štvrťročník pre vnútornú potrebu členov KVL SR
spravodajca
I N F O R M A Č N Ý
04/2014
Pneumothorax
Použiti
e
devast kožného štep
ačného
u
porane pri rekonštru
nia kon
kcii
čatiny
u mačk
y
Vakciná
cia mač
iek
Súkrom
n
a elekt ý veterinárny
ornické
l
registr ekár
ačné p
o
Predstavenie nového
prezídia KVL SR
Ketóza dojníc
– fakty známe i neznáme
www.kvlsr.sk
kladne
obsah
prinášame vám
6
5 | Príhovor prezidenta KVL SR
odborné príspevky
6 | Spontánny pneumothorax
spôsobený pľúcnou bulou
8 | Vakcinácia mačiek
10 | Použitie kožného štepu pri rekonštrukcii
devastačného poranenia
končatiny u mačky
12 | Ketoza dojníc – fakty známe i neznáme
16 | Strečkovitosť raticovej zveri
19 | Odchyt medveďa hnedého
20 | Možnosti Postgraduálneho vzdelávania
na Slovensku a v Európe
predstavujeme vám
22 | Veterinárna klinika, Zavarská 11, Trnava
24 | Nový rektor Univerzity veterinárskeho
lekárstva a farmácie v Košiciach
24 | Nové pet pasy
24 | Nový prezident KVL ČR
ekonomické a právne poradenstvo
25 | Nedostatky právnej úpravy regulujúcej
nakladanie so „živými nálezmi“
28 | Súkromný veterinárny lekár
a elektronická registračná pokladňa
disciplinárna komisia
29 | Neschopnosť i odborné pochybenie
z našich akcií
30 | XXIV. snem Komory veterinárnych
lekárov SR
lieková politika
34 | Antibiotické rezistence,
veterinární profese a politika
36 | Antimikrobiálna rezistencia
8
zahraničné správy
38 | Zasadnutie V4+ Višegrad
39 | Zasadanie FVE a UEVP
z našich akcií
40 | Stretnutie seniorov KVL SR 2014
40 | Vetmeeting KVL ČR 2014
42 | IV. ročník „Chovateľský deň v Kočíne“
42 | Spomienka na špecializačné
43 | Stretnutie stavovských organizácií
na Slovensku
44 | Prečo navštíviť novú veterináriu?
45 | Seminár – Workshop Exotické druhy
spoločenských zvierat
vo veterinárnej praxi
45 | Pripravujeme na jar 2015
16
19
umenie kultúra, šport
– osobnosti z KVL SR
46 | S veterinármi o potápaní
49 | Plusy a mínusy
informácie sekretariátu
50 | Jubilanti, noví členovia
a zrušené členstvá
46
tiráž
vydavateľ/redakcia:
Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky
Slúži len pre vnútornú potrebu členov KVL SR.
redakcia:
predseda redakčnej rady:
MVDr. Ladislav Stodola
spravodajca
04/ 2014
I N F O R M A Č N Ý
12. ročník
Kontaktné údaje KVL SR:
Botanická 17
841 04 Bratislava
e-mail: [email protected]
tel.: +421 2 65 44 32 12
fax.: +421 2 65 44 32 13
zástupca predsedu redakčnej rady:
MVDr. Ľubomír Novotný
bankové spojenie: 128 930 012 /0200 VÚB Bratislava
SEPA: SK92 0200 0000 0001 2893 0012
BIC: SUBASKBX
členovia redakčnej rady:
MVDr. TiborBrauner, MVDr. Elemír Žoldoš,
Elvíra Fülöpová, prof. MVDr. Jana Mojžišová, PhD.
IČO: 173 178 94
DIČ: 2020919681
Identifikačné číslo pre daň: SK 20209199681
vizuálna koncepcia, layout:
Rastislav Hablák
NEPREDAJNÉ
Nevyžiadané rukopisy a obrazový materiál nevraciame.
Kopírovanie, znovupublikovanie alebo rozširovanie
ktorejkoľvek časti časopisu sa povoľuje výhradne so
súhlasom vydavateľa. Redakcia nezodpovedá za obsah
a pravdivosť jednotlivých inzerátov.
www.kvlsr.sk
3
NOVÝ ROZMER V OCHRANE PROTI BLCHÁM A KLIEŠŤOM
LAHODNÁ INOVAČNÁ MAŠKRTKA, KTORÁ NIČÍ BLCHY A KLIEŠTE
MÄKKÉ ŽUVACIE POTEŠENIE PRE PSA, KTORÉ NAOZAJ CHRÁNI !
- obsahuje afoxolaner, novú účinnú látku to skupiny izoxazolínov,
vyvinutú výhradne len pre veterinárne použitie
- usmrcuje blchy rýchlo a po dobu najmenej 5 týždňov
- usmrcuje kliešte napadajúce psy po dobu až1 mesiaca
- vynikajúci bezpečnostný profil
- vysoká palatabilita
DESIGNED FOR PETS MADE FOR VETS*
príhovor
Milé kolegyne,
kolegovia,
je mi cťou prihovoriť sa Vám prvýkrát
v mene novozvoleného prezídia Komory veterinárnych lekárov (KVL) SR. Dňa
29. 11. 2014 si XXIV. snem KVL SR zvolil svojich nových zástupcov. Nie všetci
sme úplnými nováčikmi v prezídiu, ale
som presvedčený, že sa všetci pustíme
do mimoriadne náročnej práce s nováčikovským nadšením. Ako som uviedol
v mojom príhovore, bezprostredne po
voľbách, môžem sľúbiť za všetkých členov prezídia, že budeme prezídiom pre
všetkých členov našej stavovskej organizácie, ktorí sa správajú adekvátne
nášmu stavu, ako vysokoškolsky vzdelaní ľudia. V predvolebných diskusiách
mi jeden kolega napísal, že jeho prianím
je, aby v komore nastala spokojnosť a kolegiálna súdržnosť. Mojou odpoveďou bol
súhlas, ale ako priorita pred spokojnosťou a kolegiálnou (nie falošnou) súdržnosťou je pre mňa spravodlivosť. Lebo
len spravodlivosť v rozhodovaní môže
viesť k spokojnosti a kolegiálnej súdržnosti. Žiaľ, v poslednom čase práca v orgánoch komory mala ďaleko od spokojnosti, pretože nie pre všetkých jej členov
KVL je spokojný chod komory a riešenie
skutočných a nie vykonštruovaných
problémov, to najdôležitejšie. Tiež Vám
môžeme sľúbiť, že sa budeme snažiť situáciu v maximálne možnej miere, v rámci
legislatívnych možností, upokojiť.
Dovoľte mi aj, aby som z tohto
miesta poďakoval všetkým Vám,
ktorí ste sa na ostatnom sneme zúčastnili, či už priamo, alebo aspoň pro-
stredníctvom splnomocnení. Ďakujem
rovnako za dôstojný priebeh snemu,
ktorý v prvom rade zabezpečil nadhľad
MVDr. Novotného, ktorý bol poverený
jeho riadením. Nie všetko bolo dokonalé (náročná práca volebnej komisie sa
ukázala mierne nad sily niektorých jej
členov), ale myslím si, že je lepším kompromisom snemové rokovanie dlhšie,
ako by bolo rokovanie plné emócií a nevhodného správania. Takže sme si radi
počkali do dlhých večerných hodín na
výsledky volieb. Na záver krátkej spomienky na snem mi dovoľte poďakovať
za prejavenú dôveru, ktorú ste svojimi
hlasmi dali mne, viceprezidentovi MVDr.
Valaškovi a členom prezídia MVDr. Baranovi, MVDr. Riečanovi a MVDr. Truskovi. Máme tri roky na to, aby sme Vám
dokázali, že si ju zaslúžime. Verím, že
budeme pokračovať vo všetkom dobrom,
čo dokázalo predchádzajúce prezídium
a už teraz, v prvých hodinách po sneme, máme niekoľko nových myšlienok,
čo priniesť nové. Prioritou a časovo najnáročnejšou časťou našej činnosti bude
isto organizovanie ďalšieho vzdelávania
súkromných veterinárnych lekárov na
Slovensku. Dôkazom toho je kalendárium pripravovaných akcií, ktoré dostávate v spoločnej pošte s týmto číslom
spravodaja. V týchto dňoch už finalizujeme program niektorých akcií za účasti
najlepších prednášajúcich z celého sveta.
Blíži sa záver kalendárneho roka
a s ním tie najkrajšie sviatky, ktoré asi
každý z nás túži stráviť v pokoji, v okru-
MVDr. Tibor Brauner
prezident KVL SR
hu svojich najbližších. Mali by slúžiť aj
na regeneráciu našich pracovných síl,
aby nový rok začal v plnom nasadení
a s radosťou. Prajem Vám, aby sa nám
tieto priania splnili a do roku nového
Vám želám v prvom rade veľa zdravia,
šťastia, pracovných úspechov a dúfam,
že v roku 2015 sa s mnohými z Vás stretnem osobne na vzdelávacích, spoločenských a športových akciách Komory veterinárnych lekárov SR.
Dovoľte aj mne jedno prianie na
záver. Želám si, aby novozvolené prezídium malo čo najširšiu oporu v členskej
základni a táto aby nám svojou aktivitou
a podnetmi pomohla splniť náročné úlohy, ktoré nás v najbližšom čase čakajú.
5
odborné príspevky
Pri vzniku spontánneho pneumothoraxu
je pravdepodobná prítomnosť pľúcnej buly.
Spontánny pneumothorax
spôsobený pľúcnou bulou
Na našu kliniku bola objednaná sučka trpasličieho špica vo veku 16 mesiacov na
operáciu luxácie pately. Pred dohodnutou
operáciou ale majiteľka volala, že sučka
ťažšie dýcha a má výtok z nosa, takže asi
prechladla. Pýtala sa, či by v takomto stave mohla absolvovať operáciu kolena. Telefonicky som jej navrhol, že by narkóza
v tomto stave asi nebola rozumná, takže
radšej operáciu odložíme. Majiteľka ale
chcela prísť aj tak sučku ukázať. V dohodnutý termín teda prišla. Sučka bola dosť
bojazlivá a vystresovaná, no aj napriek
tomu mala neúmerne sťažené dýchanie.
Preto som majiteľom po klinickom vyšetrení navrhol radšej urobiť RTG vyšetrenie
hrudníka.
Po RTG snímku bolo jasné, že sučka má
pneumothorax. (Obr. 1) Majitelia si neboli vedomí žiadneho úrazu a udávali, že
sťažené dýchanie vzniklo náhle. Na DV
snímku bolo vidieť kavitárnu léziu v P
polovici hrudníka. (Obr. 2) Bolo vyslovené
podozrenie, že sučka má pľúcnu bulu.
Sučka v šteňacom veku kašľala. Bola
u nás vyšetrená vo veku 4 mesice. Podľa
RTG snímku bolo vyslovené podozrenie
na pneumóniu. Bola liečená antibiotikami 4 týždne. Kašeľ ustúpil, hoci sa občas
u sučky mierny kašeľ ešte objavoval. Inak
bola v dobrom stave, takže sme to považovali za možný následok po prekonanej
pneumónii.
Majiteľom sme navrhli chirurgickú
revíziu hrudnej dutiny, s čím súhlasili. Sučku sme premedikovali meloxicamom a cefazolínom i.v. Po sedácii midazolamom a butorfanolom i.v., oholení
a dezinfekcii kože, sme punkciou odsali
z P strany hrudníka asi 350 ml vzduchu. Dýchanie sa rapídne zlepšilo, tak
isto sa zlepšil RTG obraz. Oválna dutina
naplnená plynom a ohraničená stenou
pretrvávala. (Obr. 3 a 4)
Po podaní propofolu sme sučku intubovali, prešli na inhalačnú anestéziu isofluranom.
obr. 1
obr. 2
Popis klinického prípradu
6
Zdvihnutie siluety srdca od sterna
- známka pmeumothoraxu
Kolabovaný predný lalok pľúc a stenou ohraničená kavitárna lézia (šípky)
MVDr.Peter Mláka
Veterinárna prax EJMI Bojnice
Školská 60
0905 478 536
[email protected]
Po dokončení prípravy operačného poľa
sme pristúpili k P strannej torakotómii
cez 5. interkostálny priestor. Po otvorení
hrudnej dutiny sme prešli na riadené dýchanie. Po roztiahnutí rebier bolo ihneď
vidieť výrazne zmenený P stredný pľúcny lalok. (Obr. 5) Keďže bol takmer celý
zmenený a premenený na vzduchom
naplnenú kavitu, urobili sme kompletnú
lobektómiu. (Obr. 6)
Po odstránení laloku sme skontrolovali tesnosť zašitia bronchu a pozitívnym
inspiračným tlakom sme expandovali
ostatné kolabované laloky pľúc. Torakotómiu sme uzavreli rutinným spôsobom bez zavedenia drenáže. Priebeh
operácie bol bez problémov, sučka po
skončení operácie mala dobré parametre saturácie O2 a obsahu vydychovaného CO2 . Budenie prebiehalo bez
problémov, sučka po 2 hodinách od
operácie stála, pokojne dýchala, pooperačný RTG snímok ukázal normál-
obr. 3
Stav po odsatí hrudníka
odborné príspevky
nu expanziu pľúc v oboch stranách
hrudníka.
V ten istý deň poobede ju vyviedli von , pila a javila záujem o krmivo. Vzhľadom na dobrý pooperačný
stav, citlivejšiu povahu psa a aj vôľu
majiteľov sme sučku ešte v ten večer pustili domov. Na druhý deň ráno
bola klinicky v poriadku, RTG snímok
bol znovu bez známok pooperačných
komplikácií. (Obr. 7) Ďalšia liečba už
pokračovala doma podávaním antibiotík a analgetík 5 dní. Na 10. deň sme
odstránili stehy, rana bola zhojená bez
problémov, sučka bola čulá, dýchanie
bolo pokojné, vezikulárne, obojstranne. (Obr. 8) Teraz, (v deň písania tohto článku), 6 týždňov od operácie, je
v dobrom stave.
Diskusia
Spontánny
pneumothorax
môže
vzniknúť následkom prasknutia pľúcneho abscesu, presakovaním vzduchu
okolo pľúcneho nádoru, alebo migrujúceho cudzieho telesa, alebo prasknutím pľúcnej buly. (1)
Pľúcna bula je jedna z kavitárnych
pľúcnych lézií. Podľa definície je to dutina vo vnútri pľúcneho parenchýmu, ktorá vzniká prasknutím alveolov. Jej stena
teda nie je vystlaná bronchiálnym epitelom, čím sa odlišuje od pľúcnej cysty.
Podobné sú pľúcne bubliny. To sú však
dutinky naplnené vzduchom pod viscerálnou pleurou. Pľúcne buly sa môžu
vyskytovať ako vrodená chyba, alebo
sú získané. Ich príčinou je trauma pľúc,
pneumónia alebo nádor. Pri všetkých
týchto príčinách dôjde k potrhaniu alveolárnych stien, vzniká dutina naplnená
vzduchom. Príčinou zväčšovania buly
môže byť vznik takzvaného efektu jednocestného ventilu, keď cez bronchioly
obr. 4
Stav po odsatí hrudníka,
kavitárna lézia pretrváva (šípky)
vniká do buly vzduch, ale nedostáva sa
naspäť. (2) Pľúcne kavitárne lézie nespôsobujú klinické príznaky dovtedy,
kým nedôjde k prasknutiu viscerálnej
pleury pľúc a vzniku uzatvoreného pneumothoraxu, alebo kým nie sú také veľké, že zhoršujú dychovú kapacitu. Preto
ich klinické záchytenie nie je časté. Pri
vzniku spontánneho pneumothoraxu
je prítomnosť pľúcnej kavitárnej lézie
pravdepodobná.
Pľúcne buly môžu postihovať ktorýkoľvek pľúcny lalok, niekedy viacero
lalokov naraz. Predisponované sú kraniálne laloky, iné zdroje udávajú predispozíciu pre pravý stredný lalok pľúc.
(2, 4) Existujú pre to anatomické predpoklady. Tento lalok je častejšie postihnutý aj pneumóniami, kolapsom a torziou.
U nášho pacienta bol postihnutý takisto
pravý stredný lalok pľúc. Predpokladáme, že príčinou mohla byť prekonaná
pneumónia v rannom šteňacom veku.
Nie je možné vylúčiť ani vrodenú pľúcnu
bulu, ktorá už v šteňacom veku spôsobovala u psa kašeľ.
Diagnostikovať sa pľúcna bula dá na
základe RTG vyšetrenia. Na snímke vidíme plynom naplnenú dutinu ohraničenú ostrou stenou. Ďalšia možnosť
diagnostiky je CT vyšetrením. (3) Často
však pri spontánnom pneumothoraxe nedokážeme pľúcnu bulu alebo
bublinu zobraziť, pretože ak praskla,
môže byť kolabovaná a nie je vidieť.
V takom prípade je diagnostika možná
len chirurgickou revíziou hrudníka.
Liečba pľúcnej buly je chirurgická.
Parciálna alebo totálna lobektómia je
kuratívna. Pooperačná prognóza je pri
nekomplikovanom priebehu výborná.
ry Medicine, Second edition: BSAVA 2010, p. 296 - 297
Virginia Luis Fuentes, Lynelle R. Johnson, Simon Dennis
2) Can Vet J. Oct 1982; 23(10): 281 – 287.
PMCID: PMC1790210 Recurrent Pneumothorax
Associated with a Pulmonary Emphysematous
Bulla in a Dog: Surgical Correction and Proposed
Pathogenesis L. Stogdale, C. D. O’Connor, M. C.
Williams, and M. M. S. Smuts
3) BSAVA Manual of Canine and Feline cardiorespiratory Medicine, Second edition: BSAVA 2010,
p. 57: Virginia Luis Fuentes, Lynelle R. Johnson,
Simon Dennis
4) J Am Anim Hosp Assoc. 2003 Sep - Oct;39(5):435
- 45. Spontaneous pneumothorax caused by pulmonary blebs and bullae in 12 dogs. Lipscomb, V.
J. 1, Hardie, R, J, Dubielzig. R. R.
obr. 8
obr. 7
Literatúra:
1) BSAVA Manual of Canine and Feline cardiorespirato-
obr. 5
Vytiahnutie zmeneného stredného
laloku do operačnej rany
Stav na druhý deň po operácii pľúca expandované aj na P strane.
obr. 6
Stredný pravý lalok pľúc odstránený
7
odborné príspevky
Vakcinácia mačiek je najúčinnejším spôsobom predchádzania
infekčným chorobám a mala by byť jednou z hlavných
oblastí záujmu veterinárneho lekára, ako aj majiteľov zvierat.
Najdôležitejšou otázkou na tému vakcinácie je bezpečnosť
vakcíny a dĺžka trvania imunity.
prof. MVDr. Jana Mojžišová, PhD.
Univerzita veterinárského lekárstva
a farmácie v Košiciach,
[email protected]
VAKCINÁCIA MAČIEK
Vakcinácia mačiat
Väčšina mačiat je v prvých týždňoch
života chránená materskými protilátkami. Tieto medzi 8. - 12. týždňom poklesnú na úroveň, ktorá umožní aktívnu
imunologickú odpoveď. Preto sa odporúča primovakcinácia mačiat vo veku
8. - 9. týždňov, druhá vakcinácia o 3 – 4
týždne neskôr a posledná dávka vo veku
14 - 16 týždňov alebo neskôr.
Vakcinácia dospelých mačiek
8
Všetky mačky by mali absolvovať prvú
boosterovú vakcináciu počas 12 mesiacov po ukončení vakcinačného cyklu
u mačiat. Toto zaistí adekvátnu vakcinačnú imunitu i pre tie mačky, ktoré
nedostatočne reagovali na primárny
vakcinačný cyklus. Po prvej boosterovej
vakcinácii sa následné vakcinácie vykonávajú v intervale 3 rokov. Mačky, ktoré
reagovali na vakcináciu atenuovanou
očkovacou látkou proti základným chorobám, si udržujú solídnu imunitu vďaka imunologickej pamäti niekoľko rokov
aj bez revakcinácie. Neplatí to však pre
inaktivované vakcíny, ani pre vakcíny
proti bakteriálnym patogénom. Vakcinácia proti Chlamydophila felis a Bordetella bronchiseptica vyžaduje každoročnú
boosterovú vakcináciu, pričom výsledná
ochrana je i pri ročnej revakcinácii limitovaná. Ak dospelá mačka absolvovala
kompletný vakcinačný cyklus proti infekčnej panleukopénii (FPV), rinotracheitíde (FHV) a kaliciviróze (FCV) vrátane boosterovej vakcinácii vo veku 1
roka, ale v dospelosti nebola pravidelne
vakcinovaná, stačí pre posilnenie imunity jedno očkovanie.
Tak ako u psov, aj u mačiek Svetová
veterinárna asociácia pre malé zvieratá
(WSAVA) definovala základné odporúčania a rozdelila mačacie nákazy z hľadiska nutnosti vakcinácie na:
■■choroby, proti ktorým je nevyhnutné
vakcinovať všetky mačky - core vakcíny, ku ktorým patria vakcíny proti
besnote (v oblastiach endemického výskytu), infekčnej panleukopénii, herpesvírusovej chorobe a kalicivírusovej
chorobe mačiek;
■■choroby, proti ktorým je možné vakcinovať podľa opodstatnených okolností
- non-core vakcíny – voliteľné, ktorými
sú vakcíny proti chlamydofilóze, felinnej
leukémii a infekčnej peritonitíde a pleuritíde mačiek;
■■choroby, proti ktorým sa vakcinácia
neodporúča (not recommended), ku ktorým patria vakcíny proti FIV.
Infekčná
panleukopénia mačiek
Panleukopénia mačiek je infekčné ochorenie, ktoré postihuje mačatá najmladších vekových kategórií. Je spôsobená
felinným parvovírusom a vakcinácia
sa považuje za nevyhnutnú. Materské
protilátky chránia mačatá do veku 8 14 týždňov, polčas rozpadu je 9,5 dňa.
Po prekonaní prirodzenej infekcie pretrváva celoživotná imunita. Na trhu sú
dostupné modifikované živé a inaktivované vakcíny. Vakcinácia živými vakcínami sa začína vo veku 8 - 9 týždňov.
Pre zabezpečenie optimálnej imunitnej
odpovede je potrebná dvoj- až trojnásobná revakcinácia v 3 4-týždňových intervaloch. Po ukončení základnej vakcinačnej schémy u mačiet vo veku 16 týždňov
a ďalšej vakcinácii vo veku 1 roka, nie
je nutné vakcinovať častejšie ako každý
tretí rok. Po použití modifikovanej živej vakcíny trvanie ochrannej imunity
môže byť až 7 rokov.
Infekčná rinotracheitída mačiek
Infekčná rinotracheitída mačiek je spôsobená felínnym herpesvírusom (FHV),
vakcinácia sa považuje za nevyhnutnú. Polčas rozpadu materských protilátok je 18,5 dňa a obdobie protekcie je 6
- 8 týždňov. Dostupné sú modifikované
živé a inaktivované vakcíny proti FHV.
Aplikácia vakcín je parenterálna a intranazálna. Pri intranazálnej vakcíne
dochádza ku tvorbe IgA do 48 hodín, ale
môže dochádzať k vytvoreniu miernych
klinických príznakov a k vylučovaniu
vírusu. Vakcinácia sa začína vo veku
9 týždňov s minimálne dvojnásobnou
revakcináciou v intervale 3 - 4 týždne.
Imunitná odpoveď nastupuje približne 3
týždne po primovakcinácii, solídna imunita nastupuje až po druhej revakcinácii.
Po ukončení základnej vakcinačnej schémy u mačiet vo veku 16 týždňov a ďalšej
vakcinácii vo veku 1 roka nie je nutné
vakcinovať častejšie ako každý tretí rok.
Treba si ale uvedomiť, že neexistuje očkovacia látka, ktorá je schopná ochrániť mačku pred infekciou virulentným
odborné príspevky
kmeňom vírusu. Vírus má tendenciu
prechádzať do latentného stavu a byť reaktivovaný v období silného stresu. Reaktivovaný vírus môže vyvolať klinické
príznaky i u vakcinovaných zvierat, alebo môže byť vylučovaný a infikovať vnímavé zvieratá.
Kalicivírusová choroba mačiek
Infekcia felinným kalicivírusom vyvoláva príznaky zápalu dutiny ústnej
a horných dýchacích ciest, vakcinácia
sa považuje za nevyhnutnú. Polčas rozpadu materských protilátok proti kalicivírusovej chorobe mačiek je 15,0 dní
a obdobie protekcie za optimálnych podmienok je 10 - 14 týždňov. K dispozícii
sú modifikované živé a inaktivované
vakcíny. Aplikácia vakcín je parenterálna a intranazálna. Existuje však mnoho
kmeňov kalicivírusov, takže s mierne
prebiehajúcim ochorením sa môžeme
stretnúť aj u vakcinovaných mačiek.
Vakcinácia mačiat sa začína vo veku
9 týždňov s minimálne dvojnásobnou
revakcináciou v intervale 3 - 4 týžd-
ne. Po ukončení základnej vakcinačnej
schémy u mačiet vo veku 16 týždňov
a ďalšej vakcinácii vo veku 1 roka, nie
je nutné vakcinovať častejšie ako každý
tretí rok. Besnota
V oblastiach endemického výskytu sa
vakcinácia proti besnote považuje za
nevyhnutnú. V minulosti sa používali
atenuované živé vakcíny, ktoré spôsobovali postvakcinačné encefalomyelitídy. Preto sa v súčasnosti používajú
inaktivované vakcíny. Mačky sa vakcinujú vo veku viac ako 3 mesiace, revakcinácia sa vykonáva podľa odporúčania
výrobcu, obvykle po 1 - 3 rokoch. Treba
však brať do úvahy, že plná protekcia je
zabezpečená minimálne po dvoch dávkach.
Komplex vírusovej
leukémie mačiek
Felinná leukémia (FeLV) patrí medzi
choroby, proti ktorým je vakcinácia
voliteľná (non-core). Použitie vakcíny
závisí od životného štýlu, očakávaného rizika infekcie jednotlivých zvierat
a prevalencie nákazy v konkrétnom
prostredí. Odporúča sa každú mačku,
ktorá nežije vo výlučne domácom prostredí, proti FeLV vakcinovať dvakrát
v intervale 3 - 4 týždňov. S vakcináciou
nezačínať skôr ako vo veku 8 týždňov.
Spôsob podania
vakcín u mačiek
Vzhľadom na vysoké riziko postvakcinačných komplikácií po podaní adjuvantných vakcín proti komplexu vírusovej leukémie mačiek a besnote vo
forme postinjekčného sarkómu v mieste
subkutánnej aplikácie vakcíny sa odporúča: ak je to možné, používať neadjuvantné vakcíny; vakcíny, ktoré obsahujú adjuvans neaplikovať do oblasti
medzi lopatkami, ale na miesto, kde prípadný sarkóm môže byť chirurgicky
odstránený; vakcíny by mali byť aplikované vždy na iné miesto a toto miesto
by malo byť zaznačené do chorobopisu,
prípadne očkovacieho preukazu.
Tab. 1
Choroba
Vakcinačný antigén/
Spôsob aplikácie
Panleukopénia mačiek
Vírus panleukopénie mačiek FPV, MLV,
neadjuvantná / parenterálne
intranazálne
Infekčná rinotracheitída
mačiek
Felinný herpesvírus FHV, MLV,
neadjuvantná / parenterálne
Intranazálne
Kalicivírusová infekcia
mačiek
Besnota
Primovakcinácia
mačiat
≤ 16 týždňov
Primovakcinácia
dospelých
≥16 týždňov
Revakcinácia
Prvá dávka vo veku 8 - 9 týždňov,
revakcinácia za 3 - 4 týždne,
posledná dávka v 16 týždňoch
Dve dávky
v intervale 3 - 4 týždne
Jedna dávka o rok po
skončení iniciálnej série,
potom každý 3. rok
Prvá dávka vo veku 8 - 9 týždňov,
revakcinácia za 3 - 4 týždne,
posledná dávka v 16 týždňoch
Dve dávky
v intervale 3 - 4 týždne
Jedna dávka o rok po
skončení iniciálnej série,
potom každý 3. rok
Dve dávky
v intervale 3 - 4 týždne
Jedna dávka o rok po
skončení iniciálnej série,
potom každý 3. rok
Dve dávky
v intervale 12 mesiacov
Každoročná boosterová
vakcinácia
Dve dávky
v intervale 12 mesiacov
Boosterová vakcinácia
podľa odporúčania výrobcu
Primovakcinácia v 8 týždňoch,
druhá dávka za 3 - 4 týždne
Dve dávky
v intervale 3 - 4 týždne
Jedna dávka o rok po
skončení iniciálnej série,
potom každý 3. rok
Primovakcinácia v 16 týždňoch,
druhá dávka za 3 - 4 týždne
Dve dávky
v intervale 3 - 4 týždne
Každoročná boosterová
vakcinácia
Primovakcinácia v 9 týždňoch,
druhá dávka za 3 - 4 týždne
Dve dávky
v intervale 3 - 4 týždne
V rizikovom prostredí
každoročná boosterová
vakcinácia
Jednorazovo intranazálne
u mačiat vo veku 8 týždňov
Jednorazovo intranazálne
V rizikovom prostredí
každoročná boosterová
vakcinácia
Felinný kalicivírus FCV, MLV,
neadjuvantná / parenterálne intranazálne Prvá dávka vo veku 8 - 9 týždňov,
revakcinácia za 3 - 4 týždne,
posledná dávka v 16 týždňoch
FCV, inaktivovaná,
adjuvantná / parenterálne
Jedna dávka vo veku 8 týždňov,
Lyssavírus, vektorová
revakcinácia o rok
rekombinantná / parenterálne
Jedna dávka vo veku 12 týždňov,
Inaktivovaná, adjuvantná/parenetrálne
revakcinácia o rok
Vírus felinnej leukémie, FeLV,
vektorová rekombinantná, neadjuvantná
Komplex
vírusovej leukémie
FeLV, inaktivovaná,
adjuvantná,/parenterálne
FeLV, rekombinantná subjednotková,
adjuvantná/pareneterálne
Infekčná peritonitída
mačiek
Chlamýdiová infekcia
mačiek
Bordetelóza
FIP, MLV, neadjuvantná/intranazálne
Chlamydophila felis, atenuovaná,
neadjuvantná/parenterálne
Chlamydophila felis,
Inaktivovaná, adjuvantná,/parenterálne
Bordetella bronchiseptica,
Atenuovaná, neadjuvantná/intranazálne
9
odborné príspevky
MVDr. Juraj Šimek VETguard - vetrinárna klinika
Hviezdoslavova 1417/64
905 01 Senica
tel.: 034/654 3114
www.vetgurad.sk
Použitie kožného štepu pri rekonštrukcii
devastačného poranenia končatiny u mačky: popis prípadu
ÚVOD
Pod pojmom kožný štep (skin graft) rozumieme časť kože oddelenej od pôvodného
krvného zásobovania, ktorý sa prenáša na
inú časť tela, na ranu, a ktorému sa vytvára nové krvné zásobovanie. Pre porovnanie pojem kožný lalok (skin flap) zahŕňa
časť kože, spojenú s pôvodným krvným
zásobovaním, ktorý je na ranu len posunutý.
Z uvedených faktov vyplýva, že takýmito miestami sú končatiny, predovšetkým
ich distálne časti.
KLINICKÝ PRÍPAD
Kožné štepy sa primárne využívajú:
Na miestach mimo dosahu
kožného laloku.
Na prekrytie miest s malým
množstvom kože a podkožia, ktoré
tesne prilieha k cievam a nervom.
Na miestach, kde nie je možné využiť
iné techniky mobilizácie kože.
K rekonštrukcii miest v ohyboch
(končatiny), kde počas hojenia
dochádza ku kontrakcii rany
a následne k potenciálnej
dehiscencii sutury.
Kastrovaná 2,5-ročná samica plemena
európska krátkosrstá mačka bola na kliniku prinesená s rozsiahlym devastačným poranením ľavej panvovej končatiny. Toto poranenie si privodila akútne
pri pokuse prekonať drôtený plot.
Pri klinickom vyšetrení nebola zaregistrovaná alterácia triasu, CRT 1
sekunda, pacientka ľavú panvovú končatinu nezaťažuje. Na inkriminovanej
končatine prítomné devastačné poranenie jej distálnej časti, spojené s laceráciou mäkkých tkanív a s ťažkou identifikáciou mäkkých tkanív a kosteného
podkladu. Súčasne sme zaregistrovali
instabilitu a krepitáciu kosteného podkladu predkolenia a tržnú ranu na kraniomediálnej ploche predkolenia.
obr. 1
obr. 2
10
Noha po úraze
Noha po úraze - detail
obr. 4
Spracovanie štepu
Hematologické a biochemické vyšetrenie krvi nevykazovalo abnormality. Po
kanylácii a aplikácii kryštaloidov v kontinuálnej infúzii bola pacientka uvedená do anestézie (kombinácia xylazín/
butorfanol, prolongácia 2 % zmesou izofluran + kyslík). Alterované predkolenie
bolo zröntgenované (ML/DV projekcia)
a identifikovaná špirálovitá fraktúra tibie. V anestézii sme súčasne zrevidovali
metatarzálnu krajinu. Koža distálne od
tarzometatarzálneho kĺbu bola lacerovaná a devitalizovaná, kostený podklad
obnažený a I. a IV. prst ireverzibilne poškodený. Devitalizované tkanivo sme
odstránili a končatinu opláchli veľkým
množstvom temperovaného sterilného
roztoku ringerlaktátu. Na rany sme naniesli film antibiotickej masti a sterilné
krytie + fixačný trojvrstvový obväz zasahujúci nad koleno kvôli dočasnej stabilizácii fraktúry tibie. Pacientka bola
prekrytá antibiotickou clonou (amoxi-
obr. 3
Rana pred opeáciou - zdravé granulačné
tkanivo
obr. 5
Úprava štepu podla matrice
obr. 6
Finálna podoba štepu
odborné príspevky
Na finálne prekrytie rany bola zvolená
metóda sieťového štepu (mesh graft), pri
ktorom sa koža odoberá z iného miesta
tela pacienta, zväčša spodnej kraniolaterálnej hrudnej oblasti. Po úprave sa premiestni na ranu, kde sa postupne vytvorí
nové krvné zásobenie a koža prekryje postihnuté miesto.
Deň pred aplikáciou štepu bolo granulačné tkanivo jemne poškrabané skalpelom,
čím sa odstránilo povrchové koagulum
a rezidentná mikroflóra. Na povrch rany
bola nanesená framykoinová masť, rana
bola prekrytá sterilnou gázou a povrcho-
vo aplikovaná bandáž. Predoperačne sme
miesto odberu štepu oholili a chirurgicky
pripravili. Okolie rany bolo taktiež oholené a chirurgicky pripravené, pričom sme
dbali, aby sa zabránilo kontaktu granulačného tkaniva s mydlom a dezinfekciou
aplikovanou na okolie rany.
Pred vlastnou operáciou sme si upravili
prechod granulačného tkaniva a epiteliálneho okraja chirurgickou čepieľkou č.
15 tak, aby prechod granulačného tkaniva a zdravej kože bol 90 stupňov. Ďalším
krokom bol odber odlačku vlastnej rany,
k čomu sme použili sterilnú chirurgickú
netkanú utierku, mierne väčšiu ako bola
vlastná rana. Následne sme utierku nožnicami upravili do finálnej podoby tvaru
rany. Tento krvavý odtlačok nám poslúžil
ako matrica pri úprave tvaru vlastného
štepu. Vlastný štep bol odobraný z kraniolaterálnej hrudnej oblasti a rana rutinne
zašitá. Štep bol otočený podkožnou stranou
hore a prichytený sterilnými injekčnými
ihlami na polystyrénovú tabuľu, taktiež
sterilne prekrytú chirurgickým rúškom
(DinaHitex). Nožnicami sme odstránili
všetko podkožné tkanivo z dermis tak,
aby po finálnom očistení mal graft vzhľad
„cobblestones“ – tzv. mačacích hláv, alebo
kamenej dlažby. Následne sme podľa vyrobeného sterilného odtlačkového vzoru
vystrihli finálnu podobu štepu. Pri manipulácii so štepom, ešte pred jeho úpravou,
obr. 7
obr. 8
cillin klavulanát/enrofloxacín) a aplikované nesteroidné antiflogistiká(meloxicam).
Nasledujúce tri dni bola končatina denne
preväzovaná a sekvestrované tkanivo
odstraňované ostrou kyretou. Po uplynutí tejto lehoty podstúpila pacientka
osteosyntézu tibie s použitím intramedulárneho pinu a cerkláží. Súčasne sme vykonali agreresívnejší debridement metatarzu. Postoperačne sme na povrch rany
naniesli antibiotickú masť a Alaptid a na
končatinu naložili dvojvrstvový krycí
obväz. Aj naďalej pacientka podstupovala
každodenný preväz po obdobie 7 dní až
do formácie zdravého granulačného tkaniva.
Štep po prišití na ranu
Pooperačná snímka -miesto odberu a
bandaž končatiny
obr. 10
Druhý deň po operácii
bolo nutné uvedomiť si smer rastu chlpov
a upraviť štep tak, aby rast chlpov koreloval s rastom chlpov na končatine. Po vytvorení definitívneho tvaru štepu sme doň
urobili skalpelom 1 cm dlhé rezy, od seba
vzdialené asi 0,5 cm, čím sme vytvorili finálny sieťový vzor. Štep sme preniesli na
pripravené granulačné tkanivo, dovtedy
prekryté vlhkým gázovým mulom a zvlhčované roztokom ringer laktátu, a prišili
sme ho k okrajom rany pomocou jednotlivých uzlíčkových stehov (prolen 4/0).Po
prichytení štepu k okrajom rany sme ho
ešte ukotvili tehmi vnorenými do granulačného tkaniva pre zníženie jeho motility
a pre lepšie prichytenie k podkladu.
Po dokončení operácie bol na ranu aplikovaný gázový mul s jemnou vrstvou
framykoinovej masti a na celú distálnu
končatinu bola aplikovaná dvojvrstvová
bandáž pre znehybnenie končatiny a zabránenie vysychaniu rany. Rana sa preväzovala denne prvých 5 dní, potom obdeň. Stehy boli vytiahnuté desiaty deň po
operácii. Pacientka bola počas celej terapie
krytá antibiotickou clonou (amoxicilin
klavulanát). Vzhľadom na skutočnosť, že
najčastejšie komplikácie nehojenia štepu
sú pohyb štepu na rane, vytvorenie serómu a hematómu pod štepom a infekcia, je
imobilizácia končatiny bandážou až do vyhojenia rany nutnou súčasťou liečby.
obr. 9
Prvý deň po operácii
obr. 11
Šiesty deň po operácii - detail
obr. 12
Šiesty deň po operácii
11
odborné príspevky
Štrnásty deň po operácii
obr. 15
obr. 14
obr. 13
Štrnásty deň - detail
Tri týždne po operácii
obr. 16
Dva mesiace po operácii
obr. 17
Finálny efekt operácie
Ketóza dojníc
12
– fakty známe i neznáme
Ketóza dojníc je produkčné ochorenie
dojníc charakterizované zvýšenou hladinou ketolátok (kyselina betahydroxymaslová – BHB, aceto-octová a aceton)
v organizme dojníc s negatívnym vplyvom na ich celkové zdravie a výkonnosť
(produkčnú a reprodukčnú).
V kontexte diagnostiky najvýznamnejšou ketolátkou spomedzi troch uvedených je BHB, a to pre jej najvyššiu
stabilitu a aj kvantitatívne zastúpenie. Zvýšená hladina BHB v krvi (ale
aj v mlieku) oproti stanovenému prahu
je dôkazom prebiehajúcej lipomobilizá-
cie v organizme, prípadne dôsledkom
zvýšeného príjmu kyseliny maslovej
v krmive (nekvalitné senáže s vysokým
obsahom kyseliny maslovej). Lipolýza je dôsledok negatívnej energetickej
bilancie (NEB), ktorá sa objavuje zvyčajne v prechodnom období (3 týždne
pred a 3 týždne po otelení), prípadne aj
neskôr v laktácii, resp. gravidite. Rozhodujúcim faktorom vývoja ketózy je
nesúlad medzi energetickými požiadavkami organizmu dojnice na dostupnosť
glukózy a jej výdajom/spotrebou. V takejto situácii dojnica „šetrí“ dostupnú
glukózu pre potreby tvorby mlieka,
MVDr. Marian Fabiš, PhD
SigiTrade, s.r.o., Dvory nad Žitavou Poradca v oblasti výživy
a produkčných ochorení dojníc
Mob.: 0902 938 027
e-mail: [email protected]
resp. potreby plodu v súlade s princípmi
homeorhézy tým spôsobom, že energiu
pre tkanivá získava z lipolýzou uvoľnených voľných mastných kyselín (VMK)
prípadne z ketolátok vznikajúcich pri
neúplnej oxidácii VMK.
Vývoj klasifikácie, resp. terminológie: význam ketózy pre ekonomiku chovu dojníc je chovateľmi chápaný stále
viac; ketóza je preto v centre pozornosti
výskumných tímov významných vedeckých inštitúcií a nové poznatky stále
pribúdajú. V tomto kontexte môže čiastočne mýliť meniacia sa terminologia
odborné príspevky
používaná pri popisovaní, resp. kategorizácii ochorenia. Najstarším je delenie
ochorenia na primárnu a sekundárnu
ketózu. Primárna ketóza vzniká v dôsledku nedostatku glukózy pre tvorbu mlieka z dôvodu nevybilancovania
kŕmnej dávky na obsah prekurzorov
glukózy (nutričná). resp. z dôvodu vysokých požiadaviek dojnice na glukózu
na začiatku laktácie (tzv. spontánna).
Sekundárna ketóza sa vyvíja pri poklese príjmu sušiny v dôsledku primárneho ochorenia. Ďalšie delenie vychádza
z hladín glukózy, inzulínu a ketolátok
v krvi a kopíruje klasifikáciu diabetu u ľudí. Ketózu I. typu charakterizuje hypoglykémia, hypoinsulinémia
a hyperketonémia; rozvíja sa v dôsledku vysokých požiadaviek organizmu
na glukózu kvôli tvorbe mlieka u vysokoprodukčných dojníc. Organizmus
je v stave maximálnej glukoneogenézy
a pre tento účel využíva aj aminokyseliny vznikajúce katabolizmom telových
proteínov. Organizmus sa bráni výraznej degradácii bielkovín za účelom
tvorby glukózy tým, že energiu získava
aj z dostupných tukových zásob, resp.
uvoľnených VMK a vytvorených ketolátok. Tento typ ketózy sa zvyčajne
vyskytuje okolo vrcholu laktácie a nie
je sprevádzaný stukovatením pečene,
resp. inými ochoreniami. Ketózu II.
typu charakterizuje hyperketonémia,
hyperglykémia, hyperinsulinémia. Vyskytuje sa na začiatku laktácie a býva
spojená s inými ochoreniami. Sprevádza
ju kumulácia tuku v pečeni a tvorba ketolátok. Je pre ňu typická nedostatočná
glukoneogenéza. Významným prvkom
v rozvoji tohto typu ketózy je vysoká
telesná kondícia dojníc pred telením.
Neskôr sa pri popisovaní foriem ketózy
zaviedli termíny klinická ketóza (KK),
resp. subklinická ketóza (ScK). Zatiaľ
čo ScK je charakterizovaná zvýšením
ketolátok nad stanovený prah v telových tekutinách (krv, moč, mlieko) bez
klinických prejavov, KK je popri patognomicky zvýšených ketolátkach v telových tekutinách sprevádzaná aj klinickými príznakmi ako inapetencia, strata
hmotnosti, suché výkaly atď.
Chovateľská a veterinárna prax,
ako aj množstvo výskumných testovaní dokladá príklady negatívneho
vplyvu ketózy na zdravie a výkonnosť
dojníc a následne na ekonomiku chovu.
V skratke aspoň niektoré: zvieratá s klinickou ketózou sú apatické, nejavia záu-
jem o okolie, majú znížený príjem krmiva, klesá u nich tvorba mlieka, strácajú
na hmotnosti, môže sa vyvinúť dislokácia slezu (DA), môžu uhynúť; zatiaľ čo
klinické prípady chovateľ zbadá a môže
konať, subklinická ketóza (ScK), vzhľadom na absenciu klinických príznakov
je pre chovateľa nebezpečná v tom, že
o ochorení nevie a len nechápe, prečo
je výkonnosť dojnice/dojníc nízka. ScK
prináša negatíva, ako ich uvádzajú výstupy z viacerých štúdií: pokles tvorby
mlieka (3 – 7 %), každé zvýšenie hladiny BHB o 0,1 mmol/l nad hranicu
1,2mmol/l je spojené so stratou asi 0,5l
mlieka/deň v prvom mesiaci po otelení;
kravy s diagnostikovanou ScK medzi 3
- 7 dňom v laktácii produkujú denne o 6
% menej mlieka ako kravy s ScK zistenou v dňoch 8 - 16 po otelení; 3 x väčšia pravdepodobnosť brakácie v prvom
mesiaci po otelení; každý nárast BHB
o 0,1 mmol/l nad hranicu 1,2mmol/l
zvyšuje riziko brakácie takejto dojnice
1,4-násobne; kravy majúce ScK medzi 3
-5 dňom v laktácii majú 6.1-krát vyššiu šancu výskytu DA než kravy majúce
ScK medzi 6 - 16 dňom v laktácii; kravy
majúce ScK medzi 3 - 7 dňom v laktácii
majú 0,7-krát menšiu šancu zabreznúť
po prvej inseminácii ako kravy so zistenou ketózou medzi 8 - 16 dňom. Skúsenosti z praxe tieto negatíva potvrdzujú.
Výskyt ScK je najčastejší po otelení na začiatku laktácie, ale môže sa
vyskytnúť kedykoľvek, ak sú splnené príčiny jej vzniku. Vo všeobecnosti možno povedať, že ketóza (KK alebo
ScK) je vhodným indikátorom NEB (po
vylúčení jej alimentárnej formy) či už
u jednotlivca alebo na úrovni stáda.
Z toho dôvodu je vhodné monitorovať
jej výskyt tzv. „cow-side“ alebo farmovými testmi. Kontrola výskytu ketóz by
určite mala byť súčasťou monitoringu
zdravia v prechodnom období. Testovanie na ketózu možno robiť na úrovni jedinca a na úrovni stáda. Z hľadiska
diagnostiky je rozhodujúcou kontrola
hladiny ketolátok (BHB) v krvi, resp.
mlieku. Prítomnosť ketolátok v krvi
(aj v mlieku a moči) dojníc je fyziologickým javom, ktorý odráža špecifiká
energetického metabolizmu prežúvavcov. Pojem ketóza (v kontexte označenia produkčného ochorenia) odráža
situáciu, keď hladina ketolátok (najmä
BHB) v organizme je zvýšená. Ketóza
je označovaná ako „treshold“ (prahový, hraničný) ochorenie, čo znamená,
že dojnice budú negatívnym spôsobom
ovplyvnené vtedy, keď hladina ketolátok v organizme prekročí istú hraničnú hodnotu. Hladina ketolátok pod
túto hodnotu organizmu neškodí, ale
ich zvýšenie nad túto hodnotu pre organizmus znamená vznik zdravotných
a výkonnostných komplikácií zvieraťa. Za všeobecne akceptovanú hranicu,
ktorej prekročením sa dojnica v uvedenom kontexte stáva ketotickou, je
hodnota 1,2 mmol/l (12,5mg/dl) BHB
v krvi dojnice v laktácii. Za subklinickú
ketózu považujeme hladiny BHB v krvi
v rozmedzí hodnôt 1,2 - 2,9 mmol/l.
Zvýšenie nad 2,9mmol/l je sprevádzané
s klinickými príznakmi, ide teda o klinickú formu ketózy. V teréne na farme
sú využiteľné farmové testy („cow-side
test“), ktoré umožňujú zisťovať hladinu
BHB v krvi a mlieku a odhalovať subklinickú formu ketózy. Pre tieto účely je na
slovenskom trhu k dispozícii glukomer
(Precision Xtra) merajúci okrem hladiny glukózy aj hladinu BHB v krvi, resp.
semikvantitatívne testovacie prúžky
na meranie BHB v mlieku (napr. PortaBHB® milk ketone test). Existujú aj ďalšie
testy (napr. semikvantitatívne meranie
hladiny aceto-octovej kyseliny v moči
a pod.) na kontrolu ketózy. Nechcem
na tomto mieste porovnávať jednotlivé
testy. Uvediem však, že na základe štúdií a porovnávaní dostupných testov sú
použiteľné prakticky všetky, a to s prijateľnou spoľahlivosťou (špecifita a senzitivita). Rozhodnúť sa musí chovateľ
spolu so svojím veterinárnym lekárom,
aby zvolili test, ktorý v systéme organizácie života na farme najviac vyhovuje,
aby bolo testovanie rýchle, informatívne a minimálne zaťažovalo chod farmy.
Vyšetrovať na ketózu možno jednotlivé
zviera/zvieratá v rôznych štádiách laktácie ako súčasť kontroly zdravia jednotlivca spoločne s inými vyšetreniami.
Iným spôsobom vyšetrovania na ketózu
je monitoring stáda. Zatiaľ čo v prvom
prípade si okrem hladín BHB všímame
aj výskyt iných pridružených ochorení
(dislokovaný slez/DA, metritis, mastitis...) pri monitoringu stáda sa snažíme
zistiť podiel pozitívnych (subklinicky)
jedincov v stáde. Monitoring robíme
zvyčajne na začiatku laktácie, keď mesačne vyšetríme minimálne 12 zvierat
v časovom úseku 3 - 50 dní v laktácii.
Vhodné je vyšetrenia u testovaných
zvierat zopakovať; odporúčanou je
schéma: prvé vyšetrenie v dňoch 3 - 6
po otelení, opakované vyšetrenie na
13
odborné príspevky
14. – 21. deň po otelení, aby sa zachytila dynamika vývoja ketóz na začiatku
laktácie. Samozrejme, schému je možné
rozšíriť o ďalšiu kontrolu/y aj po 21. dni
v laktácii. Čím je vyšetrení viac, tým
lepšia je záchytnosť problémových jedincov a dokonalejší obraz o stáde v danej fáze laktácie. Rozhodnutie je na chovateľovi v spolupráci s veterinárnym
lekárom. Cieľom monitoringu je zistiť
výskyt ScK v stáde a následne zaviesť
prípadné korekcie v manažmente a výžive stáda. Dôležité je, aby sa pri monitoringu vyberali na testovanie zvieratá
klinicky zdravé.
14
Ako riešiť zistenú ketózu? Odlišný
je prístup riešenia na úrovni jednotlivca
a na úrovni stáda. V histórii liečby ketózy
dojníc bolo využitých množstvo postupov, niektorých úspešných viac, iných
menej. Najbežnejším bolo a často stále
aj je podanie IV. bolusu 40 %, resp. 50 %
dextrózy v množstve 500 ml v snahe riešiť hypoglykémiu. Fyziologický vplyv IV.
podania takejto dávky glukózy je podľa
štúdií Sakai et al. (1996) pre organizmus
nasledovný: okamžite po podaní bolusu
stúpne hladina glukózy v krvi 8-násobne a na pôvodnú hladinu sa vráti asi o 2
hodiny. Okamžite po podaní bolusu sa
5-násobne zvýši hladina inzulínu v krvi
a asi po 15 minútach stúpne až na 12-násobok hladiny pred podaním. Všetka
glukóza, ktorá nebola po podaní využitá tkanivami, sa vylučuje obličkami za
zvýšenej exkrécie elektrolytov, čo nesie
riziko elektrolytovej disbalancie (Wagner a Schimek, 2010). Pokles hladiny BHB
v krvi sa pri tomto riešení zníži menej
ako na jeden deň. Aby bolo BHB znížené dlhodobejšie, treba podanie glukózy
opakovať, prípadne treba podanie bolusu doplniť o iné vhodné postupy. Opakované podávanie uvedeného bolusu vedie
k dlhodobejšie zvýšenej hladine glukózy
v krvi, čo zase prináša zníženie motility slezu s hrozbou jeho dislokácie (DA).
V uvedenom kontexte je vhodnejšie podávať dávku bolusu 250 a nie 500 ml. Pri
rozhodovaní podať alebo nepodať glukózu
IV pri ketózach u dojníc v prechodnom
období treba mať na pamäti, že zvieratá
v popôrodnom období majú zvýšenú inzulínovú rezistenciu (ketózou ešte potencovanú), čo znamená, že podaná glukóza
nemusí byť adekvátne využitá, ba môže
byť organizmu skôr na príťaž. Veľká nádej sa vkladala do podania glukokortikoidov, ktoré svojimi účinkami zvyšujú
hladinu glukózy v krvi, znižujú hladinu
inzulínu, a zvyšujú lipolýzu, čo, najmä po
otelení, však nie je príliš žiadaný efekt pri
riešení ketózy. Výsledky podávania glukokortikoidov sú nejednoznačné, na dôvažok ich podanie má imunosupresívny
účinok, čo môže skomplikovať pridružené
bakteriálne ochorenie. V teréne sa z týchto dôvodov príliš neujali. Ďalšou nádejnou
myšlienkou, ako riešiť ketotické jedince,
bola aplikácia inzulínu. K účinkom inzulínu patrí schopnosť znižovať lipomoilizáciu, zvyšovať syntézu tuku a zvyšovať
energetické využitie ketolátok, čo všetko
má viesť k zníženiu ketonémie. Hlavnou
komplikáciou u ketotických zvierat je ale,
že majú zvýšenú rezistenciu na inzulín
v porovnaní so zvieratami zdravými.
Táto realita je ďalej potencovaná skutočnosťou, že dojnice na začiatku laktácie sú
výrazne rezistentné na inzulín (Bauman,
2000). Je to súčasť mechanizmov home-
orhézy, vďaka čomu je v organizme dostupná glukóza presmerovaná na tvorbu
mlieka, a to aj za stavu NEB. Potenciálne
využitie inzulínu pri liečbe ketóznych jedincov sa tak v tomto kontexte presúva
na jedince, ktoré vykazujú vyšší laktačný deň. Použitie inzulínu by ale malo ísť
ruka v ruke s postupmi zabezpečujúcimi
zvýšenie hladiny glukózy v krvi, pretože bez toho podanie inzulínu môže viesť
k hypoglykémii rôzneho stupňa a tak prehĺbeniu NEB. Zatiaľ za najoptimálnejší postup pri riešení ketózy možno považovať
perorálne podanie propylénglykolu, ideálne prostredníctvom veľkoobjemových
nálevov (VON). Po podaní do bachora sa
propylénglykol čiastočne absorbuje a následne v pečeni stimuluje glukoneogenézu. Časť prijatého propylénglykolu sa
v bachore mení na kyselinu propionovú,
ktorá ako glukogénny prekurzor prispieva v pečeni k novotvorbe glukózy. V reakcii na podanie propylénglykolu sa zvyšuje
hladina inzulínu v krvi, čo pomáha tlmiť
lipolýzu a tvorbu ketolátok. Hladina inzulínu sa zvyšuje už asi 15 minút po podaní propylénglykolu a pretrváva dlhšie
ako 2 hodiny.
Významnou zdravotnou hrozbou
súvisiacou s ketózou je dislokácia slezu
(DA). Pokles žravosti prináša znížený príjem sušiny, menšiu náplň bachora, znižuje sa intenzita fermentácie, spomaľuje sa
motorika predžalúdkov, znižuje sa pasáž
bachorového obsahu do slezu, tým aj náplň slezu, spomaľuje sa jeho motorika. To
všetko sú predispozičné faktory podporujúce posunutie slezu. V nedávnom článku
(Informačný spravodajca 01/2014) o podávaní veľkoobjemových nálevov (VON)
dojniciam som uvádzal benefity plynúce
z aplikácie nálevov. Jedným z pozitívnych
efektov je možnosť zastavenia posúvania slezu popod bachor. Ak vynechám
pozitívne vplyvy látok obsiahnutých
v kvalitnom a účinnom „drenči“ (VON) na
zlepšenie celkového metabolizmu dojnice
(vrátane zníženia hyperketonémie), tak
už len mechanické pôsobenie prostredníctvom hmotnosti (25kg) podaného
VON, ktorý zaťaží bachor voči ventrálnej
stene brušnej dutiny, zabráni ľavostrannému posúvaniu slezu, resp. čiastočne
dislokovaný slez dokáže zatlačiť späť do
správnej polohy. V tomto kontexte tak neoddeliteľnou súčasťou riešenia ketóz (KK
aj ScK) je určite podanie VON správneho zloženia. Veľmi zdôrazňujem kvalitu
podávaného VON, ktorú predurčuje jeho
zloženie. O celkovej účinnosti VON totiž,
okrem vyššie uvedenom mechanickom
vplyve, a manažmente podania, rozhoduje práve jeho zloženie. Slovenskí farmári a veterinárni lekári majú k dispozícii
značné množstvo „nápojov“ a „práškov“
odporúčaných pre ketózne dojnice a záleží na každom, aby vybral a použil správny produkt. Výber vhodných postupov
a s nimi spojených produktov by mal jednoznačne vychádzať z odbornosti, len tak
sa totiž vynaložené finančné prostriedky
navrátia a prinesú profit pre chovateľa.
Takýto prístup upevní pozíciu veterinárneho lekára na chove, čo nakoniec prinesie profit aj jemu.
Riešenie ketóz dojníc v stáde popri
individuálnom prístupe, t. j. riešení jednotlivých zvierat, musí ísť ruka v ruke
s manažmentovými a výživovými riešeniami na úrovni stáda. V tejto téme, ako
aj s ďalšími zaujímavými informáciami
o ketóze, však budeme pokračovať v niektorom z nasledujúcich čísiel nášho časopisu. Bude to v spojení s ďalším produkčným ochorením dojníc, s ktorým ketóza
úzko súvisí a často sa s ním spoločne vyskytuje, a to so steatózou pečene.
Literatúra u autora
Viac vyšetrení
LEN PRE
Á
T
A
R
ZVIE
Od 1. decembra 2014 rozširujeme paletu veterinárnych
vyšetrení pre spoločenské zvieratá a spúšťame
laboratórnu diagnostiku hospodárskych zvierat.
Najlepšia diagnóza je zdravie.
Novinka
DIAGNOSTIKA
HOSPODÁRSKYCH
ZVIERAT
Základná paleta vyšetrení hospodárskych
zvierat potrebných na povinné testovanie pri
presune zvierat, ich nákupe, predaji či
pri identifikácii najčastejších ochorení.
V prípade akýchkoľvek otázok využite
služby nášho call centra každý pracovný
deň 6:30 – 18:00 h.
Call centrum 0850 150 000
[email protected]
www.lenprezvierata.sk
odborné príspevky
Strečkovitosť
raticovej zveri
16
MVDr. Ján Čurlík, PhD.,
doc. MVDr. Peter Lazar, PhD.,
MVDr. Adriana Iglódyová, PhD.,
MVDr. Ladislav Stodola
Ústav pre chov a choroby zveri
a rýb na UVLF v Košiciach.
+421 915 984 642,
[email protected]
Strečkovitosť
je
parazitárne
ochorenie spôsobené larválnymi
štádiami dospelých strečkov. Strečky tvoria svojráznu skupinu z radu
dvojkrídleho hmyzu. Je tvorená čeľaďou Hypodermatidae a Oestridae. Dospelé strečky neprijímajú pri kopulácii
a kladení vajíčok alebo lariev potravu
a po 1 - 3 týždňoch vyčerpaním hynú.
Ďalej sú zvláštne tým, že larvy podľa
druhu modifikovali svoje parazitovanie v konečnej fáze buď v tráviacom
aparáte (gastricolae – väčšina konských strečkov), alebo v hrtane, dutinách hlavy, zvlášť v zadnej časti dutiny nosovej (cavicolae– strečok ovčí,
strečok hltanový), pri tretej skupine
pod kožou (cuticolae – strečok hovädzí,
strečok srnčí). U domestikovaných foriem a voľne žijúcej raticovej zveri parazituje približne 9 hlavných druhov,
z ktorých je pre raticovú zver typická
podkožná a nosohltanová forma strečkovitosti. Medzi hmyzom vyskytujúcim sa v našich zemepisných šírkach
patria strečky medzi najrýchlejšie lietajúci hmyz a majú jednu generáciu do
roka. V teplejších oblastiach majú 2 generácie (trópy, subtrópy).
Na Slovensku sú z čeľade Hypodermatidae známe dva druhy:
Hypoderma diana (Brauer, 1856) – strečok srnčí;
Hypoderma actaeon (Brauer, 1858) –
strečok jelení (špecifický hostiteľ jelenej
zveri).
Z čeľade Oestridae sú známe tri
druhy:
Cephenemyia stimulator (Clark, 1815) –
strečok hltanový;
Cephenemyia auribarbis (Meigen, 1824)
– strečok červenohlavý;
Pharyngomyia picta (Meigen, 1824) –
strečok šedočierny.
Až 5/6 životného cyklu strečkov prebieha v sekundárnom prostredí. Došlo
k vyvinutiu uzavretého vzťahu medzi
parazitom a hostiteľom, ako aj uzavretosťou špecifickej závislosti od určitého
hostiteľského druhu. Strečky sú špecifické parazity žijúce na jednom alebo na niekoľkých príbuzných druhoch
cicavcov. Za štandardných podmienok
strečky vyskytujúce sa u HD alebo oviec
neparazitujú u raticovej zveri a naopak.
Podkožnú strečkovitosť raticovej zveri
spôsobujú zástupcovia rodu Hypoderma
– podkožné strečky. Sú to stredne veľké
a pomerne zavalité muchy (10 - 16 mm),
ktoré majú telo pokryté hustými chĺpkami, čo pripomína čmeliaka.
Hypoderma diana (obr. 1) – strečok srnčí (dospelá mucha) je veľký 11 - 12 mm.
Hlavu a stredohruď má približne rovnako širokú. Celé telo je pokryté žltými
a tmavými chĺpkami. Na krídlach majú
svetlohnedé žilky. Zadoček je šedohnedý
s priečnymi modrošedými pásikmi. Čas
výskytu dospelých strečkov je od mája
do júla. Larvy (L 1. št.) sa po niekoľkých
dňoch liahnu z vajíčok nakladených na
srsť distálnych častí behov. Tieto sa následne aktívne prevrtávajú do podkožia
a migrujú dorzálnym smerom. Larvy
sa 2 x zvliekajú, až vzniknú larvy 3.
št., ktoré cez dýchacie otvory (aktívne
si vyhryzávajú) v koži vypadávajú na
zem, kde sa zakuklia. Spravidla larvy 2.
št. nachádzame v podkoží od novembra
do februára a larvy 3. št. od februára do
marca (apríla) podľa klimatických pomerov. Areál výskytu je v miernom pásme v palearktickej oblasti od západnej
Európy až po ďaleký východ. Parazituje
v podkoží srnca lesného (hlavný hostiteľ), jeleňa lesného, daniela škvrnitého,
muflóna lesného, ako aj u ďalších druhov
obr. 1
Hypoderma diana, (dospelá mucha)
obr. 2
Cephenemyia stimulátor, (dospelá mucha)
obr. 3
Pharyngomyia picta, (dospelá mucha)
odborné príspevky
prežúvavej zveri v našich podmienkach.
Výskyt bol zaznamenaný aj u koňa.
Hypoderma actaeon – strečok jelení (dospelá mucha). Je o niečo väčší ako predchádzajúci druh. Hruď je vo väčšine tmavošedá (ojedinele svetlošedá). Chĺpky po
bokoch sú svetložlté. Nohy majú hnedé.
Zadoček je tmavošedý so striebornými
priečnymi pásmi. Veľkosť v našich zemepisných šírkach je 12 - 14 mm. Areál výskytu tohto druhu je iba v strednej
a čiastočne v juhovýchodnej Európe.
Vývinový cyklus je rovnaký ako
u predošlého druhu. Larvy tohto druhu sú prísne špecifické pre určitý druh,
ktorým je jeleň lesný (Cervus elaphus).
Larvy 2. št. sa v podkoží chrbta vyskytujú od polovičky decembra do februára.
Veľkosť lariev 3. št. je 23 x 11 mm a sú
lokalizované v chrbte. Ich výskyt v podkoží sledujeme od marca do apríla.
Nosohltanovú strečkovitosť v našich
zemepisných šírkach spôsobujú zástupcovia rodov Cephenemyia a Pharyngomyia – nosohltanové strečky. Sú
strednej veľkosti (10 - 17 mm) a ich telo
je pokryté hustými chĺpkami. Na rozdiel
od predošlého rodu parazitujú v nosových a v hlavových dutinách a dospelé samičky nekladú vajíčka na srsť, ale
vystrekujú larvy 1. št. do oblasti nosových otvorov. Tieto následne postupujú
do hrtanu, hltanu a príslušných dutín.
Po zimnom slnovrate začínajú aktívnym
pohybom putovať smerom k nosovým
otvorom (čím dospelejšie, tým bližšie
k otvorom). Pri tejto forme strečkovitosti je najlepšie vyvinutý vzťah medzi
parazitom a hostiteľom týkajúci sa postupného dozrievania lariev, aby nedošlo
k upchatiu dýchacích otvorov a následne
k úhynu hostiteľa (nedokončenie vývinového cyklu parazita).
Cephenemyia auribarbis – strečok červenohlavý. Hovoríme mu aj jarný druh
strečka. Larvy 3. št. tohto druhu patria
k najväčším z nosohltanových streč-
obr. 4
Hypoderma diana u srnčej zveri 2. a 3.št.
kov v našich zemepisných šírkach (40
x 8 mm). Parazitujú v nosohltane jeleňa
lesného a vzácne sa môžu vyskytovať aj
u daniela škvrnitého. Výskyt lariev je
možné pozorovať od februára do apríla. Areál výskytu tohto druhu je iba
v strednej a západnej Európe.
Cephenemyia stimulator (obr. 2)– strečok
hltanový. Larvy 3. št. patria k najmenším u nás (32 x 7 mm). Sú parazitmi srnca lesného. Výskyt zaznamenávame od
marca do augusta. Larvy 2. št. od januára do mája. Dospelé strečky sa vyskytujú od júna do septembra. Je to najviac
rozšírený druh u srnčej zveri na Slovensku. Areál výskytu je v miernom pásme
v palearktickej oblasti od západnej Európy až po ďaleký východ.
Pharyngomyia picta (obr. 3) – strečok šedočierny. Dospelé strečky sa vyskytujú
od júna do augusta. Výskyt lariev 2. a 3. št.
bol na našom území zaznamenaný od
marca do júna. Veľkosť lariev 3. št. je
okolo 33 x 8mm. Vyskytuje sa v palearktickej oblasti od strednej Európy po
Ďaleký Východ.
Larvy strečkov, ktoré sa vyskytujú
na našom území, sú v nižších štádiách
svetlejšie a neskôr tmavnú. Zároveň
zväčšujú svoju veľkosť. Po opustení tela
hostiteľa vypadávajú na zem, kde sa zakuklia. Dĺžka štádia kukly je v závislá od
poveternostných podmienok (čím teplejšie, tým je obdobie kratšie).
Klinické
a patologické príznaky
Pri podkožnej strečkovitosti sú príznaky
(hrčky) viditeľnejšie až v období prítomnosti lariev 3. št. (respektíve na konci
2. št.). Tieto sa nachádzajú na chrbte a po
bokoch hostiteľa. Sú veľké ako lieskový
až vlašský orech. Na vrchole každej hrčky sa nachádza dýchací otvor. V období
najväčšieho rastu sú klinické príznaky
na správaní hostiteľa najmarkantnejšie
(zver je zhrbená, polihuje, ťažko sa po-
hybuje), pretože dochádza k určitej tlakovej degenerácii v podkoží. Dochádza
k rozsiahlym zápalom v podkoží a v povrchovej vrstve chrbtového svalstva.
Tieto miesta sú presiaknuté bezfarebnou
tekutinou, v niektorých prípadoch aj
s krvnými podliatinami. Pri veľmi vysokej intenzite infekcie môže dôjsť hlavne
u srnčej zveri k úhynom. Vlhké a chladné počasie v tomto období kladie zvýšené nároky na energiu a pre vyčerpanie
energetických zásob zver hynie. U jelenej
zveri dochádza často k zámene podkožných uzlíkov, spôsobených vlasovcami,
za podkožnú strečkovitosť. Rozlišovacím
znakom sú dýchacie otvory v koži a prítomnosť zaschnutého sekrétu v srsti.
Pri nosohltanovej forme strečkovitosti
postihnutý kus podľa počtu vyvíjajúcich sa lariev má poruchy pri dýchaní
rôznej intenzity. Zver ťažko dýcha, fŕka
a kašle v dvoch obdobiach. Prvé obdobie
nastupuje v období nastriekavania lariev
1. št. v oblasti nosových otvorov a migrácii lariev v nosovej dutine. Druhé obdobie začína koncom februára a v marci,
keď zver registrujeme podľa kŕčovitého
chrapľavého kašľa (pri pľúcnej červivosti je kašeľ hlbší a vlhší). Okrem týchto
problémov má zver problémy aj pri prehltávaní. Pre poškodenie sliznice nosa
môže dôjsť aj ku krvácaniu. Pri vniknutí do Eustachovej trubice môže dôjsť
k jej zápalu a následne až k zápalu
mozgových blán. Pri nalietavaní strečkov tejto formy strečkovitosti (známy
bzukot) sa zver bráni pobehovaním a dupaním hrudníkovými končatinami. Tomuto správaniu hovoríme strečkovanie.
Pri obidvoch formách strečkovitosti zver neskoro prefarbuje, resp. zimnú srsť nachádzame počas celého roka.
Srsť je matná, zježená a odstáva. Telesná
hmotnosť je oproti zdravým jedincom
nižšia. U srnčej zveri je hmotnosť ulovených a odovzdaných jedincov o 2,1 - 2,26
kg nižšia v neprospech napadnutých
17
odborné príspevky
jedincov (priemerná hmotnosť pozitívnych 12,27 kg a priemerná hmotnosť
negatívnych 14,53 kg). Najväčší úbytok
je zaznamenaný u srncov v 4. roku života, čo má svoje ekologicko-etologické
opodstatnenie (vytváranie vlastných teritórií v ruji). U srncov dochádza k rastu
netypického parožia, ale hlavne k nižšej
bodovej hodnote trofeje. V literatúre sa
uvádza pokles až o 12,76 bodov v neprospech pozitívnych jedincov.
Vo vzťahu vek a parazitóza je najvyššia premorenosť (srnčia zver) u mladých
jedincov (1 - 2-ročné) ako aj starých jedincov (nad 8 rokov). Vzhľadom na skutočnosť, že parazitárne ochorenia u voľne žijúcej zveri predstavujú viac ako 75
%, strečkovitosť je z ektoparazitóz na
prvom mieste.
Diagnostika
Diagnostika sa opiera o patologicko-anatomickú pitvu a výplach nosovej dutiny
ulovených či nájdených (strhnutých,
uhynutých) kusov.
Pri nosohltanovej strečkovitosti môžeme výplachom zistiť prítomnosť lariev
1. št. už v mesiaci september. V neskoršom období (december až máj) môžeme
u uhynutých alebo strhnutých kusov
nájsť larvy 2. a 3. št. Najvyšší výskyt
strečkovitosti je u najmladších kusov
18
a nález s maximom v máji a klesajúcou
tendenciou v júli.
Pri podkožnej strečkovitosti v novembri a v decembri pri pitve, alebo pri
rozrábke nachádzame v podkoží a v povrchovej vrstve chrbtovej svalovine
rozsiahle prebiehajúce zápalové reakcie.
Tieto miesta sú presiaknuté hlienovitou
tekutinou a v ich okolí sa nachádzajú
plošné, krvavé a huspeninovité infiltrácie svaloviny a podkožia. Najlepšie viditeľné larvy strečkov nachádzame vo
februári - máji.
Terapia
V súčasnosti sa na trhu nachádza prípravok používajúci proti strečkovitosti, ktorý obsahuje ivermectin. Účinok
u voľne žijúcej zveri je podobný ako
u hospodárskych zvierat. Najvhodnejším obdobím na podávanie prípravku
je október a november (neskôr sa môžu
larvy strečkov nachádzať aj v miechovom kanáli – po podaní medikovaného
krmiva tieto uhynú a môže dôjsť k zápalu miechy a následne k úhynu jedinca).
Podávanie v období február, neskôr je
to problematické z hľadiska fyziológie
mikrobiálneho zastúpenia v predžalúdkoch (nefyziologické, nepravidelné
a nesystematické podávanie jadrového
krmiva).
Vzhľadom na biológiu strečkov týkajúcej sa ich letových schopností, podávanie prípravkov na malom priestore
(oblasti) nie je reálne. Ďalším nedostatkom použitia liečiva je zlá organizácia
(nedostatok zariadení na predkladanie
medikovaného krmiva vzhľadom na
počty raticovej zveri) pri jeho distribúcii v samotnom poľovnom revíri, tým,
že nie je celkom možné zabrániť prístupu diviačej zveri. Dôležité je, aby každý
druh a kus zveri prijal potrebné množstvo krmiva (u jelenej zveri najprv prijímajú najsilnejšie jedince, ktoré z fyziologického hľadiska majú už vybudovanú
prirodzenú odolnosť, najmladšie a najstaršie jedince, ktoré to potrebujú najviac, sa k tomu nedostanú vôbec, alebo
v nedostatočnom množstve). Ďalším
problémom je 28-dňová ochranná lehota. V neposlednej miere nie je ani zanedbateľný čuch zveri (najmä srnčia zver)
na predkladané medikované krmivo.
Najpravdepodobnejší spôsob podávania liečiva (medikovaného krmiva alebo parenterálne), ktorý prichádza do
úvahy, je v uzavretých chovateľských
zariadeniach (zvernice a zverofarmy)
a nie vo voľnom revíri.
obr. 5
Hypoderma diana u jelenej zveri ( 2. a 3.št.)
obr. 6
Cephenemyia stimulátor u 3 a 4 ročných srncov
obr. 7
Cephenemyia stimulátor (2. a 3.št.)
obr. 8
Cephenemyia stimulátor (3.št.)
odborné príspevky
Od začiatku anestézie do odchodu medveďa uplynulo 143 minút.
Pri obhliadke medveďabolo zistené, že ide o 6 až 8-ročnú medvedicu.
Odchyt medveďa hnedého
Dňa 19. 10. 2014 ma nečakane prekvapil
ranný telefonát od môjho kolegu, ktorý
mi položil jednoduchú otázku: „Nechce
sa ti ísť na Hornú Oravu uspať medveďa?“ Po krátkej odmlke, nakoľko bola
nedeľa, som mu odpovedal: „Prečo nie.“
Po troch hodinách cesty sme
sa obaja stretli v Banskej Bystrici
s pracovníkom ŠOP SR
Vladimírom Antalom a po ďalších dvoch hodinách cesty sme
dorazili do Oravskej Magury.
Tam nás už čakali pracovníci Lesov SR, OZ Námestovo, BLZ
Paráča a Poľovníckej spoločnosti
Zelený les, ktorí do nášho príchodu zabezpečovali miesto,
kde bol medveď odchytený do
odchytového kontajnera.
Po krátkej porade sme si rozdelili úlohy a pustili sa do práce.
Váha medveďa bola stanovená
na 130 – 140 kg. Dávku anestetika sme s kolegom stanovili
nasledovne:
Tilitamin + Zolazepan (Zoletil), nariedený s 2 ml medetomidínom v 1 % koncentrácii
(Cepetor KH), a pridaný 1 ml
xylazínu v 100mg koncentrácii (Nefrasin).Táto dávka
bola použitá v 3 ml strele
Pneudart. Po kolegovom
úspešnom zásahu medveďa do pravého stehna sme
trošku nervózni čakali na
ďalší priebeh anestézie.
Anestézia prebiehala nasledovne:
14.25 hod. strela do
pravého stehna medveďa.
14.33 hod. uľahnutie
medveďa na ľavý bok, mierne zrýchlené
dýchanie, ktoré sa rýchlo upravuje.
14.39 hod. skúška hĺbky anestézie.
14.43 hod. vstup do odchytového
kontajnera a vytiahnutie medveďa
z kontajnera.
14.45 hod. naloženie oxypulzmetra,
pričom hodnoty pulzu sa pohybovali
v rozmedzí 45 - 55 a saturácie v rozmedzí 85 - 95.
14.48 hod. odobratie vzoriek (krv,
srsť, časť ucha, trus) kontrola chrupu
a zaznamenanie metrických údajov
medveďa.
15.10 hod. naloženie GPS telemetrického obojku.
15.22 hod. podaný antipemazolu
v dávke 4 ml pro toto.
15.30 hod. prvé palpebrálne reflexi.
15.35 hod. prvé pohyby nozdier.
15.42 hod. prvé pohyby ušníc.
15.55 hod. nadvihnutie hlavy
a pohyby hlavy zľava do prava.
16.10 hod. postavenie na predné končatiny a stálé intenzívne pohyby hlavy.
16.28 hod. postavenie na
všetky štyri končatiny, ustávanie točivých pohybov hlavy.
16.48 hod. ústup
pomalým koordinovaným
pohybom
z miesta anestézie.
Od začiatku anestézie do odchodu medveďa uplynulo 143
minút. Pri obhliadke
medveďa
bolo zistené, že ide
o 6 až 8-ročnú medvedicu o váhe 130 kg
vo výbornej kondícii.
Pri prezeraní neďaleko
inštalovanej fotopasce
bolo zistené, že medvedica v tom čase
vodila
dve, približne ročné, medvieďatá.
Na záver by som
sa chcel aj s kolegom
poďakovať
všetkým
zúčastneným za výborne
prebiehajúcu
spoluprácu. Aj keď sme
sa s kolegom domov vracali neskoro večer, boli
sme veľmi radi, že sme sa
mohli zúčastniť úspešného
odchytu a označenia GPS
telemetrom prvého medveďa v Oravskej Magure na
Hornej Orave.
MVDr. Ján Slopovský
+421 903 235 877
slopovský.[email protected]
MVDr. Ladislav Pleva
+421 905 645 283
[email protected]
19
odborné príspevky
Možnosti postgraduálneho vzdelávania na Slovensku a v Európe
MVDr. Robert Culen MRCVS
19B Corfe close,
London, TW45PZ
E-mail: [email protected]
Tel. (0044) 07922262511
20
Týmto článkom by som chcel osloviť hlavne skupinu študentov alebo začínajúcich veterinárnych lekárov, ktorí
hľadajú odpoveď na otázku, aký, by malo
byť ďalší krok v ich kariére. Je veľké
množstvo veterinárnov, ktorých snom je
po ukončení štúdia nastúpiť do klinickej
praxe. Pre malú skupinu ľudí je ukončenie
univerzitného štúdia len ďalším krokom
k rozšíreniu akademického obzoru a hľadaním cesty, ako sa stať špecialistom
v danom odbore alebo v akademickom
svete.
Prvým krokom pre každého veterinára, ktorý sa zamýšľa nad ďalšiou kariérou, je rozhodnúť sa, či bude v akademickom svete, alebo v klinickej špecializácii.
Neskôr sa tieto disciplíny začnú spájať,
ale prvých pár rokov je smerovanie trochu odlišné. Pri zameraní na špecializáciu
v klinickej veterinárnej praxi najlepším
spôsobnom, ako vykročiť dopredu, je začať s jednoročným intership programom.
Internship je prvý stupeň, ktorý musí
kvalifikovaný veterinárny lekár absolvovať, ak je jeho cieľom výšia špecializácia
vo veterinárnej medicíne. Intership pozostáva z 12-mesačného rotačného tréningu,
kde veterinár internista prechádza tréningom so zameraním na všetky klinické
disciplíny ako kardiológia, ortopédia, neurológia, interná medicína, pohotovostná
služba, dermatológia a oftalmológia. Niektoré centrá ponúkajú rotáciu aj v odbore exotická veterinárna medicína. Počas
celého obdobia je internista pod dozorom
špecialistu alebo diplomovaného veterinára zo zameraním na špecifické klinické
disciplíny. Zároveň je súčasťou komplexného klinického procesu a má zodpovednosť za hospitalizovaných a referenčných
pacientov. Väčšina centier automaticky
poskytuje ubytovanie, ktoré je najčastejšie priamo na klinike, aby mal internista celodenný prístup ku každodennému
fungovaniu kliniky. Veterinár má možnosť vidieť a sledovať veterinárnu prax
s vysokým štandardom klinickej liečby
a, samozrejme, s najmodernejším klinickým vybavením. Úzka špecializácia
a komplexné klinické a chirurgické prípady sa stanú pre internistu skúsenosťou,
ktorá sa dá porovnať s mnohoročnou klinickou praxou. Získanie tejto praxe je spojené s úzkou špecializáciou každého rotačného odboru a komplexnosťou klinických
prípadov. V súčasnosti rozoznávame
2 typy intershipov.
Prvým typom je univerzitou poskytovaný intership, ktorý je zameraný na
akademickú prípravu a výskum alebo
následnú rezidentúru. Je lepšie uplatniteľný v akademických kruhoch a pri rozhovoroch na tému následná špecializácia je
ohodnotený lepšie ako druhý typ, poskytovaný referenčnými alebo špecializovaními centrami. Preto je omnoho náročnejšie byť prijatý na intership, kde je vysoká
konkurencia. O bežných pozíciách sa môžete informovať na stránkach všetkých
veterinárnych univerzít v Európe. Výberové konania na intership v referenčných
centrách sú dostupnejšie, nakoľko je tam
nižšia konkurencia.. Výhodou referenčných centier je ich úzka špecializácia na
daný odbor. Ak ste sa už vopred rozhodli
pre špeciálnu klinickú disciplínu, vyberte
si referenčné centrum s danou špecializáciou, kde rotácia a 24-hodinová služba
zahŕňa vysoké množstvo pacientov s podobným klinickým zameraním.
Ďalším stupňom postgraduálneho vzdelania, ak máte ukončené 2 roky klinickej
praxe bez intershipu, je získanie špecializácie alebo certifikátu v danej klinickej disciplíne, ktorú si zvolíte. Ak máte
ukončený program intership, môžete sa
zaregistrovať na získanie certifikátu hneď
po jeho ukončení. Po úspešnej záverečnej
skúške budete v certifikáte veterinárneho
lekára uvedený ako expert v oblasti klinickej medicíny.
Momentálne rozoznávame tri
druhy certifikátov.
Certifikáte in Advanced Veterinary
Practice (CertAVP) Tento certifikát je
pod záštitou Royal College of Veterinary
Surgeons(RCVS) alebo Kráľovskej akadémie veterinárnych lekárov vo Veľkej
Británii pod názvom Certifikáte in Advanced Veterinary Practice (CertAVP). Je to
flexibilný spôsob, pri ktorom veterinárny
lekár po štúdiu a úspešnom absolvovaní
3 modulov skúškou, a odovzdaní zoznamu
klinických prípadov bude pripustený k záverečnej skúške. (pozn. autora: záverečnú
skúšku predchádzajú skúšky jednotlivých
modulov a až po úspešnom absolvovaní
každého z modulov môže kandidát pristúpiť k záverečnej skúške). Po jej úspešnom
absolvovaní dostane certifikát podľa špecializácie v postgraduálnom vzdelávaní.
Veľkou výhodou je možnosť kombinovať
rôzne moduly, napríklad prispôsobiť si dĺžku štúdia s odborným zameraním. Ak sa
rozhodnete pre tento spôsob vzdelávania,
vaša klinická prax musí byť zameraná na
daný druh klientely v úzkej socializačnej
oblasti záujmov. Vaše klinické skúsenosti
musia byť dostatočné a klinická prax musí
obsahovať určené množstvo klinických
prípadov. Štruktúra certifikátu je zložená
z troch modulov, kde tretí modul pozostáva zo zhrnutia 150 prípadov z klinickej
praxe. Po absolvovaní spomínaných troch
modulov získa veterinárny lekár titul CertAVP v danom klinickom odbore. Viac informácií nájdete na internetovej stránke
www.rvcs.org.uk
BSAVA Postgraduálny certifikát
Je druhým typom postgraduálneho certifikátu a je zameraný hlavne na veterinárnych lekárov pracujúcich v klinickej
praxi a hlavná oblasť ich záujmu je v klinickej medicíne a chirurgii. Cieľom tohto
certifikátu je zvýšiť klinické vzdelanie
veterinárneho lekára a zlepšiť jeho chirurgické schopnosti. Absolventi sa zoznámia s technikami, ktoré im umožnia zvýšiť úroveň klinickej a chirurgickej praxe.
Zároveň hlavným zameraním je rozšíriť
ich klinický obzor a obohatiť veterinárnu
prax daného absolventa o štúdium alternatívnych procedúr, o je hlavný benefit
pre úspešné vyliečenie pacienta.. Tento
certifikát je finančne náročnejší oproti
prvému druhu. Podrobnejšie informácie
možno nájsť na
http://www.bsava.com
odborné príspevky
SPVPS The Improve International certifikáte je tretím
a najjednoduchšie dosiahnuteľným certifikátom. The Improve
International PgC/GPCert (SAM) je akreditovaný Európskou
školou postgraduálnych štúdií - The Európan School of Veterinary Postgraduále Studies. Výhodou tohto certifikátu je výnimočná flexibilita a možnosť kombinovať rôzne kurzy. Hlavným cieľom je absolvovať stanovené množstvo hodín, aby vás
odporučili na skúšku, na základe ktorej získate certifikát.. Len
veterinárny lekár, ktorý má viac ako 2 roky klinickej praxe,
sa môže zaujímať o záverečnú skúšku na získanie certifikátu.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke:
http://www.esvps.org
Najvyšším stupňom klinického postgraduálneho
vzdelania je rezidentúra. Po jej ukončení a úspešnom zložení medzinárodnej skúšky je rezident zaradený ako diplomat
v danom odbore veterinárnej medicíny. Rezidenčný program je
zložený z troch rokov štúdia. Cieľom programu je získanie širokého spektra vedomostí v špecializovanej oblasti a zároveň ich
aplikácia v špecializovanej klinickej praxi. Ďalším cieľom tohto vzdelávania je predovšetkým špecializovaná klinická prax,
výskum, karentovaná publikacia, výučba a prezentovanie vedomostí. Trojročné štúdium je ukončené skúškou. Podmienkou
pre získanie rezidentúry je ukončenie intershipu minimálne
jednoročnou klinickou praxou, alternatívou je ukončenie PhD
štúdia. Ukončenie tohto štúdia je považované za veľmi náročné
a len malé percento uchádzačov a aplikantov skúšku úspešne
zloží. Po skončení je rezidentný veterinár zaradený do malej
skupiny špecialistov, ktorí dosahujú svetovú úroveň. Po ukončení diplomatúry sa špecialista musí stále aktívne akademicky
prezentovať a vykazovať klinickú činnosť v danom odbore.
Alternatívnym stupňom postgraduálneho vzdelania
je zameranie na akademickú činnosť, najmä na výskum. Tento
smer je vhodný hlavne pre veterinárov, ktorí sa chcú zamerať
viac na akademickú čast veterinárnej medicíny. Je to najlepšie
riešenie, pokiaľ nie je veterinár ešte rozhodnutý pre Phd.
Zameraním tohto programu je rozšíriť si vedomosti
v oblasti najmodernejšieho veterinárneho výskumu a techník.
Ak sa rozhodnete nepokračovať v ďalšej akademickej kariére,
MRes výskumný program je vhodný ako jednoročné štúdium,
ktoré vám pomôže pri vedeckej alebo výskumnej kariére. Veterinárny lekár získa skúsenosti, ktoré mu pomôžu pri zameraní
na interdisciplinárne témy.
Ďalším a najvyšším stupňom pri výskume je PhD. Je
to medzinárodne uznávaný akademický titul. Na jeho získanie
existuje program, v ktorom je postgraduálny tréning zameraný
na špecializované štúdium pod dohľadom akademicky vzdelaného člena univerzity. Absolvovať možno 3-ročné denné štúdium alebo 6-ročné externé štúdium, ktoré je ukončené dizertačnou prácou a skúškou. Informácie o Phd. pozíciách môžete
získať na všetkých veterinárnych univerzitách.
predstavujeme vám
Veterinárna klinika
Zavarská 11, Trnava
Veterinárna klinika na Zavarskej ulici v Trnave vznikla ako
pracovisko pre zmiešanú prax ešte
koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Pracoval tu malý tím
veterinárnych lekárov a sestier pod
vedením MVDr. Júliusa Molnára, ktorých úlohou bolo pomáhať riešiť problémy v socialistických veľkochovoch
hospodárskych zvierat a len menšiu
časť zaberala práca so spoločenskými
zvieratami. Príchodom MVDr. Fajnora
v roku 1984 a ďalších mladých doktorov v nasledujúcich troch rokoch
sa situácia začala meniť v prospech
spoločenských zvierat. Po privatizácii veterinárnej služby v roku 1992 sa
činnosť na pracovisku zamerala len na
spoločenské zvieratá.
22
V súčasnosti je klinika na Zavarskej ulici v Trnave moderné pracovisko, veľmi solídne technicky vybavené.
Tím piatich veterinárnych lekárov
a šiestich sestier poskytuje širokú
škálu diagnostických a terapeutických úkonov. Pracovisko poskytuje
nonstop servis v priebehu celého roka.
Slúži ako referenčné pracovisko pre
oftalmologických,
kardiologických,
ortopedických, ORL pacientov a pacientov na endoskopické vyšetrenia
GIT, dýchacieho a močopohlavného
aparátu. Okrem ambulancie prvého
kontaktu, ťažisko práce tvorí brušná
a hrudná chirurgia, ortopédia, endoskopické vyšetrenia, oftalmologické
vyšetrenia, chirurgia očného bulbu
a adnexov, ORL vyšetrenia a chirurgia,
stomatológia a stomatochirurgia atď.
Samozrejmosťou je vybavenie laboratória prístrojmi na hematológiu a biochemické vyšetrenie krvi, ako aj vybavenie mikroskopmi a centrifúgami.
Dr. Faga počas
oto-endoskopického vyšetrenia
Dr. Faga pri elektro-retinografii
Dr. Faga pri
gastroskopickom vys¦îetrení
predstavujeme vám
Kardiologické vyšetrenie
vykonávané doktorkou Noomanovou
V ponuke nášho pracoviska máme
aj elektororetinografické vyšetrenia
a BAER test na vyšetrovanie konduktívnej a senzoneurálnej hluchoty.
Momentálne pracuje na klinike päť veterinárnych lekárov:
MVDr. Miroslav Faga – zameranie
oftalmológia, ORL, endoskopické vyšetrenia, chirurgia mäkkých tkanív,
MVDr. Daroslav Franka, PhD. –
zameranie ortopédia a chirurgia,
MVDr. Nadia Noomanová –zameranie interná medicína, kardiológia,
USG vyšetrenia,
MVDr. Ján Klinec - zameranie stomatológia, stomatochirurgia, exoty,
chirurgia mäkkých tkanív, dermatológia,
MVDr. Jakub Faga – zameranie neurológia, ortopédia.
Okrem veterinárnych lekárov prispievajú k chodu kliniky aj zdravotné
sestry. Všetky prišli na naše pracovisko z humánnych zariadení, hlavne
z traumatologických oddelení. Ich predošlé zamestnania výrazne prispeli
k ich vysokej profesionálnej úrovni
a bez nich by nebolo možné zabezpečiť servis, ktorý sa snažíme klientom
poskytovať. Okrem udržiavania chodu
operačných sál ,ambulancií a laboratória, sestry zabezpečujú aj magnetoterapiu, laserterapiu a elektroterapiu
našich pacientov.
Snahou všetkých pracovníkov nášho
pracoviska je poskytovanie čo najkvalitnejších služieb klientom, čo sa nám,
dúfam, darí. Spolupracujeme s renomovanými pracoviskami v Českej republike, v prípade potreby s univerzitami v Košiciach, Brne a vo Viedni.
MVDr. Miroslav Faga
Tel.: +421 33 5501 609
[email protected]
Dr. Franka počas chirurgického zákroku
Dr. Klinec chirurgicky rieši zadržanú
znášku u korálovky
Endoskopické odstraňovanie cudzieho telesa
(osina) zo zvukovodu doktorom Klincom
23
predstavujeme vám
Nová rektorka Univerzity
veterinárskeho lekárstva
a farmácie v Košiciach
Nové pet pasy
Dňa 6. novembra 2014 sa uskutočnila Od 29. 12 .2014 nadobudne účinnosť Nana Univerzite veterinárskeho lekárstva riadenie Európskeho parlamentu
a farmácie v Košiciach voľba na funkciu a Rady EÚ č. 576/2013 o nekomerčrektora. Vo voľbách bola Akademickým nom premiestňovaní spoločenských
senátom za rektora Univerzity veteri- zvierat a zrušení nariadenia (ES)
nárskeho lekárstva a farmácie v Koši- č. 998/2003, ktoré cez Vykonávacie
ciach na funkčné obdobie 2015 - 2019 nariedenie komisie (EÚ)
právoplatne zvolená prof. MVDr. Jana č. 577/2013 o vzorových
identifikačných dokladoch
Mojžišová, PhD.
na nekomerčné premiestňo
Gratulujeme! vanie psov, mačiek a fretiek,
o zostavení zoznamov území
a tretích krajín a požiadavkách na formát, grafickú
úpravu a jazyky vo vyhláseniach
potvrdzujúcich
súlad s určitými podmienDňa 22.novembra 2014 sa uskutočnili na kami stanovenými v nariaSneme KVL ČR voľby do orgánov KVL ČR. dení Európskeho parlamentu
Za prezidenta na ďalšie funkčné obdobie a Rady EÚ č. 576/2013 určuje nový formát
pasu spoločenského zvieraťa, ktorý sa bude
bol zvolený MVDr. Karel Daniel.
musieť od tohto dátumu používať. Okrem
V mene KVL SR srdečne gratulujeme! novej grafickej úpravy nový pas prináša aj
nasledujúce obsahové zmeny:
podpis majiteľa zvieraťa, ktorý je povinnou náležitosťou vydania pasu,
Nový prezident KVL ČR
údaje o veterinárnom lekárovi, ktorý
pas vydal,
dátum, od ktorého je vakcinácia proti
besnote platná pre účely premiestňovania.
Novým bezpečnostným prvkom je aj povinnosť zataviť stranu pasu s údajmi o identifikácii zvieraťa do priehľadného adhézneho laminátu,
čo bude v nových pasoch
zabezpečené
priehľadnou
samolepiacou fóliou. Aj iné
údaje v pase, ak majú podobu
nálepky, sa budú musieť zataviť do priehľadného adhézneho laminátu, okrem prípadu, ak ide o nálepku, ktorá sa
pri odstránení zničí.
Staré pasy sa budú môcť vydať najneskôr do 28. 12. 2014.
Nakoľko povinnosť registrovať vydanie
pasu do CRSZ je do 24 hodín od jeho vydania, nebude systém umožňovať registráciu
starého pasu do CRSZ po 29. 12. 2014.
JUDr. MVDr. Ivan Riečan
člen prezídia KVL SR
Myslite na to, že rok má
len 365 DNÍ, ale nespočetné
množstvo PRÍLEŽITOSTÍ.
PF 2015
právne poradenstvo
prof. MVDr. JUDr. Andrej Bugarský, PhD., doc. MVDr. Daniela Takáčová, PhD.
NEDOSTATKY PRÁVNEJ ÚPRAVY
REGULUJÚCEJ NAKLADANIE SO
„ŽIVÝMI NÁLEZMI“
prof. MVDr. JUDr.
Andrej Bugarský, PhD.
Univerzita veterinárskeho
lekárstva a farmácie
v Košiciach,
Komenského 73,
041 81 Košice
Súčasná právna úprava nakladania s nálezmi nezohľadňuje zvláštnosti nálezov, ktorými sú odchytené
zvieratá (najmä psy), medzi ktorými
sú zvieratá opustené a stratené. V príspevku je vykonaná analýza právnej
úpravy regulujúcej predmetný okruh
spoločenských vzťahov a autori predkladajú návrh na zmeny príslušných
právnych noriem tak, aby konanie
zainteresovaných subjektov rešpektovalo vlastnícke práva a nespôsobovalo
v súčasnosti flagrantné porušovanie
súčasnej právnej úpravy.
V ostatnom čase sme svedkami
celého radu diskusií o spôsobe nakladania so zvieratami, ktoré sú odchytávané a ktoré by mali byť umiestňované do náhradnej starostlivosti.
Nejasnosti o postupe po odchytení zvierat vyvoláva súčasná právna úprava obsiahnutá vo viacerých
všeobecne záväzných právnych predpisoch.
Pre poriadok uvádzame nasledujúce
právne normy: v zákone o veterinárnej starostlivosti (zák. č. 39/2007 Z. z.
§ 22 ods. 8 a 9 v znení nesk. predpisov)
je uložená povinnosť obciam zabezpečiť odchyt túlavých zvierat na území
obce.
Vyhláška MPaRV SR č. 123/2008
Z. z. v § 2 písm. c) charakterizuje
„túlavé zviera“ ako to, ktoré sa bez
kontroly a dozoru vlastníka alebo držiteľa pohybuje po priestranstvách
voľne dostupných verejnosti a ktorého vlastník alebo držiteľ nie je známy v čase jeho pohybu po priestran-
stvách voľne dostupných verejnosti.
Z takého vymedzenia pojmu vyplýva,
že túlavými zvieratami môžu byť tak
zvieratá stratené, ako aj opustené. Ak
ide o zviera stratené, je logické predpokladať, že vlastník zvieraťa sa bude
snažiť stratené zviera vypátrať a prevziať ho do opätovnej starostlivosti.
Ak ide o zviera opustené, tak sa vlastník svojím konaním – opustením svojho zvieraťa vzdal vlastníckeho práva
(derelikcia) a vlastníctvo tak podľa
nášho názoru prešlo na štát. Chovateľ, ktorý nezabráni úniku zvieraťa
z chovného priestoru sa dopúšťa protiprávneho nedbanlivostného konania
– priestupku, podobne ako chovateľ,
ktorý svoje zviera opustil – úmyselné konanie (pozri zák. č. 39/2007 Z. z.
v znení neskorších predpisov).
Vyhláška MPaRV SR č.123/2008
Z. z. v § 2 medzi základnými pojmami definuje „náhradnú starostlivosť“,
ktorou rozumie držbu nechceného
zvieraťa, zvieraťa, na ktoré sa vzťahujú opatrenia podľa § 8 ods. 3 písm.
e) a § 14 ods. 2 zák. č. 39/2007 Z. z.
o veterinárnej starostlivosti v znení
neskorších predpisov a aj odchytených
túlavých zvierat do času ich smrti
alebo odovzdania vlastníkovi. Takáto
dikcia nedáva odpoveď, či náhradná
starostlivosť má trvať do času prirodzenej smrti zvieraťa, alebo do času
usmrtenia zvieraťa, strateného (ktorého vlastník sa nenájde) alebo zvieraťa opusteného, ktorého vlastníkom
je štát.
Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov medzi taxatívne vypočítanými dôvodmi, pre ktoré je možné
zviera usmrtiť, v § 22 ods. 4 písm. f)
uvádza aj dôvod, že zviera je nechcené a súčasne nie je možné nájsť pre
neho náhradnú starostlivosť. Ak by
bolo možné rozlíšiť v každom jednot-
livom prípade, či ide o zviera stratené
(vlastníctvo k veci chovateľa nezaniklo), alebo o zviera opustené (vlastník
sa svojho vlastníckeho práva vzdal),
bolo by možné v dnešnej situácii efektívnejšie nakladať so spoločenskými
zvieratami (najmä psami), ktorých
sú útulky plné (právo rozhodnúť o ich
darovaní, predaji, usmrtení). Situáciu
komplikuje skutočnosť, že predpisom
secundum et intra legem (vyhláškou
č. 123/2008 Z. z.) nie je možné, podľa nášho názoru, inak interpretovať
znenie § 135 Občianskeho zákonníka o nakladaní s vecami stratenými
a opustenými, ako je doslovne v tomto ustanovení uvedené (Občiansky
zákonník § 135 ods. 1): „Kto nájde stratenú vec, je povinný ju vydať
vlastníkovi. Ak vlastník nie je známy,
je nálezca povinný odovzdať ju príslušnému štátnemu orgánu. Ak sa o ňu
vlastník neprihlási do jedného roka od
jej odovzdania, pripadá vec do vlastníctva štátu.
Ods. (2) Nálezca má právo na náhradu potrebných výdavkov a na nálezné,
ktoré tvorí desať percent ceny nálezu.
Osobitný právny predpis môže inak
upraviť oprávnenie toho, kto vec našiel alebo ohlásil.
Ods. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2
platia primerane aj na skryté veci,
ktorých vlastník nie je známy, a na
opustené veci.“
V súvislosti s vyššie uvedeným
chýba odpoveď na otázku:
- ktorý orgán (organizácia) štátu má
byť tým, ktorý prevezme od nálezcu
predmet nálezu? (Vec opustená, vec
stratená? Ani obec sa nestáva vlastníkom odchytených túlavých zvierat
a má povinnosť vec odovzdať štátu po
splnení svojej povinnosti zabezpečiť
odchyt túlavých zvierat.) Štát v SR nezriadil do súčasnosti ani jeden útulok
a nepredpokladáme, že v budúcnosti
sa povinnosti prevziať „živú vec“ od
25
právne poradenstvo
nálezcu zhostí využitím vlastnej kapacity. Ak by využil služby útulkov,
malo by ísť o právny vzťah upravený
zmluvou o úschove za odplatu. Treba
poznamenať, že dnes fungujúce útulky (najčastejšie občianske združenia)
často živoria, fungujú z darov milovníkov zvierat. Ak sa nenájde majiteľ
strateného zvieraťa a zviera je darované – adoptované ide o protiprávny
úkon, keďže útulok nie je vlastníkom
„darovaného“ zvieraťa, a preto nemôže ani obdarovávať ani odpredávať.
Ak prevádzkovateľ útulku rozhodne,
že po uplynutí karantény, ktorej dĺžka
nie je v žiadnom všeobecne záväznom
právnom predpise stanovená, že zviera je nechcené a požiada súkromného
veterinárneho lekára o jeho usmrtenie, ide opäť o konanie v rozpore s právom. Povedať, že zviera je nechcené
môže predsa len vlastník, a tým nie je
prevádzkovateľ útulku a ani štát (štátny orgán, štátna organizácia), ktorý si
úschovu v útulku takpovediac objednal a v zmysle § 135 Obč. zákonníka až
po uplynutí jedného roka by pri stratených veciach prešlo naň vlastnícke
právo k veci – uschovanej.
o čase prechodu vlastníckeho práva
k nájdeným veciam (zvieratám) na
štát, ktorý za súčasnej právnej úpravy má povinnosť sa o vec starať až jeden rok. Existujúci inštitút „zhabanie
veci“, ktorý nie je ochranným opatrením v zmysle zákona o priestupkoch,
ani sankciou podľa Trestného zákona,
ktoré sú rovnomenné, umožňuje podľa
§ 14 ods. 2 písm. b) Zák. č. 39/2007 Z. z.
o veterinárnej starostlivosti v znení
neskorších predpisov, veterinárnemu
inšpektorovi krátkou cestou vec zhabať z dôvodov v zákone uvedených,
čím by vlastníctvo k zhabanej veci
prešlo na štát, a ten by obratom, už
ako vlastník, previedol vec ako pre
štát nadbytočnú a nepotrebnú na legitímne fungujúce útulky, ktoré by
potom mohli nakladať s takýmito „živými vecami“ – zvieratami tak, ako je
to v súčasnej praxi obvyklé, avšak už
nie v rozpore s existujúcimi právnymi
úpravami.
V súčasnosti, pri neexistencii konzistentnej právnej úpravy, ktorá by
poskytovala návod na postup pri riešení nakladania s nálezmi, po odchyte
opustených a stratených zvierat, prichádzame s návrhom na riešenie.
26
Zák. NR SR č. 278/1993 Z. z.
o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov vzhľadom na množstvo
zmien a chýbajúce konsolidované znenie, nedáva jednoznačnú odpoveď,
ktorému štátnemu orgánu – organizácii by mali byť nálezy hnuteľných vecí
– spoločenských zvierat odovzdané.
Ak by MF SR za takýto orgán označilo
miestne príslušný okresný úrad, bolo
by možné využiť postup podľa § 135
Obč. zákonníka. V snahe vylúčiť povinnosť okresných úradov uhrádzať
čiastky za úschovu, navrhujeme, aby
povinnosť starať sa o „živé nálezy“
prešla na útulky, a to tak, že by tieto
„živé nálezy“ boli predmetom bezplatného prevodu nepotrebného – nadbytočného majetku štátu na subjekty
starajúce sa o stratené a opustené zvieratá (a to nájdené občanmi i odchytené
obcami, a odchytené na žiadosť obcí).
Potrebné by bolo prekonať ešte prekážku spočívajúcu v právnej úprave
Predpokladáme, že riešeniu existujúcich problémov možno pomôcť určením orgánu, ktorý by bol kompetentný – oprávnený a povinný prevziať
„živé veci“ – nálezy stratených, opustených (odchytených) zvierat. Okresné úrady by mohli byť tými štátnymi
inštitúciami, ktoré by ingerovali do
procesu administratívnym prevzatím
„živých nálezov“ a po nadobudnutí
vlastníckeho práva by toto právo previedli po „zhabaní“ „živých nálezov“
veterinárnym inšpektorom z dôvodov
predpokladaných Zák. č. 39/2007 Z. z.
o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, na subjekty
zabezpečujúce náhradnú starostlivosť
o spoločenské zvieratá.
Vyššie uvedená analýza bola s návrhom na riešenie ponúknutá Ministerstvu financií SR ako medziodvetvovému ústrednému orgánu štátnej
správy. Snaženie autorov v predmetnej veci sa stretlo s pochopením aj
u legislatívcov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR i na
Štátnej veterinárnej a potravinovej
správe SR, no do dnešného dňa sa
žiadna zmena kritizovanej právnej
úpravy neuskutočnila.
POZNÁMKA
Predseda Občianskeho združenia Práva zvierat o. z. Košice, Miloslav Hudák odovzdal vyššie uvedenú
analýzu Ministerstvu financií Slovenskej republiky.
Zodpovední pracovníci ministerstva
zaujali stanovisko svojím listom v nasledovnom znení:
„Listom zo dňa 8. 1. 2013 ste Ministerstvo
financií Slovenskej republiky požiadali
o stanovisko na právne korektný postup
po odchyte túlavých spoločenských zvierat a ich umiestnení do útulkov a karanténnych staníc prevádzkovateľmi týchto
útulkov. Z dôvodu neexistencii špecializovanej právnej úpravy, ktorá by riešila postup pri nakladaní so „živými nálezmi“,
navrhujete v liste postup podľa §135 ods.
1 Občianskeho zákonníka, t. j., že odchytené alebo nájdené spoločenské zviera tak
ako každá stratená alebo opustená vec,
musí byť odovzdané príslušnému štátnemu orgánu a ak sa vlastník stratenej veci
neprihlási do jedného roka od jej odovzdania, pripadne táto vec do vlastníctva štátu. Podľa Vášho návrhu by následne podľa
§ 5 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe
majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe majetku štátu“) okresné úrady v sídle kraja, v územnom obvode ktorých sa takýto majetok
štátu nachádza, boli oprávnené a povinné
prevziať „živé veci“ – nálezy stratených
alebo opustených, resp. odchytených zvierat a po nadobudnutí vlastníckeho práva
štátu by tieto ako prebytočný majetok
štátu previedli bezodplatne do vlastníctva
zriadených útulkov.
Živé zvieratá (napr. aj psy) sú v právnom
poriadku Slovenskej republiky považované za veci, konkrétne za veci hnuteľné.
Podľa § 135 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ten, kto nájde stratenú vec, povinný ju vydať vlastníkovi. Ak vlastník nie
právne poradenstvo
je známy, je nálezca povinný odovzdať
ju príslušnému štátnemu orgánu. Ak sa
o ňu vlastník neprihlási do jedného roka
od jej odovzdania, pripadá vec do vlastníctva štátu. Ustanovenia odsekov 1 a 2
platia primerane aj na skryté veci, ktorých
vlastník nie je známy a na opustené veci.
Právny poriadok Slovenskej republiky vo
všeobecnosti neupravuje príslušnosť štátneho orgánu, ktorý je oprávnený a povinný
prijať stratenú, skrytú a opustenú vec.
Živé zvieratá sú veci špecifického charakteru vyžadujúce si každodennú starostlivosť.
Okresné úrady v sídle kraja nie sú personálne, materiálne a finančne vybavené
na zabezpečovanie takejto starostlivosti.
Administratívne prevzatie zvieraťa obvodným úradom v sídle kraja, v územnom
obvode ktorého sa takýto majetok štátu
nachádza a jeho následné administratívne odovzdanie útulku, je len úkon bez vecného obsahu, pretože okresné úrady v sídle
kraja nemôžu vykonávať kontrolu, ako sa
v zriadených útulkoch s odovzdanými živými zvieratami nakladá. Preto sme toho
názoru, že príslušným štátnym orgánom,
preberajúcim nájdené a opustené zvieratá
by mal byť ten štátny orgán, ktorý o živých
zvieratách rozhoduje aj v iných prípadoch
a na plnenie svojich rozhodnutí aj odborne
dohliada.
Preto sa domnievame, že celá Vami predložená problematika je natoľko špecifická, že by mala byť predmetom osobitného právneho predpisu, napr. zákona
č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, ktorý
v súlade s § 1 ods. 2 písm. b) zákona o správe majetku štátu môže nakladanie s majetkom štátu upraviť odlišne. Problematika podmienok chovu spoločenských zvierat vrátane odchytu túlavých exemplárov je súčasťou odvetvia
veterinárnej kontroly, veterinárnej inšpekcie a veterinárneho dozoru, ktoré podľa
§ 9 ods. 1 písm. e) zákona č. 575/2001 Z. z.
o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov patria do kompetencie
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky. Preto Vám
odporúčame, aby ste sa so svojím návrhom
obrátili na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré je kompetentné predloženú problematiku riešiť.“
Koniec listu.
Analýza bola postúpená aj Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka SR, ktoré zaujalo stanovisko
tlmočené listom nasledovného znenia:
„Dňa 15. februára 2013 bol Ministerstvu
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) doručený Váš list, ktorým žiadate
o zaujatie stanoviska k otázke nakladania so stratenými a opustenými psami
a zároveň dávate podnet na novelizáciu
niektorých zákonov. Riešenie uvedenej
otázky nie je v právnych predpisoch upravené dostatočne prehľadne. Ministerstvo
sa preto bude touto otázkou i prípadnou
novelizáciou príslušných právnych predpisov zaoberať v spolupráci s príslušnými orgánmi. Ministerstvo Vám ďakuje za
Váš záujem ako aj za Váš podnet a ponuku spolupráce.“
Koniec listu.
ekonomické poradenstvo
Dňa 30. 10. 2014 bola schválená novela zákona 289/2008 Z. z.
- zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice (ERP).
Súkromný veterinárny lekár a elektronická registračná pokladňa (ERP)
MVDr. Miroslav Baran
člen prezídia KVL SR
tel.č.: 0905 270 903
e-mail: [email protected]
28
Uvedenou novelou sa rozširujú
služby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť
evidencie tržieb v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej
registračnej pokladnici. Medzi služby,
na ktoré sa vzťahuje uvedená povinnosť, pribudli aj veterinárne činnosti.
Povinnosť používať registračnú pokladnicu vzniká súkromnému veterinárnemu lekárovi dňom 1. 4. 2015.
Elektronickú registračnú pokladnicu
musí používať každý veterinárny lekár,
ktorý za vykonané súkromné veterinárne činnosti prijíma hotovosť alebo platbu platobnou kartou. Veterinárny lekár
nemusí používať ERP, ak za svoje služby
vystavuje faktúry, ktoré mu odberateľ
uhrádza na bankový účet. Ale pri úhrade faktúry v hotovosti musí veterinárny
lekár prijatie hotovosti za faktúru zaznamenať v registračnej pokladnici.
Pojem elektronická registračná pokladnica označuje zariadenie, ktoré umožňuje zákonom stanoveným spôsobom
zaznamenávať prijatie hotovosti. Elektronickou registračnou pokladnicou
môže byť:
a.) Registračná pokladnica - elektronické registračné zariadenie vybavené
prevádzkovou pamäťou, vstavaným
registračným programom, fiškálnou
pamäťou, zobrazovacím zariadením
pre zákazníka, hodinami, klávesnicou
a tlačiarňou, ktoré tvoria jeden funkčný
celok.
b.) Fiškálna tlačiareň - počítač s vlastným registračným programom a so samostatnou fiškálnou tlačiarňou.
c.) Virtuálna registračná pokladnica
- virtuálnou registračnou pokladnicou je prostredie zriadené Finančným
riaditeľstvom Slovenskej republiky
na jeho webovom sídle komunikujúce
prostredníctvom koncového zariadenia. Virtuálnu registračnú pokladnicu
môže používať veterinárny lekár, ktorý
nevystaví viac ako 1 000 dokladov za
jeden mesiac.
Registračná pokladnica je výhodná
pre veterinárnych lekárov pracujúcich
v terénnej, prípadne zmiešanej praxi.
Fiškálna tlačiareň je vhodná do ambulancií, kde je k dispozícii počítač s registračným softvérom, ku ktorému je pripojená fiškálna tlačiareň.
Virtuálna registračná pokladnica je
vhodná do ambulancií, kde je pripojenie na internet a nevystaví sa viac ako
1 000 dokladov.
Nevýhodou registračnej pokladnice
a fiškálnej tlačiarne je nutnosť investície
na nákup hardvéru. Náklady na zaobstaranie a následnú prevádzku sa líšia
od typu, veľkosti, či od výrobcu konkrétneho výrobku.
Pokiaľ máte záujem využívať virtuálnu registračnú pokladnicu, musíte mať
v prvom rade počítač (resp. notebook,
tablet či mobil) s tlačiarňou a pripojením
na internet.
V súvislosti s kúpou klasickej registračnej pokladnice či fiškálnej tlačiarne
upozorňujeme, že pokladnice a fiškálne
tlačiarne predávané od 1. 1. 2015 musia mať povinne online pripojenie. Zároveň povinnosť používať registračnú
pokladnicu v súvislosti s poskytovanými veterinárnymi službami vznikla od
1. 1. 2015. Preto veterinárni lekári nesmú používať staršie typy registračných pokladníc a fiškálnych tlačiarní,
ktoré neobsahujú online pripojenie.
Pre zaregistrovanie registračnej pokladnice alebo fiškálnej tlačiarne veterinárny lekár musí kontaktovať servisnú
organizáciu zapísanú v registri finančnej
správy a má oprávnenie uvádzať daný
typ registračnej pokladnice alebo fiškálnej tlačiarne do prevádzky, vykonávať
údržbu a opravy. Zoznam servisných organizácii nájdete na
https://www.financnasprava.
sk/sk/elektronicke-sluzby/
verejne-sluzby/zoznamy/
detail/_9088a424-f20f-40d98c88-a29d00d2994d
Po vyplnení knihy ERP a priložení platného certifikátu ERP Finančná
správa SR pridelí daňový kód pokladnice, ktorý servisná organizácia zapíše do
fiškálnej pamäte registračnej pokladnice alebo fiškálnej tlačiarne. Po uvedení
registračnej pokladnice alebo fiškálnej
tlačiarne do prevádzky servisná organizácia umiestni na zariadenie plombu
Finančnej správy SR, ktorá zamedzuje
neoprávnený zásah do zariadenia.
Na používanie virtuálnej pokladnice je potrebná registrácia na daňovom
úrade. O registráciu virtuálnej pokladnice musíte písomne požiadať daňový
úrad, aby vás na tento účel zaregistroval a pridelil vám kód virtuálnej
registračnej pokladnice. Následne vám
daňový úrad pridelí prístupy na prihlásenie na webovú stránku Finančnej
správy SR, do špeciálne pre vás určenej
časti na zaznamenávanie prijatých platieb a tlač pokladničných dokladov.
V prípade ďalších otázok ma môžete
kontaktovať na tel. čísle
+421 905 270 903.
disciplinárna komisia
Príbeh a všetky osoby v tomto článku sú vymyslené a akákoľvek podobnosť so skutočnou udalosťou
je čisto náhodná, hoci sa môžu niekomu zdať akési povedomé...
Neschopnosť i odborné pochybenie
Pred Disciplinárny senát Komory veterinárnych lekárov sa istého času dostal
aj tento prípad:
V sťažnosti adresovanej Komore
veterinárnych lekárov sťažovateľka pani
Múdra uviedla, že po úraze svojho psíka
navštívila ambulanciu Dr. Zodpovedného,
ktorý diagnostikoval jej psíkovi fraktúru
lakťovej a vretennej kosti. Po vzájomnej
dohode psík podstúpil operáciu, pri ktorej
boli kosti fixované „drôtmi“. Operácia síce
trvala asi tri hodiny, no dopadla dobre a aj
následné kontroly boli bez problémov. Na
majiteľke zostalo len zabezpečiť psíkovi
potrebnú pooperačnú starostlivosť – fyzický pokokoj, nebehať a neskákať, skrátka nezaťažovať operovanú končatinu. Po
štyroch týždňoch pri ďalšej kontrole Dr.
Zodpovedný zistil , že „drôty“ sú uvoľnené a kosti sú už zrastené. Rozhodol sa
fixáciu odstrániť a nahradiť ju fixačnou
www.vub.sk
bandážou. Pani Múdru opakovane poučil,
že končatinu psík nesmie aj naďalej zaťažovať. Keď sa po dvoch dňoch psíkovi
fixačná bandáž uvoľnila a majiteľka videla krivú nôžku svojho miláčika, neinformovala Dr. Zodpovedného, ale navštívila
ambulanciu Dr. Neprajného. Ten znegoval
všetko, čo Dr. Zodpovedný urobil a ešte
vykreslil majiteľke katastrofický scenár,
čo jej psíka čaká a neminie. Preto sa pani
Múdra obrátila so sťažnosťou na Komoru
veterinárnych lekárov. Do tohto momentu
vyzeral tento prípad ako jednoznačné pochybenie Dr. Zodpovedného. Zvrat nastal
až na pojednávaní Disciplinárneho senátu
a vypočutí obvineného Dr. Zodpovedného.
Po predložení dôkazov, zdravotnej dokumentácie a vysvetlením všetkých podrobností daného prípadu vyšli na povrch
aj skutočnosti, ktoré pani Múdra či už vedome, alebo nevedome neuviedla, alebo
skreslila. Keďže Dr. Zodpovedný si svoju
prácu odviedol perfektne, problém nastal
v pooperačnej starostlivosti pani Múdrej.
Podľa očitých svedkov nielenže psíkovi
nezabezpečila fyzický pokoj, aby hojenie
kostí mohlo prebiehať bez problémov, ale
videli ju so psíkom, ktorý s fixačnou bandážou na nohe skákal a šantil na lúke. No
a, samozrejme, olej do ohňa vlial aj Dr. Neprajný, ktorý, ktovie prečo, takto zhanobil
prácu svojho kolegu. Po týchto argumentoch Disciplinárny senát Dr. Zodpovedného oslobodil spod návrhu na začatie disciplinárneho konania.
Čo dodať na záver? Za väčšinou podaných sťažností na súkromných veterinárnych lekárov sú samotní veterinárni
lekári, ktorí si takto vybavujú svoje účty
s konkurenciou. A to už je na zamyslenie.
MVDr. Slavomír Truska
člen prezídia KVL SR
0850 123 000
Úver od VÚB banky – váš krok
k nadštandardným službám
Výnimočná ponuka pre členov
Komory veterinárnych lekárov (KVL)
od VÚB banky
Výhodné Profiúvery získate bez poplatku, bez zbytočnej
byrokracie a so zvýhodnenou úrokovou sadzbou
Potrebujete vymeniť alebo modernizovať vybavenie svojej ambulancie, ale výška investície prekračuje vaše momentálne finančné
možnosti? Efektívne riešenie nájdete vo VÚB banke. Ako členovia
KVL môžete využiť bezúčelové podnikateľské úvery s predschváleným limitom až 3 500 eur v kontokorentnej forme so splatnosťou do
12 mesiacov alebo v splátkovej forme so splatnosťou do piatich
rokov vo výške až 7 000 eur. Získate ich bez predkladania finančných
výkazov a bez ohľadu na to, ako dlho podnikáte, s jednotnou
zvýhodnenou úrokovou sadzbou. V prípade splátkového úveru je
sadzba 7,65 % a v prípade konto korentu 8,85 % ročne. Úver, zabezpečený len blankozmenkou, vám banka poskytne bez poplatku za
jeho poskytnutie a už do 24 hodín od podania žiadosti.
Financie na nehnuteľnosť bez dokladovania príjmov
Vyžaduje váš investičný zámer väčší objem finančných prostriedkov?
Ak máte k dispozícii nehnuteľnosť na ručenie, požiadajte o účelový Profihypo úver vhodný na prefinancovanie kúpy, výstavby,
rekonštrukcie nehnuteľnosti alebo splatenie skôr poskytnutého
úveru použitého na tieto účely. VÚB banka vám ho poskytne bez
predkladania finančných výkazov až do výšky 200-tisíc eur a so
splatnosťou do 15 rokov. Úrokovú sadzbu od 4,49 % ročne si
môžete zafixovať na obdobie 1, 3, 5 alebo 10 rokov. Hoci je
Profihypo úver účelový, až 30 % z výšky poskytnutého úveru vám
VÚB banka umožní použiť na čokoľvek bez dokladovania účelu.
Profihypo úver podlieha zabezpečeniu blankozmenkou, nehnuteľnosťou zapísanou v katastri nehnuteľností a poistením založenej
nehnuteľnosti.
Kompletné informácie o ponuke získate v ktorejkoľvek pobočke
VÚB banky, na službe KONTAKT 0850 123 000 alebo na www.vub.sk.
z našich akcií
Malebné prostredie Národného parku Nízke Tatry pod Chopkom
v nadmorskej výške 1100 m. n. m. v kongresovom centre Hotela Grand Jasná
bolo dňa 29. novembra 2014 miestom rokovania XXIV. snemu Komory
veterinárnych lekárov (KVL) SR s prívlastkom – volebný.
XXIV. snem Komory
veterinárnych lekárov SR
30
Po skúsenostiach z minulých rokov sme nadviazali na tradíciu a deň
pred snemom v dopoludňajších hodinách sa uskutočnilo spoločné zasadnutie prezídia, dozornej komisie,
disciplinárnej komisie a regionálnych
prezidentov. Osvedčil sa aj predsnemový seminár, ktorý pokračoval v dvoch
sekciách odpoludnia. Sekcia spoločenských zvierat mala na programe zaujímavé témy ako agresívny pacient,
postihnutý klient, smrť a eutanázia.
Témy v sekcii hospodárskych zvierat
sa zamerali na ketózu a steatózu pečene - stále aktuálne produkčné ochorenia v chovoch dojníc a na aktuálnu
epizootologickú situáciu a zdravotné
problémy v chovoch hospodárskych
zvierat. Zopakovali sme minuloročnú
novinku - po skončení spomínaných
dvoch sekcií bola sekcia právneho
a ekonomického poradenstva. Pripravené stoličky sa zaplnili do posledného miesta a diskusia pokračovala aj
nad stanovený časový limit. Večer bol
zakončený príjemným spoločenským
posedením.
V sobotu o 7.30 hod. bolo všetko pripravené na rokovanie snemu
a prvá začala pracovať prezentačná
komisia, ktorá prezentovala účastníkov do pol deviatej. V tento čas prezident KVL MVDr. Ladislav Stodola otvoril rokovanie snemu a po oznámení
výsledku prezentačnej komisie musel
v zmysle stanov vyhlásiť prerušenie rokovania na jednu hodinu. Tento
takmer každoročne sa opakujúci začiatok je úkazom nižšieho záujmu našich
členov, aj keď sa zdá, že voľby prilákali
viac ľudí, no neprítomná bola nadpolovičná väčšina z celkového počtu. Prezentovalo sa 375 členov, čo predstavovalo 31,07% z celkového počtu 1 207
riadnych členov zapísaných v registri
KVL SR k dnešnému dňu. Pokračovalo sa po hodine a prezident odovzdal
vedenie snemu členovi prezídia MVDr.
Ľubomírovi Novotnému. Nasledovala
procedúra schvaľovania mandátovej
komisie, návrhovej komisie a programu snemu. Pri spočítavaní hlasov pri
verejnom hlasovaní mandátovej komisii výrazne uľahčilo prácu prvýkrát
použité elektronické zariadenie. Všetci
účastníci snemu mali niekoľko sekúnd
po hlasovaní numerický aj grafický
výsledok verejného hlasovania premietnutý na plátne.
V bode príhovory hostí prvý vystúpil ústredný riaditeľ ŠVPS SR prof.
MVDr. Jozef Bíreš, DrSc. Poukázal na
korektnú spoluprácu pri vykonávaní odborných veterinárnych činností
a ocenil úlohu KVL pri udržiavaní kre-
z našich akcií
ditu veterinárneho stavu v spoločnosti. Rektor UVLF v Košiciach prof. MVDr.
Emil Pilipčinec, CSc. sa zameral na dôležitosť možnosti využitia praktickej
výučby u súkromných veterinárnych
lekárov a poďakoval za aktívny prístup pri riešení problémov, ktoré vznikajú pri vzdelávacom procese, ktorého
súčasťou je aj KVL. Viceprezidentka
KVL ČR MVDr. Radka Vaňousová vo
svojom príhovore vyzdvihla dlhodobo
nadštandardné vzťahy oboch komôr.
S príhovorom vystúpil aj riaditeľ IVVL
MVDr. Jozef Pokorný, prezident SAVLMZ MVDr. Róbert Maňko a zástupca
spoločnosti UNIQUA MVDr. Pavel Seman.
Po slovách hostí nasledoval slávnostný akt udelenia čestného členstva
a prezident KVL MVDr. Ladislav Stodola
uviedol do pomyselnej siene čestných
členov KVL SR známeho člena slovenskej veterinárnej obce MVDr. Ladislava
Husára. Prezídium KVL RS mu udelilo
čestné členstvo za zásluhy o propagáciu KVL SR, za literárnu činnosť v oblasti histórie veterinárnej medicíny.
Po múdrych slovách Dr. Husára sa prítomné auditórium postavilo a zaznel
dlhotrvajúci potlesk. Prezídium udelilo aj pamätnú medailu za dosiahnutú
vysokú odbornosť vo veterinárnej medicíne, reprezentáciu Slovenska v zahraničí a odbornú spoluprácu s KVL
SR MVDr. Lucii Panákovej, Dipl.ECVD,
MVDr. Marcelovi Kovalíkovi,PhD. Dipl.
ECVD, MRCVS a MVDr. Viktorovi Palušovi, Dipl.ECVN, MRCVS, RCVS.
Správa prezídia, správa dozornej
komisie s správa disciplinárnej komisie podrobne informovali prítomných
o udalostiach od posledného snemu.
Ale rozsiahla, takmer hodinu trvajúca správa prezídia, prednesená prezidentom, bilancovala aj prácu za celé
deväťročné pôsobenie tohto prezídia.
Zameralo sa na informovanie o dosiahnutých výsledkoch na úseku hospodárenia, vzdelávania, legislatívy,
zahraničných aktivít, spolupráce s ostatnými inštitúciami. Kompletná správa je uverejnená na našej stránke.
Predstavovanie kandidátov, bod rokovania, ktorý využili piati kandidáti
a načrtli svoje predstavy o najbližších
rokoch smerovania komory, bol predzvesťou blížiacich sa tajných volieb do
všetkých orgánov komory. Spolu sa
o naše hlasy uchádzalo 48 veterinárnych lekárov. Po tajnom hlasovaní nasledovala prestávka.
Každodenná prax priniesla potrebu
návrhu na zmenu Stanov KVL SR .Tu
hlavné slovo dostal JUDr. MVDr. Ivan
Riečan. Prednesený návrh bol schválený a konečné a úplné znenie stanov je
na stránke KVL. MVDr. Elemír Žoldoš sa
ujal slova a množstvo číselných údajov,
ktoré predniesol, napovedalo každému,
že sme sa dostali do bodu hospodárenie.
Plán hospodárenia KVL SR bol schválený nadpolovičnou väčšinou.
Do bodu diskusia sa prihlásili len
dvaja diskutujúci, MVDr. Tibor Brauner a MVDr. Ľubomír Novotný. Maratón sčítavania hlasov trval niekoľko
hodín, dlhšie ako by mohol ktokoľ-
vek predpokladať a chcem sa poďakovať volebnej komisii, že to nakoniec
zvládla, ale najmä všetkým účastníkom snemu, ktorí trpezlivo vydržali
do konca. Chvíľka napätia a so správou
predstúpil predseda volebnej komisie.
Rébus bol vyriešený, ale len čiastočne
a nasledovalo druhé kolo volieb. Záverečným sčítaním hlasov sme doplnili
všetky kamienky do mozaiky orgánov
KVL SR. Novým prezidentom bol zvolený MVDr. Tibor Brauner, viceprezidentom MVDr. Pavol Valašek, členmi
prezídia MVDr. Miroslav Baran, JUDr.
MVDr. Ivan Riečan, MVDr. Slavomír
Truska. Náhradníkmi sa stali MVDr.
Ľubomír Kráľ a MVDr. Ladislav Pleva.
Dozorná komisia bude pracovať
v zložení MVDr. Ladislav Stodola,
MVDr. Ľubomír Novotný, MVDr. Elemír Žoldoš, MVDr. Silvia Štefáková,
MVDr. Arpád Csorgo, MVDr. František
Krupan, MVDr. Peter Rišica. Na prvom
zasadnutí bude zvolený predseda komisie. Náhradníci DK sú MVDr. Renát
Mandelík a MVDr. Marian Varga.
Do disciplinárnej komisie boli zvolení MVDr. Ľubomír Kráľ, MVDr. Ladislav
Pleva, MVDr. Jozef Talajka, MVDr. Matúš Pagáč, MVDr. Štefan Géczi, MVDr.
Róbert Leinstein, MVDr. Pavol Zubrický a náhradníkmi sa stali MVDr. Viliam Ovšonka a MVDr. Radoslav Rigler.
Všetkým zvoleným členom gratulujem, želám veľa zdravia, pevné nervy a veľa múdrych rozhodnutí
v prospech KVL SR. Dovoľte, aby som
sa aj ja poďakoval za prejavenú dôveru
nielen teraz, ale aj za predchádzajúcich deväť rokov pôsobenia v prezídiu.
Predseda návrhovej komisie MVDr.
František Krupan prečítal správu komisie a všetky platné schválené uznesenia z XXIV. snemu KVL SR sú zapísané v notárskej zápisnici, ktorú nájdete
v časti zápisnice – snem komorovej
stránky.
Za hlbokej tmy bol snem ukončený
a verím, že ste všetci šťastne dorazili do svojich domovov. S blížiacim sa
koncom roka dovoľte, aby som vám
a vašim rodinám poprial krásne Vianoce, pohodu, pokoj v duši a veľa zdravia, šťastia a úspechov v Novom roku
2015.
MVDr. Ľubomír Novotný,
člen DK KVL SR
31
predstavujeme vám
MVDr. Tibor Brauner
Narodený: 30. 7. 1960
Štúdium: Vysoká škola veterinárna Brno,
promovaný v roku 1985.
Prax:
1985 – 1992 – Poliklinika pre malé a
drobné zvieratá Bratislava
1992 – po dnes Veterinárna ambulancia
Polianky, Bratislava,
1994 – 1997 – prezídium Slovenskej asociácie veterinárnych lekárov malých zvierat,
1997 – 1999 – viceprezident SAVLMZ,
1999 – 2005 – prezident SAVLMZ,
2002 – 2006 – vzdelávacia komisia Svetovej asociácie veterinárnych lekárov malých
zvierat,
2005 – 2011 – viceprezident SAVLMZ,
1999 – 2011 – prezident regionálnej
komory Bratislava,
2005 – 2011 – predseda vzdelávacej
komisie KVL SR,
2011 – 2014 – viceprezident KVL SR,
2007 – 2011 – advisory comitee South
European Veterinary Conference Barcelona,
2009 – 2014 – člen skúšobnej komisie
na štátnych záverečných skúškach UVLF
Košice.
32
Vážené kolegyne
a vážení kolegovia,
v úvode mojej krátkej prezentácie som si
dovolil „obťažovať“ Vás mojím krátkym
profesjiným životopisom. Raz, na diskusnom fóre našej komory, som si dovolil
poznamenať, že kritizovať prácu orgánov
komory má morálne právo len ten, kto pre
komoru niečo urobil, alebo má potenciál
a vôľu urobiť. Ja ju nechcem kritizovať, ale
rád by som z funkcie prezidenta komory
pre Vás, členov KVL SR, pracoval. Som si
vedomý, pretože túto prácu dôverne poznám, že je to veľmi náročná úloha, ale
výzvou pre mňa je nadviazať na to, čo
sa v doterajšej činnosti komory spravilo a ochrániť súčasné postavenie KVL SR.
Z vlastnej skúsenosti viem, že sú to veci
veľmi krehké a verím, že svojou činnosťou
a postavením by som vedel nadviazať na
všetko pozitívne, čo bolo vytvorené. A nielen nadviazať, ale ďalej rozvíjať odbornosť
a postavenie súkromných veterinárnych
lekárov na Slovensku. Veľmi dobre vieme,
že verejnosť nerozlišuje veterinárnych lekárov súkromných, štátnych, univerzitných, ale vidí len veterinára. Preto spolupráca a stmeľovanie všetkých stavovských
organizácií je alfou a omegou pozitívneho
vnímania verejnosti. Zahraničné postavenie súkromných veterinárnych lekárov
Slovenska, ovplyvňovanie európskej legislatívy a získavanie skúseností historicky
starších komôr je pre mňa ďalšou výzvou.
Moje zahraničné kontakty mi dávajú potenciál organizovať vzdelávacie aktivity
na Slovensku s účasťou najšpičkovejších
prednášajúcich z celého sveta. Opätovne
spomínam vzdelávanie, lebo podľa mojho
názoru len kontinuálne vzdelávaný veterinárny lekár je verejnosťou akceptovaný
a schopný konkurencie.
Na záver mi dovoľte poďakovať Vám za
dôveru, ktorú ste nám dali do rúk a verím,
že svojou prácou dokážeme, že sme si ju
zaslúžili.
JUDr. MVDr. Ivan Riečan
Mám 40 rokov, narodil som sa a pôsobím
v Banskej Bystrici. Štúdium na Univerzite
veterinárneho lekárstva v Košiciach v odbore všeobecné veterinárske lekárstvo som
ukončil s vyznamenaním v roku 1998. Po
dvojročnom postgraduálnom štúdiu a praxi v Spojených štátoch amerických som od
1. 3. 2002 členom Komory veterinárnych
lekárov SR. Po získaní osvedčenia na výkon súkromných veterinárnych činností
som pracoval vo veterinárnej ambulancii
v Banskej Bystrici so zameraním na spoločenské zvieratá. Ambulancia bola v roku
2007 zmenená pod mojím vedením na
klinické pracovisko s hospitalizáciou, ktorej súčasťou bol salón a hotel pre zvieratá.
V roku 2010 som zriadil v Banskej Bystrici
druhú veterinárnu kliniku.
Moje pôsobenie v Komore veterinárnych
lekárov SR začalo 14. 1. 2006, keď som bol
zvolený za člena Dozornej komisie KVL
SR. Od 22. 11. 2008 som pôsobil ako jej
predseda. Okrem plnení úloh predsedu DK
KVL SR som pôsobil v legislatívnej komisii
KVL SR a tiež ako poradca Prezídia KVL
SR v otázkach legislatívy a práva v oblasti
veterinárnej starostlivosti a farmácie, kde
som využíval aj moje právnické vzdelanie.
Uvedenej problematike sa budem venovať
aj ako novozvolený člen Prezídia KVL SR,
kde mienim pre Prezídium KVL SR vykonávať nasledovné úlohy a činnosti:
kontrola plnenia podmienok zápisu do
registra,
uznávanie dokladov o odbornej spôsobilosti a kvalifikácie pre výkon SVČ,
oznamovanie dočasného a príležitostného vykonávania súkromných veterinárnych činností,
vypracúvanie podaní, stanovísk a odpovedí KňVL SR týkajúcich sa právnych otázok
zabezpečovať úlohy KVL SR v legislatívnom procese,
hájiť postavenie Komory veterinárnych
lekárov Slovenskej republiky do vnútra aj
navonok,
plniť úlohy súvisiace s poskytovaním
medicínskeho, právneho a ekonomického
poradenstva a konzultačných služieb KVL
SR,
participovať na zastupovaní členov KVL
SR v konaní pred súdmi a orgánmi štátnej
správy v súvislosti s výkonom SVČ,
hodnotiť potrebu aktualizácií a zmien
vnútorných predpisov KVL SR,
prispievať k určeniu povinného rozsahu
evidencie o vykonaných SVČ a štandardizácii diagnostických a terapeutických postupov,
podieľať sa na vzdelávaní súkromných
veterinárnych lekárov v oblasti práva súvisiaceho s výkonom SVČ,
navrhnúť zoznamy povinného minimálneho technického vybavenia podľa druhu
vykonávaných činností pre účely prijatia
VZPP,
referovať o priebehu a obsahu disciplinárnych konaní pre účely druhostupňového rozhodovania vo veci,
pripravovať podklady pre oznámenia
o spôsobe vybavenia sťažností podaných
na KVL SR,
hľadať spôsoby riešenia podnetov a návrhov členov KVL SR z právneho hľadiska.
Verím, že všetky moje povinnosti člena
Prezídia KVL SR budem plniť v prospech
Komory veterinárnych lekárov SR a jej členov, aby som nesklamal ich dôveru, ktorá
mi bola vyslovená na XXIV. sneme KVL
SR mojím zvolením do tejto významnej
funkcie, za čo sa chcem
všetkým poďakovať.
predstavujeme vám
MVDr. Pavol Valašek
Členom KVL SR som od roku 2013. Ako
radový člen som si vždy riadne plnil
všetky svoje povinnosti (členské, vzdelávanie...).
Vo volebnom období 2011 - 2014 som pôsobil ako člen DK KVL, kde som aktívne
participoval najmä na sťažnostiach v oblasti malej praxe. V rokoch 2011- 2014
som pôsobil ako člen prezídia SAVLMZ.
V rámci kompetencií som bol zodpovedný za odbornú časť vzdelávacích podujatí - kongresov, workshopov a pod. Išlo
najmä o výber a komunikáciu s lektormi
(Prof. Chew, Prof. Willard, Prof. Teske,
Prof. Platt...), výber tém a ich spracovanie, príprava zborníkových podkladov
a podobne. Taktiež som stál pri zrode
projektu CS prekladov BSAVA manuálov
– prvý - Brušná chirurgia - sa už vyše
roka predáva, druhý - Klinická patológia - príde na trh na prelome rokov. Ako
už z vyššie uvedeného vyplýva, mojím
hlavným krédom na poli veterinárnej
medicíny je odbornosť a zodpove dnosť.
To, čo vyžadujem od seba, vyžadujem
aj od svojich kolegov. Týmto smerom by
som chcel ďalej uberať svoje „ťaženie“
v prezídiu KVL SR.
Mám skúsenosti z DK KVL, prezídia
SAVLMZ - zodpovednosť, schopnosť
zvládať pridelené úlohy, neskromne aj
kreativitu a invenciu. Oblasť vzdelávania som načrtol vyššie. Okrem toho budem rád pri tom, ak sa prezídiu úspešne
podarí pripraviť a prípadne aj zrealizovať zmenu zákona o SVL, samozrejme,
podľa potrieb samotných SVL a nie, povedzme, farmárskej alebo reťazcovej lobby. Rovnako by som rád stál pri kladení
základov definovania odbornosti a štandardizácie pracovísk. Tieto neľahké úlohy však možno začať napĺňať len vtedy,
ak sa nám podarí zlepšiť komunikáciu
a informovanosť vo vnútri komory, nájsť
„spoločnú reč“ a až takto – jednotne začať postupovať k týmto métam. Do
slovníka KVL SR treba vniesť pojmy ako
PR, lobbing, marketing...
Chcel by som sa poďakovať za prejavenú dôveru a zároveň tú prejavenú dôveru opätova ť- je to záväzok podpory pre
rozhodnutia, ktoré sú pred nami, nebudú ľahké, bude veľmi dôležité zvládať
argumentáciu v rovine b2b aj b2c. Ak sa
nám to však podarí, bude to ten pomyselný malý, veľký krok.
MVDr. Slavomír Truska,
nar. 13. 1. 1963, ženatý, 3 deti
MVDr. Miroslav Baran
Vysokoškolské štúdium na VŠV v Košiciach som ukončil v roku 1986. Od roku
1987 som pracoval ako obvodný veterinárny lekár v Humennom. Členom Komory veterinárnych lekárov (KVL) SR
som od 26. 1. 1992.Od vstupu do KVL SR
vykonávam funkciu regionálneho prezidenta v regióne Humenné, Snina a Medzilaborce. V roku 2006 som bol zvolený
do Dozornej komisie KVL SR, kde som
pracoval do 18. 12.2 013. Dňa 18. 12.
2013 som sa stal členom Prezídia KVL
SR, kde som spravoval webovú stránku
KVL SR a informačný systém a prezentácie členov na vzdelávacích akciách.
V súčasnom Prezídiu KVL SR by som sa
chcel venovať hospodáreniu KVL SR,
webovej stránke a informačnému systému. Pri svojej práci v Prezídiu KVL SR
by som chcel nadviazať na prácu doterajšieho prezídia a zabezpečiť transparentnosť v hospodárení KVL SR.
Chcem sa poďakovať všetkým členom,
ktorí mi vo voľbách na XXIV. Sneme
KVL SR dali svoj hlas a budem sa snažiť
nesklamať nikoho. Svojou
prácou by
som chcel
presvedčiť
v š e t k ýc h ,
že si ich
dôveru zaslúžim.
Vysokú školu veterinársku v Košiciach
som ukončil v roku 1986 a v rokz 1988
som nastúpil na Okresnú veterinárnu
správu v Starej Ľubovni ako obvodný veterinárny lekár. V tomto okrese pôsobím
až dodnes. Patrím k zakladajúcim členom
Komory veterinárnych lekárov SR a od
roku 1992 až do tohtoročného Snemu KVL
SR som pôsobil ako člen Disciplinárnej
komisie KVL. Rovnako dlhý čas pôsobím
aj vo funkcii prezidenta Regionálnej KVL
v Starej Ľubovni. Za tých 22 rokov vo
funkcii člena DiK KVL som mal možnosť
stretnúť sa s celým spektrom problémov
našich členov z malej aj veľkej praxe. Táto
práca bola pre mňa veľkým zdrojom inšpirácií. Preto okrem úloh a povinností,
vyplývajúcich z členstva v prezídiu, mojou snahou bude pokúsiť sa legislatívne
doriešiť nelegálne vykonávanie veterinárnej praxe nečlenmi KVL SR, ktorí nás
v nemalej miere oberajú o prácu. Druhým
problémom, ktorý ma trápi už dlhší čas,
je nezáujem mladých členov o dianie
v Komore. Dôkazom toho bola aj účasť
mladých kolegov na tohtoročnom sneme.
Aj toto je pole pôsobnosti, kde by som sa
rád angažoval. V neposlednom rade sa
chcem poďakovať vám všetkým, ktorí ste
mi vo voľbách dali svoj hlas a dôveru.
S blížiacimi
sa vianočnými sviatkami
vám prajem
ich príjemné prežitie
v kruhu svojich blízkych
a v novom
roku
veľa
šťastia, zdravia a úspechov.
Ďakujem.
33
lieková politika
Antibiotické rezistence,
veterinární profese a politika
MVDr. Karel Daniel,
prezident KVL ČR
+420 603 305 047
[email protected]
34
Používání antibiotik v živočišné
výrobě a u zvířat vůbec, vyvolává v poslední době názorové střety
i kontroverzní závěry. Mezi politiky
i ve vědecké obci. Existuje vztah mezi
používáním veterinárních léčiv a rezistencemi komplikujícími léčbu lidí?
Mělo by být použití antibiotik zakázáno nebo silně omezeno, tak jako v některých evropských zemích? Jednotlivé
názory se velmi liší. Což samozřejmě
leká, protože přichází obava, že některá politická rozhodnutí mohou být
zbytečně radikální a mohou mít dalekosáhlé následky na výkon veterinární profese i na živočišnou výrobu,
tak jak ji známe dnes. Typickým příkladem je tzv. Rosbach Report, který
byl široce diskutován Evropským parlamentem a navrhoval pro veterinární
oblast oddělení preskripce od výdeje
– jinými slovy zákaz vydávání či prodávání veterinárních léčiv přímo veterinárními lékaři.
Ve spleti názorů lobujících skupin
a jednostranných vyjádření je velmi
těžké rozlišit mezi vědecky podloženým názorem a výtryskem emocí.
Antibiotická rezistence je fenomén vlastní některým bakteriím, plísním nebo obecně mikroorganismům,
tedy jejich schopnost vyvíjet mechanismy, které dovedou čelit jednomu
nebo více antimikrobiálním nebo protiplísňovým látkám. Faktory antibiotické rezistence jsou přirozenou vlastností většiny bakterií v jejich snaze
o přežití v komplikovaném prostředí
jako v půdě, kde je množství bakterií
a plísní přítomno pohromadě. Bakterie, které vlastní odpovídající faktor
rezistence jsou jednoduše „selektovány“ při používání antibiotik například
v živočišné výrobě a přežívají, zatímco
bakterie bez rezistence hynou a mizí.
Běžně dovozujeme, že tento proces akceleroval při nárůstu používání antibiotik u zvířat i lidí v průběhu posledních desetiletí.
Po řadu let se také zdá obtížné
až téměř nemožné vědecky prokázat
přímý vztah mezi používáním antibiotik u zvířat a nárůstem rezistencí
v humánní medicíně. Hlavním komplikujícím faktem je, že živočišná výroba
vesměs používá jiné druhy antibiotik
než moderní humánní medicína.
U zvířat je obecnou tendencí používat
spíše „starší“ antibiotika, jako penicilíny a tetracykliny, zatímco v humánní medicíně se více používají například
pokročilejší betalaktamová antibiotika
- cefalosporiny i další moderní peniciliny - carbapenemy.
Nejběžnějším příkladem rezistentních bakterií, které nacházíme
u lidí i u zvířat je Staphylococcus aureus rezistentní vůči methicilinu (MRSA).
S. aureus je obvykle pro lidi docela neškodný – přežívá v nosních dutinách a
většinou se nechová destruktivně. Ale
jakmile je lidský organismus oslaben,
může se šířit a způsobovat zánětlivé
infekce na různých místech. MRSA
byl poprvé diagnostikován v roce 1959
ve Velké Británii a od roku 2005 bývá
spojován s chovem prasat. Tehdy v Holandsku prokázali přímý přenos kontaktem s prasaty. Později bylo zjištěno,
že kolem 25% prasečích farmářů je
přenašeči MRSA, zvláště kmene CC398,
který předtím nebyl u člověka zjištěn.
To probudilo zájem výzkumníků v celém světě a ti se pokusili zjistit, jestli tato bakterie se nachází zároveň
u prasat a u pracovníků živočišné výroby obecně. Výzkumy potvrdily toto
spojení ve většině evropských zemí,
v Kanadě a v USA.
Navíc jsou od roku 1983 známy bakterie schopné vytvářet beta-laktamázu rozšířeného spektra (ESBL), tedy
enzym zneškodňující i sofistikovaná
antibiotika jako cefalosporiny třetí
a čtvrté generace a širokospektrální peniciliny – léčiva běžně používaná v nemocnicích. Mezi bakteriemi
schopnými vytvářet ESBL jsou některé typy E.Coli, Klebsiella pneumoniae,
Salmonely a Pseudomonas aeruginosa.
V dnešní době je přenos těchto bakterií nejčastěji spojován s chovy brojlerů
a k přenosu by mohlo docházet spíše
prostřednictvím potravy než přímým
kontaktem. Nezodpovězenou otázkou
je, zdali ESBL bakterie izolované u lidí
jsou totožné s izoláty drůbeže. V současnosti převažuje názor, že ESBL
se nejdříve objevuje u lidí a teprve
následně u zvířat a nikoliv obráceně.
Z dosavadních statistik také vyplývá
že v 96% případů nálezu rezistentních
kmenů se jedná o kmeny „nemocniční“
a pouze ve 4% o kmeny „faremní“.
Další nezodpovězenou otázkou
zůstává, u jaké části klinických problémů s rezistentními bakteriemi u lidí
existuje přímé spojení s předchozím
používáním antibiotik u zvířat.
Na vysvětlenou: 50-100% poražených brojlerů je kontaminováno Campylobacterem, který je běžně (40%)
rezistentní vůči fluorochinolonům.
Prevalence onemocnění Campylobakteriózou je však relativně nízká – pod
0,1% populace ročně. Tepelná úprava
naštěstí eliminuje 99,9% všech bakterií - tedy význam přenosu tepelně
upraveným masem je zanedbatelný.
Role malých domácích zvířat je však
v tomto kontextu téměř zcela přehlížena, i když se lidé s nimi těší daleko
lieková politika
těsnějšímu kontaktu a soužití. V poslední době se zdá, že používání antibiotik u těchto zvířat – především
forem nepravidelně aplikovaných přímo chovateli - může hrát daleko větší
roli než daleko více zprofesionalizované používání antibiotik u faremních
zvířat.
Doporučení prevence přenosu rezistentních kmenů je velmi jednoduché.
Protože naprostá většina z nich nepřežívá na kůži více, než 24 hodin - zní:
umývat si ruce po návštěvě v nemocnici, po kontaktu se zvířaty a zvláště
před jídlem. K tomuto doporučení nemusí zasedat ministerské pracovní
skupiny ani mezinárodní panely odborníků. Většina z nás jej dostala od
rodičů už v předškolním věku.
Používání antibiotik je v mnoha zemích více a více regulováno legislativně. Evropská Unie zakázala používání
antibiotik jako růstových stimulátorů
v krmivu v roce 2006. Podobný zákaz platil v Dánsku od roku 1996. Následkem zákazů infekční tlak (a např.
úhyny u prasat v předvýkrmech a ve
výkrmech) vzrostl. To naopak znamenalo příkrý nárůst spotřeby terapeuticky používaných antibiotik.
V Dánsku následovalo protiopatření - zavedením systému žlutých
karet pro výrobce prasat. Žlutá
karta je udělena, pokud výrobce neplní podmínky správné výrobní praxe
a znamená další povinné veterinární
kontroly na účet výrobce. Jednou ze
zaváděných praktik je také hodnocení
objemu používaných antibiotik s limitem dvojnásobku dánského průměru.
Tyto množství jsou vyjádřena v „počtu denních antibiotických dávek za
rok“ – v hodnotě objemu účinné látky.
Pro každý druh faremních zvířat jsou
tyto limity vypracovány odlišně.
Výzkumem a zpracováním dat
k mikrobiálním rezistencím se zabývají evropské agentury EFSA, ECDC,
panel EPRUMA a to od roku 2009. Z jejich závěrů vyplývá, že existují obrovské rozdíly v množství používaných
antibiotik v přepočtu na jednotku živé
hmoty mezi jednotlivými zeměmi EU,
stejně jako fakt, že systém distribuce, výdeje a používání veterinárních
léčiv nemá žádný vliv na nárůst četnosti mikrobiálních rezistencí.
V Čechách doposud chybí relevantní data k nárůstu rezistence u laboratorně vyšetřovaných bakteriálních
kmenů. Česká Komora veterinárních
lékařů od roku 2008 sponzoruje monitoring sledující četnost záchytu rezistentních kmenů od zvířat. Podle
předběžných výsledků se zdá, že četnost nálezu rezistencí proti obvyklým
očekáváním nenarůstá u prasat ani u
drůbeže, ale u malých domácích zvířat
(Staph. intermedius) a u dojnic (Staph.
aureus). Četnost výskytu ovšem nedává odpovědi na otázky ke kvantitativnímu nárůstu rezistencí ani odpovědi na otázky k potencionálním
směrům cesty přenosu mezi lidskou
a zvířecí říší.
Celá věc má ovšem kromě politického i další zcela praktický rozměr. Jako praktikující veterinární lékař bych jistě uvítal spolehlivé údaje
o vývoji bakteriálních rezistencí pro
svoje terapeutická rozhodnutí, která
jsou odbornou osou mého podnikání.
Z dosavadních výsledků i oponentur
výsledků monitoringu ovšem vyplývá, že doposud shromážděné údaje
jsou jen velmi těžko interpretovatelné.
Díky chybějícím metodikám odběru
a zpracování vzorků i díky neexistující standartní či kompatibilní metodice
laboratorních mikrobiologických vyšetření. A to včetně vyšetření zadaných na akreditovaných SVÚ. Což je
pro silácká politická vyjádření ovšem
jen malou vadou na kráse. Stejně jako
pro obvyklé aktivistické mediální výkřiky. A to obecně; nejen v České republice.
Bohužel po mnoho let financování
výzkumu bakteriálních patogenů daleko zaostávalo za výzkumem virových
onemocnění. Tento nedostatek zájmu
vedl jednak k nedostatku údajů z oblasti bakteriální patogeneze, molekulární
epidemiologie, faktorů virulence, atd.,
ale byl navíc místy zcela účelově nahrazován financováním témat promítajících
aktivistické cíle do oblasti politiky. Legislativní regulace používání antibiotik
i dosavadní přístup k tématu rezistencí
jsou pak následkem.
Rovněž se bohužel zdá, že politická
chuť regulovat způsob výdeje a používání veterinárních léčiv silně narůstá
nejen v zemích původu této tendence
– v Dánsku a Holandsku – ale podobně
jako jiné „nákazy“ bryskně překračuje hranice. Zřejmý přínos rozumného
používání antibiotik u hospodářských
i společenských zvířat, záchrana jejich životů, jejich užitkovosti a efektivní výroba cenově dostupných potravin
jakoby znamenaly stále méně. Navíc
mediální zkratky politických kampaní
o nadužívání či zneužívání antibiotik ve
veterinární sféře vedou pouze ke ztrátě
důvěry spotřebitelů, k narušení důvěry
a nutných vazeb mezi chovateli a praktickými veterinárními lékaři a - jako
„vedlejší účinek“ – jsou pouze pobídkou
k nelegálnímu a neregistrovanému používání antibiotik i veterinárních léčiv
obecně. V době volného přeshraničního
pohybu osob a zboží i snadnosti nákupu
léčiv na internetu je iluzí tomu zabránit.
35
lieková politika
Antimikrobiálna rezistencia
(AMR)
MVDr. Elemír Žoldoš
člen dozornej komisie
0905 443 500
[email protected]
36
Vážené kolegyne a kolegovia,
pod týmto názvom sme Vám v predchádzajúcich číslach IS priniesli niekoľko príspevkov, ktoré rozoberajú
problematiku mikrobiálnej rezistencie.
Dôvodom je fakt, že tento problém je
stále aktuálnejší v oblasti humánnej aj
veterinárnej medicíny. Dynamika nárastu počtu multirezistentných kmeňov rôznych patogénov je alarmujúca.
Zástupcovia KVL sa už niekoľko
rokov zúčastňujú konferencie na túto
tému, ktorú v Brne organizujú spoločne
národné autority humánnej aj veterinárnej medicíny v ČR. V Česku bol vypracovaný Národný akčný plán, ktorý
definuje spôsoby, postupy a ciele tlmenia AMR v humánnej aj veterinárnej
praxi. Vzhľadom na úzky kontakt človek – potravina – zviera je nevyhnutný spoločný a koordinovaný postup pri
riešení tohto závažného problému.
Túto nevyhnutnosť si uvedomili
aj kompetentní pracovníci národných
inštitúcií na Slovensku. Dokladom tohto faktu je konferencia, ktorá bola zorganizovaná z iniciatívy Ministerstva
poľnohospodárstva SR, Ministerstva
zemědelství ČR, ministerstva zdravotníctva, ŠVPS SR, Úradu verejného
zdravotníctva SR v priestoroch SVPS
S dňa 8. 11. 14 pod názvom Mikrobiálna rezistencia – bezpečnosť potravinového reťazca.
Plenárne prednášky doplnili početné plagáty. Rýchly nárast multirezistencie patogénov predstavuje globálny problém, spôsobený dlhodobým
nadmerným používaním antimikrobiálnych látok ako v humánnej, tak vo
veterinárnej praxi.
Prednášajúci prezentovali štúdie,
ktoré potvrdzovali tento fakt z rôznych
aspektov sledovania. Často sa stretávame s názorom niektorých humánnych
odborníkov, že hlavnou príčinou je hromadná aplikácia vo veterinárnej praxi.
Pritom spotreba antibiotík, často neopodstatnená (prípady čistej chrípkovej
virózy), je v humánnej populácii zbytočne vysoká a neustále narastá. Príčinou je
aj ľahká dostupnosť v niektorých krajinách a nedostatočné povedomie v laickej
verejnosti, kde prevláda nesprávny názor, že ATB liečia chrípku a virózy.
Napriek tomu, aj veterinárna odborná verejnosť musí vykonať praktické
kroky, ktoré budú prispievať k poklesu
spotreby ATB u zvierat. Ide predovšetkým o preventívnu medikáciu cez krmivo.
Prof. MVDr. J. Bíreš,. CSc. predniesol príspevok s názvom Mikrobiálna
rezistencia – fenomén verejného veterinárneho zdravia. Na exaktných štúdiách
demonštroval nutnosť stanovenia dvoch
cieľov pre národné autority členských
štátov EÚ:
1. vypracovať a realizovať národné
stratégie akčných plánov na boj a AMR,
2. zriadiť medzirezortné koordinačné mechanizmy na národnej úrovni na
uvedenie stanovených akčných plánov
do praxe.
Konečným cieľom je, aby realizované opatrenia viedli k poklesu AMR
na každom stupni potravinového reťazca. Potrebná je preto úzka spolupráca
pracovníkov veterinárnej a humánnej
medicíny, chovateľov, spracovateľov
a výrobcov potravín, liečiv a kompetentných kontrolných orgánov na národnej úrovni.
Zaujímavú
prezentáciu
mal
MUDr. Miks Milan z NRC pre sledovanie rezistencie na ATB pri Úrade
verejného zdravotníctva SR. Prednáška sa nazývala Klinicky významné
mechanizmy antibiotickej rezistencie.
Na štúdiách demonštroval vývojové trendy kľúčových mechanizmov
AMR pri rôznych patogénoch, ktoré
predstavujú obrovské zdravotné riziká
u ľudí, často s letálnymi následkami.
V slovenských nemocniciach dominujú
G- multirezistentné kmene patogénov
(Klebsiella pneumoniae, Staphylococcus aureus, Streptococcus Pneumoniae,
Pseudomonas aeruginosa, niektoré patogénne kmene E. coli). Príčinou ich šírenia v nemocničnom prostredí je podľa
týchto štúdií nedostatočné uplatňovanie protiepidemiologických opatrení
v zdravotníckych zariadeniach. Niektoré typy multirezistentných kmeňov
vznikli a rozšírili sa výlučne v humánnej populácii, mimo veterinárnej alebo
živočíšnej oblasti.
MVDr. Pokludová z ÚSKVBL
Brno hovorila v prednáške Veterinárne
antibiotiká – plusy a mínusy o pomere
výhod a rizík, ktoré vyplývajú z používania antimikrobiálnych látok vo veterinárnej sfére v dnešnom rozsahu.
Slovo na záver:
Je chvályhodné, že tejto závažnej problematike venujú všeobecnú pozornosť aj
národné autority na Slovensku, a to vo
vzájomnej súčinnosti humánnej aj veterinárnej sféry.
Potlačenie AMR a nárastu spotreby ATB je možné len vo vzájomnej
súčinnosti humánnej aj veterinárnej
medicíny. Základným predpokladom je
medzirezortná spolupráca a koordinovanie realizovaných praktických krokov. Pre nás, SVL v praxi z toho vyplýva
nutnosť zodpovedného a efektívneho
používania ATB, predovšetkým u potravinových zvierat, v súlade s platnou
legislatívou, ktoré definuje používanie
lege artis.
V informovaní o novinkách a ďalších názoroch odborníkov z tejto oblasti
budeme pokračovať v nasledujúcich číslach IS.
zahraničné správy
Zasadnutie V4+ Višegrad
V dňoch 12. - 13. 09. 2014 vo Višehrade, v Maďarsku
sa konala tretia pracovná konferencia FVE a to spolu s druhou schôdzou Višehradskej skupiny veterinárnych lekárov
- V4VetPlus. Do tejto skupiny patria krajiny: Poľsko, Česko,
Slovensko, Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Rumunsko, Mecedónsko, Bulharsko a Maďarsko. Je to
11 krajín, kde žije skoro 50 000 veterinárnych lekárov, počet
obyvateľov je celkom 108 milliónov. V tomto regióne je
20 veterinárnych univerzít a ročne skončí 2 000 čerstvých
veterinárnych absolventov.
Prvý deň 12. 09. 2014 bolo regionálne zasadnutie FVE.
Účelom tohoto zasadnutia bolo vyhodnotenie činnosti FVE
za predošlé štvorročné obdobie a stanovenie ďalšej činnosti
na obdobie 2015 - 2018. Zástupcovia stredo a východoeurópskych krajín spolu s ďalšími účastníkmi - Nemecko, Veľká
Británia - sa dohodli na určitých pravidlách a postupoch,
ktoré vyžadujú veľkú pozornosť v budúcnosti, na úrovni EÚ.
V oblasti hygieny potravín sú to iniciatívy obmedzenia straty pracovných miest pre veterinárnych lekárov. V oblasti veterinárnych liečiv treba zabrániť strate možnosti vydávania
a podávania liečiv pre praktických veterinárnych lekárov.
V oblasti veterinárneho vzdelávania sa treba zamerať na
kvantitu a kvalitu čerstvých absolventov. V oblasti welfare
zvierat konferencia FVE odporučila uskutočniť rozsiahlu reklamnú kampaň na tému : „Buďte zodpovednými chovateľmi
spoločenských zvierat“.
Samostatne bola diskutovaná otázka metódy kalkulácie členských príspevkov do FVE pre nasledujúce obdobie
a s tým súvisiaci počet hlasov pre jednotlivé členské krajiny.
Deregulácia veterinárnej činnosti skrýva v sebe veľké riziká.
Treba informovať verejnosť a politikov, že vo veterinárnej starostlivosti sa nemôže začať s deregulačnými procesmi. Veterinárnu lekársku činnosť nemožno dať do rúk „neveterinárovi“.
Na konci konferencie kolega zo Srbska Zoran Katrinka mal
zaujímavú prednášku o chorobách, ktoré súvisia s činnosťou
praktických veterinárnych lekárov. Konštatoval, že praktický
veterinárny lekár je vystavený mnohým nebezpečným chorobám a nebezpečným situáciám a podľa neho by bolo dobré sa
v budúcnosti viac zaoberať touto problematikou.
Záverečné slovo mali Christopher Buhot, predseda
FVE a Andrew Robinson, predseda UEVP. Obaja boli
radi, že prijali pozvanie na zasadnutie V4VetPlus a mohli sa
zapojiť do rokovania. Pozitívne hodnotili, že krajiny V4VetPlus budú jednotne vystupovať na zasadnutiach UEVP a na
zasadnutiach FVE.
Prezident Komory maďarských veterinárnych lekárov
Gábor Gönczi ukončil rokovanie a poďakoval prítomným,
že prijali pozvanie a došli do Višehradu. Každého účastníka
pozval na tretie zasadnutie V4VetPlus, ktoré sa bude konať
v roku 2015 vo Višehrade v Maďarsku.
MVDr. Ladislav Pleva
člen disciplinárnej komisie KVL SR
38
autor foto
: Já n os
Perényi
zahraničné správy
Zasadanie FVE a UEVP
20. - 22. 11. 2014
Vážené kolegyne a vážení kolegovia, dovoľte nám, aby sme Vás
v stručnosti informovali o pravidelnom
zasadaní UEVP a FVE, ktoré sa konalo
v dňoch 20. – 22.novembra. Federácia
európskych veterinárov a jej sekcie, ako
je Únia európskych veterinárnych praktikov, sa stretávajú vždy dvakrát ročne.
O jarnom zasadaní vo francúzskom Biarritzi sme Vás informovali v predchádzajúcich číslach Komorového spravodaja.
Jesenné stretnutie je organizované vždy
v Bruseli a práve z tohto zasadania sme
sa pred niekoľkými dňami vrátili. Doteraz sme Vás pravidelne informovali
o všetkých bodoch rokovania, ale
teraz by som Vám podal
skôr
informáciu len o tom,
čo sa nás bezprostredne
týka a možno
aj niečo zo
zákulisia.
Najviac času väčšinou zaberie diskusia a hlasovanie o financiách.
Pred dlhším časom bola ustanovená komisia, ktorá vypracovala návrh
na nový výpočet ročného členského
poplatku do spomínaných organizácií a s tým aj nový systém hlasovania
– pretože výška členského poplatku
znamená aj počet hlasov pri hlasovaní.
Viac pozmeňujúcich doplnkov predlžovalo zasadanie a, hlavne, boli diskutované návrhy dvoch neformálnych, ale
existujúcich skupín krajín. Prvé návrhy podávala skupina Višegrad vet +
krajín, ktorej sme členmi aj my. Tento
návrh mal mierne zvýhodňovať v platbách malé krajiny s počtom aktívnych
veterinárov do 1 000 členov (kam Slovensko nepatrí) a druhé návrhy podala
skupina škandinávskych a pobaltských
krajín, kde nemal byť platobný strop
platby a iný výpočet základu členského.
Pri večernom stretnutí krajín Višegrad
vet + krajín, sme sa dohovorili, že všetci
podporíme návrh predložený oficiálnou
pracovnou skupinou, ktorý sa javí ako
najspravodlivejší (nie je vypočítavaný
len z počtu veterinárov, ale zahŕňa základnú sadzbu + sadzbu za jedného aktívneho veterinára a koeficient vychádzajúci z hrubého domáceho produktu
príslušnej krajiny). Pre nás to znamená
zníženie poplatku oproti modelu, ktorý
bol prijatý na jarnom zasadaní. Ako som
spomínal z tohto faktu sa vypočítava aj
počet hlasou tej-ktorej krajiny pri hlasovaní valného zhromaždenia. Doteraz
sme
vedeli
ovplyvniť
výsledok hlasovania
vzhľadom na počet našich
hlasov 1,87 % a odteraz to bude 1,43
%. Napriek tomu, že spolu s českou delegáciou neustále upozorňujeme, že
spolok krajín Višegrad vet + berieme
ako úplne neformálne zoskupenie a nie
sme veľmi naklonení neustále zdôrazňovať existencie tohto zoskupenia, sme
sa presvedčili, že ak sa aj v predvečer
hlasovania na niečom dohovoríme, tak
na druhý deň to nie je niektorými členskými krajinami rešpektované. Ale asi
aj tak sa robí veterinárna politika.
Veľmi dôležitou témou je antimi-
krobiálna rezistencia a veľa času sa venovalo tvorbe dokumentov, ktoré budú
slúžiť ako materiály na lobovanie v európskych štruktúrach (povinná návšteva veterinárneho lekára na farme pri
predpisovaní liekov, rezistencia pri používaní ZnO, medikované kŕmne zmesi,
aby boli považované v režime používania
ako veterinárne lieky, t. j. len na recept
a po predchádzajúcom vyšetrení a stanovení diagnózy, takisto v tomto režime
používať aj kokcidiostatiká). Témy, ktoré
sa dotýkajú našej činnosti a boli diskutované na spomínaných zasadaniach, sa
týkali vzdelávania sestričiek, uplatnenia
a využívania boardu veterinárnych špecialistov, bezpečnosti potravín, hrozby afrického moru ošípaných
a ďalšie. Nemalá pozornosť
je čím ďalej, tým viac
venovaná wellnessu
veterinárnych lekárov. Opätovne bolo
skonštatované,
že patríme medzi
najviac ohrozené
povolania
stresom a negatívami
povolania.
Dramaticky
stúpajúci
počet samovrážd veterinárnych
lekárov
je tým faktorom, ktorý
by mal viesť k zamysleniu sa a ku konkrétnym
činnom, čo vieme spraviť
nielen pre svojich klientov,
zvieratá, ale aj pre seba.
Toľko v stručnosti o tom najzaujímavejšom, čo sa dialo 20.-22. 11. 2014
v Bruseli. O ďalšej činnosti vo FVE
a UEVP Vás budeme informovať po jarnom zasadaní, ktoré bude 4.- 6. 6. 2015
v rumunskom Iasi.
MVDr. Tibor Brauner
prezident KVL SR
39
z našich akcií
Stretnutie seniorov
KVL SR 2014
Komora veterinárnych lekárov
(KVL) SR začala v roku 2009 organizovať víkendové stretnutia svojich
seniorov. Do tohto klubu seniorov sa
môže zapísať každý člen KVL SR, ktorý
ukončil svoju aktívnu činnosť v komore a odišiel do zaslúženého dôchodku.
Členstvo v klube je dobrovoľné. Každý
takýto člen dostáva informácie o živote
v komore formou Informačného Spravodajcu a pravidelnými stretnutiami s vedením komory.
Tento rok sme víkendové stretnutie pre našich seniorov zorganizovali
dňa 8. - 9. 11. 2014 v Kúpeľoch v Novom
Smokovci vo Vysokých Tatrách. Po príchode, ubytovaní a po spoločnom obede
mali všetci možnosť zrelaxovať sa v kúpeľoch a na procedúrach podľa vlastné-
ho výberu. Po spoločnej
večeri nasledovalo neformálne stretnutie a beseda s prezídiom KVL SR.
Seniori boli informovaní
o činnosti KVL SR a zároveň im boli odprezentované fotky zo života komory s premietaním filmov.
V nedeľu ráno už mali pristavený autobus, ktorý ich dopravil na prehliadku
Ľubovnianskeho hradu. Aj keď bola prehliadka náročná, všetci ju zvládli bez
problémov a oddych pri dobrom obede
v motoreste u Franka im iste urobil dobre. Po malom oddychu nasledovala ešte
návšteva a prehliadka Nestvile parku
v Hniezdnom. Návrat do Nového Smokovca sme stihli v stanovenom časovom
termíne pred 16 hodinou.
Veríme, že sa seniorom akcia páčila, že si oddýchli a spoločne mohli zaspomínať na svoj aktívnu veterinárnu
činnosť. Pri lúčení sme sa dohodli, že na
budúci rok takéto stretnutie zorganizujeme opäť. Veď v komore by sme si mali
vážiť túto kategóriu našich seniorov,
ktorí sú v mnohých prípadoch aj inšpiráciou pre nás neskôr narodených.
MVDr. Ladislav Stodola
predseda dozornej komisie
Vetmeeting
KVL ČR 2014
40
Dňa 27 a 28. 9. som sa zúčastnil
akcie Komory veterinárnych lekárov Českej republiky pod názvom
Vetmeeting 2014. Pozvanie na túto
akciu som od prezidenta MVDr. Bernardyho veľmi rád prijal, nakoľko podobné akcie organizujeme na Slovensku už
viac rokov a som rád, keď si môžeme
byť vzájomnou inšpiráciou. Z pozvánky
bolo zrejmé, že ide o akciu odborno-spoločensko-športovú. V dnešnej dobe je
nesmierne dôležité stretávať sa, komunikovať a aj takto zjednocovať veterinárny stav.
Odborný program bol podľa
mňa dobre zostavený, nakoľko avi-
árna medicína a anesteziológia sú témy
výsostne dôležité pre veterinárneho lekára v praxi spoločenských zvierat. Vysokú odbornú úroveň akcie zabezpečili
prednášajúci ako Jost Uilenreef dip.
ECVAA, MVDr. Grmymová, MVDr.
Hájeková, MVDr. Molnár, MVDr.
Rauserová, MVDr. Rauser, MVDr.
Kabes, MVDr. Šterc a MVDr. Pokorný. Plusom je, že súčasťou celej akcie bolo aj detské popoludnie, tenisový
turnaj a spoločenský večer, kde sa mohli
stretnúť účastníci s rodinami a priateľmi v neformálnej časti Vetmeetingu.
Nakoľko to bol prvý ročník, bol som
prekvapený bohatou účasťou veterinárnych lekárov a, hlavne, mladých kolegov. Na záver by som chcel pogratulovať
MVDr. Vaňousovej, ktorá bola dušou celej akcie, za perfektnú organizáciu a Komore veterinárnych lekárov ČR prajem,
aby v takýchto akciách pokračovala aj
v budúcnosti. Osobne som rád. že som
mal tú česť byť pri zrode novej
tradície veterinárnej pospolitosti v Českej republike, za čo
ešte raz ďakujem.
Do videnia na Vetmeetingu
2015, priatelia!
MVDr. Ladislav Stodola
predseda dozornej komisie
PREDCHÁDZAJME
NEPRÍJEMNÝM PREKVAPENIAM
g.desarno UPcomADV
Pomôžte tráveniu svojich
štvornohých priateľov. Porozprávajte
sa s veterinárnym lekárom.
TERAZ 10% KRMIVA NAVIAC ZADARMO
V 2kg, 10kg A 12kg BALENIACH.
+10%
IAC
V MO
NA
ZADAR
Farmina Vet Life Gastro-Intestinal
FARMINA
HEALTH PLAN
Vyvinuté pre zdravie psov a mačiek s tráviacimi
problémami a malabsorpciou.
The Chair of
Animal Nutrition,
University of Naples
“Federico II”.
www.Farmina.com
b2b.pharmacopola.sk
[email protected]
+421 45 678 14 00
+421 907 801 107
Happy pet. Happy you.
z našich akcií
Napriek obrovským problémom, ktorými prechádza najmä živočíšna výroba,
sa aj dnes nájdu nadšení chovatelia, ktorí sú ochotní podeliť sa
s výsledkami svojej chovateľskej práce.
IV. ročník „Chovateľský deň v Kočíne“
Dňa 18. 9. 2014 som sa zúčastnil
na pozvanie Slovenskej holsteinskej
asociácie na Chovateľskom dni, ktorý sa už po štvrtý rok konal v Kočíne,
na farme Šterusy pri Vrbovom. Organizátori pozvali chovateľov z celého
Slovenska, aby zavítali medzi tých,
ktorí svoj život zasvätili náročnej,
ale krásnej práci s hovädzím dobytkom. Napriek obrovským problémom,
ktorými prechádza najmä živočíšna výroba, sa aj dnes nájdu nadšení
chovatelia, ktorí sú ochotní podeliť sa
s výsledkami svojej chovateľskej práce. Po troch predchádzajúcich úspešných ročníkoch sa organizátori obávali, či sa im podarí dosiahnuť rovnakú
kvalitu a úroveň aj tento rok.
šampiónka výstavy
Záštitu nad touto akciou prevzal
minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek. Toto prestížne
podujatie organizuje Slovenská holsteinská asociácia a PVOD Kočín. Tento rok sa
na podujatí prezentovalo 22 chovateľov
s 59 dojnicami a navštívilo ho viac ako
1 000 návštevníkov. Príjemné bolo konštatovanie, že medzi vystavujúcimi cho-
vateľmi sa objavili aj nováčikovia. Výstava
si za uplynulé dva ročníky získala priazeň
a podporu chovateľov hovädzieho dobytka
a stretla sa s obrovským záujmom chovateľskej verejnosti. Rozhodca Ing. Ladislav
Vondrášek zo Svazu chovatelu holštýnskeho skotu ČR vybral šampiónku výstavy. Stala sa ňou dojnica s katalógovým
číslom a s ušným číslom SK000801177325
z firmy AgroContract mliečna farma, a .s.,
Jasová 34.
KVL SR praje organizátorom, aby
pokračovali v tejto založenej chovateľskej
tradícii aj v budúcnosti, a tak podporovali
chov hovädzieho dobytka na Slovensku.
MVDr. Ladislav Stodola
predseda dozornej komisie
Spomienka na špecializačné vzdelávanie
42
Pokračovaním jarného špecializačného vzdelávania bol seminár organizovaný opäť našou komorou v dňoch
27.- 28. 9. 2014 v Novom Smokovci.
Túto lokalitu zvolilo prezídium komory
z viacerých príčin. Prvý seminár, ako
som spomínal, bol organizovaný v Bratislave, a tak sa nám zdalo spravodlivé, aby sme sa druhou akciou na danú
tému priblížili kolegom z východnejších oblastí republiky. Ďalej, atraktívne
prostredie Vysokých Tatier a doteraz
dobrá spolupráca s kongresovým centrom boli argumenty, ktoré rozhodli
o mieste podujatia.
Naše pozvanie prijal opäť Dr. Luis
Tello, ktorý v Bratislave svojimi prednáškami na tému urgentnej medicíny
zaujal a je odborníkom svetovej triedy
v tejto oblasti. Svojimi prednáškami aj
teraz, v septembri, dokázal, že opodstatnenosť výberu témy a prednášajúceho
bola na mieste. Podelil sa s poslucháčmi
o množstvo teoretických, ale čo bolo najcennejšie, o ešte väčšie množstvo prak-
tických skúseností, potrebných pre naše
praxe.
Počet poslucháčov na seminári (63)
nebol veľký, ale o to bola lepšia možnosť
komunikácie s auditórium pre prednášajúceho. Žoviálny prístup a schematickosť
prednášok boli tiež faktormi, ktoré boli
vysoko hodnotené kolegami z celého Slovenska.
Na záver len veľmi stručné hodnotenie. O pozitívach som sa už vyjadril
a aby sme len nechválili, chcel by som
spomenúť, čo sa mi nepáčilo. Počasie,
ktoré sa umúdrilo až v nedeľu, nám neumožnilo vychutnať si atmosféru vysokohorského prostredia. Posledný deň sa
ale, našťastie, slniečko ukázalo a dr. Tello
uveril, že prednášal v horách. Za väčšie
negatívum, ktoré, na rozdiel od počasie,
vieme ovplyvniť, považujem počet poslucháčov, ktorý nezodpovedal vysokej
úrovni prednášok. Žiaľ, polovičný počet,
oproti jarnej akcii, hovorí o nie najšťastnejšie zvolenej lokalite a v budúcnosti
budeme zvažovať, kde organizovať prednášky s najužšou špecializáciou. Hlavne
počet poslucháčov z príslušného regiónu
nebol taký, aby sme poslucháčov z ostatných regiónov museli v budúcnosti obťažovať cestovaním.
Verím, že sa opäť stretneme na
jar 2015 na seminári špecializačného
vzdelávania.
MVDr. Tibor Brauner
prezident KVL SR
z našich akcií
Stretnutie stavovských
organizácií na Slovensku
Dňa 5. decembra 2014 sa z iniciatívy
bývalého Prezídia Komory veterinárnych
lekárov (KVL) SR uskutočnilo v Tatranskej
Lomnici v Grandhoteli Praha v poradí už
druhé stretnutie stavovských organizácií
na Slovensku. Prvé takéto stretnutie sa
konalo v roku 2012 v Košiciach.
Za KVL SR sa na stretnutí zúčastnili: MVDr. Ladislav Stodola, MVDr. Tibor
Brauner, MVDr. Miroslav Baran, MVDr.
Ľubomír Novotný, MVDr. Elemír Žoldoš,
MVDr. Slavomír Truska, MVDr. Ľubomír
Kráľ.
Za ŠVPS SR sa zúčastnili prof. MVDr.
Jozef Bíreš, DrSc., za UVLF Košice prof.
MVDr. Emil Pilipčinec, PhD., prof. MVDr.
Jana Mojžišová, PhD., doc. MVDr. Oskar
Nagy, PhD., doc. MVDr. Peter Korim, CSc.,
JUDr. Silvia Rolfová, za IVVL MVDr. Jozef Pokorný a za ÚŠKVBL MVDr. Judita
Hederová, PhD., MVDr. Eva Chobotová,
PhD. a Ing. František Rác.
Hlavným cieľom stretnutia bolo poďakovanie odchádzajúceho Prezídia KVL
SR za doterajšiu spoluprácu, predstavenie
nového Prezídia KVL SR a ďalšia vzájomná spolupráca stavovských organizácií na
Slovensku.
Po úvode odovzdal bývalý prezident KVL SR MVDr. Ladislav Stodola
všetkým štatutárnym zástupcom stavovských organizácií ocenenia a poďakovanie za spoluprácu za obdobie od
roku 2006 až po rok 2014.
Po oficiálnej časti nasledovala pracovná časť stretnutia, na ktorej sa prerokovali
aktuálne témy a spolupráca v edukačnej
a publikačnej oblasti, na úseku veterinárnej legislatívy, spolupráca vo farmaceutickej oblasti a v liekovej politike, v oblasti
praxe študentov, v zahraničnej sfére a spolupráca v kultúrnej, spoločenskej a športovej oblasti.
Zástupcovia všetkých zúčastnených strán deklarovali ochotu spolupráce a súčinnosť aj na nasledujúce obdobie
vo všetkých prerokovaných oblastiach.
4Aj keď v niektorých témach máme rozdielne priority, sme odsúdení ako veterinárny stav držať spolu a o to sa vedenie
KVL SR snažilo a v budúcnosti aj snažiť
bude.
MVDr. Ladislav Stodola,
predseda dozornej komisie
43
z našich akcií
PREČO NAVŠTÍVIŤ
NOVÚ VETERINÁRIU?
Dr. Maximilian Schuh
Lebo sú tam výborné prednášky za zlomkové ceny.
Lebo je tam najviac firiem na jednom mieste.
Lebo už teraz tam prichádza najviac účastníkov.
Lebo je tam príjemná atmosféra a výborné jedlo.
Lebo Čeky a Hit band to vedia.
Lebo stále prinášame niečo nové.
Ďakujeme za vašu účasť a tešíme sa na NV 2015.
Dr. Róbert Maňko
44
Dr. Simon R. Platt
Prednášky v sekcii malých zvierat a exotov boli natáčané.
Na stránkach asociácie savlmz.sk si ich budete môcť pozrieť.
z našich akcií
Seminár – Workshop
Exotické druhy spoločenských zvierat
vo veterinárnej praxi
Dňa 23. 11. 2014 sa v Nitre konal seminár – workshop v priestoroch
Agrokomplexu. Organizátorov bola KVL
SR. Prednášajúcim bol MVDr. Ladislav
Molnár, PhD. z ÚVLF v Košiciach. Tejto
edukačnej akcie sa zúčastnilo 35 SVL.
V prvej, teoretickej úvodnej časti,
prednášajúci popisoval spôsoby fixácie a transportu pacientov. Išlo hlavne
o exotické a, predovšetkým, voľne žijúce dravce s rôznym druhom traumy.
Prognóza úspešného následného chirurgického zákroku je závislá aj od odbornej úrovne správnej fixácie poraneného
dravca. Definoval výhody a riziká rôznych spôsobov a druhov fixácie.
voril o rôznych metódach riešenia fraktúr jednotlivých kostí skeletu rôznych
druhov vtákov.
V druhej, praktickej časti demonštroval spôsoby osteosyntézy kostí končatín
a krídel na kadáveroch dravcov. Účastníci
v priebehu demonštrácie kládli odborné
doplňujúce otázky, ktoré boli dôkazom
toho, že už sa vo svojej praxi s takýmito
odbornými problémami stretli.
Spôsob prezentácie MVDr. L. Molnára
bol maximálne ústretový, usiloval sa
prednášať jasne a tak, aby demonštroval spôsoby riešenia, ktoré sú aj v bežnej
praxi realizovateľné, keď aj s minimálnym technickým vybavením.
Ďalej popisoval a vyhodnocoval
RTG snímky poranených dravcov vo
forme kazuistiky. Pri demonštrácii RTG
snímok fraktúr kostného skeletu poranených dravcov zdôrazňoval význam
správnej fixácie poškodených kostí aj
z dôvodu výberu správnych pinov.
Na záver teoretickej časti detailne ho-
Hovoril aj o zmluve, ktorú uzatvorila KVL SR s ÚVLF v Košiciach o možnosti
odbornej stáže na rôznych pracoviskách
univerzity, napríklad na jeho pracovisku a priamo pod jeho vedením. Túto
možnosť už využilo niekoľko kolegov na
východe Slovenska. Je to zároveň výzva
pre ďalších, aby sa touto formou zapojili
Pripravujeme
na jar 2015
Vážené kolegyne, kolegovia, tak ako
po iné roky pripravujeme na jar roku budúceho regionálne semináre v mestách
Nitra, Zvolen a Košice v termíne 11. – 13.
3. 2015. Plánujeme pokračovať v téme
chorôb mačiek, ktoré sú stále viac a viac
našimi pacientmi a pristupovať k nim ako
k malému psovi je viac ako neodborné.
Práve tieto semináre by nám mali pomôcť
v orientácii na túto skupinu zvierat.
Komora veterinárnych lekárov
(KVL) vyhlasuje každý rok jednu tému
do edukačného programu, ktorý pre svojich členov organizuje a podporuje vedenie Komory.
Vzhľadom na váš záujem o tento typ
vzdelávania bude KVL SR pokračovať v organizovaní workshopov aj v budúcnosti.
MVDr. Elemír Žoldoš
člen dozornej komisie
23. 1. 2015
Celoslovenský veterinársky ples,
Hotel PALACE Sliač
6. - 7. 2. 2015
Medzinárodné lyžiarske preteky
veterinárnych lekárov,
Dolný Kubín
ako nosnú pre špecializačné vzdelávanie a kongres KVL. Po dysplázii bedrových a lakťových kĺbov, dermatológii,
otorinolaryngológii, sonografii a akútnej medicíne budeme za už 6. rok vzdelávať v konkrétnej téme. Rok 2015 pripravujeme ako rok chirurgie a veríme,
že ak sa naplnia naše predstavy a všetky sľuby budú dodržané, tak 11.-12. 4.
privítame v Bratislave prof. Howarda
Siema z USA, ktorý bol spoluautorom
prof. Theresy Fossumi pri písaní asi naj-
ka
n
á
v
poz
známejšej a vo svete najpoužívanejšej
chirurgickej učebnice.
Veríme, že Vás nami pripravovaný
program zaujme a že sa budeme s mnohými z Vás na týchto akciách stretávať.
a
k
n
á
v
z
po
45
osobnosti, šport, umenie, kultúra
Juro
J oze f
Na benefičnej akcii na ostatných dvoch kongresoch KVL SR sme
si všimli zaujímavé fotografie zo sveta ticha. Oslovili sme za
vás ľudí, ktorí stáli pri ich zrode a položili sme im niekoľko
otázok. Myslíme si, že by vás mohli zaujať. Sú to autori
fotografií MVDr. Róbert Pánko, MVDr. Juraj Šimek
a MVDr. Jozef Talajka.
Robo
46
S veterinármi o potápaní
Ako ste sa dostali
k potápaniu?
Robo: V roku 2006 bol WSVA kongres v Sydney, na ktorom som sa mal
zúčastniť. Oslovil ma kolega Švihran
a navrhol mi, aby sme si po kongrese
dali voľno a šli pozrieť Veľkú koralovú
bariéru. Ešte pripomenul, že sa tam, samozrejme, pôjdeme potápať. Bleskurýchlo som sa prihlásil na kurz, zložil som
skúšky a na Veľkej koralovej bariére
som sa prvýkrát potápal v oceáne.
Jozef: Ako stredoškolák som sa náhodne dostal k potápaniu v mŕtvom ramene Dunaja, bol som fascinovaný a odvtedy mi svet pod vodou učaroval.
Potápanie v Jadrane a neskôr v tropic-
kých moriach ma len presvedčili, že
chcem spoznať tento celkom iný a nový
svet. ako ten, čo . poznám na súši.
Ako ste vy traja začali
spolupracovať pod hladinou?
Jozef:Náhodne pri debate na kongrese som sa dozvedel, že Robo s Jurom
sa idú potápať do Indonézie, a tak som sa
pridal. Zistili sme, že potápanie v tejto
zostave nás baví. Odvtedy plánujeme
výlety spoločne.
Spolupráca pod hladinou je mimoriadne dôležitá kvôli bezpečnosti. Ale zistili
sme, že aj pri hľadaní a fotografovaní
života pod hladinou je táto spolupráca
užitočná. Nájsť niektoré malé živočíchy,
ktoré hľadáme, a majú často len niekoľko milimetrov, je naozaj ťažké. Navyše,
väčšina z nich má dokonalé mimikry.
Pozeráte na ne a nevidíte ich. Prezradí
ich len pohyb, alebo svetlo z potápačskej
lampy, ktorá iným spektrom svetla trochu zmení sfarbenie pozadia. Treba poznať aj biológiu jednotlivých živočíchov,
aby sme vedeli, kde ich hľadať. Takto
vznikla dohoda. Ja a Juro hľadáme. Je
to výzva nájsť živočícha, kvôli ktorému
sa potápame v konkrétnej lokalite, alebo
objaviť niečo nové, čo sme predtým nevideli. Ak niečo máme, zavoláme Roba.
Pre neho je zase výzva urobiť dokonalú fotku. Veľké ryby alebo zvieratá sú
plaché a tak je dobré, ak sa niekto pozrie
osobnosti, šport, umenie, kultúra
za ten či onen roh útesu a privolá ostatných, ak tam je niečo zaujímavé.
Môže sa potápať každý,
je to náročný šport?
Robo: Sú určité zdravotné obmedzenia, kedy aj človek, ktorý má veľmi
rád vodu a vodné prostredie, sa nemôže
potápať. Napríklad opakované zápaly
stredného ucha, problémy s hypertenziou, klaustrofóbiou, problémy s depresiou. Ale väčšina zdravých ľudí si môže
urobiť základný potápačský kurz. Pokiaľ
to človek robí rozvážne, má to dobre nacvičené, zachová si určitý rešpekt, nehazarduje, má nacvičené aj možnosti
krízových stavov, nie je to náročné.
Jozef: Mám radu. Ak si myslíte, že
by vás to mohlo baviť, skúste skúšobný
ponor s inštruktorom. Po vynorení budete jasne vedieť, či je potápanie pre vás,
alebo nie. Ak vás svet pod hladinou očarí, potom je to len o tréningu, návyku na
vodné prostredie, rešpektovaní jasných
pravidiel potápania, disciplíne a nepreceňovaní. Tak ako bicyklovanie je na začiatku ťažké a potom sa stane ľahkým
a nezabudnuteľným pohybom, po krátkom čase a viacerých ponoroch sa stane
potápanie ľahké a môžete sa sústrediť na
krásu okolo vás.
Čím vám potápanie učarilo?
Juro: Mne potápanie učarilo rôznorodosťou a pestrosťou podmorského
sveta a hlavne tým, že nás vie vždy prekvapiť niečím novým a nečakaným.
Myslím si, že rekreačné potápanie je
najmä o psychike a nie o fyzickej zdatnosti, aj keď tá je vždy vítaná, hlavne
pri prúdových ponoroch.
Robo: Za seba môžem povedať, že
pocit uvoľnenia a vznášania sa pod vodnou hladinou je pocit, ktorý si potápač
vychutnáva a ťažko to porovnať s niečím iným.
Jozef:Ťažko sa to popisuje. Je to
veľmi silná a pôsobivá emócia. Po vydarenom ponore sa mi dlho nechce rozprávať. Hlavou mi bežia čerstvé zážitky,
premietajú sa ako film v kine a v búdke
mi pingpongujú endorfíny. Často po ponore mĺkvo sedíme vedľa seba a máme
divný úsmev na tvári. A potom to príde.
Začneme vzrušene rozprávať o tom, čo
sme videli a zažili. Potápanie mi učarovalolo tým, že som vstúpil do nepoznaného sveta. Pod hladinou je fascinujúci,
prekvapujúci, iný svet, než aký som poznal predtým. Tam prestávam myslieť
na bežné veci a mám to šťastie vidieť
tento svet zblízka, ponorený v tichu.
Mnohí si myslia, že potápanie je adrenalínový šport, ale pre mňa je to emócia
s rešpektom a pokorou k tomuto novému
svetu. Je to fenomén. Znovu a znovu ma
prekvapí, aké absurdné tvary a formy
života si príroda vymyslela. Aké prapodivné prejavy správania a spolupráce sa
vyvinú v boji o prežitie. Aké krásne a nepredstaviteľné kombinácie farieb môžu
mať živočíchy pod hladinou. Aký veľký
môže byť rozdiel medzi nenápadnosťou
až neviditeľnosťou a nepochopiteľnou
farebnosťou a vyčačkanosťou na jednom
mieste.
Kde všade ste sa potápali?
Jozef:Každá voda je v niečom iná.
Moje začiatky v sladkej vode na Slovensku majú sladkú príchuť nového.
Chorvátske more ma očarilo priezračnosťou, krásou otvorených terénov a hlbokých stien. Tropické moria v Egypte
a Indonézii sú neporovnateľné bohatosťou a rozmanitosťou farieb a tvarov. Viac
ma lákajú tropické moria.
Robo: Rád sa potápam v slanej aj
v sladkej vode. Na juhozápadnom Slovensku máme niekoľko lokalít, kde je
v určitých častiach roka dobrá viditeľnosť. Asi najkrajšiu viditeľnosť v sladkej
vode som zažil v Talianskom vápencovom jazierku Lago Cornino, neďaleko
mesta Udine. Najbližšie koralové more je
pre našinca Červené more. Mám ho
„prepotápané“ od Akabského zálivu po
severnú tretinu Sudánu. Lokality v Červenom mori sú rozmanité,
viditeľnosť spravidla vynikajúca. Vzhľadom na náročnosť a členitosť dna je posiate zaujímavými vrakmi, ktoré sú
magnetom pre potápačov.
Juro: Asi 100 ponorov v Indonézii,
raz na Guláške v Senci, jedenkrát na
Čiernej vode v Galante.
Potápať v Indonézii ste sa boli
už niekoľkokrát. Čo vás na tejto
destinácii tak zaujalo?
Juro: Ako asi všetkých, hlavne pestrosť podmorského sveta, teplá voda
a super počasie. Hlavne podmorská
fauna je úžasne pestrá a vidíte aj to, čo
ste inak vidieť nemuseli, napr. sex korytnačiek alebo nahožiabrych slimákov.
Robo: Po prvé najväčšia biodiverzita, po druhé čistota a priezračnosť vody,
po tretie nečakané morské prúdy donášajúce množstvo planktónu a s tým aj
stretnutie s veľkými druhmi rýb, po
štvrté neuveriteľné množstvo drobných
kôrovcov, slimákov, malých rybičiek
a iného tvorstva, ktoré sa dá fotografovať len makrom.
Jozef: Iné moria, ktoré boli prednedávnom ešte plné života, rýchlo vymierajú. V Červenom mori som videl rýchlosť umierania útesu po roku na tých
istých lokalitách. Je frustrujúce pozerať
sa na to, ako sa nenávratne mení útes na
cintorín. Indopacifik je stále plný života.
47
osobnosti, šport, umenie, kultúra
V Komodskom národnom parku sme sa
potápali v lokalitách, kde bol tvrdý
korál 60 cm pod hladinou až k brehu
ostrova. Dajú sa nájsť lokality, kde nežijú ľudia a biotopy pod hladinou sú nedotknuté. Bohužiaľ, ale aj tu sú obrovské
plochy zničených a mŕtvych útesov
vlečnými sieťami a krátery po love rýb
bombami. Indonézia je obrovská a rozmanitá. Tvorí ju 17 508 ostrovov, z čoho
asi len 6 000 je obývaných. Sú roztrúsené na hranici medzi Indickým a Tichým
oceánom od Thajska po Papuu Novú Guineu. Vďaka tomu je každý ostrov iný,
s obrovskou rozmanitosťou fauny a flóry. Žije tam spleť etník, rás, náboženstiev a tradícií. Na ostrovoch, kde sme
potápali, žije veľmi skromne a v chudobe obrovská populácia ľudí. Ale aj napriek tomu sú šťastní a bezstarostní,
vždy s úsmevom na tvári. Indonézia ma
vždy donúti prehodnocovať životné priority.
Róbert, fotografovanie je náročné
aj na súši, nieto ešte pod vodou.
V čom je fotografovanie pod hladinou náročnejšie?
Robo: Rozdiel medzi podvodnou
a suchozemskou fotografiou spočíva
v rôznosti svetla a spektra farieb, pričom
s hĺbkou ubúda červeného spektra
a zvýrazňuje sa zelená a modrá. Takisto
rozptyl svetla vodou znemožňuje zaostrovanie ako na súši.
48
Niektoré živočíchy na vašich
fotografiách sú v skutočnosti
veľmi malé. Ako ich hľadáte?
Robo: Spravidla sa potápame vo
dvojiciach, prípadne v skupine. Mne ako
fotografovi veľmi pomáhajú pri vyhľadávaní objektov moji kolegovia, s ktorými tvoríme už zohratý tím.
Jozef: Je zábavné hľadať živočíchy,
ktoré využívajú dokonalé mimikry. Potápame sa s miestnymi sprievodcami,
ktorí lokalitu a živočíchy na nej dokonale
poznajú. Učíme sa od nich, ako ich odhaliť. Večer pri pive a fotkách rátame, kto
má lepšie skóre.
Nemáte pri potápaní strach
z veľkých živočíchov?
Juro: Nie, strach z veľkých rýb nemám, ale rešpekt z parýb určite. Najviac
rešpektu som pociťoval v situácii, keď
som videl „rozparádeného“ dospelého
delfína na love asi 5 metrov odo mňa.
Naozaj tento „cicavček“ nielenže vyvolával rešpekt, ale aj naháňal strach.
Robo: Jediný strach, ktorý máme,
je z toho, že ich tam nestretneme. Pretože ako postupuje civilizácia, je veľkých živočíchov v mori stále menej
a menej.
Jozef: Tieto veľké živočíchy skôr
vyhľadávame. Dajú sa stretnúť pri technicky náročnejších ponoroch vo veľkých hĺbkach a silnejších morských
prúdoch. Na tieto ponory treba mať viac
potápačských skúseností, pretože môžu
byť nebezpečné. Je dôležité, aby takýto
ponor viedol miestny sprievodca, ktorý
pozná lokalitu a vie, v ktorej časti dňa
sa veľké zvieratá zdržiavajú v lokalite.
V priebehu dňa sa pravidelne mení smer
morských prúdov a zvieratá sa presúvajú na iné stanoviská.
Môžu byť nebezpečné?
Robo: Ak potápač dodržiava všetky
štandardné pravidlá, živočíchy nie sú
pre neho nebezpečné.
Jozef: Skôr je problém ich stretnúť
kvôli plachosti. Niekedy môžu byť, paradoxne, nebezpečnejšie malé živočíchy. Mnohé sú toxické, niektoré smrteľne. Je dôležité vedieť, čoho sa nikdy
nedotýkať. Aj keď pod vodou platí zásada: ,,Sme tu na návšteve, nechytáme sa
ničoho, len preplávame.“
Ktorý živočích z morskej fauny
sa vám najviac páči?
Robo: Mne sa najviac páčia nahožiabrí slimáci, čo je zrejmé z mnohých
mojich fotografií.
Jozef: Chobotnice a sépie, vždy ma
prekvapí pri stretnutí s nimi ich zvedavosť a komunikatívnosť. Sú veľmi inteligentné. Úžasné živočíchy sú manty, fascinujú ma svojou ladnosťou pohybu.
Žraloky svojou majestátnosťou a dokonalosťou. Rád sa potápam v lokalitách,
kde je zachovaný tvrdý koral. Je neuveriteľne rozmanitý tvarmi a farbami. Je
rovnako zaujímavé vidieť, ako koraly
navzájom bojujú o priestor.
Juro: Odontodactylus scyllarus.
Akú najkurióznejšiu príhodu
ste zažili pod vodou?
Juro: Freediving plávanie s mantami na Nusa Penide. Tento rok potápanie
v tesnej blízkosti s 2-až 2,5-metrovými
žralokmi v JAR.
Jozef: Ťažko vybrať jednu konkrétnu príhodu, krásnych a fascinujúcich
zážitkov je veľa. Všetky však majú jedno spoločné, a to, že mi živočíchy, ktoré
sú obvykle plaché, dovolili zotrvať v ich
blízkosti dostatočne dlhý čas, aby som
si vychutnal ich prítomnosť a mohol ich
sledovať a obdivovať z blízka. Vždy je to
pre mňa prekvapujúce, že ma tolerujú
napriek tomu, že som v ich prirodzenom
prostredí votrelcom. Neuveriteľným
zážitkom bolo plávanie s obrovskou
murénou na palube vraku, ktorá sa
predvádzala pred fotoobjektívom ako
modelka. Bolo to nezvyčajné, lebo inak
bývajú plaché a schovávajú sa. V pamäti
mi utkvelo aj stretnutie so 4-metrovou mantou, ktorá mi dovolila 15 minút
plávať v jej bezprostrednej blízkosti na
pár centimetrov. Po exkurzii jej teritória ma priviedla na miesto, kde sme začali a jedným prudším pohybom zmizla
v modrej šedi. Spomínam si tiež na 20
minút predvádzanie chobotnice pri nočnom ponore, laškovanie a pútanie pozornosti rôznymi pózami, keď som si ju
prestal všímať. Krása týchto zážitkov
spočíva v tom, že ma toto prostredie na
chvíľu prijalo a splynul som s ním.
Robo: Napríklad, určite veľmi zábavné by bolo pozorovať, ako ma ryba
veľkosti vianočného kapra nekompromisne vyhnala zo svojho teritória. Bolo
to v Indonézii a druh ryby bol Balistoides
viridescens (Ostňovec), ryba z čeľade Tetraodontiformes (Štvorzubce). Táto pekne
sfarbená rybka, ktorá si obyčajne nikoho veľmi nevšíma, v čase vytvárania
hniezda pre budúce potomstvo a kladenia ikier urputne bráni svoje územie
pred votrelcami. Pozorujúc a fotografujúc krásne koraly som zaostal za skupinou svojich potápačských kolegov.
O chvíľu som zacítil, že ma niekto myká
za plutvu. Pomyslel som si, že asi Jozef
niečo zaujímavé našiel a že ma chce
takto upozorniť. Obzrel som sa, ale namiesto Jozefa som videl, ako mi rovno
proti maske pláva útočiaca rybka, ktorá
ma hryzkala do plutvy. Odrazil som ju
fotoaparátom, ale ona sa otočila a ukázala mi, že sa len tak ľahko nevzdá
a s vycerenými štyrmi ostrými zubami
sa blížila k môjmu nosu. Útok sa mi podarilo znova odraziť a pratal som sa z jej
teritória, ako rýchlo som vládal. Až keď
som bol podľa môjho odhadu v bezpečnej vzdialenosti, prestal som kmitať
plutvami a oddýchol som si. Takto jednoducho si dva a pol kilová rybka poradila s 90 kilovým chlapom.
Článok je oživený Robovými fotografiami. Niekoľko ďalších fotografií od nás
nájdete na webe KVL SR.
osobnosti a umenie
V podvečer 7. novembra 2014 sa Tatranská galéria v Poprade
stala miestom otvorenia výstavy umelca, nášho člena KVL ,
MVDr. Františka Turcsányiho.
PLUSYA PLUSY
PLUSY
PLUSY
A A MÍNUSY
MÍNUSY
MÍNUSY
MÍNUSY
V podvečer 7. novembra 2014 sa Tatranská galéria v Poprade stala miestom
otvorenia výstavy umelca, nášho člena
KVL, MVDr. Františka Turcsányiho.
Galéria je stavba pekne a citlivo zrekonštruovanej technickej budovy starej
elektrárne. Prekvapením bolo množstvo
ľudí a priateľov z rôznych umeleckých
kruhov prichádzajúcich na výstavu, no
veľkým zážitkom bola tvorba autora nazvaná PLUSY A MÍNUSY.
FERO je rodákom z Košíc, pred dlhším
obdobím (ako sám hovorí) dobrovoľne
emigroval do mestečka Hniezdne, kde
žije a tvorí. Jeho umelecká tvorba už
dávno presiahla hranice východoslovenského regiónu, v ktorom sa pohybuje. Vystavoval na viac ako štyridsiatich
samostatných a kolektívnych výstavách
v popredných slovenských a zahraničných galériách, zúčastňuje sa na kvalitných maliarskych sympóziách doma,
aj v blízkom a vzdialenom zahraničí
(Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Bosna
a Hercegovina, Slovinsko, Česko, Srbsko,
Ukrajina, India, USA, Luxembursko). Za
svoju tvorbu získal v zahraničí viacero
ocenení, v americkej ročenke ICA (international contemporary art) 2013 je
uvedený medzi známymi svetovými
umelcami, mimochodom, v súčasnosti
paralelne vystavuje spolu s ďalšími 40
zahraničnými umelcami , v priestoroch
Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu. Zrejme doma nikto nie je prorokom.
Výstava bola dominantne venovaná
maľbe (výber asi od roku 2010 do 2014),
ale rovnocennou súčasťou výstavy boli
autorove fotografie, v ktorých prejavil
schopnosť zareagovať na neopakovateľný okamih. V priebehu vernisáže sme
spolu s Elom Žoldošom mali možnosť
pozrieť si videoart o INDII z ďalšej roviny autorovej tvorby. Fero disponuje vý-
raznou schopnosťou všímať si (a vyňať
z každodennosti) aj veci takmer neviditeľné, opomenuté. Táto schopnosť ho
posúva v jeho umeleckom vývoji ďalej.
S nemým úžasom sme si dokonca pozreli foto-video-príbehy, doplnené citlivo
volenou autentickou hudbou z ciest po
neznámych krajinách.
Nikto by tvorbu Fera Turcsányiho nevystihol lepšie, ako kurátorka výstavy
a tu sú jej slová na záver:
V intenciách názvu výstavy PLUSY
A MÍNUSY som sa pokúsila o zmapovanie tvorby autora. Všetky dosiaľ vymenované atribúty považujem za plusy
v jeho tvorbe. Pokúsila som sa vyhľadať
aj mínusy, tie som pri všetkej svojej
snahe akosi nenašla. Nech mi to teda
autor aj auditórium odpustia.
MVDr. Ľubomír Novotný
člen dozornej komisie
49
informácie sekretariátu
50 rokov
Peter Selecký
Ladislav Smatana
Milan Mudrák
Ivan Inštitoris
FerdinandKulcsár
Attila Szöke
Ivan Míča
0783
0913
0732
1271
0740
0715
0721
Piešťany
Bojnice
Poprad
Nitra
Okoličná na Ostrove
Rimavská Sobota
Smolinské
16.10.1964
19.11.1964
21.11.1964
09.12.1964
28.12.1964
30.12.1964
30.12.1964
0036
0179
0560
0531
0658
0767
0728
Púchov
Nové Zámky
Veľké Kapušany
Pečovská Nová Ves
Nitra
Bratislava
Nitra
06.10.1959
10.10.1959
18.10.1959
29.10.1959
19.11.1959
11.12.1959
18.12.1959
0276
0745
0483
0602
0102
Cerová
Bratislava
Žihľava
Kokava n. Rimavicou
Rimavská Sobota
03.10.1954
26.10.1954
13.12.1954
19.12.1954
26.12.1954
55 rokov
Rudolf Jakubík
Andrej Vajzer
Peter Albrecht
Jozef Beňačka
Ľubomír Svoboda
Vladimír Pagáč
Vladimír Koscelník
i
t
n
a
l
i
Ju b
z ela m
o
h
a
l
b
e
n
s rd e c
60 rokov
Vladimír Tencer
Vojtech Baculák
Zdenek Medveď
Miroslav Kotal
Arpád Ubreži
0652
0530
0393
Nové Zámky
Horná Mičiná
Streda n. Bodrogom
20.10.1949
06.11.1949
24.12.1949
66 rokov
Roman Synilnyk
Milan Smrčiak
Tomáš Šafran
0593
0136
0293
Piešťany
Spišská Nová Ves
Liptovský Mikuláš
20.10.1948
25.10.1948
29.12.1948
0357
0959
0380
Solivar
Komárno
Hranovnica
24.10.1945
27.10.1945
07.12.1945
Číslo
osvedčenia:
1981
1989
1983
1993
1984
1987
1992
1988
1990
1109
1991
1982
2001
1994
1986
2000
1998
1996
1999
1995
1997
0917
Dolný Kubín
07.10.1943
0585
0074
Šaľa
Oravská Polhora
15.10.1942
22.12.1942
0416
Košice
11.11.1941
1184
Žilina
30.10.1939
0825
Veľký Meder
04.10.1936
0178
Štúrovo
23.12.1934
75 rokov
78 rokov
Rudolf Kórósi
80 rokov
0242
Veľký Meder
09.11.1944
Noví členovia prijatí v roku 2014
50
0066
73 rokov
Jozef Bielik
70 rokov
Ján Bordean
Karol Alfóldi
Štefan Pukáč
Marián Poldauf
69 rokov
Dušan Harbáč
Karol Nagy
Tibor Vozár
Vladimír Fetisov
72 rokov
65 rokov
Karol Solčan
Pavel Bachleda
Jozef Takáč
71 rokov
Priezvisko
a meno:
Ladislav Tarr
Noví členovia prijatí v roku 2014
Titul:
Korytárová Michaela
MVDr.
Ostrolucká Valéria
MVDr.
Fogarassyová Kristína
MVDr.
Magátová Jana
MVDr.
Hanzel Juraj
MVDr.
Willantová Ina
MVDr.
Dzúriková Zuzana
MVDr.
Paulovičová Monika
MVDr.
Lednická Marta
MVDr.
Stredanský Maximilián
MVDr.
Rojková Veronika
MVDr.
Krišlo Jakub
MVDr.
Farbáková Jana
MVDr.
Szakállová Ivana
MVDr.
Juhásová Katarína
MVDr.
Uhrín Martin
MVDr.
Fialkovičová Mária
Doc.MVDr.PhD.
Šiška Lukáš
MVDr.
Rubešová Lenka
MVDr.
Poradová Karin
MVDr.
Richterová Daša
MVDr.
Bovanová Zelizňáková E.
MVDr.
Členstvo
od dňa:
01.10.2014
01.10.2014
23.09.2014
01.10.2014
23.09.2014
01.10.2014
24.09.2014
23.09.2014
23.09.2014
24.09.2014
01.10.2014
11.10.2014
22.10.2014
21.10.2014
22.10.2014
22.10.2014
21.10.2014
01.11.2014
01.11.2014
01.11.2014
01.11.2014
03.11.2014
Číslo
osvedčenia:
Priezvisko
a meno:
Titul:
1282
2004
2006
2003
Paluš Juraj
Eliáš Erik
Garaj Tomáš
Gregorová Zuzana
MVDr.
MVDr.
MVDr.
MVDr.
Vyčiarknutie
od dňa:
26.11.2014
01.12.2014
01.12.2014
01.12.2014
Zrušené členstvo v roku 2014
1356
1529
0079
1282
Bátor Rastislav
Galandáková Stanislava
Bacsó Ladislav
Paluš Juraj
MVDr.
MVDr.
MVDr.
MVDr.
28.10.2014
01.11.2014
28.11.2014
18.11.2014
Pozastavené členstvo v roku 2014
1558
1827
1926
Seman Boris
Tolnai Martin
Jamriška Ján
MVDr.
MVDr.
MVDr.
01.10.2014
01.11.2014
01.11.2014
Obnovené členstvo 2014
1573
1329
1864
Borová Monika
Kapráliková Júlia
Rédl Martin
MVDr.
MVDr.
MVDr.
13.10.2014
01.11.2014
01.11.2014
e
MENEJ JE VIAC S LIEKOM
ROZSIAHLA
KONTROLA
ENDOPARAZITOV
PÁSOMNICE
NEMATÓDY
&.
VYNIKAJÚCA
EXTERNÁ ÚČINNOSŤ
KLIEŠTE
BLCHY
&.
Najkomplexnejšia antiparazitárna
ochrana pre mačky
Prémiová technológia pre široké spektrum ochrany
a pohodlnú starostlivosť o mačku
• Nová kombinácia 4 overených účinných látok: fipronilu,
S-methoprenu, eprinomectinu a praziquantelu.
• Širokospektrálna spot-on ochrana proti kliešťom, blchám
(dospelé aj vývojové štádiá), oblým červom a pásomniciam.
• Bezpečné pre mačky a mačiatka od 7 týždňov veku.
• Inovatívny, presný a praktický aplikátor pre optimálny spôsob
ošetrenia.
www.mevet.sk
DESIGNED FOR PETS MADE FOR VETS*
Žiadne
blchy pod
stromčekom
Na predpis veterinárneho lekára.
MVDr. Igor Krampl 0903 312 732 | MVDr. Vladimír Flak 0905 694 631
www.msd-animal-health.cz
CZ/BRV/1114/0007a
Spoločne meníme trh s ektoparazitikami
v prospech Vás a Vašich pacientov.
Myslíme na Vašich klientov, aby sa k Vám radi vracali.
Rodina používateľov tabliet Bravecto je obrovská. Bravó, Bravecto!
Download

spravodajca - Komora veterinárnych lekárov SR