HLASY A OHLASY SLOVENSKÉHO VIDIEKA
Aktuálne VOKA –
školenia, aktivity
Predstavujeme
„Slovenský Vidiek“
Z denníka kariérnej
poradkyne
A nezabudnime na mladých ...
Inovácie v LEADRI
Ako je to u susedov
Mikropôžičkový program
Miestna demokracia - súťaž
„O ľuďoch s ľuďmi“
2009
I
OBSAH
EDITORIAL
VOKA aktuálne ________________________________________________________________________ 4
Vážení čitatelia Vidieka 21,
Z denníka kariérnej poradkyne ___________________________________________________________ 5
Inovácie v LEADRI______________________________________________________________________ 7
Predstavujeme „Slovenský Vidiek“ ________________________________________________________ 9
Ako je to u susedov ___________________________________________________________________ 10
A nezabudnime na mladých ... _________________________________________________________ 14
Mikropôžičkový program ______________________________________________________________ 16
Miestna demokracia - súťaž „O ľuďoch s ľuďmi“ ___________________________________________ 18
Vaše príspevky _______________________________________________________________________ 22
Končí sa opäť jeden rok 21 storočia. Všetci hovoria o finančnej a hospodárskej kríze, vraj najťažšej akú
náš kontinent doteraz zažil. Neviem - spomínam si na obrázky z 30-tych rokov, stovky žobrajúcich ľudí
v uliciach, zástupy hladných detí, hromadný exodus za veľkú mláku.... aj rodičia spomínajú na zlé časy,
na vzácnosť mať vlastné topánky, mäso na nedeľu.
Asi majú ľudia menej peňazí, veľa z nich je aj nezamestnaných, ale akosi ich nie je menej s hypermarketoch, obchodných centrách, v reštauráciách. Deti sú oblečené, najedené, mladí rovnako rozšafní ako
pred krízou. Po cestách sa už nedá prejsť, voľné parkovisko len ťažko nájdeš, ráno ti trvá cesta do práce
5x dlhšie a v okolitých autách sedí jeden, najviac dvaja ľudia.
Ale kríza tu predsa je. Vnímam ju v samozrejmosti s akou sa stretávame s nečestnosťou, ako ignorujeme
nespravodlivosť, ako tolerujeme zlodejstvo, klamstvo a tú všade prítomnú „šikovnosť“, ktorá sa za čias
starého režimu parafrázovala ako slogan: „...kto nekradne, okráda svoju rodinu.“ Nezdá sa mi, že by sa
niečo v tomto ohľade aj napriek 20 rokom ?slobody? zmenilo, iba ak čo do objemu...
Nový rok pred nami je posledný v svojej dekáde. Chcela by som veriť, že je aj posledným rokom krízy.
Ekonómovia to predpovedajú, hovoria dokonca o miernom raste. Želám si, aby bol aj posledným rokom
obdobia ne-humanizmu, ktorým všetci svorne ideme. Aby sa vrátil čas, v ktorom krása a vzťahy budú
najdôležitejšími na svete.
Všetko ostatné na tejto zemi je totiž iba vypožičané....
2 I /2009 VIDIEK 21
3 I /2009 VIDIEK 21
VOKA AKTUÁLNE
Z DENNÍKA KARIÉRNEJ PORADKYNE
Ponuka akreditovaných Čo je dobré vedieť
kurzov OZ VOKA
o písaní žiadosti
pri hľadaní
• Základy podnikania
• Zakladám si podnik
zamestnania
• Miestne akčné skupiny typu LEADER a tvorba
2. HLAVNÁ ČASŤ - ÚVOD A JADRO
Spolu s oslovením vytvárajte zaujímavý text
adresovaný jednej osobe. Hneď v úvode ukážte,
že poznáte oblasť podnikania spoločnosti a
viete aké najväčšie úspechy dosiahli za posledné
obdobie. S prihliadnutím na požiadavky voľného
pracovného miesta, vyzdvihnite svoje znalosti a
zručnosti a zdôvodnite, prečo práve Vy ste pre
ich spoločnosť najlepší. Odpovedzte si na otázku
- čo svojim príchodom do spoločnosti prinesiem.
Uveďte konkrétne príklady svojich úspechov a
predstavte svoj potenciál.
vás bude možné kontaktovať
e-mailová adresa - dôležitý údaj, ktorý veľa napovie o vašich základných počítačových a internetových znalostí. Ak ho ešte nemáte odporúčame
si ho zaobstarať čím skôr. V žiadnom prípade
neuvádzajte pracovný e-mail ako napríklad [email protected]ázovfirmy.sk
Môžete uviesť dátum a miesto narodenia,
štátnu príslušnosť či stav - nie je to však povinné a ich rozsah by nemal prekročiť množstvo
informácií uvedených v rubrike Pracovné skúsenosti.
3. ZÁVER - POZITÍVNE A AKČNE
Neprezraďte na seba všetko, nechajte v čitateľovi
pocit, že sa chce dozvedieť o Vás viac. Prejavte
záujem a ochotu sa stretnúť. Vyberte kontakt
(telefón, e-mail), na ktorom budete očakávať
reakciu na svoj motivačný list.
2. VZDELANIE
Pri uvádzaní vzdelania, ako i pracovnej kariéry
začnite od konca (doktorandské štúdium, vysoká
škola, stredná škola). Uvádzajte časové údaje - od
kedy do kedy ste študovali, názov a sídlo školy,
kde ste študovali, odbor, spôsob ukončenia školy
(štátna skúška, maturitná skúška, ...). Ak ste len
začali študovať, napr. na VŠ, túto skutočnosť
môžete uviesť v životopise. Základnú školu
neuvádzame, lebo jej absolvovanie sa považuje
za samozrejmosť.
realizácií stratégií sociálno-ekonomického
rozvoja
• Podnikanie vo vidieckom cestovnom ruchu a
agroturistike
Ponuka publikácie
„Od Maroša do
Martina - šunka,
hurky a slanina“
Tradičné zabíjačkové recepty
zo slovenského vidieka
doplnené príbehmi a rozprávaniami.
Editovala: Ingrid Bernáthová
Ilustrácie: Elena Šišková
Recepty a príbehy uvedené v tejto
zbierke, sú hlasmi prispievateliek. Texty
zozbieraných materiálov sú zachované v
pôvodnom znení s minimálnymi úpravami,
ktoré boli nevyhnutné kvôli jasnému
porozumeniu jednotlivých postupov.
Publikácia je plná nie len veselých príbehov
a tradícií, ale aj dávno zabudnutých
receptov.
V prípade záujmu a otázok, či už k hore
uvedeným kurzom, alebo k publikácii nás
môžete kontaktovať
telefonicky: 048/415 16 91,
e-mailom:
[email protected]; [email protected]
4 I /2009 VIDIEK 21
Žiadosť o zamestnanie je prvý kontakt s potenciálnym zamestnávateľom, v ktorom reagujete na
ním ponúknuté pracovné miesto.
-do záhlavia listu napíšte meno, priezvisko,
adresu, telefón a prípadne e-mailovú adresu
-do prvého horného rohu listu napíšte názov a
adresu zamestnávateľa, miesto a dátum
Samotný text žiadosti je delený na:
- prvú časť - napíšte, kde ste sa dozvedeli o
pracovnej ponuke a názov pracovnej pozície, o
ktorú sa uchádzate
- druhú časť - napíšte, prečo sa o danú pracovnú pozíciu uchádzate - v stručnosti uveďte
svoje pracovné skúsenosti, prípadne vzdelanie
- tretiu časť - v závere napíšte zdvorilostnú
vetu a Váš záujem o osobný pohovor
- nezabudnite na vlastnoručný podpis
AKO PÍSAŤ MOTIVAČNÝ LIST
Motivačný list slúži na predstavenie uchádzača
budúcemu zamestnávateľovi. Zdôrazňuje konkrétne špecifické vlastnosti uchádzača, ktoré sa
zhodujú, alebo prevyšujú požiadavky pracovnej
ponuky. Správne napísaný motivačný list má
zaujať personalistu natoľko, aby v ňom zanechal
dojem výnimočnosti uchádzača, a preto si žiada
osobitnú pozornosť.
1. ŠTRUKTÚRA - OSLOVENIE
Štruktúra motivačného listu je prehľadná a
jednoduchá. Pozostáva z hlavičky (meno,
adresa, telefón, e-mail), adresáta (názov a
adresa spoločnosti), oslovenia, obsahu listu,
dátumu, miesta, mena, resp. podpisu. V oslovení podchyťte pozornosť tým, že adresujete
motivačný list konkrétnej osobe.
Neodmysliteľnou súčasťou motivačného listu je
správne napísaný životopis
ŽIVOTOPIS
Životopis, taktiež známy ako curriculum vitae
(CV), je dokument, ktorý obsahuje prehľad
relevantných pracovných skúseností a vzdelania.
Je zväčša písaný za účelom nájsť si zamestnanie. Často práve životopis, alebo CV je spolu
so žiadosťou prvým komunikačným prostriedkom medzi uchádzačom a potenciálnym
zamestnávateľom.
Nasledujúce riadky vám ponúknu prehľad jednotlivých častí správne napísaného životopisu a ich
obsahu.
1. KONTAKTNÉ ÚDAJE
meno a priezvisko, titul - nepoužívajte žiadne
iniciály, a taktiež žiadne oslovenia ako pán, pani,
slečna
adresa - nezáleží na tom, či uvediete adresu
trvalého alebo prechodného bydliska. Dôležité
je, aby vaša adresa korešpondovala s adresou
nového zamestnávateľa
telefón - uveďte jedno telefónne číslo (mobilné
telefónne číslo, alebo pevnú linku), na ktorom
5 I /2009 VIDIEK 21
Z DENNÍKA KARIÉRNEJ PORADKYNE
INOVÁCIE V LEADRI
3. PRACOVNÉ SKÚSENOSTI
Opäť začnite od konca. Zamestnávateľa totiž
obyčajne zaujíma najmä stav od súčasnosti
niekoľko rokov dozadu. Treba uviesť od kedy do
kedy trvalo zamestnanie, názov zamestnávateľa,
miesto, názov pozície. Obyčajne je názov pozície
dosť všeobecný (napr. asistentka, sekretárka)
a zamestnávateľ si nevie presne predstaviť,
čím ste prešli. Preto uveďte i stručnú náplň
práce - okruh pracovných úloh, kompetencie,
aké najdôležitejšie projekty ste riadili. Ak ste v
jednej firme pracovali na viacerých pracovných
pozíciách, uveďte najskôr firmu a pod ňu
pracovné pozície v chronologickom poradí - od
poslednej pozície po prvú. V tejto časti sa uvádza
i materská dovolenka, resp. evidencia na úrade
práce. Ak na úrade práce evidovali kratšie ako
pol roka, tento fakt nemusíte uvádzať. Pol roka
medzi jednotlivými zamestnaniami zanikne. Ak
ste boli evidovaní dlhšie, už sa uviesť musí - v
opačnom prípade by v životopise vzniklo „biele
miesto”, chýbala by nadväznosť rokov.
Aj takto sa dá (dalo?)
v Leadri... (správy z Moravy)
6. OSOBITNÉ SCHOPNOSTI
V tejto sekcii sa uvádzajú údaje, ktoré sa týkajú
nasledovných oblastí:
Vodičský preukaz - skupina
Znalosť strojopisu PC znalosť - uveďte všetky PC programy, ktoré
ovládate i s príslušnou úrovňou (základná
znalosť, užívateľská úroveň, administrátorská úroveň ...). Nemusíte sa cítiť ako expert,
pamätajte si však, že sa nájde ešte veľa ľudí, ktorí
nevedia ani základy práce s PC - nedávajte šancu
zamestnávateľovi myslieť si to isté o vás.
Ekonomické znalosti - ak ovládate účtovníctvo
či vedenie pokladnice, uveďte to v tejto časti
4. ĎALŠIE VZDELÁVANIE
Uchádzači o zamestnanie na údaje o ďalšom
vzdelávaní často zabúdajú. Sú však dôkazom ich
záujmu o zvyšovanie a prehlbovanie poznatkovej
bázy. Ide o všetky rekvalifikácie, absolvované
kurzy, tréningy a podobne, z ktorých máte
doklad o absolvovaní: certifikát či osvedčenie.
Opäť uvádzate: časové údaje od kedy do kedy,
presný názov kurzu či rekvalifikácie, názov vzdelávacej ustanovizne, miesto, kde sa vzdelávanie
organizovalo.
7. ZÁUJMY
Túto sekciu nie je nevyhnutné zahŕňať do
životopisu, vaše záujmy hovoria veľa o
vašej osobnosti. O tom, či ste skôr introvert
(uprednostňujete individuálne športy) alebo
extrovert (skupinové športy), ako prežívate voľný
čas, o zameraní mimo profesionálneho života,
atď. V tejto časti môžete uviesť dobrovoľnícke
aktivity, členstvo v kluboch, združeniach, asociáciách, záujmových organizáciách, profesijných
organizáciách a podobne.
5. JAZYKOVÉ ZNALOSTI
V súčasnosti takmer každý zamestnávateľ
vyžaduje ovládanie cudzieho jazyka. Dôležité
je uviesť, aký jazyk ovládate a na akej úrovni.
Rozlišujú sa štyri rôzne stupne znalosti jazyka:
pasívne, slovom a písmom, aktívna komunikácia,
odborná terminológia.
VOKA OZ v tomto roku nadviazala užšiu spoluprácu v dvoma úspešnými a dlhoročnými miestnymi akčnými skupinami na Morave s cieľom
sprístupniť ich skúsenosti a hlavne inovatívny
prístup k implementácií miestnych stratégií a
projektov záujemcom zo Slovenska, prípadne
umožniť projekty spolupráce so ich slovenskými
partnermi.
Pokiaľ MAS Kyjovské Slovácko v pohybu sme
jedným projektom predstavili už v prvom čísle
nultého ročníka nášho časopisu prostredníctvom
inovatívneho projektu Camera Obscura, MAS
Haná je v našom časopise nováčikom, čo však nie
je pravda, pokiaľ sa jedná o jej skúsenosti s realizáciou prístupu Leader. Vďaka úzkej spolupráci
s Nitrianskym samosprávnym krajom a partnermi MAS Haná – MAS Požitavie a Širočina a
mikroregión Termál sme mali možnosť nazrieť do
jej „lídrovskej“ kuchyne a potešiť sa skutočnými
„lídrovskými“ lahôdkami.
Tu je niekoľko príkladov ako sa dá realizovať
rozvoj v prístupe „Leader“ ozaj inovatívne a
prostredníctvom projektov s vysokou pridanou
hodnotou, ktoré pomáhajú rozvíjať pocit
spolupatričnosti medzi ľuďmi a tvoriť identitu ich
územia.
MAS Kyjovské Slovácko v pohybu je umiestnená v Juhomoravskom kraji, vnímaný ako jedna
z najznámejších vinárskych oblastí toho regiónu
s veľmi významnými zachovanými folklórnymi
tradíciami a zo zachovanou tradičnou výrobou
vína. Po vzniku Slovenskej republiky sa oblasť
stala významnou prihraničnou lokalitou na
hraniciach so Slovenskom a Rakúskom. Oblasti
- Kyjovská, Mutěnická, Bzenecká, a čiastočne
Uhersko-hradišťská a Podluží sú desaťročia
známymi vinárskymi lokalitami európskeho
významu. Vzdialenosť územia MAS od krajského
mesta Brno je 60 km. Táto charakteristika
ovplyvňuje do veľkej miery preto aj povahu projektov v rámci stratégie Leader.
PREZENTÁCIA MIESTNYCH VINÁROV
MAS podporila niekoľko projektov výrobcov
vína v území, finančné prostriedky šli hlavne na
podporu prezentácie vinárskych výrobkov (dá sa
čiastočne aj u nás prostredníctvom podpory vidieckeho cestovného ruchu), úpravy pivníc, vínne
archívy, predajne , propagáciu, v menšej miere aj
na nové technológie. (obr. č. 1 a 2)
KROJOVÉ FONDY
Vďaka bohatému a stále živému folklóru a
pretrvávajúcej úcty k tradíciám, je časť pod-
8. REFERENCIE
Je užitočné, ak môžete uviesť kontakt na osoby,
ktoré o vás môžu podať referencie. Niektorí
zamestnávatelia to doslova vyžadujú. Ak môžete
vyplniť túto rubriku - je to bod pre vás.
9. MIESTO, DÁTUM, PODPIS
Dátum životopisu by mal byť vždy aktuálny. Podpisom vyhlasujete pravdivosť údajov. Ak posielate
životopis v elektronickej forme, podpisujete ho
prostredníctvom počítača. Ak ho však posielate
poštou, životopis by mal byť podpísaný rukou.
6 I /2009 VIDIEK 21
7 I /2009 VIDIEK 21
INOVÁCIE V LEADRI
PREDSTAVUJEME “SLOVENSKÝ VIDIEK”
porených projektov venovaná zbieraniu a
opravám starých krojov. Takto s podporou
stratégie Leader mohol začať svoju činnosť súbor
Krušpánek vo Vlkoši, ktorý získal dotáciu na vznik
a rozširovanie krojového fondu, ale aj projekt
Tradície na zámku, kde nositeľom bola obce
Milotice, ktorá zriadila v priestoroch prekrásneho
Milotického zámku stálu interaktívnu expozíciu
tradičného, života, odievania a stravy, či projekt
rekonštrukcie komunitného domu v prevádzke
národopisnej spoločnosti v obci Vacenovice, zameraného na tradičný život v regióne (čiastočne
sa dá aj u nás cez základné služby pre vidiecke
obyvateľstvo). (obr. č.3 a 4)
Obec Zábiedovo
OBNOVA DROBNEJ ARCHITEKTÚRY V OBCIACH
V MAS Kyjovské Slovácko v pohybu sa skladá
z viacerých mikroregiónov, jeden z nich Nový
dvůr, v ktorom je zaradených celkovo 6 obcí sa
v prístupe Leader zameral na obnovu tradičných
malých architektonických prvkov. V centrách
obcí bývali v minulosti studne – akýsi bod
trvaloudržateľnosti života. Bol spoločenskou
príležitosťou, lebo ľudia sa pri ňom stretávali a
zhovárali sa a bol tiež životnou nevyhnutnosťou –
lebo poskytoval životodarnú vodu. Obyvatelia pochopili, že tieto tradičné miesta sú súčasťou ich
identity a zároveň jednotiacim spojivom medzi
obcami. Tak vznikol projekt „Voda vodenka“,
studne sa nielen opravili a sfunkčnili ale dotvorilo
sa aj ich okolie ako miesto oddychu a obnovy
stretávania sa občanov. Podobným prístupom sa
postupne obnovili malé sakrálne objekty – kríže
a kaplnky, opäť za využitia jednotného prístupu
(čiastočne sa dá aj u nás cez základné služby pre
vidiecke obyvateľstvo). Tieto projekty obsahovali
okrem samotného aspektu obnovy aj prvok kreovania jednoty a identity územia. (Obr. č. 5 a 6)
MAS Haná sa nachádza na západ od Olomouca,
tiež v blízkosti Prostějova a Litovelu, v správnom
celku –Stredná Morava. Región je tradične
územím orientovaným na poľnohospodársku
výrobu (pôdy vysokej bonity), vyznačuje sa
veľmi typickým nárečím, bohatým folklórom a
kultúrnym životom. MAS vznikla spojením dvoch
mikroregiónov – Kosířsko a Litovelsko, postupne
sa pridali niektoré obce aj mikroregiónu Kostelecko. Stratégia aj projekty v prístupe Leader sa
tvorili a tvoria v spolupráci všetkých dôležitých
8 I /2009 VIDIEK 21
OBEC ZÁBIEDOVO VZNIKLA V PUSTEJ OBLASTI
A VO VEĽMI HUSTÝCH LESOCH NA ZÁKLADE
VALASKÉHO PRÁVA.
NÁZOV OBCE VYSVETĽUJÚ DVE TEÓRIE:
aktérov rozvoja vidieka, iniciatíva je badať na
každom kroku, o dobrej vôli rozvíjať celé územie,
sa možno presvedčiť na každom kroku.
DETI A RODIČIA A VOĽNÝ ČAS
MAS Haná sa podobne ako iné územia rozhodla
podporovať kvalitu života rodín s malými deťmi.
Súčasťou tohto prístupu bolo aj zabezpečenia
priestranstiev na hranie pre deti s možnosťou
stretávania sa rodičov. Môžte sa spýtať, čo je
inovatívne na podobných projektoch. Snáď
minimálne to, že na rozdiel od mnohých území
a obcí, k projektu neprizvali drahé firmy, ale sami
si multigeneračné ihriská vymysleli, dodali vlastný
materiál a potom si ich aj postavili. Cítiť z nich
prístup miestnych ľudí – sú dobre udržované a
bohato využívané. Postupne sa rozširuje ich plocha, zariadenia vždy s ohľadom na obe generácie
– rodičov aj deti. (Obr. 7)
Prvá ho považuje za skomoleninu pôvodného
názvu potoka pretekajúceho obcou, keďže v r.
1371 sa pri popise hraníc novozaloženej Trstenej
spomína, že hraničná čiara od Tvrdošína ide „a
flumine Zawoda“, čiže od Zábidovského potoka.
Druhá teória hovorí, že názov obce pochádza od
valaského osobného mena Zavid (podobne ako
Vasiľ – Vasiľovo).
Pravdepodobnejšou sa zdá byť druhá teória, čo
dokazuje aj prvá písomná zmienka o obci, ktorá
pochádza z daňového súpisu v roku 1567. V
tomto súpise sa uvádza, že „obyvatelia obce
vyznali pod prísahou, že až posiaľ svojmu zemepánovi neplatili nijaké dávky ani neposkytovali
roboty, pretože ich sloboda, daná a povolená ich
zemepánom nevypršala. Domy si začali stavať
na pustých miestach a vo veľmi hustých lesoch.
Miesto pluhu používajú motyky.“ Pritom je
známe a preukázané, že práve valaskí osídlenci,
mali takéto úľavy, lebo museli byť vždy pripravení
so zbraňou chrániť územie svojho zemepána,
teda severnú hranicu Oravského panstva, od
nájazdov poľských družín,. Teóriu podporuje
aj valaský pôvod názvov častí chotára – Črťaž,
Nové diely, Grúnik, Suchý grúň, Príslop atď. Podľa
zachovaných názvov ralí boli zrekonštruované
rodinné mená prvých osadníkov – Paško, Štec,
Lebeda, Bartoš, Petro, Škrba, Kapka.Súčasný názov obce prešiel dlhým vývojom. Z histórie našej
obce sú známe názvy – Zawydowo, Zavidovo, Zavidov, Zabido, Zábidov, Zábidovo a od roku 1946
Zábiedovo. Od vzniku obce až do zavedenia
tereziánskeho urbára v r.1767 spravovali dedinu
dediční šoltýsi s menami – Zawydowský, Zavidovský, Zábidovský, Mikula, Balvan atď. Neskôr
bolo riadenie obce zverené voleným richtárom.
Obyvatelia obce boli až do vynesenia zákonného
článku IX. z roku 1848 o zrušení poddanstva v
poddanskom pomere voči oravskému hradnému
panstvu.
Súčasťou obce je aj bývalá osada Hámričky, ktorá
vznikla v r.1607. Založil ju Michal Hámerník, ktorý
mal troch synov – Michala, Štefana a Gála. Osada
bola od svojho vzniku do roku 1696 počítaná
k Zábiedovu, ale nepodliehala zábiedovským
šoltýsom. Od r.1696 sa považuje za samostatnú
osadu až do roku 1870, kedy bola opäť pripojená
k obci Zábiedovo. Hámorníctvu sa tu darilo do
XVIII.storočia, čomu svedčí aj skutočnosť, že v
r.1828 tu bolo 14 domov, v ktorých žilo 70 ľudí.
Neskôr hámorníctvo zaniklo a Hámričky sa stali
roľníckou osadou.
Zdroj: http://www.zabiedovo.eu
VÁŽIŤ SI ČASY MINULÉ
Obec Náměšť na Hané „zdedila“ zámok od
štátu. Tento potupne pretvorila v oddychové
miesto pre široké územie, dotvorila park okolo
neho, ktorý sa stal územím nielen pre organizovanie rôznych aktivít pre okolité obce ale aj
vzdialenejších návštevníkov, dobudovala zbierky
na zámku a sprístupnila ich širokému okoliu.
Viaceré projekty, regionálneho charakteru boli
podporené zo stratégie Leader. Napríklad ozaj
jedinečné „Muzeum kočárků“ (čiastočne sa
dá aj u nás cez základné služby pre vidiecke
obyvateľstvo). (Obr. 8 ).
Pripravila Jela Tvrdoňová
9 I /2009 VIDIEK 21
AKO JE TO U SUSEDOV
Tišnovské trhy – odvážný krok proti proudu
Tento článek přináší pozitivní inspiraci, jak to
může vypadat, když se na vytváření komunitních aktivit a tváře města či obce spolu podílejí
městský či obecní úřad, místní spolky a podnikatelské subjekty společně, když projevují dobrou
vůli ke spolupráci a dokážou rozpoznat hodnoty
důležité pro zdravý život obce či města. Je o tom,
jak se lidé v Tišnově u Brna rozhodli, že chtějí mít
pravidelný přístup k místním zdravým potravinám
a jiným lokálním produktům a zároveň tím posílit
místní drobné podnikatele, obohatit kulturní a
společenský život a pospolitost ve svém městě.
Jak byli úspěšní a co všechno pro to museli udělat
jsme se ptali paní Karoliny Krátké, koordinátorky
trhů a jedné z iniciátorek z občanského sdružení
Za sebevědomé Tišnovsko.
Co vás vedlo k obnově tradice pravidelných
trhů v Tišnově a jakou jste měli na začátku
podporu a pochopení od obyvatel Tišnovska?
Základem byla skupina žen a matek, která chtěla
pravidelně odebírat biozeleninu. Objednávala si je
společně z ekofarem. Zároveň jsme měli kontakty
na odběr některého ovoce z okolních obcí. Po
čase nám začalo vadit, že je to tak organizačně
náročné, že není možné si prostě zajít na trh a
že tyto kvalitní potraviny nejsou dostupné pro
každého. Když Krajský úřad Jihomoravského
kraje (JMK) vypsal dotační program na podporu
biopotravin, dozrál v nás nápad založit místní
trhy. Základ tvořili 3 ekozemědělci, místní zdravá
výživa, drobní výrobci pečiva a další už se začali
přidávat.
Kdy, jak často a jak dlouho se trhy konají? Co
si na trhu mohou lidé koupit dnes?
Trhy jsme začali pořádat v červnu (júni, pozn.
autora) 2008. Konají se každou sobotu od 8 do
11 hodin dopoledne ve sklizňové sezóně, což
znamená od června do konce října (októbra).
Vytvořením nové trhové tradice se pro obyvatele
Tišnovska staly dostupnější biopotraviny a kvalitní
produkty od místních výrobců. Mezi pravidelně
nabízené zboží patří místní čerstvě sklizená či
kvalitně uskladněná zelenina a ovoce (nejen v
biokvalitě), domácí moučníky, výrobky z ovčího a
kozího mléka z rodinné farmy, med a další potra10 I /2009 VIDIEK 21
viny pro zdravý životní styl. K často dostupnému
zboží patří i textilní výrobky, keramika, šperky,
dárkové předměty, místní pivo, apod. Tišnovská
Ekoporadna nabízí látkové nákupní tašky, fairtrade výrobky, tématické brožury a letáky.
Už od počátku jsme si uvědomovali, že pravidelné trhy je třeba občas zpestřit kulturním
programem, který přiláká více návštěvníků a tím
podpoří kupní sílu. A tak se každý druhý měsíc
koná trhová slavnost související s daným ročním
obdobím. Letos jsme zkusili ještě bleší trh, který
se osvědčil a bude se konat vždy 2x ročně - na
jaře a na podzim. Lidé mohou na stáncích
prodávat to, co jim doma přebývá a jiným by se
mohlo hodit.
Jaký program jste vymysleli a nakolik to pomohlo zvýšit zájem o trhy ze strany prodejců
i kupujících?
Na obnovu tradice trhů jsme se rozhodli navázat
oživením zvykoslovných obyčejů našeho regionu.
Jedná se o přirozené propojení zvyků typických
pro jednotlivá roční období a sezónní nabídky
zboží na trhu. Tyto trhové slavnosti, kterých
pořádáme 5 do roka, připomínají veřejnosti
sounáležitost s regionem, jeho historií a
koloběhem roku. Na programu se podílejí místní
spolky, školy, muzeum. Předvádějí se tradiční
oslavy, tematické pohádky pro děti, výrobky
typické pro dané roční období, řemeslné dílny.
Celé dopoledne oživuje cimbálová muzika
lidovými písněmi. Obyčejné nakupování se tak
stává společenskou událostí, které se rádi účastní
všechny generace. Navíc pokud vyjde počasí,
prodejci mohou při trhové slavnosti počítat
minimálně s dvojnásobnou tržbou.
Z našeho rozhovoru vyplývá, že už jste na
konci druhého roku pořádání trhů?
Vnímám to jako dobrý signál, že se tato tradice
ujala a že o ni mají obyvatelé Tišnova a okolí
zájem. Nabídka zboží je poměrně skromná, ale
stále se rozrůstá. Na druhou stranu je vlastně
obdivuhodné, že i tak malé město jako je Tišnov
(přibližně 8000 obyvatel plus přilehlé okolí),
přiláká dostatek prodávajících i kupujících, aby se
tato tradice mohla udržet.
Jaký je váš cíl ohledně rozvoje nabízeného
sortimentu?
Na konci druhé sezóny můžeme konstatovat, že
se nabídka zdvojnásobila, běžně bývá v sobotu
na trhu přes deset prodejců. Pro někoho to může
být přesto málo. Od počátku jsme ale smířeni
s tím, že pestrost i kvantita nabídky připomíná
mj. skutečnost, že současná česká společnost
se od pěstování potravin odvrací, produkuje jen
minimum a zcela závisí na dováženém tovaru.
Navíc ekologické zemědělství se v Jihomoravském
kraji podílí na zemědělské půdě jen 1%. Důležité
je pro nás také zjištění, že někteří nakupující jsou
odtrženi od reálné sklizňové sezóny, podivují se,
že jsou v červnu v nabídce jen první jarní zeleniny.
Někteří zase netuší, co chutného uvařit z cukety,
dýně nebo červené řepy. Proto v průběhu roku
zařazujeme různé doprovodné osvětové aktivity
jako je návštěva ekofarem, ochutnávky z biopotravin či přednášky o zdravém vaření.
Naším cílem je i v dalších letech podpořit trh s
místními komoditami, povzbudit místní obyvatele
k výrobě a zakládání živností a ukázat, jak
obohacující může být nakupování zboží, které
pochází z bezprostředního okolí a je vyrobené s
péčí a zárukou kvality. Nakupující se mohou setkat s výrobcem a zeptat se na vše, co je zajímá.
Tišnovské trhy nechtějí napodobit virtuální svět
marketů, kde se nabízejí zcela anonymní potraviny a zboží dovážené zdaleka, navzdory zátěži
pro životní prostředí a na úkor kvality.
Vymyslet si trhy je pěkná věc, ale co bylo
třeba udělat, aby trhy a jejich tradice mohly
začít?
Zahájení novodobých trhů předcházelo jednání a
následné uzavření dohody o společném pořádání
s městem Tišnov. Pořádání takovéto pravidelné
aktivity by nebylo v silách našeho desetičlenného
občanského sdružení, kterému se věnujeme
jako dobrovolníci. Získat podporu vedení
města a nadšení u příslušných zaměstnanců
úřadu proto bylo nezbytné. Bez jejich pomoci
a porozumění by se trhy konat nemohly. Dále
jsme požádali o finanční podporu Jihomoravský
kraj, sponzory a samozřejmě i Město Tišnov.
Kontaktovali jsme potenciální zájemce o prodej
z řad ekozemědělců a malovýrobců z Tišnova a
okolí. Výsledkem jednání s budoucími prodejci
bylo zrealizování ankety pro občany, kteří měli
možnost se vyjádřit k otázkám typu: jak často by
se měly trhy konat, v jaký den, co by mělo být v
nabídce apod. Většinový názor byl konzultován
se zájemci o prodej. Výsledkem je pořádání trhů
každou sobotu od 8 do 11 hodin na náměstí
před radnicí. Ze získaných finančních prostředků
bylo zakoupeno 11 stylových stánků a zajištěna
organizace a propagace trhů.
V současné době jsou důležitým příjmem
pro Město Tišnov i naše pořádající sdružení
poplatky prodejců za pronájem stánku, využívání
veřejného prostranství a příspěvek na doprovodný kulturní program. Výše těchto plateb byla
na začátku roku konzultována a ustanovena s
našimi kmenovými prodejci. Jsem přesvědčena,
že v nadcházející sezóně jsou trhy organizačně
udržitelné i bez případných dotací zvnějšku.
11 I /2009 VIDIEK 21
Anketa pro občany – to se mi opravdu líbí. U
nás ve VOKE též usilujeme o podporu místní
demokracie a zapojování veřejnosti do rozhodovacích procesů. Připadá mi velmi moudré,
když někdo buduje něco pro občany, že ho
zajímá především názor obyvatel, pro které
to dělá. Zajímalo by mě, jakým způsobem jste
lidi z Tišnovska oslovovali v anketě a jaká byla
odezva?
O anketě jsme informovali na našich webových
stránkách a ve zpravodaji, který vydává Město
Tišnov a distribuuje zdarma do každé domácnosti. Oslovávání veřejnosti prostřednictvím
anketních lístků jsme měli domluveno se
všemi klíčovými institucemi města: knihovnou,
městským úřadem, centrem sociálních služeb
(bydlení pro seniory), ale také se zdravou výživou,
mateřským centrem a ekoporadnou. Sešlo se
nám přes sto odpovědí, které jsme vyhodnotili a
výsledky ankety opět zveřejnili.
Z našeho rozhovoru mám pocit, že je to
vlastně docela snadné. Rozhodli jste se
pořádat trhy, navázali spolupráci s městem,
oslovili obyvatele a sehnali jste peníze. Jak
je celá akce organizačně náročná v průběhu
trhové sezóny? Jak trhy propagujete
veřejnosti?
Pořádání trhů vyžaduje nasazení stávajících
zaměstnanců městského úřadu, kteří se o
organizaci starají v rámci své agendy. Po celý
rok zůstávají v úzkém kontaktu s koordinátorem
z našeho občanského sdružení, který pracuje
na dohodu o provedení práce a má k dispozici
další externí pomocníky. Pro realizaci trhových
slavností je nezbytná trvalá spolupráce místní
etnoložky z regionálního muzea. Nepostradatelný
je také dlouhodobě zainteresovaný webmaster
a grafik, který dává trhům nápaditý a v průběhu
ročních období na sebe navazující design.
Informační kampaň před otvíráním sezóny vždy
zahrnuje distribuci letáků do všech domácností
Tišnovska, vylepení plakátů, rozeslání tiskových
zpráv do médií, rozeslání informačních dopisů
a plakátů na obecní úřady v okolí, rozmístění
poutačů na náměstí a příjezdové komunikace.
Hlavními zdroji informací pro veřejnost jsou
webové stránky, nástěnky rozmístěné po městě
a místní Tišnovská televize. Na těchto místech
každý týden zveřejňujeme aktuální nabídku zboží
12 I /2009 VIDIEK 21
na příštím trhu, tzn. že věřejnost dopředu ví, kdo
kterou sobotu má na trh přijít prodávat.
Jak toto vaše průkopnické počínání hodnotíš?
Nakupuje se teď v Tišnově ekologičtěji a jí
zdravěji?
Je zřejmé, že vytvořením atraktivního odbytiště
se pro Tišnovany staly dostupnější biopotraviny
a kvalitní místní produkty, což byl náš prvotní
záměr. Navíc stylové stánky oživily náměstí,
centrum města se stalo přirozeným místem pro
setkávání lidí. Díky dobře zajištěné propagaci
se o trzích dozvěděly všechny generace: rodiče
s dětmi, senioři a další obyvatelé nacházejí na
stáncích své oblíbené potraviny a výrobky. Jsem
přesvědčena, že obnovením trhové tradice se
daří skloubit ekologické a ekonomické aspekty
prodeje a vytvořit protiváhu k současnému
zahlcování měst nadnárodními velkoprodejnami,
kde se s negativními důsledky na životní prostředí
prodává zboží putující za zákazníkem stovky až
tisíce kilometrů.
Jaké máte plány a přání do budoucna?
Před novou sezónou bychom si chtěli u prodejců
i nakupujících ověřit, zda přetrvává spokojenost s
konáním v sobotu a s místem prodeje.
Rádi bychom nadále rozvíjeli jednu z letošních
novinek, kterou bylo pořádání návštěv ekofarem, bioochutnávek nejen na trzích a pořadů o
zdravém vaření. Tyto aktivity umožnily hlubší a
hlavně praktické seznámení veřejnosti (včetně
zaměstnanců jídelen) se zužitkováním místních
(bio)plodin.
Přáli bychom si, aby trhy i v dalších letech
podněcovaly místní lidi k výrobě a prodeji
potravin či výrobků. Těší nás, že se počet stálých
prodejců oproti loňskému roku zdvojnásobil.
Přijde nám jedinečné, že se už před osmou
ranní u některých stánků tvoří hloučky stálých
zákazníků, že se na trhu zapráší po zavařeninách,
které někdo s péčí a láskou zpracovával z
místních plodů po celou sezónu. A že si v sobotu
dopoledne můžeme dojít procházkou na trh
pro oblíbené zboží a přitom si popovídat se
známými, které jsme náhodou potkali.
Na závěr nám prozraď, v čem vidíš tajemství
úspěchu? Co bys doporučila lidem, kteří by s
podobnými iniciativami chtěli začít ve svém
regionu?
Otevřenost vedení města podnětům zvnějšku,
ochota a nadšení zaměstnanců na správných
místech a obecně příznivou konstelaci
společenství, ve kterém by se trhy měly zrodit.
Děkuji za příjemný a poučný rozhovor.
Na pořádání Tišnovských trhů se velkou měrou
podílí též městský úřad. Bez jeho podpory
a pochopení je téměř nemožné takovou
průkopnickou aktivitu zrealizovat. Abychom se
dozvěděli, jestli zastupitelé vnímají Tišnovské trhy
jako přínos pro městečko, do kterého se vyplatí
investovat, položila jsem několik otázek také starostovi Tišnova panu Ing. Františku Svobodovi.
Jak jste reagoval na první návrh pořádání trhů
v Tišnově?
Popravdě řečeno po nepříliš dobrých
zkušenostech s trhovnictvím na náměstích a
veřejných prostranstvích 90. let jsem příliš nevěřil
v nějaký větší úspěch podobné akce.
Jak náročné – organizačně i finančně – je
pořádání trhů pro město? Myslíte si, že se do
takové aktivity vyplatí investovat?
Organizačně to samozřejmě zaměstnává nemalý
okruh našich zaměstnanců především o sobotách, tedy v době, kdy ostatní mají volno. Finanční
zátěž je přijatelná a odpovídá předpokladům.
Jak vnímáte trhy Vy jako starosta? Co trhy
přinášejí městu?
Trhy jsou příjemným zpestřením společenského
dění ve městě, oslovují určitou skupinu pravidelných i nahodilých návštěvníků, oblíbené jsou
zejména doprovodné folklorní a kulturní pořady.
Napomáhají trhy nějakým způsobem rozvoji regionu například v nárůstu živností, malých podnikatelů anebo také v oblasti komunitního života?
Na to si netroufám odpovědět. Nemám žádné
informace o nárustu živností v důsledku pořádání
těchto trhů.
Při tvorbě koncepce trhů byla oslovena i
veřejnost, aby se mohla vyjádřit k celému
záměru a podílet se na konečné podobě trhů.
Jaká to pro Vás byla zkušenost? Motivovalo
Vás to, nebo naopak odradilo, abyste i v budoucnu řešili záležitosti týkající se občanů ve
spolupráci s nimi? A proč?
Pokud vím, veřejnost se ráda nechala “obsloužit“
nabídkou, kterou připravila hrstka nadšenců
– realizátorů projektu. Na žádnou větší reakci
ze strany veřejnosti si nevzpomínám, pokud
pominu občasné zlovolné kritiky na nedostatky v
nabízeném sortimentu nebo množství produktů.
Uvědomujete si jedinečnost takového
počínání směrem k udržitelnějšímu a
zdravějšímu rozvoji? Jste ochotni předat
získané zkušenosti dál?
Moc nerozumím otázce. Trhy nepochybně
probudily zájem o produkci potravin a drobných výrobků z regionu u určité části obyvatel
města a rovněž daly příležitost neznámým či
málo známým maloproducentům ekonomicky
zužitkovat svou produkci.
Můj dík patří všem, kteří projekt připravili a
veškeré zázemí připravují .
Pane starosto, velmi pěkně děkuji, že jste si našel
čas na zodpovězení otázek.
Mým velkým přáním při psaní tohoto článku
bylo, aby sloužil jako příklad a motivace všem
lidem, kterým není lhostejný rozvoj a utváření
místa, kde žijí. V současné společnosti už je
zřejmý trend ke zdravějšímu a ohleduplnějšímu
způsobu života. Dalším krokem je přestat čekat,
až zodpovědné orgány přijdou s řešením, ale
hledat vlastní způsoby, jak můžeme přispět dobré
věci. Tišnovské trhy jsou krásným příkladem toho,
že kde je dobrá vůle, víra a spolupráce, tam je
možné dosáhnout úspěchu.
Na úplný závěr ještě zmíním, že hlavní organizátor trhů – občanské sdružení Za sebevědomé
Tišnovsko od roku 2003 veřejně kritizuje výstavby
supermarketů a Tišnovské trhy dokazují, že lze
nakupovat i jinak. Více se o trzích dozvíte na:
http://trhy.tisnovsko.eu/.
Kontakt na koordinátorku Mgr. Karolinu Krátkou je:
[email protected]
13 I /2009 VIDIEK 21
A NEZABUDNIME NA MLADÝCH ...
V MINULÉM ČÍSLE ČASOPISU JSME VÁM
PŘEDSTAVILI PROJEKT YESN – SÍŤ NEZISKOVÝCH
ORGANIZACÍ, KTERÉ PODPORUJÍ MLADÉ LIDI NA
TRHU PRÁCE. DOZVĚDĚLI JSTE SE, ŽE DVĚ NOSNÁ TÉMATA, NA KTERÁ SE V TOMTO A PŘÍŠTÍM
ROCE ZAMĚŘÍME, JSOU KARIÉROVÉ PORADENSTVÍ A AKTIVIZACE MLÁDEŽE. O PARTICIPACI
MLÁDEŽE NA MÍSTNÍM ŽIVOTĚ JSME PODROBNĚ
PSALI V MINULÉM ČÍSLE. V TOMTO VYDÁNÍ
VÁM ING. MÁRIA KUBIŠOVÁ VYSVĚTLÍ POJEM
KARIÉROVÉ PORADENSTVÍ A JEHO VÝZNAM PŘI
UPLATNĚNÍ SE NA TRHU PRÁCE.
„Kariérové poradenstvo je proces, v ktorom
človek vytvára väzby a rovnováhu medzi
sebou a trhom práce.“
Spokojnosť a úspešnosť človeka v profesii závisí i
od toho, nakoľko jeho zvolená profesia a činnosti
s touto spojené zodpovedajú jeho temperamentu. Extrovert bude zrejme spokojnejší v profesii,
ktorá vyžaduje kontakt s inými ľuďmi, tímovú
prácu, spoločné riešenie úloh, ktorej činnosti sú
rôznorodé, vyžadujú tvorivosť, hľadanie nového,
zmenu. Introverta naopak skôr uspokojí taký
typ profesie, ktorý vyžaduje samostatnú prácu
bez častého kontaktu s inými, skôr prácu s
materiálom, číslami, prípadne profesiu, ktorej
podstatou je bádanie, skúmanie.
Samostatnosť a výkonnosť znamená schopnosť
jedinca vyvíjať vlastnú iniciatívu, pracovať
sústredene, vedome a vytrvale na nejakej úlohe,
poznať svoje vlastné prednosti a slabé stránky,
vedieť sa produktívne vysporiadať s kritikou.
Vedieť pracovať cieľavedome, sústredene a plánovite. Snažiť sa o samostatné získavanie informácií,
zastávať vlastné názory i proti názorom ostatných, byť otvorený ku kritike, schopný prevziať
zodpovednosť s využitím daných možností.
Slová „vlastná zodpovednosť“ hovoria: My zodpovedáme. Za svoju odpoveď sme zodpovední
sami sebe, lebo len ten, kto vychádza sám so
sebou môže vychádzať aj s inými. Takže nielen v
zamestnaní, ale aj v každodennom živote by sa
mala táto schopnosť uplatňovať a pociťovať v
stále väčšej miere. Schopnosť niesť zodpovednosť
znamená pripravenosť a ochotu jednotlivca
prevziať zodpovednosť a spoluzodpovednosť
v primeranej miere, vedieť odhadnúť dôsledky
vlastného spôsobu jednania.
Kariérové poradenstvo zahŕňa služby nielen
pre tých, ktorí ešte nevstúpili na trh práce, ale
rovnako aj pre tých, ktorí si hľadajú zamestnanie
a ktorí sú zamestnaní. Cieľom kariérového poradenstva je pomáhať jednotlivcom pri rozhodovaní v otázkach vzdelávania, profesijnej prípravy,
voľby zamestnania a rozvoji kariéry v ktorejkoľvek
fáze ich života.
Kariérové poradenstvo individuálne alebo
skupinové poskytujú úrady práce, poradenské
súkromné i neziskové inštitúcie, venujú sa mu
v niektorých školách, v rámci projektov ESF
vznikajú nové metodiky a vzdelávacie programy
v oblasti kariérového poradenstva. Má svoje
miesto v mestách, ale aj na vidieku.
Kariérové poradenstvo prináša nielen krátkodobý
efekt zameraný na okamžité riešenie nepriaznivej
situácie absolventa, záujemcu o prácu ako aj
uchádzača o zamestnanie, ale aj efekt dlhodobý zameraný na rozvoj vlastnej osobnosti a
duchovných hodnôt. A to je pre našu spoločnosť
efektívna investícia.
Takto by sme mohli pokračovať vo vymenovaní ďalších kľúčových kompetencií, ktoré nám
pomáhajú vytvárať rovnováhu medzi sebou a
trhom práce. A každý z nás sa môže ocitnúť v
situácií, kedy z objektívnych alebo subjektívnych
príčin stratí rovnováhu.
Riešením pre tento problém je kariérové poradenstvo.
Ing. Mária Kubišová
Od roku 1997 má skúsenosti s realizáciou kariérového poradenstva pre študentov, absolventov
škôl, záujemcov a uchádzačov o zamestnanie
neziskové združenie K.A.B.A. Slovensko. Transformovalo know how švajčiarskej nadácie Arbeitsgestaltung K.A.B.A. Uster na podmienky Slovenska
a vyvinulo vlastné postupy a metódy práce pre
kariérové poradenstvo. Cieľom tejto činnosti je
zmierňovať dopad nezamestnanosti na sociálnu
situáciu uchádzačov o zamestnanie, stimulovať
vnútornú aktivitu, posilniť sebadôveru, v osvojení
si spôsobilosti zručností a techník pre nástup do
práce, naznačiť nové smery uplatnenia sa v iných
profesiách a ukázať možnosti ako sa presadiť na
trhu práce, v rozvíjaní kľúčových kvalifikácií t.j.
14 I /2009 VIDIEK 21
kvalifikácií presahujúcich odbor (tvorivosť, kooperácia, komunikácia, samostatnosť, rozhodnosť
a pod.). Absolvovaním niektorého z kurzov
združenia K.A.B.A. Slovensko sa pre záujemcov a
uchádzačov o prácu zvyšujú vyhliadky na získanie
a udržanie si zamestnania. Bližšie informácie
o konkrétnych projektoch sú na stránke www.
kabask.sk
Pokud byste měli zájem ve vaší obci, škole, úřadu
práce nebo neziskové organizaci poskytovat
kariérové poradenství, můžete se obrátit na členy
sítě YESN, kteří vám mohou poskytnout školení
pro kariérové poradce. Oslovit můžete následující
organizace:
KABA Slovensko, Martin, www.kabask.sk
VOKA, Banská Bystrica, www.voka.sk
ICM Orava, Tvrdošín a Námestovo, http://www.
icm.sk/index.php/icm_or/
15 I /2009 VIDIEK 21
MIKROPÔŽIČKOVÝ PROGRAM
MIKROPÔŽIČKOVÝ PROGRAM (MPP) FUNGUJE
OD ROKU 1999. PÔVODNÝM CIEĽOM PROGRAMU BOLO VYTVORIŤ PODMIENKY NA ROZVOJ
PODNIKANIA NA VIDIEKU SPRÍSTUPNENÍM
INICIAČNÉHO KAPITÁLU A PODPOROVANÍM
SPOLUPRÁCE MEDZI PODNIKAJÚCIMI OBČANMI
V RÁMCI KOMUNÍT. V RÁMCI PROGRAMU MALI
VIDIECKI PODNIKATELIA MOŽNOSŤ ZÍSKAŤ SKUPINOVÉ MIKROPÔŽIČKY, ZA KTORÉ SI NAVZÁJOM
RUČILI ČLENOVIA SKUPINY.
V roku 2005 prešiel program viacerými zmenami, jeho pôvodný cieľ (napomáhať rozvoju
vidieka) však zostal zachovaný. Aktuálna podoba
mikropôžičkového programu MPP je nasledovná:
CIEĽ MPP:
Pomoc malým živnostníkom a subjektom
uchádzajúcim sa o granty, ktoré budú mať
priaznivý dopad na rozvoj vidieka, získať finančné
prostriedky, ktoré by im boli inak nedostupné.
DRUH MIKROPÔŽIČIEK POSKYTOVANÝCH
V RÁMCI MPP:
Individuálne mikropôžičky
CIEĽOVÁ SKUPINA MPP:
• Malí podnikatelia na vidieku
• Obce, mikroregióny, občianske združenia a
pod.
CIEĽOVÉ ÚZEMIE MPP:
Pôsobnosť MPP je celoslovenská.
KRITÉRIÁ PRIDELENIA MIKROPÔŽIČKY
V RÁMCI MPP:
- PRE PODNIKATEĽOV:
1. predloženie žiadosti o poskytnutie
mikropôžičky
2. oprávnenie na podnikanie
3. vypracovanie, predloženie a obhájenie
vlastného životaschopného podnikateľského
plánu (zohľadnené budú – originalita nápadu,
odôvodnenie potreby pre rozvoj komunity,
16 I /2009 VIDIEK 21
udržateľnosť podnikateľskej aktivity, skúsenosti
v danej oblasti podnikania, reálnosť zámeru a
trhové zmýšľanie žiadateľa)
4. účel použitia zdrojov nie je v rozpore s verejným poriadkom a morálkou
5. klient nemá záväzky po lehote splatnosti voči
daňovému úradu, colnému úradu, úradu
práce, zdravotným poisťovniam ani sociálnej
poisťovni, čo doloží čestným vyhlásením
6. schopnosť zaručiť sa za prijatú mikropôžičku
podľa podmienok stanovených OZ VOKA
7. VOKA si vyhradzuje právo overiť si bonitu,
dôveryhodnosť klienta
VÝŠKA PÔŽIČKY V RÁMCI MPP:
Výška pôžičky je stanovená v rozmedzí 1000E až
6640E.
ÚROKOVÁ SADZBA V RÁMCI MPP:
Rovnomerný 4,4 % úrok
SPÔSOB ČERPANIA MIKROPÔŽIČKY
V RÁMCI MPP:
Jednorázovo vyplatená na účet klienta, po
schválení mikropôžičky Mikropôžičkovou komisiou, podpísaní zmluvy a predložení potrebných
dokumentov
DOBA SPLATNOSTI MIKROPÔŽIČKY
V RÁMCI MPP:
6 až 24 mesiacov v závislosti od výšky
mikropôžičky
ÚČEL POUŽITIA MIKROPÔŽIČKY V RÁMCI MPP:
Podnikatelia - prevádzkový kapitál tvorí maximálne 50 %
Nepodnikatelia – projekty súvisiace s rozvojom
vidieka
ZABEZPEČENIE MIKROPÔŽIČKY V RÁMCI MPP:
Zabezpečenie do výšky 100 % istiny
SPLÁCANIE PÔŽIČKY:
Dátum splatnosti splátok – 20. deň v mesiaci
Prvá splátka – 20. deň v mesiaci nasledujúcom
po mesiaci, v ktorom bola uzatvorená zmluva o
pôžičke
Splátky – mesačné
POPLATKY:
Žiadne dodatočné poplatky spojené s uzatvorením alebo administrovaním pôžičky.
ĎALŠIE PODMIENKY:
1. rodinní príslušníci – môžu žiadať o pridelenie
pôžičky iba v nasledujúcich prípadoch:
a) každý z nich má samostatné oprávnenie na
podnikateľskú činnosť
b) predmet podnikania každého z nich je rôzny
2. spoločný podnik žiadateľov – nerodinných príslušníkov– pôžičku môžu získať iba
žiadatelia, ktorí podnikajú v spoločných
priestoroch, dlžníci nesmú podnikať v
rovnakých oblastiach podnikania.
ODKLAD SPLÁTOK:
Je možný a je nutné požiadať oň. O odklade
splátok rozhoduje Mikropôžičková komisia.
Počas doby odkladu splátok pôžičky nie je odpustený úrok z pôžičky a jeho výšku za obdobie
odkladu splatí dlžník spolu s ostatnými splátkami
úveru.
SANKCIE:
V prípade oneskoreného zaplatenia splátky
sa dlžník zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu z
omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za
každý deň omeškania splátky pôžičky.
Pri nesplácaní pôžičky bude VOKA postupovať
podľa príslušných ustanovení Občianskeho a
Obchodného zákonníka.
PRÍSTUP K ĎALŠÍM ZDROJOM VOKA
Dlžníci, ktorí budú splácať pôžičku v dohodnutých termínoch a výške budú mať po jej
splatení jednoduchší prístup k ďalším finančným
zdrojom poskytovaným VOKA. Dlžník môže
získať ďalšie finančné prostriedky od VOKA až po
splatení celej výšky pôžičky a úrokov.
PREDČASNÉ SPLÁCANIE:
Dlžník má právo splácať pôžičku predčasne,
pričom mu však nevzniká nárok na zníženie výšky
úroku.
17 I /2009 VIDIEK 21
MIESTNA DEMOKRACIA - SÚŤAŽ „O ĽUĎOCH S ĽUĎMI“
Z uvedených 5 projektov porata určila 3 víťazné projekty v nasledovnom poradí:
Slávnostné vyhlásenie víťazov 3.ročníka súťaže „O ľuďoch s ľuďmi“- cena za podporu miestnej demokracie
Dňa 10.septembra 2009 sa v Banskej Bystrici konalo slávnostné vyhlásenie víťazov 3.ročníka súťaže-“O
ľuďoch s ľuďmi“ v rámci ktorej bola udelená cena za podporu miestnej demokracie.
OZ VOKA súťaž pripravuje v spolupráci s krajinami Višegradskej štvorky(Poľsko, Maďarsko, Česko,
Slovensko). Hlavným iniciátorom a predkladateľom súťaže je Centrum pro komunitní práci v Čechách
(CpKP). Projekt je financovaný Medzinárodným višegrádskym fondom.
Do súťaže sa mohli prihlásiť obce, mestá, mestské časti, mikroregióny, krajské samosprávy a inštitúcie
štátnej správy a samosprávy, ktoré umožnili účasť občanov na rozvoji obce alebo regiónu a prispeli tak
k zvýšeniu ich podielu na rozhodovaní.
1. miesto: obec Zábiedovo, projekt- Program enviromentálne uvedomelého občianstva
2. miesto: mesto Lipany, projekt- „Čajovňa Pavučina“- myšlienka, ktorá aktivovala mladých a
zapojila ich do vecí verejných
3. miesto: Bratislavský samosprávny kraj, projekt- Zapojenie mladých do života samosprávyStredoškolský parlament pri Bratislavskom samosprávnom kraji
Po národných konferenciách vo všetkých štyroch súťažiacich krajinách sa víťazi krajín stretnú na medzinárodnej konferencii v Čechách, kde budú súťažiť o najlepší projekt zapojenia verejnosti v strednej
Európe.
3.ročník súťaže na Slovenku sa konal pod záštitou Štátneho Tajomníka Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja - Daniela Ácsa.
Zo 16 prihlásených projektov do 3.ročníka súťaže porota vyhodnotila 5 najlepších projektov, ktoré boli
predstavené na slávnostnom vyhlásení víťazov a boli to projekty:
1. obec Zábiedovo, projekt- Program enviromentálne uvedomelého občianstva
2. obec Malachov, projekt- Znovuobnovenie komunitného miesta stretávania „Pod Skalkou“
3. mesto Lipany, projekt- „Čajovňa Pavučina“- myšlienka, ktorá aktivovala mladých a zapojila
ich do vecí verejných
4. Bratislavský samosprávny kraj, projekt- Zapojenie mladých do života samosprávyStredoškolský parlament pri Bratislavskom samosprávnom kraji
5. mesto Partizánske- projekt- Tvorba programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, strednodobého programového dokumentu, určujúceho hlavné smery rozvoja mesta Partizánske
Porota na Slovensku pracovala v zložení :
PhDr. Milan Holub, šéfredaktor časopisu Verejná správa, dvojtýždenníka vlády SR
Mgr. Daniel Pitoňák, UNDP
Ing. Peter Patúš, PhD -UMB Banská Bystrica
Mgr. Bela Lisáková, redaktorka týždenníka FARMÁR
Súťaž na Slovensku poriada OZ VOKA v spolupráci s časopisom vlády SR Verejná Správa, týždenníkom
miest a obcí Obecné Noviny, týždenníkom pre slovenský vidiek FARMÁR, UNDP .
Ceny pre víťazov vyhotovila Mgr.art. Janette Skybová.
(Príspevok o tvorbe a živote výtvarníčky a sklárky Vám prinášame v tomto čísle časopisu VIDIEK 21)
Zoznam všetkých prihlásených projektov, ako aj informácie o predchádzajúcich 2 ročníkoch nájdete na
stránke www.voka.sk.
Dojmy víťazov Vám prinášame v nasledujúcich príspevkoch.
Mária Beraxová, koordinátorka 3.ročníka súťaže
18 I /2009 VIDIEK 21
19 I /2009 VIDIEK 21
Víťazný projekt - Program enviromentálne
uvedomelého občianstva – obec Zábiedovo
O DOJMOCH VÍŤAZA 3.ROČNÍKA SÚŤAŽE SA SO
STAROSTOM OBCE ZÁBIEDOVO, ING.JÁNOM
BANOVČANOM ZHOVÁRALA MÁRIA BERAXOVÁ.
Ako ste sa dozvedeli o súťaži (odkial)?
Z Obecných novín.
Čím Vás súťaž zaujala?
Zaujala nás možnosťou podeliť sa s úspechom
nášho snaženia a odovzdať skúsenosti iným, ale
zároveň aj možnosť poučiť sa od iných na ich
úspechoch a skúsenostiach. V obci sa snažíme
zapájať verejnosť systematicky. Sme obcou, ktorá
pravidelne minimálne 2-krát do roka organizuje
verejné zhromaždenia obyvateľov obce, ako
najvyšší stupeň priamej demokracie. Sme signatárom európskej charty rovnosti žien a mužov na
miestnej úrovni, sme členom Klimatickej aliancie,
organizujeme prieskumy, dotazníky, zájazdy s
cieľom angažovať obyvateľov atď.
Aký je to pocit zvíťaziť?
Dobrý a zároveň zaväzujúci. Na jednej strane je
príjemné, že niekto si Vaše snaženie všimne a
ocení ho. Na druhej strane cítime pocit zodpovednosti voči obci, občanom aj voči sebe
nepoľaviť a prichádzať s novými aktivitami. Sami
a zámerne sme si nastavili latku vysoko a teraz sa
s tým musíme vyrovnať tak, aby sme ju nepodliezali, ale naopak - aby sme ju dokázali dostať na
ešte vyššiu úroveň.
Ako prijala víťazstvo obec - občania?
Zachytili sme len pozitívne reakcie. U občanov
sa snažíme pozdvihnúť hrdosť na svoju obec
a víťazstvo v súťaži O ľuďoch s ľuďmi v tom
skutočne pomohlo. Lebo ide o úspech obce,
tak sme ho prezentovali v B.Bystrici, v médiách
i smerom k našim občanom - a tak to je. Lebo
nie Program environmentálne uvedomelého
občianstva, ale jeho uvedenie do praxe v obci,
v škole v rodinách je úspechom. Bez nasadenia zamestnancov obce a školy, bez nadšenia
detských ekopolicajtov, bez pochopenia našich
občanov by nebolo “programu” ani víťazstva.
20 I /2009 VIDIEK 21
Myslíte si, že táto súťaž môže napomôcť k
vyššiemu záujmu občanov zaujímať sa o veci
verejne ?
Určite áno. Potrebuje to ale publicitu.
Odporúčam Vám aby ste oslovili aj vedenie
ZMOS. Možno by nebola zlá aj účasť na sneme,
kde by sa dal vyhlásiť v máji na budúci rok nový
ročník. Myslím, že by to mohlo napomôcť k
zvýšeniu účasti obcí v súťaži. Ako člen Rady
ZMOS Vám rád pomôžem.
Ako víťaz súťaže na Slovensku postupujete
do medzinárodnej súťaže, kde sa budete
uchádzať o najlepší projekt zapojenia verejnosti v strednej Európe. Budete sa na prezentáciu pripravovať nejako špeciálne?
Zatiaľ nevieme podrobnosti a očakávame, že sa o
nich včas dozvieme. Nepredpokladáme špeciálnu
prípravu prezentácie. Náš víťazný projekt je jasný,
jeho efekt tiež - tu sa nedá vymýšľať, držíme sa
faktov. Predpokladám však doplnenie niektorých
aktuálnych údajov, ktoré získame medzi našou
prezentáciou v Slovenskom finále a finále
v rámci V4.
Vedeli by ste si predstaviť spoluprácu s OZ
VOKA pri príprave ďalšieho ročníka napr. ako
člen hodnotiacej komisie?
V rámci možností určite áno a rád.
Ďakujem za rozhovor a teším sa na ďalšiu našu
spoluprácu .
Adresa: Obec Zábiedovo
Obecný úrad
028 01 Zábiedovo 76
Tel/Fax: 043 5392 653
Mobil: 0904 657 789
E-mail: [email protected]
www.zabiedovo.eu
O zapojení sa do projektu „Čajovňa pavučina“,
KTORÝ ZÍSKAL 2.MIESTO V 3. ROČNÍKU SÚŤAŽE „O ĽUĎOCH S ĽUĎMI“ - SA S NAMI PODELIL FALAT
PATRIK- SPOLUZAKLADATEĽ „ČAJOVNE PAVUČINA“.
Čajovňa pavučina. Nebolo týždňa, kedy by som
toto spojenie nepočul. Keď už to tam mám
napísať tak čajovňa sa v podstate stala nejakou
tou súčasťou môjho života. A celé to začalo v
roku, keď som nastúpil na gymnázium. Spoznal
som nových priateľov a to bolo dôsledkom toho,
že dnes som, kde som. Práve keď som nastúpil
na gymnázium projekt čajovne pavučiny získal
grant a začalo sa so zriadením.Zapojil som sa už
priamo pri montovaní nábytku, čo bola asi moja
Reprezentoval som projekt Čajovňa povučina
na celoslovenskej súťaži O ľuďoch s ľuďmi-cena
za podporu miestnej demokracie. Z určite silnej
konkurencie sa náš projekt dostal do užšieho
výberu a celkovo skončil na výbornom druhom
mieste, čo ho posunulo na medzinárodnú
konferenciu v Čechách.Určite to svedčí o tom, že
tento projekt má niečo do seba, čo z neho robí
dobrý projekt.Celkovo môj osobný názor na tento
projekt je úplne pozitívny. Hovorí o spolupráci
prvá aktivita ohľadom čajovne.Prišlo slávnostné
otvorenie a prvé služby v čajovni.Veľmi rád som
pracoval v čajovni.V treťom ročníku na gymnáziu
som bol členom študentskej spoločnosti, v ktorej
som mal na starosti čajovňu a konkrétne akcie a
služby v nej.
Dalo mi to hlavne veľa príjemného času stráveného medzi priateľmi a v dobrom prostredí.
Projekt sa rozbehol a s ním aj rôzne aktivity a
akcie, ktoré sa v nej konali.Zúčastnili sme sa
rôznych školení a akcíí, ktoré mi do života priniesli veľa nového. Práve vďaka čajovni som začal
vnímať aj také veci, o ktorých som si dovtedy
neuvedomoval, alebo ktoré ma nezaujímali.
Už len to,že som sa zapojil do projektu čajovne
bolo príčinou všetkých mojích doterajších aktivít.
Stal som sa členom mládežnického parlamentu
v meste,neskôr členom športovej komisie. Začal
som sa zapájať do veci verejných a s tým aj do
rôznych súťaží okolo toho.
mesta a mládeže hoci to nebola moja prvá súťaž
ohľadom čajovne. Na takýchto súťažiach som sa
veľa dozvedel, získal nové kontakty a informácie
o nových projektoch a pripravovaných akciách.
Celé toto všetko okolo projektu si myslím,že mi
zo života nezobralo nič dôležité ale naopak dalo
mi to mnoho.
Som veľmi rád, že som takýmto spôsobom zainteresovaný do Čajovne a rád budem tento skvelý
projekt reprezentovať naďalej.
Falat Patrik, OZ ADELI
Mesto Lipany
Do uzávierky časopisu sa nám nepodarilo
získať dojmy zo súťaže od Stredoškolského
parlamentu pri BSK. Príspevok Vám prinesieme v najbližšom čísle nášho časopisu.
Mária Beraxová
koordinátorka 3.ročníka súťaže
21 I /2009 VIDIEK 21
VAŠE PRÍSPEVKY
DEŇ POROZUMENIA A ŠŤASTIA V CENTRE
VOĽNÉHO ČASU V DOBŠINEJ
Centrum voľného času detí a mládeže v Dobšinej
každoročne organizuje v decembri pred Vianocami Deň porozumenia a šťastia za pomoci
Konta Orange pre starých osamelých seniorov,
azylový dom, dom opatrovateľskej služby a pre
deti z neúplných a chudobných rodín. Už pri
podávaní projektu sme mali vytypované deti
a seniorov pre ktorých sme pripravili a zorganizovali vianočné posedenia. Občanom, ktorí
sa zo zdravotných dôvodov podujatia nemohli
zúčastniť sme navštívili doma. V minulom roku
sa nám „ Deň porozumenia a šťastia “ organizoval trochu lepšie vďaka dobrému ohlasu z
predchádzajúceho roku. Mnohí účastníci sa už v
novembri informovali či takéto Vianoce budeme
organizovať. Po obdŕžaní návratiek sme sa pustili
do nákupov tovaru, darčekov rozdelenie úloh,
prípravy programu, výzdoby. Snažili sme sa, aby
darčeky urobili radosť, ale zároveň boli praktické. Preto si deti našli hračky, no aj kozmetiku
a ovocie. Pri príprave darčekov sme zohľadňovali
aj vek detí. Podobne citlivo sme postupovali aj
pri výbere darčekov pre seniorov, azylový dom
a dom opatrovateľskej služby. Podľa reakcie ob-
22 I /2009 VIDIEK 21
Tradícia na Gemeri
darovaných vieme, že sme vďaka Kontu Orange
urobili radosť všetkým.
Obetavosť a ochota zamestnancov Centra
voľného času a dobrovoľníkov sa odzrkadlila na
príprave štedrovečerného stola., príprave jedál,
výzdoby, programu. Podarilo sa nám vykúzliť
príjemnú atmosféru. No prekvapili nás aj naši
starkí, pripravili si pekné vianočné piesne priniesli
si husle, akordeón a spoločne spievali. Jedna pani
povedala, že ona robí dobrú kapustnicu, ale naša
je lepšia. Pre nás to bola veľká poklona.
Všetci boli úprimne a príjemne prekvapení.
Vianočné stretnutia boli príjemné, veselé a všetci
hostia mali úprimnú radosť. Pohostenie bolo: z
vianočnej kapustnice, zemiakového majonézového šalátu, vyprážanej ryby, vianočného pečiva,
ovocia, nealkoholických nápojov pre dospelých
káva a prípitok. Návštevy nemobilných občanov
sme zabezpečili tak, aby darčeky a vianočné
pečivo dostali najneskôr 28. decembra.
Tohto roku sme si opäť podali projekt cez Konto
Orange a dúfame, že aj teraz nás podporia.
Anna Gömöriová
Rozvoj vidieka v praxi – tak by som nazvala v
skratke príbeh manželov Pápaiovcov a ich aktivity
v obci Jablonov nad Turňou ale i v širšom okolí, či
napokon v rámci iniciatívy pri budovaní miestnej
akčnej skupiny KRAS na území Mikroregiónu
DOMICA. Nielenže patria v kraji medzi priekopníkov a úspešných prevádzkovateľov rozvoja
vidieckej turistiky, ale plne si uvedomujú bohatstvo
svojho regiónu, jeho históriu a tradíciu a aktívne
ho propagujú prostredníctvom rôznych festivalov v prostrední nanajvýš vhodnom a zaujímavom – v starej obilnej sýpke pôvodne patriacej
rodine Eszterházy – tkz. granáriu a jej okolí. Za
účelom propagácie a obnovy tradícií preto založili
občianske združenie ALMA – Centrum obnovy a
ochrany ľudovej architektúry a tradícií Gemera,
ktoré v súčasnosti realizuje niekoľko projektov za
podpory rôznych donorov, medzi inými napríklad
Konta Orange, Karpatskej nadácie v spolupráce s
US Steel Košice, či programu Interreg.
Za pomoci grantových prostriedkov, ale vo veľkej
miere aj z vlastných zdrojov, rekonštruujú starú
sýpku veľmi citlivým spôsobom rešpektujúc typické
prvky starej stavby pre jej nové využitie oslavy
tradícií na Gemeri. Tiež sa snažia vrátiť tradíciu
piecok a sušiarní na Gemeri – už nanovo postavili
7 piecok z ktorých dve sú multifunkčné a okrem
tradície pečenia chleba, sa dá na nich aj variť – buď
na pristavanom šporáku alebo v zabudovanom
kotli, piecť mäso, či zostatkovým teplom sušiť ovocie. Piecky sú vhodne rozmiestnené v okolí sýpky a
spolu s ňou sú základom budúceho širšieho areálu
propagácie kultúry, histórie a tradície Gemera.
V celkom nedávnej minulosti sa mohli ľudia z
bližšieho a širšieho okolia presvedčiť aj na vlastné
oči, že Pápaiovci svoje plány myslia vážne, a to
na dvoch výnimočne vydarených aktivitách – tak
povediac festivalov – 1. Festival vyberania desiatku
z úrody dňa 26.9.2009 a Otvorenie 1. pieckového
hájika na Slovensku - Dni Piecky v dňoch 13. a
14.11.2009.
Jela Tvrdoňová
REMESLO MÁ
ZLATÉ DNO
Po 7. krát Klenovská Skorušina znela detským
smiechom pri tradičných remeslách, ľudových
piesňach, ľudových tancoch, či hrách. Občianske
združenie RODON Klenovec v spolupráci s
Miestnym kultúrnym strediskom a Folklórnym
súborom Vepor pri Obecnom úrade v Klenovci a
Gemersko-malohontským osvetovým strediskom
v Rimavskej Sobote organizovali zaujímavé aktivity, kde mohli deti bližšie poznávať čaro dávnych
tradícií a zároveň ich využívať i pre súčasnú dobu.
24 detí vo veku 8-13 rokov v spolupráci s 10-timi
mladými dobrovoľníkmi vo veku od 15 – 18 rokov- tanečníkmi FS Vepor, ako i ďalšími dospelými
dobrovoľníkmi a to kuchárka, zásobovač, zdravotná sestra a koordinátori tábora realizovali 7
dňový letný tábor remesiel, hudby, spevu a tanca
pod názvom Remeslo má zlaté dno.
Deti sa vďaka lektorom učili vyrábať špeciality
a to: syr z kravského mlieka, parenice, syrové korbáčiky ktoré im pomohla vyrobiť
23 I /2009 VIDIEK 21
dobrovoľníčka pani Bútorová, ale i sladké harovce
(boľastníky) Mária Kochanová. Po ochutnávkach
svojich špecialít sa priúčali vyrobiť a vyzdobiť
opasok za pomoci Jána Maciaka z Tisovca,
vyrezať sochu Permoníka s rezbárom Dušanom
Šarkanom z Vrboviec. Pavol Ferdinandy z Revúcej
im ukázal čo krásne ponúka samotná príroda a
zo samorastov si mohli vyrobiť pastiersku palicu.
So Stanislavou Zvarovou poznávali liečivé bylinky,
ktoré si usušené balili do plátenných vrecúšiek
vyzdobených servítkovou technikou, ako i
drevené obrázky, či črepníky. Maľovaním na sklo
si vyzdobili staré poháriky, z ktorých vznikli krásne
lampášiky. Veľkú radosť deťom robili vyrobené
košíky z pedigu s Jaroslavom Zvarom ale i lubové
koše s Michalom Dovalom z Klenovca. Lucia
Beracková a Branislav Benco tanečníci FS Vepor z
Klenovca priúčali deti pracovať s drôtom a mohli
si tak vyrobiť šperky, či iné ozdobné predmety. S
Elenkou Mináčovou tiež členkou nášho súboru
si vyrábali handrové bábiky. Pani Ľubka Žilková
z Kokavy nad Rimavicou trpezlivo deti učila tkať
handrové koberčeky, z ktorých vznikali aj krásne
vankúšiky, či taštičky. Okrem tkania si mohli
vyskúšať ako sa musí pripraviť priadza, aké náradia sa používajú pred tým ako si tkáčky – či tkáči
môžu sadnúť za krosná. Annamária Dovalová tiež
naša tanečníčka priúčala dievčatá paličkovaniu a
jej spolutanečníčka Zuzanka Jakabšicová vyšívaniu
s krivou ihlou. Ďalšiu dielňu výrobu píšťaliek
viedol Tomáš Daloš z Lehoty pri Nitre, ktorý deti
zároveň učil aj hru na tento hudobný nástroj.
Veľkým zážitkom pre deti bola návšteva
folklórneho internetové rádia JankoHraško
– studnica slovenského folklóru, v zastúpení
Renátky Zemanovej a Igora Hrašku, ich prezentácia hry na pastierske hudobné nástroje a zároveň
im redaktor Igor vymýšľal rôzne zaujímavé hry,
hádanky – to bolo smiechu.
Program tábora bol ozaj veľmi bohatý. Deti mali
budíček od 7- mej hodiny, po ktorom nasledovala
rozcvička v prekrásnej prírode a po raňajkách už
od 9-tej hodiny ako včeličky pracovali v dielňach
s malou prestávkou na desiatu až do obeda.
Mali svoju obedňajšiu prestávku na svoje aktivity – osobné voľno a od 14-tej hodiny pracovali
opäť mladí remeselníci pri rôznych remeselných
technikách, ale i v hudobnej dielni s pánom
Drahomírom Dalošom z Lehoty pri Nitre, ktorý sa
snažil vychovať nádejných gajdošov, či fujaristov.
24 I /2009 VIDIEK 21
Po olovrante nasledovala krátka tanečná dielňa a
od 16,30 sa im už venovali animátori tábora pri
rôznych športových, či vedomostných súťažiach.
Súťažili v 4 oddieloch ktoré mali svoje názvy,
hymnu a vlajku. Založili si tak svoje remeselné
cechy a to: vinári, garbiari, žochári, hrnčiari.
Po večeri si spolu zaspievali pesničky a do večierky
opäť nasledovali súťaže až do 21- hodiny, kedy sa
už museli pripravovať na nočný odpočinok.
Svoju šikovnosť, zručnosť a hotové výrobky
prezentovali 25. júla 2009 na 6. ročníku
kultúrno-spoločenského podujatia Dedina ožíva v
Drienčanoch.
V sobotu večer nechýbal táborový karneval so
zábavou do nočných hodín. V nedeľu absolvovali
turistickú prechádzku do Vlčej jamy a tak mali
možnosť poznávať kraj v ktorom kedysi naši
predkovia žili a vytvárali svojou tvrdou prácou
krásne hodnoty i pre nás. O 14- hodine v nedeľu
bola pripravená prezentácia s vyhodnotením
súťaží za účasti rodičov, starých rodičov, ktorí
mohli vidieť čo ich deti dokázali.
Zmyslom tohto tábora bolo okrem zvládania
a poznávania tradičných remeselných techník,
poznávania kultúrnych hodnôt nášho národa i
spolupatričnosť, práca v kolektíve a získavanie
mladých aktivistov ku práci s deťmi. Robiť niečo,
čím potešia nielen seba, ale i tých druhých,
mladších, slabších. Náš letný tábor bol ako jedna
veľká rodina.
Toto všetko mohli deti absolvovať vďaka podpore
projektu OZ RODON Klenovec z grantového
programu OZ MALOHONT: Občania regiónu –
región občanom, 2% kampane OZ RODON Klenovec, a vďaka podpore miestnych podnikateľov
Jána Ulického, Jána Figuliho a Jána Parobeka.
Ďakujeme aj Obecnému úradu a Lyžiarskemu
klubu Ski Skorušina v Klenovci za poskytnuté
priestory na letný tábor.
Na záver ďakujeme všetkým, ktorí sa počas
týždňa deťom s láskou venovali a odovzdávali im
svoje vzácne vedomosti či zručnosti.
Vďaka patrí ale i všetkým deťom, ktoré boli ozaj
zapálené pre tieto činnosti a spolu vytvárali
krásny týždeň v prírode nerušenej mobilnými
telefónmi, či inými technickými výdobytkami
súčasnej doby.
Zostáva len konštatovať že deti dokážu veľa, len
treba mať na ne čas a trpezlivosť.
Stanislava a Jaroslav Zvarovci – koordinátori projektu
Občianske združenie TATRY
DRŽITEĽ „THE SASAKAWA ENVIRONMENTAL AWARD“ V ROKU 2000 A 2002,
NÁRODNEJ CENY ZA KULTÚRNE A PRÍRODNE DEDIČSTVO 2004“,
CENY RADY MLÁDEŽE SLOVENSKA ZA PODPORU PRÁCE S DEŤMI A MLÁDEŽOU - „MOST 2006“
BRITSKEJ ENVIRONMENTÁLNEJ CENY „INTERNATIONAL GREEN APPLE AWARDS“ V ROKU 2007.
ČLEN MEDZINÁRODNEJ ORGANIZÁCIE DANUBE ENVIRONMENTAL FORUM (DEF),
AGRO – EKOFÓRA A PLATFORMY EKOFÓRUM
KEMI 627/5, 031 04 LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, TEL./FAX: ++ 421 44 553 10 27, E – MAIL: [email protected]
HTTP://WWW.YOUTUBE.COM/OZTATRY , INFORMAČNÁ STRÁNKA O EKOLÓGII - HTTP://WWW.EKOKOMPAS.HOST.SK
PODPORTE PROJEKT DETSKEJ EKOPOLÍCIE –
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ
Nadácia Pontis iniciovala vznik unikátneho darcovského portálu „Dobrá krajina“ (http://www.
dobrakrajina.sk) a do rovnomenného programu
prijala cca 250 projektov. Z nich vybrala 51. Tieto
projekty sa teraz uchádzajú o finančnú podporu
od darcov prostredníctvom darcovského portálu
„Dobrá krajina“. Medzi nimi je aj projekt OZ
TATRY – „Detská EKOpolícia – Liptovský Mikuláš“.
„Dobrá krajina“ je darcovským portálom, ktorý
prostredníctvom podpory rôznych komunitných
projektov umožňuje občanom reálne prispieť k
zmene tváre Slovenska. Portál „Dobrá krajina“
vďaka moderným technikám personalizovanej
podpory zásadným spôsobom zjednodušuje a
urýchľuje proces darovania (on-line platby, internet banking, kreditné karty, SMS) tak, aby spôsob
vykonania dobrého skutku nebol komplikovanejší
a časovo náročnejší ako samotný skutok.
Darcovstvo je transparentné a dostáva darcu do
priameho kontaktu s podporenou organizáciou.
Darcovstvo na portáli „Dobrá krajina“ je jednoduché. Prvým krokom do “Dobrej krajiny“ je
registrácia na portáli - darca vyplní jednoduchý
registračný formulár. Potom si darca zvolí
projekt, ktorý chce podporiť, určí si výšku sumy
a spôsob podpory. Podľa osobných preferencií
môže darca na zaslanie finančnej podpory použiť
internet banking, ePay, platobnú kartu, alebo
darovať peniaze v hotovosti. Darcovia môžu
podporovať projekty aj formou SMS na číslo 871.
Táto možnosť je aktuálna iba pre zákazníkov
s paušálom spoločnosti T-mobile Slovensko a
Orange Slovensko. Hodnota 1 SMS je 1 E a táto
suma ide v plnej výške na projekt, ktorý sa darca
rozhodne podporiť.
Pokiaľ ste sa rozhodli podporiť projekt OZ TATRY:
„Detská EKOpolícia – Liptovský Mikuláš“ zaregistrujte sa na portáli „Dobrá krajina“ (http://www.
dobrakrajina.sk) a podporte nás. Vopred Vám
ďakujeme za akúkoľvek finančnú podporu tohto
projektu. Bližšie informácie o projekte nájdete na:
http://www.dobrakrajina.sk/dobre-projekty/
detska-ekopolicia-liptovsky-mikulas.html
Cieľom projektu „Detská EKOpolícia – Liptovský
Mikuláš“ je vytvoriť pri základných školách v
zberovej oblasti Verejnoprospešných služieb
(VPS) - Liptovský Mikuláš (mesto Liptovský
Mikuláš a 21 obcí) sieť detských ekopolicajtov.
Detskí ekopolicajti, ktorí budú označení tričkom a
šiltovkou ekopolicajta, budú kontrolovať kvalitu
triedenia odpadov obyvateľmi a udeľovať im
zelené, oranžové a červené karty, podľa kvality
triedenia. Ďalej budú odhaľovať nelegálne skládky
odpadov, znečisťovanie verejného priestranstva
a svoje poznatky hlásiť mestskému úradu a
obecným úradom, mestskej polícií a OZ TATRY.
Taktiež budú realizovať výchovno - vzdelávacie
aktivity pre miestnu komunitu. Projekt má dve
fázy a počas každej z nich bude vyškolených po
75 detských ekopolicajtov. Ich predpokladaný
dobrovoľnícky vklad, počas pilotných dvoch
rokov, je 21 000 osobohodín. Inšpiráciou pre
tento projekt bola práca detskej ekopolície v obci
Zábiedovo.
Aktivity OZ TATRY môžete podporiť aj prostredníctvom venovania 2 %-nej asignácie dane za rok
2009, nakoľko bolo registrované ako príjemca
2 %, a to dňa 28.9.2009 pod číslom NCRIs
33126/2009 (N 138/2009, NZ 32621/2009). IČO
organizácie: 37802712, sídlo organizácie: KEMI
627/5, 031 04 Liptovský Mikuláš.
Mgr. Rudolf PADO
Predseda a projektový manažér OZ TATRY
25 I /2009 VIDIEK 21
Pomôžu bioodpadom dymové signály?
Ružín stále nemá na ružiach ustlané
DYM STÚPAJÚCI ZO ZÁHRAD ČI VEREJNÝCH PRIESTRANSTIEV, PRIPOMÍNAJÚCI S.O.S SIGNÁLY,
KAŽDOROČNE UPOZORŇUJE NA ZLÉ NÁVYKY ĽUDÍ A ZDRAVOTNÉ PROBLÉMY, KTORÉ SI SPAĽOVANÍM
BIOLOGICKÉHO ODPADU MÔŽU PRIVODIŤ.
TOXICKÉ LÁTKY, KTORÉ PRI TOM VZNIKAJÚ ŠKODIA NIELEN ŽIVOTNÉMU PROSTREDIU, ALE AJ ĽUĎOM
SAMOTNÝM. O TOM, ŽE KONAJÚ PROTIPRÁVNE, NEMAJÚ PÁLIACI OBČANIA ČASTO KRÁT ANI POTUCHY.
PROBLÉM VODNEJ NÁDRŽE, KTORÁ UŽ CEZ TRI DESAŤROČIA BOJUJE S OBROVSKÝMI NÁNOSMI
ODPADU, SA EŠTE STÁLE NEVYRIEŠIL. TONY POUŽITÝCH OBALOV A INÝCH ODPADOV KTORÉ SA
HROMADIA NA HLADINE KEDYSI ATRAKTÍVNEJ TURISTICKEJ PRIEHRADY IGNORUJÚ AJ STAROSTOVIA
PRIĽAHLÝCH OBCÍ.
TRAMPSKÉ ZDRUŽENIE SEVERKA UPOZORŇUJE NA SITUÁCIU SYMBOLICKOU VÝSTAVOU V SPOLUPRÁCI S PRIATEĽMI ZEME-SPZ.
08.10.2009
Legislatívnych zákonov ktoré zakazujú alebo
obmedzujú spaľovanie bioodpadov je hneď
niekoľko. Dôvod je jasný: pri zlom nakladaní s
bioodpadom dochádza k úniku toxických látok,
ktoré ľudia dýchajú. Ide pritom o nebezpečné
látky ako dechty či jedovatý plyn, oxid uhoľnatý.
Proces spaľovania pritom nie je dedičstvom
našich predkov. Súčasné domácnosti si mnohokrát neuvedomujú že spaľujú bioodpad,
ktorého nedokonalé horenie pod vplyvom
nevhodnej vlhkosti, nízkych teplôt a nedostatku
kyslíka spôsobuje namiesto horenia dymenie,
ktoré domácnosti ešte viac podporujú prikladaním ďalších materiálov ako sú PET fľaše, pneumatiky či kombinované obaly tetrapak.
Dym pritom nezasahuje len miesto spaľovania,
ale aj pozemky susedov, či celú obec.
Obyvatelia ktorí biologický či iný odpad nespaľujú
sa teda majú dôvod brániť. Podporuje ich v tom
aj Občiansky zákonník. Ak ich nepríjemný dym
obťažuje, anonymne sa môžu obrátiť na Obecný
úrad alebo štátnu políciu.
O správnom nakladaní s odpadmi a ochrane
ľudského zdravia totiž hovorí aj zákon o odpadoch v znení neskorších predpisov z roku 2001,
kedy je ,,pri nakladaní s odpadmi alebo inom
zaobchádzaní s nimi každý povinný chrániť
zdravie ľudí a životné prostredie“ (č. 223/2001 Z.
z.). Od roku 2006 zase platí zákaz zneškodňovať
biologicky rozložiteľný odpad, a to nielen zo súkromných záhrad, ale aj z verejných priestranstiev,
akým je napr. opadané lístie a pod. (tamtiež,
č. 223/2001 Z. z.). Zákony sa však netýkajú
len zneškodňovania odpadov, či obťažovania
susedov. Spaľovanie odpadov je trestné aj z
pohľadu zakladania ohňa, a to všade tam kde by
mohlo dôjsť k jeho rozšíreniu. Táto skutočnosť
je ošetrená zákonom o ochrane pred požiarmi
(č.314/2001).
26 I /2009 VIDIEK 21
Ako vidia problém Priatelia Zeme-SPZ? Branislav Moňok: ,,Riešenie problému stojí hlavne
na obciach, ktoré by pre ľudí mali vytvárať
systémy zabezpečujúce zmysluplnú náhradu za
spaľovanie bioodpadu. Je to ich povinnosť. Môže
to byť napr. podpora domáceho kompostovania,
zavedenie zberu biologického odpadu, vybudovanie obecného kompostoviska a pod. Dôležitým
krokom je však aj dostatočná informovanosť
obyvateľstva a účinná kontrola dodržiavania
zákonov zo strany kompetentných.“, dodáva.
Nemenej dôležitý je však aj prístup jednotlivcov,
ktorí nebudú zatvárať oči pred nebezpečenstvom
z pohodlnosti: ,,Jedným z riešení je ísť osobným
príkladom, a to snahou neprodukovať zbytočný
odpad, separovať ho, kompostovať biologické odpady, ale aj dodržiavať zákony.“, tvrdí
projektový manažér, Branislav Moňok. Následne
dodáva, že občania by sa mali zapojiť do systému
nakladania s odpadmi, ktorý pre nich pripravila
samospráva. Zber veľkoobjemového odpadu či
jeho separovanie sú niektoré z tých, ktoré obce
môžu ponúkať, je preto dôležité informovať sa
či naozaj ide o samosprávu, ktorá obyvateľom
pomáha, alebo ich v protizákonnom správaní
podporuje. V prípade, že občan získa pocit,
že jeho samospráva vo veci odpadov naozaj
veľmi nepokročila, mal by o situácii upovedomiť
Obecný úrad alebo poslancov obecného
zastupiteľstva.
Hodnotné nakladanie s bioodpadmi totiž nie je
nedosiahnuteľným ideálom. Práve naši predkovia
chápali kolobeh prírody vo svojej dokonalosti:
,,Samotné kompostovanie bioodpadov je proces,
ktorý prinavracia cenné organické látky a živiny
späť do pôdy. Tie isté, ktoré sa pri spaľovaní
strácajú.“, ukončuje Branislav Moňok.
Viac informácií
Branislav Moňok, projektový manažér, Priatelia Zeme SPZ, 0904 124 726 [email protected]
01.10.2009
Občianske združenie Priatelia Zeme-SPZ sa do
problematiky Ružína pustilo už pred vyše rokom.
Projekt, ktorého zámerom bolo zastavenie a
minimalizovanie znečistenia vodnej nádrže oslovil
s ponukou spolupráce nielen dobrovoľníkov, ale
predovšetkým starostov priľahlých obcí, ktoré
ležia na prítokoch riek Hornád a Hnilec. Záujem
o riešenie problému čiernych skládok a zlého odpadového hospodárstva však prejavilo len veľmi
nízke percento pôvodcov.
Ponuky boli pritom prezentované viackrát:
,,Dotyčných sme oslovili nie raz, a to e-mailami,
telefonátmi, takmer všetkým obciam boli zasielané letáky, pričom starostovia boli pozvaní aj
na náš seminár, navrhujúci riešenia problémov
s odpadmi“, komentuje Katarína Vrábľová z
Priateľov Zeme-SPZ. ,,Ponuka na spoluprácu bola
zase opätovne prezentovaná na zasadnutí ZMOS
Hnileckého regiónu. Ostala však bez odozvy.“
Nedostatok záujmu teda provizórne riešila len
,,čata odpratávačov“, zložená z kompetentných
orgánov a dobrovoľníkov. Jej fungovanie však
nemá priveľký zmysel. Hlavne v jarnom období
a po búrkach sa hladina vôd opäť dvíha, pričom
odpad splavovaný z brehov riek priľahlých obcí
pokrýva takmer celý povrch nádrže. Vodohospodári ktorí sa problém snažili paralelne riešiť,
však nie sú nadšení z toho, že sa musia podieľať
na odstraňovaní odpadu, ktorého nie sú pôvodcom. Pred zhruba rokom ich čistenie nádrže stálo
pol milióna korún.
Podľa ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky by problému mali zabrániť starostovia obcí, nie legislatíva.
Priatelia Zeme-SPZ však upozorňujú, že príčinou
nie je len odpadové hospodárstvo, ale aj
zlé návyky ľudí, ktoré nie sú kontrolované:
,,Ľudia nesmú mať motiváciu vynášať odpad na
čierne skládky či k vodným tokom riek.“ Katarína
Vrábľová zároveň približuje súčasný priebeh
projektu: ,,Pokračujeme v monitoringu čiernych
skládok, pričom podnety budeme dávať priamo
na Obvodný úrad životného prostredia. Na tie
najviditeľnejšie priestupky sme už podnety dali.“
Priehrada však nie je len tŕňom v oku ekológov.
Ružín pozostávajúci z dvoch rozľahlých nádrží
(spolu 63,5 miliónov metrov kubických) bol od
r. 1967 vyhľadávaným miestom letnej rekreácie
a aktívneho oddychu domácich aj turistov.
Mnoho času tu trávili aj trampské skupiny, ktoré
tu rozvíjali svoje tradície a organizovali rôzne
podujatia. Účastníkom súťaže ,,Poklad na striebornom jazere“ bola vyše stovka trampov z Čiech
i Slovenska.
A práve trampské združenie Severka upozorňuje
na problém Ružína spomienkovou výstavou. Tú,
pod názvom ,,Poklad na striebornom jazere trampský Ružín“ otvára v spolupráci s Baníckym
múzeom v Gelnici.
V dňoch 3.októbra - 31.decembra 2009 si teda
v priestoroch baníckeho múzea môžete pozrieť
výstavu týkajúcu sa nielen kultúry trampingu, ale
aj ,,kultúry“ ružínskej priehrady.
Na súčasný ,,poklad“ strieborného jazera v tom
negatívnom zmysle upozorní prizvaná organizácia Priatelia Zeme-SPZ, a to za pomoci bohatého
dokumentačného materiálu.
Viac informácií
Katarína Vrábľová, projektová manažérka, Priatelia Zeme
– SPZ, 0908 656 799 [email protected]
27 I /2009 VIDIEK 21
Výtvarníčka, sklárka Janette Skybová
„OBJAVUJEME MIMOZEMSKÉ CIVILIZÁCIE,
PÁTRAME PO MIMOZEMŠŤANOCH A PRITOM
NEPOZNÁME ZEM, PO KTOREJ CHODÍME,“ HOVORÍ MLADÁ VÝTVARNÍČKA JANETTE SKYBOVÁ.
JEJ KERAMICKÚ TVORBU SPÁJA S PRÍRODOU
HLINA. VKLADÁ DO NEJ ŽIVOT, KTORÝ V NEJ
PULZUJE V PODOBE LISTOV A BYLINIEK. LISTY
MALINOVÉ, DUBOVÉ, LIPOVÉ... LISTY HROZNA.
Jednoduchosť a čisté tvary. To sú Janettine
dominanty. To má najradšej. V tvorbe, v živote, v
prírode, ktorú miluje a je jej inšpiráciou. A to aj
napriek tomu, že nebola k nej vždy milosrdná. V
Jarovniciach, kde sa narodila a vyrástla a neskôr v
Banskej Bystrici, kde istý čas žila, ju prenasledovala „veľká voda“. Aj v Ľubietovej, kde sa so svojou
rodinou napokon usadila a žije, ušla vlaňajšej
„potope“ doslova len o vlások. Dnes tu má svoj
dom. Dielňu. Záhradu plnú voňavých byliniek a
slnečníc. A nič, ani veľká voda, ju vraj nedonúti
odtiaľto odísť. Tu je doma...
Sortiment keramiky Janetty Skybovej obsahuje
160 rôznych druhov, ktoré navrhla a vymodelovala sama. Nesú pečať jej talentu, zručnosti,
nápadov, fantázie a originality. Odtlačok niečoho
v hline... Znie to jednoducho. Ale človeku to musí
zísť na um, v jeho fantázii sa musí zrodiť tvar,
podoba, jeho ruky musia vymiesiť, vymodelovať,
vypáliť hlinu. Janettina keramika je pálená
dvakrát... Hovorí, že niečo podobné ako ona, robili v Prahe karmelitánky. Zatiaľ po tom nepátrala,
ale veľmi ju to zaujíma. „Stále sa učím...“
PROSTREDIE V TVORBE A NAOPAK
Dom Janetty Skybovej v Ľubietovej je celkom
obyčajný. „Pomaly si ho dávame do poriadku
podľa svojich predstáv...“ A dielňa? Tiež úplne
obyčajná. Dielňa, v ktorej sa pracuje. Len tak,
ale nie mimochodom, Janetta pracuje dvanásť
hodín denne. „Mám problém s oddychovaním,“
smeje sa. „Neviem to. Som jednoducho naučená
robiť. Ako môj otec, ako môj brat...“ Dielňa má
dvere do ulice Nad Krčmou (tak sa tá ulica volá)
28 I /2009 VIDIEK 21
sú známe v celom svete. Je to skutočne veľmi
obetavý, ochotný človek. Jemu vďačím za to, že
som objavila sklo. Sklo ako také, ako hmotu, materiál. Že som sa v ňom našla. Dovtedy jediná vec
zo skla, ktorú som poznala, bola Zlatá Zuzana.
Ján Sajko prišiel do Jarovníc, keď som bola asi v
ôsmej triede. Mala som ísť na nejakú elektrotechnickú priemyslovku, on však bol presvedčený, že
mám talent a trval na tom, že musím ísť na umeleckú výtvarnú školu. Dodnes nechápem, ako sa
mu podarilo presvedčiť rodičov, aby ma pustili na
skúšky do sklárskej školy v Kamenickom Šenove.
Je to v severných Čechách, veľká diaľka...
Skúšky som spravila, prijali ma. Tam si ma sklo
načisto získalo. Podmanilo. Stačilo raz vojsť do
sklárne a už som bola v tom...“
J
anetta pokračovala v štúdiu na Vysokej škole
výtvarných umení v Bratislave. Dva roky študovala
dizajn, potom sklárske výtvarníctvo u docenta
Juraja Gavulu. Od skončenia školy (1998) sa
venuje... keramike.
a tie dvere sú takmer vždy otvorené dokorán. V
jej dielni je vždy plno ľudí. Neprekáža jej to. Má
ľudí rada, rada sa s nimi rozpráva a navyše, vie sa
nasmerovať do pohody, ktorú si tvorba vyžaduje.
Ona sama, drobná a útla, vyžaruje toľko pohody,
že by ju mohla pribaľovať ku svojim výrobkom.
Napokon, veď aj pribaľuje. Je v nich. Zmiešaná s
hlinou...
NA ZAČIATKU BOLO SKLO
Predchádzajúce riadky by mohli evokovať domnienku, že živlom Janetty Skybovej je voda. Alebo
hlina. Ale nie je to celkom tak. Je ním sklo. Ono
bolo na začiatku jej výtvarného životopisu... a
stalo sa súčasťou jej života, myslenia, bytia. Miluje sklo. A milovať sklo znamená asi toľko, ako
obdivovať a ceniť si vlastnosti, ktoré tvoria jeho
trvalú hodnotu, teda poctivosť hmoty a poctivosť
práce. Ešte predtým, ako na začiatku, bola však
základná škola v Jarovniciach a učiteľ Ján Sajko.
„Ku sklu, a to musím povedať, som sa dostala
vďaka tomuto učiteľovi, ktorý, ako je známe, sa
venuje rómskym deťom v Jarovniciach. Ich kresby
OD SKLA KU KERAMIKE
„Chcem robiť sklo. Túžim robiť sklo, ale nemám
na to podmienky. A keďže som nemala prácu,
založila som si živnosť na výrobu keramiky,“
hovorí Janetta. Nič sa však nezmenilo na tom, že
jej srdcovou záležitosťou je sklo. „Sklo je úžasný
materiál. Priehľadný, nebezpečný... Chcete vidieť
moje jazvy? Nemyslím, že existuje sklár bez jaziev.
Zranenia, neraz aj ťažké úrazy, sa stávajú hlavne
pri posledných operáciách, pri leštení. Materiál
robí svoje.“ Janetta sa však na sklo nenahnevá,
ani keď jej ublíži. „Dokážem hodiť o zem keramiku, keď ma naštve. Alebo hocičo iné. Ale sklo
nie. Tým nechcem povedať, že nemám vzťah ku
hline. To nie. Jednoducho, je to tak.“
Hlinu, ako sme už spomenuli, objavila viacmenej
z nevyhnutnosti pracovať, predávať, zarábať.
Uživiť sa. Hovorí, že má šťastie, lebo nie každý
tak rýchlo ako ona nájde svoju cestu. „No...
nemôžem tvrdiť, že som tú svoju cestu naozaj už
našla, ale tým, že som sklár, používam svoj spôsob výroby. Žiadne klasické keramické techniky.
Točiť na kruhu neviem, ani sa nechystám. Všetko
robím ručne. A nevidím v tom problém. Narobím
sa na tom, pravdaže, ale myslím si, že keď niekto
vezme ten náš hrnček či misku do ruky, vidí, cíti,
vie o čom to je. Pri tvorbe vychádzam väčšinou
z prírody. Zo štruktúry listov, dreva, kameňa.
Vkladám prírodu do hliny. Bylinky, živé listy... A
veľmi ma teší, keď niekto príde a rovno povie, že
chce malinový, dubový, či iný list. Vravím si, aha,
vidíš, funguje to! Verím tomu, že to, čo do svojej
tvorby dávam, to z nej aj vyžaruje.“
29 I /2009 VIDIEK 21
Stále skúša niečo nové. Nové tvary, hlavne však
nové postupy, technológie, nové materiály. „Viem
si samú seba predstaviť v úplne malej dielni, kde
by som robila len pokusy s materiálmi, lebo proces výroby ma zaujíma zo všetkého najviac.“
Tvorba je pre Janettu Skybovú zmyslom života.
Umenie, ako povedal Julo Satinský, je to jediné,
čo dáva existencii ľudstva – ako živočíšnemu
druhu na tejto planéte, zmysel. Okrem umenia
nemá ľudstvo nijaké iné dedičstvo... Dedičstvo
mladej výtvarníčky z Ľubietovej je v skle – a sklo
dokáže privítať lúče slnka. A je tiež v hline, do
ktorej zakódovala stopy nášho života.
Zdroj: www.styl-byvania.sk
30 I /2009 VIDIEK 21
31 I /2009 VIDIEK 21
Informácie o možnostiach inzercie:
Nám. Štefana Moyzesa 4
974 01 Banská Bystrica
tel: 048/4151691-2
fax: 048/4151693
e-mail: [email protected]
www.voka.sk
Náklad - 500 ks
Grafická úprava, tlačiareň - OBALOTAVA
Uzávierka ďalšieho čísla - 20.3.2010.
Svoje príspevky môžete zasielať na
[email protected], prípadne poštou
na CD na našu adresu:
VOKA,
Nám.Š.Moyzesa 4
974 01 Banská Bystrica
Neprešlo jazykovou úpravou
Download

HLASY A OHLASY SLOVENSKÉHO VIDIEKA