PRÍRODNÉ PERLY PODUNAJSKA
Šurianske slaniská
PRÍRODNÉ PERLY PODUNAJSKA
Juhásove slance (Bačove slaniská)
Foto: Viera Šefferová Stanová
Šurianske slaniská
Chrániť môžeme iba to, čo poznáme!
1
PRÍRODNÉ PERLY PODUNAJSKA
Šurianske slaniská
Šurianske slaniská sa nachádzajú na Podunajskej nížine v katastri
obce Šurany. Pozostávajú z dvoch častí – Akomáň a Čiky. Vyznačujú
sa veľmi slanou pôdou a na ňu viazanými vzácnymi druhmi rastlín
a živočíchov. Šurianske slaniská sú unikátne nielen u nás, ale aj v rámci
celej Európy. Preto sa v roku 2004 stali súčasťou európskej sústavy
chránených území Natura 2000 pod názvom Územie európskeho
významu Šurianske slaniská s rozlohou 188,72 ha.
500 m
Akomáň
Na zachovanie európskeho prírodného bohatstva sa vytvorila európska
sústava chránených území Natura 2000. Jej hlavným cieľom je ochrana
najvzácnejších a najohrozenejších biotopov (tie, ktorých ochrana má
zvláštny význam, sa označujú ako prioritné biotopy) a druhov na území
EÚ. Sústavu Natura 2000 tvoria chránené vtáčie územia zamerané
na ochranu vtáctva a územia európskeho významu s cieľom ochrany
ostatných vzácnych a ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov a ich
biotopov.
V rámci národnej legislatívy je územie od roku 2012 vyhlásené
za Chránený areál Šurianske slaniská, v ktorom platí 4. stupeň
ochrany rovnako ako na Území európskeho významu Šurianske
slaniská.
Uvedené stupne ochrany znamenajú, že na území platí pomerne prísna
ochrana. Tá však nezakazuje kosenie a pasenie, ktoré sú nevyhnutné na
zachovanie slanísk. Zakázané je napr. rozorávanie alebo odvodňovanie.
Čiky
Foto: Jozef Lengyel
Letecké zábery Šurianskych slanísk
Foto: Jozef Lengyel
Pohľad na Šurianske slaniská – časť Akomáň
Pohľad na Šurianske slaniská – časť Čiky
2
PRÍRODNÉ PERLY PODUNAJSKA
Šurianske slaniská
Prírodné hodnoty Šurianskych slanísk
Šurianske slaniská sú ostrovom života vzácnych slanomilných druhov uprostred intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajiny. Územie predstavuje relatívne veľký slaniskový komplex, ktorý pozostáva z mozaiky
slaných stepí, lúk a močiarov. Z európskeho hľadiska je v lokalite významný biotop 1340*, ktorý sa nazýva
vnútrozemské slaniská a slané lúky a patrí medzi prioritné biotopy EÚ.
Foto: Viera Šefferová Stanová
Foto: Viera Šefferová Stanová
Slaniská sú prírodné ekosystémy vyznačujúce sa vysokým obsahom rozpustných solí v pôde a vode. Sú typické
pre prímorské oblasti, môžu však vznikať aj vo vnútrozemí, kde sú zriedkavé. V oblasti Podunajska zasolenie pôdy
spôsobujú podzemné vody obohatené ľahko rozpustnými soľami (Na, Mg, Ca vo forme uhličitanov, síranov a pod.).
Hladina podzemnej vody leží v blízkosti povrchu pôdy. V teplejšej časti roka prevažuje výpar nad zrážkami. Soli sa
vzlínaním dostávajú k povrchu pôdy, kde sa hromadia, a môžu sa na ňom vyzrážať vo forme bielych kryštálikov,
ktoré nazývame soľný kvet. Zasolenie pôdy môže vznikať aj zaplavením mineralizovanou vodou a jej postupným
vysychaním, prípadne aj ľudskou činnosťou – nadmerným používaním minerálnych hnojív.
Gáfrovka ročná osídľuje výrazne zasolené plochy, ktoré sú pre
väčšinu rastlín toxické.
Vyzrážané kryštáliky solí – tzv. soľný kvet
K najvzácnejším typom vegetácie patria tzv.
slané oká. Sú to miesta s extrémne slanou
pôdou a riedkym porastom rastlín. V súčasnosti sa tu už len veľmi vzácne vyskytuje kriticky ohrozený druh gáfrovka ročná Camphorosma annua. Takmer 75 % lokalít na Slovensku, na ktorých bol druh zaznamenaný
ešte v 70-tych rokov minulého storočia, bolo
zničených.
Foto: Alžbeta Szabóová
Typickým predstaviteľom slaných stepí
v Panónskej nížine je ohrozený druh palina
slanomilná Artemisia santonicum, podobne
Zasolené podmienky sú pre rastliny extrémne,
preto vyhovujú len malej skupine slanomilných
(halofyty, vyžadujú si zasolenie) a soľ znášajúcich
rastlín (tolerujú zasolenie, ale nepotrebujú ho).
Vo flóre Slovenska sa za halofyty považuje
33 druhov vyšších rastlín.
Slané oko na Šurianskych slaniskách
3
Foto: Viera Šefferová Stanová
Šurianske slaniská
Foto: Viera Šefferová Stanová
PRÍRODNÉ PERLY PODUNAJSKA
Palina slanomilná je druh s neistou vyhliadkou
do budúcnosti z dôvodu zániku slanísk, ktoré sú jej
domovom.
ohrozená je astrička panónska Tripolium pannonicum,
ktorá je panónsky endemit, teda druh, ktorý rastie iba
v oblasti Panónskej nížiny. Veľmi významný je výskyt
ďalšieho panónskeho endemitu a ohrozeného druhu
pichliača úzkolistého Cirsium brachycephalum, ktorý
rastie na mokrých zasolených lúkach a pasienkoch.
Pestrosť vegetácie slaniska dopĺňajú ďalšie ohrozené
druhy, ako hadokoreň sivý Podospermum canum či
skorocel prímorský Plantago maritima a kriticky ohrozené druhy skorocel tenkokvetý Plantago tenuiflora,
Foto: Daniel Dítě
Foto: Viera Šefferová Stanová
Vysoký obsah ľahko rozpustných solí v pôde
zhoršuje príjem vody rastlinou pre zvýšený
osmotický tlak, ktorý rastlina musí prekonávať
pri príjme vody z prostredia. Vplyv zasolenia
na rastliny je v konečnom dôsledku totožný
s účinkom sucha. To sa prejavuje aj na vzhľade
rastlín. Väčšinou sú sivé a zakrpatené, môžu mať
sukulentnú stavbu. Bunky týchto rastlín znášajú
bez poškodenia až 6-% koncentráciu solí vo vode,
pričom priemerná slanosť svetových morí je
približne 3,5 %.
Astrička panónska – z celkového počtu asi 55 lokalít je
potvrdený jej výskyt už len asi na 17.
Hadokoreň sivý rastie na suchých aj mierne zasolených
lúkach a pasienkoch v juhovýchodnej Európe a Panónskej
nížine.
Jačmeň tuhoštetinatý – na chránenom území
rastie jeho druhá najväčšia populácia na Slovensku.
Slovenskom a Rakúskom zároveň prechádza západná
hranica jeho rozšírenia.
4
PRÍRODNÉ PERLY PODUNAJSKA
Šurianske slaniská
loboda pobrežná Atriplex littoralis alebo jednoročná tráva chvostovec panónsky Pholiurus pannonicus,
ktorá rastie na dlhodobo zaplavených znížených miestach slaniska.
Veľmi cenný je výskyt kriticky ohrozeného jačmeňa tuhoštetinatého Hordeum geniculatum, ktorý je druhom teplých nížinných slaných lúk a pasienkov.
Loboda pobrežná
Foto: Jozef Lengyel
Skorocel tenkokvetý
Chvostovec panónsky
Pichliač úzkolistý je druh európskeho významu ohrozený
vo všetkých krajinách, kde rastie, zaradený je aj do
celosvetového červeného zoznamu ohrozených druhov.
5
Šurianske slaniská
Foto: Anton Krištín
PRÍRODNÉ PERLY PODUNAJSKA
Ropucha zelená je žaba nížinných oblastí so zeleným
škvrnami na bledšom podklade, obľubuje otvorenú
krajinu stepného charakteru.
Kobylka šúrová s bizarnou hlavou je druh afrotropického
pôvodu, typický pre panónsku zónu Slovenska.
Slaniskové biotopy tejto lokality patria k typickým pre viacero skupín tzv. slaniskových druhov hmyzu. K charakteristickým patria aj rovnokrídlovce, napr. koník štíhly Aiolopus thalassinus, koník žltý Euchorthippus
declivus, svrček púšťový Melanogryllus desertus, kobylka šúrová Ruspolia nitidula a ďalšie.
V minulosti boli najmä na slanisku Akomáň vykopané „poľovnícke“ jazierka, ktoré sú dnes významné miesta
rozmnožovania obojživelníkov a vyhľadávajú ich i vodné vtáky a poľovná zver.
Foto: Jozef Lengyel
Foto: Stanislav Harvančík
Žije tu viacero druhov žiab európskeho významu, ako je ropucha zelená Bufo viridis, rosnička zelená Hyla
arborea, skokan štíhly Rana dalmatina či hrabavka škvrnitá Pelobates fuscus, medzi najvzácnejšie patrí
kunka červenobruchá Bombina bombina.
Kaňa popolavá patrí medzi najohrozenejšie druhy dravcov
na Slovensku. Žije v otvorenej krajine nížin, hniezdo si stavia
na zemi v bylinnom poraste vlhkých lúk, často polí.
6
Kaňu sivú môžeme na slanisku pozorovať v zime. Loví
tu predovšetkým drobné hlodavce a využíva slaniská
ako miesta nočného úkrytu.
PRÍRODNÉ PERLY PODUNAJSKA
Šurianske slaniská
Z mlokov sa na jazierkach slaniska Akomáň vyskytuje mlok bodkovaný Triturus vulgaris a európsky významný
druh mlok dunajský Triturus dobrogicus. Z plazov možno na slanisku vidieť užovku obojkovú Natrix natrix
či jaštericu krátkohlavú Lacerta agilis, ktorá je druhom európskeho významu. Z cicavcov našli na slanisku
svoj domov lasica myšožravá Mustela nivalis, hranostaj čiernochvostý Mustela erminea, jazvec lesný
Meles meles aj kuna skalná Martes foina.
Šurianske slaniská sú výnimočné aj výskytom viacerých druhov vtákov európskeho významu. Pri hľadaní
potravy tu možno pozorovať vzácneho bociana čierneho Ciconia nigra i bociana bieleho Ciconia ciconia,
z dravcov napríklad orla kráľovského Aquila heliaca, na migrácii včelára lesného Pernis apivorus, kaňu
popolavú Circus pygargus alebo sokola sťahovavého Falco peregrinus. Na oblohe sa môže mihnúť i vzácny
sokol rároh Falco cherrug. V minulosti tu pravidelne hniezdil sokol kobcovitý Falco vespertinus, v súčasnosti
sa tu vyskytuje počas migrácie a môžeme ho tu pozorovať pri love potravy. Z vyššieho porastu bylín možno
počuť typický hlas vzácneho chrapkáča poľného Crex crex. V zimnom období je územie známe výskytom
severských sov myšiarok močiarnych Asio flammeus, zimujúcich kaní sivých Circus cyaneus a spevavce tu
loví i najmenší európsky sokol – sokol kobec Falco columbarius.
Ohrozenie slaniska
V minulosti sa na Šurianskych slaniskách pásol hovädzí dobytok i ovce, keďže v okolí sa nachádzali rodinné
usadlosti (samoty), napr. Morgov, Akomáň (Okomáň) a ďalšie, s čulým roľníckym a pastierskym životom. Pastva zanikla po zániku usadlostí, približne v 70-tych rokoch 20. storočia. V súčasnosti sa niektoré usadlosti
opäť obnovujú.
V minulosti boli slaniská Akomáň a Malé Čiky čiastočne odvodnené vybudovaním menších melioračných
kanálov, najmä v ich okrajových častiach. V súčasnosti postupne zarastajú, na jar sú naplnené vodou, čo
vyhovuje vodným druhom vtákom a obojživelníkom.
Foto: Viera Šefferová Stanová
Malá časť Šurianskych slanísk na území Akomáňa sa v súčasnosti spása a kosí, zvyšok slaniska sa neobhospodaruje, v dôsledku čoho zarastá drevinami a burinami. Na území sa miestami nachádzajú nelegálne
skládky pevného odpadu, ktoré ho znehodnocujú, avšak postupne sa už odstraňujú. Negatívny vplyv
má aj čiastočné rozorávanie okrajových častí slanísk, čím sa znižuje zasolenie a šíria sa burinové druhy.
K okrajovému rozorávaniu dochádzalo najmä pre nedostatočne vyznačené hranice.
Zarastanie Šurianskych slanísk v dôsledku zániku pastvy
7
PRÍRODNÉ PERLY PODUNAJSKA
Šurianske slaniská
Ako môžeme túto jedinečnú lokalitu zachovať
Zjednodušene povedané, ak chceme zachovať slaniskový biotop, musíme na slanisku udržať zasolenie
pôdy, ktoré vyhovuje slaniskovým druhom. Prvou podmienkou je priaznivý vodný režim, najmä dostatočne vysoká hladina podzemnej vody. Malé melioračné kanály sa postupne zazemňujú, zarastajú vegetáciou a slaniská sú pomerne pravidelne zaplavované.
Druhou podmienkou je obhospodarovanie slaniska. Aby sa na slanisku zachovali vzácne druhy rastlín a živočíchov, v lokalite Akomáň sa rozširuje pasenie a kosenie. Pasenie oviec a dobytka podporí opätovné
rozširovanie vzácnych slaniskových druhov. Návrat k tradičnej pastve je ideálnym spôsobom zachovania týchto prírodných fenoménov. Lokalita Čiky ostáva zatiaľ naďalej bez obhospodarovania. Hranice
chráneného územia sa v teréne riadne vyznačili v roku 2012, čo by malo zabrániť neúmyselnému rozorávaniu okrajových častí slaniska.
Okrem Šurianskych slanísk je do projektu LIFE+ zahrnutých ďalších 10 území európskeho významu Podunajska, na ktorých sú zachované zvyšky vzácnych slanísk. Plánuje sa obnova 379 ha slanísk a ich udržiavanie v priaznivom stave. To je aj úloha miestnych obyvateľov. Pri obnove tradícií pastvy je kľúčová práve
aktívna účasť miestnych obyvateľov a ich vôľa znovu zaviesť spôsoby hospodárenia svojich predkov. Preto je jedným zo zámerom projektu priblíženie unikátnosti Šurianskych slanísk miestnym obyvateľom. Projekt sa osobitne sústreďuje na začlenenie tejto témy do vyučovacieho procesu na základných školách v meste Šurany.
Projekt LIFE+ Obnova endemických panónskych slanísk a piesočných dún na južnom Slovensku realizuje DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislavské regionálne ochranárske združenie a Štátna ochrana
prírody SR s finančnou podporou Európskej únie z programu LIFE+ a z príspevku MŽP SR. Foto: Viera Šefferová Stanová
Foto: Viera Šefferová Stanová
Viac informácií nájdete na www.daphne.sk/pannonicsk a www.perlypodunajska.sk.
Pokosená plocha v lokalite Akomáň
Pasenie oviec v lokalite Akomáň
Zmyslom obnovy pasenia na Šurianskych slaniskách je udržiavanie nízkeho porastu bylín, narušovanie povrchu pôdy,
jeho zhutnenie a zabraňovanie zarastania. Tým sa podporí šírenie slaniskových druhov a ich ďalšie prosperovanie.
8
PRÍRODNÉ PERLY PODUNAJSKA
Šurianske slaniská
Slaniská v Európe
a na Slovensku
V 50-tych rokoch minulého
storočia zaberali na Podunajskej nížine relatívne
veľkú rozlohu, približne
8 300 ha. Väčšina z nich
bola odvodnená, rozoraná,
zalesnená alebo zarastená.
Posledné zvyšky slanísk
sú ostrovčekovito roztrúsené. Spolu zaberajú plochu asi 500 ha a sú naďalej ohrozené zánikom
v dôsledku narušeného
vodného režimu a absencie ich obhospodarovania.
Panónsky bioregión – zelenou farbou sú vyznačené územia Natura 2000
SKUEV0080
JUHÁSOVE SLANCE
(BAČOVE SLANISKÁ)
SKUEV0088
SÍKY
SKUEV0096
ŠURIANSKE SLANISKÁ
SKUEV0095
PANSKÉ LÚKY
SKUEV0066
KAMENÍNSKE SLANISKÁ
SKUEV0068
JURSKÝ CHLM
SKUEV0099
PAVELSKÉ SLANISKO
SKUEV0017
PRI ORECHOVOM RADE
SKUEV0078
MOSTOVÉ
SKUEV0010
KOMÁRNAŇSKÉ SLANISKO
SKUEV0076
BOKROŠSKÉ SLANISKO
Slaniská na Podunajsku – územia európskeho významu (SKUEV)
Spracoval: DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie (www.daphne.sk) v spolupráci so ŠOP SR – Správou CHKO Dunajské luhy (www.sopsr.sk)
a Bratislavským regionálnym ochranárskym združením (www.broz.sk)
Grafika a kresby: Riki Watzka, www.rwdesign.sk
Pripravené v rámci projektu LIFE10NAT/SK/083 Obnova endemických panónskych slanísk a piesočných dún na južnom Slovensku, ktorý sa realizuje s finančnou podporou Európskej únie z programu LIFE+ a z príspevku MŽP SR.
9
Zdroj: DAPHNE/Rastislav Lasák
V Európe sa nachádzajú
iba v niekoľkých krajinách,
s centrom rozšírenia v pa­
nónskej oblasti, a tvoria len
3 % rozlohy EÚ. Výskyt slanísk je v podmienkach Slovenska ojedinelý a ostrovčekovitý, pretože centrum
ich rozšírenia je v Maďarsku a Slovenskom prechádza severná hranica ich
výskytu.
Zdroj: DAPHNE/Rastislav Lasák
Vnútrozemské slaniská
a slané lúky patria v rámci
Slovenska, ale aj v Európe
medzi najohrozenejšie
typy biotopov.
Download

Šurianske slaniská