ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
ZBORNÍK
z medzinárodnej vedeckej konferencie
GLOBALIZÁCIA A JEJ
SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ
DÔSLEDKY ´10
POD ZÁŠTITOU MINISTERSTVA FINANCIÍ SR
Vydaný ako mimoriadne číslo elektronického časopisu
Podniková ekonomika a manažment
Rajecké Teplice 4. – 6. október 2010
ISSN 1336-5878
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
OBSAH
BACULÍKOVÁ ĽUDMILA
ODHAD NÁKLADOV VLASTNÉHO KAPITÁLU PODNIKU POUŽITÍM STAVEBNICOVÝCH METÓD ........... 8
BIELIKOVÁ ALŽBETA
VÝZNAM PODNIKOVEJ KULTÚRY V GLOBÁLNEJ EKONOMIKE ............................................................... 14
BIELIKOVÁ ALŽBETA - CIBOVÁ JANA
GLOBALIZÁCIA A DAŇOVÉ KONANIE .......................................................................................................... 20
CENIGA PAVEL
LOGISTICKÝ MANAŽMENT A GLOBALIZÁCIA ............................................................................................. 25
CISZEWSKI TOMASZ - KORNASZEWSKI MIECZYSŁAW - OLCZYKOWSKI ZBIGNIEW
INFORMATION AND IT SYSTEMS IN LOGISTICS............................................................................................. 30
ČATLOŠ PETER
RIADENIE HODNOTY PODNIKU V JEDNOTLIVÝCH FÁZACH JEHO ŽIVOTNÉHO CYKLU........................35
ČERNÝ JOSEF
LOGISTIC CHALLENGES IN THE GLOBALIZATION WORLD: GREEN SUPPLY CHAIN MSNSGEMENT
CONCEPT.............................................................................................................................................................. 39
ČOREJOVÁ TATIANA - ŠČERBÁKOVÁ EVA
DAŇOVÉ TRENDY V KRAJINÁCH EURÓPSKEJ ÚNIE V ROKOCH 2000 - 2007 .......................................... 47
CÚG JURAJ - KLIEŠTIK TOMÁŠ
TEMATICKÉ FINANCOVANIE MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV PROSTREDNÍCTVOM
ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOV EU ................................................................................................................. 52
DÁVID ANDREJ
NÁMORNÁ DOPRAVA A EURÓPSKE NÁMORNÉ PRÍSTAVY ........................................................................ 61
DĚDKOVÁ JAROSLAVA
EKOZNAČKA JAKO HODNOTA PRO ZÁKAZNÍKA ........................................................................................ 66
DEJNEGA OLEG
METHODS ACTIVITY BASED COSTING AND TIME DRIVEN ACTIVITY BASED COSTING AND THEIR
USING IN PRACTICE ...................................................................................................................................... 72
DENGOV VIKTOR
ПРОБЛЕМЫ И ПЕРСПЕКТИВЫ РАЗВИТИЯ ЭКОНОМИЧЕСКОЙ ТЕОРИИ В СТРАНАХ ВОСТОЧНОЙ
ЕВРОПЫ В УСЛОВИЯХ ГЛОБАЛИЗАЦИИ ................................................................................................. 79
DOLEŽELOVÁ HANA
SERVICES OF GENERAL ECONOMIC INTEREST IN THE EUROPEAN CONTEXT – COMPARISON OF THE
CZECH REPUBLIC AND GERMANY .............................................................................................................. 84
DOLINAYOVÁ ANNA
GLOBALIZÁCIA A JEJ VPLYV NA OSOBNÚ ŽELEZNIČNÚ DOPRAVU V SR ............................................... 93
DOVČÍKOVÁ ANNA
GLOBALIZÁCIA A JEJ VPLYV NA POSTAVENIE ZAMESTNANCA ................................................................ 99
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
DUDOVÁ IVETA - STANEK VOJTECH
GLOBALIZÁCIA A VEDOMOSTNÁ SPOLOČNOSŤ ...................................................................................... 103
DVOŘÁKOVÁ LÍŠKOVÁ ZUZANA - DVOŘÁK PETR - SEMANČÍKOVÁ EVA - HOLCOVÁ
VERONIKA
PROBLEMATIKA BROWNFIELDS V STRATEGICKÝCH A TAKTICKÝCH DOKUMENTOCH ČR A SR.... .108
ELIAŠ LADISLAV - PITEKOVÁ ERIKA
GLOBÁLNE TRENDY ZAVÁDZANIA DANÍ ................................................................................................... 112
FARKAŠOVÁ VIERA
ZVYŠOVANIE EFEKTIVITY PRACOVNEJ KOMUNIKÁCIE AKO PODMIENKA ÚSPECHU V GLOBÁLNEJ
EKONOMIKE ................................................................................................................................................. 116
FARKAŠOVÁ VIERA - HRAŠKOVÁ DAGMAR
NOVÉ TRENDY V PRACOVNEJ KOMUNIKÁCII A ICH RIZIKÁ .................................................................. 121
FERIANC ALEXANDER
DETERMINANTY HOSPODÁRSKO-POLITICKÉHO ROZHODOVANIA ...................................................... 126
GAZDÍKOVÁ JANA - ŠUSTEKOVÁ DANIELA
NIEKTORÉ NEŠTATISTICKÉ METÓDY FINANČNEJ ANALÝZY PODNIKU ................................................ 132
GREGOVÁ ELENA
PERSPEKTÍVY SÚČASNEJ SPOLUPRÁCE SR A RF ..................................................................................... 137
GRUBLOVÁ EVA
PŘIPRAVENOST ČESKÉ SPOLEČNOSTI NA INOVACE SOCIÁLNĚ-PSYCHOLOGICKÉ ASPEKTY
ÚSPĚŠNOSTI INOVAČNÍCH AKTIVIT .......................................................................................................... 143
HAJDÚCHOVÁ IVETA - STADTHERR IGOR
SOCIÁLNA POLITIKA SR V PODMIENKACH EÚ ........................................................................................ 148
HAKALOVÁ JANA
INCLUSION OF THE ASSUMED ASSET RESIDUAL VALUE AND COMPONENT APPROACH AT ASSET
DEPRECIATION IN THE CZECH ACCOUNTING – BRINGING THE CZECH LEGISLATION NEAR TO THE
INTERNATIONAL PRACTICE........................................................................................................................ 153
HANČIN RICHARD
POROVNÁVANIE SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA V EÚ ............................................................................. 157
HES ALEŠ - ŠÁLKOVÁ DANIELA - REGNEROVÁ MARTA
ŘEŠENÍ MALOOBCHODNÍ SÍTĚ V OBCÍCH ................................................................................................ 164
HORVÁTOVÁ LUCIA
BARIÉRY ROZVOJA MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV ........................................................................ 170
HRAŠKOVÁ DAGMAR - FARKAŠOVÁ VIERA
PROJEKTY VEREJNO-SÚKROMNÉHO PARTNERSTVA NA SLOVENSKU .................................................. 176
HREUSÍK STANISLAV
TRHOVO-EKONOMICKÉ IMPLIKÁCIE EXTERNÝCH EFEKTOV SO ZAMERANÍM NA SEKTOR
DOPRAVY ...................................................................................................................................................... 182
CHRZAN MARCIN - CISKO ŠTEFAN - KLIEŠTIK TOMÁŠ
METHODS INCREASING EFFECTIVENESS OF LOGISTIC SYSTEMS.......................................................... 187
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
JANOŠKOVÁ KATARÍNA
ODVETVOVÁ ANALÝZA AKO SÚČASŤ FUNDAMENTÁLNEJ ANALÝZY PODNIKU.................................... 194
JANUŠKOVÁ ZUZANA
GLOBALIZÁCIA A DAŇOVÁ KONKURENCIA – RIZIKÁ A PRÍNOSY .......................................................... 199
JAROŠ JAROSLAV
NÁKLADY KAPITÁLU V PODMIENKACH MEDZINÁRODNÝCH TRHOV ................................................... 205
JAŠOVÁ EMILIE
ODHAD POTENCIÁLNÍHO PRODUKTU A PRODUKČNÍ MEZERY V ČESKÉ REPUBLICE A NA
SLOVENSKU DO KONCE ROKU 2010......................................................................................................... 208
JONÁŠOVÁ HANA - REMEŠOVÁ LENKA
ZÁKLADNÍ REGISTRY VEŘEJNÉ SPRÁVY ČR.............................................................................................. 214
KAČMÁRY PETER - CHABADOVÁ LENKA
PROGNÓZOVANIE ČASU OBJAVENIA SA ZÁKAZKY AKO SÚČASŤ FLEXIBILNÉHO PLÁNOVANIA
PODNIKU ...................................................................................................................................................... 222
KARAFOVÁ PETRA
KOLEKTÍVNE INVESTOVANIE V PODMIENKACH SR ................................................................................ 226
KICOVÁ EVA
VPLYV GLOBALIZÁCIE NA RIADENIE PODNIKU ...................................................................................... 231
KLISIŃSKI JANUSZ - HADZIK ANDRZEJ
EURO 2012 JAKO REGIONALNE WYDARZENIE SPORTOWE W GLOBALNEJ TURYSTYCE .................... 236
KORMANCOVÁ GABRIELA
GLOBALIZÁCIA A PROJEKTOVÉ RIADENIE............................................................................................... 240
КОРОСТЫШЕВСКАЯ Е.М.
ИННОВАЦИОННАЯ СФЕРА В КОНТЕКСТЕ ПРОЦЕССОВ ГЛОБАЛИЗАЦИИ-РЕГИОНАЛИЗАЦИИ 245
KORNASZEWSKI MIECZYSŁAW - CHRZAN MARCIN - WOJCIECHOWSKI JERZY
INTELLIGENT TRANSPORTATION SYSTEMS EXAMPLE OF MODERN ECO-TRANSPORT SOLUTIONS IN
EUROPE.............................................................................................................................................................. 251
KOŠÁBEK RHET - KNAPCOVÁ-KOŠÁBKOVÁ LUCIA
POSTAVENIE ZÁKAZNÍKA NA GLOBALIZUJÚCOM SA TRHU..................................................................... 256
KOVÁČIKOVÁ KATARÍNA
VYTVORENIE ZNALOSTNEJ EKONOMIKY AKO PREJAV GLOBALIZÁCIE V PODNIKATEĽSKOM
PROSTREDÍ ................................................................................................................................................... 261
KOŽENÁ MARCELA
GLOBALIZACE A JEJÍ VLIV NA KONKURENCESCHOPNOST PODNIKU .................................................. 266
KRÁĽ PAVOL
ENERGETICKÁ BEZPEČNOSŤ A TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ ENERGETIKY EURÓPSKEJ ÚNIE ... 270
KRAMÁROVÁ KATARÍNA - ACHIMSKÁ VERONIKA
INTEGROVANÁ MARKETINGOVÁ KOMUNIKÁICA – TEÓRIA A PRAX ..................................................... 275
KRIŽANOVÁ ANNA - KOLENČÍK JURAJ
HROZBY A PRÍLEŽITOSTI GLOBALIZÁCIE ................................................................................................. 280
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
KRYŠKOVÁ ŠÁRKA - URBANCOVÁ ALŽBETA
ÚČETNÍ REFORMA V OBLASTI VEŘEJNÝCH FINANCÍ V ČESKÉ REPUBLICE ....................................... 284
KUBASÁKOVÁ IVETA - POLIAKOVÁ BIBIÁNA
VÝHODY A NEVÝHODY UPLATNENIE PRINCÍPOV CITY LOGISTIKY ...................................................... 290
KUSÁ ALENA
VÝZNAM SPONZORINGOVÝCH AKTIVÍT NA GLOBÁLNOM TRHU.............................................................. 295
LEBEDEV ANTON
GLOBAL ENERGY TENDENCIES ................................................................................................................. 300
LEŇÁKOVÁ DANA
EKONOMICKÉ ASPEKTY A MIERA GLOBALIZÁCIE .................................................................................. 305
LUFT MIROSŁAW - ŁUKASIK ZBIGNIEW - SZYCHTA ELŻBIETA - CHRZAN MARCIN CISZEWSKI TOMASZ - KRAKOWSKI PAWEŁ
THE USE OF ICT SYSTEMS IN THE EFFECTIVE MANAGEMENT WITH HUMAN RESOURCES AND THE
STOCK OF MACHINERY IN THE PROCESS OF THE PRODUCTION........................................................... 310
LYAKIN ALEXANDER
УРОКИ КРИЗИСА ДЛЯ РОССИЙСКОЙ ЭКОНОМИКИ............................................................................. 317
MACHOVÁ RENÁTA - LNĚNIČKA MARTIN
PORTÁLY VEŘEJNÉ SPRÁVY VE VYBRANÝCH ZEMÍCH EU ...................................................................... 323
MAJERČÁK PETER
MANAŽMENT BODU ROZPOJENIA MATERIÁLOVÉHO TOKU V DODÁVATEĽSKO-ODBERATEĽSKOM
REŽAZCI ........................................................................................................................................................ 328
MAJEROVÁ JANA
NÁRODNÁ ZNAČKA A JEJ VPLYV NA KONKURENCIESCHOPNOSŤ DOMÁCICH PODNIKATEĽSKÝCH
SUBJEKTOV .................................................................................................................................................. 332
MAŤOVÁ HANA
DIAGNOSTICKÉ METÓDY NA ODHALENIE MOŽNÝCH PRÍČIN PROBLÉMOV V PODNIKU .................. 338
MIKLENČIČOVÁ RENÁTA - OLŠIAKOVÁ MIRIAM
MOŽNOSTI VYHODNOCOVANIA MARKETINGOVÉHO VÝSKUMU DOPYTU V NÁBYTKÁRSKOM
PRIEMYSLE ................................................................................................................................................... 343
MIKUŠ PAVEL
VYBRANÉ NÁSTROJE MANAŽMENTU ZMIEN................................................................................................ 348
MILERSKI OSVALD
GLOBÁLNÍ EKONOMIKA A REGIONÁLNÍ KONKURENCESCHOPNOST ................................................... 354
MINÁROVÁ ALENA
SUPPLY CHAIN RISK MANAGEMENT IN CONDITIONS OF GLOBALIZATION......................................... 360
MYSLIVCOVÁ SVETLANA
MARKETINGOVÁ KOMUNIKACE V OBDOBÍ EKONOMICKÉ KRIZE ........................................................ 366
NADÁNYIOVÁ MARGARÉTA
MARKETINGOVÁ KOMUNIKÁCIA PODNIKU PROSTREDNÍCTVOM INTERNETU................................... 371
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
NĚMEC OTAKAR - KUCHARČÍKOVÁ ALŽBETA - TULEJOVÁ LUCIA
REGIONÁLNE DISPARITY V EFEKTÍVNOM VYUŽÍVANÍ VÝROBNÉHO FAKTORA PRÁCA...................... 379
NÍZKA HELENA
INOVÁCIA MARKETINGOVÉHO NÁSTROJA PRODUKT V PODNIKOCH SOCIÁLNYCH SLUŽIEB .......... 386
NOVIKOV ANDREY
РОССИЯ НА НОВОЙ МОДЕРНИЗАЦИОННОЙ ВОЛНЕ .......................................................................... 392
OLCZYKOWSKI ZBIGNIEW - KORNASZEWSKI MIECZYSŁAW - WOJCIECHOWSKI JERZY
EFFICIENT USE OF ELECTRIC ENERGY....................................................................................................... 396
ONDRUŠ JÁN - DICOVÁ JANA
CELOSVETOVÝ ROZVOJ - GLOBALIZÁCIA VO VZÁJOMNEJ INTENCII S POSTAVENÍM DOPRAVY...... 401
OTŘÍSAL PAVEL - FLORUS STANISLAV
GLOBALIZATION AND ITS IMPACT ON INDIVIDUAL PROTECTIVE EQUIPMENT DEVELOPMENT ..... 407
PALOCHOVÁ MARCELA
HARMONIZACE V OBLASTI OCEŇOVÁNÍ ZÁSOB VLASTNÍ VÝROBY........................................................ 412
PAROBEK JÁN - PALUŠ HUBERT
VÝZNAM PLANTÁŽÍ PRE CELOSVETOVÚ PRODUKCIU DREVNEJ SUROVINY ....................................... 417
ПАШКУС В.Ю. - ПАШКУС Н.А
ГЛОБАЛИЗАЦИЯ: НОВАЯ ЭКОНОМИКА, ЕДИНАЯ КУЛЬТУРА И ЦЕННОСТНЫЕ ОРИЕНТАЦИИ . 422
POLIAKOVÁ SVETLANA
VÝNOSOVÉ METÓDY HODNOTENIA PODNIKOV ...................................................................................... 428
PONIŠČIAKOVÁ OĽGA
ROZVOJ MANAŽMENTU V PODMIENKACH GLOBALIZÁCIE ................................................................... 433
PŠENKOVÁ YVETTA
ZDRAVOTNÍ POJIŠTĚNÍ OSOB SAMOSTATNĚ VÝDĚLEČNĚ ČINNÝCH V ROCE 2010 V ČESKÉ
REPUBLICE ................................................................................................................................................... 440
REGNEROVÁ MARTA - HES ALEŠ
DOPADY GLOBALIZACE NA CHOVÁNI SPOTŘEBITELE...............................................................................444
RIEVAJOVÁ EVA - KAVEC JÁN
SIMULTÁNNY MODEL ZÁROBKOV A PRODUKTIVITY PRÁCE ............................................................. 44450
ROLKOVÁ MONIKA
KULTÚRNY ŠOK AKO JEDEN ZO SPRIEVODNÝCH JAVOV GLOBÁLNEJ MOBILITY
ZAMESTNANCOV............................................................................................................................................... 456
ROVŇANÍK EMIL
EURÓPSKA STRATÉGIA ZAMESTNANOSTI SÚČASŤ EURÓPSKEJ INTEGRÁCIE ................................... 4560
RYBAKOV FELIX F.
ОСНОВНЫЕ ФОНДЫ САНКТ-ПЕТЕРБУРГА И ИХ ИСПОЛЬЗОВАНИЕ ................................................ 465
SAXUNOVÁ DARINA
THE ACCOUNTING TREATMENT OF EMBEDDED DERIVATES UNDER US GAAP AND IFRS................ 469
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
SCHELLE KAREL - SCHELLEOVÁ ILONA
VĚŘITEL A DLUŽNÍK V DOBĚ GLOBALIZACE Z POHLEDU ČESKÉ A SLOVENSKÉ PRÁVNÍ ÚPRAVY .. 479
SEIDLOVÁ EVA
GLOBALIZÁCIA – OTÁZKA POLITICKEJ VOĽBY, ALEBO FENOMÉN 21. STOROČIA? ............................ 485
SIMOVÁ JOZEFÍNA
GLOBALIZACE A JEJÍ VLIV NA SPOKOJENOST ZÁKAZNÍKŮ ................................................................... 491
SIPKO JURAJ
GLOBAL FINANCIAL CRISIS AND FINANCIAL REGULATION................................................................... 496
SOLČIANSKA MIROSLAVA
FINANČNÉ INTEGROVANÉ RIADENIE........................................................................................................ 499
SOROKOVÁ TATIANA
ENVIRONMENTÁLNE PROBLÉMY V KONTEXTE GLOBALIZÁCIE ............................................................ 504
SPUCHĽÁKOVÁ ERIKA
MARKETINGOVÁ KOMUNIKÁCIA V PODMIENKACH GLOBALIZÁCIE .................................................... 509
STAIB GERRIT RÜDIGER
KNOWLEDGE MANAGEMENT IN GLOBALIZED ENTERPRISE ARCHITECTURES.....................................513
STIEGLER PAVEL
REGION KARIBIKU, VLIV GLOBALIZACE A MOŽNOSTI ZINZENZIVNĚNÍ PŘÍTOMNOSTI ČESKÝCH
INVESTIC ....................................................................................................................................................... 518
STOCH MILAN - ŠVAJDOVÁ LENKA - VILÁMOVÁ ŠÁRKA - VOZŇÁKOVÁ IVETA
TRENDY V MALOOBCHODNÍM PODNIKÁNÍ - RETAILING ....................................................................... 536
STRIŠŠ JOZEF
CORPORATE IDENTITY – MODERNÁ FORMA MARKETINGOVEJ KOMUNIKÁCIE A MOŽNOSTI JEJ
UPLATNENIA NA GLOBÁLNYCH TRHOCH ................................................................................................. 543
SULÍKOVÁ ROZÁLIA
INTERKULTÚRNE INTERAKCIE A ÚSPEŠNOSŤ MANAŽÉROV .................................................................. 557
SZILÁGYI MIKULÁŠ
SÚDNE INŽINIERSTVO V PROCESE GLOBALIZÁCIE................................................................................. 563
ŠALAGA VLADIMÍR
PREPRAVNÉ NÁKLADY V ČASE GLOBALIZÁCIE ................................................................................... 567
ŠTANCL LUBOŠ
GLOBALIZACE A JEJÍ VLIV NA EKONOMICKOU A VNĚJŠÍ BEZPEČNOST STÁTU ................................. 573
ŠTĚPÁNEK BŘETISLAV - OTŘÍSAL PAVEL - ŠTANCL LUBOŠ
PRAKTICKÉ DOPADY GLOBALIZACE NA VZNIK A ČINNOST MEZINÁRODNÍ VOJENSKÉ ORGANIZACE
K REALIZACI OCHRANY PROTI ZBRANÍM HROMADNÉHO NIČENÍ V SEVEROATLANTICKÉ ALIANCI 578
ŠTOFKO STANISLAV - KREMEŇOVÁ IVETA
NIEKTORÉ ASPEKTY PREJAVOV HOSPODÁRSKEJ KRÍZY........................................................................ 584
ŠTOFKOVÁ JANA - ŠTOFKOVÁ ZUZANA
MOŽNOSTI ZEFEKTÍVNENIA DAŇOVÉHO SYSTÉMU V SR ....................................................................... 589
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
ŠTVERKOVÁ HANA - KŘIBÍKOVÁ PAVLÍNA - HUMLOVÁ VLASTA
VLIV GLOBALIZACE NA ŽIVOT SPOLEČNOSTI .......................................................................................... 595
ŠUKALOVÁ VIERA
VEDA A INOVÁCIE AKO NÁSTROJ KONKURENCIESCHOPNOSTI V OBDOBÍ GLOBALIZÁCIE ............. 601
ŠUSTEK MILAN
VYBRANÉ MATEMATICKÉ PRÍČINY NEJEDNOZNAČNOSTI VÝSLEDKOV ANALÝZY .............................. 607
ŠUSTEKOVÁ DANIELA - GAZDÍKOVÁ JANA
ON - LINE CONNECTIG OF SALE CENTERS TO ONE DATABASE USING VPN - ECONOMIC BENEFITS
OF THIS CONNECTING..................................................................................................................................... 614
ŠVANDOVÁ ZUZANA
NOVÉ TRENDY V MARKETINGOVÉ KOMUNIKACI TERCIÁRNÍHO VZDĚLÁVÁNÍ.............................. 619
ŠVAJDOVÁ LENKA - VILAMOVÁ ŠÁRKA - STOCH MILAN
GLOBALIZACE A JEJÍ DOPAD NA CESTOVNÍ RUCH.................................................................................... 624
TALAR SILWIA
COMPETITIVENESS CHANGES IN THE CONTEMPORARY WORLD ECONOMY....................................... 629
TULYAKOVA IRINA
РОССИЯ НА ЛЕГАЛЬНЫХ И НЕЛЕГАЛЬНЫХ РЫНКАХ ОРУЖИЯ ....................................................... 635
TUNDYS BLANKA - ZIOLO MAGDALENA
PUBLIC – PRIVATE PARTNERSHIP AS A TOOL FOR BOOSTING THE ROAD INFRASTRUCTURE –
POLAND CASE STUDY ................................................................................................................................. 640
VILAMOVÁ ŠÁRKA - ŠVAJDOVÁ LENKA - STOCH MILAN
CORPORATE SOCIAL RESPONSIBILITY IN THE CONTEXT OF GLOBALIZATION PROCESSES............. 647
VODZINSKÝ VLADIMÍR
GLOBALIZÁCIA, PREDPOKLADY A SKUTOČNOSŤ.................................................................................... 652
VOLEJNÍKOVÁ JOLANA
VÝVOJ PRACOVNÍ MIGRACE PO VSTUPU ČESKÉ REPUBLIKY DO EVROPSKÉ UNIE ........................... 658
WOJCIECHOWSKI JERZY - CISZEWSKI TOMASZ - OLCZYKOWSKI ZBIGNIEW
CONSOLIDATION IN THE POLISH SECTOR OF ELECTRICAL POWER ENGINEERING........................... 664
ZELEM JÁN
HYBRID GLOBÁLNEHO NAVIGAČNÉHO DRUŽICOVÉHO SYSTÉM GNSS A DSRC – ZÁKLADNÝ
PREDPOKLAD INTEROPERABILITY............................................................................................................... 668
ZIOLO MAGDALÉNA
FINANCIAL STRUCTURE OF POLISH MUNICIPALITIES AND ITS IMAPCT ON COMMUNAL
INVESTMENT POLICY – SELECTED ASPECTS ........................................................................................... 673
ZUZČÁK PETER - ŠTOFKOVÁ KATARÍNA
DÔSLEDKY HOSPODÁRSKEJ KRÍZY NA PODNIKATEĽSKÉ SUBJEKTY ................................................... 679
ZVARÍKOVÁ KATARÍNA
GLOBALIZÁCIA A NÁSTROJE PUBLIC RELATIONS ................................................................................... 683
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
ODHAD NÁKLADOV VLASTNÉHO KAPITÁLU
PODNIKU POUŽITÍM STAVEBNICOVÝCH METÓD
Ľudmila Baculíková 1
Kľúčové slová: náklady kapitálu, náklady vlastného kapitálu, stavebnicové metódy, model
INFA, komplexné stavebnicové metódy
Abstract: In this article I would like to explain one of the methods for cost of equity capital
estimation – the build-up method. We can use this method in the country where a capital
market is not developed and we cannot use the information from this market. I describe the
basic components of this model and the general equation for cost of equity capital estimation.
The build-up method includes two models – the model INFA and the complex build-up
methods. Both are described in the last part of this article.
ÚVOD
V dnešnej dobe, kedy každý starostlivo zváži, kde a za akých podmienok utratí svoje
peniaze, je potrebné sledovať viaceré ukazovatele, ktoré nám pri takýchto dôležitých
rozhodnutiach pomôžu. V ekonomickej sfére existuje ukazovateľ nákladov kapitálu, ktorý ako
samostatná veličina nemá veľkú vypovedaciu hodnotu, ale slúži ako podklad pre
rozhodovanie a riadenie podnikateľskej jednotky. Môže sa využiť pri zhodnotení nákladovosti
a ziskovosti investičného projektu, pri optimalizácii kapitálovej štruktúry, pri hodnoteniach
efektívnosti a výnosnosti investovania na kapitálovom trhu a pri ďalších podnikateľských
činnostiach.
1 NÁKLADY VLASTNÉHO KAPITÁLU PODNIKU A METODOLÓGIA ICH
ODHADU
Z hľadiska vlastníctva rozdeľujeme kapitál na vlastný a cudzí. Medzi najvýznamnejší
zdroj cudzieho kapitálu sa považuje úver a ťažiskom získania vlastného kapitálu je
emitovanie akcií. Zjednodušene môžeme skonštatovať, že náklad na cudzí kapitál je
vyjadrený v podobe úroku a nákladom vlastného kapitálu je čistý výnos, ktorý vlastník
očakáva a získava za vklad svojho kapitálu do podniku. Tu musíme brať do úvahy aj
rizikovosť vkladu, pretože čím je toto riziko vyššie, tým sú vyššie aj náklady vlastného
kapitálu, pretože tieto musia vlastníkom kompenzovať ohrozenie ich kapitálu. Najmenej
rizikové je investovanie do veľkých a stabilných podnikov, naopak, rizikovejšie je vkladať
svoje prostriedky do podnikov malých a nestabilných.
Stanovenie nákladov na vlastný kapitál je obtiažnejšie a pracnejšie ako výpočet
nákladov cudzieho kapitálu. Metodológia odhadu nákladov vlastného kapitálu zahŕňa široké
spektrum postupov, od najjednoduchších a nie celkom najpresnejších, po matematicky
náročné postupy, ktorých základ spočíva v kvalitných podkladoch. Výber najvhodnejšej
Ľudmila Baculíková, Ing., Continental Matador Truck Tires, T. Vansovej 1054/45, 020 01 Púchov, 0907
723 578, [email protected]
1
8
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
metódy závisí od viacerých faktorov, ako je napríklad stupeň rozvinutosti kapitálového trhu
v danej krajine, právna forma podnikania, či má podnikateľská jednotka verejne
obchodovateľné akcie a či vypláca dividendy.
Medzi najznámejšie metódy odhadu nákladov vlastného kapitálu zaraďujeme:
•
Model diskontovaných dividend,
•
Model oceňovania kapitálových aktív,
•
Arbitrážny model,
•
Stavebnicové metódy,
•
Alternatívne spôsoby odhadu.
2 STAVEBNICOVÉ METÓDY ODHADU NÁKLADOV VLASTNÉHO KAPITÁLU
V krajine, kde nie je dostatočne rozvinutý kapitálový trh alebo podnikateľská jednotka
neobchoduje na kapitálovom trhu, sa nedajú na odhad nákladov vlastného kapitálu používať
metódy, ktoré čerpajú údaje z kapitálového trhu. V praxi sa preto používajú tzv. stavebnicové
metódy, ktoré oceňujú rôzne zložky rizika, a tým vytvárajú akúsi nadstavbu nad bezrizikovou
mierou výnosnosti. Často používaná je táto metóda aj v Slovenskej republike, práve kvôli
nedostatočne rozvinutému kapitálovému trhu.
Stavebnicový model pre odhad nákladov vlastného kapitálu (NVK) pozostáva z dvoch
typických komponentov:
1. rf - bezriziková výnosová miera v % (pre výpočty sa stotožňuje s výnosnosťou
dlhodobých štátnych cenných papierov),
2. riziková prémia v %, ktorá zahŕňa:
•
robch - prirážku za obchodné riziko v %,
•
rfin - prirážku za finančné riziko v %,
•
rlik - prirážku za zníženú likviditu v %.
Všeobecná rovnica nákladov vlastného kapitálu potom znie:
N VK = r f + robch + r fin + rlik
(1)
V Tabuľke 1 sú rozdelené a špecifikované jednotlivé zložky obchodného a finančného rizika.
9
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tab. č. 1 – Charakteristika obchodného a finančného rizika podniku
Obchodné riziko
Riziká odvetvia
Riziká trhu, na ktorom je
podnik činný
Riziká konkurencie
Riziká manažmentu
Riziká výrobného procesu
Ostatné faktory obchodného
rizika
-
- dynamika odvetvia,
- závislosť odvetvia na hospodárskom cykle,
- potenciál inovácií odvetvia,
- určovanie trendu v odvetví.
- kapacita trhu, možnosť expanzie,
- riziko dosiahnutia tržieb,
- riziko preniknutia na nové trhy, cieľové trhy.
- konkurencia,
- konkurencieschopnosť podniku,
- ceny,
- kvalita, riadenie kvality,
- výskum a vývoj,
- reklama a propagácia,
- distribúcia a servis.
- vízie, stratégie,
- kľúčové osobnosti,
- organizačná štruktúra.
- hodnotenie iba z pohľadu výrobných rizík,
- technologické možnosti výroby,
- pracovná sila,
- dodávatelia.
- úroveň fixných nákladov,
- postavenie podniku voči odberateľom,
- postavenie podniku voči dodávateľom,
- bariéry vstupu do odvetvia.
Finančné riziko
úročený cudzí/vlastný kapitál,
krytie úrokov – EBIT/platené úroky,
krytie splátok úveru z cash flow – EBDIT/ (splátky úverov + lízingové splátky),
podiel čistého pracovného kapitálu na obežných aktívach,
bežná a okamžitá likvidita,
priemerná doba inkás pohľadávok,
priemerná doba držania zásob.
Zdroj: [3]
Rizikovú prémiu môžeme rozšíriť aj o ďalšie špecifické zložky, taktiež
v medzinárodnom investovaní môžeme zahrnúť do výpočtov aj rizikovú prémiu danej krajiny.
Všeobecná rovnica pre stanovenie nákladov vlastného kapitálu potom bude:
N VK = r f + r1 + r2 + ... + rn
Takýto algoritmus využíva aj model INFA a komplexné stavebnicové metódy.
10
(2)
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
2.1 MODEL INFA
Model INFA je používaný Ministerstvom priemyslu a obchodu Českej republiky pri
analýzach podnikov v priemysle a stavebníctve na určenie ekonomickej pridanej hodnoty.
Rizikovú prémiu tvoria štyri ukazovatele:
•
rLA - prémia za likviditu akcií (%) – výšku ovplyvňuje veľkosť vlastného kapitálu
(VK) oceňovaného podnikateľského subjektu,
•
rPR - prémia za podnikateľské riziko (%) – určuje sa vo väzbe na rentabilitu aktív (RA),
počítanú zo zisku pred úrokmi a zdanením (EBIT). K výpočtu je potrebné zadať aj
rentabilitu priemyslu (RApriem), v ktorom podnikateľský subjekt pôsobí,
•
rFN - prémia za riziko z finančnej nestability (%) – určuje sa v spojitosti
s ukazovateľom bežnej likvidity (BL),
•
rFŠ - prémia za riziko z finančnej štruktúry (%) – základom pre výpočet je úrokové
krytie (ÚK), ktorého rovnica je EBIT/úroky.
Hranice ukazovateľov, z ktorých sa získava ohodnotenie zložiek rizikovej prémie sú
zhrnuté v Tabuľke 2.
Tab. č. 2 - Hranice ukazovateľov a ohodnotenie zložiek rizikovej prémie
Zložka rizikovej
Ukazovateľ
prémie
(U)
prémia za
likviditu akcií
prémia za podnik.
riziko
U < dolná hranica
U leží v intervale
U > horná
hranica
VK
< 100 mil. Kč
5%
< 3 mld. Kč
Vz. (3)
> 3 mld. Kč
0%
RA
<0%
10%
< RApriem
Vz. (4)
> RApriem
0%
BL
< 100 %
10%
< 150 %
Vz. (5)
> 150 %
0%
ÚK
<1
10%
<3
Vz. (6)
>3
0%
prémia
z finančnej
nestability
prémia
z finančnej
štruktúry
Zdroj: [2]
Ak sa ukazovatele (U) nachádzajú v intervale medzi dolnou a hornou hranicou,
použijeme na výpočet jednotlivých zložiek rizikovej prémie vzorce (3), (4), (5) a (6).
rLA
2
(
3 − VK )
=
rFN
(150 − BL )2
=
1,682
250
rPR =
(3)
− R A ) * 10
2
Apriem
2
R Apriem
(3 − ÚK )
=
(4)
2
(5)
rFŠ
kde:
VK
(R
– vlastný kapitál (mld. Kč),
11
4
(6)
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
RApriem – priemerná rentabilita aktív za odvetvie, v ktorom podnik pôsobí (%),
RA
– rentabilita aktív podniku (%),
BL
– bežná likvidita podniku (koeficient * 100),
ÚK
– úrokové krytie podniku (koeficient).
Celková výška nákladov vlastného kapitálu sa potom podľa modelu INFA stanoví ako:
N VK = r f + rLA + rPR + rFN + rFŠ
2.2 KOMPLEXNÉ STAVEBNICOVÉ METÓDY I (KSM I) A II (KSM II)
Spoločnou črtou KSM I a KSM II je, že celková riziková prémia sa vypočíta ako súčet
väčšieho počtu jednotlivých rizikových prémií. KSM I vyhodnocuje 32 faktorov rozdelených
do 7 oblastí a KSM II rozlišuje 36 faktorov z 5 oblastí. Každý faktor je ohodnotený určitým
stupňom rizika v škále 1 – 4 (1 – nízke riziko, 4 – vysoké riziko). Hodnotu celkového rizika
vypočítame ako vážený aritmetický priemer ohodnotení jednotlivých rizikových faktorov.
Riziková prémia sa potom vyjadrí ako:
(
)
RP = a x − 1 * r f
kde:
RP – riziková prémia (%),
a
– konštanta,
x
– celkové riziko podniku,
rf – bezriziková výnosová miera (%).
ZÁVER
Náklady vlastného kapitálu a špeciálne ich ohodnotenie je široká a zložitá
problematika, ktorá zahŕňa mnoho postupov a metód. V článku som stručne opísala jednu
z nich, a tou je stavebnicová metóda s jej podskupinami, modelom INFA a komplexnými
stavebnicovými metódami. Použiteľná je najmä tam, kde sa nedajú náklady vlastného kapitálu
odhadnúť s použitím údajov z kapitálového trhu, v praxi sa používa aj v Slovenskej republike.
Problematika, ktorá sa týka odhadu nákladov vlastného kapitálu s použitím
stavebnicových metód je súčasťou mojej dizertačnej práce s názvom „Teoretické
a metodologické aspekty odhadu nákladov kapitálu a ich praktické využitie v riadení
podniku“.
Literatúra:
[1.] BARTOŠOVÁ, V.: Metodologické východiská a aplikácia stanovenia nákladov
kapitálu v podniku Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s.. Železničká doprava
a logistika
3/2007.
Ročník
III.
Dostupné
na
internete:
http://fpedas.uniza.sk/zdal/images/stories/clanky_pdf/archiv_ZDALu/zdal_2007_09.pdf.
(22. 1. 2008, 14.00 h). ISSN 1336-7943.
12
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
[2.] BERKA,
P.:
Evalent.
Dostupné
na
internete:
http://home.zcu.cz/~berka/PEPR/EVALEMT_popis.pdf. (19. 06. 2010, 20.15 h).
[3.] MAŘÍK, M.: Metody oceňovaní podniků. Praha: Ekopress, 2003. 1. vydanie. ISBN 8086119-57-2.
[4.] VLACHYNSKÝ, K. a kol.: Podnikové financie. Bratislava: IURA EDITION, 2006.
ISBN 80-8078-029-3.
13
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
VÝZNAM PODNIKOVEJ KULTÚRY V GLOBÁLNEJ
EKONOMIKE
Alžbeta Bieliková 1
Kľúčové slová: podniková kultúra, kompasový model, asertivita, etika, mobbing
Abstract: Assigning of the long-lasting prosperity of the enterprise is influenced by creating
of an optimal enterprise`s culture, because the effective enterprise`s performance doesn`t
depend only on investments or technologies, but especially on people. Enterprise`s culture
support or on the contrary keeps from getting of enterprise`s aims, increasing of efficiency
and with this also developing of competitive position on a market.
Význam podnikovej kultúry v globálnej spoločnosti neustále narastá, pretože podnik sa
svojou kultúrou stáva čitateľnejším nielen pre svojich zamestnancov, aj pre vonkajšie
subjekty. Skúseností z úspešných podnikov poukazujú na to, že vytvorenie atmosféry, ktorá
vyvoláva záujem o aktívnu účasť všetkých zamestnancov na činnosti podniku, má
mimoriadne pozitívne účinky na jeho výkonnosť a efektívnosť. Manažér musí veriť, že
možnosti priemerného zamestnanca prispieť k úspechu podniku sú neobmedzené. Toto
presvedčenie je prvým krokom k dosiahnutiu vysokej produktivity a úspechu podniku na trhu.
Podnikovú kultúru nemožno nariadiť, dá sa však ovplyvniť jej vývoj tak, aby bola
v súlade s podnikovými cieľmi. Preto je dobré, aby si manažment uvedomil súčasný stav,
poznal zákonitosti a možnosti ako ovplyvňovať jej vývoj, príp. ako naplánovať jej zmeny.
Fakt, že stav podnikovej kultúry má výrazný vplyv na hospodárske výsledky podniku, je
nepopierateľný. Príkladom v tomto smere nám môžu byť japonské podniky. Ich podniková
kultúra je na veľmi vysokej úrovni a má značný vplyv na ich úspechy na svetovom trhu.
Poznanie tohto momentu malo a stále má vplyv na to, že mnohé európske a americké podniky
sa začali touto problematikou vážnejšie zaoberať a v poslednom období je možné vidieť aj
príklady úspešných podnikov u nás. V odbornej literatúre môžeme nájsť množstvo typológií
podnikovej kultúry, ktoré mapujú zložitý obsah sociálnej reality podnikov a umožňujú
pochopiť podstatné charakteristiky prezentujúce rozdiely medzi podnikmi. Vzhľadom na
zložitosť skúmaného javu nemôže byť žiadna z nich vyčerpávajúcou typológiou, pretože
každá postihuje vybrané aspekty podnikovej kultúry. Typológie podľa jednotlivých autorov
sú podrobnejšie uvedené v nasledujúcej tabuľke.
1
doc. Ing. Alžbeta Bieliková, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta PEDaS, Katedra ekonomiky,
Univerzitná 26, 010 26 Žilina, e-mail: [email protected]
14
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tabuľka 1: Prehľad typológie podnikovej kultúry
Autor
Rok
Deal
Kennedy
1988
Handy
1993
Pfeifer
Umlaufová
1993
Quin
Cameron
Bass
(Mužík 2002)
1989
Senge
(Mužík 2002)
Typológia podnikovej
kultúry
Všetko alebo nič
Chlieb a hry
Analytický projekt
Proces
Orientácia na moc
Orientácia na úlohy
Orientácia na výkon
Orientácia na podporu
a spoluprácu
Kultúra priateľských
experimentov
Kultúra jazdy na istotu
Kultúra ostrých chlapov
Kultúra mašličiek
Klanová kultúra
Spontánna kultúra
Predajná kultúra
Špekulatívna kultúra
Hierarchická kultúra
Trhová kultúra
Riadiaca kultúra
Investičná kultúra
Učiaca sa organizácia
Typológiu americkej autorky Wendy Hallovej (1995) označujeme ako typológiu
kultúrnych štýlov správania, v ktorej prezentuje charakteristické vzorce správania jednak
v rámci národných kultúr a tiež v rámci kultúr jednotlivých spoločností. Autorka túto teóriu
nazýva kompasový model, ktorý je založený na dvoch základných dimenziách: dimenzii
asertivity, dimenzii citlivosti. Dimenzia asertivity odráža mieru, v ktorej ostatní vnímajú
správanie podniku ako vynucujúce a direktívne. Podniky s vysokou mierou asertivity bývajú
vnímané ako rozhodné, rýchle a silné. Budia dojem, že majú dianie vo vlastných rukách,
v danom odbore bývajú veľmi viditeľné. Jasne a často oznamujú svoje názory, bývajú
považované za lídrov trhu. Naopak málo asertívne podniky sú pomalšie a stálejšie. Druhou
dimenziou kompasového modelu je citlivosť, ktorá sa vzťahuje k miere, v akej je správanie
podniku vnímané ako emocionálne. Podniky, ktoré sa správajú veľmi citlivo, bývajú
považované za priateľské voči zamestnancom, uvoľnené a spontánne. Pri analýze svojej
konkurencieschopnosti sa opierajú skôr o pocity, ako o fakty. Málo citlivé podniky sú naopak
rezervovanejšie a uzavretejšie a bývajú viac rešpektované než obľúbené. Štyri
charakteristické vzorce správania podnikov, teda štýly kultúry, ktoré vznikajú kombináciou
uvedených dimenzií, autorka nazýva štýlom severným, južným, východným a západným (obr.
1.). Označenie pomocou svetových strán nemá nič spoločné s geografickým pôvodom
podnikov, ide iba o využitie analógie s kompasom a jeho základnými súradnicami.
15
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Kompasový model
malá
citlivosť
malá
asertivita
opatrný, presný,
metodický
ovaný, vyžadujúci,
kontrolujúci,
autoritatívny
veľká
asertivita
sever
ra, kompromisný,
tímový
rýchlosť zmien,
nepredvídateľný,
dynamický,
veľká
citlivosť
Obr. 1.: Kompasový model
Severný štýl kultúry (málo asertívny, málo citlivý) je dôkladný a metodický.
Rozhodnutia sú prijímané po dôkladnom preštudovaní faktov. Kľúčovými charakteristikami
sú konzistentnosť a spoľahlivosť. Činy sú považované za dôležitejšie ako emócie účastníkov.
Podniky tohto štýlu kultúry sú charakteristické snahou robiť veci správne hneď na prvý krát.
Vychádzajú z reálnej situácie a sú orientované na pomalý a stabilný úspech. Vyhýbajú sa
konfliktom a rizikám. Ak chce niekto spolupracovať s podnikmi tohto štýlu kultúry, potrebuje
dôkladné znalosti technických detailov daného podnikania.
Južný štýl kultúry (veľmi asertívny, veľmi citlivý) je dynamický, podnikavý
a v správaní málo konzistentný, preto býva vnímaný ako málo predvídateľný. Rozhodovanie
je spontánne, smelé a založené na dobrom inštinkte, silnou stránkou je nezávislosť
a kreativita. Podniky južného štýlu radi nadväzujú kontakty s inými podnikmi, neúnavne však
pritom sledujú svoje ciele. Južný štýl kultúry sa stáva netrpezlivým pri nečinnosti a usiluje
o nové a väčšie projekty.
Východný štýl kultúry (málo asertívny, vysoko citlivý) zdôrazňuje budovanie tímu
a harmóniu vzťahov. Je orientovaný skôr na ľudí ako na úlohy a uprednostňuje „zachovanie
tváre“, teda udržanie prestíže a rešpektu pred meraním výkonov pomocou kvantitatívnych
kritérií. Podniky východného štýlu kultúry majú potrebu budovať a uchovávať vzťahy.
Zodpovednosť je zverovaná skôr skupinám ako jednotlivcom. Pri spolupráci s podnikmi tohto
štýlu kultúry je potrebné zachovávať harmóniu a presadzovať lojalitu.
Západný štýl kultúry (vysoko asertívny, málo citlivý) zdôrazňuje postup krok za
krokom a bez časových strát. Rozhodovanie je nezávislé, založené na faktoch, na zvažovaní
a pozorovaní možných rizík. Ide o štýl kultúry orientovaný skôr na úlohy ako na ľudí, emócie
sa skrývajú za profesionalitou. Dávanie pokynov a príkazov je uprednostňované pred
kladením otázok a zisťovaním názorov, existuje tendencia skôr vyžadovať ako dávať.
Podniky západného štýlu oceňujú výsledky a čas vynaložený na diskusiu o probléme znamená
16
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
z ich hľadiska „vyhodené peniaze“. Manažéri sú zodpovední za pokrok, ktorý je však
potrebné definovať v kvantitatívnych ukazovateľoch.
Popisovaná typológia mapuje mieru presadzovania podniku na trhu, jeho spoluprácu
s inými podnikmi a tiež mieru jeho citlivosti. V nadväznosti na skúmanú problematiku sa
musíme zmieniť aj o typológiách podnikových kultúr v nadnárodných podnikoch. Niektoré
podniky uprednostňujú "nadvládu" svojej pôvodnej kultúry v podniku z krajiny pôvodu.
Takto sa u nás správajú japonské alebo kórejské podniky. Ďalšou možnosťou je rovnocenné
partnerstvo podnikových kultúr v jednotlivých krajinách. Centrály týchto podnikov sú
ovládané tzv. globálnou kultúrou, v ktorej sa všetky uvedené vplyvy stretávajú.
Jakubíková (1997) uvádza: "......podniková kultúra je ovplyvnená kultúrou spoločnosti,
regionálnou kultúrou, podnikateľskou kultúrou, kultúrou odvetvia, podnikovými subkultúrami,
kultúrou vrcholového manažmentu a tiež procesmi, ktoré prebiehajú vo vnútri i navonok
podniku."
Podľa Jakubíkovej (1997) sa v podnikovej kultúre prelína niekoľko úrovní :
1. nadnárodná organizačná kultúra, industriálna kultúra vyspelých krajín,
2. národná kultúra vyjadruje zvláštnosti dané národnou tradíciou,
3. regionálna kultúra vyjadruje zvláštnosti regiónu,
4. kultúra vlastného podniku, ktorá sa vytvorila vlastným vývojom podniku,
5. subkultúry divízií alebo útvarov v rámci podniku t.j. kultúry ľudí so spoločnou
profesiou v podniku, ktoré vykazujú špecifické charakteristiky napr. kultúra
účtovníkov, kultúra prevádzkových zamestnancov alebo kultúra vrcholových
manažérov a pod.
Pre manažérov má znalosť typológií podnikovej kultúry predovšetkým poznávací
význam, pretože zvyšuje ich vnímavosť ku kultúrnym prejavom, s ktorými sa vo svojom
podniku stretávajú a umožňujú im porovnávať obsah kultúry svojho podniku s typickými
prípadmi, ktoré v realite existujú a premýšľať nad tým, akú kultúru má v súčasnosti ich
podnik a akú by mal mať, aby bol úspešný. Výhody znalosti typológií sú teda zjavné.
Poznávanie kultúry prostredníctvom typológií má však aj svoje obmedzenia:
1. každá typológia je zjednodušením, t. z. že podnik nemožno jednoducho „priradiť“
k určitému typu, pretože vo väčšine z nich sú zjavné rysy viacerých kultúr,
2. ak je kultúra podniku slabá a difúzna, potom je v podstate nemožné identifikovať jej
obsah na základe typológie,
3. vystihnutie podnikovej kultúry vyžaduje voľbu adekvátnych indikátorov a objektivít
na pozorovanie a na interpretáciu pozorovaných javov.
Formovanie podnikovej kultúry, či zmenu podnikovej kultúry nie je možné nechať
na náhodu. Ak má byť fungovanie podniku úspešné, je nutné, aby bol podnik vnútorne
integrovaný a pôsobil navonok stabilizovane a dôveryhodne. Vo všeobecnosti musí
podniková kultúra vychádzať z podnikateľskej kultúry a korešpondovať s ňou. Stretávame sa
tak s požiadavkou formovať a presadzovať podnikovú kultúru na základoch podnikateľskej
etiky. Podľa Sekničku úroveň mravnej kultúry podnikateľa závisí od kultúry osobnosti, ktorú
ovplyvňuje predovšetkým rodina a škola.
Výrazom kvalitnej mravnej kultúry podnikateľa by malo byť:
17
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
1. poctivosť v každom správaní a to v rámci podniku i navonok,
2. vylúčenie vedľajších "aktivít" a sebaobohacovania na úkor podniku alebo
spolupracovníkov,
3. rešpektovanie záujmu o rozvoj podniku.
V poslednom období si mnohé naše podniky zapisujú do svojho poslania, že
podnikateľské aktivity budú rozvíjať v súlade s vysokou morálkou a zodpovednosťou. V praxi
sa však veľmi často stretávame s veľmi nízkou úrovňou mravnej kultúry našich podnikateľov.
A snaha o podnikanie v súlade s etickými princípmi je veľmi často prezentovaná len
v teoretickej rovine. Napriek tomu sa nám javí etické správanie ako jeden z predpokladov
úspešnosti a dlhodobého prežitia podniku v podnikateľskom prostredí. Etický kódex
predstavuje písaný súhrn neformálnych pravidiel, ktoré majú podobu noriem, princípov, či
ideálov, ktorými by sa mal riadiť každý zamestnanec podniku a tiež podnik vo vzťahu
k svojmu okoliu. Aj z tohto dôvodu by mal byť dokumentom, ktorý je verejne prístupný.
William a Gibb Dyrovci pri skúmaní porúch integrity v rôznych podnikoch stanovili šesť
hlavných príčin porušovania noriem etického správania jednotlivca v rámci podnikovej
kultúry:
1. Neznalosť etických noriem alebo podceňovanie ich dôležitosti.
2. Silné situačné tlaky na neetické správanie jednotlivcov.
3. Nerozhodnosť a nevýkonnosť priamych nadriadených.
4. Neetické správanie bezprostredných spolupracovníkov na pracovisku.
5. Ignorácia alebo neriešenie etických prehreškov manažmentom podniku (vyvolávanie
atmosféry „tichého súhlasu“).
6. Enormná orientácia jednotlivcov výhradne na osobný prospech.
Uvedené príčiny nám vo všeobecnosti dokumentujú možné tlaky vnútornej (1. a 6.) a
tiež vonkajšej povahy (2., 3., 4., 5.,), ktoré modifikujú (sťažujú, skresľujú) morálne
rozhodovanie jednotlivca. Akékoľvek formy nátlaku obmedzujú princíp autonómie, ktorý je
nutnou podmienkou uskutočnenia slobodnej etickej voľby. Pokiaľ nie sú zamestnanci
schopní alebo nemajú možnosť slobodne sa rozhodovať o tom, ako majú konať, potom je
miera ich neslobody priamoúmerná kvalite rozhodnutia morálnej povahy. Ďalším
nebezpečenstvom pre pozitívny rozvoj podnikovej kultúry, ktoré má morálne dopady
a zapríčiňuje jej stagnáciu, je existencia určitých „brzdiacích“ bariér, ktoré vznikajú
v priebehu vnútropodnikového života. Jedná sa o zažité postupy práce a striktne vymedzené
úlohy, o vysokú skupinovú súdržnosť, nejasné priority a izoláciu pred vonkajšími vplyvmi.
Tieto všeobecné bariéry, brzdiace rozvoj podnikovej kultúry, môžu byť živnou pôdou pre
určité spôsoby správania zamestnancov na pracoviskách, ktoré podnikovú kultúru priamo
deštruujú. Medzi najzávažnejšie z nich patrí tzv. mobbing 2. Z morálneho hľadiska je takéto
správanie nielen neprípustné, ale pre podnikovú kultúru veľmi nebezpečné.
Podniková kultúra, ktorá je postavená na pevných morálnych základoch je
predpokladom pozitívnej vnútropodnikovej klímy. V jej rámci dochádza ku kultivácii
medziľudských vzťahov na pracoviskách, k utuženiu pracovnej morálky, k zefektívneniu
komunikácie a riadiacej práce. To všetko prináša aj istú úsporu nákladov spojených
Anglicky „to mobb“ znamená útočiť. Tento termín sa používa v súvislosti s problémami zamestnancov rôznych
podnikov, ktorí sú vystavení psychickému týraniu svojich kolegov na pracovisku.
2
18
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
s kontrolnou činnosťou a riešením etických konfliktov. Je to prednosť, ktorá môže podniku
vytvoriť prestíž a vybudovať mu významné postavenie nielen na trhu, ale aj v podvedomí
verejnosti.
Literatúra:
[1.]
BIELIKOVÁ, A.: PODNIKOVÁ IDENTITA DOPRAVNÉHO PODNIKU. ŽILINA 2006, 109
STR.,
ISBN 80 –8070- 87-2.
[2.] Bieliková A,Chlebíková, D., Hrašková, D. : Kvalita dopravných služieb a jej
meranie. In: Podniková ekonomika a manažment 4/2005, str. 19 - 24. ŽU Žilina.
[3.] Dyer, W., Dyer, G.: How Organizations Lose Their Integrity: New Yourk: Exchange
Publishing 1992, s. 26-30.
[4.] Hallová, V. : Managing Cultures: Making Strategic Relationships Work. Chichester,
John Wiley & Sons, 1995. ISBN 0-471-95571-X, s. 50.
[5.] Šigút, Z.: Firemní kultura a lidské zdroje. ASPI, Praha 2004, s. 28.
[6.] Šukalová, V., Poniščiaková, O.: Bezpečnosť práce ako súčasť podnikovej kultúry
dopravného podniku. In: Horizonty dopravy 2/2006 s. 15-18.
19
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
GLOBALIZÁCIA A DAŇOVÉ KONANIE
Alžbeta Bieliková 1 – Jana Cibová 2
Kľúčové slová: daň, daňové konanie, zásady daňového konania, daňová administratíva
Abstract: The article deals with the tax law and tax administration in Slovak republic under
the globalization conditions. The joining of Slovak republic with EU brought a duty to
harmonize the tax policy of SR with tax policy of the membership states of EU. In Slovak
republic is practised tax system that is created by complex of individual tax laws for separate
taxes.
Koniec kalendárneho roka prináša so sebou nielen radosť z Vianočných sviatkov, ale aj
hektické obdobie ukončovania pracovného roka. Skracujú sa termíny odovzdávania
povinných administratívnych výkazov rôzneho druhu. Každý chce vstúpiť do nového
kalendárneho roka s „čistým stolom“. Už samotný pojem administratíva (súhrn kancelárskych
činností, ktoré majú zabezpečiť chod určitej inštitúcie, úradu alebo pracovného tímu),
vyvoláva v nás rôzne pocity, ktoré sú však skôr negatívne, ako pozitívne. U niekoho zahŕňa
predstavu kolotoča pozostávajúceho zo získavania a následného vypisovania nie vždy
zrozumiteľného formulára cez niekoľkohodinové vybavovanie na úrade. U iného zas
vyvoláva predstavu nie vždy ochotnej a dobre naladenej pracovníčky za úradníckym stolom.
Preto sa v každom štáte osobitná pozornosť venuje aj daňovej administratíve.
Daňová administratíva, teda aj daňová správa (riadenie) je nevyhnutnou súčasťou
organizácie spoločnosti. Sťažovať sa, že daňová administratíva je zaťažujúca a dane príliš
vysoké, sa stalo už tradíciou. Väčšina ľudí platí dane predovšetkým z dvoch dôvodov:
1. pozitívneho – uvedomujú si aj keď neochotne, že platiť dane je ich občianskou
povinnosťou,
2. negatívneho – lebo vedia, že platenie daní vyplýva zo zákona a vyhnutie sa tejto
povinnosti je postihnuteľné.
Daňová sústava SR platná od 1.1.1993 bola spracovaná zákonodarnými orgánmi
bývalej ČSFR v rámci globálnej ekonomickej reformy. So vznikom SR ako samostatného
štátu nadobudli účinnosť všetky daňové zákony tvoriace základ novej daňovej sústavy SR.
Základným daňovým zákonom č. 212/1992 Z. z. o sústave daní bola stanovená štruktúra
daňovej sústavy SR. V nadväznosti na daňovú reformu bolo v roku 2004 nutné vytvoriť novú
daňovú sústavu. I keď daňová sústava nebola z hľadiska štruktúry výrazne zmenená,
súčasťou daňovej reformy od 1.1.2004 bolo zrušenie dane z darovania a dane z dedičstva.
Táto daň zdaňovala majetok, ktorý už bol raz zdanený, a preto bola nespravodlivá. Aj
1
doc.Ing. Alžbeta Bieliková, PhD., Katedra ekonomiky, Fakulta PEDAS, Žu v Žiline, Univerzitná 1, 010 26
Žilina, e-mail: [email protected]
2
Bc. Jana Cibová, Katedra ekonomiky, Fakulta PEDAS, Žu v Žiline, Univerzitná 1, 010 26 Žilina, e-mail:
[email protected]
20
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
zrušenie dane z prevodu a prechodu nehnuteľností bolo opodstatnené, pretože nezdaňovala
zisk, spotrebu alebo majetok.
Výraznou zmenou bolo zavedenie jednotnej 19 % sadzby dane pri zdaňovaní príjmov
FO a PO. Táto zmena sa dotkla zdaňovania príjmov FO, u ktorých sa predtým uplatňovali
progresívne sadzby dane. V porovnaní so zdaňovaním podnikateľských aktivít PO (napr.
spoločností s ručením obmedzeným), pri ktorých sa uplatňovala lineárna sadzba dane, boli FO
– podnikatelia znevýhodnení. V spôsobe zdaňovania príjmov došlo k zjednoteniu podmienok
vyčísľovania základu dane z príjmov z dosahovaných činností rovnakého charakteru (najmä
príjmy z podnikateľskej činnosti) u FO, ako aj u PO. Rovnakým spôsobom sa uplatňujú
odpočítateľné výdavky od zdaniteľných príjmov, rovnaký spôsob sa používa aj pri
uplatňovaní straty z podnikateľskej činnosti z predchádzajúcich rokov a uplatňuje ešte mnoho
ďalších spoločných ustanovení zákona. Vstupom Slovenskej republiky do EÚ vznikla SR
povinnosť zosúladiť a aj naďalej zosúlaďovať daňovú politiku SR s daňovou politikou
členských štátov EÚ.V súčasnosti sa v Slovenskej republike uplatňuje daňová sústava, ktorú
tvorí súbor samostatných daňových zákonov pre jednotlivé dane.
Z dnešného pohľadu definujeme daň ako , keď sa formou povinnej, spravidla pravidelne
sa opakujúcej platby, odčerpáva na základe zákona časť nominálneho dôchodku subjektu na
nenávratnom princípe podľa vopred stanovenej výšky sadzby dane.
Kľúčové sú najmä tri prvky definície:
1. odčerpávanie dôchodku vyplývajúce zo zákona,
2. nenávratný spôsob odčerpávania,
3. vopred stanovená výška sadzby.
Správou daní rozumieme evidenciu a registráciu daňových subjektov a ich
vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové
konanie, daňovú kontrolu, evidovanie daní a preddavkov, daňové exekučné konanie a ďalšie
činnosti správcu dane a iných orgánov podľa zákona o správe daní alebo iných zákonov.
Daňové konanie je konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach
daňových subjektov. Predstavuje súhrn právnych úkonov daňových subjektov a správcu dane,
vedúcich k určeniu daňových povinností a k vyberaniu daní.
Zákon o správe daní stanovuje tieto základné zásady daňového konania:
•
zásada zákonnosti,
•
zásada spolupráce účastníkov daňového konania,
•
zásada optimálneho zaťaženia daňových subjektov,
•
zásada neverejnosti,
•
zásada daňového tajomstva,
•
zásada voľného hodnotenia dôkazov,
•
zásada daňovej iniciatívy,
•
zásada rovnoprávnosti.
Daňové konanie sa začína dňom podania konkrétneho podnetu daňového subjektu
u správcu dane, resp. dňom, keď správca dane vykoná voči daňovému subjektu prvý úkon.
21
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Každé daňové konanie musí byť samostatne vedené a skončené. Na začatie daňového konania
je rozhodujúci obsah podania, aj keď je nesprávne označený. V prípade daňového podania
obsahujúceho nedostatky, vyzve správca dane daňový subjekt na ich odstránenie, resp.
doplnenie v určenej lehote. Ak bolo podanie v daňovej veci doručené správcovi dane, ktorý
nie je príslušný na prerokovanie a rozhodnutie, je správca dane povinný toto podanie postúpiť
príslušnému správcovi dane a o tejto skutočnosti upovedomiť toho, kto podanie urobil.
V zákone o správe daní a poplatkov je deklarovaná snaha správcu dane o objektívny prístup
v daňovom konaní, ale aj o možnosti daňového subjektu využiť svoje práva. Daňový subjekt
tak môže nazerať do spisov týkajúcich sa jeho daňových povinností a do registra, nie však do
úradnej korešpondencie správcu dane určenej pre nadriadené orgány, ani do pomôcok
a zápisov slúžiacich výlučne pre potreby správcu dane. Z daňového konania môže byť
vylúčený zamestnanec správcu dane v prípade, že existuje pochybnosť o jeho nezaujatosti.
Takýto zamestnanec smie vykonať len nevyhnutné úkony.
Daňové konanie môže byť zastavené:
•
ak navrhovateľ vzal späť svoj návrh skôr, ako bolo o ňom rozhodnuté,
•
ak vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté,
•
ak odpadol dôvod konania,
•
ak právnym nástupcom daňového subjektu je Slovenská republika.
Prerušenie daňového konania môže byť na návrh správcu dane najdlhšie na dobu 30 dní.
Správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť na daňovom konaní je nevyhnutná.
V prípade, že sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví, môže správca dane požiadať
o jeho predvedenie príslušníkmi polície. Daňové priznanie je povinný podať každý, komu
vznikla daňová povinnosť. Okrem toho subjekt je povinný zaplatiť daň najneskôr v lehote
podania daňového priznania. Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania môže
daňový subjekt podať opravné daňové priznanie alebo hlásenie. Výsledkom vyrubovacieho
konania je vyrubenie dane na základe podaného daňového priznania daňového subjektu alebo
vydaním platobného výmeru. Daňové priznanie alebo hlásenie podáva subjekt, ktorému podľa
osobitného predpisu (napr. uplatnením zákona o dani z príjmu) vznikla daňová povinnosť
alebo ten, koho na podanie daňového priznania vyzve správca dane. Daňové priznanie podáva
subjekt na tlačivách, ktorých vzor určí Ministerstvo financií SR spolu s prílohami. Termín
podania daňového priznania upravujú jednotlivé daňové zákony. V daňovej praxi sa
vyskytujú aj prípady nesprávneho podania daňového priznania (napr. daň uvedená v daňovom
priznaní je vypočítaná v nesprávnej výške).
Ak uvedenú skutočnosť subjekt zistí ešte pred uplynutím lehoty na podanie daňového
priznania, podáva opravné daňové priznanie alebo hlásenie. V takomto prípade správca dane
na predchádzajúce daňové priznanie neprihliada. Daňové priznanie podané po zákonom
určenej lehote označí a podá daňový subjekt ako dodatočné daňové priznanie, v ktorom
vyznačí rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu. Dodatočné daňové priznanie
alebo hlásenie však nemožno podať po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly alebo
opakovanej daňovej kontroly za obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie alebo
hlásenie týkalo, až do jej skončenia. V prípade vzniku pochybností o správnosti, pravdivosti
a úplnosti podaného daňového priznania alebo hlásenia a dokladov predložených daňovým
subjektom, alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, správca dane v rámci vytýkacieho
konania oznámi tieto pochybnosti daňovému subjektu a súčasne ho vyzve, aby sa k nim
vyjadril a najneskôr do 15 dní tieto pochybnosti odstránil. V prípade nepodania daňového
22
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
priznania daňovým subjektom (ani po výzve správcom dane) je správca dane oprávnený
základ dane a daň určiť podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si sám obstará.
Ako pomôcky môžu slúžiť napr. daňové spisy iných subjektov, nahlásenia o výplate
nezdaneného príjmu, znalecké posudky, výpovede svedkov v iných daňových veciach a pod.
Každý štát sa usiluje o zefektívnenie daňového systému, ktorý by mal vo všeobecnosti
zohľadniť požiadavky jednotlivých daňových subjektov, ako aj očakávania štátu smerujúce
k zvyšovaniu daňových príjmov. Nie je možné vytvoriť univerzálny optimálny daňový
systém, ktorý by úplne vyhovoval všetkým daňovníkom. Požiadavky kladené na „dobrý
daňový systém“ sa vývojom doby menili. Kým u A. Smitha prevládal dôraz na všeobecnosť
a efektívnosť zdanenia, Engliš preferoval princíp daňovej únosnosti. Súčasní ekonómovia sa
zhodujú v požiadavkách kladených na optimálny daňový systém, a preto uvádzame pohľad
dvoch súčasných autorov Musgraveho a Stiglitza.
Musgrave sformuloval požiadavky na „dobrý daňový systém“ takto:
•
daňový výnos by mal byť pre štát dostatočný,
•
rozdelenie daňového bremena by malo byť rovnomerné a každý občan by mal platiť
spravodlivý podiel,
•
mal by byť riešený problém dopadu (incidencie) dane, t. z. nielen uloženie dane, ale aj
na koho daň dopadá,
•
daňový systém by mal byť pre daňovníka zrozumiteľný,
•
výber daní by mal minimálne zasahovať do ekonomických rozhodnutí na efektívnych
trhoch,
•
daňový systém by mal využívať stabilizačnú a rastovú fiškálnu politiku,
•
náklady zdanenia by mali byť čo najnižšie.
Jeden zo základných klasikov teórie verejných funkcií Joseph E. Stiglitz sformuloval
požadované vlastnosti optimálneho daňového systému:
•
požiadavka ekonomickej efektívnosti – dane by nemali mať veľké distorzie
(skreslenia) v cenách a v úžitku tovarov a služieb, pretože distorzie vedú k substitúcii,
a tým vzniká nadmerné daňové bremeno,
•
požiadavka flexibility – daňový systém by mal byť schopný ľahko sa prispôsobovať
zmeneným ekonomickým podmienkam,
•
požiadavka spravodlivosti – daňový systém by mal byť rovnako spravodlivý
ku všetkým daňovým subjektom,
•
požiadavka administratívnej jednoduchosti – daňový systém by mal mať
jednoduchú správu,
•
požiadavka politickej priehľadnosti a zodpovednosti – daňový systém musí byť pre
daňové subjekty priehľadný v tom, aby vedeli, prečo dane platia.
Množstvo požiadaviek kladených na daňový systém je však niekedy v rozpore.
Protirečenia v daňovom systéme možno identifikovať:
•
protirečenie medzi daňovými subjektmi (štát, platitelia daní, daňoví poradcovia)
vzniká na základe odlišných ekonomických záujmov týchto subjektov,
23
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
•
protirečenia medzi fiškálnymi a mimofiškálnymi cieľmi zdanenia sú v tom, že
fiškálnym cieľom je zabezpečiť čo najviac finančných prostriedkov na krytie
verejných výdavkov a mimofiškálne ciele zdanenia predstavujú daňové stimuly pre
podnikateľskú sféru,
•
protirečenia medzi princípmi daňovej stability a flexibility spočíva v tom, že
požiadavkou princípu daňovej stability je rovnaký výnos v priebehu hospodárskeho
cyklu, a naopak požiadavka daňovej flexibility znamená, aby dane pružne reagovali na
meniace sa vonkajšie a vnútorné zmeny v ekonomike štátu,
•
protirečenia medzi neutralitou zdanenia a stimulačnou funkciou daní je v tom,
že na základe neutrality zdanenia by mali byť rovnaké podmienky pre každý
podnikateľský subjekt, na druhej strane dane stimulujú vybrané podnikateľské a iné
ekonomické aktivity formou daňových zliav a oslobodení,
•
protirečenia medzi efektívnosťou zdanenia a spravodlivosťou zdanenia vzniká
napr. pri snahe o vyššiu mieru spravodlivosti zdanenia prostredníctvom progresívneho
zdanenia, pri znovurozdeľovaní príjmov sa zvýši nadmerné daňové bremeno, čím sa
zvýši efektívnosť zdanenia.
Záver
Vo vyspelých ekonomikách je stále aktuálna myšlienka optimálneho zdanenia, t. z.
určiť hranicu, za ktorou sa začína strácať motivácia podnikateľských subjektov a domácností,
alebo pri akej miere zdanenia možno očakávať maximálny daňový výnos umožňujúci
realizovať mimoekonomické ciele a preferencie spoločnosti. Optimálny daňový systém je
systém, ktorý maximalizuje spoločenský úžitok a kde rovnováha medzi veľkosťou mŕtvej
straty a nerovnosťou odráža postoj spoločnosti k spravodlivosti a efektívnosti.
Príspevok je výstupom k výskumnej úlohe č. 1/KE/2010 – Globálna finančná kríza
a dane 01/2010-12/2010
Literatúra:
[1.] Bieliková, A.: Dane v teórii a praxi. Žilina. EDIS 2010.
[2.] Harumová, A.: Dane podnikateľských subjektov. Žilina. Poradca podnikateľa 2006.
[3.] Kubátová, K.: Daňová teorie a politika. Praha. Aspi 2003.
[4.] Mihál, J. : Daňové a odvodové tipy. Bratislava. Trend 2009.
[5.] Nerudová, D.: Harmonizace daňových systému zemí EÚ. Praha. ASPI 2005.
[6.] Schultzová, A. : Daňovníctvo. Bratislava. Iura Edition 2009.
24
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
LOGISTICKÝ MANAŽMENT A GLOBALIZÁCIA
Pavel Ceniga1
Kľúčové slová: globalizácia, logistický manažment, logistický reťazec, integrácia
logistických reťazcov
Abstract: To comprehend the role of logistics in management corporation from the
systematics point of view, we must realize the fact that logistics determines disposal of
product for customers. If the product will not be offered delivered at the right place and the
right time being in a good safety, the product sale is not possible. By affecting logistical
functions, all economic activities are being influenced within the supply chain.
Pri hodnotení našej ekonomiky zisťujeme, že popri mnohých oblastiach, ktoré sa v
minulosti značne zanedbávali, nevenovala sa patričná pozornosť ani oblasti logistiky, ktorej
lepším využitím možno odhaliť mnohé významné optimalizačné potenciály, nevyhnutné pre
efektívne riadenie a fungovanie podnikov.
Problematika logistiky, jej implementácia a využitie v podniku je preto aj v súčasnej
dobe predmetom rastúceho záujmu. Medzi faktory, ktoré prispievajú k zvýšenému úsiliu
o logistiku patrí globalizácia svetového obchodu, explózia informačných a komunikačných
technológií, narastajúci význam systémového prístupu, koncepcia celkových nákladov a
orientácia podniku na špičkovú kvalitu a vysokú úroveň poskytovaného zákazníckeho servisu.
Logistika sa tak mení z nevýznamnej funkcie na funkciu, pomocou ktorej môže podnik
dosiahnuť značné nákladové úspory, zvýšiť úroveň zákazníckeho servisu a získať tak
významnú konkurenčnú výhodu v dlhodobom horizonte.
Integrácia logistických reťazcov
Pod integráciou logistického systému všeobecne rozumieme spojovanie prvkov a väzieb
logistického systému a účelové odstraňovanie:
• rôznorodosti
• logickej rozpornosti
• neadekvátnosti prvkov, väzieb, cieľov i funkcií systému
• nesúladu vo vlastnostiach a parametroch systému.
Je to proces vedúci k zlepšeniu odolnosti a trvalej vnútornej súdržnosti logistického systému.
V súčasnej praxi vedúcich firiem integrovaná logistika znamená:
a) prepojenie podniku (finálneho výrobcu):
- s jeho dodávateľmi
- s distribučnými a obchodnými článkami (partnermi)
1
Pavel Ceniga, doc. Ing. PhD., Katedra ekonomiky, F PEDAS, Žilinská univerzita
Žilina, tel.: 0415133218, [email protected]
25
v Žiline, Univerzitná 1,
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
- s konečnými zákazníkmi
celistvým logistickým reťazcom rozširujúcim sa aj o spätné toky reklamovaného tovaru,
obalov a odpadov určených na recykláciu alebo likvidáciu.
V konkrétnom ponímaní ide o horizontálnu dimenziu integrácie Pre logistické reťazce
integrované v takomto rozsahu sa vžil termín: The Total Supply Chain.
b) prepojenie a logistické zladenie:
- výroby s vývojom, s tvorbou stratégií a s marketingom t.j.
- prepojenie podnikových (logistických) funkcií od úrovne operatívnej až po úroveň
strategickú.
V konkrétnom ponímaní to predstavuje vertikálnu dimenziu integrácie.
Funkcie globálnych logistických reťazcov:
• realizácia transferov, transformácii a transakcii v zmysle vyhľadávania jadrových
kompetencii a znižovania činností nepridávajúcich hodnotu
• rovnaký cieľ podnikov v reťazci ako subjektov a reťazca ako systému ( odstránenie
bullwhip efektu)
• zúčastnené podniky musia byť riadené ako samostatné subjekty i ako časť reťazca
• znižovanie nákladov v zmysle holistických dodávateľských procesov (dlhý reťazec)
• prenášanie konkurencieschopnosti z podnikov na reťazec
• pohyb tovarov od prírodných zdrojov až ku spotrebiteľovi a recyklácia, zmena
dispozičných a vlastníckych práv, zmeny v debetoch a kreditoch, a iné.
• holistické riadenie riziká v zmysle ekológie
Tovarové prúdy, ktoré v rámci globálnej (sieťovej) ekonomiky vznikajú vytvárajú
globálne logistické reťazce tak, ako je to uvedené na obrázku 1
Obrázok 1: Transformácia požiadaviek na dodanie tovaru v rámci svetového
hospodárstva
Zdroj: Hansenová, H.: „Amodalizmus“ v doprave ako trend globálneho obchodu 21. storočia. In: Zborník
z medzinárodnej konferencie Eurocombi 2006 v Pardubiciach.
26
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Autor Pernica v súvislosti so supply chain managementom vníma 2 dôležité aspekty:
Prvým z nich je prepojenie s hodnototvorným reťazcom (value chain).V rámci SCM
dochádza k prepojeniu hodnototvorného reťazca podniku, tvoreného vstupnou (inbound),
výrobou, marketingom a výstupnou (outbound) logistikou s hodnototvornými reťazcami
dodávateľov a odberateľov. SCM sa z tohto pohľadu snaží o nákladovo efektívne uspokojenie
potrieb konečných zákazníkov, o vytvorenie hodnôt pre konečných zákazníkov s čo
najnižšími nákladmi prostredníctvom integrácie logistických procesov.
Druhým aspektom je procesné riadenie, ktoré je znázornené na obrázku 2 .
Inovácia
výrobku/značky
Spolupráca s
dodávateľmi
Strategické
plánovanie
Budovanie vzťahov
so zákazníkmi
Spolupráca s
odberateľmi
Konkurenčná
výhoda
Vzťah k
zákazníkom
Stálosť
zákazníkov
Riadenie plne
integrovaného logistického
reťazca
Dlhodobá
ziskovosť
Dôsledky pre organizáciu, podnikovú kultúru a pracovné postupy
Obrázok 2: Procesné riadenie integrovaných logistických reťazcov ako zdroj
konkurenčnej výhody
Zdroj: PERNICA, P.: Logistika (supply chain managment) pro 21.století. Praha: Radix, 2005. s. 239
Global sourcing:
Predstavuje proces, ktorý si vyžaduje proaktívnu integráciu a koordináciu požiadaviek
na tovary a služby pochádzajúce od dodávateľov z celého sveta, sledujúc procesy,
technológie, štruktúry, dodávateľské praktiky a dodávateľov.
Podľa autora Minahana ide o negociácie a konfigurovanie dodávok z rôznych
geografických oblastí za účelom redukcie nákladov, maximalizácie výkonu a znižovania rizík.
Faktory global sourcingu, ktoré musia byť správne chápané a vyvážené, sú podľa neho
členené do 6 kategórii:
1. Materiálové náklady - cena, nastavenie, príslušenstvo, transakcie a iné náklady, ktoré
sa vzťahujú na aktuálny dodávaný tovar alebo službu
2. Prepravné náklady - prepravné, palivové príplatky a iné poplatky vrátane
dopravných sadzieb
27
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
3. Skladovacie náklady - skladovanie, manipulácia, dane, poistenie, amortizácia, strata
objemu, zastaranie a iné náklady spojené s udržiavaním zásob, vrátane finančných
nákladov a nákladov obetovanej príležitosti.
4. Daňové a colné náklady - náklady, ktoré sú sumou daní, cla, prepravného, poistenia
a iných poplatkov, ktoré si vyžaduje dodávka na parite door-to-door
5. Zásobovací a prevádzkový výkon - náklady nízkeho výkonu, ktorý ak nie je
dôkladne riadený, môže negovať cenové výhody dosiahnuté globálnym zásobovaním
6. Zásobovacie a prevádzkové riziká - vrátane geopolitických faktorov, ako sú zmeny
v riadení krajiny; daňové a politické zmeny; nestabilita spôsobená vojnou, terorizmom
alebo prírodnými katastrofami (napr. hurikány, zemetrasenie) a chorobami, všetky
tieto vplyvy môžu narušiť zásobovacie prúdy.
Firemné rozhodovanie o prechode na globálne získavanie zdrojov prechádza určitými
fázami.
Prvá fáza je zameraná hlavne na výšku nákladov. Na tejto úrovni rozhodovania sa pre
global sourcing podnik a jeho výkonné zložky analyzujú úsporu jednotkových nákladov.
V druhej fáze ide o analýzu celkových nákladov danej krajiny s ohľadom na logistiku, dane,
tarify atď.
V záverečnej fáze ide o zohľadnenie kvality a dodávateľského výkonu. Mnohé firmy
sa však podľa Pernicu nedostanú do tejto poslednej fázy analýzy.
Global sourcing predstavuje prvý krok v logistickom procese, ktorý zahrňuje
získavanie zdrojov, riadenie zásob a prepravu medzi dodávateľmi, výrobcami a zákazníkmi.
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
Firmy realizujú stratégiu global sourcingu z mnohých dôvodov:
zníženie nákladov - vďaka lacnejšej pracovnej sile, menej reštriktívnych pracovných
predpisov, nižšie ceny nehnuteľností
zlepšenie kvality
získanie nových technológii
zlepšiť proces zásobovania
zvýšiť spoľahlivosť dodávok doplnením domácich dodávok zahraničnými
získať prístup k výrobným vstupom, ktoré sú k dispozícii len v zahraničí
začať internacionalizáciu firmy
ako súčasť offsetových obchodov
ako reakcia na global sourcing vykonávaný konkurentmi.
Cieľ logistického procesu formuluje základné pravidlo logistiky – tzv. princíp
7R(right): správny výrobok, v správnej kvalite, v správnom množstve, ktorý má byť dodaný v
správnom čase a na správne miesto správnemu zákazníkovi na správnej nákladovej úrovni.
Zanedbanie čo i len jednej z vyššie uvedených podmienok môže viesť k strate zákazníkov, a
teda k poklesu konkurenčnej výhody spoločnosti a k zníženiu jej podielu na trhu.
Logistický prístup, na rozdiel od tradičného, predpokladá integráciu (technickú,
technologickú, informačnú a ekonomickú) samostatných jednotiek v dodávateľskom reťazci
do jednotného systému priameho riadenia materiálových a informačných tokov, zameraný na
cieľ dosiahnutia želaného výsledku s minimálnou stratou času a vynaložením prostriedkov.
28
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Implementácia nadčasového logistického riadenia spoločností umožňuje zníženie
zásob, vysokú pohotovosť na dodávky tovaru, zníženie dodacích lehôt, zvýšenie kvality,
zvýšenie výrobnej pružnosti, zníženie nákladov na výrobu a zrýchlený obrat kapitálu.
Tradičný spôsob masovej produkcie sa stáva stále menej vhodným pre prispôsobenie
sa zákazníckym požiadavkám. Globálna ekonomika vyžaduje od firiem, ktoré chcú súperiť na
globálnom trhu, aby boli oveľa flexibilnejšie vo svojich aktivitách t.j. používať vyspelé
technológie s cieľom vyrábať vysokokvalitné produkty, cenovo rozumné produkty, použiť
rozptýlenú výrobu, osvojiť si metódy just-in-time pre výrobu a distribúciu a využívať
celosvetové získavanie zdrojov a vstupov do výroby (global sourcing).
Aby sa mohli globálne firmy vyrovnať s rýchlo sa meniacimi trendmi v globálnej
ekonomike, musia prijať a aplikovať flexibilné výrobné praktiky - znamená to, že musia byť
viac zladené s rozličnými a neustále sa meniacimi potrebami svojich zákazníkov; musia byť
schopné urýchlene reorganizovať systémy dodávok, distribúcie, využitia pracovnej sily
a manažmentu; využiť vysokorýchlostné telekomunikačné a dopravné siete na získanie
informácii a na získanie inputov a distribúciu produktov.
Globálne konkurenčné podniky nemôžu efektívne riadiť len vlastné interné operácie,
ale musia koordinovať celý hodnotový reťazec dodávateľov a distribútorov, od ktorých sú
závislí. Virtuálne organizácie nie sú obmedzované požiadavkami geografického priestoru
alebo lokality tak ako firmy, ktoré sa angažujú v masovej výrobe. Musia byť schopné vytvoriť
určitú globálnu prítomnosť s cieľom dosiahnuť úspory z príležitosti (economies of scope),
spájať produkčné a distribučné systémy v mnohých geografických lokalitách, ktoré majú
najvhodnejšie podmienky pre najefektívnejší výkon aktivít.
Literatúra:
[1.] PERNICA, P.: Logistika (supply chain management) pro 21. století , 1.,2.,3., díl, Praha,
Radix, 2005, ISBN 80-86031-59-4.
[2.] LAMBERT, D., STOCK, J.R., ELLRAM, L.: Logistika, Computer Press, Praha, 2000,
ISBN 80-7226-221-1
[3.] MINAHAN, T.: Global Sourcing: what you need to know to make it work [online].
Aberdeen
Group,
2003
[citované
2008-02-22].
Dostupné
na:
http://searchcio.techtarget.com/originalContent/0,289142,sid19_gci918624,00.html
[4.]
BUSCH, J.: The Three Phases of Global Sourcing. [online] Spend Matters Publishing,
2007.
[citované
dňa
2008-02-17].
Dostupné
na:
<www.spendmatters.com/index.cfm/2007/9/11/The-Three-Phases-of-Global-Sourcing>
[5.]
MONCZKA, R. M. – TRENT, R.J.: Global Sourcing: A Development Approach, In:
International Journal of Purchasing and Materials Management. 1991, č.1, s. 3.
[6.]
MACCORMACK, A.D. et al.: The new dynamics of global manufacturing site
location. In: Sloan Management Review (MIT Sloan School of Management,
Massachusetts), Summer 1994, s. 69-80.
[7.] ŠUKALOVÁ,V.: Kritické faktory úspechu podniku, Finančný manažment a controlling
v praxi,č.6/2009 ISSN 1337-7574
29
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
INFORMATION AND IT SYSTEMS IN LOGISTICS
Tomasz Ciszewski 1, Mieczysław Kornaszewski 2, Zbigniew Olczykowski 3
Keywords: Information technology, logistic, Enterprise Resource Planning (ERP),
Warehouse Management System (WMS), Customer Relationship Management (CRM),
Material Requirements Planning (MRP), Supply Chain Management (SCM)
Abstract: Because the modern logistics face up new challenges associated with the necessity
of the quick adaptation to the changing environment, a possibility of the integration with
many varied business partners and the need of the quick access to the valuable information,
so the efficiency of acquisition, processing and transmission information is a determinant of
modern logistic systems development and the modern and effective logistics cannot go without
ICT systems. In the article there are presented the most important solutions dedicated to
logistic systems.
1. Introduction
In accordance with the marketing rule 4P (the Product, the Place, the Price, the
Promotion), about the success of the product on the market decides not only the proper
promotion, but also its characteristics, quality, price and the availability of products in the
particular time and place. Therefore, logistic companies and internal departments of supply
and distribution of individual enterprises play such an important role in modern business [1].
The efficient controlling the complicated processes of management and production
required the inflow and the flow through this object the set of information specifying its initial
state, the current and expected status. In informational flows participate the elements
belonging to its environment. Separated and orderly arrangement system of these elements
whose an object of input, basic processes and outputs are some information, is called a
company information system [2]. Relationships of the management system, the information
system and the enterprise manufacturing system are presented at fig. 1.
2. Information flows and its role in logistics
Information flows and supplies are realized in the enterprise in following „open”
cycles. The functioning of the company is continuous, and its simplified cycle consists of: the
information, the supply, the production, the distribution and the information. In trade
1
Ing. Tomasz, Ciszewski, phD., Kasimir Pulaski Technical University of Radom, Faculty of Transport and
Electric Engineering, Malczewskiego 29, 26-600 Radom POLAND, +48483617760, [email protected]
2
Ing. MieczysławKornaszewski, PhD., Kasimir Pulaski Technical University of Radom, Faculty of Transport
and Electric Engineering, Malczewskiego 29, 26-600 Radom POLAND, +48483617760,
[email protected]
3
Ing. Zbigniew Olczykowski, PhD., Kasimir Pulaski Technical University of Radom, Faculty of Transport and
Electric Engineering, Malczewskiego 29, 26-600 Radom POLAND, +48483617760,
[email protected]
30
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
company instead of the system of production is the trade system, and in service-companies its
place occupies the system of the service activities [2, 3].
COMPANY
Information Flows:
1
7
Management
System
8
6
3
2
Information
System
9
4
5
1
3
Manufacturing
System
2
10
Incoming external information - from the
environment: (1) are directed to the information
system. This information directly or after partial or
complete processing are sent (2) management system.
There are secondary transition and via the information
system (3) are transmitted to the manufacturing
system (4). Part of coming to the object information is
used and accumulated only in the management system
(8) and information system (9) as self-knowledge.
In the manufacturing system are generated secondary
information describing the status and condition of the
flow transformation and status of the manufacturing
system (with deviations). This information is received
(5) from the manufacturing system into the
information system in the form numerical data
concernin
information
about
consumption
ofproduction factors, procurement, supply disruption,
etc. Some of this information remains in the system of
production (10) being its self-knowledge. Informations
from the manufacturing system which are not
processed in the information system are transmitted
(6) to management system, and partialy emitted (7)
into the environment.
Materials flow:
Material stream arrivings from the environment [1] is
directed to the input of the manufacturing system.
After the transformation is divided into two groups:
one will be reused in the manufacturing system,
creating secondary material source [2], and the
second emitted into the environment [3] in the form of
products, semi-finished products, services, funds, etc.
Fig. 1 Relations between the management, information and manufacturing systems [2]
The most of logistic processes is controlled using the quantitative parameters, acquired as
a result of processing information streams. The natural information streams and generated on
their base decisions use the certain technical facilities, especially IT infrastructure, as
illustrated in fig. 2.
Organization of the
flow of natural streams
Relevance and timeliness of
logistics decisions
Functions in
logistic processes
LOGISTICAL
INFORMATION STREAMS
Changes in natural
flow
Determination of control
parameters
Maximum satisfaction of
customer needs
Method of use
Calculation of logistics
decisions
Fig. 2. The circulation of informational streams in the logistics [6]
31
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Taking into consideration the kinds of flows in the supplies chain i.e. the movement of
materials, information and cash it can be indicated a range of services for each of these areas.
They concern: the supply logistics, production, service, distribution and the reverse logistics
within the range of the material flow; designing (e.g. logistic network, IT systems), planning
cooperation with suppliers and customers, transportation, demand, production, procurement
and customer service, and monitoring (radio-labels , bar codes, monitoring of the status of
shipments, locating of vehicles), the management of events in supply chain within the range
of information flow and capital financing, insurance, customs services , invoicing and
vindication in the area of cash flow [3, 4, 5].
3. IT systems for logistics
To support the operation of logistic enterprises there are used a variety of information
and communication technologies [6, 7, 8, 9]. The aim of their use is to increase the efficiency
and automation of the work and the meet the expectations of potential and current customers
[8, 9, 10]. IT systems for logistics bring the greatest benefits in areas such as:
• computer simulation of logistic strategy,
• without document control of logistic processes,
• computer-aided management of transport and storage,
• integration of logistic processes across the company,
• planning of logistic processes, co-ordinations of events, operations and logistic
processes, monitoring and inspections of logistic operations,
• operational control of logistic processes.
To assure the accurate service of the customer the logistic system must also cooperate with
the systems of marketing and sale. In addition, the cash flow in the supply chain should be
supported by accounting and financial systems [10].
Experts who are concerned with systems of computer science used in the logistics
speak about three levels of the management in logistics. There are: the operating system,
otherwise known as Warehouse Management System (WMS), working in the field of
automation the Model Following Control system (MFC) and also the management system on
general level (ERP- Enterprise Resource Planning). Specialists advise firms, which are
undergoing complicated and complex logistic processes, the use of all three systems mutually
connected by use of interfaces, where the ERP system fulfils superior and collective role and
it configures functioning of the entire IT infrastructure of enterprise [11, 12].
The system ERP is a term that is the common definition of the class information
systems consisting of a set of cooperating applications used to support the management of the
enterprise or the group of suppliers through the common acquiring and processing selected
data. It includes whole or part of management levels and helps the optimization of processes
of the enterprise and the consumption of resources. Applications of the ERP system usually
manage the following tasks [3, 10]: warehousing, inventory control, tracking realized
deliveries, production planning, purchasing, sales, relations with customers, accountancy,
finance, human resources management, transport and controlling. ERP applications helps to
maintain the order in storage-card indexes of goods and facilitate the inventory of stored
goods, and thus the proper inventory management. The task is facilitated by the trouble-free
cooperation with external devices, such as bar codes readers, codes printers, data collectors,
EPC(Electronic Product Code) / RFID (Radio Frequency Identification) /EDI (Electronic
Date Interchange) systems, optical character recognition (OCR), a voice picking and vision
recognition systems etc. These mentioned solutions are used also by WMS (Warehouse
32
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Management System) and TMS (Transportation Management System), which creates the
Logistics Execution System (LES).
For needs of the order handling, purchasing, relations with suppliers management,
inventory management, warehousing management, transportation managements and services
ERP systems offer modules SCM (Supply Chain Management). Its task is to develop the
relations with allies, distributors and customers, to provide higher parameters of the service of
assignments at the minimization of costs [9].
SCM systems bring also additional benefits:
• integration of internal and external business processes using the Internet,
• simplification the planning of the global level of demand for specific products,
• integration with electronic markets ,
• ability to optimize supply sources,
• assurance of transparency of mutual interdependence between the links of the supply
chain,
• possibility of the market modelling and simulations.
In the area of marketing and sales ERP system allows also on the management of
relations with customers (Customer Relationship Management - CRM). CRM system
supports marketing activities (e.g. advertising campaign management), the sale and servicing
[3, 5].. CRM systems provide a variety of methods of communication with customers e.g. the
call centre using VoIP, specialize professional instant messaging systems, etc. For analyses of
the geographical distribution of customers and partners it can be also used the system of the
geographical information (Geographical Information System, GIS), while sales and orders can
be realized through web services, they can be realized based on the web portal of the logistic
operator by any desktop computer , mobile device with access to Internet or by phone.
ERP systems are usually very flexible, what allows to adjust their work to needs of
individual enterprises, and even the independent usage some of applications from the
package.
Logistics is also a warehouse. There are used Warehouse Management System (WMS)
applications – software for products traffic management in warehouses. A special task A
specific task performed by these systems is error-free location of the goods in the warehouse
and the inspection of course of stock turnover. Additional controlling, analytical and
prognosing systems are used for management and planning of the work on the higher level
[1]. The cross-docking is an example showing as well-organized system can reduce the
demand for storage space and speed up the implementation of contracts. This practice is used
especially in distribution company and consists in reloading and shipment of goods to the
recipient directly after delivery to the warehouse, without storage, .however on the condition
of the strict synchronization of deliveries and realizations of shipments [1].
Material Requirements Planning (MRP) system – is the set of devices supporting the
management of manufacturing processes. Its main task is to optimize the stores,
manufacturing process for better use of infrastructure, as well as the calculation of costs of the
production. In cooperation with other systems, in addition to planning the processes, allows to
organize delivery of components and materials.
Transport is an area where IT applications are helpful and increasingly used to define
the location, time and the velocity of object. It allows for example, registration and
visualization of the current transport tasks, the current and continuous supervision of drivers’
working time etc. Using this type of solution, which usually works with GPS and
sends/receives data using telecommunication networks, can reduced transportation costs and
improve logistic processes, while ensuring the higher level of traffic safety [1].
33
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
4. Conclusions
IT systems have an obvious usefulness as advanced tools to support logistics. Their
widespread usage has an influence on the gradual reduction of the unit price and thus the
further popularization, because properly applied lead to reducing costs and to improvement of
the efficiency of the firm. Increasingly greater meaning have solutions which use mobile
devices. Its usage guarantee the almost immediate access to information in the system, and it
is with automatic identification and management systems the powerful tool to streamline
logistics processes.
The appropriate acquisition of information and its efficient and rapid transmission
quickly gains not only the logistics, but also other areas of the company, and this affects its
competitiveness. Do not, therefore, save on the implementation of modern IT systems and the
improvement of their integration because its skilful implementation and the adjustment to the
corporate culture is helpful not only in achieving the objectives of logistics, but also in the
aspiration to aims of the entire enterprise.
References:
[1.] Złoch M.: Inteligentne łańcuchy, czyli nowoczesna informatyka w logistyce,
http://www.wnp.pl/artykuly/inteligentne-lancuchy-czyli-nowoczesna-informatyka-wlogistyce,6334_0_0_0_0.html, 25-05-2010
[2.] Nowickiego A.: Informatyka dla ekonomistów, PWN Warszawa 1998
[3.] Teluk T.: IT w firmie, Wydawnictwo Helion, Gliwice 2004
[4.] Majewski M.: Informatyka dla logistyki, Instytut Logistyki i Magazynowania, Poznań
2002
[5.] Adamczewski P.: Informatyczne wspomaganie łańcucha logistycznego, Wydawnictwo
Akademii Ekonomicznej, Poznań 2001
[6.] Ficoń K.: Zarys mikrologistyki, BEL Studio Sp. z o.o. Warszawa – Gdynia 2004
[7.] Chrzan M., Nowakowski W., Szczygielski M.: Założenia interoperacyjności w
odniesieniu do aplikacji telematycznych transeuropejskiego systemu kolei. Logistyka
2/2008
[8.] Klieštik T., Cisko Š.:Umelá inteligencia ako nástroj zvyšovania efektivity práce
dopravných podnikov, Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie
„Globalizácia a jej sociálno-ekonomické dôsledky 07“, Rajecké Teplice 2007
[9.] Cisko Š., Ceniga P., Klieštik T.: Náklady v logistickom reťazci, EDIS, Žilinská
univerzita v Žiline, 2006
[10.] Gołembska E. (red.): Kompendium wiedzy o logistyce, Warszawa, PWN 2006
[11.] Szychta E., Luft M., SzychtaL.: Method of designing ZVS boost converter, Proceedings
of the 13th International Power Electronics and Motion Control Conference, 1-3
September 2008, Poznań – Poland
[12.] Łukasik Z., Wojciechowski J.: Modernization problems concerning supplying system in
intersystem railway transport. Globalisation - Social and Economic Impacts '07,
Rajeckie Teplice, 2007
34
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
RIADENIE HODNOTY PODNIKU V JEDNOTLIVÝCH
FÁZACH JEHO ŽIVOTNÉHO CYKLU
Peter Čatloš1
Kľúčové slová (Key words): value of business, management of the company's value, life
cycle business.
Abstract: The contribution is to highlight the fact that the essential function of business is
value creation. The management of the company's value is a key economic factor in
evaluating and implementing corporate strategy. For example, the company COMPEL is
presented that approaches to managing the company's value in various stages of business life
cycle are different.Significant changes in the value of the enterprise should correlate with the
strategic business decisions.
V teórii, ale aj v podnikovej praxi sa v ostatnom období ustálil názor, že prioritnou
úlohou podniku je tvorba hodnoty. Všetky ostatné funkcie podniku sú nahraditeľné,
premárnená hodnota a premárnené investície však nie.
Riadenie hodnoty podniku je zásadným opodstatneným kritériom pre vyhodnocovanie
alternatívnych podnikových stratégii. Toto kritérium má 2 možnosti:
-
využiť hodnotu príležitostí ak na to podnik má,
-
alebo efektívne uvoľniť hodnotu z aktív podniku pri jeho likvidácii.
Životný cyklus podniku
V teórii manažmentu je samostatná oblasť životného cyklu podniku. Jedná sa o určitú
analógiu životného cyklu výrobku s jeho fázami vzniku, rastu, rozvoja, stabilizácie, úpadku
a zániku výrobku. V praktickom živote jednotlivé sa fázy životného cyklu trvajú rôzne. Rôzne
je aj ich poradie. Po fáze rozkvetu môže prísť úpadok a zánik. Radikálnou zmenou
podmienok môže „upadajúci podnik“ bezprostredne vstúpiť do fáze rozkvetu a stabilizácie.
Vznikla celá škála metodických a manažérskych návodov s racionálnym a praktickým
jadrom. Podobne model životného cyklu podniku poskytol podklady pre formuláciu
najvhodnejších štýlov riadenia v jeho jednotlivých fázach vývoja a tým vytvoril podklady pre
klasifikáciu manažérov na typy budovateľov, synergikov, administrátorov a ďalších.
Prax ukázala, že krivka jedného životného cyklu (obr. 1) môže ukázať na možnosti
predĺžiť trvanie podniku za hranice najmenej životného cyklu.
Peter Čatloš, Ing., externý doktorand KE Žilinskej univerzity, COMPEL a. s., Francúzskych partizánov, 036 08
Martin, e-mail:[email protected]
1
35
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
1
2
3
I.
II.
III.
IV.
V.
Obr. 1: Životný cyklus podniku
Zdroj: Vlček, R.: Úspěšný výrobní program, 1994
Legenda:
I. fáza: vznik (znovuzrodenie)
II. fáza: rast a rozvoj
III. fáza: rozkvet a stabilizácia
IV. fáza: ústup a úpadok
V. fáza: zánik (bankrot)
1 – Interval odpútania pre stratégiu prosperity
2 – Interval odpútania pre stratégiu sanácie
3 – Interval odpútania pre stratégiu znovuzrodenia
Z obrázku vyplýva, že predĺženie existencie podniku za hranice jedného jeho
životného cyklu znamená prerušenie kontinuity jeho doterajšieho vývoja. Kontinuita vývoja
je v určitom okamžiku prerušená závažným rozhodnutím v totálnej zmene. Prvé prerušenie
kontinuity môže nastať vo fáze rozkvetu a stabilizácie. Prof. Vlček ju procesne nazýva
stratégiou prosperity. Druhý moment diskontinuity vývoja podniku je nastolený v dobe
najnutnejšej t. j. ak sa chce podnik vyhnúť úpadku s bankrotom a zániku likvidáciou.
Nastupuje stratégia sanácie ktorí je charakterizovaná radikálnou terapiou s cieľom obnoviť
finančné zdravie podniku a celkovo ozdraviť podnik- Tretí moment predĺženia životného
cyklu nastáva v etape úpadku, klinickej smrti. Jedná sa o stratégiu znovuzrodenia. V tejto
etape sa zdôrazňuje úloha pripraveného komerčne úspešného výrobného programu. Ten musí
byť zárukou a dávať podniku istotu a presvedčenie o skorom podnikateľskom úspechu.
36
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
hodnota
1990
1994
1995
1998
2000
2001
2008
2010
kríza
čas
Obr. 2: Životný cyklus podniku COMPEL a. s.
Zdroj: vlastné spracovanie
Legenda:
Compel, s. r. o.
Compel, a.s.
Compel – Rail, a.s.
Tunar – Viena International
Arko Technology, s. r. o.
Compel AS, s. r. o.
Podnik COMPEL a. s., Martin bol založený ako obchodná spoločnosť zameraná na
nákup výpočtovej techniky a jej aplikácii do riadiacich systémov riadenia. Riadenie hodnoty
podniku vo fáze zrodu bolo orientované na postupné naplnenie cieľov vytýčených
v podnikateľskom zámere. To znamená že rozhodujúcimi úlohami bolo vytvorenie
materiálnych, finančných a personálnych predpokladov pre zabezpečenie základného cieľa
podniku t. j. tvorby jeho hodnoty.
Vtedajší manažment spoločnosti vychádzal z poznatku, že rozhodujúcou fázou
reprodukčného procesu je výroba a harmonické prepojenie celého reprodukčného cyklu.
Organizačným predpokladom preto bola transformácia spoločnosti z s. r. o. na akciovú
spoločnosť. V snahe vytvoriť prepojenie medzi výrobou a obchodom a tomuto cieľu
prispôsobenou finančnou politikou získala spoločnosť COMPEL a .s. rozhodujúci podiel
v spoločnostiach Viena International, COMPEL RAIL, COMPEL METAL, TS MOTORY
a v ďalších. Vznikla na Slovenské pomery silná skupina vzájomne prepojených organizácii.
37
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Vecná orientácia podniku je zameraná na rozvoj a výrobu špeciálneho náradia, strojov
na stavbu a údržbu železničných tratí a niektorých komponentov strojárskej metalurgie.
Výrobný program sa do budúcna orientuje na nástroje na lisovanie, zváranie a kovoobrábanie
s vysokou presnosťou.
Darilo sa aj v oblasti obchodu a spoločnej výroby na území Ruska, Bieloruska najmä
v oblasti motorov, železničnej techniky a vákuových nakladačov pre priemysel. Táto fáza,
ktorú podkladáme za fázu rastu a rozkvetu trvala do roku 2008. Nastalo osamostatnenie
náraďovne Viena International a prudký pokles zákaziek vo všetkých oblastiach činnosti.
Ťažko sa vyjadriť či COMPEL a. s. zaradiť skupiny 25% podnikov, v ktorých vznikla
kríza z objektívnych dôvodov existencie svetovej finančnej krízy. Je objektívnou
skutočnosťou, že COMPEL a. s. sa odstal do tretej fáze predĺženia života kedy sa v rámci
bankrotu zrealizovala stratégia znovuzrodenia, t. j. založenia novej spoločnosti COMPEL AS,
s. r. o.. Vytvorili sa tak organizačné, finančné a personálne predpoklady pre predĺženie života
podniku a jeho celého životného cyklu.
Záver
Napriek tomu, že teória poskytuje a ponúka praxi určité metodické a manažérske
postupy ako riadiť tvorbu hodnoty podniku neexistuje a v dohľadnej dobe sotva bude
existovať univerzálny recept. Každý podnik je iný, žije v špecifickom prostredí s množstvom
zvláštností a neopakovateľných situácii. Je na vedení, vrcholovom manažmente podniku, aby
v rámci potrieb a možností zvolil adekvátne metódy a štýl riadenia. Skúsenosti potvrdzujú, že
rôzne fázy životného cyklu si vyžadujú aj osobitné typy uplatňujúce špecifické štýly riadenia.
Na príklade histórie jedného podniku sme poukázali, že kontinuita vývoja v podniku môže
byť a často býva prerušená, čím sa môže prolongovať životný cyklus podniku.
Literatúra (References):
[1.]
[2.]
[3.]
[4.]
Harumová, A.: Stanovenie hodnoty majetku, IURA EDITION, Bratislava, 2009
Majdúchová, H., Neumannová, A.: Podnik a podnikanie, Sprint, Bratislava, 2006
Mařík, M. a kol.: Metódy oceňovaní podniku, EKOPRESS, Praha, 2007
Vlček, R.: Úspěšný výrobní program, Bezděz, Běla pod Bezdězem, 1994
38
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
LOGISTIC CHALLENGES IN THE GLOBALIZATION
WORLD: GREEN SUPPLY CHAIN MSNSGEMENT
CONCEPT
Josef Černý 1
Key words: Globalization, Logistics, Green Supply Chain Management (GSCM)
Abstract: Globalization world fetches along a variation of problems and challenges emerge
still faster and faster. Logistics can present one of the globalization issues. Logistics and
transportation produce a significant amount of pollution in both industry and public areas.
Environmental protection activities appear to get an importance to initiative activities to
invent appropriate strategies to maintain the difficult tasks of effectiveness, cooperation, less
exhaustion of sources and Earth environmental protection all together. This paper presents the
green supply chain management (GSCM) which has recently come into the focus of
researchers and practitioners in many places in the world.
INTRODUCTION
Globalization is a term which started to appear in the second half of twentieth century.
During decades globalization has changed economic, social, cultural, national, etc. patterns.
Development of information technologies, technical improvements and inventions in means
of transport, etc. has contributed a lot to the globalization and its impact to the world order.
The China’s growth and top world’s producer case has a strong impact in the environment
protection. China has become the top world’s polluting country in the world so the task of
environmental protection became a hot research issues right there. This article presents
literature review of logistics and supply chain management issue linked with “the green
approach”, which can be considered to be important in a globalization world. The paper is
structured into several parts. Introduction is followed by a review of key definitions related to
this article. The main part is given to the modern supply chain management approach linked
with the environmental protection – so called “green supply chain management – GSCM”. In
conclusion it will be mentioned the review and suggestions for further research and
discussions.
REVIEW OF KEY DEFINITIONS
In this section there will be introduced key definitions and that are globalization,
logistics, supply chain management (SMC), reverse logistics (RL) and green supply chain
management (GSCM).
1
Ing. Josef Černý, Katedra matematických metod v ekonomice, Ekonomická fakulta; VŠB – TU Ostrava,
Sokolská třída 33, 701 21 Ostrava 1, tel. +420 597 322 516, mobil: +420 737 242 589, email:
[email protected], [email protected]
39
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Globalization
Marshall McLuhan [1], one of the first thinkers of globalization to analyze social impact
of media technology, introduced the concept of the “global village.” In this concept, McLuhan
encapsulated the increased time-space compression in human affairs. McLuhan foresaw then
the impact of new communication and information technologies would help create. As Ehl [2]
writes, British historian Ian Clark divided the history of mankind into the age of
fragmentation and the age of globalization, i. e. the process of periodical and economical
partitioning and unification. This can be the other possible way of how to try to define
globalization. Ehl starts from this point and adds that globalization started to be used for a sort
of overroofing term for all fields of human activities which make our planet smaller in
metaphorical way of speaking.
Bleech and Chadwick [3] generally accept globalization to be defined as the network of
connection of organization and people are cross national, geographic and cultural borders and
boundaries. These global networks are creating a shrinking world where local differences and
national boundaries are being subsumed into global identities. Kim and Bhawuk [4] write that
globalization is essentially and technologically driven process of change toward increased
informational and communicative interconnectedness and functional interdependence among
people across societies and nations.
Besides definitions, Robertson [5] shows primary demonstrations of globalization
which have been emerging since the appearance of globalization itself and their continuing
and accelerating comings out. They are:
• concentrating of foreign direct investments which leads to an ascendancy of
finance over manufacture,
• increasing significance of knowing and expert systems,
• rising amount and meaning of transnational corporations,
• formation of the Group of International Businessmen,
• development of the national economy diplomacy,
• escalation of the dependency of states on foreign trade, foreign direct
investments [5].
Logistics and Supply Chain Management
The term logistics (management) and supply chain management has been going through
disputes for decades. Some researchers cannot come in consensus if and in what these terms
differ. Some consider logistics management (LM) and supply chain management (SCM) to be
equal, others think that LM presents activities such as facility location, material flow and
manipulation, etc. inside the firm and SCM does not present just logistics inside the firm but
all logistics between all firms in the value chain from the development of product, over its
manufacturing, its distribution to the end-point of the consumption and after that a special
service usually called reverse logistics. For example, Waters [6, p. 2] stipulates two key
definitions, as follows:
‘A supply chain management is the series of activities and organizations that materials –
both tangible and intangible – move through on their journeys from initial suppliers to final
40
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
customers. Logistics is the function responsible for moving materials through their supply
chains.’
He [6, p. 2] also points out the other approach of the Chartered Institute of Logistics and
Transport, that says:
‘Logistics is the time related positioning of resources or the strategic management of
total supply chain.’
‘The supply-chain is a sequence of events intended to satisfy a customer. It can include
procurement, manufacture, distribution and waste disposal, together with associated transport,
storage and information technology.’
The more traditional definition is by international organization. This definition of
logistics is by the Council of Logistics (today Council of Supply Chain Management
Professionals – CSCMP), claimed in 1986 [7]. Logistics is ‘the process of planning,
implementing, and controlling the efficient, cost-effective flow from point of origin to pointof consumption for the purpose of conforming to customer requirements.’
As Blanchard [8] mentions SCM apparently first appeared in print 1982 and attributed
to Keith Oliver. In 1985 Harvard professor Michael Porter brought his influential book
Competitive Advantage. In his work he introduced the concept of value chain. This concept
can be seen through its integration of inbound logistics, operations, outbound logistics, sales
and marketing, and service together as a sort of SCM representation. Today SCM is under
focus of both theory and practice. There are plenty of definitions of SCM.
Lambert [9] brings with his co-authors in their article the following definition of SCM.
This definition was also published by the organization Global Supply Chain Management
Forum where Dr. Lambert has been the director. ‘Supply chain management is the integration
of key business processes from end user through original supplier that provides products,
services, and information that add value for customers and other stakeholdes.’
The CSCMP [10] differ between terms “logistics management” and “supply chain
management”:
‘Logistics management is that part of supply chain management that plans, implements
and controls the efficient, effective forward and reverse flow and storage of goods, services
and related information between the point of origin and the point of consumption in order to
meet customers’ requirements.’
‘Supply chain management is an integrating function with primary responsibility for
linking major business functions and business processes within and across companies into a
cohesive and high-performing business model. It includes all of the logistics management
activities noted above, as well as manufacturing operations, and it drives coordination of
processes and activities with and across marketing, sales, product design, finance, and
information technology.’
Green Supply Chain Management and Reverse Logistics
Green supply chain management (GSCM) is gaining increasing interest among
researchers and practitioners of operations and SCM. Three drivers (economic, regulatory,
and consumer pressure) drive GSCM worldwide. It integrates environmental management
choices with the decision making process for the conversion of resources into usable products
41
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
[11]. The definition of GSCM is presented by Shrivastava [12] and GSCM is and integrating
environmental thinking into supply chain management including product design, material
sourcing and selection, manufacturing processes, delivery of final product to the consumers as
well as end-of-life management of the product after its useful life. Shrivastava [11] adds that
interesting and significant trend in GSCM has been recognition of th strategic importance of
reverse logistics (RL).
Reverse logistics according to Lambert, et. al. [13] presents the other function of
logistics which refers to remove and liquidation of waste material which comes up during
manufacturing process, distribution and packing of goods. Mostly it includes such activities as
providing a temporary storage, then transportation to the place of liquidation, fabrication, or
iterative usage, or recycling.
GREEN SUPPLY CHAIN MANAGEMENT ITS FACTORS AND ADOPTION
Untraditional but interesting way to picture a sort of GSCM is presented by Annie
Leonard in her documentary movie shot [14]. She talks about material economy which has 5
main element processes, as follows:
• mining (raising the resources),
• production,
• distribution,
• consumption,
• liquidation or recycling.
She ratiocinates about reverse logistics along a whole supply chain and brings a
conclusion that it is necessary to take supply chain more as a circle than just a chain. That is
why in order to minimize the waste of resources and pollution. This thought is also presented
by other authors. Zhu, Sarkis, and Lai [15] have concluded that there is an increasing number
of organizations in Asia, Europe and North America which engage in voluntary or mandatory
end-of-product management. They examined the adoption of logistics practices, such as
GSCM and “closing the loop supply chain – CLSC) in China through different industries.
They found out that companies started with the GSCM adoption practice but the
external effects and demonstrations are very weak.
The further survey with the aim of understanding drivers and barriers of adapting
GSCM could support reasons for government regulation and company’s policy makers. This
survey has been done by Walkers, Di Sisto, and McBain [16]. They investigated driver and
barrier factors (both internal and external) to understand what determines the adoption GSCM
process. One aspect of this lies in GSCM and how organizations can maximize the potential
of their suppliers to adopt GSCM practices [12]. Examples of GSCM practices could include
reducing packaging and waste, assessing vendors on their environmental performance,
developing more eco-friendly products and reduction of carbon emissions associated with
transport of goods. In some instance, improving environmental supply has been seen as
beneficial as it can reduce costs and improve organizational performance [17], or enhance a
firm’s reputation [18]. The internal and external factors of drivers and barriers are identified
in the following table.
42
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tab. 1 - Driver and barrier factors of GSCM
Factors
Internal
Organizationrelated
External
Regulatory
Customers
Competition
Society
Suppliers
Factors
Internal
Organizationrelated
DRIVERS for GSCM
Whereby it is come out
Skillful policy entrepreneurs, desire to reduce costs, pressure from
investors, managing economic risks, improving quality, managers
improving position in company, etc.
Legislative and regulatory compliance, proactive action and preregulation, ISO 14000 certification, etc.
Pressure by customers to GSC, customer demand, collaboration with
customers, e-logistics and environment, marketing pressure, etc.
Gaining competitive advantage and improving firm’s performance.
Stakeholders encourage environmental strategies, potential for receiving
publicity, reducing risk of consumers’ criticism, non-economic
stakeholders, pressure by environmental advocacy groups.
Collaboration with suppliers, supply integration (using “Blue Ocean”
Philosophy)
BARRIERS for GSCM
Whereby it is come out
Costs (especially in cases of small and medium size enterprises), cost
concern hinders, lack of understanding of how to incorporate green into
buying, focus on cost reductions at expense of green activities, cost
hinders greening in forest industry, accounting methods limit green
reporting, pressure for lower prices, lack of legitimacy, PR exercise as
green-wash.
External
Regulatory
Inhibits innovation.
Poor Supplier Unwilling to exchange information.
Commitments
Industry
Different sectors have different challenges.
specific barriers
Source: elaboration based on [16]
The study of the researchers Walkers and Di Sisto [16], exploring seven companies
through interviews, brought the reveal of dominating factors. For drivers of GSCM there has
been found more external factors than internal, f. e. purchasing managers consider GSCM
activities to have possible benefit in external influences of customers, competitors, regulation
and society. This study also brought the light that studies and research activities in this fiesl
mostly focus on private companies and public sector stays behind in research surveys. Large
companies influence suppliers to respond the environmental agenda and there is a
recommendation of more partnership collaboration between companies and their suppliers.
Another survey by Testa and Iraldo [19] provides some useful indications about the
improving the adoption of the GSCM concept. This research used an econometric
methodology for seeking determinants of GSCM adoption, or in another way seeking for
factors which influence an adoption of the GSCM. They tested four main hypotheses.
43
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
The first claims that factors with an influence on adopting GSCM are related to strategic
approaches – s corporate image strategy (reputation-led), a cost saving strategy (efficiencyled), a product and/or process development strategy (innovation-led), and a follower strategy.
The conclusion says that GSCM is frequently adopted by followers in order to response
stimuli coming from customers and consumers or from more proactive supply network actors
with GSCM initiative. It was also shown that cost-efficiency is a very weak driver factor for
GSCM adoption.
The second hypothesis deals with a linkage between environmental management
systems (EMS) and GSCM. The result of the research exposed the strong correlation between
companies with EMS and GSCM initiators.
The third hypothesis claims that organizations which support environment activities of
their suppliers are able to improve their environmental performance. The viewpoint of the
exploration arrives with the statement that the more companies involve their business partners
in the co-operation with environmental plans, the more this is able to achieve covetable
results and improve its performance.
The final hypothesis assesses if the GSCM adopters have better competitive
performance. The findings are less positive in this area. Authors attach this result with the
explanation that in a short-medium and short run the benefits cannot overweight the
expensive first phase of an adoption process and the conclusion of this says that GSCM
adoption should be seen as long-lasting process when positive competitive effects take some
longer time period to come.
CONCLUSIONS
Globalization and its implications emerge as a hot issue in councils and conferences of
environmental proactive people of many fields both industry and academic sphere. It is also
doubtless a problem of logistics and supply chain management. This paper brought through
literature review survey several conclusions.
First, the GSCM initiatives are really emerging in different parts of developed and
developing world.
Second, there are plenty of factors influencing the adoption of this concept but they are
much more external than internal nature. The suggestion should be to do some surveys of how
to motivate and encourage companies in a way of inside initiatives. External regulations of
governments, customers, consumers, investors, business partners and other proactive
stakeholders should not be enough and activities ought to be more integrated inside a
management policy.
Third, supply chains should be considered more as a cycle (with a closed loop), using
strong application of reverse logistics along all chain or better cycle. End-of-product activities
are also important.
Last, managers and all stakeholders ought to be aware of the fact that such initiatives
are a long-lasting process and they should not consider just short-run profits.
44
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
ACKNOWLEDGEMENT
The paper is supported by the SGS research project SP/201085 “Research of logistic
chain with focus on risks and cost and possibilities of stimulation techniques utilization.”
References:
[1]
MCLUHAN, Marshall. The Gutenberg Galaxy. Toronto: University of Toronto Press,
1962. 293 p. ISBN 0-8020-6041-9.
[2]
EHL, Martin. Globalizace: Pro a proti. 1. vyd. Praha: Academia, 2001. 185 s. ISBM
80-200-0897-7.
[3]
BLEECH, John; CHADWICK, Simon. THE BUSINESS OF TOURISM
MANAGEMENT [online]. Coventry: Pearson Education, 2005 [cit. 2010-08-28].
GLOSSARY.
Available
on
WWW:
<http://www.stile.coventry.ac.uk/cbs/staff/beech/BOTM/Glossary.htm>.
[4]
KIM, Young Yun; BHAWUK, Dharm P. S. Globalization and diversity: Contributions
from intercultural research. International Journal of Intercultural Relations. 2008, 32,
p. 301 - 304. ISSN 0147-1767.
[5]
ROBERTSON, Roland. Globalization: Social Theory and Global Culture. London:
Sage, 1992. 211 p. ISBN 0-8239-8187-2.
[6]
WATERS, Donald, et. al. Global Logistics: New Directions in Supply Chain
Management. 5th Ed. London: Kogan Page, 2007. 436 p. ISBN 978-0-7494-4813-4.
[7]
Council of Logistics Management. Illinois: Oak Brook, 1986.
[8]
BLANCHARD, David. Supply Chain Management Best Practice. New Jersey: Wiley
& Sons, 2007. 304 p. ISBN 978-0-471-78141-7.
[9]
LAMBERT, Douglas M.; COOPER, Martha C. Issues in Supply Chain Management.
Industrial Marketing Management. 2000, 29, p. 65 - 83. ISSN 0019-8501.
[10]
Supply Chain Management Professionals. Supply Chain Management Professionals
[online]. c2010 [cit. 2010-08-25]. CSCMP Supply Chain Management Definitions.
Available on WWW: <http://cscmp.org/aboutcscmp/definitions.asp>.
[11]
SRIVASTAVA, Samir K. Network design for reverse logistics. Omega: The
International Journal of Management Science. 2008, 36, p. 535 - 548. ISSN 03050483.
[12]
SRIVASTAVA, Samir K. Green supply-chain management: a state-of-the-art
literature review. International Journal of Management Reviews. 2007, 1, p. 53 – 80.
ISSN 1460-8545.
[13]
LAMBERT, Douglas M.; STOCK, James R.; ELLRAM, Lisa M. Logistika. 2. vyd.
Brno CP Books, 2005. 589 s. ISBN 80-251-0504-0.
[14]
LEONARD, Annie. Dokumentarni.tv [online]. 2007 [cit. 2010-08-29]. Příběh věcí /
Story of Stuff. Available on WWW: <http://dokumentarni.tv/zivotni-prostredi/pribehveci-story-of-stuff>.
45
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
[15]
ZHU, Qinghua; SARKIS, Joseph; LAI, Kee-hung. Green supply chain management
implications for ‘‘closing the loop’’. Transportation Research. 2008, Part E, 44, p. 1 18. ISSN 1366-5545.
[16]
WALKERS, Helen; DI SISTO, Lucio; MCBAIN, Darian. Drivers and barriers to
environmental supply chain management practices: Lessons from the public and
private sectors. Journal of Purchasing & Supply Management. 2008, 14, p. 69 - 85.
ISSN 1478-4092.
[17]
HERVANI, Aref; HELMS, Marilyn. Performance measurement for green supply
chain management. Benchmarking: An International Journal. 2005, 4, p. 330 - 353.
ISSN 1463-5771.
[18]
WYCHERLEY, Ian. Greening supply chains: the case of the Body Shop
Internationals. Business Strategy and the Environment. 1999, 8, p. 120 – 127. ISSN
1099-0836.
[19]
TESTA, Francesco; IRALDO, Fabio. Shadows and lights of GSCM (Green Supply
Chain Management): determinants and effects of these practices based on a
multinational study. Journal of Cleaner Production. 2010, 18, p. 953 – 962. ISSN
0959-6526.
46
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
DAŇOVÉ TRENDY V KRAJINÁCH EURÓPSKEJ ÚNIE
V ROKOCH 2000 - 2007
Tatiana Čorejová 1 – Eva Ščerbáková 2
Kľúčové slová: daň, daňové zaťaženie
Abstract: The contribution deals with the tax trends in the Slovakia and other European
countries and compares these trends during the years 2000 – 2007. Taxation was highly
influenced by integration of Slovakia to EU, what is considered to be a great step. Fiscal
reform had a huge impact at tax burden structures of taxable units and tax selection structure
in Slovakia. From tax bite perspective, tax burden proceeds from direct tax onto indirect. One
of the conditions for integration of Slovakia to EU was harmonizing of local tax legislation by
transformed taxation.
ÚVOD
Usporiadanie súčasného daňového systému a daňovej sústavy v Slovenskej republike je
výsledkom daňovej reformy, ktorú SR zaviedla od 1.1.2004. Ide o radikálnu daňovú reformu,
ktorej cieľom bolo zreformovať predchádzajúci daňový systém platný od roku 1993.
Predchádzajúci daňový systém nezabezpečoval harmonizáciu domácej daňovej legislatívy
s legislatívou Európskej únie, ktorá bola podmienkou pre vstup Slovenskej republiky do
Európskej únie. EÚ ako celok je oblasť s relatívne vysokým daňovým zaťažením. V roku
2007 bolo v EÚ-27 celkové daňové zaťaženie na úrovni 39,8% HDP (vážený priemer). Táto
hodnota je približne o 12 percentuálnych bodov vyššia ako daňové zaťaženie v USA a
Japonsku. SR v rámci EÚ patrí medzi krajiny s najnižším daňovým zaťažením, ktoré dosiahlo
v roku 2007 hodnotu 29,4% HDP, spolu s Rumunskom.
Celkové daňové zaťaženie (daňové príjmy vrátane sociálnych odvodov, daňová kvóta
II) v rámci Európskej únie sa pohybuje v rozpätí od 29,4% HDP (Slovensko a Rumunsko) do
48,7% HDP (Dánsko). Z geografického hľadiska možno povedať, že najnižšie daňové
zaťaženie je v rámci krajín východnej a strednej Európy a najvyššie daňové zaťaženie majú
tradične severské štáty a štáty západnej Európy. V rámci porovnania Slovenska s priemerom
EÚ je možné konštatovať, že daňové zaťaženie v SR s hodnotou 29,4% HDP je výrazne
nižšie ako podiel daní na HDP v Európskej únii s hodnotou 39,8% a v Eurozóne s podielom
40,4%. Vyššie daňové zaťaženie v EA-16 v porovnaní s EÚ-27 je spôsobené skutočnosťou, že
v rámci EA-16 sú hlavne pôvodné členské krajiny, ktorých daňové sadzby sú vyššie ako
daňové sadzby v nových členských krajinách.
Tatiana Čorejová, p of.
r Ing . PhD., Žilin ká
s u nv irzita
e
v Žiline, Univerzitná 1, 010 26
[email protected]
2
Eva Ščerbáková, Ing., Daňový úrad Žilina I, Ul. J. Kráľa 2, 010 01 Žilina, [email protected]
1
47
Žilina,
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
VÝVOJ DAŇOVÉHO ZAŤAŽENIA V ROKOCH 2000-2007
Vývoj v období od roku 2000 do roku 2007 naznačuje, že trendy v zdaňovaní sú rôzne.
Kým na Slovensku a vo Fínsku v tomto období došlo k poklesu podielu daňových príjmov na
HDP o viac ako 4 percentuálnych bodov, Cyprus a Malta zaznamenali nárast o viac ako 11
percentuálnych bodov, resp. 6 percentuálnych bodov. Napriek tomu, že dane klesli v 15
krajinách EÚ a stúpli len v 12 krajinách, celkovo priemerné daňové zaťaženie v EÚ-27
mierne vzrástlo z 39,7% HDP na 39,8% HDP, aj z dôvodu spomínaného vysokého rastu daní
na Cypre a na Malte.
Daňové zaťaženie v EÚ-27 a vybraných krajinách
OECD v roku 2007 (ESA95, % HDP)
Vývoj daňového zaťaženia v období 2000 - 2007
(ESA95, %HDP)
Zdroj: Eurostat OECD
Zdroj: Eurostat
Obr.1 Daňové zaťaženie v EÚ a vybraných krajinách OECD
(Zdroj: http://www.finance.gov.sk)
Obr.2 Zmena podielu daňových príjmov na HDP za obdobie 2000 - 2007 ( ESA95, % )
(Zdroj: http://www.finance.gov.sk)
Z pohľadu klasifikácie daní na priame a nepriame možno povedať, že zatiaľ čo v
pôvodných členských krajinách prevažujú výnosy priamych daní nad nepriamymi, v nových
členských štátoch je to naopak. Najvyšší podiel nepriamych daní na HDP má Cyprus s
48
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
hodnotou 20%, nasledovaný Bulharskom a Dánskom. V prípade priamych daní (bez
sociálnych odvodov) má najvyšší podiel na HDP Dánsko s hodnotou 29,8%. Slovensko je v
oboch prípadoch na konci s podielom priamych daní na HDP vo výške 6,1% a nepriamych
daní vo výške 11,6%. V rámci porovnania podielu priamych a nepriamych daní na celkových
daňových príjmoch (vrátane sociálnych odvodov) vidieť, že nepriame dane na Slovensku
tvoria 39,4% celkových daňových príjmov, čo je o 4,6 percentuálnych bodov viac ako vážený
priemer EÚ-27. Na druhej strane podiel priamych daní na celkových daňových príjmoch je s
hodnotou 20,8% hlboko pod váženým priemerom EÚ-27 (34,3%).
Podiel výnosu nepriamych daní na daňových príjmoch
vrátane sociálnych odvodov (ESA95, % )
Podiel výnosu priamych daní na daňových príjmoch
vrátane sociálnych odvodov (ESA95,%)
Obr.3 Podiel výnosu priamych a nepriamych daní na daňových príjmoch vrátane
odvodov
(Zdroj: http://www.finance.gov.sk)
Podiel priamych a nepriamych daní na HDP ako aj na celkových daňových príjmoch v
SR patrí medzi najnižšie v Európe. To však neplatí v prípade zdravotných a sociálnych
odvodov. Čo sa týka podielu odvodov na HDP je SR s hodnotou 11,7% mierne pod úrovňou
priemeru krajín EÚ-27, avšak podiel odvodov na celkových daňových príjmoch je druhý
najväčší. Je potrebné zdôrazniť aj skutočnosť, že sociálne odvody v SR sú v skutočnosti ešte
vyššie. Dôvodom sú príspevky platené na dôchodkové sporenie (II. pilier), ktoré nie sú
príjmom verejnej správy, a preto nie sú zahrnuté vo výpočte. Najvyšší podiel odvodov na
HDP má ČR spolu s Francúzskom a to vo výške 16,3%. Za zmienku stojí odvodové zaťaženie
v Dánsku, ktoré je v rámci EÚ-27 najnižšie s hodnotami 1,0% na HDP a 2,0% z celkových
daňových príjmov. Nízke odvodové zaťaženie v Dánsku je kompenzované vysokými
priamymi daňami.
IMPLICITNÉ DAŇOVÉ SADZBY
Implicitné daňové sadzby vo všeobecnosti merajú priemerné efektívne daňové
zaťaženie rôznych typov ekonomického príjmu alebo aktivity ako podiel príjmu z konkrétnej
dane a jej daňovej základne. Oproti jednoduchým podielom na HDP vernejšie, respektíve
detailnejšie zobrazujú skutočné daňové zaťaženie spotreby, práce a kapitálu. Implicitné
daňové sadzby z kapitálu, spotreby a práce v EÚ-25 merané váženým priemerom
nezaznamenali od roku 2000 do roku 2007 takmer žiadne zmeny. Kým do roku 2003 bolo
vidno klesajúci trend v daňovom zaťažení kapitálu (pokles z 33,1% na 29,2%), neskôr nastal
49
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
obrat a v roku 2007 bolo daňové zaťaženie kapitálu na úrovni 34,2%, čo je o 1,1
percentuálneho bodu viac ako v roku 2000. V prípade daňového zaťaženia práce a spotreby
došlo v tomto období k miernym poklesom o 1,5 percentuálneho bodu resp. 0,1
percentuálneho bodu. Implicitné daňové sadzby v SR v období 2000 - 2007 boli ovplyvnené
hlavne daňovou reformou v roku 2004, ktorá mala vplyv na pokles implicitnej daňovej sadzby
z práce a kapitálu a naopak spôsobila nárast implicitnej daňovej sadzby zo spotreby. Druhým
dôležitým opatrením bolo zavedenie II. dôchodkového piliera, ktoré malo za následok pokles
implicitnej daňovej sadzby z práce od roku 2005. Implicitná daňová sadzba zo spotreby a
práce na Slovensku v priebehu roku 2007 mierne vzrástla. Daňové zaťaženie spotreby bolo
ovplyvnené dvoma protichodnými skutočnosťami. Na jednej strane došlo k výpadku
daňových príjmov kvôli zavedeniu zníženej DPH na vybrané tovary, na druhej strane sa
daňové príjmy zvýšili vďaka zvýšeným príjmom zo spotrebnej dane z tabaku v súvislosti s
predzásobením sa tabakovými výrobkami. Daňové zaťaženie práce sa v roku 2007 zvýšilo
vďaka zavedeniu degresívnej nezdaniteľnej časti dane, ktorá zvýšila progresivitu zdaňovania.
Daňové zaťaženie práce klesalo najmä v nových členských krajinách EÚ, pričom
najvýraznejší pokles za dané obdobie bol zaznamenaný v Bulharsku z 35,9% na 29,9% a v
Litve z 41,2% na 32,3%. K významnej redukcii došlo aj vo Švédsku a Fínsku. Daňové
zaťaženie práce na Slovensku bolo ešte v roku 2000 s hodnotou 36,3% nad úrovňou priemeru
EÚ-25, ale do roku 2007 kleslo pod úroveň priemeru EÚ-27 na hodnotu 30,9%. Implicitná
daňová sadzba z práce pozostáva z troch hlavných zložiek, ktorými sú sociálne odvody
platené zamestnancami, sociálne odvody platené zamestnávateľmi a daň z príjmov fyzických
osôb. Podiel jednotlivých zložiek sa v jednotlivých krajinách líši. Kým v Dánsku predstavuje
daň z príjmov fyzických osôb viac ako 90% z celkového zaťaženia práce, vo viacerých
krajinách, vrátane Slovenska, sú najväčšou zložkou sociálne odvody platené
zamestnávateľmi.
Priemerné daňové zaťaženie spotreby v Európskej únii sa v období od roku 2000 do
roku 2007 zmenilo len minimálne - pokles z 20,1% na 20%. Najnižšia sadzba v rámci
Európskej únie je v Grécku (15,4%) a v Španielsku (15,9%). Naopak krajina, ktorá najviac
zdaňuje spotrebu je Dánsko (33,7%) s náskokom 6 percentuálnych bodov pred Švédskom
(27,8%). V porovnaní s priemerom Európskej únie má Slovensko vyššie daňové zaťaženie.
Implicitná daňová sadzba zo spotreby bola na Slovensku v roku 2007 na úrovni 20,6%, kým
vážený priemer krajín EÚ-25 bol 20%. Celková hodnota implicitnej daňovej sadzby zo
spotreby v sebe zahŕňa tri hlavné zložky, ktorými sú daň z pridanej hodnoty, energetické dane
a spotrebné dane z alkoholu a tabaku. Najvýznamnejšiu časť tvorí DPH s podielom viac ako
50% v každej krajine, preto nie je prekvapením, že najvyššie daňové zaťaženie spotreby majú
krajiny s vysokými sadzbami DPH, resp. krajiny, ktoré nemajú zníženú sadzbu DPH.
ZÁVER
Celkový podiel daní (vrátane sociálnych odvodov) na HDP je v SR a v Rumunsku
najnižší v Európskej únii. Miera prerozdeľovania prostredníctvom verejných rozpočtov patrí v
SR medzi najnižšie. Zvýšenie podielu daní na HDP je v princípe možné uskutočniť dvoma
rôznymi spôsobmi, a síce zvýšením daňového zaťaženia a/alebo zvýšením efektívnosti správy
daní a odvodov. Vzhľadom k vysokej závislosti vývoja ekonomiky SR od zahraničných
investícií by v krátkodobom horizonte zvyšovanie daní mohlo mať negatívny vplyv na
hospodárstvo SR, pretože by mohlo viesť k zníženiu konkurencieschopnosti Slovenska voči
okolitým štátom pri získavaní zahraničných investícií. V dlhodobom horizonte je však možné
uvažovať o zvýšení daňového zaťaženia, najmä príjmov z kapitálu a z majetku. Tomuto kroku
50
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
by však mala predchádzať verejná diskusia a aspoň základný politicko-spoločenský
konsenzus o postavení štátu v ekonomike a rozsahu verejných výdavkov financovaných z
daní a odvodov na Slovensku. Na základe „spoločenskej dohody" by potom bolo možné
optimalizovať aj parametre daňového a odvodového systému (veľkosť daňového zaťaženia,
miera progresivity, efektívnosť vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu a podobne).
Druhou možnosťou je zvýšenie efektívnosti výberu daní a odvodov. Efekt vyhýbania sa
daňovej povinnosti je na Slovensku pomerne významný, preto alternatívou voči zvyšovaniu
daní je práve boj proti daňovým únikom. V krátkodobom horizonte je cestou k vyšším
daňovým príjmom pre rozpočet sústredený boj proti daňovým únikom. Okrem pozitívnych
efektov pre rozpočet je to zároveň dôležitý krok smerom ku skvalitneniu podnikateľského
prostredia. Tí, čo sa vyhýbajú plateniu daní, sú totiž v nezdravej „konkurenčnej" výhode
oproti tým, čo platia dane poctivo. Tento jav každej ekonomike mimoriadne škodí, pretože
podkopáva kredibilitu základných pravidiel v ekonomike. Mimoriadne dôležitým je z tohto
pohľadu projekt UNITAS. Medzinárodné analýzy naznačujú, že vysoké daňovo-odvodové
zaťaženie nízkopríjmových skupín môže byť pomerne značnou prekážkou v ich motivácii
zamestnať sa, najmä ak je sprevádzané relatívne veľkorysým a demotivujúco nastaveným
systémom sociálnej podpory. Prevažnú časť (71%) nezamestnaných na Slovensku tvoria
dlhodobo nezamestnaní s nízkou kvalifikáciou, teda práve tí, ktorí majú reálnu šancu nájsť si
zamestnanie len s nízkym príjmom. Na Slovensku sú nízke príjmy (platy okolo minimálnej
mzdy) relatívne vysoko zdanené. Dôvodom sú sociálne a zdravotné odvody, ktoré sú v SR
relatívne vysoké a percentuálne zaťažujú rovnako nízke ako i vysoké príjmy.
Literatúra:
[1.] NOVYSEDLÁK, V., KRÁLOVÁ, J.: Daňové príjmy ŠR sa v roku 2008 naplnili na
100,3 %. Inštitút finančnej politiky MFSR, Bratislava 2009.
[2.] OECD. In: Statistics – Taxation: PART I. Taxation of Wage Income, 2005.
[3.] REMATA, J.: Zdaňovanie miezd v OECD a v SR v rokoch 2000-2007, IFP,
MFSR, Bratislava 2008.
[4.] SULIK, R.: Redistribučný odvod a odvodový bonus. TREND VISUAL, Bratislava
2005.
[5.] Štatistická ročenka SR 2007. VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava 2008.
[6.] Prognózovanie vybraných daní na Slovensku [online]. Dostupné na:
<http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/Publikacie/Fiskal/EA13 >
[7.] http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/Publikacie/EA_5_DPFO.pdf
[8.] http://podnikanie.etrend.sk/84409/uctovnictvo-dane-odvody/schvalena-novela-zakonao-dani-z-prijmov-prinasa-viacere-zmeny
[9.] Daňové riaditeľstvo SR, dostupné na: <http://www.drsr.sk>
[10.] Intranet Daňového riaditeľstva SR, dostupné na sieti DRSR
This paper was supported by project - Centre of excellence for systems and services of intelligent transport, ITMS
26220120028, University of Žilina, Žilina, Slovak Republic
51
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
TEMATICKÉ FINANCOVANIE MALÝCH
A STREDNÝCH PODNIKOV PROSTREDNÍCTVOM
ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOV EU
Juraj Cúg 1, Tomáš Klieštik
Kľúčové slová: structural fund small and medium enterprise, financial aid, grant, project
Abstract: The present article briefly describes the so-called options. thematic funding
business for small and medium enterprise´s through the EU structural funds.
ÚVOD
Štrukturálne fondy slúžia na podporu eliminácie rozdielov v rozvoji jednotlivých
regiónov v rámci Európskej únie. Európska komisia preto spolufinancuje regionálne projekty
v členských krajinách. Je však dôležité zdôrazniť skutočnosť, že priama pomoc malým a
stredným podnikom (MSP) so spolufinancovaním ich investícií je možná len v menej
rozvinutých regiónoch (tzv. „konvergentné“ regióny).
Väčšina finančných nástrojov Európskej únie určených pre MSP je poskytovaná
nepriamo cez národných finančných sprostredkovateľov. Cieľom je zvýšiť kapacitu
poskytovaného kapitálu pre MSP a napomáhať rozvoju financovania sektoru MSP. Finančné
nástroje si kladú za cieľ uspokojiť potreby MSP, čo by inak finančný trh nedokázal.
Väčšina prostriedkov pre MSP je alokovaných v Európskom sociálnom fonde 2,
Poľnohospodárskom rozvojovom fonde 3 a v Európskom fonde pre regionálny rozvoj 4.
Menované fondy môžu pomáhať pri financovaní MSP prostredníctvom tzv. tematického
financovania, t.j. prostriedky zo štrukturálnych fondov sa použijú na presne špecifikovanú
oblasť financovania. Možnosti a typy takéhoto financovania sú znázornené na obrázku 1.
Finančná podpora sektora MSP prostredníctvom tematického financovania, respektíve tzv.
priamych programov je väčšinou odborovo zameraná (napr. životné prostredie, výskum,
vzdelávanie) a je navrhnutá a aplikovaná rôznymi oddeleniami Európskej komisie. MSP
môžu o využívaní prostriedkov z týchto programov požiadať priamo. Hradené projekty sa
líšia podľa vyhlásených podmienok, vo všeobecnosti by však mali napĺňať koncepcie trvalo
udržateľného rozvoja, pridanej hodnoty a transnacionality. Väčšinovým pravidlom je
požadovaná miera vlastnej spoluúčasti predkladateľov projektu, ktorá sa líši v závislosti od
podmienok daného programu.
1
doc. Ing. Tomáš Klieštik, PhD., Katedra ekonomiky, FPEDAS, Žilinská univerzita, Univerzitná 1, 010 26
Žilina, 00421415133221, [email protected]
Ing. Juraj Cúg, Katedra ekonomiky, FPEDAS, Žilinská univerzita, Univerzitná 1, 010 26 Žilina,
00421415133201, [email protected]
2
http://ec.europa.eu/employment_social/esf2000/2007-2013_en.html
3
http://ec.europa.eu/agriculture/rurdev/index_en.htm
4
http://ec.europa.eu/regional_policy/funds/2007-2013_en.htm
52
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
TEMATICKÉ FINANCOVANIE
Životné prostredie, energia a
doprava
Inovácia a výskum
LIFE +
CORDIS
Rámcový program pre
konkurencieschopnosť a inováciu
(CIP)
Rámcový program zameraný na
výskum a technologický rozvoj
Podnikateľský a inovačný
program (EIP)
Kolektívne výskumné projekty
Program ICT
Spolupracujúce výskumné
projekty
Vzdelávanie a odborná
príprava
Integrovaný akčný program pre
celoživotné vzdelávanie
Comenius
Erasmus
Grundtvig
Leonardo Da Vinci
eContent
Marco Polo II
Zlepšenie prístupu k verejným
informáciám a rozšírenie ich
využívania
EURES
Podpora vytvárania obsahu vo
viacjazyčnom a
multikultúrnom prostredí
Zvýšenie dynamiky trhu s
digitálnym obsahom
eContentplus
EUREKA
Enterprise Europe Network
SOLVIT
Obr. 1: Klasifikácia tematického financovania
1 ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, ENERGIA A DOPRAVA
1. 1 LIFE +
Finančný inštrument životného prostredia LIFE bol zavedený v roku 1992 a je jedným
z hlavných nástrojov európskej politiky životného prostredia. Tento program sa delí na tri
odvetvia:
•
Informácie a komunikácia,
•
politika a správa životného prostredia,
•
príroda a biologická rozmanitosť.
Podporované sú projekty z týchto piatich okruhov:
53
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
1. Minimalizácia dopadu ekonomických aktivít na životné prostredie prostredníctvom
vývoja čistých technológií a dôrazu na prevenciu,
2. odpadový manažment a recyklácia,
3. rozvoj používania pôdy a plánovania jej využitia,
4. znižovanie dopadu výrobkov na životné prostredie uplatňovaním integrovaného
prístupu k ich výrobe, distribúcii a spotrebe,
5. udržateľné riadenie podzemných a povrchových vôd.
Predpokladaný rozpočet programu LIFE + na obdobie 2007 až 2013 je 2,1 miliardy €.
MSP budú mať prístup k prostriedkom LIFE +, a to k časti spravovanej centrálne Európskou
komisiou a k časti spravovanej národnými agentúrami.5
1.2 Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu (CIP)
Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu“ (CIP) je konzistentný a
integrovanou odpoveďou na ciele obnovenej Lisabonskej stratégie pre rast a pracovné miesta.
Bude prebiehať v období 2007 až 2013 a jeho rozpočet je približne 3,6 miliárd €. Čo sa týka
inovačných a informačných technológií, CIP obsahuje dve hlavné odvetvia:
•
Podnikateľský a inovačný program (EIP) sa zameriava na zlepšenie podmienok pre
inovácie, napríklad vo forme výmeny najlepších postupov medzi členskými krajinami
a aktivít slúžiacich k zlepšeniu, posilňovanie a podporu inovácií v podnikoch.
Podporuje aktivity posilňujúce sektorovo zamerané inovácie, zoskupenia,
verejnoprávne inovačné partnerstvá a uplatňovanie inovačného riadenia.
•
Program ICT zameraný na podporu metód, ktorému bolo pridelených približne 728
miliónov €. Program ICT sa zameriava na stimuláciu nových konvergentných trhov
pre elektronické siete a služby, mediálny obsah a digitálne technológie. Podporuje
tiež modernizáciu služieb verejného sektora, ktorá zvýši produktivitu a zlepší tieto
služby.
1. 3 Marco Polo II
Cieľom programu Marco Polo (2007 - 2013) je obmedziť dopravnú neprejazdnosť,
zlepšiť vplyv systému nákladnej dopravy na životné prostredie a rozšíriť intermodalitu a tým
prispieť k efektívnemu a udržateľnému dopravnému systému. Na dosiahnutie tohto cieľa
Program podporuje aktivity v nákladnej doprave, logistike a na iných relevantných trhoch,
vrátane morských diaľnic a opatrení na zamedzenie dopravy. Program má rozpočet 400
miliónov € na obdobie 2007 až 2013. 6
5
6
http://ec.europa.eu/environment/life/
http://ec.europa.eu/transport/marcopolo/index_en.htm
54
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
2 INOVÁCIA A VÝSKUM
2. 1 Rámcový program zameraný na výskum a technologický rozvoj
Politika Európskej únie pre výskum a technologický rozvoj je realizovaná
prostredníctvom viacročných rámcových programov - pre aktuálne obdobie 2007 - 2013 sa
jedná o „7. Rámcový program pre výskum a technologický rozvoj“ (FP7). Jeho cieľom je
podporovať výskum a technologický rozvoj v jednotlivých odvetviach a významne prispievať
k zavedeniu Európskej výskumné oblasti a k inováciám. Program poskytuje aj podporu
rozvoja vedeckej a technickej dokonalosti a koordináciu európskeho výskumu. Rámcový
program dáva dohromady podnikateľov, univerzity a výskumné centrá z rôznych krajín a
vytvára tak spojenie medzi rôznymi národnými podnikaniami a výskumnými komunitami. Pre
malé a stredné podniky je FP7 výborný nástroj na vyrovnanie sa s výzvami typu zvýšená
konkurencia vďaka globalizácii a uspokojenie rastúceho dopytu po dodávateľoch zo strany
veľkých koncernov. Osobitný význam FP7 kladie na účasť malých a stredných podnikov.
Stratégiu podpory malých a stredných podnikov napĺňa FP7 posilnením ich technologických
kapacít a povzbudením ich rozvoja v znalostnej ekonomike.
Navyše boli otvorené dve špeciálne schémy pre MSP vo forme horizontálnych
výskumných aktivít „kolektívny výskum“ a „spolupracujúci výskum“. Ich zmyslom je
poverenie výskumných centier alebo univerzít výskumnými prácami na vyriešenie ich
špecifických problémov.
•
Kolektívne výskumné projekty - sú vykonávané poskytovateľmi výskumu (výskumné
centrá, univerzity) v prospech priemyselných asociácií alebo zoskupení v sektoroch,
ktorým dominujú malé a stredné podniky. Cieľom je šírenie vedomostnej základne
veľkých spoločenstiev MSP a ich konkurencieschopnosti. Vlastníctvo výsledkov
zostáva priemyselným asociáciám.
•
Spolupracujúce výskumné projekty - jedná sa o projekty určitého počtu
spolupracujúcich malých a stredných podnikov (minimálne 3 z dvoch rôznych krajín),
ktoré majú rovnaký špecifický problém a pridelí významnú časť svojich vedeckých a
výskumných aktivít poskytovateľom výskumu. Tieto aktivity môžu byť tiež
vykonávané inovatívnymi a „high-tech“ malými a strednými podnikmi v spolupráci s
výskumnými centrami a univerzitami. Vlastníctvo výsledkov zostáva malým
a stredným podnikom.
Siedmy rámcový program pre výskum a technologický rozvoj (FP7) sa malým
a stredným podnikom venuje cielene prostredníctvom rôznych programov:
7
•
Kapacity (asi 4,3 miliardy €),
•
kooperácia (asi 32,3 mld €),
•
ľudia (asi 4,7 miliardy €),
•
myšlienky (asi 7,5 miliardy €). 7
http://ec.europa.eu/research/future/index_en.cfm
55
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tab. 1: Špecifiká jednotlivých programov v rámci EP7
KOOPERÁCIA
MYŠLIENKY
ĽUDIA
KAPACITY
MSP sú aktívne podnecované k zapojeniu sa do
všetkých výskumných aktivít. Rovnako je
podporované zapojenie MSP do spoločných
technologických iniciatív (JTI), ak je takáto
aktivita považovaná za vhodnú.
Rovnako ako v akejkoľvek inej organizácii môžu
výskumné tímy z malých a stredných podnikov
medzi sebou súťažiť o to, kto bude najlepší.
Väčšia pozornosť je MSProvaná na podporu
silnejšieho zapojenia MSP v „Partnerstvách a
väzbách medzi hospodárskym priemyslom
a vysokými školami“.
Výskum v prospech MSP sa zameriava na
posilnenie inovačnej kapacity európskych MSP a
ich príspevok k rozvoju nových produktov a trhov
orientovaných na nové technológie.
2. 2 CORDIS
Informačná služba o výskume a vývoji v EÚ 8. Tento internetový portál pre európske
inovátorov ponúka približne 30 000 internetových stránok o všetkých aspektoch politiky
výskumu a inovácií v EÚ, je to predovšetkým „MSP Tech Web“ 9 , čo je internetová stránka
pre technologicky zamerané MSP, a to najmä tie, ktoré chcú inovovať alebo pôsobiť v
medzinárodnom meradle. Táto iniciatíva vznikla v rámci FP6 a pokračuje aj v FP7.
2. 3 eContent
eContent je viacročný komunitárny program (2001 - 2005), ktorý bol vytvorený na
podporu prístupu ku kvalitným digitálnym produktom a službám, vznikajúcim v spolupráci
verejného a súkromného sektora. Ďalším cieľom programu je posilnenie tvorby aplikácií
v mnohojazyčnom a multikultúrnom prostredí a zvýšenie dynamiky trhu s digitálnym
obsahom. Program slúži na financovanie nákladov konferencií, workshopov, seminárov,
výstav, apod. eContent nie je výskumným programom. Namiesto podpory rozvoja nových
technológií je jeho cieľom optimálne používaní existujúcich technológií, a tak otváranie
nových trhových príležitostí. Program je založený na troch hlavných akčných líniách:
8
9
http://cordis.europa.eu
http://ec.europa.eu/research/sme-techweb/index_en.cfm
56
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
•
Zlepšenie prístupu k verejným informáciám a rozšírenie ich využívania
 Experimenty v konkrétnych projektoch, ktorými sa demonštruje použitie
informácií verejného sektora k tvorbe služieb a produktov s pridanou
hodnotou,
 zriadenie európskych zbierok digitálnych dát.
•
Podpora vytvárania obsahu vo viacjazyčnom a multikultúrnom prostredí
 Podpora nových partnerstiev a prijatie viacjazyčných a multikultúrnych
stratégií,
 posilnenie jazykovej infraštruktúry.
•
Zvýšenie dynamiky trhu s digitálnym obsahom
 Prekonávanie rozdielov medzi odvetvím týkajúcim sa digitálneho obsahu
a kapitálovými trhmi,
 obchodovanie s autorskými právami medzi účastníkmi trhu s digitálnym
obsahom,
 vývoj a zdieľanie spoločnej vízie vývoja trhu s digitálnym obsahom.
Programu sa môžu zúčastniť nadnárodné konzorciá, kde aspoň dvaja účastníci
pochádzajú z dvoch rôznych členských krajín. Zvlášť vítaná je účasť MSP. Program eContent
je súčasťou akčného plánu eEurope. U väčšiny financovaných projektov sa požaduje
spolufinancovanie vo výške 50% vynaložených nákladov. 10
2. 4eContentplus
Program eContentplus nadväzuje na pôvodnú eContent a má rozpočet 149 miliónov €
(2005 - 2008) a jeho cieľom je riešiť organizačné bariéry a podporovať zavádzanie najnovších
moderných technických riešení na zlepšenie prístupnosti a užitočnosti digitálnych materiálov
v mnohojazyčnom prostredí. Program sa zameriava na špecifické oblasti trhu, kde bol zatiaľ
vývoj pomalý: geografickú, vzdelávacie, kultúrne, vedeckú a odbornú kapacitu. Program tiež
podporuje celospoločenskú koordináciu fondov knižníc, zbierok múzeí a archívov a obhajobu
digitálnych zbierok s cieľom zabezpečiť dostupnosť kultúrnych, odborných a vedeckých
fondov pre ďalšie využitie. 11
2. 5 Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu (CIP)
Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu“ (CIP) je konzistentný a
integrovanou odpoveďou na ciele obnovenej Lisabonskej stratégie pre rast a pracovné miesta.
Bude prebiehať v období 2007 až 2013 a jeho rozpočet je približne 3,6 miliárd €. Čo sa týka
inovačných a informačných technológií, CIP obsahuje dve hlavné odvetvia:
•
10
11
Podnikateľský a inovačný program (EIP) sa zameriava na zlepšenie podmienok pre
inovácie, napríklad vo forme výmeny najlepších postupov medzi členskými krajinami
http://www.cordis.lu/econtent/
http://europa.eu.int/information_society/activities/econtentplus/index_en.htm
57
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
a aktivít slúžiacich k zlepšeniu, posilňovanie a podporu inovácií v podnikoch.
Podporuje aktivity posilňujúce sektorovo zamerané inovácie, zoskupenia,
verejnoprávne inovačné partnerstvá a uplatňovanie inovačného riadenia.
•
Program ICT zameraný na podporu metód, ktorému bolo pridelených približne 728
miliónov €. Program ICT sa zameriava na stimuláciu nových konvergentných trhov
pre elektronické siete a služby, mediálny obsah a digitálne technológie. Podporuje
tiež modernizáciu služieb verejného sektora, ktorá zvýši produktivitu a zlepší tieto
služby.
2. 6 EUREKA
EUREKA (Sieť pre trhovo orientovaný výskum a vývoj) je celoeurópska sieť pre trhovo
zamerané priemyselné organizácie R & D, ktorá podporuje konkurencieschopnosť
európskych spoločností vytvorením prepojení a inovačných sietí v 36 krajinách. EUREKA
ponúka partnerom projektu rýchly prístup k bohatým zásobám vedomostí, zručností a
odborných poznatkov z celej Európy, a uľahčuje prístup k národným verejným a súkromným
systémom financovania. 12
V rámci projektu EUREKA nie sú uvoľňované žiadne európske peniaze - cieľom je
nadviazanie kontaktov a sietí spolupracujúcich strán najmä v oblasti aplikovaného
a priemyselného výskumu a vývoja. Spolupráca v rámci EUREKA je napriek tomu vo väčšine
členských krajín podporovaná štátom - v Slovenskej republike môže byť podpora zo štátnych
zdrojov až 50% finančných nákladov na výskumnú časť riešenia projektu. V súčasnosti sa na
projekte EUREKA zúčastní 33 štátov a riadnym členom je aj Európska komisia. Konkrétne
asistencie jednotlivým účastníkom projektu EUREKA:
•
nájdenie správneho partnera pre oblasť výskumu a rada pri uzatvorení dohody,
•
nasmerovanie k verejným a súkromným finančným zdrojom,
•
odovzdanie skúseností z už uzavretých spoluprác v rámci EUREKA,
•
skontaktovanie záujemcov s technickými a marketingovými expertmi.
2. 7 Enterprise Europe Network
Sieť „Enterprise Europe Network“, ktorá stavia na silných stránkach a úspechoch
predchodcov Euro Info Centre a sieťach IRC, spája cez 500 organizácií v Európe a ďalších
krajinách a poskytuje MSP vysoko kvalitné integrované služby. K širokej škále služieb, ktoré
sieť poskytuje, patria:
12
•
Databázy na vyhľadávanie partnerov pre podnikanie a spoluprácu,
•
individuálne návštevy spoločností s cieľom zhodnotiť ich potreby,
•
nástroje angažovanosť MSP do tvorby európskej politiky,
•
získavaní informácií o politikách, programoch a legislatíve EÚ,
•
poradenské akcie zamerané na prenos technológií a znalostí,
http://www.eureka.be
58
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
•
propagačné a informačné materiály.
Tieto služby sú k dispozícii na základe uplatnenia koncepcie „žiadne nesprávne
kontaktné miesto“ a zásady blízkosti, takže MSP, ktoré kdekoľvek v Európe hľadajú
informácie, dostanú prispôsobenú pomoc prostredníctvom ktoréhokoľvek partnera siete, alebo
budú nasmerované priamo na najvhodnejšieho poskytovateľa služieb. Sieť stredísk v
Európskej únii aj mimo jej rámec, ktorá poskytuje lokálnu pomoc pri podpore
technologických partnerstiev a prenosov. Innovation Relay Centres (IRC) sú poskytovatelia
služieb v oblasti podpory inovácií, a sú z väčšej časti realizované verejnými organizáciami,
uľahčujú a podporujú prenos inovačných technológií medzi európskymi MSP. Sieť IRC v
súčasnosti pozostáva zo 71 centier a 236 regionálnych kancelárií v 33 krajinách.
2. 8 SOLVIT
Bezplatná sieť on-line, v ktorej členské štáty EÚ spolupracujú na riešení problémov
spôsobených nesprávnou aplikáciou zákonov vnútorného trhu zo strany verejných úradov.
Slúži pre sťažnosti občanov aj podnikov. 13
3 VZDELÁVANIE A ODBORNÁ PRÍPRAVA
3. 1 Integrovaný akčný program pre celoživotné vzdelávanie
Integrovaný akčný program pre celoživotné vzdelávanie na obdobie 2007 - 2013 zahŕňa
štyri programy:
•
Comenius pre všeobecné školské vzdelávacie aktivity na nižších stupňoch škôl,
•
Erasmus pre vzdelávacie a pokročilé školiace aktivity na vysokoškolskej úrovni,
•
Grundtvig pre vzdelávanie dospelých,
•
Leonardo Da Vinci pre všetky ostatné aspekty odborného vzdelávania a prípravy.
Program Leonardo Da Vinci sa z najväčšej časti týka priamo podnikov, pretože
podporuje inovačné nadnárodné iniciatívy na podporu vedomostí, schopností a zručností
potrebných pre úspešnú integráciu do pracovného života a plné využívanie občianskych práv
a povinností. 14
Leonardo Da Vinci je európsky viacročný program, zameraný na podporu rozvoja
kvality, inovácií a európskej dimenzie v systémoch a praxi odborného vzdelávania, na
podporu celoživotného vzdelávania, a to prostredníctvom nadnárodných projektov. Do
programu sa môžu zapojiť verejné organizácie (napr. školy, úrady práce), neziskové
organizácie (profesijné komory, odbory) aj podnikateľské subjekty, najmä malé a stredné
podniky a živnostníci. Program je nástrojom realizácie komunitárnej politiky odborného
vzdelávania a má tri hlavné ciele:
•
13
14
Zlepšiť kvalitu a prístup k ďalšiemu odbornému vzdelávaniu a k celoživotnému
získavaniu vedomostí a zručností so zámerom zlepšovať adaptabilitu ľudí na
technologické a organizačné zmeny,
http://ec.europa.eu/solvit/site/index_cs.htm
http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/newprog/index_en.html
59
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
•
zdôrazňovať význam a posilňovať úlohu odborného vzdelávania v procese inovácie
so zámerom zvyšovať konkurencieschopnosť a rozvíjať podnikanie prostredníctvom
zlepšenie spolupráce inštitúcií odborného vzdelávania a podnikov,
•
zlepšovať zručnosti a kompetencie ľudí v počiatočnom odbornom vzdelávaní v
stredných, vyšších a vysokých školách so zámerom zlepšovať zamestnanosť a
uľahčovať uplatnenie mladých ľudí na európskom trhu práce.
3. 2 EURES
Európsky portál pracovnej mobility (EURES) 15 ponúka jednoduchý spôsob nájdenia
informácií o pracovných miestach po celej Európe. Obsahuje viac ako tri štvrte milióna
voľných miest vo približne 30 európskych krajinách a desiatky tisíc životopisov uchádzačov o
prácu. EURES však neslúži len tým, ktorí prácu hľadajú, ale aj zamestnávateľom, ktorí na
ňom môžu uverejniť voľné miesta a vyhľadať vhodných kandidátov. Po zvládnutí jednoduché
registračné procedúry môžu zamestnávatelia a uchádzači začať túto viacúčelovosť a účinnú
službu využívať.
Literatúra:
[1.] www.unijos.edu.ng
[2.] www.ideas.repec.org
[3.] www.ec.europa.eu
[4.] www.cordis.lu
[5.] www.eureka.be
15
http://ec.europa.eu/eures/home.jsp?lang=cs&langChanged=true
60
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
NÁMORNÁ DOPRAVA A EURÓPSKE NÁMORNÉ PRÍSTAVY
Andrej Dávid1
Kľúčové slová: Kontajnerová doprava, hlavné trasy prepravy kontajnerov, kontajnerové
terminály, európske prístavy, prístav Rotterdam, prístav Hamburg
Abstract: Sea transport has an important role in the exchange of cargo among the continents.
Most of cargo which is carried out by ships is transported in containers. In sea transport
containers have been used since the 1950s. The aim of containerisation is to minimise of
transfer of cargo in the container terminals, to prevent its loss, damage or theft during
transport, transhipment and storage. In the world there are three main container routes
between developing and developed countries. The economic crises or the mobility of global
capital influence on the change of these routes. Most of cargo which is imported to Europe is
transferred in the biggest ports like Rotterdam, Amsterdam or Antwerp. After its transfer it is
imported to hinterland by other mode of transport.
1. ÚVOD
Námorná doprava má najväčší podiel v preprave nákladu medzi kontinentmi. Väčšina
tohto nákladu sa prepravuje v kontajnerov kvôli rýchlejšej manipulácii v termináloch
námorných prístavov, zároveň aby nedošlo k jeho poškodeniu počas prepravy, prekládky
alebo skladovania. Vo svete existujú tri základne trasy prepravy kontajnerov - medzi USA
a Európou (transatlantická), Európou a Áziou a medzi USA a Áziou (transpacifická).
Hospodárska kríza či presun výrobným pobočiek nadnárodných spoločností z vyspelých
krajín do krajín s lacnejšou pracovnou silou vplývajú na zmenu smerovania prepravných
prúdov kontajnerov. Na cenu za prepravu vplýva najmä prepravná relácia, ktorá môže byť
niekoľko násobne vyššia na reláciách s vyššou intenzitou ako v opačnom smere.
2. KONTAJNEROVÁ DOPRAVA A HLAVNÉ TRASY PREPRAVY KONTAJNERA
Nadnárodné spoločnosti sídliace vo vyspelých krajinách sveta presúvajú svoje výrobné
pobočky do rozvíjajúcich sa krajín, resp. do postkomunistických krajín s transformujúcimi sa
ekonomikami za účelom minimalizovania nákladov a maximalizovania zisku. Tieto krajiny,
aby prilákali zahraničný kapitál a čiastočne znížili mieru nezamestnanosti, ponúkajú týmto
spoločnostiam okrem lacnejšej pracovnej sily aj široké spektrum daňových výhod.
Za
Brazília,
V týchto
40 %
posledné roky najväčší nárast v hrubom domácom produkte (HDP) zaznamenala
Rusko, India a Čína (BRIC – skratka vytvorená zo začiatočných písiem krajín).
krajinách, ktoré sa rozprestierajú na jednej štvrtine zemského povrchu, žije viac ako
svetovej populácie. V roku 2050 sa predpokladá, že Čína dosiahne v
1
Ing. Andrej Dávid, PhD., Katedra vodnej dopravy, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilinská
univerzita v Žiline, tel.: 00421 41 513 3565, e-mail: [email protected]
61
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
nominálnom hrubom domácom produkte prvé miesto so 70, 710 miliárd amerických dolárov,
za ňou budú Spojené štáty americké s 38,514 miliárd amerických dolárov [1].
Akákoľvek zmena v podobe hospodárskej krízy, presunu výrobných pobočiek alebo
lokálnych vojenských konfliktov vplýva na objem a zmenu smerovania prepravných prúdov
vo svete.
Námorná doprava má najväčší percentuálny podiel v preprave hromadného, kusového,
tekutého nákladu vrátane nákladových jednotiek kombinovanej dopravy medzi kontinentmi.
Vo svete existujú tri hlavné trasy prepravy kontajnerov: medzi Severnou Amerikou a Európou
(transatlantická), Severnou Amerikou a Áziou (transázijská), Áziou a Európou (obr. 1).
Obr.1 Hlavné trasy prepravy kontajnerov v r. 2008
V roku 2008 sa na hlavných trasách prepravilo 137 mil. TEU kontajnerovými loďami
(nárast o 5,4 % oproti predchádzajúcemu roku), čo predstavovalo 1,3 miliardy ton nákladu.
Najviac kontajnerov (27,241 mil. TEU) sa prepravilo medzi Európou a Áziou, pričom
prevažuje export kontajnerov z Ázie do Európy (16,741 mil. TEU) ako v opačnom smere
(10,50 mil. TEU).
V prepravných reláciách vznikajú určité nevyváženosti v objeme prepraveného nákladu,
napr. objemy smerujúce z Číny do USA / Európy sú väčšie ako v opačnom smere. Tie
vplývajú na cenu za prepravu nákladu, ktorá môže byť niekoľkonásobne nižšia v reláciách
s nižšou intenzitou ako v opačnom smere (napr. medzi USA a Čínou). V roku 2008 dovoz
kontajnerov z Ázie do USA predstavoval 14,528 mil. TEU, v opačnom smere to bolo len
5,614 mil. TEU [3].
Tabuľka 1: Preprava kontajnerov na hlavných námorných trasách (v mil. TEU)
roky
2007
2008
Transpacifická trasa
Ázia - USA
USA - Ázia
15,248
4,986
14,528
5,614
Európa - Ázia
Ázia - Európa Európa - Ázia
17,237
10,085
16,741
10,500
Transatlantická
USA - Európa Európa - USA
2,711
4,464
2,938
4,344
[3]
62
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
2. NAJVÄČŠIE KONTAJNEROVÉ TERMINÁLY SVETA
Námorné prístavy sú vstupnými bránami pre všetok tovar, ktorý sa prepraví námornými
loďami medzi kontinentmi. Vo svete je približne 400 námorných prístavov, v ktorých sa
prekladajú kontajnery. Väčšina týchto kontajnerov (98 %) sa prekladá v šesťdesiatich
prístavoch sveta.
V súčasnosti má veľa námorných krajín jeden alebo dva hlavné prístavy, ktoré sú
podporované menšími námornými prístavmi, tj. v hlavných prístavoch sa vykladajú
kontajnery z veľkých námorných kontajnerových lodí. Časť vyložených kontajnerov sa
prepraví do vnútrozemia ostatnými druhmi dopravy, časť sa preloží na menšie námorné
kontajnerové lode, ktoré ich prepravia do ďalších námorných prístavov [4].
V roku 2008 sa v termináloch námorných prístavov preložilo 506,921 mil. TEU, čo
predstavuje nárast o 4,06 % oproti predchádzajúcemu roku. Najviac kontajnerov sa preložilo
na ázijskom kontinente. Na prvom mieste z krajín bola Čína so 113,296 mil. TEU (22,35 %
z celkového preloženého množstva kontajnerov), na druhom mieste bol Singapur so 30,891
mil. TEU (6,09 %), za ktorým nasledoval Hong Kong s 24,248 mil. TEU (4,78 %) [3].
Obr.1 Najväčšie kontajnerové terminály sveta
Z trinástich ázijských prístavov sedem leží na území Číny (vrátane námorného
prístavu Hong Kong), dva ležia v Malajzii a ďalšie v Južnej Kórei, Singapure, Taiwane
a Spojených arabských emirátoch. Tieto prístavy preložili 193,106 mil. TEU (38,10 %
z celkového preloženého množstva kontajnerov).
V Európe sa najviac kontajnerov preložilo v Rotterdame (9. miesto v celkovom poradí),
za ním nasledoval Hamburg (11. miesto), Antverpy (13.
miesto), ako posledný
bol Bremenhaven (18. miesto). V európskych prístavoch sa preložilo 34,664 mil. TEU (6,83
% z celkového preloženého množstva kontajnerov).
Z amerických prístavov bol prvý v Los Angeles (15. miesto v celkovom poradí), za ním
nasledoval v Long Beach (16. miesto), posledným americkým prístavom bol New York / New
63
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Jersey (20. miesto). V týchto prístavoch sa preložilo 19,603 mil. TEU (3,87 % z celkového
preloženého množstva kontajnerov) [3].
3. NAJVÄČŠIE EURÓPSKE NÁMORNÉ PRÍSTAVY
3.1 Prístav Rotterdam
Rotterdamský prístav je najväčší európsky námorný prístav. Rozkladá sa na ploche
10 556 hektárov, z toho 5 299 ha tvorí teritórium (územie prístavu) vrátane infraštruktúry
a akvatória prístavu a 5 257 ha je vyhradených pre priemyselné zóny. Prekládkové polohy
prístavu, ktoré sa tiahnu v dĺžke 40 kilometrov, ležia na ľavom (čiastočne aj na pravom) brehu
rieky Rýn a brehoch Severného mora. Prístav sa pôvodne nachádzal v centre mesta
Rotterdam. Nárastom množstva nákladu sa jednotlivé prekládkové úseky začali postupne
budovať smerom na západ od centra mesta k Severnému moru. Prostredníctvom rieky Rýn
prístav Rotterdam má priame napojenie na najpriemyselnejšie oblasti západnej Európy. V
jeho okolí žije cca 1,3 mil. obyvateľov a do 500 kilometrov 150 mil. obyvateľov [5].
V prekládke kontajnerov je Rotterdam so 10,784 mil. TEU (v roku 2008) na prvom
mieste v Európe a vo svete na deviatom mieste za ôsmymi ázijskými námornými prístavmi.
Prekládka kontajnerov sa realizuje v deviatich termináloch.
Najväčšie kontajnerové terminály prístavu sa nachádzajú v časti Maasvlakte (na ľavom
brehu rieky Rýn, neďaleko jej ústia do Severného mora), v ktorej môžu kotviť najväčšie
kontajnerové lode post Panamax a super post Panamax. V tejto časti prístavu je železničná
stanica obsluhujúca terminály ECT Delta, APM Delta a ECT Euromax. Z Maasvlakte
odchádzajú pravidelné kontajnerové vlaky do Prahy, Lovosíc, Bratislavy, Sládkovičova,
Viedne a ďalších miest Európy.
V súčasnosti sa buduje nová časť rotterdamského prístavu v blízkosti Maasvlakte na
umelo vybudovanom polostrove o ploche 2 000 ha. Konštrukčné práce začali v septembri
2008. Na ploche 630 ha sa postavia tri kontajnerové terminály s kapacitami 4,0, 4,5 a 2,3 mil.
TEU (tieto terminály budú určené pre novú generáciu kontajnerových lodí s ponorom 20
metrov), 190 ha plochy je vyjadrených pre chemický priemysel a 180 ha pre administratívne
budovy, parkoviská autodopravcov. Prvá kontajnerová loď by mala vplávať do
novovybudovaného bazéna v roku 2013. Nová časť prístavu bude v úplnej prevádzke až v
roku 2033 [6].
3.2 Prístav Hamburg
Prístav Hamburg je v prekládke kontajnerov (9,7 mil. TEU v r. 2008) druhým
najväčším európskym námorným prístavom. Prístav leží na brehoch rieky Labe, 115
kilometrov od jej ústia do Severného mora. Hĺbka vody pri prílive je 16,3 metra, maximálny
prípustný ponor pre plavidlá je 12,8 metra pri odlive a 15,1 metra pri odlive. Celková plocha
prístavu je 7 250 ha, z toho územie prístavu (teritórium) sa rozprestiera na ploche 4 331 ha,
919 je vyhradených pre ďalší rozvoj prístavu. Prekladá sa v ňom hromadný, kusový, tekutý
náklad vrátane nákladových jednotiek kombinovanej dopravy.
Prístav disponuje štyrmi kontajnerovými terminálmi. Kontajnerové terminály
Burchardkai, Altenwerder a Tollerot sú prevádzkované spoločnosťou HHLA (Hamburger
Hafen und Logistik AG)150 a Eurogate terminál je prevádzkovaný spoločnosťou Eurogate
[7].
64
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Kontajnerový terminál Altenwerder, ktorý používa automatizovaný pohyb kontajnerov,
sa rozprestiera na ploche 100 ha. Prekládková hrana dlhá 1 400 metrov je rozdelená na štyri
kotviská. Vybavená je 15 nábrežnými kontajnerovými žeriavmi s dosahom 22 radov
kontajnerov na šírku lode u 14 žeriavov (super post Panamax). Maximálny ponor pre
kontajnerové lode je 16,7 m. Terminál disponuje automatizovane riadenými vozidlami
premiestňujúcimi kontajnery medzi nábrežnými žeriavmi a kontajnerovými skládkami. Na
kontajnerových skládkach sa pohybujú portálové pojazdné žeriavy premiestňujúce kontajnery
do tylovej časti terminálu, kde sa následne naložia na návesy ťahačov, resp. na železničné
vozne.
4. ZÁVER
Zavádzaním nových prekládkových technológií v termináloch námorných prístavov,
stavaním novej generácie kontajnerových lodí sa skracuje doba prepravy nákladu medzi
výrobcami na jednej strane sveta a spotrebiteľmi na jej opačnej strane. Prístavy v minulom
storočí prešli výraznou transformáciu. Kým na začiatku storočia plnili funkciu
sprostredkovateľa medzi vodnou dopravou a ostanými druhmi dopravy, na jej konci sa stavali
dôležitými multimodálnymi dopravno-logistickými centrami poskytujúcimi širokú škálu
logistických služieb. Pre slovenských dopravcov špecializujúcich sa na kontajnerovú dopravu
sú najdôležitejšie európske námorné prístavy Rotterdam a Hamburg.
Príspevok je súčasťou riešenia grantovej úlohy MŠ SR a SAV (VEGA) 1/0614/10
Model vnútrozemského prístavu ako dopravného uzla na vodnej ceste a jeho transformácia na
multimodálne dopravno-logistické centrum, doba riešenia: 2010 – 2011, zodpovedný riešiteľ:
Ing. Andrej Dávid, PhD.
Literatúra:
[1.] http://www.chicagobooth.edu/alumni/clubs/pakistan/docs/next11dream-march%20'07goldmansachs.pdf (15.08.2010)
[2.] http://managingthedragon.com/wp-content/uploads/2007/12/bric.png (15.08.2010)
[3.] Review
of
Maritime
Transport
2009,
online:
http://www.unctad.org/en/docs/rmt2009_en.pdf (15.08.2010)
[4.] STOPFORD, M.: Maritime Economics. Oxon : Routledge, 2009. 816 s. ISBN 978-0415-27558-3.
[5.] Port
Statistics
2008.
Port
of
Rotterdam,
online:
http://www.portofrotterdam.com/mmfiles/Port_Statistics_2008_tcm26-60399.pdf
(15.08.2010)
[6.] Maasvlakte
2:
Top
location
in
the
North
Sea,
online:
http://www.maasvlakte2.com/kennisbank/top_location_in_the_north_sea_1.pdf
(15.08.2010)
[7.] Port of Hamburg, online: http://www.hafen-hamburg.de/en (15.08.2010)
65
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
EKOZNAČKA JAKO HODNOTA PRO ZÁKAZNÍKA
Jaroslava Dědková 1
Klíčová slova: značka, ekoznačka, průzkum, hodnota, zákazník
Abstract: The article attends to the meaning of ecolabelling. It characterizes several
ecolabels, which are licensed in the European Union and in the Czech Republic. At the same
time it shows the partial results of the research of the international study “Barometr Cetelem
2010,” which is concerned with the ecological shopping behaviour of the European
customers. At the end of the year 2009, the Marketing department of the Faculty of
Economics at Technical University of Liberec realized the research in the Czech – German
part of the Euroregion Nisa, which shows the awareness of ecolabels by the consumers in this
part of area.
1.
ÚVOD
Značka je souborem vjemů v mysli spotřebitele, vyvolává asociace s vlastnostmi
výrobku a přináší výhody, které se váží k emocím. Smyslem značky je především odlišit
výrobek od konkurence, pěstovat loajalitu stávajících zákazníků a získat zákazníky nové.
Značení výrobků je velkou výzvou pro uplatňování marketingové strategie firem.[2]
V současné době představuje značení výrobků takovou sílu, že jen stěží může existovat
nějaký výrobek bez označení.
Hodnota značky vychází z pohledu zákazníka. Je to výsledek porovnání (např. mezi
přínosem a nákladem) a interakce mezi zákazníkem a produktem.[3] Klíčem k vytvoření
hodnoty značky je její znalost. Ta může být charakterizována povědomím o značce a image
značky. [5] V souvislosti s tím, že spotřebitelé v současnosti začali více projevovat zájem o
globální ekonomický růst a o kvalitu životního prostředí, začali nakupovat výrobky, které ho
tolik nezatíží a které je tedy potřeba správně označit a odlišit.
2.
EKOZNAČENÍ (ECOLABELLING)
"Ekoznačení" je dobrovolným způsobem certifikace a označovaní úrovně
enviromentálních aktivit a je používáno na celém světě. Ekoznačka je označení, které
identifikuje celkovou enviromentalní přednost produktu (výrobku nebo služby) v rámci určité
produktové kategorie se zohledněním životního cyklu. Mezinárodní organizace pro
normalizaci (ISO) vyvinula jako návod normu ISO 14024 pro "Typ I" systému
enviromentalního značení, která je použitelná pro programy resp. systémy ekoznačení.
Ekoznačení je pojem, používaný pro označování výrobků a služeb, které jsou v průběhu
celého životního cyklu šetrnější nejen k životnímu prostředí, ale i ke zdraví spotřebitele.
Jejich kvalita přitom zůstává na velmi vysoké úrovni. [6]
1
PhDr. Ing. Jaroslava Dědková, PhD.,Katedra marketingu, Ekonomická fakulta, Technická univerzita v Liberci,
[email protected]
66
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Výrobek ekoznačením získá:
o Státem garantované potvrzení vyšší užitné hodnoty na základě toho, že prošel
přísnými testy prokazujícími splnění kvalitativních a ekologických požadavků.
o Mezinárodní uznání o výrobku, které doloží, že je k životnímu prostředí šetrnější než
konkurenční a neoznačené výrobky.
o Doporučení od řady ekologických nevládních organizací.
o Zařazení se mezi prioritně nakupované zboží všemi institucemi, které používají
systém zelených zakázek. [6]
Je zapotřebí, aby se zákazníci i výrobci na trhu mezi různými značkami dobře
orientovali. Zákazníkovi ekoznačka sděluje informaci o vlastnostech výrobku a image
výrobku a vede ke konzistenci v nákupním chování. Výrobce díky ekoznačení vystupuje
z anonymity, komunikuje se zákazníkem, získává konkurenční výhodu, lepší podmínky při
exportu a prezentuje přístup firmy k ochraně životního prostředí.[5]
3.
PROGRAM EKOZNAČENÍ EVROPSKÉ UNIE A JEHO REALIZACE V
ČESKÉ REPUBLICE
Systém ekoznačení, platný v Evropské unii, je nadnárodní systém, který byl založen na
základě nařízení rady EHS ze dne 23. března 1992 (EEC No. 880/92 on a Community ecolabel award scheme). V roce 2000 bylo vydáno Nařízení Evropského Parlamentu a rady
Evropského společenství č. 1980/2000 o revizi systému udělování ekoznačky.)
Ekoznačkou Evropské unie je tzv. „The Flower“, a je platná na celém území
EU. Uděluje se v kategoriích spotřebního zboží a z možnosti obdržet
ochrannou známku jsou podobně jako v našem programu vyloučeny
potraviny, nápoje, léčiva střelné zbraně a výbušniny. Při udělování se
hodnotí celý životní cyklus výrobku a proces by v každé zemi měla řídit
nezávislá instituce.[7]
Každý stát má většinou jen jednu oficiálně uznávanou ekoznačku, která je udělována na
základě národních nebo nadnárodních programů. Taková značka garantuje, že výrobek je
během celého svého životního cyklu šetrnější k životnímu prostředí.
3.1
LOGA EKOZNAČENÍ ČESKÉ REPUBLIKY
U nás byl program označování výrobků ochrannou známkou Ekologicky šetrný
výrobek zaveden v roce 1994 a spotřebitelům dává garantovanou záruku, že označený
výrobek má omezené nepříznivé vlivy na životní prostředí.[9] Program vznikl z iniciativy
ministra životního prostředí a vlastníkem ochranné známky je CENIA, česká informační
agentura životního prostředí (dříve Český ekologický ústav). Hlavním důvodem vzniku byla
snaha nabídnout spotřebitelům jinou alternativu, jiné měřítko a hodnotu produktu, kterou by
se mohli řídit při výběru nakupovaného zboží. Spotřební zboží a služby se označují logem,
které spotřebiteli slouží jako jasná a srozumitelná informace, že u označeného výrobku bylo
provedeno hodnocení nezávislou třetí stranou.
Program ČR je založen na stejných zásadách jako Ecolabelling Evropských
společenství. Český národní program ekoznačení je stejně jako program EU dobrovolný.
67
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Ke značkám, dokládající ochranu životního prostředí v ČR patří např.:
Ekologicky šetrný výrobek
Označení „Ekologicky šetrný výrobek“ dostanou pouze produkty, které
splňují přísné ekologické požadavky. Značku propůjčuje Ministerstvo
životního prostředí ČR, které ve spolupráci s Agenturou pro ekologicky
šetrné výrobky připravuje i směrnice pro hodnocení jednotlivých výrobků.
Pro udělení značky jsou zavedena výběrová kritéria, která stanovují ekologické parametry
výrobků, jak při jejich provozu (např. emise, spotřeba energie, uvolňování chemických látek),
tak během životního cyklu výrobku (např. spotřeba energie a surovin při výrobě nebo zda a
jak se dá výrobek recyklovat). Posuzuje se např. i obal.
Značka vypovídá o tom, že daný výrobek je ve své kategorii „ekologičtější“, než ostatní
obdobné výrobky. Další informací pro spotřebitele je, že výrobek je svými funkčními
vlastnostmi plně srovnatelný s konkurenčními výrobky a byl vyroben v souladu se všemi
platnými zákony a předpisy. Ekologicky šetrný výrobek je ekoznačkou České republiky,
používanou v národním programu environmentálního značení. Značka dává spotřebitelům
možnost dobrovolně při nákupu preferovat výrobky, zohledňující požadavky ochrany
životního prostředí a trvale udržitelného rozvoje. Koncem roku 2009 používalo ekoznačku
v ČR přes 400 výrobků, od více než 90 českých i zahraničních firem a jejich počet neustále
roste. [6]
Další důvěryhodné značky, vztahující se k ekoznačení výrobků:
„Králíček“ Tuto značku používají někteří výrobci v Evropě, především v
Anglii. Používá se pro kosmetiku, která nebyla testována na zvířatech.
Podle českých zákonů, pokud výrobce, či dovozce uvádí na obalu
informace o testování, či netestování na zvířatech, musí uvést, zda-li se
informace váže pouze k finálnímu výrobku nebo i k surovinám. [10].
Fair Trade je anglický výraz pro spravedlivý obchod a představuje
celosvětové hnutí, které se do mezinárodního obchodu snaží vrátit
základní etická pravidla a principy. Základními pilíři Fair Trade je
ekonomická udržitelnost (výrobci dostávají cenu odrážející
vynaložené úsilí a umožňující důstojné živobytí), sociální podpora
(zaměstnancům je zaručena zákonná minimální mzda a je vyloučena nucená a dětská práce) a
ekologická únosnost (výroba šetrnější k životnímu prostředí). Do Fair Trade jsou zapojována
především demokraticky organizovaná družstva, jejichž členové se podílí na rozhodování.
Produkt ekologického zemědělství
Tuto značku propůjčuje Ministerstvo zemědělství ČR ve spolupráci
se společností Kontrola ekologického zemědělství. Označují se jí
pouze potraviny, které jsou, zjednodušeně řečeno, “nepráškované”.
Zemědělské plodiny jsou pěstovány bez použití umělých hnojiv a
pesticidů a s hospodářskými zvířaty je slušně zacházeno.
Pro získání známky je nutná kontrola u producenta, kdy se zjistí, zda zemědělec splňuje
i další přísné mezinárodní směrnice. Jde skutečně o spolehlivou českou ekoznačku.
68
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Celý seznam je možné najít například na stránkách Sdružení ochrany spotřebitelů. [10]
3.2
ZNÁMOST EKOZNAČEK V ČESKO – NĚMECKÉ ČÁSTI EUROREGIONU
NISA
Známost ekoznaček spotřebitelů dokládá část výzkumu, který byl proveden v rámci
projektu: Analýza spotřebního chování v česko-německé části Euroregionu NISA s ohledem
na ekologicky zaměřené chování kupujících“ koncem roku 2009 s přispěním finančních
prostředků programu Cíl 3/Ziel3 na podporu přeshraniční spolupráce mezi ČR a Svobodným
státem Sasko, prostřednictvím Euroregionu Nisa.
Marketingový výzkum byl realizován u výzkumného vzorku 370 respondentů české
části ERN a 200 respondentů německé části ERN a byl zaměřen na chování zákazníků.
Větší polovina českých respondentů (53,2%) uvedla, že se vůbec nezajímá o to, jestli je
výrobek ekologický. Pokud mají respondenti možnost vybrat si, tak přednost ekologickému
výrobku oproti běžnému dá asi 45% respondentů. Výsledek dokládá obr.č.1. Co se týká
nákupu BIO produktů, téměř polovina respondentů neupřednostňuje tyto produkty a
odpověděla, že je nikdy nekoupila.
1,9%
44,9%
ano,kupuji pouze
ekologické výrobky
pokud mám možnost
si vybrat, koupím si
ekologický výrobek
53,2%
nezajímá mě to
Obr.1 Zájem českých respondentů o ekologické výrobky
Zdroj:vlastní zpracování
Výsledky odpovědí německých respondentů dokládají větší zájem o BIO výrobky a
ekologicky šetrné výrobky než v ČR. Z odpovědí je vidět, že téměř 80% respondentů koupilo
BIO výrobky a pouze 20% respondentů nikdy tyto výrobky nekoupilo. [1]
3.3
PRŮZKUM EKOLOGICKÉHO CHOVÁNÍ V MEZINÁRODNÍM PROSTŘEDÍ
Z výsledků průzkumu mezinárodní studie Barometr Cetelem 2010 vyplývá, že
Evropané při nákupech myslí v současnosti více ekologicky, neplatí to však zcela pro české
domácnosti. Lidé chtějí zlepšovat svoji kvalitu života, a proto již nenakupují vše, ale snaží se
nakupovat lépe. Evropané jsou si vědomi toho, že blahobyt není možný bez odpovědného
chování a že výběrem kvalitních výrobků mohou přispět k ochraně životního prostředí. Zájem
o bio výrobky a fair trade produkty je ze strany Čechů na nejnižší úrovni mezi sledovanými
evropskými zeměmi.(obr.2) Pro české spotřebitele je totiž stále důležitější cena zboží, než
ochrana životního prostředí; ještě méně podstatný je jeho původ. [8]
69
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Obr.2 Zájem o ekologické výrobky v mezinárodním prostředí
Zdroj: [8]
ZÁVĚR
V současné době, kdy je na trhu dostatek produktů a substitutů, si každý člověk může
vybrat, jaký výrobek si koupí.V tomto konkurenčním boji se proto každý výrobce snaží
poskytovat zákazníkovi určitou přidanou hodnotu a tou může být i ekoznačení. [4]
Na našem trhu dochází i přes částečnou regulaci cen a produkčních postupů státní
správou k rozsáhlému konkurenčnímu boji. V jeho důsledku dochází k tlaku na výrobce, kdy
jejich prvotním cílem je kvantita výroby s minimem nákladů, druhým kvalita prodávaných
výrobků v konkurenčním prostředí a následuje výčet mnoha dalších včetně propagace a snahy
využít různých ekonomických postupů pro snížení daní. Zájmy životního prostředí a jeho
zdrojů stojí v tomto výčtu velmi hluboko (pokud zde vůbec jsou).
Spotřebitelé však mnohdy vidí i druhou stranu mince, totiž dopad na životní prostředí a
jsou ochotni zaplatit za zboží víc, aby mu pomohli.
Ekoznačka je nástrojem, jehož prostřednictvím výrobci i spotřebitelé mohou zvolit
výrobek, který méně poškozuje životní prostředí.
Článek ukazuje možné typy ekoznaček, které garantují šetrnost výrobků k životnímu
prostředí.Lze říci, že stále více spotřebitelů se chce chovat ekologicky, nicméně jak ukazují
výsledky výzkumu v Evropě, čeští spotřebitelé jsou na tom nejhůře ze zemí EU.
Literatura:
[1.] DĚDKOVÁ, J.A KOL.:Analýza nákupního chování v česko-německé části Euroregionu
Neisse-Nisa-Nysa, 2010,Liberec:IKA, ISBN 978-80-7372-593-8
[2.] KOTLER,P., JAIN,C.D., MAESINCEE,S.: Marketing v pohybu, Nový přístup k zisku,
růstu a obnově, 1.vyd.Management Press, 2007, ISBN 978-80-7261-161-4
[3.] LOŠŤÁKOVÁ, H.a kol.: Diferencované řízení vztahů se zákazníky,1.vyd. Grada
Publishing, Praha 2009, ISBN 978-80-247-3155-1
[4.] MUSOVÁ, Z.: Spoločensky zodpovedné podnikanie – základ budovania vzťahov so
záujmovými skupinami. In: Vzťahový marketing ako nástroj konkurencieschopnosti
70
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
podniku. Medzinárodné vedecké kolokvium. Bratislava: OF EU 2008. ISBN 978-80225-2624-1.
[5.] POLIAČIKOVÁ, E.: Zákazník a značka. In: Instore, 4/2010. s. 26-27, ISSN 1336-2348
[6.] O ekoznačení dostupné z:
http://www.ekoznacka.cz/web/www/web-pub2.nsf/$pid/MZPMSFGRIOAW
[7.] Ekoznačení v Evropské unii, dostupné z:
http://www.cenia.cz/web/www/web-pub2.nsf/$pid/MZPMSFHNSYW8
[8.] Průzkum Barometr Cetelem 2010: Lidé chtějí utrácet, ale přemýšlejí za co, dostupné z:
http://www.marketingovenoviny.cz/index.php3?Action=View&ARTICLE_ID=8455
[9.] SOS: Detaily značek, dostupné z:
http://www.spotrebitele.info/znacky/vsechny-znacky.html
[10.] SOS: databáze spotřebitelských značek, dostupné z:
www.spotrebitele.info/znacky/uvod.php
71
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
METHODS ACTIVITY BASED COSTING AND TIME DRIVEN
ACTIVITY BASED COSTING AND THEIR USING IN
PRACTICE
Oleg Dejnega1
Keywords: Measuring of process costs, logistics, Method Activity Based Costing, TimeDriven Activity Based Costing, time equations, time drivers
Abstract: The article deals with new approaches of methods Activity Based Costing and
Time Driven Activity Based Costing for better determination of cost by particular products,
processes and logistics chains, than the companies uses the traditional costing methods. Costs
are the important element of economy of whole organizations and methods Activity Based
Costing and Time Driven Activity Based Costing are suitable tools to decrease the amount of
costs. The article compares these methods with one another and also deals with theme in
application practice, which is based on the experience of the companies that build up the new
costing models through these methods in distribution, manufacturing and public sector.
I. INTRODUCTION
Costs of all organizations play very important role in the function of all activities of
company and influence their effectiveness. Particularly now, when the whole world faces the
economic crisis, the analyzing and decreasing of cost are in the focus of all managers. In the
relationship between suppliers and costumers the knowledge of costs is important in two
reasons. At first it is tool of competitive advantage, because companies can interest on the
best profitability costumers and second fact, that managers of all companies must know,
which items of costs are belong with level of company’s service and how to use it these
information in the dealing with others members in the supply chain for purpose of fair
partnership between members. The solution how to determine the costs of particular activities
and processes lie in the methods ABC and TD-ABC. The goal of this article is to explore
these methods and increased the consciousness about them, because in the countries of middle
and Eastern Europe these methods aren’t so much extended.
II. METHOD ACTIVITY BASED COSTING
With method Activity Based Costing we could meet more than fifteen years. The
author’s are Robin Cooper, Robert Kaplan and Thomas Johnson. The biggest move, which
brings method ABC in comparison with traditional calculate methods, lies in the assign of
overhead cost to object on the basis of the cost drivers, that affected the exercise of costs.
The method ABC tries to design the costs by the relationship to activities and don’t by
the place, where the costs arose. We issue from the evidence of all costs, particularly activities
1
Oleg, Dejnega, Ing., Sokolská třída 33, Ostrava, +420/597322295, [email protected]
72
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
in the time period. By every activity we must to find out the occurrence of cost drivers in
segmentation by the type of tasks. By dividing total cost by total occurrence of cost drivers,
we will receive the cost rate on the one appearance of cost driver. Indirectly costs we assign to
the cost object on the basis of cost driver’s value for the object like product of cost rate and
appearance of cost drivers (Kaplan, Cooper, 1998). Method ABC works with real costs and
real occurrence of factors (Macurová, 2009). The important part is also decomposition of
basis processes. By this decomposition we receive better focus on the organization and also
these activities make the general frame of our focus of the cost proceedings by this method. It
is also important to notice, that level of activities is not he lowest unit, because the activity we
can also divide to the partial activity.
The purpose of the ABC method is accurate specification of overhead costs in the frame
of process and their fair dispose by the activity and getting of relevant information for the
better cost proceedings. On the other side, the ABC method has also some weaknesses like
high sophistication, average values and only one cost driver, which don’t describe by the good
way the exacting by particularly activities.
Application of ABC method
1) Design accounting data – identification of the cost items, which are cohere with activity. In
this step we remove the cost items, which have accounting, tax or accidental character (Landa,
Polák, 2008).
Identification the activities and state the total cost.
2) Identification cost driver for every activity and determine the number of count occurrence
of the cost drivers for every customer.
1. Calculation of cost rate (total cost of activity divided by range appearance of cost
driver.
2. Calculation the cost of cost object – multiple cost rate with number of appearance of
cost driver by exist object.
3. Calculation the cost by particular product.
4. Mergence of activities into the appropriate process and expression the costs of
processes.
5. The analysis of total structure and value of costs into the appropriate process,
products, products chains and identification the places for improving.
6. Integration the method ABC into the calculation system of the firm.
III. METHOD TD-ABC
The concept TD-ABC was presented in the year 1997 by Robert Kaplan and Steven
Anderson in the publication (Kaplan, 2007) and in practice the method was tested in company
Ancorn System INC in year 2001. On the end of year 2003, the authors presented the upgrade
version of this method. The roots of methods lie in infirmity of method ABC (difficult to
update a complex ABC model).
In contrary with approach of ABC, TD-ABC allots costs according to consuming of
time, which results from the specification of appropriate activities. These factors affect the
consumption of time and also the costs of activities, hence we call these factors like time
drivers. By every requirement we assess these factors and then we determine the consumption
73
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
of time on the one appearance by every factor. The method supposes, that every activity
should be component of firm’s database (exist more than one type of time factor, whereas we
respect the relationship between them). We could also say, by activity we must also calculate
with some fixed time, which doesn’t depend on any factors.
It can be three kinds of time factors:
-
Continuous variables (distance in miles)
Discreet variables (the number of orders)
Indicator factors (value 1 or 0, if the situation happened, we assign value 1 in this
case)
Application of method TD-ABC (Brugemann, 2005; Macurová, 2007)
A. Assessment the costs by particular spent sources on the one available capacity.
1. Identification the group of sources, which have performed the activities.
2. Estimation of costs on every group of sources.
3. Estimation of practical time capacity of each group of sources.
4. Calculation costs the group of sources by dividing total costs group of sources by their
available capacity.
B. Assessment of time, which is needed for required variation of running activity
1. Identification of factors, which had influence on the time period of appropriate activity
(time driver), when we determine the factors for every real variation of activity.
2. Creation time equation, which express the dependence the time running of activity on
all factors with next recognizing the values of factors and calculation total
consumption of time for every concrete variation of activity.
C. Multiply the unit costs of particular sources by total consumption time of concrete
variation of running process and summarizing the costs for every consumption sources.
The method needs in application to make analysis of content of all activities. We must
define the all possible variation of running activities and their time factors. The consumption
on one factor we could estimate, determine from computer’s evidence by system ERP (SAP,
ORACLE) and CRM or by measuring. After that, we create the time equation, which express
the dependence time consumption every activity on particular factors. The equation is unique
for given activity and encompasses the appearance of all possible variation of running. The
methods breakdown the weakness of method ABC and by fairy way assign the overhead
costs to only one time equation, which is model for all possible variation of running activities.
Method accepts any numbers of factors and discovers the possibility of unused capacity.
Mathematical model
The whole model is built on the time equations. The mathematical way depends on the
characteristic of that specific activity in organizations.
Cost of event E of activity A = t A, E * ci
(1)
ci - cost per time unit of resources
tE,A - time consumed by event E of activity A
74
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
By using time equations, time consumed by event E of activity A can be expressed like
function of different characteristics, so called time drivers.
General time equation time needed for event E of activity A with possible p possible
time drivers X.
Β0 constant time, β1 indicates the increase in time for one unit increase in X1 drivers
(when X2....).
tE , A = β 0 + β 1 ∗ X 1 + β 2 * X 2 + β 3 * X 3 + .... + βp * Xp
(2)
tE , A – Time required to perform event E of activity A
β 0 - Constant amount of time for activity A
β 1 - Time consumption for one unit of time driver 1
X 1 - Time driver 1... Xp - Time driver p
p – Number of time drivers that determine the time needed to perform activity A
IV. CASE STUDIES
The application of method TD-ABC in distribution organization
In year 2004 in cooperation with University in Gent (Belgium), method TD-ABC was
tested in distribution organization SANAC, which deal with product for agriculture,
cultivation and protection of plants. The result of case study was presented by (Brugemann,
2005). The necessity of case study was clearly, because company was in bad competitive
environment with growing requirements of costumers. The company has very big range of
customers (farmers, supermarkets, hypermarkets) and these growing requirements projected
in to the firm’s strategy. The management of company decided to change the strategy from
maximal growing to better profitability.
The studying of all activities in company detected, that seeming logistic activities are
not homogenous. Every activity has own time factor. The necessity of difference of partial
activities depends on the characteristic of customers. The analysis has detected, that company
has 106 activities. TD-ABC is possible to cover by time equation the all special pretensions of
all different variations of the same activity per sources. From analysis ensue, that one cost
driver govern about 45% of total sources, 61% time equation content more than one time
factor, that represent 54% of all costs, which will be used in bad way by traditional method
ABC. 11% of time equation contented more than 4 time factors and even 9% contented more
than 10 factors. The time drivers in this case study were for example (rush order versus
normal order, new customer, number of order lines, etc.). When we would use a traditional
method ABC in this case, we needed to calculate with number of 330 values of all activities.
Application TD-ABC health care
The one hospital in London used the methods TD-ABC in the system of better patient
services at lower cost. The system was used in operational improvements and in profitability
analysis per department (Southuysen, 2009). System TD-ABC creates more cost transparency
than a convectional cost-accounting system. The time equations clearly show, which activities
75
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
demand more time of this information and this fact got idea of which activities lead to higher
costs. The system TD-ABC was basis for internal benchmarking, which opened the
communication between managers and heads of these departments. By analysis was stated,
that the troubleshooting departments was gastroenterology, urology. After these facts,
managers started to use system of centralized secretariat with internal rotation system with
improve telephone accessibility with reduction of telephone time.
The next improvement was made in the facts of consultations. Consultations absorb
53% of the total cost of a non-technical standard consultation, so managers voted to whole
digitalization of the medical files and central hospital purchasing function, more just in time
deliveries.
In order to adequately assess of finance position, the gross profit per patient was
calculated. The standard consultations are between from 4,05 pounds to 17,04 pounds. But in
the department of gastroenterology and urology it was negative result of -6,23 pounds,
respectively – 40,39 pounds. Clinic’s management paid special attention to the TD-ABC data
in designing the new building plans for the new outpatient clinic. The concluded, that new
outpatient clinic needs to contain less squared meters for the supporting activities and more
squared meters for consultations activities. Next to this, additional optimization projects for
the storage of materials, the organizations of the pharmacy and univocal classification system
for all departments were discussed. In the end, we could say, that system TD-ABC played a
significant role in the cost justification of improvement projects.
Application TD-ABC in agriculture
The new standards, norms, environmental issues, animal welfare are translated in the
new approach of view of farmers to production process. In the case of pig production, firms
started orientated to batch farrowing (Everaert, 2008). The case study was made it in Bryon
farm (Everaert, 2008). It was the firs attempt to implicate the method TD-ABC in the
agriculture area. The main goal of method was reduced the costs under the value of 237 045
Euro and also number of labour hours, which was the result of benchmark farm from database
of FADN. TD-ABC in this case calculated with new system of 4-week batch farrowing
compared to system of three or five weeks cycle with traditional system and used time drivers
like (feed uptake, number of sows in group, number of times in a day the pigs get feed during
suckling period, etc.). The 4week system means that farmer has to perform the main labour
like (insemination, delivery, suckling control, weaning, cleaning farrowing room etc.) every
four weeks. Positive effects of the batch system are the more efficient labour input, higher
output and improved productivity. The system conduced to raised of one piglet per sow,
higher average daily gain of 10%, dropped feed conversation about 5 and decreased mortality
by one percent. The shift to a 4week system would turn out to be 385 hours, which is about
one hour per sow per year, or 6,38% of whole time. On the other hand, the costs of capital are
14017 euro higher, or 32 euro per sow per year. The total costs rose, but proportionally to a
lesser extent than revenues, so labour income over the existing sow capacity increased. The
higher productivity in the 4-week system leads to 175 euro extra labour income per sow, or
75 622 euro at farm level. The revenue raised more than 122 thousands euro.
76
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
V. THE COMPARISON OF BOTH METHODS
Method TD-ABC is higher level of concept ABC, but on the other side, they exist some
opinions, that it is not something new, but only upgrade of method ABC (Adkins, 2008). TDABC removes traditional mistakes of method ABC. The difference lies not only in the
character of factors for assigning of costs to object. When traditional method ABC uses only
one factor and works with appearance of factors, TD-ABC works with time of running, which
is result of affect of all relevant factors. The difference between methods is in the possibility
to detect unused capacity (in concept ABC is not possible) an in high sophistication by
actualization of cost factor’s rate (ABC – very high). TD-ABC respects also the interface
between factors, reduces the number of items of processes, and has smaller requirements on
the accounting system than only putting of new activities in the system of measuring like in
the method ABC.
The problem of assignment also exists in the method TD-ABC, because in some cases
we must calculate with data of consumption time from subjective estimation. TD-ABC is
possible in units, which execute one sort of activities in different variations. The method is
not suitable for the activities with low forethought and creative character (development,
design of new products).
VI. RECOMMENDATION AREAS FOR APPLICATION THE METHOD TD-ABC
Method could be used it in all business areas. The case studies showed, TD-ABC could
solve some problems, which bear with traditional method ABC. TD-ABC is tool, how to
understand, that not all income (Kaplan, 2003) are suitable for firm and not every costumer is
profitable for organizations. The systems are suitable for areas with big scope of changing and
it is tool for business agile (Kaplan, 2003). On the other side it is very important to note, that
the methods we cannot understand like some alternative, but only with cooperation of both
methods, we could to reach good results.
VII. CONCLUSION
The method TD-ABC was presented more than ten years ago. In the environment of
Czech firms, it is untutored areas, which could be big potential for improving position of
Czech firm on market. The method should be in the future traced test and analyzing and trace
and develop in the environment of the relevant organizations.
The paper is supported by the SGS research project SP/201085 "Research of logistics
chains with focuses on risks and cost and possibilities of simulations techniques
utilization".
References:
[1.] T. Adkins. “Activity Based Costing Under Fire. Five Myths about Time-Driven Activity
Based Costing”. http://www.b-eye-network.com/view/7050.
25.6. 2008. R.
Barret,”Time-Driven Costing: The Bottom Line on the New ABC”.
http://www.bpmmag.net/magazine/article.html/articleID=14375&pg=6. 30.6.2006.
77
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
[2.] W. Brugemann, P. Everaert, S.R. Steven, Y. Levant, “Modeling Logistics Costs using
TD-ABC: A Case in a Distribution Company”, University Ghent, Faculty of Economics
and Business Administration, September 2005. http://ideas.repec.org/p/rug/rugwps/05332.html. 21.6. 2006.
[3.] P. Everaert, K. Bryon, L Lauwers, J. Van Meensel. “Time Driven Activity Based
Costing
for
supporting
sustainability
decisions
in
pig
production”.
http://www.crrconference.org/downloads/lauwers.pdf 10.8. 2009.
[4.] A. Kaplan, “Time driven activity based costing”. Boston: Harvard Business School
Press, 2007. 266 p. 1. vyd. ISBN 978-1-4221-0171-1.
[5.] A. Kaplan, S.R. Anderson, “Time-Driven Activity Based Costing”. Harvard Business
Review, November 2003. www.hbr.org. 15.7. 2006.
[6.] A. Kaplan, R. Cooper, “Cost and Effect, Using Integrated Cost System to Drive
Profitability and Performance”. Harvard Business School Press, 1998. 357 p. 1. vyd.
ISBN 0875847889.
[7.] B. Král, „Manažerské účetnictví”. Praha: Management Press. 2008. 624 p. 2. vyd. ISBN
978-80-7261-141-6.
[8.] M. Landa, M. Polák “Ekonomické řízení podniků”. Computer press, 2008, 198 p. 1.
vyd. ISBN 978-80-252-1996-9.
[9.] P. Macurová, „Přiřazování nákladů aktivitám podle spotřeby času”. In Bazala, J. et all.:
Logistika v praxi. Praktická příručka manažera logistiky. Praha: Verlag Dashöfer, 2007.
kap. 14.6.4.
[10.] P. Macurová, “Modely měření procesních nákladů”. In Malindžák, et. all. Modelovanie
a simulacia v logistike. Spišská Nová Ves: MIDA tlačárieň s.r.o., 2009. 161 p. ISBN
978-80-553-0265-2.
[11.] K. Stouthuysen, N. Demeere, F. Roodhooft „Time-Driven Activity Based Costing in an
outpatient clinic environment: development, relevance and managerial impact”
http://www.elsevier.com/locate/healthpol 3.5.2009.
[12.] O. Dejnega, “Methods Activity Based Costing and Time-Driven Activity Based Costing
and their application in practice by measuring of processing costs.” Ostrava:
International conference MEKON 2010 3 – 4.2. 2010. ISBN 978-80-248-2165-8.
78
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
ПРОБЛЕМЫ И ПЕРСПЕКТИВЫ РАЗВИТИЯ
ЭКОНОМИЧЕСКОЙ ТЕОРИИ В СТРАНАХ ВОСТОЧНОЙ
ЕВРОПЫ В УСЛОВИЯХ ГЛОБАЛИЗАЦИИ
Victor Dengov 1
Key words: neoclassical theory, new institutional theory, incentives, mechanisms design,
information rent, opportunist behavior, adverse selection, moral hazzard, principal-agent
problem.
Abstract: In this article the problems and the prospects of the economic theory development
in the Eastern European countries are investigated under the conditions of globalisation.
С момента своего создания в начале ХIX и вплоть до 20-х гг. следующего века
марксистская экономическая теория была частью, причём весьма значительной (и
значимой!), мировой экономической мысли. Она возникла на базе и как прямое
продолжение английской классической политической экономии. Однако превращение
её в официальную государственную науку с чётко выраженными идеологическими
функциями привело к фактической остановке её развития и изоляции от основных
течений мировой экономической науки. Только в конце ХХ века в условиях
развернувшейся глобализации всех сторон жизни человеческого общества началось
возвращение российской экономической теории в русло мировой науки. Причём
началось оно с наполнения образовательного процесса переводными учебниками по
микро- и макроэкономике вводного уровня.
На место марксистской теории,
сформировавшейся полтора столетия назад, пришла неоклассическая теория (в
микроэкономике) со своей столетней историей и кейнсианская теория (в
макроэкономике) с почти полувековой историей. Безусловно, это был необходимый,
х о тя и в чём-то вынужденный, процесс. Но он сформировал у новых адептов часто
безграничную, если не сказать слепую, веру в чудодейственные свойства рыночного
механизма и рыночной экономики в целом. К сожалению, новейшие достижения
мировой экономической мысли, которые нельзя было найти в учебниках, а требовалось
искать в ведущих экономических журналах и в монографиях на языке оригинала,
оставались неизвестными большинству членов российского экономического
сообщества ещё почти в течение десяти лет.
Господство неоклассической теории (по крайней мере, в микроэкономике) в
течение почти ста лет сдерживало развитие альтернативных концепций. Тем не менее,
со второй половины ХХ века начались активные исследования и с иных позиций по
самым различным направлениям экономического анализа, получившим в итоге
название «новой институциональной экономической теории». Неоклассический
ДЕНЬГОВ ВИКТОР, доцент кафедры экономической теории и экономической политики СанктПетербургского государственного университета, кандидат экономических наук; Санкт-Петербург,
191194, ул. Чайковского 62, а. 310; e-mail: [email protected]
1
79
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
мэйнстрим подвергался острой и справедливой критике по очень многим аспектам, но,
прежде всего, за чрезмерную жёсткость базовых положений («твёрдого» ядра – по
терминологии Лакатоша), делавших достигнутый результат – создание завершённой
модели общего конкурентного равновесия (Эрроу-Дебре) – практически бесполезным
для исследования реальной экономики.
Тем не менее, пока новая институциональная экономическая теория не создаст
столь же масштабной, целостной и, хотя бы в общих чертах, завершённой
экономической парадигмы, говорить о смене мэйнстрима не приходится [1].
Среди основополагающих предпосылок неоклассической парадигмы следует
выделить полную, симметричную и бесплатную информированность всех рыночных
субъектов о всех условиях, при которых совершаются рыночные сделки, об
альтернативных возможностях, о нулевых трансакционных издержках, об отсутствии
неопределённости и риска при принятии решений, о строгой функциональной
зависимости между действиями рыночных агентов и результатами и т.д. И всё это ради
конечного результата – получения стройной, логически завершённой, но совершенно
бесполезной для практических целей модели общего конкурентного равновесия,
доказывающей сугубо умозрительную возможность достижения абсолютно
эффективного распределения ресурсов и конечного продукта.
Может создаться стойкое убеждение, что проблемами асимметричной и неполной
информированности, принятием решений в условиях риска и неопределённости,
оппортунистическим поведением сторон, неполными контрактами, созданием системы
стимулов для достижения нужных результатов и т.п. экономисты не интересовались
вплоть до второй половины ХХ века. Однако это далеко не так. И как это не покажется
удивительным, практически первым обратил внимание на некоторые из этих проблем
основатель классической политэкономии А. Смит. Однако у его последователей
данные проблемы оказались отодвинутыми на задний план именно ради достижения
указанного выше идеального результата. (Достаточно упомянуть тот факт, что у такого
выдающегося экономиста ХХ в. как Й. Шумпетер в его основном 3-х томном труде
«История экономического анализа» термин «стимулы» не встречается ни разу!) [2].
Заявленные неоклассиками научные цели были бы недостижимы без допущения
об абсолютной рациональности поведения рыночных субъектов на идеальных
совершенно конкурентных рынках. Однако, такая рациональность совершенно
невозможна при принятии решений в реально несовершенных рыночных условиях в
ситуации неопределённости и риска. Из допущения об абсолютной рациональности
совершенно логично вытекает целевая установка фирм на максимизацию прибыли, а
потребителей – на максимизацию полезности (при ограничении на наличные ресурсы у
тех и других). Представления о том, как формируются цены на совершенно
конкурентных рынках не требовали включения в анализ проблемы создания стимулов
для рыночных агентов.
Между тем, вполне логично было бы задаться вопросом о том, каким образом
владельцы фирм могут добиваться координации интересов (часто противоположных)
своих работников (рабочих, контролёров, управляющих и т.д.) в направлении
реализации собственной целевой установки на максимизацию прибыли. Когда
экономисты более тщательно занялись изучением такого института как фирма,
стимулы оказались в центре их анализа. Сегодня экономическая теория для
большинства исследователей, прежде всего, наука о стимулах – о стимулах к
80
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
добросовестному труду, к выпуску качественной продукции, к обучению, к
инвестированию, к страхованию и т.п.
Центральным пунктом новой
институциональной экономической теории по сути дела стал вопрос: какие институты
нужны, чтобы обеспечить действенные стимулы для неоппортунистического поведения
рыночных агентов?
Даже если собственник фирмы является по совместительству и высшим
управляющим, он всё равно вынужден передавать часть своих полномочий своим
заместителям, а также на более низкие уровни управления фирмой. И, значит,
возникает проблема неполноты и асимметрии в отношении внутрифирменной
информации (прежде всего, неформальной). Решение проблемы эффективного
управления деятельностью исполнителей в ситуации неопределённости было
предложено Нейманом и Моргенштерном в созданной ими теории игр (1944) [3].
Позже, децентрализованную природу информации признали Маршак и Раднер (1972) в
своём исследовании поведения работников в небольшом трудовом коллективе
(например, бригаде). Проблема координации действий членов команды стала
центральной в их исследовании [4]. Тем не менее, проблема стимулирования к
добросовестному исполнению агентами своих обязанностей оставалась в стороне от их
анализа, поскольку целевые установки участников команды они считали идентичными.
В отличие от них К. Эрроу ещё в 1963 г. отмечал, что выделение Агента как
«исполнителя» потребовалось как факт осознания того, что Принципал («заказчик»)
никогда не сможет добиться полной отдачи от действий агента [5, 317-327]. Передача
определённых полномочий в решении задач исполнителям, имеющим отличные от
заказчика целевые установки, не порождала бы проблемы морального риска в случае
отсутствия неполноты и асимметрии в распределении информации между
принципалом и агентом. В этом случае Принципал мог бы предложить Агенту такой
контракт, который, во-первых, позволял эффективно контролировать работника, а, вовторых, заставлял последнего предпринимать именно те действия и с той
добросовестностью, которые нужны заказчику.
По сути дела, конфликт интересов (целевых функций) и децентрализованный, а
потому – асимметричный, характер информации являются двумя базовыми
элементами, на которых строится теория создания системы стимулов.
Разделение общественного труда (не путать с «общественным разделением
труда»!) и появление обмена деятельностью породили необходимость передачи части
функций, задач, полномочий от одних людей («заказчиков») другим («исполнителям»).
Эта передача происходила в форме заключения формального или неформального
контракта. История развития человеческого общества дала немало примеров систем,
направленных на стимулирование добросовестного труда исполнителей. Вполне
вероятно, первые контракты стали заключаться в сельском хозяйстве, когда владельцы
земли сочли для себя более выгодным не рабский труд своих «говорящих орудий», а
работу относительно самостоятельных работников (система колоната в Древнем Риме).
В средние века подобную роль стала играть оброчная система. Цель любой системы
материального стимулирования заключается в нахождении оптимальной зависимости
между вознаграждением исполнителя и общим результатом его деятельности. В
условиях полной и симметрично распределённой информации система материального
стимулирования будет эффективной, если исполнитель, принимающий решение об
уровне своих усилий, окажется остаточным претендентом на создаваемый продукт
(доход). Этому принципу отвечают, например, аренда, оброк. Право на остаточный
81
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
доход имеют акционеры корпораций, предпринимающие потому оптимальные
действия, направленные на увеличение размеров общего дохода («пирога»). В случае
наблюдаемости уровня усилий столь же эффективными в плане стимулирования
исполнителей оказываются системы наёмного труда и т.н. система «хочешь – бери, не
хочешь – уходи». В качестве примера не столь эффективной системы стимулирования
трудовых усилий часто приводят систему «издольщины» (разновидность –
«испольщина») [6, 706-707]. Однако всё это верно для ситуации полной
информационной определённости. Многовековая практика существования издольщины
доказывает её востребованность во многих ситуациях. Несовершенство
информационной составляющей может быть связано, как с невозможностью точно
отслеживать уровень усилий работника (например, при найме работника), так и с
действием случайного фактора, отождествляемого с внешней средой, в которой
приходится принимать решения исполнителю. В последнем случае, например, при
аренде весь риск от неблагоприятного действия случайного фактора ложится на
исполнителя. В этом отношении «издольщина» оказывается более желательной, т.к. в
этом случае агент делит риск с принципалом и сохраняет при этом достаточную
мотивацию к труду с полной отдачей.
В случае производства частных благ даже децентрализованная природа
информации об индивидуальных предпочтениях потребителей и производственных
возможностях фирм не становится преградой для достижения Парето-эффективности,
если при этом рынки этих благ являются совершенно конкурентными. Негласно
подразумевается, что конкуренция не допускает таких явлений как нежелательный
отбор и оппортунистическое поведение сторон при производстве частных благ. Однако
в вопросе создания общественных благ чисто рыночные механизмы оказываются
неэффективными и должны быть, как минимум, дополнены (если не заменены)
общественным вмешательством. Механизмы принятия коллективных решений об
объёмах выпуска и качестве общественных благ должны стимулировать потребителей к
прямому и честному раскрытию своей частной информации о своих индивидуальных
предпочтениях в отношении этих благ. Это может достигаться с помощью
определённых денежных платежей, называемых информационной рентой.
Попытки игнорировать стимулирующие механизмы, «сэкономить» на них, будут
приводить к тому, что получаемые практикующими экономистами результаты
окажутся далеко не теми, которые предсказывает неоклассическая теория. А, чтобы
этого не происходило, экономисты-теоретики в странах Восточной Европы (в т.ч. в
России) должны двинуться дальше. На мой взгляд, центральное место в обучении в
магистратуре
экономических
факультетов
университетов
должна
занять
неоинституциональная экономическая теория. Не решив общих вопросов на основе
современной экономической теории, мы будем постоянно терпеть фиаско при решении
конкретных хозяйственных задач в рамках проводимой государственной
экономической политики.
References:
[1.] ДЕНЬГОВ, В.: Теория контрактов: достижения и проблемы на пути к новой
экономической парадигме,: СПб.: ОЦЭиМ, 2006, ISBN 5-356-00128-2.
[2.] ШУМПЕТЕР, Й.: История
Экономическая школа, 2001.
экономического
82
анализа,:
В
3-х
т.,
СПб.:
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
[3.] NEUMANN, J von, - MORGENSTERN O.: Theory of Games and Economic
Behavior,: Princeton: Princeton University Press, 1944 (русск. перевод, М.: изд-во
«Наука», 1970).
[4.] MARSCHAK, J. – RADNER R.: Economic Theory of Teams,: New Haven: Yale
University Press, 1972 .
[5.] ARROW, K.: Research in Management Controls: A Critical Synthesis. In Management
Controls: New Directions in Basic Research, eds. C. Bonini, R. Jaediche, and H.
Wagner.: New York: McGraw-Hill.
[6.] ВЭРИАН, Х.Р.: Микроэкономика. Промежуточный уровень. Современный
подход, М.: ЮНИТИ, 1997.
83
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
SERVICES OF GENERAL ECONOMIC INTEREST IN THE
EUROPEAN CONTEXT – COMPARISON OF THE CZECH
REPUBLIC AND GERMANY
Hana Doleželová1
Key words: services of general economic interest (SGEI), liberalization SGEI, statistical
analysis of SGEI, water supply and sanitation.
Abstract: Already more than 5 years are services of general interest subject of intense debate
at EU level. Services of general interest (whether economic or non) is undoubtedly at the
center of the European social model. Providing high quality, sustainable and affordable
services of general interest is considered an essential element in achieving social and
territorial cohesion across the EU-27 as well as in achieving a competitive European
economy. Organizations providing services of general economic interest is left in the
competence of Member States. Therefore, there are different situations in the market of
services of general economic interest. The paper presents partial results of the project
"Comparison of services of general economic interest in the Czech Republic and Germany. Of
the surveyed services sector is selected, where were found the greatest difference - the water
supply and sanitation.
Services of general economic interest can be defined as services that are created
for the purpose of making profit, i.e. are provided by market for consideration, but also
performing specific tasks in the public interest. Concept of service of general economic
interest also applies to any economic activity which falls under the public service obligation,
i.e. an obligation which it accepted in the public interest that would otherwise
be to its economic disadvantage did not or only partially accepted it. Services of general
economic interest thus cover a wide range of activities from the large network industries such
as energy, telecommunications, transport and postal services to the water supply, waste
management, public broadcasting and social housing. The aim of this paper is to present
partial results of the project “Comparison of the Trends in Services of General Economic
Interest in the Czech Republic and Germany”, solved in the Student Grant Competition
of Faculty of Economics, VŠB - Technical University of Ostrava.
Concept of services of general economic interest is embedded in the primary European
Union law, in practice, constantly used, and legislation at EU level in this area is constantly
developing. Nevertheless, the competent authorities in individual member countries,
1
Hana Doleželová, Ing., Department of Public Economics, Faculty of Economics, VŠB – Technical University
of Ostrava, Sokolská 33, 721 00 Ostrava, Czech Republic, E-mail: [email protected], Ph.D. student Advisor: prof. Ing. et Ing. Dušan Halásek, CSc.
84
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
representatives from political leaders, experts and others constantly express the need
for greater awareness in the area of services of general economic interest 2.
Over the last years there have been substantial changes in the process of providing
services of general economic interest. These changes are primarily the result of waves
of public administration reforms (eg in the Czech Republic in particular the abolition
of district offices). It leads to the subsequent privatization of providers of services of general
interest, some of the services sector goes through liberalization and the gradual opening
of the competitive market environment. A number of services of general economic interest
remains the domain of the public sector. In the markets of such services often there
is a dominant provider, which dominates much of the market or even so-called natural
monopolies (especially in large network industries). It is obvious that the diverse situations
in the markets of services of general economic interest will require the creation of a single
conceptual framework for assurance and delivery of these services. Also, from the European
Union legislation results the obligation of the EU institutions and Member States to ensure
proper operating services of general economic interest. For these reasons, it is necessary
to choose (among others), long-term development strategy for these services.
Already in the 80 the 20th century exists in the European Union pressure to liberalize
the services of general economic interest, in particular network industries (energy, transport,
postal services, telecommunications). The European Commission considers for the following
sectors as beneficial, if they open up to competition and anticipates the introduction
of competition will automatically be positively reflected in the price and quality service.
It also develops the debate about whether this strategy of the development of services
of general economic interest is optimal, respectively what extent and what form liberalize the
various services of general economic interest and therefore open them to competitive
environment while ensuring the protection of public interest in liberalized markets.
In solving of this question it is necessary to take into account that the situation in each
European Union member countries in the provision and financing of services of general
economic interest varies considerably. So far, however, have been no comprehensive
research, which would identify (in individual member countries of the European Union)
the structure of providers, competition, financing of services of general economic interest
or the role of public authorities in providing these services. For the latest achievement
of the EU evaluation services of general economic interest may be the Eurostat publication
„Consumers in Europe - Facts and Figures on Services of General Interest 3“in 2007, which
was focused on selected consumer services of general economic interest in the EU –
the infrastructure providing services of general interest, such as water, transport, electricity,
telecommunications and postal services. Rather than an objective evaluation of services
of general economic interest, however, include in particular the data for the assessment
2
For example here in the Czech Republic Office for the Protection of Economic Competition, as authority
responsible for providing public support in the area of services of general economic interest, would welcome
a practically oriented document that the providers of these services offered in practice needed help, with
examples of services that are considered by the Commissions as services of general economic interest and which
are not (especially in controversial areas such as social services, social housing and in the area of hospitals) - see
the Report of the Office for Protection of Competition on the implementation of Commission Decision
of 28 November 2005 in the affairs of the provision of public support to subjects entrusted with the providing
of services of general economic interest.
3
Consumers in Europe – Facts and figures on services of general interest, Luxembourg: EUROSTAT, 2007.
ISBN 978-92-79-04596-7.
85
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
of market liberalization in Europe and what implications this has for the consumer - ie. more
reviews of consumer policy in this area.
Therefore, the author decided to implement the project on this topic in the Student Grant
Competition VŠB-TUO. As the objective of this project was established to carry out research
on various sectors of services of general economic interest in the Czech Republic, focusing
on the structure of the legal forms of providers of the services of general economic interest,
the situation in individual sectors with a view on competition and the role of public authorities
in the regulation of these services and finally, financing of services of general economic
interest. Research was carried out for these sectors: transport (inland waterway, rail, road, air,
public transport), water management, waste management, energy (gas, electricity, heat),
postal services and telecommunications.
Subsequently, the comparison of the situation in the Czech Republic with the results
obtained in selected member countries. From the available sources of the European Union
(in particular Eurostat and other) were compared providing and organizations of services
of general economic interest in a sample of European Union member states (Austria, France,
Italy, Germany) - countries where is generally valued the high quality and availability
of services in general economic interest. According to the author, the results achieved in the
Federal Republic of Germany are the highest quality and system of services of general
economic interest is the most comprehensive. For this reason, as the EU Member State to
compare the situation in the Czech Republic was selected the Federal Republic of Germany.
Obtain relevant data to conduct such research has proved very difficult and has been
associated with many obstacles. One of them is particularly the existence of different methods
of statistical surveys in various countries, although in some areas is an obvious the EU
pressure under the European statistics. National Statistical Service ensure in the EU member
states in particular national statistical offices (eg Czech Statistical Office, Deutsches
Statistisches Bundesamt), as well as individual departmental ministries, eventually. other
central government authorities, as they deem necessary, and if for this service will ensure the
conditions set by legislation (eg the Czech Telecommunications Office, Deutsche
Bundesnetzagentur). National Statistical Services of EU Member States are part of the ESS
(European Statistical System - ESS), which consists of the Statistical Office of the European
Communities (EUROSTAT) and the statistical services of the member countries. ESS
operates as a network to harmonize statistics in the EU (EC Regulation 223/2009 on European
Statistics). The main task of Eurostat is to process and publish comparable statistical data
at European level. EUROSTAT works exclusively with those provided by the national
statistical offices of Member States. They then consolidated so that they can be compared
within a single methodology. The research carried out thus also revealed differences
in reporting statistics (both national and international - EUROSTAT) in various sectors
of services of general economic interest in the Czech Republic and Germany.
The data thus obtained were selected indicators to adequately describe the status
of services of general economic interest in these countries - not only in quantitative
but especially qualitative terms - and then were compared in the selected EU member states the Czech Republic and Germany. The aim of the spatial comparison is to determine position
of individual areas (states, regions) under one or more indicators 4. Given that the preference
4
JÍLEK J., MORAVOVÁ J. Ekonomické a sociální indikátory FUTURA Praha, 2007. str. 224. ISBN 978-8086844-29-9. 246 s.
86
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
is given to tempered indicators (per capita, per unit area, etc.), or to quotient indices
(of the total, usually expressed in%) 5.
This paper aims - as already mentioned in the introduction - to present partial results
of the author’s research. Because of the limited extent of this paper was chosen sector that
showed the greatest differences in the organization of the service in both surveyed countriesthe water supply and sanitation.
THE WATER SUPPLY AND SANITATION
The water supply and sanitation covers the supply of drinking water and draining
and cleaning of waste water. It serves as the population (households) as well as other users industry or services of all kinds. This includes building and operating water resources, water
treatment, water distribution networks, sewage networks and wastewater treatment plants. 6
Czech Republic
Current situation: 55% of the market ensured by the contract to operate the water
system between the public authority (owner of the infrastructure) and private commercial
companies (the provider), 35% of private companies (both owner and provider
of infrastructure), 10% operated by the municipality or municipality-owned company 7.
Development: Sector is gradually opening to market companies (previous owners
and providers of infrastructure were only municipality). It’s expected the strengthening
of companies in the market in the position of providers and also infrastructure owners.
Market Structure: The existence of natural monopolies in various fields.
Mode of regulation: The Ministry of Finance regulates prices for water supply – prices
based on cost plus model. The Office for Protection of Competition supervises abuse
of natural monopoly position.
Funding sector: Through payments from users. Municipalities that operate water
infrastructure for own account and try to maintain low prices for water, subsidize the price
of the municipal budget. It can obtain subsidies from public budgets for the construction
and rehabilitation of water systems.
Pricing: The same price conditions for all users.
Statistics
Statistics in the area of water supply and sanitation provide the Czech Statistical Office
and Ministry of Agriculture. Czech Statistical Office monitors in the Programme of Statistical
Surveys8:
5
Where there are only absolute indicator in some cases, data were recalculated per capita - by population in each
country, 31. 12. those years (by the Czech Statistical Office and the Statistisches Bundesamt).
6
REKTOŘÍK J. a kol. Sociální a technická infrastruktura. Rukověť územní samosprávy. Díl III. Brno: MU Brno
2002. ISBN: 80-210-2956-0. s. 127.
7
In expression of providers share in the output (production), the author tried to determine exactly what
percentage of the various services of general interest in the Czech Republic is provided by the various legal
forms of providers. Given the difficulty of the observations and monitoring of performance indicators of services
of general interest was the share determined on the basis of qualified estimation of the author.
8
For year 2010 sets in Vyhláška č. 386, o Programu statistických zjišťování na rok 2010, amounting to 125 /
2009 Coll., circulated on 13 November 2009.
87
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
- The annual statement of watercourses and surface water supplies - Basic data
on watercourses, water abstraction and discharge according to the customers (in engineering
units and CZK), pollution discharged into watercourses.
- The annual statement on water supply and sewerage systems - Data on water supply
and sewerage systems, production and supply of drinking water, according to the customers,
data on collection systems and wastewater treatment, wastewater treatment plant and sludge
management.
- The monthly statement of prices of water management - the strike price of drinking
water and drained of water invoiced to households and other customers, annual sales.
The following indicators are monitored:
Performance: Drinking water produced (m3); Drinking water invoiced (m3) – total,
households; Wastewater discharged (m3); The share of treated waste water (%); total capacity
of treatment plants (m3/day).
Infrastructure: Population connected to the waterworks – absolutely, in %; Population
connected to sewerage systems- absolutely, in %; Population connected to sewage system
with wastewater treatment plant (WWTP); Length of water network (km); Length
of sewerage network (km), Number of WWTPs.
Market: Number of waterworks and sewers owners; Number of waterworks and sewers
providers; water tariff (CZK/m3), sewerage tariff (CZK/m3).
Federal Republic of Germany
In Federal Republic of Germany carried out the statistics on water management
Statistisches Bundesamt, use the following indicators:
Performance: Drinking water produced (m3); Drinking water invoiced (m3) – total,
households; Wastewater discharged (m3); Wastewater treated (m3); The share of treated waste
water (%).
Infrastructure: Population connected to the waterworks – absolutely, in %; Population
connected to sewerage systems- absolutely, in %; Population connected to sewage system
with wastewater treatment plant (WWTP); Length of sewerage network (km), Number
of WWTPs.
Market: Number of employees; Number of businesses; Investments (EUR); Turnover
(EUR).
EUROSTAT
Under the EU's statistical service monitors EUROSTAT indicators:
Performance: Water supply (m3) – total, households; Water supply (m3/per capita) –
total, households.
Infrastructure: Resident population connected to public water supply system (%);
Resident population connected to wastewater collection and treatment system (%), Number
of WWTPs.
Comparison
Infrastructure in the Czech Republic and Germany describing Table No. 1 (see Annex).
As can be seen from this table, proportion of the population connected to public water
88
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
supplies in both countries continues to increase. However, this system is refined to a higher
standard in Germany – in 2007 was 99.2% of the population connected to public water supply
network, while in the Czech Republic it was only 92.3%. In the field of wastewater collection
can be monitored a similar situation. Share of population connected to public sewer network
is constantly growing both in the Republic in Germany, in Germany, with far broader
coverage of the population (eg, 2007, in CR 80.8% of the population connected to public
sewer network, in Germany, 96%). It should be noted also the proportion of the population
connected to the sewage system with wastewater treatment plant. When comparing
the proportion of population connected to wastewater collection system and the proporiton
of total population connected to sewage system with wastewater treatment plant is to see that
in Germany is the difference between these indicators lower than in the Czech Republic. Can
be concluded that in Germany is built not only wider but also better quality wastewater
collection system.
Performance in the CR and Germany describe the Table No. 2 (water supply) and Table
No. 3 (disposal of waste water), listed in Annex. The comparison in Table 2 shows that water
supply per capita (whether totall or households) are at approximately the same level in both
countries (almost identical to the household). Also, development in individual countries
is not very different – slightly down (in 10 years of 4-7%) in both countries. This situation
may be associated with the worldwide trend to save drinking water (in the future
is anticipated shortage of drinking water everywhere in the world). Table. 3 shows that in the
CR is reported smaller quantities of waste water discharged per capita than in Germany,
in addition with the dawnward trend. In contrast, in Germany is far greater share of treated
waste water (even 99%). It is possible to deduce the existence of better wastewater treatment
system in Germany.
When comparing the market environment in the area of water supply and sanation
in the CR and Germany it shows significant differences. As described in Table. No. 4
(in Annex), there are marked differences in the number of businesses between the countries.
While in CR, their number varies in the order of thousands, in Germany in the hundreds. This
condition is caused by different approaches to the water sector in the surveyed countries.
In the CR was this sector liberalized and privatized (as in other European countries), while
Germany‘s drinking water is not considered a market commodity and is therefore organized
predominantly municipally, from public funds.
CONCLUSION
Services of general interest (whether economic or non) are parts of accepted societal
values, which are common to all EU member states, and are in the center of the European
model of society. Their role is crucial in terms of improving quality of life for all citizens, and
efforts to overcome social exclusion and social isolation. Because of their influence
on the economy and produce different goods and supply of other services is efficiency
and quality of this services factor promoting competitiveness and greater cohesion, especially
in terms of attracting investment in less favored regions. Effective and non-discriminatory
provision of services of general interest is also subject to the smooth functioning of the single
market and further economic integration into the EU. These services are also the cornerstone
of European citizenship, as it formed some of the rights of European citizens and provide
89
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
the opportunity for dialogue with public authorities in the context of good governance 9. They
are therefore a precondition for economic and social well-being of citizens and businesses.
For the European Union is an opportunity and a challenge to create such a system
of services of general interest, which would be able to meet the evolving public interest
in its economic and social context. Proof of this is that services of general interest are
a number of years the subject of intense debate at EU level. However, the EU leaves the full
responsibility of Member States' decision that the service be considered a service of general
economic interest, including how these services will be provided 10. For this reason,
in the Member States there are different situations in the providing of services of general
economic interest. This is evidenced by the author‘s research in the Czech Republic and
Germany, which revealed the greatest differences in the area of water supply and sanitation.
Comparison of the market environment in water management has shown the existence
of a different approach to this sector in both countries. In the Czech Republic has been
this sector liberalized and privatized, while Germany's drinking water is not considered
a market commodity and is therefore organized predominantly municipally, from public
funds. The question is which way the provision is advantageous - both from the perspective
of public finances from the perspective of end users . For the solution of this question
it is necessary to explore the issue deeper, which is the intention of the author in her future
dissertation.
References:
[1]
COM(2003) 270 final, Green Paper on services of general interest.
[2]
Vyhláška č. 386, o Programu statistických zjišťování na rok 2010, amounting to 125 /
2009 Coll., circulated on 13 November 2009.
[3]
EUROSTAT: Consumers in Europe – Facts and figures on services of general interest.
Luxembourg: 2007 Office for Official Publications of the European Communities.
[4]
JÍLEK J., MORAVOVÁ J. Ekonomické a sociální indikátory. FUTURA Praha, 2007.
str. 224. ISBN 978-80-86844-29-9. 246 s.
[5]
REKTOŘÍK J. a kol. Sociální a technická infrastruktura. Rukověť územní
samosprávy. Díl III. Brno: MU Brno 2002. ISBN: 80-210-2956-0. s. 127.
9
COM (2003) 270 final, Green Paper on services of general interest.
Member States are primarily responsible for defining what they regard as services of general economic interest
with regard to the specific natures of the activity. While the service is incorrect integrated, the EU institutions
have the power to intervene and rectify this situation (eg, economic or non-economic services of general interest
is subject to the interpretation of the ECJ).
10
90
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Annex
Tab. No. 1 Water Supply and Sanitation Infrastructure in the Czech Republic and
Germany
Czech Republic
Year
Population
connected to
public water
supply (%)
Germany
Population connected to
wastewater collection
system (%)
Total
With WWTP
Population
connected to
public water
supply (%)
Population connected to
wastewater collection
system (%)
Total
With WWTP
1998
86,2
74,4
64
98,9
93
91
1999
86,9
74,6
65
2000
87,1
74,8
66
2001
87,3
74,9
68
99,1
95
93
2002
89,8
77,4
72
2003
89,8
77,7
73
2004
91,6
77,9
74
99,2
96
94
2005
91,6
79,1
75
97
2006
92,4
80,0
76
2007
92,3
80,8
78
99,22
962
952
2008
92,71
81,11
1
Vodovody, kanalizace a vodní toky v roce 2008. Czech Statistical Office, available on the WWW:
http://www.czso.cz/csu/2009edicniplan.nsf/p/2003-09[cit. March 2010].
2
Öffentliche Wasserversorgung und Abwasserbeseitigung - Fachserie 19 Reihe 2.1 – 2007. Statistisches
Bundesamt, available on the WWW: https://wwwec.destatis.de/csp/shop/sfg/bpm.html.cms.cBroker.cls?CSPCHD=03w00001000043120dGJ0000003GbkqIS9FL
Tnb_0t32VB2Q--&cmspath=struktur,vollanzeige.csp&ID=1024606 [cit. March 2010].
Source: EUROSTAT, available on the WWW:
http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/environment/data/database [cit. March 2010].
Tab. No. 2 Water Supply in the Czech Republic and Germany
Czech Republic
Year
Germany
3
Water supply (m / per capita)
Total
Households
Water supply (m3 / per capita)
Total
Households
1998
56,3
46,4
59,2
46,5
1999
54,8
45,8
-
-
2000
53,9
49,1
-
-
2001
52,2
47,7
58,0
45,9
2002
53,4
47,3
-
-
2003
53,6
46,0
-
-
2004
53,2
46,2
57,3
45,5
2005
52,0
44,8
-
-
2006
51,5
43,8
2007
51,7
44,4
55,31
44,11
1
Own calculation, by Öffentliche Wasserversorgung und Abwasserbeseitigung - Fachserie 19 Reihe 2.1 – 2007.
Statistisches
Bundesamt,
available
on
the
WWW:
https://wwwec.destatis.de/csp/shop/sfg/bpm.html.cms.cBroker.cls?CSPCHD=03w00001000043120dGJ0000003GbkqIS9FL
Tnb_0t32VB2Q--&cmspath=struktur,vollanzeige.csp&ID=1024606 [cit. March 2010].
91
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Source: EUROSTAT, available on the WWW:
http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/environment/data/database [cit. March 2010], Own
processing.
Tab. No. 3 Waste Water in the Czech Republic and Germany
Czech Republic1
Year
Waste water
discharged (m3/per
capita)
Germany2
Waste water
discharged (m3/per
capita)
Share of treated
waste water (%)
Share of treated
waste water (%)
1998
-
-
60,9
99
1999
-
-
-
-
2000
56,1
95
-
-
2001
51,3
95
64,7
99
2002
56,5
93
-
-
2003
54,7
95
-
-
2004
52,8
94
63,9
99
2005
53,0
95
-
-
2006
52,7
94
-
-
2007
50,0
96
64,2
99
2008
48,6
95
Own calculation, by Vodovody, kanalizace a vodní toky v roce 2000, 2001, 2002, 20003…2008. Czech
Statistical Office, available on the WWW: http://eagri.cz/public/eagri/voda/statistiky/ [cit. March 2010].
2
Own calculation, by Öffentliche Wasserversorgung und Abwasserbeseitigung - Fachserie 19 Reihe 2.1 – 2007.
Statistisches Bundesamt, available on the WWW: https://wwwec.destatis.de/csp/shop/sfg/bpm.html.cms.cBroker.cls?CSPCHD=03w00001000043120dGJ0000003GbkqIS9FL
Tnb_0t32VB2Q--&cmspath=struktur,vollanzeige.csp&ID=1024606 [cit. March 2010].
1
Source: Own processing.
Tab. No. 4 Number of Economic Entities in Water Management in the Czech Republic
and Germany
Czech Republic
1
Germany2
Rok
Waterworks and sewers
owners
2004
3 659
1 217
469
2005
3 626
1 240
460
2006
4 096
1 876
447
2007
4 453
2 071
445
2008
4 554
2 079
447
Waterwarks and
sewers providers
Number of economic
entities3
2009
448
Vodovody a kanalizace České republiky 2008. Ministry of Agriculture CR. Available on the WWW:
http://eagri.cz/public/eagri/voda/publikace-a-dokumenty/vodovody-a-kanalizace/vodovody-a-kanalizace-cr2008.html. [cit. March 2010].
2
Statistisches Bundesamt. Available on the WWW: https://wwwgenesis.destatis.de/genesis/online;jsessionid=1BFCA8737C468076E9DC472768D50A81.tcggen1 [cit. March
2010].
3
with 20 employees and more, without production companies. Source: Own processing.
1
92
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
GLOBALIZÁCIA A JEJ VPLYV NA OSOBNÚ ŽELEZNIČNÚ
DOPRAVU V SR
Anna Dolinayová 1
Key words: environment, European transport policy, globalization, international railway
organizations, quality, railway passenger transport, sustainable mobility
Abstract: Nowadays, consistent decreasing of transport volume is typical for mass public
transport even though requirements on mobility increase. This transport development has
negative impact to environment. The paper deals with globalization and their influence to
railway transport in the Slovak republic. The paper describes legislative EU for railway
passenger transport, international railway organization and development of domestic and
international railway passenger transport in the period between 1995 and 2009.
ÚVOD
EÚ sa snaží aplikovať základný prístup podpory verejnej osobnej dopravy aj
prostredníctvom regulovanej súťaže ako nástroja na efektívne využitie verejných zdrojov. V
mnohých empirických štúdiách vykonávaných v krajinách EÚ však neboli zaznamenané
takmer žiadne účinky v prospech verejnej hromadnej dopravy pri regulovanom cestovnom,
zvyšovaní frekvencii spojov alebo miernym skracovaním cestovného času.
Pri súčasnej globalizácii a rýchlo sa meniacich hospodárskych podmienkach je
potrebné, aby sa jednotlivý operátori železničnej osobnej dopravy zameriavali viac na dopyt
a požiadavky cestujúcich ako na ponuku prepravných služieb, čím bude zabezpečené
efektívnejšie prerozdeľovanie nielen súkromných, ale aj verejných zdrojov.
LEGISLATÍVNY RÁMEC EÚ PRE OSOBNÚ ŽELEZNIČNÚ DOPRAVU
Osobná železničná doprava je realizovaná tak, aby boli splnené ciele európskej
a národnej dopravnej politiky. Dôležitý dokument, ktorý špecifikuje princípy a kroky
dopravnej politiky EÚ je tzv. Biela kniha: Európska dopravná politika do roku 2010: Čas
rozhodnutia. Keďže táto dopravná politika bola vypracovaná do roku 2010, v súčasnosti sa
pripravuje nová Biela kniha o európskej dopravnej politike do roku 2020. V júli 2010 bolo
publikované Uznesenie európskeho parlamentu o udržateľnej budúcnosti dopravy, ktoré sa
zaoberá spoločenskými, hospodárskymi a environmentálnymi výzvami a ich vplyvom na
dopravu, bezpečnosťou, efektívnou komodalitou, výskumom a technológiami v doprave
a financovaním dopravy.
V uznesení sa konštatuje naďalej významný vplyv dopravy na hospodárstvo,
zamestnanosť a životné prostredie. Na jednej strane doprava prispieva k tvorbe HDP desiatimi
percentami a zamestnáva viac ako 10 miliónov občanov EÚ, na strane druhej negatívne
Anna Dolinayová, Ing., PhD., Žilinská univerzita v Žiline, fakulta PEDAS, Katedra železničnej dopravy,
Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, tel.: +421 41 513 3424, e-mail: [email protected]
1
93
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
dopady dopravy na životné prostredie (zvyšovanie emisií CO2 najmä v cestnej doprave,
pomalé znižovanie počtu usmrtených a ťažko zranených osôb pri dopravných nehodách a
pod.) vyvolávajú zvýšené spoločenské náklady. Aj preto sú v uznesení navrhnuté jasnejšie
a merateľnejšie ciele do roku 2020 v porovnaní s rokom 2010:
•
zníženie počtu mŕtvych a ťažko zranených osôb pri dopravných nehodách o 40%
v porovnaní s rokom 2002, či ide o pasívnych alebo aktívnych účastníkov dopravy,
•
zvýšenie počtu odpočívadiel pre nákladné automobily na sieti TEN-T v každom
členskom štáte o 40%,
•
zdvojnásobenie počtu cestujúcich vo verejnej hromadnej doprave,
•
zvýšenie financovania dopravných koncepcií zameraných na chodcov a cyklistov
o 20% ,
•
zabezpečovanie dodržiavania práv stanovených v právnych predpisoch
Spoločenstva, najmä práv cestujúcich so zdravotným postihnutím a zníženou
pohyblivosťou,
•
zníženie podielu CO2 vo výfukových plynoch v cestnej premávke o 20%,
•
zníženie spotreby energie o 20% a spotreby nafty o 40% v železničnej doprave
v porovnaní s rokom 2010 prostredníctvom cielených investícií do elektrifikácie
železničnej infraštruktúry,
•
vybavenie všetkých nových železničných koľajových vozidiel od roku 2011
systémom kompatibilným s ERTMS a systémom automatického ovládania rýchlosti
vlakov,
•
zníženie emisií CO2 z leteckej dopravy do roku 2020 v celom leteckom priestore EÚ
o 30%,
•
finančná podpora optimalizácie a v prípade potreby vytvorenie multimodálnych
prepojení v oblasti vnútrozemskej vodenej dopravy, prístavov a železničnej
dopravy, aby sa ich počet zvýšil o 20%,
•
z finančných prostriedkov určených na projekty TEN-T alokovať minimálne 10%
do projektov vnútrozemskej vodnej dopravy. (Uznesenie Európskeho parlamentu,
2010)
Všetky tieto ciele by mali byť zakotvené v budúcej Bielej knihe o doprave a malo by
byť zabezpečené každoročné monitorovanie ich napĺňania. Z dopravnej politiky EÚ vychádza
aj dopravná politika SR. V Stratégii rozvoja dopravy SR do roku 2020 sú definované štyri
hlavné oblasti, ktoré by mali podporiť zvýšenie konkurencieschopnosti slovenskej
ekonomiky, zabezpečiť sociálny rozvoj spoločnosti a pomôcť znížiť regionálne rozdiely. Sú
to nasledovné oblasti:
•
kvalitná, dostupná a integrovaná dopravná infraštruktúra,
•
konkurencieschopné dopravné služby,
•
užívateľsky prijateľná doprava,
•
ekologická a energeticky efektívna doprava. (Stratégia rozvoja dopravy SR do roku
2020)
94
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Pre železničnú osobnú dopravu platia v EÚ nariadenia a smernice zakotvené v tzv.
prvom, druhom a treťom železničnom balíčku. Posledný tretí železničný balíček, ktorého
nariadenia nadobudli účinnosť 3.12.2009, venuje zvýšenú pozornosť kvalite a úrovni služieb
železničných operátorov v osobnej doprave. Ide o nasledujúce nariadenia a smernice:
•
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave,
č. 1371/2007
•
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/58/ES, ktorou sa mení a dopĺňa
smernica Rady 91/440/EHS o rozvoji železníc Spoločenstva a smernica 2001/14/ES
o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry a vyberaní poplatkov za
používanie železničnej infraštruktúry,
•
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES o certifikácii rušňovodičov
rušňov a vlakov v železničnom systéme v Spoločenstve,
•
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007
o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa
zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70.
o právach
MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE OVPLYVŇUJÚCE PODNIKANIE V OSOBNEJ
ŽELEZNIČNEJ DOPRAVE
Globalizácia sa v železničnej osobnej doprave prejavuje aj v nutnosti jednotlivých
operátorov železničnej osobnej dopravy v SR byť členmi medzinárodných organizácií, ktoré
významným spôsobom ovplyvňujú činnosť medzinárodnej osobnej železničnej dopravy. Sú to
najmä nasledujúce medzinárodné organizácie:
•
Medzinárodná únia železníc (UIC) - jej hlavným poslaním je technická
a technologická unifikácia železničnej dopravy. UIC vydáva vyhlášky, ktoré
regulujú celú oblasť medzinárodnej železničnej dopravy, najmä technickú
spoluprácu a zabezpečovanie koherentnosti a interoperability železničného
dopravného systému.
•
Organizácia pre spoluprácu železníc (OSŽD) - organizácia združuje železničné
spoločnosti Východnej Európy a Ázie. V oblasti osobnej dopravy vydáva OSŽD
viaceré prevádzkové vyhlášky, ktoré sa aplikujú v prepravách smerom na Východ.
•
Spoločenstvo európskych železničných podnikov a manažérov infraštruktúry
(CER) - je hlavný riadiaci orgán železničných operátorov a železničnej
infraštruktúry európskych krajín. Zastupuje záujmy svojich členov pred Európskym
parlamentov, Európskou komisiou, Radou Ministrov a ďalšími inštitúciami EÚ,
ktorým predkladá návrhy a odporúčania týkajúce sa železničnej infraštruktúry,
výkonov vo verejnom záujme, sociálneho dialógu, vplyvu dopravy na životné
prostredie a pod. Hlavnou úlohou CER je podpora rozvoja železníc, ktoré sú
ekologicky prijateľným druhom dopravy.
•
Medzinárodný železničný dopravný výbor (CIT) – v oblasti osobnej železničnej
dopravy sa zaoberá železničnou prepravnou legislatívou a sledovaním dodržiavania
Medzinárodnej dohody o medzinárodnej železničnej doprave, štandardizáciou
právnych vzťahov medzi cestujúcimi a operátormi železničnej osobnej dopravy
a medzi operátormi železničnej osobnej dopravy navzájom.
95
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
•
European Railway Agency (ERA) - Medzinárodná železničná agentúra – jej úlohou
je poskytovať členským štátom technickú pomoc v oblasti železničnej bezpečnosti
a interoperability, najmä pri rozvíjaní ekonomicky realizovateľných, spoločných
technických a bezpečnostných štandardov a spolupráci so subjektmi pôsobiacimi
v železničnom sektore, s národnými inštitúciami a ďalšími účastníkmi. ERA pôsobí
ako útvar právomoci Európskeho systému riadenia železničnej dopravy.
•
Forum Train Europe (FTE) - Medzinárodná organizácia pre prípravu grafikonov
medzinárodnej vlakovej dopravy – organizácia zabezpečuje koordináciu prípravy
cestovných poriadkov vlakovej dopravy v celoeurópskom kontexte, ako aj v rámci
regionálnych pracovných skupín, podľa geografického princípu.
•
Rail Net Europe (RNE) – Spoločnosť európskych manažérov infraštruktúry podporuje spoluprácu manažérov infraštruktúry smerom k harmonizácii podmienok
prístupu na železničnú infraštruktúru, prístupu ku komplexným informáciám a
k ponuke atraktívnych vlakových trás pre všetkých zákazníkov. Členovia RNE
zlaďujú podmienky a zavádzajú spoločné prístupy na podporu európskeho
železničného podnikania a v prospech celého železničného priemyslu.
Zapájanie sa operátorov železničnej osobnej dopravy do rôznych aktivít na európskom
dopravnom trhu a členstvo v medzinárodných organizáciách vyžaduje na jednej strane nemalé
finančné prostriedky, ale na strane druhej je aj zdrojom príjmov z medzinárodnej prepravy
a mnohých iných výhod, ktoré z ich členstva vyplývajú.
VPLYV GLOBALIZÁCIE NA VÝVOJ PREPRAVY V OSOBNEJ ŽELEZNIČNEJ
DOPRAVE V SR
Globalizácia má výrazný vplyv na prepravné výkony osobnej železničnej dopravy. Vo
vnútroštátnej preprave cestujúcich dochádza k poklesu prepravných výkonov v sledovanom
období predovšetkým v dôsledku vyššieho využívania individuálneho motorizmu vzhľadom
na rýchlejšie a jednoduchšie možnosti získania automobilu do osobného vlastníctva.
V medzinárodnej doprave možno postrehnúť trend zvyšovania prepravných výkonov
v leteckej doprave, čoho dôsledkom je opäť pokles prepravných výkonov osobnej železničnej
dopravy. Nasledujúci obrázok dokumentuje vývoj prepravy osôb vo
vnútroštátnej
a medzinárodnej osobnej železničnej doprave v SR.
Obr. 1 Vývoj prepravy osôb vo vnútroštátnej a medzinárodnej železničnej doprave
96
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Zdroj: Spracovné z údajov ŠÚ SR a Železničnej spoločnosti Slovensko
Vnútroštátna preprava sa na celkovej preprave osôb v SR podieľa viac ako 90 % (v roku
2000 – 96,3 %, v roku 2009 – 93,8 %), t.j. je významným segmentom poskytovania
prepravných služieb. Najviac sa na tejto preprave podieľa diaľková a prímestská preprava
cestujúcich do zamestnania a škôl. Od roku 2005 vplyvom marketingovej politiky, ktorá je
orientovaná na zákazníka, dochádza k postupnému miernemu zvyšovaniu prepravy osôb vo
vnútroštátnej preprave. Pokles v roku 2009 bol zapríčinený predovšetkým globálnou
finančnou a hospodárskou krízou.
Vývoj medzinárodnej osobnej železničnej prepravy je analogický ako pri vnútroštátnej
preprave, ale postupne dochádza k zvyšovaniu jej podielu na celkovej preprave, a to od 3,4 %
v roku 1995 po 6,2 % v roku 2009. Najväčší podiel na medzinárodnej preprave má preprava
z regionálnych centier a hlavného mesta SR do hlavných miest a priemyselných a mestských
aglomerácií v susedných štátoch.
ZÁVER
Železničná osobná doprava je jedným z environmentálne priaznivých druhov, preto by
malo byť účelom nielen operátorov železničnej osobnej dopravy, ale aj štátnych orgánov, aby
sa jej výkony zvyšovali. Snaha o zvyšovanie prepravných výkonov vo vnútroštátnej doprave
by nemala ísť smerom k získavaniu zákazníkov od autobusovej dopravy, ale poskytnutím
takých kvalitných služieb (napr. aj zavádzaním integrovaných systémov osobnej dopravy),
ktoré by prilákali používateľov individuálneho motorizmu, a to predovšetkým pri ceste do
a zo zamestnania, resp. škôl.
V medzinárodnej osobnej železničnej preprave je potrebné zamerať sa na zvyšovanie
kvality a medzinárodnej certifikácii vlakového personálu, pretože od roku 2011/2012 má
dôjsť k liberalizácii medzinárodnej železničnej dopravy osôb. Pre operátorov železničnej
osobnej dopravy v SR to môže znamenať potenciálne zníženie prepravných výkonov v tomto
segmente vzhľadom na to, že prepravu cestujúcich zo Slovenska budú môcť zabezpečovať
zahraničné železničné spoločnosti.
Príspevok je čiastkovým výstupom grantovej úlohy VEGA MŠ SR č. 1/0264/10
Základný výskum faktorov a determinantov ovplyvňujúcich deľbu prepravnej práce v osobnej
doprave z teoretických aspektov trvalo udržateľnej mobility riešeného na Katedre železničnej
dopravy.
Literatúra:
[1.] Dolinayová, A., Nedeliaková, E.: Prognózovanie pre manažérov dopravy,
vydavateľstvo Iura Edition, Bratislava 2010, Prvé vydanie, ISBN 978-80-8078-306-8
[2.] Stratégia rozvoja dopravy Slovenskej republiky do roku 2020, Ministerstvo dopravy,
pôšt a telekomunikácií Slovenskej Republiky, Č. 03740/2010-SSZMV/z. 02536/M,
Bratislava, 2010. Online. Dostupné na: http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?
ids=75862, júl 2010
97
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
[3.] Štatistická ročenka SR, 2008. VEDA, Publishing SAV, Bratislava, 2008. ISBN 80-2241053-3
[4.] Výročná správa ŽSR za rok 2009, Online. Dostupné na: http://zsr.ecpaper.eu/2009/
#page=70, júl 2010
[5.] Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. Júla 2010 o udržateľnej budúcnosti dopravy,
dokument č. A7-0189/2010
98
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
GLOBALIZÁCIA A JEJ VPLYV NA POSTAVENIE
ZAMESTNANCA
Anna Dovčíková 1
Kľúčové slová: globalizácia, globalizačný proces, hyperkonkurencia, pracovný úväzok,
zamestnanec, zamestnávateľ, odmeňovanie, Európska únia, pracovný trh
Abstract: This Article deals with the term of globalization and its influence to
unemployment. First part of the article is about the limitations of globalization and how they
might be related with employment question in European Union as well as Slovak Republic.
Possible solutions of increasing (maintain) the employment level is described while pointing
at the possible impact on the employees in theory and practice. We can talk about both,
positive and negative aspects of globalization in Slovak Republic after joining European
Union as well as economy crisis. According to changed position of the employee, it will be
necessary to create or change legislative protection of Slovak employee.
ÚVOD
Globalizáciu, ako takú, chápeme ako proces vytvárania sietí, ktoré spájajú rozličné
kultúry i regióny sveta do spoločnej globálnej sústavy. V praxi to znamená, že hoci takýmto
spôsobom síce dochádza k akejsi integrácii celého sveta, no nevytvára sa jednotná globálna
kultúra, ale stále dôležitejšími sa stávajú práve kultúry národné. Samotný globalizačný proces,
ktorý bol umožnený jednak vývojom technológie dopravy, komunikácie, informatiky, však
nakoniec vedie aj k zvýšeniu mobility svetového obyvateľstva, k voľnému pohybu kapitálu
a k tzv. hyperkonkurencii.
VPLYV GLOBALIZÁCIE NA ZAMESTNANOSŤ
Vzhľadom na to, že Európska únia, ktorej súčasťou je aj Slovenská republika, sa
vývojom globálnej ekonomiky dostala do situácie, v ktorej nedochádza k rozhodujúcim
zmenám v celkovom počte pracovných miest, vznikla tak potreba vytvoriť novú formu
spolupráce nadnárodných firiem, národných inštitúcií a nadnárodných inštitúcií. Takáto forma
spolupráce sa zameriava na spružnenie samotného trhu práce predovšetkým vo forme rôznych
foriem zamestnávania, aby tak tieto následne v plnej miere vyhovovali činnostiam najmä
veľkých, nadnárodných firiem, ale tiež činnostiam menších a stredných firiem. Využívanie
nie celkom bežných foriem zamestnávania v praxi znamená:
- zvýšenie počtu pracovných úväzkov na skrátený pracovný čas,
- rozšírenie pracovných úväzkov na dobu určitú, bez legislatívnej ochrany pred prepúšťaním
z pracovného pomeru,
- rozdielnu mzdovú politiku,
Anna Dovčíková, JUDr., Katedra marketingu, obchodu a svetového lesníctva, Technická univerzita,
T.G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, tel. + 421 45 5206 479, e-mail: [email protected]
1
99
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
- priame prepojenie s uskutočňovaním reforiem v oblasti sociálnej, v oblasti penzijných i
zdravotných systémov, kde sa už rozhodujúci okruh povinností platenia do týchto
systémov presúva z pozície zamestnávateľa na samotného zamestnanca. Všetky spomenuté
činnosti sa realizujú v duchu liberalizácie a zvýšenia zodpovednosti každého konkrétneho
zamestnanca za svoju vlastnú budúcnosť, za svoj dôchodok, za vlastné zdravie a pod.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného môžeme smelo konštatovať, že sa v tomto období
vytvára akási viacúrovňová štruktúra úplne nového prístupu k zamestnancom, t. j. k spôsobu
ich odmeňovaniu za vykonanú prácu, ale aj k samotnej filozofii chápania pozície pracovnej
sily v rámci stratégie nadnárodných korporácií. Zameriava sa napr. na:
- otázku spružnenia foriem zamestnávania pri výraznom znížení ochrany pracovníka pred
prepúšťaním z pracovného procesu, kde odstupné je stále viac zatláčané do úzadia,
- zníženie úlohy odborových orgánov pri kolektívnom vyjednávaní, pričom tieto sú
prenášané z roviny tripartitných rokovaní do roviny individuálnych alebo
vnútropodnikových rokovaní, napr. rokovanie o výške miezd zamestnancov za odvedenú
prácu, rokovanie o ochrane zamestnancov počas trvania pracovného pomeru, atď. sa
prenáša výlučne dovnútra samotného podniku - pritom tento podnik je často len dcérskou
firmou nadnárodnej korporácie, ktorá určuje celkový rámec podľa najslabšieho článku
/najslabšej krajiny/ s najnižšou ochranou v rámci vlastného zoskupenia,
- výrazné zvýšenie úlohy vyplácania časti odmeny za prácu – mzdy - vo forme akcií
vlastného podniku, t. j. prevažná väčšina zamestnancov je formálne stimulovaná takýmto
spôsobom k vyššiemu pracovnému výkonu. Ak prosperuje vlastná firma, zvyšuje sa aj
hodnota akcií. Zatiaľ sa však neuskutočnili nijaké kontrolné mechanizmy, ktoré by
blokovali únik, resp. svojvoľné zneužívanie peňazí manažérmi konkrétnej firmy,
- utváranie priaznivého prostredia na založenie tzv. kapitálových penzijných fondov
podnikového typu, kde by sa súčasťou mzdy stal napr. aj príspevok zamestnávateľa do
penzijného podnikového fondu, z ktorého by sa v budúcnosti mal konkrétnemu
zamestnancovi, po jeho odchode do dôchodku, dôchodok navyšovať o danú čiastku,
- zloženie mzdy z fixnej zložky a zložky variabilnej, kde fixná časť sa nachádza okolo
úrovne minimálnej mzdy a variabilná časť má byť tá, ktorá zamestnanca motivuje, a
zvyšuje produktivitu jeho práce, keďže sa jedná väčšinou o predajné aktivity. Súkromné
spoločnosti v tomto čase sú zamerané prioritne na predaj, nakoľko od úrovne predaja
závisí ich prežitie a napredovanie na trhu.
Prax však ukázala, že rozhodujúca časť takýchto podnikových zdrojov sa využila skôr
na iné, než uvedené účely ako napr. na preklenutie problémov v súvislosti so svetovou
recesiou, na odstránenie problémov s nízkou návratnosťou investícií a pod., čo viedlo k tomu,
že sa znovu musia hľadať nové možnosti:
- ako pokračovať v riešení odmeňovania zamestnancov,
- aké kroky vykonávať s cieľom vtiahnuť veľké zamestnávateľské zoskupenia (ale aj
individuálne firmy) do poistných systémov, osobitne v oblasti penzijného poistenia,
- akým spôsobom rozšíriť kontrolné mechanizmy a ich zavedenie do praxe tak, aby bolo
možné dôsledne kontrolovať únik finančných tokov a zamedzilo sa tak tunelovaniu
menších i väčších firiem, či už vlastným manažmentom, alebo časťou akcionárskeho
zloženia.
100
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
DOPAD GLOBALIZÁCIE NA PROCESY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
Slovensko, ako súčasť svetového spoločenstva, má tiež možnosť ovplyvňovať globálne
otázky, a to najmä prostredníctvom nadnárodných štruktúr, ktorých je súčasťou. V nich si ale
musí vytvoriť úmerný priestor aj na ochranu a presadzovanie vlastných hodnotových
i ekonomických záujmov. Napriek skutočnosti, že v prípade Slovenskej republiky ide len
o krajinu menšiho rozmeru, je tu tiež potrebné o globalizácii hovoriť a prekvalifikovať sa z
pasívneho účastníka a prijímateľa, na aktívneho hráča v tomto procese. Globalizácia je dnes,
ako uvádzajú aj viaceré internetové zdroje, realitou, s ktorou žijeme všetci bez rozdielu,
a preto sa jej nesmieme obávať. Nasmerovať ju však musíme do pozitívnych rovín, ktoré
budú znamenať pokrok a prínos pre všetkých, t. j. aj pre samotných účastníkov
pracovnoprávnych vzťahov.
Naša ekonomika je nútená vyrovnať sa v tomto období s masívnym odchodom firiem do
lacnejších krajín, keďže naša krajina sa stala pre časť investorov už krajinou príliš drahou. Pre
tých, ktorí zasa vyhľadávajú lacnú pracovnú silu, sme sa stali drahými po tom, ako sme
vstúpili do eurozóny. Vstup do eurozóny nám prináša veľa výhod, avšak len v prípade ak
vývoj ekonomických ukazovateľov je priaznivý. Kríza výrazne oslabila meny okolitých
krajín, a tak v prepočte na euro náklady práce v okolitých krajinách V4 oproti Slovenskej
rebublike výrazne klesli. Tento efekt mohol spôsobiť sústredenie výroby najmä do týchto
krajín. Práve preto pokiaľ nedôjde k posilneniu okolitých mien, kríza spôsobí našej krajine
odliv mnohých investorov nielen do krajín V4, ktoré ešte neprešli na euro, ale aj do iných
krajín mimo eurozóny.
Jedným z najčaastejšie využívanýžch foriem riešenia hospodárskej krízy
zamestnávateľskými subjektami je skončenie pracovných pomerov so svojimi zamstnancami.
Podnikom klesá počet zákaziek a v rámci úsporných opatrení pristupujú k postupnému
prepúšťaniu svojich zamestnancov. Medzi prvými vždy odchádzajú, ako ukázali aj prieskumy
vo vybraných zamestnávteľských subjektoch formou záverečných prác študentov našej školy,
brigádnici, nasledujú zamestnanci pracujúci na dohody, živostníci a napokon prichádzajú na
rad aj zamestnanci kmeňoví. Čoraz častejšie sú zamestnávatelia existujúcou situáciou nútení
pristúpiť k využitiu aj skutočne toho krajného riešenia, t. j. k hromadnému prepúšaniu svojich
zamestnancov. Takýmto konaním zamestnávateľov sa zhoršuje už i tak zlý stav dopytu na
trhu práce u nás a evidencia nezamestnaných na úradoch práce zaznamenáva čoraz väčšie
prírastky.
Ďalším závažným problémom v čase ekonomickej krízy u nás je tiež uplatnenie sa
absolventov vysokých škôl a mladých ľudí prichádzajúcich na trh práce zo stredných a
odborných škôl, ktorí si hľadajú svoje prvé zamestnanecké miesto. Na málo ponúkaných
zamestnaneckých pozíciách, ktoré firmy otvoria v čase krízy, budú očakávať stále vyššiu
kvalitu uchádzačov. Zamestnávatelia v období trvania krízy, ak predsa rozširujú rady svojich
zamestnancov, kladú dôraz na výkon zamestnancov a pri konkrétnom výbere nových
zamestnancov z uchádzačov o zamestnanie ich tak zaujímajú a budú zaujímať stále viac
predchádzajúce skúsenosti uchádzača o prácu a už dosiahnuté pracovné výsledky kandidáta
na zamestnanca. Zamestnávatelia už teraz dávajú a budú stále viac dávať priestor skôr
uchádzačom s určitou odbornou praxou. Prijímaní do zamestnania sú skôr ľudia prechádzajúci
od konkurencie, ktorí už nepotrebujú dlhodobejšie zaúčanie na výkon konkrétnej práce, a
daná skutočnosť bude mať časom za následok, že čerství absolventi v budúcnosti narazia na
problém uplatnenia sa na trhu práce. Tento fakt vedie nielen k zvyšovaniu nezamestnanosti,
nakoľko dopyt na slovenskom trhu práce je už dlhší čas nižší ako ponuka pracovnej sily, ale
101
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
aj k ďalším problémom s tým spojených, ako sú problémy sociálno-ekonomické – schopnosť
štátu o tohto človeka sa postarať a umožniť mu zaradiť sa do pracovného procesu.
ZÁVER
Upadajúci pracovný trh sa stal hrozbou pre oživenie európskej ekonomiky, preto
zamestnanosť a záchrana existujúcich pracovných miest sa stali hlavnou prioritou Európskej
únie. Európska únia prostredníctvom na to zvlášť určenej komisie sa rôznymi metódami snaží
znížiť dopad krízy na samotných zamestnancov a to vo všetkých štátoch Európskej únie.
Osobám postihnutým krízou je určená jednak podpora z Európskeho sociálneho fondu a tiež
prostriedky z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Riešia sa tzv. mikroúvery
pre nových začínajúcich podnikateľov, ale hľadajú sa tiež ďalšie a ďalšie možnosti získavania
požadovanej odbornej praxe pre mladých ľudí. Zamestnávateľom boli adresované výzvy, aby
uprednostnili v budúcnosti s ohľadom na existujúci stav v oblasti zamestnanosti, skrátenie
pracovného času pred okamžitým prepúšťaním svojich zamestnancov. Títo by tak mohli
využiť získaný voľný čas skrátením pracovnej doby napr. na svoju rekvalifikáciu.
Zamestnávateľským subjektom je doporučené ďalej aby v budúcnosti zamestnávali napr. viac
učňov a stážistov, čím by sa mladým ľuďom pomohlo získať základné skúsenosti na
pracovnom trhu. Mladí a nezamestnaní by tak mohli ostať produktívni aj vďaka väčšej
podpore pre začínajúcich podnikateľov.
Literatúra:
[1.] Zákonník práce s komentárom a judikatúrou, Bratislava, NOVÁ PRÁCA, spol. s. r. o.,
2010, str. 46, ISBN 978-80-89350-15-5.
[2.] Zákonník práce s komentárom a judikatúrou, Bratislava, NOVÁ PRÁCA, spol. s. r. o.,
2010, str. 62-63, ISBN 978-80-89350-15-5
[3.] epi.sk, Výpoveď v dôsledku finančnej krízy, [online]. [cit. 23.4. 2010]. Dostupné na
internete: < http://www.epi.sk/ >
[4.] Slovenská pospolitosť, pospolitoť.wordpress.com, Globalizácia a jej vplyv na finančnú
a hospodársku krízu, [online]. 30. 10.2009 [cit. 1. 5. 2010]. Dostupné na internete
<http://pospolitost.wordpress.com/>
[5.] http://www.logistickymonitor.sk/en/images/prispevky/nazov-globalizacia.pdf
102
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
GLOBALIZÁCIA A VEDOMOSTNÁ SPOLOČNOSŤ
Iveta Dudová 1 - Vojtech Stanek 2
Kľúčové slová: globalizácia, vedomostná spoločnosť, ľudský kapitál, vzdelávanie
Abstract: Development of economy and society is influenced by demographic trends,
globalization and the possibilities of social cohesion. High levels of human capital are
necessary for sophisticated production processes of goods and services as well as the
innovation of new products and processes. Future developments in the EU will be largely
influenced by four main critical factors - Population and demographic change, new pressures
of global competition, long-term Perspective of social cohesion and application of innovations
in the existing political reality. The new pressures of global competition will create increasing
pressures for the maintenance of social cohesion within Europe.
ÚVOD
Globalizácia je hlavným megatrendom civilizácie na začiatku tretieho tisícročia. W. I.
Robinson v knihe Teórie globálneho kapitalizmu (2009) považuje globalizáciu za základnú
celosvetovú zmenu sociálnej štruktúry a prechod k transnacionálnej fáze spoločenského
systému. Globálna ekonomika predstavuje cieľovú projekciu medzinárodných integračných
tendencií globalizujúceho sa sveta. Ekonomika sa stáva systémom, v podstate sieťou,
s rastúcou konkurencieschopnosťou vo vertikálnom i horizontálnom svete. Nastúpila doba,
v ktorej sa mnohé univerzálne hodnoty, vytvorené prevažne západnou civilizáciou, stali
obeťou relativizácie, zdôvodňovanou rešpektom pred multikultúrnosťou. Pod vplyvom
mnohých udalostí si svet uvedomuje, že hodnoty tolerancie, demokracie a ľudských práv
možno len s ťažkosťami presadzovať tam, kde vládne chudoba, nevzdelanosť, nízke
zdravotné štandardy. Globálna ekonomika sa vzdialila od konkrétneho sveta (územie),
v ktorom pôsobí. Jej ekonomizácia je limitovaná priestorom, v ktorom pôsobí. Industriálny
model ekonomiky narazil na hranice zdrojov. Globálna ekonomika si vyžaduje určitú
reguláciu „ľudskosťou“, čo nie je nič iné, len úcta človeku k človeku a až na tejto báze potom
rozvíjať ostatné priority, a to trhovú ekonomiku, konkurencieschopnosť a primeraný zisk.
1. VÝZVY GLOBALIZÁCIE PRE EURÓPSKU VEDOMOSTNÚ SPOLOČNOSŤ
Ekonomická sila Európy sa globalizuje, pričom súdržnosť európskych spoločností bola
otrasená šokom z prechodu na ekonomiku postindustriálnych služieb, v ktorej kľúč ku
konkurencieschopnosti leží v oblasti inovácií. Ten ovplyvňuje pozíciu v každého jednotlivca
v spoločnosti, a ohrozuje najmenej kvalifikovaných pracovníkov - najmä v odvetviach
1
Iveta Dudová, doc. Ing. PhD., Katedra sociálneho rozvoja a práce, Národohospodárska fakulta, Ekonomická
univerzita v Bratislave, Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava, tel.: 02/672 91 450 , email: [email protected]
2
Vojtech Stanek, prof. Ing. PhD., Katedra sociálneho rozvoja a práce, Národohospodárska fakulta, Ekonomická
univerzita v Bratislave, Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava, tel.: 02/672 91 450 , email: [email protected]
103
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
tradičného priemyslu, ale teraz už aj v oblasti služieb - a vyžaduje od pracovníkov zvýšené
úsilie na udržanie svojich kompetencií a na získanie nových.
Vysoká úroveň ľudského kapitálu je potrebná pre sofistikovaný výrobný proces
výrobkov a služieb, ako aj pre inováciu nových produktov a procesov. Tento posledný aspekt
je mimoriadne významný, a ako zdôrazňujú nové rastové teórie, dlhodobý rast je poháňaný
inováciami. Inovácia si však vyžaduje výskum a vývoj, ako aj zručnosti.
Globalizácia prináša nové výzvy pre vzdelávacie systémy, ktoré sú hybnou silou pre
rozvoj vedomostnej spoločnosti. Vzdelávací systém a stratégie celoživotného vzdelávania sa
musia adaptovať na tieto podmienky, pretože sú zdrojom pre formovanie znalostnej
ekonomiky. Novými výzvami sú najmä demografické a populačné zmeny, nové
charakteristiky globálnej konkurencie, možnosti sociálnej kohézie a uplatnenie inovácií.
Proces starnutia bude len jednou zo súčastí novej štruktúry obyvateľstva v budúcich
desaťročiach. Okrem toho bude budúcnosť obyvateľov európskych krajín charakteristická
veľkými migračnými tokmi do a z EÚ. Demografické zmeny však ovplyvňujú aj učiteľskú
profesiu. Starnutie učiteľov ovplyvňuje otázku kvality výučby. Prispôsobenie vzdelávania
a odbornej prípravy v období rýchlych demografických zmien je všeobecnou výzvou pre celý
vzdelávací systém. Je zrejmé, že najmä v krátkodobom horizonte je prerozdelenie všetkých
vstupov do vzdelávacieho systému nevyhnutné pre efektívnu distribúciu zdrojov. Aj pri
poklese počtu detí bude potrebné zabezpečiť dostatočnú ponuku vzdelávania vo všetkých
regiónoch krajiny.
Vzhľadom na súčasnú štruktúru pracovnej sily starnutie obyvateľstva pravdepodobne
ovplyvní celkovú ponuku práce. Investície do ľudského kapitálu sa často považujú za kľúčovú
politiku zvyšovania produktivity práce. Emigrácia vysoko kvalifikovaných jednotlivcov,
najmä mladých absolventov vysokých škôl, do krajín mimo EÚ za lepšími pracovnými
podmienkami a vyššími platmi môže ohrozovať konkurencieschopnosť Európy. Preto je
nevyhnutné poskytnúť im atraktívny rámec na uplatnenie ich talentu. Jednou z možností je
budovanie centier excelentnosti, ktoré sa zameriavajú na dotiahnutie sa na špicu súčasných
vedomostí a inovácií. Je potrebné zamerať sa aj na znovuzískanie expertov, ktorí pracujú
alebo študujú mimo EÚ a získanie nových talentov z krajín mimo EÚ.
Európska stratégia vzdelávania a odbornej prípravy sa musí sústrediť na udržanie
a posilnenie pozície znalostnej ekonomiky s cieľom čeliť konkurencii. Nízko kvalifikovaní
pracovníci a predovšetkým tí, ktorí opustili školu bez získania stupňa vzdelania, budú ťažko
konkurovať na globálnych vysoko kvalifikovaných pracovných trhoch. To je závažným
problémom počas celého životného a pracovného cyklu jednotlivca. Formovanie vysoko
kvalifikovanej pracovnej sily je podmienené aj kvalitným vzdelávacím prostredím
v predškolskom veku a komplexnými stratégiami celoživotného vzdelávania. Mimoriadny
význam majú udržateľné systémy investovania do vzdelávania. Vysoko kvalifikované
pracovné sily by mala podporovať mobilita pracovníkov a študentov v rámci EÚ. Ďalší rozvoj
Bolonského procesu a proces modernizácie univerzít musí podporovať rozvoj
a konkurencieschopnosť vysokého školstva v Európe.
2. STRATEGICKÉ PRIORITY BUDOVANIA VEDOMOSTNEJ SPOLOČNOSTI
V PODMIENKACH EÚ
Vzdelávanie patrí medzi kľúčové hnacie sily v stratégii súčasného a budúceho vývoja.
Je súčasťou znalostného trojuholníka , usmernení pre zamestnanosť, má vplyv na inovácie,
104
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
konkurencieschopnosť a udržateľný rozvoj. Budúca perspektíva vývoja vzdelávania
a odbornej prípravy je založená na poznatkoch ekonómie vzdelávania. Vzdelávací systém
musí reagovať na niektoré naliehavé otázky, ako môžu prispieť k rozvoju znalostnej
ekonomiky a zároveň zabezpečiť sociálnu súdržnosť a spravodlivosť.
Globalizácia je spojená s kombináciou niekoľkých cieľov - myšlienka voľného trhu,
ktorá uľahčuje obchod, väčšia mobilita študentov a pracovníkov a rýchly prenos informácií
v priestore vďaka sofistikovaným digitálnym technológiám. Tieto pohyby vytvorili nové
vzájomné súvislosti. Rozvoj znalostnej ekonomiky a služieb úzko súvisí s globalizáciou.
Vysokoškolské vzdelávanie má zásadný význam vzhľadom na proces globalizácie. Bolonský
proces a modernizácia vysokých škôl sú kľúčovými prvkami v reštrukturalizácii
vysokoškolského vzdelávania.
Inteligentný a inkluzívny rast predstavujú dve strategické priority udržateľného rastu
v stratégii Európa 2020. Inteligentný rast je založený na znalostnej ekonomike a inováciách
a inkluzívny rast predstavuje vysokú mieru zamestnanosti a sociálnu a územnú kohéziu.
Sociálne udržateľné a podporné prostredie pre znalostnú ekonomiku predstavuje vedomostná
a inkluzívna spoločnosť. Takéto sociálne prostredie je potrebné neustále obnovovať.
Nerovnosti vo vzdelávaní, v ovládaní potrebných znalostí, kompetencií a zručností
a v prístupe k informačným a komunikačným technológiám sú potenciálnym zdrojom
sociálnych nerovností a prekážkou pre sociálnu kohéziu. Je potrebné smerovať k vysokej
miere zamestnanosti, ktorá je základom pre sociálnu inklúziu. Tu za základnú líniu
prispôsobovania prostrediu znalostnej ekonomiky považujeme celoživotné vzdelávanie a širší
prístup flexiistoty, ktorý má vytvoriť systém podnecujúceho prostredia pre jednotlivcov
a firmy. Flexiistota je postavená na štyroch pilieroch – stratégia celoživotného vzdelávania,
sociálna ochrana, pracovnoprávne vzťahy a aktívna politika trhu práce. Zamestnateľnosť
jednotlivcov podmieňuje tiež uznávanie neformálneho vzdelávania a celoživotné obnovovanie
zručností. Tu má význam najmä kodanský proces jeho výsledky reálne uplatňované v celej
EÚ a iniciatíva Nové zručnosti pre nové pracovné miesta. Tretiu významnú oblasť
v inkluzívnom raste predstavuje znižovanie chudoby, kde plní významnú úlohu vzdelávanie.
Cieľom programu pre nové zručnosti a nové pracovné miesta je vytvoriť podmienky na
modernizáciu trhov práce s cieľom zvýšiť úroveň zamestnanosti a zabezpečiť udržateľnosť
európskych sociálnych modelov. To predstavuje zlepšenie postavenia občanov
prostredníctvom získavania nových zručností, ktoré súčasným a budúcim pracovníkom
umožnia prispôsobiť sa novým podmienkam a potenciálnym kariérnym posunom, znížia
nezamestnanosť a zvýšia produktivitu práce. V rámci stratégie celoživotného vzdelávania ako
piliera flexiistoty, by celoživotné vzdelávanie malo viesť najmä k uplatňovaniu flexibilných
možností vzdelávania medzi rôznymi odvetviami a úrovňami vzdelávania a odbornej
prípravy. Znalosti nevyhnutné na začlenenie sa do ďalšieho vzdelávania a trhu práce sa musia
získavať a uznávať v rámci všeobecného, odborného, vysokoškolského vzdelávania, ako aj
vzdelávania dospelých a vytvorenie spoločného jazykového a operatívneho nástroja v oblasti
vzdelávania, odbornej prípravy a práce - európsky rámec pre zručnosti, znalosti a
zamestnanosť. Na vnútroštátnej úrovni musia členské štáty výrazne podporovať vykonávanie
európskeho rámca pre kvalifikáciu prostredníctvom vytvárania vnútroštátnych rámcov pre
kvalifikáciu, zabezpečiť, aby znalosti nevyhnutné na začlenenie sa do ďalšieho vzdelávania a
trhu práce boli získané a uznané v rámci všeobecného, odborného a vyššieho vzdelávania ako
aj vzdelávania dospelých, vrátane neformálneho a informálneho vzdelávania a vytvoriť
partnerstvá medzi svetom vzdelávania, odbornej prípravy a svetom práce, predovšetkým
105
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
pomocou zapojenia sociálnych partnerov do plánovania poskytovania vzdelávania a odbornej
prípravy.
Cieľom jednej z hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 je zlepšiť výsledky a zvýšiť
medzinárodnú atraktivitu vyšších vzdelávacích inštitúcií a celkovú kvalitu všetkých úrovní
vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ, ktoré by spájali vysokú kvalitu a princíp rovnosti,
prostredníctvom zvýšenia mobility študentov a účastníkov vzdelávania, a prispieť k zlepšeniu
situácie v oblasti zamestnávania mladých ľudí. Na úrovni EÚ sa budú realizovať najmä
nasledujúce úlohy3:
- integrovať európske programy mobility, univerzitných a výskumných programov a
prepájať ich s vnútroštátnymi programami a zdrojmi,
- posilniť modernizáciu vysokoškolského vzdelávania, vrátane referenčného porovnávania
kvality vzdelávania na univerzitách a výsledkov v oblasti vzdelávania v globálnom
kontexte,
- hľadať možnosti podpory podnikania cez programy mobility mladých odborníkov,
- podporovať uznávanie neformálneho a informálneho vzdelávania,
- navrhovať politiky, ktorých cieľom je zníženie miery nezamestnanosti mladých ľudí
(podporovať ich vstup na trh práce prostredníctvom učňovskej praxe, odborných stáží
alebo iných pracovných skúseností).
Členské štáty sa musia zamerať najmä na nasledujúce úlohy:
- zabezpečiť efektívne investovanie do vzdelávacieho systému na všetkých úrovniach -od
predškolského vzdelávania po vysokoškolské,
- dosiahnuť zlepšenie vzdelávacích výsledkov a v rámci integrovaného prístupu
(zahŕňajúceho kľúčové schopnosti), ktorého cieľom je znížiť predčasné ukončenie školskej
dochádzky, venovať pozornosť všetkým stupňom vzdelávania (predškolské, základné,
stredné, odborné a vysokoškolské),
- zlepšovať otvorenosť vzdelávacích systémov prostredníctvom vytvárania národných
kvalifikačných rámcov a prispôsobovania vzdelávania potrebám pracovného trhu,
- zlepšovať vstup mladých ľudí na trh práce prostredníctvom integrovaných opatrení , ktoré
zahŕňajú aj usmerňovanie, konzultácie a učňovskú prax.
ZÁVER
Globálna hospodárska kríza sa šíri z finančnej do ekonomickej a sociálnej.
Zmierňovanie krízy súvisí s efektívnosťou fiškálnych stimulov a činiteľov, ktoré ju
ovplyvňujú, a to od úrovne otvorenosti ekonomiky a od smerovania protikrízových opatrení.
V našich slovenských podmienkach sa dostatočne nevyužili možnosti odvodovej, rozpočtovej
a daňovej politiky. Dôraz v súčasnosti treba položiť na proticyklickú politiku finančného
sektora, národnej banky a vlády.
Slovenská ekonomika je v súčasnosti z jednej tretiny priamo napojená na svetovú
ekonomiku ako súčasť transnacionálnych sietí. Vláda ju však nemôže ovplyvňovať, ale na
3
Oznámenie Komisie: EURÓPA 2020 - Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho
rastu. KOM(2010) 2020 v konečnom znení. Európska komisia, Brusel, 2010.
106
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
rozvoj vedomostnej spoločnosti či rozvoj zdravotníctva potrebuje zdroje. Trend smerovania
k znalostnej ekonomike vnímame len v niektorých sférach. Národné hospodárstvo ani
striedajúce sa politické reprezentácie zatiaľ dostatočne tento trend nenastúpili. Potrebujeme
reálnu stratégiu znalostnej ekonomiky, ktorá by znamenala technologický rozvoj, investície
do ľudí a podporu a rozvoj sociálneho kapitálu. Základom inovácií je zvyšovanie
konkurencieschopnosti, rast produktivity práce a invencií.
Po privatizačných skúsenostiach najmä v postsocialistických krajinách a pod vplyvom
globálnej transformačnej krízy sa objavuje teoretický prúd etickej trhovej ekonomiky 4.
Podstatou je investovanie tak do „výrobného“ podnikania, ale zároveň aj do školstva či
zdravotníctva, čo prináša dlhodobo nepriame pozitívne efekty. Etický prístup, určité
„poľudštenie“ hospodárstva je výzvou pre budúcnosť.
Strategická cesta 5, ktorá by mala aj s prihliadnutím na globalizáciu a ekonomický
vývoj pomôcť pri formovaní vedomostnej spoločnosti v SR, zahŕňa aj tieto úlohy:
- podpora vyššej účasti na predškolskej výchove a vzdelávaní,
- možnosť štúdia na zahraničných stredných školách najmä pre žiakov zo sociálne
znevýhodneného prostredia,
- zlepšenie ovládania cudzích jazykov žiakmi zvýšenie kvality vzdelávania, získanie
zručností využiteľných na trhu práce a v praktickom živote
- zvýšenie kvality vysokoškolského vzdelávania a jeho dostupnosti, riešenie otázok jeho
financovania a zavedenie pružnejších foriem riadenia vysokých škôl,
- zavedenie informačných a komunikačných technológií v školstve,
- podpora systematickej preventívnej práce s deťmi a mládežou z rizikových skupín,
- akreditácia vzdelávacích programov neformálneho vzdelávania a uznávanie výsledkov
neformálneho a informálneho vzdelávania.
Vybudovanie systému flexiistoty by mal podporovať inkluzívny charakter vedomostnej
spoločnosti. Ak vychádzame zo základnej charakteristiky vedomostnej či učiacej sa
spoločnosti ako spoločnosti investovania do vedomostí, v ktorej si každý jednotlivec postupne
počas svojho života buduje svoju kvalifikáciu a kompetencie, otvoreným problémom zostáva
aj úroveň investovania do vzdelávania v SR. Súčasný ekonomický vývoj predstavuje výrazné
obmedzenia pre verejné zdroje. Preto bude nevyhnutné zvažovať ich alokáciu, efektívnosť
a kvalitu výstupov zo vzdelávacieho systému pri prihliadnutí na výhody, ktoré investície do
vzdelávania prinášajú jednotlivcovi a spoločnosti.
Literatúra:
[1.] Dudová, I.: Ekonómia vzdelávania Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM, 2009. ISBN
978-80-225-2750-7
[2.] Stanek, v. a kolektív. Sociálna politika. Bratislava: Sprint dva, 2008. ISBN 978-8089393-02-2
[3.] Modernizačný program Slovensko 21, Bratislava 2008
[4.] Slovo č. 14/2010, ISSN 1336-2984
[5.] Úradný vestník Eur-lex, dostupný na: http://eur-lex.europa.eu
4
5
Slovo č. 4/2010, s. 16
Modernizačný program Slovensko 21
107
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
PROBLEMATIKA BROWNFIELDS
V STRATEGICKÝCH A TAKTICKÝCH DOKUMENTOCH
ČR A SR
Dvořáková Líšková Zuzana1- Dvořák Petr2 - Semančíková Eva3, Holcová
Veronika3
Kľúčové slová : brownfields, strategické dokumenty, plánovanie
Abstract:
The purpose of this paper was to examine the relevance of landscape problem - brownfields in
national strategic planning. Although this problem was mentioned in studied documents, most of them
did not deal with these probléme sufficiently. The results of this study could be useful to planners and
politics when improving national strategic plans that deal with landscape and establishing such
landscape policy that would form a framework for other sector strategies and tactical plans.
Úvod
Brownfields majú negatívny ekonomický účinok, ale zároveň i negatívny fyzický vplyv na
svoje okolie. Zložitosť ich riešenie, neistoty, zvýšené riziká a náklady spojené s ich renováciou a
znovuvyužitím to všetko odrádza skromný kapitál od aktívnej ekonomickém intervence.
Brownfields potom vyžaduje rozne formy verejnej intervencie k tomu, aby sa odbúrali bariery
bránice ich rozvoju a nastartoval sa proces ich znovu využitia (HOLÁSEK, FUČÍK, 2005).
K tomuto procesu je zároveň potrebný holistický prístup v plánovaní krajiny (Palang, Mander, et
al. 2000, Tress,Tress 2001), v ktorom Herrman, Osinski (1999) zdorazňujú nutne zohladniť
ekologické, ekonomické a sociálne faktory. Hlavným cieľom príspevku je identifikácia a
analýza národných strategických a taktických dokumentov vo vzťahu k problematike
brownfields v Českej a Slovenskej republike.
Metodika
Vychádzalo sa z povodnej metodiky (Semančíková, Líšková, 2008).Bol vytvorený
prehľad všetkých aktuálnych strategických a taktických dokumentov národnej úrovne
v Českej a Slovenskej republike viz tabulka 1,2, ktoré v rámci svojho zamerania možu mať
vplyv na problematiku brownfields. Následne bola vypracovaná schéma znazorňujúca poradie
dokumentov tak, ako na seba nadväzujú, z akých európskych smerníc a dohod vychádzajú a
aké taktické dokumenty ich rozpracuvajú. Z taktických dokumentov boli vybrané tie, ktoré
služia predovšetkých ako dotačný nástroj k zmienenej problematike.
Hodnotenie týchto dokumentov prebiehalo na základe jednoduchého kľúča, kde sa
identitikovali 4 základné kategorie obodované nulou až 3 body viz tabulka č. 3. Každému
dokumentu boli přidělené body za každý riešený ale i zmienený problém brownfields.
RNDr. Zuzana Dvořáková Líšková, EF, JCU v Českých Budějovicích, Studentská 13, [email protected]
Ing. Petr Dvořák,Ph.D., FROV, JCU v Českých Budějovicích, [email protected]
3
Ing. Eva Semančíková, Přírodovědecká fakulta, JCU v Českých Budějovicích, [email protected]
3
Ing. Veronika Holcová, Přírodovědecká fakulta, JCU v Českých Budějovicích
1
2
108
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tabulka 1: Prehlad študovaných strategických a taktických dokumentov v ČR
Vydavatel
Vládní usnesení,
Dokumenty
Obdobie platnosti
Strategie udržitelného rozvoje ČR
do roku 2014
Strategie hospodářského růstu ČR
2005 – 2013
Strategie regionálního rozvoje ČR
2007 – 2013
Ministerstvo pro místní
Národní rozvojový plán ČR
2007 – 2013
rozvoj
Národní strategický referenční rámec ČR
2007 – 2013
Politika územního rozvoje ČR
2007 – 2013
Národní strategický plán pro rozvoj venkova ČR
2007 – 2013
Program rozvoje venkova ČR
2007 – 2013
Strategie ochrany biologické rozmanitosti ČR
od roku 1994
spolupráce ministerstev
Vládní usnesení
Ministerstvo zemědělství
Ministerstvo pro životní
prostředí
Státní politika životního prostředí
2004 – 2010
Státní program ochrany přírody a krajiny ČR
2004 – 2010
Operační program životního prostředí
2007 – 2013
Tabuľka 2: Prehlad študovaných strategických a taktických dokumentov v SR
Vydavatel
Dokumenty
Obdobie platnosti
Vládne uznesenia
Národná stratégia trvaloudržatelného rozvoja
2001-
Národná strátegia konkurenceschopnosti
2005-2010
Národný plán regionálneho rozvoja
2007-2013-
Národný rozvojový plán
2007-2013
Národný strategický referenčný rámec
2007-2013
Národný strategický plán rozvoja vidieka SR
2007-2013
Akčný plán rozvoja ekologického
poľnohospodárstva
Do roku 2010
Program rozvoja vidieka
2007-2013
Koncepcia územného rozvoja
2001-
Národná stratégia ochrany biodiverzity
od roku 1997
Stratégia, zásady a priority štátnej
environmentálnej politiky
1993-2010
Národný environmentálny akčný program
2003-2010
Operačný program životného prostredia
2007 - 2013
Ministerstvo výstavby
a regionálneho rozvoja
Ministerstvo
podohospodárstva
Ministerstvo životného
prostredia
Pozn.: Taktické dokumenty sú vyznačené kurzívou
109
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tabulka 3: Kategorie hodnotenia dokumentov
Popis
body
dokument popisuje problém, podporuje jeho řešení a popisuje způsoby tohoto řešení
3
dokument popisuje problém, podporuje jeho řešení, ale dále se problémem nezabývá
2
dokument popisuje problém, ale dále se jím nezabývá
1
dokument problém vůbec nezmiňuje
0
Výsledky
Za základný dokument českej i slovenskej krajiny je považovaná Stratéga udržitelného
rozvoja, na ňu sa odvoláva väčšina ďalších strategických dokumentov. Vychádza
z medzinárodných dokumentov ako: Lisabonskej koncepcie (2000), koncepcie
z Johannesburgu (2002) a z koncepcií pochádzajúcich zo summitu v Goteborgu (2001).
Vymedzuje dlhodobý rámec pre spracovanie ďalších koncepčnýchch dokumentov a pre
politické rozhodovanie v kontexte mezinárodných závazkov, které obe krajiny prijali alebo sa
pripravujú prijmúť v súvislosti so svojím členstvom v OSN, OECD a EU, ale s rešpektovaním
špecifických podmienok a potrieb Českej a Slovenskej republiky.
V Českej republike Stratégia udržitelného rozvoja ako dokument na najvyššej
hierarchickej úrovni, sa podrobne venuje problematike brownfields. V rámci dokumentu sú
uvádzané i konkrétne opatrenia ako zavedeni nástrojov a opatrení k prednostnému využívaniu
brownfields pre stavebný rozvoj a ich uprednostnenie pred výstavbou na greenfields.
Stratégia hospodárskeho rastu problém brownfields rieši, tým že podporuje zintenzivnenie
podpory revitalizácie nevyužívaných urbanizovaných území, predovšetkým optimalizáciu
programu na podporu regenerácie priemyslových zón a posilnenie investičního výhladu obcí
o zvýšený výnos za zábor podneho fondu. Medzi ďalšie dokumenty podrobne sa zaoberajúce
problematikou brownfields patria Stratégia regionálneho rozvoja a Národný strategický
referenčný rámec, ktorý pod tento problém zahrňuje i revitalizáciu stredu miest. Dokumenty
vychádzajúce z ministerstva životného prostredia uvedenú problematiku iba zmieňujú a ako
nutnosť uvádzajú zvýšiť efektivnost využitia zastavaných území a posilniť nástroje
podporujíce opetovné využitie starých priemyselných zón. Podrobnejšie však otázku
brownfields neriešia. Jediným dokumentom, ktorý problematiku brownfields nezmieňuje ani
ako problémový okruh je Národný strategický plán rozvoja venkova.
Slovenská republika: Problematike
brownfields je v štyroch Slovenských
dokumentoch venovaná dostatečná pozornosť a zároveň tieto dokumenty problém riešia Národný plán regionálneho rozvoja; Národná stratégia trvale urdzatelneho rozvoja, Národný
rozvojový plán a Národný strategický referenčný rámec. V prvých dvoch dokumentoch
návrhom riešení je zvýšiť podporu revitalizácií starých priemyslových objektov a vytvoriť
v nich atraktivnejšie podmienky ako pre využitie greenfields.
Dokumenty ako Národná stratégia ochrany biodiverzity; a Stratégia, zásady a priority štátnej
environmentálnej politiky danú problematiku popisují, ale neprinášajú konkrétne návrhy a
opatrenia. V dokumente Národný strategický plán rozvoja vidieka je problematiky
brownfields iba zmieňená.
110
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Záver
Teórie i vlastná tvorba strategických a taktických dokumentov je činnosť riadená
určitými pravidlami a požiadavkami. Taktické dokumenty by mali rozpracovávať dohodové
ciele a vízie strategických dokumentov do návrhu po sebe navazujúcich činností v čase tak,
aby boli naplnené strategické ciele. V mnohým prípadoch sa však stretávame s tým, že
vypracované taktické dokumenty, ktoré sa odvolávajú na dokumenty strategické, vybranú
problematiku iba popisujú, ale konkrétne ďalej nerozpracovávajú a neriešia. S takými
prípadmi sme sa stretli pri analýze vybraných českých a slovenských strategických a
taktických dokumentov.
Pri komparácii strategických dokumentov oboch krajín možeme konštatovať, že mnoho
strategických dokumentov bolo tvorených do roku 2007, len z formálnych dovodov, nie na
základe aby sa dosiahli určité zmeny v krajine. Pri zpracovávaní koncepčních dokumentov
v oboch krajinách je venovaná veľká časť analýzám, naopak, návrhová, tj. vlastná strategická
časť je slabá, má malý počet reálnych nových návrhov (opatrení) a je mnohokrát zatienená
veľkým rozsahom celého dokumentu. Nedostatkom dokumentov je i postrádanie pevnej
návaznosti na ďalšie dokumenty a ich vzájemné prepojenie. U strategických dokumentov sa
možeme v praxi stretnuť s tzv. ex ante hodnotením. Čo predstavuje hodnotenie národného
dokumentu pred jeho schválením. Hodnotiaci tým predkládá svoje návrhy a pripomienky,
ktoré sa potom do dokumentu zapracovávajú. Mnoho krát však dokument, z časových
dovodov už nie je upravený podľa doporučení hodnotitelských komisií a i napriek tomu je
schválený (Blažek, 2002). Zmyslom strategických dokumentov je dosiahnutie dohody so
všetkými, ktorí sa na stratégii rozvoja podielajú. Doležitejšia jako výsledná formálna podoba
strategického dokumentu je sposob akým bol vytvorený.
Príspevok vznikol ako súčasť riešenia grantu: P402/10/P344
Literatúra (References):
[1.]
BLAŽEK, J. (2002): System of Czech local government financing as a framework for local
development: 12 years of trial and error approach. Acta Universitatis Carolinae Geographica,Vol. XXXVII, č. 2, s. 157-173
[2.] Herrman, S., & E. Osinski (1999): Planning sustainable land use in rural areas at
different spatial levels using GIS and modelling tools. Landscape & Urban Planning,
46: 93-111.
[3.] Holásek, J., Fučík, M.(2005): Současný stav a navrhované změny právního prostředí
ve vztahu k revitalizaci brownfields v ČR, příspěvek na konferenci Czech Brownfields
[4.] Palang, H., Mander, U. and Naveh, Z.( 2000): Holistic landscape ecology in
action.Landscape and Urban Planning, 50 (1/3), 1-6.
[5.] Semančíková, E., Líšková, Z (2007): Závěrečná zpráva: Scénářové studie: Možný
vývoj a využití krajiny s respektem regionálních, státních a EU politik (MŠMT)
[6.] Tress, B., Tress, G., Décamps, H., et al., (2001): Bridging human and natural science in
landscape research. Landscape and Urban Planning, 57 (3/4), 137-141.
111
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
GLOBÁLNE TRENDY ZAVÁDZANIA DANÍ
Ladislav Eliaš 1 - Erika Piteková 2
Kľúčové slová: DPH, environmentálne dane, Európska únia, daňová harmonizácia, daňová
koordinácia, ekologizácia daňovej sústavy
Abstract: The aim of this article is to present the global trends of tax introduction in the
European union. It describes the importance of these aspects, application principles and their
creation reasons. The article characterizes international importance of VAT and the process of
tax system greening. In addition compare current rate of VAT and environmental taxes types
in european countries.
Funkcie národných daňových systémov sú ovplyvňované trendmi globalizácie na
celosvetovej úrovni. V rámci globalizácie daňové vzťahy ovplyvňujú medzinárodný pohyb
investícii, kapitálu a pracovných síl. V minulosti sa za hlavné problémy považovali otázky
týkajúce sa výšky cla. S procesom postupného odbúravania protekcionistických opatrení
v medzinárodných vzťahoch sa sústredenie daňových odborníkov zameralo na oblasť
medzinárodných daňových otázok, vznikajúcich so stále väčšou medzinárodnou
prepojenosťou podnikania a obchodu. Krajiny v oblasti medzinárodných daňových vzťahov
riešia tri druhy problémov:

ako a či konštruovať vývozné alebo dovozné dane,

ako koordinovať a harmonizovať daňovú sústavu s daňovými systémami iných
krajín,

ako zdaňovať zahraničné príjmy svojich
pochádzajúcich z činnosti na ich území.
obyvateľov
a príjmy cudzích,
Tieto problémy sa snažia riešiť na základe medzinárodnej spolupráce v daňovej oblasti,
ktorú tvoria tri prvky:
a) daňová koordinácia je prvým krokom k zladenosti daňových systémov. Proces
koordinácie sa netýka len členských štátov Európskej únie, ale využíva sa aj v rámci
OECD či v iných zoskupeniach.
b) daňová aproximácia vyjadruje smer daňovej spolupráce, ktorej cieľom je
priblíženie sa daňovej sústavy krajiny k iným daňovým sústavám,
c) daňová harmonizácia znamená prispôsobenie a zlaďovanie národných daňových
systémov a jednotlivých daní na princípoch dodržiavania spoločných pravidiel
zúčastnených krajín. Harmonizácia prebieha v troch fázach:
1
Ladislav Eliaš, Ing., FPEDaS, Katedra ekonomiky, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 1, 01001 Žilina,
0903021223, [email protected]
2
Erika Piteková, Ing., FPEDaS, Katedra ekonomiky, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 1, 01001 Žilina,
0948800170, [email protected]
112
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky

určenie dane, ktorá má byť harmonizovaná,

harmonizácia daňového základu,

harmonizácia daňovej sadzby.
Koordinácia a harmonizácia majú obmedzovať konkurenciu daňových systémov
jednotlivých krajín. Dôležitú úlohu pri medzinárodnom zdaňovaní plnia medzinárodné
daňové zmluvy. Tie sú uzatvárané s cieľom zamedzenia či obmedzenia dvojitého zdanenia,
ktoré by mohlo skomplikovať medzinárodné obchodné zmluvy (uzatvárajú sa na základe
vzorových zmlúv OECD či OSN).
Otázne je, či sa jednotlivé krajiny rozhodnú zavádzať nové dane, resp. upravia už
existujúce alebo ich budú eliminovať. Z hľadiska daní a daňového zaťaženia stoja proti sebe
dva odlišné záujmy – záujem štátu vybrať na daniach čo najviac a na druhej strane záujem
platiteľa dane, odviesť čo najmenej. V modernej ekonomike sa veľký podiel finančných
prostriedkov prevádza do určitej formy dane. Je teda pochopiteľné, že snaha poplatníkov bude
vždy smerovať k minimalizácii ich daňovej povinnosti. Dnes, v dobe globalizácie, sa čoraz
častejšie jednotlivé krajiny zameriavajú najmä na spotrebné dane, špeciálne na DPH
a trendom uplatňovania daňovej politiky sú aj environmentálne dane.
Hlavné ciele daňových iniciatív EÚ sú:

zlepšenie fungovania jednotného trhu,

odstránenie prekážok vyplývajúcich z paralelnej existencie národných daňových

systémov,

zlepšenie spolupráce národných daňových úradov,

zvýšenie konkurencieschopnosti európskych firiem,

boj proti daňovým podvodom, ktoré ochudobňujú štátne kasy členských štátov
o niekoľko miliárd eur ročne.
MEDZINÁRODNÝ ASPEKT DPH
Smernica Rady EÚ nariaďuje základnú sadzbu DPH v rozmedzí od 15 % do 25 %.
Najnižšia základná sadzba DPH je v Luxembursku a na Cypre (15 %). Najvyššia základná
sadzba DPH je v Dánsku, Maďarsku a Švédsku (25 %). Sadzby DPH sa menia vo vyspelých
krajinách podstatne menej než sadzby priamych daní. V roku 2009 došlo k zvýšeniu základnej
sadzby DPH v 4 krajinách Európskej únie:




Maďarsko - 20 %
25 % (od 1. 7. 2009),
Litva - 18 %
19 % (od 1. 1. 2009), 19 %
Lotyšsko - 18 %
21 % (od 1. 1. 2009),
Estónsko - 18 %
20 % (od 1. 7. 2009).
21 % (od 1. 9. 2009),
V roku 2010 došlo k zvýšeniu sadzieb DPH v 2 krajinách Európskej únie:
 Veľká Británia – základná sadzba - 15 %
17,5 %
 Španielsko – základná sadzba - 16 %
18 %, znížená sadzba - 7 %
V roku 2010 došlo aj k zníženiu základnej sadzby DPH:
 Írsko – 21,5 %
21 %
113
8%.
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Na Slovensku pribudla od 1. mája 2010 k 10 % zníženej sadzbe na lieky, vybrané
zdravotnícke tovary a knihy ďalšia znížená sadzba vo výške 6 %. V súčasnosti sa táto sadzba
DPH týka niekoľkých desiatok fariem a záhradkárov, ktorí predávajú med, mäso, ovocie
alebo zeleninu zo svojich dvorov a záhrad známym, maloobchodníkom či do jedální.
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené jednotlivé sadzby DPH platné v krajinách Európskej
únie.
Členský štát
Európskej únie
Belgicko
Bulharsko
Česká republika
Dánsko
Estónsko
Fínsko
Cyprus
Francúzsko
Grécko
Holandsko
Írsko
Litva
Lotyšsko
Luxembursko
Maďarsko
Malta
Nemecko
Poľsko
Portugalsko
Rakúsko
Rumunsko
Slovensko
Slovinsko
Španielsko
Švédsko
Taliansko
Veľká Británia
Sadzby dane
Počet
sadzieb
3
2
2
1
2
3
3
3
3
2
3
3
2
4
2
2
2
3
3
3
2
2
2
3
3
3
2
Základná
(v %)
21
20
20
25
20
22
15
19,6
19
19
21
21
21
15
25
18
19
22
20
20
19
19
20
18
25
20
17,5
Znížená
(v %)
6;12
7
10
9
8;17
5;8
5,5
9
6
13,5
5;9
10
6;12
5
5
7
7
5;12
10;12
9
6;10
8,5
8
6;12
10
5
Super znížená
(v %)
2,1
4,5
4,8
3
3
4
4
-
Zdroj: http://www.finance.sk/spravy/finance/30311-v-cesku-je-dph-vyssie-je-tak-aj-vostatnych-krajinach-eu-/, citované 03. 08. 2010
„OZELEŇOVANIE“ DAŇOVEJ SÚSTAVY ENVIRONMENTÁLNYMI DAŇAMI
Čoraz častejšie sa vo svete objavuje zavádzanie poplatkov – daní za environmentálne
škodlivé výrobky. Proces zvyšovania zavádzania environmentálnych daní sa spája s presunom
114
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
od zdaňovania pracovnej sily a kapitálu k environmentálnemu zdaňovaniu. Príjmy
z environmentálne orientovaných daní sa už nevyčleňujú účelovo pre potreby životného
prostredia, ale plynú do štátneho rozpočtu.
Aktuálne environmentálne dane, ktoré sú uvaľované v štátoch EÚ:
 dane z motorových vozidiel,
 dane z odpadov,
 dane za batérie,
 dane za pneumatiky,
 dane za bielo-čiernu techniku,
 dane za oleje a mazivá,
 dane z obalov,
 dane z oxidov dusíka,
 dane zo síry.
Environmentálne dane začínajú nadobúdať väčší význam nielen v environmentálnych,
ale aj vo finančných politikách ekonomicky vyspelých krajín. Ich uplatňovanie sa spája
so snahou riešiť štruktúrne problémy ekonomiky, a to presunutím daňového zaťaženia práce
a kapitálu smerom k spotrebným daniam, vrátane dane z energie a daniam
na environmentálne nevhodné výrobky. V súčasnosti už environmentálne dane nepredstavujú
len nástroj ochrany životného prostredia, ale sú vnímané aj ako významný nástroj
reštrukturalizačného procesu ekonomiky. V dnešnej uponáhľanej dobe, keď environmentálne
výzvy a hrozby sú témou číslo jeden, je úlohou a poslaním ekonomík jednotlivých štátov
hľadať nové spôsoby a možnosti, ako vzniknutú situáciu riešiť. Jednou z možností je podpora
rozvoja vzdelanostnej spoločnosti, poznatkovo ekologicky riadenej ekonomiky ako aj
ekologizácia daňovej sústavy, ktorá pozitívne ovplyvní sociálne kompetencie a zlepší
konkurencieschopnosť, trh práce a kvalitu životného prostredia.
Literatúra:
[1.] BIELIKOVÁ, A., ŠTOFKOVÁ K.: Dane v teórii a praxi. Žilina. EDIS – Vydavateľstvo
ŽU 2010. ISBN 978-80-554-0169-0
[2.] MEDVEĎ, J.: Daňová teória a daňový systém. Bratislava. Sprint dva 2009. ISBN 97880-89393-09-1
[3.] ROMANČÍKOVÁ, E.: Finančno - ekonomické aspekty ochrany životného prostredia. 1.
Vydanie, Bratislava: ECO INSTRUMENT 2004, 270 s., ISBN 80-967771-1-4
[4.] ŠIROKÝ, J.: Daně v Evropské unii. Praha. Linde Praha 2009. ISBN 978-80-7201-746-1
[5.] http://www.finance.sk/spravy/finance/30311-v-cesku-je-dph-vyssie-je-tak-aj-vostatnych-krajinach-eu-/
115
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
ZVYŠOVANIE EFEKTIVITY PRACOVNEJ KOMUNIKÁCIE
AKO PODMIENKA ÚSPECHU V GLOBÁLNEJ EKONOMIKE
Viera Farkašová 1
Kľúčové slová: elektronická komunikácia, Internet, efektivita, spoľahlivosť, bezpečnosť
Abstract: The article is describing the options for increasing the effectivity of working
communication, and options, which are offered by electronic communication, Internet, and its
use, requirements for obtaining, processing and transfer of information inside the company or
institution and between companies and institutions, banks, offices mutually and so on. The
basic idea is to increase the speed of obtaining accurate and verified information, to increase
its accessibility and ensure its fast furter processing and use.
Pracovná komunikácia ako súhrn celkovej komunikácie medzi pracovníkmi
organizácie, podniku, firmy a medzi jednotlivými organizáciami, úradmi, bankami a inými
inštitúciami navzájom, predstavuje v súčasnosti veľmi dôležitú činnosť akejkoľvek inštitúcie.
Efektivita celej tejto činnosti je základnou podmienkou pre úspešné fungovanie ľubovoľnej
inštitúcie a jej úspech v celospoločenskom prostredí, ktoré sa vďaka otváraniu jednotlivých
národných ekonomík a ich integrovaním sa do globálnej celosvetovej ekonomiky neustále
mení. Toto kladie mimoriadne vysoké nároky hlavne na manažment firiem, pretože iba on
môže zásadným spôsobom ovplyvňovať fungovanie firmy alebo inštitúcie a vytvárať
predpoklady a podmienky pre prácu ostatných pracovníkov, aby bola čo najefektívnejšia.
Pracovnú komunikáciu môžeme rozdeliť na niekoľko činností. Patria k nim: pracovná
komunikácia vo vnútri inštitúcie, ktorú môžeme ďalej rozdeliť na skupinu obchodných a
marketingových informácií, technických a výrobných informácií, burzových, ekonomických a
bankových informácií, skupinu príkazov a rozhodnutí na jednotlivých stupňoch riadenia,
skupinu kontroly plnenia úloh, príkazov a rozhodnutí a skupinu ochrany a uchovávania
informácií. Ďalšou základnou činnosťou je pracovná komunikácia so spolupracujúcimi
firmami, inštitúciami, bankami a úradmi, ktorej cieľom je získavanie informácií dôležitých
pre obchodnú, marketingovú, technickú a rozhodovaciu činnosť inštitúcie. Tieto formy
komunikácie ovplyvňujú vzájomnú komunikáciu medzi pracovníkmi, medzi riadiacimi
pracovníkmi na rôznych stupňoch riadenia. Táto komunikácia má rôzne podoby v závislosti
od počtu zamestnancov, od obsahu činnosti alebo podnikania, od toho či sa uskutočňuje
v domácom alebo zahraničnom prostredí.
V súčasnosti dochádza na základe rýchleho rozvoju elektronických foriem komunikácie
k zásadným zmenám i v pracovnej komunikácii, kde sa tradičné formy písomnej, verbálnej a
obrazovej komunikácie dostávajú do úzadia a sú rýchlo nahradzované podstatne výkonnejšími
a rýchlejšími elektronickými komunikačnými prostriedkami. Do používania sa dostávajú stále
1
doc. PhDr. Viera Farkašová, CSc., Žilinská univerzita, Fakulta PEDaS, katedra ekonomiky, tel. 041 513 3219,
[email protected]
116
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
dokonalejšie programové vybavenia, ktoré zabezpečujú dokonalejšiu podporu pre všetky
formy komunikácie.
- vytvorenie lokálnej komunikačnej siete
základnou charakteristikou je pritom prechod od používania jednotlivých
komunikačných programov k integrovaným formám, ktoré jednotlivým pracovníkom
zabezpečujú všetky potrebné prostriedky optimalizované pre ich prácu. Ak firma alebo
inštitúcia chce obstáť v stále rastúcej konkurencii a v prostredí zvyšujúceho sa tlaku na
efektivitu každej jej činnosti, musí nevyhnutne meniť i spôsoby pracovnej komunikácie,
pretože tradičné komunikačné metódy a spôsoby nie sú dostatočne rýchle a nezaisťujú
prenosy informácií dostatočne kvalitne, presne a včas. Je prakticky nevyhnutnosťou, aby sa
v každej firme alebo inštitúcii začalo s budovaním lokálnej počítačovej siete, ktorá zabezpečí
prenos potrebných pracovných informácií. Množstvo firiem už používa rôzne programové
vybavenie pre spracovávanie ekonomickej agendy, sledovanie obchodných operácií,
registrovanie príchodov a odchodov pracovníkov a ďalšie. Je však čas kedy tieto samostatné
programové celky je potrebné integrovať tak, aby bolo možné informácie z jedného
programového systému presúvať elektronicky do iných systémov, ktoré vyžadujú tieto
informácie. V prvom rade ide o spracovávanie ekonomických, obchodných a výrobných
informácii, ktoré sú potrebné pre kvalitné a včasné rozhodovanie riadiacich pracovníkov.
Ďalej sa do tohto systému integrujú ostatné informácie potrebné pre fungovanie celej firmy
alebo inštitúcie. Veľmi dôležitým sa tu stáva presné stanovenie povinností jednotlivých
pracovníkov a kolektívov a ich zaradenie do komunikačnej siete s presnou definíciou ich
prístupov k používaným programom a hlavne s presne definovaným prístupom k pracovným
informáciam so zvláštnym dôrazom na citlivé informácie ako sú osobné údaje pracovníkov,
ekonomické a bankové informácie, informácie majúce charakteristiku know-how, informácie
o predaji a nákupe, o spolupracujúcich firmách a pod.
- presnosť definovania informácií
taktiež je potrebné presne definovať, ktoré informácie budú iba v elektronickej forme a
ktoré informácie je potrebné aj naďalej zachovávať a pracovať s nimi i v papierovej forme
súčasne so stanovením presného kolobehu informácií a dokladov, ktorý zabezpečí, aby sa
požadované informácie a doklady dostali na správne miesta, aby nemohlo dôjsť k ich strate,
poškodeniu alebo zmene bez možnosti spätnej identifikácie, kde, kto, kedy a prečo zmenu
urobil. S tým súvisí aj nutnosť stanoviť, kto a aké informácie bude vyhľadávať a vkladať do
firemného systému, kto bude vyhľadávať rutinné informácie napr. z bánk, úradov,
spolupracujúcich a kooperujúcich firiem a kto dostane právo voľného vyhľadávanie
informácií o oblasti podnikania firmy, o firmách pôsobiacich v tejto oblasti, ich výrobnom a
obchodnom sortimente, cenách a obchodných stratégiach. Pozornosť treba venovať najmä
elektronickej komunikácii s bankami, kde prístupové heslá treba udržať bezpodmienečne
v tajnosti. Inak hrozí okrem prezradenia pohybov na jednotlivých účtoch a ich zostatkov aj
prístup k elektronickému bankovníctvu a neschválený presun finančných prostriedkov firmy.
Taktiež elektronická komunikácia s úradmi musí zostať bez možnosti neoprávneného
prístupu, pretože informácie z tejto komunikácie sú dobrým zdrojom o ekonumickej kondícii
firmy alebo inštitúcie. Ďalej je potrebné stanoviť systém uchovávania a zálohovania
informácií v reálnom čase a to aj pred ich akoukoľvek zmenou, pretože ak sú informácie iba
v elektronickej forme existuje riziko ich nenávratnej straty alebo poškodenia.
Veľkú pozornosť treba venovať aj otázke pripojenia vnútrofiremnej komunikačnej siete
k verejnej datovej sieti Internet. Pričom pod slovom verejná rozumieme, že táto sieť je
117
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
prístupná prakticky každému, kto o prístup požiada a tento prístup nie je nijako obmedzený čo
však znamená, že informácia uverejnená na Internete nemusí byť správna, presná a
hodnoverná. Dajú sa nájsť stránky kde sa ponúkajú neuveriteľne výhodne viaceré tovary a
služby, ponúkajú sa technické riešenia, ktoré odporujú všetkým fyzikálnym zákonom a všetko
sa tvári mimoriadne vierohodne a korektne až do momentu, kedy osoba pošle požadovanú
zálohu na dodanie tovaru alebo služby. Ak namiesto inzerovaného modelu lietadla za
zaplatených 100 EUR dostaneme čistý papier formátu A4 s návodom ako z neho zložiť
papierový model lietajúceho lietadla máme ešte šťastie. Pri pripájaní firemnej siete na Internet
je preto potrebné ešte pozornejšie stanoviť, kto a s kým bude cez Internet komunikovať, kto
bude mať prístup k firemným informáciam, kto bude mať právo meniť firemné informácie,
ktoré informácie budú voľne z Internetu prístupné, ktoré budú prístupné po zaregistorvaní a
overení nového, zatiaľ neznámeho klienta alebo žiadateľa o informácie. Veľmi dôležitým je
v tejto súvislosti systém prístupových hesiel a jeho obnovovanie a všetkým zmenám je
potrebné venovať primeranú pozornosť. Po odchode ľubovoľného pracovníka z firmy je
vhodné okamžite zrušiť jeho prístupové heslo a zmeniť aj všetky heslá pracovníkov s ktorými
predtým odchádzajúci pracovník prichádzal do pracovného styku. Uchovávanie údajov o
všetkých komunikáciach na Internete a to či už z firmy na Internet alebo opačne je
podmienkou. Tak isto je podmienkou registrovanie žiadostí o prístup, pri ktorých nebolo
uvedené správne pripojovacie heslo s registráciou odkiaľ táto žiadosť bola odoslaná. Všetky
takto získané informácie je potrebné nielen zaregistrovať a uložiť, ale aj v pravidelných
intervaloch vyhodnocovať a zisťovať či firma alebo inštitúcia sa nestala terčom záujmu napr.
konkurencie.
- rýchlosť informácií
základnou myšlienkou všetkých zmien komunikačných technológií je neustále
zvyšovanie rýchlosti a presnosti získavania, spracovávania a vyhodnocovania informácií zo
všetkých dostupných zdrojov, čím je možné získať významnú konkurenčnú výhodu pred
inými firmami a inštitúciami. Dôležitou súčasťou tejto myšlienky pritom je, aby pracovníci
nestrácali čas neproduktívnou činnosťou ako je listovanie v katalógoch a príručkách, pracné
hľadanie konkrétnej informácie v množstvách dokumentov alebo telefonovaním ku kolegom,
ale aby potrebné informácie pre svoju prácu mali veľmi ľahko dostupné a ďalej
spracovateľné.
- včasnosť informácií
meradlom efektivity získavania a spracovávania informácie sa stáva čas potrebný na jej
prijatie, pochopenie a ďalšie spracovanie a využitie vo firme. Miera tejto efektivity priamo
poukazuje na znalosti, schopnosti a vlastnosti riadiacich pracovníkov, pretože oni sú v prvom
rade zodpovední za organizáciu spracovávania informácií vo firme. V každom prípade
doporučujeme, aby riadiaci pracovníci aktívne spolupracovali s programátormi pri tvorbe
systému získavania a spracovávania informácií, pretože jednak sú za túto činnosť plne
zodpovení, ale majú aj najdetailnejšie informácie o pracovnej náplni a povinnostiach
jednotlivých pracovníkov.
- správnosť, overiteľnosť informácií
dokážu najlepšie posúdiť, kto a ako má s kým spolupracovať, poznajú všetky potrebné
informácie k tvorbe prepojovacieho a prístupového plánu. Ďalšou dôležitou podmienkou je
získavať iba správne, overené a kvalitné informácie, ktoré poskytnú podklady pre ich presné,
kvalitné a rýchle spracovanie a ich následné využitie v rozhodovacích procesoch na všetkých
úrovniach inštitúcie. Je potrebné si uvedomiť, že nie všetky informácie, ktoré sú
118
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
pracovníkom k dispozícii sú správne a zvlášť pokiaľ ide o informácie o a z konkurenčných
firiem môžu v nich byť uvedené úmyselne nesprávne alebo zavádzajúce informácie.
Požiadavka na rýchlosť spracovávania informácii vo firme je taktiež veľmi závislá od typu
firmy. Veľký rozdiel je medzi napr. obchodnou spoločnosťou, ktorá sa sústreďuje na
obchodovanie s komoditami na burze a veľkou výrobnou spoločnosťou napr. na výrobu áut.
Pre obchodnú spoločnosť obchodujúcu na komoditnej burze alebo burze s cennými papiermi
je rýchlosť prvoradým parametrom, pretože pri týchto obchodoch záleží naozaj na každej
minúte kedy sa obchod uzatvára a realizuje. Veľmi dôležitým parametrom je však aj presnosť
a hodnovernosť získavaných informácií, aby bolo možné robiť správne obchodné
rozhodnutia. Vo veľkej výrobnej spoločnosti nie je rýchlosť prvoradým parametrom, pretože
zmena výrobného modelu alebo celého sortimentu nie je realizovateľná v krátkom čase. Tu
oveľa viac záleží na presných, hodnoverných a overených informáciach a presnom zosúladení
všetkých pracovných činností tak, aby v plánovanom čase bolo možné spustiť výrobu nového
výrobku a aby pre toto spustenie bolo všetko do najmenšieho detailu naplánované a
pripravené. V oboch prípadoch je však potrebné venovať pozornosť možnému úniku citlivých
firemných informácií či už náhodnou alebo úmyselne. V prípade, že sa ukáže, že k takýmto
pokusom dochádza je potrebné okamžite a bez zbytočného váhania zakročiť so všetkou
ráznosťou a vinníkov okamžite potrestať. Pri komunikácii najmä s konkurenčnými firmami je
otázke vzájomnej komunikácie potrebné venovať mimoriadnu pozornosť, pretože aj z malých
detailov a náznakov je možné urobiť správne závery o taktike a stratégii firmy.
- získavanie nových informácií
nezastupiteľnú úlohu pri zvyšovaní efektivity pracovnej komunikácie má vo firme alebo
inštitúcii manažment všetkých úrovní, ktorého základnou úlohou v tejto oblasti je neustále
sledovať rozvoj nových komunikačných technológií a programových vybavení a analyzovať
ponúkané možnosti a schopnosti týchto produktov s cieľom zaistiť pre firmu najnovšie a
najvýkonnejšie dostupné technológie. Ďalej je nevyhnutne potrebné sa venovať rozvoju
oblasti získavania informácií zo všetkých oblastí, ktoré sú pre danú firmu dôležité ako
z oblasti v ktorej firma podniká, tak legislatívnej, marketingovej, reklamnej, obchodnej a
ďalších. Tu je nutné sa zamerať na vyhľadanie a získanie prístupu k zdrojom informácií, ktoré
sú čo najdôveryhodnejšie, najpresnejšie, najčastejšie inovované a ich kvalita je garantovaná.
Napríklad pri obchodovaní na burze je najbezpečnejšie ale i najdrahšie priame pripojenie na
burzový systém. Iné pripojenie cez rôznych poskytovvateľov týchto služieb môže byť síce
lacnejšie ale môže zlyhať v najkritickejšom momente obchodu. Podobné je to aj
s obchodnými informáciami, informáciami z technických oblastí, oblastí patentov a vynálezov
atď. Tieto zaručené a garantované zdroje informácii potom definovať ako povinné pre
všetkých pracovníkov firmy a súčasne zakázať používanie zdrojov informácií o ktorých bolo
zistené, že nie sú dostatočne spoľahlivé. V tejto súvislosti je nevyhnutné, zvlášť vo veľkých
firmách obmedziť prístup jednotlivých pracovníkov s právom komunikácie v lokálnej
firemnej sieti alebo na Internete, na vybrané zdroje informácií a na prístup na ostatné možné
zdroje si vyžiadať súhlas nadriadeného pracovníka. Zabráni sa tak jednak prístupu k zdrojom
nespoľahlivých informácií, ale zabráni sa aj prístupu na rôzne systémy komunikácie
s priateľmi a známymi, na zdroje a hranie počítačových hier priamo cez sieť, návštevám
stránok zábavného a rozptyľujúceho charakkteru, ktoré sa pracovnou náplňou pracovníkov
nemajú nič spoločné. Tieto opatrenia sú u väčšiny pracovníkov pomerne nepopulárne, ale
podľa doterajších skúseností sa potvrdzuje, že významne prispievajú k zvýšeniu efektívnosti a
spoľahlivosti pracovnej komunikácie všetkých druhov a tak k zvyšovaniu efektivity celej
firmy alebo organizácie. Súčasný stav ekonomického prostredia a tlak na efektivitu každej
119
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
činnosti firmy, ktorá chce úspešne existovať je tak veľký, že nedovoľuje využívať pracovný
čas a pracovné prostriedky na iné činnosti, než na prácu pre firmu. Úlohou mamažmentu
firmy je sledovať priebeh pracovnej komunikácie všetkých zamestnancov a zisťovať, či sa
všetci venujú svojim povinnostiam a pracovným úlohám a či všetka ich činnosť je v súlade
s pracovným poriadkom a predpismi firmy.
Cieľom uvedeného príspevku nebolo popísať možnosti zvyšovania efektívnosť všetkých
elektronických komunikačných prostriedkov, ktoré sa v súčasnosti používajú, ale upozorniť
na možné zdroje skvalitňovania tohto procesu. Vyplýva to súčasne aj z požiadaviek
globalizácie, ktorá núti inovovať celý komunikačný proces tak, aby bol čo najefektívnejší,
funkčný, spoľahlivý, bezpečný a účelový.
Príspevok vznikol v rámci skúmania problermatiky komunikácie v projekte Vega
1/047/08 pod názvom: Marketingová komunikácia v podniku služieb – integrovaný model
podnikovej komunikácie a komunikácie so zákazníkmi.
Literatúra:
[1.] ŠUSTEKOVÁ, Daniela: Počítačové siete a internet, monografia, ŽU, 2007, 155 s.,
ISBN 978-80-8070-737-8
[2.] GONDZAK, Karol: E-learning tools, Research in telecomunication technology – 8th
international conference. ŽU, 2007, ISBN 978-80-8070-734-7
120
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
NOVÉ TRENDY V PRACOVNEJ KOMUNIKÁCII A ICH
RIZIKÁ
Farkašová Viera – Hrašková Dagmar 1
Kľúčové slová: elektronická komunikácia, Internet, riziká, faktory, opatrenia
Abstract: The article is describing possible risks in working electronic communication
between individual workers and between various institutions (firms, companies, offices,
banks, libraries, databases and so on) using computer networks. Many of us know some of
these risks, but not always realise how dangerous they are and what effect they may have. For
this reason we introduced in the article systematically main risks of electronic working
communication, pointing out its danger and also we specified the possibilities how to
eliminate their influence.
Problematika pracovnej komnikácie je predmetom pozornosti odborníkov, manažérov,
psychológov a dotýka sa každého človečka pri plnení pracovných úloh. Komunikácia má
niekoľko podôb a napriek odborným poznatkom, ktoré sú k dispozícii stále pretrvávajú
v praxi podnikov problémy, ktoré je potrebné riešiť a venovať im pozornosť. Ide
predovšetkým o jej účelovosť a efektívnosť.
Vzhľadom na rôznorodosť pracovnej komunikácie sa v príspevku zaoberáme resp.
chceme poukázať na technickú stránku elektronickej komunikácie, pretože sa stala súčasťou
života každého človeka. Má množstvo výhod, ktoré uľahčujú celkový proces pracovnej
komunkácie, ale súčasne pri takejto forme komunikácie vznikajú rôzne riziká na ktoré chceme
upozorniť. Práve uvedomenie si uvedených rizík a ich implementácia do praxe
prostredníctvom aplikovaných opatrení môže pomôcť zabezpečiť jeho efektivitu, účel a tým
aj očakávané výsledky. Príspevok vznikol v rámci skúmania problermatiky komunikácie
v projekte Vega 1/047/08 pod názvom: Marketingová komunikácia v podniku služieb –
integrovaný model podnikovej komunikácie a komunikácie so zákazníkmi.
Komunikácia ako základný prostriedok výmeny všetkých informácií je prvotným a
mimoriadne dôležitým predpokladom pre úspešnú existenciu ľubovolnej skupiny živých
tvorov na Zemi. Vzájomná komunikácia ľudí a skupín ľudí medzi sebou je dnes čoraz
rýchlejšia a výkonnejšia a jej dokonalé fungovanie má stále väčšiu dôležitosť. Toto
fungovanie je podmienené mimoriadne rýchlym rozvojom technických a programových
prostriedkov elektronickej komunikácie, ktorá sa rýchlo stala najpoužívanejším spôsobom aj
pre pracovnú komunikáciu. 0proti minulosti, kde posol rýchlej správy prešiel denne
maximálne sto kilometrov elektornická komunikácia dokáže prakticky okamžite spojiť
v reálnom čase ľubovolného človeka s iným alebo so skupinou ľudí a to i na rôznych
miestach a to nielen písomnou formou ale i verbálnou a obrazovou. Súčasne dovoľuje prenos
prakticky neobmedzeného objemu ľubovoľných dát.
1
doc. PhDr. Viera Farkašová, CSc.; Ing. Dagmar Hrašková, PhD., Žilinská univerzita, Fakulta PEDaS, katedra
ekonomiky, tel. 041 513 3219, [email protected], dagmar. [email protected]
121
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tieto technické vymoženosti nám dnes umožňujú veľmi rýchlu a efektívnu pracovnú
komunikáciu medzi jednotlivými pracovníkmi, medzi úradmi, podnikmi, inštitúciami,
bankami a umožňujú prístup k prakticky ľubovoľnej informácii nachádzajúcej sa kdekoľvek
na svete. Poznatky z praktického využívania elektronických foriem komunikácie však
ukazujú, že rýchly rozvoj komunikačných techológií je len jednou stranou mince. Na druhej
strane je plnohodnotné a efektívne využívanie všetkých možností, ktoré nám dáva
elektornická komunikácia k dispozícii niekedy mierne povedané problematické. Naviac tu
vstupujú do procesu komunikácie aj možné riziká spojené s elektronickou komunikáciou, z
ktorých len niektoré sú známe a viditeľné. Vzhľadom na rýchle narastanie počtu uživateľov
elektronickej komunikácie a to hlavne v pracovnej oblasti uvedieme niekoľko rizikových
faktorov, ktoré môžu zásadne ovplyvniť výsledky tejto komunikácie.
Prvou skupinou, kde sa vyskytujú riziká spojené s elektronickou komunikáciou sú
lokálne siete vo firmách a inštitúciách a ktoré sa využívajú pre prenos informácií potrebných
pre fungovanie a riadenie týchto inštitúcií. Tu môžeme konštatovať nasledovné rizikové
faktory:
1. infikovanie jednotlivých počítačov počítačovými vírusmi, čo obmedzí alebo úplne
znemožní využívanie počítačov.. Infikovanie pritom nemusí byť úmyselné, stačí
priniesť na CD alebo DVD nosiči, datovom kľúči alebo inom nosiči informácií
program obľúbenej hry z domáceho počítača, fotografie z dovolenky, záznam
koncertu populárnej hviezdy a odvirovanie môže začať. Šťastím pritom je, ak vírus
nenapácha iné škody ako je strata času pri odvírovaní.. V horšom prípade dokážu
vírusy poškodiť alebo vymazať dáta na infikovaných počítačoch a urobiť aj ďaľšie
škody. Toto nebezpečenstvo nie je dobré podceňovať, zvlášť pri počítačoch kde sa
pracuje s citlivými firemnými údajmi ( napr. ekonomické dáta, skladové hospodárstvo,
nákup a predaj a ďaľšie ), s veľkým množstvom údajov (napr. server počítačovej siete)
a na počítačoch pripojených priamo na internet, kde riziko napadnutia vírusom je
najvyššie. Investícia do programového vybavenia, ktoré dokáže chrániť počítače pred
infikovaním vírusmi sa určite vyplatí a zákaz používania iných ako firemných
počítačov a firemných programov s licenciou a len firemných dát na firemných
počítačoch je tiež veľmi užitočný aj keď pomerne nepopulárny.
2. nízka úroveň znalosti elektronickej komunikácie pracovníkmi je silným rizikovým
faktorom, ktorý môže ovplyniť výkonnosť celého firemného systému. Školeniu a
hlavne prevereniu znalosti práce s programovým vybavením, ktoré bude pracovník
využívať treba venovať veľkú pozornosť, pretože pomalosť práce je len najmenším
rizikom, ktoré malá znalosť využívania počítačov prináša. Oveľa závažnejším rizikom
je, že takýto pracovník môže do systému vložiť nesprávne dáta alebo spôsobiť až
znefunkčnenie celého systému.
3. porucha počítača alebo celej siete naraz je ďaľší rizikový faktor na ktorý je potrebné
upozorniť, pretože vo väčších firmách alebo inštitúciach, kde systém pracuje
v reálnom čase je nevyhnutné obnoviť prácu v čo najkratšom čase, aby škody
z výpadku boli čo najnižšie. Náklady na náhradné počítače sú len čiastkou nákladov,
ktoré môžu vzniknúť pri poruche dôležitých a nezálohovaných počítačov. Ďaľším
rizikom je strata konkrétnej informácie v systéme, či už následkom poruchy
jednotlivého počítača, celého systému alebo neoprávneným alebo neodborným
zásahom. Jedinou možnou ochranou v tomto prípade je neustále zálohovanie všetkých
dát a to aj tých, ktoré boli v priebehu času zmenené alebo vymazané. Obnovovanie
122
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
systému je takto oveľa jednoduchšie a naviac v kombinácii so sledovaním prístupov
k dátam umožňuje aj identifikáciu, kto alebo čo uvedenú situáciu zavinilo a dovoľuje
prijať opatrenie pre zamedzenie takýchto situácií.
4. nezakázaný prístup k určitým informáciam pre určitých pracovníkov je značným
rizikovým faktorom, vzhľadom na to, že vo firmách a inštitúciach sa vyskytujú aj
nelojálni pracovníci. Minimálnou škodou môže byť napr. získanie databázy
zákazníkov a dodávateľov a jej odovzdanie konkurenčnej spoločnosti. Oveľa väčšie
škody môžu vzniknúť a je jedno či to bolo úmysené alebo náhodou zmenou dát
dôležitých pre fungovanie celej inštitúcie, pretože ich následné vyhodnotenie bude
chybné a na jeho základe sa môže prijať rozhodnutie, ktoré nebude pre inštitúciu
najlepšie. Stanoveniu pravidiel prístupu jednotlivých pracovníkov k jednotlivým
dátam v systéme je nutné venovať mimoriadnu pozornosť a doporučuje sa aj
nasadenie programov, ktoré kontrolujú všetky prístupy všetkých počítačov k dátam a
uchovávajú tieto záznamy.
5. neoprávnený prístup k informáciám a ich následné využitie, zneužitie alebo
neoprávnená zmena je ďaľší veľmi často sa vyskytujúci rizikový faktor, pretože ako
sme uviedli neloajálnych pracovníkov je dosť. V tomto prípade dôjde k prezradeniu
prístupového hesla konkrétneho pracovníka do siete neoprávnenej osobe, ktoré
následne toto heslo využije a opäť je jedno či sa to stalo úmyselne alebo nie. Dôležité
je , že takéto konanie môže spôsobiť veľké škody ( napr. pri fakturácii predávaného
materiálu.). Opäť sa tu veľmi ovedčila kontrola všetkých prístupov s detailnou
identifikáciou konkrétnych počítačov žiadajúcich prístup. Taktiež je potrebné dbať na
údržbu a obnovu prístupvých hesiel, najmä po odchode zamestnanca alebo
zamestnancov, ktoré tieto heslá poznali. Štatistika FBI hovorí, že 95 percent
úspešných napadnutí počítačov z vonka je spôsobených bývalými zamestnancami.
6. nesprávne pochopenie, vyhodnotenie, využitie informácie alebo nesprávne pochopenie
a vykonanie príkazu
je daľším často sa vyskytujúcim rizikovým faktorom
v elektronickej komunikácii, kde obvykle chýba okamžitá spätná väzba pochopenia
informácie alebo príkazu ako je to pri priamej osobnej komunikácii. Pri zasielaní
informácií alebo príkazov sa preto doporučuje používanie štandartizovaných
formulárov, vzorov a
šablon. Taktiež sa doporučuje pri zvlášť dôležitých
informáciach alebo príkazoch žiadať odpoveď od prijímateľa, ktorá obvykle prezradí,
či bola informácia alebo príkaz pochopený správne. Taktiež je potrebné nastaviť
systém tak, aby zasielateľa informoval o tom, že prijímateľ informáciu obdržal a
hlavne prečítal a kedy sa tak stalo.
7. vyžívanie firemných počítačov na zábavu alebo koníčky je veľmi často sa vyskytujúci
rizikový faktor a to ani tak nie z dôvodu nevyužívania pracovného času na pracovné
úlohy ako z dôvodu, že programové vybavenie a dáta dovoľujúce využitie počítačov
na zábavu bývajú veľmi často zdrojom vírusov. V prípade interaktívných hier, ktoré
spolu hrajú viacerí hráči na viacerých počítačoch, hrozí naviac riziko, že pri takejto
hre spoluhráč má prakticky voľný prístup do ľubovolného zúčastneného počítača a má
možnosť neoprávneného a hlavne nezaregistrovaného získania dát v ňom uložených.
Veľmi praktickým riešením tohto rizika je nepovoľovanie využívania pracovných
počítačov na zábavu a venovanie sa koníčkom s priateľmi alebo známymi. Veľmi sa
osvedčilo aj použitie programového vybavenia, ktoré sleduje, na čo sa ktorý počítač
v sieti používa, aké programové vybavenie je ňom spustené, koľko času sa naozaj toto
123
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
programové vybavenie aktívne používa, s kým počítač komunikuje, aké dáta sú z neho
posielané a komu, a aké sú prijímané a od koho, pokiaľ možno s kompletnou
identifikáciou komunikujúcich počítačov. Ďalej je možné použiť programové
vybavenie, ktoré na konkrétnom počítači sleduje a zaznamenáva všetky príkazy
zadávané z klávesnice, čo umožňuje detailnú kontrolu využívania tohto počítača.
Optimálnym je využívanie kamier pripojených k počítaču a uchovávanie obrazovej
informácie, kto počítač inicializoval, kto a kedy zadával vstupné alebo prístupové
heslá, kto a kedy spúšťal jednotlivé programy, kto a kedy odosielal poštu a ďaľšie
pracovné činnosti. Tieto opatrenia sú u pracovníkov tiež mimoriadne nepopulárne,
ale o to sú užitočnejšie pre inštitúciu či firmu.. Môžeme uviesť viaceré konkrétne
prípady, kedy pracovný počítač bol využívaný na skutočnú prácu pre firmu 5 - 10
percent času jeho celkového používania.
Doteraz sme sa venovali rizikám, ktoré vznikajú v prípadoch, keď sa vo firme alebo
inštitúcii využíva na komunikáciu medzi pracovníkmi, na získavanie informácii dôležitých
pre chod a riadenie, na ekonomickú agendu a ďalšie činnosti iba lokálna počítačová sieť
príslušnej firmy alebo organizácie, ktorú v tomto prípade považujeme za neverejnú.
V prípade, že časť, prípadne všetky počítače tejto siete sú pripojené do verejnej datovej siete
známej pod názvom Internet alebo Web a je jedno, či priamo alebo cez server firmy alebo
organizácie, situácia s rizikami pri pracovnej komunikácii sa podstatne komplikuje. Najväčšie
riziko je v slove verejná t.j. dostupná prakticky každému kto o to požiada a nie je nikto ( až na
výnimky typu NSA, CIA, FBI, SIS a pod. ), kto by komunikáciu v tejto sieti monitoroval,
kontroloval alebo akokoľvek riadil. To umožňuje prakticky komukoľvek využívať všetky
možnosti, ktoré táto sieť ponúka a stáva sa, že nielen na prospech seba a ostatných
využívateľov. Riziká, ktoré pripojenie počítačov na Internet prináša sú podobné rizikám pri
neverejnej datovej sieti, pričom však niektoré z nich sa stávajú významne nebezpečnejšími.
1. infikovanie počítačovými vírusmi je podstatne nebezpečnejšie, pretože na Internete sa
vyskytuje podstatne viac typov vírusov, pričom dochádza často k vytváraniu nových a
nebezpečnejších typov. Neexistuje bezpečné pripojenie k inému počítaču v Internete,
kde by nehrozilo prenesenie vírusu.
2. elektronické obchodovanie v sebe skrýva značné riziko, pretože veľmi ťažko sa overuje
spoľahlivosť a korektnosť partnera. Doporučujeme si preveriť partnera s ktorým
plánujeme elektronicky obchodovať aj inými spôsobmi než je len čítanie jeho reklám na
Internete ( bankové informácie, výpis z obchodného registra, referencie iných
obchodných partnerov a pod. ).
3. nízka úroveň znalosti elektronickej komunikácie je tiež rizikom, ktorého veľkosť sa
pripojením na Internet podstatne zvyšuje. Ľudia sú zvedaví a to môže znamenať, že
budú sa snažiť hľadať a sťahovať nielen informácie, ktoré potrebujú k vykonávaniu
svojej práce, ale budú navštevovať aj iné stránky, ktoré však nemusia byť bezpečné a
napr. stiahnutím programu alebo dát je možné pootvoriť počítač neoprávnenému
prístupu pre získanie citlivých informácií.
4. zasielanie nevyžiadaných informácií na počítače je obľúbenou formou reklamy
ľubovoľných výrobkov alebo služieb. Okrem straty času venovanému odstraňovaniu
týchto informácií si treba uvedomiť, že stiahnutie takejto informácie do počítača a jej
otvorenie je potencionálna hrozba zanesenia vírusu alebo nelegálneho sledovacieho
programu a tým ohrozenie celého počítača. Taktiež hrozí, že ide o úmyselné zasielanie
124
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
čiastočne alebo celkom nepravdivých informácií, ktoré majú uživateľa prinútiť venovať
pozornosť ponuke a prinútiť ho na ňu reagovať a vystaviť sa riziku oklamania.
5. neoprávnený prístup k informáciam a ich následné využitie alebo zneužitie je pri
pripojení na Internet taktiež podstatne vyššie ako pri lokálnej sieti. Tu sa práve veľmi
často využíva na získanie prístupu zasielanie mimoriadne výhodných ponúk, hranie
interaktívnych hier s inými užívateľmi Internetu, interaktívne písomné, verbálne alebo
obrazové komunikácie s príbuznými, priateľmi alebo známymi. Taktiež uverejňovanie
osobných alebo citlivých dát pri priateľskej komunikácii môže byť značným rizikom
prezradenia, pretože týchto komunikácii sa môže zúčastňovať veľa účastníkov, pričom
nie všetci prichádzajú len na priateľskú nezáväznú debatu. Taktiež treba mimoriadnu
pozornosť venovať údržbe a obnove prístupových hesiel, pretože ako už bolo uvedené
95 percent úspešných napadnutí počítačového systému firmy alebo inštitúcie bolo
bývalými zamestnancami.
6. využívanie firemných počítačov na zábavu, koníčky, nakupovanie alebo komunikáciu
s príbuznými a priateľmi predstavuje mimoriadne vysoké riziko, pretože pri týchto
činnostiach sa pracovný počítač spája s množstvom iných počítačov, ktoré vôbec
nemusia byť bezpečné. Je dobré si uvedomiť, že typy a množstvo informácií, ktoré
získávame cez Internet sa ďalej vyhodnocuje miinimálne pre účely marketingu a
reklamy, rôzne psychologické, sociologické a iné výskumy, čo ďalej zvyšuje riziko pre
pracovný počítač.
7. zneužívanie firemnej reklamy sa stalo oblúbenou činnosťou niektorých konkurenčných
firiem, ktoré využívajú fakt, že platba za reklamu na konkrétnych stránkach sa platí
podľa počtu záujemcov, ktorí si vyžiadali reklamu z tejto stránky. Je dobré si
skontrolovať, či stránka, kde plánujeme reklamu uverejniť je chránená pred
mnohonásobným vyžiadaním si tejto reklamy z jedného a toho istého počítača.
8. získavanie informácií z Internetu je tiež rizikovým faktorom, kde sa uplatňuje slovo
verejná datová sieť. Pri získavaní informácií tejto skutočnosti treba venovať
mimoriadnu pozornosť, pretože na verejnú datovú sieť Internet môže umiestniť
ktokoľvek akúkoľvek informáciu bez akejkoľvek zodpovednosti za správnosť, kvalitu a
bezpečnosť umiestnenej informácie. Príkladom je návod na výrobu nitroglycerínu, kde
nie je upozornenie, že vyrábanú zmes treba intenzívne chladiť, pretože pri prekročení
teploty nad 25 stupňov dôjde automaticky k výbuchu.
Vyššie uvedené rizikové faktory určite nie sú jediné, ktoré sa v pracovnej elektronickej
komunikácii vyskytujú, avšak podľa nášho názoru sú to prevládajúce riziká, ktoré je dobré
poznať, vedieť o nich a urobiť všetky opatrenia, aby ich možný negatívny vplyv bol
minimalizovaný, vzhľadom na to, že podľa nášho názoru ich úplné odstránenie nie je možné.
Nemôžeme však vylúčiť, že v budúcnosti sa vyskytnú nové spôsoby ako čítať a pozerať
cudzie informácie a ako ich aj obchodne alebo inak využiť. Skrátka, opatrnosti nikdy nie
dosť, zvlášť keď ide o väčšie a veľké peniaze.
Literatúra:
[1.] Dagmar Hrašková: Riadiaca domuntácia – priamy manažérsky nástroj. In.: Finančný
manažment a controlling v praxi, č. 5/2010, IURA Edition, Bratislava, ISSN 1337-7574
125
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
DETERMINANTY HOSPODÁRSKO-POLITICKÉHO
ROZHODOVANIA
Alexander Ferianc 1
Kľúčové slová: makroekonomické rozhodovanie, hospodárska politika
Abstract: Hospodárska politika ako súbor cielených a premyslených zásahov štátu do
ekonomiky, je charakteristická hierarchiou cieľov, ktoré sa snaží dosiahnuť nástrojmi, ktoré
má k dispozícii. Dosiahnutie týchto cieľov je často problematické a nie vždy to je možné z
rôznych dôvodov, prípadne ich dosiahnutie nesie zo sebou negatívne dôsledky, ktoré často
prevyšujú úžitok z ich dosiahnutia. Príčinou sú rozličné faktory, ktoré ovplyvňujú
hospodársko-politické rozhodovanie na rôznych úrovniach. Preto príspevok analyzuje
rozhodovacie procesy na makroekonomickej úrovni a identifikuje vplyv rozličných faktorov
na hospodársko-politické rozhodovanie.
1. ÚVOD
Vo všeobecnosti je rozhodovanie sekvencia krokov, ktorých zmyslom je výber jedného
variantu tak, aby čo najefektívnejšie vyriešil konfliktnú situáciu. V manažmente je
rozhodovanie chápané ako komplexný proces, ktorého výsledkom je výber a realizácia
optimálneho variantu, z množiny viacerých možných riešení. V literatúre existuje množstvo
rozličných a navzájom si protirečiacich definícií, čo rozhodovací proces je. Ale všetky sa
zhodujú v tom, že je to súbor po sebe nasledujúcich činností, ktorých zmyslom je vyhľadať
optimálne riešenie rozhodovacieho problému a vhodný spôsob konania v určitej situácii. V
tom, aké činnosti po sebe nasledujú a nad ich obsahom sa rôzny autori rozchádzajú.
Hospodársko-politické rozhodovanie je analogické s manažérskym (ktoré sa
uskutočňuje v podnikoch), ale je to rozhodovanie na makroekonomickej úrovni. Podľa A.
Slaného a väčšiny odborníkov v oblasti hospodárskej politiky, hospodársko-politické
rozhodovanie tvoria fázy podľa obr. 1.
Formulácia cieľov,
kritérií a variantov
Analýza
prostredia
Obr.1
-
Fázy
Rozhodovanie
hospodársko-politického
1
Realizácia
rozhodnutia
rozhodovania
Alexander Ferianc, Ing. Žilinská Univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky, Katedra makro a
mikroekonomiky, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, +421 041 5134 4428, [email protected]
126
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Obsah jednotlivých fáz je nasledovný:
- analýza prostredia, v ktorom bude rozhodnutie realizované, sú porovnávané informácie
o tomto prostredí, či sa vyvíja podľa stanovených cieľov, ak nie, je nutné vykonať zásah,
ktorý usmerní vývoj tak, aby dosiahol želateľné výsledky,
- formulácia cieľov, kritérií a variantov, v tejto fáze sa formulujú ciele, kritériá a varianty
možného vývoja prostredia, a hľadajú sa nástroje pre dosiahnutie formulovaných cieľov,
- rozhodovanie, táto fáza najprv vyhodnocuje účinnosť a riziká jednotlivých variantov a
potom je vybraný jeden z nich,
- realizácia rozhodnutia a kontrola, táto fáza realizuje vybrané rozhodnutie a sleduje aké
výsledky z tejto realizácie boli dosiahnuté a či dosiahli želanú úroveň.
Každá z fáz hospodársko-politického rozhodovania sa skladá z jednotlivých na seba
nadväzujúcich činností a tím všetky fázy tvoria súvislý proces hospodársko-politického
rozhodovania. Tento proces je ovplyvňovaný rôznymi činiteľmi, ktoré ho môžu negatívne
ovplyvniť.
2. POLITICKO-EKONOMICKÉ CYKLY
Hospodárska politika štátu (vlády) sa vzťahuje na dve oblasti a to ekonomiku a politiku.
Tieto oblasti sa navzájom ovplyvňujú a preto je medzi nimi úzka spojitosť, čo je možné
historicky dokázať. V krátkom období môžu v ekonomike pôsobiť politické opatrenia vo
väčšej miere, ale v dlhom období by mali byť politické a ekonomické opatrenia vyvážené,
inak by mohlo dôjsť k stagnácii ekonomického rastu (zvlášť keď prevládajú politicky
orientované opatrenia).
Hospodársko-politické rozhodovanie je ovplyvňované aj ekonomickým (obrázok 2a) aj
politickým cyklom (obrázok 2b) a to podľa toho, v ktorej fáze sa ekonomika nachádza.
Príčiny politického cyklu sú dve. Prvá je snaha realizovať pozitívne opatrenia vlády do
volieb a druhou je riešenie politických problémov bez ohľadu na voľby. Na rozdiel od
ekonomického cyklu dĺžka politického je známa (väčšinou sú to 4 roky). Z tohto dôvodu
vláda uprednostňuje tie návrhy hospodársko-politického rozhodovania, pri ktorých bude
časové oneskorenie z realizácie menšie ako dĺžka politického cyklu. Ak je vláda nútená
realizovať nepopulárne opatrenia (vyššie dane, odvody a pod.) realizuje ich na začiatku
svojho funkčného obdobia a tak, aby sa pozitívne dopady z týchto opatrení prejavili pred
voľbami a vláda si tak zaistila svoje znovuzvolenie.
127
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
a)
b)
Zdroj: SLANÝ, A. a kol.: Makroekonomická analýza a hospodárska politika, Praha, C.H.Beck 2003
Vláda sa snaží získať pred voľbami popularitu u občanov prostredníctvom nízkej miery
inflácie a nezamestnanosti. Toho je vláda schopná iba vtedy, ak zvýši agregátny dopyt, ale
keďže nemôže zvýšiť potenciálny produkt musí zvýšiť HDP často aj nad úroveň
potenciálneho produktu. Toto zvýšenie je však dočasné. Holman, R. (2002) 2 túto snahu
prirovnáva ku „kocovine" (opici). Táto „kocovina" (rast inflácie) sa dostavuje s istým
časovým oneskorením. A to práve vláda využíva vo svoj prospech. Vláda svoje opatrenia
nastaví tak, aby sa pozitívne dôsledky dostavili pred voľbami a následné negatívne (podľa
Holmana, R. liečenie ekonomiky z opice) až po voľbách. Vláda zníži svoje výdaje čím klesne
agregátny dopyt, čo následne zvýši nezamestnanosť a s časovým oneskorením zníži infláciu.
Tento príklad demonštruje, aké rozhodnutia v danej fáze politického cyklu sú na
politickej úrovni prijímané a aké typy variantov sa v hospodársko-politickom rozhodovaní
formulujú pod vplyvom politického cyklu.
Hospodársko-politické opatrenia môžu byť akokoľvek prospešné, ale keď nie sú
politicky priechodné, alebo sa o nich rozhoduje, ak je politický alebo ekonomický cyklus v
niektorej fáze, ktorá nie je vyhovujúca, potom tieto opatrenia nie je možné realizovať.
3. ZLYHANIA HOSPODÁRSKEJ POLITIKY
Aj keď hospodárska politika má široké spektrum nástrojov a možností ako riadiť
ekonomiku, je obmedzovaná najmä zo strany politickej a to zlyhaniami vlády. Tieto zlyhania
sa prejavujú neadekvátnou a neúčinnou hospodárskou politikou, čo má za následok poruchy v
prirodzenom vývoji trhových mechanizmov.
Jednou z príčin tohto zlyhania je snaha politických strán získať čo najviac voličov.
Tomuto cieľu podriaďujú všetko ostatné aj maximalizáciu efektívnosti fungovania
ekonomiky. Vyššiu prioritu dostáva spokojnosť voličov a ekonomický vývoj sa berie z
dôvodu znovuzvolenia ako prostriedok na jeho dosiahnutie. Preto nemusia byť racionálne
ekonomické opatrenia prijaté a príslušný nositelia hospodárskej politiky budú nútený hľadať
iné, populárnejšie opatrenia aj keď už nie tak efektívne.
Z toho dôvodu vláda realizuje len tie opatrenia, ktorých dopady sa prejavia do termínu
najbližších volieb. To vedie k obmedzeniu uvažovania v dlhom období a pri rozhodovaní sa
2
Holman, R.: Dejiny ekonomického myšlení. Praha. C. H. Beck, 2001.
128
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
nebudú brať do úvahy tie varianty, ktorých realizácia sa prejaví v dlhom období, pretože
pravdepodobnosť aby boli realizované je s politických príčin nízka. Preto sa realizuje len
krátkodobá politika, ktorá dokáže len dočasne vyriešiť vzniknuté problémy. Tie sa, ale časom
akumulujú a prerastú vo vážny ekonomický problém (napr. veľká hospodárska depresia v
tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia).
Ďalšou príčinou zlyhania hospodárskej politiky je sledovanie vlastných záujmov
politických strán a tieto záujmy sú presadzované za každú cenu. Môže to byť spôsobené
nátlakmi typu lobby, neschopnosťou administratívy, nedostatkom informácií pre
rozhodovanie, preferovanie krátkodobých efektov, a pod. To má za následok realizovanie
neracionálnych kontraproduktívnych opatrení, ktoré môžu ovplyvniť stav ekonomiky tak, že
môže prejsť s jednej fázy ekonomického cyklu do inej, čo ovplyvní hospodársko-politické
rozhodovanie.
4. TEORETICKÁ HOSPODÁRSKA POLITIKA
Podľa A. Slaného (2003), hlavným obsahom teórie hospodárskej politiky je vedecká
analýza hospodársko-politickej činnosti. Čiže teória hospodárskej politiky sa snaží o
vysvetlenie javov praktickej hospodárskej politiky, optimálne určenie jej cieľov a nástrojov na
ich dosiahnutie. Podľa D. Gowlnada (1995), praktická hospodárska politika je organizačná
činnosť ľudí zameraná na vytvorenie podmienok na existenciu a rozvoj hospodárskeho
systému.
Vzťah medzi teoretickou a praktickou hospodárskou politikou je taký, že teoretická
hospodárska politika ponúka praktické riešenia, ale bez toho, aby za ne prebrala hospodárskopolitickú zodpovednosť. Výsledkom teoretickej hospodárskej politiky je formulovanie
optimálnych cieľov hospodárskej politiky, aké nástroje sú k dispozícii na ich dosiahnutie, ako
tieto nástroje použiť a ktorý tvorcovia budú zodpovední za plnenie hospodárskych cieľov.
Tým ovplyvňuje teoretická hospodárska politika aj hospodársko-politické rozhodovanie vo
fáze formulácia cieľov, kritérií a variantov.
Takže teória stanovuje postup toho, čo má praktická hospodárska politika spraviť, aby
sa splnili stanovené ciele. Zodpovednosť za realizáciu stanovených postupov a za dôsledky
majú príslušný tvorcovia hospodárskej politiky (väčšinou príslušné ministerstvo alebo vláda).
5. POLITICKÁ ROVINA HOSPODÁRSKEJ POLITIKY
Keďže hospodárska politika zhŕňa ekonomickú a politickú rovinu, je nutné, aby
ekonomické návrhy boli akceptovateľné na politickej úrovni, inak nositeľ hospodárskej
politiky nebude ochotný prevziať zodpovednosť za realizovanie navrhnutých opatrení. To je
spôsob akým môže nositeľ ovplyvniť hospodársko-politické rozhodovanie vo fáze, kedy sa
stanovujú varianty aké nástroje hospodárskej politiky použiť a akým spôsobom ich realizovať.
Ak má nositeľ hospodárskej politiky (napr. minister) dostatočné ekonomické znalosti,
potom (aspoň vo väčšine prípadoch) je zástancom určitej ekonomickej školy (napr.
Neokeynesiánska, Monetarizmus, Nová rakúska škola a pod.). To vnáša do hospodárskopolitického rozhodovania konzistentnosť rozhodnutí, čo je predpoklad pre vytvorenie
stratégie na dosiahnutie stanovených cieľov, takže sa predíde tomu aby niektoré rozhodnutia
boli protichodné.
129
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Ak je za stav a vývoj ekonomiky zodpovední nositeľ hospodárskej politiky ktorí nemá
zručnosti, skúsenosti a hlavne vedomosti z oblasti ekonómie, potom sa pre odstránenie tejto
skutočnosti, obklopí množstvom ekonomických odborníkov s potrebnými vedomosťami a
skúsenosťami. Lenže títo odborníci majú na rôzne problémy rôzne riešenia a preto nositeľ
hospodárskej politiky spravidla podľahne najviac presvedčivému názoru a nie tomu, ktorého
realizácia prinesie najväčší prospech.
Preto treba odlišovať ekonomickú a politickú rovinu pri navrhovaní a realizovaní
vybraných nástrojov hospodárskej politiky čo je fáza formulovania variantov v hospodárskopolitickom rozhodovaní.
6. ZÁVER
Determinantov, ktoré ovplyvňujú hospodársku politiku je mnoho. Najučenejšie sú tie
ktoré pôsobia na politickej úrovni napr. nositelia hospodárskej politiky. Determinanty je
možné rozdeliť podľa toho či pôsobia priamo, alebo nepriamo na hospodársko-politické
rozhodovanie tak ako je to na obrázku 2.
Obrázok 2: Determinanty hospodársko-politického rozhodovania
Najefektívnejším determinantom je stav ekonomiky, z ktorého hospodársko-politické
rozhodovanie vychádza v podobe informácií v prvej fáze pri analýze prostredia, v ktorom má
byť rozhodnutie realizované. Tieto informácie nemusia zodpovedať vždy skutočnému stavu, v
dôsledku pôsobenia čiernej a sivej ekonomiky. Rozhodnutie, ktoré je výsledkom procesu
rozhodovania cielene zmení stav ekonomiky, čo znova ovplyvní hospodársko-politický
rozhodovací proces prípadne ho môže opätovne iniciovať.
Lobbing ekonomických subjektov a ekonomické znalosti tvorcov hospodárskej politiky
ovplyvňujú hospodársko-politické rozhodovanie prostredníctvom politických nositeľov, ktorý
realizujú hospodársko-politické opatrenia. Toto pôsobenie nesie zo sebou aj negatívne
dôsledky, ktoré je možné odstrániť najmä úpravou legislatívy.
130
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Literatúra:
[1.] HOLMAN, R.: Dejiny ekonomického myslení. Praha: C. H. Beck, 2001.
[2.] GOWLAND, D.: Makroekonomie, Praha, Victoria Publishing, 1995.
[3.] LENDEL, V. The Decision Making about Selection the of CRM Information System.
In: Vedecký časopis Journal of Information, Control and Management systems, Faculty
of Management Science and Informatics. University of Žilina, 2008. Vol. 6, No. 1,
2008.
[4.] URBAN, L. a kol. Hospodárska politika, Praha, Victoria Publishing, 1994.
[5.] ŽÁK, M.: Politicko-ekonomický cyklus, Politická ekonomie, 1998.
131
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
NIEKTORÉ NEŠTATISTICKÉ METÓDY FINANČNEJ
ANALÝZY PODNIKU
Jana Gazdíková 1 - Daniela Šusteková 2
Kľúčové slová: Fuzzy logika, umelé neurónové siete, genetické algoritmy, teória chaosu,
fraktály, expertné systémy.
Abstract: In financial analysis, there are many cases where the using of statistical methods
is complicated. We know that economic phenomena are not stationary, dynamically are
changing, numbers and characteristics of these phenomena have not been the normal
distribution character. Often times we do not have enough data or statistics for batch
processing. These and other cases can then be addressed through non-statistical methods used
in addition to knowledge of mathematics in computer science, biology or physics, we can say
that mathematicians or economists can be inspired by nature and create new theories.
FUZZY LOGIKA
Teória množín definuje množinu ako súbor prvkov určitých vlastností. Prvok do
množiny teda patrí alebo nepatrí. Jedná sa teda o dva stavy.
Pri fuzzy množinách príslušnosť prvku k množine nie je dvojstavová, ale má bohatšiu
škálu a môže prechádzať od celkom určitého áno až po zásadne nie. Fuzzy logika teda meria
istotu alebo neistotu príslušnosti prvku k množine. Za rozvoj fuzzy logiky vďačíme
profesorovi Zadehovi zavedením teórie fuzzy množín (anglicky fuzzy sets). Pôvodne sa fuzzy
množiny a fuzzy logika používali pri klasifikácii, v súčasnosti majú svoje pevné miesto aj
v oblasti riadenia podniku.
Proces fuzzy spracovania
Tvorba systému s fuzzy logikou obsahuje tri základné kroky: fuzzifikáciu, fuzzy
inferenciu a defuzzifikáciu. Prvý krok znamená prevedenie reálnych premenných na jazykové
premenné. Napr. pri premennej riziko možno zvoliť nasledovné atribúty: žiadne, veľmi nízke,
nízke, stredné, vysoké, veľmi vysoké. Obvykle sa používajú tri až sedem atribútov. Stupeň
členstva atribútu premennej v množine vyjadrovania je vyjadrený matematickou funkciou.
Existuje mnoho tvarov týchto členských funkcií, v praxi našli uplatnenie najmä tieto:
Λ, π , Z , S .
Druhý krok definuje chovanie systému pomocou pravidiel typu „Ak“, „Potom“ na
jazykovej úrovni. V týchto algoritmoch sa objavujú podmienkové vety, vyhodnocujú stav
príslušnej premennej. Pravidla fuzzy logiky predstavujú expertný systém. Každá kombinácia
atribútov premenných vstupujúcich so systému predstavuje jedno pravidlo. Vždy je potrebné
1
2
Jana Gazdíková, Mgr., KKMHI, FPEDAS, ŽU Žilina, [email protected]
RNDr. Daniela Šusteková, PhD., KKMHI, FPEDAS, ŽU Žilina, [email protected]
132
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
určiť jeho váhu a tá sa dá počas priebehu optimalizácie zmeniť. Výsledkom fuzzy inferencie
je jazyková premenná. V prípade už spomenutého rizika môže byť záver: investíciu
uskutočniť áno, nie. Tretí krok prevádza výsledok na reálne hodnoty, v tomto prípade to môže
byť stanovenie výšky rizika.
Medzi odskúšané projekty použitia fuzzy logiky patria: výber zamestnancov,
dodávateľov materiálu, rozdelenie prémií, výber banky, poisťovne a mnoho ďalších projektov
z oblasti finančníctva, ekonomiky či reálneho života. Ďalšou oblasťou aplikácie fuzzy logiky
sú expertné systémy.
UMELÉ NEURÓNOVÉ SIETE
Umelé neurónové siete sú istým nedokonalým modelom myslenia ľudského mozgu. Ich
história vzniku spadá do prvej polovice 20. storočia, keď W. Pitts vypracoval model
najjednoduchšieho neurónu. Nie je vypracovaná žiadna metodika pre návrh architektúry siete
a voľbu funkcií opisujúcich neurón. Často krát sú umelé neurónové siete označované
termínom “čierna skrinka“ lebo je nemožné detailne poznať vnútornú štruktúru systému.
Tieto čierne skrinky pracujú v dvoch fázach. V prvej fázy vystupuje model v úlohe zvedavého
žiaka a učí sa nastaviť si svoje parametre tak, aby čo najlepšie vyhovovali topologii siete.
V druhej fáze sa sieť stáva už odborníkom, lebo na základe znalostí získaných v prvej fáze
produkuje výstupy. Pre konštrukcii každej neurónovej siete je potrebné definovať jednotlivé
vrstvy siete, vstupné a výstupné neuróny, spôsoby ich vzájomného prepojenia, spôsoby
výučby siete a proces získavania poznatkov. Neurónové siete nie sú vhodné pre systémy
vyžadujúce presné riešenie. Je vhodné použiť ich tam, kde veľkú úlohu v modelovanom
procese hrá náhoda a jednotlivé závislosti sú také zložité a previazané, že ich nedokážeme ani
separovať ani analyticky identifikovať. Sú použiteľné aj na predikciu zlyhania
podnikateľských subjektov alebo pre modelovanie zložitých a často nevratných strategických
rozhodnutí v oblasti investícií.
GENETICKÉ ALGORITMY
Genetické algoritmy sa používajú tam, kde by presné riešenie praktickej úlohy
systematickým skúmaním trvalo takmer nekonečne dlho. Vychádza z myšlienky Darwinovej
evolučnej teórie. Základ genetickým algoritmom položil v roku 1975 J.H. Holland.
Počítačová realizácia genetických algoritmov sa začala objavovať v 70. rokoch 20. storočia,
ale v oblasti riadenia firiem bola ich aplikácia rozšírená len nedávno.
V evolučnom vývoji alebo pri šľachtení rastlín alebo živočíchov sa presadzujú jedinci,
ktorí majú isté žiaduce vlastnosti a už na genetickej úrovni sú vymedzení kombinovaním
rodičovských chromozómov. Pri zrode genetických algoritmov stála myšlienka, že pri
hľadaní lepších riešení zložitých problémov by bolo možné podobným spôsobom kombinovať
časti existujúcich riešení.
Pre lepšie pochopenie genetických algoritmov si vysvetlíme niekoľko pojmov
z genetiky. Chromozóm sa skladá z usporiadaných génov, každý gén riadi dedičnosť jedného
alebo niekoľkých znakov a jeho pozícia v chromozóme sa nazýva locus. Chromozóm
predstavuje genotyp.
Každé riešenie úlohy sa nazýva chromozóm a je tvorené binárnym reťazcom o danej
dĺžke, ktorá je rovnaká pre všetky chromozómy danej populácie. Populácia je konečná
133
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
množina chromozómov. Základná populácia, resp. nultá generácia populácie je začiatočný
stav riešenia. Vývoj k optimálnemu riešeniu prebieha prirodzeným vývojom populácií. Každá
populácia sa pomocou reprodukcie zdokonaľuje. Pre manipuláciu s chromozómami bolo
navrhnutých niekoľko genetických operátorov, medzi najčastejšie používané patria: selekcia,
kríženie a mutácia. Pri selekcii sledujeme zdatnosť alebo ohodnotenie chromozómov
pomocou funkcie f(x) nazývanej fitness. V procese riešenia pomocou genetických algoritmov
ide o hľadanie globálneho maxima funkcie fitness, teda ide o to nájsť najlepšie ohodnotené
riešenie problému v stavovom priestore.
Pri tradičnom pohľade má prekríženie väčší význam ako mutácia, pretože rýchlejšie
prehľadáva priestor riešení. Prekríženie ( crossover) v jednom bode znamená, že chromozómy
dvoch jedincov rozseknuté na určitej náhodne vybranej pozícií (ale u oboch na rovnakej).
Potom si jednu časť navzájom vymenia, pričom vzniknú nové dva kompletné chromozómy.
Prekríženie môže byť ale uskutočnené vo viacerých bodoch. Po prekrížení sa prevedie
mutácia na každom potomkovi zvlášť. Všetky gény sú s malou pravdepodobnosťou (typicky
0,001) náhodne pozmenené.
TEÓRIA CHAOSU
Korene teórie chaosu je možné nájsť v roku 1900 práci Henri Poincarého, ktorá sa
týkala problému pohybu troch objektov so vzájomnou gravitačnou silou, tzv. problému troch
telies. Poincaré objavil, že môžu existovať orbity, ktoré sú neperiodické, ktoré nie sú ani
neustále vzrastajúce a ani sa neblížia k pevnému bodu. Otec "teórie chaosu" je však Edward
Lorenz, americký matematik a meteorológ. V roku 1960 prišiel na to, že aj malé rozdiely v
dynamicky fungujúcom systéme môžu byť pôvodcom veľmi veľkých zmien, čo poznáme pod
termínom efekt motýlích krídel.
Teória chaosu popisuje chovanie sa nelineárnych procesov, ktoré majú nejaký skrytý
poriadok, ale javia sa ako systémy riadené náhodnými javmi. Systémy, ktoré vykazujú
matematický chaos, sú v istom zmysle zložito usporiadané. Tým je význam slova v
matematike a fyzike v istom nesúlade s obvyklým chápaním slova chaos ako totálneho
neporiadku. Ekonomika sa tiež môže nachádzať v stave s rôznou mierou poriadku, chaosu
a náhodnosti.
V súvislosti s chaosom definujeme pojem atraktor. Je to stavová veličina, ktorá
definuje rovnováhu systému, ktorý nemusí byť nehybný vo svojej rovnováhe.
Atraktor môže byť:
• Bodový – rovnováhu predstavuje bod,
• Cyklický – rovnováha je predstavovaná limitným cyklom,
• Chaotický – tu hovoríme o dynamickej rovnováhe, rovnováha nie je ani
bod ani cyklus, ale je to oblasť, kde sa dosiahne dynamická rovnováha.
Nemáme dôkazy o tom, že by ekonomické javy smerovali k bodovým alebo cyklickým
atraktorom. Ich atraktor sa chová chaoticky, ale pri vychýlení ekonomického systému
z rovnovážneho stavu sa tento systém snaží dostať opäť do rovnovážneho stavu, vidíme to
napríklad pri výkyvoch v ekonomike niektorých štátov. Dlhodobé predikcie ekonomických
chaotických podmienok sú ale nespoľahlivé. (Pri výraznom vychýlení systému z rovnovážnej
polohy môže dôjsť ku kolapsu systému- napr. zrúteniu ekonomiky štátu.)
134
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
FRAKTÁLY
Termín fraktál prvý krát použil Benoît Mandelbrot, poľsko-francúzsky matematik. Je
považovaný za otca fraktálnej geometrie a k jej vzniku ho viedlo štúdium fluktuácie tržných
cien, ktorých priebeh bol z dlhodobého aj krátkodobého hľadiska rovnaký.
Klasický geometria popisuje čiaru dimenziou 1, plochu dimenziou 2 a objem dimenziou
3 – sú to celočíselné dimenzie. Vo fraktálnej geometrii môže byť dimenzia aj neceločíselná,
napríklad prerušovaná čiara má dimenziu od 0 po 1, priamka nakreslená na ploche má
dimenziu od 1 po 2, atď. Vlastnosťou fraktálu je opakovanie motívu, ak zväčšíme alebo
zmenšíme ľubovoľnú časť fraktálneho útvaru, výrez sa bude podobať pôvodnému útvaru.
Ak môžeme ekonomický jav merať ako veličinu v závislosti od času, získame časový
rad. Pre tento rad môžeme vypočítať Hurstov exponent, ktorý dokáže rozlíšiť chaotický fraktálny časový rad (vtedy je jeho hodnota 0 alebo 1) od náhodného a dokáže nájsť
pamäťový cyklus pre chaotický časový rad.
EXPERTNÉ SYSTÉMY
Expertné systémy sú jedným z aplikačne najúspešnejším vyústením výskumu z oblasti
umelej inteligencie. Sú to sústavy počítačových programov a vhodne vybraných a
štruktúrovaných údajov, ktoré sú charakterom a kvalitou svojej činnosti schopné v niektorých
prípadoch rovnocenne nahradiť kvalifikovanú a skúsenosťami zdokonaľovanú činnosť
špecialistov v oboroch ich špecializácie.
Expertný systém je systém počítačových programov vybavený znalosťami experta odborníka na špecifickú problémovú oblasť, ktorý je v rozsahu týchto znalostí schopný
uskutočňovať rozhodnutie s rýchlosťou a kvalitou rovnajúcou sa prinajmenšom priemernému
špecialistovi.
Minimálna konfigurácia expertného systému obsahuje tri zložky:
• Báza faktov,
• Báza poznatkov,
• Inferenčný mechanizmus.
Báza faktov obsahuje fakty o konkrétnom probléme, ktorý má expertný systém vyriešiť.
Sú to teda špecifické pravdivé tvrdenia charakterizujúce konkrétny špecifický problém. Báza
faktov je pasívna zložka expertného systému.
Báza poznatkov obsahuje poznatky, ktoré sú relevantné pre danú oblasť, ktorej je
expertný systém určený. Tieto poznatky sú do bázy poznatkov uložené použitím vhodnej
schémy na reprezentáciu poznatkov (pravidlá, rámce a pod.) Charakterizujú všeobecné aj
špecifické poznatky o danej oblasti a o spôsoboch riešenia problémov v tejto oblasti. Sú to
poznatky a heuristiky, prevzaté od špecialistov, ktorí sú kompetentní k riešeniu problémov v
danej oblasti - doméne- tzv. doménoví experti.
Inferenčný mechanizmus - je sústava kooperujúcich programov zabezpečujúcich
procedurálnu zložku činnosti expertného systému. Na úrovni symbolických výpočtov
nadobúda schopnosť špecialistu uvažovať. V inferenčnom mechanizme sú tiež
implementované všeobecné - doménovo nezávislé poznatky - o spôsoboch riešenia
135
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
problémov, o odvodzovaní nových poznatkov zo starých, o spôsoboch komunikácie s
užívateľom a pod.
Rozšírená schéma expertného systému ešte naviac obsahuje nasledujúce
komponenty:
•
Komunikačný modul
•
Plánovací modul
•
Modul získavania (akvizície) poznatkov
Schéma je rozčlenená do troch úrovní (užívateľskej, operačnej a vývojovej) a zachycuje
tri rôzne aspekty expertného systému:
Komunikačný modul
zabezpečuje interakciu medzi užívateľom a expertným
systémom. Medzi jeho základné funkcie patrí inicializácia a ukončenie činnosti modulov a
systému, realizácia dialógu počas odvodzovania a celková obsluha príkazov užívateľa.
Komunikačný model obsahuje aj generátor výsledkov, ktorého funkciou je zobrazenie
postupu a dosiahnutých výsledkov bez nadbytočných informácií.
Plánovací modul (interpret pravidiel) sa často považuje za súčasť inferenčného
mechanizmu. Jeho úlohou je koordinácia a riadenie spracovávania pravidiel v rámci procesu
odvodzovania ale aj koordinácia a zabezpečenie efektívneho využitia bázy poznatkov.
Akvizícia (získavanie) poznatkov je súbor aktivít a nástrojov (patria sem prostriedky
pre vytváranie a udržovanie bázy poznatkov), pomocou ktorých vo vzájomnej interakcii
znalostný inžinier a doménový expert naplňujú bázu poznatkov novými doménovými
poznatkami a faktami. K ich základným činnostiam patrí definícia pravidiel a verifikácia
alebo získavanie poznatkov.
Expertné systémy najmä vďaka výkonnej počítačovej technike a moderným
informačným a programovacím technikám je sľubná oblasť, ktorá môže priniesť veľmi
zaujímavé výsledky.
Literatúra:
[1.] Dostál, P., Rais, K., Sojka , Z. (2005): Pokročilé metody manažerského rozhodování,
Praha, Grada Publishing, 2005
[2.] Kelemen J.,Kubík A., Lenhyrčík I., Mikulecký P. (1999): Tvorba expertních systémů v
prostředí CLIPS, Grada, Praha 1999
[3.] Popper M., Kelemen J. (1989): Expertné systémy, vydavateľstvo Alfa, Bratislava 1989
136
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
PERSPEKTÍVY SÚČASNEJ SPOLUPRÁCE SR A RF
Elena Gregová 1
Kľúčové slová: globalizácia, spolupráca, zahraničná politika, kooperácia, inovácie
Abstract: Activization of trade and economic cooperation in the last years determines mutual
significance of Russia and Slovakia as being large commercial partners and is specified in
volumes of Russian and Slovak commodity turnover. Slovakia is one of the 20 key
commercial partners of Russia. Russia is the main trade partner of Slovakia amongst the
countries outside of EU. Changeover from principally trade forms of cooperation to
progressive industrial and scientific and technological ones, further development of
investment partnership and synergy in the field of innovations and high Technologies
becomes a foreground course in economic relationships between Russia and Slovakia.
Smer zahraničnej politiky Slovenska v roku 2010 vychádza z programového vyhlásenia
vlády, v ktorom sú uvedené ciele slovenskej zahraničnej politiky v EÚ, NATO, OSN a
ďalších medzinárodných organizáciách, v bilaterálnych vzťahoch, ako aj pri ochrane
ekonomických záujmov štátu. Globálna hospodárska kríza je hlavným primárnym faktorom,
ktorý v roku 2010 značne ovplyvní vývoj medzinárodných vzťahov. Zatiaľ čo tempo poklesu
svetovej ekonomiky sa pomaly spomaľuje, v roku 2010 sa aj naďalej budú prejavovať
sociálne dôsledky krízy, čo zas bude naďalej vyvíjať tlak na reformu globálneho systému
vzťahov a medzinárodných organizácií, konsolidáciu a reštrukturalizáciu globálneho
ekonomického a finančného systému.
Vzájomne prospešná slovensko-ruská spolupráca je zameraná na ďalšie posilnenie
aktívnej pozície Ruska v strednej a východnej Európe a v Európe ako celku. Európa, ako aj
Rusko sú na ceste hľadania nových modelov hospodárskeho rozvoja. Európska únia
uskutočňuje dôslednú politiku modernizácie v tých sférach, ktoré skôr vyznačila - šetrenie
energiou, problémy ekológie, rozvoj systému vzdelania a fundamentálnych výskumov,
založenie výrob vyžadujúcich vážne vedecké objavy. Práve v tom vidí svoju budúcnosť
a možnosť zakotviť sa v úlohe geopolitického hráča vo svete. Ruská federácia ako európska
krajina (aj keď nie je členom EÚ) je tiež zainteresovaná v stabilite na európskom území.
Európska únia je najväčším obchodným partnerom Ruska a naopak, Rusko je najdôležitejším
obchodným partnerom EÚ. Súčasná hospodárska kríza však poznačila obchodnú výmenu
medzi oboma krajinami. Po takmer desaťročnom raste počas krízy výrazne poklesol export
EÚ do Ruska, a to z 105 miliárd eur v roku 2008 na 66 miliárd v roku 2009. Rovnako aj
prílev zahraničných investícií do Ruska sa dostal z 25 miliárd eur v roku 2008 až do
záporných čísiel v roku 2009. Pre Ruskú federáciu má aj naďalej spolupráca s Európskou
úniou veľký význam, čo potvrdzuje skutočnosť že vzájomný obchod s ňou predstavuje viac
1
Doc. Mgr. Elena Gregová, PhD. Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra
ekonomiky, Univerzitná 1, 010 26 Žilina. Tel.: 421/41 5133 211, e-mail: [email protected]
137
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
ako 50 % celkového ruského zahraničného obchodu, ktorý sa celý realizuje na princípoch
trhovej ekonomiky.
V súvislosti so vstupom do Európskej únie, sa k Slovensku automaticky vzťahuje
Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi Ruskou federáciou a Európskou úniou. Slovenské
územie má veľký tranzitný význam pre rozvoj vzťahov Ruska s krajinami strednej a západnej
Európy. Tým, že krajina disponuje tranzitnou polohou medzi krajinami západnej Európy
a krajinami SNŠ (Spoločenstvo nezávislých štátov), je úzko zapojená do procesu
medzinárodných vzťahov s okolitými ekonomikami. Okrem tejto pozitívnej osobitosti je však
potrebné spomenúť aj negatívnu stránku vytekajúcu z danej geografickej polohy Slovenskej
republiky – absencia prístupu k moru, čo obmedzuje možnosti krajiny.
Základný pilier slovensko-ruských vzťahov tvorí obchodno-ekonomická spolupráca.
Mnohé slovenské podniky sa dostali do sietí medzinárodných holdingov, ktoré sú prítomné aj
na ruskom trhu, kde sa tiež situácia rýchle mení. Zahraničnoobchodné vzťahy Slovenskej
republiky a Ruskej federácie sa v súčasnosti rozvíjajú rôznymi smermi a v rôznych formách:

spolupráca na medzivládnej úrovni;

obchod;

medziregionálna spolupráca;

realizácia investičných projektov;

vytváranie a prevádzka spoločnej výroby a iné.
Zjemniť negatívne následky svetovej finančnej krízy pre hospodárstvo Slovenska môže
užšia vzájomná súčinnosť s Ruskou federáciou. V predkrízových rokoch sa Rusku podarilo
vytvoriť veľkú finančnú zásobu, a teraz tento bezpečnostný finančný vankúš pomáha
zachovať stabilitu ruského hospodárstva. Ruské zlatodevízové zásoby sú uložené do
niekoľkých „košov", sú uschovávané v dolároch, eurách a čiastočne v librách šterlingov,
využívajú sa aj niektoré iné meny. Vláda RF realizuje aktívne opatrenia v podobe: na jednej
strane sociálnej podpory obyvateľstva, na druhej strane podporuje podniky a celé odvetvia
hospodárstva, ktoré „živia“ regióny a mestá, a tiež bankový systém. V roku 2009 vláda vydala
na podporenie vlastného hospodárstva asi 200 miliárd dolárov. Rusko je v súčasnosti podľa
vzájomného zahranično-obchodného obratu tretím najdôležitejším partnerom Slovenska po
Nemecku a Českej republike a zároveň najdôležitejším partnerom spomedzi nečlenov
Európskej únie. V predkrízovom roku obrat tovaru medzi našimi krajinami dosiahol
historické maximum – 6 miliárd dolárov. Úspech bol zaručený v prvom rade kvôli dvom
odvetviam — výrobe áut a elektrotechniky. V Rusku sa okrem iného, ako aj na Slovensku,
dynamicky rozvíja automobilový priemysel. Predaje nových automobilov prudko rastú
a počet predaných zahraničných vozidiel (dovezených i zmontovaných v Rusku) sa približuje
k počtu predaných ruských áut. Mnohé firmy prenášajú svoje montážne závody práve do
Ruska. Aktívna zahraničnoobchodná politika predpokladá rozširovanie prítomnosti ruských
finančno-priemyselných skupín na slovenskom trhu. Slovensko patrí do prvej dvadsiatky
hlavných obchodných partnerov Ruska a členstvo krajiny v Európskej únii si vyžaduje nový
prístup, novú obchodno-politickú stratégiu pre hospodárske štruktúry, ktoré medzi sebou
obchodujú, aby bolo možné zabezpečiť priaznivé podmienky pre prístup ruských
a slovenských výrobkov a služieb na trhy oboch krajín.
Hospodárska spolupráca medzi Slovenskom a Ruskom v súčasnosti funguje na základe
zmiešanej komisie, ktorá rieši pre Slovensko dodávky strategických surovín, otázky
138
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
deblokácie dlhu a vytváranie spoločných podnikov (napríklad, spoločný podnik Matador –
Omskšina, do ktorého slovenský zakladateľ vložil vyše 40 miliónov USD). Osvedčená forma
kooperácie prostredníctvom zmiešaných komisií sa preniesla aj do regionálnej spolupráce.
K najvýznamnejším z nich patrí spolupráca s vládami miest Moskvy a Sankt Peterburgu;
spolupráca s Tatarskou, Baškirskou a Čuvašskou republikou; s Omskou, Kemerovskou
a Sverdlovskou oblasťou. Len vo Sverdlovskej oblasti pôsobí 11 závodov s účasťou
slovenského kapitálu, medzi ktorými dominuje najmä CEBO holding Ural a IMEX.
Zasadnutia zmiešaných komisií vytvárajú priestor na stretnutia najmä malých a stredných
podnikateľských subjektov z obidvoch strán. Medzi významné slovenské investičné aktivity
v Rusku patrí už spomínaný spoločný podnik Matador-Omskšina, ktorý svojou produkciou
autoplášťov patrí medzi popredných výrobcov na ruskom trhu – ročne vyexpeduje približne 2
milióny pneumatík. Grafobal Skalica má svoj dcérsky podnik na výrobu obalov z kartónu pre
cigaretový, potravinársky a chemický priemysel v Rostove na Done. Firma CSM Tisovec
vlastní akcie spoločnosti CSM Russian, a okrem iných činností vykonáva servisné služby
zdvíhacích a nákladných mechanizmov dovezených zo Slovenska a z Českej republiky.
Martinská polygrafická firma Neografia pôsobí v Rusku od roku 1997, a bola jednou z mála
firiem, ktorým ruská finančná kríza v roku 1998 nespôsobila straty. Export knižnej produkcie
tejto firmy tvorí až 90 percent, pričom dve pätiny smerujú na ruský trh. 2
Ruské firmy majú zas najväčšie kapitálové investície v Slovenskom plynárenskom
priemysle a v Transpetrole. Ruskí predstavitelia biznisu zdôrazňujú záujem o investičné
projekty v oblasti špičkových technológií, zúčastňujú sa na projektoch v oblasti atómovej
energetiky, podieľajú sa na vzniku stredísk laserových a cyklotrónových technológií
financovaných z deblokácie ruského dlhu. Medzinárodné laserové a cyklotrónové centrá
v Bratislave (v prípade ich úspešného dobudovania) by mali patriť k najmodernejšie
vybaveným strediskám so špičkovou medzinárodnou úrovňou a porovnateľnými parametrami
využitia bezpečnosti. Predstavujú komplex špičkových urýchľovačových technológií, ktoré sú
určené na využitie v rôznych oblastiach, najmä v zdravotníctve. Investičná spolupráca
a kooperačné vzťahy budú umožňovať posun perspektívnych projektov do regiónov, dôležitá
je aj spätná väzba vo forme aktívnej činnosti regiónov na zahraničnom trhu. Je to vzájomný
proces, ktorý by mal priviesť k zvýšeniu aktivity ruských podnikov na slovenskom trhu,
k podpísaniu väčších zmlúv o kooperácii. Zlepšenie makroekonomického prostredia
a dynamický hospodársky rast sa odráža vo zvýšení aktívnej činnosti ruských odberateľov, čo
robí ruský trh pre slovenských exportérov čoraz viac príťažlivejším a dáva predpoklad
ďalšieho zintenzívnenia vzájomnej spolupráce.
Dôležitá je podpora pre podnikateľov formou projektov v rámci medzivládnej komisie,
ktoré podporujú vlády obidvoch krajín. Týkajú sa predovšetkým veľkých firiem a bánk, ako
Gazprom a Slovenský plynárenský priemysel, Jednotný energetický systém Ruska
a Slovenské elektrárne, Vneštorgbank Rusko, Eximbanka a iné. Z iniciatívy obchodného
zastupiteľstva Ruskej federácie na Slovensku vznikla Rada ruských a slovenských
podnikateľov, ktorá eviduje možnosti vývozu a požiadavky dovozu pre viaceré slovenské
a ruské podniky. Aktívne sa využívajú rezervy obchodno-ekonomických vzťahov založené na
medziregionálnej úrovni. Pomoc v rozvoji vzájomne výhodných rusko-slovenských kontaktov
poskytuje tiež Asociácia pre podporu investícií a obchodu v Moskve, formou podpory sú aj
rusko-slovenské pracovné schôdzky organizované obchodnými zastupiteľstvami obidvoch
krajín v spolupráci s ministerstvami a právnickými firmami. 3 Prioritné sú projekty a zmluvy
2
3
http://www1.minfin.ru/off-inf/2128.htm
Rossijsko-slovackij delovoj sovet: Slovakia – naš partner. Bratislava 2006.
139
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
medzinárodného a medzirezortného charakteru a zmluvy medzi regionálnymi a finančnopriemyselnými skupinami, týkajúce sa veľkých projektov vrátane technickej spolupráce,
stavebníctva a rekonštrukcií objektov v Rusku, na Slovensku a tiež v iných krajinách.
Spolupráca musí byť obojstranne výhodná, a hoci sa postupne rozvíja, potenciál
obidvoch krajín je ešte stále málo využitý. Napriek početným životaschopným fabrikám,
ktoré fungujú v rôznych oblastiach Ruskej federácie, z projektov s účasťou slovenského
kapitálu možno za jednu z najperspektívnejších oblastí vzájomne výhodného rozvoja
považovať predovšetkým cestovný ruch a turizmus. Slovenské regióny disponujú ohromným
potenciálom a predstavujú veľkú šancu pre rozvoj cestovného ruchu a turistického biznisu,
môžu slúžiť ako cieľové destinácie na účasť ruského kapitálu v ich modernizácii
a zdokonalení. Perspektívnymi okrem cestovného ruchu môžu byť bytová výstavba
a vytváranie spoločných podnikov v potravinárskom priemysle a drogériovej výrobe.
Slovenské stavebné firmy môžu zohrať významnú úlohu na ruskom trhu nehnuteľností len
v prípade, ak ponúknu špičkové technológie a vysokú kvalitu prác, pretože ide o export veľmi
kvalitného know-how, po ktorom je v Rusku najväčší dopyt. V roku 2009 napríklad na
Moskovskej medzinárodnej výstave Interelektro-2009 Slovensko vysadilo v Moskve mocný
tím spoločností, ktoré ponúkajú široké spektrum svojich úspechov – od hotových výrobkov až
po najnovšie vysokotechnologické modely zariadenia pre jadrové elektrárne. Niektoré
spoločnosti sa práve v tomto neľahkom krízovom období rozhodli urobiť v Rusku prvé
kroky. Slovenskí podnikatelia a firmy by sa mali v RF orientovať pri podnikaní predovšetkým
na privilegované ekonomické zóny, kde platí liberálnejší režim a kde štát poskytuje výhody až
na dvadsať rokov. Ide o oblasti nachádzajúce sa v Lipeckej oblasti, Dubne, St. Peterburgu,
Moskve, Tomsku, Kaliningradskej oblasti, na Bajkale, Altaji a na ďalších miestach.4
Energetika predstavuje oblasť, kde vzájomná spolupráca v budúcnosti bude
najintenzívnejšia. V prípade ropy je SR na 98 % odkázaná na ruské dodávky, a zmluva je
platná do roku 2014. V jadrovej energetike je Ruská federácia nielen dodávateľom jadrového
paliva ale má záujem aj o modernizáciu objektov jadrovej, a taktiež klasickej energetiky
(Mochovce, Bohunice, Vojany).
Dôležitou súčasťou spolupráce je oblasť špičkových technológií a dopravy vybudovanie širokorozchodnej trate cez územie SR, kde sa otvára perspektíva realizácie
veľkých celoeurópskych projektov. Potvrdením toho bolo v roku 2007 aj podpísanie
Memoranda o porozumení medzi Ministerstvom dopravy SR a Železnicami RF a Protokolu
o vytvorení Slovensko-ruskej podnikateľskej rady. Najväčšia časť novej širokorozchodnej trate
by mala prechádzať cez Slovensko, kde by sa mala preinvestovať aj rozhodujúca suma.
V roku 2010 pri návšteve ruského prezidenta na Slovensku bola podpísaná zmluva, podľa
ktorej má nemecká poradenská spoločnosť Roland Berger vyrátať efektívnosť investície
a vypracovať model, podľa ktorého by financovanie trate malo byť výhodné pre investorov.
Popradská Tatravagónka vytvorí s RŽD (ruské železnice) spoločný podnik. Pôjde o vývoj
a certifikáciu podvozkov vagónov pre ruské koľajnice. Výrobu plošinových vozňov
Tatravagónka dohodla s ruskou firmou TMH Vagonostrojenie.
Mnohé slovenské spoločnosti, ktoré sú aktívne najmä v automobilovom priemysle,
chémii, doprave, poľnohospodárstve, strojárstve, výrobe stavebných materiálov
a spomínanom cestovnom ruchu by mohli byť v Rusku úspešné. Slovenský trh by zas mohol
zahrnúť ruské výrobky z oblasti špičkových technológií, výroby poľnohospodárskych strojov,
4
E. Gregová: Malé a stredné podniky v transformujúcich sa ekonomikách SR a RF. EDIS, Žilina 2007, str. 61.
140
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
optickej techniky, celulózovo-papiernického priemyslu alebo lesného hospodárstva. Existuje
obojstranný záujem o rozvoj leteckej civilnej a nákladnej dopravy.
Rokovania na najvyššej úrovni uskutočnené v roku 2007 potvrdili kľúčovú úlohu
obchodno-ekonomickej spolupráce a vytvorili dobrý základ pre ďalšiu intenzifikáciu
vzájomných hospodárskych vzťahov, zvyšovanie obchodného obratu, aktivizáciu investičnej
činnosti a urýchlenie realizácie už existujúcich projektov spolupráce. Dôležité je taktiež
zlepšenie a rozšírenie vzájomného informovania sa o dianí v Rusku a na Slovensku, podpora
kontaktov medzi ľuďmi, najmä mladými, aby sa postupne odstraňovali stále existujúce
predsudky a prekonávali nové vznikajúce stereotypy, pretože tak ako súčasné Rusko dnes
nenachádza adekvátny odraz na Slovensku, tak aj súčasné Slovensko nie je adekvátne
vnímané v Rusku. Z globálneho hľadiska Slovensko hospodársky na ruskom trhu oproti stavu
pred rozpadom Československa a ZSSR veľa stratilo. Podľa ruských expertov, SR
nepremyslene vyprázdnila pozície, čím otvorila možnosti pre západnú konkurenciu.
Strategický charakter partnerstva bol potvrdený výsledkami spomínanej oficiálnej
návštevy ruského prezidenta D. A. Medvedeva na Slovensko v apríli 2010, kde boli podpísané
dohody a zmluvy, ktorých cieľom je ďalší rozvoj spolupráce medzi oboma krajinami. Rusko
a Slovensko podpísali po rokovaniach prezidentov oboch krajín Dmitrija Medvedeva a Ivana
Gašparoviča 9 Dohôd o spolupráci. Je to medzi iným Medzivládna dohoda o vzájomnej
ochrane práv na výsledky intelektuálnej činnosti, Dohoda o spolupráci v boji s nezákonným
obchodovaním drogami a rad iných. Spoločnosť TVEL a Slovenské elektrárne podpísali
Rámcový kontrakt na dodávky jadrového paliva pre tretí a štvrtý blok atómovej elektrárne
Mochovce vo výške asi 300 miliónov eur. Perspektívne smery sú aj vo vojensko-technickej
a finančno-investičnej sfére. Vyregulovanie otázky udeľovania licencií na výrobu vojenskej
techniky sovietskej konštrukcie na území Slovenska, dosiahnuté v apríli 2010 vytvorilo
možnosti aktivizácie vzájomnej spolupráce vo vojensko-technickej oblasti zodpovedajúcej
záujmom obidvoch strán.
Prioritou rusko-slovenských hospodárskych vzťahov je prechod od prevažne
obchodných foriem k progresívnym formám priemyselnej a vedecko-technickej spolupráce,
ďalší rozvoj investičnej spolupráce a vzájomného pôsobenia v oblasti inovácií a špičkových
technológií. Predsedovia národných častí Rusko-slovenského medzivládneho výboru
hospodárskej a vedecko-technickej spolupráce otvorili v Ružomberku Centrum protónovej
medicíny vytvoreného na základe ruských technológií a dodávok ruského protónového
akcelerátora.
Vďaka úspešnej realizácii spoločných projektov na území Slovenska sa pre ruské
spoločnosti otvárajú dodatočné perspektívy spolupráce so slovenskými partnermi na trhoch
tretích krajín. Vzájomne prospešná slovensko-ruská spolupráca je zameraná na ďalšie
posilnenie aktívnej pozície ruských firiem na európskom trhu. Po vstupe Slovenska do EÚ
vznikajú nové príležitosti a možnosti rozšírenia ruskej priemyselnej produkcie na spoločný
európsky trh práve prostredníctvom slovenského trhu (vrátane certifikácie ruskej produkcie na
území SR), a to vďaka mechanizmom spolupráce na úrovni štátnych štandardov oboch krajín.
V tejto súvislosti, sú podmienky pre ďalší rozvoj ruského exportu priemyselného tovaru a
služieb na slovenský trh považované a hodnotené ako priaznivé.
Európska únia uznala Rusko ako krajinu s vyspelou trhovou ekonomikou, a ako celok
má Európa tiež strategický záujem o úspešnú modernizáciu Ruska a dobré bilaterálne vzťahy,
pri zachovaní svojich politicko-ekonomických záujmov z obidvoch strán. Jednotná a silná
141
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Európa len prispeje
medzinárodnom trhu.
k udržateľnej modernizácii
Ruska,
a stabilnej
rovnováhe
na
Literatúra:
[1.] http://www1.minfin.ru/off-inf/2128.htm
[2.] Rossijsko-slovackij delovoj sovet: Slovakia – naš partner. Bratislava 2006.
[3.] E. Gregová: Malé a stredné podniky v transformujúcich sa ekonomikách SR a RF.
EDIS, Žilina 2007, str. 61
142
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
PŘIPRAVENOST ČESKÉ SPOLEČNOSTI NA INOVACE
Sociálně-psychologické aspekty úspěšnosti inovačních aktivit
Eva Grublová 1
AKCEPTACE INOVACÍ VE SPOLEČNOSTECH
Společnosti jsou schopny akceptovat pouze ty inovace, na které jsou připraveny
po technologické, institucionální a kulturní stránce. Pokud tedy není vytvořena vhodná
infrastruktura pro uplatnění inovace - pro akceptování odlišného podnikatelského chování
organizace - nemůže žádný (byť perspektivní) inovační záměr skončit úspěchem. Obdobně
nedokáže organizace aplikací nové technologie změnit charakter svého podnikatelského
chování, pokud nedojde ke změně jejího vnitřního prostředí, tj. souběžně se změnou
technologie nedojde k novému organizačnímu uspořádání, ke změně metod a forem
managementu a ke změně firemní kultury. Největší překážkou potřebné inovace
manažerských procesů je v současných organizacích lpění jejich manažerů na zaběhnuté
rutině. Jejich neochota měnit své dosavadní - a v minulosti mnohdy úspěšné - pracovní
návyky a postupy, snaha zůstat v zóně komfortu hierarchické organizační struktury s jejími
interními politickými vazbami a rezistence k opuštění stávajících mocenských pozic
spojených s privilegii formálního statutu v organizaci. Úkolem manažerů dnešních organizací
je uplatnit vědecké metody managementu v zájmu maximalizace jejich výkonnosti
prostřednictvím úspěšných inovací spojených se změnou jejich podnikatelského chování.
Podstatná změna chování organizací přitom vyžaduje provedení výrazné změny jejich
„genetického kódu“. Organizace se musí naučit jinému chování jako celek; musí dojít k cíleně
řízené a účelně koordinované změně individuálního chování každého jejich pracovníka.
K tomu musí manažeři dokázat účinně plnit svou vůdcovskou roli, změnit své tradiční formy
vedení pracovníků, být vzorem v chování a dokázat zaangažovat všechny pracovníky
pro plnění úkolů organizace.
Sociální psychologie je definována jako vědní (psychologická) disciplína, která se
zabývá zkoumáním toho, jak je myšlení a chování jednotlivců ovlivňováno aktuální,
představovanou či implikovanou přítomností jiných. Vysvětluje, jak sociální klima v určitém
kolektivu formuje názory, postoje i projevy členů tohoto kolektivu vůči jeho dalším členům
i jedincům a sociálním skupinám mimo vlastní kolektiv.
Přitom je nutno respektovat i skutečnost, že dnešní organizace nemohou
inovačního úspěchu dosáhnout bez podpory vhodných partnerů - bez zapojení
do strategické aliance, označované jako podnikatelský inovační ekosystém.
Nutné je proto zohlednit sociálně-psychologické aspekty managementu inovačních
procesů v sítích otevřené spolupráce uvnitř inovačních ekosystémů bude nesmírně obtížné
a náročné. Celý přechod bude pravděpodobně spojen také s výraznou (nejenom generační)
obměnou profesních kompetencí, nutných k výkonu nově pojímaných manažerských rolí.
1
doc. RNDr. Eva Grublová, CSc., Moravská vysoká škola Olomouc, o.p.s., tel.: +420 587 332 334, e-mail:
[email protected]
143
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Manažeři organizací spolupracujících v rámci ekosystému budou muset:
• vytvořit interní kulturu, ve které je kreativní chování pracovníků a z něj
vyplývající tvorba inovačních námětu přirozenou normou. A zároveň dokázat
překonat vlastní přirozený odpor vůči kreativním iniciativám „zdola“;
• posilovat samostatnost pracovníků, ne pouze kontrolovat dodržování
předepsaných pracovních postupů a také výrazně změnit návyky při komunikaci
s podřízenými.
Co to znamená pro manažery dnešních organizací?
1) Snažit se porozumět motivaci lidí, kteří předkládají návrhy na řešení problémů,
kterým organizace musí čelit.
2) Rozpoznat strategicky významné potřeby a adresovat jejich plnění prioritně.
3) Ovlivňovat diskuse o strategických přístupech v úrovni operativního řízení tak,
aby byly jednotně interpretovány.
4) Vést liniové manažery k překonání rivality a ke vzájemné spolupráci při řešení
společných úkolů.
5) Pravidelně kontrolovat průběh plnění dílčích úkolů a rychle aplikovat
koordinační zásahy tam, kde spolupráce vázne.
6) Vytvořit organizační strukturu interních procesů, která usnadní překonání
tradičních přístupů k alokaci zdrojů.
Bez respektování sociálně-psychologických aspektů působení na chování pracovníků
nelze prosadit potřebné změny v podnikatelském chování organizace a vytvořit předpoklady
pro úspěch jejích inovačních záměrů.
ZAJIŠTĚNÍ VYSOKÉ VÝKONNOSTI PRACOVNÍKŮ
Zajištění vysoké výkonnosti pracovníků je možné několika způsoby:
• Správnými formami a vhodným stylem vedení pracovníků
• Transparentním přidělováním úkolů a spravedlivým hodnocení jejich plnění
• Zajištěním přístupu pracovníků k potřebným zdrojům, informacím a znalostem
• Vhodnou a účelnou organizací pracovních činností
• Vytvořením systému rozvoje profesních způsobilostí jednotlivých pracovníků
i celých pracovních kolektivů
Ať už jsou si toho vědomi, nebo si to neuvědomují, vyvolávají manažeři svými projevy
množinu představ, nadějí, postojů a názorů (pozitivních i negativních), které ovlivňují
chování členů pracovního kolektivu a tím i jeho výslednou pracovní výkonnost. Musí si
uvědomit, že svými projevy pouze nesdělují fakta, ale také vyvolávají emoce.
TRADIČNÍ POJETÍ VEDENÍ PRACOVNÍKŮ
1) Manažer poskytuje odpovědi
144
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
2) Pracovníci důsledně plní příkazy manažera
3) Optimální pracovní postupy jsou dány předem
4) Změna pracovního postupu je dlouhodobým a složitým (byrokratickým)
procesem
5) Zpětná vazba probíhá jednosměrně shora-dolů; manažer koriguje chyby
podřízených
Postup řešení zadaného úkolu je předem dán, jeho kritické posouzení je nežádoucí.
Pokud není pracovníkovi něco jasné, může se zeptat manažera a musí postupovat podle jeho
pokynů.
Obava z porušení předepsaného postupu a z následného postihu je přirozenou součástí
kultury prostředí organizace. Obvykle je tím zajištěno dodržení kvality a obrana proti
tendencím některých pracovníků zjednodušit si práci anebo odbýt své povinnosti.
NOVÉ POJETÍ VEDENÍ KOMPETENTNÍCH PRACOVNÍKŮ
1) Manažer definuje úkol a stanoví jeho cíle
2) Pracovníci (v týmu) hledají nejlepší cestu k dosažení cílů
3) Stávající pracovní postupy jsou východiskem pro hledání jejich vylepšení
4) Pracovní postupy se průběžně mění na bázi myšlenkových experimentů jak je
vylepšit
5) Zpětná vazba je obousměrná; manažer hodnotí a poskytuje rady, pracovníci
informují o tom, čemu se naučili při řešení zadaného úkolu
Řešení zadaného úkolu vyžaduje samostatný postup a nezávislé rozhodování
pracovníka. Manažer poskytuje pouze informace, nezbytné pro kvalifikované rozhodnutí.
Obava z možné chyby brání myšlenkovým experimentům a poškozuje proces učení se.
Nahrává opatrnictví, omezuje kreativní diskuse uvnitř pracovního kolektivu a vytváří
překážky pro sdílení informací a znalostí uvnitř organizace.
Pro mnoho manažerů je takový posuv ve způsobech vedení pracovníků nepřijatelný.
Obávají se ztráty mocenské autority, nebudou-li mít působení pracovníků pod přímou
kontrolou.
Úspěšný leadership je založen na kombinaci čtyř základních schopností:
1) Schopnost adresnosti a smysluplnosti: definovat jasně a jednoznačně problém,
který musí být vyřešen, a vysvětlit proč je řešení důležité a co se stane, bude-li
problém ignorován.
2) Schopnost spojovat, vytvářet vztahy mezi lidmi ve vnitřním prostředí
organizace i s reprezentanty z jejího okolí.
3) Schopnost vizionářství: umění vytvářet obraz přitažlivé a úspěšné budoucnosti.
4) Schopnost invence a kreativity, představující základnu pro volbu nejlepší cesty
k naplnění přijaté vize.
5) Bez adresnosti a smysluplnosti nelze pochopit svět kolem nás.
145
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
6) Bez budování vztahů nelze sdílet společné představy.
7) Bez vizionářství nelze získat stoupence.
8) Bez invence a kreativity nelze ani nejlepší představy uvést do života.
Obr. 1: Statut pracovní pozice
Rozdíly firemních kultur jsou mnohdy příčinou neočekávaného rozpadu v rámci ekosystému
účelově vybudovaných týmů:
1) Jiné formy práce s informacemi a odlišné vykazování výsledků.
a) Jak fungují informační systémy a s jakými informacemi pracují?
2) Odlišnosti v hodnocení pracovníků a v na ně navazujících formách
odměňování.
b) Jaké pracovní chování je hodnoceno jako nejlepší?
c) Jsou preferovány odměny za individuální výkon nebo za výkon
pracovního kolektivu?
3) Rozdíly v pracovní kariéře a ve mzdovém postupu.
d) Kdo je povyšován a z jakých důvodů?
e) Je zvyšování platu vázáno na vyšší výkonnost nebo je automatické?
4) Jiné vztahy k zákazníkům
f) Jak jsou vyřizovány stížnosti zákazníků a jak jsou využívány jejich
podněty a připomínky?
Charakter firemní kultury určuje systém akceptovaných hodnot, doplněný souborem pravidel
jak se jimi řídit v každodenní praxi.
Hlavní překážky, bránící odstranění bariér mezi pracovními kolektivy
1) Velikost nově budovaného pracovního týmu
146
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
a) Přesáhne-li počet členů pracovního týmu 20, dochází k výraznému
snižování přirozené ochoty jeho členů ke vzájemné spolupráci.
2) Diversita v profesní skladbě týmu
b) Čím větší je profesní různorodost pracovní orientace členů týmu, kteří
se navíc osobně nepříliš znají z minulé spolupráce, tím menší je jejich
ochota ke sdílení vlastních znalostí a ke kreativním diskusím
o společném postupu.
3) Virtuální členství v pracovním kolektivu
c) Čím větší je počet virtuálních členů v týmu, tím menší ochota je
ke sdílení znalostí mezi jeho členy. Také má práce pro virtuální tým pro
každého člena nižší prioritu a ochota jeho zapojení do společné práce je
nižší než ochota pracovat v lokálně dimenzovaných týmech.
4) Vysoká úroveň profesní kvalifikace a kompetencí
d) Čím vyšší je kvalifikační úroveň jednotlivých specialistů, tím vyšší
tendence k prestižním neúčelným sporům mezi jednotlivými členy tým
prokazuje.
Velmi často se kolektivy, pro něž je spolupráce vzájemně výhodná, zapojí do litých
vzájemných střetů kvůli odlišným normám, kterými se řídí jejich chování.
Při snaze o vylepšení svého příspěvku ke vzájemné spolupráci se vyvarujte dílčích opatření,
která mohou poškodit spolupracujícího partnera. Jakékoliv úpravy akceptovaných pravidel
musí být předem projednány a odsouhlaseny, i když to smlouva o spolupráci nevyžaduje. Je
nutné prověřit, zda normy jedné organizace, kterými se řídí její chování, nejsou v rozporu s
normami, které v analogické situaci uplatňuje další z partnerů. Změna chování jednoho ze
spolupracujících partnerů, vedená upřímnou snahou zvýšit přínos vzájemné spolupráci, která
nebyla s partnerem projednána, může být vnímána jako nepřátelský akt, jako snaha získat na
jeho úkor dodatečné výhody. A samozřejmě pak vyvolá odvetnou reakci, jejíž příčiny druhý z
partnerů nechápe, neboť si není vědom, že porušil normy, jejichž plnění partner předpokládá.
Nástroje umožňující odstranění bariér bránících rozvoji spolupráce uvnitř organizace:
1) Podporovat neformální komunikaci mezi členy různých pracovních kolektivů
viditelnými opatřeními typu rozvoje intranetu, budování otevřených pracovišť
apod.
2) Veřejně proklamovat podporu meziútvarové spolupráce, zveřejňovat
a odměňovat úspěšné vzory i působit vlastním příkladem spolupráce mezi
členy vrcholového vedení organizace či mezi manažery jednotlivých týmů.
3) Uplatňovat vhodné formy mentoringu nebo koučingu v procesech rozvoje
pracovníků přes hranice organizačních útvarů.
4) Rozvíjet interpersonální dovednosti pracovníků organizace, zajistit jejich
výcvik v metodách pozitivní komunikace, v aplikaci nástrojů týmové
spolupráce a v řešení interních pracovních konfliktů.
5) Vybírat do role manažerů pracovních kolektivů jedince, kteří dokáží obojí zaměřit se na plnění uložených pracovních úkolů a současně budovat interní
klima komunitní spolupráce uvnitř týmu i týmu navenek.
147
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
SOCIÁLNA POLITIKA SR V PODMIENKACH EÚ
Iveta Hajdúchová, Igor Stadtherr 1
Key words: social policy, social insurance, levies to insurance funds
Abstract: This article deals with social welfare question in Slovak Republic in historical
context of social policy development as well as with analysing conditions for implementation
of social welfare after Slovakia joined European Union. Our preface brings a survey of basic
terminology related to the topic: social policy and social welfare. The first part focuses on
historical development of social policy and social welfare. The second part and the conclusion
describe principles applied to social welfare through social insurance and show some
problems with rising levies, going to the national budget, and other problems with social
funds usage and fulfilments.
ÚVOD
V poslednej dobe sa stále častejšie presviedčame o tom, že trhový princíp je menej
úspešný tam, kde ide o kolektívne statky. Vzhľadom na to, ich prioritne garantuje a v rámci
heterogenity subjektov aj spoluzabezpečuje verejný sektor. Týka sa to mnohých
spoločenských javov, ako nezamestnanosť, chudoba, či sociálna exklúzia , ktoré zostávajú
permanentne nedoriešené a rôzne interpretované. Ani ekonomické vedy nie sú jednoznačné
a konsenzuálne v prezentácii svojich predstáv o miere „sociálnej garancie“ tak, aby sa
zároveň udržal a rozvíjal hospodársky rast tej-ktorej
národnej, prípadne globálnej
ekonomiky. Vzhľadom na to sa v článku budeme venovať problematike sociálneho
zabezpečenia v SR v kontexte historického vývoja sociálnej politiky a podmienok realizácie
sociálneho zabezpečenia po vstupe Slovenska do Európskej únie.
V súčasnej dobe, najmä v dôsledku dopadov hospodárskej krízy, ako aj nepriaznivého
demografického vývoja, je aktuálna najmä téma sociálneho zabezpečenia, ktoré sa realizuje
prostredníctvom sociálneho poistenia. Sociálne zabezpečenie je organickou súčasťou
sociálnej politiky, je nástrojom na realizáciu cieľov a úloh sociálnej politiky. Hospodárska
politika štátu je úzko spätá a vzájomne previazaná so sociálnou politikou, kde nachádza
zdroje a podnety pre svoj rozvoj [2].
SOCIÁLNA POLITIKA EURÓPSKEJ ÚNIE
Európska sociálna politika sa od 90-tych rokov minulého storočia riadi akčnými
programami, tzv. Zelenou a Bielou knihou(1993,1995), ktoré odporúčajú určitú sociálnu
„konvergenciu“. V rokoch 1992-1999 bol ďalší posun vo vývoji k európskej sociálnej
1
Iveta Hajdúchová, prof. Ing. PhD., Igor Stadtherr, Mgr. Technická univerzita vo Zvolene, Lesnícka fakulta,
Katedra ekonomiky a riadenia LH, T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, t. č. 045/5206 314, email:
[email protected], [email protected]
148
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
politike skomplikovaný tým, že v tejto oblasti existovali dva odlišné právne základy. Išlo
o Zmluvu Európskeho spoločenstva (ES) v znení Maastrichtskej zmluvy (1992)
a Amsterdamskú zmluvu o sociálnej politike (na ktorej sa nepodieľala Veľká Británia), ktorá
vychádzala z princípov Európskej sociálnej charty (1961,1996) a Charty základných
sociálnych práv zamestnancov (1989). Sociálna politika a sociálna ochrana v krajinách
Európskej únie je okrem vyššie uvedených normatívnych úprav ovplyvňovaná aj sociálnymi
politikami jednotlivých krajín Európskeho hospodárskeho priestoru a tiež medzinárodnými
organizáciami, najmä Organizáciou Spojených národov, Medzinárodnou organizáciou práce
a Radou Európy.
SOCIÁLNA POLITIKA SLOVENSKA
V rámci modelu Moderného sociálneho štátu možno Slovensko so svojim charakterom
sociálnej politiky zaradiť medzi tranzitívny stredoeurópsky typ zameraný na udržanie
zamestnanosti a rastu ekonomiky, kde štát je garantom minimálnej sociálnej siete
a čiastočným zamestnávateľom [1]. Sociálna politika a sociálne zabezpečenie sa na Slovensku
v súčasnosti realizuje prostredníctvom zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov, kde je vymedzenie sociálneho poistenia, úprava rozsahu sociálneho
poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizácia sociálneho
poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho
poistenia. Nevzťahuje sa na príslušníkov napr. Policajného zboru, Národného bezpečnostného
úradu, profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby, ktorých
sociálne zabezpečenie upravujú osobitné predpisy.
Zákon zachoval zriadenú Sociálnu poisťovňu a formu jej organizácie. Zároveň aj tento
zákon prešiel viacerými novelami, ktoré rozšírili pôsobnosť Sociálnej poisťovne o výplatu
dávok v nezamestnanosti a rozčlenil dôchodkové poistenie na dôchodkové poistenie do II.
piliera a starobné dôchodkové sporenie do III. piliera [3]. Sociálna poisťovňa spravuje
jednotlivé druhy sociálneho poistenia uvedené v tabuľke 1.
Tab. 1 Druhy sociálneho poistenia
Druh poistenia
Nemocenské poistenie:
Dôchodkové poistenie:
Úrazové poistenie:
Garančné poistenie:
Poistenie
v nezamestnanosti:
Dôvod poistenia
- poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej
činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej
neschopnosti, tehotenstva a materstva
- starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu
v starobe a pre prípad úmrtia,
- invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia
- pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku
pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania
- poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na
uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na
starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do
základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie
- poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca
v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku
nezamestnanosti
149
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Príjmami Sociálnej poisťovne sú najmä odvody platené na poistné na sociálne poistenie
a dôchodkové zabezpečenie a príspevky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Ďalšími
príjmami sú príjmy plynúce z majetku Sociálnej poisťovne a z využívania správneho fondu.
Nárast príjmov je spôsobovaný zvyšovaním minimálneho a maximálneho vymeriavacieho
základu, ktorý tvorí základ pre výšku výpočtu odvodov do fondov.
Tab. 2 Príjmy a výdavky poistných fondov (v mld. Sk)
Príjmy a výdavky
Príjmy v bežnom roku
Výdavky v bežnom roku
Nemocenské poistenie: - príjmy
- výdavky
Dôchodkové starobné poist. - príjmy
- výdavky
Dôchodkové invalidné poist. – príjmy
- výdavky
Úrazové poistenie – príjmy
- výdavky
Garančné poistenie – príjmy
- výdavky
Poistenie v nezamestnanosti – príjmy
- výdavky
Rezervný/správny fond – príjmy
- výdavky
2004
2005
2006
2007
2008
114,98
111,89
10,01
4,76
68,59
71,87
13,94
27,95
2,48
0,49
0,54
0,09
6,28
3,99
13,14
2,74
113,25
120,96
8,23
4,74
58,76
89,13
20,49
20,16
2,87
0,71
0,85
0,70
6,25
2,47
15,8
3,05
135,01
132,19
9,43
5,32
74,72
98,16
22,18
21,80
3,07
0,93
1,04
0,73
6,64
1,93
17,93
3,32
147,66
145,59
10,28
6,03
80,30
107,49
24,71
24,65
3,42
1,07
1,45
0,93
7,36
1,80
20,14
3,62
159,46
152,79
11,82
7,42
83,36
115,68
27,81
20,86
3,79
1,09
1,55
1,01
8,28
1,99
22,85
4,74
Výdavky Sociálnej poisťovne tvoria výplaty dávok sociálneho poistenia
a dôchodkového poistenia, dávky úrazového poistenia, výplaty podpôr v nezamestnanosti.
Výdavky správneho fondu sú určené na úhradu nákladov spojených s činnosťou inštitúcie
Sociálnej poisťovne. Na základe výšky výdavkov, je zrejmé, že najvyššiu časť výdavkov
tvoria výdavky na výplatu starobných a predčasných starobných dôchodkov a výdavky na
invalidné dôchodky.
Sumy príjmov a výdavkov sú uvádzané v bežných cenách bez inflácie, a v tabuľke sú
uvedené príjmy a výdavky bežného roka Sociálnej poisťovne, bez prevodov príjmov
z minulých rokov.
Porovnanie príjmov a výdavkov
180
160
140
120
100
80
60
40
20
0
2004
2005
2006
Výdavky v mld. Sk
2007
2008
Príjmy v bežnom roku
Výdavky vyplácané na dávky z fondov prekračujú hranicu príjmov len v roku 2005.
Obr. 1 Porovnanie príjmov a výdavkov poistných fondov
150
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
V ostatných rokoch sú výdavky tesne pod hranicou ročných príjmov platených odvodov
do Sociálnej poisťovne.
OČAKÁVANÉ ZMENY V SOCIÁLNOM ZABEZPEČENÍ
Zrušenie systému poistných fondov sa predpokladá po zavedení odvodového bonusu,
ktorý budú občania platiť, ako jediný solidárny odvod. Povinný systém prestane byť
zásluhový a bude naopak plne solidárny. Doterajšie dávky zo sociálneho poistenia
nahradí štátna sociálna dávka vo výške sumy životného minima. Osobitnú dávku dostanú
matky s malými deťmi (náhrada dnešnej materskej a rodičovských príspevkov) a invalidi
(náhrada invalidných dôchodkov a ďalších dnes poskytovaných sociálnych dávok).
Vymeriavací základ zamestnanca pre platenie odvodového bonusu bude rovnaký, ako
základ dane zamestnanca. Do vymeriavacieho základu sa zahrnú všetky zdaniteľné príjmy
zamestnanca. Hrubý príjem zamestnanca sa zvýši o doterajšie odvody zamestnávateľa okrem
garančného a úrazového poistenia. Napr., ak doteraz mal zamestnanec brutto 1000 € mesačne,
po zavedení odvodového bonusu bude mať brutto 1342 € mesačne.
Základom pre výpočet dane a solidárneho odvodu bude nový hrubý príjem, k čomu sa
pripočíta suma odvodového bonusu (štátnych sociálnych dávok), patriacich zamestnancovi a
jeho rodine. Z tohto základu sa vypočíta solidárny odvod sadzbou 9 %.
Zamestnávateľ bude odvádzať len poistné na garančné poistenie a na úrazové
poistenie. Pritom sa predpokladá pokles sadzieb, pretože dnes ide o poistné fondy ktoré sú
vysoko “ziskové”.
Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby bude rovnaký ako
základ dane. Teda bude to príjem z podnikania znížený o daňovo uznané výdavky (odvody
nebudú daňovo uznaným výdavkom). K tomu sa pripočíta suma odvodového bonusu
(štátnych sociálnych dávok), patriacich SZČO a jeho rodine. Rovnako ako u zamestnancov
bude sadzba solidárneho odvodu 9%.
Pri výpočte solidárneho odvodu sa vymeriavací základ ohraničí sumou 10-násobku
životného minima. Najvyšší možný vymeriavací základ tak bude suma 1 851,90 € pre
výpočet za jeden mesiac alebo 22 222,80 € za celý rok. Najvyššia možná suma solidárneho
odvodu, ktorú môže občan zaplatiť za rok, tak bude suma cca 2 000 €. To sa týka rovnako
zamestnancov ako SZČO. Ak bude mať niekto príjmy aj ako zamestnanec, aj ako SZČO,
solidárny odvod bude platiť len raz zo súčtu vymeriavacích základov.
Najnižší možný vymeriavací základ nebude existovať. Solidárny odvod sa bude platiť
zo všetkých príjmov. Zrušia sa všetky súčasné výnimky a solidárny odvod sa bude platiť zo
všetkých príjmov, z ktorých sa platí daň z príjmov. Teda aj z odmien členov štatutárnych
orgánov, odmien spoločníkov, konateľov, z úrokov, z príležitostných príjmov, z príjmov z
prenájmu alebo autorských honorárov. Do vymeriavacieho základu sa zahrnú aj podiely na
zisku vyplatené fyzickým osobám.
ZÁVER
Súčasné vysoké sadzby poistného sú ospravedlňované tým, že systém sociálneho
poistenia je zásluhový. To znamená, že pri výpočte dávok v princípe platí pravidlo: čím
vyššie odvody, tým vyššie dávky a naopak. V princípe – teda nie vždy – napríklad ak niekto
151
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
platí poistné na starobné poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu 2 892,12 €, pri
výpočte dôchodku sa mu započíta len suma poistného vypočítaná z cca 2 200 €. Systém
sociálneho poistenia síce pozostáva z viacerých fondov ale v praxi ide o kamufláž – každý rok
sa prostriedky z prebytkových fondov presúvajú do deficitných fondov.
Zavedením solidárneho odvodu sa úloha súčasného sociálneho poistenia výrazne zmení.
Solidárny odvod už svojim názvom hovorí, že zo systému sa odstráni zásluhovosť. Sadzba
tohto odvodu bude viac ako o polovicu nižšia, než sú sadzby súčasné. V prípade straty alebo
neexistencie príjmov bude mať každý občan starší ako 15 rokov nárok na štátnu sociálnu
dávku. Systém s jediným odvodom a s jednoduchými pravidlami nahradí súčasný
komplikovaný systém viacerých fondov a neprehľadných sadzieb.
V prípade záujmu občana o pripoistenie sa pre prípad prepadu vlastných príjmov z
dôvodu práceneschopnosti alebo straty zamestnania, predpokladáme možnosť komerčného
poistenia a ponechania dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného poistenia v
nezamestnanosti. Doterajšia skúsenosť ukazuje, že najmä fond nemocenského poistenia je
prebytkový. Základné zabezpečenie bude mať občan garantované štátnou sociálnou dávkou.
Preto budú môcť byť sadzby dobrovoľného poistenia nižšie ako súčasné.
Literatúra:
[1.]
JUSKO, P Základy sociálnej politiky. 2 vydanie. Banská Bystrica: Univerzita Mateja
Bela, 2002. str.112. ISBN: 80-8035-575-3
[2.]
Korimová, G.-Jakab,K. 2009. Základné hodnoty moderného sociálneho štátu. In:
Sociálna politika súčasnosti v kontexte protirečení doby
[3.]
ŠEBO, J. – ŠTRANGFELDOVÁ, J. Sociálne poistenie. Banská Bystrica: Univerzita
Mateja Bela, 2008. str.30. ISBN: 978-80-8083-642-9
152
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
INCLUSION OF THE ASSUMED ASSET RESIDUAL VALUE
AND COMPONENT APPROACH AT ASSET DEPRECIATION
IN THE CZECH ACCOUNTING – BRINGING THE CZECH
LEGISLATION NEAR TO THE INTERNATIONAL
PRACTICE
Jana Hakalová 1
Key words: Assessment, depreciation, depreciation plan, durability time determination,
assumed residual value, component approach, component, IFRS – international financial
reporting standards, true and fair view of the accounting object and the financial situation of
the accounting entity.
Abstract: Since January 2009 (and 2010), Czech legislation has brought forward significant
new regulations related to the accounting methodology for depreciating long-term assets.
Specifically, it makes it possible to include the assumed residual value and to use the
component approach in the asset depreciation procedure. For a great number of companies
whose long-term assets represent a substantial part of their business property, the exact
recording and correct assessment of long-term assets is very important. These changes are
contributing to providing better information for managerial decision-making processes,
enabling the asset value to be shown and relating expenses within the final accounts more
closely. They will also help simplify the preparation of reporting based upon IFRS (eventually
US GAAP) in those cases where companies prepare accounts for foreign owners.
INTRODUCTION
For 2009 and 2010, Czech legislation2 offers two significant novelties in the assessment
of accounting entity depreciations. The accounting entity can utilize these new options as far
as it considers that they are relevant and useful. These new methods are certainly not
obligatory, however. They refer to:
a) Asset depreciation with assumed residual value (since January 1, 2009),
b) Asset component depreciation method (since January 1, 2010).
Both methods are introduced into Czech accounting legislation with regards to
maintaining the important accounting principle of a “true and fair view in accounting” and
upholding the requirements of international financial reporting standards (IAS/IFRS). The
stated methods will certainly be used by many companies, especially in the energy and
processing industries, companies dealing with power distribution and telecommunications,
Ing. Jana Hakalová, Ph.D. Katedra účetnictví, Ekonomická fakulta VŠB-TU v Ostravě, Sokolská třída 33,
Ostrava 1, Czech Republic, +420597322325, [email protected]
2
Notice No. 500/2002 Coll. through which some provisions of the Law No. 563/1991 Coll. on accounting are
implemented (hereinafter referred to only as “Notice”)
1
153
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
but also by companies owning immovable assets – e.g. hotels, warehousing and logistic
companies and property developers.
1.
DEPRECIATION INCLUDING THE ASSUMED RESIDUAL VALUE
It is stipulated in § 56 article 3 of the Notice that the accounting entity can consider the
assumed residual value when depreciating its assets. This option has been valid since January
1, 2009.
The depreciation method that takes into consideration the residual assets value arises
from the following situations of the accounting entity:
• the assets have been depreciated during the period of economic durability, which is
shorter than the period for their physical durability,
• the given assets have their objective residual value at the moment when the
depreciation process is terminated and assets are liquidated (mostly by selling),
• the only potential problem is the assessment of the assumed asset residual value.
The assumed residual value refers to the positive assumed amount, justifiable by the
accounting entity, that might be acquired by the accounting entity at the moment of assumed
asset liquidation (e.g. by selling) after deducting the assumed expenses related to such
liquidation.
The inclusion of the assumed asset residual value means that the accounting entity
prepares and updates a depreciation plan for the respective asset so that the sum of declared
and planned depreciations within the planned usage time, including the assumed residual
value, equals the asset assessment stipulated in accordance with the Act No. 563/1991 Coll.,
on accounting and the Notice. Residual value refers to the decreased assumed residual value.
Accounting entities do not perform accounting operations correcting the amount of declared
depreciations and depreciation reserves in previous accounting periods.
From the wording of § 56 article 3 of the Notice, it further follows that the accounting
entity updates the amount of applied depreciations within the course of the depreciation
process according to asset inventory results and performs changes in the depreciation plan so
that the assumed residual value could be exerted against revenues from the asset sale, or
potentially reacts to changes in the original assessment of residual value related to depreciated
assets through updates of the depreciation plan.
The provision of § 56 article 3 of the Notice does not exclude the possibility of also
proceeding in this way with assets acquired and depreciated already before 2009.
If the accounting entity decides to apply the depreciation method with assumed residual
value, it should introduce the method into its in-house directives and stipulate clear rules for
its application only where it is possible to expect some related revenue after the asset
durability has been terminated. Certainly no depreciation decrease due to the assumed
residual value should occur as a result of optimising accounting income from operations –
which might easily happen under the present adverse economic conditions.
The new method was implemented into Czech legislation because of the obligation to
uphold one of the accounting principles, i.e. maintaining a true and fair view of the
accounting object and the financial situation of the accounting entity. This method will ensure
a more accurate declaration of the asset residual value during the course of its utilization and
at the moment of its liquidation. Its application is convenient in cases where the asset retains a
part of its value even after termination of the assumed usage period, e.g. immovable assets,
154
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
transport facilities and others. The inclusion of residual value is also required by IFRS
(International Financial Reporting Standards).
With respect to taxation, the Act No. 586/1991 Coll., on income taxes was not affected
in this regard at all. Depreciation with assumed residual value is just an accounting matter.
2.
ASSET COMPONENT DEPRECIATION METHOD
According to the provisions of § 56a of the Notice and effective as of January 1, 2010,
accounting entities can use the component depreciation method in compliance with IFRS
(International Financial Reporting Standards).
The component depreciation method emanates from the fact that the property aggregate:
• consists often of several parts not representing any individual assets (they are integral
and inseparable parts of the total assets)
• whereas these individual parts have different periods of physical durability or different
frequencies in the occurrence of failure.
The method specifies that the accounting entity can use component depreciation for
buildings (§ 7 article 2 letter a), apartments and non-residential premises (§ 7 article 2 letter
d), individual movable assets and collections of movable assets (§ 7 article 3 letter b).
According to the Notice, the component refers to a specified part of assets or asset
whole or specified inspection of the occurrence of failure at which the assessment amount is
significant in proportion to the assessment amount of total assets or asset collection and where
the usage time differs markedly from the usage time of total assets or asset collection.
Specifying the failure occurrence inspection as a component is carried out by the accounting
entity at the moment the asset is introduced into usage (§ 7 article 11).
During the course of usage, the component is depreciated separately from other
components and from the remaining part of assets or asset collection. Should the component
be replaced, the asset assessment is decreased by the assessment amount of the component
being replaced and increased by the assessment amount of the new component, including
spare parts consumed during the replacement and by any other expenses connected with it.
It is advisable to integrate the application of component depreciation method into the
respective in-house directives. In such directives the accounting entity should specify the
asset type liable to the component depreciation method, the course of its application and
means of determining a component, including its assessment according to needs.
Nevertheless, the asset and its depreciation reserves are further accounted and declared as a
whole. The Notice recommends adapting analytical accounting to the component depreciation
method.
The principle of component depreciation consists in taking into consideration the
different durability periods of single parts (components) of the long-term asset administrated
under a single inventory number or asset collection. However, the component usability period
must differ "significantly" from the asset usability period and the component assessment
amount must also be "significant". Significance must be assessed by the accounting entity at
its own discretion.
Correct consideration of the different durability periods for the individual components
of a long-term asset should unambiguously lead to more even impacts on the income from
operations due to exerted depreciations and thereby to compliance with the principle of a true
and fair view of the business’ financial situation.
155
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
This new method was implemented into Czech legislation because of the obligation to
uphold one of the accounting principles, i.e. to maintain a true and fair view of the accounting
object and financial situation of the accounting entity. The component depreciation approach
is also required by IFRS (International Financial Reporting Standards).
With respect to taxation, the Act No. 586/1991 Coll., on income taxes was not affected
in this regard at all. Tax depreciation continues according to the provisions of § 26 and
subsequent paragraphs of the Act. In cases where the depreciation amount differs from the
depreciation reserves of assets depreciated by the component depreciation method, it will be
necessary to correct the tax base in the respective tax declaration by this difference.
CONCLUSION
The above methods related to long-term tangible assets bring Czech accounting
regulations near to international practices, especially because they enable the elimination of
frequently substantial discrepancies between company accounting and economic reality.
Applying the new accounting asset depreciation methodology will require many measures
that must be taken by accounting entities, both in terms of SW and technical aspects, so that
they are able to provide needed and reliable data to correctly determine assumed residual
value, give professional specification of components, as well as to assess and determine
component durability periods. On the other hand, the implementation of these important new
regulations enables company managers to gain information for their decisions directly from
accounting outputs without any necessity to make further modifications or collect data from
other sources. Because of the similarity with IFRS (International Financial Reporting
Standards), the application of described methods will save work in those cases where the
company must prepare group reporting or is obliged to compile its final accounts in
compliance with IFRS (or US GAAP). The stated methods have been introduced into Czech
legislation as voluntary-based options – however, it is supposed that companies who prioritise
quality financial management will certainly use them.
References:
[1.] PROCHÁZKOVÁ, D.; VLACH, P. ÚZ č. 779 – Vzorový účtový rozvrh, Rozvaha a
výsledovka 2010. 1. vyd. Ostrava: Sagit, a.s., 2010. 48 s. ISBN 978-80-7208-784-6.
[2.] Vyhláška č. 500/2002 Sb., kterou se provádějí některá ustanovení zákona č. 563/1991
Sb., o účetnictví v platném znění
[3.] Zákon č. 563/1191 Sb., o účetnictví v platném znění
[4.] Zákon č. 586/1992 Sb., o daních z příjmů v platném znění
156
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
POROVNÁVANIE SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA V EÚ
Richard Hančin 1
Kľúčové slová: sociálne zabezpečenie, príspevky, dane, choroba, staroba, nezamestnanosť,
maximálny vymeriavací základ, suma dávky
Abstract: Social security is a part of each State. The article deals with the financing of social
security and the models of social security. It also compares the country with a different
approach to this security. This article focuses insurance coverage, limits of income to make
contributions beyond the amounts paid and benefits in Germany, Great Britain and Slovakia.
In European Union countries while there is coordination of social security of workers and
their families. Finally, it outlined a vision of social security harmonization in the European
Union.
ÚVOD
S existenciou každej spoločnosti či štátu je spojené sociálne zabezpečenie jeho
obyvateľov. Sústava sociálneho zabezpečenia historicky vznikla s cieľom kompenzovať
nepriaznivé dôsledky ľudí rôznych životných situácií. Najrozšírenejším chápaním
v súčasnosti je sociálne zabezpečenie ako súhrnné označenie pre všetky sociálne inštitúcie
poskytujúce občanovi poradenstvo, ochranu, materiálne a peňažné plnenie, služby, azyl na
uspokojenie ich sociálnych (spoločnosťou uznaných) potrieb. V širšom chápaní sa však do
sociálneho zabezpečenia zahrnuje:
- zabezpečenie pri dočasnej pracovnej neschopnosti a úraze
- zabezpečenie v starobe a invalidite
- zabezpečenie v nezamestnanosti
- starostlivosť o zdravie
- zabezpečenie matiek počas tehotenstva a materstva
- zabezpečenie (pomoc) pri výchove detí
- zabezpečenie rodinných príslušníkov a pozostalých
Prvé tri oblasti sociálneho zabezpečenia boli základnou súčasťou prvých povinných
schém sociálneho poistenia. V užšom slova zmysle sa ním rozumie často len poistenie
zabezpečujúce príjem v prípade choroby, úrazu, staroby a nezamestnanosti. Oblasti
sociálneho zabezpečenia sa často kumulujú do spoločných názvov, napríklad nemocenské
poistenie sa môže spájať so starostlivosťou o zdravie, s dočasnou chorobou, materstvom,
invaliditou, vyšetrením u lekára, hospitalizáciou pacienta, úľavami na liekoch. Sociálne
Richard Hančin, Ing. Žilinská univerzita v , Univerzitná 1, 010 26 Žilina, Fakulta Prevádzky a ekonomiky
dopravy a spojov , + 421-41-513 3232, [email protected]
1
157
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
zabezpečenie tvorí výraznú príjmovú aj výdavkovú položku verejného rozpočtu, preto je dnes
v demografickej a finančnej kríze potrebné sa sním zaoberať.
1
SYSTÉMY FINANCOVANIA
Podľa štatistík OECD pre rok 2009 patrí Belgicko s 55,2% a Nemecko s 50,9% medzi
štáty s najvyšším celkovým daňovým zaťažením na jednu fyzickú osobu s priemernou
mzdou. Naopak Veľká Británia s 32,5% a USA s 29,4% patrí ku štátom s najnižším celkovým
daňovým zaťažením. Poľsko s 37,2% a Slovensko s 37,6% sa zaraďuje medzi stred. Podľa
štatistík sa sociálne zabezpečenie v roku 2007 podieľalo 25% na celkových daňových
príjmoch. Pre porovnania uvediem, že u dani z príjmu FO je to 25%, dani z príjmu PO 11%
a u DPH 19%. Tento percentuálny podiel sa za pozorované obdobie od roku 1965 v zásade
nezmenil.
Sústavy sociálneho zabezpečenia môžu byť financované buď z verejných fondov
vytváraných daňami, alebo z poistných fondov vytváraných platbami poistného jednotlivými
subjektmi. V prvom prípade ide o tzv. Beveridgeov prístup, kde je kladený dôraz na
zabezpečenie životného minima. Dávky sú vyplácané bez ohľadu na výšku príjmu ako
paušálna suma a financovanie sa uskutočňuje pomocou daňového systému. V druhom prípade
ide o tzv. Bismarckov prístup presadzuje myšlienku, že sociálne zabezpečenie by malo
slúžiť výhradne pracujúcim, a to v takom rozsahu, ktorý zodpovedá množstvu a trvaniu
sociálneho poistenia. Systém je financovaný z príspevku zamestnancov a zamestnávateľa.
Niekedy môže ísť aj o kombinovaný prístup.
2
MODELY SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA
Pri určitej miere abstrakcie možno všeobecne rozlišovať tri modely sociálneho
zabezpečenia. Model liberálny (Veľká Británia), sociálnodemokratický (Švédsko) a model
konzervatívny (Nemecko). Liberálny model sa orientovaný na záruku príjmu pre chudobných.
V tomto modely nie všetci zamestnanci sú povinne poistení a štáty sa spoliehajú na súkromný
sektor. Súkromný sektor má však tendenciu predražovať zdravotnícke prístroje, lieky a tým aj
celkovú zdravotnú starostlivosť. Základná zdravotná starostlivosť je čím ďalej tým
nedostupnejšia pre slabšie príjmové skupiny obyvateľstva, aj keď sa ju štát snaží všemožne
dotovať pomocou daní ako je tomu v súčasnosti v USA. Ďalšie dva modely sa orientujú na
podporu práce. Sociálnodemokratický model je charakteristický programami pre
nezamestnaných (tieto programy sa však financujú prevažne z daní). Konzervatívny model
zas podporuje zamestnané skupiny princípom zásluhovosti, teda čím viac práce, tým vyšší
príspevok a vyššia dávka (financovanie najmä pomocou príspevkov). Všeobecne však možno
povedať, že tieto modely sa síce navzájom od seba odlišujú, ale neexistuje nejaká vyhranená
forma tohto modelu (modely sa v určitých obdobiach môžu aj približovať).
3
POROVNÁNIE KRAJÍN V OBLASTI SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA
Platenie príspevkov a poskytovanie dávok sú dve odlišné veci, ale v zásade ide
o spojené nádoby. Podstatné je aj to, koľko z toho sa vyplatí na dávke. Pri platení príspevkov
je potrebné rozlíšiť, na koho sa poistenie môže vzťahovať (zamestnanec, SZČO) a či ide
o povinné alebo dobrovoľné poistenie. Ďalej je možné skúmať účasť na poistení, resp.
podmienky platenia (minimálny alebo maximálny vymeriavací základ). A nakoniec zisťujeme
158
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
kto, akým spôsobom (percentuálne, paušálne), koľko a kam platí alebo kto je od platenia
oslobodený (materská). Pri porovnávaní som sa zameral hlavne na zamestnanca a dolnú
a hornú hranicu pri platení príspevkov a vyplácaní dávok. Pre porovnávanie som zvolil štáty,
ktoré vychádzajú s rôznych prístupov financovania.
Tabuľka 1: Pokrytie, rozsah poistenia a sadzby príspevkov v roku 2010
pokrytie
poistenia
Anglicko
Nenecko
Slovensko
All
S(I),N
CH, O
U
S,I, N, RF
CH, GP
O
U
Legenda:
zec-zamestnanec
zeľ-zamestnávateľ
zec
97 - 844
0- 66 000
0 - 49 950
0
0 - 35 736
0 - 13 401
0 - 26 802
0
hranice platenie
zec
110 - 844
400 - 66 000
400 - 49 950
0
0 - 35 736
0 - 13 401
0 - 26 802
0
All- celé poistenie
S-staroba, pozostalí
N-nezamestnanosti
sadzba poistenia
zeľ
zec
zeľ
110
11
12,8
0 - 66 000
9,75 + 1,4
9,75 (15 <400 €)+ 1,4
0 - 49 950 cca 7,9 + 0,975 cca 7 (13 <400 €) + 0,975
0
0
cca 1,26
0 - 35 736 8 (4 + 3 + 1) 22,75 (14 + 3 + 1 + 4,75)
0 - 13 401
1,4
1,65 (1,4 + 0,25)
0 - 26 802
4
10
0
0
0,8
GP-garančné poistenie
U-pracovný úraz
RF-rezervný fond
sadzba
spolu
sadza
celkom
zec
11
zeľ
12,8
20
20,4
40,4
13
35,2
48,6
23,8
CH-choroba, materstvo
O-ošetrenie, opatrovanie
I-invalidita
Zdroj: www.socialsecurity.gov
3.1 Nemecká spolková republika
Zamestnanec je povinne poistený na dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie,
poistenie v nezamestnanosti. Okrem toho aj na dlhodobú starostlivosť (opatrovateľské
poistenie). Príspevky vyberajú Fondy nemocenského poistenia.
Staroba, invalidita a pozostalí
Zamestnanci platia 9,95% zo zárobku. V prípade nižšieho zárobku ako 400 €,
neodvádzajú žiadne príspevky (existuje možnosť dobrovoľného poistenia). Ak sa zárobok
pohybuje v hraniciach medzi 401 – 800 €, výška poistných príspevkov je redukovaná. Horná
hranica zárobkov, nad ktorú sa už príspevky neplatia je maximálne 66 000 € (pre baníkov,
železničiarov a námorníkov 81 600 €). Zamestnávateľ platí 9,95% zo zárobku a 15% za
zamestnanca so zárobkom nižším ako 400 € (16,45% za baníkov, železničiarov
a námorníkov). Pokrytí sú aj osoby starajúce sa o dieťa mladšie ako 3 roky alebo poberatelia
nepríspevkových dávok (napríklad pri uchádzaní sa o zamestnanie).
Dôchodok je vyplácaný od veku 65 rokov (muži) so získanými 5 rokmi poistenia.
Vypláca sa v závislosti od individuálneho príjmu. Dôchodok sa vypočíta na základe
individuálnych príjmových bodov vynásobených dôchodkovým faktorom 1,0 (mení sa
napríklad pri dávkach pre invalidov alebo siroty) a dôchodkovou hodnotou (ovplyvňuje sa
pomocou nej valorizácia dôchodkov). Individuálny príjmový bod je podiel priemernej mzdy
a mzdy poistenca. Ak by bol mesačný príjem menší ako 400 €, vypláca sa celá výška
dôchodku a ak je príjem vyšší ako 400 €, vypláca sa časť z dôchodku a to vo výške 33,3%,
50% alebo 66,7% v závislosti od tohto individuálneho príjmu. Zákon nestanovuje minimálny
dôchodok. Druhý pilier v nemeckej terminológii znamená zamestnávateľské dôchodkové
schémy, ktoré sa zakladajú na iniciatíve zamestnávateľov. Pokrýva 42% zamestnaných. Tretí
pilier znamená rôzna forma individuálneho poistenia. Na celkových dávkach sa prvý pilier
podieľa 70%, druhý pilier 8% a tretí pilier 22%.
159
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Choroby a materstvo
Nemocenské (zdravotné) poisťovne je spravované viacerými poisťovňami (regionálne
zdravotné poisťovne, pomocné fondy, podnikové zdravotné poisťovne, banícke a námornícke
zdravotné poisťovne. Takmer všetci poistenci si môžu vybrať poisťovňu bez ohľadu na svoje
povolanie alebo svojho zamestnávateľa. V rámci nemocenského poistenia sú poistení všetci
zamestnanci zarábajúci maximálne do 49 950 € vrátane poisteného manžela alebo
registrovaného partnera, deti až do veku 18 rokov (25 rokov, ak ide o študenta), dôchodcov,
študentov aj poberateľov dávok v nezamestnanosti.
Poistné príspevky sa líšia v závislosti od nemocenského fondu (v priemere 7,9%)
a platia sa až zo zárobku maximálne 49 950 €. V prípade minimálneho zárobku a zárobku,
ktorý sa redukuje platí to isté ako na poistenie v starobe. Do fondu prispievajú aj dôchodcovia
z dôchodku a študenti zo štipendia. Zamestnávateľ platí 7% (najviac z 49 950 €), ale 13% zo
zárobku za zamestnanca s mesačným zárobkom nižším ako 400 €. Dávky sa poskytujú
v prípade choroby, materstva alebo starostlivosti o choré dieťa do 12 rokov jeho veku. Dávku
v chorobe vypláca zamestnávateľ vo výške 100% zo zárobku maximálne 6 týždňov, potom
dávku vypláca nemocenský fond vo výške 70% z hrubého zárobku (nie viac ako 90% čistého
zárobku) maximálne 78 týždňov v trojročnom období za rovnakú chorobu.
Povinne poistená osoba platí aj doplnkový príspevok na dávky dlhodobej starostlivosti
0,975% zo zárobku vo väčšine spolkových štátov, dôchodcovia prispievajú 1,95%
z dôchodku, bezdetné poistené osoby staršie ako 23 rokov majú ďalšiu prirážku 0,25%.
Zamestnávateľ platí 0,975%. Dávka sa vypláca osobe, v prípade potreby profesionálneho
opatrovníka. Dávka v nižšej sume sa vyplácajú v prípade, ak si osoba zabezpečí sama
napríklad prostredníctvom príbuzných. Príspevky závisia od stupňa a frekvencie domácej
starostlivosti. Aby mal poistenec nárok na túto dávku, musí dosiahnuť minimálne 2 rokov
obdobia poistenia v posledných 10 rokov.
Medicínske dávky (neskúma dĺžka poistenia) zahŕňajú vyšetrenie u lekára, zubára,
hospitalizácie, operácie a pod. Pri niektorých dávkach je potrebné doplatiť určitú čiastku.
(lieky, ambulantná starostlivosť, hospitalizácie a odvoz). Osoby so súkromným poistením si
musia zakúpiť ekvivalentné krytie.
Pracovný úraz
Do okruhu poistencov poistených pre prípad pracovného úrazu patria zamestnanci ale aj
deti v jasliach, škôlkach, študenti alebo osoby zapojené do špecifických dobrovoľníckych
prác (darca krvi, záchranár), za ktorých dotácie na dávky kryje štát. Príspevky zamestnanci
neodvádzajú. Platia ich zamestnávatelia v závislosti od úrovne rizika (v priemere 1,26%).
Nezamestnanosť
Poistenie v nezamestnanosti platia zamestnanci 1,4% a zamestnávatelia 1,4% zo
zárobku maximálne 66 000 €. Dávka sa vypláca osobe, ktorá má viac ako 12 mesiacov
poistenia v posledných 2 rokov, musí byť schopná, k dispozícii a aktívne si hľadať prácu.
Dávka sa vypláca 67% z čistých príjmov (60%, ak nemá deti) po dobu 6 až 24 mesiacov
v závislosti na od dĺžky obdobia poistenia a veku žiadateľa. V prípade nesplnenie podmienky
poistenia má osoba nárok na nepríspevkovú dávku v nezamestnanosti. Vypláca sa paušálne
a závisí od rodinného stavu a zloženia rodiny. V prípade vyplácania iných dávok nad 100 €,
môže byť redukovaná. Dávka nie je vyplácaná osobám, ktoré majú určitú úroveň úspor.
Neexistuje hranica na obdobie vyplácania.
160
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
3.2 Veľká Británia
Ak sa niekto zamestná, je SZČO alebo sa rozhodne dobrovoľne platiť príspevky, musí
požiadať o Národné číslo poistenia, vďaka ktorému možno zistiť koľko príspevkov daná
osoba odviedla alebo koľko kreditov získala. Takýmto spôsobom sa uplatňuje nárok na určité
druhy dávok. Ak je týždenná mzda zamestnanca medzi £ 97 a £ 110, príspevky sa na účely
nárokov na príspevkové dávky považujú za zaplatené. V čase práceneschopnosti alebo
uchádzania sa o zamestnanie sa taktiež môžu príspevky do určitej výšky taktiež brať ako
zaplatené. Pokiaľ fyzická osoba (zamestnanec) nespĺňa nároky na dávky v mnohých
prípadoch sa skúma pracovná schopnosť, vek, rodinný stav, jeho úspory a pracovná doba
partnera. Vláda dotuje napríklad približne 92% zákonných dávok v materstve a väčšinu
platieb z medicínskych dávok všetky dávky uchádzača o zamestnanie a pod.
Zamestnanec platí 11% z týždenného príjmu medzi £ 110 a £ 844. Zamestnávateľ
odvádza 12,8% z príjmu zamestnanca vyšším ako £ 110 týždenne. Z týchto príspevkov sa
financujú dôchodky, invalidita, pozostalí, dávky pri chorobe a materstve, dávky pracovného
úrazu a dávky v nezamestnanosti.
Staroba, invalidita, pozostalí
Štát poskytuje dva druhy dôchodkov, a to základný štátny dôchodok a druhý doplnkový
štátny dôchodok. Poistenec má nárok na štátny dôchodok, ak dosiahne vek 65 rokov (muži)
a 30 rokov platených alebo pripísaných príspevkov. Počet rokov sa redukuje, ak sa poistený
stará o dieťa alebo starého, či príbuzného občana. Suma maximálneho základného dôchodku
je paušálne £ 97,65. Doplnkový dôchodok závisí od výšky príspevkov (pri výpočte sa
zohľadňuje dolná a horná hranica príjmov). Osobe, ktorá má spodnú hranicu príjmov £ 5 044
(52 x £ 97), sa doplnkový dôchodok počíta, ako keby mala príjem £ 14 100. Zamestnávateľ sa
môže právne vymaniť zo štátneho dôchodkového poistenia, ak založí pre svojich
zamestnancov zamestnanecké dôchodkové poistenie. Okrem toho sa využívajú aj súkromné
dôchodky.
Choroby a materstvo
Každý, kto má v Anglicku bydlisko má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť bez
ohľadu na to, či pracuje alebo nie. Zdravotnú starostlivosť poskytujú lekári, zubný lekári
a zahŕňa aj ošetrenie, hospitalizáciu, lieky a pod. Pacienti platia za lekársky predpis a z platby
u zubára. Od poplatkov sú oslobodené napríklad tehotné ženy, opatrovateľky a osoby, ktoré
poberajú dávky, pri ktorých sa testuje príjem. Lekárske služby sa prevažne financujú z daní.
Pracovný úraz
Z dôvodu pracovného úrazu sa vypláca dočasná alebo úplná invalidná dávka. Ak má
poistenec invaliditu 100 %, vypláca sa dávky v sume £ 145,80.
Nezamestnanosť
Pre zjednodušenie uvediem príklad na dávku pre uchádzača o zamestnanie
(príspevková). Poistenec musí byť starší ako 18 rokov a nesmie pracovať viac ako 16 hodín
týždenne. Poistné príspevky musia byť najmenej 25 krát zaplatené (najmenej
£ 97) alebo
najmenej 50 krát pripísané v jednom z dvoch rozhodujúcich rokov. Dávka sa vypláca
v jednotnej výške £ 65,45 týždenne pre osobu staršiu ako 25 rokov (£ 51,85 osoba medzi 18
až 24 rokov).Dávka sa poskytuje po 3-dňovej čakacej dobe po dobu 26 týždňov.
161
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Príklad na dávku pre uchádzača o zamestnanie (nepríspevková): tí, ktorí nespĺňajú
podmienky na príspevkovú dávku, môžu žiadať o tzv. dávku na zaistenie príjmu pre samých
ako aj pre ľudí, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti. Suma ich úspor nesmie presiahnuť £
16 000. Výška dávka vzhľadom k veku, čakacia doba a doba vyplácania je taká istá ako
v prípade príspevkovej dávky.
4 POROVNANIE VYBRANÝCH KRITÉRIÍ
Pri platení príspevkov v prvom systéme (Anglicko) existuje dolná a horná hranica
príjmu, z ktorej sa platia príspevky (tab.). Ak príjem zamestnanca nedosahuje stanovený
nízky príjmový limit, poistné príspevky neplatí, následne mu však zaniká aj nárok na celý rad
tzv. príspevkových dávok. Nevýhodou stanovenia hraníc je, že ak sa zvyšujú životné náklady
je potrebné tieto hranice pravidelne upravovať (dolnú aj hornú hranicu smerom nahor). Tieto
hranice sa môžu upravovať pomocou priemernej mzde v národnom hospodárstve, pomocou
životného minima alebo vplyvom nezamestnanosti či inflácie. Nevýhodou je tiež skok
z neplatenia ku platenie, pričom tu môže byť snaha o špekulácie až daňové úniky. Ďalšou
nevýhodou je ak zamestnanec bude vykonávať prácu na kratšie úväzky pre viacerých
zamestnávateľov je potrebné sledovať jeho príjem, či nepresiahol dolnú hranicu. Ak by sa
v štáte s väčšími súkromným zdravotnými spoločnosťami neprimerane zvýšila spodná
hranica, ktorá zakladá účasť na povinnom poistení alebo by sa obmedzili zdravotné služby
poskytované štátom väčšina poistencov bude poistená či už povinne alebo dobrovoľne (aby
bola vôbec poistená), v týchto súkromných spoločnostiach. Ceny poskytovaných služieb,
prístroje a lieky sa za cenu života (zdravia) ako najvyššej hodnoty budú neúmerne zvyšovať,
pritom zisk nebude použitý účelne pre zdravie občanov, tak ako to bolo v USA.
Tabuľka: Zásady pokrytia poistenia a vyplácania dávok
východiskový stav zásad prístupov
pokrytie poistenia
sumy dávok
pokrytie poistenia
súčasný stav zásad prístupov
sumy dávok
staroba
choroby
nezamestnanosť
Anglicko
Nemecko
Slovensko
hranica priamo určujúca sumu
hranica nepriamo určujúca sumu
Zdroj: vlastné
Paradoxom je, že aj v druhom systéme existuje horná hranica pri platení príspevkov, čo
je typické pre Beveridgeov prístup. Takéto opatrenie je v dôsledku toho, že poistenci s príliš
vysokým príjmom môžu dosahovať neadekvátne vysokú dávku (niekoľko násobne vyššiu ako
priemerná mzda). Z tohto dôvodu sa zaviedol maximálny strop, z ktorého sa počíta dávka
a zároveň odvádza príspevok. Štát, však v tomto prípade prichádza o finančné prostriedky
kvôli príjmu, z ktorého sa už neplatí poistné. Vymeriavací základ, z ktorého sa platí príspevok
či počíta dávka a konečná suma poskytnutej dávky sú dva rozličné pojmy. Riešením by preto
mohlo byť zrušenie hornej hranice vymeriavacieho základu, z ktorého sa platí príspevok.
Neobmedzovalo by sa poistenie, systém by stal jednoduchším a štát by nestrácal finančné
prostriedky z vyšších príjmov. Ďalej mzda by sa skorigovala aj tak často kritizovaná mzda top
manažmentu do trhovejších hodnôt. Na druhej strane je však nutné zaviesť maximálnu
162
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
hranicu súm vyplácaných dávok (nie hornú hranicu, z ktorej sa dávka vypočíta). Tento príjem
by má byť odzrkadlením zárobku, ale ak je tento príjem niekoľkonásobne vyšší ako príjem
inej chorej osoby, spoločnosť sa bude orientovať na solidárnosť. Ak by sa určila túto sumu
maximálnej dávky, tak ako je keby sme počítali dávku zo súčasných maximálnych
vymeriavacích základov, stále by štát získal na odvodoch z vyšších príjmoch a súčasne by
sme ušetrili na administratíve spôsobenej so zavádzaním maximálnych vymeriavacích
základov pre štát aj podnikateľov. V Slovenskej republike v systéme sociálneho poistenia
existuje pri vyplácaní dôchodkových dávok aj suma minimálnej dávky, ktorá je v závislosti
od životného minima (sklon k Beveridgovmu prístupu). Ak v celom systéme sociálneho
zabezpečenia je sklon ku Bismarckovmu prístupu, bolo by žiaduce z tohto systému odstrániť
prvky, ktoré doň nepatria, aby sa tento systém stal účinným.
ZÁVER
Pomocou prístupov (Beveridgeov a Bismarckov) k sociálnemu zabezpečeniu môžeme
zadefinovať dva základné systémy. Prvý systém počíta s vysokou nezamestnanosťou a jeho
prioritou je zabezpečiť minimálny príjem v prípade straty príjmu. Je financovaný
s myšlienkou: čím nižšie príspevky, tým nižšie výdavky štátu. Charakteristické je, že
príspevky platia len niektorí a dávky sa stanovujú paušálne. V druhom systéme sa počíta
s vysokou zamestnanosťou a jeho prioritou je zabezpečiť maximálny príjem v prípade straty
príjmu. Je financovaný s myšlienkou: čím vyššie príspevky, tým vyššie príjmy štátu.
Charakteristické je, že príspevky platia všetci a dávky sa stanovujú výpočtom.
Vychádzajúc z princípov som dospel k nasledujúcim poznatkom. Obidva systémy sa
z hľadiska dávok snažia pokryť celú populáciu, či už minimálnou alebo maximálnou dávkou.
Prvý systém by nemal mať z hľadiska účasti dolné a horné hranice, z ktorých sa platí poistné.
Základnou podmienkou je ustanoviť v akej výške sa môže vyplatiť maximálna dávka. Druhý
systém by mal mať dolné a horné hranice, z ktorých sa platí poistné. Základnou podmienkou
je ustanoviť v akej výške sa musí vyplatiť minimálna dávka. Následne sa môže ustanoviť aj
hranica maximálneho dôchodku. Prvý systém je jednoduchší a úspornejší. Druhý systém je
prehľadnejší a pri správnom nastavení aj efektívnejší. Správne nastavenie je aj zrušenie
maximálnych hraníc na platenie poistného, čím sa stane systém účinným, paraxodne tiež
jednoduchší a administratívne nenáročný. Chce to však aktívny prístup viacerých krajín,
výsledkom čoho je vízia nielen koordinácie, ale aj harmonizácie predpisov v oblasti
sociálneho zabezpečenia.
Literatúra:
[1.] RIEVAJOVÁ, E. a kolektív, Sociálne zabezpečenie, Bratislava: vydavateľstvo SPRINT,
2006, 272 s. ISBN 80-89085-62-8.
[2.] PASTORKOVÁ, L. Sociálne zabezpečenie v Európskej únii, Národný poistenie č.
3/2007 a 4/2007.
[3.] PASTORKOVÁ, L. Sociálne zabezpečenie v Európskej únii, Národný poistenie č.
7/2007 a 8/2007.
[4.] Internetové zdroje: www.socialsecurity.gov, www.ec.europa.eu, www.oecd.org,
www.euroinfo.sk, www.echomagazín.com.
163
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
ŘEŠENÍ MALOOBCHODNÍ SÍTĚ V OBCÍCH
Hes Aleš1, Šálková Daniela 2, Regnerová Marta 3
Kľúčové slová: maloobchod, franchising, spotřebitel, trh, náklady.
Abstract: The future of franchising in the retail trade of food is inextricably linked with the
amount of costs that incur franchisor and franchisee. For comparison, the processing
parameters, which give insight into the diversity of costs of the current retail grocery and food
retailing in the franchise. The contribution aims at an objective view on the future of
franchising in the retail trade with food in a regional development of retail network. This
contribution was processed within the Research Project of MSM 6046070906 “The
economics of Czech agricultural resources and then effective use within multifunctional
systems of agriculture and food“, Faculty of Economics and Management, Czech University
of Life Sciences in Prague.
ÚVOD
Maloobchodní trhy se neustále vyvíjejí. S nástupem velkých mezinárodních řetězců po
roce 1995 /v České republice/ se změnil i přístup spotřebitelů k nákupu potravin a změnilo se
i celé spotřebitelské chování. Rozvoj koncentrovaných nákupních center přinesl značný tržní
úspěch, který však způsobil ústup malých maloobchodních forem ze střediskových obcí.
Spotřebitelé se naučili předzásobit, stali se motorizovanými zákazníky a své chování při
nákupu různého druhu zboží přizpůsobili nabídce v centralizované formě. Projevilo se to i při
nákupu potravin. Jestliže v devadesátých letech minulého století spotřebitelé kupovali 65%
potravin v menších prodejních formátech, v současné době se potraviny nakupují ze 74%
v nákupních centrech /supermarketech, hypermarketech, diskontech/. Celkový růst životní
úrovně obyvatel, přesun obyvatel do měst (proces urbanizace), pokles naturální spotřeby,
lepší mobilita obyvatelstva, to vše stále vede k soustavnému rychlému rozvoji
maloobchodního prodeje. Roste velikost prodejních ploch, hledají se nové přístupy k
zákazníkovi především směrem k individualizaci jeho požadavků a je kladen důraz na nové
prodejní techniky /např. na internetové prodeje, zásilkové prodeje aj./. V současnosti, v době
revitalizace hospodářské situace po ekonomické krizi, se začínají projevovat tendence
delokalizace maloobchodní sítě. Znamená to snahu maloobchodních podniků se vrátit
k zákazníkům do střediskových obcí. Jedna z možných a úspěšných cest je franchisingová
forma maloobchodního prodeje potravin a dalšího nezbytného spotřebního zboží.
1
Aleš Hes, doc.ing.,CSc., Katedra obchodu a financí, e mail: [email protected], tel. +420224382359
Česká zemědělská univerzita v Praze, Kamýcká 129, Praha 6 Suchdol, 165 21, Czech Republic
2
Daniela Šálková, ing.,PhD., Katedra obchodu a financí, e mail: [email protected], tel. +420224382385
Česká zemědělská univerzita v Praze, Kamýcká 129, Praha 6 Suchdol, 165 21, Czech Republic
3
Regnerová Marta, ing.,CSc., Katedra obchodu a financí, e mail: [email protected], tel. +420224382385
Česká zemědělská univerzita v Praze, Kamýcká 129, Praha 6 Suchdol, 165 21, Czech Republic
164
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
CÍL A METODIKA
Hlavním cílem příspěvku je porovnání a vyhodnocení návratnosti nákladů vložených na
franchisingový a konvenční formát maloobchodu s potravinami. Jedná se o to, zda-li existují
určité ekonomické rozdíly mezi podnikáním franchisanta a samostatného maloobchodníka při
prodeji potravin. Ke splnění hlavního cíle byla stanovena k ověření jedna hypotéza:
1. Nákladovost prodeje potravin je v rámci franchisingu menší než samostatné konvenční
podnikání pod vlastní značkou a jménem.
V r. 2009 byl vyhodnocen kvantitativní průzkum z dotazníkového šetření, na jehož základě
byla provedena analýza a komparace získaných údajů, které byly rozšířeny o výsledky
z vlastních propočtů nákladovosti. Údaje byly získány od dvou reprezentantů obou
maloobchodních formátů: Žabky a.s. podnikající ve franchisingu a samostatného podnikatele
v právní formě s.r.o. Metodicky je článek zkoncipován jako systémově strukturovaný s částmi
výkladovými a výsledkovými. Jako hlavní metody, které byly v článku použity, jsou:
deskriptivní analýza, komparativní syntéza a logická dedukce.
VÝSLEDKY A DISKUZE
Trh nabízí svým účastníkům stále nové možnosti a příležitosti, jak efektivněji podnikat.
Jednou z nich se stal franchising založený na vyzkoušené koncepci a známé značce, jež může
účastník po uzavření franchisingové /též franchisové/ smlouvy využít. S postupným rozvojem
trhu a rostoucí konkurencí dochází k nárůstu franchisingových sítí realitních kanceláří,
kaváren nebo stavebních firem. Z původních 40 franchisingových společností v roce 1996
jejich počet v roce 2009 stoupl na 135. Mezi jednou z posledních oblastí, ve kterých si
franchising nachází své místo také na českém trhu je maloobchod s potravinami. [1]
Čeští spotřebitelé se na dlouhé roky nechali zlákat nabídkou globálních sítí
supermarketů a hypermarketů. Ale přišel rok 2008, který se zapsal do historie ekonomiky
jako začátek velké hospodářské krize. Tato situace donutila většinu spotřebitelů zvažovat své
nákupy a rozmanitosti a to i v oblasti nákupů potravin. Mnozí zákazníci dávají stále větší
přednost menším maloobchodním formátům /např. diskontním prodejnám/, jež nenabízí tak
bohaté služby jako velké markety, ale jejich ceny jsou příznivé i nižší, protože nákup není
natolik ovlivňován reklamou a impulsivními výrobky. A právě toto období se může stát
velkou příležitostí pro rozvoj franchisingu i samostatných menších maloobchodních formátů
prodeje potravin. Skutečnost, že v ČR dochází k nárůstu počtu franchisingových smluv
nabízených franchisory, a tudíž i franchisantů, stvrzují i data České správy sociálního
zabezpečení. A počet osob samostatně výdělečně činných /OSVČ/ při prodeji potravin vzrostl
za rok 2008 o dvacet tisíc.
Avšak jedna z možných právních bariér u franchisingu je fakt, že v České republice
doposud chybí zákonná úprava, proto je nutné ve franchisingových smlouvách uvést veškeré
aspekty vzájemného vztahu poskytovatele práva na podnikání /franchisora/ a nabyvatele na
užívání tohoto práva /franchisanta/. Oběma stranám je dána možnost dohodnout se volně bez
vázání na předepsané povinné náležitosti. Doporučení týkající se obsahu franchisingové
smlouvy uvádí Evropský kodex etiky franchisingu, který jsou povinni přijmout členové České
asociace franchisingu. Franchisingová smlouva je dvoustranným právním úkonem, vymezuje
vzájemná práva a povinnosti související s předměty duševního vlastnictví.
Základním tedy právním předpisem pro franchising je zákon č.513/1991 Sb. obchodní
zákoník ve znění pozdějších úprav, kterým se řídí i samotná franchisingová smlouva.
165
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Franchisingová smlouva obsahuje prvky smlouvy licenční, smlouvy o využití know-how,
nájemní smlouvy, leasingové smlouvy o obchodním zastoupení,.. aj.
Obchodní zákoník umožňuje uzavřít dva typy smluv: smlouvy tzv. pojmenované,
smlouvy tzv. nepojmenované. Typy pojmenovaných smluv, které jsou upraveny zákonem,
obsahuje část třetí obchodního zákoníku. Nepojmenované smlouvy nejsou obchodním
zákoníkem jako smluvní typ upraveny, avšak dle § 269 odst.2 Obchodního zákoníku je možné
takovou smlouvu uzavřít. Jestliže však účastníci dostatečně neurčí předmět svých závazků,
smlouva uzavřená být nemůže. Doporučuje se uzavřít franchisingovou smlouvu v písemné
formě vzhledem k neexistenci samostatné franchisingové smlouvy v české právní úpravě.
Franchising se však neřídí pouze obchodním zákoníkem. Důležitou roli zde hraje také
zákon č.40/1964 Sb. občanský zákoník ve znění pozdějších úprav a to především z hlediska
ochrany osobnosti fyzické osoby a ochrany právnické osoby před neoprávněným použitím
jejího názvu a dobré pověsti. Další důležitou právní úpravou zasahující do vztahu mezi
franchisorem a franchisantem je zákon č. 563/1991Sb. o účetnictví, který udává způsob a
rozsah vedení účetnictví pro podnikatele. Dle tohoto zákona je možné vést účetnictví formou
daňové evidence při splnění všech zákonem stanovených podmínek či podvojným
účetnictvím. Pro franchisanta je doporučováno vést účetnictví formou podvojného účetnictví
z důvodů přehledného stavu a pohybu majetku, závazků, aktiv, pasiv či zjištění
hospodářského výsledku za stanovené účetní období. Tento způsob vedení účetnictví zajišťuje
lepší kontrolu franchisorovi.
Charakteristika maloobchodních formátů
Žabka a.s.
První prodejna byla otevřena v roce 2008 v Praze. Jedná se o polský koncept, jež koupila
investiční skupina Penta Investment. Žabka a.s. se zaměřuje na vybudování sítě prodejen
typu „Convenience Stores – pohodlných prodejen“, jejichž prioritou je široký sortiment
potravin, čerstvého zboží a ostatních výrobků každodenní potřeby. Každý měsíc je otevřena
nová provozovna nesoucí název Žabka, ve svém logu má nákupní košík. Do konce roku 2010
by se franchisingová síť měla rozrůst celkem na100 provozoven a do roku 2014 až na 500
provozoven. Společnost Žabka a.s. neposkytuje zcela klasický franchisingový systém. Žabka
a.s. nevyžaduje od svých provozovatelů žádné vstupní ani průběžné poplatky, pouze vratnou
kauci ve výši 150000,-Kč splatnou v období 2,5 let. Provozovatelům je poskytnuta zcela
vybavená prodejna včetně zboží. Zboží je dodáváno výhradními dodavateli, kteří poskytují
velkoodběratelskou slevu ve výši 7%. Marže k nákupní ceně je ve výši 30%. Společnost
Žabka a.s. hradí provozovateli také nájem provozovny. Provozovatel je povinen hradit mzdy
zaměstnanců a drobné provozní náklady. Provozovatelé prodejny společnosti Žabka a.s. jsou
povinni odvádět své tržby centrále, která je stálým vlastníkem zboží a manažer pouze
zprostředkovává jeho prodej. Za toto zprostředkování mu náleží odměna ve výši až 12%
z tržby.
Konvenční maloobchod s potravinami
Konvenční samostatný maloobchod právní formy s.r.o. nemá povinnost hradit poplatky za
marketing či za poskytování jakýkoli dalších služeb. Jako zcela samostatný subjekt neprovádí
objemné marketingové kampaně, jaké si mohou dovolit franchisingové společnosti. V
modelových situacích nejsou započítány marketingové náklady v takové výši, jaká by
odpovídala úrovni aktivit při stejné výši franchisingových společností. Běžný maloobchod
nakupuje zboží od svých dodavatelů bez velkoodběratelských slev. Přirážka k nákupní ceně
/marže/ je 30%.
166
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Pro porovnání úrovně nákladovosti lze použít kalkulační metodu variabilních nákladů, která
zajistí úroveň údajů, při jakých fixních a variabilních nákladech je možné dosáhnout zisku, či
kdy se podnik potýká se ztrátou. Kalkulace poslouží především budoucím podnikatelům či
franchisantům k rozhodnutí o výhodách či nevýhodách jednotlivých způsobů podnikání.
Postup propočtu:
- Výnosy z prodeje v daném období - variabilní náklady.
- Celkový příspěvek na úhradu fixních nákladů v daném období- fixní náklady podniku za
dané období.
- Zisk (ztráta) za dané období.
Tab. 1 Srovnávané subjekty v nákladovosti
Konvenční
MALOOBCHOD
Nájem
Mzdy
Průběžný poplatek
Zboží
Ostatní
Průběžný poplatek
Marketing. poplatek
Odvod z tržby
ŽABKA a.s.
FIXNÍ NÁKLADY
24000,30000,0,VARIABILNÍ NÁKLADY
70% z tržby
5% z tržby
0,0,0,-
0,30000,0,0,5% z tržby
0,0,88%
VSTUPNÍ NÁKLADY
Koupě prodejny
Vstupní poplatek
Depozit
Zdroj: vlastní zpracování
2 mil. nebo nájem
0,0,-
0,0,150.000,-
Tab. 2 Výnosy a komparace nákladů u zkoumaných subjektů
Předpokládaný výnos
Konvenční
MALOOBCHOD
ŽABKA a.s.
500000,-
54000+375000
= 429000
30000+465000
= 495000
400000,-
54000+300000
= 354000
30000+372000
= 402000
350000,-
54000+262500
= 316500
30000+325500
= 355500
250000,-
54000+187500
= 241500
30000+232500
= 262500
150000,-
54000+112500
=166500
30000+139500
=169500
100000,-
54000+75000
= 29000
30000+93000
=123000
Zdroj: vlastní zpracování
167
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Při aplikaci kalkulace u zkoumaných subjektů při výši tržby 220000,- Kč a 500000,Kč je zřetelná závislost variabilních a fixních nákladů na výši zisku. V případě srovnání
konvenčního maloobchodu s potravinami s franchisingovým formátem je zřejmý dopad na
zisk při různých výších variabilních a fixních nákladů.
Tab. 3 Srovnání konvenčního maloobchodu s potravinami s franchisingovým formátem s
dopadem na zisk při různých výších variabilních a fixních nákladů při tržbách 220000,- Kč
Konveční maloobchod
220000 - 165000
55000
- 54000
+ 1000
zisk
Žabka a.s.
220000 - 203600
15400
- 30000
- 14600
ztráta
Zdroj: vlastní zpracování
Tab. 4 Srovnání konvenčního maloobchodu s potravinami s franchisingovým formátem s
dopadem na zisk při různých výších variabilních a fixních nákladů při tržbách 500000,- Kč
Konveční maloobchod
500000 – 350000
- 25000
125000
- 54000
+ 71000
zisk
Žabka a.s.
500000- 440000
- 25000
35000
- 30000
+ 5000
zisk
Zdroj: vlastní zpracování
Franchisingový formát zaručuje svými smluvními dodavateli nižší variabilní náklady v
souvislosti s nákupem zboží do prodejny. Tyto slevy do jisté míry pokrývají náklady spojené
s poplatky, které je franchisant povinen hradit franchisorovi a to především, pokud se odvíjí
procentuálně od výše tržby. V případě, kdy poplatky franchisorovi jsou stanoveny fixní
sazbou, mohou zapříčinit při určité výši tržby ztrátu pro franchisanta. Společnost Žabka a.s.
hradí svým franchisantům nájem, který tvoří velkou část fixních nákladů ostatních
společností. Franchisant nehradí ani průběžný či marketingový poplatek, avšak zisk ve výši
12% z prodaných výrobků nepostačuje ani na krytí mzdových výdajů u názorné výše tržeb
220000,-Kč. Při zvýšení tržeb na 500000,-Kč společnost Žabka a.s. nedosahuje optimální
míry zisku ani při této výši tržeb. Procento odváděné z tržeb centrále je příliš vysoké, aby
provozovatel pokryl své náklady i přesto, že nehradí nájem jako jiné společnosti. Při
provozování maloobchodu bez pomoci franchisora je zapotřebí si uvědomit nutnost dalších
nákladu, které nebyly v modelu započítávány. Těmito náklady jsou především peněžní
prostředky vynaložené na marketing. V modelovém případě nebylo s těmito náklady
počítáno, přičemž lze říci, že tržby, kterých by podnik dosahoval, by nikdy nedosáhly takové
výše, jako kdyby se na stejné pozici ocitl franchisingový maloobchod s potravinami. V
modelové situaci byly započítány pouze ostatní provozní náklady v částce 10000,-, o kterých
nelze předpokládat, že by pro marketingové aktivity podniku byly dostačujícími.
Pokud by běžný maloobchod chtěl dosáhnout stejné image, úrovně a známosti v
podvědomí svých zákazníků, musel by vynaložit nemalé finanční prostředky na reklamu a
168
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
propagaci. V současné ekonomické situaci lze předpokládat větší zájem o podnikání s větší
mírou jistoty a úspěšnosti podniku, kterou franchising dokáže nabídnout. [2]
Další metodou určující, který způsob podnikání je výhodnější s ohledem na finanční
prostředky je nákladovost. Ukazatel nákladovosti zachycuje vztah celkových nákladů a tržeb.
Na základě jejich poměru vyplývá úspěšnost podniku. Pokud je ukazatel menší než jedna,
jedná se o ziskový podnik. Z výše porovnávaných 2 subjektů při stanovených tržbách 100,
150, 250 a 350 tisíc vyplývá následující:
- konvenční maloobchod je ziskovým při výši tržeb od 250.000,-Kč,
- společnost Žabka a.s. se stává ziskovou při výši tržeb od 350.000,-Kč.
V situaci kdy:1 = konvenční maloobchod, 2 = franchisingový maloobchod
VN1 + FN1 VN 2 + FN 2
≥
T1
T2
[1.1.]
přináší menší nákladovost a tím větší ziskovost volba pro franchisingového podnikání.
Tím se jistým způsobem potvrzuje tvrzení vyřčené hypotézy, že nákladovost prodeje potravin
ve franchisingovém formátu je menší než v samostatném konvenčním podnikání pod vlastní
značkou a jménem za podmínek, jsou-li dosahovány u franchisantů odpovídající tržby. [3]
ZÁVĚR
Výsledky průzkumů ukazují výhodnost podnikání v rámci franchisingového smluvního
vztahu, na jejichž základě lze předpokládat pozitivní rozvoj franchisingu v maloobchodě s
potravinami. I přes překážky, jež franchising franchisantům staví, se jedná o formu podnikání
založenou na větší ziskovosti a jistotě. Závěry nákladových metod tuto skutečnost dokládají.
Především při rozvoji maloobchodu s potravinami bude sváděn velký boj o získání zákazníka
a bude třeba nabídnout přidanou hodnotu prodávanému zboží. Franchisingové koncepty
disponují přeci jenom silnějšími marketingovými nástroji díky spojené síle většího počtu
podnikatelů a mají větší možnosti k prozkoumání trhů. Náklady spojené s franchisingem
nepředstavují větší hrozbu pro jeho budoucí rozvoj. Při rozhodování podnikatele je nutné si
uvědomit velikost především fixních nákladů, jejichž výše je vázána na obrat či zisk. V
případě při dosažení nízkých výnosů a při stanovených vysokých fixních nákladů může dojít
k finanční ztrátě. Také vysoké variabilní náklady napojené na výší zisku mohou znamenat
ztrátu i pro franchisanta. Avšak známá značka a osvědčený koncept podnikání do jisté míry
zaručuje větší návštěvnost a ziskovost, než je tomu při běžném podnikaní pod vlastním
jménem.
Literatúra:
[1] ČAF, 2008: Franchising v ČR, Česká asociace franchisingu, Praha, ISBN 978-80-2542136-9, 147 s.,
[2] ŘEZNÍČKOVÁ M., 2004: Franchising: podnikání pod cizím jménem, C. H. Beck, Praha,
205 s., ISBN 80-7179-894-0
[3] PLACHÁ J., 2010: Budoucnost franchisingu v maloobchodě s potravinami, ČZU v Praze,
Praha, 84 s.
169
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
BARIÉRY ROZVOJA MALÝCH A STREDNÝCH
PODNIKOV
Lucia Horvátová 1
Kľúčové slová: malé a stredné podniky, bariéry podnikania, administratívne prekážky,
opatrenia na odstránenie bariér, informovanosť podnikov.
Abstract: The contribution deals with the main problems and barriers that hinder starting up
and developing small business in the current period of international cooperation and
globalisation. Key constraints of small and medium sized enterprises in the world, European
Union and in the Slovak Republic there are defined. Additionally, there are made proposals
for reducing defined barriers and improvement and enhancement of business environment in
the Slovak Republic.
ÚVOD
Význam malých a stredných podnikov spočíva v ich unikátnom poslaní ako zdroja
podnikateľských nápadov, inovatívnych postupov, individuálnych služieb zákazníkom, čím sú
kľúčovým zdrojom pracovných príležitostí, ekonomického rastu krajiny a zvyšovania kvality
života obyvateľstva. Stávajú sa oporou ekonomiky, hnacím motorom zmien a zárukou
schopnosti udržať krok so svetovými trendmi. V EÚ je až 99,8% podnikateľských subjektov
zaradených do kategórie malých a stredných podnikov, pričom 92% z nich sú mikropodniky s
menej ako 10 zamestnancami.
1 SITUÁCIA VO SVETE V ÉRE GLOBALIZÁCIE
V súčasnom trende globalizácie zohrávajú malé a stredné podniky dôležitú úlohu, o to
zvlášť konkurencieschopné a inovatívne podniky, pretože možnosť ich medzinárodného
pôsobenia prináša rozvojový potenciál a know-how do krajín, ktoré ním na takej úrovni
nedisponujú. Zároveň, trend globalizácie umožnil podnikom vytvárať medzinárodné
partnerstvá, ktoré synergickým efektom znásobujú konkurencieschopnosť začlenených
podnikov. Veľkým podporovateľom týchto aktivít je medzinárodná poradenská sieť
Enterprise Europe Network, ktorá vo viac ako 40 krajinách sveta poskytuje malým a stredným
podnikom komplexné a dostupné informácie, poradenstvo a podporu v oblasti výskumu,
inovácií a medzinárodného podnikania.
Malé a stredné podniky sú mimoriadne citlivé na kvalitu podnikateľského prostredia,
ktorej nedostatočná úroveň vo viacerých krajinách, vrátane Slovenska, vytvára významné
bariéry pre ich vznik a rozvoj a tým aj pre rast ekonomiky danej krajiny. Medzi
najvýznamnejšie externé bariéry rozvoja malých a stredných podnikov, ktorých odstránenie je
priamo v kompetencii vlád jednotlivých krajín, patrí makroekonomická nerovnováha krajiny
1
Lucia Horvátová Ing. Katedra ekonomiky, Fakulta PEDAS, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 1, 010 26
Žilina, tel.: +421 41 5133227, e-mail: [email protected]
170
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
ako celku (nezamestnanosť, zmena úrokovej miery, menové kurzy, inflácia), korupcia, vysoké
daňové a odvodové zaťaženie podnikateľov, neprehľadná, často sa meniaca a málo
zrozumiteľná legislatíva, nedostatočná informovanosť podnikateľov o svojich právach,
povinnostiach, možnostiach podpory, ako aj nedostatočná výchova a absentujúce vzdelávanie
k podnikateľskému mysleniu. Bariéry podnikania však nevyplývajú jednostranne len
z externého prostredia, ale aj zo samotných podnikateľov. Predovšetkým nízka úroveň
odborných znalostí, skúseností a podnikateľských kompetencií spôsobujú najčastejšiu príčinu
zlyhania podnikov v USA, či Austrálii (44% bankrotov v USA, 91% bankrotov v Austrálii).
V USA však pri zakladaní podniku zohrávajú významnú úlohu investori, v EÚ sa
väčšinou používajú vlastné aktíva, čím sa podnikanie stáva oveľa riskantnejšie a rozbeh
podnikania problematickejší. V EÚ je problémom i prístup začínajúcich a mladých podnikov
v odvetviach s vysokým inovatívnym potenciálom a zároveň vysokým rizikom podnikania
k bankovým úverom. Okrem toho, európske firmy v prípade bankrotu málokedy dostanú
druhú šancu. V rámci krajín EÚ sú však rozdiely, čo potvrzujú i výsledky prieskumu Flash
Eurobarometer, kde až 95% podnikov vo Fínsku uviedlo, že prístup k bankovým úverom je
jednoduchý, na rozdiel od 14% podnikov v Nemecku.
Prieskum Flash Eurobarometer v roku 2007 poukázal na ďalšiu významná skutočnosť,
a to nedostatočnú výchovu k podnikaniu a podnikateľskému zmýšľaniu v EÚ. Kým v USA by
dalo prednosť samostatne zárobkovej činnosti 61% respondentov, v EÚ len 45%. U mladých
ľudí vo veku 15 až 24 rokov, ktorí majú najväčší potenciál inovatívnych podnikateľských
nápadov, by sa na cestu podnikania vydalo 30% Európanov a až 42% mladých v USA. Vyšší
rast indexu vývoja počtu malých a stredných podnikov v EÚ oproti USA však deklaruje
pozitívny efekt množstva prijatých opatrení na odstraňovanie bariér v podnikaní v členských
krajinách vychádzajúc z iniciatívy think small first (najprv myslieť v malom).
V EÚ je hlavnou bariérou podnikania jeho administratívna náročnosť. Ďalšie významné
prekážky vytvára dodržiavanie všetkých legislatívnych predpisov a daňové a odvodové
zaťaženie. Európska komisia preto vynakladá veľké úsilie na odstránenie administratívnych
prekážok podnikania, ktorého pozitívne účinky potvrdil jej prieskum v decembri 2008. Z neho
vyplynulo, že priemerné náklady a čas pre založenie súkromného podniku v EÚ sa znížili na 8
dní a 417 eur. Veľkým prínosom sú jednotné kontaktné miesta, kde na jednom mieste možno
vybaviť všetky náležitosti spojené so založením podniku. Tie už fungujú v 18 členských
krajinách EÚ. Do troch pracovných dní s využitím komplexných služieb jednotného
kontaktného miesta možno založiť podnik v Belgicku, Dánsku, Estónsku, Maďarsku,
Portugalsku, Rumunsku a Slovinsku. Naopak, 28 dní trvá založenie podniku v Španielsku.
Žiadne poplatky nestojí nový podnik v Dánsku a Slovinsku. Menej ako 100 eur postačí
v Bulharsku, Írsku, Francúzsku a Veľkej Británii. Naopak, viac ako 1000 eur zaplatí na
poplatkoch začínajúci podnikateľ v Grécku, Taliansku, Luxembursku a Holandsku.
Významným zásahom do ekonomiky krajín, ako aj samotných podnikov bola svetová
finančná kríza, ktorá vypukla v roku 2008. Trend globalizácie spôsobil, že kríza, ktorá vznikla
v USA, rýchlo a zásadným spôsobom poznačila i Európu a ovplyvnila výkonnosť malých
a stredných podnikov v EÚ. Ich produkcia v 27 krajinách EÚ v roku 2009 poklesla o 5,5%.
Z aktuálnych údajov vyplýva, že hospodárska kríza prerušila rast počtu malých a stredných
podnikov v EÚ. Zatiaľ čo rok 2008 tento rast len spomalil, v roku 2009 došlo podľa odhadov
k jeho zastaveniu. V USA kríza dokonca spôsobila pokles absolútneho počtu podnikov.
Predpokladaný pokles počtu pracovných miest v malých a stredných podnikoch v EÚ
v rokoch 2009 a 2010 bude 3,25 mil. Nevyhnutný rast počtu bankrotov prehlbuje recesiu
171
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
a s tým spojené sociálne náklady krajín. Na druhej strane to však na trhu vytvára priestor pre
začínajúce inovatívne podniky a rozvoj etablovaných konkurencieschopných podnikov.
Z dlhodobého hľadiska možno očakávať, že zlepšujúca sa podnikateľská dynamika prinesie
v budúcnosti ekonomický rast a vytvorenie nových pracovných miest.
2 PREKÁŽKY PODNIKANIA NA SLOVENSKU
Slovensko je krajinou živnostníkov. Ich priemerný medziročný rast od roku 2000 do
roku 2008 bol 4,9%, kedy celkový počet živnostníkov na Slovensku v roku 2008 dosiahol
počet 392 841, najvyšší v histórii SR. V dôsledku hospodárskej recesie však v roku 2009
zaniklo 4965 živností. K medziročnému poklesu obchodných spoločností nedošlo.
Prieskumy Národnej agentúry pre rozvoj malých a stredných podnikov, Svetového
ekonomického fóra a Podnikateľskej aliancie Slovenska sa zhodujú, že medzi hlavné bariéry
podnikania na Slovensku patria: vysoká administratívna náročnosť podnikania, korupcia
a klientelizmus, ako aj vysoké odvodové zaťaženie a s ním spojené obmedzujúce pracovné
predpisy. Z prieskumov ďalej vyplynulo, že dlhodobo je významnou prekážkou znižujúcou
kvalitu podnikateľského prostredia v SR problematická vymáhateľnosť práva a funkčnosť
súdnictva, čo môže priviesť podniky k druhotnej platobnej neschopnosti. Podnikatelia
opakovane upozorňujú i na ďalšie neriešené bariéry podnikania, a to: prístup k finančným
zdrojom, informovanosť, často sa meniaca legislatíva a nízka zrozumiteľnosť právnych
predpisov, neefektívnosť hospodárenia verejného sektora a prístup k štátnej pomoci.
Až 485 predpisov sa dotýka malých a stredných podnikov, čo len potvrdzuje náročnosť
legislatívneho prostredia a podnikania na Slovensku. Na administratívnu záťaž podnikania
poukázal i ďalší prieskum z roku 2009, ktorý pravidelne uskutočňuje audítorsko-poradenská
spoločnosť PricewaterhouseCoopers. Typický podnik na Slovensku strávi pri realizovaní 31
daňových platieb nad ich výpočtom a úhradou 257 hodín ročne a SR sa tak v rebríčku medzi
183 krajinami sveta umiestnila na 103. priečke. Pre porovnanie, vo Švajčiarsku si
dodržiavanie daňového práva vyžaduje len jednu hodinu za rok. Podľa vyjadrení Generálneho
riaditeľstva Európskej komisie by zníženie byrokracie na Slovensku viedlo súčasných
samozamestnávateľov k vytvoreniu 1,5 milióna nových pracovných miest.
Odvodové zaťaženie práce patrí na Slovensku medzi najvyššie v EÚ, a to i napriek
skutočnosti, že priemerná cena práce patrí medzi najnižšie. Hoci na túto skutočnosť dlhodobo
upozorňujú zamestnávatelia aj prieskumy zamerané na analýzu podnikateľského prostredia na
Slovensku, nepristúpilo sa k žiadnym konkrétnym opatreniam, ktoré by viedli k optimalizácii
tohto stavu. Práve naopak, nová vláda SR uvažuje skôr o opatreniach, ktoré odvodové
zaťaženie ešte zvýšia.
Dostupnosť finančných zdrojov je v podmienkach Slovenskej republiky rovnako
neuspokojivá. Predovšetkým pre malé a stredné podniky je prakticky nemožné získať
v prvých dvoch rokoch existencie bankový úver. V súčasnosti, v čase hospodárskej krízy,
banky ešte viac sprísnili kritériá pre schválenie úveru, čo bráni podnikom získať finančné
zdroje na prekonanie nepriaznivého obdobia a na oživenie podnikateľskej činnosti, či
zaplatenie miezd svojim zamestnancom. Priaznivo sa vyvíja aspoň priemerná úroková miera
bankových úverov, ktorá z úrovne 14% v roku 1992 klesla pod 6% úroveň od roku 2005.
Určitým riešením v tejto oblasti by bolo financovanie rizikovým kapitálom, ktoré je na
Slovensku využívané len zriedka. Práve rizikový kapitál však v krajinách s vysokým stupňom
konkurencieschopnosti a inovačného potenciálu je významným finančným zdrojom pre malé
a stredné podniky.
172
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
V neposlednom rade je vážnym problémom SR nedostatočná informovanosť
podnikateľov o inštitúciách základnej podpornej štruktúry a s tým spojené slabé využívanie
ich služieb, ako aj nedostatočná informovanosť o právach a povinnostiach podnikov.
Paradoxné je, že tento nedostatok samotné inštitúcie nevnímajú a svoju inštitúciu považujú za
dostatočne známu.
3 RIEŠENIA EXISTUJÚ
Za najväčšie výzvy pre vládu SR možno považovať prísny boj proti korupcii
a klientelizmu, zabezpečenie stabilných, prehľadných a zrozumiteľných právnych predpisov,
odstránenie administratívnych prekážok podnikania, zlepšenie informovanosti podnikateľov
o svojich právach, povinnostiach a dostupných zdrojoch pomoci a vypracovanie koncepcie
zjednodušenia a zníženia administratívnej a finančnej záťaže podnikateľov v súvislosti so
zamestnávaním pracovníkov.
Finančné úniky spojené s korupciou a klientelizmom vo verejnej správe možno len
hrubo odhadovať. Tieto odhady sa pohybujú v miliardách eur. Všetky opatrenia spojené
s finančnými reformami zameranými na zvýšenie verejných príjmov sú preto len malou
čiastkou v porovnaní s tým, keby sa podarilo odbúrať korupciu. Tu môže svoju úlohu zohrať
výchova a vzdelávanie na všetkých stupňoch škôl, ktorá by viedla k odsúdeniu korupčných
praktík a výchove čestných podnikateľov, čo síce bude trvať niekoľko generácií, ale v spojení
s podporou tejto myšlienky v médiách možno predpokladať, že prinesie svoje ovocie.
Pre stabilizáciu legislatívy môže slúžiť iniciatíva, ktorá by zaviedla, že všetky
legislatívne a regulačné opatrenia s dopadom na podnikateľský sektor budú zverejnené vždy
v ročnej správe na začiatku roka a účinnosť nadobudnú k stanoveným dátumom, napríklad 1.
marca a 1. októbra. Zároveň by pri posudzovaní dopadov prijímanej legislatívy na
podnikateľský sektor, ktoré je už od 1. júna 2010 uplatňované v rámci Jednotnej metodiky na
posudzovanie vybraných vplyvov, mali priestor pre vyjadrenie okrem gestorov i zástupcovia
podnikateľov. V súčasnosti materiál predkladaný do medzirezortného pripomienkového
konania obsahuje len stanovisko príslušného gestora, ktorý hodnotí dopad na podnikateľský
sektor. Tretím krokom by bolo zjednodušenie formulácií zákonov, s ktorými podnikatelia
najčastejšie pracujú, a ktoré sú z dôvodu mnohých novelizácií málo zrozumiteľné
a neprehľadné.
Vďaka vytvoreniu jednotných kontaktných miest na živnostenských úradoch sa
významným spôsobom skrátil čas a odbúrali administratívne prekážky spojené so založením
nového podniku. V súčasnosti už stačí, ak záujemca o podnikanie vyplní určený formulár
a zaplatí kolky za získanie živnostenského oprávnenia pre jednotlivé predmety svojej činnosti
a za zápis do obchodného registra. Ďalším nevyhnutným krokom je rozšírenie siete centier
prvého kontaktu a regionálnych a poradenských informačných centier, ktorých je v súčasnosti
23 na celom Slovensku, tak, aby každé jednotné kontaktné miesto bolo napojené na takýto
subjekt. Nie sú potrebné zásadné investície, ale skôr využiť reorganizáciu súčasných
živnostenských úradov plniacich funkciu jednotných kontaktných miest a vyčlenenie v rámci
nich priestoru pre uvedené centrá. Tým by sa výrazným spôsobom zjednodušil život
podnikateľom, ktorý by v týchto centrách mohli získať komplexné služby v oblasti
poskytovania informácií a poradenstva. Tieto služby by boli spojené s pravidelnými
informačnými dňami pre podnikateľov, kde by sa záujemcovia o podnikanie ako aj samotní
podnikatelia dozvedeli všetky potrebné informácie ohľadom založenia podniku, prijatia
prvého zamestnanca, úschovy dokladov a vedenia účtovníctva, platenia daní, informácie
173
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
o zmenách v legislatíve a ich dopade na podnikateľov, ako aj kontakty na všetky subjekty,
s ktorými podnikateľ prichádza počas svojej existencie do styku. Uvedené informácie by
zároveň boli podnikateľom k dispozícii i na internetovej stránke, ktorá by prehľadným
spôsobom informovala o všetkom, čo začínajúci, ako aj exitujúci podnikateľ potrebuje pre
svoje podnikanie, a na ktorej by podnikateľ našiel odpovede na svoje otázky priamo alebo
nepriamo možnosťou obrátiť sa na príslušný úrad elektronickou poštou. Stránka by tiež
obsahovala videá a prednášky z informačných dní, ako aj prehľadnú informačnú brožúru
v elektronickej forme. Realizácii týchto zámerov vychádza priamo v ústrety iniciatíva
Európskej komisie pre odstraňovanie administratívnych a regulačných prekážok podnikania a
eurofondy, ktoré ešte stále môže SR čerpať a využiť i na popísané aktivity.
Trend globalizácie priniesol podnikateľom možnosť rozširovať svoju pôsobnosť i za
hranice svojej krajiny. Podnikatelia podnikajúci v rovnakom odvetví môžu vytvárať
partnerstvá a takáto medzinárodná spolupráca na spoločných projektoch významne zvyšuje
silu kooperujúcich podnikov. Aj tu je preto priestor pre zdôrazňovanie uvedenej skutočnosti
a podporu medzinárodného začlenenia slovenských podnikov lepším využívaním služieb
Eximbanky, Enterprise Europe Network a Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií
a obchodu. Problémom je tu opäť nedostatočná informovanosť podnikov.
ZÁVER
Budúcnosťou Slovenska ako aj celej EÚ sú konkurencieschopné, inovatívne a sociálne
zodpovedné podniky. SR potrebuje zefektívnenie činnosti existujúcich inštitúcií v oblasti
podpory podnikania, zvýšenie informovanosti podnikov o pomoci, ktorú môžu získať a za
akých podmienok, ako aj zabezpečenie bezplatného prístupu k prehľadným informáciám o ich
právach a povinnostiach.
Literatúra:
[1.] EUROSTAT. European Business. Facts and Figures. Luxembourg: Office for Official
Publications of the European Communities, 2009. 557 p. ISBN 978-92-79-12407-5.
[2.] CHODASOVÁ, A. – BUJNOVÁ, D. Podnikanie v malých a stredných podnikoch.
Bratislava: Ekonóm, 2008. 193 s. ISBN 978-80-225-2554-1.
[3.] MAJKOVÁ, M. Analýza financovania malých a stredných podnikov so zameraním na
získavanie štandardných a alternatívnych finančných zdrojov v podmienkach SR:
dizertačná práca. Bratislava: Ekonomická univerzita v Bratislave, 2008. 141 s.
[4.] NÁRODNÁ AGENTÚRA PRE ROZVOJ MALÉHO A STREDNÉHO PODNIKANIA.
Prehľad právnych predpisov – výber pre malých a stredných podnikateľov. [online].
Bratislava: NARMSP, 2010. 39 s. [cit. 2010.04.15.] Dostupné na internete:
<http://www.narmsp.sk/mediafiles//Predpmsp_30.06.2010.DOC>.
[5.] NÁRODNÁ AGENTÚRA PRE ROZVOJ MALÉHO A STREDNÉHO PODNIKANIA.
Správa o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 2008.
[online]. Bratislava: NARMSP, 2009. 107 s. [cit. 2010.04.09.] Dostupné na internete:
<http://www.narmsp.sk/mediafiles//Publikacie/Stav_MSP_2008.pdf>.
174
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
[6.] WORLD ECONOMIC FORUM The Global Competitiveness Report 2009-2010.
[online]. Ženeva: 2009. [cit. 2010-06-10] Dostupné na internete:
<http://www.weforum.org/documents/GCR09/index.html>
[7.] http://www.alianciapas.sk/menu_pravidelne_indexipp.htm
[8.] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/facts-figures-analysis/eurobarometer
[9.] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/files/support_measures/startups/startups2009_en.pdf
175
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
PROJEKTY VEREJNO-SÚKROMNÉHO PARTNERSTVA
NA SLOVENSKU
Dagmar Hrašková 1 – Viera Farkašová 2
Kľúčové slová: verejný a súkromný subjekt, verejná služba, prevádzkovateľ a vykonávateľ
verejnej služby, riziká projektov
Abstract: Form public-private partnerships - Public Private Partnership (PPP) is a form of
cooperation between public and private sectors with the aim to finance the construction,
reconstruction,
operations
and
maintenance
of
infrastructure
and providing public services through this infrastructure. Projects of public - private
partnerships represent new ways of funding the needs of a public nature through involving the
private partner, are characterized by the fact that public service is provided by private subject.
Globalizácia trhov a zrýchľujúci sa cyklus externých aj interných zmien podnikov na
Slovensku, kladie mimoriadne nároky na manažment podniku v oblasti riadiacich procesov.
Do popredia sa dostáva forma verejno-súkromného partnerstva – Public Private Partnership
(PPP) , ktorá predstavuje formu spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom s
cieľom financovania výstavby, rekonštrukcie, prevádzky a údržby infraštruktúry a
poskytovania verejných služieb prostredníctvom tejto infraštruktúry.
Poskytovanie verejných služieb môžeme rozdeliť do dvoch základných období :
1. obdobie – je charakteristické tým, že prevádzkovateľom verejnej služby bol
výhradne verejný subjekt a súkromný sektor vykonávateľom tejto služby.
2. obdobie – v ňom dochádza k širšej forme spolupráce verejného a súkromného
sektora, pričom súkromný sektor už nevystupuje len ako vykonávateľ, ale zároveň
je aj tvorcom verejnej služby.
Ak porovnávame jednotlivé kritéria spolupráce verejného a súkromného sektora,
vyskytujú sa rozdiely medzi používanými klasickými metódami spolupráce a spolupráce
formou PPP projektov.
V prípade klasickej metódy spolupráce :
 je zmluva zameraná na splnenie jedného cieľa,
 dohoda má krátkodobý charakter,
 z hľadiska práva subjektov po ukončení a naplnení dohody nemá súkromný subjekt
žiadne právo sa podieľať na riadení verejnej služby,
1
Ing. Dagmar Hrašková, PhD, FPEDaS, Katedra ekonomiky, Univerzitná l, ,010 26 Žilina, e-mail:
[email protected]
2
Doc. PhDr. Viera Farkašová,CSc. FPEDaS, Katedra ekonomiky, Univerzitná l, ,010 26 Žilina, e-mail:
[email protected]
176
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
 väčšinou tiež neexistuje žiadny vzťah k zaisťovaniu ďalšej údržby ohľadom verejnej
služby, pretože vytvorená verejná služba je riadená len verejným sektorom,
 poskytovanie verejnej služby voči občanom je spravidla bezplatné a je hradené
z verejných rozpočtov,
 z hľadiska investícií do týchto služieb nevstupujú žiadne súkromné investície,
privátny sektor sa nijako nepodieľa na ich riadení a prevádzkovaní.
V prípade metódy PPP spolupráce :
 má dohoda dlhodobý charakter,
 z hľadiska práva subjektov po ukončení a naplnení dohody má súkromný subjekt
právo zasahovať do prevádzky verejnej služby,
 zodpovednosť za riadenie verejnej služby má súkromný sektor, subjekty verejného
sektora tu vystupujú v úlohe klienta,
 poskytovanie verejnej služby sa realizuje prostredníctvom investícií súkromného
sektora, ktoré sa neskôr hradia z verejného rozpočtu.
U klasických metód poskytovania verejných služieb súkromnými subjektmi dochádza
pomocou zmlúv k zaisteniu konkrétnych prác pre verejný sektor. Tieto služby sú jasne
a presne definované v dodávateľskej zmluve. V prípade PPP spolupráce dochádza k širšiemu
záberu a stanoveniu širších podmienok, tzn. že v zmluvách sú definované i ďalšie možnosti
a spôsoby, ako môže súkromný subjekt nakladať s majetkom.
Základné rozdiely PPP spolupráce oproti klasickým metódam sú nasledovné :
•
zodpovednosť za poskytovanie služby sa presúva na súkromný subjekt, ktorý ručí za
kvalitu, množstvo, dostupnosť a ďalšie dohodnuté parametre verejnej služby,
•
riziká sú medzi partnermi rozdelené tak, aby každý niesol len také, ktoré je schopný
najlepšie riadiť,
•
konkurencia medzi potenciálnymi súkromnými subjektmi, ktoré sa majú podieľať
na zaisťovaní verejnej služby podporuje inováciu v danom segmente,
•
PPP môže priniesť reálne finančné úspory a lepšiu alokáciu prostriedkov verejných
rozpočtov.
Do spolupráce PPP nepatria zmluvy verejnej správy so súkromným partnerom ako sú
napr. dlhodobá zmluva na nákup služieb, dodávka stavby na kľúč, záruky, leasing,
privatizácia a pod.
PPP SPOLUPRÁCA – VÝHODY A NEVÝHODY
Výhody:
 Rozloženie investičných nákladov v čase (nie je potrebné disponovať
rozpočtovými prostriedkami na pokrytie investičných nákladov v úvode projektu),
 Lepšia kvalita služieb,
 Riziká spojené s prevádzkou projektu sú prevedené na súkromného partnera,
177
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
 Zabezpečenie výstavby a prevádzky projektu jedným súkromným partnerom
prináša úspory,
Nevýhody :
 Vyššie náklady spojené s prípravou projektu a procesom výberu súkromného
partnera,
 Projekt je drahší o náklady financovania súkromného partnera,
 Dĺžka prípravy projektu a výberu súkromného partnera,
 Zložité zmluvné vzťahy spojené s vysokými nákladmi na prípravu kontraktov.
KLASICKÁ VEREJNÁ ZÁKAZKA – VÝHODY A NEVÝHODY
Výhody

Nižšia administratívna náročnosť prípravy projektu,

Nižšia časová náročnosť prípravy a realizácie projektu,
Nevýhody :

Často dochádza k predĺženiu doby výstavby voči plánu a prekročeniu
rozpočtovaných nákladov na výstavbu a prevádzku,

Nutnosť organizácie výberového konania na dodávateľa v prípade významnej
obnovy/rekonštrukcie v priebehu doby životnosti investície,

Všetky riziká spojené s prevádzkou sú na strane verejného sektora,

Potreba disponovať rozpočtovými prostriedkami pre pokrytie investičných nákladov
v úvode projektu.
FORMY PPP SPOLUPRÁCE
Oblasti hospodárstva, v ktorých sa uplatňuje PPP spolupráca sú napr. infraštruktúra,
stavby a rekonštrukcie, logistika majetku, komunálne služby v sociálnej oblasti, v oblasti
verejnej dopravy, kultúry, zdravotníctva, životného prostredia, sledovanie hospodárskej
politiky štátu v oblasti výskumu, vzdelávania a podpory ohrozených priemyselných odvetví,
projekty na rozvoj informačných technológií a pod.
a) Jednostranná forma ekonomickej spolupráce charakteru sponzorstva nespadá do
PPP spolupráce , pretože na projektoch PPP sa môže podieľať ktorákoľvek zložka
verejného sektora a v podstate každý súkromný právny subjekt (v niektorých
krajinách existuje obmedzenie len na právnické osoby).
b) Formy spolupráce z hľadiska miery účasti privátneho sektora v spektre medzi
100% zabezpečovaním v réžii štátu a 100% privatizáciou, môžu byť napr.:
outsourcing, občianskoprávne zmluvy, verejnoprávne zmluvy o spolupráci
(koncesné zmluvy), spolupráca podľa obchodného práva, privatizácia a pod.
Skúsenosti zo zahraničia poukazujú na vhodné oblasti uplatnenia PPP spolupráce:
178
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
•
Administratíva – výstavba a prevádzka budov a sídiel verejnej správy,
•
Developerské projekty - mestská výstavba a rekonštrukcia,
•
Doprava - cestná, železničná, mestská, svetelné značenie, prevádzka autobusovej
alebo železničnej stanice, letisko, parkoviská,
•
Informačné technológie - projekty informatizácie (eGovernment, eHealth),
•
Obrana - trenažéry, technika,
•
Školstvo - školy, školské jedálne, internáty, vzdelávacie projekty,
•
Športové a kultúrne zariadenia - multifunkčné športové areály, cyklotrasy, detské
ihriská, kultúrne zariadenia, knižnice, múzeá,
•
Priemysel - priemyselné parky, zásobníky ropy,
•
Technické služby - verejné osvetlenie, údržba komunikácií, odvoz a likvidácia
odpadu, údržba verejnej zelene, výroba a distribúcia pitnej vody, čistiarne
odpadových vôd, kanalizácia,
•
Ubytovacie projekty - domovy pre seniorov, detské domovy, sociálne bývanie,
•
Spravodlivosť - väznice, súdne areály,
•
Zdravotníctvo - nemocnice, zdravotnícke strediská.
V súčasnosti mnohé organizácie zabezpečujú svoje potreby prostredníctvom verejného
obstarávania. Existuje viac spôsobov financovania projektov verejných služieb a verejnej
infraštruktúry, pričom spolupráca PPP je jedným z nich. Pri posudzovaní výberu spôsobu,
musia byť zvážené výhody a nevýhody a zároveň riziká, z neho vyplývajúce.
LEGISLATÍVA V OBLASTI PPP SPOLUPRÁCE
Z hľadiska platnej legislatívy je problematika PPP v súvislosti s výberom súkromného
partnera právne upravená v zákone č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon okrem toho
špeciálne upravuje koncesiu na stavebné práce, ktorá je jednou z foriem PPP. V súvislosti s
možnými dopadmi na dlh verejnej správy sú pravidlá pri uzatváraní koncesie na stavebné
práce upravené v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v zákone č. 583/2004 Z.
z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Oblasť PPP spolupráce koordinuje na Ministerstve financií SR Odbor partnerských
projektov (Sekcia stratégie), ktorý je zodpovedný za vytváranie kvalitného prostredia pre PPP
projekty. Ministerstvo financií SR okrem toho, že reguluje prípravu PPP projektov, má tiež
úlohu podporovať subjekty verejnej správy tak, aby boli PPP projekty pripravované podľa
najlepšej medzinárodnej praxe. Táto prax je inkorporovaná do metodiky vydanej
Ministerstvom financií SR, ktoré vo vzťahu k PPP projektom plní regulačnú, metodickú,
podpornú a kontrolnú funkciu.
V rámci regulačnej funkcie Ministerstvo financií SR vydáva stanoviská k návrhom
zmlúv PPP projektov z hľadiska ich vplyvu na vykazovanie dlhu verejnej správy v jednotnej
metodike ESA 95, platnej pre Európsku úniu.
179
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
V rámci metodickej, podpornej a kontrolnej funkcie Ministerstvo financií SR
vykonáva metodické usmerňovanie zadávateľov pri príprave PPP projektov, zabezpečovanie
poradenských služieb , ako i kontrolu dodržiavania metodických dokumentov.
Na podpore PPP spolupráce sa podieľa aj Asociácia pre podporu projektov , ktorá na
rozdiel od Ministerstva financií SR, pôsobí na strane súkromného sektora, združuje stavebné
spoločnosti, finančné inštitúcie, právnické kancelárie, finančné poradenské spoločnosti a pod.,
ktoré sa angažujú v oblasti PPP spolupráce. Orgánmi Asociácie je valné zhromaždenie,
riadiaci výbor, revízor. Činnosť Asociácie PPP je financovaná z príjmov Asociácie PPP, ide o
členské príspevky, príjmy z organizácie seminárov, školení a publikačnej činnosti,príspevky a
dotácie, dary, iné príjmy.
RIZIKÁ PPP SPOLUPRÁCE
Každý projekt je jedinečný z hľadiska rizík, spojených s jeho realizáciou a prevádzkou.
Pri hodnotení PPP projektov sa musia samostatne sledovať nasledovné riziká :riziko
výstavby, riziko dostupnosti, riziko dopytu:
1. 1/ riziko výstavby – predstavuje také udalosti ako oneskorený termín odovzdania
stavby, nedosiahnutie platných noriem a štandardov, prekročenie nákladov,
technické nedostatky a externé negatívne dosahy.
2. 2/ riziko dostupnosti- súvisí s tým, či infraštruktúra alebo služba spĺňa vopred
dohodnuté parametre a je prevádzkyschopná. Dôkazom, že verejný sektor nepreberá
riziko dostupnosti je to, že jeho periodické platby súkromnému partnerovi sú
automaticky znížené, ak predmetná infraštruktúra, či služba nie je verejnosti
dostupná, ako bolo dohodnuté v zmluvách, nefunguje alebo nespĺňa technické,
environmentálne, či iné normy.
3. 3/ riziko dopytu- predstavuje také trhové riziko poklesu záujmu o infraštruktúru
alebo službu, napríklad z dôvodu nových trendov na trhu, konkurencie alebo
technickej zastaranosti.
Základným rozdielom medzi PPP spoluprácou a tradičným verejným obstarávaním je,
že v prípade PPP spolupráce je podstatné rozdelenie rizík medzi verejným a súkromným
sektorom. Základné pravidlo efektívnych PPP projektov hovorí, že riziko by mala prijať tá
strana, ktorá je najlepšie pripravená ho zvládnuť. Správne rozdelenie rizík medzi oboch
partnerov je jedným z kľúčových bodov úspechu alebo neúspechu projektu. Rozloženie rizík
musí počítať aj s podmienkami, za ktorých sa presúva na zúčastnené strany. Príliš veľký
presun rizík na súkromného partnera môže urobiť projekt zbytočne drahým. Riziko zmien,
ktoré sú predvídateľné a s ktorými musí každý súkromný partner počítať, ako je zvýšenie cien
stavebných prác, či oneskorená dodávka, nesie zväčša súkromný partner. Na druhej strane
však napr. za zmeny v daňovej oblasti nesie riziko verejná správa.
PPP SPOLUPRÁCA NA SLOVENSKU
V súčasnosti sa na Slovensku PPP spolupráca rozbieha hlavne v oblasti dopravy. Vláda
SR schválila uznesením č. 704/2007 Návrh urýchlenia postupu výstavby nadradenej cestnej
dopravnej infraštruktúry na Slovensku, podľa ktorého sa majú niektoré vybrané úseky
180
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry realizovať formou PPP projektov. Následne boli
vyhlásené tendre na výstavbu úsekov diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R1.
Ministerstvo školstva SR plánuje využiť metódu PPP projektov pri výstavbe
viacúčelovej športovej haly s prioritou využitia na ľadový hokej v súvislosti s organizáciou
Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v roku 2011 v SR.
Ministerstvo financií SR, ako sprostredkovateľský orgán, plánuje využitie PPP
projektov v rámci operačného programu Informatizácia spoločnosti. MF SR ako ústredný
orgán štátnej správy pre oblasť informatizácie spoločnosti deklaruje záujem rozvíjať princíp
PPP v oblasti informatizácie, aj v rámci ostatných operačných programov, ktoré budú
implementovať projekty informatizácie.
Ministerstvo kultúry SR plánuje využitie PPP spolupráce v rámci Regionálneho
operačného programu pre prioritnú os 3 ROP – Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a
infraštruktúra
turizmu.
V zahraničí je PPP spolupráca štandardným spôsobom zabezpečenia verejnej
infraštruktúry a verejných služieb pre občanov. Zapájanie súkromného sektora do
poskytovania verejných služieb sa začalo programovo využívať koncom osemdesiatych rokov
20. storočia. PPP spolupráca sa pôvodne rozvinula hlavne vo Veľkej Británii a postupne sa
rozšírila do krajín ako je Austrália, Francúzsko, Írsko, Japonsko, Kanada, Nemecko,
Španielsko, Portugalsko a neskôr aj do susedných krajín Slovenska. V porovnaní so
susednými krajinami má Slovensko málo skúseností s uplatňovaním PPP projektov. Práve
preto je dôležité nastaviť kritériá a podmienky pre PPP projekty správne a poučiť sa zo
skúseností zahraničných krajín s PPP spoluprácou tak, aby pilotné projekty boli úspešné.
Úspešný projekt je predovšetkým otázkou systému riadenia. Hlavnou úlohou riadenia
projektu je koordinovať vedomosti a názory všetkých zúčastnených subjektov, pretože spôsob
riadenia má veľký význam na úspech, kvalitu a rýchlosť realizácie projektu.
Literatúra:
[1.]
JOHNSON,G. – SCHOLES, K.: Cesty k úspešnému podniku, Praha, Computer Press,
2000
[2.] SVOZILOVÁ, A: Projektový management, Praha, Grada Publishing ,2006
[3.] VEBER, J. a kol.: Management : Základy, prosperita, globalizace, Praha, MP, 2003
[4.] PONIŠČIAKOVÁ, O.: Bariéry vnútropodnikovej komunikáte, In: Práce a mzdy bez
chýb, pokút, penále – č. 6 (2007), s. 87 – 91, Úplný UNIMARC záznam
181
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
TRHOVO-EKONOMICKÉ IMPLIKÁCIE EXTERNÝCH
EFEKTOV SO ZAMERANÍM NA SEKTOR DOPRAVY
Stanislav Hreusík1
Kľúčové slová: externé efekty, znečistenie, efektívnosť, náklady, ceny, prínosy, dane,
poplatky, infraštruktúra, životné prostredie, nehodovosť, kongescie.
Abstract: External effects of transport like pollution, expenses from accidents, degradation of
country and ecosystems and cut-down quality of life including congestions and uncovered
infrastructural costs are causing considerable and unnecessary losses for economy and
society. Those losses which globally introduce several percents of GDP. Basic reasons of
most these problems are shortcomings or barriers of effective operation transport markets. It
is known, that price indexes on contemporary transport markets don’t reflect all relevant
expenses. The result is that transport markets are deformed. For example, expenses implicated
from environmental damages and accidents are not fully projected in transport prices. That
necessarily results to conclusion, that if fiscal taxes are excluded, net costs are widely too low.
From this facts is expressly resulting, that contemporary levels of transport demands are over
equipped in general and sector is structural deformed
ÚVOD
Externé efekty v podobe externých nákladov a prínosov (ziskov) sú kategórie, ktoré nie
sú absorbované trhom a teda nie sú ani trhovo ocenené, pretože neprechádzajú trhovým
mechanizmom. Táto všeobecná charakteristika je základným kritériom pri rozlišovaní čo je
externé a čo interné. Naproti tomu interné efekty (náklady, výnosy, zisky) prechádzajú trhom
a sú teda aj trhovo ocenené.
Primárny účel hodnotenia externých efektov je, aby tieto efekty dostali finančnú
podobu, v ktorej je možné ich internalizovať, t.j. aby boli „pripravené na vstup do trhového
mechanizmu“. Pre trhový sektor dopravy to znamená, že kľúčovou otázkou je správne
a spravodlivé ohodnotenie externých efektov jednotlivých druhov dopravy, postupne až po
konkrétnych marginálnych účastníkov dopravy, ktorí sa svojím prepravno-dopravným
správaním zúčastňujú na tvorbe externých efektov dopravy. Cieľovým stavom je naplnenie
princípu európskej dopravnej politiky „pôvodca (spôsobiteľ) škody platí“ (PPP). Snahou je
priblížiť výšku platby k skutočným externým nákladom, ktoré konkrétny pôvodca spôsobuje,
čím sa zabezpečí spravodlivosť internalizácie a zároveň aj rovnosť súťaže na trhu. Trhovoekonomický princíp nielen v doprave hovorí, že všetky transfery, ktoré prebiehajú mimo trhu,
porušujú rovnováhu a teda deformujú trh. Preto tam, kde sa tieto „externé transakcie“
uskutočňujú, musia nastúpiť regulačné mechanizmy (dane, poplatky, subvencie,..), čím sa
vlastne externé efekty internalizujú.
1
Stanislav Hreusík, doc. Ing. PhD., Výskumný ústav dopravný, a.s., Žilina, tel.:041/5686 332, e-mail:
[email protected]
182
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
1. EXTERNÉ EFEKTY V DOPRAVE
Doprava je odvetvie, od ktorého sa asi najviac požaduje riešenie problémov týkajúcich
sa najmä životného prostredia, zapríčinených jej pôsobením. Základná kategorizácia
externých efektov dopravy zahŕňa:
a) environmentálne efekty (znečistenie ovzdušia, vody a pôdy, klimatické zmeny, hluk,
účinky na kvalitu života, čerpanie neobnoviteľných zdrojov...)
b) nehodovosť (časť liečebných nákladov, časť materiálnej škody, strata produkcie, strata
ľudského života ...)
c) náklady kongescie (strata času, vyššie znečistenie ovzdušia, príp. zvýšenie nehodovosti)
d) infraštruktúrne náklady (časť nákladov, ktoré užívateľ nehradí, teda sú ako nepokryté
náklady infraštruktúry).
Spoločenské verzus externé náklady a prínosy
Internalizačná politika by mala byť založená na transparentnej a konzistentnej
metodológii ohodnotenia externých efektov. Treba sa pritom odraziť od všeobecne
akceptovaných definícií kľúčových termínov a pojmov:
• Sociálne účinky (spoločenské efekty) sú komplexom odrazov (priamych a nepriamych
účinkov) činností, ktoré sa prejavujú poskytnutím dopravnej infraštruktúry alebo jej
využitím prostredníctvom dopravných prostriedkov.
• Sociálne účinky, či už náklady alebo prínosy, sú súčtom interných (alebo súkromných)
a externých (vonkajších) účinkov.
• Hranica medzi interným a externým je špecifikovaná na úrovni individuálnych subjektov
rozhodovania. Externé efekty sa musia merať vo vzťahu k týmto subjektom rozhodovania
(dopravným užívateľom) a jednotlivci sa musia konfrontovať so všetkými nákladmi a
prínosmi ich činností.
Zasahovanie centra je opodstatnené iba vtedy, keď náklady a prínosy nie sú
automaticky absorbované trhovými silami. Takéto externé efekty sa nazývajú technologické
externality (ako protiklad finančných externalít alebo externých efektov, ktoré sú nakoniec
obsiahnuté trhovými silami).
Ako súvisí internalizácia so všeobecnou daňovou politikou?
Poplatky (ako nástroje internalizácie) vytvárajú dva druhy stimulov:
• vplyv na výber technológie - napríklad, úspora paliva a typ paliva, kde môžu byť elasticity
veľmi vysoké
• vplyv na intenzitu dopytu po dopravných službách, kde reakcia je determinovaná celkovou
cenovou elasticitou dopytu.
Na obidva typy stimulov majú vplyv všeobecné aj špecifické dane.
Okrem prispievania na všeobecné dane, doprava často podlieha špecifickým daniam na
pokrytie identifikovaných nákladov, ako sú napr. ročné dane z vozidiel. V niektorých
krajinách je časť výnosov (príjmov) zo spotrebných daní (dane z minerálnych olejov)
špecificky identifikovaná dopravnou politikou ako príspevok na infraštruktúrne náklady a
v niektorých prípadoch boli spotrebné dane čiastočne nahradené daňami súvisiacimi so
183
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
znečisťovaním ovzdušia, uhlíkovými emisiami, atď. Tieto „merné dane“ sa musia explicitne
začleniť do internalizačnej politiky, pokiaľ už boli navrhnuté na internalizovanie neprivátnych
(externých) nákladov.
Terajšie relatívne vysoké sadzby špecifického zdanenia pre niektoré dopravné služby
poskytujú možností na zmenu štruktúry daní, aby sa vytvorili požadované stimuly bez
zvýšenia celkového daňového zaťaženia služieb, ktoré už boli značne zdanené. Terajšie
spotrebné dane a rozdiely medzi nimi už aj tak ovplyvňujú externality (napr. pri výbere
osobných automobilov pokiaľ ide o spotrebu pohonných hmôt, dieselové verzus benzínové
motory a pod.). Vytvárané stimuly by však mali byť efektívnejšie pokiaľ ide o znižovanie
externých nákladov.
Efektívnosť a spravodlivosť
Základným záujmom politiky internalizácie je ekonomická efektívnosť. V tomto úsilí sú
využité tam, kde je to možné trhové sily a externé náklady sú internalizované tam, kde sa
môže zlepšiť efektívnosť dopravných trhov prostredníctvom zasahovania centra. Avšak
efektívnosť nie je jediným kritériom. Spravodlivosť - rozdelenie nákladov a distribučných
účinkov - je tiež politicky relevantným cieľom. Politika internalizácie sa musí začleniť do
tohto širšieho rámca tvorby hospodárskej politiky. Efektívnosť aj spravodlivosť musia byť
určujúce. Napríklad, keď náklady na rozšírenie kapacity by si vyžadovali nadmerné
marginálne poplatky vedúce k významnému pokrytiu „historických nákladov“, kompromis sa
môže nájsť odchýlením od striktnej cenovej tvorby podľa medzných (marginálnych) nákladov
alebo prostredníctvom jednorazového prerozdelenia nadmerných výnosov (príjmov).
Z hľadiska efektívnosti sú toto druhé najlepšie riešenia v prospech spravodlivosti.
Samozrejme, v takýchto prípadoch sa musia urobiť normatívne - t.j. politické - rozhodnutia.
Zásada spravodlivej a efektívnej tvorby cien by sa mala použiť nielen v rámci
dopravného sektora, medzi rozličnými druhmi dopravy, ale tiež v ekonomike ako celku.
Pokiaľ doprava spôsobuje vyššie (externé) náklady než niektoré iné druhy ekonomických
činností, mali by sa zvýšiť niektoré dopravné ceny a ceny iných pre životné prostredie menej
škodlivých aktivít by sa mali primerane znížiť. Takýto postup by mohol priniesť zníženie daní
z práce, kapitálu a produkcie.
2. TECHNOLOGICKÉ A FINANČNÉ EXTERNALITY
Externality majú technologickú povahu, ak ovplyvňujú funkcie výrobných nákladov
firiem alebo ziskové funkcie rozpočtov spotrebiteľov (za predpokladu, že takýmito funkciami
možno znázorniť technológiu a preferencie). Technologické externality vznikajú, keď
rozhodovania výrobcov alebo spotrebiteľov sú ovplyvňované premennými veličinami, ktoré
nemôže kontrolovať sám pôvodca rozhodovania. Jednoducho povedané, externality sú
relevantné náklady alebo zisky, ktoré jednotlivec pri tvorbe racionálnych rozhodnutí
nezohľadňuje.
V literatúre sa pojednáva aj o „finančných“ (pekuniárnych) externalitách. Tieto vznikajú
vtedy, ak efekty na jednom trhu (napr. dopravnom trhu) sú prenášané na iný trh pomocou
mechanizmu relatívnych cien. Pretože sa tieto účinky agregáciou trhmi vyrovnávajú,
v princípe nehrajú úlohu pri diskusii o zlyhaní trhu a štátnych zásahoch na základe externalít.
Avšak existujú dve výnimky:
a) Zmena relatívnych cien môže zmeniť rozdelenie príjmov. Ak to nie je akceptovateľné
z hľadiska spoločnosti, nutná je všeobecná korektúra.
184
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
b) Ak sú príslušné trhy neúplné (nedostatočné informácie, monopolná konkurencia), môžu
finančné externality vyvolať technologické externality na iných trhoch.
Z hľadiska alokácie sú pekuniárne efekty v zásade rozdielne od technologických
externalít. Z prvých možno vidieť, že trh funguje, zatiaľ čo druhé signalizujú zlyhanie trhu.
Pekuniárne externality preto nedávajú dôvod pre štátne zásahy.
ZÁVER
Externé efekty sú dôležité, pretože ovplyvňujú blahobyt iných. Znečistenie ovzdušia
napríklad ohrozuje zdravie a znižuje kvalitu života tých, ktorí ho nespôsobujú avšak sú mu
vystavení. Ale vodiči a iní užívatelia dopravy nemajú žiaden stimul zvážiť takéto dopady, keď
sa rozhodujú ako často cestovať alebo ktorý druh dopravy použiť. Pretože užívatelia dopravy
berú do úvahy len ich vlastné súkromné náklady a ignorujú externé náklady, ktoré znášajú iní,
výsledná úroveň využitia dopravy je vyššia a použité technológie znečisťujúcejšie, ako by
bolo spoločensky efektívne.
Táto situácia je známa ako „trhové zlyhanie“. Trh zlyhal pri objasnení určitých
charakteristík dopravy vedúcich k neefektívnemu výsledku. Centrum môže použiť široký
rozsah opatrení (nástrojov) na „korekciu“ tohto druhu trhového zlyhania(či už ex ante alebo
ex post):
• zaťaženie emisií poplatkami
• zdanenie vstupov do procesov znečisťovania,
• stanovenie emisných limitov, celkovo alebo na výstupe
• stanovenie noriem pre znečistenie prostredia, ktoré sa musia dodržiavať na daných
miestach,
• vytvorenie systémov obchodovateľných emisií alebo vstupných povolení
• zákaz určitých typov činnosti alebo procesov na daných miestach,
• zhodnotenie neobchodných (nekomerčných) vstupov do verejných projektov.
Naštartovanie procesu internalizácie externých nákladov dopravy je do istej miery
predurčené postupnosťou doterajších dopravno-politických krokov (rôzne formy
spoplatňovania dopravy – dane, poplatky) pri súčasnom vytváraní porovnateľného
konkurenčného prostredia pre subjekty podnikajúce v doprave. Avšak treba konštatovať, že
prostriedky sa nekryjú s cieľmi, pretože existujúce nástroje spoplatnenia spĺňajú
predovšetkým fiškálne potreby verejných rozpočtov a nie sú smerované do
environmentálnych a ozdravných opatrení súvisiacich s externými efektmi dopravy.
V oblasti úhrady externých nákladov cieľový stav spočíva v zahrnutí celkových
spoločenských nákladov, vyvolaných príslušným prevádzkovateľom dopravy do jeho
nákladového rámca. Vytvoria sa tak predpoklady celospoločensky efektívneho nákladového
zaťaženia podnikateľskej činnosti v doprave, stimulujúceho dopyt po environmentálne
najpriaznivejšom druhu dopravy. Konkrétne sa to prejaví predovšetkým prostredníctvom
správnej (efektívnej a spravodlivej) cenotvorby. Avšak ani ona nemusí v konečnom dôsledku
napĺňať ciele, teda zvýšenie dopytu po environmentálne akceptovateľných formách mobility.
A to najmä preto, že realita je ovplyvňovaná radom faktorov, podmieňujúcich celú škálu
rozptylu kvalitatívnych i ekonomických kritérií, parametrizujúcich štruktúru dopytu
(preferovanie komplexnosti a kvality prepravných služieb pred cenou a pod.)
185
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Príspevok bol spracovaný v rámci riešenia projektu č. APVV-0019-07 „Externé efekty
dopravy a možné dôsledky ich evaluácie na dopravný trh“, podporovaného Agentúrou na
podporu vedy a výskumu, Bratislava, r. 2009-2010.
Literatúra:
[1.] Externé efekty dopravy a možné dôsledky ich evaluácie na dopravný trh, Ročná správa
projektu APVV – 0019 – 07, Január 2010, VÚD, a.s., Žilina
186
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
METHODS INCREASING EFFECTIVENESS
OF LOGISTIC SYSTEMS
Marcin Chrzan1, Štefan Cisko 2, Tomáš Klieštik 3
Key words: logistic systems, economic development, effectiveness
Abstract:
The paper presents some methods increasing effectiveness of logistic systems. Contemporary
logistic increases competitiveness and effectiveness of enterprises. It is widely exploited by
developed countries. The necessity of consideration of the effectiveness of logistic system
results from its influence on the operation of whole enterprise. Properly operating logistic
system allows for achieving major goals of enterprise and is crucial for its further
development. Contemporary logistic is based on information technology, which allows to
increase the effectiveness of logistic systems. The paper aims to characterize methods
increasing the effectiveness of logistic systems with the emphasis putting on transportation
enterprises.
1.
Introduction
The main criterion of the assessment of logistic processes is their effectiveness.
Improvement of processes refers mainly to the control of stock along with efficient consumer
response and the efficient information flow. Besides proper management of stock in the
enterprise, it is necessary to introduce proper service standard comprising modeling
processes, right selection of employees, their skill enhancement and the application of new
and reliable technology [6]. Introduction of logistic system in enterprise requires real measure
to take. These measures base on the system approach, recognition and creation of bases and
realization mechanisms. At present, integrated logistic systems are directly related with the
application of computers aiding the management processes. Software is commonly used in
efficient planning, management and controlling relayed assets and information in the
enterprise.
Modern integrated logistic systems include e-business, which allows to use computer
networks (Internet and satellite link) to fast and safe information interchange what in turn
improves cooperation among providers.
Utilization of integrated logistic systems allows for full harmonization of defined tasks
at different management levels. All actions become recognizable, definable and foreseeable,
what in turn enhances the flow of goods, information and finances [8].
1
Ing. Marcin Chrzan, Ph.D., Technical University of Radom, Department of Transport and Electrical
Engineering , Malczewskiego 29, 26 – 600 Radom, Poland, e-mail: [email protected]
2
prof. Ing. Štefan Cisko CSc., University of Žilina, F-PEDaS, head of department of Economics, Slovak
Republic, e-mail: [email protected]
3
doc. Ing.Tomáš Klieštik Ph.D., University of Žilina, F-PEDaS, head of department of Economics, Slovak
Republic, e-mail: [email protected]
187
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
2. Chosen methods increasing the effectiveness of logistic systems
2.1 Efficient consumer response (ECR)
The aim of every enterprise is to keep consumers through efficient consumer response
(ECR). At present, consumer response is one of powerful tools using by enterprises, which
want to keep present consumers and gain the new ones. Ultimate standard of consumer
response is 100% fulfillment of consumer demand [3].
The essence of consumer response in logistic is not only explained by such elements
as availability of finished products from stock or time of delivery. According to D.Kempny,
elements of consumer response include also:
− time of delivery,
− availability of products from the stock,
− flexibility of delivery,
− frequency of delivery,
− reliability,
− completeness,
− accuracy,
− simplicity of submission of order ,
− simplicity of documentation at submission of order[6].
Efficient consumer response is a strategy of the operation of delivery of often buying
products. It consists in the cooperation of all members of the channel on the basis of fast and
thorough information relaying from retail points with the use of electronic data interchange
(EDI).
Information available for all partners constitutes the base of analysis of the market,
production planning, determination of stock level, delivery planning, promotion and
settlement of accounts. The aim of this cooperation is an increase of efficiency of consumer
response, elimination of costs and effect maximization in whole supply chain. The assumption
of ECR conception is a better reaction on consumer needs at simultaneous maximal reduction
of costs in whole supply chain through full cooperation of partners.
Cooperation of partners in ECR is based on:
− management of assumed category of products,
− management of stock and delivery,
− management of information.
ECR exploits management methods, organizing solutions, tools and technology reducing
cost and time. They arose as a consequence of rapid progress in information technology:
− global standard of identification of goods, services and localization of places
(EAN.UCC),
− automatic identification based on bar code and RFID technology in whole supply chain,
− electronic data interchange (EDI) eliminating transaction in paper form,
− computerization of retail points POS,
− integrated information systems,
− cross docking – organization of distribution consisting in transshipment of goods without
necessity of their storage and holding up only for the period of time necessary to change
the form of shipment and the direction of flow.
188
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Coefficients allow to compare real consumer response with corresponding standard,
what is important in the assessment of quality of logistic. They determine the effectiveness of
consumer response system.
Consumer response coefficients also serve to determine the goals. They are necessary to
plan and control consumer response processes. Exemplary consumer response coefficients
are:
− the share of orders being realized on time in all orders being realized at given time,
− the share of damaged consignments in all consignment provided at given time,
− the share of correctly completed shipping orders in all shipping orders being drawn at
given time,
− the number of claims out of number of products sold at given time,
− the share of accepted claims in claims obtained at given time[8].
In order to correctly meet requirements concerning controlling, coefficients should
satisfy following conditions:
− adequacy – coefficient should adequately present reality,
− importance - coefficient should only reflect information indispensable to make decision,
eliminating alternative decisions,
− extensibility- coefficient should include many real states concerning given problem,
− completeness - if different important real states cannot be described by one coefficient,
then it is necessary to create several additional coefficients allowing for complete
description of given problem,
− correctness – coefficients should be compared both inside enterprise and among
enterprises, they should also allow for the comparison at different moments [5].
Consumer response can be considered in following aspects: time, reliability, communication
and consumer comfort. Consumer response is too important and too expensive to conduct it in
random manner. Effective consumer response politic requires planned and consequently
realized approach. However it is often a long-term process [8].
2.2 Information system
Good logistic system exists when in the enterprise there are two simultaneously
cooperating information systems. The first is responsible for physical flow of materials, the
second realizes harmonized logic flow of information. These goals are realized by good
information system [4].
Information system also called enterprise information system[1] uses data
communication technology to send, process and store information.
Enterprise information system should be highly reliable, efficient, flexible, open and
economically effective. These requirements can only be met by computerized information
systems. These systems are exclusively used in logistic.
Proper flow of information is the next condition of high effectiveness of logistic
processes. Management of information should be the subject of interest of managerial staff of
logistic department [7].
Information resource management is realized with the help of information systems.
Logistic information systems aiding information flow relating to goods movement in
distribution channels ensure information flow irrelevant directly to goods flow and allow for
making efficient decisions by managerial staff. They are based on information structure,
standard information medium and standard electronic data interchange [1].
189
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Proper information resource management resulting from the necessity of making fast
decisions on the basis of huge database is particularly important for logistic department [6].
Logistic companies apply information technology to increase their effectiveness and
automation of their work. Particular important goal is the fulfillment of their present and
potential consumers’ expectations. At present, consumers often pay a much bigger attention
on the time and safety of delivery than on the price of the service. In order to meet these
requirements, enterprises have to constantly invest in modern information and communication
solutions. Logistic operators as well as other enterprises have some needs concerning
information technology. The fulfillment of these needs is indispensable to proper operation
and management of enterprise. Useful information allows for solving the problems and
determination of intents and future strategy of enterprise. Information systems are created by
enterprises needing fast and continuous access to valid and knowledgeable data [1].
Information systems can be used in different forms: as independent subsystems
(modules), several subsystems or their combination. Enterprises using several independent
subsystems have often the problems with the redundancy, the lack of data or its repetitiveness.
Because of this, recently enterprises are willing to order integrated information system (IIS)
not having above mentioned drawbacks. IIS belongs to the most technologically advanced
class of information systems aiding the management of enterprises and institutions. It
optimizes inner processes and these taking places in the nearest vicinity through providing
specialized tools. These tools serve to automation of data interchange among enterprise
departments and among enterprise and other business partners from its neighborhood (for
example: cooperators, providers, receivers, banks and internal revenue services)[2].
The main features of IIS are functional complexity, data and procedure integration,
functional and structural flexibility, technological advancement and openness [2].
Depending on the scope of economic activity of computerized enterprise, the
following categories of software usually occur:
− ERP systems (Enterprise Resources Planning) aiding management of whole enterprise
including also finance,
− SCM systems (Supply Chain Management),
− WMS systems(Warehousing Management Systems) using to manage warehousing
processes.
According to the author, information systems of ERP class are also included in systems
aiding logistic. These systems contain aiding planning algorithms implemented with the use
of MRPI and MRPII methods. MRPI method (Material Requirement Planning) consists in
the calculation of aggregated demand on materials and half-finished products on the basis of
memorized structures of products, norm of expenditure and demand on manufacturing
products. MRPII method (Manufacturing Resources Planning) consists in scheduling
producing process on the basis of memorized technology processes and production capacity
[4].
Development trends include following aspects:
− broader range of business service:
• CRM - Customer Relationship Management,
• ERM - Enterprise Rights Management,
• PRM - Partner Relationship Management,
• SCM - Supply Chain Management,
− better application of internet technology in realization of e-business idea;
− development of application for mobile technology;
− systems aiding knowledge management[2].
190
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Example of IIS system is the system of ERP (Enterprise Resource Planning ) class, which is
embedded on central database uniform for whole enterprise. It includes all business
functions occurring in the enterprise and allows for real-time processing. Besides multi-usage
of data providing by ERP systems, data can be shared in any manner without losing its
precision and validity. In logistic enterprises these systems are usually used in such fields as:
controlling, sale, finance, capital assets and staff [2].
2.3 Controlling
Controlling is integrated computerized system aiding the process of strategic and
operational management of enterprise through coordination of planning (determination of
enterprise goals), controlling (the comparison of actual state with intentions, analysis of
deviation) and managing (performing correcting actions). Controlling ensures the profit in
short period of time and certainty of existence and development of enterprise in longer period
of time.
Controlling includes the following tasks:
− searching and recognition of strategic goals, the help in their formulation, supervision of
their realization and consequences,
− searching and recognition of proper future strategy,
− introduction of real costs and efficiency calculation,
− creation of coefficients of financial situation assessment.
− creation and continuous actualization of the structure of financial planning system.
− creation of proper information system (current supervision and the comparison of
planning goals with real effects).
− solving sophisticated mutual relationships between the enterprise and its environment.
− allowing to create the norm, which makes managerial staff act up on profits and
enterprise’s business.
− allowing for the choice of the most optimal method to perform new tasks and analysis
and the creation of new research methods (for example systems allowing for early
warning).
Controlling allows for complex monitoring and documenting the flow of financial
information in the enterprise with the emphasis putting on its organizational structure. Thanks
to clear representation of cost structure in the enterprise as well as the factors having the
influence on it, controlling significantly improves making decisions by managers. These
systems possess plenty of tools using to create reports allowing for the comparison of
planning values with real values. They also allow for forecasting and tracking cash flow,
keeping accounts with the use of ABC method and calculating the costs of inner activity of
logistic operators on the basis of the flow of services mutually offered by representatives [2].
ERP systems aid the sale process through the creation of quick answer consumer’s
questions. Thanks to it, creation of offers and sale contracts are automatically carried out.
Some logistic operators account their invoices in many currents and languages and operate on
the markets having different regulations. Financial modules of professional systems of ERP
class can easy handle different forms and types of taxes. Furthermore they allow to
automatically draw invoices, accounts and correcting invoices for dispatches.
Permanent asset module allows for easy access to information concerning enterprise
equipment including both quantitative and qualitative states, amortization data including or
not including the cost of revenue gain as well as other information for internal users, auditors
191
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
and enterprise’s departments. This module ensures optimal management of fixed asset
constituents including permanent assets and begun investments [2].
It is necessary to thoroughly discuss the global standard of identification of goods,
services and localization places (EAN.UCC).
If EAN.UCC standards are implemented in WMS (Warehousing Management
Systems), then they have tremendous impact on the logistic, actually they determine its
operation in the enterprise.
The label of EAN.UCC standard is applied to represent unambiguous and errorless
information concerning the good on which the label is placed in the readable form. The label
allows to identify each dispatching company occurring in whole supply chain at different
time. They can be used to all brands of goods in logistic and transportation applications, when
it is necessary to supervise different logistic companies taking part in transportation process
[4].
World identification and communication system for management of supply chain
EAN.UCC arose as a consequence of long term cooperation and fusion between organizations
dealing at the beginning with bar code standards: UCC (Uniform Code Council) in USA and
EAN (European Article Number) located in Brussels. The beginning of operation took place
in seventy, when the assumptions for both systems EAN (European Article Numbering) and
UPC (Universal Product Code) have been worked out. First, UPC system basing on 12-digits
code arose (in USA and Canada), next after short period of time EAN system being
modification and extension of UCC system (using 13- and 14-digits code) was designed (in
Europe). Commerce globalization and an increase of international activity of many companies
forced EAN International and UCC to cooperate tightly. In 1998 organizations made decision
about the fusion of UPC and EAN systems. At present there is one global EAN.UCC system.
A year later, new version of overall specification EAN/UCC was worked out, it is global
reference document comprising all technical aspects of EAN.UCC system as well as defining
international standard. Final fusion took place in 2003, when UCC joined EAN International
as the domestic EAN organization. For the sake of its global character, the decision about
renaming the society has been made and since 2005 the society has been called as GS1
(Global System the First). An abrupt increase of supply chain functionality, new distribution
channel, the change of demand patterns and increasing consumer’s requirements towards the
service caused an increase of the significance of information technology in economical
processes.
EAN.UCC standards simplified both domestic and international communication
among all trading partners taking part in supply chain including materials providers,
producers, whole sale dealers, distributors, hospitals and end consumers or customers.
Thanks to development of bar codes for different applications, it is possible to perform
automatic identification in commerce, warehousing, transport, sale processes, stock-taking
processes, the warehouse state checking, pallet filling processes, and transshipment processes
[1]. Bar codes are safe, cheap and effective method of data representation in determined
structure [4].
Aiding logistic processes give palpable benefits:
−
in commerce – a decrease of stock , an increase of sale,
−
in warehousing processes – a decrease of warehouse area and warehousing cost
resulting form a decrease of stock,
−
in transport – suppression of bottlenecks, limitation of mistakes and losing the goods,
−
in production – a decrease of circulating capital, minimization of stock, limitation of
wrong supply of parts to production line [1].
192
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
3.
Conclusion
The main goal of logistic system is permanent pursuit of the increase of the system’s
organization. Logistic system of enterprise is the supply chain consisting of inner providers
and receivers. All actions taking in logistic systems have to correspond to enterprise’s goals.
During the assessment of effectiveness, it is necessary to choose enterprise’s goal towards
individual system’s goals. Modern logistic focuses on integration in organization structure. It
is achieved with the use of integrated information systems improving information flow, using
and developing logistic methods, procedures and data. The main criterion of the assessment of
logistic processes is their effectiveness. At present, integrated logistic systems are directly
related to the application of computer aiding in management processes. Software tools are
used in efficient planning, managing and controlling relaying resources and information in the
enterprise. Improvement of processes refers to the management of stock along with effective
consumer response and efficient information flow. Utilization of integrated logistic systems
allows for full harmonization of tasks defined on different level of management. All actions
become recognizable, identifiable and foreseeable, what in turn improve the flow of material,
information and finances. There is no good universal system’s solution on the market
ensuring complete information logistic service of the enterprise. Therefore it is necessary to
use many different complementary solutions. The following information systems can be
included to this group: EDI, ERP, CRM, ECR, EAN.UCC, SCM, WMS, MRPI, MRPII,
ERM, PRM and others. In order to survive on the market, transportation enterprises have to
look for newer and better solutions and management methods, what in turn allows them to be
competitive in longer period of time and attract still more consumers purchasing their
services. Enterprises should pay attention on all consumers requirements: time of delivery,
availability of product in the stock, flexibility of delivery, frequency of delivery, reliability,
completeness, accuracy and simplicity of order submission and simplicity of documentation
during submitting the order. Every enterprise should increase its effectiveness what in turn
allow it to achieve the best results in production, distribution of goods and services at the
lowest expense.
References:
[1.] Fechner I.: Logistics ’98 - Zarządzanie łańcuchem dostaw, Polskie Towarzystwo
Logistyczne, Poznań 1998r.
[2.] Gołembska E., Szymczak M.: Informatyzacja w logistyce przedsiębiorstwa, PWN,
Poznań 1997r
[3.] Kawa A.: Zintegrowane systemy informatyczne w firmach logistycznych, Eurologistics,
Nr. 3/2004r
[4.] Majewski J.: Informatyka dla logistyki, Biblioteka logistyka, Poznań 2006r.
[5.] Nowicka-Skowron M.: Efektywność systemów logistycznych, PWE, Warszawa 2000r
[6.] Praca zbiorowa pod redakcją Ciesielskiego M.: Logistyka w biznesie, PWE, Warszawa
2006r
[7.] Praca zbiorowa pod redakcją I. Fechnera i G. Szyszki: Logistyka w Polsce. Biblioteka
Logistyka, Poznań 2006r
[8.] Szpon J., Dembińska-Cyran I., Wiktorowska-Jasik A.: Podstawy logistyki,
Stowarzyszenie Naukowe Instytut Gospodarki i Rynku, Szczecin 2005r
193
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
ODVETVOVÁ ANALÝZA AKO SÚČASŤ
FUNDAMENTÁLNEJ ANALÝZY PODNIKU
Katarína Janošková 1
Kľúčové slová: odvetvie, odvetvová analýza, fundamentálna analýza, konkurencia
Abstract: This article is dedicated to industry analysis which is an essential part of the
fundamental analysis of the company. It is focused on defining the industry and essential
characteristics of the industry, the industry clasification in terms of economic activities,
economic cycle, state interference, and competitive structure. It describes the basic procedure
of industry analysis and the determination of competitive position of the rated company in the
industry based on quantitative and qualitative factors.
ÚVOD
Fundamentálna analýza je čoraz častejšie sa objavujúcim pojmom či už v súvislosti
s finančno-ekonomickou analýzou podniku alebo oceňovaním cenných papierov.
Ekonómovia v dnešnej dobe sa už neriadia len výsledkami technickej analýzy v podobe
rôznych ukazovateľov v kvantitatívnom vyjadrení, ale berú do úvahy aj kvalitatívne faktory
z interného a externého prostredia podniku, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú finančnú
situáciu podniku. A práve identifikácia a hodnotenie kvalitatívnych faktorov, ovplyvňujúcich
hospodárenie a následne aj hodnotu podnikateľského subjektu je hlavným predmetom
fundamentálnej analýzy podniku.
Fundamentálnu analýzu podniku môžeme z hľadiska postupu rozčleniť na tri
samostatné analýzy: makroekonomickú, globálnu a podnikovú. Napriek tomu, že tieto
analýzy vykonávame osobitne, objektívny obraz o finančnom smerovaní podniku nám
poskytne až syntéza výsledkov týchto troch individuálnych analýz.
Tento článok je zameraný na analýzu odvetvia, ktorá predstavuje z chronologického
hľadiska druhý krok v rámci fundamentálnej analýzy, ktorý nasleduje po makroekonomickej
analýze a predchádza analýze podniku.
DEFINÍCIA A KLASIFIKÁCIA ODVETVÍ
Každý podnik realizuje svoju podnikateľskú činnosť v určitom priestore – odvetví.
Odvetvie môžeme charakterizovať ako skupinu podnikov, ktoré sa z určitého hľadiska
podobajú. Táto podobnosť je určená prevádzkovanými činnosťami z hľadiska používaných
technologických postupov, poskytovaných služieb, využívaných vstupných surovín a pod.
Tieto subjekty majú podobný okruh dodávateľov a odberateľov.
1
Ing. Katarína Janošková, ŽU v Žiline, Fakulta PEDAS, Katedra ekonomiky, Univerzitná 1, 010 26 Žilina, tel.
č.: 041/513 3227, e-mail: [email protected]
194
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
V podmienkach Slovenskej republiky je členenie odvetví definované klasifikáciou
ekonomických činností SK NACE Rev. 2, ktorej predchádzajúcou verziou bola Štatistická
odvetvová klasifikácia ekonomických činností známa pod skratkou OKEČ. Nová revidovaná
klasifikácia ekonomických činností SK NACE Rev. 2 platná od 1. 1. 2008 je plne
harmonizovaná s európskou verziou NACE Revision 2 a jej používanie je záväzné pre všetky
členské štáty Európskej únie. Každý podnikateľský subjekt je zaradený do triedy a podtriedy
SK NACE Rev. 2 v závislosti od predmetu podnikania.
Členenie odvetví má veľký význam hlavne z dôvodu zbierania, vyhodnocovania
a využívania štatistických údajov o odvetviach, ktoré sú nevyhnutným informačným zdrojom
pri finančno-ekonomickej analýze každého podnikateľského subjektu. Okrem toho je členenie
na tieto triedy a podtriedy dôležité aj z dôvodu odlišnej citlivosti jednotlivých odvetví na
konjunktúrny vývoj ekonomiky.
Každé odvetvie má svoje špecifiká, a preto je potrebné identifikovať charakteristické
znaky odvetvia (citlivosť odvetvia na ekonomický cyklus, zásahy štátu do hospodárenia
podnikov v danom odvetví, konkurenčná štruktúra odvetvia a pod.), ktoré predstavujú
základné kritériá členenia odvetví.
Budúci vývoj odvetvia je možné odhadnúť len vtedy, ak vieme do akej miery je
odvetvie závislé na hospodárskom cykle, teda ako reaguje na zmenu produktu a agregátnej
ponuky v spojitosti s fázou ekonomického cyklu. Z tohto hľadiska rozlišujeme tri základné
skupiny odvetví:
•
cyklické odvetvia – sú charakteristické tým, že najlepšie finančné a hospodárske
výsledky dosahujú v období expanzie národného hospodárstva a naopak najhoršie
výsledky v období recesie, kedy kupujúci odkladajú nákup statkov a služieb, čím
podniky strácajú odbyt svojej produkcie a znižujú sa im tak zisky. Príkladom takéhoto
odvetvia je stavebníctvo, oceliarstvo, strojárstvo, automobilový priemysel, priemysel
statkov dlhodobej spotreby a pod.,
•
neutrálne odvetvia – sú charakteristické tým, že na hospodársky cyklus nereagujú. Sú
to hlavne odvetvia nevyhnutných statkov, po ktorých je stály dopyt a odvetvia, ktoré
produkujú výrobky s nízkou cenovou elasticitou. Príkladom takéhoto odvetvia je
potravinársky priemysel, farmaceutický priemysel, výroba alkoholických nápojov
a tabakových výrobkov a pod.,
•
anticyklické odvetvia – sú charakteristické tým, že najlepšie finančné a hospodárske
výsledky dosahujú v období recesie národného hospodárstva a naopak najhoršie
výsledky dosahujú v období expanzie. Zhoršenie ekonomickej situácie v čase recesie
vedie k presunu dopytu od nákladnejších a kvalitnejších produktov k produktom
jednoduchším a podradnejším. Príkladom takéhoto odvetvia je napr. poskytovanie
káblovej televízie, predaj časopisov a novín, ktorými v období recesie spotrebitelia
nahrádzajú iné nákladnejšie druhy zábavy (obyčajne v tomto období stúpa cena zlata
a dopyt po akciách baní na zlato, striebro, diamanty).
Ďalším kritériom členenia odvetví sú zásahy štátu do hospodárenia jednotlivých
podnikateľských subjektov príslušného odvetvia. Z tohto hľadiska rozlišujeme dve základné
skupiny odvetví:
•
odvetvia bez štátnych zásahov – v rámci týchto odvetví pôsobia voľne podnikajúce
subjekty bez zásahov štátu,
195
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
•
odvetvia so štátnymi zásahmi – v rámci týchto odvetví pôsobia podnikateľské
subjekty, ktorých činnosť je ovplyvňovaná štátnymi zásahmi vo forme dotácií,
subvencií, cenových a iných regulácií.
Ďalším kritériom členenia odvetví môže byť konkurenčná štruktúra v danom odvetví.
Z tohto hľadiska rozlišuje tri základné skupiny odvetví:
•
monopolné odvetvia – v odvetví vystupuje jediný výrobca, ktorý nie je ovplyvňovaný
konkurenciou. Ak takéto odvetvie nepodlieha štátnej regulácii, môže monopol
zvyšovať ceny produkcie a vykazuje stabilnú výšku zisku,
•
oligopolné odvetvia – v odvetví vystupuje niekoľko výrobcov, ktorí sa vyznačujú
podobným správaním v oblasti cenovej politiky. Odvetvie je charakteristické vysokou
stabilitou zisku a tržieb,
•
konkurenčné odvetvia – v odvetví vystupuje veľké množstvo výrobcov. Podniky
v tomto odvetví musia stanovovať ceny produkcie s ohľadom na cenové stratégie
konkurencie. Tieto odvetvia sú charakteristické neustálym príchodom a odchodom
navzájom si konkurujúcich podnikov. Z tohto dôvodu sú zisky podnikov premenlivé.
Identifikáciou základných charakteristík odvetvia dokážeme zaradiť sledovaný podnik
do príslušného odvetvia z hľadiska jeho predmetu podnikania, citlivosti na hospodársky
cyklus, štátnych zásahov či konkurenčnej štruktúry.
Každé odvetvie sa vyznačuje určitými špecifikami, ktoré musia byť zohľadnené pri
ďalších krokoch odvetvovej analýzy.
POSTUP ODVETVOVEJ ANALÝZY
Odvetvová analýza je zameraná na sledovanie jednotlivých odvetví v národnom
hospodárstve. Základným cieľom odvetvovej analýzy je prognózovať vývoj jednotlivých
podnikateľských subjektov v príslušnom odvetví. Odvetvovú analýzu je vhodné vykonávať
v dvoch základných rovinách:
•
určenie všeobecných faktorov ovplyvňujúcich vývoj odvetvia – v tejto časti sa
analyzujú odbytové možnosti, stav nasýtenosti trhu , importná náročnosť, exportné
schopnosti, investičná náročnosť, citlivosť na technologické zmeny, inovačné
očakávania, koncentrácia kapitálu v odvetví, citlivosť na vonkajšie vplyvy (politické
opatrenia a pod.), stav a vývoj konkurencie, štruktúra a šírka trhu, mechanizmus
tvorby cien, makroekonomický vývoj trhu, vplyv zahraničných trhov, preferencie,
zvyklosti a pod.,
•
určenie konkurenčného postavenie podniku – v tejto časti sa zisťuje konkurenčné
postavenie hodnoteného podnikateľského subjektu v rámci odvetvia. Na základe
stanovených hodnotiacich faktorov sa hodnotený podnik porovnáva buď
s priemernými hodnotami za odvetvie alebo s najväčším konkurentom v danom
odvetví. Hodnotiacimi faktormi môžu byť rôzne finančné ukazovatele (rentabilita,
likvidita, aktivita, zadlženosť a pod.) aj nefinančné ukazovatele (kvalita manažmentu,
dobré meno, spokojnosť zákazníkov a pod.).
Bariérou realizácie takéhoto druhu analýzy môže byť nedostatok informačných
vstupov.
196
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Výsledky porovnania podniku s odvetvovými priemermi na základe rôznych
hodnotiacich faktorov môžeme zobraziť v pavučinovom grafe, na základe ktorého vidíme
postavenie hodnoteného podniku v rámci odvetvia.
Faktor 1
10
Faktor 12
Faktor 2
8
6
Faktor 11
Faktor 3
4
2
0
Faktor 10
Faktor 4
Faktor 9
Faktor 5
Faktor 8
Faktor 6
Faktor 7
priemerné hodnoty v odvetví
hodnotený podnik
Obr. č. 1 – Postavenie podniku v rámci odvetvia
Zdroj: vlastné spracovanie
V pavučinovom grafe je možné použiť ľubovoľné množstvo kvantitatívnych aj
kvalitatívnych faktory, pričom priemerné hodnoty v odvetví považujeme za základ
a namerané hodnoty v danom podniku nanášame ako pozitívnu alebo negatívnu odchýlku od
tohto základu. V prípade kvalitatívnych faktorov, ktorých meranie je zložité môžeme použiť
bodovú stupnicu.
Všeobecný postup odvetvovej analýzy (obr. č. 2) môžeme rozdeliť do troch
základných fáz:
•
koncepčná fáza – v tejto fáze sa zisťujú základné charakteristiky odvetvia, v ktorom
hodnotený podnik pôsobí na základe jeho zaradenia podľa základných klasifikačných
znakov (predmet podnikania, citlivosť odvetvia na hospodársky cyklus, štátne zásahy
do odvetvia, konkurenčná štruktúra v odvetví). Na základe tohto členenia dokážeme
formulovať základné charakteristiky a následne faktory, ktoré budú kľúčové pri
určovaní postavenia daného podniku v odvetví,
•
analytická fáza – v tejto fáze sa zisťujú priemerné hodnoty zvolených faktorov
v rámci odvetvia a porovnávajú sa s nameranými hodnotami vo vybranom podniku.
Problémom v tejto fáze môže byť nedostatok informácií, pričom sa môžu využívať
údaje od agentúr zaoberajúcich sa analýzou odvetví a rôzne štatistické údaje,
•
formulácia výsledkov – v tejto fáze sa určuje konkurenčné postavenie hodnoteného
podniku v rámci odvetvia a stanovujú sa prognózy budúceho vývoja daného odvetvia
v krátkodobom a dlhodobom časovom horizonte.
197
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
I. koncepčná fáza
Zaradenie podniku
do odvetvia podľa
SK-NYCE
Zaradenie podniku do
odvetvia podľa citlivosti na
hospodársky cyklus
Zaradenie podniku do
odvetvia podľa
štátnych zásahov
Zaradenie podniku do
odvetvia podľa
konkurenčnej štruktúry
Definovanie základných charakteristík odvetvia
Identifikácia kľúčových hodnotiacich faktorov
II. analytická fáza
Stanovenie priemerných hodnôt hodnotiacich
faktorov v rámci odvetvia
Komparácia priemerných hodnôt hodnotiacich
faktorov v rámci odvetvia s nameranými
hodnotami vo vybranom podniku
III. formulácia
výsledkov
Určenie konkurenčnej pozície vybraného podniku
v rámci odvetvia
Formulácia prognóz vývoja daného odvetvia
v krátkom a dlhom časovom horizonte
Obr. č. 2 – Postup odvetvovej analýzy
Zdroj: vlastné spracovanie
ZÁVER
Odvetvová analýza má v rámci fundamentálnej analýzy významné postavenie. Pracuje
s množstvom faktorov, ktoré majú vplyv na prosperitu a vývoj odvetvia. Na základe ich
identifikácie a dôkladnej analýzy je možné zistiť, či dané odvetvie môžeme označiť za
„rastové“ a prognózovať jeho vývoj do budúcnosti. Výsledky tejto analýzy nám poskytujú
informácie o odvetví ako aj o konkurenčnom postavení hodnoteného podnikateľského
subjektu v rámci daného odvetvia. Fundamentálna analýza a odvetvová analýza ako jej súčasť
je charakteristická tým, že využíva pri analýze okrem kvantitatívnych aj kvalitatívne faktory,
ktorých meranie je náročné. Preto podobne ako pri makroekonomickej a podnikovej analýze,
ani pri odvetvovej analýze sa nevyhneme subjektivizmu zo strany hodnotiteľa pri
posudzovaní týchto faktorov. Syntéza výsledkov odvetvovej, makroekonomickej
a podnikovej analýzy nám poskytuje komplexný prehľad o podniku a jeho okolí a umožňuje
nám spoľahlivo prognózovať vývoj podnikateľského subjektu do budúcnosti.
Tento článok je čiastkovým výstupom výskumnej úlohy v rámci inštitucionálneho
výskumu „3/KE/2010 Postavenie a uplatnenie fundamentálnych nástrojov a ukazovateľov
technickej analýzy vo vzťahu k finančno-ekonomickej analýze podniku“.
Literatúra :
[1.] HARUMOVÁ, A. a kol.: Stanovenie hodnoty majetku. Bratislva. Iura Edition, 2009.
ISBN 978-80-8078-224-5, 499 s.
[2.] POLÁCH, J.: Kapitálové trhy. Ostrava. Audit Morava s. r. o., 2002. ISBN 80-278-01345, 367 s.
[3.] RUČKOVÁ, P.: Finanční analýza – metody, ukazovatele, využití v praxi. Praha. Grada
Publishing, 2009. ISBN 978-80-247-3308-1, 139 s.
198
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
GLOBALIZÁCIA A DAŇOVÁ KONKURENCIA – RIZIKÁ A
PRÍNOSY
Janušková Zuzana 1
Kľúčové slová: globalizácia, internacionalizácia, integrácia, daňová konkurencia, daňová
harmonizácia, daňová koordinácia
Abstract: This article is about globalization and its impact on society. The main emphasis is
on tax competition its risks and benefits.
Proces globalizácie, ktorý sa do dnešnej podoby rozvinul v dôsledku nepretržitého
vývoja svetovej ekonomiky, predstavuje veľmi diskutovanú tému. Nie je presne známe
konkrétne obdobie vzniku globalizácie ani presná definícia jej obsahu. Celý vývoj
globalizácie však vo všeobecnosti možno chápať ako neodvratný a nikým neregulovaný
proces vytvárania jednotnej globálnej ekonomiky prostredníctvom rastúcej integrácie
jednotlivých štátov, trhov a oblastí spoločenského života. Vďaka modernizácii informačných
technológií, liberalizácii medzinárodného obchodu, vzniku a rozvoju nadnárodných
spoločností sa jednotlivé štáty a trhy stávajú čoraz viac vzájomne späté a na sebe závislé.
Globalizácia nie je úplne nový fenomén, ale vznikala ako pokračovanie vývoja procesu
internacionalizácie svetového hospodárstva. Pojmy globalizácia a internacionalizácia sa často
zamieňajú. Tieto pojmy však nie sú obsahovo totožné.
Internacionalizácia svetového hospodárstva predstavuje rozšírenie medzinárodného
obchodu a ekonomických aktivít cez národné hranice. Jedná sa o tovar, ktorého výroba sa
uskutočnila výlučne v kompetencii národných hospodárstiev. Najčastejšie prebiehajú procesy
internacionalizácie v rozvinutých ekonomikách, menej potom v rozvojových a
transformujúcich sa krajinách. Medzi príčiny internacionalizácie procesov možno spomenúť:




existencia mnohých štátov, najmä malého rozsahu,
proces liberalizácie,
rastúce toky tovarov a služieb vedú k rastu medzinárodného obchodu,
rastúce toky kapitálu.
Proces globalizácie ekonomických aktivít je obsahovo odlišný. Tu už výroba nie je
obmedzená štátnymi hranicami, ale dochádza k vzniku nadnárodných spoločností, ktoré
využívajú výhody umiestnenia jednotlivých častí svojej spoločnosti v rôznych svetových
oblastiach. Produkcia týchto spoločností je tak priamo organizovaná na medzinárodnej
úrovni. Globalizácia je teda omnoho zložitejší a pokročilejší proces ako je internacionalizácia.
Posun od internacionalizácie procesov ku globalizácii bol umožnený predovšetkým pomocou
moderných a dokonalejších informačných technológií, ktoré uľahčujú obchodné operácie po
celom svete.
Zuzana Janušková, Ing., Daňový úrad
[email protected]
1
Žilina
I,
199
Janka
Kráľa
2,
010
01
Žilina,041/5047361
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
S globalizáciou sú tiež spojené nasledujúce dva javy, a to transnacionalizácia a
integrácia. Transnacionalizácia je významným prvkom globalizácie. Jedná sa o nadnárodné
formy podnikania, ktorého rozširovanie je spojené so vznikom a rozvojom transnárodnej
spoločnosti niekedy od sedemdesiatych rokov 20. storočia. Pod pojmom integrácia potom
chápeme vzájomné prepájanie nielen produkčných a ekonomických aktivít, ale aj vzájomné
previazané rokovania národných štátov pri procese začleňovania do medzinárodného
obchodu. Globalizácia teda vznikala v dôsledku tohto nepretržitého vývoja vo svetovej
ekonomike a preto ju nemožno stotožňovať s internacionalizáciou, transnacionalizáciou alebo
integráciou, keďže tieto tri javy sú voči globalizácii v podriadenom stave. Globalizačné
procesy vo svetovej ekonomike boli umožnené pôsobením viacerých faktorov. Medzi
najdôležitejšie faktory, ako už bolo spomenuté, patria pokrok v oblasti informačných
technológií, liberalizácia svetového obchodu a tiež politické zmeny v jednotlivých štátoch
prebiehajúce od konca osemdesiatych rokov. Možno sa domnievať, že práve rozvoj
moderných informačných technológií bol tým prvým impulzom k vzniku globalizácie. S ich
pomocou došlo k zníženiu nákladov na medzinárodné spoje a dopravu. Veľmi významné sa
stali predovšetkým nové informačné technológie, a to najmä telekomunikácie a svetová
počítačová sieť, ktoré umožnili rýchly prenos informácií. Zníženie cien telekomunikačných
služieb zjednodušilo uzatváranie rôznych kontraktov medzi obchodnými partnermi a ich
monitorovanie po celom svete. Tieto informačné technológie sa tak stali kľúčovým faktorom
konkurencieschopnosti a produktivity firiem. Významnú úlohu hrali aj nové dopravné
technológie, ktoré umožnili rýchle presuny nielen tovaru, ale aj osôb medzi jednotlivými
krajinami. Technologický pokrok neustále prináša nové a dokonalejšie produkty a služby a
vytvára podmienky pre podnikanie na medzinárodnej úrovni.
Za hlavné prejavy globalizácie možno považovať :
 centralizáciu priamych zahraničných investícií, ktoré vedú k nadvláde financií nad
výrobou,
 rastúci význam vedomostí, informácií a odborných systémov,
 rastúci počet a význam nadnárodných spoločností,
 vznik skupiny medzinárodných obchodníkov,
 rozvoj nadnárodnej hospodárskej diplomacie,
 klesajúci význam moci národných štátov v tradičných oblastiach,
 zvyšujúca sa závislosť štátov na medzinárodnom obchode a priamych zahraničných
investíciách.
Rýchlosť vývoja globalizácie je spájaná práve so vznikom nadnárodných spoločností,
ktoré sú často nazývané hlavnými aktérmi procesu globalizácie. V anglickom jazyku sa
môžeme stretnúť s najmenej dvoma rozdielnymi preklady - "multinational corporations"
(MNC) alebo "transnational corporations" (TNC), obsahovo sa však nelíšia.
Definícia nadnárodných spoločností je opísaná v knihe Michela Ghertmana, v ktorej
hovorí, že: "Za nadnárodná spoločnosť je považovaná každá spoločnosť so sídlom v jednej
krajine, ktorá vyvíja stálu činnosť pod svojou kontrolou najmenej v dvoch ďalších krajinách,
v ktorých realizuje aspoň 10% svojho obratu. Spoločnosť vo svojej pôvodnej krajine sa
nazýva materská a jej pobočky sú zahraničnými filiálkami". Nadnárodné spoločnosti sú teda
štátne alebo súkromné podniky, ktoré nie sú lokalizované v krajine pôvodu, ale realizujú
svoju výrobu, výskum, predaj alebo iné činnosti v rôznych častiach sveta. Svoje pobočky v
rôznych štátoch zakladajú prostredníctvom priamych zahraničných investícií materského
podniku a to formou akvizície existujúcej firmy alebo výstavbou nových prevádzkových
200
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
kapacít, ale môžu vzniknúť aj zlúčením dvoch firiem z rôznych štátov. Väčšina týchto
spoločností si udržiava svoje hlavné sídla v krajinách svojho vzniku, ale existujú aj výnimky.
Všeobecne sa činnosť nadnárodných spoločností sústreďuje do troch hlavných geografických
oblastí, a to do Severnej Ameriky, Západnej Európy a Japonska.
Globalizácia bola teda podporená vznikom medzinárodnej deľby práce, ktorá umožňuje
špecializáciu výroby jednotlivých štátov na rôzne druhy tovarov a služieb, ktoré si následne
tieto štáty môžu vzájomne meniť. Medzinárodná deľba práce je teda dôležitým faktorom
efektívneho fungovania svetového hospodárstva. Keďže sa nadnárodné spoločnosti
zameriavajú na medzinárodnú výrobu, možno odlíšiť rôzne typy TNC podľa územia alebo
miery ich zapojenia do svetového hospodárstva:
 etnocentrické TNC, ktoré sa orientujú na krajinu pôvodu,
 polycentrické TNC, ktoré sa orientujú na hostiteľskú krajinu,
 geocentrické TNC, ktoré sú orientované svetovo a sledujú iba ekonomické ciele
pričom záujmy materskej krajiny už nepresadzujú.
Činnosť nadnárodných spoločností okrem mnohých výhod spôsobuje mnohokrát aj
negatívne dôsledky. Vďaka tomu, že výroba týchto spoločností je rozmiestnená medzi
niekoľko rôznych štátov, môžu si dovoliť, napríklad ak im nevyhovujú daňové alebo iné
zákony danej krajiny, svoju výrobu presúvať do krajín, ktoré im ponúkajú výhodnejšie
podmienky. Môže ísť napríklad o nižšie pracovné náklady alebo daňové prázdniny. Veľakrát
tieto spoločnosti manipulujú aj so svojimi transferovými cenami, pomocou ktorých môžu
napríklad znížiť vysokú daň z príjmu tak, že sa vnútropodnikové ceny pri dovoze nasadia
vysoko a pri vývoze nízko, takže sa zisk firmy udržuje v danej krajine umelo nízko. Alebo
vďaka svojej nadnárodnosti môžu využívať rôzne daňové raje tým, že označia ako svoju
krajinu pôvodu inú krajinu ako v skutočnosti je a presunú tak svoje zisky do oblastí s nižšími
daňovými sadzbami. Pomocou tejto ekonomickej sily si môžu nadnárodné spoločnosti
diktovať podmienky a vyvíjať tlak na vlády krajín, v ktorých sídlia, čo môže ohroziť
hospodársku politiku týchto krajín.
Jedným z prejavov globalizácie sú priame zahraničné investície. Priame zahraničné
investície sú teda jednou z možných foriem prenikania firiem na zahraničné trhy. Možno ich
definovať ako vlastnícky podiel, ktorý umožní kontrolu nad zahraničnou spoločnosťou.
Nemusí sa teda nevyhnutne jednať len o vybudovanie vlastného podniku v zahraničí alebo
získanie 100% vlastníctva tohto podniku. Za priame zahraničné investície možno považovať
aj taký vlastnícky podiel, ktorý umožní účinnú kontrolu nad daným podnikom. Medzinárodný
menový fond za priame zahraničné investície považuje také, ktoré zaručujú účinnú kontrolu
aspoň 25% kapitálu.
Globalizácia výrazne ovplyvnila aj národné daňové systémy. Proces liberalizácie
medzinárodného obchodu a odstránenie obchodných bariér vyvolal značné, takmer
nekontrolovateľné presuny kapitálu a ostatných výrobných faktorov. Veľkosť daňového
zaťaženia dnes predstavuje významný faktor v rozhodovaní investorov o alokácii svojich
investícií. Dane teda ovplyvňujú nielen medzinárodný pohyb investícií a kapitálu, ale aj
pohyb pracovnej sily. Spoločnosti aj podnikatelia môžu presúvať svoje daňové základy do
krajín s priaznivejšou daňovou politikou. Daňové systémy jednotlivých krajín sa väčšinou
utvárali v čase, keď kapitálové pohyby medzi krajinami takmer neexistovali a kedy
medzinárodný obchod bol obmedzený a dôkladne kontrolovaný. Štruktúra daní, celková
daňová záťaž alebo iné charakteristiky daňových systémov sú ovplyvnené celým radom
faktorov. Daňové výnosy samozrejme závisia na ekonomických faktoroch, ako sú
201
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
hospodársky rast, miera inflácie, štruktúra pracovných síl, odvetvová štruktúra alebo
zapojenie daného štátu do medzinárodného obchodu. Dôležitú úlohu hrajú aj politické alebo
kultúrne faktory. Každá krajina má svoje tradície, svoje zažité spôsoby vyberania daní, ktoré
sa snaží udržať. Vývoj daní je sprevádzaný aj neustálym technickým pokrokom. Proces
globalizácie, vyvíja tlak na štáty, aby menili svoje daňové systémy. Dnes už takmer žiadna
vláda nemôže rozhodovať o svojich daniach bez ohľadu na medzinárodné podmienky. Ak sa
jedna krajina rozhodne vykonať zmeny svojich daňových sadzieb, ihneď sa to premietne do
ekonomík v ostatných štátoch. Prepojenosť jednotlivých štátov je stále viac intenzívnejšia, čo
vďaka voľnému pohybu kapitálu a odlišným daňovým sadzbám, vedie v konečnom dôsledku
k vzniku daňovej konkurencie medzi krajinami a následne k daňovým únikom.
Daňová konkurencia predstavuje v súčasnej globálnej ekonomike prirodzený prejav
správania daňových subjektov. Daňové subjekty sa snažia minimalizovať svoje daňové
zaťaženie a tak presúvajú svoje daňové základy do krajín s nižšími daňovými sadzbami, a to
legálnym, alebo nelegálnym spôsobom. Vlády krajín, v ktorých sa daňovníci vyhýbajú svojej
daňovej povinnosti, tak vlastne prichádzajú o daňové príjmy. Preto sa tieto vlády
prostredníctvom výhodnejších daňových sadzieb snažia prilákať do krajiny nové daňové
príjmy a vytvárajú tak medzi krajinami daňovú konkurenciu. Možno teda povedať, že daňová
konkurencia vzniká v prostredí, kde je možné presúvať základ dane do iných krajín.
Predovšetkým sa týka daní s vysoko mobilnými základmi, ako sú príjmy z finančného
kapitálu, spotrebných daní alebo daní z pridanej hodnoty. Vlády národných štátov stoja pred
voľbou, ako na daňovú konkurenciu reagovať. Môžu sa prostredníctvom zníženia svojich daní
do daňovej konkurencie zapojiť alebo naopak sa ju snažiť obmedziť prostredníctvom
koordinačných a harmonizačných opatrení. V dôsledku mohutného rozvoja medzinárodného
daňového plánovania sa v poslednom desaťročí nepretržite objavuje snaha zo strany
vyspelých štátov daňovú konkurenciu odstrániť a obmedziť pôsobenie krajín s preferenčnými
daňovými režimami na svetovú ekonomiku.
Aby krajiny zabránili daňovej konkurencii alebo aspoň zmiernili jej dopady, pristupujú
vlády k spoločnej daňovej politike formou koordinácia alebo harmonizácia. Teda koordinácia
aj harmonizácia sa priamo týkajú daní v príslušných štátoch a ich spoločným cieľom je
obmedziť konkurenciu medzi daňovými systémami jednotlivých krajín.
Daňová koordinácia predstavuje prvý stupeň medzinárodného zblíženie daňových
systémov. Pod týmto pojmom možno chápať predovšetkým vytváranie bilaterálnych alebo
multilaterálnych zmlúv medzi krajinami za účelom obmedzenia arbitrážnych obchodov. Jedná
sa najmä o rôzne odporúčania vedúce k obmedzeniu daňovej konkurencie a tiež sa kladie
dôraz na vzájomnú informovanosť štátov o daňových príjmoch rezidentov v iných krajinách.
Ako príklad daňovej koordinácie môžeme uviesť vzorovú zmluvu o zamedzení dvojitého
zdanenia. Dôležité je tiež spomenúť, že daňová koordinácia neprebieha len medzi členskými
štátmi Európskej únie, ale je tiež veľmi využívaná v medzinárodných organizáciách ako je
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj alebo Medzinárodný menový fond.
Daňová harmonizácia je vyšším stupňom koordinácie. Tu sa už jedná o približovania a
prispôsobovania národných daňových systémov a jednotlivých daní na základe spoločných
pravidiel zúčastnených krajín. Proces harmonizácie každej dane prebieha v troch základných
fázach, pričom treba zdôrazniť, že proces nemusí nevyhnutne prejsť všetkými fázami. Jedná
sa o:
 určenie dane, ktorá má byť harmonizovaná,
 harmonizácie daňového základu (čiže metodiky konštrukcie)
202
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
 harmonizácie daňovej sadzby.
Daňová teória chápe celkovú harmonizáciu jednak ako výsledok harmonizácie štruktúry
daňového systému a jednak ako harmonizáciu konečných daňových sadzieb.
Vlády krajín, ktoré považujú daňovú konkurenciu za škodlivú, neustále vyvíjajú snahu
obmedziť jej negatívne, ale aj pozitívne efekty prostredníctvom daňovej harmonizácie a
koordinácie. Medzi krajiny, ktoré najviac presadzujú práve daňovú harmonizáciu, patria
krajiny s najvyššími daňovými sadzbami. Predovšetkým sa jedná o členské krajiny Európskej
únie, Organizácie Spojených národov a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
Rovnako ako sa líšia názory na daňovú konkurenciu, tak aj daňová harmonizácia má svoje
argumenty pre aj proti.
Častým argumentom proti daňovej harmonizácii je fakt, že obmedzuje fiškálnu politiku
jednotlivých krajín. Napríklad v rámci Európskej únie je monetárna politika členských štátov
veľmi obmedzená, pretože značnú časť právomocí národných centrálnych bánk prevzala
Európska centrálna banka. Štátom teda na ovplyvňovanie ekonomiky zostávajú prevažne
nástroje fiškálnej politiky, a to predovšetkým dane a vládne výdavky. Preto je teda veľmi
žiaduce zachovať maximálny fiškálnej autonómie jednotlivých členských štátov, aby mohli
reagovať na hospodárske šoky.
Iným argumentom proti daňovej harmonizácii je skutočnosť, že jednotlivé štáty si
stanovili daňové sadzby podľa svojich preferencií. Ide najmä o štáty, ktoré uplatňujú
napríklad vyššiu sadzbu dane z pridanej hodnoty, a kde výber tejto dane tvoria podstatnú časť
príjmov štátneho rozpočtu. Harmonizácia by potom tu mohla spôsobiť výrazný pokles týchto
príjmov. Konkrétne môžeme spomenúť napríklad Dánsko, Belgicko alebo Španielsko.
Ako dôvod, že zavedenie daňovej harmonizácie vlastne nie je vôbec nutné, je často
uvádzaný príklad Spojených štátov amerických. Tu sú jednotlivé krajiny omnoho viac
integrované ako členské krajiny v Európskej únii, a napriek tomu sa daňové systémy
jednotlivých krajín líši a neohrozujú výkony ekonomiky. Takmer všetky názory, ktoré
obhajujú daňovú harmonizáciu, vznikajú ako protiargumenty k daňovej konkurencii. Možno
teda povedať, že na takmer všetky negatívne efekty daňovej konkurencie existujú argumenty
podporujúce daňovú harmonizáciu. Existuje aj skupina názorov, ktoré uvádza, že daňová
konkurencia nielen, že spôsobuje tlak na zníženie daňových sadzieb, ale aj sama o sebe môže
viesť k tzv spontánnemu zosúladenie efektu. Teda k situácii, keď daňové sadzby k sebe samé
približujú, aby bolo nutné vykonávať ich harmonizáciu. Typicky sa môže jednať napríklad o
dve susedné krajiny. Je teda zrejmé, že počet argumentov, ktoré obhajujú alebo kritizujú
daňovú konkurenciu a harmonizáciu je celá rada. Aj napriek tomu sa doteraz nevytvoril
jednotný názor na ich efektívnosť a čoraz častejšie sa objavujú názorovej strety, či je
vhodnejšie daňovú konkurenciu ponechať, alebo sa ju snažiť obmedziť prostredníctvom
harmonizácie alebo koordinácie. Daňová konkurencia však nesmie byť chápaná ako úplný
protipól daňovej harmonizácie. Dokonca aj štáty, ktoré usilujú o obmedzenie vplyvu, niektoré
jej pozitívne efekty na ekonomiku uznávajú za prínosné.
Za prínosy daňovej konkurencie možno teda považovať : vytváranie tlaku na
znižovanie verejných výdavkov tým, že sú vytláčané neefektívne výdavky; stimulácia vlády k
väčšej efektívnosti, obmedzovanie jej moci; vytváranie úspor vo verejných financiách a
zabránenie nadmernej expanziu verejného sektora; ekonomický stimuluje súťažiť; spôsobuje
pokles daňových sadzieb, najmä u vysoko mobilných faktorov; podporuje ekonomický rast,
produkciu investícií a zamestnanosť; vedie k prenosu dobrých skúseností iným krajinám;
203
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
existuje názor, že samotná daňová konkurencia vedie k vzájomnej konvergencii daňových
sadzieb.
Medzi najčastejšie uvádzané riziká daňovej konkurencie patria: ohrozenie daňových
príjmov štátu a tiež ohrozenie verejných rozpočtov; presun daňového bremena z mobilného
kapitálu na menej mobilné daňové základy, ktorým sú mzdy; neefektívne poskytovanie
verejných služieb, najmä v oblasti redistribučných programov; nevhodná štruktúra vládnych
výdavkov, pretože vlády poskytujú rôzne stimuly a dotácie, aby prilákali kapitál, namiesto
investovania napríklad do verejných služieb; znižovanie daňových základov v iných krajinách
a deformovanie efektívnej alokácie kapitálu a tovarov a služieb;neumožnenie spoločnostiam v
EÚ naplno využívať výhody, ktoré im jednotný trh poskytuje, jedná sa najmä o daňovú
konkurenciu vo zdaňovania korporácií; môže viesť k tzv. "ožobračovaniu" štátov tým, že
spoločnosti platia dane v krajine s nízkym daňovým zaťažením a využívanie služieb v
krajinách s vysokým daňovým zaťažením.
Literatúra:
[1.] EHL M. Globalizace pro a proti. 1. vyd. Praha: Academia, 2001. 185s. ISBN 80-2000897-7
[2.] WOLF M. Why globalization works. 1.vyd. USA: Yale University Press, 2005. 398s.
ISBN 0-300-10777-3
[3.] GHERTMAN M. Nadnárodní společnosti. 1. vyd. Praha: HZ. Praha s.r.o., 1996. 117s.
ISBN 80-86009-06-8
[4.] PICHANIČ M. Mezinárodní management a globalizace. 1.vyd. Praha: VŠE, 2002. 106s.
ISBN 80-245-0421-9
[5.] JENÍČEK V. Globalizace světového hospodářství. 1.vyd. Praha: C.H.Beck, 2002. 152s.
ISBN 80-7179-787-1
[6.] JENÍČEK V. Aktuální otázky světové ekonomiky – Globalizace. 1.vyd. Praha: VŠE,
2000.65s. ISBN 80-245-0039-6
[7.] NERUDOVÁ D. Harmonizace daňových systémů zemí Evropské unie. 1.vyd. Praha:
ASPI a.s., 2005. 236s. ISBN 80-7357-142-0
[8.] KUBÁTOVÁ K. Daňová teorie – Úvod do problematiky. 1.vyd. Praha: ASPI a.s., 2005.
112s. ISBN 80-7357-092-0
[9.] KUBÁTOVÁ K. Daňová teorie a politika. 1.vyd. Praha: Eurolex Bohemia s.r.o., 2000.
225s. ISBN 80-902752-2-2
[10.] KUBÁTOVÁ K. Daňová teorie a politika. Díl 1.: Daňová teorie. 1.vyd. Praha: VŠE,
1995. 104s. ISBN 80-7079-544-1
[11.] KUBÁTOVÁ K. Daně – konkurence nebo harmonizace? In LOUŽEK M. Sborník textů
Daňová konkurence. 1.vyd. Praha: CEP, 2004.
204
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
NÁKLADY KAPITÁLU V PODMIENKACH
MEDZINÁRODNÝCH TRHOV
Jaroslav Jaroš 1
Kľúčové slová: náklady kapitálu, multinacionálne spoločnosti (MNS), marginálne náklady
kapitálu
Abstract: Capital providers play a dominant role in the process of liability management in an
external environment of the enterprise. Capital and financial markets are increasingly gaining
their importance among them, not only on the limited national scale, but especially in the
connection with internationalization of economic life (in terms of integration and
globalization processes) also on the broad international scale, which creates entirely new
conditions for use of capital and capital acquisition. However, on the other side there are costs
associated to this capital. In today’s globalized world it is worth mentioning the issue of cost
of capital in international markets environment, especially for the companies operating in
different territories.
NÁKLADY KAPITÁLU
Z hľadiska riadenia podniku je dôležitý nielen charakter a štruktúra kapitálu, ale aj
celková výška nákladov kapitálu. V súvislosti s efektívnym riadením kapitálu hovoríme
o jeho optimálnej výške.
U každého zdroja financovania je možné s väčšími alebo s menšími problémami určiť
alebo odhadnúť náklady spojené s jeho získaním a udržaním. S každým kapitálom sú spojené
náklady.
Z hľadiska finančného riadenia je dôležitým aspektom celkový pohľad na štruktúru
zdrojov kapitálu, a teda na spôsob financovania. Predovšetkým ukazovatele zadlženosti
vypovedajú nielen o kapitálovej štruktúre podniku a jeho zadlžení, ale aj o schopnosti tento
dlh splácať. Z hľadiska pokračujúceho podniku sú cudzie zdroje nevyhnutné, pretože zvyšujú
výnosnosť vlastného kapitálu, ktorý je drahší ako cudzí kapitál (využitie daňového štítu),
zároveň ale využívanie cudzích zdrojov z dlhodobého hľadiska predstavuje riziko
neúmerného zadlžovania a neschopnosti splácať záväzky voči veriteľom, čo ohrozuje
finančnú stabilitu firmy.
Využívanie kapitálu je spojené s nákladmi na tento kapitál. Náklady z hľadiska
investorov predstavujú mieru výnosov, ktorú požadujú za investovaný kapitál. Jedná sa
o minimálnu výnosnosť, ktorú musí podnik dosiahnuť pri svojich nových investíciách. Ak ju
nedosiahne, ide o investíciu neefektívnu a v prípade jej realizácie trhová hodnota podniku
klesá. Na strane dlžníka predstavujú náklady cudzieho kapitálu výdavky, ktoré podnik musí
zaplatiť za jeho získanie a využívanie.
1
Jaroslav Jaroš, Ing., FPEDaS, Katedra ekonomiky, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 1, 01001 Žilina,
+421 903 925 995, [email protected]
205
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Multinacionálne spoločnosti (ďalej MNS) pôsobia v komplexnejšom prostredí
v porovnaní s domácimi spoločnosťami. To znamená, že aj náklady kapitálu sú ovplyvnené
množstvom faktorov. Často sa predpokladá, že tieto spoločnosti sú vystavené väčšiemu riziku
a ich náklady kapitálu sa zvyšujú práve vďaka tomuto zvýšenému riziku . Na druhej strane
však MNS diverzifikujú svoje riziko medzi rôzne krajiny a tým znižujú svoje systematické
riziko.
Faktory, ktoré môžu ovplyvniť náklady kapitálu u MNS, sú nasledujúce:
Veľkosť podniku
Vďaka svojej veľkosti, MNS často získavajú ľahšie a väčšie množstvo kapitálu, čo sa
môže odraziť v nižších nákladoch kapitálu. Sú známejšie a investori sú ochotnejší týmto
podnikom viac požičať. Vzhľadom k veľkosti emisii akcií, obligácií alebo bankových a iných
pôžičiek šetria tieto podniky na nákladoch spojených so získavaním zdrojov financovania.
Prístup ku kapitálu
Vyššia dostupnosť kapitálu na zahraničných trhoch môže viesť k zníženiu marginálnych
nákladov kapitálu. Môže to byť spôsobené menšou likvidnosťou domáceho trhu, na trhu
nemusí byť priestor pre emisiu cenných papierov alebo je obmedzený prístup k úverom.
Pokiaľ sú priaznivé podmienky zdanenia, výmenných kurzov a úrokových sadzieb, prístup na
zahraničné trhy môže znamenať zníženie nákladov zdrojov financovania. Väčšia dostupnosť
zdrojov môže tiež umožniť MNS udržať alebo dosiahnuť požadovanú kapitálovú štruktúru
oveľa jednoduchšie. MNS môžu šetriť na daniach a využívať transferové ceny. Nižšie
náklady kapitálu a väčšie investičné príležitosti umožňujú MNS zvýšiť optimálnu výšku
kapitálových výdajov v porovnaní s domácimi podnikmi.
Trhová segmentácia
Trhová segmentácia predstavuje existenciu rozdielov medzi výnosnosťou rovnakých
cenných papierov na rôznych kapitálových trhoch a tiež to, že niektoré investičné príležitosti
môžu byť dostupné iba spoločnostiam alebo investorom z jednotlivých trhových segmentov.
Táto situácia môže byť spôsobená vládnymi obmedzeniami pre pohyb kapitálu. Segmentácia
vedie k obmedzenému prístupu ku kapitálu v jednotlivých krajinách alebo trhových
segmentoch.
Medzinárodná diverzifikácia
MNS môžu dosiahnuť nižšie náklady kapitálu z dôvodov diverzifikácie činnosti
a miesta podnikania, tzn. znížením rizika podnikania. Systematické riziko nie je možné znížiť
diverzifikáciou, je to riziko, ktorému sú vystavené všetky subjekty v rámci danej ekonomiky.
V medzinárodnom kontexte sa však riziko jednotlivých krajín (napr. vyplývajúce z inflácie,
menovej kontroly, kurzových rizík, daňových zmien atď.) stáva nesystematickým a je ho
možné znížiť diverzifikáciou. Systematickým rizikom v tomto kontexte zostáva napr.
možnosť celosvetovej recesie, svetových vojen, zmien v ponuke surovín a energie.
Politické riziko
MNS môžu byť vystavené politickému riziku v krajinách, kde zakladajú dcérsku
spoločnosť. Hrozí tu riziko zmien podmienok podnikania. Z tohto pohľadu nesú MNS vyššie
riziko, a to môže náklady kapitálu zvyšovať.
206
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Kurzové riziko
Kurzové riziko môže viesť ku zvyšovaniu nákladov na kapitál získaný v zahraničí. Toto
riziko však môže byť znížené využitím nástrojov riadenia kurzových rizík (swapy, forwardy,
opcie).
Daňová politika
Politika zdanenia je v jednotlivých krajinách rozdielna, či už máme na mysli možnosti
úrokových daňových štítov alebo zdanenia repatriovaných peňazí materskej firmy, poprípade
zdanenie ziskov reinvestovaných v zahraničí. Výška nákladov kapitálu môže byť v dcérskej
spoločnosti ovplyvnená pozitívne, ak reinvestované zisky nepodliehajú zdaneniu.
Poskytovanie finančných informácií
Pokiaľ podnik o sebe dostatočne informuje, investori sú lepšie oboznámení s pozíciou
spoločnosti a nesú tak menšie riziko v súvislosti s poskytovaním svojich zdrojov. To
znamená, že sa uspokoja s nižším výnosom a tým aj podnik nesie nižšie náklady kapitálu.
U MNS je dôležitá štandardizácia účtovných výkazov a ďalších informácií poskytovaných
investorom.
Aj u MNS platí predpoklad, že optimálna kapitálová štruktúra (tzn. s minimálnymi
nákladmi na použitý kapitál) vedie k maximalizácii trhovej hodnoty podniku. Medzinárodné
prostredie, v ktorom podnik uskutočňuje svoju podnikateľskú činnosť so sebou prináša
komplikácie s odhadom optimálnej kapitálovej štruktúry a priemerných nákladov kapitálu.
Vzniká otázka, čomu by sa mala kapitálová štruktúra prispôsobiť:
• kapitálovej štruktúre materskej spoločnosti,
• normám, ktoré odpovedajú pôsobisku dcérskej spoločnosti,
• možnostiam, ktoré má z hľadiska minimalizácie nákladov na kapitál.
K danému problému je možné pristupovať tak, že kapitálová štruktúra dcérskej
spoločnosti bude stredom pozornosti iba to tej miery, do akej bude ovplyvňovať kapitálovú
štruktúru celej skupiny. MNS má minimalizovať náklady kapitálu skupiny tým, že berie
v úvahu kurzové riziko a lokálne zdanenie. Dcérske spoločnosti môžu mať zadlženosť aj
vyššiu, pričom sa im náklady kapitálu nezvyšujú, pretože investori si riziko spájajú s celou
skupinou a jej kapitálovou štruktúrou. Je bežné, že materská spoločnosť poskytuje záruky za
dcérsku spoločnosť. Vzhľadom k týmto možnostiam sú často marginálne náklady kapitálu
u MNS konštantné v širšom rozsahu zadlženosti spoločnosti.
Tento článok je čiastkovým výstupom výskumnej úlohy v rámci inštitucionálneho výskumu
„3/KE/2010 Postavenie a uplatnenie fundamentálnych nástrojov a ukazovateľov technickej
analýzy vo vzťahu k finančno-ekonomickej analýze podniku“.
Literatúra:
[1.] BARTOŠOVÁ, Viera: Optimalizácia finančnej štruktúry podniku, Vydala Žilinská
univerzita v Žiline/EDIS – vydavateľstvo ŽU, Žilina 2005. ISBN 80-8070-404-X
[2.] PAVELKOVÁ, Drahomíra – KNÁPKOVÁ, Adriana: Výkonnost podniku z pohledu
finančního manažera. Praha: Linde, 2005, ISBN 80-86131-63-7
[3.] SYNEK, M. a kol.: Manažerská ekonomika. 2. prepracované a rozšírené vydání. Grada
Publishing 2000. ISBN 80-247-9069-6
[4.] VLACHYNSKÝ, Karol a kol.: Podnikové financie. Bratislava: IURA EDITION, 2006,
ISBN 80-8078-029-3
207
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
ODHAD POTENCIÁLNÍHO PRODUKTU A PRODUKČNÍ
MEZERY V ČESKÉ REPUBLICE A NA SLOVENSKU DO
KONCE ROKU 2010
Emilie Jašová 1
Kľúčové slová: NAIRU, potenciální produkt, produkční mezera, Jednorovnicový model,
Break model, Hodrick-Prescottův filtr, Kalmanův filtr
Abstract: Because potential outcome is considered as the best indicator of aggregate supply
and noninflationary growth of economy, all analyses of cyclical development and prediction
of medium-term growth go out from assumption about development of potential output (K.
Mc Morrowa a W. Roegera, 2001). Concept these authors is used to assess effectiveness of
macro-economic and micro-economic reforms. Goal of this material is monitoring
development of potential product which was counted with Cobb-Douglas production function
and production gap in the Czech Republic and Slovakia by the end of 2010. We analyze
development individual factors of production function and their contribution to development
of potential output and gap too.
1. TEORETICKÁ VÝCHODISKA
C. E. Walsh (1987) uvádí, že podle mnoha analytiků (včetně Miltona Friedmana a
Anny Schwartzové) hlavní příčinou cyklů v reálné ekonomické aktivitě a míře inflace jsou
fluktuace ve vývoji měnových agregátů. Nicméně v poslední době podle C. E. Walshe roste
význam teorií reálného hospodářského cyklu (dále RBC) zdůrazňujících, že nepeněžní faktory
(např. růst populace, technologické inovace a preference spotřebitelů) určují trend míry růstu
reálné ekonomiky.
2. METODY ODHADU POTENCIÁLNÍHO PRODUKTU
Podle K. Morrowa a W. Roegera (2001) procedury rozkládající makroekonomické
časové řady na trend a cyklus jsou doprovázeny potížemi při hodnocení kvality výsledných
odhadů. K překonání chybějící přímé pozorovatelnosti odhadovaných komponent K. Morrow
a W. Roeger používají dekompoziční proces. Na základě předpokladů a několika technických
odchylek plynoucích z procedur odhadu potom autoři rozlišují dva obecné přístupy:
•
statistické přístupy jsou využívány při analýzách časových řad (např. HodrickPrescottův filtr (dále HP filtr), Kalmanův filtr, Beveridge Nelsonovy metody a
Blanchardova a Quahova dekompozice);
Emilie Jašová, Ing., Ministerstvo práce a sociálních věcí České republiky, Na Poříčním právu 1, 128 01 Praha
2, tel. +420 221923341, [email protected]
1
208
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
•
ekonomické přístupy založené na teorii (metoda produkční funkce) extrahují
cyklické komponenty z dat na základě předpokladů o funkční formě produkční
technologie a o průměrné míře užitku produkčních faktorů. Podle Morrowa a Roegera
je problém eliminace trendu z hrubého domácího produktu (dále HDP) přenesen
k propočtu trendu z produkčních vstupů.
3. APLIKACE NA DATA ČESKÉ REPUBLIKY A SLOVENSKA
V této analýze byla k odhadu potenciálního produktu aplikována produkční funkce (M.
Hájek a V. Bezděk, 2000). Odečtením takto odhadnutého potenciálního produktu od
skutečného HDP vznikla produkční mezera.
K odhadu potenciálního produktu byla, stejně jako v případě práce M. Hájka a V.
Bezděka, aplikována Dvoufaktorová Cobb-Douglasova produkční funkce se souhrnnou
produktivitou faktorů (dále SPF), tj. s technickým pokrokem:
Yt = Lαt K t(1−α ) At ,
(1)
kde Y je reálný HDP, L práce, K zásoba fixního kapitálu, α je podíl práce na
produktu a A je SPF.
Po převedení na tempa růstu M. Hájek a V. Bezděk získali
∆
Y
L
K
A
= α (∆ ) + (1 − α )(∆ ) + ∆ ,
Y
L
K
A
kde tempo růstu reálného HDP ∆
(2)
Y
se rovná váženému součtu tempa růstu práce,
Y
kapitálu a SPF.
Parametr α byl stejně jako v případě práce M. Hájka a V. Bezděka propočten jako
podíl náhrad zaměstnanců na HDP. Faktor At byl získán z rovnice (1), tak že se od
skutečného HDP odečte počet pracovníků (práce L ) a zásoby kapitálu ve stálých cenách
*
( K ). SPF ( At ) byl dále vyhlazen HP filtrem, čímž vznikl trend vývoje SPF At . Dosazením
*
trendové SPF At , zásoby kapitálu K t a plné (potenciální) zaměstnanosti L*t do produkční
funkce (1) byl v souladu s prací M. Hájka a V. Bezděka vypočten potenciální produkt Y * .
SPF v souladu s autory M. Hájkem a V. Bezděkem představuje reziduál At z produkční
funkce (1). Dle autorů další možností je užití téže produkční funkce v tempovém tvaru (2),
A
kde reziduálem je tempo růstu SPF jako ∆ . K získání trendu SPF byl, stejně jako v analýze
A
M. Hájka a V. Bezděka, použit HP filtr s vyhlazením λ 1600. Takto získaná trendová
veličina spolu s plnou (potenciální) zaměstnaností byla dosazena do produkční funkce (1), tak
aby byl získán potenciální HDP.
Plná/potenciální zaměstnanost, stejně jako v případě M. Hájka a V. Bezděka, odpovídá
různé přirozené míře nezaměstnanosti. V této analýze se jedná o míru nezaměstnanosti
neakcelerující inflaci, tj. NAIRU. Úpravou skutečné zaměstnanosti o počet pracovníků
209
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
plynoucích z rozdílu mezi skutečnou mírou nezaměstnanosti a NAIRU jsme získali, stejně
jako autoři M. Hájek a V. Bezděk, plnou/potenciální zaměstnanost. Při propočtu bylo
postupně použito pět variant odhadu NAIRU (E. Jašová, I/2009), čímž získáme alternativní
pohled na vývoj potenciálního produktu a produkční mezery. První metodou odhadu NAIRU
byl Jednorovnicový model (Mc Adam a Mc Morrow, 1999), kterým byla pro celé sledované
období získána pouze jedna jeho hodnota. Break model (S. Fabiani a R. Mestre, 2000) již
rozdělil celé sledované období do několika časových úseků. Časově proměnlivé NAIRU bylo
nakonec odhadnuto HP filtrem (S. Fabiani a R. Mestre, 2000) a Kalmanovým filtrem
(Richardson, Boone, Giorno, Meacci, Rae a Turner, 2000). Pátou variantou je průměr
z výše uvedených hodnot odhadu NAIRU.
3.1 ČESKÁ REPUBLIKA
Graf níže zobrazuje výrazné snížení meziroční dynamiky růstu potenciálního produktu
v roce 2008 (průměrná hodnota - 5. varianta). Zatímco průměrná hodnota v prvních třech
čtvrtletích tohoto roku činila 4,3 %, v posledním čtvrtletí to podle očekávání bylo pouze 2,9
%. V roce 2009 se vlivem finanční a ekonomické krize meziroční růst potenciálního produktu
snížil až na 2,2 %. V roce 2010 predikce předpokládá pouze mírné zvýšení dynamiky růstu
(2,6 %). Ze srovnání jednotlivých metod vyplývá, že Jednorovnicový model, Break model a
HP filtr předpokládají nejnižší dynamiku růstu potenciálního produktu v roce 2009 (interval
od 1,3 do 1,6 %). Kalmanův filtr odsouvá dno finanční a ekonomické krize až na rok 2010
(- 1,5 %).
Vývoj potenciálního produktu dle jednotlivých variant odhadu NAIRU vč. predikce do
konce roku 2010
mzr. změny v %
Kalmanův filtr (0,6)
HP filtr
Break model
Jednorovnicový model
Průměr z modelů
12
10
8
6
4
2
0
-2
-4
Predikce
1/98
1/99
1/00
1/01
1/02
1/03
1/04
1/05
1/06
1/07
1/08
1/09
1/10
Období
Zdroj: Vlastní propočet na podkladě údajů Českého statistického úřadu, Ministerstva práce a sociálních věcí
a České národní banky.
V podstatném poklesu meziročního tempa růstu potenciálního produktu se ve
4. čtvrtletí 2008 odrazilo především zpomalení růstu čistého fixního kapitálu a trendové SPF.
Faktor čistého fixního kapitálu, který ještě v prvních třech čtvrtletích 2008 vykázal meziroční
růst o 5,0 %, v posledním čtvrtletí meziročně vzrostl pouze o 2,0 %. Trend SPF v období 1. až
3. čtvrtletí 2008 meziročně rostl o 1,7 % a v posledním čtvrtletí již jen o 1,3 %. V roce 2009
nejvíce ke zpomalení meziročního růstu potenciálního produktu přispěl vývoj čistého fixního
kapitálu (příspěvek se snížil o 2,1 p.b.) a SPF (snížení příspěvku o 0,6 p.b.). Proti
razantnějšímu zvýšení dynamiky potenciálního produktu v následujícím roce bude působit
210
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
propad plné/potenciální zaměstnanosti o 0,9 % a snížení meziročního růstu trendové SPF až
na 0,5 %.
Rozpětí mezi zjištěnými produkčními mezerami podle jednotlivých variant bude
největší v roce 2009 (2,9 p.b.). V roce 2010 bude činit pouze 1,3 %. Velikostí produkční
mezery se od ostatních nejvíce odlišuje varianta s Kalmanovým filtrem. Jedná se především
o rok 2009, kdy odchylka od průměru bude 2,0 p.b. Dále následuje odhad produkční mezery
dle Jednorovnicového modelu (odchylka od průměru činí 0,9 p.b.).
Z hlediska trendu vývoje produkční mezery poskytly použité metody shodné výsledky.
Ve 4. čtvrtletí 2008 se záporná produkční mezera, kterou jako první signalizoval HP filtr již
v 1. čtvrtletí 2008, dále prohloubila. Za celý rok 2008 pak dle odhadu činila 0,2 p.b. Dno
finanční a ekonomické krize bylo zaznamenáno až v roce 2009 (- 2,5 p.b.). V roce 2010
potenciální produkt bude převyšovat skutečný produkt ještě o 1,7 p.b. Nicméně se již v tomto
roce vyskytuje první varianta (s Kalmanovým filtrem), která připouští podstatné ztenčení
záporné mezery (- 0,6 p.b.).
Predikce vývoje produkční mezery dle jednotlivých variant odhadu NAIRU
Průměr z modelů
Jednorovnicový model
Break model
HP filtr
Kalmanův filtr (0,6)
10
Predikce
v p.b.
5
0
-5
-10
1/98
1/99
1/00
1/01
1/02
1/03
1/04 1/05
Období
1/06
1/07
1/08
1/09
1/10
Zdroj: Vlastní propočet na podkladě údajů Českého statistického úřadu, Ministerstva práce a sociálních věcí
a České národní banky.
Z jednotlivých faktorů se na prohloubení záporné mezery ve 4. čtvrtletí 2008 nejvíce
podílelo výrazné zhoršení situace na trhu práce (došlo k přechodu z kladné mezery 2,3 p.b.
v prvních třech čtvrtletích na zápornou 0,3 p.b.). V roce 2009 došlo k dalšímu prohloubení
záporných mezer zaměstnanosti (-1,1 p.b.) a SPF (- 3,0 p.b.). V roce 2010 se situace bude
zhoršovat jen v případě SPF (-1,3 p.b.), zaměstnanost bude vykazovat již podstatně menší
zápornou mezeru (-1,0 p.b.).
3.2 SLOVENSKO
V roce 2008 dle odhadů došlo k výraznému snížení meziroční dynamiky růstu
potenciálního produktu proti roku 2007 (7.7 % vs. 3.2 %). Zatímco průměrná hodnota
v prvních třech čtvrtletích tohoto roku činila 3,6 %, v posledním čtvrtletí to podle očekávání
bylo pouze 2,0 %. V roce 2009 se meziroční růst potenciálního produktu stabilizoval na
hodnotě obdobné minulému roku (3.3 %). V následujícím roce potom bude činit pouze 2,8 %.
Ze srovnání jednotlivých metod vyplývá, že rozhodující význam pro vyznění predikce pro
roky 2009 a 2010 (tj. ve tvaru w) měl Kalmanův filtr. Ostatní metody hovoří pouze o jednom
dnu této recese, a to v roce 2009, kdy meziroční růst potenciálního produktu bude činit pouze
0,9 %. V roce 2010 již poroste o 4,3 %.
211
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Vývoj potenciálního produktu dle jednotlivých variant odhadu NAIRU vč. predikce do
konce roku 2010
mzr. změny v %
Kalmanův filtr (0,6)
HP filtr
Break model
Jednorovnicový model
Průměr z modelů
30
25
20
15
10
5
0
-5
-10
-15
Predikce
1/98
1/99
1/00
1/01
1/02
1/03
1/04
1/05
1/06
1/07
1/08
1/09
1/10
Období
Zdroj: Zdroj: Vlastní propočet na podkladě údajů OECD.
V podstatném poklesu meziročního tempa růstu potenciálního produktu se ve
4. čtvrtletí 2008 odráží především prohloubení meziročního poklesu plné/potenciální
zaměstnanosti a zpomalení růstu trendové SPF. Faktor plné zaměstnanosti, který ještě
v prvních třech čtvrtletích 2008 vykázal meziroční pokles o 4,0 %, v posledním čtvrtletí
meziročně poklesl již o 5,6 %. Trend SPF v období 1. až 3. čtvrtletí 2008 meziročně rostl o
0,6 % a v posledním čtvrtletí již jen o 0,4 %. V roce 2009 se udržel vysoký růst potenciálního
produktu pouze díky faktoru plné zaměstnanosti, která přispěje k jeho růstu 4,2 p.b. Trendová
SPF podpoří jeho meziroční růst 0,4 p.b. Proti těmto dvěma faktorům bude působit čistý fixní
kapitál, který sníží meziroční růst potenciálního produktu o 1,2 p.b. V roce 2010 se na
meziročním růstu potenciálního produktu ve výši 2,8 % budou podílet všechny faktory (čistý
fixní kapitál 2,2 p.b., SPF a plná zaměstnanost 0,3 p.b.).
Ve 4. čtvrtletí 2008 došlo ke zvýšení kladné produkční mezery z období prvních tří
čtvrtletí tohoto roku na 4.4 p.b. Za celý rok kladná produkční mezera činila 3,2 p.b. V roce
2009 slovenská ekonomika vlivem světové finanční a ekonomické krize přešla do fáze recese.
Záporný gap bude činit 8,3 p.b. Tuto změnu trendu zachytily shodně všechny metody.
Nejrazantnější však byl Kalmanův filtr, jimž odhadnutá mezera výstupu byla dokonce 12,0
p.b. (průměr ostatních metod byl – 5,9 p.b.). V roce 2010 se dle průměru z metod ekonomika
bude nacházet již ve fázi stagnace (kladná mezera bude činit 0,3 p.b.). Z jednotlivých metod
Kalmanův filtr vykazuje kladnou mezeru ve výši 0,9 p.b. Ostatní metody však i nadále
předpokládají recesi (záporná mezera bude činit 1,2 p.b.).
212
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Predikce vývoje produkční mezery dle jednotlivých variant odhadu NAIRU
v p.b.
Break model
HP filtr
Kalmanův filtr (0,6)
Průměr z modelů
Jednorovnicový model
20
15
10
5
0
-5
-10
-15
-20
-25
Predikce
1/98 1/99 1/00 1/01 1/02 1/03 1/04 1/05 1/06 1/07 1/08 1/09 1/10
Období
Zdroj: Vlastní propočet na podkladě údajů OECD.
Z jednotlivých faktorů se na zvýšení kladné mezery ve 4. čtvrtletí 2008 podílel faktor
plné zaměstnanosti a SPF. Kladný gap zaměstnanosti činil 7,7 p.b. v porovnání s 6,9 p.b.
v období 1. až 3. čtvrtletí 2008. Skutečná SPF převyšovala svůj trend o 1,1 p.b. (1. – 3.
čtvrtletí to bylo + 6.9 p.b.). V roce 2009 se plná zaměstnanost a trendová SPF budou nacházet
nad skutečnými hodnotami. Záporný gap zaměstnanosti bude činit 11,1 p.b. a SPF 3,6 p.b.
V roce 2010 bude vykazovat převis přirozené hodnoty nad skutečností pouze faktor
zaměstnanosti (záporný gap bude činit 2,9 p.b.).
Literatúra (References):
[1.] ADAM, P. – MORROW, K. (1999): The NAIRU Concept – Measurement uncertainties,
hysteresis and economic policy role. European Economy – Economic Papers 136,
Commission of the EC (DG ECFIN).
[2.] FABIANI, S.; MESTRE, R. March 2000. Alternative measures of the NAIRU in the
euro area: estimates and assessment. ECB WP.
[3.] HÁJEK, M.; BEZD2K, V. 2000. Odhad potenciálního produktu a produkční mezery v
ČR. ČNB VP.
[4.] JAŠOVÁ, E. I/2009. Podobnosti a rozdíly ve vývoji míry nezaměstnanosti
neakcelerujúci inflaci a hspodářského cyklu ve vybraných středoevropských zemích do
roku 2008. Současná Evropa. Centrum evropských studií VŠE Praha, Praha.
ISSN-1804-1280.
[5.] MORROW MC, K.; ROEGER, W. April 2001. Potential Output: Measurement
Methods, "New" Economy Influences and Scenarios for 2001-2010 - A Comparison of
the EU15 and the US. Economic and Financial Affairs (ECFIN) of the European
Commission, No. 150, 4-21.
[6.] RICHARDSON, P.; BOONE, L.; GIORNO, C.; MEACCI, M.; RAE, D.; TURNER, D.
2000. The concept, policy use and measurement of structural unemployment: estimating
a time varying NAIRU across 21 OECD countries. OECD WP, 2000.
[7.] WALSH, C. E. 1987. „Real“ Business Cycle. FRBSF Weekly Letter. Federal Reserve
Bank of San Francisco.
213
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
ZÁKLADNÍ REGISTRY VEŘEJNÉ SPRÁVY ČR
Hana Jonášová – Lenka Remešová 1
Klíčová slova: eGovernment Act, agendový informační systém, základní registry veřejné
správy, rejstříky veřejné správy
Abstract: This paper is focused on a legislative support for Basic registers of the public
administration and description of current registers and prepared Basic registers of public
administration and links among them. The aim was created clear description of this problems,
especially current status, changes in the individual registers, benefits or safety of the data in
the registers.
ÚVOD
Současný stav veřejné správy lze popsat jako několikrát provázaný systém velkého
množství úřadů, které mají na starosti data související s výkonem jejich činnosti. Každý z
nich si vede vlastní rejstříky a seznamy, které používá ke svému výkonu a v nichž si ukládá
potřebná data. Pokud si tyto údaje uchovává každý z nich, muže ten samý údaj o jednom
občanovi existovat několikrát v různých evidencích. Z tohoto pohledu dochází ke
zbytečnému uchovávání velkého objemu stejných dat a jejich aktualizace je nejednotná.
Dalším problémem současné veřejné správy je neochota „svoje" data sdílet. Nyní by se tento
stav mel zlepšit, a to zprovozněním Základních registru veřejné správy. Vytvoření těchto
centrálních registru by, melo vyřešit dosavadní potíže související s nejednotností,
multiplicitou a neaktuálností klíčových databází, což je jedním z pilířů elektronizace veřejné
správy - eGovernment Act. Je nutné si ale uvědomit, že to není všelék a neřeší všechny
problémy státní správy, pří svém rozsahu je ani řešit nemůže, zásadní posun vpřed v
klíčových oblastech ale představuje.
Cílem tohoto pojednání je popsání stávajícího stavu registru veřejně správy, popis
budoucích základních registru v návaznosti na legislativu a snaha o zaznamenání změn v této
oblasti, tak, aby mohla sloužit jako přehledný podklad. K problematice nejsou téměř žádné
knižní publikace a tak byly informace získávány prostřednictvím internetu, písemnými
dotazy a řízenými konzultacemi. Byly kontaktovány odpovědní pracovníci z Městských
úřadů v Šumperku, z Magistrátu města Pardubic. Ministerstva vnitra ČR, Českého
statistického úřadů a Českého úřadů země měřičského a katastrálního.
VÝCHOZÍ STAV DANÉ PROBLEMATIKY
Dnes existuje celá řada rejstříků a seznamu, které si zpracovává každý úřad sám a muže tím
docházet ke značné odlišnosti dat v nich uložených. Jedním z cílu projektu eGovernment je
vytvořit takové registry, které budou orgánům veřejné správy (VS) sloužit jako zdroj
1
Hana Jonášová, Ing., PhD., Lenka Remešová, Univerzita Pardubice, Fakulta ekonomicko-správní, ÚSII
Študentská
84,
Pardubice,
ČR,
tel.
00420
466
036
074,
[email protected],
[email protected]
214
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
nejčastěji využívaných údajů při jejich výkonu. Vzniknou čtyři základní registry (Registr
obyvatel, Registr osob, Registr územní identifikace, adres a nemovitostí a Registr práv a
povinností) a informační systém základních registru, který nad nimi bude zajišťovat rozhraní.
Zajistí tak řízenou komunikaci mezi základními registry VS navzájem a se stávajícími
registry a agendovými informačními systémy (AIS). [8] Základním prvkem v systému
základních registru VS je tzv. referenční a autentizací údaj. Jedná se o údaje, které budou
předávány ze systému základních registru. Jednotlivé referenční údaje budou propojeny
referenčními vazbami. Referenční údaj bude v příslušných agendách považován za údaj
zaručený, platný a aktuální, bez nutnosti jeho ověření. Autentizační údaje jsou údaje
umožňující pověřit identitu fyzické osoby. [10]
Na základě informací získaných ze zveřejněných zdrojů a řízených konzultacích byly
vytvořeny přehledové tabulky 1 a 2, které popisují současné registry a AIS.
Tabulka 1 Registry veřejné správy
Název registru
Obsah
údaje o státních občanech CR
údaje o cizincích s trvalým
nebo dlouhodobým pobytem,
občanech EU, azylantech
Obchodní rejstřík
údaje o obchodních
společnostech, některých
podnikajících zahraničních
osobách
Živnostenský rejstřík
údaje o podnikatelích
podnikajících na základě
živnostenského oprávnění
Území identifikační rada číselníku a seznamu úradu
registr
Evidence obyvatel
Katastr nemovitostí
údaje o územní CR
Správce/Editor
Policie CR, MVČR
Rejstříkové soudy
Živnostenské úřady
MPSV
CÚZK
Zdroj: vlastní
Tabulka 2 Agendové systémy veřejné správy
Agendové informační
systémy
Obsah
Evidence občanských
prukazu
Informační systém
datových schránek
údaje o státních občanech ČR
MVČR
údaje o státních občanech ČR,
cizincích s trvalým pobytem, občanech
EU, azylantech
údaje o školských právnických
osobách
údaje o zdravotních pojišťovnách v
ČR
údaje o občanských sdruženích
MVČR
Rejstrík školských
právnických osob
Seznam zdravotních
pojišťoven
Evidence občanských
sdružení
Rejstrík sčítacích obvodu a údaje o územních prvcích a územne
budov
evidenčních jednotkách
Zdroj: vlastní
215
Správce/Editor
MŠMT
MZ
MVČR
ČSÚ
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
SOUVISEJÍCÍ LEGISLATIVA
Koncem roku 2001 vláda ČR usnesením č. 1280 k návrhu věcného záměru zákonné
úpravy registru veřejné správy schválila věcný záměr zákona o základních registrech a uložila
zajistit koordinaci postupu prací na řešení návrhu zákonu o základních registrech veřejné
správy.
1. prosinci 2004 vláda ČR usnesením č. 1306 schválila v rámci systému sdílení dat ve
veřejné správě vytvoření analýzy použitelnosti stávajících evidencí, návrh dalšího postupu,
finanční analýzu a způsob řešení vyplývající z analýzy s cílem zajistit optimální způsob
poskytování informací registru. V roce 2006 a 2007 byly definovány další zásady fungování
systému základních registru, byla zpracována první předloha zákona o základních registrech.
Ta byla následně upravena na základě připomínek odborné veřejnosti.
Zákon o elektronických úkonech a autorizované konverzi dokumentu č. 300/2008 Sb.
(eGovernment Act) ze dne 17. července 2008 vstoupil v platnost 1. července 2009. Upravuje
elektronické úkony státních orgánu vůči fyzickým a právnickým osobám a elektronické
úkony mezi orgány veřejné moci navzájem prostřednictvím datových schránek. Dále
ustanovuje informační systém datových schránek a autorizovanou konverzi dokumentu.
Od 1. července 2009 je v platnosti zákon č. 111/2009 Sb. o základních registrech VS.
Jedná se o „zastřešující zákon", který pokrývá celou problematiku základních registru a je s
jednotlivými registry provázán. Zaměřuje se na nejdůležitější otázky fungování a zabezpečení
celého systému. Zákon určuje, že jednotlivé registry budou mezi sebou komunikovat
prostřednictvím informačního systému základních registru (ISZR) a správcem určuje, nove
vytvořený úřad, Správu základních registru, spadající pod kompetenci Ministerstva vnitra
ČR. [10] Důsledkem vzniku zákona o základních registrech Poslanecká sněmovna projednala
a schválila doprovodný zákon č. 227/2009 Sb., kterým se mění některé zákony v souvislosti s
přijetím zákona o základních registrech, přesněji pozměňuje cca 195 zákonu a nabude
účinnosti od 1. července 2010.
2. únoru 2010 schválila PSPČR odložení spuštění ostrého provozu základních registru
VS o rok, a to na 1. července 2012. Ukázalo se, že projekt je natolik náročný, že se nestihne
realizovat během jednoho roku do takové fáze, aby byl schopen bezpečného provozu.
(Testovací provoz začne 1. července 2010. Ostrý start základních registru se posunul na 1.
červenec 2012.)
REALIZACE PROJEKTU
Hlavní změnou v oblasti registru veřejné správy by, melo být zjednodušení celého
systému registru na čtyři základní registry veřejné správy. Nové registry se budou naplňovat
ze stávajících rejstříku a agend, přičemž některé stávající zaniknou nebo omezí svou činnost.
Každý z registru bude uchovávat jiný typ informací, čímž už nebude docházet k duplicitě dat
vedených úřady a také k tomu, že data nebudou aktuální. Zápis dat do registru bude provádět
vždy editor, což je osoba, která má oprávnění provádět zápis dat do registru. Stávající údaje
muže editor měnit, nikdy je však nemůže smazat. Veškeré údaje v registrech se budou
archivovat, aby je bylo možné zobrazit v kterémkoliv čase od jejich vzniku. Do základního
registru budou data zapisována nebo z nich získávána za pomocí AIS, nikoliv přímo.
Kromě základního registru budou i registry klientské (partnerské), ostatní a zvláštní.
Klientské registry budou využívat referenční data ze základního registru, ostatní budou bez
216
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
jakékoliv vazby na základní registry a zvláštní registry budou obsahovat data, která podléhají
utajení.
Všechny základní registry VS spolu budou navzájem sdílet data a jejich vazba bude
vždy obousměrná. Mimo tuto základní referenční vazbu bude ještě referenční vazba, kde se
sdílejí data mezi AIS a základními registry a mezi klientskými IS. [9] Provázanost registru a
ISZR je vidět na Obrázku 1. Správcem ISZR je nove zřízený správní úřad Správa základních
registru.
Ten bude zajišťovat provoz ISZR a jeho bezpečnost, realizovat vazby mezi
jednotlivými základními registry prostřednictvím služeb ISZR. Také bude monitorovat
neoprávněný přístup k referenčním údajům a informovat Úřad pro ochranu osobních údajů.
Obr. 1 Fungování systému základních registru
Zdroj: [7]
Vznikne několik skupin uživatelů - správce registru, provozovatel registru, editor dat
(budou tri skupiny editoru podle jejich práv čtení a zápisu), navrhovatel změny dat v registru
a původce dat (osoba, která je ze zákona povinna oznámit změnu skutečností uvedených v
registru).
Svoji úlohu zde sehraje i Úřad pro ochranu osobních údajů, který bude mít na starosti
převodník identifikátoru fyzických osob - tzv. ORG. Činnost ORG je v systému základních
registru klíčová. Bude generovat identifikátory fyzických osob pro jednotlivé agendy a na
základe oprávněných požadavku bude také jedinou institucí, která dokáže přepočítat
agendové identifikátory z jednoho registru pro druhý. Nebude tedy možné díky znalosti
rodného čísla zjistit o obyvateli informace prakticky z každého ISVS, tak jak je to možné
nyní. [8]
217
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
ZÁKLADNÍ REGISTR OBYVATEL (ROB)
Prostřednictvím AIS budou do ROB evidovány údaje o fyzických osobách. Funkce
ROB lze rozdělit na editační, které jsou určené pro editory, informační sloužící pro přístup k
referenčním údajům uloženým v registru obyvatel a správní, jenž využívá správce ROB.
Vítězem veřejné zakázky na realizaci ROB se stala společnost Accenture se svou
nabídkou 170 mil. Kč. [5]
Postup naplnění daty
V prvních etapách musí být provedena integrace registru obyvatel do systému
základních registru. Před samotným načtením dat z agend do ROB budou validována v
dočasném úložišti. V dalších etapách bude naplněn ROB referenčními údaji, vytvořeny
agendy a provedena příprava pro ostrý start. [4]
ZÁKLADNÍ REGISTR OSOB (ROS)
Jedná se o registr, jenž bude zahrnovat údaje o fyzických osobách zapsaných v
obchodním rejstříku, či podnikajících podle živnostenského zákona apod., o právnických
osobách působící v ČR. Tento registr bude shromažďovat referenční údaje z AIS - obchodní
rejstřík, rejstřík školských právnických osob, seznam zdravotních pojišťoven, evidence
občanských sdružení, atd. ROS bude mít vazby na referenční data v ROB a v RUIAN. Tento
registr bude mít svou specifickou část tzv. registr Subjektu veřejné správy, jenž bude
zahrnovat všechny veřejnoprávní osoby a orgány veřejné moci. [9]
Na základě soutěže o návrh architektury vybral firmu ORTEX spol. s r.o. Ta bude
dohlížet nad projektem na straně zadavatele. Veřejnou zakázku na vybudování ROS vyhrála
firma Adastra Czech. [2]
Postup plnění daty
Před samotným načtením dat z agend do ROS budou validována v dočasném úložišti
operativní databáze. Při validaci dat proběhne kontrola správnosti adres a údajů o fyzických
osobách a příprava pro doplnění vazebních identifikátoru v rámci jedné agendy. Během
validace budou doplněna chybějící data a identifikátory z vnějších zdrojů. [6]
218
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
ZÁKLADNÍ REGISTR ÚZEMNÍ IDENTIFIKACE ADRES A NEMOVITOSTÍ
(RUIAN)
Registr bude zachycovat základní identifikační a lokalizační údaje, vztahující se ke
sledovaným prvkům či objektům v územní a vzájemné časové a územní vazby mezi těmito
prvky. RUIAN se bude skládat ze dvou částí a to z územní identifikace a nemovitostí.
Územní identifikace v sobe bude zahrnovat územní a správní členění státu, ulice, domy a
adresní body. Část nemovitostí bude vycházet z katastru nemovitostí a budou v ní umístěny
informace o nemovitostech a jejich vlastnostech. Vlastníci nemovitostí budou přebíráni, buď
z ROB, nebo z ROS. Tento registr je považován za referenční, protože v ostatních registrech
se adresa či nemovitost uvádí odkazem do něj. Za referenční údaje jsou zde považovány
identifikační a lokalizační údaje vztahující se k územním prvkům a územně-evidenčním
jednotkám dle územně správního členění státu [1].
ČÚZK vypsal 11. září 2009 veřejnou zakázku na Registr územní identifikace, adres a
nemovitostí. Zakázka byla přidělena firmě NESS Czech s.r.o. Její nabídková cena je 412 mil.
Kč. [5]
Postup plnění daty
Při počátečním naplnění se budou využívat data z následujících zdrojových agenových
systému: Územně identifikační registr adres, Informační systém katastru nemovitostí, Registr
sčítacích obvodu, Informační systém evidence obyvatel - subsystém adres, Databáze
dodacích míst České pošty, Registr komunálních symbolu a Základní báze geografických dat.
[3]
ZÁKLADNÍ REGISTR PRÁV A POVINNOSTÍ (RPP)
Registr bude uchovávat referenční údaje o agendách orgánu veřejné moci a referenční údaje o
právech a povinnostech fyzických a právnických osob, a právech a povinnostech k věcem.
Referenčními údaji o právech a povinnostech jsou údaje o rozhodnutích nebo jiných úkonech
orgánu veřejné moci. Dále jsou zde uvedeny údaje o určitém právu nebo povinnosti osoby,
určité právo nebo povinnost, vymezené vazbou, aby bylo jasné o jaké právo nebo povinnost a
v jakém rozsahu. Editorem těchto referenčních údajů bude orgán veřejné moci, který zapisuje
příslušné údaje do AIS. [10] Strukturu RPP znázorňuje Obrázek 3. Vítězem veřejné zakázky
na RPP se stala firma Accenture se svou nabídkou 274 mil. Kč. [4]
Postup plnění daty
Registr práv a povinností je oproti ostatním registrum specifický v tom, že nemá
protějšek v žádném stávajícím AIS. Nelze ani definovat jednoznačného editora. Předpokládá
se, že editoru bude hned několik, při jejichž činnosti lze předpokládat vznik rozhodnutí, která
budou předmětem RPP. Registr bude používat odkazy na údaje ze všech ostatních základních
registru, a to ve vztahu k právům a povinnostem, které entity v ostatních registrech mají nebo
kterých se týká. Při plnění registru dat se nejdříve vymezí datový obsah komponent registru a
způsob naplnění, dále se definují potenciální zdroje dat, vytvoří harmonogram plnění registru,
ověří se správnost dat dle datového obsahu a struktury dat, ověří se kvalita dat a jejich
úplnost a následně se začne s plněním registru. [4]
219
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Obr. 3 Globálni architektúra registru práv a povinností a jeho okolí
Zdroj: [4]
SHRNUTÍ
Všechny navrhované registry, kromě registru osob, by mely být veřejně přístupné na
podobných principech, jako jsou současné registry a rejstříky. K údajům vedeným v ROB
bude mít přístup pouze vlastník dat, o kterém jsou data uložena. Aby byla zachována ochrana
dat, budou povolený v tomto registru pouze individuální dotazy nikoliv dávkové. Občan bude
mít také možnost povolit poskytování údajů o sobe z ROB. V současné době se uvažuje o
tom, že občan bude moci označit data, která budou moci využívat jím označené instituce.
Jednalo by se o banky, plynárny, pojišťovny atd., kde by změna osobních údajů mohla mít
dopad například na uzavřené smlouvy. Melo by to fungovat tak, že občan nahlásí změnu na
úřadě, která se projeví do registru. Na základe oprávnění úřad pošle změnové údaje
označeným institucím prostřednictvím datové schránky. Společnost ale sama o sobe nebude
mít právo (pokud jí to občan nepovolí) na informace z ROB. Jednou ročně by mel občan
dostat výpis (zřejmě na žádost) ze základních registru VS, kde bude mít možnost
zkontrolovat kdo a za jakým účelem o něm si zjišťoval informace.
ZÁVER
Současný systém správy dat ve veřejné správě je do značné míry neefektivní. Téměř každý
úřad si vede vlastní evidence a data v nich uložená jsou mnohdy neaktuální. Legislativa
současných evidencí je složitá a téměř každý rejstřík či seznam se řídí svým zákonem. V
případě registru VS byl vládou schválen zákon o základních registrech VS, který upravuje
celou tuto problematiku, takže dojde i k legislativnímu zjednodušení. V každém z registru
bude uchováván různý typ dat, čímž již nebude docházet k několikanásobnému ukládání
stejných dat. Registry budou dále propojeny referenčními vazbami, které budou zajišťovat
jejich provázanost. Úřady budou k registrum přistupovat pres informační systém základních
220
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
registru, jehož prostřednictvím budou zapisovat data. Hlavní přínos registru, které propojí
systém veřejné správy, bude pro uživatele vytvoření vetší pohodlí při komunikaci s úřady.
Výhodou pro stát bude mj. výrazná finanční i časová úspora.
Literatúra:
[1]
BUREŠ, P. Ministerstvo vnitra České republiky [online]. 2009 [cit. 2009-10-18].Základní
registry verejné správy. Dostupné z WWW:
<http://www.isss.cz/archiv/2008/download/prezentace/bures_mvcr.ppt>.
[2]
Informační systém o verejných zakázkách [online]. 2009 [cit. 2010-04-14]. Oznámení o
zakázce. Dostupné z WWW:
[3]
<http://www.isvzus.cz/usisvz/usisvz01005Prepare.do?znackaForm=600261020200 1>.
[4]
KAMARÝT, R. ISSS [online]. 2010 [cit. 2010-04-14]. RUIAN - teorie a praxe
eGovernmentu. Dostupné z WWW:
[5]
<http://www.isss.cz/archiv/2010/download/prezentace/kamaryt_ness.pdf>.
[6]
Ministerstvo vnitra České republiky [online]. 2010 [cit. 2010-03-15]. Globální
architektura registru práv a povinností. Dostupné z WWW:
<http://www.mvcr.cz/clanek/verejna-zakazka-registr-prav-a-povinnosti.aspx>.
[7]
Obrí soutež končí, stát vybral víteze. Mladá fronta DNES. 17.3.2010, 64, s. B1.
[8]
PALAS, S. ISSS [online]. 2010 [cit. 2010-04-15]. Základní registry právnických osob,
podnikajících fyzických osob a orgánu verejné moci (ROS) na startu.
Dostupné z
WWW:
[9]
<http://www.isss.cz/archiv/2010/download/prezentace/palas_csu.pdf>.
[10] ŠTENCEL, K. ISSS [online]. 2010 [cit. 2010-04-15]. Registr územní identifikace, adres
a nemovitostí. Dostupné z WWW:
[11] <http://www.isss.cz/archiv/2010/download/prezentace/stencel_czuk.pdf>.
[12] URBANOVÁ, L. eGONuv mozek-základní registry; eGONNews no. 3
[online].
2008 [cit. 2009-10-19]. Dostupné z WWW: <http://www.mvcr.cz/clanek/egon93.aspx>.
[13] ZAJÍČEK, Z. Registry dat verejné správy [online]. eStat.cz [cit. 2009-10-10].
Dostupné z WWW:
[14] <http://www.estat.cz/seminar-v-michnove-palaci-resil- centralni-registry-dat.html>.
[15]
Zákon č.111/2009 Sb. ze dne 26. brezna 2009 o základních registrech, ve znení
pozdejších predpisu. In Sbírka zákonu České republiky. 2009, částka 33, s. 1267
1287.
221
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
PROGNÓZOVANIE ČASU OBJAVENIA SA ZÁKAZKY AKO
SÚČASŤ FLEXIBILNÉHO PLÁNOVANIA PODNIKU
Peter Kačmáry 1, Lenka Chabadová 2
Kľúčové slová: objednávka, zákazka, obdobie, interval výskytu, prognóza, model.
Abstract: Nowadays, the trade dynamic changes, caused especially by the world economic
crisis, make many difficulties to local or international enterprises also with the prediction of
orders. It is a quite big problem in case of planning system, because in majority cases
predictions of orders are necessary to assure materials or tools in advance (before the real
order comes) for the releasing the order in demanding time and required quality. This article
should help to predict time of appearance the repeated orders in the area of industry.
1.
ÚVOD
Dynamické zmeny na trhoch v rámci celosvetovej hospodárskej krízy spôsobujú
podnikom, či už lokálnym alebo nadnárodným, aj ťažkosti predvídať jednotlivé objednávky.
Z hľadiska plánovacieho systému ide teda o pomerne ťažké vysporiadanie sa s touto
situáciou, nakoľko je potrebné vo väčšine prípadov vopred pripraviť materiál či nástroje
na realizáciu objednávok v požadovanom čase, kvantite a kvalite. V mnohých prípadoch
práve príprava výrobných nástrojov je obtiažnejšia ako obstaranie potrebného materiálu,
nakoľko viažu viac finančných prostriedkov pre svoju špecifickosť, náročnosť na prevádzku,
údržbu, ich dostupnosť a pod. Práve z pohľadu nástrojov vznikol podnet pre tento článok,
ktorého cieľom je načrtnúť spôsob predpovedania opakujúcich sa objednávok pre rovnaký, či
podobný typ výrobkov používajúcich rovnaký nástroj alebo skupinu nástrojov. Cieľom toho
je eliminovať náklady spojené s možnými prestojmi pokiaľ na výrobu nie je potrebný nástroj
alebo materiál pripravený. V mnohých prípadoch sa stáva, že príprava alebo dostupnosť
nástrojov nie je zahrnutá v podnikových systémoch, ktoré zákazku posudzujú len
z materiálového hľadiska.
2.
PROTREBNÉ DATA PRE VÝKON PROGNÓZY
Dokonalosť podnikových systémov ale nie je predmetom tohto článku, ale nájsť spôsob
ako prognózovať čas objavenia sa opakujúcej sa zákazky. Základná vec, ktorá je potrebná aby
daný podnikový systém poskytoval je dokonalá evidencia všetkých potenciálnych vyrobených
zákaziek, archívnych aj nových, na ktorých sa dané nástroje a tiež aj materiály podieľali. Čím
sú tieto údaje z historicky dlhšieho obdobia, tím lepšie pre presnejší odhad. V evidencii by
teda mali byť informácie o dobe, kedy sa zákazka (objednávka) objavila, o jej množstve. To
znamená, že poznáme na základe IS podniku stav spotreby materiálov a potrieb nástrojov na
Peter, Kačmáry, Ing., Technická univerzita v Košiciach, Fakulta BERG, Ústav logistiky priemyslu a dopravy,
Park Komenského 14, 043 84 Košice, 055/602 2813, [email protected]
2
Lenka, Chabadová, Ing., Technická univerzita v Košiciach, Fakulta BERG, Ústav logistiky priemyslu
a dopravy, Park Komenského 14, 043 84 Košice, 055/602 3158, [email protected]
1
222
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
niekoľko období dozadu. Obdobie môže byť charakterizované na dni, týždne, mesiace či
roky, záleží len na objekte záujmu.
Zoberme si konkrétnu zákazku na ktorú sme dostávali opakujúce sa objednávky. Na
obr. č.1. je vidieť ako si danú zákazku objednával zákazník v časovom horizonte dvoch rokov
dozadu. Hrubá čiara znázorňuje dobu objavenia sa a číslo v akom počte (kg) zákazku
zákazník požadoval. Túto časovú os je ale potrebné pretransformovať na tzv. početnosť
výskytov, kde os „x“ znázorňuje poradie výskytu a os „y“ znázorňuje počet neaktívnych
období medzi obdobiami výskytu zvýšený o jeden. To navýšenie o jednotku je z dôvodu aby
po dvoch po sebe existujúcich aktívnych obdobiach pričom medzi nimi nie je neaktívne
obdobie, toto nenadobudlo hodnotu nula. To by potom sťažilo ďalšie štatistické spracovanie
priebehov. Odôvodniť to môžeme aj takýmto spôsobom, že nasledujúce aktívne obdobie je
o konkrétny počet období.
446
1/24
2/24
336
3/24
4/24
5/24
počet neaktívnych období medzi
obdobiami výskytu sa zákazky
528
6/24
887
7/24
8/24
9/24
10/24
537
596
432
11/24
12/24
13/24
633
14/24
15/24
16/24
17/24
18/24
19/24
20/24
21/24
467
498
22/24
23/24
24/24
5
4
3
2
1
0
1
2
3
4
5
6
početnosť výskytov
7
8
9
10
Obr. č.1 Transformácia období výskytu na intervalové grafické znázornenie.
Po transformácií na grafické priebehy môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu prognózovania
a to je klasifikácia priebehov do základných a im pridruženým modelom a ich prognózovanie.
3.
KLASIFIKÁCIA PRIEBEHOV INTERVALOVÉHO GRAFICKÉHO
ZNÁZORNENIA DO JEDNOTLIVÝCH MODELOV A ICH PROGNÓZA
Pozorovaním konkrétneho prípadu v technickej praxi bolo navrhnutých sedem skupín
modelov priebehov, do ktorých je možné zaradiť jednotlivé intervalové priebehy z obr. č. 1.:
1. „K“ model – konštantný model;
2. „T“ model – trendový model, v tomto prípade je odporúčané vyhodnocovať, či je
trend stúpajúci ‘+’ alebo klesajúci ‘-’;
3. „C“ model – cyklický model;
4. „S“ model – sezónny model;
223
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
5. „E“ model – empirický model.
K trendovému modelu môžeme ešte pridružiť dva ďalšie pridružené modely a to:
6. „TC“ model – trendovo cyklický model;
7. „TS“ model – trendovo sezónny model.
Do takýchto modelov vieme zaradiť len také priebehy, pri ktorých početnosť výskytu
bola minimálne tri a viac krát. Pretože z troch časových výskytov vieme získať
transformáciou dva body a takýto priebeh už je možné zaradiť do „K“ alebo „T“ modelu.
Zákazky, ktoré sa neobjavili viac ako tri krát
figurujú v systéme so statusom
„neprognózovateľné“.
Charakteristiky zaradenia zákaziek do jednotlivých modelov je samozrejme z pohľadu
náležitých štatistických metód mnohokrát nevyhnutné, no stručnosť tohto príspevku by určite
zanikla. Takže na základe tohto tvrdenia sú zákazky do týchto modelov triedené nasledovne:
1. Konštantný model. Pre konštantný model je typické že všetky hodnoty ležia na jednej
priamke rovnobežnou s osou x. Hodnoty sa prakticky vôbec nemenia, takže ak z nich
vypočítame aritmetický priemer, všetky hodnoty by mali byť približne rovnaké aritmetickému
priemeru v dovolenej tolerancii ± 1 (naša základná jednotka je jeden mesiac, ako znázorňuje
obr. č.1.).
2. Trendový model. Trendový model je taký model, kde pomer nárastu (poklesu) hodnôt
je pre každé obdobie rovnaké. Je však potrebné zvoliť toleranciu „výkyvu“ , ktorá by jasne
oddeľovala tento model od konštantného. Čiže musíme vypočítať priemerný trend (celkový
trend) na základe lokálnych trendov, priemerný trend by mal dosahovať 10% nárast alebo
pokles aby sme ho nepovažovali za konštantný.
Druhý spôsob výpočtu (presnejší) trendu je pomocou metódy najmenších štvorcov. Opäť
by tento trend mal obsahovať aspoň 10% rast, či pokles, aby daný priebeh nebol klasifikovaný
ako konštantný model.
3. Sezónny model je podobný ako trendový alebo konštantný, len určitá(é) hodnota(y),
pravidelne sa opakujúca(e) vždy v tom istom období roka sú mimo trendového či
konštantného obrazca. Pri tvorbe prognózy v tomto type modelu je treba stále zvážiť, či
nenastáva opäť obdobie sezóny, teda výskytu sa sezónnej hodnoty. Vtedy neplatí trend, resp.
konštantnosť, ale platí sezónny vplyv.
4. Cyklický model. Cyklický model predstavuje pravidelne sa striedanie hodnôt
v rovnakých (párnych a nepárnych) periódach. Podľa toho aká perióda nasleduje, taká bude
nasledujúca hodnota, ktorá by mala byť približne rovnaká ako hodnoty v týchto periódach.
Môžeme teda spriemerovať hodnoty v rovnakých úsekoch periód. Čiže pri prognózovaní
nasledujúceho obdobia budú hodnoty také, aká časť periódy bude v nasledujúcom období
pokračovať.
Prognózovanie v spomínaných dvoch predchádzajúcich modeloch sú popísané veľmi
jednoducho, nakoľko ich výskyt je veľmi ojedinelý. V praxi sa oveľa častejšie stretneme
s nasledujúcimi modelmi 5 až 7.
5. Empirický model. Je to model, u ktorého sa nedá určiť zákonitosť výskytu hodnôt
a teda ani jeho zaradenie do vyššie spomenutých skupín. Inými slovami povedané ide
o chaotické sa chovanie výskytu zákazky a takýto model je vhodné prognózovať metódou
224
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
vhodnou na dynamicky meniace sa priebehy. Navrhovaná metóda je metóda harmonických
váh podľa ref. [1].
Môžu nastať aj prípady kombinácie týchto základných modelov a to hladne trendového
so sezónnym a trendového cyklickým.
6.
7.
Trendovo-sezónny model. Podobne ako pri trendovom modeli, všetky hodnoty
vykazujú určitý trend, ale je v určitom opakujúcom sa období nejaký výkyv.
Trendovo-cyklický model. V pravidelne sa striedajúcich sa periódach hodnoty
vykazujú trend. Je to podobný model ako cyklický, len je potrebné zohľadniť trend.
Všeobecne povedané sezónnu zložku St je možné považovať spolu s cyklickou zložkou
Ct za periodicitu časovej rady Pt a teda (Pt = St + Ct), pretože v reálnych situáciách môžu byť
prítomné obe zložky súčasne [2].
Pri hlbšom skúmaní tejto problematiky nachádzame štatistický nástroj, ktorou
periodicitu vieme odhaliť. Takýmto odskúšaným základným nástrojom zaradenia
prognózovaných zákaziek do jednotlivých modelov bude slúžiť periodogram. Periodogram je
v podstate nástroj na detekovanie periodicity časových radov a odhalenie jej frekvencie.
Detailnejší popis práce s periodogramom v oblastiach ekonomiky je popísaný v lit. [2].
4.
ZÁVER
Prognózovanie času objavenia sa zákazky je momentálne implementované do
rozhodovacieho systému jednej priemyselnej firmy na Slovensku, kde sa na základe tohto
rozhoduje o ponechaní alebo prerobení určitých nástrojov. V prípade tohto podniku sú takmer
všetky nástroje prerobiteľné na nástroje pre iné zákazky a tým pádom takéto nepoužívané
nástroje nemusia skladovať a teda vedia ich v predstihu prerobiť pre zákazky aktívne. Keďže
ide o implementáciu procesu, zatiaľ nie sú momentálne známe žiadne konkrétne ekonomické
prínosy no rozhodne to prispeje k objektívnejšiemu posudzovaniu nástrojov a materiálov v
úseku plánovania a následne v samotnej prípravy výroby.
Literatúra:
[1.]
Malindžák, D.: Výrobná logistika I. ŠTROFFEK, Košice, 1997, ISBN 80-967636-6-0.
[2.] Seger, J., Hindls, R.: Statistické metody v tržním hospodářství, Viktoria Publishing,
Praha, 1995, str. 311, ISBN 80-7187-058-7.
[3.] Seger, J., Hindls, R.: Statistické metody v ekonomii, H&H, Praha, 1993, ISBN 8085787-26-1.
[4.] Malindžák, D., Takala, J.: Projektovanie logistických systémov, TU, Košice, 2005,
ISBN 80-8073-282-5.
[5.] Malindžák, D. a kol.: Teória logistiky, TU, Košice, 2007, ISBN 978-80-8073-893-8.
225
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
KOLEKTÍVNE INVESTOVANIE V PODMIENKACH SR
Petra Karafová 1
Kľúčové slová: Podielový fond, výnos, riziko, cenné papiere, kupónová privatizácia,
podielový list, HDP.
Abstract: The article is addressing the issue of collective investment. The first part of the
paper is devoted to collective investment in Slovak republic and the second part is
konparation of Slovak republic with selected European countries.
Na Slovensku sa kolektívne investovanie začalo vyvíjať v roku 1992. Významný, vplyv
na jeho rozvoj mala prvá vlna kupónovej privatizácie. Dôležitým medzníkom v oblasti
kolektívneho investovania bolo prijatie zákona č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní,
ktorý nadobudol platnosť 1.1.2000. Tento zákon vymedzil a sprísnil podmienky podnikania
správcovských spoločností a priblížil legislatívu európskemu štandardu. Na jeseň 2003
schválil parlament nový zákon o kolektívnom investovaní, ktorý vstúpil do platnosti od 1.
januára 2004 a plne harmonizuje slovenskú legislatívu s legislatívou EÚ.
Okrem fondov domácich správcov sa na Slovensku predávajú aj podielové fondy
viacerých zahraničných správcov. Podielové fondy sú na Slovensku predávané cez banky,
obchodníkov s cennými papiermi, cez sprostredkovateľov investičných služieb, ako aj
prostredníctvom produktov investičného životného poistenia.
Na nasledujúcom grafe je znázornený vývoj počtu podielových fondov na Slovensku od
roku 2006 do roku 2009. Vidíme, že vývoj je pozitívny, počet fondov stále rastie.
60
50
54
56
54
2007
2008
2009
43
40
30
20
10
0
2006
Obr. č. 1: Počet podielových fondov na Slovensku v období 2006 – 2009
Zdroj: www.akatcr.cz , vlastné spracovanie
Na obrázku 2 je graficky znázornený vývoj objemu investovaných peňažných
prostriedkov v podielových fondoch v rokoch 2006 až 2009. V roku 2008 sledujeme pokles
množstva finančných prostriedkov z 3,2 mld. € v roku 2007 na 2,8 mld. €. Daná skutočnosť je
pravdepodobne opäť spôsobená finančnou krízou. V roku 2009 už ale zaznamenávame
1
Ing. Petra Karafová, Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, KE,
Univerzitná 1, 010 26 Žilina e-mail: [email protected]
226
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
pozitívny vývoj – nárast na 2,9 ml. € a údaje z prvého kvartálu signalizujú ďalší nárast až na
3,1 mld. €.
3,2
3,5
3,0
2,5
2,8
2,9
2008
2009
2,4
2,0
1,5
1,0
0,5
0,0
2006
2007
Obr. č. 2: Vývoj peňažných prostriedkov v podielových fondoch na Slovensku
v období 2006 – 2009 (v miliardách €)
Zdroj: www.akatcr.cz , vlastné spracovanie
Proporcia investovaných peňažných prostriedkov v rokoch 2007 až 2009 v podielových
fondoch podľa jednotlivých typov je znázornená na obrázku 3.
Fondy
2007
2008
2009
mld. €
%
mld. €
%
mld. €
%
Akciové
0,18
6
0,09
3
0,13
5
Dlhopisové
0,53
16
0,4
15
0,41
14
Peňažné
1,9
58
1,62
59
1,77
60
Zmiešané
0,4
12
0,31
11
0,39
13
Ostatné
0,26
8
0,34
12
0,24
8
Spolu
3 27
100
2,76
100
2,94
100
Obr. č. 3.: Množstvo peňažných jednotiek podľa typu fondu v miliardách € na
Slovensku
Zdroj: www.akatcr.cz , vlastné spracovanie
Proporcia investovaných peňažných prostriedkov v mld. € na 1 obyvateľa v rokoch
2006 až 2009 v podielových fondoch je znázornená na obrázku 4.
227
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
0,7
0,59
0,6
0,5
0,52
0,54
2008
2009
0,45
0,4
0,3
0,2
0,1
0
2006
2007
Obr. č. 4.: Množstvo peňažných jednotiek v mld. € na 1 obyvateľa na Slovensku
v období 2006 - 2009
Zdroj:Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie
Nasledujúci graf 5 ukazuje hodnoty aktív, ktoré vložili domáci investori do fondov
kolektívneho investovania (domácich i zahraničných), počítaný k hrubému domácemu
produktu SR.
7
6
5,38
5,84
5
4,32
4,58
2008
2009
4
3
2
1
0
2006
2007
Obr. č. 5.: Množstvo peňažných jednotiek v mld. € podľa vývoja HDP na Slovensku
v období 2006 - 2009
Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie
Komparácia so štátmi Európskej únie
Kolektívne investovanie v Slovenskej republike nemôžeme v žiadnom prípade
porovnávať s európskymi veľmocami tohto odvetvia. Slovenská republika nemá nastavený
taký výhodný daňový systém ako Luxembursko alebo Írsko a aj trh kolektívneho investovania
dosahuje iba zlomok trhu vo Francúzsku, Veľkej Británii alebo Nemecku. Napriek tomu
možno použiť pre adekvátne porovnanie pomerové ukazovatele, ktoré sú využívané pre
komparáciu so zahraničím. Najčastejšie sa používa pomer hodnoty majetku vo fondoch na 1
obyvateľa alebo v pomere k hrubému domácemu produktu (napr. Cisko, Klieštik [1]).
Graf 6 zobrazuje podiel hodnoty aktív vo fondoch na jedného obyvateľa. Teda ho
možno interpretovať ako sumu, ktorú priemerný občan vložil do fondov kolektívneho
investovania v danom štáte.
228
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
SR
540
ČR
360
Maďarsko
765
Grécko
767
Portugalsko
1 033
Španielsko
4 071
Taliansko
3 225
VB
8 282
Nemecko
2 695
Belgicko
6 888
Švédsko
12 687
Rakúsko
8 277
Francúzsko
19 261
0
5000
10000
15000
20000
25000
Obr. č. 6.: Množstvo peňažných jednotiek investovaných v podielových fondech v € na
1 obyvateľa v roku 2009 vo vybraných krajinách
Zdroj: www.akatcr.cz, vlastné spracovanie
Graf znázorňuje veľmi nízku úroveň Slovenskej republiky v porovnaní s vybranými
potenciálnymi vzormi (Nemecko, Rakúsko, Francúzsko) a štátmi na podobnej hospodárskej
úrovni (Grécko, Maďarsko). Na druhej strane je tu zrejmý obrovský rastový potenciál, ktorý
zatiaľ tuzemské kolektívne investovanie nevyužilo.
Nasledujúci graf 7 ukazuje porovnanie vybraných štátov podľa hodnoty aktív, ktoré
vložili domáci investori do fondov kolektívneho investovania (domácich i zahraničných),
počítaný k hrubému domácemu produktu konkrétneho štátu.
5
SR
4
Maďarsko
9
5
8
Portugalsko
22
14
Taliansko
29
10
Nemecko
26
Švédsko
42
29
Francúzsko
76
0
10
20
30
40
50
60
70
80
Obr. č. 7.: Podiel hodnoty aktív na HDP vo fondoch vo vybraných krajinách
v percentách, koniec roku 2009
Zdroj: www.akatcr.cz, vlastné spracovanie
229
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Aj z tohto pomerového ukazovateľa je zrejmé zaostávanie Slovenskej republiky za
ostatnými európskymi krajinami. Nízka úroveň podčiarkuje len záver vyplývajúci
z predchádzajúceho grafu, že fondy v Slovenskej republike zďaleka nevyčerpali svoj
potenciál a dá sa očakávať rast smerom k hodnotám obvyklých v Európe.
Článok je výstupom výskumu 3/KE/2010 Postavenie a uplatnenie
fundamentálnych nástrojov a ukazovateľov technickej analýzy vo vzťahu k finančnoekonomickej analýze podniku.
Literatúra:
[1]
CISKO, Š., KLIEŠTIK, T.: Finančný manažment podniku I., EDIS, Žilina, 2009,
ISBN 978-80-554-0076-1
[2]
EFAMA, Fact Book 2007 Trends in European investment funds. European Fund and
Asset Management Association, 2007
[2]
CHOVANCOVÁ, B., BAČIŠIN,V.: Kolektívne investovanie, 1. vyd. Bratislava: Uira
edition, 2005, ISBN 80-8078-062-5
[3]
JÍLEK, J.: Finanční trhy. 1. vyd. Praha : Grada, 1997. 527 s. ISBN 80-7169-453-3
[4]
[5]
STEIGAUF S.,: Fondy, jak vydělávat pomocí fondu, Grada 2003, ISBN 8024702479,
88s.
< http://www.nbs.sk>.
[6]
< http://www. portal.statistics.sk.sk>
[7]
< http://www.akatcr.cz>
[8]
< http://www.ass.sk>
230
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
VPLYV GLOBALIZÁCIE NA RIADENIE PODNIKU
Eva Kicová
1
Kľúčové slová: procesné riadenie, BPI prístup, BPR prístup, hodnotový reťazec
Abstract: This article describes 2 possibilities of process management in the process of
globalization - Business Process Improvement and Business Process Reengineering. The both
of them follow the requirements of costumers and processes of the company. BPI and BPR
are possibilities to increase effectiveness of processes in the company.
Globalizácia v ostatnom období ovplyvňuje fungovanie podnikov. Zvyšujúca sa
konkurencia, nové výrobky, či neustále sa zvyšujúce požiadavky zákazníkov nútia podniky
riešiť otázky ich ďalšieho rozvoja. Zvyšujú sa požiadavky na riadenie podniku. Tradičnú
formu riadenia tzv. funkčné riadenie v procese globalizácie nahradilo tzv. procesné riadenie.
Zvyšuje sa tak sloboda v rozhodovaní, no i zodpovednosť zamestnancov. Čiastkové operácie
sú spojené do podnikových procesov, preferuje sa tímová práca, mäkké metódy riadenia
a plochá organizačná štruktúra. Motivácia sa viaže na to, ako procesný tím prispieva k tvorbe
hodnoty pre zákazníka. Sledujú sa teda výsledky procesu a nie výkon činnosti. Hlavným
meradlom výšky odmeny pre príslušný tím procesného riadenia je spokojnosť zákazníka.
1. PROCESY PODNIKU
Procesy podniku možno podľa Portera rozdeliť do deviatich strategických činností. Tie,
ktoré sa zaoberajú samotnou výrobou, predajom, dodaním kupujúcemu a následným servisom
sa označujú za primárne, ostatné len podporujú realizáciu primárnych činností a predstavujú
tzv. činnosti podporné. V podmienkach globalizácie je nevyhnutné do hodnotového reťazca
zaradiť inovačný proces zameraný analýzu súčasných a odhalenie budúcich potrieb
zákazníkov a na výskum a vývoj nových spôsobov uspokojovania týchto potrieb. Ako vidieť
z nasledujúceho obr., je doplnený o prevádzkový proces a tzv. popredajný servis.
1
Ing. Eva Kicová, PhD., Žilinská univerzita vŽiline, FPEDAS, Katedra ekonomiky, Univerzitná 1, 010 01
Žilina, email: [email protected]
231
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Inovačný proces
Zistenie
potreby
zákazníka
Výskum
Určenie a vývoj
výrobku
trhu
služby
Popredajný
servis
Prevádzkový proces
Výroba Marketing
a
a
logistika predaj
Servis Uspokojenie
a
potreby
služby
zákazníka
Obr. 1: Hodnotový reťazec
Zdroj: HROMKOVÁ, L. Teorie průmyslových podnikatelských systémů I. 2001
2. MOŽNOSTI ZLEPŠOVANIA PROCESOV V PROCESNOM RIADENÍ
Zlepšiť úspešnosť podniku v období globalizácie možno zlepšovaním procesov.
Štruktúrou a fungovaním procesov sa v organizácii zvyčajne zaoberajú 2 prístupy - Business
Process Improvement (BPI) alebo Business Process Reengineering (BPR). Oba vyžadujú
realizovanie aktivít podľa nasledujúceho princípu:
Riadenie a výber
projektov
„Neustále
zlepšovania“
Štandarizácia,
audity
Inovácie
Top manažment
Zlepšenie procesov
Stredný manažment
Udržiavanie
Denné riadenie
Nižší manažment
Obr. 2: Aktivity zlepšovania procesov
2.1. PRÍSTUP BPI
Business Process Improvement predstavuje postupné zlepšovanie už existujúcich
procesov pri rešpektovaní obmedzení, ktoré v podniku už existujú. Zmeny teda implementuje
do už existujúcich procesoch podľa nasledujúcej schémy:
Popis súčasného
stavu procesu
Stanovenie
sledovaných
metrík
Sledovanie
prevádzky
procesu
Meranie
prevádzky
procesu
Obr. 3: Zlepšovanie procesu prostredníctvom BPI
Zdroj: ŘEPA, V. Podnikové procesy. Procesní řízení a modelování. 2006
232
Návrh a
implementácia
zlepšenia
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Prax v tejto oblasti ponúka rôzne metódy, implementácia ktorých vedie k zlepšeniu
procesov. V praxi ide zvyčajne o TQM systém alebo Kaizen.
TQM systém, ako už vyplýva z názvu, je zameraný na kvalitu. Predstavuje strategicky
orientovaný systém s jasne dokumentovanými úlohami, kompetenciami a zodpovednosťou,
zameraný na neustále zdokonaľovanie spôsobov uspokojovania potrieb zákazníkov pri čo
najnižších nákladoch. Nevyžaduje zmenu organizačnej štruktúry a prináša mierne a postupné
zmeny ako výsledok zlepšovacích opatrení. Tento systém sa často zamieňa s ISO normami,
no existujú tu preukázateľné rozdiely, ktoré možno zhrnúť nasledovne:
Tab.1: Porovnanie ISO noriem a TQM systému
ISO 9001:1994
orientácia na konečné
výsledky
zákazník je finálny spotrebiteľ
základňou je dokumentácia,
normy
eliminácia nezhôd nápravnými
opatreniami
ISO 9001:2000
orientácia na procesy
TQM
orientácia na procesy
zákazník je každý, komu
odovzdávame výsledky svojej
práce
základňou je aktívna účasť
všetkých zamestnancov
orientácia na kontinuálne
zlepšovanie
zákazník je každý, komu
odovzdávame výsledky svojej
práce
základňou je aktívna účasť
všetkých zamestnancov
orientácia na kontinuálne
zlepšovanie
nie je zviazaný s normami,
otvorený systém
viac zameraný na možné zmeny
kritériom je úplná spokojnosť
zákazníkov
zameranie na ľudí
Kaizen patrí ku klasickým japonským metódam a v podnikovej praxi je tento systém
zameraný na rozdiel od TQM na zvyšovanie produktivity. Ide o postupné a trvalé
zlepšovanie vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach. Tento systém pracuje súčasne s
tromi princípmi:
•
uvažuje nielen o výsledkoch, ale aj o procese, čím možno zachytiť postupy vedúce
k dosiahnutiu výsledku,
•
uvažuje o celom procese, nie len o momentálnej situácii, čím sa umožní
predchádzať vytváraniu nedostatkov v iných častiach procesu,
•
umožňuje učenie analytické, tzn. nestráca čas hľadaním vinníka, ale umožňuje
znovuoveriť domnienky, ktoré sa ukazujú vo výsledku aktuálneho procesu.
TQM i Kaizeny postupne zlepšujú stav organizačného a prevádzkového systému.
Súčasný stav však nemenia, naďalej ho len udržujú a „konzervujú“.
233
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
2.2. PRÍSTUP BPR
BPR prístup (Business Process Reengineering) predstavuje zásadné prehodnotenie
a radikálnu rekonštrukciu podnikových procesov. Jeho výsledkom je výrazný nárast
výkonnosti podniku. Radikálna zmena môže byť pre podnik v konečnom dôsledku úspešná,
čím mu môže odpútať sa od zažitých paradigiem a konvencií. Na druhej stane však nesie so
sebou vysoké riziko neúspechu. Takúto zmenu preto nie je možné uskutočniť „zo dňa na deň“
a vyžaduje náročnú prípravu a dôslednú kontrolu projektu. Model reengineeringu zobrazuje
nasledujúci obr.:
Definícia
rozsahu projektu
Analýza potrieb
a možností
Vytvorenie novej
sústavy
procesov
Naplánovanie
prechodu
Implementácia
Obr. 4: Model zásadného reengineeringu
Zdroj: ŘEPA, V. Podnikové procesy. Procesní řízení a modelování. 2006
V rámci reengineeringu možno poukázať na 3 druhy rôznych zmien:
•
WPR – Work Process Reengineering – ide o zásadnú zmenu procesov v rámci
jedného útvaru,
•
BPR – Business Process Reengineering – predstavuje zásadné zmeny v rámci
organizácie ako celku,
•
TBR – Total Business Reengineering – zmeny zasahujúce i okolie podniku, jeho
dodávateľov či odberateľov.
Medzi „klasické“ metódy reengineeringu možno zaradiť 4 metódy – metodika
Hammera a Champyho, metodika T. Davenporta, metodika Manganelliho a Kleina a Kodak
metodika. Všetky uvedené metódy zhodne predpokladajú, že projekty reengineeringu iniciuje
vrcholové vedenie a následne ich vykonáva špeciálne vybraný projektový tím. Ide teda o tzv.
presadzovanie projektu reengineeringu zhora, pričom sa však nepočíta s nutnosťou spolupráce
projektu s okolím podniku.
Tab. 1: Porovnanie klasických metodík reengineeringu procesov
Hammer,
Champy
Davenport
Manganelli, Klein
Krok 1:
Príprava projektu
• Uvedenie do
reengineeringu
• Identifikácia
• Výber procesov
Krok 2:
Rekonštrukcia procesu
•
Poznanie procesov
•
Redesign procesov
•
Krok 3:
Implementácia
•
Implementácia
Poznanie a meranie
procesov
•
Prototypovanie
•
Vízia a ciele
•
Identifikácia
procesov
•
Informačné technológie
•
Implementácia
•
Príprava projektu
•
Vízia
•
Transformácia
234
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Kodak
•
Identifikácia
•
•
Technický design
Personálny design
•
Iniciácia projektu
•
Poznanie procesov
•
Riadenie zmeny
•
•
Design nových procesov
Riadenie zmeny
•
•
Transformácia
podniku
Riadenie zmeny
Zdroj: ŘEPA, V. Podnikové procesy. Procesní řízení a modelování. 2006.
Celkový prístup k reengineeringu podnikových procesov je v zásade lineárny. Jeho
metodický postup je vo všetkých prípadoch podobný postupu pri zavádzaní informačného
systému podniku. Metodiky sa odlišujú predovšetkým v prvej fáze, vo fáze prípravy projektu.
Davenport vyžaduje kompletnú prípravu zameranú na víziu, kým ostatné metodiky
uprednostňujú schematický postup, prevzatý zo všeobecnej teórie riadenia projektov.
Business Process Reengineering (BPR) a Business Process Improvement (BPI)
predstavujú v procese globalizácie dva základné prístupy zdokonaľovania procesov. Kým
v prípade BPI ide o postupné vylepšovanie procesov pri rešpektovaní ich súčasného stavu, pri
BPR ide zásadné prehodnotenie a radikálne prepracovanie podnikových procesov. Nejedná sa
teda o totožné, no na druhej strane ani o protichodné prístupy. Ich spoločnou črtou je
orientácia na zákazníka a na procesy, čo je nevyhnutným predpokladom zvyšovania úspechu
a konkurencieschopnosti súčasných podnikov v procese globalizácie. V praxi je BPI prístup
uplatňovaný častejšie aj napriek tomu, že reengineering sľubuje vyššiu efektívnosť. V
porovnaní s BPI je totiž podstatne náročnejší a rizikovejší.
Literatúra:
[1.] HROMKOVÁ, L. Teorie průmyslových podnikatelských systémů I. 1.vyd. Zlín :
Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, 2001. 118 s. ISBN 80-7318-038-3.
[2.] PORTER, M. E. Konkurenční výhoda. Praha: Victoria Publishing, 1993. 626 s. ISBN
80-85605-12-0
[3.] ŘEPA, V. Podnikové procesy: procesní řízení a modelování. 1.vyd. Praha : Grada
Publishing, 2006. 265 s. ISBN 80-247-1281-4.
[4.] TOMÁNEK, J. Myšlení a činnost funkční změnte na myšlení a činnost procesní. In
TOMÁNEK, J. Sborník managementu změn a reengineeringu. 1.vyd. Praha: Computer
Press, 2001. 515 s. ISBN 80-7226-428-1
235
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
EURO 2012 JAKO REGIONALNE WYDARZENIE
SPORTOWE W GLOBALNEJ TURYSTYCE
Janusz Klisiński - Andrzej Hadzik1
Kluczowe słowa: UEFA EURO 2012, wydarzenie sportowe, stadiony, hotele, drogi,
turystyka.
Abstract: UEFA EURO 2012 is the fourteenth football tournament for European
Championship Men. The official Euro 2012 logo is a flower, which appear on the leaves of
Polish and Ukrainian flags. There are also interwoven elements of Polish and Ukrainian folk
art. The opening match of Euro 2012 played at the National Stadium in Warsaw will take
place on 8 June. Teams advancing from the same qualifying group will be able to meet again
in the final. Final to be held at the Olympic Stadium in Kiev. The European Football
Championships in 2012 promote of Polish cities and organizers in the world. With the
organization of Euro 2012 will increase the turnover in the hotel industry in Poland , and will
accelerate the development of the accommodation. The organizers expect that in Poland in
June 2012 an additional one million foreigners visited .
TŁO
Mistrzostwa Europy w Piłce Nożnej 2012 , oficjalnie UEFA EURO 2012 to czternasty
turniej piłki nożnej o Mistrzostwo Europy mężczyzn. 18 kwietnia 2007 bezwzględną
większością głosów wygrała wspólna oferta Polski i Ukrainy.Zasady przygotowania
finałowego turnieju EURO 2012 reguluje tzw. ustawa o EURO 2012. Rządowy projekt
wpłynął do Sejmu Rzeczypospolitej Polskiej 3 września 2007. Senat Rzeczypospolitej
Polskiej nie wniósł poprawek. Prezydent Rzeczypospolitej Polskiej Lech Kaczyński podpisał
ustawę 19 września 2007.W ustawie określono m.in. podmioty wykonujące przedsięwzięcia
związane z turniejem i warunki ułatwiające organizację mistrzostw oraz sposób realizacji
gwarancji rządowych. Na jej mocy utworzono spółkę celową PL.2012 Sp. z o.o., która
odpowiada za koordynację wszystkich działań związanych z przygotowaniami do imprezy.
7 lutego 2009 r. w Sali Kongresowej warszawskiego Pałacu Kultury i Nauki odbyła się
ceremonia losowania grup Euro 2012. Mistrzem ceremonii był sekretarz generalny UEFA
Gianni Infantino. W losowaniu wzieli udział ambasadorowie Euro 2012 z Polski i Ukrainy,
Zbigniew Boniek, Andrzej Szarmach, Andrij Szewczenko i Oleg Błochin. Gospodarzem był
z racji swojej funkcji prezydent UEFA Michel Platini.Uroczystość odsłonięcia logotypu
mistrzostw odbyła się na placu Michajłowskim w Kijowie, z udziałem władz Ukrainy i UEFA
.Oficjalnym logiem Euro 2012 jest kwiat, na liściach którego widnieją flagi Polski i Ukrainy.
Są tam także wplecione elementy polskiej i ukraińskiej sztuki ludowej. Mecz otwarcia Euro
1
Janusz Klisiński ,prof. nadzw.dr hab. Akademia Techniczno-Humanistyczna.Bielsko-Biała ul.Willowa 2,
Polska. 0048 601 505 700,[email protected]
Andrzej Hadzik, adiunkt dr. Akademia Wychowania Fizycznego. Katowice ul. Mikolowska
[email protected]
236
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
2012 rozgrywany na Stadionie Narodowym w Warszawie odbędzie się 8 czerwca. Zespoły
awansujące z tej samej grupy eliminacyjnej będą mogły się spotkać ponownie dopiero
w finale. Finał ma się odbyć na Stadionie Olimpijskim w Kijowie. Polska i Ukraina mają
zapewniony udział w rozgrywkach z racji pełnienia roli gospodarza.
REZULTATY
Przedsięwzięcia przygotowawcze do Euro 2012 w Polsce koordynuje i kontroluje
spółka PL. 2012. W ramach spółki powołano koordynatorów krajowych zajmujących się
poszczególnymi obszarami działania tj.stadionami, infrastrukturą, baza noclegową,
zabezpieczeniem medycznym i ratownictwem, telekomunikacją i informatyką oraz
własnością intelektualną. Stanowisk tych jest 10, gdyż powołano w zakresie infrastruktury
2 koordynatorów ds. transportu i lotnisk oraz koordynatora ds. komunikacji i promocji. Nowe
obiekty powstaną w Gdańsku, Warszawie i Wrocławiu. Modernizowane są stadiony
w Chorzowie, Krakowie i Poznaniu.
W ramach przygotowań do mistrzostw Polska planuje budowę ok. 700 km dróg
ekspresowych i ok. 700 – 800 km autostrad. (koszt 6,5 mld euro) oraz modernizację
głównych szlaków kolejowych (koszt ok. 4,5 mld euro)Najważniejsza autostrada A2, BerlinWarszawa na pewno zostanie oddana w terminie. Oprócz głównych portów lotniczych,
położonych w pobliżu miast gospodarzy turnieju tj. Gdańsku, Poznaniu, Warszawie
i Wrocławiu, przewidziany jest udział cywilnych portów lotniczych, tak zwanych portów
wspomagających, oraz niektórych baz sił powietrznych. W Warszawie prowadzone są prace
nad połączeniem lotniska z centrum przy pomocy transportu szynowego, natomiast
w Krakowie połączenie to zostanie zmodernizowane. Transport szynowy zapewni dużą
przepustowość, skróci czas podróży.
Obecnie trwają zaawansowane prace nad przygotowaniem koncepcji dotyczących
stewardingu – działania o charakterze porządkowym, wolontariatu – działania serwisowego
oraz Ambasad Kibiców – działania informacyjnego dla osób przyjeżdżających do Polski
z zagranicy na mistrzostwa UEFA EURO 2012.Do obsługi Euro 2008 Szwajcarzy
potrzebowali 50 tysięcy osób.Na stadionach, w strefach dla kibiców, na dworcach
i lotniskach – wszędzie tam gdzie będą przebywać uczestnicy mistrzostw – będą nad nimi
czuwać lekarze, pielęgniarki, ratownicy medyczni i strażacy. Organizacja Euro to nie tylko
budowa stadionów czy infrastruktury, ale także poważne przedsięwzięcie teleinformatyczne.
Składają się na nie m.in. obsługa mediów, telefonia, dostęp do Internetu oraz cała
infrastruktura teleinformatyczna na stadionach. Relacje z Euro 2004 oglądało blisko 8 mld
ludzi. Liczba ta w 2012 roku nie powinna się zmniejszyć.
Polska i Ukraina zobowiązały się także do ochrony praw własności intelektualnej
odnoszących się do EURO 2012. Oznaczenia takie jak np.: „Poland Ukraine 2012” czy
„EURO 2012” są znakami towarowymi. Stanowią wyłączną własność UEFA. Jakiekolwiek
nawiązanie w całości lub w części do graficznych symboli, wyrazów, które stanowią
przedmiot ochrony znaków towarowych będących własnością UEFA lub jakakolwiek ich
modyfikacja, stanowi bezprawne użycie tych znaków. Chyba, że UEFA udzieli zgody lub
licencji na korzystanie z nich. Polska i Ukraina zobowiązały się również do podjęcia działań
nakierowanych na zwalczanie tzw. ambush marketingu. Czym jest ambush marketing? W
największym skrócie – to strategia marketingowa polegająca na promowaniu swojej marki
podczas wielkiej imprezy sportowej bez uiszczania opłat licencyjnych na rzecz organizatora
imprezy. Koszty organizacji dużej imprezy sportowej są astronomicznie. Źródłem
237
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
sfinansowania imprezy są między innymi środki pochodzące od reklamodawców, którzy
akceptują wysokie opłaty licencyjne, w zamian za wyłączność prawa do korzystania
z symboli danego wydarzenia oraz posługiwania się tytułem „oficjalnego sponsora". Dla
bardzo wielu reklamodawców to nie kwota jest barierą przed zaangażowaniem się
w sponsoring imprezy sportowej, ale niepewność, co do możliwości utrzymania konkurentów
z dala od imprezy. Brak pełnej ochrony wyłączności podważa sens zawierania oficjalnych
umów sponsorskich. Ambush marketing sprawia, że kolejne imprezy sportowe są nie tylko
gorącym okresem dla sportowców, dziennikarzy sportowych i specjalistów od reklamy, ale
także dla prawników wynajmowanych przez obie strony konfliktu. Nauczeni doświadczeniem
z lat poprzednich, organizatorzy imprez wymagają od państw – gospodarzy wprowadzenia
regulacji prawnych pozwalających na skuteczne zwalczanie ambush marketingu. Są to
najczęściej ustawy „celowe", nakierowane na ochronę konkretnej imprezy przed ambush
marketingiem lub bardziej ogólne regulacje, uznające ambush marketing za czyn nieuczciwej
konkurencji. Takie regulacje zostały wprowadzone przykładowo w Portugalii i Wielkiej
Brytanii celem przeciwdziałania ambush marketingowi przy okazji, odpowiednio, Euro 2004
i Olimpiady Letniej w Londynie 2012. Inne kraje, takie jak organizatorzy Euro 2008, Austria
i Szwajcaria, pomimo nacisków UEFA, nie uchwaliły specjalnych ustaw, uznając, że
istniejące przepisy wystarczą do zwalczania tych form ambush marketingu, które naruszają
dobre obyczaje kupieckie.Doświadczenie innych państw pokazało, że klasyczne instytucje
prawne nie zawsze pozwalają na skuteczną walkę z ambush marketingiem. O ile przypadki
wykorzystywania oficjalnych oznaczeń imprezy relatywnie łatwo zwalczać organizatorom na
podstawie istniejących przepisów o zwalczaniu nieuczciwej konkurencji lub o ochronie
znaków towarowych, to w przypadku sytuacji, gdy nie dochodzi do wykorzystania
oznaczenia organizatora (np. Poland Ukraine 2012), istniejąca ochrona może okazać się zbyt
słaba. Ma to miejsce szczególnie w przypadku ambush marketingu polegającego na
wywołaniu skojarzenia z imprezą, a nie z jej oznaczeniami.
Największe korzyści z organizacji EURO 2012 odniosą przedsiębiorcy z branży
budowlanej i turystycznej. Zyskają zarówno wykonawcy, jak i dostawcy materiałów.
W trakcie samej imprezy najwięcej zyska branża hotelarska, ale też producenci żywności
i handlowcy. Zwiększonych przychodów mogą spodziewać się również agencje
reklamowe.Dzięki organizacji Euro 2012 wzrosną obroty w branży hotelowej w Polsce,
a także przyspieszeniu ulegnie rozwój całej bazy noclegowej. UEFA nie określiła
w precyzyjny sposób liczby miejsc noclegowych, które powinny powstać na Euro 2012.
Zaleca jednak, aby jak najwięcej z nich znajdowało się w obiektach oddalonych do 75 km od
stadionu.Decyzje inwestycyjne podjęła większość obecnych w Polsce sieci hotelarskich.
Hilton, który do tej pory miał jeden hotel w Warszawie, teraz chce zbudować kolejne 11 m.in. w Łodzi, Wrocławiu, Krakowie i Rzeszowie. Podobne plany ma Holiday Inn. Budowę
nowych hoteli zapowiada też Orbis Accord - lider polskiego rynku hotelarskiego. Firma chce
wybudować sieć hoteli ekonomicznych. Do roku 2012 będzie powstawało około 100 hoteli
.W każdym hotelu są średnio 53 pokoje, co daje łącznie ponad 50 tys. nowych łóżek
hotelowych do roku 2012. Najbardziej dochodowe są hotele najdroższe Roczny przyrost
liczby gości sięga tam 100 proc. Liczba odwiedzających hotele niższych klas także rośnie, ale
jest to wzrost dużo wolniejszy. Jednak szczególnie w dużych miastach brakuje przyzwoitych
jedno- i dwugwiazdkowych hoteli.Każde z miast-gospodarzy UEFA EURO 2012 musi
zagwarantować zakwaterowanie dla kilku wybranych grup UEFA: główny hotel UEFA, hotel
dla sędziów, hotele transferowe dla drużyn (do wykorzystania przed meczem), hotele dla
sztabu kontroli antydopingowej, partnerów komercyjnych, przedstawicieli mediów
i nadawców. Wymóg jest taki, aby były to hotele 4-5-gwiazdkowe.Ponadto konieczne jest
238
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
przygotowanie oferty hoteli dla kibiców, znajdujących się w promieniu 2 godzin jazdy od
miasta-gospodarza. Mogą być to hotele różnego standardu (od campingów do hoteli
wysokiego standardu).EURO 2012 z pewnością przyniesie duże zyski dla polskiej turystyki,
co potwierdzają doświadczeń innych krajów.
Prognozowane wskaźniki:
Ø W 2012 roku Polskę powinno odwiedzić 21,4 mln turystów zagranicznych. Wzrost
szacuje się na 5,7 mln osób w latach 2007-2012 (wzrost o 34,8 proc.).
Ø Wydatki cudzoziemców w Polsce w 2012 roku powinny się kształtować na poziomie
39,76 mld złotych, a wzrost w latach 2007-2012 powinien wynieść 18,16 mld złotych (o 85
proc. więcej niż w 2006 roku).
Organizatorzy spodziewają się ,że w czerwcu 2012 Polskę odwiedzi dodatkowo milion
cudzoziemców. Możliwość organizacji Euro 2012 będzie miała kluczowy wpływ na rozwój
rynku hotelarskiego w Polsce.
WNIOSKI
Korzyści z wydatków na infrastrukturę nie będą jednorazowe. Po zakończeniu
mistrzostw wybudowane hotele i autostrady, a także zmodernizowane stadiony, przyczynią
się do podniesienia jakości wypoczynku w Polsce. Ponadto Euro 2012 zwróci na nasz kraj
uwagę zarówno inwestorów, jak i turystów. Nie występuje więc ryzyko, że po mistrzostwach
hotele będą świeciły pustkami. Wszystko wskazuje na to, że Polska nie będzie miała
problemu z wykorzystaniem bazy noclegowej po mistrzostwach. Ranga i prestiż wydarzenia
jakim z całą pewnością są Mistrzostwa Europy, zapewniają, że wydarzenie to będzie
relacjonowane w większości światowych mediów, co zdecydowanie przyczyni się do
stworzenie pozytywnego wizerunku Polski. Obraz naszego kraju, ukazywany przy okazji
rozgrywek sportowych z pewnością spowoduje wzrost zainteresowania nim i to nie tylko
pośród miłośników piłki nożnej, ale także podróżujących osób i turystów. Zaprezentowanie
się z dobrej strony z pewnością zachęci wielu turystów do zwiedzenia Polski oraz spędzenia
czasu w niej wolnego czasu.
Literatúra:
[1.] Klisiński, J.: Profesjonalizacja i profesjonaliści w zarządzaniu sportem, Wydawnictwo
Politechniki Częstochowskiej ,Częstochowa, 2000 , ISBN 83-7193-097-6, s.152.
[2.] Klisiński, J.: Marketing w biznesie sportowym, Wydawnictwo Wyższej Szkoły
Ekonomii i Administracji, Bytom, 2008, ISBN 978-83-88587-24-5, s.126.
[3.] Klisiński,J.-Barnak,J.:Value of sports global brand.Medzinarodna Vedecka Konference
„Globalizacia a jej socjalno-ekonomicke dosledky,2009,Elektronicky Zbornik
Prispevkov, Rajecke Teplice,Slovenska Republika 2009, ISSN 1336-5878. s.218-222.
[4.] Klisiński,J. :Bridging the Gap of Psychic Distance- Examples of Local Activity in
Global Thinking.11 International Conference „Global
economy:challenges and
Perspectives. Elektronicky Zbornik Prispevkov, Nitra, Slovak Republic. 2010,ISBN
978-80-552-0385-0, s.1568-1591.
239
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
GLOBALIZÁCIA A PROJEKTOVÉ RIADENIE
Gabriela Kormancová 1
Kľúčové slová: projektové riadenie, globalizácia, projekt
Abstract: This article deals with the impact of the globalization on the project management.
Globalization has various aspects which affect contemporary world in several different ways.
It is deeply controversial, but generally we can say, globalization is desired effect in many
aspects.
ÚVOD
Vo všeobecnosti prevláda názor, že globalizácia je v mnohých aspektoch žiaducim
javom, aj keď prináša so sebou celý rad negatív. Práve prehlbujúca globalizácia a dynamický
rozvoj technológií v poslednom desaťročí podnietili rozvoj v mnohých oblastiach, oblasť
projektového riadenia nevynímajúc. Podniky bez ohľadu na ich veľkosť využívajú nástroje
projektového riadenia ako základného manažérskeho prístupu pre realizovanie svojich aktivít
v rámci ich podnikateľskej činnosti.
Koncept projektového manažmentu sa stal jedným zo základných manažérskych
prístupov v riadení podnikateľských aktivít v celom rade podnikov pôsobiacich v rôznych
hospodárskych sektoroch. Najčastejšie ide o podniky, ktoré realizujú projekty na základe
kontraktov so svojimi zákazníkmi. Pre tieto spoločnosti je charakteristické, že väčšina ich
interných aktivít je zviazaná s jednotlivými projektami, okrem ktorých samostatne existujú už
len oddelenia zaisťujúce podporné procesy marketingu, riadení financií a účtovníctva, riadení
personálnych agend a zaistenie administratívy a prevádzky. Ostávajúca časť zamestnancov
týchto podnikov prevažne patrí buď k líniovému manažmentu, alebo ide o odborných
pracovníkov dočasne voľných medzi jednotlivými projektami.
Predpokladom úspechu projektovo orientovaných spoločností je zvládnutie všetkých
nárokov tohto dynamického prostredia a to najmä využitím:
- sofistikovaných interných procesov celopodnikovej
manažmentu i riadenia jednotlivých projektov,
podpory projektového
-
intenzívnym využitím moderných technológií a softvérových nástrojov pri riadení
projektu,
-
používaním metodík a prístupov k riadeniu, ktoré v sebe zahrňujú poznatky
a skúsenosti moderného manažmentu.
Hlavné rozdiely a dôrazy riadenia projektov v multiprojektovom prostredí sa mení
v priebehu životného cyklu projektu. Vo fáze iniciácie projektov je kladený dôraz na:
- objektívny výber projektov využitím vážených hodnôt a skóre,
1
Gabriela Kormancová, Ing.,PhD., Univerzita Mateja Bela, Ekonomická fakulta, Tajovského 10, Banská
Bystrica, tel.: 048/4462718, e-mail: [email protected]
240
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
- pravidlá nastavenia priorít projektov,
- zváženie vzájomných vplyvov projektov,
- zváženie outsourcingu a subdodávok [2].
1. VPLYV GLOBALIZÁCIE NA PROJEKTOVÉ RIADENIE
Jedným z najvýznamnejších aspektov vplývajúcich na vývoj projektového
manažmentu je globalizácia ekonomiky a z nej vyplývajúca internacionalizácia.
Pre proces globalizácie je charakteristické, že:
-
v dôsledku nej dochádza k intenzifikácii a priestorovému rozšíreniu hospodárskej
súťaže, ktorá sa okrem iného prejavuje dramatickým cenovým prepadom a ďalším
skrátením životných cyklov produktov,
-
speje ku konfigurácii presahujúcej hranice reťazca tvorby hodnôt. Dochádza
k celosvetovému rozmiestneniu výroby a globálnemu transferu poznatkov
a technológií,
-
vedie k rastu veľkosti podnikov spojenej s násobiacim efektom, ktorý sa môže aj
v malých a stredných podnikoch rozvinúť na mikromultinárodný. Fúzie
a kooperácie
sú
typické
najmä
v počítačovom,
automobilovom
a telekomunikačnom priemysle,
-
zvyšuje politickú, sociálnu a ekologickú zodpovednosť podnikov.
Globalizácia je vývojový proces, pričom sa druh, intenzita a význam globálnych aktivít
menia. Podľa toho možno rozlišovať globálne zámery a globálne podniky [1]. Kombináciou
dvoch charakteristík perspektív globalizácie a projektov znázorňuje obr. 1.
PROJEKTY
GLOBALIZÁCIA
- globálne projekty,
- projekty globálnych podnikov,
- projekty ako fáza globalizácie,
- projekty na vývoj globálnych
podnikov
Obrázok 1 Kombinácia charakteristík globalizácie a projektov
Zdroj: Majtán, 2009, s. 229
Globálne projekty obsahujú špecifické podnety o logistike, financovaní a menových
rizikách, risk manažmente, uzatváraní kontraktov a zmluvnej administratívy, o licenciách,
komunikácii a rozhodovaní v medzinárodne zložených tímoch a firemných zoskupeniach.
Obsahujú aj špecifické výzvy ohľadom politiky, zákonodarstva a copyrightu, reči a kultúry,
pričom treba vždy zvažovať medzi globálnymi a lokálnymi záujmami. Základnú pozornosť si
241
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
zasluhujú predovšetkým dva aspekty, ktoré sa týkajú dimenzie globálnych záujmov a ich
organizácie [1].
Táto relatívne nová kategória (globálne projekty) je definovaná ako kombinácia
virtuálnych a medzinárodných projektov, ktoré sú prezentované pracovníkmi rôznych
podnikov, či inštitúcií z celého sveta. Jednotlivé dimenzie globálnych projektov zobrazuje
radiálny diagram (obr. 2).
umiestnenie
organizácia
jazyk
časové zóny
kultúra
Obrázok 2 Dimenzie globálnych projektov
Zdroj: Jean Binder, 2007, s. 3
Projekty globálnych podnikov sú tie, pri ktorých funguje jeden alebo viacero
globálnych podnikov ako nositelia projektu. Objednávatelia tohto typu projektu môžu byť tak
vnútropodnikové, ako aj externé podnikové subjekty. Projekty s internými zadávateľmi sú
zamerané hlavne na využitie synergických potenciálov. Pri externých zadávateľoch
objednávky sa využívajú predovšetkým potenciály trhovej interakcie, zdrojové a spoločenskopolitické potenciály.
Projekty ako fáza globalizácie sú tie, ktoré sú prípravným štádiom k zamýšľanej
globalizácii. Globalizačný proces sa dá zrýchliť tak, že nemusia prebehnúť všetky fázy, ktoré
prekračujú hranice. To je zaujímavý variant globalizácie najmä pre stredne veľké podniky,
ktoré môžu realizovať globálne aktivity hlavne vertikálnou a horizontálnou kooperáciou.
Projekty na vývoj globálnych podnikov. Pri tomto zaujímavom vzťahu medzi
globalizáciou a projektovým manažmentom nie sú predmetom úvahy jednotlivé projektové
úlohy, ale celkový podnik, presnejšie – vývoj globálneho podniku. Globálne podniky majú
špecifický vývojový problém. Často vznikajú z fúzii, ktorých úspech nezávisí len od
vhodnosti produktov, trhov a štruktúr, ale aj vhodnosti kultúr. Empirické prieskumy
poukazujú najmä na deficit pri tvorbe globálnych kultúr. Prínos projektového manažmentu
k vývoju globálnych podnikových kultúr vyplýva z jeho charakteristických čŕt; komplexnosť
zadania úloh, vysoké požiadavky na projektové ciele, časové ohraničenie a cielený výber
pracovníkov projektu.
Globalizácia kladie nové výzvy na projektový manažment. Naopak, projektový
manažment je zaujímavou opciou v procese globalizácie. Zaujímavé je, že projektový
manažment uľahčuje vstup do globalizácie hlavne malým a stredným podnikom [1].
242
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
2. PROJEKTOVÝ MANAŽMENT V INTERKULTÚRNOM PROSTREDÍ
Trendy globalizácie a internacionalizácie v hospodárstve sa týkajú aj projektového
manažmentu, ktorý čoraz častejšie pôsobí v medzinárodnom a interkultúrnom prostredí. So
stúpajúcou internacionalizáciou tak stúpa aj úroveň požiadaviek pri realizácii projektu.
Uplatnenie projektového manažmentu v interkultúrnom kontexte je sťažené pôsobením
rôznych faktorov, ako aj kultúrnymi a jazykovými odlišnosťami. Preto je potrebné
v interkultúrnych projektoch zohľadňovať skúsenosti s z úspešných národných projektov [1].
Transformácia svetovej ekonomiky, nadnárodných spoločností, nové metódy a prístupy
k ich riadeniu rozšírili svoju pôsobnosť i na podobu projektového manažmentu. Moderné
projekty sú realizované v technologicky rôznorodom a geograficky roztrieštenom prostredí.
Jednotlivé pracovné skupiny pôsobia vo vzdialených miestach a komunikácia, ktorá má pre
riadenie projektu zásadný význam, je odkázaná na technológie, ktoré sú pre konkrétny projekt
dostupné. Jedným z týchto aspektov súčasného projektového manažmentu sa stala riadenie
virtuálnych tímov, ktoré so sebou prináša zásadné zmeny pri aplikácii štandardných metód.
Môžeme povedať, že riadenie virtuálneho projektového tímu je v zásade podobné riadeniu
tímu umiestneného v jednej lokalite, iba omnoho náročnejšie. Aby manažér projektu dosiahol
úspech v riadení virtuálneho tímu, potom musí mať najmä:
- dostatočné skúsenosti a jasnú predstavu o všetkých úskaliach riadenia tímu
distribuovaného v rôznych lokalitách,
- excelentnú úroveň ústnej a písomnej formy komunikácie,
- výborné schopnosti riadenia medziľudských vzťahov,
- dobrý základ pre porozumenie technologickým záležitostiam projektu.
Okrem uvedených aspektov existuje celý rad ďalších a každý nový projekt vo
virtuálnom prostredí môže priniesť svoje špecifické a celkom originálne problémy.
Medzinárodné aspekty sú ďalším z vplyvov vývoja projektového manažmentu
a postupujúcej globalizácie ekonomiky. Špecifické situácie, ktoré sú spôsobené kultúrnymi
odlišnosťami účastníkov projektu, môžu byť ako veľmi pozitívnym prínosom, tak možným
zdrojom konfliktov a nezhôd. Aby manažér projektu dosiahol úspech riadenia
v medzinárodnom prostredí, musí:
- mať dostatočné skúsenosti a jasnú predstavu o všetkých úskaliach riadenia
medzinárodného tímu,
- preukazovať excelentnú úroveň ústnej a písomnej formy komunikácie vo
svojom prvom jazyku a mať možnosť eliminácie jazykových bariér,
- dostatočne chápať kultúrne odlišnosti, schopnosť adaptovať sa a riadiť
medziľudské vzťahy v medzinárodnom tíme,
- rozumieť príslušnému podnikateľskému prostrediu a mať základný prehľad
o technologických záležitostiach projektu [2].
ZÁVER
Vplyvom globalizácie (kedy sa svet stáva menším) možno očakávať najmä nárast tzv.
virtuálnych tímov. Projektoví manažéri a členovia projektových tímov budú nútení myslieť
243
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
v širších súvislostiach. Zároveň možno predpokladať zvyšujúci sa počet medzinárodných
projektov, kde jednotliví členovia projektového tímu budú z rôznych kultúrnych prostredí.
Takéto náročné projekty realizované v globálnom prostredí budú vyžadovať rast požiadaviek
na odbornú spôsobilosť projektových manažérov. Rovnako bude pretrvávať tendencia
znižovania nákladov vynaložených na projekt, ako i minimalizácia času jeho realizácie.
Úspešná realizácia projektu bude vyžadovať vyššiu zainteresovanosť zákazníka
v jednotlivých fázach projektu, resp. jeho užšiu spoluprácu s projektovým manažérom.
Literatúra:
[1.]
MAJTÁN, M., 2009. Projektový manažment. Bratislava: Sprint dva, 2009,
ISBN 978-80-89393-05-3.
[2.]
SVOZILOVÁ, A., 2006. Projektový management. Praha: Grada, 2006,
ISBN 80-247-1501-5.
[3.]
BINDER, J., 2007. Global Project Management. Aldershot: Gower, 2007,
ISBN 9780566087066.
244
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
ИННОВАЦИОННАЯ СФЕРА В КОНТЕКСТЕ ПРОЦЕССОВ
ГЛОБАЛИЗАЦИИ-РЕГИОНАЛИЗАЦИИ
КОРОСТЫШЕВСКАЯ Е.М. 1
Key words: globalization, regionalization, innovative processes, innovative infrastructure,
clusters – кластеры
Abstract: The article is dedicated to the analysis of globalization and regionalization in
modern conditions. There is a special focus on organizational-economic forms of innovative
processes realization in this context. The article gives some details of world experience in
analyzed area and situation in Russia.
К настоящему времени не сложился единый подход к трактовке глобализации.
Она определяется и как следствие развития мировых интеграционных процессов, роста
открытости национальных экономик; и как процесс, связанный с проявлением
системного кризиса капитализма, вызывающего необходимость поглощения
сравнительных преимуществ других стран и трансформацию всей систем общественноэкономических отношений; и как целая система нового способа производства,
основанного на современных достижениях цивилизации, включающая новую роль
человека в производстве, прогрессивные технологии и систему наукоемких отраслей, а
также новое отношение к природе. Большинство исследователей под глобализацией
понимают новый уровень интегрированности, целостности и взаимозависимости мира.
Глобализация мирового хозяйства является неравномерным, сложным и
противоречивым процессом. Одно из свидетельств – регионализация экономического
развития.
«Регионализация» - это интернационализация общественных связей на
региональном уровне, выражающаяся в сближении группы близко расположенных
стран с возможным их объединением в отдельный блок.
Глобализация и регионализация органически связаны, и в настоящее время
актуализируется проблема соотношения этих понятий и здесь мнения ученых
расходятся.
Так, регионализацию понимают и как ответ на силы глобализации, и как ступени
глобализации, т.е. как часть, звено в процессе развития всеобщей глобальной
экономической системы.
КОРОСТЫШЕВСКАЯ ЕЛЕНА МИХАЙЛОВНА - профессор кафедры экономической теории и
экономической политики Санкт-Петербургского государственного университета, доктор экономических
наук. Санкт-Петербург, 191194, ул. Чайковского, 62, e-mail: [email protected]
1
245
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Таким образом, соотношение понятий «глобализация» и «регионализация»
раскрывается с двух сторон. Во-первых, это противоположные вещи, поскольку
регионализация это сопротивление, ответ на процессы глобализации и главное здесь
заключается в том, чтобы избежать негативных процессов, связанных с ней. Во-вторых,
это взаимосвязанные явления и здесь речь идет о формах проявления глобализации на
региональном уровне.
Глобализация и регионализация – универсальное явление, касающееся буквально
всех сфер и областей экономики и общества. Так, глобализация образовательного
пространства привела к необходимости формирования региональной образовательной
системы – Болонского процесса, нацеленной на укрепление конкурентных позиций
стран Западной Европы во всемирном образовательном пространстве.
Формирование глобального инновационного пространства обозначило тенденцию
к становлению различных форм региональной экономической интеграции в
инновационной деятельности и привело к созданию соответствующих региональных
блоков, а также институтов, форм ее организации, позволяющих обеспечить
конкурентоспособность стран во всемирном инновационном пространстве.
В условиях глобализации происходит формирование нового типа региональной
инновационной системы – межгосударственной. В качестве примера можно
рассматривать формирующиеся инновационные системы стран ЕС, государств СНГ
(Россия, Беларусь), а также международную региональную инновационную систему
Азиатско-Тихоокеанского региона.
Сегодня наиболее продвинутой их них и нацеленной на обеспечение
международной конкурентоспособности является инновационная система ЕС.
Межгосударственная инновационная система стран СНГ еще только формируется
и на сегодняшний день она реально представлена Российской Федерацией и Беларусью.
К настоящему времени в области радиоэлектроники осуществляются некоторые
инновационные проекты, в частности разработаны и реализуются две программы:
«Функциональная СВЧ-электроника – 2» и «Траектория».
Программа «Функциональная СВЧ-электроника – 2» направлена на разработку и
создание нового поколения функциональных элементов и изделий СВЧ-электроники,
оптоэлектроники и микроэлектроники со сроками исполнения 2006-2009 годы и
объемом финансирования российской части 442 млн. руб.
В стадии согласования находятся следующие программные документы: «Основа»
(разработка и освоение серии интегральных микросхем и полупроводниковых
приборов на существующей технологической базе); «Видеомодуль» (разработка
современных средств отображения информации специального и двойного назначения);
«Приборостроение» (разработка и создание современных радиоизмерительных
приборов и метрологического оборудования) и др. Расчетные сроки выполнения этих
программ – 2009-2012 годы, суммарный объем финансирования российской части – 5
млрд. рублей.
Завершается разработка программ «Электронмаш» (разработка и создание
технологического оборудования для производства изделий ЭКБ и радиоэлектроники со
сроками исполнения в 2009-2013 годы и объемом финансирования российской части
свыше 5 млрд. руб. и «Прамень» (создание наногетероструктур и изделий квантовой
246
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
электроники и СВЧ-техники на их основе с объемом финансирования российской части
около 500 млн. руб.) [1, 20].
Ключевая проблема развития межгосударственной региональной инновационной
системы стран СНГ заключается в создании продукта конкурентоспособного на
глобальном рынке.
Помимо этого, в последнее время получили развитие различного рода глобальноориентированные региональные инновационные системы. С позиций глобализации под
региональной инновационной системой, например, понимаются сложные объединения
различных участников инновационной деятельности, способствующие содействию
развития процессов кластеризации региональных экономик [2, 44].
Представляется, что региональные глобально-ориентированные кластеры можно
рассматривать как одну из перспективных форм организации «точек инновационного
роста», наиболее перспективных для России. Глобальная ориентация – это вообще
нормальное состояние кластера. Только работая на мировом рынке, он может
стабильно развиваться в ногу со своими соседями и с мировыми тенденциями. Только
так он может приносить ощутимую пользу экономике страны и конкретного региона,
укрепляя их экономическую безопасность, оказывая влияние на объем ВВП, и степень
открытости экономики, на торговый баланс, и другие важные внешнеэкономические
показатели.
Формирование и развитие кластеров является эффективным механизмом
привлечения прямых иностранных инвестиций и активизации внешнеэкономической
интеграции. Включение отечественных кластеров в глобальные цепочки создания
добавленной стоимости позволяет существенно поднять уровень национальной
технологической базы, повысить скорость и качество экономического роста за счет
повышения международной конкурентоспособности предприятий, входящих в состав
кластера, путем:
приобретения
оборудования;
и
внедрения
критических
технологий,
новейшего
получения предприятиями кластера доступа к современным методам управления
и специальным знаниям;
получения предприятиями кластера эффективных возможностей выхода на
высококонкурентные международные рынки.
Развитие кластеров позволяет также обеспечить оптимизацию положения
отечественных предприятий в производственных цепочках создания стоимости,
содействуя повышению степени переработки добываемого сырья, импортозамещению
и росту локализации сборочных производств, а также повышению уровня неценовой
конкурентоспособности отечественных товаров и услуг.
В этой связи огромный интерес представляет опыт Финляндии, где основой
инновационной системы стали кластеры – мезоэкономические комплексы,
включающие транснациональную компанию, конкурентоспособную на мировом рынке,
и связанные с ней научно-образовательные, производственные и инфраструктурные
организации [3, 100].
В Индии также создано несколько региональных кластеров высоких технологий,
ориентированных на глобальный рынок, в т.ч. большой и эффективный кластер
247
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
производства лекарств, который сочетает возможности индийской промышленности,
давно специализирующейся на производстве недорогих дженериков (препаратов, срок
патентной защиты которых истек), и научный потенциал крупнейших
фармацевтических ТНК. В связи с тем, что в стране не было достаточного количества
научных центров и ученых, обладающих знаниями в этой сфере и способных
обеспечить рост конкурентоспособности отрасли, правительство компенсировало этот
недостаток путем создания благоприятных условий для работы зарубежных компаний.
За последние 10 лет в Индии ТНК было создано более 10 центров НИОКР.
Кластерная политика в последнее время определенным образом реализуется в
странах Центральной и Восточной Европы, которые с середины 90-х годов приступили
к формированию региональных кластеров. Первой среди них была Венгрия. Сегодня
там функционирует 75 промышленных парков, объединяющих 556 компаний, где в
2003 г. работало 60 тыс. человек. Политика координируется сетью местных советов
(TERET), которое разрабатывает трехлетние программы по развитию микрорегионов с
учетом норм ЕС и специфики местности. Среди семи регионов Венгрии особых
успехов достигла Панония, где внедряется программа «Деловая инициатива Панонии».
Другой пример – деятельность Центра микроэлектроники Chiplnvest, созданного в
2004 г. на базе технологического университета в Брно (Чехия). Основные функции
Центра – объединение разбросанных по Восточной Европе проектировщиков. Цель
проекта – создание кластеров в сфере проектирования микросхем. В результате доля
региона EMEA (Европа, Ближний и Средний Восток, Африка) в аналоговом
аутсорсинге к 2006 г. увеличилась более чем в 2 раза и достигла 17% (доля США –
36%, Японии – 25%, АТР – 22%) [4, 111].
В Словении в 1996 г. была принята промышленная стратегия, частью которой
является программа национального развития кластеров на 1999-2003 гг. Эта программа
включала себя три этапа: идентификации потенциальных кластеров (1 год), развитие
кластерной политики (1 год), реализация программы (2,5 года). В ходе первого этапа (к
2001 году) были исследованы 55000 предприятий в 46 отраслях, в 12 регионах. Анализ
показал, что сетевые связи слабы, нет инфраструктуры, нет достаточного уровня и
опыта кластеризации. Это позволило создать 21 региональную сеть [5, 60].
Проект создания Технопарка Физико-технического института им. А.Ф. Иоффе
РАН (ФТИ) в особой экономической зоне Санкт-Петербурга имеет целью создание
приборостроительного
научно-образовательно-промышленного
кластера,
конкурентоспособного в глобальном измерении на основе использования достижений в
области нанотехнологий. Создание Технопарка ФТИ включает в себя бизнес-центр с
арендными предприятиями; центр коллективного пользования уникальным
оборудованием; учебный центр, созданный в сотрудничестве с Политехническим
университетом. При этом запланирована передача технопарку существующих резервов
производственных площадей (примерно 7 тыс. кв.м.) для размещения на них малых
наукоемких фирм, переносящих свои подразделения с площадок ФТИ и других
институтов и вузов. Следующий шаг – расширение данной структуры (площадь
Технопарка ФТИ составит 37 тыс. кв. м.), привлечение резидентов и обеспечение
низкой ставки арендной платы, доступной для малого научно-технического бизнеса,
основанного на разработках вузовского и академического комплексов [6, 100].
Активизации данных процессов будет способствовать проведение инновационной
политики. Так, власти Санкт-Петербурга осознали необходимость развития
248
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
высокотехнологических
кластеров,
позволяющих
позиционироваться
в
соответствующих нишах глобального рынка. Свидетельство тому – «Комплексная
программа мероприятий по реализации инновационной политики в Санкт-Петербурге
на 2008-2011 годы», в которой обозначена необходимость формирования концепции и
плана мероприятий по реализации кластерной политики в Санкт-Петербурге и
проведение конкурса проектов «Пилотный инновационный кластер».
Таким образом, процессы кластеризации в отечественной экономике начинают
развиваться и уже есть определенный опыт, но их необходимо совершенствовать с
учетом процессов глобализации-регионализации. В этой связи назрела потребность в
разработке и реализации продуманной политики на различных уровнях,
ориентированной
на
стимулирование
их
полноценного
развития
в
высокотехнологичных
отраслях
экономики,
с
целью
обеспечения
конкурентоспособности страны на мировых рынках высоких технологий.
Дифференциация субъектов РФ по научно-техническому потенциалу
предполагает индивидуальный подход к инфраструктурному обеспечению конкретной
модели региональной инновационной системы.
В этом плане интересен опыт создания инфраструктурного комплекса в
Приморском крае, в частности формирование Тихоокеанского инновационного
терминала России. Именно такой выбор сделан на основе типизации инновационных
стратегий региона, а здесь возможны три варианта: «разработческая», когда основная
деятельность направлена на производство инноваций и регион их массово продает;
«производственная», когда регион преимущественно покупает инновации и массово их
использует для модернизации производства; «посредническая», когда регион
ориентируется на обеспечение динамики движения инноваций через регион и отвечает
за формирование инновационных рынков [7, 59].
Для Приморского края оптимальным является «посреднический» тип
инновационной стратегии, требующий создания определенного набора структурных
элементов, ориентированных на исполнение предусмотренных этим типом стратегии
функций.
Если для «разработческого» типа необходимы офисы коммерциализации
разработок,
инновационно-технологические
центры,
технопарки,
а
для
«производственного» типа – производственно-технологические центры, офисы
внедрения разработок, бизнес-инкубаторы и технопарки, то для «посреднического» центры
трансфера
технологий,
центры
международного
инновационного
сотрудничества, коучинг-центры, институты венчурной индустрии, структуры для
оказания консалтинговых услуг.
Ориентация на «посреднический» тип инновационной стратегии позволяет
создать в Приморском крае инновационную инфраструктуру нового типа, а именно
международную, ориентированную на регион АТЭС и нацеленную на создание такого
узла для поддержания высокой интенсивности движения инноваций, через который
проходит вся логистика инновационного развития региона. «Инновационный
терминал» как новый инфраструктурный объект инновационной системы региона АТР
может быть системообразующей структурой для создания своеобразного
инновационного моста ЕС-Россия-АТР.
249
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Инфраструктурный комплекс «Инновационного терминала» представлен тремя
уровнями.
Первый уровень – непосредственно структуры терминала, ориентированные на
исполнение «внешних» функций: Центр научно-технического и инновационнотехнологического сотрудничества России и АТЭС,
Логистический центр,
Информационный центр, Международный бизнес-инкубатор, Экспоцентр, Конгрессцентр, Проектный центр.
Второй уровень – структуры, обеспечивающие динамику инновационного
процесса: Учебный центр, Инновационно-технологический центр Приморья,
Венчурный
фонд,
Коучинг-центр
по
венчурному
предпринимательству
Дальневосточного федерального округа.
Третий уровень – структуры, привлекаемые для решения отдельных задач:
Дальневосточный центр коллективного пользования, Производственная база учебнонаучно-инновационного комплекса ДВТУ, Лабораторная база ДВО РАН, Экспертное
сообщество.
Таким образом, эффективное развертывание инновационных процессов в России
предполагает учет тенденций глобализации-регионализации и выработки на этой
основе адекватной экономической политики.
References:
[1.]
Суворов А. Итоги деятельности радиоэлектронного комплекса в 2007 году и
основные задачи на 2008 год //Электроника: Наука. Технология. Бизнес. 2008. №
3.
[2.]
Удовиченко А.С. Государственно-частное партнерство – важнейший инструмент
инновационной экономики //Инновации. 2007. № 4.
[3.]
Бляхман Л.С. Инновационная система как социальный институт
постиндустриальной информационной экономики //Проблемы современной
экономики. 2005. № 2.
[4.]
Макушин М. Высокие технологии Восточной Европы и их повивальные бабки
//Электроника: Наука. Технологии. Бизнес. 2008. № 2.
[5.]
Письмак В. Новые формы организации инновационного процесса //Экономист.
2003. № 9.
[6.]
Удовиченко А.С. Питерский Физтех и Новоорловская ТВ ОЭЗ: перспективы,
возможности, проблемы. //Инновации. 20007. № 2.
[7.]
Коршенко И.Ф., Горчаков В.В., Алексейко Л.Н., О.П. Коршенко Тихоокеанская
инновационный терминал России. Стратегия развития инновационной
деятельности в Приморском крае. – От науки к бизнесу. Материалы Второго
Международного Форума «Бизнес в развитии инновационной деятельности и
инфраструктуры» 14-16 мая 2008 г. Санкт-Петербург: Издательство «Роза
Мира», 2008.
250
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
INTELLIGENT TRANSPORTATION SYSTEMS EXAMPLE
OF MODERN ECO-TRANSPORT SOLUTIONS IN EUROPE
Mieczysław Kornaszewski 1, Marcin Chrzan2, Jerzy Wojciechowski 3
Key words: Intelligent Transport Systems ITS, rail transport, transport telematics, safety,
environmental protection, European Railway Traffic Management System ERTMS
Abstract: Intelligent Transportation Systems (ITS) specify the systems, which improve the
functioning and development transport, thanks to the implementation of information
technology. Intelligent Transportation Systems can help to optimize the public transport
mobility and quality of transport services. It influence on the positive economic effects,
reducing pressures on the environment and improving traffic safety in transport. In rail
transport, there is a requirement for innovative changes. It will improve the image of this
mode of transport in the eyes of society, reinforce the market position and above all make it
safer. Implementation of a modern European Railway Traffic Management System will be a
significant step in the development of ideas of ITS and safety of rail traffic in Europe.
1. WSTĘP
Nazwa "Inteligentne Systemy Transportowe" została opracowana na pierwszym
Światowym Kongresie w Paryżu w dziedzinie systemów transportowych w 1994 roku.
Odnosi się ona do systemów, które stanowią szeroki zbiór różnych technologii
(telekomunikacyjnych, informatycznych, automatycznych i pomiarowych), jak również
technik zarządzania stosowanych w transporcie w celu zwiększania bezpieczeństwa
uczestników ruchu, zwiększenia efektywności systemu transportowego oraz ochrony zasobów
środowiska naturalnego. Wynika stąd, że celem ITS jest przeciwdziałanie, a nawet likwidacja
niekorzystnych zjawisk, takich jak: wypadki, przeciążenia ruchu, zanieczyszczenia
środowiska. Mimo, że w początkowym okresie działania ITS ukierunkowane były na
problemy w transporcie, to obecna filozofia ITS głosi konieczność integracji wszystkich
rodzajów transportu, tj. transportu drogowego, szynowego, powietrznego i wodnego. [3]
W Europie instytucją, która sprawuje nadzór nad rozwojem i wdrażaniem myśli ITS jest
Komisja Europejska. Wśród licznych celów, które realizuje UE w programie EuroRAP III
(VII PR UE) zapisano wsparcie nowych krajów Unii (Polska, Słowacja, Czechy, Węgry) w
działaniach mających na celu poprawę bezpieczeństwa w ruchu drogowym.
Mieczysław Kornaszewski, Ph.D. Ing., Technical University of Radom, Faculty of Transport and Electrical
Engineering , Malczewskiego 29, 26 – 600 Radom, Poland, e-mail: [email protected]
2
Ing. Marcin Chrzan, Ph.D., Technical University of Radom, Faculty of Transport and Electrical Engineering ,
Malczewskiego 29, 26 – 600 Radom, Poland, e-mail: [email protected]
3
Jerzy Wojciechowski, Ph.D. Ing., Technical University of Radom, Faculty of Transport and Electrical
Engineering , Malczewskiego 29, 26 – 600 Radom, Poland, e-mail: [email protected]
1
251
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Komisja Europejska w dniu 16 grudnia 2008r. opublikowała Komunikat "Plan
wdrożenia Inteligentnych Systemów Transportowych w Europie, COM(2008)886". Plan
przedstawia w bardzo ogólnych zarysach priorytetowe obszary działań w celu przyspieszenia
skoordynowanego wdrażania aplikacji i usług ITS w Unii Europejskiej. [5]
2. PRZEZNACZENIE ITS
Inteligentne Systemy Transportu stanowią szeroki zbiór różnorodnych narzędzi, które
bazują na technologii informatycznej, komunikacji bezprzewodowej oraz elektronice
pojazdowej. Umożliwiają sprawne i efektywne zarządzanie infrastrukturą transportową,
a także sprawną obsługę podróżnych. W systemach takich funkcjonowanie transportu jest w
znacznym stopniu wspierane zintegrowanymi rozwiązaniami pomiarowymi (czujniki,
sensory), telekomunikacyjnymi, informatycznymi oraz informacyjnymi, a także
automatycznego sterowania. [4], [8]
Rozwiązania tego typu zintegrowane z fizycznymi systemami transportowymi,
dostosowane do potrzeb tych systemów i realizowanych przez nie zadań nazywane są
telematyką transportu. W praktyce technologie telematyczne wprowadzane są do elementów
wyposażenia infrastruktury transportowej oraz pojazdów.
Rys.1 Składowe Inteligentnych Systemów Transportowych [3]
ITS to także automatyczne systemy telematyki, które służą zwiększeniu bezpieczeństwa
i płynności ruchu oraz zmniejszeniu zanieczyszczeń środowiska. Stanowią one składowe
elementy infrastruktury, które w transporcie lądowym spełniają następujące zadania:
−
ostrzeganie przed niebezpiecznymi sytuacjami (zatory, mgła, gołoledź, silny wiatr,
uszkodzenia nawierzchni, itp.),
−
wpływanie na prędkość jazdy,
−
utrzymywanie odpowiednich odstępów między pojazdami,
−
regulację włączania się do ruchu,
−
sterowanie sygnalizacją świetlną,
−
sterowanie zmianą kierunków ruchu. [9]
Obecna sytuacja rynkowa wymusza obniżanie kosztów działalności firm
transportowych, przy jednoczesnym wzroście jakości obsługi. Tym zmianom służy także
wprowadzana obecnie restrukturyzacja na kolejach polskich. Przedsiębiorstwa
252
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
współpracujące z Kolejami Polskimi muszą wdrażać nowoczesne technologie zarówno przy
realizacji procesów sterowania, zabezpieczania i prowadzenia ruchu kolejowego, jak również
w innych dziedzinach, ponieważ działania takie przynoszą korzyści ekonomiczne.
Przykładem mogą tu być firmy, które swój rozwój wiążą przede wszystkim z produkcją
nowych rozwiązań w dziedzinie automatyki kolejowej. [10]
3. ITS W TRANSPORCIE KOLEJOWYM
Idealnym przykładem zastosowania systemów ITS w transporcie kolejowym jest system
zarządzania bezpieczeństwem. Zarządcy infrastruktury i przewoźnicy kolejowi działający w
obrębie państw Unii Europejskiej będą musieli w niedalekiej przyszłości przedłożyć
Narodowym Organom ds. Bezpieczeństwa (w Polsce Urzędowi Transportu Kolejowego) do
zatwierdzenia swoje systemy zarządzania bezpieczeństwem (SMS – Safety Management
System). SMS musi zapewnić zarządzanie wszystkimi zagrożeniami, włącznie z zagrożeniami
wynikającymi ze zlecania utrzymania systemów i urządzeń, zakupu materiałów i współpracy
z kontrahentami w kwestiach istotnych dla bezpieczeństwa. [1]
Wśród nowych koncepcji i innowacyjnych technologii kolejowych na szczególną
uwagę zasługują: pasażerskie dwupoziomowe pociągi dużej prędkości (double-deck highspeed trains), tramwaj dwusystemowy (tram-train), systemy optymalizacji rozkładów jazdy
pociągów (train scheduling optimizer), telematyczne systemy sterowania kolejowymi
przewozami ładunków, nowoczesne systemy bimodalne i podziemne przewozów ładunków w
miastach, energooszczędne systemy napędu pojazdów szynowych (hybrid train), pojazdy
drogowo-szynowe (road - rail vehicle, road - rail buses, dual - mode transit), itp.
Wprowadzenie na PKP dużych prędkości (powyżej 160 km/h) wymaga stosowania
nowego taboru i to zarówno trakcyjnego, jak i wagonów. Nowoczesny tabor (o znacznie
większej mocy) z punktu widzenia kompatybilności elektrycznej oraz elektromagnetycznej
jest jakościowo różny od taboru tradycyjnego. Pojazdy trakcyjne wyposażone są
w półprzewodnikowe urządzenia regulacji rozruchu, a wagony wyposażone są w tzw.
przetwornice statyczne, w których używane są także półprzewodniki.
W transporcie kolejowym sterowanie ruchem pociągów dotyczy m.in. regulacji
odległości między nimi i prędkości oraz zabezpieczenia przed wjazdem na tory innych
pojazdów. Zapewnienie bezpieczeństwa przy prędkościach ponad 160 km/h wymaga ciągłej
wymiany informacji między pociągami na danym odcinku. Obecnie wdrażana jest w Polsce
nowa technologia radiowa (GSM-R), dostosowana do wymagań ruchu kolejowego. W
Niemczech obejmie już ona połowę sieci kolejowej, tj. wszystkie ważne odcinki. [9]
4. SYSTEM ERTMS PRZYKŁADEM ZASTOSOWANIA ITS W EUROPIE
Europejski System Zarządzania Ruchem Kolejowym ERTMS (European Rail Traffic
Management System) wspierany przez Unię Europejską stanowi projekt ujednoliconego
telematycznego systemu zarządzania ruchem kolejowym, który ma zapewnić możliwość
swobodnego poruszania się pociągów w sieciach kolejowych poszczególnych państw bez
konieczności zatrzymywania się na granicach oraz wymiany lokomotyw lub maszynistów.
Celem wprowadzenia systemu jest podniesienie atrakcyjności przewozów kolejowych i
zwiększenie ich udziału w transporcie wewnątrzeuropejskim. [2]
System ERTMS idealnie wpisuje się w obszar ITS uwzględniający „Zwiększenie
Efektywności Procesu Zarządzania Ruchem”. Strategia rozwoju nowego standardu transportu
253
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
europejskiego umożliwi sektorowi kolejowemu stopniowe uwolnienie się od barier
technicznych, nieistniejących w sektorach konkurencyjnych. Dyrektywa 96/48/WE określa
warunki prawne nakładające m.in. od listopada 2002r. obowiązek stosowania ERTMS na
wszystkich nowych transeuropejskich liniach dużej prędkości oraz na liniach, na których
wymieniany jest system sygnalizacyjny.
Europejski System Zarządzania Ruchem ERTMS składa się z dwóch zasadniczych
bloków funkcjonalnych:
−
GSM-R (Global System for Mobile communication – Rail), opierający się na standardzie
GSM, wykorzystujący częstotliwości właściwe dla kolei oraz inne zaawansowane
funkcje możliwe w oparciu o system radiowy stosowany w celu wymiany informacji
(głos i dane) między urządzeniami naziemnymi a pokładowymi;
−
ETCS (European Train Control System), umożliwiający przekazywanie maszyniście
informacji dotyczących dozwolonej prędkości oraz ciągłą kontrolę nad tym, czy
maszynista stosuje się do tych wskazań. [1]
Rys. 2. Idea funkcjonowania systemu ERTMS/ETCS [6]
Istotą poprawnego funkcjonowania Europejskiego Systemu Sterowania Pociągiem
(ETCS) jest określenie miejsca przebywania pociągu, czyli lokalizacji pojazdu.
Zaproponowano balisy, które są znacznikami pozycji. Balisy transmitują swoje numery, które
pociąg za pomocą anteny odbiera i wyszukuje we własnej bazie danych. Następnie po
uwzględnieniu prędkości jazdy przesyła swoje położenie do Centrum Sterowania drogą
radiową. Na tej podstawie Centrum Sterowania określa, gdzie znajduje się dany pociąg i
przygotowuje odpowiednie dyspozycje ruchowe, tzw. statyczne profile prędkości i wylicza
dla niego wynikowy statyczny profil prędkości. Ten przekazywany jest do pociągu, gdzie
służy dalej do wyliczenia tzw. dynamicznego profilu, który dzięki porównywaniu go z
aktualnym położeniem i aktualną prędkością służy do nadzorowania prowadzenia pociągu
przez maszynistę. [6],[7]
GSM-R to cyfrowa łączność radiowa przeznaczona zarówno do zapewnienia łączności
głosowej, jak i do zapewnienia cyfrowej transmisji danych na kolei. System ten działa w
paśmie 900 MHz i odpowiada funkcjonalnie wersji GSM 2+. Rozmieszczenie GSM-R
pozostaje priorytetową strategią w większości nowych państw członkowskich UE.[2]
254
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
5. PODSUMOWANIE
Wszelkie działania idące w kierunku inteligentnego transportu pozwalają na znaczne
zwiększenie bezpieczeństwa, określenie wydajniejszego rozkładu jazdy pociągów, na
zdobycie większego udziału w rynku oraz ochronę środowiska naturalnego.
Ponadto zastosowanie systemów wykorzystujących metody i środki ITS przyczyni się
do: zmniejszenia nakładów na infrastrukturę transportową nawet o 30÷35% przy tych samych
efektach poprawy sprawności systemu jak w przypadku budowy nowych odcinków dróg,
zwiększenia o ok. 20% przepustowości sieci transportowych bez budowy nowych odcinków
dróg, znacznego zmniejszenia liczby wypadków drogowych i ich ofiar, oszczędności czasu
podroży oraz zmniejszenia emisji CO2 (m.in. z powodu zmniejszenia liczby zatrzymań (np.
na granicach państw) i poprawy płynności ruchu.
System ERTMS wpisuje się w strategię mającą na celu ożywienie sektora
kolejowego. Poprzez usprawnienie przejazdu przez granice lokomotyw, przyczyni się
m.in. do wzrostu międzynarodowego ruchu kolejowego w zakresie transportu
towarów i osób. Kwestie związane z redukcją kosztów zewnętrznych, takich jak
zanieczyszczenie, hałas, bezpieczeństwo, przeciążenie są niezwykle istotne, a każdy
czynnik, który mógłby wpłynąć na wyrównanie udziału poszczególnych środków
transportu na rynku, spowoduje redukcję tych kosztów.
References:
[1.] Białoń A., Gradowski P., Pawlik M.: Koncepcja wdrożenia interoperacyjności
w zakresie sterowania ruchem kolejowym (ERTMS) na PKP - Etap I, Warszawa 2003.
[2.] Dyduch J., Kornaszewski M.: Systemy sterowania ruchem kolejowym. Wydawnictwo
Politechniki Radomskiej, Radom 2007.
[3.] http://www.przeglad-its.pl/
[4.] Jamroz K., Krystek R.: Inteligentne Systemy Transportu – rozwój i struktura,
Czasopismo „Transport Miejski i Regionalny”, Nr 5, Kraków 2006.
[5.] KOMISJA WSPÓLNOT EUROPEJSKICH: Dyrektywa Parlamentu Europejskiego i
Rady ustanawiająca ramy wdrażania inteligentnych systemów transportowych w
dziedzinie transportu drogowego oraz ich interfejsów z innymi rodzajami transportu
COM(2008)887, Bruksela 2008.
[6.] Kornaszewski M.: Kompatybilność transeuropejskiego systemu transportu kolejowego.
Czasopismo Logistyka 2/2010, Wydawnictwo Instytutu Logistyki i Magazynowania,
Poznań 2010.
[7.] Luft M., Szychta E., Szychta L.: Method of designing ZVS boost converter, Proceedings
of the 13th International Power Electronics and Motion Control Conference, Poznań
2008.
[8.] Łukasik Z., Ciszewski T., Olczykowski Z.: Influence of power supply quality on the
stability of operating computer systems, Computer Systems Aided Science And
Engineering Work in Transport, Mechanics and Electrical Engineering, Monograph No
121, Radom 2008.
[9.] Zabłocki W.: Modelowanie stacyjnych systemów sterowania ruchem kolejowym,
Zeszyty Naukowe PW TRANSPORT, Nr 65, Warszawa 2008.
[10.] Klieštik T., Cisko Š.: Umelá inteligencia ako nástroj zvyšovania efektivity práce
dopravných podnikov, Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie
„Globalizácia a jej sociálno-ekonomické dôsledky 07“, Slovensko, Rajecké Teplice
2007.
255
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
POSTAVENIE ZÁKAZNÍKA NA GLOBALIZUJÚCOM SA
TRHU
Rhet Košábek1, Lucia Knapcová-Košábková 2
Kľúčové slová: zákazník, hodnota zákazníka, hodnota pre zákazníka, hodnota pre podnik,
produkt
Abstract: Today the company is struggling to hardest competition ever existed. The customer
is one who plays a major role. Given this fact, the managers recognize the value of their
business largely depends on the value customers. Just a short value can be specified as all
what the customer wants. Each customer is seeking to maximize value. It creates the expected
value and act accordingly. Customers will buy from the company, which in their perception of
offering best value for the customer, defined as the difference between the total value for the
customer and the customerś toral cost. Lies therefore in its current and future needs and
requirements, which are expressed on the basis of subjective perception.
V povojnovom období (polovica 20. storočia) bolo hospodárstvo nielen na Slovensku,
ale i vo svete charakteristické nedostatkom produktov. Bolo to obdobie, kedy si zákazníci
nemohli vyberať spomedzi veľkého množstva tovaru tie produkty, ktoré zodpovedali ich
potrebám. Tieto časy dovoľovali podnikom sa orientovať na vlastnú výrobu a výrobné
procesy a nie na zákazníkov, pretože nedostatkom produktov bolo zaručené, že čo sa vyrobí,
sa aj predá. Podniky si určovali nielen akým spôsobom budú vyrábať, ale v ich rukách bolo aj
určovanie podmienok a cien. Oživovanie hospodárstva nastalo v 60. – 70. rokoch, kedy sa na
trhu už objavujú noví výrobcovia rovnakého druhu. Zákazník už nie je odkázaný na produkt
od jedného výrobcu, ale spomedzi veľkého množstva produktov si môže vybrať produkt
podľa svojich predstáv a túžob. V tomto období narastá záujem o skúmanie dôvodov a príčin,
prečo niektoré podniku sú úspešné, iné len priemerné a niektoré dokonca zanikajú. Súčasne si
podniky uvedomujú, že pri svojej produkcii musia predovšetkým zohľadňovať potreby
a želania zákazníkov, ich životný štýl a hodnoty.
V súčasných trhových podmienkach sa s pojmom zákazník predovšetkým viaže pojem
hodnota pre zákazníka a hodnota zákazníka pre podnik. Sú to pojmy, ktorým sa možno len
ťažko vyhnúť. Na úvod je potrebné podotknúť, že napriek tomu, že existuje pomerne veľké
množstvo odborných publikácii zaoberajúcich sa problematikou vymedzenia pojmu „hodnota
zákazníka“, neexistuje jednotná a vyčerpávajúca definícia tohto pojmu. Spoločným znakom
všetkých definícii je, že hodnota pre zákazníka je vždy spájaná s určitým produktom a je skôr
záležitosťou vnímanou zákazníkom, než aby bola objektívne určovaná predávajúcim alebo
niekým iným. Rôzny autori pri definovaní tohto pojmu vychádzajú:

z prístupu zákazníka k hodnoteniu prínosu daného produktu,
1
Rhet Košábek, Ing., KPK, spol. s r. o., Kollárova 75, 036 01 Martin, e-mail: [email protected]
Lucia Knapcová-Košábková, Ing., interná doktorandka KE ŽU v Žiline, Univerzitná 1, 010 26 Žilina, e-mail:
[email protected]
2
256
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky

z hodnoty zákazníka pre podnik ako taký.
Zákazník vo vzťahu k podniku vníma radu výhod:

považuje podnik za kompetentný a má k nemu sympatie,

pozná podnik a oceňuje jeho výhody a schopnosti na trhu,

je schopný výhodu konkrétne pomenovať,

výkon podniku je v súlade s jeho potrebou,

kvalita výrobku a služieb je pre neho optimálna,

oceňuje inovačný prístup podniku ako záruku pre budúcnosť,

oceňuje rýchlosť a prispôsobivosť pri plnení požiadaviek,

znižuje svoje náklady a zvyšuje tak zisk,

optimálne prekonáva interné a externé miesta stretu podniku (využíva procesný
pohľad na podnik - procesnú organizáciu).
Tým sa súčasne naštartuje proces vytvárania hodnoty zákazníka, ktorá predstavuje pre
podnik činitele všetkých snáh o jeho trvalé pripútanie, zaistenie jeho lojality atď. Podnik sa
musí usilovať predovšetkým o atraktívnych zákazníkov, s ktorými môže dosahovať významné
tržby, resp. obrat. Preto sa koncentruje na výhodné segmenty a zákazníkov. Štruktúra
zákazníkov a ich počet sú významným prínosom pre hodnotu podniku, ktorý je zárukou
úspechu budúceho vývoja.
Ide vždy o podnikový prístup, ktorý buď hodnotí pohľad zákazníka, ktorý sa orientuje
na získané výhody a pridanú hodnotu ponuky, alebo pohľad podniku, ktorého úsilím sa
koncentruje na plnohodnotných zákazníkov. V tomto texte používame pojem customer value
ako nadradený pojem pre hodnotu „koho“ a „pre koho“, t. j. zákazníka a pre zákazníka.
Prikláňame sa tak k rade autorov, ktorí interpretujú pojem hodnota zákazníka a výhoda pre
zákazníka ako komplexný pojem. Preto je treba oba spoločne zahrnuté pojmy bližšie
vysvetliť:
1. Hodnota pre zákazníka (získaná výhoda). Vzniká v procese ponuky ako pridaný
úžitok, t. j. príspevok podniku k obecným výhodám, ktoré zákazník získava nákupom
produktu. Výhoda zákazníka je tvorená radou komponentov úžitku, ktoré sa menia
behom získavania informácii v priebehu nákupného procesu. Zistené nevýhody
a výhody sa z pohľadu zákazníka integrujú do celkového hodnotenia.
2. Hodnota zákazníka charakterizuje aktuálny a budúci príspevok zákazníka, alebo
segmentu, do ktorého patrí, k úspechu podniku. Hodnotenie aktuálnych
a potencionálnych zákazníkov je založené na využití kvantitatívnych a kvalitatívnych
kritérií.
257
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Analýza makroprostredia
Analýza mikroprostredia
Organizačný
Výkonový systém
systém
(potenciál
spolupracovníkov a
ich konkurenčná
výhoda)
Komunikačný
systém
(kompetencie v tvorbe
výkonov a ich ponuka)
(komunikácia požiadaviek a ich
plnenie – spätná kontrola)
ZÁKAZNÍK
Spolupracujúci systém
(partnerstvo pri tvorbe výkonov)
Obr. 1 Model vytvárania hodnoty zákazníka
Zdroj: Tomek, 2009, str. 194
Vytvorenie modelu určovania hodnoty zákazníka (obr. 1) v zmysle uvedeného
komplexného poňatia si vyžaduje rad postupných krokov:

stanovenie východzej diagnózy na základe analýzy makro- i mikroprostredia ako
základ možných riešení,

vytvorenie systému využitia výkonu pracovníkov,

strategické i operatívne využitie výkonov pre atraktívne skupiny zákazníkov,

využitie rozšírenej ponuky o výkony partnerov v ponuke,

rešpektovanie požiadaviek zákazníkov, kontrola účinku modelu u zákazníkov
a zistenie nutných prispôsobení či nových šancí pre budúcnosť.
Bohužiaľ zložitosť situácie, v ktorej sa vďaka všestranným vývojovým tendenciám
podnik bojujúci o miesto na trhu ocitá, ho nezbavuje nutnosti „zbierať“ hodnotu samú pre
seba a ešte ju prinášať zákazníkovi. Efektívny výkon pri optimálnom využití zdrojov by mal
súčasne prinášať optimálny príspevok k hodnote pre zákazníka.
U hodnoty zákazníka a hodnoty pre zákazníka hrá veľkú úlohu aspekt trvalosti. Trvalé
zákaznícke vzťahy nemaximalizujú krátkodobú výhodu partnerov, ale usilujú sa o obojstranný
dlhodobý rast hodnoty. Len dlhodobé vzťahy vytvárajú ekonomickú hodnotu. V tejto
súvislosti sa treba zamyslieť i nad prístupmi k využívaniu nastávajúcich a budúcich zdrojov.
Nemožno súhlasiť so stratégiou, ktorá by využívala vytváranie hodnoty pre zákazníka na úkor
ničenia zdrojov, likvidácie pozitívnych elementov životného prostredia a pod. Je zrejmé, že
komplexnosť poňatia hodnoty zákazníka stavia podnik pred náročný úkol, ktorým je
dosahovanie súhry medzi jej výkonmi a systémami uspokojenia zákazníka. Podnikové
výkony predstavujú široké technicko-ekonomické spektrum riešenia. Nie je ponúkaný len
258
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
produkt ako taký, ale produktové rady, komplexný sortiment, služby, prepojené integrované
výkony až po ponuku emotívneho zážitku pre zákazníka.
Úspešnosť podniku je daná nájdením optimálnej a v danom okamžiku
konkurencieschopnej kombinácie výkon/trh tak, aby vlastné výkony riadené ekonomickými
cieľmi vytvorili skutočné výhody pre zákazníka. To znamená, zmenu prístupu ako
v poskytovaní výkonov, tak v poňatí výhody pre zákazníka:

účasť na poskytnutí výkonu musí mať všetky zložky hodnototvorného reťazca
podniku. Jedine synergický efekt vznikajúci z tejto integrovanej, jednému cieľu
podriadenej činnosti môže prinášať zákazníkovi novú hodnotu,

úspech integrovanej spolupráce vo vnútri podniku predpokladá vytvorenie
interaktívneho dialógu – spolupráca so zákazníkom. Jedine tak je možné zaistiť
východisko procesu zvyšovania konkurencieschopnosti podniku,

dialóg so zákazníkom musí byť vnímaný ako významný zdroj informácií o trhu, na
ktorú musí podnik nielen adekvátne reagovať, ale taktiež vytvoriť systém jej
presadzovania,

na základe prijatých informácií vytvárať nové a variantné riešenie problému
a overovať ich, realizovať a komunikovať spätne so zákazníkom.
K tomu je potrebné rešpektovať významné obmedzenia:

podnik nemôže svoje aktivity uplatňovať kým nebude mať záruku, že jej
kvantitatívne a kvalitatívne vyššie výkony budú ohodnotené zákazníkom
akceptovaním vyššej ceny,

oblasť potrieb a úžitku pre zákazníka musí mať relevantnú, reálnu podobu,

výsledné získanie úspešnej odlišnosti voči konkurencii a získanie mimoriadnej
konkurenčnej výhody je vždy relatívne.
Hodnota zákazníka pre podnik má svoje aspekty kvantitatívne a kvalitatívne. Pokiaľ
ide o kvantitatívne aspekty, jedná sa o príspevok zákazníka k plneniu kvantitatívnych cieľov
podniku. Tieto ciele je možno definovať niekoľkými smermi:

ekonomická istota podniku (dosiahnutý obrat, tržby, zisk, istota kooperačných
vzťahov a outsourcingu),

zaistenie rastu podniku (dosiahnutý relatívny podiel na trhu, úroveň penetrácie
vlastných produktov),

ziskovosť podniku.
Pokiaľ ide o kvalitatívne kritéria, je to:

prijímanie informácií zákazníkom, jeho vzťah k podniku, opakovanosť nákupu,
vernosť,

spolupráca zákazníka s podnikom, hodnota jeho preferencii voči okoliu –
ovplyvňovanie ďalších zákazníkov,

vytvorenie lojálneho zákazníka.
Prístup k uvedeným princípom vnímanej hodnoty zákazníka sa potom odráža jednak
v manažmente kľúčových dodávateľov a jednak v manažmente kľúčových zákazníkov.
259
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Literatúra:
[1.] MARINIČ, P.: Plánovaní a tvorba hodnoty firmy, Praha, Grada Publishing, 2008, ISBN:
978-80-247-2432-4
[2.] TOMEK, G., VÁVROVÁ, V.: Jak zvýšit konkurenční schopnost firmy, Praha, C.H.
Beck, 2009, ISBN: 978-80-7400-098-0
[3.] www.nandk.cz
260
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
VYTVORENIE ZNALOSTNEJ EKONOMIKY AKO PREJAV
GLOBALIZÁCIE V PODNIKATEĽSKOM PROSTREDÍ
Katarína Kováčiková 1
Kľúčové slová: znalostná ekonomika, globalizácia, podnikateľské prostredie, Lisabonská
stratégia
Abstract: This article is focused on creating knowledge-based economy as a sign of
globalization in the business environment. A quality business environment is the focus on
subjects in business and governments. In the article is filed the structure of business
environment, importance of globalization and consequences of globalization, for example
creating the knowledge-based economy. Creating this economy is the main objective of
Lisbon Strategy of European Union that had adopted by member states of EU.
ÚVOD
Podniky, ktoré chcú byť úspešné na trhu a udržať si svoje postavenie v konkurenčnom
prostredí, musia venovať veľkú pozornosť ľudským zdrojom, a to najmä ich kvalite. Kvalitné
ľudské zdroje participujú na získaní konkurenčných výhod pre podnik. Podniky by mali
pochopiť, že ich budúci vývoj závisí práve od ich zamestnancov, ktorí sú nositeľmi
potrebných znalostí, skúseností, zručností a kvalifikačných predpokladov pre výkon
konkrétnej pracovnej pozície.
1
POJEM PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE
Podnik je základným trhovým subjektom pôsobiacim v podmienkach, ktoré určujú
mnohé väzby a vzťahy s inými podnikateľskými subjektmi, ako aj so samotným trhom.
Napriek tomu, že je samostatnou ekonomickou jednotkou, je priamo, či nepriamo naviazaný
na vplyvy prostredia, ktoré ho obklopuje a ovplyvňuje jeho podnikateľskú aktivitu. Prostredie,
v ktorom podniky pôsobia, nazývame podnikateľské prostredie.
V ekonomickej literatúre sa stretávame s viacerými definíciami podnikateľského
prostredia. Plne sa stotožňujeme s názorom V. Juríčkovej ([1.], s. 11), ktorá podnikateľské
prostredie definuje ako „všetko, čo obklopuje podnik. Podnikateľské prostredie zastrešuje
hospodárske, politické, inštitucionálne, právne, technologické, etické a kultúrne podmienky, v
ktorých sa realizuje podnikateľský proces, t. j. proces formovania podnikov, ako aj realizácia
ich podnikateľských aktivít.“ Akceptujúc túto definíciu si musíme uvedomiť, že
podnikateľské prostredie nie je len pre podnikateľov, ale vo veľkej miere je hlavne pre
spotrebiteľov (občanov), ktorí budú mať prostredníctvom tohto prostredia lepšie vyhliadky
nielen na kvalitnejšie tovary a služby, ale v konečnom dôsledku hlavne na vyššiu životnú
úroveň.
Katarína Kováčiková, Ing., Žilinská univerzita v Žiline, FPEDaS, Katedra ekonomiky, Univerzitná 1, 010 26
Žilina, 0415133227, [email protected]
1
261
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Nielen v ekonomickej literatúre sa neustále preferuje tzv. dobré, resp. priaznivé
podnikateľské prostredie. Zadefinovanie dobrého alebo priaznivého podnikateľského
prostredia je veľmi dôležité. Pre určitú skupinu subjektov je podnikateľské prostredie
priaznivé vtedy, ak je priaznivé pre ich podnik alebo pre ich odvetvie, v ktorom pôsobia.
K vytvoreniu takého podnikateľského prostredia sa títo ľudia snažia aj prostredníctvom
schválených vládnych privilégií, zvýhodnení, výnimiek a pod. Prezident Združenia
podnikateľov Slovenska J. Oravec nepovažuje takto chápané podnikateľské prostredie
v žiadnom prípade za dobré, pretože je deformované politikou zvýhodnení, ktoré poskytujú
konkurenčnú výhodu vybraným podnikateľským subjektom, či odvetviam. J. Oravec definuje
priaznivé podnikateľské prostredie ako prostredie, ktoré vytvára rovnako priaznivé
podmienky pre všetkých, bez ohľadu na to, či ide o domáce alebo zahraničné podnikateľské
subjekty, akú majú veľkosť, právnu formu a pod.
2
ŠTRUKTÚRA PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA
Ekonomická literatúra ponúka viaceré pohľady na analýzu podnikateľského prostredia,
ktoré sa principiálne neodlišujú, ale rozširujú záber pohľadu na podnikateľské prostredie.
Na základe viacerých prístupov analýzy podnikateľského prostredia, ktoré sa
v mnohých oblastiach zhodujú, sa prikláňame k nasledovnému rozdeleniu podnikateľského
prostredia, a to:
•
makroprostredie – v rámci ktorého treba brať do úvahy všetky vonkajšie vplyvy
(nielen na regionálnej, národnej, ale aj na medzinárodnej úrovni) pôsobiace na podnik.
Ide najmä o vplyv odvetvia, ktorého súčasťou je konkrétny podnik a ďalej o vplyv
jednotlivých zložiek makroprostredia podniku. Toto prostredie môžeme charakterizovať
aj ako širšie okolie podniku. Makroprostredie je charakteristické tým, že zahŕňa vplyvy
na podnik, ktoré sú neovplyvniteľné, resp. ťažko ovplyvniteľné podnikom (napr.
ekonomické, právne, politické, atď.);
•
mikroprostredie – ide o prostredie, ktorého komponenty bezprostredne vplývajú na
podnik, ale aj podnik ovplyvňuje tieto zložky. Zahŕňa užšie okolie podniku, ktoré tvoria
napr. dodávatelia, odberatelia, konkurenti, zákazníci, profesijné združenia, záujmové
skupiny a pod.;
•
prostredie vo vnútri podniku – v rámci podniku sa vykonáva podnikateľská činnosť,
ktorá ovplyvňuje celkové pôsobenie podniku. V rámci podnikateľskej aktivity musíme
hovoriť o zdrojoch podniku (pracovná sila, kapitál, technológie, atď.), samotných
procesoch v podniku (organizačná štruktúra, jednotlivé oddelenia a vzťahy medzi nimi,
podniková kultúra aj etika a pod.) a o výsledkoch podnikateľskej činnosti (tovary alebo
služby).
3
GLOBALIZÁCIA
Pod globalizáciou ([2.], s. 104) rozumieme pokročilejšiu a komplexnejšiu formu
internacionalizácie, ktorá zahŕňa integráciu medzinárodne rozptýlených aktivít. Globalizácia
sa priamo či nepriamo prejavuje vo všetkých stránkach života spoločnosti. Význam
globalizácie má dve dimenzie jej rozvoja. Prvou sú prevraty v technologickom spôsobe
výroby a informačnej komunikácie, ktorými sa vytvárajú materiálne prostriedky globalizácie.
Druhú
dimenziu
predstavuje
rozmanitosť
spoločensko-ekonomických
foriem,
262
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
prostredníctvom ktorých sa realizujú globalizačné procesy. Globalizácia znamená
predovšetkým rozvíjanie ekonomických vzťahov v celosvetovom meradle, ktorý sa prejavuje
rýchlym rastom svetového obchodu, zvýšením investícií, rastom objemu medzinárodnej
produkcie, a pod.
Dôsledkom globalizácie svetová
s nasledovnými črtami ([3.], s. 190):
ekonomika
nadobúda
novú
charakteristiku
•
vytvorenie silných regionálnych zoskupení;
•
rast ekonomickej sily transnacionálnych korporácií;
•
vznik ekonomík s modernými komunikačnými sieťami;
•
všestranné využívanie ľudskej tvorivosti;
•
priamoúmerná závislosť medzi schopnosťou transformovať informácie na poznatky
a konkurencieschopnosťou ekonomiky.
Každý jav v ekonomike prináša pozitíva, ale aj negatíva. Medzi pozitívne stránky
globalizácie môžeme zaradiť ([3.], s. 190):
•
prekonanie hraníc nielen v priestore;
•
podpora mobility výrobných faktorov;
•
vytváranie podnikateľských zoskupení a realizácia národných aj nadnárodných
projektov;
•
vytvorenie globálneho konkurenčného prostredia a globálne zhodnocovanie kapitálu;
•
rozvoj technológií;
•
spoznávanie iných kultúr.
Priebeh globalizácie je spojený aj s negatívnymi dôsledkami, z ktorých možno
spomenúť najmä ([2.], s. 37; [3.], s. 191):
•
prehlbujúcu sa nerovnosť rastu životnej úrovne a rast chudoby v rozvojových krajinách;
•
reštrukturalizácia trhu práce;
•
nárast nezamestnaných;
•
zvyšovanie medzinárodnej kriminality;
•
rastúci význam transnacionálnych korporácií, ktoré mnohokrát zneužívajú svoje
postavenie na trhu;
•
problémy spojené s ochranou životného prostredia a vznikom ekologických problémov.
Jeden z dôsledkov globalizácie je aj vytvorenie silných regionálnych zoskupení, ako
príklad možno uviesť vznik Európskej únie, ktorej sa venujeme v ďalšej časti príspevku.
4
EURÓPSKA ÚNIA
Európska únia (EÚ) vznikla v roku 1992 na základe Maastrichtskej zmluvy
a v súčasnosti úniu tvorí 27 členských štátov. V roku 2004 sa členom EÚ stala aj Slovenská
republika.
263
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Cieľom EÚ v jej začiatkoch bolo najmä vytvorenie jednotného vnútorného trhu,
odstránenie prekážok zabraňujúcich jeho vytvoreniu, uskutočnenie daňovej harmonizácie
a pod.
V roku 2000 vytvorila Európska rada v Lisabone tzv. Lisabonskú stratégiu pre zlepšenie
zamestnanosti v EÚ, modernizáciu ekonomiky a posilnenie sociálnej súdržnosti
vo vedomostnej spoločnosti v Európe. Hlavným cieľom stratégie bolo urobiť z EÚ do roku
2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku na svete, schopnú
udržateľného hospodárskeho rastu, v ktorej bude viac pracovných miest a väčšia sociálna
súdržnosť.
Lisabonskú stratégiu prijala aj SR, ktorá túto stratégiu zamerala na štyri základné
oblasti, a to [4.]:
•
ľudské zdroje a vzdelávanie - v rámci tejto oblasti ide o vytvorenie možností
a schopností neustále sa vzdelávať pre všetkých občanov, absorbovať nové informácie
a plynulo prechádzať z jedného zamestnania do druhého. Medzi hlavné priority
v oblasti ľudských zdrojov patrí moderná vzdelávacia politika, dosiahnutie vysokej
miery zamestnanosti a vyrovnanie sa s demografickými zmenami;
•
informačná spoločnosť – informatizácia spoločnosti je pokladaná za jeden z najlepších
prostriedkov ako dosiahnuť znalostnú ekonomiku. V rámci tejto oblasti je preto
nevyhnutné zabezpečiť, aby bol takmer každý občan informačne gramotný, mal prístup
na internet, čím sa dosiahne zvýšenie celkovej vzdelanosti, produktivity, zamestnanosti
a pod. Prioritami v oblasti rozvoja informačnej spoločnosti sú informačná gramotnosť,
efektívna e-vláda a moderné on-line verejné služby a široká dostupnosť internetu;
•
podnikateľské prostredie – ide o vytvorenie zdravého podnikateľského prostredia
a verejných inštitúcií tak, aby nekomplikovali toto prostredie. Cieľom vlády je preto
podpora investícií a inovácií, zvyšovanie produktivity a tvorba nových pracovných
miest. V oblasti podnikateľského prostredia sú hlavnými prioritami vysoká
vymožiteľnosť práva, kvalitná fyzická infraštruktúra a služby v sieťových odvetviach,
verejné inštitúcie ako partner a nie bremeno a efektívny prístup ku kapitálovému trhu
pre všetky podniky;
•
veda, výskum a inovácie – ide o rozvoj kvalitného vedeckého potenciálu SR a jeho
prepojenia s podnikateľským sektorom, aby sa zabezpečil efektívny prenos vedeckých
poznatkov do reálnych výstupov v hospodárstve. Hlavné ciele oblasti sú výchova
a podpora kvalitných vedcov, výskum medzinárodnej kvality s adekvátnym prepojením
na podnikateľskú sféru a účinná verejná podpora podnikateľských aktivít zameraných
na vývoj a inovácie.
Všetky uvedené oblasti sa podieľajú na vytvorení znalostnej ekonomiky. Základom
znalostnej ekonomiky sú znalosti, ktoré spolu s kapitálom, prácou, pôdou tvoria výrobné
faktory podnikateľskej činnosti. Veľa ekonómov v súčasnosti tvrdí, že sa znalosť stáva
najdôležitejším faktorom.
Schopnosť získavať a využívať znalosti zahŕňa v sebe aj využívanie informačných a
komunikačných technológií, vytvorenie efektívneho vzdelávacieho systému, nové prístupy k
inováciám a samozrejme aj vytvorenie inštitucionálneho rámca, ktorý podporuje využívanie
znalosti pri konkurencieschopnej produkcii.
264
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
V súčasnej dobe už mnohé podniky nielen vo svete, ale aj na Slovensku začínajú
súťažiť o najlepších zamestnancov, ktorí sú vysokokvalifikovaní, profesijne na vysokej
úrovni, ktorí sú schopní tvorivej práce, myslia inovatívne, čím zabezpečujú podniku
konkurenčnú výhodu.
Ak hovoríme o znalostiach, resp. o znalostnom manažmente v podniku, musíme brať do
úvahy aj podnikovú kultúru podniku, ktorá predstavuje súbor hodnôt, postojov, symbolov
a etických predpokladov, ktoré pôsobia na konanie zamestnancov navzájom a aj vo vzťahu
k vonkajšiemu prostrediu. Stabilná a silná podniková kultúra môže výrazne ovplyvniť
pozitívny rozvoj znalostí zamestnancov v podniku.
ZÁVER
Ľudské zdroje sú hodnotou, ktorej cena narastá priamoúmerne tomu, ako sa používa.
Mnohé úspešné podniky, ktoré označujeme aj ako „učiace sa organizácie“ stavajú na
myšlienke, že efektívna a inteligentná pracovná sila môže byť hlavnou konkurenčnou
výhodou podniku, čo predstavuje aj potenciál tvorby zisku pre podnik. Podniky by si mali
uvedomiť význam ľudských zdrojov. Je potrebné, aby podniky vyvinuli iniciatívu v podobe
vzdelávania a rozvíjania zamestnancov, vo vytvorení vhodných pracovných podmienok,
v správnej motivácii zamestnancov, atď. Cieľom podniku by malo byť zabezpečenie
správnych ľudí na správnych miestach, ktorí vlastnia správne informácie a vedia ich použiť
v správnej chvíli. Podnik ľahko odstráni technické problémy, ale problémy v dôsledku
nedostatočnej úrovne ľudských zdrojov sa odstraňujú veľmi ťažko, v mnohých prípadoch sú
dokonca neodstrániteľné.
Tento článok je čiastkovým výstupom výskumnej úlohy „Postavenie a uplatnenie
fundamentálnych nástrojov a ukazovateľov technickej analýzy vo vzťahu k finančnoekonomickej analýze v podniku 3/KE/2010“.
Literatúra:
[1.] JURÍČKOVÁ, V. a kol., (2006). Podnikateľské prostredie a firemné stratégie.
Bratislava: Ekonomický ústav SAV, 2006. ISBN 80-7144-154-6
[2.] BUČEK, M. a kol., (2007). Analýza podnikateľského prostredia a bariér absorpčnej
schopnosti regiónov. Bratislava: EKONÓM, 2007. ISBN 978-80-225-2358-5
[3.] HONTYOVÁ, K., LISÝ, J., MAJDÚCHOVÁ, H., (2009). Základy ekonómie
a ekonomiky. Bratislava: EKONÓM, 2009. ISBN 978-80-225-2694-4
[4.] MIKLOŠ, I. Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 Lisabonská stratégia pre Slovensko.
[5.] ARMSTRONG, M. (2007). Řízení lidských zdrojů. Praha: Grada Publishing, 2007.
ISBN 978-80-247-1407-3
265
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
GLOBALIZACE A JEJÍ VLIV NA
KONKURENCESCHOPNOST PODNIKU
Marcela Kožená 1
Klíčová slova: globalizace, konkurenceschopnost podniku, konkurenční výhoda, klastry
Abstract: The globalisation process is very important trend nowadays. It can stand increasing
of living level in developing countries but be the cause of some problems with stabilisation of
some west developed countries. The globalisation environment is difficult for companies,
they have to lively react to changing market conditions. Some companies are connected in
clusters nowadays because they can seeking advantage from biggest economic coalition and
increase their competitive ability.
ÚVOD
Globalizace je významným trendem nejen ekonomického vývoje. Je to fenomén,
způsobený změnami ve společnosti, které vedly ke stále větší propojenosti politických,
sociokulturních a ekonomických událostí na celosvětové úrovni. Proces globalizace se dotýká
národních ekonomik, promítá se do makroekonomických i mikroekonomických souvislostí,
ovlivňuje podnikatelskou činnost ekonomických subjektů. Globalizací se zkráceně nazývá
teorie globálního ekonomického růstu, jedním z jejich důsledků je přenesení rozvoje
vyspělých zemí do zemí rozvojových, ve kterých může přispívat ke zvýšení životní úrovně
a zmírnění chudoby. Globalizace s sebou ovšem také přináší nemalé problémy. Odlišnost
některých kultur může vést k nestabilitě některých zemí (např. V některých západní Evropy
dochází stále častěji k nepokojům mezi většinou a přistěhovalci). Přesto proces globalizace
dost dobře nelze zastavit, úkolem vlád jednotlivých zemí je minimalizovat záporné stránky
globalizace a využít její přínosy pro rozvoj ekonomického a kulturního prostředí.
KONKURENČNÍ VÝHODA A PROCES GLOBALIZACE
Poslední desetiletí bylo velice turbulentní a přineslo s sebou řadu zásadních změn,
celospolečenských hodnot a nároků, které se odrazily díky převratnému rozvoji ve všech
aspektech lidského jednání. Nejen že došlo k výraznému posunu komunikačních technologií,
ale „svět“ přestává být pojímán lokálně a stává se ve stále větší míře globálním. Lidé si
začínají uvědomovat, že mnohé problémy, ale i příležitosti, jsou celosvětové, což se
samozřejmě projevuje i ve sféře ekonomické. Dříve čistě národní firmy se dnes musejí
vypořádávat s často velmi tvrdými podmínkami trhů nadnárodních, kde se setkávají převážně
s oligopolní konkurencí, převahou nabídky nad poptávkou a nutností globalizovat veškeré
své činnosti. [3]
Ve snaze zvládnout nastalou situaci uskutečnily podniky množství radikálních změn ve
své základní koncepci konkurenčního boje. Ty spočívaly zejména v tom, že bylo nezbytné
1
Marcela Kožená, doc., Ing, Ph.D. Fakulta ekonomicko-správní,
Pardubice, + 420 46603 6570, [email protected]
266
Univerzita Pardubice, Studentská 95,
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
posílit úlohu vedení, od masového trhu přejít spíše na trh diferencovaný a snažit se upevňovat
své vlastní přednosti s cílem odpoutat se od konkurence. Je zřejmé, že české podniky jsou v
ostré mezinárodní konkurenci mnohdy znevýhodněny tím, že dosud nebyly důsledně
rozpracovány metody vedení konkurenčního boje postavené na identifikaci a využívání
konkurenční výhody, které by respektovaly specifika národního hospodářství a jednotlivých
odvětví. V rámci stávajícího způsobu řízení podniků není zatím problematice identifikace a
systematického využívání konkurenčních výhod věnována náležitá pozornost, což značně
omezuje strategické vyhlídky podniků.
Konkurenční výhoda a konkurenceschopnost podniku byla definována mnoha autory.
M. Porter definuje konkurenční výhodu takto: "konkurenční výhoda je jádrem výkonnosti
podniku na trzích, kde existuje konkurence. Je tvořena hodnotou, kterou je podnik schopen
vytvořit pro své kupující a která převyšuje náklady podniku na její vytvoření. Hodnota je to,
co je kupující ochoten zaplatit a vyšší hodnota pramení z toho, že podnik nabídne nižší ceny
než konkurenti za rovnocennou užitnou hodnotu, nebo že poskytne zvláštní výhody, které
více než vynahradí vyšší cenu." [4] Podle Portera existují dva základní typy konkurenční
výhody - nízké náklady a diferenciace. Výhoda nízkých nákladů spočívá ve schopnosti
podniku provozovat všechny hodnototvorné činnosti s nižšími náklady než konkurenti,
strategická hodnota této výhody pak ve schopnosti dlouhodobého udržení této výhody.
Výhodu diferenciace realizuje takový podnik, který se od konkurence v něčem, co je pro
zákazníky cenné a hodnotné, odlišuje (diferencuje). Současně musí sledovat, aby se náklady
vynaložené na diferenciaci přeměnily ve vyšší výkon.
V souvislosti s procesem globalizace lze zmínit některé názory na možnosti dosáhnout
konkurenční výhody. Např. P. Kotler [2] uvádí, že bude konkurenceschopnost podniků v
21.století ovlivněna některými novými trendy, mezi něž řadí trend dalšího zvyšování
významu obchodních značek pro zákazníky s důrazem na celonárodní a zejména celosvětové
značky. Dále tento autor uvádí, že podniky budou stále více využívat služeb externích
dodavatelů, budou nakupovat ze zdrojů, které poskytnou za stejné peníze nejvyšší hodnotu.
Nutnost reagovat v předstihu na požadavky zákazníků v globálním světě zdůrazňuje
C.K. Prahalad [6], který přichází se změnou tradičního pojetí konkurenceschopnosti podniku
v souvislosti s měnícími se podmínkami na světových trzích:






na vyvíjejícím trhu není možné přesně určit, kdo jsou vaši dodavatelé, zákazníci,
konkurenti,
obory již nemají své charakteristické rysy, již není v mnohých případech zcela jasné, k
jakému účelu je určen určitý produkt (např. počítač může být pracovním prostředkem,
vzdělávacím prostředkem, ale např. také hračkou atd.),
plánování budoucnosti je proto velmi složité a vyžaduje syntézu a tvrdou intelektuální
práci, budoucnost si nelze jen představovat, ale je třeba ji také utvářet,
soupeření o budoucnost znamená spíše soupeření o podíl na příležitostech, než
soupeření o tržní podíl,
podniky se musí orientovat na přínosy pro zákazníka, místo pro podnikové jednotky,
největší konkurenční výhodou je vytvářet zcela nové produkty a podnikatelské
aktivity.
Tyto a další názory předních světových ekonomů dokládají, že dosažení konkurenční
výhody v dnešním globalizovaném světě je daleko náročnější a vyžaduje nové přístupy
podniků. Jedním z nich je vytváření tzv. klastrů.
267
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
KLASTRY A KONKURENCESCHOPNOST PODNIKU
Název „klastr“ pochází z anglického pojmu „cluster“, který znamená shluk, chomáč,
hrozen. Za duchovního otce tohoto pojmu je považován M. Porter, profesor Harvard
Business Schoul, který ve své knize „The Competitive Advantage of Nations“ (1990)
prezentuje hypotézu, že vzájemně provázaná odvětví, soustředěná na geograficky vymezeném
území, jsou hnací silou národního, regionálního a místního rozvoje. [1] Klastry jsou tedy
způsobem sdružování a spolupráce podniků, jehož cílem je zvýšení konkurenční schopnosti
podniků daného regionu. Členové klastru sdílejí chápání konkurenceschopnosti zejména jako
výsledků produktivity a inovací, nikoliv nízkých mezd, daní a podhodnocené měny. Podpora
konkurenceschopnosti firem sdružených v klastru je obsažena v samotném poslání klastru a
v celé řadě stimulů a komplexních služeb. [8]
Konkurenceschopný klastr znázornil M. Porter modelem tzv. Porterova diamantu.
Pokud má být klastr konkurenceschopný, musí v něm být přítomny všechny prvky diamantu a
musí být síťově propojeny.
Firmy, strategie,
struktura a
konkurence
Vláda
Silné vazby,
partnerské sítě,
konkurence,
kooperace
Podmínky
faktorů
Podmínky
poptávky
Příbuzná
podpůrná odvětví
Obr. 1: Porterův diamant
Zdroj: PORTER, M.E. The Competitive Advantage of Nations. New York: The Free Press, 1990
Podmínky na straně vstupů zahrnují veškeré hmatatelné prostředky, klima,
informační, právní a administrativní systém, vědeckou a technologickou infrastrukturu, která
může danému území poskytnout konkurenční výhodu. Zvyšování konkurenceschopnosti
v klastru je podmíněno zvyšováním produktivity vstupních faktorů.
268
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Firemní strategie a rivalita představují místní kontext, který vytváří vhodné podmínky
pro investování a modernizaci. Pro úspěšný klastr je nezbytná vysoká rivalita, protože
posiluje konkurenceschopnost jednotlivých firem cestou inovací.
Podmínky na straně poptávky musí představovat náročného místního odběratele,
jehož potřeby předbíhají potřeby vně klastru. Pokud takový zákazník chybí, je třeba vytvořit
podmínky pro příchod zahraničních investorů.
Navazující a podpůrná odvětví zahrnují přítomnost kritického množství schopných
místních subdodavatelů a konkurenceschopných místních firem v příbuzných odvětvích
z hlediska technologií, pracovních sil či znalosti zákazníka.
ZÁVĚR
Nové a dynamicky se měnící tržní prostředí nutí podniky, aby v zájmu udržení své
konkurenceschopnosti poskytovaly zákazníkům neustále mimořádnou hodnotu a kreativně
nalézaly stále nové způsoby, jak tuto hodnotu vytvářet, jak o ní informovat a jak ji svým
cílovým trhům poskytovat. Tato hodnota se pak pro firmu stává konkurenční výhodou, tedy
zásadním motivem zákazníků v rozhodovacím procesu o koupi výrobků nebo služeb.
Konkurenceschopný podnik musí mít zdroje a schopnosti umožňující mu konkurenční výhodu
identifikovat a získat, ale zároveň aktivně vytvářet a pokud možno i dlouhodobě udržovat.
Právě dlouhodobá udržitelnost konkurenčních výhod je však v dnešním globálním
hyperkonkurenčním prostředí velmi obtížně zajistitelná a jediná udržitelná konkurenční
výhoda často spočívá především ve schopnosti firem rychleji se učit a rychleji se měnit. Firma
se tudíž dnes již nemůže spoléhat jen na svou výhodu momentální, ale musí neustále hledat
„výhodu příští“. Takto koncepčně pojatá konkurenční výhoda by pak měla být základním
kamenem, na kterém podnik staví svoji strategii, čímž se výrazně snižuje riziko spojené
s podnikatelskou činností a vytvářejí se předpoklady k dalšímu růstu a rozvoji celé firmy.
Literatura:
[1.] BŘESKOVÁ, P. Průmyslové klastry. Ostava: Union, 2003.
[2.] KOTLER, P. Mapování budoucího trhu. Nový obraz budoucnosti. Praha: Management
Press, 1998.
[3.] KOŽENÁ, M. Environmentální aspekty konkurenceschopnosti podniku. Pardubice:
Univerzita Pardubice, 2007. ISBN 978-7395-039-2.
[4.] PORTER, M. Konkurenční výhoda. Praha: Victoria Publishing, 1994. ISBN 80-8560512-0
[5.] PORTER, M. The Compeitive Advantageof Nations. New York: The Free Press, 1990.
[6.] PRAHALAD, C.K.; HAMMEL, G. Competiting for the Future. Harvard Business
School, 1995.
[7.] VACULÍK, J A KOL. Teorie sdružování ekonomických subjektů. Pardubice: Univerzita
Pardubice, 2006. ISBN 80-7194-918-3
[8.] VANĚK, J. Poznatky a zkušenosti z fungování klastrů v zahraničí i v ČR. In Sborník
výzkumných prací ÚMSP, díl 8. Karviná: SU OPF, 2003. ISBN 8O-248-216-5.
269
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
ENERGETICKÁ BEZPEČNOSŤ A TRVALO UDRŽATEĽNÝ
ROZVOJ ENERGETIKY EURÓPSKEJ ÚNIE
Pavol Kráľ 1
Kľúčové slová: energetická bezpečnosť, trvalo udržateľný rozvoj, dodávky energií,
energetická politika
Abstract: This paper describes key aspects of energy security and sustainable development of
European union energetics. The term energy security can be understood as the reliability of
energy supplies, respectively energy media, access to energy sources and fuels in the required
amounts, time and quality at an acceptable level of its prices.
Cieľom vyspelých ekonomík je snaha o trvalo udržateľný ekonomický rozvoj, ktorého
nevyhnutným predpokladom je naplnenie požiadavky bezpečných dodávok energií pri
optimálnej výške nákladov a najnižšom možnom zaťažení životného prostredia. Energetická
bezpečnosť sa stala celosvetovým fenoménom a podmienkou stabilného fungovania
hospodárstva predovšetkým v krajinách s vysokou energetickou náročnosťou a závislosťou na
dovoze energetických zdrojov. Na konci 90-tých rokov sa stala jednou z prioritných tém
bezpečnostných štúdií j jedným z pilierov praktickej bezpečnostnej politiky mnohých štátov
a politických zoskupení. Už v priebehu druhej svetovej vojny vystupovala energetická
bezpečnosť ako téma medzinárodnej politiky, kedy vojnou zasiahnuté krajiny čelili
nedostatku energetických surovín, najmä ropy. Podobná situácia sa opakovala počas
sedemdesiatych rokov 20. storočia v dobe tzv. ropných šokov, po vypuknutí irácko-iránskych
konfliktov a počas vojny v Perzskom zálive začiatkom 90-tých rokov.
Sme svedkami rastu energetickej závislosti, ktorej sa dovážajúce štáty obávajú a naopak
štáty vyvážajúce energetické suroviny ju považujú za posilňovanie svojej pozície
v medzinárodnej politike a na medzinárodných trhoch. Prudkým zvýšením cien energetických
surovín a súčasne znižovaním jeho množstva dokázali rozvojové krajiny ochromiť
prosperujúce ekonomiky, v ktorých obyvateľstvo priamo pocítilo dôsledky takéhoto vývoja.
Vplyvom týchto udalostí vyvinula Európa snahu o zníženie svojej energetickej
závislosti a diverzifikáciu zdrojov. Táto snaha sa v 80-tých rokoch minulého storočia
prejavila na znížení energetickej závislosti na úroveň 40%. Uvedená hodnota sa ale na
prelome tisícročia zvýšila približne na polovicu celkovej spotreby vtedajšej Európskej únie.
Energetická bezpečnosť zasahuje do života všetkých skupín hospodárskych subjektov.
Rast cien energií vplýva na znižovanie výkonnosti celej ekonomiky, premieta sa do
výrobných nákladov podnikateľských subjektov a v prípade domácností predstavuje nárast
výdavkov na zabezpečenie základných životných potrieb. Vyvážajúce krajiny
prostredníctvom znižovania ťažby a predaja energetických zdrojov cielene vytvárajú tzv.
„energetický tlak“, ktorý je v súčasnom období považovaný za účinný politický nástroj.
Ing. Pavol Kráľ, PhD., Katedra ekonomiky, Fakulta PEDAS, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 1, 010 26
Žilina, e-mail: [email protected]
1
270
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Energetická situácia je v každom štáte odlišná, a teda aj možnosť zabezpečenia ich
energetickej bezpečnosti sa odlišuje.
Pod pojmom energetická bezpečnosť môžeme chápať spoľahlivosť dodávky energií,
resp. energetických médií, prístup k energetickým zdrojom a palivám v požadovaných
množstvách, čase a kvalite pri akceptovateľnej úrovni ich cien. Energetická bezpečnosť je vo
všeobecnosti podmienená bezpečnosťou zásobovania, úrovňou a bezpečnosťou používaných
technických zariadení ako aj spoľahlivosťou obchodných partnerov. Energetický trh je plne
globalizovaný a dodávky domácich dodávateľov energií sú kombinované s medzinárodnými
dodávkami. V niektorých prípadoch sú dokonca ekonomiky existenčne závislé na
spoľahlivosti medzinárodných dodávok energií a energetických zdrojov. Vtedy energetická
bezpečnosť závisí okrem spomínaných faktorov aj od geopolitických aspektov, možností
a kapacít na uskladnenie energetických zdrojov a ich náhrady inými zdrojmi.
Akúkoľvek závislosť v dnešnom svete netreba vnímať len negatívne. Je potrebné si
uvedomiť a prijať skutočnosť, že Európska únia nebude dlhodobo energeticky sebestačná.
Tejto skutočnosti je potrebné sa prispôsobiť.
Riziko pre európsku energetickú bezpečnosť vyplýva z kombinácie vysokej závislosti
na politicky, ekonomicky či sociálne nestabilných regiónoch a schopnosti, resp. neschopnosti
nájsť adekvátnu náhradu v prípade, že jeden z nich sa ocitne v kríze (t.j., že prestane surovinu
dodávať, alebo ju začne používať ako nástroj na svoju vydieračskú zahraničnú politiku). Pre
Európsku úniu je preto kľúčové, aby jej členovia svoju energetickú politiku budovali
spoločne. Bezprostrednou výzvu bude predstavovať znižovanie zásob ropy, jej cenový rast
a pozvoľný prechod na zemný plyn. [5]
Prechod na zemný plyn však rieši problém energetickej bezpečnosti len na istý čas. Ide
o dočasné odsunutie identického problému na neskoršiu dobu. Východisko možno hľadať
v orientácii sa na obnoviteľné energetické zdroje, čo je úloha dlhodobá.
Energetická bezpečnosť = stav garancie bezpečného a spoľahlivé prístupu
k energiám a energetickým zdrojom.
Rozhodujúcim nástrojmi pre zabezpečenie akceptovateľnej úrovne energetickej
bezpečnosti možno chápať:
 budovanie hospodárstva pri vhodne postavenom energetickom mixe, čím sa
predchádza cenovým výkyvom a krízam v jednotlivých energetických odvetviach,
 preferencia energii vyprodukovaných z domácich zdrojov a obnoviteľných zdrojov
energie – dlhodobé zabezpečenie energetickej sebestačnosti (vlastných
energetických potrieb) a trvalo udržateľného rozvoja,
 hľadanie možností a ich využívanie pri znižovaní energetickej náročnosti
hospodárstva,
 redukcia spotreby fosílnych energetickým médií,
 zabezpečenie dodávok energií a energetických zdrojov od viacerých dodávateľov
súčasne.
Za nástroje zaistenia a posilnenia energetickej bezpečnosti členských štátov možno
rovnako považovať [5]:
 kolektívne akcie a vytvorenie spoločnej energetickej politiky,
271
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
 koordinácie energetických politík členských štátov,
 posilňovanie prepojenia
energetických sietí,
energetických
sieti
a vytvorenie
transeurópskych
 zvyšovanie energetickej efektívnosti, vrátane efektívnosti prenosovej sústavy,
energetických systémov a modernizácia zastaraných elektráreň a priemyslových
technológií,
 znižovanie energetickej náročnosti priemyslu a domácností,
 zaistenie prístupu na svetové energetické trhy a zaistenie cenovej stability
energetických surovín,
 posilnenie bezpečnosti prepravných trás a ich diverzifikácia, vrátane znižovania
závislosti na námornej doprave,
 posilnenie bezpečnosti dodávok (diverzifikácia zdrojových krajín a ich ekonomická
a politická stabilita),
 uzatváranie medzinárodných záväzkov vrátane medzinárodných dohôd o pravidlách
obchodu s energiami.
Pre zabezpečenie energetickej bezpečnosti vydala Európska komisia tieto nariadenia,
smernice a dokumenty:
1. Smernica č. 2004/67/ES týkajúca sa opatrení na zaistenie bezpečnosti dodávok
zemného plynu - opatrenia na zaistenie primeranej úrovne bezpečnosti dodávok
plynu, k správnemu fungovaniu vnútorného trhu s plynom, vytvára spoločný rámec,
v ktorom členské štáty definujú všeobecné, transparentné a nediskriminačné politiky
bezpečnosti dodávok zlučiteľné s požiadavkami konkurenčného vnútorného trhu
s plynom; objasňuje všeobecné úlohy a zodpovednosť rôznych účastníkov trhu
a zavádza osobitné nediskriminačné postupy zaistenia bezpečnosti dodávok plynu.
2. Smernica č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok
elektrickej energie a investícií do infraštruktúry - opatrenia zamerane na
zabezpečenie bezpečnosti dodavok elektrickej energie tak, aby sa zaistilo riadne
fungovanie vnútorného trhu s elektrickou energiou, primeraná úroveň výrobnej
kapacity a primeraná rovnováha medzi dodávkou a dopytom.
3. Smernica č.98/93/ES o povinnosti členských štátov udržiavať minimálne zásoby
ropy a/alebo ropných výrobkov, - povinnosť skladovať núdzové zásoby ropy
a ropných výrobkov na úrovni 90-dňovej spotreby.
4. Zelená kniha o bezpečnej, konkurencieschopnej a trvaloudržateľnej energii pre
Európu - bezpečnosť dodávok energie je jeden z hlavných cieľov spoločnej
politiky.
Energetika je odvetvie hospodárstva, ktoré veľkou mierou ovplyvňuje kvalitu životného
prostredia. Na jednej strane je potrebné zabezpečiť dostatok energie pre ľudstvo a na strane
druhej zabezpečiť jej produkciu v takej podobe, ktoré v najmenšom rozsahu poškodzuje
životné prostredie. Energetika preto musí rešpektovať princípy trvalo udržateľného rozvoja
(zabezpečenie súčasných potrieb obyvateľov bez obmedzenia možnosti budúcich generácií
uspokojovať ich vlastné potreby).
272
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Cieľom je znížiť nepriaznivé účinky energetiky na životné prostredie prostredníctvom
presadzovanie takých programov zvyšujúcich podiel environmentálnych a ekonomicky
únosných energetických systémov, najmä na báze obnoviteľných energií.
Ekonomický model založený na fosílnych palivách vyvolal boj o ubúdajúce energetické
suroviny. Krajiny disponujúce nerastným bohatstvom získavajú významný ekonomický
a politicky vplyv na medzinárodnej úrovni, ktoré medzi krajinami vyvolávajú spoločenské
problémy a napätie.
Jedným z kľúčových nástrojov na zníženie emisie skleníkových plynov je Európsky
systém obchodovania s emisiami (EU ETS). Prostredníctvom tohto nástroja sa členské štáty
snažia efektívne naplniť záväzky vyplývajúce z Kjótskeho protokolu. Tento systém stojí na
nasledovných princípoch:
1. systém založený na princípe „limit a obchod“,
2. pôvodne bol zameraný na veľkých priemyselných znečisťovateľov,
3. implementácia prebieha vo fázach s pravidelnými revíziami, ktoré vytvárajú
možnosť rozšírenia schémy na iné skleníkové plyny a ďalšie sektory hospodárstva
4. periodické rozhodovanie o alokačných plánoch limitov emisií,
5. systém obsahuje robustný rámec kontroly plnenia,
6. trh s emisiami funguje v celej Európskej únii, EU ETS je otvorený pre spoluprácu
s podobnými systémami.
Trvalo udržateľný rozvoj energetiky je možné zabezpečiť najmä prostredníctvom
nasledovných všeobecných opatrení:
 zlepšovať environmentálne správanie všetkých účastníkov na trhu s energiou,
 dodržiavať a uplatňovať platné právne normy v environmentálnej oblasti,
 transformovať energetiku na environmentálne akceptovateľné technológie,
 realizovať aktivity, ktoré umožnia jej efektívnejšie využívanie s dôrazom na
obnoviteľné zdroje energie,
 monitorovať a hodnotiť ukazovatele, ktoré vyjadrujú vplyv energetiky na životné
prostredie,
 informovať o environmentálnych vplyvov a viesť dialóg v oblasti ochrany
životného prostredia.
Literatúra:
[1.] BALÁŽ, P.: Energia a jej vplyv na hospodársky rast vo svetovej ekonomike. SPRINT,
Bratislava 2007. ISBN 978-80-89085-87-3
[2.] Biela kniha pre stratégiu a akčný plán Spoločenstva: Energia pre budúcnosť:
Obnoviteľné zdroje energie 1997. KOM(97) 599
[3.] KLOZ, M. a kol.: Využívaní obnovitelných zdroju energie: právni předpisy
s komentářem. Linde Praha, Praha 2007. ISBN 978-80-7201-670-9
273
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
[4.] MARGAN, F.: Energetická účinnosť v období globalizace ve vztahu k EU. In: Zborník
z medzinárodnej konferencie „Globalizácia a jej sociálno-ekonomické dôsledky 2008“
EIDS. Žilina 2008. ISBN 979-80-969745-1-0
[5.] WAISOVÁ, Š.: Úvodem. Energetická bezpečnost v Europském prostoru: současný stav
a střednědobé perspektivy. In: Evropská energetická bezpečnost. Nakladatelství Aleš
Čeněk, Plzeň 2008. ISBN 978-80-7380-148-9
[6.] Zelená kniha o energetickej účinnosti. Commission Green Paper, 22 June 2005, "Energy
Efficiency - or Doing More With Less" COM(2005) 265
[7.] Zelená kniha: „Európska stratégia pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú
energiu“. Brusel 2006. (2006/2113(INI))
[8.] ZELENÝ, L.: Osobní přeprava. ASPI, Praha 2007. ISBN 978-80-7357-266-2
274
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´10
INTEGROVANÁ MARKETINGOVÁ KOMUNIKÁICA –
TEÓRIA A PRAX
Katarína Kramárová 1 - Veronika Achimská 2
Kľúčové slová: globalizácia, integrovaná marketingová komunikácia (IMK), interaktívna
IMK, podnik, zákazník
Abstract: This article deals with the concept of integrated marketing communication. It
emphasizes the most important factors that have contributed to develop marketing
communication in generally as well as its integrated form. Except that article describes and
comments its actual state from the practise and theory´s point of view.
Integrovaná marketingová komunikácia (ďalej len IMK), chápaná predovšetkým ako
koncepcia koordinácie komunikačných aktivít podniku zameraných na vybranú cieľovú
skupinu s cieľom budovania dlhodobo a obojstranne prospešných podnikovo-zákazníckych
vzťahov a zároveň ako základný prvok marketingového mixu podniku, je charakteristická
neustálymi zmenami či už v rovine teoretických predpokladov alebo zmenami riešení
uplatňovaných praxi. Samotná myšlienka integrácie v oblasti podnikovej komunikácie, resp.
v oblasti marketingu je vo svojej podstate stará. Začala sa spomínať začiatkom 60-tych rokov
20. storočia, no významnejšie je presadzovaná až od začiatku 90-tych rokov minulého
storočia. Liberalizácia podnikateľského prostredia, posilnenie pozície spotrebiteľa a jeho
spotrebiteľských práv i politické zmeny v oblasti slobody prejavu či technologický pokrok
spoločnosti, ktorý umožňuje podnikom lepšie spoznávať správanie sa zákazníkov, vytvárať
sofistikované spotrebiteľské databázy a efektívnejšie so zákazníkom komunikovať a ďalšie
skutočnosti, vytvorili podmienky pre vznik novej éry marketingu a IMK.
Vo všeobecnosti sa vznik IMK dáva do súvisu predovšetkým s trendom globalizácie,
fragmentácie a s technologickým vývojom a inováciami.
Globalizačný trend sa začal presadzovať v 60-tych rokoch 20. storočia. V tomto období
sa začali formovať nadnárodné korporácie, ekonomiky jednotlivých krajín začali medzi sebou
intenzívnejšie kooperovať a vytvárať jednotný trh. Najdôležitejším efektom globalizácie
z hľadiska trhovej ekonomiky bol nárast intenzity trhovej konkurencie. Trhová konkurencia je
hybná sila, ktorá núti podnikateľské subjekty k efektívnejšej podnikateľskej činnosti,
k hľadaniu nových a lepších spôsobov uspokojovania neustále sa meniacich potrieb
zákazníkov a k hľadaniu nových a efektívnejších foriem komunikácie s cieľovým trhom. Na
druhej strane, čím viac sa podniky stávaj&uac