PaedDr. Tibor Nagy, PhD
RNDr. Soňa Nagyová, PhD
RNDr. Henrieta Mázorová, PhD
Digitálne technológie v príprave budúcich
učiteľov.
Obsah
1
2
3
4
Práca s digitálnym zvukom ................................................................................................. 7
1.1
Princíp činnosti ............................................................................................................ 7
1.2
Digitalizácia ................................................................................................................. 8
1.3
Formáty digitálneho zvuku .......................................................................................... 8
1.4
Výstupné parametre zvukovej nahrávky ................................................................... 10
1.5
Finalizácia exportu .................................................................................................... 12
1.6
Práca s programom AudaCity.................................................................................... 13
1.7
Úlohy ......................................................................................................................... 16
Práca z digitálnym obrazom.............................................................................................. 17
2.1
Čo je digitálny obrázok.............................................................................................. 17
2.2
Ako vzniká obraz. ...................................................................................................... 19
2.3
Skenovanie................................................................................................................. 20
2.4
Fotografovanie. .......................................................................................................... 23
2.5
Grafické editory – úpravy obrázkov. ......................................................................... 25
2.6
Úlohy: ........................................................................................................................ 30
Práca s digitálnym videom ................................................................................................ 31
3.1
Natáčame. .................................................................................................................. 31
3.2
Formáty videa. ........................................................................................................... 32
3.3
Mám nahraté, ako ďalej... .......................................................................................... 33
3.4
Export. ....................................................................................................................... 42
Práca s operačným systémom ........................................................................................... 47
4.1
Čo je operačný systém ............................................................................................... 47
4.2
MS Windows ............................................................................................................. 47
4.3
Práca v systéme Windows 7. ..................................................................................... 48
4.4
Disky v počítači. ........................................................................................................ 50
5
6
4.5
Urobil som chybu, ako sa vrátim späť? ..................................................................... 58
4.6
Hardvér v počítači ..................................................................................................... 62
4.7
Núdzový režim. ......................................................................................................... 65
4.8
Bonus na záver........................................................................................................... 67
4.9
Na záver ... ................................................................................................................. 67
Word ................................................................................................................................. 68
5.1
Číslované zoznamy .................................................................................................... 68
5.2
Máme štýl pri písaní .................................................................................................. 70
5.3
Číslovanie strán ......................................................................................................... 77
5.4
Tvrdé medzery, kontrola pravopisu a vyhľadávanie v dokumente. .......................... 80
Excel ................................................................................................................................. 85
6.1
Základné operácie. ..................................................................................................... 85
6.2
Formátovanie údajov. ................................................................................................ 85
6.3
Zoznamy v tabuľke. ................................................................................................... 87
6.4
Vzorce v Exceli. ........................................................................................................ 88
6.5
Pomoc Excelu pri počítaní a hodnotení výsledkov – podmienečné formátovanie
v praxi ................................................................................................................................... 94
7
Prezentácie Prezi ............................................................................................................... 98
7.1
8
9
Duálne zobrazenie alebo ako využiť poznámky v prezentácii ................................ 101
Interaktívna tabuľa po technickej stránke ....................................................................... 105
8.1
Inštalácia .................................................................................................................. 105
8.2
Programové vybavenie ............................................................................................ 106
8.3
Práca s tabuľou ........................................................................................................ 106
8.4
Kde takéto úlohy vziať ............................................................................................ 110
Hlasovacie zariadenie ako technológia ........................................................................... 117
Predslov
Milí študenti, dostáva sa vám do rúk študijný materiál vytvorený pre potreby vyučovania
predmetu Digitálne technológie. Predmet je koncipovaný tak, aby ste sa stretli s väčšinou
technológií, ktoré sú na školách prístupné a ktoré učitelia používajú vo vyučovaní. Počas týchto
cvičení sa budeme zaoberať problematikou zvládnutia práce s digitálnym zvukom, obrazom
a videom. Ukážeme si ako fungujú interaktívne tabule a hlasovacie zariadenia. Ale budeme si
hovoriť aj ako správne používať kancelársky balík MS Office, ako konfigurovať dataprojektor
aby zvládol duálne zobrazenie počas vyučovania a tiež sa naučíme riešiť niektoré problémy
s počítačom – čistenie diskov, odstránenie nepotrebných ovládačov, inštalácia nových,
záchrana systému pri zavírení a podobne. Ďalej si tu vyskúšame nahrávať zvuk a upraviť ho,
fotografovanie, úpravu obrázkov v grafických editoroch a tiež ako sa strihá digitálne video.
Stretnete sa tu s programami na prípravu interaktívnych cvičení, so softvérom na úpravu
fotografií a videa, vyskúšate si hlasovacie zariadenia, tvorbu kvízov.
Nechceme koncipovať tento predmet ako rýchlokurz. Skôr by sme ho chceli zamerať na to, aby
ste sa oboznámili s tým, čo ešte nepoznáte, precvičili to, čo už poznáte a spolu si tak upevnili
svoje vedomosti a zručnosti pri práci s digitálnymi technológiami. Určite by sme mohli
postupovať aj inými spôsobmi a preto budeme radi ak nás budete počas vyučovania prerušovať
otázkami ohľadom spracovávanej problematiky. Želáme vám príjemné zoznamovanie sa
s novými technológiami a veľa úspechov pri ich využívaní v živote.
Autori
Práca s digitálnym zvukom
1
Práca s digitálnym zvukom
1.1 Princíp činnosti
Zvuk je v podstate mechanické kmitanie vzduchu okolo nás. Zdroj rozkmitá vzduch okolo seba
a toto kmitanie, vlnenie sa šíri priestorom takmer rovnako všetkými smermi. V minulosti sa
zvuk spracovával analógovo. Zaznamenával sa mikrofónmi, kde sa mechanické kmity
premieňajú na elektrické signály. Tieto elektrické signály sa potom zaznamenávali buď
mechanicky na gramofónové platne, magneticky na magnetofónové pásky alebo opticky na
okraj filmového pásu ako zvukový záznam filmu.
V súčasnosti sú už tieto technológie prekonané a zvuk sa zaznamenáva predovšetkým
v digitálnej podobe. Mnohé časti zvukového reťazca – reťazca na spracovanie zvuku sú rovnaké
ako v dobách analógového záznamu. Ale to najdôležitejšie, teda samotné uchovávanie zvuku
a jeho úprava je už digitálna.
V princípe je digitálny záznam zvuku veľmi podobný fotografovaniu alebo nahrávaniu na
magnetofónovú pásku. Na začiatku sa musí mechanická zvuková vlna previesť na elektrický
signál. Tento signál sa potom digitalizuje a uchováva vo forme digitálnych súborov
v počítačoch alebo digitalizačných zariadeniach. Ak chceme takýto zvuk počúvať, musíme ho
previesť späť na elektrický signál, ten sa potom zosilní v zosilňovači a reproduktory premenia
elektrický signál späť na mechanické kmitanie pomocou kmitacej cievky s magnetom. Takto
z elektrického signálu vzniknú mechanické kmity, ktoré môžeme počuť ako zvuk.
V minulosti keď sa vykonával analógový záznam, najväčší problém spôsobovala potreba
vybrať správny nosič (platňa alebo páska), zabezpečiť čo najlepšie spracovanie zvuku
predovšetkým pri premene zvuku na elektrické signály a tie pokiaľ možno spracovať bez
pridaného skreslenia a šumu.
Pri práci s digitálnym zvukom sa postup práce mení na prácu s počítačom alebo digitalizačným
zariadením. Prevod mechanickej energie na elektrickú zabezpečujú mikrofóny. Ich kvalita
a citlivosť určujú kvalitu prevodu. Tento elektrický signál sa potom v počítači prevedie na
digitálnu formu – digitalizuje. Takto vznikne súbor obsahujúci digitálny zvuk, ktorý môžeme
v počítači upravovať podľa našich potrieb a požiadaviek. Keď chceme znova prehrať takýto
súbor, stačí ho otvoriť v počítači príslušným programom a z reproduktorov budeme počuť zvuk,
ktorý sme nahrávali skôr. Počítač otvorí zvukový súbor v príslušnom prehrávači, ten ho
pomocou potrebných dekódovacích algoritmov prevedie na elektrický signál, ktorý potom
zvuková karta v počítači zosilní a z reproduktora budeme počuť zvuk.
7
Práca s digitálnym zvukom
Bežný užívateľ má len málo možností ovplyvniť kvalitu hardvérovej časti počítača na úpravu
zvuku. Tu sa obmedzíme len na výber príslušnej zvukovej karty. Často je však zvuková karta
už súčasťou základnej dosky počítača takže tu veľa nenavyberáme. V prípade stolových
počítačov ešte musíme dokúpiť mikrofón (stačí aj lacnejší typ, tzv. elektretový alebo inak
nazvaný kondenzátorový) a reproduktory. V prípade použitia notebookov ani tieto časti
nemusíme kupovať, často sú už namontované v notebooku. Treba podotknúť, že vzhľadom na
rôzne zdroje rušenia v počítači nemá zmysel kupovať veľmi kvalitné a drahé súčasti, aj bežné
mikrofóny za niekoľko Eur prípadne lacnejšie reproduktory budú vyhovovať. Ak potrebujeme
zvuk distribuovať do triedy, je potrebné zabezpečiť dostatočne výkonný zosilňovať. Teória
hovorí, že pre bežne veľké miestnosti by sa malo počítať s výkonom aspoň 100 wattov na jeden
kanál zosilňovača, nie však z pohľadu hlasitosti. Z praxe je totiž známe, že zvuk obsahuje veľké
množstvo rôznych harmonických kmitov a preto výkonnejšie zosilňovače vedia s rezervou
kvalitne spracovať tieto kmity. Ak použijeme výkonovo slabé zosilňovače, môže rýchlo dôjsť
k limitácii signálu a tým ku skresleniu zvuku. Takto sa prenos zvuku znehodnocuje, čo je pre
vyučovanie nežiaduci efekt.
1.2 Digitalizácia
Na digitalizáciu sa využívajú rôzne programy. Ponúkajú rôznu kvalitu a možnosti pri
spracovaní zvuku. Niektoré sú zadarmo, niektoré sú spoplatnené. Pre využitie v učiteľskej praxi
úplne postačia mnohé programy, ktoré je možné zadarmo stiahnuť z internetu. Takým je
napríklad program AudaCity – obrázok 1.1. Tento program je možné nájsť a voľne stiahnuť
z internetu. Inštaluje sa štandardným spôsobom a po inštalácii je plne k dispozícii. Program
dokáže pracovať s mnohými formátmi zvukových súborov, dokáže spracovať ako stereofónny
tak aj viackanálový zvuk. Je možné v ňom nastaviť citlivosť mikrofónu ako aj hlasitosť
prehrávania. Má široké možnosti úprav zvuku, všetky snáď učiteľ ani nevyužije. Je ideálny aj
na úpravy existujúcich zvukových nahrávok nielen na prípravu nových.
1.3 Formáty digitálneho zvuku
Skôr než sa niekto pustí do výroby a spracovávania digitálneho zvuku musí si uvedomiť
niektoré potrebné kroky, ktoré musí ovládať, aby vedel takýto zvukový súbor vytvoriť.
V prvom rade pri snímaní zvuku a pri jeho digitalizácii si musíme uvedomiť, že pri nahrávaní
do počítača dochádza k zmene spojitého analógového signálu na nespojitý číslicovo vyjadrený
údaj. Inak povedané počítač ani iné digitalizačné zariadenie nedokáže nahrávať zvuk neustále
a pri plnom „analógovom toku“. Princíp digitalizácie je v tom, že sa zvuk privedený do
mikrofónu prevedie na elektrický signál a ten potom zvuková karta v počítači sníma
8
Práca s digitálnym zvukom
a nasnímané údaje v pravidelných intervaloch prevedie na číslo. Toto číslo sa uloží do súboru
ako digitálny zvuk.
Obrázok 1.1 Základná obrazovka programu AudaCity
Teraz je potrebné uvedomiť si, že tento prevod sa nemôže diať neustále a bez prerušenia. Inak
povedané počítač v pravidelných intervaloch sníma vstup z mikrofónu a nasnímané napätie
prevedie na číselný údaj. Rýchlosť akou sa tento proces uskutočňuje sa nazýva vzorkovacia
frekvencia. Tá presne udáva, koľko vzoriek sa za sekundu prevedie na digitálny údaj.
Vzorkovacia frekvencia je voliteľná a existujú isté konkrétne odporúčané údaje pre isté
kvalitatívne nastavenia. Teda čím je vzorkovacia frekvencia vyššia (viac údajov za sekundu)
tým je digitalizovaný zvuk kvalitnejší. Pre nahrávanie telefonického rozhovoru by stačilo asi
8000 vzoriek za sekundu, kvalitná nahrávka na CD disku vyžaduje 44100 vzoriek za sekundu
a niektoré systému domáceho kina požadujú, aby vzorkovacia frekvencia bola okolo 96000
vzoriek za sekundu. Pritom platí zásada, že ak sa nejakou frekvenciou nasníma zvuk, neskoršie
zvýšenie vzorkovacej frekvencie (je to možné v tomto programe) nemá zmysel pretože sa iba
zduplikujú digitalizované údaje. Naopak ak znížime neskôr vzorkovaciu frekvenciu
digitalizovaného zvuku, teda znížime, prevzorkujeme na menej, kvalita zvuku sa síce zníži ale
zároveň sa zmenší výsledný súbor so zvukom. Ak však požadujeme kvalitne zdigitalizovaný
9
Práca s digitálnym zvukom
zvuk, musíme použiť vzorkovaciu frekvenciu, ktorá je aspoň dvakrát vyššia ako je maximálna
frekvencia zvuku určeného na digitalizáciu. Z toho vyplýva, že frekvencia 44100 vzoriek za
sekundu je postačujúce pre kvalitný prenos aj vysokých frekvencií (človek dokáže produkovať
a použiť zvuky z rozsahu 20 HZ až 20000 Hz). V prípade digitalizácie v počítači teda absolútne
postačí, aby sme vzorkovaciu frekvenciu nastavili na 44100 a rozlíšenie zvuku na 16 bitov. 16
bitové rozlíšenie je dostatočne jemné a dokáže rozlíšiť až 65536 rôznych úrovní hlasitosti
zvuku. Existuje aj možnosť 24 bitového rozlíšenia, pre praktické účely vo vyučovaní však stráca
zmysel. Pre audiofilov alebo pri snahe o maximálnu kvalitu však je možné toto rozlíšenie
využiť. Potom však odporúčam zvýšiť vzorkovaciu frekvenciu na 96000 vzoriek za sekundu.
Zväčší sa ale veľkosť výsledného súboru a kvalita nahrávky ale nemusí dosahovať
predpokladanú kvalitu podľa nastavení.
1.4 Výstupné parametre zvukovej nahrávky
Doteraz sme sa zaoberali nastaveniami, ktoré sú na „vstupe“ digitalizácie zvuku. Veľmi
dôležité sú však aj „výstupné“ parametre digitalizácie zvuku – presnejšie povedané musíme
vedieť do akého formátu nahratý zvuk prekonvertujeme a uložíme. Najjednoduchšie je použiť
niektorý nekomprimovaný formát, ten však vytvorí veľký súbor, ktorý kvalitou nezodpovedá
veľkosti. Na výber máme mnohé iné formáty, špeciálne s programom AudaCity môžeme zvuk
exportovať do nasledovných formátov – obrázok 1.2.
Obrázok 1.2 Možnosti exportu do rôznych formátov.
Pre najbežnejšie praktické využitie odporúčame exportovať do formátu MP3, Ogg Vorbis alebo
FLAC. V niektorých prípadoch, najmä keď vieme, že budeme používať exportovaný zvuk aj
v inom prípade, napr. ďalšie úpravy, môžeme využiť export do formátu WAV 16bit PCM. Prvé
10
Práca s digitálnym zvukom
tri spomínané formáty využívajú stratovú kompresiu pri exporte zvuku, formát wav je
bezstratový. Tomu zodpovedá aj najväčší vytvorený súbor na disku.
V súčasnosti sa asi najviac preferuje formát MP3. Tento formát vznikol pred desaťročím ako
„ukradnutý a hacknutý“ zvukový formát a prežil až do dnešných čias. Má výborný pomer medzi
veľkosťou zvukového súboru a kvalitou zvuku a dokáže ho prehrať takmer každé moderné
zariadenie od smartfónov až po počítače. Ogg Vorbis a FLAC sú modernejšie formáty, nie tak
rozšírené ako MP3 ale naopak majú lepší pomer veľkosť/kvalita a majú aj nižší kompresný
pomer, teda vo výslednom zvuku je zachovaných viac detailov originálu. Aj MP3 je však
kvalitný formát a bežným počúvaním nie je možné rozlíšiť jednotlivé formáty, samozrejme ak
nastavíme parametre približne podobne. Audiofil asi použije kódovanie FLAC – ide o Free
Loosless Audio Codec teda o bezstratový audio kodek zadarmo. Vytvára však väčšie súbory
(niekoľkonásobne) ako MP3 ale zachová takmer všetky detaily, sykavky a vysoké frekvencie.
Pri práci s programom AudaCity ak budeme exportovať do formátu MP3 nesmieme zabudnúť
na jednu drobnú ale podstatnú vec. Formát MP3 vyžaduje externý kodek, teda aby sme mohli
zvuk v AudaCity exportovať do formátu MP3 musíme si tento kodek stiahnuť z internetu
a nainštalovať. Našťastie je prístupný priamo zo stránok programu AudaCity, nájdeme ho ako
program
Lame_v3.99.3_for_Windows.exe
na
adrese
http://lame.buanzo.org/Lame_v3.99.3_for_Windows.exe.
Inštalácia prebieha štandardne a na prvý pohľad po inštalácii nie je vidieť, že kodek je
nainštalovaný. Pri pokuse o export v programe AudaCity bez inštalovaného kodeku dostaneme
chybové hlásenie o neprítomnosti potrebného kodeku – obrázok 1.3.
Obrázok 1.3 Chyba pri pokuse o export bez inštalovaného kodeku MP3
Ak sa táto tabuľka neobjaví tak máme potrebné kodeky už nainštalované v poriadku.
V opačnom prípade klikneme na tlačidlo „Stiahnuť“ a dostaneme sa na stránku, odkiaľ si
stiahneme kodek a môžeme ho nainštalovať. Iný spôsob exportu MP3 nie je a bohužiaľ
11
Práca s digitálnym zvukom
inštaláciu kodeku je nutné vykonať, pretože počítače tento kodek nemajú v sebe od výroby
alebo inštalácie systému.
1.5 Finalizácia exportu
Ak už teda máme potrebný kodek nainštalovaný tak pri exportovaní zvuku musíme nastaviť
niektoré parametre výsledného súboru. Sú to predovšetkým kvalitatívne parametre ako dátový
tok zvuku a typ sterea. MP3 dokáže kódovať iba stereofónny zvuk, pre zvuk domáceho kina
(viackanálový) musíme použiť iný výstupný formát napríklad AC3. Pravdaže aj tieto kodeky si
musíme nainštalovať vlastnoručne, program AudaCity ich nemá v sebe implementované. Je to
z dôvodu, že kodeky sa môžu v priebehu času meniť a skvalitňovať a tak by bolo potrebné
znova a znova vydávať novšie a novšie verzie programu a ten by sme museli znova a znova
inštalovať. Takto si nainštalujeme potrebné kodeky samostatne a nemusíme sťahovať celý
program.
Keď budeme exportovať zvuk do formátu MP3 pri ukladaní si musíme zvoliť dátový tok zvuku.
Inak povedané, musíme nastaviť do akej kvality sa zvuk prevedie a uloží. Formát MP3 používa
rôzne dátové toky, maximálny je 320 kbps – teda 320 tisíc bitov za sekundu. To znamená, že
pri prehrávaní zvuku sa tento bude dekódovať rýchlosťou 320 tisíc bitov za sekundu čo je
maximum pre MP3. Bežná kvalita sa dosahuje pri hodnotách 128 kbps, CD kvalita pri 192
kbps.
Obrázok 1.4 Dialógové okno nastavenia výstupnej kvality
Na obrázku XXX vidíme dialógové okno, kde môžeme nastaviť potrebnú kvalitu výstupného
zvuku, ktorý sa potom upraví podľa nastavenia a uloží do súboru s príponou mp3. Formát
umožňuje nastaviť si buď konštantný dátový tok (ako na obrázku 1.4) alebo premenlivý dátový
tok výberom možností Predvolená, Premenlivá alebo Priemerná. Pri tomto výbere sa bude
dátový tok dynamicky meniť podľa potrieb systému a kvality originálnej nahrávky. Keď kodek
uzná, že potrebuje zvýšiť dátový tok aby preniesol aj jemné detaily zvuku tak zvýši dátový tok,
12
Práca s digitálnym zvukom
keď bude postačovať menej, zníži. Je to automatizovaný proces a je veľmi kvalitne nastavený.
Týmto sa oproti konštantnej rýchlosti dosiahne ešte nejaké zníženie veľkosti výsledného
súboru. Ďalej je možné zvoliť si, ako rýchlo má kodek sledovať potrebu zmeny dátového toku.
Tu odporúčame ponechať pôvodne nastavené hodnoty. Posledná možnosť, ktorú môže užívateľ
meniť je režim kanálov. Pre zachovanie kvality odporúčame vybrať si voľbu Stereo.
Teraz len klikneme na tlačidlo OK a zvuk sa po konverzii uloží do nami zvoleného súboru.
1.6 Práca s programom AudaCity
Samotná práca s programom by mala začať nastavením parametrov nahrávania z mikrofónu.
Na spodnej lište vpravo vyhľadáme ikonu reproduktora a klikneme pravým tlačidlom myši.
Vyberieme si voľbu Nahrávacie zariadenia, obrázok 1.5.
Obrázok 1.5 Nahrávacie zariadenia vo Windowsoch.
Klikneme na zdroj signálu (mikrofón alebo linkový vstup Line in, podľa potreby) a klikneme
na Vlastnosti. Vyberieme si záložku Úrovne. Tento krok veľmi závisí od možnosti počítača
a jeho zvukovej karty, pre iné počítače to môže vyzerať inak. V prípade mikrofónu vidíme
možnosti na obrázku 1.6.
13
Práca s digitálnym zvukom
Obrázok 1.6 Záložka úrovne pri nastavení vlastností mikrofónu.
Použijeme najmä nastavenie Microphone Boost, kde pokusne nastavíme zosilnenie 10-20 dB.
Horný regulátor slúži na plynulé nastavenie citlivosti a je možné ho ovládať aj z programu.
Potom potvrdíme všetky dialógové okná, ktoré sme otvorili. Pripravíme sa na nahrávanie
zvuku podľa obrázka 1.7.
Obrázok 1.7 Príprava na nahrávanie.
Obrázok 1.8 Tlačidlá na nahrávanie a prehrávanie, zľava: pauza, prehrávanie, stop, skok na začiatok, skok na koniec,
nahrávanie
Na obrázku 1.8 sú zobrazené ovládacie tlačidlá programu. Pomocou nich vytvárame nahrávku
alebo ju prehrávame. Pri nahrávaní postupujeme nasledovne:
Klikneme na Pauzu a potom klikneme na Nahrávanie. Program pripraví prázdne zvukové stopy
a zároveň bude vidieť pohyb na indikátoroch nahrávacej úrovne – červené pruhy na obrázku
XXX. Pomaly budeme niečo rozprávať do mikrofónu a pomocou regulátora úrovne nahrávania
14
Práca s digitálnym zvukom
(posuvník úplne vpravo na obrázku 1.9, pri ikone mikrofónu) nastavíme stav, kedy bude
červený pruh ukazovateľa dosahovať na úroveň medzi -6 až 0 dB, ako na obrázku 1.9.
Obrázok 1.9 Ukazovateľ úrovne nahrávania
Takto si zabezpečíme primeranú citlivosť mikrofónu pre náš hlas (silu hlasu). Tento krok je
potrebné urobiť z toho dôvodu, že ak by sme nastavili nízku úroveň nahrávky, tak by sa zvuk
nahral veľmi slabo. Keby sme nastavili naopak veľmi vysokú úroveň nahrávky, mohlo by dôjsť
ku vzniku limitácie signálu a skresleniu nahrávky. Slabú nahrávku možno zosilniť, ale zhorší
sa jej kvalita pretože sa zosilní aj šum záznamovej cesty. Naopak skreslene nahraný signál nie
je možné nijako opraviť, iba vymazať. Je nepoužiteľný pre potreby vyučovania, je
nezrozumiteľný, nekvalitný a preto nie je vhodný pre potreby vyučovania - preto je dôležité
nastaviť si správnu úroveň. Našťastie je toto potrebné vykonať iba raz a pre príslušný mikrofón
a počítač ostanú tieto nastavenia platné až kým ich znova nezmeníme.
Ak zvukovú nahrávku nepotrebujeme nahrať ale miesto toho potrebujeme spracovať už
existujúcu nahrávku, stačí si v programe otvoriť existujúci súbor, ako napríklad dokument vo
worde a podobne.
Keď sme pripravený na nahrávanie, vo vhodnom okamihu klikneme na tlačidlo Pauzy a zaháji
sa digitalizácia. Pre jej pozastavenie použijeme Pauzu, ak klikneme na Stop tak sa nahrávanie
ukončí. Pri opakovanej nahrávke program vytvorí novú zvukovú stopu do ktorej bude nahrávať.
Zároveň ako program nahráva sa bude predošlá nahrávka prehrávať – preto musíme pred
nahrávaním ostatných zvukových stôp umlčať tieto, aby nahrávka novej nebola ničím rušená.
Program dokáže pracovať naraz s takmer ľubovoľným počtom zvukových stôp, dokonca tieto
dokáže pri exporte spolu zmiešať ako mixážny pult.
Možnosti programu sú veľmi široké, pre ukážku uvedieme na obrázku 1.10 niektoré efekty.
Program umožňuje veľmi bohaté úpravy zvuku, napríklad odšumenie, generovanie rôznych
šumov a zvukov, zmeny výšky a rýchlosti (nezávisle na sebe) zvuku, prevzorkovanie, použitie
limitera dynamiky a mnoho iného. Existujú programy, profesionálne, spoplatnené ale tento
AudaCity je pre potreby učiteľa plne postačujúci. Veľmi jednoducho môže zvuk upraviť podľa
potrieb a tým pripraviť kvalitnú učebnú pomôcku a skvalitniť tak vyučovací proces. Niektoré
konkrétne činnosti si osobne vyskúšame na cvičeniach.
15
Práca s digitálnym zvukom
Obrázok 1.10 Možnosti efektových nastavení.
1.7 Úlohy
•
•
•
•
•
•
Vytvorte živú nahrávku pomocou programu AudaCity so vzorkovacou frekvenciou 22050
Hz.
Upravte nahrávku tak, že vymažete niektoré nepotrebné časti.
Upravte nahrávku tak, že stlmíte zvuk v tichých častiach.
Zmeňte frekvenčnú charakteristiku – ekvalizér.
Vyrovnajte hlasitosť na štandardnú hodnotu.
Exportujte nahrávku do formátu mp3 a nastavte dátový tok na 96 kbps.
16
Práca s digitálnym obrazom
2
Práca z digitálnym obrazom
V minulosti práca učiteľa s obrazom všeobecne pozostávala z vystrihnutia objektu z časopisu
a následného kolovania v triede. Obrazy sa buď získavali z novín a časopisov prípadne šikovný
fotoamatér si zhotovil fotografiu (kópiu existujúcej) a to potom používal ako obrázok. To, čo
je dnes možné s digitálnym obrazom, bolo v minulosti nepredstaviteľné. Tá minulosť je asi 15
až 20 rokov dozadu.
V súčasnosti učitelia výborne zvládajú prácu s digitálnym obrazom, čo sa týka nájdenia
v literatúre a použitie v elektronickej prezentácii. Napríklad pre nich nerobí problém stiahnuť
si takmer ľubovoľný obrázok z elektronického zdroja (internet, fotografia v počítači, na USB
disku alebo na karte z fotoaparátu) a umiestniť do dokumentu, či textu alebo prezentácie
a podobne. Veľmi často sa ich zručnosti končia práve tu. Táto kapitola je určená takým ľuďom,
ktorí by sa chceli dozvedieť niečo viac, napríklad ako si naskenovať obrázok, ako
odfotografovať nejaký objekt, ako fotografie a všeobecne obrázky upraviť do takej podoby, akú
práve potrebujú.
2.1 Čo je digitálny obrázok
Vo všeobecnosti digitálnym obrazom sa rozumie súbor v počítači, ktorý je možné zobraziť
v grafických editoroch, t.j. otvoria sa ako súbory obrázkov. Tak ako všetky súbory aj oni majú
svoje označenie na počítači. Je to meno súboru a prípona. Práve prípona určuje o aký obrázok
sa jedná. Nemyslíme tým, že čo je na obrázku ale ide o typ digitálneho súboru. Obrazy je možné
uložiť na počítač v rôznych formátoch. Najčastejšie je to formát JPEG 1 prípadne PNG, BMP,
TIF alebo aj ARW, CRW, NEF a DNG. Tieto štyri posledné sú tzv. digitálne negatívy (ten
posledný DNG doslova) a reprezentujú „surové“ formáty, do ktorých dokážu niektoré
zariadenia zaznamenať obraz. Veľmi často je potrebné tieto formáty najprv „vyvolať“ teda
previesť do vhodnejšieho formátu pomocou rôznych programov. Najhoršie na tom je to, že
každé záznamové zariadenie (najmä fotoaparát alebo skener) má svoj vlastný formát a tieto
formáty nie sú zámenné, teda softvér na prácu s jedným typom nemusí vedieť spracovať iný
typ. Tento problém riešia univerzálne programy, sú ale dosť finančne náročné.
Vráťme sa ale k bežným univerzálnym formátom obrázkov. Tieto sú univerzálne formáty
a počítače ich dokážu spracovať nezávisle na tom, aké zariadenie ich vytvorilo. V prípade
skenerov a fotoaparátov sú to súbory typu JPEG. Tento formát je najbežnejší stratový formát,
ktorý v súčasnosti využíva každé zariadenie na tvorbu obrázkov. Je to stratový formát a preto
1
JPEG je skratka Joint Photographic Experts Group, čo je vlastne konzorcium, ktoré tento formát navrhlo
17
Práca s digitálnym obrazom
je dôležité, aby sme obrázok zbytočne neotvárali a neukladali znova a znova pretože pri každom
otvorení obrázka sa tento dekóduje pred zobrazením a pri ukladaní a zatváraní sa znova
zakóduje ale podľa iného algoritmu ako pri otváraní. Z toho plynie, že sa môžu drobné detaily
obrázka častým otváraním a ukladaním poškodiť a obraz znehodnotiť. Nestane sa to náhle, ale
po uložení až niekoľko tisíc krát.
JPEG je stratová kompresia, ktorá šetrí miestom na disku počítača, na kľúčiku keď obraz
prenášam. Ku strate informácií z obrázka dochádza podľa konkrétnych algoritmov, kde sa
z obrazu vynechávajú nepodstatné a drobné informácie, napríklad modrá obloha sa zakóduje
ako nejaká modrá plocha, kde sa miesto popisu niekoľko miliónov bajtov udá, že aká veľká
plocha sa kóduje a akou farbou, teda tento spôsob ukladania obrázka je výrazne šetrnejšie
k disku počítača. Našťastie algoritmus je stvorený tak, že časti, ktoré vynecháva nie sú pre
ľudské oko viditeľné a teda obraz vizuálne na kvalite nestráca. Naproti tomu formáty PNG, TIF
a BMP sú formáty, kde ku kompresii dochádza len minimálne prípadne vôbec.
JPEG obrázok má, podľa celosvetového štandardu 24 bitovú farebnú hĺbku. To znamená, že do
jpeg formátu môžeme zakódovať len 8 bitové rozlíšenie farebnosti, presnejšie každá z troch
základných farieb RGB2 dosahuje 256 možných kombinácií. Formáty PNG, TIF a BMP dokážu
obsiahnuť aj 8 aj 16 bitové rozlíšenie základných farieb, spolu je to teda 48 bitová farebná
hĺbka. Čím viac bitov, tým viac informácií, tým kvalitnejší obraz ale aj dátovo väčší. TIFF
a BMP je nekomprimovaný formát a teda obrázky v tomto formáte zaberajú najviac priestoru
na disku. PNG je kompresný formát ale bezstratový, teda zakóduje obrázok bez straty
niektorých detailov, aj keď kvalitu obrazu viditeľne neovplyvnia. Napriek tomu v bežnej praxi
postačuje formát jpeg, tif sa používa najmä vo fotografickom a v tlačiarenskom priemysle kvôli
prenosu maximálnej kvality obrazov.
Ďalší dôležitý parameter obrázkov je jeho veľkosť prípadne hustota. Veľkosťou sa myslí šírka
a výška obrazu. Tieto sa udávajú v bodoch, napríklad 800x600 znamená, že obrázok je široký
800 bodov a vysoký 600 bodov. To je spolu 8x6x10000=48x10000=480 000 bodov. Teda
obrázok sa bude skladať z 480 tisíc bodov. Veľmi obľúbený formát HD má parametre
1920x1080 bodov čo je cca 2 milióny bodov na jeden obraz. Tento parameter tiež udáva počet
bodov – pixelov v jednom obrázku, hovoríme, že obraz má rozlíšenie 2 megapixely. Má to
spojitosť aj s veľkosťou – rozlíšením snímača digitálneho fotoaparátu. Kvalitné snímače
niekedy majú aj niekoľko desiatok miliónov bodov – pixelov. Posledný a relatívne dôležitý
2
RGB spektrum je najbežnejšia prezentácia obrázkov, každý bod je zložený z trojíc červenej, zelenej a modrej
farby
18
Práca s digitálnym obrazom
parameter obrázkov je jeho hustota (alebo aj počet bodov na jednotku dĺžky). U nás sa používa
metrická mierka a jednotka dĺžky by bola 1 cm. Parametre obrázkov sa však preberali
z anglosaskej miery, ktorej základnú veľkosť dĺžky tvorí jeden palec, 1 inch. Tento zvyk sme
prebrali tiež a preto často hustotu vyjadrujeme udaním počtu bodov na palec – jednotka DPI3.
Napríklad 300 DPI znamená, že na dĺžke jedného palca (alebo 2,54 cm) je 300 bodov obrázka.
Táto hustota je základná hustota pri veľkostiach obrazu okolo 15x10 cm. Čím je obraz väčší
rozmerovo, tým viac môžeme znižovať jeho hustotu, napríklad pre kvalitné zobrazenie obrazu
veľkosti A4 (vytlačené na papieri A4) stačí 100 až 150 DPI. Dá sa povedať, že ako sa zväčšujú
rozmery obrazu, tak sa znižujú nároky na hustotu.
2.2 Ako vzniká obraz.
Teraz už poznáme aké rôzne formáty obrazu existujú. Dôležité je však aj poznať, ako napríklad
taký digitálny obraz môže vzniknúť. V prípade počítačovej úpravy obrazov rozpoznávame tri
spôsoby ich prípravy:
•
kreslenie rukou grafickým tabletom na počítači, kreslenie myškou a podobne,
•
skenovanie predlohy do obrázka,
•
fotografovanie.
Toto sú najčastejšie spôsoby vzniku obrázka.
Pri kreslení priamo do počítača máme na mysli, že v príslušnom grafickom programe, ktorý
umožňuje voľné kreslenie, kreslíme tvary priamo na obrazovke monitora pomocou myšky
alebo, čo je lepšie, grafického tabletu. Po tablete pohybujeme perom a tento pohyb sa prenáša
do počítača a pohybuje kurzorom v kresliacom programe a vzniká tak stopa na obrazovke –
plátne v programe. Vyžaduje to cvik ale dá sa to naučiť.
Druhá možnosť je použiť skener a obrázok alebo predlohu naskenovať do počítača. V podstate
je jedno aký skener použijeme. Každý výrobca dodáva ku svojmu skeneru príslušný program,
v ktorom sa skenovanie vykonáva. Tieto programy dokážu obsluhovať len skener daného
výrobcu, nie iný. A pretože je veľa výrobcov skenerov, neexistuje nejaký univerzálny program
na skenovanie. V tejto časti si ukážeme prácu s kvalitným skenerom firmy Epson, Perfection
V370 Photo. Tento skener dokáže skenovať aj filmové materiály, čiernobiele negatívy alebo
farebné diapozitívy. Hoci softvér je určený len pre tieto skenery, logika práce je rovnaká
s každým skenerom.
3
DPI znamená Dots Per Inch, počet bodov na palec, jeden palec meria presne 2,54 cm.
19
Práca s digitálnym obrazom
2.3 Skenovanie.
Skenery slúžia na prevod vytlačených alebo exponovaných filmových materiálov do digitálnej
podoby. V princípe sú to zložité zariadenia, ktoré počas skenovania predlohy túto osvetlia
silným plnospektrálnym svetlom a svetlo, ktoré sa od predlohy odrazí zdigitalizujú a odošlú do
počítača prípadne uložia na vhodné elektronické médium – kartu alebo disk.
Skenery majú podobný snímač ako majú fotoaparáty len s tým rozdielom, že naraz dokážu
zosnímať iba jeden mikroriadok predlohy – preto sa snímacia hlava v skeneri pohybuje po
dokumente. Skenery nemajú udaný parameter hustoty snímača. Tie dobré dokážu skenovať
1200 DPI, kvalitnejšie 4800 DPI a najkvalitnejšie zvládnu 9600 DPI. Teda na 1 cm dĺžky
mikroriadka dokážu „vtesnať“ takmer 3800 bodov. To je veľmi hustý raster a dokáže kvalitne
zobraziť aj štruktúru papiera, ktorý skenujeme, nielen to čo je na ňom napísané. Takéto
rozlíšenie je až zbytočne veľké. Ako však mám rozhodnúť, ktoré rozlíšenie mi postačuje?
V zásade platí, že čím jemnejšie a hustejšie rozlíšenie, tým viac detailov a vyššia kvalita obrazu.
Ľahko sa ale stane, že naskenovaná predloha veľkosti A4 v počítači zaberie aj niekoľko sto
megabajtov. Tu musíme postupovať podľa našich požiadaviek a platných „zákonov“ pri tlačení
fotografií.
Bežné rozmery fotografií, teda predlohy veľké zhruba 9x13 až 13x18 stačí skenovať s hustotou
300 DPI, menšie môžeme skenovať zvýšenou hustotou až 400 DPI. AK chceme obrázok ďalej
upravovať, orezávať alebo inak meniť, je vhodné zvýšiť DPI na 600, archívne aj 1200 DPI. To
však narastá veľkosť výsledného súboru ale aj kvalita skenu. A platí, že to čo je naskenované
to môžem upravovať – to čo sa nenaskenuje, napr. kvôli nízkej hustote DPI to neskôr na obrázku
nebude. Preto ak budeme ďalej upravovať použijeme aj 600 DPI. Ak skenujeme filmové
materiály, skenujeme pri oveľa vyššom rozlíšení – presne podľa zákona o veľkosti a hustoty
obrazu. Filmové políčko má veľkosť zhruba 24x36mm a teda je malé. Nesie ale veľa informácií
a preto musíme skenovať s vysokou hustotou, osobne odporúčam aspoň 2400 DPI pri
niektorých až 4800 DPI. Oplatí sa investovať do skenera s vyšším rozlíšením.
Naopak ak potrebujem naskenovať nejaké dokumenty formátu A4 a ešte k tomu sú na čítanie
(texty a nie obrázky) používam skenovanie s hustotou 100 až 150 DPI. Toto rozlíšenie je
príjemne blízke rozlíšeniu monitorov v súčasnosti, ktoré je tiež okolo 100 DPI. Veľkosť A4 sa
teda na monitore pri 100% zobrazení zobrazí akoby sme mali pred sebou samotný papier veľký
A4. Skenovanie sa vykonáva pomocou príslušného programu – obrázok 2.1.
20
Práca s digitálnym obrazom
Vysvetlivky k obrázku:
Výber režimu skenera, jednoduchý,
kancelársky alebo profesionálny – tu
môžem nastavovať všetky parametre
skenovania.
V tejto časti sa zvolí, aký materiál
budem skenovať, papier alebo
diapozitív.
Tu nastavím požadovanú farebnú
hĺbku a základnú hustotu obrázka.
Veľkosť dokumentu nemusím zadať,
neskôr si požadovanú veľkosť
nastavím na naskenovanej predlohe
a táto označená oblasť sa uloží ako
obrázok.
V tejto časti si môžem nastaviť
niektoré parametre, ktoré zlepšia
kvalitu
skenovaného
obrázku.
Napríklad
zaostrenie
obrázka,
odrastrovanie – aby som potlačil
raster, ktorým boli časopis alebo
noviny vytlačené, môžem korigovať
svetelnosť obrázka a podobne.
Neexistuje jednoznačný postup,
všetko je potrebné skontrolovať
v okne s naskenovanou predlohou.
Každý postup je individuálny.
Tlačidlom Ukážka skener zhotoví
jednoduchý náhľad, čo budem
skenovať.
Skenovať
spustí
skenovanie
s
nastavenými
parametrami a Konfigurácia umožní
nastaviť
parametre
výsledného
obrázka (typ a kam sa uloží
v počítači).
Obrázok 2.1 Základná obrazovka skenovacieho programu pre skenery Epson.
21
Práca s digitálnym obrazom
Na nasledovnom obrázku 2.2 je zachytené okno náhľadu pred skenovaním, zvýraznená časť
z celkovej plochy sa neskôr bude skenovať.
Obrázok 2.2 Okno náhľadu pred skenovaním. Na spodnej lište je veľkosť vyznačenej časti v bodoch aj v megabajtoch.
22
Práca s digitálnym obrazom
Pri skenovaní môžeme ešte počas náhľadu vybrať časť obrázka, ktorý chceme naskenovať,
prípadne ak sa tým nechceme zdržiavať, môžeme naskenovať celú sklenenú plochy skenera
a neskôr v grafickom editore urobiť výrez prípadne napraviť aj sklon dokumentu alebo zmeniť
iné parametre.
2.4 Fotografovanie.
Fotografovanie je predovšetkým postup, kedy zachytávame realitu okolo seba do digitálnej
podoby, z trojrozmerného priestoru vytvárame dvojrozmerný záznam. Pri skenovaní šlo
o prevod dvojrozmerných plôch do digitálnej podoby. Fotoaparát pracuje s podobným
snímačom ako skener s tým rozdielom, že naraz nasníma všetky riadky obrázku a nie po
jednotlivých ako skener. Snímač vo fotoaparáte je teda plochý a jeho základné parametre sú
fyzická veľkosť snímača, počet bodov horizontálne a vertikálne a základná citlivosť.
Fotoaparát vytvára celý obraz o danom počte bodov naraz, v jednom krátkom okamihu. Po
stlačení spúšte sa závierka otvorí a prepustí svetlo z okolia cez objektív na svetlo citlivý snímač.
Ten prevedie dopadnuté svetlo na napätie, ktoré potom elektronika fotoaparátu zdigitalizuje
a firmvér z týchto údajov zostaví výsledný digitálny obraz. Takto by sa to dalo jednoducho
popísať. Samotný proces vzniku fotografie je oveľa zložitejší ale pre naše potreby nie je nutné
ho ovládať. Dôležitejšie je vedieť ovládať fotoaparát, zistiť, ktoré gombíky na čo slúžia, ako si
nastavím potrebné parametre obrazu, v akom formáte sa ukladajú a nakoniec ako ich dostanem
do počítača.
Pretože na svete existuje veľmi veľa druhov fotoaparátov nie je možné popísať jeden
univerzálny aby to platilo aj na všetky ostatné. Logika práce je však podobná na všetkých
fotoaparátoch. Pri jednoduchých kompaktoch sa veľa vecí rieši využitím automatiky
fotoaparátu. Zložitejšie prístroje, ako sú napríklad zrkadlovky, potrebujú iný prístup. Tu si teraz
uvedieme niektoré základné pravidlá, ktoré budú platiť pre všetky fotoaparáty aj keď niektorých
sa to bude týkať iba okrajovo.
Musíme si najprv uvedomiť čo všetko ovplyvňuje výsledný obraz z fotoaparátu. Predovšetkým,
pri kúpe si musíme vybrať koľko citlivých bodov bude mať snímač – koľko megapixelov
požadujeme. Pozor však na fyzikálne zákony. Čím viac megapixelov, tým sú menšie a menej
citlivé na svetlo a tým viac šumu budú produkovať. Z pohľadu šumu je teda dobré, ak si
vyberiem fotoaparát s veľkým snímačom a vhodným počtom megapixelov, napríklad veľkosť
snímača je 36x24 mm a snímač má 24 megapixelov. Dnes je to v podstate štandard v triede
formátov s plným kinofilmovým snímačom. Samozrejme cena týchto prístrojov je relatívne
23
Práca s digitálnym obrazom
vysoká, niekde okolo 2000 Eur až 10000 Eur. Naopak lacné fotoaparáty mávajú malé snímače,
ktorých veľkosť je niekde pri veľkosti obdĺžnika z uhlopriečkou 7 až 10mm. Plný kinofilm má
uhlopriečku až 43mm. A zase platí, ak je snímač veľký, aj svetlo citlivé body sú veľké a sú
citlivé aj na slabé osvetlenie a teda budú produkovať menej šumu. A práve citlivosť na svetlo
je prvým parametrom, ktorý určuje kvalitu výsledného obrázka – hovorí sa mu aj ISO,
citlivosť.
Ďalším parametrom, ktorý určuje výsledný obraz pri fotografovaní je rýchlosť závierky, teda
čas, počas ktorého je závierka otvorená a prepúšťa svetlo. Tieto časy sa bežne pohybujú od 30
minúť až k údajom ako 4 tisíciny sekundy, 1/4000 s, lepšie ešte menej. Tento parameter určuje,
že aké rýchle pohyby dokážeme odfotiť. Čím je rýchlosť závierky vyššia, tým kratší moment
odfotíme – akoby sme zamrazili pohyb, zastavili čas. Platí, že vysoké rýchlosti používame na
zmrazenie pohybu – napríklad šport, kým dlhšie používame na vyjadrenie pohybu, napríklad
fotografia potôčika, kde na výslednej fotografii je tečúca voda jemne rozmazaná a vyjadruje
tak, že sa hýbala. Nepriamo ale rýchlosť závierky udáva, koľko svetla dopadne na snímač, ako
dlho to svetlo bude dopadať.
Posledným parametrom je clona, clonové číslo. Je to bezrozmerné číslo a udáva veľkosť otvoru
v objektíve v porovnaní s nejakým dokonale otvoreným objektívom. Udáva sa v hodnotách od
1 až po 22 (aj 45). Čím menšie číslo, tým menšia clona a objektív je viac otvorený. Čím väčšie
číslo, tým väčšia clona a objektív viac zavretý. Je teda jasné, že ak je clona malá tak na snímač
dopadne veľa svetla za rovnaký čas ako keby bola clona veľká a priezor objektívu malý. Teda
clona ovplyvňuje množstvo svetla, rýchlosť závierky čas, po ktorý svetlo dopadá a ISO
ovplyvňuje citlivosť snímača na svetlo. Clona ale má ešte jeden význam, hoci ten sa uplatní iba
u fotoaparátov, ktoré majú relatívne veľký snímač, aspoň 2 cm v uhlopriečke (zhruba). Clona
totiž zmenšuje priezor objektívu a ten čím je užší, tým viac zarovnáva svetelné lúče do jednej
roviny, roztrieštené dopadajúce svetlo upraví do jedného smeru a tým pomáha zaostriť viac.
Presnejšie pri použití vyššej hodnoty clony je pole ostrosti širšie, teda pri zaostrení na objekt
a nastavení veľkej clony bude veľa priestoru pred a za objektom zaostreného. Naopak malá
clona dokáže rozostriť pozadie. To je žiadúce pri napr. portrétoch, kde majú byť oči ostré ale
špička nosa alebo uši majú byť trocha rozostrené. Naopak krajinársky fotografi používajú
vysoké hodnoty clony aby zabezpečili ostrý obraz až po hranicu viditeľnosti – horizont.
Ako sme už spomínali nie je možné popísať konkrétny fotoaparát, pretože iné typy majú inak
nastavené ovládanie ale používanie troch určujúcich parametrov – clony, rýchlosti a citlivosti
platia pre všetky fotoaparáty, aspoň pre tie, kde je možné jednotlivé parametre manuálne
24
Práca s digitálnym obrazom
nastavovať. A tiež platí, že tieto tri parametre tvoria tzv. expozičný trojuholník, kde ak zmením
jeden parameter, musím zmeniť aj niektorý druhý aby som zachoval kvalitnú expozíciu.
Napríklad ak znížim clonu o jednu hodnotu (stupeň, krok) tak môžem zvýšiť rýchlosť o jednu
hodnotu pre zachovanie danej citlivosti alebo môžem znížiť citlivosť pri zachovaní potrebnej
rýchlosti závierky. Práca s týmito parametrami vyžaduje trocha skúseností ale našťastie dnešné
fotoaparáty umožňujú manuálne nastaviť jeden alebo dva parametre (ktoré potrebujem alebo
uprednostňujem) a fotoaparát dopočíta tretí potrebný údaj.
Máme teda nastavené potrebné parametre expozície. Ďalej si musíme vybrať v akom rozlíšení
sa budú obrazy ukladať. Odporúčam nastaviť čo najväčší rozmer výsledného obrazu, orez
môžeme vykonať aj neskôr v editore. Taktiež odporúčam nastaviť najvyššiu kvalitu obrazu. Ak
nastavíme nižšiu, po odfotení už kvalitu nemôžeme zvýšiť. Preto ak je to možné tak odporúčam
vždy fotografovať do čo najväčšieho rozlíšenia, do čo najjemnejšej kompresie (ak fotíme do
jpeg formátu) prípadne fotiť do RAW formátu – viď vyššie.
A keď už máme fotografie a obrázky v počítači tak ich môžeme upravovať podľa potreby
v grafických editoroch.
2.5 Grafické editory – úpravy obrázkov.
Momentálne na trhu s editormi existuje veľmi veľa kvalitných programov na prácu s obrázkami,
či skenovanými alebo fotenými. Pre naše ďalšie potreby budeme používať program Zoner
Photo Studio od českej firmy Zoner. Ide o programový balík na komplexnú prácu s obrázkami.
Dokáže veľmi veľa, dokonca spracuje aj fotografie v surovom – raw formáte. Neskôr si
povieme pár slov o výhode tohto surového formátu.
Program je možné stiahnuť buď z českých alebo aj slovenských stránok, momentálne je vydaná
verzia 17. Medzi poslednými dvomi, tromi verziami je ale malý rozdiel. Nie je nutné používať
najnovšiu verziu. Predáva sa v cene okolo 60 Euro a je to komerčná verzia – môže byť použitý
aj pre zárobkovú činnosť. Existuje aj v polovičnej cene ako študentská verzia ale tá nie je
koncipovaná ako komerčná. Za túto cenu cca 60 Euro tak fotograf získa veľmi šikovný a mocný
nástroj na spracovanie fotografií a obrázkov. Nie je síce tak dokonale mnohostranný ako
napríklad Adobe Photoshop ale cena Photoshopu je oproti Zoneru 20 krát vyššia. Nakoniec
mnoho užívateľov zistí, že všetky funkcie , ktoré Photoshop ponúka ani nepotrebuje.
Na obrázku 2.3 je základná obrazovka editora Zoner ZPS verzia 16.
25
Práca s digitálnym obrazom
Obrázok 2.3 Základná obrazovka programu ZPS.
V pravom hornom rohu okna si vyberáme režim práce s programom, Import, Správca,
Prehliadač, Editor a RAW.
V okne Import môžeme importovať fotografie z pripojenej pamäťovej karty, v Správcovi
môžeme prezerať fotografie umiestnené na počítači formou prezerania priečinkov (vľavo si
vyberiem zo stromovej štruktúry), v okne Prehliadač môžeme prezerať vybraný priečinok
detailnejšie, môžeme priblížiť fotky, pozrieť detail prípadne vykonať základné operácie ako
premenovanie, mazanie, otáčanie a podobne.
V okne RAW môžeme pracovať so surovým formátom fotografií – RAW formátom. Veľmi sa
podobá oknu Editor ale s tým rozdielom, že surový formát môžeme pred konverziou do jpeg
upraviť takmer bez straty kvality fotografie. Na obrázku 2.4 je ukážka okna RAW. Obrázok 2.5
ukazuje detail možností úprav obrázka RAW.
26
Práca s digitálnym obrazom
Obrázok 2.4 Základná obrazovka okna RAW
Pomocou jednotlivých regulátorov môžeme upravovať
obrázok podľa našich požiadaviek, meniť farebnosť,
vyváženie bielej, expozíciu, kontrast, jas, odšumovať (nie
je na obrázku 2.5 vidieť). Môžeme doostrovať. Na
ostatných záložkách, ktoré sú teraz ukryté (vidieť ich
v hornej lište obrázka 2.5) je možné nastavovať geometriu
– upraviť súdkovité alebo poduškovité skreslenie, orezať
obrázok,
použiť
vytvorený
profil
objektívu
(pre
automatickú korekciu vád objektívu) prípadne nastaviť typ
prevzorkovania
RAW
súboru
(tzv.
Bayerovo
prevzorkovanie) a tiež vybrať si koncový formát, do
ktorého sa fotografia pri konverzii prevedie, najčastejšie
jpeg a hustota v DPI. Potreba konverzie formátu RAW do
obyčajného formátu napr. jpeg vyplýva z toho, že údaje
v RAW formáte sú uložené pre každý obrazový bod zvlášť
a pri konverzii sú jednotlivé body priemerované podľa
svojich susedných bodov – presne podľa požiadavky
odstránenia tzv. Bayerovej masky. Originálne RAW
Obrázok 2.5 Okno RAW - nástroje
27
Práca s digitálnym obrazom
fotografie obsahujú obraz zapísaný ako súbor bodov pre červené, zelené a modré body snímača,
podľa obrázka 2.6.
Obrázok 2.6 Bayerova maska (http://digineff.cz/obrdg2011/pojmy/110401fraktal/110401fraktal_01.jpg)
Takúto masku bodov je potrebné previesť do použiteľného formátu. Preto je potrebná
konverzia. Na druhej strane tieto body sú jednotlivé body obrázka a často sú kódované do 12
prípadne 14 bitovej hĺbky – nesú teda dostatok informácií pre vykreslenie najjemnejších
detailov. Tak isto je možné meniť ich pomery (vyváženie bielej) bez výraznej degradácie
kvality obrazu alebo ho inak upravovať. Obrázky jpeg by sme podobne upravovať nemohli
pretože tu je už prevod vykonaný a sú presne dané pomery medzi jednotlivými obrazovými
bodmi. Preto napríklad by výrazná zmena vyváženia bielej obraz jpeg poškodila kým RAW si
zachová jemné detaily. Práve v tom je obrovská výhoda surového formátu, môžem si ho
vyvolať ako uznám za vhodné (takmer). Naopak jpeg je hotový formát a nemám tu tak bohaté
možnosti úprav. Na druhej strane RAW sú veľmi veľké súbory a konverziou na jpeg vlastne
vznikne nový obraz a tak sa priestor na disku počítača zaplní veľmi rýchlo kópiami RAW
súborov. To je najväčšia nevýhoda okrem nutnosti neskoršieho spracovania RAW súboru na
hotovú fotografiu.
Okno Editor sme si nechali ako poslednú možnosť. Je to okno, v ktorom môžeme obraz upraviť
podľa našich predstáv a potrieb, pri zachovaní určitých vyššie spomenutých obmedzení pre jpeg
formát.
28
Práca s digitálnym obrazom
Toto okno je veľmi podobné oknu RAW s tým rozdielom, že tu pribudli nové nástroje na boku
obrázka ako aj hore v nástrojovej lište, viď obrázok 2.7.
Obrázok 2.7 Horná a bočná nástrojová lišta okna Editor, vidieť podobnosť s oknom RAW, vpravo detail na nástrojovú lištu.
Pomocou týchto nástrojov je možné zmeniť veľa parametrov obrazu, napríklad:
Zmena expozície, aplikácia rýchlych filtrov, orezanie obrázka, vyrovnanie horizontu, úprava
zvislých línií, korekcia červených očí, používať rôzne štetce na úpravu, výber a zmenu častí
obrazu, „žehlenie“ portrétov, výber častí obrazu pomocou lasa, vkladanie textu alebo iných
objektov obrazu, zmena niektorých parametrov ako napríklad odšumenie, zmena farieb,
miešanie farieb, prevod do čierno bieleho obrazu a veľa iného. Nie je možné detailne popísať
jednotlivé možnosti, pre základné pochopenie programu odporúčam návod na stránkach
29
Práca s digitálnym obrazom
výrobcu
(http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CCsQFjAB&
url=http%3A%2F%2Fdownload1.zoner.com%2Fbinary%2Fzps16help_sk.pdf&ei=mfOFVM
TDKMnzUIvxgfAI&usg=AFQjCNF2N67Xkw69G63YnGh0lPBKZo4RQ&sig2=IZLjEk9Fi9h_JLigAoSVDA&bvm=bv.80642063,d.d24&cad=rja).
Na obrázku 2.8 uvádzame niektoré mož-nosti progra-mu po voľbe z ponuky v hornej lište.
Obrázok 2.8 Možnosti programu ZPS na úpravu obrázkov, stručný prehľad.
2.6 Úlohy:
•
•
•
•
•
•
Otvorte obrázok a vykonajte orez podľa vlastného výberu. Orezaný obrázok uložte do
nového súboru.
Upravte expozíciu obrazu.
Odšumte obraz.
Vyrovnajte horizont.
Vložte text do obrazu a doplňte prípadne nejaké grafické prvky.
Nastavte ukladanie obrazu na formát jpeg a 100% kvalitu.
30
Práca s digitálnym videom
3
Práca s digitálnym videom
Digitálne video je vo svojej podstate len rýchly sled obrázkov zachytených v rýchlom časovom
slede za sebou. Počítače aj pracujú s videom ako so súborom za sebou nasledujúcich obrázkov
uložených v určitom formáte.
3.1 Natáčame.
Video vzniká v kamerách alebo fotoaparátoch či iných vhodných zariadeniach presne podľa
vyššieho popisu. Záznamové zariadenie – v našom jednoduchom prípade kamera sníma obrazy
okolia a v určitých časových intervaloch tieto obrazy ukladá do súboru tak, že ich rýchlym
premietnutím sa spoja v jeden celok a oko ich vníma ako pohyb. Teda pri filmovaní využívame
nedokonalosť a pamäťový efekt ľudského oka. Pri istej rýchlosti striedania obrázkov pred
okom už oko prestáva vnímať jednotlivé obrázky a začne vnímať celok ako pohyb. Tento efekt
vzniká približne pri rýchlosti premietania 25 obrázkov za sekundu. Kamery sú technické
zariadenia, ktoré dokážu v tomto rýchlom slede zaznamenávať jednotlivé obrázky, teda
minimálne s rýchlosťou 25 obrázkov za sekundu. Z technologických riešení poznáme ešte
rýchlosť záznamu 50 obrázkov za sekundu. Pre naše prípady budeme uvažovať o týchto dvoch
záznamových rýchlostiach hoci sú známe aj iné.
Záznam videa teda prebieha relatívne rýchlo – pre ilúziu pohybu potrebujeme zaznamenať
aspoň 25 obrázkov za sekundu. Tomuto záznamu budeme hovoriť aj ako 25 plných snímok za
sekundu (skratka FPS). Technológia umožňuje záznam aj tzv. 50 pol snímok za sekundu (t.j.
25 plných) alebo aj 50 plných snímok za sekundu – najmä drahšie a kvalitnejšie kamery
umožňujú tento typ záznamu. Je kvalitnejší ako 25 FPS pretože obsahuje dvakrát toľko
obrázkov a teda viac detailov. Je však náročnejšie na spracovanie. Na druhej strane pol snímky
sú technologicky vytvorené tak, že za sekundu sa vytvorí 50 obrazov takým spôsobom, že sa
najprv vytvorí obraz z nepárnych riadkov snímača a hneď nato obraz z párnych riadkov
snímača. Tomuto typu záznamu sa hovorí aj prekladané snímkovanie. Využíva sa aj
v súčasnosti napríklad DVD disky majú záznam v tomto formáte.
Pri natáčaní sa môžeme riadiť v podstate podobnými pravidlami ako pri fotografovaní. Iba s tým
rozdielom, že si musíme uvedomiť akú veľkosť má snímač našej kamery. Tu platí to isté ako
pri fotoaparátoch. Malé snímače produkujú viac šumu, na druhej strane sa ľahšie zaostruje
obraz a relatívne to uľahčuje nahrávať ostrý záznam. Ale aj mnohé súčasné plno formátové
fotoaparáty umožňujú natáčanie videa. Je to však oveľa ťažšie pretože plno formátový snímač
má úzke pole ostrosti a ľahko sa stane, že sa obraz počas nahrávania rozostrí a vznikne
nekvalitná nahrávka. Čo sa týka clony a citlivosti snímača platí to isté ako pri fotografovaní.
31
Práca s digitálnym videom
3.2 Formáty videa.
Podobne ako v prípade obrázkov aj videá existujú vo viacerých formátoch. Nemyslíme dĺžku,
farebnosť a podobne ale typ videa. Napríklad bežné DVD disky obsahujú video vo formáte
mpeg. Na počítačoch s operačným systémom Windows dokážete bez problémov prehrať videá
wmv. Full HD kamery natáčajú do formátov AVI, HDV, M2TS alebo aj AVCHD – mp4.
Ktorý je lepší? Ktorý musíme použiť aby sme dostali kvalitný výsledok? Rozmermi aké veľké
sú obrázky vo videu?
Existuje niekoľko štandardov a teraz sa zameriame na digitálne formáty. Z minulosti tu je
štandard SD 4– Single Density alebo aj jednoduchá hustota. Postupom času ako sa vyvíjala
kvalita snímačov vznikali HD videá – High Density – vysoká hustota. Posledným výkrikom
rozlíšenia sú 4K 5videá teda video s rozlíšením Ultra HD, ktoré je počtom bodov aspoň
dvojnásobok HD videa.
SD videá mávajú rozlíšenie do maximálne 720x576 kde prvé číslo udáva počet bodov na riadok
videa a druhé číslo počet riadkov jedného snímku videa. Tu je možné nájsť skutočne rôznorodé
veľkosti aj pomery strán. Najčastejšie sa stretávame s rozlíšením 320x240, 640x480, 720x576
pri pomeroch strán 4:3 alebo 16:9. HD videá mávajú rozlíšenie 1280x720 až 1920x1080
prípadne aj 1440x1080 – toto je tzv. anamorfný formát a poskytujú ho mnohé HDV kamery.
V počítači sa ale pri spracovaní prevedie 1440 na 1920 a video získa plný HD formát. Pomery
strán bývajú 16:9 ale aj 2,35:1 tzv. cine formát – formát plátna v kine. Našťastie pri výbere
kamery sa nemusíme starať o typ, do ktorého kamera natáča, dnes majú kamery už od výrobcu
nastavené konkrétne formáty a teda výberom hociktorého, ktorý kamera ponúkne, neurobíme
chybu. Je ale možné si vybrať jeden parameter – dátový tok videa, ktorým kamera nahráva. Pre
naše potreby sa teraz zameriame na HD formáty. Keď teda vyberiem formát HD na kamere tak
automaticky sa nastaví pomer strán 16:9 (štandard) a rozlíšenie 1280x720 alebo 1920x1080.
Formát 1440x1080 ponúkne iba HDV kamera – pásková digitálna na minikazety. Ostatné
takmer výlučne snímajú do formátu AVCHD – Advanced Video Codec- High Density. Ak je
možné snímajme do maximálneho rozlíšenia ak nemáme dôvod nerobiť tak. Posledný faktor,
ktorý môžeme nastaviť je veľkosť dátového toku, bežne býva od niekoľko (4-8) megabitov za
sekundu až do niekedy závratných 50-70 megabitov za sekundu. V prístroji sa označuje ako
Mbps – Mega bits per second. Teraz už máme vybrané potrebné parametre a môžeme začať
4
SD záznam sa dnes využíva veľmi ojedinele, aj jednoduché mobilné telefóny zvládnu HD záznam.
4K je momentálne špička v obore a existuje málo kamier, ktoré dokážu uskutočniť záznam 4K, je náročný aj na
spracovanie
5
32
Práca s digitálnym videom
natáčať. V súčasnosti je najbežnejší záznam na pamäťovú kartu, kde si kamera vytvorí príslušnú
štruktúru karty a do nej ukladá súbory. Európske zákony o daniach zo záznamových zariadení
zapríčiňujú, že fotoaparáty môžu snímať nepretržite 30 minút v celku, potom musia vypnúť
záznam a začať natáčať do nového súboru. Robia to ale plynulo takže nie je vidieť prerušenie
záznamu a jednotlivé časti nadväzujú bez zjavného prerušenia. Ak by natáčali dlhšie ako 30
minút na jedno spustenie záznamu, zákon by ich bral ako kamery a na tie sa vzťahujú iné výšky
dovozných daní a ciel.
3.3 Mám nahraté, ako ďalej...
V tomto momente predpokladáme, že záznam je na pamäťovej karte v kamere (zariadení)
a potrebujeme ho dostať do počítača. Môžeme použiť niekoľko spôsobov. Najjednoduchší sa
javí prekopírovanie súborov s videom do nejakého priečinka na disku. Pretože dnešné video
formáty sú relatívne striktne dané predpismi a normami je možné tieto súbory kopírovať. Alebo
je možné využiť softvér dodávaný výrobcom kamery na import videa zo zariadenia.
Najjednoduchšie je teda presunúť záznam z karty do počítača do nejakého priečinka odkiaľ ho
potom otvoríme v editore. Princíp spracovania videa je v tom, že si záznam upravíme tak, že
nepotrebné časti vystrihneme, ak potrebujeme tak môžeme ostatné pospájať do celku, pridáme
nejaké prechody, titulky, upravíme kvalitu obrazu a vyexportujeme na disk alebo iné médium.
Na spracovanie videa používame strihové programy. Existuje veľké množstvo rôznych
programov, zadarmo aj spoplatnené. Tu tiež platí, že za málo peňazí málo muziky. Dokonca tu
platí aj to, že ak používame programy, ktoré sú šírené zadarmo, môže sa stať, že nedokážeme
vyexportovať video do požadovaného formátu pretože aby strihový program dokázal
exportovať do nejakého komerčného formátu, musí mať na to licenciu. Preto platené programy
sú v tomto ohľade lepšie. Mnohé veľmi kvalitné programy nie sú drahé, hrubá cenová hladina
je niekde okolo 150 Euro na jednu licenciu ale sú programy aj za tisíce Eur. Ak robíme videá
komerčne, môžeme si to dovoliť.
Pre naše potreby budeme v ďalšom pracovať s programom Sony Movie Studio Platinum 13.0.
V podstate sú verzie od čísla 11 do 13 identické až na niektoré malé odchýlky, ktoré sú
z pohľadu práce s programom nepodstatné. Vo výsledku sú porovnateľné. Jedná sa o komerčný
produkt na strih videa a je možné ho používať aj pre zárobkovú činnosť. Na druhej strane
existuje aj voľný program Windows Movie Maker. Z hľadiska logiky práce sú podobné až na
niektoré drobné obmedzenia. V ďalšom sa budeme venovať programu Movie Studio 13.
33
Práca s digitálnym videom
Princípom práce s videom je, ako sme už spomínali, strih videa, vystrihovanie nepotrebných
častí, úprava prechodov, kde sa stretávajú rôzne videá, prípadná úprava parametrov obrazu ako
sú jas, kontrast, farby, úprava zvukovej stopy, hlasitosť a mnohé iné úkony. Na obrázku 3.1 je
základná obrazovka programu Movie Studio 13.
Obrázok 3.1 Základná obrazovka strihového programu Movie Studio 13.
Sú tu viditeľné tri hlavné časti programu, ľavá časť hornej polovičky s oknom výberu videa na
spracovanie a so záložkami médií, prechodov, efektov a generátorov, viď obrázok 3.2.
Obrázok 3.2 Pohľad na prístup k základným prvkom programu – záložky s médiami, prechodmi a efektami.
34
Práca s digitálnym videom
Obrázok 3.3 Okno s náhľadom pri spracovaní a použití efektov a prechodov – tu vidíme ako bude vyzerať výsledok.
Na obrázku 3.3 je výstupné okno, kde sa video prehráva a my vidíme výsledok našej práce, teda
aké prechody a efekty sme použili a ako to celé bude vyzerať po exporte na disk.
Na obrázku 3.4 je základná časť programu, kde umiestňujeme video do stôp, môžeme pridávať
ostatné prvky ako napríklad titulky, efekty, prechody a mnohé iné prvky.
Obrázok 3.4 Pohľad na videostopy v programe kam umiestňujeme videá určené na strih.
Pri práci v programe platí, že tak ako sa kryjú videostopy tak sa mení viditeľnosť jednotlivých
prvkov. Teda ak nad stopu s videom umiestnim inú stopu s videom alebo titulkom tak táto stopa
zakryje príslušnú časť videa v nižšej stope. Toho sa práve využíva na vkladanie titulkov.
Potrebujeme napríklad vystrihnúť z videa niektoré nepotrebné časti, ostávajúce spojiť
dohromady, pridať titulok a exportovať do hotového videa. Budeme postupovať nasledovne.
Po spustení programu sa nás spýta čo chcem urobiť, vyberieme si nový projekt, obrázok 3.5.
35
Práca s digitálnym videom
Obrázok 3.5 Voľba na úvod: Nový projekt, Ukážka tutoriálu alebo štart programu.
V princípe program spravuje každý náš pokus o strih ako projekt. Je to z dôvodu, že môžeme
projekt dočasne uložiť a vrátiť sa k nemu neskôr. Tak isto strih rôznych videí bude znamenať,
že existuje viacero projektov a tak si ľahko otvoríme ten, ktorý práve potrebujeme. Môžeme
mať viaceré rozpracované strihy naraz. To je výhoda.
Obrázok 3.6 Nastavenie nového projektu
36
Práca s digitálnym videom
Na obrázku 3.6 je postup zakladanie nového projektu. Región je potrebné nastaviť na uvedené.
Zvuk podľa potreby, stereo často stačí. V okne Video si vyberieme s akým typom videa budeme
pracovať a v okne Project si definujeme aj typ exportovaného videa. Ak nevieme s akým typom
budeme pracovať, tak vyberieme „Match media settings“ a v ďalšej výzve otvoríme video, ktoré
budeme strihať. Program si tak nastaví potrebné parametre. Pri našom vzorovom nastavení
budeme vytvárať video vhodné na Internet – pod oknom Video vidíme parametre videa:
1280x720 a 25 snímok za sekundu, plných (progressive).
Do kolonky Name zadáme meno projektu a označíme voľby „Manage project files“ aby sa
v priečinku vytvoril priečinok s menom nášho projektu. Tým je základné nastavenie projektu
hotové a môžeme do videostopy vložiť naše video na strihanie, viď obrázok 3.7.
Obrázok 3.7 Program s otvoreným videom v stope.
Vidíme, že zo zoznamu videí vľavo hore sme si myškou pretiahli prvé video na stopu do dolnej
časti. Program automaticky umiestni video do príslušnej stopy. My len posunieme video na
stope kam potrebujeme, v tomto prípade na začiatok. Vpravo hore v okne náhľadu vidíme čo
sa bude prehrávať. Teraz si nájdeme pre naše potreby ukážky nejakú časť videa v strede stopy,
ktoré budeme vystrihovať a vyhadzovať. Napríklad kurzorom sa postavím na 27. sekundu a 16.
snímku6, obrázok 3.8. Kurzor je tá biela čiara cez videostopu.
6
V prípade videa sa používa časový údaj, ktorý obsahuje ako posledné čísla poradie snímky, teda posledné čísla
môžu mať rozsah od 0 do 24 pretože 25. snímka je vlastne nultá snímka ďalšej sekundy.
37
Práca s digitálnym videom
Obrázok 3.8 začiatok strihu.
Aby som stopu rozstrihol, stlačím kláves „S“ ako „Split“ – strih. Vznikne strih ako na obrázku
3.9
Obrázok 3.9 Rozstrihnuté video.
Teraz muškou presuniem kurzor na miesto ďalšieho strihu. Môžem použiť aj klávesnicu na
jemnejší presun kurzoru. Šípky ovládajú kurzor jemnejšie. V našom prípade je to pozícia 58.
sekunda a 16. snímka. Pre strih stlačíme „S“. Na obrázku 3.10 je výsledok.
38
Práca s digitálnym videom
Obrázok 3.10 Dva strihy na stope.
Teraz klikneme na stredné video (dva strihy dajú tri časti stopy) a vymažeme túto časť klávesom
Delete. Ostane voľná medzera a preto myšou prisunieme tú časť vpravo tak, aby sa stopy
prekrývali v dĺžke zhruba 1 sekunda. Tu bude neskôr prechod. Na obrázku 3.11 je vidieť tento
presah. Aby sme mohli presnejšie prekladať stopy, tak pomocou kolieska na myši „natiahneme“
pohľad na videostopy – akoby sme nastavili zobrazovanie v jemnejších krokoch a budeme
vidieť síce menej z videí ale budeme vidieť presnejšie časovanie.
Obrázok 3.11 Sekundový presah ľavej a pravej časti videa.
V tomto bode vzniká prechod a tu môžeme nastaviť aj typ prechodu aký len požadujeme.
Program má vstavaných niekoľko sto typov. My si vyberieme jednoduchý prechod „Dissolve“.
39
Práca s digitálnym videom
V okne vľavo hore kde vidíme pôvodné video si klikneme na záložku Transitions, obrázok
3.12.
Obrázok 3.12 Prechod Dissolve v záložke Transitions
Z ponúknutých prechodov typu Dissolve si vyberiem Fade Through Black – prechod cez čiernu
farbu. Takto ľavé video prejde do čiernej farby a z nej sa objaví pravé. Zvolený prechod
jednoducho potiahneme myšou a pustíme na video v mieste prekryvu stôp. Otvorí sa ďalšie
okno, obrázok 3.13, kde si môžeme podľa potreby upraviť parametre prechodu. Nie je potrebné
upravovať ak nepotrebujeme, zavretím okna potvrdíme voľbu a prechod sa aplikuje bez zmeny.
40
Práca s digitálnym videom
Obrázok 3.13 Možnosť zmeniť parametre prechodu, zavretím okna krížikom sa prechod aplikuje.
Ak teraz prejdeme pomaly kurzorom cez tento prechod v okne náhľadu budeme vidieť ako ten
prechod vyzerá. Môžeme to video aj prehrať pomocou tlačítok v okne vpravo hore – v okne
náhľadu. Pomocou myšky si zvolíme odkiaľ sa video prehrá a klikneme na Play – trojuholník
vpravo.
Ešte na začiatok videa vložíme titulok s názvom, v tomto prípade tam jednoducho napíšeme
Ďateľ. V ľavom hornom okne si klikneme na záložku Media generators, vyberieme zo zoznamu
vľavo All, zo zoznamu Legacy Text a hneď prvú ponuku v okne, viď obrázok 3.14
Obrázok 3.14 Výber titulkov k videu
41
Práca s digitálnym videom
Jednoducho myšou presunieme vybraný titulok nad video, úplne na začiatok stopy. Hneď sa
otvorí okno na úpravu titulku, obrázok 3.15
Obrázok 3.15 Editácia vkladaného titulku.
V tomto okne okrem textu môžem meniť jeho umiestnenie vzhľadom videa (pozíciu na
obrazovke) alebo farbu, veľkosť a iné parametre. Teraz len napíšem text Ďateľ miesto Sample
Text. V tomto momente ostatné parametre nemením. V okne náhľadu hneď vidíme, že biely
text prekrýva video – titulky sú vložené. Je možné nastaviť ich trvanie naťahovaním stopy do
strán – tým sa mení čas, po ktorý vidíme titulky teda ich trvanie.
My ale necháme štandardné trvanie 10 sekúnd. V tomto momente máme úpravu hotovú
a posledné čo nám ostáva je exportovanie videa.
3.4 Export.
Na začiatku posledného kroku treba uviesť, že strih a úpravy videa fungujú na inom princípe
ako úprava obrázkov. Ak upravujeme obrázky a ukladáme upravené tak keď náhodou uložíme
zmenený obrázok do pôvodného tak o ten pôvodný prídeme, prepíše sa nenávratne. Pri práci
42
Práca s digitálnym videom
s videom je situácia úplne odlišná. Akokoľvek dostriháme a poupravujeme pôvodné video tak
pri exporte sa na základe našich strihov a úprav vytvorí úplne nové video z pôvodného a tým
pôvodné video ostáva nezmenené. Nemusíme sa obávať, že prídeme o zdrojové video.
Export videa je trocha zložitý proces. Počítač musí spracovať každý obrázok videa a tých je za
sekundu 25, teda môže to zabrať trocha času, kým export skončí. Pri exporte je potrebné si
vybrať formát, do ktorého budeme video exportovať. Pre naše účely budeme teraz používať
formát wmv v rozlíšení HD. Klikneme Project, Make movie a dostaneme menu na obrázku
3.16.
Obrázok 3.16 Dialóg exportu
Vyberieme si poslednú možnosť a uložíme video na lokálny disk. Dostaneme nasledovné
dialógové okno, obrázok 3.17.
43
Práca s digitálnym videom
Obrázok 3.17 Výber formátu exportu.
Všetko môžeme nechať takto nastavené za predpokladu, že sme pri zakladaní projektu na
začiatku vybrali nastavenie projektu ako Internet video HD. Program automaticky ponúkne
voľbu typu wmv. Nižšie vidíme parametre exportu: rozlíšenie 1280x720, predpokladanú
veľkosť zhruba 39 megabajtov. Ak by sme chceli meniť nejaké parametre tak tlačítko Advance
options... to umožní. Úplne hore vidíme názov súboru, v našom prípade rovnaké ako meno
projektu. Môžeme zmeniť, nemusíme. Typ bude wmv teda ho prehrá každý počítač
s operačným systémom Windows. Ak sme hotoví, klikneme na Next. Hneď sa objaví
informačné okno ako na obrázku 3.18, ktoré nás informuje o prebiehajúcom exporte. Tu
musíme trpezlivo počkať až počítač skončí. Podľa náročnosti strihu a typu videa ako aj
podmienené kvalitou počítača export môže trvať niekoľko minút ale aj niekoľko dní. Pozor na
to.
44
Práca s digitálnym videom
Obrázok 3.18 Dialógové okno exportu.
Ak počítač dokončil export, objaví sa hlásenie ako na obrázku 3.19.
Obrázok 3.19 Koniec exportu, môžeme prehrať video alebo otvoriť cieľový priečinok.
Kliknutím na Explore folder sa dostaneme do priečinka, kam sa video exportovalo a môžeme
ho dvojklikom otvoriť a skontrolovať si prácu. Ak sa nám niečo nepáči, musíme to zmeniť
s tým, že znova musíme vyexportovať výsledok. Až budeme spokojní, môžeme uložiť projekt
(Save As...) aby sme sa k nemu mohli neskôr vrátiť ak by sme chceli. Potom ho môžeme
zmeniť, upraviť a vyexportovať nové video.
45
Práca s digitálnym videom
V stručnosti - asi takýto je postup pri jednoduchom strihu a úprave videa. V tejto publikácii nie
je dostatok priestoru ani možností popísať viaceré časti, na to nám poslúžia niektoré úlohy,
ktoré si precvičíme na cvičeniach.
46
Práca s operačným systémom
4
Práca s operačným systémom
4.1 Čo je operačný systém
Operačný systém je hneď prvá vec, ktorá sa spomína, keď sa hovorí o počítačoch. Čo to vlastne
je, načo slúži, potrebujeme to vôbec?
Často vidíme pri nákupe počítača, že je s operačným systémom prípadne je ho potrebné
dokúpiť. Z toho je jasné, že asi je v počítači potrebný.
Operačný systém je vo svojej podstate dušou počítača. Zabezpečuje súčinnosť všetkých častí
počítača a pri práci s počítačom, pri jeho ovládaní sprostredkúva akési rozhranie, ktorému my
ľudia dokážeme dobre porozumieť a dokážeme tak počítač ovládať.
Existuje veľa druhov operačných systémov nielen ten „najznámejší“ s oknami. Pri počiatkoch
počítačovej éry boli veľmi rozšírené operačné systémy typu Linux alebo DOS. Vo svojej
podstate MS DOS je predchodca súčasných Windows a ešte nepoužíval grafické rozhranie ako
dnešné počítače. Myšky alebo dotykové obrazovky sú vymoženosťou až moderných
operačných systémov. Ako prvé s tým prišli systémy iOS, Android a Windows Mobile. Áno,
aj tieto sú známe operačné systémy len s tým rozdielom, že obsadili segment malých
a prenosných počítačov – tabletov, netbookov alebo smartfónov.
Prečo potrebujeme operačný systém?
Jednoduchá otázka, zložitá odpoveď. Dnešné počítače sa skladajú z viacerých, možno povedať
modulov. Základná časť je vlastne základová doska – motherboard. Na nej sú inštalované,
umiestnené pamäťové moduly, procesor, systémy správy diskových pamätí – radiče diskov,
systémy rozhrania pre komunikáciu s okolím – porty pre klávesnicu, myš a ďalšie zariadenia
ako sú tlačiareň, skener, grafický tablet. Taktiež sa do základovej dosky zapája grafická
a zvuková karta a mnoho iných voliteľných modulov.
Aby počítač fungoval v poriadku a ako má, je potrebné aby všetky tieto moduly spolupracovali.
A presne to je úlohou operačného systému – zabezpečiť súčinnosť všetkých častí počítača
a zabezpečiť jeho ovládanie obsluhou. To, že aká je forma ovládania operačného systému je
v podstate prispôsobenie prostredia ľudským návykom a požiadavkám jednoduchej práce. Preto
je v súčasnosti najrozšírenejší operačný systém MS Windows s verziou 7 a 8.
4.2 MS Windows
Vznikol postupným vývojom zo základnej verzie Windows 3.0 a postupne dospel do stupňa
Windows 8. Veľmi známe boli varianty Windows 95, 98 a XP. Následne bol vyvinutý Windows
47
Práca s operačným systémom
Vista ale vďaka niektorým problémom s grafickou náročnosťou nebol natoľko rozšírený. Dá sa
povedať, že posledné verzie Windows 7 a 8 v súčasnosti kraľujú na trhu operačných systémov.
Pre naše potreby sa budeme zaoberať verziou Windows 7 ale v podstate to čo si ukážeme na
príkladoch platí aj pre nižšie alebo vyššie verzie. Treba podotknúť, že aj keď existujú spolu
s novými ešte aj predošlé verzie systému, od výrobcu už nemajú podporu a nevydávajú sa pre
ne oprávky a obnovenia. Taktiež výrobcovia komponentov do počítača smerujú svoje snahy
o skvalitnenie výrobkov práve do podpory nových operačných systémov a tak sa ľahko môže
stať, že niektoré časti počítača pod starým operačným systémom už nebudú pracovať. Podobne
je to aj pri nových programoch, mnohé z nich dokonca pracujú len na 64 bitovej variante
Windows 7 a preto majitelia počítačov s Windows XP majú jednoducho smolu. Alebo prejdú
na vyššiu verziu a z 32 bitovej na 64 bitovú architektúru alebo program nemôžu používať.
4.3 Práca v systéme Windows 7.
Na obrázku 4.1 je základná obrazovka systému Windows 7.
Obrázok 4.1 Základná obrazovka systému – desktop alebo pracovná plocha.
Systém Windows používa systém priečinkov a niektorým z nich pridáva určitú dôležitosť. Preto
je napríklad možné v počítači nájsť priečinok Pracovná plocha – je to vlastne základná
obrazovka v systéme. Ak niečo do tohto priečinka dáme, objaví sa to aj na ploche. Podobne
Windows spravuje aj niektoré ostatné priečinky. Preto pozor pri mazaní zdanlivo nepotrebných
súborov, môžeme si totiž náhodou vymazať niečo dôležité.
48
Práca s operačným systémom
Našťastie systém na to myslel a výrobcovia vyrobili „odpadkový kôš“, do ktorého sa
vymazávané veci uložia. Ak náhodou vymažeme niečo, čo sme nechceli tak v koši to znova
nájdeme a stačí len otvoriť kôš, označiť čo potrebujeme a kliknúť Obnoviť položku, podľa
obrázka 4.2.
Obrázok 4.2 Obnova súborov z koša.
V podstate aj kôš je určitý typ priečinka.
Ako vlastne práca s operačným systémom vyzerá? Na čo všetko ho môžem použiť? Odpoveď
je jednoduchá, na všetko čo robím s počítačom. Klasický spôsob práce so systémom je vlastne:
•
vytváranie, kopírovanie, presúvanie a mazanie priečinkov,
•
vytváranie, kopírovanie, presúvanie a mazanie súborov,
•
inštalácia programov a softvéru,
•
spúšťanie programov,
•
inštalácia a správa hardvéru – ovládačov,
•
čistenie priečinkov a systémových súborov.
49
Práca s operačným systémom
Medzi základné činnosti práce so systémom patria predovšetkým práce s priečinkami
a súbormi. Vo väčšine prípadov sa jedná o vytváranie priečinkov a súborov, presúvanie
a kopírovanie. Predpokladáme, že tieto činnosti čitateľ zvláda a preto by sme sa radšej venovali
iným, dôležitým príkladom práce so systémom.
4.4 Disky v počítači.
Všetky súbory a priečinky sú vytvárané na pevných diskových pamätiach počítača. Zápis na
tieto disky sa vykonáva magneticky a preto by sme mali zabrániť, aby tieto disky prišli do styku
so silným magnetom. Pevné disky sú v podstate tenké kovové disky, ktoré rotujú vysokou
rýchlosťou – niektoré až 10 tisíc otáčok za minútu. Na hriadeli, ktorý sa otáča môže byť
prítomných aj viac diskov ako jeden. Medzi týmito rotujúcimi diskami sa pohybujú záznamové
hlavy, ktoré záznam buď vytvárajú alebo čítajú. Preto napríklad sa neodporúča prenášať
notebook zapnutý, stačí malá neistota a aj jemný pád z malej výšky, ktorý by inak neublížil
počítaču môže spôsobiť, že sa záznamové hlavy dotknú povrchu disku. Ten je v tom momente
zničený a disk je neopraviteľný. Našťastie mnohé disky sú relatívne imúnne voči takýmto
pohybom a dokonca niektoré majú aj snímače polohy a zrýchlenia. V potrebných prípadoch
odpoja disk a zaparkujú hlavy mimo kotúčov.
Nás ale teraz budú zaujímať iné disky v počítači – tie, kde vidíme štruktúru a umiestnenie
obsahu disku – ikona Môj počítač. Dvojklik a vidíme obsah počítača pred sebou viď obrázok
4.3.
50
Práca s operačným systémom
Obrázok 4.3 „Obsah“ počítača.
V tomto prípade vidíme, že máme k dispozícii 4 disky, konkrétne Systém (C:), Video (D:),
Tibor (E:) a Samsung G2 320GB (Q:). Ďalej vidíme tiež, že v počítači je inštalovaný prehrávač
Blu-ray diskov – BD-RE (H:) – v tomto prípade tiež dokáže napaľovať tieto disky a ešte jedno
prenosné zariadenie Xperia Z. Jedná sa o mobilný telefón. To teda znamená, že vlastne vidím
všetko, čo je v počítači pretože mi stačí otvoriť príslušný disk a vidím priečinky a súbory. Toto
predpokladáme, že čitateľ ovláda. Iná je však situácia, keď by sme sa spýtali, koľko diskov,
fyzických diskov je v počítači? Bežný užívateľ by asi spočítal to čo vidí v okne a povedal by,
že 4. Aj keď je skutočne možné napočítať 4 disky, nemusia však byť fyzické – je totiž možné
vytvoriť tzv. logický disk, ktorý sa síce nachádza na fyzickom ale na jednom fyzickom disku
je možné vytvoriť viacero logických diskov. Aby sme videli ako to v skutočnosti vyzerá
a prípadne ak by sme chceli pracovať s rozložením diskov a ich označením, musíme v počítači
spustiť správu diskov – Disk Management. Nájdeme ho v priečinku Windows, podľa obrázka
4.4.
51
Práca s operačným systémom
Obrázok 4.4 Cesta k súboru diskmgmt – programu na správu diskov. Cesta je v hornej časti zobrazená: Počítač-SystémWindows-System32
Dvojklikom spustíme program. Po chvíľke sa zobrazí okno, kde uvidíme „pravdu“ o diskoch
v našom počítači, obrázok 4.5.
52
Práca s operačným systémom
Obrázok 4.5 Okno správy diskov v počítači.
Z tohto pohľadu je zrejmé, že v počítači je jeden fyzický disk číslo 0, na ktorom sú vytvorené
tri logické oddiely, z ktorých prvý – Systém – je zavádzací – tu je inštalovaný operačný systém
a z tohto disku počítač nabieha pri zapnutí. Pozor však s týmto programom správy diskov.
Veľmi ľahko je možné v ňom poškodiť niektoré disky, napríklad keby sme zrušili niektorú
jednotku tak by sme jej obsah už nevideli – prišli by sme o údaje umiestnené na tomto disku.
53
Práca s operačným systémom
Ak však máme veľký pôvodný disk a chceme vytvoriť ďalšie oddiely, tak tento program to
umožní a teda vieme na jednom veľkom disku vytvoriť dva či viac logických jednotiek a tie sa
budú tváriť ako samostatné disky. Presne na toto sa tento program používa. Ešte raz ale varujem
pred nepremysleným zásahom, môže dôjsť k strate údajov až k nefunkčnosti počítača. Na
obrázku je ešte vidieť, že je v počítači aj veľa iných diskov – hoci sme ich pôvodne nevideli.
Disky 1 až 4 sú v tomto prípade čítačky pamäťových kariet a keďže sme v nich nemali nič
vložené tak sa v počítači neukázali. Tento program ich však registruje a ukáže. Ďalej naspodku
vidíme ešte disk 5 – to je v tomto prípade externý fyzický disk a nižšie CD-ROM mechaniku –
spomínaný prehrávač a napaľovač Blu-ray diskov. Tabuľka hore v okne (obr. 4.5) zobrazuje
využitie diskov v percentách.
Už sme hovorili, že na diskoch sú umiestnené naše súbory. Je tu nainštalovaný aj operačný
systém, a ten býva v určitých časoch obnovovaný prípadne dopĺňaný a aktualizovaný. Počítač
si systematicky hľadá aktualizácie a v prípade potreby ich doinštaluje do systému. To je pre
užívateľa výhoda, pretože aktuálny systém znamená odolnejší proti vírusom a útokom zvonka,
lepšie a rýchlejšie pracuje, je hospodárnejší s prostriedkami v počítači a podobne. Počítač si
však vždy urobí kópiu existujúcich systémových súborov ešte pred aktualizáciou. Podobne sa
správa, ak browsujeme po internete alebo si sťahujeme rôzne súbory, používame programy na
kompresiu (zip a rar) prípadne rôzne upravujeme rôzne dokumenty v počítači. Vtedy sa zvyknú
vytvárať záložné kópie, ak by bolo potrebné niektoré činnosti vrátiť. Neskôr si ukážeme ako
môžeme opraviť krok, ktorý sme urobili omylom, napríklad nainštalovali sme nejaký nový
program ale z istých dôvodov nám nevyhovuje a potrebujeme sa vrátiť do stavu pred
inštaláciou. Teraz si však ukážeme, ako sa môžeme zbaviť nepotrebných súborov na počítači
a tým ušetriť miesto na disku.
V prvom rade je dôležité si uvedomiť, že počítač vytvára systémové súbory na systémovom
disku, teda kde je nainštalovaný operačný systém. Preto nie je potrebné čistiť nesystémové
disky, prípadne raz za čas áno ale systémový disk je vhodné čistiť pravidelnejšie, podľa tempa
a množstva práce na počítači. Ako postupujeme? Otvoríme si Môj počítač a vyhľadáme
systémový disk, obvykle je označený písmenom C, môže mať ale aj iné písmeno. Klikneme
pravým tlačidlom myši na disk a zvolíme možnosť Vlastnosti. V okne uvidíme informácie
o disku, obrázok 4.6.
54
Práca s operačným systémom
Obrázok 4.6 Vlastnosti systémového disku
Klikneme na tlačidlo Čistenie disku a po chvíľke sa krátko objaví dialógové okno, že prebieha
zber údajov, obrázok 4.7 a potom výsledné okno čistenia disku, obrázok 4.8.
Obrázok 4.7 Dialógové okno – príprava disku na čistenie
55
Práca s operačným systémom
Obrázok 4.8 Dialógové okno čistenia disku, tu si vyberieme, čo chceme vyhodiť.
Stačí aby sme označili v zozname v hornom okne, ktoré položky si prajeme vymazať. Ak sme
hotoví klikneme na tlačidlo OK a počítač sa nás pre istotu znova spýta, či to myslíme vážne.
Vymazávanie je v tomto prípade nevratné pretože sa vyhodené súbory nepresunú do koša ale
rovno sa vymažú. Nie je teda možné ich jednoducho obnoviť.
Takto dokážeme naraz vymazať veľa súborov, ktoré nepotrebujeme. Počítač určite nevyhodí
také, ktoré sú potrebné. Tu sa zbavuje predovšetkým nepotrebných súborov, ktoré vznikli počas
práce na počítači bez vôle človeka – automaticky.
Ak si ale všimneme dialógové okno mazania súborov na obrázku 4.8, vidíme tam ďalšie tlačidlo
– Vymazať systémové súbory. Pred týmto textom je ešte obrázok štítu – to signalizuje, že túto
voľbu môžeme vykonať iba ak máme administrátorské práva na počítači. Ak sme majitelia a len
my pracujeme na počítači tak s veľkou pravdepodobnosťou sme aj administrátori toho počítača.
Administrátori nie sme na verejne prístupných počítačoch, na školských a podobne. Teda tam,
kde počítač nie je len náš a niekto iný inštaloval systém.
56
Práca s operačným systémom
Ak sme teda administrátorom počítača, v tomto kroku môžeme vymazať aj staré zálohy
nepotrebných systémových súborov – sú to väčšinou záložné kópie, ktoré vznikli pri
aktualizácii operačného systému a po nejakom čase už nie sú potrebné.
Keď sa teda rozhodneme, že odstránime aj nepotrebné systémové súbory, klikneme na toto
tlačidlo. Čistenie disku sa spustí odznova ale tentoraz končí oknom ako na obrázku 4.9.
Obrázok 4.9 Čistenie disku – vymazanie nepotrebných systémových súborov.
Vidíme, že sú tu dve záložky a na tej druhej je možné vybrať si čo chcem vyčistiť – či chcem
odinštalovať nejaké programy – to nie je naša voľba alebo Obnovovanie systému a tieňové
kópie – to je to čo chceme, viď obrázok 4.10.
57
Práca s operačným systémom
Obrázok 4.10 Čistenie a mazanie starých kópií systémových súborov.
Po kliknutí na Vyčistiť sa počítač ešte raz pre istotu spýta, či to myslíme vážne, ak sme
rozhodnutí klikneme Odstrániť. Počítač chvíľu bude intenzívne pracovať a posledné okno sa
zavrie. Ostane len to na obrázku 4.10. Potom klikneme na tlačidlo OK, počítač sa pre istotu
znova spýta, či to myslíme vážne a po potvrdení, že áno (klikneme na Odstrániť súbory)
počítač začne čistiť a mazať nepotrebné súbory. Po skončení môžeme okná čistenia disku
zavrieť. Odmenou za našu námahu je viac voľného miesta na systémovom disku a teda viac
priestoru pre systém, čo urýchľuje počítač a poteší užívateľa.
4.5 Urobil som chybu, ako sa vrátim späť?
Operačný systém si pri každej inštalácii vytvára tzv. body obnovenia. Sú to stavy počítača, do
ktorých sa dá vrátiť systém ak sa niečo pokazí, ak náhodou niečo nainštalujeme, čo sme
nechceli, ak sa systém z nejakých príčin pokazil prípadne ak sme vykonali krok, ktorý sme
nechceli. V prípade inštalácie nepotrebného programu tento stačí odinštalovať. Klikneme na
Štart potom na Ovládací panel a vyberieme si Odinštalovať programy. V zozname si
vyhľadáme to čo chcem odinštalovať a dvojklikom to odinštalujeme. Stane sa však, že sme
58
Práca s operačným systémom
nainštalovali niečo, čo sa neobjaví v zozname inštalovaných programov napríklad nejaké nové
ovládače k tlačiarni, skeneru alebo nejaký obslužný ovládač. Ako môžem tento krok napraviť?
Našťastie v systéme Windows existuje možnosť vrátiť sa v čase späť do stavu, keď počítač
fungoval v poriadku. Ide o tzv. obnovu do predošlého stavu. Podmienkou tejto obnovy je, že
existujú nejaké body, do ktorých sa dá vrátiť. Ak sme práve vyčistili disk a vymazali sme si
body obnovenia tak nebude možné sa nikam vrátiť. Akonáhle však systém nainštaluje nejakú
aktualizáciu už sa vytvorí bod obnovy a tam sa dokážeme vrátiť. Dokonca body obnovy môže
vytvárať aj užívateľ tak, že si zvolí vytvoriť bod obnovy a počítač tento stav zaregistruje.
Neskôr ak sa niečo pokazí, dá sa do tohto bodu vrátiť.
Do stavu obnovovania sa dostaneme pravým klikom na ikonu Počítač a zvolíme Vlastnosti.
Otvorí sa okno ako na obrázku 4.11
Obrázok 4.11 Vlastnosti počítača, hore je popísaná aj alternatívna cesta cez ovládací panel.
Tu si zvolíme Rozšírené systémové nastavenia, obrázok 4.12. Zameriame sa na záložku
Ochrana systému.
59
Práca s operačným systémom
Obrázok 4.12 Ochrana systému formou správy bodov obnovenia.
Všimnime si, že v tomto okne sa môžeme nielen vrátiť do predošlého bodu obnovy (tlačidlo
Obnovovanie systému) ale aj vytvoriť nový (Vytvoriť). V strede okna vidíme v Nastavení
ochrany, ktoré disky majú zapnutú možnosť automatického vytvárania bodu obnovy. Tu je
potrebné povedať, že je možné túto funkciu úplne vypnúť tak, že vypnem ochranu pre každý
disk. To ale dôrazne neodporúčam. Nechajme si zapnutú ochranu na systémovom disku, na
ostatných to v podstate nemá zmysel. Systém je uložený na systémovom disku a návrat do
predošlého bodu obnovy sa bude týkať teda len systémového disku, ostatných nie. Treba ešte
poznamenať, že keď sme medzitým vytvorili nejaké nové dokumenty, obrázky alebo iné súbory
ako užívatelia tak pri návrate do predošlého bodu obnovy tieto súbory zostanú zachované –
menia sa iba tie, ktoré sú systémové. My o dokumenty neprídeme.
Tlačidlom Konfigurovať... je možné jednotlivým diskom zapnúť ochranu a prideliť priestor
pre zálohy. Tlačidlo Vytvoriť... okamžite vytvára bod obnovy, stačí len zadať nejaký názov,
aby sme vedeli, že čo sme si vytvorili (počítač vytvorí bod obnovy a zahrnie ho do svojho
60
Práca s operačným systémom
zoznamu bodov). A posledné a veľmi dôležité tlačidlo Obnovovanie systému vyvolá dialóg
ako na obrázku 4.13.
Obrázok 4.13 Výber spôsobu a bodu obnovenia.
Tu si zvolíme druhú možnosť Vybrať iný bod obnovenia a klikneme Ďalej. Otvorí sa zoznam
bodov obnovenia, obrázok 4.14. Pod zoznamom si zvolíme Zobraziť ďalšie body obnovenia
aby sme videli všetky možné a vyberiem si ten, ktorý si želáme. Ak by som si napríklad zvolil
z tej ponuky druhý bod s dátumom 10.12.2014 18:04:53 tak by sa počítač vrátil do stavu pred
tým ako som nainštaloval program Image Data Converter. Po výbere bodu obnovenia si
môžeme skontrolovať, ktoré programy to ovplyvní prípadne klikneme Ďalej a na poslednom
okne zvolíme Dokončiť. Odtiaľto je proces automatický a nedá sa zastaviť. Počítač prestane
reagovať a nakoniec sa reštartuje a po úspešnej obnove potvrdí stav hlásením o obnove. Tento
proces je nevratný, nemôžeme si to rozmyslieť a vrátiť sa späť, že sme nechceli tento bod
obnovenia. To už nie je možné a preto si treba veľmi dobre premyslieť, do ktorého bodu sa
chcem vrátiť, ostatné body registrované po tomto budú zmazané a akoby nikdy neexistovali.
Taktiež sa odstránia programy, ktoré sme medzitým inštalovali, skrátka prídeme o všetko, čo
sme na počítač inštalovali po tomto bode obnovenia. Zostanú iba dokumenty, ktoré sme
61
Práca s operačným systémom
vytvorili. Ale zbavili sme sa neželanej inštalácie alebo stavu nefunkčnosti počítača ak to bol
dôvod obnovovania.
Obrázok 4.14 Zoznam bodov obnovenia, úplne prvý je manuálne vytvorený bod, pod ním je automaticky vytvorený bod.
Načo sú dobré body obnovenia? Predstavte si situáciu, že idete upraviť počítač, nainštalujete
všetko čo budete potrebovať a teda počítač funguje ako má, podľa vašich požiadaviek. Dá sa
ale očakávať, že v budúcnosti budú k dispozícii novšie verzie programov, ktoré sú inštalované
na počítači. Pred inštaláciou novej verzie mi stačí vyčistiť disk a spraviť manuálny bod
obnovenia. Teraz nainštalujem novú verziu softvéru. Niekoľko dní budem zisťovať, či je všetko
v poriadku a či zmena na novú verziu nespôsobila nejakú poruchu. Ak nie, môže znova vyčistiť
disk od starých kópií a bodov obnovenia a vytvoriť si nový manuálny bod obnovenia. Takto
vlastne bude môj počítač vždy pripravený a keby bolo potrebné riešiť obnovu, vždy budem mať
bod, kam sa viem v prípade potreby vrátiť.
4.6 Hardvér v počítači
Posledné miesto, kam sa v prípade problémov musíme pozrieť je miesto, kde vidíme čo sa
fyzicky nachádza v počítači – tzv. Správca zariadení. Klikneme pravým tlačidlom myši na
62
Práca s operačným systémom
ikonu Počítač, klikneme v zozname na Vlastnosti a v tomto okne, obrázok 4.11, si zvolíme
Správcu zariadení, vľavo hore. Podľa ikonky pred textom je nám jasné, že musíme mať
administrátorské privilégiá aby sme mohli spustiť správcu. Otvorí sa nové okno, obrázok 4.15.
Práve tento správca slúži na to, že ak je nejaký prípadný problém s nejakou časťou počítača,
tak tu ten problém uvidíme, presnejšie v správcovi uvidíme, ktorá časť počítača má problémy.
V našom prípade žiadna, pretože ak by bol niekde problém tak sa pri príslušnom zariadení
objaví varovný symbol trojuholníka – v žltom trojuholníku čierny alebo červený výkričník. Na
obrázku však nie je taký symbol. Ale v prvom riadku zoznamu vidíme, že pri zariadení Floppy
disk drive je vidieť malá čierna šípka ukazujúca smerom dole. Tento symbol znamená, že
zariadenie je vypnuté a nepoužíva sa. V skutočnosti na počítači nie je takáto jednotka a preto je
v správcovi vypnutá. Keby sme podobne vypli napríklad myš tak hneď nato by myš prestala
fungovať a počítač by sme museli ovládať kurzorom. Vypínanie niektorých zariadení však
umožňuje odpojiť to, ktoré môže spôsobovať nejaké problémy pri činnosti počítača a tak
dokážeme odhaliť, ktoré zariadenie spôsobuje poruchu, nefunkčnosť.
Obrázok 4.15 Správca zariadení počítača, tu vidíme čo všetko je fyzicky spojené v počítači.
Ak niektoré zariadenie nepotrebujeme vôbec, napríklad odstránime grafickú kartu alebo
zmeníme klávesnicu, tak tu v tomto správcovi môžeme odinštalovať aj ovládač k uvedenému
63
Práca s operačným systémom
zariadeniu. Napríklad chceme zmeniť grafickú kartu. Klikneme na šípku vedľa Display
adapters a v zozname sa nám objaví nainštalovaná grafická karta, v tomto prípade NVIDIA
GeForce 8800GT. Klikneme pravým tlačidlom na názov karty a z ponuky vyberieme možnosť
odinštalovať, viď obrázok 4.16. Okrem odinštalovania môžeme ovládače karty aj aktualizovať,
môžeme kartu zakázať prípadne zistiť, či sa zmenil hardvér (vymenil som kartu za novší typ).
Keď si vyberieme odinštalovať, ponúkne sa možnosť ako na obrázku 4.17.
Obrázok 4.16 Úpravy vlastností grafickej karty
Obrázok 4.17 Odinštalovanie grafickej karty.
Ak len potvrdíme v tomto okne OK tak sa síce karta vymaže zo zoznamu zariadení, ale najbližší
reštart spôsobí, že počítač si nájde grafickú kartu (ak ju medzitým neodstránime z počítača pred
zapnutím) a hneď si aj doinštaluje existujúce ovládače. V tomto prípade budeme po reštarte
presne tam, kde sme boli v momente odinštalovania karty.
Ak si ale označíme voľbu Odstrániť softvér ovládača pre toto zariadenie, tak po potvrdení
OK sa karta nielen odstráni zo zoznamu, ale odstráni sa aj ovládač karty. Teda ak sme si
omylom nainštalovali verziu, ktorá nie je pre moju kartu, tak teraz sme sa jej zbavili. Stačí
počítač len reštartovať a on si sám nájde grafickú kartu a nainštaluje základné ovládače. Po
tomto kroku môžeme znova zo zoznamu z obrázka 4.16 vybrať napríklad Aktualizovať softvér
64
Práca s operačným systémom
ovládača a zvoliť si správny typ ovládača. Takto som dokázal opraviť a vymeniť nevhodný
ovládač ku karte. Podobne môžem upraviť a opraviť ovládače pre ostatné inteligentné
zariadenia, akými sú napríklad skener, tlačiareň, niektoré špeciálne zariadenia ako tablety
(grafické), zvukové a grafické karty, strihové karty a podobne. Jednoduché zariadenia ako
klávesnica alebo myš majú tak jednoduché ovládače, že ich ani nie je potrebné odstraňovať.
Operačný systém ich má v sebe zabudované od výroby, takže jeho inštaláciou sa nainštalujú aj
tieto ovládače.
4.7 Núdzový režim.
Existujú situácie, že napríklad nainštalujeme nový ovládač grafickej karty ale niečo sa stane
a ovládač nie je celkom vhodný pre našu kartu, namiesto obrazu je len čierny monitor. Alebo
sa počítač nejakým spôsobom zavíri a nedokážem vírus odstrániť lebo bráni spusteniu
antivírového programu. V tomto prípade existuje len jediné riešenie a to je prepnutie počítača
do núdzového režimu.
Núdzový režim je sám o sebe funkčný režim počítača, teda je v ňom možné pracovať, až na
niektoré drobnosti, ktoré sú vcelku dosť dôležité. Pre Windows 7 sa núdzový režim spúšťa
nasledovne: pri spúšťaní držíme alebo stláčame kláves F8 v sekundových intervaloch, ešte skôr
ako sa objaví logo Windows. Ak sa nám podarí tak uvidíme čiernu obrazovku ako na obrázku
4.18 (prípadne niečo veľmi podobné).
65
Práca s operačným systémom
Obrázok
4.18
Núdzový
režim
http://kb.eset.sk/esetkb/index?page=content&id=SOLN2268&locale=sk_SK
počítača.
Obrázok
z
Tu si môžeme vybrať z prvých troch ponúk, pre riešenie problémov odporúčam výber hneď
prvej. V tomto prípade bude internet nedostupný a my sa vyhneme možným útokom vírusov na
sieti. V núdzovom režime totiž počítač spustí len obmedzenú časť svojich ovládačov a nespúšťa
takmer nijaké užívateľské programy – ani antivírus. Pri prvej možnosti je teda sieť blokovaná
a my máme istotu, že sa do počítača neinfiltruje nič. Ak máme podozrenie, že máme zavírený
počítač tak veľmi odporúčam spustiť počítač na čistenie tak, že ho najskôr vypneme, počkáme
niekoľko sekúnd (aj 30) a potom zapneme. Je to dôležité preto, lebo ak máme v pamäti vírus,
reštart nevymaže pamäť a vírus, najmä rezidentný by ostal v pamäti a šarapatil by ďalej.
Vypnutím sa ale pamäť vymaže a pri štarte je teda čistá.
Teda ak sa počítač spustí v núdzovom režime môžeme postupovať rovnako ako by sme mali
plný systém. Môžeme odstrániť nevhodné ovládače a tým opraviť tento problém alebo spustiť
skenovanie disku a vyhľadávanie zavírených súborov. Antivírus takto nájde problém a pretože
sme v núdzovom režime a v pamäti nie je vírus rezidentný, dokážeme ho vymazať z počítača.
Často je núdzový režim jediná možná záchrana počítača.
66
Práca s operačným systémom
4.8 Bonus na záver.
Určite všetci máme nejaký ten USB kľúčik, na ktorom nosíme rôzne súbory. Niekto vlastní
veľký 4GB 7niekto má väčší napríklad 32GB. Na takéto kľúče sa zmestí toho veľa. Ale možno
sa aj vám stalo, že hoci ste mali na kľúčiku dostatok voľného priestoru, nemohli ste tam
skopírovať nejaký súbor pretože vám systém ohlásil, že je disk plný. Ako je možné, že na
kľúčik, kde máte voľných napríklad 12GB neviete skopírovať 5GB veľký súbor?
Pri kopírovaní tak veľkých súborov vám bráni samotný operačný systém. Niežeby nechcel aby
ste to skopírovali ale určité nastavenia kľúčika vám to neumožnia. Konkrétne, ak sa to stane,
tak si najprv overte v akom formáte je kľúčik naformátovaný. Ak je formát kľúčika FAT32
alebo ešte nižší FAT16 tak vedzte, že to je príčina tohto správania. Súborový systém FAT32
dokáže naraz adresovať súbor veľký 4GB a preto pri pokuse o zápis väčšieho, systém ohlási,
že je disk plný. Stačí sformátovať kľúčik na formát NTFS, známy od Windowsu XP až po
dnešné osmičky a hneď je po probléme. Nezabúdajte, že formátovaním stratíte obsah kľúčika.
Urobte si niekde kópiu obsahu, sformátujte a dajte všetko naspäť. Získate tak kľúčik, kde
nebude problém s veľkými súbormi.
4.9 Na záver ...
Chceli by sme vás ešte upozorniť, že ak sa rozhodnete skúšať nejaké návody z tejto publikácie
a nemáte dostatok skúseností, že za všetko čo skúsite a čo urobíte, autori tejto publikácie nenesú
žiadnu zodpovednosť a v prípade poškodenia alebo straty súborov tieto straty nebudú
nahradené. Prosíme vás, práca a nastavovanie systému nie je hračka a zábava na voľné chvíle
a preto k tomu pristupujte zodpovedne. Na cvičeniach si budeme jednotlivé kroky opakovať
a budete včas upozornení na prípadné riziká práce.
7
GB v tomto prípade značí gigabajt. 4 GB označuje veľkosť 4 gigabajty. V počítačovej terminológii je 1 gigabajt
1024 megabajtov a nie 1000 ako sme zvyknutí.
67
Word
5
Word
V tejto časti študijného materiálu sa budeme venovať predovšetkým funkciám, ktoré budete
môcť v budúcnosti využiť a zúročiť pri písaní záverečných prác. Nebudeme sa venovať
základným úpravám textu, tu predpokladáme, že tieto základné úkony už poznáte a dokážete
ich využívať. Zameriame sa predovšetkým na aplikáciu viacúrovňového číslovania, jeho
využitie pri číslovaní kapitol, používanie a zmenu štýlov, úpravu niektorých prvkov na strane
ako napríklad hlavičky a pätičky, číslovanie strán, kontrola pravopisu, vyhľadávanie
v dokumente a podobne. Na konkrétnych príkladoch si to zároveň precvičíme aby ste získali
nielen vedomosti, čo je možné na čo použiť ale aj zručnosti ako to použiť. Očakávame, že
odmenou nám budú krajšie a lepšie formátované záverečné práce, ktoré ako vedúci musíme
často opravovať alebo vracať na prepracovanie.
5.1 Číslované zoznamy
Zoznamy môžu existovať v dvoch základných formách, číslované alebo odrážkové. My sa
budeme venovať najmä číslovaným zoznamom. Pre lepšie pochopenie funkcie a pre názornú
ilustráciu vytvoríme jednoduchý viacúrovňový zoznam. Viacúrovňový znamená, že hlavné
položky zoznamu sú číslované napríklad ako 1), 2) atď. a nižsia úroveň zoznamu sa čísluje inou
formou napríklad zoznam a), b) atď.
V novom dokumente si vytvoríme nasledovný text:
Otázka
Odpoveď
Odpoveď
Odpoveď
Odpoveď
Tento zoznam otázok a odpovedí niekoľko-krát skopírujeme na stranu, aby sme mali viac textu.
Ak sme hotoví, použijeme viacúrovňové zoznamy na vytvorenie nasledujúceho zoznamu:
1) Otázka
a) Odpoveď
b) Odpoveď
c) Odpoveď
d) Odpoveď
Takýto zoznam je možné vytvoriť pár kliknutiami myšou. Najprv si celý zoznam označíme do
bloku (myšou alebo CTRL+a). Potom klikneme na tlačidlo Viacúrovňový zoznam - obrázok
5.1. Spomínané tlačidlo je na hlavnej záložke Domov v sekcii Odsek.
68
Word
Obrázok 5.1 Vytvorenie viacúrovňového zoznamu.
Zvolíme si možnosť hneď vpravo vedľa aktívnej „Žiadne“. To znamená, že hlavná úroveň bude
číslovaná číslovkami, nižšia písmenami atď. Po výbere sa vytvorí plný číslovaný zoznam. Aby
sme využili to, že číslovanie je automaticky viacúrovňové musíme text, ktorý chceme číslovať
nižšou úrovňou odsadiť vpravo o jeden krok. To znamená, že pomocou klávesu CTRL a kurzora
označíme všetky slová Odpoveď do bloku a klikneme na tlačidlo Zväčšiť zarážku, obrázok 5.2.
Obrázok 5.2 Tlačidlo zväčšenia zarážky
69
Word
Pomocou tohto tlačidla odsadíme text o jeden krok vpravo a číslovanie sa zmení na abecedný
zoznam. V konečnom dôsledku by sme mali dostať zmiešaný zoznam, kde sú otázky číslované
a odpovede tvoria abecedný zoznam (veľmi praktické pri príprave testov). Taktiež je možné
využiť viacúrovňové číslovanie pri príprave štýlov nadpisov kapitol a podkapitol. Vtedy si
zvolíme možnosť číslovania 1 Nadpis 1, 1.1 Nadpis 2, 1.1.1 Nadpis 3 atď. Takto si vieme
zabezpečiť
potrebné
číslovanie
pre
kapitoly
a
podkapitoly v
záverečnej
práci.
Prečo by sme mali používať štýly? Nestačí len preformátovať daný text? V podstate používanie
štýlov uľahčuje formátovanie textu pretože ak chceme zmeniť formát, stačí upraviť štýl a zmení
sa aj formát textu. Čo je ale dôležitejšie, pri použití štýlov Nadpis X, kde X je úroveň štýlu
môžeme veľmi ľahko vytvoriť obsah práce, pretože Word dokáže vkladať do obsahu
dokumentu texty, ktoré boli formátované vybranými štýlmi. A presne takými štýlmi sú štýly
Nadpis X.
5.2 Máme štýl pri písaní
Štýl pri písaní textu využijeme vtedy ak si potrebujeme vytvoriť určitý formát písma (veľkosť
textu, farba, číslovanie, formát odseku a podobne). Všetky tieto nastavenia môžeme uložiť do
štýlu a keď ho aplikujeme na napísaný text tak ten sa naformátuje podľa daného štýlu.
Štýly si môžeme vytvárať aj sami ale dôležité je vedieť, že Word dokáže rozoznať text
formátovaný nejakým štýlom a dokáže ho aj spracovať, napríklad vytvoriť z neho obsah
a podobne. Práve preto je dôležité vedieť používať štýly.
Pozrime sa konkrétne na nejakú ukážku. Pre jednoduchosť budeme predpokladať, že máme text
zložený z viacerých kapitol a podkapitol druhej a tretej úrovne. Napríklad:
Hlavná kapitola
Podkapitola úrovne 1
Podkapitola úrovne 2
Nakopírujem si tento text na celú stranu a budeme ho v ďalších krokoch spracovávať.
V prvom rade je potrebné si povedať, že vhodnosť používať štýly Nadpis X spočíva v tom, že
Word dokáže z takto formátovaných textov vytvoriť obsah dokumentu a to využijeme, keď
budeme tento obsah vytvárať.
Ako použijem vybraný štýl? Veľmi jednoducho. V prvom rade si musíme uvedomiť, že štýl sa
aplikuje na odsek, teda stačí aby kurzor stál v želanom odseku, ktorého štýl chceme zmeniť.
Klikneme do textu Hlavná kapitola, prípadne si ho označíme, pomocou CTRL môžeme označiť
70
Word
každý text Hlavná kapitola. Teraz stačí, aby sme klikli na vybraný štýl a označený text sa hneď
zmení podľa vybraného štýlu, v našom prípade si vyberieme štýl Nadpis 1. Podobne budeme
postupovať aj s ostatným textom, na podkapitolu 1 použijeme štýl Nadpis 2 a na podkapitolu 2
štýl Nadpis 3. Všimnite si zároveň, že sa automaticky v zozname štýlov vytvorí štýl nižšej
úrovne. Mali by ste mať stav ako na obrázku 5.3.
Obrázok 5.3 Text po aplikácii štýlov.
Takže teraz máme text naformátovaný potrebnými štýlmi. Nevyzerá ale tak, ako by sme si
želali. Texty by mali byť čierne, sú modré. Mali by byť rôznej veľkosti, od veľkosti 16 až po
13. Znaková sada môže byť použitá sada Arial. Chýba číslovanie. Ako to ale zmeniť? Mohli by
sme jednoducho zmeniť príslušný text ale potom sme takmer zbytočne použili štýl. Na zmenu
výzoru textu teraz použijeme zmenu štýlu, miesto toho aby sme zmenili priamo text zmeníme
štýl.
Ako to dosiahneme? Veľmi jednoducho. Ukážme si ako zmeníme štýl Nadpis 1.
Klikneme si pravým tlačidlom myši na štýl, ktorý potrebujeme zmeniť. Z ponuky si vyberieme
možnosť Upraviť, obrázok 5.4.
71
Word
Obrázok 5.4 Voľba úpravy štýlu
Po voľbe sa otvorí nasledovné okno, obrázok 5.5.
Obrázok 5.5 Dialógové okno zmeny štýlu.
72
Word
Budeme postupovať zhora nadol. V názve je názov štýlu. Zakladá sa na existujúcom štýle
Normálny a po stlačení klávesu Enter sa štýl Nadpis 1 skončí a bude sa uplatňovať pôvodný
štýl Normálny. Teda automaticky sa ukončí používanie štýlu Nadpis 1.
Pod tým je možné rýchlo si nastaviť niektoré parametre písma a odseku, nižšie je ukážka ako
to bude v texte vyzerať a úplne dole je slovný popis. Ďalej sú tam rôzne možnosti aplikácie
štýlu. Pridať do galérie štýlov necháme označené, štýl sa ukáže v galérii a môžeme si ho ľahko
navoliť. Automaticky aktualizovať – ak sme zruční v práci s Wordom, môžeme túto voľbu
aktivovať a vždy keď zmeníme text napísaný daným štýlom tak sa upraví aj štýl. Musíme si
však dať pozor, aby sme náhodou nepokazili viac než by sme mali osoh. Pre začiatok
odporúčam nenastavovať. Len v tomto dokumente znamená, že sa štýl uplatní iba na tento
dokument a v novom dokumente sa tieto zmeny neprejavia. Ak ale vyberieme druhú voľbu
Nové dokumenty podľa danej šablóny, tak sa štýl uloží do šablóny a keď otvoríme nový
dokument budeme ho mať k dispozícii aj v ňom. Šikovné ak potrebujem vytvoriť niektoré často
používané štýly.
Úplne dole je tlačidlo Formát, pomocou ktorého môžeme presnejšie nastaviť potrebné
parametre štýlu ako sú veľkosť a typ písma, farba, riadkovanie, číslovanie, tabulátory,
orámovanie a mnoho iného. V našom prípade si nastavíme typ písma na Arial tučné (bold),
veľkosť 16 (hlavný nadpis) farba čierna, riadkovanie 1,5 a riadkovanie pred odsekom nastavíme
na 0 a za odsekom 12-18 bodov. Toto spôsobí, že medzi hlavným nadpisom a ostatným textom
sa vynechá odstup. Číslovanie zatiaľ nenastavujeme. Podobne upravíme ostatné štýly s tým
rozdielom, že veľkosti znakov sa menia od 16, 14 až 13 (Nadpis 1 až Nadpis 3), Arial typ písma
ostáva, riadkovanie a farba tiež a riadkovanie za odsekom nastavíme na 12 bodov. Dostaneme
nasledovný výsledok, obrázok 5.6. Ešte ostáva nastaviť číslovanie nadpisov. Tu využijeme to,
že poznáme viacúrovňový zoznam. Toto bude najjednoduchší krok. Označíme celý zoznam do
bloku a nastavíme číslovanie pomocou viacúrovňového zoznamu. Vyberieme si možnosť
v druhom rade úplne vpravo, podľa obrázka 5.1. Takto sa nastaví číslovanie podľa úrovní
a štýlov a dostaneme výsledok ako na obrázku 5.7.
73
Word
Obrázok 5.6 Výsledok nastavenia štýlov podľa popisu.
Obrázok 5.7 Výsledok po nastavení číslovania – hotové nadpisy pre záverečné práce.
74
Word
Ešte musíme zabezpečiť, aby každá hlavná kapitola začínala na novej strane - hlavná kapitola
a nie kapitola inej úrovne. To dosiahneme tak, že sa kurzorom postavíme pred text nadpisu
hlavnej kapitoly, v našom prípade za číslo a pred písmeno H a stlačíme kombináciu klávesov
CTRL+Enter. To spôsobí, že sa do dokumentu vloží zlom strany a všetko ostatné za zlomom je
na novej strane. Naša nová strana začína nadpisom hlavnej kapitoly. Aby sme vôbec
formátovacie príkazy a riadiace znaky videli, zapneme si ich zobrazovanie pomocou tlačidla na
obrázku 5.8.
Obrázok 5.8 Tlačidlo na zobrazenie všetkých formátovacích príkazov v dokumente
Teraz by sme mali mať na každej strane navrchu nadpis hlavnej kapitoly a dvoch podkapitol.
Ak je tak, teraz si ukážeme, ako vložiť obsah dokumentu do dokumentu, teda vypísať názvy
kapitol, priradiť im čísla strán a tento zoznam umiestniť na začiatok dokumentu.
Obsah vkladáme pomocou tlačidla na záložke Referencie, hneď prvé zľava. Nezabúdajme, že
obsah sa vkladá na miesto, kde stojí kurzor takže ešte pred vložením obsahu sa presunieme na
začiatok prvej strany kde má byť umiestnený obsah.
Klikneme na tlačidlo Obsah a vyberieme si niektorú z automatických tabuliek, pre naše potreby
záverečných prác sú postačujúce. Obsah sa vytvorí z prvých troch štýlov Nadpis 1 až 3 tak ako
potrebujeme. Aj preto sme používali formátovanie textu štýlmi Nadpis, teraz Word vie, čo kam
vložiť. Urobí to za nás rýchlo a bez chyby. Dostaneme výsledok ako na obrázku 5.9.
75
Word
Obrázok 5.9 Automatický obsah vytvorený Wordom z nášho textu. Všimnite si zarovnanie čísiel strán, toto ručne neurobíte.
Stačí len slovo Obsah upraviť na čierny Arial veľkosť 14 a bude to v poriadku. Drobná
poznámka, čo keď sa mi zmení text a niečo sa popresúva, potom už nebude tabuľka súhlasiť so
skutočným stavom dokumentu? Jednoduchá úprava, kliknite si myšou do zoznamu a na vrchu
sa objaví možnosť aktualizovať tabuľku, stačí si vybrať aktualizáciu celého obsahu a Word
obsah upraví podľa skutočnosti, obrázok 5.10.
Obrázok 5.10 Aktualizácia obsahu dokumentu
76
Word
A tiež ak klikneme myšou na niektorú položku obsahu a súčasne držíme kláves CTRL tak Word
automaticky nalistuje danú stranu a zobrazí ju, samozrejme iba v elektronickej podobe, nie po
vytlačení práce. Takto sa môžeme rýchlo presúvať po celom dokumente podľa potreby.
5.3 Číslovanie strán
Doteraz sme sa zaoberali vkladaním obsahu a ticho sme akceptovali, že Word použije ako čísla
strán fyzické číslo strany dokumentu v obsahu. Teda prvá strana má naozaj číslo 1 atď. My však
budeme potrebovať nastavenie, kde sa bude číslovať až od niektorej inej strany napríklad 5 a do
tej piatej strany sa ale nemá číslo strany vyznačiť na strane, teda mám vidieť číslovanie až od
strany číslo 8, nie skôr a prvé číslo má byť napríklad číslo 7 a nie 1 alebo 5. Ako to dosiahnuť?
Pozrime sa na náš skúšobný dokument. Na prvej strane máme obsah a od druhej strany začína
samotný text. Ten potrebujem posunúť napríklad o 3 strany ďalej aby bol na strane 5 ale číslo
piatej strany má byť 7 a nie 5. Ako to nastaviť?
Najprv musíme posunúť dokument o 3 strany. Postavíme sa pred prvé písmeno prvého nadpisu,
v našom prípade teda medzi číslo 1 a písmeno H a 3-krát stlačíme kombináciu CTRL+Enter.
Takto posuniem celý text o 3 strany, bude teda začínať na strane 5. Aby sme videli aj čísla
strán upravíme si číslovanie, jednoducho nastavíme číslovanie strán. Na záložke Vložiť
klikneme na číslo strany a vyberieme spodná časť a obyčajné číslo 3. V dokumente sa
vytvoria hlavičky a pätičky a do päty sa vloží vpravo zarovnané číslo. Dvojklik mimo oblasť
hlavičky alebo päty nás dostane naspäť do textu a vidíme šedú farbu čísla strany. Našou úlohou
bude teraz zmeniť číslovanie tak, aby sme čísla strán 1 až 4 nevideli a číslo strany 5 začalo od
čísla 7.
Ak by sme vymazali číslo na hociktorej strane, vymažú sa aj ostatné. To preto, že v dokumente
máme nastavené jednotné formy piat a hlavičiek. Aby sme mohli mať viac formátov hlavičiek
a piat, musíme vložiť do dokumentu zlom sekcie a nastaviť, aby hlavičky a päty boli oddelené
od predošlej sekcie. Áno presne takto pomocou zlomu sekcie dokážeme oddeliť hlavičky a päty
a vytvoriť v texte priebežne nové formáty. To je presne to čo potrebujeme.
Dôležité je zapamätať si, že ak chceme na nejakej strane zmeniť napríklad číslovanie, zlom
sekcie musíme vložiť na predchádzajúcej strane. Teda ak chceme zmeniť číslovanie nášho
vzorového dokumentu na strane 5 tak zlom sekcie musíme vložiť niekde na koniec textu na
strane 4. Je jasné, že ak je na tej strane vložený aj zlom strany tak zlom sekcie musí byť ešte
pred zlomom strany (CTRL+Enter). Vôbec zlom strany je vždy posledný formátovací príkaz
na strane, ak je vložený. Za ním už nie je nič.
77
Word
Ako vložím zlom sekcie na stranu 4? Najprv je vhodné zapnúť zobrazovanie skrytých
a formátovacích znakov, obrázok 5.8. Potom sa postavíme kurzorom na miesto kam chceme
vložiť koniec sekcie, teda niekam za text na strane 4. V našom prípade tu nemáme text len zlom
strany takže kurzor dáme tesne pred tento zlom, aby blikal hneď pre týmto zlomom strany.
Vložíme Enterom aspoň tri odseky (3-krát stlačíme Enter) aby sme nemali na strane len zlom
ale aj nejaké odseky. Postavíme sa na druhý alebo tretí odsek. Ak by sme vkladali zlom na
prvom odseku, ten sa posunie o stranu vyššie, preto zvolíme druhý alebo tretí odsek. Čiže zlom
sekcie by nemal byť na prvom riadku strany. V reálnom dokumente tu určite budeme mať
nejaký dlhší text, takže zlom sekcie vieme vložiť na koniec textu - nie na prvý riadok na strane.
Teraz na záložke Rozloženie strany klikneme na Zlomy a vyberieme z ponuky Priebežne,
obrázok 5.11.
Obrázok 5.11 Vkladanie priebežného zlomu sekcie.
V prvom momente si všimneme, že sa na strane objaví označenie zlomu sekcie, na konci prvého
odseku. To znamená, že na strane 4 máme zlom a že môžeme tento zlom využiť na strane 5.
78
Word
Vždy keď chceme meniť vlastnosti alebo formát piat alebo hlavičiek, musíme dať zlom sekcie
na predošlú stranu, kde má byť zmena.
Teraz sa presunieme na päty, dvojklikneme na číslo strany 5. Objaví sa záložka Nástroje
hlavičiek a piat, obrázok 5.12.
Obrázok 5.12 Nová záložka na úpravu hlavičiek a piat
Zároveň si všimnite, že sa na strane 5 nad číslom stany objaví text Rovnaké ako
predchádzajúce a na záložke sa modro označí tlačidlo Prepojiť s prechádzajúcim. Taktiež
vidíme pri päte označenie Päta –Sekcia 2. Sme teda v druhej sekcii. Ak odklikneme toto modré
tlačidlo tak sa prepojenie na predošlú sekciu päty zruší a my si môžeme číslo strany od 5. strany
zmeniť ako len chceme a nebude to ovplyvňovať predošlé číslovanie. Keď by sme čísla strán
na stranách 1 až 4 vymazali, neovplyvní to číslovanie strán od strany 5. Je tam predsa zlom
sekcie na strane 4. Takže teraz smelo môžeme vymazať čísla strán na stranách 1 až 4. Stačí na
jednej z nich vymazať a vymažú sa na všetkých štyroch. Ale číslo od piatej strany ostáva.
Ak by sme chceli zmeniť aj hlavičku (napríklad iný text), tak musíme zrušiť aj prepojenie
hlavičiek na predošlú sekciu, podobne ako prepojenie päty. Teraz čo nastavíme v danej sekcii,
to sa v danej sekcii uplatní ale neovplyvní to predošlé a nasledujúce sekcie. Takýchto sekcií
môžeme do dokumentu vložiť koľko potrebujeme.
Takže ak sme vymazali číslovanie na strane 4 tak prvé štyri strany nebudú číslované ale od
strany 5 ostatné budú. Teraz ešte ostáva nastaviť, aby strana 5 začínala číslom 7. To vykonáme
tak, že dvojklikneme na číslo strany 5 a na záložke hore klikneme na Číslo strany a vyberieme
možnosť Formát čísla strany. Dostaneme dialógové okno ako na obrázku 5.13.
79
Word
Obrázok 5.13 Nastavenie formátu čísla strany
Klikneme na Začať od a nastavíme si číslo aké potrebujeme. My chceme číslovať od čísla 7,
ale pretože sme používali zlom sekcie, je potrebné nastaviť o jedno menšiu hodnotu, ako na
obrázku 5.13 číslo 6. Potvrdíme OK. Číslo sa zmení na 7. Dostali sme to, čo sme potrebovali.
Dokument je očíslovaný od strany 5, začína číslovanie číslom 7 a prvé strany nemajú číslo.
Zlom sekcie je mocný nástroj a pomocou neho dokážeme meniť aj iné parametre dokumentu,
napríklad formátovať text do stĺpcov, meniť texty v hlavičkách (napríklad každá kapitola má
vo svojej hlavičke svoj nadpis) a podobne.
5.4 Tvrdé medzery, kontrola pravopisu a vyhľadávanie v dokumente.
Pri písaní textu sa často stáva, že sa niektoré predložky ocitnú na konci riadka a veta pokračuje
na nasledujúcom riadku. Správne by mala byť predložka na začiatku ďalšieho riadka. Ako teda
dosiahnuť, aby sa daná predložka presunula na začiatok nasledovného riadka? Nech nám ani
nenapadne dávať viac medzier medzerníkom! To býva častou chybou! Miesto toho vymažme
medzery medzi predložkou a slovom za ním a miesto jednoduchej medzery medzerníkom
vložíme tzv. tvrdú medzeru. Tú vložíme tak, že spolu stlačíme kombináciu kláves ľavý
Ctrl+Shift+medzera. Word vloží medzi slová medzeru, ktorá je pri zapnutom zobrazovaní
skrytých znakov zobrazená ako krúžok medzi slovami, kým obyčajná medzera je len čierna
bodka v strede riadka medzi slovami. Táto medzera má tú vlastnosť, že keby prišlo k tomu, že
sa ocitne na konci riadka tak sa tu slová nerozdelia ale ostanú spolu ale aj s medzerou. Teda
slovo a predložka budú oddelené medzerou ale nestane sa, aby predložka ostala na konci
predošlého riadka. Ak pri niektorej predložke použijeme takúto tvrdú medzeru viackrát, Word
si to zapamätá a najbližšie ju tam dá za nás automaticky, čo je veľkou výhodou.
80
Word
Kontrola pravopisu je trocha zložitejší postup, zabezpečí nám, že nebudú v texte gramatické
chyby - za predpokladu že použijeme správny slovník na kontrolu. Druhá podmienka je, že
nebudeme pridávať do slovníka ľubovoľné slová, aj nespisovné a gramaticky chybné.
V podstate ide o to, že sa text pri písaní automaticky porovnáva a neznáme slová Word
automaticky podčiarkuje červenou vlnovkou. Takto označuje slová, ktoré nenašiel vo svojom
slovníku.
Okrem priamej kontroly textu je možné skontrolovať pravopis aj príkazom. Je to vhodné vtedy,
ak by sme napríklad kopírovali veľa textu a ten by obsahoval chyby. Museli by sme ručne
hľadať chyby a opravovať. Našťastie Word má na to priamo funkciu. Na záložke Revízia je
hneď na vľavo tlačidlo na spustenie kontroly pravopisu. Po odkliknutí sa vo verzii Word 2013
vpravo objaví menu na kontrolu, v starších verziách sa objaví dialógové okno. V oboch
prípadoch je obsah okna rovnaký, len forma je iná. Na obrázku 5.14 je toto okno vidieť vpravo.
Všimnite si hneď vpravo dole je výber slovníka, v našom prípade správne zvolená slovenčina.
Word hore zobrazí podčiarknuté neznáme slová, ktoré súčasne zvýrazní aj v dokumente a pod
tlačidlami v okienku zobrazí slová, ktoré sú tvarovo podobné ale gramaticky správne. Teraz
máme viac možností. Tlačidlom Ignorovať ignorujeme slovo raz, tlačidlo Ignorovať všetko
spôsobí ignorovanie slova v celom dokumente a Word sa už nebude na toto slovo pýtať.
Tlačidlo Pridať spôsobí, že sa označené neznáme slovo pridá do slovníka. Tu prosím pozor na
chyby, pretože ak do slovníka pridáme chybné slová tak kontrola pravopisu nebude efektívna
alebo vôbec nebude v poriadku, skôr bude zbytočná.
V okienku nižšie sa ukážu tvary slov, ktoré sú v slovníku. Vyberieme si to, ktoré potrebujeme
(a je správne) a tlačidlom Zmeniť prikážeme Wordu vykonať opravu. Ak stlačíme Zmeniť
všetko tak Word zmení každé takéto slovo v dokumente. V ukážke na obrázku 5.14 je
zvýraznené slovo študium a Word ponúka zmeniť na štúdium alebo štádium. Preto je
nebezpečné kliknúť a zmeniť všetky slová, pretože inde v texte možno budeme potrebovať
štádium ale ak zmeníme všetko na štúdium, neskôr to nezistíme. Pozor preto pri používaní
tlačidla Zmeniť všetko, zvolíme radšej možnosť opravy krok po kroku. Ak Word neponúkne
vhodnú alternatívu, tak slovo môžeme zmeniť priamo v dokumente kliknutím myšou. Po zmene
klikneme na tlačidlo Pokračovať (v okne opráv vpravo) a Word vyhľadá ďalšie slovo na
opravu.
81
Word
Obrázok 5.14 Kontrola pravopisu.
Našťastie Word priebežne kontroluje pravopis a hneď pri písaní môžeme chyby korigovať. Ak
počas písania spravíme chybu a Word podčiarkne neznáme slovo, klikneme naň pravým
tlačidlom myši a Word ponúkne správne tvary daného slova v kontextovej ponuke. Z nej si
priamo vyberieme to, ktoré potrebujeme a Word vykoná okamžitú opravu.
Vyhľadávanie a nahrádzanie textu vo Worde sú tiež veľmi užitočné funkcie. Pomocou
vyhľadávania môžeme rýchlo nájsť slovo, ktoré hľadáme a pomocou funkcie Nahradiť
môžeme nahrádzať naraz viac slov v texte. Obe funkcie sú prístupné tlačidlami vpravo na
záložke Domov. Je zaujímavé, že ak použijeme funkciu Hľadať, otvorí sa nám v ľavej časti
okna miesto kde môžeme vyhľadať text v dokumente. V starších verziách Wordu to bolo
samostatné dialógové okno. Keď ale zvolíme funkciu Nahradiť, otvorí sa nám dialógové okno
známe z predošlých verzií Wordu, obrázok 5.15. Obrázok 5.16 je dialógové okno vyhľadávania
textu v dokumente.
82
Word
Obrázok 5.15 Nahrádzanie textu textom
Obrázok 5.16 Vyhľadávanie textu v dokumente
83
Word
Na týchto obrázkoch sú zároveň viditeľné aktivované rozšírené možnosti. Často potrebujeme
v texte zmeniť nejaké malé písmená za veľké. Z pohľadu významu je pre Word jedno či hľadá
slovo napríklad internet alebo Internet. Ale ak v rozšírených možnostiach zaškrtneme možnosť
rozlišovať malé a veľké písmená tak sa výsledok veľmi zmení. Teda pre Word bude rozdiel či
sú písmená v slove malé alebo veľké. Takto môžeme napríklad zameniť každé veľké I v slove
Internet za malé i na tvar internet. Ak by sme nerozlišovali veľké a malé písmená, Word by
nespravil zámenu. Podobne môžeme využiť vyhľadávanie iba celých slov, napríklad hľadáme
slovo dom ale nájdu sa aj tvary domáci, domový, domovina a podobne. Pri zaškrtnutí voľby
Hľadať iba celé slová sa bude hľadať a nahrádzať iba slovo dom.
84
Excel
6
Excel
Excel je tiež súčasťou softvérového balíka Microsoft Office. Je to tabuľkový procesor, ktorý
umožňuje spracovávať mnohé výpočtové operácie, ktoré učitelia využijú nielen počas
vyučovania ale aj mimo vyučovacieho procesu.
6.1 Základné operácie.
Základným zmyslom práce s Excelom je napĺňanie jednotlivých buniek tabuľky hodnotami.
Tieto bunky majú pevné miesto v tabuľke a označujú sa pomocou pravouhlej súradnicovej
sústavy, ktorej jedna časť je písmenková a druhá číselná. Teda adresa prvej bunky v tabuľke je
A1, adresa druhej bunky v prvom stĺpci a druhom riadku bude A2 a adresa napríklad druhej
bunky v prvom riadku bude B1 a tak podobne, viď obrázok 6.1.
Obrázok 6.1 Základná tabuľka v Exceli
6.2 Formátovanie údajov.
V tabuľke sa môžeme pohybovať buď kurzorovými klávesmi – šípkami alebo jednoduchšie
klikaním myškou do príslušnej bunky. Do buniek môžeme zapisovať rôzne znaky, číslice aj
textové informácie. Podľa toho sa formátovanie bunky upraví na číslo alebo text. V prvej karte
„Domov“ vyhľadáme časť na formátovanie bunky tabuľky – „Číslo“ viď obrázok 6.2.
85
Excel
Obrázok 6.2 Hlavná karta Domov, nastavenie vlastnosti buniek.
V tomto rolovacom zozname si môžeme vybrať potrebný formát bunky, napríklad číslo
s daným počtom desatinných miest, text, mena a podobne. Ak potrebujeme viac nastavení,
kliknutím na pravý spodný roh v tejto záložke môžeme otvoriť okno s podrobnými
nastavovacími možnosťami, viď obrázok 6.3.
Obrázok 6.3 Tlačidlo na sprístupnenie viac možností nastavenia formátovania bunky
Obrázok 6.4 Širšie možnosti nastavenia formátu bunky
V tomto prípade má užívateľ možnosť si nastaviť relatívne podrobné parametre formátu bunky
tabuľky, dokonca tieto možnosti často začiatočníka odradia od nastavovania. Tu musíme
86
Excel
spomenúť veľmi častú chybu užívateľov, keď pri vytváraní tabuľky, v ktorej zobrazujú
percentuálne vyjadrenie hodnôt, nepoužívajú formátovanie bunky na zobrazenie percent.
Mnohí si výpočet a zobrazenie percentuálnych údajov vytvoria tak, že jednoducho podiel, ktorý
by mali pri zobrazení v tabuľke formátovať na zobrazenie percenta jednoducho vynásobia
číslom 100 a zvolia vhodný počet desatinných miest. V tomto prípade bude bunka obsahovať
síce formálne správne zobrazenie čísla v percentách, hodnota však v bunke vôbec nebude
tomuto zodpovedať, ale v skutočnosti to bude stomi vynásobený nejaký podiel dvoch čísiel.
V prípade použitia tejto bunky sa dopúšťame veľkej chyby, pretože v prípade zobrazení
percenta by hodnota čísla v bunke bola niekde medzi 0 a 1 (samozrejme nevylučujeme ani
väčšie čísla) ale pri počítaní s týmto podielom by nenastala chyba. Keď však budeme brať za
percentá pomery vynásobené 100, v tomto prípade bude skutočná hodnota čísla v bunke 100krát väčšia než sme očakávali. Preto je potrebné použiť formátovanie bunky na zobrazenie
percentuálnych údajov, v tom prípade zostáva hodnota bunky vypočítaná správne.
Formátovaním bunky na percentá sa číslo zobrazí v správnom tvare.
6.3 Zoznamy v tabuľke.
Excel, tak ako ostatné súčasti balíka MS Office, vychádza užívateľovi v ústrety pomocou
mnohých naprogramovaných doplnkov, ktoré často užívateľ ani nepozná a nevyužíva. Jedným
z častých úkonov v tabuľke býva vyplnenie buniek nejakými vopred pripravenými údajmi,
ktoré majú určitú vlastnosť. Napríklad potrebujeme vpísať do tabuľky názvy dní. Ak
potrebujeme niekoľko za sebou nasledujúcich dní (2-3) jednoducho ich vpíšeme ručne. Čo
však, ak potrebujeme obsiahnuť väčší časový interval, napríklad 2-3 mesiace? To by znamenalo
zapisovať ručne 80 až 90 dní. V takýchto prípadoch Excel ponúka možnosť automatického
vkladania údajov na základe ich vlastností. Konkrétne dni v týždni tvoria zoznam, ktorý je
celosvetovo známy a akceptovaný. Ako však môžeme túto skutočnosť využiť? Jednoducho.
Vpíšeme prvé tri dni, napríklad pondelok, utorok a streda, do jednotlivých buniek, napríklad do
jedného stĺpca. Potom myšou označíme tieto tri bunky ako na obrázku 6.5.
87
Excel
Obrázok 6.5 Označenie troch buniek myšou.
Potom stačí kliknúť do pravého dolného rohu označených buniek myšou a potiahnuť na
potrebný počet riadkov, viď obrázok 6.6. Na obrázku 6.6 (pravá časť) je vidieť výsledok
operácie.
Obrázok 6.6 Potiahnutie označenej oblasti myšou za pravý dolný roh, vpravo výsledok operácie
Týmto spôsobom môžeme bunky vyplniť rôznymi údajmi, napríklad potrebujeme zapísať
nejakú postupnosť, stačí zadať prvé členy postupnosti, označiť a potiahnuť. Jedinou
podmienkou je, aby daná postupnosť bola všeobecne známa a akceptovaná ako postupnosť,
napríklad všetky párne čísla, postupnosť čísiel -2, -4, -6, alebo názvy mesiacov v roku. Môžeme
dokonca použiť aj neúplnú postupnosť, napríklad každý druhý mesiac, každý tretí deň v týždni
a podobne.
6.4 Vzorce v Exceli.
Najčastejšie sa v Exceli spracovávajú číselné údaje a výsledkom bývajú vypočítané údaje, ktoré
dostaneme aplikáciou vzorcov na vstupné údaje. Inak povedané do tabuľky ručne vložíme
nejaké vstupné číselné údaje a pomocou potrebných vzorcov vypočítame výsledné údaje. Tieto
88
Excel
potom môžeme spracovať buď vo forme prehľadnej tabuľky (túto môžeme skopírovať a vložiť
do rôznych iných dokumentov, napríklad do textu) alebo formou grafu. Pozrime sa bližšie na
konkrétny výpočet na nejakom príklade. Napríklad zostavíme tabuľku „Sklad“ kde budeme
simulovať nejaký tovar na virtuálnom sklade, jeho počty, cenu za mernú jednotku a výslednú
cenu. Na tomto príklade si ukážeme, výpočty v riadkoch ako aj využitie automatickej sumy.
Konkrétne by to mohlo vyzerať nasledovne, viď obrázok 6.7.
Obrázok 6.7 Príklad počítania so vzorcami v Exceli
Na tomto príklade je vidieť spôsob zápisu jednotlivých buniek, teda tovar je textová položka,
merná jednotka (MJ) je zmiešaný formát – v podstate textový formát, počet MJ je jednoduché
číslo, cena MJ je formát „Mena“. V stĺpci cena spolu sme použili zápis na výpočet celkovej
ceny a to súčin políčka s počtom MJ a cenou za MJ. Ďalej sme v tom istom poslednom stĺpci
v riadku 8 vypočítali súčet všetkých cien aby sme videli finančnú hodnotu tovaru na sklade.
V tomto prípade sme použili automatický súčet. Ako sme vypočítali jednotlivé sumy?
Jednoducho. Klikli sme si do políčka E2 a zapísali znak „rovná sa =“. Excel po zadaní tohto
znaku automaticky prepne do módu zadávania formuly – vzorca. V bunke sa objaví = a hneď
nato klikneme na bunku D2, stlačíme znak násobenia (hviezdička *) a klikneme na druhú bunku
C2. Takto sme zadali vzorec „=D2*C2“ čo je vzorec na súčin dvoch buniek. A keďže v týchto
bunkách máme cenu za MJ a počet MJ vo výsledku dostávame výslednú sumu za daný tovar.
Aby sme nemuseli ručne zadávať podobné vzorce aj do ostatných buniek v stĺpci E, stačí
„potiahnuť“ obsah prvej bunky – prvý vzorec do ostatných buniek v stĺpci E a vzorec sa
automaticky skopíruje a preformátuje tak, aby sa násobili ostatné riadky v stĺpcoch C a D,
presne tak ako potrebujeme. Excel pri kopírovaní vzorca potiahnutím automaticky vzorec
prispôsobuje potrebám daného stĺpca alebo riadka, podľa toho ktorým smerom sme bunku
89
Excel
potiahli. Ak budeme vzorec ťahať v stĺpci, budú sa meniť hodnoty riadkov, ak potiahneme
v riadku, budú sa meniť hodnoty stĺpcov. Teda keď si pozrieme obsah bunky E3 uvidíme tam
vzorec „=D3*C3“ pre riadok 5 (bunka E5) to bude analogicky „=D5*C5“. Excel je takto
nastavený a v podstate je to aj spôsob práce so vzorcami. Na túto skutočnosť nesmieme
zabúdať.
Pre porovnanie si teraz pozrieme spôsob tvorby tabuľky malej násobilky. Zostavíme si tabuľku
ako na obrázku 6.8.
Obrázok 6.8 Malá násobilka v Exceli
Teda riadok číslo 1 obsahuje čísla prvého činiteľa a stĺpec A hodnoty druhého činiteľa.
V zbytku tabuľky budú súčiny týchto dvoch činiteľov konkrétne v bunke B2 bude súčin buniek
B1 a A2, v bunke C2 bude súčin C1 a A2 a tak podobne. Teda rovnica v bunke B2 bude vyzerať
nasledovne: „=B1*A2“.
Teraz aby sme sa nemuseli trápiť ručným zápisom ostatných vzorcov, tí šikovnejší si uvedomili,
že môžu vzorec skopírovať do ostatných buniek druhého riadka potiahnutím tejto prvej bunky.
Kto tak urobil dostal ale nečakaný výsledok, viď obrázok 6.9.
Obrázok 6.9 Pokus o kopírovanie vzorca z prvej bunky.
Ako je možné, že došlo k takejto chybe? Ak si ale pozrieme príslušné bunky v riadku 2 zistíme,
že došlo k chybe, pretože sa údaje chybne kopírovali. Presnejšie, kým bunka B2 obsahuje
správny vzorec, bunka C2 obsahuje „=C1*B2“ bunka D2 obsahuje „=D1*C2“ a tak podobne.
90
Excel
Z toho vidíme, že k chybnému výpočtu došlo preto, lebo pri kopírovaní vzorca z pôvodnej
bunky sa vplyvom pohybu v riadku menilo indexovanie polohy činiteľov, presnejšie prvý
činiteľ je správne hodnota vždy z prvého riadka príslušného stĺpca ale druhý činiteľ by mal byť
bunka A2 (sme v druhom riadku). Vidíme, že sa miesto bunky A2 stĺpec na výpočet mení na
B2, C2 atď. Teda Excel nastavený na zmenu indexov v prípade kopírovania vzorca v tomto
prípade spôsobuje neželaný stav. Nie je to porucha, ani chyba, je to funkcia, vlastnosť Excelu.
Ako je teda možné zadať vzorec tak, aby sa pri pohybe vzorca v nejakom riadku údaje brali
vždy z prvého stĺpca, v našom prípade zo stĺpca A? Je to vôbec možné?
Áno, je to možné a vykoná sa to nastavením zámky na príslušný index. Presnejšie ak
potrebujem, aby mi vo vzorci Excel neposúval nejaký určený stĺpec, riadok alebo oboje (v
našom prípade činiteľ v stĺpci A) stačí ho zablokovať.
Blokovanie môžeme previesť tak, že pri zápise vzorca, keď po „=“ odklikneme prvý činiteľ
(pre nás A2) stlačíme kláves F4. Vzorec sa zmení na „=$A$2“. To bude znamenať, že budú
blokované oba indexy, ako stĺpec A tak aj riadok 2. Cyklickým stláčaním klávesu F4
dosiahneme nasledovné stavy: „=A$2“, „=$A2“, „=A2“, „=$A$2“ a tak ďalej. To znamená, že
si môžeme cyklicky zablokovať indexy pre:
•
stĺpec – znak dolára pred písmenom,
•
riadok – znak dolára pred číslom,
•
ani jedno – pôvodný obsah bunky bez znakov dolára,
•
celú bunku – dolár pred písmenom aj pred číslom.
V poslednom prípade sa bunka zamkne a nech kamkoľvek skopírujeme vzorec, údaje do vzorca
sa vždy budú brať zo zablokovanej bunky.
V našom prípade teda musíme upraviť blokovanie indexov tak, aby činiteľ zo stĺpca A ostal
stále v stĺpci A nech sa vzorec skopíruje do akéhokoľvek stĺpca a činiteľ z riadka 1 ostal stále
v prvom riadku nech za vzorec kopíruje do akéhokoľvek riadka.
Konkrétne to bude vzorec zapísaný do bunky B2, a bude vyzerať nasledovne: „=A$2*$B1”.
Keď potom skopírujeme túto bunku do ostatných, vo výsledku dostaneme správne hodnoty,
viď obrázok 6.10.
91
Excel
Obrázok 6.10 Výsledná tabuľka malej násobilky s upraveným (správnym) vzorcom.
Všimnite si zápis vzorca v poslednej bunke K11, „=K$1*$A11“. Blokovanie indexov podľa
potreby umožňuje zadávať do vzorcov konštanty, ktoré by sme museli ručne prepisovať pri ich
prípadnej zmene, takto stačí definovať jednu bunku ako konštantu a pri jej prípadnom použití
vo vzorci stačí túto bunku blokovať pomocou klávesu F4. Je to mocný a efektívny nástroj pri
definícii výpočtov.
Ukážme si ešte jeden príklad na využitie konštanty, v tomto prípade ale budeme blokovať
rozsah tabuľky, teda niekoľko buniek naraz. Zároveň si ukážeme postup zistenia počtu danej
hodnoty v množine buniek pomocou vstavanej funkcie COUNTIF – počítaj ak.
V praxi sa často vyskytne potreba spočítať nejaké bunky a zistiť, koľko z nich obsahujú danú
konkrétnu hodnotu. Napríklad máme zoznam známok žiakov triedy a potrebujeme zistiť počty
jednotlivých známok. Napríklad obrázok 6.11.
92
Excel
Obrázok 6.11 Ukážka spočítania známok.
V prvom stĺpci sú známky žiakov, v druhom sú hodnoty známok, teda čísla 1 až 5 a do tretieho
príde výsledok spočítania. Na spočítanie počtu buniek podľa nejakého pravidla slúži funkcia
COUNTIF. Teda do bunky C2 zapíšeme nasledovný zápis: =COUNTIF(A2:A77;B2). Rozsah,
kde hľadáme danú hodnotu sú bunky A2 až A77 (pre náš príklad) a hodnota je v bunke B2.
Výsledok je v bunke C2 ako sme chceli. Teraz stačí, aby sme obsah bunky C2 skopírovali
ťahaním do buniek C3 až C6. Musíme však pamätať na to, že rozsah buniek A2 až A77 sa
nesmie zmeniť, teda použijeme kláves F4 na obe hodnoty a zablokujeme ich. Zápis bude
vyzerať nasledovne: =COUNTIF($A$2:$A$77;B2). Bunku B2 nesmieme blokovať, kto vie
prečo?
Takto upravený vzorec môžeme skopírovať do ostatných buniek a rýchlo dostaneme výsledok.
Pomocou tohto príkladu je teraz jasné, ako sa používa blokovanie buniek a indexov pre rozsahy,
nielen pre jednotlivé bunky. Aby sme sa uistili, že sme spočítali všetky bunky môžeme si urobiť
rýchly test správnosti. V bunke C7 urobíme automatický súčet horných buniek a mali by sme
dostať číslo 76. Viete prečo práve toto číslo? Rozsah spočítavaných buniek bol A2 až A77 čo
je práve 76 buniek a my máme napočítaných 76 čísiel. Preto vieme, že sme pracovali správne.
93
Excel
6.5 Pomoc Excelu pri počítaní a hodnotení výsledkov – podmienečné
formátovanie v praxi
Excel slúži primárne na spracovanie nejakých tabuľkových hodnôt. Často pri tom využívame
vzorce, ktoré ručne zadávame a potom vyhodnocujeme získané výsledky. Práve pri
vyhodnotení získaných výsledkov môže Excel pomôcť tak, že podľa potreby nás upozorní, či
nejaká hodnota dosiahla alebo prekročila prípadne nedosiahla stanovenú úroveň. Ukážme si to
na konkrétnom príklade, obrázok 6.12.
Obrázok 6.12 Ukážka využitia podmieneného formátovania buniek.
Všimnite si riadok 15. Na tomto riadku sú nastavené podmienky, ktoré zafarbia bunku na
červeno s červeným textom ak je hodnota bunky viac ako 79% alebo na žlto s čiernym textom
ak je hodnota menšia ako 25%. Ide o príklad, kde sledujeme úspešnosť úlohy. Ak je jej hodnota
vyššia ako 80 alebo nižšia ako 25%, úloha má nízku citlivosť a preto chceme aby bola táto
hodnota zvýraznená. Teda nám podmienené formátovanie pomáha pohľadom rozlíšiť, ktoré
bunky dosiahli resp. nedosiahli nastavené hodnoty. Nemusíme porovnávať čísla, pohľadom
všetko zistíme. Ako však takéto podmienky nastaviť? Je to veľmi jednoduché. Na záložke
Domov, hneď vedľa formátovania buniek nájdeme tlačidlo Podmienené formátovanie –
obrázok 6.13.
94
Excel
Obrázok 6.13 Podmienené formátovanie
Pomocou tohto formátovania si nastavíme potrebné hodnoty tak, že necháme zafarbiť bunku ak
jej hodnota presiahne resp. nedosiahne nejakú hodnotu. Označíme si do bloku všetky bunky,
kde chceme nastaviť podmienené formátovanie. Potom klikneme na tlačidlo formátovania
a vyberieme pravidlo zvýrazňovania buniek a väčšie ako, obrázok 6.14
Obrázok 6.14 Nastavenie pravidla zvýraznenia.
Otvorí sa tabuľka ako na obrázku 6.15.
95
Excel
Obrázok 6.15 Podmienené formátovanie – zadávanie hodnoty, podľa ktorej sa formátuje.
Všimnite si, že hodnoty v pôvodnej tabuľke sú vyjadrené v percentách a preto aj sem musíme
zadať číslo v tomto tvare, teda v percentách. Zapíšeme hodnotu 79% a nastavíme si ako sa
formátovanie zmení, ak bunka dosiahne vyššiu hodnotu ako 79%. Buď si zvolíme niektorý
preddefinovaný formát alebo si zadáme vlastný. To je jedno v tomto prípade. Po kliknutí OK
sa formátovanie uplatní vždy ak sa hodnota príslušnej bunky zvýši nad 79% a zruší sa ak
hodnota klesne pod nastavenú hranicu. Podobne si môžeme nastaviť aj iné pravidlá, napríklad
ak hodnota klesne pod 25%. Pomocou výberu Spravovať pravidlá, obrázok 6.16 môžeme meniť
alebo mazať existujúce pravidlá.
Obrázok 6.16 Možnosť Spravovať pravidlá slúži na úpravu existujúcich pravidiel.
Šikovná vec, ak máme nastavených viac pravidiel na niektoré bunky a my chceme zmeniť len
niektoré, prípadne zmazať nepotrebné. Pravdaže v Exceli existuje viac možností ako nastaviť
niektoré potrebné podmienky prípadne ochrániť bunky pred prepísaním alebo úmyselnou
96
Excel
zmenou hodnoty. Tieto úpravy ale vybočujú z rozsahu našich potrieb. V prípade veľkého
záujmu si ich môžeme na cvičení vyskúšať.
97
Prezentácie Prezi a duálne zobrazeniel
7
Prezentácie Prezi
Prezi je webová aplikácia dostupná na stránke http://prezi.com/.
Väčšina učiteľov doposiaľ využíva na tvorbu prezentácií program MS Powerpoint. Niektorí
študenti a učitelia už objavili čaro prezentácií aj prostredníctvom aplikácie Prezi a tvoria svoje
prezentácie aj v tomto prostredí.
Prezi ponúka tvorbu prezentácií trochu iným spôsobom ako sme boli zvyknutí v programe MS
PowerPoint. V tejto aplikácii si rýchlo a jednoducho vieme vytvoriť efektné a zaujímavé
prezentácie. Úvodná obrazovka je na obrázku 7.1.
Služba Prezi je v základnej verzii zadarmo, pre študentov a učiteľov je zadarmo aj v rozšírenej
verzii. Stačí registrácia a overenie školskej emailovej adresy a môžeme začať tvoriť v Prezi.
Základná verzia ponúka všetky základné a pre väčšinu užívateľov aj postačujúce funkcie
zadarmo akurát, že v tejto verzii máme k dispozícii len 100MB úložný priestor na internete na
stránke Prezi.com. V rozšírenej verzii (Students & Teachers) je to až 500 MB. Pre nás bude
postačujúca aj základná verzia.
Obrázok 7.1 Základná obrazovka Prezi
Po načítaní základnej stránky www.prezi.com klikneme na odkaz “Get started” a v ponuke si
vyberieme odkaz “Enjoy” kde sa zadarmo zaregistrujeme.
98
Prezentácie Prezi a duálne zobrazeniel
Ak máme školský mail môžeme si v ponuke vybrať aj “Plans for students a teachers” a vtedy
budeme mať k dispozícii väčší úložný priestor, obrázok 7.2.
Obrázok 7.2 Nastavenia pre študentov a učiteľov.
Vyberieme si ponuku zadarmo “Edu Enjoy”, obrázok 7.3.
Samozrejme, že ak časom chceme využívať viac úložného priestoru na disku Prezi.com
môžeme sa zaregistrovať aj do vyšších a platených verzií tejto aplikácie.
Obrázok 7.3 Ponuka „Edu Enjoy“
99
Prezentácie Prezi a duálne zobrazeniel
Pri registrácii zadáme svoje Meno, Priezvisko, Email a Heslo a môžeme vytvoriť svoju prvú
prezentáciu v tomto prostredí.
Pri tvorbe prezentácii v tomto prostredí môžeme postupovať odlišným spôsobom ako sme boli
zvyknutí v programe MS PowerPoint.
Celú prezentáciu tvorí jedno veľké plátno (veľká plocha), na ktoré postupne pridávame
informácie, zväčšujeme a zmenšujete ich podľa dôležitosti, zhlukujeme do skupín, pridávame
obrázky, videá, audio súbory, odkazy na ďalšie zdroje a web stránky.
Pri tvorbe prezentácií v Prezi nám nemusí byť jasná štruktúra prezentácie hneď od jej začiatku,
môžeme využívať brainstorming, postupne zapisovať jednotlivé myšlienky a až na záver
určíme v akom poradí sa budú zobrazovať (prezentovať).
Vytvorené prezentácie môžeme dať zdieľať iným užívateľom (študentom, kolegom, ale
i širokej verejnosti), poslať emailom, atď.
Hoci je Prezi internetová online aplikácia, umožňuje prezentovať nielen online na internete, ale
aj off-line na svojom počítači bez pripojenia na internet.
Prezi môžeme využívať aj pri tvorbe myšlienkových máp.
Pre rýchle oboznámenie sa s touto aplikáciou môžeme využiť aj inštruktážne videá v záložke
Learn & Support, obrázok 7.4. Množstvo návodov je k dispozícii aj na stránke
www.youtube.com, http://prezi.com/learn/manual a https://www.youtube.com/watch?v=ArGh
6FurR0Q.
Obrázok 7.4 Inštruktážne viedo „Learn and Support“
100
Prezentácie Prezi a duálne zobrazeniel
Pred samotnou tvorbou našej prvej prezentácie v tomto prostredí sa môžeme inšpirovať už
vytvorenými prezentáciami, ktoré nájdeme v záložke Explore.
Pri tvorbe novej prezentácii si vyberieme záložku (kartu) “Your Prezis” vyberieme si New
Prezi, obrázok 7.5.
Môžeme si vybrať buď úplne prázdnu prezentáciu Blank Prezi alebo si vyberieme už z
niektorých predvolených šablón.
Obrázok 7.5 Začiatok tvorby prezentácie na Prezi
Výhodou Prezi je aj spolupráca na jednej a tej istej prezentácii. Ak sprístupníme prezentáciu
svojim kolegom môžu nám ju doplniť o ďalšie informácie. Študenti majú možnosť vytvárať
spoločnú prezentáciu hoci môžu pracovať v rôznom čase a z rozličných lokalít.
7.1 Duálne zobrazenie alebo ako využiť poznámky v prezentácii
Určite ste si všimli počas prípravy prezentácie, že pod hlavným oknom s obsahom snímky je
ďalšie okno s možnosťou zápisu poznámok k prezentácii - tak ako to je vidno na obrázku 7.6.
101
Prezentácie Prezi a duálne zobrazeniel
Obrázok 7.6 Klasické rozloženie obrazovky pri tvorbe prezentácie.
Pás vľavo zobrazuje jednotlivé snímky v prezentácii, vpravo hore je práve upravovaná snímka
prezentácie a pod snímkou je možné zapísať si poznámky k prezentácii. Do tejto časti je vhodné
zapísať si to, čo pokladáme za podstatné a chceme obecenstvu povedať. Niekedy si poznámky
spíšeme na papier ale toto je profesionálnejší prístup. Pravdaže iba v prípade ak používame
duálne zobrazenie.
Hlavný problém je v tom, že ak používame počítač s projektorom, na ktorom premietame obsah
obrazovky, tak pri spustení prezentácie sa jej obsah zobrazí na obrazovke a obsah obrazovky
sa premieta projektorom. V tomto prípade vidíme len klasickú snímku prezentácie. Mnoho
prezentérov používa túto možnosť a ani nevedia, že existuje aj iná a oveľa vhodnejšia forma
prezentácie.
Táto forma sa nazýva Duplikovať. Na obrázku 7.7 vidíme nastavovanie konfigurácie, kde sa
obsah obrazovky premieta cez projektor a teda vidíme aj na obrazovke aj na projektore rovnaký
obraz. Toto je tá menej vhodná forma prezentácie a tu nemáme možnosť využiť napísane
poznámky.
102
Prezentácie Prezi a duálne zobrazeniel
Obrázok 7.7 Nastavenie módu duplikácie obrazovky.
Tá lepšia forma je možnosť rozšírenia zobrazovania. Je to vlastne stav, keď sa základný obsah
počítača zobrazuje na obrazovke a na druhej obrazovke alebo projektore sa zobrazuje úplne
niečo iné. Tento mód zapneme výberom možnosti Rozšíriť, obrázok 7.8.
Obrázok 7.8 Nastavenie módu rozšírenia zobrazovania na dve samostatné obrazovky.
Prepínanie režimov zobrazovania dosiahneme stlačením kombinácie klávesov Windows a P
(kláves Windows je kláves s logom Windows medzi ctrl a alt klávesmi vľavo). Prepínanie sa
deje cyklicky a keď je želaná možnosť farebne označená tak pustíme klávesy a počítač sa
prekonfiguruje automaticky. Podmienkou je pripojenie druhej zobrazovacej jednotky,
napríklad druhej obrazovky alebo projektora k počítaču. V prípade rozšíreného zobrazovania
na základnej obrazovke máme obsah počítača a na druhom zobrazovači môžeme zobraziť
ľubovoľné okno, ktoré tam môžeme myšou presunúť. Pri spustení prezentácie sa ale táto
automaticky spúšťa v druhom okne a na hlavnej obrazovke ostáva obsah ako na obrázku 7.9.
103
Prezentácie Prezi a duálne zobrazeniel
Obrázok 7.9 Obrazovka pri rozšírenom zobrazení, na druhej obrazovke beží prezentácia a na hlavnej vidím ovládací panel.
Na tomto paneli vidíme, ktorá snímka sa práve prehráva, vidíme koľko času už ubehlo, vidíme
koľko ešte máme snímok. A čo je najdôležitejšie, vidíme moje poznámky k snímku a nemusíme
si všetko pamätať naspamäť. Stačí letmý pohľad na obrazovku a vieme o čom budeme hovoriť.
V skutočnosti sa táto obrazovka môže objaviť v rôznych podobách ale vždy obsahuje všetky
potrebné prvky, len má napríklad inú farbu, inak rozložené okná a podobne. Princíp ostáva
rovnaký.
A ešte to má jednu veľkú výhodu - prezentujúci sa bude pozerať dopredu, na hlavný monitor
a nebude sa otáčať na premietanú prezentáciu. Toto otáčanie nie je žiadúce a má to rušivý vplyv.
Teraz už nie je dôvod sa obracať od obecenstva a nemusíme si pripravovať papierové ťaháky
aby sme na niečo nezabudli. Jediné čo je potrebné k tomuto spôsobu je chuť si ho osvojiť
a prekonať prežité a nevhodné spôsoby prezentovania pomocou počítača a papierových
poznámok.
104
Interaktívna tabuľa
8
Interaktívna tabuľa po technickej stránke
Interaktívne tabule v súčasnosti predstavujú relatívny pokrok v oblasti ovládania aplikácií
počítača cez dotykové zariadenie. Veľmi vážne im ale konkurujú dotykové a holografické
obrazovky pripojené ako zobrazovacie zariadenia.
V podstate interaktívna tabuľa je len vstupné zariadenie, ktoré ovláda kurzor počítača,
povedané veľmi zjednodušene. V princípe sa jedná o dotykové zariadenie, ktoré prevádza dotyk
na jej povrchu na polohu bodu v pravouhlej súradnicovej sústave a túto polohu cez usb
rozhranie odošle do počítača. Taktiež sníma dotyk ako dotknutie sa plochy. Spracuje teda nielen
polohu pera alebo iného ukazovátka ale aj stav, či sme sa dotkli povrchu. V tom prípade pošle
do počítača informáciu o dotyku a o polohe dotyku. V podstate simuluje pohyb kurzora
počítača. Zároveň projektor premieta obraz na jej povrch a tak sa celok tvári akoby to bolo
jedno dotykové digitálne zariadenie. Ilúzia je naozaj výborná. Tabuľa však dokáže len toľko,
koľko dokážu aplikácie inštalované v pripojenom počítači. To znamená, že bez potrebného
programového vybavenia je tabuľa takmer nepoužiteľná na vyučovanie, prípadne môže
poslúžiť na ovládanie počítača. Pri využití interaktívneho programového vybavenia sa však
situácia mení a tabuľa dokáže oživiť vyučovací proces. To však učiteľ musí vedieť používať
tabuľu interaktívne.
Slovo interaktívne tu znamená, že učiteľ zostavuje učebné úlohy, pripravuje rôzne cvičenia
a projekty, pomocou ktorých „vtiahne“ žiakov do procesu vyučovania a tí reagujú na to, čo
vidia na tabuli. Teda úloha žiaka sa môže zmeniť z pasívneho príjemcu hotových informácií na
aktívne sa podieľajúcich členov učebnej skupiny. Interaktivitu zabezpečuje program v počítači.
8.1 Inštalácia
Na to aby tabuľa fungovala potrebujeme splniť dve základné veci. Za prvé, musíme do počítača
nainštalovať ovládač, ktorý sprostredkuje prenos informácií medzi tabuľou a počítačom. Tento
ovládač je často dodávaný výrobcom alebo si ho môžeme stiahnuť z jeho stránok. Je nutné
poznamenať, že ovládače k jednotlivým tabuliam nie sú zámenné, napríklad ak mám SMART
tabuľu tak musím k nej nainštalovať k nej patriace ovládače a nie ovládače k inej tabuli
napríklad QOMO. Za druhé, v počítači potrebujeme mať nainštalovaný vhodný program, ktorý
zabezpečí interaktivitu.
Čo sa týka hardvéru tabule tak tu existuje viacero technických riešení snímania polohy pera.
Existujú tabule citlivé na dotyk a dotyk sa sníma priamo plochou tabule. Ďalej sú známe tabule,
105
Interaktívna tabuľa
ktoré majú vo svojom obvode vstavané infračervené vysielače a prijímače a tie spracovávajú
polohu dotykového pera.
Existujú aj modernejšie verzie, kde v podstate tabuľa fyzicky neexistuje a projektor môže
premietať na ľubovoľnú plochu a zároveň na túto plochu premieta aj neviditeľnú sieť pomocou
infračervených vysielačov. V tomto prípade musíme použiť špeciálne pero, ktoré vyšle rádiový
signál do projektora a ten zistí, v ktorom bode došlo k dotyku a tieto informácie odošle do
počítača. Výhoda je, že na premietanie môžeme použiť ľubovoľnú bielu tabulu a nemusíme si
ju kupovať. Nevýhodou je vyššia cena projektora. Ceny niektorých projektorov sa v čase
písania rukopisu pohybovali od 500 Eur do 30 tisíc Eur.
8.2 Programové vybavenie
Programové vybavenie je v prípade využívania tabule veľmi dôležité. Programy, najmä
interaktívne, zabezpečujú funkčnosť tabule ako didaktického prostriedku. Bez dobrého
programového vybavenia by tabule neboli schopné sa uplatniť vo vyučovacom procese.
Existujú relatívne široké možnosti programového vybavenia. Našťastie sú tieto programy
nezávislé na hardvéri a teda budú fungovať akoby to bol originálny softvér od výrobcu tabule.
K najznámejším patria SMARTNOTEBOOK, FlowWorks, ActivInspire alebo Starboard
softvare od Hitachi. Bohužiaľ len FlowWorks je prístupný zadarmo, ostatné programy vyžadujú
zakúpenie licencie, v opačnom prípade nie sú plne funkčné. Napríklad v nich môžete otvoriť
interaktívnu aplikáciu ale nie upraviť alebo vytvoriť novú. Niektoré licencie sú veľmi drahé
a zväčša zodpovedajú kvalite softvéru. Aj aktualizácie sú zahrnuté v licenciách a tak nie je
nutné do budúcna zakupovať nové a nové verzie, prípadne aktualizácia nie je finančne náročná.
Každý program má svoje prednosti, zápory aj cieľovú skupinu užívateľov. Niektoré sú
zamerané na vytváranie veľkoplošných prezentácií, napríklad FlowWorks, v iných možno
vytvárať interaktívne úlohy na menšej ploche zato však obsahujú interaktívne prvky a rôzne
možnosti ovládania. Dôležité je, aby učiteľ poznal možnosti jednotlivých programov, aby z nich
vedel vyťažiť čo najviac. Cieľom tejto publikácie však nie je detailný popis možností programu,
skôr ukážky práce s tabuľou a prípadné návrhy a modely pripravené v niektorých interaktívnych
programoch.
8.3 Práca s tabuľou
Práca s tabuľou je vlastne práca s počítačom prostredníctvom tabule. Aby však práca bola ničím
nerušená je potrebné venovať čas nastaveniu tabule. Úplne nutným a prvým krokom je
inštalácia ovládačov. To je vec, ktorú nemôžeme zanedbať, v opačnom prípade tabuľa nebude
106
Interaktívna tabuľa
fungovať. Inštalácia je v podstate jednoduchý proces, začína najčastejšie spustením
inštalačného programu a ovládačov. Tie v podstate automaticky nainštalujú potrebné súbory,
dialóg s užívateľom je minimálny. Všetko by malo ísť hladko a bez problémov.
V ďalšom kroku je potrebné nainštalovať aj interaktívny softvér. Niektoré je nutné zakúpiť ale
existujú aj neplatené verzie. Aj táto inštalácia by mala byť bezproblémová. Nie je možné
popísať celý postup pretože ten nie je uniformný. Každý program sa inštaluje osobitým
spôsobom ale proces býva priamočiary a automatický. To ale neznamená, že nemôžu vzniknúť
nejaké problémy. Táto problematika je však mimo rozsah a zamerania tejto publikácie.
Jednotlivým problémom sa budeme venovať pri konkrétnej činnosti na cvičeniach.
Posledný dôležitý krok je kalibrácia tabule tak, aby dotyk na tabuli zodpovedal presne bodu na
obrazovke, kde sme sa chceli dotknúť a to tak, aby nebol posun medzi našim dotykom a polohou
kurzora. Každý ovládač má v sebe podprogram na kalibráciu tabule a je potrebné ho spustiť pre
istotu aspoň raz za týždeň používania - najmä ak sú tabuľa a projektor upevnené na
samostatných stojanoch. Tam, kde sú umiestnené na spoločnom stojane, nie je denná kalibrácia
nutná.
Na nasledovných obrázkoch 8.1 až 8.6 sú ukážky základných obrazoviek jednotlivých
programov ako aj dialógových okien pri ich spúšťaní.
Obrázok 8.1 Základná obrazovka programu SmartNotebook
107
Interaktívna tabuľa
Obrázok 8.2 Základná obrazovka programu Starboard Software firmy Hitachi
Obrázok 8.3 Základná obrazovka voľne šíriteľného programu FlowWorks
108
Interaktívna tabuľa
Obrázok 8.4 Základná obrazovka programu ActivInspire
Obrázok 8.5 Dialógové okno pri spustení programu ActivInspire
109
Interaktívna tabuľa
Obrázok 8.6 Dialógové okno pri spustení programu Starboard.
Pomocou týchto programov môžeme vytvárať ľubovoľné úlohy, ktoré potom žiaci riešia na
hodinách. Ide vlastne o to, že nejakú učebnú úlohu vhodne graficky znázorníme a zároveň
využijeme počítač pri jeho riešení. V podstate sa žiak hrá s riešením úlohy v počítači a to celé
prostredníctvom tabule. Takto vlastne cez tabuľu ovláda počítač a pomocou počítača teda rieši
danú úlohu.
8.4 Kde takéto úlohy vziať
Na internete je veľa zdrojov, kde môžeme nájsť príklady, ktoré by nás inšpirovali pri príprave
vlastného obsahu. Dôležitý je nápad ako technicky zrealizovať nejakú úlohu. Pre inšpiráciu tu
uvedieme niekoľko jednoduchých ukážok. Na obrázku 8.7 je úloha delenia kovov a nekovov.
Princípom je vytvorenie objektu krabice, kde predná strana krabice sa správa ako neprehľadná
pre nekovové prvky. V podstate ide o to, že všetky nekovové prvky boli vložené na stránku ako
posledné a teda prekrývajú všetko ostatné. Skôr bola vytvorená predná stena krabice a ešte pred
ňou boli vložené všetky kovové prvky. Ak ich vložíme do krabice tak kovové prvky budú
maskované neskôr vloženou stenou krabice ale ostatné prvky nebudú maskované vôbec.
110
Interaktívna tabuľa
Zvyšok objektov tvorí pozadie a teda je zakrývané ostatným obsahom - jednoduchý ale účinný
princíp.
Obrázok 8.7 Úloha delenia kovov a nekovov riešená v Starboarde.
Na obrázku 8.8 je zase úloha dôkazu Pytagorovej vety. V tejto úlohe ide o grafický dôkaz a je
tu využitá skutočnosť, že pomocou rovnakých štvorcov ale inak usporiadaných trojuholníkov
môžeme dokázať platnosť Pytagorovej vety. Žiak len vhodne presúva trojuholníky a tým úlohu
vyrieši. Jednoduchá grafická úloha ale „silná“ vďaka vizualizácii problému.
111
Interaktívna tabuľa
Obrázok 8.8 Dôkaz Pytagorovej vety, vhodným usporiadaním trojuholníkov.
Pri tvorbe úloh ide vždy o to, že pomocou jednoduchých grafických prvkov vytvoríme
vizualizáciu problematiky a pomocou jednoduchých úkonov ako sú presúvanie, dopisovanie,
kreslenie a mnohé iné činnosti danú úlohu vyriešime. Takto sa často z nudných a náročných
úloh stávajú zaujímavé úlohy a tie viac podnecujú myslenie a tvorivosť žiakov. Práve preto je
potrebné, aby učiteľ poznal čo ktorý softvér dokáže aby vedel využiť jeho silné stránky. Učiteľ
by mal mať aj určitú predstavivosť, schopnosť vizualizácie, zjednodušenia problému na
základné kroky a podobne. Na
obrázku 8.9 je ukážka práce žiaka
s tabuľou.
K
problematike
interaktívnych
tabúľ sa ešte vrátime vo vyšších
ročníkoch, kde budete mať za
úlohu vytvoriť konkrétne ukážky
a modely úloh, v tomto momente
bolo
našim
cieľom
spoznať
základný princíp tabúľ, postup
Obrázok 8.9 Interaktívna úloha na tabuli
inštalácie a základný softvér potrebný pre
fungovanie tabule.
112
Interaktívna tabuľa
Veľmi rozšírený program na prácu s interaktívnou tabuľou je program ActivInspire. Licencia
je viazaná na tabuľu, na ktorej prebieha hlavné premietanie. Výrobca umožňuje nainštalovať
na ostatné počítače v škole, kde sa zakúpila licencia a kde sa používa softvér s tabuľou. Návod
je možné si stiahnuť zo stránok výrobcu. Program má široké možnosti prípravy interaktívnych
prvkov. Pomocou jednoduchých objektov je možné pripraviť aj veľmi zložité aplikácie. Taktiež
je možné na internete nájsť veľmi veľa hotových cvičení vytvorených v tomto programe. Je
veľmi rozšírený na slovenských školách, výrobca ho dodáva zadarmo k tabuliam Promethean.
Dokáže importovať aj z konkurenčného programu SmartNotebook. Je to skutočne veľmi
komplexný nástroj. Na obrázku 8.10 sú pracovné nástroje programu a na obrázku 8.11 až 8.15
ponuky menu.
Obrázok 8.10 Ponuka pracovných nástrojov v programe ActivInspire
Obrázok 8.11 Ponuka Súbor
Obrázok 8.12 Ponuka Upraviť
113
Interaktívna tabuľa
Obrázok 8.13 Ponuka Vložiť
Obrázok 8.14 Ponuka Zobraziť
Obrázok 8.15 Ponuka Nástroje
Na internete je možné nájsť veľa inšpirujúcich aplikácií,
ktoré je možné analyzovať a pomocou nich si vytvoriť nové pre svoje potreby. Program pracuje
v dvoch režimoch, v hlavnom, aktívnom je možné vytvárať vlastné interaktívne materiály
a v druhom prezentačnom je možné spúšťať vytvorené interaktívne materiály. Je tiež možné
nájsť veľa popisov ako vytvárať niektoré aplikácie, na cvičeniach sa budeme konkrétne venovať
114
Interaktívna tabuľa
niektorým technickým postupom. Vo vyšších ročníkoch si potom osvojíte aj didaktické zásady
tvorby interaktívnych cvičení. Na nasledujúcich obrázkoch uvádzame pár zaujímavých
príkladov.
Obrázok 8.16 Pexeso
Obrázok 8.17 Rozmnožovanie rastlín
115
Interaktívna tabuľa
Obrázok 8.18 Oporná sústava
Obrázok 8.19 Fotosyntéza, kvíz
116
Hlasovacie zariadenia
9
Hlasovacie zariadenie ako technológia
Poslednou technológiou v našom zozname sú hlasovacie zriadenia. Ony sa v podstate priamo
nezúčastňujú vyučovacieho procesu, ale majú oveľa náročnejšiu úlohu – získať spätnú väzbu
od žiakov počas vyučovacieho procesu.
Úloha učiteľa okrem toho, aby sa žiaci naučili je aj skutočnosť, aby učiteľ vedel do akej miery
bol vyučovací proces úspešný. Nie je dôležité žiakov len známkovať. Oveľa dôležitejšie je
porozumieť ich úrovni pochopenia učiva a zistiť, kde sa vyskytujú problémy a byť schopný ich
napraviť. Nie je dobrý ten učiteľ, ktorý toho veľa vie, ale ten, ktorý dokáže viac naučiť.
Hlasovacie zariadenie je v podstate technologické zariadenie na získanie reakcie respondenta
na položené otázky. Teda nie je vylúčené jeho využitie aj iným spôsobom než vo vyučovacom
procese. Pre náš prípad sa ale obmedzíme na vyučovanie a konkrétne na hlasovacie zariadenie
firmy Qomo. Existuje veľa typov zariadení od veľmi jednoduchých s niekoľkými tlačidlami až
po zložité zariadenia s displejom a klávesnicou. Podľa technickej úrovne zariadenia je možné
ho využiť viacerými spôsobmi. Niektoré sú tak sofistikované, že pomocou nich žiaci riešia
domáce úlohy, ktoré im tam vyučujúci nahrá na konci hodiny a na druhý deň keď prídu do školy
tak pomocou jediného stlačenia tlačidla vyriešenú úlohu odošlú učiteľovi na kontrolu. Tie
hlasovacie zariadenia majú žiaci zapožičané na celú dobu ich štúdia.
Na obrázku 9.1 sú ukážky niektorých hlasovacích zariadení, ktoré sa vyskytujú aj na našich
školách.
Obrázok 9.1 Ukážky hlasovacích zariadení, zdroj: datakomp.sk, mivasoft.sk, interaktivne.eu
Pre naše účely budeme v
ďalšom
hovoriť
o hlasovacom zariadení Qomo,
obrázok 9.2 a programe QClick, obrázok 9.3.
117
Hlasovacie zariadenia
Obrázok 9.2 Klikery Qomo, vľavo žiacky a vpravo učiteľský, zdroj: www.qomo.com
Obrázok 9.3 Štartovacia obrazovka programu QClick
Hlasovacie zariadenia nazývame jednoducho klikery. Program QClick slúži na vytváranie
kvízov v spolupráci s powerpointom a zároveň vytvára prostredie pre realizáciu kvízov a iných
118
Hlasovacie zariadenia
testovaní, analyzuje výsledky, umožňuje vytvárať delenia žiakov podľa tried, učiteľa alebo
predmetu.
V ideálnom prípade by každý žiak mal vlastný kliker, ktorý dostane na začiatku školskej
dochádzky a po skončení odovzdá. Tento variant je ale pre školy finančne veľmi náročný. Preto
učitelia používajú klikery tak, že každému klikeru priradia identifikačné číslo a k tomuto číslu
potom priradia žiaka. Toto priradenie je platné po dobu školskej povinnosti žiaka.
Každý kliker umožňuje zadefinovať mu identifikátor – číslo pod ktorým sa do systému môže
prihlásiť. Systém funguje na základe vysielania a príjmu Bluetooth signálu a preto sa ku
klikerom dodáva prijímač BT. Ten je potrebné spolu s programom nainštalovať do počítača.
Potom je nutné zapnúť každý kliker a priradiť vlastný identifikátor.
Pri prvom spustení programu QClick je nutné sa do programu prihlásiť menom a heslom, toto
meno a heslo dostane učiteľ od dodávateľa zariadenia. Keď sa prihlási, môže si zadefinovať
potrebné triedy, v ktorých bude klikery používať, priradí si učiteľov a predmety k triedam.
Zároveň aktivuje klikery a tie sa priradia do systému a z nich potom učiteľ vytvára triedy.
Jednoducho si k identifikátoru klikera priradí žiaka, na papier a tak to používa do konca roka.
Teda toto je potrebné vykonať na začiatku každého roka pretože žiaci vždy postúpia do
vyššieho ročníka. Obrázok 9.4 ukazuje hlavný program QClick a jeho jednotlivé možnosti.
V prvom rade je potrebné zadefinovať si klikery a triedu – tlačidlo Class. Obrázok 9.5 ukazuje
postup pri vytváraní zoznamu žiakov, priraďovaní učiteľov a predmetov k triedam.
Obrázok 9.4 Program QClick
Keď máme triedu vytvorenú, potvrdíme OK. Môžeme taktiež využiť import zoznamu žiakov
z excelovského súboru, čo urýchli prácu. Dôležité je zapamätať si, že kliker, ktorý nepridáme
do triedy nebude možné neskôr používať lebo ho systém nebude pri prihlasovaní akceptovať.
Pri malom počte klikerov to však reálne nehrozí. Po úspešnom vytvorení triedy zmení tlačidlo
Class svoju farbu na zelenú.
119
Hlasovacie zariadenia
Obrázok 9.5 Definícia tried, vyučujúcich a predmetov v systéme
Ďalším krokom je samotná príprava testovacích otázok. Program QClick je zviazaný
s programom Powerpoint a priamo v ňom dokáže pomocou šablón vytvárať kvízové položky.
Program je mnohostranný pre naše potreby ale ukážka tvorby kvízu bude postačovať.
Klikneme na tlačidlo Exam Editor (obrázok 9.4) a potom na tlačidlo Open ak existuje
prezentácia do ktorej chceme pridať kvíz alebo New ak chceme vytvoriť novú prezentáciu. My
vytvoríme novú. Otvorí sa program Powerpoint a my môžeme vkladať potrebné snímky.
Program QClick však dokáže pomôcť s tvorbou kvízu. Stačí si vybrať šablónu v zozname
Templates, napríklad 4 Selections 1 Column a stlačiť Add. Vytvorí sa takýto formulár, obrázok
9.6. Do horného políčka vpíšeme otázku a do ostatných zadáme 3 distraktory a jednu správnu
odpoveď. Na obrázku 9.7 je konkrétna ukážka.
120
Hlasovacie zariadenia
Obrázok 9.6 Prázdna šablóna
Obrázok 9.7 Šablóna po vyplnení
Takto budeme postupovať až budeme mať vytvorený potrebný počet otázok. Teraz príde
najdôležitejší krok. Zatiaľ otázky existujú len v prezentácii a ešte nemáme k nim priradené
správne odpovede. Je vhodné v tomto kroku uložiť si prezentáciu tlačidlom Save (obrázok 9.4)
a potom musíme naplniť systém otázok a odpovedí pomocou tlačidla Setup, toho vľavo.
Tlačidlo Setup vpravo slúži na definíciu otázok a odpovedí v inom systéme a preto sa nesmieme
pomýliť. Setup vľavo je naše tlačidlo. Po kliknutí sa otvorí dialógové okno ako na obrázku 9.8.
121
Hlasovacie zariadenia
Obrázok 9.8 Dialógové okno priradenia odpovedi k otázke v systéme QClick
Tu môžeme zadať bodovú hodnotu otázky, čas za aký môžu žiaci reagovať, tu priraďujeme
správnu odpoveď k otázke (v hornej časti okna). Pomocou tohto dialógového okna môžeme
priamo vytvárať ďalšie snímky s kvízovými otázkami, podobne ako sme videli predtým
pomocou tlačidla Add. V našom prípade máme len jednu otázku preto sú možnosti
Prev.Question a Next Question neaktívne, pomocou nich by sme sa dostali na ostatné otázky
v prezentácii. Veľmi dôležité je tlačidlo Save Settings, pomocou ktorého zapíšeme do
prezentácie priradenie otázky a odpovede. Je nutné si uložiť nastavenia, v opačnom prípade
sme pracovali zbytočne. Ak sme hotoví, tlačidlo Exit ukončí činnosť a zavrie okno. Môžeme
ukončiť aj aplikáciu QClick. Ak teraz spustíme vytvorenú prezentáciu tak na prvý pohľad nie
je iná ako ostatné bežné a dá sa jednoducho odprezentovať. Ak však chceme spustiť kvíz,
musíme spustiť QClick, vybrať príslušnú nadefinovanú triedu, vyučujúceho a predmet. Všetky
tieto položky sme si definovali skôr. Teraz ich len navolíme a potvrdíme OK. Tým je program
nastavený. Tlačidlom Load otvoríme príslušnú prezentáciu s kvízom a tlačidlom Play (modrá
šípka vpravo) prezentáciu spustíme. Nakoľko ale systém v čase písania textu nebol plne
funkčný tak bohužiaľ nie je možné simulovať činnosť hlasovacieho zariadenia. Na cvičeniach
si ukážeme konkrétnu činnosť zariadení v praxi. Na obrázku 9.9 je okno prezentácie pri
spustenom programe QClick.
122
Hlasovacie zariadenia
Obrázok 9.9 Spustená prezentácia v prograem QClick – po prihlásení sa je možné hlasovať prostredníctvom klikerov.
Program QClick okrem toho dokáže priamo po hlasovaní vyhodnotiť odpovede žiakov, ukázať
kto ako hlasoval. Je to na vyučujúcom aby si vybral či je to potrebné alebo nie. V každom
prípade je prínos práve v tom, že učiteľ dostane veľa odpovedí za krátku dobu a tak dokáže
vyhodnotiť, či jeho úsilie bolo dostatočné alebo ešte niekoľko žiakov potrebuje pomoc. Taktiež
hlasovanie podporuje diskusiu v triede a zvyšuje aj motiváciu žiakov reagovať na otázky
učiteľa.
Samotné klikery žiakov sa líšia od učiteľského v tom, že učiteľ svojim klikerom ovláda celý
systém, zobrazuje výsledky odpovedí, používa laserové ukazovátko kým žiaci svoj kliker
používajú na napísanie a odoslanie odpovede. Žiakov je potrebné upozorniť, že najprv sa musia
do hlasovania prihlásiť, nájsť si svoju triedu, učiteľa a predmet. Potom je treba ukázať, že je
možné zadávať odpovede textové ale aj číselné. Pre systém je rozdiel v tom, ak očakáva
odpoveď a, b, c alebo d alebo číselnú v podobe 1, 2, 3 alebo 4. Na klikeri je tlačidlo, ktorým sa
dá zmeniť aká odpoveď sa odosiela. Tiež je tam tlačidlo, ktoré zmaže nevhodne zvolenú, ale
ešte neodoslanú odpoveď. Žiak musí odpoveď najprv naťukať na displeji svojho klikera
a potom odoslať. Kým však hlasovanie neprebieha, a to spúšťa učiteľ, žiak nedokáže odoslať
žiadnu odpoveď resp. systém všetky odpovede odmietne s hláškou, nech žiak čaká na spustenie
hlasovania. Taktiež kliker žiakovi oznámi, že úspešne odoslal svoju odpoveď do systému ale
nie to, či bola odpoveď správna. Žiak môže odpovedať viac krát systém bude považovať za
123
Hlasovacie zariadenia
platnú odpoveď tú, ktorú v danom čase hlasovania žiak pošle ako poslednú. Aj keby bola
nesprávna a predtým by žiak odoslal správnu, systém bude akceptovať iba to, čo poslal
naposledy. Iné systémy majú možnosť nastaviť aj počet možných opakovaní odpovedí, tento
systém ale v tomto smere ešte nie je dokonalý, dá sa do budúcna očakávať vylepšovanie
programu.
Hlasovacie zariadenia ešte stále patria skôr k tým menej používaným na slovenských školách.
Či je to spôsobené zložitejšou prípravou alebo sú školy obmedzené vo financiách pri nákupe
týchto zariadení, to nás v tomto prípade nemusí trápiť. Dôležité je, že podobné technológie sú
na školách a je len otázka času, kedy si učitelia uvedomia, že im hlasovacie zariadenia môžu
pomôcť so sebahodnotením a tiež so skvalitnením vyučovacieho procesu. Ukazuje sa, že žiaci
dokážu, pri vhodnej motivácii akým hlasovacie zariadenia bezpochyby sú, vyvinúť väčšie úsilie
pri riešení úloh a tiež pri zdieľaní svojich výsledkov a skúseností. Takto hlasovacie zariadenia
prinášajú otvorenejšiu atmosféru do školských tried a tým zefektívňujú vyučovací proces. Je
teda len na učiteľoch či ich využijú v praxi.
124
Download

Študijný materiál v celku.