Milí rodáci, občania, čitatelia.
Už 400 rokov uplynulo, ako sa po prvý
raz v historických dokumentoch spomína naša
obec Závadka.
Toto významné výročie našej malebnej obce, ktorá leží v strede Horehronia,
plánuje obec dôstojne osláviť. Obecné
zastupiteľstvo v roku 2008 vydalo monografiu
obce Závadky nad Hronom. Súčasné vedenie obce pripravilo pri príležitosti 400. výročia
prvej zmienky o obci publikáciu „Závadka nad
Hronom - 400 rokov života obyvateľov
obce“
ako
doplnok
k
monografii,
kde sa autori snažili doplniť historické údaje
po roku 2008 a tiež niektoré udalosti
zo života obce, ktoré neboli spomenuté v monografii.
Naša obec sa v historických materiáloch
spomína
už
v
roku
1611.
Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, o čom svedčí existencia obilných
mlynov, neskôr prácou v lesných komplexoch,
v ktorých tiež pálili drevené uhlie,
taktiež v železiarstve.
Obyvatelia
sa v každom období
s nadšením postavili za rozvoj svojej obce.
Po oslobodení v roku 1945 sa obec zmodernizovala a boli postavené dôležité stavby, ktoré sú
vymenované v monografii, vydanej v roku 2008.
Mnoho vody pretieklo našou riekou Hron, ktorý od základu zmenil život ľudí
a pritom sa zmenil i vzhľad rodnej Závadky.
Ale zostali aj veci nemenné – veniec
hôr Nízkych Tatier a Muránskej planiny nad
obcou, ktorí vždy boli strážcom pokojného života pracovitých ľudí. Tu, kde všetci v zhode a porozumení žili a žijú v tomto krásnom
kútiku slovenskej vlasti a svojimi rukami a
umom vytvárali a vytvárajú pre seba a svoje
deti najkrajšie miesto na svete – útulný domov.
Preto Vám, vážení rodáci, spoluobčania z úprimného srdca želám do ďalších liet všetko dobré a prajem Vám aby ste
mali dôvod byť na svoju obec vždy hrdí.
Ján Tešlár
starosta obce
400 rokov života obyvateľov obce Závadka nad Hronom
400 rokov života obyvateľov obce Závadka nad Hronom
Symboly obce / Z histórie
SYMBOLY OBCE
Závadka v minulosti nemala vlastný erb. Richtári obce používali v administratívnej činnosti obecnú pečať s vlastným symbolom.
Nová etapa vo vývoji obecného erbu nastala v
roku 1997, kedy bola ustanovená jeho definitívna
podoba a bol zapísaný do Heraldického registra Slovenskej republiky.
Erb vznikol ako hovoriaci symbol. Z dolného
okraja červeného štítu spomedzi dvoch zlatých
gréckych krížov vyrastá oltár so striebornou menzou prekrytou zlatým antipendiom, na ňom medzi
dvoma striebornými sviecami zlatým plameňom
stojí zlatý kríž.
Z HISTÓRIE
Osídľovanie Horehronia nebolo také intenzívne ako v nižšie položených oblastiach Slovenska. Na základe doterajších poznatkov
z archeologických výskumov môžeme predpokladať, že údolím horného toku Hrona z mladšej doby kamennej prechádzala komunikácia,
o čom svedčia nálezy z Heľpy a z Vernára. V horských oblastiach tohto regiónu boli vyrubovaním a vyžiarením lesných komplexov vytvorené
v tomto drsnom prostredí podmienky pre život.
Veľkú časť územia horného Pohronia
a Horehronia pokrýval chránený Zvolenský les,
ktorý bol do konca 15. storočia panovníckym poľovným revírom. Na tomto zalesnenom území
museli najneskôr od 12. storočia žiť strážcovia
lesov, hájnici, poľovníci a rybári, ktorí vytvárali menšie sídelné jednotky a v nich sa pre vlastnú potrebu zaoberali poľnohospodárstvom.
V urbári z roku 1549 máme na Gemerskom Horehroní zaznamenaných päť osád s dostatkom lesov a pasienkov, ktoré v rámci panstva
hradu Muráň tvorili zvláštny celok. Boli to osady
Telgárt, Šumiac, Heľpa, Polomka a Vernár, ktorý
síce neležal v údolí Hrona, ale tvoril súčasť horehronskej valašskej oblasti. Ako posledné osady
na tomto území vznikli Závadka (1611) a Pohorelá
(1612).
Na teritóriu Závadky zanikla v polovici
16. storočia osada Veľký Potok, ktorú pravdepodobne pustošiace turecké oddiely prepadli a obyvateľstvo sa pravdepodobne vysídlilo.
2
Z histórie
Osadníci Závadky boli oslobodení
od platenia daní len na obdobie štyroch rokov.
Lokátorom obce v roku 1611 bol Michal Kolesár. V obci žilo pätnásť obyvateľov – Michal
Kolesár, Mikuláš Lipták, Jacko Ponický, Ondrej Zadolinský, Ondrej Škoda, Peter Rusín
starší, Peter Rusín Durihlava, Daniel Rusín,
Ivan Rusnák, Ivan Pop, Lazár Rusnák, Frolka
Hric, Jakub Hudák, Ivan Sova a Juraj Chanas.
Osada patrila medzi najmenšie v počte obyvateľov na Gemerskom Horehroní
a v roku 1696 tu žilo 10 sedliakov, ďalej 13 želiarov, ktorí sa mohli sťahovať a piati želiari pripútaní k pôde – bez práva sťahovania.
Obyvatelia obce mali so svojimi zemepánmi (s rodinou Séciovskou
a Koháryovskou) spísané viaceré urbáre s určitými povinnosťami a dávkami.
Najvýznamnejšia udalosť pre ľud obce bola tereziánska urbárska regulácia, ktorá sa v Závadke
uskutočnila od roku 1771 do roku 1773. Obyvatelia boli „úrečití poddaní“ (bez práva slobodného
sťahovania) svojho zemepána Ignáca Koháryho.
Po urbárskej regulácii bývalo v obci 56 sedliakov
na 14 a 3/8 sedliackej usadlosti.
Obyvateľstvo obce sa v tomto období
okrem poľnohospodárstva živilo i prácou v lesných komplexoch, pálením dreveného uhlia
a povozníctvom. V obci sa nachádzal obilný mlyn,
píly a valcha na súkno. Od roku 1826 v obci pracovali dva skujňovacie a jeden perlíkový hámor.
V druhej polovici 19. storočia mala
po likvidácii poddanstva najväčší význam
pre obec komasácia, ktorú začali v roku 1860
s bývalým zemepánom Augustom Coburgom.
Komasácia bola ukončená v roku 1866. Po roku
1860 tu bola vybudovaná valcovňa tyčového železa a plechov. Skujňovacia prevádzka v Závadke
zanikla v roku 1883.
Výstavba železničnej trate z Brezna (Hálny) do Červenej Skaly bola odovzdaná do prevádzky v roku 1903.
Gemerské Horehronie bolo v roku 1923
administratívne pripojené do Pohronskej župy
a od tohto roku oficiálnym názvom obce bola Závadka nad Hronom. Obyvateľstvo sa zaoberalo
väčšinou poľnohospodárstvom, prácami v lesoch
a časť robotníctva pracovala v coburgovských železiarňach do roku 1926, kedy boli zatvorené.
Obec ešte pred vyhlásením Slovenského národného povstania poskytovala pomoc
3
400 rokov života obyvateľov obce Závadka nad Hronom
Z histórie
400 rokov života obyvateľov obce Závadka nad Hronom
OBEC V SÚČASNOSTI
Obec v súčasnosti
partizánskym skupinám. Z obce nastúpilo
do SNP 240 povstaleckých vojakov a 36
partizánov. Závadku
oslobodili jednotky
rumunskej armády 30. januára 1945.
4
Závadka bola vybudovaná na modernú obec
s modernou bytovou výstavbou rodinných domov, taktiež s komplexnou bytovou výstavbou
a ďalšími potrebnými stavbami pre obyvateľov obce (uvedené v monografii z roku 2008).
Vývoj v obci neustále pokračuje. Po vydaní monografie (v ktorej bol zachytený vývoj
obce do roku 2008) sa do januára 2011 uskutočnili ďalšie akcie v spolupráci kolektívu poslancov pod vedením starostky Viery Noskovej
a v súčasnosti pod vedením starostu obce Jána
Tešlára.
Po roku 2007 bola odkúpená budova
„slobodárne“ za účelom vytvorenia Domova
sociálnych služieb „Zawatka“. Bola uskutočnená rekonštrukcia mostovky na Hronskej ulici
(za pomoci Lesov SR), rekonštrukcia chodníkov
na Ulici osloboditeľov po rekonštrukcii vodovodu, ďalej rekonštrukcia verejného osvetlenia, vybudovanie nového osvetlenia v cintoríne
a taktiež rekonštrukcia tenisových kurtov.
V roku 2008 bola dopracovaná projektová dokumentácia Splaškovej kanalizácie
a čistiarne odpadových vôd. Stavba sa začala realizovať v roku 2009 s projektovým nákladom
vo výške 7,9 milióna eur.
Obec získala finančný príspevok od
splnomocnenca vlády pre rómske komunity vo
výške 12 326 € na výmenu okien a dverí, rekonštrukciu elektrických rozvodov na Športovej
ulici.
Na vybudovanie multifuknčného ihriska
v celkovej čiastke 80 tisíc eur bola poskytnutá dotácia z Úradu vlády 39 832 € a z rozpočtu obec
prispela sumou 34 199 €.
5
400 rokov života obyvateľov obce Závadka nad Hronom
Obec v súčasnosti
Tiež bola urobená oprava Domu smútku, sprevádzkovaný bezdrôtový miestny rozhlas (uvedené akcie boli ukončené v roku 2009). Uskutočnila sa rekonštrukcia skalky pri kostole a
umiestnenie pamätnej tabule dôstojnému pánovi Karolovi Hörmannovi.
V roku 2010 obec získala príspevok na
vybudovanie sociálnych zariadení v miestnom
múzeu vo výške 3 500 €. V obci bol vybudovaný
kamerový systém na zvýšenie bezpečnosti občanov (za finančnej pomoci Obvodného úradu v
Banskej Bystrici). Tiež bola vypracovaná projektová dokumentácia a vybavenie stavebného povolenia pre realizáciu výstavby šatní pri ihrisku
pre futbalistov.
V Závadke bola v roku 2010 postavená súkromnou firmou FVE elektráreň s výkonom 990 kW z 4829 fotovoltaických panelov
(slnečných kolektorov). Predpokladané
ročné
množstvo
vyrobenej
elektriny
má byť 1100 MW a má bude dodávaná do distribučnej siete Stredoslovenskej energetiky.
V priebehu roka 2009 bola realizovaná
výstavba nových autobusových zastávok v obci.
6
400 rokov života obyvateľov obce Závadka nad Hronom
VOĽBY DO NR SR V ROKU 2010
Voľby
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sa
konali 12. júna 2010. Vo voličských zoznamoch
bolo zapísaných 1918 voličov a bolo odovzdaných
1080 platných hlasov. Z 18 strán, ktoré postavili
svojich kandidátov, získal SMER – sociálna demokracia ( ďalej SMER - SD ) 488 hlasov, 120
hlasov Slovenská demokratická a kresťanská únia
– Demokratická strana ( SDKÚ ), 120 hlasov Sloboda a Solidarita ( SaS ), 75 hlasov Komunistická
strana Slovenska ( KSS ), 66 hlasov Ľudová strana Naše Slovensko, 60 hlasov Slovenská národná
strana ( SNS ), 38 hlasov AZEN - Aliancia za Európu národov, 30 hlasov Kresťansko-demokratické
hnutie ( KDH ), 24 hlasov Strana demokratickej
ľavice ( SDĽ ), 22 hlasov Ľudová strana – Hnutie
za demokratické Slovensko ( ĽS-HZDS ), 19 hlasov MOST – HÍD a ostatné politické strany a hnutia dostali v obci menší počet hlasov.
V komunálnych voľbách bolo 27. novembra 2010
vo voličských zoznamoch zapísaných 1913 voličov, ktorí odovzdali 969 platných hlasov. Z 23
kandidátov boli do deväťčlenného obecného
zastupiteľstva zvolení – Jozef Kubanda (403 hlasov; za SDKÚ, DS, KDH), Juraj Zubák (295; KSS),
Elena Gregušová (233; SDKÚ, DS, KDH), Peter
Kvoriak (232; SNS), Vladimír Oceľ (210; SMER
kandidát a starostom Závadky nad Hronom
sa stal Ján Tešlár. Zástupcom starostu je Jozef
Kubanda a v obecnej rade je ešte Jozef Rusnák
a Rastislav Štajniger. Boli zvolené komisie zastupiteľstva – päťčlenná komisia na ochranu verejného poriadku, sociálnych vecí a zdravotníctva
(predseda Vladimír Oceľ), päťčlenná komisia
finančná, pre obchod, služby a podnikateľské
-SD), Rastislav Štajniger (209; SNS), Jozef Rusnák (205; SDKÚ, DS, KDH), Renáto Babnič (199;
ĽS-HZDS) a Milan Štubendek (189; SDKÚ, DS,
KDH). V obecnom zastupiteľstve najviac poslancov - štyroch - má koalícia SDKÚ, DS a KDH, dvoch
poslancov SNS, po jednom poslancovi majú KSS,
SMER-SD, ĽS-HZDS. Vo voľbách starostu boli
4 kandidáti a najviac hlasov - 330 - získal nezávislý
aktivity (predseda Juraj Zubák), šesťčlenná komisia pre výstavbu, bývanie, životné prostredie
a poľnohospodárstvo (predseda Peter Kvoriak),
šesťčlenná komisia pre školstvo, kultúru, šport,
turistiku a cestovný ruch (predsedkyňa Elena
Gregušová) a päťčlenná komisia pre ochranu
verejného záujmu pri výkone funkcií verejných
funkcionárov (predseda Jozef Kubanda).
KOMUNÁLNE VOĽBY V ROKU 2010
V roku 2009 obec získala príspevok na doplnenie ozvučenia miestnej konosály.
Počas rokov 2008 až 2010 sa v obci konalo viac úspešných kultúrnych podujatí druhý a tretí ročník furmanskej súťaže „Ťažko
tomu furmanovi“ (2008 a 2009), „Dni obce Závadka“ (2008, 2009, 2010), pri ktorých sa obec
každý rok prezentovala či už v kultúrnej, ako aj
športovej oblasti. V roku 2010 sa „Dni obce Závadka“ niesli v duchu starých remesiel našich
predkov pod názvom „Remeslá v premenách
času“.
V roku 2010 bola uskutočnená zmena
nájomcu reštauračných priestorov v objekte
Spoločenského domu v obci na nájomcu Martu
Bučkovú z Polomky.
V roku 2011 sa obnovila tradícia „Pochovávania basy“ a tradícia fašiangového sprievodu
občanov obcou. Sprievod zavítal nielen do prevádzok podnikateľov v obci, ale ja do niektorých
príbytkov našich obyvateľov. Počas fašiangového obdobia sa konala aj „Pravá nefalšovaná zabíjačka“.
7
400 rokov života obyvateľov obce Závadka nad Hronom
Školstvo
400 rokov života obyvateľov obce Závadka nad Hronom
MATERSKÁ ŠKOLA
ZÁKLADNÁ ŠKOLA
Do roku 2009 pracoval kolektív materskej
školy pod vedením riaditeľky Jany Hruškovej. Učiteľkami boli Darina Babničová, Elena Hrablayová a Mária Nosková, školníčkou Mária Dupejová.
Od 1. septembra 2009 vznikol právny subjekt splynutím základnej školy, materskej školy a školskej jedálne na Základnú školu s materskou školou Závadka nad Hronom.
Tým boli uskutočnené personálne zmeny
v materskej škole. Zástupkyňou pre MŠ sa stala Mgr. Anna Gregušová s pedagogickými pracovníčkami – Darinou Babničovou, Bc. Elenou Hrablayovou a Janou Hruškovou. Mária
Nosková bola preradená do základnej školy
a školníčkou naďalej ostáva Mária Dupejová.
Po roku 2008 bola urobená úprava exteriéru MŠ - na dvore boli namontované preliezky a bol vybudovaný prístrešok pred hlavným
vchodom budovy. Neskôr boli vymenené žľaby dažďovej vody na celej budove. Interiér bol
Rodičia a učitelia si 1. júla 2004 zvolili do vedenia školy riaditeľku Mgr. Karolínu
Dudášovú. Najdôležitejšou úlohou nového vedenia boli rekonštrukčné práce na sociálnych
zariadeniach, výmena zariadenia v učebniach
a výmena radiátorov v budove druhého stupňa.
Od roku 2008 prebieha v našom školstve dlho očakávaná reforma, ktorá umožňuje školám vytvárať si vlastné vzdelávacie
programy. Škola v Závadke využila možnosť
tvorby vlastného učebného plánu a začali
sa vyučovať predmety – dramatická výchova, detská literatúra a spoločenská výchova.
V septembri 2009 boli zlúčené školské
zariadenia, aby boli vytvorené podmienky na
čerpanie prostriedkov z eurofondov. Uskutočnilo
sa výberové konanie na riaditeľku školy, ktorou
sa stala Mgr. Dagmar Hrušková. Koncom roku
bola zrekonštruovaná kancelária riaditeľa školy a vymenená podlahová krytina v niektorých
triedach.
8
zariadený
novým
školským
nábytkom,
hračkami, vankúšmi a prikrývkami pre
deti. Ďalej bola zakúpená audiovizuálna technika. V školskom roku 2010/2011 navštevuje MŠ 44 detí predškolského veku.
Bolo zakúpené telocvičné náradie, skrinky
na hudobné nástroje, veľký skupinový maliarsky stojan, notebook a bol pripojený internet.
V školskom roku 2007/2008 materská škola získala Čestné uznanie Ministerstva školstva SR za projekt PROENVIRO.
Škola sa môže pochváliť úspechom na
X. ročníku Okresnej športovej olympiády materských škôl, kde sa celkovo umiestnila na
2. mieste (1. miesto v behu dievčat – Anna Príbojová, skok dievčatá 2. miesto – Stanislava Príbojová a 3. miesto Anna Príbojová).
Na XI. ročníku Okresnej športovej
olympiády
dosiahol
2.
miesto
v behu chlapcov Daniel Hruška a 2. miesto
v
skoku
dievčat
Veronika
Žofčinová.
Na celoslovenskej súťaži Včielky – návrh
na obal knihy - dosiahla 1. miesto Alexandra
Liptáková. Na celoslovenskej vedomostnej súťaži Včielky 1. miesto získala Žofia Riečanová
a 2. miesto Kristián Hruška a Petra Kantorisová.
Deti z materskej školy dosiahli pekné úspechy na Detskom Chalupkovom Brezne
v prednese (Karin Zubáková, Erik Kvoriak a Petra
Kantorisová), v speve piesní (Alexandra Liptáková) a vo výtvarnej tvorbe (Alexandra Kohárová
a Žofia Riečanová). Na speváckej súťaži
v
Brezniansky
slávik
získala
2.
miesto
Veronika
Žofčinová.
Materská škola má vlastnú webovú
stránku, na ktorej prezentuje úspechy a informácie z aktivít a diania v materkej škole.
Školstvo
V roku 2010 sa začala dôležitá rekonštrukcia
školy. Boli vymenené okná, zateplené budovy
a urobené nové strechy. Z vlastných zdrojov bola
financovaná tieniaca technika a rekonštrukcia spojovacej chodby. Vymaľovaná bola prvá
budova a v interiéri boli vymenené podlahové
krytiny a školské zariadenie v triedach prvého
stupňa. V tomto objekte boli zrekonštruované aj kancelárie a zborovňa. Bolo zrealizované
pripojenie celej školy na bezdrôtový internet.
Zo skladu CO bola vybudovaná a odovzdaná do užívania nová knižnica. Z bývalej stolárskej dielne sa budujú tvorivé dielne, ktorých súčasťou je kuchynka. Tiež
bolo vybudované multifunkčné ihrisko.
Zmeny nastali aj vo výchovno-vyučovacom procese. V školskom roku 2010/2011 bol
otvorený nultý ročník pre žiakov, ktorí nenavštevovali predškolské zariadenie. Pre žiakov
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami boli zriadené dve špeciálne triedy.
Škola sa môže pochváliť úspechmi v oblasti vzdelávania a športu – vo volejbale a futbale. Sestry Kotočové sa umiestňovali na medailových miestach
na celoslovenských šachových turnajoch.
Na recitačných súťažiach sa zúčastňovali Erika Kollárová, Terézia Mária Kotočová,
Annamária
Kotočová,
Natália Lunterová, Lucia Ďuricová a ďalší.
V školskom roku 2006/2007 chodilo do 14 tried 249 žiakov, pričom v školskom
roku 2010/2011 klesol počet na 191 žiakov.
9
400 rokov života obyvateľov obce Závadka nad Hronom
Z histórie cirkevného života
Z HISTÓRIE CIRKEVNÉHO ŽIVOTA
V najstaršom období cirkevne patrila Závadka pod Polomku, kde dlhé obdobia chodili
obyvatelia na pobožnosti do kostola v Polomke.
Po zriadení biskupstva v Rožňave v roku 1776
patrili do tejto diecézy obce Polomka, Závadka, Heľpa, Pohorelá, Šumiac, Telgárt a Vernár.
Snahou veriacich obyvateľov týchto obcí bolo
mať vlastný kostol. V Závadke bol s určitými
ťažkosťami postavený murovaný kostol, ktorý
bol vysvätený v roku 1786. I tak kapláni z farnosti Polomka chodili slúžiť pobožnosti do Závadky ( až do roku 1926 ). Ich dovoz zabezpečovali
hospodári zo Závadky, pri ktorom sa striedali.
Cirkevná expozitúra bola zriadená v obci
v roku 1926 a prvým kaplánom bol Pavol Kojnok
(do 6. februára 1932). Obyvatelia obce z finančných prostriedkov miestnej urbárskej
spoločnosti odkúpili dom od rodiny Slivkovej, kde bola zriadená expozitúra. Ďalšími kaplánmi v obci boli – Ján Varga, Alexander Bodor (v roku 1932), ktorý bol neskôr
vymenovaný za profesora filozofie v seminári
v Rožňave. Po ňom v obci slúžil Ján Kováčik.
Rožňavský biskup Michal Banič na základe výnosu ministerstva školstva a národnej osvety z roku 1937 súhlasil s odčlenením
Závadky z obvodu rímskokatolíckej farnosti
v Polomke a so zriadením samostatnej farnosti v obci. Pri novej farnosti bolo zriadené
miesto farára s nárokom na doplatok kongruy
zo štátnych prostriedkov. Zásluhu na zriadení
samostatnej farnosti mali predstavitelia obce,
farská rada a kaplán Ján Kováčik, ktorý sa stal
aj prvým farárom. Celkovo v Závadke pôsobil
36 rokov. Dekanskú činnosť ukončil 31. marca
1968. Zomrel v charitnom domove v Pezinku
8. mája 1989 a pochovaný je v cintoríne v Závadke.
Budova pre farnosť bola obyvateľmi obce zrekonštruovaná a po hospodárskej
a ekonomickej stránke bola funkčne zabezpečená tak, aby v nej úspešne prebiehala cirkevná innosť v obci. Do farnosti v Závadke prišiel
1. apríla 1968 kňaz Karol Hörmann a tu pôsobil
do 30. júna 1998. Zomrel v charitnom domove
v Lipanoch 13. decembra 2005. Pochovaný je
v miestnom cintoríne, kde sú pochovaní i jeho
rodičia. V roku 2009 mu bolo udelené čestné občianstvo obce Závadka „ In memoriam“.
10
400 rokov života obyvateľov obce Závadka nad Hronom
Z histórie cirkevného života / Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Do farnosti prišiel 1. júla 1998 farár Pavol Haluška, ktorý ukončil cirkevné pôsobenie v obci 30. júna 2002.
Od 1. júla 2002 až po súčasnosť vykonáva
cirkevnú činnosť a spravuje farský úrad v Závadke farár Pavol Bodnár. Každý rok sa vo farnosti
slávi I. sväté prijímanie a 1. mája 2010 bola prijatá sviatosť birmovania 45 mladých kresťanov.
V roku 2008 boli na kostole vymenené
okná. Železné rámy s jedným sklom boli nahradené izolačným trojitým sklom. Pôvodné
okná z obyčajného skla znázorňujúce postavy svätých boli vymenené za vitrážne farebné okná. Na jednej strane sú postavy sv. Petra
a sv. Pavla, na druhej strane sv. Cyrila a sv. Metoda. Vo svätyni je znázornený Zmŕtvychvstalý Kristus a nad vchodom sv. Ján Nepomucký.
V rokoch 2009 sa začalo reštaurovanie
hlavného oltára sv. Jána Nepomuckého, ktorý
bol dokončený v nasledujúcom roku. Celý oltár s obrazom od A. Zellingera sa dostal reštaurovaním
do pôvodného stavu z roku 1786.
Oprava stála 25 000 €, pričom sumou 16 500 €
prispelo ministerstvo kultúry. Tiež bol opravený
a konzervovaný organ. Vo farskej budove bolo
urobené ústredné kúrenie a vymenené okná.
Farnosť ďalej chce zrekonštruovať bočné oltáre
a kazateľnicu.
KAPLNKA SV. JÁNA NEPOMUCKÉHO
Prvá kaplnka sv. Jána Nepomuckého bola
postavená v roku 1828 v strede obce, pri hlavnej
ceste na začiatku najstaršej časti zvanej Sihla. Postaviť ju dal farár z Polomky Ľudovít Sentmikloši, kedy bola Závadka filiálkou tejto farnosti. Výstavbu kaplnky uskutočnili obyvatelia obce pod
vedením richtára Ondreja Hrušku. Vysvätená
bola na sviatok sv. Jána Nepomuckého v roku 1829.
Kaplnka bola v roku 1950 z technických dôvodov asanovaná, aby sa mohla uskutočniť rozsiahla prestavba miestnej komunikácie – Partizánskej ulice.
11
400 rokov života obyvateľov obce Závadka nad Hronom
Nové poznatky z priemyslu a miestnych poľnohospodárskych spoločenstiev
ZÁVOD NA VÝROBU STOŽIAROV
Základný kameň závodu na výrobu
elektrických stožiarov a ľahkých oceľových
konštrukcií bol položený 22. augusta 1948.
V priebehu dvoch rokov bola vybudovaná jedna výrobná hala. Bolo rozhodnuté, že novovybudovaný závod mal vyrábať elektrické stožiare a ľahké oceľové konštrukcie pod názvom
Mostáreň Brezno, n. p., závod Závadka nad
Hronom. Výroba začala 9. novembra 1950.
Prvá veľká zákazka bola výroba stožiarov
na elektrifikáciu železničnej trate Žilina – Košice, kde bolo potrebné veľké množstvo stožiarov.
12
Nové poznatky z priemyslu a miestnych poľnohospodárskych spoločenstiev
URBÁRSKA SPOLOČNOSŤ
Ďalšou zákazkou bola výroba elektrických
stožiarov pre akciu „LIMA“, ktorá elektrickou sústavou spájala sever s južným regiónom Slovenska. Výroba stožiarov v závode v Závadke bola ukončená 31. júla 1953.
Na základe príkazu ministerstva ťažkého strojárenstva 11. júla 1953 bol závod Závadka vyčlenený z národného podniku Mostáreň
Brezno a od 1. augusta 1953 pričlenený k podniku Sigma Lutín ako pobočný závod na výrobu čerpacej techniky a už v septembri 1953
opustili závod prvé výrobky čerpacej techniky.
PASIENKOVÁ SPOLOČNOSŤ
Posledné voľby Pasienkovej spoločnosti, pozemkového spoločenstva v Závadke
nad Hronom sa uskutočnili 30. marca 2008.
Za predsedu bol výborom zvolený Jozef Kvoriak, hospodárom spoločnosti sa stal Pavol
Antoš. Spoločnosť s právnou subjektivitou má
428 členov, ktorí vlastnia 878 účastín, z toho
Slovenský pozemkový fond má 4 účastiny.
Po veternej kalamite v roku 2007 bola
spracovaná drevná hmota do roku 2009 v objeme 18 529 m3. V dôsledku kôrovej kalamity bolo
v roku 2010 spracovaného dreva v objeme
4 084 m3. Pasienková spoločnosť má vypracovaný Lesníckym výskumným ústavom
vo Zvolene „Projekt ozdravných opatrení“ v lesných porastoch miestnej spoločnosti na roky
400 rokov života obyvateľov obce Závadka nad Hronom
2009 až 2011. Cieľom projektu je obnova produkčného potenciálu v lesoch poškodených
komplexom škodlivých činiteľov, a to realizáciou preventívnych opatrení na ploche 17 ha
a 55 árov. Umelá obnova lesa má byť realizovaná na ploche 22 ha, kde má byť vysadený
smrek obyčajný, jedľa biela, buk lesný, javor
horský – spolu 101 200 kusov sadeníc v hodnote 113 344 € . Z tejto sumy sa má 80 % preplatiť z prostriedkov Európskej únie a 20 %
zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
V roku 2009 bola urobená zmena kultúry z trvalo trávnatých porastov na lesné porasty na ploche 7 ha a 96 árov, čím boli v extraviláne obce zväčšené lesné komplexy.
V rámci komasácie v 60. rokoch 19. storočia bolo pre urbár vyčlenených 269 katastrálnych
jutár pastvín a 218 kat. jutár lesných komplexov.
Urbáru boli vyčlenené lesné porasty v častiach
chotára – Bučník, Kochlovec, Jasenov Vrch, Kohajdová a Šindliarka. Pasienky sa nachádzali
v časti Janiskovo, Jasenov Vrch a Za Kochlovec.
Urbarialisti sa rozhodujúcou mierou,
mimo riešenia zásadných hospodárskych pomerov v Závadke, podieľali aj na finančnej a materiálovej výpomoci pri výstavbe a rozvoji obce pri
viacerých akciách – pri výstavbe ľudovej školy, učiteľských bytov, výstavbe župnej cesty a vicinálnej
komunikácie Tisovec, Pätina, Klatná do Závadky
s mostom ponad rieku Hron. Ďalej pri finančnom zabezpečení kúpy organu a jeho inštalovaní,
tiež pri zabezpečení pôvodných lavíc v kostole.
V obci bol vybudovaný na tú dobu reprezentačný kultúrny dom, bola uskutočnená
prestavba budovy pre cirkevnú expozitúru, neskôr slúžiacu pre farnosť v Závadke.
Z majetku urbárskej spoločnosti boli
po roku 1949 podľa vtedajších zákonov pridelené
pastviny v prospech JRD v Závadke a neskôr lesné
komplexy v prospech Štátnych lesov. Po transformácii spoločnosti po novembri 1989 na základe
reštitučného zákona z roku 1991 došlo k postupnému návratu majetku pôvodným vlastníkom.
Na prvej schôdzi podielnikov Urbárskej
a Pasienkovej spoločnosti 8. februára 1992 bol
založený prípravný výbor. Prvé voľby sa uskutočnili 13. júna 1993 a po rozdelení spoločnosti
24. októbra 1993 vznikla Urbárska spoločnosť.
V roku 1994 začala spoločnosť samostatne
hospodáriť pod vedením predsedu spoločnosti
Pavla Capka, po roku 1995 bol za predsedu zvolený Juraj Michalko.
Posledné voľby boli 21. júna 2009 a do
výboru spoločnosti boli zvolení – za predsedu Ján Tomčík. Do výboru boli zvolení Karolína Kohárová, František Babnič, Anna Čanecká,
Jozef Kvoriak, Katarína Telgárska, František
Hruška, Ján Kukuľa a Ondrej Kohár. Do dozornej rady boli zvolení – za predsedu Jozef Michalisko, Ján Hruška starší a Ján Hruška mladší. Hospodárom spoločnosti je Pavel Antoš.
Urbárska spoločnosť po veternej kalamite v roku 2007 do roku 2009 spracovala 6 414 m3 drevnej hmoty a po kôrovej kalamite spracovala 1 914 m3. V rokoch 2007
až 2010 bolo zalesnených 8,8 ha plôch lesa.
13
400 rokov života obyvateľov obce Závadka nad Hronom
Z histórie bývania, výstavby domov, zariadení a infraštruktúry
VÝSTAVBA RODINNÝCH DOMOV
Všetky obce na Gemerskom Horehroní
boli založené uprostred lesných komplexov –
na klčoviskách. Pôdu pre poľnohospodárske
účely získavali vyrúbaním hôr, vyklčovaním
a vypaľovaním ostatného lesného porastu ( podľa
toho poznáme aj chotárne názvy – Pálenice, Pálenička, v Borovinách, atď.). Obyvatelia na toto
územie prišli, aby mohli rúbať drevo potrebné
na stavbu svojich obydlí a na kúrenie v zimnom
období. Z dreva si zhotovovali takmer všetko náradie a vozy. Drevo im slúžilo aj na výstavbu obydlí.
V rokoch 1611 až 1672 si osadníci v Závadke postavili 19 domov a v roku 1695 už bolo
38 domov. V roku 1743 na mape Muránskeho
panstva, ktorú dal vyhotoviť majiteľ panstva
Ondrej Kohári, bolo zakreslených 56 domov,
zvonica, mlyn, píla a cintorín v časti zvanej
Hrobíky. I v ďalších rokoch sa Závadka rozrastala a v roku 1786 už mala 126 domov. V tomto období sa v obci nachádzal katolícky kostol.
Tiež bol postavený drevený most ponad rieku Hron do časti zvanej Baniská. V roku 1790
bola pod kostolom postavená budova cirkevnej školy s obytnými miestnosťami pre učiteľov. V roku 1828 bola postavená kaplnka.
V prvej polovici 19. storočia začala rodina Koháryovcov stavať v údolí Hrona (v Pohorelskej Maši a v Červenej Skale) priemyselné závody a podnikala v železiarstve. Tento komplex
pozostával z vysokej pece a z dvoch skujňovacích
hámrov. Aj v Závadke bol v prevádzke od roku
1826 jeden hámor. Pre prevádzku tohto komplexu bolo potrebné i veľké množstvo dreva, z ktorého pálili drevené uhlie. Drevo sa stalo vzácnym
artiklom. V roku 1829 bolo v obci 144 domov.
Keď bola v roku 1866 vyhotovená katastrálna
mapa Závadky, bolo tam zaznačených 160 domov.
V období od roku 1830 do roku 1860 bol zregulovaný Hron (boli odstránené rozsiahle meandre)
medzi Heľpou a Závadkou. Ďalej bola vybudovaná župná komunikácia z Brezna do Červenej Skaly. V obci bola vybudovaná lesná správa coburgovských majetkov a dve budovy pre ubytovanie
pracovníkov správy. Rodina Brucháčová postavila novú pílu s obilným mlynom na vodný pohon.
V druhej polovici 19. storočia sa podstatne zlepšili životné podmienky v Závadke.
Okrem zrušenia poddanstva sa zmenila kultúra
14
bývania, zmenili sa susedské vzťahy a spolunažívanie. V roku 1880 bolo v obci 172 rodinných domov a v roku 1910 žilo 1 526 obyvateľov v 265 domoch. V roku 1889 bola
daná do prevádzky vicinálna cesta Tisovec
– Závadka do Heľpy cez Priehybu do Kráľovej Lehoty. V súvislosti s touto komunikáciou
bol ponad Hron vybudovaný „Peťkov“ most.
V roku 1903 bola vybudovaná v Závadke
400 rokov života obyvateľov obce Závadka nad Hronom
Z histórie bývania, výstavby domov, zariadení a infraštruktúry
nová štátna škola so štyrmi učebňami a štátna materská škola a štyri učiteľské byty.
Na prelome 19. a 20. storočia upadá výstavba starších drevených domov, ktoré si obyvatelia Závadky stavali svojpomocne, bez odborných remeselníkov. Vykonávali na domoch
všetky práce od základov až po položenie krovu a zakrytie strechy šindľom alebo slamou.
Za uvedené obdobie sa na zruby používali
brvná – nekresané okruhliaky. Stavitelia pri
kresaní dreva sekerou nadobudli takú zručnosť, že po čase kresali i toporom. Neskôr sa
do interiéru domu dávali už okresané hrady. Tieto domy boli stavané v časti Závadky
– Sihla, čiže Mokraď, kde voda presakovala až
k povrchu terénu. Stavebné „grunty“ upravovali tak, že na celé stavenisko navozili kameň
do výšky až jedného metra. Až potom začali budovať zrubové domy. Pod domy nestačila
iba podmurovka, preto stavali základný múrik.
V roku 1919 pribudlo päť rodinných domov, ktoré boli postavené pre prisťahovaných
pracovníkov, ktorí pracovali na novovybudovanej
úzkokoľajnej lesnej železnici. V roku 1926 bolo
v obci 284 domov a v roku 1938 už 290 domov.
Boli to prevažne drevené domy, ktoré stavali už
odborní remeselníci – tesári. Tieto stavali kresanými hradami. Krov mal tiež okresané rohy
s drevenou pomúrnicou. Sedlové strechy boli
pokryté šindľom. Na štítoch bola predná štítová strieška „strešnica“ so štyrmi radmi šindľov,
ktorá bola spolu s hálkou a s hálkovým stĺpikom
– charakteristickým znakom drevenej ľudovej
architektúry. Pri domoch sa nachádzali ploty s drevenými vstupnými dverami a menšími
15
400 rokov života obyvateľov obce Závadka nad Hronom
Z histórie bývania, výstavby domov, zariadení a infraštruktúry
vchodovými dverami, ktoré boli prekryté strešnicou. K úplnosti usadlosti okrem domu patrili
i hospodárske objekty – podšop, stodola, humno,
maštale, chlievy a sýpka, v ktorej bolo uskladnené obilie, potraviny a uschované odevy. Niektoré
drevené domy mali aj kamenný suterén – pivnicu, v ktorých mali obyvatelia uskladnené zemiaky a zeleninu. Známymi tesármi a staviteľmi
drevených domov v Závadke boli Jozef a František Lukáčovci, Štefan Dudáš, Michal Lipták, Štefan Nosko, Pavol Mesiarkin, Štefan Bartošík, Filip Dudáš, František Zubák a Anton Michalisko.
V roku 1931 bola ukončená prvá moderná
murovaná stavba Jozefa Brucháča, obyvateľmi
nazvaná „bugľa“, ktorá neskôr slúžila pre lesnú
správu Štátnych lesov a pre obvodného lekára.
V roku 1940 prebiehala na Horehroní elektrifikácia z Brezna do Telgártu. V Závadke bolo v roku 1942 vybudované
elektrické osvetlenie a v roku 1943 boli domácnosti napojené na elektrické rozvody.
Ihneď po druhej svetovej vojne začala
výstavba moderných rodinných domov a infraštruktúry. Boli postavené vojnou poškodené
mosty a opravené poškodené budovy. Obecný vodovod bol vybudovaný spoločne so susednou Heľpou podľa projektu z roku 1930.
V roku 1943 bola vybudovaná podzemná štôlňa na prameni v Teplici, taktiež horný a spodný
rezervár vody. V rokoch 1950 až 1952 bolo do
Závadky položené hlavné potrubie a rozvodné
16
vedenie spolu s rezervárom na Pivarčiovskom.
V roku 1950 mala Závadka 333 rodinných
domov, z toho 52 murovaných, 3 z nepálenej tehly, 11 z kameňa a ostatné boli postavené z dreva,
v ktorých bývalo 1 980 obyvateľov. Boli vybudované miestne komunikácie Hronská, Partizánska, Rázusova a časť Fučíkovej ulice. Na Rázusovej ulici sa uskutočnila výstavba, tzv. robotníckej
kolónie s jednoizbovými murovanými domami.
Od roku 1950 do roku 1961 bolo postavených 107 nových rodinných domov. V tomto
období sa postavilo ešte niekoľko zrubových domov, ale väčšinou sa už stavali murované domy
zo škvarocementových tvárnic a tehál. Kvádre si
vyrábali svojpomocne vo voľnom čase. Odborné práce na stavbe realizovali murári, a to založením základov a odbornou výstavbou hlavných
múrov. Murármi v obci boli – Peter Krausz, Jozef Kršačok, Štefan Nosko a František Skoršepa; stolármi boli – Rudolf Belej, Ľudovít Šibal,
Jozef Matoš a Július Skoršepa. Elektrikármi boli
– Pavol Kubanda a Jozef Strelka. V obci sa kolárstvom zaoberali Tomáš Matula a Štefan Nosko.
V 60. a 70. rokoch minulého storočia vykonávali murárske práce na stavbách Július Nosáľ, Pavol Kvoriak, Juraj Jagerčík, Jozef Lipták
a Jozef Greguš; klampiarske práce – Pavol Fiľo,
Jozef Žiak, František Michalko a Ján Bošeľa; vodoinštalačné práce – Ján Nosko, Ondrej Kohár,
Jozef Kršačok a František Hruška a elektroinštalačné práce – Pavol Kubanda a Ján Kršačok.
400 rokov života obyvateľov obce Závadka nad Hronom
Z histórie bývania, výstavby domov, zariadení a infraštruktúry
V roku 1950 mala Závadka 333 rodinných Do roku 1961 bolo v rámci komplexnej
bytovej výstavby postavených 42 bytových
jednotiek a podniková slobodáreň, tiež vybudované komunikácie na Kukučínovej a Športovej ulici. V roku 1961 bolo požiarom zničených 51 drevených domov. Po požiari bolo
postavených 28 nových murovaných domov
na Rázusovej a čiastočne na Fučíkovej ulici.
V roku 1969 bol strediskom Geodézie
v Banskej Bystrici schválený výkaz plôch pre nový
stavebný obvod, pre ktorý bolo v roku 1970 vydané
územné rozhodnutie na stavbu 77 rodinných domov, a to na uliciach Mierová, Hŕbok a Fučíkova.
V roku 1980 sa začala komplexná bytová výstavba sídliska Paseka, ktoré bolo
skolaudované 1. novembra 1982 s 270 bytmi.
V roku 1990 bola postavená kaplnka
a v roku 1991 bola ukončená rekonštrukcia pôvodného kultúrneho domu. V nasledujúcom
roku bola daná do užívania podniková materská škola s hospodárskym pavilónom, nová
kanalizácia na uliciach Clementisova, Štúrova, Záhradná v roku 1995 na Kukučínovej ulici.
V roku 1994 bol daný do prevádzky Dom smútku a ukončená plynofikácia obce, ďalej výstavba novej trafostanice v časti zvanej Hlboké.
V roku 2002 bola dokončená nová telocvičňa
s bytovými priestormi a v roku 2003 krytý plavecký bazén. Výstavba dreveníc Európskeho
vzdelávacieho centra bola ukončená v roku 2002.
V roku 2002 v Závadke bývalo 2 469 obyvateľov v 561 rodinných domoch a bytoch v komplexnej bytovej výstavbe na sídliskách Kolónia a Paseka.
17
400 rokov života obyvateľov obce Závadka nad Hronom
400 rokov života obyvateľov obce Závadka nad Hronom
Šport
Živelné pohromy
ŠPORT
V máji 2009 sa v Závadke nad Hronom
stretli zástupcovia obcí Závadka, Polomka, Bacúch a Pohorelá, aby spečatili vzájomnú dohodu o novozniknutom futbalovom klube – 1. FK
HOREHRON Závadka nad Hronom. Tento klub
vznikol na podnet funkcionárov miestneho futbalového oddielu Spartak, ktorý dlhé roky s mládežou dosahoval v okresnej súťaži Oblastného
futbalového zväzu Banská Bystrica a Brezno veľmi
dobré výsledky, ale z organizačných dôvodov nebolo možné postúpiť do vyšších krajských súťaží.
Zástupcovia obcí sa dohodli na podmienkach financovania spoločného klubu,
ŽIVELNÉ POHROMY
sídle a farbách zástavy klubu (červená, biela,
žltá) a symbolike, ktorá znázorňuje názov klubu - kopnutú bieločiernu futbalovú loptu a štyri žlté hviezdičky znázorňujúce štyri zakladajúce obce. Prezidentom futbalového klubu sa stal
Ján Tešlár a hlavným trénerom Ivan Citterberg.
Poslaním futbalového klubu je uspokojovať záujem detí, mládeže a dospelých v oblasti športu
a telesnej kultúry, upevňovanie zdravia, so zameraním hlavne na futbal. Všetky družstvá – prípravky, mladších a starších žiakov a neskôr aj družstvo
dorastu sa zapojili do vyšších futbalových súťaží.
POŽIARE
V obci sa často vyskytovali požiare v prvom desaťročí 21. storočia. V roku 2007 máme
zaznamenaný požiar senníka v obvode poľnohospodárskeho objektu POĽNOSPOL PLUS,
ktorý likvidovalo 14 dobrovoľných hasičov
miestneho dobrovoľného hasičského zboru.
Miestni hasiči likvidovali aj 12. decembra 2008 požiar rodinného domu na Športovej
ulici. Ďalší požiar vypukol 14. júla 2009 na Ulici
osloboditeľov, kedy horela hospodárska stavba
Petra Čopjana. Koncom októbra 2010 vznikol
požiar na Hronskej ulici u Ondreja Kvoriaka.
Koncom roka 2010 zasahovali dobrovoľní hasiči
v obecnom nájomnom byte na Rázusovej ulici.
VETERNÁ SMRŠŤ
V nočných hodinách zo 6. na 7. júna
2009 prehnala sa Horehroním veterná smršť
s dažďom, pri ktorej boli približne 40-tim obyvateľom poškodené alebo strhnuté strechy na
rodinných domoch, prístavbách a hospodárskych stavbách. Tiež boli zničené ovocné a ihličnaté stromy. Boli zavalené miestne komunikácie
– Partizánska, Hviezdoslavova, Osloboditeľov
a Hronská. Pri odstraňovaní škôd pomáhal
i hasiči z Dobrovoľných hasičských zborov zo
Závadky a z Polomky. Na obecnom majetku bola
najväčšia škoda spôsobená na streche I. pavilóna
základnej školy (87 030 €), na streche Spoločenského domu (1 760 €) a na streche bývalého zdravotného stredisku na Partizánskej ulici (1 607 €).
POVODNE
Povodeň vznikla 31. júla 2010 následkom
prívalového dažďa v obci na drobných vodných
tokoch a zaplavenom území. Zaplavených bolo
20 rodinných domov, 7 nebytových a priemyselných objektov. Najväčšie škody mali 7 obyvatelia obce, ktoré boli vyčíslené na 26 207 €.
Škody boli spôsobené na obecnom majetku, a to
na Spoločenskom dome. Ďalšie náklady boli potrebné na opravu miestneho rozhlasu, verejného osvetlenia, na vyčistenie vodných tokov a na
odvoz odpadu spôsobeného prívalovou vodou.
18
19
400 rokov života obyvateľov obce Závadka nad Hronom
Z tradičného ľudového umenia, zmeny v podmienkach života, kurz varenia
Z TRADIČNÉHO ĽUDOVÉHO UMENIA
400 rokov života obyvateľov obce Závadka nad Hronom
Ľudový odev
ZHOTOVOVANIE ĽUDOVÉHO ODEVU
POSTUPNÉ ZMENY V PODMIENKACH
ŽIVOTA NA DEDINE A PRVÝ KURZ VARENIA
A PEČENIA
Pri zmene životných podmienok a potrieb, ako
aj pri zmene zamestnania obyvateľov sa menil aj spôsob stravovania. K jednoduchej varenej strave pribudlo pečenie, smaženie a dusenie. Niektorí mladí ľudia odchádzali za prácou
mimo regiónu Závadky, odkiaľ si prinášali
nové znalosti úpravy a prípravy jedál. Tieto
poznatky začali uplatňovať pri príprave jedla doma. Pre záujem širšej verejnosti o prípravu jedál sa začali organizovať kurzy varenia.
Prvý kurz varenia a pečenia sa uskutočnil v zimnom období rokov 1936 a 1937,
ktorý napomáhal organizovať miestny kaplán Ján Kováčik. Zúčastnilo sa na ňom veľa
žien – gazdín z roľníckych domácností.
V prvej polovici 20. storočia boli farár a učiteľ v Závadke jedinými osobami, ktoré pôsobili na zmeny podmienok života v dedine.
Nové technológie prípravy jedál, ako aj
spoločné stravovanie zmenili spôsob konzumácie potravín a života obyvateľov. Pre takýto
spôsob a štýl stravovania bola zriadená štvorročná Priemyselná škola potravinárskej chémie
v Brezne, ktorú v roku 1954 maturitou ukončili
i študentky z obce – Anna Bartošíková, Anna
Babničová, Mária Kováčová a Karolína Šišková.
Absolventi stredných škôl a univerzít po roku
1945 napomohli zmeniť podmienky života v obci.
obrátenou dovnútra, vonkajšia časť brusľaka
bola kožušníkom ozdobená zafarbenou kožou.
Na fotografii z roku 1941 sú 21-roční
mládenci – parobci Jozef Babnič a Pavol Šiška
vo sviatočnom oblečení. Mali na sebe oblečené pamukové plátené nohavice, ktoré ušil Ján
Lipták, prvý vyučený panský krajčír (dal ho vyučiť v Budapešti starý otec Ján Lipták). Súčasťou sviatočného oblečenia bola z pamukového
plátna doma ušitá košeľa. Predná časť košele
bola hladovaním vyšitá pestrofarebná rozsiahla kvetinová vzorka. Pod krkom bola uviazaná
úzkou šnúrkou a zopnutá mosadznou spinkou
a brošňou. Široké rukávy košele boli v zápästí
upevnené zápästkami. Tieto tiež boli doma vyrobené háčkovaním z farebnej vlny. Nohavice
bol uchytené kúpeným opaskom z volskej kože,
širokým 4 cm, ktorý bol ozdobený okrúhlymi
V 19. storočí sa pri zhotovovaní ľudového odevu používali prevažne základné materiály – konopné, ľanové a pamukové plátno,
vlnená látka z ovčej vlny. Doplnky na zhotovovanie krojov boli kupované. Obuv – kapce
- boli ušité z hrubého domáceho súkna - z postavu, ďalej topánky, poltopánky, čižmy vyrobené z remeňa, gumenú obuv nakupovali. Brusľak bol zhotovený z ovčej kože, vlnou
20
21
400 rokov života obyvateľov obce Závadka nad Hronom
Ľudový odev
mosadznými cvočkami. Na pokrytie hlavy sa
kupovali klobúky, na ktorých strecha klobúku - „grisa“- bola vyhnutá dohora a na okraji
preštepovaná farebnými niťami. Na obúvanie
boli kúpené kožené topánky alebo poltopánky.
V rokoch 1930 až 1960 vyrábali Karolína a Pavol Hruškovci z bielej vlnenej látky, zvanej
postav vlnené nohavice, čiže kološne a čuchy
– dlhý voľný kabát. Vlnený materiál mal hrúbku 6 až 10 milimetrov. Jednotlivé diely kološní
zošívali výlučne ručne zadným stehom, ozdobovali – cifrovali - priemyselne vyrábaným
súknom červenej, zelenej a žltej farby. Zvlášť
náročné bolo obdobie pred Vianocami, kedy
každý chcel nové kološne. Po roku 1960 sa pre
zachovanie pamiatky na prekrásny a umelecky hodnotný ľudový kroj v prevažnej miere
zamerali na oblečenie bábik. Tieto boli venované blízkym doma a v zahraničí ako darček.
22
400 rokov života obyvateľov obce Závadka nad Hronom
ZÁVEROM
V monografii obce Závadka nad Hronom, ktorá bola vydaná v roku 2008, sú zdokumentované dejiny vývoja a rozvoja našej obce. V tejto publikácii sú zhodnotené
výsledky vývoja našej obce za roky 2009 - 2011.
Pri 400-tom výročí osláv založenia
obce Závadka nad Hronom, ktoré pripadajú
na rok 2011, je potrebné si spomenúť na úskalia, ktoré naši občania za uvedené obdobie
prekonávali, na životné podmienky, ktoré naši
občania úspešne k lepšiemu žitiu, nažívaniu
a napredovaniu uskutočňovali. Tiež je dôležité spomenúť si na útrapy počas I. a II. svetovej
vojny a na vynútené odchody občanov obce
do cudziny. V neposlednom rade si musíme
pripomenúť dni radosti a dni smútku, dni
sviatočné i všedné dni pracovných povinností.
Všetky tieto životné úspechy a neúspechy naši predkovia a súčasníci prekonali a prekonávajú. Individuálne vyjadrujeme
svoju spokojnosť alebo nespokojnosť s tým,
čo nás v živote zastihlo a čo sme za obdobie produktívneho veku v živote dosiahli.
Obec sa postupne po dobu 400 rokov
zväčšovala, vzhľadovo a významovo zvýrazňovala, počet obyvateľov vzrastal. Uskutočnila sa
žiaduca industrializácia, vybudovali sa potrebné
inžinierske siete. Vybudovali sa verejné zariadenia. Individuálna a komplexná bytová výstavba
sa zmodernizovala. Pribudli nové výrobné objekty, a tým sa zlepšili podmienky zamestnanosti občanov obce. Zmenili sa podmienky a spôsob
obrábania poľnohospodárskej pôdy. Postupne sa
zlepšovali pracovné podmienky v lesnom hospodárstve a ťažbe drevnej hmoty. Potrebnú úroveň
dosiahlo školstvo, vzdelanie, kultúra a šport.
Dosiahla sa žiaduca občianska vybavenosť.
V nasledujúcich rokoch je potrebné
zamerať sa na ďalšie rozvojové programy pre
zlepšenie životných podmienok obyvateľov
a na akcie pre zveľaďovanie a rozvoj obce. Je
potrebné zvýšiť využívanie verejných zdrojov
a znížiť náklady na fungovanie samosprávy.
Za účelom športového vyžitia vybudovať detské
ihrisko na sídlisku Kolónia a Paseka, realizovať
Záverom
výstavbu šatní a sociálnych zariadení na futbalovom ihrisku, zriadiť Centrum voľného času, s využitím príspevku zo štátnych zdrojov na podporu športových a kultúrno-spoločenských aktivít.
Vzájomnou spolupráciu s vedením základnej
školy pripraviť a realizovať projekt pre všestranný rozvoj telesnej výchovy mládeže,
čiže odstrániť negramotnosť na úseku športu
V oblasti zaistenia bezpečnosti realizovať preventívne protipovodňové opatrenia.
Jedným z najktuálnejších cieľov je
dobudovanie splaškovej kanalizácie a čističky odpadových vôd podľa schváleného
projektu. Následným krokom bude obnova vodovodnej siete a oprava miestnych komunikácií.
V súvislosti s
aktivitami v oblasti
skvalitnenia
životného
prostredia
v obci bude jednou z úloh aj
revitalizácia centrálnej zóny obce,
dobudovanie miestneho múzea, oprava chodníkov v cintoríne, vykonanie vonkajších úprav
kostola v spolupráci s farským úradom.
V environmentálnej oblasti v súčinnosti
s ochranármi prírody urobiť úpravy studničiek a žliabkov v katastrálnom území obce.
Spoločne s občianskym združením
„Zem“, Urbárskou a Pasienkovou spoločnosťou
pripraviť projekt zalesňovania pasienkov a trvalých trávnych porastov uvedených spoločností
a pripraviť zmenu kultúry pôdneho fondu na uvedených plochách na les, hlavne na tých častiach
chotára, kde je poľnohospodárska pôda v rozsiahlom stave napadnutá náletmi lesných drevín.
Obec v spolupráci s poľnohospodárskymi podnikateľskými subjektmi a vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy budú riešiť formy a spôsoby efektívnejšieho využívania pôdneho fondu.
So záujmovými organizáciami vypracovať a realizovať projekt pre zachovanie kultúrneho dedičstva (kroje, tance, spevy, hudba).
23
ZÁVADKA NAD HRONOM
400 ROKOV ŽIVOTA OBYVATEĽOV OBCE
Zostavil: Mgr. Richard Lacko, PhD., a kolektív
Autorský kolektív: Fotografie:
Grafická úprava publikácie
a návrh obálky: Jazyková úprava:
Redakčná rada:
Tlač:
Mgr. Richard Lacko, PhD, František Kováč, Miroslav Gandžala
Ján Tešlár a pracovníci Obecného úradu v Závadke nad Hronom
Miroslav Gandžala, archív Obecného úradu Závadka nad
Hronom, obyvatelia obce, internet
Miroslav Gandžala (www.agrico.sk)
Mgr. Andrea Mecková, Miroslav Gandžala
Ján Tešlár (predseda redakčnej rady), Miroslav Gandžala,
František Kováč, Mgr. Anna Gregušová,
Mgr. Richard Lacko, PhD.,
Wernam, s.r.o. Banská Bystrica
2011 Mgr. Richard Lacko, PhD., a kolektív. Prvé vydanie.
Vydané v roku 2011
pri príležitosti 400. výročia prvej písomnej zmienky o obci Závadka nad Hronom
Objednávka monografie:
www.zavadkanadhronom.sk
Download

Milí rodáci, občania, čitatelia. Už 400 rokov uplynulo, ako sa po prvý