10
Marketing
v ambulancii?
Žiadna utópia!
20
Vieme zlepšiť
starostlivosť
o dekubity
1– 2
2012
tematický
zošit 125
Ošetrovateľstvo
v psychiatrii
Odborný časopis s recenzovanou prílohou pre sestry, pôrodné asistentky, lekárov
a iných zdravotníckych pracovníkov • január – február 2012 • cena 2,80 €
Finalisti sú známi!
ISSN 1335-9444
Máte čisté ruky?
Sestra_0102_2012_tit.indd 1
Dôsledným dodržiavaním hygieny rúk všetkými
zdravotníkmi možno predísť nielen prenosu
nebezpečných patogénov na pacientov,
ale aj profesionálnym infekciám.
24.1.2012 16:25:49
„Tieto noviny čítam pravidelne preto,
že informujú o podstatných faktoch.“
Peter Čerešník,
generálny riaditeľ Microsoft Slovakia
www.hnonline.sk/predplatne
sestra1_2_2012.indd 2
1/26/12 2:35:02 PM
OBSAH
Vážení čitatelia!
Počas doterajších
ročníkov súťaže Sestra roka jednoznačne platilo, že nie reprezentatívne priestory Reduty, ani
strhujúci temperament Sisy Sklovskej,
dokonca nie predovšetkým osobná prítomnosť a šarm predsedníčky vlády,
ale v prvom rade výnimočné osobnosti
finalistov urobili každý z galavačerov
oslnivým. Som presvedčená, že aj jubilejný, piaty ročník bude hviezdnym
práve vďaka nim. Posúďte sami: vo
finále kategórie poskytovateľka ošetrovateľskej starostlivosti máme sestru
Ľudmilu Adame z Detského mobilného
hospicu Plamienok, ktorá za desať rokov
práce prežila so stovkami rodín najbolestivejšie okamihy ich života a ponúkala im nielen svoje odborné skúsenosti, ale aj svoju dušu. PhDr. Gabriela
Magyarová z Neonatologickej kliniky
v Nových Zámkoch zase odovzdáva
umenie zachraňovať krehké životy
novorodencov nielen na pracovisku, ale
tiež prostredníctvom svojej rozsiahlej
vedeckej, prednáškovej a publikačnej
činnosti, ktorá presahuje hranice ošetrovateľstva. Ing. Eva Pauerová, PhD.,
z Chirurgickej kliniky FN v Trnave pol
roka poskytovala v rámci svojho neplateného voľna ako jediný zdravotník
starostlivosť chorým v najchudobnejšej
oblasti Etiópie. PhDr. Mária Cibulková,
finalistka kategórie manažérka, bola
výraznou priekopníčkou novej – domácej ošetrovateľskej starostlivosti na
Slovensku a neúnavne ju presadzuje
a obhajuje na všetkých fórach dodnes.
Mgr. Mária Hoštáková vedie úsek ošetrovateľskej starostlivosti FN v Trenčíne
už 17. rok. Rovnako dobrým diplomatom, naviac temperamentnou a zapálenou líderkou psychiatrických sestier
je PhDr. Tatiana Hrindová, námestníčka Psychiatrickej nemocnice v Michalovciach. A napokon Mgr. Daniela
Dluholucká, nositeľka Ceny za celoživotné dielo v ošetrovateľstve za rok
2011, ktorá bola prelomovou osobnosťou zmeny v ošetrovateľstve nielen
v mieste svojho pôsobenia v Banskej
Bystrici, ale v celoslovenskom meradle.
Ďakujeme, skvelé sestry, že ste!
PhDr. Vlasta Husárová
šéfredaktorka
FÓRUM
Komora nič nenecháva na náhodu
Sestra s autoritou
Financie sa vás týkajú
S bodygardmi pri bankomate
Individuálne štúdium choroby
Z odborných podujatí
OŠETROVATEĽSTVO
Marketing v ambulancii – utópia?
V spoločnom rytme
Propojení nových trendů péče
Predmety okolo nás – po anglicky (II.)
10
12
14
16
PÔRODNÁ ASISTENCIA
Prevencia v životných obdobiach ženy
18
ODBORY
Efektívna dentálna hygiena
Nové usmernenia v prevencii a ošetrovaní
dekubitov
Hygiena rúk v zdravotníctve
15
20
24
AKTUÁLNE
Len čistá rana sa môže zahojiť
27
Tematický zošit 125 ošetrovateľstvo v psychiatrii
Terapeutické postupy zlepšující spolupráci při léčbě schizofrenie
Faktory determinujúce starostlivosť o agresívneho
pacienta
Alzheimerova choroba a problém malnutrície
Špecifické výkony sestier v psychiatrii
Psychiatrická V4
Elektrokonvulzívna terapia bez predsudkov
Pacientska advokácia a dôverníctvo
Patologické hráčstvo
Okolnosti suicidálneho pokusu
28
30
32
35
37
38
39
40
44
PSYCHOHYGIENA
Sestry o syndróme vyhorenia
46
INFOSERVIS
január – február 2012
sestra1_2_2012.indd 3
4
4
6
6
7
8
3
1/27/12 10:01:03 AM
FÓRUM
aktuálne
Komora nič nenecháva na náhodu
Petičný výbor ani
v predsviatočnom období
a v novom roku nepoľavil
zo svojho úsilia dosiahnuť
naplnenie požiadaviek sestier
a pôrodných asistentiek
a okamžite reagoval na všetky
zmeny, ktoré ich realizáciu
ohrozujú.
V
deň schvaľovania návrhu štátneho
rozpočtu na rok 2012 Národnou radou
SR pozvala Slovenská komora sestier
a pôrodných asistentiek (SK SaPA) na stretnutie zástupcov všetkých poslaneckých klubov
parlamentu, ministra zdravotníctva a tiež predsedu odborového zväzu zdravotníctva. Chcela
od nich získať garancie na prijatie zákona o odmeňovaní sestier a pôrodných asistentiek, ako
aj stanoviská k ďalším nedoriešeným bodom
petície a súčasnému stavu v rezorte.
Na priamu otázku prezidentky SK SaPA
PhDr. Márie Lévyovej, či poslanci zákon
podporia, MUDr. Viliam Novotný (SDKÚ-DS),
predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo prítomných asi 200 sestier z celého Slovenska
Poslanec S. Fořt (SaS) vyjadril sestrám uznanie za korektnosť ich postupu pri vybojúvaní
požiadaviek a tiež za veľkú podporu verejnosti.
ubezpečil, že jeho poslanecký klub určite áno.
MUDr. Štefan Zelník potvrdil stopercentnú
podporu SNS, pretože „nie je možné nechať sestry v kúte, nech ešte čakajú“. MUDr. Richard
Raši, MPH (Smer-SD) nevidel žiadnu prekážku
schválenia návrhu v prvom čítaní a v druhom
zakomponovanie potrebných zmien a vylepšení.
Aj poslanci za SaS Ing. Mgr. Stanislav Fořt
i MUDr. Peter Kalist, MPH, deklarovali, že za
návrh zákona hlasovať budú – skutočne prešiel
do druhého čítania 140 hlasmi. Všetci poslanci
však zároveň upozorňovali na nevyhnutnosť
finančného krytia mzdových nárokov sestier
zvýšením zdrojov zdravotných poisťovní, aby
Čierny Peter napokon nezostal v rukách poskytovateľov.
Podpora osobností
Komora sa tiež obrátila na svoju čestnú
členku pani Silviu Gašparovičovú. Manželka
Sestra s autoritou
PhDr. Anna Majbíková od júna 2009 zastáva funkciu riaditeľky odboru zdravotníctva
Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) – zrejme ako jediná sestra na Slovensku. Zaujímalo
nás, ako zvládala a prežívala krízovú situáciu
vyvolanú hromadnými výpoveďami lekárov.
Predovšetkým: neobávali ste sa ako
sestra prijať funkciu riaditeľky odboru zdravotníctva ŽSK, a teda zodpovedať za chod
jeho zdravotníckych zariadení?
Keďže som sa ako sestra samosprávneho kraja
podieľala na príprave koncepčných materiálov
v oblasti zdravotníctva a súčasne pracovala ako
vedúca oddelenia zdravotníctva, celá problematika mi bola blízka. Nepociťovala som žiadne
obavy z jej nezvládnutia, aj keď máme v kraji
1 457 ambulancií, 23 ADOS-ov, 14 SVALZ-ov
a 215 verejných lekární a kraj si ponechal vo
vlastníctve štyri nemocnice – v Čadci, Dolnom
Kubíne, Liptovskom Mikuláši a Trstenej a jednu
samostatnú polikliniku v Námestove.
Nepociťovali ste nedostatok autority či rešpektu zo strany lekárov?
4
sestra1_2_2012.indd 4
Funkcia riaditeľa odboru spočíva v odbornom usmerňovaní uvedených zdravotníckych
zariadení. Už z môjho kariérneho životopisu
vyplýva, že v riadení ľudí mám dlhoročné skúsenosti. S lekármi veľmi dlho spolupracujem
a vôbec nemám pocit nedostatku autority z ich
strany.
Nemocnice ŽSK patrili medzi tie,
ktoré boli na Slovensku hromadnými výpoveďami lekárov ohrozené najväčšmi. Ako ste
postupovali v tejto situácii?
Náš kraj ako prvý upozornil verejnosť na
vážnosť situácie a pravidelne informoval
obyvateľov o výpovediach lekárov a ich možných dopadoch na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti v kraji. Výpoveď podalo 54 %
z celkového počtu lekárov, v troch z našich
nemocníc všetci lekári z oddelení OAIM, chirurgie a gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia. Len čadčianska nemocnica bola schopná
obmedzený čas poskytovať akútnu zdravotnú
starostlivosť.
Riešením krízy sa intenzívne zaoberala
komisia, v ktorej pracovali riaditelia štyroch
PhDr. Anna Majbíková, riaditeľka odboru
zdravotníctva ŽSK
PhDr. Anna Majbíková začala po maturite pracovať ako sestra pri lôžku na internom oddelení, neskôr na poliklinickom oddelení klinickej
onkológie. Od roku 1987 bola vedúcou sestrou
samostatnej polikliniky a ďalších 10 rokov vedúcou sestrou nemocnice s poliklinikou v Žiline.
V roku 2000 odštátnila ADOS, ktorú založila
pri NsP v Žiline. Od mája 2003 pracovala na
ŽSK ako sestra samosprávneho kraja a zároveň
zastávala funkciu vedúcej oddelenia zdravotníctva. Od júna roku 2009 sa stala riaditeľkou
odboru zdravotníctva ŽSK. Získala špecializáciu
z interného lekárstva, z onkológie a z manažmentu zdravotníctva.
január – február 2012
1/26/12 4:50:37 PM
aktuálne
FÓRUM
prezidenta SR si v hektickom predvianočnom vými zdravotníckymi profesiami, pretože majú nimálnych mzdových nárokoch sestier a PA,
období našla čas a prijala pozvanie na sláv- negatívny vplyv na starostlivosť o pacientov. ktorý bude na januárovej schôdzi parlamentu
nostné zasadnutie Rady SK SaPA. Prezidentka Pozitívne pracovné prostredie, doplňovanie v druhom čítaní.
Svoju podporu pri prijímaní zákona písomne
komory jej poďakovala za doterajšiu podporu a multiprofesionalita sú tou správnou cestou
a v krátkosti ju informovala o priebehu petície na zabezpečenie lepších výsledkov v zdravotnej vyjadrili poslanecké kluby NR SR za SMER-SD,
sestier a najpálčivejších otázkach, ktoré naďalej starostlivosti o pacientov.“
MOST-HÍD, SaS, KDH, ako aj SDKÚ-DS bez
zostávajú nedoriešené a vyžadujú si spoluprácu
ohľadu na pozmeňujúce návrhy svojho poslanUpustili od tvrdších krokov
so všetkými politickými stranami aj pred voľbaca Kaníka. Presvedčenie, že zákon bude schvámi. Sestry by rozhodne mali aktívne vstupovať
Po tom, čo sa komora z médií dozvedela, že lený zákonodarným zborom SR tak, ako žiada
do politiky a presadzovať v nej záujmy svoje poslanec SDKÚ-DS Ľudovít Kaník navrhol, „aby komora, vyjadril aj minister zdravotníctva.
i pacientov, vyhlásila prezidentka komory.
64 mil. eur, ktoré mali byť v štátnom rozpočte
Na ďalšom spoločnom stretnutí zástupcov
Pani Silvia Gašparovičová poďakovala všetkým určené na mzdy sestier a pôrodných asistentiek, sestier a PA s členmi jednotlivých poslaneckých
sestrám, že v krízovej situácii počas hromad- boli prerozdelené aj medzi iných zdravotníckych klubov NR SR (SDKÚ-DS, SMER-SD, SaS) 13.
ných výpovedí lekárov zostali pri pacientoch. pracovníkov,“ podnikla viacero krokov. Listom januára 2012 v Poprade, boli sestry ubezpečePožiadavky zdravotníkov považuje za oprávnené, sa obrátila na premiérku SR, predsedu NR né, že po voľbách budú pokračovať rokovania
na ich uspokojenie je však nevyhnutná systémo- SR, ministra zdravotníctva, všetky poslanec- zamerané na vyriešenie ďalších požiadaviek
vá zmena. Peňazí je v zdravotníctve dosť, treba ké kluby a poslancov NR SR a požiadala ich petície: rozvoj a podporu mimo nemocničnej
ale upchať tie kanály, ktorými zbytočne odtekajú, o písomné stanoviská k návrhu zákona o mi- starostlivosti, prepojenie zdravotnej a sociálnej
uzavrela manželka prezidenta SR.
starostlivosti, dlhodobej starostlivosti,
Sestry na Slovensku podporila aj
kontrolu dodržiavania personálnych
Európska federácia sestier (EFN).
normatívov, vytvorenie samostatného
Jej generálny tajomník Paul de
odboru ošetrovateľstva na ministerstve
Raeve v liste pripomína, že prax
zdravotníctva.
Komora preto upustila od tvrdších
už dlho poukazuje na odbornosť,
schopnosti, samostatnosť a role
krokov, ktoré avizovala: iniciovanie
sestier a pôrodných asistentiek
Dňa bez sestier a obliehanie parlaako rovnocenných členov multimentu, podávanie výpovedí sestier
disciplinárnych tímov v Európskej
a pôrodných asistentiek, písanie jedúnii. „Nastal čas, aby sa to isté dialo
ného listu týždenne do Európskeho
aj v slovenskom systéme zdravotnej
parlamentu.
starostlivosti, kde je potrebné upustiť
-šeriPani Silvia Gašparovičová na slávnostnom predvianočnom zasadnutí Rady SK SaPA v sídle komory
od strnulosti vzťahov medzi jednotliFoto: autorka
nemocníc kraja a ja, neskôr aj zástupcovia
z nemocníc v pôsobnosti MZ SR a MO SR, ako
aj predstaviteľ Krajského operačného strediska v Žiline. Krízová komisia zasadala dvakrát
týždenne a pripravovala riešenia v úzkej spolupráci s predsedom ŽSK, ktorý pre prípad
potreby zabezpečil aj lekárov z Moravskosliezskeho kraja.
Intenzívne sme komunikovali, riaditelia
našich nemocníc mali pripravené alternatívy
riešení, ktoré modifikovali na základe aktuálneho stavu. Včas bolo obmedzené poskytovanie
chronickej zdravotnej starostlivosti a zároveň
dohodnutá akútna starostlivosť s okolitými
zdravotníckymi zariadeniami. Zvládli sme to
len vďaka včasnej a sústavnej komunikácii
všetkých zainteresovaných a najmä preto, že
sme pracovali ako tím.
Ako vnímate rozdiely v postupe
komory sestier a pôrodných asistentiek a Lekárskeho odborového združenia pri presadzovaní svojich požiadaviek?
Sestry si zvolili na vybojovanie svojich dlhodobo neriešených požiadaviek dlhú cestu,
museli osloviť veľký počet obyvateľov, aby sa
parlament nimi zaoberal. Bola to cesta vysvetľovania, presviedčania a informovania. Pevne
verím, že bude úspešná.
LOZ pri presadzovaní svojich opodstatnených požiadaviek zvolilo cestu nátlaku. Lekári
však nebojovali len za zvýšenie platov, ako to
v závere vnímala verejnosť, ale aj za celkovú
zmenu financovania zdravotníckych zariadení
tak, aby platby od zdravotných poisťovní odzrkadľovali
reálne náklady na poskytovanú zdravotnú starostlivosť.
Šlo im aj o dodržiavanie
Zákonníka práce a vyhlášky
týkajúcej sa minimálnych
normatívov personálneho
vybavenia.
LOZ sa podarilo presadiť
svoje požiadavky, najmä tú
najpodstatnejšiu – zrušenie
pripravovanej transformácie
nemocníc, ktorá mohla spôsobiť vážne problémy v celom
systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zároveň sa však naštrbila dôvera medzi
lekárom a pacientom a bude trvať veľmi dlho,
kým sa opäť obnoví.
Sestry si zvolili na
vybojovanie svojich
požiadaviek dlhú
cestu vysvetľovania,
presviedčania a
informovania. Pevne
verím, že bude
úspešná.
Čo považujete za svoj najväčší úspech v tejto funkcii a čo za najťaživejší dlh?
Veľmi dôležité bolo zvládnutie mimoriadne zložitej situácie súvisiacej s výpoveďami lekárov,
január – február 2012
sestra1_2_2012.indd 5
ktorá sa skončila bez toho, aby bol poškodený
pacient.
Najťaživejším pre mňa je neobjektívny spôsob financovania zdravotníckych zariadení
zo strany zdravotných poisťovní: rozdielna
platba v nemocniciach MZ SR
a nemocniciach VÚC za tú istú
diagnózu alebo hospitalizáciu. Tá
sa následne prejavuje v platoch
zdravotníckych pracovníkov,
ktoré sú v našich nemocniciach
podstatne nižšie než v nemocniciach MZ SR. Napriek tomu, že
ich opakovane s kompetentnými
otvárame, nedarí sa tieto problémy uspokojivo riešiť. A ďalšie:
MZ SR oddlžovalo v našom kraji
iba zdravotnícke zariadenia
v pôsobnosti MZ SR a MO SR
a ostatné napriek opakovaným
žiadostiam o zaradenie do systému oddlženia
vynechalo. Považujeme to za diskrimináciu,
pretože nemocnice v pôsobnosti samosprávnych krajov sú rovnako ako zariadenia MZ
SR a MO SR platené zo zdravotných poisťovní
a pravidlá financovania zdravotníctva neurčuje kraj, ale štát.
Pripravila: Vlasta Husárová
Foto: archív A. M.
5
1/26/12 4:50:47 PM
FÓRUM
finančná gramotnosť
Povedali
pacienti
Len ja viem, ako ma bolí chrbtica, lebo s ňou
žijem.
Ja som celá zasiahnutá.
Chcem operáciu bez úmrtia.
Často mi ide na infarkt.
Chcem, aby môj manžel bol lôžkovaný.
V noci som mal srdečnú rýchlosť.
Trie sa mi kostrč a vŕzga mi.
Dcéra chodí na konkurencie (konkurz).
Produktívne kašlem 24x denne.
Nebrala som vážne antibiotiká.
Máme doma biotrópnu lampu.
Mám blokáž v chrbtici.
DDT-čko mi robili.
Mám prívalové bolesti.
Masáž nemôže mať infekčne postihnutý pacient.
Klinická masáž (klasická)
Predkloňte sa. Dopredu alebo dozadu?
Navštevujem procedúry.
Mám blúdiacu platničku.
Fyzicky ma bolí lopatka.
Bolesti som dokázala prekonať, lebo mám mladé svalstvo.
Zbierala som infúzie, ale nie je mi lepšie.
Vstrebe sa mi osteoporóza?
Mám choré hormóny, dajú sa vyliečiť?
Aké máte ťažkosti? Ja som na hlavu.
Mám natiahnuté materničné väzy. Nežijem intímne, tak neviem, z čoho!
Zo zbierky MUDr. Elišky Takácsovej
vybrala Mgr. Alžbeta Ondová
KFBLR UN L. Pasteura, Košice
V
Financie sa vás týkajú
dnešnom svete je finančná gramotnosť
zásadnou vecou pre prežitie, a to bez
ohľadu na to, či ste bohatí alebo chudobní, múdri alebo menej chytrí. Bez finančnej gramotnosti majú ľudia finančné problémy. Náš seriál by mohol poslúžiť ako stručný
úvod do sveta financií, ktorý nás obklopuje
a sprevádza pri každom kroku. Mini seriál
finančnej gramotnosti zameriame na tieto
základné témy:
1) Čo je finančná gramotnosť
2) Zdravie a peniaze – ako si ich udržať
3) Ako zvládnuť rozpočet v rodine
4) Ako prevziať kontrolu nad svojím životom
5) Čo je finančná inteligencia
6) Ako rozvíjať svoje finančné schopnosti
Čo je finančná gramotnosť
Dosiahnutie finančnej gramotnosti nie je jednorazový akt, ale ide o celoživotný proces. Každý
musí prejsť vlastnou cestou budovania majetku.
Neplatí tu priama úmera: čím máte vyššie vzdelanie, tým ste finančne gramotnejší.
Príklad: Ak chudobný príbuzný zdedí
po svojom strýkovi z Ameriky veľké
množstvo peňazí, je takmer isté,
že o väčšinu svojho dedičstva
(ak nie o všetko) príde.
Prečo? Lebo nebol na túto
situáciu pripravený. Peniaze
treba vedieť nielen zarábať,
ale aj míňať.
Veľké peniaze sa vždy
skladajú z drobných mincí.
Stále platí stará ľudová múdrosť: „Babka
k babce, budú kapce“. Správne vedomosti
majú cenu zlata.
Časť toho, čo zarobíte, je vaše. Nemalo by to
byť menej než 10 %. A nezáleží na tom, koľko
zarobíte. Vždy zaplaťte najprv sebe!
Príklad z prírody: Ak zozbierate úrodu,
časť zrna odložíte na výsev. Keby ste všetko
spotrebovali, nabudúce by ste nemali čo zasiať
a tým ani žiadnu úrodu. O nové rastlinky sa
treba starať, okopávať ich, zalievať, hnojiť
a chrániť pred škodcami. Nakoniec sa vám
pole odmení úrodou, z ktorej časť predáte, časť
zužitkujete a časť odložíte pre ďalšie výnosy.
Takto sa to opakuje každý rok.
Rovnako je to aj s peniazmi. Vzťahujú sa na
ne tie isté zákony. Časť výplaty miniete, časť
použijete na splácanie a povinné platby, časť
odložíte pre budúcnosť. O nasporené peniaze
sa musíte zodpovedne starať, dobre ich investovať, neustále ich chrániť pred „škodcami“. Až postupne, po čase vytvoria pre vás istotu na dôchodok,
kedy ich už nebudete môcť
zarábať. Peniaze majú tú
vzácnu vlastnosť, že sa
dokážu sami množiť –
„peniaze robia peniaze“.
Tomuto procesu pomôže
porozumieť finančná
gramotnosť.
Mgr. Mária Alexa
Kliščová, Bratislava
Ilustračné foto: fotolia
S bodygardmi pri bankomate
Pracujem v zariadení pre mentálne postihnutých
a tam býva aj celkom bežná vec „problémom“ a naopak, veľa situácií vedia jeho obyvatelia zľahčiť.
Ilustruje to aj ďalší z radu príbehov z nášho života.
Bolo krásne odpoludnie uprostred týždňa a potrebovali sme zabezpečiť lieky na ďalšie dni. Keďže
v zmene pracujeme po jednej, do neďalekého
mesta som šla ja v osobnom voľne. Aby som
si urobila „očko“ u klientov, piatich z nich som
zobrala na výlet spojený s nákupmi a s posedením
v cukrárni. Ja som poznala ich, oni zase mňa, tak
sme vyrazili v radostnom očakávaní.
Už po nastúpení do autobusu MHD niektorým prišlo
zle a len čo sa pohol, chystali sa vracať. Našťastie
sme došli bez ujmy a bez vyvrátenia obeda. Objednali
sme lieky, zašli kúpiť, čo sme potrebovali a konečne
vytúžená cukráreň a v nej káva, koláč, kokakola a nakoniec zmrzlina. Niektorí to chceli „otočiť“ ešte raz,
ale sociálna sestra nám dala peňazí len poskromne,
navyše po skúsenostiach z autobusu sa zdalo, že by
im to aj malo stačiť. Uzavrela som to teda jednoducho: „Už nemáme peniaze!“ Keď sme cestou na
6
sestra1_2_2012.indd 6
autobusovú stanicu prechádzali okolo bankomatu, spomenula som si, že sa mi minuli aj tie moje
vlastné, tak som sa zastavila nejaké vybrať.
Pred bankomatom ma klienti obkľúčili ako bodygardi a transakcia mohla začať pod pozorným dohľadom piatich párov očí. Keď vyšla kartička, jeden
z nich pristúpil bližšie ku mne a s napätím sledoval,
čo bude ďalej. Keď sa z otvoru vysunuli peniaze,
klient zvýskol od radosti a tam pred bankou na
námestí začal vyskakovať oboma nohami do pozoruhodnej výšky. Podotýkam, že šlo o človeka, ktorý
sa bežne pohyboval s veľkými ťažkosťami. Zároveň
na celé námestie vykrikoval tak, že to nemohol
nikto prepočuť: „Sestrička, vy máte šťastie! Hoďte
to tam ešte raz a budeme mať na tú cukráreň!
Hoďte to rýchlo tam!“ Trvalo dosť dlho, kým som
mu vysvetlila, že tieto peniaze sú moje vlastné a to
zariadenie pred nami nie je hrací automat.
Keď som príbeh vyrozprávala kolegom, zhodli sa,
že výbery z bankomatu budú predsa len bezpečnejšie bez našich bodygardov.
M. V.
január – február 2012
1/26/12 2:37:29 PM
zdravotník v role pacienta
Individuálne štúdium choroby
M
ojím životným snom bolo stať sa
sestrou. Zrejme ma ovplyvnila moja
mamka, ktorá pracovala v zdravotníctve ako sestra celý život. Keď som mala možnosť, zabehla som k nej do práce a obdivovala ju
v bielom plášti, ktorý mi symbolizoval pomoc.
A tak som sa vybrala touto dráhou. S hrdosťou
a láskou vykonávam profesiu ako svoje poslanie
už 28 rokov a som v nej šťastná. Osud mi však
umožnil vyskúšať si aj rolu pacienta – možno
aj preto, aby som bola erudovanejšia a lepšie
chápala svojich pacientov.
V roku 2004 nečakane dostalo v mojom slovníčku a v živote miesto vtedy ešte pre mňa neznáme ochorenie. Začalo krátkodobými ťažkosťami
s trávením, rannými hnačkami, ktoré si neskôr
vynútili návštevu toalety po každom jedle. Pri
171 cm výšky moja váha klesla na 49 kg a za
pár dní som nemala sily
prekročiť ani prah spálne. Na toaletu ma nosili
na rukách manžel a syn.
Dcéra vytrvalo sedávala
pri mojom lôžku a moja
láskavá kamarátka a kolegyňa mi nalievala nádej
do mysle deň čo deň. Som
šťastná, že ich mám!
Do nemocnice ma
rázne vydurila moja gastroenterologička, zrejme v hodine dvanástej.
Ocitla som sa na internej
klinike Fakultnej nemocnice v Košiciach. Keď
som pri svojom príchode zočila obavy v očiach
personálu, pochopila som, že je so mnou fakt
zle. Okamžite ma uložili na lôžko a infúzie liali
rovno do oboch rúk. Po troch dňoch sa stav
zmiernil a tak som šla na kolonoskopiu – mala
potvrdiť moju nosnú diagnózu, ktorú už lekári
tušili. Prvú kolonoskopiu v živote som prežila
s vreskotom, ale potvrdila, že príčinou bolestí
a všetkých ťažkostí bolo zapálené črevo. Po histologickej verifikácii vyriekli konečnú diagnózu
– Crohnova choroba. S úžasom som začala pátrať po informáciách a prosila som si vysvetlenie
od erudovanejších, než som bola vtedy ja. Pár
dní som sa pasovala so záplavou negatívnych
myšlienok. Úžasný tím zdravotníckeho a nezdravotníckeho personálu na internej klinike
rozptýlil moje obavy s tým, že všetko sa pomaly
zase dostane do bežných koľají. Isteže, bude si
to žiadať isté úpravy.
Pod krídla si ma zobrala krajská odborníčka
pre gastroenterológiu. Po nasadenej liečbe sa mi
stav natoľko upravil, že som sa po 4 dňoch vedela
postaviť sama na vlastné nohy. Ešte úžasnejšie
však bolo, že mi v tej chvíli tlieskali všetky službukonajúce sestry. Zo samotky ma preložili do
izby s dvomi milými spolupacientkami, kde som
si pripomenula, kto som: SESTRA! A pomáhala
som im, veď ja som už bola fit.
Pravidelne a poslušne som užívala lieky a infúzie. Rodina ma podporovala psychicky, telesne
aj telefonicky, a to mi dodávalo silu bojovať. Po
troch týždňoch ma prepustili z nemocnice a disciplinovane som sa liečila ďalej doma. Po poldruha roku som mohla kortikoterapiu vysadiť. Stav
sa znormalizoval: kamarátka toaleta síce musí
byť nablízku, ale potrebujem ju menej často.
Moja strava sa mierne líši od jedla ostatných
členov rodiny, ale zvykla som si na ňu. Oplatilo
sa: vrátila som sa ku svojmu povolaniu. Pacienti
ma síce privítali zaujímavou otázkou: „Sestrička,
vy žijete?“ Bola som už dosť silná na to, aby som
im s láskou odpovedala: „Áno, kvôli vám som sa
vrátila!“ Ten úsmev na ich tvárach stál za to.
Po dvoch rokoch pravidelného dozoru nad
mojím stavom mi lekári
odporučili absolvovať
biologickú liečbu. Opäť
nastal čas individuálnych štúdií toho, o čo
vlastne ide a čo ma čaká.
Dozvedela som sa, že
pacientom pri nej aplikujú látky pripravené
metódami genetického
inžinierstva vo forme
infúzií v špecializovaných centrách.
Ja som dostávala ľudsko-myšaciu monoklonálnu protilátku. S mojou zlatou kolegyňou
a spomínanou kamarátkou Evkou sme si robili
vtipy, že mi narastie myšací chvostík. Dodnes
ho očividne nemám... Dochádzala som do Košíc
v predpísaných intervaloch a v Crohn centre
som sa stretávala s pacientmi s podobným osudom zo širokého okolia. Počas dvojhodinovej
aplikácie infúzie sme prebrali všetky aspekty
ochorenia a navzájom sme sa „dopovali“ dobrou
energiou a pozitívnym myslením. Ani biologická
liečba ma ale nezachránila pred dlho odkladanou operáciou, vďaka nej som však prišla
len o terminálne ileum a cékum v dĺžke 16 cm
a nemala som ani žiadne fistuly. V apríli 2011
som liečbu ukončila ako znovuzrodený človek,
len na farmakoterapii.
Som zase schopná venovať sa svojim pacientom a byť im oveľa empatickejšie nápomocná
v každej situácii. Touto cestou by som ale chcela
podporiť najmä pacientov s podobnou diagnózou, aby prekonali chvíle strachu, stiesnenia,
neistoty a verili, dúfali. A neprestali sa nikdy
usmievať. Pomáha to duši a telu a – v mojom
prípade – aj mojim pacientom.
Etela Simonová
NsP sv. Barbory, Rožňava, a. s.
Ilustračné foto: fotolia
január – február 2012
sestra1_2_2012.indd 7
FÓRUM
Dajte sa
vyprovokovať!
Aj vy si ako prvé v časopisoch prečítate príbehy
zo života, v novinách vás najväčšmi zaujímajú
názory iných čitateľov či blogerov, v televízii
máte najčastejšie naladené reality šou? Tiež
sa vám vidí, že nik nevymyslí takú „story“,
akú vie spískať život? Ste hladné po emóciách, potrebujete sa vyplakať? A zvedavé, ako
svoj profesijný život, bežné i komplikovanejšie
problémy zvládajú vaše kolegyne/kolegovia?
Zažili ste v práci niečo nezvyčajné – príjemné
či naopak zúfalo zlé – niečo, s čím by sa bolo
treba podeliť alebo vyrovnať? Potrebovali by
ste sa vykričať, dostať zo seba, čo vás dusí,
zbaviť sa toho, čo vás ťaží? Na to všetko vám
ponúkame príležitosť: chopte sa pera alebo
sa vrhnite na klávesnicu počítača a zverte sa
zo srdca i od pľúc nášmu časopisu. Sestra
vám rada poslúži ako bútľavá vŕba, možno aj
ako terapeut, určite bude tiež zrkadlom a vynasnažíme sa, aby bola aj vaším úspešným
advokátom.
Aby sa vám ľahšie rozhodovalo, o čom písať,
ponúkame vám výber z rozmanitých tém, ale
s radosťou uvítame akékoľvek ďalšie, režírované
životom.
Čo na svojej práci milujem a čo nenávidím
Toho pacienta si zapamätám nadosmrti...
Stále len dievča pre všetko?
Smiechu som sa nezdržal/la!
A potom buď motivovaný/á!
Kedy som bol/a veľmi hrdá na to, že som
zdravotník?
Kedy som sa hanbil/a za to, že som tiež
zdravotník?
Nevedel/a som si rady...
Vyhorený/á do tla
Ako som si poradil/a s nepríjemným pacientom
Keď je klient z inej kultúry
Tvrdý chlebík v zahraničí
Aké je byť v koži pacienta
Mám nápad, ako veci zmeniť!
Aj v takýchto podmienkach pracujeme...
... a iné témy, ktoré považujete za dôležité.
Prispievateľov/ky do nášho fóra prirodzene
odmeníme honorárom za opublikovaný text,
pre prvých desať však máme nachystané aj
darčeky. Samozrejme, budeme rešpektovať aj
želanie zostať v anonymite, aby ste sa pre svoju
úprimnosť – a navyše pred verejnosťou – necítili
byť ohrození/é.
Tešíme sa na záľahu príspevkov!
Zároveň vám radi zabezpečíme kvalifikovanú
odpoveď na vaše otázky v oblasti pracovného
práva aj zdravotnej legislatívy.
Kontakt:
PhDr. Vlasta Husárová
Redakcia Sestra, ECOPRESS, a. s.
Seberíniho 1, 820 07 Bratislava 2
[email protected]
7
1/26/12 2:37:47 PM
FÓRUM
z odbor ných podujatí
Asistovať konečne ženám
Na Slovensku
z viacer ých hľadísk ani zďaleka
nedosahujeme podmienky, aké
by si rodiace ženy a ich deti
zaslúžili a aké majú vo vyspelej
Európe.
D
okazujú to aj výsledky prieskumu spokojnosti žien so starostlivosťou v slovenských pôrodniciach zverejnené na
webovej stránke www.rodinka.sk. Najlepšie
sa v nich umiestnili menšie zariadenia, ktoré
akceptujú požiadavky žien spojené s priebehom pôrodu, starostlivosťou o dieťa a najmä
sa snažia zabezpečiť príjemné, útulné prostredie, prihliadajúc na intimitu.
tovanie práva žien na samostatné rozhodovanie o výbere miesta pôrodu, jeho spôsobu, ako aj osoby asistujúcej žene pri
pôrode;
podporu a rešpekt prirodzenej jednoty matky
a novorodenca – odmietanie separácie novorodencov od matiek, zabezpečenie ich skorého kontaktu s dieťaťom;
zmeniť ponuku v slovenských pôrodniciach,
ktoré dnes ako „veľkovýrobne detí“ nenavodzujú pocit bezpečia a istoty, nevyhnutného
pre ženu a dieťa.
Hľadanie riešení
Novinkou konferencie boli aj workshopy.
Ich účastníci hľadali riešenia dvoch závažných
problémov, ktoré v súčasnosti v odbore rezonujú u nás i v krajinách EÚ.
Prirodzení spojenci
Prečo stúpa počet pôrodov ukončených
Je to len časť problémov, ktoré naše ženy cisárskym rezom? Ako to môžu pôrodné
postupne odkrývajú a pôrodné asistentky (PA) asistentky ovplyvniť? Účastníčky workshoich v tomto snažení začínajú aktívne podporo- pu sa zhodli na týchto hlavných dôvodoch:
vať. Výrazne sa to prejavilo na 9. celoslovenskej
Pôrodné asistentky sa málo angažujú v stakonferencii pôrodných asistentiek v októbri
rostlivosti o tehotné ženy tak v ambulantminulého roka v Prešove s účasťou kolegýň
nej, ako aj v ústavnej zdravotnej starostliz Česka a Maďarska. Spolupráca s organizávosti. Nedostávajú sa do povedomia žien
– mnohé o ich existencii ani netušia.
ciami českých, poľských a maďarských PA je
nesmierne dôležitá pre výmenu skúseností
Absentuje psychofyzická príprava (PFP)
s implementovaním legislatívy EÚ do našich
tehotných na pôrod vedená PA.
právnych noriem a pre vzájomnú podporu posilPrílišné zásahy do priebehu pôrodu zo straňovania kompetencií PA. Hosťami podujatia
ny pôrodníkov spôsobujú zvýšený výskyt
boli prvýkrát aj zástupkyne laickej verejnoskomplikácií.
ti – aktivistky z materských združení a z OZ
Nedostatok informácií poskytovaných ženám
o rizikách, ktoré hrozia pri cisárskych rezoch
Slovenské duly. Hlavným zámerom konferencie
bolo otvoriť dialóg medzi matkami a PA, nájsť
tak pre matku, ako aj pre dieťa.
spoločné stratégie pre zmenu v poskytovaní staNetrpezlivosť lekárov a alibizmus v zdrarostlivosti v pôrodnej asistencii, o ktorú sa PA
votníctve
už roky snažia a ženy sa jej čoraz intenzívnejšie
Zvyšuje sa počet pôrodov cisárskym rezom
na želanie matky – za priamu úhradu a bez
dožadujú – sú teda prirodzenými spojencami.
indikácie.
Prednášajúce zdôrazňovali potrebu:
Pôrodné asistentky by preto mali:
rešpektu k individuálnym požiadavkám,
intimity a dôstojnosti pri pôrode – akcepzlepšiť komunikáciu s tehotnými v priebehu
tehotenstva a pôrodu;
zviditeľňovať sa
medializovaním
svojej práce a kompetencií;
viesť kurzy PFP
na pôrod a klásť
dôraz na prirodzený pôrod;
podporovať ženy
v úsilí rodiť prirodzene.
Je rozdiel medzi
vzdelávaním a praxou v pôrodnej asisVzácni hostia konferencie – zástupkyne matiek a dúl
tencii? Ak áno, pre-
8
sestra1_2_2012.indd 8
Zuzana Štromerová je v Česku pojmom
medzi matkami i pôrodnými asistentkami.
Kolegyniam odporúča radiť v prospech žien
a nie systému.
čo? Diskutujúce sa zhodli na tom, že tento
rozdiel existuje z niekoľkých dôvodov:
Vzdelávanie v pôrodnej asistencii v SR síce
prebieha v súlade s legislatívou EÚ, uplatňovanie vedomostí a zručností v praxi je
však problematické aj zdĺhavé – príkladom
sú kompetencie PA a podmienky výkonu
samostatnej praxe.
Prax študentiek pôrodnej asistencie spravidla nevedú mentorky, ale pedagógovia.
Pre lepšie prepojenie teórie s praxou, čo je
pre štúdium pôrodnej asistencie obzvlášť
dôležité, treba tento stav zmeniť.
Študentkám chýbajú počas praxe vzory.
Staršie kolegyne neraz nechcú meniť zaužívané stereotypy a každú iniciatívu na zmenu
potláčajú, resp. odmietajú.
Študentky nemajú možnosť vidieť reálne
samostatnú prax v pôrodnej asistencii v rodine a komunite, pretože praktické cvičenia
prebiehajú v nemocniciach a v ambulantnej
starostlivosti, kde PA realizujú málo zo svojich kompetencií.
Účastníčky konferencie zhodne konštatovali, že uplatnenie legislatívnych noriem výkonu
povolania PA v praxi je veľmi pomalé a problematické, pretože pôrodné asistentky prakticky
zišli z očí verejnosti. Už generácie žien rodili
u nás za asistencie lekára, bez ohľadu na to,
či šlo o pôrody fyziologické alebo patologické.
PA sa stali asistentkami lekárov. Tento stav je
alarmujúci, preto sa budú neúnavne snažiť,
aby sa vrátili na svoje miesto – k žene.
Mgr. Iveta Lazorová
hlavná odborníčka MZ SR pre pôrodnú asistenciu
Foto: Vlasta Husárová
január – február 2012
1/26/12 2:38:02 PM
z odbor ných podujatí
FÓRUM
Sestra ako „ohrozený druh“
Prirodzenou hlavnou témou VIII. celoslovenskej konferencie sestier pracujúcich v zariadeniach sociálnych služieb (ZSS) v Ružomberku vlani na jeseň bola stále nedoriešená
problematika prepojenia zdravotno-sociálnej
starostlivosti v týchto zariadeniach. Jej závažnosť a aktuálnosť zdôrazňovali nielen hostia,
zástupcovia SK SaPA, Katolíckej univerzity
Ružomberok a sestry samosprávnych krajov,
ale aj skúsenosti zahraničných účastníkov
z USA, Lotyšska, Poľska a Česka. J. Hnyková
z ČR označila sestry v sociálnych službách za
„ohrozený druh“, pretože je ich čoraz menej.
Viacero prednášajúcich podložilo svoje argumenty prieskumami: PhDr. M. Kosturíková
z Likavky preukázala, že najviac prijímateľov
sociálnych služieb v ZSS má VI. stupeň odkázanosti. Jednoznačne preto potrebujú komplexnú
ošetrovateľskú starostlivosť. Mgr. H. Ibosová
z DSS Jasamina Rožňava prezentovala rozsah
ošetrovateľských výkonov a implementáciu
ošetrovateľského procesu v ZSS na Slovensku.
Ďalšou výrazne rezonujúcou témou bola bezpečná zdravotná starostlivosť v ZSS, ktorá
sa musí poskytovať v súlade so zákonnými
normami a musí byť garantovaná odborným
zástupcom.
Bezmála 250 účastníkov konferencie z celého Slovenska malo možnosť načerpať informácie o využívaní hodnotiacich škál a iných
diagnostických metód sestrou pri včasnom
odhaľovaní porúch kognitívnych funkcií;
o psychomotorickej aktivizácii seniorov s týmito poruchami; o využití kanisterapie pri
starostlivosti o klientov ZSS. Oboznámili sa so
znovuobjavenou metódou rehydratácie pacienta subkutánnou infúziou a s monitoringom
pacienta, klienta pomocou nových technológií, ako aj s modernými trendmi v ošetrovaní
dekubitov. O bazálnej stimulácii ako efektívnom pomocníkovi v každodennej starostlivosti
o klientov s mentálnym postihnutím hovorila
presvedčivo E. Pečková z DSS Trojlístok z Ružomberka.
Viaceré prednášajúce sa zaoberali praktickými aspektmi prepojenia sociálno-zdravotníckych a zdravotno-sociálnych služieb, ako
aj etikou ošetrovateľskej starostlivosti o seniorov. Ľ. Kočanová analyzovala postavenie
sestier v SR a poukázala na nutnosť zmeny,
ktorej nositeľom sú samotné sestry.
Sestry živo diskutovali o problematike bezpečnosti klientov ZSS, ale aj zdravotníkov
v nich, o ich ťažkej, zložitej práci. Preraďovanie
sestier za opatrovateľky, ich nedostatok spôsobuje, že služby ostávajú bez sestry a klient
potom nedostáva adekvátnu starostlivosť.
Účastníčky konferencie zaviazali Radu SK
SaPA, aby presadzovala požiadavky sestier
zhrnuté v petícii, najmä skvalitňovanie a pre-
Akční Tatranci
stva v roku 2010 a boli rozvinuté na Lodžských
dňoch ošetrovateľstva. Na intenzite však naberá
nielen spolupráca s poľskými kolegami, ale sa
zvyšuje aj záujem českých kolegov. Aj zástupca Ľvovskej lekárskej univerzity z Ukrajiny
MUDr. Oleh Lyubinets prejavil na konferencii snahu nadviazať podobnú regionálnu spoluprácu už na budúci rok. Vzácnym hosťom
bola Mgr. Beata Cholewka, riaditeľka odboru
ošetrovateľstva na Ministerstve zdravotníctva
Poľskej republiky.
Cieľom konferencie na tému Ošetrovateľstvo
medzi teóriou a praxou bolo poukázať na to,
že sestra aplikovaním svojich vedomostí,
N
a II. celoslovenskej konferencii s medzinárodnou účasťou Belianske dni ošetrovateľstva bola vlani v novembri v duchu
myšlienky ošetrovateľstva bez hraníc slávnostne podpísaná dohoda o spolupráci medzi
Regionálnou komorou sestier a pôrodných
asistentiek (RK SaPA) Vysoké Tatry, zastúpenou PhDr. Lukášom Koberom (na foto vľavo)
a Małopolskou Okręgowou Izbou Pielęgniarek
i Położnych Kraków v zastúpení viceprezidentom Mgr. Tadeuszom Wadasom (na foto
vpravo). Ide o prvú dohodu medzi regionálnou
komorou sestier so zahraničím na Slovensku.
Zaväzuje obe strany v súlade s kompetenciami
jednotlivých regionálnych komôr podporovať
spoluprácu pri vzdelávaní sestier a PA, v oblasti
regenerácie a oddychu zameranej na rekonvalescenciu sestier a PA a pri realizácii projektov
s využitím fondov Európskej únie. Strany si
budú vymieňať informácie, skúsenosti a realizovať akcie, týkajúce sa odborného vzdelávania,
ako aj svoje odborné periodiká Ošetrovateľstvo
a pôrodná asistencia a Ad vocem a rozvíjať
inštitucionálne a osobné kontakty. Tie sa začali
na úspešných I. Belianskych dňoch ošetrovateľ-
Pri podpise dohody medzi slovenskou
a poľskou regionálnou komorou sestier
január – február 2012
sestra1_2_2012.indd 9
Pozorné účastníčky konferencie
pojenie zdravotno-sociálnej starostlivosti
a prípravu zákona o dlhodobej starostlivosti
tak, aby sa zlepšovala starostlivosť o klientov v ZSS a postavenie sestier v nich. Žiadajú
kompetentné ministerstvá – práce a zdravotníctva – stanoviť jasné personálne normatívy
pre zdravotníkov poskytujúcich zdravotnú
starostlivosť vo vybraných druhoch ZSS tak,
aby klienti aj sestry mali garantované kritériá minimálnej bezpečnosti a kvality pri jej
poskytovaní. V zákone o minimálnom mzdovom ohodnotení sestry a pôrodnej asistentky
pamätať aj na sestry pracujúce v ZSS, aby
nedochádzalo naďalej k ich diskriminácii pri
výkone povolania ani v odmeňovaní. Zároveň
vyzvali všetky sestry pracujúce v ZSS, aby
zefektívnili komunikáciu so širokou verejnosťou a médiami.
Eva Toldiová
predsedníčka sekcie SK SaPA sestier pracujúcich
v zariadeniach sociálnych služieb
Foto: archív autorky
získaných štúdiom, v praxi prispieva k zavádzaniu inovatívnych metód pri uspokojovaní
bio-psycho-sociálnych a duchovných potrieb
pacienta. Rozsiahly program obsahoval 33
odborných prednášok a 11 posterov od slovenských, poľských a českých autorov, ktoré
boli vydané v 440-stranovom recenzovanom
zborníku.
Druhý deň konferencie s magickým dátumom 11. 11. 2011 sa okrem bohatého odborného programu niesol v duchu oceňovania
sestier pracujúcich v Tatranských ústavoch
a sanatóriách. Biele srdce získala Alena
Čopiaková z Vyšných Hágov za jej dlhoročnú prácu o pacientov s pľúcnou tuberkulózou, Anna Frisíková za starostlivosť
o detských pacientov v Dolnom Smokovci,
Jana Plučinská z Tatranskej Kotliny za jej
aktivity a prácu v Rade RK SaPA Vysoké Tatry,
rovnako ako Anna Profantová, bývalá prezidentka tejto regionálnej komory. Svojou
dlhoročnou prácou výrazne ovplyvnili nielen
mladšie kolegyne, ale zýšili aj status sestry
v očiach svojich pacientov a ich rodín.
PhDr. Lukáš Kober, Mgr. Danka
Halečková, Wojciech Niklewicz,
Jaroslav Pekara
Foto: archív autorov
9
1/26/12 2:38:17 PM
OŠETROVATEĽSTVO
a marketing
Marketing v ambulancii – utópia?
Jaroslava Lunterová, Interná
a kardiologická ambulancia Revúca
Mnoho pacientov vyjadruje nespokojnosť
s prístupom lekárov a sestier, s ktorými prichádzajú
do kontaktu v ambulantných zdravotníckych zariadeniach. Ukazuje sa, že bez efektívnej komunikácie,
asertivity, ale ani marketingu a manažmentu, dobrých
interpersonálnych vzťahov zdravotníkov nie je možné
kvalitne uspokojovať potreby klientov a pacientov
ambulancií. Marketing v rukách sestry nie je utópiou.
Jeho využitie si však vyžaduje vôľu sestier vzdelávať
sa, dôveru nadriadeného a spoločný cieľ – fungovať
tak, aby práca tešila a motivovala.
SÚHRN:
KĽÚČOVÉ SLOVÁ: Marketing. Uspokojovanie potrieb.
Plánovanie. Analýza. Konkurencia.
W
ikipédia definuje marketing ako
„identifikáciu, zabezpečovanie,
predpokladanie alebo ovplyvňovanie dopytu po tovaroch a službách“. Vo
všeobecnosti závisí od reklamy a trhu. Ide
o metódu, ktorou sa riadi proces plánovitej
realizácie nápadov na trhu. Vznik marketingu podmienilo úsilie minimalizovať riziko,
ktoré vzniká pri vstupe na trh a maximalizovať zisk pri realizácii zhmotneného nápadu.
Marketing je práca s trhom, ktorej základným
cieľom je uskutočniť výmenu.
Ide tu vlastne o uspokojovanie
potrieb, resp. želania zákazníka, podmienených jeho kúpnou silou.
Podľa niektorých, zrejme
skôr humánnejšie než prakticky založených autorov, marketing nie len predávanie, ale
skôr, resp. prioritne uspokojovanie potrieb zákazníkov.
Táto definícia by sa dala aplikovať aj na zdravotníctvo. Aj
v ňom je dominujúcim cieľom
konania všetkých pracovných
zložiek zabezpečenie kvality činnosti tak, aby
sa dosiahol želaný výstup – pacient s uspokojenými potrebami, prirodzene, v holistickom chápaní. Jedným z cieľov marketingového systému je maximalizácia spokojnosti
spotrebiteľov.
Spochybňovať tieto teórie argumentom, že
„niekomu ide predovšetkým o peniaze a zisk,
hoci aj na úkor spokojnosti pacienta“ je možno
navonok odvážne, v našich podmienkach však,
žiaľ, neraz pravdivé.
Príčin tohto postoja môže byť viac, napr.
podmienky zo strany zdravotných poisťovní,
spôsob financovania zdravotníctva; určite aj
nekonkurenčné, monopolné prostredie z hľadiska geografického vymedzenia a tiež rozhodovania zdravotných poisťovní v otázkach
uzatvárania zmlúv o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti (ZS) s prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení (ZZ).
Aj keby bola výroba zisku hlavným motívom činnosti poskytovateľa
ZS a prevádzkovateľa ZZ,
musí vychádzať aspoň z minimálnej snahy o získanie si
zákazníka a docielenia jeho
spokojnosti. Ak totiž pacient
nebude spokojný, môže
uprednostniť iného poskytovateľa, s prepracovaným
a premysleným marketingovým manažmentom, orientovaným na zisk ako druhoradú súčasť marketingovej
politiky. Reč je samozrejme
o konkurenčnom prostredí,
kde sa marketing čoraz viac udomácňuje,
pretože v sofistikovanej podobe predstavuje
dôležitého pomocníka nielen pri získavaní klientely, ale aj pri šírení dobrého mena
organizácie (ambulancie).
Sestra býva
najlepšou
manažérkou denných
činností a dokonalou
znalkyňou toho, po
čom je dopyt a čo
je žiaduce zo strany
pacientov.
10
sestra1_2_2012.indd 10
Marketingový plán ambulancie
Marketing sa nezaobíde bez marketingového plánu. Ten zahrňuje:
timig: prehľad navrhovaného plánu v stručnej podobe, ktorá ale umožňuje pochopiť
hlavné zameranie plánu (napr. harmonogram činností, rozpis ordinačných hodín,
personálne zabezpečenie pracoviska tak,
aby podmienky vyhovovali pacientom,
personálu a aby práca bola produktívna
a plynulá);
marketinovú situáciu: obsahuje základné
informácie o trhu (o potrebách a prianiach
zákazníkov – v prípade pacientov ide o potrebu byť vyšetrený/ošetrený dôsledne, čo
najmenej stresujúco, na určitej komunikačno-humánnej úrovni, s cieľom totožným
pre poskytovateľov i prijímateľov zdravotnej starostlivosti – uzdravenie, prevencia,
zmiernenie následkov ochorenia a pod.).
Informácie o produkte mapujú všetko okolo
predaja a cien, čistého zisku – dôležité pre
poskytovateľa, rozhodujú o tom, či má vôbec
význam podnikať.
Ďalšou dôležitou informáciou v marketingovom pláne je tzv. konkurenčná situácia.
V marketingu sa pojem konkurencia skloňuje veľmi často. Konkurencia je hybnou
silou procesu zvyšovania kvality a často je
postavená na schopnostiach poskytovateľa
či odborníka na marketing. Tým môže byť
– a často aj skutočne je – vnímavá a progresívne premýšľajúca sestra, ktorá pozná
klientelu rovnako ako okolité ambulancie
a dokáže odhadnúť, pomenovať a realizovať
kroky potrebné k dlhodobému úspešnému
fungovaniu zariadenia.
Poslednou dôležitou informáciou je všetko, čo sa týka situácie v makroprostredí
– demografickom, ekonomickom, politickom,
legislatívnom a sociálno-kultúrnom. Iný marketingový postup volíme u detí (demografia,
socio-kultúra, legislatíva), iný pri náročnom
ošetrovaní pacientov závislých od alkoholu
január – február 2012
1/27/12 10:47:55 AM
marketing a
v psychiatrickej ambulancii (legislatíva, ekonomika).
SWOT analýza ako zhodnotenie silných
a slabých stránok zariadenia, príležitostí a hrozieb (Strengths, Weaknesses,
Opportunities, Threats) je dôkazom strategického myslenia a naznačuje, či sa oplatí navrhované projekty realizovať (Škrla,
Škrlová, 171). SWOT analýzu realizujeme
v dvoch oblastiach – externej a internej
dimenzii, s vedomím, že nepresné vyhodnotenie vonkajšieho a vnútorného prostredia
môže vyústiť do prijatia nereálnych a neproduktívnych cieľov.
Ciele v marketingovom pláne rozdeľujeme na finančné a marketingové. K finančným zaraďujeme schopnosť podniku „zarobiť
si na seba“, resp. pracovať tak, aby poskytovateľ bol po odčítaní všetkých finančných položiek potrebných k práci (plat
sestry, odvody, dane, benefity zamestnanca a pod.) v zisku. Marketingové ciele by
mali byť neustále dopĺňané, prepracúvané.
Zdôrazňujeme pri tom silu sestry, ktorá býva
najlepšou manažérkou denných činností
a dokonalou znalkyňou toho, po čom je dopyt
a čo naopak nie je žiaduce zo strany spotrebiteľov – pacientov.
Marketingová stratégia ambulancie je
založená na prepracovanej reklame, ktorú
jej generuje predovšetkým odbornosť lekára
i sestry + postoj a správanie personálu. Tie
sú založené na diplomatickej, slušnej komunikácii, na empatickom prístupe a schopnosti zvládať konfliktné či stresové situácie,
ktorým sa v našich podmienkach (čakanie)
nemožno vyhnúť.
V tomto smere sa uplatňujú vlastnosti
a schopnosti sestry ako diplomacia, distingvovanosť, asertivita, zdravé sebavedomie a kritické myslenie. Samozrejmosťou
marketingovej stratégie je odbornosť, edukačná aktivita na vysokej odbornej úrovni,
ochota a úsmev, súčasne s úprimnou snahou
sestry pristupovať k pacientom a ich rodinám humanisticky, altruisticky a holisticky (HAH). HAH model nie je ortodoxným
pilierom, ale skôr vodidlom k tomu, aby
sestra dokázala reprezentovať seba, zariadenie a poslanie sestry vôbec. Neortodoxným
preto, lebo dnes už nemožno vnímať profesiu
sestry úplne altruisticky. V súčasnej spoločnosti je ošetrovateľstvo práca ako každá iná,
síce s humánnym podkladom, ale dôraz sa
kladie na jej adekvátne finančné ocenenie.
Dopyt po morálnom a ekonomickom ocenení
sestier je takmer na rovnakej úrovni. Keby
tomu tak nebolo, sestry by dnes patrili k najmenej finančne motivovaným vymierajúcim
profesiám.
Kontrola je nástrojom slúžiacim k zefektívňovaniu marketingových stratégií. Jej
prostredníctvom získavame výsledky, ktoré
nás utvrdzujú v správnosti zaužívaného
manažmentu činností a postojov alebo signalizujú potrebu ich zmeny.
Potreba je jasná
Každá ambulancia má/mala by mať svoj
marketing. Kto tvrdí, že marketing nepotrebuje, zrejme nie je ohrozený konkurenciou,
prípadne disponuje vysokým sebavedomím.
Nečakané objavenie sa konkurencie však
môže spôsobiť dokonca krach zariadenia,
ktoré roky síce neefektívne a neuspokojivo,
ale bez konkurencie fungovalo. Nervózny
lekár a arogantná sestra sa zrazu môžu ocitnúť vedľa ambulancie s dokonale vyškoleným personálom. Odlevu pacientov potom
už nezabránia žiadne horúčkovité aktivity „o
päť minút dvanásť“. Prepracovaný marketing
vopred počíta s možnosťou konkurencie.
OŠETROVATEĽSTVO
Marketing u nás preferuje a uplatňuje množstvo ambulantných zariadení, ktoré zavádzajú
benefity (pre pacientov, rodiny, zamestnancov), robia analýzy, vytvárajú marketingové
stratégie. Naďalej však existujú zariadenia,
v ktorých autokratický a neefektívny štýl riadenia marketing podceňuje na úkor kvality.
Také ambulancie pacienti navštevujú len preto,
že nemajú kam inde ísť, hoci nie sú spokojní
s lekárom a sestrou. Zrejme len dovtedy, kým
si v blízkosti neotvorí ambulanciu poskytovateľ
ZS so schopnosťou predvídať, poznať a najmä
vybrať si excelentnú sestru. Práve ona vie
do ambulancie prilákať pacientov skutočnými
benefitmi.
Marketing v rukách sestry nie je utópiou.
Jeho využitie si však vyžaduje vôľu sestier
vzdelávať sa, dôveru nadriadeného a spoločný
cieľ – fungovať tak, aby práca tešila a motivovala.
Ilustračné foto: fotolia
Zoznam bibliografických odkazov
Marketing. [on-line] Dostupné na internete:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Marketing. [cit.
2011-10-12]
Marketingový plán. [on-line] Dostupné
na internete: <http://www.euroekonom.
sk/marketing/marketingove-planovanie/
marketingovy-plan/>. [cit. 2011-10-12]
Podstata a koncepcie marketingu. [on-line]
Dostupné na internete: <http://oravsky.sk/
seminar/marketing.pdf>. [cit. 2011-10-12]
ŠKRLA, P., ŠKRLOVÁ, M. 2003. Kreativní
ošetřovatelský management. 1. vyd. Praha :
Advent-Orion, 2003. 477 s. ISBN 80-7172841-1.
Kontaktná adresa
Mgr. Jaroslava Lunterová
Interná a kardiologická ambulancia
Muránska 51, 050 01 Revúca
Mobil: 0907 870 616
E-mail: [email protected]
Moje zdravie
životne dôležité čítanie
Vaše
choroby
Vaše
problémy
orok
každý ut
v novej N
prílohe H
Vaše
peniaze
január – február 2012
sestra1_2_2012.indd 11
11
1/26/12 2:39:03 PM
OŠETROVATEĽSTVO
Bazálna stimulácia
V spoločnom rytme
Ďalším dôkazom širokých možností využitia
BS sú skúsenosti jej uplatňovania v terapii
syndrómu týraných a pohlavne zneužitých detí
(sy CAN) v Detskom centre Domeček v OstraKvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť v sociálnych službách
ve. Jeho riaditeľ MUDr. Zdeněk Novotný
a PhDr. Karolína Friedlová predstavili výsledpoznať podľa toho, či uplatňuje koncept Bazálnej stimulácie,
ky 5-ročného terapeutického hľadania nových
psychobiografický model profesora E. Böhma a validáciu.
ciest pre vývoj zneužitých detí, ktoré trpia
ýmto konštatovaním otvoril vlani v no- tu BS poskytujú priame poradenstvo nielen zmenou vnímania svojho tela a najmä stravembri v Tábore historicky IV. národný všetkým členom interdisciplinárneho tímu, chom z nadväzovania vzťahov. V prvej fáze sa
kongres Bazálnej stimulácie (BS) s me- ale aj pacientom a ich príbuzným. Pani Hatz- vzhľadom na najviac zdevastovaný somatický
dzinárodnou účasťou Ing. Jiří Horecký, MBA, Casparis zdôraznila, že koncept musí mať vo a taktilný komunikačný kanál využíva výlučne
prezident Asociácie poskytovateľov sociálnych všetkých krajinách rovnakú štruktúru a záro- verbálny kontakt, žiadny telesný, pričom teraslužieb ČR. Zároveň podčiarkol, že hlavnú záslu- veň byť pochopiteľný pre všetky kultúry.
peut hľadá spolu s dieťaťom pozitívne spomienhu na rozšírení konceptu do Čiech, ale aj na
Pomocou prepojenia konceptu Bazálnej sti- ky na zneužívajúceho. Stimulujú sa vzdialené,
Slovensko má zakladateľka a konateľka Inštitútu mulácie s alternatívnymi a augmentatívnymi optické zmysly. Neskôr sa za prítomnosti teraBazálnej stimulácie PhDr. Karolína Friedlová. komunikačnými systémami je možné účinne peutky využíva aj prítomnosť muža, upokojuAko prvá certifikovaná lektorka ho od roku 2000 sa dorozumievať s deťmi s ťažkým až hlbokým júce vlastnosti jeho hlbokého hlasu. Až potom
postupne presadila nielen v zdravotnej starostli- mentálnym či ťažkým telesným postihnutím môže prísť na rad somatická terapia – pohlavosti a u poskytovateľov sociálnych služieb, ale a vzájomne reagovať. Podľa skúseností riaditeľky denie, masáž, kanisterapia, spoločné skákanie
aj do vzdelávacích programov špeciálnych škôl občianskeho združenia Kaňka, o. p. s. Tábor na trampolíne. Jej cieľom je, aby dieťa prijalo
v ČR a rozbehla tradíciu národných kongresov Mgr. Ireny Lintnerovej, je potom terapeut vlastné telo ako zdroj príjemných telesných
Bazálnej stimulácie. Jej autoritu
prežitkov a nadviazalo kontakt s otv odbore potvrdzuje fakt, že rok
com. Mimoriadne dôležité je pri tom
stále pamätať na fröhlichovský „spoviedla Medzinárodnú asociáciu
Bazálnej stimulácie ako jej preziločný rytmus“ – ponúkať a nie nútiť,
dentka.
zdôraznil v závere MUDr. Novotný.
Možnosti uplatnenia konceptu
V somatickom objatí s terapeuticpredstavila táto skúsená a nesmierkou bábikou Karlíkom potom vyšla na
ne zapálená lektorka na konferenpódium PhDr. Eva Pocházková, cercii skutočne netradične: v dialógu
tifikovaná lektorka psychobiograficso slávnym rodákom z Frýdku-Místkého modelu prof. E. Böhma. Hovorila
ku, horolezcom Liborom Uhrom,
o prínose diferenciálnej diagnostiky,
ktorý ako druhý Čech vystúpil na
pomocou ktorej možno spoľahlivo
mapovať psychický stav klienta so
najťažšiu a druhú najvyššiu horu
sveta K2. Tak výškový horolezec,
symptómami demencie a určiť adekako aj človek odkázaný na starostlivátne formy starostlivosti – vrátane
vosť sa nachádzajú v ťažkej životnej
Bazálnej stimulácie –, vychádzajúcej
situácii a musia zdolávať zmeny
z poznania jeho biografie (pozri článok
Spoločné vystúpenie a „horolezecký výstup“ K. Friedlovej (na lane
v oblasti vnímania, hybnosti a kona str. 14). Špecifiká takejto pomov popredí) a L. Uhera poslucháčov rozhodne zaujalo.
munikácie, existujú „v núdzovom
ci – napríklad aj využívanie bábik či
režime“. Aj športovec v extrémnej situácii zažíva schopný lepšie odčítať rôzne reakcie dieťaťa plyšových zvieratiek – je potom možné obhápodobné pocity ako ľudia odkázaní na cudziu a pochopiť, čo mu je príjemné alebo nie, ako jiť pred príbuznými, ale aj pred sociálnymi
pomoc: stratu autonómie, fyzické zásahy do jeho sa cíti. Prostredníctvom taktilného, fyzického pracovníkmi i kontrolórmi kvality sociálnych
tela, stratu komunikácie, obavy o budúcnosť, kontaktu si tieto deti lepšie uvedomujú svoje služieb, ktorí by ju bez týchto poznatkov mohli
strach z bolesti, dezorientáciu a cestu z nich telo a tým aj svoje JA a snažia sa dať najavo považovať za infantilizáciu klientov. Pochopia,
nevedomky hľadá v bazálnej stimulácii. Libor svoje potreby.
že klienti s demenciou pri kočíkovaní alebo
Uher to demonštroval m. i. na príklade uplatAj v Odbornom liečebnom ústave Paseka nosení empatickej bábiky môžu robiť to, čo
ňovania zhodného komunikačného kanála, kde pri Olomouci, kde sa rehabilitujú pacienti po je v živote človeka najdôležitejšie: starať sa
pri kontakte s pakistanskými šerpami využívali ťažkých kraniocerebrálnych úrazoch, moz- o niekoho.
somatickú, taktilno-haptickú cestu.
gových príhodách či po operáciách veľkých
Ja sám!
kĺbov, majú s BS ako metódou voľby výborné
Široké možnosti využitia
skúsenosti. „Mali sme pacienta s coma vigiNa druhý deň mali účastníci kongresu
Margrit Hatz-Casparis, exprezidentka le bez prognózy – a Bazálnou stimuláciou sme výnimočnú možnosť čerpať priamo zo zdroMedzinárodnej asociácie Bazálnej stimulá- ho z toho dostali,“ povedala staničná sestra ja: o vzniku, filozofii a prvkoch Bazálnej sticie z oddelenia vzdelávania Kantonsspital vo Eva Ščučková. „Vždy to treba aspoň skúsiť!“ mulácie hovoril autor konceptu, profesor
švajčiarskom St. Gallene predstavila pravidlá Postupne sa všetci pracovníci oddelenia dlho- Dr. Andreas Fröhlich z nemeckej Univerzity
stanovené Medzinárodnou asociáciou BS pre dobo chorých, vrátane lekárov, stali držiteľmi Landau. Tento napohľad krehký človek s podvzdelávanie v tomto koncepte. Na jej 900-lôž- certifikátu BS a využívajú príslušné pomôcky, manivým úsmevom si pred 35 rokmi ako mladý
kovom pracovisku, kde sa v ošetrovateľskej dokumentáciu. Konkrétne postupy a ich efek- špeciálny pedagóg pôsobiaci na vidieku veľmi
starostlivosti úspešne využíva už 15 rokov, tívnosť demonštrovali na kongrese na príklade zreteľne uvedomil, akú frustráciu prežívajú
majú pre implementáciu BS vypracované meto- pacienta s anaplastickým meningiómom a mu- rodičia ťažko postihnutých detí. Nemohli
dické postupy. Certifikovaní lektori koncep- ža s vnútrolebečným poranením.
komunikovať so svojimi deťmi, nakŕmiť ich,
T
12
sestra1_2_2012.indd 12
január – február 2012
1/27/12 9:31:59 AM
Bazálna stimulácia
uspokojiť ich potreby a nedostali odpovede
ani od odborníkov: rehabilitační pracovníci
nanajvýš deti precvičili, ergoterapeuti si s rodičmi posedeli na káve a pedagógovia tvrdili,
že s tým sa nedá nič robiť. Možno preto sa
rodičia odvážili zveriť deti mladým ľuďom,
ktorí mali víziu, ako pomôcť. Ich nápad sa dal
využiť aj pre predčasne narodené deti i pre ľudí
s demenciou, s autizmom a dokonca uplatniť
aj v intenzívnej starostlivosti. „Pre mňa ako
pedagóga bolo spočiatku nepredstaviteľné, ako
komunikovať s človekom, kompletne závislým od
prístrojov,“ zaspomínal si profesor Fröhlich na
tento napínavý krok. Pri hľadaní premosťujúceho názvu pre metódu, ktorá spájala množstvo
takých odlišných problémov – ľudí v kritickej
životnej situácii, závislých od pomoci, so sťaženou komunikáciou – bolo takmer nemožné.
Východiskom bol nový filozofický základ: kým
dovtedy bol ťažko postihnutý človek považovaný za sumár deficitov, s dlhým zoznamom
činností, ktoré nezvládne, so zmenou paradigmy sa pohľad naňho zmenil. Začali ho
vidieť ako človeka, hľadali jeho individualitu;
možnosť stretnutia s ním a nie liečebnú situáciu. „Pedagógom aj ošetrujúcim hrozí, že vedia
lepšie než my sami, čo máme robiť, čo je pre
nás najlepšie, chcú nás prerobiť na krajšieho,
lepšie fungujúceho človeka. Toto zmenila nová
paradigma: aj postihnutí majú právo na vlastný
život, presadiť si: Ja sám!“
Dôležitým stavebným kameňom Bazálnej
stimulácie je vývojová psychológia. Ťažko
postihnuté deti spravidla považujeme za
malé deti. Zabúdame, že prešli skúsenosťami
s bolesťou, ohrozeniami a najmä sa zoznámili s množstvom ľudí, ktorí s nimi niečo
bez opýtania vykonávali. A pritom dieťa
potrebuje pre svoj pocit bezpečia, kontakt
s konštantnou osobou. Klienti sú vytrhnutí aj z autorizačného procesu, spoznávania
seba samého, z toho, že aj oni môžu vyvolať
nejakú reakciu.
Všetky tieto poznatky sa vyskladali do trojuholníka, základných prvkov Bazálnej stimulácie:
vnemy, pohyb a komunikácia, ktoré vzájomne
súvisia. Bez pohybu niet vnímania: ak so zavretými očami držíme v nehybnej dlani predmet,
po 8 sekundách ho prestaneme vnímať, rovnako
ako vôňu či zápach. Človek je štruktúrovaný tak,
že na opakovaný či stály vnem už nereaguje, len
na zmenu. Tento fakt má nielen neurologické,
ale aj komunikačné súvislosti: na pohyb (akciu)
získavam odozvu.
Byť doma vo vlastnom tele
Autori konceptu Bazálnej stimulácie sa
rozhodli „zrušiť“ dualitu tela a ducha, navyše
ducha, ktorý je v západnej civilizácii nadradený telu. Ťažko však osloviť ducha bez tela.
Axiómou BS preto je, že aj keď človek nereaguje, môžeme sa mu priblížiť telesným kontaktom. Preto dávajú profesionáli pri používaní
konceptu BS do služby
aj vlastné telo, „nechávajú sa cítiť, dávajú sa
k dispozícii“. To je pre
ľudí bez znalosti BS
ťažko akceptovateľné.
Terapeut musí s dieťaťom premyslene zaujať
polohu, istú vzdialenosť
– akčný rádius, a teda
dovoliť sám sebe „hrať
sa“ a dať tak dieťaťu
možnosť podieľať sa na
činnosti.
Veľkým problémom
je jednostrannosť ležiacich pacientov: pri
pohľade na rovnakú
vec sa vnem niekam
Prof. Christel Bienstein, Margrit Hatz-Casparis, Karolína Friedlová,
posunie, dochádza až
Hana Anastassiadou a prof. Andreas Fröhlich
k halucinácii. Preto je
dôležitý pohyb, objavovanie vlastného tela alebo Príšerné, čo sa mu stalo!); dbať na to,
pôsobením druhého, cítiť si nohu napríklad aby ho nepoškodili; čo najskôr získať o ňom
stiskom a povolením tlaku. Umožní to klien- informácie: akú skúsenosť si prináša (aby mu
tom „byť doma vo vlastnom tele“.
napríklad nepúšťali hudbu, o ktorú nestojí,
Desiatym cieľom bazálnej stimulácie je obja- ba neznáša ju); pohybovať s ním tak, ako je
viť svet a vyvíjať sa. Úlohou pedagóga/tera- to prirodzené jemu a nie ako to vyhovuje ošetpeuta je pomôcť pri tom deťom a opatrovaným rujúcim. Zásadou je integrovať do choroby
a „vniesť ich do spoločnosti iných ľudí“, ako život človeka.
uzavrel profesor Fröhlich.
O pocitoch pacientov na ARO vieme veľmi
Na kongrese vystúpila aj spoluautorka málo, ich vedomie je ako v hmle (Nebel), ktorá
konceptu Bazálnej stimulácie, profesorka sa ale môže kedykoľvek zdvihnúť a vrátiť k žiDr. Christel Bienstein, vedúca Inštitútu votu (Leben). Intubovaní pacienti na umelej
výskumu v ošetrovateľstve na Lekárskej fakul- pľúcnej ventilácii mávajú desivé spomienky:
te Univerzity Witten/Herdecke v SRN. Ako ses- cítia sa ako na bojisku, na mučidlách, sestry
tra z anestéziológie a intenzívnej starostlivosti a lekárov vnímajú ako drakov. Cieľmi Bazálnej
počas 20-ročnej spolupráce s prof. Fröhlichom stimulácie na ARO je preto popri zachovaní
preniesla postupy BS do ošetrovateľskej sta- života sprevádzanie človeka, istota a dôvera;
rostlivosti o ľudí so zmenou vnímania a ko- nádej, umožniť mu cítiť samého seba; byť bez
munikácie.
strachu; nedovoliť, aby sa cítil osamelý; aby
Upozornila, že ťažko postihnutý človek, napr. mohol aj túto ťažkú životnú situáciu považovať
po úraze, sa vracia k tej forme vnímania, ktorú za znesiteľnú.
zažil v tele matky: somatickému, vestibulárneProfesorka Bienstein skúma aj možnosti
mu a vibračnému. Aj jeho rodina to intuitívne využitia BS u ľudí s demenciou: v nemeckých
využíva – objatiami, pohladeniami. Chce s ním nemocniciach ňou trpí 10 percent pacientov.
byť v kontakte, pretože cíti, že je pupočnou Ich fixovanie a medikácia spôsobia, že sa stanú
šnúrou chorého k životu.
nepohyblivými a inkontinentnými, nechápu, čo
Sestry na oddeleniach ARO v Nemecku sa s nimi deje, plačú, odmietajú, sú agresívni,
majú na vizitkách zhrnuté – pre pripomenu- utekajú. Skúsenosti z konceptu spoločného
tie – práva pacientov na ARO: na prítomnosť bývania a stravovania Wohnkűchen ukazujú,
príbuzných; na ich citlivé informovanie o stave že s využitím poznatkov z biografie, uplatnechorého; na starostlivosť s rešpektom k choré- ním drobností a detailov z ich doterajšieho
mu. Dodržiavanie týchto princípov sa vysoko života, blízkeho telesného kontaktu a spocení napríklad aj pri certifikácii zariadení, ločného varenia so zainteresovaním každého
avšak vo všetkých nemecky hovoriacich kra- obyvateľa možno predísť vyššie vymenovaným
jinách – v Rakúsku, Nemecku a vo Švajčiarsku problémom, ako aj podvýžive, bežnej u týchto
– je dokopy certifikovaných 85 ARO oddelení, pacientov. Ťažko dementní často vôbec nehopričom len v SNR ich pracuje 7 000...
voria, ale v spoločnom dome spolu komunikujú, robia veci súčinne a čoskoro začnú použíZ hmly do života
vať krátke vety. Vracajú sa do života. Môže si
Pri profesionálnom postupe by si ošetru- pomáhajúci želať viac?
júci na ARO mali predovšetkým ujasniť svoj
Vlasta Husárová
postoj k pacientovi (Príšerné, že ešte žije!
Foto: Zdeněk Kašpárek (www.socialnisluzby.eu)
január – február 2012
sestra1_2_2012.indd 13
OŠETROVATEĽSTVO
13
1/27/12 9:32:12 AM
OŠETROVATEĽSTVO
m a n a ž m e n t k va l i t y
Propojení nových
trendů péče
Psychobiografický model prof. Er vina Böhma
ve vztahu ke konceptu Bazální stimulace
a propojení těchto konceptů v péči u lidí
s demencí
diferenciální diagnostiky E. Böhma.
Ošetřovatelský koncept Bazální stimulace vhodně doplňuje
psychobiografický
model. Vzájemné propojení těchto nových
trendů péče vycházejících z biografie klienta
napomáhá profesnímu vývoji ošetřovatelství,
zvyšuje etickou dimenzi a kvalitu péče.
Diferenciální diagnostika se využívá především v geriatrii a gerontopsychiatrii a speciálně je nápomocná v dlouhodobé péči o klienty se symptomy demence.
Diferenciální diagnostika je pomocným
skórovacím instrumentem pro zjištění sedmi
úrovní regresivní interakce klienta. Schopnost
navázání kontaktu je u klienta se symptomy
demence velmi důležitý faktor pro poskytování péče. Jeho zjištění numerologockým algoritmem nám pomáhá také vybrat adekvátní
formu péče a následně i specifické intervence,
které vycházejí z poznatků biografie klienta.
Diferenciální diagnostické skóre je rozděleno ve vertikální rovině na 7 stupňů regresivní
interakce a v horizonální rovině na 8 oblastí,
které hodnotí stav klienta v oblasti:
emocí,
psychomotoriky,
schopnosti kontaktu,
vůle,
orientace,
paměti,
formálního myšlení,
obsahového myšlení.
Na základě sumace bodového vyhodnocení
očet desorientovaných a zmatených
je možné určit, do jaké interakční skupiny
starých lidí narůstá v souvislosti
patří náš klient a jaká specifická forma péče
s prodlouženým stářím, kdy duše
(aktivizační, re-aktivizační a nebo bazálně
a psychika seniora zaostává, kdežto tělo
stimulační je pro něho ta nejlepší). Na tomto
základě se tvoří adekvátní individualizované
je ještě funkční. Tento paradox je stále
více popisován v souvislosti s onemocněním
plány péče. V bodovém systému 1 – 7 jsou
a symptomy demence.
výsledky hodnocení emoční stability klienta
Vzrůstající kvantitativní, ale i kvalitativní
zpracovatelné do dokumentace přímé péče,
náročnost péče o tyto klienty podmiňuje nároale i do vizitace péče.
ky na odbornost poskytovatelů přímé péče,
Diferenciální diagnostika E. Böhma
a to jak v nemocnicích, tak v institucích dloupomáhá:
hodobé péče, ale také v péči domácí. Inovační
zmapovat psychický stav klienta (Mini
metody péče využívají nejnovější poznatky
Mental hodnotí pouze rozumovou složku);
z ošetřovatelského a sociálního výzkumu, který
stanovit stadium regresivní interakce 1 – 7,
která nám jasně určí formu péče a to aktije prioritně zaměřen na kvalitu života klientů,
ale také personálu. Z posledních výstupů těchvizační, re-aktivizační a nebo stimulační
to odborných studií je patrné, že nejvíce imple(vertikální rovina);
mentované do praxe jsou psychobiografický
indikovat prvky bazální stimulace;
model péče a koncept Bazální stimulace pro
určit, ve které hodnocené složce má klient
jejich teoretické, ale i praktické návody a stranejvětší deficit a na kterou oblast péče se
tegie, jakým způsobem poskytovat odbornou
máme zaměřit (horizonální rovina);
péči právě této cílové skupině.
sestře při stanovení ošetřovatelských
diagnóz podle NANDA systému;
Indikace formy péče
indikovat komunikační techniky;
Diferenciální diagnostika
odůvodnit oslovení klienta
regresivní interakce vypracovaná
– příjmením, jménem, zdrobprof. Ervinem Böhmem je jedním
nělinou a nebo přezdívkou;
z odborných instrumentů v rukou
obhájit využití specifických
personálu a má klíčový význam pro
pomůcek v péči (hračky,
indikaci formy péče. Na podklapanenky, kočárky);
du sumace bodového hodnocení
harmonizovat terapii prostřeje možné určit, do jaké interakční
dím podle stadia regresivní
skupiny 1 – 7 podle stupně regrese
interakce;
patří náš klient. Zvláště u seniorů
pochopit ostatním členům týmu
s projevy demence je toto skóre
volbu intervencí;
vynikajícím pomocným instrukumulovat v jednom dokumenmentem pro správné určení, jakou
tu informace o psychickém
péči je nutné poskytnout – aktistavu klienta;
vizační, re-aktivizační nebo
maximalizovat adekvátní
zaměřenost intervencí v inpéči s prvky Bazální stimulace.
dividualizované péči (akční
U klientů v interakční skupině 6
– 7, u klientů s těžkými symptomy
intervence);
Sestry zo zariadení sociálnych služieb sa zoznamujú so špeciálnymi
demence, je indikace prvků Bazální
minimalizovat neadekvátní
bábikami určenými pre klientov s demenciou.
stimulace podložena výsledkem
intervence péče;
P
14
sestra1_2_2012.indd 14
január – február 2012
1/26/12 2:39:39 PM
hygiena ústnej dutiny
popisovat symptom patologické adaptace
klienta.
Diferenciální diagnostický list předkládá
jednotnou terminologii pro popis symptomů
u klienta a vede personál v myšlenkovém algoritmu pro stanovení kontinuální a individuální
linie péče.
Tato forma diagnostiky psychického stavu
klienta je součástí ošetřovatelské vizity pro
psychobiografický model péče. Vizita jako
součást modelu péče má stanoven jednotný
postup:
1. Analýza ošetřovatelské dokumentace, který
problém, nebo problémová situace je nejčastěji popisována u klienta.
2. Na tuto problematickou situaci je využita
diferenciální diagnostika E. Böhma pro
stanovení stádia regrese.
3. Analýza biografických údajů klienta.
4. Stanovení hypotézy problému – ošetřovatelské diagnózy.
5. Interpretace možných příčin
6. Plán intervencí s ohledem na stupeň regrese
klienta a jeho biografie
7. Evaluace – hodnocení. Analýza ošetřovatelské dokumentace s popisem reakcí klienta
na dané intervence.
8. Nové skórování dané situace diferenciální
diagnostikou E. Böhma pro stanovení stádia regrese. Numerologický výsledek jasně
potvrdí, jestli byly dané intervence péče
efektivní.
Vizita se provádí dle nutnosti dané problematiky u klientů se symptomem demence
a také je pevně zakomponována do harmonogramu práce celého kolektivu poskytujícího
péči. Tým se setkává jednou týdně a týmová
ošetřovatelská vizita řeší danou problematiku.
Primární sestra nebo klíčový pracovník řídí
diskusi společně s vedoucím daného úseku.
Korekce individuálních plánů péče je záležitostí celého týmu, který je zodpovědný za
kontinuitu daných intervencí. Pomocí diferenciální diagnostiky E. Böhma může jasně
potvrdit efektivitu péče, ale také indikovat
prvky Bazální stimulace u klientů v 6. a 7. stupni regrese. Doposud volbu těchto prvku BS
prováděl personál na základě osobní rozvahy
a intuice. Tento skórovací systém pomáhá sestrám odůvodnit jednotlivé intervence péče na
základě výsledků daného skóre. (Jiný systém,
který dokladuje správnost ošetřovatelských
intervencí, je například Nortonova škála,
která hodnotí riziko vzniku dekubitu, je však
zaměřena pouze na somatickou problematiku
klienta.)
www.ebin.cz
Ilustračné foto: fotolia, Vlasta Husárová
PhDr. Eva Procházková
certifikovaná lektorka Psychobiografického modelu starostlivosti
E. Böhma Inštitútu E. Böhma, ČR
Efektívna dentálna hygiena
V
dnešnej modernej dobe si nevieme
predstaviť život bez každodennej hygieny – pravidelného sprchovania, umývania rúk, vlasov a celého tela. Zdalo by sa,
že v otázke hygieny máme jasno. A predsa:
značná časť populácie nemá dostatok informácií a vedomostí, ako vykonávať hygienu
ústnej dutiny. Ústna hygiena by pritom mala
byť neoddeliteľnou súčasťou každodennej
starostlivosti o naše telo.
Dentálna hygiena
je účinná liečebno-preventívna metóda modernej stomatológie, ktorá vedie k zachovaniu
vlastných zubov po celý život.
Využíva súbor opatrení, ktoré zabraňujú vzniku
ochorení na tkanivách ústnej dutiny.
Ide o najlacnejšiu a najúčinnejšiu prevenciu
ochorení v ústnej dutine.
Cieľom dentálnej hygieny je:
zabrániť poškodeniu tvrdých zubných tkanív
– vzniku kazu;
zabrániť vzniku zápalu na tkanivách závesného aparátu zubov (parodonte) – zápalu
ďasien (gingivitíde), zápalu parodontu
– parodontitíde;
udržať terapeutický výsledok po liečbe tvrdých a mäkkých tkanív.
Najčastejšou príčinou vzniku chorôb tvrdých
a mäkkých zubných tkanív je povlak. Ukladajú
sa v ňom baktérie, ktoré pri nedostatočnom
odstraňovaní povlaku môžu vyvolať zápalové
ochorenie ďasien a zubné kazy.
Trendom dneška je pravidelná návšteva
dentálneho hygienika, ktorý vykonáva profesionálnu dentálnu hygienu. Jej cieľom je
vytvoriť predpoklady pre vykonávanie individuálnej dentálnej hygieny jednotlivcom
v domácom prostredí, ktorá je súčasťou jeho
každodennej osobnej hygieny.
Cieľom individuálnej dentálnej hygieny je:
odstránenie zvyškov potravy rôznymi
spôsobmi – zubnou kefkou a zubnou pastou, pomôckami na čistenie medzizubných
priestorov, ústnou vodou, žuvačkou, ktorá
tiež stimuluje tvorbu slín a samoočisťovanie
pohybmi mäkkých tkanív;
odstránenie povlaku. Zubného mikrobiálneho povlaku je možné zbaviť sa len
mechanicky, pomôckami pre ústnu hygienu – zubnou kefkou, pomôckami na čistenie medzizubných priestorov, pomôckami
na čistenie zubných náhrad, chemickými
prostriedkami určenými na ovplyvňovanie
tvorby povlaku.
Profesionálnu dentálnu hygienu vykonáva
kvalifikovaný pracovník – dentálny hygienik
v ambulantnom prostredí. Je súčasťou stomatologického tímu a ošetruje nielen jednotliv-
január – február 2012
sestra1_2_2012.indd 15
ODBORY
cov, ale aj celé skupiny klientov. Možno ho
preto stretnúť aj v škôlkach, školách, detských
domovoch, rôznych ústavoch a zariadeniach
pre handicapovaných, predovšetkým však
v zubných ambulanciách.
K dentálnemu hygienikovi prichádza klient
na odporúčanie lekára alebo z vlastnej iniciatívy. Dentálny hygienik klienta dôkladne
vyšetrí a v spolupráci s ním a ošetrujúcim
lekárom navrhuje postup starostlivosti.
Spravidla začína motiváciou – informuje klienta o jeho aktuálnom ochorení.
Objasní príčiny jeho vzniku, možnosti liečby,
spôsoby predchádzania ochoreniu, komplikáciám a najmä udržania terapeutického výsledku. Je to veľmi dôležitá fáza: ak klient pozná
príčiny svojich ťažkostí, vie, ako sa môže pred
nimi chrániť.
Ďalším krokom býva inštruktáž správnej techniky čistenia zubov a používania
medzizubných pomôcok. Výber jednotlivých
pomôcok a techník závisí od typu a závažnosti
ochorenia a je individuálny. Dentálny hygienik
pomáha s výberom so zreteľom na klientove
ťažkosti.
Nasleduje odstránenie povlakov a zubného kameňa. Postup jednotlivých krokov
sa viaže na typ ochorenia a zvyklosti daného
pracoviska. Dentálny hygienik používa na
odstránenie zubných povlakov a kameňa rôzne
pomôcky od ultrazvuku cez viaceré druhy
škrabiek a kyriet, rôzne leštiace pasty, kefky,
kališteky až po pieskovač. Na záver zvyčajne
ošetrí zuby fluoridovým preparátom.
Ošetrenie u dentálneho hygienika nebýva
bolestivé, ak ťažkosti nie sú vážne. Ak klient
prichádza s akútnym problémom, môže byť
ošetrenie citlivejšie, ale pomáha riešiť problémy. Po ňom je v prípade potreby pripravený
na ošetrenie u stomatológa.
Úlohou dentálneho hygienika je klientom
pomáhať pri prevencii ochorení v ústnej
dutine. Upravuje tiež „pracovné prostredie“
stomatológom, takže tí sa môžu venovať priamo konkrétnemu problému a nie jeho hľadaniu. Skracuje sa tým aj čas, ktorý klient strávi
v kresle u zubára.
Návšteva dentálneho hygienika nemôže byť
jednorazovou záležitosťou. Jeho starostlivosť by
mala byť pravidelná, ak chceme predchádzať
ochoreniam v ústnej dutine a udržať terapeutický výsledok. Vo všeobecnosti sa odporúča
vyhľadať dentálneho hygienika dvakrát ročne.
Závisí to však od typu ochorenia a zvládania
ústnej hygieny samotným klientom.
PhDr. Viera Panáková
hlavná odborníčka MZ SR pre dentálnu hygienu
15
1/26/12 2:39:54 PM
OŠETROVATEĽSTVO
a jazykoveda
Predmety okolo nás
– po anglicky II.
Mgr. Gabriela Prokšová
Ústav cudzích jazykov JLF UK, Martin
Namiesto presných pomenovaní
hmotných predmetov, ktoré
v cudzom jazyku spravidla
nepoznáme, môžeme použiť
všeobecnejšie, lepšie známe
podstatné mená.
Prístroje / Stroje:
MACHINE: Označuje stroj, mechanizmus
s pohyblivými časťami, ktorý je vytvorený pre
určitú prácu a ktorý zvyčajne stojí samostatne. Na jeho poháňanie (to operate, run a machine) sa môže využívať rôzna sila, okrem ľudskej aj napr. elektrina, para, plyn (an electric
machine, a gas machine). V nemocničnom
prostredí sa toto slovo používa zriedkavejšie, a to buď ako všeobecné pomenovanie
pre presne neurčený stroj/prístroj (hospital
or medical machine), alebo je
jeho funkcia spresnená náležitým atribútom (obesity therapy
medical m., robot surgical m.). Vo
veterinárnom lekárstve označuje zjavne masívnejšie prístroje/
stroje (dental machine, anaesthesia m.). Ukazuje sa ako vhodné
slovo pre nové stroje v príbuzných odvetviach, ktoré ešte
nemajú svoje špeciálne meno
(capsule filling machine, counting
machine, tattoo machine). Veľmi
často je to automat, napr. telefónny záznamník (answering machine), ale aj
vozidlo, prípadne aj robot. V neformálnych
prejavoch označí – tak ako v slovenčine
– ľubovoľný stroj, ktorý nenazývame plným
menom: The new machines (= computers) will
be shipped next month.
MECHANISM: Možno by sme v súvislosti
s vyššie spomenutým slovom machine mohli
spomenúť aj slovo mechanism, ktoré má v našom jazyku živý ekvivalent mechanizmus.
Označuje súpravu pohyblivých častí v stroji
alebo zariadení, jeho ústrojenstvo, vnútorný
aparát, ktorý vykonáva určitú úlohu, napr.
zdvíhanie (hoisting mechanism, support mechanism for hospital bed) alebo niečo, čo všetci
obdivujeme, i keď málokto chápe podstatu
(a delicate watch mechanism).
Súčasti väčšieho celku:
Sú situácie, kedy nás ani tak veľmi nezaujíma, o aké konkrétne predmety ide. Dôležitejšie
je, že sú súčasťou väčšieho celku.
ITEM sa používa v pracovnom prostredí
na označenie predmetov
vo význame položka, kus,
jednotka, číslo (v katalógu,
v zozname). Keď napríklad
robíme inventúru vo veciach,
číslujeme položky (number the
items) a postupujeme item by
item (postupne, jedna po druhej). Často pritom ideme do
najmenších podrobností (down
to the item). Je vhodné označiť
takto aj predmet, vec zásadného významu (an essential item
for every home) alebo veľkej
dôležitosti (an item of great importance), ale
niekedy aj jednotlivé predmety osobnej potreby alebo spotreby (personal items).
INÉ PREDMETY: Existujú však aj iné predmety, ktoré nás obklopujú a ktoré nepovažujeme jednoznačne za lekárske nástroje či
prístroje. Sú to veci pre bežný život, i keď sa
pravdaže môžu taktiež vyskytovať v zdravotníckom či nemocničnom prostredí.
Spomeňme teda ešte zopár výrazov,
použitie ktorých má isté špecifické
zafarbenie.
Nové vynálezy:
Niektoré predmety vnímame ako nové dômyselné vynálezy, ktoré nám uľahčujú alebo spríjemňujú život. Sú podskupinami pre device.
GADGET označuje práve takýto predmet,
malý šikovný prístroj či mechanizmus. Inými
Väčšia rôznorodosť
pri výbere slovnej
zásoby môže
byť podnetným
spestrením učenia
sa aj výučby
anglického jazyka.
16
sestra1_2_2012.indd 16
slovami je to šikovná vecička (a nifty little gadget) – „mašinka“ či „aparátik“, ktorá robí niečo
užitočné, a to v najrôznejších oblastiach života
(electronic gadgets, eco g., golf g., conceptual g.
– napr. samovypínacia zástrčka – leech plug
– ktorá sa sama odpojí zo siete, keď sú prístroje
nabité). Reklamná upútavka hovorí: Gadgets are
future. Aj keď je takýto predmet samostatne
užitočný (gadget for cleaning windows), časom
sa môže ukázať ako naozaj nie celkom nevyhnutný. (His kitchen is full of gadgets he never
uses.) Toto slovo sa natíska už aj do každodennej
aktívnej slovenčiny, a to aj v poslovenčenej
forme originálne gadgety, v ponuke na internete
predstavujúce originálne darčeky.
Je samozrejmé, že takéto vecičky existujú aj
v zdravotníckej praxi (medical g., hospital g.).
Lekárske vyšetrenia sa môžu vďaka nim stať
presnejšie a spoľahlivejšie, keďže sa objavujú stále nové vysokokvalitné automatizované
a digitálne gadgets, ktoré prekonávajú svoje
analógové alebo manuálne verzie/prevedenia
(napr. tlakomery) a môžu sa využívať napr.
aj v hlasovej komunikácii. Len pre ilustráciu,
konkrétnymi príkladmi zahrnutými pod tento
pojem môžu byť transkutánny nervový elektrický stimulátor na úľavu od bolesti bez liekov
(transcutaneous electrical nerve stimulator) alebo
malá čierna skrinka na sterilizovanie rúk plazmovým plynom za menej než štyri sekundy.
CONTRAPTION označuje tiež „vynález“,
výmysel, možno trochu čudný, zvláštny; teda
toto označenie môže mať potupný, znevažujúci
podtón. (She showed us a strange contraption
that looked like a satelite dish.) Istou ukážkou môže byť aj zaradenie slova do súvislosti
s inými podivnými predmetmi: strange devices,
curious gadgets and weird contraptions.
Na druhej strane sú aj medical contraptions,
považované skôr za dobré výmysly, pretože
zmierňujú určité symptómy, napr. chrápanie.
CONTRIVANCE vnímame ako výmysel
a dobrý nápad, teda v kladnom zmysle,
ako dômyselný vynález, prístroj, zariadenie,
mechanizmus, niečo užitočné pre isté povolanie, prácu alebo praktické pohodlie života.
GIZMO je zdrobnenina, vecička, mašinka, hračička, na meno ktorej si človek nevie
január – február 2012
1/26/12 2:40:06 PM
jazykoveda a
spomenúť. Môže to byť aj nejaký zlepšovák,
niečo, čo púta pozornosť. Podľa definície sa
takto môže nazývať takmer každý predmet,
ktorého meno nevieme, avšak v praktickom
používaní sa takmer vždy vzťahuje k niečomu
malému a mechanickému, pre nás neznámej
nomenklatúry (názvoslovia, terminológie)
a zvyčajne tajomnej, záhadnej funkcie. Napr.
automobilové motory sú plné takýchto malých
„gizmos“. Inak je to slovo, ktoré sa začalo
používať v americkom námorníctve niekedy
v období 2. svetovej vojny ako univerzálne
synonymum pre kadečo možné.
V lekárskom prostredí môže byť takýmto
gizmom napr. monitor veľkosti strieborného
dolára, ktorý vás miernym elektrickým úderom upozorní, že sa hrbíte a núti vás, aby ste
sedeli vzpriamene. (This little electronic gizmo
is designed to improve your posture.)
CONVENIENCE ako predmet môže predstavovať istý moderný výdobytok, vymoženosť (modern convenience), ktorý šetrí čas
alebo energiu, uľahčuje život alebo prácu.
(A car is a great convenience to have.) Je to
veľmi relatívny pojem a mení sa s časom,
a tak čo bolo convenience kedysi, napr. auto,
je dnes samozrejmou súčasťou života, a rovnako sa môžu v budúcnosti chápať terajšie
luxusné predmety. Niektoré výdobytky sa
časom ukážu ako otravné, napr. neprestajne zvoniace mobily, a sú určité skupiny ľudí
(napr. v sektách), ktoré ich celkom odmietajú
(vrátane elektriny).
Je zaujímavé, že napr. convenience store na
čerpacej stanici nemá nič do činenia s benzínom, ale šetrí človeku čas a on nemusí ísť do
bežných potravín.
Oblečenie a odevné doplnky,
vybavenie:
Móda nie je v súčasnosti už len záležitosťou žien. Aj úspešný muž sa snaží
s ňou držať krok. Ako teda označiť
predmety, ktoré sú súčasťou oblečenia
a odevných doplnkov?
OUTFIT sa ako výraz v posledných
rokoch pretlačil do slovenčiny vo svojej nezmenenej podobe a používa sa
najčastejšie na označenie súpravy
odevov (modernejšie setu), teda oblečenia, ktoré sa nosí spolu na určitú
príležitosť alebo za určitým účelom:
a wedding outfit, evening outfit = večerné šaty, riding outfit = jazdecký kostým,
a cowboy outfit. She was wearing an
expensive new oufit. Ak sa pozrieme
na preklady do slovenčiny, môžeme
konštatovať, že sú určitým zúžením
pôvodného významu. V niektorých
súvislostiach outfit nahrádza napr.
slovníkové, už zastaralo znejúce slovenské slovo úbor. Všeobecnejšie môže
označiť celkové vybavenie, výbavu,
výstroj, vystrojenie: a pupil´s outfit for
school = žiacka školská výbava, a camping outfit = táborové vybavenie, a carpenter´s
outfit = tesárske náčinie.
GARB sa používa formálne alebo humorne. Označuje
odev, úbor, šat, háv, zvlášť
nezvyčajné šaty alebo odevy,
ktoré nosia určité osoby:
military / prison garb. Môže
označiť aj kroj alebo rúcho.
GEAR označuje výzbroj,
výstroj, vybavenie, náčinie, ale aj oblečenie používané na istú činnosť: climbing / fishing / sports gear
/ camping gear = tábornícke
vybavenie. Zahŕňa celé príslušenstvo a všetky potreby pre takúto činnosť: hunting gear
= lovecký výstroj. Môže však označiť rôzne,
aj domáce náradie, náčinie, mechanizmy,
aparáty, prístroje a zariadenia. Inou sférou
použitia je oblasť oblečenia, kde sa používa
neformálne, prekladáme ako handry, háby:
wearing the latest gear.
Tovar:
Napokon ešte spomeňme predmety, ktoré
vnímame ako tovar.
GOODS je vhodným označením pre predmety, ktoré majú charakter tovaru. V zásade ich
rozdeľujeme na predmety dlhodobej spotreby
(durable goods, durables) a predmety krátkodobej spotreby (non-durable goods, non-durables).
PROVISIONS vyznieva zastarane. Označuje
zásoby potravín, potravinový proviant.
január – február 2012
sestra1_2_2012.indd 17
OŠETROVATEĽSTVO
Záver
Chceli by sme vyjadriť presvedčenie, že seriál článkov napriek svojej rozsiahlosti naznačil možnosti výberu nadradeného, všeobecnejšieho pomenovania pre jednotlivé konkrétne
predmety v angličtine, s ktorými sa celá zdravotnícka verejnosť dostáva pri výkone svojho
povolania do styku.
Ilustračné foto: fotolia
Zoznam bibliografických odkazov
HORNBY, A. S. Oxford Advanced Learner´s
Dictionary of Current English. Oxford, OUP,
2000. ISBN 0-19-431510-X.
BARAC, Ľ., CÁNIKOVÁ, A., ČERVENČÍKOVÁ S.,
SLOBODNÍKOVÁ, Ľ. Slovensko-anglický slovník.
Bratislava : SAP, 1997. ISBN 80-85665-93-X.
MARTIN, I., ELIZABETH, A. Concise Medical
Dictionary. 3rd edition. Oxford University Press.
Oxford, 1992. ISBN 0-19-286087-9.
KAČALA, J., PISÁRČIKOVÁ, M., POVAŽAJ, M.
Krátky slovník slovenského jazyka, 4. doplnené
a upravené vydanie. Bratislava : Veda, 2003.
LANGOVÁ, T. Slovensko-anglický slovník
medicíny. Slovak – English Medical Dictionary.
Bratislava : VEDA, Vydavateľstvo SAV, 1997.
ISBN 80-224-0513-2.
Lexicon 2002: Veľký slovník anglicko-slovenský, slovensko-anglický. 1997 – 2001,
LINGEA, s. r. o.
PAROUBKOVÁ, J. et al. Lékařský slovník
anglicko-český, česko-anglický. Praha :
Avicenum, 1991. ISBN 80-201-0178-0.
SMRČINOVÁ, D., HARAKSIMOVÁ, E., MOKRÁ, R.
Anglicko-slovenský, slovensko-anglický slovník.
Bratislava : SPN, 1997. ISBN 80-08-00716-8.
ŠIMKO, J. English Slovak Dictionary. Anglicko-slovenský slovník. Bolchazy-Carducci Publishers
U.S.A., RESS spol. s r. o., ČSFR, 4. vydanie,
1991. ISBN 80-900559-0-7.
WEBEROVÁ, B., KUŽELOVÁ, B., KYBICOVÁ, H.
English for medical students. UK v Praze. Praha
: Nakladatelství Karolinum, 2003. ISBN 807184-732-1.
http://en.wikipedia.org/wiki/Tool
http://slovnik.juls.savba.sk
www.ehow.com/how_4824861_job-medicalappliance-technician.html
http://www.helium.com/items/1138637-tophospital-gadgets-to-watch
http://www.word-detective.com/back-a.html
http://doesitwork.msnbc.msn.com/archive/
2009/06/02/1950765.aspx
http://en.wikipedia.org/wiki/Convenience
17
1/27/12 10:48:15 AM
PÔRODNÁ ASISTENCIA
kompetencie
Prevencia v životných
obdobiach ženy
Doc. PhDr. PaedDr. Viera Simočková, PhD., Fakulta zdravotníctva
Katolíckej univerzity v Ružomberku
V predkladanom seriáli článkov
chceme zamerať pozornosť
na rozsah kompetencií
pôrodných asistentiek
v životných obdobiach ženy,
predovšetkým na reprodukčné
zdravie, ošetrovanie
ženy pri gynekologických
ochoreniach, na starostlivosť
o matku a dieťa a prevenciu na
všetkých úrovniach.
P
rofesia pôrodnej asistentky je zaradená
Európskou úniou (EÚ) medzi päť regulovaných zdravotníckych povolaní,
pre ktoré boli stanovené študijné programy
kompatibilné so vzdelávaním v krajinách EÚ.
Odbornú spôsobilosť pôrodných asistentiek,
ako nevyhnutnú podmienku pre výkon povolania pôrodnej asistencie ustanovuje zákon č.
578/2004 Z. z. Konkrétne podmienky odbornej
spôsobilosti pôrodných asistentiek upravuje
Nariadenie vlády č. 296/2010 Z. z. a rozsah
praxe pôrodnej asistencie poskytovanej pôrodnou asistentkou samostatne a v spolupráci
s lekárom určuje vyhláška MZ SR č. 364/2005
a vyhláška MZ SR č. 470/2006. Všetky významné právne dokumenty, vymedzenie základných
cieľov a kompetencií pôrodných asistentiek sú
zapracované v Koncepcii pôrodnej asistencie
(Vestník MZ SR 17-23/2006).
V súčinnosti s uvádzanými legislatívnymi
normami patria pôrodné asistentky medzi
zdravotníckych profesionálov schopných pracovať samostatne i v multidisciplinárnom tíme a v systéme zdravotnej starostlivosti majú
svoje nezastupiteľné miesto.
Najúčinnejšia, najbezpečnejšia
a najlacnejšia
V gynekologicko-pôrodníckom ošetrovateľstve nadobúda prevencia na všetkých úrovniach čoraz významnejšie postavenie. Patrí
k najúčinnejším, najbezpečnejším a zároveň
najlacnejším prostriedkom.
Primárna prevencia je zameraná na zdravé
ženy so zámerom upevňovať zdravie a predchádzať chorobám. Zahŕňa činnosti zamerané na prevenciu a vyhľadávanie včasných
18
sestra1_2_2012.indd 18
štádií najmä nádorových ochorení ženských
rodidiel.
Sekundárna prevencia sa uplatňuje po
vzniku choroby. Jej cieľom je včasná diagnostika a poskytovanie včasných intervencií, ktoré
majú zmierniť následky ochorenia.
Terciárna prevencia sa orientuje na
činnosti a programy zamerané na redukciu
nepriaznivých následkov zdravotných problémov, obnovenie funkcií a rehabilitáciu.
V živote ženy rozoznávame obdobia, v ktorých sa životné procesy, rast a celková konštitúcia od seba odlišujú. Žena prechádza
nasledujúcimi životnými obdobiami (Martius
et al., 1997): novorodenecké obdobie, detstvo,
puberta, obdobie pohlavnej zrelosti, perimenopauza, senium. V jednotlivých životných fázach
má telo ženy typický výzor a v každej z nich sa
mení postava a funkcia pohlavných orgánov.
Najmarkantnejšie sa to prejavuje v čase pohlavnej zrelosti, keď je funkcia orgánov prispôsobená rozmnožovaniu. V každom z uvedených
období vznikajú typické problémy súvisiace
s reprodukčným zdravím, preto je z pohľadu
prevencie potrebné o nich hovoriť a poúčať
ženy, ako ťažkostiam predchádzať.
Náš právny systém pamätá aj na preventívne
prehliadky uhrádzané na základe verejného
zdravotného poistenia. Sú zakotvené v zákone
č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného
zdravotného poistenia v paragrafe 2, kde sa
presne stanovuje, kedy má poistenec nárok na
preventívne prehliadky.
Nižšie poukazujeme na jednu z najdôležitejších kompetencií pôrodnej asistentky – edukáciu zameranú na prevenciu v jednotlivých
životných obdobiach ženy.
Primárna prevencia
Novorodenecké obdobie. V novorodeneckom
období sa pod vplyvom materských estrogénov
prejavuje na pohlavných orgánoch a prsníkoch
tzv. novorodenecká hormonálna reakcia označovaná ako estrogenizácia. Prejavuje sa zdurením pohlavných orgánov a prsníkov, niekedy aj
vylučovaním ich sekrétov. Približne u 3 % novorodencov u obidvoch pohlaví môžeme pozorovať
nápadné zdurenie prsných žliaz pod bradavkou
a dvorcom, niekedy spojené so začervenaním
kože a sekréciou mlieka. Ide v podstate o reakciu
prsníkov na hormonálnu hladinu, ktorú dieťa
dostáva po pôrode od matky. Zdurenie prsníkov
zmizne samo a akákoľvek liečba je zbytočná,
ba až škodlivá. Hormóny sa z tela novoroden-
ca postupne vylučujú, na čo môže reagovať aj
výstelka maternice dievčaťa krvavým výtokom
z rodidiel.
Vplyv estrogénov pretrváva na rôznych
tkanivách reprodukčnej sústavy rôzne dlho.
Hormonálna novorodenecká reakcia sa obyčajne upraví do 6 až 8 týždňov po narodení
dieťaťa (Citterbart et al., 2001).
Detský vek je obdobím pohlavného pokoja
a trvá približne do 8. až 10. roka života. V tomto
období sledujeme, či je vývoj reprodukčných
orgánov fyziologický. Eliminujeme rizikové faktory, ktoré môžu neskôr ohroziť fertilitu ženy,
predchádzame úrazom. V predškolskom veku
deti v rámci zdravotnej výchovy oboznamujeme s pohlavnými rozdielmi medzi chlapcami
a dievčatami. Vedieme ich k dodržiavaniu zásad hygieny pohlavných orgánov a celého
tela, k pravidelnej výmene spodnej bielizne,
k správnemu utieraniu genitálií a konečníka
(od lonovej spony ku konečníku) najmä u dievčat. Hravou formou deťom vysvetľujeme, ako
sme prišli na svet. V mladšom školskom veku
im objasníme, čo je puberta, počatie, tehotenstvo a pôrod. Poúčame ich o nebezpečenstve
sexuálneho zneužívania.
V období puberty dochádza k pohlavnému
dospievaniu. V našich klimatických podmienkach sa pubertálne zmeny zvyčajne prejavujú
medzi 10. a 11. rokom veku vývojom mliečnej žľazy a formovaním prsníkov. V priemere
okolo 13. roka veku začína prvé menštruačné
krvácanie z rodidiel (menarché) a v ováriach
začínajú dozrievať vajíčka. V puberte môžeme pozorovať aj zrýchlený telesný rast, ktorý
končí okolo 17. roka.
Prevencia spočíva v posúdení fyziologického
stavu pohlavných orgánov. V rámci zdravotnej výchovy sa venujeme zmenám, ktoré so
sebou puberta prináša. Dôraz kladieme najmä
na menštruáciu a zásady hygieny počas jej
trvania. Podrobnejšie sa zaoberáme otázkou
počatia, plánovania rodičovstva, antikoncepciou. Dievčatá poúčame o dôležitosti dojčenia
a starostlivosti o dieťa. Pozornosť je venovaná
sexuálne prenosným chorobám, očkovaniu
proti ľudskému papilomavírusu, samovyšetrovaniu prsníkov. Veľkú pozornosť venujeme
poskytovaniu dostatku informácií o pohlavnom živote, o nežiaducej tehotnosti, o UPT,
o postabortívnom syndróme ešte pred prvými
sexuálnymi skúsenosťami. Hranice začiatku sexuálnej aktivity sa posúvajú do nižších
vekových kategórií (pod 15 rokov). Permisívnu
(všetko dovoľujúcu) sexuálnu výchovu, ktorá
ignoruje mravné zákony, prevenciu otehotnenia a infekciu HIV nemožno považovať za
vhodnú. Dôležité je predísť umelým potratom
a následným ťažkým psychickým traumám.
Základom prevencie je výchova k zodpovednému rodičovstvu, k hodnotám rodinného života,
zodpovedný prístup mladých ľudí k pohlavnému životu.
január – február 2012
1/26/12 2:40:50 PM
kompetencie
V období adolescencie dochádza k telesnému a duševnému dospievaniu a začínajú
sa prvé sexuálne kontakty. Pozornosť preto
venujeme prevencii predčasných pohlavných
stykov, nechcenej alebo predčasnej tehotnosti.
Upozorňujeme na rizikové správanie ovplyvňujúce sexuálne a reprodukčné zdravie, ako
je sexuálna promiskuita, rizikové techniky
sexuálneho styku, drogy a iné návykové látky.
Zdravotná výchova je zameraná na sexuálnu
výchovu, výchovu k manželstvu a rodičovstvu,
na informovanosť o metódach sledovania plodnosti a antikoncepcii. Venujeme sa aj prevencii onkologických ochorení reprodukčných
orgánov.
Zo zákona majú poistenkyne po dovŕšení 15.
roku veku nárok na jednu preventívnu prehliadku
raz za dva roky u všeobecného lekára, od 18
rokov veku alebo od prvého tehotenstva na jednu
preventívnu prehliadku raz za rok u gynekológa
(Zákon č. 577/2004, § 2).
Obdobie pohlavnej zrelosti je najdôležitejšou a najdlhšou fázou v živote ženy, v ktorej sa
napĺňa jej materské poslanie. Trvá približne
30 rokov, najčastejšie v rozpätí od 20. do 50.
roka veku. Pre reprodukčné obdobie je charakteristický pravidelný menštruačný cyklus,
počas ktorého dochádza k dozrievaniu vajíčka
schopného oplodnenia. Žena je na poslanie
materstva pripravená duševne i telesne. Až
po pôrode dosahuje organizmus ženy plný
rozvoj a naplnenie jej životného poslania.
WHO odporúča označovať celú reprodukčnú
periódu až do poslednej menštruácie termínom
premenopauza (Jeníček, 2001). Prevencia sa
v tomto období orientuje najmä na starostlivosť v materstve a na včasnú diagnostiku
onkologického ochorenia u ženy.
Preventívna starostlivosť v materstve
sa vykonáva u tehotných žien raz mesačne počas tehotenstva a jedna preventívna
prehliadka šesť týždňov po pôrode. Žena
má počas fyziologického tehotenstva trikrát nárok na ultrazvukové sledovanie
tehotenstva vrátane biometrie, posúdenia
vývoja orgánov a obrazovej dokumentácie.
Tehotná má tiež nárok na dve
preventívne prehliadky u zubného lekára. Darkyniam
ženského mlieka
zdravotná poisťovňa
poskytuje príspevok
k strave pre dojčiacu matku (Odborné
usmernenie MZ SR
21-27/2004).
Odhaľovanie zdravotných problémov
týkajúcich sa reprodukčných orgánov.
Prevencia vo fertilnom období sa
orientuje na včasné odhaľovanie zdravotných
problémov týkajúcich sa reprodukčných
orgánov. Postup pri preventívnej gynekologickej prehliadke a skríningu rakoviny
krčka maternice a prsníka upravuje zákon
č. 661/2007 Z. z. Každá žena by mala po
dovŕšení 18. roku života alebo od prvého
tehotenstva absolvovať jedenkrát ročne preventívnu gynekologickú prehliadku zameranú na včasnú diagnostiku onkologického
ochorenia. Zahŕňa komplexné gynekologické
vyšetrenie vrátane odborného poradenstva
napr. v otázkach antikoncepcie, hormonálnej
substitučnej liečby, gynekologických malignít. Súčasťou preventívnej gynekologickej
prehliadky je kolposkopia, cytologický ster,
gynekologické a ultrazvukové vyšetrenie
a vyšetrenie prsníkov, ako aj skríning rakoviny krčka maternice. Ten sa realizuje u žien
vo veku od 23 do 64 rokov. Prvé dva odbery cytológie sa robia v ročnom intervale.
V prípade negativity týchto dvoch cytologických výsledkov sa pokračuje v 3-ročnom
intervale do veku 64 rokov, keď sa skríning
ukončí, ak sú posledné 3 cytologické nálezy
negatívne. Druhým dôležitým preventívnym
vyšetrením je skríning rakoviny prsníkov.
U žien sa robí mamografia raz za 2 roky
vo veku 40 – 69 rokov, v prípade pozitívnej
rodinnej anamnézy raz za rok, pri patologickom náleze podľa potreby.
V roku 2009 sme monitorovali postoj sestier
k preventívnym prehliadkam. Z 1397 respondentiek uviedlo pravidelné absolvovanie preventívnych gynekologických prehliadok 58 %
(Simočková, Zamboriová, 2011).
V období klimaktéria dochádza fyziologicky k poklesu ovariálnych funkcií a k tomu
zodpovedajúcim somatickým, psychickým
a endokrinným zmenám. Prevencia sa v tomto čase orientuje na edukáciu zameranú na
odstraňovanie problémov vyvolaných klimakterickým syndrómom, na včasné odhaľovanie inkontinencie moču, nádorových
ochorení.
január – február 2012
sestra1_2_2012.indd 19
PÔRODNÁ ASISTENCIA
Senium predstavuje pokojné obdobie
pohlavných orgánov. V rámci prevencie sa
zameriavame na zlepšenie kvality života, prevenciu predčasného starnutia a chorobnosti,
na realizáciu edukačných programov. Ženy
v starobe by mali byť pod trvalou kontrolou
gynekológa a vyhľadávať ho vždy, keď sa zjavia nepravidelnosti týkajúce sa pohlavných
orgánov a prsníkových žliaz.
Sekundárna a terciárna prevencia
Pod sekundárnou prevenciou sa rozumie
včasná diagnostika a liečba vzniknutých ochorení vo všetkých vekových obdobiach ženy. Jej
úlohou je zvládnuť chorobný proces a zabrániť
vzniku komplikácií. Realizuje sa v zdravotníckych zariadeniach na gynekologicko-pôrodníckych pracoviskách.
V rámci terciárnej prevencie sa uplatňujú
opatrenia na stabilizovanie poškodených funkcií najmä pri chronických chorobách. Edukácia
sa zameriava na príznaky signalizujúce zhoršenie stavu, liečebné procedúry, napr. cvičenie
(Kegelove cviky na podporu panvového dna pri
inkontinencii), na potrebné pomôcky a praktický nácvik s nimi, na komunitný podporný
systém, ako sú kluby, sociálna pomoc a iné.
Cieľom terciárnej prevencie v seniu je zachovať fyzickú a psychickú kapacitu ženy na najvyššej úrovni.
V budúcom článku sa zameriame na edukáciu
dospievajúcich dievčat o predchádzaní problémov súvisiacich s reprodukčným systémom.
Ilustračné foto: fotolia
Zoznam bibliografických odkazov
CITTERBART, K. et al. 2001. Gynekologie. Praha :
Grada, 2001. 278 s. ISBN 80-7262-094-0.
JENÍČEK, J. 2001. Hormonální substituční
terapie a klimakterium. 1. vyd. Praha : Grada
Publishing, 2001. 104 s. ISBN 80-247-0133-2.
MARTIUS, G. et al. 1997. Gynekológia
a pôrodníctvo. 1. slovenské vydanie. Martin :
Vydavateľstvo Osveta, 1997. 658 s. ISBN 8088824-55-9.
SIMOČKOVÁ, V. 2011. Gynekologicko-pôrodnícke ošetrovateľstvo. Martin :
Vydavateľstvo Osveta, 2011. 216 s. ISBN
978-80-8063-362-2.
SIMOČKOVÁ, V. 2009. Vybrané kapitoly
z gynekologicko-pôrodníckeho ošetrovateľstva.
Ružomberok : Verbum, 2009. 179 s. ISBN
978-80-8084-517-9.
SIMOČKOVÁ, V., ZAMBORIOVÁ, M. 2011.
Postoje sestier k determinantom zdravia. In
Sestra a lekár v praxi. Bratislava : Ecopress, a.
s. ISSN 1335-9444, 2011, roč. X., č. 3 – 4,
s. 16 – 21.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č.
364/2005 Z. z., ktorou sa určuje rozsah
ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou
samostatne a v spolupráci s lekárom a rozsah
praxe pôrodnej asistencie poskytovanej
pôrodnou asistentkou samostatne
a v spolupráci s lekárom.
Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej
starostlivosti uhrádzanej na základe verejného
zdravotného poistenia a o úhradách za
služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti.
19
1/26/12 2:41:02 PM
ODBORY
geriatria
Nové usmernenia v prevencii
a ošetrovaní dekubitov
Eva Bajanová, Štefan Krajčík, Klinika geriatrie, Slovenská zdravotnícka
univerzita v Bratislave, Špecializovaná geriatrická nemocnica Podunajské Biskupice
Autori v práci zhrnuli nové usmernenia na
prevenciu a ošetrovateľskú starostlivosť o pacientov s dekubitmi. Upozorňujú na nevhodné pomôcky
a postupy v ošetrovateľskej starostlivosti o dekubity.
Uvádzajú najcitlivejšiu škálu na hodnotenie pacienta
s rizikom vzniku dekubitu a škálu na posudzovanie
hojenia dekubitu PUSH (Pressure Ulcer Scale for
Healing).
SÚHRN:
Ošetrovateľská starostlivosť o dekubity. Prevencia dekubitov. Štádiá/stupne dekubitov.
PUSH. Bradenovej škála.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
P
revencia a ošetrovateľská starostlivosť o dekubity zostáva výzvou v celom systéme zdravotnej starostlivosti
a predovšetkým pre všetkých poskytovateľov dlhodobej starostlivosti. Nové usmernenia podľa NPUAP (National Pressure Ulcer
Advisory Panel) obsahujú návrhy, ktoré môžu
pomôcť zariadeniam a prijať vhodnú politiku
a postupy na zlepšenie vedomostí pracovníkov
a redukciu nákladov na starostlivosť. Väčšina
podstatných zlepšení zdravotnej starostlivosti
nevyžaduje nákladné vybavenie alebo technológie, skôr dôsledné hodnotenie, tímovú prácu,
pochopenie príčin vzniku týchto rán a procesu
ich hojenia. Holistický prístup k starostlivosti
o pacienta/klienta s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácia na zlepšenie starostlivosti
prinesie aj zníženie nákladov.
Dekubit – preležanina je lokalizované
poškodenie kože a/alebo podkožného tkaniva
obvykle nad kostným výčnelkom ako výsledok
pôsobenia tlaku alebo tlaku v kombinácii so
šmykom (strihový efekt) a/alebo trením. Má
význam sledovať aj ďalšie faktory prispievajúce
ku vzniku dekubitov (6).
Štádiá/stupne dekubitov
I. štádium/stupeň: začervenanie kože neblednúce po zatlačení (ťažké je rozpoznať
u jedincov s tmavou pleťou) zvyčajne nad
kostnými výčnelkami. Oblasť môže byť tuhá,
mäkká, teplejšia alebo chladnejšia v porovnaní s bezprostredným okolím, opuchnutá,
nebolestivá. Chorý môže pociťovať svrbenie,
pálenie. Štádium je reverzibilné.
II. štádium/stupeň: s čiastočným poškodením kože a podkožia. Vytvára sa povrchový
vred alebo pľuzgier, okolie je červeno-fialovej
farby. Táto fáza môže byť veľmi bolestivá.
Štádium je reverzibilné.
III. štádium/stupeň: Vred postihuje celú
hrúbku tkaniva až po fasciu, ktorá nie je
zasiahnutá. Červeno-fialová farba sa mení
na čiernohnedú chrastu z odumretých buniek
alebo vlhký žltohnedý povlak. Do hĺbky môže
zasahovať kráter s podmínovaním priľahlého
tkaniva.
IV. štádium/stupeň: dekubitus v celej hrúbke
s rozsiahlou deštrukciou, nekrózou tkaniva,
poškodením svalov a podporných štruktúr (fascie, šliach, kĺbových puzdier a kostí). Často je
prítomné podmínovanie. Odkrytie kostí a šliach
je viditeľné alebo priamo hmatateľné. Toto štádium býva nebolestivé pre denerváciu tkaniva.
Chrbát nosa, uší, tylový hrboľ a členok nemajú
podkožné tkanivo, preto III. a IV. štádium môže
byť v porovnaní s tukovou oblasťou plytké.
Neklasifikovateľné štádium: základ dekubitu tvorí mŕtve tkanivo na spodine rany, preto nie je
možné určiť jej fázu a hĺbku. Túto spodinu je nutné
vyčistiť. Stabilná (suchá, priľnavá, intaktná bez
začervenania alebo tekutiny) chrasta na päte slúži
ako „prirodzené (biologické) krytie" a nemala by
byť odstránená (4, 6).
Prevencia
Dôležitá je identifikácia pacienta so zvýšeným rizikom vzniku dekubitov. Na sta-
20
sestra1_2_2012.indd 20
novenie rizika sa používajú viaceré škály:
Nortonovej škála (stanovuje iba vysoké riziko), Waterlowovej škála (3 rizikové stupne)
a Knollova škála. Najcitlivejšie hodnotí riziko
pacienta Bradenovej škála (určuje 4 rizikové
stupne), preto sa odporúča (pozri tab. č. 1)
(3). Škály však nenahrádzajú klinický úsudok
(1). Nedokážu presne identifikovať pacientov,
u ktorých vznikne dekubit (7).
Opatrenia na prevenciu priniesli zníženie
výskytu dekubitov v akútnej starostlivosti
o viac než 50 % a v zariadeniach dlhodobej
starostlivosti zo 41 na 4,2 % (5). Predpoklady
úspešnej intervencie sú: chcieť => zaradenie
prevencie a liečby dekubitov medzi priority
ošetrovateľskej a lekárskej starostlivosti a motivácia personálu; môcť => dostatočný počet
personálu, adekvátne vybavenie zariadení kvalitnými pomôckami; vedieť => vypracovanie
smerníc a pravidelná edukácia personálu.
Prevencia dekubitov u pacienta/klienta
(p/k) pripútaného na lôžko:
Zmena polohy najmenej každé dve hodiny
aj v noci.
Ak nemôže p/k zmeniť polohu sám, opatrovateľ by mal p/k dvíhať alebo používať
zdvíhacie zariadenie, neťahať ho po podložke. Ťahanie spôsobuje trenie, ktoré môže
poškodiť kožu.
Používať špeciálne matrace s penou, vzduchom, vodou alebo gélom, nafukovacie matrace a najmä matrace so striedavým nafukovaním komôr (zmierňujú tlak a striedajú
oblasť zaťaženia).
Bežné matrace sú na prevenciu neúčinné.
Použiť vankúše alebo penové kliny na podkladanie.
Zvýšiť hlavu postele čo najmenej. Keď je
zvýšená o viac než 30 stupňov, koža môže
kĺzať po povrchu, dochádza k poškodeniu
kože a krvných ciev (strihový efekt) (6).
Jedinou možnosťou, ako zabrániť vzniku
dekubitu na päte, je podloženie predkolenia
od polovice lýtok tak, aby sa nedotýkali podložky. Neklásť vankúše za koleno. Koleno
má byť v miernej flexii. Podloženie kolennej
jamy a hyperextenzia v kolene zvyšujú riziko trombózy. Používanie koliesok pod päty
je škodlivé, pretože sťažujú vénový odtok,
čím zhoršujú prietok kapilárami a zvyšujú
riziko vzniku preležaniny (9).
Hmotnosť rozložiť čo najrovnomernejšie.
Vyhnúť sa tomu, aby p/k ležal priamo na
bedrovej kosti. Zabezpečí to striedanie šikmých polôh, pri ktorých chrbát s podporou
január – február 2012
1/27/12 10:48:24 AM
geriatria
ODBORY
Tab. 1. Bradenovej škála na hodnotenie rizika vzniku dekubitov
Vnímanie: je schopný zmysluplne
reagovať na diskomfort vyvolaný
tlakom?
1. Úplné obmedzenie: nereaguje na bolestivé podnety následkom zhoršeného vedomia
alebo sedácie alebo lokálne oslabenej schopnosti vnímať bolesť.
2. Veľmi obmedzené: reaguje iba na bolestivé stimuly. Nemôže oznámiť diskomfort inak ako
nariekaním alebo nepokojom, alebo má poruchu
vnímania, ktorá limituje vnímanie bolesti alebo
diskomfortu na ½ tela.
3. Mierne obmedzené: reaguje na verbálne
podnety, ale nie je schopný oznámiť diskomfort
a potrebu zmeniť polohu, alebo má poruchu citlivosti, ktorá limituje schopnosť pociťovať bolesť
alebo diskomfort na 1 alebo 2 končatinách.
4. Bez poruchy: odpovedá na verbálne
podnety. Nemá poruchy, ktoré by obmedzovali
schopnosť vnímať alebo ohlásiť bolesť alebo
diskomfort.
Vlhkosť kože
1. Veľmi vlhká: koža je stále mokrá v dôsledku
potenia, pomočenia a pod. Vlhkosť je prítomná
pri každom narábaní s pacientom.
2. Príležitostne vlhká: koža je často, ale nie
vždy vlhká. Posteľnú bielizeň je potrebné meniť
minimálne raz za zmenu.
3. Zriedka vlhká: koža je občas mokrá
a bielizeň je potrebné meniť približne jedenkrát
denne.
4. Bez problému: koža je obyčajne suchá
a bielizeň treba meniť iba v obvyklých intervaloch.
vankúša zviera s podložkou 30 stupňov. Aby
sa kolená nedotýkali, treba medzi ne umiestniť vankúš.
Prevencia dekubitov u pacienta/klienta
pripútaného na vozík, kreslo:
Ak môže p/k meniť polohu bez pomoci, snažiť sa o to každých 15 minút. Ak nie, meniť
polohu každú hodinu. Zvýšená frekvencia
je nutná, pretože v sediacej polohe pôsobí
väčší tlak na kožu než v ľahu.
Ak p/k nemôže zmeniť polohu sám, opatrovateľ by ho mal dvíhať alebo používať
zdvíhacie zariadenie, neťahať ho po podložke. Ťahanie spôsobuje trenie, ktoré môže
poškodiť kožu.
K zmierneniu tlaku používať podložky
s tvarovou penou, gélom alebo vzduchové
vankúše.
Udržiavať dobré držanie tela a pohodlie.
Zabrániť náklonu do strán.
Starostlivosť o kožu vykonávať správne,
podľa návodu v nasledujúcej časti (6).
Rizikové faktory
1) Inkontinencia p/k: Močová alebo fekálna
inkontinencia zvyšuje vlhkosť, ktorá sa zhromažďuje v oblastiach najvyššieho rizika – v dolnej
časti chrbta a bokov. Vlhkosť zabezpečuje trenie
Aktivita: stupeň fyzickej aktivity
1. Pripútaný na lôžko
2. Pripútaný na kreslo/vozík: neschopný
chôdze, alebo je chôdza výrazne obmedzená. Nie
je schopný presunúť sa sám do kresla a potrebuje pri tom pomoc.
3. Príležitostne chodí: cez deň, ale iba na
krátku vzdialenosť, samostatne alebo s pomocou. Väčšinu času trávi v posteli alebo v kresle.
4. Chodí často: počas dňa najmenej 2x
vychádza z izby a po izbe chodí najmenej raz za
2 hodiny.
Mobilita: schopnosť meniť
a kontrolovať svoju polohu
1. Úplne imobilný: nedokáže ani trochu
zmeniť polohu tela alebo končatín bez pomoci.
2. Veľmi obmedzená pohyblivosť: príležitostne dokáže mierne zmeniť polohu tela
alebo končatín, ale nedokáže tieto zmeny robiť
často a bez pomoci.
3. Mierne obmedzená pohyblivosť: často,
hoci iba trochu samostatne robí zmeny polohy
tela alebo končatín.
4. Pohyblivosť bez obmedzení: bez pomoci
výrazne mení polohu tela alebo končatín.
Výživa: obvyklý príjem potravy
1. Veľmi nedostatočná: konzumuje menej
než 1/3 podaného jedla. Denne zje menej než 2
porcie bielkovín (mäso alebo mliečne výrobky).
Má nízky príjem tekutín, neprijíma tekuté suplementy výživy. Dostáva iba infúzne roztoky viac než
5 dní.
a pri nedostatku hygieny zároveň viac dráždi
kožu.
Prevencia
Pokiaľ je to možné, liečiť príčinu inkontinencie. Medzi liečiteľné príčiny patria infekcie
močových ciest, niektoré lieky, zmätenosť,
fekálne zaklinenie, polyúria so zníženou
pohyblivosťou. Pokiaľ liečba nie je možná,
veľmi dôležitá je správna starostlivosti
o kožu.
Nutné je:
<používať mäkký, savý materiál s rýchlo schnúcim povrchom, minimalizovať
kontakt medzi močom a/alebo výkalmi
a kožou;
<očistiť kožu hneď po jej znečistení;
<kontrolovať kožu aspoň raz denne pre
identifikáciu problémových oblastí skôr,
než sa stanú závažnými. Venovať zvláštnu
pozornosť tlakovým bodom a začervenaným plochám, ktoré nevyblednú po
zmene polohy.
<Kúpať teplou vodou a mydlom. Vyhnúť sa
hydratačným mydlám a prípravkom s obsahom alkoholu, resp. iných dráždivých
látok (mentol).
<Používať špeciálne masti na ochranu kože
pred nežiaducou vlhkosťou (bariérové
január – február 2012
sestra1_2_2012.indd 21
2. Pravdepodobne nedostatočná: zriedka
zje celú porciu – obvykle zje menej ako polovicu.
Zje iba 3 porcie bielkovín denne (mäso, mliečne
výrobky). Dostáva nedostatočné dávky sondovej
stravy.
3. Adekvátna: zje viac než polovicu porcie.
Zje 4 porcie proteínov (mäso, mliečne výrobky).
Občas odmieta jedlo, ale skonzumuje doplnok
výživy/dostáva adekvátnu sondovú alebo parenterálnu výživu.
4. Výborná: zje väčšinu porcie. Takmer
nikdy neodmieta jedlo. Obyčajne zje celé 4
alebo viac porcií proteínov (mäso, mliečne
výrobky). Občas je i mimo hlavných jedál.
Nepotrebuje suplementáciu.
Trenie po podložke
1. Problém: úplne nevládny, nie je možné
narábanie bez ťahania po podložke. Často sa
skĺzne v posteli alebo v kresle, potrebuje často
upravovať polohu s veľkou pomocou. Spasticita,
kontraktúry alebo nepokoj vedú k takmer neustálemu treniu po podložke.
2. Potenciálny problém: slabo sa pohybuje sám alebo potrebuje miernu pomoc. Počas
pohybu dochádza k častému treniu o podložku.
Použitím popruhov alebo iných pomôcok možno
docieliť dobrú polohu, avšak občas sa skĺzne.
3. Bez problému: pohybuje sa v posteli a kresle bez pomoci a má dostatočnú svalovú silu, aby
sa úplne nadvihol nad podložku. Udržiava dobrú
polohu v posteli alebo v kresle počas celého
dňa.
Celkové skóre: 17 a viac – bez rizika, 15 – 16 – nízke
riziko vzniku dekubitu, 13 – 14 = stredné riziko vzniku
dekubitu, 12 a menej – vysoké riziko vzniku dekubitu
krémy), ale minimalizovať vlhkosť z rán,
moču, stolice alebo potu.
<Vyhnúť sa studenému alebo suchému
vzduchu (6).
< Zabrániť prilepeniu kože na podklad
(nadmerné potenie, podložky z umelej
látky).
2) Znížené zmyslové vnímanie pacienta/klienta: Zvýšenie tlaku na tkanivo vedie
k automatickej úprave postavenia tela zodpovedajúcim spôsobom. Strata zmyslového vnímania v dôsledku cievnej mozgovej príhody
alebo iné neurologické poruchy však znižujú
schopnosť človeka cítiť signály. Upokojujúce
lieky môžu tiež obmedziť zmyslové vnímanie.
Prevencia: Venovať osobitnú pozornosť
polohovaniu pacienta, udržiavaniu hygieny
a sledovať podráždené oblasti, ako je uvedené vyššie.
3) Zlá výživa: Zlá výživa ovplyvňuje celé
telo. Zdravá strava znamená zdravšiu kožu
a krvný obeh. Prísun vyváženej stravy je dôležitý. Ak ho nie je možné zabezpečiť, vhodné sú
doplnky stravy. Obzvlášť dôležité sú bielkoviny a kalorická hodnota stravy.
4) Periférne cievne ochorenia: Ochorenia
periférnych ciev spôsobujú obmedzenie prietoku krvi v ktorejkoľvek časti tela, okrem
21
1/27/12 10:48:35 AM
geriatria
srdca. Hypertenzia, diabetes či fajčenie znižuje schopnosť tepien a kapilár reagovať na
tlak. Je potrebné upraviť a liečiť príčiny ochorenia periférnych ciev pomocou liekov či inými prostriedkami.
Ďalšie zásady prevencie:
Vyhnúť sa energickému masírovaniu začervenanej oblasti a používaniu dráždivých
masážnych prostriedkov, ktoré neovplyvnia
prietok v koži počas jej zaťaženia, ale môžu
ju poškodiť. Tie už môžu byť podráždené
z nadmerného tlaku.
Rehabilitačné programy zlepšia schopnosť
pohybu.
Komunikovať s p/k o jeho potrebách, prianiach a obavách. Jeho pohodlie je rozhodujúce (6).
Závažnosť problému
Podľa nedávnych odhadov má 1,3 milióna až
3 milióny dospelých dekubity, s odhadovanými
nákladmi na liečenie každého vredu vo výške
500 – 40 000 dolárov. Výskyt dekubitov sa veľmi
líši podľa klinických nastavení: 0,4 – 38,0 %
pre nemocnice; 2,2 – 23,9 % pri dlhodobej starostlivosti a 0 – 17 % pre domácu starostlivosť.
Výskyt dekubitov u starších osôb je tiež spojený
so zvýšenou úmrtnosťou (6). Skutočný výskyt
dekubitov je 20 x vyšší pri aktívnom pátraní než
je oficiálne udávané (2). 70 % dekubitov majú
ľudia starší než 70 rokov.
Liečba
Liečba dekubitov je zložitý proces riadený
klinickými pracovníkmi. Je dôležité:
rozlíšiť typ vredu (vred súvisiaci s tlakom
alebo nie);
určiť stupeň vredu;
popísať a sledovať vlastnosti vredu;
sledovať pokrok smerom k uzdraveniu i pre
potenciálne komplikácie;
zistiť, či je prítomná infekcia;
klinické hodnotenie a monitorovanie bolesti,
posúdiť doterajšiu liečbu;
neustále monitorovať obväzy a liečbu (identifikovať, či je obväz suchý, neporušený, nedochádza k unikaniu exsudátu; opis vredu;
denné preväzy nie sú potrebné pre sledovanie dekubitu. Frekvencia preväzov záleží
od použitých prípravkov, pri špeciálnych sa
dodržuje postup výrobcu (6).
Hojenie:
Dekubity by sa mali prehodnotiť aspoň raz
týždenne.
Minimálna dokumentácia zahŕňa umiestnenie vredu, veľkosť, farbu a množstvo výtoku,
granuláciu, rozsah nekrózy, okraje a ich
podmínovanie (6). Môžeme využiť škálu
na posudzovanie hojenia dekubitu (tab.
č. 2) (8).
Fotografia je vítaná v prípade, že zariadenie
má protokol v súlade s prijatými normami
pre fotografovanie rany. Odporúča sa, aby
na fotografii bolo zachytené meradlo, podľa
ktorého je možné určiť veľkosť.
Ak v časovom rámci 2 – 4 týždne hojenie
nenaznačuje žiadny pokrok, mal by sa plán
starostlivosti prehodnotiť. Treba posúdiť aj
prítomnosť infekcie a úľavu od bolesti, ak
je prítomná (6).
Tab. 2 Škála na posudzovanie hojenia dekubitu PUSH (Pressure Ulcer
Scale for Healing) (8)
Dĺžka x šír- 1
ka (v cm2) 0
1
2
3
4
5
subskóre
0<0,3
0,3 – 0,6
0,7 – 1,0
1,1 – 2,0
2,1– 3,0
6
7
8
9
10
subskóre
3,1 – 4,0 4,1 – 6,0
8,1 – 12,0
12,1
> 24,0
Množstvo 0:
1:
2: stred3: veľké
subskóre
exsudátu: žiadne malé
ne veľké
Typ tkaniva 0: nor- 1: epitel 2: granu3: detritus
4: nekrósubskóre
málne
lácie
za (eschara)
Veľkosť: Meria sa najväčší rozmer smerom od hlavy k prstom a najväčší priečny rozmer. Vynásobením
sa odhadne plocha. Nepoužívať odhad. Pri meraní postupovať vždy rovnako a používať stále to isté
meradlo.
Množstvo exsudátu: Odhaduje sa množstvo exsudátu po odstránení obväzu ešte pred aplikáciou
nového obväzu.
Tkanivo: Hodnotí sa spodina vredu. 4 body sa skórujú, ak je prítomná eschara. Skóre 3 je pri prítomnosti detritu (eschara nie je prítomná). 2 body sa skórujú, keď je spodina čistá a obsahuje granulácie.
1 bod sa dáva, keď je vred plytký a epitelizuje sa. 0 je pri uzavretom vrede.
4 – Nekrotické tkanivo (eschara): čierne, hnedé alebo čiernohnedé tkanivo, pevne ahderujúce na spodinu rany a jej okraje. Môže byť pevnejšie alebo mäkšie než okolitá koža.
3 – Detritus: žlté alebo biele tkanivo adherujúce prúžkami na spodinu vredu alebo husté zhluky
tkaniva alebo hlienovité tkanivo
2 – Granulácie: ružové alebo mäsovité tkanivo, s lesklým, vlhkým, granulovitým vzhľadom
1 – Epitel: pri povrchových vredoch, nové, ružové alebo lesklé tkanivo (koža), ktoré vyrastá z okrajov alebo rastie ostrovčekovito na povrchu vredu.
0 – Uzavretý defekt: rana je kompletne uzavretá epitelom (novou kožou).
22
sestra1_2_2012.indd 22
Pri hojení nedochádza ku zmene štádia
(napr. dekubit 4. stupňa sa počas hojenia
nestane dekubitom 3. stupňa)!
Hojenie má tri fázy: čistenia, granulácie
a epitelizácie.
Funkcia obväzu vo fáze čistenia:
odsávanie sekrétu, ktorý brzdí hojenie;
ochrana rany pred kontamináciou.
Funkcia obväzu vo fáze granulácie a epitelizácie:
Regulácia vlhkosti (zabránenie vysýchaniu,
odvádzanie nadbytočného sekrétu, zvlhčovanie)
Ochrana rany pred kontamináciou
Ochrana pred traumatizáciou granulácií
Obväzy a liečba
Keďže neexistuje optimálny obväz pre každý
dekubit, nie sú odporúčané žiadne špecifické
obväzy. Výber produktu by mal byť založený
na kombinácii faktorov, aké výrobca navrhol
na použitie, vlastnosti dekubitu a ciele pre
hojenie (6).
Výhodami vlhkého hojenia sú zabránenie
traumatizácie, rýchlejšie čistenie, podpora
granulácie a epitelizácie a úspora práce personálu.
Ilustračné foto: Boris Caban
Zoznam bibliografických odkazov
1. CULLUM, N. A. (2001) Pressure ulcer
prevention and treatment: A synopsis of the
current evidence. In Critical Care Nursing
Clinics of North America, 13(4), pp.547 – 554.
2. GULACSI, L., SZLOBODA, I., KOVACS, A.
Economic burden of the pressue sores on
Hungarian health care, Annu. Meet. Int. Soc.
Assess. Health Care Inc. Soc.Technol. Asesss
Health Meet, 1995, 11, abstract no 112.
3. KRAJČÍK, Š. Dekubity. In Derma. ISSN
1335-7360, 2005, roč. V, č. 4, s. 8 – 14.
4. MELUZÍNOVÁ, H., WEBER, P. Dekubitus
– komplexní pohled geriatra. In Interní Med.
ISSN 1212-7299, 2007, roč. IX, č. 10, s. 499
– 506.
5. MILNE, C. T., TRIGILIA, D., HOULE, T. L.,
DELONG, S., ROSENBLUM, D. Reducing
pressure ulcer prevalence rates in the long-term
acute care setting, Ostomy Wound Manage.
2009; 55 (4): 50-9
6. National Pressure Ulcer Advisory Panel
www.npuap.org, dostihnuté 21.6.2011
NICE guidance: Pressure relieving devices,
7. http://guidance.nice.org.uk/CG7/
Guidance/pdf/English
8. Pressure Ulcer Scale for Healing. http://
npuap.org/PDF/push3.pdf
9. SALCIDO, R., POPESCU, A. Pressure Ulcers
and Wound Care. http://emedicine.medscape.
com/article/319284-overview
Kontaktná adresa
PhDr. Eva Bajanová
Prof. MUDr. Štefan Krajčík, CSc.
Klinika geriatrie LF SZU, Špecializovaná geriatrická
nemocnica Podunajské Biskupice
Univerzitná nemocnica Bratislava
Krajinská 91, 825 56 Bratislava 211
E-mail: [email protected]
E-mail: [email protected]
B2B01564
ODBORY
január – február 2012
1/27/12 10:48:43 AM
sestra1_2_2012.indd 23
SK_210x280_hart_menalind_listopad 11.indd 1
1/26/12 3:33:31 PM
19.12.2011 14:14:34
ODBORY
hygiena, epidemiológia
Hygiena rúk v zdravotníctve
Doc. MUDr. Leon Langšádl, CSc., Oddelenie nemocničnej hygieny a epidemiológie
Univerzitná nemocnica Bratislava, Katedra neklinických predmetov a jazykov, Inštitút
fyzioterapie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Hygiena rúk je základným kameňom prevencie infekcií spojených s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti. Autor popisuje dôvody, kedy by si mal
zdravotnícky pracovník umyť alebo dezinfikovať ruky
v súlade s odporúčaním Svetovej zdravotníckej organizácie. Popisuje správny postup umývania a dezinfekcie rúk.
SÚHRN:
Hygiena rúk. Mikrobiálna flóra.
Umývanie rúk. Dezinfekcia rúk.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
R
uky zdravotníkov sa podieľajú na väčšine diagnostických, terapeutických
a ošetrovateľských výkonov. Uvádza
sa, že u 20 – 40 % infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou sú ich pôvodcovia prenášaní rukami zdravotníckeho personálu (1).
Rovnakým spôsobom sa prenášajú kmene
rezistentné na antibiotiká, ktoré u vnímavých
pacientov vyvolávajú nebezpečné infekcie
spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Ruky zdravotníkov preto musia byť
nielen viditeľne čisté, ale aj mikrobiologicky
bezpečné. Dôsledným dodržiavaním hygieny
rúk u všetkých zdravotníkov je možné predísť
hore uvedeným 40 % infekcií, rovnako ako
profesionálnym infekciám.
Hygienou rúk sa rozumie dokonalé umývanie a dezinfekcia rúk. Pre zabezpečenie
hygieny rúk je nevyhnutné, aby na rukách
zdravotníckych pracovníkov neboli prstene,
náramky. Nechty musia byť nenalakované a nakrátko ostrihané, použitie umelých nechtov
je neprípustné (2). Táto podmienka sa musí
dôsledne dodržiavať, pretože len také ruky je
možné dokonale umyť a dezinfikovať.
Mikrobiálna flóra
Ľudská koža je za bežných podmienok
osídlená mikrobiálnou flórou. Jej zloženie
a množstvo závisí od pohlavia, veku a zdravotného stavu. Osídlenie je najvyššie v blízkosti konca nechtov. Bakteriálna flóra kože
rúk sa rozdeľuje do troch skupín: trvalá flóra
lokalizovaná v stratum corneum; prechodná
flóra zložená z kožných kontaminantov na
povrchu; infekčná flóra tvorená etiologickými
pôvodcami rôznych infekcií, kožných lézií,
vredov rúk a paronychií.
Trvalá bakteriálna flóra rúk sa skladá z množstva bakteriálnych species tvorených gram-pozitívnymi kokmi (Staph.
epidermidis, Staph. hominis a Staph. captitis), Corynebacterium (C. jeikeium) a Propionibacterium (P. acnes a P. granulosum).
24
sestra1_2_2012.indd 24
Staphylococcus aureus sa často vyskytuje
u zdravotníckych pracovníkov. Na ich rukách
sa tiež nachádzajú gramnegatívne mikroorganizmy, ako sú Acinetobacter spp. a Klebsiella
spp. (3). Trvalá flóra o. i. svojou prítomnosťou
na koži zabraňuje osídleniu inou potenciálne
patogénnou flórou. Pre svoju lokalizáciu je
relatívne odolná voči účinku umývania rúk
(4).
Prechodnú flóru tvoria kontaminujúce
mikroorganizmy na najvrchnejších častiach
kože, ktoré sú častými pôvodcami nemocničných infekcií. Na rozdiel od trvalej flóry
je jednoducho odstrániteľná umývaním rúk
(4). Infekčnú flóru najčastejšie tvoria kmene
Staphylococcus aureus a Streptococcus spp., ale
nachádzame v nej aj iné patogény, ktorými boli
ruky kontaminované pri kontakte s nemocničným prostredím.
Ako sa prenášajú pôvodcovia nemocničných infekcií a polyrezistentné kmene na
pacienta rukami zdravotníckeho personálu?
Ako a kde si zdravotnícky pracovník kontaminuje ruky? Obr. 1 ukazuje priamy prenos
pôvodcov nemocničných a rezistentných kmeňov na vnímavého pacienta rukami a zároveň
aj cesty prenosu týchto kmeňov z pacienta
na pacientsku zónu (bezprostredné okolie
pacienta) a na ruky zdravotníckych pacientov
a návštevníkov. Zároveň ilustruje spôsob kontaminácie nemocničných plôch a predmetov
rukami a v dôsledku toho aj nepriamy prenos
pôvodcov nemocničných a polyrezistentných
kmeňov na vnímavého pacienta rukami kontaminovanými na plochách a predmetoch
nemocničného prostredia s častým dotykom
rúk.
Obr. 1
Ruky ako médium prenosu nemocničných kmeňov z pacienta do nemocničného prostredia a z neho na pacienta
Kontaminované
predmety a plochy
nemocničného
prostredia
nepriamy
prenos
Kontaminované
predmety a plochy
nemocničného
prostredia
II
priamy prenos
Pacient 1
nepriamy
prenos
Pacient 2
Tab. 1. Predmety a plochy v blízkosti pacienta rizikové z hľadiska
mikrobiálnej kontaminácie rúk
bočnice a konštrukcie postele;
posteľná bielizeň;
pulzné oximetre;
oblečenie pacientov;
jedálne dosky na posteliach;
stoly a stoličky;
vyšetrovacie stoly;
vyšetrovacie kreslá;
tlačidlá dorozumievacích zariadení;
TV ovládače, monitory;
manžety tonometra;
kľučky a gule na dverách;
klávesnice počítačov;
suché zipsy;
elektronické teplomery;
podlahy;
dávkovače mydla a dezinfekcie;
nemocničné vozíky;
textilné zásteny;
vypínače svetla;
monitory prístrojov.
Zoznam najčastejšie kontaminovaných častí
a predmetov nemocničného prostredia je uvedený v tab. 1. Ich čisteniu a dezinfekcii treba
venovať mimoriadnu pozornosť.
Umývanie rúk a ich dezinfekcia
Umývanie rúk vodou a mydlom: Bežným
umývaním rúk, za použitia dostatočného
množstva vody a mydla, je možné odstrániť až 90 % prechodnej bakteriálnej flóry
rúk. Kým bežným umývaním rúk sa odstráni viditeľné znečistenie rúk, ich dôkladné
umývanie, odporúčané v zdravotníckych
zariadeniach, slúži k odstráneniu znečistenia
vzniknutého v dôsledku kontaktu rúk s pacientom alebo so znečisteným nemocničným
prostredím. Mydlo ani voda nemajú žiadny
antibakteriálny účinok. Dekontaminačný
účinok umývania rúk je daný pôsobením
vody ako rozpúšťadla, mydla ako emulgátora
znečistenia a mechanickej energie vynaloženej na otieranie kože rúk počas umývania.
Z uvedených dôvodov boli pre zdravotnícke umývanie rúk vypracované štandardné
postupy aj stanovené minimálne časové
limity jeho trvania (obr. č. 2).
Umývanie rúk vodou a mydlom s prídavkom dezinfekčného prostriedku zvyšuje
dekontaminačný účinok, ale len v prípade,
že sa vykonáva dostatočne dlho. Prídavok
dezinfekčného prostriedku do mydla však
zvyšuje riziko vzniku alergie kože naň. Časté
umývanie rúk vodou a mydlom vysušuje kožu.
január – február 2012
1/26/12 2:42:19 PM
hygiena, epidemiológia
ODBORY
0QFSBÀOÁTÒQSBWZ'PMJPESBQF†
0LSPLÇBMFKWNPxOPTUJBDIq$PNCJ4FU
0QFSBÀOÁSÒtLB'PMJPESBQF†TÒWZSPCFOÁ[QFWOÁIP
B[¹SPWFÊQPEEBKOÁIPNBUFSJ¹MVLUPSÕN¹WZTPLÒ
BCTPSQDJVBTDIPQOPTwV[BNLOÒwUFLVUJOVWSÒtLV
/PWÕNSJFtFOÅNKF'PMJPESBQF†$PNCJ4FUqPQFSBÀOÕTFU
LUPSÕPCTBIVKFPLSFNSÒtPLJÇBMtÅKFEOPSB[PWÕNBUFSJ¹M
PET¹WBOJFESÁOZCSVtOÁSÒtLBQMBTUPWÁJLPWPWÁO¹TUSPKF
NJTLZtJUJFb
0QFSBÀOÁTÒQSBWZQPOÒLBNFWtUBOEBSEOPN
[MPxFOÅBMFCPWZSPCFOÁOBNJFSVQSFTOFQPE–B
WBtJDIQPxJBEBWJFL
QFWOÕQPEEBKOÕ
NBUFSJ¹M
WZTPL¹BCTPSQDJB
LWBMJUOÁMFQFOJF
ÇBMtJFLPNQPOFOUZ
7JBDJOGPSN¹DJÅOBXXXIBSUNBOOTL
4LPOUBLUVKFTBTOBtJNJPECPSOÕNJQPSBEDBNJ
OBJOGPMJOLF
B2B01563
Obr. 2. Ako si umývať ruky vodou a mydlom?
1. Zvlhčite ruky vodou a aplikujte dostatočné množstvo mydla do
oboch rúk. Potierajte si ruky spôsobom dlaň o dlaň. Pokračujte
preložením dlane pravej ruky na chrbát ľavej ruky s čistením vnútorných strán prstov a potom opačne.
2. Krúživým pohybom si čistite ľavý palec pravou rukou a potom
opačne.
3. Spojenými prstami pravej ruky čistite krúživým pohybom ľavú dlaň
a potom opačne.
4. Prsty jednej ruky uzavrite do dlane a otierajte oproti druhej
dlani.
5. Opláchnite si ruky vodou a dôkladne si ich utrite jednorazovou
utierkou. Použitou utierkou zastavte vodu. Vaše ruky sú čisté (za
20 – 30 sek.).
2.
1.
3.
Použitie horúcej vody
môže viesť k závažným
poškodeniam kože ruky, čo
paradoxne vedie k zvýšeniu jej bakteriálneho osídlenia. Ďalším negatívom,
ktoré obmedzuje umývanie rúk, je nevyhnutnosť
umývadla s prívodom
vody. To nemusí byť vždy
umiestnené presne tam,
kde je potrebné si umyť
ruky. V zdravotníctve sa
preto umývanie rúk vodou
a mydlom postupne obmedzuje len na prípady, keď
je to nevyhnutné: príchod
na zmenu, pri viditeľnom
znečistení rúk, po použití
toalety, pri náhodnom znečistení rúk biologickým
materiálom, pred jedlom
a podobne. Dôvodom je
aj výskyt infekcie vyvolanej toxínmi Clostridium
difficile, ktorého bakteriálne spóry sú odolné
voči účinkom alkoholu.
V ostatných prípadoch
sa odporúča nahradiť
umývanie dezinfekciou
rúk alkoholovými prípravkami.
Dezinfekcia rúk
5.
4.
Odporúčaný postup pre umývanie rúk
Na dezinfekciu rúk je
vhodná dezinfekčná látka,
ktorá je popri dobrej antimikrobiálnej účinnosti
minimálne agresívna voči
koži a nemá nepríjemný
január – február 2012
sestra1_2_2012.indd 25
zápach. Alkoholy, ako je etanol a izopropanol,
tieto vlastnosti majú. Ich výhodou je rýchly antimikrobiálny účinok a jeho široké
spektrum, zahŕňajúce väčšinu vegetatívnych
foriem grampozitívnych i gramnegatívnych
baktérií, vrátane mykobaktérií. Výnimkou
sú len bakteriálne spóry, odolné voči účinkom týchto alkoholov. Etanol má tiež široké
spektrum účinku proti mykotickým organizmom, vrátane kvasiniek a dermatofytov.
Virucídny účinok v značnej miere závisí od
použitej koncentrácie etanolu. Na neobalené
vírusy má lepšiu účinnosť 95% etanol než
etanol v koncentrácii 60 – 80 %. Dosiaľ nebola
popísaná bakteriálna rezistencia na etanol
alebo izopropanol. Alkoholy patria medzi
najbezpečnejšie antiseptiká, ktoré nemajú
žiadny toxický účinok na ľudskú kožu. Po použití alkoholového dezinfekčného prostriedku
na ruky nedochádza k významným zmenám
hydratácie kože. Aj na podráždenú kožu majú
alkoholy len minimálne dráždivý účinok. Ich
opakované použitie na ruky však môže kožu
vysušiť a iritovať. Tieto účinky na ruky obmedzí alebo ich eliminuje prídavok 1- až 3-percentného glycerolu, ako aj iných podobných
hydratačných látok do alkoholových dezinfekčných prípravkov.
Rizikom použitia dezinfekčných prípravkov s obsahom alkoholu je možnosť vzniku
požiaru. Z uvedených dôvodov je potrebné
dôsledne dodržiavať bezpečnostné predpisy
pri ich skladovaní a predovšetkým sa vyvarovať ich použitiu v blízkosti otvoreného ohňa.
K vzplanutiu môže dôjsť po vzniku elektrickej iskry, ako aj z výboja statickej elektriny, predovšetkým v prostredí so zvýšenou
tenziou kyslíka. Ďalším rizikom je možnosť
intoxikácie po ich požití. Tieto prípravky by
napr. na detských oddeleniach nemali byť
ponechávané bez dozoru.
25
1/26/12 2:42:31 PM
ODBORY
hygiena, epidemiológia
Odporúčané postupy
Pri umývaní, ako aj pri dezinfekcii ide o pokrytie celého povrchu rúk napeneným mydlom
alebo dezinfekčným prostriedkom. Pri umývaní
sa z rúk pokrytých mydlom odstraňuje znečistenie mechanickým spôsobom. Pri dezinfekcii
rúk sa na nich rovnomerne rozotrie dezinfekčný prípravok a ruky sa nechajú oschnúť.
Dezinfekčný prípravok alebo mydlo sa aplikuje na ruky dávkovačom, ktorý je potrebné
pravidelne čistiť a zásobníky dezinfekčných
prípravkov obmieňať. Ich opätovné plnenie,
predovšetkým mydlami a regeneračnými
krémami na ruky, je neprípustné pre možnú
mikrobiálnu kontamináciu.
Na umývanie rúk sú vhodné len tekuté
mydlá. Používanie pevných mydiel, ako
aj textilných uterákov je z hygienických
dôvodov nevyhovujúce. Na osušenie rúk sa
používajú papierové uteráky pre jedno použitie. Vhodné miesto pre dávkovače mydla je
pri umývadle, kam patria aj dávkovače s regeneračným krémom na ruky.
Dávkovače dezinfekčných prostriedkov
treba uložiť na miesta, kde je najčastejšie
potrebné dezinfikovať ruky. V poslednom čase
sa najväčšmi osvedčili osobné dávkovače
dezinfekčných prípravkov, zavesené na
pracovný odev. Umožňujú vykonávať dezinfekciu rúk všade tam, kde je to potrebné.
Závažné dôvody
Zdravotnícki pracovníci sa zvyčajne obávajú
rizika možného prenosu patogénnych mikroorganizmov z nemocnice do ich domovov.
S výnimkou oddelení, kde sú hospitalizovaní
pacienti s prenosnými ochoreniami, je toto riziko malé. Pôvodcovia nemocničných nákaz
sú nebezpeční zvyčajne len pre osoby so
zníženou imunitnou odpoveďou. Podstatne
vyšším rizikom je prenos patogénnych mikroorganizmov z domova do zdravotníckeho zariadenia. Môže ísť o bežné prenosné ochorenia
rodinných príslušníkov, ako je dávivý kašeľ,
mumps, detské kiahne a pod. Sú popísané
prípady, keď zdravotníci preniesli na pracovisko závažných pôvodcov mykotických
ochorení od svojich domácich zvierat, ktoré
spôsobili smrteľné ochorenia na oddeleniach
pre nedonosené deti alebo infekcie v mieste
operácie na kardiochirurgickom oddelení (5,
6). Najúčinnejším spôsobom prevencie prenosu
pôvodcov infekčných ochorení zo zdravotníckeho zariadenia na rodinných príslušníkov,
rovnako ako z domova na pacientov je dôsledné dodržiavanie hygieny rúk.
Najdôležitejšie dôvody pre
dodržiavanie hygieny rúk zdravotníckymi pracovníkmi:
Odstrániť z rúk viditeľnú špinu
Zabrániť prenosu patogénnych
mikroorganizmov z domova do
nemocnice
Zabrániť prenosu patogénnych
mikroorganizmov z nemocnice
domov
Zabrániť infekcii nemocničných
pacientov
Svetová zdravotnícka organizácia (SZO)
uvádza 5 dôvodov pre dezinfekciu rúk v bezprostrednej blízkosti pacienta (7).
1. Pred dotykom pacienta rukami,
2. pred čistým alebo aseptickým výkonom,
3. po dotyku pacienta rukami,
4. po možnom dotyku rúk s telovými tekutinami pacienta,
5. po dotyku rúk s nemocničným prostredím.
Dôvodov pre umývanie a dezinfekciu rúk
v dennej praxi zdravotníckeho pracovníka je
však viac. Tie najdôležitejšie uvádza tabuľka
č. 2. Z nej vyplýva vysoká častosť umývania
alebo dezinfekcie rúk počas pracovnej zmeny
zdravotníckych pracovníkov. V dôsledku toho
dochádza k vysušovaniu kože rúk, čo môže
viesť až k jej poškodeniu. To môže byť až
takého stupňa, že zdravotníckeho pracovníka vyradí z pracovného procesu. Koža rúk
sa preto musí regenerovať použitím hydratačných krémov na ruky. Tieto by mali byť
umiestnené v dávkovačoch vedľa dávkovačov
na tekuté mydlo. Správny výber vhodných
hydratačných krémov na ruky je dôležitý.
Rozhodujúci je nielen ich hydratačný účinok,
ale tiež ich kompatibilita s prostriedkami
Alkoholy patria medzi
najbezpečnejšie
antiseptiká, ktoré
nemajú žiadny
toxický účinok na
ľudskú kožu.
Tab. 2 Dôvody výkonu hygieny rúk zdravotníckeho pracovníka a jeho
odporúčaný spôsob
Dôvod pre hygienu rúk
Keď sú ruky viditeľne znečistené
Po použití toalety
Pri vstupe na pracovisko a pri odchode z neho
Pred dotykom s pacientom, klientom a po ňom
Pred každým aseptickým alebo čistým výkonom a po ňom
Po možnom dotyku s telovými tekutinami
Po dotyku s predmetmi a plochami nemocničného prostredia
Po otvorení obalu s materiálom
Pred použitím nesterilných rukavíc a po ňom
Po dotyku nosa, obličaja, vlasov a podobne
26
sestra1_2_2012.indd 26
na umývanie rúk a ich dezinfekciu, ako aj
s používanými ochrannými rukavicami.
Nevhodný hydratačný krém môže znižovať umývacie účinky použitého mydla,
dezinfekčného prípravku na ruky alebo
poškodiť používané rukavice. Z uvedených
dôvodov je nežiaduce, aby zdravotníci používali vlastné hydratačné krémy na ruky. Je
povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť im vhodnú
sadu umývacieho prostriedku, dezinfekčného prípravku a ochranného krému na
ruky. V záujme bezpečnosti
pacientov musia tiež zabezpečiť dostatočné množstvo
vhodných prostriedkov na
umývanie a dezinfekciu rúk
a dohliadnuť na ich správne
používanie zdravotníckymi pracovníkmi. Výhovorky
vedení niektorých zdravotníckych zariadení, že na dostatočné množstvo kvalitných
prostriedkov na umývanie a dezinfekciu rúk
nemajú finančné prostriedky, svedčia o ich
nízkej odbornej kvalite. Finančné prostriedky ušetrené na prostriedkoch na umývanie
a dezinfekciu rúk sú len malou časťou nákladov na antibiotiká a ďalšie liečivá, potrebné
pre pacientov s nemocničnými nákazami a za
ich predĺženú hospitalizáciu. Potrebné je tiež
upraviť zdravotnícku legislatívu o hygiene
rúk v Slovenskej republike tak, aby zodpovedala súčasným potrebám a odporúčaniu
SZO (7).
Spôsob výkonu hygieny rúk
Umývanie vodou a mydlom
Umývanie vodou a mydlom
Umývanie vodou a mydlom
Dezinfekcia
Dezinfekcia
Dezinfekcia
Dezinfekcia
Dezinfekcia
Dezinfekcia
Dezinfekcia
Ilustračné foto: fotolia
Zoznam bibliografických odkazov
1. WEINSTEIN, R., A. Epidemiology and control
nosocomial infections in adult intensive care
units. In Am J Med, 1991, 91, Suppl 3B:
S, 179 – 184.
2. Vyhláška MZ SR č. 553/2007 Z. z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na
prevádzku zdravotníckych zariadení z hľadiska
ochrany zdravia. Vestník MZ SR, čiastka 231,
s. 3998 – 4005.
3. LARSON, E., McGINLEY, K., J., GROVE,
G., L. et al. Physiologic, microbiologic, and
seasonal effects of handwashing on the skin
of health care personnel. In Am J Infect Control
1986;14:51-9.
4. KATZ, J., D. Hand washing and hand
disinfection: more than your mother taught
you. In Anesthesiology Clin N Am, 2004, 22,
457 – 471.
5. CHANG, H., J., MILLER, H., L., WATKINS,
N. et al. An epidemic of Malassezia
pachydermatis in an intensive care nursery
associated with colonization of health care
workers' pet dogs. In N Engl J Med., 1998, 12,
338, 11, 706 – 711.
6. DRUSIN, L., M., ROSS, B., G., RHODES, K.,
H. et al. Nosocomial ringworm in a neonatal
intensive care unit: a nurse and her cat, Infect
Control Hosp Epidemiol. 2000, 21, 9, 605
– 607.
7. WHO Guidelines on Hand Hygiene in
Health Care, 2009. Dostupné na: http://www.
whqlibdoc.who.it/2009/WHO_IER_PSP_20
január – február 2012
1/26/12 4:24:15 PM
inzercia
Len čistá rana sa môže zahojiť
M
oderná príprava spodiny rany: vďaka
produktu Debrisoft® – inovačnému
zväzku vlákien – je zaručené bezpečné a najmä málo bolestivé ošetrenie.
Predpokladom optimálneho ošetrenia
rany je jej účinné vyčistenie. K dispozícii je
pritom viacero metód, ktoré sú väčšinou veľmi
bolestivé. Pomocou moderného zväzku vlákien
Debrisoft® bola vyvinutá nová technológia, ktorá
umožňuje málo bolestivú aplikáciu. Debrisoft®
navyše vyčistí nielen samotnú ranu, ale aj
okolitú kožu.
Podpora procesu liečenia rán tak pri akútnom
traumatickom poranení, ako aj v prípade chronickej rany bezpodmienečne vyžaduje rýchle
a dôkladné vyčistenie rany. Následne sa rana
v závislosti od príčiny kožného defektu ošetrí
špeciálnymi modernými obväzmi na rany.
Aké metódy čistenia rán sú dostupné?
Odstraňovanie baktérií, biofilmu, zvyškov
buniek, odumretého tkaniva, prebytočného
exsudátu a cudzích telies z rany môže prebiehať
s využitím rozličných metód. Sterilné roztoky na
vymývanie rán odstránia veľkú časť povrchového povlaku, pričom ide o opatrenie nezaťažujúce
tkanivo určené na odstránenie neadhezívnych
častí buniek a biofilmu. Vymývacie roztoky s antiseptickými látkami usmrcujúcimi choroboplod-
né zárodky si pritom v závislosti od výrobku
vyžadujú rozdielne dlhú dobu pôsobenia pre
účinné usmrtenie choroboplodných zárodkov.
Mechanické odstraňovanie odumretého tkaniva (nekrózy) a prilepených suchých povlakov
pomocou skalpela alebo kyrety je zväčša veľmi
bolestivé, krvácavé a môže ho vykonávať len
skúsený lekár. Často je potrebná príprava s pomocou mastí, liekov alebo infúzií s lokálnym
tíšením bolesti. Metóda je rýchla, účinná, avšak
invazívna a zaťažuje tkanivo.
Účinok mechanického čistenia rán sa dá
zvýšiť aj dodatočným nanášaním biosynteticky
vyrobených enzymatických mastí alebo hydrogélov. Tieto výrobky však majú krátku účinnosť,
preto vyžadujú častú výmenu obväzov, čo vedie
k zvýšeniu nákladov na ošetrenie.
Mechanické čistenie rán s využitím technológie hydro surgery (technika vodného lúča) alebo
ultrazvuku je vysoko nákladné a pri operáciách
sa používa selektívne.
Ďalšou metódou čistenia infikovaných, silno
potiahnutých rán je použitie pestovaných sterilných lariev (Lucilia sericata). Proteolytické
enzýmy a antibakteriálne látky obsiahnuté v slinách lariev vyvolávajú látkovú premenu nekróz
a povlakov. Pre vysoké náklady sa táto metóda
používa v nemocniciach len ojedinele.
AKTUÁLNE
Existuje nejaká metóda rýchleho, účinného a šetrného vyčistenia rán?
Debrisoft je jedinečné high-tech polyesterové vlákno, spracované do jemného, hebkého
zväzku vlákien. Pri veľkosti len 10 x 10 cm
sa každé z 18 miliónov vysoko flexibilných
vlákien vyznačuje jedinečným dizajnom so
zošikmeným koncom. Debrisoft® navlhčený
vymývacím roztokom sa jemne kĺže svojím
hebkým povrchom po spodku rany a jej
okolí. Pritom sa z rany spoľahlivo uvoľní
detritus, choroboplodné zárodky a exsudát
a taktiež šupiny a keratózy z okolitej kože
a tie sa zachytia na zväzku vlákien. Novo
vytvorené granulačné tkanivo a už vrastené
epitelové bunky nie sú zaťažované.
Odborníčka na rany, Dr. Elisabeth Lahnsteinerová, sa už o tom presvedčila na základe
skúseností získaných vo svojej ordinácii na
ošetrovanie rán vo Viedni: „Debrisoft® predstavuje novú formu málo bolestivého a vysoko
účinného čistenia rán. Metóda je jednoduchá
z hľadiska realizácie. Veľkými výhodami pre
pacienta sú nižšia časová náročnosť, žiadne
vedľajšie účinky a žiadny strach z bolesti pri
budúcom čistení rán.“
Ďalšie informácie nájdete na stránke www.
lohmann-rauscher.sk
V prípade otázok o výrobku sa možno obrátiť e-mailom na [email protected] alebo
priamo na vášho zástupcu firmy L+R.
B2B01561
SUKL - A 88252 Debrisoft
Lohmann & Rauscher
„Debrisoft - rýchly, efektívny, jednoduchý
a bezbolestný debridement.“
AC T I TO P
fibre technology
Debrisoft®: Nová metóda čistenia rán
Vlákna produktu Debrisoft® sú vysoko flexibilné. Preniknú do nerovností rany
a dosiahnu tak aj na ťažko prístupné miesta.
Vlákna majú špeciálne špičky zošikmené pod presne určeným uhlom.
Vďaka tomu aktívne oddelia povlaky.
Vlákna sú veľmi jemné. Čistenie rán preto prebieha šetrne a s výrazným zamedzením bolesti.
Zväzok vlákien je veľmi hustý. Preto je pohlcovacia schopnosť produktu Debrisoft® veľmi vysoká.
Zachytené povlaky sa spoľahlivo zadržia.
Špička vlákna aktívne oddelí povlaky, zväzok vlákien ich zachytí a zadrží.
www.Lohmann-Rauscher.com
NEU
1211_L&R_AZ_Debrisoft_A5_sk_NEW.1 1
1211_L&R_AZ_Debrisoft_A5_sk_NEW.1 1
sestra1_2_2012.indd 27
január – február 2012
19. 12. 2011 15:45:58
27
19. 12. 2011 15:45:58
1/26/12 3:40:39 PM
tematický zošit 125
Ošetrovateľstvo v psychiatrii
Terapeutické postupy zlepšující
spolupráci při léčbě schizofrenie
Mgr. Tomáš Petr
ÚVN Praha, Česká republika
Zlepšení spolupráce při užívání
léků u pacientů se schizofrenií
a úloha psychoedukace
sestrami
V
psychiatrii má spolupráce pacienta při
užívání předepsaných psychofarmak
zásadní dopad na úspěšnost léčby, ale
též na náklady vynaložené na zdravotní péči.
Je prokázáno, že neplánované vysazení léků
pacienty vede ke zhoršení jejich zdravotního
stavu a výrazně zvyšuje celkové náklady na
zdravotní péči. Velká studie (Valenstein et al.,
2002) prokázala, že pacienti, kteří spolupracovali při užívání léků na méně než 80%, měli
2,4 krát vyšší pravděpodobnost hospitalizace,
než lépe spolupracující pacienti.
Zátěž pro pacienty i společnost
Schizofrenie a jiná psychotická onemocnění
představují velkou zátěž nejen pro pacienty
a jejich blízké, ale též pro společnost, a to hned
z několika důvodů:
1) jde o nejčastější dg. skupinu, pro kterou jsou
pacienti hospitalizováni na psychiatrii;
2) jde o pacienty, jejichž průměrná doba hospitalizace je nejdelší (průměr – 112 dní ve
srovnání s průměrnou dobou hospitalizace
65 dní u jiných skupin diagnóz);
3) jde o nejčastější skupinu diagnóz, pro kterou jsou přiznávány plné invalidní důchody
(ÚZIS, 2008).
Z těchto, i jiných důvodů se schizofrenie
považuje za nejnákladnější duševní onemocnění. U schizofrenie často dochází k relapsům:
v prvním roce po propuštění u 30 až 50%
nemocných, do 5-ti let dosahuje počet relapsů
až 80% (Shepherd et al., 1989, Hogarty et al.,
1993, Möller et al., 1995, Wieden a Olfson, 1995,
Mason et al., WHO studie, 1996). Příčin relapsu
může být celá řada. Významným faktorem
však je svévolné ukončení léčby pacientem
28
sestra1_2_2012.indd 28
bez konzultace se svým lékařem. V průběhu
jednoho roku vysadí předepsaná psychofarmaka asi tři čtvrtiny pacientů, často z vlastního
rozhodnutí a bez toho, aby informovali lékaře.
Ve studii CATIE vysadilo předčasně medikaci
74% pacientů (1061 z 1432 účastníků, kteří
užili alespoň jednu dávku) léčených pro schizofrenii. Částečná non-adherence je častější,
než úplná a je také velmi riziková.
Co ovlivňuje adherenci s léčbou? Faktorů
ovlivňujících spolupráci pacienta při užívání
léků je několik:
1) vlastní onemocnění – absence náhledu na
onemocnění, příznaky – porucha kognitivních funkcí, abúlie, apatie aj.;
2) lék – forma a vzhled léku, nežádoucí účinky,
složitější dávkovací režimy, nedostatečné
ovlivnění příznaků;
3) vlivy prostředí – stigmatizace, ekonomická
dostupnost léku, vliv rodiny;
4) osobnost lékaře – zkušenosti, schopnost
navázat vztah s nemocným, akceptace
pacientových přání ohledně medikace;
5) osobnost pacienta – náhled na onemocnění, dosavadní zkušenosti s léčbou, věk, užívání drog aj.
Role sestry v psychoedukaci
Jedním z nástrojů, jak dosáhnout lepší spolupráce pacienta při užívání léků, je efektivně
vedená psychoedukace. Role psychiatrických
sester je v této oblasti nenahraditelná. Sestra
by měla pacienta informovat o předepsaných
lécích, o způsobu jejich užívání a o možných
nežádoucích účincích. Měla by mu vysvětlit důležitost užívání léků, důsledky jejich
vysazení a postupy zmírňující nežádoucí účinky a zároveň by ho měla motivovat ke změně
tak, aby změnila jeho nerealistická očekávání vůči léčbě, zmírnila jeho ambivalenci
a udržela jeho účast na léčbě. Nejvhodnější
čas k zahájení psychoedukace je krátce po
odeznění ataky psychotického onemocnění,
ještě před propuštěním pacienta do domácí
péče nebo velmi brzy po propuštění.
Jak provádět efektivní psychoedukaci?
Psychiatrická sekce České asociace sester
vytvořila metodiku, která je určitým vodítkem
pro sestry, jak psychoedukaci provádět, aby
byla efektivní. Tato metodika obsahuje jednak obecná doporučení, jak komunikovat
s pacientem, abychom ho získali ke spolupráci
a podpořili ho v přijímání správných a informovaných rozhodnutí, tak i praktické techniky, které může sestra v průběhu edukace
využívat. K těmto technikám byla vytvořena
řada didaktických pomůcek, které pomohou
sestře vést edukaci interaktivně.
Doporučená struktura edukačního setkání:
1) Úvodní zahřívací techniky: prostor pro
navázání vztahu s pacientem a vytvoření
příjemné atmosféry, zhodnocení schopnosti a ochoty pacienta k edukaci (motivace,
intelektová úroveň), zmapování úrovně jeho
informovanosti.
2) Postoje k léčbě, dosavadní zkušenosti s léčbou: cílem je zjištění a ovlivnění
postojů pacienta k užívání léků, posouzení
jeho dosavadních znalostí a zkušeností.
3) Základy neurobiologie, vysvětlení mechanismu účinku léků v mozku: poučení
pacienta o působení léků a mechanismu
jejich účinku.
4) Varovné příznaky onemocnění, jejich
včasné rozpoznání a krizový plán: cílem
je pomoci pacientovi rozpoznat včasné
varovné příznaky a vytvořit krizový plán.
5) Zdravý životní styl: součástí komplexní
edukace je také část věnující se zdravému
životnímu stylu, zejména zdravé výživě.
6) Zvláštní situace, kdy hrozí vysazení
léků: tato část se věnuje problematice těhotenství, sexuality, řízení motorových vozidel
a jiných témat, přijde-li na ně v průběhu
edukace řeč. Není standardní součástí edukačního sezení.
Aby byla psychoedukace interaktivní a efektivní, může sestra využívat rozličné techniky
a didaktické pomůcky. V následujícím textu
jsou ukázky některých technik a postupů.
Název techniky: „Přiřazování léků“
Cíl: Tato technika se snaží zasadit psychiatrické léky mezi ostatní běžněji užívaná léčiva
tak, aby si pacient uvědomil, že jejich užívání
je prospěšné.
január – február 2012
1/26/12 2:43:39 PM
o š e t r o va t e ľ s t v o v p s y c h i a t r i i
Na co léky působí? Spojte šipkou,
co myslíte, že k sobě patří:
Ibuprofen
Paralen
Zyprexa
Hypnogen
Risperdal
Lactulóza
Diazepam
bolest
horečka
nespavost
zácpa
nervozita
zhoršené myšlení a vnímaní
psychóza
Popis: Sestra má k dispozici seznam léků
a vedle něj seznam různých příznaků. Pacient
má za úkol pomocí šipek přiřadit k jednotlivým
lékům příznak, který lék může ovlivňovat.
Název techniky „Příběhy s otevřeným
koncem“
Cíl: Jednak odhalit pacientovy postoje k pravidelnému užívání léků, jednak nastínit případné způsoby řešení nečekaných situací.
Popis: Pacientovi je nabídnut krátký příběh
s otevřeným koncem (vhodné je mít příběh
i v psané podobě). Sestra podněcuje pacienta,
aby se zamyslel nad tím, jak by příběh mohl
pokračovat, popř. nabízí některé z předdefinovaných scénářů. Výběr příběhu musí sestra
přizpůsobit pacientovi.
Příklad příběhu: Robert má po změně léků
nepříjemné pocity. Cítí se hrozně unavený,
ospalý, má hodně slin, nedokáže se na nic
soustředit…
a) Co nejdříve o tom poví lékaři;
b) léky bude dál brát podle ordinace a počká,
jestli to neodezní;
c) přestane brát léky, až mu bude lépe, tak se
k léčbě vrátí;
d) …………………(volné pokračování doplněné
klientem)
Uvedené ukázky jsou jen zlomkem edukačních technik, které může sestra při
setkání s pacientem používat. Zpracovaná
metodika obsahuje celkem 18 technik a řadu didaktických karet a pomůcek např.
pexeso varovných příznaků, kartu krizové
pomoci aj.
Profesionálně vedená a včas započatá psychoedukace hraje významnou roli při získání
pacienta ke spolupráci a příznivě ovlivňuje
prognózu onemocnění. Psychiatrické sestry
hrají v tomto procesu klíčovou roli.
Kresby: archív autora
Zoznam bibliografických odkazov
BANKOVSKÁ MOTLOVÁ, L., ŠPANIEL, F.
Schizofrenie. Jak předejít relapsu aneb terapie
pro 21. století. Praha : Mladá fronta, a. s.
2011. ISBN 978-80-204-2494-5.
BANKOVSKÁ MOTLOVÁ, L., KITZLEROVÁ, E.,
MUDROVÁ, H., SUCHÁNEK, P. Kuchařka pro
nemocné psychózou. Praha : PCP, 2011.
BAŠTECKÝ, J. Psychiatrie, právo a společnost.
Praha : Galén, 1997.
MOTLOVÁ, L., ŠPANIEL, F., KITZLEROVÁ,
E., KORCSOG, P., VRÁNOVÁ, J. PREDUKA.
Preventivně edukační program proti relapsu
psychózy. Evyan, s. r. o., 2007.
PETR, T. Nové výkony pro psychiatrické sestry.
In Florence 9/2010, roč. VI, str. 36 – 37.
www.psychosy.cz<http://www.psychosy.cz/>
GRAY, R. Enhancing medication adherence in
people with schizophrenia: An international
programme of research. International Journal
of Mental Health Nursing, vol. 19, 1/2010, str.
36 – 44.
Retrospektivní přehled hospitalizací pacientů
s dg. schizofrenie a schizoafektivní poruchy,
Infopharm 2007 – 2008
ÚZIS, Psychiatrická péče, 2008
Ukázky didaktických karet vysvětlujících
mechanismus účinku léků a vznik relapsu
A
2) Vysvětlení relapsu a účinku antipsychotik
B
Obrázek B: V jednu chvíli se díky zvýšenému přítoku dopaminu vše přelije přes hráz a je tady psychóza.
Obrázek C: Jakmile se objeví relaps, musíme výrazně zvýšit dávku antipsychotik. V našem příměru s přehradou to
znamená, že musíme rychle nastavit hráz tak, aby dopamin
dále nepřetékal.
C
január – február 2012
sestra1_2_2012.indd 29
Cenná pomoc
Vďaka finančnej podpore tematicky orientovaných verejnoprospešných projektov v Jarnej a Jesennej výzve Fondu spoločnosti GlaxoSmithKline
sa v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela
v Pezinku spustila pestrá plejáda kultúrnych
a terapeutických aktivít. V rámci nefarmakologickej podpory liečby počas vyše 2 rokov priniesli pacientom množstvo pozitívnej energie,
krásnych zážitkov, radosti z tvorivosti a podnetných stretnutí. Pacienti a pracovníci nemocnice zažili vianočný koncert Maroša Banga,
energické bubnové workshopy s Thierrym
Ebamom, vystúpenie sokoliarskeho dvora Astur,
Naši pacienti ako diváci...
... a ako tvorcovia
1) Znázornění přenosu informací na synaptické štěrbině
Obrázek A: Limbický systém jako přehradní nádrž, dopamin
jako vodní hladina, hráz zpevňují antipsychotika a nestresující prostředí.
tematický zošit 125
dynamickú zumbu, spoznali množstvo veselých
rytmických nástrojov Orffovho inštrumentária.
Pustili sa do umeleckého drotárstva, tvorivého
modelovania z hliny, filigránskeho papierového košikárstva, odlievania voskových sviečok,
maľby na textil či využívania prstových farieb. Do
nemocnice pribudla odborná psychologická literatúra, ale aj antidekubitové matrace, hygienické
a transportné pomôcky pre imobilných seniorov.
K Fondu GSK sa totiž postupne pridávali ďalšie
spoločensky zodpovedné subjekty – Bratislavský
samosprávny kraj, Mesto Pezinok, KN REVIA, KN
Bratislava a celý rad nadácií: Dalkia Slovensko,
VÚB, Orange, Slovenskej sporiteľne, NSPP. S ich
pomocou môže nemocnica prinášať premiéry i reprízy obľúbených kultúrnych, športových
aj (ergo)terapeutických aktivít súčasným/bývalým pacientom i širšej verejnosti aj naďalej.
O pripravovaných aktivitách sa možno informovať na www.pnpp.sk v sekcii Aktuálne/Program
kultúrnych podujatí.
Zuzana Šipošová
projektová referentka PNPP Pezinok
Foto: archív autorky
29
1/27/12 10:48:57 AM
tematický zošit 125
o š e t r o va t e ľ s t v o v p s y c h i a t r i i
Faktory determinujúce starostlivosť
o agresívneho pacienta
Stanislava Bédiová
Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie
SÚHRN: Agresia a násilie sa stávajú aktuálnym problémom súčasnej spoločnosti. S agresivitou sa čoraz
častejšie stretávame aj pri poskytovaní ošetrovateľskej
starostlivosti. Vplyvom stresu, strachu, telesnej a duševnej nepohody môže dôjsť k agresívnym prejavom
v správaní pacienta. Agresia pacienta by nemala sestru
prekvapiť, len tak dokáže zvoliť vhodné ošetrovateľské
intervencie a eliminovať riziká spojené s ošetrovaním takýchto pacientov. Starostlivosť o agresívneho
pacienta patrí k ošetrovateľským činnostiam, ktoré si
vyžadujú individuálny a vysoko profesionálny prístup
sestry. Cieľom práce bolo analyzovať faktory, ktoré
z nášho pohľadu v najväčšej miere determinujú starostlivosť o agresívneho pacienta.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ: Agresívny pacient. Agresívne preja-
vy. Ošetrovateľská starostlivosť. Sestra. Psychiatrické
oddelenie. Faktory.
P
resne definovať a vymedziť pojmy agresia a násilie je ťažké. Hoci sa nám javí,
že tieto pojmy sú identické, nie je to
tak. Pod agresiou rozumieme útočné správanie, ktoré cielene smeruje k úmyselnému
poškodeniu osoby. Násilie je oblasťou agresie.
Ide o „zámerné ubližovanie s úmyslom vážne
poškodiť obeť“ (Lovaš, 2010). To znamená, že
„násilie je agresia, ale agresia nemusí mať
podobu násilia“ (Lovaš, 2010).
Agresivitu chápeme ako tendenciu správať
sa agresívne. Plánovať napadnutie niekoho
je prejavom agresivity, nie je to však agresia.
Stane sa ňou, ak k agresívnemu činu dôjde.
V problematike agresie sa často používa termín hostilita. „Hostilita je všeobecný nepriateľský postoj voči ľuďom“ (Lovaš, 2010). Môže, ale
nemusí byť príčinou agresívneho konania.
Agresívne správanie je odpoveďou na určitý podnet. Pri poskytovaní ošetrovateľskej
starostlivosti pôsobí na pacientov mnoho
negatívnych podnetov, ktoré môžu byť spúšťačom agresívneho správania: nevhodná
komunikácia, strata súkromia, nevyhovujúci režim oddelenia, nedostatok informácií,
pozornosti, zanedbané prostredie. To sú len
niektoré z mnohých faktorov, ktoré pacienta
ovplyvňujú.
Metodika prieskumu: Stúpajúca frekvencia agresívnych prejavov v správaní pacientov
nás viedla k analýze faktorov, ktoré determinujú poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti
agresívnym pacientom.
30
sestra1_2_2012.indd 30
Ciele práce:
Posúdiť, ako často a s akou formou agresie
sa sestry stretávajú pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti.
Poukázať na postupy a problémy pri ošetrovaní agresívneho pacienta.
Pri prieskume bola použitá empirická metóda – anketa. Výberový súbor tvorilo 60 respondentov, sestier pracujúcich v Psychiatrickej
nemocnici vo Veľkom Záluží.
Výsledky prieskumu
Jedným z cieľov našej práce bolo posúdiť
formy a frekvenciu výskytu agresívnych prejavov u pacientov. Na otázku, ako často prichádzajú do kontaktu s agresívnymi prejavmi
u pacientov na oddelení, uviedlo 38,3 % sestier
každodenný kontakt s agresiou v akejkoľvek
forme; 26,7 % sa s ňou stretáva raz za mesiac,
25 % prichádza do kontaktu s agresívnymi
prejavmi raz za týždeň a 10 % sestier uviedlo
výskyt agresívneho správania každý druhý deň
(graf č. 1). Môžeme konštatovať, že sestry sa
1. graf
Ako často prichádzate do kontaktu
s agresívnymi prejavmi u pacientov?
10 %
38,30 %
25 %
Každý deň
Raz za mesiac
Raz za týždeň
Každý druhý deň
26,70 %
s agresívnymi prejavmi v správaní pacientov
stretávajú pomerne často. Potvrdzuje to aj
výskum Čerňanovej (2010b), podľa ktorého
„sestra za jednu zmenu priemerne ošetrí 5
pasívne agresívnych pacientov, 3 verbálne a 3
nepriamo fyzicky agresívnych pacientov. Za
jeden mesiac sestra priemerne ošetrí 2 fyzicky
agresívnych pacientov.“
Sestry považujú verbálnu a pasívnu agresiu
za najčastejšie formy agresívneho správania,
s ktorou sa stretávajú pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti.
Analýzy výskumov potvrdzujú fakt, že
agresívne útoky na sestry sú veľmi časté.
Každodenný kontakt s agresívnymi prejavmi
v správaní pacienta predstavuje pre sestru
veľkú psychickú a fyzickú záťaž. Je to jeden
z faktorov, ktoré ovplyvňujú ošetrovanie agresívneho pacienta.
V prieskume sme sa zamerali aj na fyzické
útoky pacientov na sestry. Zistili sme, že až 75 %
sestier bolo počas svojej praxe vystavených
fyzickým atakom zo strany pacientov. Až 66,7 %
sestier bolo fyzicky napadnutých viac než päťkrát, 8,9 % bolo napadnutých 5-krát, 2,2 % 3-krát
a 22,2 % raz. Najčastejšími formami útokov bolo
kopnutie – 53,3 %, škrtenie 26,7 % a úder do
tváre u 20 % respondentov (graf č. 2).
2. graf
Ak ste boli počas svojej praxe napadnutý/á pacientom, koľkokrát k napadnutiu došlo?
8,90 % 2,20 %
22,20 %
66,70 %
Viac než päťkrát
Jedenkrát
Päťkrát
Trikrát
Uvedené formy útokov pravdepodobne nepatrili len k tým ľahším: v niektorých prípadoch
vyžadovali ošetrenie u lekára alebo spôsobili práceneschopnosť. Predpokladáme, že sestry, ktoré
si vyberú prácu na psychiatrickom oddelení, si
uvedomujú aj riziká súvisiace s poskytovaním
ošetrovateľskej starostlivosti psychiatrickým
pacientom. Neznamená to však prijatie a akceptovanie agresívneho správania. Pocity pri
fyzickom útoku pacienta sú pre sestru veľmi
stresujúce.
Analýzou odpovedí na otázky, či sestry niekedy ošetrovali agresívneho pacienta sami,
sme dospeli k záveru, že až 73,3 % opýtaných
má takúto skúsenosť. Vzhľadom k tomuto zisteniu nie sú prekvapujúce odpovede na anketovú otázku, čo vnímajú sestry ako najväčší
problém pri fyzickom obmedzení pacienta.
Až 66,7 % opýtaných sestier ho vidí v nedostatku mužského personálu, 25 % sestier sa myslí,
že problémom je celkovo nedostatok personálu (graf č. 3). Upozorňujú naň aj ďalšie štúdie.
Čerňanová (2010b) vo svojom výskume uvádza,
že pri fyzickom obmedzení pacienta sú v 79 %
prípadov prítomní len 2 – 3 členovia tímu a 62 %
sestier ošetrovalo fyzicky agresívneho pacienta
samostatne.
Rovnaké skutočnosti sú uvedené aj v prieskume Bodnárovej a Hrindovej (2010, s. 66): v 50,7 %
január – február 2012
1/26/12 2:44:14 PM
o š e t r o va t e ľ s t v o v p s y c h i a t r i i
3. graf
Čo vnímate ako najväčší problém pri
fyzickom obmedzení pacienta?
1,60 %
6,70 %
25 %
66,70 %
Nedostatok mužského personálu
Celkový nedostatok personálu
Nevyhovujúce
prostredie oddelenia
Nedostatok
prostriedkov
na obmedzenie
pacienta
sú pri fyzickom obmedzení len 2 členovia tímu,
v 28 % sú prítomní 3 členovia, v 14,6 % spolupracujú 4 členovia a odporúčaný počet pracovníkov
– 5 – asistuje pri fyzickom obmedzení len v 6,7 %
prípadov.
Medzi preventívne opatrenia, ktoré by mohli
zabrániť agresívnym atakom zo strany pacientov,
66,7 % respondentov nášho prieskumu zaradilo
vyšší počet personálu na oddelení; 16,7 % respondentov zaň pokladá včasné podanie liekov,
podľa 13,3 % je preventívnym opatrením nižší
počet pacientov na akútnom oddelení. 3,3 % dáva
dôraz na zvýšený dohľad a sledovanie správania
pacienta (graf č. 4). Čerňanová (2010b) pri moni-
4. graf
Ktoré preventívne opatrenia by podľa
vás mohli zabrániť útoku pacienta?
3,30 %
13,30 %
16,70 %
66,70 %
Vyšší počet personálu na oddelení
Včasné podanie
upokojujúcich liekov
Nižší počet pac. na
akútnom odd.
Zvýšený dohľad
a sledovanie správania pacienta
torovaní pracovných podmienok sestier vyhodnocuje ako najzávažnejšie problémy nedostatok
personálu, chýbajúcu signalizáciu privolania
pomoci, veľký počet pacientov na oddelení.
Nedostatok personálu, nedostatočné technické vybavenie oddelenia a ďalšie spomenuté
obmedzenia môžu spôsobovať častejší vznik
úrazov pri fyzickom obmedzovaní agresívneho
pacienta a do veľkej miery negatívne ovplyvňujú
jeho ošetrovanie.
Diskusia
V našej práci sme sa zamerali na postupy pri
ošetrovaní agresívneho pacienta. Zaujímavým
zistením bolo, že forma agresie nie je pri postupe ošetrovania rozhodujúca. Sestry postupujú
rovnako pri brachiálnej aj verbálnej agresii.
Ako prvý prostriedok na zvládanie agresívnych
prejavov používajú komunikáciu s pacientom:
90 % sestier pri verbálnej a 81,7 % pri brachiálnej agresii. Zelman (2010, s. 130) vo svojej štúdii
uvádza ako najviac používané prostriedky na
zvládanie akútnych prejavov agresie verbálne techniky. Samostatne, bez podpory iných
prostriedkov boli použité v 36 % prípadov. V 29 %
prípadov bolo nutné podanie upokojujúcich
liekov, fyzické obmedzenie bolo použité v 35 %
situácií.
Prvou voľbou vo výbere opatrení na zvládanie agresívnych prejavov pacientov je pre
respondentov pilotnej štúdie Pečeňáka a Rybanskej (2002, s. 159) podanie liekov – uviedlo
ho 61,3 % sestier. Druhou voľbou je komunikácia s pacientom, použilo by ho 19,34 % sestier,
nasleduje pohovor pacienta s lekárom – 16,1 %
a použitie fyzickej prevahy v 9,7 %.
V odbornej slovenskej, ale aj zahraničnej
literatúre sa uvádzajú postupy intervencií na
zvládanie agresívnych atakov pacientov v takomto poradí:
verbálna intervencia,
medikácia so súhlasom pacienta,
fyzické obmedzenie,
medikácia bez súhlasu pacienta (Čerňanová
2009, s. 18, Pečeňák 2002, s. 159, Beer et
al., 2005).
Postup intervencií, ktoré označili sestry
nášho prieskumu:
komunikácia s pacientom,
aplikácia liekov súbežne s pohovorom
pacienta s lekárom,
fyzické obmedzenie pacienta (tab. 1).
Postupy sestier, ktoré sa zúčastnili nášho
prieskumu, zodpovedajú intervenciám uvádzaným v odbornej literatúre. Svedčí to o ich vysokej profesionalite. Pre sestry je vždy na prvom
mieste pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti pacient a jeho potreby. Nezabúdajú na
dôležitosť vytvorenia terapeutického vzťahu
s pacientom.
Záver
Práca sestry na psychiatrickom oddelení
je náročná. Jej náročnosť do istej miery určujú neštandardné situácie, ktoré vznikajú pri
výkone tohto povolania. Náš prieskum bol len
Tab. 1 Postup intervencií na zvládanie agresívneho pacienta
Verbálna agresia
Brachiálna agresia
1. krok
Komunikácia
s pacientom
54
90 %
49
81,7 %
2. krok
Aplikácia
liekov
33 55 %
30 50 %
2. krok
3. krok
Pohovor
Fyzické
pac. s lekárom obmedzenie
33 55 %
54
90 %
30 50 %
50 83,3 %
január – február 2012
sestra1_2_2012.indd 31
tematický zošit 125
stručným zhrnutím základných faktorov determinujúcich ošetrovateľskú starostlivosť o agresívneho pacienta. Uvedomujeme si, že nami
vybraný súbor respondentov nie je rozsiahly
a z výsledkov prieskumu nemôžeme vyvodiť
závery týkajúce sa charakteristiky všetkých psychiatrických oddelení. Chceli by sme zdôrazniť
potrebu praktických nácvikov zvládania agresie
pacientov, napr. vo forme nácviku komunikácie
alebo bezpečnej pacifikácie agresívneho pacienta. Podporovať tímovú analýzu agresívnych
incidentov na oddelení. A v neposlednom rade
snažiť sa o vytvorenie bezpečného prostredia,
v ktorom je poskytovaná ošetrovateľská starostlivosť agresívnym pacientom. Veríme, že náš
prieskum bude motiváciou na zamyslenie sa nad
problémom ošetrovania agresívneho pacienta
a nad rizikami, s ktorými sú sestry pracujúce
na psychiatrických oddeleniach často konfrontované.
Zoznam bibliografických odkazov
BEER, M., D., PEREIRA, S., M., PATON, C.
Intenzivní péče v psychiatrii. 1. vyd. Praha :
Grada Publishing, 2005. 296 s. ISBN 80-2470363-7.
BODNÁROVÁ, M., HRINDOVÁ, T. Ošetrovateľská
starostlivosť o pacienta s agresívnymi
prejavmi. In Zborník z XII. celoslovenskej
konferencie sestier pracujúcich v psychiatrii:
Ošetrovateľská starostlivosť v psychiatrii [CDROM]. Bratislava: Slovenská komora sestier
a pôrodných asistentiek, 2010, s. 62 – 71.
ISBN 978-80-970482-2-8.
ČERŇANOVÁ, A. Agresívny pacient z aspektu
psychiatrického ošetrovateľstva. In Psychiatria
– psychoterapia – psychosomatika. [online].
2010a, roč. 17, č. 2 [citované 22.11.2010].
Dostupné na internete: <http://www.
psychiatria-casopis.sk/files/psychiatria/22010/psy2-2010-cla3.pdf>. ISSN 1335-423X
S. 107 – 111.
ČERŇANOVÁ, A. Agresívny pacient
v podmienkach psychiatrického ošetrovateľstva.
In Ošetrovateľský obzor. [online]. 2010b, roč.
7, č. 3 [citované 12.1.2011]. Dostupné na
internete: <http://www.osetrovatelsky.herba.
sk/3-2010/agresivny-pacient-v-podmienkachpsychiatrickeho-osetrovatelstva>. ISSN 13365606.
ČERŇANOVÁ, A. Postupy pri ošetrovaní
agresívneho pacienta v psychiatrii. In
Ošetrovateľský obzor. ISSN 1336-5606, 2009,
roč. 6, č. 1, s. 18 – 22.
LOVAŠ, J. Agresia a násilie. Bratislava : Ikar,
2010. 197 s. ISBN 978-80-551-1752-2.
PEČEŇÁK, J., RYBANSKÁ, M. Postoje
pracovníkov psychiatrickej kliniky k agresívnym
prejavom u hospitalizovaných pacientov. In
Psychiatrie. ISSN 1211-7579, 2002, roč. 6, č.
3, s. 156 – 159.
ZELMAN, M., DAS, A., CH., HUDEC,
J., PRIŠČÁKOVÁ, A. Agresívne prejavy
u psychiatrických pacientov hospitalizovaných
v PN Hronovce v rokoch 2006 – 2008
– analýza výskytu. In Psychiatria pre prax.
ISSN 1335-9584, 2010, roč. 11, č. 4, s. 127
– 130.
Kontaktná adresa
Bc. Stanislava Bédiová
Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie
Rínok 334, 951 35 Veľké Zálužie
E-mail: [email protected]
31
1/26/12 2:44:26 PM
o š e t r o va t e ľ s t v o v p s y c h i a t r i i
Alzheimerova choroba
a problém malnutrície
Julianna Hyžová
Mgr. Viera Saturová
Alzheimercentrum
Piešťany, n. o.
Zabezpečiť adekvátny príjem
nutrične plnohodnotnej stravy
u klienta s Alzheimerovou
chorobou je veľmi náročný
a vysoko individuálny proces.
M
edzi ochorenia typické pre starší vek
patrí Alzheimerova choroba (ACH)
– najrozšírenejšia forma senilnej
demencie v krajinách Európy a USA. Pre toto
ochorenie je charakteristické progresívne
zhoršovanie kognitívnych funkcií.
ACH je energeticky náročné ochorenie, má
výrazný vplyv na prirodzený príjem nutrične
plnohodnotnej stravy. Napriek zvýšenému
príjmu potravy ľudia s Alzheimerovou chorobou chudnú, neraz majú až kachexiu. Jedným
z mýtov, ktorý vedie ku vzniku malnutrície, je
aj fakt, že za fyziologický prejav starnutia sa
považuje aj znížený energetický príjem potravy. Riziko vzniku malnutrície u ľudí s ACH je
veľmi vysoké, najmä v pokročilom štádiu tejto
choroby. Otázka adekvátneho, energeticky
hodnotného príjmu potravy je veľmi dôležitá,
pretože pri tomto ochorení sú skombinované
takmer všetky rizikové faktory pre vznik malnutrície. Otázkou malnutrície u klientov s ACH
sa zaoberá veľmi málo profesionálov najmä
preto, že prejavy malnutrície sa pokladajú za
symptómy staroby, preto uniká pozornosti.
Úbytok hmotnosti
Charakteristické pre ľudí s ACH je, že i napriek častejšiemu a zvýšenému príjmu potravy
je problematické udržať ich telesnú hmotnosť
bez výraznejšieho úbytku.
Hlavné príčiny úbytku hmotnosti:
a) zvýšená energetická spotreba: základná
diagnóza = Alzheimerova choroba, demencia (1);
b) strata sebestačnosti: človek stráca schopnosť najesť sa sám, bez asistencie druhej
osoby;
c) strata pocitu nasýtenia: postihnutý nemá
pocit nasýtenia následkom základného
ochorenia; starecká anorexia; nepamätá
si, či jedol alebo nie;
d) porucha prehĺtania: častý problém u ľudí
v pokročilom štádiu ACH, keď dochádza ku
spomaleniu alebo narušeniu koordinácie
32
sestra1_2_2012.indd 32
svalov potrebných na spracovanie a prehĺtanie potravy;
e) narušené vnímanie chuti jedla: zníženie
počtu a vnímavosti chuťových receptorov
následkom starnutia, narušená schopnosť
rozpoznávať jednotlivé chute. Ako poslednú
chuť vníma kyslosť, v pokročilom štádiu
choroby klient odmieta stravu pre jej „zlú
chuť“;
f) strata kognitívnych funkcií: príjem potravy
sa stáva veľmi náročnou a dlhotrvajúcou procedúrou. Človek s touto diagnózou zabúda,
čo má so stravou v ústach robiť, kam ju má
v ústach posúvať, ako má prehĺtať (neraz ju
len tak drží v ústach, akoby na ňu zabudol),
čoskoro po začatí stravovania jedlo odsúva,
má pocit, že už zjedol dostatočné množstvo
a zvyšok odmieta;
g) pridružené ochorenia:
<ochorenie GIT – dyspeptický syndróm,
nechutenstvo, pocit nevoľnosti;
<horúčkové stavy – bronchitídy, pneumónie;
<neurologické diagnózy – imobilita, stupeň
postihnutia po náhlej cievnej mozgovej
príhode, hypoxia mozgu a i.;
<psychiatrické diagnózy – depresia, anorexia, stresová záťaž, zmena prostredia a i.
Príčiny váhového úbytku
a intervencie
Príčina: odmietanie stravy – podávanie
stravy s ohľadom na biografickú anamnézu
Pri príjme klienta sociálny pracovník v spolupráci s vrchnou sestrou odoberá podrobnú
biografickú anamnézu, kde sa zameriava aj na
otázky výživy. V prípade výrazného váhového
úbytku kontaktujeme blízku osobu klienta
a informujeme ju o rizikách malnutrície. Pri
získavaní informácií sa zameriavame aj na
príjem stravy, na obľúbené a neobľúbené jedlá,
spôsob stravovania (napr. režim dňa), zvyky
pri stravovaní (napr. sám pri stole, v spoločnosti), skúsenosti členov rodiny získané počas
starostlivosti v domácom prostredí.
Podľa zistenej anamnézy musíme klienta
často ponúkať jedlom. Pri motivovaní a podpore v jedení využívame prvky Bazálnej stimulácie. V rámci ergoterapie si klienti môžu
jedlo pripraviť aj sami.
Príčina: nesebestačnosť klienta pri stravovaní – zabezpečiť adekvátny príjem stravy
v súlade s úrovňou kognitívnych funkcií
Sledovanie príjmu potravy je nevyhnutnou
súčasťou starostlivosti o klientov, pričom je
dôležité zamerať sa aj na úroveň klientovej
schopnosti sebaobsluhy pri stolovaní. Príjem
potravy sa zaznamenáva do koláčového grafu.
U klientov podporujeme sebestačnosť čo najdlhšie vhodne upravenou stravou, napr. nakrájaním mäsa, vytvorením takého prostredia, aby
sa klient nemusel za ničím načahovať a všetko mal na dosah ruky. Klienti, ktorí stratili
sebestačnosť, sú kŕmení podľa prvkov Bazálnej
stimulácie: motivujeme im najmä čuchové,
chuťové a zrakové vnemy. Klientovi vedieme
ruku, aby si podľa možnosti sám vpravoval
jedlo do úst a to tempom a príborom, ktoré
mu vyhovuje.
Príčina: vyšší energetický výdaj než príjem – zabezpečiť vhodné výživové doplnky
a ďalšiu nutričnú podporu
Podávanie väčších dávok jednotlivých porcií
jedla častejšie počas dňa, k nim sa podáva
aj nutričný doplnok, ak ho má predpísaný
lekárom. Doplnkovú stravu dostávajú klienti
aj po 20. hodine večer, ak si ju prajú a tí, ktorým sa za posledné mesiace rapídne znížila
hmotnosť.
Príčina: ťažkosti so spracovaním a prehĺtaním potravy – podávať adekvátne upravenú stravu, zubná protéza ako nevyhnutnosť,
zisťovať prípadné ochorenie ústnej dutiny
Podávanie krájanej, kašovitej, príp. mixovanej stravy podľa rozvoja individuálnych
ťažkostí. Dôležité je zabezpečenie správnej
polohy klienta počas stravovania na podporu
bezpečného príjmu stravy, s eliminovaním
rizika aspirácie. Tempo kŕmenia sa musí prispôsobiť aktuálnemu stavu klienta, pričom je
pri stravovaní vhodné podávať menšie kúsky
a hlty. Do jedálneho lístka častejšie zaraďujeme
rôznorodo upravené kaše a pudingy, možno do
nich pridať nutričné doplnky (nápoj, prášok).
Príčina: narušené vnímanie chuti jedla
– prispôsobiť jedálny lístok pre klientov s Alzheimerovou chorobou
Do jedálneho lístka nezaraďujeme pikantné jedlá, potraviny s tuhou konzistenciou
(napr. slanina, kapusta, tuhé mäso s dlhými
vláknami,...), jemné listy (napr. šalát), drobné
kúsky (oriešky, kukurica, hrach, sója, fazuľa,
...). Všímame si, aké príchute klient obľubuje
a ktorým sa vyhýba a zabezpečujeme obľúbené
príchute nutričných doplnkov individuálne
pre každého klienta. Medzi najobľúbenejšie
príchute patrí banán, malina, jahoda, vanilka,
lesná zmes, čokoláda; menej obľúbenými sú
neutral, tropik, pomaranč, oriešok. Jedlo je
nevyhnutné podávať klientom v pravidelných
časových intervaloch.
Príčina: pridružené ochorenie – zabezpečiť adekvátny príjem stravy so zohľadnením
celkového zdravotného stavu klienta
Pri celkovom zhoršení zdravotného stavu
s minimálnou spoluprácou klienta podávame
štandardnú polymérovú diétu ako kompletnú
výživu. U klienta s minimálnym príjmom per
B2B01562
tematický zošit 125
január – február 2012
1/27/12 10:49:10 AM
RE NOV
CE Á
PT
ÚR
A
ENSURE Plus
je štatisticky signifikantne preferovaný oproti
ostatným klinickým výživám 1,2
SUSTAIN (2009) najväčšia zaslepená, randomizovaná štúdia sledujúca
všetky senzorické faktory, vrátane chuti a compliance pacienta: 1
- zaradených bolo 1700 pacientov nad 50 rokov zo 4 európskych krajín
(Anglicko, Španielsko, Holandsko a Česká republika)
- pacienti konzumovali 2 balenia klinickej výživy denne 2
Závery SUSTAIN štúdie:1
’pacienti preferujú nový ENSURE Plus
’ pacienti boli schopní prijať 2 balenia klinickej výživy denne len v podobe
nového ENSURE Plus
’ pacienti potvrdili, že budú piť 2 balenia nového ENSURE Plus denne
(660 kcal a 27,6 g proteínov) a to viac ako 12 týždňov
’ pacienti ľahšie dopili celú dávku ENSURE Plus ako Nutridrink
Compact, tvrdiac, že objem nie je dôležitý
70
* p<0,05
57*
56*
54*
50
40
41*
30
26
27
25
24
10
gy
us
En
RE
in
ub
SU
EN
es
Fr
no
vý
EN
vý
no
er
Pl
in
k
us
Pl
tri
RE
Nu
SU
dr
ct
pa
us
Co
k
in
dr
tri
Nu
vý
EN
SU
RE
m
Pl
us
Pl
RE
SU
EN
no
no
vý
EN
SU
RE
Pl
us
0
Ak klinická výživa pacientom nechutí,
nedodržia stanovený diétny plán a nutričná
starostlivosť o nich je neúčinná
NUT/04/10/04/00
20
adaptované poGýa1
preferovanie %
60
SUSTAIN = Study to improve Understanding of Sensory factors and Taste And their Impact on compliance with Nutritional drinks
Literatúra: 1. Data on Űle, Abbott Laboratories Ltd, 2009. (SUSTAIN study stage 2), 2. Nový ENSURE Plus, ENSURE Plus, Nutridrink
Compact, Nutridrink, Clinutren 1.5 a Fresubin Energy
Abbott Laboratories Slovakia, s.r.o., CBC II,.DUDGĻLÏRYD, 821 08 Bratislava 2
tel.: 02/44 45 41 88, 44 45 41 76, fax: 02/44 45 44 20, www.abbott.com
4120-11_Abbott
4120-11
Abbott Ensure33inzercia 1
sestra1_2_2012.indd
12.1.2011
12
1 11:46:48
2011 14:15
1/27/12
AM
tematický zošit 125
o š e t r o va t e ľ s t v o v p s y c h i a t r i i
os pridávame do polievky či džúsu polymérové
doplnky vo forme prášku (zabezpečujú vysoký energetický príjem pri malom množstve).
S lekárom konzultujeme medikáciu na podporu chuti, na odstránenie alebo zmiernenie
nevoľnosti, na zlepšenie prehĺtacieho reflexu,
na zvýšenú produkciu slín.
Príčina: dyspeptický syndróm – zabezpečiť príjem potravy s ohľadom na vek a GIT
klienta
Sledovanie vyprázdňovania a kvality stolice
so zabezpečením príjmu stravy regulujúcej
vyprázdňovanie (kompóty, slivky, figy, vláknina, otruby, dostatok tekutín...). Ako doplnkovú
výživu podávame polymérové diétne doplnky
obohatené o vlákninu.
Konkrétne kroky
Alzheimercentrum Piešťany (ďalej len AC
PN) je súkromné zariadenie so zvláštnym režimom, ktoré poskytuje komplexnú 24-hodinovú
ošetrovateľskú a opatrovateľskú starostlivosť
klientom s ACH. Ich pobyt v AC PN môže byť
krátkodobý, od 2 týždňov do 3 mesiacov, alebo
na neurčitý čas. Klienti v AC PN sú starší, dlhodobo chorí ľudia, ktorých zdravotný stav je
stabilizovaný, následkom ochorenia sú však
odkázaní na starostlivosť druhej osoby. Väčšina
z našich 93 klientov je v pokročilom štádiu ACH, ich
vekové zloženie je od 54 do
91 rokov.
V Alzheimercentre Piešťany sa v boji proti malnutrícii našich klientov zameriavame na:
a) fyzické sledovanie
hmotnosti: každého klienta pri príjme do AC PN
odvážime a jeho hmotnosť
sa potom mesačne sleduje. U klienta s výrazným
váhovým úbytkom sa interval monitoringu
hmotnosti skráti na 1 týždeň až do stabilizovania hmotnosti, príp. jej zvýšenia. Rovnako
postupujeme aj u klientov, ktorí prichádzajú do
zariadenia z nemocnice. Ak u klienta dlhší čas
registrujeme nechutenstvo alebo odmietanie
stravy a máme podozrenie na váhový úbytok,
jeho hmotnosť meriame aktuálne.
b) Administratívne sledovanie hmotnosti: každému klientovi sa v deň príchodu do AC
PN založí prehľadná tabuľka Monitoring výživy,
kde sa do koláčových grafov zaznamenáva
množstvo prijatej potravy, vyprázdňovanie,
aktuálna diéta, doplnková strava, nutričná
podpora za obdobie 7 dní. V deň príchodu
klienta do AC PN sa robí nutričný test na určenie rizika malnutrície. Test sa opakuje každých
6 mesiacov, príp. vždy pri výraznom zhoršení
celkového zdravotného stavu.
c) Analýza zistených údajov: na konci
každého mesiaca vyhodnocujeme namerané
Vhodne upravená strava podporuje sebestačnosť pri jedle.
hodnoty hmotnosti každého klienta, pričom sa
počíta váhový rozdiel za obdobie 1 mesiaca. Pri
zistení váhového úbytku nad 2 kg/mesiac alebo
6 kg za ½ roka sa zisťuje príčina straty hmotnosti analýzou monitoringu výživy. Aktualizuje
sa zoznam klientov s výrazným váhovým úbytkom nad 2 kg/mesiac a klientov zaradených do
rizikovej skupiny.
d) Úprava jedálneho lístka podľa individuálnych
potrieb klienta: do štandardného jedálneho lístka pridávame doplnkovú stravu o 20.
hod. V priebehu dňa podávame
jogurt, ovocie, ovocné pyré po
dohode s príbuznými a podľa
želania klienta. Do štandardného jedálneho lístka pridávame nutričný doplnok vo forme
nápoja, pudingu, kaše podľa
chuti klienta. Tieto prípravky
a chute sa menia podľa individuálnych potrieb
a prianí klienta.
e) Využívanie prvkov Bazálnej stimulácie: Bazálna stimulácia chuti prebieha ľahkou
masážou pier, priložením jedla k ústam, vedením klientovej ruky tak, aby si jedlo vložil do
úst sám. Stimulácia čuchu využíva rôzne vône
jedla k povzbudeniu do jedla. Opticky klienta
stimulujeme tak, že mu jedlo ukážeme a vždy
ho kladieme tak, aby ho mal v zornom poli.
Na základe týchto krokov sa nám darí udržať
hmotnosť klientov bez výrazného váhového
úbytku. Dôsledným vedením dokumentácie
s prehľadom za dlhšie obdobie vieme rýchlejšie a efektívnejšie zareagovať pri vzniknutej
odchýlke, môžeme porovnávať jednotlivé obdobia pred zavedením polymérovej diéty a po
ňom. Podľa našich skúseností sa mnohí klienti
s rizikom vzniku podvýživy alebo s malnutíciou
po zavedení polymérovej diéty stabilizovali na
poslednej hodnote.
Alzheimerova choroba
je energeticky
náročné ochorenie,
má výrazný vplyv
na prirodzený
príjem nutrične
plnohodnotnej stravy.
34
sestra1_2_2012.indd 34
Zabezpečiť adekvátny príjem nutrične plnohodnotnej stravy je u klienta s ACH veľmi
náročný a vysoko individuálny proces. Naším
hlavným cieľom je minimalizovať riziko vzniku
malnutrície a tak zabrániť vzniku výrazného
váhového úbytku u klientov.
Aby sme náš cieľ splnili, musíme naďalej
rozvíjať a vylepšovať techniku jednotlivých
postupov, preto plánujeme:
naďalej využívať nutričný assesment, nájsť
najvhodnejšiu škálu na hodnotenie nutričného stavu našich klientov;
využívať všetky dostupné nutričné doplnky
v rôznych formách a chutiach;
zabezpečiť konzultácie s nutričným asistentom, príp. geriatrom, gastroenterológom
z hľadiska adekvátneho príjmu potravy špeciálne pre ľudí trpiacich ACH;
zabezpečiť pre pracovníkov AC PN školenie na tému Individuálny príjem potravy
u klienta s Alzheimerovou chorobou.
Ilustračné foto: fotolia
Zoznam bibliografických odkazov
HOLMEROVÁ, I., JAROLÍMOVÁ, E., SUCHÁ, J.
a kol. Péče o pacienty s kognitivní poruchou.
Praha : EV Public relations, s. r. o., 2007.
ISBN 978-80-254-0177-4.
HEGYI, L., KRAJČÍK, Š. Geriatria. Bratislava :
Herba, 2010. ISBN 978-80-89171-73-6.
Štandardy ošetrovateľskej starostlivosti
Alzheimercentra v Piešťanoch, R. Prokešová,
P. Tesařová, 2010
FRIEDLOVÁ, K. Bazální stimulace v základní
ošetřovatelské péči, 1. vyd. Praha : Grada
Publishing, 2007. 170 s. ISBN 978-80-2471314-4.
MALÍKOVÁ, E. Péče o seniory v pobytových
sociálních zařízeních, 1. vyd. Praha : Grada
Publishing, 2011. 328 s. ISBN-13: 978-80247-3148-3.
Kontaktná adresa
Julianna Hyžová, Mgr. Viera Saturová
Alzheimercentrum Piešťany, n. o.
Rekreačná 7, Piešťany 921 01
január – február 2012
1/26/12 2:45:15 PM
o š e t r o va t e ľ s t v o v p s y c h i a t r i i
Špecifické výkony
sestier v psychiatrii
Silvia Hreňová
Tatiana Hrindová
Psychiatrická nemocnica
Michalovce, n. o.
SÚHRN: Špecifické intervencie tvoria spektrum výko-
nov, ktoré sestry v psychiatrickom ošetrovateľstve
uplatňujú v rámci svojich kompetencií. Aktívne vykonávajú psychoterapeutické činnosti, rôzne formy ergoterapie, psychoedukáciu, relaxačné techniky a mnoho
ďalších aktivít. V príspevku prezentujeme výsledky
prieskumu, ktorého cieľom bolo zistiť realizáciu špecifických výkonov sestrami na psychiatrických oddeleniach a absolvovanie odbornej prípravy zameranej
na tieto výkony.
Ošetrovateľská starostlivosť.
Psychiatrické ošetrovateľstvo. Špecifické výkony.
Kompetencie sestier. Vzdelávanie.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
O
šetrovateľská starostlivosť tvorí súčasť
zdravotnej starostlivosti. Jej cieľom je
identifikovať aktuálne aj potenciálne
problémy jednotlivca, rodiny, komunity a následne zvolenými vhodnými intervenciami
zabezpečiť ich uspokojenie (1). Psychiatrické
ošetrovateľstvo poskytuje komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť psychiatricky a psychicky chorým. Svoju pozornosť sústreďuje aj na
blízkych príbuzných pacientov a ich rodiny.
Významnú úlohu zohráva najmä prevencia
duševných ochorení (2). Poslaním psychiatrického ošetrovateľstva je:
poskytovať preventívnu, liečebnú, ošetrovateľskú a následnú starostlivosť,
zaistiť plánovanú a kvalitnú starostlivosť
v súlade s etickými princípmi,
dodržiavať práva pacientov,
aplikovať adekvátnu, vedecky overenú teóriu
v ošetrovateľskej praxi,
uplatňovať intervencie, ktoré pomôžu
pacientovi obnoviť alebo zlepšiť jeho predchádzajúce schopnosti,
pomáhať pacientom osvojiť si a uplatňovať
prospešné vzorce správania a nadobudnúť
zručnosti pri každodenných aktivitách sebaopatery.
Vzdelávanie sestier v psychiatrii sa opiera
o celkový vývoj vzdelávania v ošetrovateľstve, cieľom ktorého bolo zabezpečiť vzdelanie sestier v súlade s normami Európskej
únie a zvýšiť kvalitu poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti (3). Sestry pracujúce
na psychiatrii realizujú rozsah svojich pracovných kompetencií podľa platnej vyhlášky
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Svoje vedomosti, zručnosti a schopnosti
si môžu dopĺňať v špecializačnom a certifikačnom štúdiu, napr. v špecializovanom odbore ošetrovateľská starostlivosť v psychiatrii
a v certifikovanej pracovnej činnosti v oblasti
starostlivosti o drogovo závislých a psychoterapie.
Ošetrovateľská starostlivosť o duševne chorých vyžaduje od sestier množstvo iných činností, preto sú kompetencie psychiatrických
sestier rozšírené o isté špecifické činnosti. Ide
predovšetkým o terapeutickú komunikáciu
a interakciu; budovanie terapeutického vzťahu
pacient – sestra; prácu s rodinou pacienta;
formy ergoterapie, arteterapie, muzikoterapie a biblioterapie; rôzne druhy relaxačných
techník. Medzi základné aktivity realizované
sestrami na psychiatrických oddeleniach patria psychoterapeutické techniky, zvládanie
krízových situácií, psychoterapeutický rozhovor, ako aj edukácia ako jedna z významných
činností sestier (4).
Cieľom nášho prieskumu bolo zistiť realizovanie takýchto špecifických výkonov na
psychiatrických oddeleniach, absolvovanie
rôznych foriem vzdelávania sa v tejto oblasti
a konkretizovanie nedostatkov pri ich realizácii. Zamerali sme sa aj na význam realizovania špecifických výkonov pre skvalitnenie
psychiatrickej ošetrovateľskej starostlivosti. Zber informácií sme realizovali metódou
dotazníka. Výber subjektov prieskumu bol
podmienený riešeným problémom. Skúmaný
súbor tvorilo 92 sestier pracujúcich v rôznych
typoch psychiatrických zariadení Košického
samosprávneho kraja. Do prieskumu sme
zahrnuli psychiatrické oddelenia nemocníc,
psychiatrickú nemocnicu a psychiatrickú liečebňu. Zastúpení boli respondenti mužského aj ženského pohlavia s rôznym stupňom
vzdelania, veku, dĺžky praxe a pracovným
zaradením. Zber údajov sme realizovali v mesiacoch január – február 2011. Dotazníky sme
distribuovali do jednotlivých nemocníc poštou.
Spolu sme rozdali 115 dotazníkov, vrátilo sa
nám 92 dotazníkov, čo tvorilo 80 %.
Analýza výsledkov
Z odpovedí sme skonštatovali, že 91,30 %
respondentov vo všetkých typoch psychiatrických zariadení nášho súboru realizuje pri
poskytovaní psychiatrickej ošetrovateľskej starostlivosti špecifické výkony. Medzi konkrétne
výkony, ktoré sestry uplatňujú na svojom pracovisku, patria biblioterapia 55,43 %, relaxačné
techniky 31,52 %, edukačné programy 42,40 %,
muzikoterapia 20,66 %, ergoterapia 61,96 %,
január – február 2012
sestra1_2_2012.indd 35
tematický zošit 125
programy pre seniorov 23,91 %, rehabilitačno-terapeutické výkony 17,40 %, psychoterapia
31,52 %. kognitívny tréning 1,09 %, neverbálne
techniky 1 respondent (1,09 %), rôzne klubové
aktivity 2 respondenti (2,18 %).
Graf č. 1
Realizácia konkrétnych výkonov
sestrami v psychiatrických
zariadeniach skúmaného súboru (v %)
1. Biblioterapia
2. Relaxačné techniky
3. Edukačné programy
4. Muzikoterapia
5. Ergoterapia
6. Programy pre seniorov
7. Rehabilitačno-terapeutické výkony
8. psychoterapia
9. iné
70
60
50
40
30
20
10
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
Z prieskumu ďalej vyplynulo, že len 13,04 %
respondentov absolvovalo odbornú prípravu
zameranú na špecifické výkony. Certifikačnú
prípravu absolvovalo 6,52 % respondentov,
odborný výcvik rôzneho druhu ukončilo
46,73 % respondentov.
Napriek tomu, že systém starostlivosti
o duševne chorých prešiel veľkými zmenami,
sestry naďalej pociťujú isté nedostatky pri
poskytovaní psychiatrickej ošetrovateľskej starostlivosti. Z prieskumu vyplynulo, že 22,82 %
respondentov vníma nedostatok skúseností
pri realizácii špecifických výkonov, nedostatok
vedomostí pociťuje 72,82 % a nedostatok informácií 64,13 % respondentov. Nedostatky vo
vzdelávaní zameranom na špecifické výkony
Graf č. 2
Nedostatky pri poskytovaní
psychiatrickej ošetrovateľskej
starostlivosti
100
80
áno
nie
60
40
20
0
Nedostatok Nedostatok Nedostatky Nedostatok
skúseností vedomostí vo vzdelá- informácií
vaní
35
1/27/12 10:54:55 AM
tematický zošit 125
pociťuje až 70,66 % sestier. Záujem o doplnenie
svojho vzdelania má 78,26 % respondentov.
Rozsah ošetrovateľskej praxe na psychiatrii
je rozšírený o výkony zamerané na budovanie
terapeutického vzťahu, osvojovanie si prospešných vzorcov správania a komunikačné
zručnosti prispôsobené individualite pacientov. Špecifické výkony realizované sestrami
prispievajú ku skvalitňovaniu ošetrovateľskej
starostlivosti. Pomáhajú pacientom pri návrate do ich sociálneho prostredia a pozitívne
ovplyvňujú ich ďalší životný štýl. Výsledky
prieskumu ukazujú, že 91,30 % sestier považuje špecifické výkony za nezastupiteľnú časť
liečby, 81,52 % sestier pokladá tieto výkony za
dôležité a pre 78,26 % sestier majú význam pri
zdôrazňovaní ich odbornosti.
Graf č. 3
Dôležitosť špecifických výkonov (%)
1. majú nezastupiteľné miesto pri liečbe
2. nie sú podstatné
3. neovplyvňujú výsledok ošet. starostlivosti
4. sú dôležité
5. pomáhajú pri poskytovaní kvalitnej ošetrovateľskej
starostlivosti
6. zdôrazňujú odbornosť sestry
100
80
60
40
20
0
1
2
3
4
5
6
Až 93,48 % opýtaných sestier má záujem
realizovať tieto výkony na svojom pracovisku.
Medzi najdôležitejšie schopnosti potrebné pre
prácu na psychiatrii zaradili sestry komunikačné zručnosti 95,65 % a pozorovacie schopnosti
92,39 %, odborné vedomosti 89,13 %, psychoterapeutické a relaxačné zručnosti 84,78 %,
vedomosti v oblasti právnej a sociálnej problematiky 70,65 % sestier.
Diskusia
Výsledky prieskumu nám potvrdili, že výkony zamerané na budovanie terapeutického vzťahu a socializáciu duševne chorých
realizuje 91,30 % sestier vo všetkých typoch
sledovaných psychiatrických zariadení.
Úlohou takýchto činností je zlepšovať sociálne kontakty pacientov, poskytnúť im emočné
zážitky, ktoré môžu napomôcť riešenie ich
životných problémov. Rôzne formy ergoterapie musia svojou náročnosťou zodpovedať
možnostiam pacientov. Práca spojená s prvkami kreativity umožňuje lepšie odhaliť spontánny prejav a zvyšuje sebadôveru pacientov.
Nadobudnutím samostatnosti a zodpovednosti
36
sestra1_2_2012.indd 36
o š e t r o va t e ľ s t v o v p s y c h i a t r i i
Psychoterapia má u duševne chorých veľký význam.
za svoje konanie pacienti opätovne získavajú
stabilné socializačné návyky (5).
Psychoedukácia je zameraná na zmenu
správania pacientov, predovšetkým na zmenu
negatívneho sebahodnotenia. Podľa záverov
nášho prieskumu psychoedukácia tvorí 42,40 %
špecifických výkonov. Edukačné programy
sú prínosom nielen pre pacientov, ale aj ich
príbuzných, ktorí často riešia otázku, ako sa
správať k duševne chorému: do akej miery je
vhodné zachovať obranný – rodičovsky postoj
a kedy je nutný už vzájomný rešpekt a akceptovanie daného jedinca.
Relaxačné techniky podľa výsledkov
prieskumu realizuje 31,52 % sestier. Tento druh
terapie uľahčuje psychické a telesné uvoľnenie,
využívanie vnútornej energie a konštruktívne riešenie situácie. Jej výsledným efektom je
osvieženie a povzbudenie celého organizmu.
Pacientom prináša pocit pozitívnej energie a aktivizuje ich (5). Muzikoterapia je efektívna pri
upokojovaní pacientov, redukovaní strachu
a úzkosti, pomáha pri znižovaní napätia (6).
Psychoterapia má u duševne chorých veľký
význam. Z výsledkov nášho prieskumu vyplýva, že sa na nej zúčastňuje 31,52 % sestier.
Zvládanie krízových situácií, vystupňovanej
úzkosti, bezprostredného suicidálneho nebezpečenstva a iných problematických situácií si
vyžaduje ovládanie základov psychoterapie.
Sestry sa zúčastňujú psychoterapeutických
sedení, prijímajú funkciu ko-terapeuta, ale
aj svojím osobným pozitívnym prístupom
k pacientom pôsobia psychoterapeuticky.
Terapeutický dotyk je uznávaným spôsobom vyvolania fyzickej pohody u pacientov (7).
Pre sestry predstavuje základ psychiatrickej
ošetrovateľskej starostlivosti psychoterapeutický rozhovor. Ovplyvňujú ním pacientov,
navodzujú zmenu správania alebo poskytujú
informácie, ktoré ku zmene vedú. Využívajú
pri tom verbálne aj neverbálne prejavy (6).
Špecifické výkony realizované sestrami pomáhajú pacientom nadobudnúť isté komunikačné zručnosti. Tento fakt má vplyv najmä pri
navracaní sebadôvery, ktorú duševne chorí
vplyvom ochorenia strácajú. Takéto formy tera-
pie vnášajú do liečby nové dimenzie. Pomáhajú
pri sebavyjadrovaní, komunikácii, interakcii
a socializácii pacientov.
Výsledky nášho prieskumu ukázali, že
46,73 % sestier absolvovalo odborný praktický
výcvik rôzneho druhu zameraný na špecifické
výkony, ale 56,52 % sestier sa nezúčastnilo žiadneho odborného výcviku. Najviac bol zastúpený
výcvik v komunikácii ako súčasť samostatnej
vzdelávacej akcie v rámci sústavného vzdelávania sestier podmieneného legislatívou.
Tieto formy vzdelávania však nezabezpečujú
pokrytie špecifických požiadaviek psychiatrickej ošetrovateľskej starostlivosti. Účastníci
prieskumu navrhovali organizovanie väčšieho
počtu zážitkových seminárov, vzdelávacích
akcií, školení zameraných na konkrétne
metódy, vzorové ukážky riešenia situácií,
supervíziu na pracovisku, požadovali viac
odborných psychoterapeutických výcvikov,
viac informačných prostriedkov. Najväčšie
nedostatky sestry pociťujú vo vzdelávaní zameranom na špecifické výkony. Absenciu praktickej stránky vzdelávania sa v špecifických
psychiatrických výkonoch je možné pokryť
názornými ukážkami, zážitkovými seminármi,
alternatívnymi kurzami.
Poskytovanie kvalitnej odbornej starostlivosti znamená pre pacienta stabilizujúci bod
pri jeho ceste z duševného utrpenia k sociálnemu životu. Práve sestry sú „špecialistky“
na vnímanie pacientových potrieb a všetky
ich výkony sú nasmerované k zlepšeniu jeho
zdravotného stavu (8).
Realitou mnohých psychických ochorení je
nemožnosť úplného vyliečenia. Úlohou sestier
je sproduktívniť život týmto pacientom a ponúkať intervencie smerujúce k návratu do ich
sociálneho prostredia. Učia pacientov nevnímať okolie ako nepriateľské, ale situácie dennej reality menia na pozitívny príklad. Pacienti
tak získavajú skúsenosť, že v niektorých situáciách „môžu konať ako zdraví“ a v niektorých
„musia byť chorí“ (napr. chorí so závislosťou)
(8). Pomáhajú dosiahnuť pocit psychickej stability, sebapoznania a sebarealizácie. Význam
realizovania špecifických výkonov spočíva vo
január – február 2012
1/26/12 2:45:37 PM
o š e t r o va t e ľ s t v o v p s y c h i a t r i i
vytváraní pozitívnej interakcie medzi sestrou
a pacientom. Dôležité pritom je zohľadniť individualitu pacientov, ich psychické postihnutie
a spoločenské normy. Vyhnúť sa riziku akéhokoľvek ďalšieho psychického poškodenia
znamená správne zvládnutie komunikácie
prispôsobenej ochoreniu a individuálnym
potrebám pacientov.
Záver
Duševné zdravie predstavuje základnú hodnotu, od ktorej sa odvíja celková kvalita života.
Duševné choroby menia psychiku a správanie
človeka. Ošetrovanie takýchto pacientov je
veľmi náročné a vyžaduje si vysoko profesionálny prístup. Kladie pritom dôraz nielen
na biologické, ale aj na psychoterapeutické
a socioterapeutické metódy v prístupe k chorým. Úlohou sestier v starostlivosti o pacientov s duševnou poruchou je modifikovať ich
správanie pozitívnym spôsobom. K naplneniu
týchto predpokladov slúžia intervencie, ktoré
sestry uplatňujú v rámci svojich kompetencií
pri poskytovaní psychiatrickej ošetrovateľskej
starostlivosti. Všetky tieto aktivity sú podmienené komunikačnou zručnosťou sestier.
Je dôležité, aby boli na túto úlohu odborne
a osobnostne pripravené.
Ilustračné foto: Jozef Dostál
Zoznam bibliografických odkazov
1. BOTÍKOVÁ, A. a kol. 2009. Manuál pre
mentorky v ošetrovateľstve. 1. vyd. Trnava : Typi
Universitatis Tyrnaviensis, 2009. 178 s. ISBN
978-80-8082-253-8.
2. LIZÁKOVÁ, L. a kol. 2008. Psychiatrické
ošetrovateľstvo. 1. vyd. Ružomberok : Fakulta
zdravotníctva Katolíckej univerzity, 2008. 130
s. ISBN 978-80-8084-387-8.
3. FARKAŠOVÁ, D. a kol. 2005. Ošetrovateľstvo
– teória. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Osveta,
2005. 215 s. ISBN 80-8063-182-4.
4. HRINDOVÁ, T. Aké ošetrovateľské
výkony by nemali chýbať v novom Katalógu
zdravotníckych výkonov? In Sestra, ISSN 13359444, 2010, roč. IX, č. 9 – 10, s. 7.
5. DUŠEK, K., VEČEŘOVÁ-PROCHÁZKOVÁ, A.
2005. První pomoc v psychiatrii. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2005. 176 s. ISBN 80247-0197-9.
6. ZVOLSKÝ, P. a kol. 2003. Obecná psychiatria.
Praha : Nakladatelství Karolinum, 2003. 192
s. ISBN 80-7184-690-2.
7. MARKOVÁ, E., VENGLÁŘOVÁ, M., BABIAKOVÁ, M. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2006.
352 s. ISBN 80-247-1151-6.
8. DORNER, K., PLOG, U. 1999. Bláznit je
lidské. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999.
356 s. ISBN 80-7169-628-5.
Kontaktná adresa
Mgr. Silvia Hreňová
Psychiatrická nemocnica Michalovce, n. o.
Areál PN, Stráňany, 071 01 Michalovce
PhDr. Tatiana Hrindová
Psychiatrická nemocnica Michalovce, n. o.
Areál PN, Stráňany, 071 01 Michalovce
E-mail: [email protected]
„M
Psychiatrická V4
ám taký sen: na našej konferencii značné určenie kompetencií psychiatrických
sestier pracujúcich v psychiatrii sestier; preventívne programy duševného zdraz krajín V4 všetci plynulo hovo- via a monitorovanie výskytu psychiatrických
ríme po anglicky a rozumieme si navzájom... chorôb; v samotných zariadeniach nainštaloBude tak možno o 18 rokov, lebo zatiaľ je to vanie bezpečnostných kamerových systémov
babylon!“ Týmito slovami otvorila predsedníčka a napokon motivačné programy pre sestry:
sekcie sestier SK SaPA pracujúcich v psychiatrii skorší odchod do dôchodku, wellness pobyty,
PhDr. Tatiana Hrindová vlaňajšiu konferen- dodatkové dovolenky.
PhDr. T. Hrindová s nadšením hovorila o perciu v Radave. Aj ona však už bola prelomová,
pretože popri Mgr. Tomášovi Petrovi, „šéfovi“ spektívach vzmáhajúcej sa spolupráce psychiatpsychiatrických sestier ČAS-u, ktorý bol po štyri rických sestier v Európe, ktorej významným
posledné roky stálym účastníkom podujatí slo- prvkom je európska asociácia psychiatrického
venských sestier, na ňu prišli početné a navyše ošetrovateľstva HORATIO. Jeho názov je veľmi
aktívne vystupujúce a diskutujúce delegácie symbolický: sestry v psychiatrickom ošetrovateľz Česka, Maďarska a Poľska.
stve sú svojim pacientom častou takou oporou,
„Nie nádej, ale hrôzu odložte, prv než vstú- tichým, spoľahlivým spoločníkom, ako bol priateľ
pite,“ parafrázovala Danteho J. Knížková Horatio Hamletovi aj keď naňho číhali temné
z psychiatrickej nemocnice v Havlíčkovom zákutia abnormality. Zámerom asociácie, ktorej
Brode, keď predstavovala fungovanie ich členom je Holandsko, Írsko, Švédsko, Fínsko,
zariadenia a to, akú terapiu a starostlivosť Nórsko, Česká republika, Chorvátsko, Cyprus
za 1 500 CZK na deň sú pacientovi schopní a Malta, je podpora kreatívneho prístupu k vyposkytnúť. Jej kolegyňa M. Siebenburgerová hľadávaniu vlastných zdrojov. V mnohých z nich
na svoju prednášku o prínose kanisterapie bola donedávna veľmi podobná situácia ako
priviedla jej hlavných aktérov: štyri rozkošné dnes u nás a bolo predovšetkým vecou sestier
feny pudlov. Štvornohí terapeuti vedia svojou samotných, aby svojimi postojmi a prezentáciou
prítulnosťou prelomiť komunikačné bariéry svojej práce dosiahli zmeny.
aj u hlboko depresívnych či dementných ľudí
Mgr. Tünde Tunyi, predsedníčka sekcie psya účastníci konferencie sa s nimi tiež lúčili chiatrických sestier Maďarskej komory zdras ťažkým srdcom.
votníckych pracovníkov poďakovala Mgr. Júlii
Poľské sestry sa podelili o svoje skúsenosti Molnárovej z Psychiatrickej nemocnice v Hroz tréningu aktívneho liečenia, ktorý spravidla novciach za to, že bola spojkou medzi maďarskývedú s 8-člennými skupinami pacientov sestry. mi a slovenskými kolegami a otvorila im cestu
Pri nich sú si pacienti istejší a vďaka využíva- na podujatie v Radave. Nasledujúcim krokom
niu žetónov ako odmeny sú motivovaní, cítia sa v spolupráci bude medzinárodná konferencia
byť partnermi, zodpovednými za svoju liečbu. určená predovšetkým psychiatrickým sestrám
Prednášajúci z Bydgoszczu hovorili o úlohe krajín V4, na ktorú budú pozvaní aj členovia
rodiny pri liečbe jej psychiatricky chorého krajín združených v HORATIO. Konferencia sa
člena – znefunkčnená rodina má tendenciu bude konať v októbri t. r. v Budapešti v čase
zbaviť sa ho.
Svetového dňa duševného zdravia so zameraProblémy psychiatrie v Maďarsku, ktoré ním sa na jeho nosné témy.
zhrnula vo výsledkoch prieskumu J. Virág
Vlasta Husárová
z psychiatrickej nemocnice v Nagykálló, boli
Foto: autorka
medzinárodnému auditóriu veľmi povedomé: priemerný vek psychiatrických
sestier u južných susedov
je 46 rokov, nemajú nasledovníkov, pričom počet
ľudí s duševnými problémami neustále stúpa a na
1 pacienta pripadá 1,5
zdravotníka, hoci minimum je v psychiatrii stanovených na 4. Na zaručenie
bezpečnosti pacientov aj
personálu psychiatrických
zariadení je nevyhnutná
zmena náhľadu na tento
závažný zdravotný i soUkážka kanisterapie sestry zaujala a uvoľnila.
ciálny problém; jedno-
január – február 2012
sestra1_2_2012.indd 37
tematický zošit 125
37
1/26/12 2:45:45 PM
tematický zošit 125
o š e t r o va t e ľ s t v o v p s y c h i a t r i i
Elektrokonvulzívna terapia
bez predsudkov
Mária Barbieriková
SVaLZ, Psychiatrická nemocnica
P. Pinela, Pezinok
Elektrokonvulzívna terapia
(ECTH, EKT) je pre
psychiatrických pacientov
a širokú laickú verejnosť stále
tabu, strašiakom vykresleným
najmä prostredníctvom médií
v negatívnom, barbarskom
a nehumánnom svetle.
C
ieľom nášho príspevku je objektivizovať skreslené informácie o tejto
účinnej terapii a popísať ju tak, ako
sa v praxi realizuje v Psychiatrickej nemocnici
Philippa Pinela v Pezinku (PNPP).
Charakteristika a indikácie EKT
Elektrokonvulzívna terapia, známejšia pod
názvom elektrošoky, je umelé vyvolanie epileptického záchvatu po elektrickom stimule
zvoleného druhu a intenzity. Dochádza pri ňom
k veľmi krátko trvajúcim svalovým kontrakciám s prechodom do tonickej a neskôr klonickej fázy s generalizovanými kŕčmi. Zákrok sa
vykonáva v celkovej anestézii s farmakologickou relaxáciou, čím sa vylučuje aj akékoľvek
poškodenie spôsobené svalovými kŕčmi. Jedna
ECTH kúra spočíva približne v 8 – 12 výbojoch
aplikovaných 3x do týždňa. Ich počet určuje
ošetrujúci lekár.
EKT sa podáva pri nasledovných poruchách a ochoreniach:
depresívne poruchy so všetkými subtypmi
depresie, pri ktorých sú prítomné bludy,
agitovanosť a samovražedné úmysly,
prítomnosť tzv. endogénnych symptómov
– ranné pesimá, nechutenstvo, poruchy spánku, psychomotorická spomalenosť,
depresívny syndróm pri demencii,
mánie, schizofrénie a schizoafektívne poruchy, kde prevažujú afektívne príznaky ako
pocit viny, depresia, beznádej, malígny
neuroleptický syndróm, organické duševné
poruchy vrátane deliratných stavov rozličnej
etiológie.
Indikácia k EKT vychádza z komplexného
zhodnotenia závažnosti symptomatológie,
anamnézy ochorenia, vrátane odozvy na rôzne
terapeutické postupy a zváženia pomeru rizika
oproti liečebnému zisku. Primárne sa lekár
38
sestra1_2_2012.indd 38
Ukážka držania stimulačných elektród pri výkone
rozhoduje pre EKT tam, kde je potrebný rýchly
účinok, kde je v anamnéze popísaný negatívny
efekt alebo účinok farmakoterapie a eventuálne dobrá odozva na EKT; sekundárne pri
zlyhaní predchádzajúcej liečby.
Príprava na EKT
Každý pacient musí pred EKT absolvovať
laboratórne krvné vyšetrenia, EKG, RTG pľúc
a s výsledkami kompletné interné vyšetrenie. Internista sa vyjadrí k jeho schopnosti
absolvovať celkovú anestéziu a samotnú EKT.
Výsledkom komplexného interného vyšetrenia je zhodnotenie pacientovho zdravotného
stavu bez kontraindikácií k liečbe. Odporúča
sa vysadiť lieky, ktoré ovplyvňujú priebeh
elektrokonvulzií alebo zvyšujú riziká terapie. Pri vitálnej indikácii je dôležité konečné
vyjadrenie psychiatra so zhodnotením závažnosti stavu.
Príprava pacienta začína priamo na oddelení, 8 hodín pred EKT: pacient neje, nepije,
nefajčí a neužíva žiadnu perorálnu medikáciu. Asi 2 hodiny pred výkonom môže užiť
pod dozorom sestry najnevyhnutnejšie lieky
s hltom vody (napr. lieky na vysoký TK alebo
pri ochorení štítnej žľazy). Nasleduje meranie
vitálnych funkcií – tlak krvi, pulz, telesná teplota, telesná hmotnosť, ktoré sestra zaznamená
do dokumentácie pacienta.
Vzhľadom k tomu, že ide o závažnú liečebnú metódu, je dôležité stanoviť a dodržiavať
presné pravidlá vykonania EKT platné pre
všetkých členov terapeutického tímu, ktorý
tvoria psychiater, anestéziológ, anestéziologická sestra a 4 sestry. Psychiater je zodpovedný
za správne vykonanie EKT, anestéziológ za
vykonanie anestézie a zvládnutie náhlych
nežiaducich reakcií.
V Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela
v Pezinku sa EKT vykonáva vo vyhradených
priestoroch určených len pre tieto účely.
Pozostávajú z čakárne, zákrokovej miestnosti
a z dvoch pozorovacích miestností.
Optimálne vybavenie zákrokovej miestnosti:
ploché tvrdé lôžka s pevným matracom, prístupné zo všetkých strán,
prístroj na podávanie EKT – v PNPP Pezinok
Spectrum,
anestéziologický prístroj s kyslíkovými fľašami,
anestéziologický set (4 anestéziologické
hadice, 2 spojky, dýchací vak),
narkotizačné masky s kolienkami,
vzduchovody,
odsávačka,
defibrilátor,
laryngoskop,
pulzný oximeter,
EKG prístroj,
tlakomer,
fonendoskop,
jednorazové samolepiace elektródy,
injekčné ihly a striekačky, benzín alkohol na
odmastenie pokožky, tampóny, leukoplast,
vodivá pasta, vodivý gél na stimulačné elektródy, buničitá vata, rukavice,
anestetiká, fyziologický roztok a všetky lieky
prvej pomoci,
set na intubáciu (používa sa v prípade komplikácií).
január – február 2012
1/26/12 2:45:57 PM
o š e t r o va t e ľ s t v o v p s y c h i a t r i i
Pred každou EKT sestra vždy skontroluje
všetky prístroje, pripraví potrebné pomôcky
a lieky.
Priebeh EKT
Pred výkonom sestra z ošetrovateľského
hľadiska podľa aktuálneho psychického stavu
informuje pacienta o výkone, vhodným a primeraným spôsobom mu vysvetlí priebeh EKT
a upokojí ho. U pacienta si rozhovorom overí,
či je nalačno, či nefajčil a je vyprázdnený.
Skontroluje, či si vybral umelý chrup, kontaktné šošovky, z vlasov sponky, odstráni predmety ako retiazky, hodinky, okuliare a pod. Ženy
by nemali mať nalakované nechty. Pacienta
uloží na tvrdé lôžko do vodorovnej polohy,
pričom musí dbať, aby sa hlavou ani nohami
nedotýkal postele. Anestéziológ si skontroluje,
či má pacient interné vyšetrenie. Psychiater
zadá do prístroja rodné číslo a vek pacienta,
nastaví parametre. Anestéziologická sestra
potom podľa pokynov anestéziológa aplikuje
krátkodobé anestetikum i. v. Zatiaľ psychiatrická sestra upevní pacientovi na čelo, hruď
a za ucho jednorazové samolepiace elektródy
na snímanie EEG signálu počas elektrokonvulzie. Počas podávania anestézie psychiatrická
sestra odmastí benzín alkoholom pokožku na
oboch spánkoch, zbaví miesta zrohovatenej
pokožky, nanesie vodivú pastu; psychiatrovi
na stimulačné elektródy nanesie EEG gél.
Druhá sestra v priebehu myorelaxácie vloží
pacientovi do úst vzduchovod a počas vyvolaných tonicko-klonických kŕčov mu fixuje bradu. Ďalšie dve sestry dôkladne fixujú
ramená a panvu. Psychiater potom na pokyn
anestéziológa priloží stimulačné elektródy
na oblasť spánkov a vykoná elektrický stimul
zvoleným druhom a intenzitou. Dochádza
k veľmi krátko trvajúcim svalovým kontrakciám s prechodom do tonickej (asi 15 sekúnd)
a neskôr do klonickej fázy s generalizovanými
kŕčmi. Priebeh elektrokonvulzie sa monitoruje pomocou EEG signálu. Toto obdobie by
malo trvať viac než 20 sekúnd, aby mohla byť
liečba považovaná za adekvátnu. Efektívne
konvulzie trvajú od 20 do 90 sekúnd. Sestry
až do ukončenia tonicko-klonických kŕčov
fixujú pacienta, čím zabraňujú jeho kostrovosvalovému poškodeniu.
Po ukončení klonických kŕčov sestra vyberie
pacientovi z úst vzduchovod a asistuje anestéziológovi, ktorý vykonáva ventiláciu 100%
kyslíkom cez narkotizačnú masku – spotreba
kyslíka sa počas elektrokonvulzie dvojnásobne
zvýši – až do obnovenia spontánneho dýchania
a faryngeálneho reflexu pacienta. Následne
sa pacient na posteli prevezie do pozorovacej miestnosti, kde mu sestra odmeria tlak
krvi a pulz. Počas 1 hodiny sleduje dych, stav
vedomia a možný vznik komplikácií, akými
sú zapadnutie jazyka, nepokoj, zmätenosť.
Zistené hodnoty a správanie pacienta zaznamená do dokumentácie. Ak je už pacient bdelý
a orientovaný, zariadi jeho bezpečný odchod
v sprievode sestry na oddelenie.
Po skončení výkonov sestra pripraví všetky potrebné pomôcky a miestnosti na ďalší
deň. Použité pomôcky sa sterilizujú centrálne.
Pacientska advokácia
a dôverníctvo
Eva Dzurjaníková, psychiatrické
oddelenie NsP Považská Bystrica
Pacientsku advokáciu
označila Svetová zdravotnícka
organizácia (WHO) za jeden
z hlavných pilierov starostlivosti
o duševné zdravie.
P
acientska advokácia je jednou z kľúčových úloh Národného programu duševného zdravia (NPDZ) a jej cieľom je:
odstrániť prístupové a štrukturálne bariéry,
dosiahnuť pozitívne zmeny a výsledky v oblasti duševného zdravia populácie.
Dosiahnutie uvedených cieľov predpokladá
vytvorenie systému aktívnej a dlhodobej partnerskej spolupráce medzi:
profesionálnymi zdravotníckymi organizáciami (služby primárnej zdravotníckej
starostlivosti, psychiatrické zariadenia každého typu), svojpomocnými príbuzenskými
a pacientskymi organizáciami a inými mimovládnymi organizáciami (MVO) pracujúcimi
v oblasti duševného zdravia,
orgánmi miestnych samospráv,
ministerstvami.
Advokácia v psychiatrii
Pacientska advokácia vznikla na ochranu
ľudských práv osôb s duševnými poruchami
a na odstraňovanie stigmy a diskriminácie.
Stigma je pôvodom grécke slovo pre vypálené znamenie. V sociológii sa pod stigmou
január – február 2012
sestra1_2_2012.indd 39
tematický zošit 125
Možné nežiaduce účinky po EKT
bolesť hlavy,
žalúdočná nevoľnosť,
pocit slabosti,
svalové bolesti,
krátkodobá, dočasná strata pamäti.
Význam EKT
EKT patrí medzi najefektívnejšie terapeutické metódy v psychiatrii. Vyznačuje sa širokým
spektrom terapeutických indikácií a rýchlym
nástupom účinku. Je to terapia bezpečná, s minimálnym výskytom vedľajších účinkov – obyčajne si pacient nič nepamätá. Skracuje dĺžku
hospitalizácie, v mnohých prípadoch z vitálnej
indikácie zachráni pacientovi život.
Foto: archív autorky
Zoznam bibliografických odkazov
HOSCHL, C., LIBIGER, J., ŠVESTKA, J.
Psychiatrie. Praha : Tigis, 2004. S. 764 – 770.
ISBN 80-900130-7-4.
JANOSIKOVA, E., H., DAVIESOVA, J., L.
Psychiatrická ošetrovateľská starostlivosť.
Duševné zdravie a psychiatrické ošetrovateľstvo. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Osveta,
1999. S. 157 – 161. ISBN 80-8063-017-8.
Kontaktná adresa
Mária Barbieriková
SVaLZ
Psychiatrická nemocnica P. Pinela
Malacká cesta 63, 902 18 Pezinok
E-mail: [email protected]
Tel.: 033/6482 142
rozumejú určité znaky, s ktorými sú niektorí
ľudia vylúčení zo skupiny „normálnych“ ľudí.
Stigma vyjadruje negatívne postoje k človeku
s psychickými odlišnosťami.
Pojem „advokácia“ neoznačuje právnu
pomoc, ale znamená „hovoriť za iných“. Prvé
snahy o ňu sa začali rozvíjať v malých pacientskych skupinách koncom 60. rokov v USA.
Ucelená koncepcia pacientskej advokácie
bola na podnet Ministerstva zdravotníctva SR
na Slovensku vytvorená celonárodným združením Otvorme srdcia, otvorme dvere (ODOS)
v roku 2004. Stala sa súčasťou Národného
programu duševného zdravia a následne boli
vypracované konkrétne úlohy.
V súčasnosti sa pacientska advokácia realizuje na piatich psychiatrických oddeleniach
nemocníc SR: v Bratislave, Michalovciach,
Bojniciach, Žiline a Považskej Bystrici ako
celoslovenský pilotný projekt ODOS-u.
Ľudia s duševnou poruchou tvoria zraniteľnú časť spoločnosti, sú častejšie než bežná
populácia vystavení rôznym formám porušovania ľudských práv.
Po určitom čase sa pojem advokácia na
Slovensku zmenil na „dôverníctvo“ a tí, ktorí
39
1/26/12 2:46:09 PM
tematický zošit 125
túto službu realizujú, sú pacientski dôverníci.
Sú to pacienti – dobrovoľníci, ktorí sa zúčastnili tréningov v rámci projektu Podpora práv
pacientov na Slovensku organizovaným MZ SR.
Školili sa aj v problematike komunikačných
zručností a poskytovania sociálneho poradenstva. Na našom oddelení pracujú štyria
pacientski dôverníci pod vedením psychiatrickej sestry koordinátorky.
Pri realizácii uvedenej činnosti vzniká nový
vzťah – supervízia. Predstavuje pomoc a podporu dôverníkovi psychiatrom alebo psychológom v prípade nadmernej psychickej záťaže.
o š e t r o va t e ľ s t v o v p s y c h i a t r i i
Ľudia so skúsenosťami a s otvoreným srdcom
Hlavné úlohy advokácie
je zdravotne stabilizovaný, žije mimo nemocnice;
obhajoba kolektívnych práv ľudí s duševným
sám je zodpovedný v liečbe, je spoľahlivý
ochorením – ovplyvňovanie politiky a legislatívy
a váži si svoje poslanie;
(aj prostredníctvom Rady vlády SR pre občanov
vie sa vcítiť do duševného rozpoloženia
so zdravotným postihnutím);
chorého, lebo sám situáciu prekonal;
obhajoba individuálnych práv: napr. obhajoba zachovania integrity pacienta, postupné
spolupracuje s profesionálmi a rodinou;
preberanie kontroly nad svojím zdravotným
koná len vtedy, ak ho o to pacient požiastavom, sledovanie dodržiavania práv na soda;
ciálny kontakt, právo na terapiu v čo najmenej
nenahrádza odborníka, je to priateľ, ktorý
reštrikčných podmienkach a i.
pomáha;
má dostatočné vedomosti o ľudských práPočas hospitalizácie pacienta na oddelení,
vach, zo zdravotnej a sociálnej oblasti;
najmä prvej, môže vzniknúť zdanlivá komumusí vedieť komunikovať, ale aj trpezlivo
nikačná bariéra vo vzťahu pacient – zdravotpočúvať;
nícky personál. Lekár sa zameriava na určenie
pracuje na sebe, zúčastňuje sa cyklu školení
diagnózy, na symptómy ochorenia, adekvátv rámci ODOS-u;
nu liečbu a vedľajšie účinky psychofarmák.
pracuje ako dobrovoľník.
Povinnosti pacientskeho dôverníka:
Napriek tomu, že pacient má priestor vyjadriť
sa k svojmu zdravotnému stavu, lekárska vizita
zúčastňovať sa na komunitách pacienmôže preňho znamenať veľký stres z viacerých
tov;
dôvodov:
nezasahovať do chodu oddelenia, do liečby
a kompetencie lekára;
je časovo obmedzená (pre pacienta utlmeného liekmi býva ťažké skoncentrovať sa
zachovávať zákon o ochrane osobných
údajov, mlčanlivosť o zdravotnom stave
a sformulovať svoje problémy a požiadavky
do niekoľkých viet za pár minút),
pacientov.
Úlohy pacientskeho dôverníctva:
na vizite chýba diskrétnosť (prítomný celý
monitorovať aktuálne problémy pacientov
zdravotnícky tím a spolupacienti),
a pomáhať pri ich riešení;
pacient svoje problémy vníma citlivo (nedokáže o nich otvorene a bez obáv hovoriť).
hovoriť o vlastných skúsenostiach s liečbou,
akceptovaní svojho ochorenia;
Kto je pacientsky dôverník?
psychiatrický pacient v stave remisie, ktorý má
poskytovať informácie o právach a povinosobnú skúsenosť s psychickým ochorením;
nostiach pacientov;
informovať o spôsobe
návratu do normálneho
života;
informovať o existujúcich
službách v rámci psychiatrickej starostlivosti;
poskytovať laické poradenstvo (základnú orientáciu v problémových
situáciách, sprostredkovať kontakt na kvalifikovaného právnika);
asistovať pri vybavovaní
formalít na inštitúciách
(žiadosti, sťažnosti, sprePacientski dôverníci pri chystaní vianočných darčekov
vádzať pri vybavovaní
40
sestra1_2_2012.indd 40
preukazov ZŤP, odvolania pre posudkovú
komisiu);
v prípade potreby zlepšovať komunikáciu
pacientov so zdravotníckym personálom.
Dôvody pre pacientsku
advokáciu
doplnenie služieb o sociálny, osobný rozmer;
pomoc pri integrovaní pacienta do spoločnosti, aj so zmeneným zdravotným stavom;
ventilácia napätia z neriešených problémov
pacienta, ktoré nemá dôvod povedať lekárovi,
ich definovanie a ujasnenie si postupov na
riešenie;
pomoc pri zablokovaní komunikácie medzi
personálom a pacientom;
ubezpečenie nervózneho a zmäteného prvo-pacienta, že v nemocnici nie je zbytočne, uistenie,
že čas je dôležitý faktor v stabilizácii jeho zdravotného stavu, aj keď sa s ním „nič nedeje“;
v rámci pociťovanej nezmyselnosti života
a straty životných hodnôt vidí pacient u dôverníka povzbudzujúci, vyšší rozmer jeho činnosti
– nezištnosť a sám nachádza vieru v dobro;
najdôležitejší je samotný príklad dôverníka:
bol v podobnej situácii a stave a dostal sa
z neho. Tým sa pacientovi dostáva povzbudenie a nádej na zlepšenie kvality života.
Jednou z najzákladnejších potrieb pacienta
počas hospitalizácie na psychiatrii je ľudský
kontakt. Pacientski dôverníci sú nápomocní
zdravotníckemu personálu pri napĺňaní tejto
potreby.
Foto: archív autorky
Zoznam bibliografických odkazov
BAROVÁ, M. a kol. Pacientska advokácia.
Bratislava : Liga za duševné zdravie 2009. 43
s. ISBN 978-80-970123-5-9.
MYDLÍKOVÁ, E., KOVACS, P., BRNULA,
P. Sociálna práca a poradenstvo. Bratislava :
Liga za duševné zdravie, 2009. 48 s. ISBN
978-80-970123-2-8.
http/www.dusevnezdravie.sk
Kontaktná adresa
Eva Dzurjaníková
Psychiatrické oddelenie NsP Považská Bystrica
E-mail: [email protected],
Mobil: 0915 511 439
január – február 2012
1/26/12 2:46:25 PM
o š e t r o va t e ľ s t v o v p s y c h i a t r i i
tematický zošit 125
Patologické hráčstvo
Marianna Hajdúková, Viera Gabajová, oddelenie Medicíny drogových
závislostí, Odborný liečebný ústav psychiatrický, n. o., Predná Hora
SÚHRN: Závislosť od patologického hráčstva je globál-
ny fenomén týkajúci sa celej spoločnosti. Nevedomosť
ľudí z tejto oblasti závislostí môže spôsobovať nárast
počtu osôb závislých od patologického hrania. Môže
viesť ku vzniku duševných ochorení, ktoré predstavujú vážny zdravotný, sociálny a ekonomický problém.
Článok zahŕňa základné poznatky o patologickom
hráčstve, uvádza príčiny, príznaky, fázy rozvoja patologického hráčstva, približuje jednotlivé typy hráčov,
dotýka sa problematiky kodependencie a edukácie.
Patologické hráčstvo. Hráč.
Edukácia. Edukačný program. Abstinencia.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
P
atologické hráčstvo je chronické ochorenie, ktorého účinky na ľudský organizmus sa prejavia až po určitom čase,
či už psychickými, telesnými príznakmi alebo
dôsledkami v sociálnej oblasti. Závislý človek
žije vo svete ilúzií o rýchlom zbohatnutí a aj
napriek vysokým prehrám verí, že raz vyhrá.
Závislosť od patologického hráčstva sa môže
rozvinúť samostatne, ale často býva spojená
s inými závislosťami, či už sú to drogy, alebo
alkohol. Tejto problematike sa začala v posledných rokoch venovať zvýšená pozornosť.
Podľa nášho názoru zdravotnou výchovou, pravidelnou edukáciou, ako aj motiváciou možno
dosiahnuť značný úspech v závislostí od hry,
už v rámci primárnej prevencie.
Patologické hráčstvo
Patologické hráčstvo je nozologickou jednotkou od roku 1980, kedy bolo Americkou
psychiatrickou spoločnosťou označené ako
medicínsky problém (1). V odbornej literatúre
sa okrem názvu patologické hráčstvo uvádzajú
aj termíny hazardné hráčstvo, závislosť od hry,
gambling, gamblerstvo, hráčska vášeň a iné (2,
3). Patologický hráč je jednotlivec, u ktorého sa
v období najmenej jedného roka vyskytujú dve
alebo viac epizód hrania. Má intenzívne nutkanie k hraniu, ktoré nie je schopný zastaviť
vôľou. Je zaujatý myšlienkami na hru. Pojem
hráčska vášeň použil v roku 1957 Bergler a definoval ju nasledovne:
hráč miluje často riziko, hra absorbuje väčšinu jeho záujmu, aktivít a fantázií;
hráč je optimistický, neschopný poučenia sa
z porážok, verí v to, že vyhrá;
je neschopný prestať hrať, ak už vyhral,
riskuje vysoké finančné čiastky;
medzi vložením peňazí a výsledkom prežíva
slastné úzkostné napätie (2).
Príčiny vzniku patologického
hráčstva
Na vzniku patologickej závislosti od hry
sa najčastejšie podieľajú spúšťače v spolupôsobení osobnostnej štruktúry patologického
hráča:
impulzivita, infantilita, sklon ku zvýšene
rizikovému správaniu;
pretrvávajúce problémy v rodine rôzneho
charakteru;
časté vzory patologických hráčov v rodine,
rizikoví ľudia;
pôsobiaci silný nátlak z okolia, najmä starších kamarátov;
voľné finančné prostriedky, alkohol, užívanie
drog, nuda;
zrakové a sluchové podnety (napr. vysvietený jack-pot);
zvedavosť a snaha o zisk, opakované kontakty s hazardnými hrami (2).
Príznaky patologického hráčstva
Pre vymedzenie problému patologického
hráčstva je dôležité posúdenie jednotlivých
aspektov, príznakov určujúcich patologickú hranicu oproti sociálnemu hraniu alebo
iných duševných porúch. Hráčske správanie
sa vyznačuje najmä piatimi z nasledujúcich
desiatich príznakov:
1. zaujatie hrou;
2. potreba hrať s čoraz väčšími čiastkami
peňazí za účelom dosiahnutia vzrušenia;
3. opakované neúspešné pokusy kontrolovať,
prerušiť hru alebo sa jej vzdať;
4. nepokoj, rozladenosť, prípadne podráždenosť pri pokuse prerušiť hru alebo
sa jej vzdať;
5. hranie ako spôsob úteku od problémov
alebo snaha zbaviť sa dysforickej nálady;
6. neutíchajúca snaha vyrovnať utrpené
straty;
7. klamstvá členom rodiny, terapeutom alebo
iným osobám, aby zakryl rozsah svojho
hráčstva;
8. páchanie nelegálnych činov na získanie
peňazí k financovaniu hry;
9. ohrozenie alebo strata blízkych, práce,
vzdelania, kariéry;
10. spoliehanie sa na iných, že mu poskytnú
financie a napravia jeho zlú finančnú
situáciu spôsobenú hrou (4).
Fázy rozvoja patologického
hráčstva
Rozlišujeme tri fázy rozvoja patologického
hráčstva.
1. fáza: vyhrávacia – budúci hráč nezáväzne investuje neveľkú sumu. Stane sa, že vyhrá.
Tým vzrastá jeho sebavedomie a viera, že môže
vyhrávať. Nachádza potešenie v atmosfére
herní, kde trávi čoraz viac času (5).
2. fáza: prehrávacia – predstavuje vlastné
patologické hráčstvo, pretože myslenie hráča
je zamerané výhradne na hru (1). Hráč čoraz
častejšie prehráva, snaží sa získať prehrané
peniaze späť, častejšie tipuje a zvyšuje čiastky vložené do hry. V rodine svojim najbližším berie peniaze a od známych si požičiava
čoraz vyššie čiastky peňazí, ktoré nevracia.
január – február 2012
sestra1_2_2012.indd 41
41
1/26/12 2:46:34 PM
tematický zošit 125
Narastajú finančné, existenčné, psychické
problémy.
3. fáza – strata kontroly nad sebou: hráč
má problémy s finančnými prostriedkami,
pristupuje k nezákonným spôsobom ich získavania a dopúšťa sa majetkovej a trestnej
činnosti. Má tendenciu pripisovať vinu iným,
svoje konanie racionalizuje. Pevne verí, že
sa dočká veľkej výhry a tým vyrieši osobné
a rodinné problémy (6).
Typy hráčov
Patologické hráčstvo negatívne vplýva na
osobnosť hráča. Rozlišujeme tri typy odpovedí,
ktoré sú charakteristické pre rôzne zameranie
pacientov v ich problémoch (4).
Sociálni hráči hrajú pre finančný zisk alebo
krátkodobo v životnej kríze. Nebýva u nich plne
rozvinutá závislosť, dokážu prestať hrať. Patria
k nim dospievajúci mladí hráči, ktorí si hraním
získavajú členstvo v určitej skupine ľudí.
Hráči s narušenou osobnosťou mávajú
nízku odolnosť voči záťaži a ťažkosti so sebaovládaním. Často konajú impulzívne, rýchlo
a neuvážene. Ťažko sa prispôsobujú realite
a unikajú do problémov. Nemávajú pocit viny
kvôli hraniu.
Hráči s nízkou sebaúctou – hra je pre nich
spôsobom uvoľnenia napätia a hnevu. Bývajú
väčšinou úspešní v povolaní aj v sociálnych
vzťahoch. Hranie im poskytuje pocit vyššej
hodnoty seba samého. Po skončení hry mávajú
pocit viny a hanby (7).
o š e t r o va t e ľ s t v o v p s y c h i a t r i i
ním ústavnej starostlivosti. Poskytuje špecializovanú starostlivosť pacientom so závislosťou
od alkoholu, drog, novodobých nelátkových
závislostí, ale aj s diagnózou patologické hráčstvo. Dĺžka hospitalizácie býva 8 týždňov. Liečba
patologického hráčstva je režimová. Pacienti
majú časovo presne stanovený štruktúrovaný
celodenný program. Jeho základným obsahom
sú psychoterapeutické a edukačné programy
– skupinové alebo individuálne – a rehabilitácia. Sestra v rámci edukačného programu
participuje v procese uzdravovania, je súčasťou
terapeutického tímu a je nápomocná pri tvorbe
a realizácii edukačných programov pre pacientov. V počiatočnom edukačnom procese pacienta počúvame, rešpektujeme, komunikujeme
s ním, snažíme sa porozumieť jeho problémom,
analyzujeme jeho zdravotné, pracovné, rodinné,
spoločenské a ekonomické problémy. Vhodnou
komunikáciou, postojom, správaním sa snažíme
ovplyvňovať pacientove nežiaduce psychické
Patologické hráčstvo a rodina
Závislosť od patologického hráčstva má
negatívny dopad na rodinu vrátane detí.
Člen rodiny, ktorý je závislý od hazardnej hry,
zásadným spôsobom narúša spolužitie i život ostatných členov rodiny. Patologickým
hráčstvom je ohrozené aj plnenie základných
funkcií rodiny:
1. ekonomickej – nastávajú finančné ťažkosti,
niekedy siahajúce až do existenčnej krízy.
Rodina sa dostáva do izolácie a dokonca sa
môže stať aj sociálnym prípadom odkázaným
na pomoc štátu.
2. V citovej a ochrannej funkcii dochádza
ku strate lásky, bezpečia, a istoty.
3. Vo výchovnej funkcii bývajú najväčšmi
ohrozené deti. Často sú veľmi úzkostné a bojazlivé, častejšie užívajú alkohol,
upokojujúce lieky, viac fajčia, z dlhodobého stresu bývajú častejšie choré, v škole
a medzi vrstovníkmi sú menej úspešné.
Deti patologických hráčov mávajú problémy so sebapresadením v kolektíve alebo sú až neprimerane agresívne (7).
Edukácia v liečbe patologického
hráča
Odborný liečebný ústav psychiatrický (OLÚP),
n. o., Predná Hora je špecializovaným zariade-
42
sestra1_2_2012.indd 42
stavy (strach, úzkosť, napätie, depresia) a zároveň posilňovať jeho motiváciu liečiť sa.
Časovo je liečba patologického hráčstva
rozdelená do dvoch fáz:
1. fáza – adaptačná: pacienti sú zaradení
do začiatočníckej skupiny a zúčastňujú sa
jej 14 dní. Edukačná skupina má informatívny charakter, uskutočňuje sa v presne určenom čase podľa programu dňa schváleného
komunitou. Jej stretnutie prebieha za účasti
sestry 30 minút. Edukačný program, vypracovaný v spolupráci s psychoterapeutmi, zahŕňa: úvod do psychoterapie – sestra raz
v týždni informuje novoprijatých pacientov
o programe jednotlivých terapeutických
aktivít v rámci racionálnej psychoterapie,
tematickej, asertívnej, protistresovej, cravingovej, ako aj antidepresívnej skupiny. Sestra
poskytne pacientom edukačný materiál „Čo
sa naučíte na jednotlivých terapeutických
aktivitách?“
Biblioterapia – čítanie odbornej, knižnej
alebo časopiseckej literatúry určenej psychológom s následnou diskusiou k danému člán-
ku. Čítanie z kníh ako Liečebnica, Až na dno,
Alkohol, deti a rodina, Abstinencia je stav
duše, Čistý deň a iné.
Relaxačné techniky – klasický Schultzov
autogénny tréning, relaxáciu s imagináciou
a sugesciami pacienti absolvujú denne.
Videoterapia – edukačný film s problematikou závislostí jedenkrát v týždni.
Psychohry pre pacientov – súbor hier pre
skupinové aktivity vedené sestrami, ako napríklad hry na koncentráciu pozornosti, hry na
rozvoj pamäti, tvorivosti, logického myslenia,
na rozvoj komunikačných schopností a iné.
Cravingové skupiny využívajú edukačno-hrový program, ktorý je rozdelený do šiestich sedení pod vedením sestier a pozostáva
z teoretickej a praktickej nácvikovej časti.
Témy sú špecificky zamerané na problém danej
závislosti. Počas edukácie sestry uplatňujú
metódu pozorovania, rozhovoru, vysvetľovania, interaktívnej prednášky a diskusie.
Z didaktických pomôcok sa využívajú edukačné plagáty, letáky, videokazety, brožúry,
knihy a iné pomôcky.
2. fáza – terapeutická: začína sa realizovať terapeutický kontakt. Pacienti sa naďalej
zúčastňujú psychoterapeutických a edukačných skupín. Špecifické G-skupiny patologických hráčov prebiehajú raz denne. Témy
jednotlivých edukačných hodín sú zamerané na problém patologického hráčstva: Aké
sú dôsledky patologického hráčstva? Čo je
craving? Ako narábať s financiami? a iné.
Pacienti píšu k daným témam elaboráty s cieľom posilniť motiváciu, zmeniť svoj postoj
a správanie. Postupne sa učia preberať väčšiu
zodpovednosť, konkretizovať svoje plány do
budúcnosti, rozhodovať za seba, ako splácať
dlhy, vyhnúť sa rizikovým situáciám a pod.
Edukácia v značnej miere zasahuje aj do
procesu uzdravovania patologického hráča
a ovplyvňuje postojovú, kognitívnu a psychomotorickú zložku. Vzhľadom na závažnosť
problému závislostí od hry sme vypracovali
návrh edukačného programu. Zameriavame sa
v ňom na sekundárnu prevenciu, na získanie
vedomostí z oblasti patologického hráčstva
počas liečby.
Návrh edukačného programu pre
patologických hráčov
Hlavný problém: nedostatok vedomostí
o patologickom hráčstve a jeho dôsledkoch.
Nízka informovanosť o spôsoboch zvládania
silnej túžby hrať a o možnostiach doliečovania.
Cieľ práce: navrhnúť edukačný program
pre pacientov závislých od patologického
hráčstva.
Téma edukačného programu: edukácia
gamblerov o ich závislosti.
Cieľová skupina: novoprijatí pacienti
prvýkrát hospitalizovaní v našom zariadení
január – február 2012
1/26/12 2:46:45 PM
o š e t r o va t e ľ s t v o v p s y c h i a t r i i
Isté typy osobností hľadajú pri hre pocit vyššej hodnoty seba samého.
Posúdenie: na získanie informácií o nedostatku vedomostí použijeme metódu pozorovania, rozhovoru, analýzy zdravotnej dokumentácie alebo vedomostný test. Vyhodnotením
získaných údajov stanovíme nasledujúce
možné edukačné diagnózy:
Nedostatok vedomostí o patologickom hráčstve v súvislosti s nedostatkom informácií
o ňom
Nedostatok vedomostí o možnostiach zvládania cravingu v súvislosti s nedostatkom
informácií o ňom
Nedostatok vedomostí o možnostiach doliečovania v súvislosti s nevenovaním pozornosti problematike patologického hráčstva
Plánovanie: edukačný plán sme rozpracovali do troch edukačných jednotiek a určili
ciele pre zvýšenie vedomostnej úrovne pacientov. Stanovili sme výsledné kritériá a vhodné
vyučovacie metódy na dosiahnutie cieľov.
Cieľ edukačného programu: dosiahnuť
u pacientov maximálnu možnú úroveň vedomostí o patologickom hráčstve.
Počet edukačných jednotiek: tri
Časový harmonogram a témy edukačných
jednotiek: edukačné jednotky sme naplánovali na tri stretnutia, v časovom intervale 7 dní:
1. edukačná jednotka od 9:30 do 10:30 hod.
– 60 minút. Téma: Patologické hráčstvo a jeho dôsledky na telesný a psychický stav
2. edukačná jednotka od 9:30 do 10:30 hod.
– 60 minút. Téma: Craving, spúšťače cravingu a spôsoby zvládania cravingu
3. edukačná jednotka od 9:30 do 10:30 hod. –
60 minút. Téma: Doliečovanie a jeho význam
v abstinencii
Vzor schémy edukačnej jednotky
Schéma 1. edukačnej jednotky
Téma: Patologické hráčstvo a jeho dôsledky
na telesný a psychický stav
Dátum a čas: od 9:30 do 10:30 hodiny
Dĺžka hodiny: 60 minút
Prostredie a miesto: Odborný liečebný
ústav psychiatrický, n. o., Predná Hora na 2.
poschodí v miestnosti Veľkej psychoterapie
Cieľová skupina: novoprijatí pacienti
prvýkrát hospitalizovaní v OLÚP, n. o., Predná
Hora
Organizačná forma: skupinová
Hlavný cieľ: Pacienti budú preukazovať
dostatok vedomostí o patologickom hráčstve
a budú poznať dôsledky patologického hráčstva
Výsledné kritériá
Kognitívne
pacienti vymenujú príčiny patologického
hráčstva;
vymenujú príznaky patologického hráčstva;
vymenujú dôsledky patologického hráčstva.
Afektívne
pacienti vyjadrujú záujem dozvedieť sa o dôsledkoch patologického hráčstva;
vyjadrujú svoje názory na patologické hráčstvo;
spolupracujú počas edukačnej hodiny (zapisujú si poznámky, opytujú sa);
vyjadrujú vedomie vlastnej zodpovednosti
za svoje zdravie.
Psychomotorické
dopĺňajú si vedomosti samoštúdiom;
vedú si denník aktivít.
Edukačné metódy: diskusia, interaktívna
prednáška, problémová úloha – Napíšte svoje
telesné a psychické príznaky.
Didaktické prostriedky a pomôcky: edukačná karta „kľúčové slová“ Patologické hráčstvo, Príčiny, Príznaky, Dôsledky patologického
hráčstva na telesný a psychický stav, edukačná
január – február 2012
sestra1_2_2012.indd 43
tematický zošit 125
brožúra (Didakto II – Gambleri), pero, poznámkový blok
Metodický postup:
Motivačná fáza (10 minút): motivačný rozhovor, otvorená spontánna diskusia (položenie otvorenej otázky, pre ľahšie zapojenie
pacientov do edukácie: „Čo si myslíte, prečo
ľudia hrajú?“)
Expozičná fáza (25 minút): interaktívna prednáška, použitie edukačnej brožúry Didakto
II – Gambleri a vypracovanej edukačnej
karty.
Fixačná fáza (10 minút): diskusia, vzájomné kladenie otázok a odpovedí, vysvetlenie
prípadných nejasností a rozdanie edukačnej
karty.
Hodnotiaca fáza (15 min): verifikovanie nadobudnutých vedomostí formou kontrolných
otázok a odpovedí. Zadanie problémovej
úlohy: Napíšte svoje telesné a psychické príznaky. Dohodnutie sa na ďalšom stretnutí.
Záver
Edukácia v OLÚP, n. o., Predná Hora prebieha nielen u samotných liečených patologických
hráčov, ale do procesu edukácie sú zapojení aj
ich rodinní príslušníci. Významný prínos v edukácii zohrávajú aj socioterapeutické G-kluby
abstinujúcich patologických hráčov za účasti
odborníkov z oblasti závislostí. Navrhnutý
a vypracovaný edukačný program je ukážkou
toho, ako by mohla edukácia u patologických
hráčov počas ústavnej odvykacej liečby prebiehať. Veríme, že bude pomôckou pre sestry
a prispeje k zlepšeniu a skvalitneniu edukácie
patologických hráčov.
Ilustračné foto: fotolia
Zoznam bibliografických odkazov
1. POKORNÝ, V. Patologické hráčství. In
Prevence, 2003, roč. 2, č. 1, s. 4 – 6.
2. BENKOVIČ, J. Patologické hráčstvo. 1. vyd.
Bratislava : Solvay, 2000. 20 s. ISBN 05-25877.
3. ŠVEJDOVÁ, Z. Patologické hráčství. In
Primární prevence sociálně patologických jevů
v pedagogické praxi - 3, 2000, s. 29 – 31.
4. CHVÍLA, L. Patologické hráčství – závislost
na virtuální droze. In Závislost a my, 2001, č.
3, s. 22.
5. NÁBĚLEK, L. et al. Demografický profil
hospitalizovaných patologických hráčov. In
Alkoholová drogová závislosť. ISSN 0862-0350,
2000, roč. 35, č. 2, s. 89 – 96.
6. SPOUSTA, V. Hráčství jako patologický jev.
In Universitas, ISSN 1211-3384, 1998, č. 2,
s. 23 – 25.
7. PRILLINGER, J. Didakto: gambleri. II:
Rohožník, 2000. 32 s. ISBN 80-968126-2-9.
Kontaktná adresa
Mgr. Marianna Hajdúková
Odborný liečebný ústav psychiatrický, n. o., Predná
Hora
Oddelenie Medicína drogových závislostí
[email protected]
Dipl. s. Viera Gabajová
[email protected]
43
1/26/12 2:46:53 PM
tematický zošit 125
o š e t r o va t e ľ s t v o v p s y c h i a t r i i
Okolnosti suicidálneho pokusu
Janka Stráňavská, prijímacia
ambulancia PN PP, Pezinok
SÚHRN: Príspevok je venovaný problematike tentamen
suicidii, jeho rizikám, prvej pomoci, liečbe, prevencii.
Prináša zhodnotenie výsledkov pozorovania na prijímacej ambulancii Psychiatrickej nemocnice P. Pinela
(PNPP) Pezinok u pacientov hospitalizovaných v roku
2010.
Tentamen suicidii. Presuicidálny
syndróm. Samovražda. Pacient. Prvá pomoc.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
Úmyselné sebapoškodenie
Pud sebazáchovy je najsilnejší pud, ktorý
sa prejavuje vo všetkých situáciách, je to prirodzený reflex, ochrana. Hneď za ním nasleduje sexuálny a rodičovský pud. Človeku je
daný preto, aby si v krajných a vypätých
situáciách ubránil svoj život a zdravie.
Poruchy pudu sebazáchovy zahŕňajú celé
spektrum príznakov. Prejavujú sa zvýšenou
akciou srdca, úzkosťou, pocitom strachu
(hormonálne vyplavovanie noradrenalínu
a adrenalínu). Mozog automaticky vypustí poplašné signály na úrovni podvedomia
a človek vlastne nepremýšľa o tom, čo robí,
preto je schopný robiť veci, ktoré by za normálnych okolností nemohol, koná skratovo.
Poruchou pudu sebazáchovy je presuicidálne správanie a konanie, ktoré môže viesť až
k samovražde.
Samovražda (suicídium) je vedomé a úmyselné ukončenie života, keď si človek smrť
praje, očakáva ju a svojím vlastným pričinením si ju privodí. Najčastejšou príčinou
samovraždy je duševné ochorenie (depresívne
a schizofrénne poruchy, závislosť od drog,
úzkostná porucha a iné) a klasifikujeme ju
ako patickú samovraždu.
O samovražde bez známok duševného ochorenia hovoríme ako o bilančnej. Ide o reakciu
na mimoriadne nepriaznivú životnú situáciu (partnerský rozchod, finančné problémy,
zrada, nevera a iné).
Pri sebaobetovaní si človek siaha na život
v prospech jedinca alebo celku (fanatické
a extrémistické skupiny...); k biickej samovražde dochádza v „normálnom“ duševnom
stave.
Suicidálny vývoj má určité štádiá, od vágnych myšlienok spojených s nechuťou žiť až
k suicidálnym tendenciám a rozhodnutiam
o realizácii samovraždy s konkrétnym plánom a samotným aktom. Na samom začiatku
suicidálneho vývoja môžeme pozorovať presuicidálny syndróm, ktorý zahŕňa niekoľko
príznakov:
44
sestra1_2_2012.indd 44
izolácia od okolia, stiahnutie sa do seba,
nezáujem o okolie a o koníčky, znížená sebadôvera;
obracanie agresivity voči svojej osobe, sebaobviňovanie;
samovražedné myšlienky, sny a fantazijné
predstavy o smrti.
Suicidálny pokus (tentamen suicidii, TS)
je vedomý úmysel zomrieť. Nie vždy ho môžeme hodnotiť ako nedokonanú samovraždu.
Veľmi často ide o tzv. volanie o pomoc, kde
pacient, ktorý sa cíti byť v zúfalej situácii,
podstúpi samovražedný pokus bez skutočného
úmyslu zomrieť, aby si vynútil pozornosť okolia (partnerské hádky, problémy so zákonom,
vzťahu, v rodine, na pracovisku, pocit beznádeje, sebaobviňovanie, stratil záujem o okolie
a dianie a iné.
Každý tentamen suicidii je závažná skutočnosť v živote pacienta, ktorá by mala byť
riešená odborníkom – psychiatrom a psychiatrickou hospitalizáciou (aj proti vôli pacienta).
Bazálnym krokom pri hospitalizácii je intenzívna liečba základného ochorenia, napr.
liečba psychofarmakami, krízová intervencia,
psychoterapia a v neposlednom rade zároveň
práca s najbližším okolím (partner, rodičia,
deti...).
Prvá pomoc
Suicidálne myšlienky a tendencie sú charakterizované verbálnymi alebo neverbálnymi prejavmi toho, čím sa pacient zaoberá.
Môže ísť o skryté či otvorené výroky a vyhrážky. Varovné signály nehodno podceňovať.
Pri samotných suicidálnych tendenciách je
potrebné veľmi rýchlo zhodnotiť danú situáciu a nadviazať s postihnutým kontakt a ten
ďalej rozvíjať, udržiavať komunikáciu a byť
chápavý. Dôležité je vcítiť sa do jeho emócií
a zachovať navonok pokoj a rozvahu. Vyjadriť
mu svoju snahu pomôcť s daným problémom
a prediskutovať možnosti riešenia. Odstrániť
z dosahu prostriedky ohrozujúce život (lieky,
ostré predmety, zbrane...). Cieľom je zabrániť
samovražednému konaniu a pacienta odviesť
do bezpečia a vyhľadať odbornú pomoc.
Nenechávať pacienta samotného!
Metodické spracovanie
finančná strata, tehotenstvo, problémy v škole
a iné). Samovražedné pokusy môžu nechtiac
skončiť smrťou.
Samozabitie smeruje k ukončeniu života
bez túžby ukončiť vlastný život alebo si ublížiť
bez vedomého úmyslu dobrovoľne zomrieť
(delíriá, halucinácie a iné).
Hodnotenie rizika suicidálneho
pacienta
Súčasťou vyšetrenia suicidálneho pacienta
je kompletné psychiatrické vyšetrenie vrátane aktuálneho stavu a rodinnej anamnézy.
Treba zvážiť všetky faktory, ktoré by mohli mať
vplyv na pacienta, t. j. história samovražedných pokusov, duševné ochorenia, ekonomická
a sociálna situácia atď. Dôležité je zistenie, či
pacient má prechodné alebo pretrvávajúce
myšlienky na samovraždu, pocit frustrácie,
impulzívne správanie, je bezradný, hnevá sa,
je zúfalý, má somatické ochorenia, konflikty vo
Štatistické dáta pacientov po TS som získala
podrobným štúdiom prijímacích nálezov, vyšetrení a diagnostických záverov a sústredila
som údaje o suicidálnych pokusoch pacientov.
Sledovala som pohlavie, vek, bydlisko, prvohospitalizáciu, rehospitalizáciu, dni v týždni, kedy
došlo k pokusu, lekársku diagnózu a miesto
pokusu, diagnózu duševných porúch podľa
klasifikácie MKCH 10, vekový priemer. Údaje
som spracovala v programe EXCEL.
Hospitalizovaní pacienti po TS
V roku 2010 bolo v PNPP Pezinok hospitalizovaných po TS spolu 134 pacientov, z toho
bolo 80 mužov a 54 žien. Z nich bolo prvýkrát
hospitalizovaných na psychiatrii 79 pacientov, u 55 pacientov šlo o rehospitalitácie.
Najrizikovejším dňom v týždni z hľadiska
pokusu o samovraždu bola sobota, najviac
pacientov bolo hospitalizovaných z okresu
Trnava (22 ), Malacky (20), Dunajská Streda
(17), Pezinok (16). Vekový priemer žien bol
42 rokov, mužov 39,3 rokov. Celkový vekový
priemer všetkých pacientov bol 40,3 roka.
január – február 2012
1/26/12 2:47:05 PM
o š e t r o va t e ľ s t v o v p s y c h i a t r i i
Zoznam diagnóz X60 – X84
Úmyselné sebapoškodenie (MKCH
– 10) a počet prijatých pacientov,
mužov (m) a žien (ž):
X60 – Úmyselné sebapoškodenie otravou a priotrávením neopiátovými analgetikami, antipyretikami, a antireumatikami – 11 (2 m, 9 ž)
X61 – antiepileptikami, sedatívami, hypnotikami, antiparkinsonikami a psychotropnými
liekmi, nezatriedené inde – 15 (5 m, 10 ž)
X62 – opiátovými analgetikami a psychodisleptikami (halucinogénmi), nezatriedené inde
X63 – liekmi účinkujúcimi na autonómny nervový systém – 4 (1 m, 3 ž)
X64 – inými a bližšie neurčenými liečivami, liekmi a biologickými látkami – 32 (17 m, 15 ž)
X65 – alkoholom – 3 (3 m, 0 ž)
X66 – organickými rozpúšťadlami, halogénovanými uhľovodíkmi a ich výparmi
X67 – inými plynmi a výparmi – 3 (2 m, 1 ž)
X68 – pesticídmi
X69 – inými a bližšie neurčenými chemickými
a škodlivými látkami – 2 (1 m, 1 ž)
X70 Úmyselné sebapoškodenie obesením,
zaškrtením a zadusením – 11 (9 m, 2 ž)
X71 – utopením a topením – 2 (0 m, 2 ž)
X72 – výstrelom z ručnej zbrane
X73 – výstrelom z guľovnice, brokovnice a dlhej
strelnej zbrane
X74 – výstrelom z inej a bližšie neurčenej strelnej zbrane – 1 (1 m, 0 ž)
X75 – výbušnou látkou
X76 – dymom, požiarom a plameňmi
X77 – parou, horúcimi výparmi a horúcimi predmetmi
X78 – ostrým predmetom – 34 (26 m, 8 ž)
X79 – tupým predmetom
X80 – skokom z výšky – 8 (7 m, 1 ž)
X81 – skočením alebo ľahnutím si pred pohybujúci sa predmet – 6 (4 m, 2 ž)
X82 – havarovaním s motorovým vozidlom
X83 – inými bližšie určenými prostriedkami
– 1 (1 m, 0 ž)
X84 – bližšie neurčenými prostriedkami 1
(1 m, 0 ž)
Priemer dní od TS po hospitalizáciu bol 26,8
dňa. Najčastejším miestom TS bolo bydlisko
pacienta (91 prípadov).
Miesta pokusu o samovraždu
1. Domov
2. Kolektívne ústavné zariadenia
3. Školy, inštitúcie a adm. budovy
4. Športoviská
5. Ulica a cesty
6. Obchod a služby
7. Priemyselné objekty
8. Poľnohospodárstvo
9. Iné špecifikované miesta
10. Nešpecifikované miesta
SPOLU
91
28
2
2
2
2
0
0
3
4
134
Knižná recenzia
Ošetřovatelství II
Ilona Plevová a kolektiv
Grada Publishing
Kniha je určená študentom všetkých
zdravotníckych odborov, súčasťou
štúdia ktorých je predmet ošetrovateľstvo. Táto učebnica však vznikla
predovšetkým pre študentov Bc.
a Mgr. odboru všeobecná sestra,
pôrodná asistentka a všeobecné lekárstvo.
Kniha je rozdelená do jednotlivých kapitol, každá
z nich je zameraná na špecifickú oblasť.
V poslednom desaťročí nastali v oblasti ošetrovateľstva výrazné kvalitatívne zmeny: *Došlo ku
zmenám vo vzdelávaní zdravotníckych nelekárskych profesií, ku zmene legislatívy, vznikla koncepcia ošetrovateľstva. * Ošetrovateľstvo začína
uplatňovať Evidence Based Practice, Evidence
Based Nursing, je teda založené na dôkazoch
a zameriava sa na vedecké poznanie a výskum.
* Zdravotnícki pracovníci sa celoživotne vzdelávajú, zvyšujú si kvalifikáciu, aktívne sa zapájajú
do výskumu, publikujú, prezentujú svoje klinické
skúsenosti a pod. * V súčasnosti sa kladie veľký
dôraz na vystupovanie zdravotníkov, komunikáciu,
etiku. * Zdravotnícke zariadenia
sa usilujú získať akreditáciu, preto
vypracovávajú, zavádzajú a dodržiavajú štandardy. * Oddelenia
začínajú uplatňovať ošetrovateľský manažment – riadenie ošetrovateľskej starostlivosti pomocou
ošetrovateľského procesu. * Kladie
sa dôraz na vzdelávanie – edukáciu
pacientov/klientov. * Nevyhnutná
je tiež znalosť starostlivosti o pacientov iných národností a ich špecifík.
To všetko a mnoho ďalšieho čaká absolventov,
ktorí nastupujú do klinickej praxe. Je preto nutné,
aby sa dokázali v tejto širokej oblasti orientovať
a získali potrebné informácie v ucelenej podobe.
Knihy, ktoré dosiaľ vyšli a venovali sa danej problematike, sú už zastarané alebo nie sú dostatočne
komplexné. Väčšina publikácií venovaných ošetrovateľstvu je špecifická svojím zameraním, čiže sa
venuje výlučne jednej alebo dvom oblastiam. Toto
je prvá učebnica ošetrovateľstva, kde sú sústredené všetky potrebné informácie v aktuálnom znení.
Zahŕňa všetky témy, ktoré treba poznať ku zvládnutiu študijných požiadaviek a potom aj praxe.
ISBN 978-80-247-3558-0, 224 strán
Cena 10,71 €
Zoznam diagnóz F00 – F99
Zoznam psychiatrických diagnóz
F00 – F99 a počet prijatých pacientov, mužov (m) a žien (ž)
F00 – F09 Organické duševné choroby vrátane
symptomatických – 7 (4 m, 3 ž)
F10 – F19 Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím/užívaním psychoaktívnych látok
– 38 (33 m, 5 ž)
F20 – F29 Schizofrénia, schizotypové poruchy
a poruchy s bludmi – 13 (6 m, 7 ž)
F30 – F39 Afektívne poruchy – 30 (14 m, 16 ž)
F40 – F48 Neurotické, stresom podmienené
a somatomorfné poruchy – 33 (18 m, 15 ž)
F50 – F59 Poruchy správania spojené a fyziologickými poruchami a somatickými faktormi
F60 – F69 Poruchy osobnosti a správania
dospelých – 9 (6 m, 3 ž)
F70 – F79 Duševná zaostalosť – mentálna
retardácia – 4 (2 m, 2 ž)
F80 – F89 Poruchy psychického vývinu
F90 – F98 Poruchy správania a emočné poruchy so zvyčajným začiatkom v detstve a počas
dospievania
F99 – F99 Nešpecifikovaná duševná porucha
Záver
Suicidálny pokus je závažný stav často
sprevádzajúci psychické poruchy. Ako sestra
pracujem v PNPP Pezinok v prijímacej ambulancii 16 rokov. Dodnes som sa však nezmierila
s predstavou, že by niektorí pacienti, ktorých
priviezli do našej nemocnice po pokuse o samovraždu, neprežili.
Ilustračné foto: fotolia
január – február 2012
sestra1_2_2012.indd 45
tematický zošit 125
Zoznam bibliografických odkazov
POGÁDY, J., ŽUCHA, I. Psychopatológia.
Bratislava : Faber, 1996. 99 s. ISBN 80967503-0-5.
HŐSCHL, C., LIBIGER, J., ŠVESTKA, J.
Psychiatrie. Praha : Tigis, s. r. o. 2004. 644
– 647 s. ISBN 80-900130-7-4.
ARIÉS, F. Dějiny smrti II. Praha : Argo, 2000.
94 s. ISBN 80-7203-293-3.
Kontaktná adresa
Janka Stráňavská, dipl. sestra
Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela
Malacká cesta 63, 902 18 Pezinok
Tel.: 033/6482130, 0907 350 304
Odborné príspevky tematického
zošita recenzovala PhDr. Oľga
Lukačovičová, manažérka
Psychiatrickej nemocnice Philippa
Pinela v Pezinku pre kvalitu;
externý lektor špecializačného
štúdia v odbore Ošetrovateľská
starostlivosť v psychiatrii na Fakulte
ošetrovateľstva a zdravotníckych
odborných štúdií Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave,
ako aj externá vyučujúca predmetu Ošetrovateľstvo v psychiatrii
na Vysokej škole zdravotníctva
a sociálnej práce sv. Alžbety, n. o.,
Bratislava.
45
1/26/12 2:47:21 PM
PSYCHOHYGIENA
prevencia syndrómu vyhorenia
Sestry o syndróme vyhorenia
PaedDr. Monika Stupková, PhD.
NÚSCH, a. s, Detské kardiocentrum,
Bratislava
Syndróm vyhorenia (SV) sa
v súčasnosti stáva predmetom
rôznych vedeckých aj
populárnych prác a štúdií. Ich
závermi sú zvyčajne všeobecné
odporúčania pre všetkých
zainteresovaných.
Z
isťovali sme, ako sa na fenomén syndrómu vyhorenia pozerajú sestry konkrétneho špecializovaného nemocničného
pracoviska v Bratislave. Vychádzali sme z teórie
syndrómu vyhorenia a z výskumných prác a monografií Tavela, Cahovej (2008), Gavoru (2006),
Hurstovej a Koplin-Baucumovej (2005).
Cieľom výskumu bolo popísať SV tak, ako
ho vnímajú sestry konkrétneho pracoviska
v kontexte jeho manažmentu. Kládli sme si
nasledujúce otázky: Ako sestry interpretujú
riziká SV na vlastnom pracovisku? Aké prejavy
SV na ňom zaznamenávajú? Čo považujú sestry za pomoc a podporu v prevencii SV? Aké
opatrenia navrhujú z pohľadu manažmentu
daného zdravotníckeho zariadenia?
Metodika výskumu
K účasti na výskume boli sestry oslovované na základe odporúčaní už skúmaných
osôb (Hendl, 2005). Využili sme tiež metódu
samovýberu (Miovský, 2006), keď sestry samy
prejavili iniciatívu, vôľu a ochotu zúčastniť sa
na výskume. Za výskumný postup bola zvolená konštantná komparácia. Využili sme pološtruktúrovaný rozhovor (Miovský, 2006).
Realizovali sme 11 rozhovorov od júna 2009
do júna 2010. Najkratší trval 8 minút a najdlhší
1 hodinu a 25 minút.
Otázky v štruktúrovanom interview boli:
Čo vás motivovalo k práci sestry?
Ako vyzerá váš bežný deň na pracovisku?
Čo je zdrojom únavy vo vašej práci?
Čo je vo vašej práci povzbudzujúce, prečo sa
do nej oplatí prísť znova?
Myslíte si, že syndróm vyhorenia sa dotýka
aj vás a vášho pracoviska?
Ako sa to prejavuje?
Čo robíte preto, aby ste „nevyhoreli“?
Čo by sa malo zmeniť na pracovisku, aby sa
predchádzalo SV?
Aké sú vaše plány do budúcnosti?
Rozhovory boli nahrávané pomocou digitálneho audiozáznamníka a následne prepisované do dokumentu Word. Získaný materiál bol
46
sestra1_2_2012.indd 46
po skompletizovaní analyzovaný v niekoľkých
fázach. Priebežne boli vytvárané kategórie,
ktoré umožnili odpovedať na výskumné otázky.
Odpovede sú zaznamenané v nasledujúcich
tabuľkách a ich interpretáciách.
Výsledky výskumu
Ako sestry popisujú riziká SV na vlastnom pracovisku?
Riziká syndrómu vyhorenia
Konflikty
Nedostatok komunikačných zručností
Pocit ohrozenia
Neschopnosť oddychovať
Charakteristiky práce
Mocenský prístup nadriadených
Únava
Nedostatočné hranice medzi prácou a súkromím
Stereotyp
Chronický stav pacienta
Vyhrotené medziľudské vzťahy
Nedostatok spätnej väzby a ocenenia
Frustrácia
Stereotyp
Dlhodobý stres
Strach
Veľká emocionálna angažovanosť
Medzi charakteristiky práce sme zaraďovali
kategórie: veľa práce, práca v časovej tiesni,
potreba neustálej koncentrácie, veľká zodpovednosť, nedostatok času na odpočinok, malá autonómia, nemožnosť spolurozhodovať. Veľa práce,
práca v časovej tiesni1 a veľká zodpovednosť sa
v odpovediach vyskytovali najčastejšie, rovnako
ako dlhodobo chronický stav pacienta. Nevidieť
výsledky 12-hodinového snaženia je pre sestru
veľmi vyčerpávajúce a naopak: odmenou za jej
úsilie je zlepšujúci sa stav pacienta. Sestry na
oddelení intenzívnej starostlivosti sú pripravené
starať sa v každej službe o iného pacienta, tieto
zmeny im neprekážajú. Ak sa však stav pacienta
nezlepšuje, narážajú na hranice medicínskej
a ošetrovateľskej starostlivosti a začínajú pochybovať o svojich kvalitách. Na pocity nespokojnosti, vyčerpanosti a únavy vplýva aj nešťastie
matky pacienta, ktorá neraz bezradne sedí pri
dieťati dlhé hodiny. K tomuto fenoménu sa pripája aj určitá snaha rodiča o prekročenie hraníc
čisto profesionálneho vzťahu medzi matkou
1Prácu pod časovým tlakom ako psychickú pra-
covnú záťaž definuje zákon č. 359/2006 Z. z.
ako prácu vo vysokom pracovnom tempe s obmedzenými možnosťami prestávok a odpočinku.
Čím je činnosť zložitejšia, tým viac časový tlak
narúša jej výkon.
PaedDr. Monika Stupková, PhD., začala v roku 1995 pracovať na oddelení anestéziológie
a intenzívnej medicíny Detského kardiocentra
v Bratislave ako sestra. Neskôr vyštudovala
odbor liečebná pedagogika. Venovala sa možnostiam liečebno-pedagogickej pomoci deťom
s kardiovaskulárnymi ochoreniami v priebehu
hospitalizácie. Na Pedagogickej fakulte UK
v Bratislave prednášala ako odborný asistent v kurzoch ergoterapie, autizmu, sociálnej
a pracovnej integrácie a liečebnej pedagogiky.
V roku 2011 obhájila dizertačnú prácu s názvom
Manažment syndrómu vyhorenia u zdravotníckych pracovníkov. V súčasnosti pracuje v Detskom kardiocentre ako liečebný pedagóg.
a sestrou. Sestry spočiatku familiárnosť a neformálnosť vzťahu prijímajú, rodič však neraz
začne zasahovať do ošetrovateľského procesu
a vznikajú konflikty. Sestry nevedia, ako v takýchto situáciách reagovať. Spolucítia s rodičom,
cítia sa však ohrozené. Pomohlo by osvojenie si
takej formy komunikácie, ktorá by bola úctivá,
rešpektujúca, ale zároveň by chránila hranice
profesionálneho správania sestry.
Aké prejavy SV zaznamenávajú sestry
na vlastnom pracovisku?
Prejavy syndrómu vyhorenia
Hostilita
Únik od pacienta
Veľká únava
Emocionálne vyčerpanie
Zdravotné problémy
Obmedzenie komunikácie
Cyklus vyhorenia
Porušenie profesionálnej cti
Pocit straty kontroly nad situáciou
Strata zmyslu práce
január – február 2012
1/26/12 2:47:40 PM
prevencia syndrómu vyhorenia
Výpovede manažérok a sestier
„...keď príde do služby, preberie si pacienta a odchádza od neho. Rieši si svoje veci cez
mobil, a keď alarmuje jej pacient, musíme ju
na to upozorniť, respektíve sa tam musím ísť
pozrieť ja, čo sa deje. Keď ju upozorním, že ide
o jej pacienta, niečo s ním urobí a zase od neho
odchádza... Nevidím tam akčnejšiu prácu, respektíve, že by sa pacientovi viac venovala...“
(únik od pacienta)
„…nehovorím, že pacienta úplne zanedbáva,
lebo tam by šlo o jeho ohrozenie, ale nepristupuje
k svojej práci tak, ako by to očakávali ostatní...“
(porušenie profesijnej cti)
„...vrčíme, sme nepríjemné, hneď zrána
sa trieska so všetkým, nadávame na počet
pacientov, jednoducho také štandardné...“
(hostilita)
Výpovede poukazovali na to, že syndróm
vyhorenia sa daného pracoviska reálne
dotýkal a sestry dokázali veľmi presne
pomenovať jeho prejavy. Najčastejšie sa
v odpovediach vyskytovali prejavy hostility. Zahrnuli sme pod ňu pojmy „výbušnosť,
uhundranosť, nadávanie, podráždenosť, nervozitu“, ktorými sestry vyjadrovali správanie
a atmosféru na oddelení. Sestry popisovali
ako prejav SV únik od pacienta a redukciu
ošetrovateľských činností len na najnutnejšie a tiež veľkú únavu – fyzickú aj psychickú.
Williams, Williams (1994) popisujú príznaky
hostilného správania a upozorňujú na jeho
negatívny vplyv na zdravie človeka. Podľa
spomínaných autorov sa hostilná reakcia
skladá z postoja (cynizmus), emócie (hnev)
a činu (agresívne konanie). Selko (2002) uvádza pilotnú štúdiu, v ktorej bol overovaný
Williamsov dotazník na meranie hostility
u pacientov s ischemickým ochorením srdca
po aortokoronárnom bypasse a tiež u zdravotníkov. Zaznamenaná bola vysoká miera
hostility u pacientov aj u zdravotníkov, prekvapujúco u mladých žien. Selko (ibid.) píše,
že vysoké hodnoty hostility môžu poukazovať
na rozvíjajúci sa proces SV, ktorý je nebezpečný pre pacienta aj pre zdravotníka.
Malé „nakopnutia“
V našom výskume boli zaujímavé dva druhy
odpovedí. Jeden poukazoval na cyklus vyhorenia a opätovného nachádzania dôvodov, prečo
v práci pokračovať, určité malé „nakopnutia“.
Znovunachádzanie zmyslu považujú sestry za
proces. Zmysel nie je možné „vlastniť“ natrvalo.
Otázka zmysluplnosti sa otvára pri každom
pacientovi, ktorý dlhodobo leží na oddelení
a starostlivosť oňho sa dotýka morálnych
hodnôt tímu. Kovářová, Ďorďovičová (2006)
vychádzali z Maloneyovej štúdie sestier (2002)
a tvrdili, že sestry so stredne vysokou úrovňou
vyhorenia sú schopné zvrátiť proces vyhorenia,
ak vo svojom živote preferujú zdravie podporujúce správanie, čo znamená, že prebrali zodpovednosť za zvládanie záťažových situácií.
Druhý druh odpovedí hovoril o profesionálnej
cti. Byť sestrou je viac než povolanie, je to životný
štýl, stála služba. „Začnú sa správať ako zdravotné sestry...“ (výpoveď sestry). Tento výrok
podporujú Kozierová et al. (1995), ktorí píšu, že
v role sestry sa prelína ošetrovateľka, pacientova
advokátka, komunikátorka, učiteľka, poradkyňa,
tiež nositeľka zmien a líderka. Profesionálna
socializácia je proces, ktorým sa hodnoty a normy internalizujú do správania osoby. Byť sestrou
znamená slúžiť, veriť v dôstojnosť a hodnotu
každého jednotlivca a túžiť po vzdelaní.
Čo považujú sestry za pomoc a podporu
v prevencii SV?
Podpora sestry v prevencii SV
Pozitívne aspekty práce
Vzťahy
Psychologická pomoc
Relax
Iná činnosť
Plánovanie činností
Zlepšenie zdravotného stavu pacienta
Pomoc asistentov
Vďačnosť rodičov
Možnosť vzdelávať sa
Dostatočné technické a materiálne vybavenie
Medzi pozitívne aspekty práce sme zaraďovali kategórie ako sen byť sestrou, pozitívny
vzťah k práci, možnosť pomôcť, zlepšenie
zdravotného stavu dieťaťa, zdroj obživy a iné.
Najčastejšou odpoveďou bolo zlepšenie zdravotného stavu pacienta. Sestry z oddelenia
anestéziológie a intenzívnej starostlivosti
hovorili o svojej práci ako výzve.
január – február 2012
sestra1_2_2012.indd 47
PSYCHOHYGIENA
Vo výpovediach sestier, ktoré tvrdia, že
sa narodili pre to, aby boli sestrami, vnímame určité riziko. Syndrómom vyhorenia sú
ohrození tí, ktorí vidia zmysel života vo svojej
práci. Libingerová (1999) upozorňuje, že vtedy
sa práca stáva nástrojom na sebavnímanie.
Vlastné kvality a sebaúcta sú vnímané cez
pracovné úspechy. Úspešnosť svojej intervencie hodnotia cez zlepšujúci sa stav pacienta. V prípade chronického stavu pacienta sú
potom konfrontované s vlastnou bezmocnosťou, pocitom neúspechu a zlyhania.
Dôležitou súčasťou podpory sestier sú vzťahy – mimopracovné a pracovné –, ktoré sú
podložené aj dennými rituálmi (napr. spoločná
príprava kávy).
Aké opatrenia navrhujú sestry z pohľadu manažmentu daného zdravotníckeho
zariadenia?
Zmeny navrhované sestrami
Pracovný manažment
Stres manažment
Dodržiavanie pravidiel
Lepšia komunikácia na pracovisku
Zlepšenie tímovej spolupráce
Podpora tímu
Rekondičné pobyty pre sestry
Finančná motivácia pre publikujúcich a prednášajúcich
Zmena pracovného prostredia
Umožnenie oddychu
Najviac návrhov sa týkalo zlepšenia komunikácie na pracovisku a riadenia práce. Sestry
si uvedomovali nedostatok komunikačných
zručností v riešení medziľudských konfliktov
na pracovisku, pri obhajovaní si vlastného
názoru, presadzovaní požiadaviek a v komunikácii s rodičmi pacientov.
V rámci zlepšenia manažmentu pracoviska
navrhovali striktné dodržiavanie pravidiel každým členom tímu a kontrolu ich dodržiavania
zo strany nadriadených. Vyjadrili spokojnosť
s prácou v stabilnejších pracovných skupinách,
kde sú vyrovnanejšie medziľudské vzťahy a akceptovateľný vedúci skupiny. Pravidelnejšie
zadelenie služieb zabezpečí sestrám možnosť
plánovania a lepšieho využitia voľného času na
regeneráciu síl. V rámci širšieho manažmentu sestry navrhujú cirkuláciu sestier na iné
oddelenia, lepšiu súčinnosť lekárov a sestier
spolupracujúcich oddelení pri plánovaní operácií a prijímania pacientov. Spolupráca zmierni
stres na pracovisku. Predpokladaný úspech
predstavuje pre človeka už vnímanú odmenu, rovnako ako predpokladaný a očakávaný
stres2 vyvoláva stresovú reakciu organizmu
2V kontexte skúmaného pracoviska napr. nemož-
nosť vopred si pripraviť a naplánovať prácu,
očakávanie nárazovej práce
47
1/26/12 2:47:51 PM
(emocionálnu, endokrinnú, somatickú, psychosociálnu).
Ďalšou formou pomoci a podpory tímu sú podľa
sestier rekondičné pobyty pre zamestnancov,
ktoré prispejú k oddychu, relaxácii, posilneniu
vzťahov. Ak tento čas môže zdravotník venovať
aj sebapoznávaniu, nácviku techník zvládania
stresu, posilneniu komunikačných zručností,
môže byť dobrým nástrojom v prevencii SV.
Záver
Predstavili sme jeden z možných prístupov
k výskumu v oblasti SV u sestier. Výsledky nášho
šetrenia zodpovedajú konkrétnemu pracovisku a je potrebné podrobiť ich ďalšej analýze.
Môžeme však povedať, že manažment pracoviska, medziľudské vzťahy na ňom a kvalitná komunikácia sú podľa výpovedí sestier základnými
piliermi manažmentu SV. Informácie týkajúce
sa SV by mali byť súčasťou filozofie a kultúry
zdravotníckeho systému. Mali by byť rovnocenné
s inými profesionálnymi vedomosťami a zručnosťami. Je dôležité, aby vzdelávanie sestier
v manažmente, komunikácii a problematike SV
prebiehalo interaktívne, formou workshopov
a tréningov. Takto získané vedomosti a zručnosti
sú pre svoju aktívnu formu učenia v praxi lepšie
využiteľné a trvácnejšie.
Ilustračné foto: fotolia
Zoznam bibliografických odkazov
GAVORA, P. 2006. Sprievodca metodológiou
kvalitatívneho výskumu. Bratislava : Regent,
2006. ISBN 80-88904-46-3.
HENDL, J. 2005. Kvalitativní výzkum. Praha :
Portál, 2005. vyd. 1. 408 s. ISBN 80-7367040-2.
HURST, S., KOPLIN-BAUCUM, S. 2005. A Pilot
Qualitative Study Relating to Hardiness in ICU
Nurses. In Dimensions of Critical Care Nursing.
2005. 24 (2):97 100. ISBN 0-306-41066-4.
KOVÁŘOVÁ, ĎORĎOVIČOVÁ, 2006. Rizikové
faktory profesionálneo vyhorenia sestier. In
Komplexná starostlivosť o človeka v hraničných
situáciách. Zborník príspevkov z konferencie,
Prešov : Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
bl. P. P. Gojdiča, 2006. ISBN 80-969449-1-6.
KOZIEROVÁ, B. et al. 1995. Ošetrovateľstvo 1.
Martin : Vydavateľstvo Osveta, 1995.
LIBIGEROVÁ, E. 1999. Syndrom profesionálního vyhoření. In Praktický lékař 79, 1999, č. 4.
MIOVSKÝ, M. 2006. Kvalitativní přístup
a metody v psychologickém výzkumu. 1. vyd.
Praha : Grada Publishing. 2006. 332 s. ISBN
80-247-1362-4.
SELKO, D. 2002. Sociálne tolerovaná agresivita a jej „možný“ vplyv na psychosomatické
a somatické ochorenia. In Psychiatria, 9,
2002, č. 1, s. 53 – 54.
TAVEL, P., CAHOVÁ, Š. 2008. Syndróm
vyhorenia u pastoračných pracovníkov. In
PETRJÁNOŠOVÁ, M. et al. 2008. Kvalitatívny
výskum vo verejnom priestore. Zborník
príspevkov zo 7. česko-slovenskej konferencie.
Bratislava : Kabinet výskumu sociálnej
a biologickej komunikácie SAV, PdF UK
Bratislava. ISBN 978-80.900981-9-0.
WILLIAMS, R., WILLIAMS, V. 1994. Anger Kills.
New York : 1st HarperPerennial ed., 1994.
ISBN 0-06-097623-3.
48
sestra1_2_2012.indd 48
Pracovný čas zdravotníka
Z
ákonná úprava pracovného času zdravotníckeho zamestnanca sa líši od štandardnej úpravy pracovného času. V zmysle
článku 22 Smernice 2003/88/ES je možné, aby si
jednotlivé členské štáty EÚ vo svojich právnych
predpisoch upravili pre určité kategórie zamestnancov výnimky z ustanoveného týždenného
pracovného času. Výnimka určená Zákonníkom
práce umožňuje stanoviť týždenný pracovný
čas nad rámec § 85, ktorý stanovuje základný
48-hodinový týždenný pracovný čas. Maximálna
dĺžka pracovného týždňa tak pre zdravotníckeho
zamestnanca predstavuje 56 hodín. Ide však
o priemerný týždenný pracovný čas, do ktorého
sa započítava týždenný pracovný čas, práca
nadčas a neaktívna pracovná pohotovosť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa.
Presiahnuť štandardnú dĺžku týždenného
pracovného času je možné len na základe
dobrovoľného a výslovného súhlasu zamestnanca. Okrem tejto podmienky je tiež zamestnávateľ povinný viesť záznamy o práci nad stanovený pracovný čas. Dohoda by nemala by uzavretá
počas skúšobnej doby, úprava Zákonníka práce
to však nezakazuje. Zamestnanec nesmie byť
postihovaný za to, ak nebude súhlasiť s predĺženým pracovným časom.
Dohodnutý predĺžený pracovný čas môže
byť uplatňovaný tak v rovnomernom, ako aj
nerovnomernom rozvrhnutí.
Zamestnanec má právo odvolať súhlas
s predĺženým týždenným pracovným časom.
Odvolanie súhlasu je jednostranný právny úkon
a jeho platnosť nie je podmienená písomnou
formou. Každopádne pre jednoznačnosť dohôd
medzi zamestnancom a zamestnávateľom
odporúčame súhlas aj jeho odvolanie vyjadriť písomne. Dôvodom je tiež skutočnosť, že
Zákonník práce účinnosť odvolania súhlasu
spája s jeho doručením: účinnosť odvolania
súhlasu nastáva jeden mesiac po dátume jeho
doručenia zamestnávateľovi.
Podmienky zvýšenia rozsahu pracovného
času nad rámec 48 hodín:
pracovné zaradenie zdravotnícky pracovník
vykonávajúci zdravotnícke povolanie;
výslovný a dobrovoľný súhlas zamestnanca s predĺžením týždenného pracovného
času;
rozsah týždenného pracovného času po dobu maximálne štyroch mesiacov nesmie
prekročiť 56 hodín;
zamestnanec môže kedykoľvek svoj súhlas
odvolať.
Povinnosti zamestnávateľa:
na základe vyžiadania inšpektorátu práce
tento upovedomiť o zvýšenom rozsahu týždenného pracovného času najmä s ohľadom
na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci;
viesť a aktualizovať záznamy o zamestnancoch, ktorí súhlasili s predĺženým týždenným
pracovným časom a v prípade vyžiadania ich
predložiť inšpektorátu práce.
Ilustračné foto: Jozef Dostál
Voľno na vzdelávanie
Podľa Zákonníka práce mám ako
sestra nárok na 5 dní pracovného
voľna v roku na sústavné vzdelávanie. Môžem si ho uplatniť, aj
keď pracujem v trojzmennej prevádzke?
Novela Zákonníka práce účinná od 1. 9.
2011 stanovila v §140 ods. 4 nasledovné:
„Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi,
ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa
osobitného predpisu, pracovné voľno päť dní
v priebehu kalendárneho roka na sústavné
vzdelávanie a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.“
Toto ustanovenie sa vzťahuje na všetkých
zamestnávateľov bez ohľadu na právnu formu
a druh vlastníctva a tiež bez ohľadu na spôsob
rozvrhnutia pracovného času. Pokiaľ by sa
toto ustanovenie nemalo týkať určitej skupiny
zdravotníckych pracovníkov, muselo by to byť
v zákone explicitne stanovené.
Aj zdravotníci pracujúci v dvoj- alebo trojzmennej prevádzke majú teda nárok na využitie
5 dní v priebehu kalendárneho roka na sústavné vzdelávanie. Je povinnosťou zamestnávateľa
rešpektovať ustanovenie Zákonníka práce a stanoviť si vnútorný postup, na základe ktorého si
budú zamestnanci tento nárok uplatňovať.
Spracovala
JUDr. Martina Bušniaková
riaditeľka kancelárie SK SaPA
január – február 2012
1/26/12 2:48:03 PM
INFOSERVIS
4–5
16
Šance na
lepšie mzd y
sú stále reálne
46
Ses try môž u
zabr áni
šíreniu nákaz
22
Ubližujú
9 –10
2011
vám
v práci?
Viete, ako
manipulujú
sek ty?
Sme
finanne
ramotní
10 neg
Predplatiť si časopis Sestra
je teraz naozaj jednoduché!
Pohyb vás
zregeneruje
a ochráni
11 –12
2011
tema tický
zošit 124
Ošet rova test vo
18
v onko lógii
tky a iných
v, pôrodn é asisten
tema tický
• 2,60 €
pre sestry, lekáro
8
– decem ber 2011
–
Odbor ný asopi s
7
ber
novem
•
níkov
zošit 123
2011
zdravo tníckych pracov
Ošet rova test vo
v kom unite
2,60 €tický
• tema
é asisten tky a iných
pre sestry, pôrodn
zošit 122
– októbe r 2011
Odbor ný asopi s
níkov • septem ber
zdravo tníckych pracov
Ošet rova test vo
v geria trii
• 2,60 €
Iba za
1 SMS!
Ročné predplatné si môžete
objednať zaslaním jednej SMS
2011
níkov • júl – august
tníckych pracovUzávier
ka súaže je
lekáro v a iných zdravo
asop is pre sestry,
30. novembra 2011
Pošlite SMS na číslo 8877
SMS pošlite v tvare: SES (medzera) meno, priezvisko, ulica, mesto, PSČ
orou
By pacientom op
4
ISSN 1335-944
c onkologicky
sestr y úinne pomô
Na to, aby mohli
ich psychiky
rozpozna zmeny
chorým, musia vas
ch zruností.
ifický
špec
stvo
a zvládnu množ
Sestry na výslnie!
srdci
kvalitách, láskavom
Nech sa o odborných dozvie celé Slovensko!
er
š hetnosti sesti
Časopis Sestra je dvojmesačník. Cena odpovednej SMS je 15 € s DPH, v cene je zahrnuté dodanie
šiestich vydaní. Viac info na 02/48 238 238 alebo na www.hnonline.sk/predplatne
SMS službu telefonicky zabezpečuje A SMS cez platobný nástroj myPAY.
23.11.2011 16:29:24
é
26.9.2011 9:33:18
SMSpredpl_0501_SES_185x80.indd 1
V
Jubilejný nefrologický
septembri minulého roka pricestovalo
do hotela Sitno vo Vyhniach na svoj jubilejný, dvadsiaty kongres Sekcie sestier
pracujúcich v nefrológii Slovenskej spoločnosti
sestier a pôrodných asistentiek, o. z. SLS, 280
účastníkov. Prof. MUDr. Miroslav Mydlík,
DrSc., zo IV. internej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, ktorý sa väčšiny
kongresov zúčastnil, v slávnostnom príhovore
vyzdvihol ich vysokú úroveň po stránke formálnej a obsahovej. Vyslovil uznanie a poďakovanie
organizátorom, najmä Mgr. Alžbete Ondovej so
spolupracovníčkami Bc. Alenou Antoníkovou
a PhDr. Evou Vojanskou, ktoré práci na príprave 20 kongresov v rôznych častiach Slovenska
venovali mnoho hodín zo svojho voľného času
a osobnej angažovanosti.
Po slávnostnom úvode nasledovali prednášky
na tému histórie dialyzačnej liečby, jej vývoja vo
svete a u nás od jej začiatkov až po súčasnosť.
Veľmi dojímavá a zároveň reálna bola prezentácia Zuzany Michalkovej z Košíc v spoluautorstve s Mgr. Hedvigou Kurcinovou na tému:
Ako to bolo na začiatku. Pani Michalková desiatky rokov pracovala na dialýze, až kým nemusela
prispôsobiť celý svoj život chronickej chorobe.
Všetkých 32 ústnych prednášok a 4 vývesné
panely dokazovali, že prezentácia odbornej
práce nefrologických sestier dosiahla za 20
rokov existencie ich sekcie vysokú kvalitatívnu úroveň. Je to nielen názor sestier, ale
tiež lekárov, ktorí pravidelne navštevujú tieto
vzdelávacie podujatia. Možno smelo konštatovať, že na svojom jubilejnom kongrese dokonca
preskočili dva stupienky naraz: aktuálnosťou
a dôslednou prípravou prednášok a ich elegantným, sebaistým prezentovaním. Predsedovia
jednotlivých blokov výstižne komentovali
prednášky a viedli bohatú diskusiu, ktorá bola
otvorená a konštruktívna. Na stránke www.
nefrosestry.sk sú uvedené najlepšie prednášky,
ktoré vybrala 5-členná komisia.
Veríme, že táto vysoká a neustále rastúca odborná úroveň nefrologických sestier sa
odzrkadľuje aj na ich pracoviskách, v každodennej praxi.
Výbor sekcie nefrologických sestier v ďalšom
období povedie PhDr. Jana Híčiková z Nefro-dialyzačného centra v Martine, priekopníčka
novej metódy kanylácie a Sestra roka 2010.
Mgr. Alžbeta Ondová
KFBLR UN L. Pasteura, Košice
Tematické plány
Č. 3 – 4/2012: intenzívna ošetrovateľská
starostlivosť (uzávierka 13. 2. 2012)
Č. 5 – 6/2012: ošetrovateľská
starostlivosť v internej medicíne (uzávierka 17. 4. 2012)
Č. 7 – 8/2012: ošetrovateľská
starostlivosť v chirurgii a v úrazovej
chirurgii (uzávierka 15. 6. 2012)
Č. 9 – 10/2012: ošetrovateľská
starostlivosť v gynekológii a pôrodná
asistencia (uzávierka 17. 8. 2012)
Č. 11 – 12/2012: Primárna, komunitná
ošetrovateľská starostlivosť – ambulantné
zdravotnícke zariadenia, ADOS-y a DOS-y,
zariadenia sociálnych služieb
(uzávierka 15. 10. 2012)
január – február 2012
sestra1_2_2012.indd 49
Pokyny autorom
5.1.2012 14:58:23
Čo posielať?
<odborné i populárno-osvetové články
<kazuistiky, skúsenosti
<recenzie odborných publikácií, informácie
z oblasti vzdelávania a aktuality z ošetrovateľstva, pôrodnej asistencie a ďalších zdravotníckych profesií
Ako posielať?
<Texty v elektronickej podobe na diskete alebo
e-mailom, napísané v textovom editore Word
štandardným typom písma. Odborné články uvádzajte súhrnom problematiky a kľúčovými slovami, so zvýraznením kapitol, podkapitol. Rozsah
textov by nemal presiahnuť 220 riadkov.
<Texty odporúčame doplniť obrázkami, tabuľkami, grafmi (v prípade elektronickej formy
však nevkladať priamo do textu, ale poslať
v osobitnom súbore).
<Citácie a zoznam bibliografických odkazov prosíme uvádzať podľa normy STN ISO 690. Príspevky,
v ktorých nie sú dodržané kritériá podľa normy,
nie je možné publikovať v tematickom zošite.
<Redakcia si vyhradzuje právo jazykovej a štylisticko-technickej úpravy textu, ako aj v zmysle
odporúčaní odborného recenzenta. Autor sa so
zmenami oboznámi pri autorskej korektúre.
<Fotografie prosíme opatriť menom autora
a sprievodným textom.
<Na záver textu prosíme uviesť meno a priezvisko autora s titulom, názov pracoviska
a funkciu, telefonický alebo e-mailový kontakt, adresu trvalého bydliska, dátum narodenia, číslo občianskeho preukazu a číslo účtu,
na ktorý môžeme poslať honorár.
<Odborné články do tematických zošitov treba
poslať minimálne dva mesiace vopred.
<Prosíme pripojiť aj fotografie autorov, označené menami a priezviskami.
<E-mail redakcie: [email protected]
<Adresa pre korešpondenciu: Redakcia
Sestra, ECOPRESS, a. s., Seberíniho 1, P. O.
BOX 35, 820 07 Bratislava
49
1/27/12 10:49:19 AM
INFOSERVIS
Vzdelávacie akcie
V reštaurácii Gastrocentrum
v Trenčíne sa dňa 25. februára 2012
uskutoční II. ročník Dňa ambulantných sestier organizovaný Sekciou sestier pracujúcich
v ambulantných ZZ SK SaPA a RK SaPA Trenčín.
Témy: Komunikácia; asertivita; interpersonálne vzťahy; marketing v práci sestier v ambulanciách
Prihlásenie: portál www.sksapa.sk.
Kontakt: Mgr. Kobelová, 0917 753 588 a Mgr. Lunterová, 0907 870 616 (popoludní),
<
Konferencia Sekcie sestier SK SaPA pracujúcich
v zubnom lekárstve dňa 25. 2. 2012 v Nitre
Kontakt: Bc. Pavla Hrtoňová, 0902 228 305,
e-mail: [email protected]
<
Ústredná vojenská nemocnica SNP – FN, SK
SaPA a FZ Katolíckej univerzity v Ružomberku
usporiadajú dňa 22. marca 2012 v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP v Ružomberku 3. celoslovenskú konferenciu Nové trendy vo vzdelávaní a praxi
ošetrovateľstva a pôrodnej asistencii.
Témy: Nové trendy a špecifiká v ošetrovateľskej
praxi a pôrodnej asistencii; Komunikácia v ošetrovateľstve a súčasnej praxi; Urgentná ošetrovateľská
starostlivosť a zvládanie krízových situácii; Varia.
Kontakt: PhDr. Veronika Tisoňová, e-mail:
[email protected]; tel. 0907 831 461
<
Konferencia Sekcie sestier pracujúcich v centrálnej sterilizácii v dňoch 23. a 24. marca 2012
v Podhájskej
Kontakt: PhDr. Yveta Béressová, 0903 421 580,
e-mail: [email protected]
<
Konferencia Sekcie sestier SK SaPA pracujúcich v odboroch vnútorného lekárstva v dňoch
23. až 24. marca 2012 v Piešťanoch
Kontakt: Mgr. Monika Nováková, 0903 154 892,
e-mail: [email protected]
<
XXIV. vedecká konferencia sekcie pedagogických pracovníkov SSSaPA s medzinárodnou
účasťou dňa 25. marca 2012 v Partizánskom
Téma: Výchova a vzdelávanie v ošetrovateľstve
zamerané na rozvoj odborných vedomostí, psychosociálnych zručností a schopností sestry kladených
na rozširujúcu rolu sestry sestra – edukátorka I.
Varia.
Kontakt: prof. PhDr. Ivica Gulášová, PhD.,
0903 139 645, e-mail: [email protected], ivica.
[email protected]
<
5. slovenský deň chirurgických sestier organizovaný Sekciou sestier pracujúcich v chirurgii
SSSaPA a SK SaPA dňa 20. apríla 2012 v Prešove
Téma: Preklenutím rozdielov zvyšujeme dostupnosť a rovnosť v starostlivosti o pacienta/klienta
Kontakt: Mgr. Mária Judičáková, 0905 873 444,
0904 043 471, e-mail: [email protected],
[email protected]
<
XXV. vedecká konferencia sekcie pedagogických pracovníkov SSSaPA s medzinárodnou
účasťou dňa 26. apríla 2012 v Skalici
Téma: Výchova a vzdelávanie v ošetrovateľstve
zamerané na rozširujúcu rolu sestry – sestra výskumníčka II. Varia.
Kontakt: prof. PhDr. Ivica Gulášová, PhD.,
0903 139 645, e-mail: [email protected], [email protected]
PREDPLATNÝ LÍSTOK
Objednávam si odborný dvojmesačník Sestra
v počte ........ ks od čísla ........./2012
Meno a priezvisko ..............................................................................................................................
Adresa s PSČ .....................................................................................................................................
Tel. .....................................................................................................................................................
E-mail ................................................................................................................................................
Všetky uvedené osobné údaje slúžia len pre potreby vydavateľstva a nebudú poskytnuté iným subjektom.
Sestra vychádza 6-krát ročne prvý týždeň párneho mesiaca, celoročné
predplatné na rok 2012 je 15 €, t. j. 2,50 €/ks (cena výtlačku v stánku je 2,80 €).
Po objednaní telefónom, prípadne e-mailom, faxom či zaslaní predplatného lístka dostanete poštou faktúru.
Príjem objednávok: ECOPRESS, a. s., Seberíniho 1, P. O. BOX 35, 820 07 Bratislava
e-mail: [email protected], www.ecopress.sk
telefón: 02/32 150 150, 02/48 238 238, fax: 02/48 238 140
50
sestra1_2_2012.indd 50
Ročník XI.
Vydavateľ: ECOPRESS, a. s., Seberíniho 1, 820 07 Bratislava, www.ecopress.sk
Generálny riaditeľ: Milan Mokráň
tel.: 02/48 238 100
e-mail: [email protected]
Riaditeľ divízie B2B: Mgr. Martin Kóňa
tel.: 02/48 238 437
e-mail: [email protected]
Šéfredaktorka: PhDr. Vlasta Husárová, tel.
02/48 238 413, mobil 0908 675 422
e-mail: [email protected]
Hlavný obchodný manažér pre zdravotnícke tituly: Miloš Inger, tel. 02/48 238 500
fax 02/48 238 145 – 6, mobil 0905 614 645
e-mail: [email protected]
Obchodná manažérka pre zdravotnícke
tituly: Ing. Martina Novosedlíková, tel.
02/48 238 501, mobil: 0905 363 418
fax: 02/48 238 145 – 6
e-mail: [email protected]
Príjem inzercie: Marcela Pappová, tel.:
02/48 238 132, mobil: 0905 849 083
e-mail: [email protected], alebo
[email protected]
Redakčná rada
Doc. MUDr. Želmíra Fetisovová, PhD.,
zástupkyňa vedúcej Ústavu nelekárskych
študijných programov JLF UK, Martin
PhDr. Veronika Gomolčáková, PhD.
Onkologický ústav sv. Alžbety, s. r. o.,
Bratislava
PhDr. Ľubica Kontrová, PhD., MZ SR
Prof. PhDr. Mária Kilíková, PhD.,
vedúca Katedry ošetrovateľstva VŠ sv.
Alžbety v Bratislave, Ústav sociálnych vied
a zdravotníctva bl. P. P. Gojdiča, Prešov;
predsedníčka redakčnej rady
PhDr. Mária Cibulková, ADOS Mária,
Žilina
PhDr. Eva Procházková, Caritas-Sozialis,
Viedeň, Rakúsko
Doc. PhDr. PaedDr. Viera Simočková,
PhD., Fakulta zdravotníctva Katolíckej
univerzity v Ružomberku
PhDr. Viera Šebeková, PhD.
ÚDZS, Banská Bystrica
Doc. PhDr. Mária Zamboriová, PhD.
LF UPJŠ, Ústav ošetrovateľstva, Košice
Grafický layout: Ľuboš Haško, grafika:
Ľubica Czepiecová, skeny: Boris Caban
Litografie a tlač: DUBRA, s. r. o.
Čajkovského 5, 811 04 Bratislava, tel.:
O2/57 102 177 [email protected]
Predplatné a distribúcia:
tel. 02/48 238 238, fax: 02/48 238 140
[email protected]
Predplatné na rok 2012
jednotná cena 2,50 €, 6 čísel 15 €
Voľný predaj: Mediaprint-Kapa, Pressegrosso, a. s., Cena výtlačku 2,80 €
Registrácia: MK SR EV 3684/09,
ISSN 1335-9444. Vychádza prvý
týždeň párneho mesiaca. Nevyžiadané príspevky, rukopisy a fotografie
nevraciame.
© Copyright ECOPRESS, a. s. Autorské
práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Autori článkov zverejnených v tomto
vydaní si v zastúpení vydavateľom vyhradzujú právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie
a na verejný prenos článkov, ako aj na
verejné rozširovanie rozmnoženiny týchto
článkov v zmysle § 33 ods. 1 písm. a) a d)
autorského zákona.
Foto na titulnej strane
Boris Caban
január – február 2012
1/26/12 2:48:26 PM
Piaty roéník súĸaže, ktorá dostáva sestry na výslnie,
vyvrcholí slávnostným odovzdávaním ocenení
Sestra roka 2011 poskytovateė/ka
ošetrovateėskej starostlivosti
Sestra roka 2011
manažérka/manažér
Cena za celoživotné dielo
v ošetrovateėstve
Ocenené sestry prevezmú na galaveéere, ktorý sa bude konaĸ v Bratislave
14. februára 2012 v Divadle Nová scéna, striebornú ružu sv. Alžbety
z rúk najvyšších predstaviteėov verejného života a zdravotníctva SR.
V rámci galaveéera v spolupráci so SanoƁ Diabetes, hlavným partnerom súĸaže, vyhodnotíme aj najlepšiu
Diabetologickú sestru roka 2011, ktorú nominujú éitatelia éasopisu Diabetik. Vyhlásime tiež víĸaza súĸaže
o najlepší projekt v oblasti výživy, vypísanej Abbott Nutrition, hlavným partnerom Sestry roka 2011.
Generálny partner
Hlavní partneri
Partneri
Kontakt: PhDr. Vlasta Husárová, e-mail: [email protected], tel.: 02/48 238 413, mobil: 0908 675 422
Redakcia Sestra, súĸaž Sestra roka, ECOPRESS, a. s., Seberíniho 1, 820 07 Bratislava
SR11_INZ_210x280_2301.indd
SR11
INZ 210x280 2301
sestra1_2_2012.indd
51 indd 1
24.1.2012
24
1 20122:48:39
13:11:26
1/26/12
PM
Oplatí sa byĸ nielen éitateėom,
ale aj predplatiteėom Sestry!
Predplaĸte si éasopi
si výhody, ktoré vám
nižšiu cenu než v novinových stánkoch
bezstarostné doruéenie priamo k vám
zaujímavé daréeky v každom éísle
Spomedzi predplatiteėov sme vyžrebovali
štyroch šĸastlivcov, ktorí získavajú
vitamínový balíéek:
Margita Tiliéeková, Komárno
Anita Šestáková, Bratislava
Anna Smatanová, Liptovský Mikuláš
Viera Tóthová, Košice
Užitoéné odborné publikácie tentoraz
posielame:
Ortopedickému oddeleniu, Bojnice
a Lucii Bonkovej, Žilina
Srdeéne blahoželáme!
Predplaĸte si éasopis Sestra a šĸastie
sa môže usmiaĸ aj na vás.
Príjem objednávok: ECOPRESS, a. s., Seberíniho 1, P. O. BOX 35, 820 07 Bratislava
hnonline.sk/predplatne, e-mail: [email protected], telefón: 02/48 238 238
fax: 02/48 238 140
Predplatné si možno objednaĸ aj zaslaním predplatného lístka na strane 50.
S
Sestra_predplatne_01_12_v1.indd
t
d l t
01 52
12 1 i dd 1
sestra1_2_2012.indd
1/23/12
2:02:24
02 24 PM
1/26/12 2
4:26:28
Download

Máte čisté ruky? - MAFRA Slovakia as predplatne