produkcie obilnín na polovicu, pri udržaní
intervenčnej ceny,
• reformy v odvetví produkcie ryže, tvrdej pšenice, orechov, zemiakového škrobu
a sušených krmovín.
77
3 Financovanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky
V zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej
poľnohospodárskej politiky boli založené 2 fondy, ktoré zabezpečujú financovanie
jednotlivých opatrení Spoločnej poľnohospodárskej politiky, vrátane opatrení na podporu
politiky rozvoja vidieka, a to:
• Európsky poľnohospodársky záručný fond,
• Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka.
Európsky poľnohospodársky záručný fond, financuje v kontexte spoločného riadenia medzi
členskými štátmi a Spoločenstvom tieto výdavky realizované v súlade s právom
Spoločenstva:
• náhrady stanovené za vývoz poľnohospodárskych produktov do tretích krajín;
• intervencie určené na reguláciu poľnohospodárskych trhov;
• priame platby poľnohospodárom v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky;
• finančný príspevok Spoločenstva na informačné a propagačné akcie v prospech
poľnohospodárskych produktov na vnútornom trhu Spoločenstva a v tretích krajinách.
Európsky poľnohospodársky záručný fond, financuje centralizovaným spôsobom tieto
výdavky realizované v súlade s právom Spoločenstva:
• finančný príspevok Spoločenstva na osobitné veterinárne činnosti, inšpekčné činnosti vo
veterinárnej oblasti, v oblasti potravín a krmív pre zvieratá, na programy odstránenia
chorôb zvierat a dohľadu nad nimi (veterinárne opatrenia), ako aj na fytosanitárne
činnosti;
• podporu v prospech poľnohospodárskych produktov, vykonávanú priamo Komisiou alebo
prostredníctvom medzinárodných organizácií;
• opatrenia prijaté v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva, určené na zachovanie,
charakterizáciu, zber a používanie genetických zdrojov v poľnohospodárstve;
• zavedenie a údržbu poľnohospodárskych účtovných informačných systémov;
• systémy poľnohospodárskeho prieskumu vrátane prieskumov o štruktúre
poľnohospodárskych prevádzok;
• výdavky súvisiace s trhmi rybného hospodárstva.
Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka financuje v kontexte spoločného
riadenia medzi členskými štátmi a Spoločenstvom finančný príspevok Spoločenstva na
programy na rozvoj vidieka, vykonávané v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva
týkajúcimi sa podpory rozvoja vidieka.
78
Tabuľka IV. 1 Rozpočet EÚ na roky 2007-2013
Rozpočtové prostriedky na
záväzky
1. Udržateľný rast
2. Ochrana a riadenie
prírodných zdrojov
z toho: výdavky súvisiace s
trhom a priame platby
3. Občianstvo, sloboda,
bezpečnosť a spravodlivosť
4. Európska únia ako globálny
partner
5. Administratíva
6. Kompenzácia
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
54 905
58 351
56 736
58 800
59 197
59 252
61 144
59 726
63 601
60 191
66 640
60 663
69 678
61 142
45 759
46 217
46 679
47 146
47 617
48 093
48 574
1 273
1 362
1 523
1 693
1 889
2 105
2 376
6 578
7 039
7 002
7 380
7 440
7 699
7 893
8 008
8 430
8 334
8 997
8 670
9 595
9 095
445
207
210
131 487
135 321
138 464
142 445
147 075
151 886
Spolu rozpočtové prostriedky
128 091
na záväzky
Zdroj: Európska komisia (www.europa.eu)
Z uvedenej alokácie rozpočtu EÚ na roky 2007-2013 vyplýva, že síce výdavky na
poľnohospodársku politiku EÚ budú mať v absolútnom vyjadrení mierne rastúcu tendenciu,
v porovnaní s celkovým rozpočtom EÚ sa však ich podiel v jednotlivých rokoch znižuje, a to
zo 45,55 % v roku 2007 na 40,25 % v roku 2013.
4 Spoločná organizácia trhov
Politika trhov, ktorá vychádza z článku 32 Zmluvy o Európskom Hospodárskom
Spoločenstve, ako aj zo základných odvodených nariadení upravujúcich rôzne spoločné
trhové organizácie bola najstarším a do roku 2003 aj najdôležitejším nástrojom Spoločnej
poľnohospodárskej politiky (SPP). Od tohto dátumu bola väčšina režimov priamej podpory
pre spoločné organizácie trhu prevedená pod Nariadenie (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra
2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci Spoločnej
poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre
poľnohospodárov.
V roku 2007 sa v rámci aktuálneho procesu zjednodušovania SPP zaviedla jednotná spoločná
organizácia trhov pre všetky poľnohospodárske produkty, a nahradila 21 existujúcich
spoločných trhových organizácií (Nariadenie (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o
vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach
určité poľnohospodárske výrobky. Jej zavedenie umožnilo zrušiť asi päťdesiat právnych
nástrojov Rady.
Spoločná organizáciu poľnohospodárskych trhov, poskytuje jednotný právny rámec
upravujúci podmienky na domácom trhu, obchod s tretími krajinami a pravidlá týkajúce sa
hospodárskej súťaže. V oblasti vnútorného trhu upravuje systém trhovej intervencie
(intervencia, skladovanie), osobitných intervenčných opatrení, kvót a schém podpory.
V rámci obchodu s tretími krajinami upravuje mechanizmus dovozu a vývozu produktov
79
(dovozné clo, dovozné colné kvóty, ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu a vývozu,
vývozné náhrady, vývozné kvóty).
Spoločná organizáciu trhov sa dotýka nasledovných výrobkov:
• obilniny,
• ryža,
• cukor,
• sušené krmivo,
• osivo,
• chmeľ,
• olivový olej a stolové olivy,
• ľan a konopa,
• ovocie a zelenina,
• spracované ovocie a zelenina,
• banány,
• víno,
• živé rastliny a kvetinárske výrobky,
• surový tabak,
• hovädzie a teľacie mäso,
• mlieko a mliečne výrobky,
• bravčové mäso,
• ovčie a kozie mäso,
• vajcia,
• hydinové mäso,
• ostatné výrobky,
Intervencie na trhu
V záujme zabezpečenia stability trhov a primeranej životnej úrovne pre poľnohospodárov sa
vytvoril mechanizmus podpory cien súbežne so zavedením režimov priamej podpory. Tento
mechanizmus prihliada na rôzne potreby v každom z týchto poľnohospodárskych sektorov,
ako aj na ich vzájomnú závislosť. Opatrenia majú formu:
• verejných intervencií na trhoch s poľnohospodárskymi výrobkami;
• vyplácania pomoci na súkromné skladovanie výrobkov sektorov obilnín, ryže, cukru,
olivového oleja a stolových olív, hovädzieho a teľacieho mäsa, mlieka a mliečnych
výrobkov, bravčového mäsa a ovčieho a kozieho mäsa.
Európska únia môže prijať výnimočné opatrenia na podporu ohrozených trhov. Tieto
opatrenia sú potrebné napríklad v prípade šírenia choroby zvierat alebo prírodnej katastrofy,
ktorých vplyv sa odzrkadlí na poľnohospodárskych trhoch.
80
Systémy kvót
Na cukor a mlieko sa vzťahujú vnútroštátne výrobné kvóty. Členské štáty ich rozdeľujú medzi
výrobné podniky. Nariadenie (ES) č. 1234/2007 vymedzuje najmä prenos kvót v rámci
viacerých výrobných podnikov a správu nadbytočnej výroby. Okrem iného zahŕňa aj poplatky
členských krajín pre výrobcov.
Pomoci sa vzťahujú na nasledujúce sektory:
• cukor (opatrenia na výrobnú náhradu);
• mlieko a mliečne výrobky, olivový olej a stolové olivy, ovocie a zelenina, ako aj na
včelárske výrobky;
• školské ovocné a mliečne programy;
• sektor vína a sektor chmeľu;
• chov húseníc priadky morušovej.
Obchodovanie a výroba
Na niektoré poľnohospodárske výrobky môže Komisia uložiť obchodné normy. Tieto normy
sa môžu týkať napríklad kvality výrobkov, ich balenia, skladovania alebo aj prepravy.
Nariadenie (ES) č. 1234/2007 ukladá dodatočné pravidlá pre sektor vín týkajúce sa výroby a
uvádzania výrobkov, ktoré sú chránené chráneným označením, na trh. Tieto chránené
označenia predstavujú zapísané označenia pôvodu, geografické označenia a tradičné pojmy.
Organizácie výrobcov a medziodborové organizácie
Nariadenie (ES) č. 1234/2007 stanovuje pravidlá týkajúce sa uznávania a fungovania
organizácií výrobcov a medziodborových organizácií. Organizácie výrobcov musia
predovšetkým dokázať vytvoriť spoločné programovanie výroby a prispôsobiť ho dopytu.
Medziodborové organizácie ako také nemusia byť nevyhnutne zložené z výrobcov. Môžu
združovať zástupcov hospodárskych činností súvisiacich s výrobou, uvádzaním na trh alebo
so spracovaním poľnohospodárskych výrobkov. Cieľom medziodborových organizácií je
najmä optimalizovať výrobné náklady a náklady na spracovanie výrobkov.
Obchod s tretími krajinami
Pri obchode s tretími krajinami je vo všeobecnosti zakázané zavádzať nielen poplatok s
rovnakým účinkom ako vývozné clo, ale aj obmedzenia týkajúce sa množstva alebo opatrenia
s podobným účinkom.
Komisia má právo vyžadovať predloženie dovozných povolení v prípade týchto výrobkov
niektorých sektorov: obilniny, ryža, cukor, osivá, olivový olej a stolové olivy, ľan a konopa,
čerstvé a spracované ovocie a zelenina, banány, víno, živé rastliny, hovädzie a teľacie mäso,
bravčové mäso, ovčie a kozie mäso, hydinové mäso, mlieko a mliečne výrobky, vajcia a
etylalkohol poľnohospodárskeho pôvodu.
Na tieto výrobky sa vzťahujú clá podľa Spoločného colného sadzobníka na dovoz výrobkov a
v prípade niektorých z nich aj osobitné ustanovenia. V niektorých prípadoch sa môžu zrušiť
dovozné clá alebo sa môžu uplatniť dodatočné clá.
81
Tieto osobitné ustanovenia sa vzťahujú najmä na dovoz zmesi obilnín alebo ryže alebo na
obilniny a ryžu, pričom dovozné clo sa stanovuje na základe zloženia zmesi. Okrem toho sa
na cukor vzťahuje zvýhodnený režim a v prípade konopy a chmeľu je stanovených niekoľko
podmienok dovozu.
Komisia môže tiež stanoviť dovozné colné kvóty, t. j. obmedzenia týkajúce sa množstva
tovaru, ktorý môže byť dovezený so zníženým clom. Dovozné colné kvóty patria do
kompetencie Komisie, ktorá ich spravuje tak, aby zabránila akejkoľvek diskriminácii.
Vývoz
Komisia má právo vyžadovať predloženie vývozných povolení v prípade výrobkov sektora
obilnín, ryže, cukru, olivového oleja a stolových olív, čerstvého a spracovaného ovocia a
zeleniny, vína, hovädzieho a teľacieho mäsa, bravčového mäsa, ovčieho a kozieho mäsa,
hydinového mäsa, mlieka a mliečnych výrobkov, vajec a etylalkoholu poľnohospodárskeho
pôvodu.
Vývoz niektorých výrobkov môže podliehať vývozným náhradám, ktoré pokrývajú rozdiel
medzi svetovými trhovými cenami a cenami na trhoch EÚ. Tieto náhrady sa môžu líšiť v
závislosti od miesta určenia a Komisia ich pravidelne aktualizuje na základe vývoja na trhoch
v Únii a na svetových trhoch. Vývozné náhrady týkajúce sa uskladneného sladu, obilnín a
hovädzieho a teľacieho mäsa sú regulované špecifickými ustanoveniami.
Správa vývozných náhrad v sektore mlieka a mliečnych výrobkov a osobitné zaobchádzanie
pri dovoze v tretích krajinách takisto podliehajú regulácii.
5 Legislatíva EÚ a SR pre jednotlivé komodity Spoločnej organizácie trhov
Hydina a vajcia
• Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory
v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi
výrobkami v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „živnostenský
zákon“) v znení neskorších predpisov.
• Nariadenie vlády SR 736/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú minimálne požiadavky na
ochranu nosníc v znení nariadenia vlády SR č. 326/2003 Z. z.
• Nariadenie vlády SR č. 274/2003 Z. z. o vzájomnej spolupráci medzi orgánmi
veterinárnej správy, orgánmi štátnej správy v zootechnickej oblasti a orgánmi
členských štátov a o spolupráci medzi nimi a Európskou komisiou pri zabezpečovaní
správneho použitia právnych predpisov vo veterinárnej a zootechnickej oblasti.
• Nariadenie vlády SR č. 287/2003 Z. z. o požiadavkách na zdravie zvierat pri výmene
mäsových výrobkov s členskými štátmi v znení neskorších predpisov.
82
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Nariadenie vlády SR č. 288/2003 Z. z. o hlásení chorôb zvierat, v znení nariadenia
vlády č. 295/2005 Z. z.
Nariadenie vlády č. 297/2003 Z. z. o zdravotných podmienkach pri výmenách hydiny
a násadových vajec s členskými štátmi, pri ich premiestňovaní a dovoze z tretích
krajín v znení nariadenia vlády SR č. 216/2009 Z. z..
Nariadenie vlády SR č. 314/2003 Z. z. o zavedení opatrení na tlmenie pseudomoru
hydiny, v znení nariadenia vlády č. 218/2009 Z. z.
Nariadenie vlády SR č. 272/2003 Z. z. o hygienických požiadavkách a požiadavkách v
záujme ochrany zdravia ľudí pri výrobe a uvádzaní vaječných výrobkov na trh, v znení
nariadenia vlády č. 399/2004 Z. z.
Nariadenie vlády SR č. 273/2003 Z. z., ktorým sa ustanovili osobitné podmienky
zdravotnej neškodnosti pri uvádzaní niektorých druhov vajec na trh.
Nariadenie vlády SR č. 322/2003 Z. z. o ochrane zvierat chovaných na farmárske
účely v znení nariadenia vlády SR č. 368/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. 8. 2003.
Nariadenie vlády SR č. 264/2009 Z. z. o podporných opatreniach v pôdohospodárstve
v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 275/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú
minimálne pravidlá ochrany kurčiat chovaných na produkciu mäsa s účinnosťou od
1. 7. 2010.
Nariadenie vlády SR č. 359/2011 Z. z., z 19. októbra 2011, ktorým sa ustanovujú
požiadavky na niektoré potravinárske prevádzkarne a na malé množstvá.
Nariadenie vlády SR č. 360/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú hygienické požiadavky
na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov rastlinného a
živočíšneho pôvodu a dodávanie mlieka a mliečnych výrobkov konečnému
spotrebiteľovi a iným maloobchodným prevádzkam.
Nariadenie vlády SR č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory podľa
programu rozvoja vidieka v znení nariadenia vlády SR č. 121/2009 Z. z. v znení
neskorších predpisov.
Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky zo 14. februára 2005 č. 1778/2005-100, ktorým sa
vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca hydinové mäso
a králičie mäso.
Výnos MP SR a Ministerstva zdravotníctva SR z 9. februára 2004 č. 154/2004–100,
ktorým sa dopĺňa výnos MP SR a Ministerstva zdravotníctva SR č. 981/1996–100 z
20. mája 1996, ktorým sa vydáva prvá časť a prvá a druhá a tretia hlava druhej časti
Potravinového kódexu SR v znení výnosu MP SR a Ministerstva zdravotníctva SR zo
16. decembra 1997 č. 557/1998–100 (oznámenie č. 284/1998 Z. z.).
Výnos MP SR a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 18. augusta 2005
č. 1895/2004-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej
republiky upravujúca mäsové výrobky.
Výnos MP SR a Ministerstva zdravotníctva SR zo 17. apríla 2002 č. 811/1/2002-100,
ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu SR upravujúca mäso jatočných zvierat
v znení neskorších predpisov.
83
•
•
•
•
•
•
•
Výnos MP SR a Ministerstva zdravotníctva SR zo 14. februára 2005 č. 1752/2005100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu SR upravujúca vajcia, majonézy a
majonézové výrobky v znení výnosu MP SR a Ministerstva zdravotníctva SR zo 16.
decembra 2005 č. 378/2005-100.
Výnos MP SR a Ministerstva zdravotníctva SR zo 7. 1. 2008 č. 2319/2007–100,
ktorým sa mení a dopĺňa výnos MP SR a Ministerstva zdravotníctva SR z 28. apríla
2004 č. 1187/2004–100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu SR
upravujúca označovanie potravín v znení neskorších predpisov.
Výnos MP SR z 21. januára 2009 č. 2357/2008-100 o poskytovaní dotácií
v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na všeobecne
prospešné aktivity v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka v znení výnosu MP SR z
3. decembra 2009 č. 1600/2009-100.
Výnos Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 867/2012 – 100,
ktorým sa mení a dopĺňa výnos MPRV SR z 5. Mája 2011 č. 536/2011-100 o
podrobnostiach pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka v
znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. 12. 2012.
Schéma štátnej pomoci na zabezpečenie účasti chovateľov a pestovateľov na
výstavách.
Vestník MP SR č. 3/2008. Platnosť schémy skončí 31. 12. 2013.
Národný kontrolný program pre salmonelové infekcie v kŕdľoch brojlerov kury
Kozy
• Zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v
znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi
výrobkami v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
• Zákon NR SR č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní
podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 189/2009 Z. z. o ekologickej poľnohospodárskej výrobe.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 283/2003 Z. z. o zdravotných problémoch,
ktoré ovplyvňujú výmenu čerstvého mäsa z domáceho hovädzieho dobytka,
ošípaných, z domácich oviec, kôz a z domácich nepárnokopytníkov v znení nariadenia
č. 41/2005 Z. z.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 305/2003 Z. z. o identifikácii a registrácii
zvierat v znení nariadenia vlády č. 429/2005 Z. z.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 313/2003 Z. z. o požiadavkách na zdravie
zvierat pri premiestňovaní, výmene s členskými štátmi a dovoze zvierat, spermy,
oocytov a embryí z tretích krajín v znení neskorších predpisov.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 322/2003 o ochrane zvierat chovaných na
farmárske účely v znení nariadenia vlády č. 368/2007 Z. z.
84
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 47/2005 o požiadavkách na zdravie zvierat
pri premiestňovaní oviec a kôz a pri obchode s členskými štátmi, v znení nariadenia
vlády č. 208/2006 Z. z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 116/2005 Z. z. o opatreniach na kontrolu
slintačky a krívačky.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 505/2005, ktorým sa ustanovujú pravidlá na
zdravie zvierat pre dovoz živých kopytníkov na územie Európskych spoločenstiev a
ich tranzit cez územie Európskych spoločenstiev.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 266/2007 Z. z. o podmienkach poskytovania
podpory v poľnohospodárstve formou doplnkovej národnej priamej platby na veľké
dobytčie jednotky v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania
podpory podľa programu rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 488/2010 Z. z. o podmienkach poskytovania
podpory v poľnohospodárstve v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 319/2011 Z. z. o podpore podnikania v
pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 359/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú
požiadavky na niektoré potravinárske prevádzkarne a na malé množstvá.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 360/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú
hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných
produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu a dodávanie mlieka a mliečnych
výrobkov konečnému spotrebiteľovi a iným maloobchodným prevádzkarniam.
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 375/2011 Z. z. o
kritériách posudzovania veľkosti prevádzky.
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
18/2012 Z. z. o identifikácii a registrácii oviec a kôz.
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
148/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výnimkách pri zbere, preprave a
odstraňovaní vedľajších živočíšnych produktov a o použití vedľajších živočíšnych
produktov na osobitné kŕmne účely.
Výnos Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
536/2011 – 100 o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri
rozvoji vidieka. Vestník MPRV SR č. 16/2011.
Výnos Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
571/2012-100, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 536/2011-100 o podrobnostiach pri
poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka v znení výnosu č.
917/2011-100. Vestník MPRV SR č. 20/2012.
Výnos Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
867/2012-100, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 536/2011-100 o podrobnostiach pri
85
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka v znení neskorších
predpisov. Vestník MPRV SR č. 37/2012.
Metodický pokyn Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 2047/2010-620 k nariadeniu
vlády SR č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu
rozvoja vidieka v znení nariadenia vlády SR č. 121/2009 Z. z., v znení nariadenia
vlády SR č. 128/2010 Z. z.
Metodický pokyn Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky na vykonanie § 11 nariadenia vlády SR č. 319/2011 Z. z. o podpore
podnikania v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Vestník MPRV SR č. 23/2012.
Oznámenie MP SR o výške platieb určených na jednotlivé opatrenia v Programe
rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013 (č. 681/2009-100). Vestník MP SR č. 1/2009.
Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o
výške priamych platieb na rok 2012 (č. 717/2012-100). Vestník MPRV SR č. 31/2012
Zoznam aktuálnych schém štátnej a minimálnej pomoci pre roky 2012 a 2013
(Program
0900208
„Štátna
pomoc“
kapitoly
MPRV
SR).
http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=159&id=5574
Plán prieskumu (surveillance) katarálnej horúčky oviec (Bluetongue) v Slovenskej
republike pre rok 2012. Vestník MPRV SR č. 5/2012.
Plán veterinárnej prevencie a ochrany štátneho územia Slovenskej republiky na rok
2012. Vestník MPRV SR 5/2012.
Program prevencie, monitoringu a kontroly niektorých transmisívnych
spongiformných encefalopatií (TSE) v Slovenskej republike pre rok 2012. Vestník
MPRV SR č. 5/2012.
Zoznam prevádzkarní, ktoré zaobchádzajú, pripravujú alebo produkujú produkty
živočíšneho pôvodu, pre ktoré sú ustanovené požiadavky v nariadení (ES) č. 853/2004
a musia byť schválené prí-lušným orgánom v súlade s článkom 31 ods. 2 nariadenia
(ES) č. 882/2004 v platnom znení a článkom 3 nariadenia (ES) č. 854/2004 v platnom
znení.
Zoznamy schválených potravinárskych prevádzkarní s malým objemom výroby s
úpravou požiadaviek na konštrukciu, usporiadanie a vybavenie podľa nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 283/2009 (len vnútroštátny trh SR).
Priemyselné krmivá
• Zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 271/2005 Z. z. o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív (krmivársky
zákon).
• Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 41/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú
požiadavky na prípravu, uvádzanie na trh a používanie medikovaných krmív.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 438/2006 Z. z. o nežiaducich látkach v
krmivách a o iných ukazovateľoch bezpečnosti a použiteľnosti krmív v znení
neskorších predpisov.
86
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 52/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú
požiadavky na uvádzanie osiva krmovín na trh v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 114/2009 o podmienkach poskytovania
podpory v poľnohospodárstve formou doplnkových národných priamych platieb v
rastlinnej výrobe.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 380/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú
pravidlá na vykonávanie úradných kontrol krmív.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 29/2011 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam
zamýšľaných použití krmív určených na osobitné nutričné účely.
Metodický pokyn MP SR na úseku štátnej správy geneticky modifikovaných potravín
a krmív. Vestník MP SR č. 14/2005.
Kódex slovenských výrobcov krmív. Vestník MP SR č. 1/2006.
Dodatok k metodickému pokynu MP SR na úseku štátnej správy geneticky
modifikovaných potravín a krmív. Vestník MP SR č. 1/2006.
Doplnky k zoznamu úradných metód laboratórnej diagnostiky potravín a krmív – časti
Chémia a Mikrobiológia. Vestník MP SR č. 7/2007 a Vestník MP SR č. 15/2008.
Register krmivárskych podnikov (Stav k 31. decembru 2008). Vestník MP SR č.
4/2009.
Zoznam úradných metód laboratórnej diagnostiky potravín a krmív – časť
Mikrobiológia. Vestník MP SR č. 9/2009.
Zoznam úradných metód laboratórnej diagnostiky potravín a krmív. Vestník MP SR č.
21/2009.
Zoznam úradných metód laboratórnej diagnostiky potravín a krmív – časť Chémia.
Vestník MP SR č. 25/2009.
Zoznam úradných metód laboratórnej diagnostiky potravín a krmív – časť Rôzne.
Vestník MP SR č. 25/2009.
Zoznam metód na skúšanie a hodnotenie krmív. Vestník MP SR č. 8/2010.
Zoznam krmív povolených v ekologickej poľnohospodárskej výrobe č. j. 2067/2011620. Vestník MPRV SR č.15/2011.
Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o
zverejňovaní zoznamov úradných metód laboratórnej diagnostiky v oblasti zdravia
zvierat, potravín a krmív (č. 551/2011-100), Vestník MPRV SR č. 17/2011.
Zmeny v registri krmivárskych podnikov od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011.
Vestník MPRV SR č. 1/2012.
Zoznam krmných doplnkových látok. Vestník MPRV SR č. 21/2012.
Hovädzí dobytok a teľatá
• Zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v
znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi
výrobkami v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
87
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Zákon NR SR č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní
podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 189/2009 Z. z. o ekologickej poľnohospodárskej výrobe.
Nariadenie vlády SR č. 730/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú minimálne normy
ochrany teliat v znení nariadenia vlády č. 270/2003 Z. z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 280/2003 Z. z. o zdravotných problémoch,
ktoré ovplyvňujú výmenu s hovädzím dobytkom a ošípanými v znení neskorších
predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 290/2003 Z. z. o požiadavkách na zdravie
zvierat pri premiestňovaní spermy hovädzieho dobytka, pri jej výmene s členskými
štátmi a pri dovoze z tretích krajín v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 291/2003 Z. z. o podmienkach zdravia
zvierat pri výmene embryí hovädzieho dobytka a ich dovoze z tretích krajín v znení
neskorších predpisov.
Nariadenie vlády SR č. 292/2003 Z. z. o podrobnostiach veterinárnych kontrol pri
výmenách produktov živočíšneho pôvodu s členskými štátmi v znení neskorších
predpisov.
Nariadenie vlády SR č. 293/2003 Z. z. o veterinárnej kontrole pri výmenách živých
zvierat a produktov živočíšneho pôvodu s členskými štátmi v znení nariadenia vlády č.
491/2003 Z. z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 305/2003 Z. z. o identifikácii a registrácii
zvierat v znení nariadenia vlády č. 429/2005 Z. z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 307/2003 Z. z., ktorým sa upravujú
požiadavky na zdravie zvierat pri výmene a dovoze produktov živočíšneho pôvodu,
ktoré nepodliehajú iným veterinárnym požiadavkám v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 313/2003 Z. z. o požiadavkách na zdravie
zvierat pri premiestňovaní, výmene s členskými štátmi a dovoze zvierat, spermy,
oocytov a embryí z tretích krajín v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 322/2003 Z. z. o ochrane zvierat chovaných
na farmárske účely v znení nariadenia č. 368/2007 Z. z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 41/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú
požiadavky na zdravie zvierat týkajúce sa produkcie, spracovania, distribúcie a
uvádzania na trh produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 116/2005 Z. z. o opatreniach na kontrolu
slintačky a krívačky.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 505/2005, ktorým sa ustanovujú pravidlá na
zdravie zvierat pre dovoz živých kopytníkov na územie Európskych spoločenstiev a
ich tranzit cez územie Európskych spoločenstiev.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 266/2007 Z. z. o podmienkach poskytovania
podpory v poľnohospodárstve formou doplnkovej národnej priamej platby na veľké
dobytčie jednotky v znení neskorších predpisov.
88
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania
podpory podľa programu rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 488/2010 Z. z. o podmienkach poskytovania
podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 319/2011 Z. z. o podpore podnikania v
pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 359/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú
požiadavky na niektoré potravinárske prevádzkarne a na malé množstvá.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 360/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú
hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných
produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu a dodávanie mlieka a mliečnych
výrobkov konečnému spotrebiteľovi a iným maloobchodným prevádzkarniam.
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 206/2007 Z. z. o
klasifikácii jatočného hovädzieho dobytka, jatočných tiel oviec a o vydávaní
osvedčenia o odbornej spôsobilosti v znení vyhlášky č. 372/2007 Z. z.
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 375/2011 Z. z. o
kritériách posudzovania veľkosti prevádzky.
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
20/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o identifikácii a registrácii
hovädzieho dobytka.
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
148/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výnimkách pri zbere, preprave a
odstraňovaní vedľajších živočíšnych produktov a o použití vedľajších živočíšnych
produktov na osobitné kŕmne účely.
Výnos Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
536/2011 – 100 o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri
rozvoji vidieka. Vestník MPRV SR č. 16/2011.
Výnos Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
571/2012-100, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 536/2011-100 o podrobnostiach pri
poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka v znení výnosu č.
917/2011-100. Vestník MPRV SR č. 20/2012.
Výnos Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
867/2012-100, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 536/2011-100 o podrobnostiach pri
poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka v znení neskorších
predpisov. Vestník MPRV SR č. 37/2012.
Usmernenie ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky na úseku štátnej správy
sledovania cien vybraných poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov a
poskytovania cenových informácií príslušným orgánom Európskej únie. Toto
usmernenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2004.
Metodický pokyn Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 2047/2010-620 k nariadeniu
vlády SR č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu
89
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
rozvoja vidieka v znení nariadenia vlády SR č. 121/2009 Z. z., v znení nariadenia
vlády SR č. 128/2010 Z. z.
Metodický pokyn Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky na vykonanie § 11 nariadenia vlády SR č. 319/2011 Z. z. o podpore
podnikania v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Vestník MPRV SR č. 23/2012.
Ozdravovací program stád HD od enzootickej bovinnej leukózy v SR. Vestník MP SR
č. 5/2006.
Plán veterinárnej prevencie a ochrany štátneho územia Slovenskej republiky na rok
2012. Vestník MPRV SR 5/2012. http://www.mpsr.sk
Plán eradikácie infekčnej bovinnej rhinotracheitídy (IBR) na Slovensku na rok 2012.
Vestník MPRV SR č. 5/2012.
Program prevencie, monitoringu a kontroly niektorých transmisívnych
spongiformných encefalopatií (TSE) v Slovenskej republike pre rok 2012. Vestník
MPRV SR č. 5/2012.
Oznámenie MP SR o výške platieb určených na jednotlivé opatrenia v Programe
rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013 (č. 681/2009-100). Vestník MP SR č. 1/2009.
Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o
výške doplnkových národných priamych platieb na veľké dobytčie jednotky na rok
2012 (č. 718/2012-100). Vestník MPRV SR č. 31/2012.
Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o
výške priamych platieb na rok 2012 (č. 717/2012-100). Vestník MPRV SR č. 31/2012.
Zoznam aktuálnych schém štátnej a minimálnej pomoci pre roky 2012 a 2013
(Program 0900208 „Štátna pomoc“ kapitoly MPRV SR).
Zoznam prevádzkarní, ktoré zaobchádzajú, pripravujú alebo produkujú produkty
živočíšneho pôvodu, pre ktoré sú ustanovené požiadavky v nariadení (ES) č. 853/2004
a musia byť schválené príslušným orgánom v súlade s článkom 31 ods.2 nariadenia
(ES) č. 882/2004 v platnom znení a článkom 3 nariadenia (ES) č. 854/2004 v platnom
znení.
Zoznamy schválených potravinárskych prevádzkarní s malým objemom výroby s
úpravou požiadaviek na konštrukciu, usporiadanie a vybavenie podľa nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 283/2009 (len vnútroštátny trh SR).
Mlieko
Spoločná organizácia trhu EÚ s mliekom a mliečnymi výrobkami
• Nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej
organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité
poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov)
základné nariadenie spoločnej organizácii trhu, ktorým sa upravuje trhová intervencia
(kvóty, intervencie režimy pomoci atď.) a pravidlá obchodovania pre
poľnohospodárske výrobky v platnom znení.
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 261/2012 zo 14. marca 2012,
ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o zmluvné
vzťahy v sektore mlieka a mliečnych výrobkov.
90
•
•
•
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 511/2012 z 15. júna 2012 o oznámeniach
týkajúcich sa organizácií výrobcov, medziodvetvových organizácií, zmluvných
rokovaní a zmluvných vzťahov podľa nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 v sektore
mlieka a mliečnych výrobkov
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 880/2012 z 28. júna 2012 , ktorým sa dopĺňa
nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o nadnárodnú spoluprácu a zmluvné
rokovania organizácií výrobcov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov.
Nariadenie Rady (ES) č. 72/2009 z 19. januára 2009 o úpravách spoločnej
poľnohospodárskej politiky zmenením a doplnením nariadení (ES) č. 247/2006, (ES)
č. 320/2006, (ES) č. 1405/2006, (ES) č. 1234/2007, (ES) č. 3/2008 a (ES) č. 479/2008
a zrušením nariadení (EHS) č. 1883/78, (EHS) č. 1254/89, (EHS) č. 2247/89, (EHS) č.
2055/93, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 2596/97, (ES) č. 1182/2005 a (ES) č. 315/2007 v
platnom znení.
Trhové opatrenia
• Nariadenie Komisie (ES) č. 595/2004 z 30. marca 2004, ktorým sa stanovujú
podrobné pravidlá uplatňovania nariadenie Rady (ES) č. 1788/2003, ktorým sa
stanovujú poplatky v sektore mlieka a mliečnych výrobkov v platnom znení.
• Nariadenie Komisie (EÚ) č. 479/2010 z 1. júna 2010 , ktorým sa ustanovujú pravidlá
vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o oznámenia členských
štátov Komisii v sektore mlieka a mliečnych výrobkov.
• Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 326/2012 zo 17. apríla 2012 o rozdelení
vnútroštátnych kvót na mlieko stanovených na obdobie rokov 2011/2012 v prílohe IX
k nariadeniu Rady (ES) č. 1234/2007 na „dodávky“ a „priamy predaj“.
• Nariadenie Komisie (ES) č. 826/2008 z 20. augusta 2008, ktorým sa ustanovujú
všeobecné pravidlá poskytovania pomoci Spoločenstva na súkromné skladovanie
niektorých poľnohospodárskych produktov v platnom znení.
• Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1272/2009 z 11. decembra 2009, ktorým sa ustanovujú
spoločné podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ
ide o nákup a predaj poľnohospodárskych výrobkov v rámci verejnej intervencie v
platnom znení.
• Nariadenie Komisie (EÚ) č. 160/2012 z 23. februára 2011, ktorým sa vopred
stanovuje výška pomoci na súkromné skladovanie masla na rok 2012.
• Nariadenie Komisie (ES) č. 657/2008 z 10. júla 2008, ktorým sa stanovujú podrobné
pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 pokiaľ ide o pomoc
Spoločenstva pri poskytovaní mlieka a mliečnych výrobkov žiakom vo vzdelávacích
inštitúciách v platnom znení.
• Nariadenie Komisie (ES) č. 2220/1985 z 22. júla 1985, ktorým sa stanovujú spoločné
podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému zábezpek pre poľnohospodárske výrobky
v platnom znení.
• Nariadenie Komisie (ES) č. 2535/2001 zo 14. decembra 2001, ktorým sa ustanovujú
podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999 o dohodách
91
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
týkajúcich sa dovozu mlieka a mliečnych výrobkov a otvorenia colných kvót v
platnom znení.
Nariadenie Komisie (ES) č. 1301/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá pre
správu colných kvót pre poľnohospodárske produkty spravovaných prostredníctvom
systému dovozných licencií v platnom znení.
Nariadenie Komisie (ES) č. 376/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa stanovujú podrobné
pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencií a certifikátov s vopred
stanovenou sadzbou náhrady pre poľnohospodárske produkty v platnom znení.
Nariadenie Komisie (ES) č. 1187/2009 z 27. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú
osobitné podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ
ide o vývozné povolenia a vývozné náhrady na mlieko a mliečne výrobky.
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1253/2012 zo 17. decembra 2012, ktorým sa
na rok 2013 uverejňuje nomenklatúra poľnohospodárskych výrobkov na vývozné
náhrady zavedená nariadením (EHS) č. 3846/87.
Nariadenie Komisie (ES) č. 1454/2007 z 10. decembra 2007, ktorým sa ustanovujú
spoločné pravidlá vypísania verejnej súťaže na stanovenie vývozných náhrad za určité
poľnohospodárske výrobky v platnom znení.
Nariadenie (ES) č. 619/2008 z 27. júna 2008, ktorým sa vyhlasuje stála verejná súťaž
na vývozné náhrady týkajúce sa určitých mliečnych výrobkov v platnom znení.
Nariadenie Komisie (ES) č. 612/2009 zo 7. júla 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné
podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky v
platnom znení.
Nariadenie Komisie (EÚ) č. 578/2010 z 29. júna 2010, ktorým sa vykonáva nariadenie
Rady (ES) č. 1216/2009, pokiaľ ide o systém priznávajúci vývozné náhrady na určité
poľnohospodárske výrobky vyvážané vo forme tovaru, na ktorý sa nevzťahuje príloha
I k Zmluve, a kritéria stanovovania výšky týchto náhrad.
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1055/2011 z 20. októbra 2011, ktorým sa
stanovujú vývozné náhrady na mlieko a mliečne výrobky
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1061/2011 z 20. októbra 2011, ktorým sa
stanovujú sadzby náhrad uplatniteľné na mlieko a mliečne výrobky vyvážané vo
forme tovaru, na ktorý sa nevzťahuje príloha I k zmluve.
Hygienické balíčky
• Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o
hygiene potravín v platnom znení.
• Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým
sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu v
platnom znení.
• Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým
sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov
živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu v platnom znení.
• Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o
úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania
92
potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o
zvieratá v platnom znení.
Obilie
Základná legislatíva
• Nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o spoločnej organizácii
poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske
výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov), pre sektor obilnín sa
uplatňuje od 1. júla 2008 v platnom znení.
• Nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej
poľnohospodárskej politiky v platnom znení.
• Nariadenie Komisie (ES) č. 1913/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú
podrobné pravidlá uplatňovania poľnohospodárskeho menového systému pre euro v
poľnohospodárstve a ktorým sa menia a dopĺňajú určité nariadenia.
• Nariadenie Rady (ES) č. 72/2009 z 19. januára 2009 o úpravách spoločnej
poľnohospodárskej politiky zmenením a doplnením nariadení (ES) č. 247/2006, (ES)
č. 320/2006, (ES) č. 1405/2006, (ES) č. 1234/2007, (ES) č. 3/2008 a (ES) č. 479/2008
a zrušením nariadení (EHS) č. 1883/78, (EHS) č. 1254/89, (EHS) č. 2247/89, (EHS) č.
2055/93, (ES), č. 1868/94, (ES) č. 2596/97, (ES) č 1182/2005 a (ES) č. 315/2007.
• Zákon č. 543/2007 Z. z. z 25. októbra 2007 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri
poskytovaní podpory v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších
predpisov.
• Nariadenie Komisie (ES) č. 1121/2009, z 29. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú
podobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o režimy
podpory pre poľnohospodárov ustanovené v hlavách IV a V.
Intervenčný nákup obilnín
• Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1272/2009, z 11. decembra 2009, ktorým sa ustanovujú
spoločné podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ
ide nákup a predaj poľnohospodárskych výrobkov v rámci verejnej intervencie.
• Nariadenie Komisie (EÚ) č. 742/2010 zo 17. augusta 2010, ktorým sa mení a dopĺňa
nariadenie (EÚ) č. 1272/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá
vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o nákup a predaj
poľnohospodárskych výrobkov v rámci verejnej intervencie.
• Nariadenie Komisie (ES) č. 1881/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú
maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách.
• Nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2007 z 28. septembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa
nariadenie (ES) č. 1881/2006, ktorým sa ustanovujú maximálne hodnoty obsahu
niektorých kontaminantov v potravinách, pokiaľ ide o toxíny Fusarium v kukurici a vo
výrobkoch z kukurice.
• Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1125/2010 z 3. decembra 2010, ktorým sa určujú
intervenčné strediská pre obilniny a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č.
1173/2009.
93
•
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 74/2013 z 25. januára 2013, ktorým sa mení
a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 1125/2010, pokiaľ ide intervenčné strediská pre obilniny v
Nemecku, Španielsku a na Slovensku.
Intervenčné skladovanie obilnín
• Nariadenie Komisie (ES) č. 884/2006 z 21. júna 2006 o pravidlách uplatňovania
nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o financovanie intervenčných opatrení
vo forme verejného skladovania Európskym poľnohospodárskym záručným fondom
(EPZF) a zaúčtovanie operácií verejného skladovania platobnými agentúrami
členských štátov.
• Nariadenie Komisie (ES) č. 401/2006 ktorým sa stanovujú metódy odberu vzoriek a
analytické metódy na úradnú kontrolu hodnôt mykotoxínov v potravinách.
Intervenčný predaj obilnín
• Nariadenie Komisie (ES) č. 1130/2009 z 24. novembra 2009 o ustanovení spoločných
podrobných pravidiel na overovanie použitia alebo miesta určenia intervenčných
produktov.
• Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1272/2009 z 11. decembra 2009, ktorým sa ustanovujú
spoločné podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ
ide o nákup a predaj poľnohospodárskych výrobkov v rámci verejnej intervencie
(účinnosť od 05. 01. 2010, uplatňuje sa pre obilniny od 01. 07. 2010).
Tendre a ostatné obchodné opatrenia
• Nariadenie Komisie (ES) č. 612/2009 zo 7. júla 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné
podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky
• Nariadenie Komisie (ES) č. 376/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa stanovujú podrobné
pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencií a certifikátov s vopred
stanovenou sadzbou náhrady pre poľnohospodárske výrobky.
• Nariadenie Komisie (ES) č. 642/2010 z 20. júla 2010 o pravidlách na uplatňovanie
nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o dovozné clá pre sektor obilnín.
Nariadenie Komisie (ES) č. 1342/2003 z 28. júla 2003, ktorým sa ustanovujú osobitné
podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému dovozných a vývozných licencií pre
obilniny a ryžu v znení neskorších predpisov.
• Nariadenie Komisie (EÚ) č. 282/2012 z 28. marca 2012, ktorým sa stanovujú
spoločné podrobné pravidlá uplatňovania systému záruk pre poľnohospodárske
výrobky.
• Nariadenie Komisie (ES) č. 1067/2008 z 30. októbra 2008, ktorým sa otvára a
ustanovuje správa colných kvót Spoločenstva pre bežnú pšenicu z tretích krajín,
okrem pšenice vysokej kvality, a ktoré stanovuje výnimku z nariadenia Rady (ES) č.
1234/2007.
• Nariadenie Komisie (ES) č. 2305/2003 z 29. decembra 2003, ktorým sa otvára tarifná
kvóta spoločenstva na dovoz jačmeňa z tretích krajín a ustanovuje aj jej spravovanie.
94
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Nariadenie Komisie (ES) č. 969/2006 z 29. júna 2006, ktorým sa otvára a ustanovuje
správa colnej kvóty Spoločenstva na dovoz kukurice pôvodom z tretích krajín.
Nariadenie Komisie (ES) č. 1296/2008 z 18. decembra 2008 o ustanovení podrobných
pravidiel pre uplatňovanie colných kvót na dovoz kukurice a cirku do Španielska a
dovoz kukurice do Portugalska.
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1334/2011 z 19. decembra 2011, ktorým sa
na rok 2012 uverejňuje nomenklatúra poľnohospodárskych výrobkov za vývozné
náhrady zavedená nariadením (EHS) č. 3846/87.
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 24/2013 z 15. januára 2013, ktorým sa
stanovujú dovozné clá v sektore obilnín uplatniteľné od 16. januára 2013.
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1208/2012 zo 14. decembra 2012, ktorým sa
stanovujú dovozné clá v sektore obilnín uplatniteľné od 16. decembra 2012.
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1222/2012 z 14. decembra 2012, ktorým sa
ustanovuje odchýlka od nariadení (ES) č. 2305/2003, (ES) č. 969/2006, (ES) č.
1067/2008, (ES) č. 1964/2006, vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 480/2012, nariadení
(ES) č. 828/2009 a (ES) č. 1918/2006, pokiaľ ide o termíny podávania žiadostí a
vydávania dovozných povolení na rok 2013 v rámci colných kvót na obilniny, ryžu,
cukor a olivový olej, a ktorým sa ustanovuje odchýlka od nariadení (ES) č. 951/2006,
(ES) č. 1518/2003, (ES) č. 382/2008, (EÚ) č. 1178/2010 a (EÚ) č. 90/2011, pokiaľ ide
o termíny vydávania vývozných povolení na rok 2013 v sektoroch cukru a izoglukózy
mimo kvóty, bravčového mäsa, hovädzieho mäsa, vajec a hydinového mäsa, a ktorým
sa ustanovuje odchýlka od nariadenia (EÚ) č. 1272/2009, pokiaľ ide o lehotu na
preskúmanie ponúk na nákup pšenice obyčajnej za pevne stanovenú cenu v rámci
verejnej intervencie.
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 569/2012 z 28. júna 2012, ktorým sa
dočasne pozastavuje uplatňovanie dovozného cla na niektoré obilniny v
hospodárskom roku 2012/2013.
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1115/2012 z 28. novembra 2012, ktorým sa
dočasne pozastavuje uplatňovanie dovozných ciel na niektoré obilniny v
hospodárskom roku 2012/2013.
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 625/2012 z 11. júla 2012, ktorým sa
stanovuje koeficient pridelenia, ktorý sa má uplatňovať na žiadosti o dovozné
povolenia predložené v období od 29. júna do 6. júla 2012 podľa colnej subkvóty III v
rámci colnej kvóty otvorenej nariadením (ES) č. 1067/2008 pre pšenicu obyčajnú, inú
ako vysokej kvality.
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 304/2013 z 27. marca 2013, ktorým sa
stanovujú dovozné clá v sektore obilnín uplatniteľné od 1. apríla 2013.
Olejniny
Základná legislatíva
• zákon č. 543/2007 Z. z. z 25. októbra 2007 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri
poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších
predpisov.
95
•
•
•
•
•
zákon č. 152/1995 Z. z. z 27. júna 1995 o potravinách v znení neskorších predpisov.
vyhláška MPRV SR č. 127/2012 Z. z. z 29. marca 2012 o označovaní potravín.
vyhláška MPRV SR č. 38/2012 Z. z. z 26. januára 2012, ktorou sa ustanovuje obsah
kyseliny erukovej v olejoch a tukoch alebo v ich zmesiach určených na ľudskú
spotrebu a požiadavky na prepravu kvapalných olejov a tukov v námornej doprave.
zákon č. 597/2006 Z. z. z 20. októbra 2006 o pôsobnosti orgánov štátnej správy v
oblasti registrácie odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu
pestovaných rastlín na trh.
nariadenie vlády SR č. 51/2007 Z. z. zo 17. januára 2007, ktorým sa ustanovujú
požiadavky na uvádzanie osiva olejnín a priadnych rastlín na trh.
Colné opatrenia
• nariadenie Komisie (EÚ) č. 1006/2011 z 27. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa
príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o
Spoločnom colnom sadzobníku
Obchod s tretími krajinami
• nariadenie Komisie (ES) č. 1345/2005 , ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na
uplatňovanie dovozných licencií v odvetví olivového oleja.
• nariadenie Komisie (ES) č. 1918/006, ktorým sa otvára colná kvóta a stanovuje
spracovanie colnej kvóty na olivový olej s pôvodom v Tunisku.
• nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej
organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité
poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov), v
platnom znení.
• nariadenie Komisie (ES) č. 376/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa stanovujú podrobné
pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencií a certifikátov s vopred
stanovenou sadzbou náhrady pre poľnohospodárske výrobky.
Dotačná politika
• nariadenie Komisie (ES) č. 1857/2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy o štátnej
pomoci pre malé a stredné podniky pôsobiace v poľnohospodárskej výrobe, ktorým sa
mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 70/2001.
• zákon NR SR č. 267/2010 Z. z. z 10. júna 2010 o poskytovaní dotácie na kompenzáciu
strát spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k
prírodnej katastrofe, prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou.
• nariadenie vlády SR č. 319/2011 z 28. septembra 2011 o podpore podnikania v
pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.
• výnos MPRV SR č. 536/2011-100 z 5 mája 2011 o podrobnostiach pri poskytovaní
podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka, v znení výnosu MPRV SR z 25.
októbra 2011 č. 917/2011-100, ktorým sa dopĺňa výnos MPRV SR z 5. mája 2011 č.
536/2011-100 o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri
rozvoji vidieka. Dotácie sa aj v roku 2012 budú poskytovať na základe výzvy MPRV
96
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
SR zverejnenej na internetovej stránke www.mpsr.sk – podpory alebo
http://www.mpsr.sk/sk/?navID=257.
oznámenie MPRV SR č. 228/2012 Z. z. o vydaní výnosu z 3. augusta 2012 č.
571/2012-100, ktorým sa mení a dopĺňa výnos MPRV SR z 5. mája 2011 č. 536/2011100 o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji
vidieka (oznámenie č. 144/2011 Z. z.) v znení výnosu z 25. októbra 2011 č. 917/2011100 (oznámenie č. 374/2011 Z. z.).
nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné
pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej
poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre
poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č.
247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa ruší nariadenie (ES) č. 1782/2003, v platnom
znení.
nariadenie vlády SR č. 488/2010 Z. z. z 8. decembra 2010 o podmienkach
poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb, v znení
nariadenia vlády č. 495/2011 Z. z. zo 7. decembra 2011.
metodický pokyn MPRV SR č. 1106/2011-560 k nariadeniu vlády SR č. 488/2010 Z.
z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych
platieb.
metodický pokyn MPRV SR č. 387/2012-550 k nariadeniu vlády SR č. 488/2010 Z. z.
o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb
v znení nariadenia vlády SR č. 495/2011 Z. z.
nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka
prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v platnom
znení,
nariadenia Rady (ES) č. 74/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa mení a dopĺňa
nariadenie (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho
poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) v platnom znení,
nariadenia Komisie (ES) č. 363/2009 zo 4. mája 2009, ktorým sa mení a dopĺňa
nariadenie (ES) č. 1974/2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania
nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom
Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV),
nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z. z. z 26. novembra 2008 o podmienkach
poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov.
metodický pokyn MP SR č. 2047/2010-620 v znení Dodatku č. 1 č. 1024/2012-620 k
nariadeniu vlády SR č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory podľa
programu rozvoja vidieka v znení nariadenia vlády SR č. 121/2009 Z. z., v znení
nariadenia vlády SR č. 128/2010 Z. z.
oznámenie MP SR o výške platieb určených na jednotlivé opatrenia v Programe
rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 (č. 681/2009-100).
97
Ošípané
• Zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v
znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi
výrobkami v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
• Zákon NR SR č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní
podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 189/2009 Z. z. o ekologickej poľnohospodárskej výrobe.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 735/2002 Z. z. ktorým sa ustanovujú
minimálne normy ochrany ošípaných v znení neskorších predpisov.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 276/2003 Z. z. o opatreniach na tlmenie
klasického moru ošípaných v znení nariadenia vlády č. 224/2009 Z. z.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 277/2003 Z. z. o opatreniach na kontrolu
afrického moru ošípaných v znení nariadenia vlády č. 222/2009 Z. z.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 280/2003 Z. z. o zdravotných problémoch,
ktoré ovplyvňujú výmenu s hovädzím dobytkom a ošípanými v znení neskorších
predpisov.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 292/2003 Z. z. o podrobnostiach
veterinárnych kontrol pri výmenách produktov živočíšneho pôvodu s členskými štátmi
v znení neskorších predpisov.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2003 Z. z. o požiadavkách na zdravie
zvierat pri premiestňovaní spermy domácich ošípaných, pri jej výmene s členskými
štátmi a jej dovoze z tretích krajín v znení nariadenia vlády č. 226/2009 Z. z.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 305/2003 Z. z. o identifikácii a registrácii
zvierat v znení nariadenia č. 429/2005 Z. z.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 307/2003 Z. z., ktorým sa upravujú
požiadavky na zdravie zvierat pri výmene a dovoze produktov živočíšneho pôvodu,
ktoré nepodliehajú iným veterinárnym požiadavkám v znení neskorších predpisov.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 308/2003 Z. z., ktorým sa upravujú
opatrenia na kontrolu niektorých chorôb zvierat a špecifické opatrenia vo vzťahu k
vezikulárnej chorobe ošípaných v znení neskorších predpisov.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 313/2003 Z. z. o požiadavkách na zdravie
zvierat pri premiestňovaní, výmene s členskými štátmi a dovoze zvierat, spermy,
oocytov a embryí z tretích krajín v znení neskorších predpisov.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 322/2003 o ochrane zvierat chovaných na
farmárske účely v znení nariadenia vlády č. 368/2007 Z. z.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 41/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú
požiadavky na zdravie zvierat týkajúce sa produkcie, spracovania, distribúcie a
uvádzania na trh produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 389/2005 Z. z. o správnej farmárskej praxi.
98
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 505/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú
pravidlá na zdravie zvierat pre dovoz živých kopytníkov na územie Európskych
spoločenstiev a ich tranzit cez územie Európskych spoločenstiev.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania
podpory podľa programu rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 488/2010 Z. z. o podmienkach poskytovania
podpory v poľnohospodárstve v znení nariadenia vlády SR č. 495/2011 Z. z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 319/2011 Z. z. o podpore podnikania v
pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 359/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú
požiadavky na niektoré potravinárske prevádzkarne a na malé množstvá.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 360/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú
hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných
produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu a dodávanie mlieka a mliečnych
výrobkov konečnému spotrebiteľovi a iným maloobchodným prevádzkarniam.
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 205/2007 Z. z. o
klasifikácii jatočne opracovaných tiel ošípaných, o odbornej príprave a o osvedčení o
odbornej spôsobilosti v znení vyhlášky MPRV SR č. 163/2010 Z. z..
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
375/2011 Z. z. o kritériách posudzovania veľkosti prevádzky.
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
17/2012 Z. z. o identifikácii a registrácii ošípaných.
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
148/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výnimkách pri zbere, preprave a
odstraňovaní vedľajších živočíšnych produktov a o použití vedľajších živočíšnych
produktov na osobitné kŕmne účely.
Výnos Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
536/2011 – 100 o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri
rozvoji vidieka. Vestník MPRV SR č. 16/2011.
Výnos Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
571/2012-100, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 536/2011-100 o podrobnostiach pri
poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka v znení výnosu č.
917/2011-100. Vestník MPRV SR č. 20/2012.
Výnos Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
867/2012-100, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 536/2011-100 o podrobnostiach pri
poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka v znení neskorších
predpisov. Vestník MPRV SR č. 37/2012.
Usmernenie ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky na úseku štátnej správy
sledovania cien vybraných poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov a
poskytovania cenových informácií príslušným orgánom Európskej únie. Toto
usmernenie nadobudlo účinnosť dňom 1. mája 2004.
99
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Metodický pokyn Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 2047/2010-620 k nariadeniu
vlády SR č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu
rozvoja vidieka v znení nariadenia vlády SR č. 121/2009 Z. z., v znení nariadenia
vlády SR č. 128/2010 Z. z.
Metodický pokyn Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky na vykonanie § 11 nariadenia vlády SR č. 319/2011 Z. z. o podpore
podnikania v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Vestník MPRV SR č. 23/2012.
Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o výške platieb
určených na jednotlivé opatrenie v Programe rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013 (č.
681/2009-100). Platba pri zaradení do opatrenie životné podmienky zvierat –
zlepšenie životných podmienok v chove ošípaných sa stanovila na 121,39 €/DJ.
Vestník MP SR č. 1/2009.
Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o
výške priamych platieb na rok 2012 (č. 717/2012-100). Vestník MPRV SR č. 31/2012
Plán veterinárnej prevencie a ochrany štátneho územia Slovenskej republiky na rok
2012. Vestník MPRV SR 5/2012.
Národný kontrolný program pre klasický mor ošípaných v diviačej populácii na
Slovensku v roku 2012. Vestník MPRV SR č. 5/2012.
Zoznam aktuálnych schém štátnej a minimálnej pomoci pre roky 2012 a 2013
(Program 0900208 „Štátna pomoc“ kapitoly MPRV SR).
Zoznam prevádzkarní, ktoré zaobchádzajú, pripravujú alebo produkujú produkty
živočíšneho pôvodu, pre ktoré sú ustanovené požiadavky v nariadení (ES) č. 853/2004
a musia byť schválené príslušným orgánom v súlade s článkom 31 ods.2 nariadenia
(ES) č. 882/2004 v platnom znení a článkom 3 nariadenia (ES) č. 854/2004 v platnom
znení.
Zoznamy schválených potravinárskych prevádzkarní s malým objemom výroby s
úpravou požiada-viek na konštrukciu, usporiadanie a vybavenie podľa nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 283/2009 (len vnútroštátny trh SR).
Ovce
• Zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v
znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi
výrobkami v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
• Zákon NR SR č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní
podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 189/2009 Z. z. o ekologickej poľnohospodárskej výrobe.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 283/2003 Z. z. o zdravotných problémoch,
ktoré ovplyvňujú výmenu čerstvého mäsa z domáceho hovädzieho dobytka,
100
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
ošípaných, z domácich oviec, kôz a z domácich nepárnokopytníkov v znení nariadenia
č. 41/2005 Z. z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 305/2003 Z. z. o identifikácii a registrácii
zvierat v znení nariadenia vlády č. 429/2005 Z. z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 313/2003 Z. z. o požiadavkách na zdravie
zvierat pri premiestňovaní, výmene s členskými štátmi a dovoze zvierat, spermy,
oocytov a embryí z tretích krajín v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 322/2003 o ochrane zvierat chovaných na
farmárske účely v znení nariadenia vlády č. 368/2007 Z. z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 47/2005 o požiadavkách na zdravie zvierat
pri premiestňovaní oviec a kôz a pri obchode s členskými štátmi, v znení nariadenia
vlády č. 208/2006 Z. z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 116/2005 Z. z. o opatreniach na kontrolu
slintačky a krívačky.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 505/2005, ktorým sa ustanovujú pravidlá na
zdravie zvierat pre dovoz živých kopytníkov na územie Európskych spoločenstiev a
ich tranzit cez územie Európskych spoločenstiev.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 266/2007 Z. z. o podmienkach poskytovania
podpory v poľnohospodárstve formou doplnkovej národnej priamej platby na veľké
dobytčie jednotky v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania
podpory podľa programu rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 488/2010 Z. z. o podmienkach poskytovania
podpory v poľnohospodárstve v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 319/2011 Z. z. o podpore podnikania v
pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 359/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú
požiadavky na niektoré potravinárske prevádzkarne a na malé množstvá.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 360/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú
hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných
produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu a dodávanie mlieka a mliečnych
výrobkov konečnému spotrebiteľovi a iným maloobchodným prevádzkarniam.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 238/2012 Z. z., ktorým sa ustanovujú
opatrenia na kontrolu a eradikáciu katarálnej horúčky oviec (modrý jazyk).
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 206/2007 Z. z. o
klasifikácii jatočného hovädzieho dobytka, jatočných tiel oviec a o vydávaní
osvedčenia o odbornej spôsobilosti v znení vyhlášky MP SR č. 372/2007 Z. z..
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 375/2011 Z. z. o
kritériách posudzovania veľkosti prevádzky.
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
18/2012 Z. z. o identifikácii a registrácii oviec a kôz.
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
148/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výnimkách pri zbere, preprave a
101
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
odstraňovaní vedľajších živočíšnych produktov a o použití vedľajších živočíšnych
produktov na osobitné kŕmne účely.
Výnos Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
536/2011 – 100 o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri
rozvoji vidieka. Vestník MPRV SR č. 16/2011.
Výnos Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
571/2012-100, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 536/2011-100 o podrobnostiach pri
poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka v znení výnosu č.
917/2011-100. Vestník MPRV SR č. 20/2012.
Výnos Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
867/2012-100, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 536/2011-100 o podrobnostiach pri
poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka v znení neskorších
predpisov. Vestník MPRV SR č. 37/2012.
Usmernenie ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky na úseku štátnej správy
o všeobecných pravidlách spoločnej organizácii trhu s ovčím a kozím mäsom. Toto
usmernenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2004.
Metodický pokyn Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 2047/2010-620 k nariadeniu
vlády SR č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu
rozvoja vidieka v znení nariadenia vlády SR č. 121/2009 Z. z., v znení nariadenia
vlády SR č. 128/2010 Z. z.
Metodický pokyn Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky na vykonanie § 11 nariadenia vlády SR č. 319/2011 Z. z. o podpore
podnikania v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Vestník MPRV SR č. 23/2012.
Oznámenie MP SR o výške platieb určených na jednotlivé opatrenia v Programe
rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013 (č. 681/2009-100). Vestník MP SR č. 1/2009.
Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o
výške priamych platieb na rok 2012 (č. 717/2012-100). Vestník MPRV SR č. 31/2012
Zoznam aktuálnych schém štátnej a minimálnej pomoci pre roky 2012 a 2013
(Program 0900208 „Štátna pomoc“ kapitoly MPRV SR).
Plán prieskumu (surveillance) katarálnej horúčky oviec (Bluetongue) v Slovenskej
republike pre rok 2012. Vestník MPRV SR č. 5/2012.
Chovateľský program na rezistenciu oviec voči prenosným/transmisívnym
spongiformným encefa-lopatiám – scrapie v Slovenskej republike na rok 2012.
Vestník MPRV SR č. 5/2012.
Plán veterinárnej prevencie a ochrany štátneho územia Slovenskej republiky na rok
2012. Vestník MPRV SR 5/2012.
Program prevencie, monitoringu a kontroly niektorých transmisívnych
spongiformných encefalo-patií (TSE) v Slovenskej republike pre rok 2012. Vestník
MPRV SR č. 5/2012.
Zoznam prevádzkarní, ktoré zaobchádzajú, pripravujú alebo produkujú produkty
živočíšneho pôvodu, pre ktoré sú ustanovené požiadavky v nariadení (ES) č. 853/2004
102
•
a musia byť schválené príslušným orgánom v súlade s článkom 31 ods. 2 nariadenia
(ES) č. 882/2004 v platnom znení a článkom 3 nariadenia (ES) č. 854/2004 v platnom
znení. http://www.svssr.sk/
Zoznamy schválených potravinárskych prevádzkarní s malým objemom výroby s
úpravou požiadaviek na konštrukciu, usporiadanie a vybavenie podľa nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 283/2009 (len vnútroštátny trh SR). http://www.svssr.sk/
Ovocie
Colné opatrenia
• nariadenie Komisie (ES) č. 927/2012 z 9. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa
príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o
Spoločnom colnom sadzobníku
Obchod s tretími krajinami
• nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej
organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité
poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov).
• nariadenie Komisie (ES) č. 376/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa stanovujú podrobné
pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencií a certifikátov s vopred
stanovenou sadzbou náhrady pre poľnohospodárske výrobky.
Dotačná politika
• nariadenie vlády SR č. 319/2011 Z. z. z 28. septembra 2011 o podpore podnikania v
pôdohospodárstve a rozvoji vidieka
• vyhláška MPRV SR č. 320/2011 Z. z. z 28. septembra 2011 o rozsahu, spôsobe a
podmienkach poskytovania podpory v lesnom hospodárstve a rozvoji vidieka.
• výnos MPRV SR z 3. augusta 2012 č. 570/2012-100 o podrobnostiach pri poskytovaní
podpory vo forme pôžičky.
• výnos MPRV SR z 3. augusta 2012 č. 571/2012-100, ktorým sa mení a dopĺňa výnos
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z 5. mája 2011
č. 536/2011-100 o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri
rozvoji vidieka v znení výnosu z 25. októbra 2011 č. 917/2011-100.
• nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné
pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej
poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre
poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č.
247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa ruší nariadenie (ES) č. 1782/2003, v platnom
znení.
• nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 488/2010 Z. z. z 8. decembra 2010 o
podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb, v
znení nariadenia vlády č. 495/2011 Z. z. zo 7. decembra 2011,
103
•
•
•
•
metodický pokyn MPRV SR č. č. 387/2012-550 k nariadeniu vlády SR č. 488/2010 Z.
z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych
platieb v znení nariadenia vlády SR č. 495/2011 Z. z.,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č 369/2012 Z. z., ktorým sa mení nariadenie
vlády Slovenskej republiky č. 488/2010 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v
poľnohospodárstve formou priamych platieb v znení nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 495/2011 Z. z. (platné od 1.1.2013).
nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka
prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v platnom
znení.
nariadenie vlády SR č. 499/2008 Z. z. z 26. novembra 2008 o podmienkach
poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka v znení neskorších doplnkov.
Strukoviny
Základná legislatíva
• Zákon č. 543/2007 Z. z. z 25. októbra 2007 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri
poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších
predpisov.
• Zákon č. 152/1995 Z. z. z 27. júna 1995 o potravinách v znení neskorších predpisov.
• Vyhláška MPRV SR č. 127/2012 Z. z. z 29. marca 2012 o označovaní potravín.
• Zákon č. 597/2006 Z. z. z 20. októbra 2006 o pôsobnosti orgánov štátnej správy v
oblasti registrácie odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu
pestovaných rastlín na trh.
Colné opatrenia
• Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1006/2011 z 27. septembra 2011, ktorým sa mení a
dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej
nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku.
Dotačná politika
• Nariadenie Komisie (ES) č. 1857/2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy o štátnej
pomoci pre malé a stredné podniky pôsobiace v poľnohospodárskej výrobe, ktorým sa
mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 70/2001.
• Zákon NR SR č. 267/2010 Z. z. z 10. júna 2010 o poskytovaní dotácie na
kompenzáciu strát spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno
prirovnať k prírodnej katastrofe, prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou.
• Nariadenie vlády SR č. 319/2011 z 28. septembra 2011 o podpore podnikania v
pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.
• Výnos MPRV SR č. 536/2011-100 z 5 mája 2011 o podrobnostiach pri poskytovaní
podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.
• Oznámenie MPRV SR č. 228/2012 Z. z. o vydaní výnosu z 3. augusta 2012 č.
571/2012-100, ktorým sa mení a dopĺňa výnos MPRV SR z 5. mája 2011 č. 536/2011100 o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji
104
•
•
•
•
vidieka (oznámenie č. 144/2011 Z. z.) v znení výnosu z 25. októbra 2011 č. 917/2011100 (oznámenie č. 374/2011 Z. z.).
Výnos MPRV SR č. 867/2012-100 z 13. novembra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa
výnos Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z 5.
mája 2011 č. 536/2011-100 o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v
pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.
Nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné
pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej
poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre
poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č.
247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa ruší nariadenie (ES) č. 1782/2003, v platnom
znení.
Nariadenie vlády SR č. 488/2010 Z. z. z 8. decembra 2010 o podmienkach
poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb, v znení
nariadenia vlády č. 495/2011 Z. z. zo 7. decembra 2011.
Metodický pokyn MPRV SR č. 387/2012-550 k nariadeniu vlády SR č. 488/2010 Z. z.
o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb
v znení nariadenia vlády SR č. 495/2011 Z. z.
Víno
• nariadenie Komisie (ES) č. 1006/2011 z 27. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa
príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a
Spoločnom colnom sadzobníku.
• nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie
poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske
výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) v znení nariadenia (ES)
č. 491/2009.
• nariadenie Komisie (ES) č. 555/2008 z 27. júna 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné
pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008 o spoločnej organizácii trhu s
vínom, pokiaľ ide o podporné programy, obchod s tretími krajinami, výrobný
potenciál a kontroly vo vinárskom sektore v platnom znení.
• nariadenie Rady (EHS) č. 1601/91, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá o
definícii, popise a ponuke aromatizovaných vín, aromatizovaných nápojov na báze
vína a aromatizovaných kokteilov z aromatizovaných vínnych produktov.
• nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné
pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej
poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre
poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č.
247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003.
• nariadenie Komisie (ES) č. 436/2009 z 26. mája 2009 o podrobných pravidlách
uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008, pokiaľ ide o vinohradnícky register,
povinné nahlasovanie a zhromažďovanie informácií na účely monitorovania trhu,
105
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
sprievodné doklady na prepravu výrobkov a evidenciu, ktorú treba viesť v sektore
vinohradníctva a vinárstva.
nariadenie Komisie (ES) č. 606/2009 z 10. júla 2009, ktorým sa ustanovujú určité
podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008, pokiaľ ide o
kategórie vinárskych výrobkov, enologické postupy a uplatniteľné obmedzenia. N
nariadenie Komisie (ES) č. 607/2009 z 14. júla 2009, ktorým sa ustanovujú určité
podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008, pokiaľ ide o
chránené označenia pôvodu a zemepisné označenia, tradičné pojmy, označovanie a
obchodnú úpravu určitých vinárskych výrobkov.
nariadenie Komisie (EU) č. 772/2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č.
555/2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES)
č. 479/2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom, pokiaľ ide o podporné programy,
obchod s tretími krajinami, výrobný potenciál a kontroly vo vinárskom sektore. N
nariadenie Komisie (EU) č. 53/2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č.
606/2009, ktorým sa ustanovujú určité podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia
Rady (ES) č. 479/2008, pokiaľ ide o kategórie vinárskych výrobkov, enologické
postupy a uplatniteľné obmedzenia.
vykonávacie nariadenie Komisie (EU) č. 670/2011, ktorým sa mení a dopĺňa
nariadenie (ES) č. 607/2009, ktorým sa ustanovujú určité podrobné pravidlá
vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008, pokiaľ ide o chránené označenia
pôvodu a zemepisné označenia, tradičné pojmy, označovanie a obchodnú úpravu
určitých vinárskych výrobkov.
nariadenie vlády SR č. 340/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v rámci
spoločnej organizácie trhu s vínom v znení neskorších predpisov.
nariadenie vlády SR č. 341/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory za trvalé
ukončenie výsadby vinohradov v znení nariadenia vlády SR č. 339/2009 Z. z.
zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve v znení zákona č. 198/2010 Z. z.
vyhláška MP SR č. 350/2009 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve.
zákon č. 395/2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach
pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení
neskorších predpisov.
zákon č. 198/2010 Z. z, ktorým sa mení zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a
vinárstve.
Zelenina
Colné opatrenia
• nariadenie Komisie (ES) č. 927/2012 z 9. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa
príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o
Spoločnom colnom sadzobníku
106
Obchod s tretími krajinami
• nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej
organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité
poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov), v
platnom znení. Môže sa uplatňovať systém vstupných cien, dodatočné clá po naplnení
spúšťacích množstiev, dovozné a vývozné licencie na vybrané druhy ovocia a
zeleniny.
• nariadenie Komisie (ES) č. 376/2008 z 29. apríla 2008, ktorým sa stanovujú podrobné
pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencií a certifikátov s vopred
stanovenou sadzbou náhrady pre poľnohospodárske výrobky.
Dotačná politika
• nariadenie vlády SR č. 319/2011 Z. z. z 28. septembra 2011 o podpore podnikania v
pôdohospodárstve a rozvoji vidieka,
• vyhláška MPRV SR č. 320/2011 Z. z. z 28. septembra 2011 o rozsahu, spôsobe a
podmienkach poskytovania podpory v lesnom hospodárstve a rozvoji vidieka,
• výnos MPRV SR z 3. augusta 2012 č. 570/2012-100 o podrobnostiach pri poskytovaní
podpory vo forme pôžičky.
• výnos MPRV SR z 3. augusta 2012 č. 571/2012-100, ktorým sa mení a dopĺňa výnos
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z 5. mája 2011
č. 536/2011-100 o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri
rozvoji vidieka v znení výnosu z 25. októbra 2011 č. 917/2011-100.
• nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné
pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej
poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre
poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č.
247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa ruší nariadenie (ES) č. 1782/2003, v platnom
znení.
• nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 488/2010 Z. z. z 8. decembra 2010 o
podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb, v
znení nariadenia vlády č. 495/2011 Z. z. zo 7. decembra 2011.
• metodický pokyn MPRV SR č. č. 387/2012-550 k nariadeniu vlády SR č. 488/2010 Z.
z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych
platieb v znení nariadenia vlády SR č. 495/2011 Z. z.
• nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 369/2012 Z. z., ktorým sa mení nariadenie
vlády Slovenskej republiky č. 488/2010 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v
poľnohospodárstve formou priamych platieb v znení nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 495/2011 Z. z. (platné od 1.1.2013).
Zemiaky
• nariadenie Komisie (ES) č. 155/2012 z 21. februára 2012, ktorým sa mení a dopĺňa
príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a
o Spoločnom colnom sadzobníku.
107
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
nariadenie Komisie (ES) č. 2235/2003 z 23. decembra 2003, ktorým sa ustanovujú
spoločné pravidlá na uplatňovanie Rady (ES) č. 1782/2003 a (ES) č. 1868/94 pokiaľ
ide o zemiakový škrob.
nariadenie Komisie (ES) č. 571/2009 z 30. júna 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné
pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o stanovenie
systému kvót pri výrobe zemiakového škrobu.
nariadenie Rady (ES) č. 671/2007 z 11. júna 2007, ktorým sa mení a dopĺňa
nariadenie Rady (ES) č. 1868/94, ktorým sa zavádza systém kvót pre výrobu
zemiakového škrobu.
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 671/2012 z 11. júla 2012, ktorým
sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o priame platby
poľnohospodárom na rok 2013.
nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej
organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité
poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov).
vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 72/2012 z 27. januára 2012 , ktorým sa mení
a dopĺňa vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011, ktorým sa ustanovujú
podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o
sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny.
zákon NR SR č. 597/2006 Z. z. z 20. októbra 2006 o pôsobnosti orgánov štátnej
správy v oblasti registrácie odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského
materiálu pestovaných rastlín na trh v znení neskorších predpisov.
nariadenie vlády SR č. 55/2007 Z. z. zo 17. januára 2007, ktorým sa ustanovujú
požiadavky na uvádzanie sadiva zemiakov na trh.
zákon NR SR č.405/2011 Z. z. z 21. októbra 2011 o rastlinolekárskej starostlivosti a
zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych
poplatkoch v znení neskorších predpisov.
nariadenie vlády SR č. 119/2007 Z. z. z 21. februára 2007, ktorým sa mení nariadenie
vlády Slovenskej republiky č. 66/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú opatrenia na
ochranu proti zavlečeniu hnedej hniloby zemiaka.
vyhláška MPRV SR č. 123/2011 Z. z. z 5. apríla 2011, ktorou sa mení a dopĺňa
vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 364/2007 Z. z.
o vykonávaní uznávania a skúšania množiteľského materiálu pestovaných rastlín.
nariadenie vlády SR č. 222/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády
Slovenskej republiky č. 373/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na
uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh v znení neskorších predpisov.
nariadenie vlády SR č. 359/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na niektoré
potravinárske prevádzkarne a na malé množstvá.
nariadenie vlády SR č. 360/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú hygienické požiadavky
na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov rastlinného
a živočíšneho pôvodu a dodávanie mlieka a mliečnych výrobkov konečnému
spotrebiteľovi a iným maloobchodným prevádzkarniam.
108
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
nariadenie vlády SR č. 436/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády
Slovenskej republiky č. 50/2007 Z. z. o registrácii odrôd pestovaných rastlín v znení
neskorších predpisov.
nariadenie vlády SR č. 499/2008 Z. z. zo 26. novembra 2008 o podmienkach
poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka s účinnosťou od 5. decembra
2008.
nariadenie vlády SR č. 121/2009 Z. z. z 11. marca 2009, ktorým sa mení a dopĺňa
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania
podpory podľa programu rozvoja vidieka.
nariadenie vlády SR č. 114/2009 Z. z. z 18. marca 2009 o podmienkach poskytovania
podpory v poľnohospodárstve formou doplnkových národných priamych platieb
v rastlinnej výrobe.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 488/2010 z 8. decembra 2010
o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 495/2011 Z. z. zo 7. decembra 2011, ktorým
sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 488/2010 Z. z. o podmienkach
poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb.
nariadenie Komisie (ES) č. 1857/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87
a 88 zmluvy o štátnej pomoci pre malé a stredné podniky (MSP) pôsobiace
v poľnohospodárskej výrobe, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 70/2001.
zákon NR 267/2010 Z. z. z 10. júna 2010 o poskytovaní dotácie na kompenzáciu strát
spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať
k prírodnej katastrofe, prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou.
nariadenie vlády SR č. 319/2011 z 28. septembra 2011 o podpore podnikania v
pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.
nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné
pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej
poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre
poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č.
247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa ruší nariadenie (ES) č. 1782/2003, v platnom
znení.
nariadenie Komisie (ES) č. 1973/2004 z 29. októbra 2004, ustanovujúce podrobné
pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 o schémach podpory
stanovených v hlavách IV a IV a tohto nariadenia a využití pozemkov vyňatých z
produkcie na výrobu surovín v platnom znení.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 128/2010 Z. z. zo 17. marca 2010, ktorým sa
mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 499/2008 Z. z. o podmienkach
poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka v znení nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 121/2009 Z. z.
nariadenie Komisie (ES) č. 1121/2009 z 29. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú
podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o režimy
podpory pre poľnohospodárov ustanovené v hlavách IV a V.
109
•
•
•
•
•
•
•
•
•
nariadenie Komisie (ES) č. 1120/2009 z 29. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú
podrobné pravidlá na vykonávanie režimu jednotnej platby ustanoveného v hlave III
nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov
priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky
a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov,
nariadenie Komisie (EÚ) č. 387/2010 zo 6. mája 2010, ktorým sa mení a dopĺňa
nariadenie (ES) č. 1121/2009, ktorým sa zavádzajú podrobné pravidlá uplatňovania
nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o minimálnu požadovanú plochu na
prechodné platby na ovocie a zeleninu na Cypre a režim jednotnej platby na plochu
pre poľnohospodárov v Poľsku a na Slovensku.
nariadenie vlády SR č. 488/2010 Z. z. z 8. decembra 2010 o podmienkach
poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb, v znení
nariadenia vlády č. 495/2011 Z. z. zo 7. decembra 2011.
metodický pokyn MPRV SR č. č. 387/2012-550 k nariadeniu vlády SR č. 488/2010 Z.
z. podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb
v znení nariadenia vlády SR č. 495/2011 Z. z.
nariadenie rady (ES) č. 74/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa mení a dopĺňa
nariadenie (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho
poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV).
nariadenie rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka
prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV).
nariadenie vlády SR č. 499/2008 Z. z. z 26. novembra 2008 o podmienkach
poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka
nariadenie vlády SR č. 121/2009 Z. z. z 11. marca 2009, ktorým sa mení a dopĺňa
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania
podpory podľa programu rozvoja vidieka
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 128/2010 Z. z. zo 17. marca 2010, ktorým sa
mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 499/2008 Z. z. o podmienkach
poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka v znení nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 121/2009 Z. z.
Cukor
Colné opatrenia
• nariadenie Komisie (ES) č. 927/2012 z 9. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa
príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o
Spoločnom colnom sadzobníku
Štátna pomoc sa poskytuje podľa:
• nariadenie vlády SR č. 264/2009 zo 17. júna 2009 o podporných opatreniach v
pôdohospodárstve,
• nariadenie vlády č. 381/2009 z 23. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa NV SR
č. 264/2009 Z. z. o podporných opatreniach v pôdohospodárstve,
110
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
nariadenie vlády NV SR č. 484/2010 z 18. novembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa
NV SR č. 264/2009 Z. z. o podporných opatreniach v pôdohospodárstve v znení NV
SR č. 381/2009 Z. z.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 159/2008 zo 16. apríla 2008, ktorým sa mení
a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 369/2007 Z. z. o niektorých
podporných opatreniach v pôdohospodárstve,
výnos MP SR z 12. júla 2006 č. 2066/2006-100 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na všeobecne prospešné aktivity
v pôdohospodárstve (oznámenie č. 473/2006 Z. z.) v znení výnosu č. 1754/2007–100 z
18. júla 2007 (oznámenie č. 354/2007 Z. z.) a výnosu č. 1785/2008–100 zo 14.
augusta 2008,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 264/2009 zo 17. júna 2009 o podporných
opatreniach v pôdohospodárstve platného od 1. júla 2009,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 347/2009 z 19. augusta 2009 o poskytovaní
dočasnej štátnej pomoci pestovateľom cukrovej repy, platného od 1. septembra 2009,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 381/2009 z 23. septembra 2009, ktorým sa
mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 264/2009 Z. z. o podporných
opatreniach v pôdohospodárstve,
výnos MP SR č. 2357/2008-100 z 21. januára 2009 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na všeobecne prospešné aktivity
v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka účinným od februára 2009.
výnos MP SR z 3. decembra 2009 č. 1600/2009-100, ktorým sa mení a dopĺňa výnos
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 21. januára 2009 č. 2357/2008100 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej
republiky na všeobecne prospešné aktivity v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka,
vestník MP SR, čiastka 22 z 18. marca 2010 – zoznam pestovateľov, ktorým možno
poskytnúť dotáciu v roku 2010 za hospodársky rok 2009/10,
oznámenie PPA o uverejnení výzvy na predkladanie žiadostí podľa nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 347/2009 Z. z. o poskytovaní dočasnej štátnej pomoci pre
pestovateľov cukrovej repy v roku 2010,
Priamy platby
• nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné
pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej
poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre
poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č.
247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa ruší nariadenie (ES) č. 1782/2003,
• nariadenie komisie (ES) č. 889/2009 z 25. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa
nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 a ktorým sa na rok 2009 stanovujú rozpočtové stropy
pre čiastočné alebo nepovinné uplatňovanie režimu jednotnej platby ustanovené
nariadením Rady (ES) č. 1782/2003, ročné finančné rámce pre režim jednotnej platby
na plochu a rozpočtové stropy uplatniteľné na prechodné platby na ovocie a zeleninu a
na poskytovanie osobitnej podpory ustanovené v nariadení (ES) č. 73/2009,
111
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
nariadenie Komisie (ES) č. 1122/2009 z 30. novembra 2009 , ktorým sa ustanovujú
podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové
plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej
podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj podrobné
pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie
v rámci schémy podpory ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva,
nariadenie Rady (ES) č. 1250/2009 z 30. novembra 2009 , ktorým sa mení a dopĺňa
nariadenie Rady (ES) č. 73/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov
priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky
a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, nariadenie
Komisie (EÚ) č. 146/2010 z 23. februára 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie
Komisie (ES) č. 1122/2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania
nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a
integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre
poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj podrobné pravidlá
vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie v rámci
schémy podpory ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva,
nariadenie komisie (EÚ) č. 745/2010 z 18. augusta 2010, ktorým sa stanovujú
rozpočtové stropy na rok 2010 uplatniteľné pre určité režimy priamej podpory
ustanovené v nariadení Rady (ES) č. 73/2009,
vykonávacie nariadenia Komisie (EÚ) č. 680/2011 zo 14. júla 2011, ktorým sa
stanovujú rozpočtové stropy na rok 2011 uplatniteľné na určité režimy priamej
podpory ustanovené v nariadení Rady (ES) č. 73/2009,
vykonávacie nariadenia komisie (EÚ) č. 784/2011 z 5. augusta 2011 o preddavkoch
priamych platieb uvedených v prílohe I k nariadeniu Rady (ES) č. 73/2009, ktorým sa
ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci
spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy
podpory pre poľnohospodárov, ktoré sa majú vyplácať od 16. októbra 2011,
vykonávacie nariadenie komisie (EÚ) č. 313/2012 z 12. apríla 2012, ktorým sa menia
a dopĺňajú prílohy IV a VIII k nariadeniu Rady (ES) č. 73/2009, ktorým sa ustanovujú
spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej
poľnohospodárskej politiky,
vykonávacie nariadenie komisie (EÚ) č. 564/2012 z 27. júna 2012, ktorým sa
stanovujú rozpočtové stropy na rok 2012 uplatniteľné na určité režimy priamej
podpory ustanovené v nariadení Rady (ES) č. 73/2009.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 488/2010 Z. z. z 8. decembra 2010, o
podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 108/2008 Z. z. z 12. marca 2008 o
poskytovaní pomoci na diverzifikáciu v rámci dočasného režimu reštrukturalizácie
cukrovarníckeho priemyslu,
metodický postup PPA k poskytovaniu pomoci na diverzifikáciu v rámci dočasného
režimu reštrukturalizácie cukrovarníckeho priemyslu pre hospodársky rok 2007/2008,
112
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 113/2009 Z. z. z 18. marca 2009, ktorým sa
mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 108/2009 Z. z. o poskytovaní
pomoci na diverzifikáciu v rámci dočasného režimu reštrukturalizácie
cukrovarníckeho priemyslu,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 114/2009 Z. z. z 18. marca 2009 o
podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou doplnkových
národných priamych platieb v rastlinnej výrobe,
metodický pokyn MPRV SR . 1106/2011-560 k nariadeniu vlády SR č. 488/2010 Z. z.
o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 30/2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie
vlády Slovenskej republiky č. 108/2008 Z. z. o poskytovaní pomoci na diverzifikáciu
v rámci dočasného režimu reštrukturalizácie cukrovarníckeho priemyslu v znení
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 113/2009 Z. z.,
oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
144/2011 o vydaní výnosu o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v
pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka,
výnos Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
536/2011 - 100 o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri
rozvoji vidieka,
vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej 37/2012 Z. z.,
ktorou sa upravujú niektoré cukry.
Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
228/2012 o vydaní výnosu z 3. augusta 2012 č. 571/2012-100, ktorým sa mení a
dopĺňa výnos Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z
5. mája 2011 č. 536/2011-100 o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v
pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka (oznámenie č. 144/2011 Z. z.) v znení výnosu
z 25. októbra 2011 č. 917/2011-100 (oznámenie č. 374/2011 Z. z.)
oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
229/2012 Z. z. - o vydaní výnosu z 3. augusta 2012 č. 570/2012-100 o podrobnostiach
pri poskytovaní podpory vo forme pôžičky
oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
359/2012 o vydaní výnosu, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z 5. mája 2011 č. 536/2011100 o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji
vidieka v znení neskorších predpisov,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 369/2012, ktorým sa mení nariadenie vlády
Slovenskej republiky č. 488/2010 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v
poľnohospodárstve formou priamych platieb v znení nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 495/2011 Z. z.
113
6 Uplatňovanie systému jednotnej platby na farmu
Systém Jednotnej platby na farmu (SFP) sa od počiatku uplatňoval na základe nariadenia
1782/2003, ktorým sa stanovovali spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci
spoločnej poľnohospodárskej politiky, a ktorým sa zavádzali niektoré režimy podpory pre
poľnohospodárov. Dané nariadenie bolo v roku 2009 nahradené nariadením Rady (ES) č.
73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory
pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú
niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č.
1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.
1782/2003.
Jednotná platba na farmu bola zavedená ako jeden z hlavných prvkov reformy z roku 2003
a uplatňuje sa od 1. januára 2005. Členské štáty sa mohli rozhodnúť presunúť implementáciu
jednotnej platby na farmu až o dva roky. Niektoré štáty sa rozhodli pre jednoročný odklad
uplatňovania JPF. Od 1. januára 2006 sa platba na farmu uplatňuje vo všetkých členských
štátoch EÚ-15.
Podstatou systému je tzv. „decoupling“, ktorý predstavuje zrušenie väzby medzi podporou
a produkciou. Podpora je vyplácaná všetkým oprávneným producentom, bez ohľadu na to,
aké poľnohospodárske produkty sa rozhodli produkovať.
114
Obrázok IV. 1 Systém jednotnej platby na farmu
Systém jednotnej platby na farmu v štátoch bývalej EÚ-15:
-
-
-
Podpora sušenia (doplnková
podpora na obilniny, olejniny, ľan
a konope v subarktických
regiónoch)
Priame platby v najvzdialenejších
regiónoch (napr. Madeira, Azory,
Kanárske a Egejské ostrovy)
Podpora osív
Zostávajú plne viazané na
produkciu (úplný „coupling“)
pokiaľ ČŠ nepožiadajú p
začlenenie do JPF
-
-
Prémia na kravy bez trhovej produkcie mlieka,
Prémia na zabitie dospelého HD
Prémia na zabitie teliat
Špeciálna prémia na samčí HD
Prémia na extenzifikáciu v chove HD
Prémia na ovce a kozy
Platby na plodiny na ornej pôde (obilniny – vrátane
ľanových semien, ľanu a akonope na vlákno,
olejniny, bielkovinové plodiny a zemiaky na škrob)
Doplnkové platby na tvrdú pšenicu (oblasti
znevýhodnené alebo s pestovateľskou tradíciou),
atď.
Začlenenie do JPF 1.1.2005, najneskôr do 1.1.2007
Možnosť čiastočný
„decoupling“ (časť
priaych platieb
zostáva viazaná na
produkciu)
JPF vyplácaná na základe
celkových príjmov
podpory v referenčnom
období 2000 – 2002
príslušného farmára
Tzv. historický princíp
-
JPF – úplný „decoupling“
Neviazaná na produkciu
↑JPF↓
Podmienená splnením
požiadaviek “krížovej zhody”
JPF vyplácaná paušálne na
regionálnej úrovni (celkový
nárok regiónu na platby / počet
oprávnených ha v regióne =
paušálna podpora na ha)
Tzv. regionálny princíp
Hybrid oboch systémov
Statický hybrid
„historické“
a „regionálne“ platby
pevne stanovené
Dynamický hybrid – „historický“
prvok postupne rušený na konci
zostáva len „regionálny“ princíp
Zdroj: Bujdáková, Závodzská, 2005
Rozlišujeme dve formy decouplingu: úplný decoupling a čiastočný decoupling.
Úplný decoupling predstavuje úplné zrušenie väzby medzi podporou a produkciou. Výška
podpory pre farmára sa vypočítava buď na základe:
• historického, alebo
• regionálneho princípu.
Pri historickom princípe je platba založená na skutočných príjmoch podpory každého
farmára v referenčnom období 2000 - 2002. Oprávnenie farmárov na jednotnú platbu na
farmu je stanovené zohľadnením trojročného priemeru všetkých príjmov podpory SPP v
referenčnom období a ich vydelením trojročným priemerom všetkých hektárov, na ktoré si
farmári mohli nárokovať priame platby v referenčnom období. Táto výmera zahŕňa výmeru
krmovín. Zároveň boli stanovené maximálne limity celkových podporných platieb pre každý
členský štát, na každý rok od roku 2005.
Tabuľka IV. 2 Národné maximá jednotnej platby na farmu v rokoch 2005 - 2013 (v tis.
eur)
Členský štát
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Belgicko
411
579
592 606 368 613 782 613
613 782 613
613 782
053
167
507
782
782
Česká repub.
228
294
377 469 986 559 145 644
730 445 816
901 745
800
551
919
745
045
Dánsko
943
1015
1 021 1 027
1 030
1 030 1 030
1 030 1 030
369
479
296
278
478
478
478
Estónsko
23
27
40 50 500 60 500 70 600 80 700 478
90 800 478
100 900
400
300
400
Nemecko
5 148 5 647 5 695 5 743
5 769
5 769 5 769
5 769 5 769
003
000
380
960
946
946
946
946
Grécko
838
1 719 1 745 1 750
1 752
1 790 1 790
1 790 946
1 790
Španielsko
3 289
266 4230
135 4744
347 4258
361
4673
369
4673
371 4673
371
4673
371 4673
371
092
Francúzsko
7 199 458
7 382 633
8 289 8807
335
8389
361
8266
369 8266
369
8266
369 8266
369
000
Írsko
1 260 1163
335 075
1 337 1987
340
1081
342
1081
340 1081
340
1081
340 1081
340
268
521
521
Taliansko
2142
539 3311
544
3919
566 752
3 588
3 599
3 632 521
3 632
3 632 521
3 632
0008 37912
00616 149
994
994
994
994
Cyprus
20 400 24 500 28 600 32 700 36 800 994
40 900
90
500
300
Lotyšsko
33
43
60 75 610 90 016 103
117816 131716 145 616
900
819
764
916
Litva
92
113
154 193 076 230 560 267
303 960 340
377 360
000
847
912
260
660
Luxembursko
33
36
37 37 051 37 051 37 051 37 051 37 051 37 051
414
602
051 671 757 801 512 928
Maďarsko
350
445
539
1 054
1 181 1 308
800
635
446
112
812
412
Malta
6
8
1 2 050
2 460
2 870 3 280
3 690 112
4 100
7
3
64
Holandsko
386
428
834 846 851 853 599 853
853 599 853
853 599
586
618
234
599
599
Rakúsko
613
632
736 741 945 744 891 744
744 891 744
744 891
000
931
Poľsko
724
980
1 438
263 1 572
1 870
2891
155 2 440
2891
725 3 010
600
835
706
577 533 566
392 063 567
492
492 452 567
592
692 452
Portugalsko
452
497
564 565
567
567
000
551
542
Slovinsko
35
44
59 74 600 89 002 452
13 002 117 002 452
131
145 102
800
893
846
002
Slovensko
97
127
161 200 912 238 989 275
312 089 348
385 189
700
213
362
489
589
Fínsko
467
476
563 565 690 566 801 567
567 452 567
567 452
000
536
613
452
452
Švédsko
637
670
755 760 281 763 082 763
763 082 763
763 082
388
917
045
082
082
V. Británia
3 697 3 944 3 960 3 977
3 985
3 975 3 975
3 975 3 975
528
745
986
175
834
849
849
Celkom
29 488 34 137 36 723 37 580 38 324 39 008 39 621 849
40 234 849
40 847
510 na mlieko
764 a doplnkové
553 platby,
008 tiež platby
203na bavlnu,
413 olivový423
833
Poznámka: Údaje434
zahŕňajú platby
olej, tabak
a cukor
Zdroj: Bujdáková, Závodzská, 2005
116
Alternatívou k myšlienke vyplácania neviazaných podpôr na farmu, ktorých výška vyplýva z
historických nárokov (oprávnení) každého producenta na predtým existujúce podpory
spoločnej poľnohospodárskej politiky, sa mohli členské štáty rozhodnúť realizovať jednotnú
platbu na farmu paušálne na regionálnej úrovni. V takom prípade sú celkové agregované
platby pre farmárov v akomkoľvek regióne delené celkovým počtom nárokovateľných
hektárov v príslušnom regióne a všetci farmári majú rovnakú paušálnu podporu na jeden
hektár. Členský štát však môže stanoviť rôzne úrovne podpory v každom regióne pre trvalé
pasienky a ornú pôdu.
Niektoré členské štáty sa rozhodli uplatňovať „hybrid" týchto dvoch systémov, zahŕňajúci
paušálne regionálne podporné platby plus dodatočné platby založené na historických
nárokoch na podporu. Tieto môžu mať formu „statického hybridu", pri ktorom je stanovená
zmes historických a regionalizovaných platieb v určitom čase, alebo formu „dynamického
hybridu", keď je historický prvok počas prechodného obdobia postupne zrušený a na konci
procesu zostáva systém založený „výhradne" na regionálnej báze.
Čiastočný decoupling je alternatíva k úplnému zrušeniu väzby medzi podporou a produkciou
(„decoupling“). Jednotlivé členské štáty sa mohli rozhodnúť ponechať časť predtým
existujúcej schémy podpory SPP viazanej na produkty („coupling“), vychádzajúc z výmery
plodín alebo počtu zvierat. Základným dôvodom pre takýto postup je obava, že v niektorých
problematických oblastiach hrozí nebezpečenstvo vymiznutia jednotlivých typov produkcie v
prípade, že farmári nemajú špecifický zámer pestovať určité plodiny či chovať určitý druh
hospodárskych zvierat.
Coupling - platby naďalej viazané na produkciu. Určité typy priamej podpory zostávajú plne
viazané a nie sú začlenené do jednotnej platby na farmu, pokiaľ členské štáty špecificky
nepožiadajú, aby boli neviazané na produkciu. Ide o:
• podporu sušenia (doplnková podpora pre obilniny, olejniny, ľan a konope, vyplácaná v
subarktických oblastiach),
• priame platby v najvzdialenejších regiónoch (napr. Madeira, Kanárske ostrovy a
Egejské ostrovy),
• podporné platby na osivá.
V tabuľke IV.3 sú uvedené rozhodnutia jednotlivých členských krajín EÚ-15 o
forme decouplingu, ktorý si zvolili.
117
Tabuľka IV. 3 Rozhodnutia krajín EÚ-15 o uplatnení reformy SPP
Krajina
Začiatok
Rakúsko
2005
-
historický
2005
Flámsko
historický
2005
Walónsko a Diuael
historický
2005
krajina ako jeden región
dynamický hybrid
2006
3 regióny, na základe
referenčných úrod
dynamický hybrid
Belgicko
Regióny
Základ vyplácania JPF
Dánsko
Fínsko
Francúzsko
2006
Nemecko
2005
Grécko
2006
-
historický
Írsko
2005
-
historický
Taliansko
2005
-
historický
Luxembursko
2005
Holandsko
2006
-
historický
Portugalsko
2005
-
historický
Španielsko
2006
-
historický
2005
Švédsko
Veľká
Británia
spolkové krajiny
celá krajina jeden región
5 regiónov (na základe ref.
výmery plodín na ornej pôde)
historický
dynamický hybrid
statický hybrid
statický hybrid
2005
Anglicko
2005
Škótsko
dynamický hybrid smerujúci k
paušálnym platbám
historický
2005
Wales
historický
2005
Severné Írsko
statický hybrid
Zdroj: Európska komisia (www.europa.eu)
Oprávnenie na platbu
Platba v rámci systému JPF sa uskutočňuje raz ročne v období medzi 1. decembrom a 30.
júnom nasledujúceho kalendárneho roka. Časť podpory môže byť platená pred 1. decembrom
v prípade, že farmári majú z akýchkoľvek dôvodov finančné ťažkosti, vyplývajúce z
rozpočtovej situácie. Vo všetkých prípadoch však podpora nesmie byť vyplácaná skôr ako 16.
októbra, aby sa zabezpečilo, že všetky platby budú pripísané na vrub rozpočtu EÚ pre
nasledujúci kalendárny rok.
118
Mechanizmus implementácie tohto systému je založený na predchádzajúcom integrovanom
administratívnom a kontrolnom systéme. Okrem prípadov čiastočného decouplingu, farmári
už nemusia vykazovať každý hektár každej vysiatej plodiny alebo počet kusov chovaného
dobytka. V systéme jednotnej platby na farmu musia iba preukázať, že obhospodarujú určitý
počet oprávnených hektárov, na ktoré žiadajú podporu a doložiť, že splnili podmienky
krížovej zhody.
Oprávnenia môžu byť prenášané prostredníctvom predaja alebo iného „definitívneho
prevodu" s pôdou alebo bez pôdy. To znamená, že oprávnenia nemusia vždy korešpondovať s
rovnakou parcelou pôdy, aby vznikol nárok na platby. Musí ísť o hektáre, na ktoré je nárok
získať jednotnú platbu na farmu, ale nemusia to byť rovnaké hektáre. Avšak v prípade
prenajímania oprávnení, musí byť samotná transakcia sprevádzaná prevodom ekvivalentného
počtu oprávnených hektárov.
Národná rezerva sa vytvára na poskytnutie podpory tým, ktorí neboli schopní zabezpečiť
oprávnenosť v referenčnom období, pre smrť alebo určitú neschopnosť farmára, prírodné
katastrofy alebo choroby zvierat. Rezerva môže tvoriť až 3% celkovej sumy podpôr pre každý
členský štát .
Vynímanie pôdy z obrábania
Každý farmár, ktorý si uplatňoval nárok na podporu vzťahujúcu sa na ornú pôdu, musel vyňať
najmenej 10 % tejto pôdy z produkcie v každom roku. Vynímanie pôdy z obrábania mohlo
byť uplatňované rotačným alebo nerotačným spôsobom. Európska komisia si vyhradila právo
zmeniť 10 % úroveň vynímania pôdy z obrábania v prípade, „že to bude vyžadovať trh"; napr.
v roku 2003/04 bola stanovená na 5 %.V prípade, keď sa jednotná platba na farmu
uplatňovala na regionálnej báze, bola požiadavka vynímania pôdy z obrábania uplatňovaná
paušálne pri všetkých producentoch, hospodáriacich na ornej pôde v regióne. V takom
prípade bola úroveň vynímania pôdy z obrábania znova stanovená tak, aby sa uplatňovala
regionálne, namiesto toho, aby bola určená podľa individuálnych nárokov každého farmára.
Opatrenia vynímania pôdy z obrábania sa netýkali organických farmárov. Producenti mohli
tiež na pôde vyňatej z obrábania pestovať plodiny pre nepotravinárske účely za predpokladu,
že mali kontrakt so spracovateľom.
Vynímanie pôdy bolo zrušené na základe Nariadenia č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa
ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci
spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre
poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č.
247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003.
Krížové plnenie
Priame platby sú viazané na dodržiavanie predpisov ochrany životného prostredia,
bezpečnosti potravín a pohody zvierat. Krížové plnenie („cross- compliance“) znamená v
praxi dodržiavanie existujúcich smerníc EÚ a zachovávanie tzv. „dobrých
poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok (GAEC).“
119
Krížové plnenie bolo prvýkrát predložené ako politický koncept EÚ v Agende 2000. V súlade
s rozhodnutím o reforme SPP, schváleným Radou EÚ v júni 2003 v Luxemburgu, krížové
plnenie je napojené na systém poľnohospodárskych dotácií, nezávislých od produkcie s tým,
že jednotlivé opatrenia vstúpili v pôvodných členských štátoch EÚ do platnosti v rokoch
2005 až 2007, pri nových členských štátoch aplikujúcich SAPS najneskôr v roku 2013.
Krížové plnenie obsahuje dva základné prvky:
• 18 európskych noriem z oblastí životného prostredia, zdravia ľudí, zvierat a rastlín,
bezpečnosti potravín a životných podmienok zvierat. Krížové plnenie garantuje, že
poľnohospodár v rámci čerpania poľnohospodárskych dotácií tieto právne normy
dodržuje,
• požiadavka, aby poľnohospodár ako podmienku získania dotácií, udržoval svoje
pozemky v stave dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok
(GAEC).
Požiadavky na hospodárenie predstavuje už skôr spomínaných 18 noriem EÚ. Ide o 4
nariadenia, ktoré sú priamo aplikovateľné a o 14 smerníc, ktoré sú implementované do
vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu EÚ. Do systému krížového
plnenia sú zaradené v týchto skupinách:
Modulácia
Od roku 2005 do roku 2012 sa časť jednotnej platby na farmu a všetky ďalšie priame platby
viazané na produkciu odoberá z platieb farmárom a je smerovaná do Európskeho
poľnohospodárskeho fondu rozvoja vidieka, určeného na vytvorenie dodatočných zdrojov pre
opatrenia rozvoja vidieka.
Tento proces prevodu prostriedkov z tzv. I. piliera SPP (priame podpory a podpora trhu) do
II. piliera SPP (rozvoj vidieka a agroenvironmentálne opatrenia) je známy ako „modulácia".
Modulácia
je:
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
sa uplatňuje iba v starých členských štátoch EÚ. Ročná úroveň zníženia podpory
3%
4%
5%
5%
7%
8%
9%
10%
120
Členské štáty môžu podľa vlastného uváženia túto úroveň pre svojich farmárov zvyšovať,
ako spôsob zabezpečenia dodatočného financovania národnej schémy rozvoja vidieka a
agroenvironmentálnej schémy. Prvých 5 000 € ročne vo forme priamych podpôr, získaných
ktorýmkoľvek farmárom, nepodlieha zníženiu v rámci „modulácie". V praxi to znamená, že
modulačné požiadavky sa netýkajú prevažnej časti farmárov v EÚ.
Prvý percentuálny bod „modulovaných" peňazí si ponecháva príslušný členský štát. Všetky
ostatné modulované prostriedky sú rozdelené medzi členské štáty podľa predpisu, ktorý
zohľadňuje poľnohospodársku výmeru, poľnohospodársku zamestnanosť a hrubý domáci
produkt na obyvateľa (v kúpnej sile) každého členského štátu.
Toto prerozdelenie je ďalej upravené tak, aby zabezpečilo, že všetky členské štáty dostanú
späť minimálne 80 % prostriedkov vytvorených moduláciou v príslušnej krajine. V prípade
Nemecka je minimálne 90 % modulovaných peňazí ponechaných v členskom štáte.
Systém poľnohospodárskeho poradenstva
S cieľom pomôcť farmárom prispôsobiť sa novému regulovanému prostrediu museli členské
štáty vytvoriť systém poľnohospodárskeho poradenstva. Rozsah tejto služby pokrýva
„minimálne zákonné riadiace požiadavky a dobrý stav poľnohospodárstva a životného
prostredia" stanovené v legislatíve o krížovej zhode. Systém bol dobrovoľný pre členské štáty
do roku 2006, od 1. januára 2007 sú všetky členské štáty povinné ponúknuť poradenský
systém svojim farmárom.
Poľnohospodári sa môžu zapojiť do poľnohospodárskeho poradenského systému dobrovoľne.
Členské štáty môžu na základe objektívnych kritérií určiť prioritné kategórie
poľnohospodárov, ktorí budú mať prístup k poľnohospodárskemu poradenskému systému.
7 Uplatňovanie systému jednotnej platby na plochu
Zmluva o pristúpení umožnila novým členským štátom možnosť dočasne zaviesť na svojom
území iný systém vyplácania podpôr v poľnohospodárstve v porovnaní so systémom platným
v starých členských štátoch. Ide o systém tzv. jednotnej platby na plochu (SAPS).
121
Obrázok IV. 2 Systém jednotnej platby na plochu
Systém jednotnej platby na plochu v 10 nových členských štátoch EÚ:
Desiatim novým členským štátom bola ponúknutá možnosť uplatňovať do konca roku 2008
namiesto jednotnej platby na farmu zjednodušený systém jednotnej platby na plochu (JPP).
Systém JPP zvolili:
Poľsko, Maďarsko, Česká republika,
Slovenská republika, Estónsko, Lotyšsko,
Litva, Cyprus
Systém JPP nezvolili:
Malta a Slovinsko
Vyplácanie JPP sa realizuje na základe výmery poľnohospodárskej pôdy a nároku na platbu na
ha, vypočítaného na národnej úrovni (výpočet sadzby na ha poľnohospodárskej pôdy: celkový
objem finančných prostriedkov na priame platby daného NČŠ v danom roku / celková výmera
poľnohospodárskej pôdy v danom NČŠ.
Systém je podobný systému vyplácania JPP na „regionálnom“ princípe. Hlavný rozdiel spočíva
v tom, že v rámci zjednodušeného systému JPP dostanú podporu všetci farmári, teda aj tí, ktorí
pestujú plodiny nezahrnuté do historických priamych platieb SPP (napr. ovocie, zelenina,
zemiaky,...).
Ak sa NČŠ rozhodne ukončiť zjednodušený systém JPP, je zaviazaný prejsť na „regionálny“
systém vyplácania JPP.
V NČŠ budú priame platby zavádzané postupne v priebehu desiatich rokov, pričom v roku 1
(2004) sa začne na úrovni 25% z plnej úrovne platieb v EÚ. Do roku 2013 sa táto úroveň bude
ročne zvyšovať.
NČŠ majú možnosť doplniť stanovené úrovne priamych platieb národnými doplatkami (od roku
2004 do roku 2010 vo výške 30% plnej úrovne platieb EÚ, v roku 2011 vo výške 20%, v roku
2012 vo výške 10% a v roku 2013 vo výške 0%.
V rámci krížového plnenia majú NČŠ dve výnimky: dohodnuté prechodné obdobia a namiesto zákonných riadiacich
požiadaviek sú zaviazané udržiavať pôdu v dobrom poľnohospodárskom stave.
NČŠ sa netýka ani modulácia ani mechanizmus finančnej disciplíny, pokým nebude ukončené
postupné zavádzanie priamych platieb, t.j. pokým nedosiahnu priame platby v NČŠ úroveň EÚ
(v roku 2013).
Národné doplatky môžu byť financované z národných fondov alebo z prostriedkov presunutých
z fondu na rozvoj vidieka v danom NČŠ. V rokoch 2004-2006 môže členský štát využiť na tento
účel maximálne 20% z prostriedkov alokovaných na rozvoj vidieka a max. 15% plnej úrovne
podpory v EÚ v roku 2004, 10% v roku 2005, 5% v roku 2006 a od roku 2007 musia byť
národné doplatky financované len z národných rozpočtov. Prostriedky na rozvoj vidieka musia
byť zároveň spolufinancované, t.j. 20% musí pochádzať z národného rozpočtu.
Zdroj: Bujdáková, Závodzská, 2005
122
Výška podpory pre farmárov v nových členských krajinách nie je totožná s farmármi v tzv.
starých členských štátoch EÚ. Európska komisia argumentovala tým, že vzhľadom na veľký
rozdiel medzi úrovňou hrubého domáceho produktu by mohol náhly prísun vysokých
podporných platieb narušiť vidiecku ekonomiku v strednej a východnej Európe a podporiť
infláciu. Rovnako naliehavým argumentom Európskej komisie bolo, že vyplácanie plnej
výšky priamych podpôr v 10 nových členských krajinách by predstavovalo výraznú záťaž pre
rozpočtové zdroje EÚ.
Nakoniec sa dosiahla kompromisná dohoda, umožňujúca pred dosiahnutím plnej úrovne EÚ
10-ročné obdobie postupného zavádzania priamych podpôr, začínajúc od 25 % plnej úrovne
v roku 2004. Bolo tiež dohodnuté, že nové členské štáty majú možnosť poskytovať
farmárom národný doplatok, dosahujúci maximálne 30 % úplnej úrovne EÚ. To znamená, že
farmári mohli v skutočnosti dostať v roku 2004 55 % z úplnej úrovne podpory v starých
členských štátoch EÚ. Národné doplatky klesnú na 20 % v roku 2011 a 10 % v roku 2012,
keď príspevok EÚ dosiahne 80 %, resp. 90 % priemeru EÚ.
Národné doplatky sú pre národné vlády nových členských štátov možnosťou a nie
povinnosťou. V rokoch 2004 a 2005 niektoré krajiny (napr. Česká republika a Slovensko)
kvôli nedostatku finančných prostriedkov odmietli vyplácať doplatky v plnej výške. Priame
platby v Bulharsku a Rumunsku boli zavádzané presne rovnakým spôsobom, ale 10-ročné
prechodné obdobie pre tieto dve krajiny platí v rokoch 2007 až 2016.
Tabuľka IV. 4 Výška priamych platieb v nových členských krajinách (ako % úrovne EÚ)
Rok
Príspevok EÚ
Maximálny národný doplatok
Celková maximálna platba
2004
25
30
55
2005
30
30
60
2006
35
30
65
2007
40
30
70
2008
50
30
80
2009
60
30
90
2010
70
30
100
2011
80
20
100
2012
90
10
100
2013
100
0
100
Zdroj: Európska komisia (www.europa.eu)
Do doby nadobudnutia účinnosti úplného systému krížového plnenia v SR a vo väčšine
pristupujúcich štátov, ktoré sa rozhodli aplikovať zjednodušený systém priamych podpôr
(SAPS), boli pre tieto štáty stanovené prechodné podmienky na získanie priamych platieb na
plochu poľnohospodárskej pôdy iba vo forme vybraných pravidiel dobrých
poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok (GAEC).
123
Od 1.1.2009 sú priame platby viazané aj na dodržiavanie ďalších podmienok krížového
plnenia, a to nasledovne:
• od 1.1. 2009: Ochrana životného prostredia, označovanie a registrácia zvierat,
• od 1.1. 2010: Používanie prípravkov na ochranu rastlín, bezpečnosť potravín krmív,
používanie hormónov, liečiv a nákazy zvierat,
• od 1.1. 2011: Ochrana zvierat.
Tabuľka IV. 5 Dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky
Oblasť
Štandardy
Podmienky
Pôdna erózia
Minimálne krytie pôdy
V termíne od 1. novembra do 1. marca na
ornej pôde s priemernou svahovitosťou nad
12° zabezpečiť najmenej 40 % vegetačné
pokrytie výmery ornej pôdy oziminou,
viacročnou krmovinou alebo medziplodinou
alebo strniskom.
Minimálna správa pôdy
odrážajúca špecifické
miestne podmienky
Dodržiavaním
vhodných
opatrení
obhospodarovania ornej pôdy brániť tvorbe
ryhovej erózie a predchádzať vzniku eróznych
rýh nad 20 cm hĺbky.
Zachovávanie terás
Likvidovať existujúce
a sadov je zakázané.
Striedanie plodín
Nepestovať na tej istej ploche počas dvoch po
sebe nasledujúcich rokov tú istú okopaninu.
Správa polí so strniskom
Vypaľovať strniská a páliť rastlinné zvyšky
po zbere úrody z obilnín, strukovín a olejnín
je zakázané.
Ochrániť pôdu
pomocou
vhodných
opatrení
Organické
zložky pôdy
Zachovať
úrovne
organických
zložiek pôdy
pomocou
vhodných
praktík
terasy
vinohradov
124
Štruktúra pôdy Vhodné používanie strojov
Zachovať
štruktúru pôdy
pomocou
vhodných
opatrení
Nevstupovať na poľnohospodársku pôdu
v čase, keď môže dôjsť k jej zhutňovaniu
a rozbahneniu.
Minimálna
miera údržby
a) Počas kalendárneho roka dodržiavať
najnižšie zaťaženie 0,2 veľkej dobytčej
jednotky zvierat*) na hektár trvalých
trávnych porastov a na hektár pestovaných
objemových krmovín**), ktorých výmera
je vyššia ako 20 ha. Výnimka: Zaťaženie
sa nevzťahuje na žiadateľov, ktorí žiadajú
o podporu podľa osobitného predpisu32)
a v prípadoch ak objemové krmoviny sú
pestované na účely výroby generačného
materiálu, alebo sú použité na energetické
účely využité vo vlastných energetických
zariadeniach.
Zabezpečiť
minimálnu
úroveň údržby
a zabrániť
zhoršeniu
stanovíšť
Minimálna miera intenzity
chovu a vhodné režimy
Nevzťahuje sa na čas nevyhnutne potrebný na
zber plodín v súlade s agrotechnickou praxou.
b) Počas celého vegetačného obdobia
udržiavať všetky plochy trvalých trávnych
porastov podľa nadmorskej výšky
kosením a/alebo spásaním, doplnkovo aj
mulčovaním podľa sledovaného obdobia.
Výnimka: Výnimka pre udržiavanie
trvalých trávnych porastov je povolená pre
žiadateľov, ktorí žiadajú o podporu podľa
osobitného predpisu33).
Nadmorská
výška
(m n. m.):
Prvú operáciu na plochách
trvalých trávnych porastov
(pasenie,
kosenie
alebo
***
mulčovanie )
vykonať
najneskôr do:
pasenie
kosenie
0 – 400
1.6.
22.6.
401 – 600
8.6.
8.7.
601 – 800
9.7.
29.7.
nad 800
15.7.
8.8.
c) Najneskôr do 14 dní po vykonaní kosby
na lúkach odstrániť pokosenú hmotu; to
125
neplatí, ak sa uplatňuje podmienka
uvedená v oblasti štruktúra pôdy.
Ochrana stálych pasienkov
Vylúčiť zmenu trvalých trávnych porastov na
ornú pôdu na súvislej časti pozemku v diele
pôdneho bloku na výmere 0,30 ha a vyššej.
Zachovávanie krajinných
prvkov
Nenarušovať ani nelikvidovať krajinné prvky
na ornej pôde ako sú solitér, stromoradie,
skupina stromov, mokraď, medza.****)
Zabránenie prenikaniu
nežiaducej vegetácie na
poľnohospodársku pôdu
a) Na konci vegetačného obdobia zabraňovať
rozširovaniu
samonáletov
drevín
(stromov, krovín), odstraňovať invázne
druhy rastlín a húževnaté buriny, vrátane
zostávajúcich nedopaskov a mastných
miest.
plochy
b) Trvale
udržiavať
poľnohospodárskej pôdy spôsobom, ktorý
zabráni jej zaburineniu.
c) Poľnohospodárska pôda deklarovaná ako
sad, vinohrad alebo chmeľnica je
obhospodarovaná; obhospodarovaním sa
rozumie viditeľné ošetrovanie výsadby
a ošetrovanie medziradia.
d) Orná pôda v roku podania žiadosti je
obhospodarovaná
v súlade
s agrotechnickou praxou a výrobným
zameraním žiadateľa, na dieloch pôdnych
blokov žiadateľ pestuje a zberá plodiny
uvedené v jednotnej žiadosti v súlade
s agrotechnickou praxou.
Ochrana vody Chrániť vodu pred
a hospodárenie znečistením a odtokom
a regulovať používanie vôd
s vodou
Ak dochádza k zavlažovaniu je treba mať
čerpanie
povrchových
povolenie
na
a podzemných vôd na zavlažovanie34) alebo
zmluvu so správcom štátnych závlahových
sústav.
Nárazníkové zóny pozdĺž Nepoužívať priemyselné a organické hnojivá
útvarov povrchových vôd
s obsahom dusíka v nárazníkových zónach
pozdĺž útvarov povrchových vôd a odkrytých
podzemných vôd v šírke do 10 m od brehovej
čiary na diele pôdneho bloku vedeného
v systéme LPIS.*****)
Zdroj: Nariadenie vlády SR 488/2010 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb
126
Tabuľka IV.6 Podmienky dodržiavania krížového plnenia – požiadavky hospodárenia
Oblasť
Podmienky
Životné prostredie
1. Ochrana voľne žijúcich vtákov
Chrániť druhy voľne žijúcich
vtákov prirodzene sa
vyskytujúcich na európskom
území členských štátov
Európskej únie
a) Dodržiavať zákaz poškodzovania a odstraňovania
hniezdnych stanovíšť.
b) Dodržiavať zákaz rušenia hniezdenia vtákov vplyvom
agrotechnických opatrení v období hniezdenia
a vyvádzania mláďat.
c) Dodržiavať zákaz chytania, zraňovania, usmrcovania
dospelého jedinca vtáka a jeho vývinového štádia
a ničenia vajec.
2. Ochrana podzemných vôd pred znečistením niektorými nebezpečnými látkami
Chrániť podzemné vody pred
znečistením niektorými
nebezpečnými látkami
a) Dodržiavať povinnosť viesť v podniku dokumentáciu
o nadobudnutí a o zaobchádzaní s látkami podľa
osobitného predpisu.35)
b) Zabrániť priamemu vypúšťaniu látok35) do
podzemných vôd.
c) Zabrániť nepriamemu vypúšťaniu látok35) do
podzemných vôd.
3. Ochrana životného prostredia a najmä pôdy pri používaní čistiarenských kalov
Zabezpečiť používanie len
a) Odoberať upravený čistiarenský kal len na základe
upravených čistiarenských kalov
písomnej zmluvy medzi jeho producentom
v súlade s predpísaným režimom
a užívateľom pôdy v súlade a v rozsahu schváleného
projektu aplikácie.
b) Rešpektovať obmedzenia a obdobia zákazu aplikácie
čistiarenských kalov.
c) Oznámiť Výskumnému ústavu pôdoznalectva
a ochrany
pôdy
a Ústrednému
kontrolnému
a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu do 15 dní
po aplikácii upraveného čistiarenského kalu a dnových
sedimentov, že boli aplikované do pôdy.36)
d) Viesť evidenciu o mieste aplikácie a množstve
celkových dávok čistiarenských kalov za kalendárny
rok.
4. Ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov
Chrániť vody pred znečistením
dusičnanmi
z poľnohospodárskych zdrojov
(podniky v zraniteľných
oblastiach)
a) Dodržiavať požiadavky objemu skladovacích kapacít
pre jednotlivé druhy hospodárskych hnojív.37)
Koeficienty pre výpočet množstva dusíka sú uvedené
v prílohe č. 4.
b) Dodržiavať podmienku umiestnenia dočasnej voľnej
skládky na poľnohospodárskej pôde so svahovitosťou
do 3° s vylúčením produkčných blokov s vysokým
stupňom obmedzenia.
127
c) Dodržiavať maximálne deväť mesačnú skladovaciu
lehotu maštaľného hnoja na voľnej skládke od prvej
navážky.
d) Dodržiavať odstup v nárazníkových zónach desať
metrov od brehovej čiary vodného toku alebo od
zátopovej čiary vodnej nádrže a hranice ochranného
pásma I. stupňa zdroja podzemnej vody.38)
e) Viesť presnú prvotnú evidenciu o striedaní plodín,
agrotechnike a hnojení pozemkov.39)
f) Vypracovať a dodržiavať program používania hnojív
s obsahom dusíka. Koeficienty pre výpočet množstva
dusíka sú uvedené v prílohe č. 4.
g) Dodržiavať
zákaz
hnojenia
v termíne
od 15. novembra do 15. februára a pri skorom jarnom
prihnojovaní ozimín v termíne od 1. februára v dávke
do 60 kg dusíka/ha s dodržiavaním pôdnych
a klimatických obmedzení. Koeficienty pre výpočet
množstva dusíka sú uvedené v prílohe č. 4.
h) Dodržiavať požiadavku neaplikovania hnojív
s obsahom dusíka na pôdu: zamrznutú (viac ako 8 cm
do hĺbky), zasneženú (vyššia vrstva snehu ako 5 cm)
alebo zamokrenú súvislou vrstvou vody.
i) Dodržiavať
požiadavku
aplikácie
maximálne
povolenej dávky 170 kg/ha/rok celkového dusíka
z hospodárskych hnojív. Koeficienty pre výpočet
množstva dusíka sú uvedené v prílohe č. 4.
5. Ochrana biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín
Chrániť biotopy európskeho
významu a druhy rastlín
a živočíchov európskeho
významu
a) Zabezpečovať dodržiavanie zákazu odstraňovania
prírodných elementov (krajinných prvkov na ornej
pôde ako sú solitér, stromoradie, skupina stromov,
mokraď a medza) na ornej pôde.
b) Zabezpečovať dodržiavanie zákazu zasahovať do
biotopu európskeho významu, ktorým je možné
biotop poškodiť alebo zničiť.
Zdravie ľudí, zvierat a rastlín
6. Identifikácia a registrácia ošípaných
Zabezpečiť identifikáciu
a registráciu ošípaných
a) Dodržiavať povinnosť registrácie chovu ošípaných.
b) Dodržiavať povinnosť vedenia registra chovu
ošípaných.
c) Zaznamenávať všetky zmeny v registri chovu
ošípaných.40)
d) Dodržiavať zásadu označenia ošípanej v čo
najkratšom čase po narodení, (najneskôr však pred
premiestnením), jednou ušnou značkou alebo
tetovaním alebo po zistení straty alebo nečitateľnosti
128
ušnej značky.
e) Dodržiavať povinnosť hlásenia každej zmeny v chove
ošípaných do Centrálnej evidencie hospodárskych
zvierat do desiateho dňa nasledujúceho mesiaca.
f) Dodržiavať povinnosť archivácie registra chovu
ošípaných po dobu najmenej troch rokov.
7. Identifikácia a registrácia hovädzieho dobytka
Zabezpečiť identifikáciu
a registráciu hovädzieho dobytka
a) Dodržiavať povinnosť vedenia individuálneho registra
hovädzieho dobytka.
b) Zaznamenávať všetky údaje v individuálnom registri
chovu hovädzieho dobytka podľa osobitného
predpisu.41)
c) Dodržiavať zásadu označovania hovädzieho dobytka
dvomi originálnymi plastovými ušnými značkami do
72 hodín po narodení alebo do 20 dní po vykonanej
kontrole pri dovoze z tretej krajiny, ale najneskôr pred
premiestnením do ďalšieho chovu, alebo po zistení
straty alebo nečitateľnosti ušnej značky.
d) Dodržiavať povinnosť hlásenia každej zmeny v chove
hovädzieho dobytka do Centrálnej evidencie
hospodárskych zvierat do siedmich dní odo dňa
zmeny.
e) Dodržiavať povinnosť sprevádzania zvierat jeho
pasom pri premiestňovaní v rámci členských štátov
Európskej únie alebo tretích krajín.
f) Dodržiavať povinnosť archivácie individuálneho
registra hovädzieho dobytka po dobu najmenej troch
rokov.
8. Identifikácia a registrácia oviec a kôz
Zabezpečiť identifikáciu
a) Dodržiavať povinnosť vedenia individuálneho registra
a registráciu oviec a kôz
oviec a kôz.
b) Zaznamenávať všetky údaje v individuálnom registri
chovu oviec a kôz.42)
c) Dodržiavať zásadu označovania oviec a kôz do
šiestich mesiacov po narodení, pred premiestnením
alebo do 14 dní po vykonanej kontrole pri dovoze z
tretej krajiny, ale najneskôr pred ich premiestnením
do ďalšieho chovu, jednou plastovou ušnou značkou
len ovce alebo kozy do veku 12 mesiacov, ktoré sú
určené na jatočné účely v Slovenskej republike a
dvoma ušnými značkami alebo iným spôsobom ako
ušnými značkami ovce a kozy nad 12 mesiacov alebo
pri zistení straty alebo nečitateľnosti ušnej značky.
d) Dodržiavať povinnosť hlásenia každej zmeny v chove
oviec a kôz do centrálnej evidencie hospodárskych
zvierat do siedmich dní odo dňa zmeny.
129
e) Dodržiavať povinnosť archivácie individuálneho
registra oviec a kôz po dobu najmenej troch rokov.
9. Používanie prípravkov na ochranu rastlín
Zabezpečiť používanie
povolených prípravkov na
ochranu rastlín
a) Používať prípravky na ochranu rastlín registrované
v Slovenskej republike podľa platnej legislatívy43)
a aplikovať ich podľa údajov uvedených na etikete
výrobku.
10. Zákaz používania určitých látok s hormonálnym alebo tyrostatickým účinkom a beta
– agonistov pri chove hospodárskych zvierat
Zabrániť používaniu
nepovolených látok pri chove
zvierat
a) Dodržiavať zákaz podávania látok44) hospodárskym
zvieratám na produkciu potravín alebo zvieratám
akvakultúry.
b) Držať zakázané látky na farme v súlade s platnou
legislatívou.45)
c) Dodržiavať zákaz odosielať na zabitie hospodárske
zvieratá, ktorým boli podané zakázané látky, alebo
uvádzať na trh mäso na ľudskú spotrebu, alebo iné
živočíšne produkty získané z hospodárskych zvierat
alebo zvieratá akvakultúry, ktorým boli podané
zakázané látky (okrem povolených výnimiek).
d) Dodržiavať povinnosť vedenia záznamov o podávaní
zakázaných látok.
11. Bezpečnosť potravín a krmív
Zachovanie bezpečnosti výživy a) Dodržiavať zákaz umiestňovať na trh zdraviu
ľudí
škodlivú potravinu alebo potravinu nevhodnú na
ľudskú spotrebu.
b) Skladovať krmivá tak, aby nedošlo k ich kontaminácii
osivami, biocidmi, pesticídmi, medikovanými
krmivami a inými zakázanými látkami prípadne ku
krížovej kontaminácii s krmivami živočíšneho pôvodu
a aby boli bez viditeľných znakov zaplesnenia alebo
zamorenia živými škodcami.
c) Všetky krmivá vrátane krmív určených na miešanie
vlastných kŕmnych zmesí musia pochádzať od
registrovaných alebo schválených krmivárskych
podnikov.46)
d) Dodržiavať príslušné zásady používania, kŕmnych
surovín
živočíšneho
pôvodu
a geneticky
modifikovaných kŕmnych surovín pri výkone
pridružených činností (miešanie krmiva na účely
vlastného hospodárenia, preprava a manipulácia
s krmivami47).
e) Viesť potrebné záznamy ohľadne chovu zvierat,
výroby prvotných produktov živočíšneho alebo
rastlinného pôvodu.48)
f) Skladovať odpady a nebezpečné látky tak, aby
130
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
p)
sa zabránilo kontaminácii vyrábaných potravín.
Vhodne skladovať a správne používať doplnkové
látky do krmív, veterinárne liečivá a biocidy.
U zvierat, od ktorých pochádza mlieko pre ľudskú
spotrebu, zachovávať celkový dobrý zdravotný stav
zvierat a chov bez tuberkulózy a brucelózy.
Umiestňovať a konštrukčne upraviť zariadenia
a priestory, kde sa mlieko skladuje, spracováva
a chladí, tak aby sa zabránilo riziku kontaminácie
mlieka.
Priestory používané na skladovanie mlieka musia byť
chránené proti škodcom, oddelené od priestorov, kde
sú ustajnené zvieratá, musia byť vybavené príslušným
chladiacim zariadením a povrch tohto príslušenstva,
ktoré prichádza do kontaktu s mliekom musí byť
ľahko čistiteľný a dezinfikovateľný.
Vykonávať
dojenie
hygienickým
spôsobom
a ochladzovať mlieko bezodkladne na požadovanú
teplotu (ihneď schladiť na teplotu najviac 8 °C, ak sa
vykonáva každodenný zber, alebo najviac 6 °C ak sa
zber nevykonáva denne).
Skladovať vajcia v čistote, uchovávať v suchu, bez
vonkajšieho zápachu, účinne chrániť proti nárazom
a priamemu slnečnému žiareniu.
Viesť dokumentáciu o všetkých dodávateľoch
a odberateľoch krmív so zameraním na presnú
identifikáciu dodávateľa alebo odberateľa a druhu
krmív, ich množstiev a termínov dodania alebo
odoslania krmív.
Dodržiavať povinnosť zavedenia systémov a postupov
pre vysledovateľnosť vstupov a výstupov na farme
(dodávateľ, druh a množstvo, dátum dodania, dátum
kedy produkt opustil farmu) a uchovávať tieto
informácie vo formáte, ktorý v prípade vyžiadania
umožní ich ľahkú dostupnosť a poskytnutie.
Dodržiavať povinnosť zabezpečiť neodkladné
stiahnutie potraviny z trhu a oznámiť túto skutočnosť
príslušnému orgánu a spotrebiteľom v prípade ak sa
vyskytol problém v oblasti potravinovej bezpečnosti.
Dodržiavať povinnosť stiahnuť krmivo z obehu
a informovať o tom príslušné orgány v prípade ak
žiadateľ zistil že kŕmna surovina, ktorú vyprodukoval
alebo umiestnil na trh nie je v súlade s požiadavkami
na bezpečnosť krmív (napr. presahujú sa najvyššie
prípustné množstvá nežiaducich látok v krmivách.49)
12. Pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných
encefalopatií
131
Zabezpečenie prevencie, kontroly a) Dodržiavať zákaz skrmovania živočíšnych bielkovín,
a eradikácie chorôb TSE
alebo krmív s obsahom živočíšnych bielkovín (okrem
povolených výnimiek) a mať povolenie príslušného
úradu veterinárnej starostlivosti na zapracovanie
živočíšnych bielkovín do krmív pre neprežúvavce
a skrmovanie takých krmovín neprežúvavcami.
b) Dodržiavať povinnosť oznámiť podozrenie na
transmisívne spongiformné encefalopatie (TSE)
príslušnému orgánu veterinárnej starostlivosti.
údaje
potrebné
na
identifikáciu
c) Poskytnúť
a vyhľadávanie rizikových zvierat a produktov
a splniť opatrenia nariadené príslušným orgánom
veterinárnej starostlivosti v súvislosti s podozrením
alebo potvrdením TSE.
d) Dodržiavať povinnosť plniť požiadavky a mať
k dispozícii
doklady
v súlade
s príslušnou
legislatívou50) pri uvádzaní na trh, obchodovaní,
dovoze a vývoze hovädzieho dobytka, oviec a kôz, ich
spermy, embryí a vajíčok.
13. Kontrola slintačky a krívačky
Zamedzenie šírenia chorôb
slintačky a krívačky
a) Dodržiavať povinnosť bezodkladne nahlasovať
príslušnému orgánu veterinárnej starostlivosti každé
podozrenie a výskyt slintačky a krívačky a povinnosť
držať zvieratá nakazené slintačkou a krívačkou alebo
zvieratá podozrivé z infekcie slintačky a krívačky
mimo miest, kde sú iné zvieratá vnímavých druhov
v ohrození, že sa nainfikujú alebo kontaminujú
vírusom slintačky a krívačky.
14. Kontrola určitých chorôb zvierat a osobitné opatrenia týkajúce sa vezikulárnej
choroby ošípaných
Zamedzenie šírenia vezikulárnej a) Dodržiavať povinnosť bezodkladne nahlasovať
choroby ošípaných
príslušnému orgánu veterinárnej starostlivosti každé
podozrenie a výskyt moru dobytka, moru malých
prežúvavcov, vezikulárnej choroby ošípaných,
epizootického hemoragického ochorenia jeleňovitých,
kiahní oviec a kôz, vezikulárnej stomatitídy,
nodulárnej dermatitídy dobytka, horúčky Údolia Rift
a afrického moru ošípaných.
15. Kontrola a likvidácia katarálnej horúčky oviec – modrého jazyka
Zamedzenie šírenia katarálnej
choroby oviec – modrého jazyka
a) Dodržiavať povinnosť bezodkladne nahlasovať
príslušnému orgánu veterinárnej starostlivosti každé
podozrenie a výskyt zhubnej katarálnej horúčky oviec.
Oblasť životné podmienky zvierat
16. Minimálne normy na ochranu teliat
Zabezpečenie minimálnej pohody a) Povinnosť chovateľa kontrolovať ustajnené teľatá
132
teliat
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
minimálne dvakrát denne, a teľatá chované vonku
aspoň jedenkrát denne, bezodkladne zabezpečiť
vhodné ošetrenie každému teľaťu, ktoré sa javí ako
choré alebo poranené, v prípade potreby konzultovať
zdravotný stav s veterinárnym lekárom a v prípade
potreby choré, alebo poranené teľatá izolovať vo
vhodnom ustajnení.
Zabezpečiť, aby ustajnenie bolo konštruované tak,
aby umožnilo každému teľaťu bez problémov si
ľahnúť, odpočívať, vstať a čistiť sa.
Zabezpečiť, aby teľatá neboli
priväzované –
v prípade ak sa používa priväzovanie (len
v skupinovom ustajnení najviac na 1 hodinu počas
kŕmenia), nesmie spôsobovať teľatám poranenie, musí
byť pravidelne kontrolované a zostrojené tak, aby
umožnilo teľaťu pohybovať sa a predišlo sa riziku
uškrtenia alebo poranenia teľaťa.
Nepoužívať náhubok u teliat.
Zabezpečiť, aby teľatá staršie ako 8 týždňov neboli
ustajnené v individuálnom koterci, ak veterinárny
lekár neurčil inak.
Rozmery individuálnych kotercov musia zodpovedať
požiadavkám legislatívy51) a musia mať perforované
steny, aby umožnili teľatám priamy vizuálny
a hmatový kontakt.
Každé teľa chované v skupine musí mať k dispozícii
voľnú
plochu
zodpovedajúcu
požiadavkám
51
legislatívy )
Podlahy v ustajňovacích priestoroch pre teľatá musia
byť konštruované tak, aby nespôsobili poranenie,
alebo utrpenie teľatám, ktoré na nich stoja alebo ležia,
ustajnené teľatá musia mať pohodlné, čisté, vhodne
odvodňované ležovisko a teľatá vo veku do dvoch
týždňov musia mať k dispozícii vhodnú podstielku.
Zabezpečiť vhodné a dostatočné prirodzené alebo
umelé osvetlenie.
Zabezpečiť, aby materiály používané na výstavbu
ustajnenia pre teľatá, s ktorými môžu prísť teľatá do
kontaktu, neboli pre ne škodlivé, aby sa dali dôkladne
čistiť a dezinfikovať a stajne, ohrady, príslušenstvo
a nástroje, ktoré sa používajú pre teľatá boli riadne
čistené a dezinfikované.
Kŕmiť teľatá najmenej dvakrát denne a zabezpečiť
všetkým teľatám ustajneným v skupine a kŕmeným
inak ako do úplného nasýtenia alebo automatickým
kŕmnym systémom prístup ku krmivu v rovnakom
čase.
Zabezpečiť, aby všetky teľatá staršie ako dva týždne
133
m)
n)
o)
p)
mali prístup k dostatočnému množstvu čerstvej vody
alebo mali možnosť uspokojiť ich potrebu príjmu
tekutín pitím iných tekutín a zabezpečiť aby čerstvá
napájacia voda bola vždy k dispozícii v horúcom
počasí aj pre choré teľatá.
Zabezpečiť teľatám vhodnú výživu prispôsobenú ich
veku, hmotnosti, fyziologickým potrebám a potrebám
súvisiacim so správaním.
Zabezpečiť, aby každé teľa bolo napájané mledzivom
čo najskôr po narodení, najneskôr však do šiestich
hodín života.
Zabezpečiť, aby kŕmne a napájacie zariadenia boli
navrhnuté, skonštruované, umiestnené a udržiavané
tak, aby sa minimalizovalo znečistenie krmiva a vody.
Aspoň raz denne kontrolovať automatizované alebo
mechanické zariadenia dôležité pre zdravie a pohodu
teliat, ak sa zistí porucha, okamžite ju odstrániť. Ak to
nie je možné, robiť primerané kroky na zabezpečenie
zdravia a pohody teliat až do odstránenia poruchy. Ak
sa v chove používa systém umelého vetrania,
zabezpečiť vhodný záložný systém a poplašný systém,
ktorý je pravidelne testovaný.
17. Minimálne normy pre ochranu ošípaných
Zabezpečenie minimálnej pohody a) Zabezpečiť nepriväzovanie prasníc a prasničiek.
ošípaných
b) Ustajnenie pre ošípané konštruovať takým spôsobom,
aby umožnilo zvieratám napĺňanie ich potrieb
a podlahy
v zariadeniach na chov ošípaných
navrhovať, zostrojovať a udržiavať tak, aby ošípaným
nespôsobovali zranenie alebo utrpenie.
c) Ak sú ošípané chované v skupinách na betónovej
roštovej podlahe, betónová roštová podlaha musí
spĺňať legislatívne požiadavky pre jednotlivé
kategórie ošípaných.52)
d) ošípané musia byť najmenej osem hodín denne
chované pri osvetlení s intenzitou najmenej 40
luxov.52)
e) Zabrániť stálej hlučnosti nad 85 dB, ale aj stálemu
alebo náhlemu hluku v budove, kde sa chovajú
ošípané.
f) Zabezpečiť stály prístup chovaným ošípaným
k dostatočnému množstvu zdraviu neškodného
materiálu umožňujúcemu vhodné vyhľadávacie a
manipulačné činnosti.
g) Prijať vhodné opatrenia na zabránenie agresívneho
správania s možnosťou dočasného individuálneho
ustajnenia chorých, zranených, napádaných alebo
agresívnych zvierat v prípade ošípaných chovaných
134
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
p)
q)
r)
v skupine.
Zabezpečiť kŕmenie ošípaných najmenej 1-krát denne
vhodným krmivom a zabezpečiť, že ak sa ošípané
kŕmia v skupine iným spôsobom ako do úplného
nasýtenia alebo individuálnym automatickým
kŕmnym systémom, každá ošípaná musí mať prístup
ku krmivu v rovnakom čase ako ostatné ošípané
v skupine.
Zabezpečiť stály prístup k dostatočnému množstvu
čerstvej vody pre všetky ošípané staršie ako dva
týždne.
Zabezpečiť v chove ciciakov, aby časť z celkovej
plochy podlahy, dostatočná na poskytnutie odpočinku
pre všetky zvieratá naraz, je plná alebo prekrytá
podložkou, alebo vhodne podstlaná.
Zabezpečiť dostatočný priestor v pôrodnom boxe na
cicanie bez ťažkostí.
Odstavovať ciciaky po dovŕšení veku 28 dní (okrem
prípadu, ak by neskoršie odstavenie malo nepriaznivý
účinok na blaho alebo zdravie matky alebo ciciaka)
alebo pri odstavovaní o 7 dní skôr, premiestniť ich do
špecializovaného ustajnenia, spĺňajúceho podmienky.
Zabezpečiť, aby prasné prasnice a prasné prasničky
boli ošetrené proti vonkajším a vnútorným parazitom
a pri umiestňovaní do pôrodnej klietky boli dôkladne
očistené.
V týždni predpokladaného prasenia prasniciam
a prasničkám poskytnúť vhodný materiál na výstavbu
hniezda ak to nevylučuje technológia ustajnenia.
Zabezpečiť, aby zariadenia na chov prasničiek
a prasníc chovaných v skupinách spĺňali požiadavky
na voľnú plochu podlahy, povrch podlahy
a požiadavky pre rozmery kotercov pre prasnice
a prasničky počas obdobia začínajúceho štvrtým
týždňom po pripustení a končiaceho jeden týždeň
pred očakávaným prasením. Na farme s menej ako
desiatimi prasnicami, možno prasnice a prasničky
počas tohto obdobia, chovať v individuálnych boxoch,
ak sa v nich dokážu jednoducho otočiť a skupinové
boxy nemusia spĺňať stanovené požiadavky.
Zabezpečiť dostatočnú voľnú plochu za prasnicou,
alebo prasničkou pre ľahký prirodzený alebo
asistovaný pôrod.
Zabezpečiť vo voľnom ustajnení prasníc pôrodné
boxy alebo zábrany ochraňujúce ciciaky.
Zabezpečiť zodpovedajúce kŕmenie pre prasnice
a prasničky chované v skupinách a vyhovujúce
krmivo pre zasušené prasnice a prasničky.
135
s) Zabezpečiť dostatočnú plochu podlahy koterca pre
dospelého kanca.
t) Zabezpečiť pre každé odstavča, alebo chovnú ošípanú
chovanú v skupine dostatočnú dostupnú voľnú plochu
podlahy.
u) Vykonávať iba pracovné postupy plánované ako
povolené zákroky, ktoré sa skončia porušením alebo
stratou citlivej časti tela, z iných ako liečebných alebo
diagnostických dôvodov alebo na označovanie
ošípaných v súlade s príslušnými predpismi.
18. Ochrana zvierat chovaných na hospodárske účely
Zabezpečenie minimálnej pohody a) Zabezpečiť
dostatočne
početný
personál
zvierat chovaných na
s primeranými schopnosťami a vedomosťami, ktorý
hospodárske účely
sa stará o zvieratá.
v
hospodárskych
b) Všetky
zvieratá
chovať
zariadeniach, v ktorých ich pohoda závisí od včasnej
pozornosti ľudí, dôkladne kontrolovať najmenej raz
denne
a zvieratá chované v iných zariadeniach
kontrolovať podobným spôsobom v intervaloch
dostatočných na vylúčenie akéhokoľvek utrpenia.
c) Zabezpečiť primerané stále osvetlenie alebo prenosné
osvetlenie umožňujúce zvieratá kedykoľvek dôkladne
skontrolovať.
d) Zabezpečiť, aby každé zviera, ktoré sa javí ako choré
alebo poranené, bolo bezodkladne vhodne ošetrené,
a ak zviera na takú starostlivosť nereaguje, čo najskôr
zabezpečiť veterinárnu pomoc a ak je to potrebné,
a možné vzhľadom na používanú technológiu, aby
choré alebo poranené zvieratá boli izolované vo
vhodnom ustajnení.
e) Povinnosť viesť záznamy o každom podanom liečive
a o počte uhynutých zvierat zistených pri každej
prehliadke. Tieto záznamy uchovávať počas troch
rokov a zabezpečiť aby boli dostupné na požiadanie
zodpovedného orgánu.
f) Zabezpečiť, aby voľnosť pohybu zvierat nebola
obmedzovaná spôsobom, ktorý by im zapríčiňoval
zbytočné utrpenie alebo poranenie.
g) Zabezpečiť, aby materiály použité na výstavbu
ustajnenia a príslušenstvo, s ktorým môžu prísť
zvieratá do styku, neboli pre zvieratá škodlivé a dali
sa dôkladne čistiť a dezinfikovať.
h) Dvere a priechody by mali byť také široké a vysoké,
aby zvieratám pri prechádzaní nimi nespôsobovali
poranenia a ustajnenie a zariadenia na zabezpečenie
zvierat by mali byť zostrojené a udržiavané tak, aby
na nich neboli ostré hrany alebo výčnelky, ktoré by
136
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
p)
q)
r)
mohli zvieratá poraniť.
Zabezpečiť izoláciu, kúrenie a vetranie budovy tak
aby sa cirkulácia vzduchu, prašnosť, teplota, relatívna
vlhkosť vzduchu a koncentrácia plynov udržovali na
úrovni, ktorá nie je pre zvieratá škodlivá.
Zabezpečiť vhodné a dostatočné prirodzené alebo
umelé osvetlenie.
Zvieratám, ktoré nie sú chované v budovách a tam
kde je to možné a potrebné, poskytnúť ochranu proti
nepriazni počasia, dravcom a zdravotným rizikám.
Všetky automatizované alebo mechanické zariadenia
dôležité pre zdravie a pohodu zvierat kontrolovať
aspoň raz denne a udržiavať tak, aby bola
zabezpečená pohoda zvierat. Ak sa v chove používa
systém umelého vetrania, zabezpečiť vhodný záložný
systém zaručujúci dostatočnú obnovu vzduchu,
potrebnú na zachovanie zdravia a pohody zvierat v
prípade poruchy systému, a poplašný systém, ktorý
chovateľa upozorní na poruchu a pravidelne testovať
poplašný systém.
Zvieratá kŕmiť plnohodnotnou diétou/výživou
primeranou ich veku a druhu v intervaloch podľa ich
fyziologických potrieb a zabezpečiť, že zvieratám nie
je poskytnuté krmivo alebo tekutina v takej miere
alebo s obsahom takých látok, ktoré by im mohli
spôsobiť zbytočné utrpenie alebo ho poškodiť.
Zabezpečiť všetkým zvieratám denne prístup k pitnej
vode, vhodnému vodnému zdroju alebo zabezpečiť
príjem vhodných tekutín iným spôsobom.
Kŕmne zariadenia a napájacie zariadenia musia byť
zhotovené a umiestnené tak, aby kontaminácia krmiva
a vody a nežiaduci účinok súťaženia medzi zvieratami
boli minimálne.
Zabezpečiť, aby zvieratám neboli podávané iné látky
s výnimkou tých, ktoré sú podávané z liečebných
alebo preventívnych dôvodov, alebo z dôvodov
zootechnického ošetrenia, ako je uvedené v
osobitnom predpise.53)
Dodržiavať ustanovenia týkajúce sa vykonávania
zákrokov na zvieratách porušujúcich neobnoviteľné
časti organizmu.54)
Nevykonávať takú plemenitbu a nepoužívať také
chovné postupy, ktoré spôsobujú alebo by mohli
spôsobovať utrpenie alebo poranenie hociktorého
zvieraťa.“
Zdroj: Nariadenie vlády SR 488/2010 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou
priamych platieb
137
8 Typy podpôr v SR
Poľnohospodári v SR môžu po splnení príslušných podmienok žiadať v roku 2013 nasledovné
typy podpôr:
1. zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF)
a) jednotná platba na plochu,
b) platba na dojnicu,
c) osobitná platba na cukor,
d) osobitná platba na ovocie a zeleninu.
2. zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)
a) podpora v znevýhodnených oblastiach (LFA),
b) agroenvironmentálne platby,
c) podpora v územiach európskeho významu na poľnohospodárskej pôde,
d) platba na opatrenie životné podmienky zvierat,
e) platby na prvé zalesnenie poľnohospodárskej pôdy,
f) lesnícko - environmentálna platba,
g) podpora na lesné pozemky v územiach európskeho významu.
3. zo štátneho rozpočtu SR - prechodné vnútroštátne platby
a) doplnková platba na plochu,
b) platba na chmeľ,
c) platba na veľké dobytčie jednotky (VDJ).
Podmienky poskytovania priamych podpôr
Jednotná platba na plochu v zmysle § 2 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z. z. z 8. decembra
2010 o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v
zn. n. p. sa poskytuje na plochu pôdy poľnohospodársky využívanej jedným žiadateľom
vedenú v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov o výmere najmenej 1 hektár,
pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely jedného pôdneho bloku jednej
kultúry (orná pôda, trvalé kultúry, záhradky, trvalý trávny porast) o výmere najmenej 0,3
hektára, ktorá bola k 30. júnu. 2003 obhospodarovaná a udržiavaná v súlade s dobrými
poľnohospodárskymi a environmentálnymi podmienkami (príloha č. 2 nariadenia vlády SR č.
488/2010 Z. z. v n. p.) a je žiadateľovi k dispozícii k 31. máju príslušného roka. Okrem
spomenutých dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok je žiadateľ
povinný plniť aj požiadavky hospodárenia, vrátane koeficientov pre výpočet množstva
vyprodukovaného dusíka, ktoré sú uvedené v prílohe č. 3 a 4 nariadenia vlády SR č. 488/2010
Z. z. v zn. n. p.
Platba na dojnicu v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 488/2010 z 8. decembra 2010 o
podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v zn. n. p.
sa poskytne žiadateľovi ak:
• hospodári v znevýhodnených oblastiach alebo hospodári v zraniteľných oblastiach,
• má v centrálnom registri zvierat registrovanú farmu na chov hovädzieho dobytka,
138
• dodrží retenčné obdobie chovu dojníc od 1. júna do 31. augusta príslušného roka.
Poskytnutie platby na dojnicu je podmienené podaním žiadosti a splnením podmienok pre
poskytnutie jednotnej platby na plochu.
Osobitná platba na cukor v zmysle § 4 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z. z. z 8. decembra
2010 o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v
zn. n. p. sa poskytne žiadateľovi na výmeru poľnohospodárskych pozemkov, na ktorej sa
pestovala cukrová repa v roku 2005. Veľkosť výmery poľnohospodárskych pozemkov sa
určuje podľa zoznamu poľnohospodárskych pozemkov, ktorý bol súčasťou žiadosti o
jednotnú platbu na plochu v roku 2005. Osobitná platba na cukor sa poskytuje žiadateľovi,
ktorý spĺňa podmienky poskytnutia jednotnej platby na plochu. Žiadateľ je povinný predložiť
zmluvu o dodávke cukrovej repy z hospodárskeho roku 2005/2006 uzatvorenú podľa
osobitného predpisu. Zmluva sa nepredkladá, ak ju už raz agentúre žiadateľ predložil. Ak
žiadateľ nepredložil v roku 2005 žiadosť o jednotnú platbu na plochu, veľkosť výmery
poľnohospodárskych pozemkov sa určí ako podiel množstva cukrovej repy uvedeného v
zmluve z hospodárskeho roku 2005/2006 a referenčnej úrody 50 t/ha.
Osobitná platba na ovocie a zeleninu v zmysle § 5 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z. z. z 8.
decembra 2010 o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych
platieb v zn. n. p. sa poskytne na výmeru, ktorú žiadateľ uviedol v roku 2007 v prílohe k
jednotnej žiadosti v zozname poľnohospodárskych pozemkov.
Podpora v znevýhodnených oblastiach sa v zmysle § 56 nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z. z.
z 26. novembra 2008 o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka
v zn. n. p. poskytne žiadateľovi, ktorý vykonáva poľnohospodársku činnosť vo vlastnom
mene na ploche najmenej 1ha poľnohospodárskej pôdy v znevýhodnenej oblasti vedenej v
evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov, pričom táto výmera môže predstavovať
viaceré súvislé diely pôdnych blokov príslušného druhu pozemku s výmerou najmenej 0,3 ha
obhospodarovanej pôdy jedným žiadateľom a zaviaže sa vykonávať poľnohospodársku
činnosť v znevýhodnenej oblasti najmenej počas piatich rokov od prvej platby
vyrovnávacieho príspevku; to neplatí, ak je poľnohospodársky podnik prevedený na iný
subjekt. Na poskytnutie podpory je žiadateľ povinný plniť podmienky krížového plnenia
podľa § 1a NV SR č. 499/2008 Z. z. v zn. n. p.
Podpora na agroenvironmentálne opatrenie sa v zmysle § 35 nariadenia vlády SR č. 499/2008
Z. z. z 26. novembra 2008 o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja
vidieka v zn. n. p. poskytne žiadateľovi na opatrenia zamerané na trvalo udržateľné
využívanie poľnohospodárskej pôdy a na chov a udržanie ohrozených druhov a plemien
hospodárskych zvierat dlhodobo chovaných na území Slovenska. Žiadateľovi, ktorý požiada o
agroenvironmentálnu platbu, možno platbu poskytnúť, ak má zaradené plochy alebo dobytčie
jednotky do opatrenia, absolvuje školiaci kurz zameraný na správne plnenie a realizáciu
záväzkov opatrenia do konca druhého roku, v ktorom povinnosti začal plniť, dodržiava určené
zaťaženie (najviac 1,6 dobytčej jednotky na 1ha obhospodarovanej plochy
poľnohospodárskeho podniku a najmenej 0,3 dobytčej jednotky prežúvavcov a koní na 1ha
trvalých trávnych porastov vedených v agroenvironmentálnom vzťahu), dodržiava pri
139
používaní hnojív a hospodárskych hnojív podmienky ochrany vôd pred znečistením
dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov, nepoužíva kaly z čistiarní odpadových vôd a
dnové sedimenty na celej výmere pôdy, s ktorou vstupuje do vzťahu, vedie záznamy na
monitorovanie a hodnotenie, ktoré na požiadanie predkladá v požadovanej štruktúre.
Cieľom agroenvironmentálneho opatrenia je realizovať poľnohospodárske výrobné postupy
zlučiteľné s ochranou a zlepšením životného prostredia, krajiny a prírodných zdrojov.
Na poskytnutie podpory je žiadateľ povinný plniť podmienky krížového plnenia podľa § 1a
NV SR č. 499/2008 Z. z. v zn. n. p.
Podpora v územiach európskeho významu na poľnohospodárskej pôde sa v zmysle § 6
nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z. z. z 26. novembra 2008 o podmienkach poskytovania
podpory podľa programu rozvoja vidieka v zn. n. p. poskytne žiadateľovi, ktorý hospodári na
poľnohospodárskej pôde v územiach európskeho významu nachádzajúcich sa v 4. a 5. stupni
ochrany. Žiadosť o platbu môže podať žiadateľ, ktorý vykonáva poľnohospodársku činnosť
na ploche najmenej 1 ha poľnohospodárskej pôdy v území európskeho významu vedenej v
evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov v druhu pozemku trvalý trávny porast.
Táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely pôdnych blokov príslušného druhu
pozemku s výmerou najmenej 0,3 ha pôdy obhospodarovanej jedným žiadateľom a zaviaže
sa vykonávať poľnohospodársku činnosť v území európskeho významu najmenej päť rokov
od poskytnutia prvej platby.
Cieľom opatrenia je pomôcť pri riešení špecifického znevýhodnenia vyplývajúce z
implementácie smernice pre sústavu NATURA 2000.
Na poskytnutie podpory je žiadateľ povinný plniť podmienky krížového plnenia podľa § 1a
NV SR č. 499/2008 Z. z. v zn. n. p.
Podpora na opatrenie životné podmienky zvierat sa v zmysle § 25 nariadenia vlády SR č.
499/2008 Z. z. z 26. novembra 2008 o podmienkach poskytovania podpory podľa programu
rozvoja vidieka v zn. n. p. poskytne žiadateľovi, ktorý má zaradenú žiadosť do opatrenia
podľa uvedeného nariadenia, vykonáva poľnohospodársku činnosť, vyhlási, že bude
dodržiavať povinnosti podľa § 25 ods. 3 písm. b), má evidované zvieratá podľa § 25 ods. 1
písm. b) až d) v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat, absolvuje sám alebo zabezpečí
najneskôr do konca druhého roka vzťahu vyškolenie zamestnanca, ktorý absolvuje
akreditovaný školiaci kurz týkajúci sa životných podmienok zvierat, a zároveň vyškolenie
zamestnancov ku zvieratám zaradeným do podopatrenia podľa § 25 ods. 1 písm. b) bodu 2 a
písm. c) a d).
Účelom podpory je kompenzovať poľnohospodárom náklady súvisiace s realizáciou
chovných postupov, ktoré prispejú k zlepšeniu pohody zvierat. Na poskytnutie podpory je
žiadateľ povinný plniť podmienky krížového plnenia podľa § 1a NV SR č. 499/2008 Z. z. v
zn. n. p.
140
Platby na prvé zalesnenie poľnohospodárskej pôdy sa v zmysle § 11 nariadenia vlády SR č.
499/2008 Z. z. z 26. novembra 2008 o podmienkach poskytovania podpory podľa programu
rozvoja vidieka v zn. n. p. poskytnú žiadateľovi na zalesnenie poľnohospodárskej pôdy.
Najmenšia podporovaná súvislá plocha poľnohospodárskej pôdy je 0,5 ha a maximálna
výmera na jedného žiadateľa nesmie prekročiť 10 ha na jednu žiadosť. Celkovo sa ráta s
podporou zalesnenia 600 ha poľnohospodárskej pôdy. Platba na prvé zalesnenie sa poskytne
na poľnohospodársku pôdu, ktorá je vedená v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych
blokov a posledné dva roky bola poľnohospodársky využívaná, ktorej kód bonitovanej pôdnoekologickej jednotky patrí prevažujúcou výmerou do 6. až 9. skupiny a ktorá sa nenachádza
vo vyhlásenom, alebo navrhovanom chránenom vtáčom území. Žiadateľ môže požiadať o
platbu na založenie lesného porastu na poľnohospodárskej pôde, o platbu na udržiavanie
zalesneného pozemku a o platbu na pokrytie straty príjmu z ukončenia poľnohospodárskej
činnosti. Ak žiadateľ súčasne obhospodaruje poľnohospodársku pôdu, musí v celom
poľnohospodárskom podniku plniť podmienky podľa § 1a NV SR č. 499/2008 Z. z. v zn. n. p.
Lesnícko-environmentálna platba sa v zmysle § 16 nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z. z. z
26. novembra 2008 o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka v
zn. n. p. poskytuje na lesné pozemky vedené v evidencii lesných pozemkov. Opatrenie zahŕňa
dve podopatrenia: zachovanie priaznivého stavu lesných biotopov a ochrana biotopov
vybraných druhov vtákov. Podopatrenie Zachovanie priaznivého stavu lesných biotopov
možno realizovať na lesných pozemkoch vo vyhlásených chránených vtáčích územiach, na
ktorých sa nachádzajú hniezdne lokality ohrozených druhov vtákov vyznačené Štátnou
ochranou prírody SR, na lesných pozemkoch, ak sa nachádzajú v územiach európskeho
významu vyhlásených za chránené územie alebo zónu chráneného územia, a nie sú zaradené
do 5. stupňa ochrany a na lesných pozemkoch nezaradených do súvislej európskej sústavy
chránených území. Ohrozené druhy vtákov sú uvedené v § 17 ods. 3 nariadenia vlády č.
499/2008 z 26. novembra 2008 o podmienkach poskytovania podpory podľa programu
rozvoja vidieka v zn. n. p. Podopatrenie Ochranu biotopov vybraných druhov vtákov možno
realizovať na lesných pozemkoch vo vyhlásených chránených vtáčích územiach, na ktorých
sa nachádzajú Štátnou ochranou prírody SR vyznačené hniezdne lokality vtákov. Celkovo sa
ráta s podporou 310 tisíc ha lesných pozemkov. Na poskytnutie podpory je žiadateľ povinný
plniť podmienky krížového plnenia podľa § 1a NV SR č. 499/2008 Z. z. v zn. n. p.
Podpora na lesné pozemky v územiach európskeho významu sa v zmysle § 2 nariadenia vlády
SR č. 499/2008 Z. z. z 26. novembra 2008 o podmienkach poskytovania podpory podľa
programu rozvoja vidieka v zn. n . p. poskytne vlastníkovi najmenej 1 ha lesného pozemku
vedeného v evidencii lesných pozemkov, ktorý sa zaviaže plniť podmienky nariadenia počas
piatich rokov. Lesný pozemok vedený v evidencii lesných pozemkov sa musí nachádzať v
území európskeho významu v piatom stupni ochrany podľa národného zoznamu, na ktorom
platí zákaz zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť pôdny vegetačný kryt. Na platbu nemá
nárok žiadateľ, pre ktorého orgán ochrany prírody určil osobitné podmienky umožňujúce
zásah do lesného porastu a poškodenia pôdneho a vegetačného krytu. Ráta sa ročne s
podporou 30 tisíc ha lesných pozemkov nachádzajúcich sa v územiach európskeho významu v
piatom stupni ochrany. Ak žiadateľ súčasne vykonáva poľnohospodársku činnosť, musí v
141
celom poľnohospodárskom podniku plniť podmienky podľa § 1a NV SR č. 499/2008 Z. z. v
zn. n. p.
Doplnková platba na plochu v zmysle § 2 nariadenia vlády SR č. 152/2013 z 30. mája 2013 o
podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných
vnútroštátnych platieb sa poskytne žiadateľovi ak:
• bola obhospodarovaná k 30. júnu 2003,
• dosahuje výmeru najmenej 1 ha (táto podmienka je splnená, ak táto výmera zahŕňa viaceré
súvislé diely pôdnych blokov príslušného druhu pozemku s výmerou najmenej 0,3 ha
obhospodarovanej jedným žiadateľom),
• má viditeľne označené a vymedzené hranice, ak nie je hranica prirodzene ohraničená.
Doplnková platba na plochu sa môže poskytnúť najviac na určenú výmeru ornej pôdy,
vinohradov, ovocných sadov a chmeľníc vedenú v evidencii pôdnych blokov a dielov
pôdnych blokov podľa žiadosti o jednotnú platbu na plochu. Podmienkou poskytnutia platby
je dodržiavanie dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok (príloha č. 2
nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z. z. z 8. decembra 2010 o podmienkach poskytovania
podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v zn. n. p.).
Platba na chmeľ v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 152/2013 z 30. mája 2013 o
podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných
vnútroštátnych platieb sa poskytne žiadateľovi na chmeľnicu evidovanú v evidencii pôdnych
blokov a dielov pôdnych blokov k 31. decembru 2006, ak dosahuje výmeru najmenej 0,3
hektára. Ak výmera chmeľníc uvedená v žiadosti o platbu presiahne 305,13 hektára,
žiadateľovi sa poskytne platba znížená priamo úmerne veľkosti výmery chmeľnice
presahujúcej túto rozlohu. Žiadateľ o platbu na chmeľ je povinný hospodáriť v súlade s
dobrými poľnohospodárskymi a environmentálnymi podmienkami podľa prílohy č. 2
nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z. z. z 8. decembra 2010 o podmienkach poskytovania
podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v zn. n. p.
Platba na veľké dobytčie jednotky sa v zmysle § 4 nariadenia vlády SR č. 152/2013 z 30.
mája 2013 o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných
vnútroštátnych platieb poskytne najmenej na jednu veľkú dobytčiu jednotku žiadateľovi,
ktorý chová dojčiace kravy nad 24 mesiacov, ovce a kozy nad 12 mesiacov uvedené v žiadosti
najmenej 2 mesiace od podania žiadosti, resp. ktorý chová teľatá do 6 mesiacov, hovädzí
dobytok od 6 do 24 mesiacov, býky, voly a jalovice nad 24 mesiacov a takisto aj na
individuálne referenčné množstvo mlieka.
142
9 Štruktúra komodít vyrábaných v rámci EÚ ,Export a import komodít
V EÚ sa produkujú takmer všetky poľnohospodárske výrobky. Pri niektorých výrobkoch sa
Európa považuje za svetového lídra, napríklad pri olivovom oleji, mäse, vínach a liehovinách.
EÚ je taktiež hlavným dovozcom množstva iných druhov výrobkov.
Obrázok IV. 2 Štruktúra poľnohospodárskej produkcie EÚ (r. 2005)
Zdroj: Európska komisia, 2008
Európske poľnohospodárstvo hrá vedúcu úlohu na svetových poľnohospodárskych trhoch. EÚ
sa stala hlavným vývozcom mnohých druhov potravín (druhý najväčší globálny vývozca v
rámci poľnohospodárskeho vývozu). Nejde iba o jednosmerný obchod. EÚ je tiež najväčším
dovozcom poľnohospodárskych výrobkov na svete. Čistý vývoz EÚ od roku 1990
zaznamenáva neustály pokles vo všetkých sektoroch.
143
Obrázok IV. 3 Export poľnohospodárskej produkcie EÚ (r. 2012)
3%
cigary a cigarety
9%
destiláty a likéry
víno
8%
výrobky z obilnín
pšenica
7%
57%
zmrzlina, čokoláda a
cukrovinky
bravčové mäso
3%
mliečne výrobky a
syry
ovocie a zelenina
4%
3%
ostatné
3%
3%
Zdroj: European Communities, 2013
Obrázok IV. 4 Import poľnohospodárskej produkcie EÚ (r. 2012)
10%
káva, čaj
9%
tuky a oleje
olejniny
tropické ovocie a koreniny
41%
9%
sója
čerstvé a sušené ovocie
kakao
čerstvá a zmrazená zelenina
8%
ostatné výrobky z olejnín
výrobky z ovocia a zeleniny
5%
3%
3%
3%
4%
ostatné
5%
Zdroj: European Communities, 2013
144
10 Politika rozvoja vidieka EÚ na roky 2007-2013
Vidiecke oblasti EÚ tvoria dôležitú súčasť jej vzhľadu a identity. Územie, ktoré je v zmysle
štandardnej definície označované ako „vidiecke“, zaberá viac ako 91 % územia EÚ a žije v
ňom viac ako 56 % jej obyvateľstva.
Politika rozvoja vidieka tvorí 2. pilier Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Je
financovaná z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.
Legislatívnu bázu politiky rozvoja vidieka tvoria nasledovné právne predpisy:
• Nariadenie Európskej komisie č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka
prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV),
• Nariadenie Rady EÚ 2006/144/ES o strategických usmerneniach EÚ pre politiku
rozvoja vidieka,
• národné strategické plány rozvoja vidieka pre roky 2007-2013,
• programy rozvoja vidieka.
Nariadenie EK 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho
poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka
Na základe tohto nariadenia podpora rozvoja vidieka prispieva k dosiahnutiu týchto 3
cieľov:
• zlepšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
podporovaním reštrukturalizácie, rozvoja a inovácie;
• zlepšenie životného prostredia a vidieku podporovaním manažmentu krajiny;
• zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach a podpora diverzifikácie
hospodárskej činnosti.
Dané ciele sa vykonávajú prostredníctvom štyroch osí:
OS 1
Zlepšenie konkurencieschopnosti odvetvia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
•
opatrenia na podporu znalostí a skvalitnenie ľudského potenciálu prostredníctvom:
odborného vzdelávania a informačných aktivít vrátane šírenia vedeckých
poznatkov a inovačných postupov pre osoby pôsobiace v poľnohospodárskom
a potravinárskom odvetví a v odvetví lesného hospodárstva,
začatia činnosti mladých poľnohospodárov,
predčasného odchodu do dôchodku poľnohospodárov a poľnohospodárskych
pracovníkov,
využívania poradenských služieb poľnohospodármi a držiteľmi lesov,
zriaďovania riadiacich, podporných a poradenských služieb pre farmy, ako aj
poradenských služieb pre lesné hospodárstvo.
•
opatrenia na reštrukturalizáciu a rozvoj fyzického potenciálu a podporu inovácií
prostredníctvom:
modernizácie poľnohospodárskeho podniku,
zvyšovania hospodárskej hodnoty lesov,
145
•
pridávania hodnoty do poľnohospodárskych produktov a produktov lesného
hospodárstva,
spolupráce pri vývoji nových produktov, procesov a technológií v
poľnohospodárstve a potravinárskom odvetví a odvetví lesného hospodárstva,
zlepšenia a rozvoja infraštruktúry súvisiacej s rozvojom a prispôsobovaním
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva,
obnovy potenciálu poľnohospodárskej produkcie poškodenej prírodnými
katastrofami a zavedením vhodných preventívnych opatrení.
opatrenia na zlepšenie kvality poľnohospodárskej produkcie a produktov
prostredníctvom:
pomoci poľnohospodárom pri prispôsobovaní sa náročným normám
založeným na právnych predpisoch Spoločenstva,
podpory poľnohospodárov, ktorí sa zúčastňujú v schémach kvality potravín,
podpory odbytových organizácií výrobcov pri informačných a propagačných
aktivitách v rámci schém kvality potravín,
prechodných opatrení pre Českú republiku, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litvu,
Maďarsko, Maltu, Poľsko, Slovinsko a Slovensko, ktoré sa týkajú podpory pre
polosamozásobiteľské poľnohospodárske podniky v procese reštrukturalizácie
a podpory pre zriaďovanie odbytových organizácií výrobcov.
OS 2
Zlepšenie životného prostredia a vidieka
•
opatrenia zamerané na trvalo udržateľné využívanie poľnohospodárskej pôdy
prostredníctvom:
platieb za znevýhodnené prírodné podmienky pre poľnohospodárov v horských
oblastiach,
platieb pre poľnohospodárov v oblastiach so znevýhodnenými prírodnými
podmienkami, okrem horských oblastí,
platieb v rámci sústavy Natura 2000 a platieb súvisiacich so smernicou
2000/60/ES,
agroenvironmentálnych platieb,
platieb za životné podmienky zvierat,
podpory pri neproduktívnych investíciách.
•
opatrenia zamerané na trvalo udržateľné využívanie lesnej pôdy prostredníctvom:
prvého zalesnenia poľnohospodárskej pôdy,
prvého
zriadenia
poľnohospodársko-lesníckych
systémov
na
poľnohospodárskej pôde,
prvého zalesnenia nepoľnohospodárskej pôdy,
platieb v rámci sústavy Natura 2000,
lesnícko-environmentálnych platieb,
obnovy potenciálu lesného hospodárstva a zavedením preventívnych opatrení,
podpory pri neproduktívnych investíciách.
146
OS 3
Kvalita života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva
• opatrenia na diverzifikáciu vidieckeho hospodárstva, ktoré zahŕňajú:
diverzifikáciu smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam,
podporu pre zriaďovanie a rozvoj mikropodnikov s cieľom podporiť
podnikanie a rozvoj hospodárskej štruktúry,
podporu činností v oblasti cestovného ruchu.
•
opatrenia na zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach, ktoré zahŕňajú:
základné služby pre hospodárstvo a vidiecke obyvateľstvo,
obnovu a rozvoj dedín,
zachovanie a skvalitňovanie vidieckeho dedičstva,
opatrenie pre vzdelávanie a informovanie hospodárskych subjektov, ktoré
pôsobia v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje os 3,
opatrenie na získavanie zručností a oživovanie s cieľom pripraviť a vykonať
stratégiu miestneho rozvoja.
OS 4
Leader
Podpora financovaná v rámci osi je zameraná na implementovanie miestnej vidieckej stratégie
prístupom Leader, s cieľom dosiahnuť ciele osi 3 – Kvalita života vo vidieckych oblastiach a
diverzifikácia vidieckeho hospodárstva definovaných v nariadení Rady EÚ č.1698/2005 o
podpore rozvoja vidieka z EPFRV miestnymi akčnými skupinami. Miestna akčná skupina je
zoskupenie (vytváranie partnerstiev) miestnych súkromných subjektov (ekonomické, sociálne
a kultúrne partnerstvá a inštitúcie), ktorých zastúpenie predstavuje najmenej 50 % (napr.
poľnohospodári, vidiecke ženy, mladí ľudia a ich združenia) a zástupcovia verejného sektoru
(napr. obce, vyššie územné celky), ktorých zastúpenie predstavuje najviac 50 %.
Podľa súčasnej legislatívy EÚ platnej pre Leader sa programu môžu zúčastniť subjekty,
pôsobiace na území, ktoré je geograficky, ekonomicky a sociálne homogénne, kde je hustota
obyvateľstva maximálne 120 obyvateľov na km2 a žije tu minimálne 10 tisíc a maximálne
100 tisíc obyvateľov.
Podpora poskytovaná v rámci osi Leader je určená pre:
• vykonávanie stratégií miestneho rozvoja s cieľom dosiahnuť ciele jednej alebo
viacerých z troch ostatných osí,
• vykonávanie projektov spolupráce,
• chod miestnej akčnej skupiny, získavanie zručností a oživovanie územia.
Financovanie projektov
Príspevok z EPFRV sa vypočítava na základe sumy oprávnených verejných výdavkov.
Pre každú os sa stanovuje sadzba príspevku:
• Pre os 1 (konkurencieschopnosť) a os 3 (diverzifikácia a kvalita života), ako aj pre
technickú pomoc tieto stropy:
o 75 % oprávnených verejných výdavkov v regiónoch oprávnených podľa
konvergenčného cieľa,
147
•
•
o 50 % oprávnených verejných výdavkov v ostatných regiónoch.
Pre os 2 (zlepšenie životného prostredia a vidieka) a os 4 (Leader) platia tieto stropy:
o 80 % oprávnených verejných výdavkov v regiónoch oprávnených podľa
konvergenčného cieľa,
o 55 % oprávnených verejných výdavkov v ostatných regiónoch.
Minimálna sadzba príspevku EPFRV na úrovni osi je 20 %. Opatrenia technickej
pomoci prijaté na podnet Európskej komisie alebo v jej mene môžu byť financované
do výšky 100 %.
Strategické usmernenia spoločenstva a Národný strategický plán rozvoja vidieka
Rada EÚ prijala 20. februára 2006 (nariadenie Rady EÚ č. 2006/144/ES) tzv. strategické
usmernenia EÚ pre politiku rozvoja vidieka pre programovacie obdobie od 1. januára 2007 do
31. decembra 2013 so zreteľom na priority politík ustanovené na úrovni ES. Strategické
usmernenia ustanovujú strategické priority pre rozvoj vidieka na úrovni ES pre uvedené
programové obdobie s cieľom vykonať každú zo 4 osí.
Strategické usmernenia EÚ pre politiku rozvoja vidieka pomáhajú:
• určiť a dohodnúť oblasti, kde využitie podpory EÚ pre rozvoj vidieka vytvára na
úrovni EÚ najväčšiu pridanú hodnotu,
• vytvoriť prepojenie s hlavnými prioritami EÚ (Lisabon, Göteborg) a premietnuť ich
do politiky rozvoja vidieka
• zabezpečiť konzistentnosť s ostatnými politikami EÚ, najmä v oblasti súdržnosti a
životného prostredia,
• sprevádzať vykonávanie novej, trhovo orientovanej SPP, ako aj potrebnú
reštrukturalizáciu, ktorú bude mať za následok v starých a nových členských štátoch.
Každý členský štát predkladá tzv. národný strategický plán rozvoja vidieka, v ktorom uvádza
priority činnosti EPFRV a daného štátu, pričom zohľadňuje strategické usmernenia EÚ, ich
konkrétne ciele, príspevok z EPFRV a iné finančné zdroje. Národný strategický plán je
referenčným nástrojom na prípravu programovania EPFRV. Vykonáva sa prostredníctvom
takzvaných programov rozvoja vidieka:
Každý národný strategický plán obsahuje:
• hodnotenie hospodárskej, sociálnej a environmentálnej situácie a potenciálu rozvoja,
• stratégiu zvolenú pre jednotné akcie EÚ a dotknutého členského štátu, preukazujúcu
súlad medzi zvolenými možnosťami a strategickými usmerneniami EÚ,
• tematické a územné priority pre rozvoj vidieka podľa každej osi vrátane hlavných
kvantifikovaných cieľov a vhodných ukazovateľov monitorovania a hodnotenia,
• zoznam programov rozvoja vidieka, ktorými sa vykonáva národný strategický plán, a
orientačné údaje o prostriedkoch pridelených z EPFRV na každý program ,
• prostriedky na zabezpečenie koordinácie s ostatnými nástrojmi spoločnej
poľnohospodárskej politiky, EFRR, ESF, KF, nástrojom podpory EÚ pre rybné
hospodárstvo a Európskou investičnou bankou,
• ak je to vhodné, rozpočet pre dosiahnutie konvergenčného cieľa,
148
•
opis dojednaní a orientačné údaje o sume vyhradenej na zriadenie národnej vidieckej
siete.
EPFRV pôsobí v členských štátoch prostredníctvom programov rozvoja vidieka. Tieto
programy vykonávajú stratégiu rozvoja vidieka prostredníctvom súboru opatrení,
zoskupených v súlade s osami, na dosiahnutie ktorých sa bude čerpať pomoc z EPFRV.
Členský štát predkladá buď jediný program pre celé svoje územie, alebo súbor regionálnych
programov. Každý program rozvoja vidieka obsahuje:
• analýzu situácie z hľadiska silných a slabých stránok, zvolenú stratégiu na ich riešenie,
a hodnotenie ex-ante,
• zdôvodnenie zvolených priorít so zreteľom na strategické usmernenia Spoločenstva a
národný strategický plán, ako aj očakávaný vplyv podľa hodnotenia ex-ante,
• informácie o osiach a opatreniach navrhovaných pre každú os a ich opis vrátane
konkrétnych overiteľných cieľov a ukazovateľov, ktoré umožňujú meranie pokroku
programu, jeho účelnosti a účinnosti,,
• plán financovania,
• pre informáciu orientačné rozčlenenie počiatočných súm podľa jednotlivých opatrení z
hľadiska verejných a súkromných výdavkov,
• ak je to uplatniteľné, tabuľku o dodatočnom národnom financovaní podľa jednotlivých
osí,
• prvky potrebné pre posúdenie podľa pravidiel hospodárskej súťaže a, ak je to
uplatniteľné, zoznam systémov pomoci, ktoré použijú pre vykonávanie programov,
• informácie o doplnkovosti s opatreniami financ. inými nástrojmi SPP,
prostredníctvom politiky súdržnosti, ako aj nástrojom podpory EÚ pre rybné
hospodárstvo,
• vykonávacie dojednania programu.
149
V. Kapitola
Podnikanie v poľnohospodárstve
1
Základné pojmy
2
2.1
2.2
2.2.1
2.2.2
2.2.3
2.2.4
2.2.5
Organizačné formy podnikania
Podnikanie fyzických osôb
Podnikanie právnických osôb
Obchodné spoločnosti
Družstvo
Štátne podniky
Príspevkové organizácie
Pozemkové spoločenstvo
3
3.1
3.2
3.3
Nadnárodné formy podnikania v európskom priestore
Európske zoskupenie hospodárskych záujmov (EZHZ)
Európska spoločnosť (Societas Europaea SE)
Európske družstvo (Societas cooperativa europaea - SCE)
4
Iné formy podnikania v poľnohospodárstve
5
Základné pramene práva v oblasti podnikania v poľnohospodárstve
150
1 Základné pojmy
Pojem podnikanie definuje Obchodný zákonník ako sústavnú činnosť vykonávanú
samostatne podnikateľom, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom
dosiahnutia zisku. Túto definíciu tvorí päť základných pojmových znakov podnikania:
1. Sústavná činnosť - je činnosť, pod ktorou nemožno rozumieť výlučne nepretržitú činnosť,
nakoľko sústavnou činnosťou rozumejú napríklad aj sezónne práce (prevádzkovanie
cukrovaru, plavárne a pod.), alebo činnosť pri určitých príležitostiach (na trhoch, veľtrhoch,
burzových dňoch, pri športových súťažiach a pod.). Hlavnou črtou sústavnosti je určitá
udržiavaná profesionalita tejto činnosti, ktorá má črtu povolania a viaže sa na trvanie
príslušného podnikateľského oprávnenia a udržiavanie vecných a kvalifikačných podmienok
pre daný rozsah podnikania. Podnikaním nie je príležitostne vykonávaná zárobková činnosť,
ale činnosť pravidelne alebo opakovane uskutočňovaná.
2. Samostatný výkon činnosti podnikateľa znamená, že podnikateľ organizuje činnosť
nezávisle od iných osôb, sám si zabezpečuje prostriedky na vlastnú podnikateľskú činnosť a
nie je osobne podriadený svojim obchodným partnerom. Výsledky svojej činnosti realizuje
zmluvnou formou, t.j. predajom výrobkov a poskytovaním služieb. V tomto zmysle treba
odlíšiť podnikanie od vykonávania práce na základe pracovnoprávneho vzťahu, keď
zamestnanec vykonáva prácu v rámci organizácie zamestnávateľa, podľa jeho dispozícií,
zvyčajne aj v jeho prevádzkarni a prostredníctvom jeho výrobných a pracovných
prostriedkov. Ak nie sú splnené znaky samostatnej činnosti, treba vykonávanie takejto
činnosti kvalifikovať ako pracovnoprávny vzťah, ktorý je len fingovaný ako podnikanie, aj
keď pracovník má formálne oprávnenie na podnikateľskú činnosť.
3. Konanie vo vlastnom mene je konanie, keď podnikateľ koná v právnych vzťahoch pri
vykonávaní podnikateľskej činnosti pod svojim obchodným menom, ktorého náležitosti a
ochranu upravuje Obchodný zákonník.
4. Vlastná zodpovednosť znamená, že podnikateľ znáša podnikateľské riziko, za záväzky,
ktoré mu vznikli v súvislosti s podnikaním, zodpovedá celým svojim majetkom. Obchodný
majetok je predmetom oddelenej účtovnej evidencie aj u fyzických osôb – podnikateľov.
Každý podnikateľ zodpovedá za svoje obchodné záväzky celým svojim majetkom.
5. Dosiahnutie zisku ako pojmový znak podnikania je motívom podnikateľskej činnosti.
Skutočnosť, že v danom prípade nebolo očakávanie zisku uspokojené, nemení nič na tom, že
ide o podnikanie, takisto, ako je to pri stratovom výsledku.
Podnikateľom je podľa Obchodného zákonníka č.513/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov:
a) osoba zapísaná v obchodnom registri. Z uvedeného dôvodu je potrebné zobrať do úvahy,
ktoré osoby sú povinné sa zapísať do obchodného registra a ktoré sa zapísať môžu (majú
právo sa zapísať, avšak nemajú túto povinnosť). Do obchodného registra sa zapisujú
151
obchodné spoločnosti, družstvá, zahraničné osoby, iné právnické osoby, o ktorých to
ustanovuje zákon, právnické osoby založené podľa práva Európskych spoločenstiev, podniky
a organizačné zložky podnikov zahraničných osôb, odštepné závody a iné organizačné zložky
podnikov a tak ustanoví osobitný zákon. Fyzické osoby s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky, ktoré sú podnikateľmi, sa do obchodného registra zapisujú na vlastnú
žiadosť alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia;
c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa
osobitných predpisov (napr. advokát, lekár, daňový poradca a pod.), oprávnenie na
podnikanie vyplýva z osobitných právnych úprav;
d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie
podľa osobitného predpisu. Ide o fyzické osoby, ktoré sú zapísané do evidencie samostatne
hospodáriacich roľníkov vedenej obcami podľa ustanovení § 12a -12e zákona č. 105/1990 Zb.
o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.
2 Organizačné formy podnikania
Fyzické osoby môžu podnikať v poľnohospodárstve ako:
samostatne hospodáriaci roľníci podľa zákona č. 219/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov;
živnostníci podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších
predpisov;
Právnické osoby môžu podnikať v poľnohospodárstve ako:
• obchodné spoločnosti (podľa Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení
neskorších predpisov):
osobné - verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť
kapitálové - spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť
• družstvá (podľa Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov);
• štátny podnik podľa zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších
predpisov;
• pozemkové spoločenstvo podľa zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových
spoločenstvách
• príspevkové organizácie (podľa zákona č. 523/2004 Z. z. )
• európske zoskupenie hospodárskych záujmov podľa zákona č. 177/2004 Z. z.
(nariadenie Rady č. 2137/1985)
• európska spoločnosť podľa zákona č. 562/2004 Z .z. (nariadenie Rady 2157/2001)
• európske družstvo podľa zákona č. 91/2007 Z. z. (nariadenie Rady 1435/2003)
Iné formy podnikania bez právnej subjektivity:
• združenie založené podľa Občianskeho zákonníka § 829-841
• tichá spoločnosť podľa Obchodného zákonníka § 673 - 681
152
Obrázok V. 1 Organizačné formy podnikania
Organizačné formy podnikania v poľnohospodárstve
Fyzické osoby
Samostatne
hospodáriaci
roľník
Právnické osoby
Štátny
podnik
Obchodná
spoločnosť
Živnostník
Iné formy podnikania
Osobná
(v.o.s., k.s.)
Kapitálová
(s.r.o., a.s.)
Združenie
Tiché
spoločenstvo
Družstvo
Pozemkové
spoločenstvo
Príspevková
organizácia
Nadnárodné
obchodné
spoločnosti
S právnou
subjektivitou
Bez právnej
subjektivity
Európske zoskupenie
hospodárskych záujmov
Európska spoločnosť
Európske družstvo
2.1 Podnikanie fyzických osôb
Samostatne hospodáriaci roľníci
Samostatne hospodáriaci roľník je fyzická osoba, ktorá vo vlastnom mene, na vlastný účet
a na vlastnú zodpovednosť osobne alebo pomocou iných osôb vykonáva poľnohospodársku
výrobu t.j.:
a) vyrába výrobky poľnohospodárskej výroby za účelom získania trvalého zdroja príjmov;
alebo
b) vykonáva úpravu alebo iné spracovanie svojej poľnohospodárskej produkcie; alebo
c) poskytuje príležitostne práce alebo výkony v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou, pri
ktorých využíva prostriedky a zariadenia slúžiace na poľnohospodársku výrobu, spravidla
v čase, keď sa pre túto výrobu plne nevyužívajú, alebo dobýva nevyhradené nerasty.
Samostatne hospodáriaci roľník sa eviduje na základe jeho ohlásenia na príslušnom obecnom
úrade, v obvode ktorého vykonáva poľnohospodársku výrobu.
153
V evidencii sa uvádza:
• meno a priezvisko samostatne hospodáriaceho roľníka;
• jeho trvalé bydlisko;
• jeho rodné číslo;
• deň zápisu samostatne hospodáriaceho roľníka do evidencie.
Príslušný obecný úrad vydá samostatne hospodáriacemu roľníkovi pri zápise do evidencie
osvedčenie o podnikaní. Zároveň je obecný úrad povinný nahlásiť túto skutočnosť:
a) daňovému úradu;
b) sociálnej a zdravotnej poisťovni;
c) štatistickému úradu (ten pridelí samostatne hospodáriacemu roľníkovi identifikačné číslo,
ktoré príslušný obecný úrad zapíše do evidencie).
Ak nastane zmena v zapisovaných údajoch, je samostatne hospodáriaci roľník povinný túto
zmenu nahlásiť príslušnému obecnému úradu do 15 dní od kedy, ku zmene došlo. Rovnako je
povinný nahlásiť do 15 dní aj ukončenie poľnohospodárskej výroby.
Podnikanie podľa živnostenského zákona
Podnikanie podľa živnostenského zákona je upravené zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona živnosťou je sústavná činnosť
prevádzkovaná samostatne podnikateľom (nesmie ísť o zakrytý pracovnoprávny vzťah) vo
vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť (živnostník zodpovedá za svoje záväzky celým
svojím majetkom) za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených
živnostenským zákonom. Pozitívne vymedzenie živnosti korešponduje úzko s obdobným
ustanovením Obchodného zákonníka s tým, že živnostenský zákon ustanovuje pre
živnostenské podnikanie ďalšie podmienky. Každá živnosť je podnikaním, avšak nie každé
podnikanie je živnosťou.
Tento zákon rozlišuje jednak všeobecné a jednak osobitné podmienky podnikania.
K všeobecným podmienkam prevádzkovania živnosti patrí:
• dosiahnutie veku 18 rokov (zákon ustanovuje určité výnimky, umožňujúce so
súhlasom súdu na návrh zákonného zástupcu prevádzkovať živnosť v mene a na účet
fyzickej osoby, ktorá z dôvodu nedostatku veku, alebo rozhodnutia súdu nemá plnú
spôsobilosť na právne úkony ),
• spôsobilosť na právne úkony,
• bezúhonnosť, ktorá je zákonom vymedzená negatívne. Za bezúhonného sa nepovažuje
ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti
majetku, alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s
predmetom podnikania.
K osobitným podmienkam prevádzkovania živnosti patrí odborná alebo iná spôsobilosť.
Osobitné podmienky môžu byť ustanovené buď priamo v živnostenskom zákone alebo v
osobitných predpisoch, na ktoré živnostenský zákon odkazuje.
154
Okrem podmienok, ktoré je potrebné splniť k tomu, aby bolo možné prevádzkovať živnosť,
zákon upravuje aj prekážky, ktoré bránia osobám vykonávať živnosť. Ide o nasledovné
prekážky :
• Prekážka prevádzkovania živnosti ,ktorá sa viaže buď ku konkurznému konaniu. V
tomto prípade nemôže prevádzkovať živnosť osoba, na majetok ktorej bol vyhlásený
konkurz do troch rokov po ukončení konkurzu. V prípade, že podnikateľ spôsobil
konkurz úmyselne, môže prevádzkovať živnosť najskôr po piatich rokoch od úplného
vyporiadania jeho záväzkov, ktoré sa viažu ku konkurzu.
• Prekážkou prevádzkovania živnosti je aj trest zákazu činnosti, uložený v trestnom
alebo priestupkovom konaní podnikateľovi fyzickej osobe.
Podľa novely zákona o živnostenskom podnikaní (z.č. 136/2010 Z.z ) od 1. júna 2010
platí nová klasifikácia živností. Zákon ustanovuje iba ohlasovacie živnosti, ktoré sa
členia na:
a) remeselné (uvedené v prílohe č. 1 živnostenského zákona);
b) viazané (uvedené v prílohe č. 2 citovaného zákona);
(ich výpočet nie je uvedený v žiadnej prílohe zákona).
c) voľné
Pred novelizáciou živnostenského zákona , živnostenský zákon členil živnosti podľa spôsobu
získania živnostenského oprávnenia na koncesované a ohlasovacie.
Remeselné živnosti, tvoria základnú skupinu ohlasovacích živností pri ktorých sa vyžaduje
preukazovanie odbornej spôsobilosti výučným listom alebo iným dokladom o riadnom
ukončení príslušného učebného alebo príslušného študijného odboru resp. v príbuznom
odbore, ako i určitá prax v príslušnom alebo v príbuznom odbore.
U viazaných živnostiach sa vyžaduje osobitná odborná spôsobilosť prevádzkovateľa.
Voľné živnosti, sú živnosti na prevádzkovanie ktorých musia byť splnené všeobecné
podmienky, preukazovanie odbornej ani inej spôsobilosti sa nevyžaduje.
Podľa predmetu podnikania zákon rozdeľuje živnosti na:
a) obchodné,
b) výrobné
c) živnosti poskytujúce služby.
Oprávnenie prevádzkovať živnosť vzniká fyzickým osobám s bydliskom v členskom štáte
Európskej únie alebo v členskom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj,
právnickým osobám zapísaným v obchodnom registri alebo právnickým osobám, ktoré sa do
obchodného registra nezapisujú, dňom ohlásenia živnosti; pričom za deň ohlásenia živnosti
sa považuje deň, ktorým má ohlásenie živnosti všetky náležitosti ustanovené zákonom (
kvalifikované ohlásenie) a je podané miestne príslušnému živnostenskému úradu.
Preukazom živnostenského oprávnenia je :
osvedčujúci splnenie podmienok
- osvedčenie o živnostenskom oprávnení,
ustanovených zákonom na prevádzkovanie živnosti. Živnostenský úrad vydá
živnostenský list najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa, keď mu ohlásenie živnosti
a výpisy z registra trestov boli doručené,
- výpis zo živnostenského registra.
155
Živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba (živnostník) alebo právnická osoba, ak splní
podmienky ustanovené živnostenským zákonom, a ak jej podnikanie neobmedzujú alebo
nevylučujú osobitné zákony. Živnostenské oprávnenie nemožno preniesť na inú osobu a
možno ho vykonávať na celom území Slovenskej republiky.
2.2 Podnikanie právnických osôb
2.2.1 Obchodné spoločnosti
Obchodnou spoločnosťou sa rozumie taká spoločnosť, ktorá je založená za účelom
podnikania a to tak fyzickými ako aj právnickými osobami. K jednotlivým formám
obchodných spoločností podľa nášho obchodného zákonníka patria:
1. verejná obchodná spoločnosť,
2. komanditná spoločnosť,
3. spoločnosť s ručením obmedzeným,
4. akciová spoločnosť
Obchodné spoločnosti členíme do dvoch skupín :
• Skupina osobných spoločností
• Skupina kapitálových spoločností.
Osobné spoločnosti sú založené na osobnosti spoločníkov, na ich odborných vedomostiach,
manažérskych schopnostiach, charakterových vlastnostiach, šikovnosti a pod. Veľmi
významnú úlohu tu zohráva aj vzájomná dôvera spoločníkov, založená na poznaní týchto
vlastností. Z týchto dôvodov, je členstvo v týchto spoločnostiach viazané na individuálne
osoby a v dôsledku toho, je bez súhlasu ostatných spoločníkov členstvo nedediteľné a
neprenosné. Prevažujúcim princípom je tu najmä osobná účasť na obchodnom vedení takejto
spoločnosti, vzájomná spolupráca a osobné ručenie spoločníka celým svojim majetkom za
záväzky spoločnosti. Vklady spoločníkov sú možné ale nie sú povinné, na obchodné vedenie
je oprávnený každý spoločník. Štatutárnym orgánom je každý spoločník, spoločenskej
zmluve môže byť dohodnuté iné riešenie.
V kapitálových spoločnostiach sa na rozdiel od osobných spoločností zdôrazňuje kapitálová
účasť spoločníka. Charakteristickou črtou pre kapitálové spoločnosti je pevne stanovený
základný kapitál - základné imanie, vytvorené majetkovými vkladmi spoločníkov. Kapitál je
neosobný a preto v takýchto spoločnostiach nezáleží natoľko na osobnosti jednotlivých
spoločníkov, ani na ich schopnostiach, poprípade iných vlastnostiach. Spoločníci ručia za
záväzky buď v obmedzenom rozsahu alebo za záväzky obchodnej spoločnosti neručia vôbec.
Obchodná spoločnosť zodpovedá za záväzky celým svojim majetkom. Okrem štatutárnych
orgánov spoločnosti spravidla vytvárajú aj ďalšie orgány.
Predpokladom vzniku každej spoločnosti je jej založenie, ktoré je možné buď :
a) spoločenskou zmluvou - využíva sa v prípade, ak spoločnosť zakladajú aspoň dvaja
zakladatelia (verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť a spoločnosť s ručením
obmedzeným);
156
b) zakladateľskou listinou - ak zákon pripúšťa založenie obchodnej spoločnosti len jedným
zakladateľom, spoločenskú zmluvu nahrádza zakladateľská listina. Zakladateľská listina musí
obsahovať rovnaké podstatné časti ako spoločenská zmluva alebo zakladateľská zmluva.
Jeden zakladateľ môže založiť spoločnosť s ručením obmedzeným a akciovú spoločnosť (len
právnická osoba). Zakladateľská listina o založení akciovej spoločnosti musí sa vyhotoviť vo
forme notárskej zápisnice;
c) zakladateľskou zmluvou – táto forma sa využíva v prípade akciovej spoločnosti, kedy
nehovoríme o spoločenskej zmluve ale o zakladateľskej zmluve, pretože v čase jej založenia
ešte nemusia byť známi všetci akcionári – spoločníci spoločnosti, najmä ak sa zakladá
akciová spoločnosť verejnou výzvou na upisovanie akcií; bližšie podmienky štruktúry
a fungovania spoločnosti si po upísaní všetkých akcií stanovia akcionári na prvom valnom
zhromaždení v stanovách spoločnosti.
Obchodné spoločnosti vznikajú až zápisom do obchodného registra. Návrh na zápis do
obchodného registra musí byť podaný na registrovom súde najneskôr do 90 dní od založenia
spoločnosti, alebo od doručenia listiny, ktorou sa preukazuje živnostenské alebo iné
podnikateľské oprávnenie. Návrh na zápis musí byť doložený listinami, ktoré majú byť do
obchodného registra zapísané. Registrový súd vykonanie zápisu do obchodného registra
zverejní v Obchodnom vestníku. Každá obchodná spoločnosť vzniká teda až ku dňu keď
bola zapísaná do obchodného registra. Podmienkou vzniku každej spoločnosti je jej
založenie.
Verejná obchodná spoločnosť
Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. upravuje verejnú obchodnú spoločnosť v § 76 až 92.
Je to taká spoločnosť, v ktorej sa združili ako spoločníci aspoň dve osoby za účelom
podnikania pod spoločným obchodným menom, pričom tieto osoby ručia za záväzky
spoločnosti spoločne a nerozdielne celým svojim majetkom. V spoločnosti musia byť vždy
za každých okolností minimálne dvaja spoločníci. Spoločníkmi vo verejnej obchodnej
spoločnosti môžu byť tak fyzické ako aj právnické osoby. Verejná obchodná spoločnosť môže
byť založená iba za účelom podnikania a nie napr. k účelom charitatívnym, výchovným a pod.
Zákon ustanovuje, aby k obchodnému menu spoločnosti bol daný dodatok označujúci formu
spoločnosti a to buď v plnom znení alebo skratkou: ,,v.o.s.“ alebo „ver. obch. spol.“
Spoločnosť za svoje záväzky nesie majetkovú zodpovednosť a zodpovedá celý svojím
majetkom. Ak majetok spoločnosti nestačí na uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov,
veriteľ môže uplatniť svoju pohľadávku voči spoločnosti a súčasne proti všetkým
spoločníkom, alebo len proti niektorým z nich, prípadne len proti ktorémukoľvek
spoločníkovi z dôvodu zákonného solidárneho ručenia. Spoločník, ktorý má uzavreté
manželstvo ručí za záväzky obchodnej spoločnosti aj majetkom v bezpodielovom
spoluvlastnícke. Spoločník, ktorý ako ručiteľ splnil celú pohľadávku veriteľa, má nárok voči
ostatným spoločníkom na náhradu v rozsahu ich podielov.
157
Majetkové práva vyplývajúce z členstva vo verejnej obchodnej spoločnosti sú dvojakého
druhu: právo na úroky z hodnoty splateného vkladu za predpokladu, že zisk sa delí medzi
spoločníkov rovnakým dielom a právo na podiel na zisku spoločnosti.
Hospodársky význam tejto spoločnosti je možné vidieť najmä v tom, že umožňuje pomerne
jednoduchým spôsobom bez väčších formalít a prekážok spoločné podnikanie niekoľkých
osôb (nevyžaduje napr. vytvorenie základného imania, vytvorenie ďalších orgánov). Táto
forma spoločnosti je vhodná najmä tam, kde sa vyžaduje skôr osobná pracovná účasť
spoločníkov na spoločnom podnikaní než ich účasť kapitálová. Vzhľadom k neobmedzenému,
spoločnému a nerozdielnemu ručeniu spoločníkov za záväzky spoločnosti predpokladá táto
spoločnosť značný stupeň vzájomnej dôvery vo vzťahoch medzi spoločníkmi.
Komanditná spoločnosť
Úprava komanditnej spoločnosti je v Obchodnom zákonníku v § 93 až 104. Je spoločnosť, v
ktorej jeden alebo viac spoločníkov ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho
nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri (komanditisti) a jeden alebo viac
spoločníkov celým svojím majetkom (komplementári).
Komanditná spoločnosť patrí medzi tzv. zmiešané spoločnosti, pretože má črty tak osobnej
spoločnosti, ako aj črty kapitálovej spoločnosti. Je to dané rozličným právnym postavením
dvoch základných skupín spoločníkov - komanditistov a komplementárov. Komplementári
majú obdobné právne postavenie ako spoločníci vo verejnej obchodnej spoločnosti, pretože
ručia za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom spoločne a nerozdielne (solidárne).
Postavenie komanditistov sa zasa približuje postaveniu spoločníkov v spoločnosti s ručením
obmedzeným, pretože ručia sa záväzky spoločnosti iba do výšky nesplateného vkladu
zapísaného do obchodného registra.
Komanditná spoločnosť je právnickou osobou, ktorá zodpovedá za svoje záväzky svojím
obchodným majetkom. Komanditnú spoločnosť môžu založiť minimálne dve osoby, ale na
rozdiel od verejnej obchodnej spoločnosti musia byť v postavení komanditistu a
komplementára.
Rozdiel v postavení komanditistu a komplementára nie je iba v rozsahu ručenia, ale i v tom,
že komanditista je povinný vniesť vklad do spoločnosti (najmenej vo výške 250 eur), ale
osobne sa na podnikaní nezúčastňuje, preto nemá právo na obchodné vedenie spoločnosti ani
právo konať v mene spoločnosti, môže iba podnikanie kontrolovať a má právo na podiel na
zisku. Komplementár nemá vkladovú povinnosť, je oprávnený na obchodné vedenie a je
štatutárnym orgánom spoločnosti, je povinný osobne sa zúčastniť na podnikateľskej činnosti,
a jeho účasť zaniká rovnako ako u spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti.
Komplementárom i komanditistom môže byť fyzická osoba, ale aj právnická osoba.
Povinnou súčasťou obchodného mena komanditnej spoločnosti je dodatok označujúci formu
spoločnosti, a to buď uvedením slov "komanditná spoločnosť" alebo aspoň skratky "kom.
spol." alebo len "k. s."
Forma komanditnej spoločnosti je vhodná v tých prípadoch, kde niektorí spoločníci sú
ochotní prevziať hospodárske riziko spojené so spoločným podnikaním, a to bez akéhokoľvek
obmedzenia a pri súčasnej osobnej účasti na obchodnom vedení spoločnosti alebo na inej
činnosti, ktorá so spoločným podnikaním súvisí, zatiaľ čo iní spoločníci sú ochotní podieľať
158
sa na spoločnosti len majetkovo (určeným vkladom v peniazoch alebo inými oceniteľnými
hodnotami) bez ekonomického rizika nad rámec tohto vkladu.
Spoločnosť s ručením obmedzeným
Spoločnosť s ručením obmedzeným je historicky najmladšou formou obchodnej
spoločnosti. Rozsah právnej úpravy spoločnosti s ručením obmedzeným sa nachádza v
Obchodnom zákonníku v § 105 až 153. Je to obchodná spoločnosť, ktorej základné imanie
je tvorené vopred navrhnutými vkladmi spoločníkov, pričom spoločnosť zodpovedá za
porušenie svojich záväzkov celým svojim majetkom, spoločníci ručia za záväzky spoločnosti
len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri.
Spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť založená aj jednou osobou, právnickou alebo
fyzickou, môže však mať najviac 50 spoločníkov. Spoločnosť s ručením obmedzeným je
obchodnou spoločnosťou kapitálovou rovnako ako akciová spoločnosť, avšak niektoré prvky
jej právnej úpravy ju približujú spoločnostiam osobným.
Základ (kmeň) obchodného mena t.j. názvu, pod ktorým bola zriadená, môže byť vecný,
osobný alebo fantazijný, lebo zákon v tom smere neobsahuje žiadne ustanovenia. Obligatórny
je však dodatok, že ide o spoločnosť s ručením obmedzeným, tento dodatok môže byť
neskrátený, stačí aj skratka "spol. s r.o." alebo len "s.r.o.".
Podmienkou podania návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra založenej aspoň
dvoma zakladateľmi je skutočnosť, že na každý zapísaný peňažitý vklad bolo splatené
najmenej 30 % pričom celková hodnota splatených peňažitých vkladov spolu s hodnotou
odovzdaných nepeňažitých vkladov musí byť aspoň 50 % zo zákonom ustanovenej
minimálnej výšky základného imania. Hodnota vkladu spoločníka musí byť aspoň 750 eur.
Ak je spoločnosť zakladá iba jedna osoba, musí splatiť celú hodnotu základného imania ešte
pred zápisom spoločnosti do obchodného registra. Obchodný zákonník stanovil minimálnu
výšku základného imania a to čiastkou 5000 eur.
Spoločnosť s ručením obmedzeným vytvára rezervný fond v čase a vo výške ktorú určuje
spoločenská zmluva, to znamená, že sa netvorí povinne už pri vzniku spoločnosti. Spoločnosť
je povinná vytvoriť rezervný fond z čistého zisku vykázaného v riadnej účtovnej závierke za
rok v ktorom sa zisk po prvý raz vytvorí vo výške najmenej 5% z čistého zisku nie však viac
ako 10 % základného imania.
Obligatórnymi orgánmi spoločnosti s ručením obmedzeným sú:
1. valné zhromaždenie a
2. konateľ - výkonný orgán spoločnosti, je orgánom, ktorý rozhoduje o obchodnom vedení
spoločnosti, orgánom konajúcim v mene spoločnosti, teda jej štatutárnym orgánom.
Fakultatívnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je:
1.dozorná rada, ktorá sa zriaďuje v spoločnosti len vtedy, ak to ustanoví spoločenská zmluva;
2.iné orgány, ktoré spoločnosť považuje za vhodné alebo potrebné vytvoriť.
159
Hospodársky význam spoločnosti
Hlavnou ekonomickou funkciou spoločnosti s ručením obmedzeným je uľahčiť a
uskutočňovať efektívnejšie podnikanie tým, že je uskutočňované spoločne t.j. spojením
kapitálu a osobných schopností spoločníkov. Forma spoločnosti s ručením obmedzeným je
vhodná najmä v tých prípadoch, kde spoločné podnikanie, ktoré je predmetom činnosti
spoločnosti, nie je mimoriadne náročné na výšku základného imania (zákonom je stanovený
najvyšší prístupný počet spoločníkov, čím je nepriamo do určitej miery limitovaná aj výška
základného imania) spoločníci môžu byť osoby vzájomne si blízke, majúce vzájomnú dôveru
a poznajúce dobre svoje odborné schopnosti a iné pre podnikanie potrebné vlastnosti.
Akciová spoločnosť
Akciová spoločnosť je upravená v Obchodnom zákonníku v § 154 až 220. Obchodný
zákonník vymedzuje akciovú spoločnosť, ako spoločnosť, ktorej základné imanie je
rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Ide o spoločnosť, ktorá
zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Akcionár neručí za
záväzky spoločnosti.
Akciová spoločnosť je právnou formou podnikania, ktorá sa významne podieľa na rozvoji
trhového prostredia. Jej typickým znakom je povinné vytváranie základného kapitálu
a rozdelenie podielov spoločníkov na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou.
Akcionár potom, čo vniesol svoj vklad do spoločnosti, prestáva byť jeho vlastníkom. Majetok
spoločnosti a majetok akcionárov sú dve oddelené vlastnícke sféry, ktoré sa vzájomne
nezastupujú. Charakteristickou črtou akciovej spoločnosti je jej čistý kapitálový charakter. Z
tohto dôvodu má akciová spoločnosť spravidla profesionálne vedenie na rozdiel od osobných
spoločností, ktoré sú väčšinou riadené jednotlivými spoločníkmi. Akciová spoločnosť je
otvorenou spoločnosťou v tom zmysle, že osoba akcionára má len malý význam, je skrytá za
vneseným vkladom. Otvorený charakter sa prejavuje v tom, že akcie, na ktorých vlastníctve je
viazaný vznik a zánik členstva, sú zásadne obchodovateľné. V prípade, že akcionár už ďalej
nechce zotrvať v spoločnosti, nemôže síce žiadať vrátenie svojho vkladu, lebo ten sa stal
majetkom spoločnosti, môže však previesť svoju účasť v spoločnosti za určitých podmienok
na inú osobu tým, že ju predá, poprípade na ňu prevedie (napríklad daruje) svoje akcie.
Akciová spoločnosť spravidla je a bude zakladaná za účelom vykonávania podnikateľskej
činnosti, čiže za účelom dosiahnutia zisku. Obchodný zákonník pripúšťa jej založenie aj za
iným ako podnikateľským účelom.
Akciová spoločnosť môže byť súkromnou alebo verejnou akciovou spoločnosťou. Za verejnú
akciovú spoločnosť sa považuje spoločnosť, ktorej všetky akcie alebo časť akcií boli prijaté
na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý sa nachádza alebo ktorý sa prevádzkuje v
niektorom zo zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore.Verejná
akciová spoločnosť môže na valnom zhromaždení so súhlasom dvojtretinovej väčšiny hlasov
prítomných akcionárov rozhodnúť, že prestáva obchodovať so svojimi akciami na
regulovanom trhu a stane sa súkromnou akciovou spoločnosťou.
Zakladatelia akciovej spoločnosti sú osoby, ktoré dávajú podnet k založeniu akciovej
spoločnosti, formulujú zámer vytvoriť nový podnikateľský subjekt, organizujú jeho vznik - v
160
istom zmysle "stavajú " spoločnosť. Zakladatelia uzatvárajú zakladateľskú zmluvu (§ 162
odst. 2 Obchodného zákonníka).
Právna úprava pripúšťa založenie akciovej spoločnosti tak niekoľkým zakladateľom - ako
viacosobnú, taktiež založenie jediným zakladateľom. Jednoosobnú akciovú spoločnosť však
môže založiť iba právnická osoba a to zakladateľskou listinou. Zakladateľská zmluva alebo
listina sa musí vyhotoviť vo forme notárskej zápisnice, jej súčasťou je návrh stanov.
Základné imanie je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných aj nepeňažných vkladov všetkých
spoločníkov do spoločnosti. Hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 25 000
eur.
Akcia predstavuje:
• časť základného imania spoločnosti;
• súbor členských práv a povinností akcionára;
• cenný papier.
Menovitá hodnota akcií musí byť vyjadrená celým kladným číslom a vyjadruje sa v eurách,
pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Organizačná štruktúra akciovej spoločnosti je v porovnaní s ostatnými obchodnými
spoločnosťami upravená podrobnejšie. Dôvodom je predovšetkým ochrana obchodných
partnerov spoločnosti a taktiež samotných akcionárov, ktorí do nej vkladajú svoje úspory.
Akciové spoločnosti európskych štátov sa vyznačujú v podstatných rysoch zhodnou
organizačnou štruktúrou. Tvorí ju:
a)valné zhromaždenie - je najvyšším orgánom akciovej spoločnosti;
b)predstavenstvo - je štatutárnym orgánom akciovej spoločnosti;
c)dozorná rada - je tretím obligatórnym článkom organizačnej štruktúry akciovej spoločnosti.
Patria jej funkcie kontroly a dozoru.
Stanovy potom môžu v medziach zákona rozšíriť túto štruktúru o ďalšie orgány.
Hospodársky význam spoločnosti. Pre akciovú spoločnosť je typická voľná väzba
spoločníka, k spoločnosti. Akcionár sa kedykoľvek môže rozhodnúť, že svoje akcie prevedie
na inú osobu. Akciová spoločnosť má možnosť zvyšovať svoje základné imanie ďalším
upisovaním akcií a tým zvyšovať i svoj majetok a využiť tak vlastnú kapitálovú silu na rozvoj
podnikateľských aktivít. Nevýhodou tejto právnej formy je zložitá organizačná štruktúra
vnútorného riadenia, správu spoločnosti spravidla zabezpečuje profesionálny aparát, čo
zvyšuje náklady na riadenie a správu akciovej spoločnosti.
2.2.2 Podnikanie formou Družstva
Súčasná právna úprava družstiev je systematicky zaradená do Obchodného zákonníka zákon
č.513/1991 Zb. v znení zmien a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o družstvá
poľnohospodárske alebo iné. Toto systémové zaradenie je odlišné od zákonodarstva iných
európskych štátov. Družstvo je definované ako spoločenstvo neuzavretého počtu osôb
založené za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo
iných potrieb svojich členov.
161
O úzkych vzťahoch medzi obchodnými spoločnosťami a družstvami svedčí aj možnosť
primerane použiť všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o obchodných
spoločnostiach, ak neexistuje pre družstvá špeciálna právna úprava. Riešenie vzťahu medzi
družstvami a obchodnými spoločnosťami nie je jednoznačné. Ak porovnáme obchodné
spoločnosti a družstvá, môžeme konštatovať tieto zvláštne rysy družstiev:
Družstvo je spoločenstvo neuzavretého počtu osôb.
Spravidla platí pri rozhodovaní rovnosť hlasov členov, teda pravidlo 1 člen = 1 hlas, všetci
členovia družstva majú pri hlasovaní rovnaké postavenie, tzn. že každý člen má 1 hlas.
Výnimku z tohto pravidla môžu obsahovať stanovy. Väčší počet hlasov by mohol byť
priznaný napr. členom, ktorí vniesli do družstva ďalší vklad (okrem základného vkladu).
Praktická môže byť nerovnosť hlasov v tých družstvách, kde sú veľké rozdiely, medzi
vkladmi jednotlivých členov. Táto otázka je riešená stanovami konkrétneho družstva.
Členovia neručia za záväzky družstva a to ani do výšky svojho nesplateného vkladu ako
členovia niektorých obchodných spoločností. O ručení členov družstva za záväzky družstva
nemožno hovoriť ani v prípadoch, keď stanovy určia, že členovia, alebo len niektorí z nich
majú na základe rozhodnutia členskej schôdze do určitej výšky uhradzovaciu povinnosť, ktorá
presahuje členský vklad. Takto získané prostriedky slúžia na krytie strát družstva.
Družstvo nemusí byť len podnikateľským subjektom, jeho poslaním je predovšetkým
zaisťovať záujmy členov, vytvárať vhodnejšie podmienky pre hospodárenie členov. Prevažná
väčšina družstiev dnes vyvíja a do budúcnosti vyvíjať bude podnikateľskú činnosť. Obchodný
zákonník však umožňuje, aby existovali aj také družstvá, ktoré budú napr. zaisťovať
hospodárske, či sociálne, kultúrne alebo rekreačné, alebo iné potreby svojich členov, čo
zodpovedá viac pôvodnému poslaniu družstiev.
Družstvo má len stanovy, základný dokument, ktorý upravuje vzájomné práva a povinnosti
členov voči družstvu, vnútornú organizáciu družstva, právne postavenie družstva voči tretím
osobám. Obdobne ako spoločenská zmluva i stanovy družstva sú vyjadrením slobodnej vôle
členov podriadiť svoje záujmy účelu pre ktoré družstvo bolo založené. Pri zakladaní družstva
stanovy schvaľuje ustanovujúca schôdza a preto spolu s notárskou zápisnicou o konaní
ustanovujúcej schôdze sú základným dokumentom pre založenie družstva. O zmenách stanov
počas existencie družstva rozhoduje výlučne členská schôdza.
Maximálny počet členov družstva nie je dopredu presne stanovený, môže sa zmeniť bez toho,
aby sa zmenili stanovy. V obchodnej spoločnosti sa počet spoločníkov môže tiež meniť, vždy
to ale znamená zmenu spoločenskej zmluvy (napr. v akciovej spoločnosti môže prísť k
zvyšovaniu základného imania upisovaním nových akcií, čo však znamená zmenu stanov).
Obchodný zákonník obmedzuje zakladateľov družstva len v tom smere, že stanoví hranicu,
pod ktorú nesmie klesnúť počet členov družstva, horná hranica nie je obmedzená žiadnym
počtom.
Premenlivý počet členov má za následok zmenu veľkosti základného imania. Rozlíšenie
medzi skutočným a zapisovaným základným imaním nastáva v dôsledku toho, že výška
základného imania je premenlivá. Obchodný zákonník preto upravuje tzv. zapisované
základné imanie, čo je veľkosť základného imania v okamžiku založenia družstva, ktoré je
zapisované do obchodného registra a tiež je uvedené v stanovách. Skutočné základné imanie,
ktoré tvorí súhrn členských vkladov sa bude odlišovať od podľa počtu členov.
162
K založeniu družstva je potrebných najmenej 5 fyzických osôb alebo aspoň 2 právnické
osoby. Každý zakladajúci člen družstva je povinný splatiť základný členský vklad, ktorého
výška sa bude odvíjať od stanovenej výšky zapisovaného základného imania, ktoré musí byť
najmenej 1250 eur. Súhrn základných členských vkladov vytvára základné imanie družstva.
Stanovy družstva však môžu určiť, že člen môže zaplatiť najskôr vstupný vklad a do určitej
lehoty potom zostávajúcu časť do výšky základného členského vkladu. V prípade, že by
stanovy určitú lehotu pre splatenie neobsahovali, platí člen je povinný splatiť členský vklad
presahujúci vstupný vklad do troch rokov od vzniku členstva. Vklady členov družstiev môžu
mať aj nepeňažnú povahu. Môže ísť o veci hnuteľné i nehnuteľné, o pohľadávky, o podnik.
Ich ocenenie musí byť pri založení družstva dohodnuté všetkými členmi, pre ostatné prípady
by mal byť spôsob ocenenia uvedený v stanovách.
K založeniu družstva zákonník vyžaduje konanie ustanovujúcej schôdze družstva. Táto
schôdza musí:
a) určiť zapisované základné imanie,
b) schváliť stanovy,
c) zvoliť predstavenstvo a kontrolnú komisiu,
Ak nie je v stanovách uvedený spôsob ocenenia nepeňažitých vkladov, musí byť dohodnutý
pri založení družstva všetkými členmi,
d)členovia družstva sa musia zaviazať k zaplateniu členských vkladov dosahujúcich čiastky
zapisovaného základného imania.
O priebehu ustanovujúcej schôdze musí byť vyhotovená notárska zápisnica. Od založenia
družstva, je treba odlišovať vznik družstva, teda okamžik, kedy je družstvo na základe
uznesenia súdu zapísané do obchodného registra, od ktorého možno družstvo považovať za
právnickú osobu. Návrh na zápis do obchodného registra, ktorý musí byť podaný do 90 dní od
ustanovujúcej členskej schôdze, alebo od doručenia podnikateľského oprávnenia.
Pri svojom vzniku je družstvo povinné zriadiť nedeliteľný fond. Tento fond musí tvoriť
najmenej 10 % zapisovaného základného imania. Družstvo tento fond dopĺňa najmenej o 10
% ročného čistého zisku a to až do doby, než jeho výška dosiahne čiastku rovnajúcu sa
polovici zapisovaného základného imania družstva.
Orgány družstva je možné deliť na orgány obligatórne a orgány fakultatívne.
K obligatórnym orgánom patria:
Členská schôdza - najvyšší orgán, ktorý rozhoduje o najdôležitejších otázkach týkajúcich sa
ako družstva tak aj jeho členov. Do pôsobnosti tohto orgánu patria otázky určené kogentne
zákonom, ďalej otázky určené stanovami a konečne otázky, ktoré si členská schôdza
vyhradila.
Predstavenstvo - štatutárny orgán družstva, ktorého členovia sa zapisujú do obchodného
registra. V malom družstve, ktoré nemá predstavenstvo, je štatutárnym orgánom predseda. V
čele predstavenstva stojí predseda volený predstavenstvom, alebo členskou schôdzou, ktorý je
spravidla aj predsedom družstva.
Kontrolná komisia má všeobecnú pôsobnosť, pretože môže kontrolovať všetku činnosť
družstva a činnosť všetkých jeho orgánov. a prerokúva sťažnosti jej členov. Je to orgán
nezávislý na ostatných orgánoch, za svoju činnosť zodpovedá jedine členskej schôdzi. V
družstve, ktoré má menej ako 50 členov, môžu stanovy určiť že pôsobnosť predstavenstva a
kontrolnej komisie plní členská schôdza.
163
Fakultatívnymi orgánmi sú tie, ktoré družstvo považuje za účelné a nutné pre svoj
bezporuchový chod, a preto si ich upraví v stanovách.
Členstvo v družstve je viazané na splnenie určitých podmienok stanovených zákonom, alebo
stanovami. Členstvo v družstve za trvania družstva vzniká:
na základe písomnej členskej prihlášky ( originálne),
prevodom členstva (derivatívne),
iným spôsobom stanoveným zákonom (prevodom v dôsledku organizačných zmien družstva,
žiadosťou dediča, prechodom práv zaniknutej právnickej osoby - člena na nástupnícku
právnickú osobu).
Stanovy môžu prevody členstva vylúčiť a zrejme tiež obmedziť aj keď sa zákon o obmedzení
prevoditeľnosti výslovne nezmieňuje.
Členstvo v družstve zaniká na základe rôznych právnych skutočností a vzhľadom k
otvorenému charakteru družstiev pomerne ľahko. Je však treba rozlišovať zánik členstva
fyzických a právnických osôb. U fyzických osôb zaniká členstvo:
a) písomnou dohodou,
b) vystúpením,
c) vylúčením,
d) smrťou,
e) zánikom družstva,
f) prevodom na iného člena alebo na tretiu osobu,
g) vyhlásením konkurzu na majetok člena,
h) zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena,
i) dňom zániku pracovného vzťahu člena, ak podmienkou členstva je pracovný vzťah.
U právnických osôb zaniká členstvo:
a) písomnou dohodou,
b) vystúpením,
c) vylúčením,
d) zánikom družstva,
e) prevodom na iného člena alebo na tretiu osobu,
f) vyhlásením konkurzu na majetok člena,
g) zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena,
h) vstupom tejto osoby do likvidácie,
i) zánikom tejto osoby.
Pri zániku členstva má doterajší člen nárok na vyplatenie vyrovnávacieho podielu. Na tento
podiel má nárok tiež dedič, ak sa nestane členom družstva. Vyrovnávací podiel nie je len
vrátením vkladu, ktorý člen do družstva vložil. Je poskytnutím časti čistého obchodného
imania, ktorá na člena pripadá v pomere jeho majetkovej účasti k majetkovej účasti ostatných
členov. Vyrovnávací podiel by mal zodpovedať podielu člena na likvidačnom zostatku, na
ktorý by mu vznikol nárok, keby sa v dobe zániku jeho členstva prevádzala likvidácia
družstva.
164
2.2.3 Štátny podnik
Jednou z právnych foriem podnikania aj v oblasti poľnohospodárstva je štátny podnik,
v súčasnosti pôsobia v rezorte poľnohospodárstva:
• Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik,
• Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik,
• Závodisko, š.p., Hydromeliorácie, štátny podnik,
• Národný zrebčín “ Topolčianky”, štátny podnik,
• Agrokomplex- Výstavníctvo Nitra, štátny podnik,
• Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik, Agroinštitút Nitra, štátny
podnik.
Túto právnu formu podnikania upravuje osobitný zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku
v znení neskorších zmien, naposledy zákon č. 306/2013 Z.z.
Štátny podnik je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie
zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.
Podnik spravuje veci a majetkové práva zverené mu pri jeho založení, ako aj veci a majetkové
práva nadobudnuté v priebehu podnikania. Veci a majetkové práva, ktoré podnik spravuje, sú
majetkom štátu.
Štát vytvára podmienky pre podnikateľskú činnosť podniku a túto činnosť reguluje
predovšetkým právnymi predpismi, a len na základe nich môže zasahovať do činnosti a
územnej pôsobnosti podniku.
Zakladateľom štátneho podniku je ústredný orgán štátnej správy, ktorý v ňom vykonáva
funkciu orgánu hospodárskeho riadenia.
Štátny podnik nezodpovedá za záväzky štátu alebo iných subjektov a štát zase nezodpovedá
za záväzky podniku, pokiaľ zákon neustanovuje inak.
Vznik štátneho podniku: Štátny podnik vzniká na základe rozhodnutia zakladateľa dňom
zápisu do obchodného registra. Návrh na zápis podniku do obchodného registra podáva
zakladateľ. Zakladateľ je povinný k návrhu na zápis podniku do obchodného registra pripojiť:
• zakladaciu listinu;
• súhlas príslušného orgánu štátnej správy s predmetom činnosti (podnikania).
Zakladacia listina musí obsahovať:
• označenie zakladateľa;
• názov, sídlo podniku a jeho identifikačné číslo; názov musí vylučovať možnosť
zámeny s názvami iných organizácií a musí byť z neho zrejmé, že ide o štátny podnik;
• základný predmet činnosti (podnikania);
• vymedzenie majetku;
• výšku kmeňového imania;
• ustanovenie o prechode práv a povinností na podnik, pokiaľ sa práva a povinnosti na
podnik prevádzajú.
165
Orgány štátneho podniku:
a) Riaditeľ je menovaný na základe výsledkov výberového konania. Riaditeľ riadi činnosť
podniku a ako štatutárny orgán koná vo všetkých jeho veciach; zodpovedá za hospodárnosť
pri nakladaní s majetkom v správe podniku.
b) Zástupca riaditeľa
c) Dozorná rada - počet jej členov je vždy nepárny a môže mať najviac 9 členov. Predseda sa
ustanovuje na základe výberového konania. Funkčné obdobie rady je 5 rokov. Úlohou Rady
je:
• prerokúvať ročnú a mimoriadnu účtovnú závierku a rozhodovať o rozdelení zisku a
úhrade strát,
• schvaľovať návrh na obstaranie hmotného a nehmotného majetku, v súlade so
štatútom,
• schvaľovať návrhy na financovanie hmotného a nehmotného majetku úverom v súlade
so štatútom,
• prerokúvať základné otázky koncepcie rozvoja podniku a jeho podnikateľskej
činnosti,
• dohliadať na vedenie a hospodárenie podniku,
• kontrolovať údaje v účtovných knihách, ako aj ďalších dokladoch.
Štátny podnik zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra. Zániku podniku predchádza jeho
zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie.
2.2.4 Príspevkové organizácie
Otázky vzniku a fungovania rozpočtových a príspevkových organizácií určuje zákon č.
523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov.
Rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku,
ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na
rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s
prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. V súčasnosti v oblasti
pôdohospodárstva pôsobia tieto rozpočtové organizácie: Štátna veterinárna a potravinová
správa SR, Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv, Ústredný kontrolný a
skúšobný ústav poľnohospodársky, Plemenárska inšpekcia SR, Agentúra Slovenskej
akadémie pôdohospodárskych vied, Pôdohospodárska platobná agentúra.
Príspevková organizácia je právnická osoba štátu, obce a vyššieho územného celku, ktorej
menej ako 50% výrobných nákladov je pokrytých tržbami a ktorá je na štátny rozpočet,
rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojená príspevkom. Platia pre ňu
finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu. V súčasnosti v oblasti
pôdohospodárstva pôsobia tieto príspevkové organizácie: Výskumný ústav pôdoznalectva a
ochrany pôdy, Výskumný ústav potravinársky, Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva
a potravinárstva, Národné lesnícke centrum, Štátny veterinárny a potravinový ústav
Bratislava, Štátny veterinárny a potravinový ústav Dolný Kubín, Štátny veterinárny ústav
166
Zvolen, Štátny veterinárny a potravinový ústav Košice, Inštitút vzdelávania veterinárnych
lekárov, Štátne lesy Tatranského národného parku, Agentúra pre rozvoj vidieka, Múzeum vo
Svätom Antone,, Technický a skúšobný ústav pôdohospodársky SKTC-106, Rovinka,
Centrum výskumu rastlinnej výroby Piešťany, Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra.
Rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu možno zriadiť:
a) zákonom,
b) rozhodnutím zriaďovateľa, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis
neustanovuje inak, obec alebo vyšší územný celok.
Zriaďovacia listina rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie obsahuje:
- označenie zriaďovateľa,
- názov rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie vylučujúci možnosť zámeny s
názvom iných právnických osôb, jej sídlo a identifikačné číslo,
- formu hospodárenia,
- dátum zriadenia rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie,
- vymedzenie predmetu činnosti,
- označenie štatutárneho orgánu,
- vecné a finančné vymedzenie majetku, ktorý rozpočtová organizácia alebo príspevková
organizácia spravuje,
- určenie doby, na ktorú sa rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriaďuje.
Rozpočtová organizácia nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Rozdiel medzi
výnosmi a nákladmi po zdanení zostáva v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj ďalšieho
rozvoja a skvalitňovania činnosti rozpočtovej organizácie.
Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami a s prostriedkami prijatými
od iných subjektov. Rozpočtová organizácia zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov,
pritom sa riadi záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu určenými zákonom o štátnom
rozpočte na príslušný rozpočtový rok a zriaďovateľom. Účelovo určené peňažné dary sa
použijú v súlade s ich určením.
Príspevková organizácia môže vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú
činnosť nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené
zriaďovateľom. Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Výnosy a
náklady na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom účte.
Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu nákladov, výnosov a výsledku
hospodárenia. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, prostriedky vlastných
finančných fondov, prostriedky prijaté od iných subjektov. Príspevková organizácia uhrádza
náklady na prevádzku, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a
nehmotného majetku z vlastných zdrojov a z príspevku od zriaďovateľa, pričom vlastné
zdroje používa prednostne. Zriaďovateľ poskytuje príspevkovej organizácii príspevok na
prevádzku v takej výške, aby jej rozpočet bol vyrovnaný. Príspevok na prevádzku možno
použiť aj na krytie odpisov, najviac do výšky určenej zriaďovateľom.
167
2.2.5 Pozemkové spoločenstvá
História
Vo vývoji pozemkových vzťahov na Slovensku vznikla osobitná skupina právnych pomerov,
ktorá sa sformovala v stredoveku a zachovala sa dodnes. Z nich najvýznamnejšie boli
urbariáty a urbárske spoločenstvá. Jedná sa o formu spoločného užívania pozemkov. Právne
pomery týchto útvarov sa vymykajú bežným občianskoprávnym vlastníckym a užívacím
inštitútom, nie sú upravené v občianskom zákonníku, ale v osobitných právnych
predpisoch. Urbariáty a komposesoráty zohrávali v histórii na území Slovenska dôležitú
úlohu, tvorili nedielnu zložku verejného života a v živote obcí predstavovali inštitúcie plniace
i sociálne a verejnoprospešné funkcie.
Urbariáty
Na vidieku pôdu vlastnil feudál, ktorý bol vlastníkom poľnohospodárskej pôdy. Roľník nemal
z titulu dedičstva nijaké právne nároky na pánovú zem, ale vlastníctvo všetkej pôdy patrí
zemepánovi a poddaný je navždy pripútaný k vrchnostenskej pôde. Títo roľníci sa nazývali
urbárnici z latinského slova urbs – mesto resp. urbárium – spísanie zoznamu mestských
pozemkov ( Štefanovič, 1997)19.
Zmena v právnych pomeroch nastala na území Slovenska až za čias panovania Márie Terézie
a jej syna Jozefa II. v druhej polovici 18. storočia, kedy bol vydaný tzv. tereziánky urbár
(1767), kde bolo presne stanovené koľko pôdy musí dať zemepán do užívania urbárnikom.
Časť pôdy využíval zemepán vo vlastnej réžii t.j. sám zabezpečoval hospodárenie na pôde
využívaním práce poddaných (dominakálna pôda) a časť pozemkov dal do priameho užívania
poddaným (rustikálna pôda), ktorí boli povinní za to zemepánovi odvádzať desiatok (sprvu
stačili aj naturálne dávky, neskôr bolo potrebné produkciu speňažiť a odvádzať desiatok
v peňažnej podobe), platiť cirkvi a robotovať na panskom.
Zemepán bol však odškodnený zo strany štátu, zostalo mu právo na robotu poddaných
a naďalej bol vlastníkom pôdy, ktorú musel prenechať do užívania poddaným. Až
v revolučnom roku 1848 došlo k zrušeniu poddanstva a pôda, ktorú dovtedy poddaní len
užívali, sa stala ich skutočným vlastníctvom. Okrem toho urbárnici získali právo užívať
niektoré lúky a pasienky, lesy zemepána. Tu už neprišlo k priamemu deleniu pozemkov, ale
sa užívali spoločne. Právne bol však tento stav ošetrený až v roku 1853, kedy sa vydal tzv.
urbársky patent. Ním sa úplne zrušil urbársky pomer voči zemepánovi.
Bývalí urbárnici sa stali spoluvlastníkmi tých častí chotárov, ktoré sa nedali efektívne
rozdeliť, išlo predovšetkým o lúky a pasienky. Tieto urbárske spoločenstvá sa s určitými
obmenami zachovali dodnes. Pri usporadúvaní vlastníckych pomerov v rámci urbárov
nachádzame mnoho majetkových sporov ohľadne prevodov vlastníctva. Riešenie sporov
závisí od pôvodnej aplikácie vtedy platných uhorských zákonov (1989, 1913), ktoré boli
zrušené až zákonom č. 181/1995 Z .z. o pozemkových spoločenstvách.
19
ŠTEFANOVIČ, M. Pozemkové právo. Bratislava. MANZ 1997. ISBN 80-8519-12-6 ( MANZ Bratislava )s. 117-149
ISBN 3-214-10002-5 ( MANZ Wien)
168
Urbárom sa v bežnej reči rozumie súbor pozemkov, ktoré sú v katastrálnom území
jednej obce a sú v spoluvlastníctve urbárnikov, teda osôb združených v pozemkovom
spoločenstve. Urbárska pôda sa nachádza zväčša v extraviláne a ide spravidla o
pasienky a lesy, ktoré v minulosti slúžili obyvateľom dediny.
Z právneho hľadiska ide o osobitný druh podielového spoluvlastníctva. Zvláštnosť tohto
druhu spoluvlastníctva spočíva v tom, že predmetom vlastníctva nie je jeden konkrétny
pozemok, ale všetky pozemky tvoriace takzvanú „spoločnú nehnuteľnosť.“ To znamená,
že urbár síce tvoria viaceré pozemky (nemusia susediť), no nemožno s nimi nakladať
samostatne, majú teda spoločný právny režim.
Urbárnik (vlastník podielu na urbárskej pôde) nemôže predať svoj podiel k jednému
pozemku, ale môže previesť podiel na „spoločnej nehnuteľnosti“, teda na všetkých
pozemkoch tvoriaci urbár. Z tohto hľadiska sa hovorilo o „nedeliteľnosti\" urbáru, ktorá je
ukotvená aj v zákone § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách
(predtým to bol § 4 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z. z.). Novší zákon však pod „nedeliteľnosťou"
rozumie skôr zákaz oddeľovania častí spoločnej nehnuteľnosti v prospech tretích osôb, kým v
staršom zákone sa „nedeliteľnosť" chápala ako spoločný právny režim. V katastri
nehnuteľnosti sa tento spoločný právny režim prejavuje tým, že na všetkých „urbárskych“
listoch vlastníctva má každý spoluvlastník rovnaký podiel.
Komposesoráty
Komposesorát pôvodne znamená určitú osobitnú formu spoluvlastníctva rodinného
klanu a to pri pozemkoch lesných resp. pri pasienkoch. Toto spoluvlastníctvo zahŕňalo aj
určité privilégiá poskytované štátom, napr. výlučné právo na vykonávanie určitých živností
(mlynárstvo, krčmy, rybolov, mäsiarstvo) a vykonávanie určitých remesiel (otvoriť
kameňolom, páliť tehly alebo pálenku). Väčšina týchto práv zanikla počas revolúcie v 1848.
Komposesorátne spoločenstvo tvorili komposesori, ktorí si zvolili správcu, prostredníctvom
ktorého spravovali celé spoluvlastníctvo. Komposesoráty boli osobitné majetkové
spoločenstvá zemanov, prípadne šľachticov. Komposesoráty vznikali skôr - už za
feudalizmu ako osobitný druh vlastníctva pôdy tým že kráľ, prípade v jeho mene župani,
alebo palatín za zásluhy alebo za protislužby udeľoval pozemky do držby šľachticom.
Rozvetvujúce sa rody týchto šľachticov – ich potomkovia sa časom stali nerozdielnymi
spoluvlastníkmi spoludržiteľmi pridelených pozemkov. Najčastejšie boli komposesoráty
drobných zemianskych rodov. V jednej dedine bolo viac zemanov, ktorí spoločne vlastnili
určité pasienky a lesy. Najväčším komposesorátom na Slovensku bol tzv. Oravský
komposesorát o rozlohe 32 786 ha, ktorý spravoval osobitný výbor a štát vlastnil asi 78%
podielov.
Likvidácia a znovu obnovenie urbariátov a komposesorátov
V roku 1949 bol prijatý zákon o jednotných roľníckych družstvách. Tam kde takéto družstvo
bolo vytvorené, automaticky sa členovia spoločenstva stávali členmi družstva a lúky,
pasienky spoločenstva sa stali majetkom družstva. Naopak lesy sa previedli zase do užívania
organizáciám štátneho lesného hospodárstva. Teda v tomto prípade sa vlastníctvo urbárnikov
169
k lesom nezrušilo, kým v prípade lúk a pasienkov prešlo vlastníctvo na jednotné roľnícke
družstvá. Zánik týchto spoločenstiev definitívne potvrdil zákon č. 81/1949 Zb. o úprave
právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných
právnych útvarov a zákon č. 2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne
užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných právnych útvarov.
Po transformácii centrálne plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku bol prijatý zákon
č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku. Podľa tohto zákona sa reštituovalo aj vlastnícke právo členov spoločenstiev.
Podrobnejšiu úpravu obsahoval zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní
pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách. Tí, ktorí sa však neprihlásili o svoje vlastníctvo (sú neznámi), ich urbárske
podiely zostávajú vo vlastníctve družstva a neprechádzajú do správy Slovenského
pozemkového fondu ako je tomu v prípade neznámych vlastníkov. Možnosť prihlásiť sa
o svoje urbárske podiely bola ponúknutá aj v druhom reštitučnom zákone č. 503/2004 Z .z.
Pokiaľ ide o lesné vlastníctvo, tu zostali urbárnici aj naďalej jeho formálnymi vlastníkmi
a preto nebolo potrebné žiadať o reštitúciu, ale iba o vydanie lesa. V roku 1995 sa stal
zákon č.181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý, komplexne
účinným
a všestranne upravoval právne pomery týchto tradičných slovenských pozemkových
útvarov.Tento zákon vytvoril podmienky na podnikanie pozemkovým spoločenstvám,
upravil ich vzťahy so štátom, ich vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik ako aj práva
a povinnosti členov pozemkových spoločenstiev. Právna úprava sa vzťahovala na bývalé
urbárske a komposesorátne spoločenstvá. Členom spoločenstva sa mohol stať len ten, kto mal
v ňom svoj podiel.
Pozemkové spoločenstvá v súčastnosti (2013)
Právna úprava pozemkových spoločenstiev prešla mnohými právnymi úpravami. Posledný z
právnych predpisov je zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách .
Pozemkové spoločenstvá sú združenia spoluvlastníkov a ich poslaním je organizovať
hospodárenie na spoločnej nehnuteľnosti. Spoluvlastníci pri založení pozemkového
združenia vymedzia spoločnú nehnuteľnosť v zmluve o založení pozemkového
spoločenstva alebo v stanovách.
Zákon upravuje
- vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev,
- práva, povinnosti a vzájomné vzťahy členov spoločenstva a Slovenského pozemkového
fondu
- podmienky nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou a s jej podielmi,
- konanie o zápise spoločenstiev do registra a o zápise zmien ich údajov. Register vedie
obvodný lesný úrad, ktorý vykonáva dozor nad spoločenstvami, môže ukladať pokuty .
- pôsobnosť obvodných lesných úradov pri výkone štátneho dozoru nad spoločenstvami,
170
- správne delikty a sankcie
Tento zákon upravuje aj nakladanie so spoločnou nehnuteľnosťou vo vlastníctve
spoluvlastníkov, ktorých spoločenstvo zaniklo.
Zákon pod pozemkovým spoločenstvom rozumie :
a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa
vzťahovali osobitné predpisy a ktoré vzniklo podľa osobitných predpisov (Ide o spoločenstvá
vytvorené ešte za Rakúsko-Uhorska),
b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené
podľa osobitných predpisov,
c) spoločenstvo vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti,
d) spoločenstvo založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností;
Spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá
pozostáva z viacerých samostatných pozemkov. Spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná okrem
zákonom stanovených prípadov (§ 8 ods. 2 z.č. 97/2013 Z.z.) a to:
a) ide o prevod vlastníckeho práva k pozemku zastavanému stavbou povolenou podľa
stavebného zákona, ak nejde o neoprávnenú stavbu,
b) sa mení účelové využitie spoločnej nehnuteľnosti alebo jej časti podľa zákona o ochrane
poľnohospodárskeho pôdneho fondu
c) ide o prechod vlastníckeho práva k pozemkom vy vlastnením alebo na účel, na ktorý
možno pozemok vyvlastniť,
d) tak ustanovuje osobitný predpis alebo
ak ide o prevod vlastníckeho práva k pozemku v
chránenom území alebo jeho ochrannom pásme.
Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti nemožno zrušiť a vyporiadať podľa
všeobecných ustanovení o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva.
Spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou je poľnohospodársky pozemok alebo lesný
pozemok, ktorého vlastník spolu s inými vlastníkmi takýchto pozemkov zakladá spoločenstvo
s cieľom ich spoločného obhospodarovania a užívania.
Na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne
obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka pokiaľ
nie je ustanovené inak. Pri prevode podielu spoločnej nehnuteľnosti nesmie vzniknúť
spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ktorému zodpovedá výmera menšia
ako 2000 m2.
Spoločenstvo je právnická osoba a zakladá sa zmluvou o pozemkovom spoločenstve
uzavretou vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníkmi spoločne obhospodarovaných
nehnuteľností. O založení spoločenstva rozhodujú vlastníci spoločnej nehnuteľnosti
nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov alebo
všetci vlastníci spoločne obhospodarovaných nehnuteľností.
171
O založení spoločenstva a voľbe členov orgánov spoločenstva sa vyhotoví notárska zápisnica.
Vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti, ktorý nechce byť členom spoločenstva, môže pri
zakladaní spoločenstva ponúknuť svoj podiel na predaj inému vlastníkovi podielu spoločnej
nehnuteľnosti. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu spoločenstva do registra a zaniká dňom
výmazu. Názov spoločenstva musí obsahovať označenie „pozemkové spoločenstvo“
alebo skratku „pozem. spol.“ alebo „p. s.“. Spoločenstvo vydá stanovy, ktoré podrobnejšie
upravia najmä práva a povinnosti členov spoločenstva, vnútornú organizáciu spoločenstva,
pôsobnosť jeho orgánov, spôsob zvolávania a organizáciu zasadnutia valného zhromaždenia ,
hlasovací poriadok zhromaždenia a zásady hospodárenia spoločenstva, ak tieto skutočnosti
neupravuje zmluva o spoločenstve.
Súčasťou zmluvy o spoločenstve je aj zoznam členov spoločenstva, pričom členmi
spoločenstva sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Členstvo v spoločenstve
vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k podielu spoločnej
nehnuteľnosti. Podiely spoločnej nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve štátu, spravuje
Slovenský pozemkový fond.
Orgánmi spoločenstva sú:
a) zhromaždenie, ktoré je najvyšším orgánom spoločenstva askladá sa zo všetkých
členov spoločenstva
b) výbor, je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva
c) dozorná rada, kontroluje činnosť spoločenstva a prerokúva sťažnosti jeho členov.
d) iné orgány spoločenstva zriadené zmluvou o spoločenstve.
3 Nadnárodné formy podnikania v európskom priestore
Vstupom Slovenskej republiky do EÚ sa rozšírili možnosti podnikania o tzv. „nadnárodné
formy“ podnikania. Nadnárodné právne formy podnikateľských subjektov sú primárne
regulované nariadeniami Európskeho spoločenstva, ktoré sú záväzné pre všetky krajiny
Spoločenstva, bez ohľadu na to, v ktorom štáte tieto subjekty sídlia.
V súčasnosti ide o:
1. Európske zoskupenie hospodárskych záujmov,
2. Európsku spoločnosť,
3. Európske družstvo.
Európske právne formy podnikania bližšie upravujú národné právne normy, ktoré je
potrebné posudzovať vo vzájomnej prepojenosti s nariadeniami ES.
Nadnárodné formy podnikania prinášajú nové výhody do podnikania. Najdôležitejšou z nich
je možnosť presunu sídla do ktoréhokoľvek členského štátu EÚ a tým využitia výhod, ktoré
ponúka miestna legislatíva, či už v oblasti právnych vzťahov, účtovníctva alebo zdaňovania.
172
3.1 Európske zoskupenie hospodárskych záujmov (EZHZ)
Európske zoskupenie hospodárskych záujmov je najstaršou právnou formou podnikania EÚ.
Jeho právna úprava je obsiahnutá predovšetkým v nariadení EHS č. 2137/85 a určité
podrobnosti upravuje aj zákon č. 177/2004 Z. z. o európskom zoskupení hospodárskych
záujmov.
Európske zoskupenie hospodárskych záujmov sa líši od obchodných spoločností najmä tým,
že jeho poslaním je len vytvárať priestor a podmienky pre rozvoj hospodárskych činností jeho
členov s cieľom umožniť im zlepšovať ich vlastné výsledky. Formami spolupráce zoskupenia
by mala byť spolupráca v oblasti vedy a výskumu, spolupráca účastníkov zoskupenia v oblasti
využívania výrobných, skladovacích, dopravných kapacít, zákazníckeho a opravárenského
servisu, reklamy organizovania školení a vzdelávania.
Účelom združenia nie je dosahovanie vlastného zisku. Z tohto dôvodu zoskupenie nesmie:
- priamo riadiť činnosť svojich členov;
- vlastniť podiely alebo akcie v podniku svojho člena;
- zamestnávať viac ako 500 osôb;
- byť použité obchodnou spoločnosťou na poskytnutie úveru vedúcemu obchodnej
spoločnosti alebo akejkoľvek osobe s ním spojenej, ak poskytovanie takýchto úverov podlieha
obmedzeniam alebo kontrole podľa platných zákonov členských štátov, ktoré sa vzťahujú na
obchodné spoločnosti,
- byť členom iného EZHZ.
Európske zoskupenie hospodárskych záujmov je právnickou osobou, ktorá sa zapisuje
do obchodného registra. Jeho členmi môžu byť obchodné spoločnosti resp. iné právnické
osoby, fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľské aktivity, ale aj subjekty verejného
práva.
Zoskupenie musí pozostávať najmenej z dvoch obchodných spoločností alebo iných
právnických osôb, ktoré majú ústredie v rôznych členských štátoch alebo dvoch fyzických
osôb, ktoré svoju hlavnú činnosť vykonávajú v rôznych členských štátoch alebo
jednej právnickej a jednej fyzickej osoby, ktoré podnikajú v rôznych členských štátoch.
Na založenie zoskupenia je potrebné vypracovať zakladateľskú zmluvu, ktorá obsahuje:
- obchodné meno, musí obsahovať označenie ,,európske zoskupenie hospodárskych záujmov“
alebo skratku ,,EZHZ;“
- sídlo zoskupenia;
- účel, na ktorý sa zoskupenie zakladá;
- osobné údaje každého člena zoskupenia;
- doba trvania, ak je založené na dobu určitú;
- ako aj údaje o prvých konateľov zoskupenia a spôsob akým konajú v jeho mene.
Návrh na zápis zoskupenia do obchodného registra podpisujú všetci konatelia a dňom zápisu
do obchodného registra toto zoskupenie vzniká.
173
Orgány zoskupenia:
spoločne konajúci členovia – najvyšší orgán zoskupenia;
konatelia (konatelia) – štatutárny orgán zoskupenia.
Členovia zoskupenia ručia neobmedzene, spoločne a nerozdielne za jej dlhy a iné záväzky
akéhokoľvek charakteru. O prijatí nových členov musia rozhodnúť všetci členovia
jednomyseľne. Každý nový člen ručí za záväzky zoskupenia neobmedzene, vrátene
záväzkov, ktoré vznikli z činnosti zoskupenia pred jeho prijatím. Od plnenia takýchto
záväzkov sa nový člen môže oslobodiť, ak sa prijme o tom doložka v zakladateľskej zmluve
a táto bola uverejnená v obchodnom vestníku. Členstvo v zoskupení je možné vypovedať
v súlade s podmienkami stanovenými v zakladateľskej zmluve resp. z dôležitých dôvodov.
Členstvo v zoskupení môže zaniknúť aj vylúčením zo zoskupenia a to z dôvodov uvedených
v zakladateľskej zmluve. Ak člen závažným spôsobom porušil svoje povinnosti alebo
spôsobil resp. hrozí, že spôsobí závažné narušenie činnosti zoskupenia, môžu dať ostatní
členovia návrh na súd na vylúčenie člena zo zoskupenia.
Spomedzi európskych foriem patrí Európske združenie hospodárskych záujmov ku kapitálovo
najmenej náročnej forme . Pri jeho založení nie je potrebné vytvoriť základné imanie.
Európske združenie hospodárskych záujmov môžu založiť tak právnické, ako aj fyzické
osoby, pre ktoré predstavuje možnosť spájať sa a získať právnu subjektivitu. Výhodou je aj
jednoduchá štruktúra riadenia a konania prostredníctvom konateľov.
Nevýhodou Európske zoskupenie hospodárskych záujmov (EZHZ) je :
• neobmedzené, spoločné a nerozdielne ručenie členov,
•
obmedzenie počtu členov na 20 a počtu zamestnancov na 500.
•
zoskupenie sa nemôže stať členom iného zoskupenia.
•
nutnosť poznať nielen nadnárodnú úpravu ale aj národnú úpravu, ktorou sa riadi
postavenie a právne vzťahy pokiaľ tieto nie sú upravené nariadeniami EÚ ani
príslušným zákonom o európskej právnej forme.
Základným odlišovacím znakom EZHZ od obchodných spoločností je jeho cieľ, ktorým je
primárne prehlbovanie spolupráce medzi členmi a zvýšenie ich aktivity a nie dosahovanie
zisku.
3.2 Európska spoločnosť (Societas Europaea SE)
Európska spoločnosť (SE) je upravená v nariadení Rady č. 2157/2001 a v zákone č. 562/2004
Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účelom tejto právnej
úpravy je predovšetkým uľahčiť voľný pohyb kapitálu v rámci celej Európskej únie a
zjednotiť právne normy obchodných spoločností v EÚ a odstrániť prekážky rozdielnych
právnych úprav podnikania jednotlivých členských štátov.
174
Európska spoločnosť sa podľa Nariadenia o SE v každom členskom štáte považuje za akciovú
spoločnosť založenú podľa práva členského štátu, v ktorom má sídlo, ale Obchodný zákonník
považuje SE za právnickú osobu založenú podľa práva Európskych spoločenstiev.
Jej základné imanie je rozdelené na akcie a každý spoločník ručí len do výšky svojho podielu.
Jej základné imanie je vyjadrené v eurách a minimálna hodnota je 120 000 EUR- je
kapitálovo najnáročnejšou spomedzi všetkých nadnárodných právnych foriem podnikania.
Založiť európsku spoločnosť môžu:
aspoň dve akciové spoločnosti so sídlom v rôznych členských štátoch môžu vytvoriť SE
zlúčením; riadiace orgány zlučovaných spoločností musia pripraviť návrh podmienok
zlúčenia a nariadením stanovené informácie musí uverejniť v tlači príslušných členských
štátov, v ktorých zlučované spoločnosti majú svoje sídlo. Návrh podmienok zlúčenia musí
byť schválený valným zhromaždením každej zo zlučovaných spoločností. Zlúčenie nadobúda
účinnosť dňom zápisu do príslušného registra. Zlučované spoločnosti zanikajú, spoločníci
zlučovaných spoločností sa stávajú spoločníkmi SE.
Akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným, ak aspoň dve z nich sa spravujú
právom iného členského štátu, môžu vytvoriť holdingovú ES. Spoločnosť navrhujúca
založenie holdingovej spoločnosti nezaniká. Podobne ako v predchádzajúcom prípade musí
byť riadiacimi orgánmi pripravený návrh, ktorý schvaľuje valné zhromaždenie každej
spoločnosti.
Akciová spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným a iné právnické osoby
súkromného alebo verejného práva, pričom aspoň dve z nich sa spravujú právom iného
členského štátu, môžu vytvoriť dcérsku SE upísaním jej akcií.
Akciová spoločnosť založená podľa práva členského štátu, môže byť transformovaná na SE,
ak aspoň dva roky mala dcérsku spoločnosť, ktorá sa spravovala právom iného členského
štátu.
Európska spoločnosť sa zapisuje do príslušného registra toho členského štátu, na území
ktorého má svoje sídlo.
Obchodné meno európskej spoločnosti musí obsahovať označenie ,,SE“ (odvodené od
Societas Europaea).
Štruktúra orgánov SE:
a) pri dvojstupňovom systéme:
• riadiaci orgán – predstavenstvo
• dozorný orgán – dozorná rada (dualistické riadenie),
b) pri jednostupňovom systéme (monistické riadenie).
• správny orgán – správna rada vystupuje aj ako štatutárny aj ako kontrolný orgán,
pričom môže vymenovať jedného alebo viacerých výkonných riaditeľov konaním
v mene spoločnosti.
Štruktúra jedno – alebo dvojstupňového systému závisí od rozhodnutia spoločníkov ako danú
problematiku upravia v stanovách európskej spoločnosti.
175
Špecifickým prvkom Európskej spoločnosti (SE), (na rozdiel od slovenskej akciovej
spoločnosti), je účasť zamestnancov na riadení – čo je popri skutočnosti, že túto spoločnosť
nemôžu založiť fyzické osoby najväčšou nevýhodou tejto spoločnosti .
Zamestnanci môžu prostredníctvom svojich zástupcov alebo ustanoveného výboru pôsobiť na
rozhodovanie orgánov SE, majú právo na informovanie, právo voliť a byť volený do orgánov
ES.
Základnou výhodou oproti akejkoľvek národnej forme podnikania je možnosť
premiestňovať sídlo Európskej spločnosti v rámci celej EÚ bez likvidácie spoločnosti.
Zmena sídla prináša so sebou opustenie príslušnej národnej legislatívy.
3.3 Európske družstvo (Societas cooperativa europaea - SCE)
Rada EU prijala nariadenie č. 1435/2003 o stanovách európskeho družstva, pretože podľa nej
Európska spoločnosť nie je nástroj, ktorý by vyhovoval osobitnej povahe družstiev. Rovnako
aj EZHZ síce umožňuje presadzovanie činností spoločných činností svojich členov, ale taktiež
nevyhovuje osobitným požiadavkám podnikania v právnej forme družstva. Základným
cieľom európskeho družstva by malo byť uspokojovanie potrieb svojich členov a rozvoj ich
hospodárskej alebo sociálnej činnosti.
Základným predmetom podnikania alebo činnosti európskeho družstva je uspokojovanie
potrieb jeho členov, rozvoj ich hospodárskej a sociálnej činnosti, najmä uzatváraním dohôd s
nimi na dodávku tovarov alebo poskytovanie služieb alebo na výkon práce toho druhu, ktorý
európske družstvo vykonáva alebo zadáva. Predmetom podnikania alebo činnosti európskeho
družstva môže byť aj uspokojovanie potrieb jeho členov podporou ich účasti na hospodárskej
činnosti založených podľa práva členského štátu.
Na Slovensku upravuje zákon č. 91/2007 Z. z. o európskom družstve otázky súvisiace so
založením, riadením a kontrolou európskeho družstva, ktoré nie sú upravené nariadením EU.
Európske družstvo je právnická osoba, ktorej základné imanie sa delí na členské vklady.
Počet členov ako aj výška základného imania je pohyblivá. Hodnota základného imania musí
byť však najmenej 30 000 eur. Pokiaľ v stanových európskeho družstva nie je určené inak,
člen ručí iba do výšky členského vkladu, na ktorého splatenie sa zaviazal.
Členské podiely znejú na meno. Členské podiely vydané za peňažné vklady sa splatia v deň
upísania najmenej do výšky 25% ich menovitej hodnoty, zostatok do piatich rokov, ak
stanovy neurčia kratšiu lehotu. Členské podiely vydané za nepeňažné vklady sa splatia v deň
upísania.
Európske družstvo môže byť založené :
- piatimi alebo viacerými fyzickými osobami s bydliskom aspoň v dvoch členských štátoch;
- piatimi alebo viacerými fyzickými osobami a obchodnými spoločnosťami alebo družstvami
so sídlom resp. bydliskom v aspoň dvoch rôznych členských štátoch;
176
- obchodnými spoločnosťami, družstvami a inými právnickými osobami so sídlom aspoň
v dvoch rôznych členských štátoch;
- zlúčením alebo splynutím družstiev založených podľa práva členského štátu so sídlami
v spoločenstve za predpokladu, že aspoň dve z nich sa spravujú právom rôznych členských
štátov;
- zmenou právnej formy družstva založeného podľa práva členského štátu, ak malo aspoň dva
roky organizačnú zložku, ktorá sa spravovala právom iného členského štátu.
Stanovy európskeho družstva sú zakladajúcim dokumentom, majú písomnú formu
a podpisujú ich všetci zakladajúci členovia. Obsahujú:
- obchodné meno; ak všetci členovia európskeho družstva ručia obmedzene.Obchodné meno
obsahuje okrem povinného dodatku ,,SCE“ (odvodené od European Cooperative Society) aj
dodatok ,,s ručením obmedzeným;“
- predmet podnikania alebo činnosti;
- osobné údaje o zakladajúcich členoch európskeho družstva;
- adresa sídla SCE;
- podmienky vzniku a zániku členstva v SCE;
- práva a povinnosti členov SCE;
- výšku základného imania a jednotlivých členských vkladov;
- pravidlá delenia zisku;
- štruktúra a kompetencie orgánov SCE;
- pravidlá hlasovania;
- doba trvania SCE, ak je založené na dobu určitú.
Európske družstvo sa zapisuje do príslušného registra toho členského štátu, kde má
svoje sídlo.
Vznik členstva v európskom družstve:
• dňom vzniku európskeho družstva, ak sa jedná o zakladajúceho člena;
• počas existencie európskeho družstva na základe žiadosti o členstvo, žiadosť podlieha
schváleniu riadiaceho resp. správneho orgánu; v prípade zamietnutia žiadosti sa
možno odvolať na členskú schôdzu.
Sídlo Európskeho družstva (SCE) musí byť na území spoločenstva v tom istom členskom
štáte, kde má družstvo ústredie. Sídlo SCE sa môže premiestniť do iného členského štátu bez
toho, aby došlo k zrušeniu SCE a vzniku novej právnickej osoby. SCE so sídlom v SR sa
zapisuje do OR, čím nadobúda právnu subjektivitu. Oznámenie o zápise SCE a o jeho
výmaze sa taktiež uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.
Členstvo v európskom družstve zaniká:
- vystúpením člena,
- vylúčením, ak člen vážne poruší svoje povinnosti alebo koná v rozpore so záujmami SCE;
ak to umožňujú stanovy, prevodom všetkých členských podielov na iného člena alebo fyzickú
či právnickú osobu, ktorá nadobudla členstvo;
177
- zrušením v prípade člena, ktorý nie je fyzickou osobou;
- konkurzom;
- smrťou;
- iným spôsobom uvedeným v stanovách alebo v právnych predpisoch, ktoré sa uplatňujú pre
družstvá podľa práva členského štátu sídla SCE.
Okrem prevodu členstva, vzniká členovi, ktorého členstvo v družstve zaniklo nárok na
vyplatenie jeho podielu na základnom imaní pomerne zníženého o straty započítané voči
základnému imaniu SCE.
Práva členov európskeho družstva:
- právo využívať zariadenia SCE v súlade s jeho stanovami;
- hlasovacie právo;
- právo na informácie;
- nárok na podiel na zisku, ak tento nárok stanovy nevylučujú resp. členská schôdza
nerozhodne inak;
- právo na vyrovnávací podiel pri zániku členstva, ak toto neprechádza na inú osobu.
Povinnosti členov európskeho družstva:
- povinnosť vniesť základný členský vklad;
- povinnosť vniesť dodatočný členský vklad, ak ho odsúhlasí členská schôdza;
- ďalšie povinnosti určené stanovami;
Člen ručí za záväzky európskeho družstva do výšky svojho obchodného podielu, ak stanovy
neurčujú inak.
Orgány SCE a ich štruktúra v európskom družstve
V prípade dualistického modelu :
a) Členská schôdza je najvyšším orgánom európskeho družstva. Schádza sa aspoň raz za
rok. Každý člen má jeden hlas bez ohľadu na výšku vkladu, ak stanovy neupravujú inak.
Riadiacim orgánom je predstavenstvo, má najmenej troch členov, je to štatutárny orgán
európskeho družstva, zodpovedá za jeho riadenie a zastupuje ho v konaní s tretími stranami
pred súdmi
b) Dozorným orgánom je kontrolná komisia, musí mať najmenej troch členov, ak stanovy
neurčia vyšší počet avšak ten musí byť deliteľný vždy tromi. Jej úlohou je dohliadať na
plnenie povinností riadiaceho orgánu.
V prípade monistického modelu je tu:
a) Správny orgán - správna rada, ktorá vedie celú hospodársku činnosť družstva, zastupuje
ho navonok voči tretím osobám, na čele stojí predseda. Správna rada zároveň plní aj funkciu
kontrolného orgánu. Zasadnutia správnej rady sa zúčastňuje aj generálny riaditeľ a výkonný
riaditeľ.
b) Generálny riaditeľ je štatutárnym orgánom európskeho družstva, ktorého menuje
a dovoláva správna rada. Zároveň vykonáva aj obchodné vedenie európskeho družstva.
Nemôže byť členom správnej rady.
178
c) Výkonný riaditeľ organizuje a riadi bežnú činnosť európskeho družstva. Výkonným
riaditeľom môže byť aj člne správnej rady. Môže ním byť len fyzická osoba.
Zrušenie a zánik európskeho družstva sa riadi predpismi štátu, kde má SCE svoje sídlo.
Vo všeobecnosti ho možno zrušiť:
a) rozhodnutím členskej schôdze;
b) uplynutím doby, ak bolo založené na dobu určitú;
c) premenou na národné družstvo (toto je však možné najskôr až po uplynutí dvoch rokov
samostatného fungovania európskeho družstva;
d) z iného dôvodu určeného v stanovách;
e) likvidáciou a pri platobnej neschopnosti podľa právnych predpisov štátu, kde má svoje
sídlo;
f) rozhodnutím súdu, ak:
- nie je splnená požiadavka minimálneho počtu členov;
- základné imanie nedosahuje ani minimálnu hodnotu;
- pri založení európskeho družstva bol porušený zákon;
- sídlo SCE sa preložilo mimo územia EU.
Európske družstvo zaniká výmazom z registra platného v danom členskom štáte,
v ktorom má európske družstvo svoje sídlo. Zánik európskeho družstva sa uverejňuje aj
na úradnej listine EU.
Nevýhodou Európskeho družstva je :
• povinná účasť zamestnancov na riadení
•
vysoké základné imanie (30 000 eur)
•
povinnosť tvorby rezervného fondu ktorý je potrebné vytvárať dokým
nedosiahne sumu minimálneho základného imania
•
nutnosť poznať nielen nadnárodnú úpravu ale aj národnú úpravu,
ktorou sa riadi postavenie a právne vzťahy pokiaľ tieto nie sú
upravené nariadeniami EÚ ani príslušným zákonom o európskej
právnej forme
4 Iné formy podnikania v poľnohospodárstve
Pre tieto formy podnikania je typické, že v týchto prípadoch nevzniká nový subjekt práva t.j.
tieto útvary nemajú právnu subjektivitu a nemôžu samostatne vystupovať v právnych
vzťahoch, ale ich členovia resp. spoločníci konajú vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť.
Podnikanie formou tichého spoločenstva
Obchodný zákonník v § 673 až 681 upravuje podnikanie formou tichého spoločenstva. Tiché
spoločenstvo sa zakladá zmluvou, ktorá je upravená v tretej časti obchodného zákonníka.
179
Základným znakom zmluvy o tichom spoločenstve je majetková účasť tichého spoločníka na
podnikaní poskytnutím určitého vkladu podnikateľovi, a to za účelom podieľania sa na
zisku podnikateľskej činnosti podnikateľa i na jeho prípadných stratách. Tento vklad môže
byť peňažný alebo nepeňažný. Zmluva musí mať písomnú formu a uzatvára sa na dobu určitú
alebo neurčitú.
Výhodou tichého spoločenstva je, že umožňuje aktivovať k podnikaniu hodnoty, ktoré sú vo
vlastníctve osôb, ktoré samy nechcú podnikať alebo aktivovať určité hodnoty, ktoré ich
vlastníci z rôznych dôvodov nechcú využiť na podnikanie inou formou, pričom výnos
z vkladovej účasti tichého spoločníka môže byť vyšší ako pri iných formách jeho majetkovej
účasti na podnikaní zo svojho majetku, alebo pri uložení peňažných prostriedkov na bankové
účty.
Podnikanie formou vytvorenia združenia
Združenie podnikateľov na spoločné vykonávane podnikateľskej činnosti je založené
zmluvou, upravenou v § 829 až 841 Občianskeho zákonníka. Práva a povinnosti strán, aj keď
sa jedná o vzťah medzi podnikateľmi, sa riadia výlučne Občianskym zákonníkom.
Združenie nemá spôsobilosť na práva a povinnosti, nie je právnickou osobou. Členovia
združenia zodpovedajú za činnosť združenia vo vzťahu k tretím osobám. Táto zodpovednosť
nemôže byť vylúčená ani dohodou. V zmysle § 511 Občianskeho zákonníka veriteľ môže
požadovať splnenie záväzku od ktoréhokoľvek z účastníkov združenia a naopak, ktorýkoľvek
z účastníkov môže od dlžníka vymáhať splnenie dlhu.
Občiansky zákonník nevyžaduje pre zmluvu o združení písomnú formu, ale v záujme právnej
istoty účastníkov je potrebné jej písomné uzavretie.
Ak účelom založenia združenia je podnikateľská aktivita, účastníkmi združenia by mali byť
len osoby, ktoré sú podnikateľmi. Podnikateľská činnosť je vykonávaná len v mene
konkrétnych účastníkov združenia, ktorí musia mať na výkon určitej podnikateľskej činnosti
podnikateľské oprávnenie, inak sa jedná o neoprávnené podnikanie.
Podmienky pre začatie podnikania v krajinách EÚ a dočasné poskytovanie služieb či
vysielanie zamestnancov do krajín EÚ upravujú právne predpisy platné v danom štáte. Každý
podnikateľ musí zvažovať na základe svojich možností, čo je pre jeho podnikanie
najvýhodnejšie na danom trhu štátu EÚ. Podľa danej situácie sa rozhodnutie týka v prvom
rade toho, či sa v danej krajine má etablovať, založiť nový podnikateľský subjekt. Sloboda
etablovania sa v inej členskej krajine nie je obmedzená žiadnymi prechodnými obdobiami, tak
ako je to v prípade obmedzení vyplývajúcich z potreby ochrany trhu práce v niektorých
štátoch EÚ.
Pre založenie podnikateľského subjektu však musia byť splnené rovnaké podmienky, ktoré sa
vyžadujú od ostatných osôb. V každej profesii sú určité špecifické požiadavky na získanie
licencie, živnostenského oprávnenia a začatie podnikania v danom odbore. Rozdiely sú
predovšetkým v kvalifikačných požiadavkách, ale aj v administratíve a lehotách na začatie
podnikania.
180
5 Základné pramene práva v oblasti podnikania v poľnohospodárstve
Ústava SR
Obchodný zákonník zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov
Občiansky zákonník zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov
Zákon č. 91/2007 Z. z. o európskom družstve
Zákon č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti
Zákon č. 177/2004 Z. z. o európskom zoskupení hospodárskych záujmov
Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov(naposledy zákonom
306/2013 Z.z.)
Zákon o pozemkových spoločenstvách č. 97/2013 Z.z
Zákon o súkromnom podnikaní občanov č. 219/1991 Zb. (samostatne hospodáriaci roľník)
v znení neskorších predpisov
Zákon č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
181
VI. Kapitola
Právo duševného vlastníctva EÚ v poľnohospodárstve
Úvod
1
1.1
1.2
Systém práva duševného vlastníctva
Autorské právo
Práva priemyselného vlastníctva
2
Základné pramene práva duševného vlastníctva
182
Úvod
Podľa Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, pokiaľ to ich
povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Inými majetkovými hodnotami sú aj
nehmotné statky, ktoré súčasná právna úprava pojmovo nevymedzuje. Právna teória i prax
používa tento pojem v zmysle nehmotného ( duševného) obsahu, zachyteného spravidla
prostredníctvom hmotného predmetu ( napr. na papieri, na plátne, na dreve, na obrazovej
snímke a pod.), ktorý umožňuje jeho vnímanie. Nehmotnými statkami sú hodnoty, ktorých
význam vyplýva z ich imateriálnej (duševnej) existencií, ale v praxi vyjadrené spravidla
prostredníctvom materiálneho substrátu, napr. román, ktorý je obsahom konkrétnej
knihy. Na rozdiel od hmotných statkov nehmotné statky nezanikajú spotrebovaním, nie je
možné ich fakticky držať, a môže ich využívať neobmedzený počet subjektov v rovnakom
čase, kdekoľvek vo svete. Z množstva nehmotných statkov, niektoré patria do duševného
vlastníctva napr. literárne diela, vynálezy, úžitkové vzory, nové odrody rastlín, nové plemená
zvierat, ochranné známky. Duševné vlastníctvo možno vymedziť ako inštitút súkromného
práva, ktorý v medziach právneho poriadku poskytuje autorom resp. pôvodcom alebo
majiteľom zákonom definovaných alebo vymedzených nehmotných statkov výlučné
práva tieto predmety duševného vlastníctva chrániť, využívať a disponovať nimi
nezávisle od oprávnení iných subjektov. 20 História právnej ochrany duševného vlastníctva
na našom území spadá do začiatku 19. storočia. Na základe článku 153 Ústavy SR sa
Slovenská republika zaviazala dodržiavať medzinárodné zmluvy, ktorými ku dňu jej vzniku
bola československá federácia viazaná a po svojom vzniku sa stala zmluvnou stranou
mnohých medzinárodných zmlúv. Pre problematiku duševného vlastníctva má najväčší
význam členstvo SR vo Svetovej organizácii duševného vlastníctva (WIPO/OMPI)
a členstvo v Európskej únii od 1.5.2004. Slovenská republika je zmluvnou stranou väčšiny
medzinárodných zmlúv v oblasti duševného vlastníctva, je viazaná Parížskym dohovorom na
ochranu priemyselného vlastníctva, Bernským dohovorom o ochrane literárnych
a umeleckých diel, Medzinárodným dohovorom na ochranu nových odrôd rastlín, Zmluvou
Dohodou
o patentovej spolupráci, Dohovorom o udeľovaní európskych patentov,
o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu, Zmluvou Svetovej organizácie
duševného vlastníctva o práve autorskom, Zmluvou Svetovej organizácie duševného
vlastníctva o výkonoch výkonných umelcov a o zvukových záznamoch. Slovenská republika
uzavrela dvojstranné dohody o ochrane investícií s množstvom štátov.
Zmluva o zriadení svetovej organizácie duševného vlastníctva zahŕňa pod pojem duševné
vlastníctvo práva k literárnym, umeleckým a vedeckým dielam (autorské práva), ďalej práva
k výkonom výkonných umelcov, zvukovým záznamom a rozhlasovému vysielaniu (práva
súvisiace s právom autorským), práva k vynálezom zo všetkých oblastí ľudskej činnosti
(priemyselné práva), k vedeckým objavom, k priemyselným vzorom a modelom, práva
k ochranným známkam tovarov a služieb ako aj k obchodným menám a obchodným názvom
(priemyselné práva) a práva na ochranu proti nekalej súťaži a všetky ostatné práva vzťahujúce
20
VOJČÍK,P. a kol. Právo duševného vlastníctva. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o 2012 s.
30
183
sa na duševnú činnosť v priemyselnej, vedeckej, literárnej a umeleckej činnosti. Jednotný
systém ochrany práv duševného vlastníctva, ktorý zastrešuje širokú sféru od priemyselného
vlastníctva až po autorské práva a s nimi súvisiace práva, tvorí základ pre tvorivosť a inováciu
v rámci Európskej únie. Rešpektovanie základných princípov vnútorného trhu (voľný pohyb
tovaru a služieb a voľná súťaž) je založené na štandardizácii duševného vlastníctva na
európskej úrovni. V Európskej únii existujú dva dôležité orgány zaoberajúce sa touto
problematikou: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT), ktorý zodpovedá za zápis
ochranných známok a dizajnov Spoločenstva a Európsky patentový úrad (EPÚ). Komisia sa v
súčasnosti usiluje o zavedenie efektívneho patentového systému Spoločenstva, ktorý by bol
menej nákladný a mal väčšiu právnu účinnosť, aby tak podporil súťaž v rámci európskeho
priemyslu. Ochrana týchto práv tiež znamená ich ochranu proti pirátstvu, nelegálnemu
obchodu a falšovaniu.
Vzťah medzinárodného práva a vnútroštátnej úprava je zakotvený v Článku 7 Ústavy SR
podľa ktorého ratifikovaná medzinárodná zmluva, vyhlásená v zbierke zákonov je súčasťou
právneho poriadku SR a má prednosť pred zákonom.
Právo duševného vlastníctva je ústavne zakotvené v Listine základných práva a slobôd, ktorá
ustanovuje právo vlastniť majetok, vrátane majetku nehmotného (čl. 11) ako i zákonnú
ochranu k výsledkom tvorivej duševnej činnosti (čl.34).
V objektívnom zmysle slova právo duševného vlastníctva možno vymedziť ako súhrn
právnych predpisov upravujúcich vytváranie, využívanie (používanie) a ochranu jednotlivých
predmetov duševného vlastníctva.
V subjektívnom slova zmysle právo duševného vlastníctva možno vymedziť ako
subjektívne práva a povinnosti, ktoré pre tvorcov (autorov a pôvodcov) ako i pre iné subjekty
vyplývajú z právnych predpisov.21
To znamená, že za právo duševného vlastníctva považujeme súhrn právnych noriem, ktoré
upravujú právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s tvorbou a uplatnením výsledkov duševnej
tvorivej činnosti človeka. Je súhrnom právnych noriem tak hmotného ako i procesného práva,
súhrnom právnych noriem, upravujúcich tak súkromnoprávne ako i verejnoprávne inštitúty,
preto právo duševného vlastníctva má zmiešaný charakter.
1 Systém práva duševného vlastníctva
Na základe názorov viacerých autorov (Vojčík, Murín) v súlade s medzinárodnými dohodami
je možné právo duševného vlastníctva rozdeliť do dvoch skupín
A) Autorské právo
B) Práva priemyselného vlastníctva
21
VOJČÍK,P. a kol. Právo duševného vlastníctva. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o 2012
s.32
184
A) Autorské právo tvorí:
1. autorské právo,
2. právo súvisiace s autorským právom, právo výrobcov zvukových, zvukovoobrazových záznamov,
3. právo výkonných umelcov.
B) Priemyselné právo tvoria
1. priemyselné práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti, kde patria práva k
vynálezom, úžitkovým vzorom, dizajnom, topografiám polovodičových výrobkov,
k novým odrodám rastlín,
2. priemyselné práva na označenie, kde patria práva k ochranným známkam, k označeniu
pôvodu výrobkov a zemepisnému označeniu výrobkov, k obchodnému menu
3. práva obdobné priemyselným právam, kde možno zaradiť zlepšovacie návrhy, know
how, logo, doménové meno.
Systém práva duševného vlastníctva sa vyvíja, preto je otvoreným systémom a k jeho rozvoju
prispieva v súčasnosti medzinárodná a európska úprava výsledkov tvorivej činnosti ako
i výsledky skúmania právnej vedy.
1.1 Autorské právo
Právna úprava: Ústava SR, zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich
s autorským právom (autorských zákon) v znení neskorších predpisov, Občiansky zákonník č.
40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, Bernský dohovor o ochrane diel literárnych
a autorských diel (1886), Všeobecný dohovor o autorskom práve (1952), Dohovor o zriadení
Svetovej organizácie duševného vlastníctva (1967), Dohoda o obchodných aspektoch práv
k duševnému vlastníctvu TRIPS (1994), Dohoda Svetovej organizácie duševného vlastníctva
autorskom práve (1996), Smernica Rady a Európskeho parlamentu 2001/29/ES z 22. mája
2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v
informačnej spoločnosti, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla
2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, Smernica Európskeho parlamentu a Rady
2006/115/ES 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach
súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva, Smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a
niektorých súvisiacich práv a ďalšie). V súčasnosti je právna úprava autorského práva
zakotvená v zákone č. 618/2013 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským
právom, právna úprava zakotvená v tomto zákone bola zosúladená s dobovým komunitárnym
právom ako i so záväzkami vyplývajúcimi pre SR z medzinárodných zmlúv zameraných na
autorskoprávnu ochranu.
185
Predmet úpravy a pôsobnosť autorského zákona
Predmetom úpravy autorského zákona sú vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením
a použitím literárneho a iného umeleckého diela a vedeckého diela, umeleckého výkonu,
s výrobou a použitím zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu, s vysielaním
a použitím rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a v súvislosti so zhotovením
a použitím databázy tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného
umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu, rozhlasového
vysielateľa a televízneho vysielateľa a zhotoviteľa databázy. Zákon ďalej upravuje výkon
kolektívnej správy práv podľa tohto zákona.
Zo zákonného vymedzenia vyplýva, že predmetom úpravy autorského zákona sú autorské
diela a to diela literárne, umelecké a vedecké, pričom autorskoprávnu ochranu požívajú diela
spĺňajúce pojmové znaky stanovené autorským zákonom.
Zákon sa vzťahuje aj na práva súvisiace s autorským právom:
- práva výkonného umelca,
- práva výrobcu zvukových a zvukovo-obrazových záznamov,
- práva rozhlasového a televízneho vysielateľa,
Úprava ďalej zahŕňa práva zhotoviteľa databázy a kolektívnu správu autorského práva a práv
súvisiacich s autorským právom, ktorá do nadobudnutia účinnosti autorského zákona bola
upravená samostatným predpisom. Predmet úpravy autorského zákona je vymedzený
prostredníctvom subjektov na ktoré sa zákon vzťahuje ( napr.)autor literárneho diela, výkonný
umelec, televízny vysielateľ ) ako i prostredníctvom predmetov na ktoré sa zákon vzťahuje
(napr. dielo literárne, vedecké, zvukový záznam, databáza, počítačový program).
Pôsobnosť autorského zákona – v ustanoveniach § 2-4 autorského zákona je vyjadrená
vecná, osobná a miestna pôsobnosť autorského zákona.
Vecná pôsobnosť vymedzuje problematiku, ktorá je normou upravená v prípade autorského
zákona sú to vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením a použitím literárneho a iného
umeleckého diela a vedeckého diela.
Osobná pôsobnosť vymedzuje okruh osôb, pre ktoré právna norma platí, pričom sa môže
vzťahovať na všetky subjekty, alebo len na niektoré. Autorský zákon sa vzťahuje na diela
autorov, výkonných umelcov, výrobcov, vysielateľov, vydavateľov predtým nezverejneného
diela, zhotoviteľa databázy.
Časová pôsobnosť vymedzuje časový úsek, v ktorom právna norma v spoločnosti pôsobí,
určuje od kedy má právna norma spoločenské vzťahy. Časová pôsobnosť súvisí s pojmami
platnosť, účinnosť, intertemporalita a rektroaktivita. Autorský zákon nadobudol účinnosť 1.
januára 2004.
Osobná pôsobnosť je úzko spätá s územnou pôsobnosťou, ktorá je stanovením rozsahu,
v ktorom sa norma použije vzhľadom k miestu.
186
Ochrana podľa autorského zákona sa vzťahuje na:
a) autora, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo má na jej území
trvalý pobyt.
Štátne občianstvo SR je upravené osobitným predpisom ( zákon č. 40/1993 Z.z. o štátnom
občianstve v znení neskorších predpisov), ktoré je doplnené na základe čl.17 Zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva, čl. 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie občianstvom
Európskej únie. Autorský zákon sa vzťahuje na dielo autora s trvalým pobytom na území SR.
Takouto osobou môže byť štátnej príslušník tretej krajiny s povolením na trvalý pobyt na
území SR.
b) zverejnené v Slovenskej republike bez ohľadu na štátne občianstvo alebo trvalý
pobyt jeho autora.
Dielo je zverejnené v ten deň, keď bolo oprávnene prvý raz verejne vykonané, vystavené,
vydané alebo inak uvedené na verejnosti. To znamená, že podľa autorského zákona je
chránené dielo, ktoré bolo prvý krát uverejnené v SR, ale aj dielo prvý krát uverejnené v inom
štáte a do 30 dní od tohto uverejnenia vydané aj v SR.
c) Autorský zákon sa ďalej vzťahuje na dielo chránené v Slovenskej republike podľa
medzinárodných zmlúv alebo dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná
a ktoré boli vyhlásené spôsobom ustanoveným v osobitnom zákone.
Slovenská republika je zmluvným štátom mnohým medzinárodných zmlúv, dohôd,
dohovorov oblasti autorskoprávnej ochrany, ktoré sú ratifikované a vyhlásené v zbierke
zákonov SR, preto z hľadiska pôsobnosti je autorský zákon podriadený medzinárodným
zmluvám najmä v otázkach ochrany autorských diel cudzích štátnych príslušníkov.
d) Na dielo výtvarného umenia autora, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, sa
vzťahujú ustanovenia autorského zákona o práve na odmenu pri ďalšom predaji
originálu diela výtvarného umenia, len ak je zaručená vzájomnosť na základe
medzinárodných zmlúv alebo dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná
a ktoré boli vyhlásené spôsobom ustanoveným v osobitnom zákone.
Trvanie autorského práva pri diele občana iného štátu nemôže byť dlhšie ako v krajine
pôvodu diela. Touto úpravou autorský zákon, zakotvuje zásadu vyrovnania dôb ochrany
v jednotlivých štátoch, ktorá vychádza z medzinárodných zmlúv (Bernský dohovor,
Všeobecný dohovor o autorskom práve).
Zákonné vymedzenie pôsobnosti autorského zákona (osobnej, územnej, vecnej)je snahou
o zladenie poskytovanej autorskoprávnej ochrany s medzinárodnou a európskou úrovňou.
Zosúladenie ochrany výsledkov duševnej tvorivej činnosti súvisí najmä s rozvojom
jednotného trhu, voľného pohybu tovaru a služieb s predmetmi chránenými právami
duševného vlastníctva, pre ktoré je charakteristický neustály rozvoj a neobmedzené šírenie
diel v nehmotnej podobe cez hranice štátov.
Subjekty autorského práva
Autorské právo je súhrn právnych noriem, ktoré upravujú spoločenské vzťahy vznikajúce
v súvislosti s vytvorením a spoločenským uplatnením autorských diel. Autorský zákon na
rozlíšenie autora od iných osôb, ktorým zákon ustanovuje napr. majetkové práva vymedzuje
pojem autor: autor je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila. Autorský zákon zakotvuje v § 54
187
predpoklad autorstva, podľa ktorého, fyzická osoba, ktorej meno je uvedené na diele
zvyčajným spôsobom ako meno autora sa považuje za autora diela, ak nie je preukázané niečo
iné. Takouto úpravou autorský zákon zakladá vyvratiteľnú právnu domnienku, že za autora
diela sa považuje ten, kto je na diele označený, ak sa nepreukáže opak.
Subjekty autorského práva
Pôvodné
fyzická osoba -autor, prípadne
spoluautori
Odvodené
fyzická alebo právnická osoba,
ktorá svoje právo odvodzuje od
pôvodného subjektu na základe
zmluvy, zákona, prípadne iných
právnych skutočností
Podľa zákonnej úpravy za pôvodný subjekt autorského práva považujeme fyzickú osobu,
ktorá autorské dielo vytvorila, prípadne viacerí autori ak autorské dielo je výsledkom tvorivej
činnosti viacerých fyzických osôb. Pri pojmovom vymedzení autor, zákon vychádza
i z pojmového vymedzenia diela v § 7, podľa ktorého sa za autora označuje len taká osoba,
ktorá vlastnou tvorivou duševnou činnosťou vytvorila dielo spadajúce po ochranu autorským
právom.
Fyzická osoba aby sa stala pôvodným subjektom autorského práva nepotrebuje mať
spôsobilosť na právne úkony podľa Občianskeho zákonníka. Tvorivá schopnosť fyzickej
osoby nie je právnym úkonom, vytvoriť konkrétne dielo, ktoré je predmetom ochrany
autorského zákona môže aj maloleté dieťa, osoba ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne
úkony, alebo jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. Autorom básne, románu,
sochy, obrazu, prípadne iného diela, môže byť aj osoba trpiaca duševnou poruchou. U týchto
ľudí, nedostatok spôsobilosti na právne úkony môže byť prekážkou vykonávania niektorých
autorských práv napr. uzavretie licenčnej zmluvy na použitie diela, preto v nich musia byť
zastúpené zákonným zástupcom.
Odvodené subjekty - ide o osoby, ktorým autorské právo nevzniká na základe ich vlastnej
tvorivej činnosti, ale svoje právo odvodzujú od pôvodných subjektov na základe zákona,
zmluvy, na základe inej právnej skutočnosti, preto nemôžu byť nositeľmi celého obsahu
autorských práv. Odvodenými subjektmi autorského práva môžu byť tak fyzické ako
i právnické osoby.
Odvodenými subjektmi sú:
a) dedičia,
b) vydavatelia predtým nezverejneného diela,
c) organizácie kolektívnej správy,
d) umelecké fondy.
Pojmové vymedzenie „ diela “
Predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je
výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä:
a) slovesné dielo a počítačový program,
188
b) ústne podané, predvedené alebo inak vykonané slovesné dielo, najmä prejav
a prednáška,
c) divadelné dielo, predovšetkým dramatické dielo, hudobnodramatické dielo,
pantomimické dielo a choreografické dielo, ako i iné dielo vytvorené na zverejnenie,
d) hudobné dielo s textom alebo bez textu,
e) audiovizuálne dielo, predovšetkým filmové dielo,
f) maľba, kresba, náčrt, ilustrácia, socha a iné dielo výtvarného umenia,
g) fotografické dielo,
h) architektonické dielo, predovšetkým dielo stavebnej architektúry a urbanizmu, dielo
záhradnej a interiérovej architektúry a stavebného dizajnu,
i) dielo úžitkového umenia,
j) kartografické dielo v analógovej alebo inej forme.
Pozitívne vymedzenie pojmu dielo v autorskom zákone je uvedené v generálnej klauzule
a demonštratívnym výpočtom druhov autorských diel. Z pozitívneho pojmového vymedzenia
vyplýva, že nie každý výsledok duševnej tvorivej činnosti človeka možno považovať za dielo.
Za dielo v zmysle autorskoprávneho vymedzenia je možno považovať, také dielo, ktoré
spĺňa všetky znaky v zmysle autorského zákona a to:
a) ide o literárne, umelecké alebo vedecké dielo,
b) je výsledkom tvorivej duševnej činnosti,
c) je vyjadrené v zmyslami vnímateľnej podobe,
d) je jedinečné,
e) nesmie byť vylúčené z ochrany.
Ad a) autorský zákon požaduje, aby dielo malo literárny, iný umelecký alebo vedecký
účinok. Chránené je len také tvorivé spracovanie myšlienky, ktoré je realizované vo forme
literárnej(román, novela, báseň)inej umeleckej(divadelná hra, hudobné dielo, choreografické
diel)alebo vedeckej.
Ad b) tvorivá činnosť je činnosťou duševnou, nie činnosť mechanická, automatická,
remeselná založená na zručnosti technická. Autorský zákon nedefinuje čo je to duševná
tvorivá činnosť. Tvorivosťou, kreativitou sa vyznačuje iba človek- fyzická osoba, nikdy nie
právnická osoba, zviera, robot, stroj. Duševná tvorba je stelesnením osobitných myšlienok
autora, ktoré sú vyjadrené vo forme literárneho diela, iného umeleckého alebo vedeckého
diela.
V súlade s európskou právnou úpravou slovenské autorské právo vychádza zo zásady
neformálnosti autorského práva, pretože ex lege, vzniká už k okamihu vytvorenia diela. Pre
priznanie autorskoprávnej ochrany nie je potrebná registrácia, alebo iná verejnoprávna
ingerencia diela. Pre vznik autorského práva stačí aby dielo bolo vyjadrené objektívne,
ľudskými zmyslami vnímateľné.
Ad c) Pojmovým znakom diela je objektívne, vonkajšie vyjadrenie tvorivej myšlienky.
Myšlienka sa stane autorským dielom, ak je vyjadrená zmyslami vnímateľnej podobe. Dielo
vzniká v momente keď je autorova myšlienka vyjadrená v akejkoľvek forme, ktorú možno
vnímať zmyslami. Pričom nie je podstatné v akej podobe, forme, či kvalite bolo dielo
vyjadrené. Napríklad novela môže byť vyjadrená písaným textom, ktorý vnímame zrakom,
ale môže byť zaznamenaná na zvukovom nosiči, ktorý vnímame sluchom. Nie je podstatná
189
ani to, či je dielo zachytené v hmotnej forme (kniha, obraz, socha)alebo bolo vyjadrené
pominuteľne - efemérne (zarecitovanie básne, zahranie hudby, predvedenie tanca). V prípade
diel, ktoré sú vyjadrené v hmotnej podobe napr. ako kniha, socha, obraz je potrebné
rozlišovať diela ako tvorivú myšlienku vyjadrenú v konkrétnej forme a hmotnou vecou
v ktorej je dielo vyjadrené. Je potrebné rozlišovať medzi dielom v autorskoprávnom zmysle –
román, vydaný v konkrétnej knihe a samotnou knihou ako vecou, hmotným substrátom,
vzhľadom na rozdielne právne účinky. Autor predá obraz, jeho vlastníkom sa stáva kupujúci,
ktorý môže obraz ďalej predať, darovať, vypožičať, avšak autorovi obrazu naďalej zostanú
zachované - autorské práva k dielu napr. dať súhlas na vydanie rozmnoženiny.
Ad d) jedinečnosť diela znamená autorovo stvárnenie literárneho, umeleckého, vedeckého
diela na základe jeho slobodného výberu tvorivých možností. V jedinečnom vyjadrení diela je
prvok osobitosti, prvok pôvodnosti (originality)a novosti. Jedinečnosť, neopakovateľnosť ako
jeden zo znakov autorského diela neumožňuje aby boli chránené dve totožné diela. Pokiaľ sa
dve takého diela objavia, znamená to, že jedno je originálom a druhé plagiátom, alebo ani
jedno z diel nespĺňa znaky autorskoprávnej ochrany diela.
Ad e) ďalším pojmovým znakom dielo je, že nesmie byť vylúčené z ochrany. Vylúčené
z autorskoprávnej ochrany sú diela, ktoré zodpovedajú negatívnemu vymedzeniu (bližšie
kap..)napríklad texty právnych predpisov.
Negatívne vymedzenie autorského diela
Autorský zákon v pozitívnom vymedzení pojmu dielo, definuje dielo pojmovými znakmi
a demonštratívnym výpočtom stanovuje druhy autorských diel. Pri negatívnom pojmovom
vymedzení, to znamená, ustanovení čo nie je autorským dielom, zákon uvádza presný
(taxatívny výpočet). Ochrana sa nevzťahuje, dielom nie je:
a) myšlienka, spôsob, metóda, koncept, princíp, objav, alebo informácia, ktorá bola
vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená, alebo zahrnutá do diela,
b) text právneho predpisu, úradné rozhodnutie, verejná listina, verejne prístupný register,
úradný spis, slovenská technická norma, vrátane ich prípravnej dokumentácie a prekladu,
denné správy a prejavy prednesené pri prerokúvaní vecí verejných.
Povaha autorského diela sa nepriznáva samotnej myšlienke, metóde, princípu, námetu,
autorský zákon chráni až literárne, iné umelecké alebo vedecké vyjadrenie myšlienky,
spôsobu, metódy, konceptu, objavu atď. Myšlienka- námet diela môže byť čerpaný z histórie,
zo súčasnosti, z náboženstva, z diel iných autorov. Bez porušenia autorského práva možno
použiť námet, myšlienku z iného diela na vytvorenie nového pôvodného diela napr. výtvarné
stvárnenie biblickej udalosti „ Posledná večera“ mnohými umelcami, z nich najznámejšia je
nástenná maľba renesančného umelca Leonarda da Vinciho na čelnej stene refektára kostola
Santa Maria delle Grazie v Miláne. Voľné je samotné použitie námetu- myšlienky, nie
samotné dielo autora, v ktorom je námet tvorivým spôsobom spracovaný.
Autorským dielom nie sú tzv. úradné diela napr. text právneho predpisu uverejnený
v Zbierke zákonov SR, rozhodnutia administratívnej a právnej povahy (rozhodnutia
zverejnené napr. v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk súdov SR, vo Finančnom
spravodajcovi, vo Vestníku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR). Pretože
190
autorský zákon úradným dielam nepriznáva povahu diela, možno ich voľne použiť napr.
knižne vydať bez povinnosti vyžiadať si súhlas príslušných orgánov verejnej moci a verejnej
správy. Dôvodom takejto úpravy je podporiť vo verejnom záujme ich publicitu, verejnosť má
byť informovaná o obsahu právnych predpisov rozhodnutiach súdov a orgánov verejnej
moci.
Autorský zákon za dielo nepovažuje denné správy a prejavy prednesené pri prerokúvaní
vecí verejných napr. vyjadrenia politikov napr. v parlamente, v obecných zastupiteľstvách,
prejavy prednesené na úradných rokovaniach, zmluvné dojednanie napr. v licenčnej zmluve je
dojednané: „ Autor, poskytovateľ licencie týmto prehlasuje, že predmet zmluvy je výtvarným
dielom podľa autorského zákona“. Takéto zmluvné dojednanie je prehlásením zmluvnej
strany, nevyvoláva vznik autorského práva. Okamih vzniku autorského diela, jeho povahy,
rozsah, obsah nadobudnutých práv nemožno platne upraviť právnymi úkonmi, sú upravené
zákonom. Predmetom diskusie medzi odborníkmi je povaha kázní pri bohoslužbách, z
pohľadu autorskoprávnej ochrany. Právna teória nezastáva jednotné stanovisko v otázkach ich
ochrany.
Formy autorských diel
Autorské dielo môže byť výsledkom tvorivej činnosti jednotlivca, alebo viacerých osôb.
Podľa autorského zákona kolektívnymi dielami sú:
a) dielo spoluautorov,
b) spojené dielo,
c) spoločné dielo,
d) súborné dielo.
Ad a) Spoluautorské dielo vzniklo spoločnou tvorivou činnosťou dvoch alebo viacerých
autorov, spravidla v rovnakom umeleckom alebo vednom odbore, pričom príspevky
spoluautorov nemožno oddeliť, bez toho aby dielo nezaniklo. Spoluautorstvo nemôže
vzniknúť medzi autorom novely a ilustrátorom knihy, v ktorej je novela zverejnená.
Spoločnou tvorivou prácou viacerých autorov vzniklo jediné, jednotné a nedeliteľné dielo.
Pojmovým znakom spoluautorstva je tvorivé spolupôsobenie niekoľkých osôb pri vzniku
diela a vznik jednotného a nedeliteľného dielka ako výsledok spoločnej tvorivej práce.
Autorské práva k spoluautorskému dielu patria všetkým autorom spoločne a nerozdielne, na
nakladanie s autorským dielo je potrebný súhlas všetkých spoluautorov, ak by jeden zo
spoluautorov odmietol dať súhlas, s dielom nemožno nakladať.
Ad b) Spojené dielo vzniká spojením dvoch alebo viacerých samostatných diel. Ide
o spojenie rôznych diel s cieľom jednotného spoločného uplatnenia na dohodnutý účel.
Ilustrovaný román je spojením slovesného a výtvarného diela, opereta je spojením hudobného
a slovesného diela. V spojenom diela príspevky jednotlivých autor je možné rozpoznať,
možno ich oddeliť a možno ich samostatne použiť. Autori udeľujú súhlas na spojenie svojho
diela s iným dielom na základe licenčnej zmluvy. Na nakladanie so spojeným dielom je
potrebný súhlas všetkých autorov, so spojeným dielom nakladajú autori spoločne.
Ad c) Spoločným dielom je dielo, ktoré vzniklo spoločnou činnosťou dvoch alebo viacerých
autorov, ktorí súhlasili s využitím svojej tvorivej duševnej činnosti pri vytvorení diela pod
vedením fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá iniciovala vytvorenie tohto diela
a usmerňovala a zabezpečovala proces vytvorenia diela. Pojmové vymedzenie spoločného
191
diela je v súlade so smernicou Rady č. 93/83/EHS o harmonizácii trvania autorského práva
a niektorých príbuzných práv. Na spoločné dielo sa primerane vzťahujú ustanovenie
autorského zákona upravujúce zamestnanecké dielo. Spoločné dielo vzniká z podnetu a pod
vedením konkrétnej osoby, ktorá dala nielen podnet ale vytvorenie diela aj usmerňovala
a zabezpečovala, napr. organizačne, poskytnutím investícií.
Ad d) Súborné dielo, je súborom nezávislých diel, ktoré sú spôsobom výberu alebo
usporiadaním obsahu výsledkom vlastnej tvorivej činnosti autora, napr. zborník, časopis,
encyklopédia, pásmo, výstava. Pri súbornom diele právna úprava rozlišuje autora - fyzickú
osobu, ktorá usporiadala obsah súborného diela a autorov diel zaradených do súborného diela.
Zaradiť dielo do súborného diela možno len so súhlasom autora, písomnou licenčnou
zmluvou, pričom práva autora k zaradenému dielu zostávajú nedotknuté.
Spracovanie a preklad diela
Autorský zákon upravuje aj ďalšie diela, ktoré vznikli spracovaním, prekladom alebo
adaptáciou iného diela, označované aj ako diela odvodené, prípadne diela závislé.
Podľa zákona predmetom autorského práva je aj nové pôvodné dielo, ktoré vzniklo
osobitným tvorivým spracovaním iného diela, napr. s filmovaním románu, rozhlasovou
úpravou novely, televíznou dramatizáciou literárneho diela.
Podľa právnej úpravy so súhlasom autora pôvodného diela, jeho osobitným tvorivým
spracovaním, môže vzniknúť nové (pôvodné) dielo. Autor takéhoto diela vnáša do diela
osobitný ráz, novými myšlienkami, novou koncepciou, novou formou.
Autorský zákon chráni preklad pôvodného diela do iného jazyka, ak k prekladu na základe
licenčnej zmluvy dal súhlas jej autor. Preloženému dielu, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej
činnosti prekladateľa, spĺňa pojmové znaky diela, je poskytovaná autorskoprávna ochrana.
Anonymné a pseudonymné dielo
Základným právom každého autora je jeho právo rozhodnúť sa zverejniť dielo pod svojím
meno (menom priezvisko, alebo pod pseudonymom, prípadne bez mena. Podľa autorského
zákona anonymné dielo je dielo zverejnené bez uvedenie mena a priezviska autora, bez
súhlasu autora sa nesmie jeho meno prezradiť. Pseudonymné dielo je dielo zverejnené pod
krycím menom, meno autora bez jeho súhlasu sa nesmie prezradiť. Dokiaľ pri anonymnom,
alebo pseudonymnom diele sa autor verejne nevyhlási, autorské právo na dielo môže uplatniť
ten, kto dielo prvý raz oprávnene vydal a ak vydané nebolo, kto ho zverejnil. Verejné
vyhlásenie sa nevyžaduje, aj je pravé meno autora všeobecne známe.
Počítačový program a jeho právna ochrana
O forme ochrany počítačových programov sa dlho viedli diskusie Podľa niektorých názorov
počítačové programy majú byť chránené autorským právom, iné názory boli za patentovú
ochranu. Európske štáty s kontinentálnym právo sa priklonili k autorskoprávnej ochrane
počítačových programov. Táto úprava vychádza z Bernského dohovoru o ochrane literárnych
a umeleckých diel z roku 1886. Ďalším prameňom práva je Smernica Rady č.91/250/EHS o
právnej ochrane počítačových programov(kodifikované znenie smernica č. 2009/24/ES).
192
Podľa autorského zákona počítačový program je súbor príkazov a inštrukcií použitých priamo
alebo nepriamo v počítači. Príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené
v zdrojovom alebo v strojom kóde. Neoddeliteľnou súčasťou počítačového programu je aj
podkladový materiál potrebný na jeho prípravu. Ak počítačový program spĺňa pojmové znaky
diela(počítačový program musí byť výsledkom vlastnej tvorivej činnosti autora a vyjadrený
v podobe vnímateľnej zmyslami)je chránený ako literárne dielo. Obsahom autorského práva
sú osobnostné a majetkové práva. Autorský zákon zohľadňuje osobitosti počítačového
programu preto ustanovuje, že oprávnený užívateľ rozmnoženiny počítačového programu
môže bez súhlasu autora vyhotoviť rozmnoženinu tejto rozmnoženiny alebo vykonať na nej
úpravu alebo preklad, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie prepojenia počítačového
programu s počítačom a na prevádzku počítača. Porušením autorského práva k počítačovému
programu nie je vyhotovenie rozmnoženiny z oprávnene nadobudnutej rozmnoženiny
(autorizovanej)počítačového programu na archívne a záložné účely pre prípad straty, zničenia
alebo znehodnotenia. Oprávnený užívateľ rozmnoženiny počítačového programu nepotrebuje
súhlas autora na preskúmanie, študovanie, presúšanie funkčnosti počítačového programu s
cieľ m riadneho fungovania a následného použitia, na ktorý je oprávnený. Tieto činnosti
oprávneného užívateľa nemôžu byť vylúčené ani zmluvne(zákonná licencia).
Vznik autorského diela
Autorské právo na dielo vzniká okamihom, keď je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej
zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu vyjadrenia. Podmienkou
vzniku autorského diela nie je zverejnenie diela v hmotnej ( dočasne alebo trvale) alebo
v nehmotnej podobe, ani jeho registrácia, či jeho označenie symbolom s menom autora
a s uvedením roku zverejnenia (copyrightová doložka). Autorské právo sa vzťahuje na
dokončené dielo, na jeho jednotlivé vývojové fázy a časti vrátane názvu diela a mien postáv,
ak spĺňajú pojmové znaky diela a sú ako predmety autorského práva v ňom obsiahnuté.
Obsah autorského práva
Podľa autorského zákona obsah autorského práva tvoria výhradné osobnostné práva
a výhradné majetkové práva, ktoré sú nescudziteľné a nemožno sa ich vzdať. Ide o absolútne
práva autora (napr. právo udeliť súhlas na spracovanie diela), ktoré pôsobia erga omnes,
právu autora zodpovedá povinnosť každej individuálne neurčenej osoby zdržať sa
akýchkoľvek zásahov do jeho práv. V autorskom práve nachádzame aj práva, ktoré sú
relatívnymi právami a vznikajú napríklad zo zmluvných vzťahov.
Autorský zákon za osobnostné práva považuje:
a) právo na označenie diela. Autor má právo označiť svoje dielo menom alebo
pseudonymom a žiadať, aby sa jeho meno, alebo pseudonym uvádzalo na všetkých
rozmnoženinách diela náležitým spôsobom pri každom použití diela na verejnosti, a to podľa
spôsobu použitia,
b právo neoznačiť dielo meno alebo pseudonymom. Tomuto právu autora zodpovedá
povinnosť toho, kto pozná autora, neprezradiť jeho totožnosť bez jeho súhlasu,
c) právo rozhodnúť o zverejnení svojho diela. Autor je oprávnený určiť kedy a či vôbec
dôjde k prvému oprávnenému verejnému vykonaniu, vystaveniu vydaniu alebo inému
uvedeniu diela na verejnosti. Podľa autorského zákona dielo je zverejnené v ten deň, keď
193
bolo oprávnene (t.j. so súhlasom autora) prvý raz vykonané, verejne vystavené, vydané alebo
inak uvedené na verejnosti. Dielo je vydané v deň, keď sa oprávnene začalo s verejným
rozširovaním jeho rozmnoženín.
d) právo na nedotknuteľnosť diel, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou
alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým
nakladaním so svojím dielom, ktoré by mala za následok nerušenie jeho cti a dobrej povesti.
Ak to povaha diela alebo spôsob použitia diela nevylučuje, autor má právo na autorský
dohľad (autorskú korektúru) nad nakladaním so svojim dielom, v prípade architektonického
diela je autorským dohľadom, dohľad nad zhotovením stavby. Právo na nedotknuteľnosť
znamená výlučné právo autora vykonávať na diele zmeny alebo úpravy, iné osoby tak môžu
urobiť len s jeho súhlasom. Nedovoleným zásahom do diela môže byť napríklad spracovanie
románu do filmovej podoby, bez súhlasu autora, hanlivým nakladaním diela môže byť
použitie románovej postavy v pornografickom filme a nepravdivé spojenie autora s výrobou
tohto filmu. Autorský dohľad je napríklad výkon odborného autorského dohľadu nad
uskutočňovaním stavby podľa schválenej projektovej dokumentácie. Autorská korektúra, toto
právo autora zákon upravuje v súvislosti s licenčnou zmluvou na vydanie diela. Autorská
korektúra umožňuje autorovi vykonávať dodatočné zmeny, úpravy svojho diela.
Osobnostných práv sa autor nemôže vzdať, sú neprevoditeľné a smrťou autora
zanikajú. Po smrti autora si nikto nesmie prisvojiť jeho autorstvo k dielu, dielo možno
použiť len spôsobom neznižujúcim jeho hodnotu a musí sa uviesť meno autora, alebo
pseudonym, ak nejde o anonymné dielo. Oprávnenými osobami na uplatnenie týchto práv po
smrti autora sú blízke osoby, autorský zväz, profesijná komora, príslušná organizácia
kolektívnej správy. Ide o postmortálnu ochranu diela, vzniká originálne, okamihom smrti
autora, nie je časovo obmedzená a uplatniť ju možno pokiaľ existuje aspoň jeden oprávnený
subjekt.
Majetkové práva
Autorský zákon upravuje nasledovné majetkové práva:
1. autor má právo použiť svoje dielo. Toto právo je základným majetkovým autorským
právom, znamená výlučné právo autora dielo sprístupňovať.
2. autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na:
a) vyhotovenie rozmnoženiny. Vyhotovenie rozmnoženiny je prenesenie diela alebo
jeho časti na iný hmotný podklad priamo z originálu, alebo nepriamo z inej
rozmnoženiny, trvalo alebo dočasne, akýmkoľvek spôsobom a v akejkoľvek forme,
b) verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou
formou prevodu vlastníckeho práva. Jednotlivé spôsoby verejného rozširovania sú
obmedzené na predaj alebo inú formu prevodu vlastníckeho práva napríklad
darovanie, zámenu, pri ktorých dochádza k trvalej zmene vlastníctva k hmotnému
predmetu prostredníctvom, ktorého je dielo vyjadrené, podľa autorského zákona ide
o tzv. vyčerpanie práv na udeľovanie súhlasu na verejné rozširovanie diela, napríklad
autor po predaji originálu diela nemôže si nárokovať udeľovať súhlas konečnému
spotrebiteľovi. Od vstupu SR do Európskej únie sa uplatňuje komunitárne právo aj
na vyčerpanie práv, predajom diela alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva
v ktoromkoľvek členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody
194
o Európskom hospodárskom priestore autor nemôže zabrániť rozširovaniu originálu
alebo rozmnoženiny diela. Táto úprava sa nevzťahuje na územie tretích krajín, kde
právo autora udeľovať súhlas na verené rozširovanie diela jeho prevodom
vlastníckeho práva zostáva zachované,
c) verené rozširovanie diela originálu alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo
vypožičaním. Nájom originálu alebo jeho rozmnoženiny znamená dočasné
prenechanie diela, na získanie priameho alebo nepriameho majetkového prospechu,
napríklad video alebo DVD požičovne. Vypožičanie originálu alebo rozmnoženiny
diela je dočasné prenechanie diela prostredníctvom zariadenia prístupného verejnosti
bez získania priameho alebo nepriameho majetkového prospechu napr. vypožičanie
kníh knižnicou, vypožičanie rozmnoženiny diela kultúrnou ustanovizňou.
d) spracovanie, preklad a adaptáciu diela. Autor udeľuje súhlas na tvorivé spracovanie,
preloženie alebo adaptáciu diela. Od autora je však potrebné získať súhlas napríklad
aj na verejné rozširovanie diela, verejné vykonanie, verejné vystavenie,
e) zaradenie diela do súborného diela, od autora je potrebné získať súhlas na zaradenie
jeho diela do súborného diela ako i na ďalšie použitie diela,
f) verejné vystavenie diela. Súhlas autora je potrebný na verejné vystavenie diela, čo je
uvedenie originálu alebo jeho rozmnoženiny na verejnosti priamo alebo nepriamo,
napríklad prostredníctvom diapozitívu. Ide o výstavu diel výtvarného umenia,
fotografických, kartografických, architektonických diel,
g) verejné vykonanie diela, súhlas autora je potrebný na verejné vykonanie diela
napríklad hudobno-dramatického diela recitáciou, spevom, hrou,
h) verejný prenos diela. Súhlas autora je potrebný na verejný prenos diela, čím je šírenie
alebo predvedenie akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo
zvukov a obrazov súčasne, alebo ich vyjadrenie po drôte, alebo bezdrôtovo, tak že
toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ich bez prenosu nemohli vnímať
napr. rozhlasové, televízne vysielanie, káblová retransmisia, sprístupňovanie
verejnosti(použitie diela prostredníctvom internetu).
Právo autora použiť svoje diela ako i právo autora udeľovať súhlas na každé použitie diela sú
právami neprevoditeľnými, autor sa ich nemôže vzdať a nemožno ich postihnúť súdnym
výkonom rozhodnutia ani exekúciou. Tieto práva sú predmetom dedenia. Ide o majetkové
práva autora, ktoré majú absolútnu povahu.
Udelením súhlasu na použitie diela autorove
právo nezaniká, je však povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného
súhlasu v licenčnej zmluve. Licenčnou zmluvou okrem iných náležitostí sa dojednajú
majetkové nároky autora za použitie diela, najmä právo na odmenu.
3. Právo na odmenu pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia. Toto právo
upravuje smernica Rady a Európskeho parlamentu č.2001/84/ES o práve ďalšieho predaja
v prospech autora pôvodného umeleckého diela. Právo na odmenu spočíva v tom, že ak sa
originál, ktorý autor previedol do vlastníctva inej osoby(predajom, darovaní)ďalej predáva,
autor má právo na odmenu za každý ďalší predaj. Predpokladom práva na odmenu je predaj
inou osobou
uskutočnený prevádzkovateľom galérie, vykonávateľom dražby, alebo
podnikajúcou s umeleckými dielami(predávajúci). Osobou povinnou uhradiť odmenu je
predávajúci, určuje sa percentuálne(od 5-0,25% z kúpnej ceny) a uhrádza sa prostredníctvom
195
príslušnej organizácie kolektívnej správy práv(LITA, autorská spoločnosť). Odmena sa
uhrádza v prípade, že kúpna cena presiahne 1000 eur, pričom horná hranica odmeny je
najviac 12 500 eur. Právo na odmenu pri ďalšom predaji originálu výtvarného diela je možné
uplatniť po celú dobu trvania autorského práva.
4. Právo na náhradu odmeny za rozmnožovanie diel pre osobnú potrebu. Ustanovenie
tohto práva v autorskom zákone je výsledkom implementácie smernice Rady a Európskeho
parlamentu č.2001/29/ES o harmonizácii niektorých aspektov autorských práv a s nimi
súvisiacich práv v informačnej spoločnosti. Podľa autorského zákona rozmnoženinu
zverejneného diela môže fyzická osoba vyhotoviť bez súhlasu autora pre svoju osobnú
potrebu a na účel, ktorý nie je priamo alebo nepriamo obchodný. Rozmnoženinu zverejneného
diela jeho prenesením na papier alebo na podobný podklad prostredníctvo reprografického
alebo iného technického zariadenia môže fyzická i právnická osoba bez súhlasu autora. Túto
rozmnoženinu možno verejne rozširovať predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho
práva. Pri týchto použitiach nevzniká autorovi právo na odmenu ale právo na náhradu
odmeny, ktorá sa uhrádza prostredníctvom organizácií kolektívnej správy. Povinnosť uhradiť
náhradu odmeny autori má napríklad výrobca, príjemca, alebo dovozca nenahratého nosiča
záznamu, výrobca, príjemca, dovozca reprografického zariadenia, výrobca, dovozca osobného
počítača, poskytovateľ rozmnožovacích služieb odplatne. Výšku náhradu odmeny autorovi
určuje zákon percentuálne (3 alebo 6%)z predajnej, dovoznej ceny alebo celkových príjmov
za reprografické služby. Takéto voľné použitie zverejneného diela sa nevzťahuje na
architektonické dielo vo forme projektovej dokumentácie celé literárne dielo a jeho podstatnú
časť, celé kartografické dielo, alebo jeho podstatnú časť, hudobné dielo, zaznamenané
v písomnej podobe, počítačový program, databázu v elektronickej forme.
Trvanie a zánik autorského práva
Autorské právo na dielo vzniká okamihom, keď je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej
zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, alebo formu vyjadrenia, bez
splnenia ďalších formálnych náležitosti napríklad povinnej registrácie. Trvanie autorského
práva je upravené v súlade so smernicou rady č. 93/98/EHS o harmonizácii trvania ochrany
autorského práva a niektorých príbuzných práv.
Majetkové práva trvajú počas autorovho života a 70 rokov po jeho smrti. Táto všeobecná
úprava trvania autorského práva pri jednotlivých druhoch a formách diel je pozmenená
v zákone nasledovne(špeciálne ochranné doby):
• pri diele spoluautorova pri spojenom diele, ktoré bolo vytvorené na účel požitia
v takomto spojení, majetkové práva trvajú počas života posledného z autorov a 70
rokov po jeho smrti,
• pri spoločnom diele majetkové práva trvajú 70 rokov po jeho zverejnení. Ak bolo
dielo označené menami autorov, ktorí dielo vytvorili, majetkové práva trvajú počas
života posledného z autorov a 70 rokov po jeho smrti,
• pri audiovizuálnom diele majetkové práva trvajú počas života hlavného režiséra,
autora scenára, autora dialógov a autora hudby, ktorá bola osobitne vytvorená pre
toto dielo a 70 rokov po smrti posledného z nich,
196
•
pri diele zverejnenom pod pseudonymom alebo pri anonymnom diele majetkové
práva trvajú 70 rokov po jeho zverejnení,
• ak je na trvanie majetkových práv k dielu vydaného vo zväzkoch, po častiach,
pokračovaniach alebo v epizódach rozhodujúce jeho zverejnenie, majetkové práva
trvajú ku každému zväzku, časti, pokračovaniu alebo epizóde osobitne,
• pri dielach, ktoré neboli zverejnené počas trvania majetkových práv, majetkové
práva vzniknú osobe, ktorá nezverejnené dielo vydala a trvajú 25 rokov od
zverejnenia.
Trvanie majetkových práv sa počíta od prvého dňa roka nasledujúceho po skutočnosti
rozhodujúcej na toto trvanie. Po uplynutí trvania majetkových práv sa dielo stane voľným.
Dielo sa môže stať voľným aj pred uplynutím uvedených dôb, ak autor nemá dedičov,
dedičia odmietnu dedičstvo prijať, alebo sú dedičia nespôsobilí dediť. Ak majetkové práva dedičstvo nenadobudne žiadny dedič, dedičstvo nepripadne štátu v podobe odúmrte, ale sa
stane voľným dielom. Výnimka sa vzťahuje na dielo spoluautorov, ak spoluautor nemá
dedičov jeho podiel pripadne ostatným spoluautorom (prirastanie podielu ostatným
spoluautorom).
V prípade voľného diela zaniká právo autora dávať súhlas na použitie diela a právo na
odmenu. Voľné diela možno použiť len spôsobom, aký zodpovedá jeho hodnote, používateľ
voľného diela je povinný vždy uviesť meno autora, ak je známe.
Obmedzenie majetkových práv
Autorský zákon zakotvuje ustanovuje presný (taxatívny) výpočet dôvodov na základe,
ktorých môže dôjsť obmedzeniu autorského práva, ide o tzv. zákonné licencie. Na uplatnenie
zákonnej licencie musia byť splnené tri podmienky (tzv. trojkrokový test):
1. musí ísť o jednu z konkrétnych podmienok zákonnej licencie(1.krok),
2. voľné nakladanie s dielom nesmie byť nesmie byť v rozpore s bežným využitím
diela(2.krok),
3. voľné nakladanie s dielom nesmie zasahovať do právom chránených záujmov autora
(3.krok)
Konkrétne podmienky na základe ktorých môže dôjsť k použitiu diela bez súhlasu
autora:
a) vyhotovenie rozmnoženiny zverejneného diela ( bližšie uvedené v kapitole majetkové
práva, právo na náhradu odmeny za rozmnožovanie diel pre osobnú potrebu),
b) citácia diela, bez súhlasu autora možno použiť krátku časť zverejneného diela vo
forme citácie v inom diele len na účel recenzie alebo kritiky tohto zverejneného diela
alebo na vyučovacie účely, vedeckovýskumné účely alebo umelecké účely. Takéto
použitie musí byť v súlade so zvyklosťami a jeho rozsah nesmie presiahnuť rámec
odôvodnený účelom citácie. Pri citácii sa musí uviesť meno autora alebo jeho
pseudonym, ak nejde o anonymné dielo, alebo meno osoby, pod ktorej menom sa
dielo uvádza na verejnosti, ako aj názov diela a prameň. Za takéto použitie nevzniká
povinnosť uhradiť autorovi odmenu. Úprava citácie je v súlade so smernicou Rady
a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES. Citácia musí obsahovať meno autora
197
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
a zdroj(kde bolo dielo zverejnené),zákon nestanovuje maximálny rozsah citátu, musí
byť primeraný účelu diela do ktorého sa preberá.
Propagácia výstavy umeleckých diel alebo dražby umeleckých diel, na základe tejto
zákonnej licencie, môže usporiadateľ výstavy alebo dražby umeleckých diel, použiť
takto vystavené dielo, bez súhlasu autora a bez zaplatenia odmeny, na propagáciu
vyhotovením jeho rozmnoženiny,
Použitie diela umiestneného na verejnom priestranstve, táto zákonná licencia
umožňuje bez súhlasu autora a bez zaplatenia autorskej odmeny zaznamenať dielo
trvalo umiestnené na verenom priestranstve, napríklad architektonické dielo v podobe
stavby zaznamenať fotografiou a fotografiu predať.
Použitie diela na vyučovacie účely. Súhlas autora sa nevyžaduje na rozmnoženie
krátkej časti zverejneného diela, ak takéto rozmnožovanie je v súlade s riadnym
použitím diela a rozsah je odôvodnený na pedagogické účely.
Použitie diela pre potreby zdravotne postihnutých, táto zákonná licencia umožňuje bez
súhlasu autora, bez nároku na odmenu použiť zverejnené dielo pre potreby zdravotne
postihnutých v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutí a neslúži na získanie
majetkového prospechu, napríklad vyhotovenie rozmnoženiny vydaného diela
Brailovým písmom pre nevidomých.
Použitie diela v rámci občianskych a náboženských obradov, v rámci školských
predstavení a použitie školského diela, táto zákonná licencia umožňuje použiť dielo
bez súhlasu autora a bez nároku na odmenu, v rámci bezplatných občianskych,
náboženských obradov, bezplatných školských náboženských predstavení a pri použití
školského diela.
Použitie diela knižnicou alebo archívom. Knižnica alebo archív môže bez súhlasu
autora a bez povinnosti uhradiť odmenu autorovi vyhotoviť rozmnoženinu diela
z vlastných fondov pre fyzickú osobu na vzdelávacie, vedeckovýskumné účely,
výhradne v priestoroch knižnice, alebo archívu, alebo z dôvodu nahradenia,
archivovania a zabezpečenia originálu pre prípad straty, zničenia, poškodenia.
Dočasné, alebo náhodné využitie diela, súhlas autora ani nárok na odmenu nevzniká
pri dočasnom a náhodnom použití diela, ktoré
je neoddeliteľnou súčasťou
technologického postupu ide o tzv. technické rozmnoženiny, ktoré nemajú majetkovú
hodnotu .
Použitie diela na informačné účely, súhlas autora ani povinnosť uhradiť odmenu
nevzniká za vyhotovenie rozmnoženiny zverejneného diela v novinách,
v informačnom prostriedku o aktuálnych udalostiach hospodárskeho, politického,
spoločenského charakteru alebo na ich verejný prenos.
Použitie súborného diela, táto zákonná licencia sa vzťahuje len na súborné dielo
(zborník, časopis, encyklopédia, pásmo, výstava). Oprávnený užívateľ súborného diela
môže bez súhlasu autora tohto diela a bez povinnosti zaplatiť mu odmenu aj môže
používať aj dielo vytvorené spracovaním, prekladom alebo inou zmenou tohto
súborného diela.
Rozmnožovanie a úprava počítačového programu. Oprávnený užívateľ rozmnoženiny
počítačového programu môže bez súhlasu autora vyhotoviť rozmnoženinu tejto
rozmnoženiny počítačového programu ak je to nevyhnutné na prepojenie
198
počítačového programu s počítačom na účel a v rozsahu na ktorý bol nadobudnutý,
alebo vytvorenie záložnej rozmnoženiny.
m) Spätný preklad počítačového programu zo strojového kódu do zdrojového jazyka
počítačového programu
n) Verejné vystavenie, súhlas autora na verejné vystavenie originálu, alebo jeho
rozmnoženiny ( v galérii, múzeu, výstavnej sieni, kultúrnom zariadení)ak dielo bolo
predané osobe, ktorej náplňou práce je vystavovanie diel.
Zmluvné autorské právo
Zmluvné autorské právo je založené na zásade neprevoditeľnosti nescudziteľnosti) 22
autorských práv. Autor, alebo jeho právny nástupca má právo poskytnúť licenčnou zmluvou
inej osobe oprávnenie na užívanie chráneného diela. Licenčnou zmluvou vzniká záväzkový
vzťah, na základe ktorého nezanikajú práva autora a nedochádza ani k ich prevodu na inú
osobu. Autor licenčnou zmluvou konštituuje inej osobe oprávnenie na výkon majetkového
autorského práva, ktoré je povinný sám rešpektovať a strpieť jeho výkon. Zmluvné autorské
právo je upravené osobitnými ustanoveniami autorského zákona, ktoré vo vzťahu k úprave
zmluvných vzťahov v Občianskom zákonníku majú povahu lex specialis. Preto otázky,
týkajúce sa zmlúv, ktoré nie sú upravené autorským zákonom riadia sa podľa Občianskeho
zákonníka, napríklad ustanovenie o právnych úkonoch.
Autorský zákon upravuje nasledujúce zmluvy:
1. Zmluva o vytvorení diela
2. Licenčná zmluva
a) licenčná zmluva na vydanie diela,
b) hromadná licenčná zmluva,
c) kolektívna licenčná zmluva.
Zmluva o vytvorení diela
Podľa autorského zákona, zmluvou o vytvorení diela sa autor zaväzuje vytvoriť pre
objednávateľa dielo.
Zmluvné strany: autor a objednávateľ. Autor je povinný dielo vytvoriť osobne. Duševná
tvorivá činnosť je viazaná na osobu autora, ak autor dielo nemôže vytvoriť osobne (smrť,
trvalá invalidita)jeho záväzok zaniká.
Predmet zmluvy: vytvorenie diela. Dielom môže byť literárne, iné umelecké alebo vedecké
dielo, ktoré vznikne v budúcnosti. Preto objednávateľ v zmluve by mal čo najpresnejšie
špecifikovať svoje požiadavky na vytvorenie diela(námet, vlastnosti budúceho diela, určenie
času na vytvorenie diela).
Odmena: môže byť dohodnutá.
Podmienkou platnosti nie je písomné dojednanie zmluvy. Zákon ustanovuje dôvody
odstúpenia od zmluvy. Objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť:
22
TELEC Ivo-TUMA Pavel.2006. Přehled práva duševního vlastníctví. Česká právní ochrana 2. Brno
2006.Nakladatelství Doplněk,s.ISBN38 80-7239-198-4
199
•
•
ak má dielo neodstrániteľné nedostatky,
ak sú nedostatky odstrániteľné, objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť len vtedy, ak
ich autor neodstráni v primeranej lehote, ktorú mu objednávateľ poskytol na tento
účel.
Odovzdaním veci prostredníctvom, ktorej je dielo vyjadrené, objednávateľovi, tento sa stáva
jej vlastníkom, napríklad odovzdaním rukopisu románu zachyteného na papieri. Ide o hmotný
substrát, vec, prostredníctvom ktorého je dielo vyjadrené a vlastnícke právo k veci sa riadi
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Nadobudnutím vlastníctva k veci, objednávateľ však
nenadobúda autorské práva, nenadobudne ani právo toto dielo použiť. Preto je dôležité, aby
objednávať s autorom dojednal aj licenčnú zmluvu, alebo aby právo na použitie diela bolo
upravené v zmluve o vytvorení diela (v takomto prípade to bude zmiešaná zmluva).
Licenčná zmluva
Licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela(licenciu).
Licenčná zmluva musí obsahovať spôsob použitia diela, rozsah licencie, čas na ktorý autor
licenciu udeľuje alebo spôsob určenia a odmenu, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na
bezplatnom poskytnutí licencie. Licenčná zmluva musí mať písomnú formu inak je neplatná.
Podstatné obsahové náležitosti licenčnej zmluvy:
• určenie zmluvných strán (poskytovateľ licencie a nadobúdateľ)
• určenie diela na, ktoré sa licencia udeľuje,
• spôsob použitia diela,( napríklad na vyhotovenie rozmnoženiny, na verejné vystavenie
diela, verejné rozširovanie originálu diela),
• rozsah licencie( poskytnutie licencie v neobmedzenom rozsahu. Ak autor udeľuje
licenciu v obmedzenom rozsahu, licenčná zmluva musí obsahovať územné alebo
vecné vymedzenie rozsahu licencie),
• čas na ktorý autor udeľuje licenciu, alebo spôsob jeho určenia,
• odmenu, alebo spôsob jej určenia, ( autorská odmena môže byť dohodnutá ako fixná,
alebo ako závislá od výnosov z využitia diela, prípadne bezplatné poskytnutie licencie
(napr. použitie diela na verejnoprospešný účel).
Okrem týchto náležitostí licenčná zmluva môže obsahovať ďalšie nepovinné náležitosti:
dohodu o tom, že licencia sa udeľuje ako výhradná licencia (ak nie je dohodnuté, že autor
udelil výhradnú licenciu platí, že udelil nevýhradnú licenciu)súhlas autora na udelenie
sublicencie ( súhlas autora, že nadobúdateľ je oprávnený udeliť tretej osobe súhlas na
použitie diela v rozsahu udelenej licencie) predchádzajúci súhlas autora, že nadobúdateľ
môže licenciu zmluvou postúpiť na ďalšiu osobu ( postupníka). Súhlas autora na postúpenie
licencie sa nevyžaduje na predaj podniku alebo predaj časti podniku, ktorého súčasťou je
licencia.
Prechod licencie a zánik licencie
Smrťou fyzickej osoby a zánikom právnickej osoby, ktorej bola licencia udelená, prechádzajú
práva a povinnosti z licenčnej zmluvy na jej právneho nástupcu (dedičov).
Zánik licencie
Licencia zaniká ak:
200
•
•
osoba( nadobúdateľ licencie) nemá právneho nástupcu,
uplynie čas, na ktorý autor (poskytovateľ licencie) licenciu udelil
Licenčná zmluva na vydanie diela
Autorský zákon okrem všeobecnej licenčnej zmluvy podrobnejšie upravuje osobitný druh
licenčnej zmluvy na to licenčnú zmluvu na vydanie diela, ktorú predchádzajúce právne
úpravy označovala ako nakladateľská zmluva (vydavateľská zmluva.) Licenčnou zmluvou
na vydanie diela, autor (poskytovateľ licencie) udeľuje nadobúdateľovi súhlas (licenciu) na
vyhotovenie rozmnoženiny slovesného diela, dramatického diela, hudobného diela,
hudobnodramatického diela, výtvarného diela, fotografického diela alebo kartografického
diela v tlačenej alebo fotografickej forme a na verejné rozširovanie týchto rozmnoženín.
Táto osobitná licenčná zmluva umožňuje rozširovanie diela, autor dáva vydavateľstvu súhlas
na vydanie diela, na jeho verejné rozširovanie. Vydavateľstvo podľa zmluvných podmienok
preberá na seba záväzok dielo na svoj účet vydať, zabezpečiť jeho rozširovanie a vyplatiť
autorovi odmenu. Licenčná zmluva na vydanie diela musí obsahovať podstatné náležitosti
podľa všeobecnej opravy licenčnej zmluvy a právo autora na vykonanie autorskej korektúry.
Pokiaľ v licenčnej zmluve na vydanie diela nie je dohodnutá nevýhradná licencia, platí, že
daná licencie je výhradnou licenciou (inej osobe v zmluvnom čase autor nemôže udeliť súhlas
na vydanie diela bez súhlasu vydavateľa, to neplatí na vydanie diela v periodickej tlači).
Od licenčnej zmluvy na vydanie diela môže autor odstúpiť z týchto dôvodov:
• ak nadobúdať neumožní autorovi uskutočniť autorskú korektúru,
• ak by nadobúdateľ licencie použil dielo spôsobom znižujúcim jeho hodnotu.
Hromadná licenčná zmluva
Hromadnou licenciou udeľuje organizácia kolektívnej správy nadobúdateľovi súhlas na
použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva, dohodnutým
spôsobom, alebo spôsobmi, v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a nadobúdateľ sa
zaväzuje uhradiť odmenu. Musí byť dojednaná písomne, inak je neplatná
Hromadnú licenčnú zmluvu (blanketná licencia) uzatvára organizácia kolektívnej správy
(napr. LITA, autorská spoločnosť) s nadobúdateľom, ktorému dáva súhlas na použitie
všetkých diel, alebo len niektorých, ktorých autorské práva spravuje. Hromadnosť sa týka,
hromadnosti predmetov, ktoré majú byť touto zmluvou licenčne užívané (napr. celý repertoár
hudobných diel, ktoré organizácia spravuje), preto je dôležité dohodnúť rozsah použitých
diel(všetky diela, všetkých autorov, všetky diela konkrétneho autora, alebo len niektoré diela,
ktorých autorské práva organizácia spravuje).
Kolektívna licenčná zmluva
Organizácia kolektívnej správy môže uzatvoriť kolektívnu licenčnú zmluvu s právnickou
osobou, ktorá združuje používateľov diel. Kolektívnou zmluvou táto organizácia udeľuje
súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva, dohodnutým
spôsobom, alebo spôsobmi, v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a za dohodnutú
201
odmenu. Zmluva sa musí dojednať písomne, inak je neplatná. Kolektívna licenčná zmluva sa
dojednáva medzi organizáciou kolektívnej správy (napr. SOZA, Slovenský ochranný zväz
autorský pre práva k hudobným dielam)na jednej strane a právnickou osobou, ktorá združuje
užívateľov na strane druhej (napr. záujmové združenie, spolok združujúci usporiadateľov
hudobných produkcií). Podľa autorského zákona z kolektívnej zmluvy vznikajú práva
a povinnosti priamo jednotlivému členovi právnickej osoby združujúcej používateľov diel od
okamihu, keď s ňou prejaví súhlas (preto na túto zmluvu sa vzťahujú aj ustanovenie
Občianskeho zákonníka upravujúce zmluvu v prospech tretej osoby). Keď člen tejto
právnickej osoby nedá súhlas, kolektívna licenčná zmluva platí len medzi organizáciou
kolektívnej správy a organizáciou združujúcou používateľov diel.
Zamestnanecké dielo
Podľa autorského zákona zamestnaneckým dielom je dielo, ktoré zamestnanec vytvoril na
splnenie svojich povinnosti vyplývajúcich mu:
• z pracovnoprávneho vzťahu,
• služobného alebo zamestnaneckého vzťahu,
• z pracovnoprávneho vzťahu medzi družstvom a jeho členom
Zamestnávateľ vo svojom mene a na svoj účet vykonáva majetkové práva autora
k zamestnávateľskému dielu. Takouto úpravou autorský zákon zveruje výkon majetkových
práv autora (nie osobnostných práv) zamestnávateľovi a tým chráni jeho investície vložené do
zamestnaneckého diela. Právna úprava je v súlade so zahraničnými úpravami a prispieva
k ochrane zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže zamestnanecké dielo použiť sám, alebo dať
súhlas inému na využitie diela, má právo na odmenu za použitie diela. Počas výkonu
majetkových práv k zamestnaneckému dielu zamestnávateľom, je autor povinný zdržať sa
výkonu týchto práv. Okrem priznania majetkových práv k zamestnaneckému dielu autorský
zákon ustanovuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku, v prípade ak zamestnávateľ vykonáva
majetkové práva autora k zamestnávateľskému dielu, tak platí, že autor - zamestnanec súhlasí
so zverejnením diela ako aj na to, aby zamestnávateľ uvádzal toto dielo na verejnosti pod
svojim menom. Práva a povinnosti z výkonu práv k zamestnaneckému dielu skončením
pracovnoprávneho vzťahu, skončením služobného, štátnozamestnaneckého vzťahu ani
skončením pracovnoprávneho vzťahu medzi družstvom a jeho členom zastávajú zachované.
Je na škodu právnej úpravy, že autorský zákon neupravuje oprávnenia autora, v prípade ak
zamestnávateľ nevykonáva majetkové práva k zamestnaneckému vôbec alebo ich vykonáva
nedostatočne.
Oprávnenie vykonávať majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu nastáva zánikom
zamestnávateľa právnickej osoby, alebo smrťou fyzickej osoby zamestnávateľa, ktorý nemá
právneho nástupcu. Smrť fyzickej osoby zamestnanca- autora nemá vplyv na charakter
zamestnaneckého diela.
Školské dielo
Školským dielom podľa zákona je dielo vytvorené žiakom alebo študentom na splnenie
školských alebo študijných povinností vyplývajúcich z jeho právneho vzťahu k základnej
škole, strednej škole, vysokej škole alebo k záujmovo-vzdelávaciemu zariadeniu.
202
Subjektmi vytvárajúcimi školské dielo môžu byť i osoby neplnoleté, žiaci základných škôl,
prípadne študenti stredných škôl.
Na vytvorenie školského diela, musia byť splnené predpoklady:
• právny vzťah medzi študentom(žiakom)a školou,
• plnenie školských alebo študijných povinností,
• vytvorenie autorského diela
Škola môže uzatvoriť s autorom licenčnú zmluvu o použití školského diela za zvyčajný
podmienok, udelenie súhlasu na vyhotovenie rozmnoženiny diela za účelom uchovania
a bibliografickej registrácie diela, udelenie licencie na sprístupňovanie vyhotovenej
rozmnoženiny školského diela školskou knižnicou). Súhlas autora sa nevyžaduje na použitie
školského diela pri bezplatnom plnení úloh patriacich do predmetu činnosti školy (ide
o zákonnú licenciu, napr. použitie diela v učebnom procese).
V porovnaní so zamestnaneckým dielom, školskom diele vykonáva majetkové aj osobnostné
práva študent, ktorý môže použiť svoje dielo alebo poskytnúť licenciu inému, ak to nie je
v rozpore s oprávnenými záujmami školy. Pretože škola vytvára podmienky či už materiálne
alebo faktické na vytvorenie diela, zákon ustanovuje, že škola môže požadovať, aby jej autor
školského diela zo získanej odmeny súvisiacej s použitím diela (osobne autorom, alebo
treťou osobou, ktorej autor udelil licenciu) primerane prispel na úhradu nákladov
vynaložených na vytvorenie diela a to podľa okolností až do ich skutočnej výšky, pritom sa
prihliada na odmenu získanú školou v súvislosti s použitím školského diela.
Práva súvisiace s autorským právom
Právo výkonných umelcov
Autorský zákon upravuje osobnostné a majetkové práva výkonných umelcov, osôb, ktoré
umeleckým spôsobom interpretujú umelecké diela(herci, speváci, tanečníci, mímovia,
hudobníci, dirigenti, zbormajstri, baletní majstri, bez ohľadu či sú výkonnými umelcami
z povolania alebo ochotníci). Predmetom práv výkonných umelcov sú umelecké výkony, bez
ohľadu či ide o výkon zaznamenaný, alebo pominuteľný, chvíľkový (efemérny). Podľa
autorského zákona umeleckým výkonom je predvedenie, prednes, alebo iné tvorivé
vykonanie umeleckého alebo folklórneho diela spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo
iným spôsobom. Ide o tvorivé a originálne vyjadrenie interpretovaného diela.
Osobnostné práva výkonného umelca, na výkonného umelca a na jeho umelecký výkon sa
primerane použijú ustanovenia autorského zákona o osobnostných právach autora, ktoré sú
neprevoditeľné a ktorých sa výkonný umelec nemôže vzdať. Výkonný umelec má právo na
označenie, právo rozhodnúť o zverejnení umeleckého výkonu, ne nedotknuteľnosť
umeleckého výkonu, na dohľad umeleckého výkonu.
Majetkové práva výkonného umelca
Právna úprava majetkových práv výkonného umelca je v súlade s medzinárodnými
dohovormi( Rímska zmluva a WPPT) a so smernicami Európskej únie (Smernica Rady č.
203
92/100/EHS a smernica Rady a Európskeho parlamentu č.2001/29/ES). Výkonný umelec
má právo má právo sám použiť svoj umelecký výkon a udeliť súhlas na jeho požitie a to:
• verejný prenos nezaznamenaného výkonu,
• vyhotovenie originálu záznamu umeleckého výkonu,
• vyhotovenie rozmnoženiny záznamu umeleckého výkonu,
• verejné rozširovanie originálu záznamu umeleckého výkonu alebo jeho rozmnoženiny
predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva,
• verejné rozširovanie originálu záznamu umeleckého diela alebo jeho rozmnoženiny
nájmom alebo vypožičaním,
• sprístupnenie záznamu umeleckého výkonu verejnosti.
Práva výkonného umelca vznikajú v okamihu, keď je umelecký výkon vyjadrený zmyslami
vnímateľnej podobe a trvajú 50 rokov od podania umeleckého výkonu . Majetkové práva
výkonných umelcov sú predmetom dedičstva.
Práva výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov
Výrobca zvukového alebo zvukovo-obrazového záznamu je fyzická alebo právnická osoba,
ktorá iniciovala alebo zabezpečila konečné vyhotovenie záznamu, výrobca originálu
audiovizuálneho je výrobcom zvukovo-obrazového záznamu tohto diela. Podľa autorského
zákona výrobcom zvukového a zvukovo- obrazového záznamu nepatria osobnostné práva ale
iba majetkové práva, ktoré sú prevoditeľné. Výrobca zvukového alebo zvukovo-obrazového
záznamu má právo použiť svoj záznam alebo právo udeľovať súhlas na použitia:
• vyhotovenie rozmnoženiny záznamu,
• verejné rozširovanie originálu záznamu alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou
formou prevodu vlastníckeho práva,
• verejné rozširovanie originálu záznamu alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo
vypožičaním,
• verejné vykonanie záznamu,
• vysielanie záznamu,
• sprístupňovanie záznamu verejnosti.
Ďalej výrobcovia zvukových alebo zvukovo-obrazových záznamov majú právo na primeranú
odmenu za použitie záznamu, ak nemajú výhradné právo na udelenie licencie na verejný
prenos (remuneračné právo), ktoré je kolektívne spravované a právo na náhradu odmeny za
použitie diela.
Práva výrobcov zvukových alebo zvukovo-obrazových záznamov trvajú 50 rokov od
vyhotovenia záznamu. Ak počas tejto doby dôjde k zverejneniu záznamu, práva výrobcu
záznamu trvajú 50 rokov po tomto zverejnení.
Práva vysielateľov
Autorský zákon definuje pojem vysielanie, a nie pojem vysielateľ. Pod vysielaním rozumie
verejný prenos uskutočňovaný vysielateľom a to aj v prípade, ak ho technicky zabezpečuje
iná osoba pod vedením pôvodného vysielateľa a na jeho zodpovednosť, vrátane verejného
prenosu pomocou satelitu. Okrem autorského zákona postavenie vysielateľov je upravené
204
v zákonom č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii, v zákonom č. 220/2007 Z.z.
o digitálnom vysielaní. Zmysle týchto zákonných úprav vysielateľmi sú rozhlasový
a televízny vysielatelia, vysielatelia na základe zákona, vysielatelia s licenciou. Vysielateľom
na základe zákona je verejnoprávna inštitúcia, právnická osoba, Rozhlas a televízia
Slovenska( zákon č. 532/2010Z.z.) Vysielateľom s licenciou je komerčná televízia alebo
rádio. O licenciu môže požiadať fyzická alebo právnická osoba, ktorá môže začať vysielať až
po udelení licencie.
Obsahom práva vysielateľov nie sú osobné práva ale iba výhradné majetkové práva, ktoré sú
prevoditeľné. Autorský zákon pri úprave týchto práv vychádza z Rímskeho dohovoru a zo
smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES. Majetkovým právo vysielateľa je
právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na tieto použitia:
• verejný prenos vysielania, ak sa uskutočňuje na miestach, ktoré sú verejne prístupné
za vstupný poplatok,
• vyhotovenie originálu záznamu vysielania,
• vyhotovenie rozmnoženiny záznamu,
• verejné rozširovanie originálu záznamu vysielania alebo jeho rozmnoženiny predajom
alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva
• káblovú retransmisiu vysielania,
• sprístupňovanie záznamu vysielania verejnosti.
Právo vysielateľa udeľovať súhlas na verejné rozširovanie originálu záznamu vysielania
alebo jeho rozmnoženiny zaniká pre územie členského štátu Európskej únie alebo zmluvného
štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore prvým oprávneným predajom alebo
iným prevodom vlastníckeho práva k originálu záznamu vysielania alebo jeho rozmnoženiny
na území členského štátu alebo zmluvného štátu a to pre originál záznamu vysielania a všetky
jeho rozmnoženiny, ktoré boli predmetom predaja (napríklad predajom vysielacích práv na
Slovensku dochádza k vyčerpaniu práva na území všetkých členských štátov EÚ).
Práva vysielateľov trvajú 50 rokov od zverejnenia vysielania.
Osobitné právo k databáze
Podľa autorského zákona databáza je súbor nezávislých diel, údajov alebo iných materiálov
systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo
inými prostriedkami. Za databázu sa nepovažuje počítačový program použitý pri zhotovení
alebo prevádzke databázy elektronickými prostriedkami. Takéto zákonné vymedzenie
databázy ako i úprava osobitného práva zhotoviteľa databázy je v súlade so smernicou Rady
a Európskeho parlamentu č. 96/9/ES o právnej ochrane databáz.
Predpokladom autorskoprávnej ochrany databázy je to, že usporiadanie údajov ( podľa určitej
schémy) musí vykazovať znaky tvorivej činnosti, pričom nie je dôležité v akej forme je
materializovaná ( vo forme knižného katalógu, na CD nosiči). Zhotoviteľom databázy je
fyzická alebo právnická osoba, na ktorej podnet, účet a zodpovednosť bola databáza
vytvorená. Osobitné právo zhotoviteľa databáz je majetkovým právom, ktoré spočíva v práve
udeľovať súhlas na extrakciu a reutalizáciu obsahu databázy alebo jej časti.
205
Extrakciou zákon rozumie, trvalé alebo dočasné prenesenie celého obsahu alebo jej podstatnej
časti na iný nosič akýmkoľvek prostriedkom alebo akýmkoľvek spôsobom, napríklad
kopírovanie obsahu databázy v tlačenej alebo elektronickej forme. Reutalizácia je akýkoľvek
spôsob uvedenia celého obsahu databázy alebo jej podstatnej časti na verejnosti rozširovaním
jej rozmnoženín, nájmom, prepojením (on-line) alebo iným spôsobom prenosu. Extrakciou
ani reutalizáciou nie je vypožičanie originálu alebo rozmnoženiny databázy. Použitie
nepodstatnej časti databázy je zakázané vtedy, keď by išlo opakovanú a systematickú
extrakciu alebo reutalizáciu nepodstatných častí obsahu databázy a iné nakladanie, ktoré nie
je zvyčajné alebo primerané a je na ujmu záujmov zhotoviteľa.
Zhotoviteľ databázy, ktorá je uvedená na verejnosti nesmie používateľovi zakázať extrakciu,
reutalizáciu nepodstatnej časti obsahu databázy a to akýkoľvek účel. Používateľ zverejnenej
databázy ju nesmie používať inak ako zvyčajne, primerane bez ujmy oprávnených záujmov
zhotoviteľa.
Zákon upravuje obmedzenie osobitného práva k databáze (zákonná licencia), ktorá spočíva
v tom, že oprávnený používateľ databázy, ktorá je uvedená na verejnosti akýmkoľvek
spôsobom, môže bez súhlasu jej zhotoviteľa vykonať extrakciu, reutalizáciu podstatnej časti
jej obsahu ak ide:
• extrakciu obsahu neelektronickej databázy pre osobnú potrebu,
• extrakciu ilustrácie pri výučbe alebo vedeckom výskume, ak sa uvedie zdroj a ak
rozsah extrakcie nie je zameraný na získanie priameho alebo nepriameho majetkového
prospechu,
• extrakciu a reutalizáciu uskutočnenú na ochranu verejnosti a v správnom alebo
súdnom konaní.
Trvanie osobitného práva zhotoviteľa databázy je zákonom upravené na 15 rokov.
KOLEKTÍVNA SPRÁVA PRÁV
Podľa zákona účelom kolektívnej správy je kolektívne uplatňovanie a kolektívna ochrana
majetkových práv autora a majetkových práv výkonného umelca, výrobcu zvukového,
výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a vysielateľa a umožnenie uvedenia predmetu týchto
práv na verejnosti. Kolektívna správa umožňuje využívať autorské diela v tých prípadoch
v ktorých ich individuálna správa nie je možná alebo účelná, pretože ich používa veľký počet
užívateľov na rozličných miestach a v rôznom čase. Autori nemajú možnosť ich používanie
priamo sledovať, rokovať s užívateľmi o podmienkach užívania diel, dojednávať zmluvy
a vyberať odmenu. Neustály technický pokrok prináša úplne nové spôsoby využívania
autorských diel, hranice štátov nebránia masovému využívaniu internetu, čoraz dokonalejšie
rozmnožovanie diel, digitálne vysielanie, šírenie predmetov ochrany v mobilných telefónoch.
Kolektívna správa je správou majetkových práv tých osôb, ktoré sami zverili výkon svojich
práv organizácii kolektívnej správy, alebo ktorých práva sú takto spravované na základe
zákona. Právna úprava kolektívnej správy je ustanovená viacerými smernicami napríklad
smernica č. 93/83/EHS, ktorá definuje pojem organizácia kolektívnej správy. Okrem
autorského zákona kolektívnej správe autorských sa venujú aj ďalšie predpisy napr. zákon
č.96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach, zákon č. 183/2000 Z.z. o knižniciach.
206
Kolektívna správa je zastupovanie (nepriame) viacerých osôb, ktoré:
• majú majetkové práva k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, zvukovoobrazovému záznamu, alebo k vysielaniu,
• vykonávajú majetkové práva na základe autorského zákona,
• na základe zmluvy získali výhradnú licenciu na celé trvanie majetkových práv
k predmetu ochrany a pre územie Slovenskej republiky s právom udeliť sublicenciu.
Zo zákona povinne spravovanými majetkovými právami je právo na odmenu pri ďalšom
predaji originálu diela výtvarného umenia, právo na náhradu odmeny, právo udeľovať súhlas
na káblovú retransmisiu, právo udeľovať súhlas na vypožičanie.
Povinnú kolektívnu správu zavádza zákon len v tých odboroch v ktorých nie je možné aby ich
autori uplatňovali individuálne pretože by to bolo spojené veľkými nákladmi a ťažkosťami
a s komplikáciami pre užívateľov.
Kolektívnu správu vykonáva organizácia kolektívnej správy, ako hlavný predmet činnosti. Je
právnickou osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy
Ministerstvom kultúry SR. Organizácie kolektívnej správy sa zakladajú podľa zákona č.
83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, ako občianske združenia.
Autorský zákon presne vymedzuje náležitosti žiadosti o udelenie oprávnenia na výkon
kolektívnej správy a postup ministerstva pri udeľovaní oprávnenia. V žiadosti o udelenie
oprávnenia musí byť uvedený odbor (napr. pre práva k hudobným diela) v ktorom má záujem
vykonávať kolektívnu správu a popísať súčasný stav správy v danom odbore. Pretože
organizácie kolektívnej správy dojednávajú zmluvy o vzájomnom zastupovaní s obdobnými
zahraničnými organizáciami, žiadateľ o udelenie oprávnenia musí preukázať členstvo alebo
prísľub členstva v medzinárodných organizáciách, prílohou žiadosti je návrh vyúčtovacieho
poriadku, ktorý obsahuje princípy rozdeľovania vybraných odmien. O podanej žiadosti
ministerstvo je povinné rozhodnúť do 90 dní od jej podania. Na získanie oprávnenia nie je
právny nárok.
Povinnosti organizácie kolektívnej správy
Organizácia kolektívnej správy je povinná riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou
a v rozsahu udeleného oprávnenia:
• zastupovať každého nositeľa pri výkone jeho práva na základe autorského zákona,
• prevziať za zvyčajných podmienok zastúpenie každého nositeľa práv pri výkone jeho
práva, ak o to požiada a preukáže, že predmet ochrany bol príslušne požitý, a ak nie je
zastupovaný inou osobou pri výkone práva vo vzťahu k predmetu ochrany,
• zastupovať každého nositeľa práv pri výkone jeho práva v rozsahu s ním dohodnutom,
• zastupovať nositeľov práv za rovnakých podmienok,
• viesť register zmluvne zastupovaných nositeľov práv,
• viesť register predmetov ochrany,
• oznámiť tomu, kto o to písomne požiada, či zastupuje nositeľa práv,
• uzatvárať zmluvy s používateľom (združeniami používateľov), alebo s osobami
povinnými uhrádzať náhradu odmeny,
207
•
domáhať sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu
kolektívne spravovaného práva,
• vyberať pre v súlade s vyúčtovacím poriadkom nositeľa práv odmeny, rozdeľovať ich
a vyplácať v súlade s vyúčtovacím poriadkom.
Organizácia kolektívnej správy plní ďalšie úlohy, ktoré súvisia so správou majetkových práv
napr. vedenie účtovníctvo, vytváranie rezervného fondu, každoročne vyhotovovať výročnú
správu o činnosti a hospodárení za predchádzajúci kalendárny rok atď.
Používateľ je povinný umožniť organizácii kolektívnej správy riadny výkon kolektívnej
správy a poskytnúť potrebné informácie. Organizácia kolektívnej správy je oprávnená
kontrolovať včasné a riadne plnenie uzatvorených zmlúv, ako aj povinností, ktoré pre osoby
povinné uhradiť náhradu odmeny vyplývajú zo zákona.
Ak prevádzkovateľ prevádzky alebo iného priestoru poskytne svoju prevádzku alebo iný
priestor usporiadateľovi verejného kultúrneho podujatia na verejné vykonanie, alebo verejný
prenos hudobného diela, umeleckého výkonu považuje sa za používateľa hudobného diela,
alebo umeleckého výkonu tento prevádzkovateľ, ak neoznámi v určenej lehote organizácii
kolektívnej správy údaje potrebné na určenie totožnosti usporiadateľa tohto verejného
podujatia.
Pri verejnom vykonaní hudobného diela je usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia
povinný pred uskutočnením podujatia oznámiť príslušnej organizácii kolektívnej správy
program podujatia , v ktorom ku každému dielu, ktoré má byť verejne vykonané, uvedie jeho
názov, a údaj o autorovi, ak usporiadateľ tieto skutočnosti organizácii kolektívnej správy
neoznámi, predpokladá sa, že na podujatí budú verejne vykonané len tie diela, ku ktorým
právo na verejné vykonanie spravuje organizácia kolektívnej správy, kým sa nepreukáže
opak.
Dohľad nad riadnym výkonom kolektívnej správy vykonáva Ministerstvo kultúry SR,
preverovaním plnenia povinností organizáciami kolektívnej správy ako aj získavaním
a vyhodnocovaním informácií a podkladov súvisiacich s výkonom kolektívnej správy.
Ministerstvo oprávnenie kolektívnej správy organizácii odníme ak:
• bolo oprávnenie vydané na základe nepravdivých údajov,
• organizácia kolektívnej správy prestala spĺňať podmienky oprávnenia a k náprave
nedošlo ani v primeranej lehote určenej ministerstvom, alebo nápravu už nemožno
vykonať,
• organizácia kolektívnej správy o to požiada.
Na Slovensku v súčasnosti oprávnenie na výkon kolektívnej správy majú nasledovné
organizácie:
SOZA, Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam. Ako
organizácia kolektívnej správy uzatvára licenčné zmluvy s používateľmi hudobných diel, na
základe ktorých získavajú oprávnenie hudobné diela použiť, vyberá autorské odmeny a
rozdeľuje ich oprávneným vlastníkom práv, vyberá náhrady autorských odmien za výrobu
a dovoz nenahratých zvukových a zvukovo-obrazových nosičov, za výrobu a dovoz prístrojov
na vyhotovenie zvukových a zvukovo-obrazových záznamov. Používateľom hudobných diel
udeľuje licenciu na použitie hudobných diel vo verených nedivadelných produkciách,
208
prostredníctvom technických zariadení, prostredníctvom hudobných automatov,
v rozhlasovom a televíznom vysielaní, prostredníctvom káblovej retransmisie, v divadlách
(archívna hudba)vo filmoch pri verejnom premietaní, šírenie prostredníctvom elektronických
komunikačných sietí (internet, mobilné siete), pri výrobe a rozmnožovaní zvukových,
zvukovo-obrazových a multimediálnych nosičov, pri vyhotovení tzv. pracovných
rozmnoženín pre diskdžokejov.
Na základe zmlúv o zastupovaní autorských práv k hudobným dielam spravuje majetkové
práva domácich autorov a vydavateľov. Zahraničných nositeľov práv Slovensku zastupuje na
základe recipročných zmlúv o vzájomnom zastupovaní a zahraniční zmluvní partneri
zastupujú našich nositeľov práv na svojom území.
LITA, autorská spoločnosť. Podľa stanov tejto nezávislej, neziskovej spoločnosti vykonáva
ochranu a kolektívnu správu autorských práv autorov literárnych, dramatických,
hudobnodramatických, choreografických, audiovizuálnych, fotografických diel, diel
výtvarného umenia, architektonických diel a diel úžitkového umenia. Autorov týchto diel
zastupuje a vykonáva kolektívnu správu práv na základe zmluvy o zastupovaní, autorského
zákona, zmlúv o ochrane autorských práv s právnymi nástupcami autorov a s inými
oprávnenými subjektmi autorských práv, na základe dohôd o spolupráci uzatvorených s inými
partnerskými organizáciami v Slovenskej republike i v zahraničí.
Schéma základných vzťahov SOZA
Zdroj: Výročná správa SOZA
LITA s používateľmi týchto diel uzatvára licenčné zmluvy, vyberá a spravuje autorské
odmeny, náhrady odmien, náhrady škody, príjmy z bezdôvodného obohatenia a vykonáva ich
rozúčtovanie. Zabezpečuje ochranu autorských práv a zastupuje autorov a iných nositeľov
práv v sporných autorských veciach. LITA je členom medzinárodnej konfederácie spoločností
autorov a skladateľov CISAC a medzinárodnej federácie organizácií reprodukčných práv
IFRRO.
SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov. Podľa vnútorného predpisu (stanov) táto nezávislá, nezisková
209
organizácia plní svoje úlohy najmä tým, že uzatvára zmluvy s používateľmi výkonov
výkonných umelcov, záznamov a ich rozmnoženín výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov a za toto použitie vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny výkonným
umelcom a výrobcom záznamov. Uzatvára zmluvy o zastupovaní s výkonnými umelcami
a výrobcami zvukových a zvukovo-obrazových záznamov. Uzatvára bilaterálne zmluvy so
zahraničnými partnerskými spoločnosťami o vzájomnej ochrane práv výkonných umelcov,
výrobcov zvukových, zvukovo-obrazových záznamov.
OZIS, ochranné združenie interpretov Slovenska. Zastupuje výkonných umelcov realizuje
kolektívnu správu ich majetkových práv najmä dojednávaním hromadných licenčných zmlúv
s používateľmi, vyberaním, správou odmien pre výkonných umelcov. Vyberá náhrady
odmien a príjmy z bezdôvodného obohatenia a rozdeľuje ich v súlade s vyúčtovacím
poriadkom. Zabezpečuje ochranu práv výkonných umelcov doma a v zahraničí na základe
zmlúv o vzájomnej ochrane s partnerskými organizáciami.
SAPA, Slovenská asociácia producentov v audiovízii. Zabezpečuje ochranu a kolektívnu
správu práv slovenských a zahraničných producentov, majiteľov a správcov práv v
slovenskom audiovizuálnom prostredí na základe licencie na výkon kolektívnej správy podľa
autorského zákona. Spolupráca s európskymi organizáciami a inštitúciami ako AGICOA,
Eurocopya, FIAPF a asociáciami producentov na celom svete. Podpora prezentácie projektov
slovenských producentov doma aj v zahraničí. Vývoj, spolupráca a príprava nového systému
podpory audiovizuálnej tvorby. Reprezentácia slovenskej kinematografie v zahraničí.
AGRICOA, Europe Slovensko. Zabezpečuje povinnú kolektívnu správu v odbore káblová
retransmisia audiovizuálnych diel a dobrovoľnú kolektívnu správu v odboroch retransmisia
audiovizuálnych diel, retransmisia zvukovo-obrazových záznamov za ktorú sa uhrádza
primeraná odmena, verejný prenos zvukovo-obrazových záznamov a audiovizuálnych diel
akýmikoľvek technickými prostriedkami, vysielanie zvukovo-obrazových záznamov
a audiovizuálnych diel.
Pripravované zmeny v oblasti autorského práva
Predložený učebný text bol vypracovaný podľa právneho stavu účinného v čase odovzdania
rukopisu. Zákonom č. 289/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z.z.
o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, s účinnosťou od 1. novembra
2013 sa do nášho právneho poriadku transponuje smernica Európskeho parlamentu a
Rady 2011/77/EÚ, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/116/ES o lehote ochrany
autorského práva a niektorých súvisiacich práv. Novelizovaná úprava rozširuje výpočet
súborných diel o noviny. Ďalšia zmena sa týka licenčných zmlúv a ich uzatvárania.
Odstraňuje sa povinná písomná forma licenčných zmlúv s výnimkou výhradnej licencie,
hromadnej licenčnej zmluvy a kolektívnej licenčnej zmluvy. V prípade uzatvorenia licenčnej
zmluvy v nepísomnej forme môže každá zo zmluvných strán v lehote 15 dní od uzatvorenia
licenčnej zmluvy požiadať o vydanie písomného potvrdenia o uzatvorení licenčnej zmluvy.
Druhá zmluvná strana je povinná vydať potvrdenie do 15 dní od dôjdenia žiadosti na vydanie
potvrdenia, inak sa licenčná zmluva považuje za neplatnú. Licenčná zmluva obsahuje podľa
novelizovanej úpravy najmä spôsob použitia diela, rozsah licencie, čas, na ktorý autor
210
licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia, odmenu alebo spôsob určenia odmeny, ak sa
autor nedohodol s nadobúdateľom na bezodplatnom použití diela.
Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu, popri zmenách týkajúcich sa uzatvárania
licenčných zmlúv sa zavádza osobitný koncept ponuky licencie smerujúci voči neurčitým
osobám, a prijatia tejto ponuky konaním, z ktorého možno vyvodiť súhlas s podmienkami
licencie aj bez vyrozumenia autora. Tým je umožnené využívanie tzv. verejných licencií,
uzatváraním licenčných zmlúv v online prostredí, napr. Creative Commons, GNU, GPL,
BSD, EUPL) a taktiež sú
umožnené špecifické spôsoby uzatvárania zmlúv (shrink-wrap, click-wrap atď.).
Novelizovaná úprava prináša predĺženie práv výkonných umelcov a výrobcov zvukových
záznamov. V súčasnosti práva výkonného umelca trvajú 50 rokov od podania umeleckého
výkonu. Táto lehota ochrany zostáva zachovaná, predlžuje sa však v prípade, ak bol umelecký
výkon zaznamenaný na zvukový záznam. Ochrana práv výkonného umelca sa predlžuje na 70
rokov od vydania alebo od prvého verejného prenosu zvukového záznamu umeleckého
výkonu, ak bol umelecký výkon takto zaznamenaný. Dôvodom tejto úpravy je to, že výkonní
umelci vo všeobecnosti začínajú kariéru v mladosti a súčasná lehota ochrany 50 rokov
uplatniteľná na záznam ich umeleckých výkonov často nechráni ich výkony ani počas celej
dĺžky ich života. Okrem toho výkonní umelci nie sú často schopní zabrániť nevhodnému
použitiu svojich výkonov, ku ktorému môže dôjsť ešte počas ich života, alebo také použitie
obmedziť.
Tiež sa predlžuje lehota ochrany práv výrobcov zvukových záznamov. Aj naďalej platí, že
práva výrobcov zvukových záznamov trvajú 50 rokov od vyhotovenia zvukového záznamu.
Ak bol však zvukový záznam vydaný, resp. ak došlo k verejnému prenosu takéhoto
zvukového záznamu, ochrana sa predlžuje na 70 rokov.
V súvislosti s predĺžením lehoty ochrany sa zavádza nové právo výkonného umelca, a to
právo na dodatočnú odmenu. Toto povinne kolektívne spravované právo prináleží výkonnému
umelcovi za každý celý kalendárny rok, ktorý nasleduje po 50. roku odo dňa prvého
oprávneného vydania, alebo, ak k vydaniu nedošlo, od prvého oprávneného verejného
prenosu zvukového záznamu umeleckého výkonu. V súvislosti s týmto právom výkonného
umelca sa zavádza povinnosť výrobcu zvukového záznamu vyčleniť na dodatočnú odmenu
sumu vo výške 20 % z celkových príjmov získaných v priebehu predchádzajúceho
kalendárneho roka za použitie záznamu umeleckého výkonu.
Okrem tejto zmeny v oblasti autorského práva, v podobe novely autorského zákona, Vláda
SR v októbri prerokovala legislatívny zámer nového autorského zákona, ktorého cieľom je
zlepšenie vymožiteľnosti autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom v prípade
ich porušenia. Podľa legislatívneho zámeru nového autorského zákona očakávajú sa zmeny
v autorskom práve hmotnom, spresnením základných pojmov, podrobnejšou úpravou vzťahu
autorského práva k dielu a vlastníckeho práva k zhmotnenému dielu, spresní sa úprava tvorby
a výkon práv zamestnaneckého a audiovizuálneho diela. V zmluvnom autorskom práve sa
navrhuje zaviesť úprava vytvorenia diela na objednávku, doplnenie úpravy licenčných zmlúv
o možnosť poskytovateľa odstúpiť od licenčnej zmluvy na základe osobitných dôvodov.
Navrhuje sa sprehľadnenie a obmedzenie vyhotovovaní rozmnoženín a reprografických
rozmnoženín, spresnenie vymedzenia databázy vo vzťahu k súbornému dielu. Zmeny sa
211
týkajú i právnej úpravy kolektívnej správy v závislosti od úpravy pripravovanej smernice
Európskeho parlamentu a Rady o kolektívnej správe autorských práv a súvisiacich práv
a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na využívanie hudobných diel online na
vnútornom trhu.
1.2 Práva priemyselného vlastníctva
Tak ako bolo už uvedené, právo duševného vlastníctva možno rozdeliť do dvoch oblastí:23
• autorské právo, právo príbuzné autorskému právu a práva súvisiace s autorským
právom,
• priemyselné práva a práva obdobné priemyselným právam (právo priemyselného
vlastníctva).
Opierajúc sa o vymedzenie zakotvené v Parížskom dohovore na ochranu priemyselného
vlastníctva z roku 1883, priemyselné vlastníctvo sa rozumie v najširšom poňatí a vzťahuje sa
na priemysel a obchod vo vlastnom zmysle slova, ale aj na poľnohospodársky a ťažobný
priemysel a na všetky umelé alebo prirodzené výrobky, napr.: víno, obilie, tabakové listy,
ovocie, dobytok, nerasty, minerálne vody, pivo, kvetiny, múku. Predmetom priemyselného
vlastníctva podľa uvedeného medzinárodného dohovoru sú patenty na vynálezy,
úžitkové vzory, priemyselné vzory a modely, tovarové a obchodné známky, známky
služieb, obchodné meno a údaje pre provenienciu tovaru alebo označení jeho pôvodu.
Ďalšou úlohou duševného vlastníctva je aj potlačovanie nekalej súťaže.
Právna ochrana vynálezov
Základná právna úprava: zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch
a zlepšovacích návrhoch, zákon č. 435/2001 Z.z. o patentoch, dodatkových ochranných
osvedčeniach, v znení neskorších predpisov( ďalej patentový zákon, vyhláška č. 223/2002
Z.z., ktorou sa vykonáva patentový zákon.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane
biotechnologických vynálezov, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z
29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva 3. Smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica
2001/83/ES o právnych predpisoch spoločenstva týkajúcich sa liekov na humánne použitie.
Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva, Európsky patentový dohovor,
Zmluva o patentovej spolupráci
Mnohé predmety, ktoré nás dnes obklopujú, uľahčujú, zjednodušujú a zrýchľujú náš
každodenný život sú výsledkami technickej tvorivosti ľudí, produktmi mysle a intelektu
človeka. Tieto predmety sú výsledkami práce technických tvorcov a môžu byť vynálezmi,
úžitkovými vzormi, dizajnmi, označené ochranou známkou prípadne niesť zemepisné
označenie pôvodu. V povahe tvorivej činnosti autorov a technických tvorcov sú podstatné
23
VOJČÍK, P. a kol. Právo duševného vlastníctva.2012. Plzeň. Vydavatelství a nakladatelství Aleš
Čenek,s.r.o.495s. ISBN 978-80-7380-373-5
212
rozdiely. Na strane literárnej, vedeckej, umeleckej autorskej tvorby a umeleckých výkonov je
výsledok tvorivej činnosti unikátny, ontologicky absolútne spojený so svojim tvorcom v tom
zmysle, že nemôže pochádzať od nikoho iného. Výsledok technickej tvorby nie je však až tak
pevne ontologicky zviazaný s osobnosťou svojho tvorcu, pretože nezávisle od neho môže
k zhodnému výsledku dospieť aj niekto iný, kto sa zamýšľa nad zhodným technickým
problémom a má k dispozícii potrebné vedecké a technické poznatky.24
Pretože technickí tvorcovia nezávisle od seba sa môžu dostať k tomu istému výsledku,
v technickej tvorivej činnosti je dôležitým inštitútom právo prednosti (priority). Ďalší rozdiel
medzi autorským právom a priemyselnými právami je v okamihu vzniku. Autorské práva
vznikajú v momente ich vytvorenia, za predpokladu, že diela spĺňajú ďalšie zákonné
požiadavky. Vytvorením technického diela napríklad vynálezu vzniká pôvodcovi právo podať
prihlášku na Úrade priemyselného vlastníctva SR (ďalej Úrad) a žiadať o vydanie ochranného
dokladu, patentu v osobitnom správnom konaní.
Vynálezy
Vynálezom môže byť nová vec napríklad koleso, pružina, počítač, mobil, icephone alebo
materiál napríklad
elektroinštalačné káble, nylon, vysokopevnostné plechy alebo
technologický postup napríklad výroba zmrzliny. Patentovať možno chemicky vyrobené
látky, liečivá, priemyselne produkčné mikroorganizmy, ako aj biotechnologické postupy a
produkty získané ich pomocou.
Patentový zákon (zákon č. 435/2001 Z.z. o patentoch, dodatkových ochranných
osvedčeniach) nedefinuje vynález, vymedzuje iba základné podmienky patentovateľnosti.
Patenty sa udeľujú na vynálezy zo všetkých oblastí techniky, ktoré sú nové zahŕňajú
vynálezcovskú činnosť a sú priemyselne využiteľné. Vychádzajúc z tohto zákonného
vymedzenia prvou podmienkou patentovateľnosti je, aby vynález mal technický
charakter. Druhou podmienkou je novosť vynálezu. Vynález sa považuje za nový, ak nie je
súčasťou stavu techniky.
Za stav techniky sa považuje všetko, čo bolo kdekoľvek pred dňom, od ktorého patrí
prihlasovateľovi právo prednosti, sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom. Stavom
techniky sú akékoľvek informácie, ktoré sa sprístupnili kdekoľvek vo svete neobmedzenému
okruhu osôb pred dňom, od ktorého prihlasovateľovi patrí právo prednosti. Za stav techniky
sa považuje aj obsah prihlášok vynálezov a obsah prihlášok úžitkových vzorov podaných v
Slovenskej republike so skorším právom prednosti, ak budú v deň, od ktorého patrí
prihlasovateľovi právo prednosti alebo po tomto dni zverejnené vo Vestníku Úradu
priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. To platí aj pre medzinárodné prihlášky s
určením pre Slovenskú republiku, keď za zverejnenie medzinárodnej prihlášky sa považuje
zverejnenie vo vestníku, a pre európske patentové prihlášky s určením pre Slovenskú
republiku. Utajovaná prihláška sa považuje za zverejnenú uplynutím 18 mesiacov odo dňa
vzniku práva prednosti.
Za stav techniky sa nepovažuje také sprístupnenie vynálezu verejnosti, ku ktorému nedošlo
skôr ako šesť mesiacov pred podaním prihlášky a ktoré priamo alebo nepriamo vyplýva
24
ŠVIDROŇ J. Základy práva duševného vlastníctva. Bratislava: JUGA 2000.s.152 ISBN 80-85506-93-9
213
zo skutočnosti, že prihlasovateľ alebo jeho právny predchodca vystavil vynález na úradnej
alebo úradne uznanej výstave podľa medzinárodného dohovoru. V tomto prípade je
prihlasovateľ povinný pri podaní prihlášky uviesť, že vynález bol vystavený, a do štyroch
mesiacov po podaní prihlášky doložiť osvedčenie o vystavení vynálezu podľa
medzinárodného dohovoru. Splnenie novosti ako podmienky patentovateľnosti zisťuje
výlučne Úrad priemyselného vlastníctva SR, ktorý je oprávnený rozhodnúť o tom, či je
vynález nový.
Treťou podmienkou patentovateľnosti vynálezu je, aby vynález bol výsledkom
vynálezcovskej činnosti. Podľa zákona vynález sa považuje za výsledok vynálezcovskej
činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky. Odborníkom je
priemerne kvalifikovaný technik so všeobecným prehľadom o príslušnom stave techniky
v príslušnom odbore.
Štvrtou podmienkou patentovateľnosti vynálezu je priemyselná využiteľnosť. Vynález sa
považuje za priemyselne využiteľný, ak sa jeho predmet môže opakovane vyrábať alebo sa
môže využívať v ktoromkoľvek odvetví, najmä v odvetví priemyslu a poľnohospodárstva. To
znamená vynález môže byť opakovane využívaný pri hospodárskej činnosti a to s rovnakým
technickým výsledkom.
Čo nie je vynálezom ?
Podľa patentového zákona sa za vynálezy nepovažujú:
a) objavy, vedecké teórie a matematické metódy,
b) estetické výtvory,
c) plány, pravidlá a spôsoby vykonávania duševnej činnosti, hier, alebo obchodnej činnosti,
d) programy počítačov,
e) podávanie informácií.
Výluka z patentovateľnosti, patentový zákon ustanovuje taxatívnym výpočtom predmety,
ktoré aj keby spĺňali podmienky pre udelenie patentu, z dôvodu spoločenského záujmu alebo
preto, že sú predmetom osobitnej právnej ochrany, patent sa na ne neudelí.
Patenty sa neudeľujú na:
a) odrody rastlín a plemená zvierat,
b) v podstate biologické spôsoby vytvárania rastlín alebo zvierat,
c) chirurgické alebo terapeutické spôsoby liečenia ľudského tela alebo zvieracieho tela a na
diagnostické metódy a metódy prevencie chorôb využívané na ľudskom tele alebo zvieracom
tele. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na výrobky, najmä na látky alebo zmesi využiteľné pri
niektorom z uvedených spôsobov liečenia, diagnostiky alebo prevencie chorôb,
d) vynálezy, ktoré sa týkajú ľudského tela v rôznych štádiách vzniku či vývoja, alebo sa
týkajú len objavenia niektorého z prvkov ľudského tela,
e) vynálezy, ktorých obchodné využívanie by bolo v rozpore s verejným poriadkom alebo s
dobrými mravmi. V zmysle tohto ustanovenia sa patenty neudeľujú najmä na:
ea) spôsoby klonovania ľudských jedincov,
eb) spôsoby úpravy genetickej identity zárodočnej línie ľudských jedincov,
ec) využitie ľudského embrya na priemyselné alebo obchodné účely,
ed) spôsoby úpravy genetickej identity zvierat, ktoré zvieratám môžu spôsobiť utrpenie,
214
pričom nemajú podstatný medicínsky úžitok pre ľudí alebo zvieratá, a ani na zvieratá ktoré sú
výsledkom takýchto spôsobov.
Podnikový vynález
Podľa patentového zákona právo na riešenie vrátane práva podať prihlášku vynálezu má
pôvodca, to znamená fyzická osoba, ktorá vlastnou tvorivou prácou vynález vytvorila. Ak
vynález je výsledkom tvorivej práce viacerých osôb, spolupôvodcov, tieto práva patria
spolupôvodcom v rozsahu v akom sa podieľali na vytvorení vynálezu. Za určitých okolností
právo na patent prechádza na iný subjekt odlišný od pôvodcu. Je to v prípade keď pôvodca
vytvoril vynález v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu, obdobného pracovného
vzťahu alebo členského vzťahu, právo na riešenie prechádza na zamestnávateľa. Pričom právo
na
pôvodcovstvo
tým
nie
je
dotknuté.
Pôvodca, ktorý vytvoril vynález v rámci plnenia pracovných úloh je povinný zamestnávateľa
o tejto skutočnosti bez odkladu písomne upovedomiť a zároveň mu odovzdať všetky podklady
potrebné na posúdenie vynálezu. Zamestnávateľ môže uplatniť voči pôvodcovi právo na
riešenie, a to písomne v lehote troch mesiacov od upovedomenia o vytvorení podnikového
vynálezu. Stačí písomné vyhlásenie zamestnávateľa voči pôvodcovi, že si uplatňuje právo na
riešenie, bez ohľadu na to, či zamestnávateľ podá alebo nepodá patentovú prihlášku. Ak
zamestnávateľ neuplatní písomne právo na riešenie v ustanovenej lehote, prechádza toto
právo späť na pôvodcu. Pôvodca, voči ktorému zamestnávateľ uplatnil právo na riešenie má
vo vzťahu k zamestnávateľovi právo na primeranú odmenu. Na určenie výšky odmeny je
rozhodujúci technický a hospodársky význam vynálezu a prínos dosiahnuteľný jeho využitím
alebo iným uplatnením, pričom sa prihliada na materiálny podiel zamestnávateľa na vytvorení
vynálezu, ako aj na rozsah a obsah pracovných úloh pôvodcu. Ak odmena zjavne
nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím alebo iným uplatnením vynálezu,
pôvodca má právo na dodatočné vyrovnanie. Práva a povinnosti vyplývajúce
zamestnávateľovi a zamestnancovi z vytvoreného podnikového vynálezu zostávajú
nedotknuté aj v prípade ukončenia pracovného pomeru, alebo obdobného právneho vzťahu.
Konanie o udelenie patentu
Vytvorením nového technického riešenia vzniká pôvodcovi právo podať prihlášku patentu na
Úrad priemyselného vlastníctva SR, doručením ktorej začína konanie o udelenie patentu.
Prihlášku môže podať ten, kto má právo na riešenie, teda pôvodca vynálezu. Ak vynález
vytvorili viacerí spolupôvodcovia, majú právo na riešenie v rozsahu, v akom sa podieľali na
vytvorení vynálezu. Ak pôvodca vytvoril vynález v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho,
obdobného pracovného alebo členského vzťahu, prechádza právo na riešenie na
zamestnávateľa. Právo na riešenie prechádza na právnych nástupcov pôvodcu resp.
spolupôvodcov.
Patentová prihláška má obsahovať:
1. žiadosť o udelenie patentu (v dvoch vyhotoveniach),
2. opis vynálezu (v troch vyhotoveniach),
3. najmenej jeden patentový nárok (v troch vyhotoveniach),
4. anotáciu (v troch vyhotoveniach),
215
5. príp. výkresy (v troch vyhotoveniach),
6. identifikačné údaje prihlasovateľa, resp. spoluprihlasovateľov,
7. identifikačné údaje pôvodcu, resp. spolupôvodcov vynálezu
8. ak prihlasovateľom nie je pôvodca, doklad o nadobudnutí práva na riešenie.
Spolu s prihláškou je prihlasovateľ povinný zaplatiť poplatok, ktorého výška je upravená
zákonom o správnych poplatkoch. Prihláška môže obsahovať iba jedno riešenie. Za prihlášku
patentu je možno uznať aj prihlášku úžitkového vzoru so zhodným predmetom, podanú na
Úrad priemyselného vlastníctva so skorším právom prednosti. Doručením prihlášky na Úrad
začína vlastné konanie o prihláške, ktoré má charakter správneho konania a riadi sa okrem
patentového zákona i ustanoveniami zákona o správnom konaní ( zákon č. 71/1967 Zb.
v znení neskorších predpisov)a zároveň týmto dňom vzniká prihlasovateľovi právo prednosti.
Po zapísaní prihlášky do registra Úrad vykoná predbežný prieskum v ktorom sa skúma, či
prihláška nemá zrejmé formálne a materiálne vady. V prípade zistenia nedostatkov
v prihláške, Úrad vyzve prihlasovateľa, aby vytknuté nedostatky v určenej lehote odstránil
alebo sa o výzve vyjadril. Ak prihlasovateľ výzve v určenej lehote nevyhovie alebo jeho
vyjadrenie nevyvráti odôvodnenosť výzvy, úrad konanie o prihláške zastaví. Na tento
následok musí byť prihlasovateľ vo výzve upozornený. Ak prihláška nespĺňa podmienky,
ktoré sa v predbežnom prieskume zisťujú napr. predmet prihlášky zrejme podlieha výluke
z patentovateľnosti Úrad prihlášku zamietne.
V prípade, že prihláška spĺňa podmienky a nemá žiadne vady, Úrad prihlášku zverejní bez
zbytočného odkladu po uplynutí 18 mesiacov od vzniku práva prednosti a zverejnenie oznámi
vo Vestníku ÚPV SR. Po zverejnení prihlášky môže ktokoľvek podať námietky
k patentovateľnosti jej predmetu. O námietkach musí byť prihlasovateľ upovedomený a môže
sa k nim vyjadriť.
Úplný prieskum Úrad vykoná na základe žiadosti prihlasovateľa, ktorú musí podať do 36
mesiacov odo dňa podania prihlášky a nemožno ju vziať späť. Žiadateľ o úplný prieskum
musí zaplatiť správny poplatok. Úplným prieskumom sa zisťuje, či obsah prihlášky spĺňa
podmienky patentovateľnosti: predmetu ochrany, novosť, vynálezcovská činnosť,
priemyselná využiteľnosť. Úplným prieskumom sa konči konanie o prihláške a to
zamietnutím, ak nie sú splnené podmienky patentovateľnosti, zastavením konania v prípade,
že prihláška má nedostatky a prihlasovateľ ich v stanovenej lehote neodstránil alebo vydaním
patentu, ak prihláška spĺňa všetky zákonné podmienky. Rozhodnutie o udelení patentu Úrad
zapisuje do registra patentov.
Udelením patentu sa majiteľovi patentu priznáva výlučné právo využívať vynález,
poskytnúť súhlas na využívanie vynálezu, previesť patent na inú osobu alebo zriadiť
k patentu záložné právo. Bez súhlasu majiteľa patentu nikto nesmie napríklad vyrábať,
využívať, používať, ponúkať alebo uvádzať na trh alebo na tento účel skladovať či dovážať
výrobok, ktorý je predmetom patentu. Iná situácia nastáva v prípade vyčerpania práv, kedy
majiteľ patentu nemá právo zakázať tretím osobám nakladať s výrobkom, ktorý je predmetom
patentovej ochrany po tom, ako tento výrobok bol majiteľom alebo jeho výslovným súhlasom
uvedený na trh v členskom štáte Európskej únie alebo štáte, ktorý je zmluvnou stranou
Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
216
Platnosť patentu
Platnosť patentu je 20 rokov od podania prihlášky.
Vzdanie sa patentu
Majiteľ patentu písomným oznámením doručeným Úradu sa môže vzdať patentu. Ak sa vzdá
patentu spolumajiteľ jeho podiel prechádza na ostatných spolumajiteľov v pomere
zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom.
Zánik patentu
Patent zanikne:
a) uplynutím jeho platnosti,
b) márnym uplynutím lehoty ustanovenej na zaplatenie poplatku za udržiavanie platnosti
patentu,
c) odo dňa účinnosti vzdania sa patentu.
Ponuka licencie
Patentový zákon upravuje ponuku licencie, ktorá spočíva v ponuke prihlasovateľa alebo
majiteľ patentu, Úradu písomným vyhlásením, že komukoľvek poskytne právo na využitie
vynálezu za primeranú úhradu. Úrad ponuku licencie zapíše do registra. Vyhlásenie o ponuke
licencie nemožno podať v prípade výlučnej licencie. Ak niekto využije vynález na základe
tejto ponuky licencie, má poskytovateľ právo na úhradu ceny licencie. Licencia získaná na
základe ponuky licencie sa považuje za zmluvnú licenciu, nevýlučnú, uzatvorenú na dobu
neurčitú, platnú na území Slovenskej republiky.
Nútená licencia
Na návrh môže súd udeliť nútenú licenciu komukoľvek, kto preukáže spôsobilosť využívať na
území SR vynález, ktorý je predmetom udeleného patentu, za predpokladu, že:
a) uplynuli štyri roky od podania prihlášky alebo tri roky od udelenia patentu,
pričom platí lehota, ktorá uplynie neskôr,
b) navrhovateľ udelenia nútenej licencie dal majiteľovi patentu pred podaním
návrhu riadnu ponuku na uzatvorenie licenčnej zmluvy, pričom táto ponuka
nebola majiteľom patentu do troch mesiacov od jej podania prijatá a
c) vynález nie je bez primeraného dôvodu na strane majiteľa patentu na území
SR využívaný alebo je využívaný nedostatočne, pričom predmet patentového
vynálezu ako výrobok nedodáva na trh SR v dostatočnom množstve.
Nútenú licenciu možno udeliť ako nevýlučnú, jej trvania a rozsah sa obmedzia na účel na
ktorý bola udelená, s podmienkou prednostného uspokojenia potrieb domáceho trhu.
Zmluvné patentové právo
Patentový zákon upravuje niekoľko zmluvných typov v súvislosti s vynálezmi.
Zmluva o prevode patentu musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Prevod patentu
nadobúda právne účinky voči tretím osobám odo dňa zápisu do registra. Úrad je povinný
zapísať prevod patentu do registra najneskôr do šiestich mesiacov od doručenia zmluvy.
Patentový zákon okrem prevodu patentu upravuje i prechod patentu na nového majiteľa -
217
právneho nástupcu v dôsledku dedenia alebo prechodu v dôsledku napríklad zlúčenie
obchodných spoločností.
Záložné právo a záložná zmluva
K patentu možno zriadiť záložné právo na základe záložnej zmluvy, ktorej náležitosti sa
riadia Občianskym zákonníkom. Zmluvné záložné právo vzniká odo dňa zápisu do registra.
Úrad priemyselného vlastníctva je povinný záložné právo zapísať do registra najneskôr do
šiestich mesiacov od doručenia zmluvy o jeho zriadení.
Licenčná zmluva
Vznik, výkon práva z licenčnej zmluvy, jej zánik sa spravuje ustanoveniami Obchodného
zákonníka ( §§ 508-515) upravujúcimi licenčnú zmluvu na predmety priemyselného
vlastníctva. Ide typovú obchodnú zmluvu, ktorou oprávňuje poskytovateľ licencie
nadobúdateľa v dojednanom rozsahu a na dojednanom území na výkon práv z priemyselného
vlastníctva a nadobúdateľ sa zaväzuje na poskytovanie určitej odplaty alebo inej majetkovej
hodnoty. Úprava licenčnej zmluvy sa obmedzuje iba na umožnenie výkonu priemyselných
práv a nezahrňuje ich prevod.
Licenčná zmluva musí mať tieto podstatné časti:
1.
Určenie zmluvných strán (poskytovateľ a nadobúdateľ licencie),
2.
určenie výkonu práva a jeho rozsahu (napr. výroba lieku)
3.
určenie územia, na ktorom je nadobúdateľ na výkon tohto práva oprávnený (napr.
nitriansky kraj, alebo celé územie SR),
4.
určenie výšky odplaty alebo inej majetkovej hodnoty.
Licenčná zmluva sa musí dojednať písomne, pri jej dojednávaní sa odporúča využiť i právny
návod na uzatváranie licenčných zmlúv vydaný Svetovou organizáciou duševného vlastníctva
(WIPO) so sídlom v Ženeve ( Licencing Guide). Podľa platnej právnej úpravy poskytovateľ
licencie je naďalej oprávnený na výkon práva, ktoré je predmetom zmluvy a na poskytnutie
jeho výkonu iným osobám - ide o tzv. nevýlučnú licencie, ale zmluvou sa môžu dohodnúť aj
inak, napríklad poskytovateľ sa zaviaže licenciu tretím osobám neposkytnúť, alebo sa vzdá
výkonu práva počas platnosti licenčnej zmluvy (výlučná licencia). Podľa Obchodného
zákonníka nadobúdateľ licencie nie je oprávnený prenechať výkon práva iným osobám, alebo
zmluvné strany sa môžu dohodnúť tak, že nadobúdateľ prenechá výkon práva tretím osobám
– právo poskytnúť tzv. sublicenciu.
Licenčná zmluva nadobúda právne účinky odo dňa zápisu do registra na Úrade, ktorý je
povinný zapísať licenciu zapísať do registra najneskôr do šiestich mesiacov od doručenia
licenčnej zmluvy.
Úžitkový vzor
Právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením, právnou ochranou a uplatnením
technického riešenia, ktoré je predmetom úžitkového vzoru upravuje zákon č. 517/2007 Z.z.
o úžitkových vzoroch ( ďalej zákon). Úžitkový vzor je forma právnej ochrany nových
priemyselne využiteľných technických riešení, ktoré sú výsledkom vynálezcovskej
činnosti z akejkoľvek oblasti techniky.
218
Právo úžitkových vzorov je príbuzné patentovému právu, hlavne v tom, že aj tieto výtvory
majú priemyselno-technickú povahu. Dôvodom existencie právnej ochrany úžitkových
vzorov je skutočnosť, že patentový systém nemožno príliš uplatniť u predmetov dennej
potreby pripravených k uvedeniu na trh, predmetom vykazujúcim nižšiu úroveň invenčnosti
a v neposlednom rade pomerne jeho nákladnosť a zdĺhavosť.25
Úžitkové vzory sú jednoduchšími technickými riešeniami ako vynálezy, preto podmienky
právnej ochrany sú vymedzené podobne.
Zákon, nedefinuje úžitkový vzor, ustanovuje však podmienky ochrany a to:
a) musí ísť o technické riešenie,
b) novosť,
c) výsledok vynálezcovskej činnosti,
d) priemyselná využiteľnosť.
Za technické riešenie sa nepovažuje: objav, vedecké teórie, matematické metódy, estetické
výtvory, plány, pravidlá a spôsoby vykonávania duševnej činnosti, hier, alebo obchodnej
činnosti, programy počítačov, len uvedenie informácie. Zákon o úžitkových vzoroch
upravuje výluky z ochrany, to znamená úžitkovým vzorom nemožno chrániť:
a) technické riešenia, ktorých využívanie by bolo v rozpore s verejným poriadkom alebo
dobrými mravmi; samotný zákaz využívania technického riešenia zákonom sa
nepovažuje za rozpor s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi v zmysle tohto
ustanovenia,
b) odrody rastlín a plemená zvierat,
c) v podstate biologické spôsoby vytvárania rastlín alebo zvierat,
d) chirurgické alebo terapeutické spôsoby liečenia ľudského tela alebo zvieracieho tela a
diagnostické metódy a metódy prevencie chorôb využívané na ľudskom tele alebo
zvieracom tele,
e) technické riešenia týkajúce sa výrobkov pozostávajúcich z biologického materiálu
alebo obsahujúcich biologický materiál, alebo spôsobu, prostredníctvom ktorého je
biologický materiál vyrobený, spracovaný alebo využitý,
f) spôsoby výroby chemických látok,
g) spôsoby výroby farmaceutických látok a
h) medicínske použitie látok a zmesí látok.
Právo na ochranu úžitkovým vzorom má pôvodca technického riešenia, teda ten kto technické
riešenie vytvoril vlastnou tvorivou činnosťou, prípadne spolupôvodcovia v rozsahu v akom sa
podieľali na vytvorení tohto riešenia.
Podnikový úžitkový vzor
Aj v prípade úžitkových vzorov rovnako ako u vynálezov zákon výslovne upravuje vzťahy
medzi zamestnávateľom a zamestnancom v súvislosti pri vytvorení úžitkového vzoru. Ak
pôvodca vytvoril technické riešenie v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu,
obdobného pracovného vzťahu alebo členského vzťahu, prechádza právo na ochranu
úžitkovým vzorom na zamestnávateľa. Právo na pôvodcovstvo tým nie je dotknuté. Pôvodca
je povinný o tejto skutočnosti bezodkladne zamestnávateľa písomne upovedomiť a zároveň
25
TELEC,I.- TŮMA,P. P.. Přehled práva duševního vlastníctví 2. Brno: 2006. s.55-56. ISBN80-7239-198-4
219
mu odovzdať všetky podklady potrebné na posúdenie technického riešenia. Zamestnávateľ
môže voči pôvodcovi uplatniť právo na ochranu úžitkovým vzorom a to v lehote troch
mesiacov od písomného oznámenia. Ak zamestnávateľ svoje právo v tejto lehote neuplatní
na
pôvodcu.
prechádza
toto
právo
späť
Pôvodca, voči ktorému bolo uplatnené právo na ochranu úžitkovým vzorom v lehote troch
mesiacov od upovedomenia, má vo vzťahu k zamestnávateľovi právo na primeranú odmenu.
Na určenie výšky odmeny je rozhodujúci technický a hospodársky význam technického
riešenia a prínos dosiahnuteľný jeho využitím alebo iným uplatnením, pričom sa prihliada na
materiálny podiel zamestnávateľa na vytvorení technického riešenia, ako aj na rozsah a obsah
pracovných úloh pôvodcu. Ak odmena zjavne nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším
využitím alebo iným uplatnením technického riešenia, má pôvodca právo na dodatočné
vyrovnanie. Práva a povinnosti vyplývajúce z úpravy podnikového úžitkového vzoru
zostávajú po zániku právneho vzťahu medzi pôvodcom a zamestnávateľom nedotknuté.
Konanie o prihláške úžitkového vzoru
Konanie o zápis úžitkového vzoru začína podaním prihlášky na Úrade, ktorého obsahové
náležitosti sú upravené zákonom a vyhláškou č. 1/2008 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon
o úžitkových vzoroch. Spolu s prihláškou je prihlasovateľ povinný zaplatiť správny poplatok
(33 eur, ak je prihlasovateľom výlučne pôvodca, alebo 66 eur, ak je prihlasovateľom napr.
zamestnávateľ, alebo právny nástupca pôvodcu).
Prihláška úžitkového vzoru môže obsahovať len jedno technické riešenie alebo skupinu
riešení, ktoré sú navzájom spojené tak, že uskutočňujú jednu technickú myšlienku. Zákon
o úžitkových vzoroch umožňuje odbočiť z patentovej prihlášky alebo z európskej patentovej
prihlášky na prihlášku úžitkového vzoru s tým, že prihlasovateľovi úžitkového vzoru
v takomto prípade Úrad prizná právo prednosti z pôvodnej patentovej prihlášky. Dňom
podania prihlášky vzniká prihlasovateľovi právo prednosti. Úrad každú prihlášku preskúma,
či spĺňa formálne náležitosti, Či obsahom prihlášky je technické riešenie spĺňajúce
podmienky úžitkového vzoru. Prihlášky, ktoré nie sú technickými riešeniami, nie sú
priemyselne využiteľné, alebo sa na ne vzťahuje výluka z ochrany. Úrad po odstránení
prípadných formálnych nedostatkov vykoná na predmet technického riešenia rešerž na stav
techniky, ktorého výsledkom oznámi prihlasovateľovi. Potom prihlášku spolu s výsledkom
rešerže zverejní a zverejnenie oznámi vo Vestníku ÚPV. Po zverejnení prihlášky môže
ktokoľvek podať námietku proti zápisu úžitkového vzoru do registra, v lehote troch mesiacov
odo dňa zverejnenia. Ak konanie o prihláške nebolo zastavené alebo prihláška nebola
zamietnutá v rámci prieskumu a proti zápisu úžitkového vzoru do registra neboli podané
námietky, alebo námietky boli zamietnuté, alebo konanie o námietkach bolo zastavené, Úrad
zapíše úžitkový vzor do registra úžitkových vzorov a prihlasovateľovi vydá osvedčenie,
prihlasovateľ sa stáva majiteľom úžitkového vzoru.
Platnosť úžitkového vzoru
Úžitkový vzor platí štyri roky odo dňa podania prihlášky. Platnosť úžitkového vzoru predĺži
úrad na žiadosť majiteľa úžitkového vzoru alebo záložného veriteľa dvakrát vždy o tri roky až
na celkovú dobu ochrany desať rokov odo dňa podania prihlášky. O predĺženie platnosti
úžitkového vzoru možno požiadať najskôr v poslednom roku jeho platnosti.
Majiteľ úžitkového vzoru má výlučné právo využívať technické riešenie chráneného
220
úžitkovým vzorom, poskytnúť súhlas v podobe licencie na jeho využívanie iným osobám,
previesť úžitkový vzor na inú osobu alebo zriadiť k úžitkovému vzoru záložné právo. Majiteľ
úžitkového vzoru môže ho sám využívať, alebo dať súhlas, licenciu na jeho využívanie.
Licenčná zmluva musí byť dojednaná písomne, musí obsahovať rovnaké podstatné časti ako
licenčná zmluva na vynález, chránený patentom. Licenčná zmluva nadobúda právne účinky
voči tretím osobám zápisom licencie do registra vedeného Úradom. Majiteľ úžitkového vzoru
môže previesť písomnou zmluvou na inú osobu. Zmluva o prevode úžitkového vzoru sa riadi
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, musí byť zaregistrovaná Úradom.
Úžitkový vzor prechádza na nového majiteľa v prípadoch keď práva majiteľa prechádzajú na
jeho
právneho
nástupcu.
Prechod úžitkového vzoru nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu do
registra. Práva tretích osôb nadobudnuté predo dňom prechodu úžitkového vzoru zostávajú
zachované.
K
úžitkovému
vzoru
možno
zriadiť
záložné
právo.
Na záložné právo, ako aj na vzťahy medzi záložným veriteľom a záložcom sa použijú
primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zmluva o zriadení záložného práva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Zmluvné záložné právo vzniká dňom zápisu do registra.
Vyčerpanie práv
Majiteľ úžitkového vzoru nemá právo zakázať tretím osobám nakladať s výrobkom
chráneným úžitkovým vzorom po tom, ako bol tento výrobok majiteľom úžitkového vzoru
alebo s jeho výslovným súhlasom uvedený na trh v členskom štáte Európskej únie alebo štáte,
ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
tretím osobám dňom zápisu do registra. Práva tretích osôb nadobudnuté predo dňom prechodu
úžitkového vzoru zostávajú
Zánik úžitkového vzoru
Úžitkový vzor zanikne
a) dňom skončenia jeho platnosti,
b) dňom účinnosti vzdania sa úžitkového vzoru.
Výmaz úžitkového vzoru
Na návrh tretej osoby alebo aj z úradnej povinnosti úrad vykoná výmaz úžitkového vzoru
z registra z dôvodu, že úžitkový vzor bol zapísaný v rozpore s platnou právnou úpravou.
Návrh na výmaz musí obsahovať právne a skutkové odôvodnenie a súčasne sa musia
predložiť alebo označiť dôkazy, ktoré navrhovateľ výmazu predloží a o ktoré sa návrh na
výmaz opiera. Výmaz úžitkového vzoru má účinky, akoby úžitkový vzor nebol do registra
zapísaný.
Právo dizajnov
Právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením, právnou ochranou a uplatnením dizajnu
upravuje zákon č. 444/2002 Z.z. o dizajnoch, ktorým sa implementovala Smernica
európskeho parlamentu a Rady č.98/71/Eso právnej ochrane dizajnov.
221
Podľa zákona dizajnom je vonkajšia úprava výrobku alebo jeho časti spočívajúca v znakoch,
ktorými sú hlavne línie, obrysy, farby, štruktúra alebo materiál samého výrobku, alebo jeho
zdobenia.
Výrobkom zákon rozumie akákoľvek priemyselne alebo remeselne zhotovená hmotná vec,
vrátene obalu, úpravy, grafických symbolov, topografických znakov, alebo z častí na
zostavenie zloženého výrobku s výnimkou počítačových programov.
Dizajnom môže byť i dielo úžitkového, architektonického alebo výtvarného umenia
(napríklad umelecká keramika), za predpokladu, že spĺňa zákonné podmienky.
Podmienky ochrany
Dizajn je spôsobilý na ochranu ak ide vonkajšiu úpravu výrobku:
a) novú,
b) majúcu osobitný charakter.
Dizajn sa považuje za nový, ak nebol zhodný dizajn sprístupnený verejnosti v Slovenskej
republike alebo v zahraničí, pred dňom vzniku práva prednosti. Dizajny sa považujú za
zhodné, ak sa ich znaky odlišujú iba v nepodstatných detailoch.
Dizajn má osobitný charakter, ak sa celkový dojem, ktorý vyvolá u informovaného užívateľa,
odlišuje od celkového dojmu, ktorý u takého užívateľa vyvolá dizajn sprístupnený verejnosti
pred dňom vzniku práva prednosti. Pri posudzovaní osobitného charakteru sa prihliada na
mieru tvorivej voľnosti, ktorú mal pôvodca dizajnu pri jeho tvorbe. Pôvodcom, prípadne
spolupôvodcami dizajnu sú fyzické osoby, ktoré vlastnou tvorivou činnosťou dizajn vytvorili
a preto majú právo na Úrad podať prihlášku dizajnu.
Podnikový dizajn. Ak pôvodca dizajnu vytvoril dizajn v rámci plnenia úloh z
pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu, prechádza právo na dizajn
na zamestnávateľa, ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak. Právo na pôvodcovstvo tým
nie je dotknuté. Pôvodca je povinný zamestnávateľa o tejto skutočnosti bez odkladu v
písomnej forme upovedomiť a zároveň mu odovzdať vyobrazenie dizajnu. Zamestnávateľ
môže uplatniť voči pôvodcovi dizajnu právo na dizajn, a to v písomnej forme v lehote troch
mesiacov od upovedomenia. Ak zamestnávateľ neuplatní v písomnej forme právo na dizajn v
tejto lehote, prechádza toto právo späť na pôvodcu dizajnu. Zamestnávateľ, ako aj pôvodca
dizajnu sú v tejto lehote povinní zachovávať o dizajne mlčanlivosť voči tretím osobám.
Pôvodca dizajnu, voči ktorému sa uplatnilo právo na dizajn, má vo vzťahu k
zamestnávateľovi právo na primeranú odmenu. Na určenie výšky odmeny je rozhodujúci
prínos dosiahnuteľný využitím alebo iným uplatnením dizajnu, pričom sa prihliada na
materiálny podiel zamestnávateľa na vytvorení dizajnu, ako aj na rozsah a obsah pracovných
úloh pôvodcu dizajnu.
Konanie o zápis dizajnu do registra.
Prihlášku dizajnu na Úrad môže podať pôvodca, spolupôvodcovia, zamestnávateľ, právny
nástupca.
Prihláška musí obsahovať:
a) žiadosť o zápis dizajnu do registra
b) identifikačné údaje prihlasovateľa,
c) identifikačné údaje pôvodcu dizajnu alebo prehlásenie prihlasovateľa, že sa pôvodca
222
dizajnu vzdáva práva byť uvedený v prihláške,
d) určenie výrobku, v ktorom je dizajn stelesnený alebo na ktorom je použitý,
e) vyobrazenie každého dizajnu, o ktorého zápis sa žiada v prihláške a z ktorého možno
jednoznačne rozoznať podstatu dizajnu,
f) doklad o nadobudnutí práva na dizajn, ak prihlasovateľom nie je pôvodca dizajnu.
Prihláška, môže obsahovať žiadosť o zápis jedného dizajnu, alebo hromadná prihláška
žiadosť o zápis viacerých dizajnov patriacich do jednej triedy medzinárodného triedenia
podľa Locarnskej dohody o zriadení medzinárodného triedenia priemyselných vzorov
a modelov. Dňom podania prihlášky vzniká prihlasovateľovi právo prednosti. Podľa
Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva, odo dňa podania prihlášky
v ktoromkoľvek členskom štáte má právo prednosti v ďalších štátoch dohovoru, ak
prihlasovateľ podá prihlášku do šiestich mesiacov od jej podania napríklad v Slovenskej
republike, ide o tzv. unijnú prioritu.
Úrad podrobí prihlášku dizajnu prieskumu, t. j. preverí, či predmet prihlášky spĺňa podmienky
požadované zákonom. Ak prihláška má formálne nedostatky vyzve prihlasovateľa na ich
odstránenie. Ak prihláška nespĺňa zákonné podmienky Úrad prihlášku zamietne. V prípade
zápisnej spôsobilosti zapíše úrad dizajn do registra dizajnov a dizajn zverejní. Prihlasovateľ sa
stane jeho vlastníkom. Vlastníkovi zapísaného dizajnu vydá osvedčenie o zápise. Zápis
oznámi vo vestníku úradu. Prihlasovateľ sa stáva majiteľom dizajnu. Platnosť zapísaného
dizajnu je päť rokov odo dňa podania prihlášky. Platnosť možno na základe žiadosti
oprávnenej osoby predĺžiť najviac štyrikrát, vždy o päť rokov, celková doba platnosti zápisu
dizajnu je 25 rokov. Žiadosť o predĺženie doby platnosti zapísaného dizajnu môže jeho
majiteľ podať najskôr v poslednom roku jeho platnosti.
Výlučné práva majiteľa dizajnu
Vlastník zapísaného dizajnu má výlučné právo využívať zapísaný dizajn, brániť tretím
osobám využívať zapísaný dizajn bez jeho súhlasu, poskytovať súhlas na využívanie dizajnu
iným osobám alebo na nich dizajn previesť. Súhlas na využívanie dizajnu sa udeľuje
licenčnou zmluvou, ktorá nadobúda účinnosť voči tretím osobám zápisom do registra
dizajnov. Majiteľ dizajnu má právo zriadiť k zapísanému dizajnu záložné právo. Dizajn
prechádza na právnych nástupcov.
Zánik práva k zapísanému dizajnu
Zapísaný dizajn zanikne:
a) skončením jeho platnosti,
b) odo dňa účinnosti vzdania sa zapísaného dizajnu
Výmaz zapísaného dizajnu
Úrad vykoná výmaz zapísaného dizajnu z vlastného podnetu alebo na návrh tretej osoby, ak
sa dodatočne zistí, že podmienky ustanovené zákonom pre zápis dizajnu neboli splnené,
napríklad dodatočne sa zistí, že dizajn bol zapísaný v rozpore s podmienkami na jeho zápis,
alebo zapísaný dizajn predstavuje neoprávnené použitie diela podľa autorského zákona.
Odňatie zapísaného dizajnu a prepis
Úrad na návrh odníme zapísaný dizajn majiteľovi a ako majiteľa zapísaného dizajnu zapíše
osobu navrhovateľa ak:
223
a) právoplatným rozhodnutím súdu bolo určené, že osobe pôvodne zapísanej ako majiteľ
neprislúchalo právo na dizajn,
b) návrh podala osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na
dizajn, alebo jej právny nástupca a
c) návrh bol doručený v lehote šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
súdu.
Návrh na odňatie zapísaného dizajnu a prepis je potrebné doložiť právoplatným rozhodnutím
súdu.
Právo topografii polovodičových výrobkov
Toto právo patrí tiež do oblasti priemyselného vlastníctva a patria k najmladším predmetom
tejto ochrany. Vzťahy súvisiace s vytvorením, ochranou a použitím topografií
polovodičových výrobkov je upravené zákonom č. 146/2000 Z.z. o ochrane topografií
polovodičových výrobkov. Predmetom ochrany je topografia, ktorá je výsledkom tvorivej
duševnej činnosti pôvodcu a ktorá nie je v odvetví polovodičových výrobkov bežná.
Topografia vytvorená z prvkov bežných v odvetví polovodičových výrobkov, je chránená len
vtedy, ak kombinácia týchto prvkov ako celok spĺňa podmienky tvorivej činnosti pôvodcu.
Podľa zákona topografiou je séria akokoľvek zafixovaných alebo zakódovaných, vzájomne
súvisiacich zobrazení, znázorňujúca trojrozmerné usporiadanie vrstiev, z ktorých sa
polovodičový výrobok skladá, pričom každé zobrazenie znázorňuje vzor alebo časť vzoru
povrchu
polovodičového
výrobku
v
ktoromkoľvek
stupni
jeho
výroby.
Polovodičovým výrobkom je mikroelektronický výrobok v konečnej forme alebo vo forme
medziproduktu, ktorý je výlučne alebo v spojení s inými funkciami určený na plnenie
elektronickej funkcie; tvorí ho teleso obsahujúce vrstvu polovodičového materiálu a má jednu
alebo viac vrstiev zložených z vodivého, izolačného alebo polovodičového materiálu vo
vopred danom trojrozmernom usporiadaní. Právo na ochranu patrí pôvodcovi,
spolupôvodcom, zamestnávateľovi, prípadne právnemu nástupcovi. Prihlasovateľ podá
prihlášku na Úrad, ktorá musí obsahovať:
a) žiadosť o zápis do registra, s uvedením názvu topografie, mena, priezviska, bydliska a
štátnej príslušnosti prihlasovateľa alebo jeho obchodného mena a sídla, ak je
prihlasovateľom právnická osoba,
b) podklady umožňujúce identifikáciu topografie, a prípadne aj samotný polovodičový
výrobok obsahujúci topografiu,
c) dátum prvého obchodného využitia topografie,
d) doklad o nadobudnutí práva na ochranu topografie, ako aj meno, priezvisko a adresu
pôvodcu, ak prihlasovateľom nie je pôvodca,
e) údaje o zástupcovi, prípadne splnomocnenie, ak je prihlasovateľ zastúpený,
f) podpis prihlasovateľa, alebo osoby oprávnenej konať v jeho mene.
Ak prihláška spĺňa zákonné podmienky, zapíše úrad topografiu do registra. Úrad vydá
prihlasovateľovi, ktorého topografia bola zapísaná do registra, osvedčenie o zápise topografie
do registra a zápis topografie do registra oznámi vo Vestníku Úradu priemyselného
vlastníctva Slovenskej republiky. Ak prihláška nezodpovedá zákonným ustanoveniam, Úrad
vyzve prihlasovateľa, aby nedostatky odstránil. Ak tak neurobí v stanovenej lehote, úrad
224
konanie o prihláške zastaví. Úrad môže na návrh ktorejkoľvek osoby vymazať topografiu z
registra, ak sa zistí, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky zápisu topografie do
registra. Výmaz má účinky, ako keby topografia nebola zapísaná do registra.
Vznik a doba ochrany topografie. Podľa zákona ochrana topografie vzniká dňom prvého
využitia topografie, ak bola prihláška podaná na úrade do dvoch rokov od tohto využitia
alebo dňom podania prihlášky, ak predtým nebola topografia obchodne využitá.
Doba trvania ochrany topografie skončí uplynutím 10 rokov od konca kalendárneho roku, v
ktorom
ochrana
topografie
vznikla.
Majiteľ topografie má výlučné právo využívať topografiu, topografiu reprodukovať, previesť
práva z topografie na tretiu osobu písomnou zmluvou, poskytnúť súhlas alebo zakázať
reprodukovať topografiu, vyrábať polovodičový prvok, ktorý topografiu obsahuje, obchodne
využívať topografiu alebo polovodičový výrobok, ktorý obsahuje chránenú topografiu. Na
topografiu majiteľ môže písomnou záložnou zmluvou zriadiť záložné právo a licenčnou
zmluvou dať súhlas na využitie topografie. Zmluvy vzťahujúce sa na topografie musia byť
Úradom zaregistrované.
Výmaz topografie.
Právna ochrana topografie zaniká uplynutím doby platnosti, to znamená po uplynutí desiatich
rokov od konca kalendárneho roka v ktorom ochrana vznikla. Výmazom topografie z registra,
v prípade, že dodatočne sa preukáže, že v čase konania o prihláške neboli splnené podmienky
pre registráciu.
Odňatie ochrany a prepis. Úrad na návrh odníme majiteľovi topografie zapísanej v registri
a ako majiteľa zapíše osobu navrhovateľa ak právoplatným rozhodnutím súdu bolo určené, že
osobe pôvodne zapísanej ako majiteľ neprislúchalo toto právo a návrh podal osoba, ktorej toto
pravo patrí do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.
Ochranná známka
Právna úprava ochrannej známky je uvedená v zákone č. 506/2009 Z.z. o ochranných
známkach, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s ochrannou známkou a konanie vo
veciach ochranných známok pred Úradom priemyselného vlastníctva. Zákon ustanovuje
podmienky, pre označenie, ktoré môže byť ochrannou známkou. Podľa tohto vymedzenia
ochrannou známkou môže byť akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť
a ktoré tvoria slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru, alebo
jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť
tovary alebo služby jednej osoby od tovarov a služieb inej osoby.
Ochranou známkou podľa tohto vymedzenia môže byť označenie:
a) graficky znázorniteľné, nemôžu to byť napríklad zvukové čuchové, svetelné,
pohybové známky
b) majúce rozlišovaciu spôsobilosť, distinktivitu. Ochranou známkou môže byť len
označenie spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov a služieb
inej osoby.
Zákon upravuje prekážky, pre ktoré nemožno zapísať označenie ako ochrannú známku,
pričom rozlišuje prekážky absolútnej výluky a dôvody relatívnej výluky zo zápisnej
spôsobilosti.
225
Na prekážky, ktoré znamenajú absolútnu výluku zo zápisnej spôsobilosti Úrad prihliada ex
offo. Ide o absolútne dôvody na odmietnutie zápisu prihláseného označenie, ktorými sú
napríklad označenie, ktoré nemá rozlišovaciu spôsobilosť(jedno písmeno, jedna číslica, jedna
farba), označenie, ktoré tvoria výlučne značky, alebo údaje, ktoré v obchodnom styku môžu
slúžiť na určenie druhu, akosti, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného miesta pôvodu alebo
iných vlastností tovarov, alebo služieb, prípadne času výroby tovarov či poskytnutia
služieb(nábytok, múka, sekt, televízny servis atď.) označenie, ktoré obsahuje znak vysokej
symbolickej hodnoty, najmä náboženský symbol, označenie v rozpore s verejným poriadkom
a dobrými mravmi.
Na prekážky, ktoré znamenajú relatívne dôvody na odmietnutie zápisu prihláseného
označenia Úrad prihliada na námietku podanú dotknutou osobou. Pod relatívnou výlukou
rozumieme prekážky, ktoré vyplývajú napríklad z práv majiteľov zhodných alebo podobných
starších ochranných známok, užívateľov všeobecne známych ochranných známok.
Konanie o prihláške ochrannej známky
Každý, kto chce vlastniť ochrannú známku musí na Úrad podať prihlášku, ktorá musí
obsahovať:
a) žiadosť o zápis označenia ako ochrannej známky,
b) identifikačné údaje prihlasovateľa,
c) identifikačné údaje zástupcu prihlasovateľa, ak je prihlasovateľ zastúpený,
d) znenie alebo zreteľné a reprodukciu umožňujúce vyobrazenie prihlasovaného
označenia, v prípade trojrozmerného označenia jeho plošné vyobrazenie,
e) zoznam tovarov alebo služieb, pre ktoré má byť označenie zapísané ako ochranná
známka,
f) podpis prihlasovateľa alebo jeho zástupcu.
Odo dňa podanie prihlášky vzniká prihlasovateľovi právo prednosti. Úrad preskúma prihlášku
po formálnej i vecnej stránke. V prípade, že prihláška spĺňa zákonné požiadavky Úrad
prihlášku zverejní vo Vestníku ÚPV SR. Po zverejnení má každý môže podať pripomienky
proti zápisu, ak prihláška obsahuje označenie zodpovedajúce absolútnej prekážke zápisu.
Alebo podať námietky proti zápisu do troch mesiacov od zverejnenia. Námietkové konanie je
inštitútom známkového práva, súžiaci na ochranu práv tretích osôb, napríklad majiteľ staršej
zhodnej alebo podobnej ochrannej zámky, užívateľ všeobecnej známej známky, majiteľ
zahraničnej ochrannej známky. Ak nebudú v tejto lehote podané námietky, alebo námietku
Úrad preskúma a zistí, že prihláška nie je v rozpore so zákonom Úrad prihlášku zapíše do
registra, prihlasovateľovi vydá osvedčenie o zápise a prihlasovateľ sa stáva majiteľom
ochrannej známky.
a) Majiteľ ochrannej známky má výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s
tovarmi alebo so službami, pre ktoré je zapísaná. Majiteľ ochrannej známky je
oprávnený
používať
spolu
s
ochrannou
známkou
značku
(r).
Bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nesmú tretie osoby v obchodnom styku
používať označenie
b) zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre
ktoré
je
ochranná
známka
zapísaná,
226
b) ak z dôvodu jeho zhodnosti alebo podobnosti s ochrannou známkou a zhodnosti
alebo podobnosti tovarov alebo služieb existuje pravdepodobnosť zámeny na strane
verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie
medzi ochrannou známkou a označením,
c) zhodné alebo podobné s ochrannou známkou, ktorá má na území Slovenskej republiky
dobré meno a ktorá nie je zapísaná pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby, ak
by používanie tohto označenia bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažilo z
rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky alebo by bolo na
ujmu rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky alebo jej dobrému menu.
Majiteľ ochrannej známky môže požadovať od vydavateľa slovníka, encyklopédie alebo
podobného diela, v ktorom je ochranná známka reprodukovaná tak, že vzbudzuje dojem, že
ide o druhový názov tovarov alebo služieb, aby najneskôr v nasledujúcom vydaní diela
uverejnil údaje, z ktorých bude zrejmé, že v diele je reprodukovaná ochranná známka.
Ak došlo k neoprávnenému zásahu do práv z ochrannej známky, majiteľ ochrannej známky
má právo domáhať sa, aby porušenie alebo ohrozenie práva bolo zakázané a následky tohto
zásahu boli odstránené; môže sa domáhať primeraného zadosťučinenia, ktorým môže byť aj
peňažné plnenie. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a právo na náhradu škody tým
nie sú dotknuté.
Majiteľ ochrannej známky má právo poskytnúť licenciu, právo na používanie ochrannej
známky inému subjektu a to všetky tovary alebo služby, pre ktoré je ochranná známka
zapísaná. Licenčná zmluva, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku nadobúda účinnosť
voči tretím osobám dňom jej registrácie Úradom. Majiteľ ochrannej známky má právo
previesť zmluvou o prevode ochrannú známku na inú osobu. Táto zmluva musí byť dojednaná
písomne a musí byť zaregistrovaná Úradom. Ochranná známka prechádza na právneho
nástupcu pôvodného majiteľa. Majiteľ môže dať ochrannú známku do zálohu na základe
dojednanej záložnej zmluvy, alebo rozhodnutím daňového alebo colného úradu. Takto
zriadené záložné právo vzniká dňom jej zápisu do registra ochranných známok.
Platnosť a obnova zápisu ochrannej známky
Podľa právnej úpravy platnosť zápisu ochrannej známky je desať rokov odo dňa podania
prihlášky. Na základe žiadosti majiteľa ochrannej známky alebo záložného veriteľa úrad
platnosť zápisu ochrannej známky obnoví na ďalších desať rokov. Žiadosť o obnovu zápisu
ochrannej známky možno podať najskôr v poslednom roku platnosti jej zápisu.
Zánik ochrannej známky
Ochranná známka zaniká:
1. skončenia platnosti jej zápisu, ak nebola podaná žiadosť o obnovu zápisu,
2. zdaním sa ochrannej známky majiteľom,
3. zrušenia ochrannej známky.
•
•
•
•
Coca-Cola už nie je najdrahšou značkou na svete
Na prvom mieste rebríčka spoločnosti Interbrand je
značka Apple a za ním Google
Samsung skočil na ôsmom mieste
Najviac sa v hodnote značky prepadla Nokia
Správa z dennej tlače z 30. septembra 2013.
Autor: ČTK
227
Druhy ochranných známok
Ochranné známky možno rozlišovať z rôznych hľadísk. Podľa majiteľov (subjektov)
rozlišujeme individuálne a kolektívne ochranné známky.
Individuálne označuje výrobky alebo služby jednej fyzickej alebo právnickej osoby.
Kolektívna ochranná známka je spôsobilá rozlíšiť tovary a služby pochádzajúce od členov
združenia fyzických alebo právnických osôb, ktoré má právnu subjektivitu, od tovarov alebo
služieb iných osôb. Podmienky používania kolektívnej ochrannej známky vrátane sankcií za
ich porušenie sa určia písomnou zmluvou uzatvorenou medzi členmi združenia. Prihláška
kolektívnej známky musí obsahovať aj zmluvu o používaní známky a zoznam členov
združenia. Výlučné právo používať kolektívnu ochrannú známku pre tovary a služby, pre
ktoré je známky zapísaná majú členovia združenia. Kolektívnu známku nemožno previesť na
iného majiteľa, nemôže byť predmetom licencie ani záložného práva. Úrad kolektívnu
známku zruší aj vtedy, ak členovia združenia zásadným spôsobom porušujú zmluvu
o požívaní alebo ak združenie zanikne.
Medzinárodná ochranná známka, platí na území viacerých štátov na základe
medzinárodnej registrácie, v registri ochranných známok Medzinárodného úradu Svetovej
organizácie duševného vlastníctva, buď podľa Madridskej dohody o medzinárodnom zápise
ochranných známok, alebo podľa Protokolu k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise
ochranných známok.
Ochranná známka spoločenstva (Community Trade Mark, CTM) udeľuje sa na základe
nariadenia Rady Európske únie č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva, kodifikované
znenie nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva. Na základe tohto
nariadenia môžu podniky prostredníctvom jedného procesného systému nadobúdať ochranné
známky Spoločenstva, ktorým sa bude poskytovať jednotná ochrana, ktorý bude účinný na
celom území Spoločenstva. Ochranná známka Spoločenstva sa zapisuje na Úrade pre
harmonizáciu vnútorného trhu – OHIM, pričom majiteľom ochrannej známky Spoločenstva
môže byť každá fyzická, alebo právnická osoba vrátane subjektov verejného práva. Ochranná
známka Spoločenstva má jednotný charakter, má rovnaké účinky v celom Spoločenstve:
okrem zapísania, môže byť prevedená, možno sa jej vzdať, zrušiť ju alebo vyhlásiť za
neplatnú, jej používanie môže byť zakázané len na území celého Spoločenstva.
Podľa zákona rozlišujeme všeobecnú známku, ktorá je zapísaná podľa medzinárodného
dohovoru a to Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva (z roku 1889).
Všeobecne známa známka sa stala používaním vo svete stala pre určité tovary, alebo služby
natoľko známou, že má rozlišovaciu spôsobilosť aj keď nie je zapísaná v registri ochranných
známok na ÚPV SR.
Právo označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov
Právna úprava je ustanovená v zákone 469/2003 Z.z. o označeniach výrobkov a zemepisných
označeniach výrobkov. V Nariadení Rady (ES)č.510/2006 o ochrane zemepisných označení
228
a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín, Nariadenie Rady (ES)č.
509/2006O zaručených tradičných špecialitách z poľnohospodárskych výrobkov a potravín,
Nariedenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)č. 110/2008o definovaní, prezentácii,
označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín, Nariadenie č. 510/2006/Es o ochrane
zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín, ktoré
označenie liehovín neupravuje. Nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej
organizácie poľnohospodárskych trhov a osobitných ustanoveniach pre určité
poľnohospodárske výrobky. Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady(EÚ)
č.1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny,
poľnohospodárske výrobky a potraviny je možné zapísať a chrániť na úrovni Európskeho
spoločenstva.
Podľa zákonnej úprava rozlišujeme:
1. označenie pôvodu výrobku, ktorým je názov určitého miesta, oblasti alebo vo
výnimočných prípadoch krajiny používaný na označenie výrobku pochádzajúceho z tohto
miesta, oblasti alebo krajiny, ak kvalita alebo vlastnosti tohto výrobku sú výlučne alebo
podstatne dané zemepisným prostredím s jeho charakteristickými prírodnými a ľudskými
faktormi a výroba, spracovanie a príprava tohto výrobku sa uskutočňuje výlučne vo
vymedzenom mieste, oblasti alebo krajine
2. zemepisným označením výrobku rozumieme, názov určitého miesta, oblasti alebo vo
výnimočných prípadoch krajiny používaný na označenie výrobku pochádzajúceho z tohto
miesta, oblasti alebo krajiny, ak má tento výrobok špecifickú kvalitu, povesť alebo
charakteristické vlastnosti, ktoré môžu byť pripísané tomuto miestu, oblasti alebo krajine
3. označením pôvodu vína je názov určitého miesta, regiónu alebo vo výnimočných
prípadoch krajiny používaný na označenie výrobku, ktorého kvalita alebo vlastnosti sú
výlučne alebo podstatne ovplyvnené zemepisným prostredím s jeho charakteristickými
prírodnými a ľudskými faktormi, ktorý sa vyrába na tomto území, získava sa z odrôd viniča
druhu Vitis vinifera a hrozno, z ktorého sa vyrába, pochádza výlučne z tohto územia,
4. zemepisným označením vína názov určitého miesta, regiónu alebo vo výnimočných
prípadoch krajiny používaný na označenie výrobku, ktorý má špecifickú kvalitu, povesť alebo
iné charakteristické vlastnosti, ktoré môžu byť pripísané tomuto územiu, ktorý sa vyrába na
tomto území, získava sa z odrôd viniča druhu Vitis vinifera alebo z odrôd vzniknutých
krížením druhu Vitis vinifera s inými druhmi rodu Vitis a najmenej 85 % hrozna použitého na
jeho výrobu pochádza z tohto územia.
Označením pôvodu alebo zemepisným označením je možné chrániť poľnohospodárske
výrobky a potraviny, víno, liehoviny, minerálne vody, remeselné výrobky a iné výrobky, na
ktorých výslednú kvalitu alebo vlastnosti vplývajú prírodné podmienky alebo sú spojené s
vymedzeným zemepisným územím tradíciou, povesťou, majú dobré meno, ktoré je možné
prisúdiť práve zemepisnému pôvodu napríklad Modranská majolika, Piešťanské bahno,
Trenčianska borovička „ Juniperis“ Budiš, Fatra, Korytnica, Soľnobanská čipka, Cígeľská
prírodná liečivá voda, Baldovská minerálna voda, Žatecký chmel, Český kmín, Třeboňský
kapr, Pardubický perník.
Poľnohospodárske výrobky a potraviny je možné zapísať a chrániť len na úrovni
Európskej únie. Už v roku 1992 bol v Európskej únii vytvorený systém troch označení na
229
podporu a ochranu potravinárskych výrobkov z dôvodu narastajúceho falšovania výrobkov a
zneužívania tradičných názvov, čo viedlo k zavádzaniu konzumentov a odradeniu výrobcov.
Symboly EÚ: chránené označenie pôvodu, zemepisné označenie pôvodu, zaručená tradičná
špecialita.
Protected
designation
Protected geographical
Traditional speciality
of origin – PDO
indication - PGI
guaranteed - TSG
Výluka zo zápisu do registra. Ako označenie pôvodu alebo ako zemepisné označenie sa do
registra nezapíše:
a) označenie, ktorého doslovné znenie síce pravdivo označuje názov miesta, oblasti alebo
krajiny, z ktorej výrobok pochádza, napriek tomu je však spôsobilé vyvolať vo
verejnosti mylnú domnienku o skutočnom pôvode výrobku,
b) označenie, ktoré je druhovým názvom výrobku, aj keď výrobok pochádza z
vymedzeného územia,
c) označenie zhodné s názvom odrody rastliny alebo plemena zvieraťa, ktoré by v
dôsledku zápisu mohlo vo verejnosti vyvolať mylnú domnienku o skutočnom pôvode
výrobku,
d) označenie, ktorého zápisom by mohlo dôjsť k zámene s už zapísaným označením
pôvodu, zemepisným označením, ochrannou známkou alebo všeobecne známou
známkou.
Konanie o prihláške označenia a zemepisného označenia, začína podaním prihlášky označenia
pôvodu, ktorú môže podať združenie výrobcov, alebo spracovateľov pre výrobok vyrobený,
spracovaný a pripravený na vymedzenom území. Prihláška musí obsahovať zákonom
ustanovené údaje, ku ktorým patrí i vymedzenie výrobku alebo špecifikáciu výrobku
(zemepisné vymedzenie územia, na ktorom sa uskutočňuje výroba, spracovanie a príprava
výrobku, doklad potvrdzujúci, že výrobok pochádza z vymedzeného územia, opis vlastností
alebo kvalitatívnych znakov výrobku, ktoré sú dané príslušným zemepisným prostredím, opis
spôsobu získavania výrobku). Zákon osobitne upravuje podmienky špecifikácie liehoviny
a vína.
Úrad prihlášku preskúma po formálnej i vecnej stránke. Ak prihláška nemá predpísané
náležitosti, vyzve Úrad prihlasovateľa, aby v lehote nie kratšej ako dva mesiace nedostatky
odstránil, inak konanie zastaví. Prihlášku, ktorá nevyhovuje požiadavkách Úrad zamietne. Na
základe prihlášky, ktorá vyhovuje zákonným požiadavkám Úrad zapíše označenie pôvodu
alebo zemepisné označenie do registra a prihlasovateľovi vydá o tom osvedčenie a zápis
zverejní vo Vestníku Úradu PV SR.
Doba ochrany a zrušenie zápisu označenie pôvodu alebo zemepisného označenia výrobku.
Doba ochrany zapísaného označenia nie je časovo obmedzená a trvá pokiaľ nepominú dôvody
pre ktoré Úrad označenie zapísal. Zapísané označenie pôvodu, alebo zapísaného označenie
230
zemepisného pôvodu má držiteľ osvedčenia o zápise, ktorý má právo na výrobku, že ide
o zapísané označenie, má právo zakázať užívateľovi používanie označenia pôvodu alebo
zemepisného označenia, ak užívateľ označuje výrobok zapísaným označením pôvodu alebo
zemepisným označením a tento výrobok nemá vlastnosti alebo kvalitatívne znaky dané
príslušným zemepisným prostredím alebo nespĺňa požiadavky vymedzenia výrobku.
Licenčnou zmluvou na zapísané označenie nemôže byť poskytnutý súhlas na jeho
používanie. K zapísanému označeniu nemôže byť zriadené záložné právo. Zapísané označenie
pôvodu alebo zemepisné označenie nemôže byť predmetom prevodu.
Úrad podľa zákona zruší zápis označenia, ak na základe z vlastného podnetu alebo na návrh
dotknutej osoby, alebo kontrolného orgánu zistí, že označenie pôvodu bolo zapísané do
registra v rozpore s podmienkami pre zápis, alebo podmienky dané príslušným zemepisným
prostredím určené pre zápis zanikli, alebo z dôvodu, že výrobok, ktorý je označenie pôvodu
zapísané nespĺňa požiadavky určené vymedzením výrobku alebo špecifikáciou a tieto
podmienky neboli splnené ani dodatočne v lehote určenej úradom
Medzinárodná ochrana
O medzinárodnú ochranu môžu požiadať prihláškou o medzinárodný zápis označenia osoby,
ktoré majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo a to, prostredníctvom
Úradu. Žiadosť o zápis označenia pôvodu do medzinárodného registra Svetovej organizácie
duševného vlastníctva v Ženeve sa zakladá na zápise a ochrane označenia pôvodu na národnej
alebo regionálnej úrovni a jej náležitosti a procesný postup upravuje Lisabonská dohoda
o ochrane označení a o medzinárodnom zápise označení pôvodu.
Medzinárodný zápis označenia pôvodu má tie isté účinky ako zápis označenia pôvodu do
registra úradom. Medzinárodne zapísané označenie pôvodu, ktorému je odmietnutá ochrana v
Slovenskej republike, posudzuje sa tak, akoby v Slovenskej republike nebolo zapísané.
Ochrana označení na úrovni EÚ
Poľnohospodárske výrobky a potraviny je možné zapísať a chrániť len na úrovni
Európskej únie, preto konanie o zápis sa uskutočňuje v dvoch etapách:
Prvá etapa, národná úroveň prebieha na Úrade PV SR. Prihlášku ktorej súčasťou je i žiadosť
o zápis označenie pôvodu alebo zemepisného označenia pôvodu
na Úrad podáva
prihlasovateľ, ktorým je združenie výrobcov (prípadne zväz, výnimočne fyzická alebo
právnická osoba). Úrad prihlášku preskúma, v rámci prieskumu požiada Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o vyjadrenie k špecifikácii poľnohospodárskeho
výrobku a potraviny, v prípade, že prihláška spĺňa zákonné náležitosti, zverení sa vo
Vestníku ÚPV, inak zápis zamietne, alebo konanie zastaví. Po zverejnení prihlášky, každý
môže podať námietky proti žiadosti v lehote troch mesiacov. V prípade, že niet námietok
(alebo námietky boli neodôvodnené) Úrad vydá kladné stanovisko a zašle prihlášku na ďalšie
konanie Európskej komisii.
Druhá etapa, prebieha na úrovni Európskej komisie. Po prieskumovom konaní, ak žiadosť
spĺňa všetky náležitosti Komisia zverejní prihlášku v Úradnom vestníku EÚ a dňom
zverejnenie začína plynúť trojmesačná lehota na podanie námietok, po uplynutí tejto lehoty
Komisia musí prijať rozhodnutie o zápise a zverejniť zapísané označenie alebo zamietnuť
prihlášku.
231
Po zverejnení rozhodnutia o zápise označenie pôvodu buď ako chránené označenie pôvodu
alebo chránené zemepisné označenie môže prihlasovateľ označovať svoje výrobky symbolom
Európskej únie. Dodržiavanie špecifikácie chránených výrobkov podlieha kontrolnému
systému, v Slovenskej republike kontrolu zabezpečuje EUROFINS BEL/NOVAMANN s.r.o.,
Certifikačný orgán CERTEX a Štátna veterinárna a potravinová správa SR.
Zoznam výrobkov v Slovenskej republike ako chránené označenie pôvodu a chránené
zemepisné označenie (CHOP, CHZO) podľa hlavy II nariadenia EP a Rady (EÚ) č.
1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a
potraviny
Dátum
Dátum
Názov
zaevidovania uverejnenia
výrobku
Názov a adresa združenia
v SR
v Úradnom
vestníku
Skalický
21.4.2007
2.8.2005
Združenie „Skalický trdelník“
trdelník
2007/C88/02
Slovenská
4.10.2007
27.4.2004
Združenie „Cech bryndziarov“
bryndza
2007/C323/10
Slovenský
19.12.2007
22.11.1967
Slovenský mliekarenský zväz
oštiepok
2007/C308
Slovenská
24.10.2007
Združenie „Cech bryndziarov“
23.6.2005
parenica
2007/C249/13
Oravský
13.7.2010
Združenie „Zázrivských korbáčikárov“
korbáčik
2010/C 188/10
Zázrivský
13.7.2010
Združenie „Zázrivských korbáčikárov“
korbáčik
2010/C 188/11
Tekovský
24.7.2010
Levické mliekarne a.s.
salámový syr
2010/C 202/05
Klenovecký
11.11.2010
Združenie „Cech bryndziarov“
syrec
Zázrivské
28.10.2011
Združenie „Zázrivských korbáčikárov“
vojky
Paprika
žitava “/
„Žitavská
Združenie šľachtiteľov, pestovateľov
5.1.2012
paprika”
a spracovateľov koreninovej papriky
„Capsicum“Levický slad
18.02.2013
OSIVO a.s.
232
Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, stav k 8.8.2013
Ochrana označení vín na úrovni EÚ
Ochrana vín ako označení pôvodu alebo zemepisných označení na úrovni EÚ nevylučuje ich
ochranu na národnej úrovni a zároveň ochrana na úrovni EÚ nie je podmienená národnou
ochranou. Výrobca sa môže rozhodnúť pre jednu z nich, alebo pre obidve, a po priznaní
ochrany na národnej úrovni môže požiadať aj o zápis do medzinárodného registra Svetovej
organizácie duševného vlastníctva v Ženeve. Po priznaní ochrany v podobe chráneného
označenia alebo chráneného zemepisného označenia na úrovní EU, kontrolu dodržiavania
špecifikácie v SR zabezpečuje Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky.
Ochrana liehoví na úrovni EU. Liehoviny možno chrániť len „ chráneným zemepisným
označením “. Na úrovni EÚ je to upravené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 110/2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení
liehovín. Združenie výrobcov sa môže rozhodnúť pre ochranu na národnej úrovni alebo
úrovni EU, alebo pre obidve, a po priznaní ochrany na národnej úrovni môže požiadať aj o
zápis do medzinárodného registra Svetovej organizácie duševného vlastníctva v Ženeve. Po
priznaní ochrany v podobe chráneného označenia alebo chráneného zemepisného označenia
na úrovní EU, kontrolu dodržiavania špecifikácie v SR zabezpečuje EUROFINS
BEL/NOVAMANN s.r.o., Certifikačný orgán CERTEX a Štátna veterinárna a potravinová
správa SR.
Ochrana zaručených tradičných špecialít na úrovni EU (ZTŠ), úprava tradičných špecialít sa
riadi nariadením Rady (ES)č. 509/2006 o zaručených tradičných špecialitách
z poľnohospodárskych výrobkov a potravín. Týmto nariadením sa má zabezpečiť ochrana
tradičných, špecialít, ktorých výroba je spojená špecifickým výrobným postupom, majú
špecifické zloženie, prípadne vlastnosti. Výrobky SR považované za zaručené tradičné
špecialita podľa nariadenia EP a Rady(EÚ)č. 1151/2012 o systémoch kvality pre
poľnohospodárske výrobky a potraviny: Ovčí hrudkový syr salašnícke, výrobcovia Cech
výrobcov ovčieho syra v Turci, Ovčí salašnícky údený syr výrobcovia, Cech výrobcov
ovčieho syra v Turci, Lovecká saláma, výrobcovia Slovenský zväz spracovateľov mäsa,
Liptovská saláma, výrobcovia Slovenský zväz spracovateľov mäsa, Slovenský mäsiarsky
zväz, Špekačky, výrobcovia, Slovenský zväz spracovateľov mäsa, Slovenský mäsiarsky
zväz, Spišské párky, výrobcovia, Slovenský zväz spracovateľov mäsa, Slovenský mäsiarsky
zväz, „Bratislavký rožok“ alebo „Pressburger Kipfel“ alebo „Pozsonyi kifli“ výrobcovia Cech
pekárov a cukrárov regiónu západného Slovenska. Označenie zaručená tradičná špecialita
(ZTŠ) sa nevzťahuje na geografický pôvod výrobku. Tieto zaregistrované výrobky môžu
vyrábať pod týmto názvom nielen ďalší slovenskí výrobcovia, ale aj zahraniční výrobcovia,
musia však pri výrobe dodržať jeho tradičný charakter, a to z hľadiska zloženia a spôsobu
výroby, podľa schválenej špecifikácie výrobku.
Právna ochrana nových odrôd rastlín
V SR právnu ochranu odrôd rastlín, podmienky pre udelenie šľachtiteľského osvedčenia
k odrode rastliny, práva a povinnosti v oblasti právnej ochrany odrôd rastlín, pôsobnosť
orgánov štátnej správy oblasti právnej ochrany odrôd rastlín a ukladanie sankcií za porušenie
zákonom ustanovených povinností upravuje zákon 202/2009 Z.z. o právnej ochrane odrôd
233
rastlín. Cieľom prijatia tohto zákona podľa dôvodovej správy je transponovať nariadenie
Rady (ES)č.2010/1994 o právach spoločenstva k odrodám rastlín, ktoré je priamo
uplatniteľné vo všetkých členských štátoch Európskeho spoločenstva. Každý šľachtiteľ má
možnosť výberu právnej ochrany ním vytvorenej, vyvinutej alebo objavenej odrody. Právnu
ochranu si môže zabezpečovať buď vo všetkých členských štátoch na základe práva
udeleného Úradom spoločenstva pre odrody rastlín, alebo iba na území SR na základe
šľachtiteľského osvedčenia udeleného Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Výber druhu právnej ochrany závisí od rozsahu obchodného využívania odrody od výroby
množiteľského materiálu a jeho na uvádzanie na trh v SR alebo v EÚ.
Podmienky právnej ochrany. Podľa nariadenia Rady (ES) č. 2100/1994 sa pod pojmom
„odroda“ rozumie skupina rastlín v rámci najnižšieho známeho botanického taxónu, ktorú
možno
definovať prejavom znakov vyplývajúcich z daného genotypu alebo z kombinácie genotypov,
odlíšiť od akejkoľvek inej skupiny rastlín prejavom najmenej jedného z uvedených znakov,
považovať za jednotnú vzhľadom na jej schopnosť nemeniť sa pri rozmnožovaní. Kritériami
pre udelenie šľachtiteľského osvedčenia, má odroda, ktorá je:
a) odlišná,
b) vyrovnaná
c) stála,
d) nová,
e) označená vhodným názvom
Odroda na účely odlišnosti sa považuje za všeobecne známu, ak ku dňu podania prihlášky je
registrovaná v Štátnej odrodovej knihe (vedenej podľa zákona 597/2006 Z.z. o pôsobnosti
orgánov štátnej správy v oblasti registrácie odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní
množiteľského materiálu pestovaných rastlín na trh) alebo v Spoločnom katalógu odrôd (
upravený bližšie Nariadením vlády SR č. 50/2007 Z.z. o registrácii odrôd pestovaných
rastlín). V zákone je ustanovený zákaz kumulatívnej ochrany, to znamená, že členský štát
nemôže ES nemôže udeliť národnú ochranu odrode, ktorá je už chránená na základe
rozhodnutia Úradu spoločenstva.
Udeľovanie šľachtiteľských osvedčení.
Konanie o udelenie šľachtiteľského oprávnenia sa realizuje podľa zákona o správnom
konaní a primerane sa v konaní uplatňujú právne akty Európskeho spoločenstva (nariadenie
ES č.2100/1994 nariadenie Komisie č. č. 1239/95, ktoré ustanovuje vykonávacie pravidlá
konania pre Úradom spoločenstva pre odrody rastlín). Príslušným orgánom na konanie je
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Oprávnené osoby. Právo na udelenie šľachtiteľského osvedčenia má šľachtiteľ, ktorý
odrodu vyšľachtil alebo objavil. Ak odrodu vyšľachtili alebo objavili viacerí šľachtitelia
majú spoločné právo na udelenie osvedčenia. Konanie o prihláške, začína jej podaním na
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej ministerstvo), ktoré zapíše
prihlášku na udelenie šľachtiteľského osvedčenia do registra za predpokladu, že obsahuje
zákonné údaje a je zaplatený správny poplatok. Ministerstvo do troch mesiacov zabezpečí
oznámenie o podaných prihláškach vo Vestníku MPRV SR a poverí Ústredný kontrolný
a skúšobný ústav poľnohospodársky ( ďalej ÚKSP) odborným preskúmaním, či prihlásená
234
odroda spĺňa požiadavky na odlišnosť, vyrovnanosť a stálosť. Prihlasovateľ je povinný
kontrolnému ústavu na základe jeho výzvy bezplatne dodať množiteľský materiál odrody
v lehote, množstve, kvalite a na určené miesto. ÚKSP po odbornom preskúmaní odrody zašle
ministerstvu správu o odbornom preskúmaní odrody spolu s opisom odrody. Prihlasovateľ po
podaní prihlášky na ministerstvo môže požiadať o udelenie práv Spoločenstva k odrodám
rastlín, ministerstvo po oznámení tejto skutočnosti, konanie preruší až do ukončenia konania
na Úrade o právach Spoločenstva k odrodám rastlín. Ak Úrad udelí prihlasovateľovi práva
Spoločenstva k novým odrodám rastlín, prihlasovateľ túto skutočnosť musí oznámiť
ministerstvu, ktoré v prerušenom konaní nepokračuje až do ukončenia platnosti práv
Spoločenstva.
Ministerstvo prihlášku zamietne, ak prihlasovateľ v určenej lehote nedodal množiteľský
materiál alebo na základe správy o odbornom prieskume prihlásenej odrody zistí, že odroda
nespĺňa zákonné podmienky.
Ak odroda spĺňa zákonné podmienky, ministerstvo vydá rozhodnutie o udelení
šľachtiteľského oprávnenia, súčasťou ktorého názov odrody, úradný opis odrody a oznámi
jeho vydanie vo Vestníku. Šľachtiteľským osvedčením sa potvrdzuje vyšľachtenie alebo
objavenie odrody, názov odrody s uvedením druhu alebo rodu, ku ktorému odroda patrí,
majiteľ šľachtiteľského osvedčenia, a jeho právo odrodu obchodne využívať, doba právnej
ochrany, právo prednosti, pôvodca odrody. Doba platnosti šľachtiteľského osvedčenia sa riadi
nariadením Rady (ES) č. 2100/1994, podľa ktorého účinok práv k odrodám rastlín trvá do
konca dvadsiateho piateho kalendárneho roka a v prípade odrôd viniča a stromov do konca
tridsiateho kalendárneho roka po roku udelenia práv. Majiteľ šľachtiteľského osvedčenia je
povinný platiť správne poplatky počas doby jeho platnosti. Šľachtiteľ pôvodnej odrody,
z ktorej bola vyšľachtená alebo vyvinutá odvodená odroda a šľachtiteľ odvodenej odrody
majú právo, aby v šľachtiteľskom osvedčení bola odroda označená ako pôvodná odroda,
alebo ako odvodená odroda. Ministerstvo, ktoré vedie register šľachtiteľských osvedčení
rozhodne o tom, že šľachtiteľské osvedčenie je neplatné alebo rozhodne o jeho zrušení, ak
odroda nespĺňa podmienky napríklad majiteľ osvedčenia neposkytne skúšobnému úradu
všetky informácie potrebné na vyhodnotenie nepretržitej nezmenenej existencie príslušnej
odrody.
Majiteľ šľachtiteľského osvedčenia môže šľachtiteľské osvedčenie previesť písomnou
zmluvou na jedného alebo viacerých právnych nástupcov, ktorá nadobúda účinnosť dňom jej
zápisu do registra šľachtiteľských osvedčení.
Kontrola udržiavacieho šľachtenia, majiteľ šľachtiteľského osvedčenia je povinný zabezpečiť
udržiavacie šľachtenie právne chránenej odrody počas celej doby platnosti šľachtiteľského
osvedčenia tak, aby znaky odlišnosti, ktoré sú uvedené v úradnom opise odrody, zostali
nezmenené a aby odroda bola vyrovnaná a stála. Kontrolu vykonáva ÚKSP overovacími
skúškami na základe žiadosti ministerstva.
Ochrana práv
Neoprávneným zásahom do práv majiteľa je, ak bez súhlasu majiteľa šľachtiteľského
osvedčenia sa vykonávajú tieto činnosti vo vzťahu k množiteľskému materiálu právne
chránenej odrody:
235
1. výroba alebo reprodukcia,
2. udržiavanie stavu s cieľom rozmnožovania,
3. ponuka na predaj,
4. predaj alebo iná podoba odbytu,
5. vývoz,
6. dovoz,
7. skladovanie na ktorýkoľvek z účelov uvedených v prvom až šiestom bode,
b) nesprávne používanie názvu odrody alebo neoznámenie názvu odrody,
c) porušovanie práv a záväzkov z nútenej licencie,
d) použitie farmárskeho osiva v rozpore s osobitným predpisom, ktorým je nariadenia Rady
(ES) č. 2100/1994. Farmárske osivo musí farmár (pestovateľ) dopestovať na pozemkoch,
ktoré obhospodaruje, môže toto osivo upraviť(vyčistiť, namoriť) sám, alebo osivo môže
upraviť tretia osoba na základe zmluvy, musí však byť zabezpečená identita osiva( druh,
odroda).
Podľa súčasnej právnej úpravy môžu pestovatelia použiť farmárske osivo, pričom nemajú
povinnosť s majiteľmi šľachtiteľských osvedčení dohodnúť podmienky jeho použitia, ale
majú
povinnosť písomne oznámiť majiteľovi
šľachtiteľského osvedčenia použitie
farmárskeho osiva a rozsah jeho použitia a zaplatiť spravodlivú odmenu (remuneráciu) za
jeho použitie.
Zodpovednosť za porušovanie zákona. Ministerstvo môže uložiť pokutu až do 33 000 eur
právnickej alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá porušuje práva majiteľa šľachtiteľského
osvedčenia
Šľachtenie rastlín je veľmi dôležitou súčasťou rastlinnej výroby, ovplyvňuje rozvoj
moderných pestovateľských a spracovateľských technológii. Prijatím zákona 132/1989 Zb.
o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat bol vytvorený pre vstup do
Medzinárodnej únie (UPOV) na ochranu práv nových odrôd rastlín, ktorá má sídlo v Ženeve,
ktorá udáva smer v oblasti medzinárodnej ochrany nových odrôd rastlín.
Právna ochrana nových plemien zvierat.
Chov hospodárskych zvierat v rámci poľnohospodárstva patrí k jeho rozhodujúcim
odvetviam. Jeho ekonomická úspešnosť je podmienená aj aplikáciou najmodernejších metód
v procese šľachtenie a plemenitby. V SR súčasnosti práva a povinnosti fyzických
a právnických osôb vykonávajúcich šľachtenie alebo plemenitbu hospodárskych zvierat
a zveri z chovu, ktorých účelom je zveľaďovanie, zlepšovanie úžitkovosti
a konkurencieschopnosti hospodárskych zvierat upravuje zákon č. 194/1998 Z.z. o šľachtení
a plemenitbe v znení neskorších predpisov. Zákon ďalej upravuje ochranu, zachovanie
a využívanie genetických zdrojov hospodárskych zvierat a štátny plemenársky dozor.
Vyhláška č. 18/2001 Z.z. o vykonávaní kontroly úžitkovosti, kontroly dedičnosti a testovania
úžitkových vlastností, kontroly zdravia, kontroly dedičnosti a testovania zdravia, hodnotenia
zovňajška hospodárskych zvierat, o založení a vedení plemennej knihy, založení a vedení
plemenného registra, vedení predpísanej evidencie a o overovaní pôvodu hospodárskych
zvierat. Podľa zákona, šľachtením je zlepšovanie úžitkových a iných znakov a vlastností
hospodárskych zvierat selekciou a plemenitbou. Plemenitba je cieľavedomé rozmnožovanie
236
hospodárskych zvierat. Problematika je upravená viacerými aktmi Európskej únie napr.
Smernica Rady 77/504/EHS o čistokrvnom plemennom hovädzom dobytku v znení
smernice Rady 79/268/EHS smernice Rady 85/586/EHS, nariadenia Rady (EHS) č.
3768/85 smernice Rady 91/174/EHS, smernice Rady 94/28/ES nariadenia Rady (ES) č.
807/2003.
Podmienky výkonu šľachtenie a plemenitby.
Šľachtenie v populáciách a chovoch hospodárskych zvierat a plemenitbu môže vykonávať
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má :
a) príslušné technické zariadenia a odborne spôsobilých zamestnancov na výkon starostlivosti
o rozvoj šľachtenia a plemenitby a
b) zabezpečený dostatočný rozsah testovania vlastností a znakov hospodárskych zvierat a
c) zabezpečený dostatočný rozsah plemenníkov na insemináciu alebo prirodzenú plemenitbu
u chovateľov (ďalej len "zmluvné chovy") a ktorej vydalo ministerstvo oprávnenie na
šľachtenie a plemenitbu (plemenárska organizácia).
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ( ďalej ministerstvo) vydá oprávnenie na
šľachtenie a plemenitbu fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá spĺňa niektorú z týchto
podmienok na základe jej žiadosti. Žiadosť musí byť doložená výpisom z obchodného alebo
živnostenského registra. Táto osoba ďalej musí preukázať, personálne, materiálno-technické
a ekonomické zabezpečenie požadovanej činnosti, stanovisko poverenej plemenárskej
organizácie, stanoviská uznaných chovateľských organizácii, ktorých sa predmet činnosti
týka, stanovisko príslušného orgánu veterinárnej správy o splnení veterinárnych požiadaviek.
Ministerstvo v tomto rozhodnutí určí predmet oprávnenia, lehotu na začatie činnosti
a rozhodnutie zverejní na svojom publikačnom orgáne. Ministerstvo oprávnenie zmení, ak sa
zmenilo podmienky na základe ktorých bolo vydané. Ministerstvo oprávnenie zruší, ak
plemenárska organizácia
a) nespĺňa podmienky,
b) vykonáva činnosť, ktorá nie je uvedená v oprávnení,
c) nezačala vykonávať činnosť v určenej lehote,
d) iným závažným spôsobom porušuje podmienky ustanovené týmto zákonom alebo inými
právnymi predpismi,
e) požiada o zrušenie oprávnenia.
Starostlivosť o rozvoj šľachtenia a plemenitby zahŕňa najmä úlohy štátnych orgánov v
rozsahu ustanovenom zákonom, zdokonaľovanie a vykonávanie rozhodujúcich úkonov
kontroly úžitkovosti hospodárskych zvierat zahŕňajúce systematické zisťovanie a
vyhodnocovanie údajov požadovaných na hodnotenie priamych a nepriamych úžitkových
vlastností hospodárskych zvierat, zdokonaľovanie a vykonávanie kontroly dedičnosti
priamych a nepriamych úžitkových vlastností a kontroly dedičnosti zdravia zahŕňajúce
kontrolné a testovacie systémy používané na odhad plemennej hodnoty zvierat a zdravia
hospodárskych
zvierat.
Úlohy starostlivosti o rozvoj šľachtenia a plemenitby v populáciách a chovoch
hospodárskych zvierat plnia Ministerstvo a plemenárska organizácia na základe poverenia
237
vydaného ministerstvom. Úlohy ako stanovenie šľachtiteľského programu, vedenie
plemenných kníh, vedenie plemenných registrov, vedenie plemenárskej evidencie môže
vykonávať právnická osoba založená chovateľmi.
Plemenárska inšpekcia SR vykonáva inšpekčnú činnosť, kontrolou oprávnených osôb, ako
tieto dodržiavajú príslušné zákony, a úlohy uložené ministerstvom na úseku šľachtenia
a plemenitby.
238
2 Základné pramene práva duševného vlastníctva
•
Ústava SR, č.460/1992 Zb.
•
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov,
•
Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb.v znení neskorších zmien a doplnkov,
•
Zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom
(autorský zákon) v znení neskorších predpisov,
•
Zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch,
•
Zákon č. 435/2001 Z.z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach, v znení
neskorších predpisov(ďalej patentový zákon),
•
Zákon č. 517/2007 Z.z. o úžitkových vzoroch,
•
Zákon č. 444/2002 Z.z. o dizajnoch,
•
Zákon č. 146/2000 Z.z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov,
•
Zákon č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach, v znení neskorších predpisov,
•
Zákon č. 469/2003 Z.z. o označeniach výrobkov a zemepisných označeniach
výrobkov,
•
Zákon č. 202/2009 Z.z. o právnej ochrane odrôd rastlín,
•
Vyhláška č. 223/2002 Z.z., ktorou sa vykonáva patentový zákon,
•
Vyhláška č. 18/2001 Z.z. o vykonávaní kontroly úžitkovosti, kontroly dedičnosti a
testovania úžitkových vlastností, kontroly zdravia, kontroly dedičnosti a testovania
zdravia, hodnotenia zovňajška hospodárskych zvierat, o založení a vedení plemennej
knihy, založení a vedení plemenného registra, vedení predpísanej evidencie a o
overovaní pôvodu hospodárskych zvierat.
•
Dôvodové správy: k autorskému zákonu, k zákonu č. 289/2013z.Z. ktorým sa mení
a dopĺňa autorský zákon, k zákonu č. 202/2009 Z.z. o právnej ochrane rastlín,
239
VII. Kapitola
Právo životného prostredia - Environmentálne právo
Úvod
1
1.1
1.2
1.3
Vývoj politiky ochrany životného prostredia
Stručný vývoj politiky ochrany životného prostredia vo svete
Stručný vývoj politiky ochrany životného prostredia v Európskej únii
Stručný vývoj politiky ochrany životného prostredia na Slovensku
2
2.1
2.1.1
2.1.2
2.1.3
2.1.4
2.2
2.2.1
2.2.2
2.3
2.3.1
2.3.2
2.3.3
2.3.4
Právo životného prostredia
Právo životného prostredia EÚ
Primárne právo životného prostredia EÚ
Sekundárne právo životného prostredia EÚ
Horizontálna právna úprava životného prostredia EÚ
Inštitúcie EÚ pôsobiace v oblasti životného prostredia
Právo životného prostredia na Slovensku
Ústavnoprávna úprava životného prostredia
Zákonná úprava životného prostredia
Subjekty pôsobiace v oblasti životného prostredia na Slovensku
Štát ako subjekt práva životného prostredia
Územná samospráva ako subjekt environmentálneho práva
Ostatné subjekty environmentálneho práva
Zverejňovanie informácií o životnom prostredí
3
3.1
3.2
3.3
Ochrana vybraných zložiek životného prostredia
Pôda
Voda
Vzduch
240
Úvod
Životné prostredie predstavuje všetko, čo nás obklopuje a to od prírodných zdrojov (voda,
pôda, ovzdušie, voda, rastlinstvo a živočíšstvo), až po človekom vytvorené
zložky/priestranstvá. Ide o časť sveta, s ktorou je človek vo vzájomnej interakcii, t.j. ktorú
využíva, ovplyvňuje a ktorej sa prispôsobuje.26 Každá zložka pôsobí na človeka a jeho
prirodzené prostredie pozitívnym ale aj negatívnym vplyvom. V priebehu 20. storočia prišlo
vplyvom technického pokroku k neúmernému vyčerpávaniu všetkých prírodných zdrojov,
poklesu biodiverzity a ohrozeniu prirodzeného prostredia človeka.
V dôsledku zhoršujúceho sa prírodného prostredia začali svetoví politici v polovici
20.storočia hľadať prvé spôsoby, ako zabrániť nekontrolovanému zásahu do životného
prostredia. Od momentu, kedy štáty sveta začali koordinovane pristupovať k otázkam
životného prostredia hovoríme o vzniku politiky životného prostredia/environmentálnej
politiky. Environmentálna politika, resp. politika ochrany životného prostredia predstavuje
jednak programy zamerané na prevenciu a riešenie problémov životného prostredia, jednak
konkrétne konanie rôznych subjektov (napr. štátov, politických strán, neziskových
organizácií, jednotlivých občanov) v tejto oblasti.27 Ide o široko koordinovanú činnosť
inštitúcií a občanov, vládnych a nevládnych organizácií verejnej správy, obecnej samosprávy
a výrobných organizácií, zameranú na nastolovanie vzťahov medzi ľudskými činnosťami,
uspokojovanie potrieb súčasných a budúcich generácií a schopnosť prírody sa trvalo
obnovovať.28 Problémy týkajúce sa životného prostredia neustále narastajú, a preto je
nevyhnutné sústreďovať záujem na ich riešenie na každej úrovni ich pôsobenia- od
nadnárodnej, národnej, regionálnej, miestnej až po úroveň zodpovednosti jednotlivca.
V súčasnej dobe sa ochrane životného prostredia venuje zvýšená pozornosť predovšetkým
na nadnárodnej úrovni. Súvisí to so vznikom globálnych problémov ľudstva, ako je
znižovanie biodiverzity, klimatické zmeny a následné globálne otepľovanie, zvyšovanie
hladín oceánov, vysoký nárast populácie a následná chudoba, nedostatok pitnej vody, strata
pôdy, výrub lesov a pralesov, rozširovanie púští a iné. Regionálne problémy nie sú síce tak
závažné, ale pre ľudí žijúcich v danej oblasti sú práve tie kľúčové. Je to napr. straty lesov
spôsobené suchom a požiarmi, rozširovanie a vytváranie púští, nedostatok zdrojov vody,
smog, odpady a pod.
26
Wik, S. in REMTOVÁ, K. (2009). Výkladový slovník základních pojmů z oblasti udržitelného rozvoje.
Praha.
Ministerstvo
životního
prostředí
ČR.
ISBN
978-80-7212-506-7
Dostupné
online
http://www.nuov.cz/uploads/OZE/slovnik_MPZ.pdf [cit: 2013-12-15]
27
Mezřický, V. a kol.: Environmentální politika a udržitelný rozvoj, Portál, s. r. o., Praha 2005, 208 s. ISBN 807367-003-8
28
dostupné online http://www.enviwiki.cz/wiki/Environment%C3%A1ln%C3%AD_politika
241
Nástroje politiky ochrany životného prostredia
Štát môže na dosiahnutie presadenia environmentálnej politiky používať viacero nástrojov.
Tabuľka VII. 1 Nástroje politiky ochrany životného prostredia
Nástroje štátu na presadzovanie práva ochrany životného prostredia
ekonomické nástroje
právne nástroje
dobrovoľné nástroje
mimoprávne nástroje
Zdroj: Vlastné spracovanie
Ekonomické nástroje sú najznámejšie. Ich účinok však nie je vždy jednoznačný. Delia sa na
dve základné skupiny:
• nepriame: platby, dane, poplatky,
• priame: pokuty a platby znečisťovateľov.
Právne nástroje predstavujú najčastejší nástrojov na presadzovanie politiky ochrany
životného prostredia. Pre právne normy v oblasti životného prostredia je dôležité, aby boli
realizovateľné a vymožiteľné.
Dobrovoľné nástroje – ich uplatňovanie je založené na dobrovoľnom rozhodnutí subjektov .
Medzi tieto nástroje predovšetkým patria EMAS – schéma pre environmentálne manažérstvo
a audit, EVP – environmentálne vhodný produkt, zelené verejné obstarávanie.
Mimoprávne nástroje doplňujú predchádzajúce dve skupiny nástrojov. Ich presadzovanie
v praxi je dobrovoľnejšie. Využívajú sa najmä:
• podpora vedy a výskumné programy;
• výchova a vzdelávanie na všetkých úrovniach škôl;
• ekologické označovanie výrobkov;
• propagácia a osveta medzi obyvateľmi.
1 Vývoj politiky ochrany životného prostredia
1.1 Stručný vývoj politiky ochrany životného prostredia vo svete
Ako už boli vyššie uvedené, dôraz na problémami životného prostredia sa začali svetoví
politici ako aj vedci zaoberať od polovice 20. storočie. Pre vývoj a koordináciu ochrany
životného prostredia vo svete mali rozhodujúci význam medzivládne konferencie
organizované Organizáciou spojených národov (OSN)29 za účasti predstaviteľov mnohých
štátov sveta (Štokholm, 1972; Rio de Janeiro, 1992; Johannesburg, 2002; Rio de Janeiro,
29
Organizácia spojených národov (United nations) je medzinárodná organizácia združujúca väčšinu štátov na
Zemi, ktoré sa zaviazali spolupracovať na dosahovaní cieľov ustanovených v Charte OSN, ktorými sú:
- pestovať znášanlivosť a žiť spolu navzájom v mieri ako dobrí susedia;
- zjednotiť svoje sily pre zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti,
- prijať zásady a zaviesť metódy zaručujúce, že sa ozbrojené sily budú používať len v spoločnom záujme a
používať medzinárodný mechanizmus na podporu hospodárskeho a sociálneho povznesenia všetkých
národov.
242
2012). Všetky konferencie sa označujú ako „summity Zeme“. Riešili nielen aktuálne globálne
problémy ale stanovili aj vízie a programy do budúcnosti.
1. Konferencia OSN o životnom prostredí človeka, 1972 Štokholm
(United Nations Conference on the Environment – UNCE)
Konferencia kládla dôraz na proklamáciu základných práv a povinností človeka a spoločnosti
vo vzťahu k životnému prostrediu30, a zároveň nastavila administratívnu reguláciu
a inštitucionálny rámec pre podporu ochrany životného prostredia.
Na konferencii boli prijaté viaceré dokumenty. Najdôležitejšími z nich boli:
1) Deklarácia o životnom prostredí31 – obsahuje 26 princípov a 109 doporučení, ktoré sú
dnes známe ako Štokholmská deklarácia. Ako sa uvádza v úvodnom vyhlásení deklarácie
„Človek je súčasťou i tvorcom svojho prostredia, ktoré mu dáva predpoklady na život a
poskytuje mu možnosti na intelektuálny, morálny, sociálny a duchovný rozvoj.“
V článku 1 deklarácie sa tiež uvádza, že človek má základné právo na slobodu a primerané
životné podmienky v prostredí, ktoré má takú úroveň, aby umožňovalo žiť v dôstojnosti
a blahobyte. Na druhej strene je však vyjadrená plná zodpovednosť človeka za ochranu
a tvorbu životného prostredia pre terajšie aj budúce generácie. Je tu tiež zakotvená
zodpovednosť štátov za to, že zaistia, aby svojou činnosťou nespôsobili škody na životnom
prostredí iným štátom.
2) Akčný plán pre životné prostredie (Štokholmský akčný plán) - Akčný plán pozostáva zo
109 odporúčaní pre starostlivosť o životné prostredie na svete a pre environmentálnu
medzinárodnú spoluprácu. Akčný plán má široký rozsah činností, ktoré sa majú vykonať,
a preto sú rozdelené na tri hlavné oblasti a to:
• globálny ekologický program hodnotenia (Earthwatch);
• činnosti súvisiace s environmentálnym manažmentom (hodnotenie a preskúmavanie,
stanovenie cieľov a plánovanie, výskum, medzinárodné konzultácie a dohody,
monitoring, výmena informácií);
• medzinárodné opatrenia na podporu národných a medzinárodných činností hodnotenia
a riadenia.
3) Rezolúcia o inštitucionálnych a finančných opatreniach – rezolúcia odporučila
vytvorenie:
• Riadiaceho výboru pre environmentálne programy (Governing Council for
environmental programe), ktorá má byť zložená zo zástupcov členských štátov
30
základné práva a povinnosti týkajúce sa životného prostredia sa zaraďujú k tzv. tretej generácií ľudských práv
a slobôd (práva solidarity), ktoré presahujú rámec občianskych a sociálnych práv a vyžadujú určitú formu účasti
jednotlivcov a štátov; do tejto kategórie ľudských práv týkajúcich sa životného prostredia zaraďujeme: právo na
priaznivé životné prostredie, právo na prírodné zdroje, ale aj pávo na hospodársky a sociálny rozvoj, právo na
prístup ku kultúrnemu dedičstvu, a pod.
31
Deklarácia OSN o životnom prostredí. Dostupné online
http://www.unep.org/Documents.Multilingual/Default.asp?documentid=97&articleid=1503, [cit. 2013-12-25]
243
•
•
OSN, ktorí sú volení Valným zhromaždením OSN na štvorročné obdobie.
Cieľom výboru je koordinácia politík a podpora pre medzinárodnú spoluprácu
v oblasti životného prostredia na medzinárodnej úrovni;
Sekretariátu v OSN, ktorý by slúžil ako kontaktné miesto pre environmentálne
opatrenia a koordináciu v rámci systému OSN v takým spôsobom, aby sa
zaistila vysoká úroveň účinného riadenia;
Environmentálny fond- dobrovoľný finančný fond, ktorý by bol určený na
zabezpečenie environmentálnych programov.
Na základe odporúčaní konferencie bol v roku 1972 vytvorený Program OSN pre životné
prostredie - UNEP (United Nations Environment Programme, www.unep.org). Cieľom
UNEP je stimulovať a koordinovať činnosti na ochranu životného prostredia predovšetkým na
medzinárodnej úrovni a poskytovať podklady pre rozhodovanie týkajúce sa životného
prostredia. Od vzniku UNEP je jeho činnosť zameraná na všetky dôležité oblasti životného
prostredia, akými sú napr. ochrana atmosféry, zmena klimatických podmienok, kvalita vôd,
oceánov, odlesňovanie, rozširovanie púští, a pod. Program UNEP schvaľuje a kontroluje
Riadiaci výbor pre environmentálne programy a jej sídlo je v Nairobi (Keňa).
Závery konferencie podnietili členské štáty Európskej únie zaoberať sa koordináciou otázok
ochrany životného prostredia. V nadväznosti na konferenciu bol vypracovaný prvý
environmentálny akčný program na obdobie rokov 1973-1976, ktorý znamenal počiatok
samostatnej environmentálnej politiky Európskej únie.
2. Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji (Summit Zeme), 1992 Rio de Janeiro
(United Nations Conference on Environment and Development - UNCED)
Konferencia sa zaoberala osobitne otázkami:
• systematickej kontroly výroby predovšetkým výroby toxických látok, ako je olovo
v benzíne, jedovatých odpadov, vrátane rádioaktívnych chemikálií;
• alternatívnych zdrojov energie, ktoré by mali nahradiť používanie fosílnych palív;
• systémami verejnej dopravy s cieľom znížiť emisie z motorových vozidiel, dopravné
zápchy v mestách a zdravotné problémy spôsobené znečisteným ovzduším a smogu;
• rastúceho nedostatku vody.
Boli na nej prijaté tri významné dokumenty:
1) Deklarácia o životnom prostredí32 – vyzvala k rešpektovaniu záujmov všetkých na
ochranu integrity globálnych environmentálnych a rozvojových systémov.
Deklarácia definovala 27 zásad ochrany životného prostredia a dosiahnutia udržateľného
rozvoja, ktoré by sa mali stať súčasťou politík životného prostredia všetkých krajín;
zjednotila potrebu ochrany životného prostredia s potrebami vytvorenia koncepcie
32
Deklarácia OSN o životnom prostredí (Rio de Janeiro). Dostupné online
http://www.unep.org/documents/default.asp?documentid=78&articleid=1163 [cit. 2013-12-25]
244
udržateľného rozvoja33. Princíp 1 deklarácie proklamuje „Ľudské bytosti sú v strede
záujmu trvalo udržateľného rozvoja. Majú právo na zdravý a produktívny život v
harmónii s prírodou“.
2) Agenda 21 – významný program pre 21. storočie, je jedinou stratégiou ľudstva, ktorá bola
spracovaná v systémovo ucelenom materiáli takéhoto rozsahu, odbornosti a komplexnosti.
Hlavnou témou je odstránenie chudoby, zaoberá sa tiež otázkami nadmernej spotreby,
zdravia, vzdelávaním, veľkomestami a vidiekom. Agenda 21 predkladá možnosti proti
devastácií pôdy, znečisťovaniu vzduchu, možnosti ochrany lesov a diverzity foriem života
v súlade s udržateľným rozvojom.
Obsahuje 40 kapitol, ktoré sú rozdelené do štyroch sekcií:
a. Sekcia I. Sociálne a ekonomické rozmery – sekcia sa zameriava na boj proti
chudobe najmä v rozvojových krajinách, meniace sa vzorce spotreby, podporu
zdravia, dosahovanie udržateľnej populácie;
b. Sekcia II. Zachovanie a manažment prírodných zdrojov pre rozvoj – sekcia sa
zameriava na ochranu ovzdušia, boj proti odlesňovaniu, ochranu zraniteľného
prírodného prostredia, zachovanie biodiverzity, obmedzovanie znečisťovania
vrátane odpadových biotechnológií a rádioaktívneho odpadu.
c. Sekcia III. Posilňovanie úlohy hlavných skupín- ide najmä o skupiny ako sú deti
a mládež, ženy, mimovládne organizácie, orgány miestnych samospráv a autorít,
podniky, priemysel, pracovníkov, poľnohospodárov; sekcie je tiež zameraná na
posilnenie postavenia domorodých obyvateľov a ich komunít;
d. Sekcia IV. Prostriedky implementácie - implementácia zahŕňa vedu, transfer
technológií, vzdelávania, medzinárodných inštitúcií a finančných mechanizmov.
3) Vyhlásenie o zásadách globálnej dohody o využívaní, ochrane a trvalo udržateľnom
rozvoji všetkých typov lesov (princíp obhospodarovania lesov)- ide o právne nezáväzný
dokument, ktorý dáva niekoľko odporúčaní pre zachovanie a udržateľný rozvoj lesov.
Jedným z princípov správy je, že prírodné lesy predstavujú zdroj tovaru a služieb, a ich
zachovanie, udržateľné riadenie a využívanie by malo byť podporované štátmi. Lesy sú
nevyhnutné pre hospodársky rozvoj a udržiavanie všetkých foriem života.
Okrem uvedených dokumentov boli na konferencii podpísané aj ďalšie právne
záväzné dokumenty, a to:
- Dohovor o biologickej diverzite- hlavnými cieľmi dohovoru sú: zachovanie biodiverzity,
udržateľné využívanie jej zložiek a spravodlivé a rovnomerné rozdelenie prínosov
plynúcich z genetických zdrojov. Dohovor iniciuje vytvorenie národných stratégií pre
zachovanie a trvalo udržateľné využívanie biodiverzity.
33
prvýkrát bol pojem “udržateľný rozvoj” (sustainable development) vyjadrený v roku 1987 v dokumente
Svetovej komisie pre životné prostredie a rozvoj pod názvom „Naša spoločná budúcnosť“ (Our Common
Future). Svetová komisia pre životné prostredie a rozvoj definovala trvalo udržateľný rozvoj ako rozvoj,
ktorý uspokojuje potreby súčasnosti bez toho, aby ohrozoval schopnosť uspokojiť potreby budúcich
generácií.
245
-
Rámcový dohovor o zmene klímy- hlavným cieľom dohovoru je vytvorenie opatrení pre
stabilizáciu koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá by zabránila
nebezpečnému narušeniu klimatického systému.
-
Dohovor OSN o boji proti dezertifikácii – dohovor iniciuje prostredníctvom národných
akčných programov činnosti proti rozširovaniu púští a na zmiernenie účinkov sucha.
Akčné programy zahŕňajú medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti.
Význam konferencie v Rio de Janeiro podčiarkuje aj pravidelné stretávanie sa predstaviteľov
vlád štátov sveta na osobitných zasadnutiach, na ktorých sa posudzuje stav plnenia Agendy
21.
3. Rio + 5, 1997 New York
Zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, ktoré uznalo pokrok v plnení Agendy 21, no na
druhej strane identifikovalo zhoršovanie sa stavu životného prostredia, nárast globalizácie a
zvyšujúcu sa chudobu vo svete. Zhromaždenie prijalo rezolúciu na zlepšenie stavu životného
prostredia v týchto oblastiach.
4. Svetový summit o udržateľnom rozvoji (Rio +10), 2002 Johannesburg
(World Summit on Sustainable Development – WSSD)
Summit bol doposiaľ najväčšou svetovou konferenciou o stave životného prostredia, aj
najväčšia v OSN vôbec. Zúčastnilo sa jej 50 000 účastníkov. Na konferencii bola bilancovaná
doterajšia implementácia dokumentov OSN, pričom sa vyjadrilo sklamanie z postupov
a plánov udržateľného rozvoja vo svete s osobitným zreteľom na kritické zhodnotenie
implementácie Agendy 21. Predstavitelia štátov identifikovali problémy, ktoré bránia
zabezpečeniu udržateľného rozvoja rovnocenne vo všetkých jeho troch pilieroch ekonomickom, sociálnom a environmentálnom a zároveň navrhli ďalší postup, aktívne
opatrenia a výzvy na dosiahnutie tohto spoločného cieľa.
Na konferencii bol prijatý implementačný plán, ktorý potvrdil záväzok úplnej implementácie
Agendy 21 a to vo všetkých troch pilieroch.
5. Konferencia OSN o udržateľnom rozvoji (Rio +20), 2012 Rio de Janeiro
(United Nations Conference on Sustainable Development, UNCSD)
Konferencia bola organizovaná na základe uznesenia Valného zhromaždenia 64/236
(A/RES/64/236). Konferencia sa konala v Brazílii 20.-22. júna 2012 pri príležitosti 20.
výročia Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED) v Rio de Janeiro z roku
1992 a 10. výročia Svetového summitu o udržateľnom rozvoji (WSSD) v Johannesburgu z
roku 2002.
Na konferencii Rio +20 sa svetoví lídri spolu s tisíckami účastníkov zo súkromného sektora,
mimovládnych organizácií a ďalších skupín (asi 12.000 delegátov), zišli na rokovanie
246
s cieľom ako môžeme znížiť chudobu, podporiť sociálnu spravodlivosť a ako riešiť
zabezpečenie ochrany životného prostredia na stále preplnenejšej planéte. Oficiálne rokovania
sa zamerala na dve hlavné témy:
• ako vybudovať zelenú ekonomiku pre dosiahnutie udržateľného rozvoja aby sa ľudia
mohli vymaniť z chudoby;
• ako zlepšiť medzinárodnú koordináciu v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.
Konferencia sa zamerala na 7 základných tematických okruhov ako je to na obrázku –
práca, energia , mestá, potraviny, voda, oceány a živelné pohromy. Ku každej
problematike bol vydaný samostatný materiál.
Na konferencii Rio +20 zúčastnené krajiny prisľúbili okolo 513 miliárd dolár na vybudovanie
udržateľnej budúcnosť ľudí ale aj ich životného prostredia. To signalizuje významný krok
vpred ku dosiahnutiu budúcnosti ktorú chceme a potrebujeme.
1.2 Stručný vývoj politiky ochrany životného prostredia v Európskej únii
Vývoj environmentálnej politiky v Európe bol v svojich počiatkom úzko prepojený na
svetovú politiky v tejto oblasti. So vznikom Európskych spoločenstiev34 v 60-tych rokoch sa
otázke životného prostredia nevenovala takmer žiadna pozornosť, ojedinele sa prijímali
právne predpisy týkajúce sa štandardov pre tovar v rámci vnútorného trhu (napr. právna
úprava nebezpečných chemických látok, motorových vozidiel, pracích prostriedkov a pod.)
Ako už bolo vyššie uvedené koordinovaná regulácia politiky ochrany životného prostredia sa
v členských štátoch Európskych spoločenstiev začala až v nadväznosti na závery vyplývajúce
z medzinárodnej konferencie OSN v Štokholme (1972). Predstavitelia členských štátov
Európskych spoločenstiev (Európska rada ES) sa stretli k otázke ochrany životného prostredia
v Paríži (1972), pričom vydali stanovisko podľa ktorého „ekonomický rast nie je cieľom
sám o sebe, ale musí predovšetkým pomôcť prekonať a odstrániť prekážky a rozdiely
v životných podmienkach občanov členských štátov Európskych spoločenstiev“ (dnes
EÚ).
Environmentálne akčné programy
V politike EÚ sa od roku 1972 začalo využívať strednodobé plánovanie vo forme
Environmentálnych akčných programov (EAP):
1) Prvý environmentálny akčný program (1973-1976)
Vypracovaním prvého environmentálneho akčného programu sa položili základy
environmentálnej politiky EÚ. Program bol založený na princípoch: prevencie, princípu
„znečisťovateľ platí“ a princípe bezprostrednosti (viď kapitolu 9.2.1 Právo životného
prostredia EÚ).
34
Európske spoločenstvá- súhrnný názov pre tri medzinárodné organizácie (Európske spoločenstvo uhlia
a ocele, Európske hospodárske spoločenstvo, Európske spoločenstvo pre atómovú energiu), ktoré v rámci
svojich integračných cieľov vytvorili základ pre súčasnú Európsku úniu
247
Program kládol dôraz hlavne na:
• prevenciu znečisťovania životného prostredia, resp. zníženie existujúceho znečistenia;
• zachovanie ekologickej rovnováhy;
• racionálne využívanie prírodných zdrojov.
Prvý EAP zdôraznila potrebu komplexného posúdenia dopadu iných politík na životné
prostredie. V tomto zmysle dokument obsahoval idei „trvalo udržateľného rozvoja“.
Ambiciózne ciele boli nastavené príliš idealisticky a ďaleko presahovali možnú
realizovateľnosť zo strany členských štátov Európskych spoločenstiev35.
2) Druhý environmentálny akčný program (1977-1981)
Akčný plán pokračoval v cieľoch 1. EAP pokračoval, a vo svojom programe doplnil tzv. päť
orientačných zásad:
• kontinuita v environmentálnej politike;
• vytvorenie mechanizmov na preventívne kroky najmä v oblasti znečisťovania,
územného plánovania a odpadového hospodárstva;
• ochrana a racionálne využívanie životného priestoru;
• uprednostňovanie opatrení na ochranu vnútrozemských vôd a morí, na boj proti
znečisteniu ovzdušia, ako aj boj proti hluku;
• zohľadnenie environmentálnych aspektov pri spolupráci medzi Európskymi
spoločenstvami a rozvojovými krajinami.
Druhý EAP vytvoril teda ako prvý dôležitý základ pre rozsiahle oblasti politiky životného
prostredia, ktoré sú ešte aj dnes aktuálne, ako napr. ochrana vôd, politika v oblasti odpadov,
medzinárodná spolupráca36.
3) Tretí environmentálny akčný program (1982-1986)
Cieľom programu bola stabilizácia politiky ochrany životného prostredia členských štátov EÚ
v súlade s vývojom vo väčšine členských štátov. Po prvýkrát sa objavuje cieľ, ktorým je
šetrné využívanie prírodných zdrojov. Bola tiež vytýčená požiadavka integrácie ochrany
životného prostredia do oblasti dopravy, poľnohospodárstva a regionálnej politiky.
4) Štvrtý environmentálny akčný program (1987-1992)
Program bol prijatý Európskom roku ochrany životného prostredia. Hlavnými cieľmi sa preto
stalo zachovanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia, prispievanie k ochrane
životného prostredia a zaisťovanie šetrného s racionálneho hospodárenia s prírodnými
zdrojmi.
V roku 1986 bol prijatý Jednotný európsky akt37, ktorý revidoval zakladateľské zmluvy
Európskych spoločenstiev. Okrem iného rozšíril právomoci Európskych spoločenstiev
35
Hey, Ch. 2005. EU Environmental Policy Hand Book. EU Environmental Policies: A short history of the
policy strategie. s.19. ISBN 9057270552. Dostupné online http://www.eeb.org/publication/chapter-3.pdf [cit.
2013-12-28]
36
Európsky hospodársky a sociálny výbor. 2012. Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na
tému „7. environmentálny akčný program a nadväzné opatrenia k 6. environmentálnemu akčnému programu“
(prieskumné stanovisko) č. 2012/C 191/01. Dostupné online
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2012:191:0001:0005:SK:PDF [cit. 2013-12-28]
248
v oblasti environmentálnej politiky, zatiaľ čo vytvorením vnútorného trhu obmedzili
vnútroštátne ekologické normy a hraničné hodnoty.
5) Piaty environmentálny akčný program (1992-2000)
Program predstavoval nový rámec pre implementáciu novej politickej stratégie
v environmentálnej politike a to stratégiu udržateľného rozvoja. Ochrana životného prostredia
prepojená so širšou koncepciou trvalo udržateľného rozvoja mala byť zavedená do všetkých
ekonomických a politických oblastí.
Program sa navyše sa pokúšal integrovať environmentálnu politiku do sektorov:
poľnohospodárstvo, energetika, priemysel, turistika a doprava a navrhol štrukturálne zmeny
v prospech hromadnej dopravy, efektívneho využívania energie a prevencie vzniku odpadov.
5 EAP tiež stanovil sedem tematických stratégií:
• globálne otepľovanie;
• acidifikácia;
• ochrana druhov;
• hospodárenie s vodou;
• životné prostredie v mestách;
• pobrežné oblasti;
• odpadové hospodárstvo.
Ambiciózny 5 EAP však zlyhal. Dôvodmi neúspechu boli jednak na strane členských štátov,
ktoré boli do problematiky málo angažované a často vetovali aj efektívne návrhy EÚ v oblasti
ochrany životného prostredia, jednak zlyhanie EÚ, ktorá nebola pripravená na efektívnu
politickú integráciu a napokon na strane priemyslu, ktorý vyvinul silný tlak proti
progresívnym opatreniam na zavedenie zodpovednosti výrobcov, na prísne normy
a požiadavky.
V roku 1995 nadobudla účinnosť Amsterdamská zmluva38, ktorá v rámci životného prostredia
priniesla niekoľko podstatných zmien. Predovšetkým nanovo formulovala základný cieľ
Európskych spoločenstiev „podporovať harmonický, vyvážený a udržateľný rozvoj
hospodárskeho života,...udržateľný a neinflačný rast“. Štandardným legislatívnym postupom
v otázkach životného prostredia sa stalo spolurozhodovanie39.
37
Jednotný európsky akt (Single European Act) bol revíznou zmluvou k zakladateľským zmluvám Európskych
spoločenstiev. Jeho hlavným cieľom bolo vybudovanie vnútorného trhu, t.j. trhu, kde hranice medzi členskými
štátmi budú také priepustné, že zabezpečia voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Zmluva tiež priniesla
významný rozvoj európskej politickej spolupráce a inštitucionálnu modernizáciu. Dostupné online
http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/EU/Doc/jednotny-europsky-akt.pdf [cit. 2013-12-28]
38
Amsterdamská zmluva bol revíznou zmluvou k zakladateľským zmluvám Európskych spoločenstiev. Cieľom
bolo pripraviť EÚ na globalizáciu ekonomiky a súvisiace problémy, vrátane ekologických problémov, a to
prostredníctvom odstránenia zostávajúcich prekážok týkajúcich sa vnútorného trhu a zefektívnenia
inštitucionálnej štruktúry EÚ. Dostupné online http://www.nrsr.sk/web/?SectionId=20 [cit. 2013-12-30]
39
spolurozhodovanie bola forma tvorby sekundárneho práva (nariadenia, smernice, rozhodnutia), kedy sa
posilňovala pozícia Európskeho parlamentu vo vzťahu k Rade Európskej únie. Po účinnosti Lisabonskej zmluvy
ako revíznej zmluvy k zakladateľským zmluvám (2009), bol spolurozhodovaní proces predefinovaný na riadny
249
Pre ďalší vývoj politiky EU bol významný summit Európskej Rady v Cardiffe (1998).
V Cardiffe bola výslovne formulovaná úloha začleniť otázky ochrany životného prostredia do
prostredia ostatných sektorových politík EÚ (princíp integrácie). Pokračuje tendencia prenosu
právomocí v oblasti životného prostredia na členské štáty, čo dokazujú:
• práce na rámcových smerniciach;
• dôraz na procesné právne predpisy;
• prevedenie právomocí stanovovať emisné limity na členské štáty;
• delegovanie úloh stanoviť štandardy kvality životného prostredia na inštitúcie
technickej povahy.
V nadväznosti na 6 EAP bola prijali predstavitelia členských štátov v roku 2000 v Lisabone
stratégiu ekonomického a sociálneho rozvoja, tzv. Lisabonskú stratégiu, podľa ktorej by sa
EÚ mala do roku 2010 stať „najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou ekonomikou na
svete, schopnou udržateľného rastu zaisťujúceho viac a kvalitnejších pracovných príležitostí
a väčšej sociálnej súdržnosti“.
Lisabonská stratégia sa zamerala na ekonomickú a sociálnu obnovu EÚ. Za hlavný cieľ
označila:
• udržateľný hospodársky rozvoj;
• vytváranie pracovných miest;
• konkurencieschopnosť;
• dynamickú ekonomiku.
Ďalším medzník environmentálnej politiky EÚ predstavuje zasadnutie Európskej rady v júni
2001 v Göteborgu, tzv. Göteborgská stratégie opätovne zdôraznila princíp trvalo
udržateľného rozvoja a vyzvala členské krajiny k tvorbe národných stratégií trvalo
udržateľného rozvoja, v súlade so stratégiou EÚ pripravenou v máji 2001. Na základe tejto
agendy musia všetky návrhy nariadení a smerníc orgánov EÚ obsahovať zhodnotenie ich
vplyvu na trvalú udržateľnosť. Stratégia mala z environmentálneho hľadiska nájsť svoje
konkrétne vyjadrenie v 6. EAP.
6) Šiesty environmentálny akčný program „Európa 2010: Naša budúcnosť, naša
voľba“ (2001- 2012)
Program sa stavia k ochrane životného prostredia veľmi komplexne a určuje strategické
smerovanie environmentálnej politiky EÚ do roku 2010. Program definuje prioritné oblasti
a ciele environmentálnej politiky a zároveň podrobne uvádza opatrenia na ich dosiahnutie.
Environmentálna politika musí hľadať nové prístupy, ako osloviť najširšie vrstvy spoločnosti
(verejná informačná politika). Cieľom je tiež zlepšenie implementácie environmentálnej
politiky.
Šiesty program preferoval sériu opatrení na riešenie závažných environmentálnych problémov
v štyroch prioritných oblastiach:
legislatívny proces upravený v čl. 294 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Riadny legislatívny proces
predstavuje spoločné prijatie nariadenia, smernice, rozhodnutia Európskym parlamentom a Radou EÚ na návrh
Európskej komisie.
250
a) úsilie o zmiernenie klimatických zmien - cieľom bolo stabilizovať atmosférické
koncentrácie skleníkových plynov na úrovni, ktorá nevyvolá umelú zmenu klímy na
Zemi; Priorita 6. EAP spočíva v ratifikácii a aplikácii Kjótskeho protokolu – 8 % zníženie
emisií skleníkových plynov vzhľadom na rok 1990 odteraz až do rokov 2008 alebo 2012,
pričom dlhodobý cieľ je zníženie emisií o 70 %.
b) ochrana prírody a biodiverzity- ochrana jedinečných zdrojov - cieľom bolo chrániť
a obnovovať fungovanie prírodných systémov, vysvetlenie pojmu znižovanie biodiverzity
v EÚ a vo svete. Ochrana pôdy pred eróziou a znečistením. Pre udržanie rovnováhy
prírodných ekosystémov stanovil cieľ tejto oblasti nevyhnutnosť regulovať správanie sa
subjektov k životnému prostrediu prostredníctvom legislatívnych nástrojov.
c) životné prostredie a zdravie a kvalita života - cieľom je dosiahnuť takú kvalitu
prostredia, v ktorej hladina umelých kontaminantov (zahrňujúc aj rôzne formy žiarenia)
nepovedie k významným dopadom a rizikám na ľudské zdravie.
d) udržateľné využívanie prírodných zdrojov a udržateľné hospodárenie s odpadmi =
cieľom je starať sa, aby spotreba obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov neprekročila
hranicu, ktorú môže životné prostredie znieť. Cieľ zároveň stanovil úlohu štátov pri
prevencii tvorby odpadov, najmä z výroby a tvorbe opatrení pre recykláciu a rekuperáciu
odpadov.
Bolo tiež prijatých sedem tematických stratégií:
• znečisťovanie ovzdušia;
• znečisťovanie morského prostredia;
• predchádzanie vzniku odpadu a jeho recyklovania;
• udržateľné využívanie prírodných zdrojov;
• udržateľné životné prostredie v mestách;
• ochrana pôdy;
• udržateľné používanie pesticídov.
7) Stratégia Európa 202040
Stratégia sa považuje za kľúčový politický prvok plánovania a riadenia pre ochranu životného
prostredia do roku 2020.
Prioritou stratégie je dosiahnutie rastu, ktorý je inteligentný – prostredníctvom efektívneho
investovania do vzdelávania, výskumu a inovácií; udržateľný – vďaka prechodu na
nízkouhlíkové hospodárstvo a zameraniu na konkurencieschopné odvetvia priemyslu;
inkluzívny- s veľkým dôrazom na tvorbu pracovných miest a zmiernenie chudoby. Na
zabezpečenie plnenia týchto priorít, uplatňuje Európska únia efektívny systém hospodárskeho
riadenia, ktorý slúži na koordináciu politík na úrovni EÚ a jednotlivých členských štátov.
40
Stratégia 2020. Dostupné online http://ec.europa.eu/europe2020/index_en.htm
251
Stratégia stanovila päť cieľov pre EÚ do roku 2020:
• zamestnanosť – zvýšiť mieru zamestnanosti obyvateľov vo veku 20-64 rokov na
75%;
• výskum a vývoj – zvýšiť úroveň investícií do výskumu a vývoja na 3% HDP;
• zmena klímy a energetická udržateľnosť – znížiť emisie skleníkových plynov
o 20% oproti úrovni z roku 1990; získavať 20% energie z obnoviteľných zdrojov
energie; dosiahnuť 20% nárastu efektívnosti vo využívaní energie;
• vzdelávanie – znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky pod 10%;
minimálne 40% podiel obyvateľov medzi 30-34 rokov, ktorí majú ukončené
vysokoškolské vzdelanie;
• boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu- aspoň o 20% znížiť počet osôb, ktorým
hrozí chudoba a sociálne vylúčenie.
V rámci stratégie má politiku životného prostredia koordinovať hlavná iniciatíva „Európa
efektívne využívajúca zdroje“. Stratégia obsahuje sedem hlavných iniciatív (snahy orgánov
EÚ a členských štátov musia byť v rámci jednotlivých iniciatív koordinované, aby sa mohli
vzájomne dopĺňať), ktorými sú:
• Inovácia v Únii;
• Mládež v pohybe;
• Digitálny program pre Európu;
• Európa efektívne využívajúca zdroje;
• Priemyselná politika vo veku globalizácie;
• Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta;
• Európska platforma na boj proti chudobe.
Už v roku 2012 bolo jasné, že niektoré problémy environmentálnej politiky a práva nie sú v
novej stratégii zahrnuté, a preto, bol pripravený 7. environmentálny akčný program, ktorý by
mal priniesť absolútne záväzné rozhodnutia v oblastiach životného prostredia, ktoré zostali
často celé roky nedoriešené.41
8) Siedmy environmentálny akčný program (2013 - 2020)
Doterajších šesť EAP bolo dôležitých pre prípravu politiky EÚ v oblasti životného prostredia,
nedokázali však zabrániť tomu, že mnohé environmentálne problémy v Európe zostávajú
nevyriešené. Preto je úloha nového programu náročná a preverená kritickými pripomienkami.
Siedmy environmentálny akčný program (7. EAP) stanovil súbor výsledkov v oblasti
životného prostredia, ktoré by sa mali dosiahnuť v priebehu rokov 2014 - 2020, aby sa
prispelo k cieľom udržateľného, inteligentného a inkluzívneho rastu stanoveným v stratégii
Európa 2020 a k vízii dlhodobého smerovania environmentálnej politiky EÚ. Tak ako po
predchádzajúcich programoch sa začína hodnotením predchádzajúceho programu.
41
Európsky hospodársky a sociálny výbor. 2012. Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na
tému „7. environmentálny akčný program a nadväzné opatrenia k 6. environmentálnemu akčnému programu“
(prieskumné stanovisko) č. 2012/C 191/01. Dostupné online
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2012:191:0001:0005:SK:PDF [cit. 2013-12-28]
252
Prioritami 7. EAP do roku 2020 sú:
• zabezpečiť a obnoviť prírodný kapitál Európy (mala by sa zabezpečiť plná
implementácia Stratégie 2020 v oblasti biodiverzity, ochrany a zveľaďovania lesov,
znižovania emisií z mestských a priemyselných odpadových vôd, využívania hnojív
a emisií do ovzdušia, ktoré sú zodpovedné za eutrofizáciu);
• zaručiť vysoko efektívne využívanie zdrojov a nízke emisie CO2;
• zabezpečiť zdravé a dobré životné podmienky občanov EÚ prostredníctvom vysokého
stupňa ochrany životného prostredia.
Paneurópske ministerské konferencie
Okrem uvedených svetových konferencií OSN sa zaoberali problematikou životného
prostredia aj iné konferencie a dokumenty. Významnú úlohu v integrácii životného prostredia
do plánovacích a rozhodovacích procesov zahrávajú paneurópske ministerské konferencie pri
OSN- Ekonomická komisia OSN pre Európu (United Nations Economic Commission for
Europe- UNECE)42, ktoré sú súčasťou procesu „Životné prostredie pre Európu“.
Ministerská konferencia „Životné prostredie pre Európu“, Dobríš (1991)
Konferencia bola zameraná na posilnenie spolupráce a koordinácie politík pre ochranu
a zlepšenie životného prostredia, so zameraním na strednú a východnú Európu. Boli
definované zásady spolupráce, ktorými sú: nutnosť intenzívnejšej spolupráce, zavedenie
ekologických aspektov v procese transformácie ekonomík v strednej a východnej Európy,
podpora environmentálnych aspektov finančnej a hospodárskej pomoci, pomoc na zlepšenie
zdravotných podmienok týkajúcich sa životného prostredia a zásada zodpovednosti štátov za
globálne problémy životného prostredia. Konferencia sa tiež zamerala na rodiaci sa Európsky
systém ochrany a tvorby životného prostredia.
Ministerská konferencia „Životné prostredie pre Európu“, Luzern (1993)
Konferencia schválila rozsiahlu stratégiu obsiahnutú v dokumente „Environmentálny akčný
program pre strednú a východnú Európu“ a zriadila pracovnú skupinu pre implementáciu
programu. Hlavnou úlohou pracovnej skupiny je: pomoc vo všetkých krajinách strednej a
východnej Európy rozvíjať svoje národné akčné plány pre životné prostredie, vedenie
vzdelávacích programov, zapojenie súkromného sektora a zlepšenie riadenia prioritných
oblastí ochrany životného prostredia.
Na konferencii bola tiež prijatá správa OSN, ktorá obsahovala sedem kľúčových prvkov pre
dosiahnutie cieľov Environmentálneho programu pre Európu. Uvedenými prvkami sú:
technologická spolupráca; integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného
42
Paneurópske ministerské konferencie. Dostupné online
http://www.unece.org/env/efe/historyofefe/history.en2011_5.html [cit. 2013-12-28]
253
prostredia; ekonomické nástroje; národné hodnotenie environmentálnej výkonnosti;
informácie o životnom prostredí; účasť verejnosti a medzinárodne právne nástroje.
Ministerská konferencia „Životné prostredie pre Európu“, Sofia (1995)
Ministri znovu potvrdili svoj záväzok k spolupráci v oblasti ochrany životného prostredia v
Európe. Konferencia sa venovala predovšetkým problematike implementácie
Environmentálny akčný program pre strednú a východnú Európu. Bola prijatá stratégia
„Paneurópka stratégia biologickej a krajinnej diverzity“, ktorá sa rozpracovala do Akčného
plánu na r. 1996 - 2000. Stratégia predstavuje inovačný a aktívny prístup k odvráteniu
narušenia biologickej a krajinnej rozmanitosti Európy a má za cieľ integrovať ekologické
záujmy do sociálnych a hospodárskych sektorov. Na tejto konferencii bola tiež prijatá Sofijská
iniciatíva, ktorá podporila spoluprácu a výmenu skúsenosti v implementácii strategického
environmentálneho hodnotenia medzi krajinami strednej a východnej Európy.
Ministerská konferencia „Životné prostredie pre Európu“, Aarhus (1998)
Konferencia bola venovaná ochrane environmentálnych práv a povinností jednotlivca i štátov.
Bol prijatý významný dokument „Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na
rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia“.
Dohovor bol podpísaný zástupcami tridsaťpäť štátov a Európskymi spoločenstvami. Ministri
prijali uznesenie o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a
prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.
Počas konferencie boli tiež prijaté dokumenty:
• dva nové protokoly k Dohovoru o diaľkovom cezhraničnom znečisťovaní ovzdušia, o
ťažkých kovoch a perzistentných organických znečisťujúcich látkach;
• uznesenie o biologickej a krajinnej diverzity, ktorým sa mal posilniť procesu integrácie
ochrany biodiverzity a krajiny do sektorových politík .
Ministerská konferencia „Životné prostredie pre Európu“, Kyjev (2003)
Konferencia opätovne potvrdila význam vzájomnej spolupráce v oblasti dosahovania cieľov
týkajúcich sa ochrany životného prostredia v Európe. Na konferencii bola prijatá prelomová
Stratégia pre krajiny východnej Európy, Kaukaz, strednú Áziu. Zároveň bolo podporené úsilie
štátov strednej Ázie na vytvorení iniciatívy strednej Ázie o životnom prostredí, vode
a bezpečnosti, pod názvom „Iniciatíva pre partnerstvo“.
Ministerská konferencia „Životné prostredie pre Európu“, Belehrad (2007)
Na konferencii sa diskutoval pokrok dosiahnutý pri vykonávaní politík v oblasti životného
prostredia. Kľúčovým odporúčaním konferencie je účinnejšia realizácia existujúcich politík a
stanovenie jasných a reálnych cieľov. Rovnako je však naliehavá potreba vytvoriť zdieľaný
environmentálny informačný systém s cieľom vyriešiť prevládajúci nedostatok spoľahlivých,
254
dostupných a porovnateľných informácií o životnom prostredí v celom regióne. V správe z
konferencie sa uvádza, že väčšina environmentálnych tlakov v regióne pochádza z
hospodárskych činností, ako je poľnohospodárstvo, cestovný ruch, doprava a energetika.
Súčasné modely spotreby a výroby rovnako zapríčiňujú rastúci dopyt po prírodných zdrojoch,
čím naše životné prostredie vystavujú ďalšiemu riziku. Následky s tým spojené sú
ďalekosiahle: kvalita vody, vzduchu a pôdy naprieč paneurópskym regiónom sa podstatne
odlišujú. Viac ako 100 miliónov obyvateľov nemá prístup k bezpečnej pitnej vode a
sanitačným zariadeniam. V správe sa ďalej uvádza, že v mnohých krajinách východnej
Európy, Kaukazu, strednej Ázie a juhovýchodnej Európy sa kvalita vodných zdrojov a
sanitačnej vybavenosti v posledných 15 rokoch zhoršila, pričom najviac postihnuté bolo
vidiecke obyvateľstvo.
Ministerská konferencia „Životné prostredie pre Európu“, Astana (2011)
Konferencia sa zaoberala dvoma hlavnými témami: udržateľné hospodárenie s vodou a
ekosystémov súvisiacich s vodou a posilnenie ekonomiky šetrnejšej k životnému prostrediuintegrácia životného prostredia do ekonomického rozvoja. Konferencia ponúkla príležitosť na
riešenie prioritných otázok životného prostredia v stredoázijskej oblasti
1.3 Stručný vývoj politiky ochrany životného prostredia na Slovensku
Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska,
ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Rakúskej monarchie (Habsburskej monarchie), od roku
1867 Rakúsko- Uhorska. Na jeho území sa vytvorila bohatá písaná legislatíva a tá sa týkala aj
ochrany pôdy, vody lesov a pod. (napr. zákon o vodách z monarchistických dôb platil bez
zmeny až do roku 1955)..
Po rozpade Rakúsko- Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko- Slovenska až do
roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas Prvej Slovenskej republiky). V tomto období
sú vytvorené najhlbšie korene legislatívy ochrany prírody a krajiny. V tomto období sa
vytvorilo delenie legislatívy pre životné prostredie a najzákladnejšie pravidlá, dodnes
pretrvávajúce v najdôležitejších zákonoch ochrany vody, ovzdušia, pôdy, organizmov ale aj
zakotvené v ústavnom zákone.
Základy slovenskej environmentálnej politiky bol oficiálne položený 1. januára 1993, v deň
keď vznikla Slovenská republika rozdelením štátneho útvaru Československej republiky.
Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky43
V súčasnosti považujeme za základný koncepčný dokumentom štátnej environmentálnej
politiky SR stratégiu: Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky. Stratégia
43
Stratégia,
zásady
a
priority
štátnej
environmentálnej
politiky.
Dostupné
online
http://www.minzp.sk/dokumenty/strategicke-dokumenty/strategia-zasady-priority-statnej-environmentalnejpolitiky.html [cit. 2013-12-29]
255
vychádza zo zhodnotenia environmentálnej situácie v Slovenskej republike a vo svete, teda z
určitých vnútorných a vonkajších podmienok, objektivizovaných v medzirezortnom
pripomienkovom konaní, odborníkmi, miestnymi orgánmi štátnej správy, inštitúciami a
združeniami občanov. Pod vnútornými podmienkami išlo o celkový zhoršený stav životného
prostredia SR a jeho nežiaduci vplyv, najmä na vek a zdravie ľudí, ako výsledku:
• rozsiahleho priebežného znečisťovania zložiek prírody a vnášania cudzorodých látok
do potravinového reťazca;
• dlhodobej a pretrvávajúcej nešetrnej exploatácie prírodných zdrojov a hromadenia
nevyužitých odpadov;
• nedomyslených zásahov do krajiny a ekosystémov v nej.
Pod vonkajšími podmienkami sa chápal stav životného prostredia v Európe i v globálnom
meradle, vývoj starostlivosti o životné prostredie v okolitých štátoch, na úrovni európskych i
svetových integračných zoskupení, hlavne v rámci OSN a Európskej únie.
Realizáciu stratégie štátnej environmentálnej politiky podmieňuje uplatňovanie
a dodržiavanie nasledovných zásad:
1. preferovanie preventívnych opatrení nad nápravnými, prenesenie ťažiska z odstraňovania
následkov poškodzovania životného prostredia na odstraňovanie jeho príčin, čo si vyžiada
zmenu prístupov vo všetkých odvetviach i zaužívaného spôsobu života spoločnosti;
2. uplatňovanie štátnej environmentálnej politiky vo všetkých odvetviach hospodárstva i v
zainteresovanej terciálnej sfére a zavedenie starostlivosti o životné prostredie ako
samozrejmej súčasti ich koncepcií, postupov a opatrení; štátna environmentálna politika
má prierezový charakter a nemôže ostať úlohou jedného rezortu;
3. chápanie riešenia environmentálnych problémov ako riešenia ekonomických problémov
spoločnosti; stav životného prostredia je odrazom ekonomiky a opačne;
4. uvedomenie, že zodpovednosť voči budúcim generáciám za životné prostredie nesie
terajšia spoločnosť a neprenášanie zodpovednosti za nepriaznivý stav životného prostredia
a jeho nežiadúce vplyvy len na predchádzajúce generácie; nie je len dedičstvom z dávnej
alebo nedávnej minulosti, ale i prejavom súčasnosti;
5. riešenie problémov životného prostredia komplexne pri systémovom odstraňovaní
synergického pôsobenia vzniknutých i vznikajúcich znečisťujúcich látok a ostatných
negatívnych faktorov; napriek potrebám parciálneho riešenia problémov životného
prostredia uvedomenie si ich prepojenia a závislosti v priestore a v čase, ich miesta v
mozaike vytvárajúcej celkový obraz životného prostredia Slovenskej republiky;
6. uhrádzanie výdavkov spojených s odstraňovaním znečistenia alebo poškodenia životného
prostredia jeho znečisťovateľom alebo poškodzovateľom;
7. pri zásahoch do životného prostredia posudzovanie ich vplyvov a dopadov na zdravie
ľudí, krajinu, zložky životného prostredia a ohrozenosť organizmov, zvažovanie
neoceniteľnosti hodnôt prírodného a kultúrneho dedičstva a jeho nenahraditeľnosti,
vyčerpateľnosti neobnoviteľných a racionálnejšieho využívania obnoviteľných prírodných
zdrojov; momentálny zisk nesmie viesť k niekoľkonásobne vyšším výdavkom v blízkej
budúcnosti alebo k nenávratným stratám;
256
8. považovanie starostlivosti o životné prostredie za jednu zo základných podmienok
zastavenia nepriaznivého trendu vývoja zdravotného stavu obyvateľstva; dôslednou
prevenciou znižovanie nárokov na terapiu;
9. zavedenie prístupu k lesom ako k hlavnému ekostabilizačnému faktoru v krajine a k pôde
ako k zložke životného prostredia, podmieňujúcej biologickú rôznorodosť, výživu a
existenciu života; presunutie ťažiska z ochrany výmery pôdneho fondu na ochranu kvality
pôdy a lesa, pričom produkčnú funkciu pôdy a lesa chápať ako súčasť ich
environmentálnej funkcie;
10. uplatnenie úcty k životu, ku všetkým jeho formám a ku všetkým prírodným a kultúrnym
hodnotám; ani vlastnícke právo neoprávňuje vlastníka na poškodzovanie a ničenie týchto
hodnôt a na znečisťovanie životného prostredia nad mieru ustanovenú zákonmi, po
stáročia nemalo a nemôže mať prioritu pred verejným právom - životné prostredie
jednotlivca je súčasťou životného prostredia všetkých.
Stratégiu určuje nasledovných 5 odvetvovo orientovaných priorít na celé obdobie jej
platnosti:
1. ochrana ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami a globálna environmentálna bezpečnosť;
2. zabezpečenie dostatku pitnej vody a zníženie znečistenia ostatných vôd pod prípustnú
mieru;
3. ochrana pôdy pred degradáciou a zabezpečenie nezávadnosti potravín a ostatných
výrobkov;
4. minimalizácia vzniku, využívanie a správne zneškodňovanie odpadov;
5. zachovanie biologickej rôznorodosti, ochrana a racionálne využívanie prírodných zdrojov
a optimalizácia priestorovej štruktúry a využívania krajiny.
Celkovo má stratégia 162 cieľov a tie sú zoradené podľa 10 sektorov:
• ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy;
• ochrana a racionálne využívanie vôd;
• odpadové hospodárstvo;
• rizikové faktory a jadrová bezpečnosť;
• starostlivosť o prírodu, krajinu a územný rozvoj;
• ochrana a racionálne využívanie horninového prostredia, pôdy a lesa;
• ekonomika životného prostredia;
• environmentálna informatika a monitoring;
• environmentálna výchova, vzdelávanie a propagácia;
• organizácia a riadenie starostlivosti o životné prostredie.
257
Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja (NS TUR)44
Národná rada SR v roku 2002 schválila Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja
(NSTUR), ktorá predstavuje medzisektorový prierezový dokument definujúci priority, ciele a
cesty k dosiahnutiu trvalo udržateľnej budúcnosti v podmienkach SR. Stratégia je rozdelená
na tri nosné časti, a to:
• východisková situácia na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja (TUR) SR;
• predstava TUR SR a možnosti vývoja;
• národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja.
Východisková situácia na zabezpečenie TUR SR predstavuje obsiahly analytický materiál
zameraný na začiatky uplatňovania Agendy 21 v SR, kultúrne, sociálne, ekonomické,
environmentálne a inštitucionálne podmienky a hľadiská a z toho vyplývajúce zhodnotenie
východiskovej situácie.
Akčný plán trvalo udržateľného rozvoja v SR 2005 – 2010 schválený vládou SR v júli 2005,
predstavuje zhutnenie priorít a úloh vyplývajúcich z NS TUR, priemet aktuálnych úloh
vyplývajúcich z členstva v EÚ a medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky k OSN
a OECD. Akčný plán vytyčuje 14 hlavný cieľov, ktoré sú konkretizované pre jednotlivé
rezorty, a priraďuje k nim merateľné ukazovatele, termíny, zodpovednosť za ich plnenie a
spôsoby ich financovania.
Koncepcia trvalo udržateľného rozvoja (ďalej TUR) je veľmi široká a komplexná. Preto je
prirodzené, že na hodnotenie pokroku, resp. smerovania k napĺňaniu jej cieľov je vhodné
využívať aj štatistické nástroje - zhromažďovať a hodnotiť informácie a zaviesť určité
merateľné charakteristiky. Tento fakt sa uvádza už v samotnej Agende 21, v ktorej sa
zdôrazňuje potreba harmonizácie snahy na vyvinutie indikátorov TUR na národnej,
medzinárodnej a globálnej úrovni, vrátane spracovania pravidelne aktualizovaných a široko
dostupných správ a databáz. Slovenská agentúra životného prostredia zatiaľ spracovala a
pravidelne hodnotí dve kategórie indikátorov :
• indikátory trvalo udržateľného rozvoja (indikátory TUR- rozčlenené podľa pilierov
TUR- sociálny, environmentálny, ekonomický a inštitucionálny),
• indikátory hodnotiace vplyv odvetví ekonomických činností na životné prostredie
(sektorové indikátory, ktoré tvoria základ pre vypracovanie tzv. sektorových správ za
oblasť: doprava, energetika, priemysel, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo,
cestovný ruch).
44
Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja. Dostupné online
http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CDIQFjAA&url=http%3A%2F%
2Fwww.minzp.sk%2Ffiles%2Fdokumenty%2Fstrategicke-dokumenty%2Fnarodna-strategia-trvaloudrzatelneho-rozvoja-slovenskej-republiky-cast1.rtf&ei=5hbAUumxKIaKtAbB64GwDw&usg=AFQjCNHl6XjxXoEciOOqEXRJVYP5j4Pkng&sig2=R98I05zn
n1wWpHupIgwNhw&bvm=bv.58187178,d.Yms [cit. 2013-12-29]
258
Národný environmentálny akčný plán (NEAP)
Strednodobé a dlhodobé koncepčné ciele v oblasti životného prostredia sa priebežne dosahujú
aj prostredníctvom dokumentov: Národný environmentálny akčný plán I., II. a II. (NEAP I.,
NEAP II. a NEAP III.). Prostredníctvom nastavených cieľov sa realizovalo značné množstvo
opatrení legislatívneho, koncepčného, investičného, organizačného i výchovno-vzdelávacieho
charakteru. V oblasti environmentálneho práva boli vypracované a vstúpili do platnosti
všeobecne záväzné právne predpisy zamerané na ochranu ozónovej vrstvy Zeme, ochranu
ovzdušia, ochranu a racionálne využívanie vôd, územnú i druhovú ochranu prírody a krajiny,
prístup k informáciám o životnom prostredí, ekologizáciu poľnohospodárstva, jadrovej
bezpečnosti atď.. Významným prínosom bola rozsiahla novelizácia zákona č.50/ 1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorý sa stal základným
nástrojom environmentálnej politiky v krajine.
NEAP III. na roky (2007-2013) aktualizoval opatrenia vedúce k zlepšeniu stavu životného
prostredia SR, v kontexte s prioritami environmentálnych strategických a plánovacích
dokumentov prijatých na národnej úrovni, ako aj úrovni Európskej únie (napr. 6. EAP,
dokumenty EÚ, OECD, NS TUR).
NEAP III stanovil šesť strategických priorít:
• ochrana a racionálne využívanie vôd;
• ochrana ovzdušia;
• odpadové hospodárstvo;
• staré environmentálne záťaže;
• ochrana prírody a krajiny;
• ochrana a racionálne využívanie prírodných zdrojov
• environmentálna výchova a vzdelávanie (siedma strategická priorita doplnená
uznesením vlády SR č. 846/1997)
Operačný program životné prostredie45
Významnú úlohu pri podpore opatrení životného prostredia zohrávajú štrukturálne fondy EÚ.
V rámci programového obdobia 2007-2013 bol pripravený programový dokument Národný
strategický referenčný rámec, v rámci ktorého boli stratégie, priority a ciele implementované
cez 11 operačných programov, vrátane Operačného programu životné prostredie46.
Globálnym cieľom Operačného programu životné prostredie 2007-2013 je zlepšenie stavu
životného prostredia a racionálneho využívania zdrojov prostredníctvom dobudovania a
45
Operačný program životné prostredie. Dostupné online www.opzp.sk [cit. 2013-12-29]
46
Operačný program životné prostredie je z hľadiska pridelených finančných prostriedkov druhý najväčší
operačný program v rámci Národného strategického referenčného rámca. Celkový rozpočet programu
predstavuje viac ako 2,14 miliardy Eur, z toho prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja
a Kohézneho fondu sú na úrovni 1, 82 miliardy Eur, čo predstavuje 15,99 % zo všetkých prostriedkov z fondov
Európskej únie určených v rámci Národný strategický referenčný rámec pre Slovensko
259
skvalitnenia environmentálnej infraštruktúry SR v zmysle predpisov EÚ a SR a posilnenie
efektívnosti environmentálnej zložky trvalo udržateľného rozvoja. Operačný program
obsahuje 7 prioritných osí:
1. integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd;
2. ochrana pred povodňami;
3. ochrana ovzdušia a minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy;
4. odpadové hospodárstvo;
5. ochrana a regenerácia prírodného prostredia a krajiny;
6. technická pomoc;
7. budovanie povodňového a predpovedného systému.
V súčasnosti Ministerstvo životného prostredia SR pripravuje druhý Operačný program
Životné prostredie na roky 2014 – 2020, pre ktorý sa vypracoval návrh novej koncepcie
štátnej environmentálnej politiky pod názvom Orientácia, zásady, priority a hlavné úlohy
starostlivosti o životné prostredie SR na roky 2014 – 2020. Tento dokument vyhodnocuje v
generalizovanej podobe environmentálnu situáciu v Slovenskej republike v globálnom a
európskom kontexte a jej vývoj za dvadsať rokov, uvádza medzinárodné a národné
východiská starostlivosti o životné prostredie, ako aj prijaté a pripravované prierezové,
sektorové a podporné koncepčné dokumenty (stratégie, koncepcie, programy a plány), vrátane
tých, ktoré sú súčasťou tzv. pilierov (ekonomického, sociálneho a environmentálneho) trvalo
udržateľného rozvoja47.
2 Právo životného prostredia
Právom životného prostredia rozumieme súhrn všeobecne záväzných pravidiel správania
sa v oblasti starostlivosti o životné prostredie . Právo životného prostredia, je samostatným
právnym odvetvím nášho právneho poriadku .
Ochrana životného prostredia predstavuje z pohľadu práva také činnosti človeka, ktoré
smerujú k udržaniu kvalitného životného prostredia.
Environmentálne právo začalo reagovať na vznikajúce problémy, hoci sa to stalo s veľkým
omeškaním. Prvé medzinárodné normy na ochranu životného prostredia vznikali až
v 1.polovici 20.storočia. V prvých právnych aktoch išlo o úpravy sporadické a roztrieštené.
Medzinárodné environmentálne právo ako oblasť medzinárodného práva verejného sa
sformovalo až po roku 1970.
Environmentálne právo vykazuje črty zmiešaného práva, a to najmä kvôli rozsiahlosti
právnej úpravy životného prostredie, ktoré má charakter súkromného ako aj verejného práva.
Environmentálne právo vzniklo ako výsledok snahy o riešenie nepriaznivých antropogénnych
47
Klinda, J. 2013. Štátna environmentálna politika od vzniku Slovenskej republiky. In. Enviromagazín 2/2013.
Ministerstvo životného prostredia SR. ISSN 1335-1877. Dostupné online
http://www.enviromagazin.sk/enviro2013/enviro2/18_statna.pdf [cit. 2013-12-29]
260
vplyvov (ľudskej činnosti) na životné prostredie. Dané odvetvie práva je potrebné rozvíjať
najmä z dôvodov:
• zanedbania riešenia ekologickej problematiky v minulosti;
• limitácii finančných zdrojov v spoločnosti i u jednotlivcov;
• medzinárodných záväzkov a globálnym stavom životného prostredia na Zemi;
• potreby zachovať zložky životného prostredia v dobrom stave aj pre budúce generácie;
• významom environmentálneho prostredia.
Všestranná úloha práva životného prostredia je široko koordinovaná súčinnosť inštitúcií a
jednotlivcov, vládnych a mimovládnych organizácií. Je zameraná na vytvorenie možnej a
optimálnej rovnováhy medzi ľudskými činnosťami, uspokojovaním potrieb a schopnosťou
prírody zbavovať sa záťaží prirodzených alebo umelých.
2.1 Právo životného prostredia EÚ
Rovnako, ako sa vyvíjala environmentálna politika, vyvíjala sa aj legislatíva EÚ v tejto
oblasti. V súčasnosti predstavuje legislatíva ochrany životného prostredia jednu
z najrozsiahlejších oblastí právnej úpravy EÚ. Právnu úpravu životného prostredia
nachádzame primárnom, sekundárnom práve EÚ a rovnako sa otázkami životného prostredia
zaoberá vo svojich rozhodnutiach Súdny dvor EÚ.
2.1.1 Primárne právo životného prostredia EÚ
Právna úprava životného prostredia EÚ vychádza z čl. 4 ods. 2 písm. e) Zmluvy o fungovaní
EÚ48 Európska únia vykonáva právomoc v oblasti životného prostredia spoločne s členskými
štátmi EÚ (tzv. doplnkové právomoci). Uvedený článok uvádza ako jednu z úloh
Spoločenstva podporovať vysoké nároky na ochranu životného prostredia a zlepšovanie
kvality životného prostredia. Týmto bola ochrana životného prostredia zaradená ku
základným princípom činnosti EÚ.
Problematika životného prostredia je priamo zakotvená v Hlave XX Životné prostredie
Zmluvy o fungovaní EÚ, kde sú vyjadrené základné ciele a princípy environmentálnej
politiky EÚ.
Politika EÚ v oblasti životného prostredia prispieva k uskutočňovaniu nasledujúcich cieľov
(čl. 191 predmetnej zmluvy):
• udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia;
• ochrana ľudského zdravia;
• rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov;
48
Zmluva o založení Európskeho spoločenstva nahradila v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy
1. decembra 2009 novým názvom Zmluva o fungovaní Európskej únie, okrem iného boli prečíslované články,
oddiely, kapitoly, hlavy, časti.
261
•
podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo
celosvetových problémov životného prostredia, a to predovšetkým na boj proti zmene
klímy.
Nakoľko problematika životného prostredia je mimoriadne rozsiahlou oblasťou právnej
úpravy je nevyhnutné, aby existovali princípy, ktoré by zjednocovali charakter právnej úpravy
sekundárneho práva EÚ. Princípy environmentálneho práva prešli zložitým vývojom
a postupným uvedomovaním významnosti životného prostredia pre dosahovanie cieľov EÚ
vo všetkých jej oblastiach. V súčasnosti môžeme charakterizovať nasledujúce princípy
práva/politiky životného prostredia EÚ:
- Princíp prevencie (the Prevention Principle) je základným politickým princípom
politiky EÚ v oblasti životného prostredia. Princíp vychádza zo zásady, že je pre životné
prostredie efektívnejšie a ekonomicky lacnejšie predchádzať vzniku škôd na životnom
prostredí, ako ich následne odstraňovať. V tejto zásade je obsiahnuté predchádzanie
vzniku škôd na životnom prostredí, a tým vylúčenie vzniku nenávratných zmien v
životnom prostredí.
- Princíp predbežnej opatrnosti (the Precautionary Principle) je rozšírením princípu
prevencie. Zásadu predbežnej opatrnosti uverejňuje článok 191 Zmluvy o fungovaní EÚ.
Zásada má zaručiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia pomocou preventívnych
rozhodnutí v prípade nebezpečenstva. Táto zásada hovorí o tom, že vždy, keď existuje
riziko možného nebezpečenstva, je potrebné konať tak, ako keby bolo toto
nebezpečenstvo reálne. A to aj v prípade že riziko nie je overené. Princíp je potrebné
používať vždy keď existuje aspoň predbežný vedecký názor, že je opodstatnený dôvod k
obavám pred poškodením životného prostredia, zdravia ľudí živočíchov alebo rastlín,
ktoré by mohli narušiť princíp vysokej úrovne ochrany životného prostredia.
Využívanie zásady predbežnej opatrnosti sa musí riadiť tromi špecifickými zásadami:
• čo najúplnejšie odborné hodnotenie a čo najpresnejšie stanovenie miery vedeckej
neistoty;
• hodnotenie rizík a potenciálnych dôsledkov pri nečinnosti;
• účasť všetkých zainteresovaných strán na skúmaní opatrení predbežnej opatrnosti,
hneď ako sú k dispozícii výsledky odborného hodnotenia a/alebo hodnotenia rizík.
Pri využití zásady predbežnej opatrnosti zostávajú taktiež platné všeobecné zásady
riadenia rizík. Je to päť nasledujúcich zásad:
• úmernosť vykonaných opatrení vzhľadom k požadovanej úrovni ochrany;
• nediskriminácia pri uplatňovaní opatrení;
• konzistentnosť opatrení s opatreniami už urobených v podobných situáciách alebo
využívajúcich podobné prístupy;
• posúdenie prínosov a nákladov v prípade, že budú opatrenia vykonané a v prípade, že
nebudú urobené;
• preskúmanie opatrení vzhľadom k vedeckému vývoju.
262
Tento princíp je zakotvený ako jediný v samostatnom dokumente. (Oznámenie Komisie z
dňa 2. 2. 2000 k uplatňovaniu zásady predbežnej opatrnosti (KOM(2000) 1 v konečnom
znení – Nebolo zverejnené v Úradnom vestníku).
-
-
-
-
-
-
Princíp "znečisťovateľ platí" (the "Polluter Pays" Principle) spočíva v tom, že škody na
životnom prostredí musí hradiť pôvodca znečistenia a nie celá spoločnosť. Tento princíp
sa EÚ snaží zahrnúť predovšetkým do ekonomických nástrojov ochrany životného
prostredia (poplatky, dane, pokuty…).
Princíp vysokej ochrany životného prostredia (the High Level of Protection Principle)
znamená, že legislatíva v oblasti ochrany životného prostredia musí byť vždy
zabezpečovaná so zreteľom na najnovšie dostupné vedecké a technické poznatky
a riešenia, ktoré majú štáty Európskej únie k dispozícií.
Princíp bezprostrednosti (the Proximity Principle) nazývaný tiež princíp náhrady škody
pri zdroji vychádza z požiadavky, aby bolo znečistenie životného prostredia odstraňované
bezprostredne pri zdroji tohto znečistenia.
Princíp integrácie (the Integration Principle) znamená, že princípy a požiadavky na
ochranu životného prostredia musia byť zahrnuté do všetkých ostatných politik EÚ
a členských štátov EÚ.
Princíp subsidiarity (the Subsidiarity Principle) je obsiahnutý vo všetkých rezortných
politikách EÚ, teda aj v politike životného prostredia. Na základe tohto princípu by
kompetencie v oblasti životného prostredia mali byť umiestnené na čo najnižšiu
hierarchickú úroveň riadenia, t.j. na úrovni orgánov, ktoré majú k riešenej problematike
najbližšie a majú teda možnosť získať bezprostredné informácie o konkrétnom prípade.
Predpokladá sa, že takto riešené prípady sú najúčinnejšie a najefektívnejšie.
Princíp udržateľného rozvoja (the Sustainability Principle). Je základným princípom,
obsiahnutým v rezortnej politike EÚ. EÚ prijíma definíciu udržateľného rozvoja,
formulovanou na konferencii Komisie OSN pre životné prostredie a rozvoj (UNCED)
1992 v Rio de Janeiro pod vedením vtedajšej nórskej premiérky Gro Haarlem
Brundtlandovej: "Rozvoj, ktorý uspokojí potreby súčasnej generácie, bez toho aby
ohrozil schopnosť uspokojovať potreby generácií budúcich."
Z koncepcie udržateľného rozvoja vyplývajú pre EÚ ciele, ktorými sú:
- udržanie kvality života,
- udržateľného prístupu k prírodným zdrojom,
- snaha predísť trvalým ekologickým škodám.
2.1.2 Sekundárne právo životného prostredia EÚ
Sekundárne právo v oblasti životného prostredia sa vyznačuje mimoriadnou rozsiahlosťou
a komplexnosťou oblastí právnej regulácie. Z pohľadu typických právnych aktov EÚ sa na
reguláciu vzťahov v oblasti životného prostredia sa využívajú:
• nariadenia najmä vtedy, ak je potrebné zaviesť jednotný systém, napr. na nakladanie
s fondami, na zavedenie dobrovoľných schém, ekolabeling, pre reguláciu výrobkov
a obchodu, a pod.;
• smernice sa v oblasti týkajúcej sa životného prostredia využívajú najčastejšie;
263
•
rozhodnutia sa používajú na určenie podrobností administratívnych požiadaviek alebo
na aktualizáciu technických aspektov nariadení alebo smerníc.
Sekundárne environmentálne právo EÚ sa týka:
• prierezovej/horizontálnej právnej úpravy životného prostredia
• odvetvovej právnej úpravy životného prostredia
- kvalita ovzdušia,
- odpadové hospodárstvo,
- kvalita vôd,
- ochrana prírody,
- kontrola priemyselného znečistenia a riadenia rizík,
- chemické látky a geneticky modifikované organizmy,
- hluk z vozidiel a strojov,
- jadrová bezpečnosť a radiačná ochrana.
Environmentálna politika EÚ sa riadi zásadou „najnižšieho spoločného menovateľa”, čo
znamená, že podporuje ciele a opatrenia, ktoré sú na úrovni environmentálne najmenej
progresívneho členského štátu. Európske limity a štandardy musia členské štáty akceptovať,
pričom však nič nebráni tomu, aby si stanovili – po konzultácii s Európskou komisiou prísnejšie limity ako samotná EÚ. To môže byť problém len v tom prípade, ak prijaté normy
alebo opatrenia tvoria prekážku vo fungovaní vnútornom trhu.
2.1.3 Horizontálna právna úprava životného prostredia EÚ
Pod prierezovou/horizontálnou právnou úpravou rozumieme právnu úpravu vzťahujúcu sa
skôr k všeobecnej starostlivosti o životné prostredie ako konkrétne k špecifickým štandardom
alebo emisným limitom. Ide o smernice vzťahujúce sa na slobodu prístupu k informáciám,
Smernicu o prístupe k environmentálnym informáciám a Nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 761/2001, ktorým sa umožňuje dobrovoľná účasť organizácií v systéme
spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS). K horizontálnej legislatíve sa rátajú aj
nariadenie o Európskej environmentálnej agentúre a nariadenie o LIFE (ide o finančný nástroj
EÚ pre oblasť životného prostredia pre akcie podporujúce princíp" znečisťovateľ platí").
Celkove sú to 2 smernice a 8 nariadení.
EÚ poskytuje svojim členským štátom na ochranu životného prostredia finančné prostriedky.
Z programu LIFE sú každoročne poskytované príspevky na environmentálne projekty. Na
environmentálne účely môžu byť použité aj prostriedky zo štrukturálnych fondov, najmä z
Fondu súdržnosti, z ktorého polovica (v súčasnosti 1.3 miliardy Euro ročne) je určená na
investície do environmentálnej infraštruktúry v zaostávajúcich členských krajinách.
264
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.614/2007 z 23.mája 2007 o
finančnom nástroji pre životné prostredie (LIFE+)
Všeobecným cieľom LIFE+ je prispievať k vykonávaniu, aktualizácii a tvorbe
environmentálnej politiky a právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia
vrátane integrácie životného prostredia do iných politík, a tým aj k trvalo udržateľnému
rozvoju. LIFE+ podporuje najmä vykonávanie 6. EAP vrátane tematických stratégií a
finančných opatrení a projektov s európskou pridanou hodnotou v členských štátoch.
LIFE+ tvoria tri zložky:
- LIFE+ - príroda a biodiverzita,
- LIFE+ - environmentálna politika a riadenie v oblasti životného prostredia,
- LIFE+ - informovanie a oznamovanie.
Prostredníctvom LIFE+ sa môžu poskytnúť finančné prostriedky verejným a/alebo
súkromným orgánom, subjektom a inštitúciám.
Program podporuje vybrané projekty počas obdobia od 1. januára 2007 do 31. decembra
2013. Finančné krytie na vykonávanie LIFE+ na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra
2013 je 2.143.409.000 EUR.
Príloha I obsahuje zoznam oprávnených opatrení.
Príloha I obsahuje text Viacročného strategického programu pre 16 základných strategických
oblastí.
Napr. pre základný cieľ "Voda" je strategický cieľ prispieť k skvalitňovaniu vody na základe
nákladovo efektívnych opatrení s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický stav vzhľadom na
rozvoj prvého plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia podľa smernice 2000/60/ES
do roku 2009.
Prioritné oblasti podporované akciou sú:
• vymieňať si relevantné informácie o politikách a najlepších postupoch;
• zintenzívniť vedecko-politickú integráciu a prenos výsledkov na podporu členských
štátov na účely prípravy vodohospodárskych plánov manažmentu povodia, vrátane
prípravy programov opatrení podľa smernice 2000/60/ES a integračných opatrení zo
ostatných smerníc v oblasti vody;
• hydromorfologické črty ako obnovovanie povodňových oblastí a iné opatrenia na
podporu smernice o hodnotení a manažmente povodňových rizík.
Financované projekty musia spĺňať tieto kritériá:
• byť v záujme Spoločenstva tým, že prispievajú k rozvoju, zavádzaniu a aktualizácii
politiky a právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia;
• byť technicky a finančne koherentné, uskutočniteľné a efektívne z hľadiska nákladov;
Projekty zároveň musia spĺňať aspoň jedno z týchto kritérií:
• musia predstavovať projekty s najlepšími alebo demonštračnými postupmi v oblasti
ochrany voľne žijúcich vtákov alebo ich biotopov;
265
•
•
•
musia byť projektmi inovačnej alebo demonštračnej povahy týkajúcimi sa
environmentálnych cieľov EÚ;
musia predstavovať kampane na zvyšovanie povedomia alebo týkajúce sa odbornej
prípravy v oblasti predchádzania lesným požiarom;
musia sa týkať rozsiahleho, zosúladeného, uceleného a dlhodobého monitorovania
lesov a environmentálnych interakcií.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe
verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady
90/313/EHS
Ciele tejto smernice sú zaručiť právo prístupu k informáciám o životnom prostredí, ktoré
majú verejné orgány a zabezpečiť, aby sa, ako samozrejmosť, informácie o životnom
prostredí postupne sprístupňovali verejnosti a šírili a aby sa dosiahla čo najširšia systematická
dostupnosť a šírenie informácií o životnom prostredí, pokiaľ je to možné v elektronickej
forme.
Všetky členské štáty zabezpečia, aby úradníci boli povinní podporovať verejnosť pri hľadaní
prístupu k informáciám. Žiadosť o informácie o životnom prostredí môže byť aj zamietnutá
z dôvodov, ktoré sú v texte vymenované, napr. z ochrany práva duševného vlastníctva alebo
ohrozenia medzinárodných vzťahov, verejnej bezpečnosti alebo národnej obrany. Verejné
orgány môžu vybrať poplatok za poskytnutie akýchkoľvek informácií o životnom prostredí,
ale taký poplatok nesmie prevýšiť primeranú sumu. Členské štáty zabezpečia, aby sa
informácie o životnom prostredí postupne stávali dostupné v elektronických databázach, ktoré
sú ľahko prístupné verejnosti prostredníctvom verejných telekomunikačných sietí. Informácie
majú byť aktuálne, presné a porovnateľné. Posledná požiadavka je niekedy problematická,
lebo sa menia požiadavky na merané a hodnotené parametre kvality životného prostredia.
Do roku 1990, keď bola smernica prijatá predchádzajúca smernica s týmto názvom, len málo
štátov spoločenstva malo vytvorený systém poskytovania environmentálnych informácií pre
obyvateľstvo.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o
uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na
rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na
inštitúcie a orgány Spoločenstva doplnilo smernicu o poskytovaní informácií o niektoré
medzinárodné aspekty. Aarhuský dohovor vyžaduje prístup verejnosti k informáciám o
životnom prostredí buď na základe žiadosti, alebo aktívnym šírením informácií orgánmi, na
ktoré sa vzťahuje tento dohovor. Dohovor tiež vyžaduje, aby strany dohovoru prijali opatrenia
na účasť verejnosti počas prípravy plánov a programov, ktoré sa týkajú životného prostredia.
266
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane
životného prostredia prostredníctvom trestného práva
Členské štáty majú zabezpečiť do 26. decembra 2010 v národných legislatívach, že
nasledovné druhy konania predstavujú trestný čin, pokiaľ došlo k nemu úmyselne alebo aspoň
z hrubej nedbanlivosti:
• vypúšťanie, emisia alebo zavádzanie množstva látok alebo ionizujúceho žiarenia do
ovzdušia, pôdy alebo vody, ktoré spôsobuje alebo môže spôsobiť smrť alebo závažnú
ujmu na zdraví, alebo podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, na kvalite pôdy, na kvalite
vody alebo na živočíchoch alebo rastlinách;
• zber, preprava, zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadu vrátane dohľadu nad
takýmito operáciami a následnej starostlivosti o zariadenia na odstraňovanie odpadu a
vrátane akcie, ktorú uskutočňujú obchodníci alebo sprostredkovatelia (odpadové
hospodárstvo), ktoré spôsobujú alebo môžu spôsobiť smrť alebo vážnu ujmu na
zdraví, alebo podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, na kvalite pôdy, na kvalite vody
alebo na živočíchoch alebo rastlinách;
• preprava odpadu, pokiaľ táto činnosť patrí do rozsahu pôsobnosti článku 2 ods. 35
nariadenia č. 1013/2006 o preprave odpadu a uskutočňuje sa v nezanedbateľnom
množstve, či už v rámci jednej prepravy, alebo v rámci viacerých zdanlivo
prepojených prepráv;
• prevádzkovanie závodu, v ktorom sa vykonáva nebezpečná činnosť alebo v ktorom sa
skladujú alebo používajú nebezpečné látky alebo prípravky a ktoré mimo tohto závodu
spôsobujú alebo môžu spôsobiť smrť alebo vážnu ujmu na zdraví, alebo podstatnú
škodu na kvalite ovzdušia, na kvalite pôdy, na kvalite vody alebo na živočíchoch
alebo rastlinách;
• výroba, spracovanie, nakladanie, používanie, držba, skladovanie, preprava, dovoz,
vývoz alebo odstraňovanie jadrového materiálu alebo iných nebezpečných
rádioaktívnych látok, ktoré spôsobujú alebo môžu spôsobiť smrť alebo vážnu ujmu na
zdraví alebo podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, na kvalite pôdy, na kvalite vody
alebo na živočíchoch alebo rastlinách;
• usmrtenie, ničenie, držba alebo odchyt exemplárov druhov chránených voľne žijúcich
živočíchov alebo rastlín s výnimkou prípadov, keď sa takéto konanie týka
zanedbateľného množstva takýchto exemplárov a má zanedbateľný vplyv na stav
ochrany druhov;
• obchodovanie s druhmi chránených voľne žijúcich živočíchov alebo voľne žijúcich
rastlín alebo ich časťami a derivátmi s výnimkou prípadov, keď sa takéto konanie týka
zanedbateľného množstva takýchto druhov a má zanedbateľný vplyv na stav ich
ochrany;
• akékoľvek konanie, ktoré vedie k závažnému poškodeniu biotopu v chránenej lokalite;
• výroba, dovoz, vývoz, uvádzanie na trh alebo používanie látok, ktoré poškodzujú
ozónovú vrstvu.
267
Príloha A obsahuje Zoznam právnych predpisov Spoločenstva prijatých podľa zmluvy o ES,
ktorých porušenie predstavuje protiprávne konanie v zmysle článku 2 písm. a) bodu i) tejto
smernice. Je to celkom 69 smerníc a nariadení súčasnej platnej legislatívy, pri ktorých
nedodržiavaní môže byť spáchaný trestný čin.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001 z 19. marca 2001, ktorým
sa umožňuje dobrovoľná účasť organizácií v systéme spoločenstva pre ekologické
riadenie a audit (EMAS)
Je to nariadenie, ktoré ustanovuje preskúšanie organizácií v systéme manažmentu pre životné
prostredie a ich ciele. Prístup ku preskúšaniu je dobrovoľný.
Jeho cieľom je vytvorenie spoločného systému na ohodnotenie prínosu organizácií na ochrane
životného prostredia a informovanosti verejnosti.
Cieľom EMAS je podpora neustáleho zlepšovania ochrany ŽP v organizáciách
prostredníctvom:
• zavedenia a implementácie postupu pre manažérsky systém v organizácii;
• objektívnym a pravidelným hodnotením zavedeného systému;
• informovaním verejnosti a iných zainteresovaných o konaní v oblasti životného
prostredia;
• aktívneho zapojenia pracovníkov v organizácií, ako aj ich potrebné vzdelávanie, ktoré
prispeje k ekologickému pôsobeniu organizácie.
Účasť v systéme EMAS je možný pre každú organizáciu, ktorá chce zlepšiť svoje ekologické
pôsobenie.
Na zapojenie do systému EMAS musia organizácie:
• prijať politiky životného prostredia, so zadefinovaním cieľov a princípov pre svoje
environmentálne opatrenia;
• upraviť svoju činnosť, produkty, služby v zmysle ekologických aspektov a na základe
preskúšania manažérskych postupov;
• uskutočniť vnútorný audit organizácie nezávislými pracovníkmi a vonkajší audit
organizácie nezávislou hodnotiacou akreditovanou organizáciou;
• vydať správu a stave ochrany životného prostredia pri činnosti organizácie;
• po splnení požiadaviek požiadať príslušné akreditačné miesto o vydanie registrácie.
Každý členský štát musí stanoviť systém pre akreditáciu nezávislých environmentálnych
overovateľov a pre dozor nad ich činnosťou v súlade s ustanoveniami prílohy V.
K nariadeniu je pripojených 8 rozsiahlych príloh určujúcich obsah jednotlivých dokumentov
a hodnotiacich správ.
268
2.1.4 Inštitúcie EÚ pôsobiace v oblasti životného prostredia
Najdôležitejšími inštitúciami pôsobiacimi v oblasti ochrany životného prostredia sú:
1) Európska rada (http://www.european-council.europa.eu/home-page.aspx?lang=sk) –
je vrcholným politickým orgánom EÚ, jej členmi sú predstavitelia členských štátov
(prezidenti alebo predsedovia vlád). Jej úlohou je rozhodovanie o smerovaní EÚ,
vrátane oblasti životného prostredia.
2) Rada EÚ (http://www.consilium.europa.eu/homepage?lang=sk) – háji záujmy
členských štátov EÚ; jej členmi sú predsedovia vlád alebo ministri, podľa oblasti
o ktorej sa práve rokuje (ak sa rokovanie týka životného prostredia, rokovania sa
zúčastňujú ministri životného prostredia členských štátov). Rada EÚ má najmä
legislatívnu kompetenciu. Tvorba práva životného prostredia sa uskutočňuje
prostredníctvom riadneho legislatívneho procesu.
3) Európska komisia (http://ec.europa.eu/index_sk.htm) – háji záujmy európskej
integrácie; skladá sa z 28 eurokomisárov, pričom každý z nich je zodpovedný za určitú
oblasti európskej integrácie. Európska komisia predstavuje výkonnú moc v rámci
inštitúcií Európskej únie. Komisii pomáhajú pri výkone tzv. generálne riaditeľstvá
a služby (Directorate- General, DG). Eurokomisárom pre životné prostredie je
v súčasnosti Janez Potočnik.
Pre oblasť životného prostredia pôsobí v rámci Európskej komisie Generálne riaditeľstvo
životné prostredie (DG Environment). Cieľom Generálneho riaditeľstva životné prostredie
je ochrana, zachovanie a zlepšenie životného prostredia pre súčasné a budúce generácie. Na
dosiahnutie tohto cieľa navrhuje politiky, ktoré zaistia vysokú úroveň ochrany životného
prostredia v Európskej únii a ktoré zachovávajú kvalitu života občanov EÚ.
Generálne riaditeľstvo:
• dbá na to, aby členské štáty správne uplatňovali právne predpisy týkajúce sa životného
prostredia;
• prešetruje sťažnosti zo strany občanov a mimovládnych organizácií a môže začať
konanie na Súdnom dvore EÚ, ak je za to, že právo EÚ bolo porušené;
• môže v niektorých prípadoch zastupovať Európsku úniu v záležitostiach životného
prostredia na medzinárodných stretnutiach, ako sú dohovory Organizácie spojených
národov o biodiverzite a pod.;
• financuje projekty, ktoré prispievajú k ochrane životného prostredia v EÚ, najmä z
programu LIFE.
4) Súdny dvor EÚ (curia.europa.eu) - v súčasnosti existuje trojstupňová štruktúru
európskeho súdnictva. Súdny tvor EÚ v súčasnosti tvoria:
• Súdny dvor (tvorí ho 28 sudcov za každý členský štát a 9 generálnych advokátov);
• Všeobecný súd (tvorí ho 28 sudcov za každý členský štát);
269
•
osobitné súdy (v súčasnosti pôsobí len jeden osobitný súd a to Súd pre verejnú službu,
ktorý tvorí 7 sudcov)
Súdny dvor Európskej únie zabezpečuje dodržiavanie práva pri výklade a uplatňovaní
zmlúv. Rozhoduje o:
• žalobách podaných členským štátom EÚ, inštitúciou EÚ, ako aj fyzickými
a právnickými osobami (ide predovšetkým o žalobu na neplatnosť, žalobu pre
nečinnosť, žalobu o náhrade škody, žalobu medzi inštitúciami EÚ a jej
zamestnancami, žalobu na základe arbitrážnej doložky, a pod);
• o prejudiciálnych otázkach o výklade práva EÚ alebo platnosti aktov prijatých
inštitúciami na základe žiadosti vnútroštátnych orgánov;
• o iných prípadoch ustanovených zmluvami.
5) Európska agentúra pre životné prostredie (http://www.eea.europa.eu/sk) – je
špecializovanou agentúra EÚ pre životné prostredie sídliaca . Má 32 členov, vrátane
SR. Agentúra vznikla s cieľom pomáhať Európskej únií a členským štátom prijímať
informované rozhodnutia o zlepšovaní životného prostredia, začleňovaní
environmentálnych kritérií ho hospodárskych politík a trendoch smerom k trvalej
udržateľnosti.
Úlohou agentúry je:
• poskytovať dôkladné a nezávislé informácie o životnom prostredí (predstavuje
hlavný zdroj informácií pre subjekty zapojené do prípravy, prijímania, realizácie a
hodnotenia environmentálnej politiky, ako aj pre laickú verejnosť);
• podporovať osvedčené postupy v oblasti ochrany životného prostredia
environmentálnych technológií;
• zabezpečovať šírenie výsledkov environmentálneho výskumu;
• koordinovať Environmentálnu informačnú a monitorovaciu sieť EIONET
(European
Environment
Information
and
Observation
Network
http://www.eionet.europa.eu/)
6) Ostatné inštitúcie EÚ pôsobiace v oblasti ochrany životného prostredia - nakoľko je
problematika životného prostredia integrovaná aj do ostatných politík EÚ, právna
úprava životného prostredia sa týka aj iných inštitúcií EÚ, napr. Hospodársky
a sociálny výbor, Výbor regiónov, Európska nadácia pre zlepšenie životných a
pracovných podmienok, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a pod.
2.2 Právo životného prostredia na Slovensku
Environmentálne právo predstavuje súbor právnych noriem, ktoré sa týkajú regulácie
správania sa subjektov vo vzťahu k životnému prostrediu. Životné prostredie je definované
zákonom č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení zmien ako všetko, čo vytvára
prirodzené podmienky existencie organizmov včítane človeka a je predpokladom ich ďalšieho
270
vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy. Vychádzajúc
z uvedenej definície, je environmentálne právo právnym odvetvím, ktoré zahŕňa rozsiahlu
oblasť právnych vzťahov a zasahuje do takmer každej oblasti ľudskej činnosti.
Environmentálne právo nie je kodifikovaným právnym odvetvím, a preto právnu úpravu
starostlivosti o životné prostredie zjednocujú predovšetkým právne princípy na ktorých stojí
environmentálne právo.
Právnu úpravu práva životného prostredia na Slovensku možno rozdeliť49 na :
1. Ústavnoprávnu úpravu životného prostredia
2. Zákonnú úpravu životného prostredia
2.2.1 Ústavnoprávna úprava životného prostredia
Ústavodarná úprava životného prostredia nám ustanovuje základné práva a povinnosti
subjektov vo vzťahu k životnému prostrediu a definuje základné princípy práva ochrany
životného prostredia.
Ústava Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov je
na Slovensku právnym predpisom najvyššej právnej sily. Úvodnú časť Ústavy SR tvorí
vyhlásenie tzv. preambula. Preambula zdôrazňuje mierovú spoluprácu s ostatnými
demokratickými štátmi, uplatňovanie demokratickej formy vlády.
V oblasti životného prostredia, definuje ústava základné princípy pre všetky oblasti práva a
preto sú tu aj základy práva ochrany životného prostredia. SR prijíma ústavou v oblasti
životného prostredia záväzky vyplývajúce pre SR z medzinárodných zmlúv a z členstva
v Európskej únii (čl. 7 ústavy).
Ústava ustanovuje právo na priaznivé životné prostredie priamo a nepriamo:
a) čl. 4 nedeliteľnosť majetkového vlastníctva prírodných zdrojov
Ústava v článku 4- Základné ustanovenia
pojednáva o nedeliteľnosti
majetkového
vlastníctva prírodných zdrojov: „Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné
liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky“.
b) čl. 44 a čl. 45 Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva
V najväčšom rozsahu sa ústava venuje problematike starostlivosti o životné prostredie vo
svojej druhej hlave- Základné práva a slobody - Právo na ochranu životného prostredia a
kultúrneho dedičstva (čl. 44 a čl. 45) vymedzuje najvšeobecnejšie právne pravidlá správania
sa v oblasti práva na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva. Stanovuje právo
každého na priaznivé životné prostredie a právo na včasné a úplné informácie o stave
životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.
Na zabezpečenie týchto ústavných práv boli ústavou stanovené povinnosti:
49
KOŠIČIAROVÁ a kol. 2002: Právo životného prostredia. Všeobecná časť. Šamorín: Heuréka, 2002 109s.
ISBN 80-968567-5-8
271
•
•
povinnosť každého chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo;
zákaz ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne
pamiatky nad mieru ustanovenú zákonom.
Tieto práva sa v súlade s čl. 12 ods. 2 ústavy zaručujú všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu,
farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny
pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.
Vzhľadom k tomu, že priaznivé životné prostredie je verejný záujem, v zmysle čl. 44 ods. 4
ústavy štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú
starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich
rastlín a voľne žijúcich živočíchov.
c) čl. 55 Hospodárstvo SR
Aj časti ústavy regulujúca hospodárstvo Slovenskej republiky sa poníma komplexne
hospodárstvo s ochranou prírody, kde sa hospodárstvo SR sa zakladá na princípoch sociálne a
ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.
d) ostatné články ústavy nepriamo odkazujúce na právo na životné prostredie
Ústava ustanovuje právo na priaznivé životné prostredie aj nepriamo, napr. právo na život (čl.
15), právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné prostredie (čl. 36), právo na ochranu zdravia
(čl. 40) a pod.
2.2.2 Zákonná úprava životného prostredia
Ako už bolo vyššie uvedené, zákonodarná úprava je rozsiahla, no právna teória z hľadiska
predmetu regulácie rozoznáva zákonnú úpravu:
a) zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov – tvorí
všeobecnú zákonnú úpravu životného prostredia
b) prierezovú/horizontálnu právna úprava – právna úprava sa týka prierezových
oblastí starostlivosti o životné prostredie (napr. z.č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie v z.n.p., zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. a pod.)
c) odvetvovú zákonnú úpravu životného prostredia – patria sem tzv. zložkové
zákony (z.č. 326/2005 Z.z. o lesoch v z.n.p., z.č. 220/2004 Z.z. o ochrane
a využívaní poľnohospodárskeho pôdneho fondu v z.n.p. a pod.)
Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov
Zákon poskytuje všeobecnú právnu úpravu vo vzťahu k životnému prostredie. V zmysle §1
zákona je účelom zákona:
• vymedziť základné pojmy a ustanoviť základné zásady ochrany životného prostredia
a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane a zlepšovaní stavu životného
prostredia a pri využívaní prírodných zdrojov;
• upraviť všetky druhy nástrojov starostlivosti o životné prostredie;
272
• zastrešiť odvetvovú úpravu životného prostredia.
Základnou zásadou ochrany životného prostredia je v zmysle zákona kompromis medzi
prírodou a spoločnosťou. Cieľom nie je absolútny zákaz znečisťovania prírody, ale len že
územie nesmie byť zaťažované ľudskou činnosťou nad mieru únosného zaťaženia.
Prípustnú mieru znečisťovania životného prostredia určujú medzné hodnoty ustanovené
v zákonoch o ochrane jednotlivých zložiek životného prostredia. Medzné hodnoty sa musia
určiť s prihliadnutím na možné kumulatívne pôsobenie alebo spolupôsobenie znečisťujúcich
látok a činností.
Svoje miesto v zákone má aj výchova, osveta a vzdelávanie. Majú sa uskutočňovať tak, aby
viedli k mysleniu a konaniu, ktoré je v súlade s princípom udržateľného rozvoja, k
vedomiu zodpovednosti za udržanie kvality životného prostredia a jeho jednotlivých zložiek
a k úcte k životu vo všetkých jeho formách.
Pre každého z nás pri konaní ktorým by sme mohli ohroziť životné prostredie je v zákone
stanovených päť základných povinností pri ochrane životného prostredia:
1) každý je povinný, hlavne opatreniami priamo pri zdroji, predchádzať znečisťovaniu
alebo poškodzovaniu životného prostredia a minimalizovať nepriaznivé dôsledky svojej
činnosti na životné prostredie,
2) každý, kto využíva územie alebo prírodné zdroje, projektuje, vykonáva alebo
odstraňuje stavby, je povinný také činnosti vykonávať len po zhodnotení ich vplyvov
na životné prostredie a zaťaženie územia, podľa ustanovení tohto zákona,
3) každý, kto hodlá zaviesť do výroby, obehu alebo spotreby technológie, výrobky a látky,
alebo kto ich hodlá dovážať, je povinný zabezpečiť, aby spĺňali podmienky ochrany
životného prostredia a aby boli posúdené z hľadiska ich možných vplyvov na
životné prostredie.
4) každý, kto svojou činnosťou znečisťuje alebo poškodzuje životné prostredie alebo kto
využíva prírodné zdroje, je povinný na vlastné náklady zabezpečovať sledovanie tohto
pôsobenia a poznať jeho možné dôsledky.
5) každý, kto zistí ohrozenie životného prostredia alebo že k nemu už došlo, je povinný
urobiť v medziach svojich možností nevyhnutné opatrenia na odvrátenie hrozby alebo
na zmiernenie následkov a bez meškania ohlásiť tieto skutočnosti orgánu štátnej
správy; povinnosť zasiahnuť nemá ten, kto by tým ohrozil život alebo zdravie svoje
alebo blízkej osoby.
Záverečná časť sa venuje zverejňovaniu informácií o ŽP a Správe o stave životného
prostredia, ktorú každoročne vypracováva Ministerstvo životného prostredia SR a zverejňuje
15. decembra za predchádzajúci kalendárny rok.
273
2.3 Subjekty pôsobiace v oblasti životného prostredia na Slovensku
Subjektami práva životného sú fyzické a právnické osoby, ktoré vystupujú v právnych
vzťahoch ako nositelia konkrétnych práv a povinností, resp. právomocí. Ak vystupujú
v právnych vzťahoch týkajúcich sa starostlivosti o životné prostredie, sú subjektami
environmentálneho práva.
Medzi subjekty environmentálneho práva zaraďujeme:
štát (zákonodarná, výkonná, súdna moc);
územnú samosprávu;
tretí sektor;
podnikateľov;
občanov.
2.3.1 Štát ako subjekt práva životného prostredia
Štát ako subjekt práva životného prostredia vytvára prostredníctvom svojich orgánov právny
rámec starostlivosti o životné prostredie a dbá na jeho dodržiavaní.
1) Národná rada SR
Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom
Slovenskej republiky.
Do jej kompetencií patrí v zmysle čl. 86 Ústavy SR v oblasti ochrany životného prostredia:
• prijímať ústavu, ústavné zákony, zákony v rámci ochrany životného prostredia;
• tvorba vnútornej a zahraničnej politiky ochrany životného prostredia (pred
ratifikáciou vyslovovať súhlas s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a
základných slobodách, s medzinárodnými politickými zmluvami, medzinárodnými
zmluvami, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných
organizáciách, s medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy, s
medzinárodnými zmluvami, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, ako aj s
medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb;
• zriaďovať zákonom Ministerstvo životného prostredia SR;
• kreovať ostatné výbory a komisie podporné pre životné prostredie v rámci NR SR
(napr. Výbor pre poľnohospodárstvo a životné prostredie);
• kontrolovať dodržiavanie právnych noriem, fungovanie vlády, vrátane Ministerstva
životného prostredia SR;
• schvaľovať rozpočet preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet;
• rokovať o základných otázkach politiky životného prostredia.
274
2) Štátna správa v oblasti ochrany životného prostredia
Štátna správa predstavuje jednu zo základných činnosti štátu a je zameraná na vykonávanie
právnych predpisov, vrátane právnych predpisov týkajúcich sa životného prostredia.
Štátnu správu delíme na:
• ústrednú štátnu správu (vláda, ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy)
• miestnu štátnu správa – tvoria ju okresné úrady (z.č. 180/2013 Z.z. o organizácií miestnej
štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.)
• špecializovanú miestnu štátnu správu - na úsekoch sociálnych vecí, rodiny a služieb
zamestnanosti, školstva a pod.; z.č. 180/2013 Z.z. zrušil špecializovanú miestnu štátnu
správu na úseku životného prostredia, a to: obvodné úrady životného prostredia, obvodné
pozemkové úrady, obvodné lesné úrady, obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie, správy katastra s účinnosťou od 1. októbra 2013. Kompetencie po
zrušených orgánoch životného prostredia prešli na okresné úrady v sídlach okresov na
úseku starostlivosti o životné prostredie na prvom stupni a okresné úrady v sídlach kraja
na úseku starostlivosti o životné prostredie v druhom stupni.
a) Ústredná štátna správa
Vláda SR je vrcholným orgánom výkonnej moci a skladá sa z predsedu, podpredsedov
a ministrov zodpovedných za jednotlivé rezorty. Vláda ako jej členovia (ministri) sú za výkon
svojej činnosti zodpovední NR SR, ktorá jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru.
Vláda SR je oprávnená vydať vykonávací právny akt v podobe nariadenia vlády. Ide o právny
predpis nižšej právnej sily, ktorý musí byť vždy v súlade s ústavou a zákonmi. Vláda tiež
prekladá tzv. vládne návrhy zákonov do NR SR.
Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy
Ministerstvo ako výkonný orgán štátnej moci je monokratickým orgánom, ktoré riadi a za
jeho činnosť zodpovedá minister.
Otázkami životného prostredia bolo poverené Ministerstvo životného prostredia SR.
Jeho kompetencie vymedzuje:
• zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy v z.n.p. (tzv. kompetenčný zákon)
• zákon č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie v z.n.p.
• osobitné právne predpisy (napr. z.č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie, z.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v z.n.p., z.č.
543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v z.n.p. a pod.)
V zmysle z.č. 525/2003 Z.z. o starostlivosti o životné prostredie Ministerstvo životného
prostredia SR ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie:
• vypracúva environmentálne koncepcie;
275
•
•
•
•
•
•
•
riadi a kontroluje výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorú
vykonávajú krajské úrady životného prostredia a inšpekcia;
vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie;
preskúmava rozhodnutia krajských úradov životného prostredia;
vykonáva štátny dozor;
zriaďuje osobitné odborné organizácie a dáva súhlas krajským úradom životného
prostredia na zriadenie osobitných odborných organizácií;
sprístupňuje informácie o životnom prostredí;
podieľa sa na zabezpečovaní environmentálnej výchovy, vzdelávania a propagácie.
Na výkon miestnej štátnej správy starostlivosti o životné prostredie sa zriaďujú krajské úrady
životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia.
Odborným kontrolným orgánom MŽP SR Slovenská inšpekcia pre životné prostredie
(SIŽP), ktorá:
• vykonáva štátny dozor vo veciach starostlivosti o životné prostredie v rozsahu a za
podmienok ustanovených osobitnými predpismi,
• ukladá pokuty vo veciach starostlivosti o životné prostredie,
• vykonáva miestnu štátnu správu na úseku integrovanej prevencie a kontroly
znečisťovania životného prostredia podľa osobitného predpisu.
• vykonáva ďalšiu činnosť vo veciach starostlivosti o životné prostredie
• vykonáva štátny dozor dosiahnutia cieľov štátnej environmentálnej politiky akciami,
na ktoré bola poskytnutá podpora z Environmentálneho fondu.
Odbornou organizáciou MŽP SR zameranou na starostlivosť o životné prostredie a tvorbu
krajiny, a ktorá zároveň zabezpečuje informovanie o stave životného prostredia v SR ako aj
v EÚ je Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP).
Ďalšími organizáciami MŽP v oblasti životného prostredia sú:
• Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ)
• Správa národných parkov
• Geologická služba
• Environmentálny fond (pôvodne Stredisko realizácie environmentálnych projektov)
• Správa slovenských jaskýň
• Štátna ochrana prírody .
Spoločenská úloha ochrany životného prostredia je podstatne širšia a preto sa na nej musia
komplexne podieľať všetky zložky spoločenského a hospodárskeho riadenia spoločnosti.
Kompetencie ďalších ministerstiev sú sumarizované v nasledovnom prehľade:
• Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka dozerá na ochranu pôdneho fondu,
určuje podmienky používania pesticídov a nebezpečných chemických látok a chemických
prípravkov a v poslednom období aj GMO plodín;
276
•
•
•
•
•
Ministerstvo financií SR zabezpečuje finančné riadenie nástrojov zahraničnej pomoci
tvorí, prijíma a navrhuje ekonomické nástroje v ochrane životného prostredia;
Ministerstvo zahraničných vecí SR zabezpečuje ratifikáciu medzinárodných dohovorov
v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia;
Ministerstvo hospodárstva SR reguluje výrobu niektorých výrobkov, udeľuje licencie pre
chemický sektor, vydáva zoznamy povolených chemických látok a chemických
prípravkov a vybraných nebezpečných chemikálií na trh;
Ministerstvo zdravotníctva zabezpečuje posudzovanie zdravotných rizík chemických látok
uvedených na trh, navrhuje stratégiu znižovania zdravotného rizika, spolupracuje pri
určovaní imisných a depozičných limitov kvality ovzdušia, ako aj štandardov
pre
kvalitu pitnej vody a iných druhov vôd;
Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií SR určuje emisné limity pre mobilné zdroje
znečistenia ovzdušia,
b) Miestna štátna správa
Miestna štátna správa vydáva v rámci svojej rozhodovacej činnosti v rámci ochrany životného
prostredia príslušné povolenia, súhlasy, pokyny, zákazy, príkazy, vyjadrenia pre lokálne
aktivity v oblastiach: posudzovania vplyvov na životné prostredie, ochrany ovzdušia, ochrany
vôd, ochrany prírody a krajiny, nakladania s odpadmi.
Do sústavy miestnych orgánov štátnej správy zaraďujeme:
• okresné úrady– v rámci § 3 ods. 1 písm e) z.č. 180/2013 Z.z. patrí do pôsobnosti
okresného úradu aj starostlivosť o životné prostredie
• obce a vyššie územné celky- na základe z. č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých
pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v z.n.p.
Okresný úrad na úseku starostlivosti o životné prostredie vykonáva:
• v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých
v správnom konaní v prvom stupni koná obec;
• poskytuje obciam odbornú pomoc pri aplikácii právnych predpisov, podľa ktorých
obec plní úlohy štátnej správy starostlivosti o životné prostredie;
• poskytuje obciam na požiadanie údaje o evidencii, kontroluje výkon štátnej správy
starostlivosti o životné prostredie uskutočňovanej obcami;
• upozorňuje obce na nedostatky, ktoré zistí v ich činnosti pri výkone štátnej správy
starostlivosti o životné prostredie;
• kontroluje výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie;
• vykonáva štátny dozor vo veciach dosiahnutia cieľov štátnej environmentálnej politiky
na miestnej úrovni akciami, na ktoré bola poskytnutá podpora z Environmentálneho
fondu.
277
Okresný úrad v sídle krajov na úseku starostlivosti o životné prostredie vykonáva:
• v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých
v správnom konaní v prvom stupni konajú obvodné úrady životného prostredia;
• riadi a kontroluje výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie
uskutočňovanej obvodnými úradmi životného prostredia.
Obec v rámci prenesenej kompetencie štátnej správy na úseku starostlivosti o životné
prostredie vykonáva činnosti týkajúce sa ochrany prírody (najmä v oblasti ochrany drevín),
zabezpečujú vykonávanie stratégie regionálneho rozvoja alebo zabezpečovanie stavebnotechnického vybavenia ciest a miestnych komunikácií v ich vlastníctve podľa potrieb cestnej
dopravy a obrany štátu.
Ako nové úlohy prejednáva obec priestupky a protiprávne konania právnických osôb a
fyzických osôb oprávnených na podnikanie vo veciach ochrany prírody a krajiny. V oblasti
životného prostredia boli zavedené poplatky, ktoré sú príjmami obcí: poplatky k žiadostiam
o výrub drevín, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a poplatky
za znečisťovanie ovzdušia malými zdrojmi znečisťovania ovzdušia.
Vyšší územný celok v rámci prenesenej kompetencie štátnej správy na úseku
starostlivosti o životné prostredie vykonávajú najmä činnosti týkajúce sa územného
plánovania a regionálneho rozvoja.
1) Súdy
Právo na súdnu ochranu je základnou zárukou ochrany práv. Pod pojem právo na súdnu
ochranu možno zaradiť:
• právo na prístup k súdu
• právo na spravodlivý súdny proces
Orgány súdnej moci sú:
• všeobecné súdy = okresný súd, krajský súd, Najvyšší súd SR, Špeciálny súd, Vyšší
vojenský súd, vojenské obvodné súdy a v čase brannej povinnosti aj vyššie poľné
a nižšie poľné súdy;
• Ústavný súd = je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti a v rámci
kompetencií rozhoduje o súlade všeobecne záväzných právnych predpisov s ústavou
a ústavnými zákonmi ako aj výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec sporná.
2.3.2 Územná samospráva ako subjekt environmentálneho práva
Územná samosprávu na Slovensku tvoria obce/mestá a vyššie územné celky. Obce a vyššie
územné celky predstavujú právnické osoby, ktoré združujú osoby, ktoré majú na ich území
trvalý pobyt. Ako samosprávne subjekty sú subjektami verejnej moci, pričom vykonávajú:
• originálne kompetencie, ktoré im priznávajú jednotlivé zákony o týkajúce sa životného
prostredia
278
•
prenesené kompetencie na základe zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých
pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v platnom znení
Obec v rámci samosprávnych kompetencií v oblasti na úseku starostlivosti o životné
prostredie vykonáva najmä (§4 ods. 3 z. č. 369/1990 Zb o obecnom zriadení v z.n.p.):
• zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce;
• rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov a vykonáva ich správu;
• usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva
súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti
právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva
záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci;
• zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a
drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene
a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s
odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu;
• utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni
životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti,
na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru
a šport;
• obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón,
koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy
rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci;
• zabezpečuje ochranu kultúrnych pamiatok v rozsahu podľa osobitných predpisov a dbá o
zachovanie prírodných hodnôt;
• vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi.
Vyšší územný celok v rámci samosprávnych kompetencií v oblasti na úseku
starostlivosti o životné prostredie vykonáva najmä (§4 ods. 1 z.č. 302/2001 Z.z. o
samospráve vyšších územných celkoch (zákon o samosprávnych krajoch) v v z.n.p.)
• zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja
územia samosprávneho kraja;
• obstaráva, prerokúva a schvaľuje územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a
územné plány regiónov;
• účelne využíva miestne ľudské, prírodné a iné zdroje;
• podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia;
• stará sa o ochranu pamiatkového fondu;
• spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí;
• podieľa sa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho
kraja;
• vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi.
279
2.3.3 Ostatné subjekty environmentálneho práva
Ďalšími významnými subjektami sú
• tretí sektor (mimovládne organizácie) = právnické osoby (nadácie, neinvestičné fondy,
občianske združenia a neziskové organizácie), ktoré sú vytvárané a vyvíjajú činnosť za
účelom riešenia problémov občianskej spoločnosti. Mimovládne environmentálne
organizácie by mali byť hnacím motorom pri napĺňaní cieľa, ktorým je trvalá
udržateľnosť života na Zemi. Dobrovoľnícka práca členov týchto organizácií, vykonávaná
nezištne, prináša veľa pozitívneho do ochrany a tvorby životného prostredia v súčasnosti.
Medzi najznámejšie mimovládne organizácie pôsobiace na Slovensku sa zaraďujú:
Greenpeace, Priatelia Zeme, Strom života, Vlk a pod.
• podnikatelia – prevádzkovanie podnikateľskej činnosti prináša so sebou najväčšie
zaťaženie životného prostredia, a preto sú právne upravované najmä prevádzkové limity.
• jednotlivci – v rámci svojej zodpovednosti za životné prostredie.
2.3.4 Zverejňovanie informácií o životnom prostredí
Informácie týkajúce sa životného prostredia sú pre každého človeka životne dôležité, a preto
bolo právo na informácie o životnom prostredí zaradené do oblasti základných práv človeka
už v prvej etape vývoja environmentálnej politiky. V súčasnosti upravuje právo na informácie
viacero medzinárodných dohovorov (napr. Aarhuský dohovor o prístupe k informáciám,
účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach
životného prostredia, a pod.). Právo na informácie o životnom prostredí upravuje rámcovo
v podmienkach Slovenska čl. 45 Ústavy SR- „každý má právo na úplné a včasné informácie
o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu“.
Konkretizáciu práva na informácie o životnom prostredí možno nájsť v niekoľkých zákonoch:
Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí – Osobitné ustanovenia o informáciách
o životnom prostredí (§33a a §33b)
Zákon o životnom prostredí ustanovuje oznamovaciu povinnosť zverejňovať informácie
o životnom prostredí:
a) pre fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie alebo právnickú osoba, ktorá je podľa
osobitných predpisov alebo rozhodnutí vydaných na ich základe povinná merať množstvo
určeného druhu vypúšťanej látky (emisie) do ovzdušia alebo do vôd alebo sledovať iný
vplyv ňou prevádzkovaného zariadenia na životné prostredie, je povinná zverejňovať
výsledky týchto meraní a sledovaní vo všeobecne zrozumiteľnej forme a na všeobecne
ľahko prístupnom mieste pravidelne do 10 dní po uplynutí každého mesiaca, v ktorom
mala takúto povinnosť, a súhrnne do 30 dní po uplynutí kalendárneho roka.
Osobitná povinnosť sa pre tieto subjekty vzťahuje v prípadoch, keď spôsobili vážne
ohrozenie alebo poškodenie životného prostredia najmä v dôsledku prevádzkovej nehody
(havárie), požiaru alebo dopravnej nehody. V informácii uvedie v rozsahu, v akom jej je
známy, stručný opis nehodovej udalosti, príčiny jej vzniku, mieru a rozsah poškodenia
alebo ohrozenia životného prostredia, prípadne jeho jednotlivých zložiek, a prijaté
nápravné opatrenia. Forma a rozsah informovania verejnosti musia zodpovedať druhu,
280
vážnosti a rozsahu ohrozenia alebo poškodenia životného prostredia a možnostiam
povinnej osoby.
b) pre štát - Ministerstvo životného prostredia SR za každý rok zverejní správu o stave
životného prostredia v Slovenskej republike, do 15. decembra nasledujúceho roka. Správa
je prístupná na MŽP SR, na Slovenskej inšpekcii životného prostredia, ako aj na
krajských úradoch životného prostredia a na obvodných úradoch životného prostredia.
Zákon č. 205/2004 Z.z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom
prostredí v platnom znení
Tento zákon upravuje podmienky a postup pri zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií
o životnom prostredí orgánmi verejnej správy a inými právnickými osobami a fyzickými
osobami. Systém zhromažďovania a uchovávania musí byť zvolený tak, aby čo najviac
umožňoval transparentný a efektívny prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí v
súlade s podmienkami ustanovenými týmto zákonom.
Informáciou o životnom prostredí je akákoľvek informácia v písomnej, obrazovej, zvukovej,
elektronickej alebo inej materiálnej forme:
• o stave zložiek životného prostredia ako aj o interakciách medzi týmito zložkami;
• o faktoroch, ktoré znečisťujú, poškodzujú alebo môžu poškodiť zložky životného
prostredia;
• o činnostiach a opatreniach, vo veciach životného prostredia, ktoré ovplyvňujú alebo
môžu ovplyvniť zložky alebo faktory ŽP;
• o správach o aplikácii a plnení podmienok všeobecne záväzných právnych predpisov na
úseku starostlivosti o životné prostredie;
• o analýzach nákladov a prínosov o stave zdravia a bezpečnosti osôb vrátane prípadnej
kontaminácie potravinového reťazca, o fyzikálnych, chemických a biologických faktoroch
životného prostredia vo vzťahu k zdraviu ľudí, o kultúrnych lokalitách a sídelných
štruktúrach.
Šírením informácie o životnom prostredí je jej zverejnenie a iná forma jej aktívneho šírenia
medzi obmedzeným alebo neobmedzeným okruhom verejnosti, najmä prostredníctvom
miestnych, regionálnych alebo celoštátnych oznamovacích prostriedkov, odborných podujatí,
priameho oslovenia alebo informovania určitých skupín verejnosti, pri ktorej nemusia byť
splnené všetky náležitosti ako pri jej zverejnení.
Verejné dostupné informačné zdroje sú v tlačenej alebo internetovej forme. Najstaršou
tlačenou formou je listinná forma Zbierky zákonov, v ktorej je legislatíva oficiálne
publikovaná na to, aby nadobudla platnosť a následne účinnosť, teda spôsobilosť právnej
normy vyvolať právne následky. Rôzne vydavateľstvá vydávajú tiež súhrny legislatívy
z jednotlivých právnych odvetví.
Internetových foriem sa postupne vytvorilo viacero foriem. Majú rôzny spôsob zobrazovania,
dostupnosti a aktualizácie. Medzi najjednoduchšie zdroje patria internetové stránky
Ministerstva životného prostredia SR. Podobný obsah majú aj internetové stránky orgánov
štátnej správy na úseku životného prostredia (krajské úrady životného prostredia, obvodné
281
úrady životného prostredia, Slovenská inšpekcia ŽP), internetové stránky odborných
organizácií ako Slovenská agentúra životného prostredia, Štátna ochrana prírody a ďalšie.
Národný register znečistenia je štruktúrovanou počítačovou databázou založenou na
periodickom podávaní správ od prevádzkovateľov činností uvedených v prílohe tohto zákona.
Národný register znečisťovania obsahuje údaje o uvoľňovaní znečisťujúcich látok do
životného prostredia z týchto činností, ako aj z difúznych zdrojov zaradených do národného
registra znečistenia; obsahuje tiež údaje o prenosoch mimo hraníc prevádzkarne. Údaje do
národného registra znečistenia je povinný nahlasovať prevádzkovateľ ktorý uvoľňuje
znečisťujúcu látku v množstve presahujúcom prahovú hodnotu pre uvoľňovanie alebo
prenáša mimo hraníc prevádzkarne znečisťujúcu látku
Pre odborné informácie môžeme dnes využívať pre svoje potreby dva obsahovo a koncepčne
odlišne riešené odborné portály. Portál www.zbierka.sk a portál http://jaspi.justice.gov.sk .
Portál www.zbierka.sk vznikol v roku 1999 a jeho úlohou bolo na základe zmluvy s
Ministerstvom spravodlivosti SR zabezpečiť rýchle a lacné sprístupnenie zákonov
prijímaných NR SR prostredníctvom internetu. Cieľom nebolo nahradiť listinnú formu
Zbierky zákonov, ale pôsobiť ako jej doplnok, ktorý je rýchlo a bezplatne dostupný
v ktoromkoľvek čase a z ktoréhokoľvek miesta.
JASPI - jaspi.justice.gov.sk Jednotný automatizovaný systém právnych informácií je
informačný systém navrhnutý a vytvorený Ministerstvom spravodlivosti SR. Je budovaný ako
otvorený nekomerčný informačný systém s cieľom zabezpečiť prístup ku komplexnému
zdroju právnych informácií. Informácie z tohto informačného systému sú od februára 2002
prostredníctvom verejnej siete Internet sprístupňované bezplatne aj pre verejnosti. Obsahuje
právne predpisy od roku 1945 (plné texty platných aj neplatných právnych predpisov v počte
asi 22 000 dokumentov a plné texty konsolidovaných (aktualizovaných) znení zákonov,
vyhlášok a vládnych nariadení (asi 1300 dokumentov).
Doplnkom predchádzajúcich dvoch zdrojov pre všetky oblasti práva je vybudovaný aj
špecializovaný internetový zdroj - portál "environet.sk", ktorý je prevádzkovaný v dvoch
základných formách :
• neregistrovaný používateľ – prístup ku všeobecným informáciám týkajúcich sa
legislatívy životného prostredia,
• registrovaný používateľ – plnohodnotný prístup k databáze
konsolidovaných
právnych predpisov a dokumentov na úrovni národnej, regionálnej a lokálnej.
Informačný portál a interaktívny nástroj pre prácu s environmentálnou legislatívou, ktorý sa
špecializuje na automatizované vytváranie registrov právnych noriem, dokumentov a ponuku
služieb v oblasti životného prostredia. "environet.sk" prináša systémový prístup z hľadiska
členenia právnych predpisov uplatňovaných na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni v
súlade s územnosprávnym členením Slovenskej republiky a s rešpektovaním členenia
environmentálnej legislatívy podľa zložiek životného prostredia, takzvaných zložkových
zákonov.
282
3 Ochrana vybraných zložiek životného prostredia
Životné prostredie alebo zriedkavo environment, je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky
existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami
sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda i samotné organizmy50
3.1 Právna úprava ochrany pôdy
Pôda je jednou zo zložiek životného prostredia a neobnoviteľný prírodný zdroj, ktorú tvoria
minerálne častice, organické látky, voda, vzduch a živé organizmy. Tvorí rozhranie medzi
zemou, vzduchom a vodou a je životným prostredím pre väčšinu živých organizmov. Pôda
plní mnohé dôležité funkcie: je zdrojom potravín, surovín, biomasy, zabezpečuje filtráciu
a transformáciu látok, vrátane vody, uhlíka, dusíka, slúži ako platforma pre ľudský život51.
Podľa Gaisbachera52 je možné pôdu charakterizuje ako „samostatný prírodný útvar, ktorý
vznikol premenou vrchnej časti zemskej kôry pôsobením prírodných a civilizačných faktorov,
je nimi trvalo ovplyvňovaný a schopný látkovej výmeny s prostredím. Vyznačuje sa
schopnosťou poskytovať životné podmienky rastlinstvu (pôdna úrodnosť) a ako súvislá
povrchová vrstva zemskej kôry (pôdny kryt) je všeobecným stanovišťom každej ľudskej
činnosti a krytom iných hospodársky využiteľných zložiek zemskej kôry“. Politika týkajúca
sa ochrany pôdy na jednej strane dbá na ochranu pôdy prostredníctvom legislatívnych
a finančných nástrojov, no na druhej strane umožňuje podnikateľským subjektom vyčerpávať
pôdu na úkor zvyšovania výnosov z pôdy, investičnej výstavby a pod.
Ako vyplýva z uvedenej definície, pôda môže slúžiť rôznemu účelu, a preto je aj legislatíva
v oblasti ochrany pôdy mimoriadne rozsiahla a nekomplexná. Vo všeobecnosti možno
povedať, že súčasná legislatíva sa snaží vo vzťahu k ochrane pôdy zachovať v najväčšej miere
jej prirodzené vlastnosti, neznižovať kvalitu pôdy a nachádzať prijateľnú zákonnú mieru jej
efektívneho a racionálneho využívania pre spoločenské účely.
Právna úprava ochrana pôdy v Európskej únii
Ochrane pôdy sa na úrovni Európske únie kladie v súčasnosti mimoriadny význam. Rôzne
politiky Európskej únie (napr. politika pre ochranu na vodu, odpadového hospodárstva,
prevencia priemyselného znečistenia, ochrana prírody, poľnohospodárska politika a iné)
prispievajú čiastočne k ochrane pôdy. Na druhej strane nezabezpečujú komplexne ochranu
pôdy v Európe, a preto prijala Európska komisia v roku 2006 kľúčové dokumenty k ochrane
pôdy:
50
Wikipédia
51
Dostupné online http://ec.europa.eu/environment/soil/index_en.htm [cit: 2013-12-30]
52
Gaisbacher, J. 2003. Základy pozemkového práva. Komentár. Šamorín: Heuréka 2003, str. 11
283
1. Tematická stratégia pôdy (Soil Thematic Strategy (COM(2006) 23153
Všeobecným cieľom je v zmysle bodu 3.1 ochrana a trvalo udržateľné využívanie pôdy,
pričom stratégia sa zakladá sa na hlavných princípoch, ktorými sú:
a) zabrániť ďalšej degradácii pôdy a chrániť jej funkcie:
• pokiaľ sa pôda a jej funkcie využívajú, musia sa prijať opatrenia v súvislosti so
spôsobmi jej využívania a metódami obhospodarovania;
• keď pôda slúži ako pohlcovač/receptor vplyvov ľudských aktivít alebo
environmentálnych fenoménov, opatrenia sa musia prijať priamo pri zdroji.
b) obnoviť pôdu postihnutú degradáciou na úroveň funkčnosti, ktorá by bola zlučiteľná
minimálne so súčasným a plánovaným využívaním, a tým zohľadniť aj náklady
vynaložené na obnovu pôdy.
V rámci nástrojov na uplatňovanie sa stratégia sa opiera o štyri hlavné piliere:
• rámcová legislatíva, ktorej hlavným cieľom je ochrana a trvalo udržateľné využívanie
pôdy (Európska komisia zároveň predstavila návrh rámcovej smernice o pôde);
• začlenenie ochrany pôdy do politík vypracovaných a realizovaných na vnútroštátnej
úrovni a na úrovni Európskych spoločenstiev/EÚ;
• vyplnenie v súčasnosti známych medzier vo vedomostiach v niektorých oblastiach
ochrany pôdy prostredníctvom výskumu podporovaného Európskymi spoločenstvami
a vnútroštátnych výskumných programov;
• zvyšovanie povedomia verejnosti o potrebe chrániť pôdu.
V roku 2012 vydala Európska komisia k Tematickej stratégii pôdy správu o stave
implementácie stratégie a o stave prebiehajúcich aktivít54.
2. návrh Rámcovej smernice o pôde (Proposal for a Soil Framework Directive
(COM(2006) 23255).
V zmysle čl. 1 sa návrhom smernice ustanovuje rámec pre ochranu pôdy a zachovanie
schopnosti pôdy vykonávať každú z týchto environmentálnych, hospodárskych, sociálnych
a kultúrnych funkcií:
• tvorba biomasy, a to aj v oblasti poľnohospodárstva a lesníctva;
• zhromažďovanie, filtrácia a premena živín, látok a vody;
• zdroj biologickej diverzity, ako sú biotopy, druhy a gény;
• fyzické a kultúrne prostredie pre človeka a ľudské činnosti;
• zdroj surovín;
• zásobáreň uhlíka;
• archív geologického a kultúrneho dedičstva.
53
Dostupné online http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:52006DC0231:EN:NOT
54
Dostupné online http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:52012DC0046:EN:NOT
55
Dostupné online http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:52006PC0232:EN:NOT
284
V smernici sa na uvedený účel ustanovujú opatrenia určené na prevenciu procesov degradácie
pôdy, ktoré vznikajú prirodzeným spôsobom alebo v dôsledku širokej škály ľudských činností
a narúšajú schopnosť pôdy vykonávať uvedené funkcie.
Napriek tomu, že návrh smernice o pôde bol predložený už v roku 2006, do dnešného dňa sa
smernicu nepodarilo Radou EÚ prijať.
Právna úprava ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy na Slovensku
Cieľom právnej úpravy ochrany pôdy na Slovensku je zachovanie prirodzených vlastností
pôdy a jej racionálne využívanie. Pôda je v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) z.č. 220/2004 Z.z.
o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v z.n.p. definovaná ako prírodný útvar, ktorý
vzniká bezprostredne na zemskom povrchu ako produkt vzájomného pôsobenia klimatických
podmienok, organizmov, človeka, reliéfu a materských hornín. Vrchnú časť pôdy nazývame
pozemkom, ktorý je definovaný §3 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v z.n.p., ako časť
zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky,
katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k
nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu
využívania pozemku. Geometrické a polohové určenie pozemku a jeho zobrazenie
v geodetickom diele sa v cit. zákone označuje ako parcela.
Právnu úpravu ochrany pôdy môžeme rozdeliť na:
všeobecnú ochranu pôdy ako zložky životného prostredia – ústavnoprávna ochrana
životného prostredia (čl. 44-45, čl. 55 Ústavy SR), z. č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí
v z.n.p., prierezová/horizontálna právna úprava, ktorá poskytuje pôde ako zložke životného
prostredia základnú právnu úpravu; na Slovensku neexistuje žiaden zákon, ktorý by
komplexne riešil právnu úpravu ochrany pôdy;
osobitná ochrana pôdy, podľa účelu, ktorému pôda/pozemok slúži:
• poľnohospodársky pozemok;
• lesný pozemky;
• vodný pozemok;
• stavebný pozemok;
• pozemky v zastavanej časti obce/mesta;
• pozemky nachádzajúce sa v ochranných pásmach, chránených územiach a pod.
V ďalšej časti sa zameriame na právnu úpravu poľnohospodárskej a lesnej pôdy.
Ochrana poľnohospodárskej pôdy
Poľnohospodárska pôda tvorí poľnohospodársky pôdny fond, ktorý je využívaný na
poľnohospodársku výrobu. Ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu upravuje z. č.
285
220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších
predpisov
Vecnou pôsobnosťou zákona je (§1 zákona):
• ochrana vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a zabezpečenie jej trvalo
udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho využívania;
• ochrana environmentálnych funkcií poľnohospodárskej pôdy, ktoré sú: produkcia
biomasy, filtrácia, neutralizácia a premena látok v prírode, udržiavanie ekologického a
genetického potenciálu živých organizmov v prírode;
• ochrana výmery poľnohospodárskej pôdy pred neoprávnenými zábermi na
nepoľnohospodárske použitie;
• postup pri zmene druhu pozemku a postup pri odňatí p.p na nepoľnohospodársky účel;
• sú sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
Zákon definuje, že poľnohospodárskou pôdou je produkčne potenciálna pôda evidovaná
v katastri nehnuteľností ako:
• orná pôda;
• chmeľnice;
• vinice;
• ovocné sady;
• záhrady;
• trvalé trávne porasty.
Nakoľko je poľnohospodárska pôda zaťažovaná poľnohospodárskou produkciou, zákon
upravuje zásady a povinnosti vlastníka alebo užívateľa (nájomcu alebo správcu) pri trvalo
udržateľnom využívaní poľnohospodárskej pôdy. Negatívom pri ochrane a využívaní p.p. na
Slovensku sú nevysporiadané vlastnícke a užívacie vzťahy k p.p, keďže od nich sa odvíja aj
starostlivosť o p.p. Situácia sa odvíja od obdobia socialistického režimu, kedy bola p.p.
kolektivizovaná ale čiastočne aj znárodnená obhospodarovaná jednotnými roľníckymi
družstvami a štátnymi majetkami. V období po roku 1989 bola pôda síce reštituovaná, no
napriek tomu existujú v právnej úprave k poľnohospodárskej pôde mnohé problémy, ktoré nie
sú dodnes vyriešené:
• nezáujem na obhospodarovaní p.p. reštituentmi, dôsledkom čoho je v súčasnosti takmer
90% pôdy prenajatej;
• rozdrobenosť pozemkového vlastníctva a neukončené pozemkové úpravy;
• nesprávna kategorizácia druhov pozemkov v katastri nehnuteľností - reštituentom sa
v mnohých prípadoch vrátil iný druh pozemkov, ako pôvodne do družstiev dali (napr. dali
ornú pôdu a reštituovali zastavané plochy a nádvoria, prípadne zalesnenú pôdu). Napriek
zmenám v druhoch pozemkov, kataster nehnuteľností často preukazuje na listoch
vlastníctva pôvodné druhy pozemkov;
• nezamerané pozemky v teréne – aj keď sú určení vlastníci a výmera pozemkov, nie sú
pozemky zamerané v teréne.
286
Trvalo udržateľné obhospodarovanie poľnohospodárskych pozemkov
Základnými povinnosťami v rámci starostlivosti vlastníka alebo užívateľa p.p. je v zmysle §3
zákona:
• vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych
vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením
a degradáciou;
• predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch;
• zabezpečiť využívanie p.p. tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a bola
zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí;
• usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri.
Zákon rieši potrebu ochrany poľnohospodárskej pôdy pred degradáciou (§4 zákona), eróziou
(§5 zákona), zhutnením (§6 zákona), určuje zásadu bilancie pôdnej organickej hmoty (§7
zákona) a ochranu pre rizikovými látkami (§8 zákona).
Zmena druhov pozemkov
• orgán ochrany p.p. na základe žiadosti vlastníka alebo užívateľa p.p. vydá rozhodnutie o
zmene poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok; na vydanie rozhodnutia
sú potrebné vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré chránia verejné záujmy
podľa osobitných predpisov, stanovisko vlastníka a užívateľa a údaje o pozemku podľa
katastra;
• orgán ochrany p.p. na základe žiadosti vlastníka alebo užívateľa vydá záväzné stanovisko
k zmene druhu pozemku, ak ide o zmenu:
a) jedného poľnohospodárskeho druhu pozemku na iný poľnohospodársky druh
pozemku;
b) nepoľnohospodárskeho druhu pozemku, okrem lesného pozemku, na
poľnohospodársky druh pozemku; v prípade potreby si vyžiada odborné
stanovisko pôdnej služby;
• orgán ochrany p.p. z vlastného podnetu alebo na žiadosť vlastníka alebo užívateľa
rozhodne o zmene druhu pozemku, ak je pochybnosť o tom, či pozemok je, alebo nie je
p.p
• orgán ochrany p.p. z vlastného podnetu alebo na základe žiadosti vlastníka, užívateľa
alebo inej osoby rozhodne o zmene druhu pozemku, ak
a) pred 25. júnom 1992 vplyvom ľudskej činnosti zmenil svoj charakter a
nezodpovedá poľnohospodárskej pôde;
b) bol administratívne odňatý z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a zanikol dôvod
a účel odňatia, pričom nezmenil charakter poľnohospodárskej pôdy.
Ochrana poľnohospodárskej pôdy pri nepoľnohospodárskom použití
Poľnohospodársku pôdu možno za určitých okolností využiť aj na iné ako poľnohospodárske
účely. Odnímanie poľnohospodárskej pôdy je v súčasnej spoločnosti prirodzeným procesom,
287
avšak štát musí dbať o to, aby neprichádzalo k neúmernému odnímaniu poľnohospodárskej
pôdy a k odnímaniu na najúrodnejších pôdach. Základnou zásadou, ktorú sa odnímanie riadi
je, že orgán ochrany p.p. zabezpečí ochranu najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v
katastrálnom území podľa kódu bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek uvedenú v
osobitnom predpise. Poľnohospodársku pôdu možno použiť na stavebné účely a iné
nepoľnohospodárske účely len v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu. Za
odňatie poľnohospodárskej pôdy sa platia odvody v zmysle nariadenia vlády č. 58/2013 Z.z. o
odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy v z.n.p.
Pri nepoľnohospodárskom použití poľnohospodárskej pôdy sú stanovené niektoré podmienky:
a) chrániť p.p. zaradenú podľa kódu bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ) do
prvej až štvrtej kvalitatívnej skupiny;
b) riešiť alternatívne umiestnenie stavby na p.p. za hranicou zastavaného územia obce so
zreteľom na ochranu najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd a vyhodnotiť dôsledky pre
poľnohospodársku pôdu pre každú alternatívu;
c) nenarušovať ucelenosť honov a nesťažovať obhospodarovanie p.p. nevhodným
situovaním stavieb, jej delením a drobením alebo vytváraním častí nevhodných na
obhospodarovanie poľnohospodárskymi mechanizmami;
d) zabezpečiť prístup na neprístupné hony v prípade rozdelenia honov vybudovaním
účelových poľných ciest;
e) vykonať skrývku humusového horizontu p.p. odnímaných natrvalo a zabezpečiť ich
hospodárne a účelné využitie na základe bilancie skrývky humusového horizontu;
f) vykonať skrývku humusového horizontu p.p. odnímaných dočasne a zabezpečiť
starostlivosť o skladovanú skrývku na základe bilancie skrývky humusového horizontu;
g) vykonať skrývku humusového horizontu p.p. použitej na nepoľnohospodársky účel na čas
kratší ako jeden rok a zabezpečiť starostlivosť o skladovanú skrývku na základe bilancie
skrývky humusového horizontu;
h) vykonať rekultiváciu dočasne odňatej p.p. na základe schváleného projektu rekultivácie;
i) zabezpečiť vrátenie p.p. použitej na nepoľnohospodársky účel na čas kratší ako jeden rok
do pôvodného stavu;
j) zabezpečiť základnú starostlivosť o p.p. až do realizácie stavby, najmä pred zaburinením
pozemkov a porastom samonáletu drevín;
k) zabezpečiť skladovanú skrývku humusového horizontu p.p. z dočasne odňatých plôch
pred výskytom a šírením burín, samonáletom drevín a pred rozkradnutím.
Podľa spôsobu odňatia poľnohospodárskej pôdy rozlišuje zákon:
1) ochrana poľnohospodárskej pôdy pri územnoplánovacej činnosti
Pri každom obstarávaní a spracúvaní územnoplánovacej dokumentácie, projektov
pozemkových úprav a iných návrhov sa musí dbať na ochranu p.p. a riadiť sa zásadami
ochrany p.p. Pred schválením územnoplánovacej dokumentácie obcou/mestom je nevyhnutný
súhlas krajského pozemkového úradu, ktorý je súčasne podkladom pre rozhodnutie o odňatí
p.p. Na vydanie súhlasu s budúcim možným použitím poľnohospodárskej pôdy na stavebné
zámery a iné zámery a určenie podmienok súhlasu je rozhodujúci celkový konečný rozsah
zamýšľaného odňatia poľnohospodárskej pôdy.
288
2) odňatie poľnohospodárskej pôdy (dočasné a trvalé)
Na nepoľnohospodárske účely možno použiť p.p. len na základe rozhodnutia o odňatí
p.p., ktoré vydá obvodný pozemkový úrad, v ktorého obvode sa p.p. navrhovaná na odňatie
nachádza. Rozhodnutie o odňatí je podkladom pre vyznačenie zmeny druhu pozemku v
katastri nehnuteľností na ostatnú plochu. §17 ods. 2 zákona zároveň stanovuje taxatívne
vymedzené prípady, kedy nie je nutné rozhodnutie, iba stanovisko k pripravovanému zámeru
na p.p. na základe kópie katastrálnej mapy.
Poľnohospodársku pôdu možno použiť pre výstavbu diaľnice a cesty pre motorové vozidlá
iba na základe záväzného stanoviska orgánu ochrany p.p. k odňatiu poľnohospodárskej pôdy.
Z časového hľadiska rozlišujeme odňatie:
• dočasné odňatie p.p. sa rozumie dočasná zmena spôsobu použitia poľnohospodárskej
pôdy na čas najviac desať rokov, ktorá sa po uplynutí stanoveného času uvedie
rekultivačnými opatreniami do pôvodného stavu. Rozhodnutie o dočasnom odňatí stráca
platnosť uplynutím času, na ktorý bolo rozhodnutie vydané;
• trvalé odňatie p.p. sa rozumie trvalá zmena spôsobu použitia poľnohospodárskej pôdy s
trvalou zmenou druhu pozemku v katastri. Rozhodnutie o trvalom odňatí stráca platnosť,
ak do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia nebola pôda použitá na zámer uvedený v
rozhodnutí o odňatí
3) použitie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky účel na obdobie kratšie
ako 1 rok, vrátane uvedenia p.p. do pôvodného stavu
Žiadateľ je povinný pred začatím vykonávania nepoľnohospodárskej činnosti na p.p. vyžiadať
si stanovisko obvodného pozemkového úradu, v ktorom určí podmienky
nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy a lehotu na uvedenie pôdy do
pôvodného stavu.
V zmysle §18a zákona je možné na produkciu drevnej biomasy založiť porast rýchlorastúcej
dreviny na ploche väčšej ako 1 000 m2 najviac na 20 rokov. Porast rýchlorastúcej dreviny
možno založiť na p.p., ktorá je zaradená podľa kódu BPEJ do piatej až deviatej kvalitatívnej
skupiny alebo na p.p. kontaminovanej rizikovými látkami, o ktorej rozhodol orgán ochrany
p.p., alebo na p.p. zaradenej podľa kódu BPEJ do tretej alebo štvrtej skupiny kvality, ak sa
p.p. nachádza v záplavovom území, je zamokrená alebo je vystavená veternej erózii. Porast
rýchlorastúcej dreviny nemožno založiť na pozemkoch, ktoré sa nachádzajú v treťom až
piatom stupni územnej ochrany prírody a krajiny. Zákon zároveň ustanovuje, že zakladateľ
porastu alebo jeho právny nástupca je povinný vykonať spätnú rekultiváciu p.p. v termíne do
ukončenia pestovania rýchlorastúcich drevín podľa osvedčenia vydaného orgánom ochrany
p.p.
4) neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky zámer
Ak obvodný pozemkový orgán zistí, že niekto zabral p.p. bez rozhodnutia o odňatí na
stavebný zámer alebo iný zámer v termíne po 25. júni 1992:
• nariadi rekultiváciu p.p. na základe odborného stanoviska pôdnej služby, alebo
289
•
ak nie je možné p.p. rekultivačnými opatreniami vrátiť do pôvodného stavu, rozhodne o
usporiadaní nezákonného stavu na p.p.
Štátna správa na úseku ochrany p.p (orgány ochrany pôdy)
1) Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR - je ústredným orgánom ochrany
p.p, vydáva záväzné právne predpisy v oblasti ochrany poľnohospodárskej pôdy.
2) Okresný úrad v sídle kraja (§22 zákona)- koordinuje spoluprácu s pôdnou službou pri
uplatňovaní zákona, spracúva a predkladá ministerstvu informácie o úbytkoch p.p v rámci
územného obvodu kraja
3) Okresný úrad v sídle okresu (§23 zákona):
• nariaďuje opatrenia na ochranu p.p.;
• rozhoduje o zmene druhu p.p.;
• rozhoduje o odňatí p.p.;
• rozhoduje o usporiadaní druhu pozemku;
• prejednáva priestupky;
• ukladá pokuty;
• kontroluje plnenie podmienok uložených v rozhodnutiach;
• spolupracuje s pôdnou službou;
• sleduje a vyhodnocuje úbytky p.p. v rámci svojho územného obvodu v ročných
intervaloch, tie odsúhlasuje a nesúlad rieši s príslušným orgánom štátnej správy na
úseku katastra;
• vydáva osvedčenie o registrácii plochy porastu rýchlorastúcej dreviny a vedie
register plôch porastov rýchlorastúcich drevín.
Odborný dohľad nad ochranou p.p., dohľad nad dodržiavaním a uplatňovaním ustanovení
tohto zákona je vykonávaný orgánmi ochrany p.p. v spolupráci s pôdnou službou a
Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym. Pôdna služba je
Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy a v rámci odborného dohľadu vykonáva
prieskum a monitorovanie poľnohospodárskej pôdy, vedie databázu informácií o p.p.,
spracúva návrhy opatrení a odborné stanoviská, spravuje a spresňuje mapu bonitovaných
pôdno-ekologických jednotiek systémovo v rámci komplexnej revízie katastrálneho územia a
v plošnom rozsahu celého katastrálneho územia.
Vplyv legislatívy EÚ na ochrany poľnohospodárskej pôdy
Z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy má veľký význam zavedenie krížového plnenia
pre poskytovanie podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb z prostriedkov
Európskej únie a doplnkových prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktoré bolo zavedené
nariadením Rady (ES) č. 73/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej
podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa
ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú
290
nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje
nariadenie (ES) č. 1782/200356 a doplnené nariadením vlády č. 488/2010 Z.z.
o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárske formou priamych platieb v z.n.p.
V zmysle § 7 nariadenia vlády je na poskytnutie priamych platieb žiadateľ povinný spĺňať
podmienky krížového plnenia, a to:
a) dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2
nariadenia (opatrenia na ochranu pôdy pred eróziou, zachovanie úrovne organických zložiek
pôdy pomocou vhodných praktík, zachovanie štruktúry pôdy pomocou vhodných praktík,
zabezpečenie minimálnej úrovne údržby a zabránenie zhoršeniu stanovíšť, opatrenia na
ochranu vody a hospodárenie s vodami);
b) požiadavky hospodárenia, ktoré sú uvedené v prílohe č. 3 (opatrenia na ochranu voľne
žijúcich vtákov, ochranu podzemných vôd pred znečistením niektorými nebezpečnými
látkami, ochranu životného prostredia a najmä pôdy pri používaní čistiarenských kalov,
ochranu vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov, ochranu biotopov,
voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, opatrenia na ochranu rastlín
a hospodárskych zvierat, opatrenia pre bezpečnosť potravín a krmív a pod.), vrátane
koeficientov pre výpočet množstva vyprodukovaného dusíka, ktoré sú uvedené v prílohe č. 4.
Tabuľka VII. 1 Právne opatrenia a postupy , týkajúce sa premeny poľnohospodárskej
pôdy na nepoľnohospodárske využitie vo vybraných krajinách EU
Oficiálna
klasifikácia
pôdy podľa jej
použitia
ÁNO
Štátna
regulácia
a kontrola
využitia pôdy
ÁNO
Právne opatrenia a spoločné postupy týkajúce sa
premeny poľnohospodárskej pôdy na
nepoľnohospodárske využitie
Nemecko
Taliansko
ÁNO
ÁNO
Švédsko
ÁNO
NIE
Anglicko
ÁNO
ÁNO
Podobne ako vo Francúzku
Podobne ako vo Francúzku
Osobitný zákon umožňuje spôsob, ktorý zjednodušuje
zmenu účelu využívania pozemku.
Štátna regulácia vyžívania pôdy existuje iba v malých
špecifických oblastiach. Zmena účelu využívania
poľnohospodárskej pôdy vyžaduje súhlas príslušných
úradov. Premena na les je na väčšine územia bez
obmedzenia.
V každej miestnej rade existuje plánovací orgán pre
použitie p&