Cesty
s POSOLSTVOM GR LU
VO SVETLE PRAVDY
od
Abd-ru-shina
S PO LO K PR E U S K UTO O VA NIE P OZN ANI A
G R LU O D A B D - R U - S H IN A
V O M PER B ER G
1
1.vydanie 2003
V etky pr va vyhraden
 2003 Spolok pre uskuto ovanie poznania Gr lu od Abd-ru-shina,
Vomperberg; Redakcia: Werner Huemer
Po tov a kontaktn adresa:
Marktstra e 19, A 6130 Schwaz /Tirol, sterreich
Telefon: (0043) 5242 71383, Fax: (0043) 5242 71473
E-mail: [email protected]
2
POSOLSTVO G R
3
LU
OBSAH
Predslov ........................................................................................ 7
Posolstvo Gr lu Vo svetle Pravdy ............................................. 8
Abd-ru-shin, autor Posolstva Gr lu ............................................ 14
Pobo nosti a sl vnosti Gr lu ...................................................... 21
Medzin rodn
Hnutie Gr lu ...................................................... 27
Nad cia Posolstva Gr lu ............................................................. 33
Kontaktn adresy ........................................................................ 37
5
PREDSLOV
edzi rokom 1923 a 1938 zostavil Abd-ru-shin 168 predn ok, ktor
usporiadal do Posolstva Gr lu Vo Svetle Pravdy . Tak vzniklo
smer ud vaj ce, no, s ni m neporovnate n dielo, ktor poskytuje jasn odpovede na z va n ivotn ot zky. Medzi asom sa prelo ilo do 15
jazykov a mo no ho z ska v 80 krajin ch.
Od svojho zverejnenia sa Posolstvo Gr lu v dy znovu dotklo mnoh ch ud , h adaj cich Pravdu. Mnoh sa c tia by povzbuden , aby d kladne zmenili svoj ivot a chc ho usporiada v zmysle Posolstva Gr lu.
Pritom asto vystupuj naliehav ot zky: Ako m em nadviaza spojenie s rovnako zm aj cimi u mi? Jestvuj stret vania a ak ?
In chc vedie : Kto bol Abd-ru-shin? o je podstatn na Posolstve
Gr lu? Ide pri Hnut Gr lu o spolo enstvo viery? Ak ciele sa sleduj ?
Na tieto a podobn ot zky chce poskytn odpove nasleduj ci spis
sleduj c ten vysok cie , o ktor sa usiloval svoj m p soben m Abd-rushin: pozdvihnutie a zu achtenie udstva.
Ak v znamn je to pr ve v dne nej dobe, ak potrebn s hlboko
zasahuj ce zmeny takmer vo v etk ch oblastiach ivota a ako ve mi svetov dianie nalieha vykona tak to zmenu, to bude jasn ka d mu, kto sa
v ne zaober Abd-ru-shinov m poznan m Gr lu.
Nasleduj ce pas e m u poskytn iba ve mi mal nahliadnutie do
tohto poznania.
Kto sa t m chce zaobera d kladnej ie, tomu sa v prvom rade odpor a t dium diela Vo Svetle Pravdy , ktor je pre ka d ho dostupn
v kn hkupectv ch, alebo priamo cez Vydavate stvo nad cie Posolstva
Gr lu .
7
POSOLSTVO GR LU
VO SVETLE PRAVDY
o je Posolstvo Gr lu? T to ot zka sa asto kladie aj s oh adom
na titul tohto diela, pre dne n dobu nie ka dodenn . Zhrnut do
jedn ho pojmu mo no poveda : poskytuje objasnenie sveta, preto e vykres uje najd le itej ie s vislosti vo v stavbe stvorenia, pon ka tak asto vyt en celkov preh ad v etk ho diania medzi Bohom a nami u mi. Pritom sa nesm od Posolstva Gr lu o ak va nijak vedeck , filozofick alebo ezoterick podania a v klady, ako je to dnes astokr t be n . Posolstvo Gr lu stoj vo svojom druhu celkom samostatne a oslovuje
itate a jednoduch mi slovami v logickom slede my lienok.
Je vysloven m z merom autora vies svoj m dielom h adaj cich ud
znovu bli ie k ivotu, no, vies nasp k Bohu.
Preto sa Posolstvo Gr lu v dy obracia iba na jednotlivca, nez visle od
jeho n rodnosti, rasy alebo vierovyznania. Chce by loveku n pomocn , ako bezprostredn ukazovate cesty, lebo dnes mnoh mi o ak van
z kladn zmena v duchovnej orient cii m e nasta len na p de vlastn ho myslenia, sk mania a z nich vyrastaj ceho poznania a presved enia
jednotlivcov.
Posolstvom Gr lu nazna en ivotn cesta je jednoduch , jasn
a vzdialen v etkej mystike:
Kto m v sebe pevn chcenie dobra a nam ha sa prepo i a svojim my lienkam istotu, ten u cestu k Najvy iemu na iel! V etko
ostatn mu potom bude pridan .
8
Pevn chcenie dobra a istota my lienok bezprostredne s visia
s d slednou pr cou na sebe samom. T m m e v sebe lovek op prebudi to, o ho duchovne vyzna uje predov etk m udskos v najlep om
zmysle slova Posolstvo Gr lu v dy znovu poukazuje na p vodn Kristovo u enie a stavia na om:
Je i v m uk zal (...) prost cestu, ved cu bezpe ne k cie u; lebo
hlbok pravda spo va v jednoduch ch slov ch: ,Miluj svojho bl neho ako seba sam ho!
T m dal k
k slobode, k vzostupu! Preto e nedotknute ne plat :
o rob te pre svojho bl neho, to v skuto nosti kon te pre seba!
Len pre seba sam ch, preto e pod a ve n ch z konov v etko bezpodmiene ne dopad na v s sp , dobr alebo zl , i u teraz tu,
alebo tam. Pr de to! Preto sa v m takto ukazuje t najjednoduchia cesta, ako m te ch pa krok k dobr mu chceniu.
Svojmu bl nemu m te d va svojou bytos ou, svojou povahou! Nie
vari v hradne peniazmi i majetkom. Potom by predsa nemajetn
boli vyl en z mo nosti d vania. A v tomto spr van , v tomto ,d van seba , v styku so svoj m bl nym, v oh ade a cte, ktor mu
dobrovo ne preukazujete, spo va to ,milovanie , o ktorom hovor
Je i . Je v tom aj pomoc, ktor svojmu bl nemu poskytujete, preto e t m sa s m men alebo st va sa schopn m st pa alej do
v ky a takto m e zosilnie .
K Bohu obr ten ivot v zmysle kres anskej l sky k bl nemu je v ak
dnes na z klade detskej viery u len a ko mo n . Presved enie
o jestvovan jedn ho Stvorite a sa toti u d vno zn ilo k po ud ten m
obrazom Boha a k protire iacim si n bo ensk m dogm m, ktor s nezlu ite n s v nym myslen m a ktor tie v znamnou mierou prispievaj k tomu, e v dne n ch predstav ch viery st le menej ud e te spozn va hodnoty.
S asn viera u viac neposta uje pre trval nov orient ciu. Ch ba
skuto n presved enie! Toto presved enie v ak, o sa t ka jeho kore ov,
s vis s poznan m, a preto Abd-ru-shin od vod uje svoje vysvetlenia
9
v Posolstve Gr lu p soben m v eobsiahlych z konov stvorenia, ktor svoj m p soben m prenikaj v etk mi rov ami vidite n ho tohto sveta ,
ako aj ve k mi oblas ami za hranicami piatich zmyslov .
Tieto z kony stvorenia rovnaj ce sa Bo ej v li naz va Abd-rushin re ou P na :
Cel stvorenie je Bo ou re ou, v ktorej sa m te v ne sna i
a ktor v bec nie je tak a k , ako si mysl te.
ta
A alej hovor :
Vy, pozemsk udia, ste v tomto stvoren na to, aby ste na li bla enos ! V re i, ktorou sa v m Boh ivo prihov ra! A rozumie tejto
re i, nau i sa ju, vyci ova v nej Bo iu v u, to je cie om v ho
putovania stvoren m. Len v samom stvoren , ku ktor mu patr te,
spo va vysvetlenie zmyslu v ho ivota a s asne i poznanie v ho
cie a! Nikde inde to nem ete n js .
To v ak od v s vy aduje, aby ste stvorenie ili. Len e i , alebo ho
pre va dok ete a vtedy, ke ho budete skuto ne pozna .
Svoj m Posolstvom v m teraz otv ram knihu stvorenia! Posolstvo
v m jasn m vysvetlen m ukazuje Bo iu re vo stvoren , ktorej sa
m te nau i rozumie , aby ste si ju celkom osvojili .
Abd-ru-shin vo svojom Posolstve Gr lu v dy znovu poukazuje na tri obsiahle praz kony stvorenia:
Z kon zvratn ho p sobenia tak plat nielen vo vonkaj om fyzickom svete, kde je v etko so v etk m vz jomne prepojen a kde by bez
zvratn ho p sobenia nebol myslite n nijak pohyb, ale p sob aj v oblasti
n ho udsk ho myslenia a konania. Biblia popisuje t to skuto nos zn o lovek zaseje, to mus zo a !
lovek nem e
mym podobenstvom:
zo a p enicu, ak rozsieval bodliaky, a taktie neprijme ni dobr , ak s m
vysielal iba zlo.
V t chto ve k ch slov ch sa zachvieva aj druh ve k praz kon stvorenia, ktor ho obsiahlu platnos d kladne popisuje Posolstvo Gr lu: Z 10
kon pr a livosti rovnorod ho . Bez p sobenia v z kone rovnorodosti by
nebola mo n nijak v stavba ani v pr rode, kde sa rast v etk ch tiel
uskuto uje prostredn ctvom sp jania rovnorod ch at mov a molek l,
ani v spolo enskej oblasti, kde s zvuk mo no n js v dy iba u rovnako
zameran ch ud : rovn rovn ho si h ad ! Ale aj na e my lienky podliehaj tomuto z konu: pri ahuj samo inne
teda zodpovedaj c p sobeniu z konov stvorenia rovnorod my lienkov formy, a t m posilnen pr dia nasp k n m ob ast uj c, alebo za a uj c, v dy pod a
druhu, ktor sme si sami zvolili.
Tieto zvratn p sobenia bud prirodzene, zrete ne cite n : kr dla prepo i iavaj ca ahkos , alebo utl aj ca a oba , ktor ur ite pozn
ka d lovek zo svojho vn torn ho ivota, s prejavmi tretieho ve k ho
praz kona stvorenia, ktor je n m rovnako zn my z pozorovania pr rody,
ale tie rozhoduj co ovplyv uje na u du evn pohodu: Z kona tia e :
hust , nepohybliv , a k mus v d sledku toho klesa nadol; ahk , menej hust , pohybliv naopak st pa nahor.
Poznanie o z konoch stvorenia vytv ra ten pevn z klad, ktor , vzdialen v etkej dogmatike n bo enstva vedie od viery k presved eniu. A pr ve
t to cestu chce ukazova Posolstvo Gr lu .
vodn slovo znie:
P ska pad a viera sa st va presved en m. Len v presved en je
oslobodenie a sp sa!
Hovor m len k t m, ktor v ne h adaj . Musia by schopn
a ochotn vecne sk ma toto vecn ! N bo ensk fanatici a kol sav
rojkovia mali by sa od toho rad ej vzdiali , lebo Pravde kodia. No
zlovo n a nevecn maj v t chto slov ch sami n js svoje ods denie.
Posolstvo zasiahne len t ch, ktor v sebe e te nes iskru Pravdy
a t bu by skuto ne lovekom. V etk m tak m sa stane tie svetlom a oporou. Bez ok k ich vyvedie zo v etk ho chaosu teraj ieho
zm tku.
Nasleduj ce Slovo neprin a nov n bo enstvo, ale m by pochod ou pre v nych posluch ov alebo itate ov, aby t m na li
11
prav cestu, ktor ich povedie do vyt en ch v in.
Len ten, kto sa s m pohybuje, m e duchovne napredova . Hlup k,
ktor na to pou va cudzie pom cky vo forme hotov ch n zorov,
ide svojou cestou len ako o barl ch, zatia o svoje vlastn zdrav
dy pritom vyradil.
Len o v ak smelo pou va ako v zbroj pre vzostup v etky v om
driemaj ce schopnosti, akaj ce na jeho zavolanie, vyu ije tak zveren mu hrivnu pod a v le svojho Stvorite a a hravo prem e v etky
prek ky, ktor mu chc skr i cestu, aby ho z nej odch lili.
Preto sa prebu te! Len v presved en je prav viera a k presvedeniu sa prich dza jedine pr snym uva ovan m a sk man m! Bu te iv v n dhernom stvoren svojho Boha!
Abd-ru-shin
A BD-RU -SHIN
12
13
Zlato zost va zlatom, i ho m v ruke knie a, alebo obr k!
ABD-RU-SHIN
AUTOR POSOLSTVA GR LU
C
el Posolstvo Gr lu od prvej predn ky zd raz uje, e jeho autorovi
i lo o to, aby pon kol pomoc, ktorej silou m e ka d lovek v poznan Pravdy dozrie na vn torne pevn , siln osobnos . O svojom cieli
povedal Abd-ru-shin v roku 1936:
Nap sal som jednoducho svoje Posolstvo, preto e ma nutkalo prinies ho udstvu. Ke e toto Posolstvo zah a poznanie o celom
p soben stvorenia, a to tak bezchybne, ako doteraz e te nikdy nemohlo by dan , udia v om presne spoznaj tie cesty, ktor mi
maj s , aby u na zemi do li k vn torn mu mieru, a t m aj
k radostn mu tvoreniu. (...)
M j cie je duchovn ho druhu!
Neprin am v ak nov n bo enstvo, nechcem zalo i ani nov cirkev, o to menej nejak sektu, ale vo v etkej jednoduchosti d vam
jasn obraz samo inn ho p sobenia stvorenia, ktor nesie Bo iu v u,
z oho m e lovek d kladne spozna , ktor cesty s pre ho dobr .
Zodpovedaj c tejto strednej my lienke chcel Abd-ru-shin v dy len
s plnou vecnos ou pod va ako stredobod svoje Posolstvo, nikdy v ak
nechcel nasmerova poh ad na svoju osobu ako centrum n uky. Jasne
a zrete ne od svojich itate ov iadal, aby nedbali na prin aj ceho,
ale na Slovo :
14
V odpovedi na patri n ot zku Abd-ru-shin tie jasne vysvetlil, e poznanie prinesen Posolstvom Gr lu ne erp z cudz ch prame ov a e on
s m nepatr k nijak mu spolo enstvu alebo smeru :
Nepoch dzam z nijakej skupiny, nedostal som nijak kolenie, netudoval som a svoje znalosti som nikde nez skal. (...)
To, o som povedal vo svojich predn kach, hovor m v presved en
zo seba. A ak sa vyskytuj podobnosti s r znymi n bo enstvami,
tak som ich z nich ur ite ne erpal. No te ma, ke sa v tom n jdu
zhody a podobnosti.
Z t chto v etk ch d vodov preto v dy vy adujem, aby sa sk mali
slov , a nedbalo sa na re n ka! Kto ma aj potom chce nasledova ,
ten je skuto ne v ne h adaj ci, ten vie s m myslie . A ostatn udia, ktor sa musia up na na osoby namiesto na vec, teda t , ktor
nem u osta vecn , nemaj pre v nu snahu o napredovanie nijak cenu.
Z tak chto stanov sk Abd-ru-shina je zrejm , e v etky ivotopisn daje
o jeho osobe sa musia obmedzi na vonkaj ivotopis a nikdy nesm odv dza od toho, o vecne priniesol.
Abd-ru-shin sa narodil 18. apr la 1875 v Biskupiciach (Sasko) a pokrstili ho menom Oskar Ernst Bernhardt. V bezpe svojho rodi ovsk ho
domu pre il astn detstvo a obdobie mladosti, po ktorom nasledovalo
obchodn vzdelanie a samostatn povolanie v Dr
anoch.
V nasleduj cich rokoch Oskar Ernst Bernhardt podnikal a vyv jal sa
st le viac od obchodn ka k uzn van mu spisovate ovi. Jeho liter rne dielo zah a, okrem in ho, cestopisy, rom ny a novely; vznikli aj pr ce pre
javisko. Oskar Ernst Bernhardt patril k Spolku nemeck ch divadeln ch
autorov; viacer z jeho divadeln ch hier boli spe ne uveden v Lipsku
a inde.
Potom, ako str vil ur it dobu vo vaj iarsku, op v Nemecku a il
v Amerike, vybral sa Oskar Ernst Bernhardt v roku 1913 do Lond na.
Tam musel za i vypuknutie Prvej svetovej vojny a v roku 1915 ho inter15
novali na ostrove Man. V nasleduj cich rokoch sa v om prebudilo zvl tne prianie pom c u om a uk za im cesty vyv dzaj ce ich z du evnej
n dze. Na jar roku 1919 sa Oskar Ernst Bernhardt mohol vr ti do svojej
vlasti, kde si potom uvedomil svoju vlastn ivotn lohu. Spoznal ju
v tom, aby in m sprostredkoval obsiahle poznanie o stvoren , ktor niesol s m v sebe.
Svoje Posolstvo Gr lu, ktor prin al od roku 1923 najsk r vo forme takzvan ch Listov Gr lu a tie verejn ch predn ok, nesk r ako
knihu zostavil Oskar Ernst Bernhardt pod menom Abd-ru-shin.
Toto meno pozost va z perzsko-arabsk ch prvkov vo v zname Sluha Svetla alebo Syn Svetla . Zvolil si ho v nadv znosti na predch dzaj ci pozemsk ivot, v ktorom Abd-ru-shin z skal pr pravu pre svoje p sobenie a toto meno sa malo na alej neoddelite ne sp ja s jeho dielom.
V jeho predn kach o z kladn ch ot zkach n ho udsk ho bytia
ivot a smr , osud a spravodlivos , Boh a stvorenie at . je uk zan nov ,
ucelen obraz sveta, ktor svojou celistvos ou bez medzier a s d slednos ou poskytuje pevn kotvu poznania v etk m, ktor vo v povediach
tradi n ch n bo enstiev nem u u n js cestu k vyk peniu.
Pr ve nemeck n rod il v tom ase vo vyhranenom o ak van . lovek t il po v eobsiahlej obnove, po osloboden od hlboko poci ovan ho
tlaku. V prvej predn ke Posolstva Gr lu stoj :
H ISTORICK
SN MKA
GAMBRINUSU
Znepokojen je ka d nerv, napnut podvedomou t bou. Tak sa
to vln , val a nad v etk m chm rne spo va ak si om menie. Tehotn ne ast m. o mus zrodi ? Zm tok, malomyse nos a skazu,
ak mocn sila neroztrhne temn vrstvu, ktor teraz duchovne obklopuje zemegu u!
Duchovne v hlbokom poznan Pravdy a tomu zodpovedaj cim k Bohu
obr ten m ivotom v l ske k bl nemu je mo n vytrhn
sa
z ohlu enia , ktor je dnes cite nej ie ne kedyko vek predt m. Pomenovan m duch v ak nie je osloven rozum, ale na e iv jadro, to vlastn ja v loveku, ktor ho ist sila umo uje nov orient ciu.
Len e temno , ktor bolo treba prem c vtedy nikto neh adal, ako
u tak asto v hist rii, vo svojom vlastnom vn tri, ale lovek ho zv dza16
17
Z ROKU
1905
n politick mi silami usiluj cimi sa o moc, premietol na in ch ud , predov etk m na ud idovsk ho p vodu.
V roku 1929, teda rok po tom, ako Abd-ru-shin na Vomperbergu
v Tirolsku (Rak sko) na iel ten pozemsk domov, v ktorom chcel dokoni svoje Posolstvo Gr lu, videl potrebu zauja kritick stanovisko k nacion lno socialistick mu my lienkov mu pr du.
Preto povedal, e s di pod a r s, n rodov alebo vierovyznan je
prav ho loveka ned stojn :
Je to pr li malichern a prav ho loveka ned stojn . Vari sa t to
udia nazd vaj , e raz bud smie vtiahnu do Bo ej r e pod n rodn mi z stavami a s n rodn mi hymnami?(...) Ak jednostrann
s okrem toho sk matelia r s, ke sa pok aj posudzova iba
pod a vonkaj ku, pod a hrubohmotnosti, zatia o vlastn lovek
je duch, ako jedine smerodajn . A tento duch je star ako teraj ie
alebo predch dzaj ce pozemsk telo. Zamerajme sa na to raz isto
pozemsky: dobr lovek bude v dy tak ist , aj ke si nieko kokr t prezle ie svoj odev. V pracovnom odeve je ten ist , ako aj vo
sviato nom obleku. Inak to nie je ani u ducha, i e vlastn ho loveka.
na Vomperberg; potom, ako Osadu Gr lu po skon en vojny rak ske rady, resp. spojenci vr tili vdove po Abd-ru-shinovi, M rii Bernhardtovej.
E
xistuj po etn opisovania os b, ktor mohli Abd-ru-shina osobne
spozna a boli hlboko zasiahnut jeho prirodzenos ou, ale tie jeho
vzne en m a z rove dobrotiv m spr van m. V spr vach jedn ch mn chovsk ch nov n z roku 1933 sa p e: Je nie o tajupln v tom, o ho
obklopuje a o hovor z jasn ho, ostr ho a pritom dobrotiv ho poh adu
jeho o a o p sob ako nejak pozdrav zo svetl ch dia ok ...
V okt bri 1939 Abd-ru-shin o sebe samom povedal:
il som to, o som p sal ...
Jednotliv predn ky svojho Posolstva Gr lu usporiadal Abd-ru-shin
v roku 1931 a potom e te raz, po as svojich posledn ch rokov ivota,
nanovo, a t m vytvoril Vydanie z poslednej ruky , ktor zostalo jeho
ohromn m duchovn m z vetom a z rove vlastn m preukazom jeho
poslania.
Fanatizmus, panova nos alebo n bo ensk dogmatizmus to v etko st lo
a stoj v najv om mo nom protiklade k Posolstvu Gr lu, ktor ako z kladn podmienku vy aduje otvorenos k samostatn mu, vecne orientovan mu a predsudkov zbaven mu mysleniu.
V roku 1938, bezprostredne po tom, ako n rodn socializmus uchopil
v Rak sku moc, sa medzit m vybudovan Osada Gr lu na Vomperbergu v Tirolsku bez n hrady vyvlastnila. Abd-ru-shina 12. marca zatkli
a nesk r, od septembra 1938 postavili pod doh ad Gestapa na za iatku
v Schlaurothe pri G rlitzi, potom v Kipsdorfe/Kru n hory.
T m sa Abd-ru-shinovo blaho prin aj ce p sobenie skon ilo, ka d
al iu innos v sp an jeho lohy mu nositelia vtedaj ej moci zak zali.
6.decembra v roku 1941 Abd-ru-shin na n sledky t chto nariaden zomrel. Jeho pozemsk schr nku pochovali 11. decembra 1941 v jeho rodisku v Biskupiciach. A po rokoch, v roku 1949, mohla by prevezen
18
19
POBO NOSTI A SL VNOSTI GR LU
A
ko pomoc pre vedom duchovn v voj ka d ho loveka objasnil
Abd-ru-shin aj vlastn v znam Desatora Bo ch prik zan .
V Tre om prik zan okrem in ho zd raznil:
HROBKA
PYRAM DA NA
VOMPERBERGU
De sviato n m sv ti ! Ty! Celkom zrete ne tieto slov vyjadruj , e ty m da sviato n mu d u posv tenie, e ho m pre
seba urobi posv tn m! (...)
Choden m do kostola nikto nesv t sviato n chv u, ak potom s asne v ase odpo inku nechce porozm a o tom, o tam po ul,
aby to spr vne do seba prijal a pod a toho il. K az ti nem e
posv ti tvoj de , ak to nesprav s m za seba. Zv si v dy znova,
i vlastn zmysel Bo ieho Slova je v dy v plnom s lade s tvoj m
konan m. Tak mto sp sobom potom posv t sviato n de ; lebo
pokojn m pohr en m z ska ten obsah, na el ktor ho sa ustanovil.
Ka d sviato n de sa tak stane m nikom na tvojej ceste, ktor
d om tvojej hrubohmotnej innosti prepo i ia sp tne p sobiaci aj
t hodnotu, ktor by mali ma na dozretie tvojej du e. Nepre ili sa
potom zbyto ne a ty sa trvale dost va vpred.(...)
Sv te preto de sviato n ! i je to vo svojom dome, alebo e te
lep ie v pr rode, ktor v m napom e, aby ste boli v zm an
i c ten bdel ! Napl te t m prik zanie P na. Je to v m na itok!
Ako osobitn pomoc pre vn torn zah benie sa vo sviato n de ustanovil Abd-ru-shin hodiny spolo n ho uctievania Boha : r mcovan hud-
20
21
bou a kvetinovou v zdobou, ta sa v priestoroch, ktor sl ia iba na el
pobo nosti, v dy jedna predn ka z Posolstva Gr lu a na z ver sa prednesie modlitba.
Na tieto spolo n stret vania mnoh udia pozeraj ako na vyvrcholenie ich sviato n ho d a. S z sadne otvoren v etk m u om, ktor sa
v ne zaoberaj Posolstvom Gr lu.
Abd-ru-shin povedal o zmysle pobo nosti:
Predov etk m vyu vajte spolo n zhroma ovania ako hodiny
po ehnaniapln ho uctievania Boha. Slu bu Bohu v ak ukazujte
v celom p soben v ho bytia, v ivote samotnom; lebo t m m te
v mu Stvorite ovi sl i , jasaj c za v aku, e smiete by !
Urobte v etko na o mysl te a o kon te, slu bou Bohu! Potom v m
to prinesie ten mier, po ktorom t ite.
Okrem pobo nost ustanovil Abd-ru-shin e te tri vzne en Sl vnosti Gr lu :
30. m ja ka d rok sa sl vi Sl vnos Sv tej holubice . M s vislos
so zn mym tur nym dian m, s asne v ak aj s p soben m Sv t ho Gr lu , ktor u zaznieva aj v titule Posolstva Gr lu.
Abd-ru-shin zvestoval, e Gr l a Hrad Gr lu , zn me z po etn ch
s g a legiend, skuto ne jestvuj , nie v ak ako pozemsk n doba resp. stavba, ale ide pritom o najvy ie duchovn skuto nosti.
Sv t Gr l sl i ako miesto prenosu sily medzi bo skou r ou
a stvoren m; jeho prostredn ctvom sa v presne ur en as v etko jestvuj ce pulzovito o ivuje:
Od toho z vis pretrv vanie cel ho stvorenia!
Je to okamih, ke sa v chr me Sv t ho Gr lu iarivo rozlieva Stvorite ova l ska na obnovu bytia, na obnovu tvoriv ho silia a pr di
dolu do cel ho vesm ru ako dery pulzu v jeho il ch.
Pritom sa v etky sf ry s c naplnen predtuchou radosti a ve k ho
astia zachvej v posv tnom ase. Len duch pozemsk ho loveka stoj nez astnen , len on nec ti, o to znamen pr ve pre neho,
ak nesmierny dar prij ma s otupenou mys ou, preto e jeho vlast22
n rozumov obmedzenos mu u nedovol pochopi tak ve kos .
Je to okamih pr levu ivota pre cel stvorenie!
Je to st le sa opakuj ce nevyhnutn potvrdzovanie zmluvy, ktor
Stvorite udr uje so svoj m dielom.
Toto pravideln dianie vyliatia ivej Stvorite ovej sily sa neobjavuje len
ako z zra n pokrm v s gach o Gr le, ale jestvuje aj nie v eobecne
zn ma s vislos s Tur nym sviatkom, pri ktorom naplnila kedysi Je i ov ch u en kov, po smrti ich P na, pre nich takej bolestnej, zvl tna duchovn sila.
Toto pre itie zvestoval Je i svojim vern m slovami: Prijmete silu
Ducha sv t ho, ktor na v s zost pi! Vtedy v ak ne lo o nijak jednorazov , iba u en kov sa t kaj ce dianie, ale o v eobecn , v dy znovu sa
opakuj ci dej, ktor skupinka u en kov smela z zra n m sp sobom prei vedome, bez toho, aby mala poznanie o vlastnom deji.
Sv todu n sviatky s pre kres anov spomienkou na t to udalos ,
pri om netu ia, e pribli ne v tomto ase je v Hrade Gr lu skuto ne zaka d m de Sv tej Holubice, to znamen de Ducha Sv t ho,
prostredn ctvom obnovovania sily pre stvorenie! Prirodzene, nie je
to v dy presne na Sv todu n sviatky, ako s vypo tan na zemi,
ale pribli ne v tom ase.
Druh vzne en sl vnos Gr lu je Sl vnos istej alie , ka d rok
7. septembra. T to sl vnos m osobitn m sp sobom upom na na hlavn prik zanie Posolstva Gr lu, bez nasledovania ktor ho nie je mo n
duchovn vzostup:
Udr ujte krb svojich my lienok ist , zalo te t m mier a budete
astn !
V obsiahlom zmysle silia o istotu ktorej symbolom je alia to patr
k povinnostiam ka d ho loveka, ktor sa sna
i v zmysle Posolstva
Gr lu. Predov etk m sa v ak Sl vnos istej alie obracia na enstvo,
ktor prostredn ctvom svojej, v porovnan s mu om jemnej ej schopnos23
ti vyci ovania m vr cnej vz ah ku kr se a k harm nii. Abd-ru-shin
opakovane poukazoval na v znamn lohu eny. V jednom rozhovore s
Najnov mi novinami , Innsbruck, odpovedal v roku 1932 na ot zku,
ak postavenie m ena v jeho u en :
spe atenie , ako d razn priznanie sa loveka k Posolstvu Gr lu Vo
Svetle Pravdy , alej po ehnanie man elsk ch p rov, det a nemluvniat.
kony Gr lu na zemi zobrazuj duchovn dianie. Prav hodnota Sl vnosti Gr lu sa ned vyjadri slovami, mus sa pre i .
ena? Zvl
vysok , len e najsk r sa mus sta t m, m pod a
praz konov stvorenia u mala by ! Je bez rozdielu sprostredkovate kou sily pre vzostup udstva, len o udr iava u achtil a ist
v etko to, o patr k prav mu enstvu. Raz cestu k padku, ako aj
k vzostupu, v dy pod a svojho druhu. Vo svojom u en som to jasne povedal. ia , dnes tak e te nie je. ena v kone nom d sledku
steles uje v dy to, o v nej h ad mu . A to nie je ni povzn aj ce. V nimky, ktor e te jestvuj , nem u zadr a padok, ktor sa
teraz celkom z konitou formou mus naplni . Ale zmen sa to. Celkom iste!
Tre ou vzne enou sl vnos ou Gr lu je Sl vnos iariacej hviezdy ka d
rok 29. decembra. Sp ja sa s viano n mi sviatkami a m pripom na narodenie Syna Bo ieho Je i a, ktor kedysi sprev dzalo roz iarenie sa
Betlehemskej hviezdy, predov etk m v ak jeho vysok poslanie spo vaj ce v tom, e mal prinies udstvu vo svojom Posolstve l sky Pravdu.
Sl vnos Gr lu sa preto naz va aj Sl vnos ou Ru e , lebo ru a je
symbolom L sky pravej l sky k bl nemu a milosrdenstva, ako o nej
u il Je i a o ktorej Abd-ru-shin okrem in ho povedal:
Prav l ska nebude dba na to, o sa druh mu p i, o mu je
pr jemn a o mu sp sobuje rados , ale bude sa riadi len pod a
toho, o druh mu prospieva! Nez le na tom, i to druh mu sprav rados , alebo nie. To je prav l ska a slu ba.
Odhliadnuc od troch vzne en ch sl vnost a ich zvl tneho v znamu, konaj sa Sl vnosti Gr lu u za ivota Abd-ru-shina a odvtedy a dodnes
aj v inom ase a v mnoh ch krajin ch, aby t m u om, ktor sa sna ia
i pod a Posolstva Gr lu od Abd-ru-shina, sprostredkovali duchovn spojenie so Svetlom, s Bohom, pre it m konu Gr lu. Tak je predov etk m
24
25
MEDZIN RODN HNUTIE GR LU
P
ST
NKY PRE POBO NOSTI
A
ABA , NIG
ENUGU, NIG
RIA (DOLU)
26
RIA (HORE)
osolstvo Gr lu sa obracia v hradne na jednotlivca, preto e iba
on s m m e kr a uk zanou cestou. Abd-ru-shin nemal v mysle
zalo i nov cirkev, sektu alebo in zdru enie a nikdy sa ani k tak m
snah m neprip jal.
Prirodzene, boli tie od za iatku udia, ktor , ke e v Posolstve Gr lu
spoznali Pravdu, sna ili sa i v zmysle tohto poznania. Tak vo n zluovania rovnako zm aj cich podporoval Abd-ru-shin do tej miery, e
ustanovil nov d stojn r mec pre hodiny spolo n ho uctievania Boha
(pobo nosti a sl vnosti).
Umo ni pre va tak to hodiny je aj hlavn m z merom dnes existuj ceho medzin rodn ho Hnutia Gr lu. Nie je to nijak pr vna organiz cia vo zvy ajnom zmysle, ale spolo n pojem pre viacer snahy, ktor si
dali za lohu zakotvi poznanie Posolstva Gr lu vo v etk ch oblastiach
ivota a alej ho roz irova .
K medzin rodn mu Hnutiu Gr lu patria takzvan Kruhy Gr lu, in tit cie v eobecne prospe n ho druhu, nad cie, vydavate stv a in spolo nosti. Hnutie m svoje korene pribli ne v roku 1928, ke sa sprvu bez
vonkaj ej pr vnej formy vytvorili itate sk kruhy . Potom sa v roku
1932 v Berl ne zalo il Pr rodno-filozofick spolok st pencov Gr lu ;
nasledovali podobn zariadenia v in ch mest ch a krajin ch.
Nikdy v ak pritom v popred nest la nejak samo eln organiz cia,
ale i lo o snahu vytvori vonkaj iu, pr vne zmyslupln trukt ru, nosn
z klad u pre spolo n pobo nosti, alebo aj pre in stret vania.
Stredobodom takto vzniknut ho Hnutia Gr lu sa stala Osada Gr lu na Vomperbergu v Tirolsku, kde Abd-ru-shin so svojou rodinou il od
27
roku 1928. Mnoh itatelia Posolstva Gr lu si chceli toto poznanie alej
preh bi , i n m, a preto prejavili prianie, m c b va v Abd-ru-shinovej bl zkosti.
Tento k tomu v roku 1936 povedal:
Vyhovej c nieko k m z najnaliehavej ch tak chto prian , vznikla osada bez toho, e by sa vopred pl novala. Vyhovel som t m len
s asnej potrebe, a do ur itej miery som sformoval to, o v tomto
smere prist pilo ku mne.
V Nemecku sa mohlo Hnutie Gr lu rozv ja do roku 1937, potom Pr rodno-filozofick spolok st pencov Gr lu v d sledku takzvan ch o isovac ch akci zak zali.
Na Abd-ru-shina a jeho rodinu siahol v roku 1938 Hitlerov re im,
a zastavil ak ko vek al iu v stavbu.
To, o mierilo jedine k duchovn mu oslobodeniu loveka, stalo sa pr inou mnoh ch nepriate sk ch tokov nielen na politickej, ale aj na n bo enskej rovni. Abd-ru-shin v tom ase povedal:
Svojimi dielami som chcel vychova spo ahliv ch a hodnotn ch
ud , ktor s si vedom , e nes pln zodpovednos nielen za svoje
skutky, ale aj za ka d svoje slovo, dokonca aj za ka d svoju my lienku prostredn ctvom iv ho tkania stvorenia, ktor som sa snail ako podporu v pr snej d slednosti objasni .
Ke e pritom aj odmietam ak ko vek mystiku, preto e t sama
osebe nem e ma miesto, nie to e te opr vnenie v jasnom usporiadan stvorenia a jeho v voji, prirodzene sa otriasali najsilnej ie
piliere n bo ensk ch dogiem a ja som ich predstavite mi pova ovan za nepriate a, proti ktor mu sa mus bojova .
A po druhej svetovej vojne bola pod veden m M rie Bernhardtovej,
duchovnej s putn ky a teraz Abd-ru-shinovej vdovy mo n al ia v stavba, pri om Vomperberg (n horn rovina v chodne od Innsbrucku v
nadmorskej v ke zhruba 830 m) sa mohol op sta centrom Hnutia
28
Gr lu. Sem sa tie v roku 1949 previezla Abd-ru-shinova smrte n schr nka; hrobka sa vybudovala v tvare pyram dy.
M ria Bernhardtov viedla Hnutie Gr lu takmer a do svojho odchodu v roku 1957. V tomto obdob vznikli stavby, ktor dodnes d vaj Osade
Gr lu jej charakteristick r z: zvonica (1948) v otvorenej forme kampanily, ktorej tri zvony s vyladen na t ny as, c a es, a hala pre pobo nosti
(1952), ktor poskytuje miesto pre pribli ne 1500 os b.
Po M rii Bernhardtovej viedol Hnutie Gr lu jej syn Alexander. V tejto
zodpovednosti obst l a do svojej smrti v roku 1968 a predt m ur il ako
nasledovn ku svoju sestru Irmingard Bernhardtov , ktor u v roku 1930
poverili najvy mi duchovn mi lohami. Pod jej veden m prebiehala alia v stavba do roku 1990, v ktorom aj ona opustila t to zem. V etky
tieto ve k osobnosti z Abd-ru-shinovej rodiny plnili vysok lohy, ktor
boli predov etk m duchovn ho druhu.
P
o odchode Irmingard Bernhardtovej v roku 1990 prevzal duchovn
vedenie medzin rodn ho Hnutia Gr lu Herbert Vollmann osobnos ,
ktor e te Abd-ru-shin povolal na uskuto nenie vysok ch loh a ktor po
mnoh desa ro ia dod vala veci Gr lu formou v nimo n ch spisov hodnotn impulzy.
Osada Gr lu na Vomperbergu sa za vedenia Irmingard Bernhardtovej
spravovala ako s kromn majetok, lebo vtedy to v Rak sku predstavovalo najv hodnej iu pr vnu formu. Mo nos vytvori s kromn nad ciu,
ako to u v roku 1932 bolo Abd-ru-shinov m z merom, vznikla na z klade pr vnej situ cie a v 2. polovici 90-tych rokov.
Irmingard Bernhardtov v roku 1986 ur ila svoju adoptovan dc ru
Claudiu-M riu za dedi ku. Jej man el Siegfried Bernhardt mal by po
boku Herberta Vollmanna pripravovan na duchovn vedenie Hnutia Gr lu.
V roku 1998 sa v ak uk zala potreba nov ho roz lenenia zodpovednost , v r mci ktor ho Herbert Vollmann poveril veden m medzin rodn ho Hnutia Gr lu J rgena Spricka, ktor ho u v roku 1988 Irmingard Bernhardtov dosadila za ved ceho Nad cie Posolstva Gr lu.
Toto p somne zachyten nov usporiadanie predpokladalo v zmysle
de by loh ved cej k cie u okrem in ho, aj viac lenn gr mium a 27.
29
m ja 1998 ho podp sali v etci z astnen , teda aj Siegfried Bernhardt.
N sledne sa v ak u Siegfried Bernhardt neprizn val k svojmu podpisu. Po skonan jeho man elky v roku 1999 sa stal spolu so svojimi de mi prostredn ctvom dedi stva vlastn kom Osady Gr lu na Vomperbergu. Siegfried Bernhardt sa postavil proti nov mu roz leneniu zodpovednost s pouk zan m na to, e p vodne sa predpokladalo, e ved cim medzin rodn ho Hnutia Gr lu bude on. T to funkciu chce teraz vykon va
napriek svojmu p vodn mu s hlasu s nov m usporiadan m .
a nemus preto plati ani lensk pr spevky. Namiesto toho je ak ko vek
spolup sobenie zalo en na dobrovo nosti.
Medzin rodn Hnutie Gr lu sa u desa ro ia roz iruje do al ch kraj n na zemi a vznikli mnoh takzvan Kruhy Gr lu. Hnutie sa v ak v dy
usiluje o to, m m by od za iatku: slobodn m spolo enstvom ud s
rovnakou duchovnou orient ciou; n zorov m zoskupen m, ktor je zviazan s vysok mi ide lmi, a pritom odmieta kult osobnosti a v etky z v zky osobn ho alebo finan n ho druhu.
H
erbert Vollmann zomrel uprostred roku 1999; svoje lohy v r mci
Spr vy Gr lu preniesol ako posledn v u na J rgena Spricka. Ani
to Siegfried Bernhardt neuznal.
Toto viedlo k po utovaniahodn mu v voju, e Vomperberg, ktor ho
v nimo n hodnota postavenia vypl va zo ivota a p sobenia Abd-rushina, nem e by u od ur it ho asu pozemsky-pr vne pova ovan za
centrum medzin rodn ho Hnutia Gr lu.
Kam t to situ cia povedie, zostane vyhraden v voju v nasleduj cich
rokoch.
A
k sa medzin rodn Hnutie Gr lu pri povrchnom posudzovan doteraz zara ovalo medzi sekty , tak t to klasifik cia mus by zamietnut ako nespr vna u len preto, lebo Posolstvo Gr lu, ako Abd-ru-shin
opakovane uviedol,
... v dy prehov ra jedine a priamo k jednotlivej du i, d vaj c jej
to, o pr ve ona sama potrebuje na vzostup.
V tejto nevykon truovanej ivosti mus prirodzene rozb ja ka d
sektu a bude tak ve k m nebezpe enstvom pre jej existenciu, pretoe vychov va samostatn ch, vn torne slobodn ch ud , ktor musia by nepriate mi v etk ho sekt rstva.
Medzin rodn Hnutie Gr lu nesleduje ani politick , ani hospod rske
ciele, neuch dza sa o svojich nov ch st pencov a odmieta ak ko vek
ovplyv ovanie, ktor by st lo proti slobodnej v li jednotlivca. Kto sa
k nemu chce pripoji , nemus preto nikam vst pi , nest va sa ani lenom
30
31
NAD CIA POSOLSTVA GR LU
J
e zalo en v duchovnej lohe Abd-ru-shina a n sledne zakotven
v podstate Posolstva Gr lu, e poznanie v om zjaven mus st samostatne. Ur uj ce nem e by to, o by si jednotlivec alebo cel skupiny priali po u , ani nie to, o by s ubovalo obchodn v hody, ale v dy
smie s iba o to, aby sa h adaj cim u om o mo no najviac pomohlo.
Prinies nov poznanie o stvoren , nez visl od udsk ch predst v
a o ak van bolo t m, o o sa Abd-ru-shin usiloval, pri om k tomu dodal:
Napriek tomu v ak pritom nechcem upadn ani do povrchnosti,
ani preme ka aby som vytvoril pr le itos pre ka d ho.
Preto pon kam, ale nez skavam!
A v dy zostanem pri z kladnej vete: Kto pre seba v mojich slov ch
ni nenach dza, tomu nie s ur en . Nemaj mu by ani vnucovan .
ST
NKY PRE POBO NOSTI
A
Z
RICH
BAD SALZUFLEN (NEMECKO, HORE)
( VAJ IARSKO, DOLE)
32
Nikdy nevykon va vnucovaciu reklamu, ale ani neupadn do ahostajnosti, le ka d mu loveku da pr le itos , aby mohol spozna Posolstvo
Gr lu t to z kladn veta je dodnes jadrom Nad cie Posolstva Gr lu .
Bola zalo en v roku 1951 z iniciat vy M rie Bernhardtovej, ktorej cieom bolo vytvori samostatn a nez visl in tit ciu, ktor mala by inn ako stredn v chodisko pre celosvetov
renie Posolstva Gr lu
a al ch k nemu patriacich spisov.
Zalo enie Nad cie Posolstva Gr lu povolilo Ministerstvo kult ry spolkovej krajiny B densko-W rtembersko a Finan n spr va jej na z klade
33
tat tu Nad cie priznala v eobecn prospe nos . Tento tat t predpokladal, okrem in ho, v eobecn podporovanie v duchovnej a mravnej oblasti ren m Abd-ru-shinov ch diel .
Hlavnou oblas ou loh nad cie so s dlom v tutgarte je renie Posolstva Gr lu a al ch Abd-ru-shinov ch spisov. Jej innos zah a aj prekladate sk , vydavate sk a tla iarensk pr ce a vzh adom na obchod
s knihami je podporovan Nakladate stvom Nad cie Posolstva Gr lu .
Pod a testament rne ozn menej v le Irmingard Bernhardtovej, ktor
a do svojej smrti v roku 1990 vlastnila autorsk pr va na diela Abd-rushina, pre li tieto pr va (s v nimkou nieko k ch) na Nad ciu Posolstva
Gr lu. alej nariadila, e v eobecne prospe n Nad cia m by inn
ako smer ud vaj ca a koordinuj ca pre renie Posolstva Gr lu zodpovedaj c tak Abd-ru-shinovmu povereniu z roku 1931:
Od roku 1999 je Nad cia Posolstva Gr lu vo zv enej miere inn aj
v oblasti zvukovej produkcie. Zo za iatku sa zverejnili tri zv zky Posolstva Gr lu aj ako zvukov kniha, potom nasledovali CD produkcie kni n ho radu Pripravovatelia cesty ako rozhlasov hra.
Vyd vanie a roz irovanie Posolstva mus , samozrejme, zosta
v jednej ved cej ruke ...
K
ni n program Nad cie Posolstva Gr lu zah a dnes Abd-ru-shinovo hlavn dielo: trojzv zkov Posolstvo Gr lu , vydanie z poslednej ruky (je dostupn v 15 re iach a v r znych vyhotoveniach), Desa
Bo ch prik zan a Ot en , Modlitby , Odpovede na ot zky , ako aj
zbierku cit tov Mysl na to? . Vyd va sa e te rad al ch publik ci .
Pritom sa treba v prvom rade zmieni o kni nom rade Pripravovatelia
cesty , ktor d va na z klade duchovn ho zrenia o i p sobeniu prin ate ov Pravdy v predch dzaj cich dob ch.
Po etn spisy od autorov, ktor svojimi pr cami alej stavali na poznan Posolstva Gr lu, ako napr klad Herbert Vollmann, Richard Steinpach,
alebo Ernest Schmitt, takisto publikovala Nad cia Posolstva Gr lu .
Okrem toho vych dza e te GRALSWELT (S VET G R LU)
asopis pre
kult ru ducha a ucelen s vislosti , ktor m zvl tnym sp sobom stava most od Posolstva Gr lu k aktu lnemu dianiu s asnej doby. Vych dzaj c z tohto asopisu, ktor sa dost va k irok mu itate sk mu okruhu tyrikr t za rok, vyd va Nakladate stvo Nad cie Posolstva Gr lu pravidelne aj odvoden publik cie ako GRALSWELT tematick zo ity a rad
vreckov ho form tu Ed cia GRALSWELT .
34
35
KONTAKTN ADRESY
Kto prechov va prianie po hlb ch rozhovoroch, alebo by sa chcel
z astni pobo nosti, tomu sa m u kedyko vek sprostredkova kontaktn adresy. Obr te sa pros m na:
INTERNATIONALE G RALSBEWEGUNG
J rgen Sprick
Marktstra e 19, A-6130 Schwaz / Tirol
Tel. (0043) 5242 71383, Fax (0043) 5242 71473
E-mail: [email protected]
S DLO
NAD CIE
V
TUTGARTE
(HORE )
NAKLADATE -
GRALSBEWEGUNG IN DEUTSCHLAND:
Martin Schott
M hlstra e 25, D-81675 M nchen
Tel. (0049) 89 9077 876, Fax (0049) 89 9077 8770
E-mail: [email protected]
STVO
V D ITZINGENE
(DOLE)
36
GRALSBEWEGUNG IN STERREICH
Kurt W. Knabl
Rappenwaldstra e 30 c, A-6800 Feldkirch
Tel. (0043) 5522 73111, Fax (0043) 5522 20509
E-mail: [email protected]
37
GRALSBEWEGUNG IN DER SCHWEIZ
Bruno Kneub hler
Rippertschwand
6206 Neuenkirch
Tel. (0041) 41 467 28 14, Fax (0041) 41 467 09 70
E-mail: [email protected]
www.gralsbewegung.ch
V Nemecku s v m okrem toho k dispoz cii nasledovn partneri :
Ehepaar
Ingeborg und Martin Ernst
Gagernstra e 23, D-39108 Magdeburg
Tel. 0391 73 187 28
Frau
Ingrid Maidorn
Friedensstra e 7, D-65239 Hochheim
Tel. 06145 87 27
Ehepaar
Marie-Luise und Gerhard Knaupp
Johann-Hirsch-Stra e 5, D-82380 Pei enberg
Tel. 08803 611 83
D EUTSCHLAND:
Stiftung Gralsbotschaft
Lenzhalde 15, 70192 Stuttgart
Tel. (0049) 7156 5096; Fax (0049) 7156 18663
www.gral.de
E-mail: [email protected]
STERREICH :
Mediaservice Werner Huemer
Wimmerstra e 15, A-8063 Hart-Purgstall
Tel. (0043) 3117 5102; Fax (0043) 3117 5106
E-mail: [email protected]
SCHWEIZ:
Buchvertrieb Gralswelt
Fliederweg 10, CH-3007 Bern
Tel. 031 38 253 52; Fax 031 38 253 60
E-mail: [email protected]
Na Slovensku sa za rovnak m
elom m
EFEZUS spol.s r.o.
976 13 Slovensk up a
Tel. 048 41 871 04
E-mail: [email protected]
K
to by sa chcel informova o Stiftungu Gralsbotschaft a jeho nakladate stve, alebo chcel prispie k reniu Posolstva Gr lu, m e sa
obr ti na Stiftung Gralsbotschaft v Nemecku, alebo aj na jeho vydavate sk miesta v Rak sku a vo Schwazi:
38
39
ete kontaktova na adrese:
ST
ST
NOK
SVETLA V SLOVENSKEJ
(SLOVENSKO)
K ARVIN ( ESKO, HORE)
A H ILVERSUM (H OLANDSKO, DOLU)
NKY PRE POBO NOSTI
40
41
UP I
Download

Cesty s POSOLSTVOM GR LU VO SVETLE PRAVDY od Abd-ru