sadya vinice
vvšetko
šetko o pestovaní
pestovaní
ovocných plodín a viniča
4
4/2012
/2012
cena: 2 €
•Rezať či nerezať na klik
•Problém neskorých jarných mrazov
•Hodnotenie kvality hrozna
•Tam, kde na vás dýcha terroir
Fungicídna ochrana
v štýle Syngenta
Syngenta Slovakia s.r.o.
Prievozská 4/D, 821 09 Bratislava, Slovakia, www.syngenta.sk
Viliam Kurinec
Teodor Sedlák
Milan Vilhan
Martin Štrba
Gábor Révész
Ján Murín
Andrej Kubiš
Obchodný riaditeľ
Regionálny obchodný manažér západ
Regionálny obchodný manažér stred a východ
Kampaňový manažér t
Technický poradca
Špecialista pre sady a vinice
Technická podpora
tel.: 0905 561 904
tel.: 0907 701 476
tel.: 0903 800 633
el.: 0917 984 325
tel.: 0917 519 549
tel.: 0903 720 381
tel.: 0918 684 860
Obchodní zástupcovia
Adrián Janík
0917 495 638
Róbert Kovács 0903 596 331
Aurel Lantódy 0905 317 303
Tibor Berta
0902 316 939
Ján Cvopa
0903 278 160
Ladislav Sabo 0903 288 583
Ján Vrbičan
0910 967 668
Štefan Korekáč 0915 947 579
Vladislav Bulak 0911 218 196
editoriál
Víno spája
Plynie ďalší vinohradnícky rok - 2012 a my sa spomienkami, najmä pri fľaši mladého vína, vraciame
k tomu ostatnému. Bol skvelý. Aj preto, že príroda bola k vinohradníkom zhovievavejšia ako rok predtým. Dostatočná snehová prikrývka zabezpečila nielen ochranu mladých viníc pred vymrznutím, ale
tiež dôležitú jarnú vlahu pre prvé fenologické fázy budiaceho sa viniča. Vyhli sa nám aj nebezpečné
krupobitia, ktoré ohrozujú nielen množstvo, ale aj kvalitu hrozna. Dostatok vlahy v lete - v období
intenzívneho rastu bobúľ, a následne pekná jeseň s vysokým príkonom slnečnej energie, umožnili
dopestovať vinohradníkom hrozno s dostatočným obsahom cukrov, kyselín i aromatických látok.
Vinári, poučení z viacerých teplých ročníkov, technologicky zvládli takúto surovinu a postupne sa
začali objavovať na degustáciách čarovné mladé vína, najmä biele a ružové. Veľké červené vína ročIng. Tibor Ruman, PhD.
níka 2011, s vysokým potenciálom, verím, že ešte na svoju príležitosť čakajú a vyzrievajú v sudoch.
V minulom roku prišla k vinohradníkom a vinárom ešte jedna skvelá správa, ktorú doceníme asi až
o pár rokov. To je totiž daň, ktorú nové odrody trvalej kultúry, akou vinič je, musia zaplatiť, kým sa
dostanú do praxe. Registrované boli ďalšie „slovenské rieky“, stelesnené v nových modrých odrodách
- HRON, VÁH, RIMAVA, RUDAVA, NITRIA, TORYSA. K tomu ešte jedna výnimočná modrá odroda ROSA a
dve biele odrody HETERA a BRESLAVA. Pestovateľov určite potešia aj odrody, ktoré spestria sviatočný
stôl oku lahodiacim stolovým hroznom odrôd - RHEA, LUNA, HELIOTROP, PREMIER a BEZSEMENKA.
Spolu so staršími a už spoznanými slovenskými odrodami DEVÍN a DUNAJ máme čo ľuďom ukázať.
Skvelý ročník!
A čo na to ten práve prebiehajúci? Mrazivá zima bez snehovej prikrývky narobila trochu šarapaty v
mladých výsadbách. V rodiacich vinohradoch zas neskorý jarný mráz, ktorý s dátumom 18. máj málokto pamätá, „ukrojil“ trochu z nádejnej úrody. Pred extrémnym suchom a teplom, ktoré v týchto
dňoch všetci prežívame, prichádza na Slovensko skvelá správa - Slovensko usporiada v roku 2013
svetový šampionát vín. A to nie hocijaký, ale hneď jubilejný, dvadsiaty ročník najväčšej medzinárodnej súťaže Concours Mondial du Bruxeles.
Aj keď sa príroda ešte akokoľvek s nami pohrá a vinohradnícky rok nedopadne presne podľa našich
predstáv dúfam, že pocta usporiadať prestížne vinárske podujatie spojí všetkých zainteresovaných.
Máme úžasné odrodové bohatstvo, skvelé slovenské odrody, moderné vinárske technológie - to môžeme vinárskemu svetu ukázať. A môžeme byť aj patrične hrdí. Prajem si len, aby toho, čo treba pred
stovkami zahraničných odborníkov skrývať, bolo čo najmenej.
4/2012
3
obsah
strana 14
Odborné články
14
Baza čierna – nová ovocinárska
Baza čierna – nová ovocinárska plodina v ČR
V roku 2008 bol zo strany VŠÚO Holovousy,
s.r.o. podaný projekt, ktorého cieľom bolo vyskúšanie kultúrnych odrôd bazy čiernej v ČR.
Do výskumu bolo zaradených 17 odrôd so zameraním na zisťovanie chemického zloženia,
botanických a hospodárskych znakov, pestovateľských charakteristík a dosahovaných
úrod.
plodina v ČR (1. časť)
16
Pestovanie marhúľ na Slovensku
19
Škodcovia broskyne
22
Odolnost odrud meruněk k hnilobám
plodu zpusobené houbami rodu
Monilinia
24
Neskoré jarné mrazy na Slovensku
25
Zazelenanie alebo zatrávnenie?
26
Tam, kde na vás dýcha terroir
29
Způsoby hodnocení kvality hroznů
Pestovanie marhúľ na Slovensku
Rubriky
5
strana 16
Pestovanie marhúľ má na našom území tradíciu už od obdobia Československej republiky.
Rozmach nastal najmä v povojnovom období.
V súčasnosti sa pestovaním zaoberá 90 subjektov na výmere 223,6 ha (pokles výmery
od r. 2010 o 47,1 ha). Z tohoto počtu má len
27 pestovateľov výsadby o rozlohe 194 ha, čo
tvorí 87 % z výmery všetkých sadov marhúľ.
Anketa – Ako hodnotíte tento rok
z pohľadu výskytu jarných mrazov?
6
Ovocinárstvo v oblasti
Emilia-Romagna – reportáž
9
Agrotechnické opatrenia v auguste
a septembri
10
Rezy ovocných drevín – Rezať
13
V okolí Zadaru pestujú višne Maraska.
či nerezať „na klik“
Pre udržanie vlahy je pôda pokrytá
kameňmi.
34
Odrody – ovocie, vinič hroznorodý
36
Tabuľky ochrany ovocných drevín
strana 19
Škodcovia broskyne
Na broskyni a marhuli sa môže vyskytnúť
značné množstvo viac alebo menej špecializovaných fytofágov. Voška hniezdotvorná
(Brachycaudus schwartzi) patrí medzi najškodlivejšie vošky na broskyniach. Na broskyni obyčajnej má väčší ekonomický význam ako
voška broskyňová (Myzus persicae).
a viniča hroznorodého
37
Spravodajstvo
39
Zaujímavosti zo sveta
Odporúčania firiem
8
Málo miesta v záhrade Vám pomôžu
vyriešiť stĺpovité jablone,
PLANTEX, s.r.o.
12
Ionizácia v priestoroch skladovania
ovocia a zeleniny, CHLADEX
28
Špeciál pre vinárov, Malotraktory
a Traktory, s.r.o.
32
Kärcher – symbióza ako v dobrom
víne, Kärcher Slovakia, s.r.o.
33
Výběr drátu pro vinice a sady,
Oslavan Slovakia, a.s.
strana 29
Způsoby hodnocení kvality hroznů
Pravidelné hodnotenie kvality hrozna je základom
úspechu vinára. Ak vinár disponuje prehľadom o
kvalitatívnych parametrech hrozna, môže riadiť
proces vinifikácie a vyvarovať sa možným rizikám
od zberu hrozna až do prípadného ukončenia jablčno-mliečneho kvasenia. Príspevok prináša odpovede na otázky kedy začať s analýzou hrozna,
ako odoberať vzorky pre analýzy a aké sú základné
a doplnkové kvalitatívne parametre hrozna.
Všetko o pestovaní ovocných plodín a viniča •4/2012 • Ročník VII. • Vydáva: Naše pole, s.r.o., konateľ Ing. Pavol Halvoň , tel.: 037 7784068 • Šéfredaktor: Ing. Eva Nováková, tel. 037 7784108, mob.:
0917 711 417, e-mail: [email protected] • Redakčná rada: Predseda: prof., Ing. Ivan Hričovský, DrSc., členovia: Ing. Valter Heck, Ing. Ondrej Korpás, CSc., Doc. Ing. Oleg Paulen, PhD., Ing. František
Tóth, PhD., Ing. Marián Varga, Ing. Marián Komžík, Ing. Milan Pavelka • Odborná spolupráca: Doc. Ing. Oleg Paulen, PhD., Ing. Marián Komžík • Adresa redakcie: P.O. Box 57F, 949 58 Nitra, e-mail: redakcia@
nasepole.sk • Ekonomické oddelenie a predplatné: Ing. Andrea Valachová, tel./fax 037 7784070 • Inzercia: Silvia Nédešiová, mob. 0917 711421, [email protected], Ing. Milan Rada, mob. 0905 284353,
e-mail: [email protected] • Vlastnícka štruktúra vydavateľa NAŠE POLE, s.r.o.: 40 % podielu spoločnosti vlastní Pavol Halvoň, 20 % Peter Demo, 20 % Róbert Hanák, 20 % Ján Huba (všetci Slovenská
republika) • Pre-press: KURIER plus REKLAMA, s.r.o., tel./fax 053/4412832 • Povolené Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky pod registračným číslom 2914/09 • Redakcia nezodpovedá za jazykovú
a obsahovú správnosť inzerátov • Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame • ISSN 1336-7684 • © Naše pole, s.r.o., 2006 • Rozmnožovanie fotografií a textov je možné iba s písomným súhlasom vydavateľa.
4
4/2012
anketa
Ako hodnotíte tento rok z pohľadu výskytu
jarných mrazov?
Ing. Peter Bíróczi,
PD Tvrdošovce
(okres Nové Zámky)
Tento rok sme výskyt jarných mrazov zaznamenali celkovo trikrát.
Prvého apríla, keď klesla teplota
na -2,4 °C, potom počas Veľkej
Noci (7. až 8. apríl) s teplotou
-4°C a nakoniec -3°C sme zaznamenali 18. mája. V porovnaní
s minulým rokom kvitli marhule skôr (koncom marca) a bola aj
veľká násada kvetov, preto sa škody mrazom neprejavili až tak výrazne. Pokiaľ ide o protimrazové
opatrenia, pri marhuliach sme zadymovali, pri jabloniach sme však
nerobili žiadne, lebo ide o pomerne veľkú výmeru a časovo sme to
nestíhali. Myslím, že vzhľadom
na tieto okolnosti a tým, že sme
zadymovali, sa nám podarilo zachrániť produkciu marhúľ, hoci
mierne poškodenie sme zaznamenali. Jablone začali kvitnúť 17.4.
a tam boli poškodenia väčšie.
Zmrzlo 40% kvetov, poškodený
bol hlavne kráľovský kvet. Májový
mráz poškodil plody, ktoré budú určite deformované. Celkovo
odhadujeme, že poškodenia na
ovocnom sade jabloní budú okolo
60%. Posledné tri roky sme pozorovali rôzne prejavy extrémov počasia a už dávno sme uvažovali aj
o poistení plôch. Problém bol, že
sme sa nedokázali s poisťovňami
dohodnúť na vhodných podmienkach, pretože väčšina z nich poisťuje kvantitu a nie kvalitu. Tento
rok sa nám však po jednaniach
s jednou spoločnosťou podarilo
dohodnúť a poistili sme celú výmeru jabloní.
poškodili najmä výsadby jahôd,
a to na ploche 2 až 5 ha formou
popálenia listovej plochy, ale aj
kvetov. Pokiaľ ide o pôsobenie
mrazov v ovocných sadoch, tam
sme zaznamenali minimálne škody. Poškodenia boli skôr následkom zimných mrazov, ktoré boli
v období november až január. Tie
sa prejavili najmä v spodnej časti
stromov, približne do výšky 1 až
1,5 m, kde je úbytok úrody 20 až
50%, v závislosti od odrody a polohy. Pokiaľ ide o kôstkoviny, niektoré citlivejšie odrody broskýň
majú v nižších častiach koruny
menšiu násadu. Ak hodnotím jednotlivé odrody, pri odrodách Redhaven a Royal Glory sú väčšie poškodenia, pri odrodách Suncrest
a Royal Gem menšie. Na ochranu
sme používali protimrazové postreky s vyšším obsahom draslíka,
ktorý podporuje lepšiu kondíciu
stromu. To bolo prvé opatrenie,
ktoré sme zahájili už v marci a
apríli. Využili sme aj parafínové
sviečky v počte niekoľko tisíc kusov na celej výmere sadu. Zapaľovali sme ich na miestach, kde hrozilo akútne poškodenie mrazom,
t.j. v najnižších polohách. Na prelome 17. a 18. mája sme v poraste
jahôd využili aj helikoptéry, a to
v čase od 5 do 6 hod. Zaujímavé
bolo, že tento neskorý mráz bol
iba lokálny, v niektorých polohách
sme namerali plusové teploty, na
iných miestach -3°C. Poškodenia
na výsadbách boli podporené aj
dlhotrvajúcim suchom, preto sme
sa pred avizovanými mrazmi snažili výsadby dôkladne zavlažiť.
Bc. Pavel Melka,
Ing. Marián Bednár,
Plantex spol. s.r.o.
(okres Piešťany)
Tento rok boli veľmi netypické
jarné mrazy, najmä čo sa týka
ich počtu. Prvý bol 1. apríla, kedy sme namerali -1,5 °C, potom
v týždňových inter valoch nasledovali ďalšie a posledný sme
zaznamenali 17. až 18. mája.
Väčšinou išlo o mrazy, ktoré boli prízemné, vo výške 5 až 10 cm
nad zemou. Neskoré jarné mrazy
HD Určice (okres Prostějov)
Tohto roku bol jarný mráz o niečo
silnejší v porovnaní s minulým a
poškodenie bolo viac kvantitatívne ako kvalitatívne. Celkovo
nám poškodil asi 50% úrody, pri
odrode Idared, ktorú máme na
zákrskoch a patrí k najstarších
výsadbám, sme prišli o cca 80%
úrody. Mráz prišiel v noci 18.5.,
o 14 dní neskôr ako v minulom
roku. V sadoch v najnižších polohách sme miestami namerali
-3°C, vo výmere sliviek asi -4°C,
ale už o 9 hod. ráno teplota vystúpila na 22°C. Pri slivkách sme
zaznamenali výrazné poškodenie,
pri ktorom zmrzli nielen plody,
ale aj časť listov. Myslím, že tých
faktorov, ktoré spôsobili taký
prepad úrody, bolo viac. Bolo to
dlhotrvajúce sucho v kombinácii
s mrazom, ktorý nebol klasicky
prízemný, ale jeho výškový profil
bol vyššie, pretože pri slivkách,
kde sú stromy cca do výšky 3 metrov, sú úplne všetky plody zmrznuté a listy sú tiež poškodené. Na
jablkách sa poškodenia mrazom
prejavujú zaschnutými jadrami
a vnútrom s dutinkami v dužine,
ktoré sú nekrotizované, čo sa zrejme premietne aj na skladovateľnosti týchto plodov.
Ing. Peter Bíróczi
Tomáš Letocha,
Okoplant International s.r.o.,
Slup (okres Znojmo)
V oblasti Znojemska bola tento
rok naozaj špecif ická situácia.
Spojili sa dva nepriaznivé faktory, a to sucho a mráz. Do januára
nemrzlo, a na to prišiel vo februári
mráz -20°C. Na výsadbe marhúľ
sa to prejavilo tak, že napríklad
pri odrode Aurora zmrzli kvetné
púčiky už v zime. A to, čo nezmrzlo v zime, bolo potom poškodené
jarným mrazom. Najskôr na Veľkonočný pondelok, kedy došlo
k vážnemu poškodeniu kvetov
marhúľ, čerešní a sliviek, potom
ďalší výskyt mrazu bol v polovici mája. Na ochranu sme použili
zadymovanie balíkmi slamy, ale
účinnosť je otázna. Zatiaľ sa nám
naplno neosvedčilo žiadne z požívaných protimrazových opatrení.
Výsledkom tejto nepriaznivej situácie je, že z výmery 30 ha marhúľ
budeme zberať asi 7 ha, a to z jedného sadu, ktorý je veľmi dobre
lokalizovaný, takže poškodenia
tam boli minimálne. Z čerešní budeme zberať asi 10-15%, zo sliviek
30%. Bude to z tohto pohľadu
krízový rok. Zaoberáme sa aj škôlkarstvom, kde boli poškodenia
mrazom menšie, ale tiež bude treba urobiť opravné zásahy, takže sa
zvýši náročnosť na ručnú prácu.
Ing. Marián Bednár
Bc. Pavel Melka
Tomáš Letocha
4/2012
5
reportáž
Ovocinárstvo v oblasti Emilia Romanga
Zájazdy ovocinárskych únií sú už pre nás akýmsi každoročným štandardom. Vďaka
nim spoznávame čosi nové, rozširujeme si svoje ovocinárske obzory a posúvame sa
vedomostne stále o čosi ďalej. Ovocinárska únia Moravy a Slezska si ako tohoročnú
destináciu vybrala Taliansko.
Ing. Marián Komžík, Kohaplant, spol. s r.o. Levice
Exkurzia začala prehliadkou sadov
v oblasti Emilia-Romagna. Sady patria
členom združenia pestovateľov Cooperativa Teremese. Toto združenie
má spolu 6 000 členov, 1 200 z nich
sa venuje ovocinárskej výrobe. Zvyšní
členovia za zaoberajú pestovaním zeleniny, kukurice a obilia. Významným
artiklom sú paradajky na spracovanie,
ktorých produkujú 120 000 ton ročne. Združenie sa venuje tiež obchodnej činnosti, prostredníctvom ktorej
odbytuje ovocie a ďalšie produkty aj
do iných regiónov Talianska. Celkový
ročný obrat dosahuje úroveň 156 miliónov eur.
Združenie svojim členom zabezpečuje všetku potrebnú chémiu, hnojivá,
stroje, náradia, ale tiež servis, poradenstvo a samozrejme odbyt. Na
tento účel majú vytvorených 23 centier pre distribúciu hnojív a chémie a
2 centrálne sklady s celkovou kapacitou 20 000 ton na skladovanie, spracovanie, konzervovanie a distribúciu
ovocia. Viacero menších skladov sa
nachádza tiež u jednotlivých členov
združenia. Produkciu a predaj ovocia
zastrešuje v združení 31 technických
pracovníkov. 100% členov združenia
je zapojených do integrovanej produkcie, 90% členov spadá pod GlobalGap. Veľkou výhodou tamojšieho trhu
je tiež skutočnosť, že trh veľmi dobre
reaguje na integrovanú produkciu,
čo sa prejavuje záujmom o plody z IP
produkcie ako i mierne vyššími cenami.
Z ovocných druhov sa v tejto oblasti zameriavajú najmä na pestovanie
nektáriniek, broskýň a marhúľ. Ročne
dosahujú úrody 12 000 ton nektáriniek, 5 000 ton broskýň a 4 000 ton
marhúľ. Okrajovo sa venujú aj pestovaniu jabloní a hrušiek, ale skutočne
iba na doplnkovej báze. Zaujímavosťou je tiež pomerne významná produkcia kiwi. Združenie ho produkuje
v regióne v objeme spolu 3 000 ton,
ďalších 2 000 ton produkujú v iných
regiónoch. Celú túto produkciu predávajú pod vlastnou značkou. Z ďalších
V tejto oblasti prevažujú najmä výsadby broskýň, nektariniek a marhúľ. Na snímke je výsadba nektariniek pod sieťami
Pre pestovanie marhúľ sú tu optimálne podmienky, nie sú zriedkavosťou aj
úrody nad 40 t/ha
6
4/2012
ovocných druhov tu možno nájsť hurmikaki, stolový vinič a blumy.
Technici nás previedli sadmi marhúľ, kde sme sa mohli viac venovať
problematike odrôd. Vegetácia je
v regióne oproti našim oblastiam posunutá približne o 3-4 týždne, vďaka
čomu boli v čase našej návštevy (14.
jún) už všetky skoré odrody obraté a
predané. So zbermi tu začínajú už 15.
mája a pokračujú do konca augusta.
Väčšina odrôd sa zberá na 3-4 krát.
Ako prvé sa zberajú odrody Tsunami
a Aurora, pričom odroda Tsunami dozrieva približne o 2-3 dni skôr. 5 dní
po odrode Aurora nasleduje zber ďal-
šej obľúbenej odrody Luna. Z ďalších
pestovaných odrôd možno spomenúť
odrody Lora, Pinkcot, Paralia, Kioto,
Portici, Bora či stará odroda Vitillo.
Veľmi cenenou odrodou v danej oblasti je odroda Barbali. Dozrieva veľmi neskoro, 3 týždne po odrode Bergeron, dosahuje úrody 35 t/ha a jej
predajná cena sa pohybuje na úrovni
1,3-1,4 eur/kg. Vysoko vyzdvihovaná
je tiež ich klubová odroda Petra, ktorá dozrieva začiatkom júla a je rezistentná proti šarke sliviek. Vyniká tiež
samoopelivosťou a veľkými sladkými a
chutnými plodmi. Čo sa týka chuti, tak
najviac cenenými odrodami sú Petra a
Portici. Pri výbere odrôd do výsadby je
potrebné sa pozerať i na obľúbenosť
danej odrody, pretože rozdiel medzi
jednotlivými odrodami dozrievajúcimi
v rovnakom termíne môže dosahovať až 40 centov/kg. V združení stále
Možno tu nájsť aj Diospyros kaki
reportáž
skúšajú nové odrody, zameriavajú sa
predovšetkým na tie najskoršie, ktoré
sa dajú predať za najlepšie realizačné
ceny. Trend v šľachtení kopíruje požiadavky trhu, a preto sa u nových odrôd apeluje na rezistenciu proti šarke
sliviek, samoopelivosť, veľkosť a vyfarbenie plodov a cukornatosť vyššiu
ako 18oBrix. Šľachteniu nových odrôd
sa venujú 3 výskumné centrá, ktoré
navzájom kooperujú.
Väčšina výsadieb je založená v spone 4,1 x 2-3 m. Štandardom sú vyššie štíhle vretená s výškou vedenia
4,1 m, zväčša s využitím protikrúpových sietí. Väčšina pôd sú ťažšie
hnedozeme, preto podpníky rady
GF sa im tu neosvedčili, rovnako ani
mandľové podpníky. Najčastejším
podpníkom pre marhule v regióne je
myrobalán 29C. Cena štandardných
výpestkov sa pohybuje, v závislosti
od odrody, od 4,8 do 6 eur/výpestok.
V prvom roku po výsadbe ošetrujú rady zásadne mechanickým obrábaním
(zlepšujú tým zároveň prevzdušnenie
pôdy a súčasne aplikujú do pôdy touto formou i hnojivá), v následných
rokoch udržujú bezburinný stav v
radoch aplikáciou glyfosátov. Každoročne vykonávajú tiež letné „zelené“
rezy, s ktorými začínajú v júni a pokračujú v nich priebežne až do konca
sezóny, kedy plynule prechádzajú na
zimný rez. Vďaka dobrým svetelným
pomerom tu vo výsadbách prakticky
absentuje spodné poschodie koruny,
tak ako ho poznáme my, konáre sú
viac-menej pravidelne rozložené po
stredovej osi po celej výške rovnako.
Vo firme sa pravidelne venujú rôznym
experimentom. Jedným z nich je aj
strojová prebierka kvetov strojom
Darwin, ktorý my poznáme takmer
výhradne v kontexte s jabloňami. Tu
ho používajú i v marhuliach a broskyniach. Termín prebierky je od začiatku
až do konca kvitnutia. Po tejto prebierke nasleduje ešte ručná prebierka plodov, vďaka prebierke kvetov
sa však pri nej ušetrí až 50% času.
Túto metódu využívajú vo veľkom už
i vo Francúzsku a Španielsku a i v ich
prípade sa osvedčilo, že v prípade
vyšších foriem vretien funguje veľmi
dobre.
Niektoré výsadby marhúľ majú vysadené a tvarované vo vázovitom tvare
s nižšie založenou korunou. V týchto
výsadbách sa prebierka vykonáva zásadne ručne. Pred samotnou prebierkou plodov však vykonávajú ešte ručnú prebierku kvetov. Tento systém je
síce prácny, napriek tomu sa im však
veľmi osvedčil, nakoľko vďaka nemu
i -22oC, k škodám však nedochádza.
Veľmi tomu napomáhajú i silný úhrn
snehových zrážok, výška snehu tu
bežne presahuje 2-3m, čo stromom
nesporne pomáha. Neskoré jarné
mrazy sa bežne pohybujú na úrovni
-1 až -2oC, čo je teplota, pri ktorej tu
nedochádza k žiadnym škodám. Je to i
vďaka faktu, že cez deň teploty dosahujú i 20oC, vďaka čomu je sad pomerne dobre prehriaty a následné nočné
teploty tak klesnú do nízkej hladiny
iba na neškodnú, veľmi krátku dobu.
Vážnejšie škody mali naposledy v roku 2003, kedy neskoré jarné mrazy
Oblasť je známa aj silnou produkciou kiwi
dosahujú atraktívnejšiu, väčšiu veľkosť plodov.
Využívajú tiež zákrpkové tvary v spone 6x3 m. Ich hlavným pozitívom je
úspora pri zbere, nakoľko tu nepotrebujú zberové plošiny a zber ide
celkovo rýchlejšie. Plody vďaka lepšej
dostupnosti a prísunu slnečného žiarenia dosahujú väčšiu kvalitu. Nevýhodou je naopak vyššia vnímavosť na
mrazy a nižšia produkcia ako v prípade štíhlych vretien.
Napriek tomu, že oblasť je pomerne
chladná, nemajú tu zásadné problémy so škodami spôsobenými mrazmi. Teploty vo februári tu dosahujú
Výsadba kiwi, na konci každého radu je diospyros
dosiahli až -10oC a spôsobili približne
50%-né škody na úrode.
Na elimináciu mrazového poškodenia využívajú celý rad ochranných
opatrení. S vodou v regióne nemajú
absolútne žiadny problém, tým najzásadnejším je všadeprítomná kvapková závlaha. Tiež využívajú hnojenie
draslíkom a zinkom, ktoré zvyšuje
mrazuodolnosť. Týmito jednoduchými zásahmi zvyšujú odolnosť marhúľ
o 1-2oC. Niektorí využívajú tiež vrtule na miešanie vzduchu, tie sú však
drahé, ich využitie zvyčajne nie je potrebné, a preto nie sú naplno využité.
Čo sa týka ochrany a hnojenia, proti
moníliovej spále používajú prípravok
Signum. Prvý postrek robia v štádiu
balónika, následné dva po odkvete. Insekticídy nepoužívajú, naplno
však využívajú metódu mätenia samcov. V lete v regióne málo prší, takže
sú nútení bojovať aj s múčnatkou,
ktorú riešia sírou. Niekoľkokrát do
roka používajú aj meďnaté postreky, vďaka ktorým im odpadá problém s apoplexiou. Aplikujú spolu
7-20 kg Cu/ha, na jeden postrek používajú 10 kg prípravku/ha. Zaužívanou účinnou látkou je síran meďnatý.
Od tohto roku majú povolený v IP aj
polysulfid vápenatý v maximálnej
dávke 2-3 l/100 l vody.
Zaujímavosťou je, že každoročne na
jeseň pridávajú do pôdy granulovaný
hnoj, ktorý má na pôdu i rastliny širokospektrálne účinky. V dobe vegetácie
aplikujú do pôdy v dávkach cca 200 kg
nitrátu draselného na hektár, čo je
v prepočte 40-50 kg čistého dusíka.
Naplno využívajú tiež hnojivú závlahu.
Broskyne začínajú striekať po opade
listov. Nasleduje postrek v polovici
januára, začiatkom februára aplikujú tretí postrek. Klasterosporiózu
riešia meďou, konkrétne prípravkom
Selecta dispersi (100-120g Cu). Ten
aplikujú v malých dávkach v 500 l
vody na hektár. Antibiotiká sú úplne
zakázané.
Marhule majú v danom regióne úplne optimálne prirodzené podmienky
pre svoj, rast, vývoj a rodivosť. Vďaka
tomu tu vo výsadbách neevidujú prakticky žiadne výpadky spôsobené apoplexiou či ESFI. Jednotlivé výsadby
nechávajú na stanovišti 13-14 rokov,
následne ich obmieňajú. Úrody sú tu
veľmi vysoké, v prípade niektorých
odrôd nie sú zriedkavosťou úrody prevyšujúce 40 t/ha. Zaujímavosťou je
tiež občasné využívanie mechanizovaného rezu.
Pokračovanie v nasledujúcom čísle
Snímky: autor
Vretená marhúľ pod sieťami
4/2012
7
Málo miesta v záhrade Vám
pomôžu vyriešiť stĺpovité jablone
Stĺpovité jablone
• sú odrody s geneticky pevne ukotvenou
vlastnosťou stĺpovitého rastu
• požiadavky na stanovište sú rovnaké ako pri
klasických odrodách jabloní
• spon výsadby volíme 0,5m medzi stromami, v
medziradí 3m (v závislosti od mechanizácie)
Podpníky pre stĺpovité jablone :
• stredne rastúce M26, MM111, MM106 (najviac doporučovaný je MM111) a bujne rastúce podpníky A2
• systém prebierky – na každom konári, plodonosnom výhone ponechávame len jeden plod
• termín prebierky – zač. júna (na konci prirodzeného opadu plodov)
Prostredie
• vyžadujú pestovanie na rovine alebo na
mierne zvlnenom teréne s možnosťou závlahy
• vhodné aj pre pestovanie v nádobách na
balkónoch a terasách
Výnosnosť
• úrody sú skoré, bohaté a pravidelné
• cca 10 kg na 1m2
Odrody stĺpovitých jabloní :
• Redcats S , Starcats S , Goldcats S ,
Greencats S a Suncats S
• Pompink S (syn. Ginover), Pomredrobust S
(syn. Galahad) a Pomfital S
Rez stĺpovitých jabloní.
• keďže dominantný je len terminál, rastliny
nemajú vysoké nároky na rez
• výška stromu na stredne rastúcom podpníku
bez rezu je 3 - 4m
• výšku je možné redukovať zakrátením terminálu na 2,5 - 3m, pričom v mieste rezu môžu
narásť 2 – 3 nové terminály, ale stĺpovitý rast
zostáva zachovaný
Kvety stĺpovitých jabloní
• odrody týchto jabloní sú cudzoopelivé, vhodným opeľovačom sú iné odrody stĺpovitých
jabloní, ale aj klasické, normálne rastúce odrody jabloní
Prebierka plodov
• aby nedochádzalo k alternácii (striedavej
plodnosti) je dôležité robiť prebierku plodov
REDCATS S – červenoplodá odroda podobná odrode Gala. Plody zrejú začiatkom septembra, sú
kyselkavej chuti a je možné ich uskladniť do februára. Netrpí chrastavitosťou.
STARCATS S – zimná odroda vznikla krížením odrody Elstar. Plody dozrievajú koncom augusta až
začiatkom septembra. Nie je náročná na pestovanie.
GOLDCATS S – žltozelená odroda podobná Golden Delicious, je rezistentná voči chrastavitosti. Plody sú sladké, zrejú koncom septembra a
uskladniť je možné ich zhruba do februára.
GREENCATS S – v zberovej zrelosti je podobná
odrode Granny Smith, plody v konzumnej zrelosti sú žlté ako Golden Delicious.
Plody zrejú začiatkom septembra, sú
veľmi chutné, šťavnaté, príjemne korenisté.
SUNCATS S – patrí k jesenným odrodám, zreje koncom augusta, plody sú
mierne kyselkavé, osviežujúce.
POMPINK S syn. Ginover– zimná odroda červenej farby. Plody sú stredne veľké, šťavnaté,
harmonickej chuti. Zreje koncom septembra a
uskladnenie je možné do marca.
POMREDROBUST S syn. Galahad– rezistentná
odroda vznikla krížením Topazu. Plody sú sladkokyslé, šťavnaté s bielou dužinou.
POMFITAL S – špeciálna odroda s červenou dužinou. Dužina obsahuje vysoký obsah antioxidantov. Plody sa preto často spracovávajú na mušty,
marmelády a želé. Rastlina je aj ozdobná kvetom a načervenalými listami.
sortiment stĺpovitých
jabloní nájdete
v záhradnom centre
vo Veselom
pri Piešťanoch
INFO : 033 77 96 322
8
4/2012
www.plantex.sk
http://www.eshop.plantex.sk/
práce v sade
Augustovým rezom podporíme atraktívne vyfarbenie plodov
Porovnanie stromov ošetreného letným rezom a bez letného rezu (vpravo).
V zime nie je potrebné robiť prakticky žiaden rez
Agrotechnické opatrenia
v auguste a septembri
Ing. Mezey Ján, PhD.
Ovocné stromy vstupujú do druhej polovice
vegetácie. Mnohé odrody sú už obraté. Veľmi
dôležitá je zásobenosť vodou, takže pri dlhotrvajúcom suchu aplikujeme závlahu ku každému
stromčeku. Dávka na jeden stromček v tvare štíhleho vretena by mala byť cca 10-15 litrov. V tomto období je možné začať aj postreky vápenatými
prípravkami pre obmedzenie horkej škvrnitosti
a iným skladovým poškodeniam pri jabloniach.
Je možné takisto aplikovať aj presvetľovací rez
najmä na kôstkovinách, ktoré sú už po zbere, ale
takisto aj pri jadrovinách. Pri reze jadrovín už
neovplyvníme diferenciáciu kvetných pukov, ale
pozitívne ovplyvníme vyfarbenosť plodov. Pri odstraňovaní prebytočných letorastov myslíme aj
na riziko slnečného úpalu plodov, takže pokiaľ je
to možné, neodstraňujeme príliš mnoho letorastov. Ak je potrebné, vyväzujeme mladé stromčeky k opornému kolíku, aby sme predišli ohnutiu
stredníka alebo jeho zlomeniu.
Z ochranárskych prác by sme mali mať za sebou
postreky proti chrastavitosti, ktoré aplikujeme
len v prípade potreby, t.j. pri dlhšie trvajúcom
mokrom počasí. Podľa ochrannej lehoty je možné aplikovať začiatkom septembra prípravky
proti skladovej chrastavitosti jabloní a hrušiek,
ako aj proti iným skladovým chorobám. Priebežne kontrolujeme populácie vošiek a v prípade
potreby zasahujeme. Platí to aj pre ostatných
cicavých a žravých škodcov. Pri kôstkovinách je
potrebné, najmä pri vlhkom počasí, aplikovať
prípravky proti hnedej hnilobe kôstkovín, v závislosti od ochrannej lehoty prípravku a termínu
zberu ovocia.
Podobne sledujeme populácie vošiek, najmä na
slivkovinách, ale aj na broskyniach a čerešniach.
Po zbere plodov kôstkovín je možné okrem presvetľovacieho rezu aplikovať aj dezinfekčné
meďnaté alebo sírnaté prípravky, ktoré majú
okrem primárneho účinku proti chorobám aj
efekt pri vyzrievaní pletív a následnej mrazuodolnosti drevín.
V závislosti od termínu zberu a ochrannej lehoty aplikujeme prípravky proti
skladovej forme chrastavitosti jabloňovej
Pri absencii prebierky plodov na mladých stromoch môže dôjsť až k jeho zlomeniu, čo má pre
stromček fatálne následky
Prejav slnečného úpalu plodov. Plody neskôr môžu začať hniť a sú nepredajné
Od druhej polovice vegetácie je možné aplikovať aj vápenaté prípravky, ako
prevenciu proti horkej škvrnitosti plodov
4/2012
9
rezy
Rezať či nerezať na „klik“
Metóda rezu na „klik“ sa objavila v Poľsku pred niekoľkými rokmi a od toho
momentu vzbudzuje medzi ovocinármi veľký záujem, ale ako to už býva
zvykom pri nejakej novinke, na začiatku sa objavujú tiež rôzne nejasnosti až
pochybnosti.
Andrej Soska, Soska consulting- Nezávislé ovocinárske poradenstvo, Poľsko
Začnime od názvu. Názov tejto metódy sa objavil počas jednej ukážky rezu v sade za účasti holandského
poradcu. Jazykovo síce nevystihuje najlepšie daný
spôsob, ale na druhej strane je názov krátky i chytľavý a veľmi rýchlo sa rozšíril.
Napriek tomu, čo by možno očakávali mnohí ovocinári „klik“ nie je výraz zvukovo podobný imitácii
zvuku nožníc počas rezu konárov. Po holandsky je
táto metóda rezu pomenovaná ako „klik – snoei“.
Holandský názov „klik“ označuje čapík ponechaný
na tenkom dreve. V tom prípade ide o zvyšok skráteného výhonka, najčastejšie s 2 alebo 3 púčikmi.
V doslovnom preklade by sme mohli povedať, že ide
o „rez na čapík“, ale tento termín je už pridelený
popisu inej metódy rezu, s cieľom vyhnúť sa omylu
vznikol teda názov rez na „klik“.
A teraz k samotnej metóde rezu, pretože pre ovocinára-praktika, nie je až tak dôležité ako sa nazýva
daný postup, ale to, čo sa pod jeho názvom skrýva.
Rez na „klik“ popisuje špecifickú metódu skracovania stredníka, ako aj konárov dolného poschodia
koruny, ktorá spočíva na skracovaní skoršie upravených častí dreva - jednoročných výhonkov, ktoré sú
predĺžením osi stredníka a bočných konárov dolného poschodia koruny.
Otázkou je, prečo skracovať jednoročné výhonky?
Veď po mnoho rokov formovania korún sa to nerobilo a stromy rástli a prinášali úrodu. Skracovanie na
„klik“ môžeme brať ako metódu preventívneho rezu
(všeobecne je známe, že lepšia je prevencia ako liečba). Výhonok skracujeme preto (vo veľa prípadoch
Problematike rezu na „klik“ sa
venoval aj holandský poradca
Leon Jahae v prednáške,
ktorá odznela na Tradičných
ovocinárskych dňoch 2012
v Hradci Králove:
Pravidlá rezu:
- Pri reze na „klik“ sa ponechávajú čapíky
na stredníku, vytvorí sa spodná kostra, nad
ňou sa ponechá „okno“ (zóna bez konárov)
na centrálnej osi kvôli svetlu a aplikujú sa
aj opatrenia ako rez koreňov na reguláciu
rastu. Je viditeľné okno nad spodným rozkonárením, zaklikovaný vrchol a ponechané čapíky pre obnovu dreva. Je treba dosiahnuť vzdušné stromčeky. Rez na „klik“
je dobrá metóda rezu, výsledkom sú vyrovnané stromy vertikálneho vzrastu, odpadá
striedavá rodivosť, skôr je vyrovnaná produkcia, vysoká kvalita plodov. V Európe ide
o revolúciu v reze.
Ing. Ľubomír Hanisko, PhD.,
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany
pôdy, Bratislava
Mladý strom orezaný metódou „klik“
10
4/2012
to začíname robiť prakticky hneď po zasadení), aby
sme sa v budúcnosti vyhli skracovaniu týchto konárov (aj stredníka) na staršom strome.
Skúsený ovocinár, ktorý už rezal nejeden sad, sa
môže spýtať: Čo je zlé na skracovaní (reze) staršieho
dreva? Najdôležitejšou otázkou je však reakcia takého dreva na skracovanie (rez). Ak konár skrátime do
staršieho dreva, tak reakcia dreva (v podobe novovytvorených výhonkov) je silnejšia a výhonky rastú
podobným smerom ako stredník. Často v dôsledku
takého skracovania konáre pri báze hrubnú, čiže
v podstate máme hrubší konár s veľkým počtom vlkov. Ak stredník skracujeme hlbšie do starého dreva,
začína hrubnúť pod miestom skrátenia a často tvo-
rezy
Časť dolného poschodia koruny pred rezom na „klik“
(a- miesto skrátenia na „klik“ v predošlom roku, bsilnejší bočný výhonok, ktorý je potrebné upraviť, cos výhonka určeného na skrátenie na „klik“)
rí vlky. Nie je ťažké predstaviť si túto
reakciu, lebo je to všeobecný obraz
v našich sadoch.
Je ešte jedno pravidlo: Čím staršie
drevo skracujeme, tým silnejšia je reakcia stromu.
Úplne inak však reaguje stromček na
skracovanie jednoročných výhonkov.
Samozrejme, že i na také skracovanie
reaguje tvorbou výhonkov, ale zvyčajne ich vytvára podstatne menej.
Okrem toho, čo je mimoriadne dôležité, reakcia sa vždy prejavuje na tej
jednoročnej časti, ktorú sme skracovali rezom. Okrem toho, zostávajúca
časť, v prípade konára i stredníka, zostáva v kľude ( bez silnejšej reakcie).
Stredník po skrátení na jednoročnom
výhonku vytvára letorosty, ktoré sú
vždy ukončené kvetnými pukmi. Skracovanie na staršom dreve takú záruku
neposkytuje, skôr naopak. Najčastejšie veľa výhonkov je na koncoch bez
kvetných pukov, v konečnom dôsledku
ich musíme odstrániť rezom, čo spôsobuje ešte silnejšiu reakciu stromu.
Ďalšou prednosťou tejto metódy skracovania výhonkov je jej jednoduchosť.
Naučiť skracovať výhonky na „klik“ je
ľahké aj v prípade menej kvalifikovaných pracovníkov. A keďže rok čo rok
skracujeme konáriky, ktoré vyrástli za
rok, odpadá dilema čo robiť v danej
situácii a práca ide rýchlejšie. Okrem
toho, rezom jednotne ošetrovaný sad
je lacnejší i ľahší na údržbu a prevádzku.
Zhrnutie najdôležitejších
pravidiel rezu na „klik“
Ovocné druhy
Rezať touto metódou môžeme stromčeky hrušiek, jabloní, ale tiež čerešní
a sliviek.
Termín rezu
Rez na „klik“ je potrebné vykonať
Počas rezu
v zimnom období, vo fáze plnej dormancie stromov. Oneskorenie vykonania tohto zákroku do začiatku
vegetácie môže spôsobiť, že reakcia
stromčekov bude nepravidelná.
Kedy urobiť prvý rez?
Typický rez na „klik“ robíme v období,
keď výhonky dolného poschodia koruny začínajú prerastať pre ne určený
priestor. Ak sadíme veľké, už rozkonárené stromčeky, potreba takého rezu
je už často v období hneď po vysadení. Stredník skracujeme, keď už prerastá plánovanú výšku. Ak stromček
rastie optimálne, je to najčastejšie už
v druhom alebo treťom roku po vysadení. Rez na „klik“ môžeme zaviesť aj
v staršom sade.
Technika skracovania na „klik“
Tak, ako už bolo predtým vysvetlené,
skracovanie na „klik“ označuje skrátenie jednoročného výhonka, ktorý
predstavuje predlženie osi konárov
dolného poschodia koruny a stredníka. Nie je odporúčené touto metódou
skracovanie poschodia nad dolným
poschodím koruny.
Ak sa konár alebo stredník skracuje
prvýkrát, tak režeme cca 1/3 až 1/2
jednoročného prírastku. V druhom a
ďalších rokoch rezom odstraňujeme
dva silnejšie bočné výhonky (reakcia
na skracovanie v predchádzajúcom
roku) a znova skracujeme výhonok,
ktorý je predlžením osi konárika,
ale v tomto prípade nechávame časť
s dvoma-troma púčikmi. Ak stromček
rastie silno (dlhé jednoročné prírastky), tak rovnako v nasledujúcich rokoch použitia tejto metódy rezu musíme ponechať dlhšiu časť výhonkov
(rez je menej hlboký).
Reakcia stromu na rez
metódou „klik“
Rastová reakcia stromu je zlokalizovaná v jednoročnom výhonku. V priebehu vegetačného obdobia vyrastajú
Časť dolnej časti koruny po reze na „klik“ (a –
miesto skrátenia na „klik“ v predošlom roku, bmiesto odstránenia bočného výhonka, c- miesto
skrátenia na “klik“)
najčastejšie 2-3 silnejšie, bočné,
jednoročné letorasty a nižšie, kratšie zakončené kvetnými pukmi. Letorasty zostávajú viac generatívne a
v rovnováhe.
Ak už sa rozhodnete pre rez na „klik“,
tak majte na pamäti, že táto technika
popisuje len jeden z detailov umenia
rezu ovocných stromov. Netreba zabúdať tiež na iné, nemenej dôležité
zásady ako sú: formovanie tzv. okna,
výmena starších konárov nad dolným
poschodím koruny, odstraňovanie
výhonkov, ktoré nie sú ukončené kvet-
nými pukmi, skracovanie výhonkov na
čapík, atď.
Som presvedčený, že správne uplatnenie rezu na „klik“ bude mať za následok, že formovanie korún v nasledujúcich rokoch bude ľahšie a rýchlejšie a
v konečnom dôsledku i lacnejšie.
Preklad:
Ing. Daniel Šimala,
027 13 Hladovka 307,
mail: florava at orava.sk,
upravil Oleg Paulen,
KOVV FZKI SPU v Nitre
4/2012
11
inzercia
Ionizácia v priestoroch skladov ovocia
a zeleniny
Prostredie, v ktorom žijeme, vplýva na náš
organizmus nielen teplotou, vlhkosťou, tlakom,
prúdením vzduchu, ale aj elektrickým nábojom,
ktorého nositeľmi sú elektricky kladne alebo
záporne nabité skupiny molekúl vo vzduchu –
vzdušné ióny. Sú neoddeliteľnou, prirodzenou
súčasťou nášho prostredia. V prírode ióny vznikajú pôsobením kozmického, slnečného a rádioaktívneho žiarenia, bleskami, silným vetrom,
horením, krupobitím a pod.
Blahodarne pôsobenie vyšších koncentrácií
iónov po búrke, pri vodopádoch alebo pri mori
pozná každý. Prakticky sa využíva napríklad v
speleoterapii. V kubickom centimetri čerstvého
čistého vzduchu, napr. pri mori alebo na horách dosahuje koncentrácia iónov hodnoty 2 až
5 tisíc párov na centimeter kubický, v mestách,
priemyselných zónach, v kanceláriách je ľahkých
vzdušných iónov veľmi málo, takmer nemerateľné množstvo.
Najmä v skladovacích priestoroch je elektrónová nerovnováha vzduchu zvlášť markantná a
koncentrácia ľahkých vzdušných iónov sa blíži k
nule. Absencia ľahkých vzdušných iónov v chladenom sklade, spolu s ďalšími vplyvmi, je jedným z podstatných činiteľov, vytvárajúcich tzv.
syndróm nezdravého priestoru. Ďalším činiteľom pri tomto jave je množstvo patogénov (vírusy, baktérie, plesne), cirkulujúcich v priestoroch
skladov na ovocie a zeleninu.
Pomocou umelej ionizácie vzduchu sa snažíme elektrónovú nerovnováhu odstrániť a dosiahnuť tak stav približne podobný prírodnému
prostrediu. Vzdušné ióny majú výborný čistiaci
účinok. Čistia vzduch aj od patogénov, čo sú vírusy, baktérie a plesne. Aktívny kyslík atakuje
bunečné membrány mikroorganizmov a narušu-
je ich štruktúru. Oxidáciouu prchavých látok kyslíkovými iónmi dochádza k neutralizácii
nepríjemných zápachov a vôní.
Čerstvý aj rekuperovaný
ný
vzduch sa ošetruje pomoocou ionizačných trubíc, naa
ktorých pomocou vysokého napätia dochádza k
studenému plazmovému
výboju pri ktorom sa geneerujú ľahké vzdušné ióny. Spriepriiepr
vodným javom ionizácie vvzduchu
zduc
zd
uchu
hu
je vznik ozónu. Ozón (O3) je
j trojatro
roja
ja-tómová, alotropná forma kyslíka. V nízkych
koncentráciách 30 až 60 μg/m3 je charakteristický svojou vôňou „čerstvého vzduchu“ a vyskytuje sa v prírode, hlavne po búrkach. Ozón
je jedným z najsilnejších oxidačných činidiel z
čoho vyplývajú jeho dezinfekčné a dezodoračné
účinky. Tieto sa využívajú na ničenie patogénov
a odstraňovanie zápachov zo vzduchu cirkulujúcom v chladiacom boxe, triediarni, baliarni. Vyššie koncentrácie ozónu (nad 120 μg/m3) sú pre
človeka škodlivé, a preto je dôležité zabezpečiť
redukciu jeho koncentrácie tak, aby v priestoroch skladov nepresahovala hygienický limit 100
μg/m3.
V praxi sa veľmi často používa tzv. denný nočný režim ionizácie. Cez deň, počas prítomnosti ľudí, je ionizačný systém nastavený tak,
aby jeho koncentrácia na mieste použitia neprekročila hygienicky prípustnú hranicu. Mimo
pracovných zmien a v noci sa naopak pracuje
s čo najvyššou koncentráciou, aby sa dosiahol
maximálny dezinfekčný a dezodoračný účinok.
Moderné, sofistikovanejšie systémy sú regulované na základe kontinuálneho merania kvality
vzduchu v
danom prostredí a koncentrácie
zbytkového
zbyt
zb
y kové
vého
ho ozónu.
ozó
zónu
nu.. Vzduch
Vzdu
Vz
duch
ch
vystupujúci
vyst
vy
sttup
upuj
ujúc
júcii z ozonizátora
ozon
oz
oniz
niz
izát
átor
át
oraa je zzbaveor
b ve
ba
ve-plesní,
ný nežiadúcich mikroorganizmov,
mikroorganizmovv, pl
ples
esní
n,
ní
spór
sp
pór
ó a nepríjemných
nepríjeemn
m ých zápachov.
záápa
p chov.
Firma
CHLADEX
ktoFirm
Fi
ma CH
HLADEX dodáva ozonizátory,
ozonizátory, v kt
torých sa pomocou riadeného korónového výboja
vytvárajú vzdušné ióny a energetické kyslíkové
atómy. Trubice ozonizátorov sú plne kompatibilné s trubicami ostatných svetových výrobcov.
Neohrozujú životné prostredie a sú recyklovateľné.
Jednotlivé prístroje sa líšia spôsobom prevedenia a montáže. Ozonizátory majú telo vyrobené z ušľachtilej, antikoróznej ocele, čo umožňuje ich nasadenie i v náročnom, vlhkom prostredí.
V praxi sa často jednotlivé prístroje spájajú do
ucelených systémov ovládaných riadiacou jednotkou. Montujú sa do boxov na ovocie a zeleninu a do triediarní a baliarní ovocia a zeleniny
a znižujú straty na minimum v niektorých prevádzkach pri skladovaní napr. mäkkého ovocia
sa straty znížili až o 15%.
V ošetrovanom priestore dochádza k zlepšeniu mikrobiologickej klímy a rýchlemu úbytku patogénov v priestore. Dimenzujú sa podľa
poznania pracovného režimu na konkrétnom
pracovisku tak, aby nedošlo k prekročeniu hygienického limitu koncentrácie ozónu počas prítomnosti personálu.
Váš partner v skladovaní ovocia a zeleniny





vypracovanie projektovej dokumentácie podľa požiadaviek zákazníka
dodávka a montáž izolačných panelov pre klimatizované sklady ovocia
a zeleniny, vrátane plynotesných panelov pre sklady s riadenou atmosférou
dodávka kompletnej chladiarenskej technológie a ULO atmosféry - nízky obsah
kyslíka (1%) pre skladovanie produktov, dezinfekcia priestorov ozónom O3
dodávka a montáž triediacich a baliacich liniek na ovocie a zeleninu
vykonanie stavebných úprav podľa projektu
CHLADEX, Dubíkova 2, 949 01 Nitra, tel./fax: 037/6575 821-3, e-mail: [email protected], www.chladex.sk
12
4/2012
ovocinárstvo
V okolí Zadaru pestujú višne maraska.
Pre udržanie vlahy je pôda pokrytá kameňmi
Chorvátsko je v povedomí väčšiny Slovákov synonymom slnka, mora a dovoleniek. Slnko
nad Zadarom však nezohrieva len skalnaté pobrežie Jadranského mora, blahodarne pôsobí
aj na višňové plantáže v blízkosti mesta.
Mgr. Eva Hubová, Nitra
Celosvetovo najväčšia monokultúrna
plantáž višní odrody Maraska sa rozprestiera práve pri Zadare. Višňa Maraska je pôvodná dalmátska odroda,
jej latinský názov je Prunus cerasus
marasca. Pestuje sa i v iných oblastiach sveta, hlavne v Taliansku, v USA
v oblasti Michiganu, ale špecifickú
arómu, šťavnatosť a vysoký obsah
cukru získava výhradne v tejto oblasti, kde sa spája ideálna prímorská klíma s vhodným zložením pôdy.
Na 212 hektároch pôdy pestujú stotisíce stromov, na ktorých sa rodia
menšie, ale výrazne aromatické a
šťavnaté višne. Nedávna smutná vojnová minulosť, ktorá je ešte stále v živej pamäti Chorvátov, je úzko spojená
i s týmto sadom. Na obrovskej zúrodnenej kamenistej ploche sa ešte pred
pár rokmi nachádzalo mínové pole. V
roku 2006 bola pôda zahraničnými
špecialistami odmínovaná a pripravená na výsadbu prvých višňových
stromčekov, ktoré minulý rok priniesli
úrodu 400 ton višní. Najvyššiu úrodu
by mali priniesť 12 až 15-ročné stromy.
Obrábať kamenistú pôdu je pomerne náročné, väčšie skaly je potrebné
rozlámať. Nesnažia sa ich však odstraňovať, pretože majú svoj význam.
Pri výsadbe nového stromčeka sa vykope jama, pôvodná skalnatá pôda sa
nahradí novou a na povrch k stromče-
Rôzne typy balenia likéru Maraschino
Višňový sad tesne po odkvitnutí, pôda je pokrytá kameňmi kvôli udržaniu vlahy
ku sa nahrnú skaly. Jednak sa z nich
vyplavujú potrebné minerály, jednak
chránia pôdu pred vysušovaním, keďže sa v lete teploty pohybujú okolo 40
°C. Pri takomto systéme pestovania
už nie je potrebné zavlažovanie.
Výhodou suchého a veterného počasia je aj skutočnosť, že sa používa
minimum chemických postrekov, po
ktorých sa siaha len v prípade intenzívnejších zrážok.
Najkrajší pohľad na plantáž je začiatkom apríla, keď celá zakvitne na bielo
a poskytuje prácu pre 100 rodín včiel.
Zber višní sa uskutočňuje prvý júlový
týždeň, minulý rok vyskúšali prvýkrát
automatizovaný zber.
Višne sa spracúvajú v miestnej fabrike Maraska, ktorej história siaha do
roku 1768, keď mladý taliansky učeň
Francesco Drioli zakladá prvú fabriku
na výrobu višňového likéru Maraschino. Svetoznámy likér sa vyrába destiláciou nielen z dužiny plodov, ale
pridávajú sa aj listy, stonky a kôstky.
Výsledný produkt je čírej farby, pri
ochutnaní prekvapí sladkou, jemne nahorklou, zamatovo višňovou
chuťou. Likér je vynikajúcou ingredienciou do zákuskov, je súčasťou
mnohých známych koktejlov, ladí s
kolovými nápojmi, špeciálnu chuť dodá kapučínu.
Z višní Maraska sa vyrábajú aj nealkoholické nápoje, hlavne džúsy, ktoré sa
exportujú najmä do Poľska a Maďarska. Likér Maraschino sa exportuje do
30 krajín sveta, medzi ktorými nechýba ani Slovensko. Snímky: Ján Huba
Cestu našich žurnalistov
do Chorvátska zabezpečila
CK Agritours Slovakia
Višňový sad sa nachádza neďaleko pohoria, ktoré bolo po odkvete višní pokryté snehom
4/2012
13
ovocinárstvo
Baza čierna – nová ovocinárska plodina v ČR
Sortiment komerčne pestovaných ovocných druhov je v ČR pomerne
obsiahly, ale väčšina menej významných druhov sa pestuje iba v malom
meradle. Podľa Situačnej a výhľadovej správy ovocie 2011 boli v tomto roku
evidované produkčné výsadby 19 druhov ovocia. Spolu s plochami viniča
hroznorodého, určeného na využitie ako stolové ovocie, sa celkovo jedná o 20
druhov. Hlavné ovocné druhy v ČR – jablone, hrušky, ríbezle, slivky, marhule,
broskyne, čerešne a višne tvorili ale z celkových výmer produkčných sadov
(okrem jahôd, spomínaného viniča hroznorodého a výsadieb rakytníka a
muchovníka, ktoré existujú, ale nie sú štatisticky evidované) sumárne 97,99
% sadov. Na ostatných 11 druhov teda pripadajú 2% pestovateľských plôch.
Z tejto skupiny je najdôležitejší orech vlašský, ktorý vďaka novým výsadbám
v posledných rokoch dosiahol v minulom roku výmeru 134 ha.
Bc. Jiří Kaplan, Ing. Aleš Matějíček, Ph.D., Ing. Jitka Matějíčková, Ph.D., VŠÚO Holovousy
RNDr. Milena Vestpalcová, Ph.D. VUT Brno
Projekt výskumu bazy čiernej
V roku 2008 bol zo strany VŠÚO Holovousy, s.r.o.
podaný projekt do verejnej súťaže Národní agentury pro zemědělský výskum, ktorého prioritným
cieľom bolo vyskúšanie kultúrnych odrôd bazy čiernej v ČR s následným odporúčaním vhodných odrôd
pre potenciálnych záujemcov z radov ovocinárskej
verejnosti.
Projekt QH 92223 pod názvom: „Výzkum odrůd černého bezu pro využití v ovocnářské praxi“ bol vybraný na riešenie po dobu 3 rokov v období 20092011. Vzhľadom k tomu, že pôvodné české odrody
zatiaľ v prípade bazy černej neexistovali a doposiaľ
nie sú, podobne ako Státní registr odrůd neobsahuje odrodu tohto druhu, výskum sa zameral na
odrody zahraničnej proveniencie z krajín, ktoré sú
nám klimaticky aj prírodnými podmienkami blízke
a kde sa tieto odrody pestujú na komerčnej báze
už stabilne a dlhodobo. Porovnávacia štúdia bola
výnimočná aj z hľadiska rozsahu, pretože zatiaľ nebola v zahraničí zistená rozsahovo podobná práca.
Do výskumu bolo zaradených 17 odrôd. Počas projektu boli ďalej introdukované ďalšie odrody, ktoré
však nemohli byť zaradené z dôvodu prevádzania
porovnávacieho výskumu prebiehajúceho od roku
2009. Nazhromaždené odrody pochádzali z Nemecka, Slovenska, Rakúska a Dánska, teda z krajín,
kde sa spolu s Poľskom, Maďarskom, Švajčiarskom,
Kanadou a USA v trhovom ovocinárstve vyskytujú
väčšie plochy bazy černej.
Baza čierna patrí medzi ovocné druhy s prirodzeným pôvodným výskytom v ČR. V minulosti už boli
založené jej výsadby, ale neudržali sa kontinuálne
do súčasnosti. Tento neúspech však nebol daný neuspokojivými výsledkami pri jej pestovaní, ale skôr
vtedajšou odbytovou realizáciou. V súčasnosti je
badať zvyšujúci sa záujem o produkty bazy černej
na európskych, severoamerických a niektorých ďalších zámorských trhoch. Je to dané predovšetkým
obsahom zdraviu prospešných látok, ktoré sa v jej
plodoch a kvetoch vyskytujú, ďalej tiež globalizáciou obchodných tokov, možnosťami spracovania
14
4/2012
v zahraničí, dostupnosťou spracovateľských technológií a širokou škálou výrobkov, ktoré sa z plodov
a bazových kvetov môžu vyrábať.
V USA sú plody bazy radené niektorými výrobcami
potravín, nápojov a potravinových doplnkov pod
marketingový názov „Superfruit“. Týmto termínom
sú väčšinou označované zatiaľ menej masovo rozšírené druhy ovocia so značným potenciálom z hľadiska zdravotného, nutričného a s tým súvisiacimi
možnosťami presadenia v raste produkcie. Tiež
farmaceutický prípravok „Sambucol“, vyrobený na
báze výťažkov z bazy čiernej, sa radí medzi najúčinnejšie prípravky na prevenciu a liečbu chrípkových
ochorení.
Obsahové zloženie
Výskum v rámci uvedeného projektu sa v jednej
Kvetenstvo odrody Mammut
časti zameral na zisťovanie chemického zloženia a
diferenciácie podielov zastúpenia vybraných kompozitorov v plodoch z hľadiska jednotlivých odrôd.
Zistené výsledky tak môžu čiastočne ovplyvniť rozhodovanie pestovateľov pri voľbe odrôd do výsadby a to na základe predpokladaného spôsobu realizácie. V porovnaní s inými druhmi drobného ovocia
(jahody, čučoriedky, ostružiny, maliny) možno vyzdvihnúť množstvo antokyanových a fenolitických
látok, ktoré sa v baze vyskytujú. Ešte výraznejšie
je to v prípade antioxidačnej kapacity, kde sú tieto hodnoty niekoľkonásobné. Veľmi významné sú
v plodoch obsahy vitamínov A a vitamínu B6, z minerálnych látok obsah železa a fosforu. V prípade
nášho skúmaného súboru odrôd najvyššie hodnoty
obsahu antokyanových farbív dosahovali odrody:
Mamut, Sambo, Heidegg 13 a Weihenstephan.
V šťave plodov bazy týchto odrôd bolo okolo 300
mg/l farbív, alebo aj viac. Naopak v šťave odrôd
Körsör a Sampo tieto hodnoty nepresahovali 125
mg/l. Menšie rozdiely boli zaznamenané v prípade
stanovenia antioxidačnej kapacity, kde bola zistená zaujímavá skutočnosť, že iba odroda Haschberg
má túto hodnotu vyššiu ako bol zistený obsah v
plodoch plano rastúcej bazy. Veľmi nízke hodnoty boli namerané v plodoch odrody Albida, ktoré
sú bez obsahu farbív a ich farba je v plnej zrelosti
svetlo zelenožltá. Plody bazy obsahujú pomerne
málo cukrov a ich obsah je veľmi závislý od priebehu počasia počas vegetácie. V našom výskume bola, čo sa týka obsahu redukujúcich cukrov, najviac
zaujímavá odroda Samdal, mierne prevyšujúca 6 g
redukujúcich cukrov na 100 g šťavy.
Trojnásobne nižšiu hodnotu vykazovala šťava
z plodov plano rastúcej bazy čiernej. Podobné rozdiely boli zistené aj v prípade obsahu vitamínu C,
kde najlepšie vychádzala odroda Mammut s obsa-
ovocinárstvo
hom 18 mg/100 g šťavy a napríklad obsah v plodoch odrody Sambo nedosahoval ani 8 mg/100 g
šťavy.
Z minerálnych prvkov bolo skúmané zastúpenie
širokého spektra makroprvkov a mikroprvkov.
Zaujímavý bol zistený obsah medi, ktorý dosahoval vysokých hodnôt. V prípade odrody Körsör
bol zistený na úrovni takmer 1000 mikrogramov
na liter šťavy. Pri väčšine kovových prvkov potom
dochádzalo k minimálne dvojnásobným rozdielom
v ich obsahu podľa jednotlivých odrôd. Menovite
pri horčíku, železe, nikle a chróme. Na obsah zinku bola bohatá odroda Sambu. Násobné rozdiely
boli zistené aj v prípadoch zastúpenia vápnika,
vzácnejších prvkov – napríklad vanádu, mangánu
a kobaltu a tiež pri prvkoch nežiaduceho charakteru ako je olovo, arzén a kadmium. Pri rizikových
nežiaducich prvkoch – olovo, arzén, kadmium sa
ich obsah najviac kumuloval v plodoch planej bazy černej, v plodoch kultúrnych odrôd bol výrazne nižší. Obsah týchto prvkov ale nepresahoval
v žiadnom prípade hodnoty, ktoré by prekračovali
zdravotne prípustné limity ich koncentrácie v potravinách.
ho kvetu odrody Aurea. Termín začiatku hlavného kvetu je viazaný na celkovú sumu efektívnych
teplôt behom vegetácie a preto sa bude odlišovať
v jednotlivých rokoch. Hodnotenie násady kvetov
sa v podstate zhodovalo s hodnotením násady plodov. Opeľovanie bolo teda bezproblémové, aj keď
sa baza neradí, na rozdiel od ružokvetých plodín k
rastlinám, ktoré sú vyhľadávané včelami. Pre prípadnú produkciu kvetov, o ktoré má záujem hlavne
farmaceutický priemysel, výrobcovia čajov a tiež
potravinárske firmy zo zahraničia pre gastronomické použitie (mrazenie) boli pozorované aj diferencie vo veľkosti jednotlivých kvetenstiev. Medzi
Botanické a hospodárske znaky
Druhá časť výskumu bola smerovaná k fenologickým znakom, prioritne za účelom zistenia úrodového potenciálu, termínov jednotlivých fenofáz a
tiež charakteru rastu jednotlivých odrôd. Jednalo sa teda o údaje prioritne zaujímavé z hľadiska
pestovateľov. Bazu čiernu, na rozdiel od väčšiny
iných, u nás pestovaných ovocných druhov vo všeobecnej rovine možno charakterizovať ako plodinu, pri ktorej nedochádza k striedavej plodnosti a
tiež nie je citlivá na extrémy vo výkyvoch počasia,
akými sú výrazné poklesy teplôt v zimnom období,
striedanie počasia v zime a v podstate ani k neskorým jarným mrazom. Podľa stavu a veku výsadby
možno počítať so stabilnou úrodou plodov, resp.
kvetov.
Na základe pozorovania boli jednotlivé odrody zaradené do štyroch skupín podľa termínu dozrievania. V sledovanom súbore odrôd dochádzalo k dozrievaniu plodov v pokusnej lokalite (320 m.n.m.)
v intervale približne jedného mesiaca.
Nebolo zistené, že odrody pôvodom z Dánska sú
skoršie ako napríklad rakúske, ale väčšina rakúskych skutočne patrila medzi neskoršie. Najskoršia odroda Sampo mala termín zberovej zrelosti stanovený už na 02.08. Riese aus Voloch a
Haschberg sa naopak začali zbierať až 31.08. a
Albida až 02.09. Naopak, z hľadiska vstupu do fázy hlavného kvetu bol interval medzi jednotlivými
odrodami výrazne kratší a odrody zakvitli počas
deviatich dní. Tiež doba hlavného kvetu trvala pri
všetkých odrodách v rozpätí 7 až 9 dní. Behom vegetácie sa vyskytovali prakticky pri všetkých odrodách na nových prírastkoch predčasné kvetenstvá,
ale len sporadicky, a preto tento údaj nebol sledovaný.
Hlavný kvet v podmienkach pokusu začal 03.06.
pri odrode Sampo a najneskoršie začal pri odrode
Aurea a to 12.06. Tá prirodzene odkvitla v hlavnom
kvete ako posledná 21.06. oproti odrode Sampo,
ktorá odkvitla 12.06., teda v deň začiatku hlavné-
Súplodie odrody Mammut
Nakvitnutý ker odrody Samdal
veľmi veľké patrí napríklad kvetenstvo odrody Riese aus Voloch.
Odrody boli rozčlenené aj po stránke pozorovania
vegetatívnych znakov, konkrétne bujnosti rastu,
habitusu odnožovacích schopností. Pre intenzívne
pestovanie v stromčekovom tvare je žiaduca nízka
odnožovacia schopnosť, polorozložitý tvar bujnejšieho rastu. Väčšina odrôd sa radila medzi stredne
a silne vzrastnejšie z hľadiska prírastkov. Približne rovnomerné bolo rozdelenie odrôd po stránke
charakteru rastu, keď sa kategorizovalo do skupín:
vzpriamený, polorozložitý a rozložitý. Najpozitívnejšie výsledky s malou tvorbou odnožovania a
nežiaduceho obrastu mali odrody Mamut a Albida.
Naopak, odrody Sambu, Bohatka, Aurea a Waihenstephan v porovnaní s ostatnými odnožovali silno.
Podstatnými skúmanými znakmi zo stránky ekonomiky pestovania boli výnosové schopnosti. Boli
zistené veľmi značné disproporcie. V extrémnych
hodnotách, v treťom roku pestovania (prvý rok
výsadba odrezkov, druhý rok prvý zber, tretí rok vyhodnocovaný zber) bolo pozbieraných takmer 4,7
kg plodov na strapcoch v prípade odrody Samdal
a naopak len cca 0,17 kg v prípade odrody Albida
alebo 0,315 kg pri Bohatke v priemernom výpočte
na jednu rastlinu (hodnotené boli 3). V celkovom
priemere pri všetkých odrodách dosahoval priemerný výnos v treťom roku pestovania 1,974 kg
na rastlinu. Medzi silný nadpriemer patrila ďalšia
dánska odroda – Samyl (4,63 kg).
Nebola zistená úmera medzi veľkosťou súplodia a
úrodou. Niektoré odrody, ktoré poskytovali súplodia s veľkou hmotnosťou, mali nižší počet týchto
súplodí na rastline a sumárne potom poskytovali
nižšiu úrodu. Priemerná hmotnosť súplodia pri
odrode Albida bola len 16,9 g a pri odrode Sampo
diametrálne odlišných 95 g.
Dôležitým faktorom pre pestovateľa je tiež schopnosť rovnomerného dozrievania plodov v súplodiach, keď pre prvú akosť je požadovaných viac ako
90% zrelých plodov v súplodí. Žiadaná je potom
schopnosť rovnomerného dozrievania na rastline, ktoré ale môže byť ovplyvnené zatienením
napríklad pri odrodách s viac rozložitým rastom.
Najrovnomernejšie dozrievanie v jednotlivých súplodiach nastávalo pri odrodách Samdal, Samyl a
Riese aus Voloch, kde bolo v podstate dokonalé.
Väčšina odrôd vykazovala dobrú odlučiteľnosť plodov od stopiek v súplodí v zmrazenom stave, najlepšie odroda Sampo. V rozmedzí približne 6-7%
bol rozdiel v podieloch hmotnosti plodov na celkovej hmotnosti súplodia pri jednotlivých odrodách.
V prípade odrody Sambo podiel plodov na celkovej
hmotnosti súplodia činil 87,7% a v prípade odrody
Samyl 94,4,%. Vzhľadovo boli plody veľmi podobné a to platí aj po stránke veľkosti. Jedinú výnimku
tvorila bieloplodá odroda Albida. Menšie rozdiely
boli v aromatickosti plodov, vôni a ich šťavnatosti.
Zatiaľ čo vôňa a aróma sa prejaví skôr vo vlastných
výrobkoch, šťavnatosť je ďalším zo znakov, ktoré
priamo ovplyvnia výnosnosť pestovania. Jedným z
hlavných smerov použitia bazy je produkcia šťavy
na výrobu nápojov. Medzi odrody poskytujúce veľmi šťavnaté plody boli určené odrody Bohatka, Dana a Haidegg 13. Málo šťavnaté boli plody odrody
Aurea. Celkový vzhľad plodov nie je faktorom, ktorý by do budúcnosti zásadne ovplyvňoval odrodovú skladbu bazových sadov, pretože okrem malých
rozdielov medzi plodmi skúmaných odrôd sa baza
v kusovom stave používa oveľa menej a to len do
jogurtov alebo kompótov. Pri ich sušení rozdiely
zanikajú úplne.
Pokračovanie v nasledujúcom čísle
Autori snímek: Bc. Jiří Kaplan,
Ing. Aleš Matějíček, Ph.D.,
Ing. Jitka Matějíčková, Ph.D.
VŠÚO Holovousy
a RNDr. Milena Vestpalcová, Ph.D. VUT Brno
4/2012
15
ovocinárstvo
Pestovanie marhúľ na Slovensku
Ing. Samuel Michálek,
Odbor ovocinárstva a IP, ÚKSÚP Veľké Ripňany
História
Pestovanie marhúľ má na našom území historické začiatky v období Československej republiky
(ČSR). V r. 1920 malo malovýrobný charakter.
Po roku 1930 prevládala stagnácia pestovania
z dôvodu hospodárskej krízy a zničenia sadov
mrazmi. Do r. 1945 boli zaznamenané ďalšie poklesy výsadieb. Skutočný rozmach pestovania
marhúľ nastal až po zavedení veľkovýrobných
foriem v povojnovom období. Koncom 60. rokov
bolo evidovaných v spoločnom Československom
štáte 2 mil. marhuľových stromov. S novými výsadbami, pri zlepšenej agrotechnike a zvyšovaním počtov stromov, začali vznikať problémy. Na
odstránení týchto problémov pracovali výskumní
pracovníci a šľachtitelia spoločného štátu. Problémy súviseli s predčasným úhynom stromov. Tento problém zo začiatku 50. rokov dávali odborníci
do súvisu s rajonizáciou a okrajovými oblasťami
pestovania marhúľ, medzi ktoré územie SR a ČR
patrí doposiaľ. Na predčasnom úhyne stromov
sa podieľali mnohé patogény, ako napr. Verticillium sp., Pseudomonas syringae a Cytospora cinta.
Mnohé výskumy ukázali, že príčinou odumierania
stromov môže byť aj nevhodná kombinácia a afinita medzi podpníkom a odrodou, otvorené rezné
rany po zimnom reze a teplotné výkyvy v našich
klimatických podmienkach.
Súčasné problémy pestovania
V minulosti bývali plody marhúľ bežným stolovým
ovocím. Predávali sa na tržniciach, pri cestách i v
blízkosti záhrad. Marhule sa pestujú v oblastiach
pri priemernej teplote 8,7 – 9,7°C. Ovocinári nemajú istotu v dopestovaní vysokej a kvalitnej úrody z dôvodu zmrznutia kvetov neskorými jarnými
mrazmi. Dnes sú plody marhúľ pre konzumenta
atraktívnym ovocím.
Aj napriek úsiliu vedcov a šľachtiteľov sa doposiaľ
nepodarilo zastaviť predčasné odumieranie marhúľ, na ktorom sa dnes podieľa aj Európska žltač-
TAB. 1: Výmera marhúľ podľa intenzity výsadieb k 31.5.2012
Ovocný druh
Marhuľa obyčajná
Výmera ovocných sadov k 31.5.2012
ka kôstkovín známa pod skratkou ESFY. V praxi sa
táto choroba ľahko zamieňa s apoplexiou. Pestovanie marhúľ sa dnes nezaobíde aj bez ošetrenia
stromov v jarnom období proti moníliovému usychaniu letorastov, ktoré spôsobuje huba Monilia
laxa. Na jar, po uvoľnení spór v daždivom a chladnom počasí, vyvoláva ochorenie infekciu, ktorá
sa prejavuje vädnutím a hnednutím kvetov a usychaním celých letorastov. Niektorí pestovatelia
si uschnuté letorasty v dobe kvitnutia zamieňajú
s poškodením kvetov po jarných mrazoch. Účinnou prevenciou je odstraňovanie mumifikovaných plodov z predchádzajúcej úrody aj s časťami
plodonosného dreva. V jarnom období je žiaduce
vykonať chemické ošetrenie na začiatku kvitnutia prípravkami Sporgon 50 WP, Horizon 250 EW,
Talent, Signum a inými. Ošetrenie sa opakuje po
8 – 10 dňoch.
V dôsledku tohto ochorenia je intenzívne pestovanie marhúľ ekologickým spôsobom takmer
nemožné alebo náročné. Problémom pestovania
marhúľ aj v r. 2012 bol výskyt moníliového usychania vetví. Proti chorobe aplikovali niektorí
ovocinári v ekologickom systéme pestovania v ČR
do kvetu Alginur a Vitisan. V ekologickom pestovaní sa nemôžu používať fungicídy, ktoré sú určené v systéme integrovanej produkcie.
Citlivosť stromov na jarné mrazy úzko súvisí
s teplotnými rozdielmi počas kvitnutia a skorým nástupom do vegetácie. Väčšina odrôd sa
nachádza už od ½ decembra v období vynúteného odpočinku. Od tohto obdobia tzv. vynútenej dormancie stromy marhúľ citlivo reagujú na
teplotné výkyvy. Úrody bývajú často zničené už
v štádiu ružového púčika pri teplote –7°C. V období plného kvitnutia sú pre úrodu kritické jarné
mrazy o sile pod –3,5°C –5,5 °C. Na pracovisku
ÚKSÚP Veľké Ripňany sa vyskytli jarné mrazy
Odroda Kioto vyžaduje včasnú prebierku plodov pre dosiahnutie požadovanej kvality
16
4/2012
Výmera sadov marhúľ v ha - podiel extenzívnych sadov v %
Sady spolu v ha
Intenzívna v ha
Extenzívna v ha
223,6
168,0
55,6
7299,1
5049,1
2250,0
Ext. v %
24,9
30,8
TAB.2: Zastúpenie sadov marhúľ v krajoch
Marhuľa obyčajná
Výsadby v krajoch
Banskobystrický kraj
Bratislavský kraj
Košický kraj
Nitriansky kraj
Prešovský kraj
Trenčiansky kraj
Trnavský kraj
Žilinský kraj
Celkový súčet
Výmera
v ha
4,0
0,0
2,8
130,6
6,8
10,3
69,2
0,0
223,6
TAB.3: Vek sadov marhúľ v ha a v %
Výmera marhúľ
Vek sadov
0-4 r.
5-9 r.
10-14 r.
15-19 r.
20-24 r.
25-viac r.
Spolu
v ha
29,7
75,6
30,3
7,3
30,5
50,2
223,6
v%
13,3
33,8
13,6
3,3
13,7
22,5
100,0
v r. 2012 počas plného kvitnutia marhúľ. V dňoch
9.-10.4.2012 boli namerané vo výške 2 m teploty –6 až -6,4°C. Tieto mrazy znížili úrody marhúľ
podľa odrôd o 30 až 80 %. Podľa zberu a dosiahnutých úrod aj napriek týmto mrazom dosiahlo
dobrú úrodu veľa odrôd vrátane odrôd Aurora,
Sylred, Goldrich, Veharda, Velita, Vemina, Vesprima, Bhart, Kioto, Hargrand, Harlayne a niekoľko
iných hybridov z MZLÚ Brno, Záhradníckej fakulty
Lednice.
Trend pestovania
Odrody sú základom kvality a stability úrod. Vplývajú na termín dozrievania, odolnosť proti chorobám
a jarným mrazom. Šľachteniu marhúľ zasvätilo celý
svoj život veľa popredných šľachtiteľov a významných
Odroda Bhart (Orangered)
Do skupiny veľmi skorých odrôd patria: Aurora, Sylred,
Do skupiny skorých odrôd patria:
Lejuna, Leskora, Veselka, Karola, Pinkcot, Sylvercot,
Do skupiny stredne skorých odrôd patria: Veľkopavlovická, Goldrich, Harcot,
Bergarouge, Legolda, Hargrand, Velita, Vemina
Do skupiny neskorých odrôd patrí: Bergeron, Vesprima, Veharda, Veecot, Minaret,
Kioto, Kuresia, Harlayne, Harogem
Na priamy konzum sú vhodné odrody: Bergeron, Bhart /Orangered/, Goldrich, Hargrand,
Pinkcot, Sylvercot, Veharda, Velbora, Velita, Vesprima, Vestar, Veselka, Vesna
Na priemyselné využitie sú vhodné odrody: Veecot, Bergeron, Hargrand, Harlayne, Veharda,
Vemina, Vesprima, Lejuna, Leskora
Odrody s vyššou odolnosťou proti mrazom: Lejuna, Leskora, Bergeron, Bhart /Orangered/,
Kioto, Veharda, Velita, Vesprima
osobností z ČR i SR. Napriek tomu sa k nám introdukovalo veľa zahraničných odrôd s atraktívnym vyfarbením plodov s hladkou šupkou a pevnou dužinou.
Mnohé odrody majú vyššiu adaptabilitu k prostrediu.
Sú náročné na prebierku plodov a agrotechniku.
V minulosti sa marhule pestovali na marhuľových semenáčoch v spone 7 x 5 m, v tvare poloprirodzenej guľovitej koruny. Úrody z výmery
1 ha pri tomto spone dosahovali v priemere
2 - 3 t z 1ha. Pred 20 r. sa začali využívať pri pestovaní marhúľ aj oporné konštrukcie v zúženom spone 6 x 4 m. V súčasnosti sa pestujú stromy marhúľ
v tvare vretena, pri spone 4 x 2 m. Pre mnohých
pestovateľov je to odvážny spon, pri ktorom sa
dosahujú priemerné úrody 8 – 10 t/ha. Úrodné odrody marhúľ môžu dosahovať už v 5 r. po
výsadbe úrodu 15 – 21 t z 1 ha. Na tento účel je
treba voliť odrody kvalitné, s vyššou odolnosťou
proti jarným mrazom, s vyššou násadou kvetov
na jednoročných výhonoch. Stromy sa pripravujú v škôlkach na podpníkoch slabšieho vzrastu,
ako napr. Wangenheimovej slivky, generatívnych
podpníkoch WaxWA, Wavit i broskyňových semenáčoch Montclar a Rubira. Pri pestovaní marhúľ
na broskyňových podpníkoch slabšieho vzrastu
boli zistené väčšie výpady stromov už v prvých
rokoch po výsadbe.
Intenzívne pestovanie marhúľ má v SR aj napriek
mnohým problémom veľkú perspektívu. Plody
marhúľ majú široké možnosti využitia. Pestovatelia by mali využiť naše klimatické podmienky
Graf 1: Produkčná výmera marhúľ podľa veku v ha k 31.5.2012
Marhule - súhrnná výmera 223,6 ha
75,574
a kvalitný výsadbový materiál s modernými odrodami. Pri dobrom marketingu by sa 1 kg marhúľ
mohol na trhu predávať zo sadov za 0,8 - 1,1 €.
Potenciál dosahovania vysokých úrod je veľký
v nových a ucelených ovocných sadoch.
Ovocinári musia stále počítať minimálne s 5 %
každoročným úhynom stromov. Sú známe aj prípady, keď úhyn stromov dosiahol aj 25 až 40 %
po 2 rokoch po výsadbe. Veľkosť výsadieb by mala
zodpovedať možnostiam firmy ovocie predať na
trhu. Mnohé veľké ovocinárstva predávajú ovocie
len na regionálnom trhu a nehľadajú cesty exportu do severnejších a iných krajín EÚ. Problémom
pestovania marhúľ sú aj chýbajúce konzervárne.
Nové sady musia umožniť intenzívny
spôsob výkonu prác vrátane:
1) výkonu rezu stromov i zberu úrody zo zeme,
TAB.4: Zastúpenie sadov marhúľ v ha, podľa roku výsadby v evidencii ÚKSÚP
Výsadby marhúľ - vek 0 - 4 r.
Rok výsadby
2008
2009
2010
2011
Celkový súčet
60
50
40
30,53
30,3098
30
20
7,285
10
0
5-9 r.
ha
9,5
10,2
7,0
3,0
29,7
15°
Výsadby marhúľ - vek 5 - 9 r.
Rok výsadby
2003
2004
2005
2006
2007
Celkový súčet
ha
7,7
10,8
7,2
21,9
28,0
75,6
Rok výsadby
1998
1999
2000
2001
2002
Celkový súčet
Výsadby marhúľ - vek 10 - 14 r.
ha
2,7
8,8
11,0
4,9
2,9
30,3
70
0-4 r.
3 valcový, vodou chladený, 4-taktný vznetový motor Yanmar
Výkon - 22,79 kW/31,00 PS
Objem motora - 1331 cm3
Krútiaci moment - 86,2 Nm pri 1700 min-1
12 rýchlostná mechanická prevodovka (8 + 4)
Zadný vývodový hriadeľ, 540 ot.min-1, synchronizovaný
Vzadu a vpredu nezávislá uzávierka diferenciálu;
Vypínanie pohonu všetkých kolies vpredu
Zadný hydraulický 3-bodový záves kategórie 1 a 1N
Prevádzkový tlak hydrauliky - 125 barov
Výkonnosť čerpadla - 30 l.min-1
Sila na ramenách závesu - 8330 N (850 kg)
80
50,215
29,694
ANTONIO CARRARO TIGRE 4000 II - fantasticky všestranne
nasaditeľný traktor s pohonom všetkých kolies určený
na použitie pri starostlivosti vo vinohradoch, ovocinárstve a malých poľnohospodárskych podnikoch.
10-14 r.
15-19 r.
20-24 r.
25-viac r.
Vráble, Hlavná 42,
tel.: 037/783 39 82 kl. 208, [email protected]
www.antoniocarraro.sk
ovocinárstvo
 Nové sady marhúľ by mali byť pod závlahou.
 Počet pestovateľov marhúľ v evidencii registra sadov na ÚKSÚP klesol zo 101 v r. 2009 na
90 v r. 2012.
 Z 1 ha mladého produkčného sadu marhúľ
v plnej plodnosti je možné získať priemernú
úrodu 14 – 15 t/ha.
 Realitou sú nízke priemerné úrody zo všetkých sadov v SR.
 Podľa odhadov ÚKSÚP a údajov od pestovateľov sa dosahujú každý rok úrody vo výške
1 – 2 t/ha u marhúľ.
 V r. 2011 bola dosiahnutá úroda 283 t z rodiacich sadov na výmere 149,8 ha. Priemerná
úroda dosiahla 1,9 t/ha.
Odroda Goldrich
2) uprednostňovania letných rezov /eliminácia
infekcií prostredníctvom rán po reze/,
3) vykonávania prebierky plodov už v mesiacoch
máj – jún, nakoľko nové odrody sa vyznačujú
vysokou násadou kvetov ako sú napr. odrody
Pinkcot, Kioto, Goldrich, Hargrand atď.
Výsadby marhúľ vo firme Pannonia Fruit . & co
18
4/2012
Marhuľa obyčajná
Výmera
Podiel
Odroda
v ha
v%
Maďarská
51,21
22,90
Velkopavlovická
39,77
17,79
Bergeron
15,64
7,00
Pinkcot
14,47
6,47
Goldrich
12,67
5,67
Odroda neudaná
12,66
5,66
Sylvercot
10,25
4,58
Veharda
10,16
4,54
Kioto
8,48
3,79
Vesna
6,60
2,95
Borsi ružová
5,47
2,45
Súčasný stav pestovania marhúľ v SR
Barth - Orangered
5,33
2,38
Pestovaním marhúľ sa zaoberá v SR 90 subjektov
na výmere 223,6 ha (pokles výmery od r. 2010 o
47,1 ha). Z počtu 90 subjektov má len 27 pestovateľov výsadby o rozlohe 194 ha, čo tvorí 87 %
z výmery všetkých sadov marhúľ. Výmery marhúľ
27 subjektov sú s veľkosťou 2 ha – 25 ha. Z výmery 223,6 ha výsadieb sú najviac zastúpené marhule v okresoch Nové Zámky (44,5 ha), Dunajská
Streda (42,3 ha), Levice (34,7ha), Nitra (24,2
ha) a Komárno (23,4 ha). Z výmery 223,6 ha
marhuľových výsadieb je 80,75 ha (36 %) starších viac ako 20 rokov. Nových sadov vo veku 0
- 4 rokov je v SR len 29,69 ha. Staré sady nemôžu
byť ekonomicky prosperujúce, nakoľko v nich je
výpad 30 – 50 % odumretých stromov.
Tardicot
4,35
1,94
Bergarouge
3,76
1,68
Velbora
3,59
1,60
Karola
2,35
1,05
Vestar
2,10
0,94
Veecot
2,00
0,89
Barbora
1,84
0,82
Sylred
1,80
0,80
Výber odrôd
Vemina
0,70
0,31
Pri obnove nových výsadieb by mali ovocinári
venovať maximálnu pozornosť výberu lokality
aj vo vzťahu k pôde a podpníku. Pestovatelia by
mali akceptovať základné biologické vlastností
marhúľ, medzi ktoré patrí vysoká náročnosť koreňovej sústavy na kyslík, a tým aj náchylnosť na
odumieranie stromov vplyvom pôdnej asfyxie.
Optimálna pôdna reakcia je pre marhule pH 6,5
– 7. Pri pH nad 7,2 sa začína prejavovať chloróza a slabší rast stromov. Podľa skúseností firmy
Ökoplant international s.r.o., T. Letochu, pestovanie pri pH 7,2 lepšie znášajú stromy na broskyňových semenáčoch Montclar, Rubira a BSB
1. Stromy na týchto podpníkoch odporúča firma
pestovať v našich podmienkach v ľahších pôdach
so závlahou, alebo v stredných bez závlahy.
Vesprima
0,59
0,26
Veselka
0,32
0,14
Pokles výsadieb a dosahované úrody
 Obnova nových marhuľových sadov je nízka
a nedostatočná.
 Štruktúra marhuľových sadov je z hľadiska
veku zlá.
 Za posledné 3 roky, 2009 – 2012, poklesli výmery sadov marhúľ v SR o ďalších 79 ha!
 Od r. 2005 - 2012 klesla výmera marhúľ
o 185,4 ha.
 Výsadby marhúľ klesli od r. 1987 na Slovensku
o 2131,4 ha!
 Sady marhúľ majú miesto v južných oblastiach SR.
 Na území SR boli vysadené aj moderné výsadby na slaborastúcich podpníkoch a moderných odrodách.
 Význam druhu naznačuje možnosti väčšej obnovy nových sadov.
TAB.5: Zastúpenie odrôd vo výsadbách v SR v r. 2012
Hargrand
1,65
0,74
Sabinovská
1,56
0,70
Aurora
1,37
0,61
Markulesti
1,04
0,47
Gönci Magyar
1,01
0,45
Vegama
0,84
0,37
Pri výbere odrôd je v súčasnosti dostupný široký
sortiment slovenských, českých a zahraničných
odrôd, ktorý umožňuje poskytovať ovocie na trh
1 – 1,5 mesiaca. Nové odrody prešli od klasického stredoeurópskeho typu svetlo oranžového
sfarbenia šupky až k atraktívnym plodom s tmavým oranžovým až červeným líčkom. Odrody poskytujú širokú variabilitu využitia podľa dozrievania i odolnosti proti mrazom i chorobám. Proti
šárke sa v súčasnosti ponúka na predaj tolerantná odroda Goldrich, alebo rezistentná odroda
Kuresia.
Snímky: autor
Zber marhúľ v sade PD Tvrdošovce
ovocinárstvo
zvinuté. Znetvorené listy nemenia farbu a neopadávajú, ale vytvárajú husté hniezda. Mladé výhonky,
ktorých listy sú silne napadnuté, sa nevyvíjajú a
v ďalšom vegetačnom období sú neplodné.
Obr.1: Deformácia listov spôsobená voškami (voška broskyňová)
Škodcovia broskyne
Na broskyni a marhuli sa môže vyskytnúť značné množstvo viac alebo menej
špecializovaných fytofágov, ale iba niekoľko druhov má hospodársky význam.
Ján Tancik, Katedra ochrany rastlín, SPU Nitra
Tykadlá sú kratšie než telo, pozostávajú zo 6 článkov, sú svetložlté. Sifunkuly sú valcovité, na konci
trochu zúžené, dĺžka rovnaká ako dĺžka 4. článku
tykadla, čiernej farby. Chvostík je čierny, trochu
kratší ako sifunkuly. Okrídlené živorodé samičky sú
štíhlejšie ako bezkrídle, podobnej dĺžky tela. Hlava
a hruď sú čierne. Tykadlá sú tmavé, dlhé takmer ako
telo. Bruško je žlté alebo hnedé s tmavou škvrnou v
zadnej časti a 4 bodkami z každej strany. Sifunkuly
sú tmavé až čierne.
Voška hniezdotvorná je monocyklická, žije na
broskyni. Prezimuje v štádiu vajíčok, ktoré sú
nakladené v blízkosti pukov. V južnejších regiónoch prezimujú aj bezkrídle samičky v skupinách,
v puklinách kôry. Liahnutie lariev z vajíčok prebieha skoro na jar, na začiatku pučania. Prvé kolónie vošiek sa objavujú skoro na jar na spodnej
strane listov a sú veľmi vyhľadávané mravcami.
Okrídlené formy sa objavujú v júli, vyhľadávajú ďalšie broskyňové výhonky, kde formujú druhotné kolónie. Vošky žijú na spodnej strane listov a spôsobujú zvinovanie listov a deformáciu
výhonkov, z ktorých vznikajú husté hniezda.
V júli sú tieto hniezda spravidla opustené.
Voška hniezdotvorná (Brachycaudus schwartzi)
patrí medzi najškodlivejšie vošky na broskyniach.
Na broskyni obyčajnej má väčší ekonomický význam
ako voška broskyňová (Myzus persicae).
Obaľovač broskyňový (syn. východný, Cydia molesta)
sa vyskytuje všade, kde sa pestujú broskyne. Poškodenia letorastov sú významné najmä v škôlkach, na
mladých rastlinách značným znížením kvality mladých stromčekov. Poškodenia plodov v teplejších
oblastiach môžu byť v niektorých rokoch veľmi významné. Psota broskyňová (Anarsia lineatella) je v
strednej Európe menej škodlivá ako obaľovač broskyňový. Poškodenia, ktoré zapríčiňujú larvy psoty
broskyňovej, sú podobné poškodeniam zapríčineným larvami obalovača broskyňového. Poškodenia
pukov a mladých, pomerne krátkych letorastov zapríčiňuje iba psota broskyňová. Významnejšie škody
môže zapríčiniť v škôlkach.
Z nešpecializovaných škodcov na broskyni a marhuli
sa môže vyskytovať roztočec ovocný (Panonychus ulmi), piadivka jesenná (Operophtera brumata) a nosániky z rodu Rhynchites (nosánik ovocný - Rhynchites bacchus, nosánik čerešňový - Rhynchites auratus
a nosánik jablčný - Caenorhinus aequatus).
Škodlivosť
Voška hniezdotvorná (Brachycaudus schwartzi,
Aphididae, Sternorrhyncha)
Bezkrídla živorodá samička meria 1,7 – 2,2 mm. Telo
má oválne, vypuklé, rôzne sfarbené, od tmavohnedej po žltohnedú s veľkou tmavou škvrnou na chrbte a viacerými škvrnami na oboch stranách bruška.
Hostiteľskou rastlinou vošky hniezdotvornej je
broskyňa, príležitostne škodí aj na P. serotina. Menej napáda ostatné druhy z rodu Prunus. Patrí medzi
najškodlivejšie vošky na broskyniach. Na jar vošky
najprv cicajú na kvetných pupeňoch, neskoršie na
spodnej strane listov umiestnených na vrchole mladých výhonkov. Napadnuté listy sú deformované a
Voška broskyňová (Myzus persicae, Aphididae, Sternorrhyncha)
Bezkrídla samička meria 1,2 – 2,1 mm. Telo má
bledozelenú až žltozelenú farbu. Tykadlá sú o niečo kratšie ako telo. Sifunkuly sú tenké, žltozelené
s čiernym koncom. Okrídlená samička je štíhlejšia,
má variabilnejšie sfarbenie, najčastejšie zelená,
žltá, žltočervená alebo tmavá s výraznou čiernou
škvrnou na chrbte, čiernou hruďou a čiernymi tykadlami.
Prezimuje v štádiu zimného vajíčka na primárnom
hostiteľovi a to je broskyňa. Na jar, koncom marca
až začiatkom apríla, sa liahnu samičky zakladateľky. Samičky sa živia na rašiacich pukoch, neskôr na
listoch a kvetoch. Na primárnom hostiteľovi vyvinú
2-4 generácie a od polovice mája okrídlené samičky
masovo preletujú na sekundárnych hostiteľov. Vyvíjať sa môže na viac ako 400 rastlinných druhoch,
kultúrnych a divo rastúcich. Na sekundárnych hostiteľoch sa vyvinie niekoľko generácií v závislosti od
poveternostných podmienok. V septembri sa objavujú okrídlené formy a preletujú späť na primárného hostiteľa, kde zakladajú pohlavnú generáciu. V
októbri, po párení, kladú samičky vajíčka na kôru
mladých konárikov.
Škodlivosť
Primárnou hostiteľskou rastlinou je broskyňa a sekundárnou sú mnohé druhy bylín. Najväčšie škody
spôsobuje na tabaku, zemiakoch, paprike, rajčinách, cukrovej repe a iných. Na broskyniach cicia na
listoch a spôsobuje kučeravosť a postupné sušenie
listov, tiež aj spomalenie rastu letorastov. Silné napadnutie môže ovplyvniť kvalitu a kvantitu úrody.
Nepriamo škodí prenosom vírusových ochorení. Je
vektorom viac ako 180 druhov vírusov.
Ochrana proti voškám
Vošky napáda celý rad prírodných nepriateľov.
Z predátorov sú najvýznamnejší larvy a imága lienok (Coleoptera: Coccinelidae), larvy pestríc (Diptera: Sirphidae), larvy zlatoočiek (Neuroptera: Chrysopidae), imága a nymy dravých bzdôch (Heteroptera:
Anthocoridae), dravý byľomor (Aphidoletes aphidimyza). Z parazitoidov sú najvýznamnejšie druhy z
čeľadí Braconidae a Aphelinidae (rad Hymenoptera).
Podpora týchto užitočných organizmov je dôležitou zložkou ochrany ovocných sadov, nielen proti
voškám. Priame ochranné opatrenia vykonávame v
prípade zvýšeného výskytu. Odporúča sa skoro na
jar skontrolovať výskyt vajíčok vošiek na konároch.
Ak sa na konároch vyskytujú vajíčka, treba vykonať
postrek prípravkami na baze parafínového oleja.
Toto ošetrenie sa môže vykonať proti všetkým vývojovým štádiám vošiek počas celej vegetácie. Po
odkvitnutí, v prípade výskytu vošiek, môžeme aplikovať prípravky podľa zoznamu povolených prípravkov. V sadoch v systéme organickej produkcie sa
môžu použiť prípravky na baze entomopatogénych
húb Beauveria bassiana, Verticillium lecanii, syn. Lecanicillium lecanii) alebo na báze Azidirachta indica.
4/2012
19
ovocinárstvo
Obr.2: Zničená kolónia vošiek
Psota broskyňová
(Anarsia lineatella, Gelechiidae, Lepidoptera)
Motýľ je sivej farby, pri rozpätí krídel meria 11 – 16 mm. Predné krídla
sú pretiahle, pri vrchu zašpicatené,
hnedosivé s výraznými, krátkymi a dlhými pozdĺžnymi čiarkami a škvrnami
hnedej a žltej farby. Zadné krídla sú
tmavšie, obrúbené tmavohnedými
strapcami. V kľude majú krídla strechovite zložené. Vajíčka sú oválne,
dlhé 0,5 mm a široké 0,3 mm. Zo začiatku sú biele, lesklé, neskôr oranžovožlté. Húsenica je čokoládovo hnedej
farby so žltými zárezmi medzi článkami. Hlava, hruď, štít a nohy sú lesklo
čierne. Na každom boku má štyri rady
bradavičiek so štetinami. Dospelá larva dorastie do dĺžky 8 až 10 mm.
Psota broskyňová prezimuje v štádiu
mladej húsenice (larvy 1. instaru),
dlhej len 1 – 1,5 mm, v maličkých dutinkách (hibernákulách), vyhryzených
v úžľabí vetvičiek. Na jar, na začiatku
pučania broskýň, sa larvy prebúdzajú
z diapauzy a začínajú sa živiť vžieraním sa do práve otvorených pukov.
Ničia ich centrálnu časť. Takéto puky
schnú a opadávajú. Húsenice prechádzajú na mladé letorasty a vžierajú sa
do nich. Počas vývoja poškodia 4 až 5
pukov a výhonkov. Dospelé húsenice
sa kuklia v záhyboch alebo v trhlinách
kôry. Húsenice nepradú zámotky, kukly sú nahé, pripevnené len niekoľkými
bielymi vláknami. Po 10 – 12 dňoch sa
liahnu motýle. Aktívne sú po zotmení
a v noci, cez deň sa ukrývajú v korunách stromov. Samičky kladú vajíčka
jednotlivo alebo v malých skupinách
na mladé výhonky v blízkosti listov.
Kladenie vajíčok prebieha do polovice júla a masové liahnutie húseníc v
druhej polovici júla. Húsenice tejto
generácie sa vžierajú do letorastov
alebo plodov. Ich vývoj trvá 20 – 25
20
4/2012
Obr.3: Poškodenie výhonku larvami psoty broskyňovej
dní. Dospelé húsenice sa kuklia podobne ako húsenice prvej generácie.
Prvé motýle sa objavujú v druhej polovici augusta a lietajú až do konca
septembra. Samičky kladú vajíčka na
kôru letorastov. Vyliahnuté larvy neprijímajú potravu, ale na povrchu kôry
vytvárajú dutinky, v ktorých prezimujú. V našich podmienkach má škodca
dve generácie do roka.
Škodlivosť
Hostiteľskými rastlinami psoty broskyňovej sú v prvom rade broskyne a
marhule. Vyskytuje sa menej na iných
kôstkovinách, najmä na mandliach,
menej na slivkách a čerešniach a aj na
jabloniach.
Poškodenia, ktoré zapríčiňujú larvy psoty broskyňovej, sú podobné
poškodeniam zapríčineným larvami
obaľovača broskyňového. Rozdiely
sú viditeľné iba skoro na jar. Poškodenia pukov a mladých, pomerne
krátkych letorastov, zapríčiňuje iba
psota broskyňová. Larvy obalovača
broskyňového poškodzujú letorasty
neskoršie, keď sú dlhé 10 až 20 cm.
Larvy psoty broskyňovej vyliezajú po
prezimovaní na výhonky a vyžierajú
z nich dreň. Napadnuté výhonky vylučujú kvapky glejotoku, rýchlo vädnú
a vyschnú. Larvy druhej generácie sa
vžierajú do letorastov alebo vnikajú
do zelených plodov, v ktorých vyžierajú dužinu a jadro. Napadnutý plod
tvorí na povrchu kvapôčky glejotoku,
pokožka nad ním sa scvrkáva a hnedne a plody predčasne dozrievajú.
Na broskyni prezimujúce húsenice
sa živia na pukoch a výhonkoch, na
ostatných hostiteľských rastlinách
nenapádajú vôbec letorasty, ale aj
táto generácia sa vyvíja v plodoch.
V strednej Európe je tento druh menej
škodlivejší ako obaľovač broskyňový.
Významnejšie škody môže zapríčiniť v
škôlkach. V USA je to významný škodca broskýň.
Ochrana
Z preventívnych spôsobov ochrany
treba spomenúť pestovanie skorých
kultivarov broskýň, ktoré sú menej
napádané, odrezávať a spáliť výhonky, ktoré začínajú vädnúť, v nich je
ešte prítomná húsenica. Týmto spôsobom sa redukuje populácia druhej
generácie škodcu, ktorá poškodzuje
plody. Tiež je užitočné napadnuté plo-
dy zbierať a ničiť húsenice v nich.
Priama ochrana väčšinou nie je potrebná. V prípade škodlivého výskytu
by sa mohla robiť chemická ochrana
na jar, v čase masového liahnutia lariev. V sadoch, v systéme organickej
produkcie sa môžu použiť prípravky na
baze baktérie Bacillus thurigiensis var.
kurstaki a tiež je možné použiť metódu
mätenia samcov feromónmi.
Obaľovač broskyňový (východný, Cydia molesta, Tortricidae, Lepidoptera)
ovocinárstvo
Motýľ meria v rozpätí 11 – 15 mm. Predné krídla sú
hnedosivé s tmavými krátkymi čiarami. Zadné krídla sú tmavohnedé. Na vnútornom okraji predných
krídel je jasná, tmavo vlnkovaná škvrna. Veľmi sa
podobá na motýľa obaľovača slivkového, od ktorého sa môže spoľahlivo rozlíšiť len podľa stavby
samčích pohlavných orgánov. Vajíčko je ploché,
okrúhleho tvaru, pevne prilepené na list alebo
plod. Mladé larvy sú špinavo biele, žltastej farby,
kým dospelé sú ružovkasté. Farbou sa nelíšia od
húseníc obaľovača jablčného, ľahko ich môžeme
rozlíšiť podľa stavby análneho článku. Prezimuje
v štádiu dospelej húsenice, v husto opradenom
kokóne, v štrbinách na kôre stromov alebo v iných
úkrytoch. Húsenice sú veľmi odolné na nízke teploty, znesú aj teploty pod - 20°C. Na jar sa húsenice
kuklia a v máji sa objavuje prvá generácia motýľov. Po kopulácii samičky kladú vajíčka jednotlivo,
najčastejšie na listy pri vrchole letorastu alebo na
plody počas leta. Húsenice jarnej generácie sa vžierajú do letorastov. Vývoj od vajíčka do dospelého
jedinca trvá, v závislosti od teploty, 30 – 50 dní.
V strednej Európe má obaľovač broskyňový 3 generácie. Druhá a tretia generácia sa živí aj na plodoch,
hlavne broskyne.
Škodlivosť
Hostiteľskými rastlinami obaľovača broskyňového
sú druhy z rodu Prunus, v prvom rade broskyňa a
nektarinka, ale môže sa vyskytovať aj na marhuliach, jabloniach, hruškách, dulách a slivkách. Húsenice 1. generácie napádajú letorasty, vhrýzajú sa
do vrchu šťavnatých, ešte nezdrevenených letorastov. Vyhrýzajú chodbu stredom letorastu smerom
nadol a cez vstupný otvor vyhadzuju drvinu. Dĺžka
chodby je do 18 mm a počas vývoja húsenica poškodí viac letorastov. Napadnuté letorasty najprv
vädnú, žltnú a uschnú. Húsenice 2. a 3. generácie
napádajú okrem letorastov aj plody, predovšetkým
broskýň. Do plodov sa vhrýzajú najčastejšie na
miestach dotyku dvoch plodov alebo plodu a listu.
Cez poškodené miesta na plodoch preniká huba
Monilia fructigena, ktorá zapríčiňuje hnilobu časti
alebo celého plodu.
Vyskytuje sa v južnej a strednej Európe všade, kde
sa pestujú broskyne. Poškodenia letorastov sú významné najmä v škôlkach, na mladých rastlinách
značným znížením kvality stromčekov. Poškodenia
plodov v teplejších oblastiach môžu byť v niektorých rokoch veľmi významné. Napádané sú viac
neskoré kultivary broskýň. Škodlivosť na ostatných
druhoch ovocia, okrem broskyne, je zanedbateľná.
Roztoče a roztočce
vo vinohradoch
Ochrana
Z preventívnych spôsobov ochrany treba spomenúť
pestovanie skorých kultivarov broskýň. Z agrotechnických opatrení je významné koncom jari a začiatkom leta orezávať a spáliť letorasty, napadnuté
larvami 1. generácie škodcu. Významná je tiež podpora prírodných nepriateľov. Stupeň parazitácie
lariev 1. generácie môže byť až 50%. Vajíčka sú parazitované vajíčkovým parazitoidom Trichogramma
sp.
Priama ochrana je obtiažna, lebo húsenica žije
skrytým spôsobom života a ešte k tomu jej aktivita trvá 150 – 200 dní a takú dlhu dobu je veľmi
ťažko zabezpečiť prítomnosť prípravku na rastline.
Optimálny termín na postrek insekticídov je v čase
začiatku liahnutia húseníc a pred ich vžieraním sa
do letorastov alebo plodov. Proti každej generácii
treba vykonať minimálne jeden postrek. Pri letných
odrodách treba dbať na karenciu. Postrek organofosfátmi sa aplikuje v čase liahnutia húseníc na
základe náletu samčekov do feromónových lapačov.
Juvenoídy a insekticídy regulátory rastu, ktoré pôsobia ovicídne, sa aplikujú hneď po prvom výraznom nálete týchto generácií. V sadoch, v systéme
organickej produkcie, sa môžu použiť prípravky na
baze baktérie Bacillus thurigiensis var. kurstaki a
tiež je možné použiť metódu mätenia samcov feromónmi. Počas kladenia vajíčok je možné využiť aj
vajíčkového parazitoida Trichogramma sp.
Foto: J. Tancik
akarinóza
dlhodobé riešenie - aplikácia dravého
roztoča T. pyri
je tu obdobie na objednanie
si dravého roztoča Typhlodromus
pyri do vinohradov i ovocných sadov
- aplikácia:
na každý 2. – 3. ker viniča
hroznorodého
na každý 2. – 3. ovocný strom
v intenzívnom pestovaní
- menej postrekov, väčšia
cukornatosť
- produkcia IP
objednajte si včas, aby ste mohli
aplikovať v januári - februári
Informácie a objednávky:
dodáva:
bioTomal
systémy biologickej ochrany rastlín
941 36 Rúbaň 23
tel.: 035 / 64 07 740
fax.: 035 / 64 07 741
Poškodenie mladého výhonku larvami 1. generácie obaľovača broskyňového
4/2012
21
ovocinárstvo
Odolnost odrůd meruněk k hnilobám
plodů způsobené houbami rodu Monilinia
Meruňka obecná (Prunus armeniaca) se pěstuje v oblastech s mírnou zimou, nejlepší
meruňkové polohy jsou v nadmořské výšce do 250 m, s průměrnou roční teplotou nad
8,5 oC a úhrnem ročních srážek 550 mm. Svůj původ má v Asii, odkud se k nám rozšířila.
Plody meruňky jsou peckovice s oranžovým oplodím. Má krátkou dormanci, velmi jí škodí
jarní mrazy. Na nízké teploty kolem 0 oC jsou citlivé hlavně květy a mladé plůdky. Odrůdy
meruněk se vyznačují velkou rozmanitostí, odolností k mrazovým poškozením a citlivostí k
patogenům. Meruňka obecná je hostitelem široké řady specifických patogenů, které mohou
negativně ovlivňovat výnos a kvalitu plodů. Některé patogeny zasahují destruktivně i do
vegetativních orgánů hostitelského druhu, snižují jeho vitalitu a způsobují odumírání celých
stromů. Snaha o dosažení rezistence k těmto patogenům je hlavním cílem šlechtitelských
programů meruněk v mnoha zemích (Gutermuth et al., 2010).
R. Vávra1, H. Drahošová1, A. Skřivanová1, L. Odstrčilová2, B. Krška3
VŠÚO Holovousy, s. r. o., 2) VÚRV Praha-Ruzyně, v. v. i., 3) Mendelova univerzita Brno
1)
K nejvážnějším houbovým chorobám meruňky patř í moniliniová
spála a moniliniová hniloba plodů.
V několika posledních letech je moniliniová spála hospodářsky nejškodlivější chorobou peckovin
v ČR (zejména meruněk a višní). Moniliniová hniloba způsobuje v některých
letech a v některých oblastech závažné
poškození plodů meruněk v závislosti
na příznivých meteorologických podmínkách pro infekci.
Původcem hniloby plodů meruněk
jsou vřeckovýtrusé houby z rodu Monilinia, zejména Monilinia laxa (Aderh.
et Ruhl.) Honey ex Dennis a Monilinia
fructigena (Schröt. ex Aderh. et Ruhl.)
Honey ex Dennis. Houba Monilinia laxa, anamorfní (nepohlavní) stadium
Monilia laxa, je druh patogenu severního mírného pásma, pravděpodobně
euroasijského původu (Juroch, 2006).
Jedná se o obecně rozšířený patogen s
širokým hostitelským okruhem. Kromě
Evropy se patogen vyskytuje i v Asii,
Africe, severní Americe, východní Asii,
výskyt je potvrzen i v Austrálii a na
Novém Zélandu. M. fructigena škodí
převážně na plodech jádrovin, vzácněji
peckovin (Prunus spp.). Vyskytuje se
v Evropě, v Asii (Čína, Korea) a v jižní
a severní Americe (USA, Kuba). M. laxa, jako původce moniliniové spály,
způsobuje škody po infekcích v období
kvetení a zvýšené citlivosti hostitele za
vhodných podmínek, tj. přítomnosti
vhodných vstupních míst pro infekci
(jizvy po opadu květních částí, poranění). M. laxa, jako původce moniliniové
hniloby, způsobuje škody nejen během
dozrávání plodů na stromech, ale i po
sklizni v průběhu skladování. Často
se na peckovinách objevuje společně
s M. fructigena (Juroch, 2006). Dalším možným původcem hniloby plodů
mohou být v ČR nepůvodní příbuzné
houby Monilinia fructicola s původem
ze Severní Ameriky a Monilia polystroma pocházející z Asie. M. fructicola v
místech svého rozšíření působí výrazně
Graf č.1: Hodnocení hnilob plodů po umělých inokulacích plodů a přirozených infekcích v roce 2009
(stupnice 1 – 9)
22
4/2012
vyšší škody než v Evropě původní druhy
rodu Monilinia. Tato houba je proto v
EU zařazena do seznamu škodlivých
organismů rostlin, je regulovaným ŠO,
jehož zavlékání a rozšiřování je na území Společenstva zakázáno. Výskyt M.
polystroma byl v ČR poprvé zjištěn v roce 2010 v rámci detekčního průzkumu
regulovaného škodlivého organismu
M. fructicola, jejíž výskyt byl též v ČR
laboratorně potvrzen (SRS, 2011, dostupné také z <http://eagri.cz/public/
web/srs/portal/skodlive-organismy/
informace-nove-vyskyty-so/>).
Patogen houby rodu Monilinia má velmi široký okruh hostitelských druhů
z čeledi růžovitých (Rosaceae) a to z
podčeledí slivoňových (Prunoideae) i
jabloňových (Maloideae). Hostitelem
je především meruňka obecná (Prunus
armeniaca), broskvoň obecná (Prunus
persica), slivoň třešňová (Prunus cerasifera), třešeň višeň (Prunus cerasus),
slivoň obecná (Prunus insititia), slivoň
švestka (Prunus domestica), mandloň
Plody odrůd meruňky vykazují různou
náchylnost k hnilobám způsobených
houbami rodu Monilinia
obecná (Prunus dulcis), dále také jabloň (Malus spp.) a hrušeň (Pyrus spp.),
u kterých se jedná o formu specialis
mali. Hostitelem jsou rovněž okrasné
druhy peckovin slivoň (višeň) plstnatá (Prunus tomentosa), mandloň
trojlaločná (Prunus triloba) a další
(Juroch, 2006). U všech hostitelských
druhů jsou významné rozdíly v náchylnosti odrůd k moniliniové spále i
k moniliniové hnilobě plodů. Například
u meruněk jsou jako náchylnější k moniliniové spále uváděny odrůdy ´Velkopavlovická´, ´Maďarská´, ´Bergeron´,
´Goldrich´, ´Pincot´ a ´Sylvercot´, u
višní ´Erdi Bötermo´, ´Morela pozdní´
a další (Ackerman, 2012).
V tomto příspěvku je hodnocena reakce vybraných genotypů (odrůd a hybridů) meruněk k moniliniové hnilobě
plodů způsobené přirozenými a umělými infekcemi houbami rodu Monilinia.
Hodnocení bylo provedeno v letech
2009 až 2011 a výsledky jsou uvedeny
z jednotlivých let samostatně z důvodu
různých meteorologických podmínek
pro průběh infekce patogenem. Hodnocení bylo prováděno po přirozených
infekcích vzniklých ve výsadbě a po
umělých inokulacích plodů patogenem. Napadení plodů dochází v období
dozrávání a zralosti.
Graf č.2: Hodnocení hnilob plodů po umělých inokulacích plodů a přirozených infekcích v roce 2010
(stupnice 1 – 9)
ovocinárstvo
V první etapě byla testována metodika
umělých inokulací plodů a zjišťována
účinnost inokula. Ve druhé etapě byl
otestován širší soubor genotypů. Byla
vytvořena vlastní metodika testování.
Směsné inokulum populací houby připravené smytím konidií z mumifikovaných plůdků bylo aplikováno mikropipetou ihned po sklizni na povrch plodu
a sterilní jehlou bylo provedeno mělké
poškození slupky plodu. Koncentrace spor byla zjišťována v Bürkerově
počítací komůrce pod mikroskopem
a upravena ředěním na množství 4
x 104 v 1 ml inokula. Inokulované
plody byly přemístěny do skladovací
místnosti tak, aby nedošlo ke stékání
inokula. V klimatizovaném skladu byly
vzorky uchovávány po celou dobu trvání pokusu při teplotě 8 – 10°C. Od
každé odrůdy a hybridu bylo vybráno
10 plodů k umělým inokulacím a 10
plodů bylo hodnoceno po přirozených
infekcích vzniklých ve výsadbě. Plody
s umělými inokulacemi i plody s přirozenými infekcemi byly hodnoceny
v týdenních intervalech (tedy v prvním až pátém týdnu skladování) a byly
zaznamenány počty plodů s příznaky moniliniové hniloby. Velikost lézí
moniliniové hniloby byla měřena,
průměry skvrn byly zaznamenány a
hodnoceny podle devítibodové stupnice 1 – 9 (0 – bez příznaků, 1: skvrny
do 5 mm; 2: 5,1 – 10 mm; 3: 10,1 – 15
mm; 4: 15,1 – 20 mm; 5: 20,1 – 25 mm;
6: 25,1 – 30 mm; 7: 30,1 – 35 mm; 8:
35,1 – 40 mm; 9: > 40 mm). Poškození
plodů bylo hodnoceno souhrnně jako
hniloby způsobené houbami rodu Monilinia, morfologické odlišnosti hub
nebyly zjišťovány mikroskopicky ani
molekulárně genetickými metodami.
Graf č.3: Hodnocení hnilob plodů po umělých inokulacích plodů a přirozených infekcích v roce 2011 (stupnice 1 – 9)
cích ve výsadbě též byla silněji napadena odrůda ´Velkopavlovická´.
Hodnocení v roce 2010
V tomto roce bylo hodnoceno celkem
16 vzorků, které byly opět odebrány
v pokusné výsadbě ve Výzkumném a
šlechtitelským ústavu ovocnářském
v Holovousích. Vzorky byly sklizeny
podle doby zrání plodů od 27. července do 11. srpna a hodnoceny následujících 5 týdnů skladování. Výsledky
hodnocení jsou shrnuty v grafu č.2.
Odrůdy ´Goldrich´, ´Harogem´ a
´Veharda´ byly sklizeny v různé době
zrání a v různých částech výsadby.
Vzorky jsou označeny jako I, II a III.
Větší odolnost k moniliniovým hnilobám vykazovaly odrůdy ´Harogem´,
´Harlayne´, ´Harval´ a ´Darina´ jak v
hodnocení při umělých inokulacích patogenem, tak zároveň při přirozených
infekcích ve výsadbě. Odrůdy ´Freda´,
´Veharda´ a ´Kompakta´ vykazovaly
naopak nižší odolnost. Odrůda ´Har-
layne´ byla hodnocena jako nejvíce
odolná a odrůda ´Freda´ jako nejvíce
citlivá po přirozených infekcích patogenem ve výsadbě.
Hodnocení v roce 2011
Silné mrazy v předjaří zcela zničily
úrodu meruněk v roce 2011 ve všech
výsadbách Výzkumného a šlechtitelského ústavu ovocnářského v Holovousích. Tudíž vzorky odrůd a hybridů byly odebrány v experimentální výsadbě
Mendelovy univerzity v lokalitě Lednice. Celkem 26 vzorků bylo v tomto
roce zahrnuto do hodnocení. Sklizeň
vzorků proběhla v termínu 14. – 27.
července. Výsledky hodnocení jsou
prezentovány v grafu č.3. Mezidruhový hybrid ´M 52´ (Prunus armeniaca
x Prunus salicina) byl sklizen ve dvou
termínech. Vzorek označený jako ´M
52 (I)´ odebraný 14. července vykazoval vyšší odolnost ke hnilobám než
později sklizený vzorek (21. července)
označený ´M 52 (II)´. To dokazuje tvr-
zení, že více zralé a měkčí plody jsou
náchylnější k moniliniovým hnilobám
(Michailides et al., 2000) než méně
zralé a tvrdší plody. Jako nejvíce tolerantní k moniliniovým hnolobám plodů
se v tomto roce hodnocení byl hodnocen hybrid ´M 52´a odrůda ´Betinka´.
Nejvíce napadeny byly plody odrůd
´Candela´, ´Roxana´ a ´Veecot´ v
hodnocení při umělých inokulacích
patogenem, tak zároveň při přirozených infekcích hobami rodu Monilinia
ve výsadbě.
Výsledky testování ukazují rozdíly v
náchylnosti testovaných odrůd a hybridů k hnilobám plodů způsobených
houbami rodu Monilinia jak při provádění umělých inokulací tak při přirozených infekcích patogenem. Výsledky
testování jsou důležitým poznatkem
pro ovocnáře zejména pro pěstitele v
podmínkách ekologického pěstování
i pro šlechtitele nových odrůd. Z provedených hodnocení v jednotlivých letech jsou evidentní rozdíly v napadení
hnilobami po přirozených infekcích ve
výsadbách. Vysoký výskyt hnilob plodů
vzniká kombinací příznivých meteorologických podmínek pro infekce v
daném roce a pěstováním náchylných
odrůd.
Příspěvek byl zpracován za finanční
podpory MZe ČR v rámci řešení projektu QI91A032 Výběr rezistentních
genotypů meruněk k PPV s tržní kvalitou plodů (The selection of apricot
genotypes resistant to PPV with the
fruit market quality).
Hodnocení v roce 2009
Celkem 21 odrůd a hybridů bylo hodnoceno v tomto roce. Vzorky byly
odebrány v pokusné výsadbě ve Výzkumném a šlechtitelským ústavu ovocnářském v Holovousích. Vzorky genotypů ´Goldrich´, ´Harcot´, ´Sundrop´
a ´NPL 14/172´ byly odebrány ze dvou
lokalit a označeny jako I respektive II.
Vzorky byly sklizeny podle doby zrání
plodů od 21. července do 1. srpna
a hodnoceny následujících 5 týdnů
skladování. Výsledky hodnocení jsou
shrnuty v grafu č.1. Nízký výskyt hnilob byl zaznamenán po umělých inokulacích i přirozených infekcích u odrůd
´Goldrich´ , ´Harcot´ , ´Harogem´ a
hybridu ´NPL 13/77´. Naopak vysoké
poškození plodů hnilobami bylo zaznamenáno u genotypů ´Sundrop´,
´NPL 13/151´, ´NPL 13/35´ a ´Lou
Tuo´. Hnilobami po přirozených infek-
Plody odrůdy ´Betinka´ v prvním týdnu hodnocení
Tmavé plody mezidruhového hybridu ´M 52´
Atraktivní plody odrůdy ´Chuan Zhi Hong´
Plody odrůdy ´Luziet´ byly též odolné k hnilobám
4/2012
23
xxxxxxxx
Zadymovanie je jedným zo spôsobov boja s neskorými jarnými mrazmi
Neskoré jarné mrazy na Slovensku
Pod pojmom neskoré jarné mrazy rozumieme pokles teploty vzduchu pod bod mrazu v
takej výške nad zemským povrchom, kde je škodlivý pre rozvíjajúcu sa vegetáciu. Na druhej
strane je ale potrebné uviesť, že jednotlivé rastlinné druhy majú dosť rozdielnu toleranciu
na teplotu pod bodom mrazu (zhruba od 0 °C pre najcitlivejšie po –4 °C pre odolnejšie).
Prof. RNDr. Milan Lapin, PhD., FMFI UK Bratislava
V našich podmienkach považujeme jímavý prechodný pokles teploty
za začiatok hlavného vegetačného pod bod mrazu, prípadne pod kriobdobia tú časť roka, keď v 5-den- tickú zápornú teplotu pre jednotlinom kĺzavom priemere prekročí vé rastliny a dreviny. Samozrejme,
teplota vzduchu 10 °C , širšie vege- v iných lokalitách na Slovensku sú
tačné obdobie má charakteristickú odlišné, zväčša neskoršie, nástupy
teplotu nad 5 °C a užšie vegetačné vegetačného obdobia.
obdobie nad 15 °C . V praxi sa toto Pre neskoré jarné mrazy je typicpravidlo premietne tak, že v dlho- ké, že sa vyskytujú iba za zvláštdobom priemere 1951-2000 bol nych poveternostných situácií. Ide
začiatok hlavného vegetačného spravidla najprv o vpád studeného
obdobia v Hurbanove 15. apríla, (pôvodom arktického) vzduchu od
širšieho 16. marca a užšieho až 10. severu až severovýchodu s nízkou
mája. Po týchto termínoch je zau- absolútnou vlhkosťou a následne o
vyjasnenie a utíšenie vetra. Vzniku
takýchto „radiačných mrazov“ v
prízemnej vrstve atmosféry napomáha suchý povrch pôdy a konvexný orografický typ reliéfu (najmä v
tvare lavóra) s obmedzeným odtokom studeného vzduchu z prízemnej vrstvy. V takýchto prípadoch sa
pri dostatočne dlhej noci povrch
pôdy a priliehajúca vrstva vzduchu postupne ochladzuje tak, že
môže dosiahnuť aj o viac ako 20°C
nižšiu hodnotu ako bolo maximum
teploty merané v meteorologickej
búdke počas predchádzajúceho
dňa. Je zrejmé, že riziko vzniku ta-
Tab. 1: Priemerný počet dní s prízemným mrazom vo výške 5 cm nad povrchom pôdy v dekádach mesiacov apríl až jún na 5 staniciach mimo sídel na Slovensku za obdobie 19311970 (A – s teplotou < 0 °C, B – < -2,0 °C, 0,1 znamená, že sa vyskytol v priemere 1 taký deň v danej dekáde za 10 rokov,
Stanica
IV1
IV2
IV3
V1
V2
V3
VI1
VI2
VI3
Hurbanovo A
5,4
4,3
3,2
2,0
0,9
0,8
0,3
0,1
Hurbanovo B
3,7
3,1
1,8
1,3
0,5
0,4
Sliač, L. A
6,8
4,8
3,8
2,6
1,7
1,4
0,2
0,1
Sliač, L. B
4,4
3,4
2,6
1,5
0,8
0,4
L. Hrádok A
8,1
6,7
5,3
3,8
3,5
3,2
1,2
0,6
0,2
L. Hrádok B
6,6
4,9
3,4
2,1
2,1
1,5
0,4
0,2
0,1
Košice, L. A
5,0
2,6
2,0
0,6
0,5
0,3
Košice, L. B
3,4
2,0
1,6
0,3
0,2
0,1
Kamenica n/C A
5,8
4,2
3,3
1,8
1,4
1,2
0,2
0,1
Kamenica n/C B
4,0
2,4
1,6
0,8
0,4
0,2
0,1
Zdroj: Agroklimatické pomery ČSSR, HMÚ Bratislava, 1975).
24
4/2012
kých mrazov rastie s predlžovaním
noci, teda s približovaním sa k začiatku roka. S výškou nad zemským
povrchom teplota vzduchu počas
výskytu minima (tesne pred východom Slnka) rastie tak, že vo výške
2 m môže byť o 5 až 10 °C (občas aj
viac) vyššia ako vo výške 5 cm nad
zemským povrchom. Výška inverzie (rastu teploty s výškou) býva v
takýchto prípadoch až 100 m nad
dnom doliny alebo kotliny a potom
je zväčša nevýrazná izotermia do
rôznej výšky. Preto sú najohrozenejšie polohy v najnižšej časti danej kotliny alebo doliny a najmenej ohrozené južné svahy vo výške
okolo 100 m nad dolinou alebo
kotlinou. Na otvorených veterných
rovinách sú radiačné jarné mrazy
zriedkavejšie. Aj v jarnom období
sa občas vyskytnú tzv. advekčné
mrazy, ktoré postihujú najmä vyššie polohy ako 300 m n.m. a môže
počas nich zotrvávať aj dosť silné
prúdenie vzduchu. Pri advekčných mrazoch riziko nízkej teploty
rastie so vzrastajúcou nadmorskou
výškou a občas padajú počas nich
aj snehové alebo mrznúce zrážky.
Pravdepodobnosť výskytu neskorých jarných mrazov bola detailne
spracovaná pracovníkmi ČHMÚ
a SHMÚ v roku 1975 pre obdobie
1931-1970. Výber výsledkov je
uvedený v tab. 1.
Podobné spracovanie nie je kompletne k dispozícii pre novšie obdobie, no údaje z vybraných staníc naznačujú, že sa podmienky
výskytu neskorých jarných mrazov
príliš nezmenili ani do roku 1990.
Po roku 1990 mierne pokleslo riziko jarných mrazov v daných dekádach mesiacov roka. Vzhľadom na
to, že sa v dôsledku postupného
otepľovania klímy v období apríl
až september (trend až o 1,8 °C v
období 1951-2011) predlžovalo aj
vegetačné obdobie, riziko jarných
mrazov v skorej vegetačnej fáze
rastlín sa zvýšilo. Predpokladáme,
že do roku 2100 sa vo vegetačnom
období oteplí klíma o 2 až o 4 °C
v porovnaní s priemerom obdobia
1951-1990, a tak sa môže predĺžiť
smerom k februáru o 15 až 30 dní,
čím dosť podstatne vzrastie riziko
jarných mrazov, pretože sa začiatok vegetácie presunie do skoršieho ročného obdobia s dlhšou
nocou. To bude nepochybne znamenať zmenu stratégie pestovania
teplomilných rastlín a drevín.
Snímka: Eva Nováková
vinohradníctvo
Zazelenanie alebo zatrávnenie?
Hľadanie odpovede na túto otázku je predmetom spolupráce na rakúskom
projekte, ktorý je riešený formou cezhraničnej spolupráce. V tejto práci
pokračujeme s maďarským partnerom, pričom sa snažíme zužitkovať všetky
vedecké a praktické výsledky.
Veľakrát opakovaná „fráza“, že zatrávňovanie
neskrýva len trávnik, ako sme si to roky predstavovali, ale aj bylinné spoločenstvo. Prečo
nie trávnik? Trávnik, ako dobre vieme, patrí na
futbalové a golfové ihriská, kde plní funkciu
vsakovania a spoľahlivého odtoku vody. Vo vinohradoch a ovocných sadoch ale potrebujeme
v prvom rade udržať vodu. Pri použití trávnika
nie je voda efektívne využitá, 30% zrážok nie je
prepustených do pôdy, ale naopak, voda odteká rôznymi kanálikmi. Koreňové systémy tráv
nemineralizujú, to znamená, že neuvoľňujú životu dôležité minerály, ktoré sú viazané v pôde
a tak nevytvárajú ani humus.
Vedecké tímy dlhodobo experimentujú a hľadajú odpovede na otázku, čo vysiať do trvalých
porastov, aby sa tieto nedostatky minimalizovali a zohľadnili i ďalšie požiadavky našich
trvalých porastov. Po niekoľkých desiatkach
rokov overovania vo výskumných ústavoch
v Nemecku a Rakúsku bol vybraný sortiment
rastlín s cieľom, aby nekonkurovali našim kultúrnym rastlinám, nespotrebovali príliš veľké
množstvo vody a pod. Druhovo bohaté zmesi,
určené k viacročnému ozeleneniu medziradia,
sa vysievajú do trvalých porastov z viacerých
dôvodov. Niektoré rastliny plnia v zmesi funkciu nadľahčovania, prevzdušňovania pôdy
pod koľajami traktorov, niektoré sa vyznačujú
alelopatiou, iné zase pomáhajú pri likvidácii
nematód, alebo pomáhajú pri riešení problémov spôsobených agrobaktériami. Zistilo sa,
že čím rozmanitejšia je biodiverzita, tým väčšia je spoľahlivosť v ochrane rastlín. Preto je
veľmi dôležité, aby vybraný sortiment rastlín
zabezpečoval kvitnutie po celý rok a aby tak
bola k dispozícii potrava pre hmyz. Čo sa týka
bylín, väčšina z uvedeného spoločenstva viaže
vzdušný dusík, ktorý je efektívnejší, pretože sa
nevyplavuje ako dusík z priemyselných hnojív.
Prítomnosť takejto formy dusíka je dlhodobo
lepšie využiteľná pre rastlinné spoločenstvo,
nakoľko živočíchy majú v pôde zabezpečenú
celoročnú potravu nielen v hornej časti pôdy,
ale vďaka živočíchom bude využiteľný aj hlbšie. Pôdne organizmy prijímajú rastlinné zvyšky v nižších vrstvách a následkom konzumácie
týchto rastlinných zvyškov nechajú svoje výlučky v blízkosti koreňového systému v hĺbke
aj niekoľkých metrov. Nepoužívaním herbicídov značne prispejeme k udržaniu tohto živočíšneho spoločenstva, ktoré sa nám odvďačí
nenahraditeľnou prácou v prospech rastlín.
V neposlednom rade sa to odzrkadlí v ekonomickom prínose, kde používanie vhodných
zmesí rastlín je neporovnateľne lacnejšie ako
aplikácia drahých priemyselných hnojív do porastu. Medziriadkový výsev pretrváva niekoľko
rokov podľa poveternostnej situácie v lokalite
(sucho, daždivo atď.). V prvom roku dominuje
rýchlo rastúca horčica biela a facélia vratičolistá, v druhom roku vičenec vikolistý. Bylinnú
zmes vysievame na jeseň, alebo veľmi skoro
na jar, aby mohla využiť zimnú vlahu. Výsevy
sa môžu urobiť ručne alebo strojom, ktorý je
vhodný pre výsevy semien s rôznou veľkosťou.
Bylinnú zmes necháme rásť bez kosenia až do
obdobia odkvitnutia, prípadne porast valcujeme. Vo vinohradoch sa valcovanie urobí tesne
pred kvitnutím, aby sme prevzdušnili priestor
pod kríkmi. V sadoch sa valcovanie môže oddialiť. Prečo valcovať a nie kosiť, či mulčovať?
Valcovaním necháme rastlinné spoločenstvo
odkvitnúť a vysemeniť rastliny za účelom za-
Obr.2: V prvom roku dominuje rýchlo rastúca
horčica biela a facélia vratičolistá
Obr.3: V druhom roku dominuje vičenec vikolistý
Obr.1: Ukážka klasickej technológie so zatrávnením a udržiavaním herbicídneho pásu pod krami, čo nie je najvhodnejšie
chovania porastu, v opačnom prípade pri
kosení sa steblo poláme a nedôjde k obnove
jednoročných druhov bylín. Nehovoriac o tom,
že energeticky je lacnejšie valcovať ako mulčovať, ale najdôležitejším aspektom a efektom
tejto technológie je udržanie vody a humusu
v pôde. Tým, že povalcujeme rastlinné zvyšky, rastlinná pokrývka znemožní rýchly výpar
vlahy z pôdy. Každoročne s obavou sledujeme
klimatické zmeny a výsledkom je fakt, že naša
planéta sa vysušuje, všeobecne máme akútny
nedostatok vlahy v pôde. Musíme si byť vedomí
tohto stavu a začať hospodáriť s najvzácnejším
zdrojom, akým je voda. Tým, že bylinné spoločenstvo obsadí hornú časť pôdy, ovplyvní trvalé porasty aby sa zakorenili hlbšie. Pri viniči sa
to prejaví v kvalite vína, tzn. že sa zvýši obsah
minerálov vo víne. Konečný efekt bude ale aj
v hospodárení s vlahou v prospech porastov.
Dôležité je urobiť výsev správnom období. Tento aspekt je zohľadnený aj v dlhodobých plánoch našich vinohradníkov na juhu Slovenska
aj vinohradníkov z Maďarskej republiky a je
súčasťou spolupráce plánovanej na obdobie 2
rokov v projekte „Cezhraničná spolupráca s Maďarskom“, kde bude jednou z priorít upresnenie tejto technológie v našich podmienkach. To
znamená, správne načasovanie zelených prác
a ďalších úkonov vo vinohradoch.
Obr.4: Takto vyzerá porast na jeseň pred zberom,
medziradie je pokosené
4/2012
25
vinohradníctvo
Tam, kde na vás dýcha terroir
Už pri našom zimnom rozhovore (Sady a Vinice 1/2012) bolo jasné, že do
vinohradov Ing. Braniša sa znovu vrátime. Okrem nádhernej polohy priťahujú
pozornosť aj menej tradičným spôsobom vedenia viniča a prístupom
k jeho pestovaniu, ktorý je založený na detailnom pozorovaní prírody.
Eva Nováková
Poloha je kľúčová
„Toto je špičková poloha a o tom to je“, začína prehliadku vinohradov Ing. Braniš. Nachádzame sa
v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, v jednom
z jej dvanástich rajónov s názvom Orešanský, na
hone Špindrále, v nadmorskej výške 250 metrov.
Pohľad z vinohradu poskytuje nádherný výhľad na
krajinu. Vľavo sú Horné Orešany, vpravo Dolné, pod
nohami puká materská hornina, ktorou je bridlica.
Oblasť sa preslávila predovšetkým Modrým Portugalom, odrodou, ktorá vďaka tunajším podmienkam
poskytuje hrozno a vína s neskutočne intenzívnou
farbou. Ornica tu siaha len do 25 až 30 cm, hlbšie
sa už nachádzajú bridličné sedimenty a materská
hornina. Aj preto nie je ujateľnosť sadencov 100%
a v prvých rokoch treba pravidelne podsádzať. Keď
sa však zakorenia, je z nich ukážkový vinič.
a ramenom s dĺžkou 80 cm, na ktorom sú ponechané dva ťažne s 2-3 čapíkmi. Letorasty sú na drôtenke pravidelne rozmiestnené po oboch stranách, aby
bola oporná konštrukcia vyvážená a hrozno pekne
rozložené. Pokiaľ ide o úrody, pri tomto tvare a spone dosahuje okolo 7 ton z hektára, treba však zdôrazniť, že asi 10 až 15% vinohradu nedosahuje ešte
plnú úrodnosť.
Minimum operácií
Ani v období našej návštevy, v polovici mája, sa
v tomto vinohrade ešte takmer žiadne operácie nerobili. Zvyšky jednoročného dreva po zimnom reze
stále ležali na zemi. Dokonale presušené sa potom
ľahko rozdrvili a zapravili do pôdy pri mulčovaní
Ing. Karol Braniš dbá pri zakladaní vinohradu na
každý detail
medziradia. Tam, kde nie je v medziradí pokryv, bolo kvôli tohtoročnému suchu vykonané diskovanie.
V medziradí nenájdete žiadne špeciálne zmesi tráv,
iba prirodzené burinné spoločenstvo. Príkmenný
pás v šírke 40 cm udržiava pomocou herbicídov na
báze glyfosátov. Neaplikuje však odporúčané dávky,
S dôrazom na detaily
Vinohrad bol postupne vysádzaný od roku 2000. Už
pri jeho zakladaní dbal Ing. Braniš na každý detail,
aby nemusel robiť žiadne opravné zásahy. Oporná
konštrukcia je z agátových stĺpov, ktoré sú osadené
v hĺbke 90 až 100 cm vo vzdialenosti 4,8 m od seba.
Medzi nimi sú v spone 3 x 1,6 m vysadené kry viniča.
Sú prichytené dvojmetrovými roxorovými tyčkami
a s agátovými stĺpmi spojené drôtenkou. Na stavbu
opornej konštrukcie bola použitá špeciálna technológia tak, aby bola pevná a odolávala extrémom
počasia. Celá vinica je vysadená na suchovzdornom
podpníku K1. Na podsádzanie používa Ing. Braniš
sadence, ktoré si sám množí a pripravuje na podpníku K1, ktorý má z vlastnej matečnice. Je tu použitý
pestovateľský tvar jednoduchý záves, pretože podľa
jeho názoru je to pre vinič ako lianu najprirodzenejší tvar. Jeho podstatou je kmienok s výškou 1,6 m
Oporná konštrukcia je tvorená zatlačenými agátovými stĺpmi a roxorovými tyčkami, ktoré sú spojené
drôtenkou. Detail ukazuje ako je roxorová tyčka je z každej strany 4-krát obtočená drôtom tak, aby
bola konštrukcia dostatočne pevná
Pohľad na vinohrad v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, Orešanskom
rajóne, hone Špindrále
26
4/2012
Jednoročné drevo po zimnom reze necháva voľne v medziradí. Vysušené sa
ľahko rozdrví a zapraví do pôdy pri mulčovaní medziradia
vinohradníctvo
Všadeprítomná bridlica je hlavnou príčinou, že víno z týchto vinohradov má neskutočne intenzívne sfarbenie a vysokú mineralitu
ale vždy o niečo nižšie (0,7 až 0,9 l/ha podľa stavu
porastu), pretože cieľom nie je úplne zničiť buriny,
len dostatočne oslabiť ich rast. Týmto spôsobom
šetrí náklady na herbicídy a zároveň je potrebných
počas sezóny menej postrekov.
Zbytočne nezasahovať do prírody, to platí aj pri
ochranných zásahoch. Časté používanie chémie
totiž podľa jeho názoru vedie k vytvoreniu takmer
sterilného prostredia, pri ktorom sa zničia aj prirodzení nepriatelia škodcov. Výsledkom je, že ak
sa potom vyskytne problém, je doslova kalamitný.
Preto necháva prírodu, aby sa podľa možnosti regulovala sama. Ak sa napríklad vyskytnú roztoče, treba podporiť lienky, ktoré si s nimi poradia.
V novej výsadbe má Ing. Braniš snahu dostať korene viniča do čo najväčšej hĺbky a tomu prispôsobuje
aj hnojenie. Ak by vinohrad príliš hnojil, korene by
boli sústredené pri povrchu. Mladú výsadbu preto
nehnojí vôbec, do starších vinohradov dáva každý
druhý rok dusík v liadkovej forme v dávke asi 100150 kg na hektár. Tento postup ovplyvňuje aj výšku
úrody. Pri mladých výsadbách nedosahuje štandardnú úrodu už v treťom roku, ale až v štvrtom alebo piatom. Má to však svoj význam kvôli zapestovaniu kmienka. Ak by sa príliš ponáhľal, vznikli by na
kmienku rany, na ktorých sú spiace púčiky. Cieľom
je naopak dosiahnuť pevný, rovný, hladký kmeň bez
spiacich púčikov.
Odrodová skladba
Okrem tradičnej odrody Portugalské modré nájdete v týchto vinohradoch celé spektrum ďalších.
Z modrých je to napríklad Frankovka modrá a Dornfelder. Veľmi dobre sa mu osvedčil Merlot, z ktorého je krásne víno. Naopak čas ukázal, že Cabernet
Sauvignon sa do týchto chudobných pôd vôbec
nehodí a tvorí slabú úrodu. Postupne prechádzame
aj odrody, ktoré tu boli vysadené v rámci pokusov
s novošľachteniami. Hron s charakteristickou červenou farbou dreva, Rosu, ktorá sa uvádza ako
odroda s najnižšími úrodami. Podľa Ing. Braniša ju
však ešte prekonáva Torysa a podľa počtu nasade-
Pestovateľský tvar dvojitý jednoduchý záves je podľa Ing. Braniša pre vinič
ako lianu najviac prirodzený
ných strapcov vidieť, že sa nemýli. Jeho favoritkou
je Rudava, jediná necabernetová odroda, ktorá nie
je vôbec náchylná na múčnatku, plesne či hniloby.
Vysadené sú tu aj stolové odrody, ktoré sú podľa jeho názoru veľmi kvalitné. Jeho favoritmi sú Luna,
Premier a Rhea, ale kvalitný je aj Heliotrop či Bezsemenka.
Niektoré z odrôd rastú veľmi bujne, preto v tejto
sezóne plánuje po prvý krát použiť aj orezávač. Reguláciu úrody však nerobí, pretože je toho názoru,
že predovšetkým dostatočná listová plocha zabezpečuje optimálny pomer kyselín a cukrov v hrozne.
Kým dosiahnuť cukornatosť už nie je v súčasnosti
žiadna veda, horšie je to s obsahom kyselín, pri
ktorých je hlavný problém v disproporcii obsahu kyseliny citrónovej a vínnej. A práve pri tomto vedení
a spone je schopný dosiahnuť v hrozne požadované
parametre. Ako hovorí na záver: „Milovníci vína by
si vždy mali uvedomovať aj pôvod suroviny, lebo to
je predpoklad a záruka kvality vína.“
Snímky: Pavol Halvoň
Táto poloha je pre vinič ako stvorená, to vidieť aj na jeho zdravotnom stave
4/2012
27
inzercia
Špeciál pre vinárov
Spoločnosť Malotraktory a Traktory s.r.o. so
sídlom vo Vígľaši ponúka kvalitné, poľnohospodárske stroje pre prácu do sadov či vinohradov. Máme výhradné zastúpenie značiek ako
Kioti, Yanmar, Pronar, Rinieri a mnoho ďalších.
Spomedzi traktorov stoja za zmienku traktory
Kioti juhokórejskej výroby, vyvinuté pre prácu
v sadoch či vinohradoch. Táto značka zaznamenala v posledných rokoch vysoký nárast
predaja v Európe.
Má zastúpenie v takmer všetkých európskych
štátoch.
Traktory Kioti sú osadené motormi a prevodovkami vlastnej produkcie. Všetky modely
traktorov spĺňajú európsku homologizáciu
EEC. Medzi hlavné výhody traktorov Kioti patria vysoká spoľahlivosť, nízka spotreba, ľahká
intuitívna obsluha a priaznivý pomer ceny a
výkonu.
Traktory Kioti môžeme rozdeliť podľa výkonu
do troch skupín CK, EX, DK.
K tohtoročným novinkám patria traktor y
LX500L a RX6010C.
Výkonné motory od 20 - 90 koní stanovujú
nové miery. Spoľahlivé a úsporné dieselové
níc robí traktory Kioti nepostrádateľným pomocníkom pre vinárov.
viac informácií na www.kiotitraktor.sk
Medzi ďalších pomocníkov pre vinárov patrí
tohtoročná novinka na Slovenskom trhu, traktory Yanmar. Precíznosť japonských výrobných
postupov zaručuje spoľahlivosť, výkon a úsporu. Pri týchto traktoroch je ovládanie koncipované s ohľadom na jednoduchosť a maximálnu
produktivitu. Vďaka vhodnému rozmiestneniu
ovládacích pák je ovládanie traktora nielen
ľahké ale aj pohodlné bez ohľadu na typ práce.
Kompaktné traktory ponúkajú výkon už od 16
koní v dvoch modelových radách GK a EF. Dieselové motory s extrémne nízkymi emisiami a
spotrebou. Svojou šírkou od 920 mm sú tým
pravým pomocníkom práve do vinohradov.
Rada EF ponúka navyše oproti GK aj hydrostatickú prevodovku „už žiadna spojka“ pri traktoroch EF nie je nutná pre preradenie skupiny
alebo spustenie PTO použitie spojky. Stačí
posunúť páku do požadovanej polohy. Ďalším
unikátnym systémom je dual speed. Stačí
do strán. Ďalším vynikajúcim závesným zariadením je opilovač konárov, ktorý je adekvátny
už za malotraktory od výkonu 16 koní. Rinieri
ponúka aj mulčovače, diskové brány, kultivátory a mnoho ďalšieho príslušenstva do vinohradov.
Ľahká manipulácia, to sú hlavné priority firmy
Rinieri.
Za zmienku stoja priložené videá, kde uvidíte
prácu týchto profi strojov.
h t t p : / / w w w. y o u t u b e . c o m / w a t c h ? v = 53GAjqIujLw&feature=player_embedded
http://www.youtube.com/watch?v=I_-LJlpXB4w&feature=player_embedded#!
h t t p : / / w w w. y o u t u b e . c o m / w a t c h ? v = 4kWb7v8BFEk&feature=player_embedded#!
stisknúť tlačídlo a predné kolesá sa začnú točiť
2x rýchlejšie. Zaručujú tak ešte lepší polomer
otáčania v sadoch.
viac informácií na www.yanmar.sk
Všetky tieto produkty, ale aj tie, ktoré neboli
spomenuté nájdete u nás, kde Vám naši zástupcovia radi pomôžu pri výbere toho správneho pomocníka pre ťažkú prácu vo viniciach
či sadoch.
S našimi strojmi sa stáva práca hobby.
motory dávajú istotu pri všetkých činnostiach.
Výkonná pracovná hydraulika je predurčená k
splneniu všetkých úkonov. Sila, mnohostrannosť a moderný vzhľad, pri zachovaní pomeru
atraktívnych cien a výkonu.
Široký program príslušenstva a náradia do vi-
28
4/2012
Práca v sadoch či vinohradoch nespočíva samozrejme len v traktoroch, ale aj v kvalitnom
závesnom zariadení. Medzi top elitu už v spomínanom odbore patrí značka Rinieri. Talianska značka Rinieri sa zaoberá najmä výrobou
poľnohospodárskych strojov pre prácu v sadoch a viniciach.
Prvé kroky boli zaznamenané v roku 1922 kováčom Olintom Rinierim.
Firma sa delila z pokolenia na pokolenie a dnes
už oslavuje 92 rokov.
V súčasnej dobe vyrábajú celú radu 70 strojov
s viac ako 250 modelmi.
Ročne sa predá viac ako 1700 strojov. Firma
vyrába stroje do vinohradov - ako pluhy, ktorých hlavnou výhodou je dostupnosť pomedzi
vinnú révu. Okrem pluhov sa v ponuke nachádzajú aj rotavátory s hydraulickým posuvom
www.malotraktory.com
vinohradníctvo
Způsoby hodnocení kvality hroznů
Pravidelné hodnocení kvality hroznů je základem vinařského úspěchu. Jestliže Základní kvalitativní
disponuje vinař přehledem o kvalitativních parametrech hroznů, může daleko lépe parametry hroznů
Mezi základní kvalitativní parametry
řídit proces vinifikace a vyvarovat se možným rizikovým faktorům od sklizně hroznů až hroznů je možné zařadit cukernatost,
hodnotu pH a obsah titrovatelných
do případného ukončení jablečno-mléčné fermentace.
Doc. Ing. Pavel Pavloušek, Ph.D.,
ústav vinohradnictví a vinařství, Zahradnická fakulta v Lednici, Mendelova univerzita v Brně
Kdy začít s pravidelnou
analýzou hroznů?
Obvykle to není třeba ihned při zaměkání bobulí, protože v této fenofází
teprve začínají biochemické změny základních obsahových látek. Vhodné je
proto začít přibližně 14 dnů po začátku zaměkání bobulí, obvykle v termínu
mezi 10.-20. srpnem v závislosti na
odrůdě. U základních kvalitativních
parametrů je potom vhodná pravidelná analýza každý týden. U doplňkových kvalitativních parametrů jsou
zpočátku dostatečné 14-denní intervaly, ale s blížící se sklizní je vhodné
přejít také na intervaly týdenní.
Mnoho vinařských podniků dnes disponuje automatickými meteorologickými stanicemi. Získaná kvalitativní
data je potom vhodné porovnávat
s průběhem hlavním klimatických parametrů. Toto porovnání vede k objasnění, co a proč se vlastně v hroznech
odehrává a vinohradník je lépe vybavený znalostmi pro další vegetační
období.
Jak odebírat vzorek
pro analýzu hroznů?
Zásadně špatnou metodou, pro odběr
vzorků během zrání hroznů, je odebírat celé hrozny. Odběr celých hroznů,
zpravidla 1-5, vede k velkým nepřesnostem. Prakticky máme na ústavu
vinohradnictví a vinařství vyzkoušené,
že ideální je odběr 150-200 bobulí,
z každé parcely. Bobule je třeba odebírat náhodně z různých částí hroznů, z různých částí keře (více a méně
osluněná část listové stěny) a v případě svahovitých pozemků i z různých částí vinice. Při tomto způsobu
odběru je chyba měření minimální,
např. 0,5°NM, 0,5 g/l kyselin. Hrozny
je vhodné odebírat tehdy, pokud jsou
dobře oschlé. Případná voda na bobulích může zkreslovat výsledek rozboru.
Těsně před sklizní je vhodné provést
kontrolní porovnání odběrem celých
hroznů. Tuto metodu je možné s nadsázkou označit jako „kbelíkovou“.
Odebere se plný plastový kbelík celých
hroznů, opět náhodně z různých částí
Muškát moravský-vynikajíci vyzrálost hroznu
keřů a vinice, tyto hrozny se vylisují
a u získaného moštu se provede finální rozbor před sklizní. Jestliže se
začíná s pravidelnou analýzou hroznů
je vhodné si tento odběr porovnat i
s metodou odběru jednotlivých bobulí. Tím získá vinař přehled, jak kvalitně
jednotlivé bobule během zrání hroznů
odebírá.
Rozbory hroznů může vinař provádět
ve vlastní malé laboratoři anebo si
pravidelně nechat analyzovat vzorky moštů v komerčních laboratořích.
Z tohoto pohledu jsem rozdělil kvalitativní parametry na základní, které
si je vinař schopný stanovit sám, a na
doplňkové, které vyžadují náročnější
laboratorní vybavení a je vhodné je
stanovit ve specializované laboratoři.
Byreta pro titraci
Moštoměr
kyselin.
Cukernatost moštu je možné měřit
moštoměrem nebo refraktometrem. Při měření cukernatosti těmito
přístroji si je třeba uvědomit závislosti
mezi naměřenou hodnotou, skutečnou cukernatostí a potenciálním obsahem alkoholu.
Při měření cukernatosti moštoměrem
si je třeba uvědomit, že se měří relativní hmotnost moštu. Relativní hmotnost moštu není určovaná pouze cukry, ale také ostatními složkami moštu,
rozpuštěnými pevnými částicemi.
Podíl moštu, který představují cukry
a „necukry“ je závislý na ročníku, odrůdě a lokalitě. Mohou proto vznikat
drobné odlišnosti mezi hodnotami naměřenými moštoměrem a skutečným
obsahem alkoholu ve víně. Cukernatost je možné přímo ve vinici zjišťovat pomocí refraktometru. Podobnou
drobnou nepřesnost je možné získat
i při měření refraktometrem, neboť
lom světla je určený také mnoha jinými látkami, než pouze zkvasitelnými
cukry. Stupnice normalizovaného
moštoměru udává obsah cukru v kg na
100 l moštu. Stupnice je poměrně velmi přesná a výsledky se blíží hodnotám redukujících cukrů stanovených
chemickou analýzou. Normalizovaný
moštoměr je proto možné zařadit mezi
nejpřesnější moštoměry, které se ve
vinohradnictví a vinařství používají
(MINÁRIK, NAVARA, 1986).Zejména u
bílých odrůd si je třeba také uvědomit
vztah mezi cukernatostí a obsahem
potenciálního alkoholu. Jestliže dosahují mošty bílých odrůd vysokých
cukernatostí, je třeba uvažovat s harmonizaci senzorických vlastností vína ponecháním zbytkového cukru ve
víně. U bílých odrůd jsou významné
aromatické látky, které může vysoký
obsah alkoholu překrývat.
Hodnotu pH moštu je možné jednoduše měřit ručním nebo stolním pH
metrem. V průběhu zrání hroznů se
mění hodnota pH v rozsahu 2,50 –
3,80 a někdy i výrazněji v závislosti
na odrůdě, ročníku a průběhu počasí.
Tato změna nastává současně s akumulací cukrů a snižováním obsahu
titrovatelných kyselin. Není možné
specifikovat závislost změny hodnoty pH na kyselinách v hroznech.
4/2012
29
vinohradníctvo
Nelze proto jednoduše konstatovat,
že například čím méně bude kyseliny
jablečné, tím vyšší bude pH, i když
se to často může potvrdit. Nelze proto jednoduše předvídat, na základě
průběhu počasí během ročníku, jaká
bude skutečná hodnota pH moštu, ale
lze ho velmi jednoduchým způsobem
měřit. Za optimální je možné považovat hodnotu pH v rozsahu 3,1-3,3,
maximálně 3,4. Hodnoty nižší nebo
výrazně vyšší představují významná
potenciální rizika pro kvalitu moštu
a vína. Velký význam má hodnota pH
u bílých odrůd, protože v prostředí
moštu s pH 3,1-3,4 dochází k optimálnímu uvolňování aromatických látek
do kvasícího moštu a vede k tvorbě
bílých vín s výrazným květinovým a
ovocným aroma. Další velmi důležitý
vliv je vztah k rozvoji mikroflóry na
hroznech, v moštech a vínech. Mošty
s vysokou hodnotou pH (vyšší než
3,5) mají vyšší sklon k oxidaci, ztrácí
se komplexnost, chuť a svěžest vína,
co je velmi nebezpečné zejména u
bílých moštů a vín. Mošty a následně
vína s vysokým pH jsou mikrobiálně
nestabilní a mají vyšší sklon ke kontaminaci divokými mléčnými baktériemi
(Lactobacillus, Pediococcus), octovými baktériemi a kvasinkami rodu
Brettanomyces. Vína mají následně
sklon k tvorbě negativních chuťových
a aromatických vjemů. Stabilita barviv u červených vín je nižší a taniny se
stávají nerozpustnými. Hodnota pH
je proto při stanovení termínu sklizně klíčová. Umožní vinaři dokonale
naplánovat technologický postup výroby vína a označit všechna rizika, se
kterými se je možné díky hodnotě pH
moštu setkat.
Zcela ideální stav je sklízet hrozny při
optimálním pH, což je samozřejmě
pH metr
30
velmi dobře možné. Další možností je
potom drobná korekce pH (asi o 0,1)
dodáním kyseliny vinné do moštu
před kvašením. Jelikož ale pH závisí na všech kyselinách a poměrech
v moštu není ani tento přídavek jistotou změny hodnoty pH. Hrozny s vysokou hodnotou pH je proto třeba co
nejrychleji sklidit, zpracovat, odkalit
a zahájit kvašení moštu. Čím dříve
mošt s vysokým pH začne kvasit, tím
lépe pro kvalitu vína.
Titrovatelné kyseliny je možné sta-
Refraktometr
novovat neutralizací roztokem hydroxidu sodného o známé normalitě.
Analýza titrovatelných kyselin měří
koncentrací všech vodíkových iontů
ve vzorku, které jsou přístupné pro
reakce s roztokem hydroxidu sodného při titraci. Titrovatelné kyseliny
v moštu berou v úvahu všechny typy
volných kyselin, a to jak anorganické
kyseliny, jako je např. kyselina fosforečná, tak hlavní organické kyseliny.
V České republice se titrovatelné kyseliny vyjadřují jako g/l kyseliny vinné.
Stolní pH metr
4/2012
Hodnotu titrovatelných kyselin není
možné zaměňovat s obsahem celkových kyselin v moštu. Celkové kyseliny
představují množství všech aniontů
organických kyselin v moštu. Měří
proto jednak organické kyseliny, ale
také jejich soli, pokud jsou přítomné.
Analýzu je možné provádět na kapalinovém chromatografu, enzymaticky
nebo spektrofotometricky.
Tento základní rozbor umožňuje získat
hrubý přehled o kvalitě hroznů. Tabulka 1 ukazuje získané analytické para-
metry u některých odrůd. Tučně jsou
vyznačené rizikové parametry, které
je možné najít především v rámci hodnoty pH moštu.
Doplňkové kvalitativní
parametry hroznů
Mezi doplňkové kvalitativní parametry hroznů je možné zařadit analýzu
jednotlivých organických kyselin
a obsahu asimilovatelného dusíku
v moštu.
Hlavními organickými kyselinami
v hroznech jsou kyselina vinná a
jablečná. Minoritní zastoupení má
kyselina citrónová, která získává svůj
význam v průběhu jablečno-mléčné
fermentace. Kyselina citrónová se
může během jablečno-mléčné fermentace přeměňovat na diacetyl a těkavé kyseliny. Organické kyseliny významně přispívají k složení, stabilitě
a organoleptickým vlastnostem vína.
Kyselina vinná je nejsilnější kyselina
v hroznech a je zodpovědná za kyselou, ostrou chuť v hroznech a víně.
Kyselina jablečná je kyselina, která
poskytuje hroznům a vínu „zelenou
chuť“, s ostrými, hrubými, nezralými
tóny. Zkušenosti „teplých“ ročníků
však ukazují význam kyseliny jablečné
u bílých vín. Jestliže je obsah kyseliny
jablečné v bobulích bílých odrůd velmi nízký, jsou vyrobená vína výrazně
plochá a fádní. U bílých odrůd proto
není vhodné směřovat k totálnímu odbourání kyseliny jablečné v bobulích
přímo ve vinici. Naopak v teplých ročnících je třeba směřovat i k uchování
kyseliny jablečné v hroznech v obsahu
2-3 g/l. Sklizeň je proto třeba termínovat, tak aby se zachoval určitý obsah kyseliny jablečné v hroznech. Naproti tomu při velmi vysokém obsahu
kyseliny jablečné v hroznech, jako byl
v roce 2010, je třeba i u bílých odrůd
uvažovat o jablečno-mléčné fermentaci metodou současné inokulace.
Současná inokulace kvasinek a mléčných baktérií je moderním trendem
při výrobě bílých a červených vín. Tato
technologie směřuje k přeměně kyseliny jablečné na kyselinu mléčnou a
zároveň zachování aromatických látek
spojených s odrůdou.
Za rizikový je možné považovat Ryzlink vlašský díky nízkému obsahu
kyseliny jablečné, což se může nega-
Zařízení pro automatickou titraci
vinohradníctvo
tivně projevit na aromatických a chuťových vlastnostech. Naproti tomu u
Cerasonu s vysokou hodnotou je zcela
nezbytná jablečno-mléčná fermentace.
A konečně obsah asimilovatelného
dusíku v hroznech, který je možné
jednoduše zjistit metodou formaldehydové titrace. V bobulích révy vinné
se může dusík vyskytovat v anorganické a organické formě. Hlavními
dusíkatými sloučeninami bývají aminokyseliny, bílkoviny a sloučeniny
obsahující dusík v amonné formě. Složení a obsah dusíkatých látek přímo
působí na kvalitu vína – mají vliv na
činnost kvasinek a tvorbu aromatických látek ve víně. Aminokyseliny jsou
důležitými prekurzory aromatických
látek; profil aminokyselin podmiňuje vůni vína, zejména u aromaticky
neutrálních odrůd. Množství dusíkatých látek v hroznech ovlivňuje odrůda, podnož, ročník, ošetřování vinice, napadení houbovými chorobami,
hnojení a ošetřování půdy ve vinici.
Minimální hodnota asimilovatelného
dusíku pro úspěšné kvašení moštů činí
150 mg/l.
DUKES (2010) uvádí, že obsah asimilovatelného dusíku v rozmezí 250–
300 mg/l optimálně vyhovuje výrobě
bílých vín s výraznějším ovocným a
květinovým aroma. U modrých hroznů
nebývá s výší asimilovatelného dusíku problém, protože se při maceraci
uvolňuje ze všech částí bobule.
Aminokyseliny jsou prekurzory širokého spektra aromatických látek (vyšších alkoholů a také následně esterů).
Nízký obsah asimilovatelného dusíku
směřuje k nízké populaci kvasinek a
Tabulka 1: Základní analytické parametry hroznů.
Odrůda
Ryzlink rýnský
Savilon
Hibernal
Ryzlink vlašský
Frankovka
Cabernet Sauvignon
Cerason
Laurot
Cukernatost
(°NM)
20,5
20,5
24,9
20,9
20,1
20,9
22,1
20,3
Titrovatelné Kyseliny
(g/l)
8,98
6,61
7,25
6,37
7,39
9,29
10,86
11,50
Hodnota pH
3,31
3,58
3,49
3,97
3,25
3,32
3,16
3,09
Tabulka 2: Profil organických kyselin v hroznech.
Odrůda
Ryzlink rýnský
Savilon
Hibernal
Ryzlink vlašský
Frankovka
Cabernet Sauvignon
Cerason
Laurot
Kyselina vinná
(g/l)
8,95
6,22
7,33
7,39
7,88
8,40
8,99
10,47
Kyselina jablečná
(g/l)
2,77
2,46
2,52
1,66
2,26
3,54
4,03
3,55
horší dynamice kvašení. Za takových
podmínek se zvyšuje tvorba negativních látek sirnaté povahy a vyššího
obsahu vyšších alkoholů. Snižuje se
naopak tvorba látek, které způsobují
pozitivní aroma vína, tzn. esterů vyšších mastných kyselin. Vysoký obsah
asimilovatelného dusíku vede k tvorbě vysoké biomasy kvasinek a zvýšení
dynamiky kvašení. Toto často vede ke
zvýšené tvorbě těkavých kyselin. Znalost obsahu asimilovatelného dusíku
je důležitá především z důvodu dodání
vhodné výživy pro kvasinky. Jestliže
vinař nezná přesný obsah asimilovatelného dusíku a dodává paušální
dávku, může se velmi často dostat
k hodnotám vyšším než 350 mg/l.
Jestliže dojde k dodání ve formě fosforečnanu amonného, může se tento
přídavek projevit negativně na kvalitě
vína. Vysoké dávky tohoto typu výživy
mohou způsobovat výraznější slanou
chuť ve vínech. Na druhou stranu mohou také způsobovat snížení hodnoty
pH moštů.
U moštů s vyšší deficitem asimilovatelného dusíku je vhodné dodávat
výživu pro kvasinky především v organické podobě, kterou představují
kombinované preparáty postavené na
aminokyselinách, vitamínech, atd.
Je velmi obtížné specifikovat univer-
zální pohled na kvalitu hroznů, který
je možné aplikovat na jakoukoliv odrůdu révy vinné. Velký vliv v pohledu
na kvalitu hraje také vinař, který má
představu o určitém typu vína. Je proto možné definovat kritické parametry pro kvalitu vína, které jsou ukázané
v tabulce 4.
Tento komplexní pohled na kvalitu
hroznů umožňuje daleko lépe a zřetelněji vyhodnotit všechny rizika, se
kterými se je možné během výroby
vína setkat. A kdo zná rizika má možnost najít opatření, jak jim vhodně
předcházet.
A snad ještě krátce závěrem. Když už
vinař sleduje průběžně kvalitativní
parametry hroznů, je potřeba sklidit
hrozny skutečně v optimální kvalitě. Toto představuje v praxi největší problém. Často se zdá, že termín
sklizně je pro danou odrůdu příliš
brzy, nebo že by se dalo ještě několik dní počkat. Často ale není na co
čekat. Často také nedovolují sklizeň
v optimálním termínu zpracovatelské kapacity, zejména nedostatečná
kapacita lisu, maceračních tanků na
bílé hrozny nebo vinifikátorů. Všechny tyto záležitosti je možné logisticky
řešit například modifikací technologie zpracování hroznů nebo použitím
mechanizované sklizně.
Poměr kyseliny vinné
a jablečné
3,23
2,53
2,91
4,45
3,49
2,37
2,23
2,95
Tabulka 3: Potřeba asimilovatelného dusíku (YAN) v hroznech v závislosti na cukernatosti podle BISSON a BUTZKE (2000).
cukernatost ve °Brix
21
23
25
cukernatost ve °NM
20,2
22,4
24,7
potřebný YAN v mg/l
200
250
300
Tabulka 4: Kritické hodnoty jednotlivých kvalitativních parametrů hroznů.
Kvalitativní parametr
Typ odrůdy
Bílá
pH
Modrá
Bílá
Titrovatelné kyseliny
Modrá
Bílá
Kyselina vinná
Modrá
Bílá
Kyselina jablečná
modrá
nízká
2,80-3,00
3,40 a více
2,80-3,00
3,50 a více
3,00-5,50
11,00 a více
3,00-5,00
10,00 a více
Více než 9,00
Méně než 4,00
Méně než 5,00
Více než 9,00
Méně než 1,5
Více než 5,00
Méně než 1,00
Kvalita hroznů
průměrná
3,00-3,10
3,30-3,40
3,00-3,10
9,00-11,00
5,50-6,50
5,00-5,50
7,50-10,00
vysoká
3,10-3,30
3,10-3,40
6,50-9,00
5,50-7,50
7,00-9,00
4,00-7,00
8,00-9,00
5,00-8,00
1,5-2,00
3,00-5,00
1,00-1,50
3,00-5,00
2,00-3,00
Výstava Agrokomplex Pavilón
23.–26.8.2012
M3
1,5-3,00
4/2012
31
inzercia
Kärcher –symbióza ako
v dobrom víne
„Kto pije víno mal by zistiť, že v jeho chuti nie
je nič tajného, nič skrytého, len ruky a duch,
ktoré ho charakterizujú“, to je motto vinára
Güntera Kriklera a ako pokračuje „Čistota a
hygiena sú základom pre generácie vinárov.“
Tu je potrebné vyzdvihnúť čistič sudov Kärcher
BC 14/12. Jedná sa o vstrekovacie zariadenie
určené k ekonomickému vnútornému čisteniu
najmä dubových sudov. V priebehu 36 sekúnd
je čistenie ukončené a obsah dokonale vyumývaný. Po umytí je možné špinavú vodu pohodlne odčerpať pomocou toho istého zariadenia.
Najväčšie zjednodušenie práce prináša absolútne viditeľne Kärcher HKF! Doteraz používal
pán Krikler na čistenie veľkých nádrží vysokotlakový čistič.
Odhliadnuc od toho, že ide o fyzicky náročnú
činnosť, bol tento čistiaci postup aj časovo
náročný. Pritom stačí vybaviť sa len Striekacou hlavou HKF 50.
S hĺbkou ponoru od 850 mm čistí vertikálne
alebo horizontálne sudy a veľké kontajnery,
vždy podľa potreby. Pohon je zabezpečený
prostredníctvom elektromotora. Striekaciu
hlavu je možné celkom jednoducho umiestniť
hore do otvoru a čistenie môže začať. Usadeniny a nečistoty sa vymyjú až po dno. S podporou čistiacich prostriedkov firmy Kärcher
ide čistenie naozaj jednoducho.
„Predtým mi pri tejto práci skoro odpadli
ruky, momentálne môžem súčasne riešiť aj iné
veci“, hovorí s nadšením pán Krikler. „Moja
manželka môže teraz prevziať sama túto prácu, pretože všetko funguje na jedno tlačidlo.
Super!“
Teší nás a sme hrdí na to, že rodina Krikler
považuje stroje firmy Kärcher za optimálnych
partnerov počas všetkých etáp výroby dobrého vína - v čase čakania, údržby a čistenia.
Radi sa dozvieme o Vašich ďalších skúsenostiach. Ak máte otázky, hľadáte špecif ické
aplikačné riešenia alebo hľadáte informácie k
hospodárnemu a doposiaľ pre Vás náročnému
čisteniu, radi Vám poradíme!
Kärcher Slovakia, s.r.o.
Bratislavská 25
949 01 Nitra
Tel. 037/6555 798
www.karcher.sk
32
4/2012
Výbìr drátu
pro vinice a sady
Autor : ing. Pavel Typlt, Milan Mièka
Bezinal vs. drát pozinkovaný
Vhodný výbìr drátu je jedním ze základních pøedpokladù
zajišujících vysokou stabilitu a spolehlivost opìrné
konstrukce ve vinohradech i v sadech. Soubor zvolených
prvkù s ohledem na kvalitu má nejen funkèní, nýbrž také
významný ekonomický dopad, jelikož ovlivòuje životnost
celého systému a také finanèní nároènost na údržbové
práce v budoucnu.
Odolnost vùèi korozi
Koroze má na délku životnosti drátu zásadní vliv. Odolnost
vùèi jejímu vzniku je ukazatel s velmi vysokou dùležitostí.
Jak ukazuje spodní graf,odolnost proti korozi a tedy také
životnost drátù Bezinal je ve srovnání se silnì zinkovaným
drátem nìkolikanásobnì vyšší.
V souèasné dobì lze volit mezi drátem pozinkovaným,
poplastovaným, plastovým, nerezovým a speciálním –
napø. Bezinal®. Pro vysoké nároky na kvalitu opìrných
konstrukcí byl speciálnì vyroben pevnostní drát Bezinal®
STANDARD a Bezinal®2000. Základem drátu je kvalitní
jádro s vysokou pevností a nízkou roztažností ošetøené
moderní povrchovou úpravou Bezinal® èi Bezinal®2000.
Speciální povrchová úprava zajišuje dlouhou životnost
drátu díky odolnosti vùèi veškerým druhùm povìtrnostních
podmínek, vlhkosti, rùzným chemickým postøikùm,
kyselým dešùm, pesticidùm a insekticidùm.
(hodiny v solné
komoøe pøed
dosažením 5 % èerv.
koroze)
Silnì zink. drát
®
Bezinal STANDARD
®
Bezinal 2000
Bezinal® STANDARD
4 krát vyšší životnost ve srovnání
se silnì pozinkovanými dráty.
Ekonomické øešení: až o 50 % více
užitné délky na 25 kg svitek ve
srovnání s hrubì pozinkovanými
dráty.
Nižší tažnost (10%), což znamená,
že je zapotøebí ménì úsilí pro
opìtovné napínání drátu na konci
sezóny.
Fe
Bezinal®
(Zn+Al)
95 5
LEPŠÍ
NEŽ
HRUBÌ
POZINKOVANÝ
DRÁT
®
BEZINAL 2000
6 krát vyšší životnost ve srovnání
se silnì pozinkovaným drátem.
Není zapotøebí napínat dráty na
konci sezóny díky mimoøádné
nízké tažnosti (4%).
Díky jeho mimoøádným
vlastnostem lze snížit celkové
náklady na natažení na hektar
spolu s údržbou na minimum.
Fe
Bezinal®
2000
LEPŠÍ
NEŽ
HRUBÌ
POZINKOVANÝ
DRÁT
Vyšší pevnost, více metrù
Díky vysoké pevnosti drátu Bezinal® jsou pro úèely opìrných
konstrukcí plnì dostaèující dráty menších prùmìrù,než jaké
je nutno používat u drátù silnì zinkovaných. Ekonomická
výhoda Bezinalu tak spoèívá ve skuteènosti, že na 1kg drátu
získáte výraznì více metrù. Pøesné informace naleznete ve
spodní tabulce. Zajímavé je také srovnání % roztažnosti.
Prùmìr (mm)
Délka / 1kg (m)
Roztažnost (%)
Bezinal
Bezinal
Bezinal
Pozink Bezinal
Pozink Bezinal
Pozink Bezinal
2000
2000
2000
2,24
--3,15
-----
1,8
2,0
2,2
2,5
---
--------3,8
32
--16
-----
50
40
32,2
26
---
--------11,2
20
--20
-----
10
10
10
10
----
--------4
Pøíklad cenové kalkulace základních nosných drátù na
1 ha vinice, spon 2,4 m, 1x nosný a 1x pomocný drát:
Drát
Bezinal 2, 2mm
Pozink 3,15mm
Nerez 1,6mm
Množství
264 kg
532 kg
133 kg
Jedn. cena
1,50 EUR/ kg
0,90 EUR/kg
6,00 EUR/kg
Náklady / ha
396,00 EUR
479,00 EUR
798,00 EUR
Ožínací lišty ERO
VŠE PRO VINOHRADY A SADY
Spolehlivé a na údržbu nenároèné
ožínací lišty firmy ERO je možno dodat v
provedení jednoduchém – tzv.L nebo
tunelovém, jednostranné nebo
oboustranné. Lišty jsou v základu urèeny
pro vinohradnické provozy, snadnou
výmìnou tzv.turbonožù za pilové kotouèe
však mohou být využívány i v sadech k
øezu stromù.
MATERIÁL OPÌRNÝCH KONSTRUKCÍ
drát Bezinal, pozink, nerezový, sloupky, opìrné tyèky,
kotvy, fixaèní spony, systém Gripple ...
OSLAVAN SLOVAKIA, s.r.o.
Trenèianska cesta 1149/59
957 01 Bánovce nad Bebravou
tel. 0907 734 992, [email protected]
www.oslavan.sk
OCHRANNÉ PRVKY A ZAØÍZENÍ
sítì proti ptactvu, plynové plašièe
SAZENICE VINNÉ RÉVY
certifikované stolní I moštové odrùdy, možnost strojové
výsadby laserem
OSLAVAN, a.s.,
Bítešská 13,
675 71 Námìš nad Oslavou
tel: 568 623 403, [email protected],
www.oslavan.cz
odrody
do výšky 3 – 3,5 m. Na priamy konzum sa skôr
využívajú plody odrôd TUSCAN ´BOLERO´, ´Telamon Waltz´ a ´Trajan Polka´.
MAYPOLE
Maypole - plod
Jablone „Baleriny“
Ing. Samuel Michálek, Odbor ovocinárstva a integrovanej produkcie ÚKSÚP Veľké Ripňany
„Baleriny“ sú jablone charakteristické stĺpovitým rastom stromov. Ich predlžovací rast sa vyvíja prevažne z terminálního púčika. Vzhľadom
k svojmu pyramidálnemu rastu a slabému bočnému vetveniu sú známe pod názvom stĺpovité
jablone.
V školkách sú ponúkané na predaj v kontajneroch vo výške 0,6 - 1,2 m. V Listine registro-
BALERINA Maypole - kvet
34
4/2012
vaných odrôd v SR boli v r. 1999 registrované
odrody ´ TUSCAN ´ ´BOLERO´, ´Maypole´,
´Telamon Waltz´ a ´Trajan Polka´. V súčasnosti existujú aj iné odrody pochádzajúce z ČR pod
názvami ´Kordona´, ´Rondo´ a iné. Stĺpovité
odrody jabloní sú väčšinou pestované na stredne až silne rastúcich podpníkoch MM 106, MM
111 a iných. Vo voľnej pôde stromy dorastajú aj
Vznikla krížením odrôd Mc Intosh Wijcik x M.
Baskatong, vo Výskumnom ústave East Malling
v Maidstone vo Veľkej Británii.
Habitus stromov je vzpriamený, úzky a slabého vzrastu. Výhony sú rovné, bez predčasného
vetvenia. V priebehu vegetácie sa na výhonoch
netvoria predčasné letorasty. Jednoročné výhony sú tenké a v hornej tretine slabo plstnaté.
Internódia sú veľmi krátke. Farba neotvoreného kvetu je purpurová. Kvet je veľký a korunné
lupienky sa prekrývajú. Listy vzhľadom k výhonu sú v previsnutom postavení. Čepeľ listu je
dlhá a stredne široká.
Plod je malý až veľmi malý, guľovito-kuželovitého tvaru so stredne výrazným rebrovaním.
Kalich je stredný a zatvorený. Povrch kališnej
jamky je stredne hrboľatý. Kališná jamka je
stredne hlboká i stredne široká. Stopka je tenká a veľmi dlhá. Stopková jamka je široká a hlboká. Šupka je slabo osrienená a slabo mastná.
Základná farba šupky je zelenožltá a po celom
plode býva prekrytá rozmytým tmavočerveným
sfarbením. Dužina je mäkká, ružovej až fialovej
farby. Plody sa nevyužívajú na priamy konzum.
V období zberovej zrelosti predčasne opadávajú.
Odroda je okrasná listom, ale i kvetom a plodom. Môže sa pestovať vo voľnej pôde v prídomovej záhradke. Vzrast stromu je v takejto
alternatíve vzrastnejší, v porovnaní s kontajnerovým pestovaním. Odroda je nenáročná
na rez. Stromy majú zvýšenú odolnosť proti
mrazom i chorobám hubového pôvodu. I táto
odroda vyžaduje zvýšenú pozornosť na dostatok vody a prísun živín v kontajneroch. Odroda
Maypole nepatrí medzi klasické stolové odrody
jabloní a nehodí sa pre intenzívne ovocné výsadby. Je určená na skrášľovanie átrií, terás a
balkónov.
Snímky: autor článku
odrody
Neuburgské
Ing. Ondrej Korpás
Odroda Neuburgské sa najviac pestuje v Rakúsku, odkiaľ pravdepodobne aj pochádza. Na
Slovensku sa pestuje iba ojedinele, skôr sa s
ňou stretávame v moravských vinohradoch.
Je pravdepodobne krížencom odrôd Veltlínske
červené a Silvánske zelené. Do Listiny registrovaných odrôd bola zapísaná v roku 1941.
Klonová selekcia u tejto odrody zatiaľ nie je
ukončená.
Neuburgské je odroda bujného rastu. Má sil-
né, pomerne krehké a riedke jednoročné drevo
hnedej farby s dlhými internódiami, po celej
dĺžke čiarkované a bodkované. Zimné púčiky
sú veľké, široké, tupé. Vrchol letorastov je silne chlpatý, belavo červený. Mladé lístočky sú
sfarbené do oranžova. Dospelé listy sú stredne
veľké až veľké, troj- až päťlaločnaté s plytkými
alebo stredne hlbokými výkrojkami. Listová
stopka je relatívne dlhá. Strapce sú malé až
stredne veľké s krátkou stopkou. Sú cylindrického až kónického tvaru, kompaktné, ale po
zlom opelení často aj riedke. Bobule sú stredne
veľké, guľaté, svetlozelené, bodkované, na slnečnej strane nahnedlé. Stredne pevná šupka
má jemný voskový povlak. Chuť mäsitej dužiny
je plná, veľmi príjemná.
Do všetkých fenologických f áz vstupuje
v strednom období. Jej hrozno dozrieva
koncom septembra, začiatkom októbra. Vyžaduje teplé, od silných vetrov chránené
južné polohy. Na pôdu nie je náročná. Je
vhodnejšie ju pestovať na menej úrodných,
štrkovitých alebo piesočnatých a suchších
pôdach. Dobre znáša aj rekultivované pôdy
po likvidovaných vinohradoch. Na veľmi výživných a úrodných pôdach s vysokým obsahom dusíka rastie bujne, kvietky opadávajú.
V takýchto pôdach aj drevo slabšie vyzrieva
a cez zimu aj zmrzáva. Z hubových chorôb je
pomerne náchylná na peronospóru, ale poškodzuje ju aj múčnatka. Za daždivého počasia
v období dozrievania a pri napadnutí hrozna
obaľovačmi ju značne poškodzuje aj pleseň
sivá. Je náchylná na opadávanie kvietkov, čo
vyžaduje citlivý prístup k agrotechnickým zásahom, najmä k výžive a správnej voľbe podpníka.
Je vhodnou odrodou pre stredné, ale aj pre vysoké vedenie. Na strednom type vedenia je nevyhnutné počítať so zelenými operáciami, na
ktoré je táto odroda pomerne náročná. Vytvára
síce menej letorastov, letorasty však treba skoro a zavčasu vyväzovať, aby sa nevylamovali.
Úrody dáva stredne vysoké, v dobrých lokalitách a pri správnej výžive však bývajú dosť
pravidelné a vyrovnané. Dosahuje dobrú cukornatosť. Rez pri tejto odrode vykonávame na
stredne dlhé ťažne so zásobnými čapíkmi. Na
1 m2 pôdy nechávame 6-8 rodiacich púčikov.
Výber vhodného podpníka pre túto odrodu,
vzhľadom na opadavosť kvietkov, je mimoriadne dôležitý. Je nevhodné ju štepiť na podpník
Kober 5BB. Najlepšie výsledky sa dosahujú na
podpníku SO4, v menej úrodných pôdach vhodným podpníkom môže byť aj Cratiunel 2.
Vína Neuburgského majú žltú až zlatožltú farbu. Sú plné, jemné, harmonické, dlhé s príjemnými aromatickými látkami, ktoré pripomínajú
jemnú orechovú vôňu. Kvalitná surovina v dobrom ročníku umožňuje aj výrobu vynikajúcich,
fľašovo vyzretých vín. Ležaním vo fľašiach aj
jednoduchšie mladé vína sa stanú plnšími a buketnejšími, s harmonickou a dlhou dochuťou.
Snímky: autor
4/2012
35
tabuľky ochrany ovo, vinič
Ochrana ovocných sadov v mesiacoch august - september
Rastové fázy
1. týždeň august
1. týždeň august
1. týždeň august
Plodina
jablone
Škodlivý činiteľ
cicaví a žraví škodcovia
obaľovač jablčný
vošky
1. týždeň september
3. týždeň september
1. týždeň august
chrastavitosť jabloňová, skladové choroby Tercel
chrastavitosť jabloňová, skladové choroby Merpan 80 WDG
broskyne
vošky
1. týždeň august
3. týždeň august
1. týždeň august
1. týždeň august
hnedá hniloba
hnedá hniloba
hrušky
cicaví a žraví škodcovia
vošky
1. týždeň september
3. týždeň september
1. týždeň august
marhule
hubové choroby
vošky
po zbere
vošky
Pirimor 50 WDG (aj do IPO), Decis 50 EW, Delta EW 50, Decich Protech, žlté
lepové doštičky
Horizon 250 EW, Sporgon 50 WP
Horizon 250 EW, Sporgon 50 WP
okrem Pirimor 50 WDG nie do systémov integrovanej produkcie
ovocia !!!
dodržať ochrannú lehotu prípravkov
dodržať ochrannú lehotu prípravkov
Decis EW 50, Delta EW 50, Decis Protech, Dimilin 48 SC
Mospilan 20 SP, Pirimor 50 WDG, Calypso 480 SC, Actara, žlté lepové doštičky
do systémov IP len Dimilin 48 SC
striedať účinné látky v prípravkoch, Actara nie do systémov IPO
dodržať ochrannú lehotu prípravkov
dodržať ochrannú lehotu prípravkov
Citan DG, Dithane M45, Funguran, Novozir MN 80, Syllit 65, Zoran
okrem Pirimor 50 WG a žltých lepových doštičiek nie do systémov
IPO
okrem Pirimor 50 WG a žltých lepových doštičiek nie do systémov
Bi-58 EC Nové, Nurelle D, Dursban 480 EC, Pirimor 50 WG, žlté lepové doštičky
IPO
Bi-58 EC Nové, Nurelle D, Dursban 480 EC, Pirimor 50 WG, žlté lepové doštičky
ostatné hubové choroby
Abilis Ultra, Citan DG, Dithane M45, Funguran, Novozir MN 80, Syllit 65, Zoran
1. týždeň august
vošky
Bi-58 EC Nové, Nurelle D, Dursban 480 EC, Pirimor 50 WG, žlté lepové doštičky
1. týždeň august
moníliová hniloba plodov
3. týždeň august
moníliová hniloba plodov
3. týždeň august
vošky
podľa potreby
slivkoviny
čerešne
vošky
Rastová fáza
pri obnovenom výskyte, okrem Pirimor 50 WG a žltých lepových
doštičiek nie do systémov IPO
Zoran, Horizon 250 EW, Abilis Ultra, Lynx, Ornament 250 EW, Q-Bucon, Sporgon
dodržať ochrannú lehotu prípravkov
50 WP
Zoran, Horizon 250 EW, Abilis Ultra, Lynx, Ornament 250 EW, Q-Bucon, Sporgon
dodržať ochrannú lehotu prípravkov
50 WP
pri obnovenom výskyte, okrem Pirimor 50 WG a žltých lepových
Bi-58 EC Nové, Nurelle D, Dursban 480 EC, Pirimor 50 WG, žlté lepové doštičky
doštičiek nie do systémov IPO
Bi-58 EC Nové, Nurelle D, Dursban 480 EC, Pirimor 50 WG, žlté lepové doštičky
Ochranársky kalendár viniča na rok 2012, august - september
Ošetrenie proti
škodlivým
činiteľom
roztoče
botrytída
Poznámka
do systémov IP len Dimilin 48 SC
do systémov IP len Dimilin 48 SC
striedať účinné látky v prípravkoch, Actara nie do systémov IPO
dodržať ochrannú lehotu prípravkov
dodržať ochrannú lehotu prípravkov
chrastavitosť hrušková, skladové choroby Tercel
chrastavitosť hrušková, skladové choroby Merpan 80 WDG
1. týždeň august
1. týždeň august
Opatrenie/prípravok (účinná látka)
Decis EW 50, Delta EW 50, Decis Protech, Dimilin 48 SC
Decis EW 50, Delta EW 50, Decis Protech, Dimilin 48 SC
Mospilan 20 SP, Pirimor 50 WDG, Calypso 480 SC, Actara, žlté lepové doštičky
Prípravok
(účinná látka)
Omite 30 W (propargite) max.2x za veg.
Mythos 30 SC (pyrimethanil)
Switch 62,5 WP (cyprodinil fludioxonil)
Teldor 500 SC (fenhexamid)
Cantus (boscalid)
Obdobie mäknutia bobúľ
Topsin 500 SC (thiophanate-methyl)
Trichomil (Ttrichoderma harzianum)
BBCH 85
peronospora
Cuprocaffaro (oxychlorid Cu)
Cuprocaffaro Micro (oxychlorid Cu)
Cuproxat SC (tribázický síran Cu)
Flowbrix (hydroxid-Cu)
Champion, Champ Flow , Funguran (hydroxid-Cu)
Kocide 2000 (hydroxid Cu)
Kuprikol 50 (oxychlorid Cu),
Copac (hydroxid Cu)
múčnatka
Kumulus WG,Cedrus ÍRA (síra) max. 4x za veg.
Sulikol K (síra) max. 4x za veg.
Thiovit Jet (síra) max. 4x za veg.
Vivando (metrafenone)
botrytída
Switch 62,5 WP (cyprodinil fludioxonil)
Zrenie hrozna
Teldor 500 SC (fenhexamid)
BBCH 89-99
Cantus (boscalid)
Mythos 30 SC (pyrimethanil)
Pozn.: zelenou farbou sú označené prípravky povolené pre rok 2012 do integrovanej produkcie
pri obnovenom výskyte, okrem Pirimor 50 WG a žltých lepových
doštičiek nie do systémov IPO
Vypracoval: Ing. Ján Mezey, PhD.
Kalendár vinohradník používa orientačne a prispôsobuje pre svoje podmienky a možnosti.
Dávka
(konc. pri aplik.
1000 l vody na ha)
0,20%
2,5 l (0,25%)
0,8-1 kg (0,08-0,1%)
1 l (0,1%)
1,2 kg (0,12 %)
1,2 l (0,12 %)
2 l (0,2%)
3-10 kg
3,5 kg (0,35)
5 l (0,5%)
2,5 l
0,40%
3,0 kg (0,3 %)
0,50%
4,0 l (0,4%)
4 kg (0,4%)
5 kg (0,5%)
4 kg (0,4%)
0,2 l (0,02%)
0,8-1 kg (0,08-0,1%)
1 l (0,1%)
1,2 kg (0,12 %)
2,0-2,5 l (0,2-0,25%)
Ochranná doba
v dňoch,mušt.,
stol.odr.
do polovice augusta proti populácii pred zazimovaním
28
translaminárny, s intenzívným účinkom, max.1x za vegetáciu silná infek. 7-10,sl. inf.10-18 dní
21
intenzívny,translaminárny, max.1x za vegetáciu
silná infek. 8-10,sl. inf.18 dní
35
intenzívny,viaže sa na voskovú vrstvu, max.2x za vegetáciu
silná infek. 8-10,sl. inf.18 dní
14,7
systémový,výrazný účinok proti múčnatke,max 2x za veget.
silná inf.7-10,slabá inf.14 dní
28
systémový,účinkuje aj proti múčnatke
silná infek. 7-10,sl. inf.14-18 dní
35
biopreparát na doplnenie ochrany proti botrytíde
povolený do 30.9.2011
AT
kontaktný, do 2,0 kg Cu/ha/rok
silná infekcia 5-7,slabá inf.12 dní
35,7
kontaktný, do 2,0 kg Cu/ha/rok
silná infekcia 5-7,slabá inf.12 dní
14
kontaktný, do 2,0 kg Cu/ha/rok
silná infekcia 5-7,slabá inf.12 dní
35,7
kontaktný, do 2,0 kg Cu/ha/rok
silná infekcia 5-7,slabá inf.12 dní
21
kontaktný, do 2,0 kg Cu/ha/rok
silná infekcia 5-7,slabá inf.12 dní
35,7
kontaktný, do 2,0 kg Cu/ha/rok
silná infekcia 5-7,slabá inf.12 dní
35,7
kontaktný, do 2,0 kg Cu/ha/rok
silná infekcia 5-7,slabá inf.12 dní
35
kontaktný, do 2,0 kg Cu/ha/rok
silná infekcia 5-7,slabá inf.12 dní
35,7
kontaktný,nad 28°C fytotoxický
silná infekcia 5-7,slabá inf.12 dní
AT,42
kontaktný,nad 28°C fytotoxický
silná infekcia 5-7,slabá inf.12 dní
42
kontaktný,nad 28°C fytotoxický
silná infekcia 5-7,slabá inf.12 dní
35
systémový, max.3x za vegetáciu
silná infek. 8-10,slabá inf.14 dní
28
intenzívny,translaminárny, max.1x za vegetáciu
silná infek. 8-10,sl. inf.18 dní
35
intenzívny,viaže sa na voskovú vrstvu, max.2x za vegetáciu
silná infek. 8-10,sl. inf.18 dní
14,7
systémový,výrazný účinok proti múčnatke,max 1x za veget.
silná inf.7-10,slabá inf.14 dní
35
translaminárny, s intenzívnym účinkom, max.1x za vegetáciu silná infek. 7-10,sl. inf.10-18 dní
21
Poznámka
Účinnosť
Vypracoval: Ing. František Tóth, PhD.
36
4/2012
spravodajstvo
Jeseň v znamení dvoch veľtrhov
Výstavisko v Norimbergu, ktoré na Slovensku zastupuje Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora, bude na jeseň 2012 patriť dvom
veľkým veľtrhom. Ako zaznelo na tlačovej konferencii, ktorá sa konala 5.
júna v Bratislave, v termíne od 25. do 27. septembra sa zídu všetci odborníci na obalovú techniku na veľtrhu FachPack 2012 s ústredným motívom
jednoduchého vybaľovania, zameraného najmä na seniorov. Predpokladá
sa účasť približne
1 400 vyst avovateľov, ktorí budú
hovoriť aj o trendoch v obalovej
technike, designe,
či oblasti „zelenej“
logistiky. Neskôr,
v termíne od 13. do
15. novembr a sa
môžu návštevníci
tešiť na BrauBeviale so zameraním na nápojové trendy v znamení tradície, inovácie a prírodnosti. Najväčším hráčom v oblasti nápojov je v súčasnosti Ázia s 27%
podielom na trhu. Obľube sa tešia napríklad nápoje s obsahom čajových
extraktov či kvetov bazy čiernej alebo stévie ako náhrady sladidla. Až
37% nealko nápojov obsahuje oxid uhličitý, pričom majú aj vyšší obsah
kalórií, preto sa predpokladá, že ich podiel na trhu bude klesať. Naopak, predpovedaný je nárast spotreby športových a energetických nápojov, ktoré zatiaľ predstavujú iba 3% celosvetového objemu softdrinkov.
V Európe vypijú najviac vody Taliani, Španieli a Nemci. Rastie tiež svetový trh s pivom, ktorý v roku 2011 dosiahol viac ako 1,9 mld. hl. V tomto
segmente vedie americký trh pred európskym, predpokladá sa ďalší rast
v Číne. V oblasti obalov je predpokladaný ďalší rast pre PET fľaše, vývoj
sa uberá smerom k tzv. bio PET vyrobeným iba na prírodnej báze, ktoré
sú plno recyklovateľné. Súčasťou tlačovej konferencie bola aj návšteva
renomovaného vinárstva Matyšák s prehliadkou výrobných priestorov
firmy či prehliadka výrobno-obchodnej spoločnosti McCarter, ktorá je na
Slovensku lídrom v oblasti ovocných nápojov, drení a koncentrátov.
en
Študentská vedecká konferencia
SPU Nitra
Vydavateľská skupina, v rámci ktorej vychádza aj časopis Sady a Vinice,
bola v minulom roku iniciátorom projektu Mladí v AGROBIZNISe. Jeho cieľom
je pomôcť absolventom škôl s poľnohospodárskym zameraním nájsť uplatnenie v praxi a motivovať ich v práci v agrobiznise. Súčasťou tohto projektu
je aj prezentácia vedeckých prác v rámci Študentskej vedeckej konferencie,
ktorá sa uskutočnila koncom mája 2012 v pavilóne Záhradnej architektúry
FZKI SPU v Nitre. Konferenciu otvorila v mene pani dekanky doc. Ing. arch.
Roberta Štěpánková, PhD. Prihlásení účastníci boli podľa zamerania a témy práce rozdelení do troch sekcií v súlade so študijnými odbormi fakulty.
V sekcii Záhradníctvo bolo prihlásených 8 študentov, v sekcii Krajinárstvo
6 študentov a v sekcii Krajinná a záhradná architektúra 8 študentov. Výsledky a témy víťazných prác prinášame v nasledujúcich tabuľkách.
Sekcia: Záhradníctvo
Poradie Meno
Školiteľ
1.
Bc. Vladimíra Janušková prof. Ing. Magdaléna Valšíková, PhD.
2.
Bc. Tomáš Tarics
prof. Ing. Magdaléna Valšíková, PhD.
3.
Miroslav Gombík
Ing. Silvia Barátová, PhD.
Sekcia: Krajinárstvo
Poradie Meno
Školiteľ
1.
Bc. Andrej Tárnik
Ing. Karol Šinka, PhD
2.
Ing. Dagmar Dobiašová
doc. Ing. Lucia Tátošová,
3.
Bc. Jaroslav Bažík
Ing. Lenka Grešová, PhD
Sekcia: Krajinná a záhradná architektúra
Poradie Meno
Školiteľ
1.
Bc Attila Tóth
prof. Ing. Ľ. Feriancová, PhD
doc. Ing. Daniela Bartošová
2.
Ing. Viera Masárová
Krajčovičová
doc. Ing. arch. Roberta
3.
Ing. Monika Jančovičová
Štěpánková
Názov práce
Vplyv odrody a spôsobu pestovania rajčiaka jedlého na množstvo a kvalitu úrody
Vplyv mulčovania na zmenu pôdnych teplôt u zeleninovej papriky
Možnosti pestovania rozmarínu lekárskeho z priamych výsevov osiva
Názov práce
Vplyv topografického faktora na výpočet
vodnej erózie pôdy
Riešenie stability povrchu svahu
Návrh protieróznych a vodohospodárskych
opatrení v krajine
Názov práce
Krajinárske úpravy vidieckeho sídla Tvrdošovce
Využitie metódy merania fluorescencie chlorofylu na identifikáciu vodného stresu u drevín
Priamo pozorovacie metódy tvorby udržateľných
verejných priestorov vidieckych sídiel
Stretnutie záhradkárov s prof. Ing. Ivanom Hričovským, DrSc.
Základná organizácia SZZ v Lehote pri Nitre, v spolupráci s Vinohradníckym Spolkom v Lehote, zorganizovali 6.7.2012 praktické
ukážky letného rezu a tvarovania ovocných stromov a drevín. Už po
niekoľkýkrát sa miestom predvádzania stala miestna záhradkárska
osada na Starej Hore.
Odborný výklad a praktické ukážky tvarovania predniesol prof.
Ing. Ivan Hričovský, DrSc. Mnohí poznajú jeho osobnosť z rozhlasového vysielania, ale aj z televíznej obrazovky, a tak si prítomní nenechali ujsť príležitosť stretnúť sa s ním aj osobne. Prof. Hričovský
obšírne vysvetlil podstatu správneho rezu broskýň a marhúľ, ktorý sa
pre malopestovateľov javí ako dosť problematický. V reze a tvarovaní
jadrovín sú skúsenosti záhradkárov bohatšie, a tak boli otázky viac
smerované na perspektívne odrody jabloní a hrušiek a na pestovanie
drobného ovocia. S otázkami v závere akcie sa akoby roztrhlo vrece.
Týkali sa tém ako v letnom období správne tvarovať stromy či kríky,
kde sa dajú kúpiť nové kultivary vrúbľovaných orechov, ktoré rodia už
po troch rokoch, aké druhy višní a čerešní s nízkymi korunami sú do
malých záhrad najvhodnejšie, či ako si najlepšie vybrať v ponuke sliviek jednak z pohľadu vzájomného opeľovania a dosahovania vyšších
úrod, aj z hľadiska odolnosti voči šárke. Toto stretnutie s prof. Hričovským nebolo ojedinelé. Od roku 2007 sa konajú jeden až dvakrát ročne prednášky na Obecnom Úrade v Lehote a podobné stretnutia v záhradkárskej osade, zamerané na teoretické aj praktické poznatky o správnom pestovaní
kôstkovín, jadrovín a drobného ovocia, ale aj o aktivitách SZZ na Slovensku.
Peter Šášik, ZO 11-12 SZZ v Lehote
4/2012
37
riadková inzercia / oznamy
Štátna veterinárna a potravinová správa SR
Botanická 17, 842 13 Bratislava
4. ročník Jahodového dňa
Tel.: 02 602 57 364, fax: 02 602 57 450
e-mail: [email protected]
17. ročník medzinárodného kurzu
„Harmonizácia hodnotenia kvality
ovocia a zeleniny“
Štátna veterinárna a potravinová správa SR
si vás dovoľuje pozvať na 17. medzinárodný kurz
„Harmonizácia hodnotenia kvality
ovocia a zeleniny“,
ktorý sa uskutoční v termíne
od 18. do 20. septembra 2012 v priestoroch
kaštieľa Mojmírovce.
PROGRAM KURZU JE ZAMERANÝ NA TÉMY:
1. Interpretácia noriem kvality
OECD/EHK/OSN/ CA FAO pre
karfiol, zemiaky, jablká,
hrušky
4. Porovnanie systému
kontroly kvality – štátna vs
súkromná
2. Predstavenie inšpekčných
služieb
5. Pestovanie a parametre
kvality niektorých druhov
tropického ovocia
3. Perspektívne odrody hrušiek
6. Exkurzia
•Prodám poštou na dobírku:červený rybíz-Rovada,Junifer,Rondom,Hol.červený,černý rybíz-Titánia,Triton,Ometa. Vše je to ve tvaru keř.Keře jsou 2-3 leté.Cena 1 euro za kus.Je to všechno certifikovaný materiál.K ceně za rostliny je třeba
připočítat poštovné a balné. Adresa:Ing.Michael Kocman,Klášterská 880,29501
Mnichovo Hradiště,Česká republika,tel-OO42O603582204,e-mail-kocmanovi@
volny.cz.Ostatní nabídka je na www.kocmanovi.cz
• Predam vinicu 2,5 ha. Kontakt: [email protected]
• Hľadám pestovateľa stolového viniča odrôd HELIOTROP, PASTEL, JANTÁR za
účelom kúpy sadeníc v malom množstve na jesennú výsadbu, prípadne odrezky
na množenie. Kontakt: [email protected]
Začiatok júna patrí v spoločnosti Plantex, spol. s.r.o. už tradične
jahodám. Na tohtoročnom, v poradí už 4. ročníku Jahodového dňa, sa
stretlo viac ako 300 návštevníkov, aby ochutnali jahody tunajšej produkcie a popri tom sa aj zabavili. Pre deti bol pripravený veľmi bohatý
program s množstvo atrakcií, vrátane súťaží zručnosti, jazdy na koňoch,
skákacieho hradu či možnosti výroby vlastných výrobkov. Podujatie zahájil svojim príhovorom konateľ spoločnosti, Ing. Marián Varga, návštevníkov pozdravila aj starostka obce Veselé pri Piešťanoch, pani Viera
Šípková a o užitočnosti a obsahových látkach jahôd informoval prof.
Ing. Ivan Hričovský, DrSc. Spoločnosť má v súčasnosti vysadené jahody
na ploche 21 ha, odrodovú skladbu tvorí Elsanta a Darselekt. Časť produkcie rieši predajom do obchodných reťazcov, zvyšok tvorí samozber,
ktorý tu má už dlhoročnú tradíciu.
en
Inzeráty budú uverejňované bezplatne. Dovoľujeme si vás však
upozorniť na obmedzenú dobu zverejnenia inzerátov – 6 mesiacov. V prípade, že máte záujem o dlhšiu dobu uverejňovania
kontaktujte prosím redakciu, inak bude inzerát automaticky vyradený po 6 mesiacoch od jeho prvého uverejnenia. Redakcia si
týmto dovoľuje požiadať inzerentov, aby nové inzeráty, ich zrušenie, resp. akékoľvek zmeny v ich znení do čísla 5/2012 nahlásili
do 5.9.2012 na telefónnom čísle 037/778 40 70, alebo e–mailovej
adrese [email protected]
Kupón na bezplatnú riadkovú inzerciu v časopise Sady a Vinice
V Sadoch a Viniciach bude uverejnená
riadková inzercia, ktorú nám zašlete
na priloženom kupóne.
Text inzerátu vpíšte do kupónu
nasledovne:
Jedno políčko je určené pre 1 písmeno, čiarku, bodku a medzeru medzi
slovami. Rozsah inzerátu je max. 204
políčok vrátane kontaktu.
Inzeráty do najbližšieho čísla, vpísané do priloženého kupónu, resp. jeho kópie nám posielajte do 5. 9. 2012 na adresu:
Sady a Vinice, P.O. Box 57 F, 949 58 Nitra, fax: 037 778 40 70, e-mail: [email protected] alebo elektronicky na www.sadyavinice.sk
38
4/2012
zaujímavosti zo sveta
Krupobitie zničilo
Experiment s vyzrievaním vína v mori
Vinársky podnik Chateau Larrivet Haut-Brion, nachádzajúci sa
vinohrady v Champagne
v oblasti Bordeaux, v regióne Pessac Leognan experimentoval s vyJedno z najhorších krupobití v histórii oblasti Champagne zasiahlo južnú časť oblasti Côte des
Bar, pričom zničilo tohtoročnú úrodu hrozna. Poškodenie krov v priebehu 15 minút je tak závažné,
že sa predpokladá strata tretiny budúcoročnej
úrody hrozna. Krupobitie bolo sústredené v pásme
tesne na juh od Bar-sur-Aube a zasiahlo prevažne
obce Urville a susedné polohy Bergères, Meurville
a Baroville, ktoré zahŕňajú približne 670 hektárov
vinohradov vysadených najmä odrodou Pinot Noir
(Rulandské modré). V Urville bolo úplne poškodených približne 100 hektárov z celkovo 189 ha viníc,
pričom sa predpokladá úplná strata tohtoročnej
zrievaním vína v jednom sude v roku 2009 tým, že ho čiastočne ponorili do mora. Sud bol ponorený v ustricovom parku v Cap Ferret na
pobreží Atlantiku.
V pokuse boli dva veľkosťou identické sudy naplnené vínom
v roku 2009 a dozrievali o šesť mesiacov dlhšie v porovnaní s ostatným vínom daného ročníka, ktoré bolo nafľašované v obvyklom čase
v júni 2011. Jeden zo sudov bol ponechaný vo vínnej pivnici podniku a druhý bol pokrytý cementom a
priviazaný k lavici slúžiacej na chov ustríc v Cap Ferret. Po stočení vína z oboch sudov a jeho nafľašovaní, ktoré sa uskutočnilo v januári, vinársky podnik zorganizoval ochutnávku vín pod vedením vinárskeho konzultanta Michela Rollanda, spolu s tímom vinárskeho podniku a malou skupinou novinárov.
„Víno zo suda umiestneného v mori bolo lepšie, ako sa očakávalo“ povedal francúzsky vinársky kritik
Bernard Burtschy. „Bolo mäkšie, s väčšou komplexnosťou v porovnaní s vínom z druhého suda, umiestneného v pivnici“. Laboratórne analýzy ukázali, že víno zo suda umiestneného v mori malo mäkšie
triesloviny a mierne nižší obsah alkoholu, obsah solí bol mierne zvýšený.
(http://www.decanter.com/news/wine-news/530053/
bordeaux-chateau-ages-wine-in-the-sea, jún 2012, preklad: Eduard Pintér)
Číňania budú konzumovať viac bieleho vína
Produkcia hrušiek
v Holandsku stúpa
Výmera plôch jabloní sa v roku 2012 v Holandsku znížila o 2 % a dosiahla 8 120 ha, kým
výmera hrušiek o 2 % stúpla a dosiahla 8 350 ha
V celkovom vyjadrení jablone a
hrušky pestujú na
16 500 ha. Produkcia jabĺk klesá už
celé desaťročia a
v súčasnosti tvorí
približne pätinu
výmer, ktoré boli pred 60 rokmi.
Produkcia hrušiek
tiež klesla z pôvodných 14 000 ha, ale v poslednej dobe sa výmery
opäť zvyšujú. Holandsko je štvrtým najväčším
producentom hrušiek v Európe za Talianskom,
Španielskom a Belgickom.
(www.freshplaza.com, júl 2012, en)
Výsledky pokusov s chemickou prebierkou plodov
V Laimburgu (Južné Tirolsko) prebehli v rokoch 2009 a 2010 pokusy s rôznymi spôsobmi
chemickej prebierky plodov, a to na odrodách Fuji
KIKU 8 a Red Chief. Cieľom v prvom pokuse bolo
zistiť, ako sa pri prebierke plodov s použitím ATS
(Ammoniumthiosulfat) prejaví použitie rôznych
dávok vody. Výsledky ukázali, že pri použití dávky
1500 l/ha bola účinnosť redukcie kvetov v roku
2009 21% a v roku 2010 22%. Pri použití 300 l/ha
bol v roku 2009 účinok 17% a v roku 2010 14%.
Ďalej bol sledovaný účinok použitia LX 4630 EA
(Calcium-Formiat) pri odrode Fuji KIKU 8. Výsledky neboli pozitívne, pri vyšších koncentráciách (3 kg/l) sa prejavila aj silná fytotoxicita. Pri odrode
Red Chief boli porovnávané rôzne spôsoby chemickej prebierky s použitím Ammoniumthiosulfat (ATS),
Ethephon a 6-Benzyladenin + NAA (kyselina 1-naftyloctová). Pozitívne sa ukázalo pôsobenie prípravku Ethephon v období plného kvetu, kde boli lepšie výsledky ako pri dvoch aplikáciách ATS. Dobré výsledky boli dosiahnuté aj Tank mixom 6-Benzyladeninu a NAA.
(Obstbau Weinbau, apríl 2012, en)
4/2012
39
Pripravili: Eva Nováková, Ing. Eduard Pintér, PhD.
úrody hrozna. Približne 50% poškodenie sa zistilo aj na ďalších 50 hektároch. Pestovatelia sa cítia
existenčne ohrození, aj keď zásoby im umožnia dosiahnuť približne tri štvrtiny objemu šumivého vína,
ktoré vyrobili v minulom roku. Avšak použitie celého objemu zásob spôsobí, že ostanú bez pokrytia
v nasledujúcom roku.
(http://www.decanter.com/news/
wine-news/530066/
hailstorm-savages-champagne-vineayards,
jún 2012, preklad: Eduard Pintér)
Podľa štúdie vykonanej analytikmi Wine Intelligence sa spotreba bieleho vína v kontinentálnej časti Číny preukazne zvýši v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Správa s názvom “Emerging Opportunities in the Chinese
WineMarket” (Nové príležitosti na čínskom trhu s vínom) bola predstavená
v apríli tohto roka. Ukazuje na rastúcu diverzifikáciu chutí čínskych spotrebiteľov, vrátane zistenej preferencie bieleho vína. Jej autor, vedúci výskumu
Jenny Li uviedol, že hoci červené víno stále predstavuje viac ako 85% celkového predaja vína v Číne, popularita bieleho vína rastie, najmä v južných
regiónoch Číny. Z hľadiska preferencií odrôd výskum ukázal, že najpopulárnejšou odrodou pre čínskych konzumentov je Sauvignon (Sauvignon Blanc),
z čoho vyplýva významný percentuálny nárast exportu novozélandského
vína do Číny. „Nový Zéland urobil obrovskú dieru na trhu so svojimi vínami
odrôd Sauvignon Blanc a značkou Cloudy Bay” uviedol hlavný obchodník
v Pekingu pre Wine Intelligence. Ostatní výrobcovia, oboznámení s čínskym
trhom, sú skeptickí ohľadom rozširovania tohto trendu v iných častiach Číny. Čína je totiž veľmi regionalizovaný trh s veľkými kultúrnymi rozdielmi, čo
platí v jednej časti krajiny, nemusí platiť v inej.
(http://www.decanter.com/news/wine-news/530092/
china-to-drink-more-white-wine-says-study, jún 2012, preklad: Eduard Pintér)
Špecialista
na botrytídu
excelentná účinnosť proti plesni sivej
a ďalším príbuzným chorobám
originálny mechanizmus účinku
efektívne antirezistentné opatrenie
lokálne systémové pôsobenie
dlhodobá preventívna ochrana
bez negatívneho vplyvu na vlastnosti
muštu a priebeh kvasenia
lepšia skladovateľnosť
a vzhľad stolových odrôd
krátka ochranná lehota
neškodný pre dravé roztoče
... kľúč k vysokej kvalite.
Ing. Karol Máté
Ing. Jozef Vanyo
Ing. Miloš Polcer
Ing. Gašpar Józan
Ing. Miroslav Lučkai
Ing. Ľuboš Žilinčík, PhD.
0905 646 311
0918 603 384
0903 288 160
0905 421 922
0905 251 405
0908 710 749
www.bayercropscience.sk
Download

•Rezať či nerezať na klik •Problém neskorých jarných mrazov