VII. Drogy a trestná činnosť
Už od prastarých čias sa ľudstvo snažilo nachádzať látky, ktoré by zmierňovali bolesť, liečili
rôzne choroby a ktoré by vyvolali pocit šťastia a blaha. Látky za pomoci ktorých by ľudia zmenili
a zlepšili určité stránky svojho života. Tieto látky sprevádzajú človeka už od najstarších čias, môžu
mu napomôcť ale aj viesť ku záhube. Dlhodobým užívaním týchto látok dochádza ku psychickej ako
aj fyzickej závislosti a postupne sa z toho stáva problém celej spoločnosti.
Drogy a iné návykové látky sa stali po roku 1989 jedným z kľúčových problémov našej
spoločnosti. Slovensko sa v prvých obdobiach po revolúcií stalo tranzitnou krajinou týchto látok
prúdiacich z Balkánu do západnej Európy. V súčasnosti je naša krajina cieľovou stanicou. Na
Slovensku sa vytvorili skupiny zaoberajúce sa kriminálnou činnosťou súvisiacou s drogami a rozrástla
sa skupina ich konzumentov. V poslednom období sa návyk na tieto látky rozrástol do mimoriadnych
rozmerov, pričom je sprevádzaný rastúcou kriminalitou, zdravotnými dôsledkami s ktorými je spojené
ohrozenie celej spoločnosti. Preto sa vykonávajú opatrenia nielen na úrovni jednotlivých štátov ale aj
na úrovni medzinárodnej.
Tradičnou a legálnou látkou je alkohol. Požívanie alkoholu je
spoločenský tolerované
a niekedy aj podporované. Okrem alkoholu sa vyskytujú aj iné nealkoholové závislosti ako sú
patologické hráčstvo – gamblerstvo, závislosť na práci – workoholizmus a iné.
1. Vymedzenie základných pojmov
Osobu závislú na alkohole alebo inej návykovej látke môžeme definovať ako osobu, ktorá
nie je schopná sa natrvalo zdržať nadmerného alebo inak škodlivého požívania alkoholických nápojov
alebo užívania iných návykových látok a tým si spôsobuje vážnu poruchu na zdraví alebo vážne
narušuje spoločenské vzťahy.
Návykovou látkou sa rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky
spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku
človeka alebo
jeho ovládacie
alebo rozpoznávacie
1
schopnosti alebo sociálne správanie. Návykové látky sa do organizmu môžu dostávať rôznymi
spôsobmi : fajčením, intravenózne, perorálne, inhalovaním, vtieraním do pokožky. S intravenóznym
spôsobom je spojené riziko infekčného nakazenia ( HIV ) alebo iných chorôb, predávkovanie a pod.
Alkoholické nápoje sú definované ako liehoviny, destiláty, víno, pivo a iné nápoje, ktoré obsahujú
viac ako 0,75 objemového percenta alkoholu.2 Omamné látky sú látky vyvolávajúce návyk
a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú
1
2
zmenami správania sa so závažnými
§ 130 ods. 5 Trestného zákona
§ 1 zák. č. 219/1996Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke
protialkoholických záchytných izieb
zdravotnými a psychosociálnymi následkami. Psychotropné látky sú látky ovplyvňujúce stav
ľudskej psychiky pôsobením
na centrálny nervový systém
s menej závažnými zdravotnými a
psychosociálnymi následkami. Prípravky sú zmesi látok alebo roztoky látok obsahujúce jednu alebo
viac omamných látok alebo psychotropných látok, a to bez ohľadu na ich fyzikálny stav, okrem
prírodne sa vyskytujúcich zmesí látok a roztokov látok.3 Prekurzorom sa rozumejú chemické látky,
ktoré sú potrebné ako komponenty na výrobu niektorých omamných látok. Sú to teda všetky chemické
látky, ktoré možno použiť na výrobu návykových látok. Sú to určené látky, chemické látky, ktoré
možno zneužiť na výrobu návykových látok, vrátane zmesí obsahujúcich tieto chemické látky alebo
prírodných produktov obsahujúcich tieto chemické látky; nepatria sem lieky a farmaceutické
prípravky, zmesi alebo prírodné produkty, ktoré obsahujú jednu alebo viac určených látok, ak majú
také zloženie, že určené látky nemožno použiť alebo získať ľahko aplikovateľným spôsobom alebo
ekonomicky výhodným spôsobom.
Droga - pre obsahové vymedzenie tohto pojmu existuje viacero definícií. Názov pochádza
z arabského slova „durana“, čo v pôvodnom význame znamená liečivo. Podľa vyjadrenia Svetovej
zdravotníckej organizácie z roku 1969 sa za drogu považuje akákoľvek látka, ktorá po vstupe do
živého organizmu je schopná pozmeniť jednu alebo viac jeho funkcií, pôsobí priamo alebo nepriamo
na centrálny nervový systém a môže mať priznané postavenie lieku. Rýchly a výrazný účinok má aj na
psychiku. Drogy delíme na syntetické a prírodné. Syntetické drogy delíme na halucinogénne drogy,
budivé amíny, brown a tekuté rozpúšťadlá. Prírodné drogy delíme na konope (marihuana, hašiš), mak
(ópium, heroín), koka (kokaín, crack) a halucinogénne kaktusy a huby.
Závislosť je stav periodicky sa opakujúcej alebo chronickej intoxikácie jedinca, pričom je
tento stav vyvolávaný opakovaným užitím drogy a škodí jedincovi a celej spoločnosti. Drogová
závislosť je psychický a niekedy aj fyzický stav, ktorý vyplýva zo vzájomného pôsobenia medzi
živým organizmom a drogou. Charakterizujú ho zmeny správania a iné reakcie, ktoré vždy zahŕňajú
nutkanie brať drogu stále alebo pravidelne pre jej účinky na psychiku a niekedy aj preto, aby sa
zabránilo nepríjemným pocitom tzv. abstinenčným príznakom, ktoré vyplývajú z jej neprítomnosti.
Psychická závislosť a fyzická závislosť sa môžu prejaviť buď naraz, čiže kombinovane alebo každá
sama zvlášť. Drogová závislosť je teda v pravom slova zmysle stav totálneho zotročenia osobnosti
drogou so všetkými následnými zdravotnými a sociálnymi dôsledkami. Subjekt vo vzťahu voči droge
stráca osobnú slobodu, keďže bez jej opakovaného prívodu do organizmu nie je prakticky schopný
existovať. Na drogovej závislosti je nebezpečné, že môže vzniknúť už podaním prvej dávky drogy.
Toto je však ovplyvnené psychickou a fyzickou stavbou jedinca a druhom drogy. Psychická závislosť
je duševný stav, ktorý vzniká konzumáciou drogy. Prejavuje sa prianím drogu opäť užívať. Vznik
psychickej závislosti je viazaný na prežitie istých prežitkov – nestačí teda iba pasívna konzumácia
drogy. Psychická závislosť sa droge je vlastne často závislosťou na niektorej okolnosti alebo
3
§ 2 zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
okolnostiach, ktoré požívanie drog sprevádzajú ( istá spoločnosť, doba, prostredie, forma drogy alebo
rituál spojený s jej užitím ). Teoreticky, ak je prerušené podávanie drogy, nemali by sa dostavovať
žiadne telesné abstinenčné príznaky, prakticky sú však prejavy našej psychiky spravidla sprevádzané
aj prejavmi fyzickými – trasením, potením a pod., teda klamnými abstinenčnými príznakmi. Psychická
závislosť je najsilnejším faktorom, ktorý vedie k zneužívaniu drogy, teda najčastejšie k jej opätovnej
nadmernej konzumácií. Psychická závislosť sa prejavuje túžbou po droge spojenou so snahou po
kontinuite. Človek, ktorý je závislý, už nie je schopný prežiť prvotnú extázu. Jeho správanie je
podriadené túžbe opätovne získať drogu, dostať sa do pôvodného – prvotného stavu. Fyzická
závislosť je stavom organizmu vzniknutým spravidla dlhodobejším a častejším požívaním drogy ( aj
keď u niektorých drog môže ísť dokonca o krátkodobú konzumáciu trvajúcu niekoľko týždňov,
prípadne dní ). Organizmus fyzicky závislý na droge sa jej prispôsobil, vytvoril si „ pseudopotrebu“,
zahrnul ju do svojej látkovej výmeny, takže na prerušenie prísunu tejto drogy reaguje poruchou –
abstinenčnými príznakmi, ktoré môžu skončiť až smrťou jedinca. Abstinenčný syndróm sú príznaky
rôznej intenzity a rozsahu, ktoré môžu byť zanedbateľné (nevoľnosť, slzenie, potenie, zmeny telesnej
teploty, psychomotorický nepokoj, zmeny tlaku a pulzu, bolesti hlavy) alebo môžu byť širšieho
rozsahu a životu nebezpečné ( depresie, epileptické záchvaty, sklony ku samovražde). Abstinenčné
príznaky sú rôzne v závislosti od druhu drogy, stupňa intoxikácie a biopsychickými danosťami
jedinca. Návyk je stav, pri ktorom jedinec drogu nutne potrebuje, ak ju nemá, viditeľne ju postráda
a chýba mu. Nemôže sa úplne slobodne rozhodnúť, či si drogu dopraje alebo nie, väčšinou si ju
nedokáže odoprieť.
Tolerancia je schopnosť organizmu znášať určité látky. Ide o jav, ktorý sa prejavuje
neustálym zvyšovaním dávky, aby mal vyvolaný účinok rovnakú intenzitu. Organizmus sa rôznymi
mechanizmami prispôsobí na stály prísun drogy. Pri opakovanom užívaní sa účinnosť drogy oslabuje
až stráca a na dosiahnutie plného psychosomatického účinku drogy alebo lieku na organizmus jedinca
je potrebné dávku zvýšiť. V ojedinelých prípadoch dochádza k tomu, že psychoaktívna látka prestane
úplne účinkovať. Dlhodobé zneužívanie lieku alebo drogy vo vysokých dávkach zapríčiňuje chronické
poškodenie organizmu. Existuje aj skrížená tolerancia – organizmus si vytvára toleranciu na celú
skupinu látok (s podobnou chemickou štruktúrou, mechanizmom účinku, atď.).
Toxikománia je slovo odvodené od gréckych slov „ toxikos“, čo znamená jed a „ mánia“, čo
znamená vášeň, náruživosť. V mániách je vždy obsiahnutá aj nejaká abnormalita, strata miery
a schopnosti počínať si rozumne, obmedzenie slobody, prepadnutie niečomu. Podľa toho je
toxikománia vášnivá, chorobná túžba po jedoch. Komisia znalcov WHO v roku 1950 definovala
toxikomániu ( drog addiction ) ako stav periodicky sa opakujúcej alebo chronickej intoxikácie jedinca,
pričom je tento stav vyvolaný opakovaným užitím drogy prírodnej alebo syntetickej a škodí jedincovi
samému i celej spoločnosti. Uvedená definícia je determinovaná 4 charakteristikami tohto stavu :
neodolateľnou túžbou, nutkaním alebo potrebou pokračovať v užívaní drogy a drogu získavať
akýmkoľvek spôsobom, tendenciou zvyšovať dávky, psychickou a fyzickou závislosťou na účinku
drogy, zničujúcim účinkom na jedinca a celú spoločnosť. Pre vznik toxikománie sú podstatné štyri
faktory: droga (farmakologické účinky samotnej látky), osobnosť (psychické a somatické dispozície
konzumenta), prostredie ( postoj spoločnosti, okolia k drogám), podnet ( najmä okolnosti prvých
skúseností s látkou). Keďže medzi látky zneužívané, a to až do foriem ťažkej závislosti, patrí aj
alkohol, v súlade so stanoviskom WHO je nutné hovoriť o alkoholových a nealkoholových
toxikomániách. Narkománia je závislosť na narkotikách. Je to pojem užší ako toxikománia, ktorý
nahradil starší názov narkománia.
Roviny kontaktu človeka s návykovými látkami:
a) Úzus – znamená „ mierne“ požívanie ( konzum ) alkoholických nápojov. Hovoríme o ňom,
keď je alkohol v alkoholických nápojoch používaný v prijateľnom množstve, v prijateľnom veku,
v prijateľnom zdravotnom stave a vo vhodnej dobe. U dospelého, zdravého človeka to bude požitie
takej dávky po práci, po jedle, kedy hladina alkoholu neprestúpi 0,6g/l v krvi. Alkoholický nápoj je
konzumovaný ako nápoj doplňujúci jedlo i ako pochutina: alkohol ako droga sa pri úzuse prakticky
neuplatňuje. Ide o užívanie látok v súlade s oprávnenými záujmami a potrebami jedinca i spoločnosti.
Je to užívanie istých látok charakteru drog v primeraných dávkach v súlade s potrebami užívateľa
podľa aktuálnych poznatkov lekárskej vedy.
b) Misúzus ( zneužívanie ) – predstavuje všetko ostatné, čo bolo uvedené. Misúzus je širší
pojem než abúzus, tieto dva pojmy sa ale ani zďaleka nekryjú. Je to užívanie drog spôsobom, ktorý nie
je v súlade s náhľadom medicíny na aktuálne potreby konzumenta. Ide o neprimerané prekračovanie
terapeutických dávok liečiv, prípadne ich nevhodné laické kombinácie. Napr. vodič nesmie požiť
počas vedenia vozidla alkoholický nápoj ani užiť inú návykovú látku.4 Vodič u ktorého by bola
zistená hladina alkoholu v krvi 0,4g/l, by uvedenú povinnosť porušil – v jeho prípade hovoríme
o zneužití alkoholu – misúzuse, a nie o abúzuse ( t.j. nadužívaní ). Podobne je to s mladistvými, pri
ktorých zákon5 vyžaduje abstinenciu. U nich i konzum malých dávok alkoholických nápojov
predstavuje misúzus. Osoba, ktorá trpí záchvatovým ochorením, má zachovávať úplnú abstinenciu,
pretože epileptický záchvat môže vyprovokovať i malá dávka alkoholu. Podobne žena, ktorá pije
v priebehu tehotenstva, môže ohroziť zdravie svojho budúceho dieťaťa, i keď pritom nejde o veľké
dávky alkoholických nápojov. Poškodenie plodu môže zaviniť i konzumácia 30g alkoholu denne, čo
predstavuje hladinu alkoholu okolo 0,6 g/l alkoholu v krvi. Osoba závislá na alkohole môže dosiahnuť
uzdravenie len trvalou a dôslednou abstinenciou. Pol litra piva, ktoré u zdravého človeka znamená
úzus, predstavuje u takejto osoby – závislej na alkohole, misúzus.
c) Abúzus – ( t.j. nadužívanie alkoholických nápojov ) predstavuje všetky ďalšie formy
nadmerného konzumu, ktoré neboli uvedené pod pojmom úzus či misúzus. Abúzus môže byť občasný,
4
5
§4 zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách
§2 zák. č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke
protialkoholických záchytných izieb
periodický alebo pravidelný, systematický. I jednorazový abúzus, najmä vo forme veľkých dávok
alkoholu, predstavuje riziko rovnako ako abúzus periodický či systematický. V prvom prípade môže
dochádzať k prejavom agresívneho chovania, k ťažkej intoxikácií a pod.. V druhom prípade potom
môže dôjsť k nepriaznivým dôsledkom na psychické a duševné zdravie človeka, na degradáciu jeho
osobnosti. Abúzus sprevádzajú najrôznejšie spoločenské zvyklosti a stretnutia, kedy ľudia vedome ( či
nevedome ) vyhľadávajú účinok alkoholu alebo drogy. Ide tu o také zneužívanie drogy, predovšetkým
ich nadmerným požívaním do tej miery, že u osôb mladistvých je ohrozované dospievanie
i vyzrievanie osobnosti a u dospelých dochádza k nepriaznivému vývoju psychickej a fyzickej
výkonnosti a k prejavu všetkých ostatných negatívnych javov.
2. Alkoholová závislosť
Nadmerný konzum alkoholu patrí k najzávažnejším negatívnym spoločenským javom. Je to
jedna z najrozšírenejších foriem závislostí a to najmä pre ľahkú dostupnosť alkoholu. Okrem
poškodenia psychického a telesného zdravia je s konzumom alkoholu spätá nielen zločinnosť, ale aj
celé ďalšie spektrum sociálnej patológie.
Rozdelenie ľudí podľa ich vzťahu k alkoholu:
a) Abstinenti - nepijú alkoholické nápoje ani ako prostriedok proti smädu, ani pre ich chuť a
tobôž nie pre ich účinok. Ide o titul znevažovaný, mnohými vysmievaný ale ťažko dosiahnuteľný.
Abstinentom môžeme totiž nazvať človeka, ktorý nepožil alkohol v nijakej forme a množstve
najmenej tri roky. Stopercentný abstinent je teda človek, ktorý nemaškrtí ani rumové pralinky. Dá sa
predpokladať, že dôsledných abstinentov je málo. Najčastejšie sa vyskytujú medzi deťmi 5-6 rokov. V
tomto veku sa väčšinou končí abstinencia detí, pretože na základe iniciatívy niektorého člena rodiny
dieťa ochutná pivo, neskôr aj víno a pod. Väčšina z nás sa takto už v detstve, menej v období
dospelosti, zaradí do veľkej skupiny konzumentov rozličných druhov alkoholických nápojov.
b) Konzumenti - pijú alkoholické nápoje na uhasenie smädu a pritom využívajú aj ich chuťové
vlastnosti. Zásadoví konzumenti vypijú pol litra piva denne a alkohol v krvi nepresiahne 0,3 promile.
Nezásadoví konzumenti prestúpia túto požiadavku najviac štyrikrát za rok. Do kategórie konzumentov
patrí určité, ťažko odhadnuteľné percento mužov, veľké percento žien a žiaľ aj veľké percento
mládeže, ktorá by mala podľa odborníkov ostať aspoň do 18 rokov v skupine abstinentov.
c) Pijani - pijú alkoholické nápoje nielen od smädu a pre ich chuť, ale aj pre účinky alkoholu,
alebo drogy, teda preto, aby si navodili príjemný stav duševnej a telesnej pohody, tzv. eufóriu.
Príležitostní pijani dosiahnu najviac 1 promile alkoholu v krvi nie častejšie ako štyrikrát do roka.
Pravidelní pijani prestúpia túto požiadavku častejšie.
d) Alkoholici - keď človek začne hľadať v alkoholickom nápoji zdroj obveselenia, úľavy,
prostriedok na odstránenie duševného napätia, začína sa kratšia či dlhšia cesta, počas ktorej sa
skutočne z nevinného príležitostného pijana môže vyvinúť a niekedy sa skutočne vyvinie ťažký, často
až tragicky končiaci, alkoholik, ktorý je už závislý od alkoholovej drogy.
Vedľajšie účinky alkoholu
Medzi najčastejšie poškodenia organizmu pri dlhodobom užívaní alkoholu patria pečeňové
poruchy a poruchy tráviaceho systému, vysoký krvný tlak, poruchy periférnych nervov, duševné
poruchy, zvýšený výskyt zhubných nádorov. Medzi hlavné rizika dlhotrvajúcejšieho pitia patria
častejšie úrazy, dopravné nehody, zvýšený výskyt telesných chorôb. Z psychických chorôb sú to :
-
Alkoholické paranoidné psychózy - vznikajú pri dlhodobom nadužívaní alkoholických látok, tiež
dochádza k zmene osobnosti alkoholika tzv. deprivácia osobnosti, vyskytujú sa žiarlivecké bludy,
klamstvo, narušenie etických noriem a medziľudských vzťahov. Halucinácie sa vyskytujú
výnimočne. Onemocnenie sa vyskytuje u alkoholikov v strednom veku. Pod vplyvom bludov
dochádza k agresívnemu konaniu. Medzi ďalšie alkoholové psychózy patria alkoholová demencia
a alkoholová epilepsia.
-
Delírium tremens - vzniká u chronických alkoholikov, obvykle pri telesnom oslabení. Typický je
výskyt mikrozoopsie ( videnie malých zvieratiek ), zvýšená sugestibilita ( halucinácie je možné
postihnutému vsugerovať ). Zhoršuje sa v noci a po trvaní asi 3-5 hodín končí dlhým spánkom.
Výrazné sú aj somatické prejavy : najčastejší - chorý sa trasie, bojí sa, je dezorientovaný, má
zrakové a pocitové halucinácie, poruchy rovnováhy a zrýchlený pulz.
-
Korsakovova psychóza - chorý stráca krátkodobú pamäť, tým pádom je dezorientovaný miestom,
časom a situáciou, vymýšľa si a svojim myšlienkam verí, pretože si nepamätá čo povedal, jeho
výmysly sa rýchlo menia.
-
Alkoholická halucinácia - chorý má sluchové a zrakové halucinácie sprevádzané veľkou
úzkosťou, dostavuje sa chronické ochorenie pečene, ľadvín, zhoršuje sa obeh krvi.
Správanie pod vplyvom alkoholu.
Alkohol zaraďujeme medzi tzv. psychoaktívne látky, ktoré ovplyvňujú predovšetkým nervový
systém. Na začiatku alkoholového opojenia vzniká u človeka stav spokojnosti a zhovorčivosti.
Zvyčajne sa to navonok prejaví veselým výrazom tváre, žiarivými očami, živou mimikou a
gestikuláciou, výrečnosťou, smiechom. Človek sa zbavuje zábran a pocitu viny, ľahko a rád uzatvára
priateľstvá s druhými ľuďmi, či už sa to týka väčšej skupiny alebo jednotlivého partnera. Stáva sa
sebavedomým, má pocit, že by ľahko prekonal všetky životné ťažkosti. To je prvé štádium opitosti,
keď hladina alkoholu v krvi sa pohybuje v rozmedzí 1 - 1,5 promile.
V druhom štádiu, pri hladine 1,5 - 3 promile alkoholu v krvi, stráca jedinec morálne zábrany,
je netaktný, nedbá o svoje okolie. Jeho správanie a konanie je nezmyselné. Taký človek nedokáže
ovládať svoju reč, pohyby má neusporiadané, v tvári sa červená, má závraty, pri chôdzi „vrávorá“,
pospevuje si, niekedy oplzlo vtipkuje a vidí dvojmo.
Tretie štádium je vlastne ťažká otrava alkoholom. Postihnutý pociťuje únavu, spavosť a často
vracia. Tvár postupne bledne, pri veľkých dávkach alkoholu a včasnej pomoci môže jedinec zomrieť
následkom ochrnutia dýchacieho centra, čo býva niekedy pri 4 promile alkoholu v krvi.6
Podľa odborníkov WHO, bezpečná dávka pre človeka je 20 g 100% alkoholu t. j. 0,5 litra 12
piva, alebo 0,2 litra vína. U zdravého človeka je sebaovládanie zachované do 0,5 ‰. Pomer alkoholu
a drog na trestnej činnosti je 95% ku 5%.
Vzťah medzi hladinou alkoholu v krvi, pocitmi a správaním7
Hladina
Pocit
Správanie sa
0,4 ‰
pocit určitej uvoľnenosti
vyššie riziko úrazu
0,6 ‰
veselosť
ovplyvnená schopnosť rozhodovať
0,8 ‰
pocit tepla a spokojnosti
zhoršuje sa postreh a sebaovládanie
1,2 ‰
mnohovravnosť, podráždenosť
impulzívne, nevypočítateľné reakcie
alkoholu
nezrozumiteľné vyjadrovanie, sklony k agresivite
1,5 ‰
otupenosť
a násiliu, agesivita sa môže prejavovať do vnútra –
pokusy o samovraždu alebo navonok útoky proti iným.
2‰
tupá opitosť
dvojité videnie, poruchy rovnováhy a pamäti
3‰
možné bezvedomie
4‰
určité bezvedomie, možnosť smrteľnej otravy
Liečba alkoholizmu
Pri liečbe alkoholizmu sa využíva podmienený reflex, ktorý sa vytvára spájaním vône a chuti
alkoholu s vracaním. Používa sa na to apomorfín alebo emetín. Iná metóda spočíva v podávaní
disulfarinu, ktorý je u nás známy ako Antabus a vyvoláva neznášanlivosť alkoholu. Po požití hoci len
pol litra 10 piva vzniká prudká toxická reakcia; asi o 10 až 15 minút sa zjaví pocit tepla, najmä na
tvári, zrýchli sa pulz, klesne krvný tlak. Pacient má závraty a niekedy aj vracia. Účinok dosahuje
maximum asi 30 minút po požití alkoholického nápoja a asi do dvoch hodín odznie, často už v spánku.
Pacient sa budí s bolesťami hlavy, aké by mal po niekoľkodňovom "ťahu". Je pochopiteľné, že liečba
prebieha pod dozorom odborného lekára v špeciálnom zariadení.
3. Fenomenológia alkoholovej kriminality
Alkohol, ako aj ďalšie návykové látky majú priamy i nepriamy vplyv na páchanie trestnej
činnosti, ktorý sa na Slovensku za sledované obdobie rokov 2002 – 2007 pohybuje v priemere okolo
6
7
Janík, A., Dušek, K.: Diagnostika duševních poruch, AVICENUM, Praha 1974, s.320
Novotný, O., Zapletal, J. a kol..: Kriminologie. Praha: ASPI Publishing, 2004, s.358
10 %. Oproti predchádzajúcemu obdobiu, keď tento podiel bol vyšší (cca 12 %), môžeme hovoriť o
miernom poklese, pričom v roku 2006 bol tento podiel najnižší za sledované obdobie – 9,3 %.
Vplyv alkoholu na páchanie trestnej činnosti
Počet
Pod vplyvom
Percentuálny
odsúdených
alkoholu
podiel
2002
24102
2291
9,5
2003
27177
2640
9,7
2004
26806
2837
10,6
2005
27729
2850
10,3
2006
25764
2407
9,3
2007
27067
2872
10,6
Rok
Rozoznávame pritom tri základné skupiny trestných činov, do ktorých môžeme alkoholovú kriminalitu
rozdeliť:
1. Trestné činy, ktoré bezprostredne súvisia s nedovolenou výrobou alebo konzumáciou alkoholu
a alkohol je znakom skutkovej podstaty trestného činu, napr.: § 175 TZ - podávanie alkoholických
nápojov mládeži, § 253 TZ - nepovolená výroba liehu.
2. Trestné činy, u ktorých sa prejavuje vplyv alkoholu na potlačenie morálnych a sociálnych
zábran pripadne alkohol mal iniciačný vplyv - násilné a mravnostné trestné činy, ktoré môžeme
jednoznačne považovať za najzávažnejšie. Okrem týchto trestných činov majú osobitný vzťah
k alkoholovej kriminalite skutkové podstaty trestného činu opilstva podľa § 363 TZ a trestného činu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 TZ.
3. Trestné činy, kde môže ale nemusí byť prítomný alkohol pri páchaní trestnej činnosti
Alkohol je významným kriminogénnym faktorom predovšetkým pri násilnej trestnej činnosti a pri
niektorých sexuálnych trestných činoch. Vážnym problémom je alkohol aj v doprave, kde vidíme
neustály nárast počtu usmrtených ako aj zranených osôb v dôsledku jazdy pod vplyvom alkoholu.
Dlhodobé výskumy dokazujú, že u zdravého dospelého človeka je sebaovládanie zachované spravidla
do 0,5 promile alkoholu v krvi, pričom pravdepodobnosť dopravnej nehody so zvyšujúcou sa
prítomnosťou alkoholu v krvi rapídne stúpa ( 0,3 - 0;9 ‰ = 7x väčšia nehodovosť, 1 - 1,4 ‰
= 31 x
väčšia nehodovosť, 1.5 a viac ‰ = 128x väčšia nehodovosť). Pri požití alkoholu za volantom
dochádza ku spomaleniu reflexov, preceňujú sa schopností, nastáva otupenosť.
Boj proti alkoholovej kriminalite do značnej miery splýva s celkovým bojom proti
alkoholizmu. Účinné obmedzovanie tejto trestnej činnosti je možné jedine za výrazného predpokladu
zníženia nadmernej spotreby alkoholu. Ťažisko tejto snahy spočíva predovšetkým v prevencii,
dodržiavaní právnych noriem ich prípadnej novelizácií podľa potreby, pričom trestná represia by mala
mať len pomocnú funkciu. Zneužívanie alkoholu je javom, ktorý je podmienený multifaktorovo.
Vedľa genetických faktorov tu pôsobí celý rad spoločenských faktorov, a to ako v užšom prostredí
rodiny a kamarátov, tak aj v širšom spoločenskom kontexte. Preto má dôležitú úlohu predovšetkým
prevencia.
4. Prevencia alkoholovej kriminality
V oblasti primárnej prevencie pôjde hlavne o znižovanie ponuky alkoholu a tu môžeme použiť
celý súbor legislatívnych opatrení s cieľom dosiahnuť zvýšenie predajnej ceny alkoholických nápojov
s vyšším obsahom alkoholu. Ďalej by sme mohli zvýšiť zákonom stanovenú hranicu pre predaj
a podávanie alkoholických nápojov z 18 rokov na 20 rokov, prípadne viac. Dá sa sprísniť štátna
kontrola nad predajom alkoholu, napr. zavedenie licencie na určitý sortiment tovaru, zakázať predaj
alkoholu vo vzťahu k určitým činnostiam, profesiám či miestam ( doprava, športové podujatia, školské
a zdravotnícke zariadenia, pracoviská). V neposlednom rade je však potrebné dodržiavať už platné
právne predpisy v tejto oblasti, ako aj vytvárať nové podmienky na zníženie spotreby alkoholických
nápojov. To sa môže uskutočniť napr. obmedzením reklamy na predaj alkoholických nápojov v tlači,
rozhlase a televízií. Mali by sme rozvíjať zdravotnú výchovu detí a mládeže, podporovať nevládne
a svojpomocné organizácie a skupiny, ktoré vyvíjajú svoju činnosť zameranú na zdravý životný štýl.
V oblasti sekundárnej a terciárnej prevencie bude potrebné zavádzať diferencované formy
prevencie zamerané k rizikovým skupinám ako sú ženy a mládež. Celá táto oblasť je v súčasnej dobe
silne poddimenzovaná, ekonomicky a personálne a napriek tomu, že pôsobí trhový mechanizmus, je
potrebná aj vyššia účasť štátu. Možné je aj zvyšovanie cien, čo však má viac pozitívny dopad len na
štátny rozpočet, ale negatívny dopad na alkoholika a jeho rodinu. Na strane druhej zvyšuje to zisky
čierneho trhu.
5. Drogová závislosť
Z hľadiska jednotlivých druhov drog rozoznávame jedenásť hlavných typov drogových
závislostí:8
8

Drogová závislosť opiátového typu

Drogová závislosť na liečivách s centrálne tlmivým účinkom

Drogová závislosť kokaínového typu

Drogová závislosť kanabisového typu

Drogová závislosť amfetamínového typu

Drogová závislosť kathového typu
Novomeský, F.: Drogy- História, Medicína, Právo Martin 1996, s.22 Novomeský, F.: Drogy- História, Medicína, Právo
Martin 1996, s.22

Drogová závislosť halucinogenového typu

Drogová závislosť solvenciového typu

Drogová závislosť alkoholového typu

Drogová závislosť tabakového typu

Drogová závislosť kofeínového typu
A. Drogová závislosť opiátového typu
Zdrojom je jedna z najstarších kultúrne pestovaných rastlín – mak siaty. Ópium, základná
prírodná droga, sa získava narezaním nezrelých makovíc a obsahuje asi 20 rôznych alkaloidov,
z ktorých najdôležitejšie sú morfín 10% a kodeín 0,5 %. Ópium je vlastne derivátom gréckeho slova
opion, čo znamená maková šťava. Ópium sa získava narezaním nezrelých makovíc, odkiaľ vyteká
lepkavá sivobiela šťava, ktorá na vzduchu tvrdne na tmavohnedú hmotu a balí sa do bochníkov. Na
jeden gram ópia je potrebných cca 20 makovíc. Ópium sa fajčí pomaly, pričom do jednej fajky sa
zmestí asi 0,25g ópia. Do tejto rady patrí morfín, ktorý je dostupný vo forme soli a je to biely až
žltkastý prášok a do tela sa dostáva injekčne. Sedatívne účinky sa prejavujú ospalosťou, tlmením vôle,
tlmením bolesti a preto sa využíva aj v medicíne. Ďalej tu patrí heroín, ktorý sa vyrába sa ecetáciou
morfínu, je to veľmi jemný biely prášok a po ochutnaní zanecháva horkastú chuť a zapácha po octe.
Na ulici predávaný heroín obsahuje cca 6 – 20% účinnej látky. Po vstreknutí heroínu do žily sa dostaví
stav príjemného opojenia a nezáujem o okolie, pričom tento stav trvá 10 – 15 minút. Nasleduje 3 – 6
hodín trvajúca fáza, kedy sa heroinista správa v podstate normálne, avšak po 8 – 14 hodinách sa začnú
prejavovať abstinenčné príznaky, ktoré ho nútia znovu drogu si pichnúť. Ide o ťažký typ závislosti
s rýchlym vývojom tolerancie a zvyšovaní dávok s ťažkými abstinenčnými príznakmi. Drogové
varianty :
-
Surové ópium – základná suroviny pre výrobu ďalších drogových derivátov. Obsahuje 10 %
morfínu a možno ho fajčiť.
-
Galí – zelená až tmavohnedá drobná gulička menej čistého ópia, ktorá sa vkladá pod jazyk
a zapíja sa čajom.
-
Čandu – purifikované ópium, droga s nízkym obsahom prímesí, získavaná opakovaným
preváraním, filtráciou a zahusťovaním vodného roztoku ópia.
-
Dross – svetlo sivohnedý jemne lístkovitý, roztierateľný medzi prstami, popol čistého ópia,
vyfajčeného vo fajke, zaujímavých alkaloidov je menej. Je určený pre najnižšie, sociálne slabé
vrstvy.
-
Morfín – prírodný alkaloid ópia v prášku alebo roztoku.
-
Heroín – polysyntetický preparát, získavaný deriváciou morfínu.
-
Syntetické opiáty – oficiálne farmaceutické výrobky, často zneužívané aj ako psychoaktívne
látky.
a) Ópium
Ako liek priniesli do Číny ópium arabskí obchodníci. V Číne sa tak rozšírilo fajčenie ópia, že
v 18. storočí sa fajčenie a predaj ópia, trestalo smrťou. V Európe sa ópium stalo populárnym vďaka
Paracelsovi. Ópium sa niekedy nazýva aj mekonium od mesta Mekone, kde sa pestovalo hodne maku,
alebo thebaicum podľa egyptských Théb. V starovekom Grécku sa používalo ako liek, pri veštení,
dymových obradoch v chrámoch, pri mystériách, ale taktiež ako opojný prostriedok pri orgiách.
Galenos považoval ópium za najsilnejší zo všetkých známych liekov, ktorý je zároveň nebezpečný a
pri predávkovaní môže spôsobiť i smrť. Účinky ópia na ľudský organizmus popísal na prelome
letopočtu rímsky dvorný lekár Scribonius Largus. V Ríme sa užívali ópiové prípravky vo forme
piluliek, čípkov, klystírov a zábalov. Podľa Plínia sa ópiom v Ríme liečila elefantiáza, pečeňové
problémy, uštipnutie škorpiónom a epilepsia. Moslimský očný lekár Jesus Haly (10. storočie) používal
na ukľudňovanie pacientov pred operáciou šedého zákalu makový sirup. Ópium si vážil aj Paracelsus,
ktorý ho označoval ako laudanum (chválilebné). V súčasnej klinickej praxi sa surové ópium už
nepoužíva, výnimočne (pri silných bolestiach) sa podáva ópiová tinktúra. Pri požívaní ópia na
vyvolanie euforického stavu dochádza pri zodpovedajúcej dávke k zmene vedomia a k strate pocitu
bolesti, a to ako telesnej, tak i duševnej. Oproti ostatným drogám neprináša ópium fantastické vízie.
Väčšinou ide o stav miernej a pokojnej extázy trvajúcej niekoľko hodín, na ktorej konci toxikoman
zaspáva. Po prebudení sa u uňho dostavujú nepríjemné pocity sprevádzajúce vytriezvenie.
Narezávanie zelených toboliek sa vykoná zhruba 15-20 dní po odpadnutí koruny. Z mliečnic
uložených v stenách makovíc vyteká biela šťava (latex), ktorá na vzduchu rýchle zasychá a hnedne.
Narezávanie sa vykonáva k večeru zvláštnymi nožmi s paralelne uloženými britvami tak, aby sa stena
makovice neprerezala. Ráno druhý deň sa z povrchu toboliek zoškrabúvajú stvrdnuté kvapky, ktoré
majú sivohnedú až tmavohnedú farbu, horkú chuť a omamnú vôňu. Tie sa potom upravujú do
bochníkov o hmotnosti 0.5-1,5 kg a takto prichádzajú na trh. K výrobe jedného kilogramu surového
ópia je potrebných cca 20 000 makovíc.
Na vyvolanie euforických stavov sa ópium používa v rôznych formách. Pre fajčenie je ho
treba špeciálne upraviť na tzv. fajčiarske ópium alebo bandu, ktoré obsahuje viac morfínu a menej
ostatných alkaloidov než pôvodná surovina a ďalej má žiaducu arómu. Špeciálne fajky obsahujú
priemerne asi 0,25 g ópia, ktoré sa niekedy mieša s tabakom. Ópiová guľôčka sa nahreje nad
plameňom až zmäkne, vtlačí sa do fajky a vdychuje sa dym, ktorý v sebe fajčiar dlho zadržuje. Slabší
fajčiar vyfajčí denne 10-20 fajok, silný až 100 i viac. Fajčenie ópia má svoj pôvod na Jáve, odkiaľ sa
dostalo na Taiwan, potom sa rozšírilo do Číny a odtiaľ do ostatných krajín, predovšetkým do južnej a
juhovýchodnej Ázie. Ďalšou formou aplikácie ópia je jeho pojedanie ( opiofágia ). Jedná sa o
najstaršiu formu užívania a zneužívania ópia, rozšírenú napríklad na začiatku 16. storočia v Turecku.
Pripravované pilulky často obsahujú ešte ďalšie euforizujúce látky alebo afrodiziaká, takže opojenie je
ďaleko hlbšie a bohatšie. Opiofágia pretrváva ešte v niektorých oblastiach Malej Ázie, Európe a
Amerike. Zo surového ópia sa vyrábajú i rôzne farmaceutické prípravky, napr. ópiová tinktúra
obsahujúca 0,95-1,05% bezvodého morfínu. Morfin sa objavil neskoršie a začal sa taktiež jesť, avšak
u mnohých ľudí vyvolával pocity nevoľnosti alebo priamo vracanie ( toto pôsobenie väčšinou po
niekoľkých prvých aplikáciách prejde ). Po skonštruovaní injekčnej striekačky sa začal aplikovať
intravenózne a stal sa módnou drogou. Morfmizmus ako druh toxikománie je teda záležitosťou, ktorá
je viac ako sto rokov stará. Užívanie drog morfiového typu má oproti ostatným drogám viac
negatívnych znakov nakoľko môže dôjsť k ľahkému vzniku závislosti. Tolerancia - denné dávky
morfinistu sú až 2 g, i keď smrteľná dávka pre nezávislého človeka je podľa spôsobu podania 0.2-0,4 g
- pričom po vysadení nastáva abstinenčný syndróm.
b) Morfín
Z farmakologického hľadiska patrí morfium medzi hlavné analgetika tlmiace v terapeutických
dávkach i veľmi intenzívne bolesti, znižuje dychovú frekvenciu i dychový objem, spôsobuje zúženie
zreníc. Lieková závislosť na morfíne je fyzická i psychická. U morfia sú euforizujúce účinky
výraznejšie než u ópia a toxikoman má pocity pokoja, šťastia a vyrovnanosti. Zvyšuje sa jeho
sebavedomie a pocit duševnej aktivity. V pokročilých štádiách je morfinista bledý, predčasne
zošedivený a celkovo telesne schátralý. Pokiaľ má morfinista drogy dostatok, môže sa u neho po
rokoch dosiahnuť istá stabilizácia ( v rokoch 1918 až 1939 boli prípady lekárnikov, u ktorých sa až po
smrti zistilo, že až 40 rokov brali morfium ). Abstinenčné príznaky sú veľmi nepríjemné a prejavujú sa
podráždením, depresiami, vracaním a poruchami krvného obehu. Morfinistky mávajú menštruačné
poruchy, zníženú plodnosť a značné odchýlky v tehotenstve. Pokiaľ sa narodí morfinistické dieťa,
dostavuje sa u neho spravidla deň po pôrode abstinenčný syndróm. Sumárny vzorec: C17H19NO3.
Morfín má mohutný účinok analgetický, vyvoláva eufóriu, vo vysokých dávkach pôsobí hypnoticky a
deprimuje dýchanie. Za vedľajší účinok morfínu môžeme považovať tlmenie peristaltiky, zníženie
vylučovania moču obličkami, vplyv na autonómny nervový systém, ktorý sa markantne prejavuje
miózou, nutkaním na vracanie, možnosť alergickej reakcie a predovšetkým ľahko vznikajúcou
závislosťou. Charakteristickým príznakom otravy sú sopor s miózou u chorého, ktorý je červený v
tvári a občas sa škrabe. Terapeuticky sa používajú dávky 0,01 až 0,03 g. Alergické kožné choroby pri
profesionálnom styku s morfínom sú časté, bol popísaný i vznik prieduškovej astmy.
c) Kodeín
Kodeín sa v malých koncentráciách ( 0,7-2,5 % ) v prírode vyskytuje v ópiu, po prvýkrát bol
izolovaný v roku 1832. Dnes sa vyrába synteticky metyláciou morfínu. Používa sa proti bolesti (dávka
120 mg podkožne má približne rovnaké účinky ako 10 mg morfínu) a proti kašľu (dávky 5-30 mg;
detské sirupy sú potom veľmi dobré, ale návykové). Spôsobuje eufóriu, v niektorých prípadoch značne
intenzívnu, pocit tepla a spokojnosti. To však vyžaduje isté skúsenosti. Na začiatku sa používa menšia
dávka, 30-60 mg, v pokojnom prostredí vhodnom pre relaxáciu, ktorá nastane ( požadované účinky sa
však môžu dostaviť až po 5-20 dávkach ). Skúsení užívatelia sa ustaľujú na dávkach okolo 250 mg,
ktoré majú minimum nežiaducich účinkov. Účinky sú podobné ako u iných opiátov, väčšinou však
omnoho slabšie. Nežiaducimi účinkami sú ľahké bolesti hlavy, sucho v ústach, ťažkosti pri močení,
nauzea. Smrteľná dávka pre 50% testovaných ( LD50 ) je 800 mg. Kodeín je najpoužívanejšie v
prírode sa vyskytujúce narkotikum. Dnes je súčasťou mnohých liekov. Výhodou kodeínu je orálne
použitie, pretože sa rýchlo vstrebáva z tráviaceho traktu a neodbúrava sa tak ľahko v pečeni ako
morfín. Okrem podkožnej a orálnej aplikácie, možno kodeín aplikovať i intramuskulárne, nie však
vnútrožilovo ( môže viesť ku komplikáciám). V organizme sa mení na morfín, test na opiáty teda
nemôže odhaliť, či došlo k aplikácii kodeínu, morfínu alebo heroínu. Efekty sa dostavia do desiatich
minút ( na prázdny žalúdok ), vrcholia asi po jednej hodine a odznievajú po 3 - 4 hodinách ( u vyšších
dávok po 4-6 hodinách ). Môže sa objaviť tolerancia i návyk, abstinenčné príznaky sú však minimálne.
Kodeín je derivát ópia, ktorý sa liečebne používa proti dráždivému kašľu tým, že tlmí nervové
centrum pre kašeľ. Je súčasťou i viacerých analgetík. Chronické užívanie kodeínu vyvoláva rôzne
poruchy, ako sú záchvaty nočného desu, zvýšená dráždivosť, zníženie zvyčajných zábran, citové
rozladenie. Spotreba kodeínu na svete veľmi stúpa. V rokoch 1930 - 1937 sa spotrebovalo ročne 24 26 ton, v rokoch 1946 - 1950 stúpla spotreba na 30 - 47 ton a roku 1969 dosiahla vyše 210 ton. Kodeín
sám o sebe má len malé euforizujúce účinky. Často sa ale po domácky prerába na účinnejšie deriváty (
brown, braun ).
d) Heroín
Okrem ópia a jeho prípravkov, morfínu a kodeínu sa užíva a zneužíva i množstvo ďalších
opiátov a tzv. ópioidov, čo sú syntetické látky podobné opiátom. Jedná sa o ethylnorfín, pethidín (
meperidín ) a predovšetkým diacetylmorfín, známy ako heroín.
Po zavedení heroínu do liečby firmou Bayer v roku 1898 ( v tej dobe zaviedli i Aspirín ) sa
usudzovalo, že ide o látku nenávykovú ( podávala sa ústne ) s analgetickými účinkami 2-3x silnejšími
ako morím. Dnes je situácia taká, že heroín predstavuje jednu z najnebezpečnejších návykových drog
vôbec. Po jeho aplikácii do žily sa obvykle rýchlo objavuje stav veľmi príjemného opojenia, ktorý
však trvá len asi 15 minút Po tomto období sa po niekoľkých hodinách cíti narkoman "normálne".
Kompletná závislosť sa prejavuje asi po 10 dávkach. Abstinenčné príznaky sa začínajú prejavovať za
4-8 hodín po vnútrožilovej aplikácii a vrcholia za 36-72 hodín. Smrteľná dávka ( do žily ) sa pohybuje
medzi 50-70 mg, pri kombinácii s alkoholom a inými látkami ovplyvňujúcimi dýchacie centrum je
táto dávka ešte nižšia.
Predávkovanie opiátmi sa prejavuje stavom podobným kóme, klesajúcou teplotou tela,
zreničkami stiahnutými na minimum, spomaleným dýchaním, nepravidelným tepom. Niekedy má
spomalenie dychu za následok nedostatok kyslíka v krvi, v tejto fáze sa zreničky prudko rozširujú a
nasleduje smrť udusením. Heroín je klasická tvrdá droga. Funguje podobne ako morfin, všetky bolesti
zmiznú, všetky problémy sa rozplynú, pričom stačí 5-10 krát menšia dávka. Pri podaní má rýchly
nárazový účinok nazývaný " kick " alebo " flash ". Heroín preniká do mozgu lepšie ako morfín, pôsobí
prudšie, ale jeho účinok je kratší. Asi jednu až sedem hodín trvá príjemný pocit uspokojenia, nazývaný
" high ". W. S. Burroughs o tom píše: " Rok som sa nekupčil ani si nemenil šaty a len si každú chvíľu
vrážal ihlu do šľachovitého šedého strnulého mäsa konečnej závislosti. Dokázal som sa osem hodín
pozerať na špičku svojej ľavej topánky. K činnosti som sa vyburcoval iba vtedy, keď dochádzali
presýpacie hodiny drogy. Črevá sú plné usadnutých zrastov, čo vyžaduje zákrok vykrajovačom jabĺk
alebo jeho chirurgickým ekvivalentom." Acetylovaním sa z morfínovej bázy získava heroín (
chemicky diacetyl-morfín ). Z 1 kg morfínu sa získa asi 100 g heroínu. V reťazci predajcov každý
zrieďuje zmes nejakým ďalším exktraktom, aby ostalo taktiež i pre neho, a preto výsledná
koncentrácia dosť kolíše ( bežný obsah účinnej látky býval v 70. rokoch asi 5%, dnes okolo 40%, u
nás však až 80% ). Z jedného gramu heroínu sa urobí asi 10 až 20 balíčkov. Keď je na čiernom trhu
heroínu viac, je zmes bohatšia a cena rovnaká. V opačnom prípade je prášok slabý a cena vyššia. Toto
kolísanie často zapríčiňuje použitie smrteľnej dávky, väčšinou nechcenej - tzv. zlatá strela. Heroín
vyzerá ako hnedý, niekedy biely prášok so slabou octovou vôňou, dnes však dostať i čierny, ktorý
octom priamo zapácha. Jedna normálna strela býva 10 mg čistého heroínu, u nezvyknutého je však 60
mg smrteľná dávka. Keď je čistý, stačí 2,5 mg, po 10 mg sa „lieta“. Heroín sa šnupe, vdychujú sa
pary jeho zahrievaním, alebo sa aplikuje injekčné do svalu alebo priamo do žily. Medzi závislými v
Amerike, kde je rozšírený AIDS, už dlho nie sú používané ihly, heroín sa už len šnupe. Ak je
nedostatok heroínu, užívajú sa z núdze veľké dávky kodeínu s alkoholom. Asi 20-30 percent kodeínu
sa tak mení na morfín. Kodeín obsahuje napr. Alnagon, ktorý sa mieša s vodou, vstrekuje do žily a
dochádza k jeho prestavbe na opiát. Letálne dávky parenterálne sú 50 až 70 mg, pri kombinácii s
alkoholom a inými látkami, ovplyvňujúcimi dýchacie centrum, ešte nižšie. Zistilo sa, že stačí desať
heroínových injekcií, aby došlo ku kompletnej závislosti. Heroinizmus sa pokladá za najťažšiu
toxikomániu. Okrem všetkých nebezpečenstiev spôsobovaným morfínom, je tu ešte riziko prenosu
chorôb používanými striekačkami a ihlami medzi závislými napr. AIDS.
B. Drogová závislosť na liečivách s centrálne tlmivým účinkom
Pre tieto látky je spoločné to, že do priemyselnej výroby boli zaradené ako liečivá a jedná sa
predovšetkým o nasledovné liečivá :
1. Analgetiká, antipyretiká – látky používané proti bolesti, prechladnutiu a horúčke,
2. Hypnotiká - látky pôsobiace na nespavosť,
3. Sedatíva a antidepresíva – látky pôsobiace na upokojenie a odbúravanie úzkosti,
4. Antiastmatiká – lieky proti astme,
5. Antiparkonsoniká – lieky používané na minimalizovanie porúch hybnosti u Parkinsonovej
choroby.
a) Sedatíva
Pre dospelých sú vlastne všetky sedatíva, teda utišujúce prostriedky, legálnymi drogami. Sú
ľahko a ihneď prístupné, môžu sa voľne kupovať a predávať a pravdepodobne by sme ich našli v
každej domácnosti. U dospelých, je celkom pravdepodobné, že sedatíva už niekedy užili. Ale možnosť
ich zneužitia je veľmi vysoká práve preto, že sa k nim možno dostať tak ľahko. Zďaleka najznámejším
utišujúcim prostriedkom je alkohol. Je pravdepodobne najviac zneužívanou drogou na svete.
Najčastejšie predpisovanými a
zneužívanými liekmi sú sedatíva vrátane barbiturátov a
nebarbiturátových utišujúcich prostriedkov, ako napríklad válium. V súčasnosti desiatky výrobkov pre
domácnosti obsahujú rozpúšťadlá alebo aerosóly, ktoré sa vdychujú, aby sa dosiahlo euforické a
veľmi nebezpečné omámenie s utišujúcimi účinkami. Sedatíva sa tak nevolajú preto, lebo nespôsobujú
emotívny útlm, i keď môžu mať aj taký účinok, ale pretože vyvolávajú telesný útlm, či redukciu
funkcií mozgu a iných častí centrálnej nervovej sústavy. Najprv sa odstránia spoločenské zábrany v
našom mozgu. Bez nich sa správame na večierkoch uvoľnene, bavíme sa a pijeme alkohol. No a u detí
je asociácia rovnaká ako u dospelých. Zdanlivá stimulácia, ktorú pozorujeme po užití malej dávky
sedatíva, je to, čomu technicky hovoríme paradoxná reakcia. Na rozdiel od skutočných stimulačných
prostriedkov, vyššie dávky sedatív spôsobujú ospanlivosť, letargiu, ba dokonca kómu. Vysoké dávky
sedatív spôsobujú zhoršenie zraku, vnímania a úsudku, zníženú koordináciu a neschopnosť rozdeliť si
pozornosť, čo má za následok sústredenie sa na jednu stránku veci na úkor ostatných. Preto je
dvojnásobne nebezpečné viesť pod vplyvom sedatív vozidlo, obsluhovať stroje a správať sa inak
potenciálne nebezpečne. Sedatívny účinok majú i niektoré liečivé rastliny, pivonka lekárska, borovica
lesná ( sosna ) oman pravý, saturejka horská, srdcovník obyčajný, komonica lekárska, rozchodník
prudký, zlatobyľ obyčajná, lastovičník väčší, áron alpský, prietržník, lipa, divozel, medovka lekárska,
mäta pieporná, kapsička pastierska, orech kráľovský, pamajorán obyčajný. Sedatíva sú lieky, ktoré
otupujú zmysly, avšak až po väčších dávkach. K sedatívam patrí i veľa anxiolytík. Do poslednej
skupiny, medzi hypnotiká, patria lieky navodzujúce po krátkom čase a po relatívne malej dávke
spánok. K nim patrí na Slovensku medzi narkomanmi veľmi obľúbený Rohypnol. Tieto lieky sa delia i
podľa účinnej látky, ktorú obsahujú, na :
1. Bemodiazepíny - sú to deriváty kyseliny 1,4-benzodiazepínovej, ktoré tvoria hlavnú
účinnú látku veľkého množstva anxiolytík ( ale aj hypnotík ).
2. Barbituráty - jedná sa o deriváty kyseliny barbiturovej. Obsahujú ich najmä analgetiká,
ako bol napr. Alnagon ( Alnagon NEO, ktorý momentálne nahradil klasický Alnagon, je
bez barbiturátovej zložky a teda je menej návykový ). Jeden s derivátov kyseliny
barbiturovej, fanobarbítal, obsahujú lieky Bellaspon, Spasmoveralgin a Phenobarbital
Spofa.
3. Salicyláty - Sú to deriváty kyseliny acetylsalicylovej. Kyselinu acetylsalicylovú obsahuje
v súčasnosti veľa liečiv s analgetickými a antipyretickými účinkami. Ľudia precitlivení na
salicyláty môžu siahnuť po rovnako účinnom prostriedku - paracetamole ( Paralen.
Panadol, Coldrex ).
4. Iné - Sem patria ďalšie látky s anxiolytickým a sedatívnym účinkom. Pri prerušení
užívania nastáva roztrasenosť, nechutenstvo, poruchy stravovania, či symptóm
prenasledovania.
C. Drogová závislosť kokaínového typu
Kokaín je droga, ktorá sa nachádza v kokainovníku Erythroxy coca, ktorý rastie v Južnej
Amerike a jeho listy obsahujú 0,5 – 1% kokaínu. Kokaín má silné psychostimulačné, euforizačné
a lokálne anestetické účinky. Potláča únavu, zvyšuje psychický a telesný výkon a zaháňa pocity hladu.
V Južnej Amerike je koka užívaná po tisícročia a najstarší nález je datovaný do roku 1750 pred
narodením Krista. Európa sa s kokou zoznámila v 16. storočí po obsadení Peru. S kokaínom
experimentoval aj Sigmund Freud. Sám ho užíval a dlhý čas ho považoval za zázračný liek. Opísal
pocity úľavy, nadobudnutia fyzickej sily a energie, zníženie potreby spánku a zvýšenú pracovnú
výkonnosť.9 Kokaín patrí k najnebezpečnejším drogám už po prvom použití vytvára závislosť. Jeho
odnožou je crack, ktorý sa konzumuje fajčením a má okamžitý účinok. Dlhodobé užívanie má za
následok podráždenosť, agresivitu, paranoju, samovražedné úmysly.
Historicky najstaršie je užívanie kokových listov, ktoré sa žuli s páleným vápnom alebo
alkalickým rastlinným popolom. Indiáni používali tzv. conqueros, ktorý sa skladal z listov koky a
vápna. Pritom dochádzalo len zriedka k prejavom návyku. I v dnešnej dobe je žuvanie koky dennou
rutinou asi 15 miliónov ľudí, prevažne latinskoamerických domorodcov. Treba však podotknúť, že
indiáni používajú koku skôr ako potravu než ako omamný jed. Vedecky bolo dokázané, že kokové
listy majú vyššiu výživnú hodnotu než zelenina. V niektorých oblastiach pestovania, napr. v Bolívii, sa
koka legálne predáva naporciovaná vo varných vreckách. Tento čaj je len miernym stimulujúcim
prostriedkom bez vedľajších alebo intoxikačných účinkov kokaínu, zmenšuje bolesti hlavy i žalúdka a
zvyšuje fyzické i duševné sily človeka. Taktiež v tradičnej medicíne je koka veľmi cenená. Potieraním
spánkov rozdrvenými listami sa odstraňujú bolestí hlavy, rozomleté spolu s ďalšími komponentmi sa
používajú na zábaly u tehotných žien, s medom slúžia na upokojenie žalúdka a pod. Taktiež niektoré
formy cukrovky možno liečiť pomocou koky. V poslednom období sa objavuje množstvo ďalších
výrobkov, napr. zubné pasty, krémy a nápoje, ktoré obsahujú výťažky z listov koky. Všetky uvedené
skutočnosti ukazujú, že dochádza k určitej zmene názorov na využitie listov koky. Drogové varianty :
-
Listy kokainovníka – žuje sa bez akejkoľvek prípravy iba domorodým etnikom v oblasti Ánd.
-
Kokaín – získava sa extrakciou z éteru a acetónom z kokaínovej pasty. Najčastejšie sa aplikuje
vdýchnutím prášku do nosa.
-
Crak – ide o mimoriadne čistý nedestilovaný kokaín zmiešaný v rôznom pomere s jedlou
sódou, ktorý sa zohrieva až do odparenia hydrochloridovej časti, čím sa vytvoria kryštáliky
obsahujúce až 80 % kokaínu.
9
Novomeský, F.: Drogy- História, Medicína, Právo Martin 1996, s.22 Novomeský, F.: Drogy- História, Medicína, Právo
Martin 1996, s.56
-
Kokaínové zmesi – za účelom zvýraznenia účinku sa kokaín často mieša s inými drogami.
Najmä ide o heroín alebo morfín. Zmesi majú vysoký stupeň návyku a pre organizmus sú
mimoriadne toxické, napr. seedball, čo je zmes kokaínu a heroínu.
-
Bazooka – domorodá zmes kokaínovej bázy s marihuanou upravená do cigariet
D. Drogová závislosť kanabisového typu
Získava sa z rastliny konope a poznali ju už starovekí Germáni a v podstate celá Ázia. Do
Európy priniesli hašiš Napoleonovi vojaci, ktorí sa vrátili z Egypta. Aj Alexandre Dumas a Charles
Baudelaire aktívne užívali hašiš. Slovo hašiš pochádza z arabčiny a znamená suchú trávu. Hašiš
v tuhom stave sa na trhu objavuje vo forme tvrdých lisovaných kociek. Najčastejšou formou užívania
marihuany a hašiša je fajčenie. Platí, že marihuana robí z dobrých ľudí priemerných, z priemerných,
hlúpych a z bojovníkov porazených. Drogové varianty:
-
Hašiš – ide o výťažok samičích kvetov konope, ktoré vylučujú značné množstvo olejovitej
živice s výrazným štipľavým zápachom.
-
Marihuana – pripravuje sa z vysušených listov a kvetov samičích rastlín konope. Najvyššiu
koncentráciu majú mladé lístky a kvety na vrcholci rastliny.
-
Hašišový olej – vzniká zmiešaním organického rozpúšťadla a hašiša.
a) Hašiš
Hašiš je v súčasnej dobe zaužívaným názvom pre druhú drogu, a to vlastnú miazgu. V Ázii,
hlavne v Indii sa označuje ako "charas", "churus" či "momeka". V Oriente sa môžeme stretnúť taktiež
s výrazom "hašiš" a v severnej Afrike "chira". Iné názvy tejto drogy sú "pot", "grass", "joint brown",
"nugglers", "greeters" a "gates". Je to čistá miazga s najväčším množstvom účinných látok slúžiacich
na fajčenie. V Indii sa však vyrábajú i sladké hašišové zákusky "majoom", ktoré ďalej obsahujú
ópium, makové semená, durman, anízové semienka, kardamóm, pistácie a cukor. V Sýrii to sú
bonbóny plnené hašišom. Miazga je zapáchajúca žltá až hnedá hmota, ktorá sa získava rôznymi
technologickými postupmi. V Indii je obsah miazgy v rastlinách pomerne vysoký, preto sa získava tak,
že ľudia prechádzajú poľom pričom sa dotýkajú a objímajú rastliny, po prechode porastom konope sa
z koženého odevu prilepená miazga zotiera ( kedysi sa zbierala bez kožených odevov - priamo na
telo). Iným spôsobom je " obúchavanie " samičích rastlín dlaňami alebo koženými rukavicami. Takto
získaná vrstva miazgy sa odstraňuje kovovou škrabkou a formuje do dosiek, tyčiniek alebo guľôčok.
Všeobecne sa dá povedať, že kvalita hašiša často korešponduje s jeho farbou ( väčšinou platí, že čím
je hašiš tmavší, tým je kvalitnejší). Samozrejme, ale existujú výnimky, napr. veľmi silný marocký
hašiš býva často úplne biely. Trvanlivosť hašiša sa pohybuje okolo dvoch, troch rokov, samozrejme
pokiaľ je dôkladne vylisovaný, pretože oxidácia THC vzdušným kyslíkom tak prebieha pomaly od
povrchu, zatiaľ čo stred si zachováva svoju potenciu. Získava sa lisovaním kvetov konope. Je 10 krát
silnejší ako marihuana.
b) Canabis
Konope sa u nás pestovalo pre technické účely vo veľkom množstve po celý čas existencie
Československa. Prvé zmienky o zneužívaní konope sa objavujú v tridsiatych rokoch 20. storočia.
Vtedy sa objavilo pár prípadov fajčenia marihuany v Prahe. Inak u nás zrejme nebolo používanie tejto
drogy nijako rozšírené. Rozšírenie (i keď len veľmi mierne) užívania konope sa u nás odohrávalo v
šesťdesiatych rokoch 20. storočia, prišlo spoločne so spoločenským
uvoľnením a následkom
zahraničných vplyvov. Následná sovietska invázia a silná represia toto užívanie však zatlačila spať do
úzadia - do prostredia výlučných partií toxikomanov a prívržencov undergroundu. Českí toxikomani
boli veľmi vynaliezaví v obstarávaní si semiačok ( napr. vytriedením vtáčieho zobu, ktorý sa k nám
dodával z Indie a bol voľne distribuovaný v maloobchodnej sieti). Títo pestovatelia semienka potom aj
krížili a takto zvyšovali účinok, mnohokrát s prekvapivo dobrými výsledkami. Vzhľadom k užívaniu
konope v relatívne uzavretých skupinách, bol vplyv tohto konania na spoločnosť minimálny.
Opätovný nástup u nás konope zaznamenalo až v polovici osemdesiatych rokov 20. storočia v
súvislosti s prehlbujúcou sa krízou socialistického režimu a rozpadom jeho kontrolných systémov. Po
roku 1989 u nás vznikla módna vlna zneužívania konope. Tuzemská produkcia konope prudko
vzrástla. Začalo sa pestovať nielen na ilegálnych políčkach, ale i doma v kvetináčoch. Objavili sa nové
postupy a techniky vedúce k vyššej produkcii THC v rastlinách. Už v roku 1991 sa objavujú v
médiách správy ako polícia ničí políčka a vedie tak boj proti drogám. V rovnakej dobe sa k nám začali
dovážať drogy ( nielen konopné ), pre ktoré sme do tej doby boli len tranzitnou oblasťou. Práve v
tejto dobe bojov polície proti konope a ďalším " mäkkým " drogám sa u nás rozrástlo zneužívanie drog
" tvrdých". Ľudia zaoberajúci sa pestovaním týchto rastlín, tu však stále boli a stále zlepšovali svoje
metódy. V roku 1994 patrili niektoré české vzorky medzi najkvalitnejšie v Európe (s obsahom THC
0,2-69,4 mg/g - normálny obsah je okolo 5-10 mg/g). Polícia registruje väčšinou kauzy menšieho
ilegálneho pestovania, v jednom prípade išlo však aj o vysadených päť hektárov.
c) Marihuana
Marihuana je dnes zaužívaný názov pre sušené listy a samičie kvetenstvo konope. V Indii má
dve formy, a to:
1. Bhang má najslabšie účinky a pozostáva zo sušených listov samičích rastlín v dobe kvitnutia.
Buď sa fajčí alebo sa z neho pripravuje nápoj spolu s inými prísadami. Ďalšia možnosť je
spracovanie s korením na pastu, z ktorej sa pripravujú cukrovinky.
2. Gama sa pripravuje zo sušených vrcholkov samičích rastlín s vysokým obsahom miazgy.
Droga sa zlisuje a nechá sa niekoľko dní fermentovať.
V Afrike sa táto droga nazýva " kif či " dagga", v Turecku " habak ", v Mexiku " grifa " a USA
i v Európe " marihuana". Posledný uvedený názov sa odvodzuje od mien Mária a Johan, Čo
symbolizuje dvojdomosť konope. Tieto časti rastlín sa predovšetkým fajčia, a to buď samostatne
alebo spolu s tabakom vo fajke alebo cigaretách ( jointoch - Európa a USA), ktoré obsahujú asi 1,5 g
sušenej drogy nižšej kvality. Taktiež v Afrike sa tato droga prevažne fajčí, ale i žuje. Skorej prebiehalo
fajčenie kurióznym spôsobom. Domorodci mali v zemi vyhrabané zvláštne diery s malými otvormi, v
ktorých sa konope pálilo. Týmito otvormi prichádzal nielen vzduch, ale taktiež odtiaľ vychádzal
omamný dym, ktorý sa priamo na zemi vdychoval. V Oriente sa veľmi často používali vodné fajky,
ktoré namiesto vody môžu obsahovať i víno, mlieko alebo pivo, s tým, že majú ochladzovať dym, aby
nedráždil priedušky. Pri fajčení sa napr. v Sýrii pridávalo ešte ópium alebo semená durmanu a blenu.
Ďalším spôsobom užitia je žuvanie alebo pitie. V Iráne sa pripravuje nápoj spolu s mliekom, v
Nemecku s čajom. Môžeme sa stretnúť i s výluhom konope v parfumovanom sirupe či alkohole,
ochuteným anízom, tzv. chatsraki. V Indii je známy alkoholický nápoj z tejto drogy, doplnený
korením, kardamónom a inými prísadami, ktorý je veľmi opojný. Ďalej sa droga je, a to buď priamo,
alebo sa upravuje vo forme rôznych zaváranín, cukroviniek, koláčikov, a pod.
d) Hašišový olej
Na začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia sa v Amerike začal objavovať " hašišový olej"
vznikajúci destiláciou konopných listov. Obsah THC sa pohybuje okolo 20 %. Čo sa týka potencie, je
to s farbami opačné, čím je hašišový olej tmavší, tým býva spravidla horšie destilovaný a teda nižšej
kvality. Hašišový olej sa väčšinou fajčí zo sklenenej fajky, alebo z cigariet v zmesi s tabakom či
marihuanou.
E. Drogová závislosť amfetamínového typu
Ide o skupinu látok, ktoré v zásade obsahujú benzedrín ( l-amfetamín ), dexedrín ( damfetamín), a metyl amfetamín, nazývaný aj metamfetamín a methedrin. 10 Sú to látky, ktoré
zmierňujú alebo odstraňujú pocity únavy, zvyšujú bdelosť a znižujú potrebu spánku. Pri vyšších
dávkach zrýchľujú myslenie, uľahčujú rozhodovanie a pôsobia euforizačne. Najznámejšou látkou je
amfetamín. Amfetamíny boli prvýkrát syntetizované v roku 1887. Koncom tridsiatych rokov 20.
storočia Americká lekárska spoločnosť odobrila používanie amfetamínov pri širokom okruhu porúch
a farmaceutická firma Smith, Kline and French uistila lekárov, že „ sa nepozorovali nijaké závažné
reakcie“. V období rokov 1932-1946, vynašiel farmaceutický priemysel 39 licencovaných medicínsky
používaných amfetamínov a to vrátane prípravkov na liečbu schizofrénie a tabakizmu. Drogové
varianty:
-
Povzbudzujúce látky - majú za cieľ udržať organizmus v stave bdelosti a sebadôvery,
väčšinou ide psychickú závislosť, patrí tu efedrin, amfetamín. Prinášajú eufóriu, zvýšenú
aktivitu, ak absentujú – nastávajú halucinácie a agresivita.
10
EMCDDA: Nové trendy pri syntetických drogách v Európskej únii. Epidemiológia a spôsoby redukcie dopytu.
Ministerstvo školstva SR, 1998, s. 26
-
Deriváty
fenylisopropylamínu:
-
amfetamín
(Benzedrin,
Psychoton,
Elaston),
metamfetzamín (Pervitín), metydioxyamfetamín (MDA, MDMA, MDE, Ecstasy, DOM,
PMA), fenmetrazín, (Fenmetrazín, Preludin, Oxazimedzin, Anorex ), dexfenmertzinín
(Dexfenmetrazin ), metylfenidatát (Centedrin, Ritalin). 11
F. Drogová závislosť katového typu
Kath je droga rastlinného pôvodu, ktorá sa nachádza v mladých listoch kríkovej rastliny Catha
edulys Foskalii. V ľudovom liečiteľstve sa používa na prevenciu malárie, pri poruchách trávenia a pri
kašli. Konzumuje sa ako čerstvý list, nakoľko sušením sa stráca účinnosť. Keď je katha dobre
vysušená, môže sa podávať aj ako čaj. Účinkami sa čerstvá katha podobá amfetamínu. Pôsobí
euforicky, zvyšuje zhovorčivosť a potlačuje pocit hladu. Chronický kathista sa stáva apatickým,
neschopným koncentrácie, je dezorientovaný, stáva sa impotentným – neprejavuje záujem o sexuálne
vzrušenie. 12
G. Drogová závislosť solvenciového typu
Solvenciá sú organické rozpúšťadlá a do tela sa dostávajú čuchaním ( fetovaním, sniffingom).
Čuchanie sa už vyskytovalo aj predtým, ako sa tento problém stal predmetom verejného záujmu. Na
konci 70. rokov 20. storočia, v priebehu vzostupu punkového hnutia, sa čuchanie pomerne dosť
rozšírilo. Punk odmietal drogy hippies (LSD a hašiš), ale zato propagoval tieto lacné a nebezpečné
omamné latky. Najviac tomu podliehali mladšie vekové skupiny (12-15 rokov ale aj menej). Hlavne v
USA a v Austrálii je čuchanie benzínu veľkým problémom. Medzi najrozšírenejšie látky, ktoré sa
fetujú, patria toluén, éter, benzín, chloroform, trichloretylén (Narcogen), tetrachlormetán, ktoré sú
súčasťami rôznych čistiacich prostriedkov a lepidiel. Niektoré, ako napr. toluén, sú známe ako
rozpúšťadlá či riedidlá farieb. Samotná inhalácia prebieha väčšinou v obmedzenom priestore ( pod
dekou, v igelitovom vrecúšku a pod.). Príznaky dlhodobého užívania sú dokázateľné poškodenia
pečene a zmeny mozgovej kôry, poškodenia dýchacích ciest a pľúc, zhoršenie pamäti, celkové
otupenie a citové výkyvy, ako sú plačlivosť a podráždenosť. Poškodenie organizmu je omnoho väčšie
ako u akýchkoľvek iných drog. K nechcenému predávkovaniu môže dôjsť už pri prvej aplikácii,
pretože sa ťažko pri zakalenom vedomí odmeria presná dávka a ak čuchanie pokračuje, prechádza
jedinec do spánku, neskoršie do bezvedomia a nasleduje ochrnutie dýchacieho nervstva, ktorého
následkom je zástava dychu a smrť. Závislosť je pomerne silná psychická ( môže vzniknúť už od prvej
aplikácie, a hlavne vtedy, ak jedinec čuchá nielen pre účinky, ale mu dotyčná látka aj vonia).
Psychická závislosť sa prejavuje silnou túžbou okamžite fetovať, príp. i nepokojom alebo kŕčmi
spôsobenými odňatím drogy. Fyzická závislosť sa tu nevyskytuje.
11
Novomeský, F.: Drogy- História, Medicína, Právo Martin 1996, s.22 Novomeský, F.: Drogy- História, Medicína, Právo
Martin 1996, s.73
12
Lietava, J.: Drogy v dejinách ľudstva, UNIAPRESS International, Bratislava 1997, s. 74
Akútnu intoxikáciu môžeme zhrnúť do troch fáz. V prvej fáze čuchania sa dostavuje pocit
psychického útlmu. Jedinec je spočiatku zhovorčivý. Postupným pôsobením látky sa dostáva do
narkózy, v ktorej pri otupenom vedomí nepociťuje bolesť ( napr. bolesti hrdla spôsobené zápalom
vzniknutým dlhodobejším fetovaním). V tejto fáze je človek šťastný a víta prítomnosť ďalších ľudí. V
prvej fáze sa toxikomanov začiatočníkov objavuje taktiež " kovový sluch ". Všetky zvuky naokolo ako
keby mali akúsi ozvenu a niekedy je jedinec nútený robiť istý pohyb (napr. zdvíhanie ruky alebo
opakovanie slov ) podľa toho, ako v hlave počuje ozveny. Tieto zvláštne pocity sa vyskytujú najmä, ak
jedinec fetuje v prírode ( príp. niekde pri ceste ), kde sa pomerne často opakujú zvuky vydávané
vtákmi ( príp. prechádzajúcich áut ). V druhej fáze jedinec fetuje až do úplného omámenia. Objavujú
sa prvé " živé " sny. Po prvom sne, ktorý tvorí krátka udalosť s halucináciami, sa intoxikovanému zdá,
že čas beží veľmi pomaly. Začína sa odvracať od konverzácie a oddáva sa nerušene svojím vnútorným
pocitom a halucináciám, ktoré do istej miery dokáže ovládať. Sú to halucinácie odlišné od
marihuanových, je to skôr stav, ako keď sa jedincovi v noci niečo sníva a príde na to, že je to sen a
zámerne mení smer deja. Keď má intoxikovaný dobrú náladu, objavujú sa mu " humorné " halucinácie
a dotyčný sa nezmyselne smeje. Tretia fáza predstavuje stav totálneho omámenia, kedy je veľké
nebezpečenstvo predávkovania. Intoxikovaný zrazu zbadá, že prešli hodiny odkedy začal fetovať, ale
viac-menej si pamätá len na pár prvých "snov". Ostatný čas prežil v polo bezvedomí. V tejto fáze
začína byť jedinec nervózny zo svojho stavu: pociťuje nevoľnosť, ale vďaka znecitliveniu nemôže
vyvolať dáviaci reflex. V žalúdku a v ústach má nepríjemnú kovovú chuť, je vyčerpaný, ale pri pokuse
o spánok sa budí a hučí mu v hlave.
Pri počiatočných experimentoch, kedy jedinec čuchá sám alebo v partii, je čuchanie ťažko
zistiteľné (čuchá sa občas a minimalizuje sa riziko odhalenia). V pokročilejšej fáze, keď sa látka stáva
v živote jedinca stále dôležitejšia, sú viditeľné príznaky ako zápach dychu a šatstva po chemikálii,
zasnený a opitý výraz tváre, rozšírené zreničky, vyrážky v okolí úst a nosu, nezreteľná výslovnosť
príp. nezmyselný smiech. Ich nebezpečenstvo je v podcenení ich účinkov, keďže ich následkom môže
byť aj smrteľná otrava. Ich dlhodobé zneužívanie poškodzuje mozog, pečeň, tvorbu krviniek. Výpary
toluénu a acetónu poškodzujú najprv sliznicu dýchacích ciest, rozkladajú tuky aj tukové zásoby
mozgových buniek, dochádza k degenerácií osobnosti - človek zhlúpne. Celkovo existuje 11 -12
druhov tejto drogovej závislosti.
Medzi drogové varianty patria benzín, acetón, toluén, lepidlá, riedidlá, aerosóly proti hmyzu,
lak na nechty a odlakovače. Inhalované pary rýchlo dorazia do mozgu a v priebehu piatich minút je
fetujúci intoxikovaný. Efekt odznie zhruba po tridsiatich minútach. Chronická závislosť sa vyvíja
veľmi rýchlo.
H. Drogová závislosť alkoholového typu
K drogovej závislosti alkoholového typu pozri vyššie.
I. Drogová závislosť tabakového typu
Tabak je rastlina z čeľade rúrkovitých, rod. Nicotiana. Psychotropný účinok tabaku je
následkom nikotínu - alkaloidu, ktorý má psychostimulačné a mierne euforizačné účinky. Do Európy
tabak priniesli španielski a portugalskí moreplavci v 16. storočí z Južnej a Severnej Ameriky. Nikotín
je pomenovaný podľa francúzskeho občana F. Nikota. Nikotín je silne jedovatá látka, ktorá sa vyrovná
kyanovodíku alebo kyanidu draselnému ( cyankáli). Smrteľná dávka je 50 – 60 miligramov. Dym
z jednej cigarety obsahuje 1 % t. j. 10 mg nikotínu, z ktorého fajčiar podľa spôsobu fajčenia inhaluje 1
– 3 mg, v cigaretách s filtrom je to od 0,4 – 2 mg. Z tohto uvedeného množstva šlukujúci dostanú do
tela až 97 % nikotínu a nešlukujúci asi 16 %. Pri pravidelnom užívaní sa objavujú euforizačné účinky
a znižuje sa psychický tlak.
J. Drogová závislosť kofeínového typu
Vedľa alkoholu a nikotínu patrí kofeín k najčastejšie užívaným psychotropným látkam na
svete. Nachádza sa v semenách kávovníka arabského, ( Coffea arabica L. ), vždy zelene rastúcom
strome v Sudáne a Etiópii. Vyskytuje sa aj v čaji, ktorý okrem kofeínu obsahuje 2 – 5 % teínu, ktorý je
totožný s kofeínom a má rovnaké fyziologické vlastnosti. Kofeín sa vyskytuje aj v kole, čo sú orechy
africkej rastliny Colla acuminata z ktorej sa vyrába kokakola. Guarana alebo paulínia nápojová je
popínavá rastlina, ktorej semená veľkosti lieskových orechov obsahujú 3 až 6 % kofeínu. Odstraňuje
únavu, zlepšuje pozornosť a zvyšuje psychický výkon. Najväčšie množstvo kofeínu je v káve t. j. 90 –
100 mg v jednej šálke, menej obsahuje instantná káva a čaj okolo 30 – 70 mg, fľaša kokakoly
s objemom tri decilitre obsahuje 45 mg. Toxická dávka kofeínu je 1 – 10 g, pričom môže vyvolať kŕče
a zlyhanie dýchania.
K. Drogová závislosť halucinogénneho typu
Patria sem najdlhšie užívané drogy, ktoré boli využívané na liečbu pri veštení a pri
náboženských obradoch. Hlavnými zástupcami sú : ľuľok zlomocný, durman, blen čierny, mandragora
lekárska. Tieto rastliny obsahujú predovšetkým atropín a skolamín. Boli súčasťou travičkých receptov,
ale aj nápojov lásky. Ďalej tu patrí meskalin, ktorý sa získava z kaktusu, kedy sa nadzemná časť
kaktusu odreže, potom sa vysuší a žuje. Do tejto skupiny zaraďujeme aj LSD 25, ktoré je produktom
metabolizmu huby kianičky purpurovej a nazýva sa LSD 25 preto, že sa jedná o zlúčeninu získanú
v 25. pokuse experimentu. Chemik Albert Hoffman náhodne prehĺtol minimálne množstvo tejto drogy
a zažil zmenený stav vedomia. Používa sa aj na vymývanie mozgov, nakoľko ovplyvňuje vedomie,
odstraňuje psychické zábrany, jedinec má bohaté ilúzie a neobvyklé nočné stavy. V prvej hodine
u jedinca prevláda euforická nálada, po troch hodinách sa dostavujú psychosenzorické poruchy,
vizuálne halucinácie sú bohaté na farby a geometricky ohraničené predmety stláčajú svoj tvar. Jedinec
stráca realitu, dochádza u neho k dopravným nehodám a život ohrozujúcim situáciám.
a) LSD
LSD zasahuje do oblastí serotonínových a dopamínových receptorov; v podstate je
serotonínový antagonista. (Serotonín je látka, podobná hormónom, nachádzajúca sa v rôznych
orgánoch teplokrvných živočíchov. Koncentrovaný v strednom mozgu hrá serotonín dôležitú úlohu pri
šírení impulzov určitými nervami a teda i v biochémii duševných funkcií.) LSD ovplyvňuje 5hydroxytryptamin
(Serotonin), inhibitorný transmiter. Keď je jeho aktivita znížená, nasledujúci
neurón v reťazci sa stáva aktívnejší. Serotonínové receptory majú pravdepodobne vplyv na riadenie
vnímania, spánku, pozornosti a nálady, takže aktivity LSD a iných halucinogénov možno vysvetliť
ako odstraňovanie zábran v týchto systémoch. U LSD bola zistená možnosť kombinácie (skrížená
tolerancia) s ďalšími indolovými alkaloidmi (psylocybin, dimetyltryptamin) a meskalínom, ale nie s
hašišom. Priebeh intoxikácie nemožno presne naplánovať a v kombinácii s DOB môže končiť i
katastroficky. LSD-25 je vôbec najúčinnejší halucinogén - na vyvolanie účinku stačí zjesť 20-50
mikrogramov, obvyklá dávka je 100 mikrogramov. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa však bežne
bralo 350 až 500 mikrogramov, čo je tzv. psychedelická dávka. Účinok sa prejavuje zvyčajne o
niekoľko sekúnd až hodinu, závisí od spôsobu aplikácie. Sprvoti dochádza k zrýchleniu tepu, neskôr k
jeho spomaleniu. Po dvoch hodinách zostáva v tele 1-10% nezmenenej látky. Psychotropné efekty sa
prejavujú o 30 až 90 minút a trvajú 5 až 12 hodín. V tej dobe je väčšina látky nedetekovateľná alebo
viazaná na peceň. V takomto stave splývajú zmyslové vnemy (syneslezia), farby sú jasné, mení sa
chápanie času, je narušená telesná schéma, norma sa strieda s abnormálnymi zážitkami. Môžu
vzniknúť komplikácie ako kŕče alebo psychotické reakcie. Samotný psychicky priebeh intoxikácie je
nasledovný: Spočiatku sa objavuje zvýšená smejivosť (ako šialené „zhúlenie“). Po vysmiatí nasleduje
maximum. Prichádza zvýšená schopnosť vizualizácie, myslenie v obrazoch, obrovsky pôžitok z
hudby, radosť z dotýkania sa vlastného tela, všetkého. Pri zatvorených očiach sa objavujú zložité
vzory. Väčšina halucinácií (to platí pre všetky halucinogény) sú v podstate iba pseudohalucinácie, čo
znamená, že vidiny alebo rôzne čudné pocity si jedinec uvedomuje a vie, že to nie je skutočnosť. Pri
vyšších dávkach LSD, však nastupujú reálne halucinácie (ktoré v prípade bad tripu môžu viesť i
k samovražde). V takomto stave možno nahmatať a dotýkať sa neexistujúcich predmetov. Pri veľmi
vysokých dávkach dochádza k úplnej strate kontaktu s realitou, zrútenie vnímania sveta, prerušenie
kontaktu so svojim ja.
Hlavným nebezpečenstvom je tzv. bad trip. Je to intoxikácia,
ktorá je prežívaná ako
nepríjemná, desivá. Vzniká zvyčajne u "začiatočníkov", ktorí si zoberú psychedelickú dávku (350-500
mg). Priebeh intoxikácie zahŕňa reálne halucinácie, najčastejšie útočiaci hmyz. Nebezpečnou
halucináciou je napríklad aj presvedčenie, že jedinec dokáže lietať. Bad trip sa môže indukovať i
prostredím, v ktorom sa jedinec nachádza, alebo trebárs i zlou hororovou hudbou, či pocitom,
z protizákonnej činnosti. Alebo pocitom, spolupatričnosti ku spodine spoločnosti, alebo podobnými
pocitmi. Tak isto zmena vnímania času môže pôsobiť veľmi depresívne a to najmä, ak má jedinec
daný časový limit, do kedy musí "vytriezvieť". Nebezpečenstvom bad tripu je vznik rôznych paranojí,
ktoré môžu pretrvávať a zachovať sa navždy v pamäti, a ktoré sa liečia veľmi ťažko. Často i na
psychiatrickom oddelení. Bad trip môžeme definovať ako pocit stáleho a intenzívneho strachu počas
intoxikácie, ktorý veľmi rýchlo vybuduje podmienený reflex, napr. strach z určitého miesta, z určitých
ľudí a pod. Pred bad tripom sa dá uchrániť "tréningom", alebo inak povedané - postupným
zvyšovaním dávky LSD. Jedinec, ktorý ešte nikdy nezažil pocit zmeneného vnímania ( či už
marihuanou alebo malým množstvom LSD ), má veľmi veľký nábeh na bad trip. Jedinca, ktorý
prežíva bad trip, vydesia i úplné maličkosti.
Pôsobenie LSD sa dá pomerne rýchlo prerušiť podaním chlorpromazinu injekčne do svalu - 50
mg každé tri hodiny. Nikdy sa nemá podávať Respirín. LSD sa vyskytuje v podobe papieriku, do
ktorého sa namáča. Tento papierik, slangovo trip, sa buď zje, ale častejšie, ponechá sa pod jazykom,
kde sa sliznicou vstrebáva rýchlejšie ako cez tráviace ústrojenstvo. Je možná aj vnútrožilová aplikácia,
po ktorej účinok nasleduje do niekoľkých sekund, ale bežne sa nevyužíva. Trip vyzerá ako obyčajný
papierik, rozmerov asi 5x5 mm. Často je s nejakou kresbou, podľa ktorej sa daný druh „tripu“ volá (
Barr, slniečko, Superman,..). Kresby v tripoch sa nazývajú blotter art.
Pre LSD je typický vzťah psychickej závislosti s nevýraznou somatickou závislosťou. Je rôzna
tolerancia organizmu na tieto drogy. Strieda sa eufória s depresiou, prejavy abnormálneho správania
sa.
5. Fenomenológia drogovej kriminality
Trestná
činnosť
páchaná
v súvislosti
s nealkoholovou
toxikomániou
sa
premieta
v trestnoprávnej rovine do 4 základných trestných činov :
1. Trestné činy v súvislosti s ktorými sa vytvára ponuka drogy na trhu. Tu patrí hlavne trestný
čin nedovolenej výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovanie s nimi podľa §§ 171 – 173 TZ, ako aj trestný čin šírenia toxikománie podľa § 174 TZ.
2. Trestné činy ktoré sú páchané v súvislosti s požitím drogy, kam patria hlavne trestné činy
proti životu a zdraviu, trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti, ako aj trestné činy proti
majetku.
3. Trestné činy páchané za účelom získania drogy, kam patria trestné činy proti majetku.
4. Trestné činy, ktoré sa páchajú na drogovo závislých osobách, kam patria hlavne trestné činy
proti slobode a ľudskej dôstojnosti.
Do roku 1989 boli pre drogovú scénu Slovenska typické relatívne uzavreté narkomanské komunity,
ktoré doma vyrábané drogy zároveň aj konzumovali, pričom čierny trh s drogami prakticky
neexistoval. Po roku 1989 prestáva byť Slovensko v trhu s drogami len tranzitnou krajinou a stáva sa
aj odbytišťom drog. Cez územie Slovenskej republiky sa otvorila najsilnejšia severná vetva tzv.
Balkánskej cesty vedúcej z juhovýchodu ( Irán, Afganistan Turecko) do západnej Európy. Zneužívanie
drog má stúpajúcu tendenciu, rastie záujem o drogy so stimulačným účinkom, najmä o pervitín
a extázu, čo je dané aj vzrastajúcou životnou úrovňou občanov, ktorých kúpna sila sa následne
zvyšuje, pričom zároveň dochádza k znižovaniu vekovej hranice osôb experimentujúcich s drogami
a zvyšovaniu počtu osôb prechádzajúcich od experimentov k pravidelnému užívaniu narkotík.
Drogové zločinecké štruktúry plne etablovali v rámci Slovenskej republiky. Ide hlavne
o organizované drogové skupiny založené na etnickom, ale aj rodinnom princípe, čo znamená ich
uzavretosť voči okoliu. Najzávažnejším problémom sú etnickí Albánci, pritom práve oni sú aj najviac
„poznanou“ drogovou organizáciou založenou na etnickom, náboženskom a rodinnom princípe.
Albánske drogové organizácie sa v obchodovaní s drogami nezameriavajú výlučne na obchod
s heroínom a kokaínom. Posledným trendom je ich čoraz častejšie zapájanie sa do výroby pervitínu
(zabezpečovanie efedrínu hlavne z Bulharska). O ostatných etnických skupinách – Vietnamci,
Ukrajinci, Rusi, Číňania atď. nebolo doposiaľ získaných dostatok informácií ). Na samotný predaj
drog ( najmä heroínu) konečným odberateľom sú využívané organizované olašské rómske skupiny
fungujúce hlavne na základe rodinných vzťahov, pričom priamu manipuláciu s drogou pred
konzumentmi často zabezpečujú osoby neplnoleté alebo nesvojprávne, teda osoby, ktorých trestné
stíhanie je vylúčené. Predaj drog sa uskutočňuje najčastejšie tzv. bytovým predajom, ktorý sa zväčša
realizuje latentne, v byte samotného dílera.
Slovensko tak v súčasnosti môžeme charakterizovať ako krajinu s plne rozvinutým domácim
drogovým trhom, na ktorom sú zastúpené všetky druhy drog dostupné v rámci Európskej únie. Ako
základné trendy vo fungovaní drogovej scény na Slovensku je možné uviesť:
-
Rast záujmu o drogy so stimulačným účinkom, hlavne o pervitín a extázu.
-
Rozširuje sa hydropónne pestovania marihuany, ktorá má výrazne zvýšený obsah účinnej
látky tetrahydrocannobinolu (THC), k čomu podnecoval i záujem konzumentov o takto
dopestovaný produkt.
-
Najmä marihuana, pervitín a extáza sa rozšírili relatívne na celé územie Slovenska.
-
Konzumenti drog majú tendenciu podieľať sa na páchaní majetkovej trestnej činnosti s cieľom
získania finančných prostriedkov na drogy.
-
Pokračujú snahy určitých záujmových skupín na otvorenie diskusie k problematike užívania
tzv. mäkkých drog a s tým súvisiace „útoky“ na represívne právomoci polície.
-
Narastá agresivita páchateľov drogovej trestnej činnosti a ich nevyspytateľnosť v konaní,
z čoho pre políciu vyplýva vysoké riziko pri ich zadržiavaní.
6. Prevencia drogovej kriminality
Jedným z najznámejších členení systému prevencie je jeho členenie podľa nemeckého
kriminológa Gunthera Kaisera13 na prevenciu primárnu, sekundárnu a terciárnu.
13
Kaiser, G.: Kriminológie, C.H. Beck, Praha 1994, s. 92
a) Primárna prevencia ( univerzálna, generálna) – chce vplývať na verejnú mienku a preto sa
obracia na všetkých občanov a snaží sa pôsobiť na nich tak, aby sa nestali páchateľmi trestných
činnov. Realizuje sa najmä
prostredníctvom hospodárskej,
kultúrnej a sociálnej politiky,
prostredníctvom starostlivosti o rodinu a mládež, cez masovokomunikačné prostriedky. Primárna
prevencia v oblasti drogovej kriminality by mala byť zameraná na celú populáciu, ako aj na jej
špecifické podskupiny ( deti v MŠ, žiaci ZŠ, študenti SŠ a VŠ). Charakterizuje ju predchádzanie užitia
drogy v populácii, ktorá s ňou ešte nie je v kontakte alebo aspoň odloženie – oddialenie kontaktu
s drogou do vyšších vekových kategórií. Jej pozitívnu úroveň predstavuje zameranie na podporu
zdravého životného štýlu.
b) Sekundárna prevencia ( selektívna, adresná) – zameriava sa na starostlivosť o osoby,
u ktorých sa vyskytujú poruchy správania a snaží sa o včasné poznania kriminogénnych podmienok
a ich ovplyvňovanie. Cieľovou skupinou sú najmä mladiství a kriminalitou potenciálne ohrozené
skupiny obyvateľstva, riziková populácia. Realizuje sa najmä prostredníctvom trestnej politiky,
nápravnovýchovných zariadení, pedagogicko–vzdelávacích, psychologických, protialkoholických
a protidrogových poradní. Jej úlohou je zabrániť „drogovej kariére“ ohrozeného včasným zachytením
problému, včasnou intervenciou a poskytnutím adekvátnej pomoci.
c) Terciárna prevencia ( indikovaná) – je zameraná na problémových jednotlivcov, ktorí
zneužívajú drogy a prejavujú symptómy závislosti. Jej cieľom je liečba, detoxikácia, detoxifikácia,
rehabilitácia, resocializácia a ďalšie spôsoby a formy doliečovania a znižovania rizík spojených
s užívaním návykových látok. Má zamedziť ďalším škodám a návratu choroby alebo problému.
Download

VII. Drogy a trestná činnosť