Roč. XX. č. 77
EMPATIA
BULLETIN
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
Odbor poradensko-psychologických služieb.
Asociácia manželských a rodinných poradcov
a sociálnych pracovníkov SR v Bratislave.
Slúži na komunikáciu a informovanie o formách práce, úspechoch
i ťažkostiach na ceste pomoci človeku v náročných životných situáciách.
NIELEN PRE ODBORNÍKOV
Číslo 3
september 2013
Bratislava
Empatia 3/2013
2
Empatia 3/2013
OBSAH
EDITORIAL 4
MEDZI NAMI
PhDr. Zuzana Mardiaková: Nový zákon
7
PhDr. Jolana Kusá: Staré snahy
7
PhDr. Juraj Žilinčík: Výstup z workshopu PaTPV
9
Skupina stredoregión: Rozlúčka s Jankou
12
TÉMA
Mgr. Vladimír Hambálek: Špecifiká poradenského procesu
v podmienkach RPPS
14
PhDr. Juraj Žilinčík: SOS; podmienky bezpečnej striedavej starostlivosti19
ROZHOVOR
PhDr. Mary Duganová: Ako sa používajú motivačné rozhovory?
Preložil PhDr. J. Valkovič
22
PREČÍTALI SME
Insoo Kim Berg: Posílení rodiny (J. Kusá)
35
Robin Sharma: Mních, ktorý predal svoje ferrari (J. Kusá)
40
Susan Cainová: Ticho: síla introvertů ve světe, který nikdy nepřestáva
mluvit (J. Kusá)
45
John Perry: Umenie prokrastinácie. Sprievodca efektívnym zaháľaním,
ničnerobením a otáľaním. (J. Kusá)
47
Ñ
Ñ
Ñ
Zatiaľ, čo my stojíme pevne za svojimi názormi a presvedčeniami, svet ide
dopredu.
V. Haring
Dobrý šéf nie je ten, ktorý prehliada nedostatky svojich podriadených, ale
ten, ktorý neprehliada ich prednosti.
3
O. Fišer
Empatia 3/2013
EDITORIAL
Sme rozprávkari. Slovo nasadzuje tú najlepšiu tvár všetkému, čo robíme.
Rozprávkári, vyprávači príbehov. Herci v mnohých komédiach v priebehu
života. Vždy hlavná hviezda v našom predstavení.
Najvhodnejšie sa v každej situácií zachováme iba vo svojich spomienkach.
L. Marcuse
Ñ
Ñ
Ñ
Prvá Empatia, ktoú vypravujem do sveta ako slobodný, pracovným pomerom
neviazaný človek. Ešte som si celkom nezvykla, ako si všimnete pri pozornom
čítaní, ale nesťažujem sa na tento stav, iba na svoju menšiu schopnosť adaptability a disciplíny a asi na nie celkom zrovnané očakávania.
Zisťujem koľko stereotypov a predsudkov musím opustiť. Aj keď práca šľachtí
človeka (vraj preto je tak málo šľachetnosti vo svete), nielen prácou je človek
živý, ale zasa harmonicky život je ten ideál a teraz iba hľadať a nájsť tóny, ktoré
ju vytvoria. Vôbec sa nedivím, že všetci tvrdia, že nemajú čas, je to čistý únik
do horúčkovitej aktivity, ktorá často nemá nič spoločné so zmysluplnou činnosťou a tam ešte nie som. Jedna moja priateľka pokojne vraví, že sú aj také dni,
keď nerobí vôbec nič a je jej dobre. Dohodli sme si stretnutie. Mám sa od nej
čo učiť. Je hodne duchovným človekom a vypadá to, že je pre ňu život občas
niečím ako meditácia.
Jeseň je zvlášť vhodná na bilancovanie, preto som poprosila metodické oddelenie, aby mi všetci napísali, čo sa udialo, čo robili a čo sa podarilo. Mojou
témou je práve toto, čo sa podarilo. Úspešné príbehy. Veď k nim tak veľa netreba – videla som jabloň, ktorá mala vlani veľa skvelých jabĺk, tento rok mala len
dve, tri, ale aké. Aj na facebook sa dostali, kým tie vlaňajšie sme len spokojne
pojedli.
4
Empatia 3/2013
Kvalitu, význam, hodnotu dávame veciam predsa my. Ľudstvo vymyslelo príslovia a porekadlá, aby sme vedeli interpretovať aj neúspech, ako napríklad
všetko zlé je na niečo dobré a viete, aké je to pravdivé, občas. Múdry človek sa
učí zo svojich chýb a podobne. Takže vás pozývam pozrieť sa na svoje úspešné
príbehy. Skúste si klásť otázku, čo sa mi podarilo, čo vyšlo, skúste sa to pýtať
okolo seba. Uvidíte, ako sa svet okolo vás zmení. A uvidíte tiež. ako veľa sa vám
podarilo a darí denne.
Je to vraj aj módne, dokonca masmédiá, ktoré milujú škandály, havárie, tragédie, tiež začínajú uverejňovať aj dobré príbehy, pretože prišli na to, že posúvajú svet. Majú potenciál robiť svet lepším. Taká biela vrana. Už máme výbor
na hľadanie bielych vrán, ak nejaké poznáte, napíšte. Biela vrana je tá, čo ide
hlavou proti múru, keď má pravdu a charakter. Aj keď je človek vraj jediný
stavovec, ktorý vyžije bez chrbtice, skutky. aké by sme radi robili, keby sme
sa odvážili, sú oceňované. To je dobrý príbeh. A vraj takýchto hnutí je plno a
po celom civilizovanom svete. Určite to zlepší svet, uvidíte, a odvaha sa stane
znova cnosťou, nie blbosťou.
Prečo o tom hovorím, keď by to malo byť samozrejmé? Pretože nie je. A neustále treba téme zlepšovania sveta venovať aktívnu pozornosť jednoducho
preto, že keď to nerobíme, svet sa zhoršuje. Je to zákon entropie, druhá termodynamická veta. Negatívnu entropiu, čiže pozitívne veci musíme my, ľudia,
vytvárať, lebo niektorí naši súkmeňovci sa blažene nechávajú unášať negentropiou a vytvárajú na svete zlo, chaos a iné nepríjemné, škodlivé, dokonca
ohrozujúce javy.
Dúfam, že sa radi pridáte, k tomuto typu uvažovania a budete o tom radi
aj rozprávať, písať. Aj knihu k tomu vhodnú vám predstavím, všimnite si na
konci.
V čísle vám prinášame trochu informácií o dianí a poučenia z nich (Žilinčík
2x) Tradičný rozhovor je o motivačných rozhovoroch, článok V. Hambálka zamyslením nad prácou poradcu v RPPS. Dúfam, že konečne vyvolá polemiku,
má na to.
Želám vám bohatú úrodu všetkého, čo ste zasadili, zasiali, alebo vymysleli.
Len tak zberať sa túto jeseň príliš nedarí, aspoň mne nie. Huby na Podbanskom
nerástli, musela som si ich kúpiť, prvýkrát v živote pri ceste kdesi pod Kráľovan5
Empatia 3/2013
mi. Keď už sú nasušené v pohároch, tiež to považujem za dobrý príbeh, lebo
koniec dobrý...
Bohatú a šťastnú túto krásnu jeseň, na ktorú pozerám z okna do záhrad, vám
želám na každom mieste vášho života, na každom poli vašej činnosti a tiež
vo vašej mysli, vašom srdci a duši.
Pekné životné príbehy vám želám v mene redakcie a vesmíru
Ñ
Ñ
PhDr. Jolana Kusá
Ñ
Skôr ako si budeme niečo túžobne želať, si všimnime, aké šťastie to
prinieslo tým, ktorí to dosiahli.
Rochefoucauld
Hádzanie prasiatok
Keď som dospel, pochopil som, že to nie je len detská hra, ale metafora, ako
by som mohol naložiť so svojim životom. Pochopil som, že ja nie som to svetlo,
ani jeho zdroj. Ale svetlo, pravda, porozumenie, súcit, poznanie tu je a na mnohých miestach zasvieti jedine, keď ho tam odrazím.
Ja som úlomk zrkadla, ktorého tvar a celé prevedenie nepoznám. Ale s tým,
čo mám, môžem odrážať svetlo na tmavé miesta tohto sveta, na tmavé miesta
v ľudských srdciach a niečo v niektorých srdciach zmeniť.
Snáď by to iní mohli uvidieť a robiť podobne.
O toto mi ide. To je môj zmysel života.
6
Empatia 3/2013
MEDZI NAMI
Nový zákon
Sekcia sociálnej a rodinnej politiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci plánu legislatívnych úloh pripravuje nový zákon č..../...Z.z. o sociálnej práci, o podmienkach výkonu sociálnej práce a o podmienkach výkonu
odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny. Tento zákon bude
upravovať okrem iného • výkon a podmienky psychologických činností,
• kvalifikačné predpoklady na výkon odborných psychologických činností,
• kvalifikačný predpoklad na výkon špecializovaných odborných činností,
• osobitný kvalifikačný predpoklad na vykonávanie nadstavbových metód
práce psychológom.
Je to kvalitatívny posun v postavení a vymedzení psychologických činností a
v posilnení statusu psychológov v rezorte MPSVaR. Odbor poradensko-psychologických služieb sa teší spolupráci na príprave tohto zákona. Držme si palce.
PhDr. Zuzana Mardiaková
riaditeľka odboru poradensko-psychologických služieb
Staré snahy
Vrátiť systému poradensko-psychologických služieb jeho poslanie a dôstojnosť je nekonečný príbeh, ktorého jednotlivé míľniky v posledných rokoch sumarizujeme aj na celoslovenských stretnutiach, ktoré sa práve blíži.
S potešením konštatujem, že plénum sa minulý rok jasne zhodlo na potrebe
trvať na poradenskom charaktere práce RPPS, na jeho kvalitativnom odlíšení od
práce OSPOD SK, hoci tam organizačne patria. Tak boli v roku 2005 transformované, so všetkými právami a povinnosťami CPPS a nikto túto náplň práce,
metódy a techniky, ktoré používa tento systém, nezrušil.
Vzhľadom k okolnosti, že prebieha ESO, teda organizačná zmena štátnej
správy, pokúsili sme sa o pozitívny prístup, teda ponúknuť naše predstavy a
7
Empatia 3/2013
nemalé skúseností, aby sme mali čisté svedomie a boli si istí, že sme hovorili
včas, nahlas kompetentne a s kompetentnými.
Keďže sme už v minulosti nadviazali kontakt s poslankyňou Erikou Jurinovou,
ktorá má agendu rodiny vo svojom portfóliu, požiadali sme ju tiež o zváženie možností, najmä o získanie informácií o plánovaných zmenách a poskytli
sme jej informácie o našich predstavách a cieľoch, na základe ktorých zahrnula
RPPS do interpelácie ministrovi nášho rezortu v júli t. r. a následne v septembri, keďže považovala odpoveď za nedostačujúcu, interpeláciu podala znova a
obsahovala aj návrh na osamostatnenie poradní pre manželstvo a rodinu.
(Celý text iterpelácií nájdete na stránke NR SR v kolonke interpelácie, Erika
Jurinová)
Prvá interpelácia hovorila toto: Silné signály z praxe hovoria, že referáty poradensko-psychologických služeb v súčasnosti podobne nie sú schopné poskytovať
viac, ako krízovú intervenciu, čo pre sanáciu rodín ani pre pomoc maloletým
deťom v rodinách rozhodne nestačí. Uvažuje rezort práce, sociálnych vecí a rodiny o posilnení možnosti účinnej pomoci rodinám v kríze napr. aj personálním
a statusovým posilnením týchto pracovísk?
Odpoveď: Personálne redukcie vykonané v minulosti značne zasiahli aj referáty poradensko-psychologických služieb, pričom v súčasnosti je na všetkých
pracoviskách 87 psychológov. Prioritne sa však rezort musí zaoberať riešením
stavu zamestnancov, ktorých činnosť priamo súvisí s ochranou života a zdravia
dieťaťa.
Opakovaná interpelácia kládla konkrétnejšie otázky na poslanie a ciele poradenstva v systéme sociálnej práce, na spochybnenie minimálneho cieľa „ochrana životov a zdravia najmä detí...“ s tým, že nie sme vo vojne, ani po živelnej
katastrofe a sociálna práca je v neposlednom rade o zlepšovaní, či udržaní kvality života, kde má poradenstvo svoje miesto, ako ukazujú aj dlhoročné dobré
skúsenosti. Podobne má svoje miesto v prevencii a odbornej garancii vzdelávania osvety o živote v rodine a manželstve.
Odpoveď bola v podstate kladná, že poradenstvo áno, ale potom nastala
diskusia, čo za súčasných možností uprednostniť? Samostatný poradenský systém pre manželstvo, rodinu, alebo posilnenie činnosti OSPOD SK integrova8
Empatia 3/2013
ním pracovníkov RPPS ? Ministerstvo si aj odpovedá, že oni uprednostňujú to
druhé, teda použitie poradenstva, nie jeho osamostatnenie.
Tento spor s predstaviteľmi patričnej sekcie MPSVaR poznáme, ich rukopis
bol čitateľný, takže sme sa dostali na začiatok bludného kruhu, ktorý žiadny
začiatok ani koniec nemá.
Napriek tomu skúšame búšiť na tie zatvorené dvere, pridajte svoje pästičky.
Každý môže napísať svojmu predstaviteľovi, žijeme v zastupiteľskej demokracii.
J. Kusá
Výstup z workshopu skupiny PaTPV, Poprad 2013
Vo workshope sme si vybavovali z pamäti konkrétne príklady prostriedkov,
pomocou ktorých sa môžeme usilovať odkloniť rozvádzajúcich sa či rozvedených rodičov od bojovania a vzájomného spochybňovania sa v rodičovských
rolách a povzbudiť ich k rodičovskej spolupráci.
Slovné apely, výroky detí
Apely:
• Polovica dieťaťa je matka, polovica otec. (Ak nadávate na druhého rodiča,
nadávate dieťaťu. Ak naučíte dieťa odmietať druhého rodiča, bude mať ťažkosti s prijatím seba ...)
• Ak neviete povedať o svojom partnerovi nič pekné, nehovorte radšej nič!
• Kupovaním si dieťaťa ho vediete ku klamstvu.
• Môžete sa stať pre dieťa vzorom, ako sa dá zvládnuť ťažká životná situácia.
• Čo si myslíte, že chce vaše dieťa?
• Opýtali ste sa dieťaťa, ako sa v tom cíti?
9
Empatia 3/2013
• Zranené dieťa je ako ježko – na povrchu drsné a pichľavé, vo vnútri jemné
a zraniteľné.
• Teraz sa tešíte tomu, že dieťa stojí pri vás, ale ľahko sa to môže otočiť.
• Zvážte, aké je výhodné, keď je dostupný druhý rodič; chcete si oddýchnuť ...
• Vaše dieťa by nemuselo mať svadobnú dilemu: „Koho pozvať?“
• Môžete dieťa ochrániť pred ťaživými otázkami: „Komu sa zdôveriť? Komu
veriť?“
• Každý človek má právo na svoje detstvo!
Výroky detí:
• „Zničili mi detstvo!“
• „Nech si ma rozrežú napoly.“
• „Viete, ja nechodím rád k bratovi mojej mamy, do skutočnej rodiny. ... Je
mi ľúto, že ja nemám takú rodinu, ktorá by sedela spolu za jedným stolom.“
Sochanie, hry, techniky
• Sochanie: matka medzi dieťaťom a otcom, ktorého odtláča (on je v postavení k nej tvárou alebo chrbtom).
• Sochanie: dieťa medzi matkou a otcom, ktorí dieťa ťahajú k sebe.
• Sochanie: stvárňovanie rodičovských vplyvov na dieťa prostredníctvom špagátu (napríklad sputnanie), lepiacej pásky (vyradenie určitého zmyslu či prejavu) a pod.
• Hra Väzňova dilema, ktorá demonštruje ničivé dôsledky tendencie voliť súperenie.
• Aktivita Večierok častí s preznačkovávaním (prerámcovávaním) „zlých“
vlastností, častí.
• Demonštrácia tendencie všímať si prednostne to zlé prostredníctvom ukážky
jednoduchých aritmetických súčtov, z ktorých sú tri správne a jeden chybný, a otázky „Čo ste si všimli?“.
• Hranie rolí. (Rodič zaujme rolu dieťaťa a vedieme s ním rozhovor).
10
Empatia 3/2013
Metafory, príbehy
• Príbeh o kráľovi Šalamúnovi, ktorý rozsudzoval dve matky novorodencov,
keď jedno zomrelo a obe sa hlásili k tomu živému.
• Vzťah je ako auto, keď dôjde benzín ...
• Vzťah je ako auto. Na vedenie auta je potrebný vodičský preukaz ...
• Ceruza a obal (Ľahšie prenikne ceruza do obalu, keď sa prispôsobí zastrúhaním.)
• Keď vediete proti sebe vojnu, vaše dieťa kľučkuje po bojovom poli medzi
paľbou z dvoch strán.
• Rodičia sú piliere, na ktorých dieťa stojí.
Zapísal: Juraj Žilinčík RPPS Banská Bystrica
Pravda a láska.
Niekedy stoja proti sebe, hoci obyčajne sa podmieňujú.
Vezmite si partnerský vzťah v rozvode. Každý bojuje za pravdu, každý chce
presadiť tú svoju, lebo často ju aj majú obaja. Každý tú svoju, ako to je
v partnerskom vzťahu bežné.
A tak musím urobiť radikálny rez ich sofistikovanými úvahami a povedať: tu
nejde o pravdu. Tej sa nedopátrate. Ide o lásku. O niektorú z nich – k sebe,
k deťom, k zdravému rozumu. Láska má prednosť. Zachraňuje životy.
Bez lásky sa k žiadnej pravde nedopracujete.
Ñ
Ñ
Ñ
Lebo pravda je len jedna a chce ju mať každý .
11
V. Burian
J. Kusá
Empatia 3/2013
{
Rozlúčka s Jankou Zacharovskou
Janka Zacharovská je naša dlhoročná kolegyňa, pracovala v Ružomberku
viac ako dvadsať rokov, potom, čo pracovala v ústave pre deti a mládež, takže
prešla náročnou ale krásnou, ako sa vraví, kariérou.
Patrila medzi staré páky, na ktoré sme sa obracali vždy, keď bolo treba niečo
zvládnuť, uchopiť, či už problém, novú oblasť poradenstva, alebo zapracovať mladých kolegov.
Nenahraditeľná sa javí v tom, ako budovala status a kooperáciu pracoviska,
či už sme boli CPPS, alebo RPPS so systémom OSPOD, s kolegyňami i predstaviteľmi štátnej správy. Preto bola expertom vždy, keď sme riešili vzťahový
problém na pracovisku, sťažnosť, alebo akúkoľvek slepú uličku. Samozrejme
svoju profesiu ovládala a vykonávala nielen erudovane, podkutá množstvom
výcvikov, ale aj láskou k ľuďom, práci a nadšením, ktoré je tým neoddeliteľným
korením, aby to chutilo. Určite nám bude chýbať Janka i my a práca Janke.
Vyslovujeme jej svoju lásku, úctu a vďaku a priateľstvo.
Dovidenia pri dobrovoľných stretnutiach.
J. Kusá
Milá Janka,
spomínam si na prvé naše spoločné stretnutie v Ružomberku. V rámci zapracovávania nových pracovníkov RPPS si nás s novou kolegyňou privítala veľmi srdečne a s optimizmom. Oboznámila si nás s prácou a pomermi na úrade.
Dodnes si pamätám tvoju lásku, odhodlanie, bojovnosť a nadšenie pre túto prácu. Bol to pre nás dobrý štart do neznáma. Stretnutia s Tebou boli vždy veľmi
úprimné, ľudské, prevládala v nich veľkosť tvojej osobnosti. Majky z Martina
Ti aj v ďalšom tvojom živote želajú realizáciu rozmanitých snov, veselú myseľ a
tvorivosť, s akou pristupuješ ku všetkému, čo ti kráča v ústrety.
Veľa zdravia, lásky, harmónie do všedných, ale aj sviatočných dní.
Majky z Martina J
Mgr. Mária Vantárová, Mária Frkáňová
12
Empatia 3/2013
{
Janke
Také celkom drobné žieňa
v kresle sa vám stratí,
ale keď sa rozhovorí
zatajiť dych načim.
Do dôchodku je ťa škoda
Janka naša premilá
zas pribudlo hlavy bôľov,
v ktorých si nám radila.
V poradni k nej prichádzali
tie najťažšie prípady,
ako skrotiť úradníkov
ochotne vám poradí.
Nepočúvaj naše vzdychy,
naradila si sa dosť,
je čas robiť veci sebe,
Milanovi pre radosť.
Usmievať sa prestane len
vtedy, keď jej chýba zub J,
upravená, naladená
do života dáva chuť.
Zostaň plná optimizmu,
užívaj si života,
nech Ti môžme závidieť my,
ktorým prischla robota.
Mgr. Marcela Škultétyová
Milá Janka,
...v živote sú tri etapy – mladý vek, stredný vek a vyzeráš dobre...
{
Janke darovali kolegyne a kolegovia album fotografii a textov. Toto sú z neho
ukážky.
13
Empatia 3/2013
TÉMA
Špecifiká poradensko-psychologického procesu
v kontexte RPPS
Zámerom mojho príspevku je stručne popísať východiská profesionálneho
konania poradenského psychológa RPPS a zadefinovať okruhy otázok, ktoré
spoluurčujú jeho odbornú identitu. Odpovede na tieto otázky vymedzujú a
podmieňujú to, kým psychológ na RPPS je, špecificky potom vo vzťahu k svojím kolegom na OSPOD a SK ako aj (a to predovšetkým) vo vzťahu k svojim
klientom na RPPS. Podnetom k napísaniu tohoto príspevku boli okrem iného
aj pracovné stretnutia psychológov RPPS a vedúcich pracovníkov OSPOD a
SK, ktoré som absolvoval vo všetkých regiónoch Slovenska.
Kontext OSPOD a SK je špecifickým kontextom, ktorého primárnym cieľom
je pomocou rôznych metód a odborných postupov sociálnej práce zabezpečovať sociálno-právnu ochranu detí a realizovať dohľad (kuratelu). Primárnym
cieľom OSPOD a SK je ochrana – sociálna a právna a sociálny dohľad. Byť
pod kuratelou znamená, že sociálny pracovník OSPOD a SK využíva špecifické intervencie, metódy, techniky a postupy prípadovej sociálnej práce,
ktoré pomáhajú v tom, aby klienti pod kuratelov menili svoje správanie a
spôsoby konania takým spôsobom, aby neohrozovali seba, svojich blízkych,
alebo spoločnosť v ktorej žijú. Byť objektom ochrany znamená, že sociálny
pracovník OSPOD a SK využíva intervencie, metódy... prípadovej sociálnej
práce, ktoré zabezpečujú čo najlepšie a najbezpečnejšie prosredie, či kontext pre dieťa v rodine, či mimo nej. Klientmi sociálno-právnej ochrany sú
predovšetkým deti, rodičia, resp. rodiny, v špecifických životných situáciách,
ktoré si v rôznych podobách vyžadujú intervencie štátu, resp. orgánov štátnej
správy, keďže sa spoločnosť rozhodla, že je to v záujme detí, alebo komunity,
v ktorej klienti OSPOD a SK žijú.
RPPS je súčasťou OSPOD a SK. V praxi to znamená, že existujú klienti
OSPOD a SK, ktorým je (mimo iných foriem starostlivosti) indikovaná starostlivosť poradensko-psychologická, resp. psychologická pomoc. To znamená,
14
Empatia 3/2013
že okrem toho, že klienti sú pod dohľadom (kuratelou), alebo sú odbornými
spôsobmi chránení (predovšetkým deti), môžu (a nemusia) využiť služby psychológa RPPS. Tieto služby (na rozdiel od kurately a ochrany, ktorá vyplýva
zo zákona) sú dobrovoľné a klient ich môže slobodne odmietnuť, keďže intervencie RPPS (ako akékoľvek iné psychologické služby) síce môžu byť ponúknuté a odporučené, napr. súdom, alebo OSPOD a SK, no to, či ich klient
využije, záleží výhradne na ňom. Je potrebné si uvedomiť, že pre klientov
OSPOD a SK môžu byť indikované rôznorodé psychologické služby a nie
všetky z nich je možné realizovať na RPPS. RPPS má v zmysle zákona poskytovať psychologickú pomoc a svojím kontextom a tradíciou a odbornou prípravou je pracovisko poradenskej psychológie. Pomoc nie je možné poskytovať
nanútene, bez informovaného súhlasu, nedobrovoľne. Pomoc má psychológ
RPPS poskytovať klientom a v záujme klienta a nie sudcom, či sociálnym pracovníkom. To neznamená, že tým, že RPPS poskytuje primárne psychologickú pomoc klientom neposkytuje tým zároveň sekundárne pomoc aj OSPOD
a SK, či súdu. Primárnym klientom však zostáva potreba a záujem klienta
RPPS. Ak som spomenul, že nie všetci klienti OSPOD a SK, ktorí potrebujú
psychologickú starostlivosť, sú vhodní do RPPS, myslím tým najmä rôznorodé
kontraindikácie, ktoré vylučujú aplikáciu poradensko-psychologických metód vo vzťahu s klientom. Ide napr. vážne klinické, psychopatologické stavy,
akútne psychiatrické problémy, ľudí, ktorí sú ohrození sociálnou patológiou
v tej miere, že potrebujú špecializovanú odbornú starostlivosť a pod. Tým, že
RPPS zostáva poradenským pracoviskom, používa najmä postupy a metódy
poradenskej psychológie – ako v kontexte diagnostickom, tak aj v kontexte
intervenčnom. Klientmi na RPPS sú teda najmä vybraní klienti OSPOD a SK.
RPPS však má aj „vlastných“ klientov, ktorí nie sú evidovaní na OSPOD a SK.
Ako príklad uvádzam možnosti aplikácie manželského a rodinného poradenstva na RPPS v kontexte primárnej prevencie s rodinou, individuálne, alebo
párové psychologické poradenstvo pre ľudí, ktorí psychológa vyhľadali sami
a pod. Všetci klienti RPPS by však mali byť do tohto typu služby indikovaní
a zároveň je nutné, aby s psychologickou intervenciou súhlasili. Bez súhlasu
klienta nie je možné na RPPS pracovať. Napríklad, na rozdiel od OSPOD a
SK, bez informovaného súhlasu rodičov, resp. zákonných zástupcov, nie je
možné s dieťaťom na RPPS pracovať a v prípade, že dieťa si s psychológom
(napriek motivačným rozhovorom, resp. sérii úvodných stretnutí) neželá byť a
vyjadrí to, psychológ RPPS musí toto rozhodnutie dieťaťa akceptovať. Úlohou
15
Empatia 3/2013
úvodnej fázy práce na RPPS je vytvoriť natoľko bezpečný priestor pre klienta,
aby v ňom bol schopný porozumieť tomu:
- Kto je poradenský psychológ RPPS a čím je odlišný od sociálneho pracovníka, ktorý
sociálno-právne „dohliada“ a „chráni“
- Aké možnosti psychologickej pomoci má klient na RPPS k dispozícii, aké možnosti
psychologickej pomoci nie je možné na RPPS využiť a prečo, prípadne kde by si
ich mohol zabezpečiť
- Aké sú možnosti, limity a obmedzenia spolupráce s psychológom RPPS
V niekoľkých úvodných stretnutiach (1 - 4) by mal byť poradca RPPS schopný viesť
rozhovor s klientmi takým spôsobom, ktorý umožní klientom počas týchto stretnutí
naformulovať ich:
- Očakávania od psychologa
- Ciele spolupráce (čo si klienti predstavujú, že by malo byť zmyslom, alebo čo by
malo byť inak na strane klienta na konci spolupráce)
- Záujmy a potreby, t.j. mal by (za pomoci psychológa) dospieť k odpovediam, prečo
sú tieto jeho ciele dôležité, čo nimi získa, aké túžby, priania, či potreby nimi naplní.
V prípade, že očakávania klientov, súdu, alebo OSPOD a SK nie sú v súlade
s primárnymi cieľmi RPPS – a to najmä v situácii, keď nie sú v kontexte psychologickej pomoci (ktorá nám vyplýva zo zákona), môže poradca RPPS využiť
rôznorodé stratégie práce s motiváciou (napr. špecifickú formu krátkodobého
poradenstva pre nedobrovoľných, resp. ambivalentných klientov – Motivačné
rozhovory Millera a Rolnicka a iné), prípadne zrozumiteľne klienta odmietnuť.
Legitímne je aj pokúsiť sa o preformulovanie jeho objednávky v tom zmysle,
ktorý môže psychológ s jeho poznaním a skúsenosťami naplniť. Odmietnutie
požiadavky by malo byť jasne a zrozumiteľne odôvodnené a prípadne by malo obsahovať aj návrh, kde by klient našiel naplnenie svojich očakávaní (napr. u mediátora zapísaného v zozname mediátorov, u klinického psychológa
apod.) Ak psychológ odmieta požiadavku, je klientovi, ale aj súdu a OSPOD a
SK zrejmé, prečo to robí.
Poradenský proces, ako aj iné intervencie RPPS, by mali byť dobrovoľné,
klientmi odsúhlasené. To, že vieme, že „môžeme ísť s klientom ďalej“, po16
Empatia 3/2013
známe z toho, že klient na konci motivačnej, úvodnej fázy, zadefinuje svoje
očakávanie. Následná intervencia (metóda, postup), ktorý poradadca zvolí je
odbornou odpoveďou na očakávanie klienta, ktoré bolo naformulované po
vzájomnom vyjasňovaní si možností, resp. po fáze motivácie. Nie všetky intervencie však realizuje každé RPPS. To, čo poskytujeme, súvisí s tým, čo sme
profesionálne schopní urobiť, v závislosti na našom postgraduálnom vzdelaní,
istote apod. Ak sú klienti schopní sformulovať niečo v zmysle: „Pomôžte nám
zachrániť manželstvo“, vhodné je napr. párové poradenstvo. Ak hovoria: „Pomôžte nám rozviesť sa bez tragédie“, vhodné je predrozvodové a rozvodové
poradenstvo, prípadne poradenstvo využívajúce prvky mediácie, Ak počujeme „Pomôžte nám byť/ostať rodičmi“ je vhodné poradenstvo pri výchove a/
alebo psychoedukácia. Ak dieťa formuluje svoje prianie v zmysle „Pomôžte mi
nezblázniť sa keď sa moji rodičia rozvádzajú“, indikované je adaptačné poradenstvo pre dieťa prechádzajúce rozvodom, resp. adaptačný psychoedukačný
program pre deti rozvodu. Formulácie „Pomôžte mi zlepšiť vzťah s dieťaťom“
vs. „Pomôžte mi zlepšiť vzťah s otcom/mamou“ odkazujú na špecializované
párové poradenstvo rodič – dieťa, filiálnu terapia, resp. iné koncepty, pri ktorých je však potrebné mať špecifický výcvik. Očakávania v zmysle „Pomôžte
nám porozumieť si a rešpektovať sa“ sa viažu na rodinné poradenstvo, prípadne párové poradenstvo, alebo poradenstvo s mediačnými prvkami. Podobne je
to aj s očakávaním „Pomôžte nám uzatvoriť rodičovské dohody“, kde je nutné
poskytnúť špecializované sociálne poradenstvo (môže byť aplikované napr. na
OSPOD a SK a nie na RPPS), mediácia, prípadne psychoedukácia.
Intervencie, ktoré poskytujeme sa musia opierať o kvalifikáciu, čo znamená,
že ak nemáme adekvátny výcvik, vzdelanie a následnú supervíziu, prípadne, ak
nemáme odbornú, alebo osobnú skúsenosť a prax v danej metóde, či odbornom postupe, nie je možné a vhodné tieto metódy eticky aplikovať. Povedané
metaforou, ak nie sme atestovaní detskí lekári, ostaňme radšej lekári praktickí
a všeobecní.
Klient RPPS však môže požiadať nielen o služby psychologického poradenstva, ale aj o rôzne formy psychologického hodnotenia, ktoré končí vyjadrením pre klientov. Je pochopiteľné, že proces posúdenia využívame v kontexte
náhradnej rodinnej starostlivosti a myslím si, že ak sa nám podarí z pohľadu
motivácie vytvoriť s klientmi taký kontakt, ktorý bude viesť ku kontraktu „Akí
17
Empatia 3/2013
sme ako budúci náhradní/pestúnski...?“ bude aj naša následná spolupráca na
príprave efektívnejšia. Najmä dilema posúdenie vs. príprava v kontexte NRS
nás upozorňuje na to, že posúdenie a v ňom zahrnutá psychologická diagnostika môže byť zmysluplnou súčasťou práce s motiváciou. Pokiaľ ide o iné formy
psychologického posúdenia, ak klienti vyjadria spoločný záujem, prípadne, ak
klienti odsúhlasia, že sú ochotní plniť požiadavky, ktoré má na psychológa RPPS
OSPOD a SK, alebo súd a týkajú sa procesu posúdenia, psychológ RPPS počuje od klientov vety typu: „Áno, chceme vedieť, ako sa nám a našim deťom
žije v našej rodine teraz, keď sa rozvádzame. Čo nám v súčasnosti chýba? Čo
teraz od nás naše deti potrebujú? Máme na to, aby sme boli deťom v rozvode oporou?“, alebo „Akú šancu má náš vzťah?“, čo je klasická požiadavka na
posúdenie funkčnosti manželstva a miery rizika a konfliktov v ňom. Je možné,
že na RPPS sa obráti rodič, alebo OSPOD a SK, či súd s prosbou o posúdenie
toho, „Aké sú moje rodičovské schopnosti a v čom mám „pridať“?“ Ak rodič
s touto požiadovkou OSPOD a SK, alebo súdu súhlasí, alebo ak si sám želá
spoznať sa týmto spôsobom, je možné naplniť na RPPS aj tento kontrakt, s tým
obmedzením, že psychológ RPPS, ktorý sa rozhodne posudzovať rodičovské
kompetencie klientov, sa nutne musí opierať o také diagnostické nástroje a
takú metodológiu práce, ktorá tento cieľ zabezpečuje. Ak ich nemá, nemôže
legitímne a eticky tento kontrakt naplniť a musí ho odmietnuť – čo platí, a tu to
obzvlášť zdôrazňujem, aj pre proces psychologického posúdenia jednotlivca,
páru, či rodinného systému, keďže ide o veľmi citlivé témy. Pri posudzovaní by
mal psychológ vedieť vysvetliť, akou metodológiou sa k vysledkom diagnostiky
dostal, čo a prečo skúmal, či pozoroval, ako dospel k interpretáciám (napr. rodinnej dynamiky v rodine) a o čo sa opiera pri prognóze, ktorú klientom (a následne v niektorých prípadoch aj OSPOD a SK, či súdu) posiela. Ešte raz chcem
zdôrazniť, že klient musí súhlasiť s procesom posúdenia a jednotlivými časťami
prípadnej psychologickej diagnostiky, keďže inak pôjde o manipuláciu a výsledky takejto diagnostiky, ktorá nebola dobrovoľná (keďže v mnohých prípadoch
nejde o posúdenie osobnosti, či inteligencie, ale hlavne o posúdenie vzťahovej
a rodinnej dynamiky) budú ľahko spochybnené a klientmi napadnuté.
Na záver chcem vyjadriť presvedčenie, že klient RPPS, v prípade že je porozumený, akceptovaný a zmysluplne sa pracuje s jeho motivačnmi štruktúrami, má kapacitu slobodne sa rozhodnúť, čo je pre neho v živote dôležité a
akým spôsobom využije možnosti RPPS. Psychológ RPPS by mal byť odborník
v tom, aby v procese práce s klientom:
18
Empatia 3/2013
- Jasne zadefinoval svoju rolu a z nej vyplývajúce možnosti a limity.
- Vytvoril komunikačný priestor pre intimitu, porozumenie a nádej.
- Aplikoval tie vedomosti, metódy a odborné postupy, ktoré pozná a ovláda a sú
v záujme. klienta a v záujme naplnenia jeho prianí a potrieb, ktoré boli určené
rámcami kontraktu.
Mgr. Vladimír Hambálek, metodik OPPS
Ñ
Ñ
Ñ
Ťažko je možné žiadať od druhých, aby boli takí skvelí ako ja.
O. Wilde
PODMIENKY BEZPEČNEJ STRIEDAVEJ OSOBNEJ
STAROSTLIVOSTI (SOS).
Tento zoznam je zamýšľaný ako orientačná pomôcka pre profesionálov zaoberajúcich sa otázkou usporiadania porozvodovej starostlivosti o deti. Napĺňanie podmienok pre SOS je potrebné zvažovať diferencovane, zohľadňovať
pritom špecifický kontext každého prípadu a vnímať rôzne možnosti usporiadania SOS, nielen stereotyp týždňového striedania výchovného prostredia. Na
jednotlivé podmienky je potrebné nazerať ako na faktory, ktoré sa môžu v čase
meniť, a to aj vďaka úsiliu rodičov. Tiež je dobré mať na mysli, že väčšie zmeny
v starostlivosti o dieťa by sa mali uskutočňovať postupne.
• Matka aj otec majú rodičovské kompetencie na postačujúcej úrovni.
19
Empatia 3/2013
• Obaja rodičia majú vytvorené základné životné podmienky pre starostlivosť
o dieťa (v ideálnom prípade porovnateľné) a obaja disponujú časom na dostatočnú starostlivosť o dieťa.
• Ani u jedného z rodičov nie je prítomná patológia ohrozujúca dieťa.
• Dieťa má pretrvávajúci (alebo obnovený) funkčný vzťah s obomi rodičmi.
• Rodičia chápu význam druhého rodiča v živote dieťaťa a v jeho rodičovskej
role ho nespochybňujú, ale podporujú. Sú schopní vytvoriť rodičovskú koalíciu a nesúperia medzi sebou o priazeň dieťaťa.
• Rodičia sú schopní udržiavať funkčnú (základnú) vzájomnú komunikáciu,
v potrebnej miere zdieľať informácie a spolu riešiť problémy, ktoré sa týkajú
starostlivosti o dieťa.
• Rodičovskí partneri už zvládli psychologické aspekty rozvodu (rozchodu) do
takej miery, že nezaťažujú dieťa prejavmi nepriateľstva voči druhému rodičovi a nepoužívajú ho ako rukojemníka, „liečiteľa“, sudcu druhého rodiča a
pod.
• Dieťa má aspoň tri roky, ak má prespávať viac ako jednu noc u otca, a viac
ako šesť rokov, ak má byť odlúčené od matky celý týždeň.
• Prostredie oboch domovov je pre dieťa známe a cíti sa v ňom doma. (Šetrnejšia je forma SOS, pri ktorej sa v jednej domácnosti striedajú rodičia.)
• Oba domovy umožňujú navštevovať jednu školu, neprerušovať záujmové
aktivity dieťaťa, udržiavať kontakty s kamarátmi atď.
• Dieťa je schopné primerane sa adaptovať na zmeny, ktorým je vystavené
v súvislosti s SOS.
Spracoval: Juraj Žilinčík, ÚPSVaR Banská Bystrica, 2013
20
Empatia 3/2013
Zdroje:
Jeroným Klimeš: Střídavá výchova a styk s dítětem po rozchodu, www.klimes
us 2009
Maurice Berger, Isabelle Gravillon: Když se rodiče rozvádějí, Portál 2011
Richard A. Gardner: Rozvod – a čo ďalej, Osveta 1991
Ñ
Ñ
Ñ
Pre muža je manželstvo štart, pre ženu cieľ.
Ñ
Ñ
P. Ustinov
Ñ
Myseľ je skvelý sluha ale hrozný pán. Keď prepadneš negatívnemu
mysleniu, je to len preto, že si sa nedokázal o svoju myseľ postarať.
Neurobil si si čas vycvičiť ju tak, aby si sa dokázal zamerať na pozitívne
veci. Winston Churchill raz povedal, že cenou za veľkoleposť je
zodpovednosť za každú myšlienku.
Ñ
Ñ
R. Sharma
Ñ
Väčšina ľudí žije po fyzickej, intelekktuálnej alebo morálnej stránke vo
veľmi obmedzených hraniciach svojho potencálneho bytia. My všetci
máme také zásoby života, z ktorých môžeme čerpať, o akých sa nám ani
nesníva
21
Wiliam James
Empatia 3/2013
ROZHOVOR
Ako sa používajú motivačné rozhovory?
Rozhovor s Mary Duganovou, PhD
V rozhovore s Mary Duganovou sa dozviete viac o
filozofii motivačných rozhovorov a ponúkneme vám
aj návod ako aplikovať motivačné rozhovory v praxi.
K témam rozhovoru patrí stručný prehľad empatických poradenských zručností a úvod do direktívnych
aspektov motivačných rozhovorov, zvládania odporu,
uvedomovania a navodzovania jazyka zmeny. Mary
Duganová, PhD, LCSW, je pomocná profesorka pre výskum na Missourijskom
inštitúte duševného zdravia a licencovaná klinická sociálna pracovníčka (hej, v
Amerike je aj táto profesia). Sociálnu prácu vyštudovala na Saint Louis University a doktorát si spravila na University of Missouri-St. Louis. Medzi oblasti jej
výskumu patrí kulturálna citlivosť, prevencia a využitie motivačných rozhovorov
najmä u etnických menšín. Spolupracovala s rozličnými organizáciami v oblasti
sociálnej práce, napríklad centrom pre liečbu závislostí, zdravotníckymi organizáciami v rôznych mestách a má aj súkromnú prax. Jej prvé skúsenosti s motivačnými rozhovormi začali koncom deväťdesiatych rokov a nedávno participovala na výcviku supervízorov motivačných rozhovorov s Williamom Millerom
a Theresou Moyersovou. Je členkou celosvetovej siete trénerov motivačných
rozhovorov. Tu je prepis jej rozhovoru s Thomom Pancellom.
(Thom Pancella): Zdravím vás a vítajte v tejto prezentácii tréningu s názvom „Ako sa používajú motivačné rozhovory?” Ja som Thom Pancella
z Missourijského inštitútu duševného zdravia. A hovorím s kolegyňou, Dr.
Mary Duganovou, ktorá je pomocnou profesorkou tu, na Missourijskom
inštitúte duševného zdravia, kde má na starosti výskum. Mary, vďaka, že si
sa k nám pripojila.
Mary Dugan: Ďakujem za pozvanie, Thom.
TP: Kým začneme, zopakujme si definíciu motivačných rozhovorov.
22
Empatia 3/2013
MD: Ok, to je dobrý nápad. No, za tie roky sa niečo zmenilo, moja súčasná
definícia pochádza z roku 2002 z knihy Millera a Rollnicka: Motivačné rozhovory, teda z jej druhého vydania, a píše sa tam, že motivačné rozhovory sú na
klienta zameraná metóda na zvyšovanie vnútornej motivácie zmeniť správanie
- vyriešiť ambivalenciu a zmeniť správanie. Ešte nedávno som počula aj inú
definíciu, s ktorou súhlasím – motivačné rozhovory sú direktívny, na človeka
zameraný poradenský štýl, ktorý navodzuje zmenu správania tým, že pomáha
klientom skúmať a riešiť svoju ambivalentnosť. A vidíte, že sa to vracia skôr
k ‘zameranosti na človeka’ než ‘zameranosti na klienta’, pretože motivačné
rozhovory sa používajú v rozličných zariadeniach a na rozličných miestach, a
zaoberáme sa skutočnými ľuďmi a nie klientmi alebo pacientmi, či ešte menej
osobnými pojmami v zmysle nálepiek.
TP: No, spomenula si pojem zariadenia. Ponorme sa do pojmu zariadenia.
V akých zariadeniach sa pravdepodobne budú používať motivačné rozhovory?
MD: Nuž, to je tiež zaujímavé. Za posledné roky zaznamenávame rozmach
využitia motivačných rozhovorov. Pôvodne sa vyvinuli a používali pri liečbe
závislostí a potom to prešlo od alkoholu k tabaku - k ľuďom, ktorí chceli prestať
fajčiť - a k ľuďom, ktorí užívajú drogy. Odvtedy sa motivačné rozhovory využívali pri všetkom, na čo si spomeniete, kde ľudia chcú zmeniť svoje správanie.
V zdravotníctve sa metóda používa u pacientov so srdcovo-cievnymi chorobami, ktorí musia zmeniť stravu a životný štýl; úspech má u diabetikov alebo
obéznych ľudí, ktorí musia zmeniť životný štýl, začať cvičiť a zmeniť stravu.
Pomáhajú ľuďom, ktorí potrebujú pravidelne užívať lieky na určité choroby s krvným tlakom alebo cholesterolom - aby viac súhlasili s užívaním liekov.
Veľmi populárne sa stávajú aj v nápravnom systéme, čo je dosť zaujímavé, keď
si uvážite, že tam sú ľudia, ktorí nemajú veľmi na výber. Ale je to veľmi úspešné
a asi tretina práce, ktorá sa dnes robí, sa deje v nápravno-výchovných zariadeniach.
TP: Aké sú stratégie? Čo robíte, aby to boli motivačné rozhovory a nie
niečo iné?
MD: Nuž, sú dve fázy tohto motivačného prístupu, pričom ide o veľmi krátku
intervenciu; nie je to nič, čo by ste robili dlhodobo. Nie je to ani krátkodobá
terapia. Prístup má dve fázy a jedna je vyriešiť ambivalenciu, ktorú človek má
vo veci zmeny správania a cieľom druhej fázy je vybudovať motiváciu. Ja vždy
23
Empatia 3/2013
rada dodávam, že niekedy musíte najprv ambivalenciu vytvoriť, podporiť, aby
ste ju mohli vyriešiť, pretože k nám niekedy prichádzajú ľudia povinne, alebo
sú tu preto, že nemajú problém, ale niekto iný si myslí, že problém majú. Tak
niekedy musíte najprv trochu pracovať na tom, aby boli trochu - aby videli diskrepanciu v tom, čo hovoria a čo sa skutočne deje v ich živote. Tak teda potom
v druhej fáze posilňujete záväzok, keď už sú motivovaní k zmene a pomáhate
klientom vypracovať si reálny plán, ktorý im pomôže vykonať zmeny, ktoré
chcú urobiť. V týchto dvoch fázach motivačných rozhovorov používate niektoré špecifické stratégie a my ich nazývame OPRS. OPRS je skratka: otvorené
otázky, potvrdenie, reflexie a súhrny. Tak toto používame v obidvoch fázach,
ale použili by sme ich trochu odlišne. V prvej fáze používame OPRS na rozpracovanie a vyriešenie ambivalencie a vybudovanie motivácie, a v druhej fáze
posilňujeme záväzok a potom pomáhame s vypracovaním plánu na zmenu.
Čiže vždy používame OPRS v týchto dvoch fázach, ale v každej z nich trochu
odlišne.
TP: Tak teda začnime s O - otvorenými otázkami. Čo máte na mysli pod
otvorenými otázkami?
MD: No, rozdiel medzi otvorenou otázkou a zatvorenou otázkou je ten, že
zatvorenou otázkou žiadame konkrétnu informáciu - áno/nie; vek; kde bývam
- veľmi konkrétne veci, takže odpoveď môže byť krátka. Alebo „čo si robila
včera?” Alebo „čo si mala na obed?” Viete, veľmi stručne. Kým otvorená otázka
umožňuje človeku odpovedať podrobne na otázky alebo témy a má ľuďom pomôcť rozprávať - cieľom pre vás je, aby ten druhý človek rozprával viac ako ten
prvý, čo intervenuje. Teda otvorené otázky facilitujú (uľahčujú) rozhovor.
TP: Je to proces, ktorý je ťažké sa naučiť?
MD: No, možno by ste boli prekvapený. Myslíte si, že to je jednoduché a
ľudia vravia: “och, áno, chápem” a každý dokáže rozoznať otvorenú otázku,
ale skutočne ju povedať! Veľa razy povedia niečo, o čom si myslia, že je to
otvorená otázka, ale v skutočnosti je to zatvorená otázka. Počkajte, spomeniem
si na nejaký príklad. Ok, ak vám poviem: „Nie je to pre vás dôležité, aby mal
váš život zmysel?” Pravdepodobne by ste odpovedali - povedali by ste áno
alebo nie.
TP: Povedal by som áno.
24
Empatia 3/2013
MD: Keď naozaj chcem - človek naozaj chce vedieť, aký je zmysel vášho
života alebo čo je dôležité v živote, chce, aby ste o tom viac porozprávali. Ale
spôsob, ako som sa opýtala, to je otázka na áno alebo nie, a rozhovor by tam
zastal, a ja by som musela ďalej skúšať. Tak vidíme, že obzvlášť tam, kde ľudia
najprv použijú toto a sústredia sa na to, že to naozaj chce trochu cviku, aby ste
sa naučili preformulovať svoje otázky tak, aby boli otvorené.
TP: Potom P ako potvrdenie, alebo inak povedané aj ocenenie; prečo je
potvrdenie dôležité?
MD: Potvrdenie, alebo ocenenie človeka je dôležité - to vedie naspäť k filozofii motivačných rozhovorov - v základe preto, že chceme potvrdiť človeka; že
veríme, že schopnosť nájsť v sebe, čo je preňho dobré, má v sebe, že vie, čo je
pre neho najlepšie. My mu len musíme pomôcť prísť na to, čo to je; chceme to
z neho evokovať, nie to do neho natlačiť, on vie, aké je správne správanie a čo
je správne rozhodnutie. Tak preto potvrdenia, či ocenenia - nechceme zneužiť
rozhovor a celý čas hovoriť: „Och, dobrá práca! Dobrá práca! To je cesta! To
je cesta!”, ale chceme potvrdenia a ocenenia využiť strategicky, aby ten človek
naozaj vedel, že si ho ceníte, že veríte, že robí to najlepšie, čo vie, alebo ste
presvedčený, že robí dobrú vec a že to nie je len fráza.
TP: To tak trochu vedie k nasledujúcej otázke, je nejaké riziko zneužitia
potvrdenia a ocenenia?
MD: Och, samozrejme. Bývajú neúprimné; človek počúvajúci ocenenie si
kladie otázku, či to myslíte úprimne alebo nie, pretože mu ich ponúkate príliš
veľa. A ak to nie je úprimné - ak to nie je úprimné - ľudia vám to vedia povedať;
počujú to na hlase a vidia to na činoch. A veľa razy, keď to ľudia zneužívajú, je
to preto, nie žeby boli naozaj neúprimní, len nevedia, čo iné povedať.
TP: Znie to tak, ako keby ste tak trochu poškodili terapeutický vzťah, však
- s klientom - s človekom, s ktorým sa rozprávate?
MD: Áno, určite by ste mohli.
TP: A čo reflexie?
MD: Reflexie sa zakladajú na reflexnom počúvaní. A v zásade to znamená
naozaj počúvať človeka. Mnohí sme absolvovali kurzy alebo tréningy komu25
Empatia 3/2013
nikácie, kde sme sa rozprávali o schéme, kde bol hovoriaci a vy, pričom vy
„viete“, čo má hovoriaci v hlave, a potom to vyjde hovoriacemu z úst a možno
je tam filter; a potom z toho, čo vám poviem ako poslucháčovi, to vychádza z
mojich úst a ide do vašich uší, a vy to možno nepočujete presne, ako som to
povedala, a potom to váš mozog interpretuje. Takže sú tu vlastne štyri kroky a
tri rozličné oblasti, kde sa môže komunikácia zmeniť alebo narušiť. Reflexie sú
spôsob, ako hovoríme ľuďom, že ich naozaj počúvame a nerozmýšľame už o
tom, čo odpovieme, skôr než vy vôbec dokončíte, čo chcete povedať. A je to
tiež náš najlepší dohad toho, čo hovoríte; nemusia byť úplne presné alebo absolútne správne. Niekedy si myslím, že viem, čo hovoríte, tak vám dám reflexiu
a vy poviete: „Nie, Mary, nie to som mal na mysli.”
TP: Povedzme si nejaké príklady, pretože ja si myslím, že reflexia môže
znieť takmer ako ozvena toho, čo ten druhý hovorí, nie ako pridanie nejakej
úrovne interpretácie.
MD: To je presne tak; a my to nazývame - sú také druhy reflexií, kde len opakujete povedané a my to nazývame jednoduchá reflexia. A potom parafrázujete; poviete to s malým - rozdielnym slovom - alebo zmeníte ‘hovoria’ na ‘ok,
hovoríte, že…’ a skutočne im vrátite tie isté slová. A to je ok, a nie je to úplne
zlé; veľa krát používate túto základnú formu na začiatku vzťahu s človekom,
pretože neviete presne, čo je za tým, čo hovorí. Reflexie, ktoré by ste použili
neskôr, nazývame komplexné reflexie a tie trochu prehĺbia povedané; napríklad mohli by ste iným spôsobom povedať, čo povedal hovoriaci - prv než to
prerámcujete. Ďalšou možnosťou je prerámcovanie. Ak hovoriaci povie napríklad niečo, čo - on považuje za - negatívne, vy to prerámcujete, aby ste ukázali
aj niečo pozitívne na tej situácii, o ktorej rozpráva. Ďalšou možnosťou je, že by
ste mohli interpretovať niečo trochu ináč - dať tomu trochu iný význam, ako
tomu dal on. Mohli by ste tiež urobiť reflexiu, ktorú voláme dvojstranná - dve
strany ambivalencie; on reflektoval jednu stranu, ale vy mu ukážete aj druhú:
„Nuž, vy hovoríte, že chcete chodiť na vysokú, ale teraz vidím, že podľa vašej
dochádzky ste blízko tomu, že vás vyhodia.” Tak to by bola dvojstranná, viete,
reflexia rozdielov, ktoré vidíte medzi tým, čo človek hovorí a čo robí; alebo
možno hovorí protichodné veci. Veľa razy sa to stane, keď sa rozprávate s ľuďmi
- viete, skáču hore dolu - chvíľu hovoria jednu vec a o päť minút neskôr úplne
opačnú.
26
Empatia 3/2013
TP: Chcem sa vrátiť k terapeutickému vzťahu — môžete reflexie urobiť
v nesprávnom čase v procese? Pretože začínate tým, že poukážete na protiklady v tom, čo hovoria. Je v tom nejaké riziko?
MD: Nuž, pekné na reflexii, čo sa mi páči a rada to hovorím najmä našim
novým poradcom, je to, že to je váš najlepší odhad; je to hypotéza. Teda, ak
urobíte chybu, ten človek vám to povie. A ak urobíte veľa chýb, frustruje ho to,
samozrejme. A to je znak - ak to toho človeka frustruje, povie: „Nie. Nie. Nie.”
Alebo naznačí, že nemáte pravdu, že musíte ísť inou cestou. Myslím teda, že
nebezpečné je to, keď nevidíte tie znaky toho človeka, že idete po nesprávnej
ceste.
TP: Dobre; a súhrny?
MD: Súhrny. Súhrny sú dobrý nástroj na určitý prechod k ďalšej téme alebo
na ďalšiu úroveň. Zhrnúť by ste mohli po tom, čo ste dali minimálne tri reflexie;
môžete dať viac, ale vy chcete udržiavať rozhovor v chode, nie chodiť stále
dookola. Ak budete dávať stále tú istú reflexiu odlišným spôsobom stále znovu,
a ten človek stále niečo rozpráva, znovu ho budete frustrovať. Tak by ste mohli
povedať niečo ako: „No, pozrime sa, či som to všetko pochopil správne.” A
potom dvomi alebo tromi vetami zosumarizujete, o čom ste sa rozprávali predošlých päť alebo desať minút.
TP: Takže súhrn nepríde až na konci sedenia, môže prísť aj pri jednotlivých krokoch po ceste?
MD: Prichádza po jednotlivých krokoch po ceste; a vtedy by to mohla byť
príležitosť položiť otvorenú otázku po súhrne, ako napríklad: „Rozprávali sme
sa o tomto, o tomto a tomto, čo ešte sa deje?” Takže na konci dáte otvorenú
otázku, aby ste získali viac informácií a môžete to robiť dovtedy, kým vám ten
človek neporozpráva všetko, a potom viete, že ste preskúmali konkrétnu niť
rozhovoru; potom sa môžete posunúť k niečomu inému.
TP: Tak, kedy by mal klinický pracovník alebo poradca používať základné
stratégie?
MD: No, vráťme sa k dvom štádiám, ktoré som spomínala predtým, stratégie
by ste mohli použiť - na začiatku, keď sa snažíte rozpracovať a vyriešiť nejakú
ambivalenciu a budovať motiváciu. A potom, keď sa posunieme do druhej fázy,
27
Empatia 3/2013
stále používame otázky a reflexie a súhrny a potvrdenia, ale viac sa dostávame
k jazyku zmeny. Tak by sme ich použili trochu ináč. Niektorí ľudia prídu a povedia: „No, to je jednoducho základný kurz poradenstva, viete; absolvoval som
ho pred niekoľkými rokmi. To nie je nič nové.” Áno aj nie; nie je to nič nové
oproti základným poradenským zručnostiam, ktoré ste sa naučili predtým, ale
je to - používa sa to ináč. A v poradenstve sa tieto základné zručnosti používali
veľmi direktívne.
TP: Porozprávajte o tom trochu; trochu to, o čom rozmýšľame, spolu dôkladnejšie preskúmajme.
MD: Motivačné rozhovory sú veľmi rogeriánsky prístup v tom, že sú zamerané na človeka, chcete ostať a byť s človekom, nie ho konfrontovať. Nie je
to Gestalt, ten typ konfrontačnej práce tvárou v tvár. Ale súčasne, na rozdiel
od Rogersa, sú direktívne v tom, že len tam nesedíte a netočíte sa v kruhu so
svojimi OPRS, skutočne sa chcete niekam dostať. Teda, je v tom akýsi paradox, že je to zamerané na človeka a predsa súčasne direktívne. A posúvate to
určitým smerom - alebo rozvíjate smer - strategickým používaním základných
zručností.
TP: Tak, sú aj iné veci, ktoré by klinický pracovník mohol robiť a ktoré by
boli - ja neviem - považované za motivačné rozhovory?
MD: Sú aj iné veci, ktoré sú súčasťou motivačných rozhovorov, iste. Jedna
z nich - spomenula som pred chvíľou jazyk zmeny - je to jedna z vecí, ktoré
musí klinický pracovník vedieť robiť - alebo ten, kto sa rozpráva, či už je to učiteľ, alebo ktokoľvek, kto používa motivačné rozhovory - musíte najprv rozoznať
jazyk zmeny; a to sú veci, ktoré človek hovorí, ktoré naznačujú, hej, on rozmýšľa o zmene a on - to by mohla byť ozajstná možnosť. Tak najprv sa musíte
naučiť, ako ho rozoznávať a potom, keď už ho rozoznáte, budete posilňovať, čo
ten človek hovorí. A potom, zručnejší kolegovia môžu vlastne u človeka vyvolať
jazyk zmeny; môžu priamo nasmerovať rozhovor tak, aby ten človek skutočne
rozprával radšej o zmene, než aby poradca alebo interviewujúci hovoril: „Toto
musíte urobiť.”
TP: Ako by ste - aké sú príklady jazyka zmeny, ktorý by ľudia mohli rozoznať, čo myslíte?
28
Empatia 3/2013
MD: Nuž, máme ďalšiu skratku - je to TSDP - T.S.D.P. - a to je, keď ten
človek rozpráva o túžbe zmeniť sa. „Niečo chcem.” Alebo „Chcem chodiť do
školy.” Alebo „Nechcem ísť do väzenia.” Niečo pozitívnym smerom. S by bolo,
keby veril, že má - keby hovoril, že má schopnosť sa zmeniť. „Och, ja dokážem
urobiť všetko, čo chcem.” Klasické video so šoférom starodávneho kamiónu
a Terry Moyersová sa ho pýta, či si myslí, že by mohol prestať piť a on vraví:
„Och, ja dokážem urobiť všetko, čo chcem.” To je začiatok jeho jazyka zmeny.
Neskôr hovorí: „No, nikdy som to neskúsil; neviem, ako to bude fungovať.” Ale
je to začiatok jazyka zmeny, viete: „Ja dokážem urobiť všetko.” Alebo „Môžem
to urobiť.” Alebo „Och, iste, to nie je problém”, že má schopnosť, takže môžete
začať hovoriť: „Aha, tak vy máte schopnosť; to neznamená, že to urobíte, ale
máte tú schopnosť.” Takže začnete budovať to na tom presvedčení s človekom,
že má schopnosť. D je to ďalšie - dôvod na zmenu. „Ak neprestanem, pôjdem
do väzenia.” „Ak neostanem v tejto liečebni, moja žena sa so mnou rozvedie.”
To nemusí byť vnútorná príčina, ale je to príčina - máte dôvod na zmenu, aj
keď možno nechcete. Tak to je ďalší spôsob, ako začína jazyk zmeny. Pozrime
sa ešte na to P - P je potreba. „Potrebujem zmenu. Ak nebudem brať lieky,
krvný tlak mi vyskočí až po strop.” „Ak nebudem cvičiť, doktor hovorí, že už
nebudem môcť chodiť.” Nech je to už čokoľvek, je to potreba - že tu naozaj je
dôvod a hovorí o ňom skôr ten človek než poradca.
TP: Tak to je jazyk zmeny. Sú ešte iné aspekty motivačných rozhovorov?
MD: Plán zmeny, myslím, by bol ďalší aspekt a potom naučiť sa zaobchádzať
s odporom.
TP: Nuž, tak si pohovorme o každom z nich. Plán zmeny, ako by ste MD: Ok, plán zmeny nastupuje potom, čo sa objaví jazyk zmeny - čokoľvek
z toho TSDP a nepreskočíte na plán zmeny príliš skoro, potrebujete zručnosť
na to, aby ste odhadli, kedy je správny čas, ale začnete to posilňovať a potom
budovať motiváciu. A potom sa dostaneme k jazyku záväzku - je rozdiel medzi
„chcem” a „urobím to.” Malé klasické cvičenie je, že máte rôznych ľudí, ktorí
hovoria - reagujú - no, ja vám poviem: dám vám otázku a najprv budete odpovedať „chcem”. Teda, stojíte pred oltárom a kňaz vám hovorí: „Beriete si tu
prítomnú za manželku?”
TP: Tak, „chcem.”
29
Empatia 3/2013
MD: „Ja chcem.” To je teda veľmi odlišné od „áno, beriem“. Alebo keď ste
na súde a sudca povie: „položte ruku na Bibliu” a „prisaháte, že budete hovoriť
pravdu, nič len pravdu a čistú pravdu?” A vy na to poviete: „ja chcem.” To je
veľmi odlišné od “prisahám.” Tak aj pomáhajúci sa musia naučiť rozoznávať
rozdiel medzi jazykom zmeny - čo je rozprávanie o chcení zmeny a potrebovaní zmeny - a jazykom záväzku, ktorý nasleduje a hovorí: „skutočne to urobím”.
Akonáhle sa dostanete k jazyku záväzku, tak sa začnete s človekom rozprávať
o „No, čo myslíte, ako sa to stane? Pretože prestať piť je veľký cieľ, ale ako ho
uskutočníte?” A možno „Nemyslím, že dokážem prestať úplne, ale myslím, že
to dokážem obmedziť.” Ja by som povedala: „No, prvá vec je, že by som mohla
nejako sledovať, koľko toho vlastne vypijem.” A to by bol prvý krok v mojom
pláne zmeny. Ok, tento týždeň budete sledovať, koľko krát ste pili a koľko ste
vypili každý deň. A to by bol môj cieľ. Ďalšia vec o plánoch zmeny, ktorú považujem za dôležitú pre klinických pracovníkov je rozprávať o „Toto je plán; nie
je konkrétne stanovený; nie je to ako Božie prikázanie. Ak to nebude fungovať,
skúsime niečo iné. Stále chcem, aby ste chodili ku mne a rozprávali mi o tom,
ako plán funguje; to neznamená, že ste to zbabrali, znamená to iba, že plán bol
chybný a musíme ho trochu opraviť.” To je dôležitá vec pri plánoch zmeny, čo
si myslím, že veľa ľudí buď nepochopí, alebo nemá taký prístup, ak nepracuje
v kontexte motivačných rozhovorov.
TP: Dotkli ste sa aj jednej veľkej veci, čo je odpor.
MD: Och, to je dobrá vec. A myslím, že dobré príklady alebo príklady, na
ktoré ľudia myslia, sú pri látkovej závislosti, pretože máte ľudí, ktorí nechcú byť
v poradenstve, či terapii, a ak by mali vôbec na výber, neprišli by. Alebo napríklad poradenská práca vo väzení, sme s klientmi, pretože ich nejaká vonkajšia
sila donútila, a hnevajú sa a sú nepriateľskí a útoční a všetko možné - alebo
pasívne agresívni niekedy - sú veľmi tichí a nekričia, ale veľmi pasívni vo svojom
odpore. Model starej školy, teda, konfrontoval odpor a nazýval ho ‘potlačenie’
a že sú tí ľudia zlí a musíte ich zlomiť a nanovo postaviť na nohy. V motivačných
rozhovoroch potvrdzujeme to, že odpor má príčinu. Súvisí to s tým, o čom sú
ľudia presvedčení, čo chcú; môžu sa báť; môžu to byť obranné mechanizmy.
Tak, ak to vezmeme osobne a začneme sa brániť a začneme s nimi jednať ako
s agresormi - alebo agresívnym spôsobom - skončíme tak, že narazíme hlavou
do múru. Ak to dokážeme - metafora, plávajte s odporom - nejako akceptovať
30
Empatia 3/2013
a akceptovať toho človeka za to, čo hovorí a pokúsime sa to pochopiť, akosi mu
to vezme vietor z plachiet.
TP: Mohli by ste bližšie vysvetliť rozdiely medzi direktívnymi a na človeka
zameranými aspektmi vo svetle odporu?
MD: Hej, myslím, že to je dobrý nápad. Zameranie na človeka vychádza
z vášho presvedčenia, že človek musí urobiť zmenu sám; človek má na to
schopnosť a nie je vašou úlohou meniť ho, to je jeho úloha. Nemôžete do neho
niečo natlačiť. Direktívnosť vychádza z toho, že v ňom podporíte reč o tom,
čo sa deje a aké má dôvody na jeden alebo druhý smer. A používate nejaké
nástroje — rozhodovacia súvaha je jedna vec, ktorá mi prichádza na um a ktorá
sa používa v mnohých zariadeniach, kde sa rozprávate s človekom o dôvodoch
pre a proti tomu, v čom uvažujú, že sa zmenia - viete, „čo máte rád na fajčení?”
verzus „ok, čo je zlé na fajčení?” tak, to je spôsob, ako zaobchádzať s odporom,
pretože uznávate, že, hej, lebo sú veci, čo sa ľuďom na fajčení páčia a poďme si
spraviť ich zoznam; a ja nehovorím: „ste zlý, pretože sa vám to páči” alebo „ste
zlý, pretože to vás udržuje v bdelosti” alebo čokoľvek to je - akékoľvek dôvody
fajčenia. Ale súčasne neutrálne smerujem váš rozhovor aj na druhú stranu, lebo
„ok, keď sme to už prebrali, tak ako je to s nedobrými vecami?”
TP: No, povedzme, že teraz sa niekto rozhodne zahrnúť motivačné rozhovory do svojej praxe. Vedeli by ste ľuďom pomôcť začať? Ako si ľudia udržia
a prehĺbia zručnosti motivačných rozhovorov, keď už s nimi raz začnú?
MD: Och, hej, je veľa spôsobov a veľa zdrojov, ktoré sú zaujímavé, pretože
voľakedy v ’90. rokoch, keď som ja začínala, viete, niekoľko razy ste o tom
počuli a potom už nikdy viac - aspoň nie tu na stredozápade - a nikto nerobil
výcvik a ak ste chceli výcvik, museli ste ísť na východné alebo na západné pobrežie alebo niekde inde. Ale potom nastala, ako som povedala, explózia - literatúra sa objavila, už je vyše 160 klinických štúdií a vyše 700 článkov v časopisoch, takže o motivačných rozhovoroch sa dá veľa čítať. Sú aj dobré webstránky
s dobrými zdrojmi, ktoré si môžete vyhľadať; existuje niekoľko kníh - kniha
motivačných rozhovorov, ktorú som spomínala, kde sa objavila definícia v roku
2002 a to bolo už druhé vydanie. Sú aj dve nové knihy, ktoré vyšli: Motivačné
rozhovory v zdravotníckych zariadeniach a druhá je o motivačných rozhovoroch pri psychologických problémoch. Obidve sú vynikajúce; a myslím, že preberajú všetky oblasti alebo miesta, kde by ste chceli túto metódu využiť. Sú tu
31
Empatia 3/2013
workshopy, výcviky, online kurzy; samozrejme, ľudia ma môžu kontaktovať a ja
budem rada s nimi spolupracovať a pomáhať im. Akonáhle absolvujete nejaký
výcvik, myslím, že je dôležité byť s tým v kontakte, buď neustále čítať, chodiť na
supervíziu, niekde sú podporné skupiny, kde sa stretávajú ľudia, čo majú výcvik
v motivačných rozhovoroch a raz za dva týždne alebo za mesiac alebo každý
týždeň - čo im vyhovuje - a len sa rozprávajú o niektorých veciach a výzvach,
a „no, čo by ste robili v takejto situácii?” Niekedy, keď robíme výcvik alebo
workshop, tak sa veľa našich praktických sedení zmení na takéto niečo, pretože
niečo predvedieme a niečo nacvičujeme a potom ľudia povedia: „no, mal som
takého klienta a toto sa stalo; ako by ste to urobili vy?” Takže stále to praktizujte. Niektorí tréneri teraz preberajú model dvojdňových tréningov bez záväzku
na ďalšie pokračovanie; takže, ak to nejakí ľudia skúšajú a učia sa jeden alebo
dva dni, a odídu sami, tak niektorí tréneri majú pocit, že je tu nebezpečenstvo,
že oni to budú zneužívať alebo, že to nebudú používať správne, keď nebudú
mať ďalšiu podporu. Tak si myslím, že o tom treba pouvažovať. Potom sú aj iné
druhy výcviku - výcvik v supervízii, výcvik v kódovaní, niektorí ľudia si nahrávajú svoje sedenia, potom to dajú niekomu vypočuť, čo môže byť dosť bolestné.
TP: Aké posolstvo by ste odkázali klinickým pracovníkom, ktorí premýšľajú o tom, že by začali?
MD: Spravte to. Zavolajte mi; zavolajte niekomu. Prečítajte si knihu.
TP: No, ďakujem, Mary; som rád, že ste k nám prišli.
MD: Aj ja som rada. Ďakujem, že ste ma pozvali.
Ešte ti, milý čitateľ, ponúkame malý test
(zakrúžkuj správnu odpoveď)
1. Čo sú dve fázy motivačných rozhovorov?:
a. Otvorené otázky & súhrny
b. Riešenie ambivalencie / budovanie motivácie & posilnenie záväzku / vypracovanie reálneho plánu
c. Zameranie na klienta & direktívnosť
d. Prevencia & Intervencia
32
Empatia 3/2013
2. Pravda alebo nepravda: Pomáhajúci pracovník môže používať reflexie len
vtedy, keď si je absolútne istý tým, čo sa klient snaží povedať.
a. Pravda
b. Nepravda
3. V jazyku zmeny znamená skratka TSDP:
a. Typ, subjekt, dynamika, porozumenie
b. Tvarovať, spájať, debatovať, posilňovať
c. Trest, situácia, diskusia, postoj
d. Túžba, schopnosť, dôvod, potreba
4. V akom zariadení je možné používať motivačné rozhovory?:
a. Poradňa, škola
b. Nápravné zariadenie, nemocnica
c. Ambulancia lekára, zdravotnícke zariadenie
d. Všetky vyššie uvedené
5. Výrok „Povedali ste mi, že sa chcete stať šoférom kamiónu, ale predtým ste
spomínali, že už rok nemáte platný vodičský preukaz” by bol príkladom:
a. Dvojstrannej reflexie
b. Jazyka zmeny
c. Súhrnu
d. Zvládania odporu
Každá pozitívna zmena v živote začína s rozhodnutím, že niečo začnete
robiť alebo niečo prestanete robiť.
Brian Tracy
Z angl. preložil PhDr. Ivan Valkovič
33
Empatia 3/2013
Ñ
Ñ
Ñ
Nemáme sa starať o to, aby sme žili dlho, ale o to, aby sme žili naplno
Ñ
Ñ
Seneca
Ñ
Kým veríme tomu, čo robíme a máme nezdolnú vôľu víťaziť, víťazstvo je
naše.
34
W. Churchill
Empatia 3/2013
PREČÍTALI SME
Insoo Kim Berg: Posílení rodiny.
2013 Portál,s.167
Kniha vychádza u nás už druhý krát. V roku 1992 i teraz ju preložil I. Úlehla.
Ide o prepracované vydanie, takže znalci si môžu porovnať zmeny. I. K. Berg
bola odborníčkou na multiproblémové rodiny, pracovala so závislými, s bezdomovcami, s delikventnou mládežou a rodinami týchto dospievajúcich. Vo
svojom prístupe spájala svoj východný kórejský pôvod so západným americkým
vzdelaním a vznikol tak veľmi tolerantný, trpezlivý prístup k človeku. Úlehla ako
prekladateľ tvrdí, že je to perla v literatúre o sanácií rodiny. V krátkych vetách a
odstavcoch zhŕňa celý komplexný prístup na riešenie orientovanej terapie tak,
aby bol použiteľný pre každého, kto chce prispieť k tomu, aby klientom, ich
deťom a rodinám bolo na svete lepšie.
S knihou, tak ako s každou podobnou z oblasti o pomoci ľuďom, nemusíme
súhlasiť, aspoň nie do bodky, ale prečítať by sme ju mali a mať ju v knižnici
je tiež užitočné. Keď si pozrieme kapitoly, uvidíme, v čom všetkom vám môže
pomôcť, alebo aspoň inšpirovať. Autorka vraví, že poslaním knihy je zvýšiť vaše
osobné zaujatie pre prácu s klientami a tým objavovať v sebe i v klientovi neobyčajného ľudského ducha, čo prispeje k vášmu osobnému rastu.
Nepoužíva žiadny odborný žargón, je napísaná tak, aby človeka sprevádzala
na ceste horami informácií o rodinách, s ktorými budete pracovať. Používa reálne príklady z praxe, z ťažkej praxe. Neodhaľuje žiadne tajomstvá terapie, ale
tvrdí, že keď budete postupovať podľa popísaných krokov, budete robiť terapiu
rodiny, aj keď budete pracovať len s jedným jej členom.
V USA je ochrana rodín oddelená od podpory a terapie rodín, preto má táto
oblasť voľnejšie ruky. Vo Veľkej Británii sú tieto funkcie spojené a tak sa sociálni
pracovníci musia trénovať v zmene rolí, klobúkov, kontraktov. Niečo nám to
pripomína. Americký systém je efektívnejší. Pripomína nám náš bývalý systém,
alebo aspoň jeho potenciál po dobudovaní.
Naši sociálni pracovníci sa musia pýtať okrem: Je to iné? Je to užitočné? Aj:
Mohlo by to byť nebezpečné? Je to už symptóm patológie? Na terapiu rodín,
jej členov nemajú ani kapacitu, ani prípravu a my by sme mali byť zbavení po35
Empatia 3/2013
sledných dvoch otázok, pretože boli položené iným systémom a sústrediť sa na
poradenstvo, terapiu, zmenu, podporu a rast.
Na rodinu zameraná služba (FBS – family based service) je špeciálna služba
starostlivosti o rodinu, ktorá využíva poznatky o rodine a rodinnej terapii, aby
dôkladne posúdila a ošetrila rodinu ako celok. Žiadne oddelenie pre deti a
mládež, pretože najlepšou podporou dieťaťa a mladého človeka je posilnenie
jeho rodiny ako celku, obvykle intenzívne v kratšom časovom úseku.
Od predošlých prístupov sa odlišuje tým, že podporuje a posilňuje rodiny
ako celok, deti z nich neodoberá do ústavnej, či inej náhradnej starostlivosti.
To totiž rozbíja vzťahy v rodine a vyvoláva hostilitu rodičov, ktorí sa stávajú nedobrovoľnými klientmi v odpore. Rodičia sú považovaní za nekompetentných,
primitívnych, neschopných, hoci často majú značný neodkrytý potenciál.
Na konci prvej kapitoly sa okrem iného dozvieme aj to, že služby rodine
sú poskytované tímom, pozostávajúcim z prípadového manažera, terapeuta a
z pomocnej skupiny ako sú opatrovateľky, pomocníci v domácnosti a pod. Pre
prípad je vypracovaný jasný plán aj s časovým manažmentom. Väčšina práce sa
realizuje v rodinách, ale je možné organizovať aj návštevy v inštitúcii. Pri výskyte zneužívania, či týrania je pribraná špeciálna pomoc z odborných pracovísk.
Tím je budovaný každej rodine na mieru, v priebehu práce pri prípadových
poradách tímu možno jeho zloženie meniť.
Miesto na problém je tento prístup orientovaný na riešenie – čo fungovalo,
kedy to býva lepšie: a využíva systémový prístup k rodine. Ľudské systémy sa
vyvíjajú a medzi príčinou a následkom nie je lineárny, jednoznačný vzťah, pretože tam vstupuje každý člen rodiny so svojím cítením, myslením a a aktivitou,
takže sa nedopátrame začiatku, príčiny, často ide o cirkulárne procesy. Je preto
možné si predstaviť, že keď nastane zmena v interakcii medzi členmi rodiny,
môže nastať zmena aj u členov samotných. Vzájomný vzťah medzi jednotlivcom a prostredím dáva ďalšie možnosti, napríklad vlnového šírenia pozitívneho
správania.
Terapia zameraná na riešenie (solution focused therapy, SFT) je model vytvorený de Shazerom, autorkou a ich kolegami v Centre pre krátku rodinnú
terapiu v Milwaukee ako model, ktorý sa líšil od predošlých hlavne ponímaním
zmeny. Kým predošlé teórie popisujú tendenciu rodinného systému k udržaniu
homeostázy, SFT zdôrazňuje proces zmeny ako nevyhnutnú podmienku rastu
a vývoja, nepretržitý proces zmien, podobne ako budhizmus tvrdí, že stabilita
36
Empatia 3/2013
je ilúziou založenou na spomienke na okamžiky. Koniec koncov: Všetko tečie
a meniac sa odpočíva, povedal už autor známejšieho výroku nevstúpiš dvakrát
do tej istej rieky (Herakleitos). A to platilo niekoľko storočí pred našim leopočtom, platí to aj teraz, iba v pohľade na rodinu to zdôrazňuje tento prístup.
Zameranosť na riešenie je ľahšia a produktívnejšia ako zameranosť na problémy. Všímame si, čo funguje, aké sú výnimky zo zlého správania, zlého výsledku, aké dobré skúsenosti mali naši klienti už aj pred stretnutím s nami,
ako vôbec prežili, čo ich postretlo. Tieto skúseností, výnimky treba vynorovať,
postupne dosiahnuté zmeny treba posilňovať a potom ich narastanie privedie
ľudí k riešeniu. Keď presiahnu povestnú kritickú hranicu, rodinný systém už nie
je ochotný vrátiť sa k starým vzorcom, aj keď trvali roky.
K dosahovaniu zmien si klienti potrebujú stanoviť jasné, merateľné ciele. Ich
súhrn poskytuje povestná zlatá otázka o dobrej víle, ktorá spôsobila v noci zázrak, ale vy ste spali. Ako spoznáte, že sa stal zázrak, keď sa zobudíte? Tento
obraz zázraku je použiteľný na zmapovanie cieľov, toho, kam sa klient chce
dostať a čo pre to treba urobiť.
Rola pracovníka spočíva v aktívnom pomáhaní hľadania výnimiek, dobrých
skúseností a zmien, ktoré sú prítomné (potenciál), pretože riešenia zvnútra systému sú ľahšie prijateľné aj uskutočniteľné ako tie, ktoré sú vnesené, či prikázané zvonka.
Tri základné pravidlá sú takmer ako z pomocnej školy: neopravuj, čo nie je
rozbité, rob viacej toho, čo funguje, keď niečo nefunguje, nerob to, rob niečo
iného.
Od druhej kapitoly nás kniha sprevádza celým procesom intervencie od
úvodnej fázy, kde si miesto prečítania hororovej anamnézy klienta spolu s ním
urobíme mapu podrobného postupu pri odstraňovaní dopadov jeho zážitkov
a skúseností. Klient nebude musieť byť v odpore ako vždy, keď ho niekto popisuje ako toho z decáku, so záškoláctvom a fetovaním, deliktami, útekmi, hoci
je dnes akou, takou hlavou rodiny. Mapa obsahuje cestičky, ktorými by sme sa
mali dostať kamsi – k cieľom klienta. Mapu potrebuje hlavne terapeut, on je
sprievodca.
Využitie dostupných informácií má taktiež pozitívny cieľ – hľadanie zdrojov.
Čo je najsilnejšia téma, čo je najdôležitejšie pre klienta, kto je v rodine nositeľom vplyvu a moci a čo by sme nemali robiť s týmto prípadom, sú základné
body úvodnej predstavy o rodine.
37
Empatia 3/2013
Návšteva doma je zaujímavá a nijako zvlášť technická, ale inštrumentálna.
Nájdete ju na stranách 32-34. Dôležité je napríklad priniesť do klientovho
domova pozitívnu a dobrú atmosféru, nádej. Používať treba hovorový jazyk,
chovať sa slušne ako na návšteve, používať súdnosť a intuíciu, zdravý rozum a
citlivé zmyslové vnímanie. Emocionálna inteligencia a jej precvičovanie iste tiež
nebude na škodu, dodávam ja. Venovať rovnakú pozornosť deťom a rodičom,
oceňovať od začiatku neverbálne a čo sa dá aj verbálne. Pýtajte sa na fotky, na
záľuby, uvoľnite sa, aby sa mohli aj klienti uvoľniť. Organizujte návštevy na rovnaký deň v týždni, aby ste vniesli poriadok do chaosu. Až tu začína varovanie
o zabezpečení bezpečnosti návštevy, ale všetko ostatné je možné a potrebné
pre spoznanie rodinnej prevádzky – televízia, návštevy, hluk detí. Až potom
možno pracovať na zmenách, hľadaní výnimiek a dobrých skúseností.
Tento typ návštevy býva indikovaný pri prípadoch, pridelených súdom, sociálnym systémom, ktorí sami nemajú pocit, že by mali niečo riešiť. Majú však
predstavu o probléme, avšak riešiť by ho mal niekto iný, napríklad manželova
matka, zlé dieťa. Pripojením sa k videniu klienta rozvíjame niť hľadania riešenia: čo by ste mohli, museli urobiť, aby sa zmenilo. Nebudeme rodinu zachraňovať, necháme ju nájsť čo funguje a robiť to. Niektorí klienti sa tvária ako
zákazníci – povedzte, ako a čo treba urobiť, respektíve urobte to, aby sa všetko
zmenilo. To bývajú motivovaní klienti, len si musia nájsť cestu – čo treba urobiť
pre zmenu.
Tretia kapitola prináša proces definovania problému z hľadiska každého
z účastníkov i vášho, potom zistiť, kto je znepokojený, aké sú silné stránky rodiny, urobiť rodinnú mapu, ako ju poznáme (genogram) a spracovať ju.
Štvrtá kapitola sa zaoberá rozvíjaním spolupráce, pripojenia ku klientovi, ktoré sme už spomenuli, zachádzanie s odporom a splnomocnenie klienta byť expertom na svoje problémy Klient si stanovuje ciele, určuje tempo a prostriedky,
rieši si problémy sám, rozhovory odkrývajú riešenia, ktoré robil, alebo bude
robiť, oceňovaním ich posilňujú. Rešpektujeme klientovu osobnosť, hranice,
kultúrne zázemie a možnosti. Klient potrebuje zažiť pocit kontroly nad vlastným životom a uveriť, že sa to dá, zmena je možná.
Kapitola piata sa podrobne zaoberá stanovovaním cieľov a vytváraním kontraktov. Dôraz je na pozitívnom smerovaní, cieľ je niečo nové, nie koniec starého. Emocionálna terapia musí prerásť do zmeny v konaní a prežívaní, aby
38
Empatia 3/2013
mohla skutočne nastať emocionálna zmena – čo musíte urobiť, aby ste mali zo
seba lepší pocit? Samotná ventilácia a bedákanie nestačí.
Kapitola šiesta prináša podobne na pohľad samozrejmé otázky, pretože rozhovor, sled kladenia otázok a odpovede na otázky sú najdôležitejším nástrojom, ktorý pracovník má. Napríklad, keď sa podrobne pýtame na všetko dobré,
čo robí pre svoju rodinu a čo k nej cíti, navodzujeme iný smer, ako keď vyšetrujeme všetko negatívne, ako krik, hádky, nedostatočné a závadné. K tomu sa
môžeme dostať až potom ako k niečomu v čom je nedostatok, frustrácia. Užitočné otázky, vrátane zlatej otázky sú ilustrované použitím v praxi. Rozhovor
je patrične ukončovaný a vedie k sledovaniu pokroku v reálnom živote a tým
aj pokroku v terapii, teda aj k plánovaniu jej konca. Veľmi užitočná kapitola,
v ktorej si treba občas listovať.
Samotná práca s rodinou, techniky vedenia rodinných stretnutí obsahuje
siedma kapitola, ktorá ukazuje, ako sa vyhnúť orientácii na problémy, presunúť
ťažisko na riešenia a dobré skúseností. Podkapitola techniky práce s párom na
malom priestore analyzuje kedy je indikovaná, ako zapojiť partnera, aj keď trebárs nie je prítomný a zistili sme, že je významný, ako by oni dvaja mohli spolu
prispieť k riešeniu. Samotné techniky sú na strane 109 a jedná sa o preznačkovanie, využitie silných stránok (zdroje), úloha robiť niečo inak, pozorovať..
proste samé známe poradenské a terapeutické postupy.
V ôsmej kapitole prechádzame strednú fázu a ukončenie terapie. Aj keď
v každom stretnutí je obsiahnuté hodnotenie progresu a zmeny, sledujeme
ich viac, kontrolujeme ciele a plnenie doporučení. Čo robiť, keď nenastáva
progres? Čo funguje? Ako reagujú na pozitívne spätné väzby? Ktoré sa uchytili?
Uvedomuje si klient svoje silné stránky? K ukončeniu pozitívnemu, či relatívne
neúspešnému sa prepracuje terapeut až po dôkladnom zvážení všetkých možností a overení možnosti ukončiť, alebo nechať ďalšie návštevy ako otvorený
koniec.
Kapitola deväť je pre prípad neuspokojivého vývinu a volá sa Rob niečo iné.
Je vedená presvedčením, že niečo sa dá robiť vždy a to potrebuje každý terapeut ako soľ. Aj túto kapitolu si treba občas zopakovať, zabráni mnohým vyhoreniam, či dodá guráž ísť do práce.
Oceňovanie, normalizácia, ktoré sú tu ako intervencie, vždy produktívne,
odporúčané, dobre poznáme a porady počas sedenia (zrkadliaci tím) systemici
tiež skúšali a skúšajú s úspechom. Preznačkovanie je inšpiratívne, keď miesto
39
Empatia 3/2013
lenivý budeme používať uvoľnený, kľudný, či ležérny, možno to pomôže proti
obranám a odporu.
Externalizácia problému je technika použiteľná aj u detí, môžu dostať problém mimo seba do zlého draka, či nočnej víly a tak necítiť akútnu vinu, čím sa
uvoľní pozitívna emocionálna kapacita, potrebná k zmene. Každá technika má
dobrú ilustráciu z praxe, kde bola použitá.
Špeciálnymi prípadmi kniha končí.
Je mimoriadne zaujímavá nielen pre terapeutov a poradcov, ale aj a možno
hlavne pre sociálnych pracovníkov. Treba ju mať poruke, na stole v práci, v hornej zásuvke, alebo tak niekde.
Ñ
Ñ
J. Kusá
Ñ
R.Sharma: Mních, ktorý predal svoje ferrari.
2012 Easton Books, Bratislava, s. 161.
Veď ako sa môžete starať o iných ľudí, keď sa nedokážete starať o seba? Ako ich
môžeš mať rád, keď nedokážeš mať rád seba? Ako môžeš konať dobro, keď sa
dobre necítiš? (str.25)
Možno niektorí už poznáte autora, alebo jeho hrdinu, aj jeho knihy, či jeho
web stránku.
Táto kniha vyšla pôvodne v malom vlastnom náklade, minula sa až potom,
ako ju objavil pracovník významného vydavateľstva, ktorý videl jej potenciál,
dotlačili ďalšie kusy, predalo sa jej milióny v 46 jazykoch. Narazila som na ňu
v kníhkupectve v oddelení osobnostného rozvoja. Mimochodom, nie vždy sú
v tomto oddelení zrovna tie rozvíjajúce knihy, ale táto má v tomto smere veľké
zdroje a nie je prvoplánová.
40
Empatia 3/2013
Autor hovorí v úvode o tom, aký musel byť tvrdohlavý. Na jeho prvý seminár
prišli v podstate len členovia jeho rodiny, ale nevzdal to. Mal silnú motiváciu:
bol úspešný právnik, ale mal zlý pocit zo svojho života. Bol prázdny a netešil
ho. Neuspokojoval. Sníval o tom ako bude dodávať guráž iným ľuďom, aby
urobili svoj život skutočne úspešným a šťastným pre seba, nie podľa meradiel
iných ľudí. Opustil svoju kariéru, vydal sa na novú cestu. Ešte predtým predal
svoje ferrari.
Vravela som si, hej, ale on už svoje ferrari mal a čo tí, ktorí sa oň práve usilujú? Alebo o ňom len snívajú, keď vlastnia akurát tak bicykel. Je aj pre nich táto
kniha? Uvidíme, že je. Hoci ju čítajú aj tí najúspešnejší, aj tí, ktorí patria do
klubu 500 najbohatších, nie je to podmienka, byť bohatým. Pretože nešťastným
a frustrovaným človekom môže byť každý. Cez ňu sa dostávame k skutočnému
bohatstvu, dokonca obsahuje aj cestu k reálnemu zbohatnutiu.
Práve včera som mala príležitosť rozprávať sa s jedným takým mocným a
bohatým a všetkým okolo klesla sánka ako sme si rozumeli v jazyku, ktorý používame my, poradcovia, terapeuti, chvíľu akoby sme boli v miestnosti sami.
Tvrdil napríklad, že golf je pozitívnym športom, lebo tu nie je cieľom nikoho
poraziť a kým prídeš na neviemktorú jamku, dostane sa ti more ocenení ako
dobrý úder, presná rana, skvelá práca... Pochopil, že preto ho s nadšením hrá
aj jeho 5 ročný vnuk a je pri tom šťastný. Ocenenia, konštatujem. Pozitivita.
Keby som nebol kriticky ako všetci, mohol som si všimnúť, že sa môj syn trápi a...
hovoril nahlas o intímnych veciach, na ktorých ho život prinútil pracovať. Už
ich považoval za verejné. Dôstojnosť človeka, vnútorná spokojnosť, naplnenie,
to je šťastie. Ale treba oň vedieť usilovať, nespadne z neba.
No a o tom je aj táto kniha. Kým sa usilujete kúpiť si druhé ferrari, či bentley,
alebo aspoň postaviť taký dom, ako nikto nemá, môžete trpieť a vaše okolie
s vami.
Robin Sharma používa ako hrdinu priateľa Juliana Mantla, ktorý ho kedysi
učil, ako sa stať úspešným právnikom a po rokoch sa vrátil omladnutý, veselý a
spokojný z cesty po Indii, Ukončil svoju úspešnú kariéru právnika, predal svoje
ferrari a odišiel na cesty. Autor kladie otázku, či to nebolo veľmi ťažké a odpoveďou je citát A. Camusa: Skutočná veľkorysosť voči budúcnosti spočíva v tom,
že venuješ všetko prítomnosti.
Autorov hrdina Julián dostane v Indii informáciu, že odpovede na jeho otázky
o večne šťastnom živote mu môžu dať mudrci zo Sivany a vydal sa ich hľadať.
41
Empatia 3/2013
Po siedmich dňoch putovania stretol jedného z nich a ten mu povedal, že sa
s ním podelia o svoje poznanie s podmienkou, že on ho prinesie potrebným
ľuďom západu. Takto sa ich učenie dostáva k nám.
V štvrtej kapitole začína rozprávať o stretnutí s múdrymi mníchmi zo Sivany.
V ich tábore boli všetci, muži aj ženy zaneprázdení a šťastní. Každý si pokojne a
s radosťou vykonával svoju činnosť, pohybovali sa dôstojne a elegantne. Všetci
vyzerali mladí, šťastní a spokojní. Zakrátko prijal hlavný princíp, že ovládnuť
seba samého a naučiť sa starať o svoju myseľ, telo a dušu je nevyhnutné na to,
aby sme našli svoje ja a mohli žiť svoje sny. Veď ako sa môžete starať o iných
ľudí, keď sa nedokážete starať o seba? Ako ich môžeš mať rád, keď nedokážeš
mať rád seba? Ako môžeš dodať niekomu energiu, keď sa sám ledva vlečieš a ako
môžeš svietiť na cestu bez energie? Nuž, myslím na všetkých vyhorených, polo a
trištvrte vyhorených a sama som si s autorom vravela, aké by to bolo skvelé, byť
plný energie, nadšenia a zápalu, nepretržite, mať na to dostatok zdrojov.
Julián, nositeľ príbehu začal učiť svojho priateľa tým, že mu nalial šálku čaju,
ale keď bola plná, neskončil, lial ďalej, šálka pretekala okolo a hostiteľ kričal. Je
to metafora. Tvoja myseľ je ako tá šálka, preplnená, nič sa už do nej nezmestí.
Ako sa teda chceš naučiť niečo nové? Kam to dáš?
Najskôr treba vyprázdniť šálku, teda oslobodiť svoju myseľ od naučených
samozrejmostí, stereotypov a večných právd, ktoré určujú naše zmýšľanie a
otvoriť ju pre nové. Učenie, ktoré začína v tomto bode je podané ako príbeh
záhrady, majáka, bojovníka sumo, ktorý má ružové bederné rúško z drôtu,
hodinky, ležiace v tráve, ruže a kľukatá cesta, posiata diamantami, to sú symboly siedmich cností, ktoré podmieňujú šťastný osvietený život. Je to všetko, čo
potrebuješ. C. G. Jung povedal: Tvoj pohľad sa vyjasní jedine vtedy, keď pozeráš
do svojho srdca. Kto pozerá von, sníva, kto sa pozrie dnu, zobudí sa.
V siedmej kapitole objasňuje tieto základné symboly: záhrada predstavuje
myseľ. Žiaden záhradník by do svojej záhrady dobrovoľne nesypal smeti a nelial toxíny, ale my bezstarostne zanášame svoju myseľ starosťami, klebetami,
pseudoinformáciami. Sužujeme sa spomienkami, robíme si starosti o budúcnosť. Pritom, keď nemáme na svete nad ničím kontrolu, určite ju môžeme mať
nad tým, čo si o čomkoľvek pomyslíme, ako budeme reagovať. Táto najjednoduchšia múdrosť je jednou z najvzácnejších. Nie to, čo sa stalo, ale ako to na
teba dopadá je najdôležitejšie. Každá tragédia môže byť prezlečeným darom,
príležitosťou.
42
Empatia 3/2013
V živote nie je nič také ako omyly, chybné rozhodnutia, negatívne zážitky,
iba príležitosti pre rast, učenie sa a postup na ceste zvládania samého seba.
Z nešťastia vzniká sila, bolesť je veľkou učiteľkou. Udalosti života je vôbec potrebné prestať deliť na dobré a zlé, všetko, čo sa stane je v poriadku. Všetko sa
vytvára dvakrát, najprv v mysli a potom v skutočnosti. Keď si budeš živo predstavovať a želať, čo od svojho života očakávaš, prebudíš svoj potenciál a začnú
sa diať zázraky.
Prestaň sa vnímať len ako súhrn súčasných okolností. Spomeň si na svoje
sny. Ak ťa inšpiruje niečo veľké, nejaký mimoriadny cieľ, všetky tvoje myšlienky
prekročia vlastný tieň, tvoja myseľ presiahne svoje obmedzenia, tvoje vedomie
sa rozvinie do všetkých strán a ty sa ocitneš v novom svete. Skryté sily, vlohy,
nadania ožijú a ty objavíš svoje ja , ktoré je omnoho väčšie ako si kedy sníval.
Každému sa to už do istej miery stalo. Keď vravíte, nikdy by som si nebola
ani pomyslela, že ja budem robiť toto a toto, že ja dokážem tamto a dokázali
ste to. Každý z nás má dôvod veriť, že dokáže ďaleko viac. Myseľ, rovnako
ako iné časti tela treba cvičiť, potom spraví pre nás čo potrebujeme. Hranice
nášho vlastného života sú tam, kde si ich postavíme. Ak chceš mať pokojný a
zmysluplný život najprv musíš produkovať pokojné a zmysluplné myšlienky.
Najdôležitejšia je schopnosť sústrediť sa. Na cvičenie sústredenia mysle existujú
staré techniky.
V tejto kapitole je toho viac: ako dosiahnuť vytýčený cieľ i večné šťastie. To
vám pre istotu prezradím. Stačí nájsť to, čo nás baví a teší a potom venovať celú
svoju energiu tomu, aby si to robil. Pravda, ak je to niečo dôstojné a to je vtedy,
keď to nejakým spôsobom zlepšuje životy iných.
Naše povolanie má tento potenciál, baviť, tešiť, stať sa vášňou, pravda, kým
to nie spojené s papierovaním, hodnotením. Staraním sa o iných obohacujeme
seba aj svet.
Ani o úspech, ani o šťastie nemôžete usilovať. Musia vyplynúť z vašich činov
a to sa stane len keď budete plne oddaný tomu, o čo sa snažíte. (V. Frankl)
Keď zistíš, aké je tvoje poslanie, tvoj svet ožije. Budeš sa zobúdzať s energiou
a entuziazmom, nebudeš strácať čas. Keď nájdeš svoj zmysel, svoj osud, prestaneš pracovať a budeš sa hrať. Práca sa stane hrou, dobrodružstvom, cestou
poznania a hľadania. Ešte je dôležité denne aspoň desať minút rozjímať nad
tým, ako zlepšiť svoj deň. Je to podstatné, aj písať si denník, priority, dôležité
rozhodnutia.
43
Empatia 3/2013
To už prichádzame k technikám, ktorých sa náš žiak dožaduje. Najdôležitejšou je srdce ruže. Stačí nám živá ruža, tichý kútik a trochu času: pozorne
pozeráme do srdca ruže. Vnímame jej štruktúru, tvary, farbu, vône, pozeráme
do srdca ruže. Po dvoch týždňoch by sme mali dokázať sústrediť svoje zatúlané
myšlienky do srdca ruže 20 minút. Meditácia? Samozrejme. Tá otvára možnosti, zdroje a energiu.
Protikladné myslenie je druhou technikou. Okamžite nahradiť negatívnu
myšlienku pozitívnou, premietnuť si ju na obrazovku, filmové plátno. Myseľ
si vie podržať iba jednu myšlienku – a vy ste ju vybrali. Mudrci zo Sivany sú
presvedčení, že človek by mal mať čisté myšlienky – sattvic a že je toho schopný.
Keď sa im dostala do vedomia nečistá, či zlá myšlienka, putovali k ľadovému
vodopádu, aby ju zo seba zmyli.
Ďalšia technika na dosiahnutie čistých a blahodarných myšlienok, ale aj svojich túžob a cieľov je tajomstvo jazera. Do skutočného krásneho jazierka premietali svoje sny a túžby, živé obrazy, ktoré si želajú, aby sa stali. Robia to na
svitaní a potom majú celý deň energiu a pocit naplnenia. Tajomstvo jazera
možno používať aj doma v obývačke a večer, ani jazero, ani čas a miesto nie
sú dané. Ide o tie obrazy a energiu, ktorú im dávame. Každý jeden negatívny
obraz je škodlivý a pozitívny je tvorivý. Ak chceš byť najlepším otcom, matkou,
priateľom, či pracovníkom, predstav si obrazy, kde konáš energicky, láskavo a
elegantne aj v krízových situáciach. Potom to už len zrealizuješ.
Vypadá to, že by som mohla kapitolu opísať, aby slúžila ako incentívum –
motivácia. Úžasné v tejto knihe je, že tieto podstatné kapitoly majú zhrnutia,
táto siedma a každá ďalšia sa volá Juliánova múdrosť v kocke. To je to, čo si
môžete vyfotiť a dať na nástenku (s.59, 76, 116,140, 146). Kupodivu nič z toho
mi neznie ani ezotericky ani nereálne. Iba viem, že my nebudeme vytrvalí ako
sivanskí mnísi. Ale môžeme urobiť, koľko chceme a vládzeme, len trochu viac.
Keď si z tejto knihy odnesiete a vyskúšate len časť, myslím, že môže hodne
zmeniť váš život, jeho zmysel, hodnoty a váš pocit z neho.
Základný je pocit slobody, tá prázdna šálka. Vylejte tie gebuziny a začnite
si nalievať čisté myslenie, krásne a dobré pre vás i svet. Lebo už vieme, že ho
neustále treba zlepšovať.
44
J. Kusá
Empatia 3/2013
Susan Cainová: Ticho: síla introvertů ve světe, který nikdy
nepřestáva mluvit.
J. Mellvill Publishing, 2012
Súčasný svet patrí extrovertom. Zhovorčiví ľudia sú považovaní za múdrejších,
priateľskejších, príťažlivejších. Rýchlo hovoriacich považujeme za schopnejších,
výrečnejších za múdrejších. Aj do zamestnania sú ľahšie prijímaní extroverti,
pre tých ostatných sú organizované kurzy rétoriky, asertivity, komunikácie a
sociálnych zručností. Odjakživa sme poznali kolonku hodnotenia v kolektíve
obľúbený. Nikdy to neprestalo platiť. Pritom autorka uvádza, že v Amerike je
tretina introvertov a u nás ich bude určite viac, nie menej. Môžeme to pozorovať už u malých detí. Tie, ktoré sa zapájajú, hlásia o slovo, sú hodnotené,
tie tiché sú považované div nie za problémové od začiatku a môže to byť iba
povahová črta introvert.
Autorka sa mohla ponoriť do problému hlboko, pretože sama je introvertka. Možno aby nebola osobná, zhromaždila množstvo výskumov, štúdií, ktoré
sa občas len okrajovo dotýkajú problematiky. Občas sa jej podarí introvertov
idealizovať a extrovertov mierne zhadzovať ako tých ukričaných a povrchných.
Samotný termín introvert a extrovert používa v zmysle ako ich definoval C.
G. Jung. Introverti sú podľa neho priťahovaní do vnútorného sveta myslenia
a cítenia, kdežto extroverti k vonkajšiemu svetu a životu. Introverti si dobíjajú
baterky, keď sú sami, extroverti potrebujú spoločnosť. Autorka nesympatizuje
príliš so súčasnou psychológiou, ktorá nedefinuje introverziu ako bohatý vnútorný život, ale ako nedostatok asertivity a spoločenskosti. Celé zle. Líšia sa iba
v množstve podnetov z okolitého sveta, ktoré potrebujú k spokojnosti.
Kniha je aj pútavým osobným príbehom introverta a poskytuje návod ako
vychádzať s extrovertami, ako využívať efektívne z obidvoch typov to najlepšie
v práci i súkromí. Je tiež inšpiráciou ako vychovávať a učiť introvertné deti a pre
introvertov ako si nájsť svoje miesto pod slnkom. To je od jednej knihy skutočne
dosť.
Zaujímavá je aj diagnostika introverzie, ktorá je možná už u štvormesačných
batoliat. Keď majú rady nové hlasy, zvuky, vône, čokoľvek budú extroverti a tie,
ktoré sa zľaknú, rozkričia, to budú zdržanlivejší a opatrnejší introverti. Zistilo sa
tiež, že každý má optimálny bod efektívnosti, čo sa týka stimulácie. U introvertov treba ubrať hluku, vôní, ľudí, dokonca aj spánku potrebujú menej.
45
Empatia 3/2013
Každý by si mal uvedomiť svoje limity a úrovne stimulácie, pri ktorých je
schopný fungovať najlepšie. Cainova vysvetľuje, že introvert je schopný prekonať svoje limity, stať sa pseudoextrovertom ale musí mať dostatočnú motiváciu
a následne, aby to prežil bez ujmy na zdraví, potrebuje mať svoje rehabilitačné
úkryty, kde môže byť sám sebou, od svojej izby, kam nikto nemá prístup až po
útek aspoň na toalety, kde introvertov môžeme nájsť častejšie ako iných ľudí,
pretože potrebovali byť sami. Láska je základ, spoločenskosť je dobrovoľná. Introvert by sa mal sústrediť na najbližších, robiť ústupky len kvôli nim (a profesii)
a netrápiť sa, že sa príliš nedruží s inými. Je normálne byť sám a byť ticho, vraví
autorka.
Ñ
Ñ
J. Kusá
Ñ
Dobre usporiadaný čas je najspoľahlivejším znakom dobre usporiadanej
mysle.
Ñ
Ñ
Sir Isaak Pitmann
Ñ
Som umelcom žitia – mojim umeleckým dielom je môj život.
Ñ
Ñ
Suzuki
Ñ
Šťastie je jediné, čo môžeme dávať bez toho, aby sme to mali.
46
Whalen
Empatia 3/2013
John Perry: Umenie prokrastinácie. Sprievodca efektívnym
zaháľaním, ničnerobením a otáľaním.
Noxi s.r.o., 2013
Existuje paradox: ľudia sú racionálne bytosti, schopnosť myslieť ich odlišuje
od iných živočíchov, ale často sa racionálne nechovajú, aj keby chceli. Platón a
Aristoteles používali pre tento jav termín akrázia. Ľudia robia niečo iné ako to,
čo považujú za najrozumnejšie a najefektívnejšie.
Autor je emeritným profesorom stanfordskej univerzity, filozofom. Zaoberal
sa problémami osobnostnej identity, významom, slobodnou vôľou, ale známym
sa stal až esejou o štruktúrovanej prokrastinácii. Takýto prokrastinátor je človek,
ktorý urobí množstvo vecí, vďaka tomu, že nerobí iné veci, ktoré pôvodne zamýšľal. Ideál racionálneho činiteľa je zdrojom mnohých zbytočných frustrácií
a nespokojnosti. Sme kvôli tomu vystavení kritike a netrúfame si prijať svoje
správanie ako individuálnu charakteristiku, pokiaľ je náš život produktívny a
pozitívny. Knihu charakterizuje ako filozofický svojpomocný program pre depresívnych prokrastinátorov. Ponúka zopár krokov, ktoré môžu prokrastinátori
urobiť. Potom ponúka zopár myšlienok, humorných príbehov, návrhov, ktoré
by im mohli pomôcť ako aj o organizačných problémoch prokrastinátorov.
Pôvodnú esej napísal autor vtedy, keď mal známkovať seminárne práce, posudzovať návrhy dizertačných prác, vypísať objednávky na učebnice, poznáte
to. Nikdy sme nemali také upratané a vyumývané okná, ako keď sme sa mali
učiť na skúšku, písať nejakú prácu. To práve je štrukturovaná prokrastinácia.
Všetci prokrastinátori odkladajú veci, ktoré majú urobiť a musia ich raz spraviť. Dôležité je, aby táto negatívna črta pracovala v ich prospech. Prokrastinátori
málokedy skutočne leňošia, iba robia iné veci, ako by mali a chceli. Pracujú
v záhradke, blúdia po internete, vybavujú maily, študujú indickú filozofiu a
teórie o úspešnom živote... Prečo to robia? Aby nerobili to, čo by robiť mali. Keď práve majú robiť v záhradke, najskôr idú opraviť tie seminárne práce.
Prokrastinátor bude robiť aj tie najťažšie a náročné, tiež aj dôležité úlohy, pokiaľ
predstavujú alternatívu ako nerobiť to, čo bolo najdôležitešie.
Autor sa naučil zachádzať s touto črtou u seba tak, že používal istú dávku
sebaklamu. Dával veciam významy a dôležitosť tak, aby sa aj v jeho psychike
dostali na rad včas. Upravil teda štruktúru úloh, zoznam priorít tak, aby tie naj47
Empatia 3/2013
dôležitejšie neboli úplne hore, lebo ich nikdy neurobíte ako prvé. Keď sú tak
tretie, štvrté, prečo nie? Stávajú sa tými únikovými. Takže, keď máme upratať
letné veci zo skríň, dajme si záväzok napísať článok, kazuistiku, posudok, alebo
ísť na povinnú návštevu a skrine budú upratané len tak mimochodom. Práve
som to vyskúšala v praxi.
Prokrastinátor vie, že danú úlohu je schopný urobiť a dobre, len akosi nie je
schopný začať. Je to vyčerpávajúce a pokopáva to sebaúctu. Dôvodom prokrastinácie býva často perfekcionizmus. Títo ľudia veľmi často netušia, že sú perfekcionisti, pretože sú nimi iba vo fantázii, teda radi by nimi boli a tak im myšlienkové procesy nastavajú do realizácie úlohy kopu bariér, obáv a presvedčení,
že musia tú vec urobiť perfektne. Odkiaľ toto rozmýšľanie plynie nie je jasné,
možno je dané skúsenosťou, možno aj geneticky. Dôležité je o ňom vedieť a
prijať ho ako informáciu. Učiť sa uvažovať o tom, nakoľko je potrebné urobiť
túto vec dokonale a kedy stačí ju proste urobiť.
Ďalej sa autor zaoberá praktickými úvahami a riešeniami, vhodnými pre
prokrastinátorov. Napríklad zoznamy úloh sú hotovým umením. Keď mám ísť
písať, tak do neho patrí aj sadnúť si za písací stôl, otvoriť počítač a v ňom patričný program. Ako sa stať z prokrastinátora produktívnou ľudskou bytosťou je
vlastne cieľom tejto knihy. Prokrastinácia môže viesť až k depresii, pričom tiež
nie je jasné, čo bolo skôr – depresia, či prokrastinácia. Autor odporúča hudbu,
ktorá nás dostane do rytmu, čo je nevšedný prístup.
Kapitola, venovaná prokrastinácii s počítačom by mala byť povinná v školách.
Autor sám na seba vymýšľa finty a únikové cesty, napríklad pracovať s laptopom
bez pripojenia do siete, keď sa vám vybije batéria, spamätáte sa, že ste chceli
robiť niečo iné ako surfovať na facebooku.
Knižôčka je sviežim príspevkom k sebapoznaniu a možno aj k duševnému
zdraviu. Každý z nás by si mal napísať vlastné pokračovanie s osobnými metódami prekonávania vlastných prokrastinácií. Je zároveň útechou, že niko
s prokrastináciou nie je sám. A že zmena je možná. Aj keď zostaneme sami
sebou.
48
J. Kusá
Empatia 3/2013
Ñ
Ñ
Ñ
Všetci dospelí boli najskôr deťmi, ale málokto si to pamätá.
Ñ
Ñ
A.de Saint Exupéry
Ñ
Keď pocítiš vlastnú veľkosť, rýchlo pozri k zemi či nie si na hostine
trpaslíkov.
Ñ
Ñ
S. J. Lec
Ñ
Veselohra má človeka rozveseliť. Aké ciele si kladie seriál?
49
Achille Gregor
Empatia 3/2013
Poznámky:
50
Empatia 3/2013
Poznámky:
51
Empatia 3/2013
REDAKCIA
Editori:
PhDr. Jolana Kusá
PhDr. Ivan Valkovič
Redakčná rada: PhDr. Zuzana Mardiaková, PhDr. Eva Černičková,
Mgr. Vladimír Hambálek, Mgr. Ľubica Tománková,
PhDr. Ľudmila Skalská
EMPATIA NA INTERNETE
http://www.psychologia.sk/empatia
E-mail:
[email protected]
[email protected]
Adresa: Špitálska ul.č. 8
812 67 Bratislava
Tel.: 02/2045 5826, 2045 5945, 2045 5946
Fax: 02/2045 5556
Reg. č.: 1474/96/6
ISSN: 1335 8624
52
Download

EMPATIA - Psychologia.sk