JÚL 2003
ROČNÍK 55 ■ CENA 35 Sk
PREČÍTA JTE SI
POĽOVNÍCTVO
V našej veci .......................5
Pokračuje nárast lovu ......6
Zaslúži si tchor
ochranu? ...........................8
Optika: lacné býva zväčša
nekvalitné ........................10
Z lesov, polí a lúk............14
Raňajky kráľov zvierat....16
Poľovná zver
a pesticídy .......................20
Život v revíroch ...............22
RYBÁRSTVO
Za zlatými pstruhmi ........30
Komu budeme držať
palce? ..............................32
Hrozba pre rybnikárov aj
rybárov ............................34
Zarybňujeme tatranské
potoky ..............................41
Mokré príbehy .................42
Nezabudnuteľná rybačka
na Kube ...........................44
Úlovky do súťaže ............48
Zo života SRZ ..................50
Na obálke: Výrazné znižovanie
stavov svišťa vrchovského
v posledných desaťročiach
vzbudzuje obavy, aby z Tatier
úplne nevymizol.
Snímka Miroslav Zumrík
§ 23, ods. 2 zákona o poľovníctve vyplýva, že
užívateľ poľovného revíru je povinný zriaďovať
kŕmidlá a násypce, ako aj vhodné úkryty pre
zver vo voľnom poli a v čase núdze, najmä v zime,
zver prikrmovať.
Prikrmovanie zveri je veľmi významná činnosť
v rámci jej chovu, ale hoci nám táto činnosť vyplýva
zo zákona, stále sa nerobí tak, ako by bolo pre zver
žiaduce. Nie vo všetkých revíroch totiž dokážeme
zabezpečiť dostatok kvalitných krmív na prikrmovanie počas celého zimného obdobia. Podľa odborníkov sa pre kmeňový stav raticovej zveri na Slovensku uvažuje s ročnou potrebou 11 400 ton objemového, 3 250 ton jadrového a 6 130 ton dužinatého
krmiva, ako aj 120 ton soli a minerálnej kŕmnej prísady. K týmto číslam treba pripočítať ďalšie tony krmiva pre potreby prikrmovania malej úžitkovej zveri.
Začína sa obdobie zberu objemových krmív. Treba povedať, že aj keď sa nám podarí pozberať lúčne
seno vo veľmi dobrej kvalite, nie je vhodné pre srnčiu zver. Skrmuje ho iba vo veľkej núdzi a vzhľadom
na jeho nízku stráviteľnosť si ním nedokáže dostatočne pokryť potrebu živín, slúži jej len ako zdroj
vlákniny. Lúčne seno však veľmi dobre berie jelenia,
danielia a muflónia zver. Srnčej zveri treba predkladať veľmi kvalitné lucernové a ďatelinové seno, lebo
si z neho vyberá iba drobné lístky, tvrdé byle takmer
nekonzumuje.
Z
a začať s prikrmovaním už na jeseň, aby si zver mohla vytvoriť dostatočné tukové rezervy na zimné obdobie. Zver s dostatočnými energetickými zásobami
v podobe tuku lepšie prekonáva nárazové situácie.
Koncom zimného obdobia sú však už jej tukové zásoby spotrebované a preto je v oveľa väčšej miere
odkázaná na príjem energie z potravy. Jej nedostatok najmä pri vysokej snehovej pokrývke vedie
k zhoršeniu celkovej kondície zveri a k jej zvýšenému úhynu. Zimné prikrmovanie napomáha výrazne
znížiť zimné straty, zlepšiť kondíciu a trofejovú hodnotu zveri a znižuje škody spôsobené zverou na lesných porastoch.
O kvalite krmív platí to isté aj pri prikrmovaní malej
úžitkovej zveri. Tak ako srnčia zver aj zajace oveľa
lepšie berú lucernové alebo ďatelinové seno ako
lúčne.
Kŕmne zariadenia budujeme tam, kde je predpoklad, že v zimnom období zver bude mať dostatok
pokoja, vhodný kryt pri odpočinku a pri nepriazni
počasia, ale aj tam, kde má zver svoje obľúbené
stanovištia. Staviame ich však až po dohode s majiteľom pozemkov, aby sme sa vyhli zbytočným problémom pri následných škodách spôsobených zverou.
V praxi sa osvedčilo prikrmovanie jadrovým krmivom pomocou zásobníkov, z ktorých krmivo vypadáva iba pôsobením zveri. Pri budovaní veľkých cent-
V lete treba
myslieť na zimu
Vhodným objemovým krmivom je letnina, v ktorej
nachádza zver aj dostatok minerálnych látok a vhodné je sušiť aj žihľavu. Poľovníkom dáva najviac zabrať kosenie lúk a sušenie sena. Nie vždy sa im túto
činnosť podarí zosúladiť a usušiť seno tak, aby nezamoklo, čím stratí na kvalite. V poľovníckej praxi sa
takmer vôbec nevyužíva iné spracovanie lúčnej
hmoty – senážovanie. Pritom senáž predstavuje
oveľa hodnotnejšie krmivo ako nekvalitné seno a je
vhodná aj pre srnčiu zver.
V poľovníckej praxi akoby sme zabúdali na dužinaté krmivo, hoci práve ono má priaznivý vplyv na
znižovanie škôd spôsobovaných zverou na lese
ohryzom kôry. Ak najmä jelenia zver nemá zabezpečený prísun minerálnych látok, ohrýza pupene a vrcholové časti letorastov ako
aj kôru najmä na smrekoch.
Dužinaté krmivo zvyčajne
podávame len vo forme repných skrajkov, koreňov
a kŕmnej repy. Práve senáž
a siláž môže vyplniť medzeru
nedostatku dužinatých krmív.
V niektorých PZ plytvajú
s podávaním jadrového krmiva, ktoré veľmi často iba voľne vysýpajú na kopy, čím sa
už po prvých dažďoch znehodnotí, lebo navlhne, nabobtná a začne plesnivieť.
Nielen plesnivé krmivo, ale
aj nadmerné skrmovanie
kvalitného
jadra
môže
spôsobiť najmä srnčej zveri
vážne dietetické poruchy
končiace aj úhynom.
Skutočne by sme si mali
pripraviť dostatok krmiva pre
celé prikrmovacie obdobie
rálnych kŕmnych zariadení zabúdame na srnčiu
zver, ktorá sa na rozdiel od ostatných druhov raticovej zveri nevie prispôsobiť veľkým skupinám a najčastejšie konzumuje z menších a väčšmi rozptýlených kŕmnych zariadení.
K prikrmovaniu patrí i podávanie soli a minerálnej
kŕmnej prísady. Zveri by sa zásadne nemala podávať
kusová soľ, ale iba soľ zmiešaná s hlinou prípadne
vo forme roztoku, stekajúca po stĺpikovom soľníku.
Soľníky budujeme v bezprostrednej blízkosti prechodových trás zveri.
Aj keď je horúce leto, treba myslieť na zimu, lebo
– ako sa hovorí – tá sa nás spýta, čo sme robili v lete.
Ing. JOZEF HERZ, PhD.
3
Východy a západy a svit Slnka a Mesiaca
Júl 2003
P O ĽO V N Í K
v júli
CHOV, OCHRANA A STAROSTLIVOSŤ O ZVER
Príroda ožila mláďatami zveri, ale aj množstvom prázdninujúcich a dovolenkujúcich. Lesy sú od skorého rána plné zberačov lesných plodov. Zver
nenachádza vo svojich biotopoch dostatok pokoja a ak má možnosť, sťahuje sa do poľnohospodárskych kultúr. Preto by sme mali viac vplývať na
širokú verejnosť, najmä na mládež a nemali by sme vynechať ani letné tábory mládeže, lebo práve deťom treba vhodným spôsobom vysvetľovať,
ako sa majú správať v lese.
Je vhodný čas na zaobstarávanie krmiva na zimné prikrmovanie zveri.
Okrem sena pre ňu chystáme aj letninu. Krmivá vhodne uskladňujeme, aby
v dobrej kvalite vydržali až do ich skŕmenia v zimnom období.
Ak sme ešte nevyčistili kŕmne zariadenia a ich okolie, mali by sme tak
urobiť čo najskôr. Staré potuchnuté seno odstránime, okolie vyhrabeme
od zvyškov krmiva aj trusu a vydezinfikujeme ho aspoň prachovým vápnom.
ZAUJÍMAVOSTI
■ AFGANISTAN. PYTLIACI OHROZUJÚ DIVÚ
ZVER. Program pre životné prostredie Spojených národov (UNEP) vypracoval obsiahlu správu o stave životného prostredia v Afganistane.
Situácia tamojšej voľne žijúcej zveri je kritická.
Pytliaci v posledných dvoch desaťročiach dostali populácie kozorožcov horských, oviec
Marco Polo, snežných leopardov a medveďov
na pokraj zániku. UNEP a CIC spoločne vypracúvajú program ochrany voľne žijúcej zveri, ktorý by umožnil obyvateľstvu jej trvalé využívanie,
lebo v Afganistane malo dlhú tradíciu. Úplnú
ochranu by mal nahradiť systém trvalého využívania zveri aj lesa, čiže kontrolovaný odstrel,
samozrejme, s aktívnou spoluprácou horských
kmeňov. CIC sa zasadzuje za posilňovanie práv
domorodého obyvateľstva na tamojšiu voľne žijúcu zver.
■ VEĽKÁ BRITÁNIA. ZÁKAZ NEPROSPEL. Veľká Británia má najprísnejšie zákony o zbraniach. Krátke zbrane sú úplne zakázané a ich
4
Slnko
Mesiac
deň
východ západ
svit
východ
západ
Ut
1
4,44
20,49
16,05
5,49
22,34
St
2
4,45
20,49
16,04
6,59
23,06
Št
3
4,45
20,48
16,03
8,14
23,31
Pia 4
4,46
20,48
16,02
9,30
23,52
So 5
4,47
20,48
16,01
10,47
—
Ne 6
4,47
20,47
16,00
12,05
0,10
Po 7
4,48
20,47
15,59
13,23
0,28
Ut
8
4,49
20,46
15,57
14,44
0,47
St
9
4,50
20,46
15,56
16,08
1,08
Št 10
4,51
20,45
15,54
17,32
1,33
Pia 11
4,52
20,44
15,53
18,54
2,06
So 12
4,53
20,44
15,51
20,07
2,51
Ne 13
4,54
20,43
15,49
21,05
3,48
Po 14
4,55
20,42
15,48
21,49
4,59
Ut 15
4,56
20,41
15,46
22,21
6,16
St 16
4,57
20,40
15,44
22,46
7,35
Št 17
4,58
20,39
15,42
23,05
8,51
Pia 18
4,59
20,38
15,40
23,22
10,03
So 19
5,00
20,37
15,38
23,37
11,12
Ne 20
5,01
20,36
15,35
23,52
12,20
Po 21
5,02
20,35
15,33
—
13,26
Ut 22
5,03
20,34
15,31
0,08
14,33
St 23
5,05
20,33
15,29
0,27
15,41
Št 24
5,06
20,32
15,26
0,49
16,48
Pia 25
5,07
20,31
15,24
1,16
17,55
So 26
5,08
20,30
15,21
1,52
18,56
Ne 27
5,09
20,28
15,19
2,39
19,49
Po 28
5,11
20,27
15,16
3,37
20,33
Ut 29
5,12
20,26
15,14
4,46
21,07
St 30
5,13
20,24
15,11
6,00
21,35
Št 31
5,15
20,23
15,08
7,18
21,57
Vo zvýraznených dňoch možno v noci loviť diviaky
svit
16,45
16,07
15,17
14,22
13,13
12,06
11,05
10,03
9,00
8,01
7,12
6,44
6,43
7,10
7,55
8,49
9,46
10,41
11,35
12,28
13,26
14,25
15,14
16,00
16,38
17,03
17,10
16,55
16,22
15,34
14,39
¾
¿
À
½
Máme čo robiť aj v poľných revíroch. Tam, kde trpí zver nedostatkom vody robíme napájačky, ktoré pravidelne dopĺňame. Neustále musíme venovať pozornosť aj ochrane revírov najmä pred pytliakmi, ale aj pred pytliačiacimi psami a mačkami. Ak chceme mať v revíri dostatok malej úžitkovej zveri, nesmieme lov líšok odkladať až do zimy, kedy budú mať dobrú kožušinu,
ale mali by sme ich loviť priebežne.
Keďže okrem srnca sa v tomto mesiaci začína loviť aj diviačia zver, mali
by sme už mať opravené posedy. Nevyhovujúce radšej odstráňme, aby nedošlo k zbytočnému úrazu návštevníkov revíru.
LOV ZVERI
Podľa vyhlášky č. 230/2001 Z. z. možno v júli loviť srnca hôrneho a od
16. júla aj diviačiu zver bez ohľadu na vek a pohlavie podľa schváleného
plánu lovu. Samozrejme, mali by sme sa vyvarovať lovu vodiacich diviačic.
Raticovú zver možno loviť len guľovnicou, sviňu divú cez deň aj z brokovnice jednotnou strelou. V noci sa povoľuje loviť sviňu divú len za jasných mesačných nocí v čase 3 dni pred kulmináciou a 3 dni po kulminácii splnu
mesiaca, a to len pomocou vyhovujúcej pozorovacej a streleckej optiky.
Po celý rok možno loviť líšku hrdzavú, psíka medvedíkovitého, medvedíka čistotného, tchora tmavého, vranu túlavú a straku čiernozobú.
Ing. JOZEF HERZ, PhD., snímka Jozef Šabo
majitelia ich museli odovzdať. Vláda tým reagovala na krvavý kúpeľ v istej škole v škótskom
Dubline. Napriek tomu vlani výrazne stúpol počet kriminálnych činov s použitím strelných
zbraní. Celkove stúpla kriminalita o 35 perc.,
s použitím strelných zbraní však dokonca o 50
perc., čím sa potvrdil názor predstaviteľov
zväzov športových strelcov a poľovníkov, že obmedzovanie legálneho vlastníctva strelných
zbraní vôbec nepomôže zvýšiť verejnú bezpečnosť.
■ UKRAJINA. PO ČERNOBYLE VIAC ZVERI...
Časopis Science informoval, že v uzavretej zóne v okolí Černobyľu sa drasticky zvýšili populácie raticovej zveri aj hlodavcov. Počet diviakov
sa napr. oproti stavom pred haváriou tejto atómovej elektrárne zvýšil až desaťnásobne. V prípade mnohých zvierat sa zistili veľké zmeny
v ich genetickej štruktúre. Predpokladá sa, že
genetické zmeny, vyskytujúce sa v hojnej miere
aj pri hlodavcoch, povedú v blízkej budúcnosti
k podstatnej redukcii, dokonca až k úplnej
deštrukcii stavov zveri.
■ NEMECKO. ÚTOK DIVIAKOV. V Oerlenba-
chu pri Bad Kissingene počas poľovačky na diviaky jedna črieda odpovedala protiútokom
a vnikla do rodinného domu. Pätica diviakov dobyla garáž a úplne ju zdemolovala, tri vytlačili
vchodové dvere a vnikli do pracovne, kde zničili počítač a povytrhávali káble. Kým opustili
dom, označkovali diviaky svojimi exkrementami
steny a podlahy všade, kam vnikli.
■ POĽSKO. ODSTREL BOBROV. Na základe
viacročných protestov poľských poľnohospodárov, chovateľov rýb a majiteľov lesa proti zvyšujúcim sa škodám spôsobeným bobrami, povolilo ministerstvo životného prostredia ich odstrel. Podľa odhadov poľovníkov žije v Poľsku
v súčasnosti približne 12 tis. bobrov, ochrancovia prírody však hovoria o počte 22 tis. Podľa
pracovníkov lesného závodu neďaleko Torune
iba v ich regióne spôsobili bobry za posledné
dva roky škody dosahujúce výšku takmer 100
tis. eur. Prvých 50 bobrov určili na odstrel vo
vojvodstve Kujavsko-Pomovska. Povolenie
môžu dostať iba poľskí poľovníci, a to až po absolvovaní školenia z oblasti biológie a spôsobu
lovu bobrov.
Zo znaleckého denníka
Vykradnutá chata
Prípad na prvý pohľad bežný a v poslednej dobe aj častý: majiteľ rekreačnej
chaty zistil, že mu ju niekto násilím otvoril a okrem iných cenných vecí mu z nej
odcudzil aj niekoľko srnčích, mufloních a jeleních trofejí, ako aj kožkové preparáty jazveca a líšky. Chata bola poistená.
Prípadu sa ujali policajti, ktorí zlodeja vypátrali, usvedčili a ten sa napokon ku
krádeži priznal. Ani majiteľ chaty však nelenil, ihneď po krádeži oznámil poistnú
udalosť svojej poisťovni a k veci priložil aj potvrdenie o hodnote ukradnutých trofejí. Vystavil mu ho pracovník lesného závodu, ktorý v potvrdení uviedol, že išlo
zväčša o medailové trofeje a ako výšku škody za jednotlivé kusy stanovil cenu
poplatkového odstrelu podľa aktuálneho cenníka ŠL. Výsledkom bola nesprávne vyčíslená veľmi vysoká suma a prípad sa dostal pred súd. Bolo chybou, že
v priebehu vyšetrovania a súdneho konania sa ukradnuté trofeje znalecky neohodnotili. Keďže páchateľ mal v postavení súdeného bohaté skúsenosti, uvedomil si, že za takúto veľmi vysoko vyčíslenú hodnotu ukradnutých vecí a trofejí
mu hrozí aj primerane vysoký trest. Prostredníctvom svojho advokáta podával
odvolanie za odvolaním, namietal výšku škody, až sa vec dostala postupne na
Najvyšší súd SR. Ten ju vrátil späť na okresný súd a vyslovil právny názor, že má
byť pribraný znalec zapísaný v zozname krajského súdu pre odbor lesné hospodárstvo – odvetvie poľovníctvo. Tak som sa stal účastníkom konania a mojou
úlohou bolo stanoviť hodnotu trofejí a preparátov ku dňu odcudzenia.
Z vyšetrovacieho spisu som zistil, že podľa výpovede poškodeného – majiteľa chaty išlo zväčša o medailové trofeje a rovnaké stanovisko prezentoval aj pri
našom osobnom rozhovore. S odstupom času sa domnievam, že pravdepodobne počítal s tým, že ukradnuté trofeje sa do ukončenia prípadu už nenájdu
a poisťovňa mu vyplatí zaujímavý obnos peňazí. Tvrdil tiež, že trofejové jedince
ulovil v niekoľkých okresoch Slovenska. Lenže onedlho policajti našli pri nejakej
inej akcii časť trofejí, pochádzajúcich z chaty poškodeného a po ohodnotení
mu ich vrátili. Boli to však trofeje mladých jedno, resp. dvojročných výradových
jedincov. A tak vznikol nesúlad v bodovej hodnote trofejí uvádzanej v potvrdení
z lesného závodu, vo výpovedi poškodeného a skutočnosťou...
V snahe zistiť objektívnu pravdu pustil som sa do náročnej práce. Z archívov
okresných poľovníckych organizácií, v ktorých pôsobisku mali byť ulovené jedince s chýbajúcimi trofejami som zisťoval v zoznamoch z chovateľských prehliadok o aké trofeje v skutočnosti išlo, akú mali bodovú hodnotu, aby sa mohla
stanoviť ich cena. Pri plnení tejto úlohy som vychádzal z nasledovných skutočností:
– SPZ schválil 24. 1. 1970 Štatút slovenskej a okresných komisií pre hodnotenie trofejí a podľa neho vedú okresné komisie od tohto dátumu evidenciu
najlepších trofejí s minimálnou bodovou hodnotou CIC pre bronzovú medailu,
– Smernice o chovateľských prehliadkach trofejí raticovej zveri platné od júna 1971 a najnovšia vyhláška MP SR zo 4. júla 1997 o chovateľských prehliadkach poľovníckych trofejí okrem iného stanovujú, že užívatelia poľovných revírov
musia doručiť v určenom termíne a na určené miesto všetky trofeje na posúdenie správnosti chovateľského zásahu, a hodnotiteľské komisie musia viesť o vykonanej chovateľskej prehliadke písomné záznamy s predpísanými údajmi. Podľa tejto vyhlášky sa chovateľské prehliadky vykonávajú jednotne – každoročne
do 31. marca za uplynulý rok.
Vďaka platnosti týchto predpisov som zo zoznamov trofejí z chovateľských
prehliadok za príslušné roky zistil, že zo všetkých odcudzených trofejí iba jedna (!) srnčia trofej mala čosi nad 105 b. CIC, ostatné boli zväčša podpriemerné.
Poškodený bez námietok uznal zistené skutočnosti, ako aj znalecky stanovené
hodnoty trofejí a preparátov.
Až po takejto mravenčej a časovo náročnej práci mohol byť vypracovaný zna lecký posudok a prípad sa konečne mohol ukončiť pred senátom súdu. Zostali
po ňom cenné poznatky o tom, ako možno využiť záznamy z chovateľských
prehliadok na zistenie pôvodu trofejí a objektívnej pravdy. Zostalo aj poučenie,
že špekulácie s potvrdením o neskutočných medailových hodnotách a neprimeranej cene odcudzených trofejí od nepríslušných osôb vedú k zbytočnému zaťažovaniu znalcov, vyšetrovateľov a súdov a následne k časovým prieťahom nielen v súdnom konaní, ale aj pri likvidovaní poistných udalostí.
ZALKO
Poľovnícke zámky na Slovensku (5)
Duchonka a Lôžky
Do majetku erdödyovskej a neskoršie pálffyovskej rodiny patrila aj Chtelnica
a jej kaštieľ vybudovaný v roku 1769. Nachádzalo sa v ňom množstvo umeleckých a historických pamiatok dokumentujúcich poľovnícke udalosti, ktoré sa
odohrali v jeho okolí. Neďaleko Chtelnice bola menšia zvernica, bažantnica
a pekný poľovnícky zámoček Výtok. Postavili ho v roku 1800 a po nie najvhodnejšej prestavbe existuje dodnes.
Aj v menej vychýrených alebo odľahlejších poľovníckych revíroch boli väčšie
Malý poľovnícky zámok Lôžky pri Čaradiciach.
Pôvodný poľovnícky zámok Prašice (Duchonka).
či menšie a z architektonického hľadiska pozoruhodné poľovnícke zámočky
a kaštiele. Niektoré sa prestali využívať a ostali z nich len rumoviská, iné po viacerých rekonštrukciách sa uchovali až do dnešných čias. V Považskom Inovci sa
nachádzali revíry rodiny Stummerovcov, ktorá vlastnila pôdu a lesy v okolí Tovarníkov neďaleko Topoľčian. V chotári obce Prašice Stummerovci založili bažantnicu a koncom 19. storočia v časti Duchonka dali postaviť impozantný poľovnícky
zámok. V druhej polovici minulého storočia prešiel dôkladnou prestavbou a v súčasnosti slúži na rekreačné účely.
Napriek tomu, že v pohorí Tribeč boli viaceré známe bohaté revíry, poľovnícke zámočky a kaštiele tu nevznikli. Na severnej strane pohoria pri Veľkých Uherciach zakúpila rozľahlé lesy akciová spoločnosť Thonet, ktorá v obci založila továreň na ohýbaný nábytok. Nový majiteľ revírov v nich zaviedol intenzívne poľovnícke hospodárstvo a v roku 1867 dal tamojší menší kaštieľ prestavať v romantickom neogotickom slohu. Jeho interiér zariadil veľmi vzácnym nábytkom, pričom jedna jeho časť bola vybavená ako poľovnícky zámok. Po roku 1945 sa zariadenie postupne zničilo alebo stratilo, ale budova kaštieľa sa zachovala.
Na rozhraní Tribča a Pohronského Inovca sú Topoľčianky s revírmi, ktoré v
našej poľovníckej histórii vždy zohrávali významnú úlohu. Nepochybne aj preto,
lebo prvú tunajšiu zvernicu dala v roku 1667 založiť Alžbeta Rákóczyová, známa
ako Topoľčianska Diana. Na južnom úpätí Pohronského Inovca sa nachádzalo
Migazziho panstvo, ktorého správa sídlila v Zlatých Moravciach. Napriek dobrým
prírodným podmienkam poľovníctvo na tomto panstve malo iba lokálny význam.
Pri Čaradiciach si panstvo dalo vybudovať menší poľovnícky zámoček, ktorý neskôr prešiel prestavbou. Druhý poľovnícky zámoček Lôžky dal v tejto lokalite vybudovať V. Migazzi v roku 1895 pri Širokom Prielohu. Akoby zázrakom sa uchoval vo svojej originalite až dodnes.
Ing. LADISLAV MOLNÁR
5
CHOVATEĽSKÉ PREHLIADKY
Vyhodnotenie chovateľských prehliadok trofejí
zo zveri ulovenej v r. 2002
Pokračuje
nárast lovu
Ing. MARIÁN ŠEBO, JÁN PIVKO
Chovateľské prehliadky trofejí za poľovnícku sezónu 2002 sa konali
vo všetkých OkO-RgO SPZ a v zmysle vyhlášky MP SR č. 368/97 ich
samostatne pripravili VLM SR, CHPO Poľana, ŠL TANAP-u a OZ
Palárikovo. Správnosť selektívneho odstrelu sa posudzovala v zmysle
vyhlášky MPVž SSR č. 172/1975 Zb., § 11 ods. 4 v znení neskorších
predpisov. Termín uskutočnenia chovateľských prehliadok trofejí
(CHPT) bol stanovený do 31. 3. 2003 a dodržali ho všetky
usporiadateľské organizácie. V porovnaní s minulosťou možno
konštatovať, že všetky dodržali aj termíny predkladania
požadovaných tlačív, vyhodnotení a zápisníc.
Kvôli racionalizácii spracovávania základných štatistických údajov o plnení
plánu lovu za pomoci výpočtovej techniky, zasielali usporiadateľské organizácie vyhodnotenie plnenia odstrelu okrem klasických písomných tabuliek aj formou diskety, vyskytli sa však značné nedostatky v predkladaní a správnom zadávaní údajov na disketu.
Na základe hlásení o medailových alebo najkvalitnejších trofejach Ústredie
SPZ i v tomto roku spracuje a vydá katalóg najkvalitnejších trofejí.
Členovia SHK, delegovaní na CHPT ako zväzový dozor konštatovali v prevažnej väčšine vysokú odbornosť a profesionálnu zdatnosť jednotlivých hodnotiteľských komisií pri určovaní veku a posudzovaní správnosti selekcie.
Z predkladaných štatistických hlásení je evidentný sústavný medziročný nárast lovu všetkých hlavných druhov raticovej zveri. Odstrel jelenej zveri stúpol
z 10 727 jedincov v r. 2000 na 12 306 v r. 2002, pričom sa primerane zvýšil
aj počet dosiahnutých medailových trofejí. Plán lovu jelenej zveri sa splnil na
90,87 %, z toho plán lovu jeleňov na 85,4 % (v III. VT až na 114 %) a výrazne
sa nesplnil lov v IV. VT (59,5 %). Ako nesprávny odstrel bolo posúdených 10 %
predložených trofejí, v III. VT až 15 %. Bodovú hodnotu zlatej medaily dosiahlo
11 trofejí, striebornej 87 a bronzovej 308.
Výška odstrelu srnčej zveri každoročne stúpa (r. 2000 – 17 081 jedincov, r.
2002 – 19 897), ale počet medailových trofejí napriek tomu viac-menej stagnuje. Plán lovu srnčej zveri sa splnil na 92,91 %, srncov na 94,6 %, ale v II. VT
až na 111,3 % a výrazne sa nesplnil odstrel v III. VT (69,9 %). Ako nesprávny
selektívny zásah bolo posúdených 5,8 % z predložených trofejí, najviac v I. VT
(10 %). Bodovú hodnotu zlatej medaily dosiahlo 29 trofejí, striebornej 64
a bronzovej 95.
Aj výška odstrelu danielej zveri sústavne každoročne stúpa (r. 2000 – 1 466
jedincov, r. 2002 – 1 932) a rastie aj počet dosahovaných medailových trofejí,
najmä zlatých. Plán lovu danielej zveri sa splnil na 86,4 %, danielov na 83,9 %.
Bodovú hodnotu zlatej medaily dosiahlo 24 trofejí, striebornej 24 a bronzovej
22.
Výška lovu muflónej zveri takisto každoročne výrazne narastá (r. 2000 –
1 990 jedincov, r. 2002 – 2 577) a primerane sa zvyšuje aj počet medailových
trofejí. Plán lovu muflónej zveri sa splnil na 82 %, muflónov na 74,2 % a veľmi
nízko (na 28,7 %) sa splnil lov muflónov III. VT. Ako nesprávny selektívny zásah
sa hodnotili 4 % predložených trofejí. Bodovú hodnotu zlatej medaily dosiahlo
23 trofejí, striebornej 34 a bronzovej 68. Veľmi pozitívne možno hodnotiť, že
národný rekord z r. 2001 (237, 65 b. CIC, PR Orlová-Strážske, okr. Michalovce) bol v r. 2002 prekonaný a nový národný rekord má hodnotu 239,65 b. CIC
(Ing. L. Svátek, zvernica Vojnice).
Každoročne výrazne stúpa aj odstrel diviačej zveri, pričom v posledných rokoch ide o rapídny medziročný nárast: r. 1998 – 14 665, r. 1999 – 15 749, r.
2000 – 16 851, r. 2001 – 18 691 a r. 2002 – 23 933 jedincov. Primerane
rastie aj počet medailových trofejí: vlani bodovú hodnotu zlatej medaily dosiahlo 40 trofejí, striebornej 77 a bronzovej 135. Plán lovu diviačej zveri sa splnil na
110,1 %, pričom sa výrazne prekročil plán lovu lanštiakov (146 %). Veľký nárast populácie tejto zveri poukazuje na význam dôsledného plnenia mimoriadnych veterinárnych opatrení proti KMO.
Z hlásení členov SHK, ktorí vykonávali zväzový dozor na CHPT a z kontrol
Ústredia SPZ v jednotlivých OkO-RgO vyplýva, že popri jednoznačne vysokej
odbornosti hodnotiteľských komisií sú v jednotlivých regiónoch výrazné rozdie-
6
Nový slovenský rekord: muflónia trofej s hodnotu
239,65 b. CIC (Ing. L. Svátek, 2002, zvernica Vojnice).
ly v úrovni organizovania chovateľských prehliadok, výstav trofejí a vydávaní katalógov. Niektoré OkO-RgO povýšili CHPT na vynikajúcu príležitosť prezentácie
svojej chovateľskej činnosti, spojenú s medzinárodnými sympóziami, odbornými prednáškami a besedami na dôležité chovateľské a zverozdravotné témy za
účasti širokej odbornej i nepoľovníckej verejnosti. V posledných rokoch sústavný nárast kvality inštalácie výstav pozitívne ovplyvnili aj dotácie z MP SR pre
usporiadateľov na prípravu CHPT. Väčšina prehliadok sa konala v primeraných,
priestranných a dôstojných priestoroch, hradoch, zámkoch, múzeách, kultúrnych domoch, ale časť prehliadok bola (samozrejme, podľa podmienok regiónu) situovaná v stiesnených priestoroch, zasadačkách alebo v priestoroch časovo uvoľnených iba na jeden víkend (školské jedálne a pod.). Veľká väčšina
výstav bola vhodne inštalovaná so zameraním na dosiahnutie výchovného účinku u poľovníckej aj nepoľovníckej verejnosti. Trofeje boli na paneloch umiestnené podľa určitého systému – vekových tried alebo poľovných revírov. Trofeje
posúdené ako nesprávny odstrel boli na väčšine výstav umiestnené na osobitnom paneli, prípadne v radoch podľa vekových tried následne za trofejami posúdenými ako správny odstrel. Vyskytli sa však i prípady porušenia vyhlášky MP
SR o chovateľských prehliadkach, keď trofeje posúdené ako nesprávny odstrel boli bez označenia červenou bodkou umiestnené na paneloch bez akéhokoľvek systému medzi trofejami, posúdenými ako správny odstrel.
Hoci to vyhláška MP SR č. 368 o CHPT nevyžaduje, väčšina hodnotiteľských komisií mala pri hodnotení jednotlivých trofejí k dispozícii aj bodovacie
tabuľky, vyplnené užívateľmi poľovných revírov. Bodová hodnota trofeje je jedným z kritérií správnosti selekcie (vyhláška MPVž SSR č. 172/75 Zb., § 11
ods. 4 v znení neskorších predpisov). Preto hodnotiteľské komisie, ktoré nemali od užívateľov poľovných revírov k dispozícii bodovacie tabuľky všetkých
predložených trofejí, resp. sami všetky trofeje neprebodovali (prebodovali iba
medailové trofeje alebo niekoľko najkvalitnejších), nemohli v plnej miere využiť
bodovú hodnotu ako kritérium na posúdenie správnosti odstrelu, lebo ju iba
odhadovali.
Úroveň katalógov z CHPT je podľa jednotlivých regiónov a, samozrejme, aj
ich možností rozdielna. Prehliadky organizovalo 61 usporiadateľov a z nich 41
vydalo aj katalógy trofejí. Väčšina z nich má špičkovú úroveň a popri trofejach
uvádzajú aj vyhodnotenie plnenia plánu lovu, kynologické, strelecké, osvetové
a odborné poľovnícke podujatia vo svojom regióne. Niektoré katalógy neuvádzajú bodovú hodnotu trofejí (majú ju iba medailové alebo najkvalitnejšie) ani
výsledky posúdenia správnosti selekcie a stávajú sa tak prakticky iba zoznamom úspešných strelcov.
Zhodnotenie plnenia a plánu lovu raticovej zveri podľa vekovej a pohlavnej
štruktúry je nasledovné:
JELENIA ZVER
Odstrel jelenej zveri bol celkom splnený na 90,87 % (jelene na 85,40 %, jelenice 93,50 % a jelenčatá na 94,78 %). Plnenie odstrelu v jednotlivých vekových triedach: I. VT 78,80 %, II. VT 90,50 %, III. VT 114 % a IV. VT 59,50 %.
Spolu bolo ulovených 12 306 jedincov jelenej zveri (o 939 viac ako v predchádzajúcom roku), z toho 4 265 jeleňov, 4 443 jeleníc a 3 596 jelenčiat. Na
chovateľských prehliadkach bolo predložených 4 153 jeleních trofejí (90,87 %
z celkového množstva ulovených jeleňov). Bodovú hodnotu na získanie zlatej
medaily dosiahlo 11, striebornej 87 a bronzovej 308 trofejí, čo z celkového
CHOVATEĽSKÉ PREHLIADKY
počtu ulovených jeleňov predstavuje pri zlatých 0,30 %, strieborných 2,10 %
a bronzových 7,40 %. Z predložených trofejí hodnotiteľské komisie posúdili
ako nesprávny odstrel v I. VT 8 %, II. VT 11 %, III. VT 15 % a v IV. VT 6,40 %.
Dosiahnutá štruktúra plánovania a skutočný odstrel podľa materiálov
z okresných chovateľských prehliadok, porovnaný so Smernicou MP SR č.
244/1988-700:
Veková
trieda
I. VT
II. VT
III. VT
IV. VT
jelene
jelenice
jelenčatá
Plán odstrelu v %
Smernica MP SR
30
30
10
30
34
36
30
Plán odstrelu v %
OkO SPZ + ost.
32,00
42,00
12,00
14,00
36,90
35,10
28,00
Odstrel v %
OkO SPZ + ost.
30,00
44,00
17,00
9,00
34,70
36,10
29,20
SRNČIA ZVER
Jej plánovaný odstrel sa splnil na 92,91 %, z toho srncov na 94,60 %, sŕn
87,40 a srnčiat na 97,30 %. Podľa vekových tried sa plán odstrelu srncov splnil nasledovne: I. VT 99,20 %, II. VT 111,30 % a III. VT 69,90 %. Celkom bolo
ulovených 19 897 jedincov srnčej zveri (o 1 611 viac ako v predchádzajúcom
roku), z toho 8 229 srncov, 6 184 sŕn a 5 484 srnčiat. Na chovateľských prehliadkach bolo predložených 8 130 trofejí (98,80 % z celkového počtu trofejí).
Bodovú hodnotu na udelenie zlatej medaily dosiahlo 29 trofejí, striebornej 64
a bronzovej 95 trofejí, čo z celkového počtu ulovených srncov predstavuje pri
zlatých 0,40 %, strieborných 0,80 % a bronzových 1,20 %. Z predložených
trofejí bolo posúdených ako nesprávny odstrel v I. VT 10 %, II. VT 4,60 % a v III.
VT 0,70 %.
Veková
trieda
I. VT
II. VT
III. VT
srnce
srny
srnčatá
Plán odstrelu v %
Smernica MP SR
36
28
36
33
35
32
Plán odstrelu v %
OkO SPZ + ost.
36,20
34,10
29,70
40,60
33,10
26,30
Odstrel v %
OkO SPZ + ost.
38,00
40,00
22,00
41,40
31,10
27,50
DANIELIA ZVER
Túto zver lovili v 30 okresoch SR a plán bol splnený na 86,40 % (daniele na
83,90 %, danielice 84,80 % a danielčatá na 90,92 %). Podľa vekových tried
bol plán odstrelu danielov splnený nasledovne: I. VT 67,30 %, II. VT 95,30 %,
III. VT 99,10 % a IV. VT 65,90 %. Z plánovaného množstva 2 236 jedincov danielej zveri sa skutočne ulovilo len 1 932 (o 229 viac ako v predchádzajúcom
roku), z toho 561 danielov, 740 danielic a 631 danielčat. Z 553 predložených
trofejí (98,60 % z celkového množstva ulovených danielov) dosiahlo bodovú
hodnotu na udelenie zlatej medaily 24 trofejí, striebornej 24 a bronzovej 22
trofejí. Hodnotiteľské komisie posúdili ako nesprávny odstrel v I. VT 15 %, II. VT
3,40 %, III. VT 10 % a v IV. VT 3,70 %.
Veková
trieda
I. VT
II. VT
III. VT
IV. VT
daniele
danielice
danielčatá
Plán odstrelu v %
Smernica MP SR
30
30
10
30
33
35
32
Plán odstrelu v %
OkO SPZ + ost.
31,00
41,00
16,00
12,00
30,00
39,00
31,00
Odstrel v %
OkO SPZ + ost.
24,00
47,00
19,00
10,00
29,00
38,00
33,00
MUFLÓNIA ZVER
Plán odstrelu muflónej zveri, ktorá sa lovila v 33 okresoch SR bol splnený
len na 82 % (muflóny 74,20 %, muflónice 86,20 % a muflónčatá 84,10 %). Podľa vekových tried bol plán odstrelu splnený nasledovne: I. VT 87 %, II. VT
82,40 % a III. VT 28,70 %. Z naplánovaného množstva 3 144 jedincov bolo
skutočne ulovených 2 577 (o 200 viac ako v predchádzajúcom roku), z toho
697 muflónov, 1 083 muflónic a 797 muflónčiat. Predložených bolo 686 trofejí (98,42 % z celkového množstva ulovených muflónov), z toho bodovú hodnotu na udelenie zlatej medaily dosiahlo 23, striebornej 34 a bronzovej 68 trofejí, čo z celkového počtu ulovených muflónov predstavuje pri zlatých 3,40 %,
strieborných 5 % a bronzových 9,90 %. Ako nesprávny odstrel bolo posúdených v I. aj II. VT po 3,40 % a v III. VT 12 %.
Veková
Plán odstrelu v %
trieda
Smernica MP SR
I. VT
50
II. VT
10
III. VT
40
muflóny
33
muflónice
35
muflónčatá
32
Plán odstrelu v %
OkO SPZ + ost.
47,00
34,00
19,00
30,00
40,00
30,00
Odstrel v %
OkO SPZ + ost.
55,00
38,00
7,00
27,00
42,00
31,00
DIVIAČIA ZVER
Jej plánovaný odstrel sa splnil na 110,10 %, z toho lanštiaky na 146 %, dospelé diviaky 85,10 %, diviačice 91,60 % a diviačatá 99,20 %. Z plánovaného
počtu 21 738 jedincov diviačej zveri bolo ulovených 23 933 (o 5 242 viac ako
v predchádzajúcom roku), z toho 8 477 lanštiakov, 1 530 dospelých diviakov,
1 201 diviačic a 12 725 diviačat. Na chovateľské prehliadky bolo predložených 982 trofejí (64,18 % z celkového množstva ulovených dospelých diviakov) a bodovú hodnotu na udelenie zlatej medaily dosiahlo 40, striebornej 77
a bronzovej 135 trofejí.
Plán odstrelu v %
Smernica MP SR
lanštiaky
23
dospelé diviaky
6
diviačice
6
diviačatá
65
Plán odstrelu v %
OkO SPZ + ost.
26,70
8,20
6,10
59,00
Odstrel v %
OkO SPZ + ost.
35,40
6,40
5,00
53,20
Návrh opatrení pre poľovnícku sezónu 2003:
1. Výsledky a úroveň chovateľských prehliadok prerokovať 14. júna
na celoslovenskej porade predsedov poľovníckych a hodnotiteľských komisií za účelom zvýšenia úrovne CHPT a propagácie
chovateľskej a poľovníckej činnosti aj medzi nepoľovníckou verejnosťou.
2. Zosúladiť činnosť hodnotiteľských komisií OkO-RgO pri realizácii CHPT v zmysle vyhlášky MP SR č. 368 o chovateľských prehliadkach poľovníckych trofejí a posudzovaním správnosti selektívneho odstrelu v zmysle vyhlášky MPVž SSR č. 172/1975 Zb.,
§ 11 ods. 4 v znení neskorších predpisov.
3. Vydávanie katalógov z CHPT rozšíriť aj na OkO-RgO, ktoré ich
ešte nevydávajú.
4. V katalógoch CHPT uvádzať aj kynologické, strelecké a osvetové
podujatia v regióne, vyhodnotenie plnenia zverozdravotných
opatrení a pod.
5. Prostredníctvom ŠS MP SR trvať na účasti poľovníckych komisií
OkO-RgO pri schvaľovaní plánov chovu a lovu.
6. Plán lovu trofejovej zveri pri všetkých druhoch presúvať do nižších VT až do dosiahnutia správnej vekovej štruktúry.
7. Dôsledne dodržiavať veterinárne opatrenia proti KMO diviačej
zveri a besnote líšok.
Porovnanie výsledkov chovateľských prehliadok
za roky 1998-2002
Druh zveri
1998
1999
2000
2001
2002
Jelenia
odstrel celkom
z toho jelene
počet medail. trofejí
z toho zlaté
strieborné
bronzové
predložené trofeje
10 760
3 791
295
11
68
216
3 678
10 716
3 818
318
9
69
240
3 799
10 727
3 844
285
1
66
218
3 756
11 367
3 981
353
8
64
281
3 939
12 306
4 265
406
11
87
308
4 153
Srnčia
odstrel celkom
z toho srnce
počet medail. trofejí
z toho zlaté
strieborné
bronzové
predložené trofeje
16 632
6 795
139
15
59
65
6 736
16 783
6 942
184
24
55
105
6 814
17 081
7 206
142
26
40
76
7 067
18 286
7 638
219
27
83
109
7 596
19 897
8 229
188
29
64
95
8 130
Danielia
odstrel celkom
z toho daniele
počet predl. trofejí
z toho zlaté
strieborné
bronzové
predložené trofeje
1 290
420
51
13
14
24
414
1 373
417
50
13
15
22
408
1 466
473
58
12
20
26
447
1 703
511
69
20
24
25
503
1 932
561
70
24
24
22
553
Muflónia odstrel celkom
z toho muflóny
počet medail. trofejí
z toho zlaté
strieborné
bronzové
predložené trofeje
1 814
525
83
12
21
50
516
1 854
618
78
10
36
32
514
1 990
595
103
14
33
56
580
2 377
652
98
19
25
54
623
2 577
697
125
23
34
68
686
odstrel celkom
z toho diviaky
počet medail. trofejí
z toho zlaté
strieborné
bronzové
predložené trofeje
14 665
1 053
157
29
40
88
676
15 749
1 124
191
41
53
97
719
16 851
1 248
201
30
63
108
776
18 691
1 326
192
23
48
121
931
23 933
1 530
252
40
77
135
982
Diviačia
7
V
Úlovok ako indikátor
rozšírenia a početnosti tchora
Zaslúži si tchor
ochranu?
PAVEL HELL, PETER KAŠTIER, JAROSLAV SLAMEČKA
V r. 2001 sa na Slovensku podľa našej úradnej poľovníckej
štatistiky ulovilo spolu len 535 tchorov, čo je priemerne len 0,12
ks na 1 000 ha poľovnej plochy. V porovnaní s minulosťou je to
veľmi málo, úbytok tchora však registrujeme nielen u nás, ale
v celej Európe. V rokoch 1924-1929 sa napr. na Slovensku lovilo
priemerne 1 939 tchorov a v rokoch 1951-1956 len 1 000,
v r. 1961 2 730 a v rokoch 1971-78 dokonca 3 133, teda až
5,9-násobne viac ako v r. 2001. V revíri grófa Károlyiho
v terajšom Palárikove sa v rokoch 1904-1913 ulovilo ročne
priemerne 2 348 tchorov, v rokoch 1914-1923 1 568 a v rokoch
1924-1933 1 266. Teda aj tam v priebehu 30 rokov poklesol
odstrel o 46,1 % a v súčasnosti je celkom minimálny. Pre
porovnanie uveďme ešte ČR, v ktorej podľa Koubka, Červeného
a Bufka (2000) poklesol úlovok tchorov z približne 20 000
koncom 60. rokov 20. storočia na súčasných 2 100,
t. j. asi o 89,5 %.
8
celej Československej republike sa v r.
1928 ulovilo 11 765 tchorov a hodnota
kožušiny sa odhadovala priemerne na 60
Kč za kus (spolu 705 900 Kč) a v r. 1929 bol
úlovok 8 770, ale hodnota kožušiny už len 40 Kč
za kus (spolu 350 800 Kč). Ešte aj v r. 1961 bola nákupná cena tchorej kožušiny priemerne 25
Kčs s rozpätím od 0,25 Kčs po 84 Kčs. Z toho
je evidentné, že cena tchorej kožušiny bola najmä v prvej polovici 20. storočia pomerne atraktívna, aj keď sa, samozrejme, kvalitou nevyrovná
niektorým iným druhom našich šeliem, napr. kune.
Najviac, až 0,48 tchora na 1 000 ha poľovnej
plochy ulovili v r. 2001 v Trnavskom kraji, za ním
je s 0,34 ks Bratislavský a s 0,30 Nitriansky kraj.
Trenčiansky kraj vykazuje 0,13 ks na 1 000 ha,
Žilinský 0,08, Košický 0,02, Banskobystrický
a Prešovský kraj po 0,01 ks na 1 000 ha.
Z okresov je na prvom mieste Galanta (1,15 ks
na 1 000 ha), po nej Myjava (0,98), Hlohovec
(0,88), Malacky a Nové Zámky (po 0,46), Trnava
(0,45), Žilina (0,42), Komárno (0,38) atď. Žiaden úlovok tchora nezaevidovali v okresoch Ilava, Prievidza, Partizánske, Trenčín, Dolný Kubín,
Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin,
Ružomberok, Turčianske Teplice, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Detva, Krupina, Lučenec,
Revúca, Rimavská Sobota, Žarnovica, Žiar nad
Hronom, Zvolen, Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Prešov, Poprad, Sabinov, Svidník,
Stropkov, Vranov nad Topľou, Gelnica, Michalovce, Spišská Nová Ves a Trebišov.
Ako vidieť, najviac tchorov (až 85,8 % z celkového úlovku) lovíme na západnom Slovensku, t. j.
v Bratislavskom, Nitrianskom, Trnavskom a Trenčianskom kraji. V Banskobystrickom a Žilinskom
kraji je úlovok síce veľmi nízky, ale to veľmi neprekvapuje, lebo ide o regióny vo vyšších nadmorských výškach s vysokou lesnatosťou, ktoré
tchorovi veľmi nevyhovujú. Prekvapuje skôr minimálny lov tchorov v Prešovskom, ale najmä v Košickom kraji, ktorý podľa nášho názoru poskytuje
tchorovi výborné životné podmienky. Veď teplé
nížiny a pahorkatiny, kde je poľnohospodárska
pôda prestúpená menšími lesnými komplexami
a kde je aj dostatok malej zveri, predstavujú
u nás optimum rozšírenia tchora.
OCHRANNÝ STATUS TCHOROV
Tchor stepný alebo svetlý je u nás celoročne
chránený a vo vyhláške MP SR č. 93 z 19. februára 1999 o chránených rastlinách a chránených
živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní
chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín je v prílohe č. 4 uvedený iba v a-stupni ohrozenia (ohrozený), hoci podľa nášho názoru mal
byť uvedený v b-stupni (veľmi ohrozený). Jeho základná spoločenská hodnota sa vo vyhláške
uvádza sumou 5 000 Sk.
Tchor tmavý sa u nás podľa vyhlášky MPaV
SSR č. 172/1975 Zb. o ochrane a o čase,
spôsobe a podmienkach lovu niektorých druhov
zveri v znení vyhlášok MP SR č. 231/1997 Z. z.
a č. 230/2001 Z. z. môže loviť celoročne.
Vzhľadom na silný pokles jeho početnosti to považujeme za veľmi nesprávne, ak chceme poľovníctvo vykonávať ekologicky, pri rešpektovaní zásady zachovania biodiverzity. Nazdávame sa, že
lov tchora tmavého by sa mal obmedziť na zimné
mesiace, keď má aj kvalitnú kožušinku, z ktorej
sa dá vyrobiť napr. veľmi pekný golierik na detský
kabátik. Mal by sa teda loviť od decembra (prípadne novembra) do konca februára, alebo by
mal byť celoročne chránený a jedine v bažantniciach by mal byť povolený jeho celoročný lov.
Niekedy býva dosť zložité rozlíšiť od seba oba
druhy tchorov a preto sa aj v našej poľovníckej
štatistike uvádzajú spoločne v kolónke Tchory,
takže nevieme, či medzi ulovenými jedincami neboli aj nejaké omylom zastrelené tchory stepné.
OCHRANA GENOFONDU
Nie je to známe ani z minulosti, keď sa ešte mohol loviť aj tchor stepný. Situáciu však sťažuje aj
skutočnosť, že oba druhy sa môžu navzájom aj
skrížiť a takéto krížence je potom mimoriadne
ťažké správne identifikovať. Poľovník by preto zásadne nemal strieľať na nápadne svetlo sfarbeného tchora, najmä keď má bazálnu časť chvosta
svetlú, žemľovitú.
Aj touto cestou chceme apelovať na poľovníckych hospodárov, aby dôsledne evidovali a vykazovali v štatistickom hlásení všetky ulovené tchory. Zdá sa nám totiž, že niektorí to podceňujú
a takúto evidenciu nerobia. Nechce sa nám totiž
veriť, že by až v 37 okresoch nebol v r. 2001 ulovený ani jeden tchor. Treba si uvedomiť, že štatistika úlovkov je v súčasnosti jediným, hoci len
veľmi relatívnym zdrojom informácií o početnosti
tchora na Slovensku.
POROVNANIE BIONÓMIE
TCHORA TMAVÉHO A STEPNÉHO
Podľa Škalouda (2000) a ďalších autorov je
tchor tmavý typickým lesostepným a tchor stepný
typickým stepným druhom. Tchor tmavý však
často osídľuje aj mokrade a ľudské sídla. V populácii tchora tmavého býva v priemere 62 % jednoročných, 24 % dvojročných a 14 % starších jedincov. Samec tchora tmavého váži 1 0001 500 g, tchora stepného 800-1 200 g. Samice
sú menšie a vážia 600-800 g (tchor tmavý), resp.
500-700 g (tchor stepný). V porovnaní s tchorom tmavým sa tchor stepný ľahšie pohybuje na
mäkkom podklade, lebo v jeho prípade na 1 cm2
plochy labiek pripadá len 20-21 g záťaže, kým
pri tchorovi tmavom 26-27 g. Denná pohybová
trasa tchora tmavého je 5-10 km, ale stepného
7-18 km, lebo loví v otvorenej stepnej krajine.
Domovský okrsok samca tchora tmavého je
menší (70-250 ha a výnimočne až 700 ha) ako
tchora stepného (200-400 ha).
Škaloud ďalej uvádza, že v potrave tchora
stepného majú stavovce väčšie zastúpenie (95100 %) ako v potrave tchora tmavého (85-95 %),
v prípade tmavého je väčšie zastúpenie bezstavovcov (5-15 %). Drobné cicavce sú v potrave
tchora stepného zastúpené 55-80 %, ale v potrave tchora tmavého len 35-65 %. Zato je v potrave
tchora tmavého vyššie zastúpenie rýb, obojživelníkov a plazov (10-15 %). Zastúpenie malej pernatej i srstnatej zveri, domácich zvierat a vajec je
v potrave oboch druhov približne rovnaké (10-15
%). V potrave tchora tmavého je o niečo vyššie
zastúpenie drobných vtákov a ich vajec (5-10 %),
ale v potrave tchora stepného majú väčšie zastúpenie stredne veľké cicavce, napr. chrčky, sysle, potkany atď. (10-15 %). Hraboše a myši tvoria
70 % potravy tchora svetlého, ale len 50 % potravy tchora tmavého. V potrave tchora svetlého tvoria zložky škodlivé pre človeka 55 %, ale v potrave tchora tmavého až 77 %. Ako je známe, tchor
Úlovok tchorov na Slovensku v r. 2001 na 1 000 ha poľovnej plochy podľa okresov (prameň: Poľovnícka štatistická ročenka SR 2001)
si robí aj zásoby potravy. Veľmi rád si do zásoby
ukladá živé žaby, ochrnuté v dôsledku záhryzu,
ale zásoby si robí aj z malých cicavcov (niekedy
s odhryznutou hlavou) a výnimočne aj z ovocia.
Potravu oboch druhov tchorov porovnávali aj
Koubek, Červený a Bufka, podľa ktorých bolo
zastúpenie cicavcov v potrave tchora stepného
aj 77,3 %, ale u tchora tmavého len 44,7 %.
V prípade vtákov to bolo naopak – 18,3 %
u tchora tmavého a len 5,2 % u tchora stepného.
Zastúpenie obojživelníkov bolo v potrave tchora
tmavého 14,1 %, ale u tchora stepného nulové.
Vajcia boli v potrave tchora tmavého zastúpené
10,4 %, ale u tchora stepného 0 %. Tchor požiera aj dážďovky.
Popri nepriaznivých zmenách životného prostredia v dôsledku silnejúcej antropopresie na krajinu nepochybne k zníženiu početnosti tchorov
prispelo aj značné obmedzenie zásob ich potravy. Nesporne to viac postihlo tchora stepného,
napr. v dôsledku zníženia početnosti malej poľnej zveri, najmä jarabíc, zajacov, králikov, ale aj
sysľov (ktoré sa spolu s králikmi z krajiny prakticky celkom vytratili) a chrčkov. Potravná báza
tchora tmavého sa ochudobnila určite o čosi menej, hoci aj v tomto prípade ide o evidentný
trend, napr. aj v dôsledku značného zníženia početnosti obojživelníkov.
Početnosť tchora stepného bola u nás aj v minulosti oveľa nižšia ako tchora tmavého a aj jeho
areál bol výrazne menší, obmedzený najmä na
agrárnu krajinu, najmä v teplejších nížinných oblastiach v južnej časti západného, východného,
ale aj stredného Slovenska. Zatiaľ to nie je vedecky dokázané, ale dôvodne možno predpokla-
Spýtali ste sa
Dvojité členstvo?
V našom PS nie sme zajedno v probléme dvojitého členstva, hoci domáci poriadok nášho PS takéto členstvo vylučuje.
I. R., okr. Žilina
Zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v § 4 ods. 2 okrem iného uvádzal:
„Členstvo vo dvoch alebo viacerých poľovníckych združeniach nie je dovolené“. Z toho vyplývalo, že jedna osoba mohla byť členom len jedného
poľovníckeho združenia. Prípadné zistenie dvojitého členstva malo za
následok postih podľa Disciplinárneho poriadku SPZ.
Zákon NR SR č. 99/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poľovníctve v § 4 uvedenú vetu o dvojitom členstve vypustil, z čoho vyplýva,
že čo nie je zakázané, je dovolené.
Podľa stanov SPZ § 7 (povinnosti členov), bod c je člen PZ povinný angažovať a zúčastňovať sa aktívne na práci v SPZ, zachovávať disciplínu, plniť všetky úlohy vyplývajúce z členstva alebo zverenej funkcie a dôsledne
dať, že početnosť tchora stepného poklesla v posledných decéniách väčšmi ako tchora tmavého.
TCHOR NIE JE NOROK
V minulosti u nás žil norok európsky, ale na
prelome 19. a 20. storočia na našom území celkom vyhynul. Nebol však vyhubený nadmerným
lovom a pravé príčiny jeho postupného miznutia
prakticky v celom jeho areáli ani nepoznáme.
S ním si teda tchora naši poľovníci už nemôžu
pomýliť, ale jeho zámena s tchorom americkým
(minkom) sa v budúcnosti nedá celkom vylúčiť.
Tento norok sa dostal do Európy pôvodne ako
kožušinové zviera, ale z fariem nejaké jedince
unikli a boli aj úmyselne vypúšťané, a dnes je už
značne rozšíreným najmä v severo a západoeurópskych krajinách. Tak napr. vo Fínsku sa v rokoch 1997-2001 ulovilo ročne priemerne
70 800 minkov (ale iba 58 300 líšok) a niekoľkonásobne viac sa ich loví vo Švédsku. Je rozšírený
v Poľsku, na Ukrajine, v Dánsku, Nemecku, Nórsku, začína prenikať do ČR, Rakúska a môže sa
teda objaviť aj u nás. V ČR podľa údajov Dr. Koubeka dosiahol už rieku Moravu pri našej hranici.
Veľmi sa podobá tchorovi tmavému, ale nemá jeho charakteristickú bielu kresbu na hlave, lebo
biela je na ňom (ale iba niekedy) len spodná pera, inak je celý jednofarebný tmavý. Je aj trocha
menší ako tchor a medzi prstami má náznak plávacej blany. Preto treba každého uloveného
tchora tmavého dokonale prehliadnuť a presvedčiť sa, či to náhodou nie je mink, ktorý môže
v budúcnosti prípadne preniknúť aj na naše územie.
Snímka Ivan Kňaze
rešpektovať pravidlá občianskej a poľovníckej morálky. Práve v stanovách
PZ (PS) možno ešte presnejšie špecifikovať, aké úlohy musí počas roka
každý člen splniť, aby bol platným členom PZ.
Úhrada je oprávnená
Naše PZ využíva niekoľko lúk na prikrmovanie zveri. Lúky roľníckeho
družstva odplácame brigádou podľa jeho potrieb, ale drobní vlastníci za
využívanie ich lúk požadujú finančnú, resp. naturálnu úhradu. Inak nám
hrozia žalobou a lúky chcú poskytnúť drobnochovateľom. Argumentujeme, že prikrmovaním zveri chránime les pred ohryzom. Majú na svoj postup zákonné právo?
J. L., okr. Prievidza
Majitelia pozemkov od vás oprávnene požadujú finančnú úhradu. Ako
uvádzate, užívanie lúk roľníckeho družstva uhrádzate formou odpracovania brigád, ale užívanie súkromného majetku neuhrádzate ani touto formou. Musíte si uvedomiť, že nájomné, ktoré za tieto pozemky platíte, je za
jh
revír, a nie za dopestovanú úrodu.
9
POĽOVNÍCKA OPTIKA
Ďalekohľady:
Kritériá kvality a prehľad trhu
Lacné býva
zväčša nekvalitné
Klasický ďalekohľad 8x56 nie je
vhodný na posliedku a ani na
pozorovanie zveri. Najvhodnejším je
ľahký, prenosný ďalekohľad
s priemerom objektívu 30 alebo 42 mm.
O osvedčení v praxi rozhodujú v prvom
rade kritériá kvality. Nasledujúci
príspevok Rolanda Zeitlera, uverejnený
v nemeckom mesačníku DWJ
(Deutsche Waffen-Journal) je stručným
prehľadom trhu s pozorovacími
ďalekohľadmi, spolu
s užitočnými radami
na ich
kúpu.
Popri vreckových a skladacích ďalekohľadoch ponúka trh aj klasické pozorovacie ďalekohľady s priemerom objektívu od 30 do 42 mm. Sú použiteľné
za denného svetla, ale aj počas súmraku. Pozorovacie ďalekohľady používajú prevažne horskí lovci, lebo poľujú za dobrého svetla. Sú však ideálnym
spoločníkom aj pri poľovačkách v cudzine na všetkých kontinentoch. Napríklad pozorovacie ďalekohľady s lepšou viditeľnosťou sú výhodné pri jelenej zveri, ktorá býva aktívna za súmraku, na svitaní alebo v neskorých večerných hodinách. Pri ubúdajúcom svetle sú výhodné objektívy s priemerom 40
až 42 mm.
Mnohí poľovníci s obľubou siahajú po ďalekohľadoch s parametrami 7x42,
8x40, 8,5x42 alebo 10x40(42), využívajúc tak ich univerzálnosť. Nie sú priťažké, sú ľahko prenosné a spolu s kvalitnou optikou podávajú solídny výkon
aj za súmraku. Priemer výstupnej pupily týchto ďalekohľadov sa pohybuje
okolo 5 mm, čo je optimálne, lebo to zodpovedá maximálnemu otvoreniu zrenice ľudského oka.
Ďalekohľady s menšími priemermi objektívu, napr. 8x30(32) sú ideálne na
poľovačky za denného svetla, keďže veľkosť zorného poľa a zväčšenie sú dostačujúce. Úspešne ich možno použiť v horskom teréne, ale aj v savane a stepi.
Prednosťou vreckových alebo skladacích ďalekohľadov je ich nízka hmotnosť a šikovná veľkosť, ale tieto výhody bývajú často na úkor optickej kvality.
Sú vhodné do vrecka a všade tam, kde je každý gram navyše zbytočnou záťažou, napr. pri extrémnych horských poľovačkách a vo veľkých nadmorských
výškach. Ich optický výkon býva len priemerný. Malý okulár ponúka nedostatočný komfort a pri ubúdajúcom svetle sú tieto ďalekohľady prakticky nepoužiteľné. S väčšinou vreckových ďalekohľadov sa pri sťažených svetelných
podmienkach alebo pri protisvetle dostaneme až na hranice ich možností.
Ďalšou ich nevýhodou je, že sa rozladia vždy, keď ich človek potrebuje. Pre
ich malé rozmery sa tiež pomerne neprakticky obsluhujú.
ZNAKY KVALITY
Na rozlíšenie oblasti použitia ďalekohľadov slúžia parametre ako relatívna
svetelnosť, zväčšenie a priemer objektívu. Ale aj pri ďalekohľadoch s rovnakými
optickými parametrami zvyknú byť zásadné rozdiely: kým s jedným ďalekohľadom sa pri menšom svetle nedá rozoznať pohybujúci sa objekt, s iným, s tou istou relatívnou svetelnosťou sa dajú rozoznať kontúry a pohyb poľovnej zveri.
POĽOVNÍCKA OPTIKA
Popri optickej kvalite je však veľmi dôležitá aj dobrá mechanika, pričom aj
tu bývajú rozdiely napr. v komforte ovládania. Len keď sú optika, mechanika
a ovládanie na vysokej úrovni, môžeme hovoriť o hodnotnom, resp. špičkovom ďalekohľade.
MECHANIKA A TELESO ĎALEKOHĽADU
Telesá pre optiku by mali byť pevné a stabilné. V praxi musia bez ujmy vydržať silné nárazy a extrémne zmeny teplôt. Optiku ochránia len hrubé steny tubusov. Stabilné sú tlakové hliníkové odliatky s dostatočnou hrúbkou steny,
preto sa vyvarujte príliš tenkých hliníkových tubusov. Často sa vyrábajú tenšie, aby sa tým ušetrilo na hmotnosti, dôsledkom však býva nestálosť tvaru –
pri stlačení sa uvoľňujú šošovky a stráca sa tesnosť.
Firma Zeiss používa pri svojej sérii Victory na telesá ďalekohľadov vysokohodnotný technický plast, čím garantuje vysokú stálosť tvaru a zároveň šetrí
na hmotnosti. Tento materiál sa v testoch osvedčil ako veľmi pevný a odolný.
Veľmi pevné sú aj telesá zo zliatiny horčíka, ktoré používa Swarovski v rade
EL, sú tiež ľahké a odolné.
Pri poľovačke je veľmi dôležitá nízka hlučnosť. Preto by mal byť poľovnícky
ďalekohľad potiahnutý gumou, a to aj na hranách objektívov. Povrch by mal
byť protišmykový, odolný proti kyselinám (pot na rukách!) a pri chlade alebo
teple by mal byť príjemný na dotyk.
Je samozrejmé, že obslužné elementy (zaostrovanie a dioptrická korekcia)
by mali byť v dobrom dosahu. Ideálne je, keď zaostrovacie koliesko medzi tubusmi leží čo najviac vpredu, lebo potom pri zaostrovaní neprekáža napr. šiltovka. Pre dioptrickú korekciu sú vhodné kombinované tlačidlá (zaostrovanie
a dioptrická korekcia v jednom ovládači). Súčasne by však mala byť dioptrická korekcia pohodlne nastaviteľná aj v pozorovacej polohe a mala by byť prinajmenšom aretovateľná, aby sa nedala mimovoľne prestaviť. Ani zaostrovacie koliesko by sa pri prenášaní ďalekohľadu nemalo hýbať. Dnešnej dobe už
zodpovedá vnútorné zaostrovanie, lebo iba pri ňom sa dá zaručiť trvalá tesnosť. Vyžaduje síce o niečo viac optických súčiastok, čím pohltí trochu viac
svetla, lenže dobrá tesnosť je oveľa dôležitejšia.
Ďalekohľady by mali mať okuláre, vhodné aj pre nositeľov okuliarov (zväčšený odstup od výstupnej pupily). Ideálne je, keď dokážu obsiahnuť celé zorné pole, čo však pri väčšine okulárov, určených pre nositeľov okuliarov, nebýva pravidlom. Úbytok zorného poľa od 5-10 % je však tolerovateľný. Gumené očnice umožňujú človeku, ktorý nenosí okuliare vynikajúce videnie bez
vplyvu bočného svetla. Nositelia okuliarov ich naopak jednoducho vyhnú. Ale
pozor – takéto ohýbanie má za následok veľké opotrebovanie! Pre nositeľov
okuliarov sú preto ideálne otočné očnice: pri vysunutí by mali byť dobre aretovateľné a pri pozorovaní by sa nemali samovoľne zasúvať. Je výhodné, keď sa
očnice dajú pri čistení celé vyskrutkovať.
Veľmi dôležitý je stabilný mostík, ktorý spája obe polovice ďalekohľadu.
Jednotlivé prvky by sa mali dať dobre ovládať aj pri silnom mraze a zaručovať jemné a presné zaostrovanie. Ďalekohľady s externým zaostrovaním sú
oveľa citlivejšie na otrasy a nárazy ako ďalekohľady s vnútorným zaostrovaním. Externé zaostrovanie na oboch okulároch je nevýhodné, najmä pri ubúdajúcom svetle a pri krátkych vzdialenostiach. Je nepraktické a časovo náročné. Pri dobrom svetle sa oko dokáže zaostreniu prispôsobiť, pri ďalšom
pozorovaní a často sa meniacej vzdialenosti to však môže byť pre oko veľmi
namáhavé. Pri každom zaostrovaní by mala byť dostatočná vôľa (od stredu),
takže pri zaostrovaní na veľkú vzdialenosť sa zaostrovacie koliesko nesmie
dostať na doraz.
KVALITNÁ OPTIKA
Bez kvalitnej mechaniky nám však ani tá najlepšia optika nie je nič platná.
Skupina optických prvkov musí byť dobre upevnená a ani pri najväčšom zaťažení sa nesmie prestaviť. Popri optimálnom návrhu optiky je dôležitá aj voľba
a zosúladenie kvality skla a jeho zušľachtenia. V zásade poznáme dva druhy
konštrukcie, ktoré sa odlišujú v usporiadaní optických hranolov vo vnútri ďalekohľadu – klasické porro hranoly a strešné hranoly.
Porro hranoly vytvárajú „bruchatejší“ tvar ďalekohľadu, keďže zoradenie
hranolov je stranovo presadené (väčší rozostup objektívov) a sú naopak kratšie ako ďalekohľady so strešnými hranolmi. Pri porro hranoloch možno dosiahnuť vyššiu transmisiu svetla, pričom nedochádza k jeho fázovému posunu
a tým k zhoršeniu kontrastu a kvality rozlíšenia. Napríklad poľné ďalekohľady
s porro hranolmi vykazujú brilantný obraz s vysokým kontrastom a dokonalou
vernosťou farieb s obrazom, ostrým ako britva.
Medzi poľovníkmi sú však vďaka štíhlejšiemu tvaru obľúbenejšie ďalekohľady so strešnými hranolmi, hoci spravidla bývajú o čosi dlhšie. Všetky ich
šošovky, kde zväzok lúčov vchádza zo vzduchu do skla a zo skla do vzduchu,
by mali mať antireflexnú vrstvu. Antireflexné vrstvy (zvyčajne z magnézia fluoridu) zväčšujú svetelnú priepustnosť, zlepšujú kontrast, redukujú lesk a znižujú
množstvo odrazov. Najvhodnejšie je, keď sú všetky povrchy mnohovrstvené.
Takýmto ďalekohľadom by malo prejsť 90 až 95 % svetla. Na vonkajších stranách okuláru a objektívu by mali byť vrstvy odolné proti oderu a poškriabaniu
(napr. pri čistení). Preto firma Swarovski aplikuje popri mnohovrstvenej optike
Swarotop aj o čosi tvrdšiu s názvom Swarodur, hoci tá nepatrne znižuje prechod svetla. Aj firmy Leica a Zeiss však používajú veľmi oteruvzdorné vrstvenie.
Dôležitý je spôsob vrstvenia optiky, ktorý pôsobí vo viditeľnom spektre
a zaručuje prechod svetla v celom farebnom rozsahu. Dosiahne sa tým ver-
Vnútro ďalekohľadu tvorí precízna technika, ktorú pred vonkajšími vplyvmi bezpečne chráni teleso ďalekohľadu.
nosť farieb, vysoká ostrosť a vynikajúci kontrast. Farby pôsobia tak, ako pri
pohľade voľným okom.
ROZHODUJÚCI JE KONTRAST
Pri brilantnom obraze záleží predovšetkým na jeho vysokej ostrosti (vrátane
obrysov), vynikajúcom kontraste, vysokom prechode svetla a na vernosti farieb. Pritom je len malý rozdiel medzi jasným obrazom (prechod svetla) a vysokým kontrastom. Za pokročilého súmraku alebo pri sťažených svetelných
podmienkach by nám jasný obraz sám osebe nebol nič platný, pokiaľ by nebol aj dostatočne kontrastný. Kontrast je dôležitý najmä pri nedostatku svetla.
Platí teda zásada, že čím menej prechodu svetla, tým viac kontrastu. Takto sa
dá čosi rozpoznať dokonca aj v noci. Odrazy, spôsobené falošným svetlom,
by mali byť čo najnižšie, lebo nadmerne znižujú kontrast. Clony musia byť preto navrhované aj zostrojené optimálne.
Poľovnícka aktivita vyžaduje mimoriadne kvalitné ďalekohľady, ktorých
optika a mechanika musia byť dokonale zladené. Poľovnícky ďalekohľad musí
byť vodotesný a naplnený dusíkom, zamedzujúcim jeho zarosovanie. Podľa
mojich osobných skúseností možno medzi špičku ďalekohľadov zaradiť značky Leica, Nikon (len zopár modelov), Swarovski a Zeiss. Nájdu sa medzi nimi
aj rozdiely, v praxi však všetky vykazujú vysokú univerzálnosť použitia.
Pre svoj ďalekohľad by sa mal každý rozhodnúť sám, a najmä si ho pred
kúpou dobre vyskúšať v sťažených svetelných podmienkach. Skúšanie ďalekohľadu za denného svetla laikovi nič nenapovie, preto sa odporúča pozorovanie hviezd. Pokúste sa stredne ostro zobraziť hviezdu a potom zľahka pohnite ďalekohľadom. Prípadné vytváranie svetelných pruhov je chybou zobrazenia. Na skúšanie ďalekohľadu je vhodné napríklad aj pozorovanie nočného
pouličného osvetlenia. Pri kvalitnom ďalekohľade by zo zdroja svetla nemali
vychádzať zväzky lúčov.
Oko poľovníka vyžaduje rozsiahle zorné pole. Obraz ďalekohľadov s veľkým
zorným poľom je po okrajoch neostrý a aj jeho celková kvalita býva problematická. Firma Nikon ponúka ďalekohľady s vynikajúcou kvalitou obrazu, avšak s užším zorným poľom, ako jej stredoeurópski konkurenti. Strednej kvalitatívnej triede dominujú výrobcovia ako Kahles, Docter, Steiner, Minox, Bausch a Lomb,
Weawer alebo Optolyth. Ich ďalekohľady však podľa skúseností autora nedosahujú kvalitu špičkových výrobkov. Sú síce výrazne lacnejšie a v praxi dobre použiteľné, ale v extrémnych podmienkach zaznamenáme pomerne výrazný kvalitatívny rozdiel. Majú menej praktické ovládanie a často im chýba externé zaostrovanie na jednotlivých okulároch, prípadne aj vnútorné zaostrovanie.
Preto je namieste varovanie pred kúpou jednoduchej a lacnej pozorovacej
techniky. Nezodpovedá totiž požiadavkám lovu, hoci za dobrého svetla s ňou
možno predsa len spozorujete nejakého srnca. Z bohatej ponuky sme vybrali
niekoľko vreckových a pozorovacích ďalekohľadov s krátkym popisom a hodPreložil Erik Ferianc
notením ich použitia v praxi.
Dokončenie v budúcom čísle
11
V júli s knihou z PaRPRESS-u si oddýchnete od stresu.
Pri nákupe nad 500,- Sk zľava 15 %
262,- Sk
143,- Sk
175,- Sk
162,- Sk
138,- Sk
150,- Sk
126,- Sk
108,- Sk
108,- Sk
108,- Sk
132,- Sk
143,- Sk
132,- Sk
60,- Sk
105,- Sk
90,- Sk
126,- Sk
100,- Sk
90,- Sk
138,- Sk
144,- Sk
50,- Sk
70,- Sk
138,- Sk
70,- Sk
132,- Sk
65,- Sk
228,- Sk
144,- Sk
90,- Sk
90,- Sk
60,- Sk
N
O
VI
N
K
A
296,- Sk
K CENE OBJEDNANEJ KNIHY (RESP. INÉHO TOVARU Z NAŠEJ PONUKY)
PRIPOČÍTAVAME POŠTOVNÉ A BALNÉ PODĽA HMOTNOSTI.
Knihy si môžete kúpiť aj v uvedených kníhkupectvách a v predajniach poľovníckych
potrieb.
Vo vydavateľstve si môžete objednať knihy a ďalší tovar z našej ponuky písomne,
telefonicky na číslach 02/5556 4791-2, 0907 482 080
alebo cez internet na e-mailovej adrese [email protected]
UVEDENÉ CENY PLATIA IBA PRI OBJEDNÁVKACH PRIAMO V PaRPRESS-e.
12
162,- Sk
25,- Sk
1
Poľovačka
v Namíbii
350,- Sk
– prírodopisný dokumentárny film, 30’.
1
2
Srnčia zver
420,- Sk
– prírodopisný dokumentárny film, ktorý
zachytáva populácie
srnčej zveri, žijúcej
na juhozápadnom
Slovensku, 60’.
Od augusta do
decembra
v Malých Karpatoch 310,- Sk
1
2
2
– prírodopisný dokumentárny film, ktorý
zachytáva život srnčej, jelenej, danielej
a muflónej zveri
v Malých Karpatoch,
30’.
3
3
4
5
Terče – 1 kus
á 1,- Sk
3
4
4
Pracovné listy
52,- Sk
Biely obrus s potlačou s poľovníckymi
motívmi, rozmery 136x134 cm,
100 % bavlna
320,- Sk
Zelený obrus s potlačou s poľovníckymi motívmi, rozmery 136x134 cm,
100 % bavlna
360,- Sk
Modrý obrus s potlačou s rybárskymi
motívmi, rozmery 136x134 cm,
100 % bavlna
320,- Sk
Zver na pohľadniciach
1 ks á 2,- Sk
ZOZNAM PREDAJNÍ, KDE SI MÔŽETE ZAKÚPIŤ
TOVAR Z NÁŠHO VYDAVATEĽSTVA
BRATISLAVA: Poľovník, Vajnorská 46, tel. 02/44258067,
Kníhkupectvo Príroda, Dulovo nám. 12, tel.: 02/5542 5160, Kníhkupectvo
Pištek – FREDDIE, Obchodná 2, tel.: 02/5464 0814, Kníhkupectvo LARS,
Krížna 62, tel.: 02/5556 1442 ; BARDEJOV: Poľovnícke potreby,
Štefánikova 2, tel.: 054/4729406; BYTČA: Poľovnícke a rybárske
potreby ATHOS, Hlinkova 680, tel.: 041/5532 873; ČADCA: Poľovníctvo
Rimi, Kysucká cesta 940, tel. 041/4331170; DOLNÝ KUBÍN:
Poľovník, Radlinského 1736/27, tel.: 043/5864 126, 864 126, MC-ÚSIP,
Obchodný dom Kocka, Na sihoti 1110; FIĽAKOVO: Szabmix-rybárske
a poľovnícke potreby, Jilemnického 32, tel.: 047/4381484; HOLÍČ:
Kniha Bystrických, Kátovská 2937, Bernolákova 3, tel.: 034/6683524;
HUMENNÉ: Jäger – poľovnícke potreby, Nám. Slobody 12, tel.:
057/7756994, Kníhkupectvo, Nám. Slobody – Centrum, tel.: 057/7757138;
KOMÁRNO: Konkurent, Palatínova 37, tel.: 035/730944, Artemis,
Jókaiho 21; KOŠICE: Karen, Hlavná 21, tel.: 055/6229 608, Poľovníctvo
MN, Hlavná 82, tel.: 055/6258544.; KRÁĽOVSKÝ CHLMEC:
Poľovnícke potreby, Hlavná 115, tel.: 056/6322 946; LEVICE:
Kníhkupectvo Herka, Štefánikova 1, tel.: 036/6228 833; LUČENEC:
Kníhkupectvo Leto, OD Prior, 0903 695 466; MALACKY: Kniha
Bystrických, Obchodný dom Stred, I. poschodie; NÁMESTOVO:
Poľovnícke potreby, Hviezdoslavova 18/15, tel.: 043/5523674; NITRA:
Ekonomická kancelária, Štefánikova 51, tel.: 037/418942; NOVÉ
MESTO NAD VÁHOM: Kníhkupectvo Ľ. Mikušková, F. Kráľa 11, tel.:
032/7712533; POVAŽSKÁ BYSTRICA: MC – ÚSIP, Centrum
27/33, tel.: 042/4323410; PREŠOV: Poľovnícke potreby, Svätoplukova
8; PRIEVIDZA: EZOP, A. Hlinku 12, tel.: 046/5425 002; PÚCHOV:
MC-ÚSIP, Dom kultúry – prízemie, tel.: 042/4633 722; ROŽŇAVA:
Kníhkupectvo Leto, Nám. Baníkov 13, tel.: 058/7331308;
RUŽOMBEROK: MC-ÚSIP s. r. o., Mostová 4/D, Obchodný dom Jánoš;
SENEC: Predajňa zbraní a streliva, SNP 81, tel.: 0903 419996;
SENICA: Kniha Bystrických, Dom kultúry; SKALICA: Kniha
Bystrických, Sasinkova 8; SNINA: Juvena Centrum, Komenského
2660/10, tel.: 057/7685 170; TOPOĽČANY: Reja, Škultétyho 1145/6,
tel. 038/5320 405; TREBIŠOV: Hubertlov, M. R. Štefánika 1941,
056/6727188; TRENČÍN: Afa, Legionárska 5, tel. 032/529353;
TRNAVA: Kníhkupectvo – AMICUS, Hlavná ul.; TRSTENÁ: Poľovnícke
potreby, 8/4 M. Klepkoň; VRANOV N/TOPĽOU: Kníhkupectvo
Petrova, Nám. Slobody 2, tel. 057/22391; ZLATÉ MORAVCE: Kniha
Eminent, Nám. A. Hlinku 4; ZVOLEN: Leštáchovo kníhkupectvo, nám. SNP
4, tel.: 045/5323 472, Kníhkupectvo Leto, nám SNP OD PRIOR, tel.:
045/5325018; ŽILINA: Poľovnícke potreby, Komenského 7, tel.
041/7232 977, Poľovnícke potreby, Národná 13, tel. 041/5643 124,
Poľovníctvo RIMI, Pivovarská 1069, tel.: 041/5640512.
5
6
Reprodukcie obrazov akad. maliara
L. Beráka, bez rámu 1 kus 250,- Sk
(rozmery 47x34 cm)
13
Z LESOV, POLÍ A LÚK
Júlový večer
Nadišiel jeden z júlových večerov, aké
mám veľmi rád nielen kvôli tomu, že mám
prázdniny, ale najmä preto, lebo práve vtedy
nastáva čas srnčích zásnub. Čas, kedy sa rozbúcha srdce nejedného poľovníka: dúfa, že
práve počas tejto ruje stretne srnca, ktorý už
splnil svoje poslanie a je súci na odstrel. Ako
milovník prírody a kandidát poľovníctva sa
spolu s priateľom Petrom počas júla často túlame po revíri najmä v časti zvanej Agačina.
Obdivujeme prírodu, pozorujeme, vychutnávame leto...
Raz sme sa s Peťom opäť dohovorili, že sa
v neskoré popoludnie vyberieme do revíru.
Hneď skraja sme si všimli stopy zveri a párik
myšiakov plachtiacich nad našimi hlavami.
Na poli pri lese rástol jačmeň, ktorý už bol
súci na zber. Od okraja lesa sme zabočili do
doliny, kde sa v neveľkej remízke nachádza
jeden z našich posedov. Keď sme sa na ňom
usalašili, ešte stále bolo dosť teplo, no mali
sme so sebou aj vodu na uhasenie smädu. Potom sme už len sledovali, čo sa bude diať.
Chvíľami nás osviežil jemný vánok, ktorý
rozvlnil jačmenné pole a prinášal k nám krásne letné vône. Slnko postupne klesalo k horizontu a ja som si čoraz častejšie prikladal
k očiam ďalekohľad. Zrazu ma zaujal bod,
pohybujúci sa od lesa do doliny. Vzápätí mi
bolo jasné, že je to líška, ktorá s nosom pri
zemi hľadá korisť. Naraz zastala a impozantným skokom sa vrhla na miesto, kde objavila
myš. Začuli sme, ako prenikavo zapišťala. Po
krátkej chvíli zase Peťo zazrel dve líšky, ktoré
sa pohybovali vo vzdialenosti asi 60 metrov
od posedu. Mierili rovno do jarku, v ktorom
si vždy nájdu nejakú potravu. A neraz ju tvoria mladé bažanty a zajačiky. Vzápätí ma
priateľ upozornil, že na poli pribudol ďalší
bod a znova vysvitlo, že je to líška. Na neveľkom priestore v priebehu 45 minút už štvrtá!
Po chvíli sa rozbehla smerom k dedine.
Vtom nás objavili komáre, preto sme sa
museli ponatierať repelentom, inak by sme
tam neobsedeli. Len čo sme odložili repelent
do batoha, objavil Peťo neďaleko nášho posedu srnčí párik. Začali sa tam popásať urastený krásny srnec s vysokými parožkami a srna.
Správali sme sa čo najtichšie a cez ďalekohľad som obdivoval krásnu srncovu ozdobu
od ružíc až po vetvy. Bol to pravidelný šestorák. Peťo mi podával vábničku, aby som skúsil zavábiť. Priložil som si ju k ústam a párkrát som z nej vylúdil zvuk, lenže srna ani srnec nezareagovali. Zrazu srna akoby ustrnula, zastrihala ušami, zodvihla nos k oblohe
a odbehla. Buď ju niečo vyrušilo alebo zavetrila nás na posede. Klusom prebehla cez jarok, ale ešte ním ani neprešla a už ju nasledoval aj srnec. Počas behu sa ozýval brechavými zvukmi.
No a to nám v ten večer stačilo. S priateľom sme na vlastné oči videli jednoduché, ale
krásne predstavenie, aké dokáže človeku ponúknuť iba príroda. Každý mi môže veriť, že
je to pôsobivejšie ako obrázky z prírody na
televíznej obrazovke, omamnejšie ako droga
či iný civilizačný neduh. Pravda, prírode treba rozumieť a chrániť ju. Naša SPOŠ v Leviciach má svoj vlastný poľovný revír a poľov-
14
níctvo nás vyučuje pán profesor P. Janči.
Som presvedčený, že moji spolužiaci i ja raz
v praxi aj ako poľovníci dokážeme urobiť
všetko pre ochranu zveri a pre to, aby človeka
osviežil i nadchol naoko obyčajný júlový večer v prírode.
JÁN GREGOR, študent SPOŠ Levice
Janko, hľadaj!
Poľujem už niekoľko rokov, ale sluku sa mi
ešte nepodarilo uloviť. Preto som, aspoň podľa
niektorých starších poľovníkov, ešte nezložil
„maturitu“. Pravda, každú jar som chodieval
sledovať ťah slúk a to mi stačilo. Síce som vždy
mával v rukách pušku, no keď som začul nad
hlavou typické kvorkanie zvyčajne ma tak prekvapilo, že som stihol len ústa otvoriť. V ďalšiu
jar sa to zopakovalo. Po prelete prvej som zaregistroval aj druhú, no tá letela nízko nad
mladinou a rovno na mňa. Vtedy som reflexívne zodvihol pušku a vystrelil. Sluka mi preplachtila nad hlavou a s roztiahnutými krídlami pristála v agátovom lesíku. Keďže sa rýchle
stmievalo a baterku som nemal so sebou, nepodarilo sa mi ju dohľadať. Na druhý deň skoro
ráno som vzal so sebou Guľu, otcovu dlhosrstú
stavačku a šiel som hľadať sluku. Guľa svedomite presnorila celý lesík, no sluku nenašla.
Bolo viac ako isté, že som ju netrafil. Do revíru
som potom šiel ešte v nedeľu aj s bratrancom
Jožom, ktorý sa rád túla prírodou. Stáli sme na
stanovišti a čakali, kedy dokončí svoju poslednú pieseň drozd. Naraz rovno pred nami vyleteli dve sluky, rýchle som zamieril a jedna
z nich spadla do trávy. Konečne som teda
„zmaturoval“ a vzácnu trofej som si chcel
uchovať na pamiatku. Švagor, bývajúci v susednej dedine sa ponúkol, že ju odnesie k tamojšiemu preparátorovi. Lenže na druhý deň
mi zavolal, že sluku odložil na okno a do rána
zmizla. Zrejme si na nej pochutil kocúr. Neostalo z nej ani pierko.
Za slukami som potom šiel až po dvoch rokoch. Pridal sa ku mne priateľ Janko, takisto
poľovník. Potešili sme sa pohľadom na prebúdzajúcu sa prírodu a čakali, kedy a či vôbec sa
ozvú sluky. Keď nám prvá preletela nad hlavami, pozdravili sme ju zodvihnutím klobúkov
a potom sme sledovali prelety ďalších. Bolo ich
veľa, preto som na jednu zamieril a vystrelil.
Šikmo letiac mierila dolu k zemi. Ale kam dopadla, sme netušili. Postupovali sme krok za
krokom, no po sluke nebolo ani stopy.
– Janko, hľadaj! – často som povzbudzoval
kamaráta, ktorý vytrvalo preskúmaval každý
meter a odhodlane sa púšťal aj do kríkov.
Lenže po sluke akoby sa bola zľahla zem.
Zbytočne som kolenačky prezeral miesto predpokladaného dopadu, zbytočne som vyzýval
kamaráta, len aby sa nevzdával a ďalej hľadal,
sluky nebolo a nebolo.
Domov sme sa vrátili už potme rozhodnutí,
že ju pôjdeme dohľadať ráno. Našli sme ju – na
halúzke! Teda zbytočne sme sa plazili po zemi,
keď na zem ani nespadla. Sám som ju potom
odniesol preparátorovi, nechcel som totiž riskovať, aby aj môj druhý úlovok padol za obeť
nejakému kocúrovi. A pretože Janko ju hľadal
tak usilovne, preparovanú sluku som mu daroJÁN BEKÉNYI, Jarok
val.
Ilustračná snímka Jaroslav Šubjak
Pri
studničke
Na úpätí Malých Karpát sa nachádza veľa
horských lúk so studničkami. Voľakedy si ich
majitelia lúk starostlivo udržiavali, veď im
počas letných horúčav pri kosbe slúžili ako
jediný zdroj osvieženia. Neskoršie postupne
zanikali – lúky sa už nekosili ručne a ľudia
tak neboli odkázaní na vodu zo studničiek.
Preto mnohé zarástli, vyschli a z iných ostalo
len močaristé miesto. Stávalo sa, že niektorú
studničku vyčistil poľovník alebo náhodný turista či hubár. Pri jednej takejto studničke na
svahu lúky som sa pravidelne zastavoval aj
ja. Z roka na rok bola zarastenejšia, nuž som
sa podujal dôkladne ju vyčistiť a dať do poriadku aj jej okolie. Po čase voda v nej bola
opäť čistá a dalo sa z nej aj napiť. Asi tristo
metrov pod studničkou sa nachádzala mokraď, ku ktorej cez pole ovsa viedlo viacero
chodníčkov vyšliapaných najmä diviakmi, ale
boli tam aj stopy danielej a srnčej zveri.
Nadišiel čas odstrelu diviačej zveri a keďže
mesiac bol práve v splne, zapísal som sa do
knihy návštev na nočnú postriežku. Rozhodol
som sa zájsť k „mojej“ studničke. Bolo pomerne teplo, preto kým som sa dostal na
miesto, s chuťou som sa z nej napil vody.
Pozorne som sledoval terén, no až niekedy
pred polnocou sa v lese ozval kuvik, neklam-
Z LESOV, POLÍ A LÚK
ný znak, že do mojej blízkosti mieria diviaky.
Podľa praskotu haluzí na kraji lesa som vytušil, odkiaľ prichádzajú. Pripravil som si pušku a čakal. Vyšli skoro naraz – diviačica so
štyrmi mladými. Diviačatá zrejme pochádzali
z neskoršieho vrhu, preto boli mimoriadne
malé. Samozrejme, pušku som hneď odložil,
ale zato pozornejšie som sledoval, ako sa budú správať. Dolu svahom šli najprv mláďatá
a za nimi diviačica. Prikrčil som sa vo vysokej burine a keďže som mal dobrý vietor, nemohli ma zaregistrovať, preto vo vzdialenosti
ani nie pätnásť metrov odo mňa vbehli do
mokrade a hneď sa pustili do usilovného rytia. Pobiehali hore-dolu, občas zakvikli, lebo
medzi sebou šantili. Myslel som si, že z močaristého miesta zamieria do ovsa, ale na hlas
diviačice sa začali vracať nazad do lesa. Ale
to už stará kráčala vpredu a za ňou sa valili
mladé. Asi v polovici cesty medzi mokraďou
a lesom diviačica zastala a mladé tiež. Diviačica sa pootočila bokom, zodvihla hlavou
a pomykala ňou. Pripadalo mi to, že mi tak
dala najavo svoju spokojnosť, že som jej mláďatám neublížil. Ja som jej zase bol vďačný
za pekný výjav, ktorého svedkom som bol
v ten večer pri studničke.
LADISLAV ŠMIDA, Bratislava
Zo starej
horárne
Po mnohých rokoch sa v mysli často vraciam do starej horárne, v ktorej som vyrastala
a spomínam si, čo všeličo sa v nej či na jej okolí udialo. Žili sme v úzkom kontakte s prírodu,
preto nečudo, že s ňou boli spojené aj naše zážitky.
Polesie Zápechová zamestnávalo veľa ľudí.
Niektorí pracovali na píle v Nebrovej alebo
ako drevorubači v lesoch, iní pri výrobe dreveného uhlia určeného pre kaštieľ grófa Königsegga. Uhliari bývali v drevených domčekoch
vysoko v horách na tzv. Polomiach. No a tam
v jednej rodine došlo k nezvyčajnej udalosti.
Rodina chovala kravku, ktorá sa chodievala
voľne pásť do lesa, na lúku... zašla, kam sa jej
zachcelo. Raz pri dojení si gazdiná všimla, že
krava, inak veľmi dobrá dojnica, je akási nepokojná a len s námahou sa jej ju podarilo podo-
Varíme
z diviny
jiť. Krava potom ako zdivená zutekala do rúbane. Opakovalo sa to niekoľko dní. Keď raz gazdiná vošla do maštale, od údivu priam skamenela, lebo o takom niečom ešte ani nepočula:
pod kravou bol obrovský had, ktorý sal mlieko
rovno z vemena. Večer to porozprávala mužovi
a ten sa rozhodol kravu hneď predať. Kúpili si
novú dojnicu a na tú už dávali pozor, aby sa
netúlala. Ale potom sa stalo čosi iné. Gazdiná
navarila mliečnu polievku s krúpami a dala
z nej trojročnému synovi do misky. Chlapček si
sadol na prah kuchyne a jedol. Mať naraz začula, ako hovorí:
– Nejedz len mliečko, ale aj krúpy!
Pozrela sa von a zase sa o ňu pokúšali mdloby: pri dieťati bol velikánsky had, ktorý sa
kŕmil rovno z jeho misky. Manžel hada vystopoval, zabil a vraj tuk, ktorý z neho získal, dobre predal lekárnikovi.
O príhode sa veľa hovorilo, preto sme neskôr dávali veľký pozor, aby sme sa s nejakým
hadom nestretli.
Ďalšie moje spomienky sa viažu na jedno
skoré jarné popoludnie, keď priniesol otec domov malé, doráňané a vyčerpané sŕňa. Po tuhej zime bola srnčia zver veľmi vyčerpaná
a prenasledovaná túlavými psami, takže osirené mláďa by nebolo prežilo. Srnča sme ošetrili, odchovali na fľaške s mliekom a čakali sme,
kedy nás opustí. Mláďaťu sa od nás nechcelo,
dokonca sa spriatelilo aj s naším psom Rolfom. Srna odišla až keď dospela: jeden deň odbehla do lesa a viac sme ju nevideli. Až o rok
sa vrátila a dokonca so srnčaťom. Vyzeralo to,
že sa nám prišla pochváliť so svojím potomstvom. Poprechádzali sa po dvore a odišli.
Často sme na ňu spomínali. Detstvo v horárni
bolo krásne a až teraz si uvedomujem, že všetko, čo sme vtedy prežívali, nejakým spôsobom
úzko súviselo s prírodou, ktorá nás obklopovala.
E. S., Tuchyňa
Kde bolo,
tam bolo
Vždy som sa rád túlal prírodou a tešil sa zo
všetkého, čo som v nej videl. Nikdy mi nepadlo
zaťažko prejsť krížom-krážom po celom našom
revíri – po poliach, lese, štverať sa po strmých
chodníčkoch bez ohľadu na to, či svietilo slnko,
pršalo alebo bola hmla, sneh a mráz. A zvyčajne som prenocoval tam, kde ma zastihla noc.
V tom roku som práve dostal povolenku na
srnca. Zase som, napriek tomu, že už nie som
najmladší, doslova prebrúsil celý revír, ale výradového som nevidel. Niežeby sme u nás nemali dostatok srnčej zveri, ale preto, lebo som nezazrel výradového. Na inakšieho by som predsa
ani nedokázal vystreliť, lebo dobre viem, že iba
zdravé a zdatné jedince sa dokážu postarať
o kvalitné potomstvo. Napokon som sa rozhodol
zájsť na posed. Plecniak som si uložil pod smrek
a s puškou som vystúpil hore rebríkom.
Z posedu to bola priam pastva pre oči. Súčasne som si musel všimnúť, že nesprávny
spôsob využívania lesnej pôdy sa prejavil
i v tom, že asi pätnásťhektárová lúka postupne
zarastá smrekmi, borovicami a rôznymi krovinami. Inak však zveri poskytovala dobrý úkryt
a čo bolo dôležité, nachádzala sa na nej aj voda.
Odrazu som zazrel, že sa pri studničke čosi
pohlo. Priložil som si k očiam ďalekohľad
a zistil, že je tam srna. Mladá, pekne urastená
sa pozerala smerom k lesu. I ja som tam preniesol svoj pohľad a objavil som tam – líšku.
Líška aj srna sa na seba uprene pozerali. Naraz sa srna vzpriamila a prednou nohou dupla
do zeme. Nemyslím, že by sa bola líška vyľakala, ale možno porozumela, čo jej odkazuje srna, lebo z ničoho nič sa zvrtla a odbehla do lesa. Srna sa za ňou ešte chvíľu pozerala a potom zamierila rovno pod posed. Keď bola od
neho asi štyridsať metrov, z miesta, kde som si
odložil plecniak, rozbehlo sa k nej srnča. V prvom okamihu sa mi zazdalo akoby vyskočilo
priamo z neho. Pozrel som sa na plecniak
a podľa uľahnutej trávy som zistil, že keď som
si ho tam odkladal, srnča bolo od neho len niekoľko metrov. Zrejme tuho spalo, lebo sa nedalo vyrušiť ani mojím príchodom. Srnča pobehlo k srne, ktorá zastala dva metre pod posedom, nakŕmila ho a potom spolu vošli do
lesného porastu.
Bol to naozaj krásny výjav. Hneď po príchode domov som o ňom povedal manželke a potom vnúčatám. Tie teraz znova a znova chcú,
aby som im rozprával, ako srnča spalo pri mojom batohu. A tak vždy začínam rovnako: kde
bolo, tam bolo, ale stalo sa to v revíri PZ Marduňa Sabinov...
JORDÁN MARHEVKA, Rožkovany
Recept, ktorý vám
dnes ponúkame,
pochádza z dielne
majstra kuchára Gyulu
Baranyaia z hotela
Devín v Bratislave
(Riečna ul. 4) a je pre
štyri osoby.
Bažantie prsia na víne
1 000 g bažantích pŕs (bez kosti), 100 g cibule šalotky, 60 g oravskej
slaniny, 100 g čerstvých šampiňónov, 20 g soli, 5 g čierneho mletého korenia, 10 g vegety, 20 g múky, 20 g cesnaku, bobkový list, 0,5 l červeného
vína, 10 g práškového cukru, 1/2 dl brandy. Na prílohu: 1 kg zemiakov,
10 g sezamových semiačok, 4 g maizeny, 1 vajce, 5 g múky, 1,5 dl oleja,
čerstvý rozmarín.
Bažantie prsia rozdelené na porcie predpečieme na oleji. Slaninu nakrájame na drobné rezančeky, pridáme nakrájané šampiňóny, koreniny, cesnak a s alkoholom a vínom podusíme. Keď sú šampiňóny mäkké, pridáme
prsia a dopečieme. Uvarené zemiaky pomelieme, vytvarujeme z nich hrušku, obalíme v múke, rozšľahanom vajci a v sezamových semiačkach a vypra-
žíme na oleji. Hotové porcie ozdobíme na tanieri lístkami čerstvého rozmarínu.
Snímka Miroslav Zumrík
15
POHĽADNICA Z AFRIKY
Posledné dva levy čakajú, kým ich súkmeňovci
zmiznú v lese.
dú naháňať. Rozhodne nie tak, ako sa nás snažia
podviesť autori dobrodružných filmov. Levy vraj čakajú nepozorovane ležiac v tráve a potom len natiahnu labu, možno aj vyskočia alebo pár metrov
pobehnú a obed je na stole. Žeby levy utekali a naháňali? Možno v krajnej núdzi. Údajne lovia len levice, predsa kráľ zvierat sa nemôže znížiť na úroveň, aby lovil. O to nech sa starajú kráľovné. Pán
kráľ príde iba na hotové...“ Možno, že všetko čo tu
vykladám sú len bludy, ktoré sa mi snažili nahovoriť
priatelia, ktorí o levoch prečítali azda len o niečo
viac ako ja. A uveril by som všetkému, keby ma
svorka siedmich levov so štyrmi nádhernými mláďatkami nebola presvedčila o opaku. Že vraj levy
neútočia? Len neviem, kde by sa vzalo v hlave levice toľko geniality, aby zorganizovala akciu, ktorá
by slúžila ku cti aj armádnych generálov.
Raňajky
kráľov zvierat
ONDREJ BÁLINT
Nie som zoológ a už vôbec nie odborník na levy. Videl som ich však z bezprostrednej blízkosti,
keď nám dva metre pred otvoreným džípom križovali cestu. Skutočný kráľ zvierat, ktorý neohrozene
prechádza savanou a ktorého trasu v úctivej vzdialenosti s obdivom sledujú všetky ostatné zvieratá.
Žirafami počnúc, cez zebry, kudu (okrasa afrických národných parkov) a ostatnú pestrú paletu
najrôznejších druhov impal, ale aj pakoňov, byvolov a iných obyvateľov posledných zvyškov raja na
zemi. Ak sa niekde niečo chystá, určite obďaleč
uvidíte aj hyeny alebo v korunách (aj ojedinelých)
stromov supy. Tie zvieratá – diváci – sa akosi ani
neboja, lebo keď kráľ zvierat majestátne kráča prírodou, neútočí. A keď ho je dobre vidieť, netreba
sa ho báť. Treba sa báť vtedy, keď ho nikto nevidí.
Moje poľovnícke ambície sa skončili na úrovni
Naše auto na safari.
16
„poľovníka-kandidáta“, no poľovnícka vášeň sa
prebudila v plnej miere až v Afrike. Vo výzbroji mi
však dominovali fotoaparáty a kamery. Videl som
leva ležiaceho na hrubom konári veľkých stromov
(v Tanzánii v Lake Manyara), milostnú hru a párenie
sa levov, levicu sledovanú iba niekoľkotýždňovým
mláďaťom v odstupe asi 10-15 m, takisto neohrozene križujúcu buš. No len čo matka-levica zacítila
aj najmenšie riziko pre mláďa, vrátila sa pár metrov
poň a ďalej ho niesla v tlame ako mačiatko, až kým
sa nevzdialila do bezpečia. Videl som raňajky kráľov zvierat, kŕdle supov a hyen ohlodávajúce kosti
zebry alebo aj byvola, zakrvavený fľak a niekoľko
dokonale čistých kostí s kŕdľom vysoko krúžiacich
supov. Tie však iba indikovali miesto, kde sa asi
pred 5-7 hodinami odohrala dramatická zabíjačková príprava na raňajky. Vo voľnej prírode, ak to nebolo pre turistov nainscenované, len málo
ľudí malo šťastie priamo, spoločne s hyenami a supmi sledovať raňajky kráľov zvierat. Po
nasýtení a odpočinku
sa kráľovská família
odobrala na odľahlejšie
miesto v buši. Omrvinky pozbierali a zvyšky
kostí dokonale očistili
supy a hyeny (sanitári
rajskej záhrady). A my,
„poľovníci“, sme skompletizovali našu zbierku
zábermi nielen z raňajok, ale aj poraňajkového upratovania s úpravou okolia do ekologicky pôvodného čistého
stavu.
Nepoznám ani obyčaje levov. „Sú lenivé,
preto svoju obeť nebu-
(TAKMER) DOKONALE ZORGANIZOVANÝ
ÚTOK LEVOV
Uprostred prírodnej rezervácie v Luangva Valey
(údolie rieky Luangva v Zambii, kde je aj letovisko
prezidenta republiky) sa nachádza plocha letiska
s rozmermi asi tak 80 m šírky a asi poldruha kilometra dĺžky, kde môžu pristávať dopravné i osobné
lietadlá s kapacitou okolo 40 osôb. Plocha letiska
je zatrávnená, iba stred pristávacej dráhy je spevnený drobným kamením. Šesť dní sme osobným
autom aj otvoreným džípom od skorého rána do
neskorého večera „prebrázdili“ krížom-krážom celú prírodnú rezerváciu s rozlohou asi štvrtiny Slovenska. V predposledný deň nášho tamojšieho pobytu sme sa už hodinu pred úsvitom vybrali v osobnom aute (rodičia a tri deti) na letisko. Prístupová
cesta bola asi v dolnej tretine z jeho východnej
strany. Na hornom, severnom konci letiska ju
v rannom pološere križovalo v smere od západu na
východ stádo byvolov. Išli sme sa na ne pozrieť
a nafilmovať si ich. Napodiv, na ceste k nim sme videli v polkruhu asi 6-7 hyen. Vyfotografovali sme si
ich a nafilmovali. Na hornom konci letiska som obrátil auto a pomaly som pokračoval poľnou cestou
na ľavom, východnom kraji letiska. A tam sme takmer narazili na krásnu skupinku levov. Niektoré
z nich, už nasýtené, sa vyvaľovali na prvých lúčoch
slnka, iné tam ešte obžierali nejaké kosti zebry a 4
mláďatá sa hrali ako malé mačence. Bol to pohľad, ako sa hovorí, pre bohov. V krytom osobnom
aute sme sa aj s deťmi cítili byť aj vo vzdialenosti
asi 10-12 metrov bezpeční. A tak sme filmovali
a fotografovali a fotografovali.
Asi tak o 3-4 hodiny, okolo 9,30 h nás čakal
ďalší fantastický výjav. Jedna levica sa zodvihla
a išla, nie bezprostredne, ale krížom cez plochu
letiska do vzdialenejšieho lesa (zabezpečovací
predvoj?). Najprv vstali ďalšie 2 levice a za nimi 4
mláďatá. Potom ďalšia dospelá levica a napokon
ešte jedna. No tá došla len na kraj lesa a tam si
ľahla. Posledná zo skupinky ostala ležať na mieste
„činu“ až do chvíle, keď všetky ostatné aj s mláďatami zmizli v lese. Až potom sa zodvihla a pobrala
sa za nimi. No len čo odišla, na miesto sa začali
zlietavať supy a pribehli hyeny. Veľa zvyškov tam
však nenašli, zrejme boli sklamané. Ostatne, čo je
1 zebra pre 11 levov? Supy a hyeny sa tam medzi
sebou kvôli omrvinkám zo stola raňajok aj pobili.
Vzrušení zážitkom sme potom „dobehli“ do turistického tábora, asi 1 km od letiska po ďalšie kazety
filmov. Keď sme sa vrátili, našli sme už len známy
obraz vysoko krúžiacich supov. Hyeny tiež niekam
odišli. Pre ne to museli byť veľmi chudobné raňajky.
Na druhý deň ráno sme menili stanovište. Odchádzali sme do ďalšieho menšieho turistického
centra. Ale nedalo nám to oživiť si zážitky z predošlého dňa a najprv sme sa pobrali na okružnú cestu
okolo letiska. Na hornom konci sme opäť zazreli
stádo byvolov tiahnuce krížom cez letisko. Opäť
STO PAMI ZVERI
sme ich sledovali a opäť sme našli v polkruhu 7-8
hyen. V pološere sme opäť fotografovali a filmovali.
Na hornom konci letiska nasledovala otočka a odchod tou istou poľnou cestou ako včera. A na kraji
sme skoro minuli levicu sediacu na zadných vo vysokej tráve. Zazreli sme ju neskoro a zastavili sme
sa asi 3 m pred ňou. Veľmi neochotne vstala a posunula sa asi o 10 m dopredu. Súčasne, asi v dolnej štvrtine v strede letiska bola črieda 8-10 zebier. Nepásli sa, iba stáli a obzerali sa. Cez teleobjektív filmovej kamery sme za nimi zbadali akúsi nažltlú „hŕbku“, ktorá sa v určitých intervaloch posúvala pomaly za zebrami. Bol to lev, ktorého by sme
mohli nazvať levom č. 1 – nadháňačom. Občas
podišiel dopredu a zebry sa pomalým tempom
približovali k nám. A my v nádeji, že uvidíme niečo
zaujímavé, skontrolovali sme si a zaostrili fotoaparáty. Samozrejme, nestrácali sme zo zreteľa sediacu (zrejme nervóznu) levicu vzdialenú od nášho auta asi 10 m. Označili sme ju ako leva č. 3 s najdôležitejšou úlohou zabijaka. Dnes už ťažko odhadnem, koľko sme tam čakali a koľkokrát sa lev
„nadháňač“ a stádo zebier posunuli bližšie k nám.
Ale v jednom momente sa ozval strašidelný rev, lev
č. 1 vyskočil, zebry rýchlosťou pretekárskych koní
vyrazili dopredu. A vtom z náprotivnej strany z lesa
vybehli 2-3 ďalšie levy, označme ich ako levy č. 2
s úlohou „usmerňovačov“. Tie vskutku „usmernili“
zebry smerom na nás, kde na ne zase 10 m pred
nami vyrazil „lev zabijak“. Zebry, aby nevrazili do
nášho auta zmenili smer a podarilo sa im uniknúť.
Jedna z nich, zrejme vďaka nám, ušla istej smrti.
Zrazu sa priestor okolo nás vyprázdnil od zebier
a 7 sklamaným levom a 4 mláďatám klapli zuby naprázdno.
Po dôkladnej analýze neúspešného zakončenia
tak dokonale zorganizovanej akcie sme prišli k záveru, že „generáli“ útoku nemohli rátať s naším príchodom. Že lev-zabijak sa bude musieť posunúť
asi 10 m dopredu a na vyhliadnutom mieste sa mu
do cesty postaví nejaká tmavozelená rároha (naše
auto), ktorá nakoniec odkloní aj smer úteku zebier.
A ešte tu bol pravdepodobne ďalší škrt cez rozpočet. Levy predsa „lovia“ a zabíjajú vraj okolo 2.3. h nadránom. Neviem, prečo sa vtedy tak oneskorili. Žeby bol na vine v diaľke pufkajúci naftový
motor? V priebehu nasledujúcich 2-3 minút sa
všetkých 7 dospelých útočiacich levov a 4 mláďatá pobrali krížom do lesa, tentoraz smerom na ľavú
stranu letiska. Asi o 10-15 minút sme zo smeru,
kadiaľ šlo stádo byvolov a za nimi aj levy, začuli zúfalý a postupne slabnúci rev byvola. Zrejme „naše“
levice skolili jedného z nich, ktorý zaostal za stádom. Žeby varianta B prípravy raňajok? Nevylučujem. Levy teda neostali hladné.
Celý uvedený text však potrebuje menšiu korektúru. Odborníci by nemali používať názvy promiskue (striedavo) „lev=levica“. V našom prípade lovili
len levice. Naozaj sme nevideli žiadneho statného
leva, ktorý by prišiel, odohnal lovcov a najprv by si
on pochutnal na pripravenej pochúťke. Žeby ohľaduplnosť levov k leviemu dorastu? Aj v zoológii existuje tzv. gentleman agreement.
O rok neskôr, s 12-ročným synom sme boli
v jedno popoludnie opäť na tom istom letisku. V tráve tam ležalo asi 5 levov. Nadchádzala mesačná
noc. Už od deviatej večer sme tam podriemkávali
v aute a čakali, či náhodou, zase...? Čakali sme
však márne. Levy sa okolo pol štvrtej nadránom
zodvihli a odišli. Vydržali sme tam ešte asi hodinu
a potom sme sa aj my pobrali do chaty, no už sme
toho veľa nenaspali. Sotva sme zadriemali, zobudil
nás veľký rachot. Vysvitlo, že sa nič nedeje, to iba
slon spásaval trávu pri drevenej chate a svojimi obrovskými klami sa dotýkal aj jej steny. Mal som obavu, aby nám ju náhodou neprevrátil. Našťastie sa
nenaplnila. Spásol trávu a odišiel. Ešte dnes sa
nám to všetko zdá ako sen. Aj by som už uveril, že
to naozaj bol iba sen, ale fotografie, diapozitívy a filmy potvrdzujú, že to bola skutočnosť.
Snímky autor
A sú tu prázdniny
Nadišlo leto a s ním aj dlho očakávané prázdniny. Pred vami, milí mladí priatelia poľovníctva
a prírody, sú dni, ktoré môžete využiť na oddych, šport, zábavu, ale aj na rozšírenie si svojich
vedomostí o prírode. V niektorých krúžkoch pripravili pre svojich členov zaujímavý program aj
počas leta. Samozrejme, odohráva sa vonku v prírode – môžu to byť výlety, prechádzky, pozorovania zveri a vtáctva, športové súťaže, zber liečivých bylín... Ak sa niektorí členovia z vášho
krúžku zúčastnili na okresnom, regionálnom či celoslovenskom stretnutí KMPP, nechajte si vyrozprávať ich zážitky. Pokiaľ máte možnosť, nezabudnite počas prázdnin fotografovať. Pravda,
najhlavnejšie je, aby ste si v júli a v auguste dobre oddýchli a nabrali nové sily.
mr
Ak to dovolia miestne podmienky, vhodné je, aby sa členovia
KMPP, prípadne ich časť, stretávali aj v tomto mesiaci. Leto je
ideálne obdobie na čo najčastejší pobyt v prírode. S miestnym PZ sa možno dohovoriť na jedno či dvojdňovom pobyte
v ich chate, pričom je to príležitosť vyskúšať si našu spôsobilosť sami sa postarať napríklad o stravu.
Okrem toho možno s deťmi absolvovať aj príležitostné výlety do širšieho okolia, navštíviť strelnicu, rôzne
výstavy, meteorologickú stanicu, múzeum a pod.
MARIÁN MAZÚR
Okienko vedúceho
So svojím krstným otcom, ktorý
je poľovníkom,
chodievam niekedy do lesa.
Vždy sa tam
stretneme so
zvieratami, naposledy som videl pri kŕmidle
dve srny, ktoré
som nakreslil.
DOMINIK
MATIAŠKO,
Malá Čausa
Čarovný prsteň
Kde bolo, tam bolo, stalo sa to v lese,
ktorý bol čarovný a žil v ňom poľovník.
Jedného pekného dňa sa vybral na poľovačku. Na každom kroku sa mu prihovárali rastliny a zvieratá. Zrazu zazrel líšku,
zložil z pleca pušku a chcel ju uloviť. Vtedy sa mu líška prihovorila ľudským hlasom:
– Nezabíjaj ma, šuhaj, môžem ti byť na
dobrej pomoci.
– A ako by si mi chcela pomôcť? – spýtal sa šuhaj, lebo netušil, že líška je vlastne zakliata dievčina.
– V lese pod najväčším dubom je prsteň. Nájdi ho, prines ho sem a uvidíš, čo
sa stane.
Poľovník sa vybral na dlhú a nebezpečnú cestu. Putoval dni, týždne až nakoniec
stretol vlka chyteného v pasci. Vyslobodil
ho a vlk mu povedal:
– Ďakujem ti, človeče, ale čo hľadáš tak
hlboko v lese?
Poľovník odpovedal:
– Hľadám prsteň pod dubom. Nevieš,
kde ho mám hľadať?
– Viem. Dub je zamknutý na zámok a
kľúč od neho prehltla kačica, ktorá pláva v
jazierku.
Poľovník našiel aj kačicu, ktorá mu dala
kľúč a potom vyhľadal dub. Ten však strážila dvojhlavá veverica. Poľovník ju nechcel zastreliť, preto jej všetko rozpovedal
a veverica mu dovolila vybrať z duba prs-
teň. Poďakoval sa jej a vrátil sa nazad k
líške, ktorá prsteň prehltla a premenila sa
na krásnu dievčinu.
Ako to už v rozprávkach býva, poľovník
sa s dievčinou oženil a žili šťastne až kým
nepomreli.
ĽUDMILA JAROŠČÁKOVÁ,
8. ročník, ZŠ Chmeľov
V lese
Keď som išla cez lesíček,
videla som malý kríček.
Za tým kríčkom srna malá
hrala sa a vystrájala.
Keď zazrela poľovníka,
rozbehla sa rýchle z kríka.
Poľovník dobrý úmysel mal,
veď zveri v lese potravu dal.
MIROSLAVA HAVRIŠOVÁ,
Chmeľová
17
SPOLOČENSKÁ KRONIKA
BLAHOŽELÁME
PZ Belený vrch Trenč. Stankovce: 75 r. Oliver Kolár. PZ Gregor Ladzany:
50 r. Ivan Žirka. PZ Kohút Revúca: 60 r. Rudolf Dach st. a František
Podobník st. PZ Bagár Cabaj: 50 r. Ing. Martin Jakubík. PZ Breza:
70 r. Ján Matejčík a Jozef Smolár, 50 r. Ľudovít Hladek, Rudolf Páterek
a Ing. Kamil Polák. PZ Lúky Seňa: 70 r. Imrich Pástor, 65 r. Anton
Machan, 55 r. MUDr. Gabriel Vaško, 50 r. Dr. Peter Takáč a Dr. Jozef
Pohovej. PZ Málinec: 81 r. Štefan Kubiš, 77 r. Július Šuchora,
65 r. Michal Gregor, Štefan Haas, Pavel Mužík st., 60 r. Jozef Kleffler st.,
55 r. Július Šulaj, Viliam Valentíny, 50 r. Róbert Török. OkO SPZ Senec:
65 r. Dpt. Michal Kolárik, Štefan Zavagyel a Andrej Garaj, všetci PZ Poles
Senec, Ján Urbančok, PZ Rozvoj Senec, Ernest Ürge, PZ Bucina Veľký
Biel, Milan Hanuliak a František Matúš, PZ Diana Bernolákovo. 60 r. Ivan
Brinza, PZ Rovina Čataj, Štefan Jurča a Ing. František Zeman, PZ Diana
Bernolákovo, Ján Izsák, Vojtech Lacko, Augustín Minarič a Dušan Šinkovič,
všetci ZO bez revíru. 55 r. Ľubomír Filipovič a František Minárik, PZ Spolok
Kostolná pri Dunaji, Ambróz Múčka, PZ Diana Bernolákovo, JUDr. Jozef
Boďa, PZ Martinský háj Senec, Daniel Gunar, ZO bez poľovného revíru.
50 r. Štefan Buday, PZ Drop Veľký Grob, Jozef Volnár, PZ Bucina Veľký
Biel, Ing. Štefan Gašparovič, Milan Konečný, Ing. Karol Pažitný, Milan
Róka, Jozef Rímeš, Zoltán Takács a Ján Targoš, všetci ZO bez revíru.
PZ Čunovo-obec v Bratislave: 50 r. Pavol Schultz. PZ Lazy Hankovce:
65 r. Vincent Daňko.
Dňa 11. 7. 2003 sa dožíva pekného jubilea 50 rokov
pán Vojtech Rosčák,
člen PZ Gidra Voderady. Všetci členovia mu zo srdca
želajú najmä pevné zdravie a ešte veľa poľovníckych
úspechov.
Významného životného jubilea 50 rokov
sa 18. 7. 2003 dožíva dlhoročný člen PZ Váh Selice
pán Ladislav Hindy.
K životnému jubileu mu úprimne blahoželajú všetci
členovia PZ a prajú mu do ďalších rokov dobré
zdravie a ešte veľa poľovníckych zážitkov.
Významného životného jubilea 60 rokov
sa dňa 29. 7. 2003 dožíva
pán Rudolf Zemko,
dlhoročný člen PZ Pečeňady. Členovia PZ mu
srdečne blahoželajú a ďakujú za doteraz vykonanú
prácu. Do ďalších rokov mu prajú veľa zdravia,
rodinnej pohody, ako aj veľa pekných poľovníckych
zážitkov. K blahoželaniu sa pripája aj OkO SPZ
Piešťany.
Pri príležitosti životných jubileí –
šesťdesiatin
pána Pavla Mikuša
a päťdesiatín
pána Štefana Sečkára
obom jubilantom srdečne
blahoželajú a prajú veľa zdravia
a poľovníckych úspechov členovia
PS Dudváh Dolné Voderady.
Krásneho životného jubilea sa dožíva náš člen
a predseda dozornej rady
pán Ernest Vrábel.
Členom PZ Drop Farná je od roku 1993. V rokoch
1983-1993 aktívne pracoval aj ako kynologický
referent v PZ Diviak Veľké Ludince. K jeho
päťdesiatinám mu prajú veľa zdravia a poľovníckych
úspechov členovia PZ Drop Farná.
18
V roku 2003 sa v PZ Modra-Pole, okres Pezinok dožívajú v dobrom
zdraví životných jubileí títo členovia:
70 rokov pán Stanislav Hýll a pán Roman Šimalčík,
65 rokov pán Viliam Ružička a pán Štefan Štrbka.
Členovia PZ im želajú dobré zdravie, šťastie, presnú mušku a veľa
pekných poľovníckych zážitkov.
Výbor PZ Modra-Pole
Významného životného jubilea sa v tomto roku dožili a dožívajú členovia
nášho PZ Bošáca
pán Ing. Dušan Holenda 60 rokov, pán Ján Zachara a pán
Ladislav Pacek 55 rokov, pán Miroslav Janega a pán Ladislav
Matejovič 50 rokov.
Všetci členovia PZ oslávencom blahoželajú a do ďalšieho života im prajú
veľa pevného zdravia, šťastia a pekných poľovníckych zážitkov.
Krásneho životného jubilea 50 rokov sa dožíva predseda
PZ Muteň Šivetice
pán MVDr. Vojtech Szekely.
Členovia PZ mu srdečne blahoželajú k jeho sviatku a prajú ešte veľa
poľovníckych zážitkov a krásnych chvíľ v prírode.
Dňa 30. mája oslávil svoje sedemdesiatiny
pán Michal Púčik.
Takmer 50 rokov sa venuje poľovníctvu a vyše 30
rokov ako funkcionár nielen v PZ v Diviackej doline,
ale aj vo funkciách OkO SPZ v Prievidzi. Do ďalších
rokov veľa zdravia a ešte veľa poľovníckych zážitkov
mu prajú rodina a poľovnícki priatelia Jozefovia.
Životné jubileá v roku 2003 oslavujú títo členovia a funkcionári
PZ Stará Turá-les:
16. 5. 2003 pán Milan Skovajsa 50 rokov,
8. 6. 2003 pán Ján Durec 60 rokov
a 19. 10. 2003 pán Ján Krúpa 60 rokov.
Všetci členovia PZ im do ďalších rokov želajú pevné zdravie a veľa
nezabudnuteľných poľovníckych zážitkov.
V júni sa dožil 55 rokov
pán Ľuboš Hučík
z PZ Zámoček Nitriansky Hrádok. K tomuto jubileu
mu členovia PZ želajú veľa zdravia, šťastia, rodinnej
pohody a do ďalších rokov veľa pekných
poľovníckych zážitkov.
Významného životného jubilea 60 rokov sa v roku 2003 dožívajú
páni Jaroslav Macháček, Ing. Henrich Szoyka
a Ing. Ján Hajzok.
Dobré zdravie, šťastie, presnú mušku a veľa pekných poľovníckych
zážitkov im želajú členovia PZ Bažant Ivanka pri Dunaji.
Výbor PZ Bažant
Krásne životné jubileum 50 rokov oslávil v júni 2003
predseda PZ Eberhard Malinovo
pán Ján Dubčák.
Jeho najbližší, ako aj výbor a členovia PZ mu do
ďalších rokov života želajú pevné zdravie, presnú
mušku a veľa pekných poľovníckych zážitkov.
SPOLOČENSKÁ KRONIKA
Krásneho životného jubilea sa dožíva náš poľovnícky
hospodár
pán Alexander Lauko.
Členom PZ Drop Farná je od roku 1987 a v rokoch
1978-1987 aktívne pracoval aj ako strelecký referent
v PZ Balkán Keť. K jeho päťdesiatinám mu prajú veľa
zdravia a poľovníckych úspechov členovia PZ Drop
Farná.
Predstavenstvo Regionálnej organizácie Slovenského poľovníckeho
zväzu Stredné Považie so sídlom v Považskej Bystrici blahoželá členom
našej RgO, ktorí sa v roku 2003 dožívajú životného jubilea 60, 70 a 80
rokov. Predstavenstvo RgO SPZ im pri tejto príležitosti želá do ďalších
rokov pevné zdravie, presnú mušku, veľa krásnych osobných
a poľovníckych zážitkov.
Osemdesiatin sa dožívajú pán Jozef Špindor z PZ Tiesňava Pov. Teplá
a pán Ignác Baštek z PZ Javorník Papradno. Sedemdesiatin sa dožívajú
pán Ernest Poliak z PZ Hradisko Púchov, pán Ing. Jozef Chudovský
z PZ Tiesňava Pov. Teplá, pán Zdeno Čerňan z PZ Kaňa Plevník, pán
Anton Biely z PZ Výr Prečín, pán Milan Chreňo z PZ Mladoňov, Lazy
pod Makytou, pán Ján Buday z PZ Skalka Prosné, pán Jozef Tarabáš
z PZ Hradište Beluša, pán Ján Hlaváč z PZ Malenica, pán JUDr.
Augustín Boško z PZ Výr Prečín, pán Pavol Malovec z PZ Mladoňov
Lazy pod Makytou a pán Jozef Dobrodenka z PZ Brekov Visolaje.
Šesťdesiatin sa dožívajú pán Dušan Lysý z Lysej pod Makytou,
pán Jozef Matejka z Považskej Bystrice, pán JUDr. Martin Húževka z PZ
Hrebienok Zariečie, pán Ivan Gráca z Považskej Bystrice, pán Anton
Hromada z PZ Roháč Lieskov Podskalie, pán Alojz Martinec z PZ Výr
Prečín, pán Dalimír Hraško z PZ Družba Považské Podhradie, pán Ing.
arch. Viliam Leszay z PZ Javorník Papradno, pán MVDr. Ľudevít Ševčík
z PZ Javorník Papradno, pán Dr. Gejza Sádecký z PZ Stráň Domaniža,
pán Štefan Kadrliak z PZ Skalka Prosné a pán Ján Hybký z PZ Dúbrava
Streženice.
Dňa 8. 7. 2003 sa dožíva 70 rokov života
pán Cyril Martinko,
člen PZ Smrekovica, okres Poprad. Členom SPZ je
od roku 1960 a členom PZ Smrekovica od roku
1993. Dovtedy bol pracovníkom Štátnych lesov LZ
Poprad. Do ďalších rokov života dobré zdravie
a pekné poľovnícke zážitky mu prajú všetci členovia
PZ Smrekovica.
Významné životné jubileum 80 rokov oslávil 15. 6.
pán Alojz Gorelčík,
člen PZ Ráztoka Považský Chlmec. Členovia PZ mu
prajú pevné zdravie a veľa krásnych poľovníckych
zážitkov.
Významného životného jubilea 50 rokov sa v máji 2003 dožil člen
Predstavenstva OkO SPZ Trebišov, predseda osvetovej komisie
pán Mgr. Peter Hadbavný.
K životnému jubileu mu srdečne blahoželajú a prajú pevné zdravie
a veľa poľovníckych zážitkov členovia OkO SPZ Trebišov.
Pekného životného jubilea 50 rokov sa v týchto
dňoch dožil dlhoročný člen a zároveň podpredseda
PZ Klokočina Nitra
pán Anton Ďurech.
Do ďalších rokov mu pevné zdravie, presnú mušku
a veľa poľovníckych zážitkov želá výbor a členovia
PZ.
Významného životného jubilea 50 rokov sa v júli tohto roku dožíva
dlhoročný člen PZ Chyžištie Hontianske Nemce
pán Ján Kocka.
Pri tejto príležitosti mu srdečne blahoželajú a do ďalších rokov života
najmä veľa pevného zdravia, šťastia a pekných poľovníckych zážitkov
prajú všetci členovia PZ Chyžištie Hontianske Nemce.
29. mája 2003 oslávil svoje životné jubileum 60
rokov dlhoročný člen a funkcionár PZ Hájik-Kriváň
Dolný Lopašov
pán Ing. Marián Šmacho.
Do ďalších rokov mu členovia PZ želajú pevné
zdravie a veľa krásnych poľovníckych zážitkov v kruhu
svojich priateľov.
Významného životného jubilea 60 rokov sa dožil člen
PZ Krásno nad Kysucou
pán Ing. Ondrej Golis.
K jeho životnému jubileu mu pevné zdravie, dobrú mušku a veľa
pekných poľovníckych zážitkov želajú členovia PZ.
Významného a krásneho životného jubilea 60 rokov
sa dňa 13. 5. 2003 dožil
pán Ing. Pavol Gunár, CSc.,
dlhoročný člen SPZ a jeden zo zakladajúcich členov
PZ Berianka Devičany. Od samotného vzniku nášho
PZ až doteraz vykonáva funkciu predsedu PZ. Pri
tejto príležitosti mu členovia PZ Berianka Devičany
srdečne blahoželajú, ďakujú za doteraz vykonanú
prácu pre naše PZ a do ďalších rokov života želajú pevné zdravie a veľa
pekných chvíľ prežitých v našej prekrásnej prírode pri výkone práva
poľovníctva.
Dňa 3. 3. 2003 sa dožil životného
jubilea 70 rokov
pán Juraj Šnír,
člen PZ Lipová Opina a 23. 4.
2003 sa dožil životného jubilea 80
rokov
pán Tomáš Matiy,
čestný člen PZ Lipová Opina. Do
ďalších rokov im pevné zdravie prajú členovia PZ Lipová Opina.
Dňa 28. 7. 2003 sa dožíva 60 rokov člen
Poľovníckeho združenia Krásno Zlatno
pán Anton Holečka.
Viac ako 15 rokov bol poľovníckym hospodárom a za
vykonanú prácu mu pri príležitosti jeho jubilea
chceme popriať pevné zdravie, veľa pekných zážitkov
medzi priateľmi a elánu do ďalších rokov života.
Členovia PZ
A KO I N Z E R O VAŤ ?
Text inzerátu napíšte čitateľne a uveďte presnú adresu. Redakcia vám obratom zašle
poštovú poukážku, na ktorej je uvedená suma za inzerát. Váš inzerát zaradíme do najbližšieho čísla (príp. dohovoreného) až keď dostaneme z pošty potvrdenie o zaplatení
(čo trvá 7 - 10 dní). Ak posielate inzerát krátko pred uzávierkou, priložte k textu aj fotokópiu ústrižku pošt. poukážky ako doklad o zaplatení (text a ústrižok možno poslať aj
faxom). Cena textového inzerátu pre súkromných inzerentov: jedno slovo 10 Sk (za
slovo sa považuje aj predložka, spojka, PSČ, č. telefónu, č. domu). Príplatok za inzerát
na značku 100 Sk, za rámček 80 Sk, pre podnikateľov: jedno slovo 15 Sk (+ 20 %
DPH). Príplatok za inzerát na značku 100 Sk, za rámček 150 Sk. Číslo účtu: VÚB
Bratislava-mesto, 54337-012/0200.
Blahoželanie a nekrológ: za každé slovo (vrátane predložiek, spojok, skratiek) 10 Sk.
Za štandardnú fotografiu 180 Sk, za rámček 80 Sk. Texty v rubrike Blahoželáme
a v rubrike Odišli z našich radov (s uvedením iba veku a mena), ktoré nám pošlú PZ
a MO SRZ, uverejňujeme bezplatne (v prípade rubriky Blahoželáme uverejňujeme bezplatne iba jubilantov od min. veku 50 rokov). Z jednotlivých PZ a MO SRZ však nemôžeme naraz v jednom čísle uverejniť oznamy o všetkých ich členoch, ktorí počas celého
roka slávia životné jubileum.
Termíny uzávierok najbližších čísel:
číslo 8/2003: 2. júla,
číslo 9/2003: 31. júla.
PROSÍME, PÍŠTE ČITATEĽNE!
19
DOBRE VEDIEŤ
Poľovná zver
a pesticídy
Ing. KAMIL HUDEC, PhD., katedra ochrany rastlín SPU Nitra
V súčasnosti sa napriek dobrému a riadenému manažmentu poľovnej zveri
stále nedarí zlepšiť jej vekovú štruktúru a populačné hustoty. Okrem
spoločensko-etických príčin (pytliactvo, rozdrobenosť revírov a pod.) je
jednou z ďalších aj negatívny vplyv poľnohospodárskej veľkovýroby.
Vplyvom intenzifikácie vznikajú v pôvodných biotopoch rozsiahle
monokultúry, likvidujú sa prirodzené remízky a plošne sa používajú pesticídy.
Negatívny vplyv ich používania sa väčšinou charakterizuje iba všeobecne,
bez bližšej špecifikácie a často uniká pozornosti poľovníkov, lebo k rýchlemu
úhynu zvierat dochádza iba ojedinele, a aj vtedy ostáva často nepovšimnutý.
Napriek veľmi dobrým adaptačným schopnostiam voľne žijúcej zveri možno
pesticídy označiť za vážne riziko zdravého vývoja jej populácií. Pôsobenie
hromadiacich sa rezíduí v tele zvierat môže byť pomalé, bez príznakov, môže
však ovplyvňovať vitalitu, rozmnožovanie a iné biologické funkcie organizmu.
Pesticídy sú chemické látky, určené na likvidáciu škodlivých organizmov v poľnohospodárstve,
lesníctve a iných odvetviach hospodárstva. Okrem
účinku na cieľový organizmus majú aj mnohé vedľajšie, často nežiaduce účinky. Pre prirodzené
ekosystémy sú cudzorodými látkami, ktoré okrem
environmentálneho zaťaženia negatívne vplývajú
na zdravie a reprodukciu divej zveri, hospodárskych zvierat a v konečnom stupni potravného reťazca aj na človeka. Zavedením ich používania sa
do agroekosystémov a lesných spoločenstiev
v priebehu rokov dostali tony účinných látok. Riziko ich používania je priamo v poľnohospodárstve
v maximálnej miere redukované striktným vymedzením spôsobov ich použitia, vrátane dodržania
ochrannej doby. Pred jej uplynutím je zakázané
ošetrené rastliny zberať, skrmovať, manipulovať
s nimi, ale aj vstupovať do porastu za účelom ručných prác. Až po uplynutí tejto doby sú rezíduá
pesticídov redukované na hladinu relatívnej bezpečnosti pre konzum, skrmovanie a iné konkrétne
využitie ošetrených porastov.
Dodržanie ochrannej doby a ostatných bezpečnostných zásad neplatí, žiaľ, pre voľne žijúcu zver,
lebo tá sa v poľných revíroch pohybuje neobmedzene a prakticky nie je možné zabrániť jej styku
s ošetrenými porastami, príp. ich požieraniu.
Niektoré pesticídy majú čiastočný repelentný účinok, ktorý zver odrádza od konzumácie ošetrených rastlín, ale mnohé ďalšie pesticídy a ich rezíduá takýto účinok nemajú. Riziko vstupu cudzorodých látok do organizmu zvierat sa netýka iba bylinožravých druhov, ale i všežravých a mäsožravých
druhov. Mnohé rezíduá účinných látok sa totiž
z tela zvierat vylučujú iba obmedzene, prípadne sa
kumulujú v jednotlivých orgánoch.
V Slovenskej republike je registrovaných niekoľko stoviek účinných látok pesticídov a samotných
komerčných prípravkov. V rámci systému a triedenia pesticídov existujú rôzne klasifikačné systémy,
no z ekotoxikologického hľadiska je zaujímavé najmä skupinové rozdelenie na základe perzistencie
(rýchlosť rozkladu), toxicity a pod. Veľmi nebezpečné sú pesticídy s vysokou akútnou toxicitou,
ktoré môžu viesť k rýchlym otravám a smrti exponovaných zvierat. V tejto súvislosti sú často rizikovou skupinou hmyzožravé vtáky, lebo takýmto
účinkom sa vyznačujú najmä niektoré insekticídy
(látky určené na likvidáciu hmyzu) zo skupiny organofosfátov (Dimecron, Metation, Sumithion) a kar-
20
bamátov (Furadan, Marshal). Niektoré z nich patria
medzi zvlášť nebezpečné jedy, toxické pre človeka aj zvieratá už vo veľmi malých dávkach (napr.
Marshal). Kontroverzným faktom je to, že mnohé
pesticídy s rýchlym akútnym toxickým účinkom sa
v prírode rýchlo rozkladajú a z hľadiska perzistencie sú pre životné prostredie menej nebezpečné
ako napr. tie, ktoré nemajú takú vysokú toxicitu,
ale pretrvávajú v prírode viac rokov.
K akútnym otravám alebo smrti väčšej zveri dochádza len ojedinele, keďže množstvo prijatej dávky pesticídu je v porovnaní s väčšou hmotnosťou
väčších zvierat nižšie a priebeh otravy miernejší,
ako napr. v prípade vtákov alebo malej poľnej zveri. Pri akútnych otravách zveri je situácia nebezpečná viac menej iba pre zasiahnutú populáciu.
Nebezpečné sú aj chronické otravy, pri ktorých
dochádza ku kumulácii rezíduí v telách zvierat, čo
môže mať negatívny dosah na reprodukčné a iné
parametre zasiahnutej, ale i nasledujúcej populácie. Postupnú kumuláciu v organizme nemusia
sprevádzať žiadne príznaky a otrava organizmu sa
objaví až po dosiahnutí určitej kritickej koncentrácie.
CHARAKTERISTIKA
SKUPÍN PESTICÍDOV
Insekticídy (látky určené na likvidáciu hmyzu) sa
v poľnohospodárstve používajú takmer vo všetkých plodinách. V minulosti patrilo k bežne používaným insekticídom DDT, ktorého rezíduá napriek
dlhoročnému zákazu používania kolujú v populáciách zvierat a človeka dodnes. V súčasnosti sú
veľmi používanou skupinou insekticídov organofosfáty (napr. prípravky Dimecron, Sumithion,
BI 58 Nové, Zolone). Pre zaujímavosť, do tejto
skupiny chemických látok patria aj niektoré zvlášť
nebezpečné alebo vojnové jedy, napr. Sarín.
Akútne otravy organofosfátmi sa u zvierat prejavujú intenzívnym slintaním, zvracaním a hnačkami.
Intenzívne svalové kŕče postupne prechádzajú do
úhynu v dôsledku zastavenia dýchania. Chronické
otravy vedú zväčša k nadmernej činnosti vylučovacej sústavy, prejavujú sa celkovou slabosťou
a chudnutím. Otravy ďalšími skupinami insekticídov (karbamáty, pyretroidy a pod.) vyvolávajú na
zvieratách viac-menej podobné príznaky, v závislosti od chemickej štruktúry, druhu a množstva prijatej účinnej látky.
Fungicídy sú látky, používané na potláčanie
škodlivých mikroskopických húb. Všeobecne sa
vyznačujú nižšou toxicitou ako insekticídy, lebo
používanie vysoko toxických zlúčenín (napr. organických zlúčenin ortuti) je v súčasnosti zakázané.
Otravy prichádzajú do úvahy najmä pri skupine
moridiel, ktoré sa používajú na ošetrenie osiva.
Konzumácia namoreného osiva vyvoláva akútnu
alebo chronickú intoxikáciu. Prejavuje sa v kumulácii rezíduí najmä v obličkách a pečeni aj niekoľko mesiacov. Chronické a akútne otravy majú pri
zvieratách miernejší, hoci podobný priebeh ako
pri intoxikácii insekticídmi.
Herbicídy sú látky určené na likvidáciu burín
a s ich aplikáciou sa stretávame v každej kultúrnej
plodine. Riziko intoxikácie prichádza do úvahy
najmä pri spásaní ošetrených porastov, takže riziku sú vystavené najmä bylinožravce, menej vtáky
a predátory. Z bežne používaných herbicídov
možno uviesť napr. prípravky na báze MCPA (Aminex Pur, Agritox a pod.), ktoré pôsobia na hydinu
embryotropne (aj malá dávka účinnej látky výrazne
znižuje liahnivosť kuriatok). Podobný účinok má
napr. aj bežne používaný prípravok Gesagard
(účinná látka promethryn), ktorý je pre bažanty
a hydinu embryotoxickým a kumulatívnym jedom.
Nebezpečnou skupinou škodlivých organizmov
v poľnohospodárstve sú hraboše a iné poľné hlodavce, ktoré sa pri premnožení dajú na rozľahlých
plochách likvidovať iba použitím špeciálne upravených pesticídov, tzv. rodenticídov (napr. prípravky
Niva zrno, Stutox, Rodentik Blesk, Muskil, Lanirat, Redentin). Rodenticídy sa často používajú vo
forme návnad a otrávených nástrah, ktorými sú
v podstate krmivá obohatené o príslušný jed. Prísne kritériá selektívnosti však čiastočne spĺňajú len
niektoré, preto sú rodenticídy pre ostatné zvieratá
väčšinou vysoko toxické. Nebezpečenstvu zasiahnutia necieľového organizmu je vystavená najmä malá poľovná zver – zajace, králiky a vtáky,
ktoré pri silnejšej intoxikácii (po zožratí väčšieho
množstva otrávených návnad) pomerne rýchlo
uhynú. Istým rizikom je aj požieranie otrávených
(ešte živých) hrabošov ich prirodzenými predátormi, od malej dravej zveri až po dravé vtáky.
MOŽNÁ INTOXIKÁCIA
NA JESEŇ A V ZIME
Pri sejbe ozimín (koncom septembra a v októbri) zostáva na utuženej pôde miestami osivo na povrchu pôdy, prípadne z nej mierne vyčnieva. Keďže na jeseň už na poliach zver väčšinou nenachádza žiadnu obživu, zrno na povrchu pôdy je
pre ňu veľkým lákadlom a zároveň zákerným nebezpečenstvom najmä pre malú poľovnú zver.
V súčasnosti používané fungicídne moridlá obilnín
(Vitavax, Raxil, Dividend a pod.) sú pre teplokrvné
živočíchy väčšinou toxické. Pre bažanty, zajace
a pod. predstavujú po ich konzumácii riziko akútnych alebo chronických otráv, ktoré môžu viesť
k úhynu, prípadne k poruchám metabolizmu, reprodukcie a pod. Malá poľná zver nie je ušetrená
negatívneho vplyvu moridiel ani po vyklíčení a vzídení rastlín. Málokto v odbornej poľovníckej verejnosti vie, že väčšina fungicídnych moridiel obilnín
má aj systémový účinok, čiže systémová zložka
moridla je rozvádzaná cievnym systémom rastliny
a koluje v jej pletivách. Vzídený porast ozimín je
pritom pre zver vítanou pašou nielen na jeseň, ale
aj v zimnom období, kedy predstavuje zdroj šťavnatej zelenej hmoty. Okrem systémových účinných látok moridiel kolujú v listoch ozimín aj rezíduá herbicídov, keďže niektoré špecifické herbicídy sa na porasty ozimín aplikujú už na jeseň.
Ďalšou progresívnou oziminou, ktorá významne
dopĺňa jedálny lístok zveri, je ozimná repka. V zime pri snehovej pokrývke veľmi často vidíme na
repkových poliach okrem zajacov aj početné čriedy raticovej zveri. Krehké a šťavnaté listy repky sú
vítaným spestrením ich pomernej chudobnej
a monotónnej potravy. Lenže ani táto paša nie je
zďaleka taká vhodná, ako sa zdá. Okrem nutričných špecifík obsahujú v tomto období porasty
DOBRE VEDIEŤ
repky spravidla rezíduá rozmanitých pesticídov.
Po vzídení je repka veľmi citlivá na konkurenčný
výdrv obilnín, preto sa krátko po vzídení ošetruje
herbicídmi s graminicídnym účinkom (Gallant Super, Pantera, Fusilade super a pod.). Mnohé graminicídy sú pre zver vysoko toxické. Neskôr k herbicídnym rezíduám pribúdajú aj fungicídne rezíduá, pretože v poslednom období nastupuje trend
jesenného ošetrovania repky fungicídmi s morforegulačným účinkom (napr. Caramba, Horizon).
Po nástupe nízkych jesenných teplôt rastliny prestávajú rásť, spomaľujú sa všetky fyziologické pochody, vrátane biodegradácie rezíduí, čo vedie
k ich kumulácii a pomerne dobrej perzistencii
v listoch. Po konzumácii zverou sa tak dostávajú
priamo do metabolizmu zvierat.
Zdrojom jedovatých pesticídov v zime môže byť
pre zver aj krmivo predkladané v poľovníckych zariadeniach. Niekedy sme, žiaľ, aj medzi skúsenými
poľovníkmi svedkami, ako už počas letného chystania krmiva plnia obilniny do vriec, v ktorých bolo
predtým namorené osivo. Doslova zákerné a krajne bezcharakterné je podávať zveri namorené osivo, ktoré poľnohospodárom zostalo zo sejby.
V tomto prípade neobstojí žiadny falošný argument
(že to zveri „nevadí“ alebo že si z toho „niečo vyberie“). Moridlá sú koncentrované, pre zver väčšinou
vysoko toxické látky. Aj malé zvyšky moridla na
stenách vreca alebo malá časť namorených zŕn
veľmi negatívne zasahuje do ich metabolizmu, kondície, zdravotného stavu a zdravého vývoja plodu.
MOŽNÁ INTOXIKÁCIA
V JARNOM OBDOBÍ
Na jar nás neraz upútajú porasty ozimných obilnín, ktoré prvé vnášajú do agrárnej krajiny zelený
dych jari. V tomto období prudkého nárastu biomasy pokračuje odbúravanie systémových látok
moridiel, takže hladina rezíduí v listoch postupne
klesá. Zakrátko, koncom odnožovania však v porastoch nasleduje herbicídne ošetrenie, ktoré prináša do listov obilnín nové rezíduá. Herbicídy sú
tolerantné k obilnine, ich rezíduá však postrekovou kvapalinou zmáčajú väčšiu časť rastliny a zostávajú na povrchu listov, prípadne majú systémový charakter a nachádzajú sa aj vo vnútri listov
obilnín. V mnohých porastoch na dôvažok nasleduje fungicídne ošetrenie proti chorobám bázy
stebla a takto sa množstvo rezíduí diverzifikuje
a znásobuje. Veľmi často sa práve na toto ošetre-
nie používajú fungicídy na báze carbendazimu
a iných účinných látok (Karben Flo Stefes, Bavistin, Derosal a pod.), kde platí výslovný zákaz skrmovania takto ošetrených porastov na zeleno.
Pred vysokou toxicitou rezíduí sú síce hospodárske zvieratá chránené, ale voľne žijúca zver je tomuto riziku vystavená v plnej miere. Nanešťastie
sa práve v tom období najčastejšie stretáme
s ohryzom obilnín po zajacoch a inej zveri, ktorý
neprospieva ani úrodám, ani samotnej zveri.
Na jar sa vysievajú aj tzv. jarné a letné plodiny
(napr. kukurica, repa), ktoré vďaka moridlám a následným aplikáciám herbicídov predstavujú ďalší
možný zdroj intoxikácie zvierat.
MOŽNÁ INTOXIKÁCIA
V LETE
Leto je pre poľovníkov z revírov, kde obhospodarujú diviačiu zver, mimoriadnym lákadlom. Zaiste nikomu netreba pripomínať čaro letnej poľovačky pri láne kukurice alebo repky, kde nachádza diviačia zver na dlhé týždne relatívny pokoj. Dokonca z rozsiahlejších lánov ani nevychádza, lebo tam
sú aj zdroje povrchovej vody a niekedy si tam vytvorí i bahniská.
Diviačia zver a vtáctvo s obľubou požierajú repkové semená, čím spôsobujú niekedy nemalé
straty na úrodách. Krátko pred zberom sa však na
porast repky aplikujú regulátory dozrievania (napr.
Harvade), prípadne herbicídy s desikačným účinkom (Basta, Reglone), ktoré uľahčujú zber.
Dozrievajúce a postriekané šešule sa tak stávajú
nielen zdrojom obživy pre mnohé druhy zveri, ale
aj zdrojom toxických, cudzorodých látok.
Pri spásaní obilnín, prípadne požieraní klasov je
zver opäť vystavená riziku intoxikácie. V období
klasenia až kvitnutia bývajú obilniny ošetrované
fungicídmi proti listovým a klasovým chorobám.
Rezíduá týchto pesticídov sa pritom hromadia najmä v plevách a obalových vrstvách zrna, ktoré sa
pri príprave potravín pre ľudskú výživu odstraňujú.
Zver však pri „vyžúvaní“ klasov tieto látky extrahuje
z pliev do slín, ktoré potom spolu s rozžutými zrnami konzumuje.
PREVENCIA PRED NEGATÍVNYM
PÔSOBENÍM PESTICÍDOV
Voľne žijúca zver je teda pôsobeniu pesticídov
vystavená prakticky celý rok. Pri pesticídoch je
veľmi dôkladne preštudované ich pôsobenie nie-
len na rastliny, ale aj na človeka a zvieratá, ako aj
zaťaženie životného prostredia. Pri ich správnom
používaní sa minimalizuje riziko ich vedľajších
účinkov, čo chráni zdravie človeka a hospodárskych zvierat. Len málo pozornosti sa však venuje
nežiaducim účinkom pesticídov na voľne žijúcu
zver, ktorú pred ich pôsobením prakticky nemožno spoľahlivo ochrániť (s výnimkou pesticídov
s repelentným účinkom). Keďže poľnohospodárska veľkovýroba bez pesticídov nie je možná, nedá sa v dohľadnej dobe očakávať eliminácia ich
používania.
Škodlivý vplyv intenzifikácie a chemizácie poľnohospodárstva na zver však môžu
čiastočne zmierniť aj poľovníci nasledovnými spôsobmi:
● zakladaním políčok a remízok pre zver
dokážeme spestriť potravné zdroje zveri
a čiastočne znížiť jej odkázanosť na poľnohospodárske plodiny,
● v zimnom období dostatočne prikrmujme zver kvalitným jadrovým a objemovým krmivom, čím čiastočne obmedzíme jej migráciu na oziminy,
● zver prikrmujme iba nezávadným krmivom. Nikdy ju nesmieme prikrmovať moreným osivom a neprípustné je aj používanie kontaminovaných vriec z moreného osiva,
● v neskorom jesennom a jarnom období
dbáme na dostatočné a pravidelné prikrmovanie malej poľnej zveri kvalitným krmivom, aby sme vylúčili bratie vysiateho
namoreného osiva,
● v jesennom a skorom jarnom období
spolupracujme s poľnohospodármi
a dbajme, aby sa otrávené návnady a rodenticídy aplikovali do nôr hlodavcov
a neboli rozhádzané voľne na pôdu.
V maximálnej miere tak vylúčime prístup
k nim a nežiaduce otravy iných zvierat,
● v miestach, kde sa zistilo (alebo hrozí)
znečistenie povrchových vôd pre napájanie zveri, dbajme na dodržiavanie ich
čistoty. V nevyhnutných prípadoch,
v suchých rokoch alebo extrémne suchých lokalitách budujme napájadlá pre
zver a udržujme tam podľa možnosti stály prísun čistej, nezávadnej vody.
Snímka Ivan Kňaze
21
ŽIVOT V REVÍROCH
Dôslednejšie proti KMO
Populácia diviačej zveri v regióne Hornej Nitry dlho
odolávala nákaze KMO. S obavou sme sledovali správy
o výskyte tejto choroby v južnejších a západne ležiacich
okresoch. Na sklonku sezóny 2002 sa však KMO vyskytol aj v niekoľkých našich revíroch. Preto regionálna
veterinárna správa v Prievidzi prostredníctvom poľovníckych hospodárov sprísnila monitoring diviačej zveri ako
aj podmienky manipulácie s ulovenými diviakmi. Jedno
z nariadení zakazuje zužitkovať uloveného diviaka až do
vyšetrenia vzoriek s negatívnym výsledkom. Keďže monitoring sa robí počas celého roka, vznikol problém, kde
bezpečne na niekoľko dní uložiť úlovok (výsledky vyšetrenia sú známe na tretí až štvrtý deň) tak, aby sa divina
neznehodnotila.
Výbor Poľovníckej spoločnosti Žiar Nedožery-Brezany, okr. Prievidza sa rozhodol vyriešiť problém zriadením
vlastného chladiaceho zariadenia. Vhodný pozemok poskytol obecný úrad, zariadenie, elektrickú prípojku,
oplotenie a zastrešenie sme vykonali na vlastné náklady. Vďaka obetavej práci našich členov chladiaci box už
v týchto dňoch slúži svojmu účelu.
MILAN ŠIMO, Prievidza
Na vybudovaní chladiaceho boxu sa organizačne podieľali tajomník PS Žiar Ing. Anton Mokrý (vpravo) a vedúci skupiny Miroslav Mendel.
Rokovalo Prezídium SPZ
V Bratislave rokovalo 13. mája Prezídium SPZ. Zaoberalo sa aktuálnym stavom na úseku poľovníckej legislatívy, o ktorom informoval predseda LK SPZ JUDr.
Jaroslav Puškáč. Z diskusie vyplynulo, že prioritou
pre SPZ je na tomto úseku v súčasnosti príprava novely alebo nového zákona o poľovníctve. Ďalej Prezídium vzalo na vedomie stanovisko DR SPZ k rozboru
hospodárenia Ú SPZ za rok 2002 aj s nápravnými
opatreniami s tým, že DR SPZ odporučí Rade SPZ
schváliť výsledok hospodárenia.
Prezídium SPZ zobralo na vedomie správu o konaní prípravných kurzov na získanie prvého poľovného
lístka za prvý štvrťrok 2003, ako aj správu o organizačných prípravách celoslovenského stretnutia KMPP
(13. - 15. 6. v Pruskom) a správu o stave príprav expozície CIC v Palárikove. V tejto súvislosti uložilo prezidentovi SPZ a predsedovi OsK SPZ rokovať s MP
SR o zmluve medzi CIC, MP SR a SPZ a pokračovať
v realizácii expozície CIC v zmysle záverov VIII. snemu
SPZ.
V súvislosti s celoštátnou poľovníckou výstavou,
ktorá by sa mala konať v r. 2005 poverilo Prezídium
SPZ Ing. Mariána Číža, predsedu OsK SPZ rokovať
so zástupcami a. s. Incheba a pripraviť na októbrové
zasadnutie R SPZ návrh na uskutočnenie výstavy s určením miesta, termínu konania, finančných nákladov,
obsahu sprievodných podujatí a návrhom prípravného
výboru.
Predseda KR SPZ Ing. Štefan Štefík informoval
o počte poľovne upotrebiteľných psov (PUP) u užívateľov poľovných plemien. Z diskusie členov Prezídia
vyplynula úloha pre OkO-RgO SPZ, v ktorých počet
revírov bez predpísaného počtu PUP presahuje 20 %
z celkového počtu revírov, aby zdôvodnili tento nepriaznivý stav a uviedli opatrenia na zníženie stavu revírov bez predpísaného počtu PUP.
Prezídium SPZ menovalo Ing. M. Kováča za čakateľa pre skúšky v brlohárení, R. Krahulca, Ing. M. Kováča a J. Dobšinského za čakateľov pre farbiarske
a lesné skúšky malých plemien, I. Luciaka za čakateľa pre skúšky vlôh a jesenné skúšky stavačov, J. Lantaja za čakateľa pre skúšky vlôh a jesenné skúšky malých plemien, Ing. B. Garaja, I. Hrončeka a Ing. M.
Kováča za čakateľov pre skúšky duričov a Ing. V. Hlinku za čakateľa pre skúšky farbiarov.
vo
V PZ Chrasť Čaňa sa
3. mája konali skúšky
hlasitosti jagdteriérov. Na
vydarenej akcii, ku ktorej
prispelo aj pekné počasie, sa zúčastnilo 29
psov so svojimi majiteľmi
z celej východoslovenskej oblasti. Na snímke
je nástup účastníkov.
PETER PALKO,
tajomník PZ Chrasť
Zver vedela,
kam ísť
Muflónia zver v európskom
pohľade
V apríli sa v kúpeľnom mestečku Leutenberg v nemeckej spolkovej krajine Durýnsko konalo vedecké
prednáškové zasadnutie Spoločnosti pre výskum
voľne žijúcich živočíchov a poľovníctva, na ktorom
sa zišla takmer stovka odborníkov. Hlavnou témou
stretnutia bola problematika muflónej zveri a cieľom
bolo posúdiť jej chov v Nemecku a v susedných krajinách. Výrazný početný nárast tejto zveri je na jednej strane z poľovníckeho hľadiska potešiteľný, ale
na druhej strane predstavuje pre lesné hospodárstvo pomerne veľké problémy. Aj v kruhoch zástancov pôvodnosti našej fauny stáva sa muflónia zver
ako „nepôvodný“ druh predmetom silnej kritiky.
Okrem popredných nemeckých odborníkov ako
napr. prof. Dr. M. Stubbe, prof. Dr. Ch. Stubbe,
prof. Dr. D. H. J. Schwark, prof. Dr. A. Siefke, prof.
Dr. S. Priem, prof. Dr. S. Gärtner, prof. Dr. Drs. M.
Anke, prof. Dr. K. Missbach, prof. Dr. M. Roth a viacerých autorov referátov sa na zasadnutí zúčastnili aj
odborníci z Českej republiky, Slovenskej republiky,
Poľska, Maďarska, Chorvátska, Švajčiarska a z Ruska. Prednášky boli rozdelené do piatich tematických
celkov: História muflónej zveri v strednej Európe,
Zdravie a zdravotná profylaxia, Rozšírenie a poľovnícke postavenie muflónej zveri v Nemecku, Divé ovce v susedných štátoch a v Rusku, Biológia, správanie a výživa muflónej zveri.
Referáty o situácii v chove muflónej zveri v Českej
republike spracovali Ing. J. Feureisel, PhD., prof.
22
Naše PZ Bojnice hospodári v revíri Vígľaš
s rozlohou 2 703 ha.
U nás je samozrejmosťou, že zveri venujeme
veľkú pozornosť najmä
v zime. Aby netrpela núdzou, máme vybudované
3 veľké kŕmidlá pre jeleniu zver, 7 menších pre
srnčiu, 5 násypcov pre
bažanty, 4 kŕmne linky
pre diviačiu zver a 38
soľníkov. I keď náš revír
nie je bohato zazverený
jeleňou zverou, počas tohtoročnej zimy sa jej stavy
u nás niekoľkonásobne zvýšili. Všimli sme si to pri
kŕmidlách, ktoré sme neustále museli dopĺňať, lebo
krmivo sa z nich rýchle míňalo. V polovici zimy bolo treba načať aj „železné rezervy“ krmiva, čo sa nestalo už
päť rokov. Zver nielenže vedela, kam si má prísť po
Ing. J. Hromas, CSc., MVDr. P. Forejtek, CSc.
a RNDr. P. Koubek, CSc. S príspevkom za Slovenskú republiku vystúpil prof. Ing. P. Hell, CSc., za
Poľsko prof. Dr. B. Fruzinski, za Maďarsko prof. Dr.
A. Náhlik, za Chorvátsko doc. Dr. M. Grubešic, za
Švajčiarsko Dr. S. Capt a za Rusko Dr. A. Fedosenko.
Osobitnú radosť nám urobilo udelenie čestnej medaily usporiadateľskej spoločnosti reprezentantovi
Slovenskej republiky prof. Ing. Pavlovi Hellovi, CSc.
(na snímke) za jeho celoživotné dielo v prospech výskumu zveri a poľovníctva. K medzinárodnému uznaniu jeho práce mu srdečne blahoželáme.
Význam tohto medzinárodného podujatia podčiarkol svojou prítomnosťou Dr. V. Sklenar, minister
pôdohospodárstva, ochrany prírody a životného
prostredia spolkovej krajiny Durýnsko.
Ing. JOSEF FEUREISEL, PhD.,
Ústav ochrany lesů a myslivosti, Brno
potravu, ale potvrdila sa nám aj skutočnosť, že v Prievidzskom okrese sa jelenia populácia zvýšila. Bolo
dobre, že v zásobníku bol dostatok kvalitného krmiva
(na snímke), jednotlivé kŕmidlá sme mohli dopĺňať podľa potreby.
Ing. JAROSLAV KUPEC, Prievidza
ŽIVOT V REVÍROCH
Detvianski poľovníci súťažili
Masaker
Okresná organizácia SPZ v Detve usporiadala na streleckom štadióne v Sielnici preteky v streľbe z malokalibrovky na poľovnícke terče srnca, diviaka a líšky. Trojčlenné
družstvá zastupujúce jednotlivé PZ boli dobre pripravené. Prvé miesto obsadilo družstvo PZ Stará Huta, druhé patrilo PZ Siroň Detva a ako tretie sa umiestnilo družstvo PZ
Kalinka. Do prvej pätice patrili ešte družstvá z PZ Látky a PZ Hriňová. Medzi jednotlivcami zvíťazil Jozef Poliak z PZ Látky pred Ľubošom Žabkom a Jaroslavom Kontrišom
z PZ Kalinka. Tohtoročné strelecké majstrovstvá okresu Detva boli súčasne nultým ročníkom Memoriálu M. Kulicha a jeho víťazom sa stal Martin Slamka z PZ Siroň Detva.
ŠTEFAN KRÁĽ, Hriňová
V noci z 2. na 3. apríla
dvaja pytliaci v revíri PZ
Topoľníky doslova zmasakrovali šesť jedincov
srnčej zveri, z toho boli
dve gravidné srny, ktoré
mali po dvoch plodoch.
Pytliaci spáchali tento odsúdeniahodný čin v noci
s malokalibrovkou a baterkou.
Vďaka veľmi dobrej
spolupráci s Obvodným
oddelením
policajného
zboru Veľký Meder a susedným PZ Okoč, tentoraz sa podarilo pytliakov
prichytiť a usvedčiť. Škoda len, že až teraz, lebo
predtým spôsobili dosť
škôd aj v inom revíri. Problémom je však ich odsúdenie. Konkrétne v našom revíri už aj vo februári
Takýto masaker spôsobili pytliaci v našom revíri počas
2001 boli prichytení pytjednej aprílovej noci.
liaci, ktorí za bieleho dňa
strieľali na zajace a bažanty. Polícia prípad spracovala, páchateľov usvedčila a ja ako poľovnícky hospodár
som strávil niekoľko hodín u vyšetrovateľa. Doteraz sme sa však nedočkali skončenia
prípadu na súde. Pytliaci neboli potrestaní. Čaká sa vari na to, že takto posmelení pytliaci si trúfnu aj na poľovnícku stráž, poľovníka, rybára či náhodného turistu?
Rozmáhajúce sa pytliactvo má aj inú stránku. Také množstvo mäsa, ako získali napríklad v spomínanú aprílovú noc, isto nebolo určené na vlastnú spotrebu, ale na predaj.
Kde je účinná kontrola reštauračných zariadení? Alebo nikoho nezaujíma ani to, odkiaľ
ponúkaná divina pochádza, či bola vyšetrená veterinárom a vyhovuje hygienickým požiadavkám? Kontrolné orgány by si mali viac všímať aj túto stránku problému.
Len spoločným úsilím môžeme zastaviť pytliakov a iba potom, aspoň tomu verím, dostanú zaslúžený trest.
FRANTIŠEK VARGA, poľovnícky hospodár PZ Topoľníky
Poľovníci Lesnej správy v Nitrianskom Pravne
pod vedením svojho
správcu p. Porteša už na
jar tohto roku vybudovali
na Opálenej lúke v Ostrej
doline nový senník.
V ňom budú môcť bezpečne uskladniť pre zver
seno z tohtoročnej úrody. Do nového objektu
možno uložiť 30 m3 sena.
VERONIKA
FLIMELOVÁ,
Nitrianske Pravno
Hlási sa PZ Dubina Horná Kráľová
Naše PZ sa nachádza na ľavej strane Váhu v Šalianskom okrese, má 15 členov (na
snímke), ktorí sa starajú o revír s rozlohou 1 578,9 ha. Pozemky máme prenajaté od
Slovenského pozemkového fondu a vlastníkov poľovných pozemkov. Naše PZ pôvodne vzniklo ako samostatné PZ v Hornej Kráľovej, neskôr sme sa zlúčili s PZ v Hájskom
a v deväťdesiatych rokoch sme sa opätovne osamostatnili. Na prvom mieste našej činnosti je ochrana a zveľaďovanie stavov zveri (srnčej, zajačej a bažantej), pre ktorú každoročne budujeme dostatok násypcov, kŕmidiel a soľníkov. Vybudovali sme aj sklad
jadrového krmiva, takže každoročne počas zimy máme pre zver pripravený dostatok krmiva. Darí sa nám ho zabezpečovať najmä vďaka spolupráci s miestnym poľnohospodárskym družstvom. V súčasnosti výbor PZ pripravuje program na zvýšenie stavov zajaca a bažanta.
Naše združenie má dve chaty, v ktorých sa stretáme či už pri poľovačkách alebo brigádach, často aj s rodinnými príslušníkmi. Chaty požičiavame našim členom na usporiadanie rodinných osláv a pod. Už vlani sme začali i s výsadbou stromčekov a kríkov
vedľa poľných ciest. Takto chceme vytvoriť vetrolamy, ktoré zveri poskytnú bezpečný
úkryt. Rok čo rok nás na jar čaká nepríjemná povinnosť – z okolia ciest v revíri odstrániť
odpad, ktorý tam vyhadzujú nesvedomití občania. Ak chceme mať čistý revír, musíme
to vykonať, lebo zver tak ako človek, potrebuje dobré životné prostredie.
K 10. výročiu vydavateľstva PaRPRESS
Slovo našich autorov (2)
Bolo to dávno, veľmi dávno, ešte keď vychádzal Poľovnícky obzor. Rozhodol som
sa dať na papier vlastné poľovnícke zážitky, ale aj príbehy priateľov a známych, ochotných podeliť sa s čitateľmi o svoje skúsenosti. Bolo mi ľúto nechať si pekné spomienky
len pre seba. Vždy som považoval za veľký zážitok nielen získanie trofeje, ale aj precítenie všetkých náležitostí súvisiacich s mojou celoživotnou záľubou. Takisto som vždy
túžil dať na papier všetko zaujímavé, čo ma vzrušovalo, čo poľovačku robilo príležitosťou prežiť s priateľmi príjemné chvíle.
A keď vzniklo vydavateľstvo PaRPRESS, s vďakou som uvítal iniciatívu vtedajšieho
šéfredaktora Poľovníctva a rybárstva Ladislava Grmana umožniť aj slovenským autorom
vydávať svoje práce v knižnej podobe. Závideli sme susedom v Čechách, ale aj v Maďarsku, Nemecku a v iných krajinách, kde už dlhé roky vychádzali publikácie s poľovníckou tematikou a spolu s ďalšími som si kládol otázku: To my, Slováci, nedokážeme
zaujímavo opísať naše poľovnícke zážitky? Alebo pri výkone poľovného práva nezažijeme nič zaujímavé, nič vzrušujúce, čo by si zaslúžilo ocitnúť sa na papieri a zachovať sa
aj pre budúce generácie?
Bola to odvaha pustiť sa do riskantnej vydavateľskej činnosti a vďaka všetkým, ktorí
V dňoch 16. až 18. mája sa v Šali konali strelecké preteky Orlik cup, ktoré sú zaradené do slovenskej streleckej ligy. Podujatie sa konalo v novom streleckom areáli (na
snímke), v ktorom záujemcovia o športovú streľbu nájdu ideálne podmienky a všetko
ah
potrebné na tréning i súťaže.
S OkO SPZ Šaľa usporadúvame u nás jarné a jesenné skúšky poľovne upotrebiteľných psov a aj tohto roku s Klubom münsterlandských stavačov pripravujeme jesenné
skúšky.
Začali sme viac propagovať našu činnosť aj vo verejnosti, čo sa prejavilo napr. pri výstave trofejí, o ktorú bol medzi občanmi veľký záujem. Prvého júna sme zase pre deti
z MŠ pripravili ukážky z výcviku poľovne upotrebiteľných psov.
Ing. MILOŠ ŠVONDRA, Horná Kráľová
sa na ňu podujali, ktorí objavovali autorov, viedli ich, podporovali v snahe písať a za desať krátkych rokov vydali už peknú hŕbku publikácií s poľovníckou i rybárskou tematikou. Niektoré boli vydarenejšie, iné si dlhší čas hľadali a nachádzali cestu k čitateľom,
ale všetky, opakujem všetky, boli potrebné a splnili svoje poslanie.
K napísaniu tak mojej prvej ako aj poslednej publikácie ma viedla snaha zachovať
pre budúcnosť všetko krásne, čo som prežil, s čím som sa mohol podeliť s poľovníckymi priateľmi. Témy – a bolo ich veľa – mi priam núkali všedné i sviatočné chvíle prežité
na poľovačkách, ale aj pri ochrane zveri a prírody vôbec. Lebo práve vďaka ochrane si
zasluhuje oveľa viac pozornosti, než jej venujeme.
Som rád, že sa moje knižky dostali k čitateľom a stretnutia s nimi (náhodné, ale aj organizované v školách) mi potvrdzujú, že som nepísal zbytočne, ale že poslúžili, potešili, poučili, zavše aj pobavili a možno aj podnietili ďalších autorov vziať do ruky pero so
zdravou zádrapčivou otázkou: Keď to dokáže on, prečo nie aj ja?
S vydavateľstvom sa mi dobre spolupracovalo. Mal som pocit, že spolupracujem
s blízkymi ľuďmi, ktorí vedia pochopiť i pomôcť. Moja vďaka je ozaj úprimná.
Plány do budúcnosti? Sú podmienené hŕbou krížikov, ktoré nesiem na chrbte. Mám
však ešte aj hŕbočku textov, písaných tak trocha „po latinsky“, lebo latina nie je poľovníkom vzdialená a ak ešte zdravie poslúži... Len ma mrzí, že som nedokázal splniť žiadosť Lacka Grmana napísať akýsi poľovnícky románik či novelu. Bol by som rád, keby
sa to podarilo mladším.
ONDREJ BARTOŠ, Zvolen-Môťová
23
OCHRANA ZDRAVIA
Neškrabte sa,
urobí to za vás PSILO-BALSAM
Alergické ochorenia postihujú v súčasnosti takmer 40 percent populácie. Klinické prejavy bývajú rozličné, pričom za
najčastejšie možno považovať prejavy na dýchacom trakte
a na koži. Pri terapii alergických chorôb patria medzi suverénne najčastejšie používané lieky antihistaminiká.
Antihistaminiká sú lieky, ktoré zablokujú aktivitu histamínu
tým, že obsadením miesta na receptore neumožnia jeho
pôsobenie. Je to akési obsadenie stoličky pri klavíri nehudobníkom (v našom prípade antihistaminikom), na ktorú si potom
klavirista (histamín) nemôže sadnúť, a tak nehrá (nepoškodí
dané tkanivo).
V súčasnosti poznáme tri druhy receptorov a farmakologické blokátory dvoch z nich sa v medicíne už dlho používajú.
Funkcia H1 receptoru zahrňuje kontrakciu (stiahnutie) hladkých svalov (priedušky), zvyšenie priechodnosti stien ciev,
dráždenie kožných nervov, zvýšenie produkcie hlienu a pritiahnutie zápalových buniek. H2 receptor rozširuje cievy,
zrýchľuje akciu srdca a stimuluje T-lymfocyty. H3 receptor má
pravdepodobne kontrolnú funkciu a spolupracuje s nervovým
systémom.
Antihistaminiká – blokátory H1 receptorov sa úspešne používajú v terapii alergických ochorení už viac ako pol storočia.
Ich aplikácia súvisí s odhalením mechanizmov efektorovej fázy
alergickej odpovede, kde už v tridsiatych rokoch výskumníci
opísali zvýšenú hladinu histamínu v krvi psa po anafylaxii, a v r.
1937 odhalili, že základnou príčinou anafylaktického šoku je
histamín. Napriek tomu, že od týchto dôb výskum v oblasti
alergických reakcií dopodrobna opísal jednotlivé mechanizmy
senzibilizácie a priebehu alergického procesu, vrátane celého radu mediátorov, histamín ostáva najdôležitejším. Ako sa
ukazuje, zúčastňuje sa nielen na včasnej fáze alergickej reakcie, ale zohráva úlohu i v neskorej fáze alergickej odpovede.
Najväčšie množstvo klinických príznakov a symptómov je
sprostredkované pôsobením histamínu na H1 receptory.
Preto aj terapia alergických stavov sa od začiatku zamerala
týmto smerom – blokádou H1 receptorov. Hlavné farmakologické účinky blokátorov H1 receptorov sú:
☛ zníženie cievnej priechodnosti,
☛ zníženie svrbenia,
☛ uvoľnenie hladkého svalstva.
Staršie antihistaminiká, nazývané dnes antihistaminiká 1.
generácie, majú popri pozitívnom, želanom efekte viacero ne-
24
žiaducich účinkov. Prechádzajú do centrálneho nervového
systému a výsledkom je únava, spavosť a znížená pozornosť.
Ďalšie nežiaduce účinky, najmä však pôsobenie na vegetatívny nervový systém, prejavujúce sa poruchami v tráviacom
trakte, suchosťou v ústach, smädom, poruchami krvného tlaku, poruchami močenia a inými, ich postupne vyradilo z používania.
Diphenhydramine hydrochloride je generický názov známeho a dlho používaného antihistaminika z radu prvej generácie.
K renesancii jeho používania dochádza zmenou aplikácie.
Zistilo sa totiž, že používanie antihistaminík priamo na mieste
chorobného procesu je oveľa efektívnejšie ako pri celkovom
používaní a navyše sa vylúčia vedľajšie – nežiaduce účinky,
ktoré liek svojím pôsobením vyvolá. Nie všetky antihistaminiká
používané celkovo však možno využiť aj lokálne. Difenhydramín hydrochlorid tieto výhodné vlastnosti má. Jeho použitie vo
forme gélu, prípadne krému, ktorý sa lokálne opakovane nanesie na miesto alergickej reakcie je veľmi výhodné a účinné.
Aké je využitie PSILO-BALSAMU?
Alergické prejavy na koži môžu byť výsledkom rozličných
podnetov. Koža, ktorá reaguje na alergénny podnet sa prejaví
zápalovou reakciou. Príčinou môže byť kontakt s potravinovým alebo inhalačným alergénom. Častou býva reakcia po
bodnutí hmyzom (včela, osa, komár), ale aj nadmerné slnenie
so zápalovou reakciou, prípadne iné zápalové reakcie. Preparát pôsobí protizápalovo, ale najmä proti svrbeniu, ktoré snáď
najviac obťažuje. Pretrvávajúce svrbenie „štípancov“ vyvoláva
prirodzenú reakciu – škrabanie sa. Pri tomto, obyčajne opakovanom, „terapeutickom“ zásahu dochádza k porušeniu povrchu kože a poraneniu, po ktorom nezriedka nasleduje infekcia kože s pomalým hojením a povrchovými jazvami s pigmentovými zmenami.
PSILO-BALSAM by sa nemal nanášať na poranenú kožu
a nepatrí ani na sliznice očí, úst a nosa.
Vzhľadom na to, že preparát sa pri lokálnom používaní nedostáva do systému, nemá žiadne vedľajšie účinky a neovplyvňuje súčasné užívanie iných liekov.
PSILO-BALSAM by mal byť súčasťou každej domácej lekárničky, a najmä v letnom období i výbavou každého turistu.
Doc. MUDr. PETER PRUŽINEC, CSc.
Zlatomoravské rybárske starosti a radosti
Pre nejedného z nás sa predstava dokonalého oddychu spája s posedením na brehu rieky s udicou v ruke.
Kvôli niekoľkým hodinám pobytu pri vode a radosti
z úlovku, ktorý vôbec nemusí byť rekordný, sme ochotní
obetovať čas aj peniaze i prácu vlastných rúk, lebo to
všetko je nevyhnutné pre zveľaďovanie našej rybárskej
organizácie a nášho revíru. To všetko a ešte viac museli
obetovať aj prví športoví rybári zo Zlatých Moraviec
a okolia, keď sa pred rokmi rozhodli založiť si vlastnú organizáciu. Vznikla 23. apríla 1955 a pri jej kolíske stáli
nadšení rybári, akými boli M. Burdel, J. Jakubík, Berek,
Zlínsky, Valašík a ďalší. Spočiatku bola len akousi pobočkou organizácie v Novej Bani, ale v roku 1958 sa
osamostatnila a do užívania dostala tok rieky Žitavy. Odvtedy v nej pretieklo veľa vody a veľa sa zmenilo aj v samotnej organizácii.
O športové rybárstvo bolo aj v Zlatých Moravciach
čoraz viac záujemcov, preto už onedlho nestačil vyhradený úsek Žitavy. Vtedajší členovia výboru vypisovali žiadosti i prosby, klopali na nejedny dvere, kým sa im podarilo revír rozšíriť. Postupne doň pribudli vody vodných
nádrží v Tesárskych Mlyňanoch, Nemčiňanoch, Lovciach, Meleku, Slepčanoch a vo Velčiciach. V súčasnosti zlatomoravská MO SRZ obhospodaruje 77 ha
vodných plôch, 14 ha VT Žitavy, avšak nie celá je súca
na rybolov.
V priebehu uplynulých rokov všetky získané vody museli zarybniť a vyrovnať sa i so škodami, ktoré im spôsobilo niekoľko ekologických havárií. To všetko boli úlohy,
na ktoré výbor organizácie musel stále sa rozrastajúce
členstvo pripraviť aj odborne, preto organizoval prednášky a školenie spojené so záverečnou skúškou. Pri
MO SRZ už v roku 1971 pod vedením učiteľa J. Molnára vznikol aj prvý krúžok mladých rybárov. Vďaka nemu
sa rybársky šport významne popularizuje medzi mládežou dodnes, preto organizácia nemá problémy s dorastom.
Ak v roku vzniku MO SRZ sa do jej radov hlásilo 27
28
rybárov, veľmi rýchle pribúdali ďalší a v súčasnosti ich
eviduje 1 200. Už v osemdesiatych rokoch sa ukázalo,
že organizácia s takým veľkým počtom členov a rozsiahlou činnosťou by potrebovala vlastnú strechu nad hlavou. Podarilo sa im v roku 1987 zakúpiť starší rodinný
dom, ktorý si svojpomocne prebudovali na dnešný rybársky dom. V ňom sa konajú nielen schôdze či školenia, ale svoje miesto tam má aj krúžok mladých rybárov.
Nikdy, ani počas rekonštrukcie domu však nezabúdali
na zveľaďovanie revírov, ktoré každoročne zarybňovali
desiatkami metrákov násadových rýb.
Súčasný výbor MO SRZ v Zlatých Moravciach pracuje v zložení: G. Kordoš, predseda, A. Sieglová, podpredsedníčka, V. Siegel, tajomník, P. Sendlai, hlavný rybársky hospodár a Ing. Hornák, zástupca hlavného hospodára. Členmi výboru sú aj hospodári zodpovední za
ďalšie časti revírov – A. Náprstok za VN Slepčany (46
ha), J. Hanko na VN Melek (2 ha), J. Mentel na VN Lovce (3 ha), Ľubomír Zlatňovský na VN Veľké Vozokany
(13 ha), P. Erdelyi na VN Nemčiňany (3 ha), M. Antalík
na VN Topoľčianky (1 ha), Ľ. Fabián na VN Tesárske
Mlyňany (2 ha) a A. Ďuriač na VT Žitava č. 4. Za čistotu
vôd zodpovedá člen výboru Š. Šťukovský. Členmi výboru sú J. Solčiansky a P. Bóna. Funkciu predsedu revíznej komisie vykonáva Ján Šutka, predsedom disciplinárnej komisie je Mgr. Miloslav Ďuraček a veliteľom rybárskej stráže D. Antalík. Výbor je zostavený z ľudí, pre ktorých je rozvoj rybárstva doslova srdcovou záležitosťou
a len vďaka tomu organizácia rok čo rok dokáže svoj
rozsiahly revír v dostatočnej miere zarybňovať. Za posledných desať rokov zarybňovali deviatimi druhmi rýb
s celkovou hmotnosťou 70 580 kg. Aj vďaka tomu napr.
vlani ich členovia ulovili 21 134 kg rýb.
Od čias vzniku zlatomoravskej rybárskej organizácie
sa toho veľa zmenilo. Nielen rybársky výstroj, veď voľakedajšie „bambusky“ či obyčajné lieskové prúty sú už
dávno zabudnuté, a dnešní rybári majú aj iné starosti
ako ich predchodcovia. Ak sa tí museli postarať predo-
všetkým o to, aby vôbec bolo kde loviť ryby, mnohí
dnešní členovia lovia nielen s najmodernejšími prútmi,
ale aj z člnov. A práve člny, pretože je ich už priveľa, sa
z času na čas stávajú predmetom nespokojnosti, najmä
ak ich naraz viacerí použijú na jednej vodnej ploche.
Inokedy sa zase nájdu členovia, ktorí neuznávajú nijakú
rybársku etiku a pokojne začnú loviť na mieste, na ktorom iný už pred nimi zakŕmil. To sú problémy, s ktorými
sa postupne musia vysporiadať.
V zlatomoravskej organizácii je však viac dní, v ktorých prevládne radosť z pekného úlovku. Napríklad vlani, kedy P. Minár ulovil sumca s hmotnosťou tridsať kilogramov (na snímke) alebo D. Chren sa mohol pochváliť
úlovkom sumca s hmotnosťou tridsaťpäť kilogramov.
Napokon, záleží na každom členovi, či bude viac dní,
kedy sa niekto pri vode rozčúli alebo viac takých, kedy
sa im práca i peniaze vložené do vôd vrátia v podobe
pekného úlovku. Ak sa ho potom šťastný rybár rozhodne vrátiť nazad do vody, bude to znamením, že športový
rybolov prináša ľuďom nielen oddych, ale aj potešenie
a vnútorné uspokojenie.
J. D., snímka archív
A KO NA TO
Chystáte sa tohto roku na dovolenku k brehom
Liptovskej Mary, Sĺňavy alebo dakde na morské pobrežie
a chceli by ste si z nej okrem rybárskych priviezť aj
kulinárske zážitky? Samozrejme, nepochybujeme, že
hravo zvládate kotlíkové halászlé, ryby pečené v pahrebe
či opekané na rošte. Napriek tomu (alebo práve preto)
vás možno budú zaujímať návody a finesy na
spracovanie úlovkov, ktoré pre čitateľov časopisu Fisch
und Fang pripravil chýrny nemecký údenársky majster
Bernhard Feldmann, autor viacerých odborných
publikácií a konštruktér udiarne, ktorá vraj dokáže robiť
zázraky.
kým zemiak ležiaci na dne nevypláva na hladinu. Časový údaj je však dôležitý: ryby majú zostať v slanom náleve jednu hodinu.
Po solení prichádza rad na sušenie. Ryby treba napichnúť na drôtené
údenárske háky, ktoré si B. Feldmann skonštruoval a vyrobil sám, a potom
ich zavesiť v tienistom mieste hoci aj na šnúru na sušenie bielizne. Sušiť sa
majú dovtedy, kým voda nestečie a neoschne, no povrch rýb musí zostať
lepkavý. Na túto fázu príprav netreba nič viac okrem trpezlivosti, ale to platí o
údení všeobecne. Ako vraví pán Feldmann:
– Mnohí rybári obetujú dni a týždne lovu rýb, ale keď začnú údiť, chceli
by mať všetko hotové za pár sekúnd. To však nejde!
Pre veľmi netrpezlivých má však radu, ako účinne urýchliť sušenie, predovšetkým v chladných a vlhkých obdobiach roka – fénom.
NEKONTROLUJTE – ČAKAJTE!
Ako zužitkovať bohatý dovolenkový úlovok
Za zlatými pstruhmi
edakcia populárneho nemeckého rybárskeho časopisu Fisch und
Fang, závideniahodne sídliaca na brehu rieky Lahn v mestečku Nassau
neďaleko Frankfurtu, pripravila praktickú ukážku umenia údenárskeho
kráľa za prekrásneho počasia na trávnatom nábreží, priamo pod svojimi oknami.
– Na začiatku je solenie v slanom kúpeli, pravdaže, po vypitvaní a očistení rýb, – vysvetľuje B. Feldmann. Zaujímali by vás presné údaje o pomere
vody a soli? Nie sú potrebné. Na prípravu správneho roztoku používa majster údenár tzv. zemiakový test: pridáva do nádoby s vodou soľ dovtedy,
R
Pred údením treba ryby nasoliť a vysušiť. Soľ sa pridáva dovtedy, kým zemiak na dne nádoby nevypláva na hladinu.
30
Špeciálny hák na zavesenie ryby.
Medzitým pripravuje majster svoju úplne novú udiarničku zhotovenú špeciálne pre redakciu našich nemeckých kolegov. Na výšku meria 65 cm, na
šírku 35,5 cm, hlboká je 25,5 cm. Pán Feldmann vysvetlí, že ju treba
umiestniť podľa možnosti na mieste chránenom pred vetrom, aby v nej nevzniklo vákuum. Vyberá z udiarne spaľovaciu komoru, čiže plechovú zásuvku, ktorú napĺňa asi kilogramom špeciálnych údenárskych pilín. Potom skrúti dve etikety z pivových fliaš do rúrok, zastrčí ich do pilín a na vyčnievajúcich
okrajoch ich podpáli. Ešte predtým, ako piliny začínajú tlieť, vysype na ne
údenársky odborník za malé vrecúško špeciálnej koreninovej zmesi. Načo?
— vyzvedajú sa účastníci prezentácie.
– Len vyčkajte! – odpovedá pán Feldmann. – Zistíte to pri ochutnávaní.
Pokojnou rukou, no zároveň rýchlo zasúva plechovú platňu, ktorá oddeľuje spaľovaciu a dymovú komoru udiarne, a potom aj zásuvku s tlejúcimi pilinami. Napokon putuje do udiarne aj špeciálny „vešiak“ s približne desiatimi
urastenými pstruhmi. Keď sa okolostojaci pýtajú, aký by mal byť režim spaľovania pilín, akú treba dosiahnuť teplotu a ako často sa musí kontrolovať
priebeh údenia, odvetí majster nečakane:
– Teraz mám chuť na jedno plzenské. Nasledujúce tri až štyri hodiny už
budeme iba čakať.
Ako prosím? Žiadne kontrolovanie, iba popíjanie piva? Prívrženec tradičného údenia, ktorý nesmie ani na minútku odísť od udiarne a musí ustavične
regulovať teplotu či prikladať drevo, neverí vlastným ušiam. Pán Feldmann
postrehne skepsu prizerajúcich sa divákov a objasňuje:
Na roštový „vešiak“ sa zmestí až 20
priemerne urastených pstruhov.
Spaľovacia zásuvka s jedným kilogramom údenárskych pilín posypaných
špeciálnou zmesou korenín. Dve pivové etikety uprostred poslúžia na rozhorenie pilín.
A KO NA TO
Grilujúca udiareň s porciami šťuky a hydinových stehienok.
Rozhárajúce sa piliny treba zasunúť
do udiarne a uzavrieť dvierka.
Kombinácia grilu a udiarne je veľmi rozumnou alternatívou – pstruhy sú zakrátko hotové.
názore na neprekonateľnú chuť jeho
údenej hydiny i šunky. Neskôr prišli na
rad aj polené pleskáče, bravčové kotlety, ba dokonca aj
zemiaky. S rovnako
skvelými výsledkami
možno podľa Feldmannovej
metódy
údiť a grilovať všetky
bežné druhy morských rýb.
Popis konštrukcie
Feldmannovej udiarničky nemecký časopis Fisch und
Fang, žiaľ, neuverej-
– Práve v tom je tajomstvo mojej udiarne. Je skonštruovaná tak, že všetko sa reguluje samo. Takže – čakať a popíjať pivo...
nil. Medzi slovenskými rybármi je však
nepochybne dostatok fortieľnych majstrov, ktorí si s odhalením jej tajomstva
dokážu poradiť. Ak
už riešenie poznáte
alebo máte iný dobrý
tip na zužitkovanie a
chutnú prípravu ulovených rýb, napíšte
nám. Radi vaše rady
a originálne riešenia
uverejníme.
as
STEHIENKO ALEBO KRÍDELKO?
Nie je však iba čas popíjania piva, lebo majster je ochotný prezradiť ďalšie tajomstvá zo svojho know-how nadobudnutého dlhými rokmi praxe. Jedným z nich je technika kombinovaného grilovania a údenia – napr. kuracích
stehienok, celých pstruhov či kúskov šťuky. Feldmann napĺňa prenosný gril
uhlím, ktoré nechá najskôr dôkladne rozhorieť. Na jeho žeravých okrajoch
potom rozloží špeciálne údenárske drevo stlačené do akýchsi brikiet, z ktorých sa šíri príjemná vôňa. Po uložení kúskov hydiny a rýb na rošte vyhlási:
– A teraz už treba len čakať.
Ale ani tieto dve dymiace zariadenia Feldmannovi nestačia. Tretie – opäť
„made in Feldmann“ – pracuje na podobnom princípe ako prvé, tentoraz
však do „grilujúcej udiarne“ s pokrievkou neukladá ryby ani hydinu, ale kusisko šťavnatého bravčového mäsa. A to sa má naozaj vyúdiť ešte dnes?
– Samozrejme, asi za štyri hodiny, – s istotou odpovedá pán Feldmann.
Začína sa teda dlhé čakanie. Napokon majster konečne prezentuje výsledok svojej práce: najskôr prichádza rad na dozlata vyúdené pstruhy. Na
skúšku vyťahuje jeden z lúčov chrbtovej plutvy pstruha:
– Ak to ide ľahko, – vysvetľuje pán Feldedmann, – ryba je vyúdená.
A naozaj to ide ľahko, takže – hor’ sa k stolu. Na lúku sa zbieha celá redakcia...
Všetci, ktorým sa ušiel aspoň kúsok uznali, že nielen ryby z Feldmannovej udiarne chutia oveľa lepšie ako z tradičnej. Zhodli sa aj v
Rastliny pobreží a vôd
Ježohlavy
Sparganium spp.
Ježohlavy (Sparganium spp.) patria medzi
charakteristické druhy bahnitého litorálu stojatých a pomaly tečúcich vôd. Tieto trváce byliny
vysoké 20 až 150 cm sú charakteristické pásovitými mäkkými listami, ktoré sú na priečnom reze
trojhranné. Vyrastajú z plazivého podzemku, pomerne plytko zakoreneného v mäkkom substráte. Druhovo špecifická je byľ – pri ježohlave
vzpriamenom (S. erectum) je rozkonárená, pri ježohlave jednoduchom (S. emersum) nebýva rozkonárená a navyše jeho spodné listy na báze sú
bohato priečne žilkované. Vzhľadom na tvar byle
sa tieto dva najbežnejšie druhy líšia aj počtom
a rozmiestnením súkvetí – hlávok a následne
i „ježatých“ semenných hlávok, ktoré dali ježohlavom pomenovanie (pozri perokresbu). Ježohlavy začínajú kvitnúť v máji – júni, posledné
exempláre, najmä vo vyšších nadmorských výškach, kvitnú ešte aj v auguste. Rozpadom hlávok
v jesenných mesiacoch sa postupne uvoľňujú
plody – nažky, ktoré sa šíria vodou, ale dosť často aj s pomocou vodných vtákov.
Mladé rastliny klíčia na mokrej pôde a bahne.
Vynikajúca bola aj
Feldmannova schwarzwaldská šunka, prekvapením „šéfkuchára“
však boli skvelé údené
zemiaky.
Aj vegetatívne množenie má veľký význam, hoci
menší ako pri niektorých iných druhoch vodných
a močiarnych rastlín. Vznikajú tak kolónie (polykormóny), zriedkavo aj väčšie porasty. Rastliny
dobre znášajú dlhodobejší pokles hladiny. Z ich
odumretých listov sa tvorí detrit, ktorý predstavuje dôležitú potravnú základňu pre bentos. Tým,
že osídľujú bahnité sedimenty litorálnej zóny, významne prispievajú k stabilizácii brehovej čiary.
Pri pokračujúcom zarastaní brehov vodných nádrží a tokov sa však významne podieľajú na zazemňovacích procesoch. V dôsledku zazemňovacej sukcesie sa predovšetkým plytké vodné
plochy pomerne rýchlo menia v močiare.
Text, perokresba a snímka
RNDr. JOZEF MÁJSKY
A
B
Detail súkvetí ježohlavu jednoduchého (A) a ježohlavu vzpriameného (B).
31
ŠPORTOVÉ SÚŤAŽE
Blížia sa 50. majstrovstvá sveta v LRU – plávaná
Komu budeme
držať palce
Po nominačných pretekoch sa do finále 50.
majstrovstiev sveta národov v LRU – plávaná
prebojovalo osem reprezentantov. Krátko pred
samotnými majstrovstvami sa spomedzi nich určí
šesť pretekárov, ktorí na nich budú reprezentovať
Slovenskú republiku. Dnes vám predstavujeme
víťazov nominačných pretekov, ktorých sme sa
spýtali, čo ich priviedlo k športovému rybolovu, na
akých súťažiach sa zúčastnili a ako odhadujú svoje
šance na blížiacom sa svetovom zápolení. Sľúbili
sme im aj za vás, vážení čitatelia, že 13. a 14.
septembra, kedy si vo vodách Madunického kanála
overia svoju športovú zdatnosť, im budeme držať
palce.
VLADIMÍR FREUND, 43-ročný, Bratislava
– Prvú udicu som dostal od otca-rybára.
Spoločne sme chodievali k Dunaju a keď som
sa stal členom rybárskeho krúžku, ktorý v druhom bratislavskom obvode viedol pán Baranovič, začal som sa zaujímať aj o rybárske preteky. Niekoľkokrát som súťažil O zlatý blyskáč,
postupne som prešiel druhou aj prvou ligou
a teraz som obstál aj v nominačných pretekoch
na nadchádzajúce majstrovstvá sveta.
Nerád predbieham udalosti, preto ani neuvažujem, aké šance mám obstáť v silnej medzinárodnej konkurencii. Namiesto toho každú
voľnú chvíľu trénujem a som rád, že pre svoju
záľubu nachádzam porozumenie aj doma, lebo príprava na medzinárodné
zápolenie si vyžaduje naozaj veľa času. Inak, aj moja manželka Edita je zdatnou rybárkou a vlani sa jej na majstrovstvách Slovenska v LRU podarilo získať tretie miesto. Myslím si, že svedomitý tréning, plné sústredenie a dobré
náradie mi možno pomôžu k dobrému umiestneniu. Pravdou však je i to, že
každý pretekár potrebuje na vrcholnom podujatí aj trocha šťastia, takže...
uvidíme.
RASTISLAV DUDR, 27-ročný,
Považská Bystrica
– Ako osemročnému sa mi podarilo uloviť
lieskovou palicou prvé beličky a odvtedy mi rybárstvo načisto učarovalo. S otcom som často
chodieval na jazero Slavojka, kde som si po prvýkrát „zabojoval“ i s kaprom – ten prvý meral
38 centimetrov a zdal sa mi obrovský. Tak ako
k rybárstvu, aj k športovým súťažiam ma priviedol otec.
Zúčastnil som sa už na mnohých pretekoch: v Holandsku a v Luxembursku som pretekal na majstrovstvách Európy juniorov, v Taliansku, Francúzsku a v Chorvátsku som reprezentoval na majstrovstvách seniorov Európy, zúčastnil som sa aj na majstrovstvách ČR a na všetkých našich súťažiach. Aj teraz pred 50. majstrovstvami sveta v love rýb udicou – plávaná na mňa čakajú jedny preteky za
druhými. No a keď k tomu prirátame čas strávený na tréningoch, zaberie to
človeku každú voľnú chvíľu. Ešte dobre, že v našej rodine sa tréningy a preteky tolerujú, lebo mnohí moji príbuzní sú rybármi a aj manželke sa tento
šport páči. Chodí so mnou na všetky preteky a niekedy mám pocit, že ich
prežíva viac ako ja.
Želal by som si dosiahnuť na tohtoročných majstrovstvách sveta čo najlepší výsledok či už v jednotlivcoch alebo ako družstvo. Napokon každý, kto
32
súťaží chce vyhrať... Pravda, o konečnej účasti v reprezentácii sa rozhodne
až tesne pred majstrovstvami sveta.
MARIÁN HASON, 43-ročný, Bratislava
– Rybársky preukaz mám už celých 37 rokov: prvý som získal ako šesťročný a to som už
dva roky pravidelne chodieval s otcom k vode,
najčastejšie na Železnú studienku. Neskôr som
navštevoval Bakanské ramená pri Gabčíkove,
kde sa lovilo zväčša z loďky. Aby som dokázal,
že viem aj čosi viac, ako len „vysedávať“ pri vode, kvôli čomu si ma po návrate z vojenčiny
často doberali kamaráti, rozhodol som sa zúčastniť na prvých súťažiach. Začal som pretekať
za ObO SRZ Bratislava 4 a hneď sa mi darilo.
O dva roky som už bol vo federálnej nominácii
a potom nasledovali čoraz náročnejšie súťaže.
Päťkrát som sa zúčastnil na majstrovstvách sveta, na viacerých národných
majstrovstvách, ako aj na mnohých regionálnych súťažiach. Dokonca po
rozdelení republiky som ako Slovák pretekal za český klub a stal som sa aj
prvoligovým majstrom ČR.
Na to, že všetok svoj voľný čas venujem rybárskym pretekom a trénovaniu si už moja rodina zvykla, napokon, aj syn ide v mojich šľapajach.
Je ťažké dopredu odhadnúť vlastné šance a skutočnosť, že tentoraz budem súťažiť v domácom prostredí, človeka trocha zväzuje. No každý, kto sa
prebojuje do reprezentácie na svetové majstrovstvá musí byť natoľko skúsený, aby neočakával priveľa, ale usiloval sa dôkladne poznať vodu. Ak vidí, že
iný má väčšie šance, lebo vodu, na ktorej sa preteky konajú, lepšie pozná,
potom je rozumnejšie postúpiť mu miesto a vzdať sa vlastných ambícií. Samozrejme, pred pretekmi je mimoriadne dôležité poctivo trénovať, čo všetci
pretekári pod vedením štátneho trénera pána Krausa aj robíme. Každý z nás
a všetci spoločne urobíme všetko pre to, aby sme našu republiku reprezentovali čo najlepšie.
MILAN KABÁT, 27-ročný, Bratislava
– Keď som chodil do siedmej triedy základnej školy zapísal som sa do krúžku mladých rybárov, ktorý bol pri vtedajšom Dome pionierov
a mládeže v Bratislave na Chlumeckého ulici.
V krúžku som získal prvé základy športového rybolovu a potom som sa pokúšal loviť všade,
kde sa dalo. Nikdy nezabudnem na svoj prvý
úlovok, ktorý sa mi podaril na potoku Radošinka, keď som bol u babky na prázdninách. Pokiaľ ide o spôsoby lovu, bol som samoukom
a stačilo mi sledovať, ako si počínajú pretekári
a potom si sám všetko vyskúšať. Pretože mám
veľmi rád prírodu, stále ma to ťahalo k vode.
Po prvý raz som sa zúčastnil na pretekoch O zlatý blyskáč, potom nasledovali ďalšie a keď ich teraz sumarizujem, vychádza mi cifra 150 až 200.
Ročne teda absolvujem asi dvadsať pretekov. Tohto roku v rámci príprav na
majstrovstvá sveta to bude hádam aj viac a okrem toho sa zintezívňuje aj tréning. Vyžaduje si to hŕbu času, ale rodina to už nejako pretrpí. Netoleruje mi
iba jediné – ak dám do chladničky nádobku s červíkmi, ale s tým som sa už
zmieril.
Myslím si, že pre úspech pretekára je dôležité mať dobrého trénera
a vhodné technické vybavenie, zvoliť si správnu taktiku a ešte si môže želať
aj kúsok šťastia.
DUŠAN PYREŇ, 37-ročný,
Vranov nad Topľou
– Rybárskemu športu som sa začal venovať
už v mladom veku v krúžku mladých rybárov,
kde ma tento šport veľmi zaujal. Začínal som
asi ako každý – s dvojmetrovým bičom a bambuskou s rapkáčikom. Na Topli a Ondave sme
lovili beličky, jalce a podustvy. So športovým rybolovom som sa potom stretol ako trinásťročný
v medzinárodnom športovom tábore v Kysaku,
kde nás zasvätili do tajov súťaženia v LRU-plávaná. Potom som sa začal zúčastňovať na
okresných a krajských kolách a práve na týchto
podujatiach som mohol nazbierať cenné skúsenosti. Postupne som sa prebojovával na domáce i zahraničné významnejšie
preteky – ligové, medzinárodné pohárové, na majstrovstvá Slovenska i na
svetové.
V súčasnosti mi tréningy zaberajú takmer všetok voľný čas. Okrem toho
ŠPORTOVÉ SÚŤAŽE
pred tohtoročnými majstrovstvami sveta ešte absolvujem nominačné preteky pre budúci rok, čakajú ma aj majstrovstvá Slovenska, majstrovstvá ČR,
II. liga a niekoľko pohárových pretekov. Ešte dobre, že v rodine nachádzam
veľké pochopenie pre svoju záľubu, napokon manželka sa takisto aktívne
venuje tomuto športu a sama okúsila aj atmosféru majstrovstiev sveta.
Na také významné športové podujatie, akým sú majstrovstvá sveta, ide
každý pretekár s odhodlaním dosiahnuť pre svoju krajinu čo najlepší výsledok, najmä ak sa konajú na domácej pôde. Mojím cieľom je zlepšiť výsledok
z MS v Chorvátsku, kde som celkovo skončil na osemnástom mieste.
IGOR HOLEČEK, 37-ročný, Trenčín
– Tak ako mnohých iných, aj mňa priviedol
k rybárčeniu otec: už ako päťročný som sa na
brehu Váhu pri Trenčíne oháňal vŕbovým prútom. Odvtedy som k narodeninám alebo meninám vždy dostal niečo na obohatenie mojej rybárskej výbavy. Ako dvanásťročného si ma všimol vedúci vtedajšieho rybárskeho oddielu
v Trenčíne a odvtedy som sa začal zúčastňovať
na rôznych rybárskych pretekoch a už som sa
natrvalo upísal tomuto športu.
Mojou najobľúbenejšou vodou bola a aj doteraz je rieka Váh, či už jeho horná časť Pod
Skalkou, časť Zamarovce alebo kanál pod vodnou elektrárňou v Trenčíne. Počas svojej dvadsaťpäťročnej pretekárskej
činnosti som sa zúčastnil na veľkom množstve pretekov – pohárových, postupových, ale aj na majstrovstvách sveta.
Odmala som obklopený ľuďmi, ktorí mi pomáhajú a umožňujú venovať sa
svojmu koníčku. Pri každých pretekoch moji rodičia, sestra, manželka a teraz už aj deti takpovediac „stoja pri mne“ a zdieľajú so mnou každý môj úspech i neúspech.
Tohtoročné majstrovstvá sveta sú u nás doma, čo im pre mňa osobne dodáva zvláštnu neopakovateľnú príchuť. Nominácie na tento rok sa skončili
výberom ôsmich pretekárov, z ktorých štátny tréner po záverečnom sústredení a ďalších výsledkoch vyberie tých „najpripravenejších“ 5 + 1 pretekárov. V celkovej nominácii som skončil na 1. mieste a preto si (možno neskromne) myslím, že budem patriť do reprezentácie. Ak to tak naozaj bude,
máme na domácej vode nádej a šance dosiahnuť čo najlepšie výsledky. Samozrejme, dovtedy nás čaká ešte nejeden tréning.
PETER ŠEJIRMAN, 28-ročný, Komárno
Spomínam si, že prvú udicu, bola to bambuska, mi daroval náš sused keď som mal sedem rokov a odvtedy som ostal verný športovému rybolovu. Spočiatku som chodieval na ryby
so svojím strýkom a susedom, ktorí ma naučili
základom rybolovu. Neskôr ma vzali aj na rybárske preteky, ktoré sa mi veľmi zapáčili. Obdivoval som pretekárov Taricsa, Bartala, Mészárosa
a ďalších, ktorí sa mi stali vzorom. Veľmi som
chcel skúsiť, či by som to dokázal i ja a tak pred
desiatimi rokmi som začal pretekať s predsavzatím vyrovnať sa im. Doteraz som sa zúčastnil
na mnohých pretekoch na Slovensku, ale aj
v Českej republike a v Maďarsku. Mojím cieľom bolo vyskúšať si sily i na
majstrovstvách sveta a teraz mám tú šancu na dosah ruky.
Bez pochopenia rodiny by som sa nemohol venovať tomuto športu. Už sa
zmierili s tým, že sú obdobia, kedy víkend čo víkend trávim na pretekoch, aj
keď si na svoju adresu občas musím vypočuť nejakú tú poznámku.
Pred majstrovstvami ma čaká ešte viacero pretekov a dôkladná príprava.
Dúfam, že keďže tohto roku sa konajú u nás, trocha nám pomôže aj dôkladná znalosť pretekárskej trate. Za seba môžem povedať, že sa budem usilovať, aby sme na tohtoročných majstrovstvách sveta národov v love rýb udicou dobre reprezentovali Slovenskú republiku.
ROMAN PAVELKA, 35-ročný,
Dunajská Lužná
– Mojím prvým rybárskym náčiním bol prútik
s korkovým štupľom, s ktorým sa mi pošťastil aj
prvý úlovok – červenica. Najradšej som chodieval na pieskovú jamu v Dunajskej Lužnej spolu
s o dva roky starším kamarátom Jozefom Bendžákom. Žiaľ, už nie je medzi nami, no spomínam si naňho dodnes. Práve on ma totiž ako 7ročného zaúčal do tajov rybárstva.
K pretekárskemu športovému rybolovu ma
pritiahol bývalý vedúci pre športovú činnosť
Bratislava 8 Janko Repáň. Mal som rád všetky druhy športu a aj som sa viacerým venoval
pretekársky: hrával som futbal, volejbal, basketbal, stolný tenis... Po
vojenčine mi však kvôli zlomenej nohe neostalo iné, iba vybrať si šport,
pri ktorom netreba veľa behať. Preto na celej čiare vyhral športový rybolov.
Doteraz som absolvoval veľké množstvo rôznych pohárových pretekov,
majstrovstiev Slovenska i bývalého Československa od Humenného po Prahu, ale aj majstrovstiev sveta. Bol som členom reprezentačného mužstva,
ktoré získalo striebornú medailu na majstrovstvách sveta v love pstruhov na
živú nástrahu.
Môj pohľad na nadchádzajúce majstrovstvá je trocha pesimistický. V porovnaní so zahraničnými reprezentantmi je totiž náš športový rybolov ešte
stále len „rekreačným športom“. Podľa môjho názoru by mal slovenský reprezentačný tím oveľa viac trénovať pod vedením štátneho trénera. Dva
týždne pred majstrovstvami budeme mať spoločné sústredenie a až tam sa
ukáže, kto na nich bude reprezentovať Slovensko. Teraz musíme viac cibriť
techniku a viac trénovať. Športový rybolov je totiž šport ako každý iný. Pokiaľ
chcete v ňom uspieť, musíte veľa trénovať, čo pochopiteľne zaberie veľa času. Mám šťastie, že moji rodičia a aj manželka a deti vždy mali pochopenie
pre moju záľubu. Mojím tréningom a sústredeniam však najviac fandí otec
a to aj kvôli tomu, že chová poštové holuby. Ak totiž idem mimo Dunajskej
Lužnej, vyveziem mu ich a potom vypustím. Možno aj vďaka tomu na jeseň
vyhral v súťaži mladých holubov.
Pripravila JÚLIA DRIENOVSKÁ
Oravská liga
rybárov
II. kolo Oravskej ligy v love rýb udicou pokračovalo 18. mája
v priestoroch nedokončeného vodnolyžiarskeho vleku v Námestove. Na rozdiel od I. kola, v ktorom pretekári ulovili 189,05 kg
rýb, v druhom sa až trinástim pretekárom nepodaril ani jeden úlovok a všetci súťažiaci dovedna ulovili len 16,55 kg rýb. Teda konečný výsledok poriadne zamiešal poradím z prvého kola.
Po dvoch kolách ligy je v súťaži takéto poradie: 1. Peter Sivoň, Juraj Joštiak, Daniel Buroň (MO SRZ Námestovo), 2. Miroslav Gregáň st., Miroslav Gregáň ml. a Ing. Miroslav Kosmeľ (MO
SRZ Dolný Kubín), 3. Róbert Topor, Róbert Dvorský, Miroslav
Kanderka (MO SRZ Námestovo), 4. Milan Turiansky, Peter Bedrich, Matej Bedrich (MO SRZ Trstená), 5. Ľubomír Dubeň, Tadeusz Páleník, Peter Jašura (MO SRZ Námestovo), 7. Leonard
Vajdulák, Pavol Vajdulák, Anton Milan (MO SRZ Dolný Kubín).
O celkovom víťazovi rozhodne až III. kolo, ktoré sa bude konať 7.
septembra.
V máji sa v Námestove konala aj súťaž mladých rybárov v love
rýb udicou na plávanú. Vo dvoch kolách súťažilo 35 mladých rybárov, z ktorých sa najlepšie umiestnil Matej Páleník. Ďalšie posty patrili Andrejovi Stehlíkovi, Patrikovi Mareckému, Filipovi Planetovi a Ľudovítovi Púpalovi. Mladí rybári v súťaži ulovili 65,35 kg
rýb.
vm
Najlepší v I. kole ligy (zľava) Peter
Sivoň (2.), Milan Madunický (1.)
a Jozef Čiernik (3.).
Najlepší v súťaži mladých rybárov
po I. kole (zľava) Štefan Babničák,
Matúš Závodný, Filip Planeta.
33
NEBEZPEČNÁ INVÁZIA
Býčkovec amurský (Perccottus glenii):
Hrozba pre rybnikárov
aj rybárov
PaedDr. JÁN KOŠČO, PhD., Prešovská univerzita v Prešove,
MVDr. PETER KOŠUTH, CSc., Univerzita veterinárskeho lekárstva
v Košiciach, doc. Ing. STANISLAV LUSK, CSc., UBO AV ČR Brno,
Dr. ÁKOS HARKA, Gymnázium Tiszafüred, Maďarsko
Pôvodným areálom býčkovca bol ruský Ďaleký východ,
severovýchodná Čína a sever Severnej Kórey, pričom najväčšia časť
pripadá na povodie Amur. Do Európy sa po prvý raz dostal už
v r. 1912, kedy ho doniesli do Skt. Peterburgu ako zaujímavú
a nenáročnú akváriovú rybku. Po vysadení do záhradných jazierok sa
začal šíriť v celej oblasti. Dosiahol Fínsky záliv, juhozápadným
prúdom prenikol do Kaliningradskej oblasti a ďalej do povodia Visly
(Ukrajina, Poľsko). O niečo pomalšie pokračovala jeho expanzia
severozápadným smerom do povodia Bieleho mora.
Druhý dovoz býčkovca amurského (donedávna
v našom názvosloví označovaného ako býčkovec
hlavatý) do Európy sa uskutočnil v r. 1948 do oblasti Moskvy (povodie Volgy), tiež za účelom akvaristiky. Podobne ako v prvom prípade, dostal sa do
voľnej prírody a nasledovala jeho doslovná invázia
v tejto oblasti. Už v r. 1950 osídlil povodie jazera
Glubokoje, o niekoľko rokov neskôr bolo 4-6 jedincov vypustených do rybníkov v Tarakanskej oblasti,
kde už v r. 1961 patril k najpočetnejším druhom.
Podobný osud postihol aj ďalšie rybníky v povodí
Volgy.
Z Moskovskej oblasti ho spolu s amurom neúmyselne introdukovali do oblasti Gorkého (Saratov, Kujbyšev), kde už na niektorých lokalitách dosahuje jeho početnosť státisíce kusov. V súčasnosti už osídľuje celý stred európskej časti Ruska a východným smerom sa šíri ďalej do Ázie (Kazachstan, Uzbekistan), kde jeho expanzii napomohlo aj
vysádzanie nečistých násad amura.
Spolu s mlaďou sazana z Chabarovskej oblasti
sa dostal do povodia Bajkalu a okupuje tam už celú
sústavu Gusino-Ubukunských jazier. K mohutnej
expanzii v tejto oblasti prispela aj približne rovnaká
34
zemepisná šírka, ako aj geografická blízkosť
pôvodného areálu. Jeho prítomnosť v samotnom
jazere Bajkal sa už začala prejavovať na znižovaní
početnosti hospodársky najdôležitejšej ryby jazera
– bajkalského siha omula. Okrem toho sa býčkovec sústreďuje na miestach, kde sa zdržiava mlaď
ďalších hospodársky významných druhov rýb Bajkalu a vystavuje ju tým tvrdej potravnej konkurencii.
Jestvuje obava, že bez ráznych opatrení bude litorál jazera čoskoro definitívne kolonizovaný býčkovcom. Teraz je rozšírený v ústiach väčšiny riek vtekajúcich do Bajkalu a vo všetkých jeho plytších zátokách. Napriek tomu, že studená voda a veľká hĺbka jazera je pre býčkovca nevyhovujúca a bráni jeho kolonizácii hlavného objemu jazera, ulovili ho už
aj na otvorenej vode, v hĺbke 35 m.
Z povodia Kaspického mora (Volga) prenikol do
povodia Čierneho mora, najprv do jeho východnej
časti – Donu, potom cez Dneper (Kyjev) do Dnestra a Prutu. Odtiaľ sa cez Karpaty dostal do povodia
Tisy na Ukrajinu a pokračuje v invázii smerom cez
Slovensko a Maďarsko do Srbska. Vyskytuje sa už
v srbskom úseku Tisy, pred jej ústím do Dunaja a je
len otázkou času, kedy osídli dolný Dunaj. Predo-
Biotopy, v ktorých bol na Slovensku ulovený
býčkovec amurský.
všetkým prírodné rezervácie v delte Dunaja sú reálne ohrozené.
SPÔSOBY ŠÍRENIA
Pri šírení býčkovca zohráva významnú úlohu človek, ktorý mu úmyselne alebo neúmyselne umožňuje prekonať bariéry medzi jednotlivými povodiami.
Spomedzi neúmyselných introdukcií k expanzii
býčkovca najvýznamnejšie prispelo vysádzanie nedostatočne čistých násad amura a sazana z pôvodného areálu býčkovca, ale aj z už zamorených oblastí. Pri lokálnom šírení býčkovca zohrávajú veľmi
negatívnu úlohu rybári, ktorí ho rozširujú do neosídlených vôd ako nástrahovú rybku, keďže pri svojej
nenáročnosti dobre znáša prenosy aj na väčšie
vzdialenosti.
K úmyselným introdukciám treba prirátať podiel
akvaristov, ktorí ho ako prví doniesli do Európy.
Vzhľadom na jeho všeobecné rozšírenie medzi ruskými akvaristami je pravdepodobne ich úloha pri
expanzii býčkovca ešte významnejšia. Určitý podiel
na šírení malo aj jeho vysádzanie v rámci biologického boja proti komárom.
Okrem uvedených spôsobov šírenia sa býčkovca, uvádza sa aj možnosť prenosu jeho ikier pomocou vodného vtáctva. Je totiž známe, že ikry býčkovca majú lepkavé vlákna, schopné prichytiť sa na
vtáčie perie.
Významným faktorom ovplyvňujúcim expanziu sú
povodne, najmä jarné, ktoré býčkovca vyplavujú
z aluviálnych, zväčša stojatých vôd do rieky a tak sa
dostáva do nižších častí povodí, kde po opadnutí
povodňovej vlny opäť osídľuje inundačné vody.
V tomto prípade rýchlosť toku rieky priamo ovplyvňuje aj rýchlosť jeho expanzie. Z Moskvy do Volgy
sa napr. cez sieť riečnych ramien dostal za 25 rokov. Vzhľadom na 300 km vzdialenosť bola rýchlosť jeho expanzie 12 km za rok. V rýchlom toku
Volgy bol však schopný rozšíriť svoj areál až 5-násobne rýchlejšie – 67 km za rok.
CHARAKTER
OSÍDĽOVANÝCH BIOTOPOV
Aj keď má tok rieky na expanziu býčkovca značný význam, uprednostňuje plytké, stojaté a prehriate vody, zarastené vegetáciou, bez predátorov
a s druhovo chudobnou obsádkou rýb. Zo stojatých biotopov mu vyhovujú plytké jazerá, ťažobné
jamy, rybníky, kanále, močiare a pod.
Pozoruhodná je odolnosť býčkovca. Znáša nízky
obsah kyslíka vo vode, ako aj zhoršené hydrochemické ukazovatele. Osídľuje dokonca aj močaristé
NEBEZPEČNÁ INVÁZIA
vody so silným zápachom sírovodíka, kde je vo väčšine prípadov jediným zástupcom ichtyofauny.
Nenáročný je aj na teplotu vody: normálnu životnú aktivitu prejavuje od teploty 1-2 oC až po 20 oC
a bez problémov prežíva aj pri teplote 37 oC.
V pôvodnom areáli zimuje v ľadových dutinách, ktoré majú tvar pologule vo veľkosti 20-200 cm a sú
30-50 cm pod povrchom, vyplnené zmesou kúskov mokrého ľadu so vzduchom. Špeciálnym fyziologickým uspôsobením si býčkovce v dutinách udržiavajú teplotu 0 oC. Takéto spôsoby zamŕzania
v ľade sú popísané aj z kolonizovaného územia, kedy býčkovec vydržal zamrznutý v sedimente aj niekoľko mesiacov.
Lepšie ako iné ryby znáša aj prehrievanie a vysúšanie vody. Často bolo zaznamenané jeho prežívanie pri vypúšťaní rybníkov, kedy hodnoty bikarbonátov a celková tvrdosť značne stúpali, voda bola alkalická, vzrástol obsah chloridov a klesol obsah
kyslíka. Deň pred úplným vysušením bolo zo zvyškov vôd vylovené väčšie množstvo jedincov, pričom
nielenže žiadny nebol uhynutý, ale ani neprejavoval
známky poškodenia či strádania. Sú informácie, že
v lete, keď slnko vysúša plytké vody až úplne vyschnú a ich dno tvorí iba rozpukaná, tvrdá kôra,
býčkovec sa pokryje slizom a v tejto kapsuli prečká
suché obdobie.
Všetky tieto schopnosti adaptácie vyplývajú zo
špeciálnych štrukturálnych charakteristík hypotalamo-hypofýzalného neurálneho systému, ktorý býčkovcovi umožňuje až extrémne adaptácie. Nemali
by na to zabúdať predovšetkým majitelia rybných
hospodárstiev, ale ani užívatelia rybárskych revírov,
a pred dovozom rýb dôsledne dbať na druhovú čistotu vysádzaného materiálu.
POTRAVA
A KONKURENČNÉ VZŤAHY
V pôvodnom areáli sa býčkovec živí živočíšnou
potravou, prevažne vodnými larvami hmyzu, od komárov až po vážky. V menšej miere konzumuje príslušníkov vlastného druhu, prípadne ďalšie menšie
ryby. Potravné spektrum je teda široké – od cyklopov a perloočiek až po ryby a okrem trofických
podmienok je určované veľkosťou býčkovca. Do 811 mm je to planktonofág, od 12 do 100 mm sa živí bentosom a za normálnych okolností sú hlavnou
zložkou potravy býčkovca väčšieho ako 100 mm
ryby. Napríklad v rybníkoch tvorili ryby až do 97 %
potravy väčších býčkovcov, pričom v jesennom období vyše 82 % rýb tvorila vlastná mlaď.
Na dravý spôsob výživy je býčkovec prispôsobený aj nadmerne veľkými ústami (odtiaľ ruský názov
„rotan“). Dokonca hlavová časť býčkovca rastie
rýchlejšie ako zvyšná časť tela, takže čím je býčkovec väčší, tým väčší je podiel úst z celkovej dĺžky
tela, čo mu umožňuje konzumovať aj ryby len o niečo menšie ako je sám. Navyše zuby má nielen v ústach, ale aj na žiabrových oblúkoch.
Konkurenčné vzťahy s inými druhmi na biotope
má vzhľadom na široké potravné spektrum značne
napäté. V chovných rybníkoch konkuruje dokonca
aj kaprovi, sazanovi, karasovi či šťuke. V Bajkale
konkuruje v potrave hospodársky najvýznamnejším
druhom (sibírska plotica, sibírsky jalec, sih omul)
a navyše konzumuje ich ikry a mlaď. Vo voľných vodách sa dokázal jeho nepriaznivý vplyv na konzumáciu ikier a mlade plotice, jalca tmavého, beličky
a iných druhov rýb. Populácie menších druhov (ovsienka, lopatka, blatniak, karas zlatistý) dokáže výrazne zdecimovať až úplne zlikvidovať. Rovnaký účinok môže mať aj jeho premnoženie v rybníkoch
s plôdikom.
Na základe doterajších poznatkov je eliminácia
býčkovca v novoosídlených areáloch prakticky nemožná. Vzhľadom na jeho veľkosť nie je zatiaľ predmetom hospodárskeho lovu, ale aj napriek tomu pri
hospodárskych výlovoch na Volge koncom 80. rokov minulého storočia ho ročne vylovili od 0,9 do
1,6 t. Sú obavy, že v niektorých oblastiach bude
nakoniec jediným úlovkom rybárov.
ZÁMERY VÝSKUMU
BÝČKOVCA U NÁS
Vzhľadom na závažnosť problematiky výskum
býčkovca na Slovensku finančne podporila Grantová agentúra Ministerstva školstva SR a Slovenskej akadémie vied. Na pracovisku Katedry ekológie Prešovskej univerzity sa pozornosť sústreďuje na ozrejmenie smeru postupu jeho invázie
a následne na možnosti jej spomalenia, prípadne
zastavenia. Študuje sa autekológia druhu v našich
podmienkach (vek, rast, pomer pohlaví, plodnosť, potrava) a vplyv na výskyt niektorých našich
vzácnych a ohrozených druhov rýb. Na pracovisku Katedry parazitológie a infektológie Univerzity
veterinárskeho lekárstva v Košiciach sa zameriavajú na identifikáciu chorôb a parazitov býčkovca,
najmä vo vzťahu k možnému prenosu na naše
druhy rýb.
Aj keď je bádanie iba v začiatkoch, ukazuje sa,
že nastúpená cesta je správna a vzhľadom na potenciálne nebezpečenstvo je opodstatnené ďalšie
pokračovanie výskumnej úlohy.
V predstihu sa začalo venovať problematike výskumu býčkovca aj kooperujúce pracovisko Ústavu
pre výskum stavovcov AV ČR v Brne. Hoci v Čechách sa tento invázny druh zatiaľ nevyskytuje, je
prezieravé v predstihu sa pripraviť na jeho možnú
expanziu do rieky Moravy cez Dunaj.
V úplne inej situácii sú kolegovia v Maďarsku,
kde už býčkovec osídľuje väčšinu aluviálnych vôd
v povodí Tisy a jeho expanzia im spôsobuje veľké
problémy.
Uvedené literárne údaje, ako aj naše výsledky poukazujú na dosiaľ nepredvídateľné
nebezpečie tohto invázneho druhu pre našu pôvodnú ichtyofaunu, ako aj pre intenzívne
kaprové rybnikárstva. Na jeho agresívne šírenie v našich vodách poukazuje aj skutočnosť, že na niekoľkých lokalitách, kde sme pred rokmi ulovili sporadicky niekoľko kusov
býčkovca a väčšinu tvorili iné druhy rýb, predstavoval už vlani býčkovec 50-90 % populácie. Predpokladané nebezpečie šírenia tohto druhu bude rádovo niekoľkonásobne vyššie, než bolo v prípade niektorých iných inváznych druhov (sumček, hrúzovec).
Výrazný kanibalizmus ako spôsob prekonať obdobie s nedostatkom potravy dokazuje
aj to, že z 50 kusov býčkovca umiestnených v akváriu nám po troch týždňoch zostalo 11
najväčších. Vzhľadom na veľké ústa je býčkovec schopný zožrať len o veľmi málo menšiu rybu než je sám, a postupne ju trávi tak, že ešte 1-2 dni mu z úst trčí jej chvostová
časť.
Dôrazne varujeme všetkých športových rybárov, aby nepoužívali tento druh ako nástrahovú rybku a aby ju v žiadnom prípade nepúšťali na iné lokality. Mohlo by sa totiž
stať, že v krátkom období by sme v našich vodách okrem býčkovca nemali (a teda ani nelovili) iné druhy rýb.
Rybnikári by mali vo vlastnom záujme dohliadať na druhovú čistotu rýb, dovážaných
na ich hospodárstva.
Autori tohto článku by boli zároveň vďační celej rybárskej verejnosti za ďalšie nové informácie o šírení sa tohto nového a veľmi nebezpečného invázneho druhu.
Snímky Ján Koščo
Ako ho spoznáme?
Býčkovec amurský je malá zavalitá ryba, tvarom tela podobná ostriežovi (Perca)
a hlaváčovi (Cottus), čo viedlo k vzniku rodového názvu (Perccottus). Telo je oválne
s veľkou hlavou. Staršie (väčšie) jedince majú hlavu v porovnaní s telom dlhšiu. Veľké ústa smerujú hore, kútikom siahajú až pod oko. Mäsité pysky ústa ešte zväčšujú.
Telo je pokryté drsnými (ktenoidnými) šupinami, ktoré na hlave siahajú až do medziočného priestoru a pokrývajú aj podstatnú časť žiabrového viečka. Chrbtové plutvy
sú dve, zreteľne oddelené. Prvá je tvorená nerozvetvenými (tvrdými) lúčmi, v druhej
prevažujú rozvetvené (mäkké) lúče. Chvostová plutva je oválna, podobná ako má
blatniak. Análna plutva je umiestnená pod druhou chrbtovou plutvou, ktorú aj tvarom pripomína (podobne ako pri šťuke). Brušné plutvy, na rozdiel od býčkov, nie sú
zrastené, ale sú kopijovitého tvaru, posunuté dopredu pred veľké oválne prsné plutvy (podobne ako pri ostriežovi). Sfarbenie tela je veľmi variabilné, zväčša hnedožlté,
s početnými nepravidelnými tmavšími škvrnkami. Brušné plutvy sú nepravidelne
škvrnité, ostatné plutvy sú priečne pruhované. Kresba a škvrnitosť samcov je výraznejšia, najmä v období rozmnožovania.
Prvýkrát bol u nás býčkovec ulovený v roku 1998 v inundačných vodách Latorice,
ale už v nasledujúcich rokoch sa rozšíril na celé Medzibodrožie, kde osídľuje prevažne biotopy so stojatou a mierne tečúcou vodou v povodí Latorice, Bodrogu a Tisy.
Na mnohých miestach sa stal superdominantným až výlučným druhom. Rýchla kolonizácia hydrologického systému na území východného Slovenska má charakter invázie.
35
Pohľad na PR Pobrežie Ružinej.
povolenie (záujemcovia si ho však môžu kúpiť aj
na sekretariáte Rady SRZ v Žiline).
Okrem spomínaných aktivít možno navštíviť
starobylý hrad Divín, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti nádrže v obci Divín. V r.
1997 bola vyhlásená všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu v Banskej Bystrici podľa zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny prírodná rezervácia (PR) Pobrežie Ružinej, s účelom zabezpečenia ochrany
významného hniezdneho a migračného biotopu
vodného vtáctva, obojživelníkov, rýb a trvalý výskyt vydry riečnej. Predmetné chránené územie
sa rozprestiera od ústia Budinského (Divínskeho) potoka západným až juhovýchodným smerom až po lokalitu Kocková, ktoré je v teréne
označené tabuľami. Celková výmera PR ležiacej
v k. ú. obcí Ružiná a Divín je 40,78 ha. Územie
PR (piaty – najprísnejší stupeň ochrany) je zónou úplného zákazu lovu rýb. Ochranným pásmom PR je územie do vzdialenosti 100 m smerom von od hranice PR a predstavuje zónu so
zákazom lovu rýb od 16., resp. podľa novej legislatívy od 15. marca do 31. júla na základe
povolenej výnimky z podmienok ochrany PR za
účelom výkonu rybárskeho práva pre užívateľa,
t. j. Radu SRZ.
V posledných rokoch na Ružinej veľa starostí
spôsoboval nežiaduci chemizmus jej vody, ktorý
dosiaľ nepriaznivo ovplyvňovali odpadové vody
z priľahlých rekreačných objektov, ako aj voda
z Budinského potoka, odvádzajúca odpadovú
vodu do nádrže bez prečistenia. Od tohto roka
je v prevádzke nová čistiareň odpadových vôd,
ktorú vybudovala obec Divín. Očakáva sa od nej
celkové zlepšenie kvality vody v nádrži. Vplyvom
geologického podložia a chemizmu vôd (vody
s vysokým obsahom dusíka) je v súčasnosti
v nádrži premnožená vodná rastlina riečňanka
prímorská (Najas marina). Spoločnými silami
z pozície správcu, štátnej ochrany prírody a jednotlivých užívateľov sa usilujme o jej rozumné
obhospodarovanie, aby všetkých, ktorí ju navštívia vítala príjemným prostredím a nás rybárov
naďalej obdarúvala peknými úlovkami.
Snímka autor
Na návšteve rybárskych revírov
Vodná nádrž
Ružiná
Na okraji pahorkatiny Javorie, asi 3 km západne od hlavnej cesty v smere Zvolen – Lučenec sa nachádza 150 ha vodná nádrž Ružiná.
Je situovaná v južnej časti Banskobystrického
kraja, v k. ú. obcí Divín a Ružiná (okr. Lučenec).
Nádrž aj s najbližším okolím je vyhľadávanou
a obľúbenou rekreačnou oblasťou, pričom tomuto účelu slúži prevažne jej severný a východný breh, kde vyrástlo najviac rekreačných zariadení. Táto časť nádrže je zároveň aj najviac
ohrozovaná ľudskou činnosťou: obklopujú ju
poľnohospodársky využívané pozemky, lúky
a pasienky. Vodné dielo bolo vybudované na
Budínskom potoku a slúži ako zdroj úžitkovej
vody pre deficitnú oblasť Lučenca, ale aj na rekreačné účely (kúpanie, vodné športy) a športový rybolov.
Správcom VN Ružiná je SVP š. p. Povodie
Hrona Banská Bystrica, OZ Lučenec. Z vodnej
nádrže je zároveň vytvorený rybársky revír č. 3 5700 - 1 - 1 VN Ružiná, ktorého užívateľom je
Slovenský rybársky zväz a obhospodaruje ho
priamo Rada SRZ. Počas letných mesiacov je
okolie nádrže preplnené turistami a rekreantmi,
z ktorých mnohí sú aktívne relaxujúcimi rybármi.
Príjemné klimatické podnebie s atraktívnym
prostredím vytvárajú dovolenkový raj najmä pre
mladých, ale aj starších s väčšími nárokmi na
teplotu vody, ktorá tam v lete dosahuje naozaj
slušné plusové hodnoty. Aj rybári si isto prídu na
svoje – čakajú ich tam bohaté úlovky rýb, najmä
kaprov, pleskáčov, šťúk a zubáčov. Ojedinelými
nebývajú ani kapitálne úlovky: 14 kg kapor, 7
kg šťuka či 8 kg zubáč.
Zarybňovanie nádrže je na veľmi dobrej úrovni, uprednostňujú sa násady teplomilných druhov rýb (tabuľka). Dôkazom o dobrom hospodárení s miernym zakolísaním v rokoch 20012002 je prehľad úlovkov za posledné štyri roky
(tabuľka). Keďže VN Ružiná je kaprovou vodou,
sezóna na nej sa začína 1. júna (v prípade, že
nie je povolená výnimka na skorší lov kapra)
a pokračuje až do 15. marca nasledujúceho roka. O revír sa bude už od tejto sezóny starať
profesionálny rybársky hospodár, ktorý bude
zároveň dohliadať aj na zákonnosť rybolovu.
Návštevníci vodnej nádrže si budú môcť priamo
od neho kúpiť denné, týždenné alebo sezónne
Skutočné zarybnenie v r. 2002
Druh a kategória
násady
Ks
50 000
0
0
0
200 000
5 000
5 000
1 800
Kr
K2
K3
L1
Šo
Sr
Zu1
Su1-2
Spolu
Kg
Sk
0
3 500
2 000
300
0
0
0
0
25 000
227 500
140 000
33 000
11 000
5 000
40 000
14 400
495 900
Prehľad úlovkov za roky 1999-2002
Druh
Kapor
Lieň
Pleskáč
Jalec
Karas
Boleň
Bylinožravé
Šťuka
Zubáč
Sumec
Ostriež
Úhor
Ostatné
Spolu
36
1999
2000
2001
2002
ks
kg
ks
kg
ks
kg
ks
kg
1 889
18
683
37
91
3
3
169
261
7
1 708
105
1 120
6 094
5 052
18
584
13
49
8
30
430
674
34
557
106
486
8 041
550
65
489
63
110
1
0
127
105
1
136
48
388
2 083
1 981
38
305
29
34
4
0
231
190
4
73
38
198
3 125
900
8
2 554
27
12
19
0
56
226
2
300
47
422
4 573
2 741
3
1 266
12
9
78
0
140
538
24
128
50
134
5 123
3 059
25
3 923
3
204
229
5
239
357
1
563
33
832
9 473
6 376
24
2 162
5
152
165
32
446
714
3
166
36
239
10 520
O C H R A N A R E V Í ROV
Na vlaňajšom novembrovom zasadnutí Rady SRZ bola pri nej vytvorená Komisia pre rybársku stráž, ktorá začala svoju činnosť začiatkom tohto roka. Jej úlohou je vytvoriť fungujúci a čo najefektívnejší systém ochrany revírov Rady. Členovia komisie sa postupne oboznámili so štruktúrou minuloročného systému ako aj
s výsledkami ochrany na revíroch Rady v r. 2002 a na základe toho vznikol materiál obsahujúci všetky potrebné zložky od prehľadu aktuálnych rybárskych revírov, resp. ich rozdelenie do revírnych celkov cez finančný rozpočet až po materiálne vybavenie členov rybárskej stráže (RS). Takto pripravený materiál po niekoľkých úpravách schválilo marcové zasadnutie Rady SRZ. Hneď v úvode treba
povedať, že v dôsledku nového „revírovania“ vznikli niektoré nové rybárske revíry
(odstavené ramená a inundácia rieky Dunaj), čím sa síce mierne zvýšil ich počet,
ale plocha zostala. V snahe zachovať dobré a osvedčené boli vytvorené tzv. revírne celky, ktoré predstavujú jeden-dva, prípadne viacero rybárskych revírov.
Pre skupinu revírnych celkov 3, 4, 5 by bol stanovený nasledovný max. počet
členov RS:
– vodné plochy do 500 ha: 5 členov RS
– vodné plochy od 500 do 1 500 ha: 10 členov RS
– vodné plochy nad 1 500 ha: 15 členov RS.
Pri stanovení tohto počtu členov RS sa vychádzalo z doterajších skúsenosti
a zároveň z reálnych možností ZO SRZ, ktoré musia zabezpečovať ochranu aj na
svojich revíroch.
Počet členov RS pre osobitnú skupinu (6): vzhľadom na zmenu režimu z lovného na režim bez privlastnenia si úlovku bude stačiť 10 členov RS. Zníženú návštevnosť tohto revíru sme zaznamenali už vlani počas letných mesiacov, pričom
hlavným dôvodom bol (a naďalej je) výskyt PCB látok v tkanive rýb. Rybársky tlak
sa tak automaticky preniesol na dva najbližšie revíry VN Domaša a VN Ružín.
ČO PONÚKA SYSTÉM
ROZDELENIE REVÍRNYCH CELKOV DO SKUPÍN
ZMLUVNÝM PRACOVNÍKOM
PODĽA SPÔSOBU ZABEZPEČENIA OCHRANY
Skupina revírnych celkov označená (1)
So zmluvnými pracovníkmi (skupiny 1, 2 a 3), ktorých možno označiť ako profesionálnych hospodárov sa uzatvárajú pracovné zmluvy alebo dohody. Systém
Ochrana bude zabezpečovaná zmluvným pracovníkom (profesionálny hospoim taxatívne vymedzuje mesačnú odmenu a okrem nej aj pohyblivú zložku, ktorej
dár a člen rybárskej stráže), ktorý bude pracovať ako zamestnanec Rady SRZ
cieľom je motivačne pôsobiť na priebeh ich činnosti. Majú stanovenú aj mesačnú
(pracovná zmluva, dohoda o pracovnej činnosti) a po dohode si môže vybrať na
náhradu cestovných nákladov v závislosti od rozlohy celku, mesačnú náhradu za
výpomoc najviac dvoch stálych členov rybárskej stráže, pričom tí budú za vykotelefón a jedno zväzové povolenie kaprové za činnosť v predchádzajúcej sezóne.
nanú činnosť odmenení jedným zväzovým povolením na kaprové vody.
So zmluvnými pracovníkmi (skupiny 4, 5, 6 a 7) sa uzatvára dohoda a na jej záDo tejto skupiny budú patriť celky: VN Nosice, VN Palcmanská Maša + Hnilec
klade im bude priznaná mesačná odmena, ale odlišná od predchádzajúcej skupič. 5, VN Ružiná, VN Teplý Vrch, VN Sĺňava a VN Žilina + biokoridor VDŽ.
Skupina revírnych celkov označená (2)
ny, mesačná náhrada cestovných nákladov, štvrťročná náhrada za telefón a jedno zväzové povolenie kaprové za činnosť
Ochrana bude zabezpečovaná zmluvným
v predchádzajúcej sezóne. Neoddeliteľnou
pracovníkom (profesionálny hospodár a člen
súčasťou dohody alebo zmluvy je pracovná
rybárskej stráže), ktorý bude pracovať ako
náplň, z ktorej vyplývajú pracovné povinnosti
zamestnanec Rady SRZ (pracovná zmluva,
(napr. kontrola výkonu rybárskeho práva,
dohoda o pracovnej činnosti) a po dohode
účasť pri zarybňovaní, preberanie násadosi môže vybrať najviac dvoch stálych členov
vých rýb, hlásenie havarijných znečistení
rybárskej stráže na polovičný pracovný
a pod.). Podstatnú časť ich činnosti však
úväzok (dohoda o pracovnej činnosti).
tvorí kontrola.
Do tejto skupiny budú patriť celky: VN
Celkové náklady spojené s činnosťou RS
Domaša, VN Liptovská Mara + VVN Bešeňovrátane poistenia členov RS predstavujú v r.
vá + OR Gôtovany a VN Ružín.
Rada SRZ obhospodaruje v súčasnosti 33 rybárskych
Skupina revírnych celkov označená (3)
2003 sumu 3 856 760 Sk. Časť z nej (prirevírov a zákon o rybárstve jej ukladá povinnosť
bližne 200 000 Sk) sa použije na materiálne
Ochrana bude zabezpečovaná zmluvným
zabezpečiť
na
nich
ochranu
výkonu
rybárskeho
práva.
vybavenie RS na jednotlivých revírnych celpracovníkom (profesionálny hospodár a člen
koch. V r. 2003 Rada SRZ schválila tieto
rybárskej stráže), ktorý bude pracovať ako
Keďže ide zväčša o veľké vodné plochy, obklopené
pomôcky: kožená brašna, písacie pomôcky,
zamestnanec Rady SRZ (pracovná zmluva,
členitým terénom, s celkovou výmerou takmer 25 500 ha,
ďalekohľad, dĺžková mierka a váha, čelová
dohoda o pracovnej činnosti). Okrem neho
musí Rada SRZ na ich ochranu vynaložiť nemalé
baterka, pracovná uniforma, slzotvorný prosa bude na ochrane revírov podieľať jedna,
striedok a jeden čln so závesným motorom.
prípadne viaceré okolité ZO SRZ prostredfinančné prostriedky.
Rada SRZ teda naozaj vynakladá značné finíctvom vybranej skupiny členov rybárskej
nančné prostriedky na ochranu svojich revístráže na základe dohody o zabezpečení
rov, hoci v tomto prípade sa názory rôznia.
ochrany a kontroly revíru.
Podľa niektorých by bolo výhodnejšie znížiť náklady na ochranu a radšej ich preDo tejto skupiny budú patriť celky VN Orava a VN Kráľová.
Skupina revírnych celkov označená (4)
transformovať do zarybnenia. Zákon však užívateľovi nariaďuje ochranu revírov
a je známe, že škody spôsobované nelegálnym spôsobom lovu sú čoraz vyššie.
Ochrana bude zabezpečovaná zmluvným pracovníkom, ktorý bude vykonávať
Preto sa chrániť oplatí.
funkciu hospodára a zároveň vedúceho rybárskej stráže (dohoda o pracovnej
Nastúpený trend je jasný: postupná profesionalizácia rybárskej stráže. Napočinnosti). Okrem neho by sa na ochrane revírov mala podieľať jedna, prípadne
kon, výsledky profesionálnych hospodárov za vlaňajší rok hovoria jasne: na rybárviaceré okolité ZO SRZ prostredníctvom vybranej skupiny členov rybárskej stráže
skych revíroch VN Orava, VN Liptovská Mara, VN Domaša, VN Kráľová a VN
na základe dohody o zabezpečení ochrany a kontroly revíru.
Palcmanská Maša došlo k pozitívnym zmenám takmer vo všetkých smeroch –
Do tejto skupiny budú patriť celky: VN Duchonka, Dunaj č. 1, Dunaj č. 2, VN
počet vykonaných kontrol, podrobná evidencia kontrolovaných, evidencia previKrpeľany I., II. a Orava č. 2.
Skupina revírnych celkov označená (5)
není, trestných oznámení a najmä preventívne pôsobenie v teréne. Na týchto piatich revíroch sa dovedna uskutočnilo 680 kontrol, pri ktorých bolo skontrolovaOchrana bude zabezpečovaná zmluvným pracovníkom, ktorý bude vykonávať
ných 4 367 povolení na rybolov a celkovo bolo podaných 105 záznamov o previfunkciu hospodára a zároveň vedúceho rybárskej stráže (dohoda o pracovnej
není a 18 trestných oznámení z podozrenia trestného činu pytliactva. To je už načinnosti). Okrem neho sa na ochrane revírov bude podieľať jedna, prípadne viaozaj slušná bilancia a veríme, že za ňou v tomto roku systém nezaostane ba naceré okolité ZO SRZ prostredníctvom vybranej skupiny členov rybárskej stráže
opak – bude efektívnejší, čím výraznou mierou prispeje k zákonnosti výkonu ryna základe dohody o zabezpečení ochrany a kontroly revíru. Vzhľadom na značbárskeho práva.
ný rozmach pytliactva, najmä organizovaného, ako aj vzhľadom na obťažnosť teSnímka autor
rénu bude treba chrániť revíry v súčinnosti s Políciou SR.
Do tejto skupiny budú patriť celky: Dunaj č. 3, Dunaj č. 2 – OR spodná inundácia, Dunaj č. 3 – Materiálová jama A, Dunaj č. 3 – Materiálová jama B, Dunaj
ZO SRZ, ktoré sa podieľajú na ochrane revírov Rady SRZ
č. 3 – Odpadový kanál VD, Dunaj č. 3 – Prívodný kanál VD – CHRO, Dunaj č. 3
– Zdrž VD (Hrušov-Čunovo), Dunaj č. 3 – Pravostranný priesakový kanál VD, DuNázov
ZO SRZ participujúce na ochrane
Počet
naj č. 3 – Ľavostranný priesakový kanál, Dunaj č. 3 – OR stredná inundácia, Durevíru
revírov Rady SRZ
členov RS
naj č. 3 – OR horná inundácia a Dunaj č. 3 – Rusovecko-Čunovský kanál VD.
Dunaj č. 1
MO SRZ Štúrovo
10
Skupina revírnych celkov označená (6)
Dunaj č. 2
MsO SRZ Komárno
10
Bude ju tvoriť jeden revírny celok a na jeho ochrane sa budú podieľať ZO SRZ
Dunaj č. 3
MsO SRZ Dunajská Streda
5
Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V. Zmluvný praMO SRZ Šamorín
5
covník bude vykonávať funkciu hospodára a zároveň vedúceho rybárskej stráže
VN Duchonka
MsO SRZ Topoľčany
5
(dohoda o pracovnej činnosti).
VN Kráľová
MsO SRZ Galanta
4
Do tejto skupiny bude patriť celok Dunaj č. 4.
MO SRZ Šoporňa
3
Osobitná skupina označená (7)
MsO SRZ Šaľa
3
Túto skupinu bude tvoriť jeden revírny celok s režimom bez privlastnenia si
VN Krpeľany I, II MsO SRZ Martin
5
úlovku. Ochrana bude zabezpečovaná zmluvným pracovníkom, ktorý bude vykoVN Orava
MO SRZ Námestovo
10
návať funkciu hospodára a zároveň vedúceho rybárskej stráže (dohoda o pracovOrava č. 2
MO SRZ Námestovo
5
nej činnosti). Okrem neho sa bude na ochrane revíru podieľať jedna, prípadne
VN Zemplínska
MsO SRZ Michalovce
6
viaceré okolité ZO SRZ prostredníctvom vybranej skupiny členov rybárskej stráže
šírava
MsO SRZ Humenné
2
na základe dohody o zabezpečení ochrany a kontroly revíru.
MO SRZ Trebišov
2
Do tejto skupiny bude patriť celok VN Zemplínska šírava.
Prehľad ZO SRZ, ktoré by mali na základe dohody participovať na ochrane re Dvojstranu pripravil Ing. PETER BELEŠ
vírnych celkov v skupinách 3, 4, 5 a 6 je uvedený v tabuľke.
Zabezpečenie ochrany revírov Rady v r. 2003
Chrániť sa oplatí
37
D ROBNÉ BOHATST VO
Pĺže
RÓBERT KOŠÍK
Pĺž severný (Cobitis taenia Linnaeus, 1758)
patrí spoločne s pĺžom zlatistým (Sabanejewia
aurata Filippi, 1865) medzi naše najmenšie,
tvarom tela hadovi podobné rybky. Hoci spomínané dva druhy pĺža sú si veľmi podobné,
nepatria do toho istého rodu, čo naznačujú aj
ich rodové mená v latinskom názvosloví a aj
ich výskyt je rôzny. Kým pĺž severný je bežným
obyvateľom väčšiny európskych vôd až po Ďaleký východ, pĺža zlatistého možno nájsť len
v povodí niekoľkých európskych riek. Pĺž zlatistý sa síce vyskytuje aj v povodí Dunaja, ale
na našom úseku je vzácny a chránený. Náhrada škody za ulovenie jedného jedinca bola
stanovená až na 20 000 korún. Pĺž severný je
naopak pomerne častým rybím zástupcom
v mnohých našich riekach.
Rozlíšiť pĺža severného od jeho chráneného príbuzného možno podľa sfarbenia. Pĺž severný má na rozdiel od neho po bokoch tela
menšie škvrny, a to v dvoch radoch. Na koreni
chvosta nemá na rozdiel od pĺža zlatistého
kožný lem. Určitý rozdiel je aj v dĺžke fúzov
v kútikoch úst – pĺž zlatistý ich má dlhšie, dosahujúce zvislicu zadného okraja oka. Oba
druhy žijú v mierne prúdivých úsekoch riek
a potokov s piesčitým, štrkovitým, prípadne aj
ílovitým a hlinitým dnom. Pĺž severný sa však
na rozdiel od pĺža zlatistého vyhýba bahnitému
dnu a veľmi prúdivým úsekom.
Ďalšie poznávacie znaky pĺžov:
– pretiahnuté, z bokov sploštené telo
s max. dĺžkou 10-12 cm a z bokov sploštená
hlava,
– šupiny má len po bokoch tela, sú drobné,
okrúhle, zarastené do kože bez vzájomného
prekrytia,
– spodné ústa so šiestimi fúzmi, dvoma v kútoch úst a štyrmi kratšími na hornej čeľusti,
– typický osteň pod okom,
– uťatá, prípadne len mierne zaoblená
chvostová plutva,
– krátka bočná čiara, dosahujúca len zvislicu konca prsných plutiev,
– dosť odlišné sfarbenie tela: pĺž severný
má prevažne žltohnedé telo so svetlejším bruchom, na chrbte 10-25 tmavých hranatých
škvŕn a po bokoch 9-19 menších oválnych
škvŕn usporiadaných v pozdĺžnom rade. Medzi
týmito radmi škvŕn je rozptýlené ešte množstvo nepravidelných škvŕn, vytvárajúcich občas až mramorovanie. Typická je aj tmavá
škvrna v hornej časti chvostovej plutvy. Pĺž zlatistý má prevažne šedobiele až šedozelené
sfarbenie so zlatým leskom. Na chrbte má iba
6-15 hranatých škvŕn a na bokoch 7-17 tiež
hranatých škvŕn, medzi nimi je viacero škvŕn
nepravidelného tvaru, vytvárajúcich až mramorovanie. Typická je tmavá škvrna na báze
chvostovej plutvy v tvare dvojitého polmesiaca.
ODIŠLI Z NAŠICH RADOV
S hlbokým žiaľom oznamujeme širokej verejnosti, že dňa
11. 3. 2003 nás vo veku nedožitých 48 rokov navždy
opustil drahý manžel, otec, syn, brat, švagor a dobrý
poľovník
pán Ladislav Gerthofer.
Odišiel, už nie je medzi nami, ale žije v srdciach nás, čo
sme ho milovali. Kto ste ho poznali, venujte mu tichú
spomienku. Česť jeho pamiatke!
S hlbokým zármutkom oznamujeme širokej verejnosti, že
dňa 24. apríla 2003 opustil naše rady náš dlhoročný
člen a bývalý funkcionár PZ Dubina Medzev
pán Jozef Pačai
vo veku nedožitých 64 rokov. Strácame v ňom dobrého
priateľa a poľovníka. Česť jeho pamiatke!
PZ Kremienok Povina s hlbokým zármutkom oznamuje,
že dňa 8. 2. 2003 vo veku 75 rokov navždy opustil naše
rady náš člen
pán Jozef Rajdík.
Česť jeho pamiatke!
PZ Handlová s hlbokým zármutkom oznamuje
poľovníckej verejnosti, že dňa 15. 1. 2003 vo veku
70 rokov naše rady opustil náš člen
pán Tibor Kolorédy.
Kto ste ho poznali, venujte mu tichú spomienku. Česť
jeho pamiatke!
38
Chvostová plutva pĺža severného.
Chvostová plutva pĺža zlatistého.
Pohlavie možno rozlíšiť najmä podľa morfologických znakov: dlhšie párové plutvy, vyššia
chrbtová a chvostová plutva, dlhšia hlava, väčšie oko samcov Cobitis taenia, ako aj výrazne
zhrubnutý druhý lúč prsnej plutvy a na jeho báze plochý zhrubnutý útvar (Canestriniho šupina). V prípade Sabanejewia aurata je pohlavný
dimorfizmus menej výrazný a samce sa líšia od
samíc tohto rodu azda len silne vypuklými
bokmi v prednej časti tela.
Odišiel Advokát medveďov
21. mája vo veku 91 rokov zomrel
pán JUDr. Štefan Teren.
Takmer celý svoj život sa venoval poľovníctvu nielen ako
lovec, ale predovšetkým ako funkcionár. Takmer
polstoročie vykonával rôzne funkcie v Československom
poľovníckom zväze. Na ustanovujúcom zjazde SPZ v
roku 1969 ho zvolili za jeho prvého predsedu. JUDr.
Štefan Teren bol jedným z našich prvých zástupcov v CIC. V roku 1958 sa
nemalou mierou pričinil o usporiadanie prvej Celoslovenskej poľovníckej
výstavy v Bratislave. Odvtedy sa výstavníctvo stalo neodmysliteľnou
súčasťou osvetovej práce v našom poľovníctve.
Širokej poľovníckej verejnosti bol známy nielen ako funkcionár, ale aj autor
mnohých článkov na stránkach PaR a autor a spoluautor viacerých
poľovníckych kníh. Medzi jeho najznámejšie knihy patria Tatranská
medvedica a Trofej neznámeho strelca, ktorá bola aj sfilmovaná. Literárne
činný ostal až do deväťdesiatky, kedy napísal svoje spomienky pod názvom
Advokát medveďov. Túto prezývku získal od priateľov a bol na ňu hrdý.
Hovorieval: „Aj keď medvede povystrájajú ľuďom kadečo, som
presvedčený, že patria do našej prírody. Naši predchodcovia, ktorí
zakladali poľovnícku organizáciu na Slovensku, sa správne rozhodli o
ochrane medveďa – vďaka nej prežil.“
Vo svojej spomienkovej knihe napísal: „Ako človek s deviatimi krížikmi na
krku, prežil som v živote veľa a môžem povedať, že poľovníctvo mi pripravilo
mnoho krásnych chvíľ a nielen preto, lebo som mal na pleci pušku. Veď
neporovnateľne častejšie som iba obdivoval, kochal sa v prírode,
zriedkavejšie mieril a ešte zriedkavejšie vystrelil.“
Odišiel vzácny človek, ktorý sa zapísal zlatými písmenami do histórie
slovenského poľovníctva. Česť jeho pamiatke!
Redakcia Poľovníctvo a rybárstvo a vydavateľstvo PaRPRESS
24. mája po krátkej ťažkej chorobe zomrel vo veku 77 rokov
pán JUDr. Alexej Pettkeš,
skromný a pracovitý človek, autor našich rubrík receptov i autor knihy
receptov, ktorá vyšla v našom vydavateľstve. Česť jeho pamiatke!
Redakcia Poľovníctvo a rybárstvo
Koncom minulého roka sme sa rozlúčili s členom PZ Vlčia skala Oponice
pánom Jozefom Geršim,
ktorý zomrel vo veku 67 rokov. Všetci, ktorí ste ho poznali, venujte mu tichú
spomienku.
D ROBNÉ BOHATST VO
Oba druhy obľubujú prúdové úseky riek
a potokov s pevnejším dnom, kde žijú jednotlivo a samotársky. V priebehu dňa sú zahrabané v dne, prípadne sa schovávajú pod kameňmi. Často sa však ukrývajú aj v hustých porastoch vodných rastlín. Patria k prevažne teritoriálnym druhom rýb: po vyplašení pĺž opúšťa
svoj úkryt, no skrýva sa len o niekoľko metrov
ďalej zahrabaním sa do dna a neskôr sa opäť
vracia. Je aktívny najmä v ranných hodinách,
kedy vyhľadáva potravu. Tvoria ju drobné vodné bezstavovce, riasy a detrit. Čiastočky potravy len polmilimetrovej veľkosti nasáva spoločne so substrátom dna, separuje ich a obaľuje slizom do malých súst. Takto pripravenú
potravu ďalej prehĺta a zvyšný nasatý substrát
vyvrhuje cez žiabrové viečka.
Podobne ako čík dokážu aj pĺže prijímať atmosférický kyslík sponad vodnej hladiny.
Prehltávajú vzduch, ktorý sa im dostáva do
čreva a črevnou sliznicou absorbujú kyslík. To
im umožňuje prežiť aj krátkodobé nepriaznivé
podmienky, napr. vyschnutie ich stanovíšť. Po
vyňatí z vody vydávajú typický syčivý zvuk
a vztyčujú tŕň pod okom, ktorý im slúži na
ochranu.
Rozmnožovanie pĺža severného prebieha
v apríli až júni a pravdepodobne je rozdelené
na viacero neresov. Počet ikier v jednej neresovej dávke, podobne ako celkový nie je známy. Pĺž patrí medzi fytofilné druhy neochraňujúce ikru. Kladú ju na živé rastliny, pričom sa
o ňu už ďalej nezaujímajú. Drobné ikry majú
lepkavý povrch, ktorým sa prichytia na rastlinný substrát. Po niekoľkých dňoch sa z nich
liahnu zárodky s veľkosťou okolo 5 mm. Na
hlave majú žľazu vylučujúcu lepkavý sekrét,
ktorá im umožňuje opätovné uchytenie sa na
rastliny. V noci však medzi rastlinami dochádza k poklesu obsahu kyslíka vo vode a sťa-
PSY
UPOZORNENIE: Redakcia PaR v rubrike Psy - predaj,
resp. kúpa neuverejňuje inzeráty na predaj, resp. kúpu psov
BEZ PREUKAZU PÔVODU.
PREDAJ
● Predám šteniatka velšov s PP po kvalitných rodičoch. ☎ 0907 660442.
13-6-03
● Šteniatko – sučku velšteriéra, výstavne aj poľovne vynikajúci rodičia.
☎ 031/7878228.
15-6-03
● Predám šteniatka bavorského farbiara po exteriérovo a pracovne kvalitných rodičoch. Odber jún 2003. ☎ 052/4368567.
51-6-03
● Medzinárodné SR + A jagteriérčatá s PP hľadajú majiteľa. Telefonujte
na č. 047/4823165.
73-6-03
● Nemecký prepeličiar – predám šteniatka. M.: LS I.c., CAC, CACIB. Odber koncom júna. Hronec pri Brezne.☎ 048/6176054.
97-6-03
● Predám šteňatá AJD. ☎ 032/6581266, 0905 156064.
107-6-03
● Predám chovnú sučku a šteňatá slovenského kopova po poľovne vedených rodičoch s najvyšším pracovným a exteriérovým ohodnotením. O.:
diviačiar Barón z Babového dvora, CAC, BOB, Víť. SR, PF II.c., SD I.c.,
FSMP I.c. M.: Haska zo Šalgova, CAC, BOB, BOG II.c., SD I.c., PF II.c. Odber začiatkom júla. ☎ 051/4574023, mobil 0907 333971.
109-6-03
● Predám 5-ročného foxteriéra hrubosrstého, chovný, víťaz triedy, FS, BL
I.c., veľmi odvážny na tzv. škodlivú zver, vhodný aj na súťaže. Pripravím
a predvediem psa na skúšky BL. ☎ 0904 527609.
5-7-03
● Predám šteniatka velšteriéra po poľovne vedených rodičoch.
☎ 0908 706098, 0905 909382.
6-7-03
● Predám 3-ročného psa jagdteriéra (diviačiar). ☎ 0907 530354.
9-7-03
● Anglický špringeršpaniel – šteniatka po špičkových rodičoch. Zahraničné krytie. Telefonujte po 18. h. ☎ 037/6330498.
11-7-03
● Jazvečík hrubosrstý – šteniatka po vynikajúcich rodičoch. Zahraničné
krytie. Telefonujte po 18. h. ☎ 037/6330498.
12-7-03
● Predám šteniatka jazvečíka hrubosrstého po kvalitných rodičoch.
☎ 0903 836779.
19-7-03
● Predám šteňatá jagdteriéra po pracovne aj exteriérovo výborných rodičoch z opakovaného overeného spojenia, špičkoví brlohári.
☎ 0905 314167.
27-7-03
● Predám šteňatá jagteriérov po poľovne vedených rodičoch, odber začiatkom júla. ☎ 038/5317043, 0903 429838.
30-7-03
● Predám štence jagdteriéra po pracovne vedených rodičoch. M.: BL, SD.
O.: BL, FS, SD, Hl, KZH ČR, MFS, 2x titul diviačiar. ☎ 0905 362826. 32-7-03
● Predám šteniatka jazvečíkovitého duriča. Odber júl 2003.
☎ 054/7322392.
35-7-03
Múzeum vo Sv. Antone, osvetová komisia Slovenského poľovníckeho zväzu, redakcia Poľovníctva a rybárstva, firmy Prospect a Šomek organizujú 8. ročník celoslovenskej súťažnej
prehliadky fotografií
■
POĽOVNÍCKA FOTOGRAFIA
■
Do súťažnej prehliadky možno prihlásiť fotografie s tematikou poľovníctva na území Slovenska
– zver, poľovnícke zariadenia, poľovačky, poľovnícke strelecké súťaže, poľovnícka kynológia, poľovnícke akcie, práca s mládežou v SPZ,
poľovnícke pamiatky na území Slovenska atď.,
ktoré doteraz neboli nikde publikované.
Propozície súťažnej prehliadky:
■ čiernobiela alebo farebná fotografia mini-
■
■
žujú sa podmienky na dýchanie. Preto už dva
dni po vyliahnutí sa zárodkom pĺža objavujú
vonkajšie žiabre, ktoré neskôr miznú po strávení žĺtkového vačku a zmene prostredia za
prekysličenejšie dno. Vo veku 7 dní sa plôdik
začína živiť potravou z okolitého prostredia.
Bolo však zaznamenané aj rozmnožovanie sa
pĺžov bez oplodňovania ikier samcom pĺža, teda bez prítomnosti samcov v lokalite. Dochádza k tzv. gynogenetickému rozmnožovaniu,
kedy sa na rozmnožovaní so samičkami pĺžov
zúčastňujú samčeky iných druhov rýb, ale ich
gény sa na potomstvo neprenášajú (tento typ
rozmnožovania bol pozorovaný najmä pri karasovi). Aj vďaka tomu dokážu pĺže prežívať nepriaznivé podmienky a veľké zásahy do ich populácie, ktorá sa kvôli výraznej krátkovekosti
druhu rýchlo mení. Pĺž sa dožíva len 2-4 rokov
a jeho stavy v súčasnosti pričinením človeka
neustále klesajú.
● Predám šteniatka weimarského krátkosrstého stavača s PP po poľovne upotrebiteľných rodičoch. ☎ 0907 143965.
36-7-03
● Velšteriér – predám 5-mesačné štence s PP po výborných poľovne
vedených rodičoch. ☎ 0905 867757.
42-7-03
● Velšteriér – predám 3-ročnú chovnú sučku s PP, poľovne vedená,
výborná na diviačiu zver. ☎ 0905 867757.
43-7-03
● Predám šteniatka NKS po výborných rodičoch, odber začiatkom augusta. ☎ 033/5503803 alebo 0908 561623, Trnava.
47-7-03
● Predám 4-ročnú chovnú sučku jagdteriéra, Shl, FSMP I.c., BL, SD
II.c. Prácu sučky predvediem v umelom brlohu a diviačom oplôtku.
☎ 045/6766064, 0903 545528.
50-7-03
● Predám šteniatka angl. špringeršpaniela, čiernobiele a hnedobiele,
po exteriérovo a pracovne výborných, DBK negatívnych rodičoch.
☎ 0905 509939, 055/4669183.
51-7-03
● Predám šteňatá SK, odber 1. augusta, Senica. ☎ 0905 178760.
56-7-03
● Predám 14-mesač. jagdteriéra po brlohárskych skúškach v I. cene,
vyháňač. Lacno. ☎ 0908 160116.
64-7-03
● Predám šteňatá alpského jazvečíkovitého duriča (daxelkopova) po
pracovne a exteriérovo výborných rodičoch. Prácu matky na diviaky
predvediem. ☎ 054/4748330, 0904 918397, Dr. Gdovin.
71-7-03
● Predám šteniatka štajerského duriča. ☎ 051/4573544.
73-7-03
● Predám šteniatka jagdteriéra po poľovne vynikajúcich rodičoch.
☎ 058/4433506, mobil 0902 206220.
74-7-03
● Predám šteniatka bernského salašníckeho psa s PP po výstavných
rodičoch. ☎ 035/7603131, 0905 607129.
78-7-03
● Predám ročného štajerského duriča, FSMP. ☎ 0908 243664. 81-7-03
● Predám šteňatá NKS, beloše, výborné spojenie. Odber 9. augusta.
☎ 0903 368385.
82-7-03
● Predám šteňatá NKS, beloše po výborných rodičoch. Odber koncom
júla. ☎ 038/5318171, 0908 163818.
84-7-03
● Chovateľská stanica Z Forgáčovho hradu predá šteňatá NDS po vynikajúcich rodičoch. Odber júl. ☎ 0904 678876.
92-7-03
● Výhodne predám šteniatka jagdteriéra, rodičia výborní na diviačiu
a tzv. škodlivú zver. ☎ 045/6861168, 0908 551679.
94-7-03
● Chovateľská stanica Vapec predá šteniatka jagdteriéra po mimoriadne vynikajúcich, exteriérovo a pracovne chovných rodičoch, zapísaných v knihe brlohárov. M.: CAJC, CAC, KV, BOB, VS, BL I.c., FSMP
I.c., FD I.c. O.: CAC, Tango od Polgára. ☎ 0908 990646.
95-7-03
● Predám šteniatka labradorského retrievera s PP. ☎ 0908 159904.
96-7-03
● Hrubosrstý jazvečík – ihneď predáme šteniatka s PP po pracovne
a výstavne vedených rodičoch. Všetky skúšky v I. cene, hlas, odvaha 4. ☎ 0908 433546.
97-7-03
málneho formátu 24x30 cm, prípadne formát odvodený od minimálneho formátu,
jeden autor môže prihlásiť maximálne 10
kusov fotografií, minimálne 3 kusy fotografií,
každá fotografia musí byť označená: názvom
záberu, menom a adresou autora,
najlepšie fotografie budú odmenené. Ceny do
súťaže venuje firma Prospect, generálny
sponzor súťaže,
osobitne budú odmenené najlepšie fotografie
mladých autorov (autorov, ktorí do dňa vyhodnotenia súťažnej prehliadky nebudú starší ako 16 rokov).
Uzávierka zaslania fotografií do súťaže
je 20. 8. 2003.
Adresa: Múzeum vo Sv. Antone, 969 72 Svätý
Anton.
Vyhodnotenie súťažnej prehliadky odbornou
porotou: do 25. 8. 2003
Fotografie hodnotí porota, ktorej predsedom je
profesionálny fotograf so znalosťou prírody
a poľovníctva.
Odmenené fotografie a fotografie, ktoré odporučí odborná porota, budú vystavené vo
výstavných priestoroch Múzea vo Sv. Antone.
Slávnostné vyhlásenie výsledkov súťažnej
prehliadky sa uskutoční 6. 9. 2003 o 13. h v rámci Dní sv. Huberta vo Svätom Antone.
Prípadné ďalšie použitie fotografií je možné len
po dohode s autorom.
39
‹
MALÝ OZNAMOVATEĽ
‹
Bavorský farbiar – štence. Odber v júni a júli 2003. Anton Gregorovič,
Jiráskova ul. 6, 902 01 Pezinok. ☎ 033/6402504.
39-6-03
osnova, diaľkomery, laser. montáž, vodotesné puškohľady, výkonné infraďalekohľady. Vidieť v absolútnej tme.
☎ 02/63832942, 0903 460303, 0905 802086.
24-1-03
RÔZNE
Predám šteniatka NDS s PP. M.: Cita Kolíňanská perla. ☎ 0904 693642.
45-7-03
Predám šteniatka nemeckého krátkosrstého stavača. Odber koncom júla. ☎ 02/45994076, 0905 819215.
38-7-03
ZBRANE
PREDAJ
● Predám guľobrok ZH 304, napináčik 7x57/12, výmenné hlavne 12/12.
☎ 0905 804721.
69-6-03
● Predám guľobrokovú kozlicu 7x57R/16 s hlavňou 16/16/70 a malokalibrovku 22 LR, obe s puškohľadom. ☎ 02/63837713.
70-6-03
● Predám guľovnicu CZ 7x64 s klapkovou montážou a puškohľadom Artemis 4x32. ☎ 0907 990444.
77-6-03
● Predám ročnú malokalibrovku CZ 542-2E ZKM, hlaveň 63 cm, kal. .22
WMR s montážou a puškohľadom 3-9x43 BSA, prípadne vymením za guľobrok 7x57R. ☎ 0907 990444.
78-6-03
● Predám guľovnicu ZKK 600, kal. 7x64, polopažbená s rytinou, s optikou
aj bez optiky (Meopta 6x42). Cena dohodou. ☎ 056/6433823.
110-6-03
● Predám guľobrokovú kozlicu Brno 500 .243 Win./12 s puškohľadom (aj
bez) Meopta 7x50. ☎ 0905 364797.
4-7-03
● Predám zachovanú malokalibrovku ZKM 451 s novým puškohľadom
Seeadler 4x32 za 7 000 Sk. ☎ 0905 314167.
26-7-03
● Predám brokovnicu hamerlesku 16/16/65, gravírovanú, rok výroby 1932,
výrobca Josef Rous, vo veľmi dobrom stave. ☎ 0903 165068.
37-7-03
● Predám brokovú jednotku IŽ 18 kal. 12. Predám guľovnice IŽ 18 30-06,
ZBK 110 5,6x50 R Mag. Komplet zastrelené, súrne. ☎ 0908 072143. 48-7-03
● Predám ZH 324 7x57 R/16 + výmenná hlaveň 16/16. ☎ 0903 420107.
52-7-03
● Predám brokovnicu ZP 49, 16/16 po tlakovej skúške + 150 ks nábojov,
cena 6 000 Sk. ☎ 0904 904716.
57-7-03
● Predám 3-ročnú guľovnicu ČZ 550 .243 W, málo používaná.
☎ 041/4233503, 0905 660161.
60-7-03
● Predám guľovnicu Merlin kal. 30/30 s puškohľadom. ☎ 0905 939926.
68-7-03
● Predám guľovnicu ZBK 110, kal. .222 Rem., puškohľad Belomo 6x42, cena dohodou. ☎ 0907 740973.
70-7-03
KÚPA
● Kúpim vystrelené a zachované nábojnice výbehových kalibrov, prípadne prebijem. ☎ 0907 990444.
76-6-03
● Kúpim náboje LR .22 Smokeless. ☎ 0905 475180.
84-6-03
OPTIKA
● Vykonávam činenie surových koží – diviak, líška, ovca, zajac atď. Možnosť zasielať aj poštou: Imrich Šimon, Ul. 1. mája 174, 956 22 Prašice.
☎ 0907 429300.
20-1-03
● PONÚKAM RUČNÚ KVALITNÚ PRÁCU Z ČISTÉHO REMEŇA. Pletené korbáče: furmanské, bačovské, valašské, kovbojské. Biče: volské, konské, fiakerské, jazdecké. Výborne plieskajú! Ján Reis. ☎ 046/5423064.
75-3-03
● Vypracujeme kompletnú dokumentáciu k podaniu Žiadosti o finančnú
pomoc z programu SAPARD. ☎ 02/55646703, 55423289,
mobil: 0905 153086, fax: 02/55572879.
68-5-03
● Predáme 5-ročnú diviačicu v dobrej kondícii. Cena 10 000 Sk.
☎ 057/7694236.
8-7-03
● Predám parohy jeleňa 12-toráka (160 bodov) a 8-moráka, aj malé srnčie
parožky. ☎ 02/43423743 (odkazovač – ohlásim sa) .
18-7-03
● Predám preparát jeleňa, hlava s krkom, pravidelný dvanástorák, 180 b.
Cena 12 000 Sk. ☎ 0903 157032.
41-7-03
● Lesy SR š. p. Banská Bystrica, Odštepný závod Šaštín ponúka poľovačky na srnčiu, jeleniu, danieliu, muflóniu zver a spoločné poľovačky na di49-7-03
viačiu zver. ☎ 034/6592206-7, e-mail: [email protected]
● Odborné preparovanie poľovnej zveri za výhodné ceny. Preparácia srnca s poprsím 2 500 Sk. Dodacia doba 1 mesiac.
☎ 0904 178407, 02/62313767.
54-7-03
● Kukly proti bodavému hmyzu pre kohokoľvek do prírody. Poľovníkom
umožňujú streľbu optikou. Cena 250 Sk. Adresa: Ján Pacher, B. Němcovej
53, 990 01 Veľký Krtíš. ☎ 047/4823607.
55-7-03
● Kúpim staré vojenské uniformy, maskáče, celty, nemecké prilby, šable,
výstroj. ☎ 0903 710880, 032/7717373.
77-7-03
● Srnčia ruja je tu, vychutnajte ju s Devanou. Najlepšie vábničky na trhu
v poľovníckej cene! Píšťalky, ktorých hlas oklame aj srnčieho profesora,
presvedčia každého poľovníka! Svetové novinky, bez ktorých je srnčia ruja nepredstaviteľná! Audiokazeta s hlasmi vábenia, návod na úspech!
Všetko aj dobierkou. ☎ 0907 744166.
93-7-03
Predám programy: Encyklopédia poľovníctva (149 Sk) a Encyklopédia
poľovných psov (149 Sk), obidve spolu za 249 Sk + poštovné. Objednávky cez SMS na ☎ 0903 129637.
53-7-03
Kúpim zhody jelenie, danielie a srnčie. Tiež srnčie trofeje. Informácie:
053/4495507, 0905 613532.
7-3-03
Preparácia všetkých druhov európskych i afrických zvierat. Vysoká kvalita, výborné ceny. ☎ 052/4391755, 0908 478848.
46-6-03
To najlepšie zo sveta nožov nájdete v internetovom obchode s nožmi na
www.noziarstvo.sk alebo telefonujte a SMS-kujte na číslo 0903 152150 a
zašleme vám aktuálny katalóg nožov rôznych značiek.
85-1-03
● Predám nový špičkový puškohľad Sniper 4x48, dvojfarebná svietiaca
A KO I N Z E R O VAŤ ?
Text inzerátu napíšte čitateľne a uveďte presnú adresu. Redakcia vám obratom zašle
poštovú poukážku, na ktorej je uvedená suma za inzerát. Váš inzerát zaradíme do najbližšieho čísla (príp. dohovoreného) až keď dostaneme z pošty potvrdenie o zaplatení
(čo trvá 7 - 10 dní). Ak posielate inzerát krátko pred uzávierkou, priložte k textu aj fotokópiu ústrižku pošt. poukážky ako doklad o zaplatení (text a ústrižok možno poslať aj
faxom). Cena textového inzerátu pre súkromných inzerentov: jedno slovo
10 Sk (za
slovo sa považuje aj predložka, spojka, PSČ, č. telefónu, č. domu). Príplatok za inzerát
na značku 100 Sk, za rámček 80 Sk, pre podnikateľov: jedno slovo 15 Sk (+ 20 %
DPH). Príplatok za inzerát na značku 100 Sk, za rámček 150 Sk. Číslo účtu: VÚB
Bratislava-mesto, 54337-012/0200.
Blahoželanie a nekrológ: za každé slovo (vrátane predložiek, spojok, skratiek) 10 Sk.
Za štandardnú fotografiu 180 Sk, za rámček 80 Sk. Texty v rubrike Blahoželáme
a v rubrike Odišli z našich radov (s uvedením iba veku a mena), ktoré nám pošlú PZ
a MO SRZ, uverejňujeme bezplatne (v prípade rubriky Blahoželáme uverejňujeme bezplatne iba jubilantov od min. veku 50 rokov). Z jednotlivých PZ a MO SRZ však nemôžeme naraz v jednom čísle uverejniť oznamy o všetkých ich členoch, ktorí počas celého
roka slávia životné jubileum.
Termíny uzávierok najbližších čísel:
číslo 8/2003: 2. júla,
číslo 9/2003: 31. júla.
PROSÍME, PÍŠTE ČITATEĽNE!
40
Vo Vysokých Tatrách za Kriváňom vyteká z Važeckej doliny Zlomiskový
potok a z Furkotskej doliny Furkotský potok. Oba potoky za zlievajú a vytvárajú riečku Biely Váh, ktorá preteká chotármi Važca, Východnej a Hýb,
kde sa povyše Kráľovej Lehoty zlieva s Čiernym Váhom a vzniká najväčšia
rieka, prameniaca na území Slovenska – Váh.
Asi v polovici dĺžky Bieleho Váhu, na katastrálnom území obce Východná sa nachádza rybochovné zariadenie Štátnych lesov TANAP-u – Stredisko genofondu rýb (SGR) Biely Váh, jedno z najstarších rybochovných
zariadení na Slovensku. Rybníky na odchov konzumných pstruhov boli na
Bielom Váhu vybudované v rokoch 1906-1907 a o rok neskôr pribudla
pstruhová liaheň s kapacitou približne 100 000 ks ikier na jedno obsadenie. Bola to vtedy prvá liaheň v Liptove (Kronika obce Východná), pričom
konzumné pstruhy z nej sa dodávali do Tatier, Bratislavy a Budapešti (ešte v rokoch 1913-1918 sa do Budapešti odosielalo cca 10 q pstruhov na
Vianoce, a ročne okolo 20 q). Po tom, ako si v rokoch 1917-1935 liaheň
s rybníkmi a priľahlými vodami prenajala súkromná drevárska firma v Spišskej Novej Vsi, bielovážske rybárstvo úplne spustlo a ostalo takmer bez
rýb. Obrat k lepšiemu nastal až keď „pstruhárstvo“ prevzala bývalá lesná
správa Čierny Váh a začala ho postupne renovovať. Počas druhej svetovej
vojny však aj toto rybné hospodárstvo utrpelo veľké škody (pytliaci lovili ryby pomocou výbušnín a pod.), rybníky boli vypustené a nikto sa o ne nestaral.
Až v roku 1949 sa rozhodlo o zveľadení rybárstva na Bielom Váhu. Zaslúžil sa o to jeho správca – Lesný závod Liptovský Hrádok. Do roku
1958 patrilo k polesiu Biely Váh, potom prevzala hospodárenie na Rybnom hospodárstve Biely Váh Správa TANAP-u v Tatranskej Lomnici. V súčasnosti je organizačne začlenené v Štátnych lesoch TANAP-u ako samostatné stredisko s názvom Stredisko genofondu rýb Biely Váh – Východná
pri ŠL TANAP-u.
Hneď po prevzatí tohto rybného hospodárstva vtedajšou Správou
TANAP-u sa začala jeho rozsiahla rekonštrukcia a obnova. Pribudla nová
pstruhová liaheň s kapacitou 500 000 ks ikier na jedno obsadenie, na
vtedajšie pomery moderné zariadenie. Pribudla aj nová hospodárska budova so skladmi a prípravňou krmiva a nová administratívna budova. Všetky rybníky boli zrekonštruované tak, aby boli vhodné na chov pstruhov.
Prakticky vzniklo 18 nových rybníkov s priemernou výmerou 750 m2 na
jeden rybník, 16 sádkových rybníkov s celkovou výmerou 900 m2 a jeden
rybník na chov generačných rýb s výmerou 2 ha. Rekonštrukcia prebiehala v rokoch 1960-1961 a vynaložilo sa na ňu 3 mil. Kčs.
Vynovené rybné hospodárstvo úplne pokrývalo potrebu Správy
TANAP-u na zarybňovanie jej revírov, ktoré boli a sú z väčšej časti chovnými rybárskymi revírmi a rezerváciami. Lovným rybárskym revírom je len
Biely Váh od mosta pod rybárstvom po sútok s Čiernym Váhom a riečka
Biela v Ždiari od bývalej zotavovne Ždiar Tatra po most na Kardoline.
Okrem násadových rýb sa chová ešte aj klasický (pôvodný) pstruh dúhový
a sivoň potočný na konzumné účely, ale keďže ide o dovezené druhy rýb,
v TANAP-e sa nimi nezarybňuje. Takto vybudované rybné hospodárstvo –
Stredisko genofondu rýb Biely Váh – slúži dodnes svojmu účelu, hoci už
ubehlo vyše 41 rokov od jeho rekonštrukcie a žiadala by sa nová. Po roku
1986 (výmena vedúcich) sa pristavila liaheň – rozšírila sa o časť s odchovnými žľabmi, vybudoval sa nový odchovný kanál a dva rybníky prešli
generálnou opravou. Každoročne sa veľa prostriedkov míňa na opravy
a údržby zariadení, ale kým sa nezmení celková ekonomická situácia, na
rekonštrukciu väčšieho rozsahu asi nemožno pomýšľať. Problémy sú aj
s krádežami rýb a pytliactvom, aj keď v posledných dvoch rokoch, odkedy sa stalo pytliactvo znova trestným činom, badať aj v tomto stredisku pokles prípadov.
Ďalším pomerne závažným problémom sú zákonom chránené živočíchy, ktoré sa sem chodia nakŕmiť takpovediac na hotové a zadarmo – od
apríla do septembra 4-6 bocianov bielych a 6-8 bocianov čiernych, celoročne asi 20 volaviek popolavých a dva páry dospelých vydier riečnych aj
s ich potomstvom. Začali sme rokovať s ochranárskymi organizáciami
(Správy TANAP-u, NAPANT-u, Agentúra životného prostredia) o náhrade
spôsobených škôd. Nový zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002
Z. z. však z vymenovaných chránených živočíchov uznáva len škody
spôsobené vydrou riečnou, a tak sa problém vyriešil iba čiastočne, hoci
odhad takto spôsobených škôd je ročne minimálne 100 000 Sk.
Už z názvu – Stredisko genofondu rýb ŠL TANAP-u – vyplýva jeho
dnešné poslanie: odkedy hospodárstvo prevzal TANAP, vždy bolo jeho
úlohou dochovať dostatočné množstvo autochtónnych násadových rýb na
zarybňovanie tatranských potokov. Každoročne vypúšťame násady rýb od
Pienin cez Vysoké a Západné Tatry až po oravskú časť TANAP-u. Ročne
zarybňujeme približne 50-70 tis. ks rôčka pstruha potočného a 10-20 tis.
ks lipňa tymianového a v rámci vedľajšej činnosti produkujeme 1 5001 800 kg rýb na konzum.
V rámci ŠL TANAP-u patrí stredisko organizačne do úseku prác celospoločenského významu (PCV). Ekonomicky nie je sebestačné, dotuje
sa z finančných prostriedkov určených na PCV. Myslím si však, že investovať do zachovania života v tatranských potokoch je pri dnešnom znečisťovaní ovzdušia a následne vôd (emisie, kyslé dažde a pod.) viac ako potrebné.
Snímky autor
Výlov generačných rýb na Bielom Váhu.
Ikry pstruha potočného oplodňované mliečom pstruha potočného.
Pohľad na časť rybníkov SGR Východná:
rybníky č. 16, 17 a 18.
Predstavujeme Stredisko genofondu rýb
Biely Váh vo Východnej
Zarybňujeme
tatranské potoky
PAVEL ŽIŠKA
41
MOKRÉ PRÍBEHY
S udicou pod Tatrami
Pod Tatrami, symbolom Slovenska, sa rozprestiera drsný, ale
pôvabný kraj. Žiadny iný nie je
obdarený takou rozmanitosťou
prírodných útvarov, aké tvoria
zoskupenia v Popradskej i Hornádskej kotline, v najodľahlejších
kútoch horného Liptova, Horehronia a čarokrásnom Zamagurí.
Krajom preteká množstvo potokov, riečok a riek, takže človek,
ktorého koníčkom je rybolov, práve tam môže zažiť prekrásne chvíle.
Spomínam si na jeden nádherný deň, ktorý som tu strávil s udicou v ruke.
Bol jún, sobotné ráno a vychádzajúce slnko sľubovalo pekný deň.
Neodolal som pokušeniu, pobalil
som si muškárske náčinie, naložil
ho do auta a vyrazil za rybami.
Spod Slavkovského štítu, jedného z končiarov Vysokých Tatier
steká do Popradskej kotliny horská riečka – Slavkovský potok. Po
opustení územia Tatranského národného parku sa jeho koryto kľukatí k podtatranskej obci Veľký
Slavkov. Postupne sa mení na pokojnejšiu rieku s meandrami, tečúcu údolím k Matejovciam. Tam
ústi do rieky Poprad. V spomínaný deň som zamieril práve k Slavkovskému potoku.
V jeho hornej časti je voda číra,
preto v ňom bolo vidno mihať sa
pstruhy. Zašiel som až za obec,
kde sú zátočiny s bahnitým dnom.
Brehy v letnom období sú zarastené ostricou a žihľavou, ktorá
miestami je taká vysoká, že človeku siaha až po ramená. To mi
komplikuje nahadzovanie mušky,
preto vychádzam na poľnú cestu
a vydávam sa k miestu, kde je
k vode lepší prístup. Breh lemujú
húštiny vrbín a jelší, takže nahadzovanie ani tu nie je ľahké. Po
nespočetnom množstve hodov,
ktorými dostávam mušku pod prevísajúce konáre krovín sa mi
predsa len podarí dostať do podberáka bodkovaného krásavca –
pstruha potočného. Mierka ukazuje dĺžku 34 cm. Zďaleka nepatrí
medzi kapitálne, ale táto ikernačka už určite dala vode niekoľkokrát potomstvo, takže putuje do
košíka. S úlovkom sa vraciam
k autu, lebo myšlienkami som už
pri ďalšom pstruhovom potoku.
Mierim k Vysokým Tatrám
a cez Starý a Horný Smokovec,
okolo Tatranskej Lomnice sa
spúšťam k Starej Lesnej. Mojím
druhým cieľom je Studený potok.
Voda v ňom je naozaj studená aj
v najhorúcejších letných dňoch.
Zurčiaci penivý prúd sa ženie od
štítov Vysokých Tatier a až pod
Starou Lesnou sa mení na typickú
42
podtatranskú riečku. Odstavím
auto a moja muška putuje najprv
do speneného prúdu a potom do
pokojnejších priehlbín Studeného
potoka. Voda je krištáľovo čistá
a svetlé dno zo žulových okruhliakov jej priehľadnosť ešte zvýrazňuje. Schovávam sa za pobrežné
kríky, aby som ryby nevyplašil.
Zábery však neprichádzajú. Blížim sa k väčšej priehlbine zatienenej konármi starej borovice, ktorej kmeň sa nakláňa nad hladinu
potoka. Opatrne sa opriem
o kmeň a spoza neho nakuknem
do priehlbiny. V čistej vode sa nad
žulovým dnom črtá silueta ryby,
po chvíli rozoznávam, že je to
pstruh potočný. Otočený je hlavou
proti prúdu a jeho chvost smeruje
ku kmeňu borovice, o ktorú sa
opieram. Je od nej vzdialený sotva
tri metre. Pozorne nahadzujem
mušku asi dva metre povyše pstruha a nechám ju unášať k nemu.
Registrujem, že pstruh pohol
chvostovou plutvou a vyrazil
k hladine. Voda sa sčerila, muška
zmizla a čosi mi prudko trhlo prútom. Zasekol som a videl, že
pstruha vo vode pootočilo. Telo
mal zohnuté do tvaru luku a nasledoval jeho výskok nad hladinu. Pri
dopade späť do vody sa pustil hore
tokom a neostalo mi iné len mu povoliť a nestratiť s ním kontakt. Odpor však slabol a po ďalších troch
pokusoch o únik to vzdal a nechal
sa priviesť do podberáka. Bol to
mliečniak a dĺžka jeho tela presahovala 33 centimetrov. Vložil som
ho do košíka k ikernačke zo Slavkovského potoka.
Prešiel som dolu tokom ešte asi
kilometer, no poodopínal som len
niekoľko podmierečných pstruhov. Tie väčšie sa asi stiahli niekde do úkrytov. Blížilo sa poludnie, na oblohe nebolo ani mráčika
a poludňajšia horúčava mi spôsobovala malátnosť. Vyhľadávajúc
tieň pobrežných stromov a kríkov
som sa vrátil k autu. Domov sa mi
však nechcelo. Rozhodol som sa
vyskúšať, či sú pri chuti lipne.
Najlepšie skúsenosti s nimi mám
na rieke Poprad a tak som naštartoval auto a zamieril na lipňový
úsek.
Rieka Poprad sa za Kežmarkom obracia pod Vysoké Tatry na
severovýchod. Na okraji Spišskej
Belej opúšťa ochranné pásmo
TANAP-u a kľukatí sa ďalej na severný Spiš, opúšťa naše územie
a pri Nowom Sacze sa vlieva do
Dunajca. Rieka Poprad má pomerne veľké povodie, veď od svojho prameňa vo Vysokých Tatrách
až po vtok do Dunajca meria 144
kilometrov.
Autom míňam Spišskú Belú
Ilustračná snímka Miroslav Zontág
a v Bušovciach ho odstavujem pri
železničnej stanici. Je popoludnie,
slnko už tak nepripeká. Začal pofukovať aj mierny vánok a opäť je
príjemne. Z vyvýšeného brehu pozorujem pokojnú hladinu rieky
a prichádzam na strmší breh porastený štíhlymi smrekmi a košatými borovicami. Cez polorozpadnutý most prechádzam na druhý
breh, kde si pripravím udicu. Rozhodujem sa pre rovnaký druh
mušky, na aký som lovil pstruhy,
teda Red Tag, len menší vzor
a s nožičkami natiahnutými dopredu, aby sa udržala na hladine.
V úseku, kde sa končí pláň s pokojnejšou vodou vidno, ako lipne
zbierajú z hladiny hmyz. Nahadzujem na koniec pláne iba niekoľko metrov od brehu a vzápätí
nasleduje záber. Podaril sa mi aj
zásek a pomaly rybu priťahujem
k brehu. Je to lipeň a napriek tomu, že má predpísanú mieru, vraciam ho do vody. Viem totiž, že sa
na tomto úseku nachádzajú aj
oveľa väčšie exempláre. Potvrdzuje sa mi to hneď pri ďalšom
nahodení. Záber je razantnejší
a odpor ryby oveľa silnejší. Šťastie mi však žičí a lipeň končí
v podberáku. Je to mliečniak
s dĺžkou 36 centimetrov a toho si
už ponechávam.
Ďalšie hody smerujú do prúdu.
Asi po štvrtom či piatom prichádza nový záber a do podberáka
dostávam ďalšieho lipňa. Je to
ikernačka, no putuje späť do vody.
Vraciam sa o niekoľko metrov
proti prúdu až povyše mosta, kde
je rozsiahla pláň s pokojnou hladinou. Iba chvíľami na nej vidno
krúžky spôsobené „pasúcimi sa“
rybami. Nahadzujem mušku takmer do stredu rieky a pozorujem
ju tak sústredene, že ma vyšpľachnutie vody skoro vyľaká. Ihneď zasekávam a špička prúta sa mi zohne k hladine. Zásek sedí a rybu sa
mi darí pribrzdiť. Dosť dlho sa drží pri dne a pokúša sa uniknúť
k protiľahlému brehu. Odporuje
pomerne dlho, no potom sa unavená nechá priviesť k mojim nohám.
Robustné a pritom súmerné telo
tohto mliečniaka s veľkou vejárovitou chrbtovou plutvou meria 39
centimetrov. S trasúcimi sa rukami ho vkladám do košíka. Je to
dnes štvrtý úlovok, ktorý som si
ponechal a tak sa môj lov končí.
Je krásne spomínať, ak má človek na čo. Velebím rybárenie, že
mi poskytuje zážitky a obohacuje
moju dušu. Sú to nezabudnuteľné
chvíle prežité uprostred horskej
krásy a človek na ne nezabúda.
O koľko krásy a pekných chvíľ prichádzajú tí, čo nepoznajú život
s udicou! Viem, nie každý má
vzťah k tomuto športu, ale bolo by
dobre, keby to aspoň raz skúsili.
JUDr. JÁN VÝROSTEK,
Poprad
MOKRÉ PRÍBEHY
Povyše mosta
Mal som ešte len sedem rokov,
keď mi zaistili otca pre akési finančné nezrovnalosti. Toho večera sa u nás objavila babka.
Tvár mala ako cviklu, šermovala
nad hlavou dáždnikom a kričala:
– Tak to už konečne prasklo.
Ja som to vedela. Či som ti už od
začiatku nevravela, že pozerá
bokom? Teraz máš, čo si chcela!
Zavrú ho do temnice až sčerná...
– Nekričte, mama, – povedala
moja matka, – je to nedorozumenie. Určite sa všetko vysvetlí
a Tóna pustia.
– Tóna že pustia? Nikdy! Veď
jemu ani len z očí nič dobré nehľadí... – skríkla stará mama
a zaplesla za sebou dvere.
V meste sme zostali s mamou
sami, lebo aj susedia a známi
nám prestali odpovedať na pozdrav. Celé noci som sa nepokojne prehadzoval. Aj v snách ma
mátala predstava, ako otec sedí
zakovaný v ťažkých reťaziach
v tmavej zatuchnutej pivnici
a postupne očernieva od hlavy až
po päty, až je napokon taký čierny, že ho už vôbec nevidno. A ja
ho v tej temnici hľadám a hľadám a vôbec ho nemôžem nájsť.
Aby sme neboli ľuďom na očiach, chodili sme s mamou na
prechádzky k Laborcu povyše železničného mosta, kde otec často
lovil na mušky prúdniky. Pri
ostatnej povodni tam rieka odbočila hodne doľava. Pred mostom
sa vytvorila veľká pláž s vŕbovými ostrovčekmi. Tu mama sedávala na topoľovom kmeni a tvár
s prižmúrenými očami nastavovala júnovému slnku. Ja som si
robil na brehu studničku pre loďku – dar od otca z posledných
Vianoc.
Istého popoludnia sa tam objavil rybár. Ani neviem, odkiaľ
prišiel. Zbadal som ho až vtedy,
keď už stál vo vysokých čižmách
neďaleko mňa a muškárskou šnú-
rou robil nad vodou špirály.
Akoby mi chcel predviesť svoje
umenie. Bol asi taký starý ako
môj otec, dokonca mal aj taký dlhý nos, len ľavou stranou tváre
sa mu od ucha k ústam ťahala
červená jazva.
V prúde pri druhom brehu niečo mocne pleslo. Rybárova udica
sa ohla a zo šnúry v drobných
spŕškach odprskávala voda. Nad
zelenú hladinu Laborca sa vyhodila veľká ryba. Bola celá strieborná, iba stredom brucha sa jej
ťahal široký medenočervený pás.
Zarapkal navijak. Rybár stál
po kolená vo vode a pomaly navíjajúc šnúru priťahoval rybu
k brehu. O chvíľu sa čerenie objavilo celkom pred ním. Zreteľne
som videl, ako sa ryba metá, vyskakuje nad hladinu, krúti sa ako
vrtuľa a on vyťahuje spoza hlavy
zelenú sieťku, naberá rybu do nej
a nesie ju ku mne.
Stál som tam ako z kameňa
a zrejme som mal oči až na vrchu
hlavy, lebo keď prišiel k studničke, na jeho zjazvenej tvári sa objavil úsmev.
– Tak čo, pionier? – povedal
ráčkujúc. – Páči sa ti? Krásny
dúhak, však? Daj ho do studničky, aby nezahynul skôr, ako si ho
vezmeš domov...
Musel som mať ústa ako vráta.
Dlho sa na mňa díval a potom sa
pomaly pobral hore prúdom.
Pod riečnou zákrutou mi ešte zamával udicou a viac ho nebolo...
Mama dlho nemohla pochopiť,
odkiaľ sa v mojej studničke vzal
taký krásny pstruh.
– Tak na čo si ho chytil, kde
máš ten silon? – pýtala sa ma
a keď som nič nevravel, doložila:
– Ako ti ho mám urobiť? Na masle alebo ho mám vypražiť ako rezeň?
– Nie, mama, pustím ho do vody, – povedal som.
– Do vody? Ale prečo?
Varíme
z rýb
– Tak. Nechcem, aby u nás vo
vani sčernel ako otec.
– Čože? Čo to hovoríš? Zopakuj mi to ešte raz!
Mlčal som. Nechcel som, aby
mama vedela o mojich nočných
morách, veď aj tak mala starostí
vyše hlavy.
Pstruha som pustil presne na
tom mieste, kde ho rybár ulovil.
Pomaly mával chvostom, až sa
celkom stratil v hlbočine.
O mesiac môjho otca pustili
na slobodu. Ukázalo sa, že išlo
o falošné udanie, ktoré na neho
napísal nejaký neznámy veľmi
závistlivý človek...
MILAN ZELINKA, Humenné
Priam neuveriteľná
rybačka
S priateľom sme sa už dlhšie
pripravovali na rybačku. Rozhodli sme sa, že pri Domaši strávime štyri dni. Z domu sme vyšli
veľmi skoro, takže na mieste sme
boli ráno už o pol štvrtej. Našli
sme si vhodné miesto, kde sme si
vybalili veci a utáborili sme sa.
Po chvíli sme nahodili a čakali,
čo zaberie na varenú kukuricu,
ktorú sme ponúkli rybám. Na prvý záber sme obaja čakali veru
dlho. Asi po dve a pol hodine
som zacítil razantné myknutie.
Začal som navíjať, ale šlo mi to
ťažko-preťažko. Už sa mi zdalo,
že rybu mám istú, keď sa pustila
do skutočného súboja. Keď som
už ani nedúfal, že ju dostanem,
naraz akoby to bola vzdala a po
dlhšom zápase aj vďaka kamarátovej pomoci bola v podberáku.
A bol to úlovok, o akom sa mi ani
nesnívalo: amur biely, ktorý vážil 24,5 kilogramu a meral 102
centimetrov!
Prešlo ďalších asi pätnásť minút, keď záber hlásil kamarát.
Zasekol a začal navíjať, no vraj
necítil pritom žiaden odpor.
Myslel si, že pod vodou sa mu
háčik dostal pod nejakú prekážku, ale naraz vzrušene ohlásil:
– Teraz, teraz mi zabrala! –
a hneď aj prudko zasekol.
Ale až potom mu dala ryba
„zabrať“ a poriadne sa zapotil,
kým ju dostal na breh. Stála však
za námahu – bol to zubáč 81 cen-
timetrov dlhý s hmotnosťou 7,5
kilogramu!
Teda taký bol prvý deň nášho
pobytu pri Domaši. Ale aj ďalší
deň stál za to, veď ryby nám zaberali na tie najjednoduchšie nástrahy ako pominuté a najčastejšie sa nám na háčikoch ocitali
ostrieže. Po vylovení sme všetky
vrátili do vody... Čo by sme aj
s toľkými boli robili? Tretí deň
bol ako zakliaty – nezabrala nám
ani jedna ryba, hoci sme im ponúkali tie najrozličnejšie pochúťky – syr, pufy s vanilkovou a anízovou príchuťou či kukuricu.
Pretože sme boli ustatí aj napriek tomu, že sme sa niekoľkokrát okúpali, pred večerom sme
sa rozhodli pre návrat. Tesne
pred odchodom sa kamarát ešte
raz pokúsil o šťastie a ulovil šesťapolkilovú šťuku. Keď jej vyberal
háčik a sám si pritom porezal
prst, rozhodol sa:
– Asi mi nie je súdená, nech si
teda ide domov, – povedal
a pustil ju nazad. Z rybárskeho
výletu sme sa vracali síce unavení, ale najmä šťastní. Veď takú
vydarenú rybačku sme ešte nezažili. Samozrejme, doma sa
veľmi čudovali, kde a ako sme
prišli k takým veľkým úlovkom.
Napokon, aj sami sme boli prekvapení tou pre nás už navždy
pamätnou a priam neuveriteľnou
rybačkou.
MIROSLAV BIŠKO, Zborov
Recept, ktorý vám
dnes ponúkame,
pochádza z dielne
majstra kuchára Gyulu
Baranyaia z hotela
Devín v Bratislave
(Riečna ul. 4) a je pre
štyri osoby.
Zvitok z morského jazyka
1 200 g filetovaného morského jazyka, 10 g soli, 20 g vegety, 10 g korenia na prípravu rýb, 1000 g čerstvej špargle. Na omáčku: 100 g múky, 1
šľahačková smotana, šťava z 1 citróna, 2 dl brandy, 3 dl pomarančového
džúsu, 40 g taveného syra a petržlenová vňať.
Rybu osolíme a okoreníme. Uvaríme špargľu, ktorú zavinieme do rybieho
mäsa a spolu ich opečieme. Omáčku si pripravíme z džúsu, smotany, alkoholu, citrónovej šťavy a syra. Servírujeme ozdobené petržlenovou vňaťou.
Snímka Miroslav Zumrík
43
ZA RYBAČKOU DO SVETA
Nielen južné pobrežie Kuby, ale aj severné vody neďaleko Havany sú
skutočným rybárskym rajom, v ktorom žasnete nad nespočetným
množstvom marlinov, plachetníkov a ďalších skvelých obyvateľov tropických
hlbín. Na Ostrov slobody lákajú každoročne milovníkov adrenalínovej
rybačky z celého sveta, medzi ktorými nechýbal ani autor tejto reportáže
Peter Stinsen.
Nezabudnuteľná rybačka na Kube
Ako prekabátiť
„sivú eminenciu“
Po pristátí na polovojenskom letisku v prístavnom meste Júcaro sa celé hodiny vezieme autom
popri južnom pobreží Kuby, ktorým sa tiahnu nekonečné piesočné pláže a koralové rífy s húfmi
rýb nespočetných druhov. Na druhej strane cesty
míňame nedozerné háje kokosových paliem, banánovníkov, citrusové a kávovníkové plantáže, polia cukrovej trstiny, ktoré sa strácajú za horizontom. Potom ešte nasleduje úžasná triapolhodinová plavba plachetnicou na ostrovy Jardines de la
Reina, kde nás čaká známy plávajúci hotel Tortuga.
VITAJTE NA TORTUGE!
Súostrovie Jardines de la Reina sa tiahne východozápadným smerom medzi Kubou a Kajmanskými ostrovmi, doslova sa vynára z mora na úseku dlhom asi 150 km. Pozostáva zo stoviek maličkých ostrovov najrozličnejších tvarov a rozmerov,
nadchýnajúc turistov nepreniknuteľnými tropic-
44
Trochu
Hemingwaya,
trochu Fidela
Castra,
karibskej
salsy,
skvelého
rumu,
obrovských
cigár Cohiba –
tak si mnohí
suchozemci
predstavujú
rybačku pod
kubánskym
tropickým
slnkom. Pre
rybára, ktorý
chce loviť také
úžasné ryby,
ako je
plachetník,
marlin, tarpon,
albula,
barakuda, je
však Kuba
predovšetkým
skutočným
rybárskym
rajom. Tvrdí to
dánsky
rybársky
cestovateľ
Peter Stinsen
v reportáži,
ktorú napísal
pre ruský
špecializovaný
časopis
Rybolov Elite.
Napokon,
posúďte sami.
kým porastami mangrovníkov a pichľavých paliem
na snehobielych piesočných plážach. Panensky
nedotknutú prírodu chránia tie najprísnejšie kubánske zákony, umožňujúce navštevovať oblasť
len hosťom Tortugy, ktorá sa tu pre potešenie turistov môže plaviť od roku 1995. A len niekoľkí
miestni rybári môžu v týchto chránených vodách
loviť homáre, ktorých sú tu na podmorských skalách doslova milióny.
Napriek tomu, že Tortuga kotví asi 50 námorných míľ od „veľkej zeme“, pobyt na nej i športový
lov v tamojších vodách je absolútne bezpečný.
Túto oblasť obchádzajú všetky uragány a búrky,
ktoré sú inak v karibskej oblasti v niektorých obdobiach roka takmer na dennom poriadku. Vďaka
hustej reťazi ostrovov a mangrovníkovým porastom je na súostroví vždy zátišie, pričom plávajúci
hotel kotví ďaleko od otvoreného mora, v lagúne
chránenej pred vetrom.
Na Tortugu som pricestoval na pozvanie Tanye
Toledovej, vedúcej základne športových rybárov.
Mimochodom, práve Tanya je neoficiálnou rekordérkou Kuby v love ostriežov – jej najväčší úlovok
mal hmotnosť vyše 12 kg. Jej partnerom bol Bemba, veselý 23-ročný mládenec, ktorý loví homáre
na Jardines de la Reina už 11 rokov. Je jedným
z tamojších najskúsenejších sprievodcov, a hoci
nehovorí dokonale po anglicky, komunikovať
s ním nebolo pre nás problémom.
PRVÝ SÚBOJ
Do západu slnka zostáva ešte niekoľko hodín
a my sa v čase odlivu plavíme plnou parou cez
mangrovníky, ponad plytčiny a kamenné rífy. Je to
skutočný labyrint a už po piatich minútach plavby
úplne strácam orientáciu. Prielivy majú neraz iba
niekoľkometrovú šírku a lagúny, oddeľujúce ostrovy často nie sú väčšie ako futbalové ihrisko. Ichtyofauna tu doslova bujnie, najmä keď príliv prináša množstvo potravy.
Rýb je neskutočne veľa – miestnych „usadlíkov“, ale aj oceánskych „privandrovalcov“. Počet
dravcov kolíše v závislosti od prílivu a odlivu, fáz
Mesiaca a ročných období.
Zastavujeme na okraji rífu, kde sa dno prudko
prepadá do hlbín.
– Nahadzujte ďalej, smerom k tamtým kameňom, - radí nám Bemba. Beriem do rúk vrhačku
a nahadzujem morský vobler. – Rýchlejšie navíjaj,
– súri ma Bemba. Navíjam teda prinajmenšom
dvakrát rýchlejšie ako zvyčajne, keď lovím dravé
morské ryby u nás v Dánsku. Trhnem nástrahou
a ihneď nasleduje záber. Barakuda – vynikajúca
ryba – s hmotnosťou okolo 11 kg zúrivo vyskakuje
z vody, a kým sa ocitne v podberáku, úporne sa
niekoľko dlhých minút bráni. Bemba mi pomáha
odopnúť ju z háčika a púšťa ju na slobodu.
Premiestňujeme sa. Neďaleko nás sa pomaly
ako korková zátka vynára z vody korytnačka
a opäť klesá do hĺbky. Popri Tortuge zrazu prepláva obrovská plochá raja veľká ako jedálenský stôl.
Podarilo sa mi uloviť gigantickú rybu, nazývanú
caranx (Caranx caballus), a bol to neuveriteľne silný, úporný protivník. Krúžil okolo nášho člna, takže som sa musel riadne obracať, aby som ho udržal na háčiku. A potom ešte niekoľko ďalších, hoci menších rýb tohto druhu muselo priznať svoju
porážku.
Videli sme albulu (Albula vulpes), ktorá plávala
„hore nohami“ – z vody jej trčali brušné plutvy,
a bol to úžasný pohľad.
Bemba mi dáva lekciu špeciálnych spôsobov
športového rybolovu. Vylovuje nádhernú albulu,
ktorú tu nazývajú aj „sivým kardinálom“, inde ju
poznajú pod menom lady-fish alebo bone-fish. Na
druhý deň ráno sa chceme venovať práve jej lovu.
Aká úžasne silná ryba! Zajtrajšia rybačka bude dozaista neobyčajným zážitkom...
RYBÁRSKY RAJ NA ZEMI
Vraciame sa na Tortugu, kde nás čaká kráľovská večera: homáre, exotické ovocie a šťava
z čerstvých citrusov.
Na palube sa stretávame s ďalšími rybármi,
medzi nimi aj s niekoľkými Talianmi a Španielmi,
ktorí nehovoria po anglicky. Jedným z hostí je
však prekvapivo aj môj starý známy Jeffrey Gardenas, ktorý kedysi pracoval v renomovanom časopise Fly, Rod and Reel (Muška, prút a navijak), vychádzajúcom v USA v mnohotisícovom náklade
a venovanom výlučne morskému lovu na umelú
mušku.
Rôznorodosť a množstvo rýb v Jardines de la
Reina urobilo na Jeffreyho obrovský dojem:
– Keby mali umelé mušky oči, uvideli by pod
vodou milióny rýb, – vraví. – Toľko rýb som ešte
nikdy nevidel! Dobre ovládam lov „kardinála“
v plytkých vodách – na Floride, Bahamách, Vianočnom ostrove i na ďalších miestach. Verte, že
viem, čo hovorím, veď je to môj biznis: Toto je najlepšie miesto na lov týchto rýb v celom Karibiku,
je to rybársky raj na zemi. Športový rybolov v sla-
ZA RYBAČKOU DO SVETA
ných vodách je všade skutočným dobrodružstvom. V sladkých vodách nenájdete jedinú rybu,
ktorá by vydržala taký dlhý súboj ako „kardinál“.
Žiaden pstruh neberie tak divoko a nevyskakuje
tak vysoko... V USA loví na mušku v slaných vodách 20 miliónov rybárov, ktorí sa ženú na všetky
skvelé miesta po celom svete. Žiaľ, pre väčšinu
Američanov je rybačka na Jardines de la Reina
kvôli protikubánskemu embargu zo strany USA
nedostupná...
HONBA ZA „KARDINÁLOM“
Na ranný lov odchádzam spolu s Jeffreym, nechcem totiž premeškať príležitosť na získanie nových poznatkov od skutočného experta.
Letíme po mori na dvoch motorových člnoch –
sprevádza nás Tanya Toledová. Slnko nemilosrdne páli, ale na vode sa to dá vydržať. Obďaleč postávajú v ílovitej plytčine na jednej nohe plameniaky. Nad hlavami nám zakrúžil jastrab, ale iný než
tie, čo vídavam doma. Keď zbadá pod hladinou rybu, sklopí krídla a pikuje strmhlav dolu.
– Pozri, toto sú najlepšie mušky, – povie Bemba, ukazujúc mi hrsť skutočných umeleckých diel.
Pri rannom stretnutí mi Jeffrey odporúčal zobrať si
Bonefish Special a Crazy Charly. Bemba mi podáva najnápadnejšiu mušku a vydávame sa k jednému z mangrových ostrovov. Okrem 200 rozličných druhov vtákov žije na súostroví množstvo
moskytov – maličkých ako zrnká piesku, no krvilačných ako upíry a bzučiacich všade vôkol nás.
Asi po 20 minútach pripomínajú moje holé nohy
vankúšiky na ihly. Snažím sa nevšímať si to, lebo
Bemba objavuje stále nové húfy „sivých kardinálov“.
– V Jardines de La Reina ich žijú milióny a dorastajú do hmotnosti od pol do 7 kilogramov, –
hovorí Tanya. – A najlepšie sa lovia od mája do
novembra. Vlani sme zažili niekoľko skvelých dní,
počas ktorých turisti ulovili po 25 i viac rýb na jeden čln. Najväčšie exempláre sa vyskytujú spravidla v plytčinách, no neskôr, keď sa voda zohreje, sťahujú sa do hlbších miest. Ich hlavná sezóna
sa začína v októbri.
Na piesočnej plytčine obďaleč kamenného rífu
œJeffrey Gardenas
z USA so svojou obdivuhodnou trofejou –
kapitálnym caranxom
uloveným na mušku.
Barakudy i ďalšie dravce súostrovia Jardines
de la Reina často zláka zvuk navíjaného
voblera. ‹
letmo zazriem dajaké tiene. A skutočne – možno
zo tri, možno zo päť „kardinálov“ krúži nad dnom,
ale ťažko ich možno pozorovať aj cez polarizačné
okuliare. Napokon, práve kvôli svojej nenápadnosti, ba priam neviditeľnosti má táto ryba reputáciu „sivej eminencie“. Škoda, že nemám taký zrak
ako Tanya a Bemba, ktorí bez námahy objavujú
jednu rybu za druhou.
O chvíľu sa už presviedčam o úchvatnosti lovu
týchto rýb na mušku, prvú rybu však vyplaším už
pri nahodení.
Lovíme v hĺbke od 0,20 do 1 m – „kardinál“ totiž hľadá potravu v plytčine, prehľadávajúc morské
dno a zbiera z neho
rozličné kraby a iný pokrm, ktorý prináša príliv.
– Albula, albula, pozri sa tam! – zvolal zrazu Bemba. Nič som
nevidel, a tak som len
jednoducho
nahodil
mušku smerom, ktorým ukazoval. Skôr
vďaka náhode než profesionalite dopadá muška
presne tam, kde môj sprievodca objavil rybu. Na
okamih zamieram v očakávaní, po celom tele sa
mi rozlieva adrenalín, na čelo vystupujú kropaje
potu. Krátka prestávka, ľahké potrhávanie vlasca
a potom – mohutný úder. Napnutý vlasec vibruje
a každý pokus zastaviť rybu je márny. Odvinie si
zo 60 metrov vlasca, no ani to jej nestačí a ďalej
uháňa plytčinou.
„TROFEJ“
Na to, čo nasledovalo, som nebol vôbec pripravený. Moja ryba urobila (podobne ako pes
Zaseknutá, zúfalo bojujúca albula hľadá
spásu v plytčine. ‹
Hrsť nádherných mušiek schopných zlákať
akúkoľvek albulu. ƒ
45
‹
ZA RYBAČKOU DO SVETA
¦Nočná rybačka na
karibských sumerkách
má neopakovateľné
čaro. Na Kube je obzvlášť efektívna počas
zmeny prílivu a odlivu.
Za pár hodín sa dá naloviť takéto množstvo
obrovských karanksov,
červených rifových
ostriežov a kavál. Ale
ruka vás môže bolieť,
ako keby ste zohrali tenisový zápas aspoň
s Agassim.
Rapala – „smrteľná pilulka“ pre ryby žijúce
vo vodách Jardines de
la Reina. Tentoraz
podľahol vábeniu voblera statný caranx. ‹
‹
naháňajúci svoj vlastný chvost) niekoľko rýchlych figúr podobných krasokorčuliarskej osmičke. Napnutie vlasca na okamih poľavilo, no zrazu sa ryba trhla a ako malé torpédo vystrelila
vpred, tlačiac pred sebou zreteľnú vlnu. Nechápem, ako je možné, že aj po tomto manévri som
s ňou zostal spojený vlascom. A vždy, keď som
si už-už myslel, že som ju uťahal, urobila nový výpad a odmotala mi z navijaka nových zopár metrov vlasca. Po ďalších piatich minútach sa mi už
citeľne začala podvoľovať, no vzápätí ma opäť jediným mohutným výpadom pripravila o dvadsať
metrov vlasca. Aká neuveriteľne silná ryba! –
preháňalo sa mi horúčkovito v hlave, to bude určite trofejný kus!
Dostal som však nečakanú lekciu: moja albula
– „kardinál“ nemala viac ako dva kilogramy...
V nasledujúcich hodinách som ulovil päť prekrásnych „kardinálov“, a každý z nich znamenal
neopakovateľný zážitok. Boj s trojkilogramovým lososom alebo morským pstruhom sa mi vždy videl
úžasný, po tomto love mi však už taký nepripadal.
Naši sprievodcovia pripravili na raňajky ryby pečené na ohni a čerstvé ovocie, potom sa oddávame sieste v tieni paliem.
Neskôr sme počas dňa prekabátili ešte štyroch
„kardinálov“ s hmotnosťou do 2,6 kg.
Počas návratu na Tortugu si ešte chvíľu zalovíme červené rífové ostrieže, z ktorých viaceré dosahujú hmotnosť 6 kg. Nádherný deň sa opäť končí skvelou večerou, kvalitnou cigarou a koňakom.
TANEC TARPONOV
Na druhý deň ráno odchádzame na iné miesto
– loviť tarpony. Sú to pomerne neveľké ryby, dorastajú však až do hmotnosti 4-8 kg. Tie, čo sa mi
darí spozorovať z člna, sú však mimo dosahu môjho nahadzovania. Bemba preto vesluje tam, kde
je prúd a podúva vietor.
– Nahadzuj asi desať metrov za ryby, – radí mi,
– ale mier dobre!
Nahadzujem presne tam, kde mi ukazuje
prstom. Vzápätí počujem, ako Bemba vzrušene
kričí ukazujúc na tarpona, ktorý vyštartoval za
muškou:
– Pozri, pozri sa tam!
Nasleduje mocné trhnutie. Ryba vyletí nad hladinu, ale vtedy už viem, že som bezpečne zasekol. Šialený tanec tarpona vo vode i nad ňou sa
46
čoskoro končí – môj muškársky prút sa s treskotom láme na dva kusy...
– Nabudúce ti to vyjde, – utešuje ma Bemba, –
nečuduj sa, je to veľmi silná ryba.
Húf tarponov mizne, akoby to bol len prízrak.
Meníme lovisko, Bemba mi podáva ďalšiu mušku.
Najviac sa pri tarponoch osvedčili kombinácie
červenej a oranžovej, prípadne čiernej farby.
S ďalším tarponom, ktorého Bemba nazval popoludňajším, som už mal viac šťastia. Nahodil som
mušku a – hop! – na hladine sa vytvorila vlnka
a ryba chňapla po nástrahe.
Nikdy dovtedy som nemal na háčiku takého vynaliezavého protivníka. Bol to úporný boj, napriek
tomu som napokon vylovil tarpona, ktorý nemal
viac ako 4 kg.
Neskôr som mal dočinenia aj s väčšou rybou,
ale prišiel som o ňu. Treba povedať, že lov tarpona nie je prechádzkou ružovým sadom. Podľa
Bembu môžu tarpony žijúce v mangrových porastoch dosiahnuť hmotnosť až 15 kg, hoci väčšina
má medzi 3-6 kg. Rekordný kus, ktorého ulovili
obyvatelia Tortugy, vážil približne 60 kg (rybu zmerali, ale nezvážili).
DEŇ BARAKUDY
Na miestach, kde sa hĺbka vody zmenšuje, sa
inak pokojná hladina podchvíľou zavlní a vzápätí
rozčerí, akoby zovrela – to sa dravé ryby pustili na
lov drobizgu, ktorý sa ozlomkrky pokúša uniknúť
zubom predátorov.
Bemba mi podáva prívlačový prút s nástrahou
z makrely. Nahadzujem ju do kypiacej vody. Stihol
som urobiť len tri obrátky kľučkou navijaka, a prút
sa zohýna do oblúka ako dúha. Cievka sa besne
krúti, hoci brzda je takmer úplne dotiahnutá. Ryba
kladie neskutočný odpor, no zakrátko leží v člne
v celej svojej kráse niekoľko tuniakov vážiacich od
2 do 6 kg.
Všímam si, že zo zátoky vyplašene vzlieta čoraz
viac pelikánov. Okolo nás sa mihne cavalla – „slnečná ryba“ (dlhoplutvý alektis), potom rífový ostriež a mnoho veľkých barakúd s hmotnosťou do
20 kg. Pri love s ľahším náčiním je barakuda fantastickým protivníkom.
Začína sa odliv a Bembo sa pripravuje na vláčenie nástrahy za člnom v jednom z najširších prielivov medzi atolmi. Prvý prút – našťastie – spoľahlivo ukotvil skôr, ako sa na vobler s nastaviteľnou
lopatkou temperamentne vrhol gigantický caranx.
Pokúša sa zmiznúť v hĺbke a v okamihu odvinie
z cievky asi 40 m vlasca. Keď sa upokojí, začne
efektne krúžiť okolo člna a skvelá rapala sa zlomí
vo dvoje. Ryba však zostáva na háčiku, až kým ju
vyčerpanú nevyslobodíme.
Opäť nahadzujeme voblery a opäť úspešne.
Musíme dávať pozor, aby sa nám vlasce nezamotali a každý z nás si musí hľadieť svoju rybu. Moja
ryba je nesporne väčšia ako Bembova. Najprv
podniká asi 75-metrový výpad, potom zastane.
Bembov protivník sa vzdáva pomerne rýchlo, no
vyloviť ho spod kýlu člna, kde sa skryl v hĺbke 1,5
metra, sa mu nepodarilo. Moja ryba sa drží pri
dne. Nie je veľmi temperamentná, no sila jej únikov metodicky narastá. Trikrát vidím jej brucho, trikrát zmizne v hĺbke, napokon sa však predsa unaví. Bemba mi ju pomáha dostať do člna. Je to slnečná ryba cavalla vážiaca asi 15-16 kg, ktorá mi
pripravila nezabudnuteľný súboj.
Vylovujeme ešte šesť barakúd s hmotnosťou od
8 do 15 kg, neveľkého caranxa a dve desaťkilogramové slnečné ryby. Pritom jedna skutočne veľká ryba nám ušla. Nástrahu zobrala rozhodne, sebaisto a kládla nezlomný odpor. Zvieral som prút
zo všetkých síl, a ryba si brázdila more plnou rýchlosťou až do vzdialenosti 75-100 m od člna. Skúsil som na ňu vyvinúť ešte väčší tlak, ale to akoby
ešte väčšmi povzbudilo jej bojového ducha. Potom nasledovali dve plesnutia po hladine podobné
explózii, a napnutie vlasca náhle ochablo. Kto to
bol – plachetník, gigantická slnečná ryba alebo
niečo úplne iné? To sa už nedozviem.
Rybačka v rífoch a prielivoch medzi atolmi je
jednoducho fantastická. Nachytali sme ešte veľa
barakúd dlhých do 130 cm, vybavených odstrašujúcimi radmi zubov, s ktorými neradno prísť do
kontaktu.
Nadchádzajúce dni nám ešte priniesli nemálo albúl, tarponov a ďalších úžasných rýb. Bolo ich také
množstvo, aké som počas svojich nespočetných
rybárskych výprav do celého sveta ešte nikde neulovil. Žiaľ, všetko krásne sa raz skončí, no za päť
dní na Tortuge som prežil tie najdramatickejšie súboje s najodhodlanejšími protivníkmi tropického
oceánu. Preto vo chvíli, keď naše lietadlo opúšťa
Kubu, najdrahocennejší klenot karibského diadému, viem už celkom presne, že raz sa určite vrátim.
Preložil Juraj Halas
LOVY OBJEKTÍVO M
Vzácna lokalita
Text a snímky PAVOL KRÁĽ
Štrbské pleso – najnavštevovanejšie jazero Vysokých Tatier prechádza za posledné
desaťročia výraznými zmenami. Prirodzený
proces starnutia vody jazera (eutrofizácia)
umocňuje vyše sto rokov trvajúci vplyv ľudskej činnosti. Po množstve opatrení, ktoré sa
už uskutočnili so zámerom spomaliť daný
proces v tejto národnej prírodnej rezervácii,
dalo by sa už iba rezignovať, no potvrdenie
zvláštnosti – výskytu siha marény v jazere dodáva ešte energiu na ďalšie snaženia. Sih
veľký maréna – Coregonus lavaretus maraena (Bloch 1779) je totiž kriticky ohrozený živočíšny druh, ktorý sa s veľkou pravdepodobnosťou už nikde inde vo voľnej prírode
ani v chovoch vo svojej čistej, nekríženej forme nevyskytuje (Holčík 1995).
Od uzákonenia Tatranského národného
parku v r. 1949 pretrvávajú snahy o odstránenie negatívnych vplyvov na vodu jazera.
pešne rozmnožuje vodná vegetácia, plytko
ponorené kamene obrastajú zelené riasy
a kedysi lososovité osadenstvo jazera samovoľne vystriedala plotica, šťuka a ostriež. Objavenie siha marény v Štrbskom plese (Holčík, Nagy 1984) a jeho potvrdenie (Koščo,
Košuth 1999) dodalo zmysel novým aktivitám a tak Štátne lesy TANAP-u prikročili
k ďalším opatreniam: aby sa odstránilo veľmi
obľúbené (doslova masové) prikrmovanie rýb
a kačíc návštevníkmi, ktoré je momentálne
asi najvážnejším eutrofizačným vplyvom, inštalovali okolo jazera informačné panely, vydali informačnú skladačku a v letných mesiacoch posilnili strážnu službu.
V r. 2001 sa po prvý raz prikročilo aj
k priamemu zásahu do zloženia ichtyofauny
plesa. Zásah bol zameraný na potlačenie silnejúcej expanzie ostrieža zelenkavého formou likvidovania oplodnených ikier z nere-
Húf plotíc medzi riasami čakajúci na svoj prídel potravy od turistov.
Prirodzene uhynutý sih maréna nájdený vlani na jar
pod hladinou Štrbského plesa.
Malé ústočká siha marény – druhu, ktorý sa živí
predovšetkým planktónom.
Podarilo sa realizovať niekoľko podstatných
opatrení: odkloniť od jazera železničnú aj
cestnú dopravu, presmerovať či znefunkčniť
veľkú časť starej kanalizácie vedúcej priamo
po brehu, zrušiť reštauráciu nad hladinou,
plaváreň, člnkovanie... Pravidelne sa čistí
okolie jazera aj jeho dno od odpadkov, vysádza sa a udržiava príbrežná zeleň, fungujú
strážne služby, osveta... Avšak navzdory
všetkému úsiliu naštartovaný proces pokračuje. Priezračnosť vody klesá, na dne sa ús-
sísk. Uskutočnil sa netradičným spôsobom –
za pomoci potápačského výstroja a jednoduchej originálnej zberačskej techniky. Keďže
akcia bola svojou technológiou ojedinelá,
povedzme si trochu podrobnejšie o výsledkoch. V r. 2001 bolo počas 30 hodín čistého času pod vodnou hladinou vyzdvihnutých
z jazera 539,6 l (asi 545 kg) čistých ostriežich ikier (max. 1 % vody), čo zodpovedá
množstvu 18-20 miliónov kusov. Bola vyzbieraná celá aktuálna neresová plocha (hĺbka
0,5-4 m) a účinnosť sa dala odhadnúť na 8590 % (Štrbské pleso má členité dno, plochu
19,75 ha a max. hĺbku 20 m). Keďže akcia
priniesla očakávaný výsledok, v r. 2002 sme
ju zopakovali. Po prvom roku likvidovania
ikier zareagoval ostriež badateľným zvýšením
rozmnožovacej aktivity, čo možno dokumentovať väčším úhynom ikernačiek vysilených
neresom. No navzdory tomuto faktu a aj navzdory precíznejšiemu zberu najmä v plytkej
vode medzi príbrežnou vegetáciou (účinnosť
v r. 2002 bola vyše 90 %), vyzbieralo sa
„len“ 520,4 l ikier. Mierny ústup ostrieža
z lokality už po prvom roku činnosti naznačuje, že opúšťa aj niektoré (zrejme menej výhodné) neresiská. Samozrejme, potlačenie
druhu formou likvidácie jeho ikier je dlhodobejším procesom, preto sa plánuje v akcii
pokračovať.
Za veľmi významný bod a zároveň znásobenie šancí v úspešnej realizácii začatého
zámeru možno označiť vlaňajšie nadviazanie
spolupráce so Slovenskou agentúrou životného prostredia v Banskej Bystrici. Prejavila
sa už i konkrétnymi krokmi: vydaním ďalšej
série informačných skladačiek a predovšetkým začatím komplexných prieskumov jazera. Význam zložitých laboratórnych rozborov
spočíva v zodpovednom preverení možností
a stanovení čo najefektívnejších postupov,
potrebných na dosiahnutie optimálneho výsledku – záchrany živočíšneho druhu siha
marény a jeho zachovania v Štrbskom plese.
Množstvo kačíc na jazere je priamoúmerné ich prikrmovaniu. Prirodzená úživnosť jazera je pre kačice
pomerne malá.
47
Ú LOVKY DO SÚŤAŽE
Z a čo aké odznaky?
Tak ako pred rokom, opäť publikujeme inovovanú
tabuľku hmotností rekordných úlovkov jednotlivých
druhov rýb na získanie zlatého, strieborného
a bronzového odznaku v súťaži, ktorú naša redakcia
pripravuje spolu so Slovenským rybárskym zväzom
a ktorá v roku 2003 vstupuje už do svojho 19. ročníka.
Už predvlani nastali v tabuľke isté zmeny. Vyradili
sme z nej karasa zlatistého (predtým nazývaného
karas obyčajný), lebo ide o kriticky ohrozený druh
a zubáča volžského, ktorý je zaradený medzi veľmi
ohrozené druhy (podľa vyhlášky MŽP SR
o chránených rastlinách a chránených živočíchoch
a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín,
chránených živočíchov a drevín). Kategória
PRIHLÁŠKA
tolstolobik je tak ako predtým rozčlenená na
tolstolobika bieleho a tolstolobika pestrého (ich
rozlíšenie vám mal uľahčiť článok venovaný tejto
téme v PaR č. 12/2000). Keďže však z fotografií vašich
úlovkov tolstolobikov niekedy nemožno presne určiť,
o ktorý druh ide a navyše vieme, že medzi
tolstolobikmi je i veľa krížencov oboch druhov,
budeme v takých prípadoch váš úlovok prihlásený do
súťaže zaraďovať aj naďalej medzi úlovky menšieho
druhu, t. j. medzi tolstolobiky biele. Pokiaľ ide
o hmotnosti jednotlivých druhov rýb na udelenie
zlatého, strieborného a bronzového odznaku, zmeny
oproti minulosti nenastali.
Redakcia
Rozpätie hmotnosti jednotlivých druhov rýb pre získanie
odznakov v súťaži „O rekordný úlovok roka“
Rozpätie hmotnosti v gramoch
Meno ............................................................
MO SRZ ........................................................
Bydlisko ........................................................
....................................................................
Druh ryby ......................................................
Hmotnosť .............................. g
Druh
bronzový
strieborný
zlatý
odznak
odznak
odznak
Amur biely
10 000 - 14 990
15 000 - 17 990
od 18 000
Boleň dravý
4 000 - 5 990
6 000 - 6 990
od 7 000
Červenica ostrobruchá
Hlavátka podunajská
Jalec hlavatý
Jalec maloústy
Jalec tmavý
Jeseter malý
Kapor rybničný
Dĺžka ................................ mm
Miesto ulovenia ..............................................
....................................................................
Dátum ulovenia ..............................................
Spôsob ulovenia ............................................
Použité náradie:
prút ..............................................................
navijak ..........................................................
vlasec priemer ............ háčik číslo....................
Nástraha ......................................................
Dátum ...................... podpis ........................
Svedkovia: ....................................................
....................................................................
MO SRZ v ....................................................
za MO SRZ ..................................................
Dátum ....................................
.....................................
pečiatka a podpis
48
1 100 - 1 290
od 1 300
10 000 - 13 990
800 - 1 090
14 000 - 16 990
od 17 000
1 800 - 2 490
2 500 - 2 990
od 3 000
300 - 390
400 - 490
1 500 - 1 890
1 900 - 2 190
od 500
od 2 200
800 - 990
1 000 - 1 490
od 1 500
10 000 - 14 990
15 000 - 17 990
od 18 000
Karas striebristý
1 400 - 1 790
1 800 - 2 090
od 2 100
Lieň sliznatý
1 800 - 2 490
2 500 - 2 990
od 3 000
Lipeň tymianový
1 100 - 1 390
1 400 - 1 590
od 1 600
Mieň sladkovodný
1 500 - 1 990
2 000 - 2 490
od 2 500
Mrena severná
2 000 - 2 990
3 000 - 3 790
od 3 800
Mrena Petianova
250 - 390
400 - 490
Nosáľ sťahovavý
1 200 - 1 690
1 700 - 1 990
od 2 000
od 500
Ostriež zelenkavý
1 000 - 1 590
1 600 - 1 990
od 2 000
Pleskáč zelenkavý
600 - 890
900 - 1 090
od 1 100
Pleskáč siný
500 - 890
900 - 1 190
od 1 200
od 3 500
Pleskáč vysoký
2 000 - 2 790
2 800 - 3 490
Plotica červenooká
1 000 - 1 290
1 300 - 1 490
od 1 500
Podustva severná
1 400 - 1 790
1 800 - 1 990
od 2 000
Pstruh dúhový
2 000 - 2 990
3 000 - 3 790
od 3 800
Pstruh potočný
1 800 - 2 690
2 700 - 3 490
od 3 500
Sivoň potočný
1 000 - 1 490
1 500 - 1 790
od 1 800
Sumček hnedý
500 - 790
800 - 990
od 1 000
Sumec veľký
20 000 - 29 990
30 000 - 39 990
od 40 000
Šťuka severná
10 000 - 14 990
15 000 - 17 990
od 18 000
Tolstolobik biely
10 000 - 15 990
16 000 - 19 990
od 20 000
Tolstolobik pestrý
10 000 - 15 990
16 000 - 19 990
od 20 000
Úhor európsky
1 800 - 2 490
2 500 - 2 990
od 3 000
Zubáč veľkoústy
6 000 - 7 990
8 000 - 8 990
od 9 000
Belička európska
200 - 230 mm
230 - 250 mm
od 250 mm
Ú LOVKY DO SÚŤAŽE
¦ĽUDOVÍT BUGOŠ:
MO SRZ Prešov.
Zubáč veľkoústy:
11 000 g, 1 050 mm.
Ružín, august 2002.
Posielame zlatý
odznak.
ERIK KARDOŠ: MsO
SRZ Komárno.
Mieň sladkovodný:
2 400 g, 650 mm.
Váh, 27. 11. 2002.
Svedkovia: I. Lázár,
V. Volkov. Posielame
strieborný odznak.
‹
¦JURAJ HEBER:
MO SRZ Nové Mesto
n/Váhom. Pstruh
dúhový: 2 400 g,
650 mm. Zelená
Voda, 18. 10. 2002,
na prívlač. Svedok:
E. Heberová.
Posielame bronzový
odznak.
MAROŠ GALDUN:
MO SRZ Prešov.
Mrena severná:
4 750 g, 760 mm.
Dunaj, 12. 8. 2002, na
plavák. Svedok:
J. Fabian. Posielame
zlatý odznak. ‹
¦NORBERT
ZSELENÁK: MO SRZ
Streda n/Bodrogom.
Jeseter malý:
3 200 g, 750 mm.
Bodrog, 24. 7. 2002,
na ťažko. Svedok:
J. Vaszi. Posielame
zlatý odznak.
VILIAM ZSARNAY:
MO SRZ Rožňava.
Amur biely:15 200 g,
1 100 mm. Hrušov,
11. 6. 2002, na ťažko.
Svedok: G. Barkas.
Posielame strieborný
odznak. ‹
49
ZO ŽIVOTA SRZ
Zapojte sa
do diskusie
Redakcia nášho časopisu zachytila
hodnoverné signály o príprave na
novelizáciu zákona o rybárstve
č. 139/2002 Z. z. a jeho vykonávacej
vyhlášky č. 238/2002 Z. z. Na to,
či sú pravdivé, sme sa spýtali
právneho poradcu nášho časopisu
JUDr. LADISLAVA HANNIKERA. Takže
– o čo ide, pán doktor?
– Môžem potvrdiť, že vaše údaje zodpovedajú skutočnosti. Objavili sa prvé vážne
námety na novelizáciu oboch spomenutých
predpisov. Sú podmienené jednak objektívnymi okolnosťami, akými sú legislatívne
zmeny v oblasti štátnej správy (napr. zrušenie okresných úradov), ale nepochybne aj
subjektívnymi nedostatkami, ktoré odhalila
doterajšia prax. Pôjde najmä o vykonávaciu
vyhlášku, ktorej rýchlosť spracovania sa
ukázala ako nie práve najšťastnejšie riešenie. Prvá reálna lastovička predstavovala
poslanecký návrh na zmenu zákona v ustanovení § 10 ods. 2 s požiadavkou, aby sa
kompetencie na vydávanie štátnych rybárskych lístkov vrátili obciam a vylepšili tak ich
rozpočtové hospodárenie. Návrh zatiaľ neprešiel len preto, že sa ukazuje potreba širšej novelizácie.
Na tomto mieste musím konštatovať, že
jedným z dôvodov vyvstávajúcich nedostatkov bola aj nedostatočná diskusia širokej rybárskej verejnosti, ktorá by umožnila zohľadniť mnohé pozoruhodné námety na znenie zákona i vyhlášky, ktoré sa priam vyrojili
po ich prijatí. Niežeby diskusia nebola
vôbec, ale rozhodne nebola taká, akú by si
závažnosť oboch dokumentov zaslúžila.
Denne to zisťujem na internetových stránkach, ale aj v bežnej praxi a v rozhovoroch
s kolegami rybármi. Túto chybu by som nerád zopakoval. Dovolím si preto využiť mediálnu silu a dosah nášho časopisu a skutočne so všetkou vážnosťou vyzvať všetkých
jeho čitateľov, ale aj ich známych, ľudí znalých problematiky súčasného slovenského
rybárstva:
Priatelia rybári, ak máte vecné námety na
z m e n u z á k o n a o rybárstve a jeho vykonáva cej vyhlášky, pošlite ich, prosím, na adresu
r e d a k c i e č a s o p i s u P o ľ o v n í c t v o a rybárstvo
najneskôr do konca roku 2003. Ubezpeču jem vás, že žiadna z vašich pripomienok ne zostane nepovšimnutá a bude naplno využi tá pri príprave novelizácie oboch noriem.
P r i s p e j m e v š e t c i v l a s t n ý m d i e l o m a iniciatí vou k tomu, aby zákon o rybárstve a jeho vy konávacia vyhláška boli skutočne moder ným európskym a zároveň slovenským
predpisom, ktorý upraví podmienky rybár stva na európskom Slovensku na dlhé ob dobie a na prospech všetkých, alebo aspoň
podstatnej väčšiny slovenských rybárov.
Redakcia Poľovníctva a rybárstva pochopiteľne, túto iniciatívu víta, pri jej realizácii
bude nápomocná a najlepšie príspevky nepochybne aj uverejníme. Preto aj my vyzývame na všeobecnú diskusiu s cieľom dosiahnuť, aby pripravovaná novelizácia zákona
o rybárstve a jeho vykonávacej vyhlášky bola na veľa rokov zároveň aj poslednou.
Mgr. JÚLIA DRIENOVSKÁ,
šéfredaktorka
50
Mŕtva kráľovná
Text a snímka Ing. MIROSLAV ZONTÁG
Bola sobota, 20. apríla 2003, krásne doobedie
a Maroš si udržiaval svoju kondičku na brehoch
Váhu v Ružomberku pravidelným behom. Čo za
červená handra to zasa leží v tej vode!, povzdychol si hnevlivo nad ľahostajnosťou niektorých
ľudí k životnému prostrediu. Jeho beh sa zrýchlil, keď zbadal, že to vôbec nie je handra, ale nehybné rybie telo značných rozmerov. Hlavátka,
rozjasnilo sa mu v hlave. A nie hocijaká, ale parádna, kapitálna! Veru mal čo robiť, aby ju na fúriku odviezol do Likavky pri Ružomberku, a pritom to mal k svojmu domu sotva pol kilometra.
Opatrne uložil hlavátku na čiernu igelitovú fóliu
a potom do vane.
Práve sme pracovali na odchovných rybníkoch
MsO SRZ Ružomberok v Štiavničke na jarnej
príprave rybničných nádrží, do ktorých sa mal
o pár dní nasadiť pstruhový a podustvový dorast
na odchov, keď zazvonil telefón.
– Ľudo, mobil ti zvoní, – kričím na pána
v dôchodkovom veku, zástupcu hospodára ružomberskej MsO. Ľudo chytil mobil a vzápätí mi
vraví, že Maroš ohlásil uhynutú hlavátku s dĺžkou 110 cm. V duchu si hovorím: takých 13-14
kíl, čo ja viem...
– Poď, ideme sa na ňu pozrieť, – poviem Ľudovi a len tak v pracovnom odeve už aj sadáme
do auta. Po menších problémoch s hľadaním Marošovho domu nám nálezca ukáže nádhernú maminu, ako u nás familiárne nazývame ikernačky.
Pri pohľade na uhynutú hlavátku mi naskakuje
husia koža: telo podobných rozmerov som v živote nevidel! Dĺžka 110 cm, obvod tela (pred
chrbtovou plutvou) bezmála 80 cm! Hmotnosť
odhadujem na 20 kg, o čom síce Maroš pochybuje, no ja si myslím, že mám pravdu. Prehliadame
krásavicu a robíme prvé vizuálne vyšetrenia.
– Uhynula asi tak pred necelou hodinou, – meditujem s kolegami, pričom ešte netuším, čo
mohlo byť príčinou smrti tejto nádhernej ryby.
Nenašli sme totiž žiadne povrchové zranenia, hoci určité fľaky na tele mala, ale tie rozhodne nemohli byť príčinou smrti. Nenašli sme ani rany
po háčikoch v jej papuli, ani rany na hlave, ktoré
by dokazovali jej ulovenie a násilné zabitie. Aj
žiabre boli farebne v poriadku, bez poškodenia
dýchacích lamel. V rýchlosti uvažujem: na návštevu domov akurát pricestoval priateľ Jaro, vynikajúci preparátor rýb, bola by škoda, keby sa
takáto ryba len tak znehodnotila. Keďže bol čas
neresu, mala krásne sfarbenie. Lenže kde teraz
zohnať Jara? Nosieva síce so sebou mobil, no ako
na potvoru ja svoj pri sebe nemám a ani Jarovo
číslo spamäti neviem.
Rybu sme opatrne naložili do auta a náhlili
sme sa za Paľom, tajomníkom MsO SRZ Ružomberok. Keď ju zazrel, takmer onemel. Rýchlo
sme zohnali osobnú váhu a hlavátku sme odvážili: mala rovných 20 kíl mŕtvej váhy. Po návrate
k rybníkom v neďalekej Štiavničke som ihneď
zatelefonoval Jarovi a ten bol našťastie aj s kamarátmi v Ivachnovej na rybách. Sprvu sa mu
veľmi nechcelo, ale na to som si u neho už zvykol, svojej preparátorskej a inej roboty má totiž
naozaj dosť. Keď však zbadal hlavátku, hneď
usúdil, že by bola naozaj škoda ju nevypreparovať. Po kúpe potrebného materiálu na počiatočnú
preparáciu a po stiahnutí ryby z kože sme ju začali pitvať. Na náš všeobecný úžas sme zistili, že
bola zdravá. Pečeň a srdce, ale aj ostatné vnútorné orgány boli v normálnom stave. Žalúdok bol
prázdny, nečudo – práve sa začínala neresiť. Zistili sme aj vlaňajšie vstrebávajúce sa ikry. Vajcovody však neboli upchaté a tak nebol dôvod
domnievať sa, že ryba sa nemohla neresiť. Bola
to ikernačka, ktorá mala voľne v telovej dutine
okolo 30-35 tisíc ikier a za normálnych okolností, resp. v počiatočných štádiách zrelosti ikier by
vážila minimálne 15 kg. Priemer ikry bol 4,5
mm. Vypreparovali sme krčné stavce, z ktorých
sme zistili vek 12+. Samozrejme, Jaro neskôr
urobí aj výbrus a porovná vek zo stavcov s vekom na šupinách ryby.
Toľko fakty. Čo však spôsobilo našej kráľovnej smrť v najkrajšom období sezóny? Môžeme
ostať už len pri dohadoch, hoci veľmi reálnych.
Ako som neskôr zistil, povyše nálezu tela (cca
800 m) sa nachádzalo prázdne neresisko hlavátok
s niekoľkými veľkými balvanmi. Štádium zrelosti ikernačky – voľné ikry v telovej dutine a vyliačená pohlavná papila mŕtvej hlavátky nasvedčovali, že sa práve začínala neresiť, keď ju niečo
veľmi vyplašilo. Pravdepodobne po nej niekto
hádzal skaly, no netrafil ju. Jedno je však stopercentne isté: takéto ryby sú počas neresu mimoriadne citlivé na akékoľvek vonkajšie vplyvy.
A tak sa stalo, že naša hlavátka umrela asi od ľaku! Bola totiž ešte príliš mladá na to, aby uhynula na starobu. Množstvo rybárov nerešpektuje neresiská hlavátok a s pokojným svedomím cez ne
brodia – to je fakt, o ktorom málokto rád hovorí
a píše. Viacerí ľudia na neresiace sa hlavátky (aj
iné ryby) hádžu z mostov a múrov skaly, akoby
z pasie zabiť tohto nádherného tvora.
Uhynutá kráľovná je už vo svojich „večných
loviskách“, kde určite hoduje na stádach podustiev a jalcov. Doprajme jej aspoň v tom jej nebíčku večný pokoj.
– Váh prišiel o svoju maminu a jej potomstvo
– smutne skonštatoval Ľudo...
Ľudovít Piterka, zástupca hospodára MsO SRZ Ružomberok s uhynutou kráľovnou.
ZO ŽIVOTA SRZ
Jarná Domaša
Ticho, prerušované občasným zakikiríkaním kohúta v neďalekej Novej
Kelči – taká bola veľkonočná idylka na jednej z najčistejších údolných nádrží na Slovensku, VN Domaša. Slnko už smelšie vyhrievalo zem a pre ropuchy to bol neklamný signál opustiť lesné skrýše a so samčekmi tuho pritisnutými na svojich chrbtoch putovali k brehom priehrady, hnané rozmnožovacím pudom.
Snáď len niekoľkometrový pokles vodnej hladiny pod normálom, ktorú
nezdvihlo ani jarné topenie snehu, pôsobil rušivo. Ošarpaný kostol pred Novou Kelčou tentoraz viac ako inokedy vyčnieval z vôd priehrady obkolesený
vysokou kamennou ochrannou hrádzou. V jej susedstve nečinne „parkoval“
motorový čln.
Cieľom našej cesty k tejto nádrži bolo posúdiť priamo v teréne rozmiestnenie tabúľ vyznačujúcich chránenú rybársku oblasť, ktorú vlani vyhlásilo
MP SR a je súčasťou nového rybárskeho poriadku pre kaprové vody pre držiteľov zväzových povolení a rybárskeho poriadku pre držiteľov zvláštneho
zväzového povolenia, platných od 1. 1. 2003. Znamená to, že rybár s udicou nemá v tejto oblasti čo robiť, lebo nikto nesmie rušiť neres rýb, vývoj
plôdika a násady, zimovanie rýb ani vykonávať ťažbu riečneho materiálu
a preto sa v oblasti práve kvôli rušeniu rýb nebudú trpieť ani žiadne plavidlá.
Pripojil sa k nám hospodár nádrže Juraj Hricko, ktorý za roky svojho
pôsobenia na tejto vodnej ploche dôverne pozná každý jej kút. Zastavili sme
pod obcou Turany nad Ondavou a pešo sme sa vydali po starej ceste k nádrži. Po zátopovej ploche nádrže sme suchou nohou prešli k hornému okraju vzdutia zatopenej vodnej plochy. Na polceste sme natrafili na ohnisko
a neporiadok vrátane rozbitej fľaše, ktoré zostali po akomsi pikniku priamo
na zátopovej ploche. Podobné to býva počas rybárskej sezóny aj s motorovými vozidlami – rybári ich nechávajú zaparkované priamo na nezatopenej
ploche vodnej nádrže. Tento negatívny jav je známy nielen z Domaše, ale aj
zo Zemplínskej šíravy a ďalších vodných nádrží na Slovensku a ich správcovia majú problém to vyriešiť, podobne ako príslušný závod povodia, a vodná
stráž, o ktorej sa hovorí už veľa rokov, je zatiaľ v nedohľadne.
Pred nami sa rozprestierala veľká plocha pokrytá suchou trávou a menšími vŕbami, ktorá je známym neresiskom rýb – ak je, samozrejme, nádrž plná. Plocha s výmerou približne 100-150 ha býva v priaznivých rokoch akousi živou bombou a po nerese šťuky, kapra a mnohých ďalších druhov rýb sa
odtiaľ na celú vodnú plochu deponujú tisíce rybích životov bez toho, aby rybári čo len prstom pohli alebo vynaložili veľké peniaze na chov či nákup ry-
Opustený kostolík v Novej Kelči s obnaženou ochrannou hrádzou.
bích násad. Žiaľ, mnohí z nás si to neuvedomujú a ich jedinou snahou naďalej ostane získať kus rybieho mäsa aj z tejto chránenej oblasti, hoci v suchej
jari 2003 príroda rybárovi nepomôže zlepšiť bilanciu zarybňovania v najplodnejších mesiacoch.
Rybári prostredníctvom svojej rybárskej stráže a za účinnej pomoci polície však určite budú počas ďalších sezón ostražití, a keď sa chránená rybárska oblasť na jar zaplní vodou, „trojuholník života“ medzi obcami Turany nad
Ondavou, Lomné a cestným mostom pri obci Lomné (jeho hranice budú
v teréne viditeľne vyznačené), bude slúžiť svojmu účelu – vylepší bilanciu
v zarybňovaní.
Text a snímka Ing. STANISLAV GÉCI
Upratovanie brehov
V sobotu 12. apríla 25 členov našej MO SRZ vo Svidníku vyčistilo
brehy VN Domaša v časti Petejovce. Prvú brigádu sme uskutočnili už
vlani a predsavzali sme si, že sa budeme každoročne starať o čistotu
brehov Domaše na tomto 2 km úseku. Tento rok sme vyzbierali tuhý komunálny odpad, ktorý naplnil jeden kontajner nákladného motorového
vozidla. Odpad bol vyvezený na skládku tuhého komunálneho odpadu
v obci Hrabovčík, okr. Svidník.
Minuloročná výzva v médiách a výzva predsedu MO SRZ Svidník pána Jána Guru na porade funkcionárov za Prešovský a Košický kraj vo
februári 2003 v Košiciach sa minula účinkom. Prísľub, že do čistenia
brehov VN Domaša
sa zapoja aj iné MO
SRZ a prevezmú patronát nad určitými
úsekmi a budú ich
čistiť tak, ako MO
SRZ Svidník časť Petejovce, dodržali iba
MO SRZ Medzilaborce (5 členov) a MsO
SRZ Prešov (3 členovia), ktorí sa k nám
pripojili.
JÁN GIŇOVSKÝ,
tajomník
MO SRZ Svidník
51
RYBÁR
v júli
Hoci astronomicky sa už leto začalo v predchádzajúcom mesiaci, väčšina ľudí
si ho spája až so začiatkom prázdnin. Zatvorené brány škôl dávajú tušiť, že rušno
bude odteraz niekde inde. Dozaista aj v známych i menej známych letoviskách,
ku ktorým neodmysliteľne patria vodné nádrže, jazerá, rieky prípadne štrkoviská.
Podľa mnohých rybárov tak prichádza ,,pohroma“, ale netreba upadať do depresie či nebodaj agresie, pretože aj v tomto období si možno nájsť svoje miesto
a oddať sa nerušenej rybačke. Júlové horúčavy nás aj tak nekompromisne prinútia zmeniť režim vychádzok k vode ako i celkovú stratégiu lovu. Rozumnejšie je
radšej si ráno privstať a potom loviť až večer prípadne v noci, ako cez poludňajšiu
páľavu čakať na ojedinelý záber. Vysporiadať sa musíme azda len s dotieravým
bodavým hmyzom, najlepšie voľbou vhodného oblečenia. Pamätať treba aj na
ochranu proti úpalu a radšej sa nevystavovať dlhodobejšiemu pobytu na priamom
slnku. Ak sa však predsa rozhodneme pre celodennú rybačku počas horúcich
a slnečných dní, musíme si zabezpečiť účinnú ochranu.
Loviť možno prakticky rovnako ako v predošlom mesiaci na kaprových, lipňových i pstruhových vodách. V lete sa v stojatých, na živiny bohatých vodách rýchlo rozmnožujú planktónne druhy siníc, ktoré vytvárajú tzv. vodný kvet, príčinu známej eutrofizácie. Hromadný úhyn a rozklad siníc spôsobuje kyslíkový deficit vo
vode a v jeho dôsledku môžu vznikať lokálne úhyny rýb. Pstruhové potoky počas
letných mesiacov najviac postihujú znížené prietoky a aj preto by mal rybársky
hospodár sústreďovať svoju pozornosť práve na tieto revíry, aby mohol v prípade
potreby včas zasiahnuť. V letných mesiacoch bývajú na pstruhových vodách obdobia, keď sa zdá, že voda je mŕtva. V takých dňoch sú pstruhy vo svojich úkrytoch, z ktorých ich nevyláka ani tá najlepšia ponúkaná nástraha. Podobná situácia panuje aj v dňoch, keď sa pstruhy nehybne zdržiavajú pri brehoch a pritom
neprejavujú zvyčajnú plachosť. Vtedy zlyhá aj muška, blyskáč či iná vláčená nástraha. Slnečný a teplý júl sa zvyčajne na pstruhových vodách nepovažuje za obdobie veľmi uspokojivých úlovkov. Sparné júlové dni totiž nie sú najpriaznivejšie
na rybolov. Výhodu majú rybári, ktorí všestranne ovládajú rybolovnú techniku.
O úspechu často rozhoduje znalosť terénu či miestnych pomerov. Ryby hľadáme
v prúdoch a pod prúdmi predovšetkým ráno a večer. Veľmi úspešné bývajú rybačky na opadajúcej, po letných búrkach mierne zakalenej vode.
Denný čas lovu rýb na pstruhových aj lipňových vodách je od 4. do 22. hodiny. Na lipňových vodách zvyčajne býva úspešné večerné muškárenie, pri ktorom
sa oplatí používať svetlejšie mušky. Pri večernom love môžeme rátať najmä so zábermi veľkých prefíkaných pstruhov. Ak na seba krúžkami upozorní lipeň, oplatí
sa nadviazať menšie mušky a pokúsiť sa o prvý zámerný úlovok lipňa, ktorý je
v tomto období mimoriadne bojovný. Veľmi dobre zvyknú brať aj mreny a podustvy. Na kaprových vodách je v tomto mesiaci lov povolený nepretržite 24 hodín.
Podmienkou je len osvetlenie miesta lovu v čase od 22. do 4. h, o polnoci zapísanie nového dátumu a v prípade, že vlastníme úlovok, treba ho zapísať do prehľadu o úlovkoch. Loviť možno všetky druhy rýb okrem hlavátky podunajskej, zubáča volžského a celoročne chránených druhov. V kaprových vodách sa nepriaznivé júlové podmienky občas zlepšia stúpaním a zakalením vody po búrke, prí-
ZAUJÍMAVOSTI
■ ÍRSKO. ŠPECIÁLNE PRE RYBÁROV. Írsko sa
môže pýšiť nespočetnými peknými jazerami a ešte
krajšími riekami, na brehu ktorých čaká na rybárov
sieť špecializovaných hotelíkov, spojených obyčajne s rybárskymi službami. Patrí k nim aj požičiavanie rybárskeho výstroja a kuchynská príprava úlovkov. Medzi bezplatné služby niektorých hotelov
patrí aj rybačka na jazere či rybníku patriacom k hotelu. Najžiaducejšími úlovkami v riekach sú lososy.
■ MONGOLSKO. SPLNENÝ SEN. Divoké rieky
v civilizáciou nedotknutej prírode a pstruh všade,
kam rybár hodí prút, to je tajný sen takmer každého
rybára. Splnil sa Francúzovi Claudovi Barutelovi,
ktorého spolužiak pozval na pstruhy na mongolskú
rieku Orhon. Zlákal ho fotografiami, na ktorých
miestni obyvatelia lovia pstruhy s obyčajnými z krovia odrezanými prútmi. Spolu s malou expedíciou
sa do cieľa dostal po dlhej ceste z Moskvy do Ulánbátáru a odtiaľ po cestách-necestách malým autobusom. Čakal ich odborný rybársky sprievodca aj
padne po výdatných letných dažďoch. Berú prakticky všetky druhy rýb, zriedkavo
iba šťuka a lieň. Zubáč zvykne brať až vtedy, keď sa voda začne čistiť. Príčinou
tejto náladovosti je skutočnosť, že šťuka a zubáč majú v júli veľa prirodzenej potravy, takže o naše nástrahy nejavia veľký záujem.
V júli sa začína sezóna lovu sumcov, ktoré sa už zotavili po nerese. Na ich lov
používame výlučne silné náčinie. Prút so silnou spätnou reakciou a dobrou parabolikou, veľký multiplikátor so 100 až 150 m šnúry s priemerom 0,50 mm a nadväzec hrúbky 0,40 mm. Oceľový nadväzec nie je nevyhnutný, ale navijak musí
mať dobre regulovateľnú brzdu. Záťaž pozostáva z jedného plochého olovka
s hmotnosťou 50 až 70 g, umiestneného 40 cm pred háčikom č. 2 a 3, na ktorom sa nachádza veľké klbko červov alebo mŕtva nástraha. Predpokladom úspešného lovu je poznanie stanovišťa sumca, ktorým bývajú ústia prítokov a miesta s potopenými stromami alebo hlbokými jamami, kde sa s obľubou skrýva. Pri
love kráľa našich vôd sa najmä v poslednom období s obľubou používa vábenie
pomocou vábničky, ktoré býva účinné, ak to, samozrejme, lovec ovláda. Čas
strávený vyhľadávaním a lovom sumcov býva zárukou vzrušujúcich chvíľ a zážitkov.
Pri rodinných dovolenkách možno do tajomstiev rybolovu postupne zasvätiť aj
deti. Nová legislatíva umožňuje loviť už aj deťom do 10 rokov za predpokladu, že
majú platné povolenie. Dieťa v takomto veku môže loviť ryby len na plávanú, a to
v kaprových vodách s jedným rybárskym prútom s navijakom alebo bez navijaku,
výlučne v sprievode plnoletej osoby, ktorá je držiteľom platného povolenia na lov.
Množstvo úlovkov je stanovené zákonom a treba ho v plnej miere rešpektovať.
Ing. PETER BELEŠ
Snímka Miroslav Zontág
tlmočník. Claude už v prvý deň ulovil 9 nádherných
pstruhov. Zrazu sa však nečakane zmenilo počasie
a teploty tak prudko klesli, že začalo snežiť. Ale ani
to neovplyvnilo nenásytnosť pstruhov, takže rybačka pokračovala, hoci lovci si pri nej od zimy necítili
prsty. Na druhý deň ulovil Claude na 6 cm vobler
tucet pstruhov s hmotnosťou 3-10,8 kg. Na rozdiel
od svojich európskych súkmeňovcov mongolské
pstruhy vytrvalejšie bojujú. Je zaujímavé, že v Mongolsku najčastejšie jedávajú na raňajky, obed aj večeru baraninu, niekedy ťavie mäso, a ryby väčšinou
sušia. Žiaľ, najväčšou prekážkou spoznávania tejto
skutočne panenskej prírody je veľká vzdialenosť
(čo je však zároveň aj zárukou jej ochrany). Z desaťdňovej cesty Barutel strávil rybačkou iba šesť
dní, ale stáli za prekonanú námahu.
■ NEMECKO. SIEDMY ZMYSEL. Niektoré ryby
ucítia blížiace sa zemetrasenie či tornádo, dokážu
sa pohybovať v tme, navigovať sa v otvorenom
oceáne či nájsť si korisť na morskom dne. Tieto
obdivuhodné schopnosti spočívajú v ich vysoko
citlivých receptoroch. V praveku niektoré druhy rýb
dokázali receptormi zachytávať elektrický prúd, po
rokoch evolúcie však stratili tieto schopnosti, tvrdí
Stephan Painter v časopise Fisch und Fang. Túto
schopnosť si ešte zachovali sumce a niektoré druhy lososovitých rýb (napr. vyzy). Na hlave, predovšetkým na povrchu nosa, možno u týchto druhov
rýb nájsť akési elektrické receptory, ktorými ryby
lokalizujú miesto koristi. Spomínané receptory
s mikroskopickými otvormi sú akoby zo skla a prichádzajúce impulzy sú z nich vedené pozdĺžnymi
líniami nervov do mozgu.
■ ŠVÉDSKO. DALSLAND. Táto západná oblasť
Švédska s najväčšími jazerami Vanern a Vattern je
vynikajúcim rybárskym terénom pre ľudí, ktorí
uprednostňujú ticho a pokoj. V jazerách sú bohato
zastúpené všetky druhy rýb typických pre Škandináviu. Úlovky lososov s hmotnosťou 12 kg nebývajú zriedkavosťou. V menších vodných plochách
kraľujú šťuky a ostrieže. Keďže šťuky tam považujú
za tzv. škodlivé ryby, je tendencia obmedzovať ich
populácie. V Dalslande sa smú používať všetky rybárske techniky a rybárom sú k dispozícii kvalifikovaní sprievodcovia, ale aj chatky, vybavené všetkým potrebným.
53
NA VOĽNÚ CHVÍĽU
Kresba Pavol M. Kubiš
cvalom,
trapom
Ľubomír Kotrha
POMÔCKY:
žuvací
aso, šút,
sval
rgo, čon
emisia,
česky
popevok
dajakým
spôsobom,
nejako
predložka tí,
(z)
rusky
končatina stupeň
medveďa kambria
plachý
stepný
prežúvavec
nejako,
zhruba
4. časť
tajničky
čínske
ženské
meno
kód štátu
Antigua
a dato
bodavý
hmyz
jednotka
meny
v Kórei
pinčlík
ekumenická rada
cirkví
3. časť
tajničky
severský
parohatý
kopytník
drobná
bylina so
žltými
kvetmi
1. časť
tajničky
kujný
nerast,
prvok
značky Fe
pôsobenie,
účinok
fáza
Mesiaca
zmárame
podmienková spojka
značka
cézia
rímska
šesťka
– Vybav si rybársky lístok a môžeš ma
prísť požiadať o ruku.
Peter Gossányi
mačk. dravec, rys
bývalý
jednotkový obchod
v Bratislave
skratka
firmy
zosilnený
súhlas
Rada
Európy
alebo,
česky
druh
palmy
pestúni,
2. časť
ochrancotajničky
via
výraz pre iróniu (citosl.)
koncovka
zdrobnenín
opak dňa
čestnosť
Greenwichské observatórium
závodný
výbor
teraherz
dať napiť
vody
ťaví
kríženec
hovorí
nezmysly
láska,
taliansky
dajaké?
skratka
vdovy
drevená
nádoba
listnatý
strom
skr. štátu
New York
súhlas
tropické
šialenstvo
ktorý
(hovor.)
austrálsky
pštros
loď
(ľud.)
úzka
banská
chodba
vlečky,
návleky
recept
kypríme
pôdu
pluhom
5. časť
tajničky
Pavol M. Kubiš
Vychádza vo vydavateľstve PaRPRESS s. r. o.,
P. O. Box 3, 820 05 Bratislava 25 - písomný kontakt.
Redakcia: Koceľova 17, 821 08 Bratislava 2.
Tel.: 02/5556 4791, 0903 425 729,
0905 441 337,
distribúcia kníh a časopisu 02/5556 4792,
fax 02/5556 4792.
E-mail: [email protected]
http://www.netax.sk/~parpress/
Šéfredaktorka:
Mgr. Júlia Drienovská
Zástupkyňa šéfredaktorky:
Mgr. Hana Somorová
54
?
opovrhovanie,
výsmech
(citosl.)
!
Vylúštenie tajničky z čísla 5/2003: ... že nechytíš namiesto ryby vlka.
Výhercovia: Edita Úradníková, Klin, Miroslav Hanák, Lednické Rovne a Ing. Daniel Vrlík, Hanušovce nad Topľou.
Vydavateľstvo PaRPRESS venuje výhercom knihy zo svojej produkcie.
Technický redaktor:
Ing. Karol Végh
Tlač: Slovenská Grafia a. s., 834 03 BratislavaKrasňany.
odborno populárny časopis
pre poľovníkov a rybárov, ktorý vydáva
SPZ, SRZ a Mgr. Ladislav Grman
odkvapové rúry
(hovor.)
Redakčná rada:
Časť poľovníctvo:
Ing. Jozef Horváth (predseda),
Ing. Marián Lipka, CSc.,Ing. Karol Lacko,
Ing. Marián Číž, Ing. Dušan Krajniak,
JUDr. Jaroslav Puškáč, Ing. Blažej Beňačka,
Anton Balčák, Ing. Štefan Štefík.
Časť rybárstvo:
Rudolf Harvánek, Ing. Ferdinand Baláž,
Ing. Magdaléna Janoušová, Ing. Stanislav Géci,
Ing. Tibor Jančok, Mária Hodasová.
Vychádza 12-krát do roka, ročné predplatné v roku
2003 je 300,- Sk (platí len v prípade predplatenia
cez redakciu!), cena jedného čísla
25,- Sk pre predplatiteľov, ktorí si časopis objednajú
v redakcii.
Cena jedného čísla vo voľnom predaji je 35,- Sk.
Rozširuje PONS, a.s., Mediaprint Kapa a iní
distribútori. Objednávky na predplatné prijíma
PONS, a. s., každá pošta a doručovateľ
Slovenskej pošty, resp. PONS, a. s. Objednávky
do zahraničia vybavuje PONS, a. s., Záhradnícka
151, 821 08 Bratislava. Individuálne a kolektívne
objednávky prijíma aj redakcia PaR. Inzeráty
a inzertné požiadavky posielajte na adresu
redakcie.
Redakciou neobjednané rukopisy, fotografie
a farebné diapozitívy nevraciame. Preberanie
článkov je možné len so súhlasom redakcie. Za
pravdivosť údajov a obsah článkov zodpovedá
autor. Redakcia uverejňuje aj články a názory
s ktorých obsahom nemusí súhlasiť. Vydavateľ
podľa zákona nie je zodpovedný za obsah
a kvalitu inzerátov, ani za prípadne spôsobené
škody.
Indexové číslo: 49 466
Registračné číslo: MK 11/17
Podávanie novinových zásielok povolené
č.j. 17-RP-12/98 Bratislava. Pošta 12
zo dňa 1. 1. 1998.
Download

JÚL 2003 ROČNÍK 55 CENA 35 Sk